Spojené veci T-49/02 az T-51/02 Brasserie nationale SA (predtým Brasseries Funck-Bricher a Bofferding) a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Kartely - Luxemburský trh s pivom - Pokuty" Rozsudok Súdu prvého stupna (druhá komora) z 27. júla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Uzatváranie kartelov na prekonanie úcinkov právnej úpravy povazovanej za prílis nevýhodnú - Neprípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Odôvodnenie kartelu zakázané clánkom 81 ods. 1 ES na základe zásady logického uvazovania - Neprípustnost (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný predmet - Dostatocné zistenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zhoda vôle týkajúca sa budúceho správania na trhu - Forma prejavu vôle - Neexistencia vplyvu (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost vymedzit relevantný trh - Rozsah (Clánok 81 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Uskutocnenie úmyselného spáchania - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zvlást závazné porusenia - Rozdelenie trhu - Delenie trhu (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusovaní - Dohoda sankcionovaná z dôvodu jej protisútazného predmetu nezávisle od jej úcinkov - Zohladnenie dlzky existencie dohody bez ohladu na jej neuplatnenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnenie dohody v praxi - Posúdenie na úrovni individuálneho správania kazdého podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 1. Nemozno prijat to, ze podniky sa snazia prekonat úcinky právnej úpravy, ktorú povazujú za prílis nevýhodnú, uzatváraním kartelových dohôd, ktoré majú za ciel upravit tieto nevýhody, tvrdiac, ze takáto právna úprava vytvára nerovnováhu v ich neprospech. (pozri bod 81) 2. Ak je preukázané, ze ciel nejakej dohody predstavuje v podstate obmedzenie hospodárskej sútaze, akým je delenie odberatelov, takáto dohoda sa nemôze v rámci uplatnovania zásady logického uvazovania vyhnút ustanoveniam clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu skutocnosti, ze sleduje takisto legitímne ciele. (pozri bod 85) 3. Vzhladom na to, ze dohoda medzi podnikmi má za ciel obmedzit hospodársku sútaz, nie je potrebné skúmat, ci takisto mala za následok jej obmedzenie. (pozri body 97, 140) 4. Pojem dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa viaze na zhodu vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je dôlezitá, pokial predstavuje jej presné vyjadrenie. (pozri bod 119) 5. Povinnost uskutocnit vymedzenie relevantného trhu v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 81 ES sa Komisii ukladá len vtedy, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný dohodnutý spôsob konania môzu ovplyvnit obchodovanie medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. (pozri bod 144) 6. Aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podla Zmluvy mohlo povazovat za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý obmedzenia hospodárskej sútaze, ale stací, ze musel vediet, ze inkriminované konanie má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a nezálezí na tom, ci si podnik bol alebo nebol vedomý porusenia clánku 81 ES. (pozri bod 155) 7. Závaznost porusovania práva hospodárskej sútaze musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat. Komisia navyse disponuje v rámci nariadenia c. 17 volnou úvahou pri stanovovaní výsky pokút, aby sa usmernovalo správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Aj tak vsak prislúcha Súdu prvého stupna preskúmavat, ci výska ulozenej pokuty je primeraná závaznosti a dlzke trvania porusovania, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom. V tejto súvislosti usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Spolocenstva, ktorý má v tomto ohlade podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc. (pozri body 169, 170) 8. Rozdelenie a delenie trhu predstavuje najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES. Pokial ide o rozdelenie trhu, kartelové dohody tohto typu sú uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Tieto dohody sú totiz kvalifikované ako zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze. Pokial ide o delenie spolocného trhu, takéto zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze je svojou povahou zvlást závazné. Odporuje najzákladnejsím cielom Spolocenstva a zvlást realizácii jednotného trhu. (pozri body 173 - 175) 9. V dôsledku toho, ze Komisia nepreukázala úcinky dohody a nemala povinnost tak urobit, kedze cielom predmetnej dohody bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, skutocnost, ze predmetná dohoda bola alebo nebola uplatnená, nie je relevantná pri stanovení dlzky trvania porusovania. Na urcenie dlzky trvania porusovania, ktorého ciel obmedzuje hospodársku sútaz, stací totiz len urcit dobu, pocas ktorej dohoda existovala, a to dobu, ktorá uplynie odo dna jej uzatvorenia ku dnu, ku ktorému bola ukoncená. (pozri bod 185) 10. Bod 3 druhá zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO], ktorý uvádza "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík", sa nemá vykladat ako odvolávajúci sa na hypotézu, podla ktorej sa kartelová dohoda komplexne nerealizuje bez ohladu na vlastné správanie kazdého podniku, ale má sa chápat ako okolnost týkajúca sa individuálneho správania kazdého podniku. (pozri bod 195) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 27. júla 2005 ([1]*) "Kartely - Luxemburský trh s pivom - Pokuty" V spojených veciach T-49/02 az T-51/02, Brasserie nationale SA (predtým Brasseries Funck-Bricher a Bofferding), so sídlom v Bascharage (Luxembursko), v zastúpení: A. Carnelutti a L. Schiltz, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Brasserie Jules Simon a Cie SCS, so sídlom vo Wiltzi (Luxembursko), v zastúpení: A. Carnelutti a J. Mosar, advokáti, Brasserie Battin SNC, so sídlom v Esch-sur-Alzette (Luxembursko), v zastúpení: A. Carnelutti a M. Santini, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils a A. Bouquet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorých predmetom je na jednej strane návrh na zrusenie clánku 1 rozhodnutia Komisie 2002/759/ES z 5. decembra 2001, týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/37.800/F3 - Brasseries luxembourgeoises) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 253, 2002, s. 21) v rozsahu, v akom sa týka zalobcov, a na druhej strane návrh na zrusenie clánku 2 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom zalobcom ukladá pokuty, a subsidiárne na podstatné znízenie výsky uvedených pokút, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia N. J. Forwood a I. Pelikánová, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. marca 2005, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Tieto veci sa týkajú rozhodnutia Komisie 2002/759/ES z 5. decembra 2001 o konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/37.800/F3 - Brasseries luxembourgeoises) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 253, 2002, s. 21) (dalej len "Rozhodnutie"). 2 Rozhodnutie sa týka dohody podpísanej 8. októbra 1985 (dalej len "Dohoda") piatimi luxemburskými pivovarmi (dalej len "strany"), a to Brasserie nationale (dalej len "Brasserie nationale"), Brasserie Jules Simon a Cie, predtým nazývaným Brasserie de Wiltz (dalej len "Wiltz"), Brasserie Battin (dalej len "Battin") (dalej spolu len "zalobcovia"), Brasserie de Diekirch (dalej len "Diekirch") a napokon Brasseries Réunies de Luxembourg Mousel a Clausen (dalej len "Mousel"). 3 Roku 1999 Mousel a Diekirch boli získané Interbrew SA (dalej len "Interbrew"). V júli 2000 sa Diekirch stal dcérskou spolocnostou Mousel. Pri tejto prílezitosti bol Mousel premenovaný na Brasserie de Luxembourg Mousel-Diekirch (dalej len "Brasserie de Luxembourg"). 4 V Rozhodnutí je Brasserie nationale oznacená ako "Brasserie nationale - Bofferding", skrátene "Bofferding". Na pojednávaní jeho advokát vsak potvrdil, ze tieto oznacenia sa týkajú toho istého právneho subjektu. Pivovar sa bude dalej oznacovat ako "Brasserie nationale". 5 Clánok 1 Dohody uvádza: "Cielom tejto dohody je predchádzanie a riesenie sporov, ktoré môzu vo velkovojvodstve nastat, pokial ide o dodrziavanie a vzájomnú ochranu pivovarských doloziek nazývaných 'pivové dolozky`, ci uz je taká dolozka spísaná osobitne, alebo je obsiahnutá v akejkolvek inej dohode alebo záväzku..." 6 Clánok 2 Dohody uvádza: "Pivovou dolozkou sa rozumie akákolvek písomná dohoda bez ohladu na jej právnu validitu, a/alebo jej trvanie, a/alebo jej vymozitelnost, ktorou jeden zo zmluvných pivovarov dohodol s maloobchodným odberatelom, ze tento odberatel bude odoberat výlucne luxemburské pivá vyrobené týmto pivovarom alebo vyrobené v rámci licencie luxemburským pivovarom a/alebo predávané luxemburským pivovarom pocas urcitého obdobia a/alebo v urcitom mnozstve..." 7 Clánok 4 Dohody stanovuje: "Podpísané pivovary sa samé zriekajú a striktne sa zaväzujú zakázat svojim distribútorom akýkolvek predaj piva restauracnému zariadeniu garantovanému podla tejto dohody jednému z ostatných signatárskych pivovarov. V prípade opakovaného porusenia zo strany distribútora bude zvolený nasledovný postup: Zmluvný pivovar preukáze svojmu klientovi predaj piva konkurencného pivovaru a vhodným spôsobom ho upozorní na dodávatelskú zmluvu. Takisto na túto zmluvu upozorní distribútora a vyzve ho, aby sa zdrzal akýchkolvek dodávok piva. Súcasne poziada konkurencný pivovar, aby si predvolal svojho distribútora a nálezite ho vyzval, aby ukoncil vsetky dodávky klientovi viazanému zmluvou s jeho kolegom-distribútorom, aby sa tak vylúcila akákolvek spoluúcast konkurencného pivovaru s jeho distribútorom pri jeho distribucnej cinnosti..." 8 Clánok 5 Dohody upravuje: "Kazdý zo zmluvných pivovarov sa zaväzuje pred uzatvorením zmluvy a/alebo dodávkou piva maloobchodnému odberatelovi, ktorý bol predtým zásobovaný z iného pivovaru, vopred sa informovat u tohto pivovaru o existencii 'pivovej dolozky` v jeho prospech. Táto ziadost o informáciu sa adresuje druhému pivovaru písomne, ktorý je povinný poskytnút informácie dolozené, v prípade potreby, listinami, ktoré podporujú poskytnuté informácie, umoznujúce urcit, ci ide o 'pivovú dolozku` alebo nie... Kópia tejto ziadosti o informáciu sa môze zaslat riaditelovi Fédération des Brasseurs luxembourgeois (Zväzu luxemburských pivovarníkov)". 9 Clánky 6 a 7 Dohody upravujú pokuty v prípade porusenia clánku 4 alebo 5. Clánky 8, 9 a 10 upravujú zmierovacie konanie, rozhodcovské konanie a konzultacné konanie. Clánok 11 stanovuje moznost vypovedania Dohody v prípade získania kontroly zahranicnou spolocnostou, alebo v prípade spolupráce so zahranicným pivovarom. Napokon clánok 12 uvádza, ze Dohoda je uzatvorená na dobu neurcitú s dvanástmesacnou výpovednou lehotou. 10 Dohoda je doplnená memorandom o porozumení podpísanom takisto 8. októbra 1985 (dalej len "Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin"), ktoré znie takto: "[Battin] neporusuje clánok 2 [Dohody] distribuovaním piva svojho poskytovatela licencie 'Bitburger Brauerei Th. Simon`, Spolková republika Nemecko, podla v súcasnosti realizovaných distribucných foriem a podmienok. Ak v budúcnosti zmena distribucných foriem a podmienok, alebo citelný nárast objemu narusia súcasnú rovnováhu distribúcie..., pokial ide o [Battin], [Dohoda] môze byt kedykolvek vypovedaná." 11 Dohoda bola takisto doplnená memorandom o porozumení podpísaným na zasadnutí Fédération des brasseurs luxembourgeois (Zväzu luxemburských pivovarníkov) (dalej len "FBL") z 2. decembra 1986 (dalej len "Memorandum o porozumení týkajúce sa zahranicných pivovarov"), ktoré stanovuje: "Signatárske pivovary predmetnej dohody deklarujú vôlu vyhradit prednostné právo pre získavanie odberatelov a uzavretie dolozky o zásobovaní pre jeden z ich sesterských luxemburských pivovarov v prípade, ak písomné informácie od pivovaru, ktorý má uzatvorenú zmluvu, umoznujú predpokladat, ze jeden z jeho odberatelov napriek skutocnosti, ze je zmluvne viazaný s jedným z nich dolozkou o zásobovaní, ktorá by spadala do rámca [Dohody], bol získaný a chystá sa uzatvorit dohodu o zásobovaní so zahranicným pivovarom. V prípade, ze by sesterský pivovar mohol uzatvorit dolozku o zásobovaní s bývalým odberatelom pivovaru, ktorý tomuto sesterskému pivovaru písomne vyhradil prednostné právo na získavanie odberatelov, tento sesterský pivovar sa na výmenu zaväzuje pri prvej prílezitosti, ktorá sa naskytne, ponúknut mu jedného zo svojich odberatelov, ktorý by mal podobné postavenie." Napadnuté rozhodnutie 12 V Rozhodnutí sa predpokladá, ze cielom Dohody bolo v prvom rade udrzanie príslusných odberatelov strán dohody v luxemburskom odvetví "Horeca" (hotely, restaurácie, kaviarne) a v druhom rade stazenie prenikania zahranicných pivovarov do tohto odvetvia (odôvodnenia c. 47 az c. 73). 13 Napokon sa predpokladá, ze Dohoda bola schopná znacne obmedzit hospodársku sútaz v tomto odvetví a citelne zasiahnut obchod medzi clenskými státmi. Z toho sa teda vyvodzuje, ze uzavretím Dohody strany porusili clánok 81 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 74 az c. 85). 14 Podla Rozhodnutia k tomuto poruseniu doslo úmyselne v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktoré je teda pouzitelné (odôvodnenia c. 89 a c. 90). 15 Clánok 1 Rozhodnutia stanovuje: "Strany porusili clánok 81 ods. 1 [ES] uzavretím dohody, ktorej cielom bolo udrzanie si ich príslusných odberatelov v luxemburskom odvetví Horeca a stazenie prenikania zahranicných pivovarov do tohto odvetvia. Porusenie trvalo od októbra 1985 do februára 2000." [neoficiálny preklad] 16 Clánok 2 Rozhodnutia ukladá Brasserie nationale pokutu vo výske 400 000 eur a kazdému z pivovarom Wiltz a Battin pokutu vo výske 24 000 eur. Konanie 17 Zalobcovia tromi návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 26. februára 2002 podali zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 18 Písomná cast konania sa skoncila 25. novembra 2002. 19 Predseda druhej komory uznesením z 15. februára 2005 spojil po predchádzajúcom vypocutí úcastníkov konania týkajúcom sa tejto otázky tieto veci na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 20 Kedze sa predseda druhej komory nemohol zúcastnit prejednávania týchto vecí, predseda Súdu prvého stupna 22. februára 2005 rozhodol podla clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku o doplnení komory sudcom N. J. Forwood. Návrhy úcastníkov konania 21 V kazdej z týchto vecí dotknutý zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 Rozhodnutia v rozsahu, v akom uvádza porusenie clánku 81 ods. 1 ES zo strany zalobcu, - v kazdom prípade zrusil clánok 2 Rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladá zalobcovi pokutu, a subsidiárne, podstatne znízil výsku tejto pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 22 V kazdej z týchto vecí Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 23 V kazdej z týchto vecí dotknutý zalobca uvádzal dva zalobné dôvody, prvý týkajúci sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES a druhý týkajúci sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a povinnosti odôvodnenia uvedenej v clánku 253 ES. 1. O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES 24 Prvý zalobný dôvod sa delí na pät castí, ktorými zalobcovia vytýkajú Komisii, po prvé, nedostatocné zohladnenie pri posudzovaní úcelu Dohody kontextu, v ktorom bola uzatvorená, po druhé, jej názor, ze Dohoda sa uplatnovala v prípade neexistencie "pivovej dolozky", po tretie, kvalifikovanie Dohody ako dohody o udrzaní si odberatelov, ktorá je teda protisútazná z hladiska svojho ciela, po stvrté, záver, ze Dohoda mala za ciel stazenie prenikania zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca, a po piate, posúdenie, ze mala znacný vplyv na hospodársku sútaz. 25 V tomto ohlade je opodstatnené uviest, ze tretia cast prvého zalobného dôvodu sa vztahuje k prvému obmedzujúcemu cielu uvádzanému Komisiou, a to udrzanie si príslusných odberatelov strán Dohody v odvetví Horeca v Luxembursku, a stvrtá cast tohto dôvodu sa týka druhého obmedzujúceho ciela uvádzaného Komisiou, a to stazenia prenikania zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca. Prvá cast prvého zalobného dôvodu uvádza chýbajúce odôvodnenie, pokial ide o posúdenie ciela Dohody. 26 Z toho vyplýva, ze tretia, stvrtá a prvá cast prvého zalobného dôvodu sa vsetky týkajú posúdenia ciela Dohody. Z tohto dôvodu ich treba preskúmat spolocne. O posúdení ciela Dohody (tretia, stvrtá a prvá cast prvého zalobného dôvodu) Napadnuté rozhodnutie 27 V Rozhodnutí sa predovsetkým pripomína, ze podla zápisnice zo zasadnutia FBL zo 7. októbra 1986, zmenenej a doplnenej zápisnicou zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986, sa strany dohodli na sirsom výklade výrazu "pivová dolozka", nez je ten, ktorý je stanovený v clánku 2 Dohody. Zápisnica zo 7. októbra 1986 uvádza (odôvodnenie c. 9): "Stanovuje sa, ze za ,pivovú dolozku` sa uznáva a povazuje: - úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy a financnej úcasti na vybavení kaviarne - bez toho, aby bola ,pivová dolozka` výslovne uvedená, napríklad pivovar X prenajíma a financne sa podiela na zhodnotení nehnutelnosti urcenej na tento úcel, ale neuzatvára alebo nedosiahol uzatvorenie zmluvy s vlastníkom, - získanie pivovarom práva na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste [zivnostenské oprávnenie na predaj nápojov] bez toho, aby bola ,pivová dolozka` výslovne uvedená. Tieto dva výklady sú neoddelitelnou súcastou existujúcich ustanovení v tejto oblasti." [neoficiálny preklad] 28 Podla Rozhodnutia je tento výklad potvrdený listom, ktorý poslal pivovar Wiltz 23. októbra 1991 FBL, podla ktorého (odôvodnenie c. 9): "Pivovarníci stanovujú, ze za ,pivovú dolozku` sa uznáva a povazuje - úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy, - poskytnutie pivovarom z akéhokolvek dôvodu práva na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste." [neoficiálny preklad] 29 Pokial ide o právne posúdenie ciela Dohody, Rozhodnutie uvádza (odôvodnenie c. 47): "Dohoda má za ciel, po prvé, obmedzit hospodársku sútaz medzi signatárskymi pivovarmi udrzaním si ich príslusných odberatelov v odvetví Horeca v Luxembursku. Vyplýva to z clánkov 4 a 5 dohody, ako aj z clánkov 6 a 7, ktoré stanovujú sankcie v prípade porusenia týchto ustanovení (odôvodnenia c. 48 az c. 66). Navyse dohoda sleduje stazenie prenikania zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca. Tento druhý ciel obmedzujúci hospodársku sútaz vyplýva najmä z druhého prehlásenia pripojeného k dohode (odôvodnenia c. 67 az c. 73)." [neoficiálny preklad] 30 Pokial ide o prvý obmedzujúci ciel, predpokladá sa, ze clánok 4 Dohody zakazuje kazdému zo signatárskych pivovarov a ich distribútorom zásobovanie pivom maloobchodné odbytistia garantované pre iné luxemburské pivovary. Podla Rozhodnutia sa tento zákaz uplatnoval na tri mozné prípady, a to ked neexistovala dodávatelská zmluva alebo "pivová dolozka", ked bola "pivová dolozka" neplatná alebo nevymozitelná, a napokon ked "pivová dolozka" bola platná, a zahrnal obmedzenie hospodárskej sútaze v kazdom z týchto prípadov. Podla Rozhodnutia v kazdom z týchto prípadov samotným cielom Dohody bolo obmedzenie hospodárskej sútaze (odôvodnenie c. 48). 31 Pokial ide o prvý prípad, uvádza sa, ze ak pivovar financoval vybavenie alebo získal právo na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste, ale neuzavrel zmluvu s prevádzkovatelom restauracného zariadenia alebo sa mu nepodarilo s ním uzavriet dolozku o výhradnom predaji, clánok 4 Dohody bránil tomuto prevádzkovatelovi restauracného zariadenia zásobovat sa inými luxemburskými pivovarmi, takze na jednej strane takýto pivovar si udrzal svojich odberatelov a na druhej strane sloboda konania prevádzkovatela restauracného zariadenia a tretích pivovarov bola obmedzená (odôvodnenie c. 50). 32 Pokial ide o druhý prípad, poznamenáva sa, ze Dohoda isla nad rámec obmedzení stanovených zákonom tým, ze zaväzovala strany dodrzovat "pivové dolozky", ktoré neboli platné alebo boli nevymozitelné, napríklad z dôvodu porusenia zmluvných záväzkov zo strany pivovaru voci prevádzkovatelovi restauracného zariadenia. Strany teda zúzili ich slobodu konania a dohodli sa na výhodách z hladiska udrzania si ich odberatelov a právnej istoty, ktoré by inak neboli dosiahli za normálnych podmienok hospodárskej sútaze. Dodáva sa, ze luxemburská judikatúra týkajúca sa neplatnosti zmlúv z dôvodu neurcenia ceny alebo mnozstva sa uz neuplatnuje od marca 1996, ale strany napriek tomu nekoncili platnost Dohody k tomuto dátumu. Navyse výraz "bez ohladu na jej právnu validitu, a/alebo jej trvanie, a/alebo jej vymozitelnost" rozsiruje podla Rozhodnutia ochranu clánku 4 na neplatné zmluvy alebo nevymozitelné zmluvy takisto z iných dôvodov, nez je neurcenie ceny alebo mnozstva (odôvodnenia c. 52 az c. 55). 33 Pokial ide o tretí prípad, Rozhodnutie zdôraznuje, v prvom rade, ze clánok 4 Dohody zakazoval "akýkolvek predaj piva restauracnému zariadeniu garantovanému... jednému z ostatných signatárskych pivovarov", zatial co povinnost stanovená v clánku 7 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) c. 1984/83 z 22. júna 1983 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 [ES] na kategórie dohôd o výhradnom nákupe [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, s. 5), naposledy zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) c. 1582/97 z 30. júla 1997 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 214, s. 27), sa obmedzuje na pivá rovnakého druhu, ako sú pivá dodávané zmluvným pivovarom. V druhom rade, Dohoda zakazovala akúkolvek dodávku do restauracného zariadenia garantovaného inej strane, pricom sankcia stanovená obcianskym právom za takúto dodávku sa obmedzuje, podla samotných strán, na zaplatenie náhrady skody. Pritom z rôznych dôvodov je mozné, ze prevádzkovatel restauracného zariadenia si praje nedodrzat svoju zmluvu a prevziat za to na seba financné dôsledky. Dohoda robí neúcinnou túto moznost arbitráze pre prevádzkovatelov restauracných zariadení, a teda slúzi na ochranu neefektívnych vztahov (odôvodnenia c. 56 az c. 58). 34 Dalej Rozhodnutie uvádza, ze obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela Dohody vyplýva, v prvom rade, zo skutocnosti, ktorú strany nepopierajú, ze Dohoda sa uplatnovala dokonca aj pri neexistencii dodávatelskej zmluvy alebo "pivovej dolozky" a ze tak nemohla byt predmetom nejakého sporu (odôvodnenie c. 59). 35 V druhom rade sa pripomína, ze Dohode predchádzalo niekolko iných zmlúv medzi luxemburskými pivovarmi, napríklad dohoda z 1. septembra 1966 zahrnajúca vsetky zmluvné pivovary, ako aj dohody z 13. júna 1975 a z 28. apríla 1983 zahrnajúca Brasserie nationale a Mousel. Tieto predchádzajúce dohody zaväzovali signatárske pivovary k úplnému respektovaniu ich príslusných odberatelov bez odvolávania sa na nejakú dolozku o výhradnom nákupe a okrem toho bez zdôraznovania aj najmensieho problému týkajúceho sa právnej bezpecnosti. Podla Rozhodnutia výklad Dohody nemozno celkom oddelit od tohto historického kontextu, ktorý môze spochybnit dôvod právnej neistoty uplatnovaný stranami na úcely odôvodnenia Dohody (odôvodnenie c. 60). 36 V tretom rade sa uvádza, ze posúdenie ciela Dohody nezávisí od subjektívnych úmyslov strán v rozsahu, v akom má zjavne obmedzujúcu povahu alebo skresluje hospodársku sútaz (odôvodnenie c. 61). 37 V stvrtom rade Komisia zdôraznila, ze pokial ide o problém právnej neistoty uvádzaný stranami, podla uplatnitelných pravidiel vnútrostátneho obcianskeho práva tento typ problému sa týka rôznych druhov zmlúv v rôznych priemyselných odvetviach a v rôznych clenských státoch a je súcastou súhrnu obchodných rizík, ktorému kazdý podnik musí celit samostatne. Podla Rozhodnutia tento problém "neodôvodnuje dohodu, z ktorej prospech je vyhradený pre vnútrostátne podniky" [neoficiálny preklad] a "nevyzaduje si výnimku" [neoficiálny preklad] z clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 62). 38 Okrem toho Rozhodnutie uvádza, ze riaditel FBL výslovne uznal právnu neplatnost Dohody vyhlásením pocas zmierovacieho rokovania medzi Brasserie nationale a pivovarom Diekirch z 19. marca 1996, ze "aj ked ustanovenia dohodnuté medzi týmito pivovarmi nemajú právny význam, je tu zmysel, ktorý im bol daný a ktorý prevazuje" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 63). 39 V rozhodnutí sa dalej uvádza, ze clánok 5 Dohody posilnuje obmedzenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z clánku 4 zabezpecujúc jeho skutocné uplatnovanie a ze clánky 6 a 7 sledujú posilnenie povinností stanovených clánkami 4 a 5 a upravujú sankcie, ktoré presahujú rámec sankcií stanovených obcianskym právom (odôvodnenia c. 64 az c. 66). 40 Pokial ide o druhý obmedzujúci ciel, a to stazenie prenikania zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca, Rozhodnutie uvádza, ze Memorandum o porozumení týkajúce sa zahranicných pivovarov predpokladá konzultáciu strán, aby sa zachovalo prednostné právo získavania odberatelov pre jeden zo "sesterských luxemburských pivovarov" [neoficiálny preklad], a potom v prípade, ze je toto získavanie odberatelov zavrsené, kompenzacný mechanizmus výmeny odbytista - restauracného zariadenia medzi dvomi dotknutými stranami. Tento ciel je potvrdený skutocnostou, ze pocas zmienovaného zmierovacieho rokovania medzi Brasserie nationale a pivovarom Diekirch z 19. marca 1996 riaditel FBL vyhlásil, ze "ide o to, aby sa predislo... hromadnému príchodu zahranicných pivovarov na [ich] trh" [neoficiálny preklad]. Ak aj táto poznámka strany nezaväzuje, je opodstatnené na nu prihliadat na úcely výkladu Dohody, kedze odznela na rokovaní týkajúcom sa uplatnovania uvedenej Dohody. Podla Rozhodnutia tento druhý obmedzujúci ciel nemozno oddelit od prvého, pretoze obmedzenie prenikania zahranicných pivovarov na luxemburský trh prispieva k udrzaniu rovnováhy vztahov medzi stranami. Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin malo sledovat zachovanie "súcasnej distribucnej rovnováhy", co nasvedcuje tomu, ze sa strany domnievali, ze existuje urcitá rovnováha, ktorá si zasluhuje ochranu. Rozhodnutie totiz uvádza, ze clánok 11 Dohody pripústa moznost jej vypovedania týkajúceho sa zmluvného pivovaru, ktorý spolupracuje so zahranicným pivovarom (odôvodnenia c. 67 az c. 73). Tvrdenia úcastníkov konania - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel udrzanie si odberatelov (tretia cast prvého zalobného dôvodu) 41 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze Dohodu kvalifikovali ako dohodu o udrzaní si odberatelov, a teda z hladiska jej ciela ako protisútaznú. 42 Podla zalobcov totiz jediným cielom Dohody bolo zabezpecenie dodrzania výhradných práv zmluvne dohodnutých medzi restauracným zariadením a pivovarom, o com Súdny dvor rozhodol, ze nemá protisútazný ciel (rozsudok z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935). Brasserie nationale dodáva, ze tento ciel Dohody sa dá vyvodit z kazdého prípadu odvolávania sa na Dohodu, ktorý sa uvádza v Rozhodnutí. 43 Pokial ide o úvahu, podla ktorej prospech z Dohody bol vyhradený pre vnútrostátne pivovary (odôvodnenie c. 62 Rozhodnutia), zalobcovia tvrdia, ze Dohoda bola otvorená pre vsetky pivovary zastúpené v Luxembursku. Dodávajú, ze pivovary Mousel a Diekirch neboli vylúcené z Dohody v dôsledku ich prevzatia zo strany Interbrew. 44 Podla zalobcov mechanizmus výmeny informácií stanovený v clánku 5 Dohody umoznoval ohranicit dosah Dohody na písomné "pivové dolozky". V kópii predkladanej dohody komercne citlivé informácie boli prekryté. Brasserie nationale dodáva, ze clánok 4 Dohody vyjadroval len záväzok strán respektovat výhradné práva. Výraz "garantované restauracné zariadenie", ktorý je tam pouzitý, znamená jednoducho "viazaný" voci pivovaru z dôvodu "pivovej dolozky", co potvrdzuje tretí odsek uvedeného clánku. 45 Pokial ide o zmluvy, ktoré predchádzali Dohode, uvádzané v odôvodnení c. 60 Rozhodnutia, zalobcovia tvrdia, ze ich posúdenie v Rozhodnutí je nesprávne. Spresnujú, ze zmluvy z rokov 1980 a 1981, ako aj Dohoda sledovali zarucenie zmluvne dohodnutých výhradných práv na rozdiel od dohôd z rokov 1975 a 1983. Brasserie nationale este spresnuje, ze väcsina týchto zmlúv predchádza Zmluve EHS, ze neskorsie zmluvy uzatvorené po Zmluve EHS zaväzujú len dve strany, ze spomedzi týchto posledných zmlúv sa Komisia nezaoberala zmluvou z roku 1980 a ze jediná multilaterálna zmluva sa datuje do roku 1966, co bolo pred uplynutím prechodného obdobia, a zanikla dávno pred uzatvorením Dohody. 46 Pokial ide o poznámku riaditela FBL uvedenú v odôvodnení c. 63 Rozhodnutia (pozri bod 38 vyssie), Brasserie nationale spochybnuje samotnú právomoc riaditela, kedze FBL má obmedzené poslanie a profil jeho riaditela mu sotva umoznuje poznat trh. Okrem toho, jeho názor na platnost Dohody je mylný. Podla Brasserie nationale sa Dohoda totiz tým, ze sledovala len zabezpecenie dodrziavania zmlúv o výhradných právach neprekracujúcich hranice, netýkala dovozov alebo vývozov (rozsudok Súdneho dvora z 18. marca 1970, Bilger, 43/69, Zb. s. 127). Podla Brasserie nationale teda Dohoda nepodliehala oznamovacej povinnosti podla clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 17, takze zostáva v platnosti az do prípadného urcenia porusenia. Pivovary Wiltz a Battin takisto spochybnujú závaznost uvedeného vyhlásenia riaditela FBL a tiez uvádzajú, ze Dohoda sa netýkala dovozov alebo vývozov. 47 Zalobcovia dalej tvrdia, ze Dohoda bola prijatá z troch dôvodov. Brasserie nationale, pokial ide o neho, sa priklána len k druhému a tretiemu z nich, tak ako boli uvedené v Rozhodnutí, a to k dôvodu neplatnej alebo nevymozitelnej "pivovej dolozky" a dôvodu platnej "pivovej dolozky", znovu opakujúc, ze prvý dôvod, ktorým je neexistencia "pivovej dolozky", nepatrí do rozsahu Dohody. 48 Co sa týka prvého dôvodu, zalobcovia tvrdia, ze zmluvy obsahujúce "pivovú dolozku" boli systematicky zrusované luxemburskými súdmi pre neuvádzanie ceny a mnozstva na základe francúzskej judikatúry prijatej v súvislosti s podobnými ustanoveniami obcianskeho zákonníka. Brasserie nationale dodáva, ze Dohoda predstavovala alternatívny spôsob riesenia sporov, ktorý sa z hladiska tejto judikatúry vyhol otázke platnosti "pivových doloziek", co sa dosiahlo zaclenením výrazov "bez ohladu na jej právnu validitu... a/alebo jej vymozitelnost" do clánku 2 Dohody. 49 Zalobcovia spresnujú, ze riziko dovolania sa neplatnosti zmluvy obsahujúcej "pivovú dolozku" na luxemburských súdoch existovalo bez ohladu na podstatu sporu, pretoze akékolvek predvolanie na súd vrátane prípadov zrusenia alebo neplnenia zmluvy vystavovalo dotknutý pivovar takémuto riziku. Ak sa aj od vyssie uvedenej francúzskej judikatúry roku 1995 upustilo, tento vývoj sa odzrkadlil v Luxembursku len v jedinom prvostupnovom súdnom rozhodnutí z marca 1996 a toto jediné súdne rozhodnutie nestacilo podla zalobcov na vylúcenie prítomného rizika. Nezálezí na tom, ci táto francúzska judikatúra bola jednomyselná alebo väcsinová. V odpovedi na argumentáciu Komisie Brasserie nationale dodáva, ze skutocnost, ze obrat vo francúzskej judikatúre sa udial v dvoch etapách, je bez následku, pokial ide o skutocný dátum prelomu luxemburskej judikatúry, kedze bolo treba cakat tri az styri roky, kým luxemburské druhostupnové súdne rozhodnutie zohladnilo túto zmenu francúzskej judikatúry v konaní týkajúcom sa piva, a ze riesenia, ktoré sa mali prispôsobit predmetnej judikatúre, boli takisto neurcité a v kazdom prípade nevhodné pre distribúciu piva. Pokial ide o dodatok pozadovaný na úcely vyjadrenia skutocnosti, ze Dohoda sa týkala iných prípadov neplatnosti, nez sú prípady neurcenia ceny a mnozstva, Brasserie nationale tvrdí, ze formálne nezaclenenie takéhoto dodatku správne ukazuje, ze tento dodatok strany neprijali. 50 Pokial ide o druhý dôvod, zalobcovia tvrdia, ze pivovar, ktorý uzatvoril novú zmluvu s restauracným zariadením obsahujúcu "pivovú dolozku", sa vystavuje riziku súdneho napadnutia iným pivovarom z titulu spoluzodpovednosti tretej osoby pri porusení povinností, ktoré má toto restauracné zariadenie. Podla zalobcov, nech uz je toto riziko akokolvek okrajové v rámci vyssie citovanej judikatúry o neplatnosti, mohlo vyvolat zdlhavé a nákladné konanie. Naproti tomu podla zalobcov, ak spoluzodpovednost tretej osoby za porusenie povinností mohla byt za okrajových predpokladov prostriedkom nápravy pre pivovar, ktorý sa stal obetou porusenia lojality zo strany restauracného zariadenia, úcinnost takejto nápravy by si vyzadovala podobné konanie. 51 Pokial ide o tretí dôvod, zalobcovia tvrdia, ze pivovary nemali k dispozícii úcinnú súdnu zalobu na zabezpecenie dodrziavania dohodnutých výhradných práv. Prekonávanie nedostatkov vnútrostátneho práva predstavuje klasický dôvod na pouzitie pravidiel súkromného práva. Otázka, ci Dohoda odporovala verejnému poriadku, patrí do výlucnej pôsobnosti luxemburských súdov, takze ju treba povazovat za dovolenú. 52 Zalobcovia dalej tvrdia, ze ich zámerom nebolo obmedzenie ich slobody konat, ale ze tak cinili v záujme zabezpecenia dodrziavania podpísaných zmlúv. Za predpokladu, ze Dohoda má obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz, ktorý mozno oddelit od obmedzujúceho úcinku obsiahnutého v "pivových dolozkách", je mozné ju odôvodnit potrebou ochrany obchodnej lojality. Brasserie nationale v tomto ohlade poukazuje na rozsudky Súdneho dvora z 20. februára 1979, Rewe-Zentral, nazývaný "Cassis de Dijon" (120/78, Zb. s. 649), a z 19. februára 2002, Wouters a i. (C-309/99, Zb. s. I-1577). Podla zalobcov stav luxemburského práva nemôze byt "hranicou" stanovujúcou úroven záruk, na ktorých sa môzu dohodnút, aby zabezpecili túto obchodnú lojalitu. Okrem toho sa zalobcovia snazia preukázat analógiu s clánkom 5 písm. c) kódexu profesionálneho správania Institútu patentových zástupcov pri Európskom patentovom úrade (dalej len "IPZ"), t. j. clánkom, o ktorom Komisia vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo predmetom rozsudku Súdu prvého stupna z 28. marca 2001, Institut des mandataires agréés/Komisia (T-144/99, Zb. s. II-1087, body 89 a 90), pripustila, ze nevyvoláva námietky. Podla zalobcov teda Dohoda zakazovala len uzatváranie zmlúv s restauracným zariadením, ktoré uz bolo zmluvne viazané s iným konkurentom zmluvou, ktorá obsahovala "pivovú dolozku", a neobsahovala ziaden zákaz, ked tento obchodný vztah bol ukoncený. 53 Zalobcovia dalej popierajú skutocnost, ze dohoda chránila "neúcinné vztahy medzi pivovarom a restauracným zariadením" (odôvodnenie c. 57 Rozhodnutia). Pojmy platnost a vymozitelnost zmienené v clánku 2 Dohody sa totiz týkajú len vád postihujúcich zmluvu pri jej vzniku a Dohoda nemala za ciel alebo jej úcelom nebol zákaz zrusenia zmluvy v prípade vázneho porusenia zo strany pivovaru voci restauracnému zariadeniu. 54 Pokial ide o úvahu, podla ktorej je Dohoda viac obmedzujúcejsia ako "pivové dolozky", kedze jej clánok 4 zakazuje "akýkolvek predaj piva" restauracnému zariadeniu viazanému s jednou zo strán (odôvodnenie c. 56 Rozhodnutia), zalobcovia tvrdia, ze Dohoda sa uplatnovala len na pivá "plzenského typu". Brasserie nationale uvádza, ze pre luxemburský pivovar sa pojem pivo vztahuje len na pivá tohto typu, a dodáva, ze az omnoho neskôr po uzatvorení Dohody zacali pivovary Mousel a Diekirch distribuovat iné typy piva. Pivovary Wiltz a Battin tvrdia, ze clánok 4 mohol iba bránit stranám dodávat pivá, ktoré vyrábali alebo distribuovali. A to boli len pivá "plzenského typu". 55 Napokon Brasserie nationale tvrdí, ze systém výmeny informácií upravený v Dohode nemá ziadnu súvislost so systémom, ktorý bol predmetom rozsudkov z 27. októbra 1994, Fiatagri a New Holland Ford/Komisia (T-34/92, Zb. s. II-905), a Deere/Komisia (T-35/92, Zb. s. II-957), ktoré sú jedinými, kde Súd prvého stupna sankcionoval výmenu informácií, ktoré sa netýkali cien a nepredstavovali podporu iného protisútazného mechanizmu. 56 Komisia popiera dôvodnost tejto casti prvého zalobného dôvodu. - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel stazit prenikanie do luxemburského odvetvia Horeca (stvrtá cast prvého zalobného dôvodu) 57 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa mylne domnievala, ze Dohoda mala za ciel stazit prenikanie zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca. 58 Podla zalobcov totiz Dohoda sledovala len zabránenie porusovania "pivových doloziek" vzhladom na zahranicné pivovary, ochranujúc moznost pre luxemburský pivovar úspesne vyhoviet ponuke restauracného zariadenia, ktoré zamýsla uzatvorit zmluvu so zahranicným pivovarom. Navyse Dohoda bola odôvodnená výnimocnou situáciou v Luxembursku a najmä nepomerom síl medzi luxemburskými a zahranicnými pivovarmi a abnormálnou situáciou vyplývajúcou z nedostatku lojality restauracných zariadení. Brasserie nationale dodáva, ze kedze Komisia nenapáda "pivové dolozky", nemôze im nepriamo bránit. Dohoda okrem toho nebránila zahranicným pivovarom uzatvárat zmluvy. Napokon kompenzacný mechanizmus upravený v Memorande o porozumení týkajúcom sa zahranicných pivovarov nevyvoláva osobitnú kritiku. 59 Brasserie nationale tvrdí, pokial ide o Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin, ze jeho prvý odsek práve podporuje prenikanie zahranicných pív do Luxemburska. Výraz "rovnováha" pouzitý v jeho druhom odseku vyjadruje len zelanie zachovat moznost pre vnútrostátnu ponuku zúcastnit sa toho, ked sa restauracné zariadenie otvára konkurencii. 60 Zalobcovia takisto tvrdia, ze clánok 11 Dohody nebol nikdy uplatnený. Brasserie nationale dodáva, ze z neho nevyplýva ziadne odradzovanie a ani sa nevyvodzovalo. Pivovary Wiltz a Battin doplnujú, ze ustanovenie clánku 11 je len vedlajsie, co sa aj pripústa v odôvodnení c. 72 Rozhodnutia. Moznost vypovedania upravená Memorandom o porozumení týkajúcim sa pivovaru Battin tiez nie je obmedzením ako takým. 61 Pokial ide o vyhlásenie riaditela FBL uvedené v odôvodnení c. 68 Rozhodnutia, zalobcovia znovu opakujú tvrdenie, podla ktorého jeho váznost je sporná. Brasserie nationale dodáva, ze toto vyhlásenie je vyhlásením len samotného riaditela a nevyjadruje názor Brasserie nationale. 62 Napokon Brasserie nationale tvrdí, ze Rozhodnutie si protirecí v dôvodoch, kedze vytýka stranám odmietnutie takých výhod zahranicným pivovarom, ktoré sa inak povazujú za neprípustné medzi vnútrostátnymi pivovarmi. 63 Komisia popiera dôvodnost tejto casti prvého zalobného dôvodu. - O nedostatocnom zohladnení kontextu Dohody pri posudzovaní jej ciela (prvá cast prvého zalobného dôvodu) 64 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze nedostatocne zohladnila pri posudzovaní ciela Dohody kontext, v akom bola spísaná. Toto pochybenie odôvodnuje zrusenie Rozhodnutia tým viac, ze je pôvodom závazných nesprávností pri výklade Dohody. 65 Zalobcovia totiz tvrdia, ze je zbytocné dokazovat úcinky restriktívnej dohody prostredníctvom jej ciela a oznacenie ciela za restriktívny si vyzaduje analýzu kontextu (rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 23 az 25). Brasserie nationale sa navyse odvoláva aj na rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, Société technique miničre (56/65, Zb. s. 337, 359 a 360); z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia (29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 26), uz citovaný rozsudok Wouters a i. (bod 97) a na rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia (T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 44 az 53), a z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia (T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 76). 66 Pritom podla zalobcov, az na jednu výnimku, konkrétny rámec, v ktorom sa prejavili úcinky Dohody, ostáva neznámy pri posudzovaní jej ciela. Pokial ide o uvedený konkrétny rámec, zalobcovia poukazujú na zivotaschopnost predmetného odvetvia z hladiska podielov na trhu, ktoré zaznamenávajú podla pivovarníkov silné zmeny, a na jednotné otvorenie v rámci Spolocenstva tohto odvetvia dovozom. Zalobcovia totiz tvrdia, ze viac ako 33 % piva skonzumovaného v Luxembursku je dovázaného pôvodu a zdôraznujú prítomnost hlavných výrobcov na hraniciach. Brasserie nationale okrem toho poukazuje na existenciu znacného poctu restauracných zariadení nezaviazaných zmluvne stranám, co môze vytvárat vhodný priestor pre doplnujúcu hospodársku sútaz medzi luxemburskými a zahranicnými pivovarmi. Na pojednávaní dodal, ze tieto restauracné zariadenia boli viazané so zahranicnými pivovarmi dolozkami o výhradných právach. 67 Ziadna zo skutocností uvádzaných v odôvodneniach c. 59 az c. 63 Rozhodnutia na úcely zdôvodnenia posúdenia Komisie týkajúceho sa ciela Dohody neobsahuje opis jej hospodárskeho kontextu, dokonca ani odkazom na odôvodnenia c. 74 az c. 76. Tieto odôvodnenia majú za ciel preukázat zjavný charakter obmedzenia, co je cast úvahy, ktorá je odlisná od tej casti, ktorá spocíva v kvalifikovaní Dohody ako obmedzujúcej z hladiska svojho ciela. 68 Je to takisto, pokial ide o kvalifikáciu obmedzenia hospodárskej sútaze proti zahranicným pivovarom (odôvodnenia c. 67 az 73 Rozhodnutia). 69 Komisia popiera dôvodnost tejto casti prvého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel udrzanie si odberatelov (tretia cast prvého zalobného dôvodu) 70 Je opodstatnené najprv skúmat tvrdenia zalobcov, ktoré sa snazia vyvrátit niektoré z faktických skutocností, ktoré Komisia zohladnovala v Rozhodnutí pri vyvodení záveru, ze Dohoda mala za ciel udrzanie si odberatelov. 71 V prvom rade, pokial ide o ich spochybnovanie úvahy, podla ktorej Dohoda zakazovala akýkolvek predaj piva restauracnému zariadeniu viazanému s jednou zo strán (odôvodnenie c. 56 Rozhodnutia), stací pripomenút, ze clánok 4 Dohody výslovne uvádza "akýkolvek predaj piva". Vzhladom na tieto jasné výrazy musí byt takéto tvrdenie zamietnuté, kedze nie je podopreté ziadnym konkrétnym dôkazom. 72 Tak isto je tomu tak, v druhom rade, pri tvrdení, ze pojmy platnost a vymozitelnost uvedené v clánku 2 Dohody sa týkajú len vád postihujúcich zmluvu pri jej vzniku. Takéto obmedzenie vsak uvedený clánok 2 neupravuje a toto tvrdenie nie je podopreté ziadnym konkrétnym dôkazom. 73 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého mechanizmus výmeny informácií stanovený v clánku 5 Dohody umoznoval ohranicit jej dosah na písomné "pivové dolozky", stací uviest spolu s Komisiou, ze toto tvrdenie je vyvrátené skutocnostou, ako to bude vysvetlené v rámci skúmania druhej casti tohto zalobného dôvodu, ze poslaním Dohody bolo jej uplatnovanie v celom jej rozsahu, dokonca aj v prípade neexistencie "pivovej dolozky". 74 V stvrtom rade zalobcovia namietajú zohladnenie zmlúv, ktoré predchádzali Dohode, v odôvodnení c. 60 Rozhodnutia. 75 V tomto ohlade je predovsetkým na mieste uviest, ze zmluvy z rokov 1980 a 1981 nie sú citované v Rozhodnutí. Takze tvrdenie vychádzajúce z toho, ze tieto zmluvy sa odlisujú od zmlúv z rokov 1975 a 1983, je nepodstatné. Dalej je potrebné uviest, ze Komisia zohladnila zmluvy z rokov 1966, 1975 a 1983 len na úcely vyvodenia záveru, ze výklad Dohody nemôze byt úplne oddelený od týchto posledných citovaných zmlúv a ze tieto zmluvy môzu spochybnit dôvod právnej neistoty uvádzaný stranami na odôvodnenie Dohody. So zretelom na tento záver, tvrdenia Brasserie nationale, pokial ide o tieto posledne uvádzané zmluvy, nie sú relevantné. 76 Zalobcovia napokon uvádzajú zohladnenie poznámky riaditela FBL citované v odôvodnení c. 63 Rozhodnutia týkajúcej sa ochranárskej povahy Dohody (pozri bod 38 vyssie). 77 V tejto súvislosti treba uviest, rovnako ako tvrdila Komisia, ze riaditel bol úcastníkom a privilegovaným pozorovatelom Dohody. Je totiz zrejmé, napríklad, ze to bolo pocas zmierovacieho rokovania medzi dvomi stranami, ked vyslovil predmetnú poznámku. Clánok 5 Dohody okrem toho stanovoval strane moznost zaslat mu kópiu ziadosti o poskytnutie informácií adresovanú inej strane na základe tohto ustanovenia. Zdá sa teda, ze riaditelovi bola stranami priznaná úloha zmierovatela. 78 Pokial este ide o údajne mylný charakter tejto poznámky, ze sa Dohoda netýkala vývozov alebo dovozov, stací uviest, ze vzhladom na Memorandá o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin a zahranicných pivovarov zalobcovia nemôzu platne tvrdit, ze sa Dohoda netýkala dovozov alebo vývozov. Co sa týka citovaného rozsudku Bilger uvádzaného na podporu tohto tvrdenia, ten nie je relevantný najmä z dôvodu, ze sa týka vertikálnej dohody, zatial co Dohoda má horizontálny charakter. 79 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nevyvrátili ziadnu z faktických skutocností, z ktorých vychádzala v Rozhodnutí Komisia pri vyvodení záveru, ze Dohoda mala za ciel udrzanie si odberatelov. 80 Dalej treba skúmat ostatné tvrdenia, ktoré uvádzajú zalobcovia na podporu tejto casti prvého zalobného dôvodu. 81 Pokial ide o tri dôvody, na ktorých údajne Dohoda stojí, uvedené v bodoch 47 az 51 vyssie, treba uviest, ze aj za predpokladu, ze sú preukázané, tieto dôvody nemôzu odôvodnit dohodu, ktorej ciel obmedzuje hospodársku sútaz. Nemozno totiz prijat to, ze podniky sa snazia prekonat úcinky právnej úpravy, ktorú povazujú za prílis nevýhodnú, uzatváraním kartelových dohôd, ktoré majú za ciel upravit tieto nevýhody, tvrdiac, ze takáto právna úprava vytvára nerovnováhu v ich neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 256, v rámci uplatnovania clánku 81 ods. 3 ES, a rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 487, pokial ide o krízu na trhu). Treba dodat, ze nielen zalobcovia, ale tiez vsetky podnikatelské subjekty museli celit tazkostiam, ktoré sa Dohoda snazila prekonat. 82 Napokon treba poznamenat, rovnako ako uviedla Komisia, ze zo spisu vyplýva, ako to bude vysvetlené v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu, ze poslaním Dohody bolo jej uplatnenie dokonca aj v prípade neexistencie "pivovej dolozky" a ze jej ciel sa neobmedzoval na nápravu troch problémov uvedených v bodoch 47 az 51 vyssie. 83 Ak sa majú tvrdenia zalobcov, tak ako boli spresnené na pojednávaní, chápat v tom zmysle, ze vzhladom na tri horeuvedené problémy cielom Dohody bolo nastolenie právneho stavu, ktorý by bol v súlade s nariadením c. 1984/83, treba pripomenút, ze zákaz uvedený v clánku 4 Dohody zretelne ide nad rámec toho, co dovoluje clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia. Navyse toto nariadenie umoznuje len urcité obmedzenia hospodárskej sútaze vo vertikálnom vztahu medzi distribútorom a dodávatelom (pozri najmä clánky 1 a 6), zatial co Dohoda predstavuje horizontálnu dohodu. V kazdom prípade sa vsak zalobcovia ani nepokúsili preukázat, ze na úcely vyriesenia údajne existujúcich problémov na vertikálnej úrovni, bolo potrebné prikrocit k uzavretiu horizontálnej dohody. 84 Zalobcovia dalej tvrdia, ze jediným cielom Dohody bolo zabezpecenie dodrziavania výhradných práv zmluvne dohodnutých medzi restauracným zariadením a pivovarom. Okrem toho má byt Dohoda odôvodnená nevyhnutnostou ochrany obchodnej lojality. 85 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze aj za predpokladu, ze tieto okolnosti sú preukázané, záver, podla ktorého Dohoda mala za ciel obmedzit hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, nemozno vyvrátit domnelou skutocnostou, ze takisto sledovala aj legitímny ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok IAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 25). Zalobcovia sa nemôzu úspesne odvolávat na uz citovaný rozsudok Delimitis, pretoze tento rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá sa týkala vertikálnych vztahov, zatial co daný prípad sa týka horizontálnej dohody. Okrem toho odkaz Brasserie nationale na uz citované rozsudky Cassis de Dijon a Wouters a i. musí byt zamietnutý. Ak je preukázané, ze ciel nejakej dohody predstavuje v podstate obmedzenie hospodárskej sútaze, akým je delenie odberatelov, takáto dohoda sa nemôze v rámci uplatnovania zásady logického uvazovania vyhnút ustanoveniam clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu skutocnosti, ze sleduje takisto iné ciele, akými sú predmetné ciele v týchto rozsudkoch. 86 Pokial ide o tvrdenie vychádzajúce z uz citovaného rozsudku Institut des mandataires agréés/Komisia, treba uviest, po prvé, ze clánok 5 písm. c) kódexu profesionálneho správania IPZ obsahuje len jeden zákaz poskytovania nevyziadaných sluzieb vo veciach, v ktorých koná iný patentový zástupca (bod 89). Takýto zákaz len tazko mozno porovnávat so zákazmi obsiahnutými v Dohode. V uvedenom prípade sa totiz zákaz týkal len iniciatívy uchádzat sa o zákazníka, zatial co Dohoda zakazovala stranám najmä odpovedat na návrh na uzatvorenie zmluvy. Po druhé, tento zákaz sa opieral najmä o dôvody deontologického kódexu na rozdiel od Dohody, ktorá sledovala rozdelenie si odberatelov. Toto tvrdenie musí byt teda zamietnuté. 87 Napokon zalobcovia popierajú, ze by prospech z Dohody bol vyhradený len pre vnútrostátne pivovary (odôvodnenie c. 62 Rozhodnutia). V tejto súvislosti treba uviest, ze toto popretie nie je dostatocne podlozené. Ak zalobcovia tvrdia, ze Dohoda bola otvorená vsetkým pivovarom zastúpeným v Luxembursku, treba uviest, ze nebola podpísaná ziadnym zahranicným pivovarom. Tvrdenie, ze dva luxemburské pivovary neboli vylúcené z Dohody potom, co boli prevzaté zahranicnými pivovarmi, nedokazuje, ze by zahranicné pivovary ako také mohli pristúpit k Dohode. Naopak, ustanovenie clánku 11, ktorý stanovuje vylúcenie strany z Dohody v prípade získania kontroly zahranicnou spolocnostou, alebo v prípade spolupráce so zahranicným pivovarom, dokazuje, ze Dohoda bola povazovaná za výlucne vyhradenú pre vnútrostátne pivovary. Okolnost, ze tento clánok nebol nikdy pouzitý, nemení toto zistenie. 88 Z týchto úvah vyplýva, ze ziadne z tvrdení uvádzaných na podporu tretej casti prvého zalobného dôvodu nemôze byt prijaté. Táto cast teda musí byt zamietnutá. - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel stazit prenikanie do luxemburského odvetvia Horeca (stvrtá cast prvého zalobného dôvodu) 89 Treba urcit, ze Memorandom o porozumení týkajúcim sa zahranicných pivovarov si strany navzájom vyhradili prednostné právo pri získavaní odberatelov a uzatvorení dodávatelskej zmluvy s restauracným zariadením viazaným s jednou z nich, ktoré sa chystá uzatvorit zmluvu so zahranicným pivovarom. Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin stanovuje moznost vypovedat Dohodu, pokial ide o pivovar Battin, v prípade zmeny distribucných podmienok urcitých zahranicných pív z jeho strany. Clánok 11 Dohody napokon stanovoval moznost jej vypovedania v prípade získania kontroly zahranicnou spolocnostou alebo v prípade spolupráce so zahranicným pivovarom. 90 Okrem toho je opodstatnené urcit, ako to právom uvádza Komisia, ze mechanizmus zavedený Memorandom o porozumení týkajúcim sa zahranicných pivovarov sa týka len zahranicného pivovaru usilujúceho o zásobovanie luxemburského restauracného zariadenia, ale nechránil zahranicný pivovar, ktorý spozoroval, ze jeho odberatel - luxemburské restauracné zariadenie - má v úmysle zásobovat sa luxemburským pivovarom. 91 Za týchto okolností treba vyvodit záver, ze Komisia sa nedopustila ziadneho právneho pochybenia urcením, ze Dohoda má za ciel stazit prenikanie zahranicných pivovarov do luxemburského odvetvia Horeca. 92 Ziadne z tvrdení zalobcov nedokáze vyvrátit tento záver. 93 Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Dohoda sledovala len zabránenie porusovania "pivových doloziek" vzhladom na zahranicné pivovary, treba predovsetkým uviest, ze je nesprávne, kedze Dohoda sa uplatnovala, aj ked neexistovala "pivová dolozka", ako to tiez bude uvedené v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu. 94 Okrem toho treba zdôraznit, podobne ako to bolo uvedené v rámci tretej casti tohto zalobného dôvodu, ze toto tvrdenie uvádzané zalobcami, ak by aj bolo správne, nemôze odôvodnit obmedzujúci ciel Dohody tak, ako bol urcený. 95 Tvrdením, ze Dohoda sledovala ochranu moznosti luxemburského pivovaru odpovedat na ponuku restauracného zariadenia zamýslajúceho uzatvorit zmluvu so zahranicným pivovarom, totiz samotní zalobcovia pripústajú, ze Dohoda bola obmedzujúca z hladiska svojho ciela. Dohoda ochranovaním tejto moznosti totiz spôsobila v dôsledku jej definovania zmenu podmienok hospodárskej sútaze na úkor dotknutého zahranicného pivovaru. 96 Po druhé, zalobcovia tvrdia, ze Dohoda bola odôvodnená výnimocnou situáciou v Luxembursku a abnormálnym stavom vyplývajúcim z nedostatku lojality restauracných zariadení. Okrem toho tvrdia, ze clánok 11 Dohody nebol nikdy pouzitý. Brasserie nationale dodáva, ze Dohoda nebránila zahranicným pivovarom uzatvárat zmluvy. 97 V súvislosti s týmito tvrdeniami treba opätovne uviest, ze aj ked sa tieto tvrdenia pripustia, nemôzu odôvodnit obmedzujúci ciel Dohody, aký vyplýva z faktických skutocností uvádzaných Komisiou a nepopieraných zalobcami. Zvlást je opodstatnené uviest, ze tvrdenie, podla ktorého Dohoda nebránila zahranicným pivovarom uzatvárat zmluvy, nie je relevantné, kedze Dohoda mala za ciel obmedzit hospodársku sútaz, takze nie je potrebné skúmat, ci takisto mala za následok jej obmedzenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 231). 98 Po tretie, zalobcovia znovu opakujú tvrdenie, podla ktorého je právomoc riaditela FBL sporná. Brasserie nationale dodáva, ze poznámka riaditela uvedená v odôvodnení c. 68 Rozhodnutia zaväzuje len samotného riaditela a nevyjadruje názor Brasserie nationale. 99 V tomto ohlade treba uviest, pokial ide o spochybnenie právomoci riaditela FBL, ze toto spochybnenie musí byt zamietnuté z dôvodov uvedených v rámci zamietnutia predchádzajúcej casti tohto zalobného dôvodu. Naproti tomu, ako sa uvádza v tom istom odôvodnení c. 68 Rozhodnutia, táto poznámka odznela na zmierovacom rokovaní týkajúcom sa uplatnovania Dohody. Je teda opodstatnené na nu prihliadat na úcely právneho posúdenia Dohody. Skutocnost, ze tak Komisia urobila, nijako neznamená, ze by túto poznámku povazovala za vyjadrujúcu názor Brasserie nationale. 100 Po stvrté, Brasserie nationale tvrdí, ze pokial ide o Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin, jeho prvý odsek práve podporuje prenikanie zahranicných pív do Luxemburska. Výraz "rovnováha" pouzitý v jeho druhom odseku vyjadruje len zelanie zachovat moznost pre vnútrostátnu ponuku zúcastnit sa toho, ked sa restauracné zariadenie otvára konkurencii. 101 V tomto ohlade stací uviest, ze ak aj toto memorandum o porozumení skutocne umoznovalo distribúciu urcitých zahranicných pív pivovarom Battin, z toho vsak vyplýva znacné obmedzenie jeho slobody konat, a teda obmedzenie hospodárskej sútaze. 102 Napokon Brasserie nationale tvrdí, ze Rozhodnutie si protirecí v dôvodoch, kedze vytýka stranám odmietnutie takých výhod zahranicným pivovarom, ktoré sa inak povazujú za neprípustné medzi vnútrostátnymi pivovarmi. 103 V tejto súvislosti treba zobrat do úvahy, ze ak otvorenie záruky "pivových doloziek" zahranicným pivovarom mohlo posilnit restriktívnu povahu tejto záruky, napriek tomu clánok 11 Dohody a Memorandum o porozumení týkajúce sa pivovaru Battin umoznovali vylúcit zahranicné pivovary z "výhod", aj ked neoprávnených, tejto záruky z hladiska ochrany odberatelov, a teda umoznovali stazit ich prenikanie do odvetvia Horeca v Luxembursku. 104 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O nedostatocnom zohladnení kontextu Dohody pri posudzovaní jej ciela (prvá cast prvého zalobného dôvodu) 105 Treba pripomenút, ze odôvodnenie c. 47 Rozhodnutia nazvané "Obmedzenie hospodárskej sútaze prostredníctvom ciela" uvádza, ze Dohoda mala za ciel, po prvé, udrzanie si príslusných odberatelov strán v luxemburskom odvetví Horeca, a po druhé, stazenie prenikania zahranicných pivovarov do neho. Toto isté odôvodnenie odkazuje pri prvom cieli, ktorý uvádza, na odôvodnenia c. 48 az c. 66 a pri druhom na odôvodnenia c. 67 az c. 73 Rozhodnutia. 106 Zo struktúry Rozhodnutia tak vyplýva, ze na rozdiel od toho, co naznacujú tvrdenia zalobcov, urcenie ciela Dohody nie je obmedzené na odôvodnenia c. 59 az c. 62, ale je obsiahnuté v súhrne odôvodnení c. 47 az c. 73. 107 Teda uz zo zbezného precítania súhrnu týchto naposledy uvádzaných odôvodnení sa javí, ze zalobcovia nemôzu úspesne tvrdit, ze kontext Dohody ostáva neznámy pri posúdení jej ciela. V tejto súvislosti sa odkazuje na zhrnutie odôvodnení c. 48 az c. 73 Rozhodnutia obsiahnuté v bodoch 30 az 40 vyssie. 108 Okrem toho treba pripomenút, ze skutocnostami kontextu, ktoré podla zalobcov Komisia nedostatocne zohladnila pri posudzovaní ciela Dohody, sú vitalita dotknutého sektora z hladiska podielu na trhu, jednotné otvorenie tohto odvetvia dovozom a existencia znacného poctu restauracných zariadení neviazaných so stranami. Tieto kontextové skutocnosti vsak nesúvisia s otázkou týkajúcou sa ciela Dohody, ale s otázkou týkajúcou sa jej následkov. Podla judikatúry vsak Komisia nemusí skúmat následky dohody, ktorá je protisútazná z hladiska svojho ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 231). To napokon nepopierajú ani zalobcovia, ktorí pripústajú, ze je zbytocné preukazovat následky dohody, ktorá je restriktívna svojím cielom. 109 Treba dodat, ze tvrdenia zalobcov, podla ktorých Komisia nedostatocne zohladnila skutocnosti kontextu, nie sú dôvodné. V bodoch 23 az 25 uz citovaného rozsudku IAZ a i./Komisia, na ktorý sa zalobcovia odvolávajú, "ako obsah dohody (o ktorú islo vo veci, v ktorej bol vydaný citovaný rozsudok), tak aj jej vznik a okolnosti jej uplatnenia" boli totiz zohladnené. Sú to pritom presne také skutocnosti, ktoré Komisia zohladnila pri vyvodení záveru, ze Dohoda je obmedzujúca z hladiska svojho ciela. V tejto súvislosti sa opät odkazuje na citovaný súhrn odôvodnení c. 48 az c. 73 Rozhodnutia. 110 Z toho vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti prvého zalobného dôvodu, v ktorej sa tvrdí, ze Komisia nesprávne vyvodila záver, ze Dohoda sa uplatnovala pri neexistencii "pivovej dolozky" Napadnuté rozhodnutie 111 V Rozhodnutí sa predpokladá, ze podla zápisnice zo zasadnutia FBL zo 7. októbra 1986, zmenenej a doplnenej zápisnicou zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986, sa strany dohodli na sirsom výklade výrazu "pivová dolozka", nez je ten, ktorý je stanovený v clánku 2 Dohody. Podla Rozhodnutia tento výklad potvrdzuje list pivovaru Wiltz z 23. októbra 1991 adresovaný FBL (odôvodnenie c. 9). Tvrdenia úcastníkov konania 112 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne vyvodila záver, ze sa Dohoda vztahovala na prípady neexistencie "pivovej dolozky" riadne dohodnutej a platnej. 113 Podla zalobcov ak totiz nejaká dohoda môze vyplynút z nejakého dokumentu, iného nez je formálny text, treba este overit, ci ide o "presné vyjadrenie spolocnej vôle" strán (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 110 az 114, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86). Takáto vôla tu vsak chýba. Zalobcovia totiz predovsetkým poznamenávajú, ze zápisnica zo zasadnutia FBL zo 7. októbra 1986 zmienovaná v odôvodnení c. 9 Rozhodnutia uvádza, ze "tri nedoriesené dokumenty... boli schválené a budú podpísané na budúcej schôdzi", o com sa zmienuje zápisnica zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986 takisto uvádzaná v odôvodnení c. 9 Rozhodnutia formuláciou "strany pristúpia k podpisu [uvedených dokumentov]". Podla zalobcov takýto podpis predstavuje teda formálnu nálezitost, bez ktorej ziadna spolocná vôla strán nemôze byt urcená. Poznamenávajú teda, ze ani jedna z oboch citovaných zápisníc sa nezmienuje o takomto podpise, pokial ide o výklad Dohody, aký vyplýva z týchto dvoch zápisníc, hoci tento výklad nemozno oddelit od troch citovaných dokumentov. Navyse zalobcovia tvrdia, ze z citovanej zápisnice zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986 vyplýva, ze text bodu 2 zápisnice z predchádzajúceho zasadnutia FBL bol predmetom spresnovania. Uvedený text teda nebol ustálený ani po prvom, ani po druhom zasadnutí. Zalobcovia napokon poznamenávajú, ze list pivovaru Wiltz z 23. októbra 1991 adresovaný FBL, uvádzaný v odôvodnení c. 9 Rozhodnutia, je nazvaný ako "Návrh". Dodávajú, ze sa tam nachádzajú dva výklady rozlísené zarázkami, ktoré sa uvádzajú v citovaných zápisniciach, so skrátenou a vylepsenou stylistikou. Podla zalobcov teda pivovar Wiltz by nemal ziaden záujem robit takýto návrh, ak by tieto zápisnice uz vyjadrovali namietaný rozsírený výklad. 114 Pokial ide o predpokladané pripustenie namietaného rozsíreného výkladu pivovarom Wiltz, zalobcovia odpovedajú, ze v predmetnom vyhlásení Wiltz pouzil podmienovací spôsob. Pokial ide o predpokladané pripustenie tohto rozsíreného výkladu zo strany Brasserie nationale, tento pivovar odpovedá, ze v predmetnom vyhlásení zmienil len vznik návrhu takéhoto rozsírenia a ze výrazy "súhlasí s podpísaním" a "nebráni mu to podpísaniu" znamenali len jeho súhlas s podpísaním v budúcnosti. 115 Brasserie nationale, odvolávajúc sa na korespondenciu dolozenú v spise, takisto uvádza, ze medzi stranami nikdy nedoslo k ziadnemu sporu v prípade, ked neexistovala písomná dohoda. 116 Napokon Brasserie nationale tvrdí, ze sama Komisia uznala, ze Dohoda sa neuplatnovala v prípadoch, ked neexistovala "pivová dolozka", kedze v odôvodnení c. 92 Rozhodnutia sa potvrdzuje, ze "rozsah porusenia je obmedzený... len na restauracné zariadenia viazané so stranami dolozkou o výhradnom nákupe" [neoficiálny preklad]. 117 Komisia popiera dôvodnost tejto casti prvého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 118 Podla ustálenej judikatúry, aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby predmetné podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 112, a Van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 67). Co sa týka formy vyjadrenia uvedenej spolocnej vôle, stací, aby nejaký dohovor bol výrazom vôle strán správat sa na trhu podla neho (pozri v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 112; Van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný, point 86, a Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 68). 119 Z toho vyplýva, ze pojem dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ako bol vylozený judikatúrou, sa viaze na zhodu vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je dôlezitá, pokial predstavuje jej presné vyjadrenie (rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 69). 120 V danom prípade treba predovsetkým urcit, ze citovaná zápisnica zo zasadnutia FBL zo 7. októbra 1986, uvádza: "2. Pivová dolozka Tri nedoriesené dokumenty... boli schválené a budú podpísané na dalsom zasadnutí. Okrem toho sa stanovuje, ze za ,pivovú dolozku` sa uznáva a povazuje: - úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy a financnej úcasti na vybavení kaviarne - bez toho, aby bola ,pivová dolozka` výslovne uvedená, - získanie pivovarom práva na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste bez toho, aby bola ,pivová dolozka` výslovne uvedená. Tieto dva výklady sú neoddelitelnou súcastou existujúcich ustanovení v tejto oblasti." 121 Citovaná zápisnica zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986 uvádza (v totoznom znení ako originál): "1. Zápisnica zo zasadnutia zo 7. októbra 1986 sa doplna takto: ... Bod 2 - prvá zarázka - 'úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy a financnej úcasti na vybavení kaviarne - bez toho, aby bola «pivová dolozka» výslovne uvedená, napríklad pivovar X prenajíma a financne sa podiela na zhodnotení nehnutelnosti urcenej na tento úcel, ale neuzatvára alebo nedosiahol uzatvorenie zmluvy s vlastníkom. druhá zarázka bude zniet: - získanie pivovarom práva na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste bez toho, aby bola «pivová dolozka» výslovne uvedená. 2. Pivovarníci pristupujú k podpisu [troch dokumentov uvedených v bode 2 zápisnice zo zasadnutia zo 7. októbra 1986]. Vsetci pivovarníci obdrzali kópiu týchto podpísaných dokumentov a ich originály ostanú ulozené v [FBL]. Tieto dokumenty majú dôverný charakter.`" 122 Citovaný list z 23. októbra 1991, ktorý pivovar Wiltz adresoval FBL, znie takto: "Návrh: V súvislosti s clánkom 2 dohody sa pivovarníci dohodli, ze za ,pivovú dolozku` sa uznáva a povazuje - úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy, - poskytnutie pivovarom z akéhokolvek dôvodu práva na predaj alkoholických nápojov urcených na priamu spotrebu na mieste." 123 So zretelom na skutocnosti uvádzané zalobcami treba teda skúmat, ci Komisia dostatocne po právnej stránke preukázala zhodný prejav vôle strán uplatnovat Dohodu aj pri neexistencii "pivovej dolozky" riadne dohodnutej a platnej. 124 Treba pritom uviest, ze zápisnica zo zasadnutia FBL zo 7. októbra 1986 výslovne uvádza, ze pôsobnost Dohody, ktorá sa v nej zmienuje, bola "dohodnutá" a "je neoddelitelnou súcastou existujúcich ustanovení v tejto oblasti". Ani táto zápisnica, ani zápisnica zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986 nepredpokladajú akúkolvek formalizáciu tejto dohody. V tejto súvislosti skutocnost, ze prvá zápisnica jednako uvádza, ze urcité dokumenty, ktoré sú v nej zmienované, "sú schválené a budú podpísané", nie je relevantná. Rovnako skutocnost, ze druhá zápisnica obsahuje zmeny (inak relatívne malé) textu uvedeného v prvej zápisnici, nemôze oslabit práve dosiahnutú dohodu strán týkajúcu sa takto zmeneného textu. 125 Okrem toho, tak ako to uvádza odôvodnenie c. 29 Rozhodnutia, Brasserie nationale, ako aj pivovar Wiltz pripustili, ze Dohoda sa uplatnuje aj na niektoré vztahy pivovar - restauracné zariadenie, kde dodávatelská zmluva alebo "pivová dolozka" úplne chýbajú. 126 Vo svojej odpovedi na otázky polozené Komisiou po vypocutí totiz Brasserie nationale v súvislosti s prípadom, ked islo o uzatvorenie nájomnej zmluvy a financovanie zo strany pivovaru, ale nie o zmluvu obsahujúcu "pivovú dolozku", vyhlásil: "V takomto prípade podla dokumentov z roku 1986 [t. j. oboch citovaných zápisníc], je tiez opodstatnené sa domnievat, ze ide o ,pivovú dolozku` v zmysle Dohody. Táto dolozka je, treba pripustit, a priori neuveritelná, kedze ziaden pivovarník neinvestuje bez toho, aby nemal zmluvu... Pritom táto neuveritelná dolozka nebola nikdy pouzitá. V skutocnosti to, co bolo uvedené, bola absurdná hypotéza, ktorú predlozil... Pracovná hypotéza tejto osoby bola zjavne absurdná, ale kedze [Brasserie nationale] vôbec nemal v úmysle sa nou dalej zaoberat, súhlasil s podpísaním predmetného textu... [Brasserie nationale] to nebránilo v podpísaní, kedze nemal v úmysle konat podla tejto hypotézy uvedenej v predmetnej dolozke..." 127 Pivovar Wiltz, co sa jeho týka, vo svojej odpovedi na oznámenie o námietkach uviedol, ze: "Dohoda by mohla byt nanajvýs povazovaná v tomto zmysle za výkladový základ výrazu ,pivová dolozka` dohodnutý medzi stranami na [zasadnutiach FBL] 7. októbra 1986 a 2. decembra 1986, pricom ale jediným a legitímnym cielom bolo zabezpecenie informovania na úcely predchádzania právnej neistote v prípade masívneho investovania." 128 V tejto súvislosti tvrdenie zalobcov týkajúce sa okolnosti, ze pivovar Wiltz vo svojej odpovedi citovanej v predchádzajúcom bode pouzil podmienovací spôsob, musí byt zamietnuté. V tejto istej odpovedi totiz pivovar Wiltz výslovne uviedol "výklad výrazu ,pivová dolozka` dohodnutý medzi stranami". 129 Brasserie nationale este tvrdí, ze vo svojej odpovedi citovanej v bode 126 vyssie opísal len vznik návrhu rozsírit pôsobnost dohody na prípady, ked neexistuje "pivová dolozka", a ze výrazy "súhlasil s podpísaním" a "nebránilo mu to v podpísaní" vyjadrovali len jeho súhlas s podpísaním tohto návrhu v budúcnosti. 130 Tieto tvrdenie musia byt takisto zamietnuté. Za daných okolností citované vyhlásenie nemôze vyvrátit zistenie súhlasu Brasserie nationale s rozsírením pôsobnosti Dohody na záver zasadnutí zo 7. októbra 1986 a 2. decembra 1986. V tomto ohlade treba pripomenút, ze nie je podstatné, kto bol pôvodcom návrhu na rozsírenie pôsobnosti Dohody, kedze zhodný prejav vôle je mozné preukázat (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. 549, bod 37). 131 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze Brasserie nationale nesúhlasil s rozsírením pôsobnosti Dohody, prislúchalo mu prejavit svoj odlisný názor vzhladom na nový výklad "pivových doloziek" (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1353 a tam citovanú judikatúru). Je vsak zrejmé, ze tak neurobil. 132 Okrem toho, ak by uvedené rozsírenie pôsobnosti Dohody nebolo medzi stranami dohodnuté, logicky by Brasserie nationale nespochybnovala pred Komisiou iba samotné neuplatnovanie takéhoto rozsírenia. 133 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa citovaného listu pivovaru Wiltz, je opodstatnené sa domnievat, ze Wiltz môze celkom dobre podávat návrh uvedený v tomto liste nie z dôvodu uplatnovaného zalobcami, ale preto, ze si zelá pozmenit text vyplývajúci práve z oboch citovaných zápisníc. Okrem toho treba skonstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, tento návrh pivovaru Wiltz neobsahuje len stylistické vylepsenia. Podla tohto návrhu sa tak za "pivovú dolozku" povazuje "úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy", zatial co zápisnica zo zasadnutia FBL z 2. decembra 1986 stanovuje, ze za takúto dolozku sa povazuje "úkon spocívajúci v uzatvorení nájomnej zmluvy a financnej úcasti na vybavení kaviarne". Takáto zmena sa teda nemôze povazovat len za stylistickú. 134 Napokon, pokial ide o domnelé uznanie Komisiou, ze Dohoda sa neuplatnovala v prípadoch neexistencie "pivovej dolozky", treba uviest, ze ak aj formulácia pouzitá v odôvodnení c. 92 Rozhodnutia, podla ktorej "rozsah porusenia je obmedzený... len na restauracné zariadenia viazané so stranami dolozkou o výhradnom nákupe" [neoficiálny preklad] mozno nie je najvhodnejsia, zo zbezného precítania odôvodnení c. 9 a c. 48 az c. 63, a najmä z odkazu odôvodnenia c. 50 na odôvodnenie c. 9 vyplýva, ze Komisia zastávala názor, ze sa Dohoda uplatnovala, aj ked neexistovala "pivová dolozka". Napokon treba pripomenút, ze touto castou prvého zalobného dôvodu zalobcovia spochybnovali tento názor. Nemôzu preto úspesne tvrdit, ze Komisia mala odlisný názor. 135 Vzhladom na to, co bolo uvedené, je opodstatnené vyvodit záver, ze zalobcovia nepredlozili dôkazy, ktoré by mohli spochybnit zistenie Komisie o existencii zhodného prejavu vôle medzi stranami o uplatnovaní Dohody dokonca aj pri absencii "pivovej dolozky" riadne dohodnutej a platnej. 136 Druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O piatej casti prvého zalobného dôvodu uplatnujúcej absenciu znacného vplyvu Dohody na hospodársku sútaz Napadnuté rozhodnutie 137 Rozhodnutie uvádza, ze Dohoda mohla znacne obmedzit hospodársku sútaz v luxemburskom odvetví Horeca. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze, po prvé, strany obmedzili dosah Dohody na luxemburské odvetvie Horeca, co naznacuje, ze sa domnievali, ze ich postavenie v tomto odvetví je dostatocne silné a ze podmienky hospodárskej sútaze v nom boli dostatocne odlisné od podmienok v iných odvetviach a v susediacich státoch na zabezpecenie úcinnosti Dohody. Po druhé, uvádza sa, ze s ohladom na ich vlastnú produkciu a ich distribúciu dovázaných pív strany kontrolovali priblizne 85 % predaja piva v predmetnom odvetví a ze viac ako polovica luxemburských restauracných zariadení bola s nimi viazaná "pivovou dolozkou" (odôvodnenia c. 74 az c. 76). Tvrdenia úcastníkov konania 138 Zalobcovia tvrdia, ze záver Komisie o existencii znacného obmedzenia hospodárskej sútaze je nesprávne a nedostatocne odôvodnený. Poznamenávajú totiz, ze Komisia nedefinovala referencný trh. Dalej tvrdia, ze obmedzenie dosahu Dohody nic nedokazuje, ale ze len jednoducho zodpovedá rozsahu problému urceného stranami, v súvislosti s ktorým boli schopné spolupracovat. Navyse ak sa pomer 85 % objemu piva distribuovaného stranami môze zdat vysoký, pomer 40 az 45 % restauracných zariadení otvorených ostatným pivovarom neodôvodnuje posúdenie ako znacné. Okrem toho neuplatnovanie obmedzenia týkajúceho sa zahranicných pivovarov by malo viest k záveru, ze obmedzenie nebolo znacné. 139 Komisia popiera dôvodnost tejto casti prvého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna - O uvádzanom nesprávnom posúdení 140 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podniky uzatvárajúce zmluvu, ktorá má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, sa v zásade nemôzu vyhnút uplatneniu clánku 81 ods. 1 ES tvrdením, ze ich dohoda nemohla mat meratelný dopad na hospodársku sútaz (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, body 130 a 196). 141 Kedze Dohoda mala za ciel udrzanie si príslusných odberatelov jej stranám v luxemburskom odvetví Horeca na jednej strane a stazenie prenikania zahranicných pivovarov do tohto odvetvia na strane druhej, jej existencia by mala zmysel, len ak by jej cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v tomto odvetví meratelným spôsobom, t. j. spôsobom, ktorý by im bol obchodne prospesný (pozri analogicky rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 131). - O údajnom nedostatku odôvodnenia 142 Podla ustálenej judikatúry odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvaha orgánu, ktorý ho vydal, aby dotknuté osoby mohli pochopit dôvody, ktoré viedli k prijatiu opatrenia, a príslusný súd mohol rozhodnutie preskúmat (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 143 So zretelom na informácie uvedené v odôvodneniach c. 74 az c. 76 Rozhodnutia sa mozno teda domnievat, ze Brasserie nationale mohla úplne vyvodit tvrdenia týkajúce sa neoprávnenosti záveru Komisie, pokial ide o znacný charakter obmedzenia hospodárskej sútaze. 144 Pokial este ide o výcitku týkajúcu sa nevymedzenia relevantného trhu, stací pripomenút, ze povinnost uskutocnit takéto vymedzenie v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 81 ES sa Komisii ukladá len vtedy, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný dohodnutý spôsob konania môzu ovplyvnit obchodovanie medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 206). O takúto situáciu vsak nejde v danom prípade, ako to najmä vyplýva zo zamietnutia tretej a stvrtej casti tohto zalobného dôvodu. 145 Z toho vyplýva, ze piata cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. 146 Kedze vsetky casti prvého zalobného dôvodu boli zamietnuté, prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu, takze treba posúdit druhý zalobný dôvod. 2. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a poziadavky odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES 147 Druhý zalobný dôvod sa delí na tri casti, ktoré sa týkajú, po prvé, skutocnosti, ze k poruseniu nedoslo úmyselne, po druhé, nesprávneho posúdenia v súvislosti so závaznostou a dlzkou porusovania a po tretie, neuplatnenia usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") z hladiska polahcujúcich okolností. Zalobný dôvod uvádzaný vo veci T-49/02 obsahuje este stvrtú cast týkajúcu sa nedostatku v odôvodnení, pokial ide o pociatocnú základnú ciastku stanovenú Komisiou na výpocet pokút. O prvej casti druhého zalobného dôvodu vychádzajúceho zo skutocnosti, ze k poruseniu nedoslo úmyselne Napadnuté rozhodnutie 148 V Rozhodnutí sa predpokladá, ze porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva sa povazuje za úmyselné, ak dotknuté osoby sú si vedomé, ze predmetný akt má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Nie je podstatné, ze si navyse mohli byt vedomé porusenia Zmluvy ES. Pritom pokial ide o ustanovenia týkajúce sa zahranicných pivovarov, Komisia sa domnievala, ze stranám nemohol uniknút ich obmedzujúci ciel. Okrem toho v prípade týchto ustanovení neposkytli ziadne zdôvodnenie. Pokial ide o obmedzenia hospodárskej sútaze medzi stranami vyplývajúce zo vzájomného respektovania "pivových doloziek", predpokladá sa, ze bolo mozné, ze pri uzatváraní Dohody a az do marca 1996 mohla strany k tomu oprávnovat právna neistota vytvorená luxemburskou judikatúrou o neurcovaní ceny alebo mnozstva. Tento dôvod vsak odpadol v marci 1996, kedy doslo k prelomu v tejto judikatúre. Vyvodzuje sa teda záver, ze strany sa dopustili úmyselného porusenia, aj ked luxemburská judikatúra mohla vytvorit neistotu o protiprávnej povahe niektorých doloziek pocas urcitého obdobia (odôvodnenia c. 89 a c. 90). Tvrdenia úcastníkov konania 149 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne vyvodila záver, ze sa dopustili úmyselného porusenia. 150 Na jednej strane, pokial ide totiz o obmedzenie týkajúce sa udrzania si odberatelov, Komisia sama uznáva, ze luxemburská judikatúra mohla vytvorit neistotu o protiprávnom charaktere tohto obmedzenia. Zalobcovia znovu opakujú tvrdenie, podla ktorého toto zdôvodnenie malo byt pripustené nielen do marca 1996 ale az do polovice roku 1998, a dodávajú, ze ak sa sleduje úvaha Komisie v Rozhodnutí, tak o úmyselné porusenie môze íst nanajvýs v posledných dvoch rokoch trvania Dohody. Na druhej strane, Komisia v Rozhodnutí napokon nespochybnuje, ze jediným cielom Dohody bolo zarucit dodrziavanie "pivových doloziek". Tento ciel je pritom legitímny (rozsudok Delimitis, uz citovaný). 151 Zalobcovia navyse tvrdia, ze nie sú tak velkí, aby nemohla byt uznaná ich neznalost práva. Pripomínajú, ze ak odôvodnenie c. 96 Rozhodnutia kvalifikuje Brasserie de Luxembourg ako velký podnik, a contrario, táto charakteristika sa nevztahuje na ziadneho dalsieho úcastníkov konania. Okrem toho si zalobcovia nikdy neboli vedomí obmedzenia spôsobeného obchodu medzi clenskými státmi. Brasserie nationale dodáva, pokial ide o tento posledný bod, Komisia nepreukázala opak. 152 Zalobcovia tiez tvrdia, ze ziadna zo strán sa nesnazila vytvárat prekázky zahranicným pivovarom. Brasserie nationale dalej tvrdí, ze ziadna zo strán si nemyslela, ze ciel zachovania moznosti pre vnútrostátnu hospodársku sútaz by sa mohol posudzovat ako protisútazný. Výhrada vyjadrená pivovarom Diekirch, pokial ide o legálnost Dohody, je len klasickou formuláciou vo výmene v písomnom styku v rámci sporu. 153 Co sa týka odôvodnenia Rozhodnutia, pokial ide o urcenie, ci zalobcovia konali úmyselne, Brasserie nationale uvádza, ze tvrdenie, pokial ide o ustanovenia týkajúce sa zahranicných pivovarov, podla ktorého "stranám nemohol uniknút ich obmedzujúci ciel" [neoficiálny preklad], patrí pod petitio principii a nepredstavuje dôkaz, a ze tvrdenie podla ktorého "strany neposkytli ziadne zdôvodnenie" [neoficiálny preklad], je nepresné. Tieto dve výhrady neumoznujú podla Brasserie nationale pripustit, ze odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá vyzadovaným poziadavkám zrozumitelnosti a urcitosti. Pivovary Wiltz a Battin tvrdia, ze odôvodnenie uvedené v odôvodnení c. 89 Rozhodnutia nepredstavuje dôkaz. Clánok 253 ES teda nie je dodrzaný. 154 Komisia popiera dôvodnost tejto casti druhého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna - O uvádzanom nesprávnom posúdení 155 Podla ustálenej judikatúry, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podla Zmluvy ES mohlo povazovat za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý obmedzenia hospodárskej sútaze, ale stací, ze musel vediet, ze inkriminované konanie má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a nezálezí na tom, ci si podnik bol alebo nebol vedomý porusenia clánku 81 ES (rozsudok Miller/Komisia, uz citovaný, bod 18, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, bod 41 a tam citovaná judikatúra). 156 Ako teda vyplýva zo zamietnutia tretej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, Komisia mohla oprávnene vyvodit záver, ze Dohoda mala za ciel udrzanie si príslusných odberatelov pre strany v luxemburskom odvetvi Horeca a stazit prenikanie zahranicných pivovarov do tohto odvetvia. Dohode sa tak pripisuje jednak rozdelenie trhu, a jednak rozdelovanie spolocného trhu. Za týchto podmienok sa predpokladá, ze Komisia sa mohla domnievat bez toho, ze by sa dopústala omylu, ze zalobcovia museli vediet, ze Dohoda má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. 157 Z tohto pohladu je opodstatnené povazovat v danom prípade za irelevantné vsetky tvrdenia zalobcov, podla ktorých zalobcovia nemajú takú velkost, aby nemohla byt uznaná ich neznalost práva, nikdy si neboli vedomí toho, ze Dohoda obmedzuje obchod medzi státmi, ziadna zo strán sa nesnazila vytvárat prekázky zahranicným pivovarom a ziadna zo strán si nemyslela, ze ciel ochrany umoznenia vnútrostátnej hospodárskej sútaze sa môze povazovat za protisútazný. 158 Zalobcovia este tvrdia, ze v Rozhodnutí sama Komisia uznáva, ze luxemburská judikatúra mohla vytvorit neistotu o protiprávnom charaktere obmedzenia týkajúceho sa udrzania si odberatelov. V tejto súvislosti stací poznamenat, ako to uviedla Komisia, ze takáto neistota, ak by aj bola dôvodná, nie je relevantná so zretelom na úmyselný charakter obmedzenia hospodárskej sútaze, pretoze sa ani tak netýka ciela Dohody, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, ako hlavne jeho protiprávneho charakteru. Ako teda vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 155 vyssie, pojem úmyselnosti uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka len obmedzujúceho ciela predmetnej dohody a nie jeho protiprávneho charakteru podla clánku 81 ods. 1 ES. 159 Napokon pokial ide o tvrdenie, ze odôvodnenie c. 96 Rozhodnutia kvalifikuje Brasserie de Luxembourg ako velký podnik, pricom, a contrario, táto charakteristika nezodpovedá ostatným stranám, je opodstatnené uviest, ako pripomína Komisia, ze velkost Brasserie de Luxembourg sa uvádzala len na úcely odôvodnenia pouzitia násobiaceho koeficientu, ktorý bol uplatnený na tento pivovar na dosiahnutie odradzujúceho úcinku. Toto posúdenie týkajúce sa velkosti podniku teda nie je relevantné v súvislosti so skúmaním úmyselného charakteru obmedzenia hospodárskej sútaze. - O údajnom nedostatku odôvodnenia 160 So zretelom na poziadavky na odôvodnenie uvedené v clánku 253 ES a pripomenuté v bode 140 vyssie, odôvodnenia c. 89 a c. 90 Rozhodnutia uvádzajú jasne a jednoznacne dôvody, na základe ktorých Komisia vyvodila záver o úmyselnom charaktere obmedzenia hospodárskej sútaze. 161 Z toho vyplýva, ze prvá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho posúdenia závaznosti a dlzky porusovania Napadnuté rozhodnutie 162 Pokial ide o závaznost porusenia, Rozhodnutie na jednej strane uvádza, ze tým, ze Dohoda mala za ciel udrzat stav odberatelov a stazit prenikanie zahranicných pivovarov na trh, toto porusenie predstavuje jedno z najzávaznejsích porusení, akých sa mozno dopustit. Na druhej strane sa predpokladá, ze po prvé, rozsah porusenia sa obmedzuje na odvetvie Horeca a len na restauracné zariadenia viazané so stranami dolozkou o výhradnom nákupe, po druhé, ze ustanovenia týkajúce sa zahranicných pivovarov neboli pouzité a po tretie, ze trh s luxemburským pivom je najmensí v rámci Spolocenstva. So zretelom na súhrn vsetkých týchto dôvodov je porusenie napokon kvalifikované ako závazné (odôvodnenia c. 92 a c. 93). 163 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Rozhodnutie najmä uvádza, ze bolo ukoncené k 16. februáru 2000, co je dátum, kedy Interbrew informovala Komisiu, ze usmernila svoje dcérske spolocnosti Mousel a Diekirch, aby prestali uplatnovat Dohodu (odôvodnenie c. 86). Na základe toho sa vyvodzuje záver, ze islo o dlhodobé porusenie (odôvodnenie c. 97), kedze trvalo viac ako strnást rokov (1985 - 2000). Tvrdenia úcastníkov konania 164 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne posúdila závaznost a dlzku trvania porusenia. 165 Pokial ide o závaznost porusenia, uvádzajú, ze podla usmernení mierne porusovania sú definované ako "obchodné obmedzenia, ale s obmedzeným dopadom na trh a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu Spolocenstva" a ze závazné porusenia sú definované ako horizontálne alebo vertikálne obmedzenia toho istého typu ako vyssie uvedené obmedzenia, "no uplatnované prísnejsie, so sirsím dopadom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu". Teda podla zalobcov sa toto porusenie malo kvalifikovat ako mierne, kedze v odôvodnení c. 92 Rozhodnutia sa uvádza, ze ustanovenia týkajúce sa zahranicných pivovarov sa neuplatnovali, Dohoda sa týkala len odvetvia Horeca v Luxembursku a vymienané informácie boli velmi malého rozsahu. Brasserie nationale v tejto súvislosti znovu opakuje, ze Dohoda nepodliehala oznamovacej povinnosti. 166 Pokial ide o dlzku trvania porusovania, zalobcovia tvrdia, ze ustanovenia týkajúce sa zahranicných pivovarov neboli uplatnené. 167 Komisia popiera dôvodnost tejto casti druhého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna - O závaznosti porusenia 168 Treba pripomenút, ze usmernenia zvlást uvádzajú, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Porusovania sa tak delia na tri kategórie, ktoré ich umoznujú rozlisovat na mierne, závazné a velmi závazné (bod 1 A prvý a druhý odsek). 169 Je vhodné spresnit, ze usmernenia neprejudikujú posúdenie pokuty súdom Spolocenstva, ktorý má v tomto ohlade podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc. Okrem toho, ak Komisia môze stanovit výsku pokuty v súlade s metódou podla usmernení, je povinná pridrzat sa rámca sankcií definovaných v clánku 15 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 188). 170 Okrem toho treba pripomenút, ze závaznost porusovania musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat. Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 volnou úvahou pri stanovovaní výsky pokút, aby sa usmernovalo správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Aj tak vsak prislúcha Súdu prvého stupna preskúmavat, ci výska ulozenej pokuty je primeraná závaznosti a dlzke trvania porusovania, a zvázit závaznost porusenia a okolnosti uvádzané zalobcom (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127, a General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaný, bod 189). 171 V danom prípade treba urcit, ze Komisia v Rozhodnutí sledovala úvahu v dvoch etapách bez toho, aby sa inak výslovne odvolávala na usmernenia. 172 Pokial ide o prvú etapu uvazovania, treba pripomenút, ako to bolo vysvetlené v rámci posudzovania tretej a stvrtej casti prvého zalobného dôvodu, ze Dohode sa pripisuje rozdelenie trhu, a navyse delenie spolocného trhu. 173 Pokial teda ide o rozdelenie trhu, kartelové dohody tohto typu sú uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Tieto dohody totiz judikatúra kvalifikuje ako zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). 174 Pokial ide o delenie spolocného trhu, je opodstatnené pripomenút, ze takéto zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze je svojou povahou zvlást závazné. Odporuje najzákladnejsím cielom Spolocenstva a zvlást realizácii jednotného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 22. apríla 1993, Peugeot/Komisia, T-9/92, Zb. s. II-493, bod 42, a General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, uz citovaný, bod 191). 175 Za týchto okolností sa Komisia v prvej etape svojej úvahy oprávnene domnievala, ze Dohoda patrí medzi najzávaznejsie porusenia clánku 81 ES. 176 Pokial ide o druhú etapu úvahy, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zemepisný trh vnútrostátnej velkosti zodpovedá podstatnej casti spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28, a rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný, bod 58). 177 Kedze je teda isté, ze sa toto porusenie týka luxemburského odvetvia Horeca v jeho celosti, vztahuje sa na podstatnú cast spolocného trhu. 178 Okrem toho Komisia v usmerneniach uviedla, pokial ide o velmi závazné porusenia, ze nimi sú "vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie vnútorného trhu, ako napríklad delenie národných trhov" (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka). Z tohto indikatívneho opisu vyplýva, ze na dohody alebo dohodnuté praktiky sledujúce najmä, ako v danom prípade, jednak rozdelenie si odberatelov a jednak rozdelenie spolocného trhu sa vztahuje uz len na základe ich vlastnej povahy kvalifikácia ako velmi závazných porusení bez toho, aby bolo nevyhnutné, ze takéto správanie sa vyznacuje zemepisným rozsahom alebo osobitným dosahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze pokial indikatívny opis závazných porusení uvádza, ze "ide poväcsine o horizontálne alebo vertikálne obmedzenia... uplatnované prísnejsie, so sirsím dopadom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu", opis velmi závazných porusení sa naproti tomu nezmienuje o ziadnej poziadavke skutocného dopadu na trh a ani o spôsobení úcinkov v osobitnej zemepisnej oblasti. 179 Z toho vyplýva, ze kvalifikácia tohto porusovania ako závazného namiesto velmi závazného, tak ako to vyplýva z Rozhodnutia, predstavuje uz miernejsiu kvalifikáciu vo vztahu k vseobecne uplatnovaným kritériám pri stanovovaní pokút v prípade kartelových dohôd, ktoré sa snazia o rozdelenie trhu a navyse aj delenie spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 103). 180 Okrem toho treba pripomenút, ze v bode 1 A druhom odseku prvej zarázke Komisia spresnuje, co sa týka miernych porusení, ze "môze íst o obchodné obmedzenia, obycajne vertikálnej povahy, ale s obmedzeným dopadom na trh a ovplyvnujúce len podstatnú, no relatívne obmedzenú cast trhu Spolocenstva". 181 Treba teda usudzovat, ze horizontálna kartelová dohoda vztahujúca sa na celé územie clenského státu, ktorá má za ciel rozdelenie trhu a delenie spolocného trhu, sa nemôze kvalifikovat ako mierne porusenie v zmysle usmernení. 182 Okolnost, ze druhé zistené porusenie sa neuplatnovalo, nemení toto posúdenie. Ako to totiz bolo uvedené v bode 174, takéto obmedzenie predstavuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, charakterizované v clánku 81 ES, a navyse cielov Spolocenstva. 183 Zo súhrnu týchto dôvodov je opodstatnené sa domnievat, ze kvalifikovaním napokon tohto porusenia ako závazného Komisia z pohladu práva Spolocenstva nezasiahla do práv zalobcov v ich neprospech. - O dlzke trvania porusovania 184 V tejto súvislosti stací uviest, ze aj keby okolnost, podla ktorej sa ustanovenia Dohody týkajúce sa zahranicných pivovarov nepouzili, bola preukázaná, takáto okolnost nie je relevantná. 185 V dôsledku toho totiz, ze Komisia nemala povinnost preukázat úcinky predmetnej dohody, kedze jej cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, okolnost, ci nejaký aspekt predmetnej dohody bol alebo nebol uplatnený, nie je relevantná pri stanovení dlzky trvania porusovania. Na urcenie dlzky trvania porusovania, ktorého ciel obmedzuje hospodársku sútaz, stací totiz len urcit dobu, pocas ktorej dohoda existovala, a to dobu, ktorá uplynie odo dna jej uzatvorenia ku dnu, ku ktorému bola ukoncená (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný, bod 280). 186 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze druhá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa neuplatnenia usmernení, pokial ide o polahcujúce okolnosti Napadnuté rozhodnutie 187 V Rozhodnutí sa uvádza, ze neistota, ktorú vtedajsia luxemburská judikatúra mohla vyvolávat az do marca 1996 v prípade protiprávneho charakteru obmedzení týkajúcich sa vzájomného respektovania "pivových doloziek", odôvodnuje 20 % znízenie výsky pokuty (odôvodnenie c. 100). Tvrdenia úcastníkov konania 188 Na podporu tejto casti zalobného dôvodu zalobcovia na jednej strane tvrdia, ze Komisia nesprávne pripustila polahcujúcu okolnost vyplývajúcu z neistoty vyvolanej horeuvedenou luxemburskou judikatúrou len do marca 1996, kedze tento dátum nemozno povazovat za dátum zaniknutia rizika, ktoré vyvolalo vznik Dohody. Brasserie nationale dodáva, ze moznost podania odvolania a rozchádzajúce sa judikáty odôvodnujú pripustenie tejto neistoty ako polahcujúcej okolnosti az do ukoncenia platnosti Dohody, alebo prinajmensom do uplynutia priemernej lehoty na vybavenie odvolania v státe, akým je Luxembursko, co sú tri roky. Za týchto okolností podla Brasserie nationale bolo odôvodnené aspon 40 % znízenie pokuty. 189 Na druhej strane zalobcovia tvrdia, ze medzi polahcujúcimi okolnostami vymenovanými v usmerneniach sa uvádza "nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík" (bod 3 druhá zarázka). Neuplatnenie ustanovení Dohody týkajúcich sa zahranicných pivovarov preto odôvodnuje dodatocné znízenie výsky pokút. 190 Komisia popiera dôvodnost tejto casti druhého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 191 Pokial ide o prvý argument uplatnovaný zalobcami, treba uviest, ze Komisia zastávala názor, ze problém právnej neistoty uvádzaný úcastníkmi konania neodôvodnuje výnimku z clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 62). Ako to bolo uvedené v rámci skúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu, takáto úvaha je správna, kedze takáto obava nemôze odôvodnit kartelovú dohodu s protisútazným cielom. 192 Kedze tento problém neodôvodnuje takúto kartelovú dohodu, nemozno nan prihliadat ako na polahcujúcu okolnost odôvodnujúcu znízenie pokuty ulozenej za túto dohodu. 193 Predpokladá sa, ze problém právnej neistoty uvádzaný úcastníkmi konania nemôze odôvodnit posúdenie primeraných pochybností o tom, ci restriktívne konanie v danom prípade naozaj predstavuje porusenie hospodárskej sútaze v zmysle bodu 3 usmernení, kedze Dohoda bola, ako to bolo uvedené vyssie, dohodou, ktorá mala za ciel rozdelenie trhu, a navyse delenie spolocného trhu. 194 Z toho vyplýva, ze priznaním zalobcom 20 % znízenia výsky ich pokuty z dôvodu uvedenej neistoty Komisia nespôsobila zásah do ich práv, ktoré im právo Spolocenstva priznáva. 195 Pokial ide o druhé tvrdenie uplatnované zalobcami, treba uviest, ze citovaný bod 3 druhá zarázka usmernení sa nemá vykladat ako odvolávajúci sa na hypotézu, podla ktorej sa kartelová dohoda komplexne nerealizuje bez ohladu na vlastné správanie kazdého podniku, ale má sa chápat ako okolnost týkajúca sa individuálneho správania kazdého podniku. 196 Zalobcovia vsak nepredlozili ziadne dôkazy umoznujúce vyvodenie záveru, ze by sa im mala uznat polahcujúca okolnost z dôvodu skutocného nerealizovania Dohody podla bodu 3 druhej zarázky usmernení, t. j. nepredlozili dôkazy potvrdzujúce, ze sa skutocne vzdali uplatnovania dohody realizovaním konkurencného správania na trhu. 197 Z toho, co bolo uvedené, vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu (uvádzanej výlucne vo veci T-49/02) týkajúcej sa nedostatku v odôvodnení, pokial ide o pociatocnú základnú ciastku stanovenú Komisiou na výpocet pokút Napadnuté rozhodnutie 198 V Rozhodnutí je toto porusovanie kvalifikované ako závazné na základe súhrnu vsetkých dôvodov, ktoré uz boli uvedené. Komisia sa domnievala, ze je navyse nevyhnutné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu úcastníkov konania, ktorou môzu spôsobit skodu, stanovením výsky pokuty na úroven, ktorá jej zabezpecí dostatocne odradzujúci úcinok, a ze je nutné zvázit túto výsku, aby bola zohladnená specifická váha protiprávneho správania kazdého úcastníka konania. Preto v závislosti od príslusných obratov v predmetnom sektore boli úcastníci konania rozdelení do troch skupín a ciastka stanovená podla závaznosti porusovania pre prvú skupinu uvedenú v odôvodnení c. 95 Rozhodnutia, ktorá sa týka Brasserie de Luxembourg, bola stanovená na 500 000 eur (odôvodnenia c. 92 az c. 95). Tvrdenia úcastníkov konania 199 Brasserie nationale vytýka Komisii, ze dostatocne neodôvodnila pociatocnú základnú ciastku stanovenú pre prvú skupinu podnikov uvedenú v odôvodnení c. 95 Rozhodnutia, ciastku, ktorá úplne podmienuje vsetky výpocty pre kazdého úcastníka konania. To bráni súdnemu preskúmaniu pokuty ulozenej Brasserie nationale, a teda odôvodnuje jej zrusenie. 200 Komisia popiera dôvodnost tejto casti druhého zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 201 So zretelom na poziadavky na odôvodnenie uvedené v clánku 253 ES a pripomenuté v bode 142 vyssie, treba uviest, ze vzhladom na informácie poskytnuté v odôvodneniach c. 92 az c. 95 Rozhodnutia Brasserie nationale mohla úplne uviest dôvody zalozené na protiprávnosti podkladov na výpocet, ktoré Komisiu viedli k stanoveniu uvedenej ciastky na 500 000 eur pre zmienenú prvú skupinu. 202 Uvedené odôvodnenia totiz zdôraznujú, ze Komisia k tejto ciastke dospela predovsetkým na základe kvalifikovania tohto porusovania ako závazného, dalej zohladnením ekonomickej kapacity Brasserie de Luxembourg spôsobit skodu iným subjektom, nevyhnutnostou stanovit výsku pokuty na dostatocne odradzujúcu úroven a na základe specifickej váhy jeho protiprávneho správania, ktorá bola urcená v závislosti od jeho obratu v luxemburskom odvetví Horeca. 203 Preto stvrtá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. 204 Kedze vsetky casti druhého zalobného dôvodu boli zamietnuté, tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celosti. 205 Tieto zaloby teda musia byt zamietnuté v celosti. O trovách 206 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 207 Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Zalobcovia sú povinní nahradit trovy konania. Meij Forwood Pelikánová Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. júla 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung A. W. H. Meij Obsah Skutkový stav Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES O posúdení ciela Dohody (tretia, stvrtá a prvá cast prvého zalobného dôvodu) Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel udrzanie si odberatelov (tretia cast prvého zalobného dôvodu) - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel stazit prenikanie do luxemburského odvetvia Horeca (stvrtá cast prvého zalobného dôvodu) - O nedostatocnom zohladnení kontextu Dohody pri posudzovaní jej ciela (prvá cast prvého zalobného dôvodu) Posúdenie Súdom prvého stupna - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel udrzanie si odberatelov (tretia cast prvého zalobného dôvodu) - O údajne nesprávnej kvalifikácii Dohody ako majúcej za ciel stazit prenikanie do luxemburského odvetvia Horeca (stvrtá cast prvého zalobného dôvodu) - O nedostatocnom zohladnení kontextu Dohody pri posudzovaní jej ciela (prvá cast prvého zalobného dôvodu) O druhej casti prvého zalobného dôvodu, v ktorej sa tvrdí, ze Komisia nesprávne vyvodila záver, ze Dohoda sa uplatnovala pri neexistencii "pivovej dolozky" Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O piatej casti prvého zalobného dôvodu uplatnujúcej absenciu znacného vplyvu Dohody na hospodársku sútaz Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O uvádzanom nesprávnom posúdení - O údajnom nedostatku odôvodnenia 2. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a poziadavky odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES O prvej casti druhého zalobného dôvodu vychádzajúceho zo skutocnosti, ze k poruseniu nedoslo úmyselne Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O uvádzanom nesprávnom posúdení - O údajnom nedostatku odôvodnenia O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa nesprávneho posúdenia závaznosti a dlzky porusovania Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O závaznosti porusenia - O dlzke trvania porusovania O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa neuplatnenia usmernení, pokial ide o polahcujúce okolnosti Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu (uvádzanej výlucne vo veci T-49/02) týkajúcej sa nedostatku v odôvodnení, pokial ide o pociatocnú základnú ciastku stanovenú Komisiou na výpocet pokút Napadnuté rozhodnutie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXHpizOx/L98302-4997TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXHpizOx/L98302-4997TMP.html#Footref*