Vec T-217/02 Ter Lembeek International NV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pomoc pre belgickú skupinu Beaulieu - Vzdanie sa pohladávky" Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Dôvody, ktoré mozno uplatnit proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Narusenie hospodárskej sútaze 4. Pomoc poskytovaná státmi - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi (Nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 253 ES) 1. V rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES musí byt zákonnost aktu Spolocenstva posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Obzvlást komplexné posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente ich uskutocnenia. V tejto súvislosti nemozno Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné informácie, ktoré jej mohli byt predlozené v priebehu správneho konania v oblasti státnej pomoci, ale predlozené neboli, kedze Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené. Z toho vyplýva, ze je neprípustné, aby zalobca, ktorý bol úcastníkom konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, uplatnoval skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a zalobca jej ich neoznámil v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. Naopak, nic nebráni dotknutej osobe, aby uviedla proti konecnému rozhodnutiu právny zalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený v priebehu správneho konania. Toto riesenie môze byt s výnimkou úplne mimoriadnych prípadov rozsírené na prípad, v ktorom sa podnik nezúcastnil na konaní vo veci zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Uplatnuje sa tak na zalobcu, ktorý sa napriek tomu, ze dobre vedel o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa predovsetkým vzdania sa pohladávky, z ktorého mal prospech, a o potrebe a dôlezitosti toho, aby poskytol urcité informácie z dôvodu pochybností uz vyjadrených Komisiou, pokial ide o zlucitelnost tohto vzdania sa pohladávky s právom Spolocenstva, rozhodol, ze sa nezúcastní na konaní vo veci formálneho zistovania, bez toho, aby uviedol, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je nedostatocne odôvodnené na to, aby mohol úcinne vykonávat svoje práva. (pozri body 82 - 85, 90, 104) 2. Pokial sa jednotka územnej samosprávy, ktorá mala urcitú a likvidnú pohladávku voci podniku, tejto pohladávky vzdala výmenou za akcie v imaní spolocnosti, ktorých hodnota bola v case transakcie nulová, a tento podnik nepreukázal, ze po tomto vzdaní sa pohladávky previedol túto sumu do imania inej spolocnosti, ktorá by sa tak stala jej príjemcom, je namieste usúdit, ze uvedený podnik, ktorý si ponechal uvedenú sumu vo svojom majetku, mal úzitok z prevodu verejných prostriedkov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. (pozri body 169, 170) 3. Pomoc, ktorej úcelom je oslobodit urcitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znásat v rámci svojej priebeznej prevádzky alebo svojich bezných cinností, v zásade narusuje podmienky hospodárskej sútaze. Pokial verejný orgán zvýhodnuje nejaký podnik pôsobiaci v sektore vyznacujúcom sa intenzívnou hospodárskou sútazou tým, ze mu poskytne výhodu, dochádza k naruseniu hospodárskej sútaze alebo k nebezpecenstvu takého narusenia. Ide napríklad o prípad, ked sa jednotka územnej samosprávy vzdá bez skutocnej protihodnoty pohladávky, ktorú má voci podniku vykonávajúcom svoju cinnost v sektore, ktorý je úplne otvorený hospodárskej sútazi. (pozri body 177 - 180) 4. Pokial financná pomoc poskytnutá clenským státom posilnuje postavenie jedného podniku vo vztahu k ostatným konkurencným podnikom v obchode v rámci Spolocenstva, musí sa tento obchod povazovat za ovplyvnený takou pomocou. Ak je príjemcom pomoci holdingová spolocnost, toto ovplyvnenie sa na trhu, kde vykonávajú cinnost nou ovládané spolocnosti, prejavuje ako financná výhoda, ktorá posilnuje jej postavenie v porovnaní s ostatnými podnikmi a umoznuje jej zvýsit vývoz. Ziadost o vymáhanie hodnoty takej pomoci preto nemôze byt povazovaná za porusenie zásady proporcionality a clánku 14 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES]. (pozri body 181, 184, 198, 199) 5. Komisii nemôze byt vytýkaná diskriminácia vyplývajúca z odlisného zaobchádzania uplatneného na porovnatelné situácie z dôvodu, ze pri urcení sumy státnej pomoci vyhodnotila podla rôznych metód hodnotu, ktorú treba priznat cenným papierom, ktoré spolocnost postupne nadobudla a scudzila, pokial sa toto hodnotenie týkalo hodnôt k odlisnému dátumu a v odlisných kontextoch, z ktorých jeden charakterizovala existencia ceny urcenej právnou úpravou státu a druhý urcenie hodnoty v závislosti od hospodárskej reality. (pozri body 201, 207 - 211, 218) 6. Povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na materiálnu zákonnost sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, spôsobom, ktorý umoznuje zúcastneným osobám porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoje preskúmanie. Táto poziadavka musí byt okrem toho posúdená v závislosti od okolností veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast. Táto zásada pri uplatnení na kvalifikáciu opatrenia ako pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie pomoci patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Za predpokladu, ze pomoc bola poskytnutá, Komisia musí okrem iného dostatocne jasne uviest skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v celkovej struktúre rozhodnutia podstatný význam, akými sú najmä tie, ktoré zalobcovi a súdu Spolocenstva umoznia spoznat dôvody, pre ktoré prisla k záveru, ze sporná transakcia spôsobila narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnila obchod v rámci Únie. (pozri body 234 - 236, 246) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 23. novembra 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Pomoc pre belgickú skupinu Beaulieu - Vzdanie sa pohladávky" Vo veci T-217/02, Ter Lembeek International NV, so sídlom vo Wielsbeku (Belgicko), v zastúpení: J.-P. Vande Maele, F. Wijckmans a F. Tuytschaever, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie clánkov 1 a 2 rozhodnutia Komisie 2002/825/ES z 24. apríla 2002 o státnej pomoci poskytnutej Belgickom skupine Beaulieu (Ter Lembeek International) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 296, s. 60), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. februára 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 1 Clánok 87 ods. 1 ES uvádza: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 2 Podla clánku 88 ES: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý stát môze, odhliadnuc od ustanovení clánkov 226 a 227, predlozit vec priamo Súdnemu dvoru. Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 3 Clánok 7 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) nazvaný "Rozhodnutia Komisie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania" uvádza: "1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, konanie vo veci formálneho zistovania sa ukoncí prostredníctvom rozhodnutia, ako to upravuje odsek 2 az 5 tohto clánku. 2. Ked Komisia zistí, ze po príslusných následných úpravách daného clenského státu oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia zistí podla potreby, ze príslusná následná úprava daného clenského státu odstránila pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako "kladné rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa uplatnila. 4. Komisia môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky, podla ktorých sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a môze stanovit povinnosti, aby sa umoznilo monitorovanie súladu s rozhodnutím (dalej sa oznacuje len ako "podmienecné rozhodnutie"). 5. Ked Komisia zistí, ze oznamovaná pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, rozhodne, ze pomoc nenadobudne úcinnost (dalej sa oznacuje len ako "záporné rozhodnutie"). 6. Rozhodnutia prijaté podla odsekov 2, 3, 4 a 5 sa prijmú, akonáhle sa pochybnosti, o ktorých pojednáva clánok 4 (4) odstránili. Komisia podla mozností vynalozí vsetko úsilie na to, aby prijala rozhodnutie v období 18 mesiacov od zacatia konania. Túto casovú lehotu mozno predlzit spolocnou dohodou medzi Komisiou a daným clenským státom. 7. Ak uz uplynula lehota, o ktorej pojednáva odsek 6, a ak o to poziada daný clenský stát, Komisia do dvoch mesiacov rozhodne, na základe informácií, ktoré sú jej dostupné. Podla potreby, ak poskytnuté informácie nie sú dostatocné, aby sa dosiahla zlucitelnost, Komisia vykoná záporné rozhodnutie." 4 Clánok 13 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Rozhodnutia Komisie" uvádza: "1. Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 (2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií. 2. V prípadoch moznej protiprávnej pomoci a bez dopadu na clánok 11 (2), Komisia nebude viazaná casovou lehotou stanovenou v clánkoch 4 (5), 7 (6) a 7 (7). 3. Clánok 9 sa primerane uplatní s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach." 5 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ktorý sa týka vymáhania pomoci, upresnuje: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako "rozhodnutie o vymáhaní"). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku 185 zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." Vnútrostátna právna úprava 6 Královské nariadenie zo 7. mája 1985 o emisii prioritných akcií bez hlasovacieho práva akciovými spolocnostami patriacimi do vnútrostátnych sektorov (Moniteur belge z 11. mája 1985, s. 6873, dalej len "královské nariadenie z roku 1985") vo svojom clánku 1 uvádza: "Akciové spolocnosti [z urcitých sektorov] môzu za podmienok definovaných v tomto nariadení emitovat akcie zodpovedajúce ich imaniu, s ktorými nie je spojené hlasovacie právo, dalej oznacované len ako 'prioritné akcie bez hlasovacieho práva`". 7 Clánok 2 královského nariadenia z roku 1985 predovsetkým stanovuje, ze Société nationale pour le restructuration des secteurs nationaux (dalej len "SNRSN") môze upisovat takéto prioritné akcie bez hlasovacieho práva. 8 Clánok 3 královského nariadenia z roku 1985 uvádza: "Bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené týmto nariadením, pravidlá emisie prioritných akcií bez hlasovacieho práva, jej podmienky a spôsoby, ako aj práva spojené s týmito akciami sú predmetom dohody uzavretej medzi emitujúcou spolocnostou a právnickými osobami uvedenými v clánku 2, ktoré upisujú tieto akcie, a sú uvedené v stanovách emitujúcej spolocnosti. Dohoda okrem iného upresnuje, za akých podmienok môzu byt prioritné akcie bez hlasovacieho práva spätne odkúpené emitujúcou spolocnostou alebo odkúpené tretími osobami. Cena nemôze byt nizsia nez 80 % emisnej ceny. Dohoda uvedená v prvom odseku musí byt vopred schválená ministrom financií, ministrom hospodárstva a ministrom pre rozpocet." 9 Clánok 4 královského nariadenia z roku 1985 upresnuje: "Emisia prioritných akcií bez hlasovacieho práva podlieha týmto podmienkam: 1. prioritné akcie bez hlasovacieho práva sú a zostanú akciami na meno, 2. tieto akcie nemôzu tvorit viac nez 49 % upísaného imania, 3. v prípade rozdelenia zisku je s nimi bez ohladu na akékolvek opacné ustanovenie stanov... spojené právo na prioritnú dividendu vo výske 2 % z ich skutocne splatenej emisnej ceny, 4. tieto akcie sú bez ohladu na akékolvek opacné ustanovenie stanov prioritné, pokial ide o splatenie vkladu, bez toho, aby bolo dotknuté právo, ktoré s nimi môzu spojit stanovy pri rozdelovaní likvidacného zostatku. ..." Skutkové okolnosti Skupina Verlipack a skupina Beaulieu 10 Skupina Verlipack bola az do vyhlásenia konkurzu, ku ktorému doslo 18. januára 1999, najväcsím belgickým výrobcom dutého obalového skla s 20 %-ným podielom na belgickom trhu a s 2 %-ným podielom na trhu Európskej únie. Zamestnávala 735 osôb vo svojich továrnach v Ghlin, Jumet a Mol (Belgicko). 11 Skupina Beaulieu, co je oznacenie belgického holdingu spolocností pôsobiacich na trhu kobercov a syntetických vlákien, je druhým najväcsím výrobcom kobercov na svete a zdaleka najväcsím európskym výrobcom. Skupina je zastresená holdingovou spolocnostou Ter Lembeek International NV. Obdobie pred vstupom skupiny Beaulieu medzi akcionárov skupiny Verlipack: dohoda z 30. apríla 1985 medzi skupinou De Backer (Adsum) a SNRSN 12 Verlipack v roku 1985 zbankrotovala a jej aktíva ohodnotené na sumu 410 miliónov belgických frankov (BEF) prevzala SA Adsum, spolocnost skupiny De Backer, ktorá nemá ziadne spojenie so zalobkynou. 13 V súlade s dohodou z 30. apríla 1985 vlozila Adsum tieto aktíva do troch nových spolocností, NV Verlipack Mol, SA Verlipack Jumet a SA Verlipack Ghlin, do ktorých imania vstúpila aj SNRSN vkladom vo výske 620 020 000 BEF. Posledná uvedená dostala ako protihodnotu svojho vkladu do základného imania akcie takzvanej "kategórie B" bez hlasovacieho práva s menovitou hodnotou 10 000 BEF za akciu a ako protihodnotu svojho vkladu mimo základného imania podiely na zisku takzvanej "kategórie I" a "kategórie II". V roku 1985 SNRSN disponovala 49 %-ným podielom na imaní skupiny, ktorý zodpovedal len akciám kategórie B [clánok 3 bod 1 písm. a) dohody z 30. apríla 1985]. Tento podiel bol schválený Komisiou. 14 Podla zvlástneho zákona z 15. januára 1989 nadobudol región Valónsko cenné papiere bez hlasovacieho práva závodov v Ghlin a v Jumet, ktoré sa nachádzajú na jeho jazykovom území, a región Flámsko nadobudol takéto akcie závodu v Mol. 15 Dohoda z 30. apríla 1985 vo svojom clánku 10 stanovila: "Adsum sa bude snazit priviest spolocnosti k tomu, aby sa s [SNRSN] dohodli, ze kazdý rok, a prvý raz pät rokov po uzavretí tejto dohody, ponúknu odkúpenie najmenej 10 % akcií kategórie B a 10 % podielov na zisku kategórie I, pokial to prenesený zisk a disponibilné rezervy spolocností umoznia. Kúpna cena sa bude rovnat menovitej hodnote týchto akcii a kúpna cena za podiel na zisku kategórie I bude 10 000 BEF. V prípade, ze nedôjde k takýmto dohodám medzi spolocnostami a [SNRSN], Adsum v kazdom prípade splní povinnosti stanovené v tomto clánku." 16 Táto dohoda tiez vo svojom clánku 11 stanovila: "Adsum sa zaväzuje, ze kazdej zo spolocností poskytne opciu na kúpu akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I. Na tieto úcely sa zaväzuje uzavriet s kazdou z nich dohodu preberajúcu obsah prílohy 1 tejto dohody." 17 Clánok 14 druhý odsek dohody z 30. apríla upresnoval: "Pokial by postúpenie akcií, ktoré Adsum vlastní v spolocnostiach, spôsobilo zmenu v kontrole a/alebo v riadení spolocností, na toto postúpenie je potrebný súhlas [SNRSN]." 18 Clánok 16 dohody z 30. apríla 1985 stanovoval: "Stanovy spolocností [Verlipack] sa menia tak, aby sa zohladnili dolozky tejto dohody." 19 Zalobkyna upresnuje, a Komisia jej v tomto bode neodporuje, ze sa nepripojila k vypracovaniu dohody z 30. apríla 1985, kedze v rozpore s tým, co je uvedené v bode 7 rozhodnutia 2002/825/ES o státnej pomoci poskytnutej Belgickom skupine Beaulieu (Ter Lembeek International) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 296, s. 60, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), nebola v tom case akcionárom spolocností Verlipack. Vstup skupiny Beaulieu medzi akcionárov skupiny Verlipack a dodatok z 18. novembra 1987 k dohode z 30. apríla 1985 20 V priebehu obdobia rokov 1985 az 1987 Adsum postúpila svoje podiely (51 %) v troch spolocnostiach Verlipack dalsej zo svojich dcérskych spolocností, Imcour NV, ktorá pristúpila k dohode z 30. apríla 1985 a ktorá 25. júna 1987 vstúpila do likvidácie na úcely svojho rozdelenia na tri spolocnosti, teda Imcour Holding NV, Imcour Lease NV a Patrimcour NV. Akcie v spolocnostiach Verlipack Jumet, Verlipack Ghlin a Verlipack Mol sa stali vlastníctvom spolocnosti Imcour Holding. 21 Pri rozdelení Imcour v roku 1987 odkúpila skupina Beaulieu od skupiny De Backer akcie Imcour Holding za cenu 425 miliónov BEF a stala sa tak nepriamym vlastníkom spolocností Verlipack Jumet, Verlipack Ghlin a Verlipack Mol. 22 SNRSN okrem toho dodatkom z 18. novembra 1987 k dohode z 30. apríla 1985 a v súlade s clánkom 14 druhým odsekom dohody z 30. apríla 1985 schválila (nepriame) postúpenie troch spolocností Verlipack skupine Beaulieu s podmienkou, ze Imcour Holding a pán De Clerck pristúpia k dohode z 30. apríla 1985. SNRSN navyse ziadala, aby sa skupina Beaulieu tiez zaviazala udrzat tri spolocnosti Verlipack v cinnosti o dva roky dlhsie. Tento dodatok podpísali vsetky dotknuté strany, teda Adsum, SNRSN, Imcour Holding, pán De Clerck a pán De Backer. 23 Podla clánku 3 dodatku z 18. novembra 1987: "S úcinnostou od 1. októbra 1987 sa dolupodpísaní Imcour NV a pán R. De Clerck neodvolatelne zaväzujú prevziat a vykonávat vsetky práva a povinnosti, definované v dohode z 30. apríla 1985 a v jej prílohe, ktoré k tomuto dnu má spolocnost Adsum NV a pán De Backer." 24 Clánok 4 tohto dodatku uvádzal: "Vzhladom na clánky 1 a 3 sa od 1. októbra 1987 v dohode z 30. apríla 1985 a v jej prílohe rozumie namiesto výrazu 'Adsum NV` výraz 'Imcour NV` a namiesto výrazu 'pán W. De Backer` výraz 'pán R. De Clerck`..." 25 Clánok 5 uvedeného dodatku upresnoval: "Právo opcie na kúpu sa v súlade s podmienkami stanovenými v prílohe k dohode z 30. apríla 1985 zachováva, pokial ide o SA Verlipack Ghlin, Mol a Jumet." Povinnost odkúpit akcie a podiely na zisku SNRSN troma spolocnostami Verlipack obsiahnutá v dohode z 30. apríla 1985 26 Dna 1. mája 1990, po uplynutí obdobia piatich rokov stanoveného v clánku 10 dohody z 30. apríla 1985, zacala platit povinnost kazdorocného odkúpenia 10 % akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I. Podla zalobkyne, ktorej Komisia v tomto bode neodporuje, ziadali belgické verejné orgány od troch spolocností Verlipack splnenie povinnosti odkúpenia ich akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I. Z dôvodu ich insolventnosti musela skupina Beaulieu pri plnení tejto povinnosti postupovat podla velmi presného harmonogramu. V období od apríla 1991 do apríla 1994 skupina Beaulieu v piatich splátkach (apríl 1991, máj 1991, apríl 1992, apríl 1993 a apríl 1994) vyplatila verejnému akcionárovi 213 100 000 BEF. 27 Po tomto odkúpení SNRSN (teraz, pre región Valónsko, spolocnost pre správu podielov regiónu Valónsko v obchodných spolocnostiach, dalej len "Sowagep") stále vlastnila v SA Verlipack Ghlin 5 087 akcií kategórie B bez hlasovacieho práva a 3 937 podielov na zisku kategórie I, teda celkovo 9 024 cenných papierov, ktoré mali byt odkúpené v období piatich rokov za jednotnú menovitú hodnotu 10 000 BEF stanovenú v dohode z 30. apríla 1985, teda za celkovú cenu 90 240 000 BEF, a v SA Verlipack Jumet 2 923 akcií kategórie B bez hlasovacieho práva a 2 267 podielov na zisku kategórie I, teda celkovo 5 190 cenných papierov, ktoré mali byt odkúpené v období piatich rokov za jednotnú menovitú hodnotu 10 000 BEF stanovenú v dohode z 30. apríla 1985, teda za celkovú cenu 51 900 000 BEF. Celková cena za týchto 14 214 akcií a podielov na zisku teda dosahovala 142 140 000 BEF. 28 Po rôznych zvýseniach imania uskutocnených súkromným akcionárom (Imcour Holding, neskôr SA Imcopack Wallonie, vlastniaca závody v Ghlin a v Jumet, a NV Imcopack Vlaanderen, vlastniaca závod v Mol) sa podiel verejného financovania v skupine Verlipack postupne znízil tak, ze po postupnom odchode nevlastnili verejné orgány viac nez 20,7 % imania tejto skupiny. Pomoc z roku 1992 pre skupinu Verlipack 29 V roku 1992 získala skupina Verlipack dve investicné podpory v celkovej výske 502 122 500 BEF podla systému regionálneho úcelu. Rozhodnutie o poskytnutí konvertibilnej podielovej pôzicky vo výske 500 miliónov BEF regionálnou investicnou spolocnostou (zriadenou zákonom z 2. apríla 1962) okrem toho bolo predmetom rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1992 nevzniest námietky (Ú. v. ES C 83, s. 3), táto pôzicka vsak nebola uvolnená. 30 Podla vysvetlenia belgickej vlády poskytnutého v priebehu konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2001/856/ES zo 4. októbra 2000 o státnej pomoci pre Verlipack - Belgicko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 320, 2001, s. 28), skupina Verlipack mala problémy spôsobené kvalitou svojho riadenia a najmä svojej výroby, takze skupina Beaulieu nemohla sama niest bremeno a riadenie jej investicného programu vo výske 5 500 miliónov BEF, co by vysvetlovalo dôvod, preco región Valónsko nevyplatil schválenú pomoc. Vstup skupiny Heye-Glas medzi akcionárov skupiny Verlipack 31 V roku 1996 straty troch spolocností Verlipack dalej narastali, co im znemoznovalo dodrzat termíny splátok bankových pôziciek z konca roku 1996. Za týchto okolností sa skupina Beaulieu rozhodla zmenit struktúru akcionárov a rokovat s nemeckou skupinou Heye-Glas (dalej len "Heye"), jedným z najväcsích nemeckých výrobcov skla. 32 Dna 1. septembra 1996 skupiny Verlipack a Heye podpísali dohodu o technickej spolupráci, ktorá sa 11. apríla 1997 rozsírila na financnú a riadiacu pomoc, v rámci ktorej sa Heye priamo zapojila do správy a vedenia skupiny Verlipack. Dohoda z 18. decembra 1996 33 Na základe dohody z 18. decembra 1996 uzavretej medzi zalobkynou a Sowagep boli akcie a podiely na zisku, ktoré vlastnila Sowagep v spolocnostiach Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet, odkúpené skupinou Beaulieu. Podla tejto dohody totiz zalobkyna získala od Sowagep tieto podiely: 5 087 akcií kategórie B bez hlasovacieho práva a 3 937 podielov na zisku kategórie I spolocnosti Verlipack Ghlin ako protihodnotu za zaplatenie sumy 72 192 000 BEF, ako aj 2 923 akcií kategórie B bez hlasovacieho práva a 2 267 podielov na zisku kategórie I spolocnosti Verlipack Jumet ako protihodnotu za zaplatenie sumy 41 520 000 BEF, teda celkovo 14 214 akcií a podielov na zisku predstavujúcich sumu 113 712 000 BEF splatnú spolocnosti Sowagep "31. decembra 2001, cistá suma bez úrokov". Vytvorenie Verlipack Holding I a Verlipack Holding II 34 Skupiny Beaulieu a Heye vytvorili 24. januára 1997 zastresujúci holding, Verlipack Holding I. Základné imanie Verlipack Holding I bolo 1 030 500 000 BEF, zlozené z 515 500 000 BEF vlozených spolocnostou Heye, zvysná cast pozostávala zo zariadenia troch závodov vlozeného skupinou Beaulieu a ohodnoteného na sumu 515 miliónov BEF. Dna 11. apríla 1997 bol vytvorený druhý holding, nazvaný Verlipack Holding II s imaním vo výske 1 230 500 000 BEF (Verlipack Holding I vlastnil 100 000 akcií v sume 1 030 500 000 BEF a Sowagep vlastnila 19 408 akcií predstavujúcich sumu 200 miliónov BEF). Riadiace orgány celej novej priemyselnej skupiny boli sústredené na úrovni Verlipack Holding II, v ktorom mala Heye väcsinu, vedenia jednotlivých sluzieb boli pre celú skupinu rovnaké. Situácia spolocností Verlipack v roku 1997 35 Výsledky oznámené Heye a Verlipack sa v roku 1997 výrazne zhorsili. Predbezný konsolidovaný a "neauditovaný" stav k 30. novembru 1997 uvádzal pre ten istý rok cistú stratu 828 592 044 BEF. Dohoda o ozivení (Heads of Agreement) z 5. júna 1998 36 Dna 5. júna 1998 bola z dôvodu zhorsovania situácie spolocností skupiny Verlipack uzavretá zmluvnými stranami (bankami, skupinou Beaulieu, Heye a Sowagep) dohoda o ozivení (Heads of Agreement). Táto dohoda stanovila, pokial ide o spolocnost Heye, vklad do imania vo výske 200 miliónov BEF a pokial ide o región Valónsko, jednak premenu podielovej pôzicky 150 miliónov BEF poskytnutej Verlipack Holding II uvedeným regiónom v roku 1997 na kapitál, jednak zvýsenie imania Verlipack Holding II, pre ktorý mal región Valónsko nájst súkromného investora, o 100 miliónov BEF. Podla belgických orgánov (list z 11. januára 2001, zaevidovaný 15. januára 2001), skupina Beaulieu, pokial ide o hladanie nového investora a na úcely okamzitého uskutocnenia plánu ozivenia, navrhla, ze tento záväzok sama splní "za podmienky, ze tento zásah bude casovo obmedzený a ze jej bude nahradený novým investorom, ktorého má nájst Sowagep". Dodávajú, ze skupina Beaulieu, s ohladom na ktorú "Heads of Agreement" stanovila vzdanie sa pohladávky vo výske 600 miliónov BEF, mala úplný záujem na tom, aby plán ozivenia priniesol ocakávané výsledky. 37 Podla zápisnice z mimoriadneho valného zhromazdenia akcionárov Verlipack Holding II z 26. júna 1998 sa rozhodlo o zvýsení imania vkladom 200 miliónov BEF zo strany Heye za 19 408 nových akcií a vkladom 100 miliónov BEF zo strany Worldwide Investors Luxembourg (dalej len "Worldwide Investors") za 9 704 nových akcií. Worldwide Investors, ktorú nasla skupina Beaulieu, zvýsila podla belgickej vlády imanie na úcet uvedenej skupiny. Dodatok z 20. novembra 1998 k dohode z 18. decembra 1996 38 Kedze nový plán ozivenia nedosiahol ocakávané výsledky, a región Valónsko teda nemohol nájst nového súkromného investora, región Valónsko a skupina Beaulieu sa 20. novembra 1998 rozhodli zmenit znenie dohody z 18. decembra 1996 dodatkom (dalej len "dodatok z 20. novembra 1998"), ktorý stanovuje, ze platbu za akcie získané spolocnostou Beaulieu pri výkone dohody z 18. decembra 1996 v spolocnostiach Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet v sume 113 712 000 BEF "bude mozné vykonat bud prevodom na úcet [regiónu Valónsko] alebo plnením namiesto platenia vo forme 9 704 akcií z imania SA Verlipack Holding II", najneskôr 31. decembra 2001. 39 Dna 21. decembra 1998 Worldwide Investors postúpila skupine Beaulieu 9 704 akcií spolocnosti Verlipack Holding II. Ako protihodnotu skupina Beaulieu postúpila 9 704 akcií spolocnosti Verlipack Holding I spolocnosti Worldwide Investors. Skupina Beaulieu potom v období medzi 21. a 31. decembrom 1998 postúpila regiónu Valónsko 9 704 akcií Verlipack Holding II "výmenou za vzdanie sa pohladávky regiónu voci skupine Beaulieu". 40 Toto posledné uvedené postúpenie, ktoré bolo predmetom dodatku z 20. novembra 1998, sa uskutocnilo niekolko týzdnov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu skupiny Verlipack vo forme plnenia namiesto platenia na úcely zániku dlhu skupiny Beaulieu voci regiónu Valónsko, ktorý vznikol v dôsledku toho, ze táto skupina nadobudla v decembri 1996 akcie Verlipack vlastnené regiónom Valónsko, ktoré boli ohodnotené na 113 712 000 BEF a ktorých splácanie bez úrokov sa malo zacat az od 31. decembra 2001. 41 Dna 8. januára 1999 Verlipack poziadal o súdne vyrovnanie pre závody v Jumet a v Ghlin a oznámil skoncenie cinností v závode v Mol. Obchodný súd v Turnhout (Belgicko) 11. januára 1999 vyhlásil konkurz na závod spolocnosti Verlipack v Mol a obchodný súd v Monse (Belgicko) 18. januára 1999 vyhlásil konkurz na sest spolocností sklárskej skupiny Verlipack (závody v Jumet a v Ghlin, Verlipack Belgium, Verlipack Engineering, Verlimo a Imcour Lease). 42 Dna 11. februára 1999 Verlipack Holding II konstatoval, ze uz nemá penazné prostriedky ani dostatocné aktíva na to, aby mohol splácat svoje dlhy, a podal na obchodný súd v Monse návrh na vyhlásenie konkurzu voci sebe a upresnil, ze je od júna 1998 v platobnej neschopnosti. Pred týmto súdom vystúpila Sowagep ako vedlajsia úcastnícka, aby uviedla, ze nemieni pokracovat vo vymáhaní svojej pohladávky, cím poskytla svojmu dlzníkovi úver. Obchodný súd v Monse v dôsledku toho rozsudkom z 31. mája 1999 konstatoval, ze podmienky vyhlásenia konkurzu nie sú v prípade Verlipack Holding II splnené, aj ked dalsia cinnost tejto spolocnosti bola obmedzená na jej vstup do likvidácie z dôvodu zániku jej predmetu podnikania. Rozhodnutie 2001/856 a konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia 43 Rozhodnutím 2001/856 Komisia rozhodla o ukoncení konania podla clánku 88 ods. 2 ES vo vztahu k niektorým prípadom pomoci poskytnutej Belgickým královstvom pre skupinu Verlipack. Komisia tým istým rozhodnutím zrusila svoje rozhodnutie zo 16. septembra 1998, ktorým rozhodla, ze nevznesie námietky voci niektorým prípadom tejto pomoci (Ú. v. ES C 29, s. 13) z dôvodu, ze vychádzala z nepresných informácií, dalej vyhlásila niektoré prípady tejto pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom a nariadila ich vymáhanie. 44 Belgické královstvo podalo proti tomuto rozhodnutiu zalobu o neplatnost na Súdny dvor, ktorý ju zamietol rozsudkom z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia (C-457/00, Zb. s. I-6931). 45 Pri prieskume pomoci, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia 2001/856 bola Komisia informovaná o dalsích opatreniach, ktoré mohli byt pomocou pre skupinu Verlipack alebo skupinu Beaulieu. 46 Belgické královstvo v rámci svojej odpovede na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia 2001/856, listom z 28. septembra 1999 Komisii oznámilo, ze plnenie namiesto platenia, ku ktorému doslo v decembri 1998, spôsobujúce zánik dlhu skupiny Beaulieu voci regiónu Valónsko, sa môze povazovat za "nové zvýsenie imania Verlipack, financované skupinou Beaulieu, ktoré bolo splatené zánikom jej dlhu voci regiónu Valónsko". 47 Listom z 5. júla 2000 zaslaným Belgickému královstvu Komisia predovsetkým uviedla, ze má pochybnosti, co sa týka prípadnej pomoci poskytnutej regiónom Valónsko pre skupinu Beaulieu z dôvodu, ze táto skupina získala pri nadobudnutí podielu závodov v Jumet a v Ghlin v decembri 1996 platobné podmienky, ktoré by neboli prijatelné pre súkromnú financnú institúciu. Komisia sa navyse pýtala, ci plnenie namiesto platenia, ku ktorému doslo niekolko týzdnov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu Verlipack, nebolo pomocou pre skupinu Beaulieu. 48 Za týchto podmienok Komisia poziadala Belgické královstvo, aby jej poskytlo informácie o týchto aspektoch: "cinnostiach Worldwide Investors, hladaní súkromného investora Sowagep, pouzití 100 miliónov BEF upísaných spolocnostou Worldwide Investors v júni 1998, vysvetlenie rozdielu v hodnote 14 214 akcií získaných skupinou Beaulieu v roku 1996, vysvetlenie toho, ze nemecká skupina Heye nevedela o týchto transakciách zahrnajúcich zásah valónskych orgánov, vysvetlenie stvorrocnej lehoty splatnosti bez úrokov poskytnutej regiónom Valónsko skupine Beaulieu za zaplatenie 14 214 akcií, ako aj okolností, ktoré niekolko týzdnov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na závody Verlipack, a teda za plnej znalosti deficitnej situácie Verlipack viedli región Valónsko k prijatiu [predcasného] splatenia tohto dlhu". V tom istom liste sa Komisia pýta na urcenie osoby, ktorá mala skutocnú výhodu zo zvýsenia imania Verlipack, upísaného v júni 1998 spolocnostou Worldwide Investors. 49 Kedze belgické orgány na tento list z 5. júla 2000 neodpovedali, Komisia zaslala 29. septembra 2000 upomienku. Kedze Belgické královstvo nepredlozilo pozadované informácie v stanovenej lehote, Komisia ho listom z 19. januára 2001 oficiálne vyzvala v súlade s clánkom 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, aby jej poskytlo vsetky dokumenty, informácie a údaje potrebné na to, aby mohla preskúmat zlucitelnost opatrení v prospech Verlipack alebo skupiny Beaulieu s ohladom na clánok 87 ES. 50 Pred týmto oznámením vsak Belgické královstvo listom z 11. januára 2001, ktorý bol zaevidovaný 15. januára 2001, odpovedalo na list Komisie z 5. júla 2000, a uviedlo v nom, ze napriek zlým výsledkom Verlipack pocas roku 1997 bolo mozné pozorovat od marca 1998 znízenie strát vdaka výraznému rastu produktivity. Belgické orgány tiez uviedli, ze dohodou (Heads of Agreement) z 5. júna 1998 sa súkromné a verejné zmluvné strany rozhodli prijat nový plán ozivenia. Tieto isté orgány upresnili, ze ich odpoved na ziadost Komisie je nevyhnutne neúplná z dôvodu nespolupráce skupiny Beaulieu. 51 Vo svetle dostupných informácií prisla Komisia 6. júna 2001 k záveru, ze vyssie uvedené vzdanie sa pohladávky zahrnalo prevod verejných zdrojov pripísatelný belgickému státu, ktorý predstavoval prima facie státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Komisia okrem toho usúdila, ze existujú pochybnosti o zlucitelnosti pomoci, ktorú dostala skupina Verlipack alebo skupina Beaulieu, s clánkom 87 ES a clánkom 61 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, takze zacala vo vztahu k tejto pomoci konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, o com bolo Belgické královstvo informované listom z 8. júna 2001, a vyzvala dotknuté osoby, aby jej predlozili svoje pripomienky (Ú. v. ES C 313, s. 2). 52 Kolektív na obranu prepustených pracovníkov Verlipack v Jumet a v Ghlin listom z 3. decembra 2001, Spojené královstvo listom zo 7. decembra 2001 a Belgické královstvo listom doruceným Komisii 16. januára 2002, predlozili svoje pripomienky. 53 Listom z 23. júla 2001 bol právny zástupca zalobkyne informovaný o rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Komisia od zalobkyne nedostala ziadne pripomienky. 54 Listom doruceným Komisii 26. júla 2001 Belgické královstvo odpovedalo Komisii tak, ze zopakovalo pripomienky, ktoré vypracovalo v dôsledku príkazu, ktorý dostalo. 55 Dna 24. apríla 2002 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie 56 Komisia v napadnutom rozhodnutí zdôraznila, ze "bez ohladu na právno-financnú zlozitost mechanizmu, ktorý je základom zásahu luxemburskej spolocnosti financného investovania Worldwide Investors v júni 1998,... skupina Beaulieu splatila v decembri 1998 dlh vo výske 113 712 000 BEF voci regiónu Valónsko plnením namiesto platenia vo forme 9 704 akcií Verlipack Holding II, ktorých menovitá hodnota bola 100 miliónov BEF, ale ktorých skutocná hodnota mala byt vzhladom na majetkové pomery uvedenej spolocnosti podstatne nizsia". 57 Pokial ide o cenu, za ktorú zalobkyna dohodou z 18. decembra 1996 odkúpila niektoré akcie vlastnené regiónom Valónsko v spolocnostiach Verlipack, Komisia predovsetkým prisla k záveru, ze v prípade takého odkúpenia je povinnost stanovit cenu zodpovedajúcu 80 % emisnej ceny povinnostou stanovenou belgickým zákonom, ktorá bola bez rozdielu ulozená kazdému, kto chcel kúpit tento druh prioritných akcií. 58 Komisia z toho vyvodila, ze "dlh 113 712 000 BEF skupiny Beaulieu voci regiónu Valónsko bol urcitým dlhom, ktorého vyrovnanie nebolo nijako spojené s financnou situáciou skupiny Verlipack". 59 Komisia preto usúdila, ze prijatím akcií spolocnosti Verlipack Holding II, ktoré mali nulovú hodnotu, za zánik urcitého dlhu vo výske 113 712 000 BEF, sa región Valónsko vzdal voci skupine Beaulieu pohladávky na túto sumu. 60 Belgické královstvo vsak tvrdilo, ze skupina Beaulieu nemala z tejto transakcie ziadnu ekonomickú výhodu, kedze Belgické královstvo poskytlo týmto vzdaním sa pohladávky skupine Beaulieu kompenzáciu za "vklad do imania uskutocnený v júni 1998". 61 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí zdôraznila, ze "Heads of Agreement" z 5. júna 1998 stanovovala len to, ze valónske orgány sa zaväzujú priniest investora, a nie vlozit 100 miliónov BEF do imania Verlipack Holding II. 62 Komisia okrem toho konstatovala, ze Belgické královstvo nepreukázalo, po prvé, existenciu dohody, na základe ktorej skupina Beaulieu prevzala záväzok prijatý regiónom Valónsko nájst investora, ktorý by priniesol 100 miliónov BEF, a po druhé, existenciu druhej odlisnej dohody, ktorá by isla nad rámec prvej, a podla ktorej región Valónsko zarucil skupine Beaulieu zaplatenie sumy 100 miliónov BEF, ktorú mal priniest súkromný investor. 63 Komisia usúdila, ze jedinou nepochybnou skutocnostou je to, ze región Valónsko sa 20. novembra 1998 vzdal urcitej pohladávky vo výske 113 712 000 BEF voci skupine Beaulieu výmenou za 9 704 akcií v spolocnosti Verlipack Holding II, ktorej situácia sa este viac zhorsila tak, ze odôvodnovala nový plán financovania v júni 1998, v rámci ktorého nebolo mozné nájst súkromného investora, ktorý by súhlasil s vkladom 100 miliónov BEF do základného imania. Komisia uviedla, ze imanie tejto spolocnosti bolo 11. februára 1999 ohodnotené na 1 BEF. 64 Pokial ide o prípadnú zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, Belgické královstvo síce neuviedlo ziadny dôvod zlucitelnosti, Komisia vsak tento bod preskúmala a dospela v podstate k záveru, ze pomoc poskytnutá skupine Beaulieu bola len prevádzkovou pomocou, ktorá skupinu Beaulieu oslobodzovala od nákladov, ktoré by musela niest sama za bezných podmienok svojho priebezného riadenia alebo svojej cinnosti. Uviedla, ze taká pomoc je nezlucitelná s predpismi Spolocenstva, kedze sa závody skupiny Beaulieu nenachádzali v jednom z regiónov, ktorých sa týka clánok 87 ods. 3 písm. a) ES. 65 Nakoniec Komisia pripomenutím ustanovení clánku 14 nariadenia c. 659/99 usúdila, ze "aby boli obnovené hospodárske podmienky, ktorým by podnik musel celit, pokial by mu nebola nezlucitelná pomoc poskytnutá, belgické orgány [by mali...] túto pomoc od príjemcu vymôct". 66 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia uvádza: "Státna pomoc poskytnutá Belgickom skupine Beaulieu (Ter Lembeek International) vo forme vzdania sa pohladávky vo výske 113 712 000 BEF je nezlucitelná so spolocným trhom." [neoficiálny preklad] 67 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "1. Belgicko urobí vsetky nevyhnutné opatrenia na vymáhanie pomoci uvedenej v clánku 1 od jej príjemcu, ktorému bola protiprávne poskytnutá. 2. Vymáhanie sa vykoná bezodkladne a v súlade s postupmi vnútrostátneho práva za predpokladu, ze umoznujú okamzitý a úcinný výkon tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá má byt vymáhaná, zahrna úroky odo dna, ked bola príjemcovi poskytnutá, do dna ich vymozenia. Úroky sú vypocítané na základe referencnej sadzby pouzívanej na výpocet ekvivalentu podpory v rámci pomoci na regionálny úcel." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 68 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. júla 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 69 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu o neplatnost za prípustnú a dôvodnú, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 70 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za neprípustnú alebo ju zamietol, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 71 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od nového súdneho roka zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k piatej komore. Táto vec bola preto pridelená piatej rozsírenej komore. 72 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania bez toho, aby predtým vykonal dokazovanie. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vsak vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty, ako aj prehlad dokumentov, ktoré mala k dispozícii v rámci konania, ktoré viedlo k prejednávanej veci. Komisia tejto ziadosti v stanovenej lehote vyhovela. 73 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 21. februára 2006. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 74 Komisia na úvod zdôraznuje, ze zalobkyna nikdy nevyjadrila pripomienky ani v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 2001/856, aj ked posledným uvedeným rozhodnutím sa uz oznámilo vysetrovanie dotknutej pomoci. 75 Komisia tvrdí, ze vsetky zalobné dôvody uvedené zalobkynou sú neprípustné z dôvodu, ze spocívajú na skutkových tvrdeniach, ktoré nikdy neuviedla v rámci konania vo veci formálneho zistovania, a z dôvodu, ze velká cast dokumentov pripojených k zalobe nebola, pokial nie je výslovne uvedené inak, známa Komisii v okamihu, ked prijala napadnuté rozhodnutie. Pokial ide o skutkové tvrdenia týkajúce sa prvého zalobného dôvodu, je to tak po prvé v prípade tvrdenia, podla ktorého bola zalobkyna "donútená" regiónom Valónsko uzavriet dohodu z 18. decembra 1996, takze vzdanie sa de facto tejto pohladávky dodatkom z 20. novembra 1998 nepredstavuje státnu pomoc. Je to tak aj v prípade tvrdenia, podla ktorého zalobkyna nebola príjemcom pomoci z dôvodu, ze disponovala akciami len po obmedzený cas. Po druhé, Komisia tvrdí, ze tvrdenie zalobkyne, ktorým spochybnuje výklad královského nariadenia z roku 1985, je neprípustné, pretoze nebolo uvedené v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Po tretie, zalobkyna nemôze spochybnovat napadnuté rozhodnutie, pokial ide o skutocnost, ze dotknutá pomoc mohla ovplyvnit obchod predovsetkým na trhu s textilom a skreslit hospodársku sútaz, kedze tieto skutocnosti boli uvedené v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Pokial ide o druhý zalobný dôvod, Komisia namieta jeho neprípustnost z dôvodu, ze spocíva na nesprávnom predpoklade, ze pomoc slúzila na náhradu údajnej straty spojenej s údajne vynúteným odkúpením akcií. Pokial ide o tretí zalobný dôvod, Komisia sa rovnako domnieva, ze je neprípustný, kedze zodpovedá tvrdeniu, ze dodatok z 20. novembra 1998 neposkytol zalobkyni ziadnu výhodu, pretoze predstavuje len urcitú náhradu za vynútené odkúpenie akcií a podielov na zisku v roku 1996. 76 Pokial ide o dokumenty pripojené k zalobe, Komisia upresnuje, ze s výnimkou stanov podniku a plnomocenstva poskytnutého advokátom, a ako to vyplýva z jej listu z 20. decembra 2002, nemala k dispozícii jedenást príloh prilozených k zalobe, teda prílohy 4, 4a, 5, 7, 8, 9, 10, 13, 18, 20a a 21. Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom sú zalobné dôvody a tvrdenia zalobkyne zalozené na uvedených prílohách, by mali byt vyhlásené za neprípustné. 77 Okrem toho, v rozpore s tvrdením zalobkyne, majú niektoré písomnosti, ktoré Komisia nemala k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, význam pre argumentáciu zalobkyne. Toto platí, pokial ide o prílohy týkajúce sa dohody z 29. septembra 1987 uzavretej medzi pánmi De Backerom a De Clerckom (bod 11 zaloby), vkladu skupiny Beaulieu do Verlipack (body 17 a 18 zaloby), kazdorocného odkúpenia skupinou Beaulieu (bod 20 zaloby), ako aj dohody z 26. decembra 1996 uzavretej medzi Imcopack Vlaanderen NV a Imcopack Wallonie, na jednej strane, a Heye, na druhej strane (bod 30 zaloby). Podla Komisie teda nie je správne tvrdit, ze tieto dokumenty sa týkajú len druhotných aspektov priebehu prejednávanej veci. 78 Zalobkyna tvrdí, ze zalobné dôvody, ktoré uviedla, sú prípustné, pretoze sa zakladajú výlucne na dokumentoch, ktoré boli Komisii známe v case prijatia napadnutého rozhodnutia, a ze aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza vsetky relevantné skutocnosti podstatné pre správnu analýzu prejednávanej veci vzhladom na právo v oblasti státnej pomoci, má hlbsiu znalost skutocností vztahujúcich sa na dotknutú vec, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia 2001/856, a predlozila dokonca také dokumenty, ktoré zalobkyna nemala, ako je príloha IV vyjadrenia k zalobe. 79 Zalobkyna upresnuje, ze listom zo 6. decembra a elektronickou postou z 11. decembra 2002 poziadala o prehlad dokumentov, ktoré mala Komisia k dispozícii pri prijatí napadnutého rozhodnutia, ako aj podrobnosti o skutkových tvrdeniach, ktoré neboli uvedené vo fáze pred zacatím súdneho konania. Listom z 20. decembra 2002 jej Komisia odpovedala, pokial ide o skutkové tvrdenia, ze jej úlohou nie je robit prácu advokátov zalobkyne, a pokial ide o písomnosti, len nejasne oznacila medzi písomnostami uvedenými zalobkynou dokumenty, ktoré nemala k dispozícii, bez toho, aby jej poskytla prehlad dokumentov. Je vsak úlohou Komisie preukázat, ze tieto údaje nemala k dispozícii, kedze tým, ze vo svojom liste z 20. decembra 2002, ktorým odmietla sprístupnit jej spis, poskytla neúplnú odpoved na ziadost zalobkyne, Komisia neumoznila tak zalobkyni, ako ani Súdu prvého stupna zistit, ci vzhladom na skutkové poznatky, ktoré mala k dispozícii, mohla prijat napadnuté rozhodnutie. 80 Pokial ide o písomnosti, o ktorých Komisia výslovne vyhlasuje, ze ich nemala k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, zalobkyna tvrdí, ze s výnimkou písomností, ktoré sa obmedzujú na vysvetlenie a konkretizáciu urcitého poctu druhotných aspektov spojených s historickým opisom tejto veci (ako je zápisnica z valného zhromazdenia Imcour alebo jednotlivé pôzicky poskytnuté skupinou Beaulieu skupine Verlipack), vsetky dokumenty, ktoré na pojednávaní predlozila, mala Komisia pri prijatí napadnutého rozhodnutia k dispozícii, takze nemôze namietat neprípustnost zalobných dôvodov uvedených zalobkynou. 81 Pokial ide o skutkové tvrdenia, o ktorých Komisia vyhlásila, ze jej neboli známe v case prijatia napadnutého rozhodnutia, zalobkyna konstatuje, ze s výnimkou tvrdenia, podla ktorého Sowagep v decembri 1997 slúbila spolocnosti Verlipack nový vklad do imania vo výske 100 miliónov BEF, ktoré napokon nemá ziadny vplyv na prejednávanú vec, Komisia spochybnuje ako jej neznáme len jedno z týchto tvrdení, teda to tvrdenie, podla ktorého kúpa akcií a podielov na zisku prostredníctvom dohody z 18. decembra 1996 nebola dobrovolná. Zalobkyna tvrdí, ze bez ohladu na úvahy ekonomickej povahy, ktoré samy osebe dokazujú nútenú povahu tejto kúpy, toto donútenie ku kúpe akcií výslovne vyplýva zo správy regiónu Valónsko z 25. mája 1998, ktorá bola zaslaná Komisii, a ktorú teda mala k dispozícii. Posúdenie Súdom prvého stupna 82 Pokial ide o urcenie, ci sa jednak príjemca pomoci môze odvolávat na skutocnosti a dokumenty, s ktorými nebola Komisia oboznámená pred vydaním svojho rozhodnutia, a jednak, ci zalobné dôvody zalozené na takých skutocnostiach a dokumentoch sú prípustné, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Obzvlást komplexné posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente ich uskutocnenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7; z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16; z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 33, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81; z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 88; zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 47; Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48, a z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 67). 83 V tejto súvislosti nemozno Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné informácie, ktoré jej mohli byt predlozené v priebehu správneho konania, ale predlozené neboli, kedze Komisia nebola povinná z úradnej moci a odhadom preskúmat, ktoré skutocnosti jej mohli byt predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 60, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 87; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 49). 84 Súd prvého stupna z toho vyvodil, ze je neprípustné, aby zalobca, ktorý bol úcastníkom konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, uplatnoval skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a zalobca jej ich neoznámil v priebehu konania vo veci formálneho zistovania. Naopak, nic nebráni dotknutej osobe, aby uviedla proti konecnému rozhodnutiu právny zalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený v priebehu správneho konania (pozri rozsudok Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 68, a citovanú judikatúru). 85 Táto judikatúra môze byt s výnimkou úplne mimoriadnych prípadov rozsírená na prípad, v ktorom sa, tak ako v prejednávanej veci, podnik nezúcastnil na konaní vo veci zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 69). 86 Je totiz nepochybné, ze zalobkyna nevyuzila svoje právo zúcastnit sa na konaní vo veci formálneho zistovania, aj ked, ako vyplýva z listu z 11. januára 2001 zaslaného Komisii Belgickým královstvom, ktorý bol zaevidovaný 15. januára toho istého roka, valónske orgány ju osobitne vyzvali, aby aktívne spolupracovala na príprave ich odpovede na ziadost o informácie zaslanú Komisiou Belgickému královstvu 5. júla 2000. Okrem toho, aj napriek opakovaným ziadostiam a napriek tomu, ze neexistovala ziadna odpoved na ziadost Komisie, právny poradca Belgického královstva listom z 28. septembra 2000 poziadal zalobkynu, aby mu poskytla informácie, aby mohol uzitocne odpovedat Komisii. Posledné dva odseky tohto listu znejú takto: "Vzhladom na vyssie uvedené môj klient upozornuje vasu klientku na nebezpecenstvo, ze Európska komisia vo svojom blíziacom sa rozhodnutí pravdepodobne nariadi belgickým orgánom, aby od vasej klientky vymohli sumu 113 712 000 BEF zvýsenú o úroky. Bez ohladu na uplynutie lehoty je vsak velmi ziaduce, aby vasa klientka bezodkladne spolupracovala na preskúmaní veci poskytnutím vsetkých informácií, ktoré sa od nej pozadujú, co este mozno umozní regiónu Valónsko, aby pred prijatím rozhodnutia uplatnil svoje stanovisko na Európskej komisii." 87 Valónske orgány okrem toho vo vyssie uvedenom liste z 11. januára 2001 informovali Komisiu o tom, ze ich právny zástupca zdôraznoval právnemu zástupcovi skupiny Beaulieu význam konania vedeného Komisiou a nebezpecenstvá vyplývajúce z takého konania pre túto skupinu, a to bez akéhokolvek úspechu, a ze ich odpoved na ziadost Komisie o informácie je neúplná, lebo nezískali spoluprácu skupiny Beaulieu. 88 Okrem toho, listom z 23. júla 2001 bol právny zástupca zalobkyne upovedomený o rozhodnutí Komisie zo 6. júna 2001 zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ktorého kópiu dostal. 89 Nakoniec, je nepochybné, ze zalobkyna bola výslovne oznacená v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - predovsetkým v bode II.2, týkajúcom sa konkrétne skupiny Beaulieu, ktorá je, ako sa upresnuje v bode 20, zastresená zalobkynou - a ze toto rozhodnutie nastolilo predovsetkým vo svojich bodoch 29 az 43 a 70 az 75, ako aj v poznámke pod ciarou c. 4, pochybnosti, pokial ide o skutocnost, ze región Valónsko sa 20. novembra 1998 vzdal urcitej pohladávky vo výske 113 712 000 BEF voci skupine Beaulieu výmenou za 9 704 akcií vo Verlipack Holding II, ktorého situácia sa tak zhorsila, ze jeho majetok bol k 11. februáru 1999 ohodnotený na 1 BEF. 90 Zalobkyna sa vsak aj napriek tomu, ze dobre vedela o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa predovsetkým vzdania sa dotknutej pohladávky a o potrebe a dôlezitosti toho, aby poskytla urcité informácie z dôvodu pochybností uz vyjadrených Komisiou, pokial ide o zlucitelnost tohto vzdania sa pohladávky s právom Spolocenstva, rozhodla, ze sa nezúcastní na konaní vo veci formálneho zistovania, pricom okrem toho neuviedla, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je nedostatocne odôvodnené na to, aby mohla úcinne vykonávat svoje práva (pozri v tomto zmysle rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 46). 91 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva jednak to, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na informácie, o ktorých Komisia nevedela v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie, po prvýkrát pred Súdom prvého stupna. To platí este viac, pokial ide najmä o skutkové tvrdenia uvedené zalobkynou, ktoré sú podla nej podstatné pre správnu analýzu prejednávanej veci s ohladom na právo v oblasti státnej pomoci. 92 Príjemca pomoci sa okrem toho nemôze bez toho, ze by to viedlo k neprípustnosti, odvolávat na zalobný dôvod podopretý výlucne informáciami, ktoré neboli Komisii známe v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie, kedze legálnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí byt posúdená v závislosti od informácií, ktorými Komisia mohla disponovat v case, ked ho prijala. 93 Je vsak nutné konstatovat, ze zalobné dôvody uvedené zalobkynou na podporu jej zaloby sa zakladajú na informáciách, o ktorých Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia vedela. 94 Zalobkyna v rámci svojho prvého zalobného dôvodu tvrdí, po prvé, ze pri nadobudnutí 14 214 akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I v imaní Verlipack za zaplatenie sumy 113 712 000 BEF na základe dohody z 18. decembra 1996, bola k tomuto nadobudnutiu donútená valónskymi orgánmi. Podla zalobkyne predstavuje okolnost, ze bola predmetom takého donútenia, skutocnost, ktorú Komisia mala zohladnit na úcely posúdenia toho, ci podmienky týkajúce sa jednak existencie pomoci zvýhodnujúcej niektoré podniky, jednak - v prípade kladnej odpovede - skutocnosti, ze zalobkyna bola podnikom prijímajúcim pomoc, boli splnené, k comu v prejednávanej veci nedoslo. 95 Na podporu svojho tvrdenia o donútení sa zalobkyna odvoláva na správu z 25. mája 1998 zaslanú regiónom Valónsko Komisii, v ktorom sa uvádza, ze "kedze región Valónsko stratil dôveru v skupinu Beaulieu, stanovil ako podmienku schválenia transakcie vytvorenia dvoch holdingov odkúpenie svojich akcií v závodoch Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet". 96 Pokial ide o neprípustnost tvrdenia o donútení, je potrebné konstatovat, ze - ako vyplýva zo spisu a z otázok polozených Súdom prvého stupna na pojednávaní k tomuto bodu - Komisia na jednej strane nespochybnuje, ze vedela o správe z 25. mája 1998 v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Na druhej strane sa názory úcastníkov sporu odlisujú, len pokial ide o dosah tejto správy a pokial ide o význam, ktorý je potrebné pripísat pouzitiu slova "stanovit", ktoré je v nej uvedené, ale nie pokial ide o skutkovú okolnost, ktorou bolo odkúpenie akcií vlastnených regiónom Valónsko zalobkynou. Cielom tvrdenia zalobkyne o donútení je v skutocnosti vytknút Komisii, ze sa dopustila omylu v posúdení obsahu tejto správy, takze také tvrdenie je potrebné vyhlásit za prípustné. 97 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ktorým spochybnuje skutocnost, ze nadhodnotenie ceny dotknutých akcií a podielov na zisku stanovenej v dohode z 18. decembra 1996 bolo odôvodnené královským nariadením z roku 1985, je tiez potrebné konstatovat, ze takáto informácia bola Komisii známa v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ako vyplýva predovsetkým z bodov 62 az 64 a z poznámky pod ciarou c. 21 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V liste z 11. januára 2001 zaslanom Komisii, ktorý bol zaevidovaný 15. januára 2001, okrem toho valónske orgány napísali: "Je potrebné pripomenút, ze celková cena 113 712 000 BEF za prioritné akcie bez práva hlasovat a podiely na zisku vlastnené regiónom Valónsko vo Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet zodpovedala v tom case 80 % hodnoty týchto akcií a podielov na zisku na základe ich emisnej ceny. Královské nariadenie zo 7. mája 1985 (clánok 3) o emisii prioritných akcií bez hlasovacieho práva akciovými spolocnostami patriacimi do vnútrostátnych sektorov stanovuje, ze 'cena nemôze byt nizsia nez 80 % emisnej ceny` v prípade dalsieho predaja prioritných akcií bez hlasovacieho práva emitujúcej spolocnosti alebo tretím osobám. Táto cena vsak vzhladom na financnú situáciu skupiny Verlipack, ktorá bola v tom case v úplnej restrukturalizácii, nepochybne nezodpovedala skutocnej hodnote akcií a podielov na zisku, ale bola stanovená, aby respektovala vyssie uvedený belgický právny predpis, s cím skupina Beaulieu súhlasila. ... Zmluvné strany preto stanovili splatnost dlhu skupiny Beaulieu na styri roky bez úrokov, aby sa ciastocne kompenzovalo nadhodnotenie vyplývajúce z uplatnenia právneho predpisu (aktualizovaného ku dnu platby) vzhladom na ekonomickú hodnotu majetku." 98 Rovnaká informácia je okrem toho v podstate prevzatá v bode 2 listu Belgického královstva z 26. júla 2001 zaslaného Komisii. 99 Tvrdenie zalozené na královskom nariadení z roku 1985 v ziadnom prípade nemozno povazovat za skutocnost, ktorá by nemohla byt predmetom posúdenia Súdom prvého stupna, pokial ide o otázku výkladu tohto nariadenia. 100 Po tretie, pokial ide o neprípustnost tvrdenia zalobkyne, ze napadnuté rozhodnutie je strucné a nesprávne, pokial ide o analýzu dvoch podmienok týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, je potrebné konstatovat, ze zalobkyna neuvádza ziadnu informáciu, ktorú by Komisia nemala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ale uspokojuje sa s kritikou analýzy obsiahnutej v bodoch 70 az 72 napadnutého rozhodnutia zalozenej na postavení skupiny Beaulieu na trhu s textilom, aj ked bola dotknutá ako akcionár spolocností skupiny Verlipack a nie ako výrobca textilu. 101 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze námietka neprípustnosti vznesená Komisiou proti prvému zalobnému dôvodu musí byt zamietnutá. 102 Pokial ide o druhý zalobný dôvod, ktorým zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze pozadovala vymáhanie pomoci, aj ked údajne nútené odkúpenie akcií a podielov na zisku jej neprinieslo ziadny úzitok, zakladá sa na rovnakých informáciách, ako sú tie, ktoré boli uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu a o ktorých Komisia vedela v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Námietka neprípustnosti vznesená proti tomuto zalobnému dôvodu musí byt tiez zamietnutá. 103 Tretí zalobný dôvod, ktorým zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, spochybnuje metódu výpoctu hodnoty akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, okamih výpoctu ich hodnoty, ako aj urcenie príjemcu pomoci, pricom sa opiera o skutocnost, ze dodatok z 20. novembra 1998 bol len urcitou kompenzáciou za nútenú kúpu uvedených akcií a podielov na zisku v roku 1996. Zalobkyna sa tak znovu opiera o informácie, ktorými Komisia disponovala v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Námietke neprípustnosti vznesenej proti tomuto zalobného dôvodu teda nemozno vyhoviet. 104 Pokial ide o dokumenty, ktoré zalobkyna predlozila na podporu svojho návrhu, a ktoré sú uvedené v bode 76 tohto rozsudku, z ktorých niektoré podla nej iba vysvetlovali niektoré druhotné aspekty prejednávanej veci, je potrebné na jednej strane uviest, ze je potrebné ich odmietnut v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 82 az 84 vyssie. Na druhej strane, ako vyplýva zo spisu a z otázok polozených Súdom prvého stupna v tejto súvislosti pocas ústnej casti konania, ziadny dôkaz alebo tvrdenie uvedené zalobkynou nie je zalozené na tých dokumentoch, o ktorých Komisia tvrdí, ze ich nemala k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia ani v rámci spisu, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, ani v rámci súvisiaceho spisu. 105 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na prílohe 18 k zalobe, podla ktorej Sowagep v decembri 1997 slúbila nový vklad do imania Verlipack vo výske 100 miliónov BEF, stací konstatovat, ze zalobkyna sama tvrdí, ze toto tvrdenie nemá na prejednávanú vec ziadny vplyv. 106 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva jednak, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na dokumenty uvedené v bode 76 tohto rozsudku, ktoré sú teda odmietnuté, jednak, ze námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou je potrebné zamietnut. O veci samej 107 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna styri zalobné dôvody, zalozené na porusení: po prvé clánku 87 ods. 1 ES a clánkov 7 a 13 nariadenia c. 659/1999, po druhé zásady proporcionality a clánku 14 nariadenia c. 659/1999, po tretie zásady rovnosti zaobchádzania a po stvrté povinnosti odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a clánku 7 v spojení s clánkom 13 nariadenia c. 659/1999 108 Zalobkyna rozdeluje prvý uvádzaný zalobný dôvod na tri casti, ktoré sa týkajú najskôr existencie pomoci zvýhodnujúcej niektoré podniky, dalej skutocnosti, ze v prípade, ze doslo k zvýhodneniu, zalobkynu nemozno povazovat za zvýhodnený podnik v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a nakoniec narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu v rámci Spolocenstva. O prvej casti týkajúcej sa existencie pomoci zvýhodnujúcej niektoré podniky - Tvrdenia úcastníkov konania 109 Zalobkyna sa po prvé domnieva, ze úvaha obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí, teda to, ze zalobkyna mala urcitý a vymáhatelný dlh v hodnote 113 712 000 BEF, ktorý splatila postúpením 9 704 akcií, ktorými disponovala v spolocnosti Verlipack Holding II a ktorých hodnota bola nízka, ci dokonca nulová, je zjednodusujúca. Takáto úvaha je totiz zalozená výlucne na zohladnení in abstracto pohladávky vo výske 113 712 000 BEF a vôbec nezohladnuje skutkové okolnosti alebo ekonomickú realitu. Napadnuté rozhodnutie opisuje uvedený dlh tak, akoby islo o povinnost vrátenia prostriedkov skutocne poskytnutých verejnými orgánmi zalobkyni, co v tomto prípade neplatí. 110 Zalobkyna teda uvádza, ze dohodou z 18. decembra 1996 bola donútená odkúpit akcie od regiónu Valónsko a nechala si ich len velmi krátky cas, teda od 18. decembra 1996 do 11. apríla 1997, dátumu, ked Heye prevzala kontrolu nad Verlipack Holding II. Od zaciatku bolo jasné, ze skutocným príjemcom je spolocnost Verlipack Holding I, ktorá mala byt kontrolovaná spolocnostou Heye. Majetková hodnota týchto akcií bola teda pre zalobkynu nulová. Okrem toho to neboli len ekonomické úvahy, ktoré mali Komisii naznacit, ze dohoda z 18. decembra 1996 nebola transakciou uzavretou zalobkynou dobrovolne. Komisia bola v priebehu konania vo veci formálneho zistovania písomne úplne informovaná o skutocnosti, ze uvedená dohoda bola zalobkyni vnútená. Zo správy z 25. mája 1998 zaslanej regiónom Valónsko Komisii teda vyplýva, ze región Valónsko stratil akúkolvek dôveru v zalobkynu a zelal si byt súcastou skupiny kontrolovanej Heye. Región Valónsko teda od skupiny Beaulieu pozadoval, aby od neho pred vstupom nového partnera medzi akcionárov skupiny Verlipack odkúpila celý podiel. Heye si súbezne s tým nezelala pridruzit sa k skupine, v ktorej majú podiel verejné orgány. 111 Po druhé sa zalobkyna domnieva, ze nútené odkúpenie akcií Verlipack Jumet a Verlipack Ghlin sa nemôze analyzovat ako výhoda v zmysle clánku 87 ES. 112 Pokial ide v prvom rade o objektívne ohodnotenie dotknutých akcií, nemozno spochybnovat, ze skutocná hodnota akcií urcite nebola 113 712 000 BEF. Región Valónsko okrem toho v liste z 11. januára 2000 zaslanom Komisii, ktorý bol zaevidovaný 15. januára 2001, uznal, ze cena zalozená na královskom nariadení z roku 1985 je neprimeraná a bez akéhokolvek vztahu s ekonomickou hodnotou akcií a podielov na zisku, pricom keby ohodnotenie vykonal odborník, prisiel by k záveru, ze hodnota odkúpených akcií bola nulová. Toto konstatovanie je potvrdené listom Belgického královstva z 26. júla 2001 adresovanom Komisii, podla ktorého bola financná situácia troch spolocností Verlipack znepokojujúca a predajná cena akcií a podielov na zisku stanovená na základe královského nariadenia z roku 1985 uz nezodpovedala ich skutocnej hodnote. Ziadny normálny podnikatelský subjekt by nechcel uskutocnit takú kúpu za takých podmienok, takze túto kúpu nemozno vzhladom na okolnosti veci povazovat za dobrovolné nadobudnutie. Okrem toho, v case odkúpenia Heye neprijala ziadny záväzok, pokial ide o jej prípadný vstup do imania skupiny Verlipack, a taký záväzok bol prevzatý az dohodou z 26. decembra 1996 medzi Imcopack Vlaanderen a Imcopack Wallonie na jednej strane a spolocnostou Heye na druhej strane. 113 Dôsledkom kúpy týchto akcií bolo aj to, ze región Valónsko úplne vystúpil z Verlipack Jumet a Verlipack Ghlin, co predstavovalo dalsiu významnú nevýhodu. 114 Fakt, ze skutocná hodnota akcií bola uz v tej dobe nulová, prípadne az záporná, je potvrdený jednak rozhodnutím 2001/856, ktorého bod 104 uvádza, ze "výsledky dosiahnuté závodmi v Ghlin a v Jumet poukazujú na výrazné prevádzkové straty, ako aj výrazne znízený obrat za rok 1996 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi", ktorého bod 107 upresnuje, ze "Komisia berie na vedomie, ze financná situácia Verlipack pred vstupom Heye nemohla vykazovat zivotaschopnost", a ktorého bod 115 uzaviera, ze "prevádzkové výsledky [Verlipack] pred vstupom Heye nepochybne preukazujú tazkosti tejto skupiny". Komisia okrem toho sama poznala katastrofálnu financnú situáciu, v ktorej sa nachádzala Verlipack na konci roku 1996. V bodoch 11 a 12 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "obe spolocnosti usadené vo Valónsku zaznamenali v tej dobe straty", teda v roku 1995 a v roku 1996, a ze "skupina Verlipack nebola schopná nacas splácat bankové pôzicky z konca roka 1996". Úvaha, ktorú Komisia rozvíja na úcely nepriznania akejkolvek hodnoty 9 704 akciám Verlipack Holding II, sa má pouzit aj na dotknuté akcie. 115 Tento nedostatok zivotaschopnosti skupiny Verlipack v roku 1996 konstatoval aj generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch k rozsudku z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, uz citovanému v bode 44 vyssie (Zb. s. I-6934). 116 Aj ked Komisia zotrvala na svojej pozícii, pokial ide o hodnotu akcií v roku 1996, zalobkyna trvá na tom, aby vypracovala hodnotiacu správu na podporu svojej pozície a aby uviedla, v akom rozsahu zohladnila predovsetkým situáciu spolocností skupiny Verlipack a skutocnost, ze s akciami nebolo spojené ziadne hlasovacie právo, a ze aj po ich premene na akcie s hlasovacím právom predstavovali len minimálne percento imania Verlipack. 117 Okrem toho dalsie dve tvrdenia podporujú túto analýzu, podla ktorej sumu 113 712 000 BEF nemozno povazovat za úroven poskytnutej výhody: po prvé, podla obcianskeho práva táto pohladávka zanikla. Z dôvodu vykonania dodatku z 20. novembra 1998 zanikla podla záväzkového práva; po druhé, suma 113 712 000 BEF bola zalobkyni ulozená regiónom Valónsko na základe královského nariadenia z roku 1985. 118 Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze región Valónsko sa na odôvodnenie ekonomicky nadmernej ceny stanovenej v dohode z 18. decembra 1996 dovolával právneho záväzku vo veci, takze cena ulozená zákonom alebo zmluvou bola prezentovaná ako nezjednatelná a ulozená. 119 Zalobkyna trvá najskôr na upresnení, ze královské nariadenie z roku 1985, predovsetkým jeho clánok 3, vôbec nezavádza povinnost odkúpenia, týka sa vsak práva odkúpenia, dalej ze stanovuje, ze dohoda o upísaní musí stanovit právo odkúpenia a upravit jeho podmienky, ktoré sú v tomto prípade obsiahnuté v clánku 11 a v prílohe 1 dohody z 30. apríla 1985, a nakoniec, ze poskytuje podniku, do ktorého stát investuje, právo odkúpit cenné papiere od státu stanovením ceny, ktorá nemôze byt nizsia nez 80 % emisnej ceny. Toto ustanovenie nevylucuje, ze stát môze nad rámec dohody o upísaní poskytnút opciu na kúpu tak, ze stanoví cenu nizsiu nez 80 % emisnej ceny. Toto ustanovenie sa netýka situácií, v ktorých sám stát chce vystúpit z imania alebo núti súkromný podnik prevziat jeho podiel. Akýkolvek iný výklad by znamenal, ze stát by bol ako akcionár uväznený a nemohol by nikdy predat svoj podiel. Clánok 3 královského nariadenia z roku 1985 teda nijako nebráni dohode z 18. decembra 1996 a dodatku z 20. novembra 1998, ktoré sa zjavne nezakladajú na práve odkúpenia obsiahnutom v dohode z 30. apríla 1985. 120 Tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna uzavretím dodatku z 20. novembra 1998 porusila clánok 3 královského nariadenia z roku 1985 je teda nesprávne, pretoze región Valónsko nebol zo zákona povinný stanovit cenu postúpenia akcií na 80 % ich menovitej hodnoty. 121 Tvrdenie, podla ktorého cena 113 712 000 BEF za akcie kategórie B a podiely na zisku kategórie I bola ulozená dohodou z 30. apríla 1985, tiez nemozno prijat. 122 Ziadne z ustanovení dohody z 30. apríla 1985, predovsetkým jeho clánky 10 a 11, nie je totiz na prejednávanú vec pouzitelné. Clánok 10 uvedenej dohody totiz stanovuje podmienku, ktorú nemozno splnit v rámci dohody z 18. decembra 1996, pretoze povinnost odkúpenia stanovená týmto ustanovením sa uplatní len "pokial to prenesený zisk a disponibilné rezervy spolocnosti umoznia". Zalobkyna, s ktorou nemozno zaobchádzat rovnako ako s pánom De Clerckom, okrem toho nevedela o dokumente, z ktorého vyplýva, ze prevzala túto specifickú povinnost a ze tento clánok 10 nie je ustanovením ulozeným královským nariadením z roku 1985. Pokial ide o clánok 11 dohody z 30. apríla 1985, je síce v súlade s královským nariadením z roku 1985, ale v prejednávanej veci nie je relevantný. Tak tento clánok, ako aj dohoda zavádzajúca opciu obsiahnutá v prílohe 1 dohody z 30. apríla 1985 priznávajú spolocnostiam Verlipack len opcné právo a nie povinnost odkúpenia, pricom sa pripomína, ze toto právo sa priznáva posledným uvedeným a nie zalobkyni. 123 Nakoniec, styri mesiace po dohode z 18. decembra 1996, región Valónsko dojednal s Heye analogickú povinnost kúpy, v rámci ktorej sa vzdal prehnanej ceny zalozenej na vseobecnej povinnosti, pretoze, ako vyplýva z clánku 1 opcnej dohody, odkázal sa na cistú hodnotu majetku, a teda na skutocnú hodnotu dotknutých akcií ako na kritérium urcenia ceny, a nie na emisnú cenu. 124 Dodatok z 20. novembra 1998, ktorý Komisia neoprávnene povazuje za úplne samostatnú dohodu, co je nelogické vzhladom na jeho znenie (jeho názov, odôvodnenia a ustanovenia preukazujú, ze uvedený dodatok nie je samostatný, ale ze je naopak súcastou dohody z 18. decembra 1996), a stráca zo zretela skutocnost, ze táto transakcia sa týka platby za akcie nadobudnuté zalobkynou v roku 1996, teda len prispôsobuje cenu transakcie tým, ze prispôsobuje platobný rezim rezimu, ktorý uz bol priznaný spolocnosti Heye, pricom zalobkyni sa umoznilo zaplatit regiónu Valónsko za povinne nadobudnuté akcie prevodom urcitého poctu akcií ekvivalentnej skutocnej ekonomickej hodnoty. 125 V druhom rade, pokial ide o konkrétne posúdenie aspektu "výhody", zalobkyna najskôr uvádza, ze prevzaté akcie jej neposkytli ziadnu dodatocnú kontrolu, pretoze s nimi nebolo spojené hlasovacie právo, pokým ich vlastnil región Valónsko (ktorý ich teda v ziadnom prípade nemohol pouzit na zásah do procesu prijímania rozhodnutí spolocností Verlipack), dalej, ze na základe toho, ze vlastnila dotknuté akcie, nezískala ziadnu dividendu alebo inú financnú výhodu, a nakoniec, ze nemohla dotknuté akcie zmenit na hotovost, pretoze v rámci vstupu Heye musela vlozit dotknuté akcie so svojou kontrolnou úcastou do Verlipack Holding I. 126 Komisia teda mala preskúmat celkový kontext skutkových okolností, neanalyzovat skutkové okolnosti izolovane a vychádzat z ekonomickej reality bez toho, aby obmedzila svoju analýzu na formálne právne aspekty, ako rozhodol Súdny dvor vo vztahu k urceniu hodnoty akcií v rozsudku z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia (C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 36). Podla zalobkyne je prístup Komisie restriktívny, kedze sa obmedzil na menovitú hodnotu akcií, ktoré bola zalobkyna donútená nadobudnút, a vylúcil akékolvek iné faktory. 127 Zalobkyna ilustruje nesprávnost analýzy Komisie tým, ze aj keby jej región Valónsko, namiesto aby jej predal akcie a stanovil, ze k úhrade dôjde neskôr bud vyplatením hotovosti alebo plnením namiesto zaplatenia, bezplatne poskytol akcie od zaciatku bez akejkolvek odmeny alebo odplaty, na posúdenie toho, ci doslo k výhode a aký bol jej rozsah, by bolo potrebné zohladnit iba hodnotu akcií nadobudnutých bezplatne. Zalobkyna sa preto domnieva, ze je potrebné zohladnit osobitné okolnosti tejto veci, teda nútené odkúpenie a umelo stanovenú cenu, a ze kedze situácia v prejednávanej veci je absolútne porovnatelná so situáciou uvedenou vyssie, musia byt predmetom rovnakej analýzy s ohladom na právo v oblasti státnej pomoci. Zalobkyna totiz v obidvoch prípadoch vlastnila urcité akcie a to, ci sa toto bezplatné poskytnutie uskutocnilo priamo alebo prostredníctvom odpustenia platby, by malo byt nepodstatné. Komisia teda mala namiesto toho, aby vychádzala z pohladávky in abstracto, rozsírit svoju analýzu na skutocnú hodnotu aktív, ktoré boli postúpené zalobkyni. Len táto analýza by jej umoznila posúdit, ci v ekonomickej realite ide o výhodu. 128 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 129 Po prvé, je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bola regiónom Valónsko donútená nadobudnút dohodou z 18. decembra 1996 14 214 akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I za sumu 113 712 000 BEF, tvrdenie, ktoré sa opiera o správu z 25. mája 1998, v ktorej belgické orgány Komisii uviedli, ze "kedze región Valónsko stratil dôveru v skupinu Beaulieu, stanovil ako podmienku schválenia transakcie vytvorenia dvoch holdingov odkúpenie svojich akcií v závodoch Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet". 130 Na úvod je potrebné konstatovat, ze odkúpenie akcií, ktoré sú predmetom dohody z 18. decembra 1996, Komisia v napadnutom rozhodnutí nekvalifikuje ako státnu pomoc. 131 V súvislosti s týmto konstatovaním je potrebné uviest, ze podla clánku 3 dodatku z 18. novembra 1987 "s úcinnostou od 1. októbra 1987 sa dolupodpísaní Imcour NV a pán R. De Clerck neodvolatelne zaväzujú prevziat a vykonat vsetky práva a povinnosti definované v dohode z 30. apríla 1985 a v jej prílohe, ktorých drzitelmi k tomuto dnu boli Adsum NV a pán De Backer." 132 Medzi týmito povinnostami bola povinnost uvedená v clánku 10 prvom odseku dohody z 30. apríla 1985, ktorý stanovil, ze Adsum sa zaväzuje k tomu, aby od piateho hospodárskeho roku po podpise uvedenej dohody tri spolocnosti Verlipack odkúpili kazdý rok 10 % akcií kategórie B (odkúpenie za ich menovitú hodnotu) a 10 % podielov na zisku kategórie I (odkúpenie za jednotkovú cenu 10 000 BEF) vlastnených SNRSN, pokial to prenesený zisk a disponibilné rezervy týchto spolocností umoznia. Podla clánku 10, tretieho odseku uvedenej dohody, v prípade, ze nedôjde k takýmto dohodám, Adsum v kazdom prípade vykoná povinnosti stanovené v uvedenom clánku. 133 Dodatok z 18. novembra 1987 okrem toho upresnoval, ze doslo k zmene na úrovni kontroly riadenia spolocností Verlipack a ze minister hospodárstva a minister financií dali svoj súhlas 17. novembra 1987 v súlade s clánkom 14 druhým odsekom dohody z 30. apríla 1985. 134 Nakoniec, clánok 16 dohody z 30. apríla 1985 stanovoval, ze stanovy spolocností sa zmenia, aby sa zohladnili dolozky obsiahnuté v rovnakej dohode. 135 Z týchto skutocností vyplýva, ze zalobkyna pri plnej znalosti veci súhlasila s prevzatím nielen práv, ale aj povinností definovaných v dohode z 30. apríla 1985, ktoré Adsum a pán De Backer mali voci spolocnosti Verlipack a belgickému státu, a ktoré mali v súlade s clánkom 16 tejto dohody tvorit integrálnu súcast stanov spolocností Verlipack. Imcour Holding, ktorého nástupcom bola zalobkyna, sa predovsetkým na základe clánku 3 dodatku z 18. novembra 1987 neodvolatelne zaviazal dodrziavat povinnosti, ako aj podmienky odkúpenia akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktoré vlastnila SNRSN v imaní Verlipack. 136 Zalobkyna okrem toho nemôze odmietat uplatnitelnost takej povinnosti odkúpenia tým, ze sa odvoláva na podmienku týkajúcu sa existencie prenesených ziskov a disponibility rezerv spolocností Verlipack uvedenú v clánku 10, prvom odseku dohody z 30. apríla 1985, kedze podla clánku 10, tretieho odseku tejto dohody zalobkyna mala v kazdom prípade sama odkúpit akcie kategórie B a podiely na zisku kategórie I vlastnené SNRSN, ak by ich nenadobudli spolocnosti Verlipack. 137 Je tiez potrebné uviest, ze zalobkyna mala z plánovaného odkúpenia akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktoré bolo predmetom dohody z 18. decembra 1996, viacero výhod. 138 V prvom rade, zalobkyna okamzite nadobudla vlastníctvo vsetkých akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I dovtedy vlastnených valónskymi orgánmi, ktoré mala v kazdom prípade kupovat rocne po castiach na základe dodatku z 18. novembra 1987, co jej teda umoznilo pristúpit k restrukturalizácii Verlipack tým, ze k nej pridruzila Heye, a zjednodusit struktúru skupiny prevedením vsetkých akcií na Verlipack Holding I. 139 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva zo spisu (pozri najmä body 11 a 12 napadnutého rozhodnutia, bod 23 zaloby a body 6 a 7 listu Belgického královstva z 26. júla 2001 zaslaného Komisii), v roku 1996 bola situácia spolocností skupiny Verlipack taká znepokojujúca, ze sa vstup specialistu v oblasti skla javil ako nevyhnutný, aby sa umoznila náprava ekonomickej situácie skupiny. Tento specialista, v tomto prípade Heye, okrem toho nechcel vstúpit do imania skupiny, v ktorej majú podiel verejné orgány, co z pohladu Heye "mohlo predstavovat nebezpecenstvo zmeny väcsiny v prípade spojenectva medzi regiónom Valónsko a skupinou Beaulieu". 140 Toto konstatovanie uvedené v správe z 25. mája 1998 zalobkyna napokon nespochybnuje a v bode 22 svojej zaloby tvrdí, ze "skupina Beaulieu má silný pocit, ze verejný akcionár uz nie je pripravený aktívne podporit tri spolocnosti Verlipack a ze tieto spolocnosti bez radikálnych opatrení spejú k bankrotu. Beaulieu teda pripravuje záchrannú operáciu a hladá na tento úcel strategických partnerov, ktorí majú uznávané skúsenosti na trhu so sklom. V tomto kontexte sa zacína rokovat s... Heye..., jedným z najväcsích nemeckých výrobcov skla". 141 Z listu Belgického královstva z 26. júla 2001 zaslaného Komisii navyse vyplýva, ze "Beaulieu a Heye, ako aj región Valónsko zacali rokovania s cielom zorganizovat prevod skupiny Verlipack na Heye a uviest do prevádzky novú financnú struktúru zavedenú v apríli 1997" a ze "v dôsledku dohody medzi Beaulieu a Heye sa dohodlo, ze akcie a podiely na zisku vlastnené regiónom Valónsko vo Verlipack Ghlin a Verlipack Jumet má odkúpit Beaulieu pred akýmkolvek novým zásahom regiónu Valónsko". 142 Región Valónsko sa okrem toho aktívne zúcastnoval na restrukturalizácii skupiny Verlipack urcenej na zastavenie hroziacich strát. Ako vyplýva z bodov 18 az 22 rozhodnutia 2001/856, región Valónsko poskytol Heye v roku 1997 dve pôzicky, kazdú vo výske 250 miliónov BEF, ktorými sa financoval vklad tejto spolocnosti do imania skupiny Verlipack na úcely uvedenej restrukturalizácie (pozri v tejto súvislosti aj rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 22 az 24). 143 V druhom rade, v kontexte vyssie uvedených rokovaní a dohody, ku ktorým doslo medzi Beaulieu a Heye, je okrem toho potrebné uviest aj výhody získané zalobkynou, pokial ide o cenu akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktoré nadobudla, ako aj podmienky ich zaplatenia. 144 Zatial co teda najskôr podla dohody z 30. apríla 1985, ku ktorej zalobkyna pristúpila dodatkom z 18. novembra 1987, mala zalobkyna zaplatit dohodnutú cenu postupne v splátkach, dohodou z 18. decembra 1996 sa zalobkyni poskytla moznost odlozit zaplatenie ceny dotknutých akcií a podielov na zisku na 31. december 2001, a to bez úrokov, bez ohladu na skutocnost, ze okamzite nadobudla vsetky tieto akcie a podiely na zisku, a mohla teda ulahcit restrukturalizáciu Verlipack. 145 Dalej, v rozpore s tvrdením zalobkyne, ze cena nebola zjednatelná, zatial co mala zaplatit sumu 142 140 000 BEF zodpovedajúcu 100 % menovitej hodnoty dotknutých akcií a podielov na zisku, bolo jej poskytnuté znízenie o sumu 28 428 000 BEF, pricom zaplatená cena zodpovedala aj napriek okamzitému nadobudnutiu vlastníckeho práva a právu zaplatit sumu 113 712 000 BEF az 31. decembra 2001, a to bez úrokov, 80 % emisnej ceny v súlade s clánkom 3 královského nariadenia z roku 1985. 146 Nakoniec, táto analýza vyplýva aj z listu Belgického královstva z 26. júla 2001 zaslanému Komisii, podla ktorého "skupina Beaulieu súhlasila s odkúpením týchto akcií a podielov na zisku výmenou za výhodné platobné podmienky, teda dobu splatnosti styroch rokov bez úrokov, aby mohla ulahcit plánovanú restrukturalizáciu pod vedením Heye v spolupráci s regiónom Valónsko". 147 Posledný bod správy z 25. mája 1998 uvedený zalobkynou na podporu jej tvrdenia zalozeného na neexistencii priestoru na vyjednávanie pri odkúpení dotknutých akcií a podielov na zisku dohodou z 18. decembra 1996 treba vykladat vo svetle celkového vyssie uvedeného kontextu odkúpenia, predovsetkým vo svetle preukázanej existencie rokovaní medzi Heye a zalobkynou, ktoré viedli k dohode a k súhlasu poslednej uvedenej s dotknutým odkúpením za vyssie uvedených podmienok, a nemozno ho chápat tak, ze preukazuje donútenie zo strany regiónu Valónsko voci zalobkyni. 148 Dalsie body uvedenej správy z 25. mája 1998 okrem toho podporujú túto analýzu tým, ze výslovne odkazujú na nutnost previest kontrolu skupiny na Heye s cielom napravit situáciu Verlipack, aby bolo mozné zarucit novému investorovi väcsinový podiel v tomto holdingu, co vyplýva skôr z vôle zalobkyne pridruzit Heye k operácii nápravy ekonomickej situácie skupiny Verlipack. 149 Z toho teda vyplýva, ze s ohladom na povinnost odkúpenia akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktorú zalobkyna prevzala v dodatku z 18. novembra 1987, ako aj na dohodu medzi skupinou Beaulieu a Heye, ktorá uvedenému odkúpeniu predchádzala, a na výhody z nej vyplývajúce, je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze bola k takému kroku donútená valónskymi orgánmi. 150 Po druhé, je potrebné preskúmat tvrdenie zalobkyne, ze cena dotknutých akcií a podielov na zisku, ktorých hodnota bola nulová, ci dokonca záporná, bola v dohode z 18. decembra 1996 nadhodnotená a ze predmetom dodatku z 20. novembra 1998 bolo upravit v nej stanovenú cenu na úcely jej prispôsobenia cene zaplatenej o styri mesiace neskôr skupinou Verlipack Holding I, alebo, podla zalobkyne, spolocnostou Heye v dohode z 9. apríla 1997 v rámci analogickej povinnosti kúpy akcií, ktorých cena bola stanovená na základe ich skutocnej hodnoty a nie na základe ich menovitej hodnoty. 151 V prvom rade, pokial ide o nadhodnotenie ceny stanovenej v dohode z 18. decembra 1996, je potrebné pripomenút, ze zalobkyna jednak tým, ze dodatkom z 18. novembra 1987 pristúpila k dohode z 30. apríla 1985, súhlasila, ze odkúpi akcie kategórie B a podiely na zisku kategórie I Verlipack vlastnené SNRSN podla casového harmonogramu a za cenu v nom stanovenú, jednak vedela o tom, ze podla královského nariadenia z roku 1985, uz specificky spomenutého v clánku 4, písm. f), poslednom pododseku dohody z 30. apríla 1985, nemohla byt cena prioritných akcií bez hlasovacieho práva nizsia nez 80 % ich emisnej ceny. 152 Zo znenia listu z 11. januára 2001, zaevidovaného 15. januára 2001, ktoré je prevzaté v bode 97 tohto rozsudku, okrem toho vyplýva, ze valónske orgány napísali Komisii, ze cena 113 712 000 BEF zodpovedala podla královského nariadenia z roku 1985 80 % hodnoty týchto dotknutých akcií a podielov na zisku na základe ich emisnej ceny. 153 Z listu Belgického královstva z 26. júla 2001 zaslaného Komisii tiez vyplýva, ze belgické úrady v odpovedi na tvrdenie Komisie, ze "povinnost stanovit cenu zodpovedajúcu 80 % emisnej ceny je povinnostou stanovenou zákonom, ktorá sa ukladá bez rozdielu kazdému, kto chce kúpit tento druh prioritných akcií", uviedli, ze uz zohladnili skutocnost, ze královské nariadenie nestanovilo podmienky, za ktorých sa mala platba uskutocnit, a ze dohodnuté osobitné podmienky boli odôvodnené dodatocnými výdavkami, ktoré pre skupinu Beaulieu vyplynuli z uplatnenia belgickej právnej úpravy. 154 Ako teda vyplýva z bodov 77 az 79 napadnutého rozhodnutia, belgické orgány síce potvrdili skutocnost, ze dotknuté akcie a podiely na zisku boli zaplatené za cenu, ktorá podla nich nezodpovedala ekonomickej realite, túto cenu vsak odôvodnili královským nariadením z roku 1985 pouzitelným na akékolvek akvizicné operácie takého druhu, o aký ide v prejednávanej veci, a v listoch z 11. januára a 26. júla 2001 uvedených v bodoch 152 a 153 tohto rozsudku zdôraznili, ze tieto dodatocné výdavky kompenzovali poskytnutím výhodných platobných podmienok, teda zaplatením zalobkynou styri roky po prevode vlastníctva, bez úroku, ako aj súhlasom skupiny Beaulieu s touto cenou. 155 Okrem toho, z bodov 10 a 13 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania je zrejmé, ze výska majetku bola vyssia nez dlhy, kedze majetok pozostávajúci z troch závodov (Ghlin, Jumet a Mol) bol ohodnotený na sumu 515 miliónov BEF a dlhy na viac nez 362,8 miliónov BEF. 156 Nakoniec je potrebné konstatovat, ze zo spisu nevyplýva, ze by zalobkyna v rámci nejakého vnútrostátneho súdneho konania spochybnila ci uz svoju povinnost zaplatit cenu za dotknuté akcie a podiely na zisku uvedenú v dohode z 18. decembra 1996, s ktorou napokon súhlasila, alebo uplatnitelnost královského nariadenia z roku 1985. 157 V druhom rade, pokial ide o predmet dodatku z 20. novembra 1998, je potrebné konstatovat, ze ako dôvody zániku dlhu stanovuje bud zaplatenie sumy 113 712 000 BEF alebo prevod 9 704 akcií z imania spolocnosti Verlipack Holding II. 158 Kedze sa teda preukázalo, ze pohladávka mohla zaniknút nielen zaplatením sumy 113 712 000 BEF, ale aj prevedením 9 704 akcií nulovej hodnoty, je potrebné konstatovat, ze predmetom dodatku z 20. novembra 1998 nemohlo byt prispôsobenie ceny dohodnutej v dohode z 18. decembra 1996 cene stanovenej v dohode z 9. apríla 1997, kedze tento dodatok podla vlastného znenia len pridával moznost zániku dlhu prevodom akcií nulovej hodnoty. 159 Napokon, ak by existovala vôla pristúpit k prispôsobeniu ceny, mozno rozumne predpokladat jednak, ze by bolo stanovené aj znízenie ceny splatnej prevodom, jednak, ze taký dodatok by nebol prijatý 20. novembra 1998, teda priblizne dvadsat mesiacov po podpísaní dohody z 9. apríla 1997 medzi regiónom Valónsko a Verlipack Holding I (vlastneným spolocnostou Heye), v case, ked bola, ako vyplýva z bodu 75 napadnutého rozhodnutia, spolocnost Verlipack Holding II navyse v platobnej neschopnosti. Obchodný súd v Monse totiz rozsudkom z 31. mája 1999 konstatoval, ze k platobnej neschopnosti Verlipack Holding II doslo v júni 1998. 160 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne zalozené na tom, ze v roku 1996 bola skutocná hodnota akcií nulová, ci dokonca záporná, a ze predmetom dodatku z 20. novembra 1998 bolo prispôsobenie ceny stanovenej v dohode z 18. decembra 1996 cene, ktorá bola stanovená v dohode z 9. apríla 1997, nemozno prijat. 161 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze prvú cast prvého zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa skutocnosti, ze pokial bola poskytnutá výhoda, zalobkynu nemozno povazovat za zvýhodnený podnik v zmysle clánku 87 ods. 1 ES - Tvrdenia úcastníkov konania 162 Na podporu tejto casti zalobného dôvodu sa zalobkyna opiera o rozhodnutie 2001/856, predovsetkým o jeho body 109 a 110, v ktorých Komisia uvádza, ze príjemcom pomoci, ktorý ju bude musiet prípadne vrátit, nie je nevyhnutne podnik, ktorý priamo dostal prostriedky od verejných orgánov, ale ten podnik, ktorý z nich mal skutocný úzitok. Podla bodu 110 rozhodnutia 2001/856 je to potvrdené judikatúrou Súdneho dvora, ktorý rozlisuje medzi podnikmi, ktoré slúzili len ako prostredníci na prevod prostriedkov, na jednej strane, a podnikmi, ktoré z nich mali prospech, ktorý by z nich mohol urobit príjemcov, na druhej strane. Zalobkyna vsak opätovne tvrdí, ze akcie, ktoré bola donútená odkúpit, vlastnila len obmedzený cas a nemala v úmysle nechat si ich. Ako vyplýva zo správy regiónu Valónsko z 25. mája 1998 zaslanej Komisii, nútené odkúpenie týchto akcií by sa malo chápat vo svetle skutocnosti, ze Heye mala prevziat kontrolu nad skupinou Verlipack, co je dôvod, pre ktorý boli dotknuté akcie umiestnené v spolocnosti Verlipack Holding I a nepriamo sa dostali do rúk Heye. 163 Zalobkyna sa teda domnieva, ze nemôze byt povazovaná za zvýhodnenú v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 164 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je v rozsahu, v ktorom povazuje zalobkynu za príjemcu státnej pomoci, v rozpore tak s clánkom 87 ods. 1 ES, ako aj s ustanovením clánku 7 v spojení s clánkom 13 nariadenia c. 659/1999. 165 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 166 Je potrebné po prvé konstatovat, ze pokial sa tvrdenie zalobkyne zakladá na údajnom donútení vykonanom voci nej pri odkúpení 14 214 akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I dohodou z 18. decembra 1996, treba ho zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 129 az 149 tohto rozsudku. 167 Po druhé, ani za predpokladu, ze tvrdenie zalobkyne sa nemá chápat vo svetle tohto núteného odkúpenia, ho nemozno prijat. 168 Ako totiz bolo konstatované v bodoch 131 az 149 tohto rozsudku, zalobkyna na základe záväzku, ktorý prijala Adsum v rámci dohody z 30. apríla 1985, ku ktorej zalobkyna pristúpila dodatkom z 18. novembra 1987, a ktorý bol prevzatý v dohode z 18. decembra 1996, súhlasila s odkúpením akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktoré vlastnil región Valónsko v imaní SA Verlipack Jumet a SA Verlipack Ghlin, za sumu 113 712 000 BEF. 169 Región Valónsko, ktorý mal urcitú a likvidnú pohladávku vo výske 113 712 000 BEF voci zalobkyni, sa teda 20. novembra 1998 nevyhnutne vzdal tejto pohladávky výmenou za akcie v imaní spolocnosti, ktorých hodnota bola v tom case nulová, co zalobkyna nespochybnuje. Zalobkyna vsak nepreukázala, ze po tomto vzdaní sa pohladávky v novembri 1998 previedla túto sumu do imania Verlipack Holding II alebo inej spolocnosti, ktorá by sa tak stala jej príjemcom, takze táto suma zostala v majetku zalobkyne. 170 Komisia teda správne usúdila, ze zalobkyna mala úzitok z prevodu verejných prostriedkov vo svoj prospech. 171 Z toho vyplýva, ze druhú cast tohto zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. O tretej casti týkajúcej sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu v rámci Spolocenstva - Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobkyna uvádza, ze Komisia je v bodoch 70 az 72 napadnutého rozhodnutia velmi strucná, pokial ide o analýzu oboch podmienok týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu v rámci Spolocenstva, pretoze sa uspokojuje s tvrdením, ze tieto podmienky sú splnené, kedze skupina Beaulieu je na trhu s textilom významným hrácom a velkú cast svojej produkcie vyváza. 173 To by znamenalo, ze pri podnikatelských subjektoch, ako je skupina Beaulieu, by Komisia bola oslobodená od povinnosti preukázat, ze tieto dve podmienky sú splnené. Zalobkyna je vsak podla svojho názoru, po prvé, dotknutá ako akcionár spolocností Verlipack a nie ako výrobca textilu a skutocnost, ze bola donútená nadobudnút akcie skupiny vyrábajúcej obalové sklo a vlozit ich do holdingu kontrolovaného iným subjektom na tomto trhu, má malú súvislost s textilnou cinnostou skupiny Beaulieu. Za týchto podmienok zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze sa pomoc nachádza na trhu odlisnom od toho, na ktorom doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, je napadnuté rozhodnutie nesprávne, kedze, pokial ide o dve podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES, odkazuje len na postavenie skupiny Beaulieu na trhu s textilom. Po druhé, skutocnost, ze zo svojho majetku vynala prostriedky, ktoré vlozila do Verlipack, stazila, a nie podporila, jej cinnost v oblasti textilu, a to tým skôr, ze strata vyplývajúca z tejto investície je významná. 174 Pozadovaním zaplatenia sumy uvedenej v napadnutom rozhodnutí Komisia nenapravila narusenie hospodárskej sútaze, práve naopak, a trestá skupinu Beaulieu, zatial co verejný sektor sám uznal, ze cena zaplatená zalobkynou za akcie bola neprimeraná a ze región Valónsko upravil protiplnenie prostredníctvom dodatku z 20. novembra 1998. Zalobkyna navyse tieto akcie vo Verlipack Holding I vlastnila len pocas obmedzeného obdobia a nemala z nich ziadnu financnú alebo ekonomickú výhodu. Aj za predpokladu, ze by zalobkyna tieto akcie získala bezplatne, domnieva sa, ze toto darovanie nemôze mat ziadny vplyv na hospodársku sútaz na trhu s textilom. 175 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 176 Na úvod je potrebné konstatovat, ze touto castou zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje jednak analýzu vykonanú Komisiou, pokial ide v prejednávanej veci o konstatovanie podmienok týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi uvedených v clánku 87 ods. 1 ES, jednak údajne strucné odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o tieto dve podmienky, odôvodnenie, ktoré je aj predmetom stvrtého zalobného dôvodu, a preto bude skúmané v jeho rámci. 177 Po prvé, pokial ide o podmienku týkajúcu sa narusenia hospodárskej sútaze, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pomoc, ktorej úcelom je oslobodit urcitý podnik od nákladov, ktoré by inak musel znásat v rámci svojej priebeznej prevádzky alebo svojich bezných cinností, v zásade narusuje podmienky hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, body 48 a 77 a citovanú judikatúru, a z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 43). 178 Je tiez potrebné pripomenút, ze pokial verejný orgán zvýhodnuje nejaký podnik pôsobiaci v sektore vyznacujúcom sa intenzívnou hospodárskou sútazou tým, ze mu poskytne výhodu, dochádza k naruseniu hospodárskej sútaze alebo k nebezpecenstvu takého narusenia (rozsudok Vlaamse Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 46). 179 V prejednávanej veci, ako sa konstatovalo v rámci prieskumu prvej a druhej casti tohto zalobného dôvodu, sa región Valónsko vzdal pohladávky vo výske 113 712 000 BEF, ktorú mal voci zalobkyni vykonávajúcej svoju cinnost v sektore, ktorý je úplne otvorený hospodárskej sútazi, a to v sektore textilu. 180 Komisia teda v bode 71 napadnutého rozhodnutia oprávnene prisla k záveru, ze sporná pomoc skreslila alebo mohla skreslit hospodársku sútaz. 181 Pokial ide o podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial financná pomoc poskytnutá clenským státom posilnuje postavenie jedného podniku vo vztahu k ostatným konkurencným podnikom v obchode v rámci Spolocenstva, musí sa tento obchod povazovat za ovplyvnený takou pomocou (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 47; rozsudky Súdu prvého stupna Vlaamse Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 50; z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 220, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 57). 182 V prejednávanej veci Komisia zostavila v bode 70 napadnutého rozhodnutia tabulku, ktorú zalobkyna nespochybnila a z ktorej vyplýva, ze v oblasti kobercov a iných podlahových pokrývok z textilu existuje medzi Belgickom a zvyskom sveta rozsiahly obchod, kedze Belgicko vyviezlo v roku 1998 tovar za 2 009 560 000,84 eur a doviezlo tovar za 211 659 000,19 eur. 183 Z bodu 71 napadnutého rozhodnutia a predovsetkým z poznámky pod ciarou c. 17 okrem toho vyplýva, ze zalobkyna je najväcsím európskym výrobcom kobercov a vyváza 98 % svojej produkcie. Komisia okrem toho uviedla, ze predaje zalobkyne dosiahli v roku 1997 výsku 4 379 764 000 BEF, v roku 1998 5 182 220 000 BEF a v roku 1999 4 821 857 000 BEF. 184 Nakoniec tvrdenie zalobkyne, podla ktorého neboli podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES v prejednávanej veci splnené, kedze sporná pomoc sa nachádza na inom trhu, nez na ktorom doslo k naruseniu hospodárskej sútaze, nemozno prijat. Podla napadnutého rozhodnutia sa totiz konanie o dotknutej státnej pomoci týkalo skupiny Beaulieu, ktorá je, ako vyplýva z bodu 22 napadnutého rozhodnutia, zastresená zalobkynou. Poskytnutá pomoc vo výske 113 712 000 BEF, ktorá nebola, ako sa konstatovalo v bode 169 tohto rozsudku, prevedená do imania Verlipack Holding II alebo inej spolocnosti v sklárskom sektore, zostala v majetku skupiny Beaulieu. Táto pomoc tak mala nevyhnutne dopad na sektor cinnosti, v ktorom pôsobí skupina Beaulieu, teda sektor textilu. Pomoc, ktorá bola poskytnutá zalobkyni, sa teda prejavila konkurencnou výhodou na trhu s textilom. 185 Z toho vyplýva, ze tretiu cast zalobného dôvodu nemozno prijat a ze je potrebné zamietnut prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusením zásady proporcionality a clánku 14 nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania 186 Zalobkyna pripomína, ze podla judikatúry nesmú akty institúcií Spolocenstva prekrocit hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, Zb. s. 2171; rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367), a ze táto zásada je uvedená v clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 187 Zalobkyna pritom tvrdí, ze dokázala, ze nútené odkúpenie dotknutých akcií a podielov na zisku v spolocnostiach Verlipack jej neposkytlo ziadnu financnú alebo inú výhodu v zmysle clánku 87 ES, takze je v rozpore so zásadou proporcionality nariadit voci nej vymáhanie neexistujúcej pomoci. 188 Okrem toho, aj za predpokladu, ze jej bola poskytnutá státna pomoc, ktorá by ju zvýhodnovala, nie je mozné kvantifikovat údajnú poskytnutú výhodu obvyklým spôsobom. Vo väcsine prípadov sa totiz predpokladá, ze výska prevádzkovej pomoci, ktorá bola podniku poskytnutá, v podstate zodpovedá naruseniu hospodárskej sútaze v jeho sektore cinnosti. V prejednávanom prípade vsak jednak nedoslo k priamemu prevodu hotovosti z verejného do súkromného sektora, jednak výhoda sa nenachádza v sektore jeho tradicnej cinnosti. Je teda nesprávne vymedzit rozsah narusenia hospodárskej sútaze na trhu s textilom len podla menovitej hodnoty akcií nadobudnutých zalobkynou v skupine vyrábajúcej obalové sklo. Podla zalobkyne zo vsetkých skutkových okolností veci vyplýva, ze menovitá hodnota akcií nemôze zodpovedat rozsahu namietaného narusenia hospodárskej sútaze na trhu s textilom nielen z dôvodu, ze taká hodnota je neprimerane vysoká a vôbec nezodpovedá ich skutocnej hodnote, ale aj preto, lebo aj za predpokladu, ze nútené odkúpenie akcií ju zvýhodnilo, jeho dôsledkom nemôze byt narusenie hospodárskej sútaze na trhu s textilom, kedze z bezplatného nadobudnutia akcií na trhu so sklom automaticky nevyplýva prevádzková výhoda na trhu s textilom. 189 Z týchto skutocností vyplýva, ze tvrdenie Komisie, ze na nápravu narusenia hospodárskej sútaze je potrebné vymôct menovitú hodnotu akcií nadobudnutých zalobkynou, je v rozpore s ekonomickou realitou, takze Komisia vyzadovaním tohto vymáhania porusila zásadu proporcionality, ako aj clánok 14 nariadenia c. 659/1999. 190 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Súdom prvého stupna 191 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia porusila clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a zásadu proporcionality tým, ze pozadovala vymáhanie pomoci, aj ked nútené odkúpenie akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I na základe dohody z 18. decembra 1996 jej neposkytlo ziadnu financnú výhodu, stací konstatovat, ze v rozsahu, v akom toto porusenie spocíva na tvrdení týkajúcom sa údajného donútenia voci zalobkyni pri tomto odkúpení, je potrebné zamietnut ho z dôvodov uvedených v bodoch 129 az 149 tohto rozsudku. 192 Za predpokladu, ze tvrdenie zalobkyne nespocíva na takom donútení, ale len na samotnom odkúpení akcií, ktoré uskutocnila, je tiez potrebné zamietnut ho. 193 Je totiz potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, predovsetkým z jeho bodov 91 a 92, státna pomoc spocíva v tom, ze región Valónsko sa 20. novembra 1998 vzdal urcitej pohladávky vo výske 113 712 000 BEF voci skupine Beaulieu výmenou za 9 704 akcií v imaní spolocnosti Verlipack Holding II, ktoré boli v case ich postúpenia, teda v decembri 1998, bez hodnoty, kedze majetok tejto spolocnosti bol 11. februára 1999 ohodnotený na 1 BEF. 194 Zalobkyna teda vychádza z nesprávneho predpokladu, predovsetkým ked tvrdí, ze rozsah narusenia hospodárskej sútaze bol nesprávne vymedzený na menovitú hodnotu akcií nadobudnutých v roku 1996, pretoze za státnu pomoc nebola oznacená táto transakcia, ale vzdanie sa, 20. novembra 1998, urcitej a likvidnej pohladávky vo výske 113 712 000 BEF regiónom Valónsko, ktorú mal voci zalobkyni a ktorú zalobkyna nikdy nespochybnila pred vnútrostátnymi súdmi. 195 Vzdaním sa takej pohladávky v prospech súkromného podniku vsak Belgické královstvo poskytlo pomoc vo výske 113 712 000 BEF z verejného sektora do súkromného sektora. 196 Rozsah narusenia sa teda musí posudzovat s ohladom na skutocnost, ze región Valónsko mal voci zalobkyni urcitú a likvidnú pohladávku vo výske 113 712 000 BEF, ktorú sa rozhodol nevymáhat. 197 Komisia teda v bode 111 napadnutého rozhodnutia vyzadovala, aby sa vo vztahu ku vzdaniu sa pohladávky v tejto výske pristúpilo k vymáhaniu pomoci "aby boli obnovené hospodárske podmienky, ktorým by podnik musel celit, pokial by mu nebola nezlucitelná pomoc poskytnutá". 198 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého poskytnutá pomoc neviedla k naruseniu hospodárskej sútaze na trhu s textilom, kedze z bezplatného nadobudnutia akcií na trhu so sklom automaticky nevyplývalo poskytnutie prevádzkovej výhody na trhu s textilom, stací pripomenút, ze ako sa uz rozhodlo v bode 184 tohto rozsudku, pomoc, ktorá bola zalobkyni poskytnutá, zostala v majetku skupiny Beaulieu a prejavila sa ako financná výhoda na trhu s textilom, takze vzhladom na to, ze mohla posilnit postavenie podniku príjemcu pomoci v porovnaní s ostatnými podnikmi a umoznit mu zvýsit jeho vývoz, nevyhnutne môze narusit hospodársku sútaz na spolocnom trhu a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 199 Komisii teda nemozno vytýkat, ze porusila zásadu proporcionality, ako aj clánok 14 nariadenia c. 659/1999 tým, ze ziadala o vymáhanie hodnoty pomoci zodpovedajúcej vzdaniu sa pohladávky vo výske 113 712 000 BEF. 200 Za týchto okolností je potrebné druhý zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 201 Zalobkyna, ktorá rozdeluje tento zalobný dôvod na tri casti, vytýka Komisii, ze porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, tak ako bola uvedená Súdnym dvorom v rozsudku z 19. októbra 1977, Ruckdeschel a i. (117/76 a 16/77, Zb. s. 1753), jednak tým, ze pouzila dve rôzne metódy na urcenie hodnoty akcií a podielov na zisku vlastnených v spolocnostiach Verlipack, dalej tým, ze uvedené ohodnotenie urobila v dvoch rôznych okamihoch, a nakoniec tým, ze pouzila argument týkajúci sa konecného príjemcu státnej pomoci dvoma odlisnými spôsobmi. O prvej casti týkajúcej sa skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze pouzíva dve rôzne metódy na urcenie hodnoty akcií a podielov na zisku - Tvrdenia úcastníkov konania 202 Zalobkyna vytýka Komisii, ze uplatnila dve rôzne metódy na urcenie hodnoty akcií a podielov na zisku vlastnených v spolocnostiach Verlipack, jednu zalozenú na ich emisnej cene (menovitej hodnote, teda 113 712 000 BEF, co je cena, za ktorú ich bola zalobkyna povinná kúpit), druhú zalozenú na skutocnej hodnote akcií v okamihu ich postúpenia regiónu Valónsko, ktorá je podla bodu 80 napadnutého rozhodnutia v konecnom dôsledku nulová. 203 V rámci týchto dvoch transakcií sa vsak región Valónsko a zalobkyna ocitli v takmer rovnakej situácii: obidve postúpili portfólio cenných papierov v spolocnostiach Verlipack v okamihu, ked tieto spolocnosti celili ekonomickým tazkostiam, ci uz v decembri 1996, ked región Valónsko postúpil dotknuté akcie a podiely na zisku zalobkyni, alebo v novembri 1998, ked zalobkyna postúpila tieto akcie regiónu Valónsko. V decembri 1996 totiz Verlipack Jumet a Verlipack Ghlin zaznamenali velmi výrazné straty. 204 Zalobkyna sa preto pýta, ci Komisia mala dôvody pouzit dve rôzne metódy na urcenie hodnoty portfólia cenných papierov v podstate v rovnakých spolocnostiach, síce v rôznom case, ale za velmi podobných financných podmienok. 205 Zalobkyna uvádza, ze jediným odôvodnením poskytnutým Komisiou je královské nariadenie z roku 1985. Podla judikatúry uvedenej v bode 126 tohto rozsudku je vsak toto stanovisko prílis formálne, rigidné a obmedzujúce a neberie do úvahy faktický a ekonomický rámec prejednávanej veci. Región Valónsko totiz jednak viackrát zopakoval, ze cena zaplatená zalobkynou v roku 1996 bola nadmerná, jednak región Valónsko v roku 1997 zohladnil voci Heye skutocnú hodnotu akcií. 206 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 207 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry diskriminácia spocíva predovsetkým v odlisnom zaobchádzaní s porovnatelnými situáciami, ktoré vedie k znevýhodneniu niektorých subjektov v porovnaní s inými, bez toho, aby bol tento rozdiel odôvodnený existenciou objektívnych odlisností urcitého významu (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1962, Klöckner-Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 615, 652; z 15. januára 1985, Finsider/Komisia, 250/83, Zb. s. 131, bod 8, a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 57; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1999, Wirtschaftsvereinigung Stahl/Komisia, T-106/96, Zb. s. II-2155, bod 103). 208 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zalobkyna podla dohody z 30. apríla 1985, ku ktorej pristúpila na základe dodatku z 18. novembra 1987, súhlasila s prevzatím práv a povinností vyplývajúcich z tejto dohody, ktorá vo svojom clánku 10 presne stanovila podmienky, ktorým odkúpenie akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I podliehalo, predovsetkým cenu. Táto dohoda okrem toho výslovne odkazuje na královské nariadenie z roku 1985, ktoré stanovuje predovsetkým podmienky ceny ich odkúpenia. 209 Ako vyplýva z bodov 77 a 78 napadnutého rozhodnutia, cena stanovená dohodou z 18. decembra 1996 v súlade s královským nariadením z roku 1985 zodpovedala 80 % hodnoty prioritných akcií bez hlasovacieho práva stanovenej v dohode z 30. apríla 1985. Touto transakciou mala zalobkyna voci regiónu Valónsko urcitý a likvidný dlh vo výske 113 712 000 BEF. 210 Naopak, kedze hodnota akcií, ktoré región Valónsko získal dodatkom z 20. novembra 1998 za pohladávku vo výske 113 712 000 BEF, ako to vyplýva z bodov 73 az 76 a 80 napadnutého rozhodnutia, nebola nijako spojená s královským nariadením z roku 1985, musela byt stanovená vo svetle takých skutocností, ktoré existovali ku dnu uvedeného dodatku. V samotnom case dodatku z 20. novembra 1998 bol vsak Verlipack Holding II, ktorého akcie boli prevedené na región Valónsko, v platobnej neschopnosti, ktorá podla rozsudku obchodného súdu v Monse z 31. mája 1999 nastala v júni 1998, a jeho majetok bol ohodnotený na 1 BEF. Tieto akcie, ktorých menovitá hodnota bola 100 miliónov BEF, teda nemali v case dodatku z 20. novembra 1998 uz ziadnu hodnotu, co zalobkyna napokon nespochybnuje. Komisia teda mohla posúdit uvedený dodatok s ohladom na skutocnú hodnotu dotknutých akcií. 211 Z toho vyplýva, ze kedze situácie nie sú rovnaké, Komisia sa nedopustila ziadneho porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 212 Tento záver nemôze byt vyvrátený tvrdením zalobkyne zalozeným na porovnaní jej situácie so situáciou Heye v rámci opcnej dohody z 9. apríla 1997 podpísanej medzi Verlipack Holding I a regiónom Valónsko, ktorou sa dohodlo, ze "cena za kazdú akciu [zodpovedá] hodnote vypocítanej vydelením cistého úctovného majetku... SA Verlipack Holding II... poctom akcií emitovaných touto spolocnostou". 213 Z tejto dohody totiz nevyplýva, ze akcie vlastnené regiónom Valónsko v imaní Verlipack Holding II boli prioritnými akciami bez hlasovacieho práva v zmysle královského nariadenia z roku 1985. 214 V kazdom prípade, aj keby boli akcie, ktoré boli predmetom uvedenej opcnej dohody, porovnatelné s akciami, ktoré boli predmetom postúpenia v rámci dohody z 18. decembra 1996, je potrebné konstatovat, ako správne tvrdila Komisia, ze voci zalobkyni uplatnil diskriminacné zaobchádzanie región Valónsko a nie Komisia. 215 Prvú cast tretieho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. O druhej casti týkajúcej sa skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze ohodnocuje akcie a podiely na zisku v rôznych okamihoch - Tvrdenia úcastníkov konania 216 Podla zalobkyne z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze akcie, ktoré boli predmetom plnenia namiesto platenia v decembri 1998, boli ohodnotené na 0 BEF z dôvodu, ze hodnota majetku Verlipack Holding II sa k 11. februáru 1999 znízila na 1 BEF. Komisia teda pouzila na úcely stanovenia hodnoty akcií poskytnutých namiesto platenia regiónu Valónsko moment prijatia napadnutého rozhodnutia a zohladnila neskorsí vývoj dotknutej spolocnosti skupiny Verlipack az do okamihu vyhlásenia konkurzu. Naopak, co sa týka hodnoty akcií kúpených v roku 1996, Komisia zohladnila len ich menovitú hodnotu v okamihu ich nadobudnutia. V bode 107 napadnutého rozhodnutia Komisia teda nijako nezohladnuje hospodársky a financný vývoj dotknutých spolocností, ani rozhodnutie 2001/856, z ktorého vyplýva, ze pred vstupom Heye sa financná situácia Verlipack nezdala vôbec zivotaschopná. Komisia okrem toho neberie na vedomie dodatok z 20. novembra 1998, na základe ktorého pohladávka regiónu Valónsko podla obcianskeho práva zanikla prevedením akcií Verlipack Holding II namiesto platenia. Rozlísenie, ktoré Komisia takto urobila medzi týmito dvoma situáciami, vyplývajúce zo skutocnosti, ze zohladnila hospodársky a financný vývoj skupiny Verlipack v prvej situácii a nie v druhej, nie je objektívne odôvodnené a predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 217 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 218 Je potrebné konstatovat, ze touto druhou castou zalobného dôvodu zalobkyna v podstate opakuje tvrdenia, ktoré uz uviedla v rámci prvej casti zalobného dôvodu týkajúcej sa hodnoty dotknutých akcií a podielov na zisku, takze sa odkazuje na body 207 az 211 tohto rozsudku. 219 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze Komisia na úcely urcenia výsky pomoci poskytnutej zalobkyni dodatkom z 20. novembra 1998 oprávnene zohladnila skutocnosti, ktoré existovali v case, ked región Valónsko prijal ako platbu za urcitú a likvidnú pohladávku vo výske 113 712 000 BEF prevod 9 704 akcií v spolocnosti Verlipack Holding II, ktoré v tom case, teda 20. novembra 1998, nemali ziadnu hodnotu. 220 Druhú cast tretieho zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. O tretej casti týkajúcej sa skutocnosti, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania pouzitím argumentu o konecnom príjemcovi pomoci dvoma rôznymi spôsobmi - Tvrdenia úcastníkov konania 221 Zalobkyna uvádza, ze ako vyplýva z bodov 109 a 110 rozhodnutia 2001/856, Heye sa nepovazuje za konecného príjemcu pomoci. Zalobkyna rovnakým spôsobom tvrdí, ze nemala byt povazovaná za konecného príjemcu pomoci, pretoze takmer okamzite (24. januára 1997) previedla portfólio cenných papierov nadobudnutých 18. decembra 1996 do Verlipack Holding I, ktorého kontrolu od 11. apríla 1997 zabezpecovala Heye. Zalobkyna tak nemala z údajnej státnej pomoci skutocný úzitok a jej situácia teda bola rovnaká ako situácia Heye v rozhodnutí 2001/856. Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze bez objektívneho dôvodu zaobchádzala s týmito dvoma spolocnostami rozdielne. 222 Komisia navrhuje, aby sa táto cast zalobného dôvodu zamietla. - Posúdenie Súdom prvého stupna 223 Touto tretou castou zalobkyna znova spochybnuje, ze bola príjemcom pomoci, a tvrdí, opierajúc sa o body 109 a 110 rozhodnutia 2001/856, ze rovnako ako Heye nemohla pouzit akcie a podiely na zisku nadobudnuté 18. decembra 1996 na iné úcely, nez na to, aby ich okamzite prostredníctvom Verlipack Holding I vlozila do závodov Verlipack, takze z údajnej státnej pomoci nemala úzitok. 224 Po prvé je potrebné pripomenút, ze - ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia - Komisia povazovala za státnu pomoc len vzdanie sa pohladávky stanovené dodatkom z 20. novembra 1998, a ze otázka kvalifikácie ako státnej pomoci sa preto nemôze dotýkat transakcie, ktorej sa týka dohoda z 18. decembra 1996. 225 Po druhé je potrebné uviest, ze Komisia v bode 108 rozhodnutia 2001/856 konstatovala, ze "dolozky urcenia týchto dvoch dohôd [teda pôzicky v dlhopisoch a pôzicky] výslovne stanovili, ze Heye sa i) zaviazala rekapitalizovat závody v Ghline a v Jumete a ii) financovat investície do troch závodov Verlipack vrátane závodu v Mol (Flámsko)". Z toho vyplýva, ze Heye mala vdaka nadobudnutým zdrojom rekapitalizovat Verlipack. 226 Naopak, ziadna dolozka tohto druhu neexistuje v dodatku z 20. novembra 1998, pricom zalobkyna napokon netvrdí, ze bola stanovená taká dolozka o prevode zdrojov, ktoré dostala k dispozícii, takze jej situácia nie je porovnatelná so situáciou Heye. Zalobkyna navyse vôbec netvrdila, ze v dôsledku vzdania sa pohladávky, ktorú mal región Valónsko, pristúpila k rekapitalizácii Verlipack vo výske pohladávky, ktorej sa takto vzdal. 227 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretej casti zalobného dôvodu nemozno vyhoviet a je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod ako celok. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 228 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje medzery v odôvodnení prinajmensom v styroch bodoch. 229 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o dôvody, pre ktoré sa Komisia opiera výlucne o menovitú hodnotu portfólia cenných papierov, ktoré zalobkyna odkúpila, bez toho, aby zohladnila zlozitý faktický kontext tejto veci. 230 Po druhé, napadnuté rozhodnutie nevysvetluje dôvody, pre ktoré sa Komisia opierala na jednej strane o dátum jeho prijatia, pokial ide o hodnotu akcií poskytnutých namiesto platenia (ktorých hodnota sa odhaduje na 1 BEF), a na druhej strane o dátum núteného odkúpenia akcií zalobkynou 18. decembra 1996, teda ich menovitú hodnotu. Napadnuté rozhodnutie dostatocným spôsobom neodôvodnuje tento rozdiel. 231 Po tretie, napadnuté rozhodnutie neodôvodnuje rozdiel v zaobchádzaní medzi zalobkynou a Heye v celej veci Verlipack. Tak ako Heye nebola povazovaná za konecného príjemcu pomoci v rozhodnutí 2001/856, rovnako to malo platit pre nu v napadnutom rozhodnutí a nemala byt povazovaná za podnik, ktorý mal skutocný úzitok z portfólia cenných papierov, ktoré síce nadobudol, ale nútene. Zalobkyna mohla prípadne mat v prejednávanej veci financnú výhodu len v case, ked vlastnila tieto cenné papiere, teda v období medzi 18. decembrom 1996 a 11. aprílom 1997. 232 Nakoniec zalobkyna tvrdí, odvolávajúc sa na to, co je uvedené v bodoch 172 az 174 tohto rozsudku, ze Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý pomoc, za predpokladu, ze zalobkyni bola poskytnutá, skreslila hospodársku sútaz a ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi na trhu s textilom. 233 Komisia navrhuje, aby sa tento zalobný dôvod zamietol. Posúdenie Súdom prvého stupna 234 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predstavuje povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na materiálnu zákonnost sporného aktu. Z tohto hladiska musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, spôsobom, ktorý umoznuje zúcastneným osobám porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoje preskúmanie (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 83 vyssie, body 63 a 67, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-114/00, Zb. s. I-7657, bod 62; rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 119). 235 Táto poziadavka musí byt okrem toho posúdená v závislosti od okolností veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast (pozri rozsudky Súdneho dvora Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 234 vyssie, bod 63, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, bod 58,a citovanú judikatúru). 236 Táto zásada pri uplatnení na kvalifikáciu opatrenia ako pomoci vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie pomoci patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. s. II-757, bod 66). 237 Vzhladom na túto judikatúru sa nezdá, ze by si Komisia v prejednávanej veci nesplnila povinnost dostatocne odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o styri výhrady vznesené zalobkynou. 238 Pokial ide najskôr o skutocnost, ze Komisia vychádza z menovitej hodnoty akcií kategórie B a podielov na zisku kategórie I, ktoré zalobkyna odkúpila v roku 1996, stací konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 150 az 156 tohto rozsudku, ktoré sa týkajú hodnoty dotknutých akcií a podielov na zisku, Komisia uviedla v bodoch 77 a 78 napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré vychádzala z takej hodnoty. Tieto dva body totiz znejú takto: "Belgicko tvrdí, ze cena 113 712 000 BEF stanovená v decembri 1996 za akcie bez hlasovacieho práva a podiely na zisku postúpené spolocnostou Sowagep skupine Beaulieu nezodpovedala ich hodnote. V tomto prípade podla Belgicka islo o 'cenu stanovenú královským nariadením zo 7. mája 1985`. Podla clánku 3 tohto královského nariadenia 'nemôze byt` kúpna cena prioritných akcií bez hlasovacieho práva 'nizsia nez 80 % emisnej ceny`. Cena 113 712 000 BEF za akcie a podiely na zisku odkúpené skupinou Beaulieu v decembri 1996 podla Belgicka zodpovedala 80 % ich emisnej ceny. Povinnost stanovit cenu zodpovedajúcu 80 % emisnej ceny je vsak povinnostou stanovenou zákonom, ktorý sa ukladá bez rozdielu kazdému, kto chce kúpit tento druh prioritných akcií." 239 V rozsahu, v akom tvrdenie zalobkyne súvisí so skutocnostou, ze Komisia nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, kedze neuvádza dôvody, pre ktoré vychádzala výlucne z menovitej hodnoty portfólia cenných papierov, ktoré zalobkyna odkúpila v roku 1996, bez toho, aby zobrala do úvahy zlozitejsí kontext skutkových okolností tejto veci, teda údajné donútenie, je potrebné zamietnut ho z dôvodov uvedených v bodoch 129 az 149 tohto rozsudku. 240 Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze napadnuté rozhodnutie v tomto bode neodôvodnila. 241 Pokial ide, po druhé, o skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené dôvody, pre ktoré vychádza z okamihu svojho prijatia, pokial ide o hodnotu akcií poskytnutých namiesto platenia regiónu Valónsko v roku 1998, a z okamihu núteného odkúpenia dotknutých akcií a podielov na zisku zalobkynou 18. decembra 1996, stací konstatovat, ze ako vyplýva z analýzy vykonanej v bodoch 207 az 211 a 218 az 220 tohto rozsudku, Komisia v bodoch 77 az 79 napadnutého rozhodnutia dostatocne odôvodnila dôvody, pre ktoré pohladávka regiónu Valónsko voci zalobkyni v decembri 1996 dosiahla výsku 113 712 000 BEF. To isté platí, pokial ide hodnotu akcií Verlipack Holding II, kedze Komisia v bodoch 73 az 76 a 80 napadnutého rozhodnutia vysvetluje dôvody, pre ktoré tieto akcie nemali v novembri 1998 ziadnu hodnotu. 242 Okrem toho, pokial zalobkyna týmto tvrdením spochybnuje dôvodnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tým, ze sa odvoláva na donútenie, ktorému bola údajne vystavená, je potrebné ho zamietnut z dôvodov uvedených v bodoch 129 az 149 tohto rozsudku. 243 Pokial ide, po tretie, o údajnú absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa rozdielu v zaobchádzaní medzi zalobkynou a Heye z dôvodu, ze zalobkyna bola na rozdiel od Heye povazovaná za podnik, ktorý bol príjemcom pomoci, je potrebné uviest, ze Komisia predovsetkým v bodoch 73, 80 a 91 uviedla dôvody, pre ktoré mala byt zalobkyna povazovaná za podnik, ktorý bol príjemcom dotknutej pomoci. 244 Okrem toho, pokial ide o státnu pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia 2001/856, situácia bola odlisná. Ako totiz vyplýva z bodov 225 a 226 tohto rozsudku, Komisia v bode 108 posledného uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze pomoc mala slúzit na rekapitalizáciu závodov v Ghlin a v Jumet, takze Heye nebola konecným príjemcom pomoci. 245 Zalobkyna preto nemôze vytýkat Komisii absenciu odôvodnenia spocívajúcu v údajnom rozdiele v zaobchádzaní medzi zalobkynou a Heye. 246 Pokial nakoniec ide o výhradu, podla ktorej Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý, za predpokladu, ze pomoc bola poskytnutá zalobkyni, táto pomoc skreslila hospodársku sútaz a ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi, je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 176 az 184 tohto rozsudku, Komisia predovsetkým v bodoch 70 az 72 napadnutého rozhodnutia dostatocne jasne uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré mali v celkovej struktúre rozhodnutia v tomto ohlade podstatný význam, cím zalobkyni a súdu Spolocenstva umoznila spoznat dôvody, pre ktoré Komisia prisla k záveru, ze sporná transakcia spôsobila narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnila obchod v rámci Únie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 292 az 294). 247 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod je potrebné zamietnut. O návrhu zalobkyne na predlozenie dokumentov 248 Zalobkyna navrhuje pre prípad, ze by Komisia zotrvala na svojom stanovisku, pokial ide o hodnotu akcií v roku 1996, aby predlozila hodnotiacu správu na podporu svojho stanoviska. 249 Ako vyplýva z vyssie uvedených úvah, Súd prvého stupna mohol prakticky rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení uvedených v priebehu konania a s ohladom na dokumenty predlozené úcastníkmi konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 19. septembra 2001, E/Komisia, T-152/00, Zb. VS s. I-A-179 a II-813, bod 86, a zo 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T-281/01, Zb. VS s. I-A-203 a II-903, bod 145). 250 Je preto potrebné zamietnut návrh zalobkyne, aby sa Komisii nariadilo predlozit iné dokumenty, nez tie, ktoré uz boli predlozené na ziadost Súdu prvého stupna (pozri v tomto zmysle rozsudky E/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 87, a Huygens/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 146). O trovách 251 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. novembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXYl5ys/L97719-3259TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXYl5ys/L97719-3259TMP.html#Footref*