Vec T-171/02 Regione autonoma della Sardegna proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Schéma pomoci na restrukturalizáciu malých polnohospodárskych podnikov - Pomoc ovplyvnujúca obchod medzi clenskými státmi a narúsajúca alebo spôsobilá narusit hospodársku sútaz - Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Podmienecné rozhodnutie - Lehoty uplatnitelné v konaní o preskúmaní státnej pomoci - Ochrana legitímnej dôvery - Odôvodnenie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrhy, dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) z 15. júna 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Plánovaná schéma pomoci na záchranu alebo restrukturalizáciu malých a stredných podnikov a malých polnohospodárskych podnikov - Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Obvyklá lehota dvoch mesiacov - Lehota uplatnitelná na "povolenie" vydané po ukoncení fázy predbezného preskúmania (Clánok 88 ods. 2 prvý pododsek a clánok 88 ods. 3 ES; Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, bod 4.1 prvý odsek) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania - Lehota - Predlzenie Komisiou prostredníctvom otázok, ktoré nie sú nevyhnutné na preskúmanie pomoci - Zákaz - Moznost zacat dialóg s clenským státom s cielom umoznit mu doplnit neúplné oznámenie (Clánok 88 ods. 3 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Existujúca pomoc a nová pomoc - Zmena novej pomoci na existujúcu pomoc - Podmienky - Moznost Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak clenský stát vopred neoznámi prípravu výkonu 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Dodrzanie primeranej lehoty - Posúdenie in concreto (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Prípadná legitímna dôvera zúcastnených subjektov - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 7 ods. 1 a 3) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Povinnost odôvodnenia - Nevyhnutné údaje (Clánok 253 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Nízke individuálne pomoci poskytnuté v oblasti vyznacujúcej sa silnou konkurenciou a vysokým poctom malých podnikov (Clánok 87 ods. 1 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Volná úvaha Komisie - Moznost prijat usmernenia - Komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 87 ods. 3 ES) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Schválenie vseobecnej schémy pomoci - Podmienka - Vykonanie, ktoré nemôze viest k poskytnutiu individuálnej pomoci, ktorá nie je potrebná na dosiahnutie jedného z cielov stanovených v clánku 87 ods. 3 písm. a) az d) ES [Clánok 87 ods. 3 písm.a) az d) ES] 10. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Urcenie podnikov v tazkostiach [Clánok 87 ods. 3 písm c) ES; Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, bod 2.1 prvý odsek] 11. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Zohladnenie umiestnenia podniku v podporovanej oblasti - Hranice [Clánok 87 ods. 3 písm. a) a c) ES; Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, bod 2.4 druhý odsek a body 3.2.1 az 3.2.3] 12. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Podmienky - Kumulatívne podmienky - Dôsledok - Moznost Komisie zakázat poskytnutie pomoci pri neexistencii dostatocných informácií o splnení jednej z podmienok [Clánok 87 ods. 3 písm c) ES; Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, bod 3.2.2] 13. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Dôvody odlisné od dôvodov uvádzaných hlavným úcastníkom konania - Prípustnost - Podmienka - Súvislost s predmetom konania - Prípustnost, ktorá nesmie byt vykladaná restriktívne, pokial sa týka potenciálnych príjemcov schémy pomoci, ktorí vystupujú ako vedlajsí úcastníci konania na strane subjektu poskytujúceho podporu (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 116 ods. 4) 14. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Prípustnost dôvodu spochybnená vedlajsím úcastníkom konania vzhladom na jeho spornú súvislost s predmetom konania - Dôvod, ktorý musí byt v kazdom prípade zamietnutý z iného dôvodu alebo ako nedôvodný - Moznost súdu zamietnut ho bez rozhodovania o jeho prípustnosti 15. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Rozsah výnimky - Doslovný výklad - Hospodárske skody spôsobené priamo prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami [Clánok 87 ods. 1 a 2 písm. b) ES] 16. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach umiestnenom v podporovanej oblasti - Podmienky uplatnovania - Preskúmanie Komisiou [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 17. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Posúdenie s ohladom na clánok 87 ES - Zohladnenie predchádzajúcej praxe - Vylúcenie [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 18. Konanie - Predlozenie dôvodov - Abstraktné vyjadrenie dôvodu, ktoré neobsahuje dostatocne jasné a presné údaje - Neprípustnost [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 116 ods. 4 písm. b)] 1. Bod 4.1 prvý odsek Usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] predovsetkým uvádza, ze Komisia "povolí" projekty schém pomoci na záchranu alebo na restrukturalizáciu malých a stredných podnikov (MSP) alebo malých polnohospodárskych podnikov (MPP) a "urobí tak v obvyklej lehote dvoch mesiacov od dorucenia úplných informácií, ak sa na predmetnú schému pomoci nevztahuje skrátené povolovacie konanie; v takomto prípade má Komisia k dispozícii dvadsat pracovných dní" [neoficiálny preklad]. Tieto lehoty treba vykladat v kontexte procesných ustanovení stanovených Zmluvou pre oblast preskúmania státnej pomoci. Orientacné pravidlá, ktoré si môze Komisia stanovit na úcely upresnenia praxe, ktorú chce v tejto oblasti dodrziavat, sa totiz nemôzu odchylovat od ustanovení Zmluvy. Z uvedeného vyplýva, ze projekt schémy pomoci na restrukturalizáciu MSP môze Komisia povolit v lehote uvedenej v bode 4.1 prvom odseku usmernení len v prípade, ak sa na konci tejto "obvykle dvojmesacnej" lehoty, to znamená lehoty, ktorá jej je poskytnutá na predbezné preskúmanie podla clánku 88 ods. 3 ES, Komisia bude domnievat, ze opatrenia, ktoré stanovuje projekt, bud nie sú pomocou, alebo ze sú pomocou, ktorej zlucitelnost so spolocným trhom nevyvoláva ziadne pochybnosti. Ak naopak Komisia nemôze dospiet k takémuto záveru, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES. (pozri body 28, 29, 33) 2. Pre fázu predbezného preskúmania projektu státnej pomoci upravenej v clánku 88 ods. 3 ES je stanovená záväzná lehota dvoch mesiacov, ktorej zaciatok sa pocíta od dorucenia úplného oznámenia Komisii. Aby bolo oznámenie úplné, stací, aby obsahovalo, v pôvodnej forme alebo po odpovediach dotknutého clenského státu na ziadosti Komisie, informácie potrebné na to, aby si Komisia vytvorila prvý názor na zlucitelnost projektu, ktorý jej bol oznámený. Z toho vyplýva, ze hoci Komisia nemôze zabránit plynutiu lehoty dvoch mesiacov tým, ze ziada o informácie, ktoré nie sú potrebné na vytvorenie si prvého názoru, má napriek tomu v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES právo zacat s predmetným clenským státom dialóg s cielom umoznit mu doplnit jeho oznámenie, ak neobsahuje potrebné informácie. (pozri body 40, 41) 3. Zmena novej pomoci na existujúcu pomoc závisí od dvoch nevyhnutných a dostatocných podmienok; prvou podmienkou je, ze Komisia nezacne konanie vo veci formálneho zistovania v lehote dvoch mesiacov, ktorá zacína plynút od dorucenia úplného oznámenia, a druhou podmienkou je, ze dotknutý clenský stát vopred oznámi prípravu výkonu svojho projektu Komisii. Kedze predbezné oznámenie o príprave výkonu projektu clenský stát Komisii neposlal, cím jedna z dvoch podmienok potrebných pre zmenu novej pomoci na existujúcu pomoc nie je splnená, je Komisia vo vztahu k nemu oprávnená rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. (pozri body 48, 49) 4. Dodrzanie primeranej lehoty v správnom konaní je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Okrem toho, základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí, vedie súd k tomu, aby preskúmal, ci sa priebeh správneho konania vyznacuje zjavne oneskoreným postupom z jej strany. Okrem toho, aj ked v rámci konania vo veci formálneho zistovania stanoveného clánkom 88 ods. 2 ES má clenský stát záujem na dodrzaní lehôt stanovených na predlozenie pripomienok a oznámenie dodatocných informácií pozadovaných Komisiou, hoci to nebolo jeho povinnostou, dobu, ktorá uplynula z dôvodu jeho správania sa, ktoré malo za následok nedodrzanie týchto lehôt, mu napriek tomu mozno pripísat. (pozri body 53, 59) 5. Na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti státnej pomoci sa v zásade az na výnimocné prípady mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES. Na to, aby bola státna pomoc poskytnutá v súlade s postupom podla clánku 88 ES, je potrebné, aby bol tento postup, ktorý má odkladnú povahu, ukoncený. To má za následok, ze ak sa uz zacalo konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, je potrebné, aby bolo ukoncené kladným rozhodnutím v súlade s clánkom 7 ods. 1 a 3 nariadenia c. 659/1999. Az ked je takéto rozhodnutie Komisiou prijaté a uplynula lehota na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu, mozno sa v zásade odvolávat na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti predmetnej pomoci. (pozri body 64, 65) 6. Odôvodnenie aktu musí byt primerané jeho povahe a musia z neho jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý ho prijal, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat jeho dôvody a príslusnému súdu preskúmat ho bez toho, aby bolo potrebné, aby sa odôvodnenie konkrétne zaoberalo vsetkými významnými skutkovými a právnymi okolnostami, pretoze otázka súladu odôvodnenia aktu s clánkom 253 ES je posudzovaná nielen s prihliadnutím na text aktu, ale tiez na jeho právny a skutkový kontext. V prípade rozhodnutia prijatého Komisiou z dôvodu preskúmania státnej pomoci to má hlavne za následok, ze ak z okolností, za ktorých je státna pomoc poskytovaná, vyplynie, ze táto pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo môze narusit hospodársku sútaz, je Komisia v kazdom prípade povinná uviest tieto okolnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia. (pozri body 73, 74) 7. Pri svojej kvalifikácii projektu státnej pomoci alebo schémy státnej pomoci podla clánku 88 ods. 1 ES, Komisia nie je povinná urcit jeho skutocný dopad, ale musí len preskúmat, ci tento projekt je spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci narúsa alebo môze narusit hospodársku sútaz. Ani relatívne nízka suma plánovanej pomoci, ani malá velkost oprávnených podnikov nevylucuje, ze projekt schémy pomoci môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo byt spôsobilý narusit hospodársku sútaz. To isté sa týka obmedzenej dôlezitosti dotknutého hospodárskeho odvetvia. Je mozné zohladnit aj iné skutocnosti, ako je zvlástny stupen, v ktorom pôsobia oprávnené podniky vystavené hospodárskej sútazi. To je prípad odvetvia vystaveného silnej konkurencii, a hlavne ktorého struktúra, ktorá sa vyznacuje vysokým poctom malých subjektov, je taká, ze zavedenie schémy pomoci pre velkú cast týchto subjektov môze mat dopad na hospodársku sútaz, aj ked individuálna pomoc poskytnutá na základe tejto schémy predstavuje nízke sumy. (pozri body 84 - 87) 8. Komisia disponuje na základe clánku 87 ods. 3 ES sirokou mierou volnej úvahy. Z tohto dôvodu si môze pri výkone svojich právomocí stanovit orientacné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad], pokial tieto pravidlá neodporujú ustanoveniam Zmluvy. Ak Komisia takýto akt prijala, je pre nu záväzný. Súd má preto právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si stanovila. Volná úvaha Komisie, vyjadrená v prejednávanej veci nou prijatými orientacnými pravidlami, vsak predpokladá komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru, ktoré sa musia vykonat v kontexte Spolocenstva, pricom súd vykonáva nad týmto preskúmaním len obmedzenú kontrolu. Táto sa obmedzuje na overenie dodrziavania pravidiel konania a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, vecnú správnost skutkových zistení a neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneuzitia právomoci. (pozri body 94 - 97) 9. Moznost dotknutého clenského státu oznámit projekt schémy pomoci a po tom, co ho Komisia po preskúmaní jeho vseobecných vlastností schválila, uz neoznamovat individuálne pomoci poskytnuté na základe tohto projektu pri dodrzaní podmienok a povinností ulozených v tomto smere, vsak nemôze odôvodnovat poskytnutie individuálnej pomoci, ktorá by bola vyhlásená za nezlucitelnú, ak by bola predmetom individuálneho oznámenia, inak by zásada nezlucitelnosti státnej pomoci uvedená v clánku 87 ES stratila zmysel. Táto moznost nemôze predovsetkým viest k poskytnutiu individuálnej pomoci, ktorá aj napriek tomu, ze je v súlade s jedným z cielov stanovených v clánku 87 ods. 3 písm. a) az d) ES, nie je nevyhnutne potrebná na dosiahnutie tohto ciela. Komisia teda musí preverit, ci plánované schémy pomoci, ktoré sú predmetom jej preskúmania, sú koncipované takým spôsobom, ze zarucujú, ze individuálna pomoc poskytovaná v súlade s ich ustanoveniami bude poskytnutá len tým podnikom, ktoré sú na jej poskytnutie skutocne oprávnené. Pokial sa ukáze, ze tomu tak nie je, má Komisia v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy moznost zohladnit túto skutocnost a posúdit, ci je vhodné prijat podmienecné alebo záporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej to informácie, ktoré má k dispozícii, umoznujú. (pozri body 103 - 105) 10. Bod 2.1 prvý odsek usmernení pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach upresnuje, ze Komisia povazuje za podnik v tazkostiach taký podnik, ktorý nie je schopný zabezpecit svoje ozdravenie vlastnými prostriedkami alebo prostriedkami získanými od svojich akcionárov, alebo z pôzicky. Tento bod uvádza rôzne orientacné ukazovatele, ktoré umoznujú merat zhorsenie situácie tohto podniku, ku ktorým sa pridávajú rôzne presné ukazovatele umoznujúce merat konkrétnu závaznost, ktorú táto situácia môze mat v urcitých prípadoch. Znenie bodu 2.1 prvého odseku uvedených usmernení umoznuje domnievat sa, ze dôlezitost priznaná Komisiou orientacným ukazovatelom nevyhnutne nezbavuje relevantnosti iné typy ukazovatelov, ako sú ukazovatele zalozené na priemeroch. Tieto ukazovatele môzu byt napriek tomu relevantné iba v prípade, ak umoznujú konstatovat existenciu skutocných tazkostí a preukazujú, ze k nim v prípade oprávnených podnikov doslo. Ak tomu tak nie je, nie je mozné rozhodnút, ci pomoc je pre tieto podniky a pre uskutocnenie ciela sledovaného clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES potrebná. (pozri body 108, 111) 11. Bod 2.4 druhý odsek Usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] najmä uvádza, ze pokial sú podniky, ktorých sa týka projekt pomoci na restrukturalizáciu, umiestnené v podporovanej oblasti, Komisia vezme do úvahy hladiská charakteru oblastí v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES spôsobom uvedeným v bode 3.2.3 týchto usmernení. Tento bod nazvaný "Zvlástne podmienky uplatnitelné na pomoci na restrukturalizáciu v podporovaných oblastiach" [neoficiálny preklad] uvádza najmä, ze pokial sa projekt schémy pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach týka podporovanej alebo znevýhodnenej oblasti, Komisia je povinná vziat to do úvahy a s týmto cielom, napriek existencii situácie nadmernej strukturálnej kapacity v dotknutom odvetví, pruzne pouzit pravidlo znízenia kapacity uvedené v usmerneniach, pokial to potreby rozvoja oblasti odôvodnujú. Naopak, z vyssie uvedeného v ziadnom prípade nevyplýva, ze pokial v odvetví, ktorého sa projekt novej pomoci týka, neexistuje nadmerná kapacita, a pokial Komisia v dôsledku toho neprikáze oprávneným podnikom znízenie kapacity, musí byt tento projekt uz len z tohto dôvodu povazovaný za zlucitelný so spolocným trhom. Naopak je nadalej nutné, aby tento projekt zodpovedal zásade vyjadrenej v bode 3.2.1 usmernení pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, podla ktorej projekt novej pomoci na restrukturalizáciu môze byt povolený iba v prípadoch, v ktorých je mozné preukázat, ze toto povolenie je v záujme Spolocenstva, a teda ze splna podmienky obnovy zivotaschopnosti, predchádzania neoprávneným naruseniam hospodárskej sútaze a proporcionality uvedené v bode 3.2.2 usmernení. Hoci Komisia môze byt v tejto veci "menej prísna", nemôze podla znenia bodu 3.2.3 týchto usmernení "povolit vsetko". (pozri body 115 - 117) 12. Preto, aby projekt pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach mohol byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí súvisiet s plánom restrukturalizácie smerujúcim k obmedzeniu alebo preorientovaniu jeho cinností. Bod 3.2.2 usmernení pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, ktorý túto poziadavku obsahuje, najmä ukladá, aby plán restrukturalizácie splnal tri vecné podmienky. Po prvé je potrebné, aby umoznoval obnovu zivotaschopnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v primeranej lehote a na základe realistických predpokladov [bod 3.2.2 písm. i)], po druhé, aby predchádzal neoprávneným naruseniam hospodárskej sútaze [bod 3.2.2 písm. ii)] a po tretie, aby bol úmerný nákladom a výhodám restrukturalizácie [bod 3.2.2 písm. iii)]. Kedze sú tieto podmienky kumulatívne, na to, aby projekt pomoci na restrukturalizáciu musel byt Komisiou vyhlásený za nezlucitelný, stací, ak bude chýbat co len jedna z nich. Okrem toho, na splnenie svojej povinnosti spolupráce s Komisiou musí predmetný clenský stát poskytnút vsetky údaje, aby mala Komisia moznost overit, ci sú tieto podmienky splnené. Kedze je zrejmé, ze Komisia nemohla zalozit svoje posúdenie iba na tvrdení, ak clenský stát neoznámi informácie, ktoré by Komisii umoznili presvedcit sa, ze projekt splna jednu z kumulatívnych podmienok vymenovaných v bode 3.2.2 uvedených usmernení a to napriek opakovaným ziadostiam tejto institúcie, má právo domnievat sa, ze informácie, ktoré má k dispozícii, jej neumoznujú dospiet k záveru, ze projekt splna túto podmienku, a následne prijat rozhodnutie o nezlucitelnosti projektu so spolocným trhom, bez toho, aby bolo potrebné skúmat iné podmienky uvedené v tomto bode. (pozri body 126 - 129, 137, 142, 143, 149) 13. Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen argumenty, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od návrhov, ktoré sú predmetom sporu medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto konania. Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Súdu prvého stupna preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. Pokial ide o spor zacatý územnosprávnym celkom týkajúci sa zlucitelnosti schémy pomoci na restrukturalizáciu hospodárskeho odvetvia plánovanej týmto územnosprávnym celkom so spolocným trhom, nemozno popriet, ze podniky, ktoré môzu mat prospech z tejto schémy, a ich zástupcovia sa nachádzajú v situácii, ktorá im umoznuje vhodne doplnit tvrdenia zalobcu, predovsetkým o tazkostiach, k rieseniu ktorých sú pomoci urcené, a úcinkov, ktoré tieto pomoci môzu mat. Súvislost ich dôvodov s predmetom sporu teda nemozno posudzovat restriktívne. (pozri body 151 - 154, 193, 195) 14. Pre rozhodnutie o prípustnosti dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Súdu prvého stupna preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. Pokial sa zdá, ze dôvod, ktorého súvislost s predmetom konania je sporná, musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako neprípustný z iného dôvodu alebo ako nedôvodný, sudca môze tento dôvod zamietnut bez toho, aby rozhodoval o tom, ci vedlajsí úcastník konania prekrocil rámec svojej úlohy vystupovat na podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania. (pozri body 153, 188) 15. V clánku 87 ods. 2 písm. b) ES ide o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktorá musí byt ako taká vykladaná doslovne, a to tak, ze len skoda spôsobená priamo prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami môze zakladat uplatnenie tohto ustanovenia. Okrem toho, ako to uz bolo uvedené, zákonnost rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci musí byt súdom posudzovaná v súvislosti s poznatkami, ktorými tento orgán disponoval alebo mohol disponovat v case prijatia rozhodnutia. Komisii teda nemozno vytýkat, ze zastávala názor, ze projekt nemal za ciel poskytnút pomoc podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, a ze preto neuplatnila toto ustanovenie, ak preskúmanie korespondencie vymenenej v priebehu správneho konania ukazuje, ze vnútrostátne orgány nikdy Komisii neoznámili, a tým menej preukázali, ze projekt mal zaviest pomoc urcenú na náhradu skôd uvedených v clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. (pozri body 165, 166, 168) 16. Komisia je povinná zohladnit clánok 158 ES spôsobom opísaným v bode 1.3 druhom odseku a v bode 3.2.3 usmernení pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, ak posudzuje, ci projekt novej pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, ktorý sa týka podporovanej alebo znevýhodnenej oblasti, môze byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla výnimky uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Samotná skutocnost, ze cielom projektu novej pomoci je uskutocnit ciele iného ustanovenia Zmluvy, ako je výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 ES, na ktorú sa odvoláva dotknutý clenský stát, sama osebe neznamená, ze projekt splna podmienky uplatnenia tejto výnimky. (pozri body 172, 175) 17. Zákonnost rozhodnutia Komisie, ktoré konstatuje, ze nová pomoc nesplna podmienky pre uplatnenie tejto výnimky, musí byt totiz posudzovaná len v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Preto musí predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie za predpokladu, ze je jej existencia preukázaná, byt odmietnutá ako neúcinná. (pozri bod 177) 18. Námietka nezákonnosti, ktorú treba posudzovat ako dôvod na podporu návrhov, musí v súlade s clánkom 116 ods. 4 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna obsahovat tvrdenia jej pôvodcu. Abstraktné vyjadrenie, ktoré neobsahuje dostatocne jasné a presné údaje na to, aby umoznovalo úcastníkom konania vyjadrit sa k nemu a Súdu prvého stupna vykonat preskúmanie, nesplna túto minimálnu poziadavku na predlozenie stanovenú uvedeným rokovacím poriadkom, a musí byt preto zamietnuté ako neprípustné. (pozri body 186, 188) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 15. júna 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Schéma pomoci na restrukturalizáciu malých polnohospodárskych podnikov - Pomoc ovplyvnujúca obchod medzi clenskými státmi a narúsajúca alebo spôsobilá narusit hospodársku sútaz - Usmernenia pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Podmienecné rozhodnutie - Lehoty uplatnitelné v konaní o preskúmaní státnej pomoci - Ochrana legitímnej dôvery - Odôvodnenie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrhy, zalobné dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania" Vo veci T-171/02, Regione autonoma della Sardegna, v zastúpení: G. Aiello a G. Albenzio, avvocati dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, ktorého v konaní podporujú: Confederazione italiana agricoltori della Sardegna, Federazione regionale coltivatori diretti della Sardegna, Federazione regionale degli agricoltori della Sardegna, so sídlom v Cagliari (Taliansko), v zastúpení: F. Ciulli a G. Dore, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/229/ES z 13. novembra 2001 o schéme pomoci, ktorú Regione Sardegna (Taliansko) zamýsla vykonat na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach v oblasti chránených polnohospodárskych kultúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 77, s. 29), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutocnosti predchádzajúce sporu 1 Listom z 12. januára 1998 talianske orgány oznámili Komisii projekt schémy pomoci stanovený rozhodnutím c. 48/7, ktoré prijala Giunta regionale della Sardegna (miestna vláda Sardínie) 2. decembra 1997 o schválení "regionálneho plánu restrukturalizácie podnikov v odvetví chránených polnohospodárskych kultúr" (dalej len "projekt"). Komisia dostala toto oznámenie 15. januára. 2 Tento projekt predpokladal predovsetkým schému pomoci na restrukturalizáciu. 3 Týkal sa malých sardínskych polnohospodárskych podnikov (MPP) nachádzajúcich sa v tazkostiach. Kritériami umoznujúcimi charakterizovat tazkost na úcely projektu boli existencia v prípade dotycného MPP "priemernej bilancnej straty najmenej 25 % z cistého príjmu v priebehu posledných troch hospodárskych rokov", na strane jednej, a "zadlzenost, z dôvodu pohladávok splatných do 31. decembra 1996 vo výske presahujúcej 30 % základného imania podniku", na strane druhej. Podla talianskych orgánov splnalo tieto kritériá priblizne 500 sardínskych MPP. 4 Na to, aby boli podniky zaradené do schémy pomoci, museli dodrziavat rad podmienok, medzi ktoré patrilo "predlozenie plánu restrukturalizácie preukazujúceho moznosti krytia vsetkých výrobných nákladov za obvyklých podmienok cinnosti, ako aj dosiahnutie zisku za bilancný rok" a "likvidáciu jednej casti cinností, struktúr a majetku podniku, ak to [bolo] potrebné na dosiahnutie jeho hospodárskej a financnej rovnováhy". 5 Predmetné odvetvie bolo odvetvím chránených polnohospodárskych kultúr. Dotknuté produkty pozostávali z rôznych druhov zeleniny, ovocia, húb, rastlín a kvetov pestovaných v skleníku. 6 Plánovaná pomoc pozostávala, po prvé, z opatrení na restrukturalizáciu uvedených oprávnených podnikov. Tieto opatrenia mali byt prijaté bud veritelskými bankami uvedených podnikov (vzdanie sa úrokov a úrokov z omeskania z pohladávok splatných do 31. decembra 1996, vzdanie sa úrokov z omeskania z pohladávok splatných medzi 1. januárom 1997 a uzatvorením zmluvy o novom splátkovom kalendári), alebo regionálnymi orgánmi (ciastocné prevzatie istiny dlhu tvoreného pohladávkami splatnými po 31. decembri 1996, náhrada úrokov z pohladávok splatných alebo vzniknutých po 31. decembri 1996). Cast nákladov týchto opatrení prevzatých regionálnymi orgánmi dosiahla 75 % celkového dlhu tvoreného pohladávkami splatnými do 31. decembra 1996 bez úrokov z omeskania dlhovaných veritelským bankám. Maximálna doba trvania týchto opatrení bola stanovená na pätnást rokov. 7 Po druhé, projekt predpokladal nenávratný príspevok na rôzne investicné opatrenia týkajúce sa výrobných prostriedkov (instalácia ochranných, vetracích, klimatizacných, izolacných, odvodnovacích a zavlazovacích zariadení a zlepsenie alebo nahradenie zastaralých zariadení). Tieto investicné opatrenia boli opísané ako "nevyhnutné" na restrukturalizáciu. Cast nákladov týchto opatrení prevzatých regionálnymi orgánmi dosiahla 75 % celkových oprávnených nákladov. Ich trvanie bolo opísané ako doba "potrebná na ich realizáciu". 8 Po tretie, predvídané opatrenia technickej pomoci, odborného vzdelávania a poradenstva boli zabezpecované zo strany Ente regionale di sviluppo e assistenza tecnica in agricoltura (Regionálny úrad pre rozvoj a technickú pomoc v polnohospodárstve). Tieto opatrenia boli prezentované ako "obvyklé sluzby", ktorých realizácia "nemala za následok dodatocné náklady". Ich trvanie bolo uvedené ako "neobmedzené". 9 Celková suma verejných zdrojov vyclenených na financovanie schémy pomoci na restrukturalizáciu bola vycíslená na 60 miliárd talianskych lír (ITL), co je priblizne 30 miliónov eur. Maximálna suma pomoci, ktorá mohla byt poskytnutá kazdému podniku, ktorý bol schválený ako jej príjemca, bola obmedzená na 600 miliónov ITL, co je priblizne 300 000 eur. 10 Po druhé, projekt uvádzal úmysel oznámený Talianskou republikou poskytnút MPP v docasných a závazných financných tazkostiach pomoc na záchranu, "ktorá môze byt poskytnutá vo forme záruky alebo vo forme poskytnutia pôzicky v minimálnej sume s bezným úrokom alebo, v kazdom prípade, vypocítaná v závislosti od doby prevádzkovania podniku do fázy restrukturalizácie". 11 Listom z 1. februára 1999 Komisia oznámila svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa Talianskej republiky. Talianskym orgánom bol tento list dorucený 4. februára. 12 Listom zo 14. septembra 2001 talianske orgány poziadali Komisiu, aby prijala rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov podla clánku 7 ods. 7 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 29; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Komisii bol tento list dorucený 17. septembra. 13 Dna 13. novembra 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2002/229/CE o schéme pomoci ktorú oblast Sardínia (Taliansko) zamýsla vykonat na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach v oblasti chránených polnohospodárskych kultúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 77, s. 29, dalej len "rozhodnutie"), ktoré bolo uverejnené 20. marca 2002. 14 Rozhodnutie vyhlasuje v clánku 1, ze projekt je nezlucitelný so spolocným trhom a nemôze byt vykonaný. Konanie a návrhy úcastníkov konania 15 Podaním, ktoré bolo dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna 6. júna 2002, podal Regione autonoma della Sardegna túto zalobu. 16 Vec bola pôvodne pridelená prvej rozsírenej komore a potom, kedze bol sudca spravodajca pridelený do stvrtej komory z dôvodu zmeny zlozenia komôr Súdu prvého stupna od 1. októbra 2003, stvrtej rozsírenej komore. 17 Návrhom, ktorý bol dorucený do kancelárie Súdu prvého stupna 8. augusta 2002 podali Confederazione italiana agricoltori della Sardegna, Federazione regionale coltivatori diretti della Sardegna a Federazione regionale degli agricoltori della Sardegna návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu. Tento návrh na vstup do konania bol oznámený úcastníkom konania. Títo nepodali pripomienky v lehote na to urcenej. 18 Uznesením z 9. decembra 2002 predseda prvej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu na vstup do konania. Vedlajsí úcastníci predlozili svoje vyjadrenia kancelárii Súdu prvého stupna 5. februára 2003. 19 Ústne prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 1. júla 2004. Komisia pri tejto prílezitosti vzala spät svoje návrhy týkajúce sa zamietnutia zaloby ako neprípustnej z dôvodu oneskoreného podania. Táto skutocnost bola uvedená v zápisnici. 20 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 21 Vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne zrusil rozhodnutie "v rozsahu, v akom neurcuje, ze pomoc je legálna do sumy 100 000 eur na podnik", - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal, na jednej strane, zalobcu nahradit trovy konania, na strane druhej, vedlajsích úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie vzniknuté ich vedlajsou úcastou. Právny stav A - O návrhoch na zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu 23 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu rozhodnutia v celom rozsahu sa zalobca podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania v podstate odvoláva na osem zalobných dôvodov vychádzajúcich z: - porusenia bodu 4.1 prvého odseku oznámenia Komisie 97/K 283/02 z 19. septembra 1997 o usmerneniach Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 283, s. 2, dalej len "usmernenia"), - porusenia clánku 88 ES, - prietahov v správnom konaní, - porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, - porusenia clánku 253 ES, - nedostatku nálezitej starostlivosti, - porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení, - porusenia clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. 24 Okrem toho vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupna "subsidiárne odmietol uplatnenie nezákonných ustanovení v zmysle clánku 241 ES" a odvolávajú sa v podstate na styri dalsie dôvody vychádzajúce z: - porusenia práva byt vypocutý, - porusenia clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, - porusenia clánku 158 ES a vyhlásenia c. 30 o ostrovných regiónoch, pripojeného k záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy, - porusenia smernice Rady 72/159/EHS zo 17. apríla 1972 o modernizácii polnohospodárskych podnikov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 96, s. 1) a smernice Rady 75/268/EHS z 28. apríla 1975 o salasníckom hospodárení a hospodárení v urcitých znevýhodnených oblastiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 128, s. 1). 25 Treba postupne preskúmat tieto dve skupiny zalobných dôvodov. 1. O spolocných zalobných dôvodoch zalobcov a vedlajsích úcastníkov konania a) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia bodu 4.1 prvého odseku usmernení Tvrdenia úcastníkov konania 26 Podla zalobcu podporovaného vedlajsími úcastníkmi konania nedodrzala Komisia obvyklú lehotu dvoch mesiacov, ktorú si stanovila v bode 4.1 prvom odseku usmernení pre riadne uskutocnenie konania o preskúmaní projektov schém pomoci na restrukturalizáciu malých a stredných podnikov (MSP). 27 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 28 Bod 4.1 prvý odsek usmernení predovsetkým uvádza, ze Komisia "povolí" projekty schém pomoci na záchranu alebo na restrukturalizáciu MSP alebo MPP a "urobí tak v obvyklej lehote dvoch mesiacov od dorucenia úplných informácií, ak sa na predmetnú schému pomoci nevztahuje skrátené povolovacie konanie; v takomto prípade má Komisia k dispozícii dvadsat pracovných dní" [neoficiálny preklad]. 29 Tieto lehoty treba vykladat v kontexte procesných ustanovení stanovených Zmluvou pre oblast preskúmania státnej pomoci. Orientacné pravidlá, ktoré si môze Komisia stanovit na úcel upresnenia praxe, ktorú chce v tejto oblasti dodrziavat, sa totiz nemôzu odchylovat od ustanovení Zmluvy (rozsudky Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 22, a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 24). 30 Na úcely preskúmania novej pomoci, ktorú majú clenské státy v úmysle zaviest, rozlisuje clánok 88 ES medzi fázami predbezného preskúmania a konaním vo veci formálneho zistovania. 31 Fáza predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES má za ciel len poskytnút Komisii dostatocnú lehotu na zvázenie a preskúmanie, aby si vytvorila prvý názor na projekty, ktoré jej boli oznámené s cielom prijat rozhodnutia, ze tieto projekty bud nie sú pomocou, alebo ze sú zlucitelné so spolocným trhom, alebo ze existujú v tejto veci pochybnosti, ktoré ju nútia pristúpit k dôkladnému preskúmaniu (rozsudky Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 3, a z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 34). Vzhladom na záujem predmetného clenského státu o rýchle preskúmanie má toto v zásade naliehavú povahu a z tohto dôvodu je pren stanovená záväzná lehota dvoch mesiacov, ktorej zaciatok sa pocíta od dorucenia úplného oznámenia Komisii (rozsudky Súdneho dvora Lorenz, uz citovaný, bod 4, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139, body 49 a 50). 32 Pokial ide o konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, toto je povinné v prípade, ak Komisia nenadobudne na konci predbezného preskúmania presvedcenie, ze projekt nie je pomocou, alebo ze je pomocou, ale je napriek tomu zlucitelný so spolocným trhom. Toto konanie smeruje teda na strane jednej k tomu, aby umoznilo Komisii úplne objasnit vsetky údaje týkajúce sa veci tak, ze si zabezpecí, ako je to jej povinnostou, vsetky potrebné stanoviská pred vydaním konecného rozhodnutia a, na strane druhej, k tomu, aby chránilo práva prípadne zainteresovaných tretích strán tým, ze im umozní aby boli vypocuté ich vyjadrenia (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13; zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 33). 33 Z uvedeného vyplýva, ze projekt schémy pomoci na restrukturalizáciu MSP môze Komisia povolit v lehote uvedenej v bode 4.1 prvom odseku usmernení len v prípade, ak sa na konci tejto "obvykle dvojmesacnej" lehoty, to znamená lehoty, ktorá jej je poskytnutá na predbezné preskúmanie, domnieva, ze opatrenia, ktoré stanovuje projekt, bud nie sú pomocou, alebo ze sú pomocou, ktorej zlucitelnost so spolocným trhom nevyvoláva ziadne pochybnosti. Ak naopak Komisia nemôze dospiet k takémuto záveru, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 34 Tento výklad okrem toho potvrdzujú výrazy, ktorými je opísaná lehota dvadsiatich pracovných dní, uvedená v oznámení 92/K 213/03 Komisie z 2. júla 1992 o skrátenom povolovacom konaní pre schémy pomoci pre [MSP] a pre zmeny existujúcich schém [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, s. 10), na ktoré usmernenia odkazujú. Text druhého a posledného odseku tohto oznámenia totiz ukazuje, ze aj v prípade, ked projekt schémy pomoci splna vsetky podmienky, s ktorými je spojená výhoda lehoty dvadsiatich pracovných dní, je iba "zásadou", ze Komisia sa zaväzuje nevznásat námietky po uplynutí tejto lehoty, plne si zachovávajúc svoje právomoci "vyjadrit sa", to znamená v prípade potreby prijat rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a na konci tohto konania vydat konecné kladné, podmienecné alebo záporné rozhodnutie. 35 Kedze sa bod 4.1 prvý odsek usmernení obmedzuje na odkaz na lehotu pouzitelnú vo fáze predbezného preskúmania podla clánku 88 ES, ako je vykladaný Súdnym dvorom, je potrebné tento zalobný dôvod uvedený ako samostatný zalobný dôvod zamietnut a preskúmat zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia tohto ustanovenia. b) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 88 ES Tvrdenia úcastníkov konania 36 Podla zalobcu Komisia postupne predkladala svoje ziadosti o dodatocné informácie namiesto toho, aby ich spojila a z tohto dôvodu porusila ciel fázy predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES, ktoré má naliehavú povahu, najmä ked sa projekt týka, ako v tomto prípade, podnikov v tazkostiach. 37 Podla vedlajsích úcastníkov konania sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, ktorá je jej na tento úcel urcená, takze zacala konanie proti uz existujúcej schéme pomoci. 38 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 39 Tvrdenia zalobcu, ktoré sa týkajú fázy predbezného preskúmania a tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania týkajúce sa podmienok prijatia rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania, musia byt posúdené s ohladom na zásady zakotvené pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999. To totiz nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999, ked konanie vo veci formálneho zistovania uz prebiehalo. 40 Po prvé, ako to bolo uvedené pocas preskúmania predchádzajúceho zalobného dôvodu, pre fázu predbezného preskúmania je stanovená záväzná lehota dvoch mesiacov, ktorej zaciatok sa pocíta od dorucenia úplného oznámenia Komisii. Aby bolo oznámenie úplné, stací, aby obsahovalo, v pôvodnej forme alebo po odpovediach dotknutého clenského státu na ziadosti Komisie, informácie potrebné na to, aby si Komisia vytvorila prvý názor na zlucitelnost projektu, ktorý jej bol oznámený (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, C-99/98, Zb. s. I-1101, bod 56). 41 Z toho vyplýva, ze hoci Komisia nemôze zabránit plynutiu lehoty dvoch mesiacov tým, ze ziada o informácie, ktoré nie sú potrebné na vytvorenie si prvého názoru (rozsudok Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 61 az 65), má napriek tomu v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES právo zacat s dotknutým clenským státom dialóg s cielom umoznit mu doplnit jeho oznámenie, ak neobsahuje potrebné informácie (rozsudky Súdneho dvora z 9. októbra 1984, Heineken Brouwerijen, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, body 17 a 18; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 27 a 28, a z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 44; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 99). 42 V prejednávanej veci mala Komisia po dorucení pôvodného oznámenia talianskych orgánov 15. januára 1998 ten názor, ze nemá k dispozícii vsetky potrebné údaje, aby si mohla vytvorit prvý názor. Faxom z 9. marca 1998 poziadala Taliansku republiku, aby jej oznámila prvú sériu dodatocných informácií v lehote do styroch týzdnov. Jej sluzby sa tiez stretli s predstavitelmi zalobcu 4. júna 1998. Faxom z 19. júna 1998 Komisia poziadala talianske orgány, aby jej písomne potvrdili informácie poskytnuté na tomto stretnutí a oznámili jej informácie pozadované 9. marca 1998 v lehote do styroch týzdnov. Zalobca odpovedal na tieto ziadosti listom z 27. augusta 1998 odoslaným talianskymi orgánmi Komisii 10. septembra 1998, ktorý jej bol dorucený 15. septembra 1998. Komisia sa domnievala, ze nadalej nemala k dispozícii vsetky potrebné údaje. Faxom z 19. októbra 1998 poziadala Taliansku republiku, aby jej oznámila druhú sériu dodatocných informácií v lehote do styroch týzdnov. Zalobca odpovedal na tento návrh listom z 12. novembra 1998, odoslaným talianskymi orgánmi Komisii 16. novembra 1998 a doruceným 19. novembra 1998. 43 Medzi dátumom, kedy bolo Komisii dorucené pôvodné oznámenie, a dátumom, kedy bolo toto oznámenie úplné, tak uplynula doba viac ako desiatich mesiacov. 44 Napriek tomu vedie preskúmanie korespondencie vymenenej pri tejto prílezitosti k zisteniu, ze pôvodné oznámenie, ktoré má pät strán, obsahovalo len neúplný a nepresný opis projektu schémy pomoci na restrukturalizáciu zamýslanej Talianskou republikou, predovsetkým kritérií jej oprávnenosti, ako aj opatrení, ktoré musia byt uvedené v pláne restrukturalizácie predkladanom kazdým podnikom, ktorý má mat prospech z tejto schémy a z individuálnej pomoci, ktorá môze byt poskytnutá. Okrem toho toto oznámenie predpokladalo vseobecné poskytnutie pomoci na záchranu. Talianske orgány neskôr upustili od naposledy uvedenej pomoci, ale Komisiu o tom informovali az listom odoslaným 10. septembra 1998. 45 Svojimi listami z 19. júna a 19. októbra 1998 Komisia polozila urcité nové alebo dodatocné otázky, ale zopakovala tiez otázky polozené 9. marca 1998, ktoré neboli zodpovedané uz listom odoslaným 10. septembra 1998. Komisia pri tejto prílezitosti predovsetkým zopakovala svoju ziadost o poskytnutie hospodárskej dokumentácie, ktorá v oznámení chýbala a na nevyhnutnost ktorej upozornovala na stretnutí 4. júna 1998. Sám zalobca uznáva, ze na úcel "objasnenia dosahu a úcinkov" projektu "Komisia a talianske orgány pristúpili k výmene korespondencie" v priebehu fázy predbezného preskúmania. 46 Napokon, projekt mal urcitú dôlezitost, pretoze chcel vyriesit tazkosti priblizne 500 podnikov, co je priblizne stvrtina MPP pôsobiacich v oblasti skleníkových rastlín na Sardínii, a vyznacoval sa komplexnostou, pretoze zamýslal zaviest schému pomoci zahrnajúcu rôzne financné opatrenia, ktoré mali byt uplatnované podla okolností bud regionálnymi orgánmi alebo bankovými institúciami financujúcimi predmetné podniky, ako aj rôzne investicné opatrenia v prospech predmetných podnikov. 47 Za týchto okolností sa Komisia oprávnene snazila svojimi postupnými ziadostami získat od talianskych orgánov informácie potrebné na vytvorenie si prvého názoru. Ked clenský stát predlozil neúplné a nepresné oznámenie a ked dalej odkladal predlozenie dodatocných informácií a vysvetlení oprávnene pozadovaných Komisiou, nemozno pripustit, aby územnosprávne celky tohto clenského státu mohli namietat nedodrzanie lehoty, ktoré z toho vyplynulo. 48 Po druhé, zmena novej pomoci na existujúcu pomoc závisí od dvoch nevyhnutných a dostatocných podmienok; prvou podmienkou je, ze Komisia nezacne konanie vo veci formálneho zistovania v lehote dvoch mesiacov, ktorá zacína plynút od dorucenia úplného oznámenia, a druhou podmienkou je, ze dotknutý clenský stát vopred oznámi prípravu výkonu svojho projektu Komisii (rozsudky Lorenz, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 4 a 6, a Rakúsko/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 84). 49 V prejednávanej veci stací konstatovat, ze predbezné oznámenie o príprave výkonu Talianska republika Komisii neposlala, takze jedna z dvoch podmienok potrebných pre zmenu projektu na existujúcu pomoc chýbala, projekt teda zostal novou pomocou, a preto bola Komisia oprávnená vo vztahu k nemu rozhodnút o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2001, Agrana Zucker und Stärke/Komisia, T-187/99, Zb. s. II-1587, bod 39). 50 Zalobný dôvod preto treba zamietnut v celom rozsahu. c) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z prietahov v správnom konaní Tvrdenia úcastníkov konania 51 Domnievajúc sa, ze v správnom konaní doslo k prietahom, sa zalobca, podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania odvoláva na nedodrzanie primeranej lehoty a porusenie základnej poziadavky právnej istoty. 52 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 53 Dodrzanie primeranej lehoty v správnom konaní je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 136). Okrem toho, základná poziadavka právnej istoty, ktorá bráni tomu, aby Komisia mohla nekonecne oddalovat výkon svojich právomocí, vedie súd k tomu, aby preskúmal, ci sa priebeh správneho konania vyznacuje zjavne oneskoreným postupom z jej strany (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 140 a 141, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, body 145 az 147). 54 V prejednávanej veci priebeh fázy predbezného preskúmania opísaný v bode 42 vyssie ukazuje, ze uplynula doba viac ako dvanástich mesiacov medzi dorucením pôvodného oznámenia Komisii 15. januára 1998 a dorucením listu Talianskej republike 4. februára 1999, oznamujúceho rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 55 Túto viac ako osemmesacnú dobu vsak treba pripísat casu, ktorý uplynul medzi odoslaním prvej ziadosti o dodatocné informácie Talianskej republike 9. marca 1998 a dorucením posledných pozadovaných informácií Komisii 19. novembra 1998. Zalobca uznal vo svojich písomných podaniach, ze výmena korespondencie v tomto období umoznila vyjasnit obsah a dosah projektu. Na pojednávaní taktiez pripustil, ze predlzenie tejto výmeny korespondencie bolo z velkej casti spôsobené jeho oneskorenými a neúplnými odpovedami na otázky polozené Komisiou. Vzhladom na tieto skutocnosti a okolnosti opísané v bodoch 44 az 46 vyssie, nemozno dospiet k záveru, ze v predbeznom preskúmaní doslo k prietahom, ani ze Komisia konala obzvlást oneskorene. 56 Pokial ide o konanie vo veci formálneho zistovania, toto sa riadi od nadobudnutia úcinnosti nariadenia c. 659/1999 zo 16. apríla 1999 orientacnou lehotou 18 mesiacov, ktorá môze byt predlzená spolocnou dohodou Komisie a daného clenského státu predvídanou v clánku 7 ods. 6 tohto nariadenia. Toto nariadenie sa uplatnuje na vsetky správne konania prebiehajúce pred Komisiou ku dnu nadobudnutia jeho úcinnosti, s výnimkou tých jeho ustanovení, pre ktoré sú stanovené zvlástne pravidlá nadobudnutia úcinnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Département du Loiret/Komisia, T-369/00, Zb. s. II-1789, body 50 a 51). Toto ustanovenie je teda v prejednávanej veci pouzitelné. 57 Kedze je lehota 18 mesiacov stanovená clánkom 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 len orientacná, treba preskúmat, ci priebeh konania vo veci formálneho zistovania ukazuje, ze Komisia nedodrzala primeranú lehotu, alebo ze konala obzvlást oneskorene. Konanie prebehlo v tomto chronologickom slede: - 4. február 1999: Talianskej republike bod dorucený list Komisie z 1. februára 1999, v ktorom ju informuje o rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania a vyzýva ju predlozit pripomienky v lehote jedného mesiaca, - 15. jún 1999: Komisii boli dorucené pripomienky Talianskej republiky, - 3. júl 1999: uverejnenie oznámenia 1999/K 187/02 Komisie, obsahujúceho výzvu na predlozenie pripomienok (Ú. v. ES C 187, s. 2), - 7. december 1999: Komisia odoslala a Talianska republika dostala ziadost o dodatocné informácie, ktoré majú byt oznámené v lehote do styroch týzdnov, - 4. júl 2000: Komisii bola dorucená ziadost o "predlzenie lehoty na ukoncenie konania", odoslaná Talianskou republikou na ziadost zalobcu, - 11. júl 2000: Komisia predlzila lehotu na oznámenie informácií pozadovaných 7. decembra 1999 o dva mesiace, - 9. február 2001: Komisii boli dorucené informácie pozadované 7. decembra 1999, - 17. september 2001: Komisii bola dorucená ziadost o prijatie konecného rozhodnutia v lehote dvoch mesiacov podla clánku 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999, odoslaná Talianskou republikou na ziadost zalobcu, - 15. november 2001: oznámenie rozhodnutia Talianskej republike. 58 Táto chronológia ukazuje, ze medzi zacatím konania vo veci formálneho zistovania a ziadostou o predlzenie tejto lehoty uplynulo 17 mesiacov, co je menej ako orientacná lehota 18 mesiacov stanovená v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, a ze do jeho ukoncenia uplynula doba celkovo 33 a pol mesiaca. 59 Táto doba sa dá vysvetlit v prvom rade nedodrzaním lehoty jedného mesiaca urcenej Talianskej republike na predlozenie pripomienok (lehota bola prekrocená o tri a pol mesiaca), lehoty styroch týzdnov urcenej pre oznámenie dodatocných informácií pozadovaných Komisiou (lehota bola pred podaním ziadosti o predlzenie prekrocená o sest a pol mesiaca) a predlzením dvojmesacnej lehoty stanovenej na zhromazdenie a oznámenie týchto informácií (lehota bola prekrocená o takmer pät mesiacov). Aj ked je pravda, ze Talianska republika mala záujem na dodrzaní týchto lehôt, hoci to nebolo jej povinnostou, napriek tomu jej mozno pripisovat dobu, ktorá uplynula z dôvodu jej správania sa (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 30, a rozsudok Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný v bode 53 vyssie, bod 138). 60 Okrem toho, aj ked sa doba siestich mesiacov medzi dorucením pripomienok predlozených Talianskou republikou (15. júna 1999) a odoslaním ziadosti o dodatocné informácie Komisiou (7. decembra 1999) a doba deviatich mesiacov, ktorá uplynula medzi dorucením týchto informácií (9. februára 2001) a prijatím rozhodnutia (13. novembra 2001), sa zdá byt znacne dlhá, napriek tomu nie je neprimeraná, najmä vzhladom na okolnosti opísané v bodoch 46 a 59 vyssie a pocetné pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia vo svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pokial ide o zlucitelnost projektu so spolocným trhom. Komisii teda nemozno vytýkat prietahy v konaní. 61 Zalobný dôvod preto treba zamietnut. d) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery Tvrdenia úcastníkov konania 62 Zalobca tvrdí, ze vzhladom na rozsiahlu korespondenciu medzi Talianskou republikou a Komisiou pocas správneho konania a z dôvodu mimoriadne dlhého trvania tohto konania legitímne ocakával, ze projekt je zlucitelný so spolocným trhom. Vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze táto legitímna dôvera bola dôsledkom nekonania Komisie pocas siedmich mesiacov od dorucenia informácií pozadovaných od Talianskej republiky v konaní vo veci formálneho zistovania. 63 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 64 Na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti státnej pomoci sa v zásade az na výnimocné prípady mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, body 14 a 16). 65 Na to, aby bola státna pomoc poskytnutá v súlade s postupom podla clánku 88 ES, je potrebné, aby bol tento postup, ktorý má odkladnú povahu, ukoncený. To má za následok, ze ak sa uz zacalo konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, je potrebné, aby bolo ukoncené kladným rozhodnutím v súlade s clánkom 7 ods. 1 a 3 nariadenia c. 659/1999. Az ked je takéto rozhodnutie Komisiou prijaté a uplynula lehota na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu, mozno sa v zásade odvolávat na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti predmetnej pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 42). 66 Aj keby v prejednávanej veci mal zalobca, ktorý nie je hospodárskym subjektom, ale územnosprávnym celkom a autorom projektu schémy pomoci, právo odvolávat sa na legitímnu dôveru, treba konstatovat, ze o projekte nebolo nikdy kladne rozhodnuté a ze ziadne zo skutkových tvrdení, na ktoré sa úcastníci konania odvolávajú, nepredstavuje mimoriadnu okolnost, ktorá by umoznovala zalobcovi domnievat sa este pred prijatím rozhodnutia, ze Komisia povazovala alebo by mala povazovat tento projekt za zlucitelný so spolocným trhom. 67 Po prvé, korespondencia uskutocnená v priebehu správneho konania zostala v medziach dialógu umoznujúceho Komisii získat od Talianskej republiky informácie potrebné na vytvorenie si prvého názoru (pozri body 41 az 47 a 55 vyssie) a neskôr dodatocných informácií potrebných na posúdenie úcinkov projektu na trh (pozri bod 59 vyssie). Okrem toho vedie stúdium tejto korespondencie ku konstatovaniu, ze vo svojich listoch, ktoré boli mimochodom odovzdané zalobcovi Talianskou republikou, Komisia stále vyjadrovala vázne pochybnosti, pokial ide o urcité hladiská projektu, a vyhradzovala si konecné posúdenie, ako to pripomenula na pojednávaní, bez toho aby to bolo popreté. 68 Po druhé nedoslo k neprimeranému predlzeniu správneho konania, ako to vidiet z preskúmania predchádzajúceho zalobného dôvodu. Tým viac nie je preto jeho trvanie výnimocné. 69 Po tretie, aj ked je pravda, ze po dorucení posledných pozadovaných informácií Komisia nekonala pocas siedmich mesiacov az dovtedy, kým ju Talianska republika nepoziadala o rozhodnutie v lehote do dvoch mesiacov na základe clánku 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999, toto nekonanie vsak nemohlo byt povazované za konkludentné schválenie zo strany tejto institúcie z dôvodu jej povinnosti ukoncit konanie vo veci formálneho zistovania konecným rozhodnutím podla clánku 7 ods. 1 toho istého nariadenia. 70 Zalobný dôvod preto treba zamietnut. e) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 253 ES Tvrdenia úcastníkov konania 71 Zalobca a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze rozhodnutie porusuje clánok 253 ES tým, ze je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o opis predmetného hospodárskeho odvetvia a preskúmanie úcinkov projektu na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz. 72 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 73 Odôvodnenie aktu musí byt primerané jeho povahe a musia z neho jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý ho prijal, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat jeho dôvody a príslusnému súdu vykonat kontrolu, bez toho, aby bolo potrebné, aby sa odôvodnenie konkrétne zaoberalo vsetkými významnými skutkovými a právnymi okolnostami, pretoze otázka súladu odôvodnenia aktu s clánkom 253 ES je posudzovaná nielen s prihliadnutím na text aktu, ale tiez na jeho právny a skutkový kontext (rozsudky Súdneho dvora z 20. marca 1957, Geitling/Vysoký úrad, 2/56, Zb. s. 9, 37, a z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, bod 66). 74 V prípade rozhodnutia prijatého Komisiou z dôvodu kontroly státnej pomoci to má hlavne za následok, ze ak z okolností, za ktorých je pomoc poskytovaná, vyplynie, ze táto pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo môze narusit hospodársku sútaz, je Komisia v kazdom prípade povinná uviest tieto okolnosti v odôvodnení tohto rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 24, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 71). 75 V prejednávanej veci rozhodnutie v odôvodnení c. 41 uvádza, ze plánovaná pomoc podporuje produkciu ovocia, zeleniny a rastlín. Berúc do úvahy odôvodnenie c. 8, ktoré vymenúva druhy ovocia, zeleniny, rastlín a kvetov pestovaných v skleníku sardínskymi MPP, pre ktoré je projekt urcený, tieto údaje dostatocne opisujú predmetné hospodárske odvetvie. 76 Rozhodnutie v odôvodnení c. 41 s pouzitím císelných údajov uvádza, ze Taliansko je hlavným producentom zeleniny v Európskej únii a ze v jeho rámci predstavuje Sardínia dôlezitú výrobnú oblast. Rozhodnutie tak naznacuje okolnosti, pre ktoré je projekt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 77 Rozhodnutie tiez v odôvodnení c. 43 uvádza, ze pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach presúvajú zatazenie spojené so strukturálnym prispôsobením týchto podnikov na výkonnejsie podniky a ze podporujú sútaz o poskytnutie subvencií. Odkazuje tiez na bod 1.1 a bod 2.3 usmernení, ktoré rovnako upravujú túto otázku. Rovnako uvádza okolnosti, pre ktoré projekt narúsa alebo môze narusit hospodársku sútaz. 78 Nakoniec, odôvodnenia c. 51 a 54 rozhodnutia, týkajúce sa posúdenia zlucitelnosti projektu, pokial ide o podmienku predchádzania neoprávnenému naruseniu hospodárskej sútaze, uvedenú v bode 3.2.2 písm. ii) usmernení, doplnajú toto odôvodnenie tým, ze projekt má za následok podstatné zvýsenie produkcie a ovplyvnuje ceny v predmetnej oblasti. 79 Nic preto nenasvedcuje tomu, ze odôvodnenie rozhodnutia neumoznilo pochopit, o aké odvetvie ide a aké sú alebo by mohli byt úcinky projektu na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz. 80 Zalobný dôvod preto treba zamietnut. f) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z nedostatku nálezitej starostlivosti Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 81 Zalobca podporovaný vedlajsími úcastníkmi konania vytýka Komisii, ze sa obmedzila na abstraktné preskúmanie prípadných úcinkov projektu. Konkrétna analýza by ju viedla k záveru, ze s prihliadnutím na obmedzenú hospodársku dôlezitost odvetvia rastlín pestovaných v skleníku na Sardínii, na malý pocet na pomoc oprávnených podnikov a nízku sumu plánovanej pomoci, tento projekt neovplyvnuje obchod a nenarúsa, ani nemôze narusit hospodársku sútaz. 82 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 83 Napriek tomu, ze zalobný dôvod vychádza formálne z nedostatku nálezitej starostlivosti, preskúmanie jeho podstaty ukazuje, ze sa týka merita rozhodnutia a nie podmienok, za ktorých bolo toto rozhodnutie prijaté. Zalobca okrem toho na pojednávaní potvrdil, ze spochybnuje "nedostatok nálezitej starostlivosti a opodstatnenost posúdenia zlucitelnosti projektu", z dôvodu "meritórnej vady" spocívajúcej v tom, ze ak by Komisia "vychádzala zo skutocnej situácie", "videla by, ze [je] kazdopádne nemozné, aby [projekt] narúsal volnú hospodársku sútaz". 84 Vzhladom na to, ze zalobca výslovne spochybnuje odôvodnenia c. 41 a 43 rozhodnutia týkajúce sa kvalifikácie projektu, zalobný dôvod treba posudzovat tak, ako keby vychádzal bud z nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom clánok 87 ods. 1 ES ukladá Komisii urcit skutocné úcinky projektu na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz, alebo z nesprávneho posúdenia skutkového stavu v rozsahu, v akom neboli splnené v prejednávanej veci podmienky pouzitia clánku 87 ods. 1 ES týkajúce sa obchodu medzi clenskými státmi a hospodárskej sútaze. 85 Komisia vsak nie je povinná urcit skutocný dopad projektu státnej pomoci alebo schémy státnej pomoci, ale musí len preskúmat ci tento projekt je spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci narúsa alebo môze narusit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 49, a Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 44). V prejednávanom prípade sa teda Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení úcinkov projektu na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz spôsobom uvedeným v predchádzajúcom zalobnom dôvode. 86 Ani relatívne nízka suma plánovanej pomoci, ani malá velkost oprávnených podnikov nevylucuje, ze projekt schémy pomoci môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo byt spôsobilý narusit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 11 a 12; z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 43, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 53). To isté sa týka obmedzenej dôlezitosti predmetného hospodárskeho odvetvia (rozsudky Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 82, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 60). 87 Je mozné zohladnit aj iné skutocnosti, ako je zvlástny stupen hospodárskeho odvetvia, v ktorom pôsobia oprávnené podniky vystavené hospodárskej sútazi (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 24, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 54). Odvetvie polnohospodárstva a hlavne ovocia a zeleniny je pritom vystavené silnej konkurencii. Predovsetkým, jeho struktúra, ktorá sa vyznacuje vysokým poctom malých subjektov, je taká, ze zavedenie schémy pomoci pre velkú cast týchto subjektov, ako je tomu v prejednávanej veci, môze mat dopad na hospodársku sútaz, aj ked individuálna pomoc poskytnutá na základe tejto schémy predstavuje nízke sumy (rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 57). Tvrdenia uplatnené zalobcom a vedlajsími úcastníkmi konania neumoznujú sami osebe urcit existenciu nesprávneho posúdenia veci. 88 Vychádzajúc z uvedeného hladiska je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 89 Pokial zalobca namieta posúdenie zlucitelnosti projektu vzhladom na clánok 87 ods. 3 písm. c) ES, tento zalobný dôvod sa musí vykladat tak, ze sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu, kedze projekt by nezmenil podmienky obchodu v takom rozsahu, aký by bol v rozpore so spolocným záujmom. Pouzitie tohto ustanovenia totiz predpokladá, ze sa vezme do úvahy dopad opatrenia státu na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 20), ako to okrem iného pripomínajú usmernenia v bode 2.4 druhom odseku a v bode 3.2.2 písm. ii). 90 Vychádzajúc z tohto hladiska sa zalobný dôvod prekrýva s nasledujúcim zalobným dôvodom, s ktorým bude spolocne preskúmaný. g) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení Tvrdenia úcastníkov konania 91 Podla zalobcu podporovaného vedlajsími úcastníkmi konania vychádza preskúmanie zlucitelnosti projektu so spolocným trhom, vykonané podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, týkajúceho sa pomoci urcenej na ulahcenie rozvoja urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých oblastí, a usmernení z nesprávneho právneho posúdenia a zjavne z nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 92 Vedlajsí úcastníci konania okrem toho uvádzajú, ze Komisia porusila body 3.2.3, 3.2.4 a 3.2.5 usmernení. 93 Komisia sa domnieva, ze vsetky tieto tvrdenia treba zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 94 Komisia disponuje na základe clánku 87 ods. 3 ES sirokou mierou volnej úvahy (rozsudky Philip Morris/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 17, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 83). 95 Z tohto dôvodu si môze pri výkone svojich právomocí stanovit orientacné pravidlá prostredníctvom aktov, ako sú usmernenia Spolocenstva uplatnitelné v prejednávanej veci, pokial tieto pravidlá neodporujú ustanoveniam Zmluvy. Ak Komisia takýto akt prijala, je pre nu záväzný (rozsudok Deufil/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 22; rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 36, a rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 24). 96 Súd má preto právomoc preskúmat, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si stanovila (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, bod 77). 97 Volná úvaha Komisie, vyjadrená v prejednávanej veci nou prijatými orientacnými pravidlami, vsak predpokladá komplexné hodnotenia hospodárskeho a sociálneho charakteru, ktoré sa musia vykonat v kontexte Spolocenstva, pricom súd vykonáva nad týmto preskúmaním len obmedzenú kontrolu. Táto sa obmedzuje na overenie dodrziavania pravidiel konania a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, vecnú správnost skutkových zistení a neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneuzitia právomoci (rozsudok Philip Morris/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 24; rozsudok Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 46). 98 V tomto rámci zalobca a vedlajsí úcastníci konania Komisii vytýkajú, po prvé, celkové posúdenie projektu (odôvodnenie c. 45 rozhodnutia), po druhé, posúdenie definície podniku v tazkostiach na úcely projektu vzhladom na bod 2.1 prvý odsek usmernení (odôvodnenie c. 46 rozhodnutia), po tretie, neexistenciu posúdenia zlucitelnosti projektu vzhladom na zvlástne pravidlá stanovené v bodoch 3.2.3, 3.2.4 a 3.2.5 usmernení a, po stvrté, jeho posúdenie vzhladom na vseobecné pravidlá stanovené v bode 3.2.2 usmernení (odôvodnenia c. 48 az 58 rozhodnutia). - O celkovom posúdení projektu 99 Podla zalobcu Komisia nemohla odôvodnit rozhodnutie skutocnostou, ze zavedenie schémy pomoci na restrukturalizáciu oznámenej Talianskou republikou prinása so sebou nebezpecenstvo, ze môze z dôvodu automatických opatrení podla projektu viest k poskytnutiu individuálnej pomoci MPP nenachádzajúcim sa v tazkostiach, teda neoprávneným na pomoc. 100 Toto tvrdenie vedie, po prvé, k preskúmaniu, ci Komisia môze uviest tento dôvod na podporu rozhodnutia, ktoré vyhlasuje nezlucitelnost projektu schémy pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach so spolocným trhom, po druhé, k posúdeniu ci mohla Komisia v prejednávanej veci uviest takýto dôvod na podporu rozhodnutia. 101 Komisia môze podla clánku 87 ods. 3 ES a po skoncení konania podla clánku 88 ods. 2 ES vyhlásit prostredníctvom kladného alebo podmienecného rozhodnutia, ze projekt schémy pomoci je zlucitelný so spolocným trhom. Predmetný clenský stát teda nemá povinnost oznamovat jej individuálne pomoci poskytnuté podla tejto schémy, s výnimkou v tomto zmysle Komisiou stanovených podmienok a povinností. Pre túto oblast disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4635, bod 21, a zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, C-321/99 P, Zb. s. I-4287, bod 72). 102 Pri posudzovaní kvalifikácie takéhoto projektu a jeho zlucitelnosti so spolocným trhom má Komisia právo obmedzit svoje preskúmanie na jeho vseobecné vlastnosti, ako vyplývajú z úplného oznámenia, bez toho, aby musela preskúmat kazdý konkrétny prípad, na ktorý sa projekt vztahuje (rozsudky Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18; zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 48; Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 51; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 67, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-8787, bod 24). 103 Moznost dotknutého clenského státu oznámit projekt schémy pomoci a po tom, co ho Komisia po preskúmaní jeho vseobecných vlastností schválila, uz neoznamovat individuálne pomoci poskytnuté na základe tejto schémy pri dodrzaní podmienok a povinností ulozených mu v tomto smere, nemôze odôvodnovat, ako to správne tvrdí Komisia, poskytnutie individuálnej pomoci, ktorá by bola vyhlásená za nezlucitelnú, ak by bola predmetom individuálneho oznámenia, inak by zásada nezlucitelnosti pomoci uvedená v clánku 87 ES stratila zmysel. Táto moznost nemôze predovsetkým viest k poskytnutiu individuálnej pomoci, ktorá aj napriek tomu, ze je v súlade s jedným z cielov stanovených v clánku 87 ods. 3 písm. a) az d) ES, nie je nevyhnutne potrebná na dosiahnutie tohto ciela (rozsudky Philip Morris/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 17; Agrana Zucker und Stärke/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 74, a Graphischer Maschinenbau/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 34). 104 Komisia teda musí preverit, ci plánované schémy pomoci, ktoré sú predmetom jej preskúmania, sú koncipované takým spôsobom, ze zarucujú, ze individuálna pomoc poskytnutá v súlade s ich ustanoveniami bude poskytnutá len tým podnikom, ktoré sú na jej poskytnutie skutocne oprávnené. 105 Pokial sa ukáze, ze tomu tak nie je, má Komisia v rámci svojej sirokej miery volnej úvahy moznost zohladnit túto skutocnost a posúdit, ci je vhodné prijat podmienecné alebo záporné rozhodnutie v rozsahu, v akom jej to informácie, ktoré má k dispozícii, umoznujú (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 87, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, T-9/98, Zb. s. II-3367, bod 116). 106 V prejednávanej veci súvisí otázka, ci sa mohla Komisia domnievat, ze neslo o také projekty, s otázkou, ci bola definícia podniku v tazkostiach prijatá projektom primeraná, ako to vyplýva aj z odôvodnenia c. 46 rozhodnutia. Tieto otázky treba teda preskúmat spolocne. - O posúdení definície podniku v tazkostiach prijatej projektom vzhladom na bod 2.1 prvý odsek usmernení 107 Zalobca a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú, ze odôvodnenie c. 46 rozhodnutia, týkajúce sa posúdenia definície podniku v tazkostiach, prijatej projektom, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, alebo prinajmensom zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa odchýlila od usmernení, ktorých bod 2.1 prvý odsek nevyzaduje, aby bola táto definícia zalozená na kritériách umoznujúcich konstatovat skutocné zhorsenie situácie podnikov ziadajúcich pomoc na restrukturalizáciu. Prinajmensom sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, nepocítajúc s tým, ze kritériá uvádzané projektom postacujú pre konstatovanie, ze dotknuté podniky sa nachádzajú v ekonomickej situácii odôvodnujúcej poskytnutie pomoci na restrukturalizáciu, napriek eventuálnemu zlepseniu tejto situácie na konci referencného obdobia. 108 Bod 2.1 prvý odsek usmernení upresnuje, ze Komisia povazuje za podnik v tazkostiach taký podnik, ktorý nie je schopný zabezpecit svoje ozdravenie vlastnými prostriedkami alebo prostriedkami získanými od svojich akcionárov, alebo z pôzicky. Tento bod uvádza rôzne orientacné ukazovatele, ktoré umoznujú merat zhorsenie situácie tohto podniku, ku ktorým sa pridávajú rôzne presné ukazovatele umoznujúce merat konkrétnu závaznost, ktorú táto situácia môze mat v urcitých prípadoch. 109 Formulácia tohto bodu jasne ukazuje, ze Komisia sa neodchýlila od usmernení, pripomínajúc pred posúdením definície prijatej v prejednávanej veci dôlezitost, ktorú obvykle priznáva ukazovatelom, ktoré nasvedcujú postupnému zhorseniu tazkostí podnikov urcených pre vyuzitie schémy pomoci na restrukturalizáciu. Tvrdenie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia je teda potrebné v tomto bode zamietnut. 110 Zo znenia odôvodnenia c. 46 rozhodnutia dalej vyplýva, ze na podporu svojho posúdenia, podla ktorého definícia podniku v tazkostiach prijatá v prejednávanej veci talianskymi orgánmi viedla Komisiu k pochybnostiam o zlucitelnosti projektu so spolocným trhom, Komisia v podstate uvádza, ze pouzité kritériá neboli relevantné a dôveryhodné, pretoze boli zalozené na priemeroch. 111 Znenie bodu 2.1 prvého odseku usmernení umoznuje domnievat sa, ze dôlezitost priznaná Komisiou orientacným ukazovatelom nevyhnutne nezbavuje relevantnosti iné typy ukazovatelov, ako sú v projekte uvedené ukazovatele zalozené na priemeroch. Tieto ukazovatele môzu byt napriek tomu relevantné iba v prípade, ak umoznujú konstatovat existenciu skutocných tazkostí a preukazujú, ze k nim v prípade oprávnených podnikov doslo. Ak tomu tak nie je, nie je mozné rozhodnút, ci pomoc je pre tieto podniky a pre uskutocnenie ciela sledovaného clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES potrebná. 112 V prejednávanej veci nie je mozné povazovat za zjavne nesprávne rozhodnutie, ze prijaté kritériá neumoznovali zarucit, aby prístup ku schéme pomoci bol vyhradený podnikom v tazkostiach v zmysle bodu 2.1 prvého odseku usmernení. Tvrdenia zalobcu a vedlajsích úcastníkov konania sa totiz v tomto smere nezakladajú na ziadnej skutocnosti, ktorá by dovolovala konstatovat v tomto bode existenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. - K nepouzitiu pravidiel uvedených v bodoch 3.2.3, 3.2.4 a 3.2.5 usmernení 113 Pravidlá uvedené v bodoch 3.2.3, 3.2.4 a 3.2.5 usmernení, ktorých nepouzitie vedlajsí úcastníci konania vytýkajú Komisii, predstavujú "zvlástne ustanovenia", s výnimkou ktorých sa pouzívajú "vseobecné podmienky" vymenované v bode 3.2.2 uvedených usmernení, ako to tento bod uvádza vo svojom prvom odseku. 114 Po prvé, vedlajsí úcastníci konania majú ten názor, ze kedze Komisia vedela o neexistencii nadmernej kapacity v odvetví a nepozadovala znízenie kapacity (odôvodnenie c. 53 rozhodnutia), mala konstatovat, ze projekt je v súlade s bodom 3.2.3 usmernení, a teda zlucitelný so spolocným trhom. 115 Bod 2.4 druhý odsek usmernení najmä uvádza, ze pokial sú podniky, ktorých sa týka projekt pomoci na restrukturalizáciu, umiestnené v podporovanej oblasti, Komisia vezme do úvahy hladiská charakteru oblastí v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES spôsobom uvedeným v bode 3.2.3 týchto usmernení. Tento bod nazvaný "Zvlástne podmienky uplatnitelné na pomoci na restrukturalizáciu v podporovaných oblastiach" [neoficiálny preklad] uvádza najmä, ze pokial sa projekt schémy pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach týka podporovanej alebo znevýhodnenej oblasti, Komisia je povinná vziat to do úvahy a s týmto cielom, napriek existencii situácie nadmernej strukturálnej kapacity v dotknutom odvetví, pruzne pouzit pravidlo znízenia kapacity uvedené v usmerneniach, pokial to potreby rozvoja oblasti odôvodnujú. 116 Naopak, z vyssie uvedeného v ziadnom prípade nevyplýva, ze pokial v odvetví, ktorého sa projekt novej pomoci týka, neexistuje nadmerná kapacita a pokial Komisia v dôsledku toho neprikáze oprávneným podnikom znízenie kapacity, musí byt tento projekt uz len z tohto dôvodu povazovaný za zlucitelný so spolocným trhom. 117 Naopak je nadalej nutné, aby tento projekt zodpovedal zásade vyjadrenej v bode 3.2.1 usmernení, podla ktorej môze byt projekt novej pomoci na restrukturalizáciu povolený iba v prípadoch, v ktorých je mozné preukázat, ze toto povolenie je v záujme Spolocenstva, a teda ze splna podmienky obnovy zivotaschopnosti, predchádzania neoprávneným naruseniam hospodárskej sútaze a proporcionality uvedené v bode 3.2.2 usmernení. Hoci Komisia môze byt v tejto veci "menej prísna", nemôze "povolit vsetko" podla znenia bodu 3.2.3 týchto usmernení (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 114). 118 V danom prípade teda konstatovanie, podla ktorého sa nezdá, ze v odvetví skleníkových rastlín existuje nadmerná kapacita, neukladalo Komisii povinnost konstatovat zlucitelnost projektu. Tvrdenie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia je teda v tomto bode nedôvodné. 119 Po druhé, vedlajsí úcastníci konania sa domnievajú, ze kedze vsetky podniky spôsobilé pre projekt boli MPP, mala Komisia pouzit bod 3.2.4 usmernení. 120 Bod 1.2 usmernení uvádza, ze pomoci na restrukturalizáciu môzu byt za urcitých okolností odôvodnené, najmä "ak je namieste vziat do úvahy priaznivú úlohu, ktorú má odvetvie [MSP], zo vseobecnejsieho hospodárskeho hladiska, ako aj konkrétne potreby týchto podnikov a potreby [MPP]" [neoficiálny preklad]. Bod 3.2.4 týchto usmernení, nazvaný "Pomoci na restrukturalizáciu [MSP]" [neoficiálny preklad], najmä uvádza, ze "v prípade [MSP] nebude Komisia pozadovat, aby pomoc na restrukturalizáciu splnala rovnako striktné podmienky ako podmienky pouzívané na velké podniky, najmä co sa týka znízenia kapacity a povinností predkladat správy" [neoficiálny preklad]. 121 Tieto body vedú ku konstatovaniu, ze Komisia sa zaviazala k pruznému pouzívaniu pravidiel stanovených v bode 3.2.2 usmernení, pri preskúmavaní zlucitelnosti projektu pomoci na restrukturalizáciu MSP a MPP v tazkostiach so spolocným trhom, ako je projekt v danom prípade. Hoci pruzne, predmetné pravidlá sú pouzitelné. 122 V rámci posúdenia opodstatnenosti úvah, ktoré viedli Komisiu k rozhodnutiu o tom, ze projekt bol v rozpore s týmito pravidlami, bude tiez urcené, ci boli tieto pravidlá pouzité pruzne s prihliadnutím k priaznivej hospodárskej úlohe MPP a k ich konkrétnym potrebám (pozri bod 141 nizsie). 123 Po tretie, vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze Komisia nemohla odmietnut posúdit zlucitelnost projektu s ohladom na bod 3.2.5 usmernení z dôvodu, ze talianske orgány nepoziadali o pouzitie tohto bodu, ktorý je podla ich názoru irelevantný. 124 Úvodný odsek bodu 3.2.5 usmernení, nazvaný "Ustanovenia pouzitelné výlucne na pomoci na restrukturalizáciu v polnohospodárskom odvetví" [neoficiálny preklad], stanovuje: "Pokial ide o subjekty v polnohospodárskom odvetví, Komisia pouzije na ziadost dotknutého clenského státu a alternatívne ku vseobecným ustanoveniam stanoveným [usmerneniami] vo veci znízenia kapacity nasledujúce ustanovenia..." [neoficiálny preklad] 125 V danom prípade rozhodnutie, ktorého skutková presnost nie je v tomto bode napádaná, uvádza v odôvodneniach c. 33 a 52, ze talianske orgány nikdy nepoziadali Komisiu, ktorá ich na túto moznost upozornila, o pouzitie pravidiel stanovených v bode 3.2.5 usmernení. Komisia teda nielen mohla, ale rovnako sa musela obmedzit na pouzitie pravidiel stanovených v bode 3.2.2 usmernení. Tvrdenie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia je teda v tomto bode nedôvodné. - O posúdení projektu s ohladom na pravidlá uvedené v bode 3.2.2 usmernení 126 Preto, aby projekt pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach mohol byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, musí súvisiet s plánom restrukturalizácie smerujúcim k obmedzeniu alebo preorientovaniu jeho cinností (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 67; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 45, a rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 70). 127 Bod 3.2.2 usmernení, ktorý túto poziadavku obsahuje, najmä ukladá, aby plán restrukturalizácie splnal tri vecné podmienky. Po prvé je potrebné, aby umoznoval obnovu zivotaschopnosti podniku, ktorý je príjemcom pomoci, v primeranej lehote a na základe realistických predpokladov [bod 3.2.2 písm. i)], po druhé, aby predchádzal neoprávneným naruseniam hospodárskej sútaze [bod 3.2.2 písm. ii)] a po tretie, aby bol úmerný nákladom a výhodám restrukturalizácie [bod 3.2.2 písm. iii)]. 128 Kedze sú tieto podmienky kumulatívne, na to, aby projekt pomoci na restrukturalizáciu musel byt Komisiou vyhlásený za nezlucitelný, stací, ak bude chýbat co len jedna z nich (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, body 49 a 50, Grécko/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, body 100 a 101, a HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 79). 129 Okrem toho, na splnenie svojej povinnosti spolupráce s Komisiou musí predmetný clenský stát poskytnút vsetky údaje, aby mala Komisia moznost overit, ci sú podmienky výnimky, o ktorú clenský stát ziada, splnené (rozsudky Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. s. I-2097, bod 20, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 81 az 85). 130 Nakoniec zákonnost rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci musí byt sudcom posudzovaná v súvislosti s poznatkami, ktorými tento orgán disponoval alebo mohol disponovat v case jeho prijatia (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 39). 131 V danom prípade talianske orgány oznámili projekt schémy pomoci urcenej na umoznenie restrukturalizácie priblizne 500 MPP. Tento projekt mal zarucovat, ze individuálne plány restrukturalizácie predlozené MPP ziadajúcimi o prijatie do týchto schém splnajú podmienky stanovené v bode 3.2.2 usmernení. Komisia v odôvodneniach c. 48 az 58 rozhodnutia konstatovala, ze tomu tak nebolo. 132 Zalobca a vedlajsí úcastníci konania predovsetkým tvrdia, ze posúdenie projektu s ohladom na bod 3.2.2 písm. i) usmernení trpí zjavne nesprávnym posúdením skutkového stavu. 133 Znenie bodu 3.2.2 písm. i) usmernení nazvaného "Obnova zivotaschopnosti" [neoficiálny preklad] ukazuje, ze podmienka, ktorú urcuje, obsahuje dve poziadavky. Na jednej strane musí byt obnova zivotaschopnosti zalozená predovsetkým na vnútorných faktoroch, a teda sa môze zakladat na vonkajsích faktoroch iba akcesoricky a za predpokladu, ze uvedené faktory sú reálne. Na druhej strane, obnova zivotaschopnosti musí byt uskutocnená v primeranej lehote a musí byt dlhodobo udrzatelná. 134 Pokial ide o prvú z týchto poziadaviek, Komisia v odôvodneniach c. 49 a 50 rozhodnutia konstatovala, ze obnova zivotaschopnosti je zalozená na dvoch vonkajsích faktoroch spocívajúcich jednak na predpoklade, podla ktorého príjmy musia rást z dôvodov reklamných kampaní, ktoré mali vytvárat nové odbytiská, a jednak na predpoklade, podla ktorého príjmy nesmú klesat z dôvodov neexistencie vplyvu zvýsenia produkcie na ceny. Komisia presadzovala názor, ze prvý z týchto predpokladov nebol preukázaný a ze druhý nebol overitelný a navyse nebol reálny. 135 Podla vyhlásenia talianskych orgánov a zalobcu sa projekt zakladal "prevazne na vnútorných opatreniach", ktoré sa mali prejavovat zvýsením produkcie podnikov - príjemcov o takmer 40 % objemu a zvýsením ich príjmov o viac ako 50 % a "v znacnom rozsahu" na vonkajsom faktore spocívajúcom na "zvysujúcom sa dopyte po miestnych výrobkoch". 136 Rozhodnutie, ktorého odôvodnenia c. 49 a 50 sa týkajú tohto vonkajsieho faktoru, by mohlo na prvý pohlad viest k dojmu, ze Komisia opomenula preskúmat vnútorné faktory. Z pozornejsieho cítania vsak vyplýva, ze Komisia implicitne, avsak nevyhnutne, uznala dôlezitost a relevantnost týchto faktorov. Kedze Komisia pripustila moznost, ze tieto faktory umoznia zvýsenie ponuky zodpovedajúce 40 %, pýtala sa na skutocnost, ci toto zvýsenie nemôze z dôvodu nedostatku dostatocného dopytu mat za následok pokles cien a zabránit obnove zivotaschopnosti, ktorú malo zaistovat. Z tohto dôvodu Komisia poziadala o hospodárske informácie týkajúce sa existencie odbytísk a vplyvu zvýsenia produkcie na ceny, ako to okrem toho potvrdila na pojednávaní, bez toho, aby to bolo napádané. 137 Talianske orgány vsak nikdy neposkytli presné informácie týkajúce sa odbytísk, a najmä reklamných kampaní, ktorých usporiadanie plánovali, ako to v priebehu správneho konania oznámili Komisii. Je pritom zrejmé, ze Komisia nemohla zalozit svoje posúdenie na samotnom tvrdení (pozri analogicky rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, uz citovaný v bode 74 vyssie, bod 84). 138 V odpovedi na túto otázku na pojednávaní zalobca okrem toho pripustil, ze tieto reklamné kampane predstavovali iba "predpoklad". 139 Talianske orgány rovnako nikdy neposkytli presvedcivé informácie vo veci úcinkov zvýsenia produkcie na ceny, ktoré opísali Komisii. V liste z 26. januára 2001 predlozili totiz v podstate stúdiu trhu pozadovanú Komisiou 19. júna 1998, 19. októbra 1998 a 7. decembra 1999. Táto stúdia, ktorá vypovedá najmä o tendencii smerom k zvýseniu predajnej ceny takzvaných "konzumných" paradajok a predajnej ceny cervených paprík v provincii Cagliari medzi rokmi 1995 a 1997, umoznuje predvídat, aký by mohol byt dalsí vývoj ceny týchto dvoch produktov v uvedenej provincii, co sú nakoniec irelevantné informácie. Naopak, bez zjavného pochybenia bolo mozné konstatovat, ze stúdia neposkytovala presvedcivé údaje týkajúce sa vývoja ceny týchto produktov a iných dotknutých produktov v provincii Cagliari a vo zvysnej casti Sardínie s ohladom na ocakávané zvýsenie produkcie v tejto oblasti o viac ako 40 % po vykonaní projektu. 140 V odpovedi na túto otázku na pojednávaní zalobca okrem toho nepopieral nedostatocnost tejto stúdie a obmedzil sa na vysvetlenie, ze bolo potrebné zobrat do úvahy iné poznatky sledované projektom, ako je ciel pomoci, racionalizácia a specializácia MPP. 141 Toto tvrdenie vsak nemozno prijat. Iba pri existencii presných a presvedcivých údajov môze totiz Komisia splnit svoju povinnost podla bodu 3.2.4 usmernení, konat pruzne pri urcení, ci projekt týkajúci sa MSP alebo MPP splna podmienku obnovy zivotaschopnosti stanovenú v bode 3.2.2 písm. i) tých istých usmernení. 142 Zdá sa teda, po prvé, ze Talianska republika neoznámila informácie, ktoré by Komisii umoznili presvedcit sa, ze projekt je spôsobilý obnovit zivotaschopnost oprávnených MPP na základe reálnych predpokladov, napriek opakovaným ziadostiam tejto institúcie, a po druhé, ze táto institúcia musela z uvedeného dôvodu konstatovat, bez toho, aby sa v tomto bode dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ze jej dostupné informácie neumoznovali odstránit pochybnosti, ktoré mala v tejto veci. 143 Kedze nie je mozné konstatovat zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu Komisiou, ktorého sa mala dopustit tým, ze sa domnievala, ze informácie, ktoré má k dispozícii, jej neumoznovali dospiet k záveru, ze projekt splna túto podmienku obnovy zivotaschopnosti, a kedze podmienky stanovené v bode 3.2.2 usmernení sú kumulatívne (pozri body 127 a 128 vyssie), je potrebné zalobný dôvod zamietnut bez toho, aby bolo potrebné skúmat tvrdenia týkajúce sa posúdenia projektu vzhladom na iné podmienky uvedené v tomto bode (rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 50; Grécko/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 101, a HAMSA/Komisia, uz citovaný v bode 117 vyssie, bod 108). h) O zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania 144 Podla zalobcu podporovaného vedlajsími úcastníkmi konania Komisia nesprávne prijala záporné rozhodnutie podla clánku 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 namiesto prijatia podmienecného rozhodnutia podla clánku 7 ods. 4 uvedeného nariadenia. 145 Komisia spochybnuje tento zalobný dôvod. Posúdenie Súdom prvého stupna 146 Clánok 7 nariadenia c. 659/1999, nazvaný "Rozhodnutie Komisie ukoncit konanie vo veci formálneho zistovania", stanovuje najmä: "1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8 [stiahnutie oznámenia clenským státom (spätvzatie oznámenia clenským státom - neoficiálny preklad)], konanie vo veci formálneho zistovania sa ukoncí prostredníctvom rozhodnutia, ako to upravuje odsek 2 az 5 tohto clánku. ... 4. Komisia môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky, podla ktorých sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a môze stanovit povinnosti, aby sa umoznilo monitorovanie súladu s rozhodnutím (dalej sa oznacuje len ako 'podmienecné rozhodnutie`). 5. Ked Komisia zistí, ze oznamovaná pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, rozhodne, ze pomoc nenadobudne úcinnost (dalej sa oznacuje len ako 'záporné rozhodnutie`). 6. Rozhodnutia prijaté podla odsekov 2, 3, 4 a 5 sa prijmú, akonáhle sa pochybnosti, o ktorých pojednáva clánok 4 ods. 4 odstránili. Komisia podla mozností vynalozí vsetko úsilie na to, aby prijala rozhodnutie v období 18 mesiacov od zacatia konania. Túto casovú lehotu mozno predlzit spolocnou dohodou medzi Komisiou a daným clenským státom. 7. Ak uz uplynula lehota, o ktorej pojednáva odsek 6, a ak o to poziada daný clenský stát, Komisia do dvoch mesiacov rozhodne, na základe informácií, ktoré sú jej dostupné. Podla potreby, ak poskytnuté informácie nie sú dostatocné, aby sa dosiahla zlucitelnost, Komisia vykoná záporné rozhodnutie." 147 Pokial ide o pouzitie týchto ustanovení v danom prípade, je potrebné pripomenút, ze 14. septembra 2001 Talianska republika poziadala Komisiu o prijatie rozhodnutia podla clánku 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999 a ze 13. novembra 2001 Komisia prijala rozhodnutie, v ktorom v podstate konstatovala, ze informácie poskytnuté Talianskou republikou jej neumoznovali odstránit vsetky pochybnosti, ktoré mala vo vztahu k zlucitelnosti projektu so spolocným trhom. 148 Z preskúmania zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení vyplýva, ze posúdenie, ktoré viedlo Komisiu k záveru, ze projekt nesplna podmienku obnovy zivotaschopnosti stanovenú v bode 3.2.2 písm. i) usmernení (odôvodnenia c. 49 a 50 rozhodnutia), nemôze byt povazované za zjavne nesprávne (pozri body 132 az 142 vyssie). 149 Kedze podmienky uvedené v bode 3.2.2 usmernení sú kumulatívne (pozri body 127, 128 a 143 vyssie) a informácie poskytnuté Talianskou republikou neumoznovali rozhodnút o zlucitelnosti projektu so spolocným trhom, Komisia bola oprávnená prijat záporné rozhodnutie v súlade s clánkom 7 ods. 7 nariadenia c. 659/1999. 150 Zalobný dôvod musí byt teda zamietnutý. 2. O ostatných dôvodoch uplatnených na podporu zaloby vedlajsími úcastníkmi konania 151 Clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora uvádza, ze návrh obsiahnutý v návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Clánok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku uvádza, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania musí najmä obsahovat návrhy vedlajsieho úcastníka konania, ktorými navrhuje úplnú ci ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania, ako aj dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania. 152 Tieto ustanovenia priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo samostatne uplatnovat nielen argumenty, ale aj dôvody, pokial podporujú návrhy jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od úvah, ktoré sú predmetom sporu medzi zalobcom a zalovaným, co by malo za následok zmenu predmetu tohto konania (pozri rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 37; zo 17. marca 1993, Komisia/Rada, C-155/91, Zb. s. I-939, bod 24, a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, body 131 az 157; rozsudok Súdu prvého stupna z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia, T-125/96 a T-152/96, Zb. s. II-3427, bod 183). 153 Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Súdu prvého stupna preverit, ci tieto dôvody súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. 154 Pokial ide o spor zacatý územnosprávnym celkom, týkajúci sa zlucitelnosti schémy pomoci na restrukturalizáciu hospodárskeho odvetvia plánovanej týmto územnosprávnym celkom so spolocným trhom, nemozno popriet, ze podniky, ktoré môzu mat prospech z tejto schémy, a ich zástupcovia sa nachádzajú v situácii, ktorá im umoznuje vhodne doplnit tvrdenia zalobcu, predovsetkým o tazkostiach, k rieseniu ktorých sú pomoci urcené, a úcinkov, ktoré tieto pomoci môzu mat. Súvislost ich dôvodov s predmetom sporu teda nemozno posudzovat restriktívne. 155 V prípade, ak sa zdá, ze zaloba, ktorej prípustnost je sporná, musí byt v kazdom prípade meritórne zamietnutá, sudca môze z dôvodov hospodárnosti konania hned rozhodnút vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C-23/00 P, Zb. s. I-1873, bod 52, a z 23. marca 2004, Francúzsko/Komisia, C-233/02, Zb. s. I-2759, bod 26). Rovnako, pokial sa zdá, ze dôvod, ktorého súvislost s predmetom konania je sporná, musí byt v kazdom prípade zamietnutý ako neprípustný z iného dôvodu alebo ako nedôvodný, sudca môze tento dôvod zamietnut bez toho, aby rozhodoval o tom, ci vedlajsí úcastník konania prekrocil rámec svojej úlohy vystupovat na podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 24. januára 2002, Francúzsko/Komisia, C-118/99, Zb. s. I-747, body 64 a 65). 156 Dôvody, na ktoré sa v danom prípade odvolávajú vedlajsí úcastníci konania, musia byt preskúmané s prihliadnutím na tieto zásady. a) O dôvode vychádzajúcom z porusenia práva byt vypocutý Tvrdenia úcastníkov konania 157 Podla vedlajsích úcastníkov konania mohla Komisia porusit právo byt vypocutý, ktoré predstavuje jednu z procesných záruk uvedených v clánku 88 ods. 2 ES. Z rozhodnutia totiz nemozno zistit, ci iné clenské státy ako zainteresované strany predlozili pripomienky k zlucitelnosti projektu so spolocným trhom. V takomto prípade by bolo potrebné konstatovat, ze Talianskej republike nebolo umoznené na ne odpovedat. 158 Komisia, ktorá sa k tomuto dôvodu vo svojich písomných vyjadreniach nevyjadrila, na pojednávaní vseobecne tvrdila, ze dôvody uvádzané vedlajsími úcastníkmi konania sú z velkej casti neprípustné z dôvodu, ze nezodpovedajú zalobným dôvodom zalobcu. Posúdenie Súdom prvého stupna 159 Zo znenia rozhodnutia, ktorého správnost v tomto bode vedlajsí úcastníci konania nepopierajú, vyplýva, ze dôvod, ktorý sa navyse zdá byt spekulatívny, nie je dostatocne skutkovo podlozený. Toto rozhodnutie totiz v odôvodnení c. 4 uvádza, ze Komisia nedostala v priebehu konania vo veci formálneho zistovania ziadne pripomienky od zainteresovaných strán. 160 Pojem "zainteresovaná strana" znamená podla definície uvedenej v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 okrem iného akýkolvek clenský stát, s výnimkou státu, ktorý plánuje poskytnút pomoc alebo poskytol novú pomoc, ktorý sa z tohto dôvodu povazuje za daný stát. 161 Z rozhodnutia teda mozno vyvodit, ze ziadny clenský stát konajúci v postavení zainteresovanej strany, nepodal také pripomienky týkajúce sa zlucitelnosti projektu so spolocným trhom, ktoré by Komisia bola mohla oznámit Talianskej republike. 162 Za týchto podmienok treba tento dôvod zamietnut bez potreby rozhodnút o jeho prípustnosti, pokial ide o súvislost s predmetom sporu, ako aj o moznost, odvolat sa na porusenie práva byt vypocutý, ktorú by mali prípadní príjemcovia schémy pomoci, ktoré má predmetný clenský stát v rámci konania podla clánku 88 ods. 2 ES. b) O dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 87 ods. 2 písm. b) ES Tvrdenia úcastníkov konania 163 Vedlajsí úcastníci konania uvádzajú, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 2 písm. b) ES týkajúci sa pomoci urcenej na náhradu skody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalostami tým, ze ho odmietla pouzit. 164 Komisia sa k tomuto dôvodu vo svojich písomných vyjadreniach nevyjadrila, avsak na pojednávaní vseobecným spôsobom uplatnovala, ze zalobné dôvody uvádzané vedlajsími úcastníkmi konania sú z velkej casti neprípustné z dôvodu, ze nezodpovedajú zalobcovým zalobným dôvodom. Pokial ide o zalobcu, tento zastával názor, ze tieto dôvody nemenia predmet sporu. Posúdenie Súdom prvého stupna 165 Uplatnený dôvod je zjavne nedôvodný. V prípade clánku 87 ods. 2 písm. b) ES ide totiz o výnimku zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktorá musí byt ako taká vykladaná striktne, a to tak, ze len skoda spôsobená priamo prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalostami môze zakladat uplatnenie tohto ustanovenia (rozsudok Grécko/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 81). Okrem toho, ako to uz bolo uvedené, zákonnost rozhodnutia Komisie vo veci státnej pomoci musí byt sudcom posudzovaná v súvislosti s poznatkami, ktorými tento orgán disponoval alebo mohol disponovat v case prijatia rozhodnutia. 166 V prejednávanej veci vsak preskúmanie korespondencie vymenenej v priebehu správneho konania ukazuje, ze talianske orgány nikdy Komisii neoznámili, a tým menej preukázali, ze projekt mal zaviest pomoc urcenú na náhradu skôd uvedených v clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. Naopak, vzdy ho prezentovali ako projekt, ktorého cielom bolo vykonat schému pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach. Ako takýto musel byt tento projekt posudzovaný podla usmernení, ktoré vo svojom bode 2.4 prvom odseku výslovne vylucujú zo svojej pôsobnosti pomoc uvedenú v clánku 87 ods. 2 písm. b) ES. 167 Okrem toho, zalobca na pojednávaní potvrdil, ze hoci medzi udalostami, ktoré kvalifikoval ako katastrofy bola medzi inými faktormi uvedená aj ostrovná povaha Sardínie, ktorá je pôvodcom tazkostí sardínskych MPP, bolo úmyslom projektu jednoznacne "íst nad rámec jednoduchého vyrovnania" týchto udalostí. 168 Komisii teda nemozno vytýkat, ze v odôvodnení c. 44 rozhodnutia zastávala názor, ze projekt nemal za ciel poskytnút pomoc podla clánku 87 ods. 2 písm. b) ES, a ze preto neuplatnila toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, bod 20; rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, body 68 a 69, a z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 40). 169 Za týchto podmienok treba tento dôvod zamietnut bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k jeho súvislosti s predmetom sporu. c) O dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 158 ES a vyhlásenia c. 30 o ostrovných regiónoch, pripojeného k Záverecnému aktu Amsterdamskej zmluvy Tvrdenia úcastníkov konania 170 Vedlajsí úcastníci konania vytýkajú Komisii, ze porusila clánok 158 ES a vyhlásenie c. 30 tým, ze nezobrala v rozhodnutí do úvahy skutocnost, ze prostredníctvom projektu sa mali uskutocnit ciele týchto predpisov. Odvolávajú sa hlavne na rozhodnutia, v ktorých Komisia zohladnila hospodársku a sociálnu zaostalost spôsobenú ostrovnou polohou. 171 Komisia sa domnieva, ze tento dôvod treba zamietnut ako neprípustný z dôvodu, ze nebol uplatnený zalobcom, a v kazdom prípade ako nedôvodný. Zalobca na pojednávaní uplatnoval, ze tento dôvod nemení predmet sporu. Posúdenie Súdom prvého stupna 172 Tento dôvod, aj ked sa lísi od dôvodov uplatnených zalobcom, je prípustný. Zalobca totiz uplatnil zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení. Ak Komisia posudzuje projekt novej pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, ktorý sa týka podporovanej alebo znevýhodnenej oblasti, vezme pritom do úvahy clánok 158 ES spôsobom opísaným v bode 1.3 druhom odseku a v bode 3.2.3 usmernení. Ak teda Komisia, ako to tvrdia vedlajsí úcastníci konania, nezohladnila skutocnost, ze projekt chce uskutocnit ciele clánku 158 ES, porusila tým clánok 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernenia. 173 Pokial ide o vec samu, treba konstatovat, ze clánok 158 ES vo svojom prvom odseku stanovuje, ze Spolocenstvo na podporu celkového harmonického rozvoja rozvíja a uskutocnuje cinnosti vedúce k posilneniu hospodárskej a sociálnej súdrznosti a vo svojom druhom odseku, ze sa Spolocenstvo predovsetkým zameriava na znizovanie rozdielov medzi úrovnami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch alebo ostrovoch, vrátane vidieckych oblastí. 174 Pri preskúmaní, ci projekt schémy pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach môze byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla výnimky uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES sa Komisia, ako to bolo uvedené vyssie, zaviazala v bode 3.2.3 usmernení zohladnit ciele clánku 158 ES a regionálne úcinky projektu novej pomoci so zameraním na urcité odvetvie. 175 Samotná skutocnost, ze cielom projektu novej pomoci je uskutocnit ciele iného ustanovenia Zmluvy, ako je výnimka stanovená v clánku 87 ods. 3 ES, na ktorú sa odvoláva dotknutý clenský stát, sama osebe neznamená, ze projekt splna podmienky uplatnenia tejto výnimky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, bod 13, a z 21. októbra 2003, van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 47). 176 Naopak, v prejednávanej veci sú nadalej, i ked flexibilne, pouzitelné podmienky uvedené v bode 3.2.2 usmernení, pricom preskúmanie predchádzajúcich zalobných dôvodov ukázalo, ze Komisia, ktorá je povinná rozhodnút sa v lehote do dvoch mesiacov s prihliadnutím na informácie, ktoré má k dispozícii, sa mohla domnievat, ze Talianska republika neposkytla presvedcivé údaje umoznujúce overit, ze projekt splnal tieto podmienky, a s prihliadnutím na pochybnosti existujúce v tomto smere, bola oprávnená ukoncit svoje preskúmanie konecným záporným rozhodnutím. 177 Tomuto záveru neodporuje skutocnost, ze pri niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach prijatých po preskúmaní státnej pomoci Komisia vzala do úvahy okolnosti súvisiace s ostrovným charakterom spôsobom, ktorý okrem toho vedlajsí úcastníci konania neupresnili. Zákonnost rozhodnutia Komisie, ktoré konstatuje, ze nová pomoc nesplna podmienky pre uplatnenie tejto výnimky, musí byt totiz posudzovaná len v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, a nie podla predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, za predpokladu, ze je jej existencia preukázaná (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, body 52 a 53). 178 Pokial ide o odvolanie sa na vyhlásenie c. 30, toto je irelevantné. Rozhodnutie je totiz aktom s individuálnym úcinkom, pri prijatí ktorého je Komisia povinná zabezpecit dodrzanie clánku 87 ES a vykonanie clánku 88 ES a nesúvisí s výkonom zákonodarnej právomoci Spolocenstva, pri ktorej môzu byt "prijaté specifické opatrenia v prospech týchto regiónov tak, aby sa za spravodlivých podmienok lepsie zaclenili do vnútorného trhu", ako je uvedené v tomto vyhlásení. 179 Uplatnený dôvod preto treba zamietnut. d) O dôvode vychádzajúcom z porusenia smerníc 72/159 a 75/268 Tvrdenia úcastníkov konania 180 Vedlajsí úcastníci konania vytýkajú Komisii, ze v rozhodnutí neodkázala na ustanovenia smerníc 72/159 a 75/268. Prvá z týchto smerníc umoznuje vyhlásit financné pomoci pri investíciách, ako sú tie v prejednávanej veci, za zlucitelné so spolocným trhom a druhá umoznuje dosiahnut ciele spolocnej polnohospodárskej politiky v najviac znevýhodnených polnohospodárskych oblastiach. Okrem toho, nariadenie Rady (EHS) c. 797/85 z 12. marca 1985 o zlepsení úcinnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 93, s. 1), ktoré tieto smernice doplna, priznáva vo svojom clánku 18 clenských státom plnú právomoc na prijatie zvlástnych regionálnych opatrení, ku ktorým môzu patrit opatrenia plánované projektom. Vsetky tieto ustanovenia umoznovali Komisii neuplatnit usmernenia a nebránit výkonu projektu. 181 Komisia sa domnieva, ze tento dôvod treba zamietnut ako neprípustný z dôvodu, ze nebol uplatnený zalobcom, a v kazdom prípade ako nedôvodný. Zalobca na pojednávaní uplatnoval, ze tento dôvod nemení predmet sporu. Posúdenie Súdom prvého stupna 182 Rozhodnutie bolo prijaté 13. novembra 2001 po ukoncení predbezného preskúmania zacatého 15. januára 1998 a konania vo veci formálneho zistovania zacatého rozhodnutím doruceným Talianskej republike 4. februára 1999. 183 Smernica 75/268 bola zrusená clánkom 41 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 950/97 z 20. mája 1997 o zlepsení úcinnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 142, s. 1), ktoré nadobudlo úcinnost siedmy den po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, 2. júna 1997. Aj nariadenie (EHS) c. 797/85 bolo zrusené clánkom 40 ods. 1 nariadenia Rady c. 2328/91 z 15. júla 1991 o zlepsení úcinnosti polnohospodárskych struktúr [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 218, s. 1), ktoré nadobudlo úcinnost tretí den po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, 6. augusta 1991. Vedlajsí úcastníci konania teda nemôzu zakladat svoje tvrdenia na nich, najmä preto nie, lebo sa nikdy neodvolávali na akty, ktoré ich nahradili. 184 Pokial ide o smernicu 72/159, vedlajsí úcastníci konania sa obmedzujú na konstatovanie, ze clánky 8 a 14 "nebránia zlucitelnosti [projektu] a umoznujú neuplatnit usmernenia", avsak nevysvetlujú, a tým viac ani nepreukazujú, ako mala, alebo aspon mohla, Komisia rozhodnút inak oproti svojmu rozhodnutiu. Okrem toho sa uvedené ustanovenia netýkajú projektov novej pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, oznámených Komisii, s cielom preskúmat projekt, aký je predmetom rozhodnutia, podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Naopak, clánok 8 smernice 72/159 sa týka "selektívnych schém pomoci na rozvoj polnohospodárskych podnikov, zavedených clenskými státmi" [neoficiálny preklad] na úcely "podpory ich cinností a rozvoja za racionálnych podmienok" [neoficiálny preklad], za podmienok uvedených v clánkoch 1 az 10 tejto smernice. Clánok 14 tejto smernice sa týka "pomoci pri investíciách", ktorá je zakázaná alebo výnimocne povolená "pokial je poskytnutá v súlade s ustanoveniami clánkov [87 ES az 89 ES]" [neoficiálny preklad]. 185 Za týchto podmienok treba uplatnený dôvod zamietnut bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o jeho súvislosti s predmetom sporu. e) O návrhu, aby Súd prvého stupna "podporne odmietol uplatnenie nezákonných ustanovení v zmysle clánku 241 ES" 186 Tento návrh, ktorý treba posudzovat ako dôvod na podporu zalobných návrhov (uznesenie Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Schiocchet/Komisia, C-289/99 P, Zb. s. I-10279, bod 25), musí v súlade s clánkom 116 ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku obsahovat tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania. Abstraktné vyjadrenie, ktoré neobsahuje dostatocne jasné a presné údaje pre to, aby umoznovalo úcastníkom konania vyjadrit sa k nemu a Súdu prvého stupna vykonat preskúmanie, nesplna túto poziadavku (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 561, 588, a uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20). 187 V prejednávanej veci sa pritom vedlajsí úcastníci konania neodvolávajú na nezákonnost ziadneho aktu Spolocenstva. Najmä, hoci uvádzajú, ze cast ustanovení nariadenia c. 659/1999 je v rozpore so zásadou právnej istoty, neupresnujú, o ktoré ustanovenia ide, a okrem toho výslovne nepopierajú ich zákonnost. 188 Za týchto podmienok nesplna tento dôvod minimálne poziadavky na predlozenie stanovené rokovacím poriadkom, a preto ho treba zamietnut ako neprípustný bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o jeho súvislosti s predmetom sporu. 189 Kedze vsetky dôvody uvádzané na podporu návrhov na zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu boli zamietnuté, treba taktiez zamietnut tieto návrhy. B - O návrhoch na ciastocné zrusenie rozhodnutia v rozsahu, v akom neurcuje, ze pomoc je legálna do sumy 100 000 eur 1. Tvrdenia úcastníkov konania 190 Na podporu svojich návrhov na ciastocné zrusenie rozhodnutia sa vedlajsí úcastníci konania odvolávajú na jediný dôvod vychádzajúci z porusenia pravidla de minimis. 191 Komisia sa domnieva, ze tieto návrhy nepodporujú návrhy zalobcu vzhladom na to, ze návrhy zalobcu ziadajú zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu a nie ciastocné zrusenie rozhodnutia, a preto ich treba zamietnut ako neprípustné; ze dôvod na ich podporu nesúvisí s predmetom sporu, pretoze nemá ziadny vztah k zalobným dôvodom, na ktoré sa odvoláva zalobca, a preto ho treba tiez zamietnut ako neprípustný; ze tento dôvod je v kazdom prípade irelevantný, pretoze pravidlo de minimis nie je pouzitelné v prejednávanej veci. 192 Zalobca uvádzal na pojednávaní, ze návrhy vedlajsích úcastníkov konania vychádzajú z jeho vlastných návrhov a ze dôvod uplatnený vedlajsími úcastníkmi konania na podporu jeho návrhov nemení predmet sporu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 193 Z clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora a z clánku 116 ods. 4 rokovacieho poriadku vyplýva, ze vedlajsí úcastník konania síce nemôze predlozit návrhy, ktoré presahujú návrhy úcastníka konania, na podporu ktorého vstupuje do konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2000, BP Chemicals/Komisia, T-184/97, Zb. s. II-3145, bod 39), môze vsak ciastocne podporovat jeho návrhy. 194 V prejednávanej veci zalobca poziadal o zrusenie rozhodnutia v rozsahu, v akom toto vo svojom clánku 1 urcuje, ze projekt je nezlucitelný so spolocným trhom. Tým, ze vedlajsí úcastníci konania subsidiárne navrhujú zrusenie rozhodnutia v rozsahu, v akom neobmedzuje vyhlásenie nezlucitelnosti na pomoc rovnajúcu sa alebo vyssiu nez 100 000 eur, nepridávajú nové návrhy k návrhom zalobcu. Ich podporné návrhy smerujú totiz na ciastocnú podporu návrhov zalobcu, v súlade s clánkom 116 ods. 4 rokovacieho poriadku, a sú teda prípustné. 195 Dalej, ako bolo uvedené vyssie, clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora a clánok 116 ods. 4 rokovacieho poriadku priznávajú vedlajsiemu úcastníkovi konania právo uplatnovat samostatne nielen tvrdenia, ale aj zalobné dôvody, pod podmienkou, ze smerujú na podporu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania a neodlisujú sa úplne od návrhov, ktoré sú základom sporu medzi zalobcom a zalovaným, co by spôsobovalo zmenu predmetu sporu. 196 V prejednávanej veci zalobca uplatnil zalobný dôvod vychádzajúci v podstate z toho, ze projekt predpokladal nízke sumy pomoci, ktoré by neovplyvnili obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nezmenili by podmienky obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spolocným záujmom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (pozri body 81 az 90 vyssie). Vedlajsí úcastníci konania sa odvolávajú na zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia pravidla de minimis. 197 Pravidlo de minimis pritom uvádza podmienku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi podla clánku 87 ods. 1 ES a upresnuje spôsob, akým Komisia preskúmava túto podmienku stanovením zásady, ze pomoc nízkej sumy nemá výrazný vplyv na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Holandsko/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, body 3 a 25). 198 Dôvod uplatnený vedlajsími úcastníkmi konania súvisí s predmetom sporu, a je preto prípustný. 199 Pokial ide o vec samu, pravidlo de minimis sa nepouzije na pomoc poskytnutú podnikom vykonávajúcim cinnost v oblasti polnohospodárstva, ako to mimochodom uvádzajú usmernenia vo svojom bode 2.3 druhom odseku a vo svojom bode 3.2.5 písm. c) prvom odseku. V prejednávanej veci je pritom nepochybné, ze projekt predpokladal poskytnutie pomoci takýmto podnikom. Preto je odvolávanie sa na porusenie tohto pravidla bezvýznamné (rozsudky z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, bod 35, a Grécko/Komisia, uz citovaný v bode 102 vyssie, bod 74). 200 Uplatnený dôvod, ako aj návrhy na ciastocné zrusenie rozhodnutia treba zamietnut. 201 V dôsledku toho treba zalobu v celom rozsahu zamietnut. O trovách 202 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku môze byt rozhodnuté, ze vedlajsí úcastník iný ako clenský stát alebo institúcia znása vlastné trovy konania. 203 Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie, s výnimkou trov konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu vstupu vedlajsích úcastníkov do konania. Rovnako treba rozhodnút, ze vedlajsí úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania a kedze Komisia ziadala náhradu trov, aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu ich vstupu do konania. Z týchto dôvodov Súd prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Regione autonoma della Sardegna je povinný nahradit trovy konania, s výnimkou trov konania uvedených v bode 3 nizsie. 3. Confederazione italiana agricoltori della Sardegna, Federazione regionale coltivatori diretti della Sardegna a Federazione regionale degli agricoltori della Sardegna znásajú vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii z dôvodu ich vstupu do konania. Legal Tiili Meij Vilaras Forwood Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpj57Ui/L98338-4578TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXpj57Ui/L98338-4578TMP.html#Footref*