Vec T-62/02 Union Pigments AS proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Zaloba o neplatnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 29. novembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení a o dlzke jeho trvania - Podnik, ktorý prechodne vystúpil z kartelu, aby ho vyuzil vo vlastný prospech - Neúcinné vystúpenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Údajná úcast pod nátlakom - Okolnost, ktorá nie je ospravedlnením pre podnik, ktorý nevyuzil moznost oznámenia príslusným orgánom (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 3) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Pripísanie podniku - Zodpovednost za správanie iných podnikov v rámci rovnakého porusenia - Prípustnost - Kritériá (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Ukoncenie porusovania po zásahu Komisie - Posúdenie z prípadu na prípad (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Zohladnenie následkov porusenia ako celku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Zásada individualizácie sankcií - Uplatnenie pri zohladnovaní polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 2 a 3) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Správanie odlisné od správania dohodnutého v rámci kartelu - Posúdenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Meranie efektívnej kapacity spôsobit ujmu na dotknutom trhu - Relevantnost podielov na trhu, ktoré dotknutý podnik ovláda (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Nevyhnutnost zohladnit obraty dotknutých podnikov a zabezpecit proporcionalitu pokút s týmito obratmi - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Hranica stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Spôsoby uplatnenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Odstrasujúci úcinok vo vztahu tak k podniku, ktorý sa dopustil porusenia, ako aj k tretím osobám - Ulozenie symbolickej pokuty so zretelom na úmysel dotknutého podniku zosúladit sa s pravidlami hospodárskej sútaze pred prijatím rozhodnutia, ktoré ho sankcionovalo - Vylúcenie (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Povinnost zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku - Neexistencia - Reálna platobná schopnost podniku v specifickom sociálnom kontexte - Zohladnenie - Stanovenie pokuty vo výske, ktorá vedie ku konkurzu alebo likvidácii dotknutého podniku v dôsledku pokuty - Neexistencia zásadného zákazu [Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)] 1. V rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je povinnostou Komisie dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania. V tejto súvislosti, pokial ide o podnik, ktorý prechodne vystúpil z kartelu, je mozné dospiet k záveru o jeho úcasti bez úcinného prerusenia, kedze nevystúpil z kartelu rozhodným spôsobom s tým, aby ho oznámil Komisii alebo dokonca aby na relevantnom trhu znovu zacal konat ako poctivý a nezávislý konkurent, ale naopak sa pokúsil vyuzit svoje údajné vystúpenie na lepsie vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. (pozri body 36, 38, 42) 2. Podnik, ktorý sa s dalsími podnikmi zúcastnuje na protisútazných cinnostiach, sa nemôze opierat o skutocnost, ze sa na nich zúcastnoval na nátlak ostatných úcastníkov, pretoze namiesto úcasti na predmetných cinnostiach môze oznámit tlaky, ktorým je vystavený, príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17. (pozri bod 63) 3. Podnik, ktorý sa zúcastnil mnohotvárneho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva svojím vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je prispiet k uskutocneniu porusenia v jeho celku, môze byt takisto zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci rovnakého porusenia za celý cas svojej úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik pozná protiprávne správanie ostatných úcastníkov, alebo ze ho rozumne mohol predpokladat a ze je pripravený prijat riziko tohto správania. (pozri bod 87) 4. Bod 3 tretia zarázka Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovuje znízenie základnej ciastky v prípade ukoncenia porusovania, len co zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly). Komisia vsak nemôze byt vo vseobecnosti povinná povazovat ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost. Reakciu podniku na zacatie setrenia jeho cinností mozno posudzovat len pri zohladnení osobitného kontextu daného prípadu. (pozri bod 92) 5. Podla bodu 1 A Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa Komisia výslovne zaviazala brat do úvahy pri posudzovaní závaznosti porusenia okrem jeho povahy a velkosti relevantného geografického trhu aj skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat. Z toho vyplýva, ze hoci sa závaznost porusenia posudzuje v prvom rade v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako je jeho povaha a jeho dosah na trh, v druhom rade je upravovaná v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co okrem iného vedie Komisiu k tomu, aby zohladnila okrem velkosti a kapacity podniku nielen prípadné pritazujúce okolnosti, ale prípadne rovnako aj polahcujúce okolnosti. V tejto súvislosti, pokial sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustili viaceré podniky, na stanovenie vseobecnej úrovne pokút sa nezohladnujú následky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porusovania, na ktorom sa podielal. (pozri body 103, 104, 106) 6. Ak sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva dopustí viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti na porusení kazdého z nich. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individuálnosti trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Body 2 a 3 Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO tak stanovujú úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré sú vlastné kazdému dotknutému podniku. V tejto súvislosti sa úcastník porusenia nemôze odvolávat na polahcujúcu okolnost zalozenú na správaní ostatných úcastníkov tohto porusenia, akou je napríklad skutocnost, ze ostatní clenovia kartelu sa do neho zapojili skôr alebo dôkladnejsie. Tieto okolnosti by mohli prípadne predstavovat pritazujúcu okolnost voci posledným uvedeným podnikom, ale nie polahcujúcu okolnost v prospech iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. (pozri body 118 - 120, 125) 7. Výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovania svojho vodcu podniku pri realizácii porusenia v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje, ak je dokázaná, polahcujúcu okolnost podla bodu 3 tretej zarázky Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Táto pasívna úloha znamená prijatie "nízkeho profilu" dotknutým podnikom, teda chýbajúcu aktívnu úcast pri vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. K okolnostiam schopným odhalit pasívnu úlohu podniku vnútri kartelu mozno zaradit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. (pozri bod 126) 8. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní so svojimi konkurentmi vo veci cien je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, co dohodol so svojim konkurentmi, nepredstavuje nevyhnutne prvok, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost pri urcení pokuty, aká sa má ulozit. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi sleduje politiku, ktorá sa odchyluje od dohodnutej politiky, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. (pozri bod 130) 9. V analýze efektívnej ekonomickej kapacity porusovatelov spôsobit významnú ujmu konkurencii, ktorá zahrna posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, uskutocnenej na úcely stanovenia výsky pokuty ako sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba podruzne. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh. Preto hoci je pravda, ze podiely na trhu, ktoré podnik ovláda, nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí k silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol vykonávat na trh. (pozri bod 152) 10. Pokial Komisia rozdeluje dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, aby podnikom, ktoré patria do rovnakej skupiny, ulozila zhodnú osobitnú východiskovú sumu, rozdelenie do kategórií musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné. V tom istom duchu stanovujú Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO vo svojom bode 1 A siestom odseku, ze "znacná" disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy, môze najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna v pomere k faktorom, ktoré sa zohladnili pri posúdení závaznosti porusenia. Z toho plynie, ze ak Komisia pristúpi k takému rozdeleniu, urcenie prahov pre kazdú z takto vymedzených skupín musí byt vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené. (pozri body 154 - 156) 11. Pri urcovaní výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze nie je Komisia povinná uskutocnovat výpocet zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, ani zabezpecit, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. (pozri bod 159) 12. Maximálna hranica stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý vyzaduje, aby pokuta, ktorá sa nakoniec podniku ulozí za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, bola znízená v prípade, ak presahuje 10 % obratu podniku, nezávisle od ciastkových výpoctov urcených na zohladnenie závaznosti a dlzky trvania porusenia, Komisii nebráni, aby pocas svojho výpoctu odkazovala na ciastkovú sumu presahujúcu 10 % obratu dotknutého podniku, ak pokuta nakoniec ulozená tomuto podniku túto hranicu neprekrocí. (pozri bod 161) 13. Skutocnost, ze podnik mal v úmysle zosúladit sa s pravidlami hospodárskej sútaze pred prijatím rozhodnutia, ktorým mu bola ulozená pokuta, nepredstavuje dostatocný dôvod na to, aby sa Komisia obmedzila na ulozenie symbolickej pokuty. Odstrasenie tretích osôb a nielen dotknutého podniku je totiz dôlezitým cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. (pozri bod 174) 14. Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva povinná brat do úvahy stratovú financnú situáciu zainteresovaného podniku, kedze nastolenie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu. Tento záver nemozno spochybnit bodom 5 písm. b) Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba vo svojom "specifickom sociálnom kontexte", ktorý tvoria dôsledky, aké by zaplatenie pokuty malo najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie hospodárskych odvetví na vstupe a výstupe dotknutého podniku. Navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Spolocenstva zakázaná. Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze ohrozit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky zastúpené v podniku stratili tiez svoju hodnotu. (pozri body 175 - 177) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 29. novembra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Zaloba o neplatnost" Vo veci T-62/02, Union Pigments AS, pôvodne Waardals AS, so sídlom v Bergene (Nórsko), v zastúpení: J. Magne Langseth a T. Olavson Laake, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1) alebo subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Spolocnost Union Pigments AS (predtým Waardals AS, dalej len "zalobca" alebo "Union Pigments") zalozená podla nórskeho práva vyrába fosfát zinku a zmenené vlastnosti fosfátu zinku. Roku 2000 mal celosvetový obrat 7,09 milióna eur. 2 Aj ked sa chemické vzorce môzu jemne odlisovat, ortofosfáty zinku predstavujú homogénny chemický výrobok oznacený druhovým názvom "fosfát zinku". Fosfát zinku získaný z oxidu zinocnatého a kyseliny fosforecnej sa bezne pouzíva ako minerálny antikorózny pigment vo farbiarskom priemysle. Na trh sa uvádza bud ako standardný fosfát zinku, alebo ako modifikovaný alebo "aktivovaný" fosfát zinku. 3 Roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: Dr Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len "Heubach"), James M. Brown Ltd (dalej len "James Brown"), Société Nouvelle des Couleurs Zinciques SA (dalej len "SNCZ"), Trident Alloys Ltd (dalej len "Trident") (predtým Britannia Alloys & Chemicals Ltd, dalej len "Britannia") a Union Pigments. V rokoch 1994 az 1998 predstavovala hodnota trhu so standardným fosfátom zinku priblizne 22 miliónov eur rocne na celosvetovej úrovni a priblizne 15 az 16 miliónov eur rocne na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V EHP ovládali Heubach, SNCZ, Trident (predtým Britannia) a Union Pigments priblizne rovnaké podiely na trhu so standardným fosfátom zinku, a to na úrovni 20 %. James Brown ovládal zretelne mensí podiel na trhu. Kupujúci fosfátu zinku sú velkí výrobcovia farbív. Na trhu s farbivami dominuje niekolko multinárodných chemických skupín. 4 V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocností Heubach, SNCZ a Trident podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Od 13. do 15. mája 1998 uskutocnil Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) na ziadost Komisie podla clánku 8 ods. 3 protokolu 23 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocnosti Union Pigments podla clánku 14 ods. 2 kapitoly II protokolu 4 dohody medzi státmi EZVO týkajúcej sa vytvorenia Dozorného úradu a Súdneho dvora. 5 Spolocnosti Union Pigments a Trident informovali pocas správneho konania Komisiu o svojom zámere plne s nou spolupracovat v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") a kazdá urobila vyhlásenie ku kartelu (dalej len "vyhlásenie Union Pigments" a "vyhlásenie Tridentu"). 6 Dna 2. augusta 2000 vydala Komisia oznámenie o výhradách voci podnikom, adresátom rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania (pozri bod 7 nizsie), vrátane zalobcu. 7 Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala rozhodnutie 2003/437/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1). Rozhodnutím posudzovaným na úcely tohto rozsudku je rozhodnutie, ktoré bolo dotknutým podnikom oznámené a je prilozené k zalobe (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie sa v urcitých aspektoch odlisuje od rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. 8 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existoval medzi spolocnostami Britannia (Trident od 15. marca 1997), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Úcastníci kartelu sa po prvé dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé na kazdom stretnutí urcovali cenové "stropy" alebo "odporúcané" ceny a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 9 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Britannia..., ... Hans Heubach..., James... Brown..., [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvalej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: a) pokial ide o... Heubach..., James... Brown..., [la SNCZ] a [Union Pigments]: od 24. marca 1994 do 13 mája 1998; b) pokial ide o spolocnost Britannia...: od 24. marca 1994 do 15. marca 1997; c) pokial ide o Trident...: od 15. marca 1997 do 13. mája 1998. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940 000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350 000 eur. ..." 10 Na výpocet výsky pokút Komisia pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a oznámení o spolupráci. 11 Komisia na úvod stanovila "základnú ciastku" a to v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri odôvodnenia c. 261 az 313 napadnutého rozhodnutia). 12 Pokial ide o prvý faktor, usúdila, ze porusenie sa musí kvalifikovat ako "velmi závazné" a to vzhladom na povahu predmetného správania, na jeho skutocné následky na trh s fosfátom zinku a na skutocnost, ze sa vztahovali na celý spolocný trh a po jeho vytvorení aj na celý EHP (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Nezávisle na velmi závaznej povahe porusenia Komisia vysvetlila, ze do úvahy vzala obmedzenú velkost relevantného trhu (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia). 13 Komisia uplatnila "diferencovaný prístup" k dotknutým podnikom, aby na jednej strane zohladnila ich efektívnu ekonomickú kapacitu spôsobit konkurencii významnú ujmu a na strane druhej stanovila pokutu na úrovni zabezpecujúcej dostatocne odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). S týmto cielom rozdelila dotknuté podniky do dvoch kategórií v závislosti od ich "pomerného významu na relevantnom trhu". Oprela sa pritom o obrat z predaja dotknutého výrobku dosiahnutý kazdým z týchto podnikov v rámci EHP pocas posledných rokov porusenia a zohladnila skutocnost, ze zalobca, Britannia (Trident od 15. marca 1997), Heubach a SNCZ boli "hlavnými výrobcami fosfátu zinku v rámci EHP s priblizne rovnakými podielmi na trhu vyssími alebo priblizujúcimi sa k 20 %" (odôvodnenia c. 307 a 308 napadnutého rozhodnutia). Zalobca, rovnako ako Britannia, Heubach, SNCZ a Trident, bol zaradený do prvej kategórie ("východisková suma" 3 milióny eur). James Brown, ktorého podiel na trhu bol "zretelne mensí", bol zaradený do druhej kategórie ("východisková suma" 750 000 eur) (odôvodnenia c. 308 a 309 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania, Komisia usúdila, ze porusenie, ktoré kladie za vinu zalobcovi, bolo strednodobé, kedze trvalo od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Zvýsila preto východiskovú sumu zalobcu o 40 %, cím dospela k "základnej ciastke" 4,2 milióna eur (odôvodnenia c. 310 a 313 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia dalej usúdila, ze v tomto prípade netreba zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 314 az 336 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zamietla tvrdenia týkajúce sa "zlého ekonomického kontextu", v rámci ktorého sa kartel uskutocnil, a osobitných charakteristík dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 337 az 343 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto vo vztahu k zalobcovi stanovila výsku pokuty na 4,2 milióna eur "pred uplatnením oznámenia [o spolupráci]" (odôvodnenie c. 344 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia okrem toho pripomenula hranicu, ktorú v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nesmie prekrocit pokuta, ktorá sa má ulozit kazdému z dotknutých podnikov. Výska pokuty zalobcu pred uplatnením oznámenia o spolupráci tak bola znízená na 700 000 eur a pokuta spolocnosti SNCZ na 1,7 milióna eur. Výska pokuty ostatných podnikov pred pouzitím oznámenia o spolupráci nebola týmto stropom dotknutá (odôvodnenie c. 345 napadnutého rozhodnutia). 17 Napokon Komisia priznala zalobcovi znízenie o 50 % na základe oznámenia o spolupráci vzhladom na skutocnost, ze poskytol Komisii detailné informácie o cinnostiach kartelu (odôvodnenia c. 354 az 356 napadnutého rozhodnutia). Konecná výska pokuty ulozenej zalobcovi tak predstavuje 350 000 eur (odôvodnenie c. 370 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 1. marca 2002 podal zalobca návrh na zacatie tohto konania. 19 Zalobou podanou do kancelárie v ten istý den podal zalobca návrh na nariadenie predbezného opatrenia smerujúceho k odkladu vykonatelnosti clánku 3 písm. f) a clánku 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom mu ukladajú pokutu. 20 Kedze sa úcastníci konania dohodli na riesení, ktoré malo byt predmetom konania o nariadení predbeznom opatrení, predseda Súdu prvého stupna nariadil uznesením z 1. júla 2002, Waardals/Komisia (T-62/02 R, neuverejnené v Zbierke), výmaz veci z registra a vyhradil trovy konania. 21 Listom z 18. novembra 2003 Komisia informovala Súd prvého stupna, ze Union Pigments je v súdnej likvidácii a ze sa domnieva, ze upustí od svojej zaloby. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna oznámil súdny správca spolocnosti Union Pigments listom z 12. decembra 2003, ze táto spolocnost bola v júni 2003 predmetom súdnej likvidácie, ale ze poveril advokátov spolocnosti Union Pigments, aby v konaní pokracovali. 22 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (piata komora) o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty a odpovedala na niekolko písomných otázok. Komisia vyhovela tejto ziadosti. 23 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 9. septembra 2004. 24 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil alebo zmenil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktoré sa mu prisudzuje, - zrusil clánok 3 písm. f) napadnutého rozhodnutia alebo znízil výsku pokuty, - pristúpil na jeho návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a na nariadenie vykonania dokazovania a najmä pristúpil k predvolaniu a výsluchu svedkov a priznal mu prístup k správe Komisie z výsluchu zo 17. januára 2001, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 26 Zalobca uvádza dva zalobné dôvody na podporu svojej zaloby. Prvý je zalozený na pochybení v posúdení skutkového stavu a dôkazov pri pouzití clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a druhý na chybnom stanovení výsky pokuty, ako aj porusení vseobecných zásad. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkového stavu a dôkazov pri pouzití clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 27 Zalobca tvrdí, ze stanovenie výsky pokuty Komisiou spocíva na chybnom posúdení skutkového stavu a dôkazov. Komisia nedostatocne zohladnila pripomienky zalobcu o okolnostiach prípadu a o jeho úcasti v karteli. Vycíta Komisii, ze vec obmedzila tak v case, ako aj pokial ide o skutkový stav. Tento prístup neumoznil Komisii zohladnit faktory, ktoré by mohli zdôvodnit napríklad zvýsenie sumy pokuty, ktorá sa má ulozit niektorým z dotknutých podnikov z dôvodu závaznosti porusenia a iných okolností, a predstavuje tak nevýhodu zaobchádzania rovnakým spôsobom so vsetkými týmito podnikmi a obmedzenie mozností zalobcu tazit z výhodnejsieho rozhodnutia. 28 Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí, v ktorých zalobca tvrdí, ze: - Komisia sa dopustila pochybenia v posúdení dlzky trvania jeho úcasti na porusení a jeho vystúpenia z kartelu, - Komisia sa dopustila pochybenia v posúdení skutkového stavu a dôkazov týkajúcich sa zalobcu a jeho úlohy v rámci kartelu. O prvej casti týkajúcej sa dlzky trvania úcasti zalobcu na porusení a jeho vystúpenia z kartelu Tvrdenia úcastníkov konania 29 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia v posúdení dlzky jeho úcasti na porusení a skoncenia jeho úcasti na nom. Podla ustálenej judikatúry je povinnostou Komisie dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 55). Zalobca pripomína, ze Komisia skonstatovala, ze sa zúcastnila na porusení od 24. marca 1994 do 13. mája 1998, teda styri roky a jeden mesiac [napadnuté rozhodnutie, clánok 1 písm. a)]. Komisia, aj ked skonstatovala, ze zalobca prechodne vystúpil z kartelu (odôvodnenie c. 125 napadnutého rozhodnutia), vyvoláva vsak nepresný dojem o tomto vystúpení spochybnovaním, "ci k nemu doslo" (odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia). 30 Zalobca pripomína, ze oficiálne oznámil svoje vystúpenie z kartelu telefaxom 24. apríla 1995 v odpovedi na výzvu zaslanú európskou radou federácií chemického priemyslu (dalej len "CEFIC"), týkajúcu sa statistických údajov za mesiac máj, a ze toto vystúpenie trvalo az do augusta 1995. Tvrdí, ze toto vystúpenie trvalo pät az sest mesiacov, konkrétne od marca 1995, teda mesiaca, za ktorý neoznámil ziadne císla týkajúce sa trhu, do polovice augusta 1995. Subsidiárne tvrdí, ze prijal rozhodnutie vystúpit z kartelu "bezprostredne po stretnutí [27. marca 1995]" a to v súlade so závermi poznámky z 30. marca 1995. 31 Zalobca usudzuje, ze Komisia sa chybne domnieva, ze jeho vystúpenie z kartelu nemalo ziadne úcinky. Spresnuje, ze bez jeho údajov nemohli byt správne statistiky, ktoré pripravil CEFIC, a ze mali preto mensiu hodnotu pre kartel. Dodáva, ze získal objednávku od zákazníka Tekno Winter (dalej len "Teknos"), ktorému dodal jeden kontajner po svojom vystúpení z klubu v apríli 1995, a to mimo dohody o rozdelení medzi ostatnými clenmi kartelu. V odpovedi na tvrdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze toto vystúpenie nedokazuje úplne autonómne obchodné správanie, pretoze vedomost o tom, ze kartel stále fungoval, musela mat vplyv na jeho obchodné rozhodnutia, zalobca uvádza, ze skutocnost, ze nebol podriadený obmedzeniam, ktoré ukladal kartel, mu umoznilo konat na jeho skodu. To, ze získal objednávku od Teknos, mozno povazovat len za dôkaz "úplne autonómneho obchodného správania". Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého sa musí predpokladat, ze s výnimkou preukázania opaku podnik, ktorý je aktívny na trhu, zohladnuje informácie vymenené so svojimi konkurentmi na urcenie svojho správania na trhu, zalobca odpovedá, ze Komisia nemohla chciet povedat, ze sa mal stiahnut z trhu. Okrem toho zalobca tvrdí, ze nemal ziadny dôvod verit informáciám alebo konat na ich základe, pretoze odporúcané ceny neboli dodrziavané v severských krajinách a skutocné ceny boli nizsie ako náklady, "ktoré neboli, mozno sa domnievat, ovela nizsie ako ceny zalobcu", a ze výmena informácií od marca 1995 skoncila. 32 Vo svojej replike zalobca dodáva, ze sa neobmedzil na správanie ako podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi vykonáva viac-menej nezávislú politiku na trhu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 142). Priamo totiz bránil protisútazným úcinkom sledovaným ostatnými úcastníkmi (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný, bod 143). Podla zásady právnej istoty musí Komisia dokázat, ze zalobca sa zúcastnil na postupoch obmedzujúcich hospodársku sútaz pocas tohto obdobia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 62). Komisia v tomto prípade nepredlozila takýto dôkaz. Malo by sa preto skonstatovat, ze zalobca sa pocas tohto obdobia na karteli nezúcastnil. Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze môze chýbat pretrvávajúci charakter porusenia, ak vystúpenie malo za úcinok, ze vymenené informácie boli pozbavené akéhokolvek úzitku, zalobca odpovedá, ze to bol presne tento prípad, pretoze vymenené informácie medzi ostatnými úcastníkmi nemali pri chýbajúcich vycíslených údajoch z jeho strany ziadnu úzitkovú hodnotu. 33 Zalobca dodáva, ze Komisia vyvoláva nesprávny dojem o tom, co sa stalo, ked jeho vystúpenie z kartelu kvalifikuje ako "docasné". Zalobca tvrdí, ze ked vystúpil, nebolo jeho úmyslom robit tak len na krátky cas. To, ze získal objednávku od Teknos, je toho dôkazom. 34 Zalobca tvrdí, ze sa zdá, ze napadnuté rozhodnutie predpokladá, ze sa zúcastnil na stretnutí kartelu 12. júna 1995 v Londýne. Ked vsak Komisia zvýraznuje túto otázku, ci sa na tomto stretnutí zúcastnil, alebo nie, bez toho, aby dospela k záveru, zakladá svoje rozhodnutie na nesprávnom posúdení skutkového stavu a dôkazov. Zalobca pripomína, ze informoval Komisiu vo svojom vyhlásení, ako aj vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách o stretnutí, ktoré mal so zástupcom spolocnosti Heubach v Heathrow (Londýn) 12. júna 1995. Ciel a program tohto stretnutia nemali s kartelom nic spolocné. Zalobca pripústa, ze stretnutie kartelu sa mohlo konat v Heathrow v ten istý den, ale nástojí na tom, ze tam nebol prítomný. Usudzuje, ze sa nemá spekulovat o mnozstve dôvodov, ktoré viedli Heubach k tomu, aby pre stretnutie navrhol toto miesto a tento dátum. Uvádza, ze vo svojom vyhlásení uviedol, ze Heubach vyuzil stretnutie na to, aby zalobcovi povedal, ze sa má vrátit do klubu, ale ze zalobca odmietol pozvanie zúcastnit sa na stretnutí, co mimochodom viedlo ostatných úcastníkov k tomu, aby ho povazovali za "cudzinca". 35 Komisia popiera, ze zalobca úcinne vystúpil z kartelu a ze by omylom túto skutocnost nevzala do úvahy (odôvodnenia c. 230 az 234 napadnutého rozhodnutia). Tvrdí totiz, ze údajné vystúpenie na tri mesiace a sest dní sa musí posúdit vo svetle toho, ze predmetné porusenie pozostávalo z úcasti na dohode a/alebo na zosúladenom postupe (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 164 a 173). Posúdenie Súdom prvého stupna 36 Z judikatúry vyplýva, ze povinnostou Komisie je dokázat nielen existenciu kartelu, ale aj dlzku jeho trvania (rozsudky Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 55, a Dunlop Slazenger/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 79). V tomto prípade je nesporné, ze zalobca sa zúcastnil na dohode od 24. marca 1994 az do marca alebo apríla 1995 a od 1. augusta 1995 do 13. mája 1998. Zalobca tvrdí, ze sa na dohode nezúcastnoval v case od marca 1995 az do 1. augusta 1995. 37 Súd prvého stupna konstatuje, ze naozaj existujú indície, ktoré smerujú k tomu, ze zalobca sa na karteli nezúcastnoval urcité obdobie. V odpovedi na ziadost CEFIC, aby oznámil svoje statistiky za marec 1995, zalobca oznámil telefaxom z 24. apríla 1995, ze "vystupuje z podskupiny zdruzenia výrobcov fosfátu zinku" a ze z tohto dôvodu uz viac nezasle statistiky. Táto odpoved je v súlade s internou písomnou poznámkou riaditela predaja z 30. marca 1995 urcená ostatným clenom vedenia zalobcu (dalej len "poznámka z 30. marca 1995"), obsahujúcou odporúcanie vystúpit z kartelu. Navyse je nesporné, ze zalobca neoznámil svoje statistiky ostatným dotknutým podnikom od 24. apríla do 1. augusta 1995. 38 Súd prvého stupna je vsak toho názoru, ze Komisia právom dospela k záveru, ze zalobca sa zúcastnoval na karteli bez úcinného prerusenia od 24. marca 1994 do 13. mája 1998. 39 Podla judikatúry sa poctivé správanie konkurenta charakterizuje autonómnym spôsobom, akým urcuje svoju politiku, ktorou sa chce riadit na spolocnom trhu (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 173). Aj keby sa pripustilo, ze zalobca sa zdrzal úcasti na cinnostiach kartelu od konca marca 1995 do 1. augusta 1995, musí sa skonstatovat, ze sa nevrátil k ozajstnej autonómnej politike na trhu pocas tohto krátkeho obdobia. Výhoda, ktorú mal z prístupu k statistikám ostatných clenov, neprestala existovat v den, ked zalobca vystúpil z kartelu. Je mozné predpokladat, ze vzal do úvahy informácie uz vymenené so svojimi konkurentmi, aj na stretnutí 27. marca 1995, na urcenie svojho správania na tomto trhu pocas svojho údajného vystúpenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 121, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 162). Treba dodat, ze zalobca pripústa, ze v auguste 1995 sa znovu pripojil ku kartelu, pretoze urgentne potreboval informácie týkajúce sa trhu (bod 67 vyhlásenia Union Pigments). 40 Navyse treba uviest, ze ked sa zalobca znovu pripojil ku kartelu, poskytol ostatným clenom statistiky týkajúce sa spätne celého obdobia jeho údajného vystúpenia. Rozhodnutie zastavit odovzdávanie statistík malo preto len obmedzené úcinky. Treba dodat, ze zalobca nepoprel, ze podiel na trhu, ktorý mal roku 1995, bol ten istý ako podiel dohodnutý na stretnutiach kartelu. 41 Zalobca tvrdí, ze dodal kontajner spolocnosti Teknos po tom, ako vystúpil z kartelu, a to mimo dohody o rozdelení. Komisia vsak právom uviedla, ze zalobca získal túto objednávku z dôvodu, ze na trhu konal na základe informácií, ktoré dostal v rámci kartelových dohôd (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 39 vyssie). Podla dohody o rozdelení pre Teknos mohol cenu nizsiu, ako bola cena urcená pre Teknos, úctovat len ten výrobca, ktorý bol "na rade". Je nesporné, ze zalobca získal objednávku týkajúcu sa Teknos v apríli 1995 (odôvodnenie c. 230 napadnutého rozhodnutia). Komisia mohla právom dôjst k záveru, ze túto objednávku získal zalobca z dôvodu, ze poznal cenu urcenú na predchádzajúcom stretnutí, konkrétne 27. marca 1995. Správanie zalobcu v tejto súvislosti predstavuje klasický príklad úcastníka kartelu vyuzívajúceho tento kartel vo svoj prospech, co nemozno zohladnit na úcely znízenia zodpovednosti tohto úcastníka (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 230). 42 Okrem toho treba uviest, ze zalobca nevystúpil z kartelu s tým, aby ho oznámil Komisii alebo dokonca aby na relevantnom trhu znovu zacal konat ako poctivý a nezávislý konkurent. Naopak, z poznámky z 30. marca 1995 vyplýva, ze zalobca sa pokúsil vyuzit svoje údajné vystúpenie na lepsie vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. Podla tejto poznámky sa zalobca domnieval, ze ostatní úcastníci udrziavali internú spoluprácu v rámci kartelu a ze zákazníkov a trhy rozdelovali v jeho neprospech. Napriek ziadosti zalobcu v tomto zmysle na stretnutí kartelu 27. marca 1995 neboli ostatní úcastníci pripravení zväcsit jeho podiel na trhu. Táto skutocnost je v tejto poznámke uvedená ako dôvod na vystúpenie z kartelu. Táto poznámka takisto dokazuje, ze zalobca sa výslovne zamýslal nad moznostou neskorsieho opätovného pripojenia sa ku kartelu. Kedze zalobca z kartelu nevystúpil rozhodným spôsobom a nanovo sa zúcastnil kartelu len niekolko mesiacov po svojom údajnom vystúpení z neho, Súd prvého stupna je toho názoru, ze toto vystúpenie pouzil len ako pokus na získanie lepsích podmienok v karteli, co predstavuje dalsí príklad úcastníka vyuzívajúceho kartel na vlastný prospech (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 41 vyssie). 43 Skutocnost, ze sa zalobca nezúcastnil na jedinom stretnutí 12. júna 1995, nemá za následok znízenie miery jeho úcasti v karteli, kedze ten trval viac ako styri roky. Treba dodat, ze zalobca bol v kontakte s ostatnými dotknutými podnikmi pocas relevantného obdobia, ako to vyplýva zo skutocnosti, ze mal stretnutie so spolocnostou Heubach 12. júna 1995 na letisku Heathrow, teda v ten istý den a na tom istom mieste, ako bolo stretnutie kartelu. 44 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti týkajúcej sa nesprávneho posúdenia skutkového stavu a dôkazov o zalobcovi a jeho úlohe v rámci kartelu 45 Táto druhá cast prvého zalobného dôvodu obsahuje pät výhrad, v rámci ktorých zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o: - vývoj jeho situácie od zacatia setrení, - jeho vplyv na relevantný trh, - jeho úcast v karteli pred rokom 1994 a skutocnost, ze nebol podnecovatelom porusenia, - skutocnost, ze nebol clenom celého kartelu, - skutocnost, ze okamzite ukoncil porusenie. O prvej výhrade týkajúcej sa vývoja jeho situácie od zacatia setrení - Tvrdenia úcastníkov konania 46 Zalobca tvrdí, ze Komisia primeraným spôsobom nezohladnila úpadok jeho financnej situácie, napriek tomu, ze to spomenul v korespondencii s nou pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Zohladnit sa mal aj neskorsí vývoj. 47 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatuje v napadnutom rozhodnutí, ze "v súcasnosti zamestnáva priblizne 30 zamestnancov" (odôvodnenie c. 28). Tvrdí, ze oznámil Komisii, ze má len 25 zamestnancov. 48 Po druhé zalobca poukazuje na svoju kritickú financnú situáciu. Jeho obrat klesol zo 68,7 milióna nórskych korún (NOK) roku 1997 na 57,2 milióna NOK (teda priblizne 6,92 milióna eur) roku 2001. Jeho cinnosti sú málo výnosné, co ukazujú straty vo výske 317 589 eur a 310 659 eur, ktoré utrpel v rokoch 2000 a 2001. Zalobca dodáva, ze roku 1997 dosiahol príjmy vo výske 1 148 837 NOK pred zdanením, ale ze v rokoch 2000 a 2001 bol výsledok - 3 413 554 a - 3 496 000 NOK. Okrem toho sa jeho vlastné zdroje podstatne znízili hlavne z dôvodu výrazných strát v rokoch 2000 a 2001. Roku 2001 predstavovali jeho vlastné zdroje len 466 095 NOK (teda takmer 58 300 eur). Predstavujú 15 % pokuty, ktorú ulozila Komisia. 49 Zalobca pripomína, ze nebol schopný získat bankovú záruku na zabezpecenie platby pokuty a ze preto na Súd prvého stupna podal návrh na nariadenie predbezného opatrenia, aby sa nariadil odklad tejto platby. Dodáva, ze v poslednom case nemôze plnit vsetky svoje dlhy. 50 Komisia sa domnieva, ze táto prvá výhrada nie je relevantná pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 51 Súd prvého stupna je toho názoru, ze táto výhrada naozaj nie je vyvodená z chybného posúdenia skutkového stavu a dôkazov. Iste, Komisia skonstatovala v napadnutom rozhodnutí, ze zalobca "zamestnáva[l] [teda] priblizne 30 zamestnancov" (odôvodnenie c. 28), kým ten jej oznámil, ze ich zamestnáva len 25. To vsak nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Okrem toho treba uviest, ze zalobca sa odvoláva len na kritickú financnú situáciu a ze nemá v úmysle dokázat v tomto ohlade skutkové pochybenia v napadnutom rozhodnutí. Osobitne, jeho tvrdenie o vývoji jeho hospodárskej situácie po prijatí napadnutého rozhodnutia nie je relevantné pre posúdenie skutkových pochybení, ktoré má obsahovat samotné rozhodnutie. 52 V skutocnosti tvrdenia uvedené v rámci tejto prvej výhrady druhej casti sú relevantné len vo vztahu ku skutocnostiam, ktoré by sa mohli zohladnit pri poslednej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nemoznosti zaplatenia pokuty (pozri body 172 az 181 nizsie). O druhej výhrade týkajúcej sa vplyvu zalobcu na relevantný trh - Tvrdenia úcastníkov konania 53 Zalobca vycíta Komisii, ze riadne nezohladnila skutocnost, ze mal len velmi malý vplyv na trh a ze jeho manévrovací priestor bol obmedzený z dôvodu jeho vztahov s distribútormi a zákazníkmi. Po prvé, pokial ide o jeho siet zásobovania, tvrdí, ze pocas mnohých rokov predával celú svoju výrobu fosfátu zinku s urcením pre kontinentálnu Európu spolocnosti BASF v rámci dohody o spolupráci. Spresnuje, ze vyrábal fosfát zinku, ktorý balil do vrecúsok alebo balíkov s obchodnou známkou BASF a ktorý sa potom predal ako výrobok spolocnosti BASF. Vzhladom na svoju závislost na spolocnosti BASF a na velký rozdiel vo velkosti a sile medzi touto spolocnostou a ním zalobca nemal prakticky ziadny vplyv na cenu svojich dodávok spolocnosti BASF. Napriek skonceniu dohody so spolocnostou BASF roku 1997 zostala táto spolocnost dôlezitým zákazníkom. Okrem toho zalobca uvádza, ze Wengain Ltd (dalej len "Wengain"), jeho výlucný distribútor na britskom trhu pre viacero výrobkov vrátane fosfátu zinku, doviezol a predal iné výrobky od rôznych podnikov tak, ze mohol ponúknut celú paletu výrobkov náterového priemyslu. Wengain nakúpil výrobky od zalobcu za cenu zalozenú na bezplatnej dodávke a opätovne ich predal v Spojenom královstve za cenu, ktorú sám urcil. Pokial ide o dôlezitých zákazníkov a dodávky viac nez desat ton, zalobca mal právo zúcastnit sa negociácií a dodat tovar priamo. Vzhladom na jeho distribucnú siet mal zalobca len obmedzený manévrovací priestor, pokial ide o mnozstvo, a mal len málo mozností vykonávat vplyv na predaj a na cenu. Inác tomu bolo vo vztahu k priamym zákazníkom zalobcu. 54 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze bol závislý od svojich konkurentov, ktorí boli zároven zákazníkmi. Zalobca dodával chromát zinku spolocnostiam Heubach a SNCZ. Posledná menovaná spolocnost je najdôlezitejsím zákazníkom zalobcu, pokial ide o tento výrobok. Niektorí zákazníci a konkurenti zalobcu chceli získat vyssie ceny za fosfát zinku, aby zvýsili konkurencieschopnost ceny modifikovaného fosfátu zinku. Zalobca potvrdzuje, ze kedze nechcel poskodit vztahy so svojimi konkurentmi, ktorí boli zároven jeho zákazníkmi, bol nanho vyvíjaný tlak zo strany jeho konkurentov, aby sa pripojil ku kartelu. Spresnuje, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, netvrdí, ze bol nanho vyvíjaný nátlak, aby sa zúcastnil porusenia, ale ze bol nanho vyvíjaný tlak zo strany jeho konkurentov a ze nemal v tom období inú moznost. 55 Komisia popiera, ze zalobca mal len velmi obmedzenú moznost ovplyvnit cenu vo vztahu k zákazníkom a ze v napadnutom rozhodnutí riadne nezohladnila skutocnost, ze bol závislý od svojich konkurentov, ktorí boli zároven jeho zákazníkmi. 56 V odpovedi na tvrdenie zalobcu, ze nemal ziadny alebo len malý vplyv na mnozstvo predaja v Spojenom královstve a Nemecku, Komisia uvádza, ze aj keby bola táto skutocnost presná, je nerelevantná, pretoze podiely na trhu sa pocítali v mierke EHP. 57 Komisia takisto poznamenáva, ze údaje uvedené v prílohách 23 az 25 zaloby, týkajúce sa predaja fosfátu, nezodpovedajú presne tým údajom, ktoré jej boli oznámené listom zo 17. marca 1999. Zdôraznuje, ze zalobca nevysvetluje tieto rozdiely. - Posúdenie Súdom prvého stupna 58 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia sa dopustila pochybenia v posúdení vo vztahu k vplyvu zalobcu na svojich "distribútorov", treba uviest, ze v rámci tohto konania zalobca nepredlozil dôkaz, ze Komisia sa takého pochybenia dopustila. 59 Na rozdiel od tvrdenia zalobcu, ze predával vsetok svoj fosfát zinku s urcením pre kontinentálnu Európu v rámci dohody o spolupráci s BASF, z príloh k jeho zalobe vyplýva, ze fosfátom zinku zásoboval iné podniky v kontinentálnej Európe. Okrem toho dohoda o spolupráci medzi zalobcom a BASF skoncila v apríli 1997. Napokon zalobca zacal udrziavat vztahy s bývalými zákazníkmi spolocnosti BASF (bod 77 vyhlásenia Union Pigments). Aj keby BASF mal znacný vplyv na zalobcu pred aprílom 1997, tento vplyv nemohol byt rovnako velký pocas posledného roku dohody. 60 Pokial ide o Wengain, distribútora zalobcu v Spojenom královstve, treba pripomenút, ze zalobca sa na karteli zúcastnil z dôvodu, aby sa ukoncila velká cenová vojna v Spojenom královstve. Sám pripústa na jednej strane, ze mohol zorganizovat protiúder v Spojenom královstve pocas tejto cenovej vojny (bod 45 vyhlásenia Union Pigments), a na druhej strane, ze jednou z výhod kartelu bolo ukoncenie cenovej vojny v Spojenom královstve, na ktorej sa zúcastnoval (bod 49 vyhlásenia Union Pigments a interná poznámka z 30. marca 1995). Tieto skutocnosti dokazujú, ze zalobca mohol ovplyvnit správanie Wengainu na britskom trhu, pokial ide o cenu. 61 V kazdom prípade je nesporné, ze zalobcov podiel na trhu sa blízil tomu podielu, ktorý mu bol pridelený v rámci kartelu. Z toho vyplýva, ze mal dostatocný vplyv na svojich distribútorov, aby zaviedol dohodu o kvótach. Navyse zalobca vo svojom vyhlásení pripustil, ze kartel mal kazdým rokom lepsiu "koherenciu", pokial ide o cenu, s výnimkou severských krajín (bod 73 vyhlásenia Union Pigments). Z toho vyplýva, ze Komisia právom dospela k záveru, ze zalobca mal dostatocný vplyv na svojich distribútorov, aby zabezpecil realizáciu dohody o cene. 62 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvé tvrdenie na podporu tejto druhej výhrady musí byt zamietnuté. 63 Po druhé, pokial ide o tvrdenie spocívajúce v údajnej závislosti zalobcu od svojich zákazníkov a konkurentov (pozri bod 54 vyssie), aj za predpokladu, ze na zalobcu bol vyvíjaný tlak, nemôze sa o túto okolnost opierat, pretoze namiesto úcasti na predmetných cinnostiach mohol tieto tlaky oznámit príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, KE KELIT/Komisia, T-17/99, Zb. s. II-1647, bod 50 a tam citovanú judikatúru). Navyse po svojom údajnom vystúpení z kartelu roku 1995 sa zalobca vrátil, podla svojich vyhlásení, aby získal informácie o trhu (bod 67 vyhlásenia Union Pigments) a nie z dôvodu tlaku. Treba dodat, ze tvrdenie zalobcu, ze bol povinný zúcastnit sa porusenia, nie je koherentné s jeho údajným vystúpením. 64 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto výhrada sa musí zamietnut. O tretej výhrade týkajúcej sa skutocnosti, ze zalobca nebol podnecovatelom porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila faktického pochybenia, pokial ide o jeho kontakty s clenmi kartelu pred marcom 1994. Uvádza, ze podla Komisie vznikol kartel v predmetnom odvetví v marci 1994 (odôvodnenie c. 81 napadnutého rozhodnutia). Kartel vsak vznikol pred týmto dátumom a pred tým, ako bol pozvaný pripojit sa. Zalobca tvrdí, ze "ostatní konkurenti" sa uz dohodli na forme rozdelenia trhu a ze jeho traja hlavní konkurenti, SNCZ, Britannia a Heubach, mali preto rovnaký podiel na trhu, konkrétne 24 %. Zalobca uvádza, ze mal podozrenie, ze existoval "kartel v karteli", "vyhradený kruh", ktorý fungoval predtým, ako bol pozvaný na stretnutie z 24. marca 1994. Existenciu takéhoto "vyhradeného kruhu" potvrdzuje konstatovanie Komisie, podla ktorého Trident vyhlásil, ze dochádzalo k pravidelným kontaktom medzi Pasminco Europe-ISC Alloys (predchodca spolocnosti Trident) a jeho konkurentmi v rokoch od 1989 do 1994 a zodpovedný pracovník za predaje bol pravidelne v kontakte s konkurentmi, predovsetkým prostredníctvom priamej telefonickej linky (odôvodnenie c. 76 napadnutého rozhodnutia). Podla zalobcu on nikdy nebol v kontakte s týmto zodpovedným pracovníkom vo veci stavu trhu a cenovej úrovne. Skutocnost, ze ostatné dotknuté podniky vytvorili kartel pred tým, ako ho pozvali na pripojenie sa k nim, vysvetluje minimálne ciastocne, ze nebol súcastou vyhradeného kruhu tvoreného zakladajúcimi clenmi. 66 Zalobca dodáva, ze skutocnost, ze kartel existoval pred stretnutím z 24. marca 1994, je potvrdená konstatovaním Komisie, ze jedno stretnutie sa konalo v októbri 1993, ktorého cielom bol "ukoncit cenovú vojnu a znovu zaviest poriadok na trh" (odôvodnenie c. 315 napadnutého rozhodnutia). Zalobca tvrdí, ze sa na tomto stretnutí nezúcastnil. Napriek tomu, ze tak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj ústne vysvetlil, ze sa na tomto stretnutí nezúcastnil, Komisia sa k tejto otázke nevyjadrila a v napadnutom rozhodnutí iba skonstatovala, ze zalobca popiera svoju úcast na predmetnom stretnutí (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze Komisia sa ocividne nepokúsala overit si skutocnosti o tomto stretnutí, bola na skodu zalobcu. V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze vo svojich vyhláseniach z 2. septembra 1998 sám spomenul stretnutie z 24. marca 1994 ako "prvé stretnutie klubu", zalobca tvrdí, ze mal zjavne na mysli "prvé stretnutie, ktorého sa zúcastnil". 67 Dalej zalobca pripomína, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze nemôze identifikovat osobitného vodcu a ze kartel predstavuje "spolocnú iniciatívu väcsiny konkurentov odvetvia fosfátu zinku" (odôvodnenie c. 319 napadnutého rozhodnutia). Vytýka Komisii, ze nezohladnila skutocnost, ze ostatní úcastníci kartelu prisli s iniciatívou vytvorit kartel a ze mali uz prvé stretnutie pred tým, ako ho pozvali pripojit sa k nemu. Kedze sa nezúcastnil stretnutia roku 1993, udalosti, ktorá bola na zaciatku kartelu, je nespravodlivé pristupovat k zalobcovi rovnako ako k ostatným úcastníkom, pokial ide o vytvorenie kartelu. Ak by sa presne ukázalo, ze prvé stretnutie medzi piatimi výrobcami sa uskutocnilo najneskôr 24. marca 1994, Komisia by poskodila zalobcu nezohladnením skutocnosti, ze multilaterálne stretnutia medzi styrmi ostatnými výrobcami sa uskutocnili pred rokom 1994. Podla zalobcu sa Heubach správal ako vodca kartelu, minimálne vo vztahu k nemu. Dodáva, ze na to, aby Komisia oznacila vodcu, nie je nevyhnutné, aby bol kartel vnútený jedným z jej úcastníkov. 68 Pokial ide o odmietnutie Komisie uznat mu diferencovaný prístup vzhladom na skutocnost, ze ostatní úcastníci vytvorili kartel pred tým, ako ho pozvali zúcastnit sa ho, zalobca uvádza, ze to, co sa udialo pred a po dotknutom období, nemozno povazovat za úplne nerelevantné. Výber Komisie zohladnit urcité skutocnosti ovplyvnilo posúdenie závaznosti úcasti zalobcu v jeho neprospech. Aj keby Komisia obmedzila svoje setrenia a napadnuté rozhodnutie na urcité obdobie, ktoré má malý vplyv na velkost pokuty pre ostatných, zalobca by nemal mat ujmu z neuplatnenia diferencovaného prístupu, z ktorého by inak mal prospech. 69 Komisia odpovedá, ze nikdy netvrdila ani ze zalobca bol podnecovatelom kartelu, ani ze sa zúcastnil stretnutia z októbra 1993. Obmedzila sa na konstatovanie existencie porusenia od roku 1994. Aj ked je mozné, ze kartel existoval pred týmto dátumom, je jasné, ze napadnuté rozhodnutie sa na to nevztahuje, a je preto zbytocné pokracovat v diskusii na túto tému. Komisia poznamenáva, ze zalobca vo svojich vyhláseniach z 2. septembra 1998 odkazuje na stretnutie z 24. marca 1994 ako na "prvé stretnutie klubu". Odkazuje preskúmanie tejto otázky do casti týkajúcej sa prípadných polahcujúcich okolností. 70 V kazdom prípade by zalobca nemal výhodu z konstatovania, ze ostatní príjemcovia napadnutého rozhodnutia boli "vodcovia" alebo ze sa dohodovali aj o iných trhoch alebo uz dlhsí cas. - Posúdenie Súdom prvého stupna 71 Na úvod, aj ked spis obsahuje niekolko údajov o tom, ze výrobcovia fosfátu zinku udrziavali protisútazné kontakty pred 24. marcom 1994 (pozri napríklad odôvodnenia c. 76 az 80, 82 az 86 a 225 napadnutého rozhodnutia), Súd prvého stupna je toho názoru, ze Komisia mohla rozumne dôjst k záveru, ze porusenie zacalo az stretnutím z tohto dátumu. V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobca poprel svoju úcast na stretnutí z októbra 1993 (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia) tak, ze Komisia právom mohla dospiet k záveru, ze prvým stretnutím, na ktorom sa zúcastnili vsetky dotknuté podniky, bolo stretnutie z 24. marca 1994. Navyse toto stretnutie bolo prvým z pravidelných stretnutí kartelu. Treba dodat, ze prvé stretnutia kartelu z 24. marca 1994 a z 3. mája 1994 sa konali v rovnakom case, ako bol zaslaný list CEFIC-u z 26. mája 1994 oznamujúci vytvorenie statistickej skupiny fosfátu zinku (odôvodnenia c. 66, 109 a 112 napadnutého rozhodnutia). 72 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze porusenie zacalo v skorsí dátum, nemení to nic pre zalobcu, pretoze ten sa na porusení zúcastnoval az od 24. marca 1994. Tvrdenie zalobcu, ze kartel sa zacal v októbri 1993, je preto úplne irelevantné na úcely návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 73 Zalobca tvrdí, ze Komisia mala skonstatovat, ze ostatní úcastníci, a najmä Heubach, boli iniciatívni pri vytvorení kartelu, a ze Komisia neuznala odlisné postavenie zalobcu. Aj ked je pravda, ze podla usmernení môze byt "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia" pritazujúcou okolnostou, ktorá oprávnuje na zvýsenie základnej ciastky (bod 2 tretia zarázka), v tomto prípade dospela Komisia k záveru, ze "kartel predstavoval spolocnú iniciatívu väcsiny konkurentov v odvetví fosfátu zinku a ze je preto nemozné oznacit osobitného vodcu" (odôvodnenie c. 319 napadnutého rozhodnutia). Na rozdiel od toho, ako tomu zrejme rozumie zalobca, Komisia z tohto dôvodu pokuty nezvýsila. Z toho vyplýva, ze zalobca nebol poskodený citovaným záverom Komisie. Okrem toho dôvodnost tohto záveru nemozno spochybnit, pretoze zo spisu nevyplýva, ze nejaký podnik bol iniciatívny pri vytvorení kartelu (pozri napríklad odôvodnenia c. 314 az 318 napadnutého rozhodnutia). 74 Z toho vyplýva, ze táto tretia výhrada nie je dôvodná. O stvrtej výhrade týkajúcej sa skutocnosti, ze zalobca nebol clenom celého kartelu - Tvrdenia úcastníkov konania 75 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked nezohladnila skutocnost, ze nebol clenom celého kartelu a ze za takého clena nebol povazovaný ani ostatnými clenmi. V tejto súvislosti uvádza viacero skutocností. Po prvé, nezúcastnil sa na prvom stretnutí, ktoré sa konalo v októbri 1993. Po druhé a vo vseobecnosti, v rámci kartelu spolupracoval len s velkou neochotou. Odkazuje tak na skutocnost uznanú Komisiou, ze 15. júna 1994 mu CEFIC musel zaslat výzvu, aby dodal informácie (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia). Po tretie, konstatovanie Komisie o poznámkach týkajúcich sa stretnutia z 27. marca 1995 v Londýne dokazujú, ze k zalobcovi sa nepristupovalo rovnako ako k clenovi. Zalobca uvádza, ze jeden z jeho zamestnancov poznamenal do svojho diára k dátumu 27. marca 1995, ze má v úmysle ziadat na tom stretnutí zaobchádzanie ako "s úplným clenom s pridelením zákazníkov" (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). Po tomto stretnutí jeho riaditel predaja spomenul v poznámke z 30. marca 1995, ze ostatní úcastníci "neboli pripravení uvazovat o zväcsení [jeho] podielu na trhu" (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). Komisia takisto tvrdí, ze zalobca si myslel, ze "ostatní clenovia kartelu ho klamú" (odôvodnenie c. 124 napadnutého rozhodnutia). 76 Po stvrté zalobca uvádza, ze sa nezúcastnil na dohode o rozdelení spolocnosti Teknos. Tvrdí, ze tak ako uvádza Komisia (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia), dôvodom, pre ktorý tri ostatné podniky jednostranne rozhodli na jeden raz, ze treba dodat jeden kontajner spolocnosti Teknos, bolo vyhnút sa tomu, aby táto spolocnost mala podozrenie z existencie dohody. Táto objednávka vsak bola v neprospech iných zálezitostí vo Fínsku. Poznámka z 30. marca 1995 je podla zalobcu dôkazom, ze sa nezúcastnil na dohode o rozdelení spolocnosti Teknos. Zalobca vytýka Komisii, ze nevyvodila ziaden záver zo skutocnosti, ze získal objednávku od spolocnosti Teknos po tom, ako vystúpil z klubu v apríli 1995 (odôvodnenie c. 131 napadnutého rozhodnutia). Jediným správnym prístupom by vsak bolo dôjst k záveru, ze zalobca sa tejto dohody nezúcastnil, co je navyse dôkazom toho, ze nebol clenom celého kartelu. Pokial ide o tvrdenie Komisie, ze "sám uznal", ze mal prospech z pridelenia spolocnosti Teknos na obdobie siestich mesiacov, zalobca opakuje, ze tento zákazník mu bol pridelený len raz a nie na obdobie siestich mesiacov. 77 Zalobca odmieta tvrdenie Komisie, podla ktorého dôkazy preukazujú, ze v karteli nemal pasívnu úlohu. Domnieva sa, ze tieto dôkazy, aj ked mozno odrázajú trochu naivné chovanie, pokial ide o cinnosti klubu, neumoznujú vyvodit záver o aktívnej alebo pasívnej úlohe. Skutocnost zhromazdenia dokumentov, aké Komisia zozbierala v priestoroch zalobcu, nie je nezlucitelná s pasívnou úlohou. V skutocnosti by jeho úloha bola aktívnejsia, keby ukradol alebo znicil takéto dokumenty. Zalobca dodáva, ze skutocnost, ze z casu na cas striedavo objednal miestnosti stretnutia, len zvýraznuje pasívny charakter jeho úcasti. Pokial ide o pokusy Komisie vyvolat dojem, ze opomenul uviest existenciu stretnutia z 9. januára 1995, zalobca uvádza, ze toto stretnutie, ktorého predmetom bol pokus o zlepsenie jeho vztahov s ostatnými spolocnostami, nepovazoval za "stretnutie klubu". Tento prvok by sa viac nemal vyskytovat pri posudzovaní jeho správania. 78 Popis Komisie zástupcov zalobcu na stretnutiach kartelu je mylné a vyvoláva neprávny dojem, ze boli na rovnako vysokej úrovni ako zástupcovia ostatných dotknutých podnikov. Komisia konstatovala, ze ostatné podniky boli zastúpené clenmi vedenia na najvyssej úrovni, to jest poverenými predsedami predstavenstva, generálnymi riaditelmi alebo prezidentmi, a ze zalobcu zastupoval "predseda predstavenstva a riaditel medzinárodného predaja" (odôvodnenie c. 71 napadnutého rozhodnutia). Aj ked pán R. mal titul "predsedu predstavenstva", tento titul vsak neznamenal právne pomenovanie a nezodpovedalo pozícii, právomoci alebo zodpovednosti jeho nositela, ktoré boli skôr porovnatelné s tými, ktoré mal pán B., riaditel predaja. Naopak, ostatné podniky zvolili zástupcov na najvyssej úrovni ich vedenia. Pán W. bol v case zacatia porusenia povereným predsedom predstavenstva zalobcu. 79 Komisia popiera tvrdenie zalobcu. Zdôraznuje, ze nebol nútený zúcastnit sa kartelu, a tvrdí, ze zo skutocností uvedených v napadnutom rozhodnutí a podoprených velkým poctom priamych dôkazov zozbieraných v priestoroch zalobcu vyplýva, ze jeho úlohu nemozno kvalifikovat ako "pasívnu". Naopak dôkazy preukazujú, ze aplikoval dohody uzavreté kartelom. 80 Komisia uvádza, ze zalobca mal prospech z pridelenia zákazníkov. Vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze roku 1997 bol Teknos pridelený zalobcovi na obdobie siestich mesiacov, co zalobca sám uznáva. Vo svojej duplike Komisia pripústa, ze "omylom odkázala na iné pridelenie zákazníka", ale pripomína, ze skutocnost uvedená v napadnutom rozhodnutí, ze Teknos bol pridelený zalobcovi, ním nie je popretá. - Posúdenie Súdom prvého stupna 81 Súd prvého stupna je toho názoru, ze Komisia právom dospela k záveru, ze zalobca sa zúcastnil celého kartelu. Zalobca totiz, ako bude dalej uvedené, sa zúcastnil na vsetkých najpodstatnejsích aspektoch porusenia. 82 Po prvé je nesporné, ze zalobca sa pravidelne zúcastnoval na stretnutiach kartelu. Komisia správne skonstatovala, ze sa zúcastnil pätnástich zo sestnástich identifikovaných multilaterálnych stretnutí pocas trvania kartelu (odôvodnenia c. 102, 107, 112, 116, 120, 132, 133, 137, 151, 157, 168 a 181 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zalobca dokonca organizoval niektoré z týchto stretnutí (odôvodnenia c. 120, 136 a 160 napadnutého rozhodnutia). Jeho tvrdenie, ze sa nezúcastnil stretnutia z októbra 1993, nie je relevantné, pretoze Komisia dosla k záveru, ze kartel zacal az 24. marca 1994. 83 Tvrdenie zalobcu, ze nebol zastúpený osobami na rovnakej úrovni ako zástupcovia ostatných dotknutých podnikov, nedokazuje, ze nebol clenom celého kartelu. Na rozdiel od toho, ako tomu rozumie zalobca, Komisia neuvádzala, ze ostatné podniky boli zastúpené clenmi vedenia na najvyssej úrovni. Iba jednoducho identifikovala obvyklých zástupcov podnikov na stretnutiach kartelu. Okrem toho úroven zastúpenia zalobcu, aj ked islo len o riaditela predaja, bola dostatocne významná na dokázanie plnej úcasti zalobcu na týchto stretnutiach. 84 Po druhé zalobca nepopiera, ze sa plne zúcastnoval na dohode o kvótach (body 51 az 53 vyhlásenia Union Pigments). Okrem toho, interná poznámka z 30. marca 1995 dokazuje, ze dokonca pozadoval zväcsenie jeho podielu na trhu (odôvodnenie c. 122 napadnutého rozhodnutia). Ako bolo stanovené v dohode, zalobca zasielal informácie o svojich objemoch predaja CEFIC-u a následne jeho nástupcovi Verband des Mineralfarbenindustrie eV (body 51 az 53 vyhlásenia Union Pigments; odôvodnenia c. 109, 110, 130, 134, 144, 153 a 184 napadnutého rozhodnutia). Naspät zalobca dostával informácie o predajoch uskutocnených ostatnými clenmi kartelu, co bolo takej povahy, ze to ovplyvnilo jeho správanie v rámci kartelu a na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 207). Skutocnost, ze CEFIC musel zaslat zalobcovi upomienku, aby poskytol informácie (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia), nepostacuje na preukázanie, ze zalobca spolupracoval na karteli iba so zdrzanlivostou. 85 Po tretie zalobca nepopiera vo svojom vyhlásení, ze sa zúcastnil urcovania indikatívnych cien (pozri body 49, 60 a 73 vyhlásenia Union Pigments). Vo svojej poznámke z 30. marca 1995 dokonca uznal, ze získal vyssie ceny vdaka kartelu (odôvodnenie c. 125 napadnutého rozhodnutia, pozri takisto body 49 a 73 vyhlásenia Union Pigments). 86 Po stvrté Komisia mohla dôjst k záveru, ze zalobca sa zúcastnoval na pridelovaní zákazníkov. Ten popiera len svoju úcast na dohode o pridelení spolocnosti Teknos a nie svoju úcast na iných prideleniach, ktoré spomína napadnuté rozhodnutie. Pokial ide o Teknos, je mozné, ze k prideleniu tohto zákazníka doslo pred marcom 1995 bez úcasti zalobcu (odôvodnenia c. 122 az 124 napadnutého rozhodnutia). Zalobca vsak priznal, ze dodal spolocnosti Teknos kontajner (bod 69 vyhlásenia Union Pigments). Nemozno prijat jeho vysvetlenie, ze táto dodávka sa uskutocnila len preto, aby Teknos netusil existenciu dohody. Okrem toho, podla spolocnosti Trident bola cena, ktorá sa mala fakturovat spolocnosti Teknos, predmetom dohody a platilo, ze ziadny výrobca okrem toho, ktorý bol "na rade", nemohol úctovat cenu nizsiu ako dohovorenú (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia). Podla poznámky zalobcu týkajúcej sa stretnutia zo 4. februára 1997 zalobca akiste súhlasil s urcením svojich cien nad ceny spolocnosti SNCZ, pretoze Teknos jej bol pridelený na sest mesiacov (odôvodnenia c. 138 a 139 napadnutého rozhodnutia). Táto skutocnost dokazuje takisto úcast zalobcu na dohode o pridelení spolocnosti Teknos. Navyse táto spolocnost bola jedným z hlavných zákazníkov zalobcu (odôvodnenia c. 97 a 270 napadnutého rozhodnutia) a podla Tridentu bol zalobca pripravený zacat cenovú vojnu, aby si ho udrzal (odôvodnenie c. 97 napadnutého rozhodnutia). Súd prvého stupna je preto toho názoru, ze nie je dokázané, ze zalobca sa nezúcastnil na pridelení tohto zákazníka, prinajmensom po tom, ako sa dozvedel o tomto pridelení. 87 V kazdom prípade, aj keby sa zalobca nezúcastnil na dohode o pridelení spolocnosti Teknos, Komisia právom rozhodla, ze bol zodpovedný za pridelovanie zákazníkov. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podnik, ktorý sa zúcastnil mnohotvárneho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze svojím vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je prispiet k uskutocneniu porusenia v jeho celku, môze byt takisto zodpovedný za správanie iných podnikov v rámci rovnakého porusenia za celý cas svojej úcasti na tomto porusení, ak je dokázané, ze predmetný podnik pozná protiprávne správanie ostatných úcastníkov, alebo ze ho rozumne mohol predpokladat a ze je pripravený prijat riziko tohto správania (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 203, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 158). 88 Napokon, Komisia právom nedospela k záveru, ze existuje "kartel v rámci kartelu", ako uviedol zalobca (odôvodnenia c. 122 az 125 napadnutého rozhodnutia). Ten totiz nepredlozil dostatocný dôkaz o existencii takéhoto vyhradeného kruhu. V kazdom prípade to nemá vplyv na skutocnost, ze zalobca sa plne zúcastnil na porusení zisteného v napadnutom rozhodnutí. 89 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze táto stvrtá výhrada sa musí zamietnut ako nedôvodná. O piatej výhrade spocívajúcej v skutocnosti, ze zalobca okamzite ukoncil porusenie - Tvrdenia úcastníkov konania 90 Zalobca uvádza, ze Komisia patricne nezohladnila skutocnost, ze v nadväznosti na setrenia v podnikoch okamzite ukoncil porusenie. Rozhodol sa plne spolupracovat s Komisiou v rámci týchto setrení a zostal rozhodnutý v spolupráci pokracovat. V nadväznosti na tieto setrenia zalobca zrusil stretnutie plánované v Amsterdame bez udania dôvodu a jasne oznámil spolocnosti Heubach, ze uz viac nebude oznamovat ziadne statistické údaje. Dna 15. júla 1998 zalobca zaslal úcastníkom kartelu telefax, v ktorom ich informoval o svojom vystúpení z kartelu. Zalobca odmietol prijat pozvanie, aby sa pripojil k novému zdruzeniu European Manufacturers of Zinc Phosphates (dalej len "EMZP"), a informoval Komisiu o jeho vytvorení. Správanie zalobcu, pokial ide o EMZP, ukázalo, ze okamzite prijal opatrenia, ktoré Komisia prijala neskôr v oznámení o výhradách. Toto správanie by odôvodnovalo inaksie zaobchádzanie so zalobcom. Komisia vsak tieto okolnosti patricne nezohladnila. Zalobca jej osobitne vytýka, ze nerobila jasný rozdiel medzi ním a ostatnými dotknutými podnikmi, pokial ide o EMZP. Komisia si vykladá nesprávne správanie zalobcu, ak tvrdí, ze tomuto zdruzeniu poskytovali informácie "clenovia kartelu" (odôvodnenie c. 254 napadnutého rozhodnutia), bez jasného vyspecifikovania, ze zalobca sa na tom nezúcastnil. 91 Komisia pripomína, ze nie je povinná znízit výsku pokuty z dôvodu, ze zalobca ukoncil porusenie po jej prvom zásahu (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 324) a ze zohladnenie polahcujúcej okolnosti v tomto prípade by nemal ziadny vplyv na konecnú výsku pokuty. - Posúdenie Súdom prvého stupna 92 Treba uviest, ze bod 3 tretia zarázka usmernení stanovuje znízenie základnej ciastky v prípade "ukonceni[a] porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". Komisia vsak nemôze byt vo vseobecnosti povinná povazovat ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost. Reakciu podniku na zacatie setrenia jeho cinností mozno posudzovat len pri zohladnení osobitného kontextu daného prípadu (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 324). 93 V tomto prípade vykonala Komisia 13. a 14. mája 1998 setrenia vo viacerých podnikoch a Dozorný úrad EZVO vykonal setrenia u zalobcu od 13. do 15. mája 1998. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze kartel trval od 24. marca 1994 do 13. mája 1998. Z toho vyplýva, ze sa zohladnila skutocnost, ze podniky ukoncili porusovanie od prvého zásahu Komisie. 94 V kazdom prípade zalobca nepreukázal, ze ukoncil svoju úcast na karteli od zásahu Komisie. Ostatných úcastníkov informoval o svojom vystúpení totiz az 15. júla 1998 (pozri bod 90 vyssie). 95 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze plne spolupracoval s Komisiou v nadväznosti na setrenia, treba poznamenat, ze Komisiu kontaktoval az 17. júla 1998 (odôvodnenie c. 57 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho mal prospech z maximálneho znízenia v zmysle bodu D oznámenia o spolupráci, to jest 50 %. 96 Pokial ide o EMZP, postací spresnit, ze táto organizácia vznikla 31. júla 1998 a ze sa na nu preto predmetné porusenie nevztahuje (odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze zalobca do tohto zdruzenia nevstúpil, je preto v tomto prípade irelevantná. 97 Z toho vyplýva, ze piata výhrada, a teda prvý zalobný dôvod sa musí zamietnut vcelku ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na chybnom stanovení pokuty a porusení vseobecných zásad 98 Zalobca tvrdí, ze kedze Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na nesprávnom posúdení skutkového stavu a dôkazov, toto rozhodnutie je takisto vadné, pokial ide o základnú ciastku pokuty, a teda porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zásady uznané rozhodovacou praxou, usmernenia a oznámenie o spolupráci. Tento zalobný dôvod sa skladá zo siestich castí, ktoré sa týkajú týchto aspektov napadnutého rozhodnutia: - závaznosti porusenia a diferencovaného prístupu, - dlzky trvania porusenia, - chybného uplatnenia pritazujúcich okolností a nezohladnenie polahcujúcich okolností, - chybného uplatnenia oznámenie o spolupráci, - porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality, - zbytocnosti ukázat sa odstrasujúcejsie a nemoznosti zaplatit pokutu. O prvej casti týkajúcej sa závaznosti porusenia a diferencovaného prístupu Tvrdenia úcastníkov konania 99 Podla zalobcu Komisia nemohla kvalifikovat porusenie, ktorého sa dopustil, ako "velmi závazné" (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Tvrdí, ze toto porusenie sa malo povazovat za "mierne" a ze by si zaslúzil diferencovaný prístup, ak by Komisia nálezite zohladnila okolnosti prípadu, predovsetkým skutocnost, ze nebol medzi podnecovatelmi kartelu, ani nepatril do vyhradeného kruhu, ze nebol clenom celého kartelu, ze z neho vystúpil na pät az sest mesiacov, ze jeho vystúpenie malo negatívny dosah na kartel a ze jeho úloha bola pasívna, kým úlohu motora kartelu vzali na seba ostatní úcastníci. Okrem toho skutocný následok porusenia, ktoré sa mu vytýka, je nevýznamné, pretoze velkú cast jeho výroby získal BASF alebo sa predala prostredníctvom jeho distribútorov. Ceny, ktoré stanovoval, boli pravidelne pod "odporúcanou úrovnou". 100 Dalej zalobca tvrdí, ze Komisia vo svojom diferencovanom prístupe nezohladnila pomernú váhu dotknutých podnikov. Vzhladom na rozdiel v relatívne velkej velkosti týchto podnikov, ktorá sa odráza v ich obrate a pocte zamestnancov a efektívnej kapacite zalobcu spôsobit skodu, základná ciastka zalobcu mala byt podstatne nizsia ako základná ciastka ostatných podnikov. Okrem toho Komisia mala zohladnit existenciu spolupráce medzi ostatnými úcastníkmi, predovsetkým medzi spolocnostami Heubach, SNZC a Trident, voci malému podniku ako zalobca. Zdôraznuje, ze jeho vplyv bol odlisný od vplyvu ostatných dotknutých podnikov a bol podstatne mensí na casti trhu, ktorý pre Komisiu slúzi ako základ pre výpocet výsky pokuty (pozri v tejto súvislosti bod 53 vyssie). 101 Vo svetle toho, co bolo uvedené vyssie, zalobca tvrdí, ze pokial ide o neho, Komisia stanovila nadmernú základnú ciastku. 102 Podla Komisie si zalobca zamiena otázku závaznosti porusenia s otázkou jeho vlastnej úcasti na nom. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa diferencovaného prístupu, pripomína, ze rozdelila podniky do dvoch kategórií, pricom zalobca bol zaradený spolu s troma dalsími podnikmi do prvej. Kedze podiel zalobcu na trhu, ktorý sám odhadol na priblizne 30 %, bol zdaleka najvyssí, nebol podla Komisie ziadny dôvod priznat mu diferencovaný prístup. Vo svojej duplike Komisia dodáva, ze zalobca neposkytol ziadny relevantný dôkaz, ze nepatril medzi hlavných výrobcov fosfátu zinku v EHP a ze bol chybne zaradený do tej istej kategórie ako títo výrobcovia. Posúdenie Súdom prvého stupna 103 Podla bodu 1 A usmernení sa Komisia výslovne zaviazala brat do úvahy pri posudzovaní závaznosti porusenia okrem jeho povahy a velkosti relevantného geografického trhu aj skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat. V tomto prípade sú vsetky tieto kritériá spomenuté v odôvodnení c. 300 napadnutého rozhodnutia. 104 Z tohto rozhodnutia vyplýva, ako aj z usmernení, ktorých zásady sa v rozhodnutí pouzili, ze hoci sa závaznost porusenia posudzuje v prvom rade v závislosti od skutocností vlastných poruseniu, ako je jeho povaha a jeho dosah na trh, v druhom rade je upravovaná v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku, co okrem iného vedie Komisiu k tomu, aby zohladnila okrem velkosti a kapacity podniku nielen prípadné pritazujúce okolnosti, ale prípadne rovnako aj polahcujúce okolnosti (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1530 a tam citovanú judikatúru). 105 Tvrdenia zalobcu v rámci tejto prvej casti sa týkajú skôr jeho vlastnej úcasti na porusení ako vlastných prvkov porusenia. Súd prvého stupna je toho názoru, ze tvrdenie, ze zalobca nebol medzi podnecovatelmi kartelu, ani nebol súcastou "vyhradeného kruhu", ze nebol clenom celého kartelu a ze jeho úloha bola len pasívna, sa musia posúdit v rámci preskúmania otázky týkajúcej sa pritazujúcich a polahcujúcich okolností (pozri body 118 az 133 nizsie). Pokial ide o vystúpenie zalobcu z kartelu, táto skutocnost sa týka otázky dlzky trvania porusenia, ktorá bude rozoberaná v bodoch 111 az 114 nizsie. 106 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze skutocný následok jeho porusenia bol nevýznamný, postací uviest, ze na stanovenie vseobecnej úrovne pokút sa nezohladnujú následky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale následky vyplývajúce z celkového porusovania, na ktorom sa podielal (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 152, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 160). 107 Pokial ide o výhradu, ze Komisia nezohladnila pomernú váhu dotknutých podnikov pri uplatnení diferencovaného prístupu, ani efektívnu kapacitu zalobcu spôsobit skodu, treba ju preskúmat v rámci výhrady týkajúcej sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality (pozri body 148 az 165 nizsie). 108 Napokon, Súd prvého stupna uz zamietol ostatné tvrdenia zalobcu v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu, konkrétne skutocnost, ze existoval vyhradený kruh (pozri bod 88 vyssie) a ze mal malý vplyv na trh (pozri body 58 az 62 vyssie). O druhej casti týkajúcej sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 109 Zalobca tvrdí, ze Komisia na jednej strane chybne dospela k záveru, ze sa dopustil porusenia v rovnakej dlzke trvania ako ostatní úcastníci, konkrétne styri roky a jeden mesiac, a na strane druhej z toho dôvodu zvýsila o 40 % východiskovú sumu pokuty stanovenú podla závaznosti. Komisia nezohladnila skutocnost, ze vystúpil z kartelu na pät az sest mesiacov. Nedodrzala preto zásadu rovnosti zaobchádzania, ani svoju rozhodovaciu prax a zle uplatnila usmernenia. Podla zalobcu malo byt zvýsenie východiskovej sumy pokuty na zohladnenie dlzky trvania podstatne nizsie ako 40 %. 110 Komisia sa odvoláva na tvrdenia, ktoré uviedla v odpovedi na prvú cast prvého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Ako bolo uvedené v bodoch 36 az 44 vyssie, Komisia právom dospela k záveru, ze zalobca sa porusenia zúcastnil bez prerusenia v case od 24. marca 1994 do 13. mája 1998. Nemozno preto vyhoviet druhej casti druhého zalobného dôvodu. 112 V kazdom prípade, aj keby bolo tvrdenie zalobcu dôvodné, konecná výska pokuty by sa nezmenila. Komisia by stále mohla právom dospiet k záveru, ze zalobca sa dopustil strednodobého porusenia, konkrétne od 24. marca 1994 do marca 1995 a potom od augusta 1995 do 13. mája 1998. Primerané by bolo zvýsenie za dlzku trvania o 35 %. Vzhladom na výpocet, ktorý sa musí pouzit pri uplatnení oznámenia o spolupráci, ako aj maximálneho limitu 10 % obratu, ktorý dotknutý podnik dosiahol za predchádzajúci obchodný rok, by vsak zvýsenie o priblizne 35 % miesto 40 % nezmenilo konecnú výsku pokuty zalobcu. 113 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobcu na pojednávaní, podla ktorého Komisia nesmela zvýsit pokuty o 10 % za rok, postací skonstatovat, ze toto tvrdenie nebolo vznesené v úvodnej zalobe a predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý je neprípustný podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. 114 Z týchto rozlicných dôvodov sa druhá cast druhého zalobného dôvodu musí zamietnut. O tretej casti týkajúcej sa chybného pouzitia pritazujúcich okolností a nezohladnenia polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania 115 Po prvé zalobca tvrdí, ze nie je odôvodnené, aby Komisia voci nemu uplatnila pritazujúce okolnosti tým, ze ho zaradila medzi úcastníkov, ktorí boli "spolocne iniciatívni" pri vytvorení kartelu. Dodáva, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze ostatné podniky boli na zaciatku kartelu a vytvorili "vyhradený kruh", kým on sa ku kartelu pripojil az neskôr a nebol clenom celého kartelu. Tým, ze Komisia z týchto dôvodov neuplatnila voci zalobcovi výhodnejsí prístup, ignorovala usmernenia. 116 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia sa tým, ze usúdila, ze v tomto prípade nemozno uplatnit ziadnu polahcujúcu okolnost, dopustila chyby a ignorovala svoju rozhodovaciu prax, ako aj usmernenia. Poukazujúc na svoje tvrdenie uvedené vyssie tvrdí, ze Komisia opomenula zohladnit skutocnost, ze bol pozvaný pripojit sa k uz existujúcemu kartelu, ze nikdy nebol súcastou "vyhradeného kruhu" a ze si nikdy nepridelil zákazníka s výnimkou jedného prípadu z dôvodu, aby chránil ostatných clenov kartelu. Komisia takisto nezohladnila skutocnost, ze zalobca v skutocnosti uplatnoval sporné dohody len obmedzene, co dokazuje aj jeho vystúpenie z kartelu, nizsie ceny, ktoré uplatnoval na severskom trhu, a skutocnost konstatovaná Komisiou (odôvodnenie c. 118 napadnutého rozhodnutia), ze na stretnutiach bol casto v konflikte s ostatnými úcastníkmi, hlavne so spolocnostou Britannia, pokial ide o predaje v Spojenom královstve a o cenovú vojnu. Okrem toho sa zalobca domnieva, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze bol v urcitej miere nútený pripojit sa ku kartelu, pretoze na jednej strane niektorí jeho úcastníci boli významní zákazníci a na strane druhej strácal svojho najvýznamnejsieho zákazníka a distribútora na kontinente, konkrétne BASF. 117 Komisia sa domnieva, ze na jednej strane postací uviest, ze napadnuté rozhodnutie neuplatnuje pritazujúce okolnosti voci zalobcovi. Na druhej strane sa domnieva, ze jeho tvrdenia o údajných polahcujúcich okolnostiach sa musia zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 118 Ako vyplýva z judikatúry, ak sa porusenia dopustí viacero podnikov, treba preskúmat závaznost týkajúcu sa úcasti na porusení kazdého z nich (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 150), aby sa urcilo, ci voci nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 119 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individuálnosti trestov a sankcií, podla ktorej môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, a ktorá je uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 120 Body 2 a 3 usmernení stanovujú úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré sú vlastné kazdému dotknutému podniku. 121 Na úvod, pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia voci nemu uplatnila pritazujúcu okolnost tým, ze ho zaradila medzi úcastníkov, ktorí boli spolocne iniciatívni pri vytvorení kartelu, stací poznamenat, ze skutocne nie je dôvodné. Komisia totiz voci zalobcovi neuplatnila ziadnu pritazujúcu okolnost (odôvodnenia c. 314 az 319 napadnutého rozhodnutia). V kazdom prípade, ak by Komisia dosla k záveru, ze existuje pritazujúca okolnost, pokial ide o ostatné dotknuté podniky, vzhladom na to, ze boli vodcami alebo podnecovatelmi porusenia, vôbec by to nezmenilo výsku pokuty ulozenej zalobcovi. 122 Z rovnakých dôvodov nemozno vyhoviet tvrdeniu zalobcu, podla ktorého Komisia mala konstatovat, ze existovala pritazujúca okolnost vyplývajúca zo skutocnosti, ze ostatné podniky vytvorili vyhradený kruh (pozri v tejto súvislosti bod 88 vyssie). 123 Následne treba takisto zamietnut návrh na znízenie výsky pokuty na základe polahcujúcich okolností. 124 Po prvé, zalobca uvádza skutocnost, ze bol pozvaný pripojit sa k uz existujúcemu kartelu, ze nikdy nebol súcastou vyhradeného kruhu a ze si nikdy nepridelil zákazníka. Ako je uvedené v bode 71 vyssie, Komisia právom nedospela k záveru, ze kartel existoval pred 24. marcom 1994. Okrem toho, ziadny údaj zo spisu nepreukazuje existenciu vyhradeného kruhu, ktorý spomína zalobca (pozri v tejto súvislosti bod 88 vyssie). Napokon, Komisia právom dospela k záveru, ze zalobca sa zúcastnil na dohode o pridelovaní zákazníkov vrátane spolocnosti Teknos (pozri bod 86 vyssie). 125 Okrem toho, Súd prvého stupna je toho názoru, ze úcastník porusenia sa zo zásady nemôze odvolávat na polahcujúcu okolnost zalozenú na správaní ostatných úcastníkov tohto porusenia. V tomto prípade skutocnost, ze ostatní clenovia kartelu sa do neho zapojili skôr alebo dôkladnejsie, by mohla prípadne predstavovat pritazujúcu okolnost voci nim, ale nie polahcujúcu okolnost v prospech zalobcu. 126 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bola jeho úloha v karteli len pasívna, treba uviest, ze "výlucne pasívna úloha alebo úloha nasledovania môjho vodcu" podniku pri realizácii porusenia naozaj predstavuje, ak je dokázaná, polahcujúcu okolnost podla bodu 3 tretej zarázky usmernení. Táto pasívna úloha znamená prijatie "nízkeho profilu" dotknutým podnikom, teda chýbajúcu aktívnu úcast pri vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Z judikatúry vyplýva, ze k okolnostiam schopným odhalit pasívnu úlohu podniku vnútri kartelu mozno zaradit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s beznými clenmi kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo aj existenciu výslovných vyhlásení v tomto zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (pozri rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 84 vyssie, body 167 a 168, a citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 331). Ako vsak uz bolo konstatované v bodoch 82 az 87 vyssie, zalobca v tomto prípade nepreukázal takýto "nízky profil". 127 Po druhé zalobca usudzuje, ze mal mat prospech zo znízenia výsky pokuty z dôvodu, ze "sporné dohody vykonával len vo velmi obmedzenej miere". Zdá sa, ze takto vycíta Komisii, ze v súlade s druhou zarázkou bodu 3 usmernení neuplatnila polahcujúcu okolnost vyplývajúcu z nerealizovania porusujúcich dohovorov v praxi. 128 Na tento úcel je potrebné overit, ci okolnosti uvádzané zalobcom sú takej povahy, aby preukázali, ze v case, ked sa pripojil k porusujúcim dohovorom, sa naozaj zriekol ich uplatnenia tým, ze prijal konkurencné správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 268 a tam citovanú judikatúru). 129 Kedze zalobca sa plne zúcastnil kartelu (pozri body 81 az 87 vyssie), Súd prvého stupna je toho názoru, ze neprijal konkurencné správanie na trhu v zmysle judikatúry citovanej v bode 128 vyssie. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze zalobca pripustil, ze svoje údajné vystúpenie ukoncil v auguste 1995, aby mohol mat prospech z porusenia (bod 67 vyhlásenia Union Pigments). Zjavne tak zamietol moznost prijatia konkurencného správania na trhu a uprednostnil tazenie výhod z kartelu. 130 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého predával výrobky pod odporúcanou cenou, treba poznamenat, ze skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní so svojimi konkurentmi vo veci cien je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, co dohodol so svojimi konkurentmi, nepredstavuje nevyhnutne prvok, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi sleduje politiku, ktorá sa odchyluje od dohodnutej politiky, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 230). 131 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého bol v konkurencii so spolocnostou Britannia napriek kartelu, treba uviest, ze je nesporné, ze tieto podniky sa pokúsili roku 1994 odviest zákazníkov ostatných podnikov a ze 9. januára 1995 zorganizoval James Brown stretnutie so spolocnostou Britannia a so zalobcom, aby sa pokúsili zlepsit situáciu (odôvodnenie c. 117 napadnutého rozhodnutia). Zdá sa, ze úcastníci nemohli uzavriet dohodu na vyriesenie tazkostí tejto situácie. Iste, tento konflikt poukazuje na urcitú úroven konkurencie medzi predmetnými podnikmi. Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí netvrdila, ze kartel zabránil akejkolvek konkurencii na trhu. Navyse zalobca nepredlozil dôkaz preukazujúci, ze jeho konflikt so spolocnostou Britannia pokracoval pocas celého trvania porusenia. 132 V kazdom prípade je jasné, ze zalobca sa zúcastnil stretnutia z 9. januára 1995, pretoze sa pokladal za ovplyvneného konkurenciou a chcel uzavriet novú dohodu. 133 Po tretie zalobca tvrdí, ze Komisia mala zohladnit skutocnost, ze bol nútený pripojit sa ku kartelu. Ako uz Súd prvého stupna skonstatoval, toto tvrdenie sa musí zamietnut (pozri bod 63 vyssie). 134 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut ako nedôvodná. O stvrtej casti týkajúcej sa chybného uplatnenia oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 135 Zalobca sa domnieva, ze znízenie o 50 %, ktoré mu Komisia priznala na základe oznámenia o spolupráci, je nedostatocné. Uvádza, ze nové oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "nové oznámenie") sa od oznámenia o spolupráci odlisuje v tom, ze toto posledné menované oznámenie pozaduje, aby podnik predlozil "rozhodujúce" dôkazy, a nestanovuje úplnú imunitu pre podniky, ktoré hrali úlohu podnecovatela alebo urcujúcu úlohu v zakázanej cinnosti. Zalobca uvádza, ze aj ked napadnuté rozhodnutie vyvoláva dojem, ze kartel bol výsledkom spolocnej iniciatívy, Komisia teraz priznáva, ze nikdy netvrdila, ze bol podnecovatelom alebo hral rozhodujúcu úlohu v karteli. Okrem toho zalobca tvrdí, ze Komisii zaslal informácie, ktoré jej umoznili oboznámit sa so skutocnostou, ze ostatní úcastníci sa po setreniach rozhodli vytvorit EMZP. Zalobca uvádza, ze v rozhodnutí Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - Tepelnoizolacné vedenia) (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1), Lřgstřr, jeden z podnikov, ktoré mali prospech zo znízenia, upovedomil Komisiu, ze clenovia kartelu sa po setreniach rozhodli pokracovat v cinnosti kartelu. Zalobca dodáva, ze Komisii podal ústne vysvetlenia a zoznamy stretnutí. Napokon zalobca popiera, ze by oznámil, ze setrenia v priestoroch úcastníkov kartelu neposkytli dostatocné dôvody na zacatie konania. 136 Komisia tvrdí, ze zalobcove rozlisovanie medzi oznámením o spolupráci a novým oznámením nemá ziadnu relevanciu, pretoze nikdy netvrdila, ze bol podnecovatelom alebo ze hral rozhodujúcu úlohu v karteli. Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia v tomto prípade správne neuplatnila oznámenie o spolupráci, toto tvrdenie nemá ziadny základ. Posúdenie Súdom prvého stupna 137 Na úvod je dôlezité uviest, ze ako sa konstatovalo v odôvodneniach c. 351 az 353 napadnutého rozhodnutia, ziadny z dotknutých podnikov nesplnal podmienky na uplatnenie bodu B alebo bodu C oznámenia o spolupráci. Správanie týchto podnikov sa preto muselo posúdit podla bodu D tohto oznámenia s názvom "Podstatné znízenie výsky pokuty". 138 Podla bodu D ods. 1, "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli naplnené vsetky podmienky uvedené v castiach B a C, má nárok na znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 10 az 50 %". 139 V tomto prípade Komisia zalobcovi priznala znízenie pokuty o 50 %, to jest maximálne znízenie, ktoré Komisia mohla priznat na základe bodu D ods. 1 oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 354 az 356 napadnutého rozhodnutia). Zalobca tvrdí, ze Komisia mu mala priznat este väcsie znízenie. V tomto prípade vsak nepopiera uplatnenie bodu D ods. 1. Navyse nepopiera, ze Komisia zozbierala rozhodujúce dôkazy pocas setrenia v jeho priestoroch a ze preto nesplna podmienky na uplatnenie bodov B a C. Kedze Komisia priznala zalobcovi v súlade s bodom D ods. 1 oznámenia o spolupráci maximálne znízenie vo výske 50 %, Súd prvého stupna je toho názoru, ze tvrdenie zalobcu v tejto súvislosti je absolútne bez akéhokolvek základu. 140 Pokial ide o nové oznámenie, v úradnom vestníku bolo zverejnené az 19. februára 2002 a podla jeho bodu 28 nahradzuje oznámenie o spolupráci az od 14. februára 2002. Za týchto okolností nie je nové oznámenie relevantné pre tento prípad (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 273). Okrem toho tvrdenie zalobcu v tejto súvislosti (pozri bod 135 vyssie) nie je relevantné, pretoze Komisia nikdy netvrdila, ze bol podnecovatelom alebo ze hral rozhodujúcu úlohu v karteli. 141 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtá cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. O piatej casti týkajúcej sa porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 142 Zalobca tvrdí, ze bol sankcionovaný relatívne prísnejsie ako "clenovia vyhradeného kruhu", ktorí predsa hrali aktívnejsiu úlohu pri vytvorení a vedení kartelu a ktorí sa na nom zúcastnili bez prerusenia. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality a ignorovala usmernenia. 143 Zalobca pripomína, ze mal prospech zo znízenia, pretoze pokuta presahovala 10 % jeho celosvetového obratu. Základná ciastka zalobcu (4,2 milióna eur) vsak presahovala 60 % jeho celosvetového obratu roku 2001. Naopak, pokuta ulozená spolocnostiam Britannia, Heubach a James Brown nepresahovala 10 % ich celosvetového obratu. Konecná výska pokuty ulozená zalobcovi po uplatnení oznámenia o spolupráci presahovala 5 % tohto obratu, co je pokuta rovnako prísna ako pokuta ulozená spolocnosti Heubach. Hoci po uplatnení oznámenia o spolupráci mal zalobca prospech zo znízenia o 50 % a Heubach o 10 %, co by znamenalo, ze Heubach mal byt sankcionovaný prísnejsie, v pomere 80 %, konecná výska pokuty naznacuje, ze sankcia ulozená spolocnosti Heubach bola len o 8 % prísnejsia ako sankcia zalobcu. Komisia preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality. 144 Navyse Komisia vzala za východiskovú sumu pre výpocet výsky pokuty rovnakú sumu 3 milióny eur prakticky pre vsetky podniky bez ohladu na ich velkost. Zalobca uvádza, ze aj ked mali dotknuté podniky viac-menej rovnaké podiely na trhu, ich velkost bola a stále je podstatne odlisná, ako to dokladajú ich obraty, co je dôlezitý faktor na urcenie ich "skutocného" vplyvu na trh. Zvolením rovnakej východiskovej sumy pokuty pre vsetkých úcastníkov Komisia ulozila podstatne tazsiu sankciu podnikom, ktorí tak ako zalobca mali nizsí obrat. Komisia porusila zásadu proporcionality, pretoze pokuty nie sú proporcionálne sile kazdého podniku, urcenej jeho podielom na trhu, jeho velkostou a jeho obratom. 145 Zalobca pripomína, ze usmernenia stanovili klasifikáciu porusení do troch kategórií a teda uplatnenie diferencovaného prístupu k dotknutým podnikom podla povahy porusenia, ktoré sa im vytýka. Ako uviedol Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Acerinox/Komisia, uz citovanom v bode 29 vyssie (bod 78), je okrem toho "nevyhnutné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok [bod 1 A stvrtý odsek (usmernení)]". Súd prvého stupna rovnako rozhodol, ze v rámci kazdej z týchto troch kategórií mozno "uplatnit zvázenie výsky pokút..., aby bola zohladnená specifická zátaz a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov, a následne prispôsobit vseobecnú východiskovú sumu pokuty v závislosti od osobitného charakteru kazdého uznaného podniku [bod 1 A siesty odsek (usmernení)]". Súd prvého stupna v rovnakej veci rozhodol, ze podiely na trhu, ktoré má podnik, sú relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý ten podnik mohol vykonávat na trh, ale nie sú rozhodujúce pre dosiahnutie záveru, ze podnik patrí k silnému hospodárskemu subjektu (rozsudok Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 88, rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139). Zalobca tvrdí, ze v tomto prípade Komisia nepreskúmala otázku, ci existovala znacná disparita medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení, a opomenula zohladnit primeraným spôsobom velkost a hospodársku silu dotknutých podnikov a následne ich vplyv na trh. Na základe zásady rovnosti zaobchádzania za rovnaký druh porusenia mala Komisia ulozit dotknutým podnikom pokuty s rozdielnou výskou. 146 Zalobca sa domnieva, ze ak by Komisia správne pouzila svoj "siroký rozsah volnej úvahy" zohladnila by faktory, ktoré voci nemu odôvodnujú nizsiu pokutu. Uvádza, ze napríklad z rozsudku Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825), na ktorý odkazuje Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, vyplýva, ze Komisia musí pri posúdení závaznosti porusenia zohladnit najmä objem a hodnotu tovaru, ktorý je predmetom porusenia, ako aj velkost a hospodársku silu podniku a následne vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na trhu (bod 120). Zalobca znova tvrdí, ze naozaj nemal silu ukladat dohodnuté ceny v rámci kartelu. Okrem toho bola jeho financná situácia slabá v porovnaní so situáciou ostatných dotknutých podnikov. Vplyv, ktorý bol teda schopný vykonávat na trhu, bol podstatne nizsí na casti trhu, ktorý Komisii slúzi ako základ pre výpocet pokuty. 147 Komisia popiera tvrdenie zalobcu. Uvádza najmä, ze zalobca bez povsimnutia necháva skutocnost, ze pokuta, ktorú dostal, je zdaleka najnizsia. Táto pokuta je desatkrát nizsia ako pokuta spolocnosti Heubach, pricom oba podniky mali porovnatelné podiely na trhu a museli mat z kartelu teoreticky rovnaký prospech. Posúdenie Súdom prvého stupna 148 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila jeho velkost a jeho vlastnú zodpovednost, ked stanovovala výsku pokút, a ze preto porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality. V tejto súvislosti treba takisto preskúmat tvrdenie zalobcu, ze Komisia nezohladnila váhu podnikov pri uplatnení diferencovaného prístupu, ani efektívnu kapacitu zalobcu spôsobit skodu (pozri bod 107 vyssie). 149 Na úvod treba pripomenút, ze jediný výslovný odkaz na obrat uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka maximálneho limitu, ktorý pokuta nesmie prekrocit, a ze tento limit sa vztahuje na celosvetový obrat (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 119). Pri respektovaní tohto limitu môze Komisia v zásade stanovit pokutu na základe obratu podla jej výberu v závislosti od geografickej polohy a dotknutých výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5023) bez toho, aby bola povinná pouzit presne celosvetový obrat alebo obrat dosiahnutý na relevantnom trhu výrobkov. Napokon, aj ked usmernenia nestanovujú výpocet pokút v závislosti od urcitého obratu, nie je s nimi v rozpore ani to, ze sa takýto obrat zohladní, za podmienky, ze výber Komisie nie je postihnutý zjavnou vadou v posúdení (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 195). 150 V tomto prípade treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala za nevyhnutné pristúpit k diferencovanému prístupu k podnikom, aby zohladnila "efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi, ako aj ulozila pokutu vo výske, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok" (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). Dodala, ze bolo nevyhnutné "zohladnit osobitnú váhu kazdého podniku a teda skutocný úcinok jeho nezákonného konania na hospodársku sútaz". Na úcely posúdenia týchto skutocností si Komisia ako základ vybrala obrat vyplývajúci z predaja standardného fosfátu zinku v EHP za posledný rok porusenia. Uviedla, ze zalobca bol jedným z hlavných výrobcov fosfátu zinku v EHP, pretoze mal podiel na trhu priblizne 20 %, a zaradila ho preto do prvej kategórie (odôvodnenie c. 308 napadnutého rozhodnutia). Východisková suma pokuty bola pre vsetky podniky v prvej kategórii urcená na 3 milióny eur. Východisková suma spolocnosti James Brown, ktorá mala priblizne 5 %-ný podiel na trhu, sa urcila na 750 000 eur. 151 Aj ked Komisia porovnala velkost dotknutých podnikov na základe obratu dosiahnutého pri predaji fosfátu zinku v EHP, na to, aby ich zaradila do dvoch rozdielnych kategórií, sa rovnako odvolala aj na podiely na trhu podnikov na relevantnom trhu. Komisia totiz stanovila podiely na trhu dotknutých podnikov tak, ze na jednej strane sa oprela o obraty dosiahnuté na relevantnom trhu, ktoré sú uvedené v tabulke v odôvodnení c. 50 napadnutého rozhodnutia, a na strane druhej o informácie obsiahnuté v spise. Dôvodnost tohto prístupu zalobca nepoprel. 152 V analýze "efektívnej ekonomickej kapacity porusovatelov spôsobit znacnú skodu hospodárskej sútazi", ktorá zahrna posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, uskutocnenej na úcely stanovenia výsky pokuty ako sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba podruzne. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo EHP. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovanom v bode 145 vyssie (bod 139) zdôraznil, ze hoci je pravda, ze podiely na trhu, ktoré podnik ovláda, nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí k silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol vykonávat na trh (pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 193). V tomto prípade Komisia zohladnila tak podiel na trhu, ako aj obrat predmetného podniku na dotknutom trhu, co umoznilo urcit pomernú velkost kazdého podniku na relevantnom trhu. 153 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojich analýzach "efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov" v zmysle bodu 1 A stvrtého odseku usmernení. 154 Okrem toho z porovnania obratov, ktoré podniky prvej kategórie dosiahli na trhu a ktoré sú uvedené v tabulke v odôvodnení c. 50 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze je správne, ze tieto podniky sa zoskupili a ze im bola ulozená identická osobitná východisková suma. Zalobca tak dosiahol roku 1998 obrat na dotknutom trhu v EHP 3,2 milióna eur. Heubach, Trident a SNCZ dosiahli obrat 3,7, 3,69 a 3,9 milióna eur. Britannia, ktorá roku 1998 ukoncila vsetku hospodársku cinnost, dosiahla roku 1996 obrat na dotknutom trhu v EHP 2,78 milióna eur. 155 Napriek tomu platí, ze rozdelenie do kategórií musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, dalej len "rozsudok FETTCSA", bod 406). V tom istom duchu stanovujú usmernenia vo svojom bode 1 A siestom odseku, ze "znacná" disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy, môze najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho podla judikatúry musí byt suma pokút prinajmensom proporcionálna v pomere k faktorom, ktoré sa zohladnili pri posúdení závaznosti porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106). 156 Preto pokial Komisia rozdeluje dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút, urcenie prahov pre kazdú z takto vymedzených skupín musí byt vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené (rozsudky FETTCSA, bod 416, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 298). 157 Iste, v tomto prípade zalobca, aj ked dosiahol celosvetový obrat len 7 miliónov eur roku 2000, bol zaradený do tej istej skupiny ako Britannia, Heubach, Trident a SNCZ, ktorých obrat bol postupne 55,7, 71, 76 a 17 miliónov eur. Z toho vsak nemozno vyvodit porusenie zásady proporcionality, ani zásady rovnosti zaobchádzania. Ako je vysvetlené v bodoch 150 a 151 vyssie, tieto rôzne podniky boli zoskupené, pretoze ich obraty na dotknutom trhu a podiely na trhu boli velmi porovnatelné. Bolo koherentné a objektívne odôvodnitelné zoskupit podniky na tomto základe. Okrem toho Súd prvého stupna je toho názoru, ze rozdiel vo velkosti zalobcu v porovnaní s velkostou ostatných predmetných podnikov nebol taký významný, aby zalobca mohol byt zaradený do inej skupiny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, body 69 az 77). 158 Pre úplnost treba uviest, ze za okolností tejto veci sa dostatocne zohladnil celosvetový obrat zalobcu pri uplatnení stropu 10 % stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Ako bolo uvedené v bodoch 16 a 17 vyssie, výska pokuty zalobcu sa znízila na 700 000 eur, aby sa dodrzal tento strop, predtým, ako sa este znízila na 350 000 eur za spoluprácu. Úcelom stropu 10 % je zabránit tomu, aby pokuty boli neproporcionálne k velkosti podniku (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 119). Uplatnenie tohto maximálneho limitu v tomto prípade zabezpecilo, ze pokuta ulozená zalobcovi bola proporcionálna jeho velkosti. Vzhladom na velmi závazný charakter porusenia a na skutocnost, ze trvalo viac ako styri roky, výska pokuty mohla byt ovela vyssia, ak by zalobca nebol malým podnikom a ak by nemal prospech zo stropu 10 %. 159 Zalobca uvádza, ze jeho pokuta v porovnaní s pokutami ostatných dotknutých podnikov nie je proporcionálna k jeho velkosti. Komisia vsak nie je povinná uskutocnovat výpocet výsky pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov. Navyse nie je povinná zabezpecit, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 202). 160 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého mal po uplatnení oznámenia o spolupráci prospech zo znízenia vo výske 50 % a Heubach vo výske 10 %, co znamená, ze Heubach mal byt sankcionovaný prísnejsie, v pomere 80 %, postací konstatovat, ze Komisia nie je povinná stanovit výsku pokuty podla znízení, ku ktorým pristúpi na základe oznámenia o spolupráci. 161 Tvrdenie zalobcu, ze základná ciastka prekracuje 60 % jeho celosvetového obratu, nie je relevantné. Maximálna hranica stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý vyzaduje, aby pokuta, ktorá sa nakoniec podniku ulozí, bola znízená v prípade, ak presahuje 10 % jeho obratu, nezávisle od ciastkových výpoctov urcených na zohladnenie závaznosti a dlzky trvania porusenia, Komisii nebráni, aby pocas svojho výpoctu odkazovala na ciastkovú sumu presahujúcu 10 % obratu dotknutého podniku, ak pokuta nakoniec ulozená tomuto podniku túto hranicu neprekrocí (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 205). 162 Okrem toho zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu proporcionality a ze nezohladnila usmernenia pri výpocte pokút, pretoze zalobca bol sankcionovaný prísnejsie ako "clenovia vyhradeného kruhu". Ako je vsak uvedené v bode 88 vyssie, údajná existencia "vyhradeného kruhu" nie je dokázaná. 163 Navyse sa musí skonstatovat, ze zalobca nepreukázal, ze jeho správanie bolo "menej závazné" ako správanie ostatných dotknutých podnikov. 164 Napokon, pokial ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, treba vo svetle vyssie uvedeného poznamenat, ze uplatnenie usmernení v tomto prípade umoznilo zabezpecit, ze boli dodrzané oba aspekty tejto zásady. Vsetky dotknuté podniky mali spolocnú a porovnatelnú zodpovednost, pretoze vsetky sa zúcastnili velmi závazného porusenia. V prvom rade sa tak táto zodpovednost posúdila podla faktorov vlastných poruseniu, ako je jeho povaha a dosah na trh. V druhom rade Komisia prispôsobila toto posúdenie podla okolností vlastných kazdému dotknutému podniku vrátane jeho velkosti a kapacity, dlzky jeho úcasti a jeho spolupráce. 165 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze piata cast druhého zalobného dôvodu sa musí zamietnut. O siestej casti týkajúcej sa zbytocnosti prejavenia sa odstrasujúcejsie a nemoznosti zaplatenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 166 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila podstatné formálne nálezitosti, ako aj zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze nezohladnila skutocnost, ze nebol ziadny dôvod prejavit sa este viac odstrasujúco a ze nemá prostriedky na zaplatenie pokuty. 167 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze nepreskúmala moznosti menej prísnych odstrasujúcich opatrení. Podla vzoru toho, co urobila v iných veciach, Komisia mala vziat do úvahy nielen podiel na trhu zalobcu, ale aj "jeho vseobecnú velkost, aby zarucila, ze sankcia bude proporcionálna a odstrasujúca" [rozhodnutie Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001 týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) (Ú. v. ES L 239, s. 18)]. Zalobca pripomína, ze z kartelu vystúpil roku 1995, ze okamzite ukoncil porusovanie, ked zasiahla Komisia, a ako prvý s nou spolupracoval pri setrení. Po tejto drahej skúsenosti bol zalobca pevne rozhodnutý zosúladit sa s pravidlami hospodárskej sútaze, a bolo preto zbytocné prijat prísne odstrasujúce opatrenia. Zalobca sa domnieva, ze pokial ide o neho, Komisia mohla platne zvázit ulozenie len symbolickej pokuty. Tvrdí, ze pokuta preto musí byt znízená. Obáva sa, ze sa stal obetou horlivosti Komisie vyslat správu odzrkadlenú v tlacovom komuniké Komisie (IP/01/1797), ze malé a stredné podniky nemajú mat ziadnu ilúziu, ze ich velkost im umozní mat prospech z preferencného zaobchádzania, pokial ide o pokuty. 168 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia mala zohladnit jeho reálnu platobnú schopnost v súlade s bodom 5 písm. b) usmernení a judikatúry (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 308). Tvrdí, ze sa nachádza vo velmi neistej financnej situácii. Ak by musel zaplatit pokutu, boli by znicené jeho sance vrátit sa a dostat sa do konkurencieschopného postavenie na trhu. 169 Komisia pripustila vo svojom vyjadrení k zalobe, ze v odpovedi na jej ziadosti jej zalobca "dodal financné správy dokladujúce zlú financnú situáciu". Komisia vsak na jednej strane vytýkala zalobcovi, ze nevyjadril "obavy o schopnosti zaplatit akúkolvek pokutu", a na strane druhej potvrdila, ze nemôze hodnotit reálnu platobnú schopnost zalobcu bez jeho vyjadrení. Zalobca odpovedá, ze ked Komisia ziadala tieto dokumenty, nevyzvala ho, aby oznámil svoje vyjadrenia o svojej platobnej schopnosti. Okrem toho slabá financná situácia zalobcu a jeho pokusy o vseobecné znízenie nákladov z dôvodu tejto situácie boli Komisii dobre známe. Napríklad 31. januára 2001 zaslal zalobca Komisii preklady provizórnych závierok za rok 2000, ktoré ukazovali negatívny konecný výsledok pred zdanením vo výske 417 100 eur. Listom z 31. januára 2001 podakovala Komisia zalobcovi za tieto rocné úctovné závierky a ubezpecila ho, ze "ich zohladní v konecnom posúdení". 170 V odpovedi na tvrdenie Komisie, podla ktorého znízenie pokuty zalobcu z dôvodu, ze sa nachádza v zlozitej financnej situácii, by malo za následok priznanie mu neodôvodnenej konkurencnej výhody, zalobca uvádza, ze sa to nevztahuje na tento prípad. Trh sa totiz zmenil. Okrem toho tvrdí, ze sa zmenili jeho majitelia a jeho správne orgány a ze noví majitelia a vedúci pracovníci, ktorí uz nie sú brzdení rodinnými vztahmi, chcú prijat odvázne rozhodnutia týkajúce sa uvádzania na trh a restrukturalizácie podniku, ktoré by predchádzajúci majitelia a vedúci pracovníci povazovali za nemozné. 171 Komisia popiera dôvodnost tvrdenia zalobcu. V tejto súvislosti tvrdí, ze zalobca neodkázal na platobnú neschopnost v "specifickom sociálnom kontexte" v zmysle usmernení a ze ani nedodal informácie o stupni výnosnosti podniku. Okrem toho zalobca nikdy neprejavil obavu o jeho kapacite zaplatit akúkolvek pokutu. Posúdenie Súdom prvého stupna 172 Na úvod, pokial ide o odstrasujúci charakter pokuty, treba uviest, ze úcelom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je dat Komisii právomoc ukladat pokuty s cielom umoznit jej splnenie poslania dohladu, ktorú jej zverilo právo Spolocenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 146 vyssie, bod 105, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 105). Toto poslanie zahrna úlohu trestat jednotlivé porusenia a povinnost sledovat vseobecnú politiku zameranú vo veciach hospodárskej sútaze na uplatnovanie zásad stanovených v Zmluve a usmernovat v tom zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia musí zabezpecit, aby pokuty mali odstrasujúci úcinok (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, body 105 a 106). Odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemozno totiz urcit len v závislosti od osobitnej situácie sankcionovaného podniku (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 110, pozri takisto rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 170 az 174). 173 V tomto prípade pokuta vo výske 350 000 eur ulozená zalobcovi predstavuje len 4,9 % jeho obratu. Takúto pokutu nemozno povazovat za neproporcionálnu k velkosti zalobcu, ani vo vztahu k povahe porusenia. Navyse zalobca v tejto súvislosti nedokázal ziadne porusenie zásady rovnosti zaobchádzania (pozri body 149 az 165 vyssie). 174 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého mu mala Komisia ulozit "symbolickú" pokutu, treba poznamenat, ze podla bodu 5 písm. d) usmernení si Komisia "vyhradzuje právo uvalit v urcitých prípadoch 'symbolickú` pokutu vo výske 1 000 [eur], ktorá by nebola stanovená ziadnym výpoctom zalozeným na dlzke trvania porusenia, ani na ziadnych pritazujúcich, ani polahcujúcich okolnostiach". Zalobca nepreukázal, preco by v tomto prípade bola symbolická pokuta odôvodnená. Vzhladom na skutocnost, ze sa zúcastnil velmi závazného porusenia viac ako styri roky, Súd prvého stupna je toho názoru, ze by to bolo velmi tazké zdôvodnit. Spolupráca zalobcu pocas konania nemôze takúto pokutu odôvodnit. Ako je uvedené v bode 139 vyssie, zalobca uz mal prospech z maximálneho znízenia vo výske 50 % v súlade s bodom D ods. 1 oznámenia o spolupráci. Okrem toho skutocnost, ze zalobca mal v úmysle zosúladit sa s pravidlami hospodárskej sútaze pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nepredstavuje dostatocný dôvod na to, aby sa Komisia obmedzila na ulozenie symbolickej pokuty. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze odstrasenie tretích osôb a nielen dotknutého podniku je dôlezitým cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (pozri judikatúru citovanú v bode 172 vyssie). 175 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia dostatocne nezohladnila jeho financnú situáciu, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je pri stanovení výsky pokuty povinná brat do úvahy stratovú financnú situáciu zainteresovaného podniku, kedze nastolenie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 308, z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, a FETTCSA, bod 351 a tam citovanú judikatúru). 176 Túto judikatúru nemozno spochybnit bodom 5 písm. b) usmernení, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba vo svojom "specifickom sociálnom kontexte", ktorý tvoria dôsledky, aké by zaplatenie pokuty malo najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie hospodárskych odvetví na vstupe a výstupe dotknutého podniku (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 371). Aj ked zalobca informoval Komisiu o svojej financnej situácii pocas predsporového konania, neuviedol bod 5 písm. b) usmernení a neposkytol ziadnu informáciu, ktorá by Komisii umoznila posúdit tento "specifický sociálny kontext". 177 Navyse skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Spolocenstva zakázaná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 14, a z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, C-499/99, Zb. s. I-6031, bod 38). Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze ohrozit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky zastúpené v podniku stratili tiez svoju hodnotu (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 126 vyssie, bod 372). 178 Pre úplnost treba skonstatovat, ze zalobca nepreukázal prícinnú súvislost medzi napadnutým rozhodnutím a ulozením pokuty a jeho úpadkom. Zo spisu vyplýva, ze zalobca vyhlásil svoj úpadok 2. júna 2003, to jest takmer 18 mesiacov po dátume napadnutého rozhodnutia a rok po dohode, ktorú uzavrel s Komisiou, podla ktorej mal platit len 50 000 eur kazdých sest mesiacov s úcinnostou od 1. júla 2002 (pozri uznesenie Waardals/Komisia, uz citovaný v bode 20 vyssie). Napriek otázkam, ktoré na túto tému polozil Súd prvého stupna na pojednávaní, zalobca neposkytol spresnenia o povahe jeho úpadku, ani o jeho iných dlhoch, ktoré zohrávali úlohu v rámci tohto úpadku. Z toho vyplýva, ze nie je dokázané, ze pokuta ulozená v tomto prípade mala za následok úpadok zalobcu. 179 Napokon, zalobca nedokázal, ze Komisia sa zaviazala znízit pokutu vzhladom na jeho financnú situáciu. Komisia skonstatovala vo svojom liste z 31. januára 2001, ze vezme do úvahy rocné závierky zalobcu za rok 2000 pri stanovení jeho osobnej zodpovednosti. To vôbec neznamená záväzok v tom zmysle, ako uvádza zalobca, ale skôr úmysel Komisie pouzit rocné závierky na stanovenie stropu 10 % stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 180 V zmysle vyssie uvedeného sa posledný zalobný dôvod musí zamietnut. 181 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut vcelku. O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a dôkazných prostriedkov 182 Zalobca ziada Súd prvého stupna na základe opatrení na zabezpecenie priebehu konania a dôkazných prostriedkov, aby pristúpil k citácii a výsluchu svedkov a umoznil mu prístup k správe o pojednávaní zo 17. januára 2001, ktorú vyhotovila Komisia. 183 Komisia je proti tomuto návrhu. 184 Súd prvého stupna je toho názoru, ze kedze vec nepredstavuje spor, pokial ide o vývoj skutkového stavu, tomuto návrhu sa nevyhovuje. 185 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut vcelku. O trovách 186 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie vrátane trov konania spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania vrátane trov spojených s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. novembra 2005. Tajomník Predsednícka komory E. Coulon P. Lindh Obsah Skutkový stav Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení skutkového stavu a dôkazov pri pouzití clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 O prvej casti týkajúcej sa dlzky trvania úcasti zalobcu na porusení a jeho vystúpenia z kartelu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti týkajúcej sa nesprávneho posúdenia skutkového stavu a dôkazov o zalobcovi a jeho úlohe v rámci kartelu O prvej výhrade týkajúcej sa vývoja jeho situácie od zacatia setrení - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej výhrade týkajúcej sa vplyvu zalobcu na relevantný trh - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej výhrade týkajúcej sa skutocnosti, ze zalobca nebol podnecovatelom porusenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej výhrade týkajúcej sa skutocnosti, ze zalobca nebol clenom celého kartelu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O piatej výhrade spocívajúcej v skutocnosti, ze zalobca okamzite ukoncil porusenie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na chybnom stanovení pokuty a porusení vseobecných zásad O prvej casti týkajúcej sa závaznosti porusenia a diferencovaného prístupu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti týkajúcej sa dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti týkajúcej sa chybného pouzitia pritazujúcich okolností a nezohladnenia polahcujúcich okolností Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej casti týkajúcej sa chybného uplatnenia oznámenia o spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O piatej casti týkajúcej sa porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O siestej casti týkajúcej sa zbytocnosti prejavenia sa odstrasujúcejsie a nemoznosti zaplatenia pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a dôkazných prostriedkov O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYuKpf4/L98179-6852TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYuKpf4/L98179-6852TMP.html#Footref*