Spojené veci T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02 Bolloré SA a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh so samoprepisovacím papierom - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Dlzka trvania porusenia - Závaznost porusenia - Odstrasujúci úcinok zvýsenia pokuty - Pritazujúce okolnosti - Polahcujúce okolnosti - Oznámenie o spolupráci" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 26. apríla 2007 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Vylúcenie dôkazov neoznámených podniku adresátovi (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách -Porusenie práva na obhajobu - Podmienka (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Neuplatnitelnost clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach - Uplatnitelnost vseobecných zásad práva Spolocenstva (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 2) 5. Akty institúcií - Akty prijaté v rámci výkonu volnej úvahy - Dodrzanie záruk priznaných úcastníkovi správneho konania 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost - Pripísanie materskej spolocnosti - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Pouzitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 11) 8. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na protisútazných iniciatívach (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Pripísanie podniku (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie - Dôkazy, ktoré treba predlozit (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Zosúladený postup - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 12. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánky 17 a 19 ods. 1) 15. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy, ku ktorým mozno pristupovat ako k jedinému poruseniu (Clánok 81 ods. 1 ES) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 22. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 26. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 27. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 28. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 29. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty ako výmena za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5, a clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D, bod 2) 30. Konanie - Dôkazné prostriedky - Ziadost o predlozenie dokumentov (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánky 65 a 66 ods. 1) 1. V konaní, ktorým sa uplatnujú pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva na úcely umoznenia predmetným podnikom efektívne sa bránit proti výhradám vzneseným proti nim v oznámení o výhradách je Komisia povinná umoznit im prístup k celému vysetrovaciemu spisu, s výnimkou dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvá iných podnikov, iných dôverných informácií a interných dokumentov Komisie. Okrem toho právo podnikov a zdruzení podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva musí byt v rovnováhe so zárukou práva na prístup k spisu v celom rozsahu. Preto ak sa Komisia domnieva, ze urcité dokumenty jej vysetrovacieho spisu obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, musí vyhotovit alebo dat vyhotovit podnikom alebo zdruzeniam podnikov, od ktorých pochádzajú dotknuté dokumenty, nedôverné znenia týchto dokumentov. Ak vyhotovenie nedôverných znení vsetkých dokumentov je zjavne zlozité, musí dotknutým úcastníkom poskytnút dostatocne podrobný zoznam takýchto dôverných dokumentov, aby im umoznila posúdit moznost získania prístupu k niektorým z nich. (pozri body 45, 46) 2. Vzhladom na to, ze dokumenty neoznámené dotknutým úcastníkom v priebehu správneho konania v oblasti hsopodárskej sútaze nepredstavujú namietatelné dôkazné prostriedky, ak je zjavné, ze Komisia sa v konecnom rozhodnutí opierala o dokumenty, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise a neboli oznámené zalobcom, je opodstatnené neprijat uvedené dokumenty ako dôkazné prostriedky. Z toho vyplýva, ze ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takejto odpovedi, na preukázanie existencie porusenia v konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ods. 1 ES, ostatní úcastníci konania, ktorých sa týka toto konanie, musia byt vyzvaní, aby sa vyjadrili k takémuto dôkazu. (pozri body 56, 57) 3. Oznámenie o výhradách musí obsahovat zhrnutie výhrad v súhrne, ale dostatocne jasne, aby dotknuté subjekty vedeli, aké správanie im Komisia vytýka. Iba za tejto podmienky môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorá je mu zverená nariadeniami Spolocenstva a spocíva v poskytnutí vsetkých nevyhnutných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby im bolo umoznené úcinne sa bránit predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka nie je splnená, ked rozhodnutie pripisuje zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti z dôvodu jednak úcasti jeho dcérskej spolocnosti na karteli a jednak priamej úcasti materskej spolocnosti na cinnostiach kartelu, hoci oznámenie o výhradách neumoznuje materskej spolocnosti dozvediet sa o výhrade zalozenej na jej priamej úcasti na porusení ani o skutocnostiach nakoniec uvedených v rozhodnutí na podporu tejto výhrady. V kazdom prípade, aj ked rozhodnutie Komisie obsahuje nové skutkové alebo právne tvrdenia, o ktorých dotknuté podniky neboli vypocuté, konstatovaná vada by viedla k zruseniu rozhodnutia v tejto veci len vtedy, ak by dotknuté tvrdenia nemohli byt dostatocne právne odôvodnené na základe iných údajov uvedených v rozhodnutí, ku ktorým dotknuté podniky mohli uviest svoje stanovisko. Okrem toho, kedze urcité dôvody rozhodnutia sú samy spôsobilé ho právne dostatocne zdôvodnit, vady, ktorými mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú nijaký vplyv na jeho výrok. (pozri body 67, 71, 77, 79 - 81) 4. Hoci Komisia nie je súdnym orgánom v zmysle clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach a pokuty ulozené Komisiou nemajú trestnoprávny charakter, skutocnostou zostáva, ze Komisia je pocas správneho konania povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva. V kazdom prípade platí na jednej strane, ze hoci Komisia, ak to povazuje za potrebné, môze vyslúchat fyzické a právnické osoby, nemá právo predvolat svedkov proti zalovanému bez ich súhlasu, a na druhej strane, ze skutocnost, ze ustanovenia práva Spolocenstva o hospodárskej sútazi nestanovujú povinnost Komisie predvolat svedkov v prospech zalovaného, ktorých svedectvo bolo navrhnuté, nie je v rozpore s uvedenými zásadami. (pozri body 86, 87) 5. V prípade, ked institúcie Spolocenstva disponujú právomocou volnej úvahy s cielom plnit svoje funkcie, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost. Medzi týmito zárukami figuruje najmä povinnost príslusnej institúcie skúmat, starostlivo a nestranne, vsetky relevantné prvky daného prípadu. (pozri bod 92) 6. Okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo prisúdené materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost. V tejto súvislosti dôkaz týkajúci sa vlastníctva celého obchodného podielu v dcérskej spolocnosti, hoci je silným nepriamym dôkazom o tom, ze materská spolocnost skutocne má rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, sám osebe nestací nato, aby bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti. Doplnujúci dôkaz týkajúci sa miery úcasti zostáva nevyhnutný, ale mozno ho odvodit z jednotlivých nepriamych dôkazov. Tento doplnujúci dôkaz nemusí nevyhnutne spocívat v preukázaní existencie pokynov skutocne udelených materskou spolocnostou, aby sa dcérska spolocnost zúcastnila na protisútazných konaniach. (pozri body 131, 132) 7. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorej existenciu spochybnuje niekolko ostatných podnikov, takisto obvinených, nemozno povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom. Okrem toho vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. (pozri body 166, 167) 8. Na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli z právneho hladiska postacuje, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté protisútazné dohody bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Ak bola dokázaná úcast na týchto stretnutiach, úlohou uvedeného podniku je poskytnút dôkazy preukazujúce, ze jeho úcast na nich nemala protisútazný charakter a to tým, ze tento podnik oznámil svojim konkurentom, ze hoci sa zúcastnoval na stretnutiach, jeho názor bol odlisný. Dôvod, ktorý podporuje túto právnu zásadu je ten, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu totiz umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi. Navyse okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, ho nemôze zbavit zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil na karteli, pokial sa verejne nedistancoval od jeho obsahu. Pokial tento systém stretnutí mozno zahrnút do série snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný hospodársky ciel, teda narusenie riadneho vývoja cien na dotknutom trhu, bolo by neprirodzené rozdelit toto správanie, ktoré je charakteristické jedným cielom, na viacero samostatných porusení. (pozri body 188, 189, 196, 312, 360, 424) 9. Podnik, ktorý sa zúcastnil na mnohotvárnom porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je uskutocnenie porusenia ako celku, môze byt takisto zodpovedným za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia za celý cas jeho úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik vie o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze ho môze rozumne predpokladat a je pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. Len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací nato, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode, len pokial podnik, ked sa zúcastnuje na tejto dohode, vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody. (pozri body 207, 209, 236) 10. Pokial ide o hodnotenie dôkazov porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy nato, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu. Komisia je na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz predlozený Komisiou vsak nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celkovom posúdení tejto poziadavke. (pozri body 256 - 258) 11. Poziadavka samostatnosti politiky kazdého hospodárskeho subjektu, ktorá je vlastná ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, prísne bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámit takého konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa zamýsla, pokial predmetom alebo následkom týchto kontaktov je dosiahnutie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré by nezodpovedali bezným podmienkam relevantného trhu. V tejto súvislosti sa treba domnievat, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, ze podniky zúcastnujúce sa na dohode, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. (pozri bod 291) 12. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. Podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, teda nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti. (pozri body 376, 377) 13. Komisia nie je povinná, pokial uviedla vsetky skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozila svoj výpocet sumy pokút, spresnit v oznámení o výhradách spôsob, akým zohladnila kazdú z týchto okolností pri stanovovaní úrovne pokuty. Poskytnutie údajov týkajúcich sa úrovne predpokladaných pokút v case, ked podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by totiz znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom. V dôsledku toho Komisia nie je povinná v priebehu správneho konania oznámit dotknutým podnikom svoj úmysel pouzit novú metódu stanovenia sumy pokút. (pozri body 392, 403) 14. Pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obranu, nielen proti skonstatovaniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty. Z toho vyplýva, ze pokial ide o stanovenie sumy pokút, ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, práva na obranu dotknutých podnikov sú zarucené pred Komisiou prostredníctvom moznosti vyjadrit pripomienky k trvaniu, závaznosti a protisútaznému charakteru vytýkaných skutocností. Podniky okrem toho majú dodatocnú záruku, pokial ide o stanovenie sumy pokút, kedze Súd prvého stupna vykonáva pri rozhodovaní neobmedzenú právomoc a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17. (pozri body 397, 398) 15. Aj ked skutocnost, ze nejaký podnik sa nezúcastnil na vsetkých základných prvkoch kartelu, nie je podstatná pre stanovenie existencie porusenia, takáto skutocnost musí byt zohladnená pri posudzovaní závaznosti porusenia, prípadne pri stanovovaní pokuty. (pozri bod 429) 16. V rámci stanovovania sumy pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva sa posúdenie závaznosti porusenia musí uskutocnit najmä so zohladnením povahy obmedzení spôsobených hospodárskej sútazi. Porusenia pozostávajúce z urcenia cien a rozdelenia trhov musia byt povazované za obzvlást závazné, pretoze zahrnajú priamy zásah do podstaty hospodárskej sútaze na predmetnom trhu. Kvalifikácia porusenia ako velmi závazného vsak nepodlieha existencii rozdelenia trhov. Naopak, v prípade horizontálnych kartelov týkajúcich sa cenových kartelov alebo kvót rozdelenia trhov sa predpokladá, ze narusujú riadne fungovanie vnútorného trhu, a takáto kvalifikácia môze okrem toho byt pouzitá aj na iné postupy, ktoré môzu mat takýto úcinok. Z judikatúry ani z usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO totiz nevyplýva, ze by si kvalifikácia porusenia za velmi závazné vyzadovala kumuláciu viacerých týchto postupov. Horizontálny kartel týkajúci sa cien môze sám osebe predstavovat takéto porusenie, ak narusuje riadne fungovanie trhu. Okrem toho ani z judikatúry, ani z usmernení nevyplýva, ze nato, aby bolo porusenie povazované za velmi závazné, musí kartel obsahovat osobitné institucionalizované struktúry. (pozri body 434 - 437, 441) 17. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Uvedené usmernenia závaznost porusenia teda nespájajú priamo s jeho dopadom. Konkrétny dopad predstavuje jednu z okolností, od ktorých treba odhliadnut, ak ich nemozno merat. (pozri bod 447) 18. Samotná skutocnost, ze predmetný trh je v úpadku a ze niektoré podniky vykazujú stratu, nemôze prekázat uplatnovaniu kartelu ani clánku 81 ES. Okrem toho zlá situácia trhu nemôze implikovat neexistenciu dopadu kartelu. Dohodnuté zvýsenia cien môzu totiz umoznit kontrolovat alebo obmedzit znízenie cien, cím sa narusila hospodárska sútaz. Okrem toho Komisia nie je pri sankcionovaní porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva povinná povazovat zlý financný stav predmetného odvetvia za polahcujúcu okolnost a to, ze Komisia v predchádzajúcich veciach zohladnila hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, neznamená, ze musí nevyhnutne pokracovat v tejto praxi. Kartely totiz spravidla vznikajú v momente, ked sa v odvetví vyskytujú tazkosti. (pozri body 462, 663) 19. Ku kritériám posúdenia závaznosti porusenia mozno v závislosti od prípadu priradit objem a hodnotu tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodársku silu podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol mat na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení sumy pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neproporcionálnu dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia tak, aby stanovenie primeranej výsky pokuty nemohlo byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. (pozri bod 468) 20. Komisia nie je povinná pri urcovaní sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia vykonat výpocet pokuty na základe súm vychádzajúcich z obratu predmetných podnikov ani zabezpecit, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút, ku ktorým jej výpocet vedie, nepredstavovali vo vztahu k predmetným podnikom akékolvek rozlisovanie medzi nimi, pokial ide o ich celkový obrat alebo ich obrat na trhu predmetného výrobku. (pozri bod 484) 21. Ked Komisia rozdelí predmetné podniky do kategórií na úcely stanovenia sumy pokút, stanovenie prahov pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené. Kedze tieto okolnosti, cize obrat podniku pochádzajúci z predaja výrobku v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru a podiely na trhu, môzu poskytnút informáciu o význame podniku, môze ich Komisia v tejto súvislosti zohladnit. Pouzitie podielov na trhu spomedzi ostatných okolností na rozlisovanie medzi podnikmi by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, keby sa neuplatnilo na vsetky uvedené podniky. (pozri body 504, 507, 511) 22. Zohladnenie odstrasujúceho úcinku pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva pri stanovovaní východiskovej sumy je totiz integrálnou súcastou zvazovania pokút v závislosti od závaznosti porusenia. Komisia môze ulozit tazsie pokuty podniku, ktorého konanie na trhu, vzhladom na to, ze má rozhodujúce postavenie na trhu, malo väcsí dopad ako konanie iných podnikov, ktoré sa dopustili toho istého porusenia. Takýto spôsob výpoctu sumy pokuty zodpovedá najmä potrebe, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok. Zvýsenie pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze nie je nezlucitelné na odstrasujúce úcely s uplatnením oznámenia o neulození alebo znízení pokút, kedze tieto dve etapy sú zjavne rozdielne a simultánne uplatnenie týchto dvoch okolností nemozno povazovat za rozporuplné. Zvýsenie pokuty na odstrasujúce úcely totiz patrí do fázy výpoctu pokuty sankcionujúcej spáchané porusenie. Ked sa táto suma stanoví, cielom uplatnenia oznámenia o spolupráci je potom odmenit podniky, ktoré sa rozhodli spolupracovat s Komisiou. Skutocnost, ze sa podnik rozhodne spolupracovat na vysetrovaní s cielom dosiahnut znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, v rámci toho vôbec nezarucuje, ze v budúcnosti nebude páchat podobné porusenie. (pozri body 526, 540, 541) 23. V rámci stanovenia sumy pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva Komisia môze pristúpit k prvému zvýseniu východiskovej sumy pokuty z dôvodu významu podniku na trhu s predmetnými výrobkami a potom k druhému zvýseniu na odstrasujúce úcely na celkovú cinnost podniku alebo skupiny, do ktorej tento patrí, aby sa zohladnili jeho celkové zdroje. Tieto dve zvýsenia totiz nezohladnujú tie isté skutocnosti. (pozri body 535, 536) 24. Ak sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia sumy pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich, s cím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy pocas dlzky trvania ich úcasti na porusení. Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, pricom podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi. V súlade s týmito zásadami bod 2 usmernení prijatých Komisiou k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pod názvom "Pritazujúce okolnosti" uvádza demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej ciastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia". (pozri body 561, 622) 25. Hoci okolnosti uvedené v zozname v bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO patria medzi tie, ktoré Komisia môze zohladnit v danom prípade, nie je povinná priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu automaticky, len preto, lebo podnik uvádza skutocnosti, ktoré môzu znamenat existenciu takýchto okolností. Primeranost prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností sa musí posúdit z celkového hladiska, berúc do úvahy vsetky relevantné okolnosti. V prípade, ze v usmerneniach nie je uvedená povinnost, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené, Komisia si ponechala urcitú volnú úvahu posúdit celkovým spôsobom význam prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. (pozri body 602, 624) 26. Existencia hrozieb a nátlaku zo strany podniku nic nemení na skutocnosti a závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. Podnik, ktorý sa spolu s inými zúcastnuje na protisútazných cinnostiach môze radsej oznámit nátlak, ktorého bol objektom, príslusným orgánom a predlozit Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17, ako sa zúcastnit na karteli. To sa vztahuje na vsetky podniky, ktoré sú úcastníkmi kartelu bez toho, aby bolo potrebné rozlisovat medzi nimi v závislosti od stupna údajnej intenzity uvádzaného nátlaku. (pozri body 638, 639) 27. Skoncenie porusení po prvých zásahoch Komisie sa nachádza medzi polahcujúcimi okolnostami vymenovanými výslovne v bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Takisto, Komisia nemôze byt povinná vo vseobecnosti ani uznat pokracovanie porusenia za pritazujúcu okolnost, ani povazovat skoncenie porusenia za polahcujúcu okolnost. Okrem toho, ked dátum skoncenia porusenia predchádza prvým zásahom alebo setreniam Komisie, pri zohladnení dlzky trvania porusenia, by sa znízenie pokuty pri výpocte pokút na základe uz citovaných usmernení zdvojnásobilo. Jasným cielom tohto zohladnenia je prísnejsie potrestanie podnikov, ktoré porusujú pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze pocas dlhsieho obdobia, ako podnikov, ktoré ich porusujú len krátko. Znízenie výsky pokuty z toho dôvodu, ze podnik ukoncil protiprávne správanie este pred prvým setrením zo strany Komisie, by predstavovalo dvojité zvýhodnenie subjektov zodpovedných za krátke porusovanie predpisov. (pozri body 643 - 646) 28. Zo samotného znenia bodu B písm. b) oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov vyplýva, ze "prvý" podnik nemusí uviest vsetky okolnosti preukazujúce vsetky detaily fungovania kartelu, ale ze stací oznámit rozhodujúce skutkové okolnosti. Tento text najmä nevyzaduje, aby oznámené informácie boli samy osebe "dostatocné" na prípravu oznámenia o výhradách, alebo dokonca na prijatie konecného rozhodnutia konstatujúceho existenciu porusenia. Okrem toho z oznámenia o spolupráci totiz jasne vyplýva, ze pre uplatnenie bodov B a C je dôlezité to, ktorý podnik ako prvý poskytol rozhodujúce informácie, ale nie pre uplatnenie bodu D, ktorý vsak neodkazuje na ziadnu zlavu a nepriznáva ju za skorsiu spoluprácu jedného podniku oproti inému podniku. (pozri body 692, 697) 29. Znízenie pokuty z dôvodu spolupráce v správnom konaní je odôvodnené, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie konstatovat porusenie a prípadne ho skoncit. Komisia v tejto súvislosti disponuje volnou úvahou, ako to vyplýva zo znenia bodu D 2 oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov. Navyse, a to je podstatné, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany. Priznania s výhradami alebo podobnými vyhláseniami nezodpovedajú vsak skutocnej spolupráci a nemôzu ulahcit úlohu Komisie, pretoze si vyzadujú vysetrenie. To platí o to viac, ze tieto výhrady sa týkajú bodov ako dlzky trvania porusenia, predajných kvót, podielov na trhu alebo výmeny informácií. (pozri body 716, 717) 30. V priebehu konania pred súdom Spolocenstva sa vnútorné dokumenty Komisie týkajúce sa konania, ktorým sa uplatnujú pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva, neposkytujú zalobcom, s výnimkou toho, ak by si to vyzadovali výnimocné okolnosti daného prípadu, a na základe závazných nepriamych dôkazov, ktoré vsak musia poskytnút títo úcastníci konania. (pozri bod 736) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 26. apríla 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh so samoprepisovacím papierom - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Dlzka trvania porusenia - Závaznost porusenia - Zvýsenie pokuty na úcely odstrasenia - Pritazujúce okolnosti - Polahcujúce okolnosti - Oznámenie o spolupráci" V spojených veciach T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, Bolloré SA, so sídlom v Puteaux (Francúzsko), v zastúpení: R. Saint-Esteben a H. Calvet, advokáti, zalobca vo veci T-109/02, Arjo Wiggins Appleton Ltd, so sídlom v Basingstoku (Spojené královstvo), v zastúpení: F. Brunet, advokát, J. Temple Lang, solicitor, a J. Grierson, barrister, zalobca vo veci T-118/02, ktorého v konaní podporujú: Belgické královstvo, v zastúpení: A. Snoecx a M. Wimmer, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania vo veci T-118/02, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld GmbH, predtým Stora Carbonless Paper GmbH, so sídlom v Bielefelde (Nemecko), v zastúpení: I. van Bael, advokát, a A. Kmiecik, solicitor, zalobca vo veci T-122/02, Papierfabrik August Koehler AG, so sídlom v Oberkirchu (Nemecko), v zastúpení: I. Brinker a S. Hirsbrunner, advokáti, zalobca vo veci T-125/02, M-real Zanders GmbH, predtým Zanders Feinpapiere AG, so sídlom v Bergisch Gladbachu (Nemecko), v zastúpení: J. Burrichter a M. Wirtz, advokáti, zalobca vo veci T-126/02, Papeteries Mougeot SA, so sídlom v Laval-sur-Vologne (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne G. Barsi, J. Baumgartner a J.-P. Hordies, neskôr G. Barsi a J. Baumgartner, advokáti, zalobca vo veci T-128/02, Torraspapel, SA, so sídlom v Barcelone (Spanielsko), v zastúpení: O. Brouwer, F. Cantos a C. Schillemans, advokáti, zalobca vo veci T-129/02, Distribuidora Vizcaína de Papeles, SL, so sídlom v Deriu (Spanielsko), v zastúpení: E. Pérez Medrano a I. Delgado González, advokáti, zalobca vo veci T-132/02, Papelera Guipuzcoana de Zicuńaga, SA, so sídlom v Hernani (Spanielsko), v zastúpení: I. Quintana Aguirre, advokát, zalobca vo veci T-136/02, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: vo veciach T-109/02 a T-128/02 W. Mölls a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokát; vo veciach T-118/02 a T-129/02 W. Mölls a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. van der Woude, advokát; vo veci T-122/02 pôvodne R. Wainwright a W. Mölls, neskôr R. Wainwright a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia; vo veciach T-125/02 a T-126/02 W. Mölls a F. Castillo de la Torre, za právnej pomoci H.-J. Freund, advokát; vo veciach T-132/02 a T-136/02 W. Mölls a F. Castillo de la Torre, za právnej pomoci J. Rivas Andrés a J. Gutiérrez Gisbert, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z 20. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 - Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 115, 2004, s. 1), alebo subsidiárne, znízenie pokuty ulozenej zalobcom podla tohto rozhodnutia, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. (T-132/02 a T-136/02), 7. (T-109/02 a T-128/02), 14. (T-122/02), 16. (T-118/02 a T-129/02) a 21. júna 2005 (T-125/02 a T-126/02), vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Na jesen v roku 1996 zoskupenie papierenských spolocností Sappi, ktorého materskou spolocnostou je Sappi Ltd, poskytlo Komisii informácie a dokumenty, na základe ktorých Komisia nadobudla podozrenie, ze v tom období alebo v minulosti existoval tajný kartel týkajúci sa urcovania cien v odvetví samoprepisovacieho papiera, na ktorom sa Sappi zúcastnil ako výrobca. 2 Vzhladom na údaje, ktoré poskytlo Sappi, Komisia vykonala u niektorých výrobcov samoprepisovacieho papiera setrenia podla clánku 14 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 17 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Setrenia stanovené v clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 boli vykonané 18. a 19. februára 1997 v priestoroch Arjo Wiggins Belgium SA, Papeteries Mougeot SA (dalej len "Mougeot"), Torraspapel, SA, Sarriopapel y Celulosa, SA (dalej len "Sarrió") a Grupo Torras, SA. Navyse, od júla do decembra 1997 sa uskutocnili setrenia podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 17 v Sappi, Arjo Wiggins Appleton plc (dalej len "AWA"), Arjo Wiggins Europe Holdings Ltd, Arjo Wiggins SA a jeho dcérskej spolocnosti Guérimand SA, Mougeot, Torraspapel, Sarrió, Unipapel, Sociedade Comercial de Celulose e Papel L^da, Stora Carbonless Paper GmbH (dalej len "Stora"; predtým Stora-Feldmühle AG) a Papierfabrik August Koehler AG (dalej len "Koehler"). 3 V roku 1999 Komisia v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 poslala ziadosti o informácie aj podnikom AWA, Mougeot, Torraspapel, Cartiere Sottrici Binda SpA (dalej len "Binda"), Carrs Paper Ltd (dalej len "Carrs"), Distribuidora Vizcaína de Papeles, SL (dalej len "Divipa"), Ekman Iberica, SA (dalej len "Ekman"), Papelera Guipuzcoana de Zicuńaga, SA (dalej len "Zicuńaga"), Koehler, Stora, Zanders Feinpapier AG (dalej len "Zanders") a Copigraph SA. V týchto ziadostiach vyzvala dotknuté podniky, aby poskytli údaje o svojich oznámeniach o zvýsení cien, objeme predaja, klientoch, obrate a stretnutiach s konkurentmi. 4 Vo svojej odpovedi na ziadost o informácie AWA, Stora a Copigraph uznali svoju úcast na mnohostranných rokovaniach kartelu, ktoré sa uskutocnili medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera. Tieto podniky poskytli Komisii rôzne dokumenty a informácie. 5 Mougeot sa 14. apríla 1999 obrátil na Komisiu s tvrdením, ze je pripravený spolupracovat pri setrení podla oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Mougeot uznal existenciu kartelu, ktorého cielom bolo urcovanie cien samoprepisovacieho papiera, a poskytol Komisii informácie o struktúre kartelu a najmä o rôznych stretnutiach, na ktorých sa zúcastnili jeho zástupcovia. 6 Dna 26. júla 2000 Komisia zacala v tejto veci konanie a prijala oznámenie o výhradách (dalej len "OV"), ktoré poslala 17 podnikom, medzi nimi AWA, Bolloré SA, a jeho dcérskej spolocnosti Copigraph, Carrs, Zicuńaga, Divipa, Mitsubishi HiTech Paper Bielefeld GmbH (dalej len "MHTP"), predtým Stora, Mougeot, Koehler, Sappi, Torraspapel a Zanders. Tieto podniky mali prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie vo forme kópie na CD-ROM-e, ktorá im bola zaslaná 1. augusta 2000. 7 Vsetky podniky, ktorým bolo dorucené OV, okrem Binda, International Paper a Mitsubishi Paper Mills Ltd, predlozili svoje písomné pripomienky ako odpoved na zalobné dôvody Komisie. 8 Úcastníci konania boli vypocutí 8. a 9. marca 2001. 9 Po konzultácii s poradným výborom k restriktívnym postupom a dominantnému postaveniu a vzhladom na záverecnú správu vysetrovatela Komisia 20. decembra 2001 prijala rozhodnutie 2004/337/CE týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/E-1/36.212 - Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 115, 2004, s. 1, dalej len "rozhodnutie"). 10 Komisia v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia konstatuje, ze jedenást podnikov tým, ze sa zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch v odvetví samoprepisovacieho papiera, porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP. 11 V clánku 1 druhom odseku rozhodnutia Komisia konstatuje, ze AWA, Bolloré, MHTP, Koehler, Sappi, Torraspapel a Zanders sa zúcastnili na porusení od januára 1992 do septembra 1995, Carrs od januára 1993 do septembra 1995, Divipa od marca 1992 do januára 1995, Zicuńaga od októbra 1993 do januára 1995 a Mougeot od mája 1992 do septembra 1995. 12 V clánku 2 rozhodnutia je podnikom uvedeným v clánku 1 nariadené, aby ukoncili porusovanie, ktorého sa tento clánok týka, ak tak doteraz neurobili, a aby sa pri svojich cinnostiach týkajúcich sa samoprepisovacieho papiera zdrzali akejkolvek dohody alebo zosúladeného postupu, ktoré by mohli mat rovnaký alebo podobný úcinok ako porusovanie. 13 Podla clánku 3 prvého odseku rozhodnutia boli dotknutým podnikom ulozené tieto pokuty: - AWA: 184,27 milióna eur, - Bolloré: 22,68 milióna eur, - Carrs: 1,57 milióna eur, - Divipa: 1,75 milióna eur, - MHTP: 21,24 milióna eur, - Zicuńaga: 1,54 milióna eur, - Mougeot: 3,64 milióna eur, - Koehler: 33,07 milióna eur, - Sappi Ltd: 0 eur, - Torraspapel: 14,17 milióna eur, - Zanders: 29,76 milióna eur. 14 Podla clánku 3 druhého odseku rozhodnutia sú pokuty splatné v lehote troch mesiacov od dorucenia rozhodnutia. Clánok 3 tretí odsek rozhodnutia stanovuje, ze po uplynutí tejto lehoty sa uvedená suma automaticky zvysuje o úroky vypocítané na základe úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou na hlavné refinancné operácie k 1. decembru 2001 zvýsenej o 3,5 percentuálneho bodu, cize o 6,77 %. 15 Adresátmi pokút je jedenást podnikov uvedených v clánkoch 1 a 2 rozhodnutia. 16 Z rozhodnutia (odôvodnenie c. 77) vyplýva, ze úcastníci kartelu spolocne prijali celkový protisútazný plán, ktorého cielom bolo najmä zlepsenie ziskovosti úcastníkov prostredníctvom kolektívneho zvýsenia cien. Podla rozhodnutia hlavným cielom kartelu v rámci celkového plánu bola dohoda o zvýsení cien a o programe, podla ktorého sa toto zvýsenie uskutocní. 17 Na tento úcel boli zorganizované stretnutia na vseobecnej, vnútrostátnej alebo miestnej úrovni. Podla odôvodnenia c. 89 rozhodnutia po stretnutiach kartelu na vseobecnej úrovni nasledovala séria vnútrostátnych alebo miestnych stretnutí, ktorých cielom bolo zabezpecit na vsetkých trhoch zavedenie zvýsenia cien dohodnutého na stretnutiach na vseobecnej úrovni. Na týchto stretnutiach si úcastníci vymienali podrobné a individuálne informácie o svojich cenách a objemoch predaja (odôvodnenie c. 97). Na niektorých vnútrostátnych stretnutiach kartelu boli na zabezpecenie uplatnenia dohodnutého zvýsenia cien kazdému úcastníkovi pridelené predajné kvóty a pre kazdého z nich stanovené podiely na trhu (odôvodnenie c. 81). 18 Komisia sa domnievala, ze vsetky hlavné subjekty v rámci EHP sa zúcastnili na zakladajúcich dohodách kartelu, ktoré boli uzavreté, spravované a uplatnované na vysokej úrovni v hierarchii kazdého zúcastneného podniku. Zavedenie tohto druhu kartelu uz podla svojho charakteru automaticky znamenalo závazné porusenie hospodárskej sútaze (odôvodnenie c. 377). Vzhladom na povahu skúmaného správania, jeho konkrétny dopad na trh so samoprepisovacím papierom a skutocnost, ze sa týkalo celého spolocného trhu a po vzniku EHP aj celého tohto priestoru, Komisia zastávala názor, ze podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené, sa dopustili velmi závazného porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP (odôvodnenie c. 404). 19 Na urcenie východiskovej sumy pokuty podla závaznosti porusenia Komisia zaradila dotknuté podniky do piatich kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu (odôvodnenia c. 406 az 409). Na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku pokuty následne zvýsila o 100 % východiskovú sumu pokuty stanovenú pre AWA, Bolloré a Sappi (odôvodnenia c. 410 az 412). Komisia potom na stanovenie základnej ciastky ulozených pokút zohladnila dlzku porusovania zo strany kazdého podniku (odôvodnenia c. 413 az 417). 20 Z dôvodu pritazujúcich okolností Komisia zvýsila základnú ciastku pokuty ulozenej AWA o 50 % vzhladom na jeho vedúcu úlohu (odôvodnenia c. 418 az 424). Komisia v tomto prípade neuznala ziadnu polahcujúcu okolnost. 21 Komisia prispôsobila konecné sumy s prihliadnutím na ustanovenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (odôvodnenie c. 434), potom uplatnila oznámenie o spolupráci, ktoré odôvodnovalo znízenie sumy pokút o 50 % pre Mougeot, 35 % pre AWA, 20 % pre "Bolloré (Copigraph)" a 10 % pre Carrs, MHTP a Zanders (odôvodnenia c. 435 az 458). Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Samostatnými návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna od 11. do 18. apríla 2002 podniky Bolloré (T-109/02), AWA (T-118/02), MHTP (T-122/02), Koehler (T-125/02), Zanders (T-126/02), Mougeot (T-128/02), Torraspapel (T-129/02), Divipa (T-132/02) a Zicuńaga (T-136/02) podali zaloby, na základe ktorých sa zacali konania v týchto veciach. 23 Bolloré navrhuje, aby Súd prvého stupna: - v prvom rade zrusil clánky 1, 2 a 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú tohto podniku, - subsidiárne podstatne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 AWA navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil pokutu alebo subsidiárne podstatne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená na základe tohto rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - prijal vsetky ostatné opatrenia, ktoré povazuje za potrebné. 25 Belgické královstvo, ktoré vstúpilo do konania na podporu návrhov AWA, navrhuje, aby Súd prvého stupna podstatne znízil sumu pokuty, ktorá bola ulozená tomuto podniku. 26 MHTP navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom z neho vyplýva, ze tento podnik sa zúcastnil na porusovaní pred 1. januárom 1993, - znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Koehler navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 28 Zanders navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 rozhodnutia, ktorý tomuto podniku ukladá pokutu vo výske 29,76 milióna eur, - subsidiárne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Mougeot navrhuje, aby Súd prvého stupna: - v prvom rade zrusil rozhodnutie, - subsidiárne podstatne znízil sumu pokuty ulozenej Komisiou, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Torraspapel navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze zalobca sa v období od 1. januára 1992 do septembra 1993 dopustil porusenia clánku 81 ods. 1 ES, a následne znízil pokutu, - podstatne znízil pokutu ulozenú zalobcovi v clánku 3 rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane poplatkov a úrokov spojených so zriadením bankovej záruky alebo úplným alebo ciastocným zaplatením pokuty. 31 Divipa navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom uvádza okrem jeho úcasti na karteli týkajúcom sa spanielskeho trhu aj jeho úcast na karteli pokrývajúcom trh EHP v celom rozsahu, a subsidiárne znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená týmto rozhodnutím, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Zicuńaga navrhuje, aby Súd prvého stupna: - v prvom rade zrusil clánky 1, 3 a 4 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týkajú, - subsidiárne znízil sumu pokuty ulozenej Komisiou takto: - zrusit zvýsenie pokuty o 10 % z dôvodu, ze jeho úcast na porusení nepresahovala jeden rok, - podstatne, najmenej o 60 %, znízit základnú ciastku pokuty z dôvodu existencie polahcujúcich okolností, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 V kazdej z uvedených vecí Komisia navrhuje zamietnut zalobu a zaviazat zalobcu na náhradu trov konania. 34 Vo veciach T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-128/02, T-132/02 a T-136/02 Súd prvého stupna polozil písomné otázky, na ktoré dotknutí úcastníci odpovedali v stanovenej lehote. 35 Listom zo 14. júna 2005, ktorý obsahoval pripomienky k správe z pojednávania, zalobca vo veci T-126/02 oznámil Súdu prvého stupna zmenu svojho obchodného mena zo Zanders Feinpapiere AG na M-real Zanders GmbH (dalej tiez "Zanders") a takisto právnej formy. 36 Prednesy a odpovede úcastníkov na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté oddelene na pojednávaniach, ktoré sa uskutocnili 2., 7., 14., 16. a 21. júna 2005. 37 Kedze Súd prvého stupna na pojednávaní v kazdej veci vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k prípadnému spojeniu vsetkých vecí na úcely vyhlásenia rozsudku, a tí nevzniesli námietky, Súd prvého stupna sa domnieva, ze v súlade s clánkom 50 svojho rokovacieho poriadku je vhodné spojit predmetné veci na úcely vyhlásenia rozsudku. Právny stav 38 Zalobcovia navrhujú zrusenie rozhodnutia a/alebo zrusenie alebo znízenie pokuty. I - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu rozhodnutia 39 Zalobcovia v jednotlivých prípadoch navrhujú zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu alebo urcitých ustanovení rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Tieto návrhy na zrusenie spocívajú na procesných zalobných dôvodoch spojených s priebehom správneho konania a na zalobných dôvodoch vo veci samej, ktoré sa týkajú vyjadrení a posúdení Komisie vzhladom na úcast urcitých podnikov na porusení. A - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa priebehu správneho konania 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý, ktoré vyplýva z toho, ze v priebehu správneho konania neboli sprístupnené dokumenty, ktoré Komisia oznacila za dôverné a) Tvrdenia úcastníkov konania 40 Zicuńaga tvrdí, ze vyplýva tak z právnej náuky, ako aj z clánku 19 nariadenia c. 17, ze úplný prístup k vysetrovaciemu spisu predstavuje procesnú záruku urcenú na zabezpecenie skutocného výkonu práva na obranu, najmä práva byt vypocutý. Zdôraznuje, ze táto záruka má dotknutému úcastníkovi umoznit nielen vzniest námietky voci obvinujúcim dokumentom uvedeným Komisiou, ale aj prístup k oslobodzujúcim dokumentom, ktoré môzu byt uzitocné na jeho obranu. 41 Pokial ide o dôverné dokumenty, podla neho je úlohou Komisie zosúladit legitímny záujem dotknutého podniku vzhladom na dôvernost na jednej strane s právom na obranu na strane druhej. V kazdom prípade Komisia sa pri konecnom rozhodnutí nemohla opierat o dokumenty, ku ktorým obvinený nemal moznost predlozit svoje stanovisko. Odmietnutie Komisie sprístupnit dokument v správnom konaní okrem toho predstavuje porusenie práva na obranu, kedze je mozné, ze správne konanie mohlo viest k inému výsledku v prípade poskytnutia dokumentu dotknutej osobe. Podla podniku Zicuńaga z toho vyplýva, ze nesprístupnenie dokumentov oznacených Komisiou za dôverné porusilo práva zalobcu na obranu. 42 Komisia zdôraznuje, ze vysetrovanie, ktoré uskutocnila, respektuje vsetky vyzadované záruky a neporusuje ziadnu právnu zásadu. Okrem toho sa domnieva, ze vzhladom na to, ze Zicuńaga nespresnil, o ktoré obvinujúce dokumenty Komisie ide, jeho tvrdenie je neprípustné. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 43 Je vhodné zdôraznit nejednoznacnost argumentácie podniku Zicuńaga. Oznacenie sporného zalobného dôvodu ("Porusenie práva byt vypocutý. Neposkytnutie obvinujúcich dokumentov") naznacuje, ze zalobca vzniesol námietky len proti skutocnosti, ze Komisia v priebehu správneho konania neposkytla dokumenty, ktoré slúzili ako podklad obvinenia v rozhodnutí. Z ostatných castí zaloby vyplýva, ze zalobca tiez uvádza, ze pocas uvedeného konania neboli poskytnuté dokumenty, ktoré údajne mohli obsahovat oslobodzujúce dôkazy. 44 Kedze Zicuńaga má v úmysle uviest skutocnost, ze Komisia v priebehu správneho konania neposkytla dokumenty údajne pouzité ako podklad obvinenia v rozhodnutí, je vhodné pripomenút, ako uvádza Komisia vo svojich záznamoch, ze Zicuńaga neuvádza nijaký dokument tohto druhu. Vzhladom na to, ze tvrdenie zalobcu nie je nicím podopreté, je potrebné ho v tomto rozsahu zamietnut. 45 Pokial ide o kritiku, ktorej Zicuńaga podrobuje skutocnost, ze mu Komisia pocas správneho konania odmietla prístup k dokumentom, ktoré mali údajne slúzit na jeho obranu, pretoze mohli obsahovat oslobodzujúce dôkazy, treba pripomenút, ze podla judikatúry na úcely umoznenia predmetným podnikom efektívne sa bránit proti výhradám vzneseným proti nim v OV je Komisia povinná umoznit im prístup k celému vysetrovaciemu spisu, s výnimkou dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvá iných podnikov, iných dôverných informácií a interných dokumentov Komisie (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 170, a tam citovaná judikatúra). 46 Okrem toho právo podnikov a zdruzení podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva musí byt v rovnováhe so zárukou práva na prístup k spisu v celom rozsahu. Preto ak sa Komisia domnieva, ze urcité dokumenty jej vysetrovacieho spisu obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, musí vyhotovit alebo dat vyhotovit podnikom alebo zduzeniam podnikov, od ktorých pochádzajú dotknuté dokumenty, nedôverné znenia týchto dokumentov. Ak vyhotovenie nedôverných znení vsetkých dokumentov je zjavne zlozité, musí dotknutým úcastníkom poskytnút dostatocne podrobný zoznam takýchto dôverných dokumentov, aby im umoznila posúdit moznost získania prístupu k niektorým z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, body 88 az 94). 47 V predmetnej veci zo záznamov podniku Zicuńaga vyplýva, ze tento podnik zdôraznuje najmä skutocnost, ze mu Komisia odmietla prístup k podrobným informáciám uvedeným v odôvodnení c. 288 rozhodnutia, ktoré sa týkali predaja uskutocneného obvinenými podnikmi, medzi nimi aj podnikom Zicuńaga, v krajinách na území EHP pocas referencného obdobia kartelu. Podla tohto podniku uvedené informácie pravdepodobne obsahovali dôkazy, ktoré by mu umoznili preukázat, ze neuplatnoval cenovú politiku zosúladenú s európskymi výrobcami samoprepisovacieho papiera. 48 V tomto ohlade zoznam základných dokumentov spisu vo veci T-136/02 poskytnutý Komisiou v odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna preukazuje, ze Komisia pocas správneho konania sprístupnila úcastníkom nedôverné znenie dokumentov, ktoré zodpovedalo informáciám uvedeným v odôvodnení c. 288, kedze tieto dokumenty boli oznacené za nesprístupnitelné. Zicuńaga teda mohol posúdit moznost vyziadat si prístup k urcitým dokumentom. 49 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze v konaní o konstatovaní porusenia clánku 81 ES Komisia nie je povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit dokumenty, ktoré sa nenachádzajú v jej vysetrovacom spise a ktoré nemá v úmysle pouzit na obvinenie dotknutých úcastníkov v konecnom rozhodnutí. Úcastník, ktorý sa pocas správneho konania dozvie, ze Komisia disponuje dokumentmi, ktoré by mohli byt uzitocné na jeho obranu, je povinný predlozit institúcii výslovnú ziadost o prístup k týmto dokumentom. Nekonanie takýmto spôsobom pocas správneho konania má z tohto hladiska za následok neúspech prípadnej zaloby o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, Dalej len "rozsudok Ciment", bod 383). 50 Zicuńaga vsak v priebehu správneho konania nepodal nijakú formálnu ziadost o prístup k dôvernému zneniu uvedených dokumentov. Ak totiz vo svojej odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna zdôraznuje písomnú ziadost o prístup k týmto informáciám a uvádza písomné zamietnutie tejto ziadosti Komisiou, je nutné konstatovat, ze táto ziadost pochádza z 3. apríla 2002, teda z obdobia po ukoncení správneho konania a po prijatí rozhodnutia. Skutocnost, ze Zicuńaga nepodal túto ziadost pocas správneho konania, má za následok, ze jeho právo podat takúto ziadost v rámci zaloby o neplatnost je premlcané. 51 Preto je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod, ktorý uviedol Zicuńaga. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu z dôvodu neposkytnutia dokumentov, ktoré neboli zahrnuté vo vysetrovacom spise poskytnutom na CD-ROM-e a) Tvrdenia úcastníkov konania 52 Koehler vytýka Komisii, ze mu neumoznila prístup k urcitým dokumentom, ktoré neboli súcastou vysetrovacieho spisu doruceného na CD-ROM-e adresátom OV 1. augusta 2000. Uvádza najmä odpovede na OV uvedené ostatnými jeho adresátmi, ako aj prílohy k týmto odpovediam, najmä znaleckú správu uvedenú v poznámke pod ciarou c. 365 rozhodnutia, ktoré poslal AWA Komisii. Koehler tvrdí, ze pocetné odvolania na odpovede na OV uvedené v rozhodnutí potvrdzujú, ze Komisia sa opierala o tieto odpovede pri analýze skutocností a výpocte pokút. Tento podnik dodáva, ze odpoved Mougeotu na OV preukazuje, ze spis zjavne obsahoval aj informácie, ktoré mohli byt pouzité na jeho obranu. 53 Komisia odpovedá, ze hoci je pravda, ze sa môze opierat len o skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté podniky mali moznost vyjadrit, odpovede na OV nie sú súcastou vysetrovacieho spisu, ku ktorému bol umoznený prístup. Správne konanie je potrebné povazovat za uzavreté po prijatí odpovedí a nemohlo pokracovat bez obmedzenia, kým kazdý podnik neprijme stanovisko k pripomienkam iných podnikov. Koehler neuviedol obvinujúci údaj, na ktorom Komisia podla neho zalozila výhradu proti nemu bez toho, aby sa uvedený podnik mohol v tomto ohlade vyjadrit. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 54 Argumentáciu podniku Koehler mozno vnímat v tom zmysle, ze zahrna dva aspekty. Na jednej strane urcité dokumenty, ktoré sa nenachádzajú vo vysetrovacom spise, ku ktorému mal prístup, Komisia pouzila ako obvinujúce údaje v rozhodnutí bez toho, aby mal Koehler k nim prístup pocas správneho konania a mohol sa v tomto ohlade vyjadrit. Na druhej strane Komisia podniku Koehler neposkytla dokumenty, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise, ku ktorému mal prístup a ktoré mohli obsahovat oslobodzujúce údaje. Tieto dve zálezitosti je potrebné preskúmat oddelene. 55 Na prvom mieste, pokial ide o nesprístupnenie údajne obvinujúcich údajov neuvedených vo vysetrovacom spise, ku ktorému mal Koehler prístup, je vhodné najskôr pripomenút, ze dokument mozno povazovat za obvinujúci dokument voci zalobcovi len vtedy, ak ho Komisia pouzije pri konstatovaní porusenia, na ktorom sa tento zalobca zúcastnil (rozsudok Ciment, bod 284). 56 Vzhladom na to, ze dokumenty neoznámené dotknutým úcastníkom v priebehu správneho konania nepredstavujú namietatelné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, body 55 a 56, a ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, body 34 a 35), ak je zjavné, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí opierala o dokumenty, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise a neboli oznámené zalobcom, je opodstatnené neprijat uvedené dokumenty ako dôkazné prostriedky (rozsudok Ciment, bod 382; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30; rozsudky Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 57, a ICI/Komisia, uz citovaný, bod 36). 57 Z toho vyplýva, ze ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takejto odpovedi, na preukázanie existencie porusenia v konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ods. 1 ES, ostatní úcastníci konania, ktorých sa týka toto konanie, musia byt vyzvaní, aby sa vyjadrili k takémuto dôkazu (pozri v tomto zmysle rozsudky AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 21, Shell/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 55, a ICI/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 34). 58 V predmetnej veci zalobca vo vseobecnosti potvrdzuje vo svojej zalobe, ze "vzhladom na mnohé odvolania v poznámkach pod ciarou nemozno pochybovat o tom, ze Komisia pouzila pripomienky ostatných úcastníkov konania na podporu tak svojho opisu skutocností, ako aj výpoctu výsky pokuty". Toto vseobecné potvrdenie vsak neumoznuje urcit, ktoré konkrétne dokumenty boli v rozhodnutí vyuzité ako údaje na obvinenie podniku Koehler. Na pojednávaní Koehler nakoniec pripustil, ze neexistoval nijaký obvinujúci dokument, ku ktorému by nemal prístup. 59 Na druhom mieste, pokial ide o neposkytnutie údajných oslobodzujúcich údajov neobsiahnutých vo vysetrovacom spise, ku ktorému mal prístup, Koehler uvádza odpovede ostatných adresátov OV na toto oznámenie, ako aj prílohy k týmto odpovediam. Nepreukázal vsak, ze výslovne poziadal Komisiu o oznámenie týchto údajov; na pojednávaní dokonca pripustil, ze nepodal ziadost o prístup k týmto dokumentom. Koehler teda nie je oprávnený namietat na Súde prvého stupna, ze nemal prístup k uvedeným dokumentom (pozri v tomto zmysle rozsudok Ciment, bod 383; pozri tiez bod 49 vyssie). 60 Navyse Koehler nepreukázal, ze ak by bol mal prístup k odpovediam na OV, ktoré uviedli ostatní adresáti tohto oznámenia, a k prílohám k týmto odpovediam, mohol by uviest tvrdenia, ktoré by ovplyvnili výsledok rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1980, Distillers/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 1990, Kobor/Komisia, T-7/90, Zb. s. II-721, bod 30). 61 Najprv, pokial ide o znaleckú správu, ktorú AWA uviedol v prílohe k svojej odpovedi na OV, kedze cielom odvolania podniku Koehler na túto správu je identifikovat dokument neobsiahnutý vo vysetrovacom spise, ku ktorému mal prístup a ktorý mohol byt uzitocný na jeho obranu, z rozhodnutia (odôvodnenia c. 390, 392 a 396) vyplýva, ze Komisia výslovne odmietla tvrdenia týkajúce sa údajnej neexistencie konkrétneho dopadu porusenia na trh, ktoré AWA uviedol na základe tejto správy pocas správneho konania. Preto tvrdenie, ktoré predniesol Koehler, zalozené na skutocnosti, ze neexistencia prístupu k tejto správe pocas správneho konania poskodzuje jeho obranu, nemozno uznat. 62 Dalej, pokial ide o odpoved Mougeotu na OV, Koehler vo svojej replike tvrdí, ze uvedená odpoved preukazuje, ze spis zjavne obsahoval informácie uzitocné na jeho obranu. V tomto ohlade sa odvoláva na cast odpovede uvedenú v odôvodnení c. 293 rozhodnutia, v ktorej Mougeot, odvolávajúc sa na predchádzajúce vyhlásenie Komisie, uvádza, ze "OV nepreukazuje, ze stretnutia AEMCP [Association of European Manufacturers of Carbonless Paper] slúzili ako rámec tajných stretnutí pred restrukturalizáciou zdruzenia v roku 1993" [neoficiálny preklad]. V kazdom prípade Komisia v odôvodnení c. 295 rozhodnutia výslovne odmieta toto tvrdenie, uvádzajúc, ze spojené vyhlásenia podnikov Sappi, Mougeot a AWA preukazujú, ze stretnutia kartelu na vseobecnej úrovni sa zacali najneskôr v roku 1992. Odvolávajúc sa na odôvodnenia c. 112 a 113 rozhodnutia, dodáva, ze dôkazy, ktoré poskytol Sappi, potvrdzujú, ze v rámci stretnutí Zdruzenia európskych výrobcov samoprepisovacieho papiera (AEMCP) alebo stretnutí, ktoré sa uskutocnili v rámci nich pred septembrom 1993, existoval tajný dohovor. Cast odpovede Mougeotu na OV, ktorú Koehler cituje, teda na rozdiel od tvrdení tohto podniku nepotvrdzuje, ze odpovede na OV a k nim pripojené dokumenty by podniku Koehler umoznili získat tvrdenia, ktoré by mohli viest k inému záveru správneho konania. 63 Vzhladom na predchádzajúce tvrdenia je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a zásady kontradiktórnosti, ktorý vyplýva z nesúladu medzi OV a rozhodnutím a) Tvrdenia úcastníkov konania 64 Bolloré uvádza, ze Komisia uviedla v OV jeho úcast na porusení len z dôvodu jeho zodpovednosti ako materskej spolocnosti za osobitné konanie dcérskej spolocnosti Copigraph. Na druhej strane rozhodnutie obsahuje novú výhradu týkajúcu sa tohto podniku, zalozenú na jeho osobnej a samostatnej úcasti na karteli. Podla zalobcu tým, ze mu Komisia neponúkla moznost zaujat stanovisko k tejto výhrade pocas správneho konania, porusila jeho právo na obranu. 65 Komisia popiera, ze podnik Bolloré je v rozhodnutí povazovaný za osobne zúcastneného na porusení. Zalobcovi bolo pripísané konanie jeho dcérskej spolocnosti z dôvodu, ze tá predstavovala spolu s ním jeden podnik. Tento zalobný dôvod preto mozno uznat len vtedy, ak je mozné preukázat, ze pripísanie porusenia zalobcovi z tohto dôvodu nebolo uvedené v OV, alebo ak bolo preukázané, ze Komisia v rozhodnutí zalozila svoje posúdenie na skutocnostiach, ku ktorým Bolloré nemohol zaujat stanovisko v konaní pred podaním zaloby. Vo veci samej to tak vsak nebolo. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 66 V tejto veci je potrebné pripomenút, ze respektovanie práva na obranu, predstavujúceho základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorú treba zabezpecit za kazdých okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj v prípade ak ide o správne konanie, vyzaduje, aby dotknutý podnik mohol v stádiu správneho konania uzitocne vyjadrit svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností, ktoré uvádza Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 32, a citovaná judikatúra). 67 Podla judikatúry musí OV obsahovat zhrnutie výhrad v súhrne, ale dostatocne jasne, aby dotknuté subjekty vedeli, aké správanie im Komisia vytýka. Iba za tejto podmienky môze OV splnat funkciu, ktorá je mu zverená nariadeniami Spolocenstva a spocíva v poskytnutí vsetkých nevyhnutných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby im bolo umoznené úcinne sa bránit pred tým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 42, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63). 68 Okrem toho, porusenie práva na obranu pocas správneho konania treba posudzovat vo svetle výhrad, ktoré Komisia uviedla v OV a rozhodnutí (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, bod 70, a Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 60). Za týchto podmienok konstatovanie porusenia práva na obranu predpokladá, ze výhradu, o ktorej podnik tvrdí, ze mu nebola vytýkaná v OV, Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí. 69 Vzhladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcich troch bodoch je v tejto veci potrebné najskôr preskúmat, na akom základe Komisia v rozhodnutí usúdila, ze Bolloré je zodpovedný za porusenie. Relevantné informácie sa nachádzajú v odôvodneniach c. 353 az 356 rozhodnutia [cast II (Právne posúdenie), bod 2.3 (zodpovednost za porusenie 2) (Copigraph a Bolloré)]. 70 Uvedené odôvodnenia znejú takto: "353 Copigraph, pocas porusovania dcérska spolocnost so 100 %-nou úcastou [Bolloré] (predtým Bolloré Technologies SA), bol odkúpený AWA v novembri 1998. Copigraph ukoncil svoju cinnost 2. februára 2000, s úcinnostou od 30. decembra 2000. Bolloré sa domnieva, ze mu nemozno pripísat zodpovednost za správanie Copigraphu, kedze tento bol hospodársky úplne samostatný. Podla Bolloré táto samostatnost vyplýva z nasledujúcich faktorov: riadiace orgány Copigraphu a Bolloré boli úplne odlisné, Copigraph mal vlastnú infrastruktúru a jeho obchodná politika bola nezávislá, pretoze získaval asi 35 % svojich potrieb v oblasti surovín mimo zoskupenia Bolloré, najmä od jedného jeho konkurenta. 354 Copigraph bol súcastou oddelenia Bolloré ,Zvlástny papier` a vtedajsí riaditel tohto oddelenia [pán V.] bol zároven generálnym riaditelom Copigraphu. Okrem toho vtedajsí obchodný riaditel Copigraphu [pán J. B.] zastával tiez funkciu v predaji v papierni v Thonone od roku 1994. [Bolloré] teda musel byt informovaný o úcasti svojej dcérskej spolocnosti na karteli. 355 Existujú tiez dôkazy preukazujúce, ze materská spolocnost [Bolloré] sa priamo podielala na cinnosti kartelu. Bolloré bol clenom AEMCP, ktorého oficiálne stretnutia slúzili od januára 1992 do septembra 1993 tiez ako stretnutia kartelu. Týchto stretnutí sa tiez zúcastnoval zástupca Bolloré [pán V.] vedúci oddelenia ,Zvlástny papier` a obchodný riaditel Copigraphu. Posledný uvedený sa tiez zúcastnil na stretnutí kartelu 1. októbra 1993, ktoré sa týkalo francúzskeho trhu. Na vsetkých nasledujúcich stretnutiach kartelu, na ktorých sa zúcastnili jednotliví clenovia Copigraphu, bol prítomný aj obchodný riaditel Copigraphu. Vsetky tieto stretnutia sa uskutocnili v roku 1994, a ako uz bolo uvedené, obchodný riaditel Copigraphu zastával tiez funkciu v predaji v rámci Bolloré. 356 Na základe toho sa Komisia domnieva, ze pokial ide o kartel, Bolloré musí byt povazovaný za zodpovedného nielen za svoje vlastné konania, ale aj za konanie Copigraphu pocas celého uvedeného obdobia." [neoficiálny preklad] 71 Z casti rozhodnutia uvedenej vyssie vyplýva, ze Bolloré bola pripísaná zodpovednost za porusenie jednak z dôvodu, ze tento podnik treba povazovat za zodpovedný za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli a jednak preto, lebo existujú dôkazy o jeho priamej úcasti na cinnostiach kartelu. 72 Bolloré nepopiera, ze OV mu umoznilo dozvediet sa a zaujat stanovisko ku skutocnosti, ze Komisia v uvedenom OV ho povazovala za zodpovedného za úcast Copigraphu na karteli z dôvodu, ze bol v období porusenia materskou spolocnostou so 100 %-nou úcastou v Copigraphe. Jeho námietka sa týka nedostatku údajov v OV o tom, ze Komisia mala v úmysle povazovat ho za zodpovedného za porusenie aj z dôvodu jeho priamej úcasti na cinnostiach kartelu. 73 Dotknuté casti OV sa nachádzajú v bodoch 240 az 245 a 248 [cast II (Právne posúdenie), bod B (Uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze) 8 (Zodpovednost za porusenie)]. 74 Najskôr je vhodné uviest, ze v týchto bodoch OV Komisia vôbec neuviedla priamu úcast Bolloré na karteli, na rozdiel od údajov týkajúcich sa iných materských spolocností, na ktoré sa vztahuje OV, akými je AWA a Torraspapel, o ktorých Komisia uvádza, ze pokial ide o AWA, "zúcastnil sa priamo a samostatne na zakázanom karteli prostredníctvom svojho oddelenia Arjo Wiggins Carbonless Paper Operation" [neoficiálny preklad], a pokial ide o Torraspapel, ze "existujú tiez dôkazy o tom, ze sa materská spolocnost priamo zúcastnila tajných cinností" [neoficiálny preklad]. 75 Dalej, ako správne zdôraznuje Bolloré, z bodu 243 OV vyplýva, ze Komisia rozlisovala dva druhy situácií: "Pokial ide o vztahy medzi materskými a dcérskymi spolocnostami, Komisia zasiela oznámenie o výhradách materskej spolocnosti v prípade, ze - najmenej dve z jej dcérskych spolocností sa zúcastnili na porusení, - materská spolocnost sa zúcastnila na porusení. V ostatných prípadoch úcasti dcérskej spolocnosti sa oznámenie zasiela dcérskej aj materskej spolocnosti." 76 Co sa týka zoskupenia vytvoreného podnikmi Bolloré a Copigraph, OV bolo zaslané nielen Bolloré, ale aj Copigraphu, co vzhladom na kritériá uvedené v bode 243 OV mohlo v Bolloré vyvolat predstavu, ze Komisia v stádiu vypracovania OV nepovazovala Bolloré, materskú spolocnost zoskupenia, za priamo zúcastnenú na porusení. 77 Preto je nutné konstatovat, ze podla OV mala Komisia v úmysle pripísat Bolloré zodpovednost za porusenie iba z dôvodu, ze tá ako materská spolocnost zoskupenia vzniknutého v case porusenia medzi Bolloré a Caligraphom, jej dcérskej spolocnosti so 100 %-nou úcastou, mala byt povazovaná za zodpovednú za neoprávnené správanie Copigraphu. Bolloré nemohla zo znenia OV predpokladat, ze na to, aby jej pripísala zodpovednost za porusenie, mala Komisia v úmysle opierat sa aj o jej priamu úcast na cinnostiach kartelu, ako to urobila v rozhodnutí. 78 Je potrebné dodat, ze skutocnosti uvedené Komisiou v bode 355 rozhodnutia na podporu jej tvrdenia týkajúceho sa priamej úcasti Bolloré na porusení, to znamená pripojenie Bolloré k AEMCP a jeho zastúpenie pánmi V. a J. B na viacerých stretnutiach kartelu neboli uvedené v OV. Hoci v súlade s tvrdením Komisie mozno pripustit, ze pripojenie Bolloré k AEMCP vyplývalo z dokumentov pripojených k OV, je nutné konstatovat, ze Komisia v OV uviedla medzi clenmi AEMCP len Copigraph, a nie Bolloré. Co sa týka pánov V. a J. B., tí boli v OV, pokial ide o stretnutia kartelu, stále oznacovaní za zástupcov Copigraphu, a nie Bolloré. Okrem toho Komisia v nijakej casti OV neuviedla Bolloré medzi podnikmi zastúpenými na týchto stretnutiach. 79 Preto sa Bolloré nemohol dozvediet o výhrade zalozenej na jeho priamej úcasti na porusení z OV ani o skutocnostiach uvedených Komisiou v rozhodnutí na podporu tejto výhrady, a ako vyplýva zo znenia jeho odpovede na OV, nemohol v priebehu správneho konania úcinne zabezpecit svoju obranu voci tejto výhrade a týmto skutocnostiam. 80 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze hoci rozhodnutie obsahuje nové skutkové alebo právne tvrdenia, o ktorých dotknuté podniky neboli vypocuté, konstatovaná vada by viedla k zruseniu rozhodnutia v tejto veci len vtedy, ak by dotknuté tvrdenia nemohli byt dostatocne právne odôvodnené na základe iných údajov uvedených v rozhodnutí, ku ktorým dotknuté podniky mohli uviest svoje stanovisko (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 196; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 447). Okrem toho porusenie práva Bolloré na obranu môze ovplyvnit platnost rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka Bolloré len vtedy, ak rozhodnutie bolo zalozené iba na priamej úcasti Bolloré na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 74). V tomto prípade, kedze novú výhradu v rozhodnutí, zalozenú na priamej úcasti Bolloré na cinnostiach kartelu, nemozno uznat, nie je mozné povazovat tento podnik za zodpovedný za porusenie. 81 Naopak, ak je pocas preskúmania veci samej (pozri body 123 az 150 dalej) zjavné, ze Komisia správne povazovala Bolloré za zodpovedný za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli, protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia, nemôze stacit na odôvodnenie zrusenia rozhodnutia, pretoze nemohla mat rozhodujúci vplyv na výrok institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 49). Podla ustálenej judikatúry, kedze urcité dôvody rozhodnutia sú samy spôsobilé ho právne dostatocne zdôvodnit, vady, ktorými mohli byt postihnuté ostatné dôvody aktu, nemajú nijaký vplyv na jeho výrok (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 144; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 2001, Komisia a Francúzsko/TF1, C-302/99 P a C-308/99 P, Zb. s. I-5603, body 26 az 29). 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu, práva na spravodlivé súdne konanie a zásady prezumpcie neviny a) Tvrdenia úcastníkov konania 82 Zicuńaga na prvom mieste tvrdí, ze Komisia porusila zásadu prezumpcie neviny tým, ze konstatovala jeho úcast na karteli na základe jednoduchých domnienok a nepresných vyhlásení. Uvádza, ze neexistencia dostatocne jasnej sankcie pre prípad poskytnutia nepresných alebo neúplných informácií môze viest k tomu, ze podniky na to, aby preukázali spoluprácu, budú poskytovat Komisii pozmenené alebo skreslené informácie. Zicuńaga dodáva, ze hoci podnik pôvodne mohol ocakávat zhovievavost Komisie len v prípade poskytnutia rozhodujúcich dôkazov, Komisia svoje stanovisko neskôr zmiernila. Uvádza, ze za týchto podmienok je potrebné opatrne zohladnit vyhlásenia Sappi a povazovat ich za dôveryhodné len vtedy, ak sú podporené ostatnými dôkaznými prostriedkami. 83 Na druhom mieste Zicuńaga uvádza, ze Komisia nemôze zalozit svoje posúdenia na svedectve jednej osoby, ktorej identita nie je známa, v opacnom prípade ohrozí právo na obranu tým, ze neumozní vyvrátenie tvrdení tohto svedka pocas jeho výsluchu. Odvolávajúc sa na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, Zicuńaga tvrdí, ze na úcely zistenia stupna dôveryhodnosti svedka a dotknutej osoby je nevyhnutné umoznit konfrontáciu svedka s ohladom na jeho tvrdenia, umoznit obvinenému vzniest námietky proti obvinujúcemu svedectvu a vypocúvat jeho autora pri podaní svedectva alebo neskôr. 84 Komisia popiera hodnotenie dôkazov, o ktoré sa opiera pri preukázaní úcasti podniku Zicuńaga na porusení, ako jednoduché domnienky alebo nepresné vyhlásenia. Zdôraznuje, ze súdy Spolocenstva nikdy nespochybnili oprávnenost oznámenia o spolupráci ani dôkaznú hodnotu vyhlásení podaných v tomto ohlade podnikmi. Okrem toho nariadenie c. 17 nestanovuje moznost vypocut svedkov v priebehu správneho konania a zalobca nepodal na Súd prvého stupna nijaký návrh v tomto zmysle. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 85 Vzhladom na to, ze pomocou tejto argumentácie sa Zicuńaga snazí popriet dôkaznú hodnotu vyhlásení blizsie neidentifikovaných osôb, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí na podporu výhrad proti podniku Zicuńaga, uvedená argumentácia patrí do preskúmania veci samej, ktoré bude vykonané neskôr pri posúdení dostatocného preukázania týchto výhrad. 86 Kedze cielom skúmanej argumentácie je tiez preukázat porusenie práva na obranu a práva na spravodlivé súdne konanie tým, ze v OV nebola uvedená identita autora/autorov vyhlásení, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenia týkajúce sa podniku Zicuńaga a neumoznila tomuto podniku vzniest námietky proti uvedeným posúdeniam tým, ze navrhne výsluch autora alebo autorov pocas správneho konania, je vhodné pripomenút, ze hoci clánok 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP) stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený má právo najmä... vyslúchat alebo dat vyslúchat svedkov proti sebe a dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je súdnym orgánom v zmysle clánku 6 EDLP (rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 81, a zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 7). Okrem toho clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17 jasne stanovuje, ze rozhodnutia Komisie o ulození pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávny charakter (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235). 87 Skutocnostou zostáva, ze Komisia je pocas správneho konania povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 8). Je vsak potrebné zdôraznit na jednej strane, ze hoci Komisia, ak to povazuje za potrebné, môze vyslúchat fyzické a právnické osoby, no nemá právo predvolat svedkov proti zalovanému bez ich súhlasu, a na druhej strane, ze skutocnost, ze ustanovenia práva Spolocenstva o hospodárskej sútazi nestanovujú povinnost Komisie predvolat svedkov v prospech zalovaného, ktorých svedectvo bolo navrhnuté, nie je v rozpore s uvedenými zásadami (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 392). 88 V predmetnej veci je okrem toho zjavné, ze Zicuńaga neposkytol nijaký údaj, ktorý by preukazoval, ze pocas správneho konania poziadal Komisiu, aby spresnila identitu osôb, ktoré podali vyhlásenia uvedené Komisiou v OV na podporu výhrad proti tomuto podniku, s cielom dosiahnut výsluch týchto osôb v jeho prítomnosti. Tento podnik tiez nepreukázal, ze pocas správneho konania podal návrh na predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech. 89 Vzhladom na uvedené predmetný zalobný dôvod musí byt zamietnutý v rozsahu, v akom je zalozený na porusení práva na obranu a práva na spravodlivé súdne konanie. V rozsahu, v akom popiera dôkaznú hodnotu údajov uvedených Komisiou na podporu výhrad proti podniku Zicuńaga uvedených v rozhodnutí, jeho analýza sa zhoduje s preskúmaním veci samej. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu pri vysetrovaní vo veci a nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 90 Zanders vytýka Komisii, ze vykonala vysetrovanie vo veci len v jeho neprospech. Tvrdí, ze Komisia mala zohladnit údaje týkajúce sa rozhodujúcej úlohy tohto podniku pri ukoncení kartelu, ktoré jej poskytol v decembri 2000 a v marci 2001, alebo v prípade pochybnosti o dôkaznej hodnote týchto údajov mala pristúpit k dalsiemu vysetrovaniu. Rovnako namieta proti tomu, ze Komisia nevzala do úvahy znaleckú správu, ktorú predlozil v marci 2001 na preukázanie zanedbatelného az nulového dopadu pokusov o kartel na ceny. Rozhodnutie okrem toho nijako nezdôvodnuje, preco tieto dva dôkazné prostriedky neboli zohladnené. Navyse neobsahuje nijakú cast, v ktorej by bola preskúmaná osobitná úloha Zandersu. 91 Komisia tvrdí, ze Zanders nepodlozil svoje tvrdenie, podla ktorého zohral zvlástnu úlohu pri ukoncení porusovania. Pokial ide o dopad dohôd o cenách na trh, Komisia mu venovala jednu celú cast rozhodnutia (odôvodnenia c. 382 az 402) v rámci preskúmania konkrétnych úcinkov porusenia. Rozhodnutie pri preskúmaní správania zalobcu spolu so správaním dalsích piatich podnikov v bodoch 263 az 271 úplne respektovalo povinnost odôvodnenia. Okrem toho Zanders vo svojej odpovedi na OV neuviedol, ze zohrával výlucne pasívnu úlohu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 92 Je potrebné poznamenat, ze v prípade, ako je ten vo veci samej, v ktorom institúcie disponujú právomocou volnej úvahy s cielom plnit svoje funkcie, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost; medzi týmito zárukami figuruje najmä povinnost príslusnej institúcie skúmat, starostlivo a nestranne, vsetky relevantné prvky daného prípadu (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T-528/93, T-542/93, T-543/93 a T-546/93, Zb. s. II-649, bod 93). 93 Podla ustálenej judikatúry musí odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu Spolocenstva, ktorý je autorom predmetného aktu spôsobom, ktorý umoznuje dotknutým osobám spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností predmetnej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 368). 94 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze rozhodnutie jasne a jednoznacne uvádza dôvody Komisie a umoznuje Zandersu spoznat zdôvodnenie prijatých opatrení a Súdu prvého stupna vykonávat svoju kontrolu. V odôvodneniach c. 263 az 271 rozhodnutia Komisia skúma úcast Zandersu na karteli, spolu s úcastou podnikov AWA, Koehler, Sappi, Stora a Torraspapel. 95 Zanders osobitne uvádza nezohladnenie jeho úlohy pri ukoncení porusovania a znaleckej správy, ktorú poskytol. 96 Pokial ide o úlohu Zandersu pri ukoncení porusovania, je potrebné uviest, ze vo svojej odpovedi na OV z 12. decembra 2000 Zanders uviedol list z 1. apríla 1996, zaslaný generálnym riaditelom International Paper vsetkým zamestnancom zoskupenia, ktorý zdôraznoval skutocnost, ze zoskupenie v kontakte s klientmi, obchodnými partnermi, so správnymi a s inými orgánmi priznáva vysokú dôlezitost respektovaniu zákonov a etiky. Rovnako uviedol stretnutie, ktoré sa uskutocnilo v rámci tohto podniku a bolo zamerané na zabezpecenie respektovania práva hospodárskej sútaze jeho orgánmi a na prijatie programu dosiahnutia súladu s týmto právom. Okrem toho pripomenul, ze predseda jeho predstavenstva, ktorý sa stal 1. januára 1996 predsedom AEMCP, po prevzatí predsedníctva v zdruzení verejne a jednoznacne vyhlásil, ze podnik sa vzdal tajných cinností. 97 Je nutné konstatovat, ze údaje uvedené v predchádzajúcom bode Zanders predlozil vo svojej odpovedi na OV na podporu svojich pripomienok, ktoré mali vyvrátit výhradu Komisie uvedenú v OV, týkajúcu sa pokracovania v tajných kontaktoch po jeseni 1995. Presnejsie, tieto údaje boli predlozené v rámci argumentácie Zandersu, ktorá mala preukázat, ze tento podnik sa od jesene 1995 uz nezúcastnoval na tajných stretnutiach kartelu ani na zosúladených postupoch s konkurentmi v oblasti cien, jeho cenová politika bola nezávislá a najmä zvýsenie cien, ktoré uskutocnil v septembri 1996, nevychádzalo z tajného stretnutia. 98 Je vsak nesporné, ze Komisia pocas správneho konania zohladnila argumentáciu Zandersu uvedenú v predchádzajúcom bode. V rozhodnutí totiz ukoncenie porusovania podnikom Zanders zodpovedá mesiacu september 1995, na rozdiel od OV, kde sa uvádza marec 1997. 99 Na druhej strane ani odpoved Zandersu na OV z 12. decembra 2000, ani doplnujúce pripomienky, ktoré Zanders zaslal Komisii 2. marca 2001, neuvádzajú iné skutocnosti ako tie, ktoré sú uvedené v bode 96 vyssie alebo ktoré Zanders predlozil pocas správneho konania, aby preukázal, ako je to aj v predmetnej veci, ze zohrával rozhodujúcu úlohu pri ukoncení protiprávneho kartelu, na úcely odôvodnenia uznania polahcujúcej okolnosti pri stanovení pokuty. Za týchto podmienok Zanders nemôze vytýkat Komisii porusenie zásady správneho úradného postupu z dôvodu, ze Komisia nezohladnila uvedené skutocnosti ako údaje, ktoré mali podla Zandersu preukázat, ze tento podnik rozhodujúcim spôsobom prispel k ukonceniu tajného dohovoru predtým, nez Komisa zacala vysetrovanie. 100 Rovnako je vhodné uviest, ze Zanders vo svojej odpovedi na OV neuviedol, ze v karteli zohrával výlucne pasívnu úlohu. Nemôze teda namietat nedostatok odôvodnenia rozhodnutia v tomto ohlade. Okrem toho vo svojej odpovedi na OV vzniesol námietky proti tomu, ze v období od roku 1992 do jesene 1995 zohrával hlavnú alebo prvoradú úlohu, ktorú mu pripisujú body 187 a 199 OV. Preto uviedol nedostatok pritazujúcich okolností, co vsak Komisia v prípade tohto podniku neuznala. 101 Okrem toho, pokial ide o znaleckú správu, ktorú Koehler, MHTP a Zanders dali vypracovat spolocnosti PricewaterhouseCoopers, táto správa z 2. marca 2001 je nazvaná "Konkurencná situácia na európskom trhu so samoprepisovacím papierom od leta alebo jesene 1995 do februára alebo marca 1997" (dalej len "správa PricewaterhouseCoopers"). 102 Zo sprievodného listu k správe PricewaterhouseCoopers vyplýva, ze jej hlavným cielom bolo vyvrátit tvrdenia, ktoré Komisia uviedla v OV vzhladom na fungovanie kartelu na trhu so samoprepisovacím papierom v období od leta alebo jesene 1995 do februára alebo marca 1997. Nakoniec, v závere tejto správy je výslovne uvedené, ze z hospodárskej analýzy vyplýva, ze správanie dotknutých troch výrobcov v období od leta alebo jesene 1995 do februára alebo marca 1997 nebolo zosúladené. 103 Je nutné konstatovat, ze správa PricewaterhouseCoopers sa týka obdobia, ktoré sa nezhoduje s obdobím, v ktorom podla rozhodnutia doslo k protiprávnemu konaniu. Preto ju nemozno povazovat za relevantnú. 104 V kazdom prípade zo znenia zaloby je zjavné, ze námietky Zandersu sa týkajú skutocnosti, ze Komisia nezohladnila informácie uvedené aj v správe PricewaterhouseCoopers, ktoré mali preukázat zanedbatelný az nulový dopad pokusov o kartel na ceny v období od januára 1992 do jesene 1995. 105 V tomto ohlade, aj s prihliadnutím na skutocnost, ze je potrebné brat do úvahy doplnujúce údaje poskytnuté na podporu dôkazu, ktorý sa ukázal ako bezpredmetný, Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila tvrdenia Zandersu o údajne obmedzenom dopade kartelu. 106 V odôvodnení c. 388 rozhodnutia sa totiz uvádza: "AWA, Carrs, MHTP (Stora), Koehler, Sappi a Zanders tvrdia, ze skutocný dopad kartelu na trh so samoprepisovacím papierom v EHP bol velmi obmedzený, alebo ze kartel nemal ziadny negatívny dopad. Tieto podniky v tomto ohlade uvádzajú najmä skutocnost, ze dopad na ceny bol obmedzený alebo nulový, kedze ceny skutocne uplatnované na trhu boli nizsie ako zvýsenia cien vyplývajúce z rozhodnutí alebo oznámení. Podla úcastníkov kartelu to preukazuje, ze dohodnuté zvýsenia cien neboli v praxi uskutocnené. Na podporu tohto prehlásenia uviedli mnohé tvrdenia, najmä nasledujúce: ceny a zisky výrobcov výrazne klesli; ceny samoprepisovacieho papiera odrázajú najmä kolísanie nákladov a dopytu po bunicine a obmedzenia kapacity pocas poslednej fázy kartelu; konkurencia medzi výrobcami sa dalej uplatnovala; výrobcovia museli individuálne rokovat o zvýseniach cien s klientmi." [neoficiálny preklad] 107 Táto cast rozhodnutia, hoci výslovne neuvádza správu PricewaterhouseCoopers, ktorú Zanders poslal Komisii pocas správneho konania, nesporne potvrdzuje skutocnost, ze Komisia pocas tohto konania zohladnila informácie poskytnuté najmä podnikom Zanders, preukazujúce zanedbatelný az nulový dopad pokusov o kartel na ceny v období porusovania. Skutocnost, ze Komisia odmietla tvrdenia podnikov podporené týmito údajmi, znamená, ze Komisia sa domnievala, ze uvedené tvrdenia neboli spôsobilé zmenit stanovisko Komisie uvedené v odôvodneniach c. 382 az 387 rozhodnutia, ktoré sa týkalo konkrétneho dopadu porusenia na trh. Na druhej strane túto cast nemozno vykladat v tom zmysle, ze dokazuje skutocnost, ze Komisia vo svojom posúdení veci nálezite nezohladnila dôkazy, ktoré Zanders predlozil na svoju obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 118). 108 Na základe predchádzajúcej analýzy je potrebné piaty zalobný dôvod zamietnut. 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu, práva na prístup k spisu a práva na obranu, co vyplýva z toho, ze urcité dokumenty vo vysetrovacom spise boli tazko lokalizovatelné a zoznam dokumentov, z ktorých pozostával spis, bol nepouzitelný a) Tvrdenia úcastníkov konania 109 AWA uvádza, ze zoznam dokumentov pripojený Komisiou k CD-ROM-u, ktoré mu bolo poskytnuté v priebehu správneho konania, bol nepouzitelný. Tvrdí totiz, ze tento zoznam neobsahoval register ani opis dotknutých dokumentov, ale uvádzal dôvody týkajúce sa údajne dôverného charakteru niektorých z nich a prípadné poskytnutie zodpovedajúceho nedôverného znenia. 110 Koehler tvrdí, ze pred zaslaním CD-ROM-u adresátom OV Komisia odstránila zo spisu niektoré dôverné dokumenty a nahradila ich nedôverným znením, ktoré bolo vlozené na iné miesta spisu. Komisia vsak následne ani v OV, ani v rozhodnutí nezmenila odkazy na takto premiestnené dokumenty. Okrem toho nespomenula existenciu týchto nedôverných znení ani neuviedla spôsob ich vyhladania v spise. Pokial ide o zoznam dokumentov zostavený Komisiou, ten umoznoval len pribliznú identifikáciu dotknutých dokumentov. Niekedy bolo dokonca nemozné nájst predmetný dokument. 111 Komisia sa domnieva, ze jej nemozno vytýkat ziadne porusenie práva na obranu. Na jednej strane v rovnakom case ako CD-ROM sprístupnila podnikom zoznam rôznych castí spisu odkazom na zvycajné zaradenie týkajúce sa stupna prístupnosti dokumentov. Na druhej strane dokumenty uvedené v OV uz boli k nemu pripojené, aj s uvedením zodpovedajúceho dôverného a nedôverného znenia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 112 Z informácií poskytnutých Komisiou v dvoch dotknutých veciach (T-118/02 a T-125/02) vyplýva, ze Komisia 26. júla 2000 zaslala adresátom OV zoznam dokumentov pripojených k OV v rovnakom case ako predmetné OV a dokumenty v nom uvedené. Tento zoznam poskytla v prílohe svojho vyjadrenia k zalobe vo veci T-125/02. Na ziadost Súdu prvého stupna Komisia tiez predlozila tento zoznam vo veci T-118/02. 113 Predmetný zoznam zahrna pre kazdý dokument uvedený v OV, v poradí uvedenia dokumentov v OV, súhrnný opis dokumentu, údaje o podniku, v ktorom bol dokument nájdený alebo ktorý ho predlozil, císlo dokumentu a císlo jeho prípadného nedôverného znenia. 114 Okrem toho adresáti OV dostali od Komisie 1. augusta 2000 v rovnakom case ako CD-ROM obsahujúci celý vysetrovací spis Komisie aj zoznam nazvaný "Zoznam dokumentov", spresnujúci pre kazdý dokument podla císelného poradia v spise kód prístupnosti dokumentu (A pre prístupný; PA pre ciastocne prístupný; NA pre neprístupný). Co sa týka dokumentov oznacených za neprístupné, ako aj pre neprístupné casti dokumentov oznacených za ciastocne prístupné, obsahoval údaj týkajúci sa umiestnenia v spise nedôverného znenia dokumentu alebo casti dotknutého dokumentu a/alebo súhrnný opis obsahu dokumentu alebo casti dotknutého dokumentu. Tým Komisia plne dodrzala ustanovenia bodu II A 1.4 oznámenia o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov [81] a [82] Zmluvy o ES, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 (Ú. v. ES C 23, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136). 115 AWA a Koehler, kedze mali k dispozícii jednak zoznam dokumentov pripojených k OV a jednak "Zoznam dokumentov" uvedený v predchádzajúcom bode, mohli ako ostatní adresáti OV nájst vo vysetrovacom spise hladané dokumenty v ich pôvodnom znení alebo v nedôvernom znení podla kódu prístupnosti uvedeného v týchto zoznamoch. 116 Urcite, ako to potvrdzuje samotná Komisia vo svojich záznamoch vo veci T-125/02, pokial ide o dokumenty - najmä uvedené v OV, ktoré uvádza Koehler -, ktoré boli oznacené za neprístupné alebo ciastocne prístupné, adresáti OV okamzite nenasli nedôverné znenie ani súhrnný opis ich obsahu na mieste zodpovedajúcom císlu týchto dokumentov v spise a na nájdenie nedôverného znenia alebo tohto súhrnného opisu museli pouzit zoznam. V kazdom prípade mensie nezhody a mierna strata casu, ktoré táto situácia mohla spôsobit u adresátov OV, nemozno povazovat za spôsobilé ovplyvnit zákonnost rozhodnutia. 117 Z uvedeného vyplýva, ze siesty zalobný dôvod je potrebné zamietnut. 7. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu a práva na obranu z dôvodu oneskoreného oznámenia rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 118 AWA uvádza, ze hoci rozhodnutie bolo zjavne prijaté 20. decembra 2001, tomuto podniku bolo oznámené az 8. februára 2002. Dodáva, ze bez ohladu na dôvody tohto oneskorenia pocas jeden a pol mesiaca, ktoré nasledovali po prijatí rozhodnutia, nemohol vysvetlit najmä svojim klientom dôvody, pre ktoré mu bola ulozená najvyssia pokuta, akú kedy Komisia ulozila. 119 Komisia odpovedá, ze 5. februára 2002 prijala strucnú opravu svojho rozhodnutia z 20. decembra 2001 z dôvodu zmeny obchodného mena zalobkyne. Oznámenie rozhodnutia z 8. februára 2002 na základe opravy, ktorá vysvetluje vykonané zmeny, nemozno preto povazovat za oneskorené. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 120 Z listu zo 7. februára 2002, ktorým clen Komisie zodpovedný za oblast hospodárskej sútaze oznámil rozhodnutie jeho adresátom, medzi nimi aj AWA, vyplýva, ze uvedené rozhodnutia bolo prijaté 20. decembra 2001 a opravené 5. februára 2002 písomným konaním E/177/2002. Vykonanie tejto opravy zdôvodnuje, preco bolo rozhodnutie oznámené jeho adresátom jeden a pol mesiaca po jeho prijatí. Pokial ide o obdobie medzi prijatím rozhodnutia a jeho opravou, nemozno ho povazovat za neprimerané. 121 Kedze argumentáciu AWA je potrebné vnímat ako kritizujúcu skutocnost, ze Komisia zverejnila rozhodnutie predtým, nez ho oznámila jeho adresátom, co zabránilo AWA vysvetlit tretím osobám dôvody tohto rozhodnutia, je vhodné uviest, ze AWA neposkytol nijaký dôkaz o tom, ze Komisia zverejnila obsah rozhodnutia predtým, nez ho oznámila jeho adresátom. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze to tak bolo, je potrebné zdôraznit, ze akokolvek je tento postup polutovaniahodný, rozhodnutie bolo prijaté a akty neskôr prijaté nemôzu ovplyvnit jeho platnost (rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, bod 16). B - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, ako aj na nesprávnych posúdeniach Komisie týkajúcich sa úcasti urcitých podnikov na porusení 122 Tri podniky, to znamená Bolloré, Divipa a Zicuńaga, namietajú proti dôvodnosti posúdení Komisie, týkajúcich sa ich úcasti na porusení. 1. Situácia Bolloré 123 Najskôr je potrebné pripomenút, ze v rozhodnutí (body 353 az 356) Komisia povazuje Bolloré za zodpovedného za porusenie jednak na základe jeho priamej osobnej úcasti na cinnostiach kartelu a jednak z dôvodu jeho zodpovednosti za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli. V kazdom prípade bolo uz rozhodnuté (pozri body 66 az 81 vyssie), ze Bolloré sa z OV nemohol dozvediet o výhrade zalozenej na jeho priamej úcasti na karteli ani o skutocnostiach, ktoré Komisia uviedla na podporu tejto výhrady v rozhodnutí. Z tohto záveru vyplýva, ze je bezpredmetné skúmat argumentáciu vo veci samej, ktorú uviedol Bolloré, aby spochybnil dôvodnost svojej osobnej a priamej úcasti na karteli. 124 Je teda potrebné preskúmat argumentáciu Bolloré zalozenú na tom, ze Komisia tomuto podniku neoprávnene pripísala protiprávne správanie jeho dcérskej spolocnosti Copigraph pri úcasti na karteli. a) Tvrdenia úcastníkov konania 125 Bolloré zdôraznuje, ze Komisia sa v rozhodnutí na úcely pripísania zodpovednosti tomuto podniku za správanie Copigraphu opiera o dva dôkazy, ktorými je jednak to, ze Copigraph bol v case porusenia jeho dcérskou spolocnostou so 100 %-nou úcastou, a jednak skutocnost, ze uvedený podnik urcite vedel o úcasti Copigraphu na karteli. 126 Tvrdí, ze prvý dôkaz nepostacuje na to, aby mu bola pripísaná zodpovednost za protiprávne správanie Copigraphu. Bol by totiz potrebný doplnujúci dôkaz, ktorý by umoznil Komisii predpokladat existenciu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie jej dcérskej spolocnosti. V predmetnej veci vsak tento doplnujúci dôkaz chýba. Bolloré vo svojej odpovedi na OV totiz uviedol, ze Copigraph disponoval znacnou autonómiou, pokial ide o jeho obchodnú politiku, co Komisia nespochybnila. Okrem toho Copigraph predstavoval len tretinu z obratu papierne Bolloré v Thonon-les-Bains a obchodné vztahy medzi Bolloré a Copigraphom nemohli viest k obmedzeniu obchodnej autonómie Copigraphu. 127 Co sa týka druhého uvedeného dôkazu, Bolloré uvádza, ze Komisia ho odvodzuje z troch skutocností, ktorými je príslusnost Copigraphu v jeho oddelení "Zvlástny papier", skutocnost, ze pán V., riaditel tohto oddelenia, bol zároven generálnym riaditelom Copigraphu a generálnym riaditelom papierne Bolloré v Thonon-les-Bains a skutocnost, ze pán J. B., vtedajsí obchodný riaditel Copigraphu, zastával aj funkciu v predaji v papierni v Thonone od roku 1994. Tieto tri skutocnosti vsak neumoznujú domnievat sa, ze Bolloré musel vediet o úcasti Copigraphu na karteli. 128 Podla Komisie je nesporné, ze Copigraph bol od roku 1990 do roku 1998 dcérskou spolocnostou so 100 %-nou úcastou Bolloré, co podla judikatúry postacuje na predpoklad, ze Bolloré mal rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. Tento predpoklad je navyse podporený dôkazmi uvedenými v odôvodneniach c. 353 az 355 rozhodnutia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 129 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze hoci Bolloré spochybnuje dlzku porusenia, nepopiera úcast Copigraphu na cinnosti kartelu. 130 Jeho tvrdenie v podstate spocíva v tom, ze dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí neumoznujú pripísat mu zodpovednost za úcast jeho dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli. 131 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry okolnost, ze dcérska spolocnost má vlastnú právnu spôsobilost, nepostacuje na vyvrátenie moznosti, aby jej správanie bolo prisúdené materskej spolocnosti, najmä ak dcérska spolocnost neurcuje samostatne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619, body 132 a 133; Geigy/Komisia, 52/69, Zb. s. 787, bod 44, a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 26). 132 V tejto súvislosti dôkaz týkajúci sa vlastníctva celého obchodného podielu v dcérskej spolocnosti, hoci je silným nepriamym dôkazom o tom, ze materská spolocnost skutocne má rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, sám osebe nestací na to, aby bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za správanie jej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 131 vyssie, body 27 az 29, a návrhy, ktoré predlozil generálny advokát Mischo k tomuto rozsudku, Zb. s. I-9928, body 17 az 62). Doplnujúci dôkaz týkajúci sa miery úcasti zostáva nevyhnutný, ale mozno ho odvodit z jednotlivých nepriamych dôkazov. Tento doplnujúci dôkaz nemusí nevyhnutne spocívat v preukázaní existencie pokynov skutocne udelených materskou spolocnostou, aby sa dcérska spolocnost zúcastnila na karteli (pozri v tomto zmysle uvedené návrhy, body 40, 48 a 51). 133 V predmetnej veci z odôvodnení c. 353 a 354 rozhodnutia vyplýva, ze na pripísanie Bolloré zodpovednosti za úcast Copigraphu na karteli sa Komisia neopierala výlucne o to, ze celý obchodný podiel Copigraphu nepochybne vlastnil Bolloré v case porusenia, ale aj o iné skutkové okolnosti uvedené v bode 127 vyssie, ktorých cielom je preukázat, ze Copigraph v podstate uplatnoval pokyny, ktoré mu dal Bolloré. 134 Prevzatím argumentácie uvedenej vo svojej odpovedi na OV z 28. novembra 2000 (bod 353 rozhodnutia) Bolloré uvádza rôzne skutocnosti, ktoré majú preukázat, ze Copigraph mal v case porusenia úplnú obchodnú autonómiu. Za týchto podmienok je vhodné preskúmat, ci tieto rôzne tvrdenia sú odôvodnené, alebo naopak existujú nepriame dôkazy potvrdzujúce rozhodujúci vplyv Bolloré na svoju dcérsku spolocnost. 135 V prvom rade Bolloré pocas správneho konania uviedol, ze jeho riadiaci orgán bol úplne odlisný od riadiaceho orgánu Copigraphu. 136 Poznámka pod ciarou c. 1 odpovede Bolloré na OV vsak obsahuje toto: "Az do roku 1993 mali Bolloré a Copigraph spolocného správcu, pani [G.], ktorá bola zástupcom Bolloré Participation v rade Bolloré Technologie, a stálym zástupcom Copigraph Holding v rámci Copigraph. Svoju funkciu ukoncila 25. októbra 1993." 137 Preto s výhradou neskorsieho preskúmania dôvodnosti argumentácie Bolloré, ktorej úcelom je spochybnit úcast Copigraphu na porusení pred septembrom alebo októbrom 1993, clenom riadiaceho orgánu Copigraphu bol v jednej fáze obdobia porusenia uvedeného Komisiou clen predstavenstva Bolloré. 138 Okrem toho z údajov, ktoré poskytol Bolloré vo svojej odpovedi na OV, vyplýva, ze hoci neboli clenmi predstavenstva Bolloré, styri osoby, ktoré boli clenmi predstavenstva Copigraphu od septembra 1993 do marca 1997, zastávali vsetky funkcie (financné, úctovné alebo riadiace) väcsinou v riadiacich orgánoch v rámci Bolloré. Navyse, ako Komisia správne konstatuje v odôvodení c. 354 rozhodnutia, pán V., ktorý bol v období porusovania generálnym riaditelom Copigraphu, bol podla odpovede Bolloré na OV, zamestnancom Bolloré zodpovedným za riadenie papierne v Thonon-les-Bains. Podla údajov uvedených v tomto istom odôvodnení rozhodnutia - údajov, ktoré Bolloré potvrdzuje vo svojich záznamoch -, pán V. bol okrem toho riaditelom oddelenia Bolloré "Zvlástny papier". Táto výrazná úcast clenov správy Bolloré vo vedení Copigraphu potvrdzuje význam úcasti Bolloré na riadení jeho dcérskej spolocnosti. Vyplýva z nej, ze Bolloré mohol mat urcite rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku Copigraphu na trhu. 139 Túto analýzu, pokial ide o obdobie porusovania od februára do septembra 1995, este podporujú údaje obsiahnuté v potvrdení vydanom pánom J. B. 2. apríla 2002 a uvedenom v prílohe zaloby, podla ktorých táto osoba, ktorá bola od konca septembra 1992 do marca 1997 obchodným riaditelom Copigraphu, zároven zastávala od februára 1995 obchodnú funkciu v rámci Bolloré. 140 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze Súd prvého stupna v rozsudku zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia (T-309/94, Zb. s. II-1007, body 47 a 48), uz rozhodol, ze úcast clena predstavenstva materskej spolocnosti na tajných stretnutiach je dôkazom spôsobilým preukázat, ze materská spolocnost musela vediet o úcasti jej dcérskej spolocnosti na porusení a schvalovala ju, nemozno vykladat tak, ze clenovia materskej spolocnosti zastávajúci funkcie v riadení dcérskej spolocnosti musia byt zástupcami materskej spolocnosti na to, aby bolo mozné konstatovat, ze dcérska spolocnost nie je voci materskej spolocnosti obchodne autonómna (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo týkajúce sa rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citované v bode 132 vyssie, bod 58). Skutocnost, ze osoba, ktorá je clenom materskej spolocnosti, nie je aj jej zástupcom, jej nebráni v tom, aby v rámci výkonu riadiacich funkcií v dcérskej spolocnosti dohliadala na to, aby cinnost dcérskej spolocnosti na trhu bola v súlade s orientáciou stanovenou riadiacimi pracovníkmi materskej spolocnosti. 141 V druhom rade Bolloré pocas správneho konania zdôraznil, ze Copigraph mal vlastnú infrastruktúru. 142 Ako Bolloré uviedol vo svojej odpovedi na OV, okolnost, ze dcérska spolocnost nie je vlastníkom výrobných zariadení ani zamestnávatelom svojich pracovníkov a jej obrat je úctovaný v rocných úctovných závierkach materskej spolocnosti, môze preukazovat, ze dcérska spolocnost nebola vo vztahu k materskej spolocnosti nezávislá (pozri v tomto zmysle, rozsudok Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, body 89 az 94). V predmetnej veci, ako Bolloré uviedol vo svojej odpovedi na OV a Komisia nespochybnila, vsak skutocnost, ze Copigraph mal vlastné výrobné zariadenia, vlastných zamestnancov a úctoval svoj obrat vo svojich vlastných rocných úctovných závierkach, sama osebe nepreukazuje, ze Copigraph sa správal na trhu úplne samostatne vzhladom na svoju materskú spolocnost Bolloré. 143 Napokon Bolloré pocas správneho konania uviedol viaceré dôkazy, ktoré podla neho preukazovali nezávislost obchodnej politiky Copigraphu. Na jednej strane cinnost týkajúca sa papiera bola zanedbatelná a obrat Copigraphu predstavoval len nepatrnú cast obratu skupiny. Na druhej strane Copigraph aj po tom, ako bol odkúpený Bolloré, dalej zabezpecoval asi 35 % svojich potrieb v oblasti surovín mimo zoskupenia Bolloré, najmä od priameho konkurenta Bolloré. 144 Aj za predpokladu, ze tvrdenia Bolloré týkajúce sa jednak zanedbatelného významu jeho cinnosti v papierenskom odvetví a jednak obratu Copigraphu v rámci zoskupenia Bolloré sú správne, vôbec nepreukazujú, ze Bolloré ponechal Copigraphu úplnú autonómiu pri definovaní jeho správania na trhu. Nijaký záver v tomto zmysle nemozno vyvodit ani z toho, ze v období porusovania bol Copigraph ciastocne zásobovaný surovinami od dodávatelov, ktorí nepatrili do zoskupenia Bolloré. Toto konstatovanie totiz vôbec nevylucuje, ze Copigraph pri svojej úcasti na karteli v podstate vykonával pokyny, ktoré mu dala materská spolocnost. 145 V tejto súvislosti je okrem iného potrebné zdôraznit, ako je uvedené v odôvodnení c. 354 rozhodnutia bez toho, aby to Bolloré spochybnil, ze Copigraph patril do oddelenia Bolloré "Zvlástny papier". 146 Okrem toho, pokial ide o okolnosti nadobudnutia spolocnosti Copigraph spolocnostou Bolloré, odpoved Bolloré na OV obsahuje: "V roku 1990 sa Bolloré nachádzajúci sa v Thonon-les-Bains (Horné Savojsko) potýkal s velmi tazkou konkurenciou na trhu, ktorú sprevádzali styri po sebe nasledujúce roky zvysovania cien buniciny. Copigraph samotný zabezpecoval cinnosti spracovania a distribúcie samoprepisovacieho papiera, a patril preto k hlavným klientom továrne v Thonone. Copigraph predstavoval viac ako tretinu obratu a viac ako polovicu objemu tohto zariadenia. Najmä z dôvodu zabezpecenia odbytu továrne v Thonone a záruky zachovania tohto priemyselného zariadenia (ktoré v tom období zamestnávalo 340 osôb) spolocnost Bolloré nadobudla celý obchodný podiel Copigraphu. Toto vertikálne zaclenenie sa javí v tomto období o to uvázenejsie, ze továren v Thonone musela celit tazkej situácii vzhladom na prebytok na trhu." 147 Ako Komisia správne zdôraznuje vo svojich záznamoch, z casti textu uvedenej vyssie vyplýva, ze pripojenie Copigraphu k oddeleniu "Zvlástny papier" patrí do schémy vertikálneho zaclenenia, v ktorom továren Bolloré, nachádzajúca sa v Thonon-les-Bains, bola zodpovedná za výrobu samoprepisovacieho papiera a Copigraph za spracovanie a distribúciu tohto výrobku. Z tejto casti okrem toho vyplýva, ze hlavným cielom nadobudnutia Copigraphu zo strany Bolloré bolo zabezpecit odbyt a zachovanie továrne Bolloré v Thonon-les-Bains v kontexte hospodárskych tazkostí spojených s existenciou silnej konkurencie na trhu. Komisia tieto skutocnosti oprávnene povazovala za dôkaz o tom, ze úcast Copigraphu na cenovom karteli vyplývala z uplatnenia vseobecnej politiky definovanej Bolloré najmä na úcely zachovania postavenia na trhu jej továrne v Thonon-les-Bains. 148 Z predchádzajúceho vyplýva, ze dôkazy, ktoré uviedol Bolloré, nepotvrdzujú tvrdenia týkajúce sa samostatnosti Copigraphu. Naopak, dôkazy uvedené v bodoch 136 az 140 a 145 az 147 vyssie, spojené s tým, ktorý sa týka skutocnosti, ze pocas porusovania vlastnil Bolloré celý obchodný podiel v Copigraphe, vedú k domnienke, ze úcast Copigraphu na cenovom karteli vyplývala z rozhodujúceho vplyvu, ktorý mal Bolloré na správanie tohto podniku. Komisia teda oprávnene povazuje Bolloré za zodpovedného za úcast Copigraphu na karteli. 149 Okrem toho okolnost, ze Copigraph bol v novembri 1998 odkúpený podnikom AWA, nezbavuje Bolloré, ktorý stále existuje, zodpovednosti za protiprávne správanie Copigraphu pred týmto odkúpením (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 145, a zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 25). 150 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut zalobný dôvod Bolloré zalozený na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, kedze Komisia mu pripisuje protiprávne správanie jeho dcérskej spolocnosti Copigraph. Zodpovednost Bolloré za porusenie je preto dokázaná bez ohladu na jeho priamu úcast v tomto podniku, ktorá bola spochybnená (pozri body 66 az 81 vyssie). 2. Situácia podnikov Divipa a Zicuńaga a) Tvrdenia úcastníkov konania 151 Divipa a Zicuńaga tvrdia, ze Komisia oprávnene konstatovala ich úcast na stretnutiach kartelu na spanielskom trhu. Spochybnujú vsak dôkaznú hodnotu viacerých dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera. Rovnako tvrdia, ze sa nemozno domnievat, ze vedeli alebo museli vediet o tom, ze kartel mal európsky dopad. 152 Oba podniky okrem toho tvrdia, ze Komisia nezohladnila ich osobitosti. Oba zdôraznujú, ze nie sú clenmi AEMCP. Divipa dodáva, ze je malým rodinným podnikom pôsobiacim len na spanielskom trhu, ktorý nie je výrobcom, iba spracovatelom a distribútorom samoprepisovacieho papiera. Jeho ceny závisia od cien hlavného dodávatela Koehler a od cien jeho konkurentov. Zicuńaga trvá na skutocnosti, ze nikdy nepredával samoprepisovací papier. 153 Zicuńaga okrem toho uvádza, ze Komisia nesprávne usúdila, ze sa zúcastnil na celkovom pláne zosúladených postupov pri zvýsení cien a dohodách, ktoré urcovali predajné kvóty a podiely na trhu. 154 Komisia spochybnuje kritiku zalobcov týkajúcu sa dôkaznej hodnoty dokumentov, ktoré uvádza na podporu svojho tvrdenia. Uvádza, ze dôkazy musia byt posúdené ako celok, berúc do úvahy vsetky relevantné skutkové okolnosti. Tieto dôkazy potvrdzujú úcast podnikov Divipa a Zicuńaga na karteli na spanielskom trhu. Na to, aby sa týmto podnikom pripísala úcast na európskom karteli, nie je potrebné, aby Komisia preukázala znalost vsetkých podrobností a údajov o tomto karteli, ale postacuje, ak preukáze existenciu série objektívnych okolností umoznujúcich domnievat sa, ze tieto podniky poznali alebo mohli dôvodne predpokladat európsky rozsah kartelu. Komisia dodáva, ze clenstvo v AEMCP samo osebe nebolo v rozhodnutí povazované za skutocnost zakladajúcu porusenie. Okrem toho velkost ci postavenie velkoobchodníka, distribútora alebo spracovatela nezbavuje dotknutý podnik zodpovednosti v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze kartel nemal vzdy úspech alebo dotknutý podnik porusil podmienky dohody, nebráni konstatovaniu jeho úcasti. Nie je potrebné preukazovat úcast podniku na kazdej z cinností kartelu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Najskôr je vhodné pripomenút, ze dôkazy o úcasti podniku na karteli je potrebné posudzovat ako celok s ohladom na vsetky relevantné skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré podal sudca Vesterdorf pôsobiaci ako generálny advokát k rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-956 - Spolocné návrhy k rozsudkom nazvaným "polypropylén"). Je nevyhnutné, aby Komisia na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze k poruseniu doslo, predlozila dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy. Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý prvok porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, body 179 a 180, a citovanú judikatúru). 156 Podla clánku 1 prvého a druhého odseku rozhodnutia Komisia vytýka podnikom Divipa a Zicuńaga, ze tým, ze sa zúcastnili na "dohodách a zosúladených postupoch v odvetví samoprepisovacieho papiera", porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP. Porusenie sa zacalo v prípade podniku Divipa v marci 1992 a v prípade podniku Zicuńaga v októbri 1993 a v prípade oboch podnikov sa skoncilo v januári 1995. 157 Z celku odôvodnení c. 77 az 81, 252, 253, 327, 328, 333 a 334 rozhodnutia vo vzájomnej spojitosti vyplýva konstatovanie Komisie, ze vsetky tieto dohody a zosúladené postupy predstavovali celkové protisútazné konanie, ktoré pozostávalo najmä z dohôd o zvýsení cien a postupu jeho uplatnovania a v urcitých prípadoch stanovovania predajných kvót a podielov na trhu a vo výmene informácií na úcely ulahcenia uzavretia dohôd o zvýsení cien alebo zabezpecenia uplatnovania dohodnutého zvýsenia cien. 158 V odôvodneniach c. 153 az 176 rozhodnutia Komisia uvádza sériu dôkazov, ktoré podla nej potvrdzujú uskutocnenie tajných stretnutí na spanielskom trhu od februára 1992 do októbra 1994 a úcast podnikov Divipa a Zicuńaga na viacerých z týchto stretnutí. 159 Komisia dalej v bode 286 rozhodnutia potvrdzuje, ze hoci bolo konstatované, ze Divipa a Zicuńaga sa zúcastnili len na stretnutiach kartelu týkajúcich sa spanielskeho trhu, tieto podniky museli vediet, ze kartel sa týkal celého územia, ktoré od roku 1994 predstavovalo EHP. Na podporu tohto tvrdenia v odôvodnení c. 287, odvolávajúc sa na odôvodnenia c. 89 az 94 a na odôvodnenia c. 197, 211, 277 a 280 rozhodnutia, uvádza najmä skutocnost, ze obe úrovne stretnutí sa navzájom prekrývali a kazdý z úcastníkov vnútrostátnych stretnutí musel vediet, ze tieto stretnutia doplnali stretnutia kartelu na vseobecnej úrovni. 160 Preto je potrebné najskôr preskúmat dôvodnost tvrdení Komisie, ktoré sa týkajú existencie kartelu na spanielskom trhu a úcasti podnikov Divipa a Zicuńaga na tomto karteli. V prípade, ze sa tieto tvrdenia ukázu ako dôvodné, treba dalej preskúmat, ci dôkaz o tejto úcasti v spojení s dôkazmi uvedenými v odôvodneniach c. 286 az 289 rozhodnutia umoznuje preukázat, ze Divipa a Zicuńaga sa zúcastnili na karteli na vseobecnej úrovni uvedenom v clánku 1 ods. 1 rozhodnutia. O existencii tajných stretnutí týkajúcich sa spanielskeho trhu 161 Je nutné konstatovat, ze viaceré dôkazy prispievajú k preukázaniu existencie kartelu so samoprepisovacím papierom na spanielskom trhu od februára 1992 do roku 1995. 162 V prvom rade Sappi pripustil svoju úcast na stretnutiach kartelu týkajúcich sa spanielskeho trhu od februára 1992 a poskytol v tomto ohlade rôzne informácie. Vo svojej odpovedi Komisii z 18. mája 1999 (dokumenty c. 15193 az 15206), Sappi odkazuje na rôzne tajné stretnutia týkajúce sa spanielskeho trhu, ktoré sa uskutocnili 17. a 27. februára 1992, 30. septembra a 19. októbra 1993, ako aj 3. mája a 29. júna 1994. Co sa týka rokov 1993 az 1995, zamestnanec Sappi vyhlásil (dokumenty c. 15179 a 15180), ze sa zúcastnil na siestich alebo siedmich stretnutiach s ostatnými dodávatelmi v Barcelone. Tieto stretnutia sa uskutocnili asi styri az pät ráz za rok. Uviedol, ze sa na nich zúcastnil po prvýkrát 19. októbra 1993 a poslednýkrát v roku 1995. Podla neho cielom týchto stretnutí bolo urcit ceny na spanielskom trhu. Trvali priblizne dve hodiny a boli ukoncené rozhodnutím o zvýsení ceny v percentách. Úcastníkmi boli Copigraph, Arjo Wiggins, Torraspapel, Zicuńaga, Koehler, Stora-Feldmühle (následne MHTP), Zanders a Divipa. Casti vyhlásení Sappi nachádzajúce sa v rôznych dokumentoch boli súcastou dokumentov pripojených k OV, a preto k nim mali prístup vsetci zalobcovia. Komisia ich tiez predlozila na Súde prvého stupna. 163 V druhom rade AWA priznal svoju úcast na mnohostranných stretnutiach kartelu medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera a predlozil Komisii zoznam stretnutí medzi konkurentmi, ktoré sa uskutocnili od roku 1992 do roku 1998. Dokument c. 7828, ktorý je súcastou odpovede AWA zaslanej Komisii 30. apríla 1999, obsahuje vseobecné potvrdenie AWA týkajúce sa organizácie viacerých stretnutí, najmä v Lisabone a v Barcelone od roku 1992 do roku 1994, na ktorých sa podla neho zúcastnili zástupcovia Sarrió, Binda, Stora-Feldmühle (následne MHTP) a Divipa alebo niektorých z týchto podnikov, ako aj pravdepodobne len na jednom stretnutí zástupcovia podniku Zicuńaga. Tajný charakter niektorých z týchto stretnutí vyplýva z vyhlásení AWA, uvedených v dokumente c. 7829, podla ktorých urcité z uvedených stretnutí boli "nenálezité" (improper), kedze slúzili ako rámec diskusií o cenách samoprepisovacieho papiera vrátane výmen zámerov týkajúcich sa oznámení o zvýsení cien. Vyhlásenia AWA uvedené v týchto dvoch dokumentoch (c. 7828 a 7829), predlozených Súdu prvého stupna, boli aj súcastou dokumentov pripojených k OV, ku ktorým Divipa a Zicuńaga mali prístup. 164 AWA následne v odpovedi na OV uviedol zoznam "nenálezitých" stretnutí, ku ktorých uskutocneniu AWA podla vlastných tvrdení prispel. Tento zoznam len pre spanielsky trh zahrna stretnutia 17. februára a 5. marca 1992, 30. septembra 1993, 3. mája, 29. júna a 19. októbra 1994. Predmetný zoznam spomenutý v bode 170 rozhodnutia, ktorého predlozenie Súd prvého stupna vyziadal vo veci T-132/02, neuvádza podniky zúcastnené na týchto stretnutiach. Divipa, Zicuńaga ani ostatní zalobcovia neoznacili tento zoznam za obvinujúci dokument, ku ktorému nemali prístup, ani nepoziadali o jeho sprístupnenie. 165 V tretom rade Mougeot, ktorý tiez priznal svoju úcast na mnohostranných stretnutiach kartelu medzi výrobcami samoprepisovacieho papiera, vo svojich vyhláseniach zo 14. apríla 1999 (dokumenty c. 7647 az 7655) vymenúva viaceré stretnutia, uvádzajúc pri kazdom jeho predmet, obsah a osoby, ktoré sa na nom zúcastnili. Pokial ide o spanielsky trh, medzi týmito stretnutiami je uvedené stretnutie 19. októbra 1994, na ktorom Copigraph, Stora, Torraspapel, Divipa, Ekman, Zicuńaga, Koehler, AWA a Mougeot mali podla tvrdení posledného uvedeného podniku svojho zástupcu. Podla týchto dokumentov predmetom daného stretnutia bola organizácia spanielskeho trhu a v casti "Obsah stretnutia" bolo spresnené: "Urcenie cien na spanielskom trhu podla velkosti klienta..." Vyhlásenia Mougeotu sú tiez súcastou dokumentov pripojených k OV a predlozených Súdu prvého stupna. 166 Je nesporné, ze tieto vyhlásenia Mougeotu nasledovali po tom, ako nastali predmetné skutocnosti a boli uvedené na úcely uplatnenia oznámenia o spolupráci. Nemozno sa vsak domnievat, ze nemajú nijakú dôkaznú hodnotu. Vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy (rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 211). 167 V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry nemozno vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorej existenciu spochybnuje niekolko ostatných obvinených podnikov, povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom (rozsudok JFE Engineering/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 219; v tomto zmysle pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91). 168 V tomto ohlade je potrebné na jednej strane uviest, ze vyhlásenia podnikov Sappi, AWA a Mougeot sa prelínajú vo viacerých bodoch tak, ze sa vzájomne potvrdzujú. Na druhej strane v predmetnej veci je zjavné, ze ich vyhlásenia sú podporené inými aktuálnymi dôkazmi o sporných skutocnostiach. Takto je existencia kazdého z tajných stretnutí uvedených AWA potvrdená dalsím dokumentom z obdobia porusenia pochádzajúcim od iného podniku, ktorý sa na tomto stretnutí zúcastnil. 169 Po prvé, co sa týka stretnutia 17. februára 1992, v dokumente zaslanom faxom (dokument c. 4588 uvedený v odôvodnení c. 157 rozhodnutia a v bode 61 OV) 17. februára 1992, pán W. (Sappi) oznámil svojmu nadriadenému, pánovi J., ze situácia zostáva nejasná prinajmensom v dôsledku správania podnikov Koehler a Sarrió a ze stretnutie dotknutých úcastníkov sa uskutocnilo v ten istý den. 170 Po druhé, pokial ide o stretnutie 5. marca 1992, v poznámke z 27. februára 1992 (dokument c. 4589, prevzatý v odôvodnení c. 158 rozhodnutia a v bode 60 OV) pán W. (Sappi) oznamuje stále tej istej osobe, ze vykonal potrebné opatrenia na úcast v nasledujúcom týzdni v Barcelone na stretnutí s inými dotknutými úcastníkmi na úcely rozhovoru o najnovsích udalostiach na spanielskom trhu. Dodal, ze stretnutie sa uskutocní 5. marca 1992. Tento dokument, takisto ako predchádzajúci, boli pripojené k OV. 171 Poznámka z 9. marca 1992 (dokumenty c. 4703 a 4704, prevzaté v odôvodnení c. 156 rozhodnutia a v bode 60 OV) spanielskeho zástupcu Sappi v Sappi Europe, hoci nepredstavovala zápisnicu zo stretnutia, presne uvádza správanie dotknutých podnikov, medzi nimi aj podnik Divipa. Je v nej sporné zvýsenie cien o 10 spanielskych pesiet (ESP), ktoré bolo cielom distribútorov, ktorý nebol úplne dosiahnutý. Autor tejto poznámky potvrdzuje, ze Divipa vôbec nezvýsil svoje ceny. Podla neho je zjavné, ze Sappi Europe nemôze zvýsit ceny, pokial ho iní dodávatelia nenasledujú. Okrem toho uvádza skutocnost, ze Zicuńaga oznámil spustenie projektu výroby samoprepisovacieho papiera na spanielskych hraniciach z francúzskej strany, co malo este posilnit hospodársku sútaz. 172 Po tretie, pokial ide o stretnutie 30. septembra 1993 v Barcelone, poznámka (dokumenty c. 5 a 9972 uvedené v odôvodnení c. 163 rozhodnutia) zostavená v tento den zástupcom Sappi obsahuje údaje o objemoch predaja v rokoch 1992 a 1993, ktoré uviedli AWA, Binda, Copigraph, Sappi, Divipa, Stora-Feldmühle, Koehler, Sarrió a Zanders, ako aj kvótu na stvrtý stvrtrok roka 1993. Úcastníci sa zhodli na oznámení zvýsenia cien kotúcov a hárkov papiera o 10 %. Rovnako sa dohodli na opätovnom stretnutí na úcely potvrdenia dodrziavania kvót. Táto poznámka bola v celom rozsahu prebratá v bode 80 OV. 173 Po stvrté, pokial ide o stretnutie 19. októbra 1993, podla poznámky (dokument c. 4474, uvedený v odôvodneniach c. 165 a 192 rozhodnutia) zostavenej v spanielcine zamestnancom Sappi a nazvanej "Správa o návsteve" (informe vista), 19. októbra 1993 sa uskutocnilo stretnutie, na ktorom sa zúcastnili vsetci distribútori okrem Copigraphu. Na tomto stretnutí úcastníci stanovili 8 %-né zvýsenie cien fakturované konecnému spotrebitelovi papierových kotúcov. Taktiez sa dohodli na oznámení výrobcovi, ze súhlasia len so zvýsením o 7,5 %, co povedie k 0,5 %-nému zvýseniu marze distribútora. Hoci táto poznámka nie je datovaná, je potrebné zdôraznit, ze odkaz na "dnesnú cenu" potvrdzuje, ze poznámka bola vypracovaná v case, ked doslo k dotknutým skutocnostiam. Skutocnost, ze táto poznámka nie je podpísaná ani datovaná, neprekvapuje, kedze ide o poznámku týkajúcu sa stretnutia, ktorého protisútazný úcel ovplyvnoval jej autora, aby zanechal co najmenej stôp (pozri v tomto zmysle rozsudok Shell/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 86). Na druhej strane jazyk, v ktorom bola vypracovaná, a iné údaje, ktoré poskytol Sappi, neumoznujú pochybovat, ze táto poznámka sa týka spanielskeho trhu. S výnimkou poslednej vety bola táto poznámka prebratá v bode 84 OV. 174 Po piate, pokial ide o stretnutie 3. mája 1994, spis obsahuje poznámku (dokument c. 14535) s rovnakým dátumom, takisto vypracovanú zamestnancom Sappi a nazvanú "Správa o návsteve". Táto poznámka obsahuje ako podnadpis oznacenie "Stretnutie výrobcov a úcely analýzy stavu cien". Uvádza sa v nej v prípade kazdého zúcastneného podniku, to znamená podnikov Copigraph, AWA, Torraspapel, Zicuńaga, Koehler, Stora, Zanders, Sappi a Divipa, meno osoby, ktorá ho zastupovala. Táto poznámka obsahuje tabulku s údajmi o aktuálnych cenách a - zvýsených - cenách urcených na 16. mája, so spresnením, ze ceny vyplývajú z dohôd medzi distribútormi. Táto poznámka bola prílohou OV a jej obsah bol uvedený v bodoch 110 az 112 OV. 175 Po sieste, pokial ide o stretnutie 29. júna 1994, poznámka (dokument c. 4476, uvedený v bodoch 164 a 166 rozhodnutia) s dátumom z toho istého dna je nazvaná "Stretnutie výrobcov samoprepisovacieho papiera". Spresnuje tiez meno osoby zastupujúcej kazdý zúcastnený podnik, a to Torraspapel, Reacto, Divipa, Stora, AWA, Sappi, Zicuńaga. Táto poznámka sa zacína pojmom "kotúce", za ktorým nasleduje spresnenie "vsetky, pokial ide o úplné objednávkové bloky alebo kvóty". Pokial ide o kotúce, uvádza od 1. septembra zvýsenie cien o 10 %. Co sa týka priameho predaja tlaciarnam, sú uvedené rôzne informacné ceny podla troch kategórií klientov a podla typu výrobkov. Pokial ide o cenu hárkov, poznámka uvádza, ze tá sa vrátila na svoju pôvodnú úroven, pricom dohodnutá cena nebola respektovaná. Bolo rozhodnuté zvýsit túto cenu v dvoch etapách, 1. júla a 1. septembra 1994, zakazdým o 5 %. Táto poznámka sa koncí údajom "Budúce stretnutie 23. septembra o 12.30". Uvedený dokument bol pripojený k OV a jeho obsah spresnený v bodoch 121 az 123 OV. 176 Okrem toho vnútorný faxový dokument Sappi (dokument c. 4565, uvedený v bode 166 rozhodnutia) zo 4. novembra 1994 uvádza skutocnost, ze líder spanielskeho trhu Torraspapel oznámil znízenie ceny o 10 ESP a vsetko naznacuje tomu, ze zvýsenia z novembra sa neuskutocnia, kedze ich dodnes ziadny distribútor neoznámil. Tento fax bol uvedený v bode 130 OV a tvoril prílohu OV. 177 Napokon po siedme, pokial ide o stretnutie 19. októbra 1994, z poznámky písanej rukou (dokument c. 1839 uvedený v bodoch 167, 222 a 223 rozhodnutia), ktorú 21. októbra 1994 vypracoval Mougeot a týka sa spanielskeho trhu, vyplýva, ze úcastníci sa dohodli na cenách, ktoré sa mali uplatnit od 3. januára 1995. Zicuńaga a Mougeot boli "oprávnené na predaj za menej ako 5 ESP/kg". Autor poznámky uvádza, ze podla neho je "utopické ziadat od podniku Zicuńaga, aby predával za 2 % menej ako velkoobchodníci bez ohladu na objem". Dalsie stretnutie bolo dohodnuté na 24. novembra 1994 na rovnakú hodinu a rovnaké miesto. Táto rukou písaná poznámka bola pripojená k OV. 178 Je teda zjavné, ze medzi stretnutiami, ktoré uviedol Sappi, ale neboli uvedené AWA, to znamená stretnutie 27. februára 1992 a 19. októbra 1993, iba prvé uvedené nie je potvrdené nijakým iným dokumentom. V nijakom prípade nie je potrebné overovat tvrdenia Komisie o obsahu tohto stretnutia 27. februára 1992, ktoré sa uskutocnilo mimo obdobia porusenia, ktoré je vytýkané podnikom Divipa a Zicuńaga. 179 Napokon okrem týchto stretnutí 17. februára a 5. marca 1992, 30. septembra a 19. októbra 1993, ako aj 3. mája, 29. júna a 19. októbra 1994, Komisia v tabulke 3 nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 129 rozhodnutia a v prílohe II tohto rozhodnutia uvádza stretnutie týkajúce sa spanielskeho a portugalského trhu, ktoré sa uskutocnilo 16. júla 1992 v Barcelone a stretnutie 23. septembra 1994 týkajúce sa len spanielskeho trhu. 180 Pokial ide o stretnutie 16. júla 1992, z bodu 159 rozhodnutia vyplýva, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa obsahu a protisútazného úcelu tohto stretnutia spocívajú na údajoch uvedených v dokumentoch c. 4484, 4501 az 4503 a 4520, citovaných v poznámkach pod ciarou c. 167 a 168 rozhodnutia a pripojených k OV. 181 V rámci svojho ústneho vyjadrenia (dokument c. 4484) pán B. G. z Unipapel, zástupca Sappi v Portugalsku, potvrdil, ze 16. júla 1992 cestoval do Barcelony, aby sa zúcastnil na stretnutí urcenom na "diskusiu o situácii na trhu so samoprepisovacím papierom v Portugalsku a Spanielsku". 182 Toto tvrdenie potvrdzujú kópie záznamov o cestovných nákladoch (dokumenty c. 4501 az 4503), ktoré potvrdzujú, ze pán B. G. 16. júla 1992 cestoval z Lisabonu do Barcelony a spät. 183 V rámci iného ústneho vyjadrenia (dokument c. 4520) pán B. G. potvrdil, ze cielom stretnutia konaného 16. júla bolo diskutovat o zvýseniach cien a podieloch na trhu. Dodal, ze dohody sa týkali najmä kotúcov. Pripustil tiez bez toho, aby to bolo mozné potvrdit, ze existovali dohody rovnakého typu pre hárky papiera. Okrem toho potvrdil, ze pocas tohto stretnutia doslo k výmenám informácií o predaných mnozstvách a cenách, ktoré uplatnoval kazdý z podnikov. 184 Vzhladom na údaje uvedené v troch predchádzajúcich bodoch Komisia odôvodnene konstatovala, ze 16. júla 1992 sa v Barcelone uskutocnilo stretnutie, na ktorom boli uzavreté dohody o zvýseniach cien a rozdelení podielov na trhu v Spanielsku a Portugalsku, aspon pokial ide o kotúce. Je vsak potrebné zdôraznit, ze Komisia neuvádza, ze Divipa sa zúcastnil na tomto stretnutí, kedze B. G. ho medzi úcastníkmi nespomenul. 185 Pokial ide o stretnutie 23. septembra 1994, poznámka (dokument c. 4476) uvedená v bode 175 vyssie urcite potvrdzuje skutocnost, ze toto stretnutie bolo naplánované. Nijaký dokument ani vyhlásenie vsak nepotvrdzujú skutocný obsah tohto stretnutia v daný den. Preto je potrebné domnievat sa, ze Komisia nedokázala skutocnost, ze stretnutie týkajúce sa spanielskeho trhu sa uskutocnilo 23. septembra 1994. 186 Nic to vsak nemení na tom, ze na základe tohto súboru presných a súhlasných dôkazov Komisia právne dostatocne preukázala existenciu kartelu na spanielskom trhu prinajmensom od marca 1992 do januára 1995. Kartel totiz dalej pokracoval aj po formálnom ukoncení tajných stretnutí v októbri 1994, kedze zvýsenia cien naplánované na stretnutí 19. októbra 1994 (pozri bod 177 vyssie) sa mali uplatnit od 3. januára 1995 (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 3. júla 1985, Binon, 243/83, Zb. s. 2015, bod 17, a Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 231). 187 Tento kartel sa uskutocnoval formou opakovaných stretnutí medzi konkurencnými podnikmi, pocas ktorých tieto podniky uzatvárali dohody najmä o zvýsení cien a programe realizácie tohto zvýsenia. Na stretnutí 30. septembra 1993 (pozri bod 172 vyssie) boli stanovené kvóty. O úcasti podnikov Divipa a Zicuńaga na karteli na spanielskom trhu 188 Podla judikatúry na dostatocné preukázanie úcasti podniku na karteli postacuje, aby Komisia preukázala, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzavreté protisútazné dohody bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Ak bola dokázaná úcast na týchto stretnutiach, úlohou uvedeného podniku je poskytnút dôkazy preukazujúce, ze tento podnik oznámil svojim konkurentom, ze hoci sa zúcastnoval na stretnutiach, jeho názor bol odlisný (rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 96, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 81). 189 Podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez verejného distancovania sa od jeho obsahu totiz umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 82). 190 V prvom rade v predmetnej veci je zjavné, ze tabulka (dokument c. 15199) obsahujúca rôzne stretnutia, ich dátum, ciel a úcastníkov, nachádzajúca sa v odpovedi Sappi z 18. mája 1999 a uvedená v bode 162 vyssie, uvádza podniky Divipa a Zicuńaga ako úcastníkov tajného stretnutia konaného 19. októbra 1993. Tento údaj potvrdzuje poznámka uvedená v bode 173 vyssie, v ktorej je uvedená skutocnost, ze na stretnutí sa zúcastnili vsetci distribútori okrem Copigraphu. 191 V druhom rade z vyhlásení zamestnanca Sappi uvedených v bode 162 vyssie vyplýva, ze Divipa a Zicuńaga boli prítomné na stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil v októbri 1993 a 1995. Pokial ide o stretnutia 3. mája a 29. júna 1994, tento zamestnanec tiez uvádza, ze podnik Divipa zastupovali páni A. a C. a podnik Zicuńaga pán E. Tieto vyhlásenia sú pre obe stretnutia podporené poznámkami zamestnanca Sappi z obdobia sporných skutocností, uvedenými v bodoch 174 a 175 vyssie. 192 V tretom rade podla vyhlásení AWA uvedených v bode 163 vyssie, Divipa zúcastnil na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili na spanielskom trhu od roku 1992 do roku 1994, alebo aspon na niektorých z nich. Zicuńaga sa naopak zúcastnil pravdepodobne len na jednom z týchto stretnutí. V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze toto obozretné vyhlásenie urobené niekolko rokov po vzniku sporných skutocností neohrozuje dôkaznú hodnotu presných údajov uvedených v dokumentoch, ktoré v case porusenia vyhotovil Sappi, výslovne uvádzajúce prítomnost podniku Zicuńaga na stretnutiach 19. októbra 1993, 3. mája a 29. júna 1994. 193 Vo stvrtom rade z vyhlásení Mougeotu uvedených v bode 165 vyssie vyplýva, ze Divipa a Zicuńaga boli prítomné na stretnutí 19. októbra 1994. Úcast podniku Zicuńaga na tomto stretnutí tiez potvrdzuje rukou písaná poznámka Mougeotu z 21. októbra 1994, uvedená v bode 177 vyssie, ktorá obsahuje údaj, ze "Zicuńaga a Mougeot sú oprávnené predávat za menej ako 5 ESP/kg". V spojení s vyhláseniami AWA uvedenými v predchádzajúcom bode presné vyhlásenia Mougeotu o úcasti pána A. (Divipa) na tomto stretnutí oprávnovali Komisiu konstatovat úcast uvedeného podniku na tomto stretnutí. 194 Okolnost, ktorú uvádza Divipa, ze v odpovedi z 18. mája 1999 Sappi nespomína konanie stretnutia týkajúceho sa spanielskeho trhu 19. októbra 1994, mozno vysvetlit skutocnostou, ze Sappi sa na tomto stretnutí nezúcastnil, co potvrdzuje aj zoznam úcastníkov tohto stretnutia vypracovaný Mougeotom. V kazdom prípade táto okolnost nie je spôsobilá vyvrátit súbor súhlasných dôkazov potvrdzujúcich konanie tohto stretnutia a úcast podniku Divipa na nom. 195 Z predchádzajúcich údajov vyplýva, ze Komisia právne dostatocne preukázala úcast podnikov Divipa a Zicuńaga na tajných stretnutiach, ktoré sa postupne uskutocnili od 19. októbra 1993 do 19. októbra 1994. 196 Napokon aj v prípade, ze sa tieto podniky nezúcastnili na vsetkých stretnutiach konaných v rámci systému pravidelných stretnutí, ktorý uvádza Komisia, Divipa ani Zicuńaga neuviedli dôkazy týkajúce sa prípadného verejného distancovania sa, pokial ide o obsah stretnutí, na ktorých sa zúcastnili. Porusenie im teda mozno pripísat. Kedze je dokázané, ze zalobcovia sa zúcastnili na týchto stretnutiach, ktoré sa konali najmä na úcely urcenia cien, zalobcovia poskytli svojim konkurentom prinajmensom dojem, ze sa na stretnutiach zúcastnili s rovnakým cielom ako oni (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 232, a z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 98). Je nutné zdôraznit, ze tento systém stretnutí mozno zahrnút do série snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný hospodársky ciel, ktorým bolo narusit riadny vývoj cien na trhu so samoprepisovacím papierom. Bolo by preto neprirodzené rozdelit toto postupné správanie, ktoré je charakteristické jedným cielom, na viacero samostatných porusení (rozsudok Rhône-Poulenc/Komisia, uz citovaný v bode 155 vyssie, bod 126). 197 Úcast podniku Divipa na karteli od marca 1992 vyplýva v prvom rade z vyhlásení AWA, ktoré sú uvedené v bodoch 163 a 192 vyssie. Tie sú okrem toho potvrdené zmienkou o tomto podniku v poznámke z 9. marca 1992 uvedenej v bode 171 vyssie. V tejto poznámke spanielsky zástupca Sappi zjavne preskúmal zvýsenie cien o 10 ESP uplatnené rôznymi podnikmi, ktoré bolo cielom stanoveným distribútormi v predchádzajúcom období. Výslovne uvádza skutocnost, ze Divipa nezvýsil svoje ceny. Nasledovanie cenovej politiky podniku Divipa popri cenovej politike Sarrió a AWA, ktoré mali svoje vlastné obchodné spolocnosti na spanielskom trhu, predstavuje presvedcivý dôkaz o jeho úcasti na karteli v tomto období. 198 Tieto konstatovania o úcasti podniku Divipa na karteli na spanielskom trhu od marca 1992 a podniku Zicuńaga od októbra 1993, oboch az do januára 1995, nemozno spochybnit úvahami týkajúcimi sa osobitostí týchto podnikov. 199 Z odôvodnení c. 17 a 330 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nálezite zohladnila skutocnost, ze Divipa ani Zicuńaga neboli clenmi AEMCP. Napokon Komisia nepovazovala clenstvo v AEMCP za prvok predstavujúci porusenie. 200 Co sa týka cenových rozdielov, ktoré uviedli Divipa a Zicuńaga medzi zvýseniami cien, o ktorých bolo rozhodnuté pocas stretnutí, na ktorých sa tieto podniky zúcastnili, a vývojom cien v období, pocas ktorého sa tieto rozhodnutia mali uplatnovat, aj za predpokladu presnosti císelných údajov, ktoré podniky uviedli na ilustráciu svojej cenovej politiky v tomto období, tieto rozdiely môzu nanajvýs preukázat, ze uvedené podniky nerespektovali rozhodnutia o zvýsení cien prijaté pocas predmetných stretnutí. Uplatnením usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) (dalej len "usmernenia"), reálne nevykonanie dohôd môze predstavovat polahcujúcu okolnost, a preto je potrebné v tomto ohlade preskúmat tvrdenia úcastníkov v rámci zalobných dôvodov, ktorých úcelom bolo zrusenie alebo znízenie pokuty (pozri body 594 az 635 nizsie). Naopak, je vhodné uviest, ze skutocnost, ze dohodnuté ceny neboli respektované, nemôze popriet protisútazný ciel týchto stretnutí ani úcast zalobcov na karteloch (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 79). Tieto rozdiely aj za predpokladu, ze sú povazované za preukázané, neumoznujú vyvrátit dôkazy o úcasti podnikov Divipa a Zicuńaga na uvedených tajných stretnutiach. 201 Okolnost, ktorú uvádza Zicuńaga a podla ktorej cinnost výroby a distribúcie samoprepisovacieho papiera v rámci jeho zoskupenia zabezpecuje Papeteries de l'Atlantique SA, nemôze spochybnit úcast podniku Zicuńaga, jediného podniku spomínaného vo vyhláseniach iných úcastníkov kartelu, na porusení. Je potrebné zdôraznit, ze hoci je pravda, ze Zicuńaga vlastnil v období porusenia iba 50 %-ný obchodný podiel v Papeteries de l'Atlantique, Komisia pripisuje porusenie podniku Zicuńaga z dôvodu jeho vlastného správania, a nie ako materskej spolocnosti tejto dcérskej spolocnosti. Na jednej strane priame listinné dôkazy týkajúce sa stretnutí 3. mája a 29. júna 1994 (pozri body 174 a 175 vyssie) sa totiz výslovne odvolávajú na prítomnost zástupcu podniku Zicuńaga na týchto dvoch tajných stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu. Na druhej strane rukou písaná poznámka, ktorú 21. októbra 1994 vypracoval Mougeot (pozri bod 177 vyssie), výslovne uvádza podnik Zicuńaga a vôbec nespomína Papeteries de l'Atlantique. Okrem toho aj v prípade, ze rozhodnutie neodráza presnú povahu cinností podniku Zicuńaga v rámci jeho zoskupenia, je potrebné konstatovat, ze Zicuńaga nevzniesol námietky proti údaju uvedenému v odôvodnení c. 365 rozhodnutia, podla ktorého bol tento podnik zodpovedný v rámci zoskupenia za politiku urcovania cien pre vsetky papierenské výrobky. 202 Divipa tiez uvádza rozdiely medzi údajmi týkajúcimi sa svojho predaja uvedenými v poznámkach Sappi a údajmi, ktoré pripojil k svojej zalobe. Rozdiely podla podniku Divipa preukazujú, ze údaje uvedené v poznámkach Sappi neposkytol tento podnik. V tomto ohlade je vhodné zdôraznit, ze údaje, ktoré Divipa pripojil k svojej zalobe, nie sú dolozené nijakým dokumentom, ktorý by umoznil preukázat, ze zodpovedajú skutocnosti. V kazdom prípade za predpokladu, ze sú správne, rozdiel, ktorý mozno vnímat medzi týmito údajmi a údajmi uvedenými v poznámkach Sappi, preukazuje iba to, ze posledné uvedené nezodpovedajú skutocnosti. Naopak, nemozno sa na základe nich domnievat, ze Divipa na stretnutí 30. septembra 1993 neuviedol priemerný predaj spomenutý v poznámkach Sappi. 203 Divipa tiez tvrdí, ze by nebolo pochopitelné, ak by sa malý distribútor, akým je tento podnik, zúcastnil na stretnutiach výrobcov. Je potrebné zdôraznit, ze jeho povaha distribútora nemôze vyvrátit súbor dôkazov preukazujúcich úcast podniku Divipa na karteli na spanielskom trhu. Táto vlastnost ho vôbec nezbavuje záujmu zúcastnit sa na karteli, ktorý podla analýzy Komisie uvedenej v odôvodneniach c. 153 a 165 rozhodnutia a nespochybnenej podnikom Divipa musel zahrnat distribútorov, aby mohol správne fungovat na spanielskom trhu, ktorý bol charakteristický vzájomnou integráciou výrobných a distribucných sietí tak, ze mnohí výrobcovia boli aj distribútormi. Okrem toho podla poznámky z 29. júna 1994 (dokument c. 4476, uvedený v bode 175 vyssie) dohoda uzavretá pocas tohto stretnutia sa týkala cien uplatnitelných voci spotrebitelom, co vzhladom na povahu podniku Divipa ako distribútora postacuje na vysvetlenie jeho úcasti na tomto stretnutí. 204 Napokon skutocnost, ze Divipa zabezpecuje 60 az 70 % svojich potrieb nákupom samoprepisovacieho papiera od Koehlera a predáva ho iným výrobcom, naznacuje urcitú závislost od jeho dodávatelov, pokial ide o nákupnú cenu. Na jednej strane túto závislost vsak nemozno povazovat za úplnú. Tabulka, ktorú poskytol Divipa v prílohe svojej zaloby, preukazuje, ze v roku 1993 Divipa nie vzdy okamzite odrazil urcité znízenia svojej nákupnej ceny pri predaji, kedze jeho zisk zostal znacný. Na druhej strane táto okolnost v nijakom prípade nepopiera jeho záujem o úcast na karteli, kedze kazdé zvýsenie cien rozhodnuté v tomto rámci a uplatnené voci klientovi sa môze odrazit na zvýsení jeho zisku. Napokon z tej istej tabulky vyplýva, ze od januára do decembra 1994 nákupné ceny Koehlera stúpli zo 159,25 na 195,70 a zisk podniku Divipa z 20,38 na 43,81. Nakoniec z poznámky týkajúcej sa stretnutia 19. októbra 1993, uvedenej v bode 173 vyssie, vyplýva, ze rokovanie sa týkalo jednak ceny, ktorú mal distribútor zaplatit výrobcovi, a jednak zvýsenia cien, ktoré distribútori uplatnovali voci svojim klientom v záujme zvýsenia distribucného zisku. O úcasti podnikov Divipa a Zicuńaga na karteli na európskom trhu 205 Z odôvodnenia c. 286 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia iba konstatovala úcast podnikov Divipa a Zicuńaga na tajných stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu. Komisia vsak tvrdí, ze "tieto podniky museli vediet, ze kartel sa týkal celého územia, ktoré sa v roku 1994 stalo EHP". 206 Komisia v tejto súvislosti vychádza z úzkeho prelínania, ktoré existovalo medzi vseobecnými európskymi stretnutiami kartelu a tajnými vnútrostátnymi stretnutiami, predovsetkým spanielskymi, zo skutocnosti, ze velkí európski výrobcovia samoprepisovacieho papiera sa podielali na tajných cinnostiach na spanielskom trhu, ako aj z významu obchodných tokov v rámci Spolocenstva v odvetví samoprepisovacieho papiera pocas dotknutého obdobia. 207 Podla judikatúry podnik, ktorý sa zúcastnil na mnohotvárnom porusení pravidiel hospodárskej sútaze vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je uskutocnenie porusenia ako celku, môze byt takisto zodpovedným za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia za celý cas jeho úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik vie o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze ho môze rozumne predpokladat a je pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 158, a tam citovaná judikatúra). 208 V prejednávanej veci predovsetkým z bodu 187 vyssie vyplýva, ze predmetom dohôd týkajúcich sa spanielskeho trhu, na ktorých sa Divipa a Zicuńaga zúcastnili, bolo spolocné urcenie zvýsenia cien. Navyse pri jednej prílezitosti, teda na stretnutí 30. septembra 1993, na ktorom sa nezúcastnil Zicuńaga, ktorý este nebol úcastníkom kartelu, sa pridelovali predajné kvóty na tomto trhu na základe výmeny informácií o uskutocnených predajoch. Tieto dohody sa teda zhodovali so vseobecným európskym kartelom, ktorého predmet spocíval hlavne v zvysovaní cien samoprepisovacieho papiera, a v urcitých prípadoch v spolocnom stanovovaní predajných kvót alebo podielov na trhu a vo výmene dôverných informácií s cielom ulahcit uzavretie alebo uplatnenie dohôd o zvýsení cien. 209 Podla judikatúry vsak len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkovej kartelovej dohody nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovej kartelovej dohode. Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tejto celkovej kartelovej dohode, len pokial podnik, ked sa zúcastnuje na tejto dohode, vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkovej kartelovej dohody (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45). 210 Komisia v rozhodnutí tvrdí, ze to bol prípad podnikov Divipa a Zicuńaga, co tieto popierajú. 211 Je síce nepochybné, ze Divipa a Zicuńaga neboli clenmi AEMCP a ze sa nikdy nezúcastnili na oficiálnych stretnutiach tohto zdruzenia, ktoré podla Komisie tvorili rámec európskeho kartelu az do septembra 1993, ani na vseobecných stretnutiach kartelu, ktoré sa konali mimo oficiálnych stretnutí AEMCP od septembra 1993. Okrem toho zo ziadneho z dôkazov týkajúcich sa úcasti podnikov Divipa a Zicuńaga na tajných stretnutiach na spanielskom trhu nevyplýva, ze na niektorom z týchto stretnutí sa spomínal cenový kartel existujúci na európskej úrovni. 212 Ani Divipa, ani Zicuńaga vsak neuvádzajú skutocnosti, ktoré by protirecili konstatovaniam Komisie uvedeným v odôvodneniach c. 89 az 94 a 211 rozhodnutia a vyhláseniam Mougeotu uvedeným v odôvodnení c. 90. Podla týchto vyhlásení "sa AWA domnieval, ze bez úcasti miestnych zástupcov zodpovedných za trh existovali malé sance dosiahnut zamýslané výsledky, cím sa vysvetluje konanie stretnutí na jednotlivých trhoch", a "miestni zástupcovia informovaní svojimi riadiacimi pracovníkmi o úmysle zvýsit ceny boli poverení, aby medzi sebou definovali praktické spôsoby dosiahnutia tohto zvýsenia". Z týchto vyhlásení jasne vyplýva, ze na zabezpecenie úspechu rozhodnutí o zvysovaní cien prijatých v rámci vseobecných stretnutí kartelu mali úcastníci týchto stretnutí v úmysle zaistit vseobecné uplatnenie týchto rozhodnutí na jednotlivých regionálnych a vnútrostátnych trhoch. Vzhladom na významný objem obchodu s dotknutým výrobkom medzi clenskými státmi by bolo velmi málo úcinné, ak by sa opatrenia obmedzujúce hospodársku sútaz prijali len na úrovni jedného clenského státu. 213 Komisia teda predlozila dve tabulky (tabulky 5 a 6 uvedené v odôvodneniach c. 207 a 217 rozhodnutia a v bodoch 117 a 127 OV) nájdené v podniku Sappi, v ktorých je zobrazené zvysovanie cien dohodnuté pre jednotlivé státy na dvoch vseobecných stretnutiach 21. júna a 22. septembra 1994. V prípade Spanielska tieto tabulky neobsahujú císelné údaje, ale zmienku "spresní sa neskôr". Zápisnica zo stretnutia uskutocneného 29. júna 1994 (dokument c. 4476 uvedený v bode 175 vyssie), ktoré sa týkalo spanielskeho trhu, a rukou písaná poznámka Mougeotu z 21. októbra 1994 (dokument c. 1839 uvedený v bode 177 vyssie; pozri tiez bod 235 nizsie), ktorá nasledovala po stretnutí uskutocnenom 19. októbra 1994, ktoré sa takisto týkalo spanielskeho trhu, preukazujú, ze po kazdom z týchto vseobecných stretnutí nasledovalo vnútrostátne stretnutie, na ktorom bolo skutocne spresnené zvýsenie cien pre spanielsky trh. Ako navyse zdôraznuje Komisia vo svojich písomnostiach, skutocnost, ze táto rukou písaná poznámka Mougeotu uvádza výraz "s ohladom na objemy AEMCP oznámené vo vztahu k Spanielsku" a zmienuje sa o diskusii týkajúcej sa týchto údajov, smeruje k potvrdeniu tézy, podla ktorej Divipa a Zicuńaga museli vediet o sirsom rámci, európskom rozmere, ktorý mali stretnutia týkajúce sa spanielskeho trhu, na ktorých sa zúcastnili. 214 Jednotlivé dokumenty uvedené Komisiou vo vztahu k spanielskym stretnutiam (v odôvodneniach c. 154 az 171 rozhodnutia, v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu a v príslusných poznámkach pod ciarou) navyse jednoznacne preukazujú, ze na týchto stretnutiach sa zúcastnil urcitý pocet zástupcov európskych výrobcov samoprepisovacieho papiera, ktorých úcast na vseobecných stretnutiach kartelu nie je vzhladom na skutocnosti uvedené Komisiou v odôvodneniach c. 263 az 276 spochybnitelná, a vo väcsine prípadov ani spochybnená. 215 Je tazko pochopitelné, ze zatial co, ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 176 rozhodnutia, z údajov poskytnutých zástupcom podniku Unipapel pri setrení (dokument c. 4525, ktorého relevantná cast je uvedená v bode 74 OV) vyplýva, ze portugalskí zákazníci tusili, ze v pozadí správania portugalských podnikatelských subjektov vo vztahu k zvysovaniu cien je kartel európskeho rozmeru, podniky Divipa a Zicuńaga, ktoré sa zúcastnovali na stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu velkých výrobcov samoprepisovacieho papiera zapojených do vseobecných stretnutí kartelu, nevedeli o tom, ze úcastou na tajných dohodách na uvedenom trhu sa zaclenili do kartelu európskeho rozmeru. 216 Za týchto okolností je dôvodné sa domnievat, ze Divipa a Zicuńaga museli vediet o existencii a obsahu európskeho kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Ciment, bod 4097), ako aj o tom, ze úcastou na spanielskom trhu na dohodách, ktoré mali zhodný protisútazný predmet ako tento kartel, sa don zapájajú (pozri v tomto zmysle rozsudok Ciment, bod 4099). 217 Pokial ide o skutocnost namietanú podnikom Zicuńaga, ze spis neobsahuje poznatok, z ktorého by vyplývalo, ze o cenách týkajúcich sa iných trhov ako spanielskeho trhu sa diskutovalo na spanielskych stretnutiach alebo ze sa o nich dozvedel od iných podnikov, úplne sa zhoduje so vseobecnou schémou organizácie kartelu, podla ktorej cielom diskusií uskutocnovaných predovsetkým v rámci stretnutí na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni bolo definovat praktické spôsoby uplatnovania rozhodnutí o zvýsení cien prijatých na európskej úrovni na ceny uplatnované na dotknutom miestnom trhu. Táto skutocnost okrem toho nemôze spochybnit uvedenú analýzu. 218 Zicuńaga uvádza dalsí argument vychádzajúci z jeho neúcasti na stretnutiach a údajne tajných cinnostiach, ku ktorým dochádzalo na francúzskom a talianskom trhu, napriek jeho obchodným záujmom na nich. V tejto súvislosti treba pripomenút tvrdenie podniku Zicuńaga na vypocúvaní, podla ktorého "bol zodpovedný za politiku urcovania cien vsetkých papierenských výrobkov skupiny, a... teda prijímal vsetky rozhodnutia o cenách, aj pokial ide o výrobky Papeteries de l'Atlantique" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 365 rozhodnutia). Údaj, podla ktorého mal Zicuńaga obchodné záujmy nielen v Spanielsku, ale prostredníctvom cinností svojej dcérskej spolocnosti Papeteries de l'Atlantique aj vo Francúzsku a v Taliansku, mozno vykladat tak, ze Zicuńaga, ktorý musel vediet, ze niektoré podniky zastúpené na spanielskych stretnutiach pôsobia na francúzskom a talianskom trhu, sa na úcely definovania cenovej politiky svojej skupiny nevyhnutne informoval, ci sú dohody, na ktorých sa podiela, súcastou európskeho kartelu, a musel teda o existencii takého kartelu vediet. 219 Okolnost uvedená v predchádzajúcom bode v nijakom prípade nemôze spochybnit analýzu uvedenú v bodoch 205 az 217 vyssie. Táto okolnost nakoniec môze byt vnímaná aj ako nepriamy dôkaz potvrdzujúci, ze Zicuńaga vedel o tom, ze dohody, na ktorých sa podiela na spanielskom trhu, sú súcastou európskeho kartelu, a povazoval preto za nadbytocné zúcastnovat sa na tajných stretnutiach a cinnostiach inde nez v Spanielsku. 220 Okrem toho treba zdôraznit, ze situácia podniku Zicuńaga sa vo viacerých bodoch lísi od situácie podniku Sigma Tecnologie di rivestimento vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaného v bode 209 vyssie, na ktorý Zicuńaga odkazuje vo svojich písomnostiach. Na rozdiel od zalobcu v tejto veci totiz Zicuńaga pôsobil v dotknutom odvetví na viacerých vnútrostátnych trhoch. Navyse, aj keby sa prijala téza podniku Zicuńaga, podla ktorej ho jeho spanielski konkurenti vnímali tak, ze uskutocnuje agresívnu cenovú politiku, Zicuńaga neposkytol nijaký dôkaz preukazujúci, ze rovnako ako Sigma Tecnologie di rivestimento bol vynechaný z niektorých tajných stretnutí alebo cinností z dôvodu svojho správania ako "rusivého elementu" (rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 209 vyssie, body 42 a 46). Poznámka Mougeotu týkajúca sa stretnutia 19. októbra 1994 uvedená v bode 177 vyssie naopak preukazuje, ze Zicuńaga bol povazovaný za plného clena spanielskeho kartelu, v rámci ktorého dostal povolenie predávat za ceny o nieco nizsie, nez mali uplatnovat ostatní clenovia kartelu. 221 Zicuńaga v rámci svojho tvrdenia smerujúceho k preukázaniu toho, ze neuplatnoval sporné dohody o cenách, kritizuje skutocnost, ze v priebehu správneho konania mu Komisia odmietla prístup k podrobným informáciám uvedeným v odôvodnení c. 288 rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné odkázat na úvahy uvedené v bodoch 45 az 51 vyssie. O úcasti podniku Zicuńaga na dohodách stanovujúcich predajné kvóty a podiely na trhu 222 Nakoniec, ako bolo uvedené v bode 153 vyssie, Zicuńaga spochybnuje svoju úcast na dohodách stanovujúcich predajné kvóty a podiely na trhu. 223 V tejto súvislosti zo spojeného znenia odôvodnení c. 77, 81, 252, 253, 326 az 331, 376, 382 a 383 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nekonstatovala existenciu dohôd o stanovení predajných kvót a podielov na trhu ako rôznych porusení, ale ako skutocností zakladajúcich jediné porusenie, uvedené v clánku 1 a pripísané podniku Zicuńaga, ktorého vseobecný predmet spocíval vo zvýsení cien samoprepisovacieho papiera na celom území, ktoré sa v roku 1994 stalo EHP (odôvodnenie c. 327 rozhodnutia), a ktorého základný kamen spocíval v uzavieraní dohôd o zvýsení cien (odôvodnenie c. 383 rozhodnutia). 224 Na prvom mieste treba overit, ci Komisia riadne preukázala existenciu dohôd o stanovení predajných kvót a podielov na trhu a ci bola oprávnená príst k záveru, ze tieto dohody patrili do celkového protisútazného plánu zodpovedajúceho poruseniu konstatovanému v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia. Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 241 az 251 rozhodnutia rozlisuje medzi údajmi, ktoré podla nej potvrdzujú existenciu dohôd o pridelení predajných kvót, a údajmi, ktoré podla jej názoru preukazujú existenciu dohôd o rozdelení trhu. 225 Pokial ide najskôr o tvrdenia Komisie týkajúce sa pridelovania predajných kvót, po prvé treba uviest, ze z dokumentu vypracovaného podnikom Sappi vo veci stretnutia, ktoré sa konalo 30. septembra 1993 v Barcelone (dokument c. 5, uvedený v bode 172 vyssie) je zjavné, ze úcastníci tohto stretnutia najskôr deklarovali svoje mesacné predajné priemery v rokoch 1992 a 1993 a pristúpili k rozdeleniu predajných kvót pre stvrtý stvrtrok roka 1993, potom sa dohodli na oznámení 10 %-ného zvýsenia cien kotúcov a hárkov k 1. januáru 1994 a nakoniec sa rozhodli, ze sa znovu stretnú v den, ktorý neskôr urcia, aby overili dodrziavanie kvót. 226 Po druhé treba poznamenat, ze Zicuńaga nespochybnuje konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach c. 138, 242 a 243 rozhodnutia, podla ktorých "poznámka zo stretnutia" (dokument c. 6 uvedený v bode 87 OV), ktorú napísal Sappi na stretnutí konanom 1. októbra 1993 vo veci francúzskeho trhu, uvádza, ze úcastníci tohto stretnutia sa dohodli na zvýsení cien, ako aj na pridelení kvót na stvrtý stvrtrok roka 1993 "aby sa umoznilo zvýsenie cien". 227 Pokial ide dalej o tvrdenia Komisie týkajúce sa dohôd o rozdelení trhu, Zicuńaga nepredkladá nijakú skutocnost smerujúcu k odmietnutiu konstatovaní, ku ktorým dospela Komisia v odôvodneniach c. 141 a 246 rozhodnutia, podla ktorých stretnutie, ktoré sa uskutocnilo na jar 1994 v Nogent-sur-Marne vo veci francúzskeho trhu, slúzilo aj ako rámec na dohodu o zvýsení cien a na dohodu o rozdelení trhu (dokument c. 7651 uvedený v bodoch 113 az 115 OV a pripojený k OV). 228 Uvedené skutocnosti umoznujú príst k záveru, ze Komisia v odôvodnení c. 241 oprávnene konstatovala, ze "na zabezpecenie uplatnenia dohodnutého zvýsenia cien bola na jednotlivých vnútrostátnych stretnutiach kartelu jednotlivým úcastníkom pridelená predajná kvóta a bol stanovený podiel na trhu pre kazdého z nich" [neoficiálny preklad]. Komisia sa teda mohla domnievat, ze dohody o zvysení cien a spolocné stanovenie predajných kvót a podielov na trhu tvorili nerozlucné prvky celkového protisútazného plánu tvoriaceho porusenie konstatované v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia. 229 Na druhom mieste treba preskúmat, ci bola Komisia oprávnená vytýkat podniku Zicuńaga aspekty jediného porusenia týkajúce sa dohôd o pridelení predajných kvót a podielov na trhu. 230 Pojem "kotúce", za ktorým nasleduje údaj "vsetky, pokial ide o úplné objednávkové bloky a kvóty", uvedený v poznámke Sappi z 29. júna 1994 uvedenej v bode 175 vyssie, nevyhnutne nepreukazuje, ze na stretnutí 29. júna 1994 bola uzavretá dohoda týkajúca sa predajných kvót. Dokazuje vsak, ze v okamihu konania tohto stretnutia boli vsetci jeho úcastníci vrátane podniku Zicuńaga úcastníkmi dohody o rozdelení predajných kvót, pokial ide o trh s kotúcmi. 231 Je potrebné zdôraznit, ze údaj uvedený v predchádzajúcom bode, ktorý sa týka stretnutia 29. júna 1994 je jedinou skutocnostou, ktorú mozno pouzit proti podniku Zicuńaga ako dôkaz jeho priamej úcasti na dohode o pridelení predajných kvót. Komisia totiz nekonstatovala úcast podniku Zicuńaga na stretnutí 30. septembra 1993 v Barcelone, na ktorom bola uzatvorená dohoda o pridelení kvót na stvrtý stvrtrok roka 1993. Pokial ide o dalsie stretnutia, na ktorých úcast podniku Zicuńaga na ktorých Komisia riadne preukázala, Komisia v rozhodnutí netvrdí, ze slúzili ako rámec na dohody o predajných kvótach. 232 Komisia vsak vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze stretnutie 19. októbra 1994 sa týkalo aj otázky predajných kvót. 233 V tejto súvislosti rukou písaná poznámka Mougeotu z 21. októbra 1994, ktorá sa týka stretnutia konaného 19. októbra 1994 vo veci spanielskeho trhu (pozri bod 177 vyssie), obsahuje tieto údaje: "- Spýtal som sa s ohladom na objemy AEMCP oznámené vo vztahu k Spanielsku (okrem podniku Zicuńaga) na konci augusta 94, [viac nez] 4 300 [t], kam sa podeli nase objemy 93 ([mínus] 50 %)? - Odpoved Sarrió: objemy sa menia! - Odpoved Koehler: údaje AEMCP sú nesprávne!" 234 To by síce mohlo znamenat, ako uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, ze na stretnutí 19. októbra 1994 doslo k rozhovorom o kvótach a objemoch predaja. Zdá sa vsak, ze Komisia ani v casti rozhodnutia venovanej stretnutiam týkajúcim sa spanielskeho trhu, ani v casti týkajúcej sa pridelovania predajných kvót a podielov na trhu neuvádza tieto údaje na podporu svojich tvrdení o uzavieraní dohôd týkajúcich sa predajných kvót alebo podielov na trhu pocas referencného obdobia. Za týchto podmienok dané údaje neprichádzajú do úvahy na úcely dokázania úcasti podniku Zicuńaga na dohodách o predajných kvótach. 235 Údaj uvedený v bode 230 vyssie vsak preukazuje, ze na stretnutí 29. júna 1994 bol Zicuńaga informovaný o existencii dohody o predajných kvótach. 236 Za týchto podmienok, a kedze je dokázané, ze Zicuńaga sa podielal na dohodách o zvýsení cien na spanielskom trhu, pricom vedel alebo musel vediet, ze sa tým zapája do európskeho kartelu, Komisia mu mohla pripísat aj zodpovednost za dohody o predajných kvótach uzatvorené v období jeho úcasti na dohodách o zvýsení cien. Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry podnik, ktorý sa zúcastnil na mnohotvárnom porusení pravidiel hospodárskej sútaze správaním, ktoré je mu vlastné, ktoré spocíva v dohode alebo v zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorých cielom je uskutocnenie porusenia v jeho celku, môze byt takisto zodpovedným za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia za celý cas jeho úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik vie o protiprávnom správaní ostatných úcastníkov alebo ze ho rozumne mohol predpokladat, a ze je preto pripravený prijat riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 203). 237 Zicuńaga teda musí byt povazovaný za zodpovedného za dohodu o rozdelení predajných kvót spomínanú na stretnutí 29. júna 1994. 238 Pokial ide o dohody o rozdelení trhov, z odôvodnení c. 246 az 251 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zakladá svoje konstatovania týkajúce sa existencie takých dohôd najskôr na informáciách o dvoch stretnutiach týkajúcich sa francúzskeho trhu, organizovaných na jar 1994 a 6. decembra 1994. Rozhodnutie vsak neobsahuje nepriamy dôkaz, ktorý umoznuje príst k záveru, ze Zicuńaga vedel o skutocnosti alebo ju mohol dôvodne predpokladat, ze stretnutia týkajúce sa francúzskeho trhu slúzili ako rámec na dohody o rozdelení trhu. V tejto súvislosti v rozpore s jej konstatovaniami týkajúcimi sa dohôd o zvýsení cien sa Komisia v rozhodnutí nedomnievala, ze dohody o rozdelení trhu pozorované na francúzskom trhu sa podielali na decentralizovanom uplatnovaní údajnej európskej dohody o rozdelení trhov, ktorej clenovia informovali miestnych zodpovedných pracovníkov jednotlivých dotknutých trhov. Za týchto podmienok nemozno príst k záveru, ze podnik ako Zicuńaga, o ktorom je nepochybné, ze sa nezúcastnoval na tajných stretnutiach na inom nez spanielskom trhu, vedel o existencii uvedených dohôd o rozdelení trhu, prípadne ze ju mohol dôvodne predpokladat. 239 Podla Komisie sa dalej zdá, ze podiely na trhu boli uvedené na programe vseobecných stretnutí kartelu (odôvodnenie c. 250 rozhodnutia). Treba vsak pripomenút, ze je nepochybné, ze Zicuńaga sa nikdy nezúcastnil na vseobecných stretnutiach kartelu. Skutocnosti uvedené Komisiou v odôvodneniach c. 250 a 251 rozhodnutia na podporu jej tvrdenia sa navyse týkajú vseobecného stretnutia kartelu 2. februára 1995, teda stretnutia, ktoré sa uskutocnilo az po skoncení obdobia porusenia konstatovaného voci podniku Zicuńaga v clánku 1 druhom odseku rozhodnutia. 240 Z toho vyplýva, ze úcast podniku Zicuńaga na postupoch rozdelenia trhu sa nepreukázala. 241 Vzhladom na uvedené treba príst k záveru, ze Komisia oprávnene povazovala podnik Zicuńaga za zodpovedný za postupy pridelovania predajných kvót, ku ktorým doslo pocas obdobia jeho úcasti na porusení. Je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia mu neoprávnene vytýkala aspekt jediného porusenia týkajúci sa dohôd o rozdelení trhu. 242 Toto nesprávne posúdenie vsak nemôze spochybnit konstatovania, podla ktorých sa Zicuńaga v rámci stretnutí venovaných spanielskemu trhu zúcastnil na dohodách o zvýsení cien, ani analýzu, podla ktorej sa Zicuńaga týmito dohodami podielal na európskej kartelovej dohode o cenách samoprepisovacieho papiera, ktorá bola hlavnou castou porusenia konstatovaného v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia. Uvedené úvahy týkajúce sa rozdelenia trhu teda nemôzu spochybnit úcast podniku Zicuńaga na tomto porusení. Je potrebné príst k záveru, ze Zicuńaga, ktorý sa pocas viac ako jedného roka zúcastnoval na týchto cenových iniciatívach, mohol dôvodne predpokladat, ze zúcastnené podniky sa budú snazit podporit úspech týchto iniciatív rôznymi mechanizmami, a bol pripravený prijat túto moznost. V rámci preskúmavania subsidiárnych návrhov predlozených podnikom Zicuńaga s cielom dosiahnut znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená v clánku 3 rozhodnutia, vsak bude potrebné overit, ci, prípadne v akom rozsahu absencia zodpovednosti podniku Zicuńaga za postupy rozdelenia trhu odôvodnuje znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 243 Na základe vsetkých týchto úvah treba zamietnut zalobný dôvod zalozený v prípade podniku Divipa na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP a v prípade podniku Zicuńaga na nesprávnom posúdení. C - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia 244 Urcitý pocet zalobcov, a to Bolloré, MHTP, Koehler, Mougeot, Torraspapel, Divipa a Zicuńaga, spochybnuje konstatovania Komisie týkajúce sa trvania ich úcasti na porusení. Niektorí z týchto zalobcov (MHTP, Koehler, Mougeot a Torraspapel) vyjadrujú svoju argumentáciu v rámci návrhov smerujúcich k ciastocnému zruseniu clánku 1 rozhodnutia a k znízeniu pokuty, ktorá im bola ulozená v clánku 3 uvedeného rozhodnutia, zatial co iní (Bolloré, Divipa a Zicuńaga) tak robia v rámci svojich subsidiárnych návrhov na znízenie pokuty. Pokial ide o posledné uvedené podniky, z ich písomných dokumentov vsak vyplýva, ze v podstate spochybnujú zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje vo svojom clánku 1 druhom odseku dlzku porusenia, ktorého sa dopustil kazdý z nich. Treba preto prekvalifikovat ich návrh na návrh, ktorého cielom je aj ciastocné zrusenie clánku 1 druhého odseku rozhodnutia, ktorý sa týka dlzky trvania porusenia. 245 Bolloré, MHTP, Koehler, Mougeot a Torraspapel uvádzajú velmi vseobecnú argumentáciu spocívajúcu v tvrdení, ze Komisia nepreukázala ich úcast na karteli v období pred septembrom alebo októbrom 1993 alebo v období pred januárom 1993, pokial ide o MHTP. S výnimkou urcitých zvlástností, súvisiacich s konkrétnou situáciou kazdého z nich, spocíva ich argumentácia v podstate v tvrdení, ze na jednej strane v rozpore s tvrdeniami Komisie nie je dokázané, ze stretnutia, ktoré sa konali na európskej úrovni v rámci AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993 slúzili ako rámec na tajné dohody v oblasti cien, a ze na druhej strane nie je dokázané, ze sa pred týmto obdobím uvedené podniky zúcastnovali na tajných stretnutiach na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni. Najskôr treba spolocne preskúmat argumentáciu jednotlivých podnikov, ako aj dodatocnú argumentáciu Mougeotu spocívajúcu v tvrdení, ze Komisia nepreukázala jeho úcast na karteli po júli 1995. Dalej bude potrebné preskúmat zalobné dôvody uvedené podnikmi Divipa a Zicuńaga. 1. O zalobných dôvodoch uvedených podnikmi Bolloré, MHTP, Koehler, Mougeot a Torraspapel a) O úcasti zalobcov na porusení pred septembrom alebo októbrom 1993 Tvrdenia úcastníkov konania 246 Bolloré v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tvrdí, ze Komisia nepreukázala jeho zodpovednost v karteli medzi januárom 1992 a septembrom alebo októbrom 1993. Na podporu svojho tvrdenia po prvé uvádza, ze Copigraph poprel svoju úcast na akomkolvek karteli pred septembrom 1993. Po druhé popiera akúkolvek dôkaznú hodnotu vyhláseniam AWA z 5. mája 1999, vyhláseniam Mougeotu zo 14. apríla 1999 a vyhláseniam Sappi zo 6. januára 1998, o ktoré sa Komisia opiera pri dokazovaní úcasti Copigraphu na karteli pred septembrom 1993. Zdôraznuje tiez protirecivý charakter týchto jednotlivých vyhlásení, ked tvrdí, ze vyhlásenia Mougeotu sa týkajú údajných vseobecných stretnutí kartelu, zatial co vyhlásenia AWA sa týkajú údajného kartelu na francúzskom trhu. Tvrdí tiez, ze k prvému zvýseniu cien spolocnostou Copigraph doslo v decembri 1993, co vylucuje, ze by táto spolocnost bola zapojená do kartelu pred septembrom alebo októbrom 1993. 247 MHTP v rámci zalobného dôvodu zalozeného na absencii dôkazov tvrdí, ze Komisia nepreukázala jeho úcast na porusení pred januárom 1993. Na podporu tohto tvrdenia po prvé uvádza, ze vyhlásenia podnikov AWA, Sappi a Mougeot uvedené v odôvodneniach c. 107 a 108 rozhodnutia nedokazujú, ze stretnutia AEMCP organizované v roku 1992 slúzili ako rámec na vznik kartelu. Po druhé tvrdí, ze v rozpore s konstatovaniami Komisie nie je dokázané, ze sa zúcastnil na stretnutí 5. marca 1992 týkajúcom sa spanielskeho trhu, na stretnutí na jar 1992 týkajúcom sa francúzskeho trhu a na stretnutí 16. júla 1992 týkajúcom sa spanielskeho a portugalského trhu. 248 Koehler v rámci zalobného dôvodu zalozeného na absencii dôkazov tvrdí, ze Komisia nepreukázala jeho úcast na protisútaznom karteli pred októbrom 1993. Na podporu tohto tvrdenia po prvé uvádza, ze vyhlásenia podnikov Mougeot a Sappi uvedené Komisiou nedokazujú, ze pred októbrom 1993 boli v rámci AEMCP uzatvárané tajné dohody. Dodáva, ze skutocnost, ze na urcitom pocte vnútrostátnych alebo regionálnych trhov sa pred októbrom 1993 uskutocnili tajné stretnutia, nedokazuje existenciu koordinácie na európskej úrovni v tom období. Po druhé Koehler tvrdí, ze v rozpore s konstatovaniami Komisie nie je dokázané, ze sa zúcastnil na stretnutiach 17. februára 1992 a 5. marca 1992 týkajúcich sa spanielskeho trhu, na stretnutí na jar 1992 týkajúcom sa francúzskeho trhu, na stretnutí 16. júla 1992 týkajúcom sa spanielskeho a portugalského trhu, na stretnutí 14. januára 1993 týkajúcom sa trhov Spojeného královstva a Írska, na stretnutí na jar 1993 týkajúcom sa francúzskeho trhu ani na stretnutí 30. septembra 1993 týkajúcom sa spanielskeho trhu. 249 V rámci zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení Mougeot tvrdí, ze Komisia nedokázala, ze sa zúcastnoval na karteli pred októbrom 1993. Zdôraznuje, ze vyhlásenia Sappi, na ktoré sa odvoláva Komisia, ho neuvádzajú medzi úcastníkmi tajných stretnutí organizovaných v rokoch 1992 a 1993. Dodáva, ze kedze v roku 1992 nebol clenom AEMCP, zúcastnil sa na stretnutiach tohto zdruzenia konaných 26. mája a 10. septembra 1992 len ako pozorovatel a ze je v kazdom prípade potrebné príst k záveru, ze úcastníci stretnutia AEMCP konaného 9. februára 1993, ktoré je prvým stretnutím tohto zdruzenia, na ktorom sa zúcastnil ako jeho clen, nespomenuli v jeho prítomnosti existenciu ani moznost kartelu. 250 Mougeot este tvrdí, ze v odôvodnení c. 111 rozhodnutia Komisia skresluje obsah jeho vyhlásení zo 14. apríla 1999. Okrem toho Mougeot popiera akúkolvek dôkaznú hodnotu vyhlásenia Sappi uvedeného Komisiou v odôvodení c. 112 rozhodnutia na podporu jej tézy, podla ktorej oficiálne stretnutia AEMCP tvorili rámec tajných stretnutí o cenách pred restrukturalizáciou tohto zdruzenia uskutocnenou v septembri 1993. 251 Torraspapel v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom uplatnení clánku 81 ods. 1 ES a porusení zásad prezumpcie neviny a zásadného procesného pravidla uvádza, ze neexistuje nijaký dôkaz o jeho údajnej úcasti na porusení v období od januára 1992 do septembra 1993. Torraspapel uvádza niekolko úvodných poznámok k rizikám strategického udávania spojeným s novou politikou zhovievavosti Komisie a k nedostatku dôkaznej hodnoty vyhlásení podnikov AWA, Sappi a Mougeot uvedených Komisiou na podporu jej tézy. Dalej po prvé spochybnuje, ze oficiálne stretnutia AEMCP slúzili ako rámec tajných dohôd o cenách az do septembra 1993. Po druhé tvrdí, ze v rozpore s konstatovaniami Komisie sa nezúcastnil na stretnutiach 17. februára 1992 a 5. marca 1992 týkajúcich sa spanielskeho trhu, na stretnutiach na jar 1992 a na jar 1993 týkajúcich sa francúzskeho trhu ani na stretnutí 16. júla 1992 týkajúceho sa spanielskeho a portugalského trhu. 252 Komisia spochybnuje kritiku týkajúcu sa dôkaznej hodnoty vyhlásení podnikov AWA, Sappi a Mougeot. Tieto vyhlásenia umoznili pochopit organizáciu kartelu vrátane roku 1992. Komisia okrem toho bod po bode odpovedá na tvrdenia zalobcov týkajúce sa ich neúcasti na jednotlivých dotknutých vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutiach. Rozhodnutie 253 Podla clánku 1 druhého odseku rozhodnutia sa Bolloré, MHTP, Koehler a Torraspapel zúcastnili na porusení od januára 1992 do septembra 1995, zatial co podla toho istého ustanovenia sa Mougeot zúcastnil na tomto porusení od mája 1992 do septembra 1995. 254 Relevantné casti rozhodnutia, co sa týka úcasti piatich dotknutých zalobcov na porusení v období medzi januárom alebo májom 1992 a septembrom alebo októbrom 1993 znejú takto: "83 Organizácia a koordinácia kartelu na úrovni EHP sa uskutocnovali na vseobecných stretnutiach kartelu zvolávaných pod rúskom oficiálnych stretnutí profesionálnej organizácie, AEMCP. 84 Na týchto vseobecných stretnutiach úcastníci prijímali zásadné rozhodnutia o programe a velkosti (v percentách) zvýsení cien pre kazdý stát EHP. Dohodli sa na viacerých postupných zvýseniach cien na niekolko mesiacov dopredu. 85 Stretnutia AEMCP slúzili ako rámec na stretnutia kartelu najmenej od januára 1992 az do septembra 1993... 87 Úroven úcasti na stretnutiach AEMCP bola vo vseobecnosti vysoká, a v období porusenia sa na nich zúcastnovali vsetci výrobcovia, ktorí boli clenmi AEMCP: AWA, Binda, Copigraph, Koehler, Mougeot, Stora, Torraspapel/Sarrió a Zanders" [neoficiálny preklad]. 255 Okrem toho z odôvodnení c. 107 az 113 vyplýva, ze Sappi pripustil existenciu tajnej dohody medzi konkurujúcimi výrobcami na pravidelných stretnutiach, ktoré sa konali najmenej od zaciatku roka 1992. Jeden zamestnanec Sappi vyhlásil, ze tieto stretnutia sa konali "na úrovni Spolocenstva" od roku 1991. AWA takisto pripustil, ze také stretnutia sa konali od zaciatku roka 1992. Mougeot, ktorý vstúpil do AEMCP na konci roka 1992, odovzdal vyhlásenia (dokument c. 7647 uvedený v bode 165 vyssie) týkajúce sa konania oficiálneho stretnutia AEMCP v roku 1993, z ktorých Komisia vyvodzuje, ze z restrukturalizácie zdruzenia vyplývala restrukturalizácia kartelu. Mougeot vyhlásil: "Pán B. sa nepochybne pri prílezitosti oficiálneho stretnutia AEMCP zo 14. septembra 1993 vo Frankfurte alebo predchádzajúceho stretnutia, v kazdom prípade pri prevzatí svojej funkcie vo vedení Generálneho riaditelstva oddelenia ,samoprepisovacieho papiera` jasne rozhodol zvolat na ,neoficiálne stretnutia` hlavných výrobcov samoprepisovacieho papiera na jednotlivých trhoch a zmenit organizáciu oficiálnych stretnutí AEMCP. [Pán B.] rozhodol, ze na kazdom stretnutí AEMCP bude odteraz prítomný advokát, aby bol týmto stretnutiam poskytnutý oficiálny charakter a aby ich nebolo mozné kritizovat. Rozhodol vsak, ze o vsetkom, co sa týka cien, sa na nich uz nebude diskutovat, ale len prejednávat na ,neoficiálnych` stretnutiach." Posúdenie Súdom prvého stupna 256 Na úvod treba pripomenút, ze pokial ide o hodnotenie dôkazov porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat vhodné dôkazy na to, aby z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 86). 257 Komisia je teda na úcel odôvodnenia pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo, povinná uviest presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43, a tam citovanú judikatúru). 258 Je vsak potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celkovom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 520). Okrem toho, ako Súd prvého stupna uz uviedol v bodoch 155 a 166 vyssie, dôkazy musia byt posúdené ako celok a vyhlásenia vykonané v rámci oznámenia o spolupráci nemozno na základe tejto jedinej skutocnosti povazovat za zbavené dôkaznej hodnoty. 259 Z rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zalozila zodpovednost piatich dotknutých zalobcov pocas obdobia medzi januárom 1992 alebo májom 1992, pokial ide o Mougeot, a septembrom alebo októbrom 1993 na ich úcasti na tajných kontaktoch a na systéme tajných stretnutí zahrnajúcom vzájomné prelínanie jednak oficiálnych stretnutí AEMCP, o ktorých tvrdí, ze slúzili ako rámec na tajné dohody o cenách, a jednak vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu. 260 Na prvom mieste treba analyzovat údajný systém tajných stretnutí, zlozený z oficiálnych stretnutí AEMCP a z vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu, a na druhom mieste úcast dotknutých zalobcov na týchto stretnutiach pred septembrom alebo októbrom 1993. - O údajnom systéme tajných stretnutí Oficiálne stretnutia AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993 261 Zo znenia odôvodnení c. 107 az 113, 254 az 256 a 295 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na podporu svojich tvrdení týkajúcich sa konania vseobecných (európskych) stretnutí kartelu v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993 uvádza po prvé vyhlásenia Mougeotu obsiahnuté v dokumente c. 7647 (pozri bod 255 vyssie), po druhé svedectvo zamestnanca Sappi, ako aj priznanie Sappi a AWA a po tretie existenciu viacerých dôkazov potvrdzujúcich organizáciu vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí kartelu od januára 1992, o ktorých sa bude hovorit v bode 281 a nasledujúcich. 262 Po prvé zo znenia odôvodnení c. 113 a 254 rozhodnutia sa zdá, ze vyhlásenia Mougeotu (dokument c. 7647) uvedené v odôvodnení c. 108 uvedeného rozhodnutia a citované v bode 255 vyssie, tvoria ústredný prvok dokazovania Komisie v tomto ohlade. 263 V tejto súvislosti treba najskôr odmietnut tvrdenia Mougeotu týkajúce sa údajného skreslenia obsahu jeho vyhlásení Komisiou. Porovnanie znenia odôvodnenia c. 108 rozhodnutia a znenia dokumentu c. 7647, v ktorom sa nachádzajú dotknuté vyhlásenia, preukazuje, ze Komisia v rozhodnutí doslovne a verne reprodukovala vyhlásenia Mougeotu obsiahnuté v uvedenom dokumente. 264 Navyse v odpovedi na tvrdenie uvedené Koehlerom treba príst k záveru, ze mimoriadne jasný význam vyhlásení Mougeotu odôvodnuje, ze Komisia, ako vyplýva z odôvodnenia c. 295 rozhodnutia, nepriznala nijakú hodnotu neskorsiemu popretiu obsiahnutému v odpovedi na OV. 265 Treba tiez odmietnut tvrdenie Torraspapelu, podla ktorého tvrdenia uvedené v poznámke pod ciarou c. 97 rozhodnutia preukazujú, ze aj samotná Komisia spochybnuje dôkaznú hodnotu vyhlásení Mougeotu. Skutocnost, ze Komisia v tejto poznámke pod ciarou vzhladom na obsah písomných dôkazov uvedených v spise odmietla tvrdenie Mougeotu, ze ten sa prvýkrát zúcastnil na stretnutí AEMCP 9. februára 1993, nemozno totiz vykladat ako výraz vseobecnej pochybnosti Komisie o dôkaznej hodnote tvrdení Mougeotu. Okrem toho na rozdiel od tvrdenia Mougeotu uvedeného v poznámke pod ciarou c. 97 rozhodnutia vyhlásenia uvedené v odôvodnení c. 108 uvedeného rozhodnutia nie sú spochybnené ziadnou skutocnostou, ktorá by mohla vyvolat pochybnost o dôkaznej hodnote týchto vyhlásení. 266 Z týchto vyhlásení Mougeotu vyplýva, ze na oficiálnom stretnutí AEMCP pán B. rozhodol pri svojom nástupe do funkcie na cele Generálneho riaditelstva oddelenia "samoprepisovacieho papiera" spolocnosti AWA zreorganizovat cinnosti AEMCP tak, ze oficiálne stretnutia tohto zdruzenia sa od toho casu budú konat v prítomnosti advokáta, aby sa im zabezpecil "nekritizovatelný" charakter nediskutovaním "o vsetkom, co sa týka cien" na uvedených stretnutiach a zvolávaním od tej chvíle "neoficiálnych" stretnutí na ich prerokovanie. Vyhlásenia Mougeotu jasne znamenajú, ze pred reorganizáciou cinností AEMCP, o ktorej rozhodol pán B. (AWA), slúzili oficiálne stretnutia AEMCP ako rámec na diskusie týkajúce sa cien. Práve tieto diskusie boli kritizovatelným prvkom týchto stretnutí. 267 Ziaden z dotknutých zalobcov nespochybnuje údaje uvedené v odôvodnení c. 110 rozhodnutia, podla ktorých sa prvé oficiálne stretnutie AEMCP konané za prítomnosti advokáta uskutocnilo 18. novembra 1993. Za týchto podmienok Komisia oprávnene usúdila, ze rozhodnutie pána B. restrukturalizovat cinnosti a stretnutia AEMCP bolo prijaté na oficiálnom stretnutí tohto zdruzenia, ktoré bezprostredne predchádzalo stretnutiu konanému 18. novembra 1993, cize na stretnutí 14. septembra 1993. Komisia teda oprávnene prisla k záveru, ze diskusie o cenách sa az do 14. septembra 1993 konali v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP. 268 Táto úvaha je posilnená odôvodneniami c. 115 az 121 rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze po tomto rozhodnutí o restrukturalizácii sa popri oficiálnych stretnutiach AEMCP konali aj neoficiálne stretnutia, ktorých cielom bolo dohodnút sa na zvýsení cien v EHP. 269 Po druhé Komisia uvádza výnatok, uvedený v odôvodnení c. 112 rozhodnutia, zo svedectva (dokument c. 5407 pripojený v prílohe k OV) jednej osoby zamestnanej Sappi vo februári 1993, ktorá si spomína, ze jej kolegovia "sa vracali zo stretnutí, vrátane stretnutí AEMCP, s presnou predstavou o zvýsení cien, ktoré malo byt uplatnené, a ze reakcie konkurentov ich nechávali pomerne lahostajnými". 270 V rozpore s tvrdeniami niektorých zalobcov nie sú spomienky tohto zamestnanca Sappi vôbec vyjadrené pochybovacne alebo opatrne. Kedze neexistujú údaje v opacnom zmysle, treba ich chápat tak, ze sa týkajú bez rozdielu tak obdobia pred septembrom 1993, ako aj obdobia po septembri 1993. Potvrdzujú na obdobie medzi februárom a septembrom 1993, ze tajné stretnutia týkajúce sa zvýsenia cien na európskej úrovni sa konali v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP, co napokon podniky, ktoré pripustili svoju úcast na karteli od roku 1992, nespochybnili. 271 V tomto stádiu analýzy sa teda ukazuje, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze pred septembrom 1993 sa v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP uzavierali dohody o cenách. Teraz je potrebné overit, ci Komisia bola oprávnená konstatovat, ze vyuzívanie oficiálnych stretnutí AEMCP ako rámca na také dohody sa zacalo najneskôr v januári 1992 a pokracovalo az do septembra 1993. 272 V tejto súvislosti z odôvodnení c. 86 a 113 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na podporu svojich konstatovaní uvádza, ze prvé oficiálne stretnutie AEMCP, z ktorého má k dispozícii písomné dôkazy, je stretnutie uskutocnené 23. januára 1992. Po porovnaní týchto údajov jednak s údajne zhodnými vyhláseniami AWA a Sappi uvedenými v odôvodnení c. 107 rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, ze tajné stretnutia sa konali na európskej úrovni od zaciatku roka 1992, jednak s dôkazmi potvrdzujúcimi skutocnost, ze organizácia pravidelných stretnutí a kontaktov na vnútrostátnej a regionálnej úrovni sa zacala v januári 1992 (rovnaké odôvodnenie), sa Komisia domnieva, ze európsky cenový kartel sa zacal najneskôr v januári 1992. Komisia v odôvodnení c. 113 rozhodnutia dodáva, ze dokumenty, ktoré má k dispozícii, uvádzajú, ze medzi januárom 1992 a stretnutím uskutocneným 14. septembra 1993 sa konalo osem stretnutí AEMCP, vsetky v Zürichu. 273 Najskôr je potrebné konstatovat, ze ziaden zo zalobcov nespochybnuje presnost údajov rozhodnutia týkajúcich sa konania oficiálneho stretnutia AEMCP 23. januára 1992. 274 Dalej je potrebné uviest po prvé, ze AWA vo svojom vyhlásení (dokumenty c. 7828 a 7829, pozri bod 163 vyssie) uvedenom Komisiou v odôvodnení c. 107 rozhodnutia priznáva, ze od zaciatku roka 1992 sa zúcastnoval s konkurentmi na urcitých "nenálezitých" (improper) stretnutiach, ktoré slúzili na výmenu zámerov týkajúcich sa oznámení o zvýsení cien. Toto priznanie AWA sa podla jeho odpovede na ziadost Komisie o informácie (dokument c. 7829) týka stretnutí, na ktorých sa zúcastnili Sarrió, Mougeot, Stora-Feldmühle, Copigraph, Koehler a Zanders a ktoré sa uskutocnili v Parízi, Zürichu a Zeneve v rokoch 1992 az 1995. Zürich je pritom mestom, v ktorom sa, ako vyplýva z tabulky A v prílohe I k rozhodnutiu, konali vsetky oficiálne stretnutia AEMCP organizované medzi januárom 1992 a septembrom 1993. 275 Podla odpovede AWA (dokument c. 7827) sa vsak výnatok uvedený v odôvodneniach c. 61 a 107 rozhodnutia týka detailov stretnutí, ktoré sa konali od 1. januára 1992 az do dna podania tejto odpovede, ale nie oficiálnych stretnutí AEMCP, takze z toho mozno vyvodit, ze vylúcila vsetky stretnutia AEMCP ako zbavené tajného charakteru. Kedze v súlade so zásadou in dubio pro reo musí existencia dôvodnej pochybnosti svedcit v prospech zalobcov, je potrebné vychádzat z toho, ze vyhlásenia AWA samy osebe neumoznujú príst k záveru, ze oficiálne stretnutie AEMCP 23. januára 1992 slúzilo ako rámec na tajnú dohodu o cenách. Sú vsak podstatným nepriamym dôakzom existencie kartelu na európskej úrovni od zaciatku roka 1992. 276 Po druhé, pokial ide o vyhlásenia Sappi uvedené v odôvodnení c. 107 rozhodnutia, z odôvodnenia c. 73 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia odkazuje na "vyhlásenia Sappi [naznacujúce], ze medzi európskymi výrobcami samoprepisovacieho papiera existovali kontakty tajnej povahy uz od vytvorenia ich profesionálnej organizácie AEMCP v roku 1981 a predovsetkým od polovice 80. rokov" [neoficiálny preklad]. 277 V poznámke pod ciarou c. 64 rozhodnutia (dokument c. 4656) Komisia spresnuje: "Sappi odovzdal Komisii vyhlásenie jedného zo svojich zamestnancov, ktorý sa zaoberal predajom samoprepisovacieho papiera od [70.] rokov, podla ktorého 'ten zacal tusit existenciu tajnej dohody v oblasti samoprepisovacieho papiera priblizne v polovici 80. rokov z dôvodu poznámok urobených riaditelstvom... domnieval sa, ze táto tajná dohoda zahrna okrem iných Arjo Wiggins, Koehler a Stora-Feldmühle, [a] vedel o dvojstranných výmenách informácií od polovice alebo od konca 80. rokov`" [neoficiálny preklad]. 278 Vyhlásenie dalsieho zamestnanca Sappi uvádza, ze v rokoch 1991 az 1993 dochádzalo ku kontaktom a k tajným stretnutiam medzi konkurentmi na úrovni Spolocenstva. Tento zamestnanec Sappi vyhlasuje, ze sa domnieval, ze tieto kontakty vytvárajú tajnú dohodu a ze dodávatelia navzájom diskutujú o cenách na úrovni Spolocenstva. 279 Vyhlásenia zamestnancov Sappi uvedené v predchádzajúcich bodoch môzu preukázat, ze od konca 80. rokov alebo zaciatku 90. rokov existoval na európskej úrovni cenový kartel zahrnajúci niekolko výrobcov. Okrem toho podporujú vyhlásenia AWA o existencii kartelu na európskej úrovni od zaciatku roka 1992. Neumoznujú vsak potvrdit, ze oficiálne stretnutie AEMCP 23. januára 1992 tvorilo rámec na tajné kontakty. O nic viac nez vyhlásenia AWA teda samy osebe neumoznujú príst k záveru, ze Komisia riadne preukázala, ze tajné dohody o cenách boli uzavierané od januára 1992 v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP. 280 Treba teda preskúmat tretiu skutocnost uvedenú Komisiou, cize organizáciu stretnutí a tajných kontaktov na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni v blízkosti oficiálnych stretnutí AEMCP od zaciatku roka 1992. Stretnutia na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni pred septembrom alebo októbrom 1993 281 Z tabulky 3 nazvanej "Vnútrostátne a regionálne stretnutia kartelu od februára 1992 do jari 1995" a uvedenej v odôvodnení c. 129 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia konstatuje konanie siedmich vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí medzi februárom 1992 a 30. septembrom 1993. Podla detailu z týchto stretnutí poskytnutého v prílohe II k rozhodnutiu: - 17. februára 1992 sa konalo stretnutie týkajúce sa spanielskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Koehler a Torraspapel, - 5. marca 1992 sa konalo stretnutie týkajúce sa spanielskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Stora (MHTP), Koehler a Torraspapel, - na jar 1992, pravdepodobne v apríli, sa konalo stretnutie týkajúce sa francúzskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Copigraph (dcérska spolocnost spolocnosti Bolloré), Stora (MHTP), Koehler, Mougeot a Torraspapel, - 16. júla 1992 sa konalo stretnutie týkajúce sa spanielskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Stora (MHTP), Koehler a Torraspapel, - 14. januára 1993 sa konalo stretnutie týkajúce sa trhu Spojeného královstva a Írska, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Stora (MHTP) a Koehler, - na jar 1993, pravdepodobne v apríli, sa konalo stretnutie týkajúce sa francúzskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Copigraph (dcérska spolocnost spolocnosti Bolloré), Stora (MHTP), Koehler, Mougeot a Torraspapel, - 30. septembra 1993 sa konalo stretnutie týkajúce sa spanielskeho trhu, na ktorom sa zúcastnili predovsetkým Copigraph (dcérska spolocnost spolocnosti Bolloré), Stora (MHTP), Koehler, Mougeot a Torraspapel. 282 Je potrebné overit dôvodnost konstatovaní Komisie týkajúcich sa konania týchto stretnutí a ich protisútazného predmetu. 283 Pokial ide, po prvé, o stretnutie 17. februára 1992, týkajúce sa spanielskeho trhu, Súd prvého stupna uz v bodoch 161 az 169 vyssie konstatoval, ze toto stretnutie zamerané na zabezpecenie dodrzania dohody o zvýsení cien na spanielskom trhu malo tajný predmet zhodujúci sa so vseobecným predmetom porusenia. 284 Pokial ide, po druhé, o stretnutie 5. marca 1992, zo zistení Súdu prvého stupna v bodoch 161 az 170 vyssie takisto vyplýva, ze tak konanie, ako aj tajný predmet tohto stretnutia sú preukázané. 285 Pokial ide, po tretie, o stretnutia na jar roku 1992 a na jar roku 1993, týkajúce sa francúzskeho trhu, ich konanie a protisútazný predmet vyplývajú z vyhlásení zamestnancov Sappi obsiahnutých v dokumentoch c. 15026, 15027 a 15272, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 137 rozhodnutia a pripojené k OV. 286 Výnatok z vyhlásenia Sappi obsiahnutý v dokumente 15272 znie: "Riaditel (v tej dobe) sluzieb predaja Sappi (UK) Ltd vo Francúzsku vyhlásil, ze sa spolu so svojím nadriadeným, pánom W., zúcastnil na dvoch stretnutiach s konkurentmi vo Francúzsku. Prvé z nich sa uskutocnilo na jar 1992 a druhé o rok neskôr. Jedno sa uskutocnilo v hoteli na letisku Charles-de-Gaulle a druhé v centre Paríza. To sú jediné stretnutia tohto druhu, na ktorých sa zúcastnil, a nevedel, ci sa vo Francúzsku uskutocnili nejaké dalsie. Diskusia na týchto stretnutiach sa týkala hlavne hárkov, ktoré Sappi v tom období vo Francúzsku nepredával. Stretnutia neviedli ku konsenzu ani k akejkolvek dohode o hárkoch. Pokial ide o kotúce, diskusia sa týkala predchádzajúcich a súcasných, a nie budúcich úrovní cien." 287 V tabulke (dokument c. 15200 pripojený k OV) uvedenej v odpovedi z 18. mája 1999 na ziadost Komisie o informácie Sappi uvádza, ze stretnutia sa konali v rôznych dátumoch na jar 1992 a na jar 1993, pravdepodobne v apríli, v Parízi na letisku Charles-de-Gaulle a v hoteli blízko Place de l'Étoile. Podla tejto tabulky bola cielom uvedených stretnutí výmena informácií a diskusia o zákazníkoch a cenách, ktoré sa na nich uplatnovali. Sappi uvádza, ze na týchto stretnutiach sa zúcastnili zástupcovia Sappi, AWA, Sarrió, Zanders, agenta Zanders vo Francúzsku a zástupcovia Europapier a Feldmühle. Tvrdí, ze si nespomína, ci sa na týchto stretnutiach zúcastnil zástupca Koehlera. 288 Z údajov uvedených v predchádzajúcich bodoch vyplýva, ze zamestnanec Sappi, ktorý bol pôvodcom týchto údajov a ktorý bol osobne prítomný na uvádzaných udalostiach, si presne spomína na konanie dvoch stretnutí medzi konkurentmi na jar 1992 a na jar 1993 v Parízi, ktorých predmetom bola predovsetkým diskusia o zákazníkoch a o cenách, ktoré sa na nich uplatnovali. Absencia presného údaja, pokial ide o presný okamih konania týchto stretnutí, sa vysvetluje pravdepodobne velkým casovým odstupom medzi spornými skutocnostami a okamihom, ked bol tento zamestnanec poziadaný, aby si na ne spomenul, a nemôze zakryt presnost jeho svedectva, pokial ide o obdobie, ked sa uskutocnili dotknuté stretnutia, miesto ich konania a ich predmet. Nemôze teda odnat vyhláseniam zamestnanca Sappi ich dôkaznú hodnotu, pokial ide o tieto jednotlivé aspekty. 289 Pokial ide o stretnutie na jar 1993, treba dodat, ze dokumenty c. 4798, 4799 a 5034, uvedené Komisiou v poznámke pod ciarou c. 135 rozhodnutia, zodpovedajú výkazom cestovných nákladov a vyplýva z nich, ze pán F. (Koehler) a pán W. (Stora-Feldmühle) sa stretli 14. apríla 1993 v Parízi. Taký údaj potvrdzuje tézu Komisie, podla ktorej sa stretnutie na jar 1993 uskutocnilo v apríli. 290 Z vyhlásení zamestnanca Sappi uvedených v bode 286 vyssie vyplýva, ze podla jeho spomienok nebola na stretnutiach na jar 1992 a na jar 1993 uzatvorená nijaká dohoda o cenách. Informácia, ze úcastníci týchto stretnutí nedospeli ku konsenzu ani k dohode akejkolvek povahy, pokial ide o hárky, treba vykladat tak, ze znamená, ze na týchto stretnutiach boli urobené pokusy v tomto zmysle, co sa týka hárkov, co spôsobuje protiprávnost týchto stretnutí. 291 V rámci týchto pokusov si totiz úcastníci museli vymenit individuálne informácie o svojich cenách a/alebo o svojich objemoch predaja, pokial ide o hárky. Podla judikatúry (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 117 a 121) vsak poziadavka samostatnosti politiky kazdého hospodárskeho subjektu, ktorá je vlastná ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, prísne bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi takými subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit správanie súcasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámit takého konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa zamýsla, pokial predmetom alebo následkom týchto kontaktov je dosiahnutie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré by nezodpovedali bezným podmienkam relevantného trhu. V tejto súvislosti sa treba domnievat, pokial neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, ze podniky zúcastnujúce sa na dohode, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Vzhladom na túto judikatúru treba pripustit, ze stretnutia na jar 1992 a na jar 1993 slúzili, pokial ide o trh s hárkami, ako rámec na zosúladené postupy v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 292 Vyhlásenia zamestnanca Sappi rozvedené v bode 286 vyssie okrem toho uvádzajú, pokial ide o kotúce, výmenu informácií, ako aj diskusie na stretnutiach o zákazníkoch a o cenách, ktoré sa na nich uplatnovali, co vzhladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode znamená existenciu zosúladených postupov zakázaných clánkom 81 ods. 1 ES. 293 Konanie stretnutí medzi konkurentmi na jar 1992 a na jar 1993 v Parízi, ako aj protisútazný predmet týchto dvoch stretnutí sú teda preukázané. 294 Subsidiárne, aj keby bolo potrebné príst k záveru, ze na týchto stretnutiach doslo len k výmene informácií, ktoré predstavujú porusenie iba pokial smerovali k ulahceniu uzavretia dohôd o zvýsení cien a o predajných kvótach a ku kontrole dodrziavania dohôd (odôvodnenie c. 97 rozhodnutia), záver by zostal nezmenený. 295 Komisia bola totiz vzhladom, po prvé, na výnatok z vyhlásenia Sappi, z ktorého je zrejmé, ze na dotknutých stretnutiach doslo k pokusom dospiet k dohode na trhu s hárkami, po druhé, na skutocnosti potvrdzujúce, ze najneskôr od januára 1992 sa uzavierali dohody o zvýsení cien na európskej úrovni v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP, a po tretie, na prítomnost tak na stretnutí na jar 1992, ako aj na stretnutí na jar 1993, urcitého poctu podnikov, ktoré boli zastúpené na uvedených oficiálnych stretnutiach (predovsetkým Sappi, AWA, Zanders), oprávnená sa domnievat, ze predmet výmeny obchodných informácií, ku ktorej doslo na francúzskych stretnutiach, bol nevyhnutne spojený s dohodou o zvýsení cien samoprepisovacieho papiera. 296 Pokial ide, po stvrté, o stretnutie 16. júla 1992, z konstatovaní Súdu prvého stupna v bodoch 180 az 184 vyssie vyplýva, ze konanie a tajný predmet tohto stretnutia sú preukázané. 297 Pokial ide, po piate, o stretnutie 14. januára 1993, Komisia sa na preukázanie konania tohto stretnutia a jeho protisútazného predmetu opiera o nedôverné dokumenty c. 15026, 15175 a 15176, 15271 a 15272, ako aj 4752 pripojené k OV. 298 Dokument c. 15026 obsahuje predovsetkým tieto údaje: "Prvý zamestnanec nám oznámil, ze... sa domnieva, ze dve stretnutia sa uskutocnili v Heathrow Business Centre a jedno v hoteli Intercontinental v Londýne, ale nespomína si, ktoré... Druhý zamestnanec nám oznámil, ze... jeho zápisník obsahuje pri dátume 14. januára 1993 zmienku o stretnutí v Heathrow Business Centre na termináli 2 o 10. hodine. Nevedel, z akého iného dôvodu nez z dôvodu svojej úcasti na stretnutí s konkurentmi... by sa tam nachádzal." 299 Dokumenty c. 15175 a 15176 obsahujú tieto spresnenia: "Dôkazné prostriedky, ktoré... bol schopný poskytnút, sú tieto.... Ako je uvedené vo vyhláseniach z 11. novembra a 20. decembra 1996, zúcastnil sa na stretnutí s konkurentmi v Spojenom královstve, pravdepodobne vo stvrtok 14. januára 1993 v Heathrow Business Centre na termináli 2 o 10. hodine. Kópia príslusnej strany jeho poznámok je pripojená v prílohe 5. [Pán I.], riaditel predaja a marketingu Sappi (UK) Ltd, ho poziadal o úcast. Stretnutie sa v podstate týkalo výmeny informácií o tom, ktorý dodávatel zásobuje ktorých zákazníkov, tendencií a ocakávaní trhov. Nedospelo sa k ziadnej dohode... Arjo Wiggins stretnutie viedol. Doslo skôr k výmene informácií, nez k uzavretiu dohôd o tom, ako sa správat v budúcnosti." 300 Dokumenty c. 15271 a 15272 obsahujú tieto vyhlásenia: "Prvý zamestnanec povedal, ze... Niekedy sa vsak v Spojenom královstve konali neoficiálne ad hoc stretnutia medzi konkurentmi, ktorých cielom bolo zoznámit sa s trhom, predovsetkým pokial ide o minulú cinnost, a dozvediet sa názor konkurentov, skôr nez dosiahnut dohodu alebo sa zapojit do zosúladeného postupu s cielom dospiet k zvýseniu cien. Pokial ide o Sappi, cielom jeho úcasti na týchto stretnutiach bolo získat informácie, aj ked je mozné, ze ostatní vyuzili tieto stretnutia na odovzdanie údajov alebo na pokus o zneuzitie trhu; diskusie na týchto stretnutiach nesmerovali k rozdeleniu trhu alebo rozdeleniu zákazníkov;... potvrdil, ze sa zúcastnil na takýchto stretnutiach, jednom v roku 1992, jednom v roku 1993 a jednom v roku 1994. Je tiez mozné, ze sa zúcastnil na jednom alebo dvoch dalsích stretnutiach (nie vsak viac). Nezúcastnil sa na ziadnom stretnutí v roku 1995 ani v roku 1996. Prax organizácie takých stretnutí bola týmto priemyselným odvetvím zavedená uz v dobe, ked sa zacal zaoberat predajom samoprepisovacieho papiera... Stretnutia sa vo vseobecnosti konali na letisku Heathrow alebo v hoteli v Londýne..." 301 Pokial ide o dokument c. 4752, ten zodpovedá výnatku zo zápisníka zamestnanca Sappi a obsahuje pri dátume 14. januára 1993 túto zmienku: "T2 Heathrow 10 hod. autobus. Centrum." 302 Komisia bola vzhladom na rôzne skutocnosti uvedené v bodoch 298 az 301 vyssie oprávnená konstatovat, ze stretnutie medzi konkurentmi sa uskutocnilo 14. januára 1993 o 10. hodine na letisku v Heathrow. Z výnatku uvedeného v bode 299 vyssie istotne vyplýva, ze úcastníci tohto stretnutia nedospeli k dohode. Okrem toho, ze tento výnatok mozno vykladat tak, ze preukazuje existenciu pokusu dospiet k dohode porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES, co z dôvodov uvedených v bode 291 vyssie môze spôsobit protiprávnost dotknutého stretnutia, vsak výnatok z vyhlásenia Sappi uvedený v bode 299 vyssie potvrdzuje, ze stretnutie slúzilo ako rámec na výmenu informácií o zákazníkoch jednotlivých úcastníkov tohto stretnutia. 303 Pokial ide o výmenu informácií, treba pripomenút, ze Komisia ju povazuje za porusenie z dôvodu, ze pomáha uzavieraniu alebo dodrziavaniu dohody o zvýsení cien. 304 Viacero nepriamych dôkazov podporuje tézu, podla ktorej bol ciel výmeny informácií na britskom stretnutí spojený s dohodou o zvýsení cien. Po prvé z výnatku z vyhlásenia Sappi je zrejmé, ze na dotknutom stretnutí doslo k pokusu dospiet k dohode. Po druhé tieto skutocnosti potvrdzujú, ze najneskôr od januára 1992 boli dohody o zvýsení cien uzavierané na európskej úrovni v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP. Po tretie na stretnutí 14. januára 1993 sa zisiel urcitý pocet podnikov, ktoré boli zastúpené na oficiálnych stretnutiach AEMCP, v rámci ktorých sa odohrávali vseobecné stretnutia kartelu týkajúce sa dohôd o zvýsení cien. 305 Okrem toho treba zdôraznit, ze podla odôvodnenia c. 183 rozhodnutia podnik AWA vo svojej odpovedi na OV potvrdil, ze toto stretnutie 14. januára 1993 patrilo k "nenálezitým" stretnutiam medzi konkurentmi (pozri tiez bod 164 vyssie). 306 Pokial ide, po sieste, o stretnutie 30. septembra 1993 v Barcelone uvedené v odôvodnení c. 163 rozhodnutia, Súd prvého stupna uz v bode 172 vyssie prisiel k záveru, ze Komisia riadne preukázala konanie tohto stretnutia, ako aj skutocnost, ze toto stretnutie slúzilo ako rámec na výmenu obchodných informácií o individuálnych predajoch v rokoch 1992 a 1993 a dohodám o pridelení predajných kvót na stvrtý stvrtrok roka 1993 a o zvýsení cien, ktoré sa malo uplatnovat od 1. januára 1994. Navyse okolnost, ze na tomto stretnutí 30. septembra 1993 si úcastníci postupne vymenili obchodné informácie o svojich priemerných predajoch, dohodli sa na rozdelení predajných kvót, rozhodli o kolektívnom zvýsení cien a dohodli sa na uskutocnení dalsieho stretnutia na úcely overenia dodrziavania predajných kvót, potvrdzuje tézu Komisie, ze pri urcitých prílezitostiach doslo k výmene informácií o predajoch a dohodám o predajných kvótach, aby sa ulahcilo uzavretie dohôd o zvýsení cien a zabezpecilo ich uplatnovanie. 307 Komisia teda z právneho hladiska dostatocne preukázala konanie tajných stretnutí týkajúcich sa spanielskeho trhu 17. februára, 5. marca a 16. júla 1992, ako aj 30. septembra 1993, francúzskeho trhu na jar 1992 a na jar 1993, ako aj trhov Spojeného královstva a Írska 14. januára 1993. Konanie týchto tajných stretnutí na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni, s ohladom na vyhlásenie Mougeotu uvedené v odôvodnení c. 90 rozhodnutia, podla ktorého odôvodnenie týchto stretnutí spocívalo v starosti zaistit vseobecné uplatnovanie zvýsenia cien, o ktorom sa rozhodlo na európskej úrovni, zodpovedá opisu porusenia uvedeného Komisiou v odôvodnení c. 77 rozhodnutia, predovsetkým skutocnosti, ze prostriedok pouzitý na uskutocnenie ciela kartelu spocíval v konaní stretnutí na jednotlivých úrovniach (vseobecnej, vnútrostátnej alebo regionálnej). 308 Pokial ide o zaciatok porusenia, Komisia teda bola oprávnená konstatovat konanie, v case zodpovedajúcom oficiálnemu stretnutiu AEMCP 23. januára 1992, tajných kontaktov v Spanielsku, ktoré mali zhodný predmet s predmetmi vseobecných stretnutí kartelu, ktoré boli organizované v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP az do septembra 1993. Toto konstatovanie spolu s priznaniami viacerých podnikov týkajúcimi sa ich úcasti na európskom karteli od januára 1992, ako aj s tvrdením AWA týkajúcim sa jeho úcasti na "nenálezitých" stretnutiach na jednotlivých vnútrostátnych alebo regionálnych trhoch, kde doslo k výmene úmyslov týkajúcich sa oznámenia o zvýsení cien (dokument c. 7828) od januára 1992, vedie Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze oficiálne stretnutie AEMCP 23. januára 1992 slúzilo ako rámec vseobecného stretnutia kartelu, a stanovila pre podniky, ktoré sa na nom zúcastnili, zaciatok porusenia na január 1992. 309 Ako bolo uvedené v bode 272 vyssie, podla odôvodnenia c. 113 rozhodnutia dokumenty v drzbe Komisie dokazujú, ze medzi januárom 1992 a stretnutím 14. septembra 1993 sa uskutocnilo osem stretnutí AEMCP, ktorých presné dátumy sú uvedené v tabulke A prílohy I k rozhodnutiu, vsetky v Zürichu. Vzhladom na túto informáciu, ktorú zalobcovia nespochybnili, a vzhladom na priznania Sappi a AWA, ako aj vyhlásenie Mougeotu uvedené v odôvodnení c. 108 rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze az do septembra 1993 sa vseobecné stretnutia kartelu konali v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP, teda vyhlásenia, ktoré je podporené vo vztahu k obdobiu medzi februárom a septembrom 1993 vyhláseniami zamestnanca Sappi (pozri bod 269 vyssie), bola Komisia oprávnená konstatovat pokracujúci charakter európskeho cenového kartelu medzi januárom 1992 a septembrom 1993, a to napriek tomu, ze len niektoré z týchto ôsmich stretnutí slúzili ako rámec na tajné dohody o cenách na európskej úrovni. 310 Konstatovania Komisie, podla ktorých boli od januára 1992 az do septembra 1993 uzavierané tajné dohody o zvysovaní cien na európskej úrovni v rámci oficiálnych stretnutí AEMCP, po ktorých nasledoval rad vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutí, ktorých predmetom bolo zabezpecenie uplatnovania týchto dohôd na jednotlivých trhoch, treba teda povazovat za dostatocne preukázané. 311 Treba este overit, ci Komisia, za obdobie pred septembrom alebo októbrom 1993, riadne preukázala úcast piatich zalobcov na celkovom protisútaznom pláne, ktorého hlavným cielom bolo dohodnút sa na zvýsení cien a na programe jeho uskutocnovania prostredníctvom konania stretnutí na rôznych úrovniach. - Úcast zalobcov na stretnutiach pred septembrom alebo októbrom 1993 312 Na úvod treba pripomenút, ze na dostatocné preukázanie úcasti dotknutého podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze uvedený podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené protisútazné dohody, bez toho, aby proti nim otvorene vyjadril námietky. Pokial tento systém stretnutí mozno zahrnút do série snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný hospodársky ciel, teda narusenie riadneho vývoja cien na dotknutom trhu, bolo by neprirodzené rozdelit toto správanie, ktoré je charakteristické jedným cielom, na viacero samostatných porusení (pozri judikatúru citovanú v bodoch 188 a 196 vyssie). 313 Súd prvého stupna konstatuje, ze ani Koehler, ani Torraspapel nespochybnujú údaje uvedené v tabulke B prílohy I k rozhodnutiu, podla ktorých sa obidva podniky zúcastnili na vsetkých oficiálnych stretnutiach AEMCP, ktoré sa konali v období januára 1992 az septembra 1993. Aj keby sa pripustilo, ze len niektoré z uvedených stretnutí slúzili ako rámec na tajné dohody o cenách, také konstatovanie stací na to, aby sa prislo k záveru, ze Komisia oprávnene konstatovala ich pokracujúcu úcast na tajných dohodách o cenách, a teda na porusení konstatovanom v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia, v období medzi januárom 1992 a septembrom 1993. 314 MHTP nespochybnuje údaje uvedené v tabulke spomínanej v predchádzajúcom bode, podla ktorých sa podniky skupiny Stora zúcastnili na rôznych oficiálnych stretnutiach AEMCP, ktoré sa konali v období medzi januárom 1992 a septembrom 1993. Kedze MHTP okrem toho nespochybnuje úvahy vyjadrené Komisiou v odôvodneniach c. 360 az 362 rozhodnutia, podla ktorých mu treba pripísat zodpovednost za protiprávne správanie, ktorého sa dopustili podniky skupiny Stora, Komisia oprávnene konstatovala úcast MHTP na tajných dohodách o cenách, a teda na porusení konstatovanom v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia, v období medzi januárom 1992 a septembrom 1993. 315 MHTP dalej nepopiera svoju zodpovednost za porusenie od januára 1993. Tým, ze MHTP nespochybnuje skutocnosti, na ktorých sa zakladá konstatovanie o porusení v období medzi januárom 1993 a polovicou roka 1995 - co umoznilo, ze mu bolo priznané znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, o 10 % - (odôvodnenia c. 456 a 458 rozhodnutia), MHTP pripústa konanie tajných stretnutí na európskej úrovni medzi januárom 1993 a septembrom alebo októbrom 1993. Na pojednávaní okrem toho vyhlásil, ze existencia týchto európskych stretnutí kartelu v uvedenom období bola v kazdom prípade mozná. Dalej na pojednávaní uznal, ze je v kazdom prípade dôveryhodné, ak sa vyhlásenie Mougeotu zoberie doslova, ze stretnutie AEMCP predstavovalo fórum kartelu v tom istom období. Ani MHTP, ani ostatné podniky spochybnujúce tajný charakter stretnutí AEMCP pred jeho restrukturalizáciou v septembri alebo októbri 1993 vsak neuviedli skutocnosti, ktoré by mohli dokázat akúkolvek zmenu organizácie alebo struktúry AEMCP v januári 1993. MHTP okrem toho neposkytol vysvetlenie alternatívne k vysvetleniu Komisie o mieste konania a obsahu tajných stretnutí európskeho kartelu pred restrukturalizáciou AEMCP v septembri/októbri 1993. 316 Pokial ide o Bolloré, ten nespochybnuje údaje uvedené v tabulke B prílohy I k rozhodnutiu, podla ktorých sa Copigraph zúcastnil na oficiálnom stretnutí AEMCP 23. januára 1992, a potom na styroch zo siedmich neskorsích stretnutí, ktoré sa konali pred stretnutím konaným 14. septembra 1993. Informácia o prítomnosti Copigraphu na oficiálnom stretnutí AEMCP 23. januára 1992 umoznuje príst k záveru, ze Copigraph sa v tom case podielal na tajnej dohode o cenách na európskej úrovni. 317 Aj ked nie je isté, ze vsetky oficiálne stretnutia AEMCP, ktoré sa uskutocnili v januári 1992 az septembri 1993, slúzili ako rámec na uzavieranie tajných dohôd o cenách, konstatovanie, ze Copigraph sa zúcastnil na piatich z ôsmich oficiálnych stretnutí, umoznuje príst k záveru o pokracujúcej úcasti tohto podniku na tajných dohodách o cenách na európskej úrovni v januári 1992 az septembri 1993. Copigraph sa totiz verejne nedistancoval od stretnutí, na ktorých sa zúcastnil (pozri judikatúru citovanú v bodoch 188 a 196 vyssie). 318 Nakoniec, pokial ide o Mougeot, je nepochybné, ze sa nezúcastnil na stretnutí 23. januára 1992 a ze prvé stretnutie AEMCP, na ktorom sa zúcastnil, bolo stretnutie 26. mája 1992. Mougeot sa potom zúcastnil na vsetkých stretnutiach AEMCP az do septembra 1993, teda na siestich z ôsmich stretnutí, ktoré sa uskutocnili pred stretnutím konaným 14. septembra 1993. Rovnako ako Copigraph, ani Mougeot sa verejne nedistancoval do stretnutí, na ktorých sa zúcastnil (pozri judikatúru uvedenú v bodoch 188 a 196 vyssie). Aj ked sa Mougeot zúcastnoval ako pozorovatel, nepreukázal, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa ich zúcastnuje s iným zámerom nez oni (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 81). Zo ziadneho predlozeného dokumentu nevyplýva, ze Mougeot bol v rámci AEMCP tazko prijímaný alebo odsúvaný na okraj. Naopak, podla zápisnice zo stretnutia AEMCP 26. mája 1992 sa na predchádzajúcom stretnutí rozhodlo o tom, ze Mougeot bude pozvaný, aby sa stal clenom AEMCP. Predseda AEMCP dalej na tomto stretnutí poziadal zástupcu Mougeotu, aby predstavil svoju spolocnost ako nového prichádzajúceho, a nie ako docasného hosta. Zápisnice zo stretnutí AEMCP 10. septembra 1992 a 25. novembra 1992 uvádzajú medzi úcastníkmi zástupcov Mougeotu bez toho, aby rozlisovali tento podnik od ostatných. Zápisnica z 25. novembra 1992 zdôraznuje, ze zástupca Mougeotu informoval úcastníkov, ze jeho spolocnost by mala byt schopná pridat svoje údaje k údajom zdruzenia v decembri, a to údaje za druhú polovicu roka 1992. Aj ked Mougeot získal postavenie clena AECMP az od roku 1993, jeho úcast na tajných stretnutiach AEMCP od mája 1992 z rovnakého dôvodu ako ostatní úcastníci a poskytnutie informácií za druhú polovicu roka 1992 preukazujú pri absencii opacných dôkazov jeho úcast na karteli od 26. mája 1992. 319 Tieto konstatovania o úcasti dotknutých zalobcov na karteli európskej úrovne pred septembrom alebo októbrom 1993 stacia na to, aby sa im pripísalo porusenie za toto obdobie. 320 Navyse treba konstatovat, ze poznatky potvrdzujúce úcast viacerých z týchto podnikov na stretnutiach na vnútrostátnej alebo regionálnej úrovni vedú k posilneniu pokracujúceho charakteru ich úcasti na porusení. 321 Komisia teda konstatuje úcast podnikov Koehler a Torraspapel na stretnutí konanom 17. februára 1992. Na tieto úcely sa opiera o internú poznámku Sappi z toho istého dna (dokument c. 4588), ktorá sa zmienuje o stretnutí "dotknutých úcastníkov". Tento údaj v spojení s údajmi uvedenými v tej istej poznámke, ktoré sa týkajú neistoty vyvolanej správaním Koehlera a Sarrió na spanielskom trhu, oprávnuje Komisiu na konstatovanie, ze Koehler a Sarrió patrili k "dotknutým úcastníkom" zúcastneným na tomto stretnutí zameranom na preskúmanie problémov súvisiacich s nedodrziavaním týmito dvoma podnikmi vyssie uvedenej dohody, na ktorej sa ako distribútor alebo dodávatel samoprepisovacieho papiera na spanielskom trhu podielali, ako vyplýva z poznámky z 9. marca 1992 (dokumenty c. 4703 a 4704 uvedené v bode 171 vyssie). 322 Kedze Torraspapel nevyvrátil údaj obsiahnutý v odôvodnení c. 363 rozhodnutia, podla ktorého Sarrió bol a je jeho 100 %-nou dcérskou spolocnostou, ani tvrdenie Komisie uvedené v tom istom odôvodnení, podla ktorého v priebehu správneho konania nespochybnil svoju zodpovednost za správanie Sarrió, Komisia bola oprávnená pripísat mu zodpovednost za úcast Sarrió na tajnom stretnutí 17. februára 1992. 323 Pokial ide o stretnutie 5. marca 1992, z poznámok pod ciarou c. 7 a 10 v prílohe II k rozhodnutiu vyplýva, ze Komisia sa pri konstatovaní úcasti podnikov Koehler a Torraspapel na tomto stretnutí opierala o internú poznámku Sappi z 9. marca 1992, uvedenú v odôvodnení c. 156 rozhodnutia (dokumenty c. 4703 a 4704 uvedené v bode 171 vyssie). Aj ked vsak táto poznámka umoznuje tvrdit, ze tieto dva podniky sa podielali na dohode o zvýsení ceny o 10 ESP za kilogram na zaciatku februára 1992 na spanielskom trhu, neobsahuje nijaký údaj, z ktorého by bolo zrejmé, ze tieto podniky sa zúcastnili na tajnom stretnutí 5. marca 1992. 324 Z odpovede AWA z 30. apríla 1999 na ziadost Komisie o informácie (dokument c. 7828 uvedený v bode 163 vyssie) vsak vyplýva, ze zástupcovia podnikov Sarrió (Torraspapel), Koehler a Stora (MHTP) boli prítomní na "nenálezitých" stretnutiach, ku ktorým patrilo toto stretnutie 5. marca 1992, ako potvrdil AWA vo svojej odpovedi na OV (odôvodnenie c. 170 rozhodnutia). 325 Komisia okrem toho konstatuje, ze pät dotknutých zalobcov sa zúcastnilo na dvoch stretnutiach týkajúcich sa francúzskeho trhu. 326 Vyhlásenia Sappi uvedené v bodoch 276 az 279 a 285 az 293 vyssie, spojované s tvrdením AWA obsiahnutým v dokumente c. 7828, podla ktorého sa zástupcovia tohto podniku zúcastnili v rokoch 1992 az 1995 na "nenálezitých" stretnutiach predovsetkým v Parízi, vrátane zástupcov Sarrió, oprávnujú príst k záveru, ze Komisia oprávnene konstatovala úcast Sarrió (Torraspapel) na oboch dotknutých stretnutiach. Pochybnost vyjadrená zamestnancom Sappi (dokument c. 15027 pripojený v prílohe 1 k OV), pokial ide o otázku, ci zástupca Sarrió, ktorý sa zúcastnil na týchto stretnutiach, bol alebo nebol zodpovedný za predaje tohto podniku vo Francúzsku, nemôze zakryt skutocnost, ze na rozdiel od opatrného tónu, ktorý tento podnik zvolil, pokial ide o prítomnost zástupcu Koehlera na uvedených stretnutiach, nevyjadril nijaké výhrady, pokial ide o zastúpenie Sarrió na týchto stretnutiach. 327 Pokial ide o Stora (MHTP), údaj obsiahnutý vo vyhlásení uvedenom v bode 287 vyssie, podla ktorého Feldmühle bol zastúpený na stretnutí na jar 1992, spolu s tvrdením AWA uvedeným v dokumente c. 7828 týkajúcom sa úcasti zástupcov tohto podniku na "nenálezitých" stretnutiach predovsetkým v Parízi v rokoch 1992 az 1995 po boku zástupcov Stora-Feldmühle podporuje tézu Komisie, podla ktorej sa Stora-Feldmühle zúcastnil na stretnutí na jar 1992, a teda pripísanie zodpovednosti za túto úcast MHTP. 328 MHTP vo svojich písomnostiach zdôraznuje, ze zamestnanec Sappi, od ktorého pochádza údaj uvedený v predchádzajúcom bode, potvrdzuje aj to, ze Stora-Feldmühle sa nezúcastnil na stretnutí na jar 1993 v Parízi, zatial co Komisia tvrdí, ze má dôkazy potvrdzujúce úcast tohto podniku na uvedenom stretnutí. MHTP tvrdí, ze za týchto okolností nie je vylúcené, ze zamestnanec Sappi sa zmýlil pri identifikácii francúzskeho stretnutia, na ktorom sa Stora-Feldmühle zúcastnil. Presvedcivý tón tvrdenia zamestnanca Sappi týkajúceho sa prítomnosti Stora-Feldmühle na prvom z dvoch francúzskych stretnutí opísaných v jeho svedectve vsak zbavuje hypotézu MHTP akejkolvek pravdepodobnosti. 329 Pokial ide o stretnutie na jar 1993, MHTP nepopiera svoju úcast na porusení od januára 1993 a nevyjadruje nijakú kritiku ku konstatovaniam Komisie týkajúcim sa stretnutia v Parízi na jar 1993 a jeho úcasti na tomto stretnutí. Za týchto podmienok nie je potrebné overit dôvodnost konstatovania Komisie týkajúceho sa úcasti Stora-Feldmühle na stretnutí v Parízi na jar 1993. 330 Pokial ide o Mougeot a Copigraph (dcérsku spolocnost spolocnosti Bolloré), zamestnanec Sappi nijako nenaznacuje ich úcast na týchto dvoch stretnutiach. Vseobecné tvrdenie uvedené vo vyhlásení AWA obsiahnutom v dokumente c. 7828, týkajúce sa organizácie "nenálezitých" stretnutí medzi zástupcami podnikov AWA, Sarrió, Mougeot, Stora-Feldmühle, Copigraph, Koehler a Zanders v období medzi rokmi 1992 a 1995 v Parízi, Zürichu a Zeneve, je nepriamym dôkazom o úcasti Mougeotu a Copigraphu na stretnutiach na jar 1992 a na jar 1993 vo Francúzsku. 331 Tento nepriamy dôkaz iste sám osebe nemôze preukázat ich úcast na týchto dvoch stretnutiach. Kedze vsak Mougeot a Copigraph boli hlavnými aktérmi na francúzskom trhu so samoprepisovacím papierom, odkaz na tieto dva podniky vo vseobecnom tvrdení AWA týkajúcom sa konania stretnutí medzi konkurentmi v rokoch 1992 az 1995 predovsetkým v Parízi nevyhnutne znamená, ze boli vnímané prinajmensom lídrom európskeho trhu ako súcast protiprávnych aktov na francúzskom trhu pocas celého tohto obdobia, bez ohladu na ich prítomnost alebo neprítomnost na uvedených stretnutiach. Tento nepriamy dôkaz o úcasti na karteli na francúzskom trhu v tom case je posilnený vyhláseniami Mougeotu, podla ktorých mu "jedni alebo druhí, najcastejsie AWA, telefonovali, aby mu oznámili spôsoby zvýsenia cien pre kazdý trh", a to v podstate "az do polovice roka 1995" (dokument c. 11598, odôvodnenie c. 95 rozhodnutia a bod 41 OV). 332 Pokial ide o stretnutie 16. júla 1992, pán B. G. potvrdil, (pozri dokument c. 4484 uvedený v bode 180 vyssie), ze Sarrió (Torraspapel), AWA (páni F. a B.) a Koehler (pán F.) boli prítomné na tomto stretnutí. Táto informácia, ktorá potvrdzuje vseobecné tvrdenie AWA obsiahnuté v dokumente c. 7828, týkajúce sa jeho úcasti na "nenálezitých" stretnutiach v rokoch 1992 az 1994 v Barcelone po boku zástupcov predovsetkým podnikov Sarrió (Torraspapel) a Koehler, dokazuje úcast týchto dvoch podnikov na tajnom stretnutí 16. júla 1992, ktoré sa týkalo spanielskeho a portugalského trhu. 333 Pokial ide o Stora (MHTP), Komisia sa pri dokazovaní úcasti tohto podniku na stretnutí 16. júla 1992 opiera o vyhlásenia AWA (dokument c. 7828), podla ktorých sa posledný uvedený v rokoch 1992 az 1994 zúcastnil na viacerých stretnutiach v Lisabone a v Barcelone po boku zástupcov podnikov Sarrió, Unipapel, Koehler, Ekman a Stora-Feldmühle alebo niektorých z týchto podnikov. 334 Treba poznamenat, ze pán B. G. vo svojich podrobných vyhláseniach týkajúcich sa stretnutia konaného 16. júla 1992 neuvádza Stora medzi jeho úcastníkmi. V tomto kontexte by sa vseobecné tvrdenie AWA mohlo zdat nedostatocné na preukázanie úcasti Stora (MHTP) na stretnutí 16. júla 1992. 335 Treba vsak uviest, ze ako Komisia poznamenala vo svojich písomnostiach vo veci T-122/02, z vyhlásení pána B. G. vyplýva, ze konanie stretnutia 16. júla 1992 bolo zjavne odôvodnené skutocnostou, ze Sarrió a Stora-Feldmühle uplatnovali v Portugalsku velmi nízke ceny, nizsie nez náklady na papier. Ako relevantne zdôraznuje Komisia, toto naznacenie politiky velmi nízkych cien, uplatnovanej predovsetkým Stora-Feldmühle, mozno vykladat tak, ze tento podnik sa nepodvolil disciplíne, ktorú mal dodrziavat na základe dohody o trhu v oblasti cien. Inými slovami, taký údaj, spolu s tvrdením AWA obsiahnutým v dokumente c. 7828, môze byt povazovaný za dôkaz toho, ze aj napriek tomu, ze Stora-Feldmühle sa nezúcastnil na stretnutí konanom 16. júla 1992, bol v tom case úcastníkom dohody o cenách na spanielskom a portugalskom trhu. 336 Komisia konstatuje úcast podnikov Stora (MHTP) a Koehler na stretnutí 14. januára 1993. MHTP nepopiera svoju úcast na porusení od zaciatku januára 1993. Za týchto podmienok nie je potrebné pýtat sa na dôvodnost konstatovania Komisie týkajúceho sa úcasti tohto podniku na stretnutí 14. januára 1993. 337 Pokial ide o úcast Koehlera na tomto stretnutí, z výnatku z vyhlásenia, ktoré je uvedené v dokumente c. 15026, vyplýva, ze podla prvého zamestnanca, ktorého svedectvo je predmetom tohto vyhlásenia, "[pán D.] (Koehler)" bol prítomný na vsetkých stretnutiach, ktoré sa konali v Spojenom královstve na letisku Heathrow alebo v jednom londýnskom hoteli, alebo na niektorých z nich. Druhý zamestnanec, ktorého svedectvo je takisto predmetom vyssie uvedeného vyhlásenia, uviedol, ze sa domnieva, ze "[pán D.] (Koehler)" sa zúcastnil na stretnutí 14. januára 1993. V dokumentoch c.15176 a 15178, ktoré zodpovedajú dalsiemu vyhláseniu Sappi, sa nachádza aj uvedená informácia, ako aj informácia, podla ktorej "okrem mien konkurentov poskytnutých Komisii v decembri 1996 [dotknutý zamestnanec] mohol medzi úcastníkmi identifikovat... [pána K.] zo spolocnosti Koehler". Nakoniec AWA vyhlásil (dokument c. 7828), ze v rokoch 1992 az 1994 sa jeho zástupcovia v Spojenom královstve zúcastnili na "nenálezitých" stretnutiach, na ktorých sa zúcastnovali predovsetkým zástupcovia Koehlera. 338 Vzhladom na tento súbor údajov Komisia opodstatnene konstatovala, ze Koehler bol zastúpený na stretnutí konanom 14. januára 1993. 339 Pokial ide o úcast podnikov Copigraph, Koehler, Stora-Feldmühle a Torraspapel na stretnutí 30. septembra 1993, z poznámok pod ciarou c. 40, 42, 44 a 45 prílohy II k rozhodnutiu vyplýva, ze Komisia zalozila svoje konstatovania na dokumentoch c. 5 a 7828. Zmienka nachádzajúca sa v "poznámkach do spisu" (notes for file) Sappi k tomuto stretnutiu, ktorá sa týka "oznámených" predajov, ako aj informácia vyplývajúca z tých istých poznámok, ktorá sa vztahuje na pridelovanie presných predajných kvót pre stvrtý stvrtrok 1993 (pozri bod 172 vyssie), sú silnými nepriamymi dôkazmi o prítomnosti jednotlivých podnikov uvedených v bode 1 týchto poznámok, teda Copigraphu, Stora-Feldmühle, Koehlera a Sarrió, na tomto stretnutí. 340 Navyse, pokial ide o Sarrió, Koehler a Stora-Feldmühle, tieto silné nepriame dôkazy sú podporené vseobecným tvrdením obsiahnutým vo vyhlásení AWA nachádzajúcom sa v dokumente c. 7828, podla ktorého zodpovední pracovníci AWA v Spanielsku sa v rokoch 1992 az 1994 zúcastnili na viacerých "nenálezitých" stretnutiach, predovsetkým v Barcelone, o ktorých sa AWA domnieva, ze sa na nich zúcastnili aj zástupcovia podnikov Sarrió, Koehler a jeho zástupcu Ekmana, a Stora-Feldmühle. 341 Pokial ide o podnik Koehler, treba este uviest, ze podla poznámky pod ciarou c. 186 rozhodnutia Komisia disponuje výkazom nákladov, letenkou a hotelovým úctom pána F. (Koehler), ktoré preukazujú, ze táto osoba sa 30. septembra 1993 nachádzala v Barcelone. Na ziadost Súdu prvého stupna Komisia predlozila tieto dokumenty vo veci T-125/02. 342 Okrem toho, aj za predpokladu, ze sa niektorí z dotknutých zalobcov nezúcastnili na stretnutí 30. septembra 1993, údaje, podla ktorých im boli pridelené predajné kvóty pre posledný stvrtrok roka 1993 vo svetle ich oznámených predajov za roky 1992 a 1993, preukazujú, ze v tom case boli úcastníkmi kartelu týkajúceho sa spanielskeho trhu, do rámca ktorého patrilo ich protisútazné správanie potvrdené "poznámkami do spisu" Sappi. 343 Nakoniec, ako Koehler správne podotýka vo svojich písomnostiach, z prílohy II k rozhodnutiu vyplýva, ze na konstatovanie úcasti tohto podniku na uvedenom stretnutí sa Komisia opiera o konstatovanie prítomnosti podniku Ekman na tomto stretnutí. Toto konstatovanie Komisie zrejme spocíva na znení výnatku z vyhlásenia AWA obsiahnutého v dokumente 7828, podla ktorého sa medzi úcastníkmi spanielskych stretnutí, na ktorých sa AWA zúcastnoval v rokoch 1992 az 1994, nachádzal aj "Ekman (zástupca Koehlera)". 344 Koehler vo svojich písomnostiach tvrdí, ze Ekman bol nezávislým distribútorom, takze nie je mozné príst k záveru, ze Ekman a on boli tým istým hospodárskym subjektom, a pripisovat mu teda správanie Ekmana. Z vyhlásenia AWA uvedeného v predchádzajúcom bode vsak vyplýva, ze Ekman bol ostatnými úcastníkmi povazovaný za zúcastneného na stretnutí ako zástupca Koehlera, a nie ako nezávislý distribútor. "Poznámky do spisu" Sappi týkajúce sa stretnutia 30. septembra 1993 (dokument c. 5 uvedený v bode 172 vyssie) dalej uvádza "oznámené predaje" "Koehlera". To preukazuje, ze Ekman bol na tomto stretnutí sprevádzaný zamestancom Koehlera, ako to zrejme uvádza uvedené vyhlásenie AWA spolu s dokumentmi preukazujúcimi prítomnost pána F. (Koehler) v Barcelone 30. septembra 1993, alebo ze Ekman sa zúcastnil na stretnutí ako zástupca Koehlera konajúci podla jeho pokynov, ako to preukazuje dojem, ktorý mal AWA, pokial ide o postavenie, v ktorom sa Ekman na tomto stretnutí zúcastnil. Komisia v kazdom prípade oprávnene konstatovala úcast Koehlera na stretnutí 30. septembra 1993. 345 Komisia teda z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast podnikov Bolloré (prostredníctvom Copigraphu), Koehler, Mougeot a Torraspapel na porusení pred septembrom alebo októbrom 1993, ako aj úcast MHTP na tomto porusení pred januárom 1993. b) O úcasti Mougeotu na porusení po 1. júli 1995 346 Mougeot v rámci zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení tvrdí, ze nie je dokázané, ze sa zúcastnoval na karteli po 1. júli 1995. Mougeot popiera svoju úcast na oficiálnom stretnutí AEMCP 2. februára 1995, ktoré sa spomína v odôvodnení c. 273 rozhodnutia. Mougeot tiez tvrdí, ze skutocnosti uvedené Komisiou nedokazujú, ze sa pripojil k dohode o zvýsení cien, ktorá bola údajne uzatvorená na tomto stretnutí. Dodáva, ze tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 273 rozhodnutia, ktoré sa týka jeho pripojenia k dohode o zvýsení cien na talianskom trhu v septembri 1995, nie je podopreté nijakou skutocnostou uvedenou v rozhodnutí. 347 Komisia konstatuje, ze Mougeot sa zúcastnoval na porusení az do septembra 1995. Z odôvodnení c. 126, 237, 250, 251 a 273 rozhodnutia vyplýva, ze toto konstatovanie sa zakladá jednak na preskúmaní objemových potrieb Mougeotu na vseobecnom stretnutí kartelu 2. februára 1995 a jednak na jeho pripojení sa k dohodám uzatvoreným na tomto stretnutí. 348 Po prvé, pokial ide o rozsah a tajný predmet tohto stretnutia, je potrebné konstatovat, ze Komisia predlozila zápisnicu z neho (dokument c. 7 pripojený k OV a jeho body 144 az 146). Z toho vyplýva, ze 2. februára 1995 sa vo Frankfurte konalo vseobecné stretnutie kartelu, na ktorom sa dohodla séria zvýsení cien pre rôzne trhy EHP (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Spanielsko, Portugalsko, Spojené královstvo, Taliansko, Fínsko, Dánsko, Nórsko, Svédsko, Grécko, Belgicko, Holandsko a Island), pokial ide o kotúce a hárky, ako aj dátumy nadobudnutia úcinnosti týchto jednotlivých zvýsení cien. Tieto dátumy sa zacínali 1. februárom 1995 (zvýsenie cien na spanielskom trhu o 10 % v prípade kotúcov a o 5 % v prípade hárkov) a koncili sa 1. septembrom 1995 (zvýsenie cien na trhu Spojeného královstva o 8 % v prípade kotúcov a o 5 % v prípade hárkov; zvýsenie cien na talianskom trhu o 10 % v prípade kotúcov aj hárkov). 349 Po druhé, pokial ide o úcast Mougeotu na tomto stretnutí, ukazuje sa, ze zoznam úcastníkov na tomto stretnutí, ktorý je uvedený v tejto zápisnici a ciastocne uvedený v odôvodnení c. 124 rozhodnutia, zahrna pána P. B. (Mougeot). Táto osoba je uvedená ako úcastník tohto stretnutia aj vo vyhláseniach Sappi z 18. mája 1999 (dokument c. 15200 v nedôvernom znení uvedený v bode 162 vyssie). 350 Mougeot vsak predlozil palubný lístok pána P. B. na 15.30 h, ktorý podla neho potvrdzuje, ze jeho zástupca opustil Frankfurt hned po oficiálnom stretnutí AEMCP, ktoré sa konalo v ten istý den. 351 V tejto súvislosti treba podotknút, ze z odôvodnenia c. 123 rozhodnutia vyplýva, ze to nevylucuje, ako poznamenáva Komisia, ze zástupca Mougeotu sa zúcastnil na zaciatku stretnutia, ktoré sa konalo o 14. hodine na letisku. 352 Aj keby vsak Mougeot na tomto vseobecnom stretnutí kartelu 2. februára 1995 nebol prítomný, viaceré skutocnosti ako celok preukazujú, ze bol pribratý k prijatým rozhodnutiam a súhlasil s nimi. 353 Po prvé, aj keby sa poznámka zástupcu Mougeotu o zozname úcastníkov tohto stretnutia mala povazovat za omyl, v kazdom prípade preukazuje, ze Mougeot bol vnímaný tak, ze sa na nom zúcastnil alebo ze patril do obmedzenej skupiny zúcastnenej na karteli. 354 Po druhé sa ukazuje, ze na tomto stretnutí sa diskutovalo o objemových potrebách Mougeotu, ako dokazuje zápisnica z neho. Podla tejto zápisnice totiz "Mougeot potrebuje podiel na trhu" a "AWA navrhne, aby sa mu pridelila urcitá tonáz". Preskúmavanie potrieb Mougeotu na vseobecnom stretnutí a navrhnuté riesenie vedú k domnienke, ze Mougeot sa este zúcastnoval na karteli. Nepotvrdzujú tézu o výlucne dvojstrannej diskusii medzi Mougeotom a AWA. 355 Po tretie, ako Súd prvého stupna uz uviedol v bode 331 vyssie, Mougeot sám vyhlásil (dokument c. 11598), ze "mu jedni alebo druhí, najcastejsie AWA, telefonovali, aby mu oznámili spôsoby zvýsenia cien pre kazdý trh... az do polovice roka 1995". Tak to teda bolo vo februári 1995. 356 Po stvrté Mougeot vo faxe z 2. februára 1995 (dokument c. 1378, odôvodnenie c. 237 rozhodnutia), ktorý bol v nasledujúci den zaslaný britskému distribútorovi J & H Paper, uvádza, ze "kedze na trhu [Spojeného královstva] dôjde od 6. marca k zvýseniu cien o 8 %, ponúkame vám nasu najlepsiu ponuku". Tento údaj v spojení s údajom uvedeným v zápisnici zo stretnutia konaného 2. februára 1995, týkajúceho sa dohody o zvýsení cien kotúcov na trhu Spojeného královstva o 8 % od 1. marca 1995, vedie k záveru, ze tento podnik musel byt informovaný v samotný den tohto stretnutia o prijatí dohody o zvýsení cien kotúcov na trhu Spojeného královstva o 8 % od zaciatku marca 1995 a okamzite premietol toto zvýsenie do cien ponúknutých distribútorovi, ktorému bol adresovaný uvedený fax. 357 Ako správne tvrdí Komisia vo svojich písomnostiach, treba odmietnut tvrdenie Mougeotu, podla ktorého tento fax nevyjadruje uplatnovanie dohody o zvýsení cien, ale jednostranné rozhodnutie prijaté Mougeotom pred stretnutím konaným 2. februára 1995. 358 Uvedený fax sa síce zacína slovami: "ako som vám povedal minulý týzden, musíme zvýsit nase ceny z dôvodu zvýsenia [cien] buniciny v januári", ale ako Komisia oprávnene uvádza, z tohto výnatku z faxu vyplýva, ze oznámenie Mougeotu spolocnosti J & H Paper v priebehu týzdna predchádzajúceho zaslaniu tohto faxu sa týkalo len potreby zvýsenia cien. Skutocnost, ze Mougeot oznámil presnú sumu tohto zvýsenia (8 %) az 3. februára 1995, vedie k domnienke, ze Mougeot najskôr zamýslal upozornit J & H Paper na bezprostredné zvýsenie ceny papiera a potom mu oznámil uvedenú sumu na základe informácií získaných vo veci dohodnutého zvýsenia cien na vseobecnom stretnutí kartelu 2. februára 1995 pre trh Spojeného královstva od 1. marca 1995. Predmetný fax okrem toho uvádza zvýsenie cien o 8 % uplatnované od 6. marca 1995 na "britskom trhu", a to nielen podnikom Mougeot, co potvrdzuje tajný pôvod tohto rozhodnutia o zvýsení cien. 359 Napokon po sieste treba konstatovat, ze Mougeot sa nijako nedistancoval od kartelu, a teda ani od rozhodnutí prijatých na tomto vseobecnom stretnutí kartelu 2. februára 1995. Mougeot naopak nepopiera, ze sa zúcastnoval na karteli az do júla 1995. Pripústa svoju prítomnost na stretnutí na jar 1995, ktorého predmetom bolo urcenie cien na júl. 360 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze Komisia oprávnene prisla k záveru, ze Mougeot sa pripojil k dohodám uzatvoreným na vseobecnom stretnutí 2. februára 1995 vrátane rozhodnutia o zvýsení cien v Spojenom královstve a v Taliansku. Treba dodat, ze to, ci Mougeot uplatnoval, alebo neuplatnoval toto zvýsenie cien, nemôze mat vplyv na moznost pripísat mu porusenie. Okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, ho nemôze zbavit zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil na karteli, pokial sa verejne nedistancoval od jeho obsahu (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 50, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 85). 361 Podla ustálenej judikatúry uvedenej v bode 186 vyssie, podla ktorej sa clánok 81 ES uplatní aj na dohody, ktoré majú úcinky aj po ich formálnom ukoncení, Komisia riadne preukázala, ze Mougeot sa na karteli zúcastnoval az do septembra 1995, dátumu posledného zvýsenia cien stanoveného na stretnutí 2. februára 1995. 362 Treba preto zamietnut zalobný dôvod Mougeotu zalozený na jeho neúcasti na karteli po 1. júli 1995. 2. O zalobnom dôvode vznesenom podnikom Divipa 363 Divipa v rámci zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, ako aj na nesprávnom posúdení tvrdí, ze Komisia mu neoprávnene ulozila pokutu na základe obdobia medzi marcom 1992 a januárom 1995. Tvrdí, ze sa nezúcastnil na ziadnom zo stretnutí v období medzi marcom 1992 a októbrom 1994, úcast na ktorých mu Komisia vytýka. Dodáva, ze ceny, ktoré uplatnoval v januári 1995, nezodpovedajú cenám dohodnutým na stretnutí 19. októbra 1994, takze nie je mozné sa domnievat, ze sa zúcastnoval na karteli aj po tomto stretnutí. 364 V tejto súvislosti z bodu 185 vyssie vyplýva, ze konstatovania Komisie týkajúce sa údajného tajného stretnutia 23. septembra 1994 týkajúceho sa spanielskeho trhu nie sú teda, rovnako ako úcast podniku Divipa na tomto stretnutí, dokázané. Naopak, po preskúmaní vykonanom v bodoch 170 az 195 vyssie treba povazovat konstatovania Komisie týkajúce sa úcasti podniku Divipa na tajných stretnutiach, ktoré sa konali s ohladom na spanielsky trh 30. septembra a 19. októbra 1993, ako aj 3. mája, 29. júna a 19. októbra 1994, za preukázané. 365 Aj keby úcast podniku Divipa na tajnom stretnutí 5. marca 1992 nebola priamo preukázaná, zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov (pozri predovsetkým body 170 az 195 a 205 az 215 vyssie) vyplýva, ze Divipa bol clenom kartelu od marca 1992, takze Komisia opodstatnene konstatovala úcast podniku Divipa na porusení od tohto dátumu. 366 Pokial ide o ukoncenie úcasti podniku Divipa na porusení, z bodov 162 a 177 vyssie vyplýva, ze Komisia riadne preukázala, ze Divipa sa 19. októbra 1994 zúcastnil na stretnutí týkajúcom sa spanielskeho trhu, na ktorom boli urcené ceny, ktoré sa mali uplatnovat od 3. januára 1995. Za týchto podmienok, aj ked pripustíme námietky podniku Divipa, ze ceny, ktoré uplatnoval v januári 1995, nezodpovedali cenám dohodnutým na uvedenom stretnutí, také námietky môzu maximálne preukázat, ze Divipa sa v januári 1995 nepodrobil dohode uzavretej 19. októbra 1994, co spolu s nedostatkom dôkazu týkajúceho sa úcasti podniku Divipa na tajnej dohode po januári 1995 vedie k presvedceniu, ze jeho úcast na porusení, ako to konstatuje Komisia v rozhodnutí, bola ukoncená v januári 1995. Nepopierajú vsak konstatovanie, podla ktorého sa Divipa na stretnutí konanom 19. októbra 1994 zúcastnil na dohode o urcení cien a dohodol sa s ostatnými úcastníkmi uplatnit ju od 3. januára 1995, co znamená jeho úcast na karteli az do tohto dna. Komisia bola teda oprávnená konstatovat, ze Divipa sa zúcastnoval porusenia az do januára 1995. 367 Je potrebné príst k záveru, ze úcast podniku Divipa na tajných stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu znamená jeho pristúpenie k vseobecnému európskemu kartelu (pozri body 205 az 215 vyssie), a teda aj jeho úcast na porusení konstatovanom v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia. 3. O zalobnom dôvode vznesenom podnikom Zicuńaga 368 V rámci zalobného dôvodu zalozeného na nesprávnom posúdení Zicuńaga tvrdí, ze tvrdenia Komisie sa týkajú len jeho údajnej úcasti na stretnutiach organizovaných medzi októbrom 1993 a októbrom 1994. Dodáva, ze nijaká skutocnost nepreukazuje jeho úcast na stretnutí v októbri 1993, takze jeho úcast na porusení trvala najviac pät mesiacov. 369 V tejto súvislosti z konstatovaní Súdu prvého stupna v bodoch 161 az 201 vyssie vyplýva, ze Komisia riadne preukázala, ze Zicuńaga sa zúcastnil na tajných stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu, ktoré sa uskutocnili 19. októbra 1993, 3. mája 1994, 29. júna 1994 a 19. októbra 1994. Je potrebné príst k záveru, ze úcast podniku Zicuńaga na týchto jednotlivých stretnutiach znamená jeho úcast na porusení konstatovanom v clánku 1 prvom odseku rozhodnutia. 370 Pokial ide o stretnutie 19. októbra 1994, v bode 193 vyssie bolo uvedené, ze Zicuńaga sa v priebehu tohto stretnutia zúcastnil na dohode o urcení cien a dohodol sa s ostatnými úcastníkmi na uplatnovaní tejto dohody od 3. januára 1995, co v súlade s judikatúrou citovanou v bode 188 vyssie znamená jeho úcast na karteli az do tohto dna. 371 Vzhladom na uvedené je potrebné príst k záveru, ze Komisia bola oprávnená konstatovat v clánku 1 druhom odseku rozhodnutia, ze Zicuńaga sa zúcastnil na porusení v období od októbra 1993 do januára 1995. Preskúmavaný zalobný dôvod preto treba zamietnut. II - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokút stanovených v clánku 3 prvom odseku rozhodnutia 372 Vsetci zalobcovia predkladajú návrhy na znízenie ulozenej pokuty. AWA navrhuje zrusenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. Ich argumentácia sa v podstate skladá z ôsmich zalobných dôvodov alebo sérií zalobných dôvodov. A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obranu a zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu neúplnosti a nepresnosti OV v otázke pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 373 Tento zalobný dôvod je rozdelený na tri casti. Po prvé AWA tvrdí, ze Komisia stanovila pokutu, ktorá mu bola ulozená, na základe súboru údajov, ktoré neboli uvedené v OV a ku ktorým sa preto nemohol v priebehu správneho konania vyjadrit. Po druhé AWA vytýka Komisii, ze mu ulozila vyssiu pokutu, ako sú pokuty, ktoré ukladala v rámci svojej skorsej rozhodovacej praxe. Po tretie AWA tvrdí, ze Komisia stanovila pokutu v rozpore s usmerneniami a bez toho, aby v OV oznámila svoj úmysel odklonit sa od nich. 374 Komisia tvrdí, ze OV umoznilo AWA spoznat údaje povazované za rozhodujúce pri stanovení pokuty, ktorá mu bola ulozená. Komisia okrem toho tvrdí, ze konala úplne v súlade s usmerneniami. Nakoniec to, ze Komisia v minulosti ukladala pokuty v urcitej úrovni za niektoré druhy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci limitov stanovených nariadením c. 17. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 375 K tomuto zalobnému dôvodu treba pristúpit preskúmaním najskôr druhej a tretej casti, v ktorých AWA tvrdí, ze Komisia tým, ze sa odklonila od svojej skorsej praxe a od usmernení, porusila jeho právo byt vypocutý, ako aj jeho legitímnu dôveru. a) O porusení práva byt vypocutý a nedodrzaní legitímnej dôvery v rozsahu, v akom sa Komisia odklonila od svojej skorsej praxe 376 Pokial ide o skorsiu rozhodovaciu prax, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 109; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 109, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 237). 377 Navyse podla ustálenej judikatúry hospodárske subjekty nemôzu vkladat svoju legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môze byt zmenený institúciami Spolocenstva v rámci ich volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1982, Edeka, 245/81, Zb. s. 2745, bod 27, a zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 33). Podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, teda nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 146, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 243). 378 AWA preto nemôze vyvodzovat argument zo skutocnosti, ze Komisia prekrocila úroven pokuty uplatnovanú v jej skorsej praxi. Okrem toho sa zdá, ze AWA vo svojej replike pripústa, ze skorsia prax Komisie nemohla vyvolat jeho legitímne ocakávania. b) O porusení práva byt vypocutý a zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, ze Komisia sa odklonila od usmernení 379 AWA tvrdí, ze Komisia sa odklonila od usmernení bez toho, aby tento svoj úmysel oznámila, cím narusila legitímnu dôveru, ktorú AWA vkladal do týchto ustanovení. Komisia sa odchýlila od usmernení najskôr tým, ze nezohladnila skutocnost, ze dotknuté porusenie nemalo nijaký úcinok alebo ze malo len obmedzený úcinok. Dalej jej posúdenie závaznosti porusenia ju viedlo k stanoveniu východiskovej sumy pokuty na 70 miliónov eur, teda sumy, ktorá je 3,5-krát vyssia ako východiskový bod uvedený v usmerneniach pre "velmi závazné porusenia", ktorý zodpovedá 20 miliónom eur. Nakoniec AWA tvrdí, ze Komisia mala oznámit svoj úmysel ulozit pokutu, ktorej suma pred znízením vykonaným na základe oznámenia o spolupráci bola 2,5-krát vyssia ako maximálna suma pokuty, akú kedy Komisia ulozila jednému podniku. 380 Treba pripomenút, ze usmernenia boli uverejnené v januári 1998, teda az po porusení, ale pred odoslaním OV, ku ktorému doslo 26. júla 2000. 381 Podla AWA sa Komisia mohla odklonit od usmernení a ulozit vyssie pokuty, pokial by pozmenila usmernenia, alebo pokial by aspon oznámila taký úmysel v OV, co neurobila. 382 Je vsak potrebné konstatovat, ze AWA nepreukázal, v com sa Komisia od usmernení odklonila pri stanovovaní pokuty. AWA totiz pri vypracúvaní svojho zalobného dôvodu nesprávne vykladá tak usmernenia, ako aj rozhodnutie. 383 Po prvé, pokial ide o dopad porusenia, Komisia v odôvodneniach c. 382 az 409 rozhodnutia vysvetlila spôsob, akým pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnila konkrétny dopad porusenia na trh, ako aj skutocný úcinok protiprávneho správania kazdého úcastníka na hospodársku sútaz. Komisia spomenula tézu velmi obmedzeného skutocného dopadu kartelu na trh, ktorú v priebehu správneho konania rozvinuli niektoré podniky vrátane AWA. Komisia dalej vysvetlila, preco bolo potrebné takúto tézu odmietnut. Komisia teda vo svojom rozhodnutí usúdila, ze porusenie malo skutocne dopad, a stanovila na tomto základe zodpovedajúcu pokutu. AWA teda nemôze tvrdit, ze Komisia nezohladnila dopad porusenia. Z tohto zohladnenia vyplýva, Komisii tiez nemozno vytýkat, ze neoznámila svoj úmysel nezohladnit neexistujúci alebo obmedzený dopad porusenia. 384 Za predpokladu, ze AWA v skutocnosti spochybnuje posúdenie dopadu porusenia na trh vykonané Komisiou, jeho kritika v tomto splýva s kritikou, ktorá je v pozadí jeho zalobného dôvodu týkajúceho sa závaznosti porusenia a bude preskúmaná v tomto rámci. 385 Navyse treba konstatovat, ze Komisia oznámila svoj úmysel zohladnit dopad porusenia. Uviedla totiz v OV, ze pri svojom posudzovaní závaznosti porusenia zohladní jeho "skutocný dopad na trh" (bod 262). 386 Po druhé v rozsahu, v akom AWA tvrdí, ze Komisia prekrocila východiskovú sumu uvedenú v usmerneniach, treba pripomenút, ze usmernenia stanovujú pre "velmi závazné porusenia", ako sú "horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu", "pravdepodobné pokuty" "nad 20 miliónov ECU". Vzhladom na moznost Komisie zvolit si východiskovú sumu, ktorá prekracuje 20 miliónov eur, nemozno tvrdit, ze Komisia sa v tomto bode odklonila od usmernení. 387 Treba dodat, ze Komisia sa pri stanovovaní východiskovej sumy 70 miliónov eur uplatnenej na AWA opierala o konkrétny význam podniku na trhu a o skutocný úcinok jeho protiprávneho správania na hospodársku sútaz, ako ich odráza obrat zalobcu týkajúci sa dotknutého výrobku v EHP. Treba vsak v tejto súvislosti pripomenút, ze Komisia v bode 266 OV oznámila, ze zohladní význam kazdého podniku zúcastneného na predmetnom trhu, ako aj dopad jeho trestuhodného správania na hospodársku sútaz. 388 Po tretie, pokial ide o úroven pokuty uplatnenú pred znízením vykonaným na základe oznámenia o spolupráci, AWA nepreukazuje, v com usmernenia bránia ulozeniu pokuty takejto úrovne. Okrem toho treba pripomenút judikatúru uvedenú v bode 377 vyssie, podla ktorej AWA nemohla legitímne ocakávat, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti. 389 AWA vznása aj vseobecnejsie tvrdenie, podla ktorého Komisia mala oznámit svoj úmysel uplatnit svoju "novú politiku v oblasti pokút". 390 Je tazké rozlísit, v com je metóda stanovenia pouzitá v rozhodnutí nová vzhladom na skorsiu prax, ak to nie je pouzitím usmernení, ktoré samy osebe odrázajú metódu stanovenia, ktorá je zmenou vzhladom na skorsiu prax v oblasti stanovenia sumy pokút. Treba zdôraznit, ze na rozdiel od zalobcov vo veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudkov nazývaných "Predizolované potrubie" (najmä rozsudok Sigma Tecnologie/Komisia, uz citovaný v bode 209 vyssie), AWA nespochybnuje zmeny, ktoré usmernenia priniesli v porovnaní so skorsou praxou. Zdá sa, ze sa bráni len pouzitiu vo svojom prípade metódy stanovenia pokút, ktorá podla jeho názoru protirecí tak správnej praxi, ako aj usmerneniam Komisie. 391 Podla judikatúry nebola Komisia povinná, pokial uviedla skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádzala pri stanovovaní sumy pokút, spresnit spôsob, akým sa vyrovnala s kazdou z týchto okolností pri urcovaní úrovne pokuty (rozsudky Súdneho dvora Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 21, a z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 19). 392 Aj keby sa metóda pouzitá Komisiou v prejednávanej veci povazovala za inovatívnu vo vztahu k existujúcej správnej praxi, Komisia nebola povinná v priebehu správneho konania oznámit dotknutým podnikom svoj úmysel pouzit novú metódu stanovenia sumy pokút (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 207). 393 Dalej je potrebné pripomenút, ze vzhladom na mieru volnej úvahy Komisie pri ukladaní pokút zalobca nemohol nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút uplatnovanú v minulosti (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 243). 394 Nakoniec je potrebné uviest, ze odkaz AWA v tejto súvislosti na rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia (T-334/94, Zb. s. II-1439), uvedením absencie oznámenia radikálne novej a prísnejsej politiky stanovovania pokút v OV, nemá nijakú relevanciu, pretoze tento rozsudok sa netýka obsahu oznámenia o výhradách, ale odôvodnenia rozhodnutia. 395 Nemozno teda konstatovat nijaké porusenie práva byt vypocutý alebo zásady legitímnej dôvery, pokial ide o spôsob, akým Komisia uplatnila usmernenia. c) O porusení práva byt vypocutý v rozsahu, v akom Komisia stanovila pokutu na základe skutocností neoznámených v OV 396 Ostáva este posúdit argumentáciu, podla ktorej Komisia stanovila pokutu ulozenú AWA na základe súboru skutocností, ktoré neboli oznámené v OV a ku ktorým sa teda AWA nemohol v priebehu správneho konania vyjadrit. AWA vytýka Komisii, ze neoznámila svoj úmysel zvýsit východiskovú sumu pokuty na úcely odstrasenia a ze nespresnila, ako zohladní odstrasenie, predovsetkým na základe velkosti AWA. Komisia tiez neoznámila, ako zohladní vedúcu úlohu zúcastnených podnikov. 397 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnost respektovat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obranu, nielen proti skonstatovaniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 21, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 199). 398 Z toho vyplýva, ze pokial ide o stanovenie sumy pokút, práva na obranu dotknutých podnikov sú zarucené pred Komisiou prostredníctvom moznosti vyjadrit pripomienky k trvaniu, závaznosti a protisútaznému charakteru vytýkaných skutocností. Podniky okrem toho majú dodatocnú záruku, pokial ide o stanovenie sumy pokút, kedze Súd prvého stupna vykonáva pri rozhodovaní neobmedzenú právomoc a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17 (rozsudky Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 235, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 200). 399 V prejednávanej veci je potrebné preskúmat tieto dva body, v ktorých Komisia podla AWA porusila jeho právo byt vypocutý. 400 Pokial ide o hlavnú úlohu AWA v karteli, treba konstatovat, ze OV skutocne oznamovalo, ze taká skutocnost bude zohladnená. Komisia totiz v bode 198 OV spresnila "úlohu AWA ako vodcu kartelu", zatial co v casti OV venovanej pokute uviedla, ze individuálna pokuta kazdého zúcastneného podniku bude odrázat predovsetkým úlohu kazdého z nich vo "vyssie opísaných" tajných dohodách. Z rozhodnutia navyse vyplýva, ze AWA v priebehu správneho konania poprel, ze by hral v rámci kartelu hlavnú úlohu, co preukazuje, ze správne pochopil výhradu, ktorá bola voci nemu v tomto smere vznesená v OV, a ze sa k tejto otázke vyjadril. 401 Pokial ide o okolnost týkajúcu sa odstrasenia, Komisia v bode 264 OV výslovne oznámila svoj úmysel "stanovit pokuty na úrovni dostatocnej na to, aby sa im poskytol odstrasujúci úcinok". Komisia okrem toho v súlade s judikatúrou uviedla v bodoch 262 az 266 OV hlavné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladal výpocet sumy pokuty ulozenej zalobcovi, takze právo posledného uvedeného bolo v tomto ohlade riadne dodrzané. 402 V takomto kontexte AWA nemôze dôvodne tvrdit, ze Komisia mala co najpodrobnejsie oznámit faktory, ktoré sa chystala zohladnit na zabezpecenie toho, aby pokuta mala dostatocný odstrasujúci úcinok. Kedze totiz Komisia mohla stanovit výsku pokuty az po vypocutí podnikov a skoncení správneho konania, bolo pre nu nemozné pocas správneho konania stanovit vopred výsku pokút ulozených dotknutým podnikom, prípadne posúdit odstrasujúci úcinok týchto súm a vyjadrit sa k eventuálnej potrebe úprav, aby zarucila pokutám taký úcinok. 403 V tejto súvislosti treba pripomenút judikatúru, podla ktorej Komisia nie je povinná, pokial uviedla vsetky skutkové a právne okolnosti, na ktorých zalozila svoj výpocet sumy pokút, spresnit spôsob, akým zohladnila kazdú z týchto okolností pri stanovovaní úrovne pokuty. Poskytnutie údajov týkajúcich sa úrovne predpokladaných pokút v case, ked podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by totiz znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 21, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 391 vyssie, bod 19). 404 Zo vsetkých týchto dôvodov treba zalobný dôvod, ktorý AWA zakladá na porusení práv na obranu a zásady ochrany legitímnej dôvery, zamietnut ako celok. B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu retroaktivity 1. Tvrdenia úcastníkov konania 405 Tvrdenie, ze Komisia v prejednávanej veci uplatnila novú politiku v otázke pokút, je aj základom zalobného dôvodu, ktorý AWA vyvodzuje z porusenia zásady zákazu retroaktivity. Porusenie zásady zákazu retroaktivity vyplýva zo skutocnosti, ze pokuta, ktorá bola ulozená AWA, bola ovela vyssia ako pokuty, ktoré sa ukladali v okamihu porusenia. Podla AWA Komisia nemohla uplatnit novú politiku v otázke pokút bez toho, aby podniky upozornila na takú zmenu svojej politiky. 406 Komisia tvrdí, ze konala úplne v súlade s usmerneniami, takze jej v prejednávanej veci nemozno vytýkat, ze retroaktívne uplatnila novú politiku v otázke pokút. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 407 Je potrebné pripomenút, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt udelená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút udelených v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Uvedené podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia. 408 Z toho musí byt vyvodený záver, ze usmernenia, a osobitne nová, v nich obsiahnutá metóda stanovovania pokút, za predpokladu, ze sa v dôsledku nej ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi, ako sú zalobcovia v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. 409 Uplatnením usmernení v spornom rozhodnutí na porusenia spáchané pred prijatím týchto usmernení teda Komisia neporusila zásadu zákazu retroaktivity (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P et C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 228 az 232). 410 Kedze AWA v skutocnosti tvrdí, ze Komisia neporusila zásadu zákazu retroaktivity tým, ze uplatnila usmernenia, ale tým, ze sa od nich pri ukladaní pokuty zalobcovi odklonila, treba odkázat na body 379 az 395, z ktorých vyplýva, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. 411 Nakoniec, kedze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity treba chápat ako taký, ktorým sa uvádza aj skutocnost, ze Komisia sa odklonila od svojej skorsej rozhodovacej praxe, treba v tejto súvislosti odkázat na body 376 az 378 vyssie, v ktorých Súd prvého stupna prisiel k záveru, ze tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. 412 Zo vsetkých týchto dôvodov je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení zásady zákazu retroaktivity. C - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku dôkazov, porusení zásad prezumpcie neviny, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nesprávnom posúdení, pokial ide o konstatovania Komisie týkajúce sa úcasti niektorých podnikov na európskom karteli 413 Divipa et Zicuńaga navrhujú znízenie sumy pokuty, ktorá im bola ulozená, kedze tvrdia, ze Komisia sa opierala o ich úcast na európskom karteli, zatial co v skutocnosti sa zúcastnili len na karteli na vnútrostátnej úrovni. Tieto podniky v tejto súvislosti opakujú argumentáciu, ktorú rozvinuli aj ako zalobný dôvod vo veci samej v rámci svojich návrhov na zrusenie rozhodnutia. V rámci toho istého zalobného dôvodu Divipa dalej Komisii vytýka, ze pri stanovovaní pokuty, ktorá mu bola ulozená, nevzala do úvahy, ze sa nezúcastnil na protiprávnom karteli a ze sa priamo nepodielal na prijímaní rozhodnutí o cenách. 414 Pokial ide o úcast na európskom karteli, treba odkázat na body 205 az 215 vyssie, z ktorých vyplýva, ze tak Divipa, ako aj Zicuńaga museli vediet, ze ich úcast na karteli na vnútrostátnej úrovni sa uskutocnovala v sirsom rámci európskeho kartelu. Nemôzu sa preto domáhat znízenia pokuty na tomto základe. 415 Pokial ide o úcast podniku Divipa na karteli, z bodov 155 az 204 vyssie vyplýva, ze Komisia dostatocne preukázala, pokial ide o spanielsky trh, úcast Divipu na karteli v období od marca 1992 do januára 1995, ktorá vyplýva predovsetkým z jeho úcasti na sérii stretnutí, na ktorých sa podniky pôsobiace na spanielskom trhu dohodli na zvýsení cien, ako aj na rozdelení predajných kvót na stretnutí 30. septembra 1993. Divipa sa preto nemôze domáhat znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, na základe svojej neúcasti na protiprávnom karteli. 416 Co sa týka tvrdenia podniku Divipa, ze sa priamo nezúcastnoval na prijímaní rozhodnutí o cenách, treba zdôraznit, ze Divipa nedokázal, ze sa verejne distancoval od obsahu stretnutí, na ktorých bol prítomný. Tento podnik teda vzbudil u ostatných úcastníkov dojem, ze sa pripája k ich výsledkom a súhlasí s nimi (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 82). V rozsahu, v akom sa toto tvrdenie snazí dokázat pasívnu rolu, bude preskúmané v rámci posúdenia polahcujúcich okolností (pozri body 596 az 635 nizsie). 417 Pokial ide o podnik Zicuńaga, treba este urcit, ci a prípadne v akom rozsahu nepreukázanie jeho úcasti na postupoch rozdelenia trhu (pozri body 238 az 240 vyssie) odôvodnuje znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 418 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zhrnutie porusenia v úvodnej casti rozhodnutia uvádza "kartel alebo zosúladený postup..., ktorým sa [dotknutí výrobcovia a distribútori] dohodli na zvýsení cien, pridelili predajné kvóty, stanovili podiely na trhu a zaviedli mechanizmus umoznujúci dohliadat na vykonávanie obmedzujúcich dohôd" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 2 rozhodnutia). Komisia v opise povahy porusenia uvádza v odôvodnení c. 376 rozhodnutia porusenie, ktoré "malo podobu urcenia cien a rozdelenia trhov, ktoré sú z ich samotnej povahy najzávaznejsími poruseniami clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP" [neoficiálny preklad]. 419 Výrok rozhodnutia vsak opisuje porusenie vytýkané zalobcovi len vseobecne, ako "súbor dohôd a zosúladených postupov v odvetví samoprepisovacieho papiera [neoficiálny preklad]" (clánok 1 prvý odsek rozhodnutia). 420 Z rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze dohoda o zvysovaní cien je "hlavným cielom" (odôvodnenie c. 77) a "základným kamenom" (odôvodnenie c. 383) kartelu. V opise cielov kartelu obsiahnutom v odôvodneniach c. 77 az 81 rozhodnutia Komisia spomína "celkový protisútazný plán, ktorého cielom bolo najmä zlepsenie ziskovosti úcastníkov prostredníctvom kolektívneho zvýsenia cien" [neoficiálny preklad], a spresnuje, ze "hlavným cielom kartelu v rámci tohto celkového plánu bola dohoda o zvýsení cien a programe, podla ktorého sa toto zvýsenie uskutocní" [neoficiálny preklad]. Podla odôvodnenia c. 81 rozhodnutia cielom pridelenia predajných kvót a podielov na trhu, ku ktorému doslo na niektorých stretnutiach kartelu na vnútrostátnej úrovni, bolo "zabezpecit uplatnenie dohodnutého zvýsenia cien" [neoficiálny preklad], "zabránit odchýlkam od spolocného systému" a "zakázat akúkolvek hospodársku sútaz v iných obchodných aspektoch" [neoficiálny preklad]. 421 V tejto súvislosti treba uviest, ze dohody a zosúladené postupy, ktorých sa týka clánok 81 ods. 1 ES, nevyhnutne vyplývajú z prispenia viacerých podnikov, ktoré sú vsetky spoluautormi porusenia, ale ktorých úcast môze mat rôzne formy, predovsetkým v závislosti od vlastností dotknutého trhu a postavenia kazdého z týchto podnikov na tomto trhu, sledovaných cielov a zvolených alebo zamýslaných spôsobov vykonania. 422 Okolnost, ze kazdý podnik sa zúcastnil na porusení vo formách, ktoré sú mu vlastné, vsak sama osebe nestací na vylúcenie jeho zodpovednosti za celé porusenie vrátane správania, ktoré fakticky uskutocnujú iné zúcastnené podniky, ale ktoré má rovnaký ciel a rovnaký protisútazný úcinok. 423 Treba navyse pripomenút, ze clánok 81 ES zakazuje dohody medzi podnikmi a rozhodnutia zdruzení podnikov vrátane konania, ktoré spocíva vo vykonávaní týchto dohôd alebo rozhodnutí, ako aj zosúladené postupy, pokial by mohli ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva a pokial majú protisútazný úcinok. Z toho vyplýva, ze porusenie tohto clánku môze vyplynút nielen z izolovaného aktu, ale aj zo série aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania. Tento výklad nemozno spochybnovat z dôvodu, ze jeden alebo viacero prvkov tejto série aktov alebo tohto pokracujúceho správania by rovnako mohol byt sám osebe porusením uvedeného clánku 81 ES (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 79 az 81). 424 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze za okolností prejednávanej veci sú konstatované dohody a zosúladené postupy z dôvodu ich zhodného predmetu a ich úzkej synergie súcastou celkového plánu, ktorý bol súcastou série snáh dotknutých podnikov sledujúcej jediný hospodársky ciel, teda narusenie vývoja cien. Ako oprávnene tvrdí Komisia v odôvodnení c. 253 rozhodnutia, bolo by neprirodzené delit toto pokracujúce správanie charakterizované jediným úcelom na viac rôznych porusení, zatial co naopak ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo tak dohodami, ako aj zosúladenými postupmi. Charakter jediného porusenia totiz vyplýva z jediného ciela sledovaného kazdým úcastníkom dohody, a nie spôsobu uplatnovania týchto dohôd (rozsudok Ciment, bod 4127). 425 Za takých okolností podnik, ktorý sa zúcastnoval na takom porusení vlastným správaním, ktoré spadá pod pojem dohody alebo zosúladeného postupu s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a ktorého cielom je prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, bol tiez zodpovedný, za celé obdobie svojej úcasti na uvedenom porusení, za správanie iných podnikov v rámci toho istého porusenia. Tak to totiz je, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik vedel o správaní ostatných podnikov zodpovedajúcom poruseniu alebo ho mohol dôvodne predpokladat a ze bol pripravený prijat z toho vyplývajúce riziko. 426 Je potrebné príst k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast podniku Zicuńaga na systéme stretnutí kartelu, na zvysovaní cien, ako aj na niektorých opatreniach s cielom umoznit uskutocnenie zvýsenia cien pocas celého trvania jeho úcasti na porusení (pozri body 155 az 243 vyssie). 427 Okolnost, ze Zicuńaga takto zamýslal prispiet k uskutocneniu porusenia ako celku, môze vyvolat jeho zodpovednost za konanie zamýslané alebo uskutocnené ostatnými podnikmi, ktoré patrí k základným prvkom porusenia. Vedel totiz o vsetkých týchto prvkoch alebo ich mohol dôvodne predpokladat na základe svojej úcasti na pravidelných stretnutiach výrobcov a distribútorov samoprepisovacieho papiera pocas viac nez jedného roka. 428 Pokial ide o opatrenia, ktorých cielom je umoznit uskutocnenie zvýsenia cien, stací konstatovat, ze vsetky rôzne formy konania uvedené v odôvodnení c. 2 rozhodnutia mali vo vztahu k zvysovaniu cien doplnkový charakter, kedze ich cielom bolo vytvorit priaznivé podmienky na uskutocnenie cielov cien urcených výrobcami a distribútormi samoprepisovacieho papiera. Je potrebné príst k záveru, ze kedze Zicuńaga sa viac ako jeden rok zúcastnoval na týchto cenových iniciatívach, mohol dôvodne predpokladat, ze zúcastnené podniky sa usilujú podporovat úspech týchto iniciatív rôznymi mechanizmami, a bol pripravený prijat túto moznost. Hoci sa teda nepreukázalo, ze Zicuńaga sa konkrétne zúcastnoval na prijímaní alebo uskutocnovaní vsetkých týchto opatrení, nie je o nic menej zodpovedný za konkrétne správanie uskutocnené v tejto súvislosti ostatnými podnikmi v rámci jediného porusenia, na ktorom sa zúcastnil alebo ku ktorému prispel (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, body 205 az 207). 429 Treba vsak pripomenút, ze Komisia nepreukázala úcast podniku Zicuńaga na postupoch rozdelenia trhu (pozri body 238 az 240 vyssie). Aj ked vsak skutocnost, ze nejaký podnik sa nezúcastnil na vsetkých základných prvkoch kartelu, nie je podstatná pre stanovenie existencie porusenia, takáto skutocnost musí byt zohladnená pri posudzovaní závaznosti porusenia, prípadne pri stanovovaní pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora Aarlborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 292). Kedze Komisii sa nepodarilo preukázat, ze nezohladnila túto skutocnost neúcasti na postupoch rozdelenia trhu vo vsetkých parametroch, ktoré viedli k stanoveniu konecnej sumy pokuty ulozenej podniku Zicuńaga, Súd prvého stupna prichádza pri výkone svojej neobmedzenej právomoci k záveru, ze je potrebné znízit konecnú pokutu ulozenú tomuto podniku o 15 %. D - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku dôkazov, porusení clánku 253 ES, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, neexistencii individuálneho stanovenia pokút, nesprávnom skutkovom posúdení, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní závaznosti porusenia 430 Viaceré podniky namietajú proti posúdeniu závaznosti porusenia, ktoré Komisia vykonala na základe skutocností uvedených v jej rozhodnutí, teda povahy porusenia a jeho konkrétneho vplyvu, ako aj klasifikácie úcastníkov kartelu v závislosti od závaznosti porusenia a zvýsenia pokuty na odstrasujúce úcely. 1. Povaha porusenia 431 Komisia dospela k záveru, ze porusenie malo formu urcenia cien a rozdelenia trhov, ktoré predstavujú samy osebe najzávaznejsie porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP. 432 AWA namieta proti závaznosti sporných dohôd, pricom tvrdí, ze tie sa obmedzovali v podstate na diskusie o kalendári a pocte oznámení o zvysovaní cien a netýkali sa rozdelenia si podielov na trhu ani pridelenia predajných kvót, a ak áno, tak len zanedbatelne a urcite neefektívne. Podla neho urcité vyhlásenia Sappi potvrdzujú, ze stretnutia v zásade neslúzili na dohodnutie si podielov na trhu. AWA dodáva, ze kartel na trhu papiera nebol úplne institucionalizovaný a neobsahoval úcinný dozorný mechanizmus dodrziavania dohôd. Vsetky tieto skutocnosti spôsobujú, ze porusenie je menej závazné ako porusenia konstatované v iných veciach. 433 Torraspapel tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze kartel sa týkal urcenia cien a rozdelenia trhov, a v dôsledku toho nesprávne povazovala tento kartel za velmi závazný. 434 Najprv treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa posúdenie závaznosti porusenia musí uskutocnit najmä so zohladnením povahy obmedzení spôsobených hospodárskej sútazi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 246, a citovanú judikatúru). 435 Okrem toho "porusenia pozostávajúce z urcenia cien a rozdelenia trhov... musia byt povazované za obzvlást závazné, pretoze zahrnajú priamy zásah do podstaty hospodárskej sútaze na predmetnom trhu" (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 675). 436 Súd prvého stupna spresnil pojem velmi závazného porusenia najmä v rozsudku z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland Company a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len "rozsudok ADM/Komisia", body 117 az 131). Z toho vyplýva, ze kvalifikácia porusenia ako velmi závazného nepodlieha existencii rozdelenia trhov. Naopak, v prípade horizontálnych kartelov týkajúcich sa cenových kartelov alebo kvót rozdelenia trhov sa predpokladá, ze narusujú riadne fungovanie vnútorného trhu, a takáto kvalifikácia môze okrem toho byt pouzitá aj na iné postupy, ktoré môzu mat takýto úcinok. 437 Z tejto judikatúry ani z usmernení nevyplýva, ze by si kvalifikácia porusenia za velmi závazné vyzadovala kumuláciu viacerých týchto postupov. Horizontálny kartel týkajúci sa cien môze sám osebe predstavovat takéto porusenie, ak narusuje riadne fungovanie trhu. Je vsak preukázané, ze v danom prípade sa predmetné podniky dohodli na cenách s úcinkom narusenia riadneho fungovania trhu. To postacuje na to, aby sa v danom prípade povazovalo porusenie za velmi závazné, hoci sa sporné dohody týkali len urcenia cien. 438 Navyse je potrebné uviest, ze AWA v skutocnosti nepopiera existenciu dohôd o rozdelení trhu alebo pridelení kvót, ale uvádza, ze tieto cinnosti boli relatívne zanedbatelné a urcite neefektívne. 439 Napokon, pokial ide o to, ze kartel nebol údajne institucionalizovaný a neexistoval mechanizmus kontroly, je potrebné uviest, ze zavedená struktúra sa javila byt dostatocnou na to, aby kartel fungoval pocas niekolkých rokov. Z viacerých castí rozhodnutia vyplýva, ze úcastníci si na stretnutiach kartelu vymienali podrobné a individuálne údaje o svojich cenách a objemoch predaja a ze sa dohliadalo na uplatnovanie dohôd, najmä zo strany AWA. Zápisnica zo stretnutia z 1. októbra 1993 vyhotovená Mougeotom (dokument c. 7648 citovaný v odôvodnení c. 104 rozhodnutia a pripojený k OV) uvádza, ze sankcie boli uplatnené v prípade nedodrzania dohôd ("[pán B.] výslovne uviedol, ze nebude tolerovat, ak niekto nebude nasledovat toto zvysovanie cien, a ze sa osobne postará o tých, ktorí nebudú dodrziavat pravidlá hry" [neoficiálny preklad]). Mougeot, vyzvaný na opísanie kontrolného mechanizmu kontroly a vysvetlenie dôvodov, preco má takú autoritu pán B. a AWA, odpovedal (dokument c. 11494 citovaný v odôvodnení c. 104 rozhodnutia a pripojený k OV): "Nevieme o ziadnych zmluvách, dokumentoch alebo právnom postavení, ktoré by umoznovali AWA prisvojovat si akúkolvek autoritu. Na druhej strane vsak poslední uvedení mali úlohu ekonomického a morálneho lídra na trhu... AWA, vzhladom na svoje priemyselné a financné postavenie, mohol vyhlásit, ze ak nedôjde k zvýseniam, urobí poriadok po svojom a úplne vymietne trh tým, ze uplatní cenovú politiku, pri ktorej velká cast spolocností skrachuje. Perfektným príkladom jeho schopnosti bolo porazenie [Binda] v Taliansku." [neoficiálny preklad] 440 Mougeotu bolo takisto vytýkané zo strany AWA, ze nekoná v súlade s jeho pokynmi (odôvodnenie c. 143 rozhodnutia). Okrem toho skutocnost, ze takisto Sappi pozorne sledoval vývoj cien a kvót úcastníkov kartelu vo vztahu k stanoveným cielom, vyplýva z oznámenia z 9. marca 1992 a z oznámenia týkajúceho sa stretnutia 30. septembra 1992, ktoré sa spomínajú v bodoch 171 a 172 vyssie. 441 V kazdom prípade ani z usmernení, ani z judikatúry nevyplýva, ze na to, aby bolo porusenie povazované za velmi závazné, musí kartel obsahovat osobitné institucionalizované struktúry. 442 Vzhladom na uvedené skutocnosti Komisia oprávnene povazovala predmetný kartel vzhladom na jeho povahu za velmi závazné porusenie. 2. Konkrétny dopad porusenia 443 Viacerí zalobcovia (AWA, MHTP, Zanders a Torraspapel) uvádzajú, ze skutocný dopad kartelu na trh so samoprepisovacím papierom bol velmi malý. Komisia nepreskúmala správne vývoj cien tohto výrobku a zohladnila len zvýsenia, a nie znízenia. Podla zalobcov ceny skutocne uplatnované na trhu boli nizsie ako dohodnuté alebo oznámené zvýsenia cien. To preukazuje, ze zvýsenia cien neboli v praxi uskutocnené. Okrem toho viacerí zalobcovia uvádzajú nepriaznivý vývoj cien samoprepisovacieho papiera a znízenie ich zisku alebo zanedbatelnú výsku zisku. Ceny samoprepisovacieho papiera odrázajú najmä zmeny nákladov a dopytu po bunicine. 444 AWA predlozil dve znalecké správy vykonané spolocnostou National Economic Research Associates (dalej len "správy Nera"). Prvá z nich, datovaná v decembri 2000, bola predlozená v rámci správneho konania. Druhá, z apríla 2002, bola vypracovaná na úcely konania pred súdom. Cielom obidvoch je preukázat, ze ceny vyplývajúce z dohôd predstavujúcich porusenie nemohli byt zvýsené viac, ako by bolo mozné pozorovat za normálnych podmienok v hospodárskej sútazi. Koehler a Zanders predlozili v priebehu správneho konania a pred Súdom prvého stupna správu PricewaterhouseCoopers, ktorá opisuje situáciu na európskom trhu so samoprepisovacím papierom od leta alebo jesene 1995 az do februára alebo marca 1997 (pozri body 101 az 103 vyssie). 445 V rozhodnutí v odôvodneniach c. 382 az 402 Komisia odmieta argumentáciu predmetných podnikov tým, ze uvádza, ze v podstate uz samotná skutocnost, ze zvýsenia cien a ich dátumy boli oznámené po zosúladenom postupe, postacuje na preukázanie dopadu na trh. Hoci pripústa úpadok na trhu so samoprepisovacím papierom, uvádza, ze to nevylucuje, ze kartel úspesne kontroloval alebo zmensil znizovanie cien. Podla Komisie príklady rôznosti názorov vôbec nepreukazujú celkový neúspech pri uplatnovaní dohôd. Niektoré zvýsenia, o ktorých sa rozhodlo, boli odlozené a niekedy sa uplatnili mensie zvýsenia, ako boli plánované. 446 Najprv treba pripomenút, ze pokial ide o stanovenie závaznosti porusenia, je potrebné zohladnit najmä právne a ekonomické súvislosti predmetného správania (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 612, a zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 38). V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze pre posúdenie konkrétneho dopadu porusenia na trh je úlohou Komisie odvolávat sa na konkurencné prostredie, ktoré by existovalo, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 619 a 620, rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 235, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie, bod 645). 447 Pokial ide o usmernenia, tie v tejto súvislosti stanovujú, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, konkrétny dopad na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Pod titulkom "Velmi závazné porusenia" sa uvádzajú príklady typov porusenia a ich predmet bez toho, aby sa uvádzal ich konkrétny dopad, okrem vseobecnej poznámky o narusení riadneho fungovania vnútorného trhu. Závaznost porusenia nespájajú priamo s jeho dopadom. Konkrétny dopad predstavuje jednu z okolností, od ktorých treba odhliadnut, ak ich nemozno merat. 448 V rámci posudzovania závaznosti porusenia vsak Komisia vychádzala z toho, ze porusenie malo podla jej vlastného názoru konkrétny dopad na trh so samoprepisovacím papierom v EHP (odôvodnenia c. 382 az 402 rozhodnutia), co musí napokon urobit, v súlade s bodom 1 A prvým odsekom usmernení, ked sa zdá, ze tento dopad je meratelný. 449 Je vsak potrebné konstatovat, ze konkrétne nepriame dôkazy predlozené Komisiou s primeranou pravdepodobnostou uvádzajú, ze kartel mal nezanedbatelný dopad na predmetný trh. 450 V prvom rade vyplýva najmä z odôvodnení c. 203, 204, 213, 214, 215, 225, 227, 235, 236, 237, ako aj z prílohy V rozhodnutia, ze dohody týkajúce sa cien sú casto uplatnované prostredníctvom oznámenia zákazníkom o zvýsení cien, o ktorom sa rozhodlo na stretnutiach. Podla vyhlásení Mougeotu zo 14. apríla 1999 (dokument c. 7649 pripojený k OV) pán B. uviedol na stretnutí 1. októbra 1993, ze "zvýsenia cien museli byt predmetom obezných listov zaslaných zákazníkom na to, aby tieto zvýsenia boli úcinné". Ako to uvádza odôvodnenie c. 384 rozhodnutia, dohodnuté zvýsenia teda nevyhnutne slúzili ako základ na urcenie individuálnych transakcných cien. 451 Skutocnost, ze podniky naozaj oznámili zvýsenia dohodnutých cien a ze tieto oznámené ceny slúzili ako základ na urcenie individuálnych transakcných cien, postacuje sama osebe na konstatovanie, ze cielom, ako aj úcinkom tajnej dohody o cenách bolo závazné obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 194). Komisia nebola teda povinná skúmat podrobnosti argumentácie úcastníkov konania, ktorými chceli preukázat, ze predmetné dohody nespôsobili zvýsenie cien viac, ako by bolo mozné pozorovat za normálnych podmienok v hospodárskej sútazi, a odpovedat na ne bod po bode. Osobitne nemala povinnost v tomto zmysle vyvracat analýzu obsiahnutú v prvej správe Nera predlozenej zo strany AWA, ako to vysvetluje v odôvodneniach c. 390 az 401 rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co sa zdá, ze tvrdí AWA, v tejto súvislosti nemozno vytýkat Komisii nijaký nedostatok odôvodnenia. 452 Okrem toho skutocnost, ze cenové pokyny niektorých úcastníkov nie vzdy presne zodpovedali cenovým cielom definovaným v priebehu stretnutí, nemôze vyvrátit konstatovanie dopadu na trh prostredníctvom zohladnenia oznámených dohodnutých cien pri urcovaní individuálnych cien, kedze úcinky, ktoré zohladnila Komisia na stanovenie vseobecnej úrovne pokút, nie sú tie, ktoré vyplývajú zo skutocného správania, o ktorom tvrdí podnik, ze si ho osvojil, ale tie, ktoré vyplývajú z celku porusenia, na ktorom sa podnik zúcastnil spolu s inými (pozri v tomto zmysle rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 342). 453 Toto konstatovanie dopadu na trh prostredníctvom oznámenia dohodnutých cien a ich zohladnenia voci zákazníkom nemozno spochybnit skutocnostou, ze dôkazné dokumenty, z ktorých vychádza Komisia, sa netýkajú celého predmetného obdobia. Na jednej strane z odôvodnení c. 383 a 384 rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia výslovne zohladnila túto skutocnost pri zistovaní dopadu na trh. Na druhej strane vsak zohladnila iné skutocnosti vo svojej analýze dopadu na trh, a teda závaznosti porusenia. 454 V druhom rade Komisia totiz uvádza prílezitostné dohody o stanovení kvót a rozdelení trhov, ktoré boli dodrziavané aspon v urcitej miere. 455 Zo spisu vsak vyplýva, ze predajné kvóty boli rozdelené na stretnutí v Barcelone 30. septembra 1993 (dokument c. 5 uvádzaný v bode 172 vyssie) a na stretnutí v Parízi 1. októbra 1993 (dokument c. 6). Informácie poskytnuté niektorými podnikmi o ich skutocnom predaji v rokoch 1992 a 1993 preukazujú existenciu úzkej súvislosti medzi dohodnutými kvótami a objemom predaja, ktorý si vzájomne oznamovali na týchto stretnutiach (pozri prílohu III rozhodnutia). Zápisnica zo stretnutia 29. júna 1994 (pozri bod 175 vyssie) zdôraznuje kvóty. Okrem toho z vyhlásení Mougeotu zo 14. apríla 1999 (dokumenty c. 7651 az 7653 uvedené v bode 165 vyssie) a z ich prílohy (dokumenty c. 7657 a 7658 pripojené k OV) vyplýva, ze dohody o podieloch na trhu boli uzavreté na stretnutí 31. mája 1994 v Nogent-sur-Marne a na stretnutí 6. decembra 1994 v Zeneve. Komisia teda oprávnene dospela k záveru, ze tieto rozdelenia kvót a podielov na trhu predstavujú dodatocný nepriamy dôkaz dopadu porusenia na trh. 456 V tretom rade Komisia uvádza, ze záver týkajúci sa konkrétneho dopadu kartelu posilnuje skutocnost, ze uplatnovanie zvýsenia cien bolo sústavné a kontrolované. 457 Je potrebné konstatovat, ze okolnosti uvádzané Komisiou v odôvodneniach c. 97 az 106 preukazujú existenciu takejto kontroly, vykonávanej najmä zo strany AWA. Toto vyplýva osobitne z vyhlásení Mougeotu zo 14. apríla 1999, uvedených v odôvodnení c. 104 rozhodnutia a uz spomínaných v bode 439 vyssie, podla ktorých "[pán B.] výslovne uviedol, ze nebude tolerovat, ak niekto nebude nasledovat toto zvysovanie cien, a ze sa osobne postará o tých, ktorí nebudú dodrziavat pravidlá hry" [neoficiálny preklad]. Viaceré oznámenia Sappi (pozri body 169, 171, 175 a 176 vyssie) takisto preukazujú existenciu sústavnosti správania úcastníkov kartelu, najmä pokial ide o uplatnovanie dohodnutých zvýsených cien. 458 Je potrebné zdôraznit, ze na úcely posúdenia závaznosti porusenia je relevantná samotná existencia tejto kontroly alebo sústavnosti, pricom nie je nevyhnutné, aby ten alebo onen podnik mal výraznejsie postavenie pri jej výkone. Kontrola uplatnovania dohodnutých cien bola súcastou plánu, na ktorom sa dohodli úcastníci kartelu. Torraspapel nemôze teda vytýkat Komisii, ze zohladnila existenciu týchto kontrolných mechamizmov pri posudzovaní povahy porusenia, pricom individuálna zodpovednost kazdého úcastníka bola preskúmaná v neskorsom stádiu. 459 Pokial ide o posledný nepriamy dôkaz dopadu kartelu predlozený Komisiou, ktorý sa týka dlzky trvania porusenia napriek vzniknutým rizikám, je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze vytýkané postupy trvali väcsinou tri roky, je málo pravdepodobné, aby sa výrobcovia v danom období domnievali, ze neboli vôbec úcinné ani uzitocné (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 748). 460 Vsetky tieto okolnosti vedú Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia oprávnene usúdila, ze predmetné porusenie malo konkrétny dopad na trh. 461 Je potrebné dodat, ze Komisii nemozno vytýkat, ze nezohladnila v tomto stádiu upadajúci trh so samoprepisovacím papierom. Komisia totiz uvádza túto okolnost v odôvodnení c. 392 rozhodnutia, práve v rámci skúmania konkrétneho dopadu porusenia, jasne vysvetlujúc dôvody, pre ktoré tento úpadok nevylucuje, aby mal kartel dopad na trh. Komisia, hoci pripústa, ze v takejto situácii sa ocakáva pokles cien, uvádza, ze "to nevylucuje, aby kartel úspesne kontroloval alebo obmedzoval znizovanie cien" [neoficiálny preklad]. V dôsledku toho podla nej "môze kartel zabránit prirodzenej adaptácii výrobnej kapacity podla dopytu, udrzujúc neefektívnych konkurentov na trhu dlhsie, ako by zostali za podmienok normálnej hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad]. 462 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze predmetný trh je v úpadku a ze niektoré podniky vykazujú stratu, nemôze prekázat uplatnovaniu kartelu ani clánku 81 ES. Naopak, niektoré podniky sa samy priznali, ze táto situácia ich doviedla k tomu, ze sa pripojili ku kartelu. Treba dodat, ze aj keby sa zlá situácia trhu povazovala za preukázanú, nemôze to implikovat neexistenciu dopadu kartelu. Tak ako tvrdí Komisia, dohodnuté zvýsenia cien mohli umoznit kontrolovat alebo obmedzit znízenie cien, cím sa narusila hospodárska sútaz. Skutocnost, ze mohlo dôjst k znízeniu cien z dôvodu podmienok na trhu, nemení nic na výhrade proti zosúladenému zvýseniu cien. Pokial ide o to, ze zvýsenie ceny buniciny mohlo viest podniky k tomu, aby zdvihli cenu za samoprepisovací papier, nic to nemení na výhrade, ze to podniky neurobili samostatne, ale sa zosúladili a uzavreli dohody. Navyse práve skutocnost, ze na upadajúcom trhu, charakteristickom velkým strukturálnym nadbytkom kapacít, ked sa ocakáva skôr znízenie cien, mohla cena samoprepisovacieho papiera sledovat zvýsenia ceny buniciny, môze byt povazovaná za nepriamy dôkaz existencie kartelu. 463 Ako záver týkajúci sa závaznosti porusenia Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia oprávnene povazovala sporné dohody za velmi závazné porusenie. Ide totiz o porusenie, ktoré je z hladiska svojej povahy velmi závazné preto, lebo malo dopad na trh a týka sa celého spolocného trhu, ako aj trhu EHP, odkedy bol vytvorený. 3. Klasifikácia úcastníkov kartelu na úcely stanovenia súm pokút 464 Podla usmernení v rámci kazdej z týchto kategórií porusení, predovsetkým vsak pri závazných a velmi závazných poruseniach, "bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku [porusenia - neoficiálny preklad]". 465 Komisia vzala za základ obrat vychádzajúci z predaja výrobku v EHP v roku 1995 a rozdelila predmetné podniky do piatich kategórií podla ich relatívneho významu na predmetnom trhu v EHP. AWA, ktorý je najväcsím výrobcom samoprepisovacieho papiera, tvorí sám osebe prvú kategóriu. V druhej kategórii sú MHTP, Zanders a Koehler, v tretej Torraspapel a Bolloré, vo stvrtej Sappi a Mougeot a napokon v piatej Divipa, Zicuńaga a Carrs. 466 Tvrdenia predlozené zalobcami v tejto súvislosti sa týkajú viacerých skutocností, a to výberu referencného roka, zohladnenia nesprávneho obratu a neproporcionálneho výsledku, ku ktorému viedla metóda Komisie. 467 Pred analýzou týchto okolností je potrebné pripomenút judikatúru citovanú v bode 376 vyssie, z ktorej vylýva, ze Komisia má v rámci nariadenia c. 17 mieru volnej úvahy pri stanovovaní pokút s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnovanie uvedených pravidiel si vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút podla potrieb politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva tak, ze pokuty zvýsi. 468 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ku kritériám posúdenia závaznosti porusenia mozno v závislosti od prípadu priradit objem a hodnotu tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodársku silu podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol mat na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení sumy pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neproporcionálnu dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia tak, aby stanovenie primeranej výsky pokuty nemohlo byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 120 a 121, rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94 a zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176, a ADM/Komisia, bod 188). a) Výber referecného roka 469 Výber referecného roka kritizuje Torraspapel a Divipa. Divipa uvádza, ze Komisia mala vychádzat z obratov za rok 1994. Viaceré podniky, vrátane neho, totiz neboli zapojené do kartelu v roku 1995. Torraspapel zase uvádza, ze jeho obrat za rok 1995 bol výnimocne vysoký oproti predcházajúcim rokom, cize neodrázal verne skutocný význam zalobcu na trhu v priebehu trvania porusenia. 470 Je potrebné pripomenút, ako to aj Divipa sám pripústa, ze podla ustálenej judikatúry Súdu prvého stupna Komisia nie je povinná vypocítat sumu pokút v závislosti od závaznosti na základe súm vychádzajúcich z obratu príslusných podnikov, pretoze závaznost porusenia musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 33, rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 163). 471 Z odôvodnenia c. 407 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pouzila obrat z roku 1995 - posledného roku uznaného trvania porusenia - pochádzajúci z predaja výrobku v rámci EHP na porovnanie relatívneho významu podnikov na predmetnom trhu a ich zaradenie do rôznych kategórií v závislosti od schopnosti kazdej z nich narusovat hospodársku sútaz. 472 Je potrebné v tejto súvislosti konstatovat, ze akékolvek by bolo odôvodnenie tvrdení podnikov Torraspapel a Divipa, výsledok by pre nich aj tak nebol iný, keby Komisia vychádzala z ich obratu za rok 1994. Z tabulky 1 b) uvedenej v odôvodnení c. 18 rozhodnutia totiz vyplýva, ze Torraspapel s obratom a podielom na trhu porovnatelným s Bolloré (Copigraph), by aj tak zostal v tretej kategórii a Divipa v poslednej kategórii. Rozhodnutie teda nemozno z tohto hladiska spochybnit. Preto treba konstatovat, ze tejto výhrade nemozno vyhoviet. b) Zohladnenie nesprávneho celkového obratu 473 AWA a Koehler uvádzajú, ze Komisia zohladnila celkový obrat kazdej z ich skupín, hoci v prípade MHTP a Zanders zohladnila len vlastný obrat predmetného podniku. 474 AWA uvádza, ze keby Komisia zohladnila iba jeho vlastný obrat, nedospela by k záveru, ze existuje velmi podstatný rozdiel medzi jeho velkostou a velkostou ostatných predmetných podnikov, východisková suma pokuty mohla byt nizsia a konecná pokuta by bola nizsia ako 141,75 milióna eur. Koehler tvrdí, ze Komisia tým, ze nezohladnila rozdiely hospodárskej sily skupín, do ktorých patria MHTP, Zanders a on sám, ho nesprávne zaradila do tej istej kategórie ako tieto dva podniky. 475 V rozsahu, v akom AWA a Koehler kritizujú klasifikáciu úcastníkov kartelu na základe nesprávneho celkového obratu, nie je mozné ich zalobný dôvod uznat. 476 Z odôvodnení c. 406 az 409 rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze Komisia rozdelila predmetné podniky "podla ich relatívneho významu na predmetnom trhu" [neoficiálny preklad], pricom vychádzala z "obratu pochádzajúceho z predaja výrobku v rámci EHP" [neoficiálny preklad]. Celkový obrat spolocností alebo skupín spolocností teda v tomto stádiu zohladnený nebol. 477 Navyse je potrebné uviest, ze námietky podnikov AWA a Koehler sa netýkajú ani tak ich vlastného obratu ako toho, ze nebol zohladnený obrat skupiny v prípade MHTP a Zanders. Hoci by sa vsak Komisia aj bola pomýlila v prípade posledných uvedených, nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (rozsudok zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 468 vyssie, bod 160). Tvrdenie, podla ktorého podnikom MHTP a Zanders bola ulozená prílis nízka pokuta, nemôze viest k znízeniu pokuty AWA alebo Koehlera. V tomto rozsahu je potrebné zamietnut nimi uvádzaný zalobný dôvod. 478 Napokon, vzhladom na nedostatok dôkazov o úcasti skupín, do ktorých patria Zanders a MHTP, na porusení, Komisia dôvodne nezohladnila celkový obrat týchto skupín. Kedze Komisia nezískala dostatok nepriamych dôkazov na pripísanie porusenia uvedeným skupinám, prinálezí zalobcom v rozsahu, v akom sa domnievajú, ze úcast týchto skupín vyplývala zo spisu, aby o tom predlozili dôkaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, dalej len "rozsudok ABB/Komisia", bod 181). V danom prípade vsak ani AWA, ani Koehler nepredlozili nijaký takýto dôkaz. Ich zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. c) Neproporcionálny výsledok, ku ktorému viedlo uplatnenie metódy Komisie 479 Viaceré podniky uvádzajú, ze suma pokuty stanovená Komisiou v závislosti od závaznosti je v jednotlivých prípadoch neproporcionálna v porovnaní s ich vlastným obratom, s obratom iných úcastníkov kartelu alebo v porovnaní so sumami ulozenými v iných rozhodnutiach alebo s viacerými týmito okolnostami spolocne. Metóda výpoctu sumy základnej ciastky pokuty tak porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania. Porusenie zásady proporcionality 480 MHTP uvádza, ze sa nezdá, ze by Komisia zohladnila jeho obrat na predmetnom trhu. Komisia totiz zaradila predmetné podniky do rôznych kategórií podla ich podielov na uvedenom trhu. Pouzitie podielov na trhu na rozlisovanie medzi podnikmi zúcastnenými na porusení vsak automaticky neznamená dodrzanie zásady proporcionality. Komisia vychádzala výlucne z podielov na trhu a zohladnila len rozdiely týkajúce sa obratu, a nie absolútnej výsky obratu na trhu predmetného výrobku. 481 Je potrebné najprv pripomenút, ze závaznost porusení musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat (pozri rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 443, a citovanú judikatúru). 482 Okrem toho samotná skutocnost, ze Komisia v tejto súvislosti nevychádzala výlucne len z obratu na relevantnom trhu kazdého z podnikov, ale zohladnila iné faktory týkajúce sa významu podnikov na tomto trhu, nemôze viest k záveru, ze Komisia ulozila neproporcionálnu pokutu. Vyplýva totiz z judikatúry, ze netreba pripisovat ani celkovému obratu podniku, ani obratu pochádzajúcemu z výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, neproporcionálny význam oproti ostatným posudzovaným skutocnostiam (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 303). 483 Faktory zohladnené Komisiou v predmetnom prípade sú jasne uvedené v rozhodnutí v odôvodneniach c. 372 az 408. Zahrnajú obrat na predmetnom trhu. Okrem toho zo skutocnosti, ze východiskové sumy stanovené Komisiou sa nezakladajú na percentuálnom vyjadrení obratu, ako v konaní, v ktorom bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (T-354/94, Zb. s. II-2111), nevyplýva, ze by boli samy osebe neproporcionálne. 484 Napokon Komisia nie je povinná pri urcovaní sumy pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia vykonat výpocet pokuty na základe súm vychádzajúcich z obratu predmetných podnikov ani zabezpecit, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút, ku ktorým jej výpocet vedie, nepredstavovali vo vztahu k predmetným podnikom akékolvek rozlisovanie medzi nimi, pokial ide o ich celkový obrat alebo ich obrat na trhu predmetného výrobku (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 278). 485 Je teda potrebné zamietnut výhradu MHTP. 486 Koehler uvádza, ze pokial ide on, Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze mu ulozila pokutu úplne neproporcionálnu oproti jeho hospodárskej sile a prospechu vyplývajúcemu z kartelu. Zdôraznuje, ze Súdny dvor a Súd prvého stupna viackrát potvrdili podstatnú úlohu, ktorú zohráva kritérium hospodárskej sily predmetného podniku na posúdenie závaznosti porusenia. Aj usmernenia priznávajú velký význam velkosti predmetného podniku. 487 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na zohladnenie specifického významu kazdého podniku, a teda skutocného dopadu jeho protiprávneho správania na hospodársku sútaz, Komisia rozdelila predmetné podniky do piatich kategórií podla ich relatívneho významu na predmetnom trhu (odôvodnenie c. 406 rozhodnutia). Komisia teda správne zaviedla rozlisovanie v závislosti od velkosti podnikov. 488 Koehler to napokon uznáva, i ked tvrdí, ze Komisia správne uviedla, ze je potrebný iný výpocet pokuty, ale v takom prípade nie je mozné v danej veci presvedcivo uplatnit pokyny, ktoré si sama Komisia stanovila. V replike dodáva, ze Komisia nevykonala potrebné rozlisovanie, ktoré je mozné vzhladom na jej vlastnú metódu stanovenia pokuty. 489 Hlavné tvrdenie Koehlera sa zdá spocívat v tom, ze je rodinným podnikom, ktorý nemá prístup na kapitálový trh a ktorý z hladiska svojej velkosti, ako aj zdrojov patrí v porovnaní s ostatnými sankcionovanými úcastníkmi medzi malé podniky. 490 Na úcely preukázania porusenia zásady proporcionality Koehler vykonal porovnanie pokuty, ktorá mu bola ulozená, s pokutami ulozenými podnikom MHTP, Zanders a AWA. 491 Je vsak potrebné konstatovat, ze na úcely tohto preukázania Koehler zahrna do celkového obratu podnikov MHTP a Zanders obrat skupiny, do ktorej tieto podniky podla jeho názoru patria. Súd prvého stupna sa vsak v bode 478 vyssie domnieva, ze Komisia oprávnene nezohladnila celkový obrat skupiny, do ktorej patria tieto dva posledné uvedené podniky. 492 Pokial ide o porovnanie pokuty Koehlera s pokutou AWA, je potrebné pripomenút, ze východisková suma stanovená v odôvodnení c. 409 rozhodnutia výslovne zohladnuje relatívny význam podnikov na predmetnom trhu tak, ze za základ povazuje obrat pochádzajúci z predaja predmetného výrobku v rámci EHP. V tomto stádiu teda východisková suma pokuty kazdého z týchto dvoch podnikov globálnym spôsobom reflektuje úmeru, ktorá rozdeluje ich obrat na trhu so samoprepisovacím papierom. 493 Komisia zdvojnásobila potom na odstrasujúce úcely východiskovú sumu podnikov AWA, Sappi a Bolloré, aby sa zohladnila ich velkost a celkové zdroje. Zdvojnásobiac takto pokutu AWA, a nie pokutu Koehleru, Komisia teda zohladnila rozdiel vo velkosti a v celkových zdrojoch, ktorý je medzi týmito dvoma podnikmi. 494 Je potrebné dodat, ze jednoduché porovnanie percent, ktoré predstavujú pokuty oproti celkovému obratu predmetných podnikov, nemôze postacovat na preukázanie neproporcionality pokuty Koehleru. Stanovenie primeranej výsky pokuty totiz nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (pozri judikatúru citovanú v bode 468 vyssie). 495 Okrem toho tieto porovnania nepreukazujú, ze základná ciastka pokuty ulozená Koehleru nie je proporcionálna vzhladom na velkost podniku a jeho celkové zdroje. Zalobca neuviedol nijakú okolnost, ktorá by mohla preukázat, ze základná ciastka pokuty je prehnaná oproti jeho konkrétnemu významu na trhu. Hoci je pravda, ze Koehler je rodinným podnikom, najmä jeho obrat zo samoprepisovacieho papiera ho neumoznuje zaradit medzi malé podniky v odvetví. 496 Nakoniec v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zaistit, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi predmetnými podnikmi, pokial ide o ich celkový obrat (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 217). 497 Preto je potrebné zamietnut výhradu Koehlera zalozenú na porusení zásady proporcionality. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania 498 AWA tvrdí, ze suma pokuty stanovená v jeho prípade v závislosti od závaznosti je nadmerná oproti pokute stanovenej ostatným úcastníkom kartelu. Komisia sa podla neho v prípade podnikov MHTP, Zanders a Koehler riadila usmerneniami, ale v jeho prípade uplatnila starý systém, zalozený na príslusnom význame predmetných podnikov na trhu. 499 Zanders uvádza, ze klasifikácia Komisie ho diskriminovala oproti jeho konkurentom, ktorí boli trocha aktívnejsí v rámci kartelu, ako sú Koehler, MHTP a Torraspapel. 500 Pokial ide o Koehler, ten uvádza, ze dôjde k poruseniu vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, ked vzhladom na hospodársku silu predmetného podniku pokuta postihne tento podnik ovela silnejsie ako ostatné predmetné podniky. Ako rodinný podnik namieta proti svojmu zaradeniu do tej istej kategórie ako MHTP a Zanders. Jeho tvrdenia sú z velkej casti také, aké uz boli preskúmané v rámci porusenia zásady proporcionality. Vzhladom na to je potrebné odkázat na body 486 az 497 vyssie. 501 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309, a citovanú judikatúru). 502 Usmernenia stanovujú, ze ked sa priestupok týka viacerých podnikov (typu kartel), mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvazovanie súm pokút stanovených v rámci kategórie, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj skutocný dopad porusenia pravidiel zo strany kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov. 503 V tomto prípade usmernenia stanovujú, ze "princíp rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uvaleniu [ulozeniu - neoficiálny preklad] rôznych pokút dotycným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom". 504 Podla judikatúry, ked Komisia rozdelí predmetné podniky do kategórií na úcely stanovenia sumy pokút, stanovenie prahov pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 496 vyssie, bod 220). 505 Na základe toho je potrebné preverit, ci klasifikácia Komisie dodrzala zásadu rovnosti zaobchádzania. 506 Je potrebné pripomenút, ze na "zohladnenie specifického významu kazdého podniku, a teda skutocného dopadu jeho protiprávneho správania na hospodársku sútaz" [neoficiálny preklad], Komisia rozdelila v rozhodnutí (odôvodnenia c. 406 a 407) predmetné podniky do kategórií "podla ich relatívneho významu na predmetnom trhu" [neoficiálny preklad]. S týmto cielom povazovala "za základ obrat pochádzajúci z predaja výrobku v EHP na porovnanie relatívneho významu podnikov na predmetnom trhu" [neoficiálny preklad]. Odôvodnenie c. 408 odkazuje takisto na ich podiely na trhu. Odôvodnenie vykonanej klasifikácie je teda jasné. 507 Kedze tieto okolnosti, cize obrat podniku pochádzajúci z predaja výrobku v rámci EHP a jeho podiely na trhu, môzu poskytnút informáciu o význame podniku, môze ich Komisia v tejto súvislosti zohladnit, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 468 vyssie. 508 Ako to uvádza odôvodnenie c. 407 rozhodnutia, Komisia pouzila na stanovenie rôznych kategórií údaje z tabulky 1 b), uvedenej v odôvodnení c. 18 rozhodnutia. 509 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze obraty uvedené v tejto tabulke vychádzajú z informácií poskytnutých podnikmi v odpovediach na ziadosti o informácie. AWA preto nemôze zakladat svoje tvrdenie v tomto konaní na tom, ze sám poskytol nepresné údaje. V kazdom prípade sa javí, ze nové údaje, ktoré predlozil v zalobe, sú z hladiska velkosti podobné, a teda by neviedli k odlisnému výsledku. 510 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí AWA, z porovnania údajov poskytnutých v predmetnej tabulke a kategórií definovaných Komisiou nevyplýva, ze by Komisia uplatnila v prípade AWA systém odlisný od systému uplatneného na ostatné podniky. 511 Iste, pouzitie podielov na trhu spomedzi ostatných okolností na rozlisovanie medzi podnikmi by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, keby sa neuplatnilo na vsetky uvedené podniky. Samotný AWA vsak poskytol tabulku, z ktorej podla jeho vlastných tvrdení vyplýva, ze "sumy stanovené za závaznost sú vo vseobecnosti závislé od podielov úcastníkov na trhu v rámci dotknutého trhu". Na rozdiel od toho, co tvrdí AWA, zásada rovnosti zaobchádzania teda bola dodrzaná. 512 Zanders uvádza, ze pokial ide on, bol predmetom diskriminácie tým, ze bol zaradený do tej istej kategórie ako MHTP a Koehler, hoci ich úcast na karteli bola trocha aktívnejsia ako tá jeho, resp. tým, ze nebol zaradený do tej istej kategórie ako Torraspapel, hoci neexistoval nijaký objektívny dôvod na odlisné zaobchádzanie s nimi. 513 Je potrebné uviest, ze podla údajov zohladnených Komisiou podiel Zandersu na trhu bol v rokoch 1994 a 1995 priblizne 12 %, MHTP priblizne 14 % a Koehlera priblizne 10 %, kým podiel Torraspapelu bol 5,4 % v roku 1994 a 6,9 % v roku 1995. Pokial ide o toto kritérium, kategórie Komisie nie sú teda diskriminacné vo vztahu k Zandersu ani vo vztahu ku Koehleru, a to napriek tomu, ze tento je, ako sám uvádza, rodinným podnikom (pozri aj bod 487 a nasl. vyssie). 514 Zanders sa vsak pokúsa preukázat, ze jeho podiel na trhu bol mensí ako podiel Torraspapelu na urcitých trhoch, najmä vo Francúzsku, v Spanielsku a v Spojenom královstve. 515 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia vychádzala v prípade vsetkých úcastníkov kartelu z ich obratu pochádzajúceho z predaja výrobku a ich podielov na trhu v rámci EHP. Usúdila totiz, ze kartel sa týkal celého spolocného trhu a po jeho vytvorení aj celého trhu EHP (odôvodnenie c. 403 rozhodnutia). Preukazovanie zo strany Zandersu teda nie je relevantné, kedze sa týka len niektorých trhov. 516 Pokial ide o údajnú mensiu úcast Zandersu na karteli, ktorú vsak Komisia popiera, mohla by byt prípadne zohladnená ako polahcujúca okolnost podla usmernení. Neuplatnuje sa vsak v stádiu stanovovania východiskovej sumy v závislosti od závaznosti, ked sa uplatnuje zvazovanie súm pokút na základe objektívnych kritérií, aby "bola zohladnená specifická zátaz... zo strany kazdého podniku v hospodárskej sútazi". 517 Napokon je potrebné preskúmat tvrdenie AWA, podla ktorého je vseobecná úroven súm stanovených v závislosti od závaznosti pre tento kartel prílis vysoká v porovnaní s pokutami stanovenými v iných nedávnych konaniach. 518 AWA tvrdí, ze s pozoruhodnou výnimkou sumy stanovenej v jeho prípade východiskové sumy v predmetnom prípade a tie, ktoré boli stanovené za kazdé porusenie v ostatných konaniach týkajúcich sa velmi závazných porusení, sú velmi podobné. Podla AWA mali byt podstatne nizsie, pretoze dohody nespôsobili zvýsenie cien oproti normálnym podmienkam hospodárskej sútaze, nebránili úcastníkom dosahovat minimálny prospech, boli obmedzené len na diskusie o cenách a neobsahovali kontrolný mechamizmus. 519 Je potrebné konstatovat, ze argumentácia AWA smeruje proti kvalifikácii porusenia ako velmi závazného v predmetnom prípade, a nie proti sumám stanoveným vzhladom na túto kvalifikáciu porusenia ako velmi závazného, v prípade ktorých AWA poukazuje na velkú podobnost s tými, ktoré boli stanovené v iných konaniach za to isté porusenie. 520 Komisia oprávnene kvalifikovala porusenie ako velmi závazné (pozri body 431 az 442 vyssie) a výhradu nerovnosti zaobchádzania oproti nedávnym konaniam nemozno uznat, lebo AWA pripústa, ze suma zodpovedá sumám uplatneným v iných konaniach za tento typ porusenia. 521 Okrem toho, pokial ide o sumu stanovenú v prípade AWA, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. 522 Je teda potrebné zamietnut zalobné dôvody, ktorými sa namieta proti klasifikácii úcastníkov kartelu a východiskovým sumám stanoveným na tomto základe. 4. Zvýsenie pokuty na odstrasujúce úcely 523 AWA a Bolloré namietajú proti zdvojnásobeniu východiskovej sumy pokút na odstrasujúce úcely. Toto zvýsenie viedlo k velmi neproporcionálnej pokute oproti objemu predaja týkajúceho sa kartelu a nezohladnovalo závaznost porusenia pripísatelného rôznym podnikom a ich osobitnej úlohe. AWA takisto uvádza, ze toto zvýsenie na odstrasujúce úcely nie je vôbec odôvodnené ani v oznámení o výhradách, ani v rozhodnutí a ze je v rozpore s uplatnovaním oznámenia o spolupráci. 524 Komisia v odôvodneniach c. 410 az 412 rozhodnutia uviedla, ze na to, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok, usúdila v prípade AWA, Sappi a Bolloré, "ze je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty vypocítanú v závislosti od relatívneho významu predmetného trhu, aby sa zohladnila ich velkost a ich celkové zdroje" [neoficiálny preklad]. Komisia uz uviedla v OV svoj zámer stanovit pokuty na úrovni dostatocnej na odstrasujúce úcinky. 525 Usmernenia stanovujú, ze je nevyhnutné "stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". Okrem toho mozno zohladnit skutocnost, ze "velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi [práva hospodárskej sútaze - neoficiálny preklad]". 526 Je potrebné pripomenút, ze je dovolené, aby Komisia zvýsila úroven pokút s cielom zvýsit ich odstrasujúci úcinok (rozsudok z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, bod 309). Okrem toho Komisia môze ulozit tazsie pokuty podniku, ktorého konanie na trhu, vzhladom na to, ze má rozhodujúce postavenie na trhu, malo väcsí dopad ako konanie iných podnikov, ktoré sa dopustili toho istého porusenia, bez toho, aby tým bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania. Takýto spôsob výpoctu sumy pokuty zodpovedá takisto potrebe, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, T-66/99, Zb. s. II-5515, bod 284, pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 235). 527 Odstrasujúci úcinok musí byt, ako vyplýva z rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaného v bode 86 vyssie (bod 106), aj specifický, aj vseobecný. Pokuta stíha individuálne porusenie, ale takisto patrí do rámca vseobecnej politiky respektovania pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov. Ani voci predmetnému podniku sa odstrasujúci úcinok nemôze obmedzit len na predmetný trh, ale musí sa uplatnit na vsetky jeho cinnosti. Bolloré nemôze teda tvrdit, ze by mu mala byt znízená ulozená pokuta z dôvodu predaja jeho oddelenia "Samoprepisovací papier", cize nemoznosti opakovania sa tohto porusenia v tejto oblasti. 528 V odpovedi na námietku AWA proti odstrasujúcemu úcinku pokuty erga omnes je potrebné uviest, ze hoci je pravda, ze pokuta chce mat odstrasujúci úcinok naraz voci potrestanému podniku aj voci iným podnikom, ktoré by sa pokúsali porusit pravidlá hospodárskej sútaze, v predmetnom prípade bola vypocítaná tak, ze sa zohladnila vlastná situácia dotknutého podniku a vsetky okolnosti daného prípadu. Vzhladom na to, ze ked nie je neproporcionálna vo vztahu k predmetnému podniku, nemôze sa takou stat iba preto, lebo v rovnakom case má odstrasujúce úcinky erga omnes. 529 V predmetnom prípade vsak zalobcovia namietajú najmä proti miere zvýsenia na odstrasujúce úcely v ich prípade, ktorá sa im zdá neproporcionálna a nevysvetlená. 530 Pokial ide o údajnú neproporcionalitu násobitela uplatneného v predmetnom prípade na odstrasujúce úcely, Súd prvého stupna v rozsudku ABB/Komisia (bod 162) schválil zdvojnásobenie pokuty Komisiou na odstrasujúce úcely tak aby odrázal význam zalobcu v odvetví predizolovaného potrubia a aby sa mohlo zohladnit jeho postavenie ako jednej z hlavných európskych skupín. 531 Z tabulky 1 b) uvedenej v odôvodnení c. 18 rozhodnutia vsak vyplýva, ze AWA, Bolloré a Sappi sú hlavnými európskymi skupinami. Ich celkový obrat, ktorý je v tom istom pásme, je mierne vyssí ako obrat ostatných predmetných podnikov. Z toho vyplýva, ze zdvojnásobenie pokuty AWA a Bolloré nemozno povazovat za neproporcionálne v porovnaní k postaveniu ich skupiny. 532 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze na rozdiel od tvrdenia, z ktorého, ako sa zdá, vychádzajú AWA a Bolloré a podla ktorého Komisia vychádzala pri tomto zvýsení na odstrasujúce úcely z celosvetového obratu ich skupiny, násobný koeficient nebol vypocítaný podla matematického vzorca a nemá nijaký proporcionálny súvis s celkovým obratom zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB/Komisia, bod 180). Ak sa totiz v tabulke 1 b) porovná podla dôlezitosti celkový obrat podnikov AWA, Sappi, Bolloré a Torraspapel, zdá sa, ze obrat Bolloré a AWA je pät az sedemkrát vyssí ako obrat Torraspapelu, pricom Komisia uplatnila len násobný koeficient 2, a to bez rozlisovania medzi AWA a Bolloré. 533 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého toto zvýsenie bolo velmi neproporcionálne oproti obratu, ktorého sa týka porusenie, je potrebné poznamenat, ze východisková suma pokuty v závislosti od závaznosti bola vypocítaná na základe obratu pochádzajúceho z predaja výrobku na predmetnom trhu. Táto okolnost teda bola riadne zohladnená Komisiou v prvom stádiu. Cielom zvýsenia na odstrasujúce úcely ako takého je zohladnit v neskorsom stádiu velkost a celkové zdroje podniku. 534 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia môze zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, hoci len priblizne a nedokonalo, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 121). 535 AWA vsak vytýka Komisii, ze uz v stádiu stanovovania východiskovej sumy uplatnila násobný koeficient 3,5 z dôvodu významu zalobcu na trhu so samoprepisovacím papierom a potom druhýkrát násobný koeficient 2 na odstrasujúce úcely. 536 Ako je uvedené vyssie, dve zvýsenia nezohladnujú tie isté skutocnosti. Prvé zvýsenie sa vztahuje na význam podniku na trhu predmetného výrobku a druhé na celkovú cinnost podniku alebo skupiny, do ktorej patrí, aby sa zohladnili jeho celkové zdroje. 537 Pokial ide o údajne nevysvetlené zvýsenie na odstrasujúce úcely, je potrebné konstatovat, ze v rozhodnutí Komisia usúdila v prípade AWA, Sappi a Bolloré, "ze je potrebné zvýsit východiskovú sumu pokuty vypocítanú v závislosti od relatívneho významu predmetného trhu, aby sa zohladnila ich velkost a ich celkové zdroje" [neoficiálny preklad]. Na rozdiel od toho, co tvrdí AWA, predmetné zvýsenie je teda riadne odôvodnené. 538 AWA vsak namieta proti zohladneniu, na odstrasujúce úcely, velkosti podniku a jeho celkových zdrojov. Tvrdí, ze podla primeranej ekonomickej teórie odstrasenia musia byt pokuty stanovené v závislosti od ocakávaného prospechu z porusenia na predmetnom trhu a pravdepodobnosti jeho zistenia. Otázka odstrasenia nie je podla neho racionálne spojená s obratom celosvetovej skupiny podniku. 539 Pokial ide o zohladnenie velkosti a celkových zdrojov predmetných podnikov, Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, kedze sa domnievala, ze velké podniky majú vo vseobecnosti väcsie zdroje na to, aby mohli poznat poziadavky a dôsledky práva hospodárskej sútaze, ako mensie podniky (rozsudok ABB/Komisia, bod 169). 540 Okrem toho vzhladom na to, ze zohladnenie odstrasujúceho úcinku pokuty je jedným z faktorov, ktoré sa podla judikatúry zvazujú pri stanovovaní závaznosti porusenia, AWA nemôze vytýkat Komisii, ze zohladnila odstrasujúci úcinok pokút pri stanovovaní východiskovej sumy zodpovedajúcej závaznosti jeho porusenia. Zohladnenie odstrasujúceho úcinku pokút je totiz integrálnou súcastou zvazovania pokút v závislosti od závaznosti porusenia (rozsudok ABB/Komisia, bod 167). AWA teda tvrdí nedôvodne, ze Komisia mala povinnost uplatnit zvýsenie na odstrasujúce úcely len v poslednom stádiu výpoctu pokuty. 541 Pokial ide o údajnú nezlucitelnost zvýsenia na odstrasujúce úcely s uplatnením oznámenia o spolupráci, je potrebné zdôraznit, ze tieto dve etapy sú zjavne rozdielne a simultánne uplatnenie týchto dvoch okolností nemozno povazovat za rozporuplné. Zvýsenie pokuty na odstrasujúce úcely totiz patrí do fázy výpoctu pokuty sankcionujúcej spáchané porusenie. Ked sa táto suma stanoví, cielom uplatnenia oznámenia o spolupráci je potom odmenit podniky, ktoré sa rozhodli spolupracovat s Komisiou. Na rozdiel od toho, co tvrdí AWA, skutocnost, ze sa podnik rozhodne spolupracovat na vysetrovaní s cielom dosiahnut znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, v rámci toho vôbec nezarucuje, ze v budúcnosti nebude páchat podobné porusenie. 542 Pokial ide o okolnosti, ktoré by mohli viest k znízeniu pokuty podniku v závislosti od polahcujúcich okolností, ktoré sa ho týkajú, tie musia byt v prípade potreby zohladnené v rámci preskúmania polahcujúcich okolností a nepatria do stádia zvýsenia na odstrasujúce úcely. To platí napríklad v prípade úlohy nasledovatela, ktorú mal údajne Copigraph (Bolloré), a skoncenia porusovania tým istým podnikom pred zacatím vysetrovania. 543 Napokon pred skoncením tohto skúmania tvrdení zalobcov týkajúcich sa zvýsenia pokuty na odstrasujúce úcely je potrebné v tejto súvislosti vrátit sa k nerovnosti zaobchádzania, ktorá podla niektorých podnikov vyplýva zo zohladnenia obratu skupiny, do ktorej patria v ich prípade, hoci v prípade iných úcastníkov kartelu ho Komisia nezohladnila. Kedze Komisia tvrdí, ze chce zohladnit velkost a celkové zdroje predmetných podnikov (odôvodnenie c. 411 rozhodnutia) v rámci zvýsenia pokút na odstrasujúce úcely, príslusnost, resp. nepríslusnost ku skupine môze byt rozhodujúca. 544 Pokial ide o AWA, je potrebné pripomenút, ze materská spolocnost skupiny sa zúcastnila priamo a samostatne na karteli, bez toho, ze by proti tejto okolnosti niekto namietal, a teda bol správne zohladnený obrat skupiny. 545 Pokial ide o Bolloré, Súd prvého stupna uviedol v bodoch 66 az 81 vyssie, ze je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na priamej úcasti Bolloré na porusení, pretoze OV mu neumoznilo oboznámit sa s touto výhradou a zabezpecit svoju obranu v tejto súvislosti. Vzhladom na preskúmanie postavenia Bolloré (pozri body 129 az 150 vyssie) vsak Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia oprávnene povazovala podnik Bolloré za zodpovedný za úcast svojej dcérskej spolocnosti Copigraph na karteli. 546 Z toho vyplýva, ze dve spolocnosti mohli byt povazované za spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie, ktoré im je vytýkané, akty spáchané jednou spolocnostou sú pripísatelné druhej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 54, 524 a 525). Je potrebné zdôraznit, ze z tabulky 1 b) uvedenej v odôvodnení c. 18 rozhodnutia vyplýva, ze obrat pochádzajúci zo samoprepisovacieho papiera zohladnený v prípade Bolloré je obrat Copigraphu, pretoze iba tento posledný uvedený mal takýto obrat. Komisia teda správne stanovila východiskovú sumu pokuty Bolloré tak, ze zohladnila obrat Copigraphu. Copigraph a Bolloré tvoria jeden a ten istý podnik v zmysle clánku 81 ES, a teda zohladnenie celkových zdrojov skupiny s cielom zabezpecit, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok, bolo oprávnené. 547 Na základe tejto analýzy je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia odôvodnene zvýsila v prípade AWA a Bolloré východiskovú sumu pokuty s cielom zabezpecit, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok. 548 Navyse Komisia oprávnene uplatnila na celosvetový obrat Bolloré hranicu 10 % obratu, uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Táto hranica totiz musí byt vypocítaná na základe kumulovaného obratu vsetkých spolocností predstavujúcich hospodársky subjekt konajúci ako "podnik" v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 528). 549 Je teda potrebné zamietnut vsetky zalobné dôvody zalozené na nedostatku dôkazov, porusení clánku 253 ES, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, neexistencii individuálneho stanovenia pokút, nesprávnom skutkovom posúdení, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní závaznosti porusenia. E - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia 550 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 551 Pokial ide o okolnost dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa východisková suma stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa táto suma môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto suma môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka). 552 V odôvodneniach c. 414 az 416 rozhodnutia Komisia uviedla toto: "414 ... porusenie bolo strednodobé (jeden az pät rokov) v prípade kazdého z predmetných podnikov. 415 AWA, Copigraph (Bolloré), Koehler, Sappi, MHTP (Stora), Torraspapel a Zanders sa dopustili porusenia v dlzke trvania troch rokov a devät mesiacov. Východiskové sumy stanovené na základe závaznosti... sú teda zvýsené celkovo o 35 % v prípade kazdého z nich. 416 V prípade podnikov Mougeot, Carrs, Divipa a Zicuńaga bola dlzka trvania rôzna medzi jedným rokom a styrmi mesiacmi a tromi rokmi a piatimi mesiacmi. Východiskové sumy stanovené na základe závaznosti sa teda zvysujú o 30 % v prípade Mougeotu, o 25 % v prípade Carrsu, o 25 % v prípade podniku Divipa a o 10 % v prípade podniku Zicuńaga." [neoficiálny preklad] 553 Viacerí zalobcovia namietali proti konstatovaniam Komisie týkajúcim sa dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustili. V tejto súvislosti treba odkázat na body 256 az 371 vyssie, z ktorých vyplýva, ze zvýsenia vykonané Komisiou z dôvodu dlzky trvania porusenia sú dôvodné. 554 Okrem toho, stále pokial ide o zvýsenie spojené s dlzkou trvania porusenia, AWA uvádza, ze Komisia uplatnila zvýsenie pokuty spojené s dlzkou trvania porusenia, nie ako bolo uvedené v odôvodnení c. 415 rozhodnutia na východiskovú sumu pokuty, ale na sumu ekvivalentnú jej dvojnásobku. 555 Je pravda, ze odôvodnenie c. 415 rozhodnutia odkazuje na "východiskové sumy stanovené na základe závaznosti" a dodáva medzi zátvorkami odkaz na odôvodnenie c. 409, ktoré obsahuje východiskové sumy pokút stanovené v závislosti od závaznosti, mimo zvýsenia na odstrasujúce úcely. 556 Komisia pripústa, ze v danom prípade ide o tlacovú chybu a mala odkázat na odôvodnenie c. 412, ktoré uvádza sumu zahrnajúcu zvýsenie na odstrasujúce úcely. 557 V kazdom prípade konecný výsledok sa aj tak nemení. Iste, v rámci systematiky rozhodnutia by bolo vhodnejsie odkázat na východiskovú sumu uz zvýsenú na odstrasujúce úcely. Výsledok by vsak aj tak nebol iný, keby sa urobil výpocet v opacnom poradí, teda najprv by doslo k zvýseniu východiskovej sumy 70 miliónov eur o 35 % z dôvodu dlzky trvania porusenia a potom k zdvojnásobeniu na odstrasujúce úcely. Základná ciastka pokuty AWA by bola potom tá, ktorá bola uvedená v odôvodnení c. 417. 558 Je preto potrebné zamietnut zalobné dôvody týkajúce sa dlzky trvania porusenia. F - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nesprávnom skutkovom posúdení 559 Z dôvodu pritazujúcej okolnosti, ktorou je vedúca úloha pri porusení, Komisia zvýsila základnú ciastku pokuty ulozenej AWA o 50 % (odôvodnenie c. 424 rozhodnutia). 560 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zohladnenie vedúcej úlohy je v súlade s judikatúrou a usmerneniami. 561 Ako vyplýva z judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia sumy pokút preskúmat závaznost týkajúca sa úcasti kazdého z nich (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 623), s cím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy pocas dlzky trvania ich úcasti na porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, pricom podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudky Súdneho dvora IAZ a i./Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, body 57 a 58, a zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45, rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 291). V súlade s týmito zásadami, bod 2 usmernení pod názvom "Pritazujúce okolnosti" uvádza demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej ciastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia" (rozsudok ADM/Komisia, body 238 az 240). 562 AWA vsak tvrdí, ze neexistuje nijaký dôkaz alebo existuje len málo dôkazov o jeho vedúcej úlohe pri porusení a ze v kazdom prípade zvýsenie o 50 % je neproporcionálne a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania oproti ostatným podnikom, ktoré sa zhostili úlohy vodcu pri porusení. 1. Nesprávne skutkové posúdenie 563 Podla odôvodnení c. 418 a 419 rozhodnutia vsetky okolnosti preukazujú, ze AWA sa zhostila úlohy vodcu pri porusení, kam patrí najmä zvolávanie a propagácia urcitých stretnutí, jeho úloha podnecovatela restrukturalizácie kartelu, zavedenie zvýsenia cien a dozor nad uplatnovaním kartelu. 564 AWA reagoval bod po bode na kazdé z týchto tvrdení. To, ze sa postaral o materiálne zabezpecenie niektorých stretnutí, neznamená, ze je vodcom kartelu, a to o to viac, ze iné podniky sa postarali o rezerváciu priestorov na vseobecné alebo miestne stretnutia kartelu. Aj keby sa predpokladalo, hoci neexistujú presnejsie informácie, ze údajná úloha AWA ako podnecovatela má súvis s funkciou AEMCP, ktorej sa zhostil v danom case pán B., AWA tvrdí, ze táto funkcia nemôze predstavovat dôkaz akéhokolvek vodcovstva z jeho strany. Údajné zvýsenia cien, ktoré vraj inicioval, neboli potvrdené nijakým dôkazom a vychádzajú z vyhlásení Mougeotu, ktoré nie sú dôveryhodné. AWA nebol jediný, kto oznámil zvýsenia cien, a skutocnost, ze bol prvý, sa vysvetluje tým, ze bol vodcom na trhu, co je postavenie, ktoré nemozno kritizovat a nerobí z neho vodcu porusenia. AWA namieta proti tomu, ze by vykonával nátlak na ktoréhokolvek výrobcu a ze neexistuje dôkaz o skutocnom vyuzívaní jeho postavenia vodcu na trhu na zabezpecenie dodrziavania dohôd, alebo aspon dôkaz o hrozbách v tomto zmysle. Aj keby sa pripustila presnost vyhlásení Mougeotu, tie preukazujú prinajlepsom to, ze AWA niekedy pouzíval tvrdú rec voci ostatným výrobcom. 565 Je potrebné uviest, ze v prípade niektorých skutocností AWA nenamieta proti nim ako takým, ale proti ich výkladu zo strany Komisie. AWA teda nenamieta proti tomu, ze sa postarala o materiálne zabezpecenie urcitých stretnutí, ani ze pán B. riadil AEMCP pri jeho restrukturalizácii, ani ze oznámil zvýsenia cien a bol prvý, kto tak urobil, napokon ani ze poziadal o povolenie na preverenie informácií o objemoch predaja Sarrió v priestoroch tohto podniku, ktoré mu aj bolo dané. 566 Z odôvodnenia c. 423 vyplýva, ze vsetky tieto okolnosti viedli Komisiu k záveru, ze AWA bol vodcom: "Koherentný celok dôkazov preukazuje, ze AWA, ktorý bol hospodárskym vodcom na trhu so samoprepisovacím papierom a bol schopný vykonávat nátlak na svojich konkurentov, pretoze nakupoval alebo distribuoval velkú cast výroby niektorých malých dodávatelov, zohral takisto klúcovú úlohu pri uplatnovaní a kontrole dohôd." [neoficiálny preklad] 567 Od okamihu OV Komisia tvrdila toto: "Je nepochybné, ze AWA, ktorý je prvým výrobcom samoprepisovacieho papiera v Európe, bol hlavným podnecovatelom kartelu v celom EHP, s výnimkou Spanielska. Faktické dôkazy... týkajúce sa tajných stretnutí preukazujú, ze vela spomedzi nich bolo zvolaných a propagovaných zástupcami AWA. ... Okrem toho z niektorých okolnosti sa zdá, ze dohodnuté zvýsenia cien na prinajmensom dvoch vseobecných stretnutiach a na viacerých vnútrostátnych stretnutiach navrhol AWA a ze [ten] vyzadoval od ostatných úcastníkov, aby uplatnili rovnaké zvýsenia. Úlohu podnecovatela kartelu, ktorej sa zhostil AWA, okrem toho potvrdzujú aj niektoré dokumenty, ktoré preukazujú, ze AWA bol prvý, kto oznámil zvýsenia cien na trhu, a ze ostatní konkurenti potom tieto oznámenia nasledovali. V zápisnici zo vseobecného stretnutia kartelu z 2. februára 1995 sa výslovne uvádza, ze AWA bol prvý, kto uviedol dohodnuté zvýsenia cien na stretnutí." [neoficiálny preklad] 568 V prvom rade je potrebné konstatovat, ze hoci, tak ako to uvádza AWA, ostatné podniky mohli pri rôznych prílezitostiach zabezpecit priestory, zvolat niektoré stretnutia alebo oznámit zvýsenia cien, v prípade ziadneho z nich neexistuje tak vela zbiehajúcich sa okolností preukazujúcich vodcovskú úlohu ako v prípade AWA. V tejto súvislosti napríklad, hoci je pravda, ze Koehler takisto predsedal AEMCP od januára 1995, úlohu pána F. (Koehler) nemozno porovnat s úlohou pána B. (AWA), ktorý zmenil fungovanie kartelu. 569 V druhom rade sa javí, ze clenovia kartelu neuviedli nijakú okolnost, ktorá by vyvrátila vodcovskú úlohu vykonávanú AWA. Naopak, vyhlásenia Mougeotu uvedené v odôvodneniach c. 95, 97, 104, 108, 120, 141, 143, 193, 194, 210, 234 a 246 rozhodnutia, a najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 439 vyssie, potvrdzujú vodcovskú úlohu AWA. 570 AWA vsak namieta proti tomu, ze by dôkaznú hodnotu mali vyhlásenia Mougeotu, ktoré boli motivované záujmom tohto podniku vyzerat ako obet tlakov vykonávaných zo strany AWA a vyuzit moznú zhovievavost zo strany Komisie ako protihodnotu za takého informácie. 571 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze hoci existujú urcité rozpory medzi Mougeotom a AWA, vyhlásenia Mougeotu vo vseobecnosti súhlasia v mnohých bodoch, najmä pokial ide o struktúru a históriu kartelu, s vyhláseniami AWA, ktoré napokon tiez slúzili na získanie prospechu z ustanovení oznámenia o spolupráci (pozri najmä body 163 az 168 a 261 vyssie). Dôveryhodnost vyhlásení Mougeotu nemozno teda spochybnit, len pokial ide o vodcovskú úlohu AWA, a to o to menej, ze túto úlohu vodcu potvrdzuje celok vzájomne súvisiacich a súhlasných dôkazov. 572 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze okrem vyhlásení Mougeotu tento celok dôkazov zahrna dokumenty nájdené Komisiou v Sappi (odôvodnenie c. 103 rozhodnutia) a vyhlásenia a oznámenia tohto posledného uvedeného podniku (pozri odôvodnenie c. 181 a takisto odkaz v odôvodneniach c. 228 a 233 na stranu 7 spisu Komisie obsahujúceho vyhlásenia Sappi). Nemozno teda súhlasit s tým, ze tvrdenie Komisie potvrdzujú len vyhlásenia Mougeotu. 573 Napokon, pokial ide o nátlak vykonávaný AWA na ostatné podniky, Komisia uvádza vo svojom vyjadrení k zalobe, ze neobvinila AWA, ze nútila ostatné podniky zúcastnit sa na karteli, hoci niektoré podniky, ako Carrs a Torraspapel, tvrdili vo svojich odpovediach na OV, ze konali pod nátlakom AWA. 574 Iste, v odôvodnení c. 425 rozhodnutia, v rámci skúmania polahcujúcich okolností spojených s výlucne pasívnou úlohou, Komisia uvádza skutocnost, ze "Carrs, Copigraph a Torraspapel tvrdia, ze mali výlucne pasívnu úlohu pri porusení a ze boli prinútení zúcastnit sa na karteli z dôvodu nátlaku vykonávaného na nich vodcom kartelu, AWA", a ze "Koehler takisto uvádza, ze vyhrázky zo strany AWA boli okolnostou, ktorá ho prinútila k úcasti na tajnej dohode". V danom prípade vsak ide o tvrdenia prednesené týmito úcastníkmi konania v odpovedi na OV s cielom dosiahnutia polahcujúcich okolností na základe tohto dôvodu, co sú tvrdenia, ktoré Komisia následne zamietla v odôvodneniach c. 426 a 427 rozhodnutia. 575 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze okolnosti uvádzané Komisiou v odôvodneniach c. 418 az 423 rozhodnutia na preukázanie úlohy vodcu AWA neodkazujú na takéto podnecovanie ani na hrozby z jeho strany, ktorých cielom by bolo prinútit podniky zúcastnit sa na karteli. AWA nemôze teda tvrdit, ze bol nesprávne obvinený z takýchto hrozieb ani ze nemal prístup k vyhláseniam podnikov, ktoré na to poukazovali. Z odôvodnení c. 420 az 422 rozhodnutia a z písomných dokumentov AWA vyplýva, ze sa venoval výhrade vodcovstva vo vsetkých jej aspektoch a vykonával práva na obranu tým, ze proti nej namietal. Nemôze sa teda odvolávat v tejto súvislosti na porusenie práv na obranu. 576 Vsetky predchádzajúce úvahy vedú Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala na základe celku vzájomne súvisiacich a súhlasných dôkazov, ze AWA vykonával úlohu vodcu pri porusení. 577 Teraz je potrebné preverit, ci táto úloha odôvodnovala zvýsenie pokuty AWA o 50 %. 2. Porusenie zásady proporcionality 578 AWA uvádza, ze aj keby bol vodcom pri porusení, takáto okolnost neodôvodnovala zvýsenie pokuty o 50 %. Na preukázanie disproporcionality tohto zvýsenia sa odvoláva na rozhodovaciu prax Komisie a porovnáva svoju situáciu so situáciou iných podnikov, ktorých pokuta bola zvýsená z toho istého dôvodu. 579 Tvrdenie, podla ktorého zvýsenie o 50 % je vyssie ako zvýsenie vseobecne uplatnované v iných rozhodnutiach Komisie, vsak neznamená, ze doslo k poruseniu zásady proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok ADM/Komisia, bod 248). 580 V tejto súvislosti postacuje pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia pri stanovení sumy kazdej pokuty volnou úvahou a nie je na tento úcel povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 268, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855, bod 47). 581 Navyse, a ako odpoved na tvrdenie, podla ktorého sadzba 50 % predstavuje z hladiska percentuálneho vyjadrenia najvyssie zvýsenie, aké bolo kedy vykonané z dôvodu vodcovskej úlohy a v absolútnej hodnote druhé najvyssie zvýsenie zalozené na takomto dôvode, je potrebné uviest, ze túto sadzbu nemozno povazovat za výnimocnú. 582 V rozhodnutí 2002/271/ES z 18. júla 2001, týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy) (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1) Komisia ulozila SGL Carbon AG zvýsenie o 85 % z dôvodu pritazujúcich okolností. Je pravda, ze vodcovská úloha nebola jedinou pritazujúcou okolnostou, kedze SGL Carbon sa takisto vytýkalo bránenie vysetrovaniu Komisie a odmietnutie ukoncit porusenia. V prípade UCAR International Inc. zvýsenie o 60 % bolo za úlohy vodcu a podnecovatela, ako aj za pokracovanie v porusovaní po vysetreniach. V rozhodnutí Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998, týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 85 ES (vec IV/F-3/33.708 - British Sugar plc, vec IV/F-3/33.709 - Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33.710 - Napier Brown & Company Ltd, vec IV/F-3/33.711 - James Budgett Sugars Ltd) (Ú. v. ES L 76, s. 1) bolo zvýsenie vo výske 75 %. British Sugar plc bol sankcionovaný za úlohy podnecovatela a "sivej eminencie pri porusení", ale takisto preto, lebo porusil svoje záväzky dodrziavania práva Spolocenstva a dopustil sa dvoch porusení pravidiel hospodárskej sútaze na tom istom trhu. 583 Okrem toho sadzba zvýsenia o 50 % bola uplatnená na iné podniky za úlohu vodcu, napríklad v prípade F. Hoffmann-La Roche AG rozhodnutím Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001, týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 6, s. 1), ako aj Archer Daniels Midland a Ajinomoto rozhodnutím Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000, týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, s. 24). 584 AWA vsak uvádza, ze podla rozhodovacej praxe Komisie si uplatnenie tejto sadzby 50 % vyzaduje prvok podnecovania alebo nátlaku. 585 Pokial ide o prvok podnecovania, je potrebné uviest, ze v rozhodnutí 2001/418 zvýsenie o 50 % bolo ulozené ADM, hoci úloha podnecovatela bola pripísaná podniku Ajinomoto. Tento príklad odporuje v dôsledku toho tvrdeniu AWA o potrebe prvku podnecovania na uplatnenie sadzby 50 %. 586 Aj keby sa vsak uznalo tvrdenie AWA, podla ktorého si uplatnenie sadzby zvýsenia o 50 % vyzaduje prvok podnecovania, v predmetnom prípade ho aj tak nemozno uplatnit. AWA totiz zvolával a propagoval viaceré kartelové stretnutia, bol "podnecovatelom restrukturalizácie kartelu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 418 rozhodnutia), inicioval viacero zvýsení cien a bol casto prvý, kto oznámil zvýsenia cien na trhu. Zvýsenie o 50 % nemozno teda povazovat za neproporcionálne (pozri body 568 az 576 vyssie). 587 Navyse, pokial ide o prvok nátlaku, je potrebné uviest, ze usmernenia takisto uvádzajú ako pritazujúcu okolnost odvetné opatrenia proti iným podnikom s úmyslom posilnovat dodrziavanie rozhodnutí alebo prax predstavujúcu porusenie. Tieto opatrenia sú teda samy osebe pritazujúcou okolnostou, odlisnou od úlohy vodcu alebo podnecovatela porusenia. 588 Okrem toho v predmetnom prípade, podla odôvodnenia c. 104 rozhodnutia, vyhlásenia Mougeotu uvádzajú hrozby, pretoze "[pán B.] výslovne uviedol, ze nebude tolerovat, ak niekto nebude nasledovat toto zvysovanie cien, a ze sa osobne postará o tých, ktorí nebudú dodrziavat pravidlá hry" [neoficiálny preklad]. 589 Navyse nemozno vylúcit, ze nepopieratelné ekonomické vodcovstvo, ktoré mal AWA na trhu so samoprepisovacím papierom, mu dávalo urcitú moc nátlaku. Vyhlásenia Mougeotu uvádzané v bode 439 vyssie sa uberajú týmto smerom. 590 Preto zvýsenie pokuty AWA z dôvodu jeho úlohy vodcu o 50 % neporusuje zásadu proporcionality. 3. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania 591 Podla AWA zvýsenie pokuty o 50 % z dôvodu jeho úlohy vodcu porusuje takisto zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze viaceré podniky mali takú istú úlohu ako on sám. Koehler zorganizoval viaceré stretnutia. Torraspapel, Mougeot a MHTP sa starali o vnútrostátne dohody tým, ze materiálne zabezpecili stretnutia. Rozhodnutie opisuje Torraspapel ako vodcu kartelu na spanielskom trhu. Nezvýsit rovnako pokutu týchto podnikov predstavuje teda neodôvodnenú diskrimináciu. 592 Je potrebné uviest, ze v tejto súvislosti neexistuje v prípade ziadneho z týchto podnikov celok vzájomne súvisiacich a súhlasných dôkazov takej povahy a takého významu, ako dôkazy v prípade AWA, ktoré ho oznacujú za vodcu uvedeného porusenia. Skutocnost, ze jeden alebo druhý z týchto podnikov mohol mat takú alebo onakú funkciu v karteli nerobí nikoho z nich vodcom. Az to, ze existuje urcitý pocet okolností, podlozených vyhláseniami viacerých podnikov, spôsobuje, ze sa takéto postavenie pripisuje AWA (pozri body 568 az 576 vyssie). 593 Komisia teda oprávnene zvýsila o 50 % pokutu AWA z dôvodu pritazujúcich okolností. G - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 253 ES, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, neexistencii individuálneho stanovenia pokút, prílis restriktívnom výklade usmernení, pokial ide o pokuty, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nezohladnenia urcitých polahcujúcich okolností 1. Výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovatela v karteli 594 Viacerí zalobcovia (Bolloré, Zanders, Mougeot, Divipa a Zicuńaga) uvádzajú, ze mali len pasívnu úlohu, úlohu nasledovatela alebo okrajovú úlohu v karteli. Komisia mala teda znízit ich pokutu na základe polahcujúcich okolností. 595 Komisia odmieta ich tvrdenia z dôvodu, ze vsetci úcastníci kartelu boli jeho aktívnymi clenmi. 596 Je potrebné pripomenút, ze ak sa porusenia dopustí viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 150), aby sa urcilo, ci voci nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 597 Body 2 a 3 usmernení stanovujú úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. Najmä "výlucne pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela" pri realizácii porusenia predstavuje, ak sa preukáze, pritazujúcu okolnost, v súlade s bodom 3 prvou zárázkou usmernení, vzhladom na to, ze táto pasívna úloha znamená, ze predmetný podnik sa správal "nenápadne", teda chýbala aktívna spolupráca na príprave protisútazných dohôd (rozsudok Súdu prvého stupna z 9 júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, body 165 az 167). 598 Okrem toho zalobcovia nemôzu tvrdit, ze skutocnost, ze neboli jedným z vodcov kartelu, malo viest k znízeniu sumy ich pokuty. Totizto ked tvrdia, ze nemali aktívnu úlohu, len uvádzajú, ze neexistovala pritazujúca okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Lögstör Rör/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 322, a z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 230). 599 Podla Bolloré Komisia vyvodila z pravidelnej úcasti Copigraphu na stretnutiach kartelu a iniciatívy zvysovania cien, ze nemal výlucne pasívnu úlohu. Podla názoru Bolloré pravidelná úcast na stretnutiach a opatreniach zvysovania cien neumoznuje vylúcit, ze predmetný podnik mal len úlohu nasledovatela v karteli. Komisia bola povinná preverit konkrétne stupen úcasti predmetného podniku na karteli z hladiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho. Bolloré bol najmenej horlivým clenom AEMCP na stretnutiach. 600 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze miera úcasti Copigraphu, ako uvádza Bolloré vo svojej zalobe, teda na 15 z 21 stretnutí AEMCP, na 8 z 11 stretnutí medzi 14. septembrom 1993 a septembrom 1995 a na 3 zo 4 vseobecných stretnutí, nepocítajúc jeho úcast na vnútrostátnych stretnutiach na francúzskom trhu a na 4 zo 6 stretnutí týkajúcich sa spanielskeho trhu, nie je zanedbatelná. V kazdom prípade nepreukazuje podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s riadnymi clenmi kartelu v zmysle rozsudku BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 501 vyssie (bod 343). Jeho úcast na týchto stretnutiach a na iniciatívach zvysovania cien, ako aj súhlas s úcastou na karteli nesvedcia teda o výlucne pasívnej úlohe alebo úlohe nasledovatela. 601 Zdá sa vsak, ze Bolloré tvrdí, ze ked sa podnik odvoláva na pasívnu úlohu, Komisia mu musí priznat polahcujúce okolnosti a znízit sumu ulozenej pokuty, ibaze by sa preukázalo, ze podnik naozaj mal aktívnu úlohu. Toto tvrdenie je potrebné zamietnut. 602 Nie je totiz uvedené v usmerneniach, ze Komisia musí vzdy zohladnit oddelene kazdú z polahcujúcich okolností uvedených v bode 3. Je potrebné uviest, ze hoci okolnosti uvedené v zozname v bode 3 usmernení patria medzi tie, ktoré Komisia môze zohladnit v danom prípade, nie je povinná priznat dodatocné znízenie z tohto dôvodu automaticky, len preto, lebo podnik uvádza skutocnosti, ktoré môzu znamenat existenciu takýchto okolností. Primeranost prípadného znízenia pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností sa musí posúdit z celkového hladiska, berúc do úvahy vsetky relevantné okolnosti. V prípade, ze nie je uvedená v usmerneniach povinnost, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené, je potrebné sa domnievat, ze Komisia si ponechala urcitú volnú úvahu posúdit celkovým spôsobom význam prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností. 603 V kazdom prípade usmernenia uvádzajú medzi príkladmi polahcujúcich okolností "výlucne" pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela pri realizácii porusenia. Úcast na väcsine tajných stretnutí je vsak dostatocne aktívna na to, aby nebola "výlucne" pasívna alebo chápaná ako nasledovanie. 604 Mougeot namieta proti neproporcionalite pokuty, ktorá mu bola ulozená vzhladom na jeho mieru zodpovednosti v karteli. Tvrdenia, ktoré uvádza, vsak nemôzu preukázat, ze mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela, co ani napokon netvrdí. Skutocnost, ze nemal úlohu vodcu, nemôze o to viac viest k znízeniu pokuty z dôvodu uvedeného v bode 598 vyssie. 605 Divipa uvádza, ze Komisia nezohladnila jeho výlucne pasívnu a podriadenú úlohu v karteli. Tvrdí, ze sa nezúcastnil na ziadnom stretnutí ani sa nepodielal na prijatí rozhodnutia výrobcov samoprepisovacieho papiera a udrziaval s nimi len cisto vertikálne vztahy z toho dôvodu, ze bol distribútorom. Súd prvého stupna vsak rozhodol, ze je potrebné zamietnut zalobný dôvod Divipu, ktorým sa spochybnovala jeho úcast na porusení (pozri body 155 az 221 vyssie). Jeho úcast na tajných stretnutiach na spanielskom trhu sa preukázala, a tak jeho úloha nemôze byt povazovaná za výlucne pasívnu. Skutocnost, ze sa podielal na týchto stretnutiach ako distribútor, na tomto závere nic nemení. 606 Zicuńaga uvádza medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré Komisia mala zohladnit na výpocet pokuty, ktorá mu bola ulozená, výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela pri porusení. Na podporu tohto tvrdenia uvádza len rozhodnutia Komisie, v ktorých Komisia zaobchádzala rozdielne s vodcami a s riadnymi clenmi. 607 Komisia vsak preukázala úcast podniku Zicuńaga na tajných stretnutiach týkajúcich sa spanielskeho trhu (pozri body 155 az 243 vyssie), cize Zicuńaga si nemôze nárokovat uplatnit znízenie ulozenej pokuty iba na základe tvrdenia, ze mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela bez toho, aby uviedol akúkolvek okolnost, ktorá by to mohla preukázat. 608 Pokial ide o Zanders, ten nenamieta, ze bol clenom kartelu pocas obdobia medzi januárom 1992 a septembrom 1995, co mu napokon umoznilo dosiahnut znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, ale popiera aktívnu úlohu, dokonca hlavnú úlohu, ktorú mu Komisia vytýka v rámci kartelu. Namieta proti svojej úcasti na viacerých stretnutiach a dodáva, ze priame dôkazy, ktoré má Komisia, preukazujú, ze sa nezúcastnil na dôlezitých castiach kartelu alebo, prinajmensom, ze sa na nich zúcastnil v mensej miere ako iné podniky, cím sa stavia do úlohy nasledovatela. Zanders popiera najmä svoju úcast na neoficiálnych stretnutiach AEMCP po svojej restrukturalizácii na jesen 1993. 609 Je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze úcast Zandersu na niektorých stretnutiach nemozno preukázat a ze bol aktívnejsí v prípade tajných dohôd na vnútrostátnej úrovni ako na európskej, nepreukazuje, ze mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Zanders napokon sám uvádza, ze v zásade nepopiera, ze sa zúcastnil na zosúladených postupoch po urcitých stretnutiach, na ktorých nebol prítomný. Okrem toho Zanders napriek svojmu rozhodnutiu nezúcastnit sa na neoficiálnych stretnutiach AEMCP od svojej restrukturalizácie na pojednávaní priznal, ze neoznámil ostatným clenom, ze sa distancuje od kartelu alebo sa na nom dalej nezúcastnuje. Bol teda ostatnými úcastníkmi nadalej vnímaný ako plnoprávny clen a bol informovaný o výsledku tajných stretnutí. Napokon z vyhlásení Zandersu na pojednávaní vyplýva, ze uplatnoval rozhodnutia prijaté na stretnutiach, na ktorých sa nezúcastnil, okrem niekolkých prípadov, ked tak neurobil. Tieto okolnosti vyvracajú teda tvrdenie výlucne pasívneho postoja Zandersu. 610 Zdá sa, ze Zanders sa najmä pokúsa preukázat, ze nikdy nemal "hlavnú úlohu". Podla judikatúry citovanej v bode 598 vyssie vsak týmto tvrdením len uvádza, ze neexistovala pritazujúca okolnost. 611 Pokial ide o údajnú diskrimináciu Zandersu oproti iným podnikom, ktoré boli podla neho trocha aktívnejsie v karteli, posúdenie výlucne pasívnej úlohy alebo úlohy nasledovatela v rámci kartelu sa musí vykonat pre kazdý podnik individuálne. Skutocnost, ze ostatné podniky mohli byt aktívnejsie, neznamená automaticky, ze Zanders mal výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Iba úplná pasivita by mohla byt zohladnená, tá vsak nebola preukázaná. 612 Na záver Komisia oprávnene uvádza, ze vsetky podniky zúcastnené na karteli boli aktívnymi clenmi, pretoze sa zúcastnovali na stretnutiach, pocas ktorých si vymienali informácie a rozhodovali o zvýseniach cien, ktoré následne oznámili klientom. Hoci je pravda, ze vsetky podniky neboli nevyhnutne rovnako aktívne vo vsetkých aspektoch porusenia a na celom trhu, nijaký z nich nemal vo vlastnom zmysle slova výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovatela. Komisia teda správne uplatnila usmernenia, ktoré neupravujú stupnovanie medzi úlohou vodcu a výlucne pasívnou úlohou alebo úlohou nasledovatela. 2. Velkost a vplyv porusujúceho podniku na trh 613 Divipa uvádza, ze nemal byt zaradený do rovnakej kategórie ako Carrs a Zicuńaga, pretoze predstavuje rodinný podnik malej velkosti, ktorý vykonáva cinnosti spracovania a distribúcie výlucne na miestnej úrovni. Porusenie, ktoré mu bolo pripísané, nemá nijaký obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz. 614 Komisia tvrdí, ze zohladnila obmedzený vplyv podniku Divipa tak, ze ho zaradila do piatej kategórie. Vzhladom na to, ze vsetky podniky, ktoré boli clenmi kartelu porusili pravidlá hospodárskej sútaze, argumentácia podniku Divipa nemôze viest k jeho zaradeniu do nizsej kategórie ako Carrs a Zicuńaga. 615 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze na jednej strane malá velkost podniku Divipa bola riadne zohladnená, pretoze bol zaradený do poslednej kategórie s pokutou, ktorej východisková suma bola stanovená na 1,4 milióna eur, kým pre porusenie kvalifikované ako velmi závazné táto suma mohla byt vyse 20 miliónov eur. Na druhej strane Súd prvého stupna uz rozhodol, ze okolnost, ze zalobca je rodinným podnikom priemernej velkosti, nemôze v nijakom prípade predstavovat polahcujúcu okolnost (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 338). 616 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého porusenie pripísané podniku Divipa nemalo nijaký obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz, posúdenie úcinkov kartelu sa nemôze obmedzovat na jediný trh, o ktorom Divipa tvrdí, ze na nom podniká, hoci kartel pokrýval celý spolocný trh a potom aj trh EHP. Obchod medzi clenskými státmi bol teda ovplyvnený, a preto sa uplatnil clánok 81 ES. Ak by sa toto tvrdenie malo vykladat tak, ze sa odvoláva na nedostatok konkrétneho dopadu porusenia, ktoré mu je pripisované, na hospodársku sútaz, je potrebné odkázat na body 445 az 459 vyssie. 617 Z tohto dôvodu nebolo potrebné priznat podniku Divipa ako polahcujúcu okolnost jeho velkost a obmedzený vplyv. 3. Správanie na trhu pocas obdobia trvania porusenia 618 Divipa tvrdí, ze nikdy neuplatnil dohody údajne uzatvorené na stretnutiach, na ktorých sa nezúcastnil. Jeho obchodné správanie bolo v rozpore s obsahom uvedených dohôd. Dopad jeho správania na trh bol teda zanedbatelný, ba priam ziadny. 619 Torraspapel uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze nedodrzal dohody o cenách napriek vyvíjanému nátlaku. Vývoj jeho cenovej politiky vôbec nezodpovedal údajným dohodám o cenách. Jeho správanie v oblasti cien pravidelne stieralo protisútazné úcinky kartelu, co stací na to, aby mu Komisia priznala polahcujúcu okolnost. 620 Zicuńaga tvrdí, ze podla usmernení a praxe Komisie je potrebné zohladnit ako polahcujúcu okolnost to, ze zakázaná dohoda nebola uplatnená alebo ze bola uplatnená len ciastocne. 621 Komisia tvrdí, ze nie je povinná uznat za polahcujúcu okolnost nedodrzanie protiprávnej dohody. V tejto súvislosti sa najmä odvoláva na rozsudok zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 468 vyssie (bod 142). 622 Ako uz bolo uvedené, ak sa porusenia dopustí viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 150), aby sa urcilo, ci voci nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 623 V bode 3 usmernení "Polahcujúce okolnosti" sa nachádza nevycerpávajúci zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej ciastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza nerealizovanie dohôd v praxi (bod 3, druhá odrázka). 624 Je potrebné konstatovat, ze tento text neuvádza prikazujúcim spôsobom polahcujúce okolnosti, ktoré by Komisia musela zohladnit. V dôsledku toho si Komisia ponechala urcitý rozsah volnej úvahy na posúdenie celkového významu prípadného znízenia sumy pokút na základe polahcujúcich okolností. 625 V tejto súvislosti je dôlezité zistit, ci zalobcami uvádzané okolnosti sú spôsobilé preukázat, ze pocas obdobia, v ktorom zalobcovia pristúpili k porusujúcim dohodám, sa efektívne vyhýbali ich uplatnovaniu tým, ze si osvojili sútazné správanie na trhu (rozsudok ADM/Komisia, bod 268, pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Ciment, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 4872 az 4874). 626 V predmetnom prípade okolnosti uvádzané zalobcami neumoznujú dospiet k záveru, ze sa v praxi vyhýbali uplatnovaniu predmetných dohôd, ktoré predstavujú porusenie tak, ze by si osvojili sútazné správanie na trhu. 627 Pokial ide o Torraspapel, hoci je pravda, ze z odôvodnení c. 157, 166 a 216 rozhodnutia mozno vyvodit, ze tento podnik nenasledoval vzdy dohodnuté zvýsenia cien alebo ich nasledoval s oneskorením, mnohé ostatné prvky (pozri najmä odôvodnenia c. 204, 206, 215, 225 az 227, 236 az 238 rozhodnutia) umoznujú preukázat, ze vo velkej miere tieto dohody vykonával. Napríklad z odôvodnení c. 204 a 206 vyplýva, ze AWA, Koehler, Sappi, Stora a Torraspapel oznámili v priebehu obdobia medzi januárom a májom 1994 rovnaké zvýsenia cien, ako boli tie, na ktorých sa dohodli na vseobecnom stretnutí 19. januára 1994. Takisto v mesiacoch september a október 1994 AWA, Sappi, Stora, Torraspapel a Zanders oznámili rovnaké zvýsenia cien, ako boli tie, na ktorých sa dohodli na stretnutí 21. júna 1994 (odôvodnenie c. 215). Pokial ide o obdobie siahajúce od decembra 1994 do februára 1995, Komisia tvrdí v odôvodnení c. 225, ze zistila, ze vsetci úcastníci vseobecného stretnutia 22. septembra 1994 - AWA, Koehler, Sappi, Stora, Torraspapel a Zanders - oznámili rovnaké zvýsenia cien, ako boli dohodnuté na tomto stretnutí. Napokon v dokumente datovanom 16. februára 1995, odovzdanom Sappi a citovanom v odôvodnení c. 238 sa uvádza, ze "zvýsenie cien [kotúcov] o 6 % k 1. marcu 1995 ohlásia vodcovia trhu Sarrió/Stora/AWA". Z dokumentov predlozených Komisiou takisto vyplýva, ze Torraspapel niekedy uzatváral odlisné dohody v prípade niektorých velkých zákazníkov, pricom odlozil na neskôr dohodnuté zvýsenie cien. Zalobca v údajoch, ktoré predlozil na podporu svojho tvrdenia zalozeného na neuplatnení dohodnutých zvýsení cien, porovnáva priemerné mesacné ceny bez toho, aby zdôraznil takéto oneskorenia alebo odlozenia uplatnenia zvýsenia cien. 628 Pokial ide o podnik Divipa, jeho zámer predstavit sa ako jednoduchý distribútor, ktorý nekonkuroval ostatným implikovaným podnikom, nie je dôvodný. Aj keby kupoval velké kotúce od výrobcov, sám vyrábal papier a malé kotúce, ktoré dodával, tak ako ostatné implikované podniky, tretím osobám. Na spanielskom a portugalskom trhu niektorí výrobcovia sami distribuovali svoje výrobky a niektorí pouzívali nezávislých distribútorov (odôvodnenie c. 153 rozhodnutia). Integrovaní výrobcovia kontrolovali celý postup a urcovali ceny tlaciarom, kým výrobcovia vertikálne neintegrovaní museli diskutovat o predajnej cene s distribútorom. V tomto prípade bolo potrebné nastavit dve cenové úrovne: tú, ktorú pozadoval výrobca od distribútora, a tú, ktorú distribútor pozadoval od tretích osôb. Zápis týkajúci sa stretnutia v Barcelone z 19. októbra 1993 (dokument c. 4474, citovaný v odôvodnení c. 192 a uvádzaný v bode 173 vyssie) preukazuje, ze kartel sa týkal takisto poslednej uvedenej ceny. Úcastou na karteli mal teda Divipa moznost ovplyvnit svoj zisk. 629 Okrem toho Komisia preukázala, ze Divipa sa zúcastnil na tajných stretnutiach na spanielskom trhu, pocas ktorých sa rozhodlo o zvýseniach cien. Divipa vsak uvádza, ze tieto dohody neuplatnoval. V predmetnom prípade okolnosti uvádzané zalobcom vsak neumoznujú domnievat sa, ze neuplatnoval sporné dohody tak, ze by mal v tejto súvislosti také správanie na trhu, ktoré by mohlo stierat protisútazné úcinky konstatovaného porusenia. Tabulky predlozené podnikom Divipa v prílohe k jeho zalobe napríklad ukazujú, ze v roku 1994 jeho marze a predajné ceny boli mierne zvýsené napriek strukturálnym nadbytkom kapacít a úpadku na trhu. Navyse samotná skutocnost, ze podnik sa mozno nesprával úplne v súlade s uzavretými dohodami, aj keby sa to preukázalo, nepostacuje na to, aby mu Komisia musela priznat polahcujúce okolnosti. Zalobca totiz mohol prostredníctvom svojej viac-menej nezávislej obchodnej politiky na trhu jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (rozsudky zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 468 vyssie, bod 142, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 451 vyssie, bod 230). 630 Také isté úvahy, ako tie, ktoré boli uvedené v predchádzajúcom bode v prípade podniku Divipa sa vztahujú aj na podnik Zicuńaga. Komisia preukázala úcast podniku Zicuńaga na tajných stretnutiach na spanielskom trhu, v priebehu ktorých sa rozhodlo o zvýseniach cien. Hoci je pravda, ze Zicuńaga sa ako na polahcujúcu okolnost odvoláva na neuplatnovanie dohôd, nepreukázal to. V rámci svojej argumentácie týkajúcej sa polahcujúcich okolností len odkazuje na viaceré rozhodnutia Komisie, z ktorých väcsina aj tak bola vydaná predtým, nez sa zacali uplatnovat usmernenia. Odkazuje na to, ze v týchto rozhodnutiach Komisia zohladnila pri posudzovaní závaznosti porusenia neuplatnovanie alebo ciastocné uplatnovanie predmetných dohôd. Na úcely posúdenia polahcujúcich okolností je potrebné v súlade so zásadou individuálnosti trestov a sankcií preskúmat závaznost úcasti podniku na porusení (rozsudok ADM/Komisia, bod 265). 631 V kazdom prípade údaje poskytnuté podnikom Zicuńaga v iných castiach zaloby, netýkajúcich sa otázky polahcujúcich okolností, potvrdzujú, ze ceny podnikov Zicuńaga a Divipa sa vyvíjali paralelne. Okrem toho zo zaloby takisto vyplýva, ze ceny podniku Zicuńaga sa zdvihli zo 174,99 ESP v novembri 1993 na 210,99 ESP v decembri 1994. Skutocnost, ze ceny uplatnované podnikom Zicuńaga nezodpovedajú presne cenám, na ktorých sa dohodlo na rôznych tajných stretnutiach, nemôze sama osebe preukázat, ze tento neuplatnoval predmetné dohody. 632 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení c. 397 rozhodnutia uvádza, ze "dôkazy týkajúce sa stretnutí a zvýsenia cien... preukazujú, ze niekedy zvýsenia, o ktorých sa rozhodlo, boli presunuté na neskorsie dátumy, ze sa vykonali zvýsenia trocha nizsie ako tie, ktoré boli plánované... alebo ze iné stretnutia boli zorganizované na revidovanie dohody" [neoficiálny preklad]. Komisia z toho vyvodzuje, ze kartel mal "dopad na politiku urcovania cien u clenov kartelu, hoci vykonané zvýsenia boli niekedy nizsie, ako sa dohodlo, alebo sa vykonali neskôr" [neoficiálny preklad]. 633 Komisia v dôsledku toho netvrdila, ze vsetky dohodnuté zvýsenia cien boli vykonané podla sumy urcenej na predmetnom stretnutí. Neuplatnenie presnej sumy zvýsenia dohodnutého na takom alebo onakom stretnutí nemôze preukázat, ze kartel nemal dopad na politiku urcovania cien úcastníkov kartelu, ktorého súcastou bol aj Zicuńaga. Napokon nemozno vylúcit, ze Zicuńaga tým, ze uplatnoval ceny nezodpovedajúce tým, ktoré sa mali uplatnit podla dohôd, a zároven pokracoval v úcasti na tajných stretnutiach na spanielskom trhu, chcel dosiahnut od ostatných úcastníkov kartelu povolenie na predaj za nizsie ceny ako tie, ktoré boli predmetom vseobecného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 342, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovanom v bode 409 vyssie). Rukou písaná poznámka Mougeotu z 21. októbra 1994, uvádzaná v bode 177 vyssie, v kazdom prípade dosvedcuje, ze Zicuńaga dostal toto povolenie, co môze byt jedným z ostatných spôsobov dosiahnutia prospechu z kartelu. 634 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupna domnieva, ze sa dostatocne oboznámil s okolnostami uvedenými v rozhodnutí a s údajmi predlozenými podnikom Zicuńaga na to, aby bez toho, aby musel ziadat dodatocné informácie od Komisie, potvrdil, ze nie je potrebné priznat polahcujúcu okolnost podniku Zicuńaga z toho dôvodu, ze nerealizovali v praxi dohody alebo postupy predstavujúce porusenie. 635 Komisia teda správne rozhodla nepriznat zalobcom polahcujúce okolnosti za to, ze nerealizovali v praxi dohody alebo postupy predstavujúce porusenie. 4. Existencia hrozieb a nátlaku 636 Viacerí zalobcovia (Koehler, Bolloré za Copigraph a Torraspapel) uvádzajú, ze Komisia nezohladnila hrozby alebo nátlak, ktorým boli vystavení, najmä zo strany AWA. 637 Hoci je pravda, ze v odôvodneniach c. 104, 106 a 425 rozhodnutia Komisia vzala na vedomie hrozby zo strany AWA, v odôvodnení c. 427 uvádza: "Hrozby (vodcu kartelu v predmetnom prípade) nemôzu odôvodnovat porusenia sútazných pravidiel Spolocenstva a EHP. Namiesto pridania sa ku kartelu mali podniky informovat príslusné orgány, najmä Komisiu, o protiprávnom správaní ich konkurentov s cielom, aby sa to skoncilo." [neoficiálny preklad] 638 Je potrebné konstatovat, ze existencia hrozieb a nátlaku nie je súcastou polahcujúcich okolností vymenovaných, hoci nie vycerpávajúcim spôsobom, v usmerneniach. 639 Tento nátlak, akýkolvek by bol jeho stupen, totizto nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. Existencia takéhoto nátlaku nic nemení na skutocnosti a závaznosti spáchaného porusenia (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřhrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 409 vyssie, bod 370). Zalobcovia mohli radsej oznámit nátlak, ktorého boli objektom, príslusným orgánom a predlozit Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17, ako sa zúcastnit na karteli (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 339). To sa vztahuje na vsetky predmetné podniky v danom prípade bez toho, aby bolo potrebné rozlisovat medzi nimi v závislosti od stupna údajnej intenzity uvádzaného nátlaku. 640 Komisia v dôsledku toho nebola povinná zohladnit hrozby uvádzané niektorými zalobcami ako polahcujúcu okolnost. 5. Skoncenie porusenia 641 Bolloré, MHTP a Zanders uvádzajú, ze Komisia v ich prípade nezohladnila ako polahcujúcu okolnost skoncenie porusenia od prvých zásahov Komisie. Zicuńaga tvrdí, ze vo viacerých predchádzajúcich rozhodnutiach Komisia znízila pokutu z dôvodu, ze porusenie sa skoncilo pred prijatím konecného rozhodnutia. 642 Komisia odpovedala MHTP v odôvodnení c. 429 rozhodnutia, ze zohladnila na úcely posúdenia porusenia len obmedzené obdobie, vo vztahu ku ktorému sa domnievala, ze má dostatocné dôkazy. Dodáva, ze podstata porusenia nebola spochybnená, a teda je potrebné zamietnut tvrdenie MHTP, podla ktorého skorsie skoncenie porusenia musí byt zohladnené ako polahcujúca okolnost. 643 Je potrebné konstatovat, ze skoncenie porusení po prvých zásahoch Komisie sa nachádza medzi polahcujúcimi okolnostami vymenovanými výslovne v bode 3 usmernení. 644 Je vsak takisto potrebné zdôraznit, ze Komisia nemôze byt povinná vo vseobecnosti ani uznat pokracovanie porusenia za pritazujúcu okolnost, ani povazovat skoncenie porusenia za polahcujúcu okolnost (rozsudok ABB/Komisia, bod 213). 645 V predmetnom prípade sa javí, ze dátum skoncenia porusenia, ktoré sa vytýka predmetným zalobcom, cize najneskôr september 1995, predchádza prvým zásahom alebo setreniam Komisie, ktoré sa zacali v januári 1997. 646 V takomto prípade, pri zohladnení dlzky trvania porusenia, by sa znízenie pokuty pri výpocte pokút na základe usmernení zdvojnásobilo. Jasným cielom tohto zohladnenia je prísnejsie potrestanie podnikov, ktoré porusujú pravidlá v oblasti hospodárskej sútaze pocas dlhsieho obdobia, ako podnikov, ktoré ich porusujú len krátko. Znízenie výsky pokuty z toho dôvodu, ze podnik ukoncil protiprávne správanie este pred prvým setrením zo strany Komisie, by predstavovalo dvojité zvýhodnenie subjektov zodpovedných za krátke porusovanie predpisov. 647 Z odôvodnenia c. 348 rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia nemohla stanovit dátum zániku kartelu. Stanovila koniec porusenia na september 1995, pretoze mala k dispozícii dôkazné dokumenty az k tomuto dátumu. Komisia vsak nevylucuje, ze tajná dohoda sa uplatnovala aj neskôr. Nic to vsak nemení na tom, ze vývoj po septembri 1995 nebol zohladnený pri výpocte sumy predmetných pokút, takze je potrebné zamietnut akúkolvek ziadost na znízenie pokút z tohto dôvodu. 648 Navyse, aj keby sa mali preskúmat tvrdenia úcastníkov smerujúce k znízeniu pokuty z dôvodu skoncenia porusenia pred zásahom Komisie, výsledok by aj tak nebol iný. 649 Zicuńaga na podporu svojej ziadosti o znízenie ulozenej pokuty z dôvodu skoncenia porusenia pred zásahom Komisia len cituje rozhodnutia Komisie v tomto zmysle. 650 Je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je viazaná svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami, a to o to menej, ze vsetky rozhodnutia, na ktoré sa Zicuńaga odvolal, predchádzajú zaciatku uplatnovania usmernení. Zicuńaga okrem toho neuviedol nijakú okolnost typickú pre jeho situáciu, ktorá by odôvodnovala znízenie ulozenej pokuty z dôvodu skorsieho skoncenia porusenia. Skutocnost, ze dlzka trvania vytýkaného porusenia je kratsia ako tá, ktorá sa pripisuje iným podnikom, uz bola zohladnená, kedze zvýsenie, ktoré sa nan uplatnilo z dôvodu dlzky trvania, bolo nizsie ako v prípade ostatných podnikov. 651 Bolloré a MHTP takisto nepredlozili nijaké okolnosti, ktoré by mohli preukázat, ze sa nachádzali vo vztahu ku skonceniu porusenia v osobitnej situácii, ktorá by odôvodnovala znízenie ich pokuty. 652 Zanders sa zase odvoláva nielen na skoncenie porusenia, ale aj na aktívnu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohral. Uvádza viaceré skutocnosti. Jeho predstavenstvo pozadovalo prísne dodrziavanie práva hospodárskej sútaze na stretnutí na jesen 1995 s príslusnými útvarmi podniku. Toto stretnutie bolo zaciatkom dôlezitého programu zosúladenia, v rámci ktorého zamestnanci podniku dostali skolenie o práve hospodárskej sútaze. Prezident International Paper adresoval na jar 1996 list (príloha 8 zaloby) vsetkým spolupracovníkom spolocnosti, v ktorom ich vyzval na dodrziavanie sútazných pravidiel, pricom k tomuto listu boli pripojené smernice o dodrziavaní európskeho práva hospodárskej sútaze. Okrem toho smerom navonok predseda predstavenstva Zandersu, ktorý sa stal prezidentom AEMCP 1. januára 1996, v rámci toho oznámil konkurentom bez toho, aby vzniklo akékolvek nedorozumenie, ze Zanders "urobil hrubú ciaru" za kartelom. Pocet stretnutí AEMCP sa v roku 1996 znízil a Zanders nebol na tajných stretnutiach zastúpený. 653 Aj ked je urcite dôlezité, ze zalobca prijal opatrenia na zabránenie toho, aby bolo v budúcnosti spáchané nové porusenie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva jeho zamestnancami, táto okolnost nic nemení na existencii porusenia, ktoré bolo v tomto predmetnom prípade konstatované. Táto okolnost nezaväzuje Komisiu znízit, z dôvodu polahcujúcich opatrení (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 409 vyssie, bod 373, potvrdzujúci v odvolacom konaní rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 345). Tento záver platí o to viac v predmetnom prípade, ked Komisia nezohladnila pri výpocte pokuty obdobie, pocas ktorého Zanders tvrdí, ze prijal opatrenia na skoncenie porusenia. 654 Navyse je potrebné uviest, ze aktívna úloha, ktorú zohral Zanders pri skoncení kartelu, najmä ako prezident AEMCP, sa zdá byt tazko zlucitelná s jeho údajne výlucne pasívnou úlohou alebo úlohou nasledovatela pri porusení. 655 Nakoniec v prípade vsetkých podnikov odvolávajúcich sa na tento zalobný dôvod Komisia nemôze byt nijakým spôsobom povinná priznat v rámci právomoci volnej úvahy znízenie pokuty za skoncenie zjavného porusenia, ci uz k skonceniu doslo pred zásahmi Komisie, alebo po nich. 656 V predmetnom prípade bolo urcenie cien v odvetví samoprepisovacieho papiera nespochybnitelne zjavným porusením, kvalifikovaným Komisiou správne ako "velmi závazné" (pozri body 434 az 442 vyssie), a teda zalobcovia nemôzu vytýkat Komisii, ze nepriznala znízenie pokuty z dôvodu skoncenia ich úcasti na tomto porusení pred zacatím vysetrovania. 6. Ekonomická situácia v odvetví samoprepisovacieho papiera 657 Pocetní zalobcovia (Bolloré, Zanders, Mougeot, AWA podporovaný Belgickým královstvom, Koehler) vytýkajú Komisii, ze na rozdiel od ustálenej rozhodovacej praxe nezohladnila krízu, ktorú v predmetnom case prekonávalo odvetvie samoprepisovacieho papiera. 658 V bode 5 nazvanom "Vseobecné poznámky" usmernenia stanovujú, ze je potrebné podla okolností zohladnit "urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext". 659 Z odôvodnení c. 24, 25 a 392 rozhodnutia vyplýva, ze trh so samoprepisovacím papierom bol charakteristický strukturálnym nadbytkom kapacít a poklesom dopytu z dôvodu pouzívania elektronických zariadení. Viaceré podniky potvrdili, ze v priebehu sporného obdobia utrpeli významné straty. 660 Komisia sama v odôvodnení c. 392 rozhodnutia pripústa, ze pocas obdobia, ktorého sa týka rozhodnutie "trh so samoprepisovacím papierom upadal" [neoficiálny preklad]. V odôvodnení c. 431 vsak uvádza, ze informácie získané v odpovedi na OV a správa spolocnosti Mikulski Hall Associates (dalej len "správa MHA"), ktorú si objednal AEMCP, neumoznujú dospiet k záveru, ze odvetvie samoprepisovacieho papiera bolo pocas dlzky trvania porusenia medzi rokmi 1992 a 1995 v krízovej situácii porovnatelnej s tou, v ktorej boli predmetné odvetvia v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa hospodárskej sútaze, uvádzaných podnikmi. 661 Komisia uvádza, ze kartely casto vznikajú v case ekonomickej krízy, takze zohladnovat ekonomické tazkosti predmetného odvetvia je mozné len v prípade naozaj výnimocných okolností. Dlzka trvania porusenia vsak nemôze byt povazovaná za obzvlást tazké krízové obdobie. Napriek zaciatku stádia úpadku sa totiz predaj udrzal na vysokej úrovni. 662 Komisia tvrdí, ze otázka existencie a prípadného rozsahu krízy v predmetnom odvetví zahrna posúdenie komplexných ekonomických údajov zo strany Komisie, voci comu je kontrola sudcu Spolocenstva obmedzená na preverenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 663 Pokial ide o situáciu v odvetví samoprepisovacieho papiera, postacuje pripomenút, ze v rozsudku Lögstör Rör/Komisia, uz citovanom v bode 93 vyssie (body 319 a 320), Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nie je povinná povazovat zlý financný stav predmetného odvetvia za polahcujúcu okolnost. Súd prvého stupna rovnako potvrdil, ze skutocnost, ze Komisia v predchádzajúcich veciach zohladnila hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, neznamená, ze musí nevyhnutne pokracovat v tejto praxi (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 372). Ako totiz Komisia právom uviedla, kartely spravidla vznikajú v momente, ked sa v odvetví vyskytujú tazkosti. Ak by sa nasledovala teória zalobcov, pokuta by musela byt pravidelne znizovaná takmer vo vsetkých prípadoch. Nie je teda potrebné preverovat dalej, ci skutkové okolnosti daného prípadu a tie, ktoré viedli k vydaniu iných rozhodnutí, v ktorých strukturálne krízy boli povazované za polahcujúce okolnosti, sú naozaj porovnatelné (rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 496 vyssie, bod 345). 664 Navyse je potrebné konstatovat, ze Komisia zohladnila situáciu odvetvia samoprepisovacieho papiera a ze zalobcovia nepreukázali, ze by analýza situácie na trhu vykonaná Komisiou bola postihnutá zjavne nesprávnym posúdením alebo ze by doslo k zneuzitiu právomoci. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút judikatúru Súdneho dvora (rozsudky z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62), podla ktorej ak sudca Spolocenstva vykonáva vseobecne úplné preskúmanie toho, ci podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sú alebo nie sú splnené, preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, súdmi Spolocenstva sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodrziavania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnej správnosti skutkového stavu, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34). 665 Navyse zo správy MHA (odôvodnenia c. 25 az 28 rozhodnutia) vyplýva, ze hoci vzrast dopytu sa od roku 1990/1991 spomalil, skutocný pokles nastal az v priebehu roka 1995, cize ku koncu porusenia skonstatovaného v rozhodnutí. Úcastníci konania nepredlozili nijaký dôkaz, ktorý by tieto informácie mohol vyvrátit. Tie teda vytvárajú dojem, ze hoci je pravda, ze doslo k úpadku trhu, zaciatok krízy sa zhoduje s koncom porusenia. 666 Komisia teda správne rozhodla, ze situácia na trhu so samoprepisovacím papierom nepredstavuje polahcujúcu okolnost. 7. Neexistencia prospechu z porusenia a financná situácia porusitela 667 Viacerí zalobcovia uvádzajú, ze pocas dlzky trvania porusenia dosahovali minimálne zisky, ba priam utrpeli straty. 668 Mougeot a Bolloré uvádzajú svoje straty v rámci zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku zohladnenia tazkého ekonomického kontextu, a je teda v tejto súvislosti potrebné odkázat na body 657 az 666 vyssie. 669 Podla Koehlera zohladnenie prospechu z kartelu so sebou nevyhnutne spája aj zohladnenie utrpených strát. Z toho podla neho vyplýva, ze ak chcela byt Komisia spravodlivá, mala znízit pokutu, ktorú mu ulozila, pretoze utrpel znacné straty pocas vlastne celej dlzky trvania porusenia, a teda mal len velmi obmedzený, ba nemal nijaký prospech z úcasti na karteli. 670 Tento zalobný dôvod je potrebné zamietnut. 671 Súd prvého stupna totiz v rozsudku Ciment (bod 4881) rozhodol, ze skutocnost, ze podnik v dôsledku porusenia nezískal nijaký prospech z porusenia, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odstrasujúci charakter. Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, prípadne nie je povinná ani zohladnit, ze v dôsledku predmetného porusenia nebol nadobudnutý prospech. 672 Je potrebné dodat, ze, ako to správne Komisia, skutocnost, ze údaje predlozené zalobcom uvádzajú straty v odvetví samoprepisovacieho papiera v priebehu obdobia trvania porusenia, nevylucuje, ze by jeho situácia mohla byt este horsia v prípade neexistencie kartelu, a ze teda napriek vsetkému mal urcitý prospech z kartelu. Podla údajov predlozených Koehlerom v zalobe, jeho straty boli velké v roku 1992, ale mierne poklesli v roku 1993. Zalobca následne dosiahol v roku 1994 zisk, potom znova stratu v roku 1995, ale suma tejto staty bola mensia ako v roku 1993. Nemozno teda vylúcit, ze kartel umoznil podniku Koehler obmedzit jeho straty. 673 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila ziadneho omylu, ked dospela k záveru, ze v predmetnom prípade neexistovali polahcujúce okolnosti. H - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri uplatnení oznámenia o spolupráci, ako aj nesprávnom uplatnení tohto oznámenia 674 Viacerí zalobcovia (Zicuńaga, MHTP, Mougeot, AWA a Koehler) kritizujú spôsob uplatnenia oznámenia o spolupráci zo strany Komisie, pricom sa odvolávajú na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 1. Zicuńaga 675 Zicuńaga uvádza, ze pouzitie tohto rezimu znízenia alebo zrusenia pokuty na základe spolupráce s Komisiou predstavuje v skutocnosti zásah do zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá si vyzaduje rovnost sankcií za to isté porusenie. 676 Je potrebné najprv poznamenat, ze hoci Zicuńaga má zámer týmto namietat neplatnost oznámenia o spolupráci, nenamietal jeho neplatnost na základe clánku 241 ES. 677 Dalej je potrebné zdôraznit, ze znízenie pokuty na základe spolupráce pri správnom konaní je dôvodné, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie urcit existenciu porusenia a prípadne ho aj ukoncit (rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 36). Z toho vyplýva, ze nemôze existovat diskriminácia medzi podnikom, ktorý sa slobodne rozhodne spolupracovat, a podnikom, ktorý to odmietne, pretoze správanie prvého podniku je odlisné od správania druhého, co odôvodnuje to, aby existovala odlisnost sankcií. 678 Je potrebné uviest v tejto súvislosti, ze moznost spolupracovat mal takisto Zicuńaga (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 409 vyssie, bod 419). Nevyuzil ju vsak. Nemôze sa preto v tejto súvislosti odvolávat na diskrimináciu voci nemu samému. 679 Zalobný dôvod, na ktorý sa v tejto súvislosti odvoláva Zicuńaga, je teda potrebné zamietnut. 2. MHTP 680 MHTP uvádza, ze Komisia porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania tým, ze znízila pokutu, ktorú mu ulozila, iba o 10 %, hoci sa priznal ku skutkovým okolnostiam a k poruseniu. Tvrdí, ze v case, ked spolupracoval s Komisiou, rozhodnutia, v prípade ktorých sa uplatnilo oznámenie o spolupráci, priznávali znízenie pokuty najmenej o 20 % a znízenie o 10 % bolo vyhradené podnikom, ktoré neuznali porusenie. Legitímne teda ocakával, ze mu bude poskytnuté znízenie o 20 %, pretoze sa vzdal výkonu práva na obranu a priznal sa k úcasti na porusení pred zaslaním OV. 681 Je potrebné uviest, ze na prípad MHTP sa vztahuje bod D oznámenia o spolupráci, podla ktorého "ked podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v [bodoch] B a C, znízi sa mu o 10 az 50 % pokuta, ktorá by mu bola ulozená, keby nespolupracoval" [neoficiálny preklad]. Toto oznámenie spresnuje: "O takýto prípad môze íst najmä ked: - pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne podnik Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia, - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nespochybnuje vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 682 V predmetnom prípade Komisia na základe bodu D ods. 2 druhej odrázky oznámenia o spolupráci priznala MHTP znízenie o 10 % za to, ze nespochybnoval vecnú správnost skutkových okolností (odôvodnenie c. 458 rozhodnutia). Nepriznala mu znízenie na základe bodu D ods. 2 prvej odrázky toho istého oznámenia. Komisia totizto, hoci v odôvodnení c. 446 rozhodnutia pripústa, ze MHTP jej oznámil informácie pred oznámením o výhradách, v odôvodnení c. 450 zdôraznuje: "Odpoved MHTP (Stora) bola najmenej jasná: uznal existenciu rozhovorov o cenách medzi konkurentmi, ale tvrdí, ze nebola uzavretá ziadna dohoda týkajúca sa zvýsenia. Táto velmi vseobecná a bezplatne daná informácia nemôze byt povazovaná za informáciu alebo dokument, ktoré by prispeli k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia, a neodôvodnuje teda ziadne znízenie sumy pokuty." [neoficiálny preklad] 683 Je potrebné uviest, ze MHTP nepredlozil nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze informácie poskytnuté Komisii pred OV prispeli k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. 684 Pokial ide o porovnanie predmetného prípadu s predchádzajúcou praxou Komisie, postacuje pripomenút, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi poskytovala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké proporcionálne znízenie pri posudzovaní podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (rozsudky Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 368, a ABB/Komisia, bod 239). 685 V rozsudku ABB/Komisia sa Súd prvého stupna pridrza tohto konstatovania na vyvrátenie porusenia zásady rovnosti zaobchádzania oproti predchádzajúcim rozhodnutiam Komisie bez toho, aby ich preskúmal. Podrobné preskúmanie dodrzania zásady rovnosti zaobchádzania v bodoch 240 az 245 tohto rozsudku sa týka totiz len porovnania situácie rôznych úcastníkov kartelu. 686 MHTP cituje rozsudok Súdu prvého stupna Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 459 vyssie (bod 1232), na preukázanie, ze Súd prvého stupna uz skúmal návrhy zalozené na nerovnosti zaobchádzania oproti iným prejednávaným veciam. Je síce pravda, ze tento rozsudok sa týka tejto otázky, je to vsak preto, lebo sa v nom zamieta tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie oproti jej predchádzajúcej praxi. Podla Súdu prvého stupna urcenie sumy pokút spocíva na rôznych kritériách, ktoré musia byt posúdené v konkrétnom prípade, v závislosti od okolností daného prípadu, a to, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty v urcitej výske v prípade niektorých typov porusenia, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven, ak je to potrebné na zabezpecenie vykonávania politiky hospodárskej sútaze. Tento rozsudok preto nepodporuje tvrdenia MHTP. 687 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze rozsah stanovený v bode D oznámenia o spolupráci je od 10 do 50 % bez toho, aby boli stanovené osobitné kritériá pre jednotlivé mozné znízenia v rámci tohto rozsahu. Nevzniká tu teda legitímne ocakávanie mat prospech z urcitého percentuálneho znízenia. 688 Vsetky tieto úvahy vedú Súd prvého stupna k tomu, aby zamietol tento zalobný dôvod. 3. Mougeot 689 Je potrebné najprv pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej úcastníkmi kartelu porusit zásadu rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 496 vyssie, bod 394, a citovanú judikatúru). Je vsak potrebné priznat Komisii velkú mieru volnej úvahy na posúdenie kvality a uzitocnosti spolupráce poskytnutej rôznymi úcastníkmi kartelu, lebo len zjavné prekrocenie tejto miery môze byt povazované za protiprávne. 690 Mougeot tvrdí, ze je diskriminovaný oproti Sappi, ktorému bolo priznané znízenie vo výske 100 % pokuty, a ze Komisia mu mala priznat prospech z casti B oznámenia o spolupráci, ktoré znamená znízenie o 75 %. 691 Je potrebné konstatovat, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 436 az 445 rozhodnutia, Sappi, ktorý oznámil existenciu kartelu, bol jediným podnikom, ktorý splnil kumulatívne podmienky bodu B oznámenia o spolupráci. Kedze Mougeot poskytol dôkazy o existencii kartelu az potom, ked Komisia rozhodla o vykonaní setrenia, nemôze mat prospech z ustanovení tohto bodu B. Na to, aby sa nan vztahovali ustanovenia bodu C, by musel splnit podmienky uvedené v bode B písm. b) az e). Mougeot sám v zalobe uznáva, ze nebol prvým podnikom, ktorý oznámil Komisii skutkové okolnosti týkajúce sa kartelu. Okrem toho, na rozdiel od Sappi, ktorý sám iniciatívne oznámil kartel Komisii na jesen 1996, Mougeot spolupracoval az ako odpoved na ziadost o informácie, ktorú mu Komisia adresovala v marci 1999. 692 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zo samotného znenia bodu B písm. b) oznámenia o spolupráci vyplýva, ze "prvý" podnik nemusí uviest vsetky okolnosti preukazujúce vsetky detaily fungovania kartelu, ale ze stací oznámit rozhodujúce skutkové okolnosti. Tento text najmä nevyzaduje, aby oznámené informácie boli samy osebe "dostatocné" na prípravu oznámenia o výhradách, alebo dokonca na prijatie konecného rozhodnutia konstatujúceho existenciu porusenia. Preto samotná skutocnost, ze Mougeot mohol poskytnút informácie javiace sa ako rozhodujúce na to, aby Komisia mala dôkaz porusenia, nemôze odnat Sappi jeho postavenie prvého podniku, ktorý oznámil kartel, a priznat Mougeotu uplatnenie ustanovenia vyhradeného pre prvý podnik, ktorý oznámil kartel pred setrením Komisie. 693 Komisia teda v prípade Mougeotu správne uplatnila bod D oznámenia o spolupráci. Tým, ze mu priznala z tohto dôvodu znízenie o 50 %, cize maximálne mozné znízenie, riadne zohladnila význam skutkových okolností oznámených zo strany Mougeotu a spolupráce pri kontrolách na mieste a vysetrovaní. 4. AWA 694 AWA uvádza, ze mu malo byt priznané rovnaké znízenie ako Mougeotu, pretoze sa kontaktoval s Komisiou skôr ako posledný uvedený, a ze skutkové okolnosti, ktoré sám oznámil, boli uzitocnejsie ako tie, ktoré pochádzali od Mougeotu. 695 Je teda potrebné vzhladom na judikatúru citovanú v bode 689 vyssie preverit, ci sa Komisia tým, ze priznala znízenie o 35 % AWA oproti 50 % Mougeotu, dopustila zjavného prekrocenia pri výkone velkej miery volnej úvahy, ktorú má v danej oblasti. 696 Pokial ide o chronológiu poskytovania informácií Komisii, je potrebné konstatovat, ze AWA iste predstihol Mougeot pri oznamovaní svojho zámeru spolupracovat s Komisiou, ale Mougeot bol prvý z týchto dvoch, kto naozaj zaslal informácie Komisii 14. apríla 1999. Skutocný príspevok AWA je datovaný az 30. apríla 1999. 697 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia nebola povinná povazovat za rozhodujúcu tú skutocnost, ze jeden z podnikov sa ohlásil trocha skôr ako ostatné. Z oznámenia o spolupráci totiz jasne vyplýva, ze pre uplatnenie bodov B a C je dôlezité to, ktorý podnik ako prvý poskytol rozhodujúce informácie. V predmetnom prípade bola táto podmienka splnená zo strany Sappi (pozri body 691 a 692 vyssie). AWA a Mougeot teda patria do bodu D, ktorý vsak neodkazuje na ziadnu zlavu a nepriznáva ju za skorsiu spoluprácu jedného podniku oproti inému podniku. 698 Okrem toho skutocnost, ze AWA mohol chciet informovat ostatných úcastníkov kartelu o svojom zámere spolupracovat predtým, ako sa kontaktoval s Komisiou, sa netýka jeho spolupráce s Komisiou. 699 Na druhej strane príspevky AWA a Mougeotu boli zaslané Komisii neskôr ako tie od Sappi, po setreniach vykonaných Komisiou, a je potrebné preverit, ci sú "podobnej kvality". 700 V tejto súvislosti je potrebné odkázat na odôvodnenia c. 447 a 448 rozhodnutia: "Mougeot dobrovolne podal vyhlásenia a poskytol dokumenty obsahujúce podrobné informácie o stretnutiach kartelu (týkajúce sa predovsetkým jeho domáceho trhu vo Francúzusku), najmä o dátumoch stretnutí, identite úcastníkov, programe a uzavretých dohodách. AWA dobrovolne poskytol Komisii informácie o stretnutiach kartelu, pricom uviedol obdobia, pocas ktorých sa konali stretnutia v rôznych clenských státoch Spolocenstva, a názvy zúcastnených podnikov. Pokial ide o program stretnutí, AWA vyhlásil, ze 'na niektorých z týchto stretnutí... sa diskutovalo o cenách samoprepisovacieho papiera... a viedlo to az k vzájomnému zdielaniu zámerov týkajúcich sa oznámenia zvýsenia cien`." [neoficiálny preklad] 701 Okrem toho v odôvodnení c. 252 rozhodnutia Komisia uvádza dôkazné okolnosti týkajúce sa kartelu ako celku. Medzi takýmito sa nachádzajú vyhlásenia Mougeotu a Sappi a dôkazy poskytnuté zo strany AWA o "nenálezitých" stretnutiach v odpovedi na ziadost Komisie o informácie, ako aj zápisnice a podrobné vyhlásenia o vnútrostátnych alebo regionálnych stretnutiach oznámených zo strany Mougeotu a Sappi. 702 Z porovnania týchto odôvodnení sa zdá, ze informácie Mougeotu boli podrobné, kým informácie AWA takými neboli. Mougeot najmä uviedol dátumy stretnutí, kým AWA uviedol len obdobia. Hoci pôvodné vyhlásenie AWA nebolo také presné ako vyhlásenie Mougeotu, podla odôvodnenia c. 61 rozhodnutia AWA v odpovedi na ziadost o informácie odovzdal Komisii "zoznam stretnutí alebo skupín stretnutí, ktoré boli ,nenálezité` a konali sa medzi konkurentmi od roku 1992 do roku 1998" [neoficiálny preklad]. Tento zoznam uvádza stretnutia, ktoré sa konali v presných dátumoch, ku ktorých preukázaniu existencie AWA prispel. Okrem toho obdobie, ktorého sa týkajú vyhlásenia AWA, je dlhsie ako obdobie, ktorého sa týkajú vyhlásenia Mougeotu. Stretnutia, ktoré uviedol posledný uvedený vo svojom vyhlásení zo 14. apríla 1999 (dokumenty c. 7647 az 7655, uvedené v bode 165 vyssie), siahajú od 1. októbra 1993 do leta 1995. Z hladiska poskytnutých informácií o konaní sa tajných stretnutí teda neexistuje velký rozdiel medzi Mougeotom a AWA. 703 Pokial ide o úcastníkov tajných stretnutí, to, ze Mougeot poskytol "identitu úcastníkov", sa len málo lísi od toho, ze AWA poskytol "názvy zúcastnených podnikov". V kazdom prípade z prílohy II rozhodnutia vyplýva, ze vyhlásenia AWA (dokument c. 7828) boli velmi uzitocné pre Komisiu na preukázanie úcasti kazdého podniku na stretnutiach. Skutocnost, ze tento dokument sa javí byt uz vôbec najviac citovaným dokumentom v poznámkach pod ciarou na podporu zoznamu stretnutí a ich úcastníkov, to potvrdzuje. 704 Napokon odôvodnenia c. 447 a 448 objasnujú obmedzenie vyhlásení Mougeotu v podstate na "domáci trh vo Francúzsku", kým informácie AWA sa týkajú stretnutí "v rôznych clenských státoch Spolocenstva". Skutocnost, ze viaceré podniky namietali proti kartelu na európskej úrovni, zdôraznuje dôlezitost informácií poskytnutých zo strany AWA v tejto súvislosti. 705 Preto sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked priznala znízenie o 50 % Mougeotu a 35 % AWA. Totizto Mougeot, na rozdiel od AWA, poskytol dokumenty siahajúce k predmetnému obdobiu, a hoci boli jeho vyhlásenia v niektorých bodoch podrobnejsie, informácie poskytnuté AWA sa týkajú dlhsieho obdobia a pokrývajú väcsí geografický celok. Je teda potrebné domnievat sa, ze spolupráca AWA a Mougeotu boli podobnej kvality. Nemozno teda nadalej tvrdit, ze spolupráca jedného ci druhého sa navzájom odlisuje podla uzitocnosti pre Komisiu. Z preskúmania vykonaného Súdom prvého stupna týkajúceho sa spanielskeho trhu (pozri body 161 az 168 vyssie) alebo z tajnosti oficiálnych stretnutí AEMCP pred septembrom alebo októbrom 1993 (pozri body 256 az 310 vyssie) napokon vyplýva, ze informácie poskytnuté zo strany AWA a Mougeotu sa vo velkej miere vzájomne doplnajú a predstavujú spolu s informáciami poskytnutými zo strany Sappi celok nepriamych dôkazov nevyhnutných na pochopenie fungovania kartelu a preukázanie jeho existencie. 706 Z toho vyplýva, ze zalobnému dôvodu AWA zalozenému na nedostatocnosti a diskriminácii znízenia, ktoré mu bolo priznané z dôvodu jeho spolupráce, je potrebné vyhoviet. 707 Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dospel k záveru, ze dôkazné okolnosti poskytnuté zo strany podnikov Mougeot a AWA boli podobnej kvality, a preto je potrebné priznat AWA z dôvodu jeho spolupráce to isté znízenie ako v prípade Mougeotu, cize o 50 %. Pokuta ulozená AWA musí byt teda v dôsledku toho znízená. 5. Koehler 708 Koehler napokon uvádza, ze Komisia nezohladnila jeho bezvýhradnú spoluprácu tak pred zaslaním OV, ako aj po nom. Podla jeho názoru je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ze podnikom Carrs, MHTP a Zanders bola poskytnutá zhovievavost, a jemu nie. 709 Podla odôvodnení c. 457 a 458 rozhodnutia: "457 Koehler vyhlasuje, ze nenamieta proti ,urcitým skutocnostiam` uvedeným v oznámení o výhradách. Namieta vsak proti dôlezitým castiam opisu skutkových okolností týkajúcich sa jeho úcasti na karteli pocas celého obdobia. Koehler najmä namieta proti opisu Komisie týkajúcemu sa dohôd rozdelenia kvót a trhu a existencie kontrolného systému. Komisia dospela k záveru, ze Koehler nepreukázal skutocnú spoluprácu. 458 Komisia priznáva podnikom Carrs, MHTP a Zanders znízenie o 10 % za to, ze nenamietali proti vecnej správnosti skutkových okolností." [neoficiálny preklad] 710 Pokial ide o obdobie, ktoré predchádzalo zaslaniu OV, Koehler tvrdí, ze s Komisiou spolupracoval bezvýhradne. Dodáva, ze "takto doslo k setreniu v priestoroch Koehlera 9. a 10. decembra 1997 bez pouzitia donútenia, pretoze pán F., clen predstavenstva, dal svoj súhlas vopred". 711 V tejto súvislosti sa nemozno domnievat, ze samotná skutocnost poskytnutia súhlasu s vysetrovaním znamená bezvýhradnú spoluprácu. Oznámenie o spolupráci stanovuje podstatné znízenie pokuty, ked pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne podnik Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné prostriedky, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. Koehler vsak nic také neposkytol a ani to netvrdí. Teóriu Koehlera teda nemozno uznat. 712 Pokial ide o obdobie po dorucení OV, oznámenie o spolupráci stanovuje podstatné znízenie pokuty, ked podnik informuje Komisiu, ze nenamieta proti vecnej správnosti skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia. Je potrebné preverit, ci je Koehler, tak ako tvrdí, naozaj v takejto situácii, a takisto to porovnat s ostatnými podnikmi, ktoré mali prospech z tohto ustanovenia. 713 Koehler v pripomienkach k OV vyhlásil, ze uznáva "skutkové okolnosti a výhrady riadne vysetrené a preukázané Komisiou". V zalobe dodáva, ze "ked uviedol vo svojom priznaní výhradu, urobil to preto, lebo povazoval za neprijatelné musiet vyhlásit za presné to, co presné nebolo, len aby mu bola znízená pokuta". 714 Je vsak potrebné konstatovat, ze hoci následne sa Koehler pokúsa odôvodnit niektoré svoje výhrady zmenou stanoviska Komisie, ku ktorému neskôr doslo, pripústa, ze formuloval výhrady a "relativizoval konstatovania Komisie, pokial ide o dohody rozdelenia kvót a trhu". Okrem toho, ked Koehler pripustil existenciu výmeny informácií o predaných objemoch na regionálnej úrovni - ale poprel takúto výmenu na európskej úrovni -, zároven dodal, ze islo o výnimky týkajúce sa uplynulých období. 715 Okrem toho je pravda, ze na pojednávaní Koehler uviedol, ze námietky sa týkali len obdobia pred októbrom 1993 a ze potom, napriek niektorým mozno menej jasným alebo velmi vseobecným formuláciám, spolupracoval s Komisiou. Z jeho pripomienok k OV vsak nevyplýva, ze by Koehler výslovne obmedzil svoje námietky na prvé obdobie. Naopak, vo svojich úvodných poznámkach uvádza, ze nebude namietat proti niektorým skutkovým okolnostiam, teda tým, ktoré Komisia konstatovala a správne posúdila v OV. Potom, v casti III, týkajúcej sa namietania proti vytýkaným skutkovým okolnostiam, sa nachádza bod 3, nazvaný "Neexistencia dohôd rozdelenia kvót alebo trhov na európskej úrovni", a bod 4, nazvaný "Neexistencia systému kontroly". Tieto námietky, neobmedzené z hladiska casu, nemôzu byt povazované za velmi vseobecné ani za nepresné. 716 Je potrebné pripomenút, ze znízenie sumy pokuty je odôvodnené, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie konstatovat porusenie a prípadne ho skoncit (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 270, a citovanú judikatúru). Komisia v tejto súvislosti disponuje volnou úvahou, ako to vyplýva zo znenia bodu D 2 oznámenia o spolupráci a osobitne úvodných slov "Môze íst najmä o prípad...". Navyse, a to je podstatné, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie predmetného podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 409 vyssie, body 394 a 395). 717 Priznania s výhradami alebo podobnými vyhláseniami nezodpovedajú vsak skutocnej spolupráci a nemôzu ulahcit úlohu Komisie, pretoze si vyzadujú vysetrenie. To platí o to viac, ze tieto výhrady sa týkajú bodov ako v predmetnom prípade, a to dlzky trvania porusenia, predajných kvót, podielov na trhu alebo výmeny informácií. 718 Kedze Koehler prostredníctvom týchto výhrad namietal proti mnohým prvkom kartelu, alebo prinajmensom nepomohol Komisii s vysetrovaním a so sankcionovaním kartelu, nemôze si nárokovat podstatné znízenie sumy ulozenej pokuty z dôvodu neexistencie námietok proti vecnej správnosti skutkových okolností. 719 Je potrebné napokon preverit, ci, tak ako tvrdí Koehler, odmietnutie priznat mu znízenie pokuty z tohto dôvodu porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze podnikom Carrs, MHTP a Zanders bolo priznané znízenie pokuty o 10 %. 720 Pokial ide o to, ze Koehler v tejto súvislosti kritizuje mieru znízenia priznaného uvedeným ostatným podnikom za nenamietanie proti vytýkaným skutkovým okolnostiam, aj keby platilo, ze Komisia priznala prílis vysoké znízenie pokuty ulozenej týmto podnikom, je potrebné pripomenút, ze dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady legálnosti, podla ktorej nikto nemôze vo svoj prospech uplatnovat protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba (rozsudky zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 468 vyssie, bod 160, Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 446 vyssie, bod 334, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 367). 721 Okrem toho v rozsahu, v akom námietka Koehlera uvádza to, ze mu nebolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, je potrebné odkázat na body 708 az 718 vyssie, z ktorých vyplýva, ze za daných okolností sa ho nemôze domáhat. 722 Navyse, pokial ide o spochybnovanie vecnej správnosti skutkových okolností zo strany ostatných podnikov, ktorým bolo priznané znízenie pokuty o 10 %, je potrebné uviest, ze Carrs uznal existenciu kartelu a svoju úcast na nom pocas celej dlzky trvania porusenia uvedeného v rozhodnutí. Uviedol vsak, ze sa zúcastnil len na stretnutiach týkajúcich sa trhov Spojeného královstva a Írska a ze nevedel o karteli na európskej úrovni. Tým vsak nespochybnil vecnú správnost skutkových okolností. Okrem toho skutocnost, ze Carrs uvádza obmedzené úcinky kartelu, nie je v rozpore s uznaním vecnej správnosti skutkových okolností. 723 Pokial ide o Zanders a MHTP, Koehler tvrdí, ze odôvodnenia c. 455 a 456, podla ktorých nenamietli proti skutkovým okolnostiam, nie sú zlucitelné s konstatovaním v odôvodnení c. 395, ze MHTP a Zanders popierali uplatnovanie dohôd urcených na realizáciu urcenia cien a rozdelenia kvót. 724 Je potrebné uviest, ze cielom tvrdení podnikov MHTP a Zanders uvedených v odôvodnení c. 395 je namietat proti úcinnosti dohôd, aby im bola prisúdená mensia závaznost. Nespochybnujú existenciu kartelu, a nie sú preto nezlucitelné s nespochybnovaním skutkových okolností. 725 Pokial ide o to, ze MHTP uznal úcast na karteli az od konca roka 1992 (odôvodnenia c. 270 a 271), je potrebné uviest, ze Komisia to zohladnila. Podla odôvodnenia c. 456 rozhodnutia totiz "MHTP uvádza, ze nenamieta proti skutkovým okolnostiam, na ktorých sa zakladá konstatovanie porusenia medzi rokom 1992 a polovicou roka 1995" [neoficiálny preklad]. 726 Okrem toho stanovisko MHTP, ktorý spochybnil len dátum zaciatku porusenia, nemozno porovnávat so stanoviskom Koehlera, ktorého výhrady sa týkali viacerých prvkov kartelu. 727 Za týchto okolností Koehler nepreukázal, ze bol predmetom nerovnosti zaobchádzania. Z celku týchto úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene neznízila ulozenú pokutu na základe oznámenia o spolupráci. III - O návrhu AWA na predlozenie dokumentov 728 AWA navrhol, aby Súd prvého stupna poziadal Komisiu o predlozenie vnútorných dokumentov týkajúcich sa výpoctu jemu ulozenej pokuty a vsetkých dokumentov uvedených v rozhodnutí s výnimkou tých, ktoré mu boli poskytnuté 1. augusta 2000. 729 Je potrebné najprv pripomenút, ze podla clánku 49 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna sa môze v ktoromkolvek stádiu konania rozhodnút o prijatí akéhokolvek opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo nariadit vykonanie dokazovania uvedené podla clánkov 64 a 65 rokovacieho poriadku. Návrh na predlozenie dokumentov k nim patrí. 730 Na to, aby Súd prvého stupna mohol urcit, ci je potrebné na riadny priebeh konania nariadit predlozenie urcitých dokumentov, musí úcastník konania, ktorý o to ziada, identifikovat pozadované dokumenty a poskytnút Súdu prvého stupna aspon minimálne mnozstvo informácií, ktoré preukazujú potrebu týchto dokumentov pre dané konanie (rozsudok Baustahlgewerbe/Komisia, uz citovaný v bode 256 vyssie, bod 93). 731 Je potrebné konstatovat, ze ani návrh na predlozenie vnútorných dokumentov týkajúcich sa výpoctu pokuty, ani návrh na predlozenie vsetkých dokumentov uvádzaných v rozhodnutí, iných ako uz poskytnutých AWA 1. augusta 2000, ktoré boli formulované v zalobe, neidentifikujú pozadované dokumenty s dostatocnou presnostou na to, aby Súd prvého stupna mohol posúdit ich uzitocnost pre dané konanie. 732 Obidva tieto návrhy je teda potrebné zamietnut. 733 Navyse AWA nepreukázal ani uzitocnost týchto dokumentov pre dané konanie. 734 Pokial ide totiz o jeho návrh na predlozenie vnútorných dokumentov Komisie týkajúcich sa výpoctu pokuty, ktorá mu bola ulozená, samotná skutocnost, na ktorú sa AWA odvoláva, ze najmä vo viacerých konaniach vedúcich k vydaniu rozsudkov nazývaných "Kartón" (najmä rozsudok zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, bod 483 vyssie) Súd prvého stupna poziadal Komisiu, aby predlozila takéto dokumenty, nemôze preukázat uzitocnost takýchto dokumentov v danom konaní a ani z tejto skutocnosti nemôze vyplývat povinnost pre Súd prvého stupna nariadit takéto opatrenia. 735 Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia, rozsudky nazývané "Kartón" predchádzali uplatneniu usmernení. Cielom usmernení vsak je práve zabezpecit transparentnost a objektívnost rozhodnutí Komisie tým, ze uvádzajú schému novej metódy uplatnitelnej na výpocet sumy pokuty. V predmetnom prípade rozhodnutie, v ktorom sa zjavne uplatnujú tieto usmernenia, opisuje podrobne výpocet pokuty. 736 Napokon z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vnútorné dokumenty Komisie sa neposkytujú úcastníkom konania, ibaze by si to vyzadovali výnimocné okolnosti daného prípadu, a na základe závazných nepriamych dôkazov, ktoré vsak musia poskytnút títo úcastníci konania (uznesenie Súdneho dvora z 18. júna 1986, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 1899, bod 11, rozsudok Súdu prvého stupna Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 716 vyssie, bod 34, pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. októbra 1994, Deere/Komisia, T-35/92, Zb. s. II-957, bod 31). AWA vsak nepredlozil závazné nepriame dôkazy v tomto zmysle. 737 Pokial ide o návrh na poskytnutie vsetkých dokumentov, na ktoré sa odvoláva rozhodnutie, iné ako tie, ktoré uz boli poskytnuté AWA 1. augusta 2000, AWA tvrdí, ze mu to má umoznit pochopit a preskúmat dôkazy, na ktoré sa Komisia odvoláva v rozhodnutí. 738 V tejto súvislosti, hoci kritizuje nepouzitelnost indexu (pozri body 109 az 117 vyssie), AWA nespochybnil, ze mal prístup k spisu Komisie v priebehu správneho konania. Pokial Komisia nepouzila na obvinenie podniku v rozhodnutí iné dokumenty ako tie, ku ktorým mal podnik prístup v priebehu správneho konania, Komisia nemôze byt povinná poskytnút mu prístup k vsetkým dokumentom citovaným v rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, a citovanú judikatúru). 739 Návrh adresovaný Súdu prvého stupna sa týka vsetkých dokumentov, na ktoré sa odvoláva rozhodnutie, iných ako tie, ktoré uz boli poskytnuté AWA 1. augusta 2000. Na rozdiel od listu, ktorý AWA adresoval Komisii 22. februára 2002, v tomto návrhu sa neuvádza, ze jeho cielom sú najmä odpovede iných adresátov OV a správa PricewaterhouseCoopers. 740 Ak by sa aj pripustilo, ze je potrebné zohladnit tieto tvrdenia vo vztahu k vseobecnému návrhu adresovanému Súdu prvého stupna a ze návrh, ktorý sa týka ako celok odpovedí ostaných adresátov OV, môze byt povazovaný ako s dostatocnou presnostou identifikujúci pozadované dokumenty, AWA aj tak nepreukázal uzitocnost týchto dokumentov na úcely tohto konania. 741 Je potrebné zamietnut návrh na prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania adresovaný Súdu prvého stupna zo strany AWA. 742 Na základe vsetkých týchto okolností je potrebné zamietnut zaloby podané vo veciach T-109/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02 a T-132/02. Vo veci T-118/02 sa pokuta ulozená podniku AWA znizuje na 141,75 milióna eur. Vo veci T-136//02 sa pokuta ulozená podniku Zicuńaga znizuje na 1,309 milióna eur. O trovách 743 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 744 Vo veciach T-109/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02 a T-132/02 zalobcovia nemali vo veci úspech. V dôsledku toho sú zalobcovia povinní nahradit vsetky trovy konania, v súlade s návrhom zalovanej. 745 Vzhladom na to, ze vo veci T-118/02 sa zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania AWA. Belgické královstvo vstúpilo do konania na podporu návrhov zalobcu, ktorých cielom bolo dosiahnutie znízenia pokuty na základe polahcujúcich okolností spojených s tazkostami v odvetví samoprepisovacieho papiera, znása preto v súlade s návrhom Komisie svoje vlastné trovy konania a trovy konania Komisie spojené s jeho vstupom do konania ako vedlajsieho úcastníka konania. 746 Vzhladom na to, ze vo veci T-136/02 sa zalobe ciastocne vyhovelo, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Vo veci T-109/02, Bolloré/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 2. Vo veci T-118/02, Arjo Wiggins Appleton/Komisia: - suma pokuty ulozenej zalobcovi v clánku 3 rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z 20. decembra 2001, ktoré sa týka konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 - Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad], sa stanovuje na 141,75 milióna eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, - zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania zalobcu, - vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a trovy konania Komisie spojené s jeho vstupom do konania ako vedlajsieho úcastníka konania. 3. Vo veci T-122/02, Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 4. Vo veci T-125/02, Papierfabrik August Koehler/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 5. Vo veci T-126/02, M-real Zanders/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 6. Vo veci T-128/02, Papeteries Mougeot/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 7. Vo veci T-129/02, Torraspapel/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 8. Vo veci T-132/02, Distribuidora Vizcaína de Papeles/Komisia: - zaloba sa zamieta, - zalobca je povinný nahradit trovy konania. 9. Vo veci T-136/02, Papelera Guipuzcoana de Zicuńaga/Komisia: - suma pokuty ulozenej zalobcovi v clánku 3 rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z 20. decembra 2001, ktoré sa týka konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/36.212 - Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad], sa stanovuje na 1,309 milióna eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, - zalobca znása dve tretiny svojich vlastných trov konania a dve tretiny trov konania Komisie a Komisia znása tretinu svojich vlastných trov konania a tretinu trov konania zalobcu. Vilaras Dehousse Sváby Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. apríla 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu rozhodnutia A - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa priebehu správneho konania 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva byt vypocutý, ktoré vyplýva z toho, ze v priebehu správneho konania neboli sprístupnené dokumenty, ktoré Komisia oznacila za dôverné a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu z dôvodu neposkytnutia dokumentov, ktoré neboli zahrnuté vo vysetrovacom spise poskytnutom na CD-ROM-e a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a zásady kontradiktórnosti, ktorý vyplýva z nesúladu medzi OV a rozhodnutím a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu, práva na spravodlivé súdne konanie a zásady prezumpcie neviny a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu pri vysetrovaní vo veci a nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu, práva na prístup k spisu a práva na obranu, co vyplýva z toho, ze urcité dokumenty vo vysetrovacom spise boli tazko lokalizovatelné a zoznam dokumentov, z ktorých pozostával spis, bol nepouzitelný a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 7. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu a práva na obranu z dôvodu oneskoreného oznámenia rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, ako aj na nesprávnych posúdeniach Komisie týkajúcich sa úcasti urcitých podnikov na porusení 1. Situácia Bolloré a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. Situácia podnikov Divipa a Zicuńaga a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O existencii tajných stretnutí týkajúcich sa spanielskeho trhu O úcasti podnikov Divipa a Zicunaga na karteli na spanielskom trhu O úcasti podnikov Divipa a Zicunaga na karteli na európskom trhu O úcasti podniku Zicunaga na dohodách stanovujúcich predajné kvóty a podiely na trhu C - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia 1. O zalobných dôvodoch uvedených podnikmi Bolloré, MHTP, Koehler, Mougeot a Torraspapel a) O úcasti zalobcov na porusení pred septembrom alebo októbrom 1993 Tvrdenia úcastníkov konania Rozhodnutie Posúdenie Súdom prvého stupna - O údajnom systéme tajných stretnutí - Úcast zalobcov na stretnutiach pred septembrom alebo októbrom 1993 b) O úcasti Mougeotu na porusení po 1. júli 1995 2. O zalobnom dôvode vznesenom podnikom Divipa 3. O zalobnom dôvode vznesenom podnikom Zicuńaga II - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokút stanovených v clánku 3 prvom odseku rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obranu a zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu neúplnosti a nepresnosti OV v otázke pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O porusení práva byt vypocutý a nedodrzaní legitímnej dôvery v rozsahu, v akom sa Komisia odklonila od svojej skorsej praxe b) O porusení práva byt vypocutý a zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu, ze Komisia sa odklonila od usmernení c) O porusení práva byt vypocutý v rozsahu, v akom Komisia stanovila pokutu na základe skutocností neoznámených v OV B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu retroaktivity 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku dôkazov, porusení zásad prezumpcie neviny, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nesprávnom posúdení, pokial ide o konstatovania Komisie týkajúce sa úcasti niektorých podnikov na európskom karteli D - O zalobných dôvodoch zalozených na nedostatku dôkazov, porusení clánku 253 ES, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania, neexistencii individuálneho stanovenia pokút, nesprávnom skutkovom posúdení, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní závaznosti porusenia 1. Povaha porusenia 2. Konkrétny dopad porusenia 3. Klasifikácia úcastníkov kartelu na úcely stanovenia súm pokút a) Výber referecného roka b) Zohladnenie nesprávneho celkového obratu c) Neproporcionálny výsledok, ku ktorému viedlo uplatnenie metódy Komisie Porusenie zásady proporcionality Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania 4. Zvýsenie pokuty na odstrasujúce úcely E - O zalobných dôvodoch týkajúcich sa dlzky trvania porusenia F - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj na nesprávnom skutkovom posúdení 1. Nesprávne skutkové posúdenie 2. Porusenie zásady proporcionality 3. Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania G - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 253 ES, clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, neexistencii individuálneho stanovenia pokút, prílis restriktívnom výklade usmernení, pokial ide o pokuty, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení vyplývajúcom z nezohladnenia urcitých polahcujúcich okolností 1. Výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovatela v karteli 2. Velkost a vplyv porusujúceho podniku na trh 3. Správanie na trhu pocas obdobia trvania porusenia 4. Existencia hrozieb a nátlaku 5. Skoncenie porusenia 6. Ekonomická situácia v odvetví samoprepisovacieho papiera 7. Neexistencia prospechu z porusenia a financná situácia porusitela H - O zalobných dôvodoch zalozených na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri uplatnení oznámenia o spolupráci, ako aj nesprávnom uplatnení tohto oznámenia 1. Zicuńaga 2. MHTP 3. Mougeot 4. AWA 5. Koehler III - O návrhu AWA na predlozenie dokumentov O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyky konania: spanielcina, nemcina, anglictina a francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8W56mN/L97447-6311TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX8W56mN/L97447-6311TMP.html#Footref*