Vec T-56/02 Bayerische Hypo- und Vereinsbank AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Dohoda o urcení cien a spôsobov úctovania sluzieb pri výmene hotovosti - Nemecko - Rozsudok pre zmeskanie" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) zo 14. októbra 2004 Abstrakt rozsudku Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu - Zaclenenie - Forma prejavu vôle - Neexistencia vplyvu (Clánok 81 ods. 1 ES) Na existenciu dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je postacujúce to, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Co sa týka formy prejavu takejto spolocnej vôle, je postacujúce, aby dohoda vyjadrovala vôlu strán správat sa na trhu v súlade s jej znením. Z toho vyplýva, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa zameriava na existenciu súladu vôle najmenej dvoch strán, pricom forma jej prejavu nie je podstatná, pokial predstavuje jej presné vyjadrenie. (pozri body 59 - 61) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 14. októbra 2004 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Dohoda o urcení cien a spôsobov úctovania sluzieb pri výmene hotovosti - Nemecko - Rozsudok pre zmeskanie" Vo veci T-56/02, Bayerische Hypo- und Vereinsbank AG, so sídlom v Mníchove (Nemecko), v zastúpení: W. Knapp, T. Müller-Ibold a B. Bergmann, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: S. Rating, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci F. Hermanns, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/25/ES z 11. decembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 ES [vec COMP/E-1/37.919 (ex 37.391) - Bankové poplatky za prepocet mien eurozóny - Nemecko] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 15, 2003, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: H. Jung, so zretelom na písomnú cast konania, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Právny rámec 1 Clánok 109l ods. 4 zmluvy ES (teraz clánok 123 ods. 4 ES) stanovuje, ze Rada k dátumu zaciatku tretej etapy hospodárskej a menovej únie (HMÚ) prijme neodvolatelné výmenné kurzy mien clenských státov, ktoré prijímajú euro ako jednotnú menu v súlade so Zmluvou ES (dalej len "úcastnícke clenské státy") a neodvolatelné pevné kurzy, podla ktorých sa tieto meny nahradia eurom. 2 Clánok 52 protokolu o Statúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý je pripojený k Zmluve ES (dalej len "Statút ESCB") stanovuje: "Výmena bankoviek v menách spolocenstva Rada guvernérov ECB v nadväznosti na neodvolatelné stanovenie menových kurzov [prepocítacích koeficientov - neoficiálny preklad] prijme opatrenia potrebné na to, aby bankovky stanovené v menách s neodvolatelnými menovými kurzami [prepocítacími koeficientmi - neoficiálny preklad] vymienali národné centrálne banky za ich nominálne hodnoty." 3 Na svojom zasadnutí v Madride v dnoch 15. a 16. decembra 1995 Európska rada potvrdila, ze tretia etapa HMÚ sa zacne 1. januára 1999 v súlade s clánkom 109j ods. 4 Zmluvy ES (teraz clánok 121 ods. 4 ES). 4 Základné prvky právneho rámca vo vztahu k zavedeniu a pouzívaniu eura vymedzuje: - nariadenie Rady (ES) c. 1103/97 zo 17. júna 1997 o urcitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura (Ú. v. ES L 162, s. 1) a - nariadenie Rady (ES) c. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, s. 1). 5 Clánok 4 nariadenia c. 1103/97 upravuje pravidlá, ktoré sa pouzijú na prepocítanie medzi eurom a menovými jednotkami úcastníckych clenských státov. V odseku 3 stanovuje, ze "prepocítacie koeficienty sa pouzijú na prepocty medzi jednotkou euro a národnými menovými jednotkami navzájom. Nebudú sa pouzívat inverzné koeficienty odvodené z prepocítacích koeficientov." [neoficiálny preklad] 6 Z clánkov 2 a 3 nariadenia Rady c. 1103/97 vyplýva, ze od 1. januára 1999 je menou úcastníckych clenských státov euro, ktoré nahrádza menu kazdého úcastníckeho clenského státu podla prepocítacích koeficientov. 7 Clánky 10 a 11 nariadenia c. 974/98 urcujú 1. január 2002 ako dátum uvedenia do obehu a vydania bankoviek a mincí oznacených ako euro. 8 Clánky 5 az 9 nariadenia c. 974/98 obsahujú prechodné ustanovenia, ktoré sa pouzijú pocas obdobia od 1. januára 1999 do 1. januára 2002 (dalej len "prechodné obdobie"). 9 Okrem toho, 15. mája 1997 Komisia pozvala zástupcov bankového sektora, orgánov verejnej moci a spotrebitelov na diskusiu za okrúhlym stolom o praktických aspektoch prechodu na euro (odôvodnenie c. 40 napadnutého rozhodnutia). Zo súhrnnej správy spísanej o tomto okrúhlom stole ("Komisia, Generálne riaditelstvo pre hospodárske a financné zálezitosti, Okrúhly stôl o praktických aspektoch prechodu na euro: zhrnutie a závery", dokument II/301/97 z 11. júna 1997) vyplýva najmä to, ze zástupcovia bánk "vyjadrili zelanie, aby operácie pri výmene vnútrostátnych bankoviek rozlicných úcastníckych clenských státov bolo mozné pocas prechodného obdobia spoplatnovat: kurzové riziko nepochybne zanikne - co umozní znízit náklady priblizne o 20 % - ale iné prevádzkové náklady zostanú rovnaké", s cím vyjadrili nesúhlas zdruzenia spotrebitelov. V priebehu tohto okrúhleho stola Deutsche Bank vyhlásila, ze pocas prechodného obdobia zamýsla spoplatnovat výmenu hotovosti osobám, ktoré nie sú majitelmi úctu, a ponúknut túto sluzbu bezodplatne svojim klientom. 10 V nadväznosti na okrúhly stôl z 15. mája 1997 Komisia poverila skupinu expertov, aby preskúmali, ci - a ako - si banky môzu nárokovat odplatu za sluzby výmeny mien úcastníckych clenských státov. 11 Podstatné závery skupiny expertov vo vztahu k prechodnému obdobiu znejú takto (správa skupiny expertov o bankových poplatkoch za prepocet na euro, 20. november 1997; dokument citovaný v odôvodnení c. 137 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 56): - pri výmene bankoviek v menách úcastníckych clenských státov clánok 52 Statútu ESCB vyzaduje od centrálnych bánk eurozóny, aby bankovky v menách iných úcastníckych clenských státov vymienali podla neodvolatelných prepocítacích koeficientov, ale neobsahuje ziadne ustanovenie zakazujúce obchodným bankám spoplatnovat tento typ sluzby, - co sa týka transparentnosti, z povinnosti pouzit neodvolatelné prepocítacie koeficienty pri kazdej zmenárenskej operácii vyplýva, ze akákolvek provízia musí byt urcená oddelene od neodvolatelného prepocítacieho koeficientu a nesmie byt skrytá v kurzovom rozpätí. 12 V poznámke pod ciarou uvedenej v prílohe A správy z 20. novembra 1997 skupina expertov uvádza: "19. Ziadne ustanovenie práva Spolocenstva, ani vnútrostátneho práva nezakazuje obchodným bankám, zmenárnam alebo iným podnikom spoplatnovat výmenu bankoviek. Z ekonomického hladiska je nepochybné, ze táto výmena má charakter "sluzby", kedze ide o výmenu dvoch právne odlisných predmetov, na rozdiel od bezhotovostného prepoctu penazí. ... Transparentnost 23. Akýkolvek záver, podla ktorého je mozné spoplatnit urcité operácie (napríklad výmenu vnútrostátnych bankoviek a mincí za iné vnútrostátne bankovky a mince), je podmienený poziadavkou transparentnosti stanovenia zmenárenského poplatku. V súcasnosti banky a zmenárne v niektorých clenských státoch stanovujú svoje zmenárenské poplatky ako celkovú "marzu" medzi nákupným a predajným kurzom tej istej meny. Od zavedenia eura nebude mozné povazovat stanovovanie uvedených marzí za správne pouzívanie prepocítacích koeficientov podla nariadenia prijatého na základe clánku 109l ods. 4 Zmluvy. Takéto marze (zodpovedajúce kurzovým rozpätiam medzi jednotkami tej istej meny) by boli v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebitela v práve Spolocenstva alebo vo vnútrostátnom práve. Uvedená poziadavka transparentnosti sa vztahuje na vsetky prípady, v ktorých dochádza k úctovaniu zmenárenských poplatkov: tieto poplatky majú byt vyjadrené výslovne a nie skryto. ... Závery ... - Za výmenu bankoviek a mincí pocas prechodného obdobia je mozné úctovat poplatky za predpokladu, ze sú priehladným spôsobom uvedené ako manipulacné poplatky." 13 Vo vztahu k otázke, ci banky zamýslajú spoplatnovat výmenu bankoviek úcastníckych clenských státov, uvádza správa expertov z 20. novembra 1997, ze väcsina bánk zamýsla tieto poplatky úctovat, aj ked ich výska by mala byt nizsia ako bolo predtým bezné, a to z dôvodu zániku kurzového rizika. 14 Skupina expertov prebrala postoj vyjadrený zdruzeniami spotrebitelov a usúdila, ze prechod na euro by bol prijímaný lahsie, ak by banky nepozadovali za prepocet odplatu. Skupina expertov sa vyjadrila v prospech "zásad dobrej praxe" stanovujúcich bezplatnost prepoctu. 15 Tieto skutocnosti boli takisto zopakované v 21. císle Cahiers de l'euro, ktorý Komisia publikovala v nespecifikovaný den roku 1998. 16 Na základe týchto konzultácií bolo vydané odporúcanie Komisie 98/286/ES z 23. apríla 1998 o bankových poplatkoch za prepocet na euro [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 130, s. 22; dalej len "odporúcanie Komisie z 23. apríla 1998"). Clánok 2 vymenúva pre banky viaceré zásady dobrej praxe týkajúce sa prepoctu bez poplatku. Tieto zásady sa netýkajú sluzieb pri výmene bankoviek a mincí mien eurozóny pocas prechodného obdobia. Clánok 3 odporúcania Komisie z 23. apríla 1998 znie takto: "Clánok 3 - Transparentnost 1. Pre vsetky prepocty medzi ktoroukolvek vnútrostátnou menovou jednotkou a jednotkou euro a opacne, ako aj pre vsetky výmeny bankoviek a mincí úcastníckych clenských státov banky jasne poukázu na pouzívanie prepocítacích koeficientov v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) c. 1103/97 a akékolvek prípadne naúctované poplatky uvedú oddelene od prepocítacieho koeficientu. 2. V prípade, ak banky úctujú za prepocty alebo výmeny poplatky, ktoré clánok 2 nepredvída alebo ak banky nepouzijú niektoré z ustanovení clánku 2 písm. b), tak o poplatkoch za prepocet alebo výmenu informujú jasne a zrozumitelne, aby svojim klientom poskytli: a) vopred písomné poucenie o akýchkolvek poplatkoch za prepocet alebo výmenu, ktoré zamýslajú úctovat a b) následne podrobné informácie o vsetkých úctovaných poplatkoch za prepocet alebo výmenu, a to na výpise z úctu alebo z transakcií uskutocnených bankovou kartou alebo akýmkolvek iným spôsobom pouzívaným na komunikáciu s klientom. Tieto informácie jasne klientom preukázu pouzitie prepocítacích koeficientov v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) c. 1103/97, pricom prípadne úctované poplatky za prepocet a výmenu sa uvedú oddelene od prepocítacieho koeficientu a od akýchkolvek iných prípadne úctovaných poplatkov." [neoficiálny preklad] Napadnuté rozhodnutie 17 Prejednávaná vec sa týka rozhodnutia Komisie 2003/25/ES z 11. decembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 ES [Vec COMP/E - 1/37.919 (ex 37.391) - Bankové poplatky za prepocet mien eurozóny - Nemecko] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 15, 2003, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 18 Pri zmenárenských sluzbách je potrebné rozlisovat medzi bezhotovostným prepoctom meny na jednej strane a výmenou mincí a bankoviek alebo "výmenou hotovosti" na strane druhej. Posledne uvedený typ sluzby, ktorý jediný je relevantný na úcely prejednávanej zaloby, mozno dalej rozdelit na dve kategórie: po prvé na výmenu hotovosti vo velkom, ktorá umoznuje bankám vymienat velké mnozstvá bankoviek (dalej len "medzibankové sluzby pri výmene hotovosti"), a po druhé na maloobchodné sluzby pri výmene hotovosti poskytované jednotlivcom a týkajúce sa malých mnozstiev bankoviek. 19 Pred zavedením eura nebola odplata za poskytnutie sluzieb pri výmene hotovosti v Nemecku vo vseobecnosti úctovaná osobitne: cena za uvedené sluzby bola zahrnutá v kurze, za ktorý úverové institúcie a zmenárne penazné prostriedky v cudzej mene nakupovali a predávali svojim klientom. Kurz bol pri nákupe nizsí a pri predaji vyssí ako trhový referencný kurz (odôvodnenie c. 38 napadnutého rozhodnutia). Táto odchýlka od trhového referencného kurzu sa niekedy nazýva "kurzové rozpätie". 20 Adresátom napadnutého rozhodnutia je pät bánk so sídlom v Nemecku: - Commerzbank, - Dresdner Bank, - Bayerische Hypo- und Vereinsbank (dalej len "HVB" alebo "zalobca"), - Deutsche Verkehrsbank (DVB), - Vereins- und Westbank (VUW). 21 Zalobca pôsobí ako univerzálna banka prevazne v Nemecku. Vznikol v dôsledku fúzie medzi Bayerische Hypotheken-und Wechselbank a Bayerische Vereinsbank AG 1. septembra 1998. Zalobca je hlavným akcionárom VUW. 22 Na zaciatku roka 1999 zacala Komisia vysetrovanie voci priblizne 150 bankám vrátane zalobcu usadeným v siedmich clenských státoch, a to menovite v Belgicku, Nemecku, Írsku, Holandsku, Rakúsku, Portugalsku a vo Fínsku. Podozrievala banky, ze sa dohodli na urcení cien sluzieb pri výmene hotovosti pocas prechodného obdobia v prípade mien niektorých úcastníckych clenských státov. Hoci vysetrovanie bolo spociatku vedené pod jedinou spisovou znackou, Komisia v nom pokracovala tým, ze zacala samostatné konania o existencii dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz v dotknutých clenských státoch. 23 Od 8. februára 1999 Komisia ziadala informácie od troch zdruzení nemeckých bánk v súlade s clánkom 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204), týkajúce sa predovsetkým odplaty za sluzby pri výmene hotovosti. 24 V dnoch 16. a 17. februára 1999 Komisia vykonala setrenie v sídlach Dresdner Bank a Deutsche Bank vo Frankfurte nad Mohanom. 25 Dna 19. októbra 1999 Komisia zaslala priblizne 240 bankám v eurozóne dotazník, v ktorom ich v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 poziadala o poskytnutie údajov o zmenárenských províziách úctovaných pred a po zavedení eura. Tento dotazník bol zaslaný 42 nemeckým bankám vrátane adresátov napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). 26 V dnoch 20. a 21. októbra 1999 Komisia vykonala setrenie v sídle GWK Bank (dalej len "GWK") v Holandsku (odôvodnenia c. 20 a 21 napadnutého rozhodnutia). 27 Listami z 3. a 10. augusta 2000 Komisia zaslala vyhlásenie o námietkach nasledujúcim bankám: - Commerzbank, - DVB, - HVB, - Reisebank, - Dresdner Bank, - VUW, - Bayerische Landesbank Girozentrale, - SEB Bank (predtým BfG), - Hamburgische Landesbank Girozentrale, - Westdeutsche Landesbank Girozentrale, - Landesbank Hessen Thüringen Girozentrale, - GWK a jej materským spolocnostiam Fortis NV, Fortis Services Nederland NV a Fortis Bank Nederland NV. 28 V dnoch 1. a 2. februára 2001 úradník poverený vypocutím vypocul adresátov vyhlásenia o námietkach. 29 Dna 11. decembra 2001 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 30 Podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 2) sa banky zúcastnené na rokovaní, ktoré sa uskutocnilo 15. októbra 1997 v priestoroch DVB vo Frankfurte nad Mohanom (dalej len "rokovanie z 15. októbra 1997") dohodli na úctovaní provízie vo výske okolo 3 % za nákup a predaj bankoviek eurozóny pocas prechodného obdobia. 31 Iniciatíva na uskutocnení tohto rokovania sa pripisuje GWK. Napadnuté rozhodnutie totiz uvádza, ze GWK naliehala na Reisebank v rámci rokovania uskutocneného 29. apríla 1997, aby zacala rozhovory s dalsími nemeckými bankami, a to so základným cielom zabezpecit, aby nemecká centrálna banka neponúkala spotrebitelom sluzby pri výmene hotovosti bezplatne (odôvodnenie c. 60 napadnutého rozhodnutia). 32 Listinnými dôkazmi protiprávneho konania sú podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 62) zápisnice z rokovaní a záznamy telefonických rozhovorov, ktoré sa nasli pocas setrenia v priestoroch GWK. Ide najmä o zápisnice z rokovania z 15. októbra 1997, ktoré vypracovali pán [A], zamestnanec GWK (dalej len "zápisnica [A]") a pán [B], zamestnanec Commerzbank (dalej len "zápisnica [B]"). 33 V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv poznamenala, ze úcastníci sa dohodli na informovaní Bundesbank (nemeckej centrálnej banky) o tom, ze od 1. januára 1999 budú vykonávat "výmenu bankoviek eurozóny za pevný výmenný kurz a budú úctovat výslovne vyjadrenú províziu" (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia). 34 Dalej Komisia uviedla (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia), ze úcastníci rokovania z 15. októbra 1997 sa neboli schopní dohodnút na princípe jednotnej sadzby, a preto "si stanovili za spolocný ciel také nahradenie kurzových rozpätí percentuálnymi províziami, aby si vynahradili 90 % príjmu z kurzových rozpätí, co predstavovalo úhrnnú províziu vo výske okolo 3 %". Na základe zápisnice [B] Komisia uviedla, ze "existovala zhoda ohladne pouzívania pevných výmenných kurzov pre meny eurozóny (a teda nepouzívania nákupných a predajných kurzov) s poplatkami úctovanými formou percentuálnej provízie" (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia). 35 Napokon Komisia usúdila, ze v zápisnici [A], ako i zápisnici [B] sa uvádza dohoda o odplate za sluzby pri výmene hotovosti vo forme provízie vyjadrenej percentom z vymienanej sumy. Zápisnica [B] neuvádza výsku tejto provízie na rozdiel od zápisnice [A], ktorá uvádza výsku okolo 3 %. Komisia vsak zobrala do úvahy skutocnost, ze Bayerische Landesbank pri jej vypocutí v dnoch 1. a 2. februára 2001 uviedla, ze jej zástupca na rokovaní z 15. októbra 1997 si spomenul, ako "niektorí zástupcovia jednotlivých bánk spomínali urcité císla, a to niekde medzi 2 a 4 %", aj ked si nevedel spomenút na sumu 3 % (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia). 36 Na základe týchto dôkazov Komisia usúdila, ze "banky zúcastnené na rokovaní z 15. októbra 1997 sa dohodli na zavedení úhrnnej provízie vo výske okolo 3 % (aby si vynahradili 90 % svojich príjmov) po 1. januári 1999" a ze táto dohoda "mala za ciel i za následok obmedzenie hospodárskej sútaze v Spolocenstve" (odôvodnenia c. 120 a 128 napadnutého rozhodnutia). Táto dohoda bola uzatvorená na prechodné obdobie (odôvodnenie c. 173 napadnutého rozhodnutia). 37 Podla clánku 1 napadnutého rozhodnutia Commerzbank, Dresdner Bank, HVB, DVB a VUW porusili clánok 81 ES tým, ze "sa zúcastnili na dohode, ktorej predmetom bolo urcenie a) spôsobov úctovania poplatkov za výmenu bankoviek mien eurozóny (teda percentuálne vyjadrenej provízie) a b) cielovej úrovne týchto poplatkov okolo 3 % (aby si vynahradili 90 % príjmov pochádzajúcich z kurzového rozpätia) pocas prechodného obdobia od 1. januára 1999". 38 Komisia dospela k názoru, ze ide o závazné protiprávne konanie, ktoré trvalo priblizne styri roky, a preto ulozila nasledujúce pokuty (clánok 3 napadnutého rozhodnutia): Commerzbank 28 000 000 eur Dresdner Bank 28 000 000 eur HVB 28 000 0 00 eur DVB 14 000 0 00 eur VUW 2 800 000 eur 39 Zalobcovi bolo napadnuté rozhodnutie oznámené 19. decembra 2001. Konanie 40 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. februára 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 41 Komisia po tom, co jej bola zaloba dorucená, nepodala v urcenej lehote vyjadrenie k zalobe. Listom podaným do kancelárie 25. júna 2002 zalobca navrhol, aby bolo rozhodnuté o veci rozsudkom pre zmeskanie v súlade s clánkom 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Kancelária tento návrh dorucila Komisii. 42 Súd prvého stupna preto musí rozhodnút vec rozsudkom pre zmeskanie. Kedze prípustnost zaloby na konanie je nepochybná a procesné nálezitosti boli riadne splnené, Súd prvého stupna musí preskúmat v súlade s clánkom 122 ods. 2 rokovacieho poriadku, ci sa zalobcove návrhy javia ako zjavne dôvodné. Návrhy zalobcu 43 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej sa vztahuje na zalobcu, - subsidiárne zrusil pokutu alebo znízil jej výsku, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Právny stav 44 Hlavné zalobné dôvody uplatnené v zalobe sa týkajú nasledujúcich okolností: - rozlicných porusení práva na obhajobu pocas správneho konania, - existencie porusenia clánku 81 ES z dôvodu nesprávneho právneho a skutkového posúdenia, - úcasti zalobcu na protiprávnom konaní, - pripísatelnosti protiprávneho konania, - odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, - zneuzitia právomoci, - urcenia výsky pokuty. 45 Na úcely tohto rozsudku pre zmeskanie je vhodné prednostne preskúmat zalobné dôvody, ktorými zalobca popiera existenciu dohody a napáda správnost skutkových zistení, ku ktorým dospela Komisia. O skutkových zisteniach 46 Zalobca predovsetkým tvrdí, ze na rokovaní z 15. októbra 1997 nebola uzavretá ziadna dohoda o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií a o ich výske. Komisia nedokázala právne dostatocným spôsobom skutocnosti, na základe ktorých dospela k záveru o existencii protiprávneho konania. O dohode o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií Tvrdenia zalobcu 47 Zalobca sa v prvom rade dovoláva porusenia povinnosti odôvodnenia. Co sa týka dohody o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií, je napadnuté rozhodnutie dvojzmyselné a nezrozumitelné do tej miery, ze pre zalobcu je tazké pripravit svoju obhajobu. 48 Obsah údajnej dohody z napadnutého rozhodnutia jasne nevyplýva, kedze toto je formulované spôsobom, ktorý umoznuje dva výklady. Podla prvého výkladu je cielom údajnej dohody výlucne schválenie pomernej odplaty, a teda vylúcenie akejkolvek odplaty vo forme pausálnej sumy. Podla druhého výkladu sa údajná dohoda týka zásady opustenia systému kurzového rozpätia a jeho nahradenia províziou, ktorá je oddelená od výmenného kurzu a pomerne zodpovedajúca výske vymienanej sumy. 49 Bez ohladu na to, ktorý výklad sa pouzije, vsak zalobca predovsetkým tvrdí, ze úctovanie zmenárenskej provízie, ktorá pomerne zodpovedá výske vymienanej sumy, je výlucne následkom zavedenia neodvolatelných prepocítacích koeficientov. Toto zavedenie je dôvodom opustenia systému kurzového rozpätia a transparentnosti vyzadovanej Komisiou a Bundesbank. Ani jeden z uvedených výkladov teda neumoznuje záver o existencii protiprávnej dohody. 50 Pokial ide o výklad, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na tvrdení o existencii dohody o opustení systému kurzového rozpätia, zalobca pripústa existenciu takejto dohody, ale popiera jej spôsobilost obmedzit hospodársku sútaz. 51 Predovsetkým opustenie systému kurzového rozpätia vyplýva priamo z clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 1103/97, ako aj Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 37 a nasledujúce a c. 139 a nasledujúce napadnutého rozhodnutia). 52 Dalej opustenie systému kurzového rozpätia je v súlade s odporúcaním Komisie z 23. apríla 1998, ktoré uvedený ciel sledovalo. V dôsledku toho údajná dohoda, ktorou banky vyjadrili svoju vôlu riadit sa odporúcaním Komisie, nemôze mat citelné úcinky na hospodársku sútaz a okrem toho by mala byt z nej vynatá. Skutocnost, ze Bundesverband deutscher Banken trval roku 1997 na tom, ze kurzové rozpätie nie je samo osebe nezákonné, je nepodstatná. V skutocnosti toto zdruzenie následne akceptovalo odporúcanie Komisie z 23. apríla 1998. 53 Nakoniec Komisia nevysvetlila, z coho údajná dohoda o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií pozostávala. Nepochybne sa v odôvodnení c. 113 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze Landesbank Hessen Thüringen pripustila uzavretie dohody o "spôsoboch úctovania" 15. októbra 1997. Zdá sa vsak, ze Landesbank Hessen Thüringen uviedla len tolko, ze je "obtiazne" predstavit si inú ako pomernú struktúru, odvolávajúc sa pravdepodobne na opustenie systému kurzového rozpätia. Komisia usúdila (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia), ze kazdá banka si musí nezávisle urcit spôsoby úctovania za svoje sluzby bez toho, aby uviedla podrobnejsie vysvetlenie. 54 Pokial ide o výklad, ze napadnuté rozhodnutie má na mysli dohodu o pomernej provízii s vylúcením akejkolvek pausálnej sumy, zalobca sa domnieva, ze takáto dohoda nikdy neexistovala. Úcastníci rokovania z 15. októbra 1997 na nom rozoberali formu budúcich provízií, ktoré by mohli nahradit systém kurzového rozpätia. Neboli schopní vytvorit modely, ktoré by isli nad rámec toho, co uz bolo v rámci sektora dobre známe (pomerná provízia spolu s minimálnou sumou alebo bez nej alebo pausálna provízia). 55 To bol dôvod preco zamestnanec VUW pán [C], prítomný na uvedenom rokovaní, povazoval toto rokovanie za nevelmi podnetné. Z toho istého dôvodu sa v zápisnici [B] uvádza, ze bol dosiahnutý "konsenzus" o úctovaní zmenárenských operácií "pevnou cenou" (teda neodvolatelným prepocítacím koeficientom) a "plus-mínus" samostatne vyjadrenou províziou. Predmetom tejto poznámky, podla ktorej majú byt provízie vypocítavané v percentách, bolo vylúcenie systému kurzového rozpätia, ale nie pausálnych provízií. 56 Zápisnica [A] (odôvodnenie c. 88 napadnutého rozhodnutia) takisto potvrdzuje tento bod: "Po zjavne strucnej výmene názorov sa vsetci prítomní zhodli na tom, ze kurzové rozpätia pri menách eurozóny zaniknú a bude nutné jasne uvádzat tak hodnotu vymienaných penazí, ako aj úctovaný poplatok." 57 Rovnako podla zápisnice [B]: "Meny eurozóny plus-mínus poplatky alebo provízie budú jednotlivcom úctované oddelene. Poplatky alebo provízie budú vypocítané percentuálne z protihodnoty." 58 Zalobca dalej tvrdí, ze dohoda na princípe výlucne pomernej provízie nebola nikdy uvedená do praxe. Zalobca rovnako ako väcsina úcastníkov rokovania z 15. októbra 1997 v skutocnosti úctoval pausálnu odplatu pri priblizne 70 % zmenárenských operácií. Takáto dohoda by 15 mesiacov pred zaciatkom prechodného obdobia nemala zmysel. Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Podla ustálenej judikatúry je na existenciu dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES postacujúce to, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86, a rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 67). 60 Co sa týka formy prejavu uvedenej spolocnej vôle, je postacujúce, aby dohoda vyjadrovala vôlu strán správat sa na trhu v súlade s jej znením (pozri v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 112; Van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný, bod 86, a rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 68). 61 Z toho vyplýva, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je vykladaný judikatúrou tak, ze sa zameriava na existenciu súladu vôle najmenej dvoch strán, pricom forma jej prejavu nie je podstatná, pokial predstavuje jej presné vyjadrenie (rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 69). 62 Súd prvého stupna musí preskúmat, ci zalobca právne dostatocným spôsobom preukázal existenciu okolností spôsobilých spochybnit presvedcivost dôkazov, na základe ktorých Komisia skonstatovala existenciu súladu vôle medzi úcastníkmi rokovania z 15. októbra 1997 v prípade urcenia spôsobov úctovania provízií za výmenu hotovosti. 63 Tento posledný aspekt uvedenej dohody bol opísaný v odôvodneniach c. 95, 96, 114, 115, 132 a 184 napadnutého rozhodnutia, pricom Komisia venovala podstatnú cast svojej analýzy otázke urcenia výsky provízie. 64 Treba poznamenat, ze zalobcom navrhnutý výklad, podla ktorého sa protiprávne konanie uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa dohody o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií môze vztahovat na opustenie systému kurzového rozpätia, nie je prijatelný. Protiprávna povaha takejto dohody by bola v priamom rozpore s odôvodneniami c. 38 a 139 napadnutého rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, ze opustenie kurzového rozpätia bolo dôsledkom nadobudnutia úcinnosti neodvolatelných prepocítacích koeficientov. 65 Komisia v skutocnosti uviedla, ze "neodvolatelné urcenie výmenných kurzov od 1. januára 1999 znamenalo zrusenie rozdielnych nákupných a predajných kurzov, teda rozpätia, ako prostriedku na spoplatnovanie výmeny bankoviek eurozóny" (odôvodnenie c. 38 napadnutého rozhodnutia). Dalej Komisia odmietla tvrdenia o tom, ze dôvodom rokovania z 15. októbra 1997 bolo skúmanie otázky zotrvania na kurzovom rozpätí pocas prechodného obdobia, dôvodiac tým, ze "od roku 1995 bolo vseobecne známe, ze výmenné kurzy budú neodvolatelne urcené a bude mozné pouzívat len tieto pevné kurzy" a "priamym dôsledkom toho je skutocnost, ze nebude mozné dalej pouzívat "kurzové rozpätia" a vsetky poplatky budú musiet byt úctované výslovným a transparentným spôsobom" (odôvodnenie c. 139 napadnutého rozhodnutia). 66 Komisia okrem toho zdôraznila, ze nadobudnutie úcinnosti neodvolatelných prepocítacích koeficientov bolo zdrojom casti protiprávneho konania týkajúceho sa urcenia výsky zmenárenskej provízie. V casti napadnutého rozhodnutia venovanej právnemu posúdeniu takto Komisia usúdila, ze dohoda o cenách bola uzatvorená "s cielom vynahradit si okolo 90 % príjmov, ktoré sa strácali z dôvodu zrusenia [kurzového rozpätia] od 1. januára 1999" (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia; rovnako pozri odôvodnenie c. 130). 67 Vo vztahu k dôkazom o existencii dohody na princípe výlucne pomernej odplaty, Komisia uviedla (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia): "Co sa týka zmenárenských operácií, v zápisnici [B] sa uvádza, ze bola dosiahnutá zhoda o pouzívaní pevného výmenného kurzu pre meny eurozóny (teda o nepouzívaní nákupných a predajných kurzov) so spoplatnovaním formou percentuálne vyjadrenej provízie. Spôsob kalkulácie prepoctov uvedených mien prijme jednotlivo kazdá banka: "... Co sa týka otázky urcenia kurzu alebo ceny zmenárenských operácií pocas etapy 3a (od 1. januára 1999 do 1. januára 2002) HMÚ, úcastníci dospeli ku dohode v nasledovných bodoch: 1) Operácie s jednotlivcami ... - poplatky/provízie sa vypocítajú ako percento z hodnoty vymienanej sumy..." 68 Komisia poznamenala, ze "[zápisnice [A] a [B]] sa zhodujú v skutocnosti, ze poplatky úctované klientom budú vyjadrené percentuálnou formou" (odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia). 69 Uvedené skutocnosti sa pri ich oddelenom posúdení ukazujú ako nedostatocné na dokázanie existencie súhlasnej vôle týkajúcej sa princípu provízie urcenej výlucne pomerom k vymienanej sume. Pasáz zápisnice [B], na ktorú sa Komisia odvoláva (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia), nepreukazuje presvedcivo existenciu dohody zameranej na prijatie spolocného standardu týkajúceho sa zavedenia zmenárenských provízií pre vsetkých úcastníkov rokovania z 15. októbra 1997, a to z troch dôvodov. 70 Po prvé, úcastníci rokovania z 15. októbra 1997 popreli pocas správneho konania výklad zápisnice [B], ktorý Komisia predlozila ako dôkaz o existencii dohody o spôsoboch úctovania zmenárenských sluzieb (odôvodnenie c. 112 napadnutého rozhodnutia). Preto zápisnicu [B] nemozno bez toho, aby bola podoprená dalsími dôkazmi, povazovat za nevyvrátitelný dôkaz existencie uvedenej dohody (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91). 71 Po druhé, zápisnica [B] neobsahuje ziadne dôkazy alebo indície, ktoré by umoznovali záver o existencii dohody o "standardizácii spôsobov úctovania", co je pojem pouzitý Komisiou v odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia. Naopak, pasáz zápisnice [B], na ktorú sa Komisia odvoláva, vedie v kontexte tejto veci k odlisnému výkladu, ktorý je vo svetle tvrdení zalobcu na prvý pohlad pravdepodobný. 72 Uvedenú pasáz mozno chápat ako výraz vyjadrenia súladu medzi bankami, co sa týka nutnosti upustit od systému kurzového rozpätia pre vývoj právnej úpravy týkajúcej sa eura. Ako je uvedené vyssie, povinnost pouzívat neodvolatelné prepocítacie koeficienty mala za následok, ze sa stalo nutnostou pouzívat mechanizmus znázornenia ceny zmenárenských sluzieb oddelene od uvedených koeficientov. 73 Okrem toho zápisnica [A] obsahuje také skutocnosti, ktoré vázne spochybnujú, ba az priamo protirecia výkladu, podla ktorého Komisia usúdila, ze existovala dohoda o "standardizácii spôsobov úctovania" zmenárenských sluzieb. Zo zápisnice [A] najmä vyplýva, ze pocas rokovania z 15. októbra 1997 banky uvazovali o tom, ci povinné pouzívanie neodvolatelných prepocítacích koeficientov má za následok aj povinnost bánk pouzívat rovnakú úroven provízie pri výmene kazdej z vnútrostátnych mien alebo ci je mozné pouzit osobitnú úroven provízie pre kazdú menu. Komisia usúdila, ze úcastníci "nedospeli k úplnej zhode v tom, ci pouzívat jednotnú percentuálnu sadzbu provízie pre vsetky meny alebo osobitnú sadzbu pre kazdú menu a preto sa rozhodli oznámit Bundesbank, ze... kazdá z prítomných bánk si sama urcí spôsob úctovania svojich budúcich [provízií]" (odôvodnenia c. 89 a 103 napadnutého rozhodnutia). Tento posledný uvedený výnatok zo zápisnice [A] teda vyvracia tvrdenie o existencii dohody o spôsoboch úctovania. 74 Po tretie v súlade s tvrdeniami zalobcu je na mieste konstatovanie, ze forma "percentuálne vyjadrenej" provízie (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia) sa na prvý pohlad javí ako prirodzený spôsob vyjadrenia ceny zmenárenských sluzieb. V tomto ohlade je mozné uviest, ze samotná Komisia pouzila toto vyjadrenie v poznámke pod ciarou 43 (odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia) pri uvádzaní cenovej úrovne, ktorá existovala v systéme kurzového rozpätia. Navyse sa systém pomerne urcenej odplaty javí este pochopitelnejsím z toho dôvodu, ze náklady vynalozené bankami pri poskytovaní zmenárenských sluzieb (doprava, manipulácia, skladovanie) majú tendenciu rást so stúpajúcimi vymienanými sumami. Preto spôsob vyjadrovania cien formou percentuálneho podielu z vymienanej sumy má na prvý pohlad viac do cinenia s povahou predmetných sluzieb ako s akousi súhlasnou vôlou. 75 Komisia odmietla námietky, v ktorých banky v podstate uvádzali vyssie uvedené tvrdenia s odôvodnením, ze nie je "ani prirodzené, ani logické, aby kazdá banka samostatne transformovala [systém kurzového rozpätia] na percentuálne vyjadrenú províziu", a "v skutocnosti sa javí, ze Deutsche Bank spociatku zvazovala poskytovanie sluzieb bezplatne" (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia). Je vsak potrebné skonstatovat, ze takéto odmietnutie nie je ani presvedcivé, ani opodstatnené. Dovolávanie sa politiky Deutsche Bank je bezpredmetné, kedze táto politika sa netýka spôsobov úctovania za zmenárenské sluzby, ale mozného vzdania sa odplaty zo strany sútazitela za svoje sluzby pocas prechodného obdobia. 76 Okrem toho nemozno napadnuté rozhodnutie chápat ani tak, ze sa vztahuje na dohodu, ktorou banky zamýslali zaviest spôsob úctovania zalozený výlucne na pomernom základe a vylúcit akúkolvek pevnú zlozku. Napadnuté rozhodnutie totiz neobsahuje v tomto zmysle ziadne jasné vyhlásenie. Dalej z odôvodnenia c. 147 napadnutého rozhodnutia priamo vyplýva, ze Komisia mala vedomost o tom, ze niektoré banky pouzívali spôsob odplaty pozostávajúci z pevnej zlozky (vyjadrenej formou minimálnej výsky odplaty) a zo zlozky vypocítanej percentuálne z vymienanej sumy. Ked teda Komisia prijímala 11. decembra 2001, niekolko dní pred koncom prechodného obdobia, napadnuté rozhodnutie, bola si vedomá toho, ze niekolko bánk pouzilo spôsob odplaty pozostávajúci tak z casti urcenej pomerne k vymienanej sume, ako aj z casti stanovenej pevne. 77 Za týchto okolností je vzhladom na obsah zaloby potrebné uznat, ze zalobca úspesne preukázal skutocnost, ze Komisia nedokázala právne dostatocným spôsobom existenciu dohody o spôsobe úctovania sluzieb pri výmene hotovosti. Vzhladom na absenciu dôkazov o súlade vôle v uvedenom bode je nevyhnutné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka dohody s cielom "urcit spôsoby úctovania [provízií] za výmenu bankoviek mien eurozóny (teda percentuálne vyjadrených provízií)". Nie je potrebné skúmat dalsie casti zalobného dôvodu zalobcu, najmä tie, ktoré sa týkajú neexistencie dôkazov o protisútaznej povahe údajnej dohody a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohlade. O dohode o výske zmenárenských provízií Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 78 S cielom zrekonstruovat obsah diskusií, ktoré sa uskutocnili na rokovaní z 15. októbra 1997, a odvodit z neho existenciu dohody o urcení cien pouzila Komisia zápisnice [A] a [B]. Podla napadnutého rozhodnutia z týchto dvoch zápisníc vyplýva, ze úcastníci skúmali tieto otázky týkajúce sa prechodného obdobia: - princíp odplaty za sluzby pri výmene hotovosti (odôvodnenia c. 87 a 95 napadnutého rozhodnutia), - zachovanie kurzového rozpätia (odôvodnenia c. 86, 88, 93 a 95 napadnutého rozhodnutia), - pouzívanie jednotnej provízie pre vsetky ciastkové jednotky eura alebo pouzívanie osobitnej provízie pre kazdú z nich (odôvodnenia c. 89 a 103 napadnutého rozhodnutia), - metóda výpoctu (priame alebo nepriame urcenie kurzu) výmeny medzi ciastkovými jednotkami eura (odôvodnenia c. 90 a 95 napadnutého rozhodnutia), - medzibankové sluzby pri výmene hotovosti (odôvodnenia c. 91, 94 a 97 napadnutého rozhodnutia). 79 Na druhej strane sa zápisnice [A] a [B] nezhodujú v tom, ci sa viedli diskusie o úrovni provízií pri výmene hotovosti pocas prechodného obdobia. Napadnuté rozhodnutie teda uvádza, ze podla zápisnice [A] sa viedli diskusie o urcení vo výske okolo 3 % (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia) alebo prinajmensom v rozpätí medzi 2 % a 4 % (odôvodnenie c. 89 napadnutého rozhodnutia), zatial co zápisnica [B] neobsahuje ziadne zodpovedajúce ustanovenie (odôvodnenia c. 96, 106 a 107 napadnutého rozhodnutia). 80 Komisia napriek tomu usúdila, ze zápisnicu [A] potvrdzujú vyhlásenia Bayerische Landesbank urobené pri jej vypocutí (odôvodnenia c. 96, 107 a 119 napadnutého rozhodnutia). 81 Vo svojom právnom posúdení Komisia usúdila, ze úcastníci rokovania z 15. októbra 1997 sa dohodli na urcení provízie za sluzby pri výmene hotovosti pocas prechodného obdobia na úrovni priblizne 3 % (odôvodnenia c. 102 a 104 napadnutého rozhodnutia). 82 Komisia odmietla námietky niektorých adresátov vyhlásenia o námietkach vrátane zalobcu, podla ktorých sú dôkazy, na ktoré sa Komisia odvoláva, nedostatocné. Usúdila, ze zápisnicu [A] vypracovanú pocas rokovania z 15. októbra 1997 potvrdili vyhlásenia Bayerische Landesbank a Commerzbank (odôvodnenia c. 118 az 120 napadnutého rozhodnutia). 83 Tieto podniky bezvýsledne tvrdili, ze údajná dohoda by nemala zmysel, kedze vzhladom na dobu, ktorá by ju delila od zaciatku prechodného obdobia, by bola predcasná. Komisia vsak usúdila, ze zápisnica [A] preukazuje presvedcenie úcastníkov o bezprostrednom príchode prechodného obdobia, a tieto námietky zamietla (odôvodnenia c. 122 az 124 napadnutého rozhodnutia). 84 Dotknuté banky trvali na tom, ze sadzbu provízie vo výske okolo 3 % v praxi nepouzívali a ze výsku provízie si urcovali autonómne. Komisia túto námietku zamietla domnievajúc sa, ze jednak bolo protiprávne konanie preukázané písomnými dôkaznými prostriedkami - a nie konaním podnikov na trhu v zhode - a ze okrem toho dohoda eliminovala alebo podstatne znízila neistotu týkajúcu sa správania konkurencných bánk az do tej miery, ze ziadna zo zúcastnených bánk nepouzila sadzby nizsie ako 3 % (odôvodnenia c. 125 az 127 napadnutého rozhodnutia). 85 Napokon Komisia odmietla vsetky tvrdenia, ktorými sa dotknuté banky pokúsali preukázat, ze rokovanie z 15. októbra 1997 nemalo za ciel uzavretie dohody o horizontálnom urcení cien. 86 Odmietla tak tvrdenia, podla ktorých bolo úcelom rokovania umoznit úcastníkom celit neistote sprevádzajúcej výklad clánku 52 Statútu ESCB. Komisia totiz usúdila, ze rozhovory, ktoré zúcastnené banky mohli viest s Bundesbank o clánku 52 Statútu ESCB, sa netýkali provízií úctovaných pocas prechodného obdobia (odôvodnenia c. 133 az 135 napadnutého rozhodnutia). 87 Komisia takisto odmietla tvrdenie, ze rokovanie z 15. októbra 1997 smerovalo k znízeniu legislatívnej neistoty sprevádzajúcej prechod na euro, a teda nadväzovalo na diskusiu za okrúhlym stolom z 15. mája 1997, ktorú organizovala Komisia. V podstate zdôraznila, ze diskusia za okrúhlym stolom sa netýkala otázky zmenárenských provízií úctovaných bankami (pozri správu skupiny expertov z 20. novembra 1997) (odôvodnenia c. 136 a 137 napadnutého rozhodnutia). 88 Komisia neakceptovala tvrdenia, podla ktorých predmetom rokovania bola otázka, ci si banky môzu pocas prechodného obdobia ponechat kurzové rozpätie ako spôsob úctovania. Usúdila totiz, ze od roku 1995 "bolo vseobecne známe, ze výmenné kurzy budú neodvolatelne urcené a bude mozné pouzívat len tieto pevné kurzy". Priamym dôsledkom tejto situácie bol podla Komisie zákaz pouzívania kurzových rozpätí od zaciatku prechodného obdobia. Pre úplnost takisto uviedla, ze na rokovaní z 15. septembra 1997 Bundesbank odstránila v tomto ohlade akúkolvek pochybnost (odôvodnenia c. 138 az 140 napadnutého rozhodnutia). 89 Komisia odmietla tvrdenia, ktorými sa niektoré banky pokúsali preukázat, ze predmetom rokovania z 15. októbra 1997 boli medzibankové sluzby a nie maloobchodné sluzby pri výmene hotovosti. Zistila totiz, ze zápisnica [B] spomína diskusie týkajúce sa posledného uvedeného typu sluzieb (odôvodnenia c. 141 az 143 napadnutého rozhodnutia). 90 Kedze Komisia týmto povazovala protisútazný ciel za preukázaný, nepovazovala za potrebné skúmat, ci uvedenie dohody do praxe malo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Pre úplnost vsak dodala, ze výska provízií, ktoré adresáti napadnutého rozhodnutia úctovali, sa pohybovala medzi 3 % a 4,5 % (odôvodnenia c. 144 az 148 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenia zalobcu 91 Zalobca tvrdí, ze Komisia nepreukázala nou uvedené skutocnosti. Zalobca v podstate popiera uzatvorenie akéhokolvek dohovoru o výske maloobchodných provízií pri výmene hotovosti na rokovaní z 15. októbra 1997. Takisto spochybnuje dôkaznú hodnotu skutocností, o ktoré sa Komisia opiera. Predkladá najmä viaceré tvrdenia, ktorými preukazuje, ze úcelom rokovania bolo odstránenie urcitých legislatívnych a technických nejasností spojených s prechodom na euro a principiálne sa týkajúcich medzibankových sluzieb pri výmene hotovosti. Okrem toho tvrdí, ze dohoda, ktorú má na mysli Komisia, by nemala zmysel. Posúdenie Súdom prvého stupna 92 Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze diskusia o výske zmenárenských provízií predstavovala dohodu zakázanú podla clánku 81 ES, takze neexistuje potreba vyslovit stanovisko k legalite diskusií o právnej a technickej neistote, ktorá prevládala roku 1997 najmä vo vztahu k princípu odplaty za zmenárenské sluzby pocas prechodného obdobia, k opusteniu kurzového rozpätia, k metóde výpoctu výmeny (priame alebo nepriame urcenie kurzu) a k pouzitiu jednotnej sadzby provízie pre vsetky meny úcastníckych clenských státov. 93 Komisia zdôraznila skutocnost, ze záver o protiprávnom konaní sa zakladal na listinných dôkazoch (odôvodnenia c. 62, 120, 126, 142 a 158 napadnutého rozhodnutia). Je vsak zrejmé, ze dôkaz o diskusiách vztahujúcich sa na urcenie výsky maloobchodných provízií pri výmene hotovosti pochádza z jediného dokumentu, a to konkrétne zo zápisnice [A]. V napadnutom rozhodnutí nebol predlozený ziadny iný listinný dôkaz, ktorý by preukazoval uskutocnenie diskusií o uvedenom bode. 94 Komisia vsak pre úplnost uviedla, ze zápisnicu [A] potvrdili dalsie dve skutocnosti, ktoré majú povahu dôkazného prostriedku, a to konkrétne po prvé vyhlásenia urobené dalsími dvomi úcastníkmi predmetného rokovania pri ich vypocutí a po druhé správanie úcastníkov na trhu. 95 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné preskúmat, ci zalobca uviedol právne dostatocné dôkazy o existencii okolností spôsobilých spochybnit platnost skutkových zistení Komisie, pokial ide o existenciu súladu vôle medzi úcastníkmi rokovania z 15. októbra 1997 o urcení cien za predmetné sluzby vo svetle zápisnice [A], vyhlásení Commerzbank a Bayerische Landesbank, ako aj správania úcastníkov na trhu. - O zápisnici [A] 96 Záver o protiprávnom konaní je zalozený na nasledujúcom listinnom dôkaze, ktorý je prevzatý zo zápisnice [A] a uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia: "Banky prítomné na rokovaní vyjadrili úmysel nahradit svoje súcasné príjmy z marzí príjmami z provízií do výsky priblizne 90 %. Podla bánk to predstavuje úhrnnú províziu vo výske okolo 3 %." 97 Táto pasáz je nejasná a sama osebe neumoznuje pochopit, ako môze zmena v systéme vyjadrovania zmenárenských provízií ovplyvnit "príjmy" plynúce z uvedených provízií. Preto je nevyhnutné odvolat sa na celý oddiel, z ktorého je uvedená pasáz prevzatá. Je uvedený v odôvodnení c. 89 napadnutého rozhodnutia a znie takto: "Cenové rozdiely medzi menami eurozóny Súcasná cenová politika na nemeckom devízovom trhu je viac alebo menej zhodná pre vsetky banky. To napríklad znamená, ze rakúsky siling sa kupuje a predáva za výhodnú cenu, zatial co talianska líra velmi draho. Pán... z Commerzbank sa domnieval, ze tieto cenové rozdiely medzi rôznymi menami eurozóny by mali zostat zachované. Argumentoval tým, ze súcasné rozpätia mozno povazovat za výsledok pôsobenia trhových mechanizmov, a preto by systém pevných cien mal byt nahradený struktúrou, v ktorej poplatky zostanú takisto odlisné. V tomto ohlade pán... (Bayerische Landesbank) vyhlásil, ze rozdiely medzi menami sú odôvodnitelné len z dôvodu existencie odlisnej úrovne kurzového rizika. To nebude platit po 1. januári 1999, ked sa vsetky meny eurozóny budú povazovat za jednotky eura. Pán... dodal, ze to neboli az tak trhové mechanizmy, co ovplyvnilo súcasnú politiku v oblastí marzí, ale táto politika bola skôr výsledkom tichej dohody na výmenných kurzoch. Výskum [Európskeho menového institútu (EMI)] citovaný pánom..., v ktorom sa uvádza, ze náklady nemeckého bankového systému klesnú uvedením eura do obehu len o 10 %, ukazuje, ze urcovanie cien na devízovom trhu nebolo spôsobené trhovými mechanizmami. To takisto svedcí skôr o existencii oligopolu ako 'polypolu`. Preto by nahradenie súcasnej tichej dohody o odlisných rozpätiach tichou dohodou o odlisných províziách nemalo viest k velkým otrasom ani ku znízeniu zisku. Pán... s tým plne súhlasí. Pre nedosiahnutie dohody medzi úcastníkmi rokovania ohladne zavedenia jednotnej provízie alebo odlisnej provízie pre kazdú menu sa Bundesbank dorucí nasledovná správa: 'Kazdá z prítomných bánk si sama urcí spôsob úctovania svojich budúcich poplatkov.` Banky prítomné na rokovaní vyjadrili úmysel nahradit svoje súcasné príjmy z marzí príjmami z provízií az do výsky okolo 90 %. To podla bánk predstavuje úhrnnú províziu vo výske okolo 3 %." 98 Tento oddiel sa zaoberá otázkou, ci banky budú môct pocas prechodného obdobia pokracovat v úctovaní za sluzby pri výmene hotovosti podla osobitných vlastností trhu existujúceho pre kazdú z mien, alebo ci by príchod eura v papierovej podobe 1. januára 1999 mal znamenat pouzívanie rovnakej úrovne provízií pre kazdú z mien úcastníckych clenských státov. Tento oddiel sa teda nezaoberá otázkou urcenia výsky provízií, ale tým, ci má existovat jednotná úroven provízie pouzitelná na vsetky predmetné bývalé vnútrostátne meny alebo rovnaký pocet úrovní provízií ako mien. Vyssie citovaný úryvok ukazuje, ze medzi stranami nedoslo v danom bode k dohode. 99 Úryvok, ktorý Komisia pouzila ako dôkaz existencie protiprávnej dohody, vyvoláva tri poznámky. 100 Predovsetkým, pod zánikom "marzí" zápisnica [A] zjavne odkazuje na opustenie systému kurzového rozpätia následkom nadobudnutia úcinnosti neodvolatelných prepocítacích koeficientov 1. januára 1999. Úcastníci sa totiz dohodli na nutnosti nahradit uvedený systém pouzívaním výslovných zmenárenských provízií, ktoré budú oddelené od pouzitého neodvolatelného prepocítacieho koeficientu (pozri odôvodnenia c. 88, 93 a 95 napadnutého rozhodnutia). 101 Dalej, v súlade s tvrdeniami zalobcu, odkaz na udrzanie 90 % "príjmov", ktoré vyprodukuje systém "marzí", sa musí chápat v kontexte predmetného rokovania. Tento bod neodkazuje na rozhovory smerujúce k zabezpeceniu urcitej úrovne "príjmov" pre úcastníkov rokovania, ale na priamy následok zániku kurzového rizika. 102 Zo zaloby totiz vyplýva, ze urcenie neodvolatelných prepocítacích koeficientov viedlo k zániku kurzového rizika od zaciatku prechodného obdobia. Následne zmizli výkyvy výmenných kurzov a poskytovatelom sluzieb pri výmene hotovosti zanikli náklady, ktoré spôsobovala dovtedy existujúca nestálost kurzov. Vo svojej správe z 23. apríla 1997 (odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia; pozri prílohu c. 23 k zalobe) EMI odhadol úspory vyplývajúce zo zániku kurzového rizika. Usúdil, ze náklady zmenárenských sluzieb v Nemecku mozno rozdelit do styroch kategórií v nasledujúcich pomeroch: - kurzové riziko: 5 az 10 %, - náklady repatriácie (poistenie a preprava): 5 az10 %, - transakcné náklady (mzdy, manipulácia, administratíva): 70 az 85 %, - "prílezitostné" náklady (drzba zásob hotovosti v cudzích menách): 5 az 10 %. 103 EMI vypocítal, ze zánik kurzového rizika by mal viest k znízeniu nákladov - a teda aj cien - sluzieb pri výmene hotovosti rádovo o 5 az 10 %. Aj ked táto správa EMI nebola publikovaná v úradnom vestníku, bola velmi rozsírená medzi reprezentatívnymi orgánmi bankového sektora, co potvrdzuje aj odôvodnenie c. 75 napadnutého rozhodnutia. 104 Výsledok tejto analýzy EMI nebol predmetom sporu, kedze na diskusii za okrúhlym stolom organizovanej Komisiou zástupcovia bankového sektora tvrdili, ze pocas prechodného obdobia "kurzové riziko nepochybne zanikne - co umozní znízit náklady priblizne o 20 % - iné prevádzkové náklady vsak zostanú rovnaké" (okrúhly stôl o praktických aspektoch prechodu na euro: zhrnutie a závery, údaje uvedené v odôvodnení c. 41 napadnutého rozhodnutia). 105 Zalobcov výklad zápisnice [A] je teda presvedcivý. Je na mieste uznat, ze spomenutím 90 % mala zápisnica [A] na mysli znízenie nákladov sluzieb pri výmene hotovosti o priblizne 10 %, ktoré so sebou prinesie zánik kurzového rizika. Vzhladom na toto znízenie by provízie inkasované pocas prechodného obdobia mali rovnako klesnút o 10 %, cím by pokryli 90 % súcasných nákladov. 106 Nakoniec, vo vztahu k pasázi zápisnice [A], ktorá spomína províziu vo výske okolo 3 %, zalobca tvrdí, ze tu ide nanajvýs o vyjadrenie situácie na trhu v súlade s údajmi EMI. 107 Táto argumentácia sa javí ako opodstatnená. Vo svojej správe z 23. apríla 1997 EMI totiz uviedol údaj o velkosti rozpätia medzi nákupným a predajným kurzom a na tento úcel rozlísil tri skupiny mien: - skupina 1 [belgický frank (BEF), nemecká marka (DEM), holandský gulden (NLG), rakúsky siling (ATS) a francúzsky frank (FRF)]: malé rozpätie, pod 2 %, - skupina 2 [libra sterlingov (GBP), talianska líra (ITL), spanielska peseta (ESP), portugalské eskudo (PTE), svédska koruna (SEK) a írska libra (IEP)]: stredné rozpätie, medzi 2 % a 4 %, - skupina 3 [grécka drachma (GRD) voci vsetkým ostatným menám]: vysoké rozpätie, nad 5 %. 108 Tieto císla potvrdzujú tvrdenia zalobcu, podla ktorých spomenutie úrovne zmenárenských provízií "okolo 3 %", pokial k nemu skutocne doslo, sa javí kazdopádne skôr ako poukázanie na stav trhu nez ako poukázanie na dohodu o horizontálnom urcení cien. 109 Zalobca okrem toho predlozil svedecké výpovede osôb prítomných na rokovaní z 15. októbra 1997, pána [C] (VUW) a pána [D] (Hamburgische Landesbank), z ktorých vyplýva, ze otázka úrovne zmenárenských provízií (znízenie z dôvodu zániku kurzového rizika) síce bola pocas rokovania spomenutá, ale podla týchto svedkov islo len o málo významný bod, ktorý neviedol k ziadnej diskusii o urcení ich výsky. 110 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti je potrebné rozhodnút tak, ze zápisnica [A] nedokazuje nezvratne existenciu diskusií o urcení provízie pri výmene hotovosti vo výske okolo 3 %. Súd prvého stupna preto musí preskúmat dalsie dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ako aj tie, ktoré predlozil zalobca, aby ich posúdil a urcil, ci tieto dôkazy umoznujú záver, ze Komisia dokázala existenciu dohody o urcení cien. - O vyhláseniach Commerzbank a Bayerische Landesbank 111 Podla napadnutého rozhodnutia existenciu diskusie o sadzbe provízie, ktoré spomína zápisnica [A], potvrdzujú vyhlásenia Commerzbank a Bayerische Landesbank urobené pri ich vypocutí (odôvodnenia c. 96, 107 a 118 az 120 napadnutého rozhodnutia). V poznámke pod ciarou 44 napadnutého rozhodnutia Komisia takisto odkazuje na odpovede zalobcu, Westdeutsche Landesbank a Hamburgische Landesbank na vyhlásenie o námietkach. 112 Predovsetkým treba uviest, ze posúdenie Komisie, podla ktorého tieto vyhlásenia potvrdzujú tvrdenie o existencii súhlasnej vôle týkajúcej sa urcenia ceny, je sporné. Hoci predmetné banky uviedli, ze napríklad "niektorí zástupcovia jednotlivých bánk spomínali urcité císla nachádzajúce sa medzi 2 % a 4 %" (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia), ziadne z uvedených vyhlásení výslovne nepotvrdzuje existenciu diskusie o urcení sadzby provízie. 113 Je nepochybne pravda, ze urcenie referencného pásma alebo cielovej úrovne ceny môze byt spôsobom protiprávneho urcenia cien, kedze za takých okolností uz ceny nie sú výsledkom autonómneho rozhodnutia podnikatelov, ale výsledkom ich súhlasnej vôle. Predlozené císla ("medzi 2 % a 4 %", "okolo 3 %", "medzi 2 % a 6 %"; pozri odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia a poznámku pod ciarou 44) vsak odzrkadlujú - ako je vysvetlené vyssie - trhové ceny, ako ich uviedol EMI, sú neurcité a vo velkom rozpätí (najvyssie citované císlo je trikrát väcsie ako najnizsie). Preto je dôkazná hodnota týchto skutocností sporná. - O správaní úcastníkov na trhu 114 Komisia pre úplnost uviedla, ze úcastníci po rokovaní z 15. októbra 1997 prispôsobili svoje ceny v súlade s ustanoveniami údajnej dohody. V odôvodneniach c. 147 a 148 napadnutého rozhodnutia uvádza sadzby, ktoré pouzila Dresdner Bank, Commerzbank, HVB, VUW, GWK a Reisebank. Tieto sadzby sa nachádzali medzi 3 % a 4,5 % a niektoré banky úctovali navyse aj pevnú sumu. 115 Zalobca spochybnuje závery, ktoré Komisia vyvodila z uvedených skutocností. Tvrdí najmä, ze Komisia sa sústredila len na sadzby provízií bez toho, aby zahrnula do svojich analýz aj pevnú zlozku odplaty. Berúc do úvahy malú hodnotu vymienaných súm, mala vsak táto zlozka významný vplyv na výsku pouzitej odplaty. Riadna analýza sadzieb pouzívaných medzi rokom 1998 a prechodným obdobím vyvracia zistenia Komisie. 116 Tieto tvrdenia sa javia ako relevantné. Pokial sa velká väcsina predmetných sluzieb týka súm nizsích ako 200 EUR (vyhlásenie o námietkach spomína 70 %, pozri bod 9 vyhlásenia o námietkach), úctovanie pevných provízií vo výske 5 az 10 DEM alebo minimálneho vymienaného objemu má znacný vplyv na sumu, ktorú banky skutocne úctovali, pokial sa vyjadrí v percentách. Komisia preto nebola oprávnená výlucne sa obmedzit na preskúmanie sadzby úctovaných provízií, ktoré predstavujú len ciastkový údaj o cene úctovanej spotrebitelovi. 117 Detaily sadzobníkov, ktoré roku 1999 pouzívali zalobca i dalsie banky, sa nachádzajú v bode 56 vyhlásenia o námietkach. Vyplýva z nich, ze pouzívané provízie sa výrazne lísili od banky k banke, pokial sa berú do úvahy celkové náklady zmenárenských sluzieb (sadzba provízie a pevná suma alebo minimálny objem). Co sa týka roku 2000, zalobca predlozil novinový clánok, v ktorom sú uvedené úrovne provízií pouzívaných bankami (príloha c. 25 k zalobe). Z tohto dokumentu vyplýva, ze cena za výmenu 100 DEM pouzívaná 21 nemeckými bankami sa pohybovala medzi 0 az 25 DEM. Za výmenu 1 000 DEM sa cenové rozpätie pohybovalo medzi 0 a 50 DEM. Tieto údaje pri percentuálnom vyjadrení vyvracajú platnost zistení Komisie (odôvodnenia c. 147 a 148 napadnutého rozhodnutia), podla ktorých adresáti napadnutého rozhodnutia vzájomne prispôsobili svoje ceny v rozmedzí medzi 3 % a 4,5 %. Ziadna skutocnost neumoznuje usúdit s konecnou platnostou, ze priblízenie cien do "pásma" malo inú prícinu ako normálne pôsobenie trhových síl. Naopak je potrebné zdôraznit, ze od zaciatku prechodného obdobia provízie citelne klesli, co je mozné vysvetlit zánikom kurzového rizika. Táto tendencia trvala az do konca prechodného obdobia, co zodpovedá zániku trhu sluzieb pri výmene hotovosti mien úcastníckych clenských státov. 118 Preto skutocnosti, na základe ktorých Komisia usúdila, ze zápisnicu [A] potvrdilo konanie zúcastnených bánk na trhu v zhode, nie sú presvedcivé. 119 Vsetky preskúmané skutocnosti umoznujú záver, ze Komisia nepredlozila právne dostatocný dôkaz o existencii nou tvrdenej dohody, a to tak pokial ide o urcenie cien za sluzby pri výmene hotovosti mien eurozóny pocas prechodného obdobia, ako aj o spôsoby úctovania týchto cien. Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody týkajúce sa nesprávnosti skutkových zistení a nedostatku dôkazného charakteru predlozených nepriamych dôkazov musia byt vyhlásené za opodstatnené. 120 Napadnuté rozhodnutie musí byt preto zrusené bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie zalobné dôvody. O trovách 121 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2003/25/ES z 11. decembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 ES [vec COMP/E-1/37.919 (ex 37.391) - Bankové poplatky za prepocet mien eurozóny - Nemecko] sa zrusuje v casti, v ktorej sa vztahuje na zalobcu. 2. Komisia znása vsetky trovy konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. októbra 2004. Tajomník Predsednícka komory H. Jung P. Lindh Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Právny rámec Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy zalobcu Právny stav O skutkových zisteniach O dohode o spôsoboch úctovania zmenárenských provízií Tvrdenia zalobcu Posúdenie Súdom prvého stupna O dohode o výske zmenárenských provízií Zhrnutie napadnutého rozhodnutia Tvrdenia zalobcu Posúdenie Súdom prvého stupna - O zápisnici [A] - O vyhláseniach Commerzbank a Bayerische Landesbank - O správaní úcastníkov na trhu O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXGTE3kX/L98558-6560TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXGTE3kX/L98558-6560TMP.html#Footref*