Vec T-237/02 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Konanie o preskúmaní státnej pomoci - Výnimka týkajúca sa ochrany úcelu vysetrovania - Konkludentné zamietnutie - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrhy, dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 116 ods. 3) 2. Európske spolocenstvá - Institúcie - Právo verejnosti na prístup k dokumentom - Nariadenie c. 1049/2001 (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 1049/2001, clánok 4) 1. Aj ked clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora uplatnitelný na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto statútu a clánok 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze smerujú stále k podpore návrhov úcastníka konania, ktorého podporuje. (pozri bod 40) 2. Samotná okolnost, ze dokument uvedený v ziadosti o prístup sa podla nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie týka záujmu chráneného výnimkou vsak neodôvodnuje jej uplatnenie. Takéto uplatnenie môze v zásade byt odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi, po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne ohrozí chránený záujem, a po druhé, v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 tohto nariadenia, ci existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu. Nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu navyse musí byt primerane pravdepodobné a nie cisto hypotetické. Takze preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt vykonané konkrétne a musí byt uvedené v dôvodoch rozhodnutia. Z uvedeného nariadenia okrem toho vyplýva, ze vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 jeho clánku 4 sa majú uplatnit "na dokument". Toto konkrétne preskúmanie sa preto musí vykonat pre kazdý dokument uvedený v ziadosti. Okrem toho, len konkrétne a individuálne preskúmanie, a nie abstraktné a celkové preskúmanie, umozní institúcii posúdit moznost poskytnút ziadatelovi ciastocný prístup v súlade s clánkom 4 ods. 6 tohto nariadenia, a pokial ide o uplatnenie ratione temporis výnimiek z práva na prístup, clánok 4 ods. 7 tohto nariadenia stanovuje, ze výnimky uvedené v jeho odsekoch 1 az 3 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe "obsahu daného dokumentu". Povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup je teda riesením, ktoré sa v zásade uplatnuje a pouzije sa na vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 tohto nariadenia bez ohladu na oblast, ktorej sa týkajú pozadované dokumenty, ci uz ide konkrétne o oblast kartelových dohôd alebo o oblast kontroly verejnej pomoci. Zostáva dodat, ze uvedené preskúmanie nemusí byt nevyhnutné, ak vzhladom na osobitné okolnosti veci je zjavné, ze prístup má byt zamietnutý alebo naopak povolený. Tak by to bolo najmä v prípade, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne ako celok chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne ako celok prístupné, alebo nakoniec, ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou. Na druhej strane ale výnimka z povinnosti preskúmania môze byt prijatá iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované. (pozri body 77 - 79, 85, 86, 94) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 14. decembra 2006 ([1]*) "Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Konanie o preskúmaní státnej pomoci - Výnimka týkajúca sa ochrany úcelu vysetrovania - Konkludentné zamietnutie - Povinnost vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrhy, dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania" Vo veci T-237/02, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, so sídlom v Ilmenau (Nemecko), v zastúpení: pôvodne G. Schohe a C. Arhold, neskôr C. Arhold a N. Wimmer, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Svédske královstvo, v zastúpení: A. Kruse a K. Wistrand, splnomocnení zástupcovia, a Fínska republika, v zastúpení: T. Pynnä, splnomocnená zástupkyna, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz, V. Di Bucci a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Schott Glas, so sídlom v Mainzi (Nemecko), v zastúpení: U. Soltész, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 28. mája 2002, ktorým sa zalobkyni zamieta prístup k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní státnej pomoci, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav a konanie 1 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH je nemecká spolocnost so sídlom v Ilmenau vo Freistaat Thüringen (dalej len "spolková krajina Durínsko"). Bola zalozená v roku 1994 s cielom prevziat styri z dvanástich výrobných liniek (teda pecí) na výrobu skla patriacich pôvodne spolocnosti Ilmenauer Glaswerke GmbH, ktorej vstup do likvidácie vykonal Treuhandanstalt (verejný podnik pre správu majetku, z ktorého sa neskôr stal Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, dalej len "BvS"). 2 Listom z 1. decembra 1998 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii rôzne opatrenia, ktorých cielom bola financná konsolidácia zalobkyne, vrátane ciastocného odpustenia platby kúpnej ceny za pece zo strany BvS, a pôzicky poskytnutej spolkovou krajinou Durínsko prostredníctvom jej vlastnej banky Thüringen Aufbaubank (dalej len "TAB"). 3 Listom SG (2000) D/102831 zo 4. apríla 2000 Komisia zacala vo vztahu k odpusteniu platby a pôzicke TAB konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES, ktorému bola pridelená spisová znacka C 19/2000. 4 V rámci konania vo veci formálneho zistovania Komisia získala dodatocné informácie od Spolkovej republiky Nemecko, ako aj pripomienky podniku Schott Glas, konkurenta zalobkyne. 5 Dna 12. júna 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2002/185/ES o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom pre Technische Glaswerke Ilmenau GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30), v ktorom obmedzila svoje posúdenie iba na odpustenie platby. Komisia usúdila, ze toto odpustenie platby nie je zlucitelné so správaním súkromného investora a predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 6 Listom z 3. júla 2001 Komisia zacala druhé konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorému bola pridelená spisová znacka C 44/2001. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie odkladu platby zvysnej casti kúpnej ceny za pece, úpravy bankovej záruky súvisiacej s touto platbou a pôzicky od TAB. 7 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. augusta 2001 podala zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie z 12. júna 2001 (vec T-198/01). 8 Listom z 24. októbra 2001 zalobkyna podala pripomienky v rámci druhého konania vo veci formálneho zistovania a poziadala Komisiu, aby jej poskytla prístup k nedôvernej verzii spisu a moznost predlozit potom nové pripomienky. Komisia túto ziadost listom z 23. novembra 2001 zamietla. 9 Listom z 1. marca 2002 zalobkyna poziadala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o prístup: - "ku vsetkým dokumentom v spisoch Komisie vo vsetkých prípadoch pomoci, ktoré sa [jej] týkajú a predovsetkým v prípade pomoci C 44/2001", - "ku vsetkým dokumentom v spisoch Komisie týkajúcich sa státnej pomoci podniku Schott Glas, Jena, Nemecko, vlastneného: Carl-Zeiss-Stiftung, Hessenweg 18, D-89522 Heidenheim a.d. Brenz, s výnimkou obchodného tajomstva týkajúceho sa iných podnikov." 10 Listom z 27. marca 2002 Komisia zamietla ziadost o prístup, pricom predovsetkým uviedla, ze na pozadované dokumenty sa vztahuje výnimka upravená v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, ktorý predovsetkým stanovuje, ze prístup k dokumentu sa odmietne v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho uverejnení. Komisia tiez upresnila, ze "dokumenty týkajúce sa [zalobkyne] sú dokumentmi, ktoré sú súcastou konania vo veci formálneho zistovania C 44/2001". 11 Listom z 15. apríla 2002 zalobkyna zaslala generálnemu tajomníkovi Komisie v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 opakovanú ziadost o prístup. 12 Generálny tajomník Komisie zamietol túto ziadost listom z 28. mája 2002 (dalej len "Rozhodnutie") v tomto znení: "... dakujem Vám za Vás list z 15. apríla 2002 zapísaný do registra 15. apríla 2002, ktorým ma ziadate o opätovné preskúmanie Vasej ziadosti o prístup k týmto dokumentom: - k dokumentom týkajúcim sa státnej pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau..., - k dokumentom týkajúcim sa státnej pomoci prípadne poskytnutej Schott Glas. Pokial ide o prvú cast Vasej ziadosti, tá sa týka korespondencie medzi nemeckými orgánmi a [generálnym riaditelstvom (GR)] Komisie 'Hospodárska sútaz`, ako aj komentárov príjemcu pomoci [Technische Glaswerke Ilmenau] a jedného z jej konkurentov, spolocnosti Schott Glas. Pokial ide o druhú cast Vasej ziadosti, tá sa týka predbezného oznámenia v multisektorovom rámci pre nové významné investicné projekty Schott Glas na východe Nemecka. Po preskúmaní Vasej ziadosti musím s lútostou potvrdit zamietnutie, ktoré Vám bolo oznámené GR ["Hospodárska sútaz"] z dôvodu, ze zverejnenie týchto rôznych dokumentov by mohlo narusit ochranu úcelu vysetrovania a inspekcie. Túto výnimku z práva na prístup výslovne stanovuje clánok 4 [ods. 2 tretia] zarázka nariadenia [c.] 1049/2001. V rámci prebiehajúceho vysetrovania týkajúceho sa zlucitelnosti státnej pomoci s jednotným trhom je totiz lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenskými státmi a dotknutými podnikmi nevyhnutná na to, aby sa jednotlivým stranám umoznilo slobodne sa vyjadrit. Zverejnenie tohto dokumentu by preto mohlo ohrozit tento dialóg a spôsobit tak ujmu preskúmaniu tejto staznosti. Okrem toho, kedze predbezné oznámenie vztahujúce sa na projekt Schott Glas obsahuje podrobný opis projektu, poskytnutie prístupu k tomuto dokumentu by mohlo vázne narusit obchodné záujmy tejto spolocnosti. Tento záujem je výslovne chránený výnimkou z práva na prístup stanovenou v clánku 4 [ods. 2] vyssie uvedeného nariadenia. Okrem toho sme preskúmali moznost sprístupnit úcastníkom konania vyziadané dokumenty, na ktoré sa nevztahujú výnimky. Ukázalo sa vsak, ze tieto dokumenty [nemozno] rozdelit na dôvernú a nedôvernú cast. Okrem toho neexistuje prevazujúci verejný záujem, ktorý by v prejednávanej veci odôvodnoval zverejnenie dotknutých dokumentov..." 13 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 8. augusta 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Samostatným podaním z toho istého dna predlozila zalobkyna na základe clánku 76 bis Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna návrh na prejednanie a rozhodnutie veci v skrátenom súdnom konaní, ktorý bol zamietnutý rozhodnutím z 12. septembra 2002. 14 Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 25. októbra 2002 spolocnost Schott Glas podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalovanej. Uznesením zo 16. januára 2003 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Schott Glas predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania 19. februára 2003. 15 Podaniami podanými do kancelárie Súdneho dvora 8. a 15. novembra 2002 Svédske královstvo a Fínska republika podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. Uzneseniami zo 16. januára 2003 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna vyhovel týmto návrhom. Svédske královstvo predlozilo svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania 3. marca 2003. Fínska republika sa vzdala práva predlozit vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 16 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. decembra 2002 zalobkyna podala zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K (2002) 2147, konecné znenie, prijatého 2. októbra 2002 na záver konania vo veci formálneho zistovania C 44/2001 týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko zalobkyni (vec T-378/02). Komisia v tomto rozhodnutí prisla k záveru, ze pôzicka TAB a úprava bankovej záruky predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (pozri bod 2 vyssie). 17 Rozsudkom z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia (T-198/01, Zb. s. II-2717), Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) zamietol zalobu zalobkyne vo veci T-198/01. 18 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený ako predseda k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 19 Dna 14. decembra 2004 Súd prvého stupna vyzval zalobkynu, aby predlozila svoje pripomienky k predmetu sporu v prejednávanej veci, predovsetkým s ohladom na to, ze v rámci konaní týkajúcich sa vecí T-198/01 a T-378/02 získala rôzne dokumenty súvisiace s konaniami o preskúmaní pomoci C 19/2000 a C 44/2001. 20 Zalobkyna vo svojej odpovedi dorucenej do kancelárie Súdu prvého stupna 20. januára 2005 potvrdila, ze v rámci konaní T-198/01 a T-378/02 mala prístup k niektorým dokumentom, ktoré súvisia s vyssie uvedenými konaniami o pomoci a pochádzajú od Spolkovej republiky Nemecko a Schott Glas, vrátane pripomienok poslednej uvedenej z 23. januára 2001 súvisiacich s konaním vo veci formálneho zistovania C 19/2000. Zalobkyna vsak upresnila, ze je presvedcená, ze nevedela o vsetkých dokumentoch, ktorými zalovaná disponovala a ktoré sa týkali týchto konaní. Jej záujem na získaní prístupu k uvedeným dokumentom sa nezmenil. 21 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. apríla 2005 Komisia na výzvu Súdu prvého stupna upresnila, ze este má k dispozícii dokumenty, ku ktorým bol zalobkyni odmietnutý prístup a ktoré jej neboli v rámci konaní T-198/01 a T-378/02 oznámené. 22 Medzitým predseda stvrtej rozsírenej komory prerusil uznesením z 3. marca 2005 konanie vo veci T-378/02 az do vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci C-404/04 P, ktorej predmetom bolo odvolanie podané zalobkynou proti rozsudku Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaného v bode 17 vyssie. 23 Listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. mája 2006 predlozila Komisia na výzvu Súdu prvého stupna úplný zoznam dokumentov tvoriacich administratívny spis týkajúci sa konaní o preskúmaní pomoci poskytnutej zalobkyni. 24 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 15. júna 2006. Komisia tak bola vyzvaná, aby predlozila svoje pripomienky k dôsledkom rozsudku Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia (T-2/03, Zb. s. II-1121, dalej len "rozsudok VKI"), v prejednávanej veci. Návrhy úcastníkov konania 25 Zalobkyna, ktorú v konaní podporujú Svédske královstvo a Fínska republika, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil Rozhodnutie s výnimkou tej casti, ktorá sa týka odmietnutia prístupu k dokumentom priamo súvisiacim s prebiehajúcim konaním o preskúmaní pomoci týkajúcej sa Schott Glas, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia, ktorú v konaní podporuje Schott Glas, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav O uplatnení nariadenia c. 1049/2001 Tvrdenia úcastníkov konania 27 Zalobkyna tvrdí, ze právo na prístup k dokumentom, ktorými Komisia disponuje, vymedzené clánkom 2 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001, nie je bezným odvodeným právom, ale naopak má vzhladom na "demokratickú zásadu" povahu základného práva, ktorého výnimky sa musia vykladat restriktívne. 28 Zalobkyna uvádza, ze otázku urcenia jej práv podla nariadenia c. 1049/2001 je potrebné odlisovat od otázky práv "úcastníkov konania" v rámci konania o státnej pomoci. Podla zalobkyne sa skutocnost, ze judikatúra jej nepriznáva ako dotknutému úcastníkovi konania o preskúmaní pomoci právo nahliadnut do spisu, nemôze dotknút jej práv ako obcana Únie. 29 Svédske královstvo tvrdí, ze nariadenie c. 1049/2001 je vseobecne pouzitelným nástrojom urceným na ochranu práva verejnosti na informácie o cinnostiach Únie. Z jasnej a presnej definície adresátov práva na prístup uvedenej v clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 1049/2001 vyplýva, ze zalobkyna k nim nepochybne patrí a ze sa môze oprávnene domáhat toho, aby jej ziadost bola preskúmaná v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. 30 Komisia tvrdí, ze prístup k administratívnemu spisu príjemcom pomoci, na jednej strane, a prístup k dokumentom na základe nariadenia 1049/2001, na druhej strane, sú dve úplne odlisné veci. Z písomných dokumentov zalobkyne vyplýva, ze zalobkyna sa odvolala na toto nariadenie len preto, aby obisla procesné pravidlá v oblasti státnej pomoci a vyvázila nedostatok procesných práv. Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) nestanovuje ziadne právo na prístup k dokumentom a k spisom, a z judikatúry vyplýva, ze procesné práva príjemcov pomoci je potrebné dodrzat, pokial boli vyzvaní na predlozenie pripomienok v rámci správneho konania (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275), co je prípad zalobkyne v prejednávanej veci. 31 Schott Glas tvrdí, ze zalobkyna chce pouzit nariadenie c. 1049/2001 ako nástroj na oboznámenie sa s internými informáciami o jej podniku a obídenie judikatúry súdov Spolocenstva týkajúcej sa práv úcastníkov konania získat prístup k spisu v správnych konaniach Komisie. Ide o krok, ktorý je jasne v rozpore s politickým úcelom nariadenia c. 1049/2001, teda poskytnút obcanovi Spolocenstva co najkomplexnejsí pohlad na rozhodovacie procesy orgánov Spolocenstva. Schott Glas dodáva, ze nariadenie c. 1049/2001 v case konania vo veci formálneho zistovania C 58/91 (NN 144/91) týkajúceho sa privatizácie podniku Jenaer Glaswerk neexistovalo a ze teda nemohla pocítat s tým, ze by nejaký konkurent mohol neskôr ziadat o prístup k dokumentom súvisiacim s týmto konaním. 32 Schott Glas uvádza, ze ustanovenia nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktoré sa týkajú prístupu k spisu, preukazujú, ze toto nariadenie predstavuje vo vztahu k nariadeniu c. 1049/2001 lex specialis. Ak by to bolo inak, úcastníci konania a tretie osoby by mohli obíst hranice práva na prístup k spisu stanovené clánkom 27 nariadenia c. 1/2003 tak, ze by sa jednoducho odvolali na nariadenie c. 1049/2001. To je aj prípad konania o státnej pomoci, v ktorom hranice úcasti tretích osôb vyplývajú jednak z nariadenia c. 659/1999 a jednak z judikatúry. 33 Z nariadenia c. 1049/2001 okrem toho vyplýva, ze "prístup k spisu" a "prístup k dokumentu" nie sú rovnaké pojmy a ze predpokladom práva na prístup k dokumentu je ziadost opisujúca pozadovaný dokument tak, aby tento dokument mohol byt identifikovaný. Toto nariadenie nevytvára v prospech obcanov právo, na základe ktorého by mohli nahliadnut do spisov dotknutého orgánu, aby tam mohli nájst dokumenty, ktoré by pre nich boli prípadne zaujímavé, co je záver, ktorý sa ponúka tým skôr, ze ziadosti o prístup k dokumentom sa nemusia odôvodnovat. V prejednávanej veci sa vsak zalobkyna uspokojila so strucnou ziadostou o prístup ku "vsetkým dokumentom" týkajúcim sa uvedeného údajného konania o státnej pomoci, co nie je prekvapujúce, kedze zalobkyna sama pripústa, ze hladá doposial neznáme dokumenty. 34 Schott Glas na záver uvádza, ze zalobkyna sa neoprávnene odvoláva na nariadenie c. 1049/2001 a ze jej ziadost o prístup treba bez ohladu na to, aký je jej predmet, posúdit na základe pravidiel poskytovania prístupu k spisu v konaniach o pomoci a nie na základe ustanovení uvedeného nariadenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 35 Je nepochybné, ze zalobkyna predlozila ziadost o prístup k dokumentom zalozenú na nariadení c. 1049/2001 a ze Komisia vo svojom Rozhodnutí odmietla prístup k pozadovaným dokumentom s výslovným odkazom na clánok 4 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý stanovuje výnimky z práva na prístup zalozené na ochrane úcelu inspekcie a vysetrovania, na jednej strane, a obchodných záujmov právnickej osoby, na druhej strane. 36 Ked bola Komisii na pojednávaní polozená otázka o zmysle jej argumentácie, podla ktorej "sa nezdá, ze by ziadost zalobkyne... patrila do rozsahu ochrany poskytovanej nariadením c. 1049/2001", na ktorú sa dotknutá osoba odvolala len preto, aby obisla procesné pravidlá v oblasti státnej pomoci, Komisia jasne uviedla, ze tento akt je na prejednávanú vec úplne pouzitelný, ale ze výnimka uvedená v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 jej umoznuje odmietnut prístup k takým dokumentom súvisiacim s konaniami o státnej pomoci, ako sú dokumenty pozadované zalobkynou. 37 Otázkou vyplývajúcou z prejednávaného sporu je teda to, ci Komisia správne uplatnila výnimku z práva na prístup upravenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 38 Schott Glas pritom vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania v podstate tvrdí, ze nariadenie c. 1049/2001 sa uplatní len na dokumenty vytvorené v rámci legislatívneho procesu Spolocenstva, ze ziadost o prístup nemala byt posúdená na základe ustanovení tohto nariadenia, ale na základe pravidiel o poskytovaní prístupu k spisu v konaniach o pomoci, a nakoniec, ze uvedené nariadenie sa nemôze uplatnit na dokumenty, ktorými institúcie disponovali pred nadobudnutím jeho úcinnosti 3. decembra 2001. Táto argumentácia sa teda snazí preukázat bud to, ze nariadenie c. 1049/2001 nie je v prejednávanej veci uplatnitelné, alebo to, ze pre Rozhodnutie predstavuje protiprávny právny základ. 39 Ak by teda Súd prvého stupna mohol túto argumentáciu prijat, umoznil by konstatovat, ze Rozhodnutie je nezákonné. Je vsak potrebné pripomenút, ze podniku Schott Glas bol v prejednávanej veci povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu tvrdení Komisie, ktorá navrhuje, aby zaloba o neplatnost bola zamietnutá. 40 Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho podla clánku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Aj ked tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze smerujú stále k podpore návrhov úcastníka konania, ktorého podporuje (pozri rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 41 V prejednávanej veci, kedze na jednej strane, za predpokladu, ze je dôvodná, argumentácia Schott Glas by viedla k urceniu nezákonnosti Rozhodnutia a na druhej strane návrhy Komisie smerujú k zamietnutiu zaloby o neplatnost a nie sú podporené dôvodmi, ktorých cielom je urcenie nezákonnosti Rozhodnutia, zdá sa, ze preskúmanie uvedenej argumentácie by malo za následok zmenu predmetu sporu, ako bol urcený zalobou a vyjadrením k nej. Túto argumentáciu je preto potrebné zamietnut ako neprípustnú (pozri v tomto zmysle rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, body 53 a 54). O predmete sporu Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobkyna zdôraznuje, ze sa domáhala prístupu k dokumentom týkajúcim sa "vsetkých" konaní o pomoci, ktoré sa jej týkali, teda konaní C 19/2000 a C 44/2001, a tých konaní, ktoré sa týkali Schott Glas, vrátane konania týkajúceho sa jej privatizácie. 43 Rozhodnutie teda obsahovalo odmietnutie prístupu k styrom rôznym skupinám dokumentov týkajúcich sa: - skonceného konania o pomoci C 19/2000, - prebiehajúceho konania o pomoci C 44/2001, - skonceného konania alebo konaní o pomoci v rámci privatizácie Jenaer Schott Glas, - prebiehajúceho konania o pomoci týkajúceho sa novej investície Schott Glas v spolkovej krajine Durínsko. 44 Zalobkyna uvádza, ze pokial by sa Rozhodnutie malo vykladat v tom zmysle, ze sa týka len dokumentov súvisiacich s prebiehajúcim konaním C 44/2001 a dokumentov súvisiacich s prebiehajúcim konaním o preskúmaní pomoci pre Schott Glas, musí sa pouzit clánok 8 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. Neexistencia odpovede Komisie na ziadost o prístup k ostatným pozadovaným dokumentom by sa tak rovnala napadnutelnému rozhodnutiu o zamietnutí. Zalobkyna tiez upresnuje, ze prejednávaná zaloba smeruje k zruseniu odmietnutia prístupu iba vo vztahu k prvým trom skupinám dokumentov uvedeným v predchádzajúcom bode. 45 Zalobkyna spochybnuje argumentáciu Komisie, ze ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa státnej pomoci poskytnutej podniku "Schott Glas Jena" bola formulovaná prílis nepresne a nemohla sa teda vztahovat na dokumenty týkajúce sa poskytnutia státnej pomoci v rámci privatizácie Jenaer Glaswerke v roku 1992. Podla zalobkyne muselo byt Komisii jasné, ze ziadost o prístup sa vztahuje aj na uvedené dokumenty, a to aj napriek tomu, ze konanie o predmetnej pomoci sa neviedlo pod názvom "Schott Glas Jena". To podla zalobkyne potvrdzuje aj skutocnost, ze Komisia prinajmensom vo svojom vyjadrení k zalobe nemala tazkosti identifikovat predmetné konanie. 46 Komisia tvrdí, ze nedisponuje ziadnym dokumentom týkajúcim sa státnej pomoci poskytnutej spolocnosti "Schott Glas Jena", ktorej názov bol výslovne pouzitý v ziadostiach o prístup, ale ze disponuje spisom týkajúcim sa konania o preskúmaní pomoci poskytnutej Schott Lithotec AG. Komisia uvádza, ze sa domnievala, ze zalobkyna oznacila posledný uvedený podnik ako "Schott Glas", a preto odmietla ziadost o prístup vo vztahu k prebiehajúcemu konaniu o pomoci týkajúcemu sa Schott Lithotec AG. Tieto úvahy sú napokon nepodstatné vzhladom na vymedzenie predmetu sporu v zalobe. 47 Zalovaná tiez tvrdí, ze nemá spis týkajúci sa skonceného konania o pomoci "v rámci privatizácie Jenaer Schott Glas", ako je to vyjadrené v zalobe, a upresnuje, ze podnik Schott Glas patrí do súkromného sektora uz 50 rokov, a teda nebol privatizovaný. Pripomína, ze Schott Glas sa podielal na privatizácii podniku Jenaer Glaswerk tým, ze nadobudol podiel na jeho kapitále za 1 nemeckú marku, pricom táto transakcia nebola po skoncení konania vo veci formálneho zistovania C 58/91 (NN 144/91) zacatého v januári 1992 posúdená ako prvok pomoci. 48 Skutocnost, ze zalobkyna mala v úmysle ziadat aj o prístup k spisu vo vyssie uvedenom konaní, nebola v ziadosti o prístup dokonca ani spomenutá, a prvýkrát sa objavuje az v zalobe. Za týchto podmienok sa Komisia oprávnene domnievala, ze predmetom ziadosti zalobkyne bol len prístup k spisu vo vysetrovaní týkajúcom sa pomoci poskytnutej Schott Lithotec AG. Posúdenie Súdom prvého stupna 49 Zo znenia Rozhodnutia v spojení so znením písomných dokumentov zalovanej vyplýva, ze zalovaná, po prvé, odmietla prístup k dokumentom týkajúcim sa státnej pomoci poskytnutej zalobkyni, teda k dokumentom týkajúcim sa konaní so spisovou znackou C 19/2000 a C 44/2001. Komisia totiz uvádza, ze sa nemohla dokumentmi v týchto dvoch konaniach zaoberat oddelene, kedze tieto konania sa týkali totozných restrukturalizacných opatrení a spocívali na totozných dokumentoch. 50 Po druhé, Komisia usúdila, ze ziadost o prístup ku "vsetkým dokumentom v spisoch Komisie týkajúcich sa státnej pomoci pre Schott Glas, Jena" sa týka "predbezného oznámenia v multisektorovom rámci pre nové významné investicné projekty Schott Glas na východe Nemecka". Zamietla túto ziadost na základe výnimiek z práva na prístup upravených v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, z ktorých jedna sa týka ochrany úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly, a druhá ochrany obchodných záujmov právnickej osoby. 51 Zalobkyna vo svojej zalobe uviedla, ze jej ziadost o prístup týkajúca sa Schott Glas mala dvojaký význam, kedze sa týkala dokumentov súvisiacich: a) so skonceným konaním alebo konaniami o pomoci v rámci privatizácie Jenaer Schott Glas; b) s prebiehajúcim konaním o pomoci týkajúcim sa novej investície Schott Glas v spolkovej krajine Durínsko. 52 Zalobkyna tiez tvrdila, ze prejednávaná zaloba nesmeruje k zruseniu odmietnutia prístupu k dokumentom uvedeným v písmene b) predchádzajúceho bodu a ze pokial sa má Rozhodnutie vykladat v tom zmysle, ze sa týka len posledných uvedených dokumentov a nie dokumentov uvedených v písmene a), mal by sa pouzit clánok 8 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. Neexistencia odpovede Komisie na ziadost o prístup k dokumentom uvedeným v písmene a) predchádzajúceho bodu sa teda rovná konkludentnému odmietnutiu prístupu, ktorý mozno napadnút zalobou na Súde prvého stupna. 53 Je nepochybné, ze Komisia prijala výslovné rozhodnutie o odmietnutí opakovanej ziadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa Schott Glas, prinajmensom tak, ako ju Komisia pochopila s ohladom na jej znenie, teda ako ziadost o prístup k dokumentom uvedeným vyssie v bode 51 písm. b). 54 Pokial ide o existenciu konkludentného odmietnutia prístupu k dokumentom uvedeným vyssie v bode 51 písm. a), je potrebné urcit, ci Komisia mohla rozumne pochopit dvojaký význam opakovanej ziadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa Schott Glas, ktorý je pripomenutý v bode 51 vyssie. Necinnost správneho orgánu totiz mozno povazovat za rozhodnutie o odmietnutí, len pokial uvedený správny orgán bol schopný uzitocne rozhodnút, a teda pochopit, co sa od neho pozadovalo. 55 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze tak prvá ziadost, ako aj opakovaná ziadost o prístup sú koncipované vseobecne a ze v nich nie je ziadna zmienka o podniku Jenaer Glaswerke, jeho privatizácii alebo o urcitom období. 56 Zalobkyna spomenula ziadost o prístup k dokumentom súvisiacim s konaním o pomoci týkajúcim sa "privatizácie Schott Glas" alebo "Jenaer Schott Glas" prvýkrát az v zalobe. Zalobkyna síce tvrdí, ze Komisii muselo byt "zrejmé", ze ziadost o prístup sa týka aj dokumentov súvisiacich s poskytnutím státnej pomoci v rámci privatizácie Jenaer Glaswerke v roku 1992, vo svojej odpovedi na otázku Súdu prvého stupna týkajúcu sa predmetu prejednávaného sporu vsak pripustila nedostatocnú presnost svojej ziadosti, ked prevzala argumentáciu Svédskeho královstva o porusení povinnosti Komisie poskytnút pomoc podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 57 Z vyjadrenia k zalobe okrem toho vyplýva, ze Komisia musela vykonat výklad ziadosti, aby jej mohla priradit zmysel, ktorý by skutocne, ale iba ciastocne zodpovedal ocakávaniam zalobkyne. Zalovaná teda uvádza, ze zalobkyna "neupresnila co rozumie výrazom 'vsetky dokumenty v spisoch Komisie týkajúcich sa státnej pomoci pre podnik Schott Glas, Jena`", a ze "sa domnievala", ze zalobkyna pouzila názov "Schott Glas" omylom, zatial co názov podniku, ktorý bol príjemcom pomoci, ktorá bola predmetom konania vo veci formálneho zistovania prebiehajúceho v case prijatia Rozhodnutia, bol "Schott Lithotec AG". 58 Je opodstatnené vyvodit záver, ze formulácia ziadosti zalobkyne o prístup neumoznila Komisii pochopit dvojaký význam, a preto sa nemozno domnievat, ze Komisia konkludentne odmietla prístup k dokumentom uvedeným vyssie v bode 51 písm. a). 59 Z uvedených úvah vyplýva, ze Komisia v Rozhodnutí odmietla prístup k dokumentom súvisiacim jednak s konaniami o preskúmaní pomoci poskytnutej zalobkyni, jednak s prebiehajúcim konaním o preskúmaní pomoci týkajúcej sa "novej investície Schott Glas v spolkovej krajine Durínsko", pricom treba pripomenút, ze táto druhá cast Rozhodnutia nie je predmetom zaloby o neplatnost podanej zalobkynou. 60 Za týchto okolností je zaloba v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu údajného konkludentného odmietnutia prístupu k dokumentom týkajúcim sa "skonceného konania o pomoci v rámci privatizácie Jenaer Schott Glas", neprípustná. O porusení clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 týkajúceho sa výnimky z práva na prístup zalozenej na ochrane úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly 61 Na podporu vyssie uvedeného dôvodu neplatnosti zalobkyna, ktorú v konaní podporuje Svédske královstvo, uvádza niekolko zalobných dôvodov. Po prvé, Komisia jej odmietla prístup k pozadovaným dokumentom bez toho, aby vykonala konkrétne preskúmanie kazdého z nich. Po druhé, zalovaná sa neoprávnene opierala o riesenia v judikatúre týkajúce sa odmietnutia prístupu k dokumentom týkajúcim sa konaní o nesplnenie povinnosti proti clenskému státu, ktoré nie sú porovnatelné s konaniami o preskúmaní pomoci. Po tretie, Komisia porusila právo na ciastocný prístup. Po stvrté, vyvázenie záujmov uvedené v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001 malo viest k sprístupneniu pozadovaných dokumentov. 62 Súd prvého stupna sa domnieva, ze je potrebné analyzovat najskôr zalobný dôvod zalozený na neexistencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti o prístup. Tvrdenia úcastníkov konania 63 Zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie Rozhodnutia ukazuje, ze podla Komisie nemozno nikdy poskytnút, z dôvodu ich povahy, prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú prebiehajúceho konania. Zalobkyna tvrdí, ze zalovaná teda odmietla prístup k vyziadaným dokumentom nezávisle od dotknutého konania o pomoci a dotknutých dokumentov. 64 Tak zo znenia clánku 4 nariadenia c. 1049/2001, ako aj z judikatúry pritom vyplýva, ze Komisia naopak musí konkrétne preskúmat v kazdom jednotlivom prípade, ci by prístup k dotknutým dokumentom mohol skutocne narusit vysetrovacie konanie. Zalobkyna pripomína, ze "okolnost, ze dotknutý dokument sa týka inspekcie, nemôze sám osebe stacit na odôvodnenie uplatnenia uvedenej výnimky" (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 2000, Denkavit Nederland/Komisia, T-20/99, Zb. s. II-3011, bod 45). 65 Komisia navyse nepreukázala, ze prístup k dokumentom by mohol narusit konanie o pomoci týkajúce sa zalobkyne, ktoré uz bolo v case ziadosti o prístup skoncené. Podla zalobkyne by napokon bolo nemozné tento dôkaz uplatnit. Zalobkyna pripomína, ze clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 výslovne uvádza, ze výnimky stanovené v odseku 2 sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená. Pokial ide o inspekciu a vysetrovanie, z ich samotnej povahy vyplýva, ze ziadne odôvodnenie odmietnutia prístupu po skoncení predmetného vysetrovania neprichádza do úvahy. 66 Zalobkyna pripomína, ze Komisia odmietla ciastocný prístup na základe vseobecného odôvodnenia, podla ktorého "nemozno dokumenty rozdelit na dôvernú a nedôvernú cast", pricom vychádzala zo zásady, ze výmena vsetkých dokumentov týkajúcich sa konania o pomoci prebieha len medzi Komisiou a clenským státom, a ze nikto iný k nim nemôze mat prístup, dokonca ani po skoncení konania. 67 Svédske královstvo tvrdí, ze z Rozhodnutia a zo stanoviska zaujatého zalovanou v rámci tohto konania vyplýva, ze Komisia nevykonala konkrétne posúdenie informácií obsiahnutých v dokumentoch, ku ktorým sa ziadalo o prístup. Súdny dvor a Súd prvého stupna vsak podla prechádzajúcej právnej úpravy viackrát upresnili, ze kazdé preskúmanie ziadosti o zverejnenie sa má týkat informácií, ktoré obsahuje pozadovaný spis, co je zásada uplatnitelná aj v rámci nariadenia c. 1049/2001.Ak by sa také preskúmanie nevykonalo, bolo by nemozné urcit, ci existujú záujmy, ktoré treba chránit, odôvodnujúce to, aby bol dokument utajený, alebo uskutocnit vyvázenie záujmov, uvedené v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. Posúdenie in concreto je nevyhnutné aj pre urcenie moznosti ciastocného prístupu. Tento záver sa ponúka bez ohladu na uplatnitelnú výnimku. 68 Komisia tvrdí, ze téza vyjadrená v rozsudku Súdu prvého stupna z 11. decembra 2001, Petrie a i./Komisia (T-191/99, Zb. s. II-3677), na ktorej je zalozené Rozhodnutie, je bez obmedzení uplatnitelná na konania o preskúmaní pomoci, ktoré sú nepochybne "vysetrovaním" v zmysle clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 69 Komisia uvádza, ze rovnako ako v konaniach o nesplnenie povinnosti je aj v konaniach o preskúmaní pomoci potrebná úprimná a lojálna spolupráca medzi Komisiou a clenským státom, co vylucuje, aby tretie osoby mali prístup k dokumentom súvisiacim s týmito konaniami predtým, nez boli tieto konania skoncené. Kým nie je konanie o preskúmaní pomoci skoncené, nemozno podla nej poskytnút verejnosti prístup k dokumentom, ked také právo nemajú dotknutí úcastníci v rámci tohto konania, ktorí sa nemôzu dovolávat práva na obhajobu. 70 Komisia tvrdí, ze ziadost zalobkyne o prístup sa týka dokumentov súvisiacich s prebiehajúcim konaním o preskúmaní pomoci. Komisia prijala dve rozhodnutia týkajúce sa dvoch úcastníkov celkového projektu restrukturalizácie uvádzaného ako takého samotnou zalobkynou v jej písomných dokumentoch. Zalovaná uvádza, ze prebiehajúce konanie o pomoci C 44/2001 sa týka totozných restrukturalizacných opatrení a je zalozené na totozných dokumentoch ako konanie C 19/2000, a prichádza k záveru, ze preto bolo potrebné posudzovat ziadosti o prístup k spisu týkajúcemu sa oboch predmetných konaní spolocne. 71 Komisia tvrdí, ze prejednávaný spor je odlisný od sporu, ktorý viedol k vydaniu rozsudku VKI, uz citovanému v bode 24 vyssie, ktorý sa týka odmietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s uz skonceným konaním v oblasti kartelových dohôd. Kedze v prejednávanej veci ide o ziadost o prístup k dokumentom týkajúcim sa prebiehajúceho konania o preskúmaní státnej pomoci, zásady uplatnené v rozsudku Petrie a i./Komisia, uz citovanom v bode 68 vyssie, podla nej umoznili poskytnút celkovú odpoved, a preto nebolo potrebné konkrétne a individuálne analyzovat dokumenty uvedené v tejto ziadosti. 72 Schott Glas poznamenáva, ze v case, ked zalobkyna podala ziadost o prístup k dokumentom súvisiacim s dvoma prípadmi pomoci, ktoré sa jej týkali, konanie C 44/2001 este prebiehalo. Úzku vecnú súvislost medzi oboma konaniami C 19/2000 a C 44/2001 vsak opakovane zdôraznila samotná zalobkyna. Schott Glas z toho vyvodzuje, ze zalobkyna ziadala o prístup k dokumentom, hoci v jednom konaní este prebiehalo vysetrovanie, v ktorom Komisia este neprijala rozhodnutie. 73 Schott Glas sa domnieva, ze Komisia mala v prejednávanej veci vykladat výnimky z nariadenia c. 1049/2001 v súlade s ustálenými zásadami o právach úcasti tretích osôb v konaniach o pomoci a ze teda správne usúdila, ze zverejnenie dokumentov pozadovaných zalobkynou by vázne narusilo úcel vysetrovania (clánok 4 ods. 2 tretia zarázka nariadenia c. 1049/2001) a rozhodovací proces Komisie vo veci C 44/2001 (clánok 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001). Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Z ustanovení clánkov 2, 4 a 6 az 8 nariadenia c. 1049/2001 vyplýva, ze institúcia, ktorej bola adresovaná ziadost o prístup k dokumentom podla nariadenia c. 1049/2001, má povinnost preskúmat a odpovedat na túto ziadost a najmä urcit, ci niektorá z výnimiek uvedených v clánku 4 spomínaného nariadenia sa uplatní na predmetné dokumenty (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, body 67 az 68). 75 V prejednávanej veci Komisia odmietla zalobkyni poskytnutie dokumentov súvisiacich s konaniami o preskúmaní státnej pomoci poskytnutej zalobkyni, a to s odkazom na výnimku z práva na prístup zalozenú na ochrane úcelu inspekcie, vysetrovania a kontroly uvedenú v clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001. 76 Treba uviest, ze ako uvádza Komisia bez toho, aby jej zalobkyna a Svédske královstvo odporovali, dokumenty uvedené v ziadosti o prístup sa skutocne vztahovali na "vysetrovanie" v zmysle clánku 4 ods. 2 tretej zarázky nariadenia c. 1049/2001. 77 Samotná okolnost, ze dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou vsak neodôvodnuje jej uplatnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Denkavit Nederland/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 45). Takéto uplatnenie môze v zásade byt odôvodnené iba za predpokladu, ze institúcia predtým posúdi, po prvé, ci prístup k dokumentu konkrétne a skutocne ohrozí chránený záujem, a po druhé, v prípadoch upravených v clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1049/2001, ci existuje prevazujúci verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu. Nebezpecenstvo ohrozenia chráneného záujmu navyse musí byt primerane pravdepodobné a nie cisto hypotetické (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. februára 2002, Kuijer/Rada, T-211/00, Zb. s. II-485, bod 56). Takze preskúmanie, ktoré má vykonat institúcia na úcely uplatnenia výnimky, musí byt vykonané konkrétne a musí byt uvedené v dôvodoch rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júla 1999, Hautala/Rada, T-14/98, Zb. s. II-2489, bod 67; zo 6. apríla 2000, Kuijer/Rada, T-188/98, Zb. s. II-1959, bod 38, a rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, body 69 a 74). 78 Z nariadenia c. 1049/2001 okrem toho vyplýva, ze vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 jeho clánku 4 sa majú uplatnit "na dokument". Toto konkrétne preskúmanie sa preto musí vykonat pre kazdý dokument uvedený v ziadosti (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 70). 79 Este treba zdôraznit, ze len konkrétne a individuálne preskúmanie, a nie abstraktné a celkové preskúmanie, umozní institúcii posúdit moznost poskytnút ziadatelovi ciastocný prístup v súlade s clánkom 4 ods. 6 nariadenia c. 1049/2001 (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, body 73 a 75), a ze pokial ide o uplatnenie ratione temporis výnimiek z práva na prístup, clánok 4 ods. 7 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje, ze výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 tohto nariadenia sa vztahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe "obsahu daného dokumentu". 80 V prejednávanej veci z odôvodnenia Rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia vykonala konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup. Komisia navyse netvrdila ani vo svojom vyjadrení k zalobe, ani vo svojich pripomienkach z 13. apríla 2005 a ani na pojednávaní, ze vykonala také preskúmanie. Znenie Rozhodnutia preukazuje, ze zalovaná ho nezalozila na informáciách, ktoré obsahujú dotknuté dokumenty, ale na vseobecnej analýze podla kategórie dokumentov, pricom odlísila korespondenciu s dotknutým clenským státom, na jednej strane, a pripomienky predlozené dotknutými stranami v rámci konania vo veci formálneho zistovania, na strane druhej. 81 Z Rozhodnutia navyse nevyplýva, ze Komisia konkrétne overila, ze kazdý dokument uvedený v ziadosti skutocne patrí do jednej z dvoch identifikovaných kategórií. 82 Z opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorého predmetom bola výzva adresovaná Komisii poskytnút Súdu prvého stupna úplný zoznam dokumentov tvoriacich administratívny spis týkajúci sa konaní o preskúmaní pomoci poskytnutej zalobkyni, mozno dokonca vyvodit opacný záver. 83 Preskúmanie tohto zoznamu totiz preukazuje, ze viaceré dokumenty, ktoré mala Komisia pri prijímaní Rozhodnutia k dispozícii, nepatria ku korespondencii s dotknutým clenským státom, ani k pripomienkam dotknutých strán, a to: - list Komisie z 28. decembra 2000, ktorým vyzvala Schott Glas, aby odpovedala na rad otázok v rámci konania vo veci formálneho zistovania C 19/2000 (dokument 39), - memorandá GR "Hospodárska sútaz" pozadujúce od rôznych sluzieb Komisie informácie alebo stanoviská k nou vypracovaným návrhom rozhodnutia (dokumenty 3, 18, 45 a 54) a odpovede týchto sluzieb (dokumenty 4, 19, 20, 46 az 49), - memorandá GR "Hospodárska sútaz" adresované zodpovednému clenovi Komisie (dokumenty 12, 17, 44 a 79), - interné poznámky GR "Hospodárska sútaz" k stavu spisu (dokumenty 8, 13, 33 a 36). 84 Komisia vo svojej odpovedi na otázku, ktorá jej bola polozená na pojednávaní a ktorá sa týkala nedodrzania povinnosti vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov uvedených v ziadosti zalobkyne o prístup, zdôraznila odlisnost skutkových okolností situácie v prejednávanom spore a v spore, ktorý viedol k vydaniu rozsudku VKI, uz citovaného v bode 24 vyssie. Podla zalovanej za predpokladu, ze sa ziadost o prístup ako v prejednávanej veci týka dokumentov súvisiacich s prebiehajúcim konaním o preskúmaní státnej pomoci, konkrétne a individuálne preskúmanie nie je potrebné a je potrebné poskytnút vseobecnú odpoved o dôvernosti uvedených dokumentov v rámci uplatnenia výnimky z práva na prístup zalozenej na ochrane vysetrovania. 85 Je potrebné uviest, ze povinnost institúcie vykonat konkrétne a individuálne posúdenie obsahu dokumentov uvedených v ziadosti o prístup je riesením, ktoré sa v zásade uplatnuje (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 75), a pouzije sa na vsetky výnimky uvedené v odsekoch 1 az 3 clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 bez ohladu na oblast, ktorej sa týkajú pozadované dokumenty, ci uz ide konkrétne o oblast kartelových dohôd ako vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku VKI, uz citovaného v bode 24 vyssie, alebo o oblast kontroly verejnej pomoci. 86 Zostáva dodat, ze uvedené preskúmanie nemusí byt nevyhnutné, ak vzhladom na osobitné okolnosti veci je zjavné, ze prístup má byt zamietnutý alebo naopak povolený. Tak by to bolo najmä v prípade, ak urcité dokumenty boli najprv bud zjavne ako celok chránené niektorou výnimkou z práva na prístup, alebo naopak, ak boli zjavne ako celok prístupné, alebo nakoniec, ak uz boli za podobných okolností konkrétne a individuálne posúdené Komisiou (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 75). 87 Je teda potrebné preskúmat, ci sa ziadost zalobkyne týkala dokumentov, vo vztahu ku ktorým nebolo vzhladom na okolnosti veci potrebné pristúpit ku konkrétnemu a individuálnemu preskúmaniu. 88 Komisia v Rozhodnutí odôvodnila uplatnenie výnimky zalozenej na ochrane úcelu inspekcie a vysetrovania tvrdením, ze v rámci prebiehajúcich vysetrovaní týkajúcich sa zlucitelnosti státnej pomoci s jednotným trhom je nevyhnutná lojálna spolupráca a vzájomná dôvera medzi Komisiou, clenským státom a dotknutými podnikmi, aby sa jednotlivým "stranám" umoznilo slobodne sa vyjadrit, a ze sprístupnenie dokumentov súvisiacich s týmito vysetrovaniami "by mohlo ohrozit tento dialóg a spôsobit tak ujmu preskúmaniu tejto staznosti". 89 Súd prvého stupna sa domnieva, ze také vseobecné posúdenie, ktoré sa uplatnuje na celý administratívny spis týkajúci sa konaní o preskúmaní pomoci poskytnutej zalobkyni, nepreukazuje existenciu osobitných okolností prejednávanej veci, ktoré by umoznovali dospiet k záveru, ze nebolo potrebné vykonat konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov, ktoré tento spis tvoria. Predovsetkým toto posúdenie nepreukazuje, ze na dokumenty ako celok sa zjavne vztahovala výnimka z práva na prístup. 90 Ako bolo uvedené v bode 81 vyssie, z Rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia konkrétne overila, ze kazdý dokument uvedený v ziadosti skutocne patrí do jednej z dvoch identifikovaných kategórií. Z opatrenia na zabezpecenie priebehu konania uvedeného v bode 82 vyssie naopak vyplýva, ze viaceré dokumenty, ktoré mala Komisia k dispozícii, nepatria do jednej z dvoch kategórií, a rozdelenie týchto dokumentov do dvoch kategórii preto nie je správne. Toto konstatovanie o nesprávnej kategorizácii pritom v kazdom prípade bráni tomu, aby sa dospelo k záveru, ze výnimka uvedená v Rozhodnutí sa jasne vztahuje na vsetky dokumenty uvedené v ziadosti (pozri v tomto zmysle rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 83). 91 Pre úplnost je tiez potrebné uviest, ze úvahy, ktoré Komisia uviedla v Rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k zalobe, sú neurcité a vseobecné. Kedze chýba individuálne preskúmanie kazdého dokumentu, tieto úvahy neumoznujú usúdit s dostatocnou istotou a podrobným spôsobom, ze argumentácia Komisie za predpokladu, ze je v zásade dôvodná, je uplatnitelná na vsetky dokumenty administratívneho spisu týkajúceho sa konaní o preskúmaní pomoci poskytnutej zalobkyni. Obavy vyjadrené Komisiou majú povahu jednoduchých prehlásení, a teda sú prehnane hypotetické (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 84). 92 V tejto súvislosti sa môze zdat prinajmensom paradoxné pripomínat potrebu úprimného a priameho dialógu medzi Komisiou, clenským státom a "dotknutými podnikmi" v rámci atmosféry lojálnej spolupráce a vzájomnej dôvery, ked sa práve jednej z dotknutých "strán" odmieta, aby sa oboznámila so vsetkými informáciami, ktoré sa priamo týkajú samotného predmetu diskusií. 93 Okrem toho, pokial ide o uplatnenie ratione temporis uvedenej výnimky, Komisia odkazuje na dokumenty týkajúce sa "prebiehajúcich vysetrovaní", t. j. na formuláciu vseobecného charakteru, ktorá neumoznuje vyvodit s dostatocnou istotou záver, ze na vsetky dokumenty uvedené v ziadosti o prístup sa v den prijatia Rozhodnutia este mohla vztahovat uvedená výnimka, pricom je potrebné pripomenút, ze 28. mája 2002 bolo konanie o pomoci C 19/2000 skoncené. 94 Este treba uviest, ze výnimka z povinnosti preskúmania môze byt prijatá iba výnimocne a iba vtedy, ked sa ukáze, ze administratívne zatazenie vyvolané konkrétnym a individuálnym preskúmaním dokumentov je prílis zatazujúce a presahuje medze toho, co môze byt rozumne pozadované (rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 112). 95 V prejednávanej veci je nepochybné, ze Komisia sa ani v Rozhodnutí, ani vo svojich písomných vyjadreniach a ani na pojednávaní neodvolala na nadmernú pracovnú zátaz spojenú s preskúmaním ziadosti zalobkyne o prístup k informáciám. 96 Za týchto okolností treba vyhlásit za neprípustnú argumentáciu Schott Glas, podla ktorej nemozno od Komisie seriózne ocakávat, ze vyvinie "zvýsené administratívne úsilie", ktoré by zahrnalo preskúmanie celého spisu v konaní o státnej pomoci, aby mohla vykonat rozlísenie medzi utajovanými a neutajovanými informáciami, kedze zalobkyna nemala hodnoverné právo na ochranu, aby mohla nahliadnut do dotknutých dokumentov. 97 Je totiz potrebné pripomenút, ze clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen tvrdenia, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú základom sporu medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 152). 98 Ako bolo uvedené vyssie, v prejednávanej veci znenie zaloby a vyjadrenia k zalobe, ako aj pripomienky formulované zalobkynou a Komisiou v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna týkajúcu sa predmetu sporu, neodhalujú ziadne problémy, pokial ide o pracovnú zátaz vyvolanú prejednávaním ziadosti o prístup. Za týchto okolností nemozno argumentáciu Komisie, pokial ide o "zvýsené administratívne úsilie" vyvolané prejednávaním ziadosti o prístup, povazovat za súvisiacu s predmetom prejednávaného sporu. 99 Nakoniec treba uviest, ze Schott Glas sa vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania odvoláva na výnimku clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. Schott Glas tvrdí, ze Komisia oprávnene prisla k záveru, ze zverejnenie dokumentov vyziadaných zalobkynou by vázne poskodilo rozhodovací proces institúcie v konaní C 44/2001. Kedze vsak táto výnimka nebola uvedená Komisiou v Rozhodnutí, neprinálezí Súdu prvého stupna namiesto tejto institúcie urcit, ci je skutocne uplatnitelná na dokumenty uvedené v ziadosti (pozri v tomto zmysle rozsudok VKI, uz citovaný v bode 24 vyssie, bod 91). 100 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na absencii konkrétneho a individuálneho preskúmania dokumentov uvedených v ziadosti o prístup musí byt prijatý, a teda ze obycajné a jednoduché odmietnutie prístupu zalobkyne zo strany Komisie predstavuje nesprávne právne posúdenie. Je preto opodstatnené vyvodit záver, ze Komisia porusila clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, a Rozhodnutie preto musí byt zrusené bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné dôvody neplatnosti vznesené zalobkynou a Svédskym královstvom. O trovách 101 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania vynalozených zalobkynou. Zalobkyna znása jednu stvrtinu svojich trov konania. 102 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna nariadit, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. V tomto prípade Schott Glas, ktorá vstúpila do konania na podporu Komisie, znása svoje vlastné trovy konania. 103 Svédske královstvo a Fínska republika znásajú svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie z 28. mája 2002 sa zrusuje v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia prístupu k dokumentom súvisiacim s konaniami o preskúmaní pomoci poskytnutej Technische Glaswerke Ilmenau GmbH. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tri stvrtiny trov konania, ktoré vznikli Technische Glaswerke Ilmenau. Posledná uvedená znása jednu stvrtinu svojich trov konania. 4. Schott Glas, Svédske královstvo a Fínska republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. decembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE47WgP/L97615-6793TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXE47WgP/L97615-6793TMP.html#Footref*