Vec T-52/02 Société nouvelle des couleurs zinciques SA (SNCZ) proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Zaloba o neplatnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 29. novembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Rozlisovanie medzi konecnou a ciastkovou sumou pokuty - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku s Komisiou - Znízenie uskutocnené zo sumy, ktorá je výsledkom uplatnenia pravidla o maximálnej výske pokút (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Usmernenia prijaté Komisiou - Moznost zohladnit osobitnú situáciu malých a stredných podnikov (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Meranie efektívnej kapacity spôsobit ujmu na dotknutom trhu - Relevantnost podielov na trhu, ktoré dotknutý podnik ovláda (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Nevyhnutnost zohladnit obraty dotknutých podnikov a zabezpecit proporcionalitu pokút s týmito obratmi - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Úmyselné uskutocnenie - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Prvý zásah Komisie v konkrétnom odvetví - Dotknuté podniky patriace medzi malé alebo stredné podniky - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Ulozenie - Nevyhnutnost, aby podnik dosiahol zisk porusením - Neexistencia - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Nedosiahnutie zisku - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2 prvý odsek) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Celkový obrat dotknutého podniku - Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia - Zodpovedajúce zohladnenie - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou - Umiestnenie podniku do rovnakej skupiny ako iné podniky s vyssím celkovým obratom - Porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Vylúcenie - Podmienky Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty vo výske nepresahujúcej 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil porusenia, vyzaduje, aby pokuta, ktorá sa nakoniec podniku ulozí, bola znízená v prípade, ak presahuje 10 % obratu podniku, nezávisle od ciastkových výpoctov urcených na zohladnenie dlzky trvania a závaznosti porusenia. Z toho plynie, ze maximálna hranica 10 % vymedzená týmto ustanovením sa uplatnuje iba na konecnú sumu pokuty, ktorú Komisia ukladá, a nie na ciastkové výpocty vrátane stanovenia východiskovej sumy na úcely uvedeného výpoctu. Okrem toho, ak Komisia vo svojom výpocte dospela k ciastkovej sume vrátane východiskovej sumy, ktorá presahuje maximálnu hranicu 10 % obratu dotknutého podniku, nemozno podrobit kritike skutocnost, ze niektoré faktory vzaté do úvahy pri uvedenom výpocte, ako je napríklad dlzka trvania porusenia, sa neodrázajú na konecnej sume pokuty, kedze to je dôsledok zákazu presiahnut maximálnu hranicu 10 % obratu dotknutého podniku, ktorý je stanovený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. (pozri body 38 - 40) 2. Prístup Komisie pri urcovaní výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze, podla ktorého faktor týkajúci sa spolupráce je zohladnený po uplatnení stropu 10 % obratu dotknutého podniku stanoveného clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a teda má priamy dosah na sumu pokuty, zabezpecuje, aby oznámenie o spolupráci v prípadoch kartelov mohlo mat plný potrebný úcinok. Ak by totiz základná ciastka pred uplatnením uvedeného oznámenia vysoko prekracovala hranicu 10 % bez toho, aby sa táto hranica mohla bezprostredne uplatnit, podnet na spoluprácu s Komisiou by bol pre dotknutý podnik ovela slabsí vzhladom na to, ze konecná pokuta by za akéhokolvek predpokladu - so spoluprácou aj bez nej - dosiahla 10 %. (pozri bod 41) 3. Komisiou prijaté usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO umoznujú Komisii vziat do úvahy, pokial to vyzadujú okolnosti, osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú malé a stredné podniky. (pozri bod 42) 4. V analýze "efektívnej ekonomickej kapacity porusovatelov spôsobit významnú ujmu konkurencii", ktorá zahrna posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, na úcely stanovenia výsky pokuty ako sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba podruzne. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh. Preto hoci je pravda, ze podiely na trhu, ktoré podnik ovláda, nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí k silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol vykonávat na trh. (pozri bod 65) 5. Podla bodu 1.A. siesteho odseku Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze "znacná" disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy, najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho, hoci Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení sumy pokút a výpocet pokuty sa nemusí riadit prostým matematickým vzorcom, suma pokút musí byt prinajmensom proporcionálna v pomere k faktorom, ktoré sa zohladnili pri posúdení závaznosti porusenia. Z toho plynie, ze pokial Komisia rozdeluje dotknuté podniky do skupín na úcely stanovenia sumy pokút, aby podnikom, ktoré patria do rovnakej skupiny, ulozila zhodnú východiskovú sumu, urcenie prahov pre kazdú z takto vymedzených skupín musí byt vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené. (pozri body 67, 68) 6. Pri urcovaní výsky pokút v oblasti hospodárskej sútaze nie je Komisia povinná uskutocnovat výpocet zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov ani zabezpecit, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. V tomto ohlade clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vycítat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky. Tieto zásady sa uplatnia aj vtedy, ak sa podniky nachádzajú v zhodnej situácii v pomere k faktorom týkajúcim sa závaznosti a dlzky trvania porusenia. (pozri body 73 - 75) 7. Na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva mohlo povazovat za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej sútaze. Komisia je teda pri výpocte výsky pokút oprávnená neprihliadat na skutocnost, ze dotknutý podnik nemá právne oddelenie. (pozri body 82, 83) 8. Komisia nie je povinná zmiernit pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, pokial po prvý raz koná v konkrétnom odvetví, a nic ju nezaväzuje, aby zmiernila pokuty, pokial dotknuté podniky patria medzi malé a stredné podniky. Velkost podniku je totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ustanovenia Komisiou prijatých usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje ziaden dôvod, aby sa s malými a strednými podnikmi zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi malé a stredné podniky, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. (pozri bod 84) 9. Hoci výska ulozenej pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty bez toho, aby pokute nehrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho plynie, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná brat do úvahy absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením. Aj ked v tejto súvislosti Komisia podla bodu 2 prvého odseku piatej zarázky svojich usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môze z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsit sankciu, aby prekrocila sumu neoprávneného prospechu dosiahnutú vdaka poruseniu, neznamená to, ze jej je tým ulozená povinnost za kazdých okolností zistovat na úcely urcenia výsky pokuty financnú výhodu, ktorá je spojená so zisteným porusením. Inými slovami, absenciu takej výhody nemozno posudzovat ako polahcujúcu okolnost. (pozri body 89 - 91) 10. Pri urcení výsky pokuty ulozenej za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva netreba pripisovat neproporcionálny význam v pomere k iným prvkom posúdenia ani celkovému obratu podniku, ani casti tohto obratu, ktorá pochádza z tovarov tvoriacich predmet porusenia, aby stanovenie vhodnej pokuty nemohlo byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate, najmä pokial dotknuté tovary predstavujú iba malý podiel z tohto obratu. (pozri bod 99) 11. Skutocnost, ze Komisia pri výpocte výsky pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva umiestni podnik do tej istej skupiny ako iné podniky, ktorých celkový obrat je vyssí, aby zohladnila ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov a stanovila pokuty na úrovni zabezpecujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok, takze im je ulozená zhodná východisková suma, nepredstavuje ani porusenie zásady proporcionality, ani porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, kedze tieto odlisné podniky boli zoskupené preto, lebo majú velmi podobné obraty na predmetnom trhu a podiely na trhu a v danej veci nemá rozdiel velkosti dotknutého podniku v pomere k iným predmetným podnikom taký význam, aby mal byt zaradený do odlisnej skupiny. (pozri body 69, 111, 112) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 29. novembra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania - Zaloba o neplatnost" Vo veci T-52/02, Société nouvelle des couleurs zinciques SA (SNCZ), so sídlom v Bouchain (Francúzsko), v zastúpení: R. Saint-Esteben a H. Calvet, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne F. Castillo de la Torre a F. Lelievre, neskôr F. Castillo de la Torre a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 3 rozhodnutia Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1) alebo subsidiárne návrh na znízenie sumy pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Société nouvelle des couleurs zinciques SA (dalej len "zalobca" alebo "SNCZ") je francúzsky podnik, ktorý vyrába fosfát zinku a chrómany zinku, stroncium a báryum. Vsetky tieto výrobky sú minerálne antikorózne pigmenty, ktoré sa pouzívajú vo farbiarskom a náterovom priemysle. Roku 2000 bol obrat SNCZ na celosvetovej úrovni 17,08 milióna eur. 2 Aj ked sa chemické vzorce môzu jemne odlisovat, ortofosfáty zinku predstavujú homogénny chemický výrobok oznacený druhovým názvom "fosfát zinku". Fosfát zinku získaný z oxidu zinocnatého a kyseliny fosforecnej sa bezne pouzíva ako minerálny antikorózny pigment vo farbiarskom priemysle. Na trh sa uvádza bud ako standardný fosfát zinku, alebo ako modifikovaný alebo "aktivovaný" fosfát zinku. 3 Roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: Dr. Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len "Heubach"), James M. Brown Ltd (dalej len "James Brown"), SNCZ, Trident Alloys Ltd (dalej len "Trident") (predtým Britannia Alloys and Chemicals Ltd, dalej len "Britannia") a Union Pigments AS (predtým Waardals AS) (dalej len "Union Pigments"). V rokoch 1994 az 1998 predstavovala hodnota trhu so standardným fosfátom zinku priblizne 22 miliónov eur rocne na celosvetovej úrovni a priblizne 15 az 16 miliónov eur rocne na úrovni Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Heubach, SNCZ, Trident (predtým Britannia) a Union Pigments ovládali v EHP priblizne rovnaké podiely na trhu so standardným fosfátom zinku, a to na úrovni 20 %. James Brown ovládal zretelne mensí podiel na trhu. Kupujúcimi fosfátu zinku sú velkí výrobcovia farbív. Na trhu s farbivami dominuje niekolko multinárodných chemických skupín. 4 V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch Heubachu, SNCZ a Tridentu podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Od 13. do 15. mája 1998 uskutocnil Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) na ziadost Komisie podla clánku 8 ods. 3 protokolu 23 Dohody EHP simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch Union Pigments podla clánku 14 ods. 2 kapitoly II protokolu 4 Dohody medzi státmi EZVO týkajúcej sa vytvorenia Dozorného úradu a Súdneho dvora. 5 Spolocnosti Union Pigments a Trident informovali pocas správneho konania Komisiu o svojom zámere plne s nou spolupracovat v súlade s oznámením Komisie z 18. júla 1996 o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") a kazdá urobila vyhlásenie ku kartelu (dalej len "vyhlásenie Union Pigments" a "vyhlásenie Tridentu"). 6 Dna 2. augusta 2000 Komisia vydala oznámenie o výhradách voci podnikom, adresátom rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby (pozri bod 7 nizsie), vrátane zalobcu. Zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách z 1. decembra 2000 vyhlásil, ze v podstate nespochybnuje skutkový stav, ktorý je v nom uvedený. 7 Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala rozhodnutie 2003/437/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1). Rozhodnutím posudzovaným na úcely tohto rozsudku je rozhodnutie, ktoré bolo dotknutým podnikom oznámené a je prilozené k zalobe (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie sa v urcitých aspektoch odlisuje od rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie. 8 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existovala medzi spolocnostami Britannia (od 15. marca 1997 Trident), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Po prvé, úcastníci kartelu sa dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé, na kazdom stretnutí urcovali cenové "stropy" alebo "odporúcané" ceny a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie, v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 9 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Britannia..., ... Heubach..., James... Brown..., [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: a) pokial ide o... Heubach..., James... Brown..., [SNCZ] a [Union Pigments]: od 24. marca 1994 do 13. mája 1998. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940 000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350 000 eur. ..." 10 Na výpocet výsky pokút Komisia pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 11 Komisia na úvod stanovila "základnú ciastku", a to v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri odôvodnenia c. 261 az 313 napadnutého rozhodnutia). 12 Pokial ide o prvý faktor, usúdila, ze porusenie sa musí kvalifikovat ako "velmi závazné", a to vzhladom na povahu predmetného správania, na jeho skutocné následky na trh s fosfátom zinku a na skutocnost, ze pokrývalo celý spolocný trh a po jeho vytvorení celý EHP (odôvodnenie c. 300 napadnutého rozhodnutia). Nezávisle od velmi závaznej povahy porusenia Komisia vysvetlila, ze vzala do úvahy obmedzenú velkost relevantného trhu (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia). 13 Komisia uplatnila "diferencovaný prístup" k dotknutým podnikom, aby na jednej strane zohladnila ich efektívnu ekonomickú kapacitu spôsobit konkurencii významnú ujmu a na druhej strane stanovila pokutu na úrovni zabezpecujúcej dostatocne odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). S týmto cielom rozdelila dotknuté podniky do dvoch kategórií v závislosti od ich "relatívneho významu na relevantnom trhu". Oprela sa pritom o obrat z predaja dotknutého výrobku dosiahnutý kazdým z týchto podnikov v rámci EHP pocas posledného roku porusenia a zohladnila skutocnost, ze zalobca, Britannia (od 15. marca 1997 Trident), Heubach a Union Pigments boli "hlavnými výrobcami fosfátu zinku v rámci EHP s priblizne rovnakými podielmi na trhu, vyssími alebo priblizujúcimi sa k 20 %" (odôvodnenia c. 307 a 308 napadnutého rozhodnutia). Zalobca, rovnako ako Britannia, Heubach, Trident a Union Pigments, bol zaradený do prvej kategórie ("východisková suma" 3 milióny eur). James Brown, ktorého podiel na trhu bol "zretelne mensí", bol zaradený do druhej kategórie ("východisková suma" 750 000 eur) (odôvodnenia c. 308 a 309 napadnutého rozhodnutia). 14 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania, Komisia usúdila, ze porusenie, ktoré kladie za vinu zalobcovi, bolo "strednodobé", kedze trvalo od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 (odôvodnenie c. 310 napadnutého rozhodnutia). Zvýsila preto východiskovú sumu zalobcu o 40 %, cím dospela k "základnej ciastke" 4,2 milióna eur (odôvodnenia c. 310 a 313 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia dalej usúdila, ze v prejednávanej veci netreba zohladnit pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 314 az 336 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho zamietla tvrdenia týkajúce sa "zlého hospodárskeho kontextu", v ktorom sa uskutocnil kartel, a osobitných vlastností dotknutých podnikov (odôvodnenia c. 337 az 343 napadnutého rozhodnutia). Komisia preto vo vztahu k zalobcovi stanovila výsku pokuty na 4,2 milióna eur "pred uplatnením oznámenia [o spolupráci]" (odôvodnenie c. 344 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia okrem toho pripomenula hranicu, ktorú pokuta ulozená kazdému z dotknutých podnikov nemôze v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 prekrocit. Výska pokuty pred uplatnením oznámenia o spolupráci tak bola pre zalobcu znízená na 1,7 milióna eur a pre Union Pigments na 700 000 eur. Výska pokuty iných podnikov pred uplatnením oznámenia o spolupráci nebola týmto stropom dotknutá (odôvodnenie c. 345 napadnutého rozhodnutia). 17 Napokon Komisia priznala zalobcovi znízenie o 10 % na základe oznámenia o spolupráci vzhladom na skutocnost, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách vyhlásil, ze v podstate nespochybnuje skutkový stav, ktorý bol v nom uvedený (odôvodnenia c. 360, 363 a 366 napadnutého rozhodnutia). Konecná výska pokuty ulozenej zalobcovi tak predstavuje 1,53 milióna eur (odôvodnenie c. 370 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 27. februára 2002 podal zalobca návrh na zacatie tohto konania. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (piata komora) o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby predlozila jeden dokument a odpovedala na jednu písomnú otázku. Komisia týmto ziadostiam vyhovela. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 2. júla 2004. 21 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne, znízil výsku pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 23 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby tri dôvody. Prvý je zalozený na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, druhý na porusení zásady proporcionality a tretí na porusení zásady zákazu diskriminácie. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Tvrdenia úcastníkov konania 24 Podla zalobcu Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze stanovila východiskovú sumu jeho pokuty na 3 milióny eur, teda 17 % jeho celosvetového obratu. Táto suma presahuje maximálnu hranicu pokút vymedzenú v tomto ustanovení. 25 Po prvé, zalobca uvádza, ze takéto svojvolné stanovenie východiskovej sumy je v rozpore s výslovným znením clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Toto ustanovenie dáva Komisii moznost prekrocit prvý prah jedného miliónu az po 10 % obratu, ale vonkoncom nepripústa metódu, ktorá spocíva v tom, ze sa najprv stanoví východisková suma nad maximálnou hranicou 10 % a potom sa suma pokuty znízi, aby sa dosiahol súlad s uvedeným ustanovením. V prejednávanej veci uplatnená metóda výpoctu, ktorá spocíva v stanovení východiskovej sumy zalobcu na 3 milióny eur, teda 17 % jeho celosvetového obratu, je skrátka nezákonná. 26 Zalobca tvrdí, ze Komisia prekrucuje znenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ked uvádza, ze toto ustanovenie vyzaduje, aby pokuta, ktorá sa podniku nakoniec ulozí, bola "znízená" v prípade, ak jej suma "presiahne" hranicu 10 % obratu. Uvedené ustanovenie totiz nepredpokladá znízenie tejto hranice na 10 %, ale výslovne pocíta iba s hypotézou, ked pokuta, ktorá bola v prvej fáze stanovená pod hranicou 10 %, a to medzi 1 000 a 1 miliónom eur, sa zvýsi, aby "dosiahla 10 %". 27 Zalobca spochybnuje, ze rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia (T-9/99, Zb. s. II-1487), potvrdzuje tézu Komisie, podla ktorej mozno východiskovú sumu stanovit nad hranicou 10 % obratu dotknutého podniku. V tomto rozsudku mal Súd prvého stupna na zreteli to, ze Komisia zohladnuje "ciastkovú sumu" nad hranicou 10 % "v priebehu jej výpoctu", a nie na jeho "zaciatku". Nepocítal teda s moznostou stanovit východiskovú sumu nad stropom 10 %. Tento výklad potvrdzuje skutocnost, ze Súd prvého stupna vyhlásil, ze iba "niektoré faktory vzaté do úvahy pri výpocte pokuty sa neodrázajú na jej konecnej sume" (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 452). Podla metódy, ktorou sa riadila Komisia, by sa pritom súhrn "faktorov" zo zásady neodrázal na konecnej sume, s jedinou výnimkou znízenia za "spoluprácu", pretoze Komisia k nemu pristúpila az po tom, co znízila ciastkovú sumu, aby dosiahla strop 10 %. Zalobca okrem toho poznamenáva, ze uz citovaný rozsudok HFB a i./Komisia, ako aj vsetky ostatné rozsudky citované Komisiou v rámci tohto zalobného dôvodu, bol v Zbierke uverejnený iba ciastocne, kedze súd Spolocenstva nepochybne usudzoval, ze neuverejnené casti predmetných rozsudkov neobsahujú zásadné otázky. 28 Po druhé, zalobca tvrdí, ze spôsob, akým bola východisková suma v prejednávanej veci stanovená, porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze vylucuje zohladnenie faktora, ktorý sa týka dlzky trvania porusenia, v sume ulozenej pokuty. Pripomína, ze toto ustanovenie Komisii ukladá, aby pri stanovení pokuty brala do úvahy "jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". V prejednávanej veci Komisia po stanovení východiskovej sumy na 3 milióny eur, co je velmi vysoko nad stropom 10 %, zvýsila túto sumu o 40 %, aby zohladnila "strednodobé" trvanie porusenia, a tak dospela k 4,2 miliónom eur. Pritom, kedze východisková suma stanovená s ohladom na závaznost porusenia vysoko presahuje strop 10 % obratu, dalsia úprava v závislosti od dlzky trvania je úplne nemozná a je iba cisto teoretickým cvicením, ktoré vedie výlucne k predstieraniu dodrzania clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 29 Kedze Komisia usúdila, ze porusenie pripisované zalobcovi bolo strednodobé, mala tento pomerne mierniaci faktor vziat do úvahy, pretoze standardne by mu ulozila vyssiu pokutu, ak by sa dopustil porusenia nielen "velmi závazného", ale aj "dlhodobého" alebo "velmi dlhodobého". Ulozenie sankcie bez zohladnenia dlzky trvania porusenia je pre politiku hospodárskej sútaze "hlboko skodlivé", kedze podniky, najmä malé a stredné podniky (MSP), nemajú ziaden podnet na obmedzenie dlzky trvania svojej úcasti na karteli. 30 Pokial ide o relevantnost rozsudku HFB a i./Komisia, uz citovaného v bode 27 vyssie, pri zohladnení dlzky trvania porusenia, zalobca predovsetkým poznamenáva, ze v tomto rozsudku Súd prvého stupna rozhodoval o námietke nezákonnosti usmernení, a teda skúmal voci nim vyjadrované kritiky vseobecného rázu. V prejednávanej veci ide naopak o overenie, ci konkrétny výpocet uskutocnený specificky v prípade zalobcu je v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Zalobca dalej pripomína, ze Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku iba zvazoval hypotézu, podla ktorej sa "niektoré faktory" vzaté do úvahy neodrázajú na konecnej pokute (bod 453). Nevyslovil sa k faktoru týkajúcemu sa dlzky trvania. Vzhladom na to, ze tento faktor je jeden z dvoch faktorov, ktoré sú uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nutne sa musí zohladnit a odráza sa na konecnej sume pokuty, inak by bola popretá celá záväznost a potrebný úcinok nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 203). 31 Zalobca napokon kritizuje skutocnost, ze Komisia vzala do úvahy faktor týkajúci sa spolupráce po uplatnení stropu 10 %, zatial co pred uplatnením uvedeného stropu zvýsila základnú ciastku vzhladom na dlzku trvania porusenia. Výsledkom tohto prístupu je, ze usmerneniami ustanovený faktor týkajúci sa spolupráce má priamy dosah na skutocnú pokutu, a teda podnecuje podniky, aby s Komisiou spolupracovali. Podniky naopak majú iba teoretický prospech z faktora týkajúceho sa dlzky trvania, ktorý ustanovuje nariadenie Rady, a v dôsledku toho nie sú podnietené ukoncit porusovanie co mozno najskôr. 32 Po tretie, zalobca tvrdí, ze spôsob, akým bola východisková suma stanovená, teda vysoko nad stropom 10 %, porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze vylucuje zohladnenie pritazujúcich a polahcujúcich okolností v sume ulozenej pokuty. Vzhladom na judikatúru a svoje vlastné usmernenia si Komisia nemôze osvojit metódu, ktorá robí nemozným akékolvek efektívne zohladnenie takých okolností, kedze tieto okolnosti prinálezia k posúdeniu závaznosti porusenia, co je kritérium ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 109). 33 Po stvrté, metóda, ktorú si Komisia osvojila pri stanovení sumy pokút, nedáva ziadnu informáciu o faktoroch, ktoré si zvolila pri stanovení východiskovej sumy. Aj ked usmernenia uvádzajú "pravdepodobnú" sumu 20 miliónov eur za velmi závazné porusenia, Komisia mala postrehnút neprimeraný charakter takých súm, kedze, ako v prejednávanej veci, pre vsetky predmetné malé alebo stredné podniky je uz toto "minimum" ovela vyssie ako hranica 10 % ich obratu. Zalobca zdôraznuje, ze "toto absolútne zahmlievanie, velmi neobycajné v rámci postupu, ktorého cielom je zabezpecit 'priehladnost a nestrannost rozhodnutí`, sa stane úplnou svojvôlou, ak okrem toho Komisii umozní neprihliadat na kritériá, ktoré jej ukladá clánok 15 ods. 2". 34 Komisia sa zo svojej strany opiera najmä o judikatúru Súdu prvého stupna vo veciach nazývaných "tepelnoizolacné vedenia" (rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie; Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99, Zb. s. II-1613, bod 150, a Lögstör Rör/Komisia, T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 292) a tvrdí, ze zalobca uskutocnil nesprávny výklad ustanovení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a preto musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý. 35 Co sa týka tvrdenia uvedeného zalobcom v jeho replike, podla ktorého sa v usmerneniach nenachádza ziadna vseobecná informácia umoznujúca ustanovit úroven, akú by mala východisková suma standardne dosiahnut, Komisia usudzuje, ze je neprípustné z dôvodu, ze predstavuje nový zalobný dôvod. Toto tvrdenie nemá totiz ziaden vztah k prípadnému poruseniu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktoré predstavuje prvý zalobný dôvod, a nemozno ho teda povazovat za rozvinutie tohto zalobného dôvodu. Toto tvrdenie je v kazdom prípade irelevantné, kedze usmernenia poskytujú informácie, pokial ide o východiskovú sumu. Posúdenie Súdom prvého stupna 36 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v tom, ze východisková suma, ktorú pouzila na úcely výpoctu sumy pokuty, teda 3 milióny eur predstavujúce 17 % jeho obratu, presahuje strop 10 % vymedzený v tomto ustanovení. Toto tvrdenie nemozno prijat. 37 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne alebo z nedbanlivosti... porusili clánok [81 ods. 1]... zmluvy". Rovnaké ustanovenie uvádza, ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 38 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty vo výske nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, vyzaduje, aby pokuta, ktorá sa nakoniec podniku ulozí, bola znízená v prípade, ak jej suma presahuje 10 % obratu podniku, nezávisle od ciastkových výpoctov urcených na zohladnenie dlzky trvania a závaznosti porusenia. Z toho plynie, ze maximálna hranica 10 % vymedzená týmto ustanovením sa uplatnuje iba na konecnú sumu pokuty, ktorú Komisia ukladá (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 451; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 367 a 368). 39 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, "ciastkové sumy" v zmysle judikatúry citovanej v bode 38 vyssie zahrnajú východiskovú sumu (v tomto zmysle pozri rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 450, a Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 183, 184 a 205; analogicky pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 56). 40 Okrem toho, ak Komisia vo svojom výpocte dospela k ciastkovej sume vrátane východiskovej sumy, ktorá presahuje maximálnu hranicu 10 % obratu dotknutého podniku, nemozno podrobit kritike skutocnost, ze niektoré faktory vzaté do úvahy pri uvedenom výpocte sa neodrázajú na konecnej sume pokuty. To je totiz dôsledok zákazu presiahnut maximálnu hranicu 10 % obratu dotknutého podniku, ktorý je stanovený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 453). Medzi "faktormi", ktoré sa nemusia odrazit na konecnej sume pokuty, sa nachádza dlzka trvania (rozsudky HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, body 450 az 453, a Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 251). 41 Pokial ide o argumentáciu zalobcu zalozenú na tom, ze faktor týkajúci sa spolupráce je zohladnený po uplatnení stropu 10 %, a teda má priamy dosah na sumu pokuty, postacuje konstatovat, ze tento prístup zabezpecuje, aby oznámenie o spolupráci mohlo mat plný potrebný úcinok: ak by základná ciastka pred uplatnením uvedeného oznámenia vysoko prekracovala hranicu 10 % bez toho, aby sa táto hranica mohla bezprostredne uplatnit, podnet na spoluprácu s Komisiou by bol pre dotknutý podnik ovela slabsí vzhladom na to, ze konecná pokuta by za akéhokolvek predpokladu - so spoluprácou aj bez nej - dosiahla 10 % (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 352 az 354). 42 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého sa v usmerneniach nenachádza ziadna vseobecná informácia umoznujúca ustanovit úroven, akú by mala východisková suma standardne dosiahnut, je namieste ho zamietnut bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat jeho prípustnost (pozri bod 35 vyssie). Súd prvého stupna usudzuje, ze postacuje konstatovat, ze usmernenia ustanovujú pre velmi závazné porusenia "pravdepodobnú" sumu pokút nad 20 miliónov eur (bod 1.A., tretia zarázka, druhý pododsek). Nie je mozné poskytnút presné informácie týkajúce sa východiskových súm pri akýchkolvek mozných poruseniach. Z bodu 1.A. tretej zarázky druhého pododseku navyse jasne vyplýva, ze suma pokút môze byt nizsia ako 20 miliónov eur, takze tvrdenie zalobcu, podla ktorého tieto usmernenia nie sú zostavené pre MSP, musí byt zamietnuté. Uvedené usmernenia okrem toho Komisii umoznujú vziat do úvahy, pokial to vyzadujú okolnosti, osobitnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú MSP (rozsudok Lögstör Rör/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 295). 43 Z usmernení jasne vyplýva, ze pokuty ulozené MSP, ktoré sa zúcastnili na velmi závazných poruseniach, môzu byt nielen nizsie ako 20 miliónov eur, ale aj môzu dosiahnut strop 10 %, ktorý stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Výhrada zalobcu, podla ktorej v tomto ohlade neexistuje ziadna vseobecná informácia, musí byt teda zamietnutá. 44 Z toho plynie, ze prvý zalobný dôvod musí byt v celosti zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality 45 Zalobca na úvod poznamenáva, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je so zohladnením znízenia o 10 % na základe oznámenia o spolupráci najvyssou sankciou, aká mohla byt voci nemu zákonne zvolená, kedze predstavuje 9 % jeho celosvetového obratu. Komisia podla jeho vedomosti nikdy pocas 40 rokov nevydala tak prísne rozhodnutie. Uvádza, ze Komisia tým porusila zásadu proporcionality. 46 Druhý zalobný dôvod sa skladá z troch castí, v ktorých zalobca postupne tvrdí, ze zásada proporcionality bola porusená: - v tom, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je úplne neproporcionálna najmä v pomere k pokutám ulozeným iným podnikom tak v aktuálnej veci, ako aj v iných nedávnych veciach, - v tom, ze Komisia pri stanovení stropu jeho pokuty zohladnila jeho celosvetový obrat, - v tom, ze Komisia nezohladnila pomer medzi jeho celkovým obratom a obratom, ktorý dosahoval pri predaji predmetného výrobku. O prvej casti zalozenej na tom, ze pokuta ulozená zalobcovi je úplne neproporcionálna - Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobca tvrdí, ze svojvolné stanovenie východiskovej sumy na úrovni ovela vyssej ako je strop 10 % viedlo v prejednávanej veci k zjavne neproporcionálnej sankcii. Vysvetluje, ze vzhladom na to, ze v jeho prípade východisková suma predstavuje 17 % jeho celosvetového obratu, teda 170 % zákonného maxima, bolo ulozenie maximálnej sumy pokuty "zabezpecené", pricom takú prísnost nic nezdôvodnuje. Osobitne uvádza, ze medzi sumou pokuty na jednej strane a závaznostou porusenia, jeho velkostou a vlastnou zodpovednostou na strane druhej nie je ziaden vztah. Ulozená sankcia je zalozená na postupe, ktorému je úplne cudzie zohladnenie jeho konkrétnej situácie. Uvádza, ze sama Komisia pripústa, ze trvanie porusenia, ktorého sa dopustil, je "strednodobé" a v ziadnom prípade nie "dlhodobé". 48 Podla zalobcu je ulozenie maximálnej pokuty MSP v rozpore so zásadami, ktoré zaviedla judikatúra a usmernenia Komisie. Súd prvého stupna ich potvrdil, ked uviedol, ze by mohlo byt vhodné stanovené sumy vyvázit, "najmä pokial existuje znacná disparita vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy, a v dôsledku toho zvolit vseobecnú východiskovú sumu podla osobitného charakteru kazdého podniku" (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 80). V uz citovanom rozsudku Acerinox/Komisia Súd prvého stupna takisto zamietol tvrdenie uvedené jedným zo zalobcov, ktoré bolo zalozené na jeho nízkych podieloch na trhu, z dôvodu, ze zásadne treba brat do úvahy jeho "velkost" a "ekonomickú silu" (body 89 a 90). Súd prvého stupna tak zdôraznil, ze podstatné je brat do úvahy velkost podniku nezávisle od jeho podielov na trhu. V prejednávanej veci Komisia úplne opomenula zohladnit skutocnost, ze zalobca je osobitne drobný MSP a medzi velkostou predmetných podnikov existuje "znacná disparita". 49 Zalobca sa domnieva, ze usmernenia vonkoncom nie sú zostavené pre MSP. V prípade velmi závazných porusení napríklad ustanovujú "pravdepodobnú" pokutu nad 20 miliónov eur. Pokuta v takej výske pritom predpokladá obrat prinajmensom 200 miliónov eur, teda jedenástkrát vyssí ako obrat zalobcu. 50 Zalobca tvrdí, ze jedným z dôsledkov svojvolnej metódy stanovovania pokút, ktorú si Komisia osvojila, je to, ze velké podniky sú menej sankcionované ako MSP. V prvom rade usudzuje, pokial ide o prejednávaný prípad, ze je zjavne neproporcionálne, aby sa velkým podnikom ulozili za úplne zhodné porusenia o polovicu nizsie pokuty ako MSP. Zalobca v tomto ohlade odkazuje na tabulku, ktorá sa nachádza v zalobe, a udáva sumu pokuty ulozenej kazdému zo sankcionovaných podnikov. Tvrdí, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, je maximálna a predstavuje prakticky dvojnásobok pokuty ulozenej Heubachu, pricom porusenia, ktoré sú im pripisované, mali úplne zhodnú závaznost a dlzku trvania. V tomto ohlade spresnuje, ze má na mysli percento obratu, a nie absolútne sumy. V druhom rade, disproporcia je rovnako zjavná, pokial sa porovná pokuta ulozená zalobcovi s pokutou ulozenou iným podnikom v podobných veciach. Napríklad v rozhodnutí Komisie 2001/716/ES z 18. júla 2001 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP.D.2 37.444 - SAS/Maersk Air a vec COMP.D.2 37.386 - Sun-Air proti SAS a Maersk Air) (Ú. v. ES L 265, s. 15, dalej len "rozhodnutie SAS") bola spolocnosti SAS ulozená pokuta zodpovedajúca 0,79 % jej celosvetového obratu po tom, co dosiahla znízenie o 10 % na základe oznámenia o spolupráci, teda pokuta v pomere k obratu jedenástkrát nizsia ako pokuta ulozená zalobcovi. Zalobca zdôraznuje, ze pre podnik, ktorý dosahuje celosvetový obrat okolo 5 miliárd eur, je pokuta zodpovedajúca 0,79 % jeho obratu malickostou, zatial co pre neho, dosahujúceho obrat 17 miliónov eur, je pokuta 1,53 milióna eur kolosálnou sankciou (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, body 336 a 347). 51 Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého sa velkost zalobcu vzala do úvahy, kedze východisková suma bola stanovená na 3 milióny eur, a nie na 20 miliónov eur, ako ustanovujú usmernenia, zalobca vo svojej replike odpovedá, ze Komisia zavrhla posúdenie výsky pokuty v pomere k významu podniku. Komisia mala totiz na mysli iba absolútne sumy, cím poprela akýkolvek význam odvolávania sa na obrat pri posúdení výsky pokuty pre urcený podnik. Usmernenia pritom "ne[bránia] tomu, aby sa také obraty brali do úvahy pri stanovení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Spolocenstva, a pokial to okolnosti vyzadujú" (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 447). Komisia mala v prejednávanej veci brat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat, aby sa vyhla poruseniu zásady proporcionality. Niektoré významné texty, ako sú nariadenie Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [Ú. v. ES L 395, s. 1, korigendum Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997, Ú. v. ES L 180, s. 17; Mim. vyd. 08/001, s. 164] a texty upravujúce MSP preukazujú podstatný charakter kritéria obratu. 52 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého jej nemozno vycítat, ze suma pokuty ulozenej niektorým podnikom je v pomere k obratu vyssia ako pokuta ulozená iným podnikom zapojeným do toho istého porusenia, zalobca uvádza, ze predmetná judikatúra sa uplatnuje iba na podniky, ktoré sa v pomere k faktorom týkajúcim sa "závaznosti" a "dlzky trvania" nachádzajú v odlisnej situácii. Judikatúra naproti tomu nedáva odpoved na otázku naznacenú v aktuálnej veci, v ktorej je sankcia ulozená zalobcovi v pomere k jeho obratu priblizne dvakrát vyssia ako sankcia ulozená Heubachu, pricom tieto dva podniky sa nachádzali v zhodnej situácii. 53 Zalobca uvádza, ze porusenie zásady proporcionality je v prejednávanej veci zjavné tým skôr, ze Komisia sa pri stanovení výsky pokuty dopustila chýb v posúdení. Predovsetkým nezohladnila ani zásady, ktoré formulovala vo svojich usmerneniach, ani svoju skorsiu prax. V prvom rade, na skutocnost, ze zalobca, MSP, nemá ani právne oddelenie, sa v aktuálnej veci neprihliadlo. Zalobca v tomto ohlade pripomína, ze Komisia v urcitých prípadoch upustila od ulozenia pokút malým podnikom, ktoré dostatocne nepoznali právo Spolocenstva a vnútrostátne právo [rozhodnutie Komisie 82/897/EHS z 15. decembra 1982 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/C-30.128 Toltecs-Dorcet) (Ú. v. ES L 379, s. 19)]. S odkazom na skutocnost, ze dotknuté podniky ponechali informácie o vsetkých stretnutiach v zápisníkoch, dodáva, ze Komisia dostatocne nedokázala, ze tieto podniky si boli skutocne vedomé nezákonného charakteru predmetných praktík. 54 V druhom rade zalobca uvádza, ze Komisia vo vseobecnosti ukladá mierne pokuty, pokial po prvý raz uplatnuje pravidlá hospodárskej sútaze v novom kontexte [rozhodnutie Komisie 92/521/EHS z 27. októbra 1992 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/33.384 a 33.378 - distribúcia balíkov výletných sluzieb pocas majstrovstiev sveta vo futbale 1990) (Ú. v. ES L 326, s. 31, bod 125)]. Poznamenáva, ze komuniké Komisie v aktuálnej veci hovorí, ze Komisia po prvý raz tak prísne zasiahla proti protiprávnym postupom, na ktorých sa zúcastnili MSP, a dochádza k záveru, ze maximálna pokuta mu nemala byt ulozená. 55 V tretom rade zalobca tvrdí, ze Komisia nemohla zistit existenciu výnimocnej skody spôsobenej spotrebitelom. Zalobca sa v tomto ohlade dovoláva velkosti trhu s fosfátom zinku, o ktorej sama Komisia rozhodla, ze je "obmedzená" (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia), existencie substitucných výrobkov (odôvodnenie c. 45 napadnutého rozhodnutia) a velkosti kupujúcich (odôvodnenie c. 51 napadnutého rozhodnutia). 56 Zalobca napokon pripomína, ze podla usmernení "akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodený [nadobudnuté - neoficiálny preklad] vinníkmi" sú významným faktorom posúdenia sumy pokuty. Komisia pritom nikdy netvrdila, ze zalobca porusením dosiahol akýkolvek zisk. 57 Komisia zo svojej strany spochybnuje argumentáciu zalobcu. Tvrdí, ze pokuta, ktorú mu ulozila, predstavuje 9 % obratu, ktorý dosiahol v predchádzajúcom obchodnom roku. Tvrdenie zalobcu, podla ktorého táto pokuta je "najvyssou pokutou, aká mohla byt voci nemu zákonne zvolená", je preto chybné, kedze predstavuje menej ako 10 % jeho obratu. Okrem toho spresnuje, ze - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - nielen ukladala prísnejsie sankcie, ako je sankcia, ktorú udelila jemu, ale navyse viackrát znizovala pokutu ulozenú podniku, aby dodrzala strop 10 % [rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - Tepelnoizolacné vedenia) (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1, dalej len "rozhodnutie Tepelnoizolacné vedenia"), odôvodnenie c. 176 (týkajúce sa podniku Lögstör), a rozhodnutie Komisie 2002/271/ES z 12. júla 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy) (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1), odôvodnenie c. 199 (týkajúce sa podniku UCAR)]. Komisia okrem toho odmieta dôvodnost tvrdení zalobcu týkajúcich sa neproporcionálneho charakteru pokuty. Posúdenie Súdom prvého stupna 58 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa pri stanovení pokuty bude posudzovat trvanie a závaznost porusenia. Proporcionálny charakter pokuty je teda potrebné posudzovat s ohladom na súhrn okolností porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1215). 59 V prejednávanej veci je dôlezité zdôraznit, ze zalobca nepopiera, ze sa úcastnil na velmi závaznom porusení v zmysle usmernení, a to od 24. marca 1994 do 13. mája 1998, teda pocas viac ako styroch rokov. 60 Navyse je nevyhnutné konstatovat, ze východisková suma 3 milióny eur stanovená Komisiou je ovela nizsia ako minimálny prah 20 miliónov eur, ktorý usmernenia standardne ustanovujú pre tento typ porusenia (pozri bod 1.A. druhý odsek tretiu zarázku). Pokuta nakoniec ulozená zalobcovi je vo výske iba 1,53 milióna eur. Súd prvého stupna sa vzhladom na závaznost porusenia, jeho trvanie a na rolu zalobcu pri jeho páchaní na strane jednej a na faktory uvedené zalobcom v aktuálnej veci na strane druhej domnieva, ze suma pokuty, ktorá mu bola ulozená, nie je neproporcionálna. 61 Okrem toho treba zamietnut tézu zalobcu, podla ktorej je pokuta, ktorá mu bola ulozená, neproporcionálna vzhladom na jeho velkost. Predovsetkým nemozno prijat jeho tvrdenie, podla ktorého bolo ulozenie maximálnej pokuty "zabezpecené", kedze východisková suma zodpovedala 17 % jeho celosvetového obratu. Ak by to totiz správanie zalobcu zdôvodnovalo, pokuta mohla byt výrazne znízená na základe polahcujúcich okolností a oznámenia o spolupráci. Pokuta ulozená v prejednávanej veci nepredstavuje maximálnu pokutu, akú mohla Komisia ulozit, kedze bola znízená o 10 % na základe oznámenia o spolupráci. 62 Dalej je potrebné pripomenút, ze jednak jediný výslovný odkaz na obrat obsiahnutý v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka hornej hranice, ktorú suma pokuty nesmie presiahnut, a jednak táto hranica sa chápe tak, ze sa vztahuje na celkový obrat (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119). Pri dodrzaní tejto hranice Komisia môze v zásade stanovit pokutu na základe obratu podla svojho výberu z hladiska zemepisného umiestnenia a predmetných výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5023), bez toho, aby bola povinná sa presne pridrzat celkového obratu alebo obratu dosiahnutého na relevantnom trhu výrobkov. Ak napokon usmernenia neustanovujú výpocet pokút v závislosti od urceného obratu, nebránia ani tomu, aby sa taký obrat bral do úvahy za podmienky, ze Komisiou uskutocnený výber nie je zasiahnutý zjavnou chybou v posúdení (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 195). 63 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia povazovala za vhodné pristúpit k diferencovanému prístupu k podnikom, aby zohladnila "efektívnu ekonomickú kapacitu porusovatelov spôsobit významnú ujmu konkurencii, ako aj stanovit pokutu na úrovni zabezpecujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok" (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). Dodáva, ze bolo nevyhnutné "zohladnit osobitnú váhu kazdého podniku, a teda reálny úcinok jeho protiprávneho správania na hospodársku sútaz". Na úcely posúdenia týchto faktorov sa Komisia rozhodla vychádzat z obratu spocívajúceho v predajoch standardného fosfátu zinku v EHP pocas posledného roku porusovania. Uvádza, ze zalobca bol jedným z hlavných výrobcov fosfátu zinku v EHP, kedze mal podiel na trhu priblizne 20 %, a preto ho zaradila do prvej kategórie (odôvodnenie c. 308 napadnutého rozhodnutia). Východisková suma pokuty bola pre vsetky podniky prvej kategórie stanovená na 3 milióny eur. Východisková suma spolocnosti James Brown, ktorá mala podiel na trhu priblizne 5 %, bola stanovená na 750 000 eur. 64 Aj ked Komisia porovnala pomerný význam dotknutých podnikov na základe obratu dosiahnutého pri predajoch fosfátu zinku v EHP, takisto sa odvolávala na trhové podiely podnikov na relevantnom trhu pri ich zatriedení do dvoch rozdielnych kategórií. Komisia totiz vypocítala podiely dotknutých podnikov na trhu tak, ze sa opierala jednak o obraty dosiahnuté na relevantnom trhu, ktoré sú uvedené v tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 50 napadnutého rozhodnutia, a jednak o informácie obsiahnuté v spise. Dôvodnost tohto prístupu nebola zalobcom spochybnená. 65 V analýze "efektívnej ekonomickej kapacity porusovatelov spôsobit významnú ujmu konkurencii", ktorá zahrna posúdenie skutocného významu týchto podnikov na dotknutom trhu, teda ich vplyvu nan, predstavuje celkový obrat iba neúplný pohlad na veci. Nemozno totiz vylúcit, ze silný podnik s mnozstvom rozlicných aktivít je na specifickom trhu výrobkov prítomný iba podruzne. Rovnako nemozno vylúcit, ze podnik s významným postavením na geografickom trhu mimo Spolocenstva má iba slabé postavenie na trhu Spolocenstva alebo EHP. V takých prípadoch samotná skutocnost, ze dotknutý podnik dosahuje významný celkový obrat, nevyhnutne neznamená, ze vykonáva rozhodujúci vplyv na dotknutý trh. Preto Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 139), zdôraznil, ze hoci je pravda, ze podiely na trhu, ktoré podnik ovláda, nemôzu byt rozhodujúce na dosiahnutie záveru, ze podnik patrí k silnému hospodárskemu subjektu, sú naopak relevantné na úcely stanovenia vplyvu, ktorý mohol vykonávat na trh (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 193). V prejednávanej veci Komisia zohladnila tak podiel na trhu, ako aj obrat predmetných podnikov na dotknutom trhu, co jej umoznilo stanovit pomerný význam kazdého podniku na relevantnom trhu. 66 Z toho plynie, ze Komisia sa vo svojej analýze "efektívnej ekonomickej kapacity vinníkov" v zmysle bodu 1.A. stvrtého odseku usmernení nedopustila zjavnej chyby v posúdení. 67 Z porovnania obratov dosiahnutých na trhu podnikmi patriacimi do prvej kategórie, ktoré sú uvedené v tabulke nachádzajúcej sa v odôvodnení c. 50 napadnutého rozhodnutia, okrem toho vyplýva, ze právom boli tieto podniky zoskupené a ulozila sa im zhodná východisková suma. Napríklad zalobca dosiahol roku 1998 obrat na predmetnom trhu v EHP 3,9 milióna eur. Heubach, Trident a Union Pigments dosiahli v uvedenom poradí obraty 3,7, 3,69 a 3,2 milióna eur. Britannia, ktorá ukoncila vykonávanie akejkolvek hospodárskej cinnosti roku 1998, dosiahla roku 1996 obrat na predmetnom trhu v EHP 2,78 milióna eur. 68 Rovnako je namieste poznamenat, ako to právom uvádza zalobca, ze usmernenia vo svojom bode 1.A. siestom odseku stanovujú, ze "znacná" disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú porusení rovnakej povahy, môze najmä zdôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia (v tomto zmysle pozri rozsudok Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 90). Okrem toho podla judikatúry, hoci Komisia má urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení sumy pokút a výpocet pokuty sa nemusí riadit prostým matematickým vzorcom (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59), suma pokút musí byt prinajmensom proporcionálna v pomere k faktorom, ktoré sa zohladnili pri posúdení závaznosti porusenia (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 106). Preto pokial Komisia rozdeluje dotknuté podniky do skupín na úcely stanovenia sumy pokút, urcenie prahov pre kazdú z takto vymedzených skupín musí byt vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 20 marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 298, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, dalej len "rozsudok FETTCSA", bod 416). 69 Iste, v prejednávanej veci bol zalobca napriek tomu, ze roku 2000 dosiahol celkový obrat 17 miliónov eur, zaradený do rovnakej skupiny ako Britannia, Heubach, Trident a Union Pigments, ktorí mali v uvedenom poradí celkový obrat priblizne 55,7, 71, 76 a 7 miliónov eur. Z toho vsak nemozno vyvodit porusenie zásady proporcionality. Ako bolo vysvetlené v bodoch 63 a 64 vyssie, tieto odlisné podniky boli zoskupené preto, lebo mali velmi podobné obraty na predmetnom trhu a podiely na trhu. Zoskupenie podnikov na tomto základe bolo vo vnútornom súlade a objektívne zdôvodnené. Súd prvého stupna okrem toho usudzuje, ze rozdiel velkosti zalobcu v pomere k iným predmetným podnikom nemal taký význam, aby mal byt zaradený do odlisnej skupiny (v tomto zmysle pozri rozsudok Daesang a Sewon Europe/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 69 az 77). 70 Pre úplnost treba uviest, ze za okolností aktuálnej veci bol celkový obrat zalobcu dostatocne zohladnený pri uplatnení stropu 10 %, ktorý je stanovený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Ako je uvedené v bodoch 16 a 17 vyssie, pokuta zalobcu bola so zretelom na dodrzanie tohto stropu znízená na 1,7 milióna eur, a potom bola este znízená na 1,53 milióna eur za spoluprácu. Úcelom stropu 10 % je vyhnút sa tomu, aby pokuty boli neproporcionálne v pomere k významu podniku (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 119). Uplatnenie tejto maximálnej hranice v prejednávanej veci zabezpecilo, ze pokuta ulozená zalobcovi bola proporcionálna k jeho velkosti. Suma pokuty mohla byt vzhladom na velmi závazný charakter porusenia a skutocnost, ze trvalo viac ako styri roky, ovela vyssia, ak by zalobca nebol malým podnikom a netazil zo stropu 10 %. 71 Zalobca tvrdí, ze je zjavne neproporcionálne, aby sa velkým podnikom ukladali za zhodné porusenia pokuty o polovicu nizsie v pomere k pokutám pre MSP. Dovoláva sa skutocnosti, ze s obratom 17,08 milióna eur mu bola ulozená pokuta zodpovedajúca priblizne 9 % jeho obratu, zatial co pokuta ulozená Heubachu, ktorý mal obrat 71,018 miliónov eur, zodpovedala iba 5,3 % jeho obratu. 72 Ako odpoved na tieto tvrdenia treba predovsetkým uviest, ze Komisia ulozila Heubachu pokutu 3,78 milióna eur a zalobcovi pokutu 1,53 milióna eur. Teda napriek skutocnosti, ze tieto dva podniky sa úcastnili na velmi závaznom porusení pocas viac ako styroch rokov a mali obdobný význam na trhu (pozri bod 67 vyssie), pokuta Heubachu predstavuje viac ako dvojnásobok pokuty zalobcu. 73 Kedze Komisia nie je povinná uskutocnovat výpocet sumy pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nevyzaduje sa od nej ani to, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, zabezpecila, ze konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 202). 74 V tomto ohlade je namieste spresnit, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vycítat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 203). 75 Zalobca tvrdí, ze zásady zavedené Súdom prvého stupna v rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovanom v bode 30 vyssie, sa uplatnujú iba v prípade podnikov, ktoré sa nachádzajú v odlisnej situácii v pomere k faktorom týkajúcim sa závaznosti a dlzky trvania porusenia. Pritom je samozrejmé, ze ak sa predmetné podniky nachádzajú v odlisnej situácii, Komisia nie je povinná zabezpecit, aby sumy pokút vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. Uvedené zásady sa uplatnia aj vtedy, ak sú predmetné podniky v zhodnej situácii. 76 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého je neproporcionálny charakter ulozenej pokuty zjavný, pokial sa táto pokuta porovná s pokutami ulozenými iným podnikov v podobných veciach, musí byt rovnako zamietnuté. Komisia nemôze byt totiz povinná stanovit pokuty proporcionálne k obratom a s dokonalým vnútorným súladom v pomere k pokutám stanoveným v iných skorsích veciach. 77 V tomto ohlade je namieste zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 109, a rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 243). 78 Okrem toho, pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vycítat, ze pre niektoré z týchto podnikov je suma pokuty v pomere k obratu vyssia ako pre iné podniky v skorsích veciach (v tomto zmysle pozri LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 278). 79 Je potrebné dodat, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 236). Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v kazdej veci lísia. Z toho plynie, ze Komisia nemôze byt povinná ukladat pokuty predstavujúce rovnaký podiel obratov vo vsetkých veciach, ktoré sú porovnatelné z hladiska závaznosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 az 189). 80 Okrem toho je namieste uviest, ze aj ked pokuta ulozená Komisiou v rozhodnutí SAS, ktorého sa zalobca dovoláva (pozri bod 50 vyssie), nepredstavovala velmi významný podiel obratu predmetného podniku, predsa len bola velmi významná, kedze dosiahla takmer 40 miliónov eur. Naproti tomu, ak by Komisia bola povinná ulozit zalobcovi pokutu zodpovedajúcu 0,79 % jeho obratu, ako to urobila v rozhodnutí SAS, taká pokuta, ktorá by dosiahla 134 939 eur, by jasne nebola odstrasujúca. 81 Údajné chyby v posúdení uvádzané zalobcom musia byt rovnako zamietnuté. 82 V prvom rade, Komisia oprávnene neprihliadla na skutocnost, ze zalobca nemá právne oddelenie. Podla usmernení "je potrebné brat do úvahy skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi [práva hospodárskej sútaze - neoficiálny preklad]" (bod 1.A., piaty odsek). Ako Komisia právom uvádza, tento odsek jej umoznuje zvýsit pokuty velkým podnikom, ale neukladá jej znízit pokuty, ktoré stanovila drobným podnikom. Navyse, vzhladom na to, ze nezlucitelnost predmetného kartelu s pravidlami hospodárskej sútaze je výslovne potvrdená clánkom 81 ods. 1 písm. a) az c) ES a je jej venovaná ustálená judikatúra, zalobca nemôze tvrdit, ze dostatocne nepoznal relevantnú právnu úpravu. Z napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, ze sankcionované podniky si boli dobre vedomé nezákonnosti kartelu, ktorý smeroval k stanoveniu orientacných cien, deleniu trhu a pridelovaniu zákazníkov (odôvodnenia c. 99 az 100, 125 a 253). 83 V kazdom prípade, na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mohlo povazovat za spáchané úmyselne, nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý porusenia týchto pravidiel, ale postacuje, ze nemohol nevediet, ze cielom jeho konania je obmedzovanie hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 41, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, body 396 a 397). 84 V druhom rade, je namieste zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia mala ulozit mierne pokuty z dôvodu, ze po prvý raz tak prísne postihla protiprávne postupy, na ktorých sa zúcastnili MSP. Komisia totiz nie je povinná zmiernit pokuty, pokial po prvý raz koná v konkrétnom odvetví. Komisiu navyse nic nezaväzuje, aby zmiernila pokuty, pokial dotknuté podniky patria medzi MSP. Velkost podniku je totiz zohladnená stropom, ktorý stanovuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ustanovenia usmernení. Okrem týchto úvah o velkosti neexistuje ziaden dôvod, aby sa s MSP zaobchádzalo odlisne ako s ostatnými podnikmi. Skutocnost, ze podniky patria medzi MSP, ich nezbavuje povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze, ako to právom tvrdí Komisia (pozri odôvodnenie c. 343 napadnutého rozhodnutia). 85 Okrem toho nemozno tvrdit, ze Komisia v prejednávanej veci konala v novom kontexte v tomto ohlade. V rozhodnutí Tepelnoizolacné vedenia uz totiz ulozila vysoké pokuty MSP, ktoré sa úcastnili na protiprávnych postupoch. 86 V tretom rade, zalobca argumentuje skutocnostou, ze Komisia sa nedovolávala existencie výnimocnej skody spôsobenej spotrebitelom. V tomto ohlade postacuje konstatovat, ze z absencie takej výnimocnej skody nemozno vyvodit záver, ze predmetná pokuta bola neproporcionálna. Komisia okrem toho skutocnost, ze porusenie takú skodu nespôsobilo, zohladnila nepriamo. Jednak pri stanovení východiskovej sumy na 3 milióny eur vzala do úvahy obmedzenú velkost relevantného trhu (odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia). Jednak uznala, ze ekonomický kontext, v ktorom doslo k poruseniu, bol tazký najmä v tom, ze zákazníci dotknutých podnikov mali velkú kúpnu silu (odôvodnenie c. 339 napadnutého rozhodnutia). 87 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa nemohla dovolávat existencie výnimocnej skody spôsobenej spotrebitelom vzhladom na "existenciu substitucných výrobkov". Toto tvrdenie nemôze spochybnit záver uvedený v bode 86 vyssie. Okrem toho, ked sa zalobca na pojednávaní odvolával na existenciu substitucných výrobkov, vysvetlil, ze mal na mysli, ze Komisia neurobila dostatocne podrobnú analýzu trhu a porusenie nemalo skutocný následok. V tomto ohlade je nevyhnutné konstatovat, ze zalobca vo svojich písomných podaniach urobil strucnú zmienku o substitucných výrobkoch v rámci subsidiárneho tvrdenia týkajúceho sa proporcionality pokuty a osobitne absencie výnimocnej skody spôsobenej spotrebitelom. Je jasné, ze nespochybnoval následky porusenia vo vseobecnosti a nepopieral definíciu trhu. 88 V kazdom prípade, ako bolo rozhodnuté v rozsudku Súdu prvého stupna z tohto dna, Heubach/Komisia (T-64/02, Zb. s. II-5137), Komisia oprávnene dospela k záveru, ze predmetné porusenie malo skutocné následky. Komisia najmä dostatocne preukázala, ze dohoda o predajných kvótach, "základný kamen" kartelu (odôvodnenie c. 66 napadnutého rozhodnutia), bola úzkostlivo uskutocnovaná a - na rocnej báze - "skutocné podiely piatich výrobcov na trhu boli velmi blízke podielom, ktoré sa im pridelili" (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia). Komisia navyse predlozila dôkaz, ze dohoda o cenách mala konkrétny dosah na trh. V tomto ohlade je namieste zdôraznit, ze podla nestranných konstatovaní Union Pigments a Tridentu, hlavných podnikov, ktoré spolupracovali s Komisiou, mali iniciatívy týkajúce sa cien následok na cenovú hladinu na trhu. Vseobecnejsie, so zretelom na skutocnost, ze cielom kartelu bolo okrem iného ukoncenie cenovej vojny a vycítané postupy sa uplatnovali pocas viac ako styroch rokov, Súd prvého stupna usudzuje, ze dotknutým podnikom sa v podstate podarilo túto cenovú vojnu ukoncit, a teda upravili svoje ceny, aby dosiahli vyssiu cenovú hladinu transakcií, ako by bola cenová hladina, ktorá by prevládla pri absencii kartelu. 89 Co sa napokon týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého Komisia nezobrala do úvahy skutocnost, ze vdaka predajom predmetnému výrobku nedosiahol prakticky ziaden zisk, je potrebné pripomenút, ze hoci výska ulozenej pokuty musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, predstavovat podla judikatúry prekázku pre ulozenie pokuty bez toho, aby pokute nehrozila strata jej odstrasujúceho charakteru (rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 53, a FETTCSA, bod 340). 90 Z toho plynie, ze Komisia nie je pri stanovení výsky pokút povinná brat do úvahy absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením (rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 4881, a FETTCSA, bod 341). 91 Hoci Komisia podla svojich usmernení (bod 2, prvý odsek, piata zarázka) môze z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsit sankciu, aby prekrocila sumu neoprávneného prospechu dosiahnutú vdaka poruseniu, nemá táto moznost za následok, ze Komisii je tým ulozená povinnost za kazdých okolností zistovat na úcely urcenia výsky pokuty financnú výhodu, ktorá je spojená so zisteným porusením (rozsudok FETTCSA, body 342 az 343). Inými slovami, absenciu takej výhody nemozno posudzovat ako polahcujúcu okolnost. 92 V prejednávanej veci Komisia nezalozila napadnuté rozhodnutie na ziskoch, ktoré vinníci porusením dosiahli. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 89 az 91 vyssie sa v tomto ohlade nedopustila zjavnej chyby v posúdení. 93 Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze prvú cast druhého zalobného dôvodu nemozno prijat. O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia pri stanovení stropu 10 % zohladnila celosvetový obrat zalobcu - Tvrdenia úcastníkov konania 94 Zalobca tvrdí, ze zásada proporcionality bola porusená v tom, ze Komisia pri stanovení stropu 10 %, ktorý je ustanovený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zohladnila celosvetový obrat podnikov. Pripomína, ze podla judikatúry sa Komisia musí vyhýbat tomu, aby pripisovala obratu uplatnovanému pri stanovení sumy pokút "neproporcionálny význam v pomere k iným prvkom posúdenia" (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 121). Tento úryvok obsahuje podla právnej vedy "výstrahu voci rýdzo matematickému uplatnovaniu pravidla 10 percent, ktoré je náchylné k rozporu so... 'zásadou proporcionality`" (Van Bael, I. a Bellis, J.F., Droit de la concurrence de la Communauté économique européenne, Bruylant, Brusel, 1991, s. 648). Komisia v napadnutom rozhodnutí uznáva, ze pri stanovení základnej ciastky pokuty je nevyhnutné zohladnit skutocný následok protiprávneho správania na hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 305 napadnutého rozhodnutia). V tomto ohlade rozhodla, ze ako základ pre porovnanie pomerného významu dotknutých podnikov na relevantnom trhu je vhodné pouzit obrat dosiahnutý pri predmetnom výrobku v EHP (odôvodnenie c. 307 napadnutého rozhodnutia). Komisia mala byt preto vo svojej úvahe dôsledná a vypocítat strop 10 % pre zalobcu v pomere k jeho európskemu obratu, ktorý predstavuje menej ako stvrtinu jeho celosvetového obratu. 95 Komisia tvrdí, ze príslusné podiely úcastníkov kartelu na trhu v EHP brala do úvahy pri stanovení východiskovej sumy pokút. Táto metóda nemá ziadnu súvislost so skutocnostou, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nesmie suma pokuty, ktorú mozno podniku ulozit, presiahnut 10 % jeho celosvetového obratu. Posúdenie Súdom prvého stupna 96 Druhú cast druhého zalobného dôvodu nemozno prijat. Jednak totiz z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj z judikatúry jasne vyplýva, ze úcelom maximálnej hranice 10 % je vyhnút sa tomu, aby pokuty boli neproporcionálne v pomere k významu predmetného podniku (pozri bod 70 vyssie). Na urcenie tohto stropu teda treba pouzit celkový obrat (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 119, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, bod 541). Jednak zohladnenie obratu dosiahnutého pri predaji výrobku, ktorý bol predmetom porusenia, na relevantnom geografickom trhu je pri posúdení závaznosti porusenia zacielené na rozsah správania kazdého z podnikov na tomto trhu. V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, nic nebráni tomu, aby sa na odlisné úcely pouzili rôzne obraty. Preto treba druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila pomer medzi celkovým obratom zalobcu a obratom, ktorý dosahoval pri predaji predmetného výrobku - Tvrdenia úcastníkov konania 97 Zalobca tvrdí, ze Komisia mala pri hodnotení závaznosti porusenia zohladnit skutocnost, ze obrat, ktorý dosahoval pri predaji predmetného výrobku, bol v pomere k jeho celkovému obratu zahrnajúcemu vsetky výrobky nízky (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94). 98 Komisia poznamenáva, ze rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bol vyhlásený v case, ked sa základné ciastky pokút stanovovali v pomere k obratu podnikov. V súcasnosti sa celkový obrat nachádza medzi pocetnými faktormi, ktoré Komisia môze zohladnit, co patrí pod súdne preskúmanie, ale nejde o faktor, ktorý nevyhnutne musí brat do úvahy. Konkrétnejsie uvádza, ze ako Súd prvého stupna vyhlásil vo svojom rozsudku zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia (T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 184), "nie je pri posúdení závaznosti porusenia povinná zohladnit existujúci vztah medzi celkovým obratom podniku a obratom pochádzajúcim z tovarov, ktoré boli predmetom porusenia". Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Predovsetkým treba pripomenút, ze dlhodobo ustálená judikatúra sa stavia proti pripisovaniu neproporcionálneho významu niektorému z rôznych obratov v pomere k iným prvkom posúdenia, aby stanovenie vhodnej pokuty nemohlo byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate, najmä pokial dotknuté tovary predstavujú iba malý podiel z tohto obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, body 120 a 121, a rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, bod 94). Tak Súd prvého stupna v rozsudku Parker Pen/Komisia, uz citovanom v bode 97 vyssie, prijal zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality z dôvodu, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa týkalo porusenie, bol relatívne nízky v pomere k celkovej sume predajov uskutocnených predmetným podnikom. 100 Kedze v prejednávanej veci Komisia nezalozila svoj výpocet sumy pokuty ukladanej zalobcovi na jeho celkovom obrate, zalobca sa nemôze opierat o rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 156). 101 Z napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenia c. 262 az 309) vyplýva, ze Komisia v súlade s judikatúrou zohladnila pri stanovení pokuty celú sériu faktorov iných ako celkový obrat, a to povahu porusenia, jeho skutocné následky, význam dotknutých podnikov na trhu, odstrasujúci dosah pokút a obmedzenú velkost relevantného trhu (v tomto zmysle pozri rozsudky ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 157, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 202, a Daesang a Sewon Europe/Komisia, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 60). 102 V kazdom prípade, ako to právom uvádza Komisia, je nevyhnutné konstatovat, ze obrat dosiahnutý zalobcom pri predaji fosfátu zinku predstavuje relatívne významnú cast jeho celkového obratu, a to viac ako 22,83 %. Preto nemozno tvrdit, ze zalobca dosiahol na relevantnom trhu iba malú cast svojho celkového obratu. 103 Z týchto dôvodov je namieste zamietnut tretiu cast druhého zalobného dôvodu. Druhý zalobný dôvod teda musí byt v celosti zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu diskriminácie Tvrdenia úcastníkov konania 104 Zalobca tvrdí, ze metóda stanovenia pokút pouzitá v prejednávanej veci je diskriminacná v tom, ze Komisia stanovila pre niektoré podniky vyssiu východiskovú sumu, ako je zákonný strop. 105 Po prvé, zalobca opätovne tvrdí, ze Komisia mu preto, lebo konala takým spôsobom, z úradnej povinnosti ulozila pokutu, ktorá dosahuje zákonné maximum. Podnikom, ktoré mali ovela vyssie obraty ako zalobca, ale sa nachádzali v úplne zhodnej situácii, co sa týka závaznosti a dlzky trvania porusenia, sa naopak zabezpecilo ulozenie nizsej pokuty, ako je zákonné maximum, kedze v ich prípade bola východisková suma nizsia ako zákonné maximum. Zalobca sa domnieva, ze porusenie zásady zákazu diskriminácie je osobitne ocividné, pokial sa jeho situácia porovná so situáciou Heubachu. Napriek skutocnosti, ze Komisia nezistila pri stanovení sumy pokút medzi týmito dvomi podnikmi ziaden rozdiel, pokuta ulozená Heubachu zodpovedá 5,3 % jeho obratu a pokuta ulozená zalobcovi 9 % jeho obratu. Zalobcovi tak bola ulozená pokuta, ktorá zodpovedá rovnakému percentu obratu ako 170 % pokuty Heubachu. Natolko rozdielne a nijako nezdôvodnené zaobchádzanie s dvomi podnikmi predstavuje jednoznacnú diskrimináciu. Toto porusenie zásady zákazu diskriminácie je vysvetlitelné tým, ze Komisia odmietla pri stanovení ulozenej pokuty akékolvek zohladnenie obratu. 106 Vo svojej replike zalobca odmieta výklad, ktorý Komisia dáva rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovanému v bode 30 vyssie. 107 Po druhé tvrdí, ze následkom metódy, ktorú si Komisia zvolila, je to, ze vedie k rovnakej sankcii, a to zákonnému maximu, v prípade dvoch podnikov, ktorých dlzka úcasti na porusení vsak bola odlisná. Uvádza, ze dvom podnikom s rovnakou východiskovou sumou presahujúcou strop 10 %, z ktorých by sa ale jeden úcastnil na porusení iba jeden rok a druhý pät rokov, by sa napokon ulozila rovnaká pokuta zodpovedajúca 10 % celosvetového obratu. To predstavuje osobitne jasnú ilustráciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci. 108 Komisia popiera, ze zalobca bol vystavený diskriminacnému zaobchádzaniu. Zatial co totiz jeho kapacita spôsobit ujmu konkurencii bola rovnaká ako kapacita Heubachu, pokuta ulozená zalobcovi bola znízená zo 4,2 na 1,53 milióna eur práve uplatnením maximálnej hranice 10 % celkového obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Komisia sa domnieva, ze rozdielnost zaobchádzania v prospech zalobcu nemozno povazovat za diskrimináciu a podla judikatúry Súdu prvého stupna (rozsudky Brugg Rohrsysteme/Komisia, uz citovaný v bode 34 vyssie, bod 155, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 300) je priamym dôsledkom maximálnej hranice zavedenej nariadením c. 17 pre pokuty. Posúdenie Súdom prvého stupna 109 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená iba vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 69, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 110 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, nemala skutocnost, ze v jeho prípade bola východisková suma vyssia ako strop 10 %, za následok, ze mu bola z úradnej povinnosti ulozená maximálna pokuta (pozri bod 61 vyssie). 111 Je namieste pripomenút, ze Komisia umiestnila zalobcu, ako aj Heubach, Trident, spolocnost Britannia a Union Pigments do prvej kategórie preto, aby zohladnila ekonomickú kapacitu dotknutých podnikov a stanovila pokuty na úrovni zabezpecujúcej dostatocný odstrasujúci úcinok (odôvodnenie c. 304 napadnutého rozhodnutia). Zo skutocnosti, ze celkový obrat zalobcu bol nizsí ako ten, ktorý dosiahli Heubach, Trident a Britannia, nemozno vyvodit, ze bola porusená zásada rovnosti zaobchádzania. 112 Ako je totiz uvedené v bode 69 vyssie, porovnanie obratov dosiahnutých pri predajoch predmetného výrobku v EHP ukazuje, ze právom boli tieto podniky zoskupené do rovnakej skupiny a ulozila sa im zhodná východisková suma. 113 Okrem toho, hoci sa zalobca aj Heubach úcastnili na velmi závaznom porusení pocas viac ako styroch rokov, konecná pokuta ulozená zalobcovi, teda 1,53 milióna eur, predstavuje menej ako polovicu pokuty ulozenej Heubachu, teda 3,78 milióna eur. Táto rozdielnost zaobchádzania v prospech zalobcu je objektívne zdôvodnená vzhladom na rozdiel vo velkosti týchto dvoch podnikov, co má za následok, ze zalobca dosiahol maximálnu hranicu ustanovenú nariadením c. 17. 114 Kedze Komisia navyse nie je povinná zabezpecit, aby konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akýkolvek rozdiel medzi nimi, co sa týka ich obratov (pozri bod 74 vyssie), zalobca jej nemôze vycítat, ze mu v percentách celkového obratu ulozila vyssiu pokutu, ako bola pokuta ulozená Heubachu (rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 210). 115 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého následkom metódy, ktorú si Komisia zvolila, je to, ze vedie k rovnakej sankcii v prípade dvoch podnikov, ktorých dlzka úcasti na porusení vsak bola odlisná, postacuje konstatovat, ze sa nezakladá na predmetnom skutkovom stave, a teda je cisto hypotetické. 116 Napokon treba vo svetle toho, co bolo uvedené, vo vztahu k zásade rovnosti zaobchádzania poznamenat, ze uplatnenie usmernení v prejednávanej veci umoznilo zabezpecit, ze dve zlozky tejto zásady boli dodrzané. Jednak mali vsetky dotknuté podniky spolocnú a porovnatelnú zodpovednost v tom, ze vsetky sa úcastnili na velmi závaznom porusení. Táto zodpovednost tak bola v prvom rade posúdená v závislosti od faktorov charakterizujúcich porusenie, ako je jeho povaha a dosah na trh. Jednak Komisia toto posúdenie v druhom rade upravila v závislosti od okolností charakterizujúcich kazdý dotknutý podnik vrátane jeho velkosti a kapacít, dlzky trvania jeho úcasti a jeho spolupráce. 117 Tretí zalobný dôvod musí byt teda rovnako zamietnutý ako nedôvodný. 118 Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt v celosti zamietnutá. O trovách 119 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. novembra 2005. Tajomník Predsednícka komory E. Coulon P. Lindh __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7Bw7g5/L98191-5828TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7Bw7g5/L98191-5828TMP.html#Footref*