Vec T-43/02 Jungbunzlauer AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Kyselina citrónová - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Pripísatelnost správania dcérskej spolocnosti - Zásada zákonnosti trestov - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásada proporcionality - Zásada ne bis in idem - Právo na prístup k spisu" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Právna istota 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pripísanie (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené v clenskom státe alebo v tretom státe za porusovanie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené orgánmi clenského státu za porusovanie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES; Dohoda EHP, clánok 53 ods. 1; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie (Clánok 229 ES) 1. Zásada zákonnosti je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá okrem iného vyzaduje, aby akákolvek právna úprava Spolocenstva, osobitne pokial ukladá alebo umoznuje ukladat sankcie, bola jasná a presná, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a následkom toho mohli prijat opatrenia. Táto zásada, ktorá tvorí súcast vseobecných zásad práva Spolocenstva, ktoré majú základ v spolocných ústavných tradíciách clenských státov, a ktorá je zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, a to okrem iného pokial ide o trestnoprávne porusenia a tresty, platí tak pre normy trestnoprávneho charakteru, ako aj pre osobitné administratívne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat administratívne sankcie. Uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia prv uvedených noriem. V tejto súvislosti z clánku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, ze zákon musí jasne definovat porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze clánok 7 ods. 1 dohovoru nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo presné do tej miery, ze následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia týchto ustanovení, sú predvídatelné s absolútnou istotou. Podla nej totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7. Napríklad pojem právo pouzitý v tomto clánku zodpovedá pojmu zákon, ktorý sa nachádza v iných clánkoch dohovoru. Okrem toho, zákony sa vskutku nevyznacujú absolútnou presnostou a mnohé z nich preto, aby sa vyhli prílisnej nepruznosti a prispôsobili sa zmenám situácie, nevyhnutne pouzívajú viac alebo menej neurcité formulácie, kedze ich výklad a uplatnovanie závisia od praxe. Kazdý zákon vsak predpokladá kvalitatívne podmienky, ako sú okrem iného dostupnost a predvídatelnost. Skutocnost, ze zákon udeluje diskrecnú právomoc, vsak sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takej právomoci sú definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli. Napokon, okrem samotného textu zákona berie Európsky súd pre ludské práva pri posúdení urcitého alebo neurcitého charakteru pouzitých pojmov do úvahy ustálenú a uverejnenú judikatúru. Navyse zohladnenie spolocných ústavných tradícií clenských státov neumoznuje dat vseobecnej zásade práva Spolocenstva, akú predstavuje zásada zákonnosti, odlisný výklad. (pozri body 71 - 73, 75 - 81) 2. V oblasti hospodárskej sútaze nemôze skutocnost, ze podniky nie sú vopred schopné poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia ulozí v kazdom prejednávanom prípade, preukázat, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 porusuje zásadu zákonnosti. Preto, aby sa vyhlo prílisnej normatívnej nepruznosti a umoznilo prispôsobenie právneho pravidla okolnostiam, je totiz nutné pripustit istý stupen nepredvídatelnosti, co sa týka sankcie, ktorú mozno ulozit za dané porusenie. Pokuta zahrnajúca dostatocne ohranicené rozpätie medzi minimálnou a maximálnou pokutou, ktorú mozno ulozit za dané porusenie, teda môze prispiet k efektívnosti tejto sankcie tak z uhla pohladu jej uplatnovania, ako aj jej schopnosti odstrasovat. V tejto súvislosti Komisia nemá neobmedzený a prílisný priestor na volnú úvahu pri stanovovaní pokút v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, pretoze musí respektovat strop urcený v závislosti od obratu dotknutého podniku. Osobitne strop 10 % obratu dotknutého podniku je primeraný vzhladom na záujmy, ktoré Komisia pri poruseniach, akými sú kartely, obhajuje. Navyse posúdenie primeraného charakteru pokút, ktoré mozno ulozit na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa nemôze týkat absolútnych súm, ale relatívnych, teda v pomere k obratu porusovatela. Rovnako je Komisia pri stanovovaní výsky pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 povinná respektovat vseobecné zásady práva, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj kritériá a metódy výpoctu, ktoré musí uplatnovat v rámci stanovovania výsky pokút. Navyse, Komisia na základe kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sama vytvorila verejne známu a dostupnú rozhodovaciu prax. Hoci jej skorsia rozhodovacia prax ako taká ju iste nezaväzuje pri urcovaní výsky pokuty, skutocnostou zostáva, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva, ktorú je Komisia povinná dodrziavat, Komisia nemôze zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Pritom Komisia v snahe o priehladnost a s cielom zvýsit právnu istotu dotknutých podnikov uverejnila usmernenia, v ktorých uvádza metódu výpoctu, ktorou je sama v kazdej prejednávanej veci viazaná. Napokon podla clánku 253 ES je Komisia povinná uviest odôvodnenie, najmä co sa týka výsky ulozenej pokuty a metódy zvolenej v tomto ohlade. Toto odôvodnenie musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy Komisie spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia, aby posúdili moznost podat zalobu na súde Spolocenstva, a tomuto súdu prípadne vykonat preskúmanie. (pozri body 82 - 91) 3. Tým, ze clánok 81 ods. 1 ES podnikom zakazuje okrem iného uzatvárat dohody alebo sa zúcastnovat na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, ktoré sú tvorené súborom hmotných a osobných zloziek, ktoré môzu prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v tomto ustanovení. Pokial medzi momentom, ked doslo k poruseniu, a momentom, ked sa dotknutý podnik má zan zodpovedat, presunie spolocnost zodpovedná za aktivity skupiny na trhu, na ktorom doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, svoje aktivity na inú spolocnost tej istej skupiny, nevylucuje skutocnost, ze prvá spolocnost neprestala existovat ako právny subjekt, moznost, aby sa druhá spolocnost vzhladom na právo hospodárskej sútaze stala zodpovednou za konanie, ktorého sa dopustila prvá spolocnost. (pozri body 122, 132) 4. Podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného konkrétny dopad porusenia na trh, tam, kde je ho mozné merat. Tento meratelný dopad kartelu sa musí povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. Skúmanie dopadu kartelu na trh totiz so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. (pozri body 151 - 155) 5. V oblasti hospodárskej sútaze je dôkazné bremeno o existencii úcinkov porusenia na relevantný trh, ktoré sa na Komisiu kladie, pokial ich zohladnuje v rámci výpoctu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, mensie ako dôkazné bremeno, ktoré na nej spocíva, pokial musí preukázat samotnú existenciu porusenia v prípade kartelu. Na zohladnenie konkrétneho dopadu kartelu na trh totiz podla tohto rozsudku postacuje, aby Komisia predlozila "dobré dôvody na [jeho] zohladnenie". (pozri bod 161) 6. Pri urcovaní závaznosti porusenia v oblasti hospodárskej sútaze je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext protiprávneho správania. V tomto ohlade je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí s primeranou pravdepodobnostou zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. V prípade potreby je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien. (pozri body 177 - 179) 7. Závaznost porusení pravidiel hospodárskej sútaze sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Rovnako medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ktorý je spôsobilý naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. (pozri body 213, 214, 227) 8. Pokial ide o stanovenie výsky pokút, ktoré sa majú ulozit rôznym podnikom, ktoré sa zúcastnili na rovnakom porusení pravidiel hospodárskej sútaze, je mozné, aby Komisia v súlade so svojimi usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO nestanovila výsku pokút v závislosti od obratu, ktorý dosiahol kazdý z dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ale uplatnila pre vsetky dotknuté podniky ako východiskový bod svojho výpoctu pevnú sumu stanovenú v závislosti od povahy spáchaného porusenia, ktorá sa potom pre kazdý z dotknutých podnikov upraví v závislosti od viacerých faktorov. (pozri bod 223) 9. Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela. V kontexte výpoctu pokút sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov a ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia. Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom. (pozri body 226 - 228) 10. Bod 3 prvá zarázka usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO stanovuje, ze ku znízeniu výsky pokuty pre polahcujúce okolnosti dôjde napríklad vtedy, ak dotknutý podnik hral "výlucne pasívnu úloh[u] pri porusení pravidiel alebo úloh[u] 'nasledovania môjho vodcu`". Spomedzi faktorov, ktoré sú schopné odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s úcastou iných clenov kartelu, rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorého sa porusenie týka, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení, alebo este existenciu výslovných vyhlásení v tom zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili. Okrem toho "výlucne pasívna úloha" clena kartelu predpokladá, ze si osvojil "nízky profil", teda ze sa aktívne nezúcastnil na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd. Nepostacuje teda, aby si dotknutý podnik osvojil "nízky profil" pocas urcitých období kartelu alebo vo vztahu k urcitým dohodám kartelu. V tomto ohlade nie sú zlucitelné s pasívnou úlohou "nasledovania svojho vodcu" a osvojením si "nízkeho profilu" úkony, akými sú zvolávanie stretnutí, navrhovanie ich programu, distribúcia prípravných dokumentov pred stretnutiami. Také iniciatívy prezrádzajú ochotný a aktívny postoj dotknutého podniku voci vytvoreniu, trvaniu a kontrole kartelu. Druhá zarázka tohto istého bodu 3 stanovuje znízenie výsky pokuty pre polahcujúce okolnosti v prípade nerealizovania dohôd v praxi. Na tento úcel je potrebné overit, ci okolnosti uvádzané podnikom sú takej povahy, aby preukázali, ze pocas obdobia, v ktorom pristúpil k porusujúcim dohodám, sa naozaj zriekol ich uplatnenia tým, ze si osvojil sútazné správanie na trhu. Skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní so svojimi konkurentmi vo veci cien je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa so svojimi konkurentmi dohodol, vsak nepredstavuje nevyhnutne prvok, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost pri stanovení výsky ukladanej pokuty. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. (pozri body 251, 252, 254, 255, 257, 267 - 269) 11. Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. Podnik tak môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu dotknutého clenského státu a druhej od Spolocenstva v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele, a ak porusené normy nie sú totozné. Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prípade, kde konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány tretích státov, evidentne nesledovali rovnaké ciele. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v Európskom hospodárskom priestore, ochrana sledovaná v druhom prípade sa týka trhu tretieho státu. V tomto prípade chýba podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. (pozri body 285 - 287) 12. Moznost kumulácie sankcií - jednej Spolocenstva, jednej vnútrostátnej - v dôsledku dvoch súbezných konaní, ktorých prípustnost vyplýva z osobitného systému rozdelenia právomocí vo veciach kartelov medzi Spolocenstvo a clenské státy vzhladom na sledovanie odlisných cielov, podlieha poziadavke spravodlivosti. Táto poziadavka spravodlivosti Komisiu zaväzuje, aby pri stanovení výsky pokút podla clánku 15 nariadenia c. 17 zohladnila sankcie, ktoré uz ten istý podnik za rovnaký skutok znásal, pokial ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, a teda spáchané na území Spolocenstva. Povinnost zohladnit poziadavku spravodlivosti vsak vyplýva jednak z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu a jednak z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi v oblasti kartelov na tom istom území. (pozri body 290, 291) 13. Právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni sumy pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté - aj ked ich nezákonnost bola nesporná od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze - z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut. Ciel odstrasenia sledovaný Komisiou súvisí totiz so správaním podnikov v rámci Spolocenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). V dôsledku toho odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej podniku z dôvodu jeho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemôze byt urcený ani výlucne v závislosti od osobitnej situácie tohto podniku, ani v závislosti od jeho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v tretích státoch mimo EHP. (pozri body 297, 298, 300) 14. Ak sa Komisia zamýsla opriet o pasáz odpovede na oznámenie o výhradách alebo o dokument pripojený k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní, ktorého predmetom je uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, musia mat dalsie strany zúcastnené na tomto konaní moznost, aby sa k takému dôkaznému prostriedku vyslovili. Za takých okolností totiz predmetná pasáz odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje údaj v neprospech rôznych strán, ktoré sa úcastnili na porusení. Je úlohou dotknutého podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlisný, ak by musela vylúcit z dôkazných prostriedkov v jeho neprospech nesprístupnený dokument, o ktorý sa Komisia pri sankcionovaní tohto podniku opierala. Pokial ide o nesprístupnenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje, aby podnik preukázal, ze uvedený dokument v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obranu v tom zmysle, ze ak by mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty. Pritom eventualitu, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba potom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemozno opomenút. (pozri body 343, 344, 351) 15. Pokial skúmanie zalobných dôvodov uvedených podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým mu ulozila pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, neodhalilo ziadnu protiprávnost, nie je namieste, aby Súd prvého stupna vyuzil svoju neobmedzenú právomoc na znízenie sumy uvedenej pokuty. (pozri bod 386) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Kyselina citrónová - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Pripísatelnost správania dcérskej spolocnosti - Zásada zákonnosti trestov - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásada proporcionality - Zásada ne bis in idem - Právo na prístup k spisu" Vo veci T-43/02, Jungbunzlauer AG, so sídlom v Bazileji (Svajciarsko), v zastúpení: R. Bechtold, U. Soltész a M. Karl, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H. Freund, advokát, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Rada Európskej únie, v zastúpení: E. Karlsson a S. Marquardt, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia 2002/742/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej týmto rozhodnutím zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. mája 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobca, Jungbunzlauer AG (dalej len "Jungbunzlauer" alebo "zalobca"), bol zalozený v roku 1993 ako dcérska spolocnost, ktorú 100 % ovládal Jungbunzlauer Holding AG, materská spolocnost holdingu ovládaná holdingom Montana AG (dalej tiez len "skupina Jungbunzlauer"). V Spojených státoch amerických skupina vykonáva cinnost prostredníctvom Jungbunzlauer International AG, dcérskej spolocnosti skupiny Jungbunzlauer. Sídlo skupiny sa nachádza v priestoroch Jungbunzlaueru v Bazileji (Svajciarsko). Pred rokom 1993 skupinu riadil Jungbunzlauer GmbH, ktorého sídlo sa nachádzalo vo Viedni (Rakúsko). 2 Skupina Jungbunzlauer vyrába a predáva prísady pouzívané v odvetviach potravinárskych výrobkov a nápojov, farmaceutických výrobkov a kozmetiky, ako aj na rôzne iné priemyselné vyuzitia. Osobitne je jedným z vedúcich svetových výrobcov kyseliny citrónovej. 3 Kyselina citrónová je najpouzívanejsím okyslujúcim a konzervacným cinidlom na svete. Existujú jej rôzne druhy slúziace na rozlicné pouzitie, najmä v potravinárskych výrobkoch a nápojoch, v detergentoch a cistiacich prostriedkoch, vo farmaceutických a kozmetických výrobkoch, ako aj v rôznych priemyselných postupoch. 4 V roku 1995 predstavoval celkový predaj kyseliny citrónovej na celosvetovej úrovni priblizne 894,72 milióna eur a predaj v Európskom hospodárskom priestore (EHP) priblizne 323,69 milióna eur. V roku 1996 malo priblizne 60 % svetového trhu s kyselinou citrónovou v rukách pät osôb, ktorým je urcené rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto zaloby, konkrétne okrem Jungbunzlaueru F. Hoffmann-La Roche AG (dalej len "HLR"), Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM"), Haarmann & Reimer Corporation (dalej len "H & R"), spolocnost patriaca do skupiny Bayer AG (dalej len "Bayer"), a Cerestar Bioproducts BV (dalej len "Cerestar"), spolocne pomenovaní "dotknuté strany". 5 V auguste 1995 informovalo americké ministerstvo spravodlivosti Komisiu o prebiehajúcom vysetrovaní týkajúcom sa trhu s kyselinou citrónovou. Od októbra 1996 do júna 1998 priznali vsetky dotknuté strany vrátane Jungbunzlauer International AG, ze sa zúcastnili na karteli. V nadväznosti na dohody uzavreté s americkým ministerstvom spravodlivosti ulozili americké orgány týmto podnikom pokuty. Navyse sa niektorým vinným fyzickým osobám ulozili pokuty jednotlivo. Vysetrovanie okrem toho prebehlo aj v Kanade, kde sa pokuty ulozili niektorým z týchto podnikov, vrátane Jungbunzlauer International AG. 6 Dna 6. augusta 1997 zaslala Komisia podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ziadosti o informácie styrom hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve vrátane Jungbunzlauer GmbH. Komisia okrem toho v januári 1998 zaslala ziadosti o informácie hlavným odberatelom kyseliny citrónovej v Spolocenstve a v júni a v júli 1998 znovu zaslala ziadosti o informácie hlavným výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve. 7 V nadväznosti na ziadost o informácie, ktorá mu bola zaslaná v júli 1998, Cerestar skontaktoval Komisiu a na stretnutí 29. októbra 1998 vyhlásil, ze má v úmysle spolupracovat s nou na základe oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Pri tej istej prílezitosti poskytol Cerestar ústne opis cinností vyplývajúcich z kartelu, na ktorom sa zúcastnil. Dna 25. marca 1999 zaslal Komisii písomné vyhlásenie, ktoré potvrdilo to, co uviedol na tomto stretnutí. 8 Komisia listom z 28. júla 1998 zaslala Jungbunzlauer GmbH novú ziadost o informácie, na ktorú odpovedal listom z 28. septembra 1998. 9 Na stretnutí 11. decembra 1998 ADM vyhlásil, ze chce spolupracovat s Komisiou, a ústne opísal protisútazné cinnosti, na ktorých sa zúcastnil. Listom z 15. januára 1999 ADM potvrdil svoje ústne vyhlásenia. 10 Dna 3. marca 1999 zaslala Komisia dodatocné ziadosti o informácie HLR, Jungbunzlaueru a Cerestaru. 11 V dnoch 28. apríla, 21. mája a 28. júla 1999 poskytli Bayer v mene H & R, zalobca a HLR vyhlásenia podla oznámenia o spolupráci. 12 Dna 28. marca 2000 zaslala Komisia na základe informácií, ktoré jej boli oznámené, oznámenie o výhradách zalobcovi a iným dotknutým stranám za porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 EHP. Zalobca a vsetky ostatné dotknuté strany predlozili písomné pripomienky v odpovedi na výhrady Komisie. Ziadny z týchto úcastníkov nepoziadal o vypocutie, ani podstatne nepoprel vecné zistenia uvedené v oznámení o výhradách. 13 V liste zaslanom Komisii 11. apríla 2001 Jungbunzlauer GmbH uviedol niekolko poznámok vo vztahu k prebiehajúcemu konaniu. 14 Dna 27. júla 2001 zaslala Komisia dodatocné ziadosti o informácie zalobcovi a iným dotknutým stranám. Zalobca odpovedal vo svojom mene a v mene Jungbunzlauer GmbH listom z 3. augusta 2001. 15 Dna 5. decembra 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2002/742/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) (dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo zalobcovi dorucené 18. decembra 2001. 16 Rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 [ADM], [Cerestar], [H & R], [HLR] a [zalobca] porusili clánok 81 ods. 1 Zmluvy a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvalej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví kyseliny citrónovej. Porusenie trvalo: - v prípade [ADM], [H & R], [HLR] a [zalobcu]: od marca 1991 do mája 1995, - v prípade [Cerestaru]: od mája 1992 do mája 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa podnikom uvedeným v tomto clánku ukladajú tieto pokuty: a) [ADM]: pokuta vo výske 39,69 milióna eur; b) [Cerestar]: pokuta vo výske 170 000 eur; c) [HLR]: pokuta vo výske 63,5 milióna eur; d) [H & R]: pokuta vo výske 14,22 milióna eur; e) [Zalobca]: pokuta vo výske 17,64 milióna eur." [neoficiálny preklad] 17 V odôvodneniach c. 80 az 84 rozhodnutia Komisia uviedla, ze kartel spocíval v pridelení presných predajných kvót kazdému clenovi a dodrziavaní týchto kvót, urcovaní cielových a/alebo prahových cien, neposkytovaní zliav a vo výmene osobitných informácií o zákazníkoch. 18 V odôvodneniach c. 185 az 188 rozhodnutia Komisia usúdila, ze pokial ide o skupinu Jungbunzlauer, porusenie treba pripísat Jungbunzlaueru. 19 Na výpocet výsky pokút Komisia v rozhodnutí pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a v oznámení o spolupráci. 20 V prvom rade Komisia stanovila základnú ciastku pokuty podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 21 Pokial ide v tejto súvislosti o závaznost porusenia, Komisia na úvod usúdila, ze dotknuté strany sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, na jeho konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou v EHP a na velkost relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 230 rozhodnutia). 22 Komisia dalej usúdila, ze sa musí zohladnit skutocná ekonomická kapacita, ktorou mozno spôsobit skodu hospodárskej sútazi, a stanovit pokuta na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho sa Komisia oprela o svetový obrat, ktorý dosiahli dotknuté strany pri predaji kyseliny citrónovej pocas roka 1995, posledného roka porusovania, a rozdelila ich do troch kategórií, konkrétne v prvej kategórii H & R s podielom na svetovom trhu 22 %, v druhej kategórii ADM a Jungbunzlauer s podielmi na trhu [dôverné]([2]1) %, ako aj HLR s podielom na trhu 9 % a v tretej kategórii Cerestar s podielom na svetovom trhu 2,5 %. Na tomto základe stanovila Komisia východiskovú sumu vo výske 35 miliónov eur pre podniky v prvej kategórii, 21 miliónov eur pre podniky v druhej kategórii a 3,5 milióna eur pre podniky v tretej kategórii (odôvodnenie c. 239 rozhodnutia). 23 Komisia okrem toho pristúpila na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku k prispôsobeniu tejto východiskovej sumy. Preto Komisia po zohladnení velkosti a celkových zdrojov dotknutých strán vyjadrených súhrnnou výskou ich svetového obratu pouzila násobný koeficient vo výske 2 na východiskové sumy stanovené pre ADM a HLR a vo výske 2,5 na východiskovú sumu stanovenú pre H & R (odôvodnenia c. 50 a 246 rozhodnutia). 24 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, ktorého sa dopustil kazdý podnik, takto stanovená východisková suma sa zvýsila o 10 % za rok, islo teda o zvýsenie o 40 % pre ADM, H & R, HLR a Jungbunzlauer a o 30 % pre Cerestar (odôvodnenia c. 249 az 250 rozhodnutia). 25 Takto Komisia stanovila základnú ciastku pokuty na 29,4 milióna eur, pokial ide o Jungbunzlauer. Pokial ide o ADM, Cerestar, HLR a H & R, základné ciastky stanovila na 58,8, 4,55, 58,8 a 122,5 milióna eur (odôvodnenie c. 254 rozhodnutia). 26 V druhom rade sa z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsili základné ciastky pokút ulozených ADM a HLR o 35 % z dôvodu, ze tieto podniky zohrávali úlohu vodcu v rámci kartelu (odôvodnenie c. 273 rozhodnutia). 27 V tretom rade Komisia preskúmala a zamietla tvrdenia niektorých podnikov, pokial ide o polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 274 az 291 rozhodnutia). 28 Vo stvrtom rade Komisia podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 prispôsobila takto vypocítané sumy pre Cerestar a H & R, aby neprekracovali hranicu 10 % celkového obratu dotknutých strán (odôvodnenie c. 293 rozhodnutia). 29 V piatom rade Komisia podla oddielu B oznámenia o spolupráci priznala Cerestaru "velmi významné znízenie" (konkrétne 90 %) výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, ze by nespolupracoval. Podla oddielu D tohto oznámenia Komisia priznala "výrazné znízenie" výsky pokuty ADM (konkrétne 50 %), Jungbunzlaueru (40 %), H & R (30 %) a HLR (20 %) (odôvodnenie c. 326). Konanie a návrhy úcastníkov konania 30 Jungbunzlauer návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. februára 2002 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 31 Uznesením z 18. júna 2002 predseda Súdu prvého stupna pripustil do konania Radu ako vedlajsieho úcastníka podporujúceho návrhy Komisie. 32 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. 33 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 24. mája 2004. 34 Jungbunzlauer navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne znízil výsku jeho pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 35 Komisia a Rada, vedlajsí úcastník konania, navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal Jungbunzlauer na náhradu trov konania. Právny stav 36 Zalobca po prvé vznása námietku nezákonnosti, ked tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 porusuje zásadu zákonnosti v tom zmysle, ze toto ustanovenie dostatocne nepredurcuje rozhodovaciu prax Komisie (dalej len "zásada zákonnosti"). Zalobca dalej tvrdí, ze rozhodnutie obsahuje chyby, pokial ide o osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, posúdenie závaznosti porusenia, uznanie polahcujúcich okolností, nezohladnenie pokút ulozených v iných státoch, dodrzanie hranice pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a právo na prístup k spisu. Zalobca napokon uvádza, ze dlzka správneho konania by sa mala odrazit na výske pokuty. I - O porusení zásady zákonnosti A - O námietke nezákonnosti vznesenej voci clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. Tvrdenia úcastníkov konania 37 Jungbunzlauer vznása námietku nezákonnosti v zmysle clánku 241 ES a tvrdí, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ustanovenie splnomocnujúce Komisiu na ukladanie pokút v prípade porusenia sútazného práva Spolocenstva, porusuje zásadu zákonnosti, dôsledok zásady právnej istoty, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, v tom zmysle, ze toto ustanovenie dostatocne nepredurcuje rozhodovaciu prax Komisie. 38 Na úvod Jungbunzlauer tvrdí, ze zásada zákonnosti je zakotvená v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktorý stanovuje toto: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu". 39 Jungbunzlauer poukazuje na clánok 6 ods. 2 EÚ, podla ktorého "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov, ako základných princípov práva spolocenstva". 40 Okrem toho Jungbunzlauer zdôraznuje, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna kazdé ustanovenie Spolocenstva, ktoré stanovuje sankcie, ci majú trestný charakter alebo nie (rozsudky Súdneho dvora z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11, a z 18. novembra 1987, Maizena, 137/85, Zb. s. 4587, bod 15), musí respektovat zásadu zákonnosti ako dôsledok zásady právnej istoty (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1969, Stauder, 29/69, Zb. s. 419, bod 7; z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten, C-143/93, Zb. s. I-431, bod 27, a z 12. decembra 1996, Trestné konania proti X, C-74/95 a C-129/95, Zb. s. I-6609, bod 25; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, body 59 a nasl.). 41 Napokon Jungbunzlauer uvádza, ze zásada zákonnosti je rovnako zakotvená v clánkoch 41 a 49 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1, dalej len "Charta základných práv") a tvorí integrálnu súcast spolocnej ústavnej tradície clenských státov. 42 Jungbunzlauer tvrdí, ze podla zásady zákonnosti, dôsledku zásady právnej istoty, musí byt legislatíva Spolocenstva jasná a predvídatelná pre osoby jej podliehajúce (rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1981, Salumi, 212/80 az 217/80, Zb. s. 2735, bod 10; z 22. februára 1984, Kloppenburg, 70/83, Zb. s. 1075, bod 11; Könecke, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 11, a Maizena, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 15) a pokial ide o právnu úpravu, ktorá môze mat financné následky, jasný a predvídatelný charakter predstavuje poziadavku, ktorá je nastolená s osobitnou nevyhnutnostou (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 1990, Komisia/Francúzsko, C-30/89, Zb. s. I-691, bod 23 a v nom citovaná judikatúra). Je to tak tým skôr, pokial ide o normu Rady splnomocnujúcu Komisiu na konanie, ktorá môze byt platná iba vtedy, ak je dostatocne presná v tom zmysle, ze Rada jasne uvedie hranice právomoci poskytnutej Komisii (rozsudok Súdneho dvora z 5. júla 1988, Central-Import Münster, 291/86, Zb. s. 3679, bod 13). 43 Jungbunzlauer tvrdí, ze zásada zákonnosti má podstatný význam pre ustanovenia zavádzajúce sankcie (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1980, Komisia/Spojené královstvo, 32/79, Zb. s. 2403, bod 46; Kloppenburg, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 11; Maizena, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 15, a zo 14. júla 1994, Milchwerke Köln, C-352/92, Zb. s. I-3385, body 22 a 23). Tieto ustanovenia musia, ako zdôraznuje Jungbunzlauer, definovat predvídatelným spôsobom nielen sankcionované správanie, ale takisto právne následky, ktoré z nich vyplývajú pre jednotlivca (rozsudok Trestné konania proti X, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 25). 44 Jungbunzlauer usudzuje, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje moznost ulozit trestnú alebo kvázi trestnú sankciu. 45 V tomto ohlade sa Jungbunzlauer dovoláva predovsetkým vyhlásení pána Montiho, vtedajsieho clena Komisie zodpovedného za politiku hospodárskej sútaze, znenia usmernení, ako aj výrazov, ktoré Komisia pouzila vo svojom vyjadrení k zalobe. Hovorí sa v nich totiz o "sankciách" a "trestoch" za porusenia clánkov 81 ES a 82 ES, ktoré by mali byt dostatocne vysoké, aby mali "odstrasujúci úcinok". 46 Okrem toho Jungbunzlauer pripomína, ze Súdny dvor uz uznal, ze pokuty stanovené v clánku 15 nariadenia c. 17 nemajú charakter pravidelného penále, ale ich úcelom je potlácat protiprávne správania rovnako ako bránit ich opakovaniu (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 172 a 173), co podla Jungbunzlaueru zodpovedá sirokému výkladu, aký dáva pojmu trestné obvinenie Európsky súd pre ludské práva. Jungbunzlauer takisto uvádza, ze v rozsudku z 20. marca 2002, Brugg Rohrsysteme/Komisia (T-15/99, Zb. s. II-1613, body 109 a 122), Súd prvého stupna preskúmal platnost pokuty ulozenej podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 so zretelom na clánok 7 EDLP. 47 Jungbunzlauer usudzuje, ze výraz pouzitý v clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17, podla ktorého rozhodnutia o ulození pokút "nebudú mat trestnoprávnu povahu", nemôze toto posúdenie zmenit, kedze v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva nie je rozhodujúce oznacenie právneho aktu, ale jeho skutocný obsah. 48 Preto podla Jungbunzlaueru musí konanie, ktoré vedie k ulozeniu pokuty podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, vyhovovat vsetkým minimálnym poziadavkám z hladiska základných práv, ktoré vyplývajú nielen z EDLP, ako ho vykladá Európsky súd pre ludské práva, ale rovnako aj z Charty základných práv, ktorá potvrdzuje najmä práva vyplývajúce z tejto judikatúry. 49 V tejto súvislosti Jungbunzlauer tvrdí, ze z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva vyplýva, ze tak delikt, ako aj trest ulozený v prípade porusenia práva musia byt "ustanovené zákonom", z coho vyplýva, ze právne subjekty musia byt schopné v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu predvídat následky, ktoré môzu z urcitého aktu vyplynút. Európsky súd pre ludské práva dodáva, ze zákon, ktorý udeluje diskrecnú právomoc, sám osebe neodporuje tejto poziadavke pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takej právomoci sú definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli. 50 Vzhladom na to, co bolo uvedené, Jungbunzlauer usudzuje, ze zásada zákonnosti je porusená, pokial ustanovenie upravujúce ukladanie pokuty dostatocne neobmedzuje mozné právne následky rozhodnutia vydaného vo veci, ale vzhladom na nepresnú formuláciu predmetného textu ponecháva príslusnému orgánu siroké moznosti, co sa týka uplatnenia na prejednávaný prípad. V takom prípade totiz právne následky neurcí vopred zákonodarca, ale v rozpore s tým, co vyzaduje zásada zákonnosti, o nich rozhodne správny orgán. Hoci, ako Jungbunzlauer pripústa, existencia priestoru na volnú úvahu správneho orgánu sama osebe nepredstavuje nezákonnost vzhladom na zásadu zákonnosti, skutocnostou zostáva, ze tento priestor nesmie byt neobmedzený. 51 Jungbunzlauer sa domnieva, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyhovuje uz spomínaným minimálnym poziadavkám. 52 Jungbunzlauer pripomína, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 oprávnuje Komisiu, aby v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve ulozila pokutu, ktorej minimálna výska je 1 000 eur a maximálna výska sa musí urcit jednotlivo pre kazdý podnik v závislosti od obratu. Dodáva, ze pokial ide o konkrétnu výsku pokuty, clánok 15 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 17 spresnuje iba to, ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 53 Jungbunzlauer usudzuje, ze vzhladom na toto ustanovenie má Komisia takmer neobmedzený priestor na volnú úvahu, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. 54 V prvom rade Jungbunzlauer poukazuje na skutocnost, ze na rozdiel od situácie, aká prevládala v case prijatia nariadenia c. 17, sa obraty svetových skupín uz môzu zavse rovnat niekolkým stovkám miliárd eur, takze maximálna hranica môze lahko dosiahnut niekolko desiatok miliárd eur. Ako príklad uvádza, ze ak by sa ropná skupina ExxonMobil - ktorej obrat za skupinu sa rovná 248 miliardám eur - zúcastnila na karteli, Komisia by jej mohla ulozit pokutu, ktorej výska by sa nachádzala medzi 1 000 eurami a 24,8 miliardy eur, co je suma, ktorá zodpovedá hrubému národnému produktu Luxemburska. Jungbunzlauer usudzuje, ze ak pre dané porusenie dáva zákon orgánu k dispozícii rozpätie pokút od 1 000 do 24,8 miliardy eur - alebo dokonca úplné oslobodenie podla oznámenia o spolupráci - pokutu uz neurcuje vopred zákon, ale výlucne orgán. Také ustanovenie rozhodne otvára dvere svojvolnému stanoveniu výsky pokuty. 55 V druhom rade, pokial ide o usmernenia, Jungbunzlauer usudzuje, ze nepredstavujú "zákon" v zmysle EDLP. Zdôraznuje, ze také usmernenia zaväzujú výlucne Komisiu samotnú, ale nie súdne orgány (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Komisia, T-81/97, Zb. s. II-2889, bod 49, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, I-2484, bod 23), ktoré sú oprávnené uskutocnit preskúmanie rozhodnutí Komisie v rámci neobmedzenej právomoci. Pritom, kedze príslusné na konecné stanovenie výsky pokút sú uvedené orgány, ktoré nie sú viazané usmerneniami, usmernenia nemajú podla zalobcu ziaden vplyv na posúdenie dostatocnej zákonnosti trestnej normy v zmysle clánku 7 EDLP. Navyse uvádza, ze Súd prvého stupna nedávno potvrdil, ze právny rámec uplatnitelný na pokuty je vymedzený iba nariadením c. 17 (rozsudok Brugg Rohrsysteme/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 123). 56 V tretom rade Jungbunzlauer spochybnuje dôvodnost argumentácie Komisie, ze väcsí stupen predvídatelnosti a spolahlivosti výpoctu výsky pokút by bol nezlucitelný so zásadou, podla ktorej pokuta musí na jednej strane zohladnit osobitosti prípadu a na druhej strane mat dostatocne odstrasujúci úcinok, aby sa zabezpecilo dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze podnikmi. Podla Jungbunzlaueru totiz naopak znalost mozných následkov protiprávneho konania alebo moznost oboznámit sa s nimi umoznuje najúcinnejsie zabezpecit odstrasujúci úcinok, ktorý si zelá Komisia. Najmä z tohto dôvodu sú trestné zákony clenských státov zalozené na sérii rozlicných znakov skutkovej podstaty porusenia, z ktorých kazdý má odlisné následky z hladiska sankcie. Na základe týchto noriem a ich výkladu vnútrostátnymi súdmi je osoba podliehajúca ich právomoci schopná dostatocne presným spôsobom predvídat trestné následky svojho konania. Takmer neobmedzený rámec sankcií clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 práve taký odstrasujúci úcinok nemá, vzhladom na to, ze neposkytuje najmensí ukazovatel o konkrétnom obsahu porusenia, co môze a priori viest k úplnému vyprázdneniu uvedeného rámca. 57 Jungbunzlauer dodáva, ze okolnost, ze usmernenia nevymedzujú dostatocným spôsobom výpocet pokút, je ilustrovaná skutocnostou, ze za porusenia nazývané "velmi závazné" Komisia "môze" zvolit základnú ciastku akúkolvek sumu vyssiu ako 20 miliónov eur. Usmernenia pritom vôbec neumoznujú zistit, aké sú podmienky, ktoré Komisiu vedú k stanoveniu základnej ciastky 20, 50 alebo 100 miliónov eur alebo este vyssej sumy. 58 V stvrtom rade Jungbunzlauer usudzuje, ze tvrdenie Rady zalozené na tom, ze Komisiou stanovené pokuty v prípade potreby preskúma súd Spolocenstva, ktorému je udelená neobmedzená právomoc, takisto nemozno prijat. Podla Jungbunzlaueru totiz Rada popiera skutocnost, ze úcelom poziadaviek dostatocnej jasnosti ustanovení právnej úpravy je práve umoznit súdu Spolocenstva preskúmat zákonnost rozhodnutí vydaných na základe týchto ustanovení. Téza obhajovaná Radou by viedla k zvereniu funkcie zákonodarcu Spolocenstva súdom Spolocenstva. 59 V piatom rade sa Jungbunzlauer dovoláva skutocnosti, ze na vnútrostátnej úrovni neexistuje porovnatelné oprávnenie orgánu, ktoré by mu umoznovalo ukladat pokuty takmer neobmedzeným spôsobom. Co sa týka porovnania so svédskym právom, na ktoré poukazuje Rada, Jungbunzlauer usudzuje, ze v tomto clenskom státe sa právo vyvinulo podla vzoru práva Spolocenstva, a teda neprinása nic uzitocné pre diskusiu. Pokial ide o nemecké právo, na ktoré Rada takisto poukazuje, Jungbunzlauer tvrdí, ze nemecké ustanovenia týkajúce sa urcovania pokút za porusenia práva hospodárskej sútaze tvoria diferencovaný systém, ktorý nie je porovnatelný so vseobecným splnomocnením uvedeným v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Tieto ustanovenia totiz stanovujú hornú hranicu, ktorá môze byt az 500 000 eur, a nad nou az trojnásobok zisku dosiahnutého ako dôsledok porusenia, co v praxi vedie k nizsej úrovni pokút ako je úroven, ktorá vyplýva z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Jungbunzlauer okrem toho uvádza, ze táto úroven pokút je este upravená v závislosti od spôsobu, akým k poruseniu doslo. Iba v prípade konania, ku ktorému doslo úmyselne, sa uplatní plný rozsah pokuty, zatial co v prípade porusenia, ku ktorému doslo z nedbanlivosti, mozno ulozit iba polovicu stanovenej maximálnej výsky. V tomto rámci sa pokuta vypocíta podla presne stanovených kritérií, pricom sa berie do úvahy napríklad velkost porusenia, závaznost výhrady, osobitné okolnosti týkajúce sa osoby a hospodárska situácia autora porusenia. Jungbunzlauer pripústa, ze ani táto právna úprava neumoznuje vopred urcit s úctovnou presnostou výsku pokút. Táto presnost je vsak ovela vyssia ako stupen vymedzenia stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Jungbunzlauer poukazuje na skutocnost, ze v zásade práve myslienka, ze prístup zalozený výlucne na obrate neberie dostatocne do úvahy rozsah a velkost porusenia, viedla zákonodarcu v roku 1999 k upusteniu od zmeny právneho rámca v tomto zmysle. 60 V siestom rade Jungbunzlauer usudzuje, ze dôvodnost jeho tézy ilustruje rozhodovacia prax Komisie vo veci pokút. Prax Komisie totiz necharakterizujú iba obrovské rozdiely v absolútnej hodnote súm pokút, ale takisto a najmä drastické zvýsenie sumy pokút pocnúc rokom 2001. Jungbunzlauer konkrétne uvádza, ze z porovnania priemeru pokút ulozených podnikom v rokoch 1994 az 2000 a rekordnej pokuty 462 miliónov eur ulozenej v priebehu roka 2001 v rámci rozhodnutia Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 6, s. 1) vyplýva pomer takmer jedna k pätnástim. Dokonca druhá najvyssia pokuta ulozená podniku v roku 2001, a to pokuta 184,27 milióna eur ulozená v rámci rozhodnutia Komisie 2004/337/ES z 20. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 - Kopírovací papier) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 115, s. 1), predstavuje stále asi sestnásobok tejto priemernej hodnoty. Jungbunzlauer usudzuje, ze skutocnost, ze vsetky tieto rozhodnutia sú - rovnako ako skorsia úplne odlisná prax Komisie - zalozené na jedinom právnom rámci pokút, a to na clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, preukazuje, ze toto ustanovenie nemá v skutocnosti ziaden vplyv na vymedzenie praxe Komisie. Tento vývoj v skutocnosti nepredstavuje zvýsenie úrovne pokút, ale priam jej znásobenie. 61 V siedmom rade Jungbunzlauer uvádza, ze v clánku uverejnenom v roku 1993 jeden úradník Komisie pripústa, ze konanie, ktoré môze viest k pokute podla nariadenia c. 17, "[sa zdá] vzdialené tomu, co sa zvycajne oznacuje riadny proces (due process)". 62 Subsidiárne Jungbunzlauer usudzuje, ze aj za predpokladu, ze by clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol zlucitelný so zásadou zákonnosti, Komisia mala toto ustanovenie prinajmensom vykladat zuzujúco a vyvazovat nedostatocnú úroven predvídatelnosti tohto ustanovenia vnútorne súladným a priehladným systémom pokút, ktorý by umoznil, aby sa dotknutým podnikom zabezpecila nevyhnutná úroven právnej istoty. Takýto výklad sa mal podla Jungbunzlaueru prejavit v skutocnosti, ze Komisia mala byt schopná zabezpecit minimálnu priehladnost a predvídatelnost, pokial ide o urcenie pokuty. Siroké oprávnenie udelené clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 malo podla neho nadobudnút minimálnu konkretizáciu v rozhodovacej praxi Komisie, cím by sa vylúcili prekvapivé rozhodnutia, k akým doslo v prejednávanom prípade. 63 Komisia a Rada zastávajú názor, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neporusuje zásadu zákonnosti. 64 Komisia predovsetkým vysvetluje, ze jej rozhodnutia vydané vo veci pokút podliehajú neobmedzenej právomoci súdu Spolocenstva. Okrem toho zdôraznuje, ze kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 spresnila jednak judikatúra a jednak usmernenia. Tvrdí, ze ak by kritériá mali byt definované presnejsie, nebola by schopná na jednej strane zohladnit osobitosti kazdého prejednávaného prípadu a na druhej strane zabezpecit odstrasujúci úcinok pokút. 65 Komisia takisto zdôraznuje, ze podla clánku 15 ods. 4 nariadenia c. 17 nemajú pravidlá hospodárskej sútaze trestnoprávnu povahu. Okrem toho sa domnieva, ze zalobca sa nesprávne dovoláva porusenia clánku 7 ods. 1 EDLP a clánkov 41 a 49 Charty základných práv. 66 Komisia rovnako pripomína, ze má právomoc zvýsit úroven pokút a ze usmernenia neovplyvnujú právny rámec uplatnitelný na urcenie pokút. 67 Napokon, pokial ide o porovnanie s nemeckým právom, Komisia uvádza príklad trestnej normy, aby ilustrovala skutocnost, ze právo tejto krajiny takisto stanovuje velmi siroký priestor na volnú úvahu, v rámci ktorej sa má urcit individuálna a konkrétna sankcia. 68 Rada sa domnieva, ze uvádzané ustanovenia EDLP a Charty základných práv sa na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 neuplatnujú. Navyse clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je podla nej dokonale jasná a nedvojzmyselná norma. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zmeneného a doplneného posledný raz nariadením (ES) c. 1216/1999 (Ú. v. ES L 148, s. 5) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od [1 000 eur] do [1 milióna eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) [ES] alebo clánok [82 ES]; alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 (1). Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 70 Je potrebné preskúmat, ci - ako tvrdí zalobca - clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 porusuje zásadu zákonnosti tým, ze dostatocne nepredurcuje rozhodovaciu prax Komisie. 71 V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada zákonnosti je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá okrem iného vyzaduje, aby akákolvek právna úprava Spolocenstva, osobitne pokial ukladá alebo umoznuje ukladat sankcie, bola jasná a presná, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat práva a povinnosti, ktoré z nej vyplývajú, a následkom toho mohli prijat opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand, 169/80, Zb. s. 1931, bod 17; Maizena, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 15; Van Es Douane Agenten, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 27, a Trestné konania proti X, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 25). 72 Z judikatúry rovnako vyplýva, ze táto zásada platí tak pre normy trestnoprávneho charakteru, ako aj pre osobitné administratívne nástroje, ktoré ukladajú alebo umoznujú ukladat administratívne sankcie (pozri rozsudok Maizena, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 14 a 15 a v nich citovanú judikatúru), a uplatnuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porusenia, ale rovnako aj na normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porusenia prv uvedených noriem (pozri v tomto zmysle rozsudok Trestné konania proti X, uz citovaný v bode 40 vyssie, body 22 a 25). 73 Okrem toho treba pripomenút, ze zásada zákonnosti tvorí súcast vseobecných zásad práva Spolocenstva, ktoré majú základ v spolocných ústavných tradíciách clenských státov, a ze je zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v clánku 7 EDLP, a to okrem iného pokial ide o trestnoprávne porusenia a tresty (pozri v tomto zmysle rozsudok Trestné konania proti X, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 25). 74 Je ustálenou judikatúrou, ze základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Spolocenstva zabezpecuje (stanovisko Súdneho dvora 2/94 z 28. marca 1996, Zb. s. I-1759, bod 33, a rozsudok Súdneho dvora z 29. mája 1997, Kremzow, C-299/95, Zb. s. I-2629, bod 14). Na tento úcel Súdny dvor a Súd prvého stupna získavajú podnety zo spolocných ústavných tradícií clenských státov, ako aj z usmernení, ktoré poskytujú medzinárodné zmluvy týkajúce sa ochrany ludských práv, na ktorých clenské státy spolupracovali a ku ktorým pristúpili. EDLP má v tomto ohlade osobitný význam (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18, a Kremzow, uz citovaný, bod 14). Navyse podla clánku 6 ods. 2 EÚ "Únia respektuje základné ludské práva, ktoré zarucuje [EDLP] a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií clenských státov ako základných princípov práva spolocenstva" (rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, C-94/00, Zb. s. I-9011, body 23 a 24, a rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 60). 75 V tomto ohlade treba pripomenút znenie clánku 7 ods. 1 EDLP: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." 76 Podla Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") z tohto ustanovenia vyplýva, ze zákon musí jasne definovat porusenia a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, pokial právny subjekt môze zo znenia relevantného ustanovenia a v prípade potreby za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdne orgány, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jeho trestnú zodpovednost (pozri ESLP, rozsudok Coëme v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2000-VII, s. 1, bod 145). 77 S odvolaním sa na clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17, ktorý stanovuje, ze rozhodnutia vydané Komisiou okrem iného podla odseku 2 tohto ustanovenia nemajú trestnoprávny charakter, Komisia a Rada vyjadrili pochybnosti, co sa týka skutocnosti, ci sa Súd prvého stupna môze pri analýze zákonnosti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 inspirovat clánkom 7 ods. 1 EDLP a judikatúrou ESLP týkajúcou sa tohto clánku. 78 V tomto ohlade Súd prvého stupna predovsetkým zdôraznuje, ze nemá právomoc, aby posúdil zákonnost clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 so zretelom na clánok 7 ods. 1 EDLP, kedze ustanovenia EDLP nie sú ako také súcastou práva Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 40 vyssie, bod 59). Ako je vsak uvedené v bode 74 vyssie, základné práva tvoria neoddelitelnú súcast vseobecných zásad práva, ktorých dodrziavanie súd Spolocenstva zabezpecuje, pricom osobitne berie do úvahy EDLP ako zdroj inspirácie. 79 Dalej, bez toho, aby bolo potrebné, aby sa Súd prvého stupna vyslovil k otázke, ci z dôvodu najmä povahy a stupna prísnosti pokút ukladaných Komisiou podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mozno clánok 7 ods. 1 EDLP na také administratívne sankcie uplatnit, a teda ci môze slúzit ako zdroj inspirácie pre Súd prvého stupna (pozri v tomto ohlade rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P, C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 215 az 223), stací konstatovat, ze clánok 7 ods. 1 EDLP nevyzaduje, aby znenie ustanovení, podla ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo presné do tej miery, ze následky, ktoré môzu vyplynút z porusenia týchto ustanovení, sú predvídatelné s absolútnou istotou. 80 Podla judikatúry ESLP totiz existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porusenie clánku 7 EDLP. ESLP tak uznal, ze pojem právo pouzitý v clánku 7 EDLP zodpovedá pojmu zákon, ktorý sa nachádza v iných clánkoch EDLP (pozri ESLP, rozsudok Baskaya a Okçuoglu v. Turecko z 8. júla 1999, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1999-IV, s. 308, bod 36, a rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 216). ESLP okrem toho uznal, ze zákony sa vskutku nevyznacujú absolútnou presnostou a mnohé z nich preto, aby sa vyhli prílisnej nepruznosti a prispôsobili sa zmenám situácie, nevyhnutne pouzívajú viac alebo menej neurcité formulácie a ze výklad a uplatnovanie týchto zákonov závisí od praxe (pozri ESLP, rozsudok Kokkinakis v. Grécko z 25. mája 1993, séria A c. 260-A, body 40 a 52). ESLP vsak rovnako spresnil, ze kazdý zákon predpokladá kvalitatívne podmienky, ako sú okrem iného dostupnost a predvídatelnost (rozsudok Baskaya a Okçuoglu v. Turecko, uz citovaný, bod 36). Skutocnost, ze zákon udeluje diskrecnú právomoc, vsak sama osebe neodporuje poziadavke predvídatelnosti pod podmienkou, ze rozsah a spôsoby výkonu takej právomoci sú definované so zretelom na sledovaný legitímny ciel dostatocne jasne, aby jednotlivcovi poskytovali primeranú ochranu proti svojvôli (pozri ESLP, rozsudok Margareta a Roger Andersson v. Svédsko z 25. februára 1992, séria A c. 226-A, § 75). Napokon ESLP spresnuje, ze okrem samotného textu zákona berie pri posúdení urcitého alebo neurcitého charakteru pouzitých pojmov do úvahy ustálenú a uverejnenú judikatúru (pozri ESLP, rozsudky G. v. Francúzsko z 27. septembra 1995, séria A c. 325-B, § 25, a E.K. v. Turecko zo 7. februára 2002, bod 51). 81 Co sa týka spolocných ústavných tradícií clenských státov, Súdu prvého stupna nic neumoznuje, aby dal vseobecnej zásade práva Spolocenstva, akú predstavuje zásada zákonnosti, výklad odlisný od výkladu, ktorý vyplýva z vyssie uvedeného vývoja. Predovsetkým pokial zalobca poukazuje na znenie ustanovenia nemeckého práva, podla ktorého príslusné nemecké orgány ukladajú pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, je potrebné poznamenat, ze spolocnú ústavnú tradíciu clenských státov nemozno vyvodit z právnej situácie jediného clenského státu. Dalej, ako zalobca uznal na pojednávaní, relevantné právo mnohých iných clenských státov pozná pri ukladaní administratívnych sankcií za porusenie vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze stupen predurcenia porovnatelný s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ba dokonca podobné alebo zhodné kritériá, ako sú uvedené v tomto ustanovení. 82 Vo svetle vyssie uvedených zásadných úvah je teda potrebné posúdit, ci clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 respektuje zásadu zákonnosti. 83 V tomto ohlade treba pripomenút, ze sankcie stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pre prípad porusenia clánkov 81 ES a 82 ES predstavujú klúcový nástroj, ktorý má Komisia k dispozícii na to, aby v rámci Spolocenstva zaviedla "systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz" [clánok 3 ods. 1 písm. g) ES]. Tento systém Spolocenstvu umoznuje, aby plnilo svoju úlohu, ktorou je utvorením spolocného trhu podporovat v celom Spolocenstve najmä harmonický, vyrovnaný a trvalo udrzatelný rozvoj hospodárskych cinností a vysokú úroven konkurencieschopnosti (clánok 2 ES). Tento systém je okrem toho nevyhnutný na prijatie hospodárskej politiky v rámci Spolocenstva, uskutocnovanej v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou (clánok 4 ods. 1 a 2 ES). Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tak umoznuje zavedenie systému, ktorý zodpovedá základným úlohám Spolocenstva. 84 Okrem toho treba spresnit, ze preto, aby sa vyhlo prílisnej normatívnej nepruznosti a umoznilo prispôsobenie právneho pravidla okolnostiam, je nutné pripustit istý stupen nepredvídatelnosti, co sa týka sankcie, ktorú mozno ulozit za dané porusenie. Pokuta zahrnajúca dostatocne ohranicené rozpätie medzi minimálnou a maximálnou pokutou, ktorú mozno ulozit za dané porusenie, teda môze prispiet k efektívnosti tejto sankcie tak z uhla pohladu jej uplatnovania, ako aj jej schopnosti odstrasovat. 85 V prejednávanom prípade clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje ako sankciu pre podnik, ktorý porusil clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES, ulozenie pokuty, ktorej výska sa nachádza medzi 1 000 eurami a 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku predmetného podniku. Preto je nutné konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, Komisia nemá neobmedzený priestor na volnú úvahu pri stanovovaní pokút v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 86 Súd prvého stupna sa popritom domnieva, ze Rada tým, ze pre prípad porusenia pravidiel hospodárskej sútaze stanovila pokuty vo výske od 1 000 eur do 10 % obratu dotknutého podniku, neponechala Komisii prílisný manévrovací priestor. Súd prvého stupna sa konkrétne domnieva, ze strop 10 % obratu dotknutého podniku je primeraný vzhladom na záujmy, ktoré Komisia pri takých typoch porusenia obhajuje. Rovnako treba zdôraznit, ze v rozpore s tým, co uvádza zalobca, posúdenie primeraného charakteru pokút, ktoré mozno ulozit na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, sa nemôze týkat absolútnych súm, ale relatívnych, teda v pomere k obratu porusovatela. 87 Okrem toho Súd prvého stupna zdôraznuje, ze Komisia je pri stanovovaní výsky pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 povinná respektovat vseobecné zásady práva, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako ich uznáva judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. Dlhodobo ustálená judikatúra Súdneho dvora a Súdu prvého stupna takisto objasnila kritériá a metódy výpoctu, ktoré Komisia musí uplatnovat v rámci stanovovania výsky pokút (pozri najmä bod 213 a nasledujúce nizsie). Zalobca navyse sám odkazuje na túto judikatúru na podporu svojich zalobných dôvodov a tvrdení (pozri najmä bod 199 nizsie). 88 Navyse, Komisia na základe kritérií uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a spresnených v judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna sama vytvorila verejne známu a dostupnú rozhodovaciu prax. Hoci jej skorsia rozhodovacia prax ako taká ju iste nezaväzuje pri urcovaní výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 254), skutocnostou zostáva, ze podla zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva, ktorú je Komisia povinná dodrziavat, Komisia nemôze zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 89 Pritom treba brat do úvahy to, ze Komisia v snahe o priehladnost a s cielom zvýsit právnu istotu dotknutých podnikov uverejnila usmernenia, v ktorých uvádza metódu výpoctu, ktorou je sama v kazdej prejednávanej veci viazaná. 90 Obozretný sútazitel s prípadnou pomocou právneho poradcu môze v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, na základe vsetkých týchto okolností právne dostatocne predvídat metódu a rádovú výsku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie. Skutocnost, ktorú Komisia a Rada nepopierajú, ze podniky nie sú vopred schopné poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia ulozí v kazdom prejednávanom prípade, nemôze preukázat, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 porusuje zásadu zákonnosti. 91 Aj ked je pravda, ze podniky nie sú vopred schopné poznat presnú výsku pokút, ktoré Komisia ulozí v kazdom prejednávanom prípade, skutocnostou zostáva, ze podla clánku 253 ES je Komisia v rozhodnutí o ulození pokuty povinná uviest odôvodnenie, najmä co sa týka výsky ulozenej pokuty a metódy zvolenej v tomto ohlade. Toto odôvodnenie musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy Komisie spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia, aby posúdili moznost podat zalobu na súde Spolocenstva, a tomuto súdu prípadne vykonat preskúmanie. 92 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba námietku nezákonnosti vznesenú voci clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zamietnut. B - O nálezitom výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 93 Zalobca tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol zlucitelný so zásadou zákonnosti, dôsledkom zásady právnej istoty, Komisia mala toto ustanovenie prinajmensom vykladat zuzujúco a vyvazovat nedostatocnú úroven predvídatelnosti tohto ustanovenia vnútorne súladným a priehladným systémom pokút, ktorý by umoznil, aby sa dotknutým podnikom zabezpecila nevyhnutná úroven právnej istoty. 94 Komisia pripomína, ze usmernenia vydala práve s cielom zabezpecit dostatocnú úroven priehladnosti a od ich vydania je jej volnost pri výbere výsky pokút nimi obmedzená. 95 Súd prvého stupna konstatuje, ze v rámci tejto druhej casti prejednávaného zalobného dôvodu, uvádzanej subsidiárne vo vztahu k prvej casti, zalobca neuvádza ziadnu konkrétnu výhradu voci rozhodnutiu, ale formuluje vseobecné hypotézy v tom zmysle, ze Komisia by vo vseobecnosti mala zmenit svoju politiku vo veci pokút tým, ze by znízila ich výsku alebo spresnila znenie usmernení. 96 Táto cast zalobného dôvodu preto musí byt zamietnutá ako neprípustná. II - O osobe, ktorej je rozhodnutie urcené 97 Zalobca uvádza zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení povinnosti odôvodnenia a po druhé na chybách, co sa týka osoby, ktorej je rozhodnutie urcené. A - O porusení povinnosti odôvodnenia 98 Jungbunzlauer usudzuje, ze rozhodnutie neobsahuje ziadne odôvodnenie, v ktorom by boli uvedené dôvody, pre ktoré by mala byt jemu pripísaná zodpovednost za protisútazné správanie Jungbunzlauer GmbH pocas obdobia pred rokom 1993. 99 Komisia neuviedla v tomto ohlade ziadne osobitné tvrdenia. 100 Súd prvého stupna pripomína, ze je ustálenou judikatúrou, ze odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu Spolocenstva, autora napadnutého aktu, spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87). 101 V prejednávanom prípade Komisia uvádzala na zdôvodnenie svojho rozhodnutia pripísat porusenie Jungbunzlaueru nielen za obdobie od augusta 1993, ale rovnako aj za obdobie od zaciatku porusovania v marci 1991 do júla 1993 nasledujúce dôvody. 102 V odôvodneniach c. 30 a 33 rozhodnutia Komisia uviedla, ze zalobca, spolocnost Jungbunzlauer, je správcovská spolocnost, ktorá od restrukturalizácie skupiny v roku 1993 riadila aktivity skupiny Jungbunzlauer, na cele ktorej sa nachádza holdingová spolocnost, a to Jungbunzlauer Holding AG. Komisia poznamenala, ze zalobca, Jungbunzlauer, tak od roku 1993 riadi aj aktivity skupiny na trhu s kyselinou citrónovou, ktorú v rámci skupiny vyrába Jungbunzlauer GmbH, dcérska spolocnost, ktorú 100 % ovláda Jungbunzlauer Holding AG. Komisia dodala, ze pred restrukturalizáciou skupiny v roku 1993 skupinu riadil Jungbunzlauer GmbH. Distribúciu kyseliny citrónovej uskutocnoval do roku 1993 Jungbunzlauer GmbH a po tomto roku iná dcérska spolocnost Jungbunzlaueru Holding AG, a to Jungbunzlauer International AG. 103 V odôvodnení c. 70 rozhodnutia Komisia poznamenala, ze na stretnutiach kartelu skupinu Jungbunzlauer zastupoval prezident-generálny riaditel skupiny a riaditel Jungbunzlauer GmbH. 104 V odôvodnení c. 186 rozhodnutia Komisia uviedla, ze Jungbunzlauer a Jungbunzlauer GmbH vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spolocne vyhlásili, ze za osobu, ktorej je rozhodnutie urcené, má byt povazovaný Jungbunzlauer GmbH. V tomto ohlade Komisia uviedla nasledujúcu úvahu: "(187) ... Predovsetkým, do druhého polroka 1993 bol Jungbunzlauer [GmbH] nielen dcérskou spolocnostou zodpovednou za výrobu a distribúciu kyseliny citrónovej, ale takisto aj právnickou osobou poverenou riadením skupiny Jungbunzlauer ako celku. V roku 1993 bola zodpovednost za riadenie skupiny presunutá na spolocnost Jungbunzlauer AG, ktorú mozno povazovat za nástupcu Jungbunzlauer [GmbH] pri riadení skupiny Jungbunzlauer. Odvtedy je Jungbunzlauer [GmbH] 100 % dcérskou spolocnostou skupiny, ktorá neurcuje autonómne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnuje príkazy, ktoré jej udeluje Jungbunzlauer AG, spolocnost poverená správou skupiny. (188) V casti obdobia skúmaného v tomto rozhodnutí sa Jungbunzlauer AG priamo zúcastnoval stretnutí kartelu, a to osobou svojho [prezidenta] generálneho [riaditela]. Preto je opodstatnený záver, ze v kazdom okamihu, ktorý sa zohladnuje v tomto rozhodnutí, sa právnická osoba poverená správou skupiny Jungbunzlauer ako celku aktívne a priamo zúcastnovala kartelu. Kedze predmetnou právnickou osobou bol práve Jungbunzlauer AG, musí byt povazovaný za osobu, ktorej je toto rozhodnutie urcené." [neoficiálny preklad] 105 Tieto údaje, akokolvek strohé, poukazujú na podstatné okolnosti, ktoré Komisia zvázila pri zdôvodnení, preco pripísala porusenie za obdobie do roku 1993 Jungbunzlaueru. Komisia totiz uviedla, ze z dôvodu postúpenia úloh riadenia aktivít skupiny najmä na trhu s kyselinou citrónovou z Jungbunzlaueru GmbH na Jungbunzlauer usudzuje, ze Jungbunzlauer je zodpovedný za porusenie v období pred restrukturalizáciou skupiny v roku 1993. 106 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia zamietnutý. B - O zalobnom dôvode zalozenom na chybách, co sa týka osoby, ktorej je rozhodnutie urcené 1. Tvrdenia úcastníkov konania 107 Jungbunzlauer sa domnieva, ze je nesprávne osobou, ktorej je rozhodnutie urcené. V zalobe tvrdí, ze rozhodnutie malo byt urcené Jungbunzlauer GmbH. Uvádza, ze v rámci skupiny práve táto spolocnost vyrábala a distribuovala kyselinu citrónovú a ze okrem toho bola do roku 1993 poverená riadením skupiny ako celku. Pokial ide o obdobie po jeho vlastnom zalození roku 1993 ako správcovskej spolocnosti, vo svojej replike zdôraznuje, ze aj po tomto roku vykonával "skutocné riadenie" skupiny Jungbunzlauer Holding AG. 108 Na jednej strane, pokial ide o obdobie po roku 1993, Jungbunzlauer v prvom rade pripomína, ze od roku 1993 tak Jungbunzlauer GmbH, ako aj on sám boli dcérskymi spolocnostami, ktoré 100 % ovládal Jungbunzlauer Holding AG, takze on sám nebol materskou spolocnostou Jungbunzlaueru GmbH, ale iba sesterskou spolocnostou. 109 Podla Jungbunzlaueru sa preto Komisia nemôze platne dovolávat rozsudkov Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, dalej len "rozsudok AEG", bod 50), a zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925, dalej len "rozsudok Stora", bod 28), ktoré sa týkajú pripísania správania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti. Tento vztah medzi materskou a dcérskou spolocnostou je totiz kvalitatívne odlisný od vztahu, ktorý existoval medzi ním a spolocnostou Jungbunzlauer GmbH, kedze Jungbunzlauer Holding AG ako spolocná materská spolocnost mal v kazdom okamihu moznost odobrat niektorej zo svojich dcérskych spolocností právo kontrolovat niektorú z jej sesterských spolocností. 110 Jungbunzlauer dodáva, ze poskytoval iným spolocnostiam skupiny iba správcovské a poradenské sluzby týkajúce sa otázok politiky podniku, organizácie a financného investovania. Jungbunzlauer vykonával svoje aktivity na podnet Jungbunzlauer Holding AG, ktorý kontroloval skupinu a ktorý ako jediný mal právo dávat spolocnostiam skupiny príkazy. Jungbunzlauer také vlastné právo voci rôznym spolocnostiam skupiny nemal a toto právo mal iba zverené ako "Treuhänder" (mandatár) Jungbunzlauer Holding AG. Jeho vlastné aktivity sa naopak obmedzovali na to, ze dával iným spolocnostiam skupiny k dispozícii sluzby osôb, ktoré zamestnával. Pokial tieto osoby v osobitných prípadoch odovzdávali spolocnostiam skupiny (napríklad Jungbunzlauer GmbH) príkazy, nekonali tak v jeho vlastnom mene, ale ako zástupcovia spolocnosti Jungbunzlauer Holding AG. 111 Jungbunzlauer z toho vyvodzuje, ze "skutocné riadenie" zálezitostí spolocnosti Jungbunzlauer Holding AG a skupiny ako celku bolo výlucne vecou tejto spolocnosti. To potvrdzuje rakúske právo spolocností uplatnitelné na Jungbunzlauer GmbH. Spolocnost zalozená vo forme GmbH je totiz riadená svojimi orgánmi, teda konatelmi a dozornou radou, zatial co jej obchodná politika je s konecnou platnostou definovaná valným zhromazdením, v rámci ktorého má v prejednávanom prípade Jungbunzlauer Holding AG ako jediný spolocník vsetky hlasovacie práva. 112 V druhom rade Jungbunzlauer tvrdí, ze aj po jeho zalození v roku 1993 boli s výnimkou vedúceho zamestnanca Jungbunzlaueru, ktorý nastúpil do funkcie pocas leta 1993, hlavnými úcastníkmi diskusií osoby dlhodobo vykonávajúce riadiace funkcie v Jungbunzlauer GmbH. Navyse po zalození Jungbunzlaueru v roku 1993 tieto osoby pokracovali vo vykonávaní svojich funkcií v Jungbunzlauer GmbH. Velká väcsina aktivít tak patrila pod Jungbunzlauer GmbH. Tvrdenie Komisie, podla ktorého niektoré z predmetných osôb vykonávali svoje funkcie v rámci skupiny, nie je v tejto súvislosti relevantné. Podla Jungbunzlaueru mala Komisia prinajmensom oznacit rôzne spolocnosti skupiny, ktoré tieto osoby zamestnávali a ktorých zoznam sa nachádza v odpovedi na oznámenie o výhradách. Jungbunzlauer ako príklad uvádza, ze je chybné tvrdit, ze páni H. a R. boli zamestnaní unho alebo v spolocnosti Jungbunzlauer Holding AG. 113 V tretom rade sa Jungbunzlauer domnieva, ze vzhladom na priebeh správneho konania bolo vyumelkované pripisovat mu kartel. Uvádza totiz, ze Komisia zaslala ziadosti o informácie zo 6. augusta 1997, 28. júla 1998 a 3. marca 1999 spolocnosti Jungbunzlauer GmbH a spolupráca, ktorá sa uskutocnila v rámci oznámenia o spolupráci, bola takisto vecou tejto spolocnosti. 114 Na druhej strane, pokial ide o obdobie pred rokom 1993, Jungbunzlauer v prvom rade tvrdí, ze do roku 1993 riadil skupinu Jungbunzlauer GmbH a Jungbunzlauer vtedy ani nevykonával cinnost. Podla neho mu preto za obdobie pred rokom 1993 v ziadnom prípade nemozno pripisovat zodpovednost za protisútazné správanie. 115 V druhom rade Jungbunzlauer usudzuje, ze rozsudky, ktorých sa Komisia dovoláva, sú irelevantné na podporu jej tézy o prenose zodpovednosti Jungbunzlauer GmbH za porusenie nanho. Zdôraznuje, ze vec, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia (40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 84 az 87), sa týkala právneho nástupníctva a ze vec, ktorá viedla k rozsudku Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, NMH Stahlwerke/Komisia (T-134/94, Zb. s. II-239, body 35 az 38), sa týkala prevzatia spolocnosti v úpadku. 116 V tretom rade sa Jungbunzlauer domnieva, ze ho nemozno povazovat za "hospodárskeho nástupcu" Jungbunzlauer GmbH a ze správanie tejto spolocnosti pred rokom 1993 mu nemozno pripisovat. To preukazuje okolnost, ze jeho vlastná úloha v rámci skupiny sa obmedzovala na poskytovanie sluzieb iným spolocnostiam uvedenej skupiny (pozri bod 110 vyssie). Takisto tvrdí, ze Jungbunzlauer GmbH aj po roku 1993 pokracoval vo svojich aktivitách pozostávajúcich z výroby a predaja kyseliny citrónovej. Ak sa pritom Jungbunzlauer GmbH v tejto súvislosti niekolkokrát obrátil na iné spolocnosti skupiny, tieto spolocnosti mali iba postavenie zástupcu. Politiku mnozstiev a cien zavádzal vzdy Jungbunzlauer GmbH. 117 V stvrtom rade nie je pravda, ze by páni B. a H. riadili Jungbunzlauer alebo konali v jeho mene. V kazdom prípade, pokial ide o pána H., Jungbunzlauer uvádza, ze nebol zamestnaný unho, ale v iných spolocnostiach skupiny. 118 V piatom rade Jungbunzlauer zdôraznuje, ze má iba obmedzené financné prostriedky. 119 Komisia zdôraznuje, ze sa opierala o informácie, ktoré poskytli Jungbunzlauer GmbH a sám Jungbunzlauer v priebehu správneho konania. 120 Pokial ide o obdobie po roku 1993, Komisia sa domnieva, ze z týchto informácií vyplýva, ze Jungbunzlauer GmbH bol do roku 1993 poverený správou skupiny a v roku 1993 prevzal túto funkciu Jungbunzlauer, takze medzi týmito spolocnostami existuje hospodárske nástupníctvo, pokial ide o aktivity týkajúce sa kartelu. Skutocnost, ze zalobca bol iba sesterskou spolocnostou Jungbunzlauer GmbH, tento záver nevyvracia. Komisia totiz zdôraznuje, ze Súdny dvor z miery úcasti na imaní ustálene vyvodzuje, ze materská spolocnost je schopná urcujúcim spôsobom ovplyvnovat hospodársku politiku svojej dcérskej spolocnosti, pokial táto skutocnost nie je spochybnená. Rozhodujúca vsak nie je miera úcasti na imaní ako taká, ale moznost, ktorú materskej spolocnosti poskytuje nato, aby vykonávala urcujúci vplyv na hospodársku politiku dcérskej spolocnosti. Podla Komisie pritom materská spolocnost môze previest na inú spolocnost skupiny moznost ovplyvnovat správanie jednej zo svojich dcérskych spolocností. Tak to bolo v prejednávanom prípade. 121 Pokial ide o obdobie pred rokom 1993, Komisia sa domnieva, ze z dôvodu vyssie uvedeného hospodárskeho nástupníctva týkajúceho sa úloh spojených so správou aktivít skupiny Jungbunzlauer na trhu s kyselinou citrónovou musí byt porusenie, ktorého sa dopustil Jungbunzlauer GmbH pred restrukturalizáciou uskutocnenou v roku 1993, pripísané Jungbunzlaueru. Skutocnost, ze Jungbunzlauer pred rokom 1993 neexistoval a Jungbunzlauer GmbH po tomto roku neprestal existovat, nie je relevantná, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupna. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 122 Z judikatúry vyplýva, ze clánok 81 ods. 1 ES tým, ze podnikom zakazuje okrem iného uzatvárat dohody alebo sa zúcastnovat na zosúladených postupoch, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, je urcený hospodárskym jednotkám, ktoré sú tvorené súborom hmotných a osobných zloziek, ktoré môzu prispiet k spáchaniu porusenia uvedeného v tomto ustanovení (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 235). 123 V prejednávanom prípade zalobca nepopiera existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Naopak tvrdí, ze Komisia mu nemala pripísat zodpovednost za toto porusenie. 124 V tomto ohlade treba na úvod pripomenút, ze skupinu Jungbunzlauer az do roku 1993 riadil Jungbunzlauer GmbH, ktorý navyse takisto vyrábal kyselinu citrónovú, ale od restrukturalizácie v roku 1993 vsetky aktivity uvedenej skupiny vrátane aktivít týkajúcich sa trhu s kyselinou citrónovou riadil Jungbunzlauer ako správcovská spolocnost a na cele tejto skupiny sa nachádzala holdingová spolocnost, a to Jungbunzlauer Holding AG (pozri bod 102 vyssie). 125 Pokial ide o obdobie po restrukturalizácii skupiny Jungbunzlauer v roku 1993, je namieste poznamenat, ze Jungbunzlauer, 100 % dcérska spolocnost Jungbunzlauer Holding AG, bol sesterskou spolocnostou Jungbunzlauer GmbH, a nie jej materskou spolocnostou. V tejto súvislosti zalobca správne uvádza, ze prípad prejednávanej veci je odlisný od vecí, ktoré viedli k judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111, bod 80, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Stora, uz citovaným v bode 109 vyssie, body 27 az 29, ako aj rozsudok AEG, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 50, a rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 149), podla ktorej je v podstate Komisia oprávnená predpokladat, ze 100 % dcérska spolocnost v zásade uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva vlastná materská spolocnost, bez potreby overit, ci materská spolocnost skutocne túto právomoc vykonávala. 126 Ako vsak vyplýva z odôvodnení rozhodnutia, Komisia sa v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, o taký predpoklad neopierala, ale naopak skúmala na základe odpovedí, ktoré poskytli Jungbunzlauer a Jungbunzlauer GmbH pocas správneho konania, ci sa porusenie má napriek vyssie analyzovanej struktúre skupiny Jungbunzlauer pripísat Jungbunzlaueru. 127 V tomto ohlade je namieste poznamenat, ze Jungbunzlauer GmbH v nadväznosti najmä na ziadost o informácie, ktorú mu Komisia zaslala 3. marca 1999, v liste z 21. mája 1999 v rámci svojej spolupráce s Komisiou opísal struktúru skupiny Jungbunzlauer a osobitne vyhlásil, ze "riadenie skupiny zabezpec[oval] Jungbunzlauer AG... ktorý ako správcovská spolocnost riadi[l] podniky, ktoré ovláda[l] Jungbunzlauer Holding AG". 128 Okrem toho Komisia 29. marca 2000 zaslala svoje oznámenie o výhradách Jungbunzlaueru. Vo svojej odpovedi na toto oznámenie o výhradách, ktorú Jungbunzlauer predlozil 22. júna 2000 "v mene Jungbunzlauer GmbH", sa Jungbunzlauer domnieval, ze mu nemôze byt urcený akýkolvek akt týkajúci sa tohto konania. V tomto ohlade opísal organizacnú struktúru skupiny Jungbunzlauer, pricom pripojil okrem iného schému. Zalobca uviedol, ze Jungbunzlauer predstavuje iba správcovskú spolocnost, ktorá riadi spolocnosti ovládané skupinou, na cele ktorej sa nachádza Jungbunzlauer Holding AG. Jungbunzlauer zato spresnil, ze Jungbunzlauer GmbH "vykonáva cinnost" na trhu s kyselinou citrónovou s výnimkou distribúcie tohto výrobku, ktorá je od roku 1993 zverená na úcet Jungbunzlauer GmbH inej dcérskej spolocnosti Jungbunzlauer Holding AG, a to spolocnosti Jungbunzlauer International AG. Jungbunzlauer popritom spresnil, ze "az do druhého polroka 1993 bolo riadenie ako celok zverené Jungbunzlauer [GmbH]" a "od roka 1993 Jungbunzlauer AG... existuje ako správcovská spolocnost". 129 Na základe spolocných vyhlásení Jungbunzlaueru a spolocnosti Jungbunzlauer GmbH spomínaných v odôvodnení c. 187 rozhodnutia sa Komisia mohla právom domnievat, ze od restrukturalizácie skupiny Jungbunzlauer v roku 1993 sa aktivity Jungbunzlauer GmbH obmedzovali iba na výrobu kyseliny citrónovej, zatial co riadenie aktivít skupiny vrátane aktivít týkajúcich sa tohto výrobku bolo zverené Jungbunzlaueru, takze Jungbunzlauer GmbH neurcoval autonómne svoje správanie na trhu, ale v podstate uplatnoval príkazy, ktoré mu dával Jungbunzlauer. Komisia z toho totiz mohla platne vyvodit, ze materská spolocnost spolocná pre Jungbunzlauer GmbH a Jungbunzlauer sa rozhodla zverit Jungbunzlaueru úlohu riadit aktivity skupiny ako celok, a teda aj aktivity spojené so správaním skupiny na trhu, ktorý bol predmetom kartelu, konkrétne na trhu s kyselinou citrónovou. 130 Komisia sa preto nedopustila chýb, ked dospela k záveru, ze pokial ide o obdobie po restrukturalizácii skupiny Jungbunzlauer v roku 1993, porusenie sa má pripísat Jungbunzlaueru. 131 Pokial ide o obdobie pred restrukturalizáciou skupiny Jungbunzlauer v roku 1993, treba konstatovat, ako to Komisia urobila v odôvodnení c. 187 rozhodnutia, ze do roka 1993 bol Jungbunzlauer GmbH zodpovedný nielen za aktivity skupiny na trhu s kyselinou citrónovou, ale takisto aj za riadenie aktivít skupiny ako celku. Táto úloha, ktorá pozostávala z riadenia aktivít skupiny vrátane aktivít týkajúcich sa trhu s kyselinou citrónovou, vsak bola v roku 1993 presunutá na Jungbunzlauer, ktorý sa tak stal hospodárskym nástupcom Jungbunzlauer GmbH, pokial ide o správu aktivít skupiny. 132 Pritom skutocnost, ze spolocnost neprestala existovat ako právny subjekt, nevylucuje, ze vzhladom na právo hospodárskej sútaze Spolocenstva môze dôjst k prenosu casti aktivít tejto spolocnosti na inú, ktorá sa stáva zodpovednou za konanie, ktorého sa dopustila prvá spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 356 az 359). 133 Komisia sa preto nedopustila chýb ani vtedy, ked usúdila, ze pokial ide o obdobie pred restrukturalizáciou skupiny Jungbunzlauer v roku 1993, porusenie sa má pripísat Jungbunzlaueru. 134 Zalobný dôvod zalozený na chybách, co sa týka osoby, ktorej je rozhodnutie urcené, musí byt preto zamietnutý. III - O závaznosti porusenia 135 Zalobca jednak usudzuje, ze Komisia neposúdila správne konkrétny dopad kartelu na trh s kyselinou citrónovou a neuviedla dostatocné odôvodnenie v tomto ohlade. Okrem toho sa zalobca domnieva, ze Komisia nedostatocne zohladnila pomerne obmedzenú hospodársku silu zalobcu v pomere k ostatným dotknutým podnikom. A - Co sa týka existencie konkrétneho dopadu kartelu na trh 1. Úvod 136 Predovsetkým je namieste pripomenút, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54; rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 443). V tejto súvislosti mozno konkrétny dopad kartelu na relevantný trh vziat do úvahy ako jedno z relevantných kritérií. 137 Vo svojich usmerneniach (bod 1 A prvý odsek) Komisia uviedla, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia berie do úvahy okrem povahy tohto porusenia a velkosti relevantného geografického trhu aj "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 138 V prejednávanom prípade z odôvodnení c. 210 az 230 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne stanovila výsku pokuty urcenú v závislosti od závaznosti porusenia tak, ze zohladnila tieto tri kritériá. V tejto súvislosti osobitne usúdila, ze kartel mal "skutocný úcinok" na trh s kyselinou citrónovou (odôvodnenie c. 230 rozhodnutia). 139 Pritom podla Jungbunzlaueru Komisia v tejto súvislosti neposúdila správne konkrétny dopad kartelu na trh s kyselinou citrónovou a neuviedla dostatocné odôvodnenie v tomto ohlade. 2. O existencii chýb v posúdení 140 Podla Jungbunzlaueru sa Komisia dopustila viacerých chýb v posúdení, ktoré ovplyvnujú výpocet výsky pokút. a) O tom, ze Komisia zvolila chybný prístup, aby preukázala, ze kartel mal konkrétny dopad na trh Tvrdenia úcastníkov konania 141 Jungbunzlauer Komisii vytýka, ze nepreukázala konkrétny dopad kartelu na trh a ze preniesla dôkazné bremeno na dotknuté podniky. Pritom je úlohou Komisie, aby tento dôkaz predlozila, pokial sa ho rozhodla zohladnit pri stanovení pokút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 180 a nasl., a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4863). 142 Poziadavky na dokazovanie nemôzu byt v tejto súvislosti menej prísne ako pri iných skutkových zisteniach: pochybnost je v prospech dotknutých podnikov ("in dubio pro reo"). V dôsledku toho Jungbunzlauer usudzuje, ze ak Komisiou zistené okolnosti môzu mat iné presvedcivé vysvetlenie ako to, ktoré si Komisia osvojila, nie sú splnené poziadavky, ktoré sa na nu kladú pri správe dokazovania (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie; rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 267, a z 28. marca 1984, CRAM/Komisia, C-29/83 a C-30/83, Zb. s. 1679, bod 20). 143 Jungbunzlauer tvrdí, ze z odôvodnení c. 211, 213, 216, 218 a 226 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia namiesto toho, aby predlozila dôkaz o existencii úcinkov kartelu na trh, vyvodila z existencie kartelu jestvovanie jeho úcinkov na trh. Taká úvaha pritom predstavuje zacarovaný kruh, pretoze ak by bola správna, kazdý kartel by nevyhnutne mal úcinky na trh a skúmanie Komisie by nebolo potrebné. Zo samotnej praxe Komisie vsak vyplýva, ze existujú kartely, ktoré nemajú ziaden úcinok na trh, co potvrdzujú usmernenia (bod 3) a judikatúra Súdu prvého stupna (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 4863 a nasl.). 144 Komisia nespochybnuje, ze kritériá uskutocnovania a konkrétny dopad kartelu na relevantný trh sa nesmú zamienat a ze jej úlohou je predlozit dôkazy v tomto ohlade. Podla nej vsak v prejednávanom prípade nepresunula dôkazné bremeno, ale vykonala právne dostatocné dokazovanie. Posúdenie Súdom prvého stupna 145 Vzhladom na výhrady, ktoré Jungbunzlauer formuloval, co sa týka samotného prístupu, ktorý Komisia zvolila, aby preukázala, ze kartel mal konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou, je pred vyslovením sa o dôvodnosti tvrdení, ktorých sa Jungbunzlauer dovoláva, opodstatnené zhrnút Komisiou vypracovanú analýzu, ako vyplýva z odôvodnení c. 210 az 228 rozhodnutia. - Zhrnutie analýzy vypracovanej Komisiou 146 Komisia predovsetkým poznamenala, ze "porusenia sa dopustili podniky, ktoré pocas posudzovaného obdobia predstavovali viac ako 60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu s kyselinou citrónovou" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia). 147 Komisia dalej uviedla, ze "vzhladom na to, ze tieto dohody boli efektívne uskutocnované, mali skutocné úcinky na trh" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia). V odôvodnení c. 212 rozhodnutia Komisia odkázala na casti rozhodnutia týkajúce sa opisu skutkového stavu a zopakovala svoje tvrdenie, podla ktorého boli dohody kartelu "úzkostlivo uskutocnované", a dodala, ze "jeden z úcastníkov vyhlásil, ze 'bol prekvapený úrovnou formálnosti a organizácie, akú úcastníci dosiahli, aby dospeli k tejto dohode`". Rovnako v odôvodnení c. 216 rozhodnutia poznamenala, ze "vzhladom na predchádzajúce úvahy a úsilie, ktoré kazdý úcastník vynalozil na komplexnú organizáciu kartelu, nemozno pochybovat o úcinnosti jeho uskutocnovania". 148 Komisia sa okrem toho domnievala, ze nie je nevyhnutné "presne vycíslit rozsah, v akom sa tieto ceny lísia od cien, ktoré by sa mohli uplatnovat, pokial by tieto dohody neexistovali" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 211 rozhodnutia). Komisia totiz tvrdila, ze "tento rozsah nemozno vzdy vypocítat spolahlivým spôsobom: urcitý pocet vonkajsích faktorov môze súbezne ovplyvnit vývoj cien výrobku, co robí akýkolvek záver o pomernom význame vsetkých mozných prícin extrémne obtazným" (tamze). V odôvodnení c. 213 rozhodnutia vsak opisuje vývoj cien kyseliny citrónovej od marca 1991 do roku 1995, pricom v podstate poznamenáva, ze medzi marcom 1991 a polovicou roka 1993 vzrástli ceny kyseliny citrónovej o 40 % a po tomto case sa v podstate udrziavali na tejto úrovni. Takisto v odôvodneniach c. 214 a 215 rozhodnutia pripomína, ze clenovia kartelu urcili predajné kvóty a dohodli sa na informacných, dozorných a kompenzacných mechanizmoch a aplikovali ich, aby zabezpecili uplatnovanie kvót. 149 V odôvodneniach c. 217 az 228 rozhodnutia Komisia napokon zhrnula, analyzovala a odmietla tvrdenia, ktoré uvádzali dotknuté strany v priebehu správneho konania, vrátane tvrdení, ktoré uviedol Jungbunzlauer. V odôvodnení c. 226 rozhodnutia tak Komisia nasledujúcimi slovami usúdila, ze tvrdenia predlozené dotknutými stranami nemozno prijat: "Vysvetlenia zvýsenia cien v rokoch 1991-1992, ktoré poskytli ADM, [H & R] a Jungbunzlauer, môzu byt do istej miery platné, ale nepreukazujú presvedcivo, ze uskutocnenie kartelu nemohlo hrat ziadnu úlohu pri cenových výkyvoch. Aj ked opísané javy sa môzu vyskytovat, ak kartel neexistuje, presne sa zhodujú práve s jeho existenciou. Zvýsenie cien kyseliny citrónovej o 40 % za strnást mesiacov nemozno vysvetlovat cisto konkurencnou reakciou, ale treba ho vykladat vo svetle dohôd, ktoré úcastníci medzi sebou uzavreli, aby koordinovali zvýsenia cien a rozdelili si podiely na trhu, ako aj zaviedli systém informovania a dozoru. Vsetky tieto okolnosti prispeli k úspesnému zvýseniu cien" [neoficiálny preklad]. 150 Rovnako v odôvodnení c. 228 rozhodnutia Komisia odpovedala na tvrdenia, ktoré predlozil Jungbunzlauer, takto: "Postupné znízenie celkového 'podielu na trhu` kartelu z pociatocných priblizne 70 % na 52 % v roku 1994, ktoré Jungbunzlauer zdôraznuje, celkom iste ilustruje tazkosti, s ktorými úcastníci kartelu zápasili, aby udrzali ceny nad ich konkurencnou úrovnou. Nepreukazuje vsak, ze protiprávny postup nemal úcinok na trh. Naopak, prudké zvýsenie dovozov z Cíny od roku 1992 ukazuje, ze clenovia kartelu sa neprispôsobili cenovým tlakom, ktoré predstavovali tieto dovozy, ako by to urobili normálne." [neoficiálny preklad] - Posúdenie 151 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 152 V tomto ohlade je namieste analyzovat presný význam slovného spojenia "tam, kde je ho [teda konkrétny dopad] mozné merat". Osobitne ide o urcenie, ci v zmysle tohto slovného spojenia Komisia môze brat do úvahy konkrétny dopad porusenia v rámci svojho výpoctu pokút iba vtedy, ak - a v rozsahu, v akom - je schopná tento dopad vycíslit. 153 Ako Komisia správne poznamenala, skúmanie dopadu kartelu na trh so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. 154 Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. 155 Preto sa musí konkrétny dopad kartelu na trh povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. 156 V prejednávanom prípade z analýzy vypracovanej Komisiou (pozri body 146 az 150 vyssie) vyplýva, ze pre záver o existencii "skutocného úcinku" kartelu na trh sa opierala o dve indície. Na jednej strane sa totiz dovolávala skutocnosti, ze clenovia kartelu úzkostlivo uskutocnovali dohody kartelu (pozri najmä odôvodnenia c. 210, 212, 214 a 215, spomínané v bodoch 147 a 148 vyssie) a títo clenovia pocas posudzovaného obdobia predstavovali viac ako 60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu s kyselinou citrónovou (odôvodnenie c. 210 rozhodnutia, citované v bode 146 vyssie). Na druhej strane sa domnievala, ze údaje, ktoré dotknuté strany poskytli v priebehu správneho konania, preukazujú urcitú zhodu medzi cenami, ktoré urcil kartel, a cenami, ktoré clenovia kartelu skutocne praktizovali na trhu (odôvodnenie c. 213 rozhodnutia, citované v bode 148 vyssie). 157 Hoci je pravda, ze výrazy pouzité v odôvodneniach c. 210 a 216 rozhodnutia (pozri bod 147 vyssie) by bolo mozné samy osebe chápat ako naznacujúce, ze Komisia sa opierala o vztah príciny a následku medzi uskutocnením kartelu a jeho konkrétnym dopadom na trh, skutocnostou zostáva, ze systematický výklad analýzy Komisie preukazuje, ze v rozpore s tým, co tvrdí Jungbunzlauer, sa Komisia neobmedzila na to, aby z uskutocnovania kartelu vyvodila existenciu jeho skutocných úcinkov na trh. 158 Okrem existencie "úzkostlivého" uskutocnovania dohôd kartelu sa opierala o vývoj cien kyseliny citrónovej pocas obdobia, ktorého sa kartel týkal. V odôvodnení c. 213 rozhodnutia totiz opísala ceny kyseliny citrónovej v rokoch 1991 az 1995, ako boli dohodnuté medzi clenmi kartelu, oznámené zákazníkom a vo velkej miere uplatnované dotknutými stranami. Dalej sa bude skúmat, ci sa Komisia dopustila zjavných chýb v posúdení skutkových okolností, na ktorých zalozila svoje závery, ako to tvrdí Jungbunzlauer. 159 V tejto súvislosti nemozno Komisii vytýkat, ze usúdila, ze okolnost, ze clenovia kartelu predstavovali velmi významný podiel na trhu s kyselinou citrónovou (60 % celosvetového trhu a 70 % európskeho trhu), tvorí významný faktor, ktorý musí zohladnit pri skúmaní konkrétneho dopadu kartelu na trh. Nemozno totiz popriet, ze pravdepodobnost úcinnosti kartelu, ktorý sa týka urcovania cien a predajných kvót, sa zvysuje s velkostou podielov na trhu, o ktoré sa delia úcastníci tohto kartelu. Hoci je pravda, ze táto okolnost sama osebe nepreukazuje existenciu konkrétneho dopadu na relevantný trh, skutocnostou zostáva, ze Komisia v rozhodnutí nijako nevytvárala taký vztah príciny a následku, ale túto okolnost iba zohladnila ako jednu spomedzi viacerých. 160 Co sa týka rôznych rozsudkov Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, ktorých sa Jungbunzlauer dovoláva, je potrebné po prvé uviest, ze rozsudky Súdneho dvora citované v bode 142 vyssie sa týkajú dôkazného bremena Komisie pri závere o existencii zosúladeného postupu, ktorý spadá pod clánok 81 ES, a nie ako v prejednávanom prípade úcinku porusenia na trh, pokial je nesporné, ze porusenie nespochybnitelne sledovalo protisútazný ciel. 161 Po druhé, pokial zalobca prikladá význam úvahe, ktorá sa nachádza v bode 4863 rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaného v bode 141 vyssie, treba konstatovat, ze Súd prvého stupna v nom v podstate rozhodol, ze pokial sa Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia pri výpocte pokút opiera o úcinky tohto porusenia na relevantný trh, musí "ich dokázat alebo predlozit dobré dôvody na ich zohladnenie". V rozpore s výkladom, ktorý dal tomuto rozsudku Jungbunzlauer, teda Súd prvého stupna jasne uviedol, ze dôkazné bremeno o existencii úcinkov porusenia na relevantný trh, ktoré sa na Komisiu kladie, pokial ich zohladnuje v rámci výpoctu pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, je mensie ako dôkazné bremeno, ktoré na nej spocíva, pokial musí preukázat samotnú existenciu porusenia v prípade kartelu. Na zohladnenie konkrétneho dopadu kartelu na trh totiz podla tohto rozsudku postacuje, aby Komisia predlozila "dobré dôvody na [jeho] zohladnenie". 162 Po tretie, co sa týka rozsudku Cascades/Komisia, uz citovaného v bode 141 vyssie, je pravda, ze v tej veci Súd prvého stupna skúmal, ci Komisia dokázala existenciu úcinkov porusenia na relevantný trh. Z bodov 181 az 185 uvedeného rozsudku vsak vyplýva, ze Komisia sa pri preukazovaní existencie úcinkov v prejednávanom prípade opierala o správu, ktorá podla zistení Súdu prvého stupna iba ciastocne podporovala závery, ktoré z nej Komisia vyvodila. 163 Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze Komisia si nezvolila zjavne chybný prístup, aby posúdila konkrétny dopad kartelu na trh s kyselinou citrónovou. b) Pokial ide o posúdenie vývoja cien kyseliny citrónovej Tvrdenia úcastníkov konania 164 Na jednej strane Jungbunzlauer spochybnuje, ze Komisia svojím posúdením vývoja cien kyseliny citrónovej v rokoch 1991 az 1993 zopakovaným v odôvodneniach c. 213 a 214 rozhodnutia predlozila dôkaz o konkrétnom dopade kartelu na trh. 165 Hoci totiz Jungbunzlauer nespochybnuje, ze dohody o cenách vo vseobecnosti majú úcinky, pokial sa skutocné ceny vyvíjajú podla vzoru dohodnutých cien, skutocnostou zostáva, ze v prejednávanom prípade Komisia práve také prispôsobovanie nepreukázala. Jungbunzlauer poznamenáva, ze na rozdiel od stavu, aký bol vo veci, ktorá viedla k rozsudku Cascades/Komisia (uz citovaný v bode 141 vyssie, body 180 a nasl.), v prejednávanej veci vzdy popieral, ze by sa ceny dohodnuté na stretnutiach kartelu pozadovali od zákazníkov. Tvrdí, ze to podrobne vysvetlil pre celé obdobie zahrnajúce roky 1991 az 1995, a to tak v odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj v zalobe. 166 Na druhej strane Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia patricne nezohladnila rozlicné okolnosti, ktorých sa pocas správneho konania dovolával, aby spochybnil dopad kartelu na trh. 167 V prvom rade Jungbunzlauer Komisii vytýka, ze brala do úvahy zistený vývoj cien kyseliny citrónovej pocas rokov 1991 a 1992 (odôvodnenie c. 213 rozhodnutia) a odmietla jeho tvrdenie zalozené na tom, ze tento vývoj cien nemal svoj pôvod v karteli (odôvodnenia c. 224 az 226 rozhodnutia). Podla Jungbunzlaueru, ak by Komisia skúmala hospodárske podmienky charakteristické pre dotknuté obdobie, ako to mala urobit, zistila by, ze nebolo mozné s dostatocnou istotou preukázat, ze pôvod tohto vývoja cien bol práve v karteli. 168 Jungbunzlauer vyzdvihuje skutocnost, ze v bode III 1 písm. a) svojej odpovede na oznámenie o výhradách uz vysvetloval, ze za nárast cien v rokoch 1991 a 1992 bolo v zásade zodpovedné zvýsenie dopytu vyplývajúce z vývoja trhu s kyselinou citrónovou alebo s citranom sodným (pre ktorý kyselina citrónová slúzi ako surovina) ako úcinnými látkami pouzívanými v priemysle detergentov. Uvádza, ze na konci 80. rokov a na zaciatku 90. rokov sa v priemysle detergentov zacalo z dôvodov spocívajúcich v ochrane zivotného prostredia a v politike trhu nahrádzat pouzívanie fosfátov výrobkami na báze kyseliny citrónovej, ktoré sú priaznivejsie z ekologického hladiska, co so sebou prinieslo zdvojenie miery rastu kyseliny citrónovej a citranov. Navyse vysvetluje, ze sa predpokladá dalsie zvýsenie dopytu v nasledujúcich rokoch. Z toho vyvodzuje, ze skutocné zvýsenie dopytu a spotreby, ktoré sa predpokladalo pre 90. roky, umoznilo výrobcom kyseliny citrónovej pozadovat vyssie ceny. 169 Jungbunzlauer pripomína, ze na podporu tejto argumentácie predlozil interné stúdie, ako aj clánok z odbornej tlace, z ktorých vyplýva, ze, po prvé, pouzívanie citranov sodných v oblasti detergentov bolo v Európe roku 1990 22-krát vyssie ako roku 1989, po druhé, z toho bolo mozné realisticky predvídat predaj v objeme 44 000 ton za rok 1993 (co zodpovedá zvýseniu o 100 % v rokoch 1990 az 1993) a, po tretie, k tomuto vývoju sa este pridruzil predpokladaný významný rast v oblasti detergentov na umývanie riadu v objeme 22 000 ton rocne za rok 1993. 170 Dodáva, ze v rokoch 1991 a 1992 nebolo mozné uspokojit rastúci dopyt po kyseline citrónovej existujúcimi výrobnými kapacitami. Skupina Jungbunzlauer a dalsí výrobcovia uskutocnovali dodatocné nákupy v Indonézii a Cíne, aby pokryli potrebu. To preukazuje, ze existoval znacný nadmerný dopyt, co bolo prícinou zvýsenia cien v rokoch 1991 a 1992. 171 Jungbunzlauer este poukazuje na skutocnost, ze v bode III 1 písm. b) svojej odpovede na oznámenie o výhradách uz vysvetloval, ze Komisiou zistený nárast cien v rokoch 1991 a 1992 by sa navyse mal chápat relatívne vzhladom na skutocnost, ze v rokoch 1986 az 1990 klesli trhové ceny priblizne o 45 %. Z toho vyvodzuje, ze zistené zvýsenie cien pocas rokov 1991 a 1992 predstavovalo v konecnom dôsledku korekciu ceny, ktorú vyvolali trhové sily. 172 V druhom rade Jungbunzlauer usudzuje, ze je chybou, ze Komisia v odôvodnení c. 227 rozhodnutia odmietla jeho tvrdenia zalozené na odpovediach odberatelov kyseliny citrónovej na ziadosti o informácie, ktoré im Komisia zaslala 20. januára 1998. Podla neho totiz tieto odpovede, výnatky z ktorých reprodukuje vo svojej zalobe a replike, potvrdzujú, ze kartel nemal negatívne úcinky na odberatelov. Komisia naproti tomu nepredlozila odpovede odberatelov, ktoré by dokazovali opak. 173 Je chybou, usudzuje Jungbunzlauer, ze Komisia sa v odôvodnení c. 227 rozhodnutia snazila minimalizovat význam týchto odpovedí tým, ze sa dovolávala skutocnosti, ze otázka, ktorá viedla k týmto odpovediam, "bola vyjadrená vseobecnými slovami [týkajúcimi sa] intenzity hospodárskej sútaze na trhu" [neoficiálny preklad] a ze ju treba "vnímat v kontexte predbezného vysetrovania základných charakteristík trhu s kyselinou citrónovou" [neoficiálny preklad]. Práve naopak, polozená otázka bola zameraná takto: "Existuje intenzívna hospodárska sútaz na úrovni cien na trhu s kyselinou citrónovou? Uvedte podrobnú odpoved na túto otázku". Podla Jungbunzlaueru poskytli odpovede, ktoré zákazníci dali, úplne jasný obraz v tejto súvislosti, co Komisia úplne a jednoducho ignorovala. Komisia by nemala formulovat ziadost o informácie a s velkými výdavkami ju zaslat pocetným podnikom, aby ju potom vyhlásila za nepotrebnú, zjavne preto, lebo neviedla k zelanému výsledku. Okrem toho, v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, z kontextu polozených otázok jasne vyplýva, ze vsetky sa vztahujú na obdobie po roku 1990. 174 Rovnako je podla Jungbunzlaueru chyba, ze Komisia sa v odôvodnení c. 227 rozhodnutia dovolávala voci týmto odpovediam skutocnosti, ze "vzhladom na mimoriadne zlozitý charakter protiprávnych dohovorov sa nemozno s istotou nazdávat, ze by zákazníci boli schopní potvrdit absenciu hospodárskej sútaze na predmetnom trhu". Práve naopak, Jungbunzlauer zastáva názor, ze nemozno verit, ze by spomínaní odberatelia nezaznamenali neobvyklé zmeny struktúry cien. To je pravda tým skôr, ze ziadost o informácie bola zákazníkom zaslaná v rámci vysetrovania zacatého podla kartelového práva a ze v Spojených státoch amerických uz bolo konanie týkajúce sa kyseliny citrónovej ukoncené. Spojitost medzi zvysovaním cien a dohodami obmedzujúcimi hospodársku sútaz by preto musela byt zrejmá - takmer vsetci spomínaní zákazníci sú okrem toho velké podniky, ktoré boli plné schopné takú spojitost zistit. Skutocnost, ze ziaden z vypocutých podnikov k tomuto záveru nedospel, zretelne zdôraznuje, ze dohody nemali úcinky na trh. 175 V tretom rade Jungbunzlauer uvádza, ze z odôvodnenia c. 225 rozhodnutia vyplýva, ze uz v priebehu správneho konania tvrdil, ze podla jeho názoru "skutocnost, ze celkový podiel na svetovom trhu, ktorý ovládajú [dotknuté] strany, klesol z pôvodných 70 % na 52 % roku 1994, smeruje k preukázaniu, ze kartel uz nebol schopný ovplyvnit tvorbu cien" [neoficiálny preklad]. Podla neho sa Komisia touto okolnostou nezaoberala. Pritom z nej podla jeho názoru vyplýva, ze úcastníci kartelu uz vôbec nemali silu na trhu, ktorá bola nevyhnutná na zavedenie zelaných cien, a kartel ustavicne strácal svoj význam a od roku 1993 uz urcite nebol schopný ovplyvnovat tvorbu cien na celosvetovej úrovni. To jasne potvrdzuje odpoved spolocnosti Procter & Gamble na ziadosti o informácie, ktoré jej Komisia zaslala 20. januára 1998. 176 Komisia odmieta argumentáciu Jungbunzlaueru a tvrdí, ze existenciu konkrétneho dopadu kartelu na trh preukázala právne dostatocne. Posúdenie Súdom prvého stupna 177 Je ustálenou judikatúrou, ze pri preskúmaní posúdenia Komisie o konkrétnom dopade kartelu na trh je najmä potrebné preverit jej posúdenie úcinkov, ktoré mal kartel na ceny (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, a v tomto zmysle rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 173, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 225). 178 Okrem tohto judikatúra pripomína, ze pri urcovaní závaznosti porusenia je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext protiprávneho správania (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 612, a Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 38) a je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, body 619 a 620; Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 235, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645). 179 Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí s primeranou pravdepodobnostou (pozri bod 155 vyssie) zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. Z rozsudkov, ktoré Súd prvého stupna vydal vo veci týkajúcej sa kartelu v odvetví kartónu (pozri najmä rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, body 234 a 235) vyplýva, ze v prípade potreby je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien (pozri takisto rozsudky Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, body 151 a 152, a Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 183 a 184). 180 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 213 rozhodnutia opísala vývoj cien kyseliny citrónovej, ako ich clenovia kartelu dohodli a uplatnovali, takto: "Od marca 1991 do polovice roka 1993 boli medzi clenmi kartelu dohodnuté ceny oznamované zákazníkom a velmi siroko uskutocnované, predovsetkým pocas prvých rokov kartelu. Zvýsenie ceny na 2,25 [nemeckej marky (DEM)] za kilogram... v apríli 1991, o ktorom sa rozhodlo na stretnutí kartelu v marci 1991, bolo bez námahy uplatnované. Po nom nasledovalo rozhodnutie, prijaté telefonicky v júli, o zavedení ceny 2,70 DEM za kilogram... za august. Toto zvýsenie ceny bolo takisto mozné úspesne uplatnovat. Konecné rozhodnutie o zavedení ceny 2,80 DEM za kilogram... bolo prijaté na stretnutí v máji 1991 a uplatnené v júni 1992. Potom sa ceny uz nezvysovali a kartel sa sústredil na potrebu tieto ceny udrzat" [neoficiálny preklad]. 181 Jungbunzlauer nespochybnuje skutkové zistenia Komisie o vývoji dohodnutých cien a urcení predajných kvót, ale v podstate sa obmedzuje na poukázanie na skutocnost, ze tieto ceny v skutocnosti neboli od zákazníkov pozadované. 182 V tomto ohlade treba konstatovat, ze zalobca vo svojom liste z 29. apríla 1999, ktorým Komisii poskytoval informácie pozadované na základe clánku 11 nariadenia c. 17, opísal ceny urcené v rámci kartelu. Okrem toho zalobca v prílohe svojej odpovede na oznámenie o výhradách predlozil Komisii grafy týkajúce sa vývoja ceny kyseliny citrónovej pocas rokov 1991 az 1995. 183 Pritom najmä z uvedených grafov, ktoré Jungbunzlauer zo svojej vlastnej iniciatívy vypracoval a predlozil Komisii, vyplýva, ze od zákazníkov skutocne vyzadované ceny paralelne sledovali vývoj cien, ako ich urcili clenovia kartelu, aj ked sa vo vseobecnosti nachádzali pod úrovnou dohodnutých cien. Z týchto grafov konkrétne vyplýva, ze ked sa v marci a júli 1991 clenovia kartelu rozhodli zvýsit ceny kyseliny citrónovej pouzívané v potravinárstve z 2,25 DEM za kilogram na priblizne 2,7 DEM za kilogram, od zákazníkov skutocne vyzadované ceny, ktoré sa v apríli 1991 nachádzali medzi 1,9 a 2,1 DEM za kilogram, sa zvýsili, az sa nachádzali medzi 2,7 a 2,75 DEM za kilogram. Rovnako z týchto grafov vyplýva, ze ked sa po tomto zvýsení cien clenovia kartelu dohodli na udrziavaní cien medzi 2,7 a 2,8 DEM za kilogram, od zákazníkov skutocne vyzadované ceny sa nachádzali medzi 2,6 a 2,75 DEM za kilogram. Takisto z týchto grafov vyplýva, ze od zákazníkov skutocne vyzadované ceny zväcsa sledovali rozhodnutia clenov kartelu prijaté v roku 1994 o znízení ceny kyseliny citrónovej na 2,65 DEM za kilogram, aj ked na nizsej úrovní, ked sa nachádzali medzi 2,45 a 2,6 DEM za kilogram. 184 Z toho plynie, ze v rozpore s tým, co tvrdí Jungbunzlauer, z informácií, ktoré Komisii poskytol pocas správneho konania, jasne vyplýva, ze medzi cenami, ktoré urcovali clenovia kartelu, a cenami, ktoré skutocne praktizovali, bola stála paralelnost. 185 V takej situácii sa pritom Komisia mohla oprávnene v odôvodnení c. 219 rozhodnutia odvolávat na rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie (bod 179), a usudzovat, ze medzi vývojom oznamovaných cien a praktizovaných cien existoval priamy vztah, aby dospela k záveru, ze na základe týchto skutocností je právne dostatocne preukázané, ze kartel mal konkrétny dopad na trh, ktorý je v zmysle usmernení "mozné merat" porovnaním medzi hypotetickou cenou, ktorá by prevládala, pokial by kartel neexistoval, a cenou uplatnovanou v prejednávanom prípade v dôsledku vytvorenia kartelu. 186 Námietka, ktorú vzniesol Jungbunzlauer, ze ceny by sa zvýsili aj vtedy, ak by kartel neexistoval, nemôze tento záver ovplyvnit. Aj ked je totiz pravda, ze takú hypotézu nemozno vylúcit, skutocnostou zostáva, ze Komisia sa mohla v odôvodnení c. 226 rozhodnutia oprávnene domnievat, ze zvýsenie cien nemozno vysvetlovat cisto konkurencnou reakciou, ale ze ho treba vykladat vo svetle kartelu, ktorý umoznil svojim clenom koordinovat vývoj cien. Preto nemozno tvrdit, ze úroven cien v prípade, ak by kartel neexistoval, by sa vyvíjala zhodne ako ceny praktizované v dôsledku kartelu. To potvrdzuje vyhlásenie samotného Jungbunzlaueru v jeho liste z 21. mája 1999. Síce nemozno vylúcit, ze clenov kartelu viedli k tomu, aby zaviedli zosúladovacie, informacné a dozorné mechanizmy, iné dôvody ako skúmanie efektívnosti kartelu, skutocnostou zostáva, ze vysvetlenie, ktoré Komisia predlozila, teda optimalizácia efektívnosti kartelu, je vzhladom najmä na náklady na správu a riziko odhalenia spojené s takým kartelom najpravdepodobnejsím vysvetlením (pozri bod 154 vyssie). 187 Rovnako mohla Komisia, v rozpore s tým, co tvrdí Jungbunzlauer, v odôvodnení c. 227 rozhodnutia oprávnene odmietnut odpovede, ktoré poskytli odberatelia kyseliny citrónovej na jej ziadost o informácie z 20. januára 1998, ako nepreukazné. 188 Komisia totiz jednak chcela otázkou c. 4 tejto ziadosti o informácie zistit, ci odberatelia zaregistrovali citelné zvýsenie ceny kyseliny citrónovej medzi rokom 1990 a dnom zaslania tejto ziadosti v roku 1998. Vo svojich odpovediach síce niektorí odberatelia uviedli, ze zistili zvýsenia ceny v priebehu urcitých vymedzených období, ktoré zodpovedali zvýseniam dohodnutým v rámci kartelu, ale dalsí sa vyslovili iba k obdobiu po ukoncení kartelu v roku 1995 alebo uvádzali, ze zistili znízenie cien. Dalsie otázky, ako ich Komisia formulovala vo svojom liste z 20. januára 1998, sa okrem toho netýkali obdobia existencie kartelu, ale situácie na trhu v case zaslania tohto listu. Práve z tohto dôvodu neboli odpovede odberatelov preukazné vo vztahu ku konkrétnemu dopadu kartelu na trh. 189 Napokon ani skutocnost, ze v roku 1994 klesol celkový podiel na svetovom trhu, ktorý ovládali dotknuté strany, zo 70 % v pociatocnej fáze kartelu na 52 %, ktorej sa Jungbunzlauer dovoláva, neumoznuje vyvrátit existenciu skutocného úcinku kartelu na relevantný trh. Jednak totiz, ako Komisia správne uvádza, k záveru o existencii takého úcinku na trh dospela predovsetkým z dôvodu zvýsenia cien kyseliny citrónovej v rokoch 1991 az 1993. Jednak, pokial ide o obdobie rokov 1993 az 1995, úcinok, ktorý Komisia zistila, spocíval predovsetkým v stabilizácii cien na vyssej úrovni, nez prevládala pred ich zvýsením v roku 1991. Pritom skutocnost, ze clenovia kartelu nezdruzovali viac ako 52 % trhu, nesvedcí o tom, ze by neboli schopní túto tendenciu stabilizácie cien prinajmensom podporovat. 190 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, sa Komisia nedopustila zjavných chýb v posúdení, co sa týka vývoja cien kyseliny citrónovej. 3. O porusení povinnosti odôvodnenia 191 Jungbunzlauer tvrdí, ze rozhodnutie je poznacené porusením povinnosti odôvodnenia. Podla neho Komisia neuviedla, v com mali dohody úcinky na trh, ale sa uspokojila s odmietnutím protichodných dôkazov, ktoré Jungbunzlauer predlozil pocas správneho konania, pricom ich oznacila za nedostatocné bez toho, aby predlozila akékolvek zdôvodnenie. Jungbunzlauer Komisii osobitne vytýka, ze nezaujala stanovisko k odpovediam, ktoré rozlicné podniky poskytli na jej ziadosti o informácie, zatial co zalobca sa týmto aspektom výslovne zaoberal vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 192 Komisia sa domnieva, ze rozhodnutie v tomto ohlade odôvodnila dostatocne. 193 Súd prvého stupna poznamenáva, ze Komisia v odôvodneniach c. 92 az c. 111 rozhodnutia presne opísala dohody, ako ich úcastníci kartelu uskutocnovali, vrátane predovsetkým dohôd o cenách (odôvodnenia c. 95 a c. 96 rozhodnutia). Popritom v casti týkajúcej sa právneho posúdenia skutkového stavu Komisia tieto údaje analyzovala. Na vyvodenie záveru o existencii skutocného dopadu kartelu na trh sa opierala o skutocnosti, ze dohody boli úzkostlivo uplatnované (odôvodnenie c. 212), clenovia kartelu uplatnovali cenu kyseliny citrónovej, ako bola oznámená zákazníkom kartelu (odôvodnenie c. 213), clenovia kartelu urcili predajné kvóty, na ktorých dodrziavanie sa sústavne dozeralo, ako aj systém kompenzácií (odôvodnenia c. 214 a c. 215). Napokon Komisia analyzovala tvrdenia dotknutých strán vrátane zalobcu a uviedla síce strucné, ale v tomto ohlade dostatocné odôvodnenie (pozri najmä odôvodnenia c. 226 az c. 228 rozhodnutia). 194 Z toho vyplýva, ze Komisia vysvetlila, v com mal kartel podla jej názoru konkrétny dopad na trh s kyselinou citrónovou. 195 Preto je rozhodnutie v tomto bode dostatocne odôvodnené. B - O prispôsobení výsky pokuty v závislosti od pomernej velkosti dotknutých podnikov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 196 Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia tým, ze v rámci výpoctu pokút podla závaznosti porusenia prispôsobila výsky pokút na základe velkosti a celkových zdrojov dotknutých podnikov, nezohladnila vhodným spôsobom velmi obmedzenú hospodársku silu Jungbunzlaueru v pomere k iným dotknutým podnikom, a tak porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, "zásadu individuálneho posúdenia pokút", ako aj svoje vlastné usmernenia. 197 Jungbunzlauer uvádza, ze z odôvodnení c. 240 az c. 246 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na to, aby zohladnila velkost a celkové zdroje dotknutých podnikov, porovnala svetové obraty dotknutých podnikov, ba dokonca skupín, do ktorých patria, ako vyplývajú z tabulky c. 3 prevzatej do odôvodnenia c. 50 rozhodnutia. Na tomto základe Jungbunzlauer pripomína, ze Komisia preto, aby zabezpecila dostatocne odstrasujúcu úroven pokút, zvýsila o 100 % východiskovú sumu pokút ADM a HLR a o 150 % východiskovú sumu pokuty H & R. 198 Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia uplatnením tejto metódy prispôsobenia výsok pokút dospela k absurdnému výsledku, kedze ocividne prísnejsie postihuje zjavne mensie podniky, ako je Jungbunzlauer, a prikladá pokutám ulozeným velkým podnikom ovela slabsí odstrasujúci úcinok. 199 Jungbunzlauer pripústa, ze výpocet pokuty môze zahrnat zohladnenie pocetných faktorov a ze Komisia má v rámci tohto výpoctu velmi siroký priestor na volnú úvahu. Odvoláva sa vsak na rozsudky Súdneho dvora z 12. novembra 1985, Krupp/Komisia, 183/83, Zb. s. 3609, bod 37, zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94, a tvrdí, ze v tejto súvislosti treba prisudzovat podstatnú úlohu hospodárskej sile dotknutého podniku. 200 Pokial ide konkrétne o rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, Jungbunzlauer sa domnieva, ze v tej veci islo o prípad velkého podniku, ktorý sa zúcastnoval na dohodách týkajúcich sa výrobku, ktorý tvoril iba malú cast jeho celkového obratu. Podla Jungbunzlaueru Súdny dvor tým, ze sa v tej veci pridrzal stanoviska, ktoré obhajovala Komisia, jasne potvrdil, ze velkost a hospodárska sila podniku by sa mali zodpovedajúco odrázat v ulozenej pokute (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 121). Súdny dvor sa tak podla Jungbunzlaueru chcel vyhnút práve tomu, aby velká skupina mala zaplatit pokutu, ktorá by v porovnaní s jej hospodárskou silou bola pomerne nízka, iba z dôvodu malého významu dotknutého výrobku v celkovom obrate. 201 Presne to sa pritom, ako zdôraznuje Jungbunzlauer, stalo v prejednávanej veci, ako to vyplýva z viacerých porovnaní. 202 Jungbunzlauer zdôraznuje, ze v prejednávanom prípade východisková suma vypocítaná podla závaznosti porusenia zasahuje v porovnaní s ekonomickou kapacitou vsetkých podnikov, ktorým bolo rozhodnutie urcené, skupinu Jungbunzlauer ovela prísnejsie ako ostatné dotknuté strany. 203 V tomto ohlade sa Jungbunzlauer opiera o údaje vyplývajúce z odôvodnení c. 239 a c. 246 rozhodnutia a predkladá nasledujúcu tabulku: Podnik Celkový obrat (v miliónoch eur) Východisková suma (suma stanovená podla závaznosti porusenia) (v miliónoch eur) Východisková suma v % celkového obratu Jungbunzlauer 314 21 6,69 HLR 18 403 42 0,23 ADM 13 936 42 0,30 H & R/Bayer AG 30 971 87,5 0,29 Cerestar/Cerestar AG 1 693 3,5 0,20 204 Z toho podla Jungbunzlaueru vyplýva, ze aj ked je obrat HLR 58,6-krát väcsí ako obrat skupiny Jungbunzlauer a ADM dosahuje 44,38-krát väcsí obrat ako uvedená skupina, pokuta ulozená týmto dvom podnikom bola v tejto osobitnej etape výpoctu pokút iba zdvojnásobená. Rovnako napriek skutocnosti, ze obrat skupiny Bayer, do ktorej patrí H & R, zohladnený Komisiou v rámci prispôsobenia pokút (odôvodnenia c. 243 a c. 244), je 99,8-krát vyssí ako obrat skupiny Jungbunzlauer, pokuta pre H & R bola násobená iba 2,5-krát, co je prekvapujúce o to viac, ze skupina Bayer mala zo vsetkých dotknutých strán zdaleka najväcsí podiel na trhu. 205 Podla Jungbunzlaueru pritom takú nerovnost zaobchádzania nemozno zdôvodnit, kedze vsetky podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené, boli okrem ich velkosti vo vsetkých bodoch vzájomne porovnatelné, najmä pokial ide o ich príspevok k poruseniu a postavenie na trhu. 206 Okrem toho je chyba, ze Komisia odmietla argumentáciu Jungbunzlaueru, v ktorej sa dovolával významu svojho podielu na trhu s kyselinou citrónovou. Jednak totiz pripomína, ze skupina Jungbunzlauer mala [dôverné] % podiel na trhu s kyselinou citrónovou, ale bola jej ulozená pokuta 23-krát vyssia ako pokuta pre H & R, ktorý vsak mal väcsí podiel na trhu (22 %). Jednak tvrdí, ze význam podielov rozlicných podnikov na trhu uz Komisia brala do úvahy v rámci predchádzajúcej etapy výpoctu výsky pokuty, a to pri zatriedení podnikov do troch kategórií (odôvodnenia c. 233 az c. 239 rozhodnutia). 207 Neprimerané zaobchádzanie s mensími podnikmi vyplýva takisto z porovnania východiskových súm vypocítaných podla závaznosti porusenia, ktoré Komisia stanovila, pokial ide na jednej strane o Jungbunzlauer v rozhodnutí a na druhej strane o iných úcastníkov konania v podobných veciach, ktoré viedli k rozhodnutiam v rovnakom období, ako bolo vydané rozhodnutie v prejednávanom prípade. Jungbunzlauer v tomto ohlade poukazuje na rozhodnutia, ktoré Komisia vydala vo veciach nazývaných "Glukonát sodný" [rozhodnutie Komisie z 2. októbra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný) (dalej len "rozhodnutie Glukonát sodný")], "Aminokyseliny" [rozhodnutie Komisie 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, s. 24) (dalej len "rozhodnutie Aminokyseliny")] a "Vitamíny" [rozhodnutie Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1) (dalej len "rozhodnutie Vitamíny")]. V týchto veciach totiz základné ciastky, ktoré Komisia stanovila pre rôzne dotknuté podniky, dosahovali v percentuálnom pomere k celkovým obratom, ktoré dosiahli, vo veci Glukonát sodný od 0,04 do 0,58 %, vo veci Aminokyseliny od 0,24 do 1,59 % a vo veci Vitamíny od 0,7 do 2,0 %, zatial co v prejednávanom prípade to prenho bolo v rovnakom percentuálnom pomere 6,69 %. 208 Jungbunzlauer takisto porovnáva výsky pokuty, ktorá boli stanovená v rozhodnutí pred znízením za spoluprácu (odôvodnenia c. 293 a c. 326 rozhodnutia) voci nemu, s pokutami, ktoré boli v rozhodnutí ulozené HLR a ADM, v percentuálnom pomere k celkovým obratom týchto podnikov. V tomto ohlade, ako uvádza Jungbunzlauer, je pri porovnaní sily dotycných podnikov vyjadrenej celkovým obratom (pozri bod 203 vyssie) výska pokuty, ktorá mu bola ulozená pred znízením za spoluprácu (teda 29,4 milióna eur alebo 9,36 % jeho celkového obratu), v percentuálnom pomere 21,8-násobok pokuty ulozenej HLR (teda 79,38 milióna eur alebo 0,43 % celkového obratu HLR) a 16,4-násobok pokuty ulozenej ADM (teda 79,38 milióna eur alebo 0,57 % celkového obratu ADM). 209 Jungbunzlauer usudzuje, ze neprimeraný charakter výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená v prejednávanom prípade, je este ocividnejsí, pokial sa porovná konecná výska pokút stanovená v rozhodnutí, ktoré sa ho týka, s pokutami ulozenými HLR a ADM ako percentuálny pomer celkového obratu týchto podnikov. Jungbunzlauer totiz uvádza, ze pri porovnaní sily dotycných podnikov vyjadrenej celkovým obratom (pozri bod 203 vyssie) predstavuje konecná výska pokuty, ktorá mu bola ulozená (17,64 milióna eur), 16-násobok pokuty ulozenej HLR (63,5 milióna eur) a 20-násobok pokuty ulozenej ADM (39,69 milióna eur). 210 Okrem toho Jungbunzlauer rovnako porovnáva konecné výsky pokút stanovené v rozhodnutí, ktoré sa ho týka, s pokutami ulozenými v rozhodnutiach "Glukonát sodný", "Aminokyseliny" a "Vitamíny", ako aj vo veci Sun-Air/SAS a Maersk Air [rozhodnutie Komisie 2001/726/ES z 18. júla 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP.D.2 37.444 - SAS/Maersk Air a vec COMP.D.2 37.386 - Sun-Air proti SAS a Maersk Air) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, s. 15)]. Podla Jungbunzlaueru z nich vyplýva, ze pri porovnaní sily dotycných podnikov vyjadrenej celkovým obratom predstavuje konecná výska pokuty ulozená týmto iným podnikom iba od 0,06 do 2,61 % ich obratu. 211 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, zastáva Jungbunzlauer názor, ze Komisia by mala v casti svojho výpoctu pokút, ktorá je urcená na zabezpecenie ich dostatocne odstrasujúceho charakteru, znízit východiskovú sumu stanovenú voci skupine Jungbunzlauer. 212 Komisia odmieta argumentáciu zalobcu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvod 213 Podla dlhodobo ustálenej judikatúry sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 136 vyssie, bod 54; rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 33, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 443). 214 Ustálenou judikatúrou takisto je, ze medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, a je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, body 120 a 121; Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 94; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176; Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 177 vyssie, bod 187, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 444). 215 V prejednávanom prípade Komisia zohladnila tak obrat vyplývajúci z predaja predmetných výrobkov, ako aj celkový obrat dotknutých podnikov. Potom, co konstatovala, ze porusenie treba povazovat za "velmi závazné" v zmysle bodu 1 A druhého odseku usmernení (odôvodnenie c. 230 rozhodnutia), totiz práve v závislosti od týchto dvoch kritérií vyvázila výsku pokút v rámci tejto kategórie velmi závazných porusení, pre ktoré usmernenia stanovujú "pravdepodobné" pokuty viac ako 20 miliónov eur. 216 Z odôvodnení c. 233, c. 234 a c. 240 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa v tejto súvislosti opierala o bod 1 A stvrtý a siesty odsek usmernení. V týchto pasázach usmernení Komisia v podstate uviedla, ze najmä pokial ide o porusenie, v ktorom sú zapojené viaceré podniky a pri ktorom existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov-úcastníkov porusenia, bude s dotknutými podnikmi zaobchádzat diferencovane, aby zohladnila ich skutocnú ekonomickú kapacitu spôsobit znacnú skodu konkurencii a aby stanovila pokutu na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok. 217 Komisia sa tak na jednej strane opierala o obrat dotknutých strán vyplývajúci z predaja predmetných výrobkov, pricom ich zaradila do troch kategórií. Cielom tohto prispôsobenia bolo, ako Komisia uvádza v odôvodnení c. 234 rozhodnutia, zohladnit skutocný úcinok správania kazdej z dotknutých strán na hospodársku sútaz. Komisia pritom rovnako sledovala odstrasujúci úcel tým, ze dala najavo skutocnost, ze výraznejsie sankcionuje podniky, ktoré sa úcastnili na karteli na trhu, kde mali výraznú silu. 218 V tomto kontexte Komisia zaradila zalobcu do druhej kategórie podnikov, pre ktoré stanovila východiskovú sumu 21 miliónov eur, kedze mal na svetovom trhu s kyselinou citrónovou stredný podiel. 219 Na druhej strane sa opierala o celkový obrat dotknutých strán, pricom usúdila, ze je potrebné upravit východiskovú sumu pokút pre tri z nich z dôvodu, ze ich velkost a celkové zdroje sú také, ze bez zvýsenia týchto súm by pokuta nemala odstrasujúci úcinok, kedze by tvorila prílis malý zlomok celkového obratu dotknutých strán. 220 Kritika, ktorú zalobca formuloval, sa týka výlucne tej konkrétnej etapy výpoctu pokuty, ktorá je opísaná v predchádzajúcom bode. V podstate uvádza, ze Komisia tým, ze sa obmedzila na to, ze východiskové sumy pokút pre clenov kartelu, ktorí tvorili velké medzinárodné skupiny alebo ich casti, vynásobila koeficientom 2 alebo 2,5, ale zároven neznízila východiskovú sumu pokuty pre zjavne ovela mensie podniky, sa voci nim dopustila diskriminácie v porovnaní s prvou skupinou podnikov. Bez toho, aby si v tomto bode protirecil, zalobca z odôvodnení rozhodnutia vyvodzuje, ze základná ciastka pokuty, ktorá mu bola ulozená v závislosti od závaznosti porusenia, predstavuje 6,69 % jeho vlastného celkového obratu, zatial co táto ciastka stanovená pre velké nadnárodné skupiny (a to v prejednávanom prípade HLR, ADM a Bayer, do ktorej patrí H & R) je vo výske od 0,23 do 0,30 % ich príslusného celkového obratu, a to aj po uplatnení násobného koeficientu urceného na zohladnenie velkosti a celkových zdrojov týchto podnikov. 221 V tomto kontexte zalobca uvádza tri zalobné dôvody zalozené na porusení, po prvé, "zásady individuálneho posúdenia pokút" a usmernení, po druhé, zásady proporcionality a, po tretie, zásady rovnosti zaobchádzania. b) O výhradách zalozených na porusení "zásady individuálneho posúdenia pokút" a usmernení 222 Zalobca sa dovoláva porusenia "zásady individuálneho posúdenia pokút" a usmernení, pricom v podstate tvrdí, ze Komisia bola povinná stanovit pokuty na základe percentuálneho pomeru z celkového obratu kazdého dotknutého podniku. 223 Pritom je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna uz opakovane rozhodol, ze na základe zásad zavedených ustálenou judikatúrou je vskutku mozné, aby Komisia v súlade so svojimi usmerneniami nestanovila výsku pokút v závislosti od obratu, ktorý dosiahol kazdý z dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ale uplatnila pre vsetky dotknuté podniky ako východiskový bod svojho výpoctu pevnú sumu stanovenú v závislosti od povahy spáchaného porusenia, ktorá sa potom pre kazdý z dotknutých podnikov upraví v závislosti od viacerých faktorov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 51 az 53; rozsudky Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 281, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, body 384, 385, 416 a 437). 224 Zalobca nespochybnuje, ze Komisia v prejednávanom prípade uplatnila túto metódu, ako ju stanovujú usmernenia. 225 V dôsledku toho sa zalobca nemôze odvolávat na porusenie usmernení. Co sa týka porusenia údajnej "zásady individuálneho posúdenia pokút", stací poznamenat, ze zalobca túto zásadu presne nedefinoval a ze táto zásada nebola judikatúrou výslovne uznaná. To, ze zalobca na nu poukazuje, teda nemôze samo osebe spochybnit platnost rozhodnutia. Preto je opodstatnené odmietnut tvrdenia zalobcu, pokial ide o porusenie usmernení, ako aj údajnej "zásady individuálneho posúdenia pokút". c) O porusení zásady proporcionality 226 Zásada proporcionality vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. júna 1997, Air Inter/Komisia, T-260/94, Zb. s. II-997, bod 144 a v nom citovaná judikatúra, a z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 201). 227 V kontexte výpoctu pokút z ustálenej judikatúry vyplýva, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov a ze ziadnemu z týchto faktorov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia (pozri body 213 a 214 vyssie). 228 Zásada proporcionality má v tomto kontexte za následok, ze Komisia musí pokutu stanovit proporcionálne k faktorom, ktoré zohladnila pri posúdení závaznosti porusenia, a tieto faktory musí v tejto súvislosti uplatnovat vnútorne súladným a objektívne zdôvodneným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106; CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 223 vyssie, body 416 az 418, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1541). 229 V prejednávanom prípade Komisia po tom, co stanovila, ze porusenie svojou povahou predstavuje velmi závazné porusenie podliehajúce pokute viac ako 20 miliónov eur, prikrocila k vyvázeniu východiskovej sumy pokuty. Aby to dosiahla, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 214 vyssie zohladnila jednak objem a hodnotu výrobkov, na ktoré sa porusenie vztahovalo, pre kazdý predmetný podnik, co poskytlo údaj o rozsahu porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili na relevantnom trhu výrobkov, a jednak velkost a hospodársku silu kazdého z predmetných podnikov. Aj ked Komisia tieto dve kritériá zohladnila v rámci jednej operácie výpoctu, ide o dve odlisné kritériá. Preto je opodstatnené preskúmat oddelene, ci Komisia priznala jednému z týchto dvoch kritérií neproporcionálny význam. 230 Po prvé, stanovením východiskovej sumy na vyssej úrovni pre podniky, ktoré mali relatívne väcsí podiel na relevantnom trhu ako iné podniky, zohladnila skutocný vplyv, aký mal podnik na tento trh, a teda konkrétnu zodpovednost podniku za udrzanie volnej hospodárskej sútaze ako subjektívny prvok závaznosti správania dotknutých podnikov. Tento prvok je totiz vyjadrením vyssieho stupna zodpovednosti podnikov, ktoré majú relatívne väcsí podiel na relevantnom trhu ako iné podniky, za skody, ktoré boli uzavretím tajného kartelu spôsobené konkurencii a v konecnom dôsledku spotrebitelom. 231 V prejednávanom prípade Komisia tým, ze zaradila zalobcu do druhej kategórie dotknutých podnikov a urcila ako východiskový bod pre tento podnik rovnakú sumu ako pre dva dalsie podniky, ktoré mali na tomto trhu obdobný podiel ako zalobca, nestanovila túto sumu neproporcionálnym spôsobom, vzhladom na závaznost porusenia, ktorého sa zalobca dopustil, a nevyhnutnost zabezpecit pokute odstrasujúci úcinok so zretelom na túto závaznost. Toto posúdenie nemozno spochybnit skutocnostou, ze spomínané dalsie podniky boli z hladiska celkovej velkosti väcsie ako zalobca. Pôsobenie konania zalobcu na relevantný trh totiz zdôvodnuje posúdenie, ktoré Komisia urobila v tomto stádiu výpoctu pokuty. 232 Po druhé, Komisia tým, ze uplatnila voci ADM, HLR a H & R násobný koeficient, riadne posúdila velkost a celkové zdroje dotknutých podnikov, cím smerovala k cielu zabezpecit pokutám odstrasujúcu úroven. 233 Jungbunzlauer nemôze platne tvrdit, ze z dôvodu zásady proporcionality mala Komisia v rámci tej istej operácie znízit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, pretoze táto výska prekracovala pri porovnaní s jeho celkovým obratom hranice toho, co bolo primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, teda na zabezpecenie odstrasujúcej úrovne pokuty. 234 Ako je totiz uvedené v bode 231 vyssie, Komisia nevzala pri stanovení výsky pokuty do úvahy neproporcionálnu sumu, vzhladom na rozsah porusenia, ktorého sa zalobca dopustil na relevantnom trhu výrobkov. Toto posúdenie nespochybnuje skutocnost, ze táto pokuta v prejednávanom prípade tvorí 6,69 % obratu dotknutého podniku. 235 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality zamietnutý. d) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 236 Zásada rovnosti zaobchádzania bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo obdobne, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudky Súdu prvého stupna BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 309 a v nom citovanú judikatúru, a z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, bod 187). 237 V prejednávanom prípade Komisia nespochybnuje, ze zalobca sa nachádzal v situácii porovnatelnej so situáciou dalsích podnikov, ktorým Komisia pripísala zodpovednost za porusenie, kedze ciel odstrasit platil tak pre zalobcu, ako aj pre dalsie dotknuté podniky. Komisia rovnako nespochybnuje, ze pokial ide o pomer medzi výskou pokuty a obratom dotknutých strán, co je faktor, ktorý sama zohladnila pri stanovení výsky pokuty dotknutých strán podla závaznosti porusenia, základná ciastka pokuty, ako bola stanovená zalobcovi podla závaznosti porusenia, predstavuje 6,69 % jeho vlastného celkového obratu, zatial co táto ciastka stanovená pre velké nadnárodné skupiny (a to v prejednávanom prípade HLR, ADM a Bayer, do ktorej patrí H & R) sa nachádza od 0,23 do 0,30 % ich príslusného celkového obratu, a to aj po uplatnení násobného koeficientu urceného na zohladnenie velkosti a celkových zdrojov týchto podnikov. 238 Jednak, pokial sa pokuta nemá stanovit pomerne k obratu dotknutých podnikov, je vsak istý rozdiel v zaobchádzaní medzi dotknutými podnikmi neoddelitelne spätý s uplatnovaním metódy, ktorú si zvolili usmernenia, aby sa dosiahol ciel odstrasenia, co je metóda, ktorú súd Spolocenstva povazoval za legálnu (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 222). 239 Okrem toho, kedze posúdenie proporcionálneho charakteru východiskovej sumy pokuty, ktoré Komisia uskutocnila, nebolo posúdené ako chybné (pozri body 226 az 235 vyssie), argumentácia zalobcu sa v skutocnosti stáva návrhom, aby Súd prvého stupna preskúmal zákonnost súm pokút stanovených velkým podnikom, s ktorými zalobca porovnáva pokutu, ktorá mu bola ulozená. Zalobca pritom nemá v tomto ohlade aktívnu legitimáciu. Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania totiz musí byt zlucitelné s dodrziavaním zásady, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti, ku ktorej doslo v prospech iného (pozri rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 515 a v nom citovanú judikatúru). 240 Preto je opodstatnené zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. IV - O polahcujúcich okolnostiach 241 Jungbunzlauer uvádza zalobné dôvody zalozené na porusení, po prvé, usmernení a, po druhé, povinnosti odôvodnenia. A - O porusení usmernení 242 Jungbunzlauer tvrdí, ze podla bodu 3 prvej a druhej zarázky usmernení mala Komisia v jeho prípade uznat polahcujúce okolnosti z toho dôvodu, ze Jungbunzlauer GmbH jednak zastával pri porusovaní výlucne úlohu "nasledovania svojho vodcu" a jednak nerealizoval kartelovú dohodu v praxi. 1. O tom, ze Jungbunzlauer GmbH zastával pri porusovaní výlucne úlohu "nasledovania svojho vodcu" a) Tvrdenia úcastníkov konania 243 Jungbunzlauer usudzuje, ze podla bodu 3 prvej zarázky usmernení mala Komisia v jeho prípade uznat polahcujúcu okolnost z toho dôvodu, ze Jungbunzlauer GmbH zastával pri porusovaní výlucne úlohu "nasledovania svojho vodcu". Jungbunzlauer usudzuje, ze uznanie úlohy "nasledovania svojho vodcu", co je pojem, ktorý nie je v usmerneniach definovaný, nemozno vylúcit iba z dôvodu, ze podnik dodrziaval, prinajmensom ciastocne, pravidlá kartelu. Podla neho úlohu "nasledovania svojho vodcu" charakterizuje to, ze podnik sa vzhladom na znacný tlak, ktorý na neho vykonávajú iní clenovia kartelu, zúcastnuje v co mozno najmensej miere na uskutocnovaní dohôd, pricom prevezme urcité funkcie v rámci kartelu a úcastní sa na rokovaniach. Akýkolvek iný výklad by mal za následok, ze osoba, ktorá nasleduje svojho vodcu, by bola vystavená riziku sankcií v rámci kartelu a odvetných opatrení zo strany iných podnikov. 244 Jungbunzlauer tvrdí, ze na zaciatku kartelu nebol Jungbunzlauer GmbH schopný vyhnút sa dohodám a v roku 1991 bol viac-menej nútený k nim pristúpit. Ako malý specializovaný predajca kyseliny citrónovej bol podnik vystavený riziku, ze bude vytlacený z trhu väcsími konkurentmi, ktorí boli financne ovela silnejsí (s obratom az 58,6-krát väcsím ako skupina Jungbunzlauer) a na rozdiel od neho mali velmi sirokú výrobnú základnu. Jungbunzlauer okrem toho uvádza, ze v rokoch 1991 az 1995 sa skupina Jungbunzlauer nachádzala vo velmi tazkej financnej situácii, ktorá mala za následok, ze Jungbunzlauer GmbH by si nebol schopný zachovat nezávislost, keby na zaciatku roka 1991 nepristúpil ku kartelu. K tomu sa pripája skutocnost, zdôraznuje Jungbunzlauer, ze 40 % celkových výrobných nákladov kyseliny citrónovej tvoria náklady na suroviny, najmä na glukózu. Tú pritom ciastocne vyrábali dalsí clenovia kartelu, takze boli schopní znacne ovplyvnovat rezijné ceny surovín kyseliny citrónovej pre Jungbunzlauer GmbH, ktorý v tom case prakticky nemal alternatívne zdroje zásobovania. 245 Jungbunzlauer pritom kritizuje postoj Komisie, ktorá sa podla neho v odôvodneniach c. 282 a c. 284 rozhodnutia uspokojila zo súhrnným odmietnutím týchto tvrdení, ked uviedla, ze Jungbunzlauer od roku 1994 prebral zodpovednost za zber údajov o predaji a jeho prezident-generálny riaditel predsedal stretnutiam kartelu. To podla Komisie postacovalo na preukázanie, ze Jungbunzlauer "v nom hral aktívnu úlohu vysoko nad rámec toho, co uznáva" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 284 rozhodnutia). 246 Jungbunzlauer usudzuje, ze Komisia precenila význam funkcie predsedu stretnutí kartelu. Ako totiz sama uviedla v odôvodnení c. 120 rozhodnutia, táto úloha bola spojená s predsedníctvom v Európskom zdruzení výrobcov kyseliny citrónovej, takze zástupca Jungbunzlaueru sa ujal tejto úlohy iba preto, lebo s tým pocítali pravidlá kartelu v rámci systému striedania. Podla Jungbunzlaueru táto funkcia pozostávala predovsetkým zo zabezpecovania riadneho fungovania zberu údajov a predstavovala "nevdacnú" úlohu, ktorá zahrnala najmä administratívne aspekty. Táto funkcia nebola v ziadnom prípade spojená s moznostou väcsieho vplyvu vnútri kartelu. Zalobca okrem toho s odkazom na tvrdenia uvedené v bode 244 vyssie usudzuje, ze túto funkciu si nemohol dovolit odmietnut. Táto funkcia predsedu, ako ju vnímala Komisia, by bola navyse v rozpore so skutocnostou, ze Jungbunzlauer GmbH bol neustále kritizovaný, ze plne nedodrziaval uzavreté dohody. Jungbunzlauer napokon usudzuje, ze v kontexte pomerov hospodárskej sily, ako boli opísané v bode 244 vyssie, sa skutocnost, ze by rodinný podnik strednej velkosti, ako je skupina Jungbunzlauer, mohol iným clenom kartelu cokolvek nariadovat, javí ako málo realistická. 247 Jungbunzlauer usudzuje, ze prevzatie funkcie predsedu stretnutí kartelu by mohlo nanajvýs dokazovat, ze Jungbunzlauer mal v rámci kartelu významnú úlohu az od roku 1994, teda v poslednom roku obdobia, ktoré Komisia brala do úvahy. Táto okolnost naopak nemôze v ziadnom prípade protirecit tvrdeniam uvedeným v bodoch 243 a 244 vyssie. Prevzatie takej funkcie priblizne o tri roky neskôr vôbec nevylucuje, ze Jungbunzlauer GmbH bol roku 1991 prinútený pridruzit sa ku kartelu. 248 Rovnako je podla Jungbunzlaueru chyba, ze Komisia sa dovoláva skutocnosti, ze na stretnutiach kartelu sa zúcastnoval prostredníctvom osôb svojich vedúcich zamestnancov. Tvrdí totiz jednak, ze pri pánoch R. a H. to tak nebolo, a jednak ze pre relatívne malý podnik ako Jungbunzlauer je typická "nevýrazná" hierarchia. Na to, ze Komisia v odôvodnení c. 122 rozhodnutia a vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza, ze Jungbunzlauer mal úlohu "hovorcu" v rámci postupu kartelu proti cínskym výrobcom, tvrdí, ze islo iba o prípravu antidumpingovej staznosti na Komisiu, co predstavuje legitímny prostriedok sebaobrany proti naruseniam hospodárskej sútaze, ktoré vyvolávali dovozy za nizsiu ako rezijnú cenu, a nie porusenie clánku 81 ES. 249 Napokon Jungbunzlauer Komisii vytýka, ze si prisvojila argumentáciu dvoch clenov kartelu pocas správneho konania, konkrétne H & R a HLR, zhrnutú v odôvodneniach c. 279 az c. 281 rozhodnutia. V tomto ohlade tvrdí, ze, po prvé, tvrdenia týchto dvoch podnikov sú nepresné, po druhé, nemajú dôkaznú hodnotu, kedze ide o vyhlásenia spolocne stíhaných subjektov, ktoré sa prirodzene snazia presunút zásadné prispenie k poruseniu na iné podniky, a, po tretie, ze Komisia sa na tieto tvrdenia neodvolávala vo svojom oznámení o výhradách, takze odvolaním sa na ne v rozhodnutí porusila jeho právo na obhajobu (pozri, pokial ide o túto tretiu okolnost, bod 336 nizsie). 250 Komisia odmieta argumentáciu zalobcu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 251 V bode 3 prvej zarázke usmernení sa spresnuje, ze ku znízeniu výsky pokuty pre polahcujúce okolnosti dôjde napríklad vtedy, ak dotknutý podnik hral "výlucne pasívnu úloh[u] pri porusení pravidiel alebo úloh[u] 'nasledovania môjho vodcu`". 252 V tomto ohlade z judikatúry (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. I-1181, bod 331) vyplýva, ze spomedzi faktorov, ktoré sú schopné odhalit pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zohladnit jeho podstatne sporadickejsiu úcast na stretnutiach v porovnaní s úcastou iných clenov kartelu (rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 343), rovnako ako jeho oneskorený vstup na trh, ktorého sa porusenie týka, nezávisle na dlzke jeho úcasti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, 240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, bod 100), alebo este existenciu výslovných vyhlásení v tom zmysle pochádzajúcich od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa na porusení zúcastnili (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 264). Súd prvého stupna okrem toho rozhodol, ze "výlucne pasívna úloha" clena kartelu predpokladá, ze si osvojil "nízky profil", teda ze sa aktívne nezúcastnil na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167). 253 V rozhodnutí Komisia síce neoznacuje Jungbunzlauer za vodcu, ale spochybnuje, ze by hral pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu", vzhladom na skutocnost, ze Jungbunzlauer od roku 1994 prebral zodpovednost za zber údajov o predaji a jeho prezident-generálny riaditel predsedal stretnutiam kartelu (odôvodnenie c. 284 rozhodnutia). 254 V prejednávanom prípade zalobca v prvom rade nemôze na to, aby sa domáhal existencie polahcujúcich okolností, platne tvrdit, ze bol k úcasti na karteli prinútený. Aj keby sa totiz preukázalo, ze dalsí clenovia kartelu vykonávali na Jungbunzlauer GmbH ekonomické tlaky, aby pristúpil k dohodám kartelu, skutocnostou zostáva, ze potom, co raz ku kartelu pristúpil, podriadil sa rozhodnutiam clenov kartelu bez toho, aby si pri uskutocnovaní porusenia osvojil výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu". Komisia pritom vo svojich usmerneniach zdôraznuje, ze iba "výlucne" pasívna úloha alebo úloha "nasledovania svojho vodcu" môze viest ku znízeniu výsky pokuty. Nepostacuje teda, aby si dotknutý podnik osvojil "nízky profil" pocas urcitých období kartelu alebo vo vztahu k urcitým dohodám kartelu. 255 V druhom rade je tento záver potvrdený skutocnostou, ze Jungbunzlauer sa pravidelne zúcastnoval na stretnutiach kartelu. 256 V tretom rade sa zalobca nemôze platne odvolávat na hospodárske tazkosti, s ktorými zápasil pocas obdobia, ktorého sa kartel týkal. Práve z dôvodu tazkostí, s ktorými zápolili vsetci sútazitelia na trhu s kyselinou citrónovou na konci 80. rokov, sa totiz niektorí z nich vrátane zalobcu rozhodli, ze sa budú správat protisútazne. Pritom kartely, ako je ten v prejednávanom prípade, spravidla vznikajú v momente, ked odvetvie zakúsa tazkosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 345). 257 V stvrtom rade sa zalobca chybne domnieva, ze úloha predsedu stretnutí kartelu zahrnala výlucne administratívne úlohy a vôbec mu nedávala väcsí vplyv vnútri kartelu. Je totiz nesporné, ze zvolávanie stretnutí, navrhovanie ich programu, distribúcia prípravných dokumentov pred stretnutiami nie sú zlucitelné s pasívnou úlohou "nasledovania svojho vodcu" a osvojením si "nízkeho profilu". Také iniciatívy prezrádzajú ochotný a aktívny postoj zalobcu voci vytvoreniu, trvaniu a kontrole kartelu. Zalobca takisto chybne zlahcuje skutocnost, ze prezident-generálny riaditel Jungbunzlaueru sa osobne zúcastnoval na stretnutiach kartelu, tým, ze vnútri tohto podniku neexistovala hierarchická struktúra obdobná struktúre dalsích clenov kartelu. Aj za predpokladu, ze by sa tieto okolnosti potvrdili, bolo by sa ich totiz mozno dovolávat nanajvýs na preukázanie, ze zalobca nemal v rámci kartelu úlohu vodcu, ale nemôzu preukázat, ze úloha zalobcu bola výlucne pasívna alebo spocívala v "nasledovaní svojho vodcu". Pritom je nesporné, ze Komisia sa nedomnievala, ze by zalobca bol jedným z vodcov kartelu. 258 Preto Komisia neporusila svoje usmernenia tým, ze odmietla v prípade zalobcu uznat polahcujúcu okolnost z dôvodu výlucne pasívnej úlohy alebo úlohy "nasledovania svojho vodcu", ktorú by Jungbunzlauer GmbH zastával pri porusovaní. 2. O tom, ze Jungbunzlauer GmbH nerealizoval kartelovú dohodu v praxi a) Tvrdenia úcastníkov konania 259 Jungbunzlauer usudzuje, ze podla bodu 3 druhej zarázky usmernení mala Komisia v jeho prípade uznat polahcujúcu okolnost z toho dôvodu, ze Jungbunzlauer GmbH nerealizoval kartelovú dohodu v praxi. Jungbunzlauer tvrdí, ze aj ked sa zástupcovia Jungbunzlauer GmbH pravidelne zúcastnovali na stretnutiach, Jungbunzlauer GmbH viedol autonómnu a sútazne orientovanú obchodnú politiku. Okrem toho Jungbunzlauer GmbH viac ako ktorýkolvek iný podnik zúcastnený na karteli dôsledne a pocas pomerne dlhého obdobia unikal pokusom dalsích clenov kartelu o "zdisciplinovanie" jeho politiky vo veci predajných a cenových podmienok. 260 V prvom rade Jungbunzlauer tvrdí, ze - ako vyplýva z odôvodnenia c. 72 rozhodnutia - správanie Jungbunzlauer GmbH na trhu az do roku 1990 bolo dôvodom poklesu cien kyseliny citrónovej v Európe, co v konecnom dôsledku viedlo k vytvoreniu kartelu. Uvádza totiz, ze Jungbunzlauer GmbH v rokoch 1970 az 1990 tridsatnásobne zvýsil svoj predaj kyseliny citrónovej, zatial co objem trhu v rovnakom období vzrástol sotva o 96 %. Tento nárast podielu na trhu bol dosiahnutý na úkor velkých predajcov kyseliny citrónovej pôsobiacich na trhu. Kartel sa tak ukázal najmä prostriedkom, ako ho podrobit spolocnej disciplíne, co vyplýva z opisu prvého stretnutia kartelu v Bazileji 6. marca 1991, ktorý sa nachádza v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách. Priebeh tohto prvého stretnutia dokazuje, ze dohody boli od zaciatku v rozpore s hospodárskymi záujmami Jungbunzlauer GmbH. 261 V druhom rade Jungbunzlauer tvrdí, ze Jungbunzlauer GmbH pocas celého trvania kartelu znacne rusil prácu kartelu a zmensoval jeho úcinky na trh. Aj ked sa teda Jungbunzlauer GmbH zúcastnil na väcsine stretnutí kartelu, iní clenovia kartelu ho vnímali ako "rusitela pokoja". 262 Jungbunzlauer uvádza, ze pocas prvej fázy kartelu, ktorá trvala od marca 1991 do prvého polroka 1993 (odôvodnenie c. 90 rozhodnutia), sa Jungbunzlauer GmbH pokúsal hlavne obmedzit úcinnost kartelu. Jeho hlavnou starostou bolo vyhnút sa zavedeniu kompenzacného mechanizmu, ktorý by smeroval k sankcionovaniu porusenia kvót. To preukazuje správanie zástupcov Jungbunzlauer GmbH pocas stretnutia, ktoré sa uskutocnilo v Jeruzaleme v máji 1992, ako ho uz opísal vo svojom liste z 29. apríla 1999, vo svojom vyhlásení z 21. mája 1999, ktoré vydal podla oznámenia o spolupráci, a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 263 Pokial ide o druhú fázu kartelu, ktorá trvala od druhého polroka 1993 do mája 1995 (odôvodnenie c. 91 rozhodnutia), Jungbunzlauer uvádza, ze dotknuté strany stále tazsie dodrziavali dohodnuté ceny. Tvrdí, ze okrem dovozov pochádzajúcich z Cíny bol za tento stav zodpovedný predovsetkým Jungbunzlauer GmbH vzhladom na svoju snahu o opustenie kartelu. 264 Podla Jungbunzlaueru totiz - ako vyplýva z odôvodnenia c. 117 rozhodnutia - od zaciatku roka 1993 nastávali medzi clenmi kartelu rastúce nezhody a Jungbunzlauer GmbH bol oznacený za hlavného zodpovedného, kedze uz nedodrziaval dohody a podla iných clenov kartelu sa odmietal podrobit disciplíne. To takisto potvrdzuje zápisnica z výsluchu FBI týkajúca sa stretnutia v Chicagu v marci 1993. Rovnako tvrdí, ze - ako uz Komisii vyhlásil vo svojom liste z 29. apríla 1999, vo svojom vyhlásení z 21. mája 1999 podla oznámenia o spolupráci a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, a ako takisto vyplýva z vyhlásení iných clenov kartelu a zo zápisnice FBI prilozenej k odpovedi na oznámenie o výhradách - Jungbunzlauer GmbH bol pocas rôznych stretnutí kartelu, ktoré sa uskutocnili v rokoch 1993 az 1995, kritizovaný dalsími clenmi kartelu za to, ze kladie prekázky protisútazným opatreniam a neuplatnuje urcité uzavreté dohody. Napokon sa na zaciatku roka 1995 dokonca zvazovalo vylúcenie Jungbunzlauer GmbH z kartelu a vzhladom na to, ze nebolo mozné nájst ziadne riesenie, doslo na stretnutí 22. mája 1995 k ukonceniu aktivít kartelu. 265 V tretom rade Jungbunzlauer usudzuje, ze nerealizovanie dohôd v praxi zo strany Jungbunzlauer GmbH je zrejmé takisto vo vztahu k cenám, ktoré táto spolocnost praktizovala. Poukazuje totiz na styri grafy, ktoré Komisii predlozil v rámci svojej odpovede na oznámenie o výhradách, v ktorých porovnal cielové ceny kartelu s cenami, ktoré Jungbunzlauer GmbH v skutocnosti uplatnoval na trhu. Podla neho z nich vyplýva, ze ponuky Jungbunzlauer GmbH sa vo vseobecnosti nachádzali pod cielovými cenami, cím vo velkej miere "nedodrziaval" ceny urcené kartelom, a to nie iba miestami. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, sa Jungbunzlauer domnieva, ze z týchto grafov nie je zrejmá paralelnost medzi cielovými cenami a cenami, ktoré Jungbunzlauer GmbH v skutocnosti praktizoval. 266 Komisia odmieta argumentáciu, ktorú zalobca uvádza. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 267 V bode 3 druhej zarázke usmernení sa spresnuje, ze ku znízeniu výsky pokuty pre polahcujúce okolnosti dôjde napríklad v prípade nerealizovania dohôd v praxi. 268 Na tento úcel je potrebné overit, ci okolnosti uvádzané zalobcom sú takej povahy, aby preukázali, ze pocas obdobia, v ktorom pristúpil k porusujúcim dohodám, sa naozaj zriekol ich uplatnenia tým, ze si osvojil sútazné správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 4872 az 4874, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 192). 269 Je ustálenou judikatúrou, ze skutocnost, ze podnik, ktorého úcast na zosúladenom konaní so svojimi konkurentmi vo veci cien je dokázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, na com sa so svojimi konkurentmi dohodol, nepredstavuje nevyhnutne prvok, ktorý sa musí zohladnit ako polahcujúca okolnost pri stanovení výsky ukladanej pokuty. Podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, totiz môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech (rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 230, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 190). 270 V kazdom prípade uz bolo v prejednávanom prípade v bodoch 183 a 184 vyssie rozhodnuté, ze urcitá paralelnost medzi cenami, ktoré urcoval kartel, a cenami, ktoré praktizoval zalobca, skutocne existovala, aj ked zalobcom praktizované ceny boli vo vseobecnosti nizsie ako ceny urcované kartelom. V takej situácii nemôze zalobca platne vo svoj prospech tvrdit, ze kartel bol v rozpore s jeho hospodárskymi záujmami, on rusil prácu kartelu a znizoval jeho úcinnost a vo vseobecnosti úctoval ceny, ktoré boli nizsie ako dohodnuté ceny. 271 Preto Komisia neporusila svoje usmernenia tým, ze odmietla v prípade zalobcu uznat polahcujúcu okolnost z toho dôvodu, ze Jungbunzlauer GmbH nerealizoval kartelovú dohodu v praxi. B - O porusení povinnosti odôvodnenia 272 Jungbunzlauer v podstate usudzuje, ze rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide tak o nerealizovanie dohôd v praxi, ako aj o jeho úlohu "nasledovania svojho vodcu" v rámci kartelu, kedze Komisia nezaujala stanovisko k rôznym tvrdeniam, ktoré uvádzal pocas správneho konania. 273 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut. 274 Súd prvého stupna pripomína judikatúru citovanú v bode 100 vyssie a konstatuje, ze Komisia v odôvodnení c. 284 rozhodnutia usúdila, ze "samotná skutocnost, ze táto spolocnost od roku 1994 prebrala zodpovednost za zber údajov o predaji a jej [prezident-generálny riaditel] predsedal stretnutiam kartelu, postacuje na preukázanie, ze v nom hrala aktívnu úlohu vysoko nad rámec toho, co uznáva" [neoficiálny preklad]. 275 Popritom Komisia v odôvodneniach c. 218 a c. 219 rozhodnutia posúdila a odmietla tvrdenie zalobcu, podla ktorého nehral v rámci kartelu aktívnu úlohu a neuskutocnoval jeho rozhodnutia. 276 Okrem toho, pokial ide o neuskutocnovanie dohôd, Komisia v odôvodnení c. 285 rozhodnutia odkázala na svoju analýzu, ktorá sa nachádza v odôvodneniach c. 212 az c. 218 toho istého rozhodnutia, kde podrobne vysvetlila uskutocnovanie dohôd kartelu dotknutými stranami, co sa týka cien kyseliny citrónovej, kvót a kompenzacných mechanizmov. 277 Preto je v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, rozhodnutie v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. V - O nezohladnení pokút ulozených v iných státoch A - Tvrdenia úcastníkov konania 278 Jungbunzlauer usudzuje, ze Komisia tým, ze odmietla zohladnit pokuty, ktoré uz boli ulozené v rámci konaní uskutocnených v Spojených státoch amerických a Kanade za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze týchto krajín, a znízit výsku pokuty, ktorá bola ulozená v rozhodnutí, v závislosti od tejto okolnosti, prekrocila hranice svojej diskrecnej právomoci. 279 Jungbunzlauer uvádza, ze v rámci konania uskutocneného v Spojených státoch amerických uzavrela skupina Jungbunzlauer v roku 1997 súdny zmier (Plea Agreement) s orgánmi hospodárskej sútaze tejto krajiny, v ktorom sa zaviazala zaplatit pokutu vo výske 11 miliónov amerických dolárov (USD). Podla znenia tohto zmieru sa pritom záväzok vztahoval nielen na cast dohôd, ktorá sa týkala trhu v Spojených státoch amerických, ale aj na casti dohôd, ktoré sa mali uskutocnovat v tretích krajinách. Americké orgány totiz v bode 2 a v bode 4 písm. b) tohto zmieru zohladnili pri výpocte pokuty skutocnost, ze islo o kartel na celosvetovej úrovni ("v Spojených státoch amerických a inde"). Jungbunzlauer dodáva, ze v tomto kontexte americké orgány po prvýkrát ulozili ovela vyssiu pokutu s odkazom najmä na medzinárodný charakter dohôd. Preto sa konanie, ktoré prebehlo v Spojených státoch amerických, vztahovalo takisto na vsetky dohody a vsetky úkony dotknutých podnikov s cielom uskutocnit tieto dohody v rozsahu, v akom sa týkali európskeho trhu. Transakcie opísané v oznámení o výhradách a ich úcinky na európsky trh uz teda boli sankcionované pokutou. 280 Rovnako sa Jungbunzlauer dovoláva skutocnosti, ze kanadské orgány príslusné vo veciach hospodárskej sútaze takisto uskutocnili konanie, ktoré malo viest k ulozeniu pokuty podla kartelového práva za rovnaké dohody. V súdnom zmieri (Plea Agreement) z roku 1998 súhlasila skupina Jungbunzlauer so zaplatením pokuty 2 milióny kanadských dolárov (CAD) (cize 1,2 milióna eur), aby ukoncila konanie, ktoré kanadské orgány zacali vo veci týchto dohôd. 281 V tomto kontexte Jungbunzlauer predovsetkým uznáva, ze zásada ne bis in idem sa ako taká v prejednávanom prípade neuplatní, kedze ide o vztahy medzi sankcnými ustanoveniami práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva. Podla Jungbunzlaueru vsak Komisia na základe vseobecnej zásady spravodlivosti, ktorú ako takú súd Spolocenstva uznal (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia, T-149/89, Zb. s. II-1127, bod 29), mala v prejednávanom prípade zohladnit myslienku, ktorá je v pozadí zásady ne bis in idem. Jungbunzlauer zdôraznuje, ze v prejednávanom prípade ide o celosvetový trh, na ktorom mali dohody kartelu medzinárodné úcinky, a orgány Spojených státov amerických a Kanady ulozili pokuty za rovnaké skutky ako Komisia. Podla jeho názoru tak musí sankcia, ktorú ulozili orgány tretej krajiny, ovplyvnit výpocet pokuty Komisie prinajmensom vtedy, ak Komisia a orgány dotycnej tretej krajiny zistili rovnaký skutkový stav. V odbornej literatúre zastávajú túto koncepciu pocetní autori vrátane niektorých bývalých úradníkov Komisie. Podla Jungbunzlaueru navyse Súdny dvor v rozsudku zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia (7/72, Zb. s. 1281, bod 3), pocítal so zohladnením pokút ulozených v tretích krajinách, pokial boli vytýkané skutky zhodné. V tomto rozsudku Súdny dvor usúdil, ze pri stanovení výsky pokút sa nemali zohladnit pokuty, ktoré uz boli ulozené v zahranicí, z jediného a výlucného dôvodu, ze skutkový stav nebol zhodný. To preukazuje, ze také zohladnenie je nevyhnutné, pokial je skutkový stav zhodný. 282 Dalej Jungbunzlauer tvrdí, ze viaceré ciele, ktoré sa ulozením pokuty sledovali, a to najmä odstrasenie a odnatie obohatenia, sa uz dosiahli sankciami ulozenými v tretích krajinách. V tejto súvislosti zdôraznuje Jungbunzlauer osobitne skutocnost, ze v rámci konaní o ulození sankcie v Spojených státoch amerických aj v Kanade mu bolo z dôvodu obmedzených zdrojov, ktoré má k dispozícii, povolené uhradit sumy pokút v splátkach rozvrhnutých na niekolko rokov. Ekonomickú kapacitu skupiny Jungbunzlauer tak uz silne ovplyvnili znacné pokuty, ktoré jej boli ulozené v Spojených státoch amerických a Kanade. Preto je zohladnenie uz ulozených pokút nevyhnutné aj z hladiska cielov, ktoré ulozenie pokuty sleduje. 283 Napokon podla Jungbunzlaueru Komisia chybne namieta, ze orgány Spojených státov amerických a Kanady nemajú právomoc na ukladanie pokút za obmedzenia hospodárskej sútaze na území Spolocenstva, pretoze z textu zmieru uzavretého s americkými orgánmi vyplýva, ze uvedené orgány sa neobmedzili na úcinky na trh v týchto krajinách. 284 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 285 Je vhodné pripomenút, ze zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 338). 286 Judikatúra Spolocenstva tak pripustila, ze podnik môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu dotknutého clenského státu a druhej od Spolocenstva v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele, a ak porusené normy nie sú totozné (rozsudok Wilhelm a i., uz citovaný v bode 281 vyssie, bod 11; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 191, a Sotralentz, uz citovaný v bode 281 vyssie, bod 29). 287 Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prejednávanom prípade, kde konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej americké a kanadské orgány, evidentne nesledovali rovnaké ciele. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v EHP, ochrana sledovaná v druhom prípade sa týka amerického alebo kanadského trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 134 a v nom citovanú judikatúru). Chýba teda podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. 288 Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze zásada ne bis in idem sa v prejednávanom prípade neuplatní. To sa zhoduje s posúdením, ktoré uskutocnil Jungbunzlauer, uvedeným v bode 281 vyssie. 289 Jungbunzlauer sa vsak domnieva, ze napriek tomu, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní, Komisia mala pri urcení pokuty zohladnit pokuty ulozené americkými a kanadskými orgánmi, ktoré zistili rovnaký skutkový stav. Podla Jungbunzlaueru vyplýva taká poziadavka tak zo zásady spravodlivosti, ako aj z dosiahnutia cielov pokuty, ktorými sú odstrasenie a zánik obohatenia. 290 Pokial ide o zásadu spravodlivosti, Súd prvého stupna pripomína, ze moznost kumulácie sankcií - jednej Spolocenstva, jednej vnútrostátnej - v dôsledku dvoch súbezných konaní, ktorých prípustnost vyplýva z osobitného systému rozdelenia právomocí vo veciach kartelov medzi Spolocenstvo a clenské státy vzhladom na sledovanie odlisných cielov, podlieha poziadavke spravodlivosti. Táto poziadavka spravodlivosti Komisiu zaväzuje, aby pri stanovení výsky pokút zohladnila sankcie, ktoré uz ten istý podnik za rovnaký skutok znásal, pokial ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, a teda spáchané na území Spolocenstva (rozsudky Wilhelm a i., uz citovaný v bode 281 vyssie, bod 11, Tréfileurope/Komisia, uz citovaný v bode 286 vyssie, bod 191, a Sotralentz, uz citovaný v bode 281 vyssie, bod 29). 291 Podla Súdu prvého stupna vsak povinnost zohladnit poziadavku spravodlivosti vyplýva jednak z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu a jednak z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi v oblasti kartelov na tom istom území. 292 Tieto prvky pritom v prejednávanom prípade chýbajú, a preto nemozno Komisii na tomto základe vytýkat, ze porusila uvedenú povinnost. 293 Rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 281 vyssie, ktorého sa Jungbunzlauer dovoláva, tento záver nespochybnuje. Súdny dvor v tej veci totiz neuviedol, ze Komisia má zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretej krajiny za predpokladu, ze skutkové zistenia, ktoré Komisia a uvedené orgány voci podniku uplatnujú, sú zhodné, ale obmedzil sa na to, ze uviedol, ze táto otázka by sa mala riesit vtedy, ked nastane (rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 281 vyssie, bod 3). 294 Ak by aj bolo v prejednávanom prípade opodstatnené usúdit, ze zásada spravodlivosti Komisiu zaväzuje, aby zohladnila sankcie ulozené orgánmi tretích krajín, pokial skutkové zistenia, ktoré Komisia voci podniku uplatnuje, sú zhodné so skutkovými zisteniami, ktoré voci tomu istému podniku uplatnuje orgán tretej krajiny, je nutné konstatovat, ze Jungbunzlauer nepreukázal, ze americké a kanadské orgány mali na zreteli uplatnovanie alebo úcinky kartelu, ktoré sa netýkalo ich príslusného územia. 295 Samotný odkaz na skutocnost, ze kartel pôsobil "v Spojených státoch amerických a inde", v zmieri uzavretom s americkými orgánmi totiz nepreukazuje, ze americké orgány pri výpocte výsky pokuty brali do úvahy uplatnovanie alebo úcinky kartelu, ktoré sa týkali iného ako amerického územia a osobitne EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný v bode 252 vyssie, bod 143). Také uplatnenie práva by okrem toho mohlo zasahovat do územnej právomoci Komisie. 296 Rovnako co sa týka zmieru uzavretého s kanadskými orgánmi, Jungbunzlauer nepredlozil dôkaz o skutocnosti, ze tieto orgány mali pri urcení výsky pokuty na zreteli uplatnovanie alebo úcinky kartelu, ktoré sa týkali iného ako kanadského územia a osobitne EHP. 297 Pokial ide o odstrasujúci úcinok uz ulozených pokút a zánik obohatenia v dôsledku uz ulozených pokút, Súd prvého stupna pripomína, ze právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov zverených Komisii s cielom umoznit jej plnit dozorné poslanie, ktoré jej ukladá právo Spolocenstva. Toto poslanie zahrna úlohu sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa uplatnovat vo veciach hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 105). 298 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o úrovni sumy pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté - aj ked ich nezákonnost bola nesporná od zaciatkov politiky Spolocenstva vo veciach hospodárskej sútaze - z dôvodu zisku, ktorý z nich môzu urcité zainteresované podniky dosiahnut (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 108). 299 Jungbunzlauer nemôze platne tvrdit, ze zánik obohatenia podniku z dôvodu uz ulozených pokút nevyhnutne zdôvodnuje znízenie pokuty ulozenej na úrovni Spolocenstva, kedze je úlohou Komisie, aby zabezpecila odstrasujúci úcinok ukladaných pokút. 300 Jungbunzlauer okrem toho nemôze platne tvrdit, ze v jeho prípade nebolo odstrasenie potrebné, pretoze bol potrestaný za tie isté skutky súdmi tretích státov. Ciel odstrasenia sledovaný Komisiou súvisí totiz so správaním podnikov v rámci Spolocenstva alebo EHP. V dôsledku toho odstrasujúci úcinok pokuty ulozenej Jungbunzlaueru z dôvodu jeho porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemôze byt urcený ani výlucne v závislosti od osobitnej situácie Jungbunzlaueru, ani v závislosti od jeho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v tretích státoch mimo EHP (pozri v tomto zmysle rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, bod 252, body 146 a 147). 301 Zalobný dôvod zalozený na nezohladnení pokút ulozených v iných státoch preto treba zamietnut. VI - O maximálnej hranici výsky pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 A - Úvod 302 Jungbunzlauer uvádza, ze Komisia v odôvodnení c. 293 rozhodnutia znízila výsku pokút pre Cerestar a H & R, aby dodrzala maximálnu hranicu výsky pokút uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Jungbunzlauer sa domnieva, ze Komisia sa v tejto súvislosti dopustila chýb v posúdení, ako aj porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia. 303 Jungbunzlauer formuluje tento zalobný dôvod v troch castiach zalozených na tom, ze Komisia vo svojom výpocte týkajúcom sa maximálnej hranice výsky pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 po prvé odmietla zohladnit pokuty ulozené v rámci veci nazývanej "Glukonát sodný", po druhé zohladnila obrat Jungbunzlaueru Holding AG a po tretie nezohladnila pokuty ulozené v iných státoch. B - O odmietnutí zohladnit pokuty ulozené v rámci veci nazývanej "Glukonát sodný" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 304 Jungbunzlauer usudzuje, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze na úcely dodrzania maximálnej hranice výsky pokút uvedenej v tomto ustanovení nezohladnila pokuty, ktoré mu uz priblizne dva mesiace pred vydaním rozhodnutia ulozila v rámci veci "Glukonát sodný". Poukazuje na skutocnost, ze ak by Komisia tieto dve pokuty scítala, uplatnenie maximálnej hranice výsky pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 by viedlo k znízeniu ukladanej pokuty. 305 Podla Jungbunzlaueru Komisia tieto dve veci umelo oddelila. Kyselina citrónová a glukonát sodný totiz podla Jungbunzlaueru predstavujú príbuzné výrobky a patria do rovnakej skupiny výrobkov, kedze surovina pre obidva výrobky je rovnaká, výrobné postupy sú zväcsa zhodné, obidva výrobky sa z velkej casti predávajú rovnakými distribucnými kanálmi a medzi odberatelmi kyseliny citrónovej a glukonátu sodného sa nachádzajú rovnaké podniky. 306 Okolnost, ze medzi skupinami úcastníkov v obidvoch veciach sú rozdiely, nie je rozhodujúca, pretoze spojitost medzi dvomi skutkovými situáciami nemôze závisiet od individuálneho rozhodnutia podniku vyrábat alebo nevyrábat urcitý výrobok. Navyse v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, porovnanie období porusenia v obidvoch veciach hovorí v prospech prijatia jediného rozhodnutia pre obidve veci. Jungbunzlauer dodáva, ze príslusné orgány Spojených státov amerických a Kanady spojili tieto veci do jediného konania a ulozili jedinú pokutu za porusenia, ktoré sa týkali obidvoch výrobkov. Jungbunzlauer napokon usudzuje, ze rozhodnutie "Vitamíny", v ktorom Komisia spolocne posúdila osem kartelov v jedinom rozhodnutí, preukazuje, ze procesné spojenie oddelených výhrad, ktoré sa týkajú kartelového práva, zodpovedá beznej praxi. 307 Komisia odmieta argumentáciu zalobcu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 308 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 môze Komisia ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty nepresahujúce 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia. 309 V prejednávanom prípade zalobca Komisii vytýka, ze umelo oddelila prejednávanú vec od veci, ktorá viedla k rozhodnutiu "Glukonát sodný". 310 Z viacerých odôvodnení rozhodnutia a rozhodnutia "Glukonát sodný" pritom vyplýva, ze Komisia ulozila v roku 2001 zalobcovi dve pokuty preto, lebo porusil pravidlá hospodárskej sútaze tým, ze sa úcastnil na dvoch karteloch týkajúcich sa odlisných výrobkov, ktoré sú síce blízke, pokial ide o niektoré ich pouzitia, ale tvoria odlisné relevantné trhy. Ako totiz vyplýva z odôvodnení c. 34 az c. 39 rozhodnutia "Glukonát sodný", kyselina citrónová nepredstavuje vseobecný substitucný výrobok, ale iba ciastocný substitút glukonátu sodného podla oblasti pouzitia. Súd prvého stupna sa domnieva, ze toto posúdenie Komisie nie je chybné, a v takej situácii teda Komisia z objektívnych dôvodov - a nie z umelých dôvodov, ako tvrdí zalobca - zacala dve oddelené konania, konstatovala dve odlisné porusenia a nezávisle ulozila dve odlisné pokuty týkajúce sa dvoch porusení. 311 Z tohto uhla pohladu Komisia v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, nekonala odlisným spôsobom v porovnaní s vecou "Vitamíny". Komisia v poslednej uvedenej veci síce spojila konania týkajúce sa kartelov na trhu s vitamínmi a vydala jediné rozhodnutie, skutocnostou vsak zostáva, ze pre kazdý z dotknutých vitamínov konstatovala odlisné porusenia a dotknuté podniky sankcionovala ulozením ôsmich autonómnych pokút. 312 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze spomedzi piatich výrobcov kyseliny citrónovej, ktorým je rozhodnutie urcené, sa iba dvaja úcastnili kartelu v odvetví glukonátu sodného, a to zalobca a ADM. Navyse kartel v odvetví glukonátu sodného existoval od roku 1987 do júna 1995, zatial co kartel týkajúci sa odvetvia kyseliny citrónovej trval iba od marca 1991 do mája/júna 1995 a clenovia týchto dvoch kartelov nemali spolocný ani plán, ani ciel, ktorý by smeroval ku koordinovanému a celkovému odstráneniu hospodárskej sútaze na dvoch relevantných trhoch. 313 Napokon skutocnost, ze orgány hospodárskej sútaze Spojených státov amerických a Kanady spojili veci týkajúce sa na jednej strane kyseliny citrónovej a na druhej strane glukonátu sodného, ktorú zalobca uvádza, je irelevantná pre posúdenie zákonnosti postupu Komisie, pokial ide o hranicu uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 314 Preto je opodstatnené zamietnut prvú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na odmietnutí zohladnit pokuty ulozené v rozhodnutí "Glukonát sodný", pokial ide o hranicu uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. C - O zohladnení obratu Jungbunzlauer Holding AG 1. Úvod 315 Pokial ide o zohladnenie obratu Jungbunzlauer Holding AG, zalobca uvádza zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, po druhé na porusení povinnosti odôvodnenia a po tretie na chybe v posúdení. 2. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 316 Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze na úcely dodrzania maximálnej hranice výsky pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zohladnila obrat skupiny Jungbunzlauer, hoci pokial ide o dalsích dvoch úcastníkov konania, ktorým bolo rozhodnutie urcené, konkrétne o H & R a Cerestar, nezohladnila obraty ani úcast ich materských spolocností. 317 Jungbunzlauer zdôraznuje, ze nenapáda správnost výpoctu, ktorý Komisia uskutocnila v prípade H & R a Cerestaru, aj ked podla neho sa tým Komisia odchýlila od metódy výpoctu, ktorú dovtedy uplatnovala. Jungbunzlauer totiz s odkazom na rozhodnutia "Glukonát sodný" a "Vitamíny" usudzuje, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie pozostávala z toho, ze do výpoctu hranice pokuty v závislosti od celkového obratu dotknutých podnikov uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa zahrnul obrat, ktorý dosiahla skupina, teda jedna alebo viaceré materské spolocnosti a dcérske spolocnosti, ktoré boli touto jednou alebo viacerými materskými spolocnostami ovládané. Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia s ním mala zaobchádzat tým istým priaznivejsím spôsobom. 318 Pokial ide o zaobchádzanie vyhradené pre H & R, Jungbunzlauer poznamenáva, ze z odôvodnení c. 292 a c. 293 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa opierala výlucne o obrat dosiahnutý úcastou H & R a ze vzhladom na túto volbu znízila pokutu zo 122,5 na 20,31 milióna eur. Ak by pritom podla Jungbunzlaueru Komisia uplatnila svoju skorsiu prax, nebolo by potrebné k tomuto znízeniu pristúpit. Jungbunzlauer totiz z odôvodnení c. 25 a nasl., c. 50, c. 183 a c. 243 rozhodnutia vyvodzuje, ze H & R patril v roku 2000 do skupiny Bayer, ktorá za tento rok dosiahla obrat 30 971 miliónov eur. 319 Co sa týka zaobchádzania vyhradeného pre Cerestar, Jungbunzlauer poznamenáva, ze Komisia bez toho, aby uviedla osobitné dôvody, znízila pokutu zo 4,55 na 1,75 milióna eur. Jungbunzlauer vyjadruje v tomto ohlade predpoklad, ze Komisia sa opierala o obrat, ktorý Cerestar dosiahol, uvedený v odôvodnení c. 21 rozhodnutia. Podla Jungbunzlaueru pritom Cerestar patril v roku 2000 do skupiny Eridania-Béghin-Say, ktorá za tento rok dosiahla obrat 98 053 miliónov eur (odôvodnenie c. 19). 320 Jungbunzlauer pripomína, ze vo vztahu k nemu sa Komisia naopak opierala o obrat, ktorý dosiahla skupina Jungbunzlauer (odôvodnenia c. 50, c. 185 a c. 293 rozhodnutia). Ak by pritom podla Jungbunzlaueru Komisia uplatnila voci nemu rovnakú metódu výpoctu ako voci H & R a Cerestaru, zohladnila by len obrat Jungbunzlaueru, ktorý ako správcovská spolocnost dosiahol iba malý obrat (priblizne 3,5 milióna eur). To by tak viedlo pri uplatnení maximálnej hranice 10 % k znacnému znízeniu pokuty (priblizne 0,35 milióna eur). Jungbunzlauer dodáva, ze ak by sa Komisia opierala o obrat Jungbunzlauer GmbH - v roku 2000 dosiahol Jungbunzlauer GmbH obrat iba 197,3 milióna eur - ktorý by podla neho mal byt osobou, ktorej je rozhodnutie urcené, konecná výska by sa zmenila z 29,4 na 19,73 milióna eur. 321 Komisia odmieta argumentáciu Jungbunzlaueru. Posúdenie Súdom prvého stupna 322 Je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami zaobchádzalo obdobne, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 309 a v nom citovanú judikatúru). 323 V prejednávanom prípade z odôvodnení c. 30, c. 34 a c. 187 rozhodnutia vyplýva bez toho, aby to Jungbunzlauer spochybnil, ze porusenia sa dopustili podniky, ktoré boli postupne poverené správou skupiny ako celku, a to Jungbunzlauer GmbH a Jungbunzlauer po restrukturalizácii skupiny. Vedúci zamestnanci skupiny Jungbunzlauer sa zúcastnovali na stretnutiach kartelu a prijímali rozhodnutia týkajúce sa úcasti skupiny na karteli a jej správania v rámci tohto kartelu. 324 Jungbunzlauer sa naopak ani nesnazí preukázat, ze situácia dvoch dalsích spolocností, a to H & R a Cerestaru, bola s jeho vlastnou situáciou porovnatelná. Nepreukázal teda, ze v prejednávanej veci bola situácia, v ktorej sa nachádzali tieto dva dalsie podniky, porovnatelná s jeho situáciou. 325 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania zamietnutý. 3. O porusení povinnosti odôvodnenia 326 Jungbunzlauer Komisii vytýka, ze dostatocne nevysvetlila dôvody, pre ktoré neznízila výsku jeho pokuty uplatnením stropu, ktorý je uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Podla neho totiz Komisia poskytla vysvetlenie rozdielneho zaobchádzania s Jungbunzlauerom a H & R a Cerestarom az v rámci svojho vyjadrenia k zalobe. 327 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 328 Súd prvého stupna poznamenáva, ze Komisia v odôvodneniach c. 30 az c. 34, c. 187 a c. 188 uviedla dôvody, pre ktoré pripísala porusenie Jungbunzlaueru ako správcovskému podniku skupiny. Systematický výklad odôvodnení rozhodnutia teda bez tazkostí umoznuje pochopit dôvody, pre ktoré Komisia na rozdiel od toho, co urobila v prípade H & R a Cerestaru, neznízila výsku pokuty uplatnením stropu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Nebola teda nijako povinná opätovne vysvetlovat tieto dôvody v casti rozhodnutia týkajúcej sa uplatnenia tohto stropu. 329 Preto musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia takisto zamietnutý. 4. O existencii chyby v posúdení spocívajúcej v tom, ze Komisia odmietla zohladnit pokuty ulozené v iných státoch 330 Jungbunzlauer tvrdí, ze na výpocet maximálneho stropu pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 treba scítat sumu pokút, ktoré boli skupine Jungbunzlauer ulozené v Spojených státoch amerických a Kanade (10,9 milióna eur), s pokutou, ktorú ulozila Komisia (29,4 milióna eur pred uplatnením oznámenia o spolupráci). Tak sa dospeje k celkovej sume 40,3 milióna eur, ktorá vysoko prekracuje predmetnú hranicu. 331 Komisia odmieta túto argumentáciu. 332 Súd prvého stupna usudzuje, ze z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vyplýva, ze v nom stanovený strop pokút sa uplatnuje výlucne na pokuty ulozené Komisiou za porusenia, ku ktorým doslo vo vztahu k pravidlám hospodárskej sútaze Spolocenstva. Tento výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je navyse vo vnútornom súlade s tým, o com bolo rozhodnuté v bodoch 285 az 301 vyssie, teda ze Komisia neporusila zásadu ne bis in idem, ked ulozila Jungbunzlaueru pokutu bez toho, aby zohladnila pokuty, ktoré uz zaplatil v rámci konaní uskutocnených v tretích krajinách. 333 Jungbunzlauer teda chybne vycíta Komisii, ze na výpocet stropu pokút, ktorý je uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nezohladnila pokuty ulozené Jungbunzlaueru v Spojených státoch amerických a Kanade. 334 Táto cast zalobného dôvodu a zalobný dôvod ako celok musia byt preto zamietnuté. VII - O porusení práva na prístup k spisu A - Tvrdenia úcastníkov konania 335 Jungbunzlauer sa domnieva, ze Komisia porusila jeho právo na prístup k celému spisu tým, ze zalozila rozhodnutie na niektorých dokumentoch, ku ktorým nebol vypocutý. Vzhladom na tieto nedostatky konania je podla Jungbunzlaueru namieste zrusit rozhodnutie alebo prinajmensom jeho cast, v ktorej sa odkazuje na dokumenty, ku ktorým nemal zalobca prístup. 336 Podla Jungbunzlaueru je Komisia povinná sprístupnit dotknutým podnikom celý vysetrovací spis, aby sa mohli primeraným spôsobom bránit voci výcitkám uvedeným v oznámení o výhradách (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 54, a rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 144). Právo na prístup k spisu existuje takisto vo vztahu k odpovediam iných dotknutých podnikov na oznámenie o výhradách (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 384 a nasl.). Právo na prístup k celému spisu sa týka nielen vsetkých dokumentov v neprospech úcastníka konania, ale rovnako aj údajov v jeho prospech. Podla Jungbunzlaueru, ak nemozno vylúcit, ze obrana dotknutých podnikov bola ovplyvnená skutocnostou, ze mali neúplný prístup k dokumentom vysetrovacieho spisu, rozhodnutie musí byt zrusené (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 156 a nasl.). S odkazom na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci, ktorá viedla k rozsudku Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia (C-310/93 P, Zb. s. I-865, I-987, body 119 a 120), ako aj na uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Illmenau/Komisia (T-198/01 R, Zb. s. II-2153, body 85 a nasledujúce), sa Jungbunzlauer domnieva, ze nie je opodstatnené klást vysoké poziadavky, pokial ide o dôkaz, ze neúplný prístup k spisu obmedzil moznosti obrany podniku. 337 V prejednávanom prípade Jungbunzlauer Komisii vytýka, ze ho neoboznámila s odpovedami Cerestaru, H & R, HLR a ADM na oznámenie o výhradách. Jungbunzlauer uvádza, ze Komisia v poznámkach pod ciarou c. 113 (odôvodnenie c. 217), 118 (odôvodnenie c. 220) a 119 (odôvodnenie c. 223) rozhodnutia citovala úryvky z uvedených dokumentov, ktoré sa týkali najmä efektívneho uskutocnovania dohôd. 338 Po prvé, tieto dokumenty pritom mohli byt uzitocné so zretelom na jeho obranu, kedze podporovali jeho vlastné tvrdenia. 339 Po druhé Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach c. 279 a c. 281 rozhodnutia pouzila v jeho neprospech niektoré casti odpovedí H & R a HLR na oznámenie o výhradách, ktoré sa týkali úlohy "nasledovania svojho vodcu" Jungbunzlauer GmbH. 340 Jungbunzlauer dodáva, ze Komisia v priebehu správneho konania vyzvala úcastníkov konania, aby jej predlozili nedôverné verzie svojej odpovede na oznámenie o výhradách. Komisia teda mohla umoznit dotknutým stranám prístup k týmto dokumentom bez dodatocných administratívnych nákladov. 341 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 1. Úvod 342 Zalobca Komisii vytýka, ze nemal prístup k odpovediam iných dotknutých strán na oznámenie o výhradách, hoci Komisia v rozhodnutí pouzila jednak urcité informácie, ktoré sa nachádzali v týchto odpovediach, ako údaje v neprospech zalobcu, a jednak urcité iné informácie ako údaje v jeho prospech. 2. Co sa týka údajov v neprospech zalobcu 343 Ak sa Komisia zamýsla opriet o pasáz odpovede na oznámenie o výhradách alebo o dokument pripojený k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní, ktorého predmetom je uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES, musia mat dalsie strany zúcastnené na tomto konaní moznost, aby sa k takému dôkaznému prostriedku vyslovili. Za takých okolností totiz predmetná pasáz odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi predstavuje údaj v neprospech rôznych strán, ktoré sa úcastnili na porusení (pozri rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 386 a v nom citovanú judikatúru). 344 Je úlohou dotknutého podniku, aby preukázal, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlisný, ak by musela vylúcit z dôkazných prostriedkov v jeho neprospech nesprístupnený dokument, o ktorý sa Komisia pri sankcionovaní tohto podniku opierala (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, body 71 az 73). 345 V prejednávanom prípade zalobca tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach c. 279 a c. 281 rozhodnutia pouzila proti zalobcovi niektoré casti odpovedí H & R a HLR na oznámenie o výhradách, ktoré sa týkali úlohy Jungbunzlauer GmbH vnútri kartelu. 346 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze Komisia najprv zhrnula tvrdenia zalobcu týkajúce sa polahcujúcich okolností, o ktorých sa domnieval, ze ich uplatnuje oprávnene vzhladom na svoju výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu" (odôvodnenia c. 275 az c. 278 rozhodnutia), a predtým, ako uviedla odpoved na tieto tvrdenia (odôvodnenia c. 282 a c. 284 rozhodnutia), zhrnula vyhlásenia, ktoré urobili H & R a HLR vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách (odôvodnenia c. 279 az c. 281). V týchto vyhláseniach uvedené strany v podstate popierali, ze by zalobca hral vnútri kartelu výlucne pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu". 347 No bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat, ci sa zásady uvedené v bodoch 343 a 344 vyssie uplatnia nielen na analýzu, ktorá sa týka existencie kartelu a úcasti na nom, ale takisto aj na stanovenie výsky pokút, je namieste poznamenat, ze na odmietnutie tvrdení zalobcu týkajúcich sa uznania polahcujúcich okolností z dôvodu jeho výlucne pasívnej úlohy alebo úlohy "nasledovania svojho vodcu" sa Komisia mohla oprávnene opierat výlucne o informácie, ktoré jej zalobca sám predlozil pocas správneho konania. 348 Komisia totiz v odôvodnení c. 284 rozhodnutia uviedla na podporu svojho záveru iba skutocnost, ze "táto spolocnost od roku 1994 prebrala zodpovednost za zber údajov o predaji a jej [prezident-generálny riaditel] predsedal stretnutiam kartelu, [co] postacuje na preukázanie, ze v nom hrala aktívnu úlohu vysoko nad rámec toho, co uznáva". Zalobca pritom sám poskytol tieto informácie Komisii vo svojom liste z 29. apríla 1999, ako aj z 21. mája 1999. 349 Výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by teda nebol odlisný, ak by odpovede H & R a HLR na oznámenie o výhradách museli byt zo spisu vylúcené. 350 Preto musí byt táto cast zalobného dôvodu zamietnutá. 3. Co sa týka údajov v prospech zalobcu 351 Pokial ide o nesprístupnenie dokumentu v jeho prospech, dotknutý podnik musí iba preukázat, ze toto nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje, aby podnik preukázal, ze uvedený dokument v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obranu v tom zmysle, ze ak by mal moznost vyuzit ho pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty. Pritom eventualitu, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba potom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat - vzhladom na tieto dôkazné prostriedky - význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, body 74 az 76). 352 Zalobca po prvé uvádza, ze Komisia v poznámke pod ciarou c. 113 (odôvodnenie c. 217) rozhodnutia odkazovala na cast odpovede Cerestaru na oznámenie o výhradách, v ktorej tento podnik k efektívnemu uskutocnovaniu kartelu vyhlásil, ze odmietal pristúpit k urcitým dohodám o urcení cien a od januára 1992 neustále praktizoval nizsie ceny ako dalsí výrobcovia. Podla zalobcu mohli byt tieto vyhlásenia Cerestaru uzitocné na úcely jeho vlastnej obrany, kedze podporujú jeho vlastnú argumentáciu o absencii konkrétneho dopadu kartelu na trh. 353 Samotná skutocnost, ze Cerestar uviedol k údajnému nedodrziavaniu dohodnutých pravidiel v podstate rovnaké tvrdenia ako zalobca, vsak nemôze predstavovat údaj v prospech zalobcu. 354 V prvom rade je totiz potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 218 rozhodnutia odmietla argumentáciu, ktorú uviedli Cerestar a zalobca, pricom sa opierala predovsetkým o vyhlásenie ADM pripojené k oznámeniu o výhradách. Podla tohto vyhlásenia ADM hral zalobca v karteli aktívnu úlohu a snazil sa o dosiahnutie urcitej stability na trhu. Komisia sa okrem toho v odôvodnení c. 219 rozhodnutia odvolávala na judikatúru Súdu prvého stupna, podla ktorej podnik, ktorý napriek zosúladenému konaniu so svojimi konkurentmi uskutocnuje na trhu viac-menej nezávislú politiku, môze jednoducho skúsat vyuzitie kartelu vo vlastný prospech. Samotné pripomenutie judikatúry vsak nemôze predstavovat údaj v neprospech podniku, kedze judikatúra je v kazdom prípade verejná a dostupná, nezávisle od materiálov v konkrétnom administratívnom spise. 355 V druhom rade samotná skutocnost, ze ADM a Cerestar uvádzali rovnaké tvrdenia ako zalobca a ze jeden z nich pouzil na svoju obranu viac zdrojov, nepostacuje na to, aby sa tieto tvrdenia povazovali za "údaje v prospech zalobcu". 356 Z toho vyplýva, ze aj keby mal zalobca pocas správneho konania moznost vyuzit predmetnú cast odpovede Cerestaru na oznámenie o výhradách, nemohlo by to ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia dospela. 357 Po druhé sa zalobca dovoláva skutocnosti, ze Komisia v poznámkach pod ciarou c. 118 (odôvodnenie c. 220) a 119 (odôvodnenie c. 223) rozhodnutia odkazovala jednak na odpoved H & R na oznámenie o výhradách a jednak na správu expertov, ktorú predlozil ADM. Podla zalobcu mu tieto dva dokumenty takisto mohli dat moznost prehlbit jeho vlastnú argumentáciu o absencii konkrétneho dopadu kartelu. 358 Ak uz bolo pritom rozhodnuté vyssie, Komisia sa opierala o viaceré skutocnosti vrátane urcitých listinných dôkazov a oprávnene sa mohla v odôvodnení c. 226 rozhodnutia domnievat, ze tvrdenia uvedené v týchto dokumentoch síce majú urcitú hodnotu, ale nepreukazujú absenciu dopadu kartelu na trh. 359 Preto aj keby mal zalobca pocas správneho konania moznost vyuzit tieto dokumenty, nemohli by ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia dospela. 360 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení práva na prístup k spisu zamietnutý. VIII - O dosahu dlzky správneho konania na výsku pokuty A - Úvod 361 Jungbunzlauer uvádza, ze rozhodnutie bolo vydané az skoro sest a pol roka po ukoncení porusenia. Osobitne uplynulo velmi vela casu medzi ukoncením porusenia a formálnym zacatím konania 28. marca 2000. Táto okolnost podla neho ovplyvnila stanovenie výsky pokuty z dvoch dôvodov. B - O tom, ze Komisia zohladnila obrat, ktorý dotknuté podniky dosiahli v roku 2000 1. Tvrdenia úcastníkov konania 362 S odkazom na tabulku vlozenú do odôvodnenia c. 50 rozhodnutia Jungbunzlauer poznamenáva, ze Komisia pri zohladnení velkosti dotknutých podnikov a skupín, do ktorých patrili, v rámci výpoctu výsky pokuty nebrala do úvahy sumy obratov týkajúce sa obdobia, pocas ktorého kartel existoval (1991 az 1995), ale sa v tomto ohlade opierala o obrat za rok 2000. Jungbunzlauer pritom zdôraznuje, ze od ukoncenia porusenia v roku 1995 sa jeho obrat znacne zvýsil: v roku 1995 dosiahla skupina Jungbunzlauer iba 76,3 % svojho súcasného obratu a od roku 1999 do roku 2000 sa obrat skupiny zvýsil o 13,5 %. 363 Jungbunzlauer tvrdí, ze Komisia vo svojich usmerneniach uviedla, ze bude brat do úvahy "efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom" (bod 1 A stvrtý odsek). V tomto kontexte sa Komisia mohla opierat iba o velkost dotknutých podnikov v case porusenia, kedze jedine táto informácia umoznuje odpovedat na uvedený problém a velkost obratu, ktorý dosiahol v ovela neskorsom období, nemá ziaden význam. 364 Navyse metóda výpoctu, ktorú si Komisia zvolila, viedla k nespravodlivému zvýhodneniu podnikov, ktoré mali z kartelu prospech a po ukoncení kartelu celili znacnému poklesu svojho obratu. Naopak podniky ako Jungbunzlauer, ktoré od ukoncenia kartelu dosiahli zvýsenie svojho obratu, boli nespravodlivo znevýhodnené, co je absurdný výsledok. 365 Jungbunzlauer sa domnieva, ze Komisia voci tomuto tvrdeniu chybne namieta, ze ak by mu pokutu ulozila v skorsom období, Jungbunzlauer by bol pokutou zasiahnutý este tvrdsie. Ak by totiz Komisia vydala svoje rozhodnutie v období pred rokom 2001, pokuta by bola znacne nizsia. 366 Komisia odmieta argumentáciu zalobcu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 367 Treba pripomenút, ze úcelom uplatnenia násobného koeficientu je zabezpecit pokute odstrasujúci úcinok. Tento úcinok umoznuje zohladnit velkost a celkové zdroje dotknutých podnikov v case ulozenia pokuty. 368 Aj za predpokladu, ze - ako tvrdí zalobca - by celkový obrat dotknutých strán presiel vývojom medzi ukoncením kartelu a rokom 2000, skutocnostou zostáva, ze Komisia pri uplatnení násobného koeficientu 2 alebo 2,5 pri výpocte pokút pre ADM, HLR a H & R nebrala do úvahy absolútne presný výpocet zalozený na týchto obratoch, ale tvrdila, ze pri týchto obratoch existuje rádový rozdiel vo velkosti. Zalobca pritom ani netvrdí, ze by sa takýto zásadný rádový rozdiel vo velkosti zmenil medzi rokmi 1995 a 2000. 369 Preto, v rozpore s tvrdeniami zalobcu, Komisia tým, ze sa opierala o obrat, ktorý dotknuté podniky dosiahli v roku 2000, aby prispôsobila výsku pokút, neporusila ani usmernenia, ani zásadu rovnosti zaobchádzania. 370 V dôsledku toho je opodstatnené zamietnut zalobné dôvody, ktoré zalobca uvádza. C - O tom, ze Komisia sprísnila svoju politiku vo veci pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 371 Jungbunzlauer tvrdí, ze prijatím rozhodnutia - a vseobecnejsie v roku 2001 - Komisia velmi podstatne sprísnila svoju politiku vo veci pokút. Podla Jungbunzlaueru mu pritom z dôvodu abnormálnej dlzky konania v prejednávanom prípade bola ulozená pokuta zodpovedajúca novej prísnejsej praxi Komisie. Naopak, ak by sa konanie skoncilo skôr, mal by prospech zo skorsej rozhodovacej praxe, ktorá bola pre dotknuté podniky ovela výhodnejsia. 372 Jungbunzlauer sa domnieva, ze abnormálnu dlzku konania potvrdzuje porovnanie s rozhodnutiami "Aminokyseliny" a "Vitamíny". Podla Jungbunzlaueru sa totiz v týchto dvoch veciach konalo ovela rýchlejsie ako v prejednávanej veci: vo veci "Aminokyseliny" bol kartel ukoncený v polovici roka 1995 a rozhodnutie bolo vydané skoro o pät rokov neskôr; vo veci "Vitamíny" bol kartel ukoncený na jar 1999 a rozhodnutie bolo vydané iba o dva roky a devät mesiacov neskôr. V prejednávanej veci bolo rozhodnutie vydané naopak az sest a pol roka po definitívnom ukoncení dohôd. To je prekvapujúce tým viac, ze prejednávaný prípad je v porovnaní s týmito inými vecami ovela menej komplikovaný tak z hmotnoprávneho, ako aj z procesného hladiska. 373 Jungbunzlauer sa domnieva, ze konanie v prejednávanom prípade sa mohlo úplne reálne skoncit za dva alebo tri roky. Okrem toho usudzuje, ze keby sa konanie skoncilo skôr, jednak by sa zohladnili ovela benevolentnejsie kritériá ako tie, ktoré sa uplatnili pri vydaní rozhodnutia, a jednak by samotné rozhodnutie mohlo byt vydané pred uverejnením usmernení, takze by sa uplatnila predoslá metóda výpoctu. 374 Podla Jungbunzlaueru mozno rozdiel v dlzke konania v týchto veciach vysvetlit iba tým, ze im bol priznaný odlisný stupen priority. Jungbunzlauer nespochybnuje, ze Komisia si môze urcit priority v závislosti od významu, ktorý veciam pripisuje z hladiska politiky hospodárskej sútaze. To vsak nemôze viest k tomu, ze podniku, ktorého sa týka menej prioritná vec, sa ulozí vyssia pokuta ako iným podnikom zúcastneným v prioritných veciach. Tento postup je okrem toho kontraproduktívny s ohladom na odstrasujúci úcel pokút. 375 Komisia odmieta argumentáciu zalobcu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 376 Zalobca sa v podstate domnieva, ze keby sa vysetrovacie konanie Komisie skoncilo skôr, mal by prospech zo skorsej rozhodovacej praxe a ovela benevolentnejsích kritérií na stanovenie výsky pokuty. Spresnuje, ze samotné rozhodnutie mohlo byt vydané pred uverejnením usmernení, takze mohol mat prospech z predoslej metódy výpoctu výsky pokút. 377 V tomto ohlade Súd prvého stupna pripomína, ze skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva naopak vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (pozri rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 237 a v nom citovanú judikatúru). Preto sa zalobca nemôze domáhat prospechu zo skorsej rozhodovacej praxe iba z dôvodu, ze rozhodnutie, ktoré sa ho týka, malo byt tiez prijaté skôr. 378 Navyse, a v kazdom prípade, Súd prvého stupna konstatuje, ze rozhodovacia prax Komisie pri stanovení výsky pokuty v rozhodnutí vyplýva z uplatnenia kritérií definovaných v usmerneniach. 379 Súd prvého stupna okrem toho pripomína, ze v auguste 1995 informovalo americké ministerstvo spravodlivosti Komisiu o tom, ze uskutocnuje vysetrovanie týkajúce sa trhu s kyselinou citrónovou. V apríli 1997 informovalo americké ministerstvo spravodlivosti Komisiu o skutocnosti, ze zalobca sa zúcastnil na karteli v Spojených státoch amerických. Napokon v auguste 1997 Komisia zaslala ziadosti o informácie styrom najvýznamnejsím výrobcom kyseliny citrónovej v Spolocenstve vrátane Jungbunzlaueru. 380 S ohladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna uvádza, ze samotné informovanie Komisie orgánmi hospodárskej sútaze tretej krajiny nemôze viest k jej povinnosti zacat vysetrovanie. Vseobecné poslanie dohladu v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré je Komisii zverené podla clánku 85 ES, totiz neznamená, ze Komisia má povinnost zacat konanie vo veci prípadného porusenia práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P, C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 447 a 448, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1992, Automec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 74). Z toho vyplýva, ze povinnost Komisie zacat vysetrovacie konanie na základe informácií, ktoré jej poskytlo americké ministerstvo spravodlivosti, nemôze existovat. 381 Aj ked Komisia nemohla byt povinná zacat konanie v dôsledku informácií, ktoré jej oznámili orgány hospodárskej sútaze tretej krajiny, mohla vsak v dôsledku takých informácií konanie zacat zo svojej vlastnej iniciatívy. V prejednávanom prípade tak Komisia zacala konanie krátko po oznámení informácie, podla ktorej sa zalobca zúcastnil na karteli v Spojených státoch amerických. Súd prvého stupna sa preto domnieva, ze v prejednávanom prípade nemozno Komisii vytýkat, ze nezacala vec vysetrovat skôr ako v auguste 1997. 382 Okrem toho Súd prvého stupna pripomína, ze zalobca sa domnieva, ze vysetrenie prejednávanej veci Komisiou za dva alebo tri roky bolo úplne reálne. 383 Z toho vyplýva, ze aj keby sa malo pripustit, ze v prejednávanom prípade nemalo vysetrovanie veci Komisii trvat viac ako tri roky, ako tvrdí zalobca, usmernenia uverejnené 14. januára 1998 by Komisia velmi pravdepodobne pri výpocte výsky pokuty zalobcu bola zohladnila. 384 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna domnieva, ze zalobca nepreukázal, ze v prípade, ak by k údajnému oneskoreniu konania v prejednávanej veci zo strany Komisie nedoslo, mal by prospech z kritérií stanovenia výsky pokuty, a teda z rozhodovacej praxe, ktoré boli skorsie ako kritériá a prax zhrnuté v usmerneniach. 385 Preto je opodstatnené odmietnut tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze z dôvodu údajného oneskorenia v skúmaní veci Komisiou sa voci nemu pri stanovení výsky pokuty uplatnili prísnejsie zásady a prax. 386 Kedze ziadny zo zalobných dôvodov uvedených proti rozhodnutiu nebol prijatý, nie je namieste znízit výsku pokuty v rámci neobmedzenej právomoci, ktorá je Súdu prvého stupna udelená. Zaloba musí byt preto v celom rozsahu zamietnutá. O trovách 387 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej a vedlajsieho úcastníka. 388 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje trovy konania. Preto Rada ako vedlajsí úcastník znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Jungbunzlauer AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Komisie. 3. Rada znása svoje vlastné trovy konania. Azizi Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Azizi Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O porusení zásady zákonnosti A - O námietke nezákonnosti vznesenej voci clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O nálezitom výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 II - O osobe, ktorej je rozhodnutie urcené A - O porusení povinnosti odôvodnenia B - O zalobnom dôvode zalozenom na chybách, co sa týka osoby, ktorej je rozhodnutie urcené 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna III - O závaznosti porusenia A - Co sa týka existencie konkrétneho dopadu kartelu na trh 1. Úvod 2. O existencii chýb v posúdení a) O tom, ze Komisia zvolila chybný prístup, aby preukázala, ze kartel mal konkrétny dopad na trh Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Zhrnutie analýzy vypracovanej Komisiou - Posúdenie b) Pokial ide o posúdenie vývoja cien kyseliny citrónovej Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O porusení povinnosti odôvodnenia B - O prispôsobení výsky pokuty v závislosti od pomernej velkosti dotknutých podnikov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvod b) O výhradách zalozených na porusení "zásady individuálneho posúdenia pokút" a usmernení c) O porusení zásady proporcionality d) O porusení zásady rovnosti zaobchádzania IV - O polahcujúcich okolnostiach A - O porusení usmernení 1. O tom, ze Jungbunzlauer GmbH zastával pri porusovaní výlucne úlohu "nasledovania svojho vodcu" a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O tom, ze Jungbunzlauer GmbH nerealizoval kartelovú dohodu v praxi a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O porusení povinnosti odôvodnenia V - O nezohladnení pokút ulozených v iných státoch A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna VI - O maximálnej hranici výsky pokút uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 A - Úvod B - O odmietnutí zohladnit pokuty ulozené v rámci veci nazývanej "Glukonát sodný" 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O zohladnení obratu Jungbunzlauer Holding AG 1. Úvod 2. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O porusení povinnosti odôvodnenia 4. O existencii chyby v posúdení spocívajúcej v tom, ze Komisia odmietla zohladnit pokuty ulozené v iných státoch VII - O porusení práva na prístup k spisu A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna 1. Úvod 2. Co sa týka údajov v neprospech zalobcu 3. Co sa týka údajov v prospech zalobcu VIII - O dosahu dlzky správneho konania na výsku pokuty A - Úvod B - O tom, ze Komisia zohladnila obrat, ktorý dotknuté podniky dosiahli v roku 2000 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O tom, ze Komisia sprísnila svoju politiku vo veci pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: nemcina. __________________________________________________________________ [4]1 - Dôverné údaje sú vynechané. References 1. file:///tmp/lynxXXXXWwI4gl/L97757-9661TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXWwI4gl/L97757-9661TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXWwI4gl/L97757-9661TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXWwI4gl/L97757-9661TMP.html#Footref1