Vec T-210/02 British Aggregates Association proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Environmentálna dan z kameniva v Spojenom královstve - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Osoba osobne dotknutá - Selektívna povaha - Povinnost odôvodnenia - Nálezité a nestranné preskúmanie" Rozsudok Súdu prvého stupna (druhá rozsírená komora) z 13. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 230 druhý a stvrtý odsek ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánky 6 ES, 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok proti sektorovej ekodani na záver fázy predbezného preskúmania (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES a clánok 253 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 91 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 4 ods. 4 a clánok 13 ods. 1) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Nálezité a nestranné preskúmanie stazností (Clánok 88 ods. 3 ES) 1. Okolnost, ze zdruzenie podnikov predlozilo Komisii staznost týkajúcu sa údajnej státnej pomoci, v ktorej vyjadrilo zelanie vstúpit do konania ako dotknutá strana v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nepostacuje na to, aby mu ako takému bola priznaná aktívna legitimácia, ktorá by mu umoznila podat zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania. Skutocnost, ze táto staznost v spojení s inými viedla Komisiu k preskúmaniu státneho opatrenia v napadnutom rozhodnutí, neumoznuje priznat tomuto zdruzeniu postavenie vyjednávaca, ktorého postavenie by bolo ovplyvnené týmto rozhodnutím. (pozri bod 46) 2. V konaní o preskúmaní státnej pomoci upravenom v clánku 88 ES treba rozlisovat medzi fázou predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch vo veci, stanovuje Zmluva povinnost Komisie vyzvat príslusné strany na predlozenie ich pripomienok. Ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v rozhodnutí zalozenom na odseku 3 tohto clánku konstatuje, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech sú tieto procesné záruky, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva. Z tohto dôvodu súd Spolocenstva vyhlási zalobu o neplatnost rozhodnutia podanú dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, pokial chce zalobca podaním zaloby hájit svoje procesné práva, ktoré má podla tohto posledného uvedeného ustanovenia. Dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré môzu podla clánku 230 stvrtého odseku ES podat zalobu o neplatnost, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy sú eventuálne ovplyvnené poskytnutím státnej pomoci, t. j. najmä podniky, ktoré sú v konkurencii s príjemcami tejto státnej pomoci, a profesijné organizácie. Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná státna pomoc, sama skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie, to znamená, ze sa ho toto rozhodnutie týka z dôvodu jeho urcitých osobitných vlastností alebo zvlástnych okolností, ktoré ho vynímajú z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto ho individualizuje podobným spôsobom ako adresátov takéhoto rozhodnutia. Je to tak najmä v prípade, ze zalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté státnou pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. Zaloba zdruzenia podnikov spochybnujúca dôvodnost rozhodnutia Komisie nevzniest na záver konania o predbeznom preskúmaní námietky proti státnemu opatreniu, pokial je toto opatrenie schopné podstatne ovplyvnit postavenie aspon jedného z jeho clenov na trhu, je prípustná. V tomto prípade sa zdruzenie s ohladom na podstatné ovplyvnenie postavenia niektorých clenov na trhu môze odvolávat nielen na dôvod týkajúci sa porusenia povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale na ktorýkolvek dôvod nezákonnosti stanovený clánkom 230 druhým odsekom ES. (pozri body 49 - 54, 68) 3. Aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí priznávat selektívnu výhodu pre urcité podniky alebo odvetvia. Tento clánok sa týka pomoci, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze "zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru". V tomto ohlade toto ustanovenie nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov opatrenia na znízenie obvyklého danového zatazenia podniku, ale definuje toto opatrenie podla jeho úcinkov. Z toho vyplýva, ze ani danový charakter, ani hospodársky alebo sociálny ciel, ci ciele ochrany zivotného prostredia alebo bezpecnosti osôb, eventuálne sledované takýmto opatrením, nepostacujú na to, aby toto opatrenie bolo vynaté z uplatnenia vyssie uvedeného clánku. Pri skúmaní selektívneho charakteru opatrenia súd Spolocenstva zistuje, ci Komisia správne posúdila, ze rozlisovanie medzi podnikmi, pokial ide o ich zvýhodnenie alebo zatazenie zavedené skúmaným opatrením, vyplýva z povahy alebo struktúry uplatnovaného vseobecného systému. Ak sa toto rozlisovanie zakladá na iných cieloch, ako sú ciele sledované vseobecným systémom, sporné opatrenie sa v podstate povazuje za opatrenie splnajúce podmienku selektivity stanovenú v clánku 87 ods. 1 ES. (pozri body 105 - 107) 4. Environmentálna dan alebo ekodan je autonómne danové opatrenie, charakterizované svojimi environmentálnymi cielmi a osobitným základom. Upravuje zdanenie urcitých tovarov alebo sluzieb s cielom zahrnút environmentálne náklady do ich ceny a/alebo zvýsit konkurencieschopnost recyklovaných výrobkov a zamerat výrobcov a spotrebitelov na správanie respektujúce zivotné prostredie. Clenské státy si, pri súcasnom stave práva Spolocenstva a pre nedostatok koordinácie v tejto oblasti, zachovávajú svoju právomoc zavádzat v oblasti environmentálnej politiky sektorové ekodane na úcel dosiahnutia urcitých environmentálnych cielov. Clenské státy môzu pri zvázení prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani. Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze ekodan je individuálnym opatrením týkajúcim sa urcitých tovarov alebo sluzieb a nemôze byt zaradená do vseobecného systému zdanenia podobných cinností s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie, neznamená, ze podobné cinnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. Osobitne nepodriadenie takýchto podobných cinností ekodani, ktorá sa vztahuje na urcité výrobky, nemôze byt povazované za opatrenie danového zvýhodnenia vychádzajúce zo systému zvycajného danového zatazenia podnikov, lebo ekodan je práve charakteristická svojou vlastnou pôsobnostou a svojím vlastným cielom, a z tohto dôvodu v zásade nemôze byt zaradená do nijakého vseobecného systému. V tomto právnom rámci, kedze ekodane predstavujú svojou povahou specifické opatrenia prijaté clenskými státmi v oblasti ich environmentálnej politiky, ktorá patrí pri nedostatku harmonizacných opatrení do ich právomoci, prinálezí Komisii, aby pri posudzovaní ekodane vo vztahu k pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci zvázila poziadavky ochrany zivotného prostredia podla clánku 6 ES. Uvedený clánok totiz stanovuje, ze tieto poziadavky musia byt zaclenené najmä do vymedzenia a uskutocnovania rezimu zabezpecujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narusená hospodárska sútaz. Okrem toho, pri preskúmaní rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES sa Súd prvého stupna musí vzhladom na rozsiahlu právomoc volnej úvahy priznanú Komisii v clánku 88 ods. 3 ES obmedzit na urcenie toho, ci boli dodrzané príslusné procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, ci skutkový stav, na ktorom je sporná volba zalozená, bol zistený správne a ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu alebo k zneuzitiu právomoci. (pozri body 114 - 118) 5. V rámci posúdenia z hladiska ustanovení práva Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci neobsahuje ekodan, zavedená clenským státom, ktorá v zásade zatazuje uvádzanie na trh cistého kameniva - teda zrnitých materiálov z prvej tazby pouzívaných v stavebníctve a verejných prácach - a má za ciel maximalizovat pouzitie recyklovaného kameniva a iných náhradných materiálov vo vztahu k cistému kamenivu a podporit racionálne vyuzitie cistého kameniva a zabezpecit internalizáciu environmentálnych nákladov na tazbu kameniva, ktoré je predmetom dane v zmysle zásady "znecistovatel platí", prvky státnej pomoci, lebo materiály uvádzané na trh na iné úcely ako kamenivo nepatria do oblasti podliehajúcej tejto dani. Oslobodenie týchto materiálov totiz nemá výnimocný charakter vo vztahu k predmetnému systému ekodane. Najmä pokial ide o rozhodnutie zaviest ekodan iba v odvetví kameniva - a nie vseobecne vo vsetkých odvetviach prevádzkovania kamenolomov a baní, ktoré majú rovnaký dopad na zivotné prostredie ako tazba kameniva - stanovenie priorít v oblasti hospodárskej, danovej a environmentálnej politiky patrí do právomoci dotknutého clenského státu. Takáto volba, aj ked odôvodnená potrebou chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví, neumoznuje spochybnit súlad ekodane so sledovanými environmentálnymi cielmi. Okrem toho, dotknutý clenský stát môze v rámci svojej environmentálnej politiky samostatne urcit materiály pouzívané ako kamenivo, ktoré povazuje za vhodné zdanit, a s ohladom na sledované environmentálne ciele vynat urcité materiály z pôsobnosti ekodane, aj ked sa po tazbe pouzívajú ako kamenivo v takom rozsahu, v akom z hladiska sledovaných environmentálnych cielov umoznuje oslobodenie týchto materiálov ich pouzitie ako náhrady cistého kameniva, ktoré je predmetom ekodane, a môze takto prispiet k racionalizácii tazby a pouzitia cistého kameniva. Napokon zdanenie urcitých materiálov, ktoré nemôzu byt nahradené substitucnými výrobkami, ekodanou môze zodpovedat cielu ekodane, smerujúcemu k internalizácii environmentálnych nákladov na výrobu cistého kameniva, pokial suma ekodane priblizne zodpovedá priemerným environmentálnym nákladom na tazbu kameniva. Zdanenie výrobkov odvodených pri tazbe materiálov nenahraditelných substitucnými výrobkami môze byt tiez odôvodnené zásadou "znecistovatel platí", ako aj odôvodnené cielom smerujúcim k podpore racionálnej tazby a spracovania kameniva tak, aby sa znízil podiel kameniva nízkej kvality. (pozri body 124, 127, 128, 130, 135 - 137, 139) 6. Poziadavka odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci nemôze byt urcená iba záujmom clenského státu, ktorému je toto rozhodnutie adresované. Komisii najmä prinálezí, pokial schváli opatrenie na základe fázy predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, podat súhrn základných dôvodov tohto rozhodnutia o schválení, aby umoznila dotknutým osobám oboznámit sa s jej dôvodmi a posúdit moznost podat zalobu proti tomuto rozhodnutiu, a tým uplatnit svoje procesné práva priznané clánkom 88 ods. 2 ES. Presnejsie, pokial ide o rozhodnutie Komisie uzavriet predbezné konanie o preskúmaní z dôvodu, ze nejde o státnu pomoc, ako uvádza stazovatel, je Komisia v kazdom prípade povinná dostatocne vysvetlit stazovatelovi dôvody, preco niektoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej staznosti nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedlajsie. Rozhodnutie Komisie nevzniest na záver fázy predbezného preskúmania námietky proti sektorovej ekodani, ktoré strucne uvádza základné odôvodnenia, na ktorých je zalozené, nemozno povazovat za postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia voci zdruzeniu zoskupujúcemu informované hospodárske subjekty, ktoré podalo staznost, s ohladom na moznost clenských státov samostatne urcit svoju danovú a environmentálnu politiku zavedením sektorovej ekodane. (pozri body 142, 143, 146) 7. Ak ekodan vyberaná pri komercializácii kameniva predstavuje nepriamu dan postihujúcu výrobky a nie príjmy výrobcov, ktorá sa spravuje zásadou zdanenia v krajine urcenia v súlade s clánkom 91 ES, potom oslobodenie zvýhodnujúce vývozcov odôvodnené vnútornou logikou danového systému nemôze byt povazované za poskytnutie selektívnej výhody vývozcom a nevztahuje sa na neho clánok 87 ods. 1 ES. Priznaním takéhoto oslobodenia je dotknutému clenskému státu poskytnutá moznost uprednostnit úvahy týkajúce sa struktúry skúmaného danového rezimu pred sledovanými environmentálnymi cielmi a je nepodstatné, ze ostatné clenské státy uskutocnujú svoju volbu inak. (pozri body 151 - 153) 8. Povinnost Komisie najskôr preskúmat prípadnú protiprávnu pomoc spolu s dotknutým clenským státom, prípadne si od neho vyziadat informácie, nezbavuje túto institúciu povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, najmä ak sa vo svetle získaných informácií nadalej stretáva s tazkostami pri posúdení predmetného opatrenia. Táto povinnost totiz vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES a je tiez potvrdená ustanoveniami clánku 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], pokial Komisia po skoncení predbezného preskúmania skonstatuje, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti vzhladom na jeho zlucitelnost. Konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je totiz nevyhnutné, pokial sa Komisia stretne so znacnými tazkostami pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so spolocným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo jej neumoznuje prekonat tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Okolnost, ze Komisia zohladnila záujem dotknutého clenského státu získat neodkladne rozhodnutie, jej samej neumoznuje predpokladat, ze táto institúcia sa pri rozhodnutí nezacat konanie vo veci formálneho zistovania opierala o iné kritériá ako to, ze jej nevznikli znacné tazkosti pri posúdení. (pozri body 165, 166, 168) 9. Ak dotknuté osoby podali Komisii staznosti týkajúce sa státnych opatrení, ktoré neboli oznámené v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, táto institúcia je povinná v rámci fázy predbezného preskúmania stanovenej uvedeným ustanovením vykonat v záujme riadneho uplatnovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci nálezité a nestranné preskúmanie týchto stazností. Z nedostatku iných údajov neumoznuje samotná okolnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté neodkladne, vyvodit záver o nedostatocnom preskúmaní. (pozri body 177, 178) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) z 13. septembra 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Environmentálna dan z kameniva v Spojenom královstve - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Osoba osobne dotknutá - Selektívna povaha - Povinnost odôvodnenia - Nálezité a nestranné preskúmanie" Vo veci T-210/02, British Aggregates Association, so sídlom v Lanarku (Spojené královstvo), v zastúpení: C. Pouncey, solicitor, a L. Van Den Hende, advokát, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Flett a S. Meany, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne P. Ormond, neskôr T. Harris a R. Caudwell, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci pôvodne J. Stratford a M. Hall, barristers, neskôr M. Hall, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zaloba o ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2002) 1478, konecné znenie, z 24. apríla 2002, ktoré sa týka spisu státnej pomoci N 863/01 - Spojené královstvo/Dan z kameniva, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij, N. J. Forwood, I. Pelikánová a S. Papasavvas, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. decembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 British Aggregates Association je zdruzenie zoskupujúce malé nezávislé podniky prevádzkujúce kamenolomy v Spojenom královstve. Toto zdruzenie má 55 clenov prevádzkujúcich viac ako 100 kamenolomov. 2 Kamenivo je chemicky inertný zrnitý materiál pouzívaný v stavebníctve a verejných prácach. Samotné môze byt pouzité napríklad ako násyp alebo strková drvina, alebo pridané do spojív, ako je cement (co umoznuje výrobu betónu) alebo asfalt. Niektoré prirodzene zrnité materiály ako piesok a drobný strk je mozné získat preosiatím. Iné materiály, napríklad tvrdý kamen, je nutné pred preosiatím rozdrvit. Kamenivo pouzívané na rozlicné úcely musí splnat zodpovedajúce kritériá a fyzikálne vlastnosti pôvodného materiálu, ktoré urcujú, ci materiál zodpovedá zamýslanému pouzitiu. Kritériá pre navázky sú menej prísne ako pre základ ciest, ktoré sú zase menej prísne ako kritériá pre silne zatazované povrchy ako horné vrstvy ciest alebo zatazenia zeleznicných tratí. Väcsia skupina materiálov môze byt pouzitá ako kamenivo na menej nárocné úcely, kým materiály zodpovedajúce prísnejsím kritériám sú menej pocetné. Finance Act 2001 3 Clánky 16 az 49 druhej casti Finance Act 2001 (financný zákon pre rok 2001, dalej len "zákon") a jeho prílohy 4 az 10 stanovujú dan Aggregates Levy z kameniva, dalej len "AGL" alebo "dan") v Spojenom královstve. 4 Ustanovenia upravujúce zavedenie AGL nadobudli podla vykonávacej vyhlásky zákona úcinnost 1. apríla 2002. 5 Zákon bol zmenený a doplnený clánkami 129 az 133 a prílohou 38 Finance Act 2002 (financný zákon pre rok 2002). Takto zmenené ustanovenia stanovujú oslobodenia pre odpad (spoils) vznikajúci pri tazbe niektorých nerastov, najmä bridlice, ball clay a kaolínu. Okrem toho stanovujú prechodné obdobie na zavedenie dane v Severnom Írsku. 6 AGL sa vyberá v pomere 1,60 britských libier (GBP) za tonu kameniva, ktoré je predmetom obchodovania (clánok 16 ods. 4 zákona). 7 Clánok 16 ods. 2 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje, ze AGL je splatná, ak sa mnozstvo kameniva podliehajúceho dani stane predmetom obchodovania v Spojenom královstve pocnúc dnom nadobudnutia úcinnosti zákona. Táto dan sa týka kameniva dovezeného aj vytazeného v Spojenom královstve. 8 Clánok 13 ods. 2 písm. a) vykonávacej vyhlásky umoznuje prevádzkovatelovi uplatnit si danovú úlavu, pokial je kamenivo podliehajúce dani vyvezené alebo prepravené bez dalsieho spracovania mimo územia Spojeného královstva. 9 Clánok 17 ods. 1 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje: "V tejto casti kamenivo oznacuje (s výnimkou clánku 18 nizsie) kamen, strk alebo piesok, ako aj vsetky materiály, ktoré sú do nich docasne primiesané alebo sú ich prirodzenou súcastou." 10 Clánok 17 ods. 2 zákona stanovuje, ze kamenivo sa nezdanuje v styroch prípadoch: ak výslovne nepodlieha dani, ak bolo predtým pouzité na stavebné úcely, ak bolo uz zdanené danou z kameniva, alebo ak sa v den nadobudnutia úcinnosti zákona nenachádzalo na mieste, kde bolo vytazené. 11 Clánok 17 ods. 3 a 4 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje niektoré prípady oslobodenia od dane. 12 Okrem toho clánok 18 ods. 1, 2 a 3 zákona v znení neskorsích predpisov stanovuje postupy oslobodené od dane a materiály, ktorých sa toto oslobodenie týka. Správne konanie a konanie na vnútrostátnom súde 13 Listom z 24. septembra 2001 Komisia prijala staznost (dalej len "prvá staznost") dvoch podnikov, ktoré nie sú so zalobkynou v ziadnom vztahu a ktoré ziadali, aby ich identita nebola sprístupnená dotknutému clenskému státu v súlade s clánkom 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Stazovatelia v podstate uviedli, ze vylúcenie niektorých materiálov z pôsobnosti AGL, oslobodenie vývozu od dane a odchýlky týkajúce sa Severného Írska predstavujú státnu pomoc. 14 Listom z 20. decembra 2001 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska oznámilo Komisii schému státnej pomoci nazvanú "Postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku". 15 Listom zo 6. februára 2002 Komisia oznámila tomuto clenskému státu zhrnutie prvej staznosti a vyzvala ho, jednak aby k nej predlozil svoje pripomienky a jednak aby poskytol dodatocné informácie o AGL. Uvedený clenský stát tak urobil listom z 19. februára 2002. 16 Dna 11. februára 2002 zalobkyna podala proti AGL zalobu na High Court of Justice (England & Wales), Queen's Bench Division [Vyssí súd (Anglicko a Wales), oddelenie lavice královnej, Spojené královstvo]. Odvolávala sa najmä na porusenie predpisov Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. Rozsudkom z 19. apríla 2002 zamietol High Court of Justice zalobu s tým, ze povolil zalobkyni podat odvolanie na Court of Appeal (England & Wales) [odvolací súd (Anglicko a Wales), Spojené královstvo]. Po tom, ako zalobkyna podala odvolanie, Court of Appeal nariadil prerusenie konania so zretelom na podanie predmetnej zaloby na Súd prvého stupna. 17 Zalobkyna medzitým listom z 15. apríla 2002 dorucila Komisii staznost proti AGL (dalej len "staznost zalobkyne"). V podstate uviedla, ze vylúcenie urcitých materiálov z pôsobnosti AGL, ako aj oslobodenie vývozu od dane predstavujú státnu pomoc. Pokial ide o odchýlky týkajúce sa Severného Írska oznámené Spojeným královstvom, tieto podla zalobkyne nie sú zlucitelné so spolocným trhom. Napadnuté rozhodnutie 18 Dna 24. apríla 2002 Komisia prijala rozhodnutie nevzniest námietky proti AGL (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 19 Dna 2. mája 2002 bolo napadnuté rozhodnutie oznámené orgánmi Spojeného královstva zalobkyni. Listom z 27. júna 2002 jej bolo formálne oznámené Komisiou. 20 Vo svojom rozhodnutí (odôvodnenie c. 43) Komisia uvádza, ze dan neobsahuje prvky státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze jej pôsobnost je odôvodnená logikou a povahou danového rezimu. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze oslobodenie od dane priznané Severnému Írsku a oznámené Komisii je zlucitelné so spolocným trhom. 21 Komisia pri opise pôsobnosti AGL v podstate zdôraznuje, ze táto dan sa bude vyberat z cistého kameniva "definovaného ako kamenivo získané prvou tazbou z prírodných nálezísk nerastov", ktoré pozostáva "z úlomkov kamenov, piesku a strku pouzitelných v surovom stave alebo po mechanickej úprave, akou je drvenie, vymývanie a kalibrácia" (odôvodnenia c. 8 a c. 9). Pokial ide o materiály oslobodené od dane a sledované ciele, Komisia v odôvodneniach c. 11 az c. 13 napadnutého rozhodnutia uvádza: "AGL sa nebude vyberat z materiálov, ktoré sú vedlajsím produktom alebo odpadom z iných postupov. Podla britských orgánov medzi tieto materiály patrí odpad z bridlice a kaolínu, hlusina, popol, skvara z vysokých pecí, odpad zo skla a kaucuku. AGL sa nebude týkat ani recyklovaného kameniva, do tejto kategórie patrí kamen, piesok a strk, ktoré uz boli predmetom aspon jedného pouzitia (vo vseobecnosti v stavebníctve a vo verejných prácach). Podla britských orgánov vynatie týchto materiálov z pôsobnosti AGL má za ciel podporit ich pouzitie ako stavebných materiálov a znízit nadmernú tazbu cistého kameniva, na úcel racionálneho vyuzívania zdrojov. Prvé návrhy britských orgánov sa opierajú o tvrdenie, ze AGL umozní znízit dopyt po cistom kamenive v priemere o 20 miliónov ton rocne, co predstavuje v Spojenom královstve rocný dopyt rádovo 230 az 250 miliónov ton." [neoficiálny preklad] 22 Pokial ide o posúdenie pôsobnosti AGL, napadnuté rozhodnutie stanovuje v odôvodneniach c. 29 a c. 31: "Komisia uvádza, ze AGL sa bude vztahovat len na obchodné vyuzitie kamena, piesku a strku vo forme kameniva. Nebude sa týkat týchto materiálov, ak sa pouzijú na iné úcely. AGL sa bude vyberat len z cistého kameniva. Nebude sa vztahovat na kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo), ani na recyklované kamenivo. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze AGL sa týka iba urcitých odvetví a urcitých podnikov. Uvádza preto, ze je potrebné posúdit, ci pôsobnost AGL je odôvodnená logikou a struktúrou danového systému. ... Spojené královstvo v rámci samostatného urcenia svojho vnútrostátneho danového rezimu vytvorilo AGL tak, aby zvýsila pouzívanie recyklovaného kameniva alebo iných náhradných výrobkov namiesto cistého kameniva a podporila racionálne vyuzitie cistého kameniva, získaného z neobnovitelných prírodných zdrojov. Vplyv tazby kameniva na zivotné prostredie, ktorý sa Spojené královstvo snazí obmedzit prostredníctvom AGL, zahrna hluk, prach, zásah do biodiverzity a vizuálnu degradáciu." [neoficiálny preklad] 23 Komisia z toho v odôvodnení c. 32 usudzuje, ze "AGL je specifická dan s velmi obmedzenou pôsobnostou, ktorá je vymedzená clenským státom v závislosti od charakteristických vlastností dotknutého odvetvia," [neoficiálny preklad] a ze "struktúra a rozsah dane odrázajú rozdiel medzi tazbou cistého kameniva, ktorá má nepriaznivé následky pre zivotné prostredie, a výrobou sekundárneho alebo recyklovaného kameniva, predstavujúcou významný prínos pre spracovanie kamena, strku a piesku získaného tazbou, inou cinnostou alebo spracovaním zákonným spôsobom s rôznym úcelom" [neoficiálny preklad]. 24 Co sa týka oslobodenia od dane kameniva vyvázaného bez dalsieho spracovania na území Spojeného královstva, napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 33 stanovuje: "... takéto riesenie je odôvodnené skutocnostou, ze kamenivo môze byt v Spojenom královstve oslobodené od dane, ak sa pouzije na spracovanie, ktoré je oslobodené od dane (napríklad výroba skla, plastov, papiera, hnojív a pesticídov). Vzhladom na to, ze britské orgány nemôzu dohliadat na pouzitie kameniva mimo územia Velkej Británie, oslobodenie vývozu od dane je nutné v záujme právnej istoty vývozcov kameniva a zamedzenia znevýhodnenia vývozu kameniva, ktoré by inak mohlo byt oslobodené od dane na území Spojeného královstva." [neoficiálny preklad] 25 Komisia uvádza v odôvodnení c. 34: "Z povahy a vseobecnej struktúry výberu tejto dane vyplýva, ze sa neuplatní na sekundárne ani recyklované kamenivo. Zdanenie tazby cistého kameniva povedie k poklesu tazby primárneho kameniva, cerpania neobnovitelných zdrojov a znízeniu skodlivých následkov pre zivotné prostredie. Komisia sa preto domnieva, ze výhody, ktoré môzu vzniknút pre urcité podniky vymedzením pôsobnosti AGL, sú odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou danového rezimu." [neoficiálny preklad] Konanie 26 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. júla 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 27 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den zalobkyna ziadala, aby vec bola prejednaná v skrátenom súdnom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Dna 30. júla 2002 Súd prvého stupna odmietol vyhoviet tejto ziadosti. 28 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. októbra 2002 podali orgány Spojeného královstva návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalovanej. Uznesením z 28. novembra 2002 predseda druhej komory Súdu prvého stupna prijal tento návrh. Vedlajsí úcastník konania podal svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá rozsírená komora) rozhodol zacat ústnu cast konania bez predchádzajúceho dokazovania. Úcastníci konania odpovedali na písomné otázky Súdu prvého stupna a poskytli pozadované dokumenty v stanovených lehotách. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 13. decembra 2005. Návrhy úcastníkov konania 31 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie okrem casti o preskúmaní oslobodenia priznaného Severnému Írsku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia a vedlajsí úcastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 33 Komisia bez toho, aby vzniesla formálnu námietku neprípustnosti, napadla prípustnost zaloby. Tvrdí, ze zalobkyna nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutá v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 34 Komisia uvádza, ze rozhodnutie podobné napadnutému rozhodnutiu, ktoré schvaluje schému pomoci, je normatívnym aktom so vseobecnou pôsobnostou. Podla klasického kritéria osobnej dotknutosti (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677) nie je zalobkyna osobne dotknutá rozhodnutím nevzniest námietky v konaní o predbeznom preskúmaní upravenom clánkom 88 ods. 3 ES. 35 Zalobkyna najmä nepreukázala, ze aspon jeden z jej clenov bol osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím. 36 Vo svojom vyjadrení k zalobe Komisia uvádza, ze pokial rozhodne tak ako v tomto prípade nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, je potrebné - na existenciu osobnej dotknutosti - preukázat, ze konkurencné postavenie clena zalobkyne je ovplyvnené predmetnou pomocou. Komisia sa odvoláva na rozsudky Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, Kahn Scheepvaart/Komisia (T-398/94, Zb. s. II-477, body 43 a 50); zo 16. septembra 1998, Waterleiding Maatschappij/Komisia (T-188/95, Zb. s. II-3713, body 60 az 65), a z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia (T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 41). 37 Komisia napokon v duplike uvádza, ze kritérium, ktoré sa uplatnuje na posúdenie osobnej dotknutosti v prípade rozhodnutia Komisie nevzniest námietky, ako aj v prípade konecného rozhodnutia prijatého v konaní vo veci formálneho zistovania, je kritérium podstatného ovplyvnenia konkurencného postavenia zalobcu (rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, COFAZ a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391). 38 Komisia v tomto ohlade tvrdí, ze v rozsudkoch Waterleiding Maatschappij/Komisia, uz citovaný, a z 5. decembra 2002, Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia (T-114/00, Zb. s. II-5121), sa Súd prvého stupna dopustil pochybenia, ked sa domnieval, ze rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia (C-198/91, Zb. s. I-2487), a z 15. júna 1993, Matra/Komisia (C-225/91, Zb. s. I-3203), obsahovali dvojité kritérium, podla ktorého bolo prijaté rozhodnutie v predbeznom konaní o preskúmaní alebo v konaní vo veci formálneho zistovania. Po vyzvaní pocas pojednávania, aby zaujala stanovisko k významu rozsudku Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C-78/03 P, Zb. s. I-10737), Komisia uviedla, ze tento rozsudok vo svetle návrhov generálneho advokáta Jacobsa potvrdil kritérium podstatného ovplyvnenia konkurencného postavenia zalobcu skúmanou schémou státnej pomoci. 39 V tomto prípade zalobkyna vo svojej zalobe neposkytla presné informácie o ziadnom zo svojich clenov, a preto nemozno urcit, ze aspon jeden z nich má aktívnu legitimáciu. 40 Komisia dodáva, ze nové skutkové okolnosti týkajúce sa styroch clenov zalobkyne, ktoré boli predlozené az v replike, sú neprípustné. 41 Uvedené nové skutkové okolnosti neumoznujú povazovat konkurencné postavenie dotknutých podnikov za podstatne ovplyvnené napadnutým rozhodnutím. Komisia v tomto ohlade tvrdí, ze císla uvedené zalobkynou ukazujú, ze najdôlezitejsia cast cinnosti dvoch z clenov zalobkyne, Torrington Stone Ltd a Cloburn Quarry Co. Ltd, nepodlieha dani. Navyse podla nej nie je postacujúce, ze jeden podnik je nútený vyradit cast svojho sekundárneho materiálu ako odpad. 42 Nakoniec Komisia uvádza, ze aj ked Súd prvého stupna rozhodol, ze zalobkyna má aktívnu legitimáciu, s ohladom na skutocnost ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v predbeznom konaní o preskúmaní, jediný prípustný dôvod zrusenia vyplýva z nezacatia konania vo veci formálneho zistovania. Zacatím uvedeného konania by mohlo byt zabránené takémuto nedodrzaniu pravidiel konania. Zalobkyna vsak nemá aktívnu legitimáciu napadnút konecné rozhodnutie. 43 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa jej priamo a osobne dotýka vzhladom na aktívnu legitimáciu jej clenov, ako aj na jej postavenie stazovatela. Jeden z objektívnych cielov AGL - ktorej úcelom je najmä podporit pouzívanie recyklovaného kameniva a iných náhrad materiálov podliehajúcich dani - je totiz ovplyvnenie zlozenia trhu. Predmetná dan má preto negatívny dopad na konkurencné postavenie vsetkých clenov zalobkyne, ktorí vyrábajú materiály podliehajúce AGL. Zalobkyna v replike uviedla pre ilustráciu konkurencné postavenie viacerých z nich. 44 Zalobkyna dodáva, ze rozlisovanie uskutocnené Komisiou, pokial ide o prípustnost rozdielnych zalobných dôvodov, je umelé. Ak totiz podla zalobkyne zalobca preukáze, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, poukazuje to na fakt, ze narazila na tazkosti, ktoré by vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Posúdenie Súdom prvého stupna 45 Podla judikatúry môzu iné osoby nez adresáti rozhodnutia byt osobne dotknuté, len ked sa ich toto rozhodnutie týka z dôvodu ich urcitých osobitných vlastností alebo zvlástnych okolností, ktoré ich vynímajú z okruhu vsetkých ostatných osôb, a takto ich individualizuje podobným spôsobom ako adresátov takéhoto rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; Cook/Komisia, uz citovaný, bod 20; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 14, a nakoniec Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 33). 46 V tomto prípade skutocnost uvedená zdruzením, ktoré je zalobkynou, ze toto zdruzenie podalo Komisii staznost týkajúcu sa AGL a vyjadrilo zelanie vstúpit do konania ako dotknutá strana v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nepostacuje na to, aby uvedené zdruzenie získalo vlastnú aktívnu legitimáciu v konaní proti napadnutému rozhodnutiu o nezacatí konania vo veci formálneho zistovania. Skutocnost, ze staznost zalobkyne, ako aj prvá staznost podaná podnikmi, ktoré nie sú so zalobkynou v ziadnom vztahu, viedla Komisiu k preskúmaniu pôsobnosti AGL v napadnutom rozhodnutí, neumoznuje priznat zalobkyni postavenie vyjednávaca, ktorého postavenie by bolo ovplyvnené týmto rozhodnutím (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, body 56 a 57). 47 Naopak, zalobkyna správne pripomína, ze zaloba podaná zdruzením, ktoré koná v mene jedného alebo viacerých svojich clenov oprávnených podat prípustnú zalobu, je prípustná (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 60, a z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 50). 48 Úlohou Súdu prvého stupna je posúdit, ci je v tomto prípade mozné povazovat clenov zalobkyne alebo aspon niektorých z nich za osobne dotknutých napadnutým rozhodnutím. 49 V tomto ohlade je vhodné pripomenút, ze v konaní o preskúmaní státnej pomoci upravenom v clánku 88 ES treba rozlisovat medzi fázou predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch vo veci, stanovuje Zmluva ES povinnost Komisie vyzvat príslusné strany na predlozenie ich pripomienok (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 34). 50 Ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v rozhodnutí zalozenom na odseku 3 tohto clánku konstatuje, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech sú tieto procesné záruky stanovené v odseku 2 tohto clánku, môzu presadit ich dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný, bod 23; Matra/Komisia, uz citovaný, bod 17, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 40). 51 Z tohto dôvodu súd Spolocenstva vyhlási zalobu o neplatnost rozhodnutia zalozeného na clánku 88 ods. 3 ES podanú dotknutou stranou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES za prípustnú, pokial chce zalobca podaním zaloby hájit svoje procesné práva, ktoré má podla tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 35). 52 Dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré môzu podla clánku 230 stvrtého odseku ES podat zalobu o neplatnost, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy sú eventuálne ovplyvnené poskytnutím státnej pomoci, t. j. najmä podniky, ktoré sú v konkurencii s príjemcami tejto státnej pomoci, a profesijné organizácie (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 41). 53 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená samotná státna pomoc, sama skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú stranu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle uz citovanej judikatúry Plaumann/Komisia. Je to tak najmä v prípade, ze zalobcovo postavenie na trhu je podstatne dotknuté státnou pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37). 54 V predmetnej zalobe zalobkyna okrem námietok voci odmietnutiu Komisie otvorit konanie vo veci formálneho zistovania spochybnuje tiez dôvodnost napadnutého rozhodnutia. Preto je vhodné skúmat, ci zalobkyna uvádza relevantné dôvody, pre ktoré AGL môze podstatne ovplyvnit postavenie aspon jedného z jej clenov na trhu kameniva. 55 V tomto prípade, pokial ide o vymedzenie vecnej pôsobnosti AGL, z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 12 a c. 13) zjavne vyplýva, ze cielom tejto dane je presunút cast dopytu po cistom kamenive smerom k iným výrobkom, ktoré sú oslobodené od dane na podporu ich pouzívania ako kameniva a na obmedzenie pouzívania cistého kameniva. Podla názorov britských orgánov prevzatých v dotknutom rozhodnutí, ktoré neboli spochybnené, uvedená dan umozní znízit dopyt po cistom kamenive v priemere zhruba o 8 az 9 % rocne. 56 Kedze úcelom AGL je vo vseobecnosti zmenit rozdelenie trhu medzi cistým kamenivom, podliehajúcim tejto dani, a substitucnými výrobkami, ktoré sú od uvedenej dane oslobodené, je este potrebné preskúmat, ci predmetná dan môze mat za následok skutocnú zmenu konkurencného postavenia urcitých clenov zalobkyne. 57 V tomto ohlade upresnenia poskytnuté zalobkynou v replike týkajúce sa postavenia urcitých jej clenov nemozno v rozpore s tvrdeniami Komisie povazovat za oneskorené podla clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Predstavujú len pokracovanie rokovania úcastníkov konania a doplnajú v odpovedi na tvrdenia Komisie o neprípustnosti argumentáciu podanú v zalobe, podla ktorej má AGL negatívny dopad na konkurencné postavenie podnikov - ako sú clenovia zalobkyne - uvádzajúcich na trh materiály podliehajúce dani. V kazdom prípade, kedze súd Spolocenstva môze kedykolvek aj bez návrhu skúmat podmienky prípustnosti zaloby, nic nebráni tomu, aby zohladnil doplnujúce údaje uvedené v replike. 58 Podla predmetných doplnujúcich údajov uvedených v replike, ktorých presnost nebola spochybnená ani Komisiou, ani vedlajsím úcastníkom konania, niektorí clenovia zalobkyne, najmä Torrington Stone, Sherburn Stone Co. Ltd a Cloburn Quarry, sú v priamej konkurencii s výrobcami materiálov oslobodených od dane, ktorí sa stali konkurencieschopnými vdaka zavedeniu AGL. 59 Zalobkyna konkrétne uviedla, ze Torrington Stone, prevádzkujúci kamenolom v Devone, vyrábal nebrúsený stavebný kamen a obkladový kamen, predávané z kamenolomu v priemere za... GBP za tonu, ako aj brúsený stavebný kamen predávaný z kamenolomu v priemere za... GBP za tonu. Tieto výrobky predstavujú 3 az 5 % objemu vytazeného kamena. Zvysných 95 % tvoria sekundárne alebo vedlajsie produkty, zlozené v predmetnej veci z beznej navázky (predávanej z kamenolomu v priemere za... GBP za tonu) a z drvenej navázky (predávanej z kamenolomu v priemere za... GBP za tonu). Iba brúsený stavebný kamen nepodlieha AGL. Pred zavedením tejto dane boli navázky predávané v okruhu 50 kilometrov. Po zavedení predmetnej dane sú v tejto oblasti predávané v konkurencii so sekundárnymi materiálmi pochádzajúcich najmä z kaolínových lomov vzdialených viac ako 80 kilometrov, ktoré nepodliehajú AGL. 60 Pokial ide o Sherburn Stone, prevádzkujúci najmä kamenolom v Bartone v Yorkshire, zalobkyna upresnila, ze získavala materiály s lepsími technickými vlastnostami urcené na výrobu vysoko odolného betónu. Tieto výrobky, ktoré tvoria asi 50 % vytazeného kamena a ktorých priemerná predajná cena z kamenolomu je... GBP za tonu, podliehajú AGL. Zo zvysných 50 % vytazeného kamena vyrába Sherburn Stone jemné uhlie a ílovité zbytky, pouzívané ako navázka a predávané z kamenolomu v priemere za... GBP za tonu. Po zavedení AGL sa predaj uvedených odvodených výrobkov stal coraz zlozitejsím a ich zásoby nezvládnutelnými. 61 Pokial ide o Cloburn Quarry, prevádzkujúci kamenolom v Skótsku, zalobkyna vysvetlila, ze zamerala svoju výrobu na kamenivo vysokej kvality, aby mohla znásat vyssie dopravné náklady. Vsetky jej výrobky podliehajú AGL. Cervený strk a zula s dobrými technickými vlastnostami, získavané týmto podnikom a pouzívané najmä ako zátaz alebo vo vysoko odolnom betóne a v kombinácii s asfaltom, sa predávajú z kamenolomu za priemernú cenu... GBP za tonu, nie sú v konkurencii s materiálmi nepodliehajúcimi dani, získanými ako vedlajsí produkt pri tazbe kaolínu a bridlice. Naopak 25 % odvodených výrobkov získaných v kamenolome Cloburn Quarry a pozostávajúcich najmä z jemného uhlia, ktoré sú predávané z kamenolomu za priemernú cenu... GBP za tonu a slúzia ako navázka, sú v konkurencii s materiálmi nepodliehajúcimi dani. 62 V tejto súvislosti skutocnost uvedená Komisiou na preukázanie toho, ze konkurencné postavenie horeuvedených podnikov nie je ovplyvnené, podla ktorej najdôlezitejsia cast ich cinnosti vyjadrená výskou obratu sa netýkala kameniva a nepodliehala preto dani, nie je relevantná, kedze cinnost týchto podnikov na trhu kameniva nie je iba okrajová vo vztahu k ich hlavnej cinnosti. V kazdom prípade vyplýva z vyssie uvedených císelných údajov, ze obchodovanie s odvodenými výrobkami, ako je kamenivo, predstavuje pomerne významnú cast cinnosti uvedených podnikov. 63 Vzhladom na vyssie spomenuté skutocnosti uvedené zalobkynou stací konstatovat, ze zalobkyna preukázala nielen to, ze sporné státne opatrenie mohlo ovplyvnit konkurencné postavenie niektorých jej clenov, ktorí sú oprávnení napadnút rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania, ale tiez ze ide o podstatné ovplyvnenie. 64 Z uvedeného vyplýva, ze námietka neprípustnosti uplatnená Komisiou proti predmetnej zalobe, ktorá sa týka schválenia vymedzenia vecnej pôsobnosti AGL v napadnutom rozhodnutí, musí byt zamietnutá. 65 Pokial ide po druhé o oslobodenie vývozu od dane, zalobkyna tvrdí, ze toto oslobodenie má taktiez negatívny vplyv na konkurencné postavenie jej clenov, ktorí vyvázajú len v malej miere alebo nevyvázajú, v porovnaní s ich významnejsími konkurentmi na trhu v Spojenom královstve. Oslobodenie vývozu od dane totiz podla zalobkyne poskytuje jej konkurentom, najmä prevádzkovatelovi kamenolomu v Glensande, z ktorého pochádza viac ako 90 % vyvázaného kameniva, vyrovnanie strát odrázajúce sa na cene výrobkov uvedených na trh v Spojenom královstve. Clenovia zalobkyne sú naopak vedení k predaju svojho zdaneného kameniva so stratou a k tomu, aby preniesli náklady danového zatazenia na vsetky svoje výrobky. 66 Na základe doplnujúcich informácií poskytnutých zalobkynou v odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna je mozné sa domnievat, ze konkurencné postavenie aspon jedného z clenov zalobkyne môze byt podstatne ovplyvnené oslobodením vývozu od dane. Zalobkyna totiz tvrdí, co nespochybnila Komisia ani vedlajsí úcastník konania, ze na trhu zuly s dobrými technickými vlastnostami pouzívanej najmä ako zátaz pre zeleznicné trate (podliehajúcej AGL) je Cloburn Quarry v priamom konkurencnom vztahu s kamenolomom v Glensande, ktorý sa rovnako ako kamenolom prevádzkovaný Cloburn Quarry nachádza v Skótsku. Ako vsak uvádza zalobkyna vo svojej replike bez toho, aby to ostatní úcastníci konania spochybnili, kamenolom v Glensande vyváza 50 % svojej výroby. Zalobkyna z toho oprávnene vyvodzuje, ze oslobodenie vývozu materiálov s horsími technickými vlastnostami poskytuje podniku prevádzkujúcemu tento kamenolom konkurencnú výhodu na trhu kameniva s dobrými technickými vlastnostami v Skótsku, kedze - na rozdiel od Cloburn Quarry, ktorý predáva so stratou kamenivo s horsími technickými vlastnostami v Spojenom královstve, a táto strata sa odráza na cene materiálov s dobrými technickými vlastnostami - celková výska AGL, ktorú má kamenolom v Glensande preniest na svojich klientov na vnútornom trhu je pomerne znízená o polovicu vo vztahu k dani, ktorú prenásajú nevyvázajúci konkurenti. 67 Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti uplatnená Komisiou proti predmetnej zalobe, ktorá sa týka schválenia oslobodenia vývozu od dane v napadnutom rozhodnutí, musí byt taktiez zamietnutá. 68 Na základe vsetkých uvedených dôvodov je tiez namieste zamietnut subsidiárne tvrdenie Komisie, podla ktorého v rámci zaloby o zrusenie rozhodnutia Komisie nevzniest námietky proti státnemu opatreniu v závere fázy predbezného preskúmania státnej pomoci je prípustný iba zalobný dôvod zalozený na nesplnení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania. V prejednávanej veci sa s ohladom na podstatné ovplyvnenie postavenia niektorých clenov na trhu zalobkyna môze odvolávat na ktorýkolvek dôvod nezákonnosti stanovený clánkom 230 druhým odsekom ES (pozri rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný, bod 37). 69 Zaloba musí byt preto vyhlásená za prípustnú vo vsetkých svojich zalobných dôvodoch. O veci samej 70 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza po prvé porusenie clánku 87 ods. 1 ES, po druhé nedostatok odôvodnenia, po tretie porusenie povinnosti Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a po stvrté nesplnenie povinností tejto institúcie týkajúcich sa predbezného preskúmania. Súd prvého stupna povazuje za vhodné spojit prvé dva zalobné dôvody. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 71 Zalobkyna predovsetkým pripomína, ze podmienka týkajúca sa selektivity státnej pomoci je splnená, ak danový rezim rozdielne zaobchádza so subjektmi nachádzajúcimi sa v porovnatelnej situácii vzhladom na úcely tohto rezimu, co neodôvodnuje povaha alebo vseobecná struktúra tohto rezimu (rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, body 41 a 42). 72 Predovsetkým v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovanom, Súdny dvor rozhodol, ze oslobodenie od ekodane týkajúcej sa spotreby energie priznané podnikom, ktorých spotreba prekrocila urcitú hranicu, obsahovalo prvky státnej pomoci, pretoze toto oslobodenie nebolo priznané podnikom vyrábajúcim hmotné výrobky. Zalobkyna v tomto ohlade uvádza, ze Adria-Wien Pipeline ako spolocnost poskytujúca sluzby nebola v konkurencii s podnikmi oslobodenými od dane. 73 V tomto prípade je kvalifikovanie AGL skôr ako výnimocného danového zatazenia nez výnimocnej danovej výhody cisto formálne a nemá vplyv na analýzu. V tomto ohlade je argumentácia Komisie zalozená na sektorovom uplatnení AGL velmi podobná analýze, ktorú uviedol generálny advokát Mischo v návrhoch k uz citovanému rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (Zb. s. I-8369). Súdny dvor vsak vo svojom rozsudku neprijal analýzu generálneho advokáta, podla ktorej predmetný danový rezim nie je selektívny z dôvodu, ze po prvé - nezdanenie nepredstavuje odchýlku z bezného pravidla, po druhé - rozdiel v zaobchádzaní sa týkal rôznych sektorov, a po tretie - pôsobnost dane bola zalozená na objektívnych kritériách. 74 V tomto prípade sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze vymedzenie vecnej a územnej pôsobnosti AGL je odôvodnené logikou a povahou uvedeného danového rezimu a AGL nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 75 Pokial ide v prvom rade o rozdiel medzi materiálmi zdanenými a oslobodenými od dane, zalobkyna vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí objektívne nevymedzila relevantný trh cistého kameniva. 76 Zalobkyna sa dalej odvoláva najmä na to, ze pri cistých materiáloch sa rozlisuje medzi primárnym materiálom, ktorý je hlavným produktom vytazeným v kamenolome, a sekundárnym materiálom, ktorý je odvodeným výrobkom nízkej hodnoty vznikajúcim pri tazbe primárneho materiálu. 77 Zalobkyna sa domnieva, ze z logiky predmetného danového rezimu vyplýva, ze AGL sa vztahuje na primárne materiály pouzité ako kamenivo, ktoré môzu byt nahradené substitucnými výrobkami (sekundárne výrobky z kamenolomov alebo baní, recyklované výrobky alebo iné náhradné materiály). Od dane by mali byt naopak oslobodené primárne materiály, ktoré nemôzu byt nahradené, a sekundárne materiály, získané pri tazbe takýchto primárnych materiálov. Zdanenie oboch uvedených kategórií materiálov pri nedostatku substitútov primárnych materiálov by totiz nemalo za následok presun dopytu smerom k náhradám menej skodlivým pre zivotné prostredie. 78 Zalobkyna pripústa, ze zákon - stanovujúci zoznam zdanených materiálov a materiálov oslobodených od dane - neobsahuje pojmy "primárne" a "sekundárne" materiály a ze vyssie uvedené definície nie sú jediné mozné. Napriek tomu vytýka Komisii, ze uvádza v napadnutej definícii pojmy bez ich definovania, co môze viest k nepresnostiam. 79 Komisia okrem toho nesprávne potvrdila v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 29), ze AGL "sa neuplatní na kamenivo získané ako vedlajsí produkt alebo odpad z iných postupov (sekundárne kamenivo)". Urcité sekundárne kamenivo (výrobky získané z vápenca pri výrobe vápna alebo cementu alebo výrobky odvodené pri tazbe kremicitého piesku pouzívaného na výrobu skla) je vsak zdanené. Uvedené potvrdenie predstavuje zjavne nesprávne posúdenie povahy AGL Komisiou. Napadnuté rozhodnutie je navyse zalozené na posúdení AGL v jej znení stanovenom zákonom. 80 Okrem toho, vzhladom na úcel AGL, sa Komisia, ako aj vedlajsí úcastník konania, v napadnutom rozhodnutí odvolávali len na obavy súvisiace s ochranou zivotného prostredia a spojené s tazbou materiálov pouzívaných ako kamenivo. 81 No v rozpore s tvrdením Komisie nezodpovedá vymedzenie pôsobnosti dane sledovanému cielu, ktorým je internalizácia environmentálnych nákladov výroby kameniva a podpora pouzívania recyklovaných alebo iných náhradných materiálov s cielom zmiernit neziadúce dôsledky tazby na zivotné prostredie. V tomto ohlade zákon totiz stanovuje rozdielne zaobchádzanie v podobných situáciách. 82 Po prvé, dôlezitá skupina primárnych výrobkov - najmä íl, bridlica, kaolín a ball clay - ako aj ich sekundárnych výrobkov, nepodlieha AGL. Tazba týchto materiálov v kamenolomoch má rovnaký dopad na zivotné prostredie ako tazba zdanených produktov, napríklad vápenca alebo zuly. Niektoré primárne výrobky, ako je ball clay pouzívaný na výrobu dlazdíc alebo bridlica pouzívaná na výrobu tehál, vsak môzu byt pri výrobe iných druhov dlazdíc a tvárnic pouzívaných namiesto tehál nahradené materiálmi vytazenými v kamenolomoch nachádzajúcich sa v oblastiach s menej nárocným zivotným prostredím alebo sekundárnymi materiálmi. 83 Okrem toho materiály ako bridlica nízkej kvality, ako aj íl, kaolín a ball clay vytazené v mnohých kamenolomoch v Spojenom královstve a pouzívané ako primárne materiály ako kamenivo, sú oslobodené od dane, kedze môzu byt nahradené inými výrobkami. V tomto ohlade zalobkyna odmieta argumentáciu Komisie a vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorej sú tieto materiály oslobodené od dane, pretoze nie sú súcastou kameniva. Zalobkyna upresnuje, ze pojem "kamenivo" sa týka konecného urcenia materiálu, a nie urcitej skupiny materiálov. Uvedené materiály oslobodené od dane boli v Spojenom královstve v minulosti málo pouzívané ako kamenivo najmä z dôvodu ich prepravných nákladov. V kazdom prípade ich oslobodenie od dane podporuje pouzívanie takýchto primárnych materiálov ako kameniva. 84 Vylúcenie uvedených materiálov z pôsobnosti AGL teda nie je odôvodnené povahou ani vseobecnou struktúrou AGL. Zalobkyna sa v tomto ohlade odvoláva na uz citovaný rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (body 52 a 53) a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia (T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 62). 85 Po druhé, iné primárne materiály podliehajú AGL, aj ked nemôzu byt nahradené substitucnými výrobkami. Zalobkyna uvádza cervený strk, pouzívaný pre svoju zvlástnu farbu na pokrývanie pesích zón a cyklistických trás; kamenivo s dobrými technickými vlastnostami, ako sú materiály pouzívané na pokrývanie vozoviek alebo zula s dobrými technickými vlastnostami, pouzívaná ako zátaz zeleznicných tratí, a kamenivo pouzívané na výrobu pomaly tuhnúceho betónu alebo betónu vysokej odolnosti. Z dôvodu technických vlastností uvedených materiálov je len tazko mozné nahradit ich substitucnými výrobkami. Za vyssiu cenu nemôzu byt pouzité ako navázka. 86 Po tretie, predmetom AGL sú sekundárne produkty významnej skupiny primárnych materiálov, ktoré sú samy osebe oslobodené od dane - ako vápenec urcený na výrobu cementu a vápna, tesaný kamen a materiály ako kremicitý piesok alebo vápenec, urcené na niektoré priemyselné úcely (napríklad na výrobu skla). Tieto primárne materiály vsak nemôzu byt nahradené substitucnými produktmi. 87 Tento nesúlad s logikou a povahou danového rezimu uvedený Komisiou ukazuje, ze pôsobnost AGL v skutocnosti odráza snahu oslobodit urcité odvetvia od dane na úcel ochrany ich konkurencieschopnosti. Toto potvrdzujú viaceré vyjadrenia orgánov Spojeného královstva, najmä pokial ide o hodnotenie úcinkov nariadenia o zdanení kameniva, ktoré je prílohou zaloby, a v ktorom sa uvádza, ze "niektoré materiály [oslobodené od dane] sú dôlezitou súcastou výrobkov, ktoré sú predmetom svetového obchodu a ich výrobcovia zo Spojeného královstva sú v hospodárskej sútazi znevýhodnení voci dovozcom aj voci vývozu", ako aj stúdia o ekodaniach v Európskej únii, ktorá je tiez prílohou zaloby. 88 Po druhé zalobkyna uvádza, ze oslobodenie vývozu kameniva od dane je tiez v rozpore s environmentálnymi cielmi, údajne sledovanými AGL. Úcelom tohto oslobodenia je len ochrana konkurencieschopnosti britských výrobcov na vývozných trhoch. V oblasti ekodaní vsak zásada "znecistovatel platí" predstavuje základné kritérium pre posúdenie existencie pomoci (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, I-13772). V tomto ohlade zalobkyna popiera odôvodnenie uvedené Komisiou vo vyjadrení k zalobe, podla ktorého je AGL nepriama spotrebná dan. Toto odôvodnenie sa nenachádza v napadnutom rozhodnutí a okrem toho je nesprávne. Navyse neodôvodnuje oslobodenie vývozu od dane, ako to dokazuje napríklad dan z kameniva zavedená vo Svédsku, kde vývoz nie je oslobodený od tejto dane. Kedze dane z kameniva majú byt odpovedou na obavy súvisiace s ochranou zivotného prostredia a týkajúce sa výroby, nemalo by za normálnych okolností existovat nebezpecenstvo dvojitého zdanenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, zalozené na nedostatku kontroly konecného urcenia vyvázaného kameniva orgánmi Spojeného královstva, je podla zalobkyne nesprávne. Vdaka chemickým vlastnostiam kameniva je totiz jednoduché rozlísit kamenivo urcené na pouzitie v procesoch oslobodených od dane a kamenivo podliehajúce dani. 89 Nakoniec zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. Komisia podla nej musí zaujat stanovisko k vyssie uvedenému rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré nie je v súlade s uvedenými cielmi AGL, kedze nie je "zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo vedlajsie" (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64). 90 Komisia odmieta túto argumentáciu. Tvrdí, ze v prípade sektorového opatrenia je kritérium selektivity splnené, ak toto opatrenie priznáva mimoriadnu výhodu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel", C-75/97, Zb. s. I-3671, body 32 a 33, a Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 48). Naopak, rezim uplatnujúci v urcenom sektore mimoriadne zatazenie nepredstavuje státnu pomoc. Neznamená totiz nebezpecenstvo pre vnútorný trh, ktorý má byt chránený opatreniami týkajúcimi sa státnej pomoci. 91 Mimoriadna dan teda neobsahuje ziadny prvok státnej pomoci pod podmienkou, ze sa uplatnuje v urcenom sektore, alebo ze ustanovenia, ktoré sa na nu vztahujú, vychádzajú z povahy alebo vseobecnej struktúry systému. 92 V tomto prípade AGL predstavuje mimoriadne danové zatazenie urceného a vymedzeného sektora, teda sektora obchodovania s cistým kamenivom. Nepriznáva ziadnu selektívnu výhodu, a preto nepritahuje investorov, ani nepodporuje vytváranie pracovných miest v Spojenom královstve, pretoze nevylucuje kamenivo pochádzajúce z iných clenských státov z britského trhu a nedotuje vývoz. AGL teda nespadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, ktorý definuje státnu pomoc, ale ustanovení Zmluvy, ktoré sa uplatnujú v danovej oblasti. Rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, sa v tomto prípade nepouzije. 93 Pokial ide o zmenu zákona uvedenú zalobkynou, ku ktorej doslo po oznámení projektu rezimu predmetnej pomoci, Komisia uvádza, ze bola informovaná písomne a neskôr ústne o návrhoch zmeny zákona pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 94 AGL neobsahuje ziadny prvok státnej pomoci, kedze uvedené odchýlky v prospech materiálov oslobodených od dane vyplývajú podla Komisie z povahy alebo struktúry systému. 95 Na prvom mieste Komisia odmieta nesúlad uvedený zalobkynou, pokial ide o pôsobnost AGL. Podla nej sa AGL vztahuje iba na cisté kamenivo. 96 Okrem toho sú urcité materiály pouzitelné ako kamenivo najmä z dôvodu svojej nízkej ceny oslobodené od dane, co vyplýva z povahy a struktúry systému, kedze môzu nahradit cisté kamenivo. 97 Naopak vápenec alebo piesok, výrobky odvodené z prvej tazby pouzívané ako kamenivo môzu byt nahradené recyklovaným kamenivom alebo inou náhradou, co odôvodnuje skutocnost, ze podliehajú AGL. Navyse ich zdanenie tiez odráza snahu zohladnit environmentálne náklady ich tazby. 98 Ak je oslobodenie urcitých materiálov od dane podla Komisie odôvodnené povahou alebo struktúrou systému, skutocnost uvedená zalobkynou, ze tieto materiály sú v konkurencii s materiálmi podliehajúcimi dani, neumoznuje domnievat sa, ze toto oslobodenie obsahuje prvky státnej pomoci. 99 Na druhom mieste je oslobodenie vývozu tiez v súlade s logikou AGL. 100 Napokon Komisia uvádza, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. 101 Vedlajsí úcastník konania sa stotoznuje s vyjadrením Komisie. Zdôraznuje, ze AGL vznikla preto, aby zarucila, ze sa dopad tazby cistého kameniva odrazí na jeho cene. Prvoradý ciel tejto dane je podporit pouzívanie substitucných výrobkov, ako je recyklované kamenivo alebo iné materiály nahrádzajúce cisté kamenivo, a podnietit efektívne pouzívanie kameniva a taktiez vývoj substitucných výrobkov. Subsidiárny ciel je udrzat konkurencieschopnost Spojeného královstva zdanením dovázaných výrobkov a oslobodením vývozu od dane. 102 Struktúra a pôsobnost AGL sú v súlade so struktúrou a povahou danového rezimu, ako to potvrdil High Court of Justice vo svojom rozsudku z 19. apríla 2002, uz citovanom. Dan sa totiz v súlade so svojimi cielmi uplatnuje na kazdé cisté kamenivo. Neuplatní sa na materiály pouzívané na odlisné úcely ako kamenivo, ani na odpad pochádzajúci z iných postupov spracovania. 103 Obzvlást kaolín a ball clay nepodliehajú AGL, pretoze nie sú kamenivom. Hlusina, odpad alebo iné vedlajsie produkty pri ich tazbe sú tiez oslobodené od dane na úcel podpory ich pouzitia ako náhrady cistého kameniva. Bridlica, cierne a hnedé uhlie sa samotne nepouzívajú ako cisté kamenivo. Odpad z nich sa skladá z rovnakého materiálu, a je preto tiez oslobodený od dane. Co sa týka vápencového kamena, tento je zdanitelný, kedze patrí do kategórie cistého kameniva. Jeho vedlajsie produkty, totozné z hladiska nerastného zlozenia, sú preto taktiez zdanené. Iba vápenec pouzívaný na výrobu vápna alebo cementu je od dane oslobodený. Posúdenie Súdom prvého stupna 104 V tomto prípade sa spor týka kritéria selektivity uplatneného Komisiou v napadnutom rozhodnutí, kedze odmietla kvalifikovat AGL ako státnu pomoc z dôvodu, ze "pôsobnost AGL je odôvodnená logikou a povahou danového rezimu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 43). 105 Je potrebné pripomenút, ze na to, aby mohlo byt opatrenie kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí priznávat selektívnu výhodu pre urcité podniky alebo odvetvia. Tento clánok sa týka pomoci, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze "zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru". 106 V tomto ohlade podla ustálenej judikatúry clánok 87 ods. 1 ES nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov opatrenia na znízenie obvyklého danového zatazenia podniku, ale definuje toto opatrenie podla jeho úcinkov. Z toho vyplýva, ze ani danový charakter, ani hospodársky alebo sociálny ciel, ci ciele ochrany zivotného prostredia alebo bezpecnosti osôb, eventuálne sledované takýmto opatrením, nepostacujú na to, aby toto opatrenie bolo vynaté z uplatnenia vyssie uvedeného clánku [pozri, pokial ide o selektívne oslobodenie od sociálnych odvodov, rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, body 27 a 28, a Maribel, uz citovaný, bod 25; pokial ide o selektívne znízenie úrokov priznané malým a stredným podnikom (MSP) s cielom obnovy parku úzitkových vozidiel v rámci ochrany zivotného prostredia a zlepsenia bezpecnosti cestnej premávky, rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 53]. 107 Pri skúmaní selektívneho charakteru opatrenia súd Spolocenstva zistuje, ci Komisia správne posúdila, ze rozlisovanie medzi podnikmi, pokial ide o ich zvýhodnenie alebo zatazenie zavedené skúmaným opatrením, vyplýva z povahy alebo struktúry uplatnovaného vseobecného systému. Ak sa toto rozlisovanie zakladá na iných cieloch, ako sú ciele sledované vseobecným systémom, sporné opatrenie sa v podstate povazuje za opatrenie splnajúce podmienku selektivity stanovenú v clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 33; Maribel, uz citovaný, body 33 a 39, a Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 49). Je na zalobkyni, aby podala dostatocné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 53, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275). 108 Táto judikatúra bola okrem toho prevzatá Komisiou v oznámení z 10. decembra 1998 o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277). 109 V tomto prípade je potrebné preskúmat, ci má predmetná dan vzhladom na svoju povahu a vlastnosti selektívnu povahu podla kritérií vytvorených vyssie uvedenou judikatúrou. Zalobkyna na preukázanie toho, ze tieto kritériá sú splnené, namieta nesúlad jednak vymedzenia vecnej pôsobnosti AGL a jednak oslobodenia vývozu od dane vzhladom na uvedené environmentálne ciele. - Vecná pôsobnost AGL 110 V prvom rade je vhodné skúmat zalobný dôvod zalobkyne, podla ktorého sa Komisia - odvolávajúc sa len na zoznam zdanených materiálov stanovený zákonom -v skutocnosti opierala o nepresnú definíciu vecnej pôsobnosti AGL, co viedlo k zjavne nepresnému posúdeniu povahy tejto dane v napadnutom rozhodnutí. 111 Zalobkyna najskôr neuvádza ziadnu závaznú skutocnost, ktorá by umoznovala predpokladat, ze napadnuté rozhodnutie sa zakladá na hodnotení AGL v podobe, akú mal po prijatí pôvodného znenia zákona. Je síce pravda, ze v case oznámenia AGL listom z 20. decembra 2001 príslusné ustanovenia zákona, ktorý túto dan stanovuje, neboli este zmenené, napriek tomu je vsak potrebné konstatovat, ze v oznámení bola Komisia jasne informovaná o tom, ze Finance Act 2002 bude obsahovat zmeny a ze zamýslaný návrh, ktorý podla tohto listu mal byt súcastou Finance Act 2002, este nebol pripravený. Okrem toho napadnuté rozhodnutie, ako aj niektoré casti spisu potvrdzujú, ze Komisia neskôr zohladnila tieto zmeny na úcel prijatia napadnutého rozhodnutia, najmä pokial stanovujú danové oslobodenie odpadu z tazby cierneho a hnedého uhlia, bridlice, alebo látok uvedených v clánku 18 ods. 3 zákona. Orgány Spojeného královstva totiz v liste adresovanom Komisii z 19. februára 2002 vysvetlili v odpovedi na otázku tejto institúcie, ze oslobodenie od dane niektorých z týchto materiálov umozní ich pouzitie ako náhrady cistého kameniva. Z napadnutého rozhodnutia (najmä z odôvodnení c. 11 a c. 29) vyplýva, ze Komisia vzala do úvahy oslobodenie uvedeného odpadu od dane. 112 Dalej musí byt odmietnuté tvrdenie zalobkyne, podla ktorého najmä z odôvodnenia c. 29 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ak sa domnievala, ze vsetky odvodené výrobky alebo odpad pochádzajúci z tazby kamena, piesku alebo strku boli oslobodené od dane. Výklad sporného ustanovenia odôvodnenia c. 29 - stanovujúceho, ze AGL "sa nebude vyberat z kameniva získaného ako vedlajsí produkt alebo odpad pri iných postupoch (sekundárne kamenivo)" [neoficiálny preklad] - navrhnutý zalobkynou sa totiz zakladá na výklade pojmu odlisnom od výkladu poskytnutého Komisiou v celom napadnutom rozhodnutí. Z odpovedí zalovanej na písomné otázky Súdu prvého stupna vyplýva, ze pouzila pojem "primárne kamenivo" na oznacenie hlavne kameniva podliehajúceho AGL a pojem "sekundárne kamenivo" na oznacenie hlavne kameniva oslobodeného od dane presne vymenovaného v zákone. Naopak, tieto pojmy - pri ktorých je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze môzu mat rozlicný význam - sú pouzité zalobkynou na rozlísenie jednak výrobkov, ktoré sú predmetom hlavnej cinnosti kamenolomu (primárne materiály), a jednak odvodených produktov, ktoré vznikajú pri tazbe primárnych materiálov (sekundárne materiály). Za týchto podmienok sa sporné ustanovenie odôvodnenia c. 29 napadnutého rozhodnutia v celkovej súvislosti napadnutého rozhodnutia a vo svetle vysvetlení podaných Komisiou obmedzuje na stanovenie, ze AGL sa nebude vyberat z odvodených výrobkov alebo z odpadu prvej tazby, pokial sú oslobodené od dane zákonom v znení neskorsích predpisov. Takýto výklad odôvodnenia c. 29 je potvrdený skutocnostou, ze orgány Spojeného královstva v liste z 19. februára 2002 adresovanom Komisii vyjadrili jasne a urcito dôvody, pre ktoré kamenivo nizsej kvality, ako sú vedlajsie produkty urcitých materiálov oslobodených od dane (pozri bod 137 nizsie), podliehalo AGL. 113 Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa napadnuté rozhodnutie zakladá na chybnom vymedzení vecnej pôsobnosti AGL, musí byt odmietnuté. 114 Pokial ide o uvedený nesúlad pôsobnosti AGL vo vztahu k jej environmentálnym cielom, je potrebné najskôr uviest, ze dan môze byt definovaná ako environmentálna dan alebo ekodan, "ak jej zdanitelný základ má zjavný negatívny vplyv na zivotné prostredie" [neoficiálny preklad], ako to uvádza Komisia v oznámení z 26. marca 1997 o environmentálnych daniach a poplatkoch na jednotnom trhu [KOM(97) 9, konecné znenie, bod 11]. Ekodan je teda autonómne danové opatrenie, charakterizované svojimi environmentálnymi cielmi a osobitným základom. Upravuje zdanenie urcitých tovarov alebo sluzieb s cielom zahrnút environmentálne náklady do ich ceny a/alebo zvýsit konkurencieschopnost recyklovaných výrobkov a zamerat výrobcov a spotrebitelov na správanie respektujúce zivotné prostredie. 115 V tomto ohlade je dôlezité zdôraznit, ze clenské státy si, pri súcasnom stave práva Spolocenstva a pre nedostatok koordinácie v tejto oblasti, zachovávajú svoju právomoc zavádzat v oblasti environmentálnej politiky sektorové ekodane na úcel dosiahnutia urcitých environmentálnych cielov uvedených v predchádzajúcom bode. Clenské státy môzu pri zvázení prítomných záujmov vymedzit svoje priority pri ochrane zivotného prostredia a následne urcit tovary alebo sluzby, ktoré budú podliehat ekodani. Z toho vyplýva, ze samotná okolnost, ze ekodan je individuálnym opatrením týkajúcim sa urcitých tovarov alebo sluzieb a nemôze byt zaradená do vseobecného systému zdanenia podobných cinností s porovnatelným vplyvom na zivotné prostredie, neznamená, ze podobné cinnosti, ktoré nepodliehajú uvedenej ekodani, sú selektívne zvýhodnené. 116 Osobitne nepodriadenie takýchto podobných cinností ekodani, ktorá sa vztahuje na urcité výrobky, nemôze byt povazované za opatrenie danového zvýhodnenia v týchto odvetviach, podobné opatreniam uvedeným v uz citovaných rozsudkoch Spanielsko/Komisia, CETM/Komisia a Diputación Foral de Álava a i./Komisia. Na rozdiel od ekodane, ktorá je presne definovaná svojou pôsobnostou a cielmi (pozri bod 114 vyssie), a preto v zásade nemôze byt zaradená do vseobecného systému, vyssie uvedené opatrenia danového zvýhodnenia vychádzajú zo systému zvycajného danového zatazenia podnikov. V prvých dvoch rozsudkoch islo o zvýhodnenie vo forme znízenia úrokov zatazenia vyplývajúceho za obvyklých obchodných podmienok z potreby podnikov obnovovat svoj park úzitkových vozidiel. V rámci tohto systému danového zatazenia skutocnost, ze uvedené znízenie úrokov priznané iba MSP malo za ciel obnovu parku úzitkových vozidiel v dotknutom clenskom státe v záujme ochrany zivotného prostredia a zvýsenia bezpecnosti cestnej premávky, nepostacuje na vnímanie tejto výhody tak, ze patrí do systému ako takého, ktorý zalobkyna ani neupresnila (rozsudok CETM/Komisia, uz citovaný, body 53 a 54) V tretom uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze predmetná danová úlava, priznaná výlucne podnikom disponujúcim s urcitým objemom financných prostriedkov, bola v rozpore so zásadami danového systému dotknutého clenského státu (bod 166 rozsudku). 117 V tomto právnom rámci, kedze ekodane predstavujú svojou povahou specifické opatrenia prijaté clenskými státmi v oblasti ich environmentálnej politiky, ktorá patrí pri nedostatku harmonizacných opatrení do ich právomoci, prinálezí Komisii, aby pri posudzovaní ekodane vo vztahu k pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci zvázila poziadavky ochrany zivotného prostredia podla clánku 6 ES. Uvedený clánok totiz stanovuje, ze tieto poziadavky musia byt zaclenené najmä do vymedzenia a uskutocnovania rezimu zabezpecujúceho, aby na vnútornom trhu nebola narusená hospodárska sútaz. 118 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze pri preskúmaní rozhodnutia Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES sa Súd prvého stupna musí vzhladom na rozsiahlu právomoc volnej úvahy priznanú Komisii v clánku 88 ods. 3 ES obmedzit na urcenie toho, ci boli dodrzané príslusné procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, ci skutkový stav, na ktorom je sporná volba zalozená, bol zistený správne a ci nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu alebo k zneuzitiu právomoci (rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný, bod 25, a Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný, body 169 a 170). 119 V tomto prípade je úlohou Súdu prvého stupna preskúmat vo svetle uvedených úvah, ci Komisia neprekrocila obmedzenie svojej volnej úvahy, ked v napadnutom rozhodnutí predpokladala, ze vymedzenie pôsobnosti AGL je mozné odôvodnit sledovaním uvedených environmentálnych cielov. 120 V tomto ohlade sa prejednávaný spor odlisuje od sporu, ktorý je predmetom uz citovaného rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uvedeného zalobkynou. V tomto rozsudku sa Súdny dvor nezaoberal preskúmaním vymedzenia vecnej pôsobnosti ekodane, ako je to v predmetnom prípade, ale ciastocným oslobodením od platenia tejto dane - zavedenej v danej veci v rámci Strukturanpassungsgesetz (rakúsky zákon o úprave struktúr) z roku 1996 zo spotreby zemného plynu a elektrickej energie podnikmi - priznanom výlucne podnikom vyrábajúcim hmotné výrobky. 121 V uvedenom rozsudku sa sporné rozlisovanie netýkalo druhu výrobku podliehajúceho ekodani, ale priemyselných spotrebitelov podla toho, ci pôsobili v primárnych alebo sekundárnych odvetviach národného hospodárstva. Súdny dvor konstatoval, ze zvýhodnenie podnikov, ktorých hlavná cinnost je výroba hmotných výrobkov, nie je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou danového systému zavedeného podla Strukturanpassungsgesetz. Súdny dvor v podstate rozhodol, ze ak spotreba energie podnikmi vyrábajúcimi hmotné výrobky a podnikmi poskytujúcimi sluzby bola rovnako skodlivá pre zivotné prostredie, nemozno rozdielne zaobchádzanie s týmito odvetviami odôvodnit ekologickými úvahami podla Strukturanpassungsgesetz. V tejto súvislosti Súdny dvor odmietol najmä tvrdenie rakúskej vlády, zalozené na myslienke udrzania konkurencieschopnosti podnikov vyrábajúcich hmotné výrobky, podla ktorého ciastocné vrátenie sporných environmentálnych daní iba týmto podnikom bolo odôvodnené skutocnostou, ze uvedené podniky boli týmito danami dotknuté v priemere viac ako iné podniky (body 44, 49 a 52 rozsudku). 122 V tomto prípade zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza, ze definícia materiálov podliehajúcich AGL nezodpovedá predmetným environmentálnym cielom, ale v skutocnosti predstavuje snahu oslobodit urcité odvetvia od dane a ochránit ich konkurencieschopnost. 123 Preto je potrebné preskúmat nesúlad vo vymedzení vecnej pôsobnosti AGL, uvedený zalobkynou. 124 V predmetnej veci vyplýva výslovne z oznámenia a napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 5, c. 16 a c. 31), ze cielom AGL je na jednej strane maximalizovat pouzitie recyklovaného kameniva a iných náhradných materiálov vo vztahu k cistému kamenivu a podporit racionálne vyuzitie cistého kameniva, prírodného neobnovitelného zdroja. Na druhej strane sa oznámenie a napadnuté rozhodnutie implicitne odvolávajú na internalizáciu environmentálnych nákladov v súlade so zásadou "znecistovatel platí", kedze v rámci stanovenia cielov AGL uvádzajú, ze "environmentálne náklady na tazbu kameniva, ktoré je predmetom dane, zahrnajú hluk, prach, zásah do biodiverzity a vizuálnu degradáciu". Tieto ciele sú jasne formulované v liste orgánov Spojeného královstva Komisii z 19. februára 2002. 125 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 8) je cisté kamenivo definované ako "kamenivo získané prvou tazbou z prírodných nálezísk nerastov" a "úlomky kamenov, piesku a strku pouzitelné v surovom stave alebo po mechanickej úprave, akou je drvenie, vymývanie a kalibrácia" [neoficiálny preklad]. 126 Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze pojem "kamenivo" sa netýka osobitnej skupiny materiálov charakterizovaných len svojimi fyzikálnochemickými vlastnostami. Pouzitie materiálu (kamen, piesok alebo strk) ako kameniva závisí tiez od ceny tohto materiálu a nákladov na jeho prepravu. Rovnako je nesporné, ze urcité materiály oslobodené od dane, napríklad bridlica horsej akosti, kaolín a ball clay, sú v niektorých prípadoch po tazbe pouzité prvotne ako kamenivo. 127 AGL predstavuje ekodan, ktorá v zásade zatazuje uvádzanie na trh cistého kameniva - teda zrnitých materiálov z prvej tazby pouzívaných v stavebníctve a verejných prácach - s výnimkou urcitých materiálov uvedených v zákone. Je potrebné preskúmat súlad tejto pôsobnosti so sledovanými environmentálnymi cielmi (pozri bod 124 vyssie). 128 Na prvom mieste je nutné konstatovat, ze materiály uvádzané na trh na iné úcely ako kamenivo nepatria do oblasti podliehajúcej AGL. V rozpore s tvrdením zalobkyne nemá ich oslobodenie výnimocný charakter vo vztahu k predmetnému systému ekodane. Najmä pokial ide o rozhodnutie zaviest ekodan iba v odvetví kameniva - a nie vseobecne vo vsetkých odvetviach prevádzkovania kamenolomov a baní, ktoré majú rovnaký dopad na zivotné prostredie ako tazba kameniva - stanovenie priorít v oblasti hospodárskej, danovej a environmentálnej politiky patrí do právomoci dotknutého clenského státu. Takáto volba, aj ked odôvodnená potrebou chránit medzinárodnú konkurencieschopnost urcitých odvetví, neumoznuje spochybnit súlad AGL so sledovanými environmentálnymi cielmi (pozri bod 115 vyssie). 129 V tomto ohlade tvrdenia zalobkyne, týkajúce sa oslobodenia materiálov, ako je najmä bridlica vysokej kvality, ball clay, kaolín, cierne a hnedé uhlie, v zásade nevhodných na pouzitie ako kamenivo z dôvodu svojich fyzikálnych vlastností alebo ceny, nie sú v tomto prípade relevantné. 130 Na druhom mieste je potrebné konstatovat, ze dotknutý clenský stát môze v rámci svojej environmentálnej politiky samostatne urcit materiály pouzívané ako kamenivo, ktoré povazuje za vhodné zdanit, a s ohladom na sledované environmentálne ciele vynat urcité materiály - najmä bridlicu nízkej kvality, íl, odpad z kaolínu a ball clay - z pôsobnosti AGL, aj ked sa po tazbe pouzívajú ako kamenivo. V tomto ohlade vysvetlenie podané vedlajsím úcastníkom konania a Komisiou, podla ktorého oslobodenie týchto materiálov - doposial málo pouzívaných ako kamenivo z dôvodu vysokých nákladov na ich prepravu - umoznuje ich pouzitie ako náhrady cistého kameniva, ktoré je predmetom ekodane, a môze takto prispiet k racionalizácii tazby a pouzitia cistého kameniva, je vzhladom na sledované environmentálne ciele prijatelné. 131 Z pôsobnosti AGL, ako aj z listu orgánov Spojeného královstva Komisii z 19. februára 2002 totiz vyplýva, ze zavedenie AGL malo za ciel znízit a racionalizovat tazbu materiálov zvycajne pouzívaných ako kamenivo, ktoré predstavujú 70 % vytazených nerastov v Spojenom královstve, najmä podporou ich náhrady recyklovanými výrobkami alebo inými cistými materiálmi oslobodenými od dane, ako je hlusina alebo odpad pri tazbe bridlice, ílu, kaolínu alebo ball clay. 132 Navyse Komisia uviedla bez toho, aby to bolo spochybnené zalobkynou, ze existovali znacné a casto staré zásoby hlusiny bridlice (alebo bridlice nízkej kvality) v haldách vo Wellse, ako aj kaolínu a ball clay v Devone a Cornwalle. Tieto zásoby sú teraz povazované za odpad a poskodzujú krajinu. Podla informácií v liste orgánov Spojeného královstva z 19. februára 2002 sa niekedy vyskytujú v národných parkoch. Oslobodenie uvádzania týchto materiálov na trh na úcel ich pouzitia ako kamenivo ulahcuje ich konkurencieschopnost vo vztahu k inému cistému kamenivu, a umoznuje tak odstránenie ich zásob. Okrem toho Komisia na pojednávaní upresnila, ze vápenec môze byt tazený bez produkcie velkého mnozstva odpadu, zatial co tazba bridlice, ktorá je krehká, nevyhnutne produkuje odpad vo velkom mnozstve. 133 V tejto súvislosti tvrdenie zalobkyne týkajúce sa dopadu tazby bridlice, ílu, kaolínu a ball clay na zivotné prostredie nepostacuje na vyvodenie záveru, ze oslobodenie týchto materiálov od dane je v rozpore so sledovanými environmentálnymi cielmi a priznáva selektívnu výhodu dotknutým odvetviam. V tomto ohlade zalobkyna neuvádza ziadnu presvedcivú skutocnost, ktorá by vzhladom na uvedené ciele spochybnovala legitimitu volby vnútrostátneho zákonodarcu podriadit AGL len uvádzanie na trh kameniva, ktorého tazba je povazovaná za hlavný zdroj poskodzovania zivotného prostredia, ako to vyplýva z vyssie uvedeného listu z 19. februára 2002. 134 Za týchto podmienok je namieste domnievat sa, ze oslobodenie urcitých cistých materiálov pouzívaných ako kamenivo stanovené zákonom v znení neskorsích predpisov nie je v rozpore s uvedenými environmentálnymi cielmi a môze byt rozumne odôvodnené povahou a struktúrou AGL. 135 Na tretom mieste je potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nesúladu podriadenia AGL najmä kameniva s dobrými technickými vlastnostami (materiály pouzívané na pokrývanie vozoviek, zula pouzívaná ako zátaz, kamenivo pouzívané na výrobu pomaly tuhnúceho a vysoko odolného betónu) a cerveného strku, (pouzívaného na pokrývanie pesích zón a cyklistických trás), ktoré nie je mozné nahradit substitucnými výrobkami. Ako tvrdí zalobkyna, zdanenie uvedených materiálov - ktoré sa nepouzívajú ako navázka z dôvodu ich vysokej ceny - v zásade nevedie k presunu dopytu smerom k substitucným výrobkom, ako je recyklované kamenivo tak, aby sa znízila tazba cistého kameniva. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze toto zdanenie mohlo zodpovedat jednému z cielov AGL, smerujúcim k internalizácii environmentálnych nákladov na výrobu cistého kameniva. 136 V tomto ohlade je potrebné uviest, ze v tomto prípade dan vo výske 1,60 GBP za tonu kameniva podliehajúceho dani priblizne zodpovedá priemerným environmentálnym nákladom na tazbu kameniva v Spojenom královstve, odhadnutým na 1,80 GBP za tonu podla údajov zo správy z apríla 2001, ktorú vypracoval Ecotec Research & Consulting, nazvanej "Study on the Economic and Environmental Implications of the use of Environmental Taxes and Charges in the European Union and its Member States" (Stúdia o hospodárskom a environmentálnom dopade pôsobnosti environmentálnych daní a poplatkov v Európskej únii a jej clenských státoch), ktorú predlozila zalobkyna. Táto správa okrem toho zdôraznuje význam dostatocnej výsky dane. Uvedené údaje potvrdzujú, ze zdanenie dotknutých materiálov môze byt povazované za legitímne vzhladom na zásadu "znecistovatel platí". 137 Z listu orgánov Spojeného královstva z 19. februára 2002 vyplýva, ze zásada "znecistovatel platí" umoznuje tiez odôvodnit zdanenie výrobkov odvodených pri tazbe materiálov nenahraditelných substitucnými výrobkami, najmä zdanenie kameniva nizsej kvality, ako sú výrobky odvodené pri tazbe vápenca urceného na výrobu cementu a vápna, tesaného kamena a kremicitého piesku pouzívaného pri výrobe skla. Okrem toho zdanenie predmetných výrobkov môze byt rovnako odôvodnené cielom - na ktorý sa tiez odvoláva vedlajsí úcastník konania v uvedenom liste - smerujúcim k podpore racionálnej tazby a spracovania kameniva tak, aby sa znízil podiel kameniva nízkej kvality. Uvedený podiel, rozdielny v závislosti od kamenolomu, môze, ako to zdôraznuje zalobkyna, byt tým istým kamenolomom zmenený. V tomto ohlade vsak Komisia zdôraznila najmä vo svojom vyjadrení k zalobe bez toho, aby to bolo spochybnené zalobkynou, pomerne malý rozdiel v cene kameniva nízkej kvality a nenahraditelných materiálov, ktorých vedlajsím produktom je toto kamenivo. 138 Z toho jednoznacne vyplýva, ze argumentácia zalobkyne, týkajúca sa uvedeného nesúladu vo vymedzení vecnej pôsobnosti AGL vzhladom na sledované environmentálne ciele, je v celom rozsahu nedôvodná. 139 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nedokázala, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou spocívajúcou v nesprávnom posúdení, ked konstatovala, ze vymedzenie vecnej pôsobnosti AGL neobsahuje prvky státnej pomoci. 140 V tomto stádiu je potrebné preskúmat zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o posúdenie vecnej pôsobnosti AGL. Zalobkyna v tomto ohlade vytýka Komisii, ze neodôvodnila rozdielne zaobchádzanie týkajúce sa zdanenia AGL, ktoré bolo skúmané vyssie. 141 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, autora aktu, tak, aby sa mohli dotknuté strany oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd mohol vykonávat svoj dohlad. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prípadu, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na získaní vysvetlenia. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie spresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na celkovú súvislost, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63, a Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný, bod 94). 142 Z toho vyplýva, ze poziadavka odôvodnenia rozhodnutia prijatého v oblasti státnej pomoci nemôze byt urcená iba záujmom clenského státu, ktorému je toto rozhodnutie adresované (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 92). Komisii najmä prinálezí, pokial schváli opatrenie na záver fázy predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, podat súhrn základných dôvodov tohto rozhodnutia o schválení, aby umoznila dotknutým osobám oboznámit sa s jej dôvodmi a posúdit moznost podat zalobu proti tomuto rozhodnutiu, a tým uplatnit svoje procesné práva priznané clánkom 88 ods. 2 ES. 143 Presnejsie, pokial ide o rozhodnutie Komisie uzavriet predbezné konanie o preskúmaní z dôvodu, ze nejde o státnu pomoc, ako uvádza stazovatel, je Komisia v kazdom prípade povinná dostatocne vysvetlit stazovatelovi dôvody, preco niektoré skutkové a právne okolnosti uvedené v danej staznosti nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná vyjadrit sa ku skutocnostiam, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné, alebo vedlajsie (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 64). 144 V predmetnej veci vyplýva najmä z odôvodnení c. 31, c. 32 a c. 34 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia dospela k záveru, ze pôsobnost AGL je odôvodnená logikou a povahou danového rezimu, pretoze AGL predstavuje specifickú ekodan, ktorej velmi obmedzená pôsobnost je vymedzená dotknutým clenským státom oprávneným samostatne urcit svoj vnútrostátny danový rezim, v závislosti od charakteristických vlastností skúmaného odvetvia. Komisia v podstate zdôraznila, ze rozlisovanie uskutocnované medzi zdanenými odvetviami a odvetviami oslobodenými od dane je odôvodnené potrebou jednak znízit tazbu kameniva, ktorá má neziadúce úcinky na zivotné prostredie, a podporit racionálne vyuzívanie tohto kameniva a jednak uprednostnit pouzitie recyklovaného kameniva alebo iných substitucných materiálov tak, aby sa znízilo cerpanie neobnovitelných zdrojov a jeho skodlivé následky pre zivotné prostredie. 145 Komisia takto súhrnne, ale jasne uviedla dôvody, pre ktoré odmietla výhrady - ktorých podstata je strucne zhrnutá v odôvodneniach c. 14 a c. 15 napadnutého rozhodnutia - uvedené v staznosti zalobkyne. Zalobkyna totiz kritizovala rozlisovanie medzi - na jednej strane - materiálmi podliehajúcimi AGL, ako sú niektoré odvodené výrobky nízkej kvality (napríklad odvodené výrobky vápenca tazeného na výrobu vápna alebo cementu) alebo pieskovec, ktorý je podla zalobkyne zdanený, aj ked nie je urcený na pouzitie ako kamenivo, a - na druhej strane - niektorými odvodenými výrobkami oslobodenými od dane (napríklad odpad z bridlice a kaolínu pouzívaný ako kamenivo, uvedený v odôvodnení c. 11 napadnutého rozhodnutia). Podla tvrdení zalobkyne mohlo takéto rozlisovanie narusit hospodársku sútaz medzi rôznymi kategóriami materiálov a nebolo odôvodnené povahou ani logikou systému. 146 Za týchto podmienok jednak s ohladom na moznost clenských státov - uvedenú v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 31 a c. 32) - samostatne urcit svoju danovú a environmentálnu politiku zavedením sektorovej ekodane, ako je tomu v tomto prípade (pozri body 115, 116, 128 a 130 vyssie) a jednak s ohladom na okolnost, ze zalobkyna je zdruzením zoskupujúcim informované hospodárske subjekty, nemozno napadnuté rozhodnutie, ktoré strucne uvádza základné odôvodnenia, na ktorých je zalozené, povazovat za postihnuté vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. - Oslobodenie vývozu od dane 147 Zalobkyna tvrdí, ze oslobodenie vývozu kameniva od dane je tiez v rozpore s uvedenými environmentálnymi cielmi AGL. Úcelom tohto oslobodenia je len zachovanie konkurencieschopnosti britských výrobcov na vývozných trhoch. 148 Najskôr je potrebné uviest, ze AGL sa vyberá z pouzívania alebo komercializácie cistého kameniva v Spojenom královstve. Dovoz cistého kameniva je zdanený a vývoz tohto materiálu je od dane oslobodený, aby sa podla orgánov Spojeného královstva "zabezpecila rovnost zaobchádzania medzi cistým kamenivom vyrábaným v Spojenom královstve a kamenivom vyrábaným v iných clenských státoch" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 33) zdôvodnuje toto oslobodenie skutocnostou, ze orgány Spojeného královstva nemôzu vykonávat dohlad nad pouzitím materiálu ako kameniva mimo ich územia. 149 Komisia a vedlajsí úcastník konania na Súde prvého stupna upresnili toto odôvodnenie. Komisia najmä zdôraznila, ze AGL predstavuje nepriamu spotrebnú dan, ktorá sa v zásade uplatnuje v clenských státoch, kde dochádza k spotrebe, aby sa zabránilo prípadnému dvojitému zdaneniu vyvázaných výrobkov. Vedlajsí úcastník konania uviedol, ze clánok 91 ES oprávnuje oslobodenie od vnútrostátnej dane pri vývoze za predpokladu, ze výska oslobodenia neprekrocí výsku zaplatenej dane. 150 Toto odôvodnenie zalozené na povahe AGL ako nepriamej dane je potrebné vziat do úvahy, kedze v rozpore s tvrdením zalobkyne súvisí s dôvodmi uvedenými Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a nemôze byt preto povazované za doplnujúce odôvodnenie podané po prijatí predmetného rozhodnutia. Dôraz kladený na kontrolu pouzitia dotknutých materiálov ako kameniva totiz naznacuje, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí poukazuje na skutocnost, ze sporné opatrenie predstavovalo nepriamu dan zatazujúcu samotné výrobky, a nie podniky. 151 V predmetnej veci je nutné uviest, ze AGL, ktorá sa v rozpore s analýzou zalobkyne uplatnuje pri komercializácii kameniva a nepostihuje príjmy výrobcov, ale výrobky, predstavuje nepriamu dan, ktorá sa spravuje zásadou zdanenia v krajine urcenia v súlade s clánkom 91 ES. 152 Podla judikatúry vsak na specifické danové opatrenie odôvodnené vnútornou logikou danového systému clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (rozsudky Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný, bod 164, a Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný, bod 61). 153 V tomto prípade oslobodeniu vývozu od dane nemozno rozumiet tak, ze priznáva selektívnu výhodu vývozcom, kedze je odôvodnené tým, ze AGL má povahu nepriamej dane. Dotknutý clenský stát môze uprednostnit úvahy týkajúce sa struktúry skúmaného danového rezimu pred sledovanými environmentálnymi cielmi. Skutocnost uvedená zalobkynou, podla ktorej ostatné clenské státy uskutocnujú svoju volbu inak, nie je relevantná. 154 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze oslobodenie vývozu od dane nepredstavuje státnu pomoc. 155 Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, Komisia opierajúc sa o struktúru AGL z právneho hladiska dostatocne odôvodnila odmietnutie výhrad uvedených v staznosti zalobkyne, týkajúcich sa selektívnej výhody údajne priznanej vývozcom vzhladom na oslobodenie vývozu od dane. 156 Zo vsetkých uvedených dôvodov vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES a na nedostatku odôvodnenia musia byt zamietnuté. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania Tvrdenia úcastníkov konania 157 Zalobkyna tvrdí, ze uvedený nesúlad vo vymedzení pôsobnosti AGL viedol nevyhnutne k záveru, ze kvalifikovanie AGL bolo spojené so znacnými tazkostami. Tieto tazkosti boli potvrdené rozsiahlou argumentáciou, ktorú vypracoval High Court of Justice vo vyssie uvedenom rozsudku z 19. apríla 2002, ako aj vyhláseniami orgánov Spojeného královstva, podla ktorých pôsobnost AGL bola urcená tak, aby ochranovala medzinárodnú konkurencieschopnost odvetví oslobodených od dane. Okrem toho oslobodenie bridlice, ako aj vývozu od dane bolo v rozpore so zásadou "znecistovatel platí". Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe sama priznala, ze kvalifikovanie AGL so zretelom na clánok 87 ods. 1 ES vyvolalo mnohé komplexné otázky, najmä pokial ide o vymedzenie relevantného trhu. 158 Navyse konzultacný dokument uverejnený 9. decembra 2002 orgánmi Spojeného královstva preukázal, ze tieto orgány zaznamenali tazkosti, pokial ide o súlad pôsobnosti AGL so sledovanými environmentálnymi cielmi. 159 Okrem toho skutocnost, ze sa Komisia vo vyjadrení k zalobe odvoláva na záujem dotknutého clenského státu dospiet neodkladne k rozhodnutiu, ako aj na nebezpecenstvo nesprávneho fungovania kontrolného systému státnej pomoci preukazuje, ze Komisia sa opierala o iné kritériá ako tie týkajúce sa "znacných tazkostí". 160 Za týchto okolností aj za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté zjavnou vadou spocívajúcou v nesprávnom posúdení, co zalobkyna spochybnuje, je toto rozhodnutie postihnuté vadou spocívajúcou v porusení clánku 88 ods. 3 ES, ktorý ukladá Komisii zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 161 Komisia namieta, ze bolo zjavné, ze AGL predstavuje mimoriadne danové zatazenie, na ktoré sa nevztahujú pravidlá týkajúce sa státnej pomoci, ze vylúcenie náhrad z kategórie cistého kameniva bolo odôvodnené povahou a vseobecnou struktúrou systému a ze obvyklý mechanizmus, ktorý sa pouzíva na nepriame spotrebné dane, nepatril do oblasti státnej pomoci. 162 Vedlajsí úcastník konania upresnuje, ze konzultácia týkajúca sa kameniva pochádzajúceho z odpadu, ktorá sa zacala 9. decembra 2002, mala za ciel zozbierat informácie týkajúce sa kameniva na úcely zistenia, ci je namieste oslobodit ho od dane a ci takéto oslobodenie je prínosom pre priemysel a môze byt uskutocnené bez nadmerného zatazenia podnikov alebo nebezpecenstva zneuzitia. Konzultacný dokument, na ktorý sa zalobkyna odvoláva, nenaznacuje, ze spracovanie odpadov je nezlucitelné s úcelom dane. Posúdenie Súdom prvého stupna 163 Najskôr je potrebné preskúmat tvrdenie Komisie, podla ktorého v rozpore s tvrdením zalobkyne, zalozenom na judikatúre, ktorá predchádzala nadobudnutiu úcinnosti nariadenia c. 659/1999 v apríli 1999, existencia znacných tazkostí pri posúdení opatrenia státnej pomoci jej uz neukladá povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Komisia najmä uvádza, ze v prípade neoznámenej státnej pomoci je oprávnená si bez zacatia konania stanoveného clánkom 88 ods. 2 ES vopred vyziadat potrebné informácie od dotknutého clenského státu podla clánku 10 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 164 V tomto prípade Súd prvého stupna uvádza, ze predmetné státne opatrenie bolo oznámené iba v rozsahu, v akom stanovovalo výnimku pre Severné Írsko, a nie ohladom vymedzenia pôsobnosti AGL, ktoré je jediné sporné v prejednávanom prípade. 165 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze povinnost Komisie najskôr preskúmat prípadnú protiprávnu pomoc spolu s dotknutým clenským státom, prípadne si od neho vyziadat informácie (rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, body 29 a 30), nezbavuje túto institúciu povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, najmä ak sa vo svetle získaných informácií nadalej stretáva s tazkostami pri posúdení predmetného opatrenia. Táto povinnost totiz vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES, ako bol vykladaný judikatúrou, a je tiez potvrdená ustanoveniami clánku 4 ods. 4 v spojení s clánkom 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pokial Komisia po skoncení predbezného preskúmania skonstatuje, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti vzhladom na jeho zlucitelnost (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Vláda Gibraltáru/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, body 69 a 72). 166 Podla ustálenej judikatúry je totiz konanie podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, pokial sa Komisia stretne so znacnými tazkostami pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so spolocným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo jej neumoznuje prekonat tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti predmetného opatrenia so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Matra/Komisia, uz citovaný, bod 33, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 39; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 71, a z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 42). 167 Táto povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania vzniká najmä vtedy, ak má Komisia po vykonaní dostatocného preskúmania spornej státnej pomoci na základe informácií poskytnutých dotknutým clenským státom nadalej pochybnosti o existencii prvkov pomoci v zmysle clánku 88 ods. 1 ES, ako aj o ich zlucitelnosti so spolocným trhom (rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 47 a 48). 168 V tomto prípade je potrebné uviest, ze v rozpore s tvrdeniami zalobkyne okolnost, ze Komisia zohladnila záujem dotknutého clenského státu získat neodkladne rozhodnutie, jej samej neumoznuje predpokladat, ze táto institúcia sa pri rozhodnutí nezacat konanie vo veci formálneho zistovania opierala o iné kritériá ako to, ze jej nevznikli znacné tazkosti pri posúdení. 169 Pokial ide o konzultacný dokument z 9. decembra 2002, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia, tento nemôze byt zohladnený na úcely posúdenia zákonnosti predmetného rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry totiz v rámci zaloby o zrusenie môzu byt komplexné posúdenia vykonané Komisiou preskúmané len s ohladom na prvky, ktoré mala k dispozícii v den, ked tieto posúdenia uskutocnila (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 47, a Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48). 170 Z toho vyplýva, ze vsetky relevantné tvrdenia uvedené zalobkynou na podporu tohto zalobného dôvodu, týkajúce sa namietaného nesúladu vo vymedzení pôsobnosti AGL, sa prekrývajú s tvrdeniami, ktoré zalobkyna uviedla v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES. 171 Ako Súd prvého stupna uz rozhodol, vymedzenie vecnej pôsobnosti ekodane, akou je AGL, patrí do právomoci dotknutého clenského státu, ktorý si môze samostatne urcit priority v oblasti environmentálnej politiky (pozri body 115 a 116 vyssie). V tejto súvislosti z predchádzajúcich úvah vyplýva (pozri body 138 a 139 vyssie), ze Komisia sa mohla domnievat bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze neexistujú ziadne pochybnosti o tom, ze vymedzenie vecnej pôsobnosti AGL neobsahuje prvok státnej pomoci. Okrem toho bolo oslobodenie vývozu od dane mozné nesporne odôvodnit povahou AGL ako nepriamej dane (pozri body 152 a 153 vyssie). Za týchto podmienok ani argumentácia v rozsudku High Court of Justice z 19. apríla 2002, ani vyhlásenia zalobkyne vysvetlujúce jej volbu nezdanit urcité materiály AGL z dôvodu ochrany medzinárodnej konkurencieschopnosti dotknutých odvetví, ani uvedená komplexnost vymedzenia relevantného trhu, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, nepreukazujú existenciu znacných tazkostí, pokial ide o kvalifikovanie AGL vzhladom na kritérium selektivity. 172 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze Komisia neprekrocila hranice svojej volnej úvahy, ked sa domnievala, ze kontrola so zretelom na clánok 87 ods. 1 ES vymedzenia vecnej pôsobnosti AGL, ako aj oslobodenia vývozu od dane nepredstavovala znacnú tazkost, ktorá by ju nútila zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 173 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania musí byt zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení Komisiou jej povinností týkajúcich sa predbezného preskúmania Tvrdenia úcastníkov konania 174 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreskúmala nálezite a nestranne jej staznost. Komisia okrem toho pripustila vo svojom vyjadrení k zalobe, ze napadnuté rozhodnutie prijala neodkladne na ziadost vedlajsieho úcastníka konania. 175 Okrem toho v napadnutom rozhodnutí Komisia podla zalobkyne neuviedla dôvody postacujúce na zamietnutie jej staznosti. Nezaoberala sa nesúladom uvedeným v staznosti zalobkyne, ako je zdanenie sekundárnych materiálov získaných pri výrobe nezdaneného vápenca a nezdanenie bridlice pouzívanej ako kamenivo. Okrem toho, pokial ide o vývoz, Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala otázku oslobodenia od dane vývozu materiálov nízkej kvality. 176 Komisia odmieta túto argumentáciu. Podla nej vsetky otázky v predmetnej staznosti, okrem toho zhodné s otázkami v prvej staznosti, boli v napadnutom rozhodnutí preskúmané. Iba z casového hladiska je mozné vysvetlit, ze staznost zalobkyne nebola spomenutá v odôvodnení c. 3 napadnutého rozhodnutia, ktoré opisuje prvú staznost. Posúdenie Súdom prvého stupna 177 Podla judikatúry ak dotknuté osoby podali Komisii staznosti týkajúce sa státnych opatrení, ktoré neboli oznámené v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES, táto institúcia je povinná v rámci fázy predbezného preskúmania stanovenej uvedeným ustanovením vykonat v záujme riadneho uplatnovania základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci nálezité a nestranné preskúmanie týchto stazností (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62, a SIC/Komisia, uz citovaný, bod 105). 178 V tomto prípade zalobkyna neuvádza ziadnu skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné domnievat sa, ze Komisia nepreskúmala spis v dostatocnej miere. Z obsahu spisu naopak vyplýva, ze táto institúcia vyzvala orgány Spojeného královstva, aby predlozili svoje pripomienky k hlavným výhradám uvedeným v prvej staznosti - v podstate podobné výhradám uvedeným v staznosti zalobkyne - a poziadala ich o doplnujúce informácie, ktoré boli poskytnuté vo vyssie uvedenom liste z 19. februára 2002. V tejto súvislosti z nedostatku iných údajov neumoznuje samotná okolnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté neodkladne, vyvodit záver o nedostatocnom preskúmaní. 179 Okrem toho je potrebné uviest, ze Komisia dorucila zalobkyni napadnuté rozhodnutie urcené dotknutému clenskému státu v súlade so zásadou správneho úradného postupu. Avsak toto rozhodnutie vyjadruje v dostatocnej miere dôvody zamietnutia výhrad uvedených v staznosti zalobkyne, ako bolo uz rozhodnuté (pozri body 144, 145 a 155 vyssie). 180 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení Komisiou jej povinností týkajúcich sa predbezného preskúmania musí byt zamietnutý. 181 Zo vsetkých uvedených dôvodov musí byt zaloba zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 182 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 183 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Z toho vyplýva, ze Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna znása okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania Komisie. 3. Vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Pirrung Meij Forwood Pelikánová Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung Obsah Skutkové okolnosti Finance Act 2001 Správne konanie a konanie na vnútrostátnom súde Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 87 ods. 1 ES a nedostatku odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Vecná pôsobnost AGL - Oslobodenie vývozu od dane O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na porusení Komisiou jej povinností týkajúcich sa predbezného preskúmania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpufVT4/L97845-8054TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXpufVT4/L97845-8054TMP.html#Footref*