ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) zo 17. septembra 2003 ([1]*) "Nariadenie (ES) c. 1049/2001 - Prístup k dokumentom - Nezverejnenie dokumentu pochádzajúceho z clenského státu bez predchádzajúceho súhlasu tohto státu" Vo veci T-76/02, Mara Messina, bydliskom v Neapoli (Taliansko), v zastúpení: M. Calabrese, advokát, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: U. Wölker, V. Di Bucci a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie zamietajúceho zalobkyni prístup k niektorým dokumentom vztahujúcim sa na rezim státnej pomoci, o ktorom Komisia rozhodla 2. augusta 2000 [státna pomoc N 715/99 - Taliansko (SG 200 D/10574)], SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory V. Tiili, sudcovia J. Pirrung, P. Mengozzi, A. W. H. Meij a M. Vilaras, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. apríla 2003, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 255 ES ustanovuje: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v clenskom státe má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady, alebo Komisie, v závislosti od zásad a podmienok, ktoré sa vymedzia v súlade s odsekmi 2 a 3. 2. Vseobecné zásady a obmedzenia, ktoré vychádzajú z verejného alebo súkromného záujmu a upravujú právo na prístup k dokumentom, stanoví Rada v súlade s postupom uvedeným v clánku 251, do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy. ..." 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), vymedzuje pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa riadi právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, uvedené v clánku 255 ES, aby sa zaistil co najsirsí prístup k dokumentom, stanovuje pravidlá, ktoré zabezpecia co najlahsie mozné uplatnovanie tohto práva, a podporuje dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom. 3 Clánok 2 nariadenia c. 1049/2001 stanovuje: "1. Kazdý obcan únie a kazdá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v niektorom clenskom státe má právo na prístup k dokumentom orgánov v súlade s pravidlami, podmienkami a obmedzeniami urcenými v tomto nariadení. ... 3. Toto nariadenie sa vztahuje na vsetky dokumenty zo vsetkých oblastí cinnosti Európskej únie, ktoré niektorý z orgánov má, to znamená dokumenty, ktoré vypracoval alebo dostal a ktoré má v drzbe. ..." 4 Clánok 3 nariadenia c. 1049/2001 uvádza: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) "tretou osobou" sa rozumie akákolvek fyzická alebo právnická osoba, alebo akýkolvek subjekt mimo príslusného orgánu, vrátane clenských státov, iných orgánov alebo institúcií patriacich do spolocenstva alebo mimo neho, a tretie krajiny." 5 Clánok 4 nariadenia c. 1049/2001, ktorý definuje výnimky z vyssie uvedeného práva na prístup k dokumentom, stanovuje: "... 2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ked by sa jeho zverejnením porusila ochrana: ... - súdneho konania a právneho poradenstva, - úcelu inspekcií, vysetrovania a kontroly, pokial neprevázi verejný záujem na jeho zverejnení. ... 4. Pokial ide o dokumenty tretej osoby a nie je jasné, ci dokument môze alebo nemôze byt zverejnený, orgány sa poradia s tretou osobou s cielom posúdit, ci sa môze pouzit výnimka podla odseku 1 alebo 2. 5. Clenský stát môze poziadat orgán, aby nezverejnil dokument pochádzajúci z daného clenského státu bez jeho predchádzajúceho súhlasu. ..." Skutkové okolnosti a konanie 6 Zalobkyna je asistentka na právnických fakultách Univerzít v Salerne a Neapoli (Taliansko). 7 V rámci svojho zámeru vypracovat stúdiu o vplyvoch státnej pomoci na podniky v znevýhodnených regiónoch na juhu Talianska, zalobkyna poziadala listom zo 4. decembra 2001, na základe nariadenia c. 1049/2001, o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa rezimu státnej pomoci, ktorý bol po predbeznom posúdení vyhlásený za zlucitelný s spolocným trhom rozhodnutím Komisie z 2. augusta 2000 (státna pomoc N 715/99 - Taliansko SG 200 D/10574). Zalobkyna konkrétne ziadala o prístup ku korespondencii medzi talianskymi orgánmi a Komisiou v rámci konania o posudzovaní daného rezimu, k zápisniciam zo stretnutia medzi talianskymi orgánmi a oddeleniami Komisie, ktoré sa konalo dna 16. mája 2000 v Bruseli, a k odporúcaniu Komisie, ktorým navrhla, v súlade s clánkom 18 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (U. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), potrebné zmeny v rezime vyssie uvedenej státnej pomoci; v prípade, ze toto odporúcanie by netvorilo súcast niektorého z pozadovaných dokumentov. 8 Listom z 19. decembra 2001, Komisia zamietla ziadost zalobkyne. V odôvodnení zamietnutia ziadosti, Komisia citovala odôvodnenie dvoch rozsudkov Súdu prvého stupna, konkrétne body 86 az 90, rozsudku zo 14. decembra 2000, Ufex a i./Komisia (T-613/97, Zb. s. II-4055) a body 67 a 68 rozsudku z 11. decembra 2001, Petrie a i./Komisia (T-191/99, Zb. s. II-3677). Komisia vyzvala zalobkynu, aby svoju ziadost poslala talianskym orgánom, pricom zdôraznila, ze nemá ziadne námietky voci sprístupneniu listov, ktoré ona sama zaslala talianskym orgánom. 9 Listom zo 14. januára 2002, zalobkyna poslala opakovanú ziadost o prístup k uvedeným dokumentom v súlade s ustanovením clánku 7 ods. 2 nariadenia c.1049/2001. 10 Po tom, co Komisia listom z 1. februára 2002 informovala zalobkynu o predlzení lehoty na spracovanie jej ziadosti o 15 dní, nezaslala k jej opakovanej ziadosti ziadne dalsie písomne stanovisko, co je postup, ktorý mozno povazovat za zamietnutie v súlade s clánkom 8 ods. 3 nariadenia c. 1049/2001. 11 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. marca 2002 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Samostatným podaním z toho istého dna zalobkyna na základe clánku 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna poziadala o skrátené súdne konanie, pricom táto ziadost bola rozhodnutím z 11. apríla 2002 zamietnutá. 12 V odpovedi na list Komisie z 30. apríla 2002, v ktorom Komisia poziadala talianske orgány, aby zaujali stanovisko k sprístupneniu pozadovaných dokumentov zalobkyni, talianske orgány listom zo 16. mája 2002, súhlasili so zamietnutím ziadosti zalobkyne o prístup k týmto dokumentom. 13 Písomná cast konania bola ukoncená 1. augusta 2002. 14 Na základe clánku 14 rokovacieho poriadku a na návrh stvrtej komory Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 51 tohto rokovacieho poriadku rozhodol postúpit vec rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 15 Na základe správy sudcu spravodajcu, Súd prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 16 Listom z 3. marca 2003, zalobkyna poziadala jednak o opätovné otvorenie písomnej casti konania s cielom predlozenia nových zalobných dôvodov na základe nových skutkových okolností, ktoré vysli najavo po ukoncení písomnej casti konania, a jednak o predlzenie casu urceného na prednes tvrdení na pojednávaní. 17 V odpovedi na tento list, Súd prvého stupna rozhodol zamietnut ziadost zalobkyne o opätovné otvorenie písomnej casti konania a vyzval ju, aby Súdu prvého stupna dorucila dokumenty potvrdzujúce nové skutkové okolnosti a aby strucne písomne opísala obsah nových zalobných dôvodov. 18 Na túto výzvu odpovedala zalobkyna 24. marca 2003 podaním z 21. marca 2003, v ktorom uviedla styri nové dôvody zrusenia. 19 Medzicasom, listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. marca 2003, Komisia informovala Súd prvého stupna, ze listom z 20. marca 2003 poslala zalobkyni dokumenty, ktoré Komisia vypracovala v rámci posudzovania dotknutého rezimu státnej pomoci. Táto zásielka obsahovala listy zaslané Komisiou talianskym orgánom 22. decembra 1999, 7. marca a 29. mája 2000, teda listy, ku ktorým zalobkyna ziadala prístup vo svojej prvej ziadosti, pricom posledný list rekapituluje obsah stretnutia v Bruseli 16. mája 2000 spomínaného vyssie v bode 7. Podla Komisie sa zaloba v castiach vztahujúcich sa na dokumenty, ktoré tvorili obsah zásielky, stala bezpredmetnou. Navyse, Komisia upresnila, ze nemohla zalobkyni umoznit prístup ku korespondencii, ktorú dostala od talianskych orgánov v rámci posudzovania uvedeného rezimu státnej pomoci, z dôvodu nesúhlasu so zverejnením týchto dokumentov vyjadreného talianskymi orgánmi v liste zo 16. mája 2002. Vzhladom na tieto okolnosti, Komisia navrhla, aby bola zalobkyna vyzvaná vyjadrit sa, ci trvá na svojej zalobe alebo nie. 20 Listom z 26. marca 2003 zalobkyna poziadala, aby pojednávanie urcené na 3. apríla 2003 prebehlo podla rozvrhu. Dna 27. marca 2003, zalobkyna poziadala o sprístupnenie listu talianskych orgánov zo 17. februára 2003, ktorým tieto orgány vyjadrili svoj nesúhlas s tým, aby Komisia vyhovela ziadosti nemenovaného talianskeho podniku týkajúcej sa sprístupnenia tých istých dokumentov, ktorých sprístupnenie ziadala zalobkyna. Ziadosti zalobkyne sa vyhovelo. 21 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 3. apríla 2003. Návrhy úcastníkov konania 22 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie z 19. decembra 2001, ktorým bola zamietnutá jej pôvodná ziadost o prístup k dokumentom, - zrusil nepriame zamietnutie jej opakovanej ziadosti, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav Predmet sporu 24 Je potrebné podciarknut, ze v priebehu konania, Komisia sprístupnila zalobkyni dokumenty specifikované vyssie v bode 19, cím sa zmenila pôvodná skutková podstata sporu. 25 Na pojednávaní 3. apríla 2003, zalobkyna vyhlásila, ze z dôvodu spomínaného sprístupnenia bolo jej ziadosti ciastocne vyhovené v súvislosti s dokumentmi, ktoré pochádzali od Komisie, a následne vzala spät svoj návrh, ktorým ziadala zrusenie rozhodnutia o zamietnutí prístupu k týmto dokumentom. Rovnako sa vzdala prvých troch nových zalobných dôvodov, ktoré uviedla vo svojom podaní z 21. marca 2003, zalozených na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 1049/2001 a zásady rovnosti zaobchádzania. Spätvzatie týchto zalobných dôvodov Súd prvého stupna zobral na vedomie a bolo zapísané do zápisnice z pojednávania. 26 Zalobkyna vsak trvala na svojich návrhoch zrusit rozhodnutie Komisie, ktorým jej táto institúcia odmietla sprístupnit dokumenty pochádzajúce od talianskych orgánov, ako aj na zalobných dôvodoch zalozených na porusení ustanovení clánku 2 ods. 1 a 3 v spojení s clánkom 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, tak ako je opísané v zalobe, a na porusení clánku 4 ods. 5 toho istého nariadenia, tak ako je uvedené v podaní z 21. marca 2003. 27 Je potrebné najprv preskúmat zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 Tvrdenia úcastníkov konania 28 Co sa týka novej skutocnosti, na ktorej sa zakladá tento zalobný dôvod, zalobkyna tvrdí, ze ked sa dozvedela, ze generálny tajomník Komisie povolil prístup nemenovanému talianskemu podniku k dokumentom, týkajúcich sa posúdenia iného rezimu státnej pomoci, znova poziadala generálneho tajomníka o stanovisko ku svojej ziadosti. Jeho odpoved, list z 11. novembra 2002, v spojení s listom talianskych orgánov zo 16. mája 2002, uvedeným v prílohe c. 2 dupliky, novo zdôvodnuje napadnuté zamietnutie ziadosti o prístup k dokumentom a opodstatnuje predlozenie nového zalobného dôvodu. 29 V liste z 11. novembra 2002, generálny tajomník Komisie znova zamietol sprístupnenie pozadovaných dokumentov, vzhladom na priebeh tohto konania a na fakt, ze talianske orgány nesúhlasili so sprístupnením nimi zaslaných dokumentov Komisii v súvislosti s posudzovaním uvedeného rezimu státnej pomoci. 30 Co sa týka podstaty zalobného dôvodu, zalobkyna najprv poukazuje na to, ze list talianskeho ministerstva výrobných cinností zo 16. mája 2002 je podpísaný generálnym riaditelom a potom uvádza, ze "pochybuje, ze podpis jedného z (mnohých) vedúcich predstavitelov jedného z (mnohých) ministerstiev clenského státu môze zaviazat tento stát" vzhladom na výnimocný charakter moznosti, ktorú státu dáva clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. 31 Zalobkyna tiez tvrdí, ze autor vyssie uvedeného listu iba berie na vedomie a schvaluje zamietnutie prístupu k dokumentom Komisiou, ale výslovne neziada nezverejnenie pozadovaných dokumentov. Tento postup nevylucuje v budúcnosti moznost opacného rozhodnutia Komisie, ako je to, ktoré je predmetom tejto zaloby. 32 Za týchto okolností, sa Komisia tým, ze povazovala tento list za prejav nesúhlasu talianskeho státu podla clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 so zverejnením pozadovaných dokumentov a tým, ze tento prejav povazovala za prekázku zverejnenia, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila uvedený clánok. 33 Listom z 21. marca a pocas pojednávania Komisia uviedla, ze nemohla sprístupnit pozadované dokumenty, ktoré pochádzali od talianskych orgánov z dôvodu nesúhlasu, ktorý tieto orgány vyjadrili v liste zo 16. mája 2002 a v liste zo 17. februára 2003, týkajúcom sa tých istých dokumentov, a ze ustanovenia clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 boli v prejednávanej veci plne respektované. Moznost daná clenským státom podla tohto clánku vyplýva z pretrvávania vnútrostátnych právnych noriem o prístupe k dokumentom, ktoré sa nesmú dat obíst prostredníctvom ustanovení nariadenia c. 1049/2001. Dalej Komisia uviedla, ze Súd prvého stupna nemá právomoc kontrolovat obsahové a formálne nálezitosti nesúhlasu státu so zverejnením dokumentov a podciarkla, ze Tribunale amministrativo regionale del Lazio (Krajský správny súd v Lazio) potvrdil uznesením z 25. júla 2001 zamietnutie talianskych orgánov týkajúce sa ziadosti nemenovaných podnikov z apríla 2001 o prístup k tým istým dokumentom, ku ktorým ziadala prístup zalobkyna. Posúdenie Súdom prvého stupna 34 Je potrebné predovsetkým pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 35 V tomto prípade je nepochybné, ze Komisia upresnila az vo svojej duplike, ze 30. apríla 2002 poziadala talianske orgány, aby vyjadrili svoje stanovisko ku ziadosti zalobkyne o prístup k dokumentom, s cielom zistit, ci so sprístupnením pozadovaných dokumentov zalobkyni súhlasia alebo nie, a ze listom zo 16. mája 2002 (príloha c. 2 dupliky) talianske orgány vyjadrili súhlas so zamietnutím ziadosti zalobkyne. 36 Je opodstatnené povazovat tieto skutkové okolnosti, ktoré vysli najavo v priebehu konania, a ktoré nemohli byt inak zalobkyni známe, za nové skutocnosti umoznujúce uvedenie nového zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001, pricom je vhodné poukázat na to, ze zalovaná nenamietla v priebehu pojednávania prípustnost tohto zalobného dôvodu. 37 Dalej je potrebné zdôraznit, ze v priebehu pojednávania Komisia sprístupnila zalobkyni listy týkajúce sa daného rezimu státnej pomoci, ktoré poslala talianskym orgánom, a trvala na odmietnutí sprístupnit jej dokumenty pochádzajúce od talianskych orgánov z dôvodu nesúhlasu týchto orgánov s akýmkolvek sprístupnením vyjadreného v ich listoch zo 16. mája 2002 a 17. februára 2003. 38 Je dôlezité podciarknut, ze právo na prístupu k dokumentom institúcií, upravené v clánku 2 nariadenia c. 1049/2001, sa vztahuje na vsetky dokumenty, ktoré niektorá z institúcií má, to znamená dokumenty, ktoré vypracovala alebo dostala a ktoré má v drzbe, tak ako je to uvedené v odseku 3 toho istého clánku. 39 Od institúcií teda mozno vyzadovat, aby sprístupnili dokumenty pochádzajúce od tretích osôb, ktoré zahrnajú aj dokumenty pochádzajúce od clenských státov, v súlade s vymedzením pojmu tretia osoba v clánku 3 písm. b) nariadenia c. 1049/2001. 40 Z clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 ale vyplýva, ze clenské státy majú medzi tretími osobami výnimocné postavenie. Toto ustanovenie totiz dáva clenskému státu moznost poziadat institúciu, aby nezverejnila dokumenty, ktoré od neho pochádzajú, bez jeho predchádzajúceho súhlasu. 41 V tomto stádiu treba podciarknut, ze formulácia clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 preberá vyhlásenie c. 35, ktoré tvorí prílohu Amsterdamského záverecného aktu a podla ktorého sa Konferencia dohodla, ze zásady a podmienky stanovené v clánku 255 ES umoznia clenskému státu pozadovat, aby Komisia alebo Rada neoznámila tretím stranám dokument pochádzajúci z tohto státu bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Tak ako to správne poznamenala Komisia v priebehu pojednávania, moznost daná clenským státom v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 vyplýva z toho, ze cielom ani úcelom tohto nariadenia nie je menit vnútrostátne právne predpisy týkajúce sa prístupu k dokumentom (odôvodnenie c. 15 nariadenia c. 1049/2001). 42 V tomto prípade je nepochybné, ze sa Komisia listom z 30. apríla 2002 obrátila na talianske orgány, aby vyjadrili svoj súhlas alebo nesúhlas s tým, ze zalobkyni, ktorej meno bolo výslovne uvedené v danom liste, bude sprístupnená korespondencia, ktorú si s institúciou vymenili. V tejto súvislosti treba podotknút, ze vyziadanie si stanoviska talianskych orgánov bolo nevyhnutné, pretoze ziadost zalobkyne o prístup k dokumentom sa týkala dokumentov zaslaných Komisii pred vstupom do platnosti nariadenia c. 1049/2001. 43 Listom zo 16. mája 2002, dorucenom Komisii zásielkou stálej misie Talianskej republiky pri Európskej únii zo dna 17. mája 2002 (príloha c. 2 dupliky), G. Visconti, generálny riaditel talianskeho ministerstva výrobných cinnosti, zobral na vedomie zamietnutie ziadosti zalobkyne Komisiou listom z 19. decembra 2001 a vyjadril s ním súhlas. 44 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa tým, ze pokladala list zo 16. mája 2002 za prejav nesúhlasu talianskeho státu podla clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 so zverejnením pozadovaných dokumentov, a tým, ze tento prejav povazovala za prekázku zverejnenia, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila vyssie uvedený clánok. 45 Vo svojom podaní z 21. marca 2003 zalobkyna po prvé vyjadrila svoje "pochybnosti" o právomoci autora listu zo 16. mája 2002, uplatnit moznost Talianskej republiky vyjadrenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. 46 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora, Komisia nie je oprávnená posudzovat rozdelenie právomocí na základe institucionálnych predpisov kazdého clenského státu (rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 1990, Nemecko/Komisia, C-8/88, Zb. s. I-2321, bod 13). 47 Treba tiez pripomenút, ze v súvislosti so zalobou podla clánku 230 ES, sudca Spolocenstva nie je oprávnený rozhodnút o zákonnosti aktu prijatého vnútrostátnym orgánom (rozsudok Súdneho dvora z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia, C-97/91, Zb. s. I-6313, bod 9 a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. decembra 1999, Kesko/Komisia, T-22/97, Zb. s.II-3775, bod 83). 48 Za týchto okolností, Komisia nebola oprávnená rozhodnút o právomoci autora listu zo 16. mája 2002 vyjadrit s ohladom na talianske právo a v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 nesúhlas k ziadosti zalobkyne o sprístupnenie pozadovaných dokumentov, ale bola povinná overit, ci uvedený list na prvý pohlad bol listom pochádzajúcim od clenského státu v zmysle vyssie uvedeného ustanovenia (rozsudok Kesko/Komisia, uz citovaný, bod 84). Tým, ze bol Komisii dorucený list od talianskeho ministerstva výrobných cinností so sprievodným listom stálej misie Talianskej republiky pri Európskej únii, ktorý sa výslovne odvolával na list Komisie z 30. apríla 2002, Komisia opodstatnene usúdila, ze na prvý pohlad dostala stanovisko Talianskej republiky vyjadrujúce nesúhlas so zverejnením dokumentov pozadovaných zalobkynou, a to v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. 49 V kazdom prípade, treba poznamenat, ze po tom ako zalobkyna vyslovila svoje výhrady v podaní z 21. marca 2003, v odpovedi na výslovnú otázku Súdu prvého stupna pocas pojednávania vyhlásila, ze nie je schopná uviest, ktorý orgán by podla nej bol oprávnený vykonat úkon stanovený v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001, z coho vyplýva, ze nebol predlozený dôkaz o nedostatku právomoci autora listu zo 16. mája 2002. 50 Zalobkyna po druhé uvádza, ze list zo 16. mája 2002 neobsahuje výslovné vyjadrenie nesúhlasu so sprístupnením pozadovaných dokumentov, ktoré si uplatnenie clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 nevyhnutne vyzaduje. 51 V tejto súvislosti, treba najprv poznamenat, ze z obsahu spomínaného listu je zjavné, ze je odpovedou na list Komisie z 30. apríla 2002, ktorý informuje o zalobe podanej zalobkynou po zamietnutí sprístupnenia nou pozadovaných dokumentov a ziada talianske orgány o stanovisko k ich moznému zverejneniu. 52 Dalej treba zdôraznit, ze formulácia tohto listu zo 16. mája 2002 jednoducho vyplýva z kontextu, v ktorom bol list napísaný a ktorý spocíva v tom, ze Komisia uz zamietla sprístupnenie dokumentov zalobkyni, a ze vzhladom na obsah listu nie je pochybnost o zamietavom postoji talianskych orgánov a teda o ich nesúhlase v súlade s clánkom 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001 s akýmkolvek sprístupnením dokumentov vypracovaných týmito orgánmi v rámci posudzovania daného rezimu státnej pomoci. Okrem výslovného schválenia zamietnutia ziadosti zalobkyne o prístup Komisiou, talianske orgány v tomto liste uviedli, ze uz zamietli dve ziadosti o prístup k tým istým dokumentom, ako pozadovala zalobkyna, podané v apríli a decembri 2001 nemenovanými talianskymi podnikmi a advokátom zalobkyne, ktorý konal vo svojom vlastnom mene. 53 Za týchto okolností, nie je potrebné vziat do úvahy list talianskych orgánov zo 17. februára 2003, v ktorom na podnet Komisie vyjadrili svoj nesúhlas so sprístupnením dokumentov istému talianskemu podniku, pricom islo o rovnaké dokumenty ako sú tie, o ktoré ziadala zalobkyna. 54 Vzhladom na vsetky predchádzajúce dôvody, je opodstatnené domnievat sa, ze Komisia sa v tomto prípade nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia a neporusila clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 1049/2001. 55 Nakoniec, je potrebné zdôraznit, ze moznost priznaná clenským státom poziadat o nezverejnenie ich dokumentov tretím osobám bez ich predchádzajúceho súhlasu, je súcastou výnimiek z práva na prístup k dokumentom institúcií upravených v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001. 56 Vzhladom na nesúhlas vyjadrený talianskymi orgánmi, tak ako to vyplýva z listu zo 16. mája 2002, so sprístupnením dokumentov, vypracovaných v rámci posudzovania daného rezimu státnej pomoci, zalobkyni, sa zamietnutie ziadosti o prístup k uvedeným dokumentom javí právne odôvodnené, s ohladom na to, ze zalobkyna v tomto prípade spochybnila iba skutocnost, ze talianske orgány nesúhlasili so sprístupnením uvedených dokumentov. 57 Za týchto okolností a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 2 ods. 1 a 3 v spojení s clánkom 4 ods. 2 nariadenia c. 1049/2001, sa zaloba musí zamietnut. O trovách 58 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku. 3 toho istého clánku vsak môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania alebo z výnimocných dôvodov. 59 V tomto prípade, ako uviedol Súd prvého stupna, zaloba musí byt zamietnutá v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje zrusenie rozhodnutia Komisie nepovolit prístup k dokumentom pochádzajúcim z Talianskej republiky. Okrem toho, treba pripomenút, ze zalobkyna vzala spät zalobné dôvody, ktoré smerovali k zruseniu zamietnutia prístupu k dokumentom vypracovaným Komisiou, ktoré jej boli zaslané 20. marca 2003. 60 Súd prvého stupna napriek tomu poznamenáva, ze Komisia sa na jednej strane neskoro obrátila na talianske orgány a na druhej strane poskytla zalobkyni dokumenty, ktoré vypracovala v rámci posudzovania daného rezimu státnej pomoci, az po podaní zaloby a viac ako 15 mesiacov po podaní prvej ziadosti o prístup. 61 Vzhladom na postup Komisie Súd prvého stupna povazuje za opodstatnené na základe clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku zaviazat zalovanú institúciu, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila polovicu trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov, SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna znása polovicu svojich trov konania. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit polovicu trov konania zalobkyne. Tiili Pirrung Mengozzi Meij Vilaras Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. septembra 2003. Tajomník Predseda komory H. Jung V. Tiili __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXsvY5fq/L99388-8086TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXsvY5fq/L99388-8086TMP.html#Footref*