Vec T-59/02 Archer Daniels Midland Co. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Kyselina citrónová - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Povinnost odôvodnenia - Právo na obhajobu" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené v clenskom státe alebo v tretom státe za porusovanie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES; Zmluva EHP, clánok 53 ods. 1; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 10. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 11) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04, oddiely B, C a D) 17. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 18. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie (Clánok 229 ES) 1. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri udelovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case, ked k poruseniu doslo. Prijatie usmernení spôsobilých zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity. Na jednej strane sú totiz usmernenia spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení, ale z ich prijatia a uverejnenia Komisiou. Toto prijatie a uverejnenie usmernení, ako aj oznámenia o spolupráci, so sebou nesie sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne nebola uznaná za zodpovednú za porusenie vseobecných zásad práva, akými sú rovnost zaobchádzania, ochrana legitímnej dôvery a právna istota. Na druhej strane usmernenia spadajú ako nástroj politiky v oblasti hospodárskej sútaze do pôsobnosti uplatnenia zásady zákazu retroaktivity v súlade s novým súdnym výkladom normy zakladajúcej porusenie podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach, podla ktorej toto ustanovenie bráni spätnému uplatneniu nového výkladu normy zakladajúcej porusenie. Podla tejto judikatúry to platí predovsetkým v prípade, ak ide o súdny výklad, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Z tej istej judikatúry vsak vyplýva, ze rozsah pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená poziadat o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Konkrétnejsie to platí najmä pre profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna. Na preskúmanie dodrziavania zásady zákazu retroaktivity je namieste overit, ci zmena, ktorú predstavuje prijatie usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, bola rozumne predvídatelná v case, ked doslo k dotknutým poruseniam. V tejto súvislosti spocíva zásadná inovácia usmernení v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii, hoci aj relatívnej a pruznej, pokút. Dalej skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty na urcitej úrovni na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v hraniciach, ktoré stanovuje nariadenie c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva; práve naopak, efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k udeleniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Preto musia uvedené podniky pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia. (pozri body 41 - 49, 409) 2. Skutocnost, ze Komisia uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO na výpocet výsky pokuty ulozenej podniku, nemôze predstavovat diskriminacné zaobchádzanie v porovnaní s podnikmi, ktoré sa dopustili porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v rovnakom období, ale ktoré z dôvodov spojených s dátumom odhalenia porusenia alebo z dôvodov spojených s priebehom správneho konania, ktoré sa ich týkalo, boli uznané za vinné z porusení v case pred prijatím a uverejnením usmernení. (pozri bod 53) 3. Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. Podnik tak môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu clenského státu a jednej od Spolocenstva v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele, a ak porusené normy nie sú totozné. Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prípade, kde konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány tretích státov, evidentne nesledovali rovnaký ciel. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v Európskom hospodárskom priestore, ochrana hladaná v druhom prípade sa týka trhu tretieho státu. V tomto prípade chýba podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. (pozri body 61 - 63) 4. Právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni sumy pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté - aj ked ich nezákonnost bola nesporná od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze - z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut. Ciel odstrasenia sledovaný Komisiou súvisí totiz so správaním podnikov v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V dôsledku toho odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej podniku z dôvodu jeho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemôze byt urcený ani výlucne v závislosti od osobitnej situácie tohto podniku, ani v závislosti od jeho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v tretích státoch mimo EHP. (pozri body 70 -72) 5. Závaznost porusení pravidiel hospodárskej sútaze sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Rovnako medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ktorý je spôsobilý naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. (pozri body 98, 99) 6. Odstrasenie je jedným z hlavných dôvodov, ktorými sa má Komisia riadit pri stanovovaní výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Keby mala byt pokuta stanovená na úrovni, ktorá by len odnala prospech plynúci z kartelu, nemala by odstrasujúci úcinok. Mozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze podniky racionálne zohladnujú v rámci svojich financných výpoctov a riadiacej cinnosti nielen úroven pokút, ktoré im môzu byt ulozené v prípade porusenia, ale takisto úroven rizika zistenia kartelu. Navyse, keby sa obmedzila funkcia pokuty len na jednoduché odnatie ocakávaného prospechu alebo zisku, nebola by dostatocne zohladnená porusujúca povaha predmetného správania vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Znízením pokuty na jednoduchú kompenzáciu spôsobenej skody by sa totiz zanedbal okrem odstrasujúceho úcinku, ktorý môze smerovat len voci budúcemu správaniu, represívny charakter takéhoto opatrenia vo vztahu ku konkrétnemu poruseniu, ku ktorému naozaj doslo. Takisto v prípade podniku, ktorý je prítomný na velkom pocte trhov a má obzvlást významné financné zázemie, nemusí zohladnenie obratu dosiahnutého na relevantnom trhu postacovat na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Cím je totiz podnik väcsí a má globálne zdroje, ktoré mu poskytujú schopnost konat na trhu nezávisle, tým viac si musí byt vedomý významu svojej úlohy, pokial ide o riadne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu. Preto teda skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú hospodárskej sily podniku zodpovedného za porusenie, najmä celkový obrat, musia byt zohladnené pri skúmaní závaznosti porusenia. (pozri body 129 - 131) 7. Podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného konkrétny dopad porusenia na trh, tam, kde je ho mozné merat. Tento meratelný dopad kartelu sa musí povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. Skúmanie dopadu kartelu na trh totiz so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. (pozri body 157 - 161) 8. Pri urcovaní závaznosti porusenia v oblasti hospodárskej sútaze je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext predmetného správania. V tomto ohlade je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí s primeranou pravdepodobnostou zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. V prípade potreby je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien. (pozri body 181, 182) 9. Skutocnost, ze úcastníci kartelu nedodrziavali svoju dohodu a úplne neuplatnovali dohodnuté ceny, neznamená, ze tým uplatnovali ceny, ktoré by mohli praktizovat v prípade neexistencie kartelu, a teda nepredstavuje prvok, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. (pozri bod 189) 10. Ziadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby sa opierala ako o dôkaz, ktorý môze slúzit na konstatovanie porusenia clánkov 81 ES a 82 ES a na stanovenie pokuty, o dokument, ktorý bol vypracovaný v rámci iného konania, nez ktoré viedla samotná Komisia. Napriek tomu sa v rámci vseobecných zásad práva Spolocenstva, ktorých integrálnou súcastou sú základné práva, vo svetle ktorých sa musia texty práva Spolocenstva vykladat, uznáva právo podniku nebyt nútený Komisiou v rámci clánku 11 nariadenia c. 17 priznat svoju úcast na porusení. Ochrana tohto práva zahrna v prípade spochybnenia dosahu nejakej otázky overenie, ci je odpoved adresáta skutocne rovnocenná s priznaním k poruseniu tak, ze by bolo ohrozené právo na obhajobu. Ak sa Komisia opiera v rámci volného hodnotenia dôkazov, na ktoré je oprávnená, o výpoved vykonanú v kontexte odlisnom od kontextu konania pred nou a ak táto výpoved potenciálne obsahuje informácie, ktoré by bol dotknutý podnik oprávnený odmietnut poskytnút, ak by mu polozila otázky na tú istú tému, je Komisia povinná zabezpecit dotknutému podniku procesné práva rovnajúce sa právam poskytnutým podniku, ktorému kladie otázky. Respektovanie týchto procesných záruk v takom kontexte znamená, ze Komisia je ex offo povinná posúdit, ci na prvý pohlad existujú vázne pochybnosti o dodrzaní procesných práv dotknutých strán v rámci konania, v priebehu ktorého poskytli takéto výpovede. Pri neexistencii takých váznych pochybností musia byt procesné práva dotknutých strán povazované za dostatocne zarucené, ak Komisia v oznámení o výhradách jasne uvedie, ze má v úmysle vychádzat z predmetných výpovedí, a v prípade potreby pripojí k tomuto oznámeniu dotknuté dokumenty. Týmto spôsobom umoznuje Komisia dotknutým úcastníkom zaujat stanovisko nielen voci obsahu týchto výpovedí, ale aj k prípadným nezrovnalostiam alebo osobitným okolnostiam sprevádzajúcim ich vznik alebo ich predlozenie pred Komisiu. (pozri body 261 - 265) 11. Ak sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia výsky pokút preskúmat pomerná závaznost úcasti kazdého z nich, s cím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy pocas ich úcasti na porusení. Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi. (pozri body 296, 297) 12. Pri stanovovaní výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze disponuje Komisia diskrecnou právomocou. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri existencii pritazujúcich okolností urcitú sadzbu zvýsenia pokút, ju nemôze zbavit právomoci zvýsit túto sadzbu v hraniciach uvedených v nariadení c. 17 a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, ak sa to ukazuje nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri bod 312) 13. Pri uplatnovaní clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na kazdý jednotlivý prípad, teda pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy, je Komisia povinná dodrziavat vseobecné zásady práva, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, ako ju vylozili súdy Spolocenstva. Podnik vsak môze spochybnit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, argumentom o porusení uvedenej zásady len vtedy, ak preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa rozhodnutí, na ktoré odkazuje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci. (pozri body 315, 316) 14. Pri posúdení závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na úcely stanovenia výsky pokuty musí Komisia vziat do úvahy nielen osobitné okolnosti veci, ale tiez kontext, v ktorom sa porusenie nachádza, a zabezpecit odstrasujúci úcinok svojich úkonov. Iba zohladnenie týchto aspektov totiz umoznuje zabezpecit, aby konanie Komisie bolo plne úcinné s cielom udrzat nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Cisto jazyková analýza ustanovenia bodu 3 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO by mohla vyvolávat dojem, ze vo vseobecnosti a bez výnimky predstavuje polahcujúcu okolnost uz samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by vsak zmensoval potrebný úcinok ustanovení umoznujúcich zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze by zoslabil tak sankciu, ktorú by bolo mozné ulozit za porusenie clánku 81 ES, ako aj jej odstrasujúci úcinok. Na rozdiel od iných polahcujúcich okolností totiz táto okolnost nie je spojená ani s osobitnými vlastnostami porusovatela, ani so skutkovými okolnostami veci, kedze vyplýva najmä z vonkajsieho zásahu Komisie. Preto ukoncenie porusovania len na základe zásahu Komisie nemozno prirovnávat k zásluhám vyplývajúcim z vlastnej iniciatívy porusovatela, ale predstavuje len primeranú a normálnu reakciu na tento zásah. Okrem toho uvedená okolnost znamená iba návrat porusovatela k zákonnému správaniu a neprispieva k tomu, aby bolo konanie Komisie úcinnejsie. Napokon údajný polahcujúci charakter tejto okolnosti nemozno odôvodnit iba nabádaním na ukoncenie porusovania, ktorého sa týka. V tomto ohlade kvalifikovanie pokracovania v porusovaní po prvých zásahoch Komisie za pritazujúcu okolnost uz oprávnene predstavuje nabádanie na ukoncenie porusovania, ktoré neoslabuje ani sankciu, ani jej odstrasujúci úcinok. Uznanie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie ako polahcujúcej okolnosti by neoprávnene zasahovalo do potrebného úcinku clánku 81 ods. 1 ES zoslabením tak sankcie, ako aj jej odstrasujúceho úcinku. Komisia si teda nemôze sama ulozit povinnost, aby samotné ukoncenie porusovania po svojich prvých zásahoch povazovala za polahcujúcu okolnost. Preto je potrebné ustanovenie clánku 3 tretej zarázky usmernení vykladat zuzujúco takým spôsobom, aby nebolo v rozpore s potrebným úcinkom clánku 81 ods. 1 ES, a v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit zohladnenie uvedenej okolnosti ako polahcujúcej okolnosti. Za predpokladu obzvlást závazného porusovania, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov, ktorého sa dotknuté podniky dopustili úmyselne, nemozno jeho ukoncenie povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie. (pozri body 334 - 338, 340, 341) 15. Hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie toho, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsích porusovaní sútazného práva Spolocenstva, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak sporné porusovanie predstavuje zjavné porusenie clánku 81 ods. 1 ES. (pozri bod 359) 16. Aby oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov nebolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, musí sa uplatnovat v tom zmysle, ze pokial ide o znízenie pokút, je Komisia povinná rovnako zaobchádzat s podnikmi, ktoré jej v rovnakom stádiu konania a za podobných okolností poskytnú podobné informácie o skutkoch, ktoré sú im vytýkané. Samotná okolnost, ze jeden z týchto podnikov uznal skutky, ktoré sú mu vytýkané, ked ako prvý odpovedal na otázky, ktoré Komisia podnikom polozila v rovnakom stádiu konania, nemôze byt objektívnym dôvodom, aby sa s týmto podnikom zaobchádzalo odlisne. To vsak platí iba v rámci spolupráce podnikov, ktorá nepatrí do pôsobnosti oddielov B a C oznámenia o spolupráci. Na rozdiel od týchto oddielov totiz oddiel D nestanovuje odlisné zaobchádzanie s dotknutými podnikmi v závislosti od poradia, v ktorom tieto spolupracujú s Komisiou. (pozri body 400, 401, 403) 17. Oznámenie o výhradách musí obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil zainteresovaným osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiz môze oznámenie o výhradách splnit úcel stanovený nariadeniami Spolocenstva, ktorý spocíva v poskytnutí vsetkých potrebných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby sa mohli riadne obhajovat predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. (pozri bod 416) 18. Pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Tým im poskytuje údaje nevyhnutné na ich obhajobu nielen proti zisteniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty. Z toho vyplýva, pokial ide o stanovenie výsky pokút, ze právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené moznostou podat pripomienky k dlzke, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusovania. Tento záver platí o to viac, ze Komisia uverejnením usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO detailne oznámila zainteresovaným osobám metódu výpoctu výsky prípadnej pokuty a spôsob, akým zohladnuje tieto kritériá. Tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze usmernenia výslovne neuvádzajú násobný koeficient, pretoze uvádzajú, ze je nevyhnutné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit významnú skodu iným subjektom a urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok. (pozri body 434, 435) 19. Pokial skúmanie zalobných dôvodov uvedených podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým mu ulozila pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, odhalilo nejakú protiprávnost, je namieste, aby Súd prvého stupna preskúmal, ci má vyuzit svoju neobmedzenú právomoc a zmenit napadnuté rozhodnutie. (pozri bod 443) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Kyselina citrónová - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásady právnej istoty a zákazu retroaktivity - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Povinnost odôvodnenia - Právo na obhajobu" Vo veci T-59/02, Archer Daniels Midland Co., so sídlom v Decature, Illinois (Spojené státy americké), v zastúpení: C. O. Lenz, advokát, L. Martin Alegi, M. Garcia a E. Batchelor, solicitors, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, splnomocnený zástupca, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 1 rozhodnutia Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18), v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobca porusil clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnil na obmedzovaní kapacít relevantného trhu a na urcení výrobcu, co muselo viest k zvýseniu ceny na kazdom národnom segmente tohto relevantného trhu, návrh na zrusenie clánku 3 toho istého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na zalobcu, a subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. júna 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Zalobca Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM") je materskou spolocnostou skupiny podnikov, ktorá je cinná v odvetví spracovania obilia a olejnatých semien. Na trhu s kyselinou citrónovou sa etablovala v roku 1991. 2 Kyselina citrónová je najpouzívanejsím okyslujúcim a konzervacným cinidlom na svete. Existujú jej rôzne druhy slúziace na rozlicné pouzitie, najmä v potravinárskych výrobkoch a nápojoch, v detergentoch a cistiacich prostriedkoch, vo farmaceutických a kozmetických výrobkoch, ako aj v rôznych priemyselných postupoch. 3 V roku 1995 predstavoval celkový predaj kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni priblizne 894,72 milióna eur a predaj v Európskom hospodárskom priestore (EHP) priblizne 323,69 milióna eur. V roku 1996 malo priblizne 60 % svetového trhu s kyselinou citrónovou v rukách pät osôb, ktorým je urcené rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby, konkrétne okrem ADM Jungbunzlauer AG (dalej len "JBL"), F. Hoffmann-La Roche AG (dalej len "HLR"), Haarmann & Reimer Corp. (len "H & R"), spolocnost patriaca do skupiny Bayer AG (dalej len "Bayer"), a Cerestar Bioproducts BV (dalej len "Cerestar"), spolocne pomenovaní "dotknuté strany". 4 V auguste 1995 informovalo americké ministerstvo spravodlivosti Komisiu o prebiehajúcom vysetrovaní týkajúcom sa trhu s kyselinou citrónovou. Od októbra 1996 do júna 1998 priznali vsetky dotknuté strany vrátane ADM, ze sa zúcastnili na karteli. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti ulozili americké orgány týmto podnikom pokuty. Navyse sa niektorým vinným osobám ulozili pokuty jednotlivo. Vysetrovanie okrem toho prebehlo aj v Kanade, kde sa pokuty ulozili niektorým z týchto podnikov, vrátane ADM. 5 Dna 6. augusta 1997 zaslala Komisia podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ziadosti o informácie styrom hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve. Komisia okrem toho v januári 1998 zaslala ziadosti o informácie hlavným odberatelom kyseliny citrónovej v Spolocenstve a v júni a v júli 1998 znovu zaslala ziadosti o informácie hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve. 6 V nadväznosti na prvú ziadost o informácie, ktorá mu bola zaslaná v júli 1998, Cerestar skontaktoval Komisiu a na stretnutí 29. októbra 1998 vyhlásil, ze má v úmysle spolupracovat s Komisiou na základe oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Pri tejto prílezitosti poskytol Cerestar ústne opis cinností vyplývajúcich z kartelu, na ktorom sa zúcastnil. Dna 25. marca 1999 zaslal Komisii písomné vyhlásenie, ktoré potvrdilo to, co uviedol na tomto stretnutí. 7 Komisia listom z 28. júla 1998 zaslala JBL novú ziadost o informácie, na ktorú JBL odpovedal listom z 28. septembra 1998. 8 Na stretnutí 11. decembra 1998 ADM vyhlásil, ze chce spolupracovat s Komisiou, a ústne opísal protisútazné cinnosti, na ktorých sa zúcastnil. Listom z 15. januára 1999 ADM potvrdil svoje ústne vyhlásenia. 9 Dna 3. marca 1999 zaslala Komisia dodatocné ziadosti o informácie HLR, JBL a Cerestar. 10 V dnoch 28. apríla, 21. mája a 28. júla 1999 poskytli Bayer v mene H&R, JBL a HLR vyhlásenia podla oznámenia o spolupráci. 11 Dna 29. marca 2000 zaslala Komisia na základe informácií, ktoré jej boli oznámené, oznámenie o výhradách ADM a iným dotknutým stranám pre porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 dohody EHP (dalej len "dohoda EHP"). ADM a iné dotknuté strany predlozili písomné pripomienky v odpovedi na výhrady Komisie. Ziadny z týchto úcastníkov nepoziadal o vypocutie, ani podstatne nepoprel vecné zistenia uvedené v oznámení o výhradách. 12 Dna 27. júla 2001 zaslala Komisia dodatocné ziadosti o informácie ADM a iným dotknutým stranám. 13 Dna 5. decembra 2001 prijala Komisia rozhodnutie C(2001)3923 konecné znenie týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo ADM dorucené listom zo 17. decembra 2001. 14 Rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 [ADM], [Cerestar], [H & R], [HLR] a [JBL] porusili clánok 81 ods. 1 Zmluvy a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvalej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví kyseliny citrónovej. Porusenie trvalo: - v prípade [ADM], [H & R], [HLR] a [JBL]: od marca 1991 do mája 1995, - v prípade [Cerestar]: od mája 1992 do mája 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa podnikom uvedeným v tomto clánku ukladajú tieto pokuty: a) [ADM]: pokuta vo výske 39,69 milióna eur; b) [Cerestar]: pokuta vo výske 170 000 eur; c) [HLR]: pokuta vo výske 63,5 milióna eur; d) [H & R]: pokuta vo výske 14,22 milióna eur; e) [JBL]: pokuta vo výske 17,64 milióna eur." [neoficiálny preklad] 15 V odôvodneniach c. 80 az c. 84 rozhodnutia Komisia uviedla, ze kartel spocíval v pridelení presných predajných kvót kazdému clenovi a dodrziavaní týchto kvót, urcovaní cielových a/alebo prahových cien, neposkytovaní zliav a vo výmene osobitných informácií o zákazníkoch. 16 Na výpocet výsky pokút Komisia v rozhodnutí pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 17 V prvom rade Komisia stanovila základnú ciastku pokuty podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 18 Pokial ide v tejto súvislosti o závaznost porusenia, Komisia na úvod usúdila, ze dotknuté strany sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, na jeho konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou v EHP a na velkost relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 230 rozhodnutia). 19 Komisia dalej usúdila, ze sa musí zohladnit skutocná ekonomická kapacita, ktorou mozno spôsobit skodu hospodárskej sútazi, a stanovit pokuta na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho sa Komisia oprela o svetový obrat, ktorý dosiahli dotknuté strany pri predaji kyseliny citrónovej pocas posledného roku porusovania, konkrétne v roku 1995, a rozdelila ich do troch kategórií, konkrétne v prvej kategórii H & R s podielom na svetovom trhu 22 %, v druhej kategórii ADM a JBL s podielom na trhu [dôverné]^1([2]1), ako aj HLR s podielom na trhu 9 % a v tretej kategórii Cerestar s podielom na svetovom trhu 2,5 %. Na tomto základe stanovila Komisia východiskovú sumu vo výske 35 miliónov eur pre podniky v prvej kategórii, 21 milióna eur pre podniky v druhej kategórii a 3,5 milióna eur pre podniky v tretej kategórii (odôvodnenie c. 239 rozhodnutia). 20 Komisia okrem toho, aby zabezpecila dostatocne odstrasujúci úcinok, pristúpila k prispôsobeniu tejto východiskovej sumy. Preto po zohladnení velkosti a celkových zdrojov dotknutých strán vyjadrených súhrnnou výskou ich svetového obratu pouzila násobný koeficient vo výske 2 na východiskové sumy stanovené pre ADM a HLR a vo výske 2,5 na východiskovú sumu stanovenú pre H & R (odôvodnenia c. 50 a c. 246 rozhodnutia). 21 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustil kazdý podnik, takto stanovená východisková suma sa zvýsila o 10 % za rok, islo teda o zvýsenie o 40 % pre ADM, H & R, HLR a JBL a o 30 % pre Cerestar (odôvodnenia c. 249 a c. 250 rozhodnutia). 22 Takto Komisia stanovila základnú ciastku pokút na 58,8 milióna eur, pokial ide o ADM. Pokial ide o Cerestar, HLR, H & R a JBL, základné ciastky stanovila na 4,55, 58,8, 122,5 a 29,4 milióna eur (odôvodnenie c. 254 rozhodnutia). 23 V druhom rade sa z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsili základné ciastky pokút ulozených ADM a HLR o 35 % z dôvodu, ze tieto podniky zohrávali úlohu vodcu v rámci kartelu (odôvodnenie c. 273 rozhodnutia). 24 V tretom rade Komisia preskúmala a zamietla tvrdenia niektorých podnikov, pokial ide o polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 274 az c. 291 rozhodnutia). 25 Vo stvrtom rade Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 prispôsobila takto vypocítané sumy pre Cerestar a H & R, aby neprekracovali hranicu 10 % celkového obratu dotknutých strán (odôvodnenie c. 293 rozhodnutia). 26 V piatom rade Komisia podla oddielu B oznámenia o spolupráci priznala Cerestaru "velmi významné znízenie" (konkrétne 90 %) výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ze by nespolupracoval. Podla oddielu D tohto oznámenia Komisia priznala "výrazné znízenie" výsky pokuty ADM (konkrétne 50 %), JBL (40 %), H & R (30 %) a HLR (20 %) (odôvodnenie c. 326). Konanie a návrhy úcastníkov konania 27 ADM návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. februára 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 28 Osobitným aktom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. februára 2002 poziadal ADM o dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami uvedenými v podaniach a v niektorých prílohách. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 9. júna 2004. 31 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze porusil clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnil na obmedzovaní kapacít relevantného trhu a na urcení výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia ceny na kazdom národnom trhu tohto relevantného trhu, - zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje nanho, - subsidiárne znízil výsku jeho pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 32 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal ADM na náhradu trov konania. Právny stav I - O uplatnitelnosti usmernení A - Tvrdenia úcastníkov konania 33 Na jednej strane ADM tvrdí, ze metóda stanovenia pokút stanovená v usmerneniach sa radikálne odlisuje od predchádzajúcej praxe Komisie v tejto oblasti, ktorá, ako to pripustila v rozhodnutí (odôvodnenie c. 253), pozostávala z urcenia výsky pokuty v závislosti od základnej sadzby predstavujúcej urcité percento predajov na relevantnom trhu Spolocenstva. Naopak, usmernenia zaviedli pevnú sadzbu pokuty, napríklad 20 miliónov eur pre prípad velmi závazného porusenia, nezávisle od objemu predaja relevantného výrobku. 34 ADM poznamenáva, ze v období relevantnom pre prejednávanú vec (1991 az 1995), Komisia v súlade s touto ustálenou praxou ulozila pokuty, ktorých výska vo vseobecnosti lezala medzi 2,5 a 9 % z obratu dosiahnutého z predaja relevantného výrobku na trhu Spolocenstva. Naopak uplatnenie novej politiky vyplývajúcej z usmernení malo za následok pokuty, ktorých ciastka je 10 az 34-krát vyssia ako ciastka pokút, aké by boli ulozené na základe predchádzajúcej praxe. 35 ADM uznáva, ze Komisia disponuje diskrecnou právomocou na zvýsenie pokút, ak politika v oblasti práva hospodárskej sútaze vyzaduje, aby boli ulozené vyssie odstrasujúce pokuty. Avsak ulozením pokuty, ktorej ciastka je 10 az 34-krát vyssia ako ciastka pokuty, aká by bola ulozená podla predchádzajúcej praxe, Komisia zjavne prekrocila túto mieru volnej úvahy. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, tento záver je podporený rozsudkom Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia (T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 237). Na jednej strane totiz zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v tomto rozsudku podmienil moznost Komisie zvýsit úroven pokút v hraniciach stanovených v nariadení c. 17 tým, ze je to nevyhnutné na zabezpecenie realizácie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Ani v rozhodnutí, ani vo svojich podaniach vsak Komisia neposkytla zdôvodnenie alebo nepredlozila dôkazy preukazujúce, ze na realizáciu tejto politiky bolo nevyhnutné ulozit pokuty s ciastkou 10 az 34-krát vyssou, ako by bola ciastka pokuty ulozenej podla predchádzajúcej praxe. Na strane druhej poznamenáva, ze vo veci, ktorá sa skoncila citovaným rozsudkom, ako aj vo vsetkých iných veciach týkajúcich sa kartelu o rozvodoch mestského kúrenia s výnimkou veci týkajúcej sa spolocnosti ABB (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881), Komisia ulozila pokuty na úrovni porovnatelnej s úrovnou, ktorá prevládala pocas uplatnovania predchádzajúcej praxe Komisie. Uvádza totiz, ze predmetným podnikom tohto kartelu boli ulozené pokuty medzi 3 a 14 % z relevantného predaja a aj ABB bola ulozená pokuta vo výske zodpovedajúcej 44 % jej relevantného obratu. 36 ADM usudzuje, ze podniky musia mat moznost vykonávat svoju cinnost za predvídatelných podmienok. V súlade s usmerneniami (prvý odsek) je Komisia pri stanovovaní výsky pokút povinná respektovat koherentnú a nediskriminacnú politickú líniu. ADM sa domnieva, ze neexistencia právnej istoty pri stanovovaní pokút je v rozpore s efektívnou realizáciou odstrasujúceho úcinku pokuty. Na to, aby bol individuálny odstrasujúci úcinok pokuty efektívny, je nevyhnutné, aby podniky dopredu poznali uplatnitelné sankcie. Uvádza, ze celková amnestia alebo efektívna politika zhovievavosti vyzaduje, aby boli uplatnitelné sankcie jasne stanovené pre prípad odmietnutia spolupráce. Rovnako by bolo nerozumné udrzovat stav stálej neistoty, pokial ide o úroven pokút, ktoré mozno ulozit v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, najmä z dôvodu významnej dlzky trvania vysetrovania takýchto porusení. V dôsledku toho zásada právnej istoty vyzaduje, aby prístup Komisie pre výpocet pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mohol byt predvídaný s dostatocným stupnom istoty. 37 ADM dodáva, ze z manuálu usmernení Sentencing Commission Spojených státov [bod 1B1.11(b)(1), dalej len "americké usmernenia"] a z judikatúry federálneho odvolacieho súdu vyplýva [rozsudok United States v. Kimler, 167 F. 3d 889 (5th Circ. 1999)], ze retroaktívne uplatnenie nových usmernení v oblasti pokút je zakázané pravidlom ex post facto v Ústave Spojených státov, ak má za následok ulozenie tazsieho trestu, ako bol stanovený v case, ked k poruseniu doslo. 38 V dôsledku toho podla ADM retroaktívne uplatnenie novej politiky stanovenej v usmerneniach na porusenie, ku ktorému tak ako v prejednávanom prípade doslo pred ich zverejnením a ktoré má za následok ulozenie pokuty ADM vyssej, ako je úroven pokút ukladaných podla predchádzajúcej praxe, a to bez toho, aby bol tento rozdiel nevyhnutný na zabezpecenie respektovania politiky v oblasti sútazného práva, porusuje zásadu právnej istoty a je nezákonné. 39 Na strane druhej ADM tvrdí, ze uplatnenie usmernení porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze vedie k rozlisovaniu medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia sútazného práva nie podla dátumu porusenia, ale podla dátumu prijatia rozhodnutia Komisie, ktorý Komisia stanovila podla vlastného uvázenia. Ako príklad ADM uvádza, ze styrom podnikom uvedeným v rozhodnutí Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [82] Zmluvy ES (IV/34.621, 35.059/F-3 - Irish Sugar plc) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 1), a v rozhodnutí Komisie 94/210/ES z 29. marca 1994 týkajúcom sa konania o uplatnení clánkov [81] a [82] Zmluvy ES (IV/33.941 - HOV-SVZ/MCN) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 104, s. 34), boli ulozené pokuty predstavujúce len 6,8 a 5 % z výsky predajov uskutocnených na relevantnom trhu, kým predmetné porusenia boli súbezné s kartelom s kyselinou citrónovou. 40 Komisia navrhuje zamietnut zalobné dôvody. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 41 Súd prvého stupna najskôr - a oprávnene - uviedol, ze zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako základné právo predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri udelovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case, ked k poruseniu doslo (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri/Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 202; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 218 az 221, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 39). 42 Dalej Súd prvého stupna usudzuje, ze prijatie usmernení spôsobilých zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity. 43 Na jednej strane sú totiz usmernenia spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení, ale z ich prijatia a uverejnenia Komisiou. Toto prijatie a uverejnenie usmernení so sebou nesie sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne nebola uznaná za zodpovednú za porusenie vseobecných zásad práva, akými sú rovnost zaobchádzania, ochrana legitímnej dôvery a právna istota (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 209 az 212). 44 Podla tej istej judikatúry ide osobitne o prípad súdneho výkladu, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné predvídat v case, ked k poruseniu doslo, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Na druhej strane usmernenia spadajú ako nástroj politiky v oblasti hospodárskej sútaze do pôsobnosti uplatnenia zásady zákazu retroaktivity v súlade s novým súdnym výkladom normy zakladajúcej porusenie podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (pozri najmä ESLP, rozsudky S.W. a C.R. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335-B a 335-C, § 34 az 36 a § 32 az 34; Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1996-V, § 29 az 32, a Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000-VII, § 145), podla ktorej toto ustanovenie bráni spätnému uplatneniu nového výkladu normy zakladajúcej porusenie. Podla tejto judikatúry to platí predovsetkým v prípade, ak ide o súdny výklad, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Je vsak potrebné upresnit, ze z tej istej judikatúry vyplýva, ze rozsah pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená poziadat o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Zákon teda môze vyhovovat poziadavke predvídatelnosti, aj ked si dotknutá osoba musí vziat vhodnú právnu radu na zhodnotenie dôsledkov, ktoré môzu vyplývat z urcitého aktu, a to v miere, ktorá je rozumná vzhladom na okolnosti prípadu. Konkrétnejsie to podla rozsudku Cantoni v. Francúzsko (uz citovanom, § 35), platí najmä pre profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 215 az 223). 45 Vzhladom na vyssie uvedené je namieste overit, ci zmena, ktorú predstavuje prijatie usmernení, bola rozumne predvídatelná v case, ked doslo k dotknutým poruseniam. 46 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii, hoci aj relatívnej a pruznej, pokút (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 225). 47 Dalej je vhodné pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty na urcitej úrovni na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v hraniciach, ktoré stanovuje nariadenie c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva; práve naopak, efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 227; zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 56). 48 Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k udeleniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 228). 49 Preto musia uvedené podniky pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 229 a 230). 50 ADM teda v podstate neprávom uplatnil, ze zvýsenie úrovne pokút Komisiou v kontexte kartelu je zjavne neproporcionálne k cielu zabezpecit realizáciu politiky hospodárskej sútaze. 51 Takisto okolnost, na ktorú poukázal ADM - aj keby bola preukázaná - ze následkom uplatnenia novej politiky by boli 10 az 34-krát vyssie pokuty ako pokuty, ktoré by boli ulozené na základe predchádzajúcej praxe, nemôze predstavovat porusenie zásady zákazu retroaktivity. Najmä vzhladom na judikatúru citovanú v bode 44 tohto rozsudku muselo byt totiz pre ADM rozumne predvídatelné, ze Komisia môze kedykolvek prehodnotit vseobecnú úroven pokút v kontexte realizácie inej politiky hospodárskej sútaze. ADM tak musel mat moznost rozumne predvídat takéto zvýsenie - aj keby bolo preukázané - v case, ked k dotknutým poruseniam doslo. 52 Napokon, pokial ide o názor ADM, ze na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokút je nevyhnutné, aby podniky dopredu poznali úroven pokút, ktorú môzu ocakávat, ak sa dopustia porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, stací zdôraznit, ze s odstrasujúcim úcinkom pokút vôbec nie je spojené, ze podniky dopredu poznajú presnú úroven pokuty, ktorú môzu ocakávat za dané protisútazné správanie. 53 Pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorú poukázal ADM, je potrebné zdôraznit, ze podla uz jestvujúcej judikatúry nemôze skutocnost, ze sa metóda stanovená v usmerneniach uplatnila na výpocet pokuty pre ADM, predstavovat diskriminacné zaobchádzanie v porovnaní s podnikmi, ktoré sa dopustili porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v rovnakom období, ale ktoré z dôvodov spojených s dátumom odhalenia porusenia alebo z dôvodov spojených s priebehom správneho konania, ktoré sa ich týkalo, boli uznané za vinné z porusení v case pred prijatím a uverejnením usmernení (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 69 az 73; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 118 a 119). 54 V dôsledku toho je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. II - O vplyve pokút ulozených skôr v iných krajinách A - Tvrdenia úcastníkov konania 55 ADM uvádza, ze Komisia svojím odmietnutím odpocítat pokuty ulozené ADM v Spojených státoch a v Kanade od výsky pokuty ulozenej v rozhodnutí porusila zásadu zakazujúcu kumuláciu sankcií za to isté porusenie. Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia (7/72, Zb. s. 1281), Komisia je povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutocnosti, ktoré podniku vytýka Komisia na jednej strane a tieto orgány na strane druhej, sú totozné. Toto platí presne v prejednávanom prípade, pretoze na rozdiel od veci, ktorá vyústila do prijatia citovaného rozsudku Boehringer/Komisia, kartel sankcionovaný americkými a kanadskými orgánmi bol podla zalobcu ten istý svojim predmetom, svojím umiestnením a dlzkou trvania ako kartel sankcionovaný Komisiou, ktorá sa okrem toho oprela o dôkazy získané americkými orgánmi. 56 V tejto súvislosti ADM popiera posúdenie v rozhodnutí, podla ktorého pokuty ulozené v Spojených státoch a v Kanade zohladnili len protisútazné úcinky kartelu v rámci územnej pôsobnosti týchto orgánov (odôvodnenie c. 333 rozhodnutia). V Spojených státoch naopak z rozsudku vydaného 15. októbra 1996 proti ADM vyplýva, ze kartel bol celosvetový a bránil obchodu "v Spojených státoch a na iných územiach". Ulozená pokuta je okrem toho na osobitne vysokej úrovni z dôvodu geografickej pôsobnosti porusenia. Pokial ide o konanie v Kanade, skutocnost, ze islo o celosvetový kartel, bola takisto osobitne zohladnená. 57 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze tvrdenie Komisie je presné, skutocnost, ze iné orgány zohladnili len miestne úcinky porusenia, je nerelevantná na úcely uplatnenia zásady zakazujúcej kumuláciu sankcií. Podla rozsudku Boehringer/Komisia, uz citovaného v bode 55 vyssie, je totiz v tomto ohlade jediným urcujúcim kritériom predmetné správanie. Tento prístup potvrdzuje samotná prax Komisie, ktorá v rozhodnutí z roku 1983 odpocítala z pokuty ulozenej podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, výsku pokuty stanovenej nemeckými orgánmi, pricom rozhodovala len o aspektoch tohto kartelu, ktoré sa netýkali Nemecka [pozri rozhodnutie Komisie 83/546/EHS zo 17. októbra 1983 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81] Zmluvy o zalození Európskeho hospodárskeho spolocenstva (IV/30.064 - Valce zo zliatiny a z odlievanej ocele) - neoficiálny preklad; (Ú. v. ES L 317, s. 1)]. 58 ADM usudzuje, ze Komisia opomenula pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit skutocnost, ze mu boli v tretích krajinách uz ulozené pokuty a povinnost náhrady skody aj s úrokmi vo výske, ktorá je dostatocná na odstrasenie od toho, aby sa dopustil nového porusenia práva hospodárskej sútaze. ADM bol preto dostatocne sankcionovaný. 59 Komisia okrem toho podla ADM pochybila, ked dospela k záveru, ze náhrada skody aj s úrokmi, ktoré zaplatil v rámci zrýchlených konaní v Spojených státoch a v Kanade, mala len kompenzacnú povahu. ADM zdôraznuje, ze táto náhrada skody aj s úrokmi vyplatená v rámci súdneho zmieru zohladnila ziadosti o náhradu skody aj s úrokmi v trojnásobnej výske ("trojnásobná náhrada skody"), podané relevantnými kupujúcimi. To je dôvod, preco táto náhrada skody aj s úrokmi presahovala sumu cisto kompenzacnú a obsahovala v sebe prvok trestu. V dôsledku toho mala Komisia zohladnit túto sumu s povahou trestu v súlade so zásadou, podla ktorého sankciu nemozno ulozit dvakrát za to isté porusenie. 60 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Je vhodné pripomenút, ze zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 62 Judikatúra Spolocenstva tak pripustila, ze podnik môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu clenského státu a jednej od Spolocenstva v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele, a ak porusené normy nie sú totozné (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1969, Wilhelm a i. 14/68, Zb. s. 1, bod 11; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 191, a zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia, T-149/89, Zb. s. II-1127, bod 29). 63 Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prejednávanom prípade, pretoze konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej americké a kanadské orgány, evidentne nesledovali rovnaký ciel. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v EHP, ochrana hladaná v druhom prípade sa týka amerického alebo kanadského trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 134, a tam citovanú judikatúru). Chýba teda podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. 64 ADM sa preto zásady ne bis in idem v prejednávanom prípade dovoláva neprávom. 65 Tento záver nie je spochybnený rozsudkom Boehringer/Komisia, uz citovaným v bode 55 vyssie, na ktorý poukazuje ADM. V tejto veci totiz Súdny dvor neuviedol, ze Komisia musí zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutkové zistenia, ktoré Komisia a uvedené orgány voci podniku uplatnujú, sú totozné, ale sa obmedzil na to, ze uviedol, ze táto otázka sa musí riesit vtedy, ked vznikne (rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 3). 66 V kazdom prípade, aj ked by zásada spravodlivosti mohla za niektorých osobitných okolností prinútit Komisiu, aby zohladnila sankcie, ktoré ulozili orgány tretích státov, ak postihujú aj správanie na území Spolocenstva, musí sa konstatovat, ze ADM nepreukázal, ze to tak je v prejednávanom prípade a ze americké a kanadské orgány sankcionovali kartel v rozsahu, v akom sa týkal územia Spolocenstva alebo EHP. 67 Jednoduchý odkaz v zmieri uzavretom s americkými orgánmi na skutocnost, ze sa kartel vztahoval na "Spojené státy a iné územia", nedokazuje, ze americké orgány zohladnili pri urcovaní výsky pokuty aj iné uplatnenia alebo úcinky kartelu ako tie, ktoré sa týkajú amerického územia, a osobitne tie, ktoré boli zistené v EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 143). 68 Pokial ide o vysokú ciastku pokuty z dôvodu geografickej pôsobnosti porusenia, musí sa takisto konstatovat, ze toto jednoduché tvrdenie nestací na preukázanie, ze bol zohladnený dopad kartelu na trh EHP. 69 Pokial ide o zmier uzavretý s kanadskými orgánmi, ADM nepredlozil ani najmensí dôkaz o tom, ze tieto orgány pri urcovaní výsky pokuty zohladnili aj iné uplatnenia alebo úcinky kartelu ako tie, ktoré sa týkajú tejto krajiny, a osobitne tie, ktoré boli zistené v EHP. Odkaz kanadských orgánov na celosvetovú pôsobnost kartelu, na ktorú poukázal ADM, tam bol len na úcely definovania velkosti kartelu na celom kanadskom trhu. 70 Pokial ide o odstrasujúci úcinok uz ulozených pokút a náhrady skody aj s úrokmi, vrátane trojnásobnej náhrady skody, ktoré nie sú kompenzacné, Súd prvého stupna pripomína, ze právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 105). 71 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni sumy pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté - aj ked ich nezákonnost bola nesporná od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze - z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 108). 72 ADM nemôze platne tvrdit, ze v jeho prípade nebolo odstrasenie potrebné, pretoze bol potrestaný za tie isté skutky súdmi tretích státov. Ciel odstrasenia sledovaný Komisiou súvisí totiz so správaním podnikov v rámci Spolocenstva alebo EHP. V dôsledku toho odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej ADM z dôvodu jeho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemôze byt urcený ani výlucne v závislosti od osobitnej situácie ADM, ani v závislosti od jeho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v tretích státoch mimo EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, body 146 a 147). 73 Preto treba zamietnut zalobný dôvod zalozený na nezohladnení pokút ulozených v iných státoch. III - O závaznosti porusenia A - Úvod 74 ADM sa domnieva, ze Komisia nesprávne posúdila závaznost porusenia v rámci výpoctu výsky pokuty. Zalobné dôvody uplatnované v tomto ohlade sa týkajú po prvé nezohladnenia alebo nedostatocného zohladnenia obratu z predaja relevantných výrobkov, po druhé pouzitia násobného koeficientu na východiskovú ciastku a po tretie konkrétneho dopadu kartelu na trh. 75 Pred vyjadrením sa k dôvodnosti jednotlivých zalobných dôvodov v tejto súvislosti je potrebné zhrnút metódu Komisie, ktorú pouzila v prejednávanom prípade, pokial ide o posúdenie a zohladnenie závaznosti porusenia, ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutia. 76 Z rozhodnutia vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia sa Komisia predovsetkým domnievala, ze dotknuté strany sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou a na rozsah relevantného geografického trhu, to jest celého EHP (odôvodnenia c. 204 az c. 232 rozhodnutia). 77 Dalej sa Komisia domnievala, ze na dotknutých úcastníkov je potrebné uplatnit rozdielne zaobchádzanie, aby sa "zohladnila skutocná ekonomická kapacita porusovatelov spôsobit významnú skodu hospodárskej sútazi a... stanovila pokuta na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok" [neoficiálny preklad]. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze zohladnila osobitnú váhu kazdého podniku, a teda skutocný úcinok jeho nezákonného správania na hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 233 a c. 234 rozhodnutia). 78 Na úcely posúdenia týchto prvkov sa Komisia rozhodla vychádzat z obratov, ktoré dotknuté strany dosiahli predajom kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, ze kedze trh s kyselinou citrónovou bol globálny, "tieto obraty... dávajú vernejsí obraz o kapacite zúcastnených podnikov spôsobit významnú skodu iným subjektom na spolocnom trhu a/alebo v EHP" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 236 rozhodnutia). Komisia dodala, ze podla nej je táto metóda potvrdená skutocnostou, ze islo o celosvetový kartel, ktorého predmetom bolo najmä rozdelenie trhov na celosvetovej úrovni. Navyse sa domnievala, ze celosvetový obrat úcastníka kartelu poskytuje takisto predstavu o jeho príspevku k efektívnosti kartelu v jeho celku alebo naopak o nestabilite, ktorou by sa vyznacoval, ak by sa ho uvedený úcastník nezúcastnil (odôvodnenie c. 236 rozhodnutia). 79 Na tomto základe sa Komisia rozhodla rozdelit podniky do troch kategórií: do prvej kategórie zaradila H & R uplatnením skutocnosti, ze "s celosvetovým trhovým podielom 22 % je najväcsím výrobcom na trhu". Do druhej kategórie zaradila ADM, JBL a HLR a uviedla, ze prvé dva podniky ovládali "podobný podiel na trhu [dôverné]" a ze podiel na trhu posledného uvedeného podniku predstavuje 9 %. Napokon do tretej kategórie zaradila Cerestar z dôvodu, ze tento podnik "je zdaleka najmensím sútazitelom" s 2,5 % podielom na trhu v roku 1995. Komisia tak stanovila východiskovú ciastku na 35 miliónov eur pre H &R, 21 miliónov pre ADM, JBL, ako aj pre HLR a 3,5 milióna pre Cerestar (odôvodnenia c. 237 az c. 239 rozhodnutia). 80 Napokon, na úcely zabezpecenia toho, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok, Komisia pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy v závislosti od velkosti a celkových zdrojov dotknutých strán. Komisia tak uplatnila na východiskovú sumu stanovenú pre ADM násobný koeficient 2 (teda zvýsenie o 100 %), cím sa táto zvýsila na 42 miliónov eur, na východiskovú sumu stanovenú pre HLR násobný koeficient 2,5 (teda zvýsenie o 150 %), cím sa táto zvýsila na 87,5 miliónov eur (odôvodnenia c. 240 az c. 246 rozhodnutia). B - O nezohladnení obratu z predaja relevantného výrobku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 81 ADM vytýka Komisii, ze pri výpocte základnej výsky pokuty nezohladnila alebo nedostatocne zohladnila jeho obrat dosiahnutý vdaka predaju relevantného výrobku. 82 Na jednej strane ADM tvrdí, ze z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze obrat dosiahnutý vdaka relevantnému výrobku je dôlezitým prvkom pri výpocte pokút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, body 92 az 95; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 233; z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127, a zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176). 83 ADM usudzuje, ze zohladnenie obratu dosiahnutého v EHP vdaka relevantnému výrobku je vhodným základom pre zhodnotenie ohrozenia hospodárskej sútaze na trhu relevantného výrobku v rámci Spolocenstva, ako aj relatívnej velkosti úcastníkov kartelu s ohladom na relevantné výrobky. Tento záver je podporený judikatúrou Súdu prvého stupna (rozsudok Europa Carton/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 126, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, T-309/94, Zb. s. II-1007, bod 108, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641). 84 Okrem toho podla ADM rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, potvrdzuje, ze neproporcionálne zohladnenie celkovej velkosti podniku je pri stanovení pokuty protiprávne. 85 ADM takisto poukazuje na skutocnost, ze samotná Komisia vo svojej rozhodovacej praxi za posledné roky vo veciach podobných prejednávanému prípadu [rozhodnutie Komisie 94/601/ES z 13. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/C/33.833 - Kartón) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 243, s. 1); rozhodnutie Komisie 94/815/ES z 30. novembra 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/33.126 a 33.322 - Cement) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 343, s. 1); rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.149 - Polypropylén) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 230, s. 1); rozhodnutie Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.553 - Zvárané mreze) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 260, s. 1), a rozhodnutie Komisie 94/215/ESUO zo 16. februára 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy ESUO týkajúcej? sa dohôd a zosúladených postupov európskych výrobcov nosníkov - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 116, s. 1)], vychádzala z objemu predaja dosiahnutého vdaka relevantnému výrobku na trhu Spolocenstva, ako to okrem toho aj uznala v rozhodnutí (odôvodnenie c. 253). Uvádza vsak, ze tým, ze sa Komisia vo svojich rozhodnutiach oprela o toto kritérium výpoctu, stanovila pokuty, ktorých výska sa nachádza medzi 2,5 % a 9 % obratu dosiahnutého dotknutými stranami vdaka relevantnému výrobku. ADM zdôraznuje, ze ak by Komisia v prejednávanom prípade takisto sledovala toto kritérium výpoctu, viedlo by ju to k ulozeniu pokuty, ktorej výska by sa nachádza medzi 1,15 a 4,14 milióna eur. Naopak tým, ze sa Komisia neriadila týmto kritériom výpoctu, ulozila mu v prejednávanom prípade pokutu, ktorá je 10 az 34-krát vyssia ako pokuta, ktorú by ulozila na tomto základe. 86 ADM sa domnieva, ze Komisia takisto neprávom zdôraznuje, ze pri roztriedení dotknutých strán do troch kategórií zodpovedajúcich velkosti ich podielov na svetovom trhu s kyselinou citrónovou zohladnila ich obrat (odôvodnenie c. 236). Podla ADM mala Komisia takisto zohladnit obmedzenú velkost predaja kyseliny citrónovej v EHP v roku 1995. 87 Ako totiz po prvé samotná Komisia pripustila, je povinná urcit závaznost porusenia a v dôsledku toho úroven pokuty v závislosti od úcinkov na EHP. V tejto súvislosti je vsak neopodstatnený argument Komisie, uvedený v odôvodnení c. 236 rozhodnutia, ze sa v tejto súvislosti musel uplatnit celosvetový obrat, pretoze predmetom kartelu bolo "odstránenie sútazných rezerv z trhu EHP". Rozhodnutie netvrdí, ze sa úcastníci dohodli na odstránení dodávok na trh EHP. ADM zdôraznuje, ze kartel urcoval kvóty na celosvetovej úrovni (odôvodnenia c. 97 az c. 101 rozhodnutia) a ze neexistovali oddelené kvóty pre Európu. V prípade kartelu postihujúceho spotrebitelov v EHP je im spôsobená skoda tá istá, ci uz sa kartel vztahuje na územie mimo EHP alebo nie. V tejto súvislosti nesmie byt ziadny rozdiel v posudzovaní závaznosti porusenia a v stanovovaní pokuty. 88 Po druhé, rozhodovacia prax Komisie je nekoherentná. V takzvaných veciach "Bezsvíkové ocelové rúry" [rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry - neoficiálny preklad, (Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1)] a "Glukonát sodný" (rozhodnutie z 2. októbra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP, COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný- neoficiálny preklad), Komisia zohladnila len predaje v EHP. 89 Po tretie, nepriaznivé dôsledky zohladnenia celosvetového obratu sa v prejednávanom prípade prejavili, pretoze predaje ADM v Kanade a v Spojených státoch, ktoré predstavujú takmer 50 % jeho predajov kyseliny citrónovej na svetovom trhu, uz zohladnili orgány týchto krajín pri ukladaní sankcií ADM. Zohladnením celosvetového obratu ulozila Komisia neproporcionálnu pokutu v porovnaní s predajmi ADM, za ktoré uz bol sankcionovaný. 90 Po stvrté ADM usudzuje, ze aj za predpokladu, ze by celosvetový obrat dosiahnutý predajom kyseliny citrónovej mohol predstavovat relevantný faktor pri stanovení pokuty, Komisia ho nezohladnila vhodným spôsobom. Výska pokuty ulozenej ADM (pred uplatnením oznámenia o spolupráci) totiz predstavovala 66 % celosvetového obratu dosiahnutého predajom kyseliny citrónovej. Táto sankcia jasne prevysuje vsetky skody spôsobené spotrebitelom alebo hospodárskej sútazi úcastou ADM na karteli, ktoré v skutocnosti zodpovedali len zlomku obratu dosiahnutého na svetovom trhu. Presnejsie, Komisia sa oprela výlucne o celkový obrat a zdroje podniku. ADM sa domnieva, ze neproporcionálne opretie sa o celkový obrat vedie k ulozeniu protiprávnej pokuty. 91 V dôsledku toho ADM usudzuje, ze Komisia nielenze porusila zásady zakotvené v judikatúre, ale takisto porusila zásadu proporcionality. 92 Na druhej strane ADM tvrdí, ze usmernenia uvádzajú, ze je "nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom" a ze okrem toho v prípade kartelov stanovujú prípadné vázenie, aby sa zohladnil "reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi". 93 Podla ADM vsak hospodársky dopad na hospodársku sútaz alebo na iné subjekty mozno vyhodnotit len vo vztahu k výske predajov relevantného výrobku. Len zohladnenie týchto predajov umozní odhadnút rozsah prípadnej skody vzhladom na spotrebitelov alebo hospodársku sútaz vyjadrenej protisútazným prospechom alebo po zohladnení iných nezákonných ziskov. 94 V dôsledku toho sa domnieva, ze nezohladnením obratu dosiahnutého z predaja relevantného výrobku Komisia neuplatnila správne svoje vlastné usmernenia. 95 Napokon sa ADM domnieva, ze Komisia tým, ze osobitne neuviedla dôvody na podporu svojho rozhodnutia nezohladnit predaje, ktoré ADM uskutocnil na trhu relevantného výrobku v EHP, Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia. 96 Komisia navrhuje zamietnut zalobné dôvody. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 97 ADM uvádza porusenie na jednej strane zásady proporcionality a usmernení a na druhej strane povinnosti odôvodnenia. a) O porusení zásady proporcionality 98 Ako uz uznala ustálená judikatúra, závaznost porusení pravidiel hospodárskej sútaze sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54; rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 443). 99 Rovnako podla ustálenej judikatúry môzu medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ktorý je spôsobilý naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 120 a 121; rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 94; rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 176; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 188, a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 444). 100 Z toho vyplýva, ze ak nemozno popriet, ako zdôraznuje ADM, ze obrat z relevantného výrobku môze predstavovat primeraný základ pre zhodnotenie skody hospodárskej sútazi na trhu s relevantným výrobkom v rámci Spolocenstva, ako aj relatívny význam úcastníkov kartelu vo vztahu k relevantnému výrobku, nevyplýva z toho o nic menej to, ze toto kritérium nie je zdaleka jediným kritériom, podla ktorého musí Komisia posudzovat závaznost porusenia. 101 V dôsledku toho, na rozdiel od tvrdenia ADM, ak by sa posúdenie pokuty obmedzovalo len na vzájomný vztah medzi ulozenou pokutou a obratom z relevantného výrobku, ako sa zdá, ze ADM naznacuje, prisúdil by sa tým tomuto kritériu neprimeraný význam. Je potrebné posúdit primeranost tejto úrovne pokuty podla súboru kritérií, ktoré musí Komisia zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, konkrétne samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na relevantný trh a rozsah geografického trhu. 102 Dôvodnost rozhodnutia vo vztahu k niektorým z týchto kritérií sa preskúma na základe vsetkých styroch argumentov ADM smerujúcich v podstate k preukázaniu toho, ze Komisia mala v prejednávanom prípade v tomto kontexte uplatnit obrat dotknutých podnikov na úrovni EHP a nie na celosvetovej úrovni. 103 Svojím prvým tvrdením kritizuje ADM v podstate skutocnost, ze v odôvodnení c. 236 rozhodnutia Komisia usúdila, ze sa musel uplatnit celosvetový obrat na zaradenie dotknutých strán do troch kategórií, kedze predmetom kartelu bolo "odstránenie sútazných rezerv z trhu EHP". Podla ADM vsak rozhodnutie neuvádzalo, ze by sa úcastníci dohodli na neposkytovaní dodávok na trh EHP. 104 Súd prvého stupna usudzuje, ze je potrebné konstatovat, ze ADM uvádza túto cast rozhodnutia mimo jeho kontextu. Ak sa odôvodnenie c. 236 rozhodnutia cíta ako celok, jasne z neho podla Komisie vyplýva, ze v kontexte celosvetového kartelu, o aký ide v prejednávanom prípade, umoznuje len celosvetový obrat posúdit efektívnu kapacitu dotknutých strán spôsobit skodu na relevantnom trhu. V dôsledku toho nie je tento prvý argument dôvodný. 105 Svojím druhým tvrdením sa ADM snazí preukázat, ze samotná Komisia sa vo svojej nedávnej administratívnej praxi odvolávala na obrat dosiahnutý v EHP. 106 Súd prvého stupna vsak konstatuje, ze ani jedno z oboch rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva na podporu tohto tvrdenia, nie je pre prejednávaný prípad relevantné. V takzvanej veci "Bezsvíkové ocelové rúry" (pozri bod 88 vyssie) totiz Komisia nepristúpila k triedeniu dotknutých strán (pozri odôvodnenia c. 159 az c. 162 rozhodnutia v uvedenej veci). Pokial ide o vec "Glukonát sodný" (pozri bod 88 vyssie), Komisia tak ako v prejednávanom prípade pouzila na roztriedenie podnikov celosvetový obrat. Tvrdenie ADM je teda vecne nesprávne. 107 Svojím tretím tvrdením ADM v podstate uvádza skutocnost, ze jeho predaje kyseliny citrónovej v Kanade a v Spojených státoch, ktoré predstavujú takmer 50 % jeho predajov kyseliny citrónovej na svetovom trhu, uz zohladnili orgány týchto státov pri ulození sankcií ADM. V rozsahu, v akom ADM týmto tvrdením v podstate opakuje výhradu zalozenú na porusení zásady zákazu kumulácie sankcií, Súd prvého stupna toto tvrdenie uz ako nedôvodné zamietol (pozri body 61 az 73 vyssie). V rozsahu, v akom sa ADM týmto tvrdením domnieva, ze Komisii neprinálezí stanovit pokutu na základe správania na trhoch mimo Spolocenstva, nie je toto tvrdenie vecne správne. Komisia totiz nepouzila celosvetový obrat ako základ pre výpocet pokuty, ale len ako prostriedok na urcenie skutocnej ekonomickej kapacity kazdého podniku spôsobit skodu hospodárskej sútazi a na stanovenie pokuty na úrovni zarucujúcej odstrasujúci úcinok pre kazdý podnik, co je opodstatnené vzhladom na celosvetovú povahu kartelu. 108 Svojím stvrtým tvrdením sa ADM v podstate snazí dokázat, ze zohladnenie obratu dosiahnutého vdaka predaju kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni vedie k neprimeranej pokute v porovnaní so skodou spôsobenou spotrebitelom a hospodárskej sútazi. 109 Je vsak vhodné pripomenút, ze v prejednávanom prípade ide o kartel, ktorý zdruzuje podniky pôsobiace na celosvetovej úrovni, ovládajúce 60 % trhu s relevantným výrobkom na celosvetovej úrovni, a osobitne o kartel, ktorý je okrem urcovania cien zalozený najmä na rozdelení trhu pridelením predajných kvót. V takomto prípade sa Komisia môze v rámci rozdielneho zaobchádzania s dotknutými stranami, ako urobila v prejednávanom prípade, platne opriet o obrat jednotlivých clenov kartelu dosiahnutý na celosvetovej úrovni, v prejednávanom prípade dosiahnutý predajom kyseliny citrónovej. Úcelom tohto rozdielneho zaobchádzania je totiz zhodnotit efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit skodu hospodárskej sútazi svojím protiprávnym správaním, a teda zohladnit ich osobitnú váhu v rámci kartelu. Komisia preto neprekrocila siroký rozsah volnej úvahy, ktorý má v danej oblasti, ked usúdila, ze podiel jednotlivých clenov kartelu na svetovom trhu je vhodným opisným ukazovatelom. 110 Zalobné dôvody zalozené na porusení zásady proporcionality sa preto musia zamietnut. b) O porusení usmernení 111 Pokial ide o porusenie usmernení, Súd prvého stupna konstatuje, ze tieto usmernenia nestanovujú, ze výska pokuty sa pocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa takýto obrat zohladnil pri urcovaní výsky pokuty, aby sa respektovali vseobecné zásady práva Spolocenstva, a ak to okolnosti vyzadujú (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 283, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 41 vyssie, bod 258, a rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 187). 112 V dôsledku toho usmernenia nestanovujú, ze obraty dotknutých podnikov - bez ohladu na výsku celkového obratu alebo obratu vyplývajúceho z predaja relevantného výrobku - predstavujú východiskový bod pre výpocet pokút, a este menej, ze predstavujú jediné relevantné kritérium pre urcenie závaznosti porusenia. 113 Naopak Komisia ich môze zohladnit ako jeden z viacerých relevantných faktorov. To je najmä prípad, ked v súlade s tretím a siestym odsekom bodu 1 A usmernení Komisia prispôsobí výsku pokuty, aby zabezpecila dostatocne odstrasujúcu úroven pokút. V tejto súvislosti Komisia zohladnuje efektívnu kapacitu porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom a nevyhnutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty (bod 1 A stvrtý odsek) a pristúpi k vázeniu súm urcených v závislosti od osobitnej váhy, a teda skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). 114 V prejednávanom prípade Komisia uviedla vo svojom podaní, ze na posúdenie relatívneho významu kazdého z podnikov sa oprela o obrat dosiahnutý na trhu s relevantným výrobkom. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 236 rozhodnutia, Komisia skutocne zohladnila celosvetový obrat dosiahnutý pre posudzovaný výrobok, aby zohladnila relatívny význam podnikov na relevantnom trhu. Ako uz totiz bolo uvedené v bodoch 77 a 78 vyssie, Komisia sa na uplatnenie rozdielneho zaobchádzania, aby sa zohladnila skutocná ekonomická kapacita porusovatelov spôsobit významnú skodu hospodárskej sútazi a stanovila pokuta na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok, rozhodla vychádzat z obratov, ktoré dotknuté strany dosiahli predajom kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. 115 V prejednávanom prípade ide o svetový kartel zdruzujúci podniky ovládajúce velmi velký podiel na trhu s relevantným výrobkom na celosvetovej úrovni. Okrem toho je kartel zalozený na urcovaní cien a na rozdelení trhu pridelením predajných kvót. V takomto prípade sa Komisia môze v rámci rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi, ako urobila v prejednávanom prípade, platne opriet o obraty, ktoré clenovia tohto kartelu dosiahli predajom kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni. Kedze úcelom tohto rozdielneho zaobchádzania je zhodnotit efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit skodu hospodárskej sútazi svojím protiprávnym správaním, a teda zohladnit ich osobitnú váhu v rámci kartelu, Komisia neprekrocila svoj siroký rozsah volnej úvahy, ked usúdila, ze podiel jednotlivých clenov kartelu na svetovom trhu je vhodným popisným ukazovatelom. 116 V dôsledku toho sa musí zalobný dôvod zalozený na porusení usmernení zamietnut. c) O porusení povinnosti odôvodnenia 117 Podla ustálenej judikatúry musí odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu Spolocenstva, autora predmetného aktu, takým spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87). 118 Pokial ide o rozhodnutie ukladajúce pokuty viacerým podnikom za jedno porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí urcit vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí preukázat v závislosti od velkého poctu kritérií, ako sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 98 vyssie, bod 54). 119 V prejednávanom prípade Komisia vypocítala výsku pokuty pre jeden podnik na základe jeho obratu týkajúceho sa relevantného výrobku, avsak nezohladnila obrat týkajúci sa relevantného výrobku v EHP, ale na celosvetovej úrovni (pozri bod 114 vyssie). V rozpore s tým, co tvrdí ADM, Komisia nebola povinná zohladnit obrat týkajúci sa relevantného výrobku v EHP (pozri bod 111 vyssie). V dôsledku toho jej nemozno vytýkat, ze neuviedla dôvody, pre ktoré nezohladnila tento faktor na výpocet výsky pokuty, ktorú mu chcela ulozit. 120 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí takisto zamietnut. C - O uplatnení násobného koeficientu na východiskovú sumu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 121 ADM usudzuje, ze uplatnenie násobného koeficientu 2 na východiskovú sumu (odôvodnenie c. 246 rozhodnutia) predstavuje zjavne neprimerané opatrenie, ktoré je okrem toho zalozené na chybnom odôvodnení a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 122 V prvom rade ADM pripomína, ze v rámci konaní zacatých v Spojených státoch a v Kanade za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze uz zaplatil pokuty [30 miliónov dolárov Spojených státov (USD) v Spojených státoch a 2 milióny kanadských dolárov (CAD) v Kanade], odskodnil spotrebitelov (83 miliónov USD), zaplatil priblizne 34 miliónov USD na ukoncenie konania vedeného proti nemu jeho akcionármi, jeden z jeho pracovníkov bol odsúdený na trest odnatia slobody v Spojených státoch a na celosvetovej úrovni prijal politiku súladu s pravidlami hospodárskej sútaze. Vo svetle vsetkých týchto sankcií a opatrení sa ulozenie novej sankcie s odstrasujúcim úcinkom Komisiou javí ako nepotrebné a neprimerané. 123 V druhom rade ADM uvádza, ze vzhladom na to, ze podniky sú racionálne hospodárske subjekty, na to, aby pokuta mala efektívne odstrasujúci úcinok, postací, aby bola stanovená na takej úrovni, aby jej výska prekrocila prospech z porusenia. Usudzuje, ze ak si podniky uvedomia, ze strata spojená so sankciou anuluje prospech kartelu, má uz pokuta odstrasujúci úcinok. Tento prístup potvrdil Súdny dvor v rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovanom v bode 47 vyssie (bod 108). Zodpovedá takisto usmerneniam, ktoré prikazujú (v bode I A stvrtom odseku) zhodnotit odstrasujúci úcinok v závislosti od kapacity úcastníkov predmetného kartelu spôsobit skodu spotrebitelom a v dôsledku toho vyzadujú, aby sa pri urcení vhodného odstrasujúceho úcinku zohladnil akýkolvek prospech vyplývajúci z protiprávneho kartelu. Napokon, tento prístup vo vseobecnosti pouzíva aj iná právna úprava Spolocenstva. 124 ADM nepopiera, ze celkový obrat mozno zohladnit na úcely výpoctu pokuty. Ak sa mu prizná neprimeraná dôlezitost, vedie to vsak k neprimeranej pokute. Komisia sa v tomto ohlade obmedzila na zvýsenie uplatnené porovnaním odkazom na obrat ADM. Ziadne racionálne vysvetlenie vsak nemôze odôvodnit, ze výpocet zvýsenia s odstrasujúcim úcinkom bol sústredený na jeho celkový obrat. Prístup, ktorý zvolila Komisia, nijako nevysvetluje, preco sa musel úplne obmedzit zisk, ktorý ADM dosiahol prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré nemajú ziadnu súvislost s predmetným porusením, na úcel odstrasenia dotknutých strán vykonávat svoje cinnosti v rámci kartelu týkajúceho sa kyseliny citrónovej. 125 V tretom rade ADM opakuje, ze efektívna odstrasujúca sankcia musí znízit ocakávaný zisk z kartelu na nulu (pozri bod 123 vyssie). Podla ADM to bol vsak v prejednávanom prípade JBL, ktorý v EHP uskutocnil najväcsie predaje za rok (77 miliónov eur) a dosiahol najvyssí zisk vdaka kartelu. JBL vsak v tomto stádiu výpoctu pokút nebolo ulozené odstrasujúce zvýsenie. Naopak ADM s rocnými predajmi v EHP vo výske 46 miliónov eur sa základná ciastka ulozenej pokuty zvýsením z dôvodu odstrasenia zdvojnásobila o 21 miliónov eur. ADM z toho vyvodzuje, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 126 Vo stvrtom rade ADM usudzuje, ze Komisia nemôze vo svojom vyjadrení k zalobe platne tvrdit, ze okrem kartelu na trhu s kyselinou citrónovou sa ADM súcasne zúcastnil na dvoch iných karteloch. To nie je v rozhodnutí uvedené. Okrem toho v kazdom rozhodnutí týkajúcom sa týchto kartelov uplatnila Komisia násobný koeficient na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. 127 V piatom rade ADM usudzuje, ze rozhodnutie je v tomto bode nedostatocne odôvodnené. ADM totiz tvrdí, ze Komisia opomenula spresnit, na akom základe môze byt zvýsenie v takom rozsahu povazované za nevyhnutné pre dosiahnutie odstrasujúceho úcinku. Obmedzila sa na prehlásenie, ze väcsie spolocnosti musia byt postihnuté vyssími pokutami, ale neuviedla dôvody, pre ktoré bolo zdvojnásobenie pokuty v prejednávanom prípade povazované za primerané pre ADM, ani ci boli zohladnené faktory, ako sú uz ulozené sankcie vyvolávajúce odstrasujúci úcinok na podniky pri ich snahe o prospech z kartelu. Podla ADM vsak bola Komisia v prejednávanom prípade povinná jasne uviest dôvody opodstatnujúce prijatie predmetného opatrenia. ADM totiz tvrdí, ze neexistujú zverejnené prípady, v ktorých by Komisia pripojila "dostatocne odstrasujúce" zvýsenie ako doplnkové opatrenie v rámci výpoctu pokút. Okrem toho toto zvýsenie predstavuje znacnú cast pokuty, ktorá bola nakoniec ADM ulozená. 128 Komisia navrhuje zamietnut zalobné dôvody. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O porusení zásady proporcionality 129 Pokial ADM v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze podniky sú racionálne ekonomické subjekty a na to, aby pokuta mala naozaj odstrasujúci úcinok, je potrebné len to, aby bola stanovená v takej výske, aby suma v nej stanovená presiahla zisk plynúci z porusenia, je vhodné pripomenút, ze odstrasenie je jedným z hlavných dôvodov, ktorými sa má Komisia riadit pri stanovovaní výsky pokút (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 173, a zo 14. júla 1972, BASF/Komisia, 49/69, Zb. s. 713, bod 38). 130 Keby mala byt pokuta stanovená na úrovni, ktorá by len odnala prospech plynúci z kartelu, nemala by odstrasujúci úcinok. Mozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze podniky racionálne zohladnujú v rámci svojich financných výpoctov a riadiacej cinnosti nielen úroven pokút, ktoré im môzu byt ulozené v prípade porusenia, ale takisto úroven rizika zistenia kartelu. Navyse, keby sa obmedzila funkcia pokuty len na jednoduché odnatie ocakávaného prospechu alebo zisku, nebola by dostatocne zohladnená porusujúca povaha predmetného správania vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Znízením pokuty na jednoduchú kompenzáciu spôsobenej skody by sa totiz zanedbal okrem odstrasujúceho úcinku, ktorý môze smerovat len voci budúcemu správaniu, represívny charakter takéhoto opatrenia vo vztahu ku konkrétnemu poruseniu, ku ktorému naozaj doslo. 131 Takisto v prípade podniku, ktorý je tak ako ADM prítomný na velkom pocte trhov a má obzvlást významné financné zázemie, nemusí zohladnenie obratu dosiahnutého na relevantnom trhu postacovat na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Cím je totiz podnik väcsí a má globálne zdroje, ktoré mu poskytujú schopnost konat na trhu nezávisle, tým viac si musí byt vedomý významu svojej úlohy, pokial ide o riadne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu. Preto teda skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú hospodárskej sily podniku zodpovedného za porusenie, musia byt zohladnené pri skúmaní závaznosti porusenia. V dôsledku toho výsledkom zohladnenia celkového obratu ADM pri výpocte výsky pokuty v prejednávanom prípade nebude neprimeraná pokuta. 132 V dôsledku toho je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality. b) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 133 Je vhodné pripomenút, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania Komisia nemôze s porovnatelnými situáciami zaobchádzat rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami zaobchádzat rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 134 ADM v podstate uvádza, ze napriek vyssiemu predaju kyseliny citrónovej (77 miliónov eur) ako dosiahol JBL (46 miliónov eur), Komisia neulozila JBL také zvýsenie pokuty, aké ulozila jemu. 135 Tu treba zdôraznit, ze úcelom uplatnenia násobného koeficientu je zabezpecit, aby pokuta mala odstrasujúci úcinok aj pre velmi velké podniky. Obrat, ktorý dosiahol JBL v roku 2000, predstavoval necelých 314 miliónov eur, kým obrat ADM 13 936 miliónov eur. Okrem toho je potrebné zohladnit skutocnost, ze velmi velké podniky ako ADM majú zvýsenú zodpovednost za zachovanie volnej hospodárskej sútaze na trhoch, na ktorých pôsobia, a spravidla disponujú väcsími infrastruktúrami, pokial ide o právno-ekonomické poradenstvo, ktoré im umoznuje posúdit protiprávnu povahu ich správania vo vztahu k právu hospodárskej sútaze Spolocenstva. 136 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí takisto zamietnut. c) O porusení povinnosti odôvodnenia 137 Pokial ADM v podstate tvrdí, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré povazovala zdvojnásobenie pokuty za primerané, ani ci zohladnila faktory ako uz ulozené sankcie vyvolávajúce odstrasujúci úcinok na snahu o prospech z kartelu, je potrebné na úvod poukázat na judikatúru citovanú v bodoch 117 a 118 vyssie. Dalej je namieste pripomenút, ze Komisia odôvodnila uplatnenie násobného koeficientu najmä na pokutu pre ADM nevyhnutnostou zabezpecit pokute dostatocne odstrasujúci úcinok. Komisia sa v tejto súvislosti oprela o celosvetové obraty dotknutých strán (odôvodnenia c. 50 a c. 241 rozhodnutia). Napokon v odôvodnení c. 246 rozhodnutia uviedla, ze sa domnievala, ze uplatnenie násobného koeficientu 2 bolo primerané na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty, ktorá sa mala ulozit ADM. 138 Pokial ide osobitne o význam násobného koeficientu uplatneného v prípade ADM, Komisii sa stacilo obmedzit na to, aby vychádzala z velkosti tohto podniku, ktorá vyplýva priblizne z celkového obratu dosiahnutého týmto podnikom, a zdôraznila potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Neprinálezalo jej z hladiska povinnosti odôvodnenia, aby uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu, ktorý bol základom tejto jej volby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 80). 139 Komisia preto dostatocne odôvodnila rozhodnutie v tomto ohlade a zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia sa musí takisto zamietnut. D - O existencii chýb v posúdení týkajúcich sa konkrétneho dopadu kartelu na trh 1. Úvod 140 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze závaznost porusení sa musí preukázat na základe viacerých kritérií, ako sú najmä osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 54; rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 33, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 443). V tejto súvislosti mozno konkrétny dopad kartelu na relevantný trh povazovat za jedno z relevantných kritérií. 141 Komisia vo svojich usmerneniach (bod 1 A, prvý odsek) uviedla, ze na posúdenie závaznosti porusenia berie do úvahy okrem samotnej povahy tohto porusenia a rozsahu relevantného geografického trhu "konkrétny dopad [porusenia] na trh, pokial je tento dopad meratelný". 142 Pokial ide o prejednávaný prípad, z odôvodnení c. 210 az c. 230 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne stanovila výsku pokuty urcenú na základe závaznosti porusenia s ohladom na tieto tri kritériá. V tejto súvislosti najmä usúdila, ze kartel má "skutocný úcinok" na trh s kyselinou citrónovou (odôvodnenie c. 230 rozhodnutia). 143 Podla ADM sa vsak Komisia v tejto súvislosti pri hodnotení konkrétneho dopadu kartelu na trh s kyselinou citrónovou dopustila viacerých omylov v posúdení. Podla ADM majú tieto omyly vplyv na výpocet výsky pokút. 2. O tom, ze Komisia zvolila nesprávny prístup pri preukazovaní, ze kartel mal konkrétny dopad na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 144 ADM v podstate uvádza, ze Komisia zvolila nesprávny prístup na preukázanie, ze kartel mal konkrétny dopad na trh. 145 ADM vytýka Komisii, ze nepreukázala konkrétny dopad kartelu na trh s kyselinou citrónovou. Uvádza, ze v odôvodnení c. 211 rozhodnutia samotná Komisia vyhlásila, ze rozdiel medzi cenami, ktoré boli skutocne uplatnované, a cenami, ktoré by boli uplatnované v prípade neexistencie kartelu, nemozno spolahlivo merat. V takejto situácii sa Komisia namiesto toho, aby predlozila aspon ekonomicky obhájitelnú teóriu o tom, co by sa stalo, keby kartel neexistoval, obmedzila na uvedenie domnienok v tom zmysle, ze uskutocnenie dohôd kartelu muselo vyvolat úcinky na relevantnom trhu. 146 ADM usudzuje, ze napriek tomu, ze v priebehu správneho konania ADM predlozil Komisii správu expertov z 30. júna 2000 uvedenú najmä v odôvodneniach c. 222 a c. 223 rozhodnutia, na ktorú ADM odkázal vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a v ktorej bolo dokázané, ze kartel nemal vplyv na relevantný trh (dalej len "správa expertov"), Komisia nepristúpila ku vhodnej ekonomickej analýze poskytnutých údajov. ADM uvádza, ze správa expertov uvádzala toto: "V dôsledku toho obmedzenia narusujúce kapacity a zvýsený dopyt nasledované stále konkurencnejsími dodávkami pochádzajúcimi z cínskeho dovozu kyseliny citrónovej, spolu s významným zvýsením kapacít, ku ktorým pristúpili rôzni výrobcovia, poskytujú presvedcivé vysvetlenie pohybu cien v rokoch 1991 az 1995... Skutocnost, ze v období, ked doslo k poruseniu, ceny aj napriek zvýsenému dopytu nedosiahli úroven z polovice 80. rokov, spolu s okolnostou, ze výrobcovia zúcastnení na karteli neboli schopní kontrolovat kapacity alebo vstup nových konkurentov na trh, znamená, ze je namieste odmietnut hypotézu, podla ktorej výrobcovia úcinne kontrolovali ceny kyseliny citrónovej pocas tohto obdobia." 147 ADM poznamenáva, ze v odôvodnení c. 226 rozhodnutia samotná Komisia pripustila, ze vysvetlenia vysokých cien z rokov 1991 a 1992, ktoré poskytol najmä ADM, "[mohli] mat urcitú platnost". ADM vsak kritizuje, ze Komisia sa uspokojila s tvrdením, ze nie je vylúcené, ze kartel mal vplyv na trh. 148 Po prvé z toho podla ADM vyplýva, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze kartel mal konkrétny meratelný dopad na trh v zmysle usmernení, ale naopak neoprávnene zmenila povinnost dôkazného bremena úcastníkov konania. 149 Po druhé ADM usudzuje, ze z toho vyplýva, ze Komisia sa dopustila právnej chyby, ked prehlásila, ze fluktuácie cien sú nevyhnutne zlucitelné s efektívnym kartelom. Komisia tým, ze vychádzala z takéhoto cisto abstraktného prehlásenia, nezohladnila priemyslový kontext ani faktory podporujúce záver, ze z dôvodov uvedených detailne v správe expertov sa ceny nezvýsili nad úroven stanovenú kartelom. 150 Po tretie ADM usudzuje, ze Komisia sa pomýlila, ked vydala stanovisko, podla ktorého zvýseniu cien v krátkom case nevyhnutne predchádzal efektívny kartel. Existuje totiz urcité mnozstvo odvetví s výrobkami, kde sa uplatnuje hospodárska sútaz, ktoré z dôvodu, ze celili obdobnému nedostatku kapacít a analogickému prílis vysokému dopytu, uplatnili zvýsenie ceny o 40 alebo viac percent pocas krátkeho obdobia. 151 Okrem toho, uvádza ADM, na preukázanie toho, ze kartel mal konkrétny dopad na relevantný trh, sa Komisia nemôze platne opriet o okolnost, ze clenovia kartelu predstavujú 60 % svetového trhu a 70 % európskeho trhu s kyselinou citrónovou a ze boli zapojení do dlhotrvajúceho a komplexného kartelu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 152 Vzhladom na výhrady, ktoré ADM formuloval v súvislosti so samotným prístupom, ktorý Komisia zvolila, aby preukázala, ze kartel mal konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou, je pred vyslovením sa o dôvodnosti tvrdení, ktorých sa ADM dovoláva, opodstatnené zhrnút Komisiou vypracovanú analýzu, ako vyplýva z odôvodnení c. 210 az c. 228 rozhodnutia. - Zhrnutie analýzy vypracovanej Komisiou 153 Komisia predovsetkým poznamenala, ze "porusenia sa dopustili podniky, ktoré pocas posudzovaného obdobia predstavovali viac ako 60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu s kyselinou citrónovou" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia). 154 Komisia dalej uviedla, ze "vzhladom na to, ze tieto dohody boli efektívne uskutocnované, mali skutocné úcinky na trh" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia). V odôvodnení c. 212 rozhodnutia Komisia odkázala na casti rozhodnutia týkajúce sa popisu skutkového stavu a zopakovala svoje tvrdenie, podla ktorého boli dohody kartelu "úzkostlivo uskutocnované", a dodala, ze "jeden z úcastníkov vyhlásil, ze 'bol prekvapený úrovnou formálnosti a organizácie, akú úcastníci dosiahli, aby dospeli k tejto dohode`". Rovnako v odôvodnení c. 216 rozhodnutia poznamenala, ze "vzhladom na predchádzajúce úvahy a úsilie, ktoré kazdý úcastník vynalozil na komplexnú organizáciu kartelu, nemozno pochybovat o úcinnosti jeho uskutocnovania" [neoficiálny preklad]. 155 Komisia sa okrem toho domnievala, ze nie je nevyhnutné "presne vycíslit rozsah, v akom sa tieto ceny lísia od cien, ktoré by sa mohli uplatnovat, pokial by tieto dohody neexistovali" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 211 rozhodnutia). Komisia totiz tvrdila, ze "tento rozsah nemozno vzdy vypocítat spolahlivým spôsobom: urcitý pocet vonkajsích faktorov môze súbezne ovplyvnit vývoj cien výrobku, co robí akýkolvek záver o pomernom význame vsetkých mozných prícin extrémne obtiaznym" [neoficiálny preklad] (tamtiez). V odôvodnení c. 213 rozhodnutia vsak opísala vývoj cien kyseliny citrónovej od marca 1991 do roku 1995, pricom v podstate poznamenáva, ze medzi marcom 1991 a polovicou roka 1993 vzrástli ceny kyseliny citrónovej o 40 % a po tomto case sa v podstate udrziavali na tejto úrovni. Takisto v odôvodneniach c. 214 a c. 215 rozhodnutia pripomína, ze clenovia kartelu urcili predajné kvóty a dohodli sa na informacných, dozorných a kompenzacných mechanizmoch a aplikovali ich, aby zabezpecili uplatnovanie kvót. 156 V odôvodneniach c. 217 az c. 228 rozhodnutia Komisia napokon zhrnula, analyzovala a odmietla tvrdenia, ktoré uvádzali dotknuté strany v priebehu správneho konania. Osobitne zhrnula správu expertov, podla ktorej by k zistenému vývoju cien doslo v kazdom prípade aj bez kartelu. V odôvodnení c. 226 rozhodnutia tak Komisia nasledujúcimi slovami usúdila, ze tvrdenia predlozené ADM, ktoré sa opierajú o správu expertov, ako ani tvrdenia predlozené inými stranami nemozno prijat: "Vysvetlenia zvýsenia cien v rokoch 1991-1992, ktoré poskytli ADM, [H & R a JBL], môzu byt do istej miery platné, ale nepreukazujú presvedcivo, ze uskutocnenie kartelu nemohlo hrat ziadnu úlohu pri cenových výkyvoch. Aj ked popísané javy sa môzu vyskytovat, ak kartel neexistuje, presne sa zhodujú práve s jeho existenciou. Zvýsenie cien kyseliny citrónovej o 40 % za strnást mesiacov nemozno vysvetlovat cisto konkurencnou reakciou, ale treba ho vykladat vo svetle dohôd, ktoré úcastníci medzi sebou uzavreli, aby koordinovali zvýsenia cien a rozdelili si podiely na trhu, ako aj zaviedli systém informovania a dozoru. Vsetky tieto okolnosti prispeli k úspesnému zvýseniu cien." [neoficiálny preklad] - Posúdenie 157 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 158 V tomto ohlade je namieste analyzovat presný význam ustanovení "tam, pokial je [teda konkrétny dopad] meratelný". Ide najmä o urcenie, ci Komisia v zmysle týchto ustanovení môze brat do úvahy iba konkrétny dopad v rámci svojho výpoctu pokút, ak jej vôbec prinálezí urcit výsku tohto dopadu. 159 Ako Komisia správne poznamenala, skúmanie dopadu kartelu na trh so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. 160 Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. 161 Preto sa musí konkrétny dopad kartelu na trh povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. 162 V prejednávanom prípade z analýzy vypracovanej Komisiou (pozri body 153 az 156 vyssie) vyplýva, ze pre záver o existencii "skutocného úcinku" kartelu na trh sa opierala o dve indície. Na jednej strane sa totiz dovolávala skutocnosti, ze clenovia kartelu úzkostlivo uskutocnovali dohody kartelu (pozri najmä odôvodnenia c. 210, c. 212, c. 214 a c. 215, spomínané v bodoch 147 a 148 vyssie) a ze títo clenovia pocas posudzovaného obdobia predstavovali viac ako 60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu s kyselinou citrónovou (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia). Na druhej strane sa domnievala, ze údaje, ktoré dotknuté strany poskytli v priebehu správneho konania, preukazujú urcitú zhodu medzi cenami, ktoré urcil kartel, a cenami, ktoré clenovia kartelu skutocne praktizovali na trhu (odôvodnenie c. 213 rozhodnutia). 163 Hoci je pravda, ze výrazy pouzité v odôvodneniach c. 210 a c. 216 rozhodnutia (pozri bod 147 vyssie) by bolo mozné samy osebe chápat ako naznacujúce, ze Komisia sa opierala o vztah príciny a následku medzi uskutocnením kartelu a jeho konkrétnym dopadom na trh, skutocnostou zostáva, ze systematický výklad analýzy Komisie preukazuje, ze v rozpore s tým, co tvrdí ADM, sa Komisia neobmedzila na to, aby z uskutocnovania kartelu vyvodila existenciu jeho skutocných úcinkov na trh. 164 Okrem existencie "úzkostlivého" uskutocnovania dohôd kartelu sa opierala o vývoj cien kyseliny citrónovej pocas obdobia, ktorého sa kartel týkal. V odôvodnení c. 213 rozhodnutia totiz opísala ceny kyseliny citrónovej v rokoch 1991 az 1995, ako boli dohodnuté medzi clenmi kartelu, oznámené zákazníkom a vo velkej miere uplatnované dotknutými stranami. Dalej sa bude skúmat, ci sa Komisia dopustila zjavných chýb v posúdení skutkových okolností, na ktorých zalozila svoje závery, ako to tvrdí ADM. Ako uz bolo rozhodnuté v bode 160 vyssie, nemozno vycítat Komisii, ze nekvantifikovala velkost dopadu kartelu na trh alebo ze v tomto ohlade nepredlozila císelné posúdenie. 165 V tejto súvislosti nemozno Komisii ani vytýkat názor, ze okolnost, ze clenovia kartelu predstavovali velmi významný podiel na trhu s kyselinou citrónovou (60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu), tvorí významný faktor, ktorý musí zohladnit pri skúmaní konkrétneho dopadu kartelu na trh. Nemozno totiz popriet, ze pravdepodobnost úcinnosti kartelu, ktorý sa týka urcovania cien a predajných kvót, sa zvysuje s velkostou podielov na trhu, o ktoré sa delia úcastníci tohto kartelu. Hoci je pravda, ze táto okolnost sama osebe nepreukazuje existenciu konkrétneho dopadu na relevantný trh, skutocnostou zostáva, ze Komisia v rozhodnutí nijako nevytvárala taký vztah príciny a následku, ale túto okolnost iba zohladnila ako jednu spomedzi viacerých. 166 Navyse sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze dôveryhodnost tejto indície vzrastá s dlzkou trvania kartelu. Vzhladom na náklady na správu a riadenie spojené s riadnym fungovaním komplexného kartelu zalozeného, ako v prejednávanom prípade, na urcovaní cien, rozdelení trhov a výmene informácií vzhladom na riziká späté s takýmito protiprávnymi cinnostami, sa Komisia mohla rozumne domnievat ze skutocnost, ze podniky pokracovali v porusení pocas dlhého obdobia, naznacuje, ze clenovia kartelu z neho mali urcitý prospech a v dôsledku toho, ze mal konkrétny dopad na relevantný trh. 167 Napokon okolnost, ze v odôvodnení c. 226 rozhodnutia Komisia pripustila, ze analýza v správe expertov mohla mat "urcitú platnost", pricom sa domnievala, ze presvedcivo nepreukazuje, ze vznik kartelu nehrá ziadnu úlohu vo fluktuácii cien kyseliny citrónovej, nepredstavuje obrátenie povinnosti dôkazného bremena. Táto cast analýzy skôr preukazuje, ze Komisia starostlivo vázila jednotlivé argumenty v prospech a proti existencii konkrétneho dopadu kartelu. 168 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia si nezvolila chybný prístup, aby posúdila konkrétny dopad kartelu na trh s kyselinou citrónovou. 3. Pokial ide o posúdenie vývoja cien kyseliny citrónovej a) Tvrdenia úcastníkov konania 169 ADM tvrdí, ze dôkazy poskytnuté Komisiou o uskutocnovaní kartelu sú obmedzené a nepreukazujú existenciu konkrétneho dopadu. 170 V prvom rade ADM popiera dôkaznú hodnotu analýzy Komisie o vývoji cien kyseliny citrónovej. ADM totiz kritizuje skutocnost, ze Komisia obmedzila svoju analýzu na oznámené ceny a nepreskúmala ceny skutocne fakturované. ADM vsak zdôraznuje, ze v skutocnosti väcsina cien, ktoré uplatnoval voci svojim zákazníkom, boli nizsie ako ceny stanovené kartelom pocas celého relevantného obdobia. Takisto Cerestar a JBL prehlásili, ze si nerobili starosti s urcením dohodnutých cien (odôvodnenie c. 217 rozhodnutia). ADM dodáva, ze údaje o priemerných mesacných predajoch v Európe, ktoré Komisii poskytli ADM, H & R a JBL [pozri odôvodnenie c. 95 rozhodnutia, ako aj listy JBL z 28. septembra 1998, listy H & R (Bayer) z 23. septembra 1997 a listy ADM z 5. decembra 1997], takisto podporujú záver, podla ktorého boli skutocne uplatnované ceny vo vseobecnosti nizsie, ako boli dohodnuté ceny. 171 Okrem toho ADM upozornuje na viaceré výnatky zo správ H & R o predaji vytvorené od marca 1991 do septembra 1994, z ktorých podla neho vyplýva, ze na ceny pokracoval tlak pocas celého predmetného obdobia. 172 Okrem toho ADM zdôraznuje, ze tento záver potvrdzuje správy zákazníkov o konkurencnom urcovaní cien. 173 ADM uvádza, ze v odôvodneniach c. 91, c. 116 a c. 217 az c. 226 rozhodnutia Komisia pripustila, ze pocas obdobia minimálne od polovice roku 1993 do mája 1995 doslo vo velkej miere k podvádzaniu vo vztahu k záväzkom vyplývajúcim z kartelu, ktoré malo priamy dopad na ceny urcené kartelom, a ze vzhladom na cínsky dovoz nebolo mozné respektovat tieto ceny. 174 V druhom rade ADM spochybnuje dôkaznú hodnotu analýzy Komisie týkajúcu sa predajných kvót. ADM totiz kritizuje skutocnost, ze Komisia obmedzila svoju analýzu na dohodnuté kvóty a na zavedenie dozorného a kompenzacného mechanizmu a ze nepreskúmala mnozstvo kyseliny citrónovej, ktorú dotknuté strany skutocne predali. 175 K tomu ADM po prvé poznamenáva, ze z odôvodnenia c. 97 rozhodnutia vyplýva a správa expertov to potvrdzuje, ze rýchly rast dopytu predovsetkým v rokoch 1991-1992 znefunkcnil systém urcovania tonáznych kvót, ze úcastníci zavrhli po dvoch mesiacoch systém urcovania kvót podla ton, na ktorom sa dohodli na svojom stretnutí 6. marca 1991, ze ho nahradili systémom kvót zalozenom na percentuálnom podiele z predaja a ze tento systém umoznil kazdému úcastníkovi predstihnút znacné tonáze za predchádzajúce roky, aby tak tazili z rastu dopytu. 176 Po druhé ADM poznamenáva, ze z odôvodnení c. 106 a c. 107 rozhodnutia a zo správy expertov (odseky 35 az 40) vyplýva, ze predaje úcastníkov kazdorocne prekrocili ich kvóty alebo ich nedosiahli, co viedlo k neustálym sporom. JBL dokonca prehlásil bez toho, aby mu Komisia odporovala, ze "nikdy nevenoval pozornost pôvodne dohodnutým podielom na trhu". Nerespektovanie podmienok kartelu jeho úcastníkmi je zlucitelné s neobmedzeným rastom kapacity ADM, JBL a HLR pocas predmetného obdobia. 177 Po tretie ADM zdôraznuje, ze z odôvodnenia c. 106 rozhodnutia vyplýva, ze kompenzacný systém a dozorný systém nemali pozadovanú efektívnost na to, aby prinútili úcastníkov dodrziavat svoje kvóty, a ze boli dôvodom znacného sporu v rámci kartelu. 178 ADM uvádza, ze v porovnatelných prípadoch Komisia usúdila, ze nerespektovanie klauzúl dohody zakladajúcej kartel viedlo k obmedzenému dopadu. Vo svojom rozhodnutí vo veci tzv. "Grécke trajekty" tak Komisia pripustila, ze priznanie úlav na cene dohodnutej v rámci kartelu viedlo k záveru, ze skutocný dopad na trh bol obmedzený, a vo svojom rozhodnutí vo veci tzv. "Trajektové spolocnosti - Menové príplatky", ze odpor zákazníkov voci zvýseniu cien ju priviedol k záveru o obmedzenom dopade na relevantný trh. ADM usudzuje, ze v prejednávanom prípade sa mal priznat rovnaký význam dôkazu o zlavách z urcených cien kartelu a o nerespektovaní dohodnutých kvót. 179 Komisia zamieta tvrdenia ADM. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 180 Je ustálenou judikatúrou, ze pri preskúmaní posúdenia Komisie o konkrétnom dopade kartelu na trh je najmä potrebné preverit jej posúdenie úcinkov, ktoré mal kartel na ceny [pozri rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 148, a v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 173, a rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 225]. 181 Okrem toho judikatúra pripomína, ze pri urcovaní závaznosti porusenia je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext predmetného správania (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 612, a Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 38) a ze je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný vyssie, body 619 a 620; rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 235, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645). 182 Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí s primeranou pravdepodobnostou (pozri bod 161 vyssie) zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. Z rozsudkov, ktoré Súd prvého stupna vydal vo veci týkajúcej sa kartelu v odvetví kartónu (pozri najmä rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, body 234 a 235), vyplýva, ze v prípade potreby je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien [pozri takisto rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 151 a 152, a rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, body 183 a 184]. 183 V prejednávanom prípade Komisia analyzovala na základe dokumentov, ktoré poskytli ADM a JBL v priebehu správneho konania, vývoj cien kyseliny citrónovej od marca 1991 do roku 1995, ako aj stanovenie predajných kvót ako sprievodných opatrení zameraných na udrzanie tlaku na výsku cien a zavedenie systému kompenzácií. 184 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 213 rozhodnutia opísala vývoj cien kyseliny citrónovej, ako ich clenovia kartelu dohodli a uplatnovali, takto: "Od marca 1991 do polovice roka 1993 boli medzi clenmi kartelu dohodnuté ceny oznamované zákazníkom a velmi siroko uskutocnované, predovsetkým pocas prvých rokov kartelu. Zvýsenie ceny na 2,25 [nemeckej marky (DEM)] za kilogram... v apríli 1991, o ktorom sa rozhodlo na stretnutí kartelu v marci 1991, bolo bez námahy uplatnované. Po nom nasledovalo rozhodnutie, prijaté telefonicky v júli, o zavedení ceny 2,70 DEM za kilogram... za august. Toto zvýsenie ceny bolo takisto mozné úspesne uplatnovat. Konecné rozhodnutie o zavedení ceny 2,80 DEM za kilogram... bolo prijaté na stretnutí v máji 1991 a uplatnené v júni 1992. Potom sa ceny uz nezvysovali a kartel sa sústredil na potrebu tieto ceny udrzat." [neoficiálny preklad] 185 Komisia takisto pripomenula, ze v rokoch 1991 az 1994 clenovia kartelu urcovali predajné kvóty formou pevnej tonáze presne pridelenej kazdému clenovi kartelu, co bolo podrobené kontrolnému systému. Komisia poznamenala, ze tieto kvóty boli skutocne uplatnované a ze respektovanie príkazov bolo pod sústavným dohladom. Okrem toho Komisia pripomenula, ze clenovia kartelu sa dohodli na mechanizme kompenzácií, ktorý úcinne uplatnovali, zameranom na sankcionovanie clenov kartelu, ktorí predali vyssiu tonáz, nez im bola pridelená v rámci predajných kvót, a na poskytnutie kompenzácií tým, ktorí ich nedosiahli (odôvodnenia c. 214 a c. 215 rozhodnutia s odkazom na cast rozhodnutia "Skutkový stav"). 186 ADM nespochybnuje skutkové zistenia Komisie o vývoji dohodnutých cien a urcení predajných kvót, ale v podstate sa obmedzuje na poukázanie na skutocnost, ze tieto ceny v skutocnosti neboli od zákazníkov pozadované. 187 Pokial ide o vývoj ceny kyseliny citrónovej, ADM uvádza, ze podla viacerých oznámení adresovaných Komisii v priebehu správneho konania, ako aj podla správy expertov sa väcsina skutocne uplatnovaných cien pohybovala pod dohodnutými cenami. 188 Z týchto údajov ADM vsak vyplýva, ze medzi cenami, ktoré urcovali clenovia kartelu, a cenami, ktoré skutocne praktizovali, bola stála paralelnost. Osobitne ked sa v marci 1991 a máji 1992 clenovia kartelu rozhodli zvýsit ceny kyseliny citrónovej pouzívané v potravinárstve z 2,25 DEM za kilogram na priblizne 2,8 DEM za kilogram, od zákazníkov skutocne vyzadované ceny, ktoré sa v apríli 1991 nachádzali medzi 1,9 a 2,1 DEM za kilogram, sa zvýsili, az sa ustálili medzi 2,3 a 2,7 DEM za kilogram. Rovnako z týchto grafov vyplýva, ze ked sa po tomto zvýsení cien clenovia kartelu dohodli na udrziavaní cien na 2,8 DEM za kilogram, od zákazníkov skutocne vyzadované ceny následne zostali pod cenami uplatnovanými pred vrcholom cien v rokoch 1991 a 1992. 189 Skutocnost, ze úcastníci nedodrziavali svoju dohodu a úplne neuplatnovali dohodnuté ceny, neznamená, ze tým uplatnovali ceny, ktoré by mohli praktizovat v prípade neexistencie kartelu. Ako Komisia správne zdôraznila v odôvodnení c. 219 rozhodnutia, Súd prvého stupna uz v rámci posudzovania polahcujúcich okolností rozhodol, ze podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 230). Okrem toho, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 226 rozhodnutia, kartel umoznil svojím clenom koordinovat vývoj cien na trhu. 190 To isté platí o údajnej neefektívnosti systému predajných kvót. V tejto súvislosti sa ADM obmedzuje na argumentáciu, ze pocas existencie kartelu bol systém zmenený tak, aby na úcely zisku vyplývajúceho zo zvýseného dopytu umoznil kazdému clenovi kartelu predat väcsiu tonáz, ako mu bola pridelená. Táto argumentácia vsak nemôze byt úspesná. Nemôze preukázat, ze tonáz, ktorú clenovia kartelu skutocne predali, zodpovedá tonázi, ktorú by predali bez existencie kartelu, a ze systém, aj ked uplatnovaný menej efektívne ako systém, ktorý stanovili úcastníci, nevykonával tlak na ceny. Okrem toho nemozno vylúcit, ze by sa ceny v prípade neexistencie kartelu nevyvíjali este výraznejsie, brániac tak úcastníkom konkurovat si cenami. 191 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia mohla platne dospiet k záveru, ze disponovala konkrétnymi a dôveryhodnými dôkazmi naznacujúcimi, ze ceny kyseliny citrónovej uplatnované v rámci kartelu boli podla rozumnej pravdepodobnosti vyssie ako ceny, ktoré by prevládali v prípade neexistencie kartelu. 192 Aj za predpokladu, ako uvádza ADM s odvolaním sa na ekonomickú analýzu v správe expertov, ze by ceny, ktoré uplatnovali clenovia kartelu, boli z velkej casti totozné s cenami, ktoré by prevládali v prípade neexistencie kartelu, by Komisia mohla právom tvrdit v odôvodnení c. 226 rozhodnutia, ze kartel umoznil clenom kartelu koordinovat vývoj cien. Aj ked bol tak vývoj cien z velkej casti podporený fungovaním trhu, takze nemozno tvrdit, ze sa úroven cien vyvíjala totozne s úrovnou uplatnovaných cien, nic to nemení na fakte, ze úcastníci mohli prinajmensom koordinovat vývoj cien. 193 V dôsledku toho nemozno akceptovat tvrdenia ADM. 4. O definícii relevantného trhu výrobkov a) Tvrdenia úcastníkov konania 194 ADM usudzuje, ze Komisia nesprávne definovala relevantný trh. Zdôraznuje vsak, ze definícia relevantného trhu je nevyhnutná na urcenie dopadu kartelu na tento trh, a preto toto pochybenie malo dosah na výpocet pokuty. Definícia relevantného trhu výrobkov predstavuje podstatnú cast analýzy, ktorú musí Komisia povinne vykonat, ak chce pri urcovaní výsky pokuty zohladnit meratelný hospodársky dopad kartelu na trh s relevantnými výrobkami. Bez tejto analýzy je záver Komisie o existencii dopadu len teoretickým posúdením úcinkov na hospodársku sútaz, ktoré sú potenciálne spojené s obmedzujúcimi opatreniami, co nie je analýza protisútazných úcinkov pozorovaných v nadväznosti na porusenie podporená konkrétnymi údajmi (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4866). 195 ADM tvrdí, ze z odôvodnenia c. 8 az c. 14 rozhodnutia vyplýva, ze kyselina citrónová má substitucné výrobky pre viac ako 90 % svojich aplikácií. Okrem toho ADM tvrdí, ze zo správy expertov vyplýva, ze "relevantným trhom s výrobkami pre antitrustovú analýzu je kyselina citrónová s fosfátmi a velmi pravdepodobne aj minerálne kyseliny". Okrem toho sa v tomto zmysle vyjadrili takisto iní výrobcovia kyseliny citrónovej v priebehu správneho konania. Napokon ADM tvrdí, ze substitucnost kyseliny citrónovej s inými výrobkami je takisto vysvetlená v správe R. Bradleyho, H. Janshekara a Y. Yoshikawu, pod názvom "CEH Marketing Research Report, Citric Acid", ktorú v roku 1996 zverejnil "Chemical Economics Handbook - SRI International" (dalej len "správa CEH"), o ktorú sa aj Komisia oprela vo svojom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenie c. 72). 196 ADM vsak zdôraznuje, ze napriek týmto skutocnostiam Komisia nepristúpila k preskúmaniu, ci je namieste povazovat samotný výrobok kyselina citrónová za relevantný hospodársky trh, alebo ci je potrebné povazovat ho za súcast sirsieho trhu zahrnajúceho uvedené substitucné výrobky. 197 Komisia odmieta tvrdenia ADM. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 198 Na úvod je potrebné konstatovat, ze v rozhodnutí Komisia neanalyzovala, ci sa trh s relevantným výrobkom musí obmedzit na kyselinu citrónovú alebo sa má posudzovat sirsie, ako tvrdí ADM, zahrnajúc jej substitucné výrobky. Pod názvom "Relevantný výrobok" (odôvodnenia c. 4 az c. 14 rozhodnutia) a "Trh s kyselinou citrónovou" (odôvodnenia c. 38 az c. 53 rozhodnutia), sa Komisia obmedzila na opis rôznych aplikácií kyseliny citrónovej, ako aj objemu trhu s kyselinou citrónovou. 199 V správe expertov, ktorú ADM predlozil Komisii v priebehu správneho konania, je relevantný trh s výrobkami definovaný sirsie, zahrnajúc substitucné výrobky, najmä fosfáty a minerálne kyseliny. V rozhodnutí vsak Komisia nepreskúmala tvrdenia ADM týkajúce sa nevyhnutnosti pouzitia sirsej definície relevantného trhu s výrobkami. 200 Na základe vyssie uvedeného je potrebné usudzovat, ze argumentácia ADM môze byt úspesná len vtedy, ak preukáze, ze ak by Komisia definovala relevantný trh s výrobkami v súlade s tvrdeniami ADM, mala konstatovat, ze porusenie nemalo dopad na trh definovaný ako trh kyseliny citrónovej a jej substitútov. Ako totiz bolo rozhodnuté v bode 161 vyssie, Komisia sa len za tejto okolnosti nesmela opriet o kritérium konkrétneho dopadu kartelu na trh pri výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia. 201 Vzhladom na analýzu vývoja cien a predajných kvót, ktorú vykonala Komisia v bodoch 213 a nasledujúcich rozhodnutia, ADM nevedel preukázat, a dokonca ani len predlozit dôkazy, ktoré by spolu predstavovali súbor navzájom súvisiacich indícií preukazujúcich s rozumnou pravdepodobnostou, ze dopad kartelu týkajúceho sa kyseliny citrónovej na sirsí trh zahrnajúci substitúty kyseliny citrónovej neexistoval alebo bol prinajmensom zanedbatelný. Dokonca aj v správe expertov, aj ked uvádza, ze sa trh mal definovat sirsie, sa analýza obmedzuje, pokial ide o údajnú neexistenciu vplyvu kartelu na vývoj cien, na samotný trh s kyselinou citrónovou. 202 Napokon ADM uvádza neprávom bod 4866 rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaného v bode 194 vyssie. Aj ked je pravda, ze v tejto casti rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia musí vykonat analýzu zalozenú na konkrétnych údajoch a nemôze sa obmedzit na teoretické posúdenie, nic to nemení na tom, ze táto cast rozsudku sa netýkala definície trhu s relevantným výrobkom, ale skutocných úcinkov porusenia na trh ako takých. 203 V dôsledku toho je namieste zamietnut výhradu zalozenú na chybnej definícii trhu s relevantným výrobkom. 204 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze ADM nedokázal, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o konkrétny dopad kartelu na trh. IV - O dlzke trvania porusenia 205 ADM pripomína, ze v odôvodneniach c. 91, c. 116 a c. 217 az c. 226 rozhodnutia Komisia pripustila, ze pocas obdobia minimálne od polovice roku 1993 do mája 1995 doslo vo velkej miere k podvádzaniu vo vztahu k záväzkom vyplývajúcim z kartelu, ktoré malo priamy dopad na ceny urcené kartelom, a ze vzhladom na cínsky dovoz nebolo mozné respektovat tieto ceny (pozri bod 173 vyssie). 206 V tejto súvislosti ADM tvrdí, ze Komisia nesmela na ADM uplatnit zvýsenie o 10 % za rok porusovania (odôvodnenie c. 249 rozhodnutia). Komisia tým totiz podla ADM porusila zásadu proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pretoze sa tak odchýlila od svojej rozhodovacej praxe [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.733 - VW) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 124, s. 60)] ulozit miernejsie zvýsenie za obdobie, pocas ktorého dohoda nebola dodrziavaná alebo uskutocnovaná. 207 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. 208 Súd prvého stupna pripomína, ze v bode B usmernení Komisia uviedla, ze pokial ide o strednodobé porusenia, teda vo vseobecnosti o porusenia, ktoré trvali jeden az pät rokov, mohla zvýsit pokutu ulozenú za závaznost porusenia az o 50 %. 209 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 249 rozhodnutia konstatovala, ze ADM sa porusenia dopústal pocas styroch rokov, teda stredne dlho v zmysle usmernení, a zvýsila pokuty z dôvodu jeho dlzky trvania o 40 %. Z toho vyplýva, ze Komisia respektovala pravidlá, ktoré si ulozila v usmerneniach. Okrem toho Súd prvého stupna usudzuje, ze toto zvýsenie o 40 % vzhladom na dlzku trvania porusenia nie je v prejednávanom prípade zjavne neprimerané. 210 Pokial sa ADM odvoláva na rozhodnutie Komisie vo veci VW (pozri bod 206 vyssie), je potrebné konstatovat, ze skutkový stav tohto prípadu bol odlisný od prejednávaného prípadu. Postací totiz konstatovat, ze islo o kartel, ktorý trval dlhsie ako desat rokov, a ze Komisia v súlade so svojimi usmerneniami pouzila percentuálnu sadzbu za rok na zvýsenie pokuty a nie, ako v prejednávanom prípade, jedinú percentuálnu sadzbu. Okrem toho sa musí konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, z odôvodnení rozhodnutia tohto druhého prípadu vôbec nevyplýva, ze Komisia v nom chcela zaviest vseobecnú prax, ktorú by musela respektovat vo vsetkých nasledujúcich rozhodnutiach. 211 V dôsledku toho sa zalobný dôvod musí zamietnut. V - O pritazujúcich okolnostiach A - Úvod 212 V odôvodneniach c. 267 a c. 273 rozhodnutia Komisia usúdila, ze ADM zohrával spolu s HLR úlohu vodcu kartelu, a uplatnila preto na sumu pokuty týchto dvoch podnikov zvýsenie o 35 %. 213 ADM popiera, ze bol vodcom kartelu, a usudzuje, ze Komisia nesmela platne zvýsit pokutu, ako to vykonala. V tejto súvislosti ADM uvádza v podstate styri zalobné dôvody týkajúce sa zvýsenia pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností. Po prvé ADM tvrdí, ze Komisia ho neprávom povazovala za vodcu kartelu. Po druhé ADM tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze ulozila ADM rovnakú sadzbu zvýsenia ako HLR. Po tretie sa ADM domnieva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze sa odchýlila od svojej rozhodovacej praxe, pokial ide o sadzbu zvýsenia ulozenú ADM. Po stvrté ADM tvrdí, ze rozhodnutie je postihnuté vadou porusenia povinnosti odôvodnenia. B - O kvalifikácii ADM ako vodcu kartelu 1. Úvod 214 Z odôvodnení c. 263 az c. 266 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pre záver, ze ADM sa musí povazovat spolu s HLR za vodcu kartelu, uviedla v podstate, ze ADM zohrával rozhodujúcu úlohu pri vytvorení kartelu, ako aj úlohu hnacieho motora v priebehu jednotlivých stretnutí kartelu. V tomto ohlade sa Komisia oprela o tri rôzne skutocnosti. 215 Po prvé, v odôvodneniach c. 263 a c. 264 rozhodnutia Komisia uviedla skutocnost, ze v januári 1991 zorganizoval ADM po preniknutí na tento trh v decembri 1990 viacero dvojstranných stretnutí s niektorými z hlavných výrobcov kyseliny citrónovej, konkrétne s H & R, HLR a JBL (dalej len "dvojstranné stretnutia, ktoré zorganizoval ADM v januári 1991"). Po druhé, v odôvodnení c. 265 rozhodnutia Komisia vychádzala z prehlásenia, ktoré podal FBI bývalý zamestnanec ADM, ktorý sa zúcastnil stretnutí kartelu (dalej len "bývalý zástupca ADM"), v priebehu antitrustového konania pred americkými orgánmi, ako vyplýva zo správy FBI (dalej len "správa FBI"), najmä o správaní druhého zástupcu ADM, ktorý sa takisto zúcastnil stretnutí kartelu (dalej len "druhý zástupca ADM"). Po tretie v odôvodnení c. 266 rozhodnutia Komisia odkázala na prehlásenie, ktoré vykonal Cerestar v priebehu správneho konania (dalej len "výpoved Cerestaru"). 216 ADM vytýka Komisii, ze sa dopustila chýb v posúdení kazdej z týchto troch skutocností, ako aj to, ze v tomto ohlade dostatocne neodôvodnila rozhodnutie. Tieto výhrady sa preskúmajú oddelene pre kazdú z týchto troch skutocností. Okrem toho ADM tvrdí, ze tieto dôkazy v ziadnom prípade neumoznujú dospiet k záveru, ze ADM zohrával úlohu vodcu v rámci kartelu. 2. O údajných chybách Komisie, pokial ide o úlohu vodcu ADM a) O dvojstranných stretnutiach, ktoré zorganizoval ADM v januári 1991 Tvrdenia úcastníkov konania 217 ADM sa domnieva, ze jeho správanie v priebehu stretnutí, ktoré sa konali v januári 1991 a ktorých sa zúcastnili okrem neho aj H & R, HLR a JBL, nemozno povazovat za dôkaz o jeho úlohe vodcu v rámci kartelu. ADM cituje v tomto zmysle výnatky z odôvodnenia c. 264 rozhodnutia, kde Komisia uviedla, ze "existencia cyklu dvojstranných stretnutí medzi ADM a jeho konkurentmi krátko pred prvým multilaterálnym stretnutím kartelu nepostacuje pre vyvodenie záveru, ze ADM bol organizátorom kartelu" [neoficiálny preklad]. 218 V kazdom prípade ADM usudzuje, ze rozhodnutie je postihnuté vadou porusenia povinnosti odôvodnenia. Totiz tým, ze sama Komisia uviedla, ze existencia týchto dvojstranných stretnutí nepostacuje pre vyvodenie záveru, ze ADM bol organizátorom kartelu, protirecila svojej vlastnej analýze uvedenej v odôvodnení c. 263, pokial ide o tieto stretnutia. 219 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia ADM. Posúdenie Súdom prvého stupna 220 Je potrebné poznamenat, ze v odôvodnení c. 263 rozhodnutia Komisia vo vztahu k dvojstranným stretnutiam, ktoré organizoval ADM v januári 1991, uviedla, ze vychádzala z dvoch dokumentov. Po prvé Komisia vychádzala z memoranda z 15. januára 1999, ktoré vypracoval ADM a ktoré sa týka schôdzky, ktorú mal bývalý zástupca ADM v karteli s útvarmi Komisie 11. decembra 1998. Po druhé Komisia vychádzala zo správy FBI. 221 Pokial ide o dvojstranné schôdzky, ktoré ADM zorganizoval v januári 1991 s hlavnými výrobcami kyseliny citrónovej, konkrétne s H & R, HLR a JBL, Komisia usúdila, ze napriek skutocnosti, ze ich ADM kvalifikoval ako obycajné prezentácie urcené iným konkurentom, je "velmi pravdepodobné, ze zohrávali rozhodujúcu úlohu pri vytvorení (alebo obnovení) kartelu týkajúceho sa kyseliny citrónovej v marci 1991" [neoficiálny preklad]. Podla Komisie totiz "vzhladom na krátky cas medzi touto sériou stretnutí a prvým multilaterálnym stretnutím kartelu 6. marca 1991 je velmi pravdepodobné, ze sa diskutovalo o moznosti alebo zámere vytvorit formálny kartel, ako to naznacuje najmä obsah diskusií podla zápisnice, ktorú vyhotovil zamestnanec ADM: aj ked opis diskusie je vágny, tento zamestnanec uvádza, ze najmenej dvakrát doslo k ohovoreniu konkurenta... pre spôsob, akým uskutocnoval svoje cinnosti v odvetví kyseliny citrónovej" [neoficiálny preklad]. Komisia usúdila, ze "tento výraz zatrpknutosti voci jednému konkurentovi obvinenému z toho, ze sa nechová na trhu nálezite, celkom jasne vypovedá o protisútaznom cieli nastolit na trhu väcsiu disciplínu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 74, c. 75 a c. 263 rozhodnutia). 222 Okrem toho v odôvodnení c. 264 rozhodnutia Komisia dodala, ze "existencia cyklu dvojstranných stretnutí medzi ADM a jeho konkurentmi krátko pred prvým multilaterálnym stretnutím kartelu nepostacuje pre vyvodenie záveru, ze ADM bol organizátorom kartelu, ale predstavuje pre tento záver silnú indíciu" [neoficiálny preklad]. 223 Pokial sa ADM odvoláva na chyby v posúdení vo vztahu k týmto dvojstranným stretnutiam, treba najprv poznamenat, ze nepopiera, ze organizoval tieto stretnutia. Dalej takisto nevytýka Komisii, ze nesprávne zhrnula dokumenty, z ktorých v tomto ohlade vychádzala. Naopak ADM tvrdí, ze úcelom týchto dvojstranných stretnutí bola len vlastná prezentácia iným clenom kartelu. 224 Ak je pravda, ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 264 rozhodnutia, ze informácie, ktoré mala k dispozícii o týchto dvojstranných stretnutiach, samy osebe nepostacovali na vyvodenie záveru, ze ADM na týchto stretnutiach zohrával úlohu organizátora kartelu, nevyplýva z nich o nic menej, ze Komisia mohla správne usudzovat, ze konanie takýchto dvojstranných stretnutí, ktoré ADM organizoval práve pred prvým multilaterálnym stretnutím kartelu, predstavuje "silnú indíciu" toho, ze ADM bol organizátorom kartelu. 225 Samotná skutocnost, ze Komisia v odôvodnení c. 264 rozhodnutia relativizovala dôkaznú hodnotu existencie týchto dvojstranných stretnutí, pokial ide o úlohu organizátora ADM v rámci kartelu, neznamená, ze Komisia vykonala chybnú analýzu týchto stretnutí. Práve naopak - prístup, ktorý zvolila Komisia, ukazuje, ze starostlivo analyzovala dokumenty, aby dosla k záveru, ze existencia týchto dvojstranných stretnutí predstavuje len silnú indíciu o úlohe organizátora ADM v karteli, ale nepostacuje na vyvodenie definitívnych záverov. 226 V dôsledku toho sa Komisia nedopustila zjavnej chyby v posúdení, ked uviedla existenciu týchto stretnutí ako doplnkovú indíciu vo vztahu k dvom iným skutocnostiam, z ktorých vychádzala pri závere, ze ADM zohrával úlohu organizátora kartelu. 227 Pokial ADM uvádza porusenie povinnosti odôvodnenia, je v hodné podotknút, ze z odôvodnení c. 263 a c. 264 rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy institúcie. Aj ked v odôvodnení c. 263 rozhodnutia Komisia usúdila, ze postupné stretnutia medzi ADM a H & R, HLR a JBL v januári 1991 velmi pravdepodobne zohrávali rozhodujúcu úlohu pri vytvorení kartelu týkajúceho sa kyseliny citrónovej v marci 1991, v odôvodnení c. 264 rozhodnutia Komisia upresnila dôsledky tohto konstatovania pre ADM, ked uviedla, ze existencia cyklu dvojstranných stretnutí medzi ADM a jeho konkurentmi krátko pred prvým multilaterálnym stretnutím kartelu nepostacuje pre vyvodenie záveru, ze ADM bol organizátorom kartelu, ale predstavuje pre tento záver silnú indíciu. Toto upresnenie nie je kontradiktórne a nemá vplyv na koherenciu úvah Komisie. Nemozno jej preto v tejto otázke vytýkat nedostatok odôvodnenia. 228 V dôsledku toho sa Komisia v tejto otázke nedopustila ani zjavnej chyby v posúdení, ani porusenia povinnosti odôvodnenia. b) O výpovedi bývalého zástupcu ADM pred FBI Pripomenutie skutkového stavu a znenia rozhodnutia 229 V dnoch 11. a 12. októbra 1996 bývalý zástupca ADM podal výpoved pri výsluchu pred "grand jury" v rámci antitrustového konania vedeného v Spojených státoch, ktoré viedlo k súdnemu zmieru (plea agreement). Tento výsluch, na ktorom bývalému zástupcovi ADM poskytovali právnu pomoc jeho advokáti, viedol nadväzne k vydaniu príkazu (compulsion order). Tento výsluch viedol k vytvoreniu správy FBI z 5. novembra 1996. 230 Z jedného listu z 11. októbra 1996, ktorý adresovali príslusné orgány Spojených státov advokátovi bývalého zástupcu ADM, vyplýva, ze tento výsluch sa uskutocnil na ziadost ADM, ktorý súhlasil s výsluchom s výhradou výkonu svojho práva stanoveného v ústave Spojených státov neodpovedat na otázky, ktoré by mohli viest k jeho trestnému stíhaniu (piaty dodatok). Tento list takisto uvádza, ze pred týmto výsluchom priznali príslusné orgány Spojených státov bývalému zástupcovi ADM trestnú imunitu týkajúcu sa skutocností priznaných v jeho výpovedi, ak bude na polozené otázky odpovedat úprimne a pravdivo a ak poskytne vsetky informácie, ktoré má. Príslusné orgány Spojených státov takisto uviedli, ze výpoved bývalého zástupcu ADM podaná na výsluchu nemôze byt priamo alebo nepriamo pouzitá proti ADM alebo jednému z jeho zamestnancov, jednej z jeho dcérskych spolocností alebo spolocnosti, ktoré sú s ním spojené v rámci trestného stíhania. 231 Na tomto výsluchu 11. a 12. októbra 1996 poskytol bývalý zástupca ADM detailný opis fungovania kartelu a dotknutých úcastníkov. Podal najmä opis pravidelných stretnutí na najvyssej úrovni (takzvaných stretnutí "masters" alebo takisto "G-4/5"), ako aj odbornejsích stretnutí (takzvaných stretnutí "serpov"), na väcsine ktorých sa sám zúcastnil. Osobitne na stranách 21 a 22 správy FBI sa nachádza cast výpovede bývalého zástupcu ADM, z ktorého Komisia citovala výnatok v odôvodnení c. 265 rozhodnutia. 232 V rámci správneho konania pred Komisiou jej Bayer odovzdal správu FBI. Okrem toho takisto v priebehu správneho konania 11. decembra 1998 na stretnutí medzi útvarmi Komisie a zástupcami ADM (pozri odôvodnenie c. 57 rozhodnutia), Komisia vypocúvala bývalého zástupcu ADM. V nadväznosti na toto stretnutie predlozil ADM Komisii nedatované memorandum s názvom "Memorandum zalozené na rozhovore [bývalého zástupcu ADM v rámci kartelu] s Komisiou 11. decembra 1998". 233 Dalej sa Komisia v oznámení o výhradách oprela najmä o výpoved bývalého zástupcu ADM, ako vyplýva zo správy FBI. Okrem toho pripojila túto správu k oznámeniu o výhradách. 234 Napokon ADM vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách odkázal na prehlásenie svojho bývalého zástupcu pred FBI, aby zdôraznil dôlezitost spolupráce ADM nielen v rámci konania pred Komisiou, ale aj pred americkými orgánmi. Okrem toho sa samotný ADM viackrát odvolával na správu FBI, aby poukázal na to, ze plne spolupracoval v rámci konania pred Komisiou, ze kartel mal len obmedzený dopad na trh s kyselinou citrónovou a ze by mal mat prospech z polahcujúcich okolností pri výpocte pokuty. Osobitne sa ADM v tejto súvislosti oprel o správu FBI, aby preukázal, ze podla svojho názoru nezohrával úlohu vodcu kartelu, aj ked sa touto argumentáciou snazil preukázat Komisii, ze by mal mat prospech z polahcujúcej okolnosti. 235 V odôvodnení c. 265 rozhodnutia vychádzala Komisia zo správy FBI takto: "V priebehu svojho výsluchu FBI v roku 1996 [bývalý] zástupca ADM na stretnutiach kartelu prehlásil, ked pritom narázal na iného zástupcu ADM na tých istých stretnutiach, ze, mechanizmus dohody G-4/5 bol zrejme nápadom [tohoto druhého zástupcu ADM] a ze na stretnutí 6. marca 1991 v Bazileji, kde vznikla dohoda [o kyseline citrónovej], [tento druhý zástupca ADM] hral znacne aktívnu úlohu`. Stále o tom istom kolegovi dodal, ze [tento druhý zástupca ADM] bol povazovaný za ,Mudrca` a [meno zástupcu JBL] ho dokonca prezýval ,kazatel`."[neoficiálny preklad] Tvrdenia úcastníkov konania 236 ADM tvrdí, ze Komisia sa dopustila chyby, ked sa oprela o správu FBI ako o dokument dokazujúci "leadership" ADM. 237 V prvom rade ADM tvrdí, ze Komisia sa nemohla platne opriet o správu FBI, pretoze táto správa bol súcastou dôkazov, ktoré zhromazdili orgány tretej krajiny poverené vysetrovaním, na ktoré sa nevztahuje procesná ochrana garantovaná právom Spolocenstva. ADM zdôraznuje, ze ani bývalý zástupca ADM, ani jeho advokát nemali moznost preverit, potvrdit alebo podpísat výpoved. 238 Podobná výpoved by pred súdmi Spojených státov bola povazovaná za inherentne málo spolahlivú. Okrem toho ADM poznamenáva, ze vo svojom rozsudku z 10. novembra 1993, Otto (C-60/92, Zb. s. I-5683, bod 20), Súdny dvor pripustil, ze informácie získané v rámci vnútrostátneho konania, v ktorom nie je zabezpecené právo na ochranu proti samoobvineniu uznané Spolocenstvom, môzu byt odovzdané na vedomie Komisie najmä zainteresovanou stranou. Súdny dvor tam vsak rozhodol, ze z jeho rozsudku z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283) vyplýva, ze Komisia - ako ostatne ani vnútrostátny orgán - nemôze pouzit tieto informácie ako dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze v rámci konania, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, alebo ako indíciu odôvodnujúcu zacatie vysetrovania predchádzajúceho takémuto konaniu. 239 ADM zdôraznuje, ze netvrdí, ze orgány Spojených státov neuplatnili procesné záruky. Uvádza, ze bývalý zástupcu ADM sprevádzal jeho advokát a získal imunitu proti stíhaniu. Ide vsak o dôkazy získané v rámci konania vedeného v tretej krajine, na ktoré sa nemohli uplatnit záruky zakotvené v práve Spolocenstva. Komisia evidentne nemôze urcit dôkaznú hodnotu dokumentu, ak nevie, ako vznikol, ani nepozná procesné záruky, ktoré sprevádzali jeho vznik, vrátane rozhodujúcich faktorov, ako je otázka, ci dokument vznikol pod prísahou alebo ci bol predlozený na previerku svedkom alebo jeho advokátom. 240 V druhom rade sa ADM domnieva, ze Komisia sa nemohla opriet o správu FBI, pretoze nemal moznost vykonávat svoje právo na obhajobu proti samoobvineniu, ako ho uznáva rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 238 vyssie. ADM dodáva, ze nie je relevantné, ze upustenie od stíhaní týkajúcich sa ADM sa uplatnuje len na trestné konanie. 241 ADM pripomína, ze predmetnú výpoved urobil bývalý zástupca ADM a ze bola predmetom vzdania sa práv na obhajobu proti samoobvineniu za podmienky, ze túto výpoved nepouzijú americké orgány najmä proti bývalému zástupcovi ADM alebo proti ADM. Na rozdiel od orgánov Spojených státov mu Komisia v priebehu konania, ktoré zacala, nedala moznost vykonat svoje právo celit samoobvineniu v súvislosti s výpovedou bývalého zástupcu ADM. ADM nepopiera, ze Komisia sa mohla opriet o výnatky správy FBI, ktoré sa zhodujú s priamou svedeckou výpovedou bývalého zástupcu ADM pred Komisiou. ADM vsak zdôraznuje, ze priama svedecká výpoved jeho bývalého zástupcu pred Komisiou sa nevztahuje na body týkajúce sa "leadershipu", o ktoré sa Komisia oprela s odkazom na správu FBI. ADM vytýka Komisii, ze jeho bývalého zástupcu vypocúvala osobne a ze mala plnú moznost vypocúvat ho tak priamo, ako aj kladením písomných otázok, ale ze nedosla na otázku, ci bol ADM vodca, co neurobila ani neskôr v lubovolnom okamihu vysetrovania. 242 V tretom rade ADM uvádza, ze správa FBI nie je inherentne spolahlivá z troch dôvodov. 243 Po prvé ADM poznamenáva, ze správu vyhotovili agenti FBI a americkí státni zástupcovia, v ktorých záujme bol postup vo veci. Podobné správy by boli z konania pred americkým súdom vylúcené ako dôkazy zalozené na povestiach, a teda neprípustné z dôvodu, ze vysetrovatelia so záujmom vypracovat v trestnom konaní solídny spis môzu byt vedení k tomu, ze nepredlozia vycerpávajúcu správu o tom, co vypocúvaná osoba uviedla. 244 Po druhé ADM opakuje tvrdenie, ze ani bývalý zástupca ADM, ani jeho právny poradca nemali moznost preverit, potvrdit alebo podpísat výpoved a ze o dva roky neskôr v priebehu tohto krízového výsluchu týkajúceho sa jeho svedectva na pojednávaní, ked sa bývalý zástupca ADM dostavil na súd v postavení svedka povolaného orgánmi Spojených státov, vyhlásil, ze predtým správu FBI nevidel. Okrem toho ADM poznamenáva, ze v priebehu tohto krízového výsluchu bývalý zástupca ADM spochybnil presnost casti správy, ktorá mu bola pri tejto prílezitosti predlozená. 245 Po tretie sa ADM domnieva, ze správa FBI obsahuje vnútorný rozpor, pokial ide o úlohu vodcu, ktorú mal zohrávat. Kým Komisia sa oprela o cast správy na strane 22, podla ktorej nadriadený bývalého zástupcu ADM formuloval dohodu a hral aktívnu úlohu na úvodnom stretnutí 6. marca 1991, na strane 7 správy je upresnené k tomu istému stretnutiu 6. marca 1991, ze "stretnutie 'zjavne riadil [zástupca HLR]`, ktorého bývalý zástupca ADM oznacuje za 'hlavného protagonistu`". 246 ADM dodáva, ze z memoranda z 11. decembra 1998 (pozri bod 232 vyssie) vyplýva, ze "[zástupca HLR]... ubezpecil predsedníctvo tejto neformálnej skupiny", ze "ADM sa takmer nezúcastnil" a ze "[zástupcovia ADM] sa obmedzia len na pocúvanie"(s. 3). 247 Vo stvrtom rade ADM poukazuje na výpovede bývalého zástupcu ADM a jeho advokáta z 26. februára 2002 na úcely tohto konania. 248 Pokial ide o výpoved advokáta bývalého zástupcu ADM, ADM poznamenáva, ze tento advokát upresnuje, ze poznámky, ktoré sám zhotovil z odpovedí bývalého zástupcu ADM v priebehu jeho výsluchu FBI, ukazujú, ze správa FBI sa odlisuje subtílnym, ale dôlezitým spôsobom od skutocného obsahu odpovedí bývalého zástupcu ADM, pokial ide presne o otázku leadershipu. ADM poznamenáva, ze poznámky advokáta jeho bývalého zástupcu vznikli súcasne s výpovedami jeho klienta, kým správa FBI preberala výrazy pouzité bývalým zástupcom ADM následne. 249 Po prvé totiz z poznámok advokáta bývalého zástupcu ADM vyplýva, ze tento zástupca povedal, ze úloha druhého zástupcu ADM na stretnutí 6. marca 1991 bola "primerane aktívna", ale ze nikdy nebola "zameraná na jeho vedenie". Správa FBI hodnotí túto úcast ako "aktívnu úlohu", ale opomenula vyssie uvedené dôlezité príslovecné obmedzenie. 250 Po druhé z poznámok advokáta bývalého zástupcu ADM vyplýva, ze FBI sa ho nespýtala, ci mechanizmus dohody "G^_ 4/G^_ 5" bol nápadom druhého zástupcu ADM. Konkrétnejsie v rámci série otázok tykajúcich sa kartelu bola bývalému zástupcovi ADM polozena otázka, ci "sa javilo, ze islo o nápad [druhého zástupcu ADM]", na co bývalý zástupca ADM odpovedal "áno". Otázky sa tak týkali toho, ci bol vstup ADM do kartelu nápadom druhého zástupcu ADM, a nie toho, ci bol mechanizmus dohody nápadom uvedeného zástupcu. Odpoved a otázka boli prinajmensom velmi nejasné a nemozno ich zamenit s potvrdzujúcim tvrdením uvedeným v správe FBI, podla ktorého "bol zrejme mechanizmus dohody G^_ 4/G^_ 5 nápadom [druhého zástupcu ADM]". Naopak, ako uvádza ADM, pokial ide o rozhovory týkajúce sa mechanizmu kartelu formulovaného na stretnutí 6. marca 1991, poznámky advokáta bývalého zástupcu ADM ukazujú, ze tento zástupca bez akejkolvek dvojznacnosti prehlásil, ze zástupca HLR bol hlavným úcastníkom, ktorý odporucil systém kvót. Okrem toho z toho vyplýva, ze druhý zástupca ADM "si nebral prílis slovo" a ze "mal na stretnutiach zvyk pocúvat a pozorovat, co sa deje". ADM zdôraznuje, ze tieto tvrdenia sa zhodujú s výpovedou jeho bývalého zástupcu, podla ktorej sa druhý zástupca ADM "nikdy nepokúsal stretnutie riadit" a ze "skôr to robili iní". 251 Po tretie ADM poznamenáva, ze poznámky advokáta jeho bývalého zástupcu naznacujú, ze tento zástupca nepouzil pojem "Mudrc", pokial ide o druhého zástupcu ADM. 252 Pokial ide o výpoved bývalého zástupcu ADM, ADM tvrdí, ze tento zástupca takisto potvrdil, ze výpovede, na ktoré si spomína, sa odlisujú v troch bodoch od výpovedí, ktoré sa mu pripisujú v správe FBI. 253 Na úvod z toho vyplýva, ze druhý zástupca ADM takmer nicím neprispel na stretnutí 6. marca 1991 a ze ho nemozno povazovat za toho, kto ho riadil. 254 Dalej sa z výpovedi bývalého zástupcu ADM javí, ze zástupca HLR pozval bývalého zástupcu ADM a druhého zástupcu ADM na stretnutie 6. marca 1991, predsedal stretnutiu a odporucil informacný a kontrolný systém týkajúci sa mechanizmu kartelu. 255 Z toho vyplýva, ze bývalý zástupca ADM si nespomína, ze by druhý zástupca ADM bol nazývaný "Mudrc", ale ze si spomína, ze zástupca JBL, ktorý sa ako predseda zúcastnoval stretnutí kartelu od mája 1994, nazýval druhého zástupcu ADM "kazatel". Okrem toho z toho vyplýva, ze bývalý zástupca ADM sa domnieval, ze tieto mená boli pouzívané, pretoze "[druhý zástupcu ADM] mal vo vseobecnosti rezervované chovanie a obycajne si bral slovo, len ked chcel povedat nieco relatívne dôlezité". A dalej z toho vyplýva, ze výraz "Mudrc" nebol pouzívaný pre oznacenie druhého zástupcu ADM. 256 V piatom rade ADM tvrdí, ze správa FBI je nezlucitelná s vlastnými závermi Komisie. ADM totiz v odôvodnení c. 265 rozhodnutia upozornuje, ze Komisia chce vykreslit druhého zástupcu ADM, pricom vychádza zo správy FBI, ako osobu, ktorá hrala úlohu vodcu na úvodnom stretnutí kartelu 6. marca 1991, kým v odôvodnení c. 78 rozhodnutia poznamenáva, ze toto stretnutie "zorganizoval a predsedal mu zástupca [HLR]". 257 Okrem toho ADM tvrdí, ze tento opis stretnutia 6. marca 1991 sa odlisuje od opisu, ktorý urobila Komisia v oznámení o výhradách. V jeho bode 62 totiz Komisia poznamenala, ze toto stretnutie "zorganizoval a predsedal mu [zástupca HLR]". 258 ADM dodáva, ze ústredná úloha zástupcu HLR na stretnutí 6. marca 1991 vyplýva takisto z odôvodnení c. 85 a c. 89 rozhodnutia. 259 Komisia navrhuje zamietnut vsetky argumenty ADM. Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvod 260 ADM uvádza dva druhy výhrad. Po prvé uvádza, ze Komisia tým, ze sa oprela o správu FBI, porusila procesné záruky zakotvené v práve Spolocenstva. Po druhé ADM usudzuje, ze Komisia nesprávne posúdila obsah správy FBI. - O tom, ze Komisia porusila procesné záruky stanovené v práve Spolocenstva 261 Je nesporné, ze ziadne ustanovenie nezakazuje Komisii, aby sa opierala ako o dôkaz, ktorý môze slúzit na konstatovanie porusenia clánkov 81 ES a 82 ES a na stanovenie pokuty, o dokument, ktorý bol - ako v prejednávanom prípade, pokial ide o správu FBI - vypracovaný v rámci iného konania, nez ktoré viedla samotná Komisia. 262 Napriek tomu sa podla judikatúry v rámci vseobecných zásad práva Spolocenstva, ktorých integrálnou súcastou sú základné práva, vo svetle ktorých sa musia texty práva Spolocenstva vykladat, uznáva právo podniku nebyt nútený Komisiou v rámci clánku 11 nariadenia c. 17 priznat svoju úcast na porusení (rozsudok Orkem/Komisia, bod 2, uz citovaný v bode 238 vyssie, bod 35). Ochrana tohto práva zahrna v prípade spochybnenia dosahu nejakej otázky overenie, ci je odpoved adresáta skutocne rovnocenná s priznaním k poruseniu tak, ze by bolo ohrozené právo na obhajobu (pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 273, a Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, bod 64). 263 Je pravda, ze skutková situácia prejednávaného prípadu je odlisná od situácie vyssie uvedených vecí, kde Komisia kládla otázky podnikom, ktoré boli oprávnené odmietnut na ne odpovedat. 264 Ak sa vsak Komisia, tak ako v prejednávanom prípade, opiera v rámci volného hodnotenia dôkazov, na ktoré je oprávnená, o výpoved vykonanú v kontexte odlisnom od kontextu konania pred Komisiou a ak táto výpoved potenciálne obsahuje informácie, ktoré by bol dotknutý podnik oprávnený podla rozsudku Orkem/Komisia, uz citovaného v bode 238 vyssie, odmietnut poskytnút Komisii, je Komisia povinná zabezpecit dotknutému podniku procesné práva rovnajúce sa právam poskytnutým uvedenou judikatúrou. 265 Respektovanie týchto procesných záruk v kontexte podobnom prejednávanému prípadu znamená, ze Komisia je ex offo povinná posúdit, ci na prvý pohlad existujú vázne pochybnosti o dodrzaní procesných práv dotknutých strán v rámci konania, v priebehu ktorého poskytli takéto výpovede. Pri neexistencii takých váznych pochybností musia byt procesné práva dotknutých strán povazované za dostatocne zarucené, ak Komisia v oznámení o výhradách jasne uvedie, ze má v úmysle vychádzat z predmetných výpovedí, a v prípade potreby pripojí k tomuto oznámeniu dotknuté dokumenty. Týmto spôsobom umoznuje Komisia dotknutým úcastníkom zaujat stanovisko nielen voci obsahu týchto výpovedí, ale aj k prípadným nezrovnalostiam alebo osobitným okolnostiam sprevádzajúcim ich vznik alebo ich predlozenie pred Komisiu. 266 V prejednávanom prípade je po prvé potrebné zohladnit to, ze správu FBI predlozil Komisii jeden konkurent ADM, Bayer, ktorý bol takisto clenom kartelu (pozri bod 232 vyssie), a ze ADM netvrdil, ze tento dokument získali Bayer alebo Komisia nelegálne. 267 Po druhé je potrebné konstatovat, ze správa FBI predstavuje dokument vypracovaný príslusným orgánom Spojených státov pre stíhanie tajných kartelov, ktorý bol predlozený pred americké súdy v konaní, ktorého predmetom bol ten istý kartel. Neobsahoval ziadne vonkajsie oznacenie, ktoré by malo Komisiu ex offo podnietit k tomu, aby mala pochybnosti o jeho dôkaznej hodnote. Pokial ADM v tejto súvislosti uvádza skutocnost, ze v liste, ktorý adresovali 11. októbra 1996 príslusné orgány Spojených státov advokátovi bývalého zástupcu ADM, bolo zdôraznené, ze informácia, ktorú poskytol v tejto správe, nemôze byt pouzitá proti nemu ani proti ADM, je potrebné poznamenat, ze táto výhrada sa vztahovala výslovne na trestné konania v zmysle práva Spojených státov, a nie na konania, ako sú konania pred Komisiou. 268 Po tretie a podstatnejsie je vhodné pripomenút, ze v oznámení o výhradách Komisia uviedla, ze má v úmysle opriet sa o túto správu a ze k tomuto oznámeniu tento dokument pripojila. Umoznila tak ADM zaujat stanovisko nielen vo vztahu k obsahu tohto dokumentu, ale aj k prípadným nezrovnalostiam alebo osobitným okolnostiam sprevádzajúcim ich vznik, aké boli uvedené pred Súdom prvého stupna (pozri najmú body 243 a 244 vyssie), alebo jeho predlozeniu Komisii, z dôvodu ktorých sa Komisia podla ADM nemohla opriet o tento dokument bez toho, aby porusila procesné záruky zakotvené v práve Spolocenstva. 269 ADM napriek tomu vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách neuviedol ziadnu kritiku zohladnenia tohto dokumentu Komisiou. Naopak, sám z tohto dokumentu výslovne vychádzal pri uplatnovaní svojich argumentov, vrátane pokial ide o to, ci zohrával úlohu vodcu v rámci kartelu. Okrem toho, ADM ani netvrdí, ze v ktoromkolvek inom okamihu správneho konania upozornil Komisiu na nedostatocnú spolahlivost správy FBI alebo poziadal Komisiu o výsluch bývalého zástupcu ADM, pokial ide o vierohodnost tvrdení uvedených v tejto správe. 270 V takejto situácii Komisia tým, ze sa v rámci svojej právomoci volného hodnotenia dôkazov oprela o správu FBI, neporusila procesné záruky zakotvené v práve Spolocenstva. - O tom, ze Komisia neposúdila správne obsah správy FBI 271 Pokial ADM tvrdí, ze správa FBI obsahuje vnútorný rozpor (bod 245 vyssie), je potrebné konstatovat, ze v casti správy FBI, o ktorú sa Komisia oprela v odôvodnení c. 265 rozhodnutia, bývalý zástupca ADM prehlásil, ze druhý zástupca ADM dohodu vymyslel a zohrával aktívnu úlohu na prvom stretnutí kartelu 6. marca 1991. Takisto dodal, ze zástupca JBL druhého zástupcu ADM povazoval za "Mudrca" a dokonca ho prezýval "kazatel". Naopak, na strane 7 tejto správy sa vo vztahu k tomu istému stretnutiu 6. marca 1991 upresnuje, ze "stretnutie, zjavne riadil [zástupca HLR]`, ktorého bývalý zástupca ADM oznacil za ,hlavného aktéra`". 272 Z toho vyplýva, ze bývalý zástupca ADM mal dojem, ze zástupcovia ADM a HLR zohrávali rozhodujúce úlohy v priebehu tohto stretnutia, jeden (zástupca HLR) tým, ze hlavne stretnutie zorganizoval a riadil, druhý (zástupca ADM) tým, ze zohrával rozhodujúcu úlohu pri definovaní uzavretých dohôd. 273 To je ostatne výklad Komisie tohto dokumentu. Z odôvodnení c. 268 az c. 272 rozhodnutia totiz vyplýva, ze sa domnievala, ze tak ADM, ako aj HLR zohrávali úlohu vodcu kartelu. V odôvodnení c. 269 sa Komisia v tomto ohlade oprela o správu FBI, aj ked citovala inú cast, nez ktorú uvádzal ADM. 274 V dôsledku toho ADM neprávom uvádza existenciu vnútorných protirecení v správe FBI. 275 Pokial ADM uvádza existenciu protirecení medzi správou FBI a výpovedou bývalého zástupcu ADM pred Komisiou, ako vyplýva z memoranda, ktoré vypracoval ADM (bod 246 vyssie), je potrebné podotknút, ze aj za predpokladu, ze by opis úlohy, ktorú hral zástupca ADM v priebehu dotknutých stretnutí, bol odlisný od opisu vyplývajúceho zo správy FBI, nemení to nic na skutocnosti, ze ako bolo rozhodnuté v bode 270 vyssie, Komisia mohla platne vychádzat zo správy FBI a Komisii nemozno vytýkat, ze pre nu bola dôveryhodnejsia správa FBI ako memorandum, ktoré vypracoval ADM a ktoré sa týkalo výsluchu toho istého bývalého zástupcu ADM pred Komisiou, ktorý sa uskutocnil in tempore suspecto. 276 Pokial ADM tvrdí, ze existujú protirecenia v záveroch Komisie v rozhodnutí a v oznámení o výhradách (body 256 az 258 vyssie), je potrebné poznamenat, ze v odôvodneniach c. 78, c. 85 a c. 89 rozhodnutia a v bode 62 oznámenia o výhradách je uvedené, ze stretnutie zo 6. marca 1991 zorganizoval a predsedal mu práve zástupca HLR. Táto skutocnost vsak nemôze popriet záver Komisie o postavení ADM ako spoluvodcu. Nic totiz nebráni tomu, aby - ako v prejednávanom prípade - jeden úcastník riadil a organizoval stretnutie a iný úcastník na nom hral dôlezitú aktívnu úlohu, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 265 rozhodnutia, a aby obaja úcastníci boli povazovaní za vodcov kartelu z dôvodu ich úloh. 277 Pokial ADM poukazuje na výpovede bývalého zástupcu ADM a jeho advokáta vytvorené 26. februára 2002 pre potreby tohto konania, ktoré obsahujú iný opis výpovedí bývalého zástupcu ADM pred FBI (body 247 az 255 vyssie), postací pripomenút, ze ADM vôbec v priebehu správneho konania pred Komisiou netvrdil, ze správa FBI neobsahuje presný opis výpovedí bývalého zástupcu ADM (pozri bod 234 vyssie). Okrem toho sa Komisia nedopustila zjavnej chyby v posúdení tým, ze priznala správe FBI, predlozenej v priebehu správneho konania, vyssiu dôkaznú hodnotu ako neskorsím výpovediam, vykonaným in tempore suspecto pre potreby tohto konania. 278 V dôsledku toho ADM nedokázal, ze Komisia nesprávne posúdila obsah správy FBI. 279 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavnej chyby pri posúdení správy FBI. c) O výpovedi Cerestaru Tvrdenia úcastníkov konania 280 V prvom rade ADM usudzuje, ze aj keby sa pripustilo, ze by sa Komisia mohla opriet o dôkaz, ktorý predlozil Cerestar, predsedanie stretnutiam serpov naznacuje nanajvýs aktívnu úcast v karteli, ale nie výkon "leadershipu" v karteli. 281 ADM totiz tvrdí, ze stretnutia serpov boli stretnutiami clenov nachádzajúcich sa o stupen nizsie v hierarchii kazdého z dotknutých strán. Konali sa az od júna 1993 a ich predmetom bolo len preskúmanie technických otázok (odôvodnenie c. 117 rozhodnutia). V skutocnosti, ako uvádza ADM, sa niektoré týkali nie protiprávnej dohody, ale legitimných cinností obchodného zdruzenia, ako je vyhodnocovanie moznosti iných pouzití kyseliny citrónovej s cielom rozsírenia trhu a zohladnenie antidumpingovej zaloby na cínskych výrobcov. Tieto stretnutia kontrastovali so stretnutiami hlavných "masters", ktoré sa konali pocas celého obdobia kartelu a v priebehu ktorých sa prijali rozhodnutia týkajúce sa základných bodov (stanovenie kvót, zvýsenie cien, kontrolné mechanizmy, kompenzacné platby). 282 V druhom rade ADM tvrdí, ze dôkaz, ktorý predlozil Cerestar, je vo vseobecnosti dôvodom na opatrnost, pretoze to, co si Cerestar o stretnutiach zapamätal, je nepresné: podrobnosti sú uvedené len pre tri zo 17 stretnutí, ktoré Cerestar oznacil za "mozné" stretnutia pod zástitou kartelu, a sest stretnutí, na ktoré si Cerestar spomína, sa nekonalo, ak sa odvoláme na dôkazy pochádzajúce od ostatných úcastníkov a na konstatovanie Komisie. 283 V tretom rade sa ADM domnieva, ze dôkaz, ktorý predlozil Cerestar, pokial ide konkrétnejsie o stretnutia serpov, obsahuje nesprávne informácie. Cerestar pozitívne identifikoval len jedno z týchto stretnutí pocas celej svojej úcasti v karteli (konkrétne stretnutie 15. apríla 1994 na letisku O'Hare v Chicagu) a prehlásil, ze "pán D. Antoni si nan presne nespomína". Podla svedectva ostatných úcastníkov sa vsak toto stretnutie neuskutocnilo. Okrem toho Cerestar spomenul tri dalsie stretnutia. Okrem toho, ako zdôraznuje ADM, Cerestar prehlásil, ze po 2. novembri 1994 sa dalsích stretnutí nezúcastnil, co neprekvapuje, pretoze niektoré stretnutia serpov sa venovali takisto otázkam, ktoré sa netýkali kartelu, a Komisia nerozlisovala medzi týmito stretnutiami serpov a ostatnými. 284 Vo stvrtom rade ADM tvrdí, ze výpoved Cerestaru je nezlucitelná s výpovedou bývalého zástupcu ADM pre potreby konania pred Komisiou. Pritom vzhladom na nedostatocnú spolahlivost výpovede Cerestaru a jeho neschopnost upresnit dátumy alebo miesta, kde sa stretnutia serpov skutocne konali, by sa mala uvedená výpoved bývalého zástupcu ADM pre potreby konania pred Komisiou povazovat za vierohodnejsiu. Pritom podla výpovede bývalého zástupcu ADM neexistoval ziadny dohodnutý alebo oficiálne menovaný predseda, ktorý by riadil stretnutia zástupcov na nizsej úrovni v hierarchii zúcastnených podnikov, a je klamlivé tvrdit, ze sa ponúkal, ze pripraví spisy a navrhne tarify. ADM pripústa, ze je pravda, ze jeho bývalý zástupca prinásal prílezitostne na stretnutia pripravené údaje, ale takisto je pravda, ze to isté robili aj ostatní úcastníci. Podobne sa vsetci úcastníci podielali na návrhoch cien. Jedinými prílezitostami, ked si bývalý zástupca ADM spomína, ze pripravil tarify pre ostatných úcastníkov, sa týkali uplatnenia výmenných kurzov na dohodnutú cenu, k comu ale dochádzalo len velmi zriedka. 285 Komisia spochybnuje tvrdenia ADM. Posúdenie Súdom prvého stupna 286 Na úvod je vhodné poznamenat, ze v odôvodnení c. 266 rozhodnutia Komisia odkázala na vyhlásenie Cerestaru takto: "Vo svojej výpovedi z 25. marca 1999 Cerestar... takisto tvrdí, ze napriek tomu, ze [zástupcovia HLR a JBL] obvykle predsedali stretnutiu ,masters`, [Cerestar] mal jasný dojem, ze [zástupca ADM] hral klúcovú úlohu. [Zástupca ADM] predsedal stretnutiam serpov a vo vseobecnosti pripravoval spisy a návrhy taríf, ktoré mali byt dohodnuté`." [neoficiálny preklad] 287 Pokial ide o "úlohu motora", ktorú podla výpovede Cerestaru zohrával bývalý zástupca ADM v rámci stretnutí kartelu na najvyssej úrovni (takzvané stretnutia "masters"), je potrebné poznamenat, ze ADM sa obmedzuje na tvrdenie, ze z ich vlastných výpovedí vyplýva, ze nezohrával "úlohu motora" v rámci týchto stretnutí a ze jeho vlastné výpovede majú tú istú právnu hodnotu ako výpovede Cerestaru. 288 Treba vsak konstatovat, ze opis, ktorý poskytol Cerestar, sa v tomto ohlade zhoduje s opisom, ktorý poskytol bývalý zástupca ADM v správe FBI. Co sa týka vierohodnosti, ktorú treba prisúdit výpovedi Cerestaru, je potrebné poznamenat, ze je nesporné, ze Cerestar nezohrával v rámci kartelu aktívnu úlohu, aj ked sa to nepouzilo ako polahcujúca okolnost (pozri odôvodnenia c. 282 a c. 283 rozhodnutia). 289 Pokial ide o úlohu, ktorú zohrával bývalý zástupca ADM na stretnutiach konajúcich sa na technickej úrovni (takzvané stretnutia "serpov"), je potrebné poznamenat, ze Cerestar prehlásil, ze tento zástupca vo vseobecnosti tieto stretnutia organizoval a riadil a predkladal technické návrhy. Preto nie je dôlezité, ze vo svojej výpovedi Cerestar poskytol detaily len o niektorých stretnutiach kartelu. 290 Napokon Súd prvého stupna uz rozhodol, ze ADM sa nemohol platne odvolávat na údajnú nezlucitelnost výpovede Cerestaru s výpovedou bývalého zástupcu ADM pre potreby konania pred Komisiou. Komisia sa totiz nedopustila zjavnej chyby v posúdení, ked priznala tejto výpovedi vyssiu dôkaznú hodnotu ako výpovediam uskutocneným in tempore suspecto pre potreby tohto súdneho konania. 291 V dôsledku toho sa Komisia nedopustila zjavnej chyby pri posúdení prehlásenia Cerestaru. 3. O kvalifikácii ADM ako vodcu v rámci kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 292 Odvolávajúc sa na rozhodovaciu prax Komisie ADM tvrdí, ze aj za predpokladu, ze sa Komisia tým, ze vychádzala zo správy FBI a výpovede Cerestaru, nedopustila chyby, skutocnosti, ktoré uvádza Komisia na základe týchto dokumentov, umoznujú nanajvýs dospiet k záveru, ze ADM zohrával aktívnu úlohu v karteli, ale nie, ze ADM zohrával úlohu vodcu. 293 Podla ADM totiz Komisia pripústa, ze nebol organizátorom kartelu (odôvodnenie c. 264 rozhodnutia), nekonal ako sekretariát poverený zbieraním, kontrolou a distribúciou údajov o predajoch (odôvodnenie c. 272 rozhodnutia), nekonal ako sprostredkovatel v sporoch medzi úcastníkmi (odôvodnenie c. 270 rozhodnutia) a napokon ani nenútil, ani nevyzýval ostatné podniky na úcast v karteli (odôvodnenie c. 271 rozhodnutia). Naopak, Komisia kazdú z týchto skutocností prisúdila skôr HLR, ked si s nimi spojila skutocnost, ze HLR predsedal a zorganizoval úvodné stretnutie 6. marca 1991 a aj nadalej zabezpecoval predsedníctvo stretnutí nepretrzite az do mája 1994 (odôvodnenia c. 120 a c. 268 rozhodnutia). 294 Podla ADM preto Komisia porusila svoju správnu prax, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania. 295 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení ADM. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 296 Ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia výsky pokút preskúmat pomerná závaznost úcasti kazdého z nich (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 181 vyssie, bod 623), s cím je osobitne spojené dokázanie ich úlohy pocas ich úcasti na porusení (pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 297 Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohrávajú jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa musí zohladnit na úcely výpoctu pokuty, kedze podniky, ktoré zohrávali takúto úlohu, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45; rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 291). 298 Bod 2 usmernení bod názvom "Pritazujúce okolnosti" uvádza demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej ciastky pokuty, medzi ktorými sa nachádza najmä "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia". 299 V prejednávanom prípade z vyssie uvedenej analýzy vyplýva, ze Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavnej chyby v posúdení, poukázala na tri rôzne skutocnosti, aby dospela k záveru, ze ADM zohrával spolu s HLR úlohu vodcu kartelu, konkrétne po prvé dvojstranné stretnutia, ktoré organizoval ADM v januári 1991, po druhé správu FBI a po tretie výpoved Cerestaru. Tieto tri indície Komisie vsak smerujú k rovnakému záveru, a to, ze v úvodnej fáze kartelu zohrával ADM úlohu organizátora kartelu a ze pocas operatívnej fázy kartelu mal ADM rozhodujúcu úlohu vo vztahu k ostatným clenom kartelu. 300 Aj ked je pravda, ako to pripustila Komisia v odôvodnení c. 273 rozhodnutia, ze ostatní clenovia kartelu takisto vykonávali cinnosti bezne spojené s výkonom úlohy vodcu, nic to nemení na tom, ze ADM neuvádza ziadny argument, z ktorého by vyplývalo, ze úloha týchto ostatných clenov bola taká výrazná ako jeho úloha a úloha HLR. Okrem toho z odôvodnenia c. 273 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila skutocnost, ze ostatní clenovia kartelu takisto vykonávali cinnosti bezne spojené s výkonom úlohy vodcu, ked stanovila zvýsenie na 35 %. 301 Okolnost, ktorú uvádza ADM, ze Komisia takisto prisúdila HLR úlohu vodcu, nemôze zmenit tento záver (pozri bod 276 vyssie). Takisto skutocnost, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 77 rozhodnutia, ze niektoré dotknuté strany, najmä JBL, uz podnikli kroky vedúce k vytvoreniu kartelu na trhu s kyselinou citrónovou predtým, ako ADM prevzal iniciatívu, ktorú uvádza Komisia, nemôze vyvrátit záver, ze ADM zohrával úlohu vodcu najmä v rámci vytvorenia kartelu, ktorý bol predmetom rozhodnutia. 302 V dôsledku toho sa Komisia nedopustila chyby v posúdení, ked usúdila, ze ADM bol vodcom kartelu. C - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia ulozila ADM rovnakú sadzbu zvýsenia ako HLR 1. Tvrdenia úcastníkov konania 303 ADM uvádza, ze aj ked prijíma názor Komisie, pokial ide o jeho úlohu, ktorý kontrastuje s jeho skutocnou úlohou v rámci kartelu, HLR zohrával základnú úlohu v dohode, zodpovedajúcu charakteristikám, ktoré Komisia vo vseobecnosti povazuje za indície "leadershipu" v iných veciach. Naopak, ADM zohrával len malú úlohu, nanajvýs porovnatelnú s úlohou JBL, ktorý bol povazovaný za aktívneho clena kartelu (pozri odôvodnenia c. 120 a c. 284 rozhodnutia). Pritom, ako spochybnuje ADM, Komisia neprisúdila JBL pritazujúcu okolnost, a porusila tak zásadu rovnosti zaobchádzania. 304 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 305 Súd prvého stupna poznamenáva, ze z odôvodnení c. 268 az c. 272 rozhodnutia vyplýva, ze pri závere, ze HLR zohrával úloha vodcu kartelu, sa Komisia oprela o skutocnost, ze zástupca tohto podniku zorganizoval a predsedal prvému stretnutiu kartelu, ze zabezpecoval predsedníctvo ostatných stretnutí az do 18. mája 1994 (pozri odôvodnenie c. 120 rozhodnutia) a ze sa zaviazal po celý cas svojej úcasti v karteli zabezpecovat jeho riadne fungovanie, pricom upozornil ostatných clenov kartelu na nevyhnutnost zachovania konaní kartelu v tajnosti, ked vysvetloval Cerestaru mechanizmy dohôd medzi clenmi, ked sa tento úcastník stal clenom kartelu. 306 Pokial ide o ADM, Komisia predovsetkým zohladnila rozhodujúcu úlohu, ktorú jeho zástupcovia zohrávali pri vytvorení kartelu a ako aktívni clenovia aj pri jeho fungovaní (pozri bod 299 vyssie). 307 Pritom sa Komisia mohla platne domnievat, ze úloha, ktorú zohrával ADM v priebehu zaciatocnej fázy kartelu, sa svojou relatívnou závaznostou prinajmensom rovnala úlohe HLR. 308 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí zamietnut. D - O porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze sa Komisia odchýlila od svojej rozhodovacej praxe, pokial ide o sadzbu zvýsenia ulozenú ADM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 309 ADM uvádza, ze aj ked prijíma stanovisko Komisie, pokial ide o úlohu ADM v rámci kartelu, rozhodnutie je postihnuté vadou porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretoze sa Komisia odchýlila od svojej rozhodovacej praxe zo skorsích vecí tým, ze v prejednávanom prípade uplatnila zvýsenie za "leadership", ktoré presahuje 25 %. 310 Ako tvrdí ADM, vo veciach nazvaných "Grécke trajekty", "Príplatok za legovanie" ako aj - vo veciach pred prijatím usmernení - "Kartón" a "Propylén", Komisia uplatnila sadzbu zvýsenia len 20 az 25 %. Podstatnejsie zvýsenie by bolo primerané len v prítomnosti spojenia pritazujúcich okolností zahrnajúcich "leadership". Vo veci tepelnoizolacných vedení tak Komisia ulozila ABB zvýsenie 50 %, pricom sankcionovala naraz niekolko faktorov. 311 Komisia navrhuje zamietnut zalobné dôvody. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 312 Je vhodné pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokuty disponuje Komisia diskrecnou právomocou (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri existencii pritazujúcich okolností urcitú sadzbu zvýsenia pokút, ju nemôze zbavit právomoci zvýsit túto sadzbu v hraniciach uvedených v nariadení c. 17 a v usmerneniach, ak sa to ukazuje nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 313 Pokial ADM uvádza porusenie zásady proporcionality, treba usudzovat, ze vzhladom na to, ze Komisia musí urcit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok, Komisia neprekrocila svoju diskrecnú právomoc tým, ze sa domnievala, ze úloha vodcu, ktorú zohrávali ADM a HLR v rámci kartelu, odôvodnuje zvýsenie príslusných pokút, ktoré sa mali ulozit týmto dvom úcastníkom, o 35 %. 314 Pokial ADM uvádza porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, je vhodné pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny základ pre ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze, pricom tento právny základ tvorí clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 315 Na základe vyssie uvedeného je namieste takisto pripomenút, ze pri uplatnovaní tohto ustanovenia na kazdý jednotlivý prípad je Komisia povinná dodrziavat vseobecné zásady práva, medzi ktoré patrí zásada rovnosti zaobchádzania, ako ju vylozili súdy Spolocenstva (pozri bod 133 vyssie). 316 Pokial ide o porovnanie, ktoré vykonal ADM, s inými rozhodnutiami Komisie vydanými v oblasti pokút, vyplýva z neho, ze tieto rozhodnutia môzu byt relevantné vo vztahu k respektovaniu zásady rovnosti zaobchádzania len vtedy, ak sa preukáze, ze okolnosti vecí týkajúcich sa týchto iných rozhodnutí, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sú porovnatelné s okolnostami prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, bod 187). 317 Zalobca vsak neposkytol dostatocné údaje umoznujúce dospiet k záveru, ze tieto podmienky boli v prejednávanom prípade splnené. Osobitne je potrebné konstatovat, ze ADM neuvádza rozhodnutia prijaté v case prípadu "kyseliny citrónovej". V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze Komisia musí s cielom urcit výsku pokuty dbat na odstrasujúci úcinok svojich úkonov. Aj podstatné zvýsenie úrovne pokút ulozených z dôvodu pritazujúcich okolností mozno, osobitne v prípade vodcu kartelu, povazovat za opodstatnené, aby sa zabezpecilo plné respektovanie pravidiel hospodárskej sútaze. 318 Zalobné dôvody zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality sa preto musia zamietnut. E - O porusení povinnosti odôvodnenia pri posúdení pritazujúcich okolností 319 Podla ADM odôvodnenie rozhodnutia nepostacuje, pretoze v nom nie je uvedené, z akých dôvodov pouzila Komisia proti nemu pritazujúce okolnosti a z akých dôvodov povazovala za nevyhnutné ulozit sadzbu zvýsenia 35 %. 320 Komisia sa domnieva, ze dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie v odôvodneniach c. 263 az c. 267. 321 Súd prvého stupna pripomína judikatúru citovanú v bodoch 117 a 118 vyssie a uvádza, ze v prejednávanom prípade vyplýva z odôvodnení c. 263 az c. 265 rozhodnutia, ze Komisia uviedla posudzované faktory, na základe ktorých usúdila, ze ADM zohrával úlohu vodcu kartelu. Komisia totiz v zásade zohladnila rozhodujúcu úlohu, ktorú zohrávali zástupcovia tohto úcastníka pri vytvorení kartelu, a ktorú zohrával on sám ako prvoradý aktívny clen pocas jeho fungovania. Okrem toho, pokial ide o význam uplatnenej sadzby zvýsenia, z odôvodnenia c. 273 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila skutocnost, ze ostatní clenovia kartelu takisto vykonávali cinnosti bezne spojené s výkonom úlohy vodcu. 322 Za týchto okolností nemozno vytýkat Komisii, ze neposkytla dostatocné odôvodnenie, pokial ide o uplatnenie sadzby zvýsenia 35 % pouzitej z dôvodu pritazujúcich okolností. 323 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí zamietnut. 324 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné usúdit, ze zalobné dôvody, ktoré uviedol ADM, pokial ide o zvýsenie pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností, sa musia zamietnut. VI - O polahcujúcich okolnostiach A - Poznámka na úvod 325 Pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností Komisiou, ADM uvádza chyby v posúdení týkajúce sa po prvé ukoncenia úcasti na karteli po prvých zásahoch príslusných orgánov, po druhé nezohladnením náhrady skody aj s úrokmi a po tretie kódexu správania, ktorý prijal ADM. B - O skoncení úcasti na karteli po prvých zásahoch príslusných orgánov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 326 ADM uvádza, ze v tretej zarázke bodu 3 usmernení sa ukoncenie porusovaní po prvých zásahoch Komisie uznáva ako polahcujúca okolnost, ale v prejednávanom prípade z toho nemal prospech. 327 Okrem toho tvrdí, ze skutkové okolnosti v tejto veci sú takmer identické so skutkovými okolnostami vo veci nazvanej "aminokyseliny" [rozhodnutie Komisie c. 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHS (vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny), (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24, dalej len "vec aminokyseliny")] [neoficiálny preklad], v ktorej Komisia priznala znízenie pokuty o 10 %. Okrem toho sa odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia (uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 238), v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze podnikom, ktoré spolupracovali s Komisiou pri ukoncení kartelu, sa prizná znízenie pokuty. 328 Nakoniec, v rozpore s tvrdením Komisie, existujú prípady, v ktorých kartely po zásahu kompetentných orgánov pretrvali. 329 ADM z toho vyvodzuje, ze Komisia sa dopustila porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 330 Komisia sa domnieva, ze ukoncenie tajného kartelu po tom, ako bol odhalený, nie je dôvodom na odmenu, a ze preto neexistuje ziadne právo na zohladnenie tohto ukoncenia pri stanovovaní výsky pokuty. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 331 Bod 3 usmernení nazvaný "Polahcujúce okolnosti" stanovuje znízenie základnej ciastky pokuty, pokial Komisia usúdi, ze ide o osobitné polahcujúce okolnosti, ako je ukoncenie porusovania po prvých zásahoch Komisie (najmä po setreniach). 332 V tejto súvislosti je vsak najskôr vhodné pripomenút, ze na úcely zriadenia spolocného trhu s vysokým stupnom konkurencieschopnosti clánok 3 ES stanovuje, ze cinnosti Spolocenstva zahrnajú systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz. Clánok 81 ods. 1 ES, ktorý zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, predstavuje jeden zo základných nástrojov zavedenia tohto systému. 333 Dalej je potrebné pripomenút, ze úlohou Komisie je uskutocnovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnit v oblasti hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a nasmerovat v tomto zmysle správanie podnikov, ako aj informovat ich a potlácat jednotlivé porusovania. Na tieto úcely má Komisia právomoc ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili najmä porusenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 105). 334 Z toho vyplýva, ze pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty musí Komisia vziat do úvahy nielen osobitné okolnosti veci, ale tiez kontext, v ktorom sa porusenie nachádza, a zabezpecit odstrasujúci úcinok svojich úkonov (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 106). Iba zohladnenie týchto aspektov totiz umoznuje zabezpecit, aby konanie Komisie bolo plne úcinné s cielom udrzat nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 335 Cisto jazyková analýza ustanovenia bodu 3 tretej zarázky usmernení by mohla vyvolávat dojem, ze vo vseobecnosti a bez výnimky predstavuje polahcujúcu okolnost uz samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by vsak zmensoval potrebný úcinok ustanovení umoznujúcich zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze by zoslabil tak sankciu, ktorú by bolo mozné ulozit za porusenie clánku 81 ES, ako aj jej odstrasujúci úcinok. 336 Na rozdiel od iných polahcujúcich okolností totiz táto okolnost nie je spojená ani s osobitnými vlastnostami porusovatela, ani so skutkovými okolnostami veci, kedze vyplýva najmä z vonkajsieho zásahu Komisie. Preto ukoncenie porusovania len na základe zásahu Komisie nemozno prirovnávat k zásluhám vyplývajúcim z vlastnej iniciatívy porusovatela, ale predstavuje len primeranú a normálnu reakciu na tento zásah. Okrem toho uvedená okolnost znamená iba návrat porusovatela k zákonnému správaniu a neprispieva k tomu, aby bolo konanie Komisie úcinnejsie. Napokon, najmä vzhladom na predchádzajúce skutocnosti, údajný polahcujúci charakter tejto okolnosti nemozno odôvodnit iba nabádaním na ukoncenie porusovania, ktorého sa týka. V tomto ohlade je potrebné uviest, ze kvalifikovanie pokracovania v porusovaní po prvých zásahoch Komisie za pritazujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 102 a nasledujúce) uz oprávnene predstavuje nabádanie na ukoncenie porusovania, ktoré vsak na rozdiel od predmetnej polahcujúcej okolnosti neoslabuje ani sankciu, ani jej odstrasujúci úcinok. 337 Uznanie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie ako polahcujúcej okolnosti by neoprávnene zasahovalo do potrebného úcinku clánku 81 ods. 1 ES zoslabením tak sankcie, ako aj jej odstrasujúceho úcinku. Komisia si teda nemôze sama ulozit povinnost, aby samotné ukoncenie porusovania po svojich prvých zásahoch povazovala za polahcujúcu okolnost. Preto je potrebné ustanovenie clánku 3 tretej zarázky usmernení vykladat zuzujúco takým spôsobom, aby nebolo v rozpore s potrebným úcinkom clánku 81 ods. 1 ES. 338 Následne je potrebné uvedené ustanovenie vykladat v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit zohladnenie uvedenej okolnosti ako polahcujúcej okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 213). ADM sa teda neprávom domnieval, ze Komisia sa dopustila nezákonnosti v rozhodnutí z dôvodu, ze mala z úradnej povinnosti zohladnit, ze ADM ukoncil porusovanie po jej prvých zásahoch v súlade s usmerneniami. 339 Nezákonnost, na ktorú poukazuje ADM, vsak mozno vykladat ako zameranú na nezohladnenie ukoncenia jeho porusenia v osobitnom kontexte prejednávaného prípadu. 340 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze predmetné porusovanie viedlo k tajnému kartelu, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov. Tento typ kartelu je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a c) ES a predstavuje obzvlást závazné porusovanie. Úcastníci si preto museli byt vedomí protiprávneho charakteru svojho správania. Tajná povaha kartelu potvrdzuje skutocnost, ze úcastníci si boli vedomí protiprávnej povahy svojho konania. Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze niet ziadnych pochýb o tom, ze dotknutí úcastníci sa tohto porusovania dopustili úmyselne. 341 Súd prvého stupna vsak uz výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, bod 138, a Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 498). 342 Vzhladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna usudzuje, ze v prejednávanom prípade skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvom zásahu orgánu hospodárskej sútaze, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 343 Tento záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ze v prejednávanom prípade ADM ukoncil predmetné protisútazné konanie po zásahu amerických orgánov, a nie Komisie (pozri odôvodnenia c. 128 a c. 193 rozhodnutia). Skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvých zásahoch amerických orgánov hospodárskej sútaze nespôsobuje, ze toto ukoncenie bolo úmyselnejsie, ako keby k nemu doslo po prvých zásahoch Komisie. 344 ADM sa na podporu svojej argumentácie opätovne odvoláva na rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia (uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 238), v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze podnikom, ktoré v predchádzajúcom období spolupracovali s Komisiou na ukoncení kartelu, sa musí priznat znízenie pokuty. V tomto ohlade postacuje zdôraznit, ze tento rozsudok neumoznuje dospiet k záveru, ze skutocnost, ze zalobca ukoncil porusovanie po prvých zásahoch orgánu hospodárskej sútaze, predstavuje vo vsetkých prípadoch polahcujúcu okolnost. Okrem toho, v casti rozsudku, na ktorý sa odvoláva ADM, Súd prvého stupna formuloval zásadu, podla ktorej, ak správanie dotknutého podniku umoznilo Komisii konstatovat porusovanie bez tazkostí a prípadne aj toto porusovanie ukoncit, je nutné túto okolnost zohladnit. Uvedená okolnost vsak zahrna snahu dotknutého podniku, ktorá presahuje samotné ukoncenie porusovania po zásahu Komisie. Preto táto judikatúra nespochybnuje vyssie uvedenú analýzu. 345 Pokial ide o vec aminokyseliny (pozri bod 327 vyssie), na ktorú sa ADM odvoláva pri dokazovaní porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, Súd prvého stupna sa domnieva, ze administratívna prax nemôze vyplynút len z jedného prípadu. Okrem toho je vhodné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze Komisia v rámci svojej skorsej rozhodovacej praxe posúdila správanie urcitým spôsobom, neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie pri prijímaní neskorsieho rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 357; rozsudok Mayr-Melnhof, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 368, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 234 a 337). Napokon, Súd prvého stupna sa v kazdom prípade domnieva, ze tento prípad vzhladom na to, ze len preberá posúdenie Komisie, nemôze spochybnit ani analýzu vyplývajúcu z jedného z klúcových cielov Spolocenstva, uvedenú vyssie, ani judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov Aristrain/Komisia a Ensidesa/Komisia, uz citovaných v bode 341 vyssie. 346 Preto z predchádzajúcich dôvodov nemôze byt v prejednávanom prípade nezohladnenie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch amerických orgánov hospodárskej sútaze ako polahcujúcej okolnosti povazované za nesprávne. C - O nezohladnení náhrad skody a úrokov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 347 ADM odhaduje na priblizne 15,7 milióna USD výsku náhrady skody spolu s úrokmi, ktoré zaplatil kupujúcim nepochádzajúcim zo Spojených státov. Usudzuje, ze z toho sa suma od 6,8 do 11,7 milióna USD vztahuje na nákupy vykonané v Európskej únii. ADM sa domnieva, ze Komisia neprávom vyhlásila, ze nie je povinná zohladnit náhradu skody spolu s úrokmi, zaplatené v rámci obcianskoprávnych konaní (odôvodnenie c. 335 rozhodnutia). Podla ADM to mala Komisia zohladnit ako polahcujúcu okolnost. 348 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 349 Platby, ktoré uvádza ADM ako polahcujúcu okolnost, sa týkajú náhrady skody spolu s úrokmi, ktoré ADM zaplatil kupujúcim nepochádzajúcim zo Spojených státov a ktorých cast sa vztahuje na nákupy vykonané v Európskej únii. Vzhladom na to, ze odsúdenie ADM v Spojených státoch zahrna platbu trojitej náhrady skody spolu s úrokmi, náhrada skody a úroky, ktoré uvádza ADM, zahrna potencionálne nielen jednoduché odskodnenie, ale aj sankciu. 350 Tým, ze táto náhrada skody spolu s úrokmi predstavuje sankciu (trojitá náhrada skody a úrokov), Súd prvého stupna usudzuje, ze zaplatenie tejto náhrady skody spolu s úrokmi nepredstavuje polahcujúcu okolnost, ktorú mala Komisia zohladnit v prejednávanom prípade. To, ze ADM zaplatil sankciu v Spojených státoch, je totiz len dôsledkom konaní vedených v Spojených státoch. Zaplatenie tejto sankcie sa netýka osobitosti ADM a dostatocne sa nevztahuje na skutocnosti, ktoré musí poznat Komisia. Zaplatenie tejto sankcie preto nemôze spochybnit skutocnost a závaznost porusenia, ktorého sa tento podnik dopustil. 351 Tým, ze predmetná náhrada skody spolu s úrokmi predstavuje odskodnenie kupujúcich z Európskej únie, Súd prvého stupna usudzuje, ze predmetné konania a platby, ktoré vyzadovala na jednej strane Komisia a na druhej strane americké orgány, zjavne nesledujú tie isté ciele. Kým v prvom prípade je zámerom Komisie prostredníctvom pokuty sankcionovat porusenie práva hospodárskej sútaze v Spolocenstve alebo EHP, v druhom prípade je zámerom amerických orgánov odskodnit obete konania ADM. Zaplatenie tejto náhrady skody spolu s úrokmi dostatocne nesúvisí so skutocnostami, ktoré musí poznat Komisia. 352 V dôsledku toho Komisia nebola povinná zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty okolnost, ze ADM uz zaplatil náhradu skody spolu s úrokmi v rámci konaní, ktoré prebehli v Spojených státoch. 353 ADM sa vsak domnieva, ze Komisia tým, ze nezohladnila náhradu skody spolu s úrokmi zaplatenú kupujúcim kyseliny citrónovej usadeným v EHP ako polahcujúcu okolnost, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze sa odchýlila od svojej praxe v podobných veciach. 354 Súd prvého stupna v tejto súvislosti poznamenáva, ze ADM zakladá existenciu takejto praxe na jedinej veci, konkrétne na veci nazvanej "Tepelnoizolacné vedenia" [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81] ES (vec IV/35.691/E-4 - Tepelnoizolacné vedenia) - neoficiálny preklad, (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1)]. Poukázanie na jedinú vec vsak neumoznuje preukázat prax Komisie a ADM nepreukázal porovnatelnú povahu oboch vecí. ADM totiz vôbec neuvádza, v com je jeho odskodnenie v prejednávanom prípade rovnakej povahy ako odskodnenie, ktoré bolo predmetom citovanej veci, teda znacného rozsahu a obmedzené na jedného z výrobcov v odvetví a na jeho majitela. Okrem toho, ako je uvedené v bode 345 vyssie, je vhodné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze Komisia v rámci svojej skorsej rozhodovacej praxe posúdila správanie urcitým spôsobom, neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie pri prijímaní neskorsieho rozhodnutia. 355 Výhrada zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania v tom, ze sa rozhodnutie odchýlilo od praxe, podla ktorej náhrada skody spolu s úrokmi zaplatená kupujúcim na relevantnom trhu predstavuje polahcujúcu okolnost, sa preto musí zamietnut. D - O kódexe správania, ktorý prijal ADM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 356 ADM tvrdí, ze Komisia mala pri výpocte pokuty vziat do úvahy, ze ADM prijala prísny a trvalý program na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, ktorý zahrnal najmä prijatie kódexu správania urceného vsetkým zamestnancom podniku a vytvorenie specializovaného oddelenia. 357 Okrem toho prijatie programu zosúladenia sa s pravidlami hospodárskej sútaze, ustanovenie nového vedenia a prepustenie vedúcich pracovníkov zapojených do porusenia predstavujú úprimnú snahu podniku. Okrem toho ADM zdôraznuje, ze doteraz nebol predmetom ziadneho nepriaznivého zistenia na základe práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. ADM z toho vyvodzuje, ze Komisia sa dopustila porusenia zásady proporcionality. 358 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 359 Pokial ide o zavedenie programu zosúladenia sa s pravidlami hospodárskej sútaze, bolo uz rozhodnuté, ze hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie toho, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsích porusovaní sútazného práva Spolocenstva, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak sporné porusovanie predstavuje, ako je tomu v prejednávanom prípade, zjavné porusenie clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, bod 373; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 41 vyssie, body 280 a 281, a rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 221). 360 Tento zalobný dôvod sa preto musí takisto zamietnut. VII - O spolupráci ADM pocas správneho konania A - Úvod 361 Pokial ide o spoluprácu ADM pocas správneho konania, ADM v podstate uvádza styri zalobné dôvody. Po prvé ADM uvádza porusenie oznámenia o spolupráci zahrnujúce porusenie zásady legitímnej dôvery, pretoze Komisia nekonstatovala, ze ADM ako prvý poskytol rozhodujúce informácie na dokázanie existencie kartelu. Po druhé ADM uvádza porusenie zásady legitímnej dôvery, pretoze Komisia vzbudila v ADM dôvodné ocakávanie v tom zmysle, ze nanho uplatní oddiel B oznámenia o spolupráci. Po tretie ADM tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze uplatnila na ADM a na Cerestar rozdielne zaobchádzanie. Po stvrté sa ADM domnieva, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, pretoze obmedzila znízenie pokuty na 50 %. 362 Pred skúmaním dôvodnosti týchto zalobných dôvodov je vhodné zhrnút posúdenie Komisie týkajúce sa spolupráce podnikov pocas správneho konania, ako vyplýva z odôvodnení c. 294 az c. 326 rozhodnutia. 363 Na úvod podla oddielu B oznámenia o spolupráci (pozri bod 6 vyssie), Komisia priznala Cerestaru "velmi významné znízenie" 90 % z výsky pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade nespolupráce. V tejto súvislosti Komisia uznala, ze Cerestar bol prvým podnikom, ktorý poskytol rozhodujúce dôkazy na preukázanie existencie kartelu na stretnutí s útvarmi Komisie 29. októbra 1998. Dodáva, ze "informácie, ktoré poskytol [Cerestar na] stretnutí 29. októbra 1998, ktoré zodpovedajú informáciám, ktoré boli neskôr uvedené v jeho písomnej výpovedi z 25. marca 1999, postacovali na dokázanie existencie kartelu a boli oznámené Komisii predtým, ako ich jej poskytol ADM" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 306 rozhodnutia). Komisia preto odmietla tvrdenia ADM zalozené na tom, ze splnal podmienky stanovené v oddieli B tohto oznámenia, aby sa mu poskytlo "velmi významné znízenie" výsky pokuty s tým, ze "ADM bol jedným z vodcov kartelu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 305 az c. 308 rozhodnutia). 364 Okrem toho podla oddielu D tohto oznámenia Komisia priznala ADM "významné znízenie" o 50 % z výsky pokuty. V tejto súvislosti Komisia zohladnila skutocnost, ze na stretnutí 11. decembra 1998 jej ADM podal ústnu správu o karteli a ze 15. januára 1999 jej dorucil písomnú výpoved potvrdzujúcu znenie tejto správy. Komisia uznala, ze "informácie, ktoré poskytol ADM, boli detailné a ze v dôsledku toho ich vo velkej miere pouzila vo svojom dalsom vysetrovaní. Spolu s informáciami Cerestaru totiz tieto informácie poslúzili na vypracovanie ziadostí o informácie, ktoré znacne prispeli k tomu, aby iné dotknuté strany priznali svoju úcast na karteli. Okrem toho Komisia usúdila, "ze ADM mohol poskytnút Komisii dokumenty z casu porusenia, a najmä poznámky spísané rukou na stretnutiach kartelu a instrukcie v oblasti cien spojené s rozhodnutiami clenov kartelu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 312 az c. 315 rozhodnutia). B - O tom, ze ADM bol prvý, kto poskytol rozhodujúce dôkazy na preukázanie existencie kartelu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 365 ADM sa domnieva, ze Komisia neuplatnila správne svoje oznámenie o spolupráci, a porusila tak zásadu legitímnej dôvery. Tvrdí, ze znízenie o 50 % z výsky ulozenej pokuty, priznané na základe ustanovení oddielu D oznámenia o spolupráci, je nedostatocné. Podla neho na rozdiel od toho, co uviedla Komisia v odôvodnení c. 308 rozhodnutia, ADM ako prvý poskytol rozhodujúce informácie pre dokázanie existencie kartelu v zmysle oddielu B písm. b) oznámenia o spolupráci. Naopak, v rozpore s tým, co Komisia usúdila v odôvodnení c. 305 rozhodnutia, dôkazy, ktoré poskytol Cerestar na stretnutí 29. októbra 1998 s útvarmi Komisie, neboli rozhodujúce v zmysle tohto ustanovenia oznámenia o spolupráci. 366 Po prvé, Cerestar neposkytol ziadnu informáciu o karteli pred 12. májom 1992, ked sa zapojil do kartelu. Za vedomost o karteli v období pred 12. májom 1992 vdací Komisia informáciám, ktoré poskytol predovsetkým ADM. 367 Po druhé, výpoved Cerestaru z 18. marca 1999 nebola ani presvedcivá, ani presná, pokial ide o dátumy stretnutí a úcastníkov kartelu. Identifikoval 32 stretnutí, ktoré sa konali v rôznych dátumoch od 14. novembra 1991 (pred pristúpením Cerestaru do kartelu) do 17. júla 1996 (krátko po rozpustení kartelu). Uviedol, ze devät z nich boli stretnutia kartelu, ktoré sa naisto konali, osem bolo "mozných" stretnutí a pätnást neboli stretnutia kartelu alebo "[bolo] stále menej pravdepodobné, ze islo o stretnutia kartelu". Totoznost úcastníkov bola poskytnutá pre tri zo 17 stretnutí, ktoré sa ukázali ako "isté" alebo "mozné stretnutia" kartelu. Sest z takto identifikovaných stretnutí sa v skutocnosti vôbec neuskutocnilo podla svedectiev iných dotknutých strán a zistení Komisie. 368 Po tretie, Cerestar neskôr uznal v liste adresovanom Komisii 7. mája 1999, ze urcité takto identifikované stretnutia sa v skutocnosti po hlbsom preskúmaní nekonali. 369 Po stvrté, výpoved Cerestaru je vágna a málo presvedcivá, pokial ide o predmet stretnutí. Nebol poskytnutý ziadny presný údaj o cenách a kvótach (okrem kvót urcených pre samotný Cerestar). 370 Po piate, nie je jasné, ci Cerestar poskytol tak ako ADM Komisii dôkaz vo forme svedectva z prvej ruky. Cerestar vsak povazoval za nevyhnutné rozvinút a objasnit svoju ústnu výpoved z 29. októbra 1998. 371 Po sieste, Komisia zaslala aj Cerestaru detailnejsiu ziadost o informácie, datovanú z 3. marca 1999 a zalozenú na záveroch ADM. Cerestar mal prílezitost preskúmat ziadost o informácie, ktorá odkazovala na urcité dátumy a miesta stretnutí a bola zalozená na spolupráci ADM, pred oznámením svojej konecnej výpovede Komisii 25. marca 1999 (datované 18. marca 1999). 372 ADM tvrdí, ze naopak dôkazy, ktoré predlozil, boli presvedcivé. Na stretnutí 11. decembra 1998 totiz ADM poskytol Komisii svedectvo z prvej ruky, vtedajsí listinný dôkaz, ako aj dôkazné dokumenty vytvárajúce rámec a vykonanie dohody o organizácii kartelu. Dôkazy, ktoré predlozil ADM, poskytli mnozstvo presných detailov týkajúcich sa stretnutí, úcastníkov, mechanizmov kompenzácie a kontroly, cien a kvót, ako to pripustila aj Komisia v odôvodneniach c. 313 a c. 314 rozhodnutia. 373 Komisia navrhuje zamietnut zalobné dôvody. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 374 Oddiel B oznámenia o spolupráci s názvom "Neulozenie pokuty alebo velmi významné znízenie jej výsky" stanovuje: "Podnik, ktorý a) oznámi tajný kartel Komisii pred tým, ako Komisia pristúpi na základe rozhodnutia k vysetrovaniu v podnikoch, ktoré sa zúcastnili kartelu, a bez toho aby uz disponovala informáciami dostatocnými na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol údaje rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) predlozil Komisii vsetky potrebné informácie, ako aj vsetky dokumenty a dôkazné prostriedky, ktoré sa týkajú kartelu, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, ani nezohral rozhodujúcu úlohu pri zacatí alebo v samotnej protiprávnej cinnosti, má prospech zo znízenia najmenej 75 % z výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade nespolupráce, pricom toto znízenie môze viest az k neulozeniu pokuty." [neoficiálny preklad] 375 Z ustanovení oddielu B oznámenia o spolupráci vyplýva, ze podnik môze mat prospech z velmi významného znízenia pokuty, dokonca neulozenia pokuty v zmysle tohto bodu, len ak kumulatívne splní vsetky podmienky stanovené v oddieli B písm. a) az e) tohto oznámenia. 376 V prejednávanom prípade postací konstatovat, ze - ako uviedla aj Komisia v odôvodnení c. 308 rozhodnutia - ADM v kazdom prípade nemohol mat prospech zo znízenia pokuty, dokonca neulozenia pokuty podla bodu B oznámenia o spolupráci. ADM totiz nesplnal jednu zo stanovených kumulatívnych podmienok, konkrétne podmienku oddielu B písm. e), podla ktorej z takéhoto znízenia pokuty, dokonca neulozenia pokuty nemôze mat prospech podnik, ktorý najmä zohrával úlohu "podnecovania alebo rozhodujúcu úlohu v protiprávnej cinnosti" [neoficiálny preklad]. 377 Ako uz bolo rozhodnuté v bode 302 vyssie, Komisia sa nedopustila chyby v posúdení, ked usúdila, ze ADM bol vodcom kartelu. Aj keby oznámenie o spolupráci, usmernenia a rozhodnutie nepouzili v tomto ohlade rovnaké pojmy, z oddielu B písm. e) oznámenia o spolupráci vyplýva, ze Komisia nemá v úmysle priznat velmi významné znízenie pokuty, dokonca jej úplné neulozenie, ak dotknutý úcastník zohrával v rámci kartelu osobitne rozhodujúcu úlohu, ako je úloha vodcu, podnecovatela alebo organizátora. 378 V dôsledku toho sa musí konstatovat, ze zalobné dôvody zalozené na porusení oznámenia o spolupráci, ako aj zásady legitímnej dôvery tým, ze ADM ako prvý poskytol rozhodujúce informácie na dokázanie existencie kartelu, sú nerelevantné bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmat, ci Komisia právom usúdila, ze to Cerestar poskytol rozhodujúce informácie na dokázanie existencie kartelu ako prvý. 379 V dôsledku toho zalobné dôvody zalozené na porusení oznámenia o spolupráci a z zásadu legitímnej dôvery sa musia zamietnut. C - O porusení zásady legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 380 ADM uvádza, ze v priebehu rôznych stretnutí s útvarmi Komisie a v korespondencii predtým, ako ADM poskytol dôkazy 11. decembra 1998, a potom, Komisia potvrdila, ze ADM bol prvý, kto s nou spolupracoval v zmysle oddielu B oznámenia o spolupráci. 381 Na stretnutí 10. decembra 1998 medzi ADM, jeho právnym poradcom a útvarmi Komisie, totiz vedúci oddelenia povereného vecou potvrdil ADM, ze ADM bol prvý, kto spolupracoval, ako to vyplýva zo zápisnice, ktorú zhotovil právny poradca ADM v ten istý den. Okrem toho v liste z 19. januára 1999 Komisia odkázala na oddiel B oznámenia o spolupráci. V odpovedi poradcu ADM to poradca potvrdil. Napokon, vo svojom liste z 5. februára 1999 Komisia znovu odkázala na oddiel B písm. b) tohto oznámenia. 382 Ako uvádza ADM, v odôvodnení c. 308 rozhodnutia vsak Komisia zmenila svoje posúdenie spolupráce ADM, kým v priebehu správneho konania sa ADM spoliehal na vyhlásenia Komisie, ked jej predlozil svoje dôkazy 11. decembra 1998, ako aj pocas neskorsej, nepretrzitej a bezvýhradnej spolupráce s Komisiou. Za týchto podmienok je podla ADM potrebné dospiet k záveru, ze Komisia porusila zásadu respektovania legitímnej dôvery. 383 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 384 Právo dovolávat sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo vseobecných zásad práva Spolocenstva, sa vztahuje na kazdého jednotlivca v postavení, z ktorého vyplýva, ze administratíva Spolocenstva v nom vzbudila dôvodné ocakávania tým, ze mu poskytla presné záruky (rozsudok Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 33). 385 Je potrebné preskúmat, ci Komisia, ako tvrdí ADM, mu poskytla presné záruky, ze mu prizná znízenie pokuty podla oddielu B oznámenia o spolupráci. 386 Po prvé sa zdá, ze z poznámok, ktoré rukou spísal advokát ADM na stretnutí 10. decembra 1998 medzi zástupcami ADM a útvarmi Komisie, vyplýva, ze úradník Komisie pri tejto prílezitosti povedal, ze ADM ako prvý spolupracoval s Komisiou v rámci veci "Kyselina citrónová" ("[Meno úradníka] potvrdil, ze sme boli prvými, kto spolupracuje, pokial ide o vec kyseliny citrónovej"). Aj ked sa naozaj zdá, ze táto veta ide smerom, aký naznacuje ADM, nie je taká výslovná, ako sa snazí presvedcit ADM. 387 Po druhé, v liste zaslanom 19. januára 1999 advokátovi ADM poznamenal vedúci oddelenia povereného vecou s odvolaním sa na stretnutie 11. decembra 1998 toto: "Na stretnutí [ADM] súhlasil v nadväznosti na dôkladnú diskusiu na túto tému, [ze] poskytne Komisii písomnú výpoved obsahujúcu vsetky informácie, ktoré má... o protiprávnom karteli na trhu s kyselinou citrónovou, na ktorom sa zúcastnil, pricom splní podmienky stanovené v [oznámení o spolupráci] a najmä v [oddieli B písm. d)]." 388 Na záver tohto listu vedúci oddelenia povereného vecou zopakoval "význam podmienky stanovenej v [oddieli B písm. d) oznámenia o spolupráci]". 389 Vo svojej odpovedi z 1. februára 1999 advokát ADM potvrdil, "ze [jeho] klient má v úmysle zachovat trvalú a úplnú spoluprácu v súlade s [oddielom B písm. d) oznámenia o spolupráci]". 390 Napokon v liste z 5. februára 1999 adresovanom advokátovi ADM poznamenal vedúci oddelenia povereného vecou s odvolaním sa na memorandum, ktoré ADM predlozil Komisii 15. januára 1999, toto: "Celý predmet Vasej dobrovolnej ponuky spolupráce predlozenej Komisii na základe oznámenia o [spolupráci] spocíva v tom, ze poskytnuté informácie sa predlozia vo forme predstavujúcej (rozhodujúci) dôkaz voci iným úcastníkom v rámci kartelu." 391 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa efektívne pokúsala podnietit dotknuté strany, aby s nou co najsirsie spolupracovali tým, ze im spoluprácu robila prostredníctvom odkazu na oddiel B oznámenia o spolupráci co najprítazlivejsou. 392 V tejto súvislosti Komisia oznámila ADM, ze na nan je v zásade "uplatnitelné" velmi významné znízenie pokuty podla oddielu B oznámenia o spolupráci, a zaviazala sa preskúmat dokumenty, ktoré poskytol ADM, aby overila, ci tento podnik naozaj splna tam stanovené kritériá a najmä kritériá stanovené v oddieli B písm. d). 393 Naopak, v ziadnom z listov pred zaslaním oznámenia o výhradách a prijatím rozhodnutia Komisia neposkytla ziadnu presnú záruku - okrem toho to ani nemohla urobit - v zmysle, ze mu prizná znízenie pokuty podla oddielu B oznámenia o spolupráci. 394 Komisia môze rozhodnút, ci jednému z podnikov mozno poskytnút znízenie pokuty podla oddielu B oznámenia o spolupráci, len na základe posúdenia vsetkých informácií, ktoré tieto podniky predlozia v priebehu správneho konania, ako to napokon aj Komisia jednoznacne zvýraznila v bode 159 oznámenia o výhradách. 395 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení zásady legitímnej dôvery musí zamietnut. D - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania v tom, ze Komisia vyhradila ADM a Cerestaru rozdielne zaobchádzanie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 396 Podla ADM rozdielne zaobchádzanie vyhradené Cerestaru a jemu porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze ADM a Cerestar spolupracovali za obdobných okolností, v tom istom stádiu konania a pocas toho istého obdobia. 397 ADM usudzuje, ze obaja úcastníci spolupracovali v nadväznosti na ziadost o informácie, ktorú Komisia zaslala vsetkým výrobcom v júni a júli 1998, ziadny z nich nevedel o spolupráci toho druhého a pokial ide o obdobie, v ktorom doslo k spolupráci, od úvodného priznania k úcasti na karteli az po zaslanie úplnej písomnej výpovede Komisii prebiehala spolupráca ADM pocas obdobného obdobia a zacala a skoncila sa pred spoluprácou Cerestaru. 398 ADM pripomína, ze Súd prvého stupna rozhodol v rozsudku z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, body 246 az 248), ze posúdenie stupna spolupráce poskytnutej podnikmi nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov, akým je poradie, v ktorom im Komisia kladie otázky. K tomu vsak doslo v prejednávanom prípade. ADM zdôraznuje, ze den, na ktorý si dotknuté spolocnosti dohodli s Komisiou dátum stretnutia na poskytnutie ústneho popisu kartelu, vyplýva z cisto náhodného faktoru. ADM by nemal byt v tejto súvislosti poskodený z dôvodu dlhsieho casu, ktorý mu zabralo dôkladné hladanie dokumentov v Spojených státoch a snaha o poskytnutie priamych svedectiev Komisii, aby mala k dispozícii rozhodujúce informácie na preukázanie existencie kartelu podla ustanovení oddielu B písm. b) oznámenia o spolupráci. Opravy, menené výpovede a doplnkové informácie, ktoré predlozil Cerestar, dokazujú dôvodnost snahy ADM poskytnút Komisii presné, detailné a vycerpávajúce informácie. 399 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 400 Argumentácia ADM je v podstate zalozená na zásadách uvedených Súdom prvého stupna v bodoch 238 az 248 rozsudku Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovanom v bode 398 vyssie. V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze v tomto rozsudku, ako aj vo svojom rozsudku z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia (T-48/98, Zb. s. II-3859, body 132 az 141), Súd prvého stupna skúmal, ako Komisia uplatnila oddiel D oznámenia o spolupráci. V podstate rozhodol, ze aby oznámenie o spolupráci nebolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, musí sa uplatnovat v tom zmysle, ze pokial ide o znízenie pokút, je Komisia povinná rovnako zaobchádzat s podnikmi, ktoré jej v rovnakom stádiu konania a za podobných okolností poskytnú podobné informácie o skutkoch, ktoré sú im vytýkané. Súd prvého stupna dodal, ze samotná okolnost, ze jeden z týchto podnikov uznal skutky, ktoré sú mu vytýkané, ked ako prvý odpovedal na otázky, ktoré Komisia podnikom polozila v rovnakom stádiu konania, nemôze byt objektívnym dôvodom, aby sa s týmto podnikom zaobchádzalo odlisne. 401 Je potrebné uviest, ze v uvedených odlisných veciach a na rozdiel od prejednávaného prípadu bolo ustálené, ze na spoluprácu dotknutých podnikov sa nevztahovali oddiely B a C oznámenia o spolupráci. Ako vyplýva z bodu 219 rozsudku Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaného v bode 398 vyssie, Komisia uplatnila na vsetky podniky dotknuté napadnutým rozhodnutím ustanovenia oddielu D predmetného oznámenia. Z uvedených odlisných vecí vyplýva len otázka, ci sa odlisným zaobchádzaním so zalobcami v porovnaní so zaobchádzaním s iným dotknutým podnikom Komisia v rámci svojej volnej úvahy pri uplatnení oddielu D uvedeného oznámenia dopustila porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 402 Naopak, v prejednávanom prípade sa ADM snazí v podstate preukázat, ze Cerestar bol vyzvaný spolupracovat s Komisiou na základe výlucne náhodných faktorov, a preto mu bolo priznané znízenie uplatnením oddielu B oznámenia o spolupráci. ADM naznacuje, ze keby si s Komisiou dohodol dátum stretnutia na poskytnutie popisu kartelu ako prvý, mohol mat prospech z výraznejsieho znízenia pokuty uplatnením prinajmensom oddielu C predmetného oznámenia, pretoze mohol byt prvý, kto poskytne informácie predlozené Cerestarom. ADM neuvádza judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaného v bode 398 vyssie, na preukázanie toho, ze Komisia vo vztahu k nemu uplatnila oddiel D oznámenia o spolupráci diskriminacným spôsobom v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu. 403 Je vsak vhodné uviest, ze na rozdiel od oddielov B a C oznámenia o spolupráci oddiel D tohto oznámenia nestanovuje odlisné zaobchádzanie s dotknutými podnikmi v závislosti od poradia, v ktorom tieto spolupracujú s Komisiou. V dôsledku toho vo veciach, v ktorých sa rozhodlo rozsudkom Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaným v bode 398 vyssie, a rozsudkom Acerinox/Komisia, uz citovaným v bode 400 vyssie, Komisia zohladnila túto skutocnost bez toho, aby bola výslovne uvedená v oddieli D predmetného oznámenia. 404 Aj ked pre úspesné fungovanie systému spolupráce dotknutých podnikov s Komisiou v oblasti tajných kartelov musí mat Komisia sirokú mieru volnej úvahy pri organizácii postupu, vzhladom na uvedené je nepochybné, ze Komisia nemôze postupovat svojvolne. 405 K tomu je vhodné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 54 a c. 55 rozhodnutia Komisia uviedla, ze v nadväznosti na zásah amerických orgánov v oblasti kyseliny citrónovej zaslala v auguste 1997 ziadosti o informácie styrom najvýznamnejsím výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve. V nadväznosti na písomnú ziadost Súdu prvého stupna Komisia potvrdila, ze táto ziadost bola zaslaná najmä ADM. V júni a v júli 1998 boli hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve, vrátane ADM, zaslané dodatkové ziadosti o informácie. Okrem toho bola zaslaná prvá ziadost o informácie Cerestaru. Zaslanie týchto posledných uvedených ziadostí o informácie potvrdzuje tak Komisia vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupna, ako aj samotný ADM (pozri bod 397 vyssie). V nadväznosti na túto poslednú ziadost o informácie poziadal Cerestar o stretnutie Komisiu 29. októbra 1998 a v priebehu tohto stretnutia prejavil vôlu spolupracovat s Komisiou a poskytol jej informácie o existencii kartelu ovplyvnujúceho EHP v odvetví kyseliny citrónovej. Nemozno teda vycítat Komisii, ze konala svojvolne voci ADM, pokial ide o organizáciu konania, co zahrna zaslanie ziadostí o informácie. E - O porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze Komisia obmedzila znízenie pokuty na 50 % 1. Tvrdenia úcastníkov konania 406 ADM tvrdí s poukázaním na argumenty uvedené v bodoch 365 az 372 vyssie, ze Komisia nie je viazaná svojím vlastným oznámením o spolupráci a ze mu mala priznat rovnaké alebo vyssie znízenie ako Cerestaru. ADM dodáva, ze jeho spolupráca v priebehu správneho konania bola prinajmensom rovnaká, ako bola spolupráca Stora Kopparbergs Bergslags AB vo veci nazvanej "Kartón", v ktorej Komisia znízila pokutu o dve tretiny. 407 Podla ADM sa Komisia preto dopustila porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality. 408 Komisia navrhuje zamietnut zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 409 Je vhodné pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý predstavuje právny základ pre ukladanie pokút v prípade porusenia pravidiel sútazného práva Spolocenstva, zveruje Komisii mieru volnej úvahy pri urcovaní pokút (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá je nástrojom jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti pokút prijala a zverejnila v roku 1996 oznámenie o spolupráci. Ide o nástroj urcený na upresnenie kritérií, ktoré má pri respektovaní nadradeného práva v úmysle uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci; z neho vyplýva samoobmedzenie tejto právomoci (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89, a rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 157) v rozsahu, v akom je Komisia povinná podrobit sa indikatívnym pravidlám, ktoré si ulozila (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 410 Na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, bola tak Komisia povinná uplatnit kritériá, ktoré si urcila v oznámení o spolupráci (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 157). Toto uplatnenie kritérií stanovených v oznámení o spolupráci nemôze v prejednávanom prípade ovplyvnit ustanovenie usmernení, ktoré ako polahcujúcu okolnost stanovuje úcinnú spoluprácu podniku v konaní. Bod 3 posledná zarázka usmernení totiz výslovne upresnuje, ze len úcinná spolupráca mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci predstavuje polahcujúcu okolnost. V prejednávanom prípade vsak spolupráca ADM prebiehala od zaciatku podla oznámenia o spolupráci, co vylucuje zohladnenie tejto spolupráce ako polahcujúcej okolnosti. Okrem toho, pokial ide o znízenie výsky pokuty pre ADM, Súd prvého stupna sa domnieva, ze vzhladom na informácie, ktoré ADM poskytol v rámci svojej spolupráce, toto znízenie nie je neproporcionálne. Napokon, pokial ide o porusenie rovnosti zaobchádzania vzhladom na rozhodnutie vo veci nazvanej "Kartón" (uz citovanej v bode 406 vyssie), Súd prvého stupna poznamenáva, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v roku 1994, teda pred platnostou oznámenia o spolupráci, a ze ADM nepreukázal rovnocennost medzi detailnými dôkazmi, ktoré poskytla Stora vo veci nazvanej "Kartón", a dôkazmi, ktoré poskytol ADM v rozhodnutí. V dôsledku toho nemozno v tejto súvislosti hovorit o porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 411 V dôsledku toho sa zalobné dôvody zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality musia zamietnut. VIII - O vadách ovplyvnujúcich správne konanie A - O dosahu porusenia vytýkaného úcastníkom 1. Tvrdenia úcastníkov konania 412 ADM uvádza, ze v odôvodnení c. 158 rozhodnutia Komisia uviedla tie skutocnosti, ktoré boli v rámci dohôd a dojednaní uzavretých v rámci kartelu relevantné pri dokázaní porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 3 EHP. ADM tvrdí, ze dve z týchto skutocností neboli spomenuté v oznámení o výhradách, a to po prvé, ze úcastníci obmedzili výrobné kapacity (druhá zarázka), a po druhé, ze oznacili výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom trhu (stvrtá zarázka). 413 ADM popiera tvrdenie, ze toto opomenutie nemalo ziadny vplyv na základ analýzy skutkového stavu a dôkazov, ako ani na výpocet pokuty. ADM tvrdí, ze v priebehu správneho konania uviedol, ze totiz práve neexistencia obmedzení kapacít znizovala úcinky kartelu, pricom tento záver zamietla Komisia, ktorá sa naopak domnievala, ze doslo ku skutocnému dopadu na trh. 414 ADM z toho vyvodzuje, ze v súlade s jeho závermi sa clánok 1 rozhodnutia musí zrusit v rozsahu, v akom spolu s odôvodnením c. 158 rozhodnutia stanovuje, ze dotknuté strany obmedzili výrobné kapacity a ze medzi sebou oznacili výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu. 415 Komisia uvádza, ze aj ked je pravda, ze predmetné dve skutocnosti neboli uvedené v oznámení o výhradách, nic to nemení na veci, ze islo len o dve z ôsmich skutocností, ktoré bolo mozné identifikovat v predmetnom porusení, uvedené skôr ako príklad nez vo forme taxatívneho výpoctu. Tieto dve skutocnosti by nezmenili základ opisu a dôkazov obsiahnutých v oznámení o výhradách a nemali by ani najmensí vplyv na výpocet výsky pokuty ulozenej ADM. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvod 416 Je vhodné pripomenút, ze podla judikatúry musí oznámenie o výhradách obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil zainteresovaným osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiz môze oznámenie o výhradách splnit úcel stanovený nariadeniami Spolocenstva, ktorý spocíva v poskytnutí vsetkých potrebných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby sa mohli riadne obhajovat predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 42; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, C-283/98 P, Zb. s. I-9855; rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 138). 417 Je preto potrebné preskúmat, ci Komisia v oznámení o výhradách uviedla dostatocne jasne, aj ked strucne, výhrady vytýkané ADM v rozhodnutí, vrátane dvoch výhrad, na ktoré poukazuje ADM, takým spôsobom, aby sa ADM mohol úcinne oboznámit so správaním, ktoré mu bolo vytýkané. 418 V tejto súvislosti je namieste poznamenat, ze v odôvodnení c. 158 rozhodnutia Komisia uviedla tieto prvky porusenia clánku 81 ods. 1 ES clánku 53 ods. 1 Dohody EHP: - "pridelovanie trhov a kvót castí trhu, - zmrazenie/obmedzenie/uzavretie výrobných kapacít, - dohoda o zvýseniach ceny, - oznacenie výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom trhu, - distribúcia zoznamov aktuálnych a budúcich cielových cien s cielom koordinovat zvýsenia ceny, - vypracovanie a zavedenie systému oznamovania údajov a kontrolného systému s cielom uplatnenia obmedzujúcich dohôd, - delenie alebo pridelovanie zákazníkov, - úcast na pravidelných stretnutiach alebo iné kontaktovanie s cielom dohodnút a zaviest vyssie uvedené obmedzenia a/lebo zmenit ich v závislosti od situácie". [neoficiálny preklad] 419 Je nesporné, ze v bode 134 oznámenia o výhradách, ktorý tak ako odôvodnenie c. 158 rozhodnutia obsahuje zhrnutie výhrad voci dotknutým stranám, Komisia výslovne nespomenula prvky uvedené v druhej a stvrtej zarázke odôvodnenia c. 158 rozhodnutia. 420 Je preto namieste posúdit, ci na základe celkového výkladu oznámenia o výhradách vyplývajú tieto skutocnosti dostatocne jasne, aby dotknuté strany mohli riadne uplatnit svoje právo na obhajobu. b) Pokial ide o výhradu týkajúcu sa zmrazenia, obmedzenia a uzavretia výrobných kapacít kyseliny citrónovej 421 V odôvodnení c. 158 druhej zarázke rozhodnutia Komisia vytýka dotknutým úcastníkom, ze zmrazili, obmedzili a uzavreli výrobné kapacity. Iste, táto výhrada je spojená s výhradou uvedenou v odôvodnení c. 158 prvej zarázke rozhodnutia (alebo je jej dôsledkom), kde Komisia vytýka dotknutým úcastníkom, ze pridelovali kvóty podielov na trhu. 422 Tieto dve výhrady vsak, ako to pripústa aj Komisia, nie sú totozné, kedze jedna sa týka výrobných kapacít a druhá skôr predajných kvót. V tejto súvislosti je takisto potrebné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES rozlisuje na jednej strane medzi obmedzením alebo kontrolou výroby [písm. b)] a na strane druhej rozdelením trhov [písm. c)]. 423 V oznámení o výhradách vsak Komisia poukázala len na urcovanie predajných kvót (pozri najmä body 63, 70, 79 az 82, 86 a 87). 424 ADM preto právom tvrdí, ze výhrada zalozená na zmrazení, obmedzení a uzavretí výrobných kapacít nebola spomenutá v oznámení o výhradách, a nemôze mu byt preto vytýkaná v rozhodnutí. 425 V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom spolu s odôvodnením c. 158 konstatuje, ze ADM a ostatní clenovia kartelu zmrazili, obmedzili a uzavreli výrobné kapacity kyseliny citrónovej. c) Pokial ide o výhradu týkajúcu sa oznacenia výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu 426 V odôvodnení c. 158 stvrtej zarázke rozhodnutia Komisia vytýka dotknutým úcastníkom, ze oznacili výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu. 427 K tomu je potrebné konstatovat, ze v oznámení o výhradách Komisia neuviedla túto výhradu zalozenú na závere o dohode o zvýsení ceny takým spôsobom, aby umoznil zainteresovaným stranám úcinne sa oboznámit so správaním, ktoré im Komisia vytýka. 428 ADM preto právom tvrdí, ze výhrada zalozená na oznacení výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu, nebola spomenutá v oznámení o výhradách, a nemôze mu byt preto vytýkaná v rozhodnutí. 429 V dôsledku toho je potrebné zrusit clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom spolu s odôvodnením c. 158 konstatuje, ze ADM a ostatní clenovia kartelu oznacili výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu. B - Pokial ide o uplatnenie faktora odstrasenia a o kvalifikáciu ADM ako jedného z vodcov kartelu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 430 Po prvé ADM tvrdí, ze sa nemohol vyjadrit k pouzitiu správy FBI a výpovede Cerestaru z 18. marca 1999 ako dôkazov. 431 Po druhé ADM vytýka Komisii, ze ho opomenula v priebehu správneho konania informovat, ze ho povazovala za vodcu kartelu, a ze neuviedla dôkazy, na ktorých zalozila tento záver. 432 Po tretie ADM uvádza, ze jej právo na obhajobu bolo porusené tým, ze v správnom konaní nemohla predlozit svoje pripomienky týkajúce sa uplatnenia, na úcely odstrasenia, násobného koeficientu 2 z východiskovej sumy, ktorý nebol stanovený v usmerneniach. 433 Komisia navrhuje zamietnut výhrady. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 434 Je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Tým im poskytuje údaje nevyhnutné na ich obhajobu nielen proti zisteniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 21). 435 Z toho vyplýva, pokial ide o stanovenie výsky pokút, ze právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené moznostou podat pripomienky k dlzke, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusovania (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235, a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 98 vyssie, bod 312). Tento záver platí o to viac, ze Komisia uverejnením usmernení detailne oznámila zainteresovaným osobám metódu výpoctu výsky prípadnej pokuty a spôsob, akým zohladnuje tieto kritériá. Tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze usmernenia výslovne neuvádzajú násobný koeficient, pretoze uvádzajú, ze je nevyhnutné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit významnú skodu iným subjektom a urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok. 436 Pokial ide o prejednávaný prípad, je potrebné konstatovat, ze v oznámení o výhradách Komisia uviedla hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ktorú zamýslala ulozit ADM, teda k pokute, ktorej výsku urcila v závislosti najmä od závaznosti a dlzky trvania porusenia. 437 Okrem toho Komisia uviedla v bode 160 oznámenia o výhradách, ze výsku pokút zamýslala stanovit na dostatocne odstrasujúcej úrovni. Takisto v bode 161 oznámenia o výhradách v podstate upresnila, ze na posúdenie závaznosti porusenia zamýslala zohladnit skutocnost, ze islo o velmi závazné porusenie, ktorého predmetom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze a ktoré malo okrem toho vzhladom na samotnú povahu uzavretých dohôd vázny dopad na hospodársku sútaz. 438 Respektovanie práva dotknutých podnikov na obhajobu nezaväzuje Komisiu, aby v oznámení o výhradách uviedla presnejsie spôsob, akým poprípade pouzije kazdý z týchto prvkov na urcenie úrovne pokuty. Osobitne Komisia nebola povinná uviest ani to, ze mohla ADM povazovat za vodcu kartelu, ani velkost zvýsenia, ktoré by prípadne uplatnila na pokutu ADM z tohto dôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 20). 439 Pokial ADM tvrdí, ze sa nemohol vyjadrit k pouzitiu správy FBI a výpovede Cerestaru z 18. marca 1999 ako dôkazov, je vhodné pripomenút, ze Komisia pripojila tieto dokumenty k oznámeniu o výhradách a ze úcastníci sa tak mohli k tomuto bodu vyjadrit, aj pokial ide o ich pouzitie ako dôkazov. 440 Napokon sa musí konstatovat, ze rozdelenie úcastníkov kartelu na skupiny predstavuje postup vyvinutý Komisiou na základe usmernení. Rozhodnutie bolo prijaté v súvislostiach, ktoré boli ADM dobre známe, a teda patrí do ustálenej rozhodovacej praxe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 77). 441 V dôsledku toho sa zalobný dôvod zalozený na porusení práva na obhajobu musí zamietnut. O výkone neobmedzenej súdnej právomoci 442 Vzhladom na analýzu vsetkých zalobných dôvodov ADM sa javí, ze len tie z výhrad ADM zalozené na tom, ze Komisia neoznámila urcité skutocnosti pouzité proti ADM vo svojom oznámení o výhradách, sú dôvodné. V bode 424 vyssie tak bolo uznané, ze ADM právom tvrdí, ze výhrada zalozená na zmrazení, obmedzení a uzavretí výrobných kapacít nebola spomenutá v oznámení o výhradách, a nemôze mu byt preto vytýkaná. Okrem toho v bode 428 vyssie bolo uznané, ze ADM právom tvrdí, ze výhrada zalozená na oznacení výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu, nebola spomenutá v oznámení o výhradách, a nemôze mu byt preto vytýkaná. 443 Vzhladom na uznanie tejto protiprávnosti je úlohou Súdu prvého stupna vyslovit sa o nevyhnutnosti zmenit rozhodnutie. Súd prvého stupna v tejto súvislosti usudzuje, ze je potrebné zohladnit skutocnost, ze kartel, ktorý bol v podstate zalozený na urcovaní cien, na rozdelení predajných kvót a na systéme kompenzácií clenmi kartelu s cielom plnej efektívnosti kartelu, predstavuje velmi závazné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Predstavoval trvalé a jednotné porusenie. 444 Súd prvého stupna dalej konstatuje, ze z odôvodnení rozhodnutia vyplýva, predovsetkým pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia z dôvodu jeho samotnej povahy a skutocných úcinkov na trh s kyselinou citrónovou, ze dve výhrady, ktoré Komisia opomenula spomenút v oznámení o výhradách, mali nadbytocnú povahu v porovnaní s dohodami týkajúcimi sa urcovania cien, pridelovania predajných kvót a systému kompenzácií organizovanom clenmi kartelu. 445 V rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci preto Súd prvého stupna usudzuje, ze napriek opomenutiam Komisie v oznámení o výhradách nie je namieste menit výsku pokuty, ktorú urcila Komisia. O trovách 446 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku tohto ustanovenia môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 447 V prejednávanom prípade nemala Komisia úspech len v tom, ze v oznámení o výhradách opomenula spomenút dve výhrady vytýkané ADM v rozhodnutí (pozri body 425 a 429 vyssie), ktoré mali nadbytocnú povahu v porovnaní s inými výhradami Komisie. ADM nemal úspech vo vsetkých ostatných záveroch, ktoré predlozil. 448 V takejto situácii bude spravodlivým posúdením prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása desatinu trov konania ADM a ze ADM znása zvysok svojich vlastných trov konania, ako aj trovy konania Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) sa rusí v rozsahu, v akom spolu s odôvodnením c. 158 konstatuje, ze Archer Daniels Midland Co. zmrazil, obmedzil a uzavrel výrobné kapacity kyseliny citrónovej. 2. Clánok 1 rozhodnutia 2002/742/ES sa rusí v rozsahu, v akom spolu s odôvodnením c. 158 konstatuje, ze Archer Daniels Midland Co. oznacil výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu. 3. Vo zvysnej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia sa zaväzuje na náhradu desatiny trov konania Archer Daniels Midland Co. 5. Archer Daniels Midland Co je povinný znásat zvysok svojich vlastných trov konania, ako aj trovy konania Komisie. Azizi Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Azizi Obsah Skutkový stav Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O uplatnitelnosti usmernení A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna II - O vplyve pokút ulozených skôr v iných krajinách A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna III - O závaznosti porusenia A - Úvod B - O nezohladnení obratu z predaja relevantného výrobku 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O porusení zásady proporcionality b) O porusení usmernení c) O porusení povinnosti odôvodnenia C - O uplatnení násobného koeficientu na východiskovú sumu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O porusení zásady proporcionality b) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania c) O porusení povinnosti odôvodnenia D - O existencii chýb v posúdení týkajúcich sa konkrétneho dopadu kartelu na trh 1. Úvod 2. O tom, ze Komisia zvolila nesprávny prístup pri preukazovaní, ze kartel mal konkrétny dopad na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna - Zhrnutie analýzy vypracovanej Komisiou - Posúdenie 3. Pokial ide o posúdenie vývoja cien kyseliny citrónovej a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O definícii relevantného trhu výrobkov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna IV - O dlzke trvania porusenia V - O pritazujúcich okolnostiach A - Úvod B - O kvalifikácii ADM ako vodcu kartelu 1. Úvod 2. O údajných chybách Komisie, pokial ide o úlohu vodcu ADM a) O dvojstranných stretnutiach, ktoré zorganizoval ADM v januári 1991 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O výpovedi bývalého zástupcu ADM pred FBI Pripomenutie skutkového stavu a znenia rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvod - O tom, ze Komisia porusila procesné záruky stanovené v práve Spolocenstva - O tom, ze Komisia neposúdila správne obsah správy FBI c) O výpovedi Cerestaru Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O kvalifikácii ADM ako vodcu v rámci kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna C - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania tým, ze Komisia ulozila ADM rovnakú sadzbu zvýsenia ako HLR 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze sa Komisia odchýlila od svojej rozhodovacej praxe, pokial ide o sadzbu zvýsenia ulozenú ADM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E - O porusení povinnosti odôvodnenia pri posúdení pritazujúcich okolností VI - O polahcujúcich okolnostiach A - Poznámka na úvod B - O skoncení úcasti na karteli po prvých zásahoch príslusných orgánov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O nezohladnení náhrad skody a úrokov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O kódexe správania, ktorý prijal ADM 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna VII - O spolupráci ADM pocas správneho konania A - Úvod B - O tom, ze ADM bol prvý, kto poskytol rozhodujúce dôkazy na preukázanie existencie kartelu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O porusení zásady legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O porusení zásady rovnosti zaobchádzania v tom, ze Komisia vyhradila ADM a Cerestaru rozdielne zaobchádzanie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E - O porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze Komisia obmedzila znízenie pokuty na 50 % 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna VIII - O vadách ovplyvnujúcich správne konanie A - O dosahu porusenia vytýkaného úcastníkom 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvod b) Pokial ide o výhradu týkajúcu sa zmrazenia, obmedzenia a uzavretia výrobných kapacít kyseliny citrónovej c) Pokial ide o výhradu týkajúcu sa oznacenia výrobcu, ktorý mal viest zvýsenia cien na kazdom národnom segmente relevantného trhu B - Pokial ide o uplatnenie faktora odstrasenia a o kvalifikáciu ADM ako jedného z vodcov kartelu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O výkone neobmedzenej súdnej právomoci O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1^1 - Dôverné informácie sú vynechané. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPRg4Ts/L97765-5176TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXPRg4Ts/L97765-5176TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXPRg4Ts/L97765-5176TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXPRg4Ts/L97765-5176TMP.html#Footref1