Vec T-48/02 Brouwerij Haacht NV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Skutocná schopnost porusitela spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom - Polahcujúce okolnosti - Oznámenie o spolupráci" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) zo 6. decembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Primeranost - Súdne preskúmanie - Skutocnosti, ktoré môzu byt zohladnené súdom Spolocenstva - Informácie neobsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta, nevyzadované na jeho odôvodnenie - Zahrnutie (Clánky 229 ES, 230 ES a 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia - Dostatocné uvedenie (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2 pododsek 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Predmet - Urcenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Pasívna úloha podniku alebo úloha nasledovatela (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút - Prípustnost - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 1, 4 a 5 a clánok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Postoj podniku pocas správneho konania - Posúdenie miery spolupráce poskytnutej kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil na karteli - Dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania - Neporovnatelné miery spolupráce, ktoré odôvodnujú rozdielne zaobchádzanie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 1. V súvislosti so zalobami proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má Súd prvého stupna dvojakú právomoc. Na jednej strane je oprávnený preskúmavat ich zákonnost na základe clánku 230 ES. V rámci toho musí najmä skúmat dodrziavanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, ktorej porusenie spôsobuje nezákonnost rozhodnutia. Na druhej strane je Súd prvého stupna príslusný posudzovat v rámci plnej rozhodovacej právomoci, ktorá mu je priznaná clánkom 229 ES a clánkom 17 nariadenia c. 17, primeranost výsky pokút. Toto posledné uvedené posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie dodatocných informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí sa ako také nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES. (pozri bod 44) 2. Rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí byt urcený so zretelom na ustanovenia clánku 15 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 17, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré zakladá táto povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili stanovit závaznost a trvanie porusenia. Okrem toho usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ako aj oznámenie o spolupráci vo veciach týkajúcich sa kartelov obsahujú orientacné pravidlá vo vztahu k posudzovaným skutocnostiam, ktoré musí Komisia zohladnit pri urcení závaznosti a trvania porusenia. Za týchto podmienok poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré zakladá povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré zohladnila pri uplatnovaní svojich usmernení, a prípadne oznámenia o spolupráci, a ktoré jej umoznili urcit závaznost a trvanie porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty. (pozri bod 46) 3. V rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na urcenie, ci nejaká dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, je potrebné definovat predmetný trh. Povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES sa teda Komisii ukladá len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. (pozri bod 58) 4. V bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa uvádza, ze o znízení základnej sumy ukladanej pokuty mozno uvazovat v prípade podniku, pri ktorom existujú polahcujúce okolnosti ako "výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha ,nasledovania môjho vodcu`". Aby dotknutému podniku mohla byt priznaná polahcujúca okolnost za "výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel, alebo za úlohu ,nasledovania môjho vodcu`", musí vykazovat "malú aktivitu" charakterizovanú absenciou aktívnej úcasti pri vytváraní jedného alebo viacerých kartelov. Spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa rokovaní v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo aj existencia výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení. Osobitné vlastnosti správania jedného podniku nemôzu totiz urcit uplatnenie pritazujúcej alebo polahcujúcej okolnosti pri inom podniku. Zohladnenie takýchto okolností sa viaze na individuálne správanie podniku, a musí sa teda nevyhnutne zakladat na vlastnostiach jeho vlastného správania. (pozri body 74, 75, 79) 5. Komisia má v rámci nariadenia c. 17 mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty v urcitej výske za urcitý typ porusení, nemôze preto Komisiu zbavit moznosti zvýsit túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 17, pokial je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva pre hospodársku sútaz. Úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. (pozri bod 81) 6. Znízenie pokuty z dôvodu spolupráce pri správnom konaní je odôvodnené, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie urcit existenciu porusenia a prípadne ho aj ukoncit. V tejto súvislosti spolupráca podniku pri preskúmaní tak nedáva právo na ziadne znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17. Naproti tomu v prípade, ked podnik poskytne v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 informácie, ktoré výrazne prekracujú rámec informácií, ktoré môze Komisia pozadovat, danému podniku môze byt znízená pokuta. Ak Komisia v ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziada podnik okrem cisto faktických otázok a ziadostí o predlozenie existujúcich dokumentov aj o opísanie úcelu a priebehu niekolkých rokovaní, ktorých sa zúcastnil, ako aj výsledkov alebo záverov takýchto rokovaní, pricom je jasné, ze Komisia má podozrenie, ze úcelom uvedených rokovaní bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, môze takáto ziadost nútit dopytovaný podnik k priznaniu úcasti na porusovaní pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz, takze uvedený podnik nie je povinný odpovedat na takýto druh otázok. V takomto prípade skutocnost, ze podnik predsa len poskytne informácie v tomto ohlade, musí byt povazovaná za spontánnu spoluprácu podniku, ktorá môze odôvodnit znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. (pozri body 104, 106, 107) 7. Komisia nemôze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej zo strany podnikov v priebehu správneho konania zacatého v súvislosti so zakázaným kartelom prehliadat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva a ktorá je porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené. V tejto súvislosti rozdiel v zaobchádzaní s predmetnými podnikmi musí vyplývat z neporovnatelnej miery spolupráce, najmä ak boli poskytnuté rôzne informácie alebo ak tieto informácie boli poskytnuté v rôznych stádiách správneho konania, alebo za okolností, ktoré nie sú podobné. (pozri body 108, 109) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 6. decembra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Skutocná schopnost porusitela spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom - Polahcujúce okolnosti - Oznámenie o spolupráci" Vo veci T-48/02, Brouwerij Haacht NV, so sídlom v Boortmeerbeek (Belgicko), v zastúpení: Y. van Gerven, F. Louis a H. Viaene, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie a, subsidiárne, znízenie pokuty ulozenej zalobcovi v clánku 4 rozhodnutia Komisie 2003/569/ES z 5. decembra 2001, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (vec IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudkyne M. E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. decembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 17, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) vo svojom clánku 15 ods. 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbanlivosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy, alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 (1) [nariadenia]. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 2 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") zavádzajú novú metódu urcovania výsky pokuty podla pravidiel, ktoré "zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti" (druhý odsek usmernení). Podla týchto usmernení "základná ciastka bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17" (bod 1 usmernení). 3 Oznámenie Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") "stanovuje podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s Komisiou pocas preskúmania týkajúceho sa kartelu, môzu byt oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit" (bod A 3 oznámenia) [neoficiálny preklad]. 4 Bod D oznámenia o spolupráci znie: "D. Výrazné znízenie výsky pokuty 1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, môze mu byt v rozsahu od 10 do 50 % znízená výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci. 2. Ide najmä o prípad ak: - pred zaslaním oznámenia o námietkach poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, - po obdrzaní oznámenia o námietkach podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] Skutkové okolnosti 5 Komisia roku 1999 zacala vo veci IV/37.614/F3 preskúmanie týkajúce sa prípadného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v odvetví belgického pivovarníctva. 6 V rámci uvedeného preskúmania Komisia 29. septembra 2000 zacala konanie a prijala oznámenie o námietkach proti zalobcovi, ako aj podnikom Interbrew NV (dalej len "Interbrew"), Groupe Danone (dalej len "Danone"), Brouwerijen Alken-Maes NV (dalej len "Alken-Maes") a NV Brouwerij Martens (dalej len "Martens"). Zacaté konanie proti zalobcovi a oznámenie o námietkach, ktoré mu bolo adresované, sa týkajú výlucne jeho úcasti na karteli týkajúcom sa piva predávaného v Belgicku pod ochrannou známkou distribútora. 7 Komisia 5. decembra 2001 prijala rozhodnutie 2003/569/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (vec IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1), ktoré sa týka zalobcu, ako aj podnikov Interbrew, Danone, Alken-Maes a Martens (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 8 Napadnuté rozhodnutie uvádza dve odlisné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a to jednak komplexný súbor zmlúv a/alebo zosúladených postupov v oblasti piva predávaného v Belgicku (dalej len "kartel Interbrew/Alken-Maes"), a jednak zosúladené postupy v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora (dalej len "kartel týkajúci sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora"). Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze Danone, Alken-Maes sa podielali na prvom porusení pravidiel hospodárskej sútaze, zatial co Alken-Maes, Interbrew a Martens sa podielali na druhom. 9 Porusenie pripisované zalobcovi spocíva v jeho úcasti na zosúladených postupoch týkajúcich sa cien, rozdelenia odberatelov a výmeny informácií v segmente piva predávaného v Belgicku pod ochrannou známkou distribútora pocas obdobia od 9. októbra 1997 do 7. júla 1998. 10 Kedze sa Komisia domnievala, ze jej súhrn podkladov umoznuje vyvodenie záveru, ze uvedené porusenie bolo ukoncené, nepovazovala za potrebné zaviazat dotknuté podniky, aby podla clánku 3 nariadenia c. 17 ukoncili porusovanie. 11 Komisia naopak dospela k názoru, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je potrebné ulozit pokuty Interbrew, Alken-Maes, zalobcovi a Martens za ich úcast na tomto porusení. 12 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze vsetci úcastníci kartelu týkajúceho sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora sa dopustili tohto porusenia úmyselne. 13 Na úcely stanovenia výsky ulozených pokút Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach, ako aj v oznámení o spolupráci. 14 Komisia v odôvodnení c. 335 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze horizontálne zosúladené konanie o cenách a rozdelení trhu predstavuje svojou samotnou povahou velmi závazné porusenie a ze výmena informácií je nástrojom urceným na realizovanie tohto zosúladeného konania. 15 Komisia v odôvodnení c. 337 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pokial ide o dopad na trh, stací zdôraznit, ze rôzne tajné praktiky strán zúcastnených na porusovaní sa týkali rozdelenia odberatelov a napokon stanovenia vyssích cien, nez akých by inak bolo mozné dosiahnut v podmienkach volnej hospodárskej sútaze. Komisia takisto uznala, ze mozno az na jednu výnimku nemá dôkaz o tom, ze by zosúladené konanie viedlo pri zúcastnených podnikoch k zmene ich správania na trhu, napriek tomu je vsak preukázané, ze pocas rokovaní vedených v rámci kartelu týkajúceho sa ochranných známok distribútora bola preberaná otázka rozdelenia odberatelov a cien a na tieto úcely doslo k výmene informácií. Komisia dospela k názoru, ze skutocnost, ze si belgickí pivovarníci mozno len raz vymenili informácie týkajúce sa pív predávaných pod ochrannou známkou distribútora v Belgicku, nijako nezmensuje závaznost týchto postupov, pretoze ciel takéhoto zosúladeného konania - nepredkladanie cenovej ponuky pri uzatváraní partnerských zmlúv s cielom vyhnút sa cenovému boju - si totiz nevyzaduje pravidelnú výmenu informácií. Komisia uviedla, ze to neoprávnuje k jednoduchému vyvodeniu záveru, ze kartel ako taký nemal ziaden dopad alebo len obmedzený dopad na trh. 16 Komisia v odôvodnení c. 338 napadnutého rozhodnutia upresnila, ze pokial ide o velkost relevantného geografického trhu, zohladnila skutocnost, ze rokovania sa celkom urcite týkali celého belgického územia, obmedzovali sa vsak na segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, co predstavuje 5,5 % celkovej belgickej spotreby piva. 17 Komisia v odôvodnení c. 339 napadnutého rozhodnutia vyvodila záver, ze v tejto súvislosti sa domnieva, ze toto porusenie je závazným porusením clánku 81 ods. 1 ES. 18 V odôvodnení c. 340 Komisia uviedla povinnost prihliadat, na úcely urcenia výsky pokuty, na skutocnú schopnost autorov porusenia spôsobit závazné narusenie hospodárskej sútaze a stanovit pokutu v takej výske, ktorá jej zabezpecí odradzujúci úcinok. V odôvodnení c. 341 napadnutého rozhodnutia dodala, ze na to, aby sa zohladnila skutocná moznost zúcastnených podnikov spôsobit závaznú ujmu belgickému trhu s pivom, a to najmä v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, bolo potrebné urobit rozdiel medzi rôznymi podnikmi, ktoré sa dopustili tohto porusenia. Komisia upresnila, ze so zretelom na obrat dosiahnutý rôznymi podnikmi v segmente piva predávaného pod ochrannými známkami distribútora, rozlisuje dve kategórie podnikov. Zalobca a Martens, ktorí dosiahli najvyssí obrat v tomto segmente, spadajú do prvej kategórie. Interbrew a Alken-Maes, ktorí dosiahli omnoho nizsí obrat v tom istom segmente, sa nachádzajú v druhej kategórii. 19 V odôvodnení c. 342 napadnutého rozhodnutia so zretelom na predchádzajúce skutocnosti Komisia povazovala za primerané ulozit zalobcovi a Martens pokuty vo výske 300 000 eur a Interbrew a Alken-Maes pokuty vo výske 250 000 eur. 20 Aby mala pokuta dostatocne odradzujúci charakter a zohladnila sa skutocnost, ze Interbrew a Alken-Maes, ako medzinárodné podniky alebo ako patriace do medzinárodnej skupiny, co nie je prípad zalobcu a Martens, mali lahsí prístup k znalosti a k právno-ekonomickej infrastruktúre umoznujúcej im lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a následky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia v odôvodnení c. 343 napadnutého rozhodnutia dospela k názoru, ze je potrebné upravit osobitnú základnú ciastku pokuty Interbrew a Alken-Maes. V odôvodnení c. 344 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze so zretelom na ich velkost a ich celkové zdroje sa výska pokuty 250 000 eur urcená pre Interbrew a Alken-Maes musí vynásobit piatimi v prípade Interbrew a dvomi v prípade Alken-Maes. 21 Komisia v odôvodnení c. 345 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze porusovanie trvalo devät mesiacov, co nespochybnovala ziadna zo zúcastnených strán, a ze to neodôvodnuje nijaké zvýsenie výsky pokuty. 22 V odôvodnení c. 347 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze sa preukázalo, ze z podnetu Interbrew a Alken-Maes prebiehali rokovania vo veci piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora a ze je potrebné so zretelom na túto pritazujúcu okolnost zvýsit základnú ciastku pokuty o 30 % v prípade Interbrew a Alken-Maes. 23 Komisia naopak nepripustila ziadnu polahcujúcu okolnost, kedze v odôvodneniach c. 348 az 354 napadnutého rozhodnutia odmietla vsetky tvrdenia uvádzané na tento úcel. Treba vsak uviest, ze v odôvodnení c. 351 napadnutého rozhodnutia Komisia zaujala stanovisko, ze na úcely stanovenia pokuty pre zalobcu nie je ziaden dôvod prihliadat na skutocnost, ze objem obratu, ktorý dosiahol v segmente piva predávaného pod ochrannými známkami distribútora, predstavoval len malú cast jeho celkového obratu. Komisia poznamenala, ze závaznost a dlzka trvania porusovania sú základnými podkladmi pri stanovovaní pokuty a ze ak aj v minulosti stanovila pokuty vychádzajúc zo základnej sadzby zodpovedajúcej urcitému percentuálnemu pomeru relevantného obratu, jedinými obmedzeniami rozhodovacej volnosti Komisie v rámci urcovania výsky pokút v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sú zákonné limity uvádzané v tomto ustanovení. Komisia dodala, ze inak na úcely posúdenia závaznosti porusenia nálezite zobrala do úvahy ekonomickú závaznost cinnosti, v ktorej porusovanie spocívalo. 24 Komisia potom v odôvodnení c. 355 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vsetky podniky, ktoré sa zúcastnili na karteli, sa odvolávali na oznámenie o spolupráci. 25 Pokial ide o Interbrew, Komisia skonstatovala, ze ten sa nemôze domáhat "podstatného znízenia" výsky svojej pokuty v zmysle bodu C oznámenia o spolupráci, pretoze z jeho podnetu sa viedli rozhovory týkajúce sa piva predávaného pod ochrannými známkami distribútora. Komisia vsak uviedla, ze Interbrew zverejnil existenciu zosúladených postupov v okamihu, kedy Komisia o tejto zálezitosti vôbec nebola informovaná, ze poskytol bez prerusenia svoju neobmedzenú spoluprácu pocas celého trvania preskúmavania a ze nepopieral vecnú správnost skutkových zistení predstavujúcich pre Komisiu porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Na základe bodu D oznámenia o spolupráci teda Komisia znízila výsku pokuty ulozenej Interbrew o 50 %. 26 Pokial ide o Alken-Maes, Komisia uviedla, ze ten nepopieral vecnú správnost skutkových zistení preukazujúcich, podla nej, existenciu kartelu týkajúceho sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ale ze jeho spolupráca spocívala len v jednoduchej odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií, ktorú mu Komisia adresovala 22. marca 2000 v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 17. Komisia v dôsledku toho dospela k záveru, ze je primerané znízit výsku pokuty ulozenej Alken-Maes o 10 % na základe bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 27 Pokial ide o zalobcu, Komisia uviedla, ze ten podla jej názoru nepopieral vecnú správnost skutkových zistení preukazujúcich porusenie, ale ze informácie, ktoré jej poskytol, neprekracovali charakter odpovede na ziadost o informácie, ktorú mu adresovala 22. marca 2000 v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 17. Komisia na základe toho usúdila, ze je primerané znízit výsku pokuty ulozenej zalobcovi o 10 % na základe bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 28 Napokon, pokial ide o Martens, Komisia predovsetkým uviedla, ze ten vo svojej odpovedi na oznámenie o námietkach poprel existenciu porusenia, tak ako v nom bolo opísané, dalej ze informácie, ktoré jej poskytol pred zaslaním oznámenia o námietkach, neprekracovali charakter odpovede na ziadost o informácie, ktorú mu Komisia adresovala 22. marca 2000 v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 17, a napokon, ze dokumenty, ktoré Komisii poskytol po zaslaní oznámenia o námietkach, výlucne smerovali k podpore jeho dôvodov obrany, alebo prípadne uvádzali existenciu iného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pricom tieto okolnosti nemohli viest k znízeniu pokuty. Komisia vsak poznamenala, ze Martens spolupracoval pocas konania spôsobom, ktorý urýchlil jeho priebeh a povazovala za primerané znízit výsku pokuty, ktorú mu ulozila, o 10 % na základe bodu D oznámenia o spolupráci. 29 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 3 [Interbrew], [Alken-Maes], [zalobca] a [Martens] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa podielali na zosúladenom postupe týkajúcom sa cien, rozdelenia odberatelov a výmeny informácií v segmente piva predávaného v Belgicku pod ochrannou známkou distribútora a to pocas obdobia od 9. októbra 1997 do 7. júla 1998. Clánok 4 Z dôvodu porusení uvedených v clánku 3 ukladajú sa [Interbrew], [Alken-Maes], [zalobcovi] a [Martens] tieto pokuty: a) [Interbrew]: pokuta vo výske 812 000 eur; b) [Alken-Maes]: pokuta vo výske 585 000 eur; c) [zalobcovi]: pokuta vo výske 270 000 eur; d) [Martens]: pokuta vo výske 270 000 eur. ..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. februára 2002. 31 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 9. decembra 2004. 32 Na pojednávaní Súd prvého stupna poziadal Komisiu na základe clánku 64 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, aby predlozila niektoré dokumenty v urcitej lehote. V tejto súvislosti, a tiez aby sa umoznilo úcastníkom konania predlozit ich pripomienky k týmto dokumentom, predseda piatej komory rozhodol na záver pojednávania odlozit ukoncenie ústnej casti konania. 33 Komisia vyhovela ziadosti Súdu prvého stupna na predlozenie urcených dokumentov v stanovenej lehote, ktoré boli pozadované pocas pojednávania. 34 Zalobca 14. marca 2005 predlozil svoje písomné pripomienky k týmto dokumentom. Komisia 10. mája 2005 predlozila svoje písomné pripomienky k pripomienkam zalobcu zo 14. marca 2005. 35 Predseda piatej komory ukoncil ústnu cast konania 10. mája 2005. Úcastníci konania o tom boli vyrozumení listom z 30. júna 2005. 36 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 4 napadnutého rozhodnutia, ktorý mu ukladá pokutu vo výske 270 000 eur, ak je to potrebné rozhodol, ze sa mu neukladá ziadna pokuta, a subsidiárne znacne znízil výsku ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 38 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod uvádzaný ako hlavný sa týka porusenia povinnosti odôvodnenia vyplývajúcej z clánku 253 ES, ako aj z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení so zretelom na nesprávne posúdenie skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom. Druhý zalobný dôvod uvádzaný subsidiárne sa týka porusenia usmernení a povinnosti odôvodnenia v súvislosti s nesprávnym posúdením úlohy, ktorú zalobca zohral pri karteli. Tretí zalobný dôvod taktiez uvádzaný subsidiárne sa týka porusenia oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania. O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia povinnosti odôvodnenia, ako aj clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení so zretelom na nesprávne posúdenie skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom 39 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V prvej zalobca tvrdí, ze tým, ze Komisia nedefinovala segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ako predmetný trh, porusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej prislúcha. V druhej casti zalobca tvrdí, ze ak by aj segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora predstavoval relevantný trh, Komisia v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmerneniami posúdila jeho skutocnú schopnost spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom. O prvej casti týkajúcej sa porusenia povinnosti odôvodnenia na základe nedefinovania segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ako relevantného trhu - Tvrdenia úcastníkov konania 40 Zalobca tvrdí, ze Komisia nedefinovala relevantný trh, co je nevyhnutná podmienka pre posúdenie postavenia na trhu a urcenie skutocnej schopnosti porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom. 41 Analýza uskutocnená Komisiou v napadnutom rozhodnutí neumoznuje vyvodenie záveru, ze by segment predaja piva pod ochrannou známkou distribútora predstavoval odlisný trh od segmentu vseobecného trhu s pivom v Belgicku, na ktorom zalobca a Martens boli chránení od tlaku hospodárskej sútaze vyvíjaného zo strany dvoch väcsích aktérov na trhu s belgickým pivom, a to Interbrew a Alken-Maes. Z toho vyplýva, ze pri nedefinovaní relevantného trhu Komisia nemohla odôvodnene posúdit skutocnú schopnost zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, len so zretelom na obrat, ktorý dosiahol v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 42 Týmto spôsobom sa mala Komisia dopustit porusenia povinnosti odôvodnenia, ktorá jej prislúcha podla clánku 253 ES. 43 Komisia popiera toto tvrdenie a uvádza, ze úplne splnila poziadavku odôvodnenia, ktorá jej prislúcha v oblasti pokút. - Posúdenie Súdom prvého stupna 44 V súvislosti so zalobami proti rozhodnutiam Komisie ukladajúcim pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze má Súd prvého stupna dvojakú právomoc. Na jednej strane je oprávnený preskúmavat ich zákonnost na základe clánku 230 ES. V rámci toho musí najmä skúmat dodrziavanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, ktorej porusenie spôsobuje nezákonnost rozhodnutia. Na druhej strane je Súd prvého stupna príslusný posudzovat v rámci plnej rozhodovacej právomoci, ktorá mu je priznaná clánkom 229 ES a clánkom 17 nariadenia c. 17, primeranost výsky pokút. Toto posledné posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie dodatocných informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí sa ako také nevyzaduje na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, body 38 az 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 215). 45 Pokial ide o skúmanie dodrziavania povinnosti odôvodnenia, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, ktoré umoznujú dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, pretoze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES treba hladat nielen vzhladom na text aktu, ale tiez na jeho kontext, ako aj súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 216). 46 Co sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, na jednej strane treba pripomenút, ze tá musí byt urcená so zretelom na ustanovenia clánku 15 ods. 2 druhého pododseku, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré zakladá táto povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a trvanie porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463). Na druhej strane usmernenia, ako aj oznámenie o spolupráci, obsahujú orientacné pravidlá vo vztahu k posudzovaným skutocnostiam, ktoré musí Komisia zohladnit pri urcení závaznosti a trvania porusenia (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 217). Za týchto podmienok poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré zakladá povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré zohladnila pri uplatnovaní svojich usmernení, a prípadne oznámenia o spolupráci, a ktoré jej umoznili urcit závaznost a trvanie porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 218). 47 V danom prípade Komisia splnila tieto poziadavky. 48 Po prvé, treba skonstatovat, ze Komisia podrobne uviedla v napadnutom rozhodnutí spôsob, akým postupovala pri stanovení ulozených pokút, pricom zretelne formulovala kazdú etapu svojho uvazovania (pozri body 14 az 28 vyssie). 49 Po druhé, treba taktiez uviest, ze zalobca uznal porusenie, ako ho urcila Komisia v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, co znamená, ze nespochybnuje skutocnost, ze kartel sa týkal výlucne segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Okrem toho v rámci svojho návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty taktiez nepopiera, ze kartel sa týkal výlucne segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, a to tým viac, ze nenamieta výsku obratov dosiahnutých kazdým z dotknutých podnikov v tomto segmente, ako boli stanovené Komisiou, a ani rozdelenie podnikov na dve kategórie uskutocnené Komisiou na základe dosiahnutého obratu v tomto segmente. 50 Z týchto zistení vyplýva jednak, ze neexistuje ziadna pochybnost o tom, ze porusenie vytýkané zalobcovi, ako ho urcila Komisia, sa výlucne týka predaja piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora a jednak, ze práve so zretelom na tento sektor trhu Komisia posúdila rôzne skutocnosti, ktoré brala do úvahy podla usmernení pri stanovovaní výsky pokuty. Pritom sa Komisia okrem toho odvolávala bud na kartel v súvislosti s ochrannými známkami distribútora ci na pivo predávané pod týmito znackami, alebo na sektor piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 51 Najmä z textu odôvodnení c. 335 az 339 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze obmedzenie predmetu kartelu v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora malo urcujúcu úlohu pre posúdenie porusenia ako závazného a nie ako velmi závazného v zmysle bodu 1 A ods. 2 usmernení. Komisia totiz uviedla v odôvodnení c. 338 napadnutého rozhodnutia, ze so zretelom na skutocnost, ze ak sa aj rokovania týkali, samozrejme, celého belgického územia, obmedzili sa na segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, ktorý predstavuje 5,5 % celkovej belgickej spotreby piva. 52 Práve v tejto súvislosti treba analyzovat odôvodnenie podané Komisiou pri jej posúdení skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom. 53 Z tohto pohladu sa predovsetkým zdá, ako právom tvrdí Komisia, ze uvedené posúdenie bolo len jednou z etáp procesu urcenia osobitnej základnej ciastky pokuty uplatnitelnej pre kazdý podnik so zretelom na závaznost porusenia, ktorého sa dopustil, urcenej na základe viacerých kritérií. 54 Po tom, co Komisia uviedla, ze porusenie musí byt povazované za závazné najmä so zretelom na skutocnost, ze sa obmedzilo na segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, v odôvodnení c. 341 napadnutého rozhodnutia vsak upresnila, ze je potrebné rozlisovat medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia, "aby sa mohla zohladnit skutocná schopnost zúcastnených podnikov spôsobit znacnú skodu na belgickom trhu s pivom a to najmä v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora" [neoficiálny preklad]. Hoci sa Komisia odvolávala na "belgický trh s pivom", co na pojednávaní oznacila za chybu vo formulácii, vyplýva tak zo skutocnosti, ze dodala "a najmä v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora" [neoficiálny preklad], ako aj zo skutocnosti, ze brala do úvahy "obrat dosiahnutý rozdielnymi podnikmi v segmente ochranných známok distribútorov" [neoficiálny preklad], ze práve v súvislosti so segmentom piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora Komisia mienila rozlisovat stupen zodpovednosti kazdého podniku zúcastneného na tomto karteli formou posúdenia ich skutocnej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, v súlade s bodom 1 A stvrtým odsekom usmernení. 55 Skutocnost, ze toto posúdenie malo za svoj referencný rámec segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, je len nevyhnutným dôsledkom skutocnosti, ze súhrn posúdení uskutocnených Komisiou na úcely stanovenia závaznosti porusenia musel nevyhnutne zohladnit skutocnost, ze kartel sa týkal len uvedeného segmentu, ako to Komisia skonstatovala v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho by nemalo zmysel, aby Komisia, na jednej strane, na úcely stanovenia charakteru závaznosti v zmysle bodu 1 A prvého a druhého odseku usmernení zohladnovala skutocnost, ze kartel sa týkal len segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, a na druhej strane posudzovala skutocnú schopnost predmetných podnikov spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, so zretelom na celkový trh s pivom predávaným v Belgicku. 56 Z toho vyplýva, ze zalobca nemôze vytýkat Komisii porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorá jej prislúcha, odvolávajúc sa, na úcely posúdenia jeho "skutocnej schopnosti", ktorou môze spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, kedze Komisia jednak v napadnutom rozhodnutí uviedla rôzne posudzované skutocnosti, ktoré jej umoznili vymedzit závaznost porusenia, a jednak z týchto údajov vyplýva, ze posúdenie Komisiou dôsledne zohladnovalo skutocnost, ze kartel sa týkal výlucne segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 57 V súvislosti s uplatnovaním usmernení v kazdom prípade na úcely posúdenia "skutocnej schopnosti" zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, ak by aj bolo odôvodnené chápat tvrdenie zalobcu ako prostriedok na podporu zalobného dôvodu týkajúceho sa porusenia povinnosti Komisie najprv definovat segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ako odlisný trh, treba predovsetkým uviest, ze usmernenia nevyzadujú, aby Komisia formálne vymedzila relevantný geografický trh (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 341), takisto ako nepredpisujú specifickú metódu na úcely urcenia skutocnej schopnosti pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom. Usmernenia rovnako nestanovujú, aby nevyhnutným predpokladom prípadnej volby Komisie posúdit uvedenú skutocnú schopnost na základe predaja realizovaného pôvodcami porusenia v segmente dotknutom týmto porusením, bolo preukázanie, ze tento segment predstavuje relevantný trh. 58 Dalej treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na urcenie ci nejaká dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, je potrebné definovat predmetný trh (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 74; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, oznacovaný ako "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1093, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 230). Povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom v rámci uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES sa teda Komisii ukladá len vtedy, ak bez tohto vymedzenia nie je mozné urcit, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo predmetný zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. decembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, body 93 az 95 a 105, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 230). 59 Nemozno teda od Komisie vyzadovat, aby preukázala, ze tovar alebo tovary, na ktoré sa vztahuje dohoda s cielom porusujúcim pravidlá hospodárskej sútaze, predstavujú odlisný trh na úcely posúdenia jedného z kritérií uplatnitelných na stanovenie výsky pokuty, kedze takéto preukázanie nie je potrebné na urcenie samotného porusenia. Kedze sa stanovenie výsky pokuty musí zakladat na závaznosti a trvaní porusenia, ako boli preukázané Komisiou, posúdenie skutocnej schopnosti pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, na úcely stanovenia pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustili, nemôze byt vykonané, odvolávajúc sa na iné výrobky nez tie, ktoré boli predmetom kartelu. 60 Prvá cast prvého zalobného dôvodu musí teda byt zamietnutá. O druhej casti týkajúcej sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení v súvislosti s nesprávnym posúdením skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom - Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobca tvrdí, ze ak by aj - quod non - segment s pivom pod ochrannou známkou distribútora predstavoval predmetný trh, Komisia v rozpore z clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj usmernení, povazovala jeho skutocnú schopnost spôsobit na tomto trhu znacnú skodu iným prevádzkovatelom za väcsiu ako v prípade Interbrew a Alken-Maes, ktorí s podielom na trhu 55 % a 15 % majú velmi silné postavenie na celkovom trhu s pivom v Belgicku. Napriek skutocnosti, ze zalobca dosiahol k dátumu, ktorý napadnuté rozhodnutie bralo do úvahy, väcsí obrat ako boli obraty Interbrew a Alken-Maes v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, mal omnoho viac obmedzenú skutocnú schopnost spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom. 62 Túto skutocnost dokazuje, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, okolnost, ze z podnetu Interbrew a Alken-Maes sa konali styri rokovania o predaji pod ochrannou známkou distribútora, pricom túto okolnost Komisia zámerne prehliada a ktorá protirecí jej záveru, ze Interbrew a Alken-Maes sú menej dôlezitými aktérmi na trhu s pivom predávaným pod ochrannou známkou distribútora. Na úcely posúdenia skutocnej schopnosti pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom na tomto trhu, je nemozné abstrahovat od ich ekonomickej kapacity na celkovom trhu s pivom. V dôsledku ich vysokej výrobnej kapacity a vdaka vysokým objemom ich predajov pod vlastnou ochrannou známkou mohli Interbrew a Alken-Maes vyvinút silný tlak na zalobcu a Martens na trhu predaja piva pod ochrannou známkou distribútora. 63 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 64 Pokial ide o podporné tvrdenie zalobcu týkajúce sa nesprávneho posúdenia jeho skutocnej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným hospodárskym subjektom, najmä spotrebitelom, ak by aj segment piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora bol predmetným trhom, treba predovsetkým pripomenút, ze na úcely tohto posúdenia Komisia v odôvodnení c. 341 napadnutého rozhodnutia urobila rozdiel medzi rôznymi podnikmi zúcastnenými na porusení a rozdelila ich do dvoch kategórií na základe obratu, ktorý dosiahli v segmente ochranných známok distribútora. 65 Potom treba pripomenút (pozri bod 49 vyssie), ze ani obraty dosiahnuté kazdým dotknutým podnikom v tomto segmente, tak ako boli vycíslené Komisiou, a ani rozdelenie podnikov na dve kategórie, ktoré Komisia vykonala na základe uvedených obratov, nie sú spochybnované. 66 Pokial ide o tvrdenie, ze okolnost, ze Interbrew a Alken-Maes boli iniciátormi styroch rokovaní o predajoch pod ochrannou známkou distribútora, protirecí záveru, podla ktorého Interbrew a Alken-Maes majú mensiu dôlezitost v tomto segmente, treba uviest, ze Komisia zobrala do úvahy specifickú úlohu iniciátorov, ktorú zohrali Interbrew a Alken-Maes v rámci kartelu týkajúceho sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora uplatnením pritazujúcej okolnosti voci kazdému z týchto dvoch podnikov, následkom coho im bola zvýsená základná ciastka ich pokuty o 30 % (pozri bod 22 vyssie). 67 Napokon, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého zohladnenie segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora na úcely posúdenia jeho skutocnej schopnosti spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, nedovoluje napriek tomu abstrahovat od ekonomickej kapacity Interbrew a Alken-Maes na celkovom trhu s pivom, treba poznamenat, ze Komisia uviedla v odôvodnení c. 343 napadnutého rozhodnutia zohladnenie, z dôvodu potreby zabezpecenia odradzujúceho úcinku pokút, skutocnosti, ze Interbrew a Alken-Maes sú na rozdiel od zalobcu a Martens medzinárodnými podnikmi, ci patriacimi do medzinárodnej skupiny, a majú tak lahsí prístup k znalostiam a právno-ekonomickej infrastruktúre, co im umoznuje lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a následky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu zdvojnásobením a pätnásobením osobitných základných ciastok urcených pre Alken-Maes a pre Interbrew teda Komisia zohladnila väcsiu ekonomickú kapacitu Alken-Maes a Interbrew vo vseobecnej rovine. 68 Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu musí byt zamietnutá, ako aj prvý zalobný dôvod ako celok. O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia jednak usmernení v súvislosti s nesprávnym posúdením úlohy, ktorú zalobca zohral v rámci kartelu, a jednak povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 69 Odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100) zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila usmernenia a nesplnila si povinnost odôvodnenia, ktorá jej prislúcha, tým, ze mu nepriznala polahcujúcu okolnost uvedenú v bode 3 prvej zarázke usmernení, a to za "výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel, alebo za úlohu ,nasledovania môjho vodcu`", kedze zohral mimoriadne pasívnu úlohu, alebo v kazdom prípade nepopieratelne menej aktívnu nez úloha, akú zohrali tri ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili styroch predmetných rokovaní. 70 Zalobca, ktorý bol Súdom prvého stupna na pojednávaní vyzvaný, aby upresnil svoje tvrdenie, uviedol, ze okrem striktného dovolávania sa polahcujúcej okolnosti za "výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel, alebo za úlohu ,nasledovania môjho vodcu`", este viac sa dovoláva uznania polahcujúcej okolnosti z dôvodu jeho menej aktívnej úlohy v rámci kartelu, nez akú mali traja ostatní zúcastnení. Táto menej aktívna úloha sa zdôvodnuje nepôsobením zalobcu na holandskom trhu s pivom predávaným pod obchodnou znackou distribútora, coho sa týkali dve posledné rokovania kartelu. 71 Aj ked zalobca nepopiera, ze sa zúcastnil styroch rokovaní, z ktorých prvé dve sa konali v Belgicku a zvysné dve v Holandsku, a ani ze sa na nich vyjadroval k cenám a rozdeleniu odberatelov, i tak zdôraznuje, ze pasívnu povahu jeho úlohy, alebo v kazdom prípade menej aktívnu, preukazujú dve skutocnosti. Po prvé, ze Interbrew a Alken-Maes boli iniciátormi týchto rokovaní. Po druhé, ze zalobca nepôsobil na holandskom trhu a nemal tak záujem na dvoch rokovaniach konaných v Holandsku, ktoré zorganizoval Interbrew na ziadost Martens. 72 Prítomnost zalobcu na rokovaniach a jeho úcast na výmene informácií nemôze kvalifikovat jeho úlohu ako aktívnu, pretoze skúmaná polahcujúca okolnost by tak mohla byt pozbavená akéhokolvek zmyslu. Jeho údajne aktívna úloha v skutocnosti zodpovedá len úcasti na karteli v pozícii nasledovatela vodcu. 73 Komisia namieta tvrdenie zalobcu a uvádza, ze menej aktívna úloha v rámci kartelu nemôze byt v kazdom prípade zohladnená ako polahcujúca okolnost. Posúdenie Súdom prvého stupna 74 V prvom rade, pokial ide o výhradu týkajúcu sa nesprávneho charakteru záveru Komisie, podla ktorého úloha, akú mal zalobca v rámci kartelu, nemôze zalozit polahcujúcu okolnost, predovsetkým treba uviest, ze v bode 3 usmernení sa uvádza, ze o znízení základnej ciastky ukladanej pokuty mozno uvazovat v prípade podniku, pri ktorom existujú polahcujúce okolnosti ako "výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel, alebo úloha ,nasledovania môjho vodcu`" (prvá zarázka). 75 Treba rovnako pripomenút, ze podla judikatúry na to, aby dotknutému podniku mohla byt priznaná polahcujúca okolnost za "výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel, alebo za úlohu ,nasledovania môjho vodcu`", musí vykazovat "malú aktivitu" charakterizovanú absenciou aktívnej úcasti pri vytváraní jedného alebo viacerých kartelov (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 167). Súd prvého stupna rozhodol, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa rokovaní v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, jeho oneskorený vstup na trh, ktorý je predmetom porusenia, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo aj existencia výslovných vyhlásení v tomto zmysle zo strany tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 168). 76 Dalej treba uviest, ze v danom prípade Komisia v odôvodnení c. 349 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "[zalobca] a Martens sa aktívne zúcastnili kartelu týkajúceho sa ochranných známok distribútora", ze "títo dvaja pivovarníci sa v skutocnosti zúcastnili vsetkých rokovaní, o ktorých mala Komisia vedomost, a ze zalobca okrem toho uznal výmenu informácií o pive predávanom pod ochrannou známkou distribútora v Belgicku s inými zúcastnenými pivovarníkmi a uzavretie dohôd o cenách a rozdelení odberatelov". 77 Zalobca teda nepopiera, ze sa zúcastnil vsetkých rokovaní v rámci kartelu, o ktorých má Komisia vedomost, a vo svojej zalobe uznáva, ze bol prítomný na vsetkých styroch predmetných rokovaniach, z ktorých prvé dve sa konali v Belgicku a zvysné dve v Holandsku. Navyse zalobca nepopiera, ze (pozri bod 71 vyssie), ze ako aj ostatní traja pivovarníci, ktorých sa týka konanie, sa vyjadroval pocas týchto rokovaní k cenám a rozdeleniu odberatelov. 78 Je teda opodstatnené vyvodit záver, ze zúcastnením sa vsetkých rokovaní v súvislosti s kartelom a vymienaním si informácií o cenách a rozdelení odberatelov pocas týchto rokovaní, zalobca dosiahol stupen aktívnej úcasti na karteli, ktorý je zjavne nezlucitelný so stupnom, aký si priznanie uvádzanej polahcujúcej okolnosti vyzaduje. 79 Tento záver nemôze byt vyvrátený skutocnostou, ze Interbrew a Alken-Maes boli iniciátormi zorganizovania rokovaní týkajúcich sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Skutocnost, ze Komisia uplatnuje voci jednému úcastníkovi kartelu az ako pritazujúcu okolnost jeho obzvlást aktívnu úlohu, ktorú dokladá jeho iniciatívnost pri uzatváraní kartelu, totiz v ziadnom prípade neznamená, ze by Komisia mala z tohto dôvodu uplatnit v prospech ostatných zúcastnených polahcujúcu okolnost za ich výlucne pasívnu úlohu pri porusení pravidiel, alebo za úlohu "nasledovania môjho vodcu". Osobitné vlastnosti správania jedného podniku nemôzu totiz urcit uplatnenie pritazujúcej alebo polahcujúcej okolnosti pri inom podniku. Zohladnenie takýchto okolností sa totiz viaze na individuálne správanie podniku a musí sa teda nevyhnutne zakladat na vlastnostiach jeho vlastného správania. 80 Menej aktívna úloha, akú zalobca tvrdí, ze zohral v rámci kartelu, taktiez nemôze byt povazovaná za polahcujúcu okolnost odlisnú od "výlucne pasívnej úlohy pri porusení pravidiel, alebo úlohy ,nasledovania môjho vodcu`" výslovne uvedenej v usmerneniach. Ak aj totiz bolo dokázané, ze správanie zalobcu bolo skutocne menej aktívne v porovnaní s ostatnými zúcastnenými, napríklad so zretelom na jeho absenciu na holandskom trhu, takéto jednoduché odstupnovanie nemôze odôvodnit znízenie pokuty. Takéto správanie dokazuje totiz len mensie zanietenie v rámci kartelu, avsak bez spochybnenia plnej úcasti zalobcu na nej, co potvrdzuje najmä jeho systematická úcast na rokovaniach, ktoré boli v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, pocas celého trvania porusenia a neexistencia okolností, ktoré by mohli preukázat zdrzanlivost z jeho strany v súvislosti s dosiahnutím cielov kartelu. 81 Nemozno sa ani dovolávat skorsej rozhodovacej praxe Komisie. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze Komisia má v rámci nariadenia c. 17 mieru volnej úvahy pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53, a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty v urcitej výske za urcitý typ porusení, nemôze preto Komisiu zbavit moznosti zvýsit túto úroven v medziach stanovených nariadením c. 17, pokial je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva pre hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). Úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 109; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 237). 82 V druhom rade, pokial ide o výhradu týkajúcu sa porusenia povinnosti odôvodnenia, predovsetkým treba poukázat na judikatúru citovanú v bodoch 45 a 46 vyssie, a následne urcit, ze Komisia pri odmietnutí uznania polahcujúcej okolnosti, ktorej sa zalobca dovolával, uviedla v napadnutom rozhodnutí (pozri body 76 a 77 vyssie) posudzované skutocnosti, ktoré ju viedli k tomu, ze neuznala zalobcovi polahcujúcu okolnost z titulu výlucne pasívnej úlohy pri porusení pravidiel, alebo úlohy "nasledovania môjho vodcu". V tomto bode sa preto nedopustila ziadneho porusenia povinnosti odôvodnenia, ktorá jej prislúcha. 83 Je teda opodstatnené vyvodit záver, ze Komisia plným právom a s dostatocným odôvodnením zamietla uznanie predmetnej polahcujúcej okolnosti Druhý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia oznámenia o spolupráci, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania 84 Tretí zalobný dôvod sa delí na dve casti. V prvej zalobca uvádza porusenie oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúce z priaznivejsieho prístupu Komisie voci Interbrew. V druhej casti zalobca uvádza porusenie oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúce z totozného zaobchádzania so zalobcom na jednej strane a s Martens a Alken Maes na strane druhej. O prvej casti týkajúcej sa porusenia oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúce z priaznivejsieho prístupu Komisie voci Interbrew - Tvrdenia úcastníkov konania 85 Zalobca tvrdí, ze jeho spolupráca pri preukazovaní existencie kartelu týkajúceho sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora musí byt povazovaná za porovnatelnú so spoluprácou Interbrew a tým, ze zalobcovi bolo priznané len 10 % znízenie výsky pokuty z dôvodu spolupráce, kým Interbrew bolo priznané 50 % znízenie, Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 86 Na jednej strane, zo spisu a z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze 14. januára 2000 a 2. februára 2000, pred oznámením námietok Interbrew predlozil Komisii vyhlásenia odhalujúce existenciu rokovaní o karteli v súvislosti s pivom predávaným pod ochrannou známkou distribútora a týkajúcom sa úrovne cien a rozdelenia odberatelov. Komisia zastávala názor, ze trvalá a úplná spolupráca zo strany Interbrew bez popierania vecnej správnosti skutkových zistení odôvodnuje 50 % znízenie výsky jeho pokuty. 87 Na druhej strane, zalobca 5. apríla 2000 v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií z 22. marca 2000, teda bez toho, aby vedel o vyhláseniach Interbrew a pred oznámením námietok, priznal, ze hladina cien predaja pod ochrannou známkou distribútora v Belgicku bola predmetom diskusií v priebehu styroch stretnutí. Zalobca okrem toho priznal, ze doslo k výmene informácií týkajúcich sa odberatelov a objemov. Takze zalobca vo svojej odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií potvrdil, ako Interbrew, existenciu zosúladeného postupu a výmenu informácií týkajúcich sa predajov pod ochrannou známkou distribútora v Belgicku. 88 Na pojednávaní zalobca v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna v tomto ohlade tvrdil, odvolávajúc sa na rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 407 az 410), ze na rozdiel od tvrdenia Komisie poskytol 5. apríla 2000 vo svojej odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií z 22. marca 2000 informácie, ktoré presahovali rámec predkladacej povinnosti podla clánku 11 nariadenia c. 17. Kedze odpovedal na ziadost o poskytnutie informácií, je opodstatnené povazovat to za spoluprácu, ktorú mala Komisia zohladnit v oznámení o spolupráci. 89 Zalobca tvrdí, ze tým, ze Martens popieral existenciu kartelu o cenách a odberateloch a tým, ze Alken-Maes sa obmedzil na nepopieranie vecnej správnosti skutkových zistení uvádzaných v oznámení o námietkach, jedine informácie, ktoré poskytol on umoznili potvrdit informácie poskytnuté zo strany Interbrew a urcit porusenie clánku 81 ES. 90 Vyhlásenia zalobcu potvrdzujúce vyhlásenia Interbrew boli klúcovými pre preukázanie porusenia a mali rovnako rozhodujúci charakter ako vyhlásenia Interbrew. V kazdom prípade skutocnost, ze Interbrew odhalil existenciu porusenia nemôze odôvodnit len pre neho samotného tak výrazne rozdielne zaobchádzanie, k akému doslo zo stany Komisie. 91 V písomných pripomienkach k dokumentom predlozeným Komisiou na ziadost Súdu prvého stupna pocas pojednávania zalobca dodáva, ze z týchto dokumentov vyplýva, ze sa nachádzal v úplne analogickom postavení ako Interbrew. Obidva podniky totiz odpovedali na ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 z 11. novembra 1999 a 22. marca 2000, ktoré mali rovnaký predmet, pretoze stretnutia týkajúce sa predaja piva pod ochrannou známkou distribútora, ktoré boli predmetom ziadosti o poskytnutie informácií z 22. marca 2000 zaslanej zalobcovi, boli takisto predmetom ziadosti o poskytnutie informácií z 11. novembra 1999 zaslanej Interbrew. Zalobca a Interbrew teda poskytli za rovnakých okolností analogické informácie týkajúce sa rovnakého porusenia, takze ich spolupráca bola rovnaká. 92 Zalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, body 235 az 249), podla ktorého samotná okolnost, ze jeden podnik uznal vytýkané skutocnosti skôr ako iný podnik, nemôze predstavovat objektívny dôvod pre priznanie odlisného zaobchádzanie s takýmto podnikom, kedze posudzovanie miery spolupráce poskytnutej podnikmi nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov ako je poradie, v ktorom sú dopytované Komisiou. Skutocnost, ze Interbrew prvý odhalil existenciu kartelu v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií, nemôze byt objektívnym dôvodom pre iné zaobchádzanie so zalobcom ako s Interbrew. 93 Zalobca dodáva, ze dokumenty predlozené Komisiou potvrdzujú, ze Komisia neprávom tvrdí, ze Interbrew dobrovolne poskytol informácie o karteli týkajúcom sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Tieto informácie totiz spadali do rámca ziadosti Komisie o poskytnutie informácií z 11. novembra 1999. Miera spolupráce Interbrew a miera spolupráce zalobcu sú tým viac porovnatelné. 94 Komisia tvrdí, ze miera spolupráce zalobcu je neporovnatelná s mierou spolupráce Interbrew a teda ze nedoslo k ziadnemu poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. 95 Interbrew totiz sám od seba poskytol 14. januára 2000 informácie, ktoré dvakrát doplnil 2. a 8. februára 2000, o karteli týkajúcom sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, o existencii ktorej vtedy Komisia nevedela. Interbrew bol prvý, ktorý poskytol informácie o tomto karteli, pricom tieto informácie boli okrem toho dostatocne pouzitelné pre Komisiu ako dôkazy o predmetnom porusení pravidiel hospodárskej sútaze. 96 Zalobca poskytol informácie len v rámci odpovede na ziadost o poskytnutie informácií, ktorá mu bola zaslaná 22. marca 2000. Poskytnuté informácie, nech uz sú akokolvek uzitocné, nepresahovali rámec odpovede na ziadost o poskytnutie informácií a neboli nevyhnutné na urcenie porusenia, kedze to uz bolo preukázané na základe informácií, ktoré dobrovolne poskytol Interbrew. Skutocnost, ze Komisia tieto informácie uviedla v napadnutom rozhodnutí inak v ziadnom prípade neznamená, ze ide o dôkazy, ktoré sú nevyhnutné na urcenie porusenia a presahujúce rámec odpovede na ziadost o poskytnutie informácií. 97 Vo svojich písomných pripomienkach z 10. mája 2005 týkajúcich sa písomných pripomienok zalobcu zo 14. marca 2005 v súvislosti s dokumentmi predlozenými Komisiou v nadväznosti na ziadost Súdu prvého stupna vznesenú na pojednávaní, Komisia výslovne popiera správnost dovolávania sa zalobcu na rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie. Zalobca totiz prehliada zásadné uvazovanie uvedené v citovanom rozsudku, a to, ze porusenie zásady rovnosti zaobchádzania môze byt urcené len ak dotknuté podniky poskytli rovnaké informácie za analogických okolností a v rovnakom stádiu správneho konania. 98 Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z dokumentov predlozených Komisiou teda vyplýva, ze Interbrew a zalobca sa evidentne nenachádzali v obdobnej situácii a ze neposkytli rovnaké informácie, a ani ze nespolupracovali s Komisiou rovnakým spôsobom. 99 Ziadost o poskytnutie informácií z 11. novembra 1999 sa ziadnym spôsobom netýkala kartelu v súvislosti s pivom predávaným pod ochrannou známkou distribútora, o ktorom by Komisia v tom case uz nevedela. Interbrew teda z vlastnej iniciatívy informoval Komisiu o existencii tohto kartelu, co viedlo Komisiu k poziadaniu Interbrew o doplnujúce informácie v tejto veci. Interbrew teda velmi aktívne spolupracoval s Komisiou. Spontánne oznámenie jeho úcasti na karteli týkajúcom sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora to len dokladá a musí byt zohladnené. 100 Nemozno teda tvrdit, ze otázky polozené 11. novembra 1999 Interbrew a 22. marca 2000 zalobcovi boli polozené za podobných okolností, v rovnakom stádiu správneho konania a ze odpovede na ne obsahovali zhodné informácie. Najmä Interbrew poskytol velmi celistvé informácie o karteli týkajúcom sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, zatial co zalobca najprv odpovedal listom z 5. apríla 2000, ze nic nevie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze a ze rokovania sa týkali legálnych otázok, nez napokon priznal skutocný obsah týchto rokovaní. 101 Komisia uzatvára, ze bez úplnej spolupráce Interbrew by zalobcovi vôbec neposlala ziadost o poskytnutie informácií a ze kartel týkajúci sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora by nebol odhalený. Setrenia vykonávané v Belgicku vo veci kartelu Interbrew/Alken-Maes totiz neumoznovali objavenie dokumentov týkajúcich sa tohto kartelu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 102 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia vo svojom oznámení o spolupráci stanovila podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou spolupracovali v priebehu jej preskúmania kartelu oslobodené od ulozenia pokuty, alebo za ktorých im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit (bod A 3 oznámenia o spolupráci). 103 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci v prípade zalobcu, je nepochybné, ze jeho správanie musí byt zohladnené podla bodu D uvedeného oznámenia nazvaného "Výrazné znízenie výsky pokuty". 104 Na jednej strane treba pripomenút, ze podla judikatúry je znízenie pokuty z dôvodu spolupráce pri správnom konaní odôvodnené, len ak správanie predmetného podniku umoznilo Komisii lahsie urcit existenciu porusenia a prípadne ho aj ukoncit (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 156, a Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 270). 105 Na druhej strane podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 Komisia môze najmä pri výkone svojich povinností na základe clánku 85 ES a ustanovení prijatými na základe clánku 83 ES získat vsetky nevyhnutné informácie od podnikov a zdruzení podnikov, ktoré sú povinné podla odseku 4 uvedeného clánku poskytnút pozadované informácie. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v lehote stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia si ich môze podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 vyziadat formou rozhodnutia, pricom podnik alebo zdruzenie podnikov sa v prípade pretrvávajúceho odmietania poskytnutia informácií vystavuje riziku ulozenia pokuty alebo periodických penalizacných platieb. 106 Spolupráca podniku pri preskúmaní tak nedáva právo na ziadne znízenie pokuty, ak táto spolupráca neprekrocila rámec povinností, ktoré mu vyplývajú z clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 (rozsudok Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, body 341 a 342). Naproti tomu v prípade, ked podnik poskytne v odpovedi na ziadost o poskytnutie informácií podla clánku 11 informácie, ktoré výrazne prekracujú rámec informácií, ktoré môze Komisia pozadovat, danému podniku môze byt znízená pokuta (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 262). 107 V tejto súvislosti, ak Komisia v ziadosti o poskytnutie informácií podla clánku 11 nariadenia c. 17 ziada podnik okrem cisto faktických otázok a ziadostí o predlozenie existujúcich dokumentov aj o opísanie úcelu a priebehu niekolkých rokovaní, ktorých sa zúcastnil, ako výsledkov alebo záverov takýchto rokovaní, pricom je jasné, ze Komisia má podozrenie, ze úcelom uvedených rokovaní bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, môze takáto ziadost nútit dopytovaný podnik k priznaniu úcasti na porusovaní pravidiel Spolocenstva pre hospodársku sútaz, takze uvedený podnik nie je povinný odpovedat na takýto druh otázok. V takomto prípade skutocnost, ze podnik predsa len poskytne informácie v tomto ohlade, musí byt povazovaná za spontánnu spoluprácu podniku, ktorá môze odôvodnit znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 108 Taktiez treba uviest, ze v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej zo strany podnikov Komisia nemôze prehliadat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva a ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, len ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial nie je také zaobchádzanie objektívne odôvodnené (rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, bod 237, a tam citovaná judikatúra). 109 V tejto súvislosti je stanovené, ze rozdiel v zaobchádzaní s predmetnými podnikmi musí vyplývat z neporovnatelnej miery spolupráce, najmä ak boli poskytnuté rôzne informácie alebo ak tieto informácie boli poskytnuté v rôznych stádiách správneho konania, alebo za okolností, ktoré nie sú podobné (pozri v tomto zmysle rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 92 vyssie, body 245 a 246). 110 V danom prípade z odôvodnení c. 360 a 361 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia priznala zalobcovi 10 % znízenie výsky pokuty z jediného dôvodu, ze zalobca nepopieral vecnú správnost skutkových zistení preukazujúcich zistené porusenie, na základe bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. Komisia, pokial ide o informácie, ktoré jej zalobca zaslal 5. apríla 2000 v rámci odpovede na jej ziadost o poskytnutie informácií z 22. marca 2000, tieto povazovala za spadajúce do povinnosti prislúchajúcej zalobcovi podla clánku 11 nariadenia c. 17, a ze nech uz mohli byt akokolvek uzitocné, tieto informácie neboli nevyhnutnými dôkazmi pre preukázanie existencie porusenia. Zalobca sa teda nemôze dovolávat rovnakého znízenia pokuty, aké bolo priznané Interbrew. 111 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, treba uviest, ze ten tvrdí, ze informácie, ktoré poskytol Komisii vo svojej odpovedi z 5. apríla 2000 na ziadost o poskytnutie informácií z 22. marca 2000, prekracujú rámec informácií, ktoré bol povinný poskytnút na základe clánku 11 nariadenia c. 17, a zároven, ze informácie, ktoré poskytol, boli klúcové pre Komisiu na úcely urcenie porusenia. 112 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze aj keby informácie poskytnuté zalobcom boli rozhodujúcej povahy, akú im sám prikladá, poskytnutie týchto informácií môze odôvodnit znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi v súlade s judikatúrou uz citovanou v bodoch 104 az 106 vyssie len v rozsahu, v akom tieto informácie presahujú rámec informácií, ktoré Komisia môze pozadovat podla clánku 11 nariadenia c. 17. 113 Treba pritom skonstatovat, ze informácie poskytnuté zalobcom v jeho liste z 5. apríla 2000 nepresahovali rámec informácií, ktoré bol povinný poskytnút podla clánku 11 nariadenia c. 17. Zalobca sa totiz v podstate obmedzil na faktické zodpovedanie otázok polozených v ziadosti o poskytnutie informácií pokial ide o cas konania a totoznost úcastníkov styroch rokovaní a ich predmet. 114 Ak by sa aj casti listu z 5. apríla 2001, podla ktorých jednak "doslo k výmene informácií, pokial ide o odberatelov, obchodnú úpravu a objemy", a jednak sa závery týchto rokovaní týkali "prijatia prísnejsieho postoja, pokial ide o ceny", mohli vykladat ako uznanie protiprávnych skutkových okolností prekracujúce rámec informácií, ktorých poskytnutie môze Komisia pozadovat na základe clánku 11 nariadenia c. 17, takýto predpoklad musí byt v kazdom prípade vylúcený so zretelom na inú cast odpovede zalobcu, v ktorej sa uvádza: "Výslovne vsak potvrdzujeme, ze tieto rokovania nevyústili do kartelu týkajúceho sa cien a rozdelenia odberatelov." Vo svetle takéhoto popierania sa nemozno domnievat, ze skutocnost, ze urcité casti odpovede zalobcu naznacujú existenciu výmeny informácií a zámer úcastníkov rokovaní prijat pevnejsí postoj, pokial ide o ceny, Komisii umoznila lahsie urcit existenciu porusenia. 115 Je teda opodstatnené vyvodit záver, ze zalobca vo svojej odpovedi z 5. apríla 2000 na ziadost o poskytnutie informácií z 22. marca 2000 neposkytol Komisii informácie presahujúce rámec informácií, ktoré bol povinný poskytnút na základe clánku 11 nariadenia c. 17, a teda ze z tohto dôvodu v súlade s judikatúrou uz citovanou v bode 106 vyssie mu nie je mozné znízit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 116 Preto treba povazovat za irelevantné tvrdenie zalobcu, podla ktorého údajne priaznivejsie zaobchádzanie s Interbrew z dôvodu, ze ten poskytol Komisii informácie, ktoré nebol povinný poskytnút, predstavuje nerovnost zaobchádzania. 117 Prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti týkajúcej sa porusenia oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania spocívajúceho v porovnatelnom zaobchádzaní so zalobcom na jednej strane a s Martens na druhej strane - Tvrdenia úcastníkov konania 118 Zalobca sa domnieva, ze existuje zásadný rozdiel medzi jeho mierou spolupráce, ktorú poskytol Komisii, a mierou spolupráce, akú preukázali Martens a v mensom rozsahu Alken-Maes. Skutocnost, ze kazdému z týchto troch podnikov bolo priznané rovnaké 10 % znízenie pokuty, vyjadruje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 119 Zalobca poskytol Komisii spoluprácu rozhodujúceho významu. Vo svojej odpovedi z 5. apríla 2000 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií tak zalobca prehlásil, ze pocas predmetných rokovaní bola prejednávaná otázka hladiny cien predaja pod ochrannou známkou distribútora a ze doslo k výmene informácií o odberateloch a objemoch. Zalobca okrem toho vo svojej odpovedi na oznámenie o námietkach potvrdil, ze na rokovaniach bola prejednávaná cenová hladina. Tieto informácie, ktoré sa zhodujú s informáciami od Interbrew, pritom mali pre Komisiu rozhodujúci význam, kedze jej umoznili zistit existenciu porusenia clánku 81 ES. Zalobca napokon poukazuje na úplnú a trvalú spoluprácu v priebehu konania. 120 Zo spisu naproti tomu vyplýva, ze Martens nijakým spôsobom vo svojej odpovedi zo 6. apríla 2000 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 22. marca 2000 podla clánku 11 nariadenia c. 17 neuviedol, ze sa na týchto rokovaniach prejednávala otázka cenových hladín a rozdelenia odberatelov. Vo svojej odpovedi na oznámenie o námietkach Martens dokonca výslovne poprel uzatvorenie dohôd vo veci cien alebo rozdelenia trhu pocas týchto rokovaní a naopak spochybnil pravdivost vyhlásení Interbrew. Popieranie existencie porusenia zo strany Martens okrem toho potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, ked Komisia uviedla, ze Martens sa uspokojil v priebehu konania s tým, ze spolupracoval spôsobom urýchlujúcim jeho priebeh. 121 Pokial ide o Alken-Maes, odpoved, ktorú poskytol 5. apríla 2000 na ziadost Komisie o poskytnutie informácií z 22. marca 2000, neobsahuje výslovné potvrdenie existencie zosúladeného konania týkajúceho sa cenovej hladiny alebo rozdelenia odberatelov. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na zmienku, ze Danone v mene Alken-Maes nepoprela, ze pocas rokovaní bola prejednávaná otázka cien a rozdelenia odberatelov. 122 Z porovnania miery spolupráce Martens a Alken-Maes s mierou spolupráce zalobcu teda jasne vyplýva, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze postavila zalobcu na jednu úroven s týmito dvoma dalsími podnikmi. V rozpore s tvrdením Komisie zalobca daleko prekrocil rámec nepopierania skutkových zistení tým, ze vo svojej odpovedi z 5. apríla 2000 na ziadost o poskytnutie informácií predlozil zásadné vyhlásenia o predmete a dosahu rokovaní týkajúcich sa kartelu v segmente piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. 123 Po prvé, Komisia tvrdí, ze hoci úroven znízenia výsky pokút ulozených zalobcovi a Martens je rovnaká, dôvody tohto znízenia sú rôzne. Zatial co zalobcovi bola pokuta znízená za nepopieranie vecnej správnosti skutkových zistení, pokuta Martens bola znízená na základe spolupráce pocas konania. Pri ziadnom z týchto dvoch podnikov nedoslo ku kumulácii znízenia za nepopieranie vecnej správnosti skutkových zistení a znízenia za spoluprácu pocas konania. 124 Kedze zalobca implicitne poukazuje na neodôvodnenú povahu znízenia výsky pokuty priznaného Martens, Komisia tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti pokút nemozno prijat tvrdenie, podla ktorého by zalobcovi malo byt priznané neoprávnené znízenie na základe zásady rovnosti zaobchádzania. Zalobcovi teda môze byt priznané dodatocné znízenie len na základe rozsahu jeho vlastnej spolupráce. Kedze sa vsak zalobca uspokojil so splnením svojej povinnosti odpovedat na ziadost o poskytnutie informácií, ktorá mu bola adresovaná na základe clánku 11 nariadenia c. 17, bez presiahnutia rámca toho, co bol povinný oznámit, rozsah jeho spolupráce neprekrocil nepopieranie vecnej správnosti skutkových zistení, co Komisia zobrala do úvahy. 125 Po druhé, pokial ide o postavenie zalobcu a Alken-Maes, Komisia zdôraznuje, ze sú podobné, kedze sa obmedzili na nepopieranie vecnej správnosti predmetných skutkových zistení. Je preto logické, ze sa s nimi rovnako zaobchádzalo. - Posúdenie Súdom prvého stupna 126 Kedze prvá cast tretieho zalobného dôvodu bola zamietnutá, zalobcovi bolo správne priznané 10 % znízenie jeho pokuty z jediného dôvodu, ktorým bolo nepopieranie vecnej správnosti predmetných skutkových zistení. 127 Tvrdenie, podla ktorého bolo 10 % znízenie pokuty Martens zo strany Komisie porusením zásady rovnosti zaobchádzania v neprospech zalobcu v tom, ze Martens, ktorý neuznal skutkové zistenia, nemal mat prospech z takéhoto znízenia, musí byt teda povazované za irelevantné. 128 Zalobca sa okrem toho nachádza v úplne porovnatelnej situácii ako Alken-Maes, ktorému bolo na základe bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci takisto priznané 10 % znízenie pokuty za nepopieranie vecnej správnosti skutkových zistení. Nemozno teda preukázat ziadne porusenie zásady rovnosti zaobchádzania so zalobcom a s Alken-Maes. 129 Z toho vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu musí byt zamietnutá, a teda aj celý tento zalobný dôvod. 130 Za týchto okolností musí byt táto zaloba zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 131 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. decembra 2005. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia povinnosti odôvodnenia, ako aj clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení so zretelom na nesprávne posúdenie skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom O prvej casti týkajúcej sa porusenia povinnosti odôvodnenia na základe nedefinovania segmentu piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora ako relevantného trhu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti týkajúcej sa porusenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a usmernení v súvislosti s nesprávnym posúdením skutocnej schopnosti zalobcu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia jednak usmernení v súvislosti s nesprávnym posúdením úlohy, ktorú zalobca zohral v rámci kartelu, a jednak povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia oznámenia o spolupráci, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania O prvej casti týkajúcej sa porusenia oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania vyplývajúce z priaznivejsieho prístupu Komisie voci Interbrew - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti týkajúcej sa porusenia oznámenia o spolupráci a zásady rovnosti zaobchádzania spocívajúceho v porovnatelnom zaobchádzaní so zalobcom na jednej strane a s Martens na druhej strane - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZhtpYm/L98175-6695TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXZhtpYm/L98175-6695TMP.html#Footref*