Vec T-64/02 Dr. Hans Heubach GmbH & Co. KG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zaloba o neplatnost - Námietka nezákonnosti - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Závaznost porusenia - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Odôvodnenie" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 29. novembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Námietka nezákonnosti - Rozsah - Akty, ktorých protiprávnosti sa mozno dovolávat - Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze - Zahrnutie (Clánok 241 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Usmernenia prijaté Komisiou - Moznost zohladnit osobitnú situáciu malých a stredných podnikov (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusení - Rozlisovanie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Horizontálny kartel v oblasti cien, kvót a pridelovania zákazníkov - Velmi závazné porusenie - Okolnosti, ktoré túto kvalifikáciu nevylucujú (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Predmet - Urcenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Zohladnenie následkov porusenia ako celku - Posúdenie existencie pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností jednotlivo na úrovni kazdého úcastníka (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Zlý financný stav predmetného odvetvia - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Celkový obrat dotknutého podniku - Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia - Zodpovedajúce zohladnenie - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Povinnost zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku - Neexistencia - Reálna platobná schopnost podniku v specifickom sociálnom kontexte - Zohladnenie - Stanovenie pokuty vo výske, ktorá vedie ku konkurzu alebo likvidácii dotknutého podniku v dôsledku pokuty - Neexistencia zásadného zákazu [Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)] 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci úcinok vo vztahu tak k podniku, ktorý sa dopustil porusenia, ako aj k tretím osobám (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Ulozenie - Nevyhnutnost, aby podnik dosiahol zisk porusením - Neexistencia - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Nedosiahnutie zisku - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2 ods. 1) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat, ktorý sa má zohladnit - Celkový obrat - Nezohladnenie obratu dosiahnutého pri výrobku, ktorý bol predmetom obmedzujúceho postupu - Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení - Oblast pôsobnosti - Hospodárska sútaz - Správne konanie - Dosah zásady - Zvýsenie úrovne výsky pokút v individuálnych rozhodnutiach alebo v rozhodnutiach so vseobecným dosahom - Predvídatelnost pre dotknuté podniky - Prípustnost (Európsky dohovor o ludských právach, clánok 7; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2 a 4; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Povinnost odôvodnenia - Rozsah - Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia - Dostatocné uvedenie (Clánok 253 ES) 1. Aj ked Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO netvoria právny základ rozhodnutia o ulození pokuty hospodárskemu subjektu, kedze toto rozhodnutie je zalozené na nariadení c. 17, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorou je Komisia viazaná pri stanovovaní výsky pokút. Takisto vzhladom na právne úcinky, ktoré môzu mat pravidlá správania, akými sú usmernenia, ktoré obsahujú ustanovenia so vseobecnou pôsobnostou, pokial ich Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí, existuje priama súvislost medzi týmto rozhodnutím a usmerneniami, takze môzu byt predmetom námietky nezákonnosti. (pozri bod 35) 2. Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO umoznujú Komisii vziat do úvahy, pokial to vyzadujú okolnosti, osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú malé a stredné podniky. (pozri bod 39) 3. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 výslovne stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty treba zohladnit "jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Vo svetle tohto textu a dokonca aj za predpokladu, ze urcité porusenia sú zo svojej podstaty konstruované ako trvajúce, nemozno Komisii zakázat, aby ich skutocnú dlzku trvania brala v kazdom jednotlivom prípade do úvahy. Skodlivý úcinok kartelov, ktoré napriek skutocnosti, ze majú trvat dlhodobo, Komisia odhalila alebo úcastníci oznámili po krátkom case skutocného fungovania, je tak nevyhnutne nizsí ako za predpokladu, ze by skutocne dlhodobo fungovali. Preto je v kazdom prípade dôlezité rozlisovat medzi dlzkou trvania porusenia a jeho závaznostou, aká vyplýva z jeho samotnej povahy. (pozri bod 45) 4. V rámci urcenia výsky pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva sa posúdenie závaznosti porusenia musí uskutocnit najmä so zohladnením povahy obmedzení spôsobených hospodárskej sútazi. V tejto súvislosti môze byt horizontálny kartel o urcení cien a zavedení kvót na európskej úrovni, ktorý zahrna pridelenie prinajmensom jedného zákazníka, Komisiou oprávnene kvalifikovaný ako velmi závazný vzhladom na jeho povahu. Túto kvalifikáciu nevyvracia ani absencia formálnych opatrení na kontrolu uskutocnovania kartelu, ani skutocnost, ze urcenie kvót sa uskutocnuje na európskej úrovni, a teda nejde o delenie vnútrostátnych trhov, ani skutocnost, ze sú urcené iba orientacné ceny, ani napokon skutocnost, ze iba niektorí zákazníci sú predmetom pridelenia. (pozri body 66, 67, 70, 71, 77, 82, 90) 5. Povinnost uskutocnit vymedzenie trhu v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ES sa Komisii ukladá vtedy, pokial nie je bez takého vymedzenia mozné stanovit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikatelov alebo zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mat za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. (pozri bod 122) 6. Pokial sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustili viaceré podniky, na stanovenie vseobecnej úrovne pokút sa nezohladnujú následky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porusovania, na ktorom sa podielal. Naopak, je namieste preskúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich na porusení, aby sa zistilo, ci vo vztahu k nim existovali pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. (pozri body 127, 132) 7. Pri stanovení závaznosti porusenia v oblasti kartelov nie je Komisia povinná posúdit zlý financný stav predmetného odvetvia ako polahcujúcu okolnost. Kartely totiz spravidla vznikajú v momente, ked odvetvie zakúsa tazkosti. (pozri bod 139) 8. Pri urcení výsky pokuty ulozenej za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva netreba pripisovat neproporcionálny význam v pomere k iným prvkom posúdenia ani celkovému obratu podniku, ani casti tohto obratu, ktorá pochádza z tovarov tvoriacich predmet porusenia, aby stanovenie vhodnej pokuty nemohlo byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate, najmä pokial dotknuté tovary predstavujú iba malý podiel z tohto obratu. (pozri bod 154) 9. Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva povinná brat do úvahy stratovú financnú situáciu zainteresovaného podniku, kedze nastolenie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu. Tento záver nemozno spochybnit bodom 5 písm. b) Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba vo svojom "specifickom sociálnom kontexte", ktorý tvoria dôsledky, aké by zaplatenie pokuty malo najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie hospodárskych odvetví na vstupe a výstupe dotknutého podniku. Navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Spolocenstva zakázaná. Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze ohrozit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky zastúpené v podniku stratili tiez svoju hodnotu. (pozri body 161 - 163) 10. Odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania Zmluvou stanovených pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Z toho plynie, ze odstrasujúci charakter pokuty ulozenej z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemozno urcit iba v závislosti od osobitnej situácie potrestaného podniku. (pozri bod 181) 11. Hoci výska ulozenej pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty bez toho, aby pokute nehrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho plynie, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná brat do úvahy absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením. Aj ked v tejto súvislosti Komisia podla bodu 2 prvého odseku piatej zarázky svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsit sankciu, aby prekrocila sumu neoprávneného prospechu dosiahnutú vdaka poruseniu, neznamená to, ze jej je tým ulozená povinnost za kazdých okolností zistovat na úcely urcenia výsky pokuty financnú výhodu, ktorá je spojená so zisteným porusením. Inými slovami, absenciu takej výhody nemozno posudzovat ako polahcujúcu okolnost. (pozri body 184 - 186) 12. Pri stanovovaní výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva je úcelom maximálnej hranice 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, zavedenej clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vyhnút sa tomu, aby pokuty boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku. Kedze iba celkový obrat môze efektívne poskytnút priblizný údaj v tomto ohlade, je potrebné tento strop chápat tak, ze sa odvoláva na celkový obrat. Preto dotknutý podnik nemôze tvrdit, ze bol vystavený nerovnosti v zaobchádzaní vzhladom na pokuty ulozené dalsím podnikom, ktoré sa zúcastnili porusenia, tým, ze Komisia pri urcení stropu pokuty nezohladnila obrat, ktorý dosiahol pri predmetnom výrobku, v pomere k jeho celkovému obratu. (pozri body 196, 199) 13. Zásada zákazu retroaktivity trestných ustanovení je spolocnou zásadou pre vsetky právne poriadky clenských státov, takisto je jej venovaný clánok 7 Európskeho dohovoru o ludských právach a tvorí neoddelitelnú cast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Spolocenstva zabezpecuje. Aj ked v tejto súvislosti z clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 vyplýva, ze rozhodnutia Komisie o ulození pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávny charakter, skutocnostou zostáva, ze Komisia je povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva a najmä zásadu zákazu retroaktivity vo vsetkých správnych konaniach, ktoré môzu viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve. Podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k pokute, vsak musia brat do úvahy moznost, ze Komisia sa v ktoromkolvek momente rozhodne zvýsit úroven súm pokút v pomere k úrovni uplatnovanej v minulosti. To platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne súm pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale takisto vtedy, ak sa toto zvýsenie uskutocní uplatnením pravidiel správania so vseobecným dosahom, akými sú usmernenia. Z toho musí byt vyvodený záver, ze vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovovaní súm pokút s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, nie je nová metóda výpoctu pokút, ktorú usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO obsahujú, ani za predpokladu, ze by mala pritazujúci úcinok v porovnaní s predchádzajúcou praxou Komisie, v rozpore so zásadami stanovenými v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, kedze bola primerane predvídatelná pre dotknuté podniky v case, ked doslo k predmetnému poruseniu. (pozri body 205 - 210) 14. Pokial ide o rozhodnutie o ulození pokút viacerým podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, musí byt rozsah povinnosti odôvodnenia vymedzený najmä vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od velkého poctu faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Poziadavky na podstatné formálne nálezitosti, medzi ktoré patrí povinnost odôvodnenia, v tejto súvislosti Komisii neukladajú, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút, ale iba kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia. (pozri body 218, 222) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 29. novembra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zaloba o neplatnost - Námietka nezákonnosti - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Závaznost porusenia - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Odôvodnenie" Vo veci T-64/02, Dr. Hans Heubach GmbH & Co. KG, so sídlom v Langelsheime (Nemecko), v zastúpení: F. Montag a G. Bauer, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H.-J. Freund, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1) alebo subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Dr Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len "zalobca" alebo "Heubach") je nemecká spolocnost, ktorá vyrába a distribuuje specializované organické a minerálne pigmenty pouzívané predovsetkým pri výrobe atramentov, plastov a farbív. Heubach vyrába a predáva fosfát zinku vrátane modifikovaných druhov. Jeho celosvetový obrat roku 2000 bol 71,02 milióna eur. 2 Aj ked sa chemické vzorce môzu jemne odlisovat, ortofosfáty zinku predstavujú homogénny chemický výrobok oznacený druhovým názvom "fosfát zinku". Fosfát zinku získaný z oxidu zinocnatého a kyseliny fosforecnej sa bezne pouzíva ako minerálny antikorózny pigment vo farbiarskom priemysle. Na trh sa uvádza bud ako standardný fosfát zinku, alebo ako modifikovaný alebo "aktivovaný" fosfát zinku. 3 Roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: zalobca, James M. Brown Ltd (dalej len "James Brown"), Société nouvelle des couleurs zinciques SA (dalej len "SNCZ"), Trident Alloys Ltd (dalej len "Trident") (predtým Britannia Alloys and Chemicals Ltd, dalej len "Britannia") a Union Pigments AS (dalej len "Union Pigments") (predtým Waardals AS). V rokoch 1994 az 1998 predstavovala hodnota trhu so standardným fosfátom zinku priblizne 22 miliónov eur rocne na celosvetovej úrovni a priblizne 15 az 16 miliónov eur rocne na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Zalobca, SNCZ, Trident (predtým Britannia) a Union Pigments ovládali v EHP priblizne rovnaké podiely na trhu so standardným fosfátom zinku, a to na úrovni 20 %. James Brown ovládal zretelne mensí podiel na trhu. Kupujúcimi fosfátu zinku sú velkí výrobcovia farbív. Na trhu s farbivami dominuje niekolko multinárodných chemických skupín. 4 V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch zalobcu, SNCZ a Tridentu podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Od 13. do 15. mája 1998 uskutocnil Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) na ziadost Komisie podla clánku 8 ods. 3 protokolu 23 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch Union Pigments podla clánku 14 ods. 2 kapitoly II protokolu 4 Dohody medzi státmi EZVO týkajúcej sa vytvorenia Dozorného úradu a Súdneho dvora. 5 Spolocnosti Union Pigments a Trident informovali pocas správneho konania Komisiu o svojom zámere plne s nou spolupracovat v súlade s oznámením Komisie z 18. júla 1996 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") a kazdá urobila vyhlásenie ku kartelu (dalej len "vyhlásenie Union Pigments" a "vyhlásenie Tridentu"). 6 Dna 2. augusta 2000 Komisia vydala oznámenie o výhradách voci podnikom, adresátom rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby (pozri bod 7 nizsie), vrátane zalobcu. 7 Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala rozhodnutie 2003/437/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1). Rozhodnutím posudzovaným na úcely tohto rozsudku je rozhodnutie, ktoré bolo dotknutým podnikom oznámené a je prilozené k zalobe (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie sa v urcitých aspektoch odlisuje od rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. 8 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existoval medzi spolocnostami Britannia (od 15. marca 1997 Trident), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Po prvé, úcastníci kartelu sa dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé, na kazdom stretnutí urcovali cenové "stropy" alebo "odporúcané" ceny a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie, v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 9 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Britannia..., ... Heubach..., James... Brown..., [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: a) pokial ide o... Heubach..., James... Brown..., [SNCZ] a [Union Pigments]: od 24. marca 1994 do 13. mája 1998. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940 000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350 000 eur. ..." 10 Na výpocet pokút Komisia pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 11 Komisia teda na úvod stanovila "základnú ciastku", a to v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri odôvodnenia c. 261 az 313 napadnutého rozhodnutia). 12 Pokial ide o prvý faktor, usúdila, ze porusenie sa musí kvalifikovat ako "velmi závazné", a to vzhladom na povahu predmetného správania, na jeho skutocné následky na trh s fosfátom zinku a na skutocnost, ze pokrývalo celý spolocný trh a po jeho vytvorení celý EHP (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Nezávisle od velmi závaznej povahy porusenia Komisia vysvetlila, ze vzala do úvahy obmedzenú velkost relevantného trhu (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia). 13 Komisia uplatnila "diferencovaný prístup" k dotknutým podnikom, aby na jednej strane zohladnila ich efektívnu ekonomickú kapacitu spôsobit konkurencii významnú ujmu a na druhej strane stanovila pokutu na úrovni zabezpecujúcej dostatocne odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). S týmto cielom rozdelila dotknuté podniky do dvoch kategórií v závislosti od ich "relatívneho významu na relevantnom trhu". Oprela sa pritom o obrat z predaja dotknutého výrobku dosiahnutý kazdým z týchto podnikov v rámci EHP pocas posledného roku porusenia a zohladnila skutocnost, ze zalobca, Britannia (od 15. marca 1997 Trident), SNCZ a Union Pigments boli "hlavnými výrobcami fosfátu zinku v rámci EHP s priblizne rovnakými podielmi na trhu, vyssími alebo priblizujúcimi sa k 20 %" (odôvodnenia c. 307 a 308 napadnutého rozhodnutia). Zalobca, rovnako ako Britannia, SNCZ, Trident a Union Pigments, bol zaradený do prvej kategórie ("východisková suma" 3 milióny eur). James Brown, ktorého podiel na trhu bol "zretelne mensí", bol zaradený do druhej kategórie ("východisková suma" 750 000 eur) (odôvodnenia c. 308 a 309 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania, Komisia usúdila, ze porusenie, ktoré kladie za vinu zalobcovi, bolo "strednodobé", kedze trvalo od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Zvýsila preto východiskovú sumu zalobcu o 40 %, cím dospela k "základnej ciastke" 4,2 milióna eur (odôvodnenia c. 310 a 313 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia dalej usúdila, ze v prejednávanej veci netreba zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 314 az 336 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zamietla tvrdenia týkajúce sa "zlého hospodárskeho kontextu", v ktorom sa uskutocnil kartel, a osobitných vlastností dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 337 az 343 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto vo vztahu k zalobcovi stanovila výsku pokuty na 4,2 milióna eur "pred uplatnením oznámenia [o spolupráci]" (odôvodnenie c. 344 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia okrem toho pripomenula hranicu, ktorú pokuta ulozená kazdému z dotknutých podnikov nemôze v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 prekrocit. Výska pokuty zalobcu pred uplatnením oznámenia o spolupráci nebola týmto stropom dotknutá (odôvodnenie c. 345 napadnutého rozhodnutia). 17 Napokon Komisia priznala zalobcovi znízenie o 10 % na základe oznámenia o spolupráci vzhladom na skutocnost, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásil, ze v podstate nespochybnuje skutkový stav, ktorý bol v nom uvedený (odôvodnenia c. 360, 363 a 366 napadnutého rozhodnutia). Konecná výska pokuty ulozenej zalobcovi tak predstavuje 3,78 milióna eur (odôvodnenie c. 370 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 28. februára 2002 podal zalobca návrh na zacatie tohto konania. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (piata komora) o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty a odpovedali na niekolko písomných otázok. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 1. júla 2004. 21 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne, znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav A - O námietke nezákonnosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 23 Zalobca uvádza, ze clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia je neplatný, pretoze pokuta, ktorú ustanovuje, bola vypocítaná na základe usmernení, ktoré porusujú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 24 Tvrdí, ze táto námietka nezákonnosti je prípustná a tvrdenie Komisie, podla ktorého nezákonnost usmernení nemá za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze iba clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tvorí právny základ, musí byt odmietnuté. 25 K právnej podstate zalobca po prvé uvádza, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 treba povazovat za stanovenie vseobecnej povinnosti vypocítat pokuty proporcionálne k obratu dotknutých podnikov. To je totiz jediný spôsob, akým mozno zohladnit ekonomickú kapacitu predmetného podniku. Usmernenia pritom vychádzajú z univerzálnych kategórií pokút stanovených nezávisle od obratu, a teda od ekonomickej sily dotknutého podniku. Ustanovujú najmä pausálnu sumu najmenej 20 miliónov eur za porusenia kvalifikované ako "velmi závazné", bez ohladu na velkost dotknutého podniku. 26 Táto nezákonnost pretrváva napriek skutocnosti, ze usmernenia umoznujú rozlísenie podla urcitých okolností, ako sú povaha spáchaného porusenia, efektívna ekonomická kapacita vinníka spôsobit znacnú skodu iným sútazitelom alebo obmedzený význam relevantného trhu. Obdobné rozlísenie je totiz mozné iba v rámci kategórií ustanovených usmerneniami. 27 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého ekonomická kapacita podniku, prejavujúca sa najmä jeho celkovým obratom, je iba jedným z kritérií, ktoré musí brat do úvahy, zalobca odpovedá, ze nespochybnuje, ze treba zohladnit viaceré kritériá, ale vycíta Komisii, ze tak neurobila v jeho prospech. Z judikatúry vyplýva, ze usmernenia nebránia tomu, aby sa bud celkový obrat, alebo obrat na relevantnom trhu výrobkov dotknutých podnikov "zohladnil pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Spolocenstva, pokial to okolnosti vyzadujú" (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 283). 28 Zalobca po druhé uvádza, ze usmernenia výpoctom výsky pokút na základe nemenne stanovených ciastok zavádzajú metódu výpoctu, ktorá neprihliada na velkost malých a stredných podnikov (MSP), ako je zalobca. Poznamenáva, ze roku 2000 dosiahol celkový obrat 71 miliónov eur a v európskej casti trhu so standardným fosfátom zinku dosiahol roku 2000 obrat iba 3,48 milióna eur, teda okolo 4,9 % svojho celkového obratu. Dodáva, ze za obrat dosiahnutý na tomto trhu zodpovedala malá skupina nezahrnajúca viac ako sest spolupracovníkov, ktorým pomáhalo niekolko zamestnancov. S predmetným výrobkom nedosahuje prakticky ziaden zisk a v skutocnosti casto zaznamenáva stratu. 29 Pritom základné ciastky, vrátane sumy najmenej 20 miliónov eur za porusenia kvalifikované ako "velmi závazné", sa uplatnujú, aj ked dotknutými podnikmi sú MSP. Táto "pausálnost" má v prejednávanej veci za následok, ze pokuta ulozená zalobcovi je v pomere k celkovému obratu výrazne vyssia, ako pokuty ulozené v iných veciach porovnatelných z hladiska závaznosti porusenia. Na podporu tohto tvrdenia sa zalobca dovoláva viacerých rozhodnutí Komisie, v ktorých ulozila relatívne nizsie pokuty [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.733 - VW) (Ú. v. ES L 124, s. 60, dalej len "rozhodnutie Volkswagen"); rozhodnutie Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (vec IV/F-3/33.708 - British Sugar plc, vec IV/F-3/33.709 - Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33.710 - Napier Brown & Company Ltd, vec IV/F-3/33.711 - James Budgett Sugars Ltd) (Ú. v. ES L 76, 1999, s. 1, dalej len "rozhodnutie British Sugar"); rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - Tepelnoizolacné vedenia) (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1, dalej len "rozhodnutie Tepelnoizolacné vedenia")]. Pokuta ulozená zalobcovi je pritom v pomere k jeho obratu az 280-krát vyssia, ako pokuta stanovená v rozhodnutí British Sugar. Inými slovami, usmernenia sú nezákonné v tom, ze vo veciach porovnatelných z hladiska závaznosti vedú k pokutám, ktoré sú neproporcionálne v pomere k obratom. 30 Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého vzala do úvahy jeho velkost pri stanovení východiskovej sumy na 3 milióny eur (pozri bod 13 vyssie), a nie na 20 miliónov eur, zalobca uvádza, ze "pausálnost" má predsa len vplyv na ulozené pokuty a vedie k neproporcionálnym pokutám. 31 Zalobca po tretie tvrdí, ze zvýsenie základnej ciastky z dôvodu dlzky trvania porusenia, ustanovené usmerneniami, je rovnako nezákonné. Urcité porusenia, najmä kartelové dohody o kvótach, zo svojej podstaty trvajú niekolko rokov. Toto dlhé trvanie uz je sankcionované vtedy, ked sa porusenie kvalifikuje ako velmi závazné porusenie. Usmernenia teda tým, ze ustanovujú zvýsenia pokút za porusenia v závislosti od ich dlzky trvania, vedú k dvojitému sankcionovaniu dotknutého podniku. 32 Komisia na úvod vyjadruje pochybnosti, co sa týka prípustnosti námietky nezákonnosti, vzhladom na to, ze usmernenia netvoria právny základ napadnutého rozhodnutia. Aj ked na výpocet pokút v prejednávanej veci pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach, skutocnostou zostáva, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je ich jediným právnym základom. Aj keby teda usmernenia mali byt vyhlásené za nezákonné, nespôsobilo by to nezákonnost napadnutého rozhodnutia. 33 K právnej podstate Komisia poznamenáva, ze z rozsudkov Súdu prvého stupna z 20. marca 2002 týkajúcich sa kartelovej dohody o predizolovaných potrubiach vyplýva, ze usmernenia neporusujú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487; Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb. s. II-1613; Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, Zb. s. II-1633; KE KELIT/Komisia, T-17/99, Zb. s. II-1647; Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681; Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845; ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, a najmä LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 223 az 232 a 278 az 291). Preto musí byt táto námietka nezákonnosti zamietnutá ako nedôvodná. 34 Komisia najmä spochybnuje dôvodnost tvrdenia zalobcu, podla ktorého mala zohladnit nízku úroven jeho obratu a vzdialila sa od pomeru medzi celkovým obratom a pokutou stanovenou v iných rozhodnutiach. Pokial ide o porovnanie s rozhodnutím British Sugar, poznamenáva, ze sa zdá, akoby sa zalobca domnieval, ze Komisia mala bud stanovit východiskovú sumu v závislosti od závaznosti porusenia na 18 miliónov eur (východisková suma v British Sugar) vynásobených císlom 280, teda na 5,04 miliardy eur, alebo vydelit císlom 280 východiskovú sumu 3 milióny eur stanovenú v prípade zalobcu a dospiet k východiskovej sume 10 000 eur. Zalobca zabúda, ze v súlade s judikatúrou musí Komisia v kazdom prípade stanovit sumu, ktorá má dostatocne odstrasujúci úcinok. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 35 Na úvod treba uviest, ze aj ked usmernenia netvoria právny základ napadnutého rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie je zalozené na nariadení c. 17, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorou je Komisia viazaná pri stanovovaní výsky pokút (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 274). Vzhladom na právne úcinky, ktoré môzu mat pravidlá správania, akými sú usmernenia, a kedze obsahujú ustanovenia so vseobecnou pôsobnostou, pricom je nesporné, ze Komisia ich v napadnutom rozhodnutí uplatnila, treba konstatovat, ze existuje priama súvislost medzi týmto rozhodnutím a usmerneniami. Z toho plynie, ze námietka nezákonnosti je prípustná. 36 Zalobca zdôvodnuje nezákonnost usmernení tým, ze v rozpore so znením clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý podla zalobcu ustanovuje, ze pokuty sa musia vypocítavat proporcionálne k obratu dotknutých podnikov, majú ako východiskovú sumu pausálne kategórie pokút stanovených nezávisle od obratu. Neprihliadlo sa teda na skutocnost, ze zalobca je MSP. Dlzka trvania porusenia sa navyse v usmerneniach vzala do úvahy dvakrát. 37 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, usmernenia neprekracujú právny rámec sankcií, ako je vymedzený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Vseobecná metóda na výpocet výsky pokút formulovaná v usmerneniach totiz spocíva na dvoch kritériách, ktoré sú spomenuté v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to na závaznosti porusenia a na dlzke jeho trvania, a zachováva maximálnu hranicu v pomere k obratu kazdého podniku zavedenú tým istým ustanovením (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 231 a 232, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 189 a 190). 38 Usmernenia predstavujú Komisiou vypracovaný popis spôsobu, akým posudzuje faktory týkajúce sa závaznosti a dlzky porusenia, ako aj svojej metodológie pri hodnotení porusení v pomere k ich povahe a k okolnostiam prípadu. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje, aby výska pokuty bola proporcionálna k obratu dotknutého podniku. Vyplýva z neho iba to, ze ak je pokuta vyssia ako 1 milión eur, nemôze presiahnut strop 10 % obratu dotknutého podniku (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 278). 39 Usmernenia navyse Komisii umoznujú vziat do úvahy, pokial to vyzadujú okolnosti, osobitnú situáciu, v ktorej sa MSP nachádzajú v pomere k podnikom s vyssím obratom na relevantnom trhu alebo vo vseobecnosti. Súd prvého stupna uz v tomto ohlade rozhodol, ze pri uplatnení usmernení mozno obrat dotknutých podnikov vziat do úvahy pri zohladnení efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov spôsobit znacnú skodu iným sútazitelom a nevyhnutnosti zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty alebo pri zohladnení skutocnosti, ze velké podniky majú zväcsa postacujúcu základnu na získanie právnych a ekonomických znalostí, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Obrat dotknutých podnikov mozno rovnako vziat do úvahy pri stanovení pomernej váhy, a teda reálneho dosahu porusenia pravidiel kazdým podnikom na hospodársku sútaz, predovsetkým pokial existuje znacná nerovnost vo velkosti podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy. Obrat podnikov môze takisto predstavovat informáciu o prípadnej ekonomickej alebo financnej výhode nadobudnutej vinníkmi, alebo o ich iných osobitných vlastnostiach, ktoré treba podla okolností vziat do úvahy (rozsudky Lögstör Rör/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 295 a 296, a Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 203). 40 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého usmernenia porusujú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze ustanovujú pausálnu sumu najmenej 20 miliónov eur za velmi závazné porusenia, aj ked je dotknutý podnik MSP, je namieste konstatovat, ze základné ciastky ustanovené usmerneniami sú iba "pravdepodobné" (bod 1.A.). Komisia má teda úplnú volnost stanovit základnú ciastku nizsiu ako 20 miliónov eur. Hoci sa zalobca dopustil v prejednávanej veci velmi závazného porusenia, Komisia tak stanovila východiskovú sumu jeho pokuty na 3 milióny eur, co je suma zretelne nizsia ako 20 miliónov eur, ktoré usmernenia predpokladajú za velmi závazné porusenia (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). 41 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého usmernenia vedú k ukladaniu vyssích pokút v pomere k obratu, ako sú pokuty ulozené iným podnikom v skorsích porovnatelných veciach, treba zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 234). Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni ju totiz nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). 42 V rozsahu, v akom Komisia ukladá podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty zdôvodnené pre kazdý z nich v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, jej nemozno vycítat, ze pre niektoré z týchto podnikov je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pokuta iných podnikov v skorsích veciach (pozri analogicky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 278). 43 Je potrebné dodat, ze závaznost porusenia sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 236). Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v kazdej veci lísia. Z toho plynie, ze Komisia nemôze byt povinná ukladat pokuty predstavujúce rovnaký podiel obratov vo vsetkých veciach, ktoré sú porovnatelné z hladiska závaznosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 az 189). 44 V kazdom prípade treba pripomenút, ze "pausálne" sumy ustanovené usmerneniami sú iba orientacné, a preto samy osebe nemôzu predstavovat porusenie zásady proporcionality. 45 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého usmernenia vedú k dvojitému zohladneniu faktora týkajúceho sa dlzky trvania porusenia, je namieste uviest, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 výslovne stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty treba zohladnit "jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Vo svetle tohto textu a dokonca aj za predpokladu, ze urcité porusenia sú zo svojej podstaty konstruované ako trvajúce, nemozno Komisii zakázat, aby ich skutocnú dlzku trvania brala v kazdom jednotlivom prípade do úvahy. Skodlivý úcinok kartelov, ktoré napriek skutocnosti, ze majú trvat dlhodobo, Komisia odhalila alebo úcastníci oznámili po krátkom case skutocného fungovania, je tak nevyhnutne nizsí ako za predpokladu, ze by skutocne dlhodobo fungovali. Preto je v kazdom prípade dôlezité rozlisovat medzi dlzkou trvania porusenia a jeho závaznostou, aká vyplýva z jeho samotnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 259). 46 Z toho plynie, ze námietka nezákonnosti musí byt zamietnutá. B - O dôvodoch zaloby o neplatnost 47 Zalobca uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"). Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 253 ES. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení 48 Zalobca tvrdí, ze za predpokladu rozhodnutia o zákonnosti usmernení je namieste sa domnievat, ze Komisia ich nesprávne uplatnila. Clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia podla neho porusuje tak clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj usmernenia. Tento zalobný dôvod sa skladá z troch castí, v ktorých zalobca tvrdí, ze: - Komisia nesprávne posúdila závaznost porusenia, - nezohladnenie skutocnosti, ze bola dotknutá iba malá cast jeho obratu, zo strany Komisie predstavuje porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení, - Komisia nezohladnila jeho ekonomickú kapacitu. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia 49 Podla zalobcu je pre výpocet pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 urcujúca závaznost porusenia. V prejednávanej veci je kvalifikácia porusenia ako "velmi závazné" z dôvodu jeho povahy a úcinkov na trh, ktorú Komisia uskutocnila (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutie), chybná. Zalobca uvádza, ze Komisia na jednej strane nezobrala do úvahy vsetky relevantné skutocnosti, najmä mierny charakter porusenia, a na druhej strane nesprávne analyzovala cinitele, ktoré jej boli predlozené. Ak by porusenie správne zhodnotila, musela by ulozit nizsiu pokutu. 50 Táto prvá cast prvého zalobného dôvodu zahrna styri výhrady zalozené na tom, ze Komisia zle posúdila: - povahu porusenia, - úcinky porusenia na trh, - krízu v odvetví fosfátu zinku ako polahcujúcu okolnost, - skutocnost, ze porusenie sa odlisuje od iných kartelov kvalifikovaných ako velmi závazné. O povahe porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 51 Zalobca tvrdí, ze Komisia mala porusenie kvalifikovat ako mierne, a teda mu mala ulozit nizsiu pokutu. Pripústa, ze kartel bol váznym porusením práva hospodárskej sútaze, ale domnieva sa, ze riziko pre hospodársku sútaz bolo pomerne obmedzené so zretelom na mierniace aspekty kartelu. Uvádza, ze podla ustálenej judikatúry "pri stanovení výsky pokút treba vziat do úvahy vsetky faktory, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia" (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4949, a rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 120 a 129). V minulosti sa Komisia tejto judikatúry pridrzala. V prejednávanej veci naopak síce v oznámení o výhradách uznala existenciu skutocností preukazujúcich mierny charakter porusenia, ale po zjavnom obrate svojej politiky vo veciach pokút neskôr v napadnutom rozhodnutí tie isté skutocnosti obisla. Komisia navyse vo svojom vyjadrení odporcu zmenila stanovisko, pokial ide o dôlezitost mierniacich aspektov. Pripustila v nom totiz, ze tieto aspekty boli relevantné pri jej analýze závaznosti porusenia, ale nemenili nic na skutocnosti, ze porusenie bolo treba kvalifikovat ako "velmi závazné". 52 Zalobca dalej vysvetluje dôvody, pre ktoré sa podla neho porusenie nemalo kvalifikovat ako "velmi závazné". 53 Po prvé tvrdí, ze porusenie pozostávalo z neformálnej dohody, ktorú nesprevádzal ziaden osobitný mechanizmus uskutocnovania dotknutými podnikmi. Hoci Komisia túto skutocnost uznala v oznámení o výhradách, v napadnutom rozhodnutí pokutu neznízila. Vo svojom rozhodnutí Polypropylén Komisia naopak ulozila nízku pokutu so zretelom na skutocnost, ze dotknuté podniky nezaviedli mechanizmus uskutocnovania [rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.149 - Polypropylén) (Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie Polypropylén"), bod 108]. Porusenie má zo svojej podstaty menej nepriaznivé úcinky na trh, pokial mu chýba mechanizmus uskutocnovania. Zalobca odmieta dôvodnost tvrdenia Komisie, podla ktorého sa aktuálna vec odlisuje od veci, ktorá viedla k rozhodnutiu Polypropylén, v tom, ze úcastníci aktuálnych dohôd boli podrobení tlakom, ktoré mali rovnakú funkciu a rovnaké úcinky, ako formálny mechanizmus uskutocnovania. Usudzuje, ze skutocnost, ze ziadne donucovacie opatrenie, ktoré by bolo spôsobilé zabezpecit dodrziavanie kvót, sa nezaviedlo ani vo veci Polypropylén, ani v prejednávanej veci, je urcujúcim faktorom. 54 Ako odpoved na tvrdenie, podla ktorého Komisia nie je povinná brat do úvahy svoju skorsiu prax, zalobca uvádza, ze judikatúra Komisiu zaväzuje, aby zvázila vsetky faktory, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 4949). Komisia preto nemôze "svojvolne a bez presvedcivého zdôvodnenia" nebrat do úvahy kritériá, o ktorých v skorsích rozhodnutiach rozhodla, ze sú relevantné pre posúdenie závaznosti porusenia. Komisia okrem toho prekrútila rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia (T-347/94, Zb. s. II-1751). Zalobca uznáva, ze Súd prvého stupna v tomto rozsudku vyhlásil, ze "zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité faktory predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia výsky pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí" (bod 368). Usudzuje vsak, ze toto vyhlásenie neovplyvnuje povinnost Komisie brat do úvahy vsetky relevantné faktory. Zalobca uvádza, ze podstatnými faktormi pre správne posúdenie závaznosti porusenia sú absencia mechanizmu uskutocnovania, absencia prekázok hospodárskej sútaze medzi státmi (pozri bod 56 nizsie) a druhoradá rola cien (pozri bod 57 nizsie). Dodáva, ze Komisia neprihliadla na ziadny z faktorov priaznivých pre dotknuté podniky, hoci pre posúdenie závaznosti porusenia boli podstatné. Spresnuje, ze vo veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku Mayr-Melnhof/Komisia, sa ako polahcujúca okolnost alebo ako objektívny faktor v zmysle bodu 5 usmernení musela vziat do úvahy najmä existujúca kríza odvetvia, ktorá je menej dôlezitá pre posúdenie závaznosti porusenia ako faktory uvedené zalobcom v prejednávanej veci. Zalobca navyse popiera, ze rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, Komisii umoznuje neprihliadat na svoju skorsiu rozhodovaciu prax. Konstatovania uskutocnené Súdom prvého stupna v tomto rozsudku totiz predstavujú odpoved na tvrdenie LR AF, podla ktorého zmena skorsej úrovne pokút spôsobená usmerneniami predstavovala zmenu právneho rámca urcujúceho pokuty, ktoré mozno ukladat. Tento rozsudok Komisii neumoznuje neprihliadat na faktory relevantné pre posúdenie závaznosti porusenia. 55 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého Súd prvého stupna vo svojom rozsudku zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia (T-348/94, Zb. s. II-1875), konstatoval, ze absencia opatrení na kontrolu uskutocnovania nemôze sama osebe predstavovat polahcujúcu okolnost, zalobca poznamenáva, ze táto judikatúra nemá význam pre posúdenie závaznosti porusenia. Dodáva, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia (T-6/89, Zb. s. II-1623, body 269 az 271), rozhodol, ze absencia mechanizmu uskutocnovania predstavuje polahcujúcu okolnost. 56 Po druhé zalobca uvádza, ze kvóty urcené kartelom boli zavedené výlucne na európskej úrovni. Dotknuté podniky sa nepokúsali urcit kvóty na krajinu, a teda nedoslo k deleniu vnútrostátnych trhov. V dôsledku toho bolo riziko pre hospodársku sútaz od pociatku obmedzené. Zalobca tvrdí, ze Komisia v rozpore so svojím rozhodnutím 94/815/ES z 30. novembra 1994 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (vec IV/33.126 a 33.322 - Cement) (Ú. v. ES L 343, s. 1, dalej len "rozhodnutie Cement"), kde prikladala osobitnú dôlezitost skutocnosti, ze dotknuté podniky urcili kvóty na krajinu, a tak delili vnútrostátne trhy, nezobrala túto okolnost do úvahy pri stanovení výsky pokuty v prejednávanej veci. 57 Po tretie dohoda o cenách hrala na rozdiel od iných porusení kvalifikovaných ako "velmi závazné" druhoradú rolu. Zalobca pripústa, ze v priebehu pocetných rokovaní sa ceny spomínali, ale spresnuje, ze diskusia na túto tému sa obmedzovala - najmä na zaciatku porusovania - na staznosti týkajúce sa nízkej úrovne cien, ako aj cenových rozdielov medzi clenskými státmi. Rukopisné poznámky urobené pocas rokovaní v rokoch 1994 a 1995 neobsahujú ziadnu informáciu týkajúcu sa cien, pretoze na zaciatku kartelu sa ceny neurcovali. Uvádza, ze - ako to Komisia spomína v bode 99 oznámenia o výhradách - kartel bol zalozený na zásade "iba mnozstvá, nie ceny". Minimálne ceny sa vsak urcili. Zalobca dodáva, ze dotknuté podniky urcili výlucne referencné ceny a také ceny majú zo svojej podstaty - ako to Komisia uznáva - obmedzenejsie úcinky ako pevné ceny. Zalobca spresnuje, ze nespochybnuje zistený skutkový stav, ale jeho posúdenie. 58 Zalobca kritizuje konstatovanie Komisie, podla ktorého medzi predmetným kartelom a inými kartelmi, v ktorých sa pocítalo s presným urcením cien a kvót spolu s efektívnym uskutocnovaním, neexistuje opravdivý rádový rozdiel. Trvá na skutocnosti, ze riziká obmedzenia hospodárskej sútaze a prekázok integrácie sú v prejednávanej veci znacne nizsie. 59 Po stvrté zalobca tvrdí, ze s výnimkou jediného zákazníka, Tekno Winter, a jedinej situácie, ked James Brown zvazoval pridelenie niekolkých malých podnikov v Spojenom královstve, nedoslo k pridelovaniu zákazníkov. 60 Komisia zo svojej strany uvádza, ze zalobca netvrdí, ze prekrocila svoj rozsah volnej úvahy alebo sa dopustila iných chýb v posúdení. Uspokojuje sa s tvrdením vseobecného charakteru, ze Komisia sa "svojvolne a bez presvedcivého zdôvodnenia" odchýlila od svojej skorsej rozhodovacej praxe. 61 Komisia vysvetluje, ze v súlade so zásadami zavedenými judikatúrou zvázila vsetky faktory relevantné pre posúdenie povahy porusenia a dospela k záveru, ze porusenie musí byt zo samej svojej podstaty kvalifikované ako "velmi závazné". 62 Komisia sa domnieva, ze zalobca zle pochopil judikatúru vo veci. Pripústa, ze je povinná zvazovat vsetky relevantné faktory, ale tvrdí, ze judikatúra nevyzaduje, aby urcité skutkové okolnosti - najmä tie, ktorých sa zalobca dovoláva v prejednávanej veci - museli viest k znízeniu východiskovej sumy pokuty. Z judikatúry totiz vyplýva, ze záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy, neexistuje. Dôlezitost kazdého z kritérií pri analýze závaznosti porusenia navyse závisí od okolností prípadu. 63 Komisia dalej skúma otázku údajných mierniacich aspektov, ktorých sa zalobca dovoláva, a usudzuje, ze neznizujú závaznost porusenia. V tomto ohlade zdôraznuje, ze nie je nijako povinná pridrzat sa svojej skorsej rozhodovacej praxe. - Posúdenie Súdom prvého stupna 64 Na úvod treba uviest, ze zalobca chce dosiahnut iba zrusenie pokuty alebo znízenie jej sumy. Nespochybnuje clánok 1 napadnutého rozhodnutia, a teda uznáva dôvodnost záverov Komisie, pokial ide o jeho úcast na karteli a porusenie clánku 81 ES. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásil, ze v podstate nespochybnuje skutkový stav, ktorý bol v nom uvedený, a tak dosiahol znízenie sumy svojej pokuty o 10 % na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 360 a 363 napadnutého rozhodnutia). 65 Dalej je potrebné odmietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí obisla vsetky okolnosti, ktoré preukazovali mierny charakter porusenia a boli spomenuté v oznámení o výhradách. Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí zobrala do úvahy vsetky predmetné okolnosti. V rozpore s tým, co uvádza zalobca, je tvrdenie Komisie, podla ktorého "dohoda o predajoch a kvótach mala skôr podobu neformálnej dohody, pre ktorú úcastníci neuplatnili ziaden osobitný mechanizmus uskutocnovania" (bod 67 oznámenia o výhradách), v skutocnosti v podstate zopakované v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie, ktoré zalobca pripisuje Komisii, zatial co v skutocnosti pochádza od Union Pigments, podla ktorého sa kartel zakladal na zásade "iba mnozstvá, nie ceny" (bod 99 oznámenia o výhradách), je zopakované v odôvodnení c. 104 napadnutého rozhodnutia. Komisia popritom zvázila skutocnost, ze kvóty sa uplatnovali výlucne na európskej úrovni a dotknuté podniky nedelili svoje príslusné vnútrostátne trhy (odôvodnenia c. 267 a 273 napadnutého rozhodnutia). Rovnako vzala do úvahy tvrdenie, podla ktorého doslo medzi úcastníkmi kartelu k prideleniu jediného zákazníka (odôvodnenia c. 270 a 277). Komisia sa navyse - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - k týmto tvrdeniam vyslovila v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 104, 274, a 290 az 298). 66 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa posúdenie závaznosti porusenia musí uskutocnit najmä so zohladnením povahy obmedzení spôsobených hospodárskej sútazi (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 117 a tam citovanú judikatúru). 67 Zalobca pritom nespochybnuje, ze kartel urcil ceny a zaviedol kvóty na európskej úrovni, a ze doslo k prideleniu najmenej jedného zákazníka. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze príklady kartelov spomínané v clánku 81 ods. 1 písm. a), b) a c) ES ako prvé, výslovne vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom, sú práve tie, ktoré: "a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky, b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície, c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania, ..." 68 Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, preto judikatúra kvalifikuje ako "osobitne závazné" (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 675) alebo ako "zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva" (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, body 303 a 338). 69 Rovnako je potrebné pripomenút, ze "velmi závaznými" poruseniami v zmysle usmernení sú "vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol" (bod 1.A., druhý odsek, tretia zarázka). 70 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia oprávnene kvalifikovala predmetné porusenie s ohladom na jeho povahu ako velmi závazné. Treba vsak preskúmat údajné mierniace aspekty, ktorých sa zalobca dovoláva. 71 Po prvé, co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého porusenie pozostávalo z neformálnej dohody, pre ktorú dotknuté podniky neuplatnili ziaden osobitný mechanizmus uskutocnovania, je namieste poznamenat, ze na to, aby kartelová dohoda medzi podnikmi zodpovedala zakázanej dohode, nie je nevyhnutná existencia zmluvy záväznej povahy. Postacuje, aby dotknuté podniky prejavili svoju vôlu správat sa urcitým spôsobom na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Ventouris/Komisia, T-59/99, Zb. s. II-5257, bod 52). Absencia formálnych opatrení na kontrolu uskutocnovania nemusí nevyhnutne ovplyvnit závaznost porusenia. Skutocnost, ze nedovolený kartel sa uskutocnuje neformálnym spôsobom, nevylucuje jeho efektívnost. 72 Hoci Komisia zmiernila pokutu v rozhodnutí Polypropylén, jej skorsia rozhodovacia prax neslúzi sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze, ako je uvedené v bode 41 vyssie. 73 V prejednávanej veci je vo vztahu k dohode o predajoch a kvótach namieste uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze táto dohoda mala "skôr povahu 'gentlemen's agreement` v tom, ze úcastníci kartelu nezaviedli ziaden osobitný mechanizmus výkonu rozhodnutí" (odôvodnenie c. 72). Komisia vsak konstatovala, ze "dodrziavanie predajných kvót sa dosahovalo tlakom vykonávaným na úcastníkov pocas rokovaní kartelu" (odôvodnenia c. 72 a 276 napadnutého rozhodnutia). Zalobca nepopiera, ze v období od marca 1994 do mája 1998 sa medzi úcastníkmi kartelu uskutocnilo sestnást rokovaní (odôvodnenie c. 70 napadnutého rozhodnutia) a dotknuté podniky si pocas týchto rokovaní vymienali informácie týkajúce sa predajov a rozoberali svoje príslusné podiely na trhu. Tieto podniky si totiz vymienali svoje údaje týkajúce sa predajov fosfátu zinku za pouzitia zdruzení výrobcov zinku ako sprostredkovatelov, pricom týmto spôsobom mohli overovat, ci kazdý dodrziava svoj podiel na trhu (odôvodnenia c. 69 a 284). Union Pigments okrem toho uviedol, ze úcastníci kartelu sa pocas rokovaní casto hádali a obvinovali sa z prekracovania dohovorených kvót, a preto sa dodrziavanie týchto kvót zabezpecovalo tlakom vykonávaným pocas týchto rokovaní (bod 67 vyhlásenia Union Pigments). Aj ked Trident zdôraznuje, ze ziaden systém kompenzácií neexistoval, potvrdzuje, ze úcastníci sa pocas rokovaní kartelu obvinovali a stazovali sa, ak ich podiely na trhu klesli (bod 2.4.19 vyhlásenia Tridentu). 74 Z napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze "rozdelenie zákazníkov sa pouzívalo ako forma kompenzácie, pokial podnik nevycerpal svoju kvótu" (odôvodnenie c. 72). Toto tvrdenie dosvedcuje vyhlásenie Union Pigments, podla ktorého bol roku 1995 SNCZ pridelený zákazník Tekno Winter (dalej len "Teknos") na zabezpecenie toho, aby SNCZ malo svoju kvótu 24 % (bod 67). Union Pigments takisto konstatuje, ze sa v urcitom momente nepokúsal získat nových zákazníkov, pretoze by to zo sebou prinieslo odvetné opatrenia zo strany dalsích dotknutých podnikov (bod 77 vyhlásenia Union Pigments). 75 Zalobca navyse nespochybnuje, ze skutocné podiely dotknutých podnikov na trhu boli na rocnej báze velmi blízke podielom na trhu, ktoré sa im pridelili (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). Táto skutocnost preukazuje, ze systém uskutocnovania dohody o predajoch bol efektívny, aj ked ho nesprevádzal systém formálnych sankcií. 76 Co sa týka dohôd o cenách a pridelovania zákazníkov, Komisia vskutku ani v napadnutom rozhodnutí (pozri napríklad odôvodnenia c. 285 a 286), ani vo svojich písomných podaniach neidentifikovala osobitný mechanizmus uskutocnovania. Treba vsak uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze pri stanovovaní súm pokút má Komisia právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a Archer Daniels Midland a Archer Daniel Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 56). Vzhladom na povahu dotknutého porusenia a judikatúru citovanú v bodoch 68 a 71 vyssie, ako aj jeho dôsledky a úcinky (pozri body 111 az 118 a 129 nizsie) Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia neprekrocila v prejednávanej veci rozsah volnej úvahy. 77 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bolo riziko pre hospodársku sútaz obmedzené v tom, ze kvóty urcené kartelom sa zaviedli výlucne na európskej úrovni, je potrebné pripomenút, ze usmernenia uvádzajú porusenia, ktorých cielom je delenie vnútrostátnych trhov, iba orientacne, ako príklady porusení, ktoré mozno kvalifikovat ako velmi závazné (bod 1.A., druhý odsek, tretia zarázka). Súd prvého stupna okrem toho uz v rozsudku Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovanom v bode 66 vyssie, rozhodol, ze kartel, ktorý zahrna najmä stanovenie cenových cielov, sa nemôze vyhnút kvalifikácii ako velmi závazné porusenie iba z dôvodu, ze ide o celosvetový kartel, ktorý nepristúpil k deleniu vnútrostátnych trhov v rámci spolocného trhu (body 123 az 125). Rovnaká úvaha sa uplatní v prejednávanej veci. 78 Co sa týka rozhodnutia Cement, ktorého sa dovoláva zalobca, skutocnost, ze Komisia v tomto rozhodnutí kvalifikovala delenie vnútrostátnych trhov ako velmi závazné, nie je v prejednávanej veci relevantná. Ak by kartel predmetný v aktuálnej veci mal za následok delenie vnútrostátnych trhov, Komisia by mohla ulozit este vyssiu pokutu. V tomto ohlade treba uviest, ze usmernenia okrem iného ustanovujú, ze "[v] rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku" (bod 1.A., tretí odsek). 79 Popritom stojí za poznamenanie, ze podla Union Pigments sa pocas prvého rokovania kartelu 24. marca 1994 rozhodlo, ze "ceny sa nemajú od krajiny ku krajine prílis lísit, aby výrobky neprekracovali hranice" (body 51 a 74 vyhlásenia Union Pigments). Preto sa zdá, ze v prejednávanej veci dotknuté podniky zamýslali delenie vnútrostátnych trhov v urcitom rozsahu. 80 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa porusenie nemalo kvalifikovat ako velmi závazné, pretoze dohoda o cenách hrala iba druhoradú rolu a týkala sa výlucne referencných cien, ktoré majú zo svojej podstaty obmedzenejsie úcinky ako pevné ceny, je namieste pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze úcastníci kartelu sa dohovorili na cenových "stropoch" a/alebo "odporúcaných" cenách pre fosfát zinku (odôvodnenie c. 65). 81 Urcenie ceny, aj ked len orientacné, ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti (rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 21). Vseobecnejsie, také kartely so sebou prinásajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej sútaze na predmetnom trhu (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 675). Dotknutí výrobcovia totiz tým, ze vyjadrili spolocnú vôlu uplatnovat urcitú cenovú hladinu na svoje výrobky, uz neurcujú autonómnym spôsobom svoju politiku na trhu, cím ohrozujú vnútornú koncepciu ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú hospodárskej sútaze (rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 192). 82 Vzhladom na tieto úvahy sa predmetný kartel nemôze vyhnút kvalifikácii ako velmi závazné porusenie iba z dôvodu, ze urcil referencné ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 118 az 120). 83 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého dohoda o cenách mala iba "druhoradú" rolu, Súd prvého stupna usudzuje, ze vyhlásenie Komisie, ze urcenie predajných kvót bolo "základným kamenom" dohody (odôvodnenie c. 66 napadnutého rozhodnutia), nemá za následok, ze dohodu o cenách treba povazovat za druhoradú. Dohoda o kvótach, dohoda o zákazníkoch a dohoda o urcení cien totiz tvoria tri aspekty jediného kartelu. Závaznost kartelu sa pritom musí posudzovat v celkovej perspektíve. S ohladom na povahu porusenia v prejednávanej veci ho Komisia oprávnene kvalifikovala ako velmi závazné. 84 Súd prvého stupna v kazdom prípade usudzuje, ze dohoda o cenách bola dôlezitým aspektom kartelu. Komisia koniec koncov zhromazdila písomné dôkazy, ktoré preukazujú, ze odporúcané ceny sa rozoberali v priebehu viacerých rokovaní kartelu (odôvodnenia c. 134, 139, 140, 162, 178 a 186 napadnutého rozhodnutia). Dohoda o cenách navyse - v rozpore s tým, co uvádza zalobca - tvorila jeden z prvkov kartelu od roku 1994. V priebehu správneho konania totiz medzi dotknutými podnikmi iba zalobca tvrdil, ze k tejto dohode doslo az od roku 1996 (odôvodnenie c. 268 napadnutého rozhodnutia). Ako je pritom uvedené vyssie, podla Union Pigments sa dotknuté podniky pocas prvého rokovania 24. marca 1994 rozhodli, ze ceny sa nemajú od krajiny ku krajine prílis lísit (bod 51 vyhlásenia Union Pigments). Z vyhlásenia Tridentu (bod 2.4.24) takisto vyplýva, ze kartel urcoval ceny na kazdom rokovaní. O prvých rokovaniach nie sú tak rozsiahle listinné dôkazy ako o neskorsích rokovaniach. Program rokovania z 27. marca 1995 vsak preukazuje zámer rozoberat vývoj cien v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe, Spojenom královstve, severských krajinách, Spojených státoch a vo zvysku sveta (odôvodnenie c. 121 napadnutého rozhodnutia). 85 Po stvrté z okolnosti, ze s výnimkou jediného zákazníka, Teknos, a jedinej situácie, ked James Brown zvazoval pridelenie niekolkých malých podnikov v Spojenom královstve, nedoslo k pridelovaniu zákazníkov, nemozno vyvodit, ze Komisia toto porusenie kvalifikovala ako velmi závazné neoprávnene. 86 Zalobca nespochybnuje, ze doslo k prideleniu Teknosu, ktorý sa radí medzi osem hlavných výrobcov farbív v západnej Európe (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). 87 Dotknuté podniky mali pravidelné rozhovory týkajúce sa pridelenia tohto zákazníka a zaradom zabezpecovali pre neho urcené dodávky (odôvodnenia c. 68, 96 az 97 napadnutého rozhodnutia; body 63 a 67 vyhlásenia Union Pigments). Mali pruzný systém pridelovania, aby zarucili, ze Teknos "nemá nijaké podozrenie o predmete dohody" (odôvodnenia c. 99 a 100 napadnutého rozhodnutia). Súd prvého stupna konstatuje, ze cena úctovaná Teknosu tvorila objekt tejto dohody a bolo dohovorené, ze ziadny iný výrobca ako ten, ktorý je "na rade", nemôze úctovat cenu nizsiu ako dohovorenú (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia a bod 2.4.22 vyhlásenia Tridentu). 88 Zalobca okrem toho ani nespochybnuje, ze James Brown zvazoval pridelenie niekolkých malých podnikov (odôvodnenia c. 180 a 277 napadnutého rozhodnutia). Samotný James Brown tieto pridelenia nepopiera. 89 Navyse je potrebné uviest, ze Komisia na základe oznámenia Union Pigments z 30. marca 1995 tvrdí, ze sa rozoberalo pridelenie Jotunu (odôvodnenie c. 277 napadnutého rozhodnutia). Aj ked toto oznámenie priamo nepodáva správu o pridelení Jotunu, zalobca toto tvrdenie priamo nespochybnuje. Jotun sa rovnako nachádza medzi ôsmimi hlavnými výrobcami farbív v západnej Európe (odôvodnenie c. 52 napadnutého rozhodnutia). 90 Z toho plynie, ze Komisia správne konstatovala, ze doslo k prideleniu urcitých zákazníkov. Skutocnost, ze toto pridelenie sa týkalo iba urcitých zákazníkov, a nie vsetkých zákazníkov prítomných na trhu, nemôze spochybnit záver, podla ktorého sporný kartel mal velmi závaznú povahu. 91 Vzhladom na tieto úvahy je namieste zamietnut výhradu zalobcu, podla ktorej predmetné porusenie nie je zo svojej podstaty velmi závazným porusením. O úcinkoch porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobca na úvod poznamenáva, ze Komisia zalozila svoj záver týkajúci sa velmi závazného charakteru porusenia predovsetkým na jeho úcinkoch na trh. Tvrdí, ze Komisia sa v tomto ohlade dopustila chýb v posúdení. Podla judikatúry mala Komisia pri posúdení závaznosti porusenia vziat do úvahy vsetky okolnosti, ktoré sú spôsobilé byt relevantné pre úcinky na trh (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 4949). Komisia v súlade s touto judikatúrou vo svojej skorsej rozhodovacej praxi potvrdila, ze obmedzené úcinky na trh, ako aj absencia úplného uplatnenia dohôd sú faktory, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia [rozhodnutie Polypropylén, bod 108, a rozhodnutie Komisie 1999/271/ES z 9. decembra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.466 - Grécke trajekty) (Ú. v. ES L 109, s. 24, dalej len "rozhodnutie Grécke trajekty"), bod 162]. V rozhodnutí Grécke trajekty Komisia usúdila, ze skutocnost, ze úcastníci úplne neuplatnovali osobitné dohody o cenách a konkurovali si cenami tým, ze praktizovali odstupnované zlavy, bola dôvodom, aby porusenie kvalifikovala ako závazné, a nie ako velmi závazné. V prejednávanej veci Komisia naopak nevzala do úvahy ani skutocnost, ze príslusné dohody neboli úzkostlivo uskutocnované, ani skutocnost, ze mali iba obmedzené úcinky na trh. 93 Po prvé, pokial ide o uskutocnovanie porusenia, zalobca tvrdí, ze Komisia chybne konstatovala, ze dotknuté podniky starostlivo uskutocnovali dohodu týkajúcu sa cien. V prvom rade, Komisia zalozila svoj záver týkajúci sa uskutocnovania dohôd o cenách na vyhlásení Tridentu, podla ktorého jeho vnútorný cenník odrázal dohovorené ceny (odôvodnenie c. 285 napadnutého rozhodnutia). Pritom skreslila toto vyhlásenie. Trident v skutocnosti takisto konstatoval, ze podla jeho skúsenosti "ceny, ktoré sa rozoberali na rokovaniach, sa nedodrziavali a vo vseobecnosti sa pripústalo, ze predaje sa uskutocnovali pod referencné ceny, ktoré boli dohovorené" (bod 2.4.25 vyhlásenia Tridentu). Tento výrok bol potvrdený vyhlásením Union Pigments, podla ktorého jednak bolo prakticky nemozné urcit ceny a jednak sa referencné ceny nedodrziavali v skandinávskych krajinách (bod 60). Samotná skutocnost, ze Trident zopakoval orientacné ceny vo svojom cenovom katalógu neumoznuje - s prihliadnutím na okolnosti - záver, ze relevantné dohody sa starostlivo uplatnovali. 94 V druhom rade, dotknuté podniky predávali standardný fosfát zinku pod dohovorené ceny a pravidelne sa poskytovali cenové zlavy. Osobitne ceny stanovené zalobcom boli zretelne nizsie ako referencné ceny urcené kartelom. Ceny oxidu zinocnatého, teda zinku, vymedzujú rozhodujúcim spôsobom cenu fosfátu zinku, kedze predstavujú podstatnú zlozku výrobných nákladov. Cena zinku podliehala v priebehu obdobia rokov 1990 az 2000 prudkým výkyvom. Zalobca tvrdí, ze zvýsenie jeho cien roku 1997 je spojené s prudkým zvýsením ceny zinku, a nie s dodrziavaním referencných cien. Trident okrem toho predlozil Komisii dokumenty, ktoré dokazujú, ze dotknuté podniky pravidelne predávali pod dohovorené ceny. V tretom rade, dotknuté podniky museli udrziavat ceny na nízkej úrovni najmä vzhladom na riziko dovozov z tretích krajín. Strucne povedané, dotknuté podniky nedodrziavali - v rozpore so závermi Komisie - dohody o cenách. Zalobca poznamenáva, ze Komisia sa k vyssie uvedeným tvrdeniam nevyslovila vo svojom vyjadrení odporcu. 95 V rozhodnutí Grécke trajekty sa Komisia rozhodla znízit pokutu a kvalifikovat porusenie ako závazné, a nie ako velmi závazné z dôvodu, ze dohody neboli úplne uskutocnené. V prejednávanej veci sa Komisia mala tejto praxe pridrzat. Ako odpoved na tvrdenie, podla ktorého Komisia nie je svojou skorsou rozhodovacou praxou viazaná, zalobca opätovne uvádza, ze musí brat do úvahy vsetky faktory, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, vrátane faktorov, o ktorých vo svojich skorsích rozhodnutiach rozhodla, ze sú relevantné. Judikatúra Súdu prvého stupna potvrdzuje, ze pri výpocte pokuty sa musí zohladnit konkrétny dosah následkov porusenia na trh (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, body 172 a nasledujúce). Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého pokutu mozno znízit, iba ak sa neuplatnila nijaká cast dohody, zalobca uvádza, ze aj keby sa neuskutocnila iba cast dohody, musí sa táto skutocnost brat do úvahy. V prejednávanej veci mala byt skutocnost, ze dohoda o cenách sa neuplatnovala, zohladnená pri znízení sumy pokuty. 96 Po druhé, pokial ide o úcinky kartelu na trh, Komisia sa takisto dopustila chýb v posúdení. V prvom rade, zalobca spochybnuje konstatovanie Komisie, podla ktorého porusenie malo efektívne úcinky, kedze dotknuté podniky podnikali na 90 % trhu EHP. Aj ked uvedené podniky pokrývajú významnú cast trhu, porusenie sa nikdy netýkalo modifikovaného fosfátu zinku, ale výlucne standardného fosfátu zinku, ktorý predstavuje iba 55 % európskeho trhu s fosfátom zinku. Porusenie teda malo úcinky iba na cast európskeho trhu s fosfátom zinku. Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého sa príklon kupujúcich k modifikovanému fosfátu zinku musí posudzovat ako efektívny úcinok na trh, zalobca odpovedá, ze jednak toto tvrdenie nebolo uvedené v napadnutom rozhodnutí a jednak toto konstatovanie nemení nic na skutocnosti, ze porusenie sa týkalo iba casti trhu, a teda úcinky boli tým skôr obmedzené. V druhom rade, dotknuté podniky nedosiahli svoje podstatné ciele. Zalobca v tomto ohlade uvádza, ze jednak vzhladom na to, ze trh nebol nikdy predmetom rozdelenia po krajinách, v jednotlivých clenských státoch vládla "silná konkurencia týkajúca sa zákazníkov, a teda podielov na trhu". Predkladá grafy na preukázanie existencie významných odchýlok vo svojich predajoch v jednotlivých clenských státoch, a teda silnej konkurencie, ktorá existovala na relevantnom trhu. Jednak rozdelenie zákazníkov v rámci kartelu bolo výnimocné. Referencné ceny sa napokon nikdy nedosiahli, co dokazuje existenciu silnej konkurencie. 97 Zalobca tvrdí, ze úcinky kartelu boli obmedzené z viacerých dôvodov. V prvom rade, kupujúcimi fosfátu zinku sú velké podniky, ktoré majú velkú silu pri rokovaniach o cenách a systematicky vyhladávajú najlepsie ponuky. Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého táto kúpna sila nerelativizuje úcinky kartelu, zalobca uvádza, ze porusovanie má citelne obmedzenejsie úcinky, pokial je protivník na trhu silný, ako vtedy, pokial sú kupujúci slabsí. V druhom rade, prítomnost iných konkurentov na trhu a existencia substitucných výrobkov vrátane fosfátu vápnika dovázaného z tretích krajín vyvolávala na cenu standardného fosfátu zinku znacný tlak. V tretom rade, zalobca opakuje, ze cena fosfátu zinku pocas trvania porusenia znacne závisela od ceny zinku a významné výkyvy ceny zinku ovplyvnovali cenu fosfátu zinku. Dohoda o cene fosfátu zinku by teda naozaj nemohla mat následky. Vo stvrtom rade, fosfát zinku predstavuje iba malú cast nákladov na konecný výrobok, a to 0,08 %. Drobné zmeny, ktoré dohody priniesli, teda prakticky nemajú negatívne úcinky na cenu farbív, ani na spotrebitelov. V tomto ohlade zalobca poznamenáva, ze Komisia v rozpore so svojou skorsou praxou v prejednávanej veci nepreskúmala, ci spotrebitelia utrpeli ujmu. 98 Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého obmedzené úcinky predstavujú dôlezitý prvok v analýze závaznosti porusenia, zalobca uvádza, ze to nemení nic na skutocnosti, ze Komisia musí pri urcovaní závaznosti porusenia zohladnit jeho konkrétny dosah na trh. Cím je dosah na trh obmedzenejsí, tým menej mozno porusenie kvalifikovat ako závazné (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, body 172 a nasledujúce). 99 Zalobca napokon uvádza, ze faktické neuplatnenie dohôd treba "najmä" povazovat za polahcujúcu okolnost zdôvodnujúcu znízenie pokuty v súlade s bodom 3 usmernení. Vo svojej replike naopak tvrdí, ze tvrdenia, ktoré uvádza na podporu tejto casti prvého zalobného dôvodu, sa týkajú "otázky, ci sa absencia úplného uplatnenia dohôd a obmedzený charakter úcinkov porusenia musia zohladnit pri posúdení závaznosti porusenia", a nie otázky faktického neuplatnenia dohôd ako polahcujúcej okolnosti. 100 Komisia tvrdí, ze nie je povinná znízit základnú ciastku pokuty, pokial sa vsetky casti dohody neuskutocnili a zamýslané výsledky na trhu úplne nedosiahli. Dodáva, ze vycerpávajúci zoznam kritérií posúdenia závaznosti porusenia neexistuje. 101 Komisia dalej popiera, ze jej závery sú chybné. Po prvé, pripomína, ze jej záver týkajúci sa porusovania sa neobmedzoval na urcenie cien, ale zahrnal takisto rozdelenie castí trhu a pridelenie najmenej jedného zákazníka (odôvodnenia c. 72, 284, 286 a 287 napadnutého rozhodnutia), co sú faktory, ktoré zalobca nespochybnil. Faktické zavedenie orientacných cien je preukázané nielen vyhlásením Tridentu, podla ktorého jeho vnútorný cenník odrázal dohovorené ceny (odôvodnenie c. 285 napadnutého rozhodnutia), ale aj skutocnostou, ze priemerné ceny zalobcu sa s urcitým casovým odstupom pridrzali cien odporúcaných pre Nemecko. V kazdom prípade, aj keby sa orientacné ceny celkom presne nedosiahli, tak to neznamená, ze zalobca neprispel k uskutocnovaniu dohôd. Dotknuté podniky tým, ze dohodli trhové kvóty a cielové ceny, majú manévrovací priestor na vykoristovanie svojich zákazníkov. Z judikatúry vyplýva, ze podnik, ktorý sa nespráva v súlade s kartelom, môze jednoducho skúsat jeho vyuzitie na vlastný prospech (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 230). V prejednávanej veci teda nemôze íst o "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov" v zmysle usmernení. 102 Po druhé, Komisia popiera, ze sa dopustila chýb v posúdení, co sa týka úcinkov kartelu na trh. V prvom rade, hoci sa porusenie týkalo výlucne standardného fosfátu zinku, a nie jeho modifikovanej obmeny, skutocnostou zostáva, ze kartel v praxi kontroloval celosvetovú výrobu fosfátu zinku. Aj keby malo porusenie podnietit zákazníkov k tomu, aby sa uspokojili s modifikovaným fosfátom zinku, treba túto reakciu takisto povazovat za reálny následok porusenia. V druhom rade Komisia pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze výsledky zamýslané dotknutými podnikmi sa nedosiahli úplne (odôvodnenie c. 297). Úcinky porusenia na trh vsak boli významné. Tieto úcinky dokazovala jednak skutocnost, ze podiely na trhu, ktoré dotknuté podniky skutocne dosiahli, boli prakticky zhodné s podielmi, ktoré sa im pridelili v rámci ich dohody o mnozstvách (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia), a jednak skutocnost, ze priemerné ceny zalobcu sa s urcitým casovým odstupom verne pridrzali odporúcaných cien. Tento vývoj priemerných cien tiez preukazuje, ze aj keby výkyvy ceny zinku ovplyvnovali cenu fosfátu zinku, nic by to nemenilo na úcinkoch opatrení, ktoré navyse ustanovili úcastníci kartelu. V kazdom prípade, ak je cena fosfátu zinku vymedzená iba cenou zinku, zalobca nevysvetluje, preco kartel pocas obdobia styroch rokov urcoval odporúcané ceny (odôvodnenia c. 92 az 94, 104, 274 a 285 napadnutého rozhodnutia). 103 Co sa týka dôvodov obmedzených úcinkov porusenia, ktorých sa zalobca dovoláva, Komisia tvrdí, ze hoci aj obmedzené následky, ako tie, ktorých existenciu zalobca pripústa, sú významné, pokial ide o stanovenie závaznosti porusenia. Spochybnuje vsak tvrdenia uvádzané zalobcom v tomto ohlade. - Posúdenie Súdom prvého stupna 104 Komisia sa v bode 1.A. usmernení výslovne zaviazala brat pri hodnotení závaznosti porusenia do úvahy okrem skutocnej povahy porusenia a velkosti relevantného zemepisného trhu aj jeho konkrétny dosah na trh, pokial je meratelný. V terajsom prípade sú vsetky tieto kritériá spomenuté v odôvodnení c. 300 napadnutého rozhodnutia. 105 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, Komisia nezalozila svoj záver týkajúci sa závaznosti porusenia "predovsetkým" na jeho následkoch. Následkom porusenia nepriznala väcsiu dôlezitost ako iným faktorom. Zmiernila totiz dôlezitost konkrétneho dosahu, ked jednak poznamenala, ze bolo "extrémne tazké" dospiet k záveru o následkoch tohto typu kartelu (odôvodnenie c. 279), a jednak vzala do úvahy skutocnost, ze dotknuté podniky nedosiahli vsetky svoje ciele (odôvodnenie c. 297). 106 Je namieste pripomenút, ze podla judikatúry sa Komisia má pri posudzovaní konkrétneho dosahu porusenia na trh odvolávat na hospodársku sútaz, ktorá by normálne existovala pri absencii porusenia (pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 150 a v nom citovanú judikatúru). 107 Pokial ide o dohodu o predajných kvótach, Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze sa uskutocnovala "úzkostlivo" (pozri body 73 a 74 vyssie a odôvodnenia c. 72, 284 a 287 napadnutého rozhodnutia). Ako sa totiz uvádza v bode 75 vyssie, je nesporné, ze - na rocnej báze - "skutocné podiely piatich výrobcov na trh boli velmi blízke podielom na trhu, ktoré sa im pridelili" (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). Z toho plynie, ze Komisia právom dospela k záveru, ze dohoda o predajných kvótach mala úcinky na trh. Treba dodat, ze na pojednávaní zalobca pripustil, ze táto dohoda ovplyvnila hospodársku sútaz v tom, ze viedla k väcsej stabilite cenovej hladiny (rovnako pozri odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). Stabilita podielov na trhu tak mala ten následok, ze nebolo nevyhnutné uplatnovat agresívnu politiku znizovania cien, ako pocas cenovej vojny v rokoch predchádzajúcich kartelu (pozri odôvodnenia c. 74 a 75, 114 a 115 napadnutého rozhodnutia). 108 Zalobca tvrdí, ze odchýlky v predajoch na vnútrostátnych trhoch preukazujú, ze dohoda nemala následky. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze kvóty boli zavedené na európskej úrovni. Preto aj keby vnútrostátne predaje kolísali, nic to nemení na skutocnosti, ze európske kvóty sa dodrziavali. 109 Za týchto podmienok sa konkrétny dosah dohody o kvótach - "základný kamen" kartelu (odôvodnenie c. 66 napadnutého rozhodnutia) - musí povazovat za právne dostatocne dokázaný. 110 Pokial ide o dohodu o cenách, Komisia v napadnutom rozhodnutí tvrdí, ze sa uskutocnovala rovnako úzkostlivo (odôvodnenia c. 283 a 285). Zalobca toto tvrdenie popiera. 111 Je namieste pripomenút, ze Komisia právom poznamenala, ze predmetná dohoda sa týkala cenových cielov (pozri bod 80 vyssie). Uskutocnovanie dohody týkajúcej sa cenových cielov, a nie pevných cien, pritom neznamená, ze sa uplatnuje cena zodpovedajúca dohodnutému cenovému cielu, ale skôr to, ze úcastníci sa snazia priblízit svojim cenovým cielom (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 271). 112 Súd prvého stupna usudzuje, ze v prejednávanej veci sa úcastníci snazili priblízit svojim cenovým cielom. Cenová hladina sa rozoberala pocas kazdého rokovania a boli urcované odporúcané ceny (pozri bod 84 vyssie). Takéto urcovanie nevyhnutne zhorsovalo hospodársku sútaz na trhu. Kupujúci tak vnímali svoj priestor na rokovanie o cenách ako obmedzený (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 745). Navyse, ako je uvedené v bode 81 vyssie, urcenie ceny, aj ked len orientacné, ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti (rozsudok Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 21). 113 Komisia sa okrem toho oprávnene dovolávala pokynov, ktoré Britannia a Trident vydali o ich vnútorných tarifách, na podporu svojho záveru, podla ktorého sa dohoda o cenách uskutocnovala. Tieto pokyny sa totiz takmer presne pridrzali cenových stropov, ktoré sa urcili na rokovaniach (rovnako pozri bod 2.4.25 vyhlásenia Tridentu a odôvodnenia c. 92 a 285 napadnutého rozhodnutia). Trident pripustil, ze tieto pokyny slúzili ako základ pri rokovaniach o cenách so zákazníkmi (bod 2.4.26 vyhlásenia Tridentu). Z týchto taríf totiz vyplýva, ze v pokynoch uvedené ceny zodpovedajú "minimálnym cenovým hladinám" a "nesmú sa znízit bez predchádzajúceho rozhovoru s [meno zamestnanca]", co je osoba, ktorá sa zúcastnovala rokovaní kartelu za Trident (predtým spolocnost Britannia). Hoci Komisia nepreukázala, ze vsetky dotknuté podniky vydali také pokyny, Súd prvého stupna usudzuje, ze pokyny Tridentu a spolocnosti Britannia predstavujú dôlezitý dôkazný prostriedok (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, body 340 az 342, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 194). 114 Treba dodat, ze Trident tvrdí, ze dotknuté podniky sa na rokovaniach dost casto stazovali na hladiny predajných cien. V tomto ohlade pouzívali ako porovnávací bod odporúcané ceny (body 2.4.27 a 3.1.2 vyhlásenia Tridentu). 115 Z toho plynie, ze aj keby Komisia podrobne nepreukázala, ze dohoda o cenách sa uskutocnovala "úzkostlivo", ani neidentifikovala osobitný mechanizmus uskutocnovania (pozri bod 76 vyssie), oprávnene dospela k záveru, ze táto dohoda sa uskutocnovala. 116 Co sa týka vplyvov dohody o cenách, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze Union Pigments a Trident - co sú dotknuté podniky, ktoré viac spolupracovali s Komisiou (odôvodnenie c. 366 napadnutého rozhodnutia) - opakovane konstatovali, ze táto dohoda mala bud zlepsit cenovú "súdrznost", alebo viest k rastu cien praktizovaných na trhu. Tieto podniky pripustili, ze jednou z výhod úcasti na kartelu bol koniec cenovej vojny [bod 49 vyhlásenia Union Pigments a bod 3.1.1(c) vyhlásenia Tridentu; takisto pozri odôvodnenia c. 84 a 103 napadnutého rozhodnutia]. Z toho plynie, ze následkom kartelu bolo zvýsenie cien na trhu. Rovnako je potrebné uviest, ze z oznámenia Union Pigments z 30. marca 1995 - teda pochádzajúceho z rozhodného casu - vyplýva, ze cenové iniciatívy viedli k rastu cien praktizovaných na trhu. V tom istom oznámení Union Pigments uvádza medzi výhodami kartelu skutocnost, ze mohol dosiahnut "vyssie ceny v prvom stvrtroku 1995". Union Pigments okrem toho vo svojom vyhlásení tvrdil, ze výsledkom kartelu bola rok od roku lepsia cenová "súdrznost" s výnimkou severských krajín (bod 73 vyhlásenia Union Pigments). Zalobca tvrdí, ze podla Union Pigments bolo "prakticky nemozné" urcit ceny a v skandinávskych krajinách sa referencné ceny nedodrziavali. V tomto ohlade treba uviest, ze Union Pigments vo svojom vyhlásení uviedol, ze bolo "tazké", a nie "prakticky nemozné" zabezpecit, aby ceny od krajiny ku krajine nekolísali z dôvodu menových výkyvov (bod 60 vyhlásenia Union Pigments). 117 Ako zalobca uviedol, Trident konstatoval, ze ceny rozoberané na rokovaniach sa celkom presne nedodrziavali a vo vseobecnosti pripustil, ze predaje sa uskutocnovali pod referencné ceny, ktoré boli dohovorené (bod 2.4.25 vyhlásenia Tridentu). Komisia v napadnutom rozhodnutí vzala do úvahy tvrdenie, podla ktorého sa predajné ceny celkom presne nepridrzali odporúcaných cien (odôvodnenia c. 275, 291 a 297). Súd prvého stupna v tomto ohlade zdôraznuje, ze kartel urcoval iba cenové ciele, a nie pevné ceny. Zo skutocnosti, ze podniky predávali pod referencné ceny, nemozno vyvodit, ze kartel nemal následky. Prospech získaný clenmi kartelu vyplýval zo vzájomnej znalosti o smerovaní cien, ktorá riadila ich rokovania s vlastnými zákazníkmi. Navyse treba poznamenat, ze Trident pripústa, ze tabulky pripojené k jeho vyhláseniu preukazujú, ze od zaciatku roku 1995 boli jeho priemerné ceny vyssie ako predtým. Podla Tridentu mozno dospiet k záveru, ze stabilita cien na vyssej úrovni bola výsledkom rokovaní kartelu (bod 3.2.7 vyhlásenia Tridentu). Trident rovnako tvrdí, ze zmeny jeho predajných cien sa pridrzali cien odporúcaných podla kartelu (body 2.4.26 a 3.2.5 vyhlásenia Tridentu). 118 Z nestranných konstatovaní hlavných podnikov, ktoré spolupracovali s Komisiou, tak vyplýva, ze cenové iniciatívy mali úcinok na cenovú hladinu na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, body 746 a 747). 119 Zalobca okrem toho tvrdí, ze úcinky kartelu boli obmedzené z rôznych iných dôvodov. 120 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého kupujúcimi fosfátu zinku sú velké podniky, ktoré majú velkú silu pri rokovaniach o cenách a systematicky vyhladávajú najlepsie ponuky, je namieste konstatovat, ze Komisia netvrdila v napadnutom rozhodnutí opak (odôvodnenia c. 51, 52 a 339). Komisia dospela napriek sile kupujúcich oprávnene k záveru, ze predmetná kartelová dohoda skreslila podmienky hospodárskej sútaze. 121 V druhom rade zalobca tvrdí, ze prítomnost iných konkurentov na trhu a existencia substitucných výrobkov vrátane fosfátu vápnika dovázaného z tretích krajín vyvolávala na cenu standardného fosfátu zinku znacný tlak. Zalobca totiz uvádza, ze standardný fosfát zinku predstavuje iba 55 % európskeho trhu s fosfátom zinku, a porusenie teda mohlo mat úcinky iba na cast trhu. Vo svojej odpovedi na otázku polozenú Súdom prvého stupna Komisia pripústa, ze neurobila podrobnú analýzu relevantného trhu, a potvrdzuje, ze rozhodnutie sa týka výlucne standardného fosfátu zinku. Hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí odkazuje na ciastocné substitúty vrátane fosfátu vápnika a modifikovaných fosfátov zinku (odôvodnenia c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia), neskúma význam týchto substitútov a najmä nezistuje, ci standardný fosfát zinku tvorí cast rovnakého trhu ako tieto substitúty. 122 Najprv je potrebné uviest, ze povinnost uskutocnit vymedzenie trhu v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ES sa Komisii ukladá vtedy, pokial nie je bez takého vymedzenia mozné stanovit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikatelov alebo zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mat za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, body 93 az 95 a 105, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230). Treba dodat, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom restriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutocnú mieru skodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku sútaz (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, T-151/94, Zb. s. II-629, bod 643, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 91). 123 V prejednávanej veci zalobca spochybnuje iba presný rozsah následkov porusenia (pozri bod 94 vyssie). Tak vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní (pozri bod 107 vyssie) totiz pripustil, ze porusenie malo následky. 124 Navyse je nesporné, ze dotknuté podniky kontrolovali 90 % výroby standardného fosfátu zinku. Aj za predpokladu, ze relevantný trh výrobkov zahrnal takisto dalsie výrobky, velká cast tohto trhu bola pod kontrolou dotknutých podnikov. Kedze Komisia predlozila konkrétne dôkazy následkov porusenia (pozri body 107 az 118 vyssie), predovsetkým nestranné konstatovania samotných výrobcov v rozhodnom case, Súd prvého stupna usudzuje, ze následky porusenia preukázala dostatocne. V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zmiernila dôlezitost následkov porusenia (pozri bod 105 vyssie). 125 Komisia okrem toho v napadnutom rozhodnutí ako odpoved na tvrdenie SNCZ, podla ktorého potenciálna nahraditelnost fosfátu zinku inými výrobkami dokazuje, ze porusenie nemalo skutocné následky, konstatuje, ze jednak uvedená nahraditelnost nebola preukázaná a jednak SNCZ pripústa, ze fosfát vápnika sa stále pouzíva iba v pomerne malých mnozstvách (odôvodnenie c. 297 napadnutého rozhodnutia). V prejednávanej zalobe zalobca nepredlozil dôkaz, ze údajné substitucné výrobky vyvolávali "znacný tlak na cenu standardného fosfátu zinku". Union Pigments naopak jasne konstatoval, ze zalobca chcel dosiahnut vyssie ceny pre standardný fosfát zinku, aby urobil modifikovaný fosfát zinku viac konkurencieschopný (bod 59 vyhlásenia Union Pigments a oznámenie Union Pigments z 25. marca 1995). Preto tvrdenie zalobcu, podla ktorého riziko substitúcie obmedzovalo úcinky kartelu, nemozno prijat. Navyse je potrebné poznamenat, ze z vyhlásenia Union Pigments vyplýva, ze dovozy pochádzajúce z tretích krajín zostávali obmedzené (body 33 a 34 vyhlásenia Union Pigments). 126 V tretom rade, co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého zvýsenie jeho cien roku 1997 je spojené s prudkým zvýsením cien zinku, a nie s dodrziavaním referencných cien, treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne tvrdí, ze vývoj ceny predmetného výrobku môzu ovplyvnovat viaceré faktory (odôvodnenie c. 279 napadnutého rozhodnutia). Najmä pripústa, ze fosfát zinku bol silne závislý od ceny kovového zinku (odôvodnenie c. 339). Komisia oprávnene dospela k záveru, ze tento faktor nemozno precenovat. K jedinému významnému zvýseniu ceny kovového zinku totiz doslo roku 1997, zatial co kartel fungoval od roku 1994 (odôvodnenie c. 340 napadnutého rozhodnutia). Navyse, hoci roku 1997 doslo k prudkému zvýseniu ceny zinku, z prílohy 6 zaloby vyplýva, ze na konci roku 1997 takisto doslo k prudkému znízeniu tejto ceny, ale bez toho, aby sa cena praktizovaná zalobcom pre fosfát zinku rovnako znízila (takisto pozri odôvodnenie c. 340 napadnutého rozhodnutia). 127 V kazdom prípade, na stanovenie vseobecnej úrovne pokút sa nezohladnujú následky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porusovania, na ktorom sa podielal (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 152, a rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 160 a 167). 128 V stvrtom rade, zalobca uvádza, ze fosfát zinku predstavuje iba malú cast nákladov na konecný výrobok, a to 0,08 %, a drobné zmeny, ktoré dohody priniesli, teda prakticky nemali negatívne úcinky na cenu farbív, ani na spotrebitelov. Hoci Komisia nespochybnovala, ze fosfát zinku predstavuje iba malú cast nákladov na konecný výrobok (odôvodnenia c. 48 a 53 napadnutého rozhodnutia), z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze pri stanovení výsky pokuty tento faktor zvázila. Podla judikatúry sa hodnota výrobku môze prípadne nachádzat medzi prvkami posúdenia závaznosti porusenia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 120 a 121). V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna nedomnieva, ze Komisia mala brat tento faktor do úvahy pri stanovení závaznosti porusenia a osobitne pri hodnotení následkov porusenia. Skutocnost, ze fosfát zinku predstavuje iba malú cast nákladov na konecný výrobok, nemá dosah na závaznost porusenia a - ako uvádza Komisia - nemení nic na skutocnosti, ze trhové podmienky boli pre zákazníkov skreslené. Ak by fosfát zinku bol dôlezitejsím nákladovým faktorom, porusenie by malo este rozsiahlejsie následky. Komisia navyse nie je na to, aby porusenie oprávnene kvalifikovala ako velmi závazné, povinná preukazovat, ze kartel prinása spotrebitelom ujmu. 129 Pokial ide o dohodu o zákazníkoch, Súd prvého stupna napriek tomu, ze Komisia neidentifikovala osobitný mechanizmus uskutocnovania (pozri bod 76 vyssie), usudzuje, ze táto dohoda sa prinajmensom v urcitom rozsahu uskutocnovala. Predovsetkým cena úctovaná Teknosu tvorila objekt tejto dohody a bolo dohovorené, ze ziadny iný výrobca, ako ten, ktorý je "na rade", nemôze úctovat cenu nizsiu ako dohovorenú (pozri bod 87 vyssie). Zákaz predajov zákazníkovi pod dohovorenú cenu, pretoze tento zákazník bol pridelený inému podniku, má zjavne následky na hospodársku sútaz, ktorá by normálne existovala. 130 Co sa týka dohôd ako celku, vycítané praktiky sa uplatnovali - ako to Komisia zdôraznila v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 298) - pocas viac ako styroch rokov. Je preto málo pravdepodobné, ze výrobcovia svojho casu usudzovali, ze im úplne chýbala efektívnost a uzitocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 748). V tomto ohlade treba dodat, ze je nesporné, ze kartel mal svoj pôvod v cenovej vojne a jeho cielom bolo okrem iného ju ukoncit. Ako je uvedené v bode 116 vyssie, jednou z výhod úcasti na karteli bol pre dotknuté podniky koniec tejto cenovej vojny [bod 49 vyhlásenia Union Pigments a bod 3.1.1(c) vyhlásenia Tridentu; takisto pozri odôvodnenia c. 84 a 103 napadnutého rozhodnutia]. Súd prvého stupna usudzuje, ze úcast na karteli pocas viac ako styroch rokov rovnako preukazuje, ze dotknutým podnikom sa v podstate podarilo túto cenovú vojnu ukoncit. Z toho plynie, ze dotknuté podniky upravili svoje ceny, aby dosiahli vyssiu cenovú hladinu transakcií, ako by bola cenová hladina, ktorá by prevládla pri absencii kartelu. 131 Zalobca sa napokon vo svojej zalobe dovoláva nerealizovania v praxi porusenia ako polahcujúcej okolnosti. 132 Z judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je namieste preskúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 127 vyssie, bod 150), aby sa zistilo, ci vo vztahu k nim existovali pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 133 V bode 3 ("polahcujúce okolnosti") usmernení sa nachádza demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej ciastky pokuty, vrátane nerealizovania dohôd v praxi (bod 3, druhá zarázka). V tomto ohlade je dôlezité zistit, ci zalobcom uvádzané okolnosti sú spôsobilé preukázat, ze pocas obdobia, v ktorom pristúpil k porusujúcim dohodám, sa efektívne vyhýbal ich uplatnovaniu tým, ze si osvojil sútazné správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 4872 az 4874, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 268). 134 Zalobca pritom nijako nepreukázal, ze sa efektívne vyhýbal uplatnovaniu kartelu tým, ze si osvojil sútazné správanie na trhu. Nespochybnuje ani svoju úcast na rokovaniach kartelu, ani to, ze si s inými dotknutými podnikmi vymienal informácie týkajúce sa predajov. Úcastnil sa dohody o predajoch a dohody o pridelení zákazníkov. Súd prvého stupna uz odmietol vyjadrenie zalobcu, podla ktorého neuplatnoval dohodu o cenách. Z toho plynie, ze toto tvrdenie nemozno prijat. 135 Zo súhrnu uvedených úvah vyplýva, ze Komisia správne usúdila, ze kartel mal konkrétne následky. O nezohladnení krízy odvetvia ako polahcujúcej okolnosti - Tvrdenia úcastníkov konania 136 Zalobca vycíta Komisii, ze krízu v odvetví fosfátu zinku v Európe nezohladnila ako polahcujúcu okolnost. V minulosti Komisia usúdila, ze existencia strukturálnych kríz predstavuje polahcujúcu okolnost pri stanovení výsky pokuty [rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry) (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Bezsvíkové ocelové rúry") a rozhodnutie Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy ESUO (vec IV/35.814 - Prirázka za legovanie) (Ú. v. ES L 100, 1998, s. 55, dalej len "rozhodnutie Prirázka za legovanie"), bod 83]. Hospodárska situácia priemyslu fosfátu zinku je priamo porovnatelná s krízovou situáciou popísanou v rozhodnutí Prirázka za legovanie, kde zohladnenie tazkej hospodárskej situácie odvetvia viedlo k znízeniu pokuty o 10 az 30 %. Kríza na trhu s fosfátom zinku pritom bola závaznejsia a existovala pocas celej dlzky trvania porusenia. Cena zinku, vseobecne známa v dôsledku svojho kótovania na komoditnej burze, neustále podlieha výkyvom. Zalobca tvrdí, ze vzhladom na ekonomickú silu kupujúcich fosfátu zinku bolo len tazko mozné preniest casté zvýsenia ceny zinku na nich, zatial co títo kupujúci uskutocnovali významný tlak na výrobcov fosfátu zinku, aby zabezpecili, ze znízenia ceny zinku sa prenesú na kupujúcich. Zalobca uvádza, ze krízu aktivovali urcité faktory popísané vyssie vrátane rizika dovozov za nízke ceny pochádzajúcich z krajín mimo EHP a skutocnosti, ze fosfát vápnika coraz castejsie nahrádzal standardný fosfát zinku. Následkom toho sa obrat zalobcu dosahovaný pri predajoch standardného fosfátu zinku znízil pocas 90-tych rokov priblizne o 20 %. 137 Zalobca pripomína, ze väcsina cinných výrobcov fosfátu zinku potvrdila, ze odvetvie zakúsalo hospodársku krízu (odôvodnenie c. 337 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze samotná Komisia pripústa, ze hospodárska situácia trhu bola tazká (odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia). Odmietla vsak uznat, ze táto kríza bola polahcujúcou okolnostou, ktorá zdôvodnovala znízenie pokuty. Komisia tak neprihliadla na judikatúru Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 340), ako ani na svoju vlastnú skorsiu rozhodovaciu prax. 138 Komisia spochybnuje túto výhradu, ked uvádza, ze nijako nepripustila, ze trh s fosfátom zinku prechádzal strukturálnou krízou (odôvodnenia c. 339 a 340 napadnutého rozhodnutia). Navyse tvrdí, ze jej analýza prípadnej krízy na trhu je komplexným ekonomickým posúdením, a preto sa preskúmanie, ktoré uskutocnuje súd Spolocenstva, musí obmedzit na preverenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnovania, ako aj vecnej presnosti skutkového stavu, absencie zjavnej chyby posúdenia a absencie zneuzitia právomoci (rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34). Zalobca pritom také zalobné dôvody alebo výhrady neuviedol. - Posúdenie Súdom prvého stupna 139 Súd prvého stupna usudzuje, ze zalobca nemôze vystacit s tvrdením o údajnej kríze, v ktorej sa nachádzalo odvetvie fosfátu zinku. V tomto ohlade postacuje pripomenút, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Lögstör Rör/Komisia, uz citovanom v bode 33 vyssie (body 319 a 320), ktorý bol vyhlásený vo veci Tepelnoizolacné vedenia, rozhodol, ze Komisia nie je povinná posúdit zlý financný stav predmetného odvetvia ako polahcujúcu okolnost. Súd prvého stupna rovnako potvrdil, ze skutocnost, ze Komisia v predchádzajúcich veciach zohladnila hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, neznamená, ze musí nevyhnutne pokracovat v dodrziavaní tejto praxe (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 372). Ako totiz Komisia právom uviedla, kartely spravidla vznikajú v momente, ked odvetvie zakúsa tazkosti (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 345). 140 V kazdom prípade, Komisia - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - nepripustila existenciu krízy v odvetví fosfátu zinku. Iba uviedla, ze hospodársky kontext bol tazký vzhladom na vyspelost trhu, jeho silnú závislost od ceny kovového zinku a kúpnu silu zákazníkov (odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia). Naproti tomu neusudzovala, ze na trhu existujú strukturálne problémy. Ako je navyse uvedené v odôvodnení c. 340 rozhodnutia, k jedinému významnému zvýseniu ceny kovového zinku doslo roku 1997, zatial co kartel fungoval od roku 1994. Treba dodat, ze zo spisu nevyplýva, ze relevantný trh zakúsal velmi velké tazkosti. O porovnaní s inými kartelmi - Tvrdenia úcastníkov konania 141 Zalobca uvádza, ze zo skúmania nedávnych veci, v ktorých Komisia kvalifikovala porusenia ako velmi závazné, vyplýva, ze porusenie predmetné v aktuálnej veci do tejto kategórie nepatrí. Tieto nedávne veci sa odlisujú od aktuálnej veci ovela vyssím stupnom organizácie, uchýlením sa k citelne efektívnejsím prostriedkom a významnejsími vplyvmi na trh [rozhodnutie Cement, uz citované v bode 56 vyssie, bod 65, rozhodnutie Tepelnoizolacné vedenia, uz citované v bode 29 vyssie, bod 63, a rozhodnutie Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) (Ú. v. ES L 6, s. 1, dalej len "rozhodnutie Vitamíny")]. 142 Komisia nemala aktuálnu vec zaradit do rovnakej kategórie ako veci popísané vyssie. V prvom rade, dotknuté podniky v prejednávanej veci nikdy neurcili kvóty pre jednotlivé krajiny a nechránili svoj vnútrostátny trh. V druhom rade, predmetné porusenie sa netýkalo celej série výrobkov, ale výlucne normálneho fosfátu zinku. V tretom rade, vzhladom na to, ze fosfát zinku predstavuje iba nepatrnú cast nákladov na farbivá, co sú jediné výrobky, v ktorých mozno fosfát zinku vyuzit, je jeho význam pre trh s farbivami obmedzený a ziaden spotrebitel neutrpel ujmu. V stvrtom rade, ceny hrali iba druhoradú rolu a nepocítalo sa so ziadnym sankcným opatrením. Zalobca tvrdí, ze Komisia uznáva, ze porusenia vo veciach uvedených v bode 141 vyssie boli este závaznejsie ako porusenie predmetné v aktuálnej veci. Nerozumie teda, preco mu Komisia ulozila ovela vyssiu pokutu, ako boli ulozené podnikom v uz citovaných veciach. Ako príklad uvádza, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je v pomere k jeho celkovému obratu 21-krát vyssia ako pokuta ulozená "vodcovi" kartelu vo veci Tepelnoizolacné vedenia. 143 Komisia vyvracia túto výhradu, ked uvádza, ze predmetné porusenie sa uz kvalifikovalo ako velmi závazné vzhladom na svoj predmet, pridelovanie kvót podielov na trhu a urcovanie cien, ktoré sa týkalo celého EHP. Tvrdí, ze v súlade s usmerneniami mohla v rámci kategórie velmi závazných porusení brat do úvahy skutocnost, ze zalobcom citované kartely sa vyznacovali doplnkovými vlastnostami, ktoré prispievali k závaznosti porusení spáchaných v ich rámci, ale bez povinnosti zaradit porusenie, ktorého sa dopustil zalobca, do kategórie závazných porusení. Komisia pripomína, ze východisková suma stanovená pre zalobcu sa nachádza na dolnom konci rozpätia pravdepodobných súm, ktoré usmernenia ustanovujú za závazné porusenia. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého mu bola ulozená prísnejsia pokuta ako podnikom v iných uvádzaných veciach, Komisia odpovedá, ze stanovenie pokuty nie je výsledkom jednoduchého aritmetického výpoctu zalozeného na obrate, a odkazuje v tomto ohlade na tvrdenia uvedené vyssie. - Posúdenie Súdom prvého stupna 144 Treba pripomenút, ze horizontálny kartel, na ktorom sa zalobca úcastnil, zahrnal obmedzenia pozostávajúce z urcovania predajných kvót, urcovania cenových cielov a pridelovania zákazníkov. Ako je uvedené v bodoch 67 az 70 vyssie, porusenie, ktoré zahrna kvóty a urcovanie cien, hoci len orientacných, je osobitne závaznej povahy. Toto porusenie navyse malo následky na trh (pozri body 107 az 130 vyssie) a pokrývalo celý spolocný trh a po jeho vytvorení celý EHP. Súd prvého stupna sa preto domnieva, ze Komisia právom porusenie kvalifikovala ako velmi závazné. 145 Z existencie iných vecí zahrnajúcich este príznacnejsie porusenia práva hospodárskej sútaze nemozno vyvodit, ze porusenie spáchané v prejednávanej veci nie je velmi závazné. Je namieste poznamenat, ze usmernenia ustanovujú, ze v rámci kategórií miernych, závazných a velmi závazných porusení umoznuje navrhované rozpätie sankcií uplatnovat diferencovaný prístup k podnikom podla povahy porusenia, ktorého sa dopustili (bod 1.A., tretí odsek). Pokuty ulozené v prejednávanej veci boli navyse zretelne mensie ako minimálna suma predpokladaná na pokuty za velmi závazné porusenia (pozri bod 40 vyssie). Aj ked Komisia kvalifikovala toto porusenie ako velmi závazné, odlísila v skutocnosti túto vec od iných vecí s velmi závazným porusením, v ktorých boli ulozené ovela vyssie pokuty. 146 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého pokuta ulozená zalobcovi bola prísnejsia ako pokuty ulozené úcastníkom kartelu v iných skorsích veciach, postacuje pripomenút, ze Komisia nie je povinná pod podmienkou dodrzania maximálnych hraníc clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ustálit danú prax vo veci stanovenia úrovne pokút. Ako je uvedené v bode 41 vyssie, skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 109, a rozsudok Europa Carton/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 89). 147 Komisia navyse nie je pri stanovovaní výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia povinná uskutocnovat svoj výpocet pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 278). 148 Je potrebné dodat, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 33, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 236). Komisia nie je povinná pouzit presný matematický vzorec, ak ide o celkovú sumu ukladanej pokuty alebo jej rozlozenie na jednotlivé prvky (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111, bod 119). 149 Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. b) O druhej casti zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze bol dotknutý iba malý podiel obratu zalobcu Tvrdenia úcastníkov konania 150 Zalobca tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry musí Komisia v rámci stanovovania výsky pokuty brat do úvahy prípady, v ktorých obrat dosiahnutý predmetným podnikom pri výrobkoch, ktorých sa týka porusenie, predstavuje iba malý podiel jeho celkového obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 121, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Slynn v tejto veci, Zb. s. 1950; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94, a Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 5026). Uvádza, ze obrat, ktorý dosiahol pri predajoch standardného fosfátu zinku v európskom meradle predstavoval roku 2000 iba 4,9 % jeho celkového obratu, a to 3,48 milióna eur. Komisia vsak nezobrala tento faktor do úvahy pri stanovení výsky pokuty, a tak porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernenia. 151 Nepostacuje, ze Komisia vzala pri stanovení pomernej váhy kazdého podniku do úvahy obrat dosiahnutý s dotknutým výrobkom v meradle EHP, pretoze podla judikatúry mala v rámci stanovenia absolútnej sumy pokuty zvázit pre kazdý dotknutý podnik obrat v odvetví v pomere k celkovému obratu. Okrem toho, skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vyjadrila svoj zámer vziat do úvahy obmedzený význam trhu s fosfátom zinku, neriesi problém. 152 Zalobca spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého v napadnutom rozhodnutí zohladnila diverzifikáciu, a poznamenáva, ze tento faktor v nom nie je ani spomenutý. Co sa týka výkladu podaného Komisiou návrhom, ktorý predniesol generálny advokát Slynn vo veci Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaným v bode 150 vyssie, a podla ktorého je povinná zohladnovat diverzifikáciu iba vtedy, ked stanovuje pokutu na základe percenta z celkového obratu, zalobca tvrdí, ze Komisia implicitne pripustila opak vo svojom vyjadrení odporcu. Uvádza v nom jednak, ze v prejednávanej veci takisto diverzifikáciu zohladnila a jednak, ze hoci diverzifikácia má iba "malý význam", predsa len má význam. 153 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobcu. Predovsetkým tvrdí, ze zohladnila skutocnost, ze zo standardného fosfátu zinku pochádzal malý podiel jeho obratu, aj ked to výslovne nespomenula v napadnutom rozhodnutí. Podiel obratu, ktorý zodpovedá tovarom dotknutým porusením, poskytuje totiz údaj o rozsahu porusenia. Komisia vsak v súlade s judikatúrou nepriznala obratu pochádzajúcemu z výrobkov, ktoré boli predmetom porusenia, neproporcionálny význam v pomere k iným prvkom posúdenia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 121, a rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, body 89 a 94). Posúdenie Súdom prvého stupna 154 Predovsetkým treba pripomenút, ze dlhodobo ustálená judikatúra sa stavia proti pripisovaniu neproporcionálneho významu niektorému z rôznych obratov v pomere k iným prvkom posúdenia, aby stanovenie vhodnej pokuty nemohlo byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate, najmä pokial dotknuté tovary predstavujú iba malý podiel z tohto obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 120 a 121, a rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, bod 94). Tak Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Parker Pen/Komisia prijal zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality z dôvodu, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa týkalo porusenie, bol relatívne nízky v pomere k celkovej sume predajov uskutocnených predmetným podnikom. 155 Kedze v prejednávanej veci Komisia nezalozila svoj výpocet výsky pokuty ukladanej zalobcovi na jeho celkovom obrate, zalobca sa nemôze opierat o rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie (rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 156). 156 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia v súlade s judikatúrou zohladnila pri stanovení pokuty celú sériu faktorov iných ako celkový obrat, a to povahu porusenia, jeho skutocné následky, význam dotknutých podnikov na trhu, odstrasujúci dosah pokút a obmedzenú velkost relevantného trhu (pozri odôvodnenia c. 262 az 309; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 157; Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 202, a z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 60). 157 Z týchto dôvodov je namieste zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu. c) O tretej casti zalozenej na právnej chybe vyplývajúcej z nezohladnenia ekonomickej kapacity zalobcu Tvrdenia úcastníkov konania 158 Zalobca tvrdí, ze Komisia v rozpore s usmerneniami nezohladnila pri výpocte pokuty jeho obmedzenú ekonomickú kapacitu. Uvádza, ze listom z 15. novembra 2001 poziadal Komisiu, aby vzala do úvahy jeho hospodárske tazkosti v predmetnom sektore vrátane skutocnosti, ze zaznamenal významné straty, a znízenia jeho obratu v rokoch 2000 a 2001 priblizne o 20 %. Súvaha zalobcu z 31. decembra 2000 preukazuje, ze jeho bilancná suma bola 40 miliónov eur, z toho 21 miliónov eur pasív tvorili záväzky voci bankám. Vlastné imanie predstavovalo iba 5 % bilancnej sumy, co bola chúlostivá situácia. Komisia pritom v napadnutom rozhodnutí odmietla tieto tazkosti vziat do úvahy, a tak poprela usmernenia, v ktorých uviedla, ze na úcely stanovenia výsky pokuty je namieste brat do úvahy osobitné vlastnosti predmetných podnikov vrátane "ich reáln[ej] platobn[ej] schopnos[ti] v specifickom sociálnom kontexte" [bod 5 písm. b)], a dopustila sa právnej chyby. Zalobca dodáva, ze ak má zaplatit pokutu, bude jeho prezitie ohrozené. 159 Komisia spochybnuje, ze sa dopustila právnej chyby, pokial ide o posúdenie financnej situácie zalobcu. Zalobca neposkytol pocas správneho konania v tejto zálezitosti dostatocné informácie. Okrem toho vo svojom liste z 15. novembra 2001 nespomenul ani to, ze nebude schopný zaplatit pokutu v urcitej výske, ani "specifický sociálny kontext", na ktorý odkazujú usmernenia. Za týchto okolností sa Komisia domnieva, ze v case vydania napadnutého rozhodnutia nemala ziaden dôvod pozadovat presnejsie informácie o financnej situácii zalobcu, nez pozadovala od Tridentu (odôvodnenia c. 367 a 368 napadnutého rozhodnutia). 160 Aj ked sa zoberú do úvahy údaje predlozené zalobcom v jeho zalobe, znízenie pokuty, ku ktorému Súd prvého stupna môze pristúpit v rámci výkonu svojej plnej právomoci, nemozno zvazovat. Zalobca nepreukázal, ze prezitie jeho podniku by bolo spornou pokutou vázne ohrozené. Posúdenie Súdom prvého stupna 161 Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri stanovení výsky pokuty povinná brat do úvahy stratovú financnú situáciu zainteresovaného podniku, kedze nastolenie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 308; HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 596, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, dalej len "rozsudok FETTCSA", bod 351, a tam citovanú judikatúru). 162 Túto judikatúru nemozno spochybnit bodom 5 písm. b) usmernení, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba vo svojom "specifickom sociálnom kontexte", ktorý tvoria dôsledky, aké by zaplatenie pokuty malo najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie hospodárskych odvetví na vstupe a výstupe dotknutého podniku (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 371). Treba konstatovat, ze zalobca nepredlozil nic, co by umoznovalo posúdit uvedený "specifický sociálny kontext". 163 Navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Spolocenstva zakázaná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 14, a z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, C-499/99, Zb. s. I-6031, bod 38). Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze ohrozit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky zastúpené v podniku stratili tiez svoju hodnotu (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 372). 164 Zalobca okrem toho pred vydaním napadnutého rozhodnutia oznámil Komisii iba kusé informácie týkajúce sa jeho financnej situácie. Nedovolával sa ziadneho faktora vztahujúceho sa na jeho reálnu platobnú schopnost alebo na akýkolvek "specifický sociálny kontext". Ani vo svojich písomných podaniach v tomto konaní zalobca neuviedol ziadny dôkazný prostriedok spôsobilý preukázat, ze nemôze zaplatit spornú pokutu, ktorá predstavuje iba 5,3 % jeho celkového obratu. 165 Treba preto uzatvorit, ze Komisia v rámci svojej diskrecnej právomoci mohla usúdit, ze nie je potrebné zobrat do úvahy financné tazkosti zalobcu. 166 Z toho plynie, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a) Tvrdenia úcastníkov konania 167 Zalobca tvrdí, ze aj za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie neporusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernenia, ulozená pokuta je neproporcionálna v pomere k spáchanému poruseniu, jeho velkosti a významu relevantného trhu. 168 Po prvé, uvádza, ze Komisia neprihliadla na ciele clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a teda porusila zásady proporcionality a primeranosti. Komisia musí pri stanovení výsky pokút sledovat tak represívne, ako aj odstrasujúce ciele (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiepharma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, s. 703). Odstrasenie zahrna vseobecný odstrasujúci aspekt, ako aj osobitnú prevenciu, ktorá má dotknutý podnik podnietit, aby sa prinavrátil k správaniu, ktoré je v súlade so zákonom. Táto osobitná prevencia by sa nedosiahla, ak by pokuta prekrocila to, co dotknutému podniku umoznuje zaplatit jeho ekonomická kapacita. V prejednávanej veci Komisia nevzala do úvahy ani ciele osobitnej prevencie, ani ekonomickú kapacitu zalobcu, ktorá je významne obmedzená z dôvodu existujúcej krízy na trhu. Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého vzala do úvahy velkost trhu a ekonomickú kapacitu zalobcu, zalobca uvádza, ze Komisia iba obmedzene zvázila velkost trhu s fosfátom zinku a neanalyzovala osobitnú situáciu zalobcu. 169 Po druhé, Komisia v napadnutom rozhodnutí nezobrala do úvahy skutocnost, ze zalobca so standardným fosfátom zinku takmer nedosahoval zisky a urcité roky v skutocnosti zaznamenal straty. Toto opomenutie je v rozpore s bodom 5 písm. b) usmernení, v ktorom Komisia vyjadruje svoj úmysel brat pri stanovovaní výsky pokuty do úvahy absenciu dosahovania zisku vinníkmi. 170 Zalobca okrem toho poznamenáva, ze Komisia sústavne tvrdí, ze nie je povinná zvazovat faktory priaznivé pre zalobcu, aj ked sú relevantné. Systematické nezohladnovanie týchto faktorov viedlo k pokute v neprimeranej a neproporcionálnej výske. 171 Po tretie, zalobca uvádza, ze zo skúmania skorsích rozhodnutí Komisie vyplýva, ze medzi ulozenou pokutou na jednej strane a predmetným porusením a jeho ekonomickou kapacitou na strane druhej existuje disproporcia. V rozhodnutí Prirázka za legovanie Komisia stanovila východiskovú sumu na 4 milióny eur, hoci dotknuté podniky dosahovali ovela významnejsie obraty ako zalobca (bod 76 rozhodnutia Prirázka za legovanie). V rozhodnutí Volkswagen Komisia konstatovala, ze Volkswagen sa podielal na velmi závaznom porusení a porusil zásadu Zmluvy, a to vytvorenie spolocného trhu (bod 213). Preto Komisia ulozila Volkswagenu pokutu 102 miliónov eur, co predstavovalo iba okolo 0,146 % celkového obratu skupiny Volkswagen. Pokuta ulozená zalobcovi je proporcionálne k jeho obratu 60-krát vyssia ako pokuta ulozená Volkswagenu. Zjavne neproporcionálny charakter pokuty ulozenej zalobcovi sa ukazuje este jasnejsie, ak sa zvázi skutocnost, ze pokuta ulozená Volkswagenu bola najväcsou pokutou, aká bola kedy ulozená jednotlivému podniku. Súd prvého stupna navyse túto pokutu nakoniec znízil na 90 miliónov eur (rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie). Okrem toho, British Sugar, vodcu kartelu týkajúceho sa urcenia cien, ktorý ovládal osobitne významné podiely na trhu, postihlo ulozenie východiskovej sumy 18 miliónov eur, teda 0,015 % jeho celkových obratov. Východisková suma zvolená pre zalobcu je v pomere k jeho obratu dosiahnutému roku 2000 okolo 280-krát vyssia ako suma ulozená British Sugar. Nic takú disproporciu nezdôvodnuje. Zalobca sa odvoláva na dalsie rozhodnutia Komisie, aby zdôraznil, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, porusuje zásadu proporcionality (rozhodnutia Tepelnoizolacné vedenia, uz citované v bode 29 vyssie, a Bezsvíkové ocelové rúry, uz citované v bode 136 vyssie). Strucne povedané, Komisia v prejednávanej veci nedostatocne zobrala do úvahy celkovú velkost zalobcu, a tým porusila zásadu proporcionality. Aj ked Komisia má urcitý rozsah volnej úvahy pri zvýsení úrovne pokút, nemôze konat bez dodrzania zásad proporcionality a primeranosti. 172 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého je porovnanie s jej skorsou praxou nesprávne v tom, ze sa obmedzuje na obraty, zalobca odpovedá, ze veci, ktorých sa dovoláva, sa v ich podstate týkajú okolností este závaznejsích nez v prejednávanej veci. V týchto veciach okrem toho nemali okolnosti miernu povahu ako v prejednávanej veci. Pokuta je vsak v prejednávanej veci ovela vyssia nez v iných veciach. Zalobca navyse odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého tieto veci nie sú smerodajné, lebo pochádzajú z roku 1998, ked uvádza, ze vsetky rozhodnutia, ktorých sa dovoláva, boli vydané po zavedení usmernení, po ktorom nasledovalo významné zvýsenie úrovne pokút. 173 Zalobca napokon spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého porovnáva "jablká s hruskami". Uvádza, ze Komisia tvrdí, ze zalobca pokutu vypocítal na jednej strane - v rámci svojho nizsie uvedeného piateho zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnom odôvodnení - ako percento z relevantného obratu dosiahnutého pri dotknutých výrobkoch v EHP (bod 213 nizsie) a na strane druhej - v rámci aktuálnej casti - ako percento z celkového celosvetového obratu. Zalobca sa domnieva, ze obidve porovnania sú platné a potvrdzujú, ze suma pokuty nie je primeraná. Tieto dve porovnania vôbec nepomiesal. Zalobca vo svojej replike znázornuje v rámci porovnania so skorsou praxou Komisie pomer medzi jednak pokutou ulozenou Volkswagenu a obratom dosiahnutým pri dotknutom výrobku v EHP a jednak pokutou ulozenou zalobcovi a obratom dosiahnutým pri dotknutom výrobku. Pokuta ulozená zalobcovi je v pomere k obratu, ktorý dosiahol Volkswagen pri dotknutom výrobku v EHP, takmer 450-krát vyssia, ako pokuta ulozená Volkswagenu, co predstavuje jasný dôkaz, ze Komisia sa dopustila právnej chyby, ked opomenula vziat do úvahy diverzifikáciu zalobcu. 174 Komisia spochybnuje, ze porusila zásadu proporcionality a dopustila sa chyby v posúdení. Po prvé, pokial ide o ciele pokuty, tvrdí, ze oprávneným cielom je nielen odstrasenie dotknutého podniku, ale aj odstrasenie tretích osôb (rozsudky Súdneho dvora ACF Chemiepharma/Komisia, uz citovaný v bode 168 vyssie, body 172 az 176; zo 14. júla 1972, BASF/Komisia, 49/69, Zb. s. 713, bod 38, a Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 106 a 109). Podla Komisie je jasné, ze odstrasujúci úcinok pokuty je osobitne dôlezitý, ak napriek jej bohatej rozhodovacej praxi vznikajú este aj dnes tak zrejmé a velké porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ako sú tie, o ktoré ide v prejednávanej veci (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 144 az 145). Okrem toho tvrdí, ze ekonomickú kapacitu zalobcu zobrala do úvahy tým, ze stanovila východiskovú sumu na 3 milióny eur, co je úroven znacne nizsia od predpokladaných súm, ktoré usmernenia ustanovujú v prípade velmi závazných porusení. 175 Po druhé, Komisia tvrdí, ze síce môze dosahovanie zisku povazovat za pritazujúcu okolnost, co vsak neznamená, ze musí absenciu prospechu zohladnovat ako faktor spôsobujúci znízenie pokuty (rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, body 4881 a 4882, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 307). 176 Po tretie, z porovnania so skorsou rozhodovacou praxou Komisie nevyplýva, ze pokuta v prejednávanej veci neprihliada na zásady proporcionality a primeranosti. Zalobca sa obmedzuje na porovnanie percent pokút v pomere k obratom dotknutých podnikov napriek skutocnosti, ze podla judikatúry sa proporcionalita pokuty musí posudzovat s ohladom na súhrn okolností porusenia (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 1215). Vsetky rozhodnutia Komisie, ktoré zalobca spomína, sa okrem toho týkajú pokút ulozených velkým podnikom. Komisia sa domnieva, ze nemôze velkým podnikom ukladat astronomické pokuty s jediným cielom zachovat proporcionalitu v pomere k obratu, ktorej sa dovoláva zalobca. Rovnako nemôze ukladat podnikom mensím ako zalobca pokuty nizsie ako minimálny prah, ktoré nemajú ziaden odstrasujúci úcinok. 177 Komisia s odkazom na svoje tvrdenia uvedené vyssie ako odpoved na iné zalobné dôvody poznamenáva, ze porovnania so skorsími rozhodnutiami o ulození pokút, ktoré zalobca uskutocnil, sú od pociatku irelevantné. Uvádza, ze zalobca práve preto, ze pri výpocte pokuty nálezite zohladnila - v rozpore s jeho tvrdeniami - rozdiely vo velkosti dotknutých podnikov, nemôze vázne tvrdit, ze mala pokutu 3 780 000 eur vydelit 450 a dospiet k pokute 8 400 eur, aby sa zachovala proporcionalita v pomere k pokute ulozenej Volkswagenu v závislosti od predmetného obratu dosiahnutého v EHP. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Zalobca v rámci prvej casti svojej argumentácie týkajúcej sa porusenia zásad proporcionality a primeranosti vycíta Komisii, ze na tieto zásady neprihliadla, kedze nezohladnila ani ciele osobitnej prevencie, ani ekonomickú kapacitu zalobcu. 179 Oprávnenie Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje podla judikatúry jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie iste zahrna povinnost vyhladávat a potlácat jednotlivé porusenia, ale rovnako obsahuje úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 105). 180 Z toho plynie, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni sumy pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial porusenia daného druhu sú stále pomerne casté - aj ked ich nezákonnost bola ustanovená od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze - z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 108). 181 Ako vyplýva z uz uvedenej judikatúry, odstrasujúci ciel, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania Zmluvou stanovených pravidiel hospodárskej sútaze zo strany podnikov pri uskutocnovaní ich aktivít v rámci Spolocenstva alebo EHP. Z toho plynie, ze odstrasujúci charakter pokuty ulozenej z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemozno urcit iba v závislosti od osobitnej situácie potrestaného podniku (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 110). 182 Stvrtý odsek bodu 1.A. usmernení navyse okrem iného ustanovuje, ze v rámci hodnotenia závaznosti porusenia je nevyhnutné "brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok". 183 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila ekonomickú kapacitu zalobcu spôsobit ujmu konkurencii, ako aj nevyhnutnost stanovit pokutu na úrovni zabezpecujúcej odstrasujúci úcinok (odôvodnenia c. 304 az 309). Súd prvého stupna usudzuje, ze ulozená pokuta nie je v pomere k velkosti dotknutého podniku neproporcionálna. Zalobca dosiahol roku 2000 celosvetový obrat 71,018 miliónov eur. Ulozená pokuta, teda 3,78 milióna eur, predstavuje iba 5,3 % jeho celkového obratu. Okrem toho sa nepreukázalo, ze zalobca nie je takú pokutu schopný zaplatit (pozri bod 164 vyssie). Súd prvého stupna sa v kazdom prípade v rámci výkonu svojej plnej právomoci domnieva, ze výska pokuty je s ohladom na závaznost a dlzku trvania porusenia vhodná. 184 Co sa dalej týka druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze Komisia porusila zásadu proporcionality tým, ze nezobrala do úvahy skutocnost, ze zalobca nedosiahol vdaka predmetnému výrobku prakticky ziaden zisk a urcité roky dokonca utrpel na tomto segmente trhu straty, je potrebné pripomenút, ze hoci výska ulozenej pokuty musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, predstavovat podla judikatúry prekázku pre ulozenie pokuty bez toho, aby pokute nehrozila strata jej odstrasujúceho charakteru (rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, a FETTCSA, bod 340). 185 Z toho plynie, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná brat do úvahy absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením (rozsudky Cimenteries CBR. a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 4881, a FETTCSA, bod 341). 186 Hoci Komisia podla svojich usmernení (bod 2, prvý odsek, piata zarázka) môze z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsit sankciu, aby prekrocila sumu neoprávneného prospechu dosiahnutú vdaka poruseniu, neznamená to, ze jej je tým ulozená povinnost za kazdých okolností zistovat na úcely urcenia výsky pokuty financnú výhodu, ktorá je spojená so zisteným porusením (rozsudok FETTCSA, body 342 az 343). Inými slovami, absenciu takej výhody nemozno posudzovat ako polahcujúcu okolnost. 187 Za týchto okolností musí byt výhrada zalobcu zalozená na nezohladnení zisku dosiahnutého porusením zamietnutá. 188 Pokial napokon v tretom rade ide o tvrdenie zalozené na porovnaní so skorsími rozhodnutiami Komisie, musí byt zamietnuté z dôvodov vysvetlených v bodoch 41 az 43 vyssie. 189 Zo súhrnu uvedených úvah vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania 190 Po prvé, zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze v rámci uplatnenia stropu 10 % spomínaného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 opomenula vziat do úvahy obrat, ktorý dosiahol pri predmetnom výrobku, v pomere k jeho celkovému obratu. Uvádza, ze suma pokuty ulozenej SNCZ bola v súlade s týmto stropom znízená zo 4,2 na 1,7 milióna eur, pretoze táto spolocnost mala roku 2000 celkový obrat vo výske iba 17,08 milióna eur. Zalobca naopak také znízenie z dôvodu svojho celkového obratu 71,018 milióna eur nedosiahol. Zalobca tvrdí, ze táto nerovnost v zaobchádzaní spocíva v odlisnostiach struktúry týchto dvoch podnikov. Je totiz znevýhodnený ako rodinný podnik spájajúci podstatnú cast svojich aktivít do formy komanditnej spolocnosti na akcie (GmbH & Co. KG), kedze má pomerne vysoký celkový obrat. Komisia sa pri urcení pokuty, ktorú mu ulozila, opierala výlucne o tento vysoký celkový obrat, zatial co väcsina jeho aktivít nemá ziadnu spojitost s výrobkami, ktorých sa porusenie týkalo. Naopak, skupina, do ktorej patrí SNCZ, mala obrat vo výske 278,8 miliónov eur, ale táto skupina rozlozila svoje dalsie aktivity do rôznych spolocností, a SNCZ teda mal obrat vo výske iba 17,08 milióna eur. Obrat, ktorý SNCZ dosiahol pri predmetnom výrobku, predsa len predstavuje priblizne 22,9 % jeho celkového obratu. Pokuta ulozená zalobcovi je tak "úmerne k obratu dosiahnutému pri dotknutom výrobku" viac ako dvojnásobne vyssia ako pokuta ulozená SNCZ. Judikatúra podla zalobcu vyzaduje, aby Komisia pre vyhnutie sa takým nerovnostiam vzala do úvahy vztah medzi obratom pri dotknutom výrobku v pomere k celkovému obratu. 191 Zalobca spochybnuje relevantnost rozsudkov, ktorých sa Komisia dovoláva, aby preukázala, ze nedoslo k nerovnosti v zaobchádzaní. Vo veciach, ktoré viedli k týmto rozsudkom, zalobcovia spochybnovali skutocnost, ze základné ciastky pokút niektorých dotknutých podnikov boli protiprávne stanovené nad stropom 10 % obratu, ktorý je uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zatial co pri ostatných sa tak nestalo (rozsudky Brugg Rohrsysteme/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 155, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 185). Aktuálna vec sa naopak týka nerovnosti v zaobchádzaní spocívajúcej v opomenutí zohladnenia rozlicných úrovní diverzifikácie dotknutých podnikov, ktoré sa týkajú výpoctu pokuty. 192 Po druhé, aj ked styri zo siestich dotknutých podnikov ovládali rovnocenné podiely na trhu, Komisia zvolila pre kazdý z týchto podnikov úplne odlisné základné ciastky. Základné ciastky totiz pred uplatnením oznámenia o spolupráci kolísali medzi 700 000 a 4 200 000 eur. Pre vyhnutie sa tejto nerovnosti v zaobchádzaní sa mala vziat do úvahy vysoká úroven diverzifikácie zalobcu. 193 Komisia spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. Spochybnuje najmä pokus, ktorý zalobca urobil vo svojej replike, rozlisovat veci, ktoré viedli k rozsudkom Brugg Rohrsysteme/Komisia a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaným v bode 33 vyssie, od aktuálnej veci. Rozhodnutie Komisie vo veci, ktorá viedla k týmto rozsudkom, bolo tak ako v prejednávanej veci vydané proti jednému väcsiemu a diverzifikovanejsiemu podniku, voci ktorému sa strop 10 % neuplatnil, a proti jednému mensiemu a menej diverzifikovanému podniku, ktorého pokuta bola znízená na 10 % obratu (rozsudok Brugg Rohrsysteme/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 155 az 156). 194 Komisia takisto odmieta tvrdenie zalobcu, podla ktorého piatim zo siestich dotknutých podnikov, ktoré ovládali rovnocenné podiely na trhu, ulozila odlisné pokuty bez zohladnenia diverzifikácie týchto podnikov. Ak by sa totiz mala taká úvaha pripustit, znamenalo by to, ze by sa nemohla vziat do úvahy premenlivá dlzka trvania porusenia a strop 10 % obratu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 195 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 69 a judikatúra, ktorá je v nom citovaná). 196 Z judikatúry vyplýva, ze úcelom maximálnej hranice zavedenej clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je vyhnút sa tomu, aby pokuty boli neproporcionálne v pomere k významu dotknutého podniku. Kedze iba celkový obrat môze efektívne poskytnút priblizný údaj v tomto ohlade, je potrebné tento strop chápat tak, ze sa odvoláva na celkový obrat (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 119, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 541). 197 Argumentáciu zalobcu týkajúcu sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania nemozno prijat. Komisia uplatnila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 s odkazom na celkový obrat tak v prípade zalobcu, ako aj v prípade SNCZ. Skutocnost, ze SNCZ dosiahol znízenie základnej ciastky, je objektívne odôvodnená ako priame uplatnenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 185). 198 Treba dodat, ze zalobca je z hladiska celkového obratu viac ako trojnásobne väcsí nez SNCZ. Preto skutocnost, ze Komisia ulozila SNCZ pokutu 1,53 milióna eur a zalobcovi pokutu 3,78 milióna eur, nemozno povazovat za porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 199 Zalobca nemôze okrem toho ani tvrdit, ze bol vystavený nerovnosti v zaobchádzaní tým, ze Komisia pri urcení stropu pokuty nezohladnila obrat, ktorý dosiahol pri predmetnom výrobku, v pomere k jeho celkovému obratu. Co sa týka porovnania so SNCZ, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pripisuje porusenie SNCZ, a nie skupine, do ktorej patrí (odôvodnenie c. 240 napadnutého rozhodnutia). Pri nedostatku dôkazov o zapojení skupiny, do ktorej patrí SNCZ, nemozno tvrdit, ze Komisia sa dopustila diskriminácie, ked pre SNCZ zvolila strop 10 % jeho obratu, ktorý ustanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 181). 200 Napokon, argumentácia zalobcu zalozená na tom, ze Komisia ulozila piatim zo siestich dotknutých podnikov odlisné základné ciastky napriek skutocnosti, ze mali rovnaký podiel na trhu, nemôze uspiet. Komisia totiz stanovila rovnakú východiskovú sumu zalobcovi, spolocnosti Britannia, SNCZ a Tridentu, a to 3 milióny eur (odôvodnenie c. 309 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na rozlicné dlzky trvania ich úcasti na porusení a uplatnenie maximálnej hranice 10 % obratov pritom základné ciastky pred uplatnením oznámenia o spolupráci kolísali. Tieto odchýlky vyplývali priamo z uplatnenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a nemozno ich teda povazovat za porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 EDLP a) Tvrdenia úcastníkov konania 201 Zalobca vycíta Komisii, ze porusila clánok 7 EDLP tým, ze uplatnila významné zvýsenie pokút, ktoré neexistovalo vtedy, ked bolo porusenie spáchané. Podla clánku 7 ods. 1 nesmie byt ulozený "trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu". Zásada clánku 7 patrí pod ochranu základných práv Spolocenstva, ktoré Európska únia výslovne dodrziava a institúcie Spolocenstva musia vo veciach hospodárskej sútaze takisto dodrziavat (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, body 60 a 77). V prejednávanej veci Komisia uskutocnila znacné zvýsenie úrovne pokút tým, ze roku 1998 vydala usmernenia. Na jesen roku 2001 Komisia bez akéhokolvek právneho základu a akejkolvek zmeny usmernení dalej zvýsila úroven pokút v rozsahu, k akému nikdy predtým nedoslo. V napadnutom rozhodnutí Komisia tieto dve zvýsenia úrovne pokút uplatnila, aj ked väcsina predmetných cinov bola spáchaná pred vydaním usmernení roku 1998. Tieto zvýsenia predstavujú zmeny rámca trestu a ich uplatnenie na predmetné porusenie je v rozpore s clánkom 7 EDLP. 202 Zalobca dodáva, ze Komisia nemôze tvrdit, ze sporné pokuty neprekracujú strop 10 % celosvetového obratu stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. "Skutocný rámec trestu" totiz urcuje iba rozhodovacia prax Komisie. Sankcný strop uvedený v tomto ustanovení si vyzaduje konkretizáciu rozhodovacou praxou, aby bola dodrzaná zásada predvídatelnosti trestnoprávnej sankcie. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého má pri zvýsení úrovne pokút právo volnej úvahy, zalobca uvádza, ze rozsah zvýsenia musí byt obmedzený zásadami proporcionality a primeranosti. 203 Zalobca rovnako poznamenáva, ze Komisia vydala napadnuté rozhodnutie az 11. decembra 2001, teda viac ako tri a pol roka po skoncení porusenia (13. mája 1998). Ak by Komisia vyhlásila svoje rozhodnutie o niekolko mesiacov skôr, ulozená pokuta by bola nizsia. Tento svojvolný odklad nemôze byt zalobcovi na ujmu retroaktívnym uplatnením nových politík Komisie, ktoré sa týkajú úrovne pokút. 204 Komisia tvrdí, ze uplatnenie usmernení v prejednávanej veci neporusuje zákaz retroaktivity trestnoprávnych ustanovení. Po prvé, z judikatúry vyplýva, ze zavedenie novej metódy výpoctu pokút Komisiou, ktoré môze v urcitých prípadoch spôsobit zvýsenie sumy pokút bez toho, aby presiahli maximálnu hranicu stanovenú rovnakým nariadením, nemozno povazovat za zvýsenie pokút, ktoré sú právne ustanovené v clánku 15 nariadenia c. 17, s retroaktívnym úcinkom v rozpore so zásadami zákonnosti a právnej istoty (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 217 az 224 a 233 az 235). Po druhé, Komisia odmieta tvrdenie zalobcu, podla ktorého clánok 15 nariadenia c. 17 zodpovedá poziadavke specifickosti a povinnosti predvídatelnosti iba vtedy, ak je konkretizovaný správnou praxou. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 205 Je namieste pripomenút, ze zásada zákazu retroaktivity trestných ustanovení je spolocnou zásadou pre vsetky právne poriadky clenských státov, takisto je jej venovaný clánok 7 EDLP a tvorí neoddelitelnú cast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Spolocenstva zabezpecuje (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1984, Kirk, 63/83, Zb. s. 2689, bod 22, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 219). 206 Aj ked z clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 vyplýva, ze rozhodnutia Komisie o ulození pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze nemajú trestnoprávny charakter (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235), skutocnostou zostáva, ze Komisia je povinná dodrziavat vseobecné zásady práva Spolocenstva a najmä zásadu zákazu retroaktivity vo vsetkých správnych konaniach, ktoré môzu viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve (pozri analogicky, pokial ide o právo na obhajobu, rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 220). 207 Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia neporusila zásady stanovené v clánku 7 EDLP. Podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k pokute, musia brat do úvahy moznost, ze Komisia sa v ktoromkolvek momente rozhodne zvýsit úroven súm pokút v pomere k úrovni uplatnovanej v minulosti (pozri bod 42 vyssie). 208 To platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne súm pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale takisto vtedy, ak sa toto zvýsenie uskutocní uplatnením pravidiel správania so vseobecným dosahom, akými sú usmernenia. 209 Z toho musí byt vyvodený záver, ze nová metóda výpoctu pokút, ktorú usmernenia obsahujú, bola aj za predpokladu, ze mala pritazujúci úcinok, co sa týka úrovne ukladaných pokút, primerane predvídatelná pre podniky, ako je zalobca, v case, ked doslo k predmetnému poruseniu. 210 Je irelevantné, ze výpocet výsky pokút podla metódy uvedenej v usmerneniach mohol Komisiu viest k ukladaniu vyssích pokút ako v jej skorsej praxi, pretoze Komisia mala pri stanovovaní súm pokút právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 237, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 494). 211 Z týchto dôvodov musí byt zalobný dôvod zalozený na údajnom porusení zásady zákazu retroaktivity zamietnutý. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 212 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia vyjadrenú v clánku 253 ES v tom, ze nevysvetlila, preco ulozila pokutu o tolko vyssiu od pokút, ktoré ukladala vo svojej skorsej praxi. 213 Z judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 4725). Je ziaduce, aby podniky mohli detailne poznat spôsob výpoctu pokuty, ktorá im bola ulozená (rozsudky Tréfilunion/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 142, a Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 51 vyssie, bod 4734), a odôvodnenie musí byt osobitne detailné, pokial vychádza z rámca skorsej rozhodovacej praxe (rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 71). V prejednávanej veci Komisia ulozila pokutu vo výske 4,2 milióna eur pred uplatnením oznámenia o spolupráci, teda 111 % obratu, ktorý zalobca pri predmetnom výrobku roku 1998 v meradle EHP dosiahol. Súcet základných ciastok zvolených pre dotknuté podniky dosahoval 129 az 138 % celkovej hodnoty európskeho trhu s dotknutým výrobkom, teda 15 az 16 miliónov eur. Tieto ciastky boli ovela vyssie ako pokuty, ktoré Komisia v minulosti ulozila v porovnatelných veciach. Komisia mala vzhladom na to, ze sa v prejednávanej veci napriek pocetným priaznivým okolnostiam odchýlila od svojej skorsej praxe, pokuty odôvodnit detailnejsím spôsobom. 214 Zalobca okrem toho uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nespresnuje metódu a základ výpoctu, ktoré Komisia pouzila pri výpocte základných ciastok. Komisia sa v nom odvoláva na obrat dosiahnutý pri dotknutom výrobku v meradle EHP (odôvodnenie c. 307 napadnutého rozhodnutia), ale iba na urcenie pomernej váhy rôznych podnikov na trhu. Pokial ide o absolútnu výsku východiskovej sumy, Komisia neuvádza jasne, ci pouzila obrat dosiahnutý pri predmetnom výrobku na úrovni EHP, alebo na celosvetovej úrovni, alebo ci brala do úvahy celkový obrat zalobcu. 215 Komisia s odkazom na svoje tvrdenia uvedené vyssie ako odpoved na iné zalobné dôvody predovsetkým uvádza, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa výpocet pokuty zakladá na abnormálne vysokej úrovni, vnása znacný chaos do skutkového stavu tým, ze zalobca uskutocnuje porovnanie úplne odlisných referencných hodnôt, ktoré obidve slúzia na posúdenie úrovne pokút. Aj keby sa vsak malo usúdit, ze napadnuté rozhodnutie stelesnuje citelné zvýsenie úrovne pokút, Komisia nezanedbala svoju povinnost odôvodnenia. 216 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého napadnuté rozhodnutie nespresnuje obrat pouzitý pri urcení absolútnej úrovne východiskovej sumy, Komisia uvádza, ze túto sumu neurcila na základe jedného alebo druhého obratu, ale s ohladom na závaznost porusenia, ktorú posúdila tak, ze sa opierala o jeho povahu, následky na trh a velkost relevantného zemepisného trhu, ako aj o obmedzenú velkost dotknutého trhu s výrobkami. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 217 Je ustálenou judikatúrou, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a judikatúru, ktorá je v nom citovaná). 218 Vo vztahu k rozhodnutiu o ulození pokút viacerým podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí byt rozsah povinnosti odôvodnenia vymedzený najmä vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od velkého poctu faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 378). 219 V rámci návrhov formulovaných v tejto zalobe, ktoré sa obmedzujú na zákonnost pokuty, jej výsku a metódu jej výpoctu, je tento zalobný dôvod zjavne nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie obsahuje 370 odôvodnení, z ktorých je 118 (odôvodnenia c. 252 az 370) venovaných pokutám. V odôvodneniach c. 262 az 303 Komisia vysvetluje svoje hodnotenie závaznosti porusenia. Dalej uvádza, ako dospela k záveru, ze je potrebné uplatnit diferencovaný prístup voci dvom kategóriám podnikov (odôvodnenia c. 304 az 309), a predkladá svoje hodnotenie dlzky trvania porusenia (odôvodnenia c. 310 az 312), cím sa dostáva k základným ciastkam (odôvodnenie c. 313). Skúma, ci je namieste zohladnit pritazujúce a polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 314 az 336) a vyslovuje sa k uplatneniu oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 346 az 366). Treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatocné a relevantné oznacenie prvkov posúdenia, ktoré boli vzaté do úvahy pri stanovení závaznosti a dlzky trvania porusenia. Navyse je potrebné konstatovat, ze argumentácia, ktorú zalobca rozvinul v rámci styroch prvých zalobných dôvodov tejto zaloby, preukazuje, ze dokonale pochopil úvahy tvoriace podstatu napadnutého rozhodnutia. 220 Výcitky uskutocnené zalobcom v rámci tohto zalobného dôvodu neoznacujú ziadnu tazkost pri pochopení úvah Komisie alebo vysvetlenia zohladnených faktorov. V zásade uvádza kritiku vzhladom na sumu svojej pokuty v pomere k pokutám ulozeným v porovnatelných veciach v minulosti. Z tohto porovnania pritom nevyplýva nedostatocné odôvodnenie. Pokial je relevantné, týka sa dôvodnosti hodnotenia, ktoré Komisia uskutocnila. 221 Aj za predpokladu, ze rozhodnutie obsahuje citelné zvýsenie úrovne pokuty v pomere k predchádzajúcim rozhodnutiam, treba konstatovat, ze Komisia úplne a výslovným spôsobom objasnila úvahy, ktoré viedli k stanoveniu takej výsky pokuty zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Fabricants de papiers peints/Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 31). 222 Zalobca právom uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nevysvetluje metódu ani výpocet, ktoré Komisiu v stádiu stanovenia závaznosti porusenia viedli k zvoleniu východiskovej sumy 3 milióny eur zvoleného pre skupinu "hlavných výrobcov" (odôvodnenia c. 308 a 309). Poziadavky na podstatné formálne nálezitosti, medzi ktoré patrí povinnost odôvodnenia, vsak Komisii neukladajú, aby vo svojom rozhodnutí uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút, ale iba kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 73 a 76, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1558). 223 Tento piaty zalobný dôvod musí byt rovnako zamietnutý ako nedôvodný. 224 Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt v celosti zamietnutá. O trovách 225 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. novembra 2005. Tajomník Predsednícka komory E. Coulon P. Lindh Obsah Skutkový stav Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O námietke nezákonnosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O dôvodoch zaloby o neplatnost 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia O povahe porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O úcinkoch porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O nezohladnení krízy odvetvia ako polahcujúcej okolnosti - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O porovnaní s inými kartelmi - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna b) O druhej casti zalozenej na nezohladnení skutocnosti, ze bol dotknutý iba malý podiel obratu zalobcu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O tretej casti zalozenej na právnej chybe vyplývajúcej z nezohladnenia ekonomickej kapacity zalobcu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 EDLP a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX3mMi8H/L98187-6365TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX3mMi8H/L98187-6365TMP.html#Footref*