Vec T-38/02 Groupe Danone proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 25. októbra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Prístup k spisu - Predmet - Respektovanie práva na obhajobu - Rozsah - Skutocnosti v neprospech - Vylúcenie neoznámených dôkazov (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Prístup k spisu - Dokumenty, ktoré neboli vo vysetrovacom spise - Dokumenty, ktoré môzu slúzit na obhajobu úcastníkov konania -Povinnost úcastníkov konania poziadat o ich oznámenie 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Právo na obhajobu - Súdne preskúmanie -Neobmedzená právomoc súdu Spolocenstva (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Pritazujúce okolnosti - Povinnost Komisie dodrziavat svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Prístup k spisu - Rozsah - Skutocnosti v neprospech ústne oznámené tretou osobou - Povinnost sprístupnit ich dotknutému podniku, prípadne vytvorit písomný dokument 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Primeranost - Súdne preskúmanie - Skutocnosti, ktoré môzu byt zohladnené súdom Spolocenstva - Informácie neobsiahnuté v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pokuta, nevyzadované na jeho odôvodnenie - Zahrnutie (Clánky 229 ES, 230 ES a 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 8. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty - Uvedenie kritérií posúdenia, ktoré Komisii umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia - Dostatocné uvedenie (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2 druhý pododsek; oznámenie Komisie 96/C 207/04 a 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Vymedzenie trhu - Predmet - Urcenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 10. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej úrovne pokút - Prípustnost - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou - Povinnost Komisie konat v súlade s nimi - Dôsledky - Povinnost odôvodnit akúkolvek odchýlku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Porusenia povazované za velmi závazné len na základe ich samotnej povahy - Nevyhnutnost urcit ich dopad a geografický rozsah - Neexistencia (Nariadenie c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Zohladnenie celkového obratu dotknutého podniku a obratu dosiahnutého pri predaji tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 14. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast na stretnutiach podnikov s protisútazným cielom - Okolnost, ktorá pri nedistancovaní sa vo vztahu k prijatým rozhodnutiam umoznuje dospiet k záveru o úcasti na neskorsom karteli - Údajná úcast pod nátlakom - Okolnost, ktorá nie je ospravedlnením pre podnik, ktorý nevyuzil moznost oznámenia príslusným orgánom (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 3) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení spojená so skúmaním odstrasujúceho úcinku (Nariadenie c. 17, clánok 15 ods. 2) 16. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia, prijaté po inom rozhodnutí Komisie, ktoré sa týka toho istého podniku - Absencia totoznosti medzi poruseniami, ktoré sú predmetom dvoch rozhodnutí - Porusenie zásady "ne bis in idem" - Neexistencia 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení -Posúdenie s ohladom na absolútne hodnoty dotknutých predajov - Prípustnost (Nariadenie c. 17, clánok 15 ods. 2) 18. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia - Dôkazy, ktoré treba predlozit - Nevyhnutný stupen dôkaznej sily (Clánok 81 ods. 1 ES) 19. Právo Spolocenstva - Zásady - Základné práva - Prezumpcia neviny - Konanie vo veci hospodárskej sútaze - Uplatnitelnost 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Porusenie, ktorého sa dopustili viaceré podniky - Závaznost, ktorá sa musí posúdit individuálne (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Hrozba odvetných opatrení jedného podniku voci inému podniku 22. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie o zistení porusenia - Pouzitie vyhlásení iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, ako dôkazných prostriedkov - Prípustnost - Podmienky (Clánky 81 ES a 82 ES) 23. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Zavedenie usmernení Komisiou - Pouzitie spôsobu výpoctu, ktorý je zalozený na skutocnej závaznosti a dlzke trvania porusenia a respektuje maximálnu hranicu v pomere k obratu kazdého podniku - Zákonnost (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 24. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 25. Hospodárska sútaz - Pokuty - Nezavedenie premlcacej lehoty vylucujúce porusenie zásady právnej istoty (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 26. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Neuplatnovanie dohody v praxi - Posúdenie na úrovni individuálneho správania kazdého podniku (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 27. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Absencia opatrení na kontrolu realizácie kartelu - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 28. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Financná situácia dotknutého podniku - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 29. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia - Informácie týkajúce sa aktov, ktoré nemôzu viest k pokutám podla nariadenia c. 17 - Nezohladnenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5 a clánok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 30. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Postoj podniku pocas správneho konania - Posúdenie miery spolupráce poskytnutej kazdým podnikom, ktorý sa zúcastnil kartelu - Dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania - Neporovnatelné miery spolupráce, ktoré odôvodnujú rozdielne zaobchádzanie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 31. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku - Znízenie z dôvodu nepopretia skutkových zistení - Podmienky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D 2) 1. Cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je umoznit adresátom oznámenia o výhradách oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu tak vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie skutocného výkonu práva byt vypocutý. Komisia má teda povinnost sprístupnit podnikom, subjektom v konaní o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, vsetky dokumenty v ich prospech i neprospech, ktoré získala v rámci vysetrovania, s výnimkou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov institúcie a iných dôverných informácií. Ak sa ukáze, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí oprela o dokumenty v neprospech zalobcu, ktoré neboli vo vysetrovacom spise a neboli mu oznámené, musia sa tieto dokumenty ako dôkazné prostriedky odstránit. (pozri body 33 - 35, 65) 2. Ak sa v rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze nachádzajú dokumenty, ktoré mohli obsahovat údaje v prospech dotknutého podniku, vo vysetrovacom spise Komisie, je prípadné zistenie porusenia práva na obhajobu nezávislé od spôsobu, akým sa dotknutý podnik správal pocas správneho konania, a od otázky, ci tento podnik mal povinnost ziadat, aby mu Komisia umoznila prístup k svojmu spisu alebo mu sprístupnila urcité dokumenty. Naopak, ak ide o dokumenty, ktoré mohli obsahovat údaje v prospech dotknutého podniku a nenachádzali sa vo vysetrovacom spise Komisie, je dotknutý podnik povinný predlozit institúcii výslovnú ziadost o prístup k týmto dokumentom, pricom nekonanie takýmto spôsobom pocas správneho konania má za následok neúspech v tomto bode prípadnej zaloby o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu. (pozri body 36, 37, 42, 79) 3. Ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací aj hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako je napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takto im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu nielen proti uznaniu porusenia, ale tiez proti udeleniu pokuty. (pozri bod 50) 4. Pokial ide o urcenie výsky pokút udelených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zabezpecené prostredníctvom moznosti predlozenia pripomienok o dlzke trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusenia. Okrem toho majú podniky prospech z dodatocnej zábezpeky, pokial ide o urcenie výsky pokuty, v rozsahu, v akom Súd prvého stupna podla clánku 17 nariadenia c. 17 rozhoduje s neobmedzenou právomocou v zmysle clánku 229 ES o zalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a preto môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. V rámci preskúmania s neobmedzenou právomocou je povinnostou Súdu prvého stupna posúdit, ci výska ulozenej pokuty je proporcionálna vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia, a dat do rovnováhy závaznost porusenia a okolnosti, na ktoré poukazuje podnik. (pozri body 51, 136) 5. Samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti nepredstavujú pritazujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze musí rovnako uvázit aj v neskorsom rozhodnutí. Na druhej strane, moznost daná podniku v rámci inej veci, aby sa vyjadril k zámeru o vyslovení opakovaného porusovania vo vztahu k nemu, nijako neznamená, ze Komisia je povinná takto postupovat vo vsetkých prípadoch ani ze pri neexistencii takejto moznosti sa dotknutému podniku bráni v plnom výkone jeho práva byt vypocutý. (pozri body 57, 153, 395) 6. Komisia nemá v rámci uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy nijakú vseobecnú povinnost vyhotovit zápisnice z diskusií, ktoré mala len s niektorými úcastníkmi porusenia pocas stretnutí s nimi. Neexistencia takejto povinnosti vsak neoslobodzuje Komisiu od povinností, ktoré má v oblasti prístupu k spisu. Nemozno totiz pripustit, aby odvolanie na prax verbálnych vztahov s tretími osobami poskodzovalo právo na obhajobu. Ak teda má Komisia v úmysle pouzit vo svojom rozhodnutí dôkaz v neprospech zalobcu, ktorý jej oznámila iná strana ústne, musí ho dotknutému podniku sprístupnit, aby sa mohol úcinne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe tohto dôkazu. V prípade potreby musí na tento úcel vytvorit písomný dokument urcený na zalozenie do svojho spisu. (pozri body 66, 67) 7. Pokial ide o zaloby proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má Súd prvého stupna právomoc v dvoch smeroch. Na jednej strane je poverený preskúmavat ich zákonnost podla clánku 230 ES. V rámci toho musí najmä preskúmavat dodrzanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, ktorej porusenie spôsobuje zrusitelnost rozhodnutia. Na strane druhej je Súd prvého stupna v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, príslusný posudzovat primeranost výsky pokút. Toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí nie je samo osebe vyzadované na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES. (pozri bod 95) 8. Rozsah povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa stanovenia pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva sa musí urcit s ohladom na ustanovenie clánku 15 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 17, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú táto povinnost odôvodnenia predstavuje, sú pritom splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia. Okrem toho usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ako aj oznámenie o spolupráci v prípadoch kartelov obsahujú indikatívne pravidlá o kritériách posúdenia, ktorých sa Komisia musí drzat pri meraní závaznosti a dlzky trvania porusenia. Za týchto podmienok sú poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú povinnost odôvodnenia predstavuje, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktorých sa drzala pri uplatnení svojich usmernení, prípadne svojho oznámenia o spolupráci, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty. (pozri bod 97) 9. V rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sa relevantný trh musí definovat na úcely urcenia, ci dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ods. 1 ES je preto Komisii ulozená len v prípade, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a majú za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. (pozri bod 99) 10. Komisia má v rámci nariadenia c. 17 priestor na volnú úvahu pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit pokutu v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. (pozri body 134, 135, 154, 395, 407, 415) 11. Pokial Komisia prijala usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO urcené na to, aby spresnili pri respektovaní Zmluvy kritériá, ktoré má v úmysle uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci, pretoze musí dodrziavat rámcové pravidlá, ktoré si sama stanovila. Na zistenie závaznosti porusení preto musí Komisia povinne zohladnit spomedzi viacerých kritérií tie, ktoré sú uvedené v usmerneniach, s výnimkou prípadu, ze osobitne vysvetlí dôvody, ktoré prípadne odôvodnia odchýlenie sa od nich v konkrétnom bode. (pozri bod 138) 12. Komisia v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO uviedla, ze za velmi závazné sa budú najcastejsie povazovat horizontálne obmedzenia typu "cenových kartelov" alebo kvóty podielov na trhu, alebo iné postupy narúsajúce riadne fungovanie vnútorného trhu. Z tohto rámcového opisu vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je urcovanie cien a delenie zákazníkov, môzu uz na základe ich samotnej povahy v sebe zahrnat takúto kvalifikáciu, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze kým indikatívny opis závazných porusení uvádza, ze ide obmedzenia rovnakého druhu, ako sú porusenia definované ako mierne, "no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu", opis velmi závazných porusení sa naproti tomu nezmienuje o nijakej poziadavke dopadu ani o spôsobení úcinkov v osobitnej geografickej oblasti. (pozri body 150, 151) 13. Medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje, a je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. (pozri body 158, 367) 14. Pokial bolo dokázané, ze podnik sa zúcastnil na stretnutiach medzi podnikmi so zjavne protisútazným cielom, je úlohou tohto podniku predlozit dôkazy preukazujúce, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala protisútazný ciel, a to tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa tam zúcastnil s iným cielom ako oni. Pri neexistencii takéhoto dôkazu o distancovaní umoznuje úcast na týchto stretnutiach, aj pasívna, usudzovat, ze podnik sa zúcastnil na karteli, ktorý z týchto stretnutí vyplýva. Okrem toho skutocnost, ze tento podnik sa nestotoznuje s výsledkami týchto stretnutí, nie je takej povahy, aby ho zbavila plnej zodpovednosti za jeho úcast na karteli. Napokon podnik, ktorý sa zúcastnoval na takých stretnutiach, sa nemôze odvolávat na skutocnost, ze sa na nich zúcastnoval pod nátlakom iných úcastníkov s prípadnou väcsou hospodárskou silou. Namiesto úcasti na predmetných cinnostiach mohol totiz oznámit tlaky, ktorým bol vystavený, príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17. (pozri body 164, 245, 423) 15. Skúmanie odstrasujúceho úcinku pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze je integrálnou súcastou vyvázenia pokút v závislosti od závaznosti porusenia, kedze jeho cielom je zabránit tomu, aby metóda stanovenia viedla k pokutám, ktoré pre niektoré podniky nedosiahnu úroven primeranú na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku. (pozri bod 170) 16. Zásada ne bis in idem, zakotvená aj v clánku 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd. V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu. (pozri body 184, 185) 17. Závaznost porusenia pravidiel hospodárskej sútaze nemôze závisiet len od jeho geografického rozsahu ani od podielu, aký predstavujú predaje, ktoré sú predmetom porusenia, vo vztahu k predajom uskutocneným v celej Európskej únii. Absolútna hodnota dotknutých predajov je totiz nezávisle od uvedených kritérií takisto relevantným ukazovatelom závaznosti porusenia, lebo verne odzrkadluje hospodársku dôlezitost transakcií, ktoré má porusenie v zámere vylúcit z riadnej hospodárskej sútaze. (pozri bod 191) 18. Pokial ide o podanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná predlozit dôkaz o poruseniach, ktoré uvádza, a pripojit dôkazné prostriedky vhodné na to, aby právne dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu. Ak vsak má súd pochybnost, musí byt táto pochybnost daná v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o zrusenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. Preto je nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a súladné dôkazy na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo. Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Stací, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celkovom posúdení tejto poziadavke. (pozri body 215, 217, 218) 19. Zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach, je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, potvrdenej okrem iného preambulou Jednotného európskeho aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie, chránené v právnom poriadku Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále. (pozri bod 216) 20. Pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je v rámci urcenia sumy pokút namieste skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich, co v sebe zahrna najmä stanovenie im prislúchajúcich úloh v porusovaní pocas doby ich úcasti na nom. Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. (pozri body 277, 278) 21. Skutocnost, ze podnik, ktorý je úcastníkom kartelu, núti iného úcastníka uvedeného kartelu rozsírit jeho rozsah tým, ze mu hrozí odvetnými opatreniami v prípade odmietnutia, mozno zohladnit ako pritazujúcu okolnost. Priamym následkom takého správania je totiz zväcsenie skôd, ktoré kartel spôsobuje, a podnik, ktorý si také správanie osvojil, musí preto znásat osobitnú zodpovednost. (pozri bod 281) 22. Nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Spolocenstva Komisii nezakazuje, aby voci podniku vyuzila vyhlásenia iných inkriminovaných podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno dokázania správania v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, ktoré prislúcha Komisii, by bolo neúnosné a nezlucitelné s poslaním dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktoré jej zveruje Zmluva. Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorej rozsah spochybnujú viaceré obvinené podniky, vsak nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o predmetnom skutkovom stave bez toho, aby ho potvrdzovali iné dôkazné prostriedky. Pokial kartel zahrna iba dvoch úcastníkov, spochybnenie obsahu vyhlásenia jedného z úcastníkov druhým úcastníkom stací na to, aby sa vyzadovali dalsie dôkazné prostriedky, ktoré by ho potvrdili. Je to tak tým skôr v prípade, ak ide o vyhlásenie smerujúce k zmierneniu zodpovednosti podniku, v ktorého mene sa uskutocnilo, dôrazom na zodpovednost iného podniku. Okrem toho, pokial ide o dokument, ktorý preukazuje formuláciu hrozby jedného podniku inému podniku a ktorého dôkazný charakter prvý podnik spochybnuje, treba na posúdenie dôkaznej sily takého dokumentu najprv overit vierohodnost informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný. (pozri body 285, 286) 23. Podla metódy uvedenej v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa výpocet súm pokút nadalej uskutocnuje v závislosti od dvoch kritérií spomínaných v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania, pricom sa dodrziava maximálna hranica v pomere k obratu kazdého podniku zavedená tým istým ustanovením. Nemozno preto usudzovat, ze usmernenia idú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v tomto ustanovení. (pozri body 343, 344) 24. Pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia sumy pokuty musí Komisia zohladnit nielen osobitné okolnosti danej veci, ale aj kontext, v ktorom sa porusenie stalo, a musí dbat na odstrasujúci úcinok svojej cinnosti, hlavne pri typoch porusení, ktoré osobitne ohrozujú uskutocnenie cielov Spolocenstva. V tejto súvislosti musí analýza závaznosti porusenia, ku ktorému doslo, zohladnovat prípadné opakované porusovanie. Z hladiska odstrasenia je totiz opakované porusovanie okolnostou, ktorá odôvodnuje znacné zvýsenie základnej ciastky pokuty. Predstavuje totiz dôkaz o tom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca. Navyse okolnost opakovaného porusovania je bez ohladu na skutocnost, ze sa týka charakteristiky vlastnej porusitelovi, a to jeho sklonu dopústat sa takých porusení, práve z tohto dôvodu velmi významným príznakom závaznosti predmetného správania a tým nevyhnutnosti zvýsit sumu sankcie, aby skutocne mala odstrasujúci úcinok. Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v urcitom pocte vnútrostátnych právnych poriadkov, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co bola sankcionovaná za podobné porusenia. Pojem opakované porusovanie vsak s ohladom na úcel, ktorý sleduje, nevyhnutne neznamená konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba predchádzajúceho porusenia. Zohladnenie opakovaného porusovania totiz vedie pri danom porusení k prísnejsej sankcii pre podnik zodpovedný za skutocnosti, ktoré ho tvoria, lebo sa ukázalo, ze predchádzajúce konstatovanie porusenia z jeho strany nepostacovalo na to, aby zabránilo opakovaniu protiprávneho správania. Vzhladom na to nie je urcujúcim prvkom opakovaného porusovania predchádzajúce ulozenie sankcie, ale predchádzajúce konstatovanie porusenia jeho autora. (pozri body 347 - 349, 362, 363) 25. Premlcacia lehota môze zabezpecovat funkciu ochrany právnej istoty a jej porusenie predstavuje popretie uvedenej zásady právnej istoty iba vtedy, ak taká premlcacia lehota bola stanovená vopred, co na zistenie opakovaného porusovania vo vztahu k podniku nestanovuje ani clánok 15 nariadenia c. 17, tvoriaci právny rámec sankcií, ktoré Komisia môze ukladat za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ani usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. (pozri body 352, 353) 26. Vsetky polahcujúce okolnosti uvedené v bode 3 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sú zalozené na individuálnom správaní kazdého podniku. Z toho vyplýva, ze na úcely hodnotenia polahcujúcich okolností vrátane neuplatnovania dohôd nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení skutocného dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení. (pozri body 383, 384) 27. Absencia opatrení na kontrolu realizácie kartelu nemôze sama osebe predstavovat polahcujúcu okolnost. (pozri bod 393) 28. Komisia nemôze byt pri stanovení sumy pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva povinná brat do úvahy financné tazkosti podniku, co by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu. (pozri bod 413) 29. Znízenie pokuty na základe spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak správanie dotknutého podniku Komisii umoznilo zistit porusenie s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. V tejto súvislosti nedáva spolupráca podniku pri vysetrovaní právo na akékolvek znízenie pokuty, pokial táto spolupráca nepresiahla to, co vyplýva z povinností, ktoré mu prislúchajú podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17. Naopak, v prípade, ked podnik v odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 poskytne informácie nad rámec toho, co môze Komisia podla uvedeného clánku vyzadovat, mozno dotknutému podniku znízit pokutu. Takisto skutocnost, ze podnik sprístupní Komisii v rámci jej vysetrovania kartelu informácie týkajúce sa konania, za ktoré by v nijakom prípade nebol povinný zaplatit pokutu podla nariadenia c. 17, nepredstavuje spoluprácu, ktorá by spadala pod rozsah pôsobnosti oznámenia o spolupráci v prípadoch kartelov, a teda ani jeho bodu D. (pozri body 449, 451, 452, 471) 30. Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi pocas správneho konania, ktoré sa zacalo z dôvodu zakázaného kartelu, popriet zásadu rovnosti zaobchádzania, co je vseobecná zásada práva Spolocenstva, ktorá je porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V tejto súvislosti nemôze posúdenie miery spolupráce, ktorú podniky poskytli, závisiet od cisto náhodných faktorov. Rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi sa teda musí dat pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania, alebo za odlisných okolností. Okrem toho, pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze do istej miery bola pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce. (pozri body 453 - 455) 31. Na to, aby sa podniku znízila suma pokuty z dôvodu nepopretia skutkových zistení podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci v prípadoch kartelov, musí tento podnik výslovne informovat Komisiu, ze po tom, co sa oboznámil s oznámením o výhradách, nezamýsla popierat vecnú správnost skutkových zistení. Nepostacuje vsak, aby podnik vo vseobecnosti tvrdil, ze v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutocnosti nepopiera, ak za okolností danej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné. Na to, aby sa podniku mohla znízit pokuta z dôvodu jeho spolupráce pocas správneho konania, musí totiz jeho správanie ulahcovat úlohu Komisie spocívajúcu v zistovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. (pozri body 504, 505) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 25. októbra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci" Vo veci T-38/02, Groupe Danone, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: A. Winckler a M. Waha, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/569/ES z 5. decembra 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobcovi v clánku 2 uvedeného rozhodnutia, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 8. decembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Nariadenie Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 17, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) vo svojom clánku 15 ods. 2 stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy, alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 (1) [nariadenia]. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 2 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") zavádzajú metódu stanovovania výsky uvedených pokút podla pravidiel, ktoré "zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti" (druhý odsek usmernení). Podla týchto usmernení "základná ciastka bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17" (bod 1 usmernení). 3 Oznámenie Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") "stanovuje podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s Komisiou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu môzu byt oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit" [neoficiálny preklad] (bod A 3 oznámenia). 4 Bod D oznámenia o spolupráci znie: "D. Výrazné znízenie výsky pokuty 1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, znízi sa mu v rozsahu od 10 do 50 % výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci. 2. Ide najmä o prípad, ak podnik: - pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, - po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] Skutkové okolnosti 5 Interbrew NV (dalej len "Interbrew") a Brouwerijen Alken-Maes NV (dalej len "Alken-Maes") boli v case skutkového stavu jednotkou a dvojkou na belgickom trhu s pivom. Alken-Maes bol dcérskou spolocnostou skupiny Danone SA (dalej len "zalobca"), ktorá bola prítomná aj na francúzskom trhu s pivom prostredníctvom inej dcérskej spolocnosti, Brasseries Kronenbourg SA (dalej len "Kronenbourg"). Roku 2000 ukoncil zalobca svoje cinnosti v oblasti piva. 6 Komisia roku 1999 zacala vo veci IV/37.614/F3 vysetrovanie týkajúce sa prípadného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v odvetví belgického pivovarníctva. 7 V rámci uvedeného vysetrovania Komisia 29. septembra 2000 zacala konanie a prijala oznámenie o výhradách proti zalobcovi, ako aj podnikom Interbrew, Alken-Maes, NV Brouwerij Haacht (dalej len "Haacht") a NV Brouwerij Martens (dalej len "Martens"). Zacaté konanie proti zalobcovi a oznámenie o výhradách, ktoré mu bolo adresované, sa týkalo výlucne jeho predpokladanej úcasti na takzvanom karteli "Interbrew/Alken-Maes", týkajúcom sa belgického trhu s pivom. 8 Komisia 5. decembra 2001 prijala rozhodnutie 2003/569/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/37.614/F3 PO/Interbrew a Alken-Maes) (Ú. v. EÚ L 200, 2003, s. 1), ktoré sa týka zalobcu, ako aj podnikov Interbrew, Alken-Maes, Haacht a Martens (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie uvádza dve odlisné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a to jednak komplexný súbor dohôd a/alebo zosúladených postupov v oblasti piva predávaného v Belgicku (dalej len "kartel Interbrew/Alken-Maes") a jednak zosúladené postupy v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora. Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze zalobca, Interbrew a Alken-Maes sa podielali na prvom porusení, zatial co Interbrew, Alken-Maes, Haacht a Martens sa podielali na druhom porusení. 10 Hoci zalobca bol v case skutkových okolností materskou spolocnostou Alken-Maesu, napadnuté rozhodnutie uvádza len porusenie, za ktoré je zodpovedný samotný zalobca. Vzhladom na jeho aktívnu úlohu v karteli Interbrew/Alken-Maes bol totiz zalobca povazovaný za zodpovedného tak za vlastnú úcast, ako aj z dôvodu úcasti Alken-Maesu na uvedenom karteli. Komisia naopak zastávala názor, ze nebolo namieste prisúdit zalobcovi zodpovednost za úcast jeho dcérskej spolocnosti na zosúladenom postupe v oblasti piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, pretoze samotný zalobca sa na tomto karteli nepodielal. 11 Porusenie vytýkané zalobcovi spocíva v jeho priamej úcasti aj prostredníctvom jeho dcérskej spolocnosti Alken-Maes na komplexnom súbore dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa vseobecného paktu o neútocení, cien a podpory maloobchodného predaja, rozdelenie zákazníkov v odvetví "hotely, restaurácie, kaviarne" (dalej len "Horeca"), vrátane takzvaných "domácich" zákazníkov, obmedzenia investícií a reklamy na trhu Horeca, novej struktúry cien v odvetví Horeca a v rámci maloobchodného predaja a výmeny informácií o predajoch v odvetví Horeca a v rámci maloobchodného predaja. 12 Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze citované porusenie trvalo od 28. januára 1993 do 28. januára 1998. 13 Kedze Komisia sa domnievala, ze súhrn podkladov jej umoznuje vyvodit záver, ze uvedené porusenie bolo ukoncené, nepovazovala za potrebné zaviazat dotknuté podniky, aby podla clánku 3 nariadenia c. 17 ukoncili porusovanie. 14 Komisia naopak dospela k názoru, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je potrebné ulozit pokuty Interbrewu a zalobcovi za ich úcast na karteli Interbrew/Alken-Maes. 15 V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze vsetci úcastníci kartelu Interbrew/Alken-Maes sa dopustili porusenia úmyselne. 16 Na úcely stanovenia výsky ukladaných pokút Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí metódu definovanú v usmerneniach, ako aj v oznámení o spolupráci. 17 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Interbrew], [Alken-Maes] a [zalobca] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] úcastou na komplexnom súbore dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa vseobecného paktu o neútocení, cien a podpory maloobchodného predaja, rozdelenia zákazníkov v odvetví Horeca (zahrnujúceho 'klasické` Horeca a domácich zákazníkov), obmedzenia investícií a reklamy na trhu Horeca, novej struktúry cien v odvetví Horeca a v rámci maloobchodného predaja a výmeny informácií o predajoch v odvetví Horeca a v rámci maloobchodného predaja, a to od 28. januára 1993 do 28. januára 1998. Clánok 2 Z dôvodu porusení uvedených v clánku 1 sa [Interbrewu] a [zalobcovi] ukladajú tieto pokuty: a) [Interbrew]: pokuta 45 675 miliónov eur; b) [zalobca]: pokuta 44 043 miliónov eur. ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 18 Zalobca podal túto zalobu návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. februára 2002. 19 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Súd prvého stupna poziadal úcastníkov konania na základe clánku 64 svojho rokovacieho poriadku, aby predlozili niektoré dokumenty a aby odpovedali na písomné otázky. Úcastníci konania vyhoveli týmto ziadostiam v stanovenej lehote. 20 Zalobca listom z 30. novembra 2004 poziadal Súd prvého stupna, aby na jednej strane pripojil rozhodnutie Komisie z 29. septembra 2004 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/C.37750/B2 - Brasseries Kronenbourg, Brasseries Heineken), oznámené pod císlom K (2004) 3597, konecné znenie (dalej len "rozhodnutie Kronenbourg/Heineken"), k spisu a na strane druhej v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 ods. 4, aby vyzval Komisiu, aby sa pred pojednávaním alebo pocas neho vyjadrila o výsledkoch svojho vysetrovania týkajúceho sa prípadného zneuzitia dominantného postavenia Interbrewu na belgickom trhu s pivom. 21 Rozhodnutím z 3. decembra 2004 Súd prvého stupna na jednej strane vlozil spomenutý list do spisu a informoval Komisiu, ze ju na pojednávaní vyzve, aby sa vyjadrila k ziadosti zalobcu o pripojenie rozhodnutia Kronenbourg/Heineken k spisu. Na strane druhej zamietol návrh na zabezpecenie priebehu konania zameraný na to, aby sa Komisia vyjadrila o výsledkoch svojho vysetrovania týkajúceho sa prípadného zneuzitia dominantného postavenia Interbrewu na belgickom trhu s pivom. 22 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 8. decembra 2004. Komisia na pojednávaní vyhlásila, ze nebude odporovat návrhu zalobcu pripojit rozhodnutie Kronenbourg/Heineken k spisu, ktoré sa vykonalo rozhodnutím Súdu prvého stupna. 23 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie podla clánku 230 ES a subsidiárne znízil pokutu ulozenú v clánku 2 uvedeného rozhodnutia podla clánku 229 ES, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 25 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza osem zalobných dôvodov. Dva zalobné dôvody, uvádzané v prvom rade, sú zamerané na zrusenie napadnutého rozhodnutia a sú zalozené na porusení práva na obhajobu a zásady správneho úradného postupu (prvý zalobný dôvod), ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia (druhý zalobný dôvod). Cielom dalsích siestich zalobných dôvodov, uvádzaných subsidiárne, je znízenie výsky ulozenej pokuty. Tieto dôvody sú zalozené na chybnom zhodnotení závaznosti porusenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty v rozpore so zásadami proporcionality, rovnosti zaobchádzania a ne bis in idem (tretí zalobný dôvod), na chybnom posúdení dlzky trvania porusenia (stvrtý zalobný dôvod), na neodôvodnenosti pritazujúcej okolnosti pouzitej z dôvodu nátlaku vykonávaného na Interbrew (piaty zalobný dôvod), na neodôvodnenom zohladnení pritazujúcej okolnosti opakovaného porusenia vo vztahu k zalobcovi (siesty zalobný dôvod), na nedostatocnom zohladnení uplatnitelných polahcujúcich okolností (siedmy zalobný dôvod) a na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a s oznámením o spolupráci (ôsmy zalobný dôvod). A - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a zásady správneho úradného postupu 26 Zalobný dôvod sa delí na tri casti. V prvej zalobca tvrdí, ze nemohol preskúmat kontext, v akom vznikol dokument pouzitý Komisiou v jeho neprospech. V druhej casti uvádza, ze Komisia mu neumoznila oboznámit sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia s kritériami zohladnenými pri stanovení pokuty. Napokon v tretej casti zalobca tvrdí, ze nezdokumentovanie stretnutí medzi Komisiou a Interbrewom, ako aj odmietnutie Komisie oznámit mu odpoved Interbrewu na oznámenie o výhradách predstavujú nielen porusenie práva na obhajobu, ale aj porusenie zásady správneho úradného postupu. a) O prvej casti zalozenej na tom, ze zalobca nemohol preskúmat kontext, v akom vznikol dokument pouzitý Komisiou v jeho neprospech Tvrdenia úcastníkov konania 27 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit z dôvodu, ze nemohol uviest, skomentovat ani popriet výnatok z dokumentu pôvodne skopírovaný Komisiou v podniku Heineken NV (dalej len "Heineken") v rámci vysetrovania spojeného s Holandskom (dalej len "dokument Heinekenu"). Komisia spomenula tento dokument v odôvodnení c. 55 napadnutého rozhodnutia na podporu záveru, ze zalobca vyvíjal nátlak na Interbrew tým, ze mu hrozil represáliami na francúzskom trhu, aby ho donútil rozsírit pôsobnost kartelu. Iné dôkazy zohladnené na podporu tohto záveru, uvedené v odôvodnení c. 54 napadnutého rozhodnutia, sa obmedzujú na jednostranné vyhlásenia Interbrewu. 28 Zalobca uznáva, ze dokument Heinekenu sa cituje v oznámení o výhradách a ze sa s ním oboznámil pri prístupe k spisu. Komisia sa vsak v napadnutom rozhodnutí obmedzila na oznámenie miesta a okolností získania dokumentu Heinekenu, priznajúc tak dôveryhodnost dokumentu bez dalsích formalít, a nedala zalobcovi prílezitost preskúmat kontext, v ktorom vznikol. 29 Zalobca tak nemal prístup k interným listom ani k poznámkam, ktoré predchádzali tomuto dokumentu alebo ktoré za ním nasledovali, pretoze nie sú súcastou spisu. K spisu nebol pripojený nijaký dôkaz spojený s týmto dokumentom, ktorý sa mohol získat pocas vysetrovania v Holandsku, a to napriek zalobcovej ziadosti v tomto zmysle. K spisu neboli pripojené ani prípadné komentáre Heinekenu a Interbrewu týkajúce sa dôlezitosti uvedeného dokumentu. Navyse korespondencia medzi Komisiou a Heinekenom o dôvernosti dokumentu Heinekenu, ktorú predlozila Komisia, neprinása nijakú dodatocnú informáciu ani nepreukazuje, ze Komisia sama mala k dispozícii informácie potrebné na výklad tohto dokumentu. 30 Zalobca v tejto súvislosti uvádza dve alternatívne výhrady. Bud tieto výkladové informácie existovali, ale neboli pripojené k spisu a poskytnutý prístup k spisu bol v rozpore s právom na obhajobu, alebo tieto informácie neexistovali a Komisia je v rámci svojej povinnosti zistovat aj skutocnosti v prospech povinná pri zistovaní kontextu, v ktorom vznikol dokument Heinekenu, overit pravdepodobnost informácií v nom obsiahnutých. 31 Zalobca tvrdí, ze v kazdom prípade by jeho vedomost o identite autora a o kontexte vypracovania dokumentu Heinekenu viedla správne konanie k inému výsledku, lebo by mohol preukázat nedostatok autenticity alebo hodnovernosti tohto dokumentu. V takom prípade by nemohli stacit jednotlivé vyhlásenia Interbrewu na dokázanie nátlaku, ktorý bol nan údajne vykonávaný. Doslo teda k poruseniu práva na obhajobu v zmysle judikatúry Súdu prvého stupna (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, takzvaný "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 247). 32 Komisia uvádza, ze zalobca mal prístup k dokumentu Heinekenu, pricom sa plne mohol oboznámit s jeho "kontextom", a ze okrem toho pocas správneho konania nikdy nevzniesol porusenie práva na obhajobu. V kazdom prípade nie je dokument Heinekenu jediným dôkazom hrozby, ktorú zalobca vyjadril voci Interbrewu. Posúdenie Súdom prvého stupna 33 Podla ustálenej judikatúry je cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze umoznit adresátom oznámenia o výhradách oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na základe nich mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334 a citovanú judikatúru). Prístup k spisu tak vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práva na obhajobu a osobitne na zabezpecenie skutocného výkonu práva byt vypocutý (pozri rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný, bod 334 a citovanú judikatúru). 34 Komisia má teda povinnost sprístupnit podnikom, subjektom v konaní o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, vsetky dokumenty v ich prospech i neprospech, ktoré získala v rámci vysetrovania, s výnimkou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov institúcie a iných dôverných informácií (pozri rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 335 a citovanú judikatúru). 35 Ak sa ukáze, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí oprela o dokumenty v neprospech zalobcu, ktoré neboli vo vysetrovacom spise a neboli mu oznámené, musia sa tieto dokumenty ako dôkazné prostriedky odstránit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30, rozsudky Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 382, a Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 338). 36 Pokial ide o dokumenty, ktoré mohli obsahovat údaje v prospech zalobcu, treba uviest, ze ak sa uvedené dokumenty nachádzajú vo vysetrovacom spise Komisie, je prípadné zistenie porusenia práva na obhajobu nezávislé od spôsobu, akým sa dotknutý podnik správal pocas správneho konania, a od otázky, ci tento podnik mal povinnost ziadat, aby mu Komisia umoznila prístup k svojmu spisu alebo mu sprístupnila urcité dokumenty (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 96, a Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 340). 37 Naopak, ak ide o dokumenty, ktoré mohli obsahovat údaje v prospech zalobcu a nenachádzali sa vo vysetrovacom spise Komisie, je zalobca povinný predlozit institúcii výslovnú ziadost o prístup k týmto dokumentom, pricom nekonanie takýmto spôsobom pocas správneho konania má za následok neúspech v tomto bode prípadnej zaloby o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu (rozsudky Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 383, a Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 340). 38 Dôvodnost výhrad zalobcu sa musí preskúmat vo svetle týchto zásad. 39 Na úvod treba uviest, ze je nesporné, ze dokument Heinekenu pôvodne získala Komisia pocas overovania vykonaného podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v priestoroch Heinekenu v Holandsku 22. a 23. marca 2000 v súvislosti s vecou odlisnou od prejednávaného prípadu. Neskôr si Komisia 14. apríla 2000 prostredníctvom ziadosti o informácie v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17 v rámci správneho konania týkajúceho sa tejto veci vyziadala od Heinekenu zaslanie novej kópie dokumentu, ktorý bol pripojený k spisu. 40 Takisto je dôlezité uviest, ze zalobca uznal, ze dokument Heinekenu je citovaný v oznámení o výhradách a ze sa s ním oboznámil, ked mal prístup k spisu pocas správneho konania. Pokial ide osobitne o tento dokument, zalobca teda mohol úcinne uplatnit svoje právo byt vypocutý. 41 Zalobca vsak tvrdí, ze nemal prístup k prípadným listom ani k interným poznámkam, ktoré mohli predchádzat vzniku dokumentu Heinekenu alebo za ním nasledovat a ktoré by mohli obsahovat informácie v prospech zalobcu. 42 Pokial ide o výhradu, ktorá podla zalobcu spocíva v tom, ze Komisia mu neoznámila takéto listy ani interné poznámky, ktoré mala k dispozícii, nemozno ju uznat. Treba totiz pripomenút, ze v súlade s judikatúrou sa zalobca môze odvolat na porusenie práva na obhajobu, len ak pocas správneho konania predlozil Komisii výslovnú ziadost o prístup k predmetným dokumentom (pozri bod 37 vyssie). 43 Zalobca vsak takúto ziadost nepodal. Na jednej strane sa totiz zalobca v odpovedi na oznámenie o výhradách vo vztahu k dokumentu Heinekenu obmedzuje na tvrdenie, ze "dôkazná hodnota tohto dokumentu sa javí pochybná [a ze] nijaký údaj v [oznámení o výhradách] neumoznuje [zalobcovi] identifikovat jeho autora ani preskúmat jeho kontext". Toto tvrdenie nemozno povazovat za výslovnú ziadost o prístup k predmetným listom alebo k interným poznámkam. Zalobca okrem toho pri vypocúvaní Súdom prvého stupna na pojednávaní potvrdil, ze ziadost o prístup k spisu, ktorú podal pocas správneho konania, bola len vseobecnej povahy. Na strane druhej sa zalobca vo svojich listoch z 24. a 28. januára 2002 velmi vseobecne a bez výslovného odkazu na predmetné dokumenty uspokojuje s podaním druhej ziadosti o prístup k spisu, ktorá prisla tak ci tak po skoncení správneho konania. 44 Pokial ide o výhradu, ktorá podla zalobcu spocíva v tom, ze ak Komisia nemala nijaký list ani poznámku predchádzajúcu vzniku dokumentu Heinekenu alebo po nom nasledujúcu, je porusením jej povinnosti nestrannosti, ze neoverila hodnovernost obsahu uvedeného dokumentu, stací uviest, ze táto výhrada sa netýka problematiky práva na obhajobu. Zalobca totiz ziada, aby sa urcilo, ci Komisia dostatocne zistila to, co chcela dokázat najmä prostredníctvom dokumentu Heinekenu, a ci v rozsahu, v akom bol uvedený dokument nevyhnutný ako dôkaz, je dostatocne zistená hodnovernost jeho obsahu. Zalobca teda spochybnuje dôkazný charakter dokumentu Heinekenu, co nie je relevantné pri skúmaní tohto zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na porusení práva na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, bod 72) a ktorý bude analyzovaný nizsie v bodoch 260, 261, 271 az 273 a 284 az 290. 45 Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia neumoznila zalobcovi oboznámit sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia s kritériami zohladnenými pri stanovení pokuty Tvrdenia úcastníkov konania 46 Zalobca uvádza porusenie práva na obhajobu vyplývajúce zo skutocnosti, ze Komisia mu nikdy neumoznila oboznámit sa s kritériami, ktoré mala v úmysle pouzit pri stanovení výsky pokuty, ani vyjadrit sa k nim. Komisia sa v oznámení o výhradách uspokojila so zhrnutím metódy odporúcanej v usmerneniach na niekolkých riadkoch a nic v uvedenom oznámení neumoznilo zalobcovi predvídat v porovnaní s Interbrewom osobitne neprospesné zaobchádzanie, ktoré mu Komisia vyhradila, a z toho vyplývajúce celkové zaobchádzanie. 47 V oznámení o výhradách zalobcovi nic osobitne nenaznacilo, ze Komisia mala v úmysle pouzit vo vztahu k nemu kritérium opakovaného porusovania, aj ked sa táto pritazujúca okolnost vyuzíva v jej rozhodovacej praxi len prílezitostne. V priebehu roka 2001 tak Komisia viackrát uznala za zodpovedných z porusenia recidivujúce podniky bez toho, aby voci nim pri stanovovaní pokuty uplatnila túto pritazujúcu okolnost. Bolo to tak v prípade podniku F. Hoffmann-La Roche AG (dalej len "Hoffmann-La Roche") v rozhodnutí 2003/2/ES Komisie z 21. novembra 2001 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.512 - Vitamíny) (Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Vitamíny"), a v rozhodnutí 2002/742/ES Komisie z 5. decembra 2001 týkajúcom sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.604 - Kyselina citrónová) (Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18, dalej len "rozhodnutie Kyselina citrónová"), ako aj v prípade podniku Stora Kopparbergs Bergslags AB (dalej len "Stora"), hoci bol tento podnik adresátom rozhodnutia pod iným menom vo veci, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie 2004/337/ES Komisie z 20. decembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.212 - Kopírovací papier) (Ú. v. EÚ L 115, 2004, s. 1, dalej len "rozhodnutie Kopírovací papier"), ako aj v prípade podniku Volkswagen AG (dalej len "Volkswagen") v rozhodnutí 2001/711/ES Komisie z 29. júna 2001 v konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-2/36.693 - Volkswagen) (Ú. v. ES L 262, s. 14, dalej len "rozhodnutie Volkswagen II"). Tento rozdiel v zaobchádzaní nie je odôvodnený. 48 Opomenutie takéhoto uvedenia je o to viac na skodu, ze vo veci, ktorej výsledkom bolo rozhodnutie 2002/405/ES Komisie z 20. júna 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 Zmluvy ES (COMP/E-2/36.041/PO - Michelin) (Ú. v. ES L 143, 2002, s. 1, dalej len "rozhodnutie Michelin II"), v ktorom Komisia takisto uznala opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost, mal predmetný podnik moznost vyjadrit sa v tejto otázke pred prijatím rozhodnutia. 49 Komisia tvrdí, ze pri urcovaní výsky pokút disponuje diskrecnou právomocou a ze v oznámení o výhradách uviedla vsetky kritériá, ktoré mala v úmysle na tento úcel zohladnit vrátane tých, ktoré sa vyzadujú z dôvodu poziadavky odôvodnenia. Okrem toho nebola povinná uviest svoj úmysel zohladnit pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania. Zalobca v kazdom prípade nemôze ignorovat skutocnost, ze usmernenia výslovne uvádzajú opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost, ani skutocnost, ze uz dvakrát bol predmetom zistenia porusenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 50 Podla ustálenej judikatúry, ak Komisia v oznámení o výhradách výslovne uvedie, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací aj hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako je napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze k nemu doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti, naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takto im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu nielen proti uznaniu porusenia, ale tiez proti udeleniu pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 78). 51 Pokial ide o urcenie výsky pokút, právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zabezpecené prostredníctvom moznosti predlozenia pripomienok o dlzke trvania, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusenia. Okrem toho majú podniky prospech z dodatocnej zábezpeky, pokial ide o urcenie výsky pokuty, v rozsahu, v akom Súd prvého stupna rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci a môze najmä zrusit alebo znízit pokutu podla clánku 17 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235, a v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 79). 52 V prejednávanom prípade treba po prvé konstatovat, ze Komisia v bode 213 oznámenia o výhradách vzhladom na vytýkané skutky uviedla svoj úmysel ulozit pokuty podnikom adresátom vrátane zalobcu. V bode 214 oznámenia o výhradách dodala, ze pri stanovení výsky pokút, ktoré sa majú ulozit, musí zohladnit vsetky okolnosti prípadu a osobitne závaznost a dlzku trvania porusenia. Okrem toho v bode 216 tohto oznámenia Komisia uviedla, ze medzi skutkami vymenovanými v oznámení o výhradách zohladní najmä skutocnost, ze dané kartely predstavovali úmyselné porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 53 Komisia takisto v bode 216 uviedla, ze dohody o rozdelení trhov a o urcovaní cien, ako sú opísané v oznámení o výhradách, predstavujú svojou povahou najzávaznejsí druh porusenia clánku 81 ods. 1 ES. V bode 215 oznámenia o výhradách spresnila, ze z dôvodu posúdenia závaznosti porusenia zohladní jeho povahu, jeho skutocný dopad na trh, ak je meratelný, ako aj rozsah geografického relevantného trhu. Okrem toho v bode 216 tohto oznámenia uviedla, ze urcí úlohu kazdého podniku, ktorý sa na porusení zúcastnil, pricom okrem iných kritérií zohladní úlohu kazdého z nich v daných tajných dohodách a dlzku trvania úcasti kazdého z nich na porusovaní. 54 Komisia takisto v bode 217 oznámenia o výhradách spresnila, ze výska pokuty, ktorá sa kazdému podniku ulozí, bude odzrkadlovat prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti, a ze ak bude treba, uplatní oznámenie o spolupráci. Napokon Komisia v bode 218 oznámila, ze výsku pokút stanoví na úrovni, ktorá dostatocne zabezpecí ich odstrasujúci úcinok. 55 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia v súlade s citovanou judikatúrou vo svojom oznámení o výhradách (213 az 218) výslovne uviedla svoj úmysel ulozit pokuty podnikom adresátom, ako aj skutkové a právne kritériá, ktoré zohladní na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit zalobcovi tak, aby jeho právo byt vypocutý bolo v tomto ohlade dodrzané. 56 Po druhé, pokial ide konkrétnejsie o pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania pouzitú proti zalobcovi, treba uviest, ze usmernenia citujú ako príklad pritazujúcej okolnosti opakované porusovanie toho istého podniku za porusenie toho istého druhu a ze Komisia v oznámení o výhradách uviedla, ze zohladní úlohu kazdého podniku v daných tajných dohodách a ze výska pokuty odzrkadlí prípadné pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. Zalobca teda nemohol ignorovat skutocnost, ze Komisia zohladní túto pritazujúcu okolnost, ak dôjde k záveru, ze sú splnené podmienky na jej uplatnenie. 57 Po tretie, pokial ide osobitnejsie o tvrdenie, ze zalobca celil diskriminacnému zaobchádzaniu v porovnaní s inými recidivujúcimi podnikmi, voci ktorým sa táto pritazujúca okolnost nepouzila, musí sa zdôraznit, ze samotná skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité skutocnosti nepredstavujú pritazujúcu okolnost na úcely stanovenia výsky pokuty, neznamená, ze musí rovnako uvázit aj v neskorsom rozhodnutí (pozri analogicky najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 357; zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 234 a 337). Na druhej strane, ako vyplýva z úvah uvedených v bode 56 vyssie, moznost daná podniku v rámci inej veci, aby sa vyjadril k zámeru o vyslovení opakovaného porusovania vo vztahu k nemu, nijako neznamená, ze Komisia je povinná takto postupovat vo vsetkých prípadoch ani ze pri neexistencii takejto moznosti sa zalobcovi bráni v plnom výkone jeho práva byt vypocutý. 58 Za týchto podmienok sa musí druhá cast zalobného dôvodu zamietnut. c) O tretej casti zalozenej na tom, ze neboli zdokumentované stretnutia medzi Komisiou a Interbrewom, ako aj na odmietnutí Komisie oznámit zalobcovi odpoved Interbrewu na oznámenie o výhradách Tvrdenia úcastníkov konania 59 Zalobca na jednej strane tvrdí, ze oznámenie o výhradách ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú presné údaje, ktoré by mu umoznili posúdit obsah a rozsah stretnutí medzi zástupcami Komisie a zástupcami Interbrewu uvedenými v odôvodnení c. 34 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho k spisu Komisie nebola pripojená nijaká zápisnica z týchto stretnutí, o ktorých v tomto prípade zalobca pred prijatím napadnutého rozhodnutia nevedel. Na druhej strane Komisia tým, ze mu listom zo 7. februára 2002 odmietla prístup k odpovedi Interbrewu na oznámenie o výhradách, porusila jeho právo na obhajobu, ako aj zásadu správneho úradného postupu. 60 Po prvé zalobca usudzuje, ze nemohol overit a eventuálne popriet prípadné vyhlásenia Interbrewu na uvedených stretnutiach, ktoré mohli mat významný vplyv na to, ako Komisia posúdila predmetné skutkové okolnosti a spoluprácu podnikov, ktoré boli predmetom vysetrovania. 61 Zalobca k tejto otázke osobitne tvrdí, ze Komisia prejavila voci Interbrewu celkovo benevolentný prístup, kontrastujúci s prísnostou voci zalobcovi. Nespomenutie dominantného postavenia Interbrewu pocas konania, ktoré bolo na zaciatku vysetrovania, by sa tak mohlo vysvetlit vo svetle obsahu predmetných neformálnych stretnutí. Okrem toho spomenutie telefonického rozhovoru v napadnutom rozhodnutí medzi pánom L. B. (Alken-Maes) a pánom A. B. (Interbrew) z 9. decembra 1996 nie je podopreté spisom. Islo v nom o obsah z interného stretnutia v Interbrewe 5. mája 1994, na ktorom "Chief Executive Officer" (výkonný riaditel, dalej len "CEO") Interbrewu (pán M.), to jest jeho najvyssí riaditel, odhalil scenár, ktorý bol údajne v súlade so ziadostou zalobcu, ze Interbrew prevedie 500 000 hektolitrov piva Alken-Maesu. 62 Po druhé zalobca tvrdí, ze nemal prístup k odpovedi Interbrewu na oznámenie o výhradách, pretoze mu ho Komisia odmietla. Zalobca totiz listami z 24. a 28. januára 2002 výslovne ziadal od Komisie nový prístup k spisu, osobitne k odpovedi Interbrewu na oznámenie o výhradách, co Komisia odmietla listom zo 7. februára 2002. 63 Komisia tvrdí, ze zalobca vedel o neformálnych stretnutiach a ze pocas správneho konania nikdy nepoziadal o prístup k prípadným protokolom z týchto stretnutí, ktoré navyse neexistovali a ktoré by v kazdom prípade boli bez úzitku. Vsetky skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí sa zakladajú na dokumentoch zo spisu, ku ktorému zalobca mal prístup, co nikdy nepoprel. Pokial ide o ziadost o prístup k dokumentom podanú podla nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), tá bola vzatá spät. Posúdenie Súdom prvého stupna 64 Po prvé, pokial ide o neformálne stretnutia s úcastníkmi konania, treba uviest, ze ani zalobca, ani Komisia vo svojich písomných podaniach nepopierajú, ze z takýchto stretnutí sa nevyhotovili nijaké zápisnice. Cast prvého zalobného dôvodu týkajúca sa týchto stretnutí teda smeruje k tvrdeniu, ze Komisia je na dodrzanie práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze povinná vyhotovit a sprístupnit takéto zápisnice úcastníkom konania. 65 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze judikatúra citovaná v bodoch 33 a 34 vyssie stanovila, ze predmetom práva na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je umoznit adresátom oznámenia o výhradách, aby sa oboznámili s dôkaznými prostriedkami uvedenými v spise Komisie a tak sa právo byt vypocutý mohlo úcelne vykonávat. Komisia má povinnost sprístupnit dotknutým podnikom vsetky dokumenty tak v ich neprospech, ako i v prospech, ktoré zozbierala v priebehu vysetrovania, s výnimkou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. 66 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze Komisia naopak nemá v rámci uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy nijakú vseobecnú povinnost vyhotovit zápisnice z diskusií, ktoré mala s inými úcastníkmi konania pocas stretnutí s nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 351). 67 Neexistencia takejto povinnosti vsak neoslobodzuje Komisiu od povinností, ktoré má v oblasti prístupu k spisu. Nemozno totiz pripustit, aby odvolanie na prax verbálnych vztahov s tretími osobami poskodzovalo právo na obhajobu. Ak teda má Komisia v úmysle pouzit vo svojom rozhodnutí dôkaz v neprospech zalobcu, ktorý jej oznámila iná strana ústne, musí ho dotknutému podniku sprístupnit, aby sa mohol úcinne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela na základe tohto dôkazu. Prípadne musí na tento úcel vytvorit písomný dokument urcený na zalozenie do svojho spisu (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, bod 352). 68 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze s výnimkou dvoch konkrétnych tvrdení spocíva argumentácia zalobcu vo vseobecnom vyhlásení, ze neformálne stretnutia mohli mat znacný vplyv na posúdenie skutkov a spolupráce podnikov, ktoré boli predmetom vysetrovania, ze Komisia mala v priebehu konania vo vztahu k Interbrewu celkovo benevolentný prístup, kontrastujúci s prísnostou, s akou napadnuté rozhodnutie posudzuje jeho, a ze ak informácie oznámené na formálnom stretnutí boli prospesné pre Interbrew, nemohli neovplyvnit jej stanovisko. 69 Toto vseobecné tvrdenie, ktoré nespresnuje, v com boli dôkazy v neprospech zalobcu pouzité Komisiou v napadnutom rozhodnutí zalozené na informáciách získaných na neformálnych stretnutiach, nie je takej povahy, aby dokázalo existenciu porusenia práva na obhajobu, ktoré sa musí preskúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 60). Ako bolo uvedené v bode 33 vyssie, právo na prístup k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je totiz priznané len s cielom umoznit dotknutým podnikom, aby sa úcelne vyjadrili k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Kedze zalobca neoznacil okrem dvoch konkrétnych tvrdení, preskúmaných nizsie, nijakú výhradu nachádzajúcu sa v oznámení o výhradách a potom ani v napadnutom rozhodnutí, ktorá by sa zakladala na informáciách oznámených verbálne na neformálnych stretnutiach, na ktoré nemal prístup, nemôze vytýkat Komisii porusenie práva na obhajobu v tejto otázke (pozri v tomto zmysle rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 353 a 354). 70 Pokial ide o vyssie spomenuté dve konkrétne tvrdenia, ze odkazy na telefonický rozhovor z 9. decembra 1996 a na obsah interného stretnutia z 5. mája 1994 uvedené v napadnutom rozhodnutí mohli mat svoj pôvod len v obsahu neformálnych stretnutí, treba preskúmat, ci predmetné skutocnosti sú zalozené na presných informáciách nachádzajúcich sa v spise. 71 Pokial ide na úvod o telefonický rozhovor z 9. decembra 1996 uvedený v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze bod 93 oznámenia o výhradách uvádza, ze "v nadväznosti na stretnutie, ktoré [sa konalo] 19. septembra, pán L. B. (Alken-Maes) mal 9. decembra 1996 telefonický rozhovor s pánom A. B. (Interbrew)". Táto veta vyplýva z poznámky pod ciarou 116, ktorá uvádza: "List Alken-Maesu zo 7. marca 2000 a jeho prílohy 42 a 44 ([strany] 7884, 8513 a 8528 az 8530 [spisu Komisie]), obsahujúce odkazy na tieto dokumenty: vysetrovanie uskutocnené v Alken-Maese, dokument AvW19 ([strany] 150 az 153 [spisu Komisie]) a dokument MV17 ([strany] 532 az 541 [spisu Komisie])". Tie isté odkazy sú v napadnutom rozhodnutí v poznámke pod ciarou 123, zodpovedajúcej odôvodneniu c. 91. 72 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, aby spresnila informácie, ktoré ju viedli k záveru, ze telefonický rozhovor na tému cien Interbrewu sa uskutocnil 9. decembra 1996 medzi pánom L. B. (Alken-Maes) a pánom A. B. (Interbrew), Komisia odpovedala, ze k tomuto záveru dospela na základe strany 8513 spisu Komisie, ktorá je poslednou stranou prílohy 42 listu Alken-Maesu Komisii zo 7. marca 2000. 73 Analýza tohto dokumentu, ktorý pozostáva z poznámok pána L. B. (Alken-Maes), písaných rukou, odhaluje, ze aj ked tam nie je spomenutý nijaký telefonický rozhovor uskutocnený 9. decembra 1996, tento dokument obsahuje niekolko vysvetliviek, viditelne vykonaných po jeho pôvodnom spísaní, ktoré akiste predstavujú odpovede na pôvodne polozené otázky o cenových podmienkach Interbrewu. Tri z týchto vysvetliviek vsak zahrnajú dátum "(9/12/96)" a dve z nich skratku "IB" (Interbrew), pricom jedna z nich aj iniciálky pána A. B. (Interbrew). 74 Na úvod je namieste dôjst k záveru, ze spomenutie existencie kontaktu z 9. decembra 1996 medzi Interbrewom a Alken-Maesom o cenových podmienkach Alken-Maesu sa nachádza v oznámení o výhradách a ze existencia kontaktu, na ktorý sa odvoláva Komisia, je podporená dokumentom, ktorý kedze bol v spise, bol zalobcovi prístupný, lebo jeho pôvodná dcérska spolocnost Alken-Maes ho sama poskytla Komisii. Skutocnost, ci kontakt bol, alebo nebol telefonický, nie je významná z hladiska výkonu práva byt vypocutý, lebo hoci je polutovaniahodné, ze tvrdenie Komisie nie je v tejto otázke podporené, zalobca má mat právo byt vypocutý vo vztahu k existencii kontaktu, prípadne k jeho obsahu, a nie vo vztahu k otázke, ci kontakt bol, alebo nebol telefonický, kedze táto otázka nemá vplyv na urcenie, ci má, alebo nemá protiprávnu povahu. 75 Pokial ide dalej o tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia, konkrétne ze "scenár", ktorý odhalil CEO Interbrewu na internom stretnutí 5. mája 1994, bol "v súlade so ziadostou Danone/Kronenbourg", to jest, ze Interbrew postúpi 500 000 hektolitrov Alken-Maesu (najmä v maloobchode)", treba konstatovat, ze bod 55 oznámenia o výhradách uvádza, ze "na internej diskusii v Interbrewe [pán M.] odhalil nasledujúci scenár, zodpovedajúci ziadosti Danone/Kronenbourg. Interbrew mal postúpit 500 000 hektolitrov Alken-Maesu (najmä v maloobchode), a ak "Interbrew nepristúpi na túto ziadost, bude Interbrew Francúzsko znicený za pomoci Heinekenu, a Interbrew sa napadne v Belgicku s velmi nízkymi cenami". Nasledujúci bod 56 spresnuje, ze "scenár, ktorý predlozil Kronenbourg, [bol] preskúmaný na internom stretnutí Interbrewu 5. mája 1994". Bod 55 oznámenia o výhradách pozostáva z dvoch poznámok pod ciarou, 35 a 36, ktoré odkazujú na list Interbrewu z 28. februára 2000 a na jeho prílohu 18 (strana 7683 spisu Komisie). Rovnaké odkazy na písomnosti sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, v odôvodnení c. 53. 76 V tejto súvislosti treba uviest, ze príloha 18 listu Interbrewu z 28. februára 2000, ktorá pozostáva z vyhlásenia pána C. z Interbrewu, obsahuje na strane 2 tohto vyhlásenia túto vetu: "[Pán M.] nám spomenul pocas interného stretnutia (5. mája 1994) scenár, ktorý pozadoval Kronenbourg. KRO v podstate vydieral, aby ITW previedlo 500 000 [hektolitrov] na AM (hlavne v oblasti 'Food`). Inak znicia ITW-Francúzsko za pomoci Heinekenu a napadnú ITW-Belgicko s velmi nízkymi cenami." 77 Musí sa preto konstatovat, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia a v bodoch 55 a 56 oznámenia o výhradách preberá v podstate obsah informácie, ktorú písomne poskytol Interbrew, ktorá je v spise a z tohto dôvodu bola prístupná zalobcovi. Zalobca sa preto nemôze odvolávat na skutocnost, ze pokial ide o tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia, nemohol úcinne uplatnit svoje právo byt vypocutý. 78 Z uvedeného vyplýva, ze vyhlásenia údajne pochádzajúce z neformálnych stretnutí s Interbrewom sa nachádzali v oznámení o výhradách a ze v kazdom prípade sa v rozsahu, v akom boli nevyhnutné na dokázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES, zakladali na dokumentoch, ku ktorým mal zalobca prístup. Treba teda konstatovat, ze zalobca sa mohol k týmto vyhláseniam úcelne vyjadrit a ze jeho právo byt vypocutý bolo respektované. 79 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze zalobcovi bol v rozpore s právom na obhajobu odmietnutý prístup k dokumentom pripojeným k spisu po tom, ako mal k nemu prístup 5. októbra 2002, medzi nimi najmä k odpovedi Interbrewu na oznámenie o výhradách, pretoze mohla obsahovat dôkazy v jeho prospech, postací pripomenút, ze ziadost o prístup k dodatocným dokumentom spisu bola podaná listami z 24 a 28. januára 2002 po ukoncení správneho konania. Nepodanie takejto ziadosti pocas správneho konania má za následok neúspech v tomto bode zaloby o neplatnost, podanej neskôr (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 383). Toto tvrdenie sa preto zamieta. 80 Pokial ide o ziadost o prístup podanú 4. marca 2002 podla nariadenia c. 1049/2001, stací konstatovat, ze clánok 7 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, ze "v prípade úplného alebo ciastocného zamietnutia môze ziadatel do 15 pracovných dní od obdrzania odpovede od orgánu podat opakovanú ziadost s poziadavkou, aby orgán prehodnotil svoje stanovisko". V nadväznosti na zamietnutie Komisie 26. marca 2002 vyhoviet ziadosti zalobcu o prístup treba konstatovat, ze zalobca vzal svoju ziadost zo 4. marca 2002 spät tým, ze nepodal druhú ziadost v stanovenej lehote, ako potvrdil na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna. 81 Z toho vyplýva, ze tretia cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut a v dôsledku toho aj celý zalobný dôvod. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 82 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené v tej miere, ze na jednej strane neobsahuje nijakú definíciu relevantných trhov, aj ked pritom ide o nevyhnutnú a predbeznú podmienku na akékolvek posúdenie protisútazného správania, a na strane druhej na stanovenie výsky pokuty len jednoducho odkazuje na usmernenia bez toho, aby oznacilo presný rozsah kritérií pouzitých na urcenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. 83 V prvom rade je tak napadnuté rozhodnutie nedostatocne odôvodnené v tom, ze v rozpore s poziadavkami stanovenými judikatúrou Súdu prvého stupna (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, nazývaný "Ploché sklo", T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, bod 159) nie je zalozené na primeranej definícii relevantného trhu v prejednávanom prípade, ale len na zistení existencie "trhu belgického piva". Komisia neprávom neuskutocnila analýzu presného geografického rozsahu relevantného trhu alebo trhov ani prípadnej nahraditelnosti rôznych pivovarníckych výrobkov. Nahradenie výrazu "odvetvie piva v Belgicku" Komisiou vo vyjadrení k zalobe výrazom "trh belgického piva" nie je odpovedou na námietku zalobcu, podla ktorej bola v prejednávanej veci definícia trhu spoluurcujúca pre zistenie porusenia. Spomenuté geografické trhy, konkrétne belgický a francúzsky trh, sú v napadnutom rozhodnutí definované nedostatocne zdokumentovaným spôsobom. 84 Okrem toho Komisia zohladnila skutkové okolnosti, ktoré sa vztahujú na francúzsky trh bez toho, aby povazovala za nevyhnutnú analýzu ich rozsahu podla osobitých charakteristík tohto trhu. Komisia sa oprela najmä o argument hrozby odvety na francúzskom trhu, ktorú údajne vyslovil zalobca voci Interbrewu, ale existenciu takéhoto správania obmedzujúceho hospodársku sútaz mozno dokázat len pri zistení urcitej sily na správne definovanom trhu. 85 V prejednávanej veci mali podla Komisie niektoré skutocnosti pouzité na podporu zistenia porusenia, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, okrem iného stretnutie 11. mája 1994, telefonický rozhovor 6. júla 1994 a stretnutie 17. apríla 1997, sirsí predmet ako Belgicko. Interakcia medzi Francúzskom a Belgickom a podobnost správania v týchto dvoch krajinách boli okrem toho podla Komisie dôlezitými znakmi porusenia, najmä pokial ide o údajnú hrozbu. 86 V tejto súvislosti sa volba Komisie zaobchádzat s podobnými správaniami v rôznych rámcoch odchýlila od jej tradicnej praxe konstatovat v jednom rozhodnutí rôzne protiprávne správania, pretoze existuje spojitost medzi nimi z dôvodu identity clenov kartelu, podobnosti mechanizmov kartelu v rôznych krajinách, ako aj vzájomného pôsobenia medzi rôznymi oblastami alebo výrobkami [pozri napríklad rozhodnutie 96/478/ES Komisie z 10. januára 1996 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.279/F3 - ADALAT) (Ú. v. ES L 201, s. 1, dalej len "rozhodnutie ADALAT"), a rozhodnutia Vitamíny a Kopírovací papier). 87 Volba prijat viaceré rozhodnutia uviedla zalobcu do situácie právnej neistoty a mala za následok, ze z dôvodu opakovaného uplatnenia východiskových súm, prípadne násobných koeficientov umoznila Komisii umelo nafúknut celkovú výsku pokút ulozených vo vztahu k vsetkým skutocnostiam bez toho, aby predmetné podniky mali moznost zistit, v com sa správania odlisovali a z akých dôvodov predstavujú oddelené porusenia. 88 Po druhé napadnuté rozhodnutie je takisto nedostatocne odôvodnené, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. Tým, ze sa Komisia v odôvodnení c. 294 napadnutého rozhodnutia uspokojila s jednoduchým odkazom na metódu definovanú v usmerneniach, aj ked ich úcelom je "zabezpecit transparentnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora", nesplnila si svoju povinnost odôvodnenia a porusila zásadu právnej istoty. 89 Kedze sa odôvodnenie výsky pokuty zakladá na metóde spocívajúcej v stanovení východiskovej sumy a uplatnení korekcií na nu, je podstatné, ze Komisia dostatocne podrobne spresní dosah kritérií uplatnených pri stanovení výsky pokuty, aby splnila úcel povinnosti odôvodnenia, to jest umoznit zalobcovi posúdit súlad a zákonnost urcenia výsky pokuty, aby mohol bránit svoje práva, Súdu prvého stupna a Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie, ako aj vsetkým zainteresovaným oboznámit sa s podmienkami uplatnenia Zmluvy ES Komisiou. 90 V prejednávanej veci napriek tomu, ze Komisia nie je viazaná aritmetickým vzorcom, napadnuté rozhodnutie neuvádza ani detail výpoctu ulozenej pokuty, ani presný dosah kazdého z kritérií na urcenie jej výsky. Na rozdiel od postupu pouzitého v iných rozhodnutiach prijatých v oblasti kartelov, ako napríklad rozhodnutia Vitamíny a Kopírovací papier, svojvolná volba pausálnej sumy 25 miliónov eur a dosah zistovania odstrasujúceho úcinku pokuty, na ktoré sa poukazuje v odôvodnení c. 305 napadnutého rozhodnutia, nie sú odôvodnené vycíslenými kritériami. Neexistencia primeranej definície relevantného trhu takisto dokazuje nedostatocné odôvodnenie stanovenia výsky pokuty, lebo podla usmernení je volba východiskovej sumy spojená s úvahami týkajúcimi sa velkosti relevantného geografického trhu, dopadu kartelu na tento trh a na nom dosiahnutého obratu. 91 Konkrétne, Komisia uplatnila na základe dvoch pritazujúcich okolností pouzitých vo vztahu k zalobcovi, a to výkonu nátlaku na Interbrew a opakovaného porusovania, len jednu percentuálnu sadzbu na zvýsenie pokuty vo výske 50 %, bez oznacenia dosahu kazdej pouzitej pritazujúcej okolnosti. Nespresnenie dôlezitosti rôznych kritérií pouzitých pri stanovení výsky pokuty neumoznilo zalobcovi vyhodnotit, v akej miere má byt ulozená pokuta znízená. 92 Okrem toho táto absencia jasných a relevantných informácií je o to menej ospravedlnitelná, ze Komisia uznala existenciu dokumentov, ktoré jej sluzby pripravili na konzultáciu a internú poradu o stanovení výsky pokuty a ze tieto dokumenty neboli prístupné. Takáto okolnost vsak vyvoláva dojem, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zohladnila iné kritériá ako tie, ktoré mu boli prístupné, bez toho, aby ich v tomto rozhodnutí spomenula. 93 Zalobca osobitnejsie uvádza neexistenciu dostatocného odôvodnenia opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti Komisiou vo vztahu k nemu. Tento nedostatok odôvodnenia ho podla neho osobitne poskodzuje, lebo Komisia za opakované porusovanie nezvysovala systematicky výsku pokuty, ale vo svojej rozhodovacej praxi zvazuje úlohu a dôlezitost, ktorú im treba priznat pri urcení výsky pokuty, pretoze prijatie usmernení nestacilo na odstránenie z toho vyplývajúcej neurcitosti. 94 Komisia popiera tvrdenia zalobcu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 95 Pokial ide o zaloby proti rozhodnutiam Komisie, ktorými sa ukladajú pokuty podnikom za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má Súd prvého stupna právomoc v dvoch smeroch. Na jednej strane je poverený preskúmavat ich zákonnost podla clánku 230 ES. V rámci toho musí najmä preskúmavat dodrzanie povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES, ktorej porusenie spôsobuje zrusitelnost rozhodnutia. Na strane druhej je Súd prvého stupna v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, príslusný posudzovat primeranost výsky pokút. Toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktorých uvedenie v napadnutom rozhodnutí nie je samo osebe vyzadované na základe povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 253 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641, body 38 az 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 215). 96 Pokial ide o preskúmanie dodrzania povinnosti odôvodnenia, podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia, a príslusnému súdnemu orgánu vykonat preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti danej veci, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat o získanie takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, kedze odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES, treba posudzovat nielen vzhladom na text aktu, ale aj na jeho kontext, ako i na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudky z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 216). 97 Pokial ide o rozsah povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa stanovenia pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, je vhodné na jednej strane pripomenút, ze sa musí urcit s ohladom na ustanovenie clánku 15 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 17, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú táto povinnost odôvodnenia predstavuje, sú pritom splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 463). Na strane druhej usmernenia, ako aj oznámenie o spolupráci obsahujú indikatívne pravidlá o kritériách posúdenia, ktorých sa Komisia musí drzat pri meraní závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 217). Za týchto podmienok sú poziadavky podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú povinnost odôvodnenia predstavuje, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktorých sa drzala pri uplatnení svojich usmernení, prípadne svojho oznámenia o spolupráci, ktoré jej umoznili merat závaznost a dlzku trvania porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 218). 98 V prejednávanej veci Komisia týmto poziadavkám vyhovela. 99 Po prvé, pokial ide o výhradu zalozenú na neexistencii predchádzajúceho definovania relevantného trhu Komisiou, treba skonstatovat, ze Komisia v prejednávanej veci nemala nijakú povinnost vymedzit relevantný trh. Z judikatúry totiz vyplýva, ze v rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES sa relevantný trh musí definovat na úcely urcenia, ci dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 74; Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 1093, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230). Povinnost vymedzit relevantný trh v rozhodnutí prijatom podla clánku 81 ods. 1 ES je preto Komisii ulozená len v prípade, ak bez takéhoto vymedzenia nie je mozné urcit, ci predmetná dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a majú za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, body 93 az 95 a 105, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný, bod 230). Zalobca vsak nepopiera, ze relevantné dohody alebo zosúladené postupy mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a mali za ciel obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. V dôsledku toho, kedze uplatnenie clánku 81 ES v prejednávanej veci Komisiou nevyzadovalo predchádzajúcu definíciu relevantného trhu, nemozno konstatovat nijaké porusenie povinnosti odôvodnenia v tejto otázke. 100 Z rovnakých dôvodov síce platí, ze pokial Komisia na úcely uplatnenia usmernení konstatuje, ze zalobca vyslovil hrozbu, musí z tohto konstatovania jasne a jednoznacne vyplývat, akými úvahami sa riadila, aby boli splnené poziadavky clánku 253 ES, ale tomuto konstatovaniu nemusí nevyhnutne predchádzat vymedzenie relevantného trhu. Preto sa musí opacné tvrdenie zalobcu odmietnut. 101 To isté platí o zdôvodnení týkajúcom sa zohladnenia rozsahu geografického trhu. Proti tvrdeniu zalobcu, ze nedostatocné odôvodnenie národného charakteru trhu umoznilo Komisii nedôvodne konstatovat rôzne porusenia, coho dôsledkom bolo umelé zvýsenie pokuty ulozenej zalobcovi, stací uviest, ze takýto úmysel prisúdený Komisii je úplne hypotetický, kedze toto tvrdenie sa zakladá na cistých dohadoch, lebo sa neopiera o nijaké dôkazy. Preto sa musí toto tvrdenie odmietnut. 102 Po druhé, pokial ide o výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení stanovenia výsky pokuty, je dôlezité poznamenat, ze Komisia v odôvodneniach c. 296 az 328 napadnutého rozhodnutia uviedla kritériá, ktoré zohladnila pri stanovení výsky pokút kazdého z dotknutých podnikov. Z uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia jasne a detailne uviedla zdôvodnenie, ktorým sa riadila, umoznujúc tak zalobcovi oboznámit sa s kritériami posúdenia zohladnenými pri meraní závaznosti a dlzky trvania porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty a Súdu prvého stupna vykonat preskúmanie. Je teda namieste dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie vyhovuje povinnosti odôvodnenia, ktorá Komisii vyplýva z clánku 253 ES. 103 Tento zalobný dôvod sa teda musí zamietnut a v dôsledku toho aj vsetky návrhy na zrusenie napadnutého rozhodnutia. B - O subsidiárne predlozených návrhoch na znízenie sumy ulozenej pokuty 104 Zalobca uvádza sest zalobných dôvodov urcených na znízenie výsky ulozenej pokuty. Zalozené sú na chybnom zhodnotení závaznosti porusenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a ne bis in idem, na chybnom posúdení dlzky trvania zisteného porusenia, na neodôvodnenom charaktere pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v nátlaku vykonávanom na Interbrew, na nedôvodnom zohladnení pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania vo vztahu k zalobcovi, na nedostatocnom zohladnení uplatnitelných polahcujúcich okolností a napokon na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a s oznámením o spolupráci. 1. O zalobnom dôvode zalozenom na chybnom zhodnotení závaznosti porusenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a ne bis in idem a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcu 105 Zalobca popiera dôvodnost osobitnej východiskovej sumy, ktorú urcila Komisia z dôvodu závaznosti porusenia na základe styroch nadväzujúcich výhrad, konkrétne nesprávne posúdenie v rozpore s usmerneniami a niektorými zásadami práva Spolocenstva, po prvé charakteru závaznosti porusenia, po druhé jeho efektívnej ekonomickej kapacity spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom, po tretie úrovne zabezpecujúcej dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty a po stvrté zohladnenia skutocnosti, ze disponoval právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami umoznujúcimi mu lepsie posúdit protiprávny charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývali z hladiska práva hospodárskej sútaze. 106 Domnieva sa, ze vzhladom najmä na velmi obmedzenú kvantitatívnu dôlezitost výrobku, na ktorý sa kartel vztahuje, v porovnaní s celkovou spotrebou piva v Európskej únii, na velmi obmedzený geografický rozsah uvedeného kartelu a na velmi skromný obrat, ktorý dosiahol za uvedený výrobok, nesmela východisková suma vo vztahu k nemu v nijakom prípade presiahnut osem miliónov eur. - O zhodnotení charakteru závaznosti porusenia: porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality 107 Pokial ide o zhodnotenie charakteru závaznosti porusenia v zmysle bodu 1 A prvého odseku usmernení Komisiou, zalobca nepopiera charakteristiky porusenia citované v odôvodnení c. 297 napadnutého rozhodnutia, o ktorých tvrdí, ze ich s Alken-Maesom uznal a oznámil Komisii, ale len dôlezitost, ktorú Komisia priznáva skutkovým kritériám uvedeným v casti napadnutého rozhodnutia venovanej závaznosti porusenia, ako aj konecnej kvalifikácie porusenia ako velmi závazného, ktoré z toho vyplýva. Zalobca usudzuje, ze Komisia prijatím takejto kvalifikácie, aj ked nikdy nekvalifikovala porovnatelné porusenia ako velmi závazné, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze s porovnatelnými situáciami zaobchádzala rozdielne (rozsudok Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 295). 108 Zalobca na úvod tvrdí, ze aj ked sa Komisia riadila metódou urcovania závaznosti porusení uvedenou v usmerneniach, nepreskúmala otázku konkrétneho dopadu predmetného kartelu na trh. 109 Dalej tvrdí, ze záver Komisie o velmi závaznom charaktere porusenia je v rozpore tak s príkladmi, ktoré cituje v usmerneniach, ako aj s rozhodovacou praxou po ich uverejnení. Kvalifikovanie kartelu ako velmi závazného sa obycajne vyhradzuje organizovaným, dokonca institucionalizovaným kartelom s prepracovanými mechanizmami overovania, organizácie a sledovania, ktoré nemozno porovnávat so správaním v prejednávanej veci, a cinným v celosvetovom meradle alebo vo viacerých väcsích clenských státoch, pricom najmensie územie dotknuté týmito poruseniami povazovanými za velmi závazné zahrnalo styri clenské státy Spolocenstva, medzi nimi tie najväcsie [rozhodnutie Komisie 2003/382/ES, z 8. decembra 1999 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúry) (Ú. v. ES L 140, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Bezsvíkové ocelové rúry")]. 110 Po prvé sa zalobca domnieva, ze porusenie malo byt vzhladom na svoj málo formálny charakter charakterizované ako závazné, a nie ako velmi závazné, a to o to skôr, ze Komisia ako závazné charakterizovala porusenia, ktorých systém bol aspon tak rozvinutý ako systém porusenia, ktoré je predmetom prejednávanej veci [rozhodnutie Komisie 2003/25/ES z 11. decembra 2001 týkajúce sa konania zacatého podla clánku 81 Zmluvy ES - Vec COMP/E-1/37.919 (ex. 37.391) - Bankové poplatky za výmenu penazí v eurozóne - Nemecko (Ú. v. ES L 15, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Nemecké banky"); rozhodnutie 1999/271/ES Komisie z 9. decembra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.466 - Grécke trajekty) (Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24, dalej len "rozhodnutie Grécke trajekty"), a rozhodnutie Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (vec IV/F-3/33.708 - British Sugar plc, vec IV/F-3/33.709 - Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33.710 - Napier Brown & Company Ltd a vec IV/F-3/33.711 - James Budgett Sugars Ltd) (Ú. v. ES L 76, 1999, s. 1, dalej len "rozhodnutie British Sugar")]. 111 Po druhé Komisia vzhladom na obmedzený rozsah belgického územia prejavila prílisnú prísnost v prejednávanej veci, a to v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania, lebo jej rozhodovacia prax odhaluje, ze vo viacerých prípadoch pouzila skutocnost, ze ide len o menej významný alebo geograficky obmedzený trh, ako okolnost, ktorá odôvodnuje kvalifikáciu porusenia ako závazného, a nie ako velmi závazného (rozhodnutia Grécke trajekty, British Sugar a Nemecké banky). 112 Po tretie tvrdenie Komisie, ze jedným z kritérií pouzitých na zhodnotenie závaznosti porusenia bol jeho priamy dopad na spotrebitelov, je nepresvedcivé. Podla zalobcu na jednej strane mali kartely uvedené v rozhodnutiach Nemecké banky a British Sugar tie isté charakteristiky a Komisia ich nekvalifikovala ako velmi závazné a na strane druhej struktúra distribúcie relevantných výrobkov v prejednávanej veci, tak pokial ide o velkoobchod, ako aj o odvetvie Horeca - vzhladom na velkost skladov -, zohrávala úlohu silnej protiváhy kartelu, umoznujúc tak ciastocne zmiernit jeho negatívne úcinky na spotrebitelov. 113 Na záver zalobca uvádza, ze Komisia, aby sa vyhla poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, nesmela kvalifikovat porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí ako velmi závazné, pretoze nejde o organizovaný kartel so struktúrami alebo s mechanizmami na zabezpecenie dodrziavania záväzkov medzi podnikmi a pretoze sa týkal len obmedzeného územia a skromnej casti výroby piva v Európskej únii. Výska pokuty sa teda musí podstatne znízit. 114 V kazdom prípade, aj keby Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze kvalifikovala porusenie ako velmi závazné, musí sa východisková suma pokuty znízit, aby sa zohladnil velmi slabý dopad porusenia na trh Spolocenstva a slabý objem predaja výrobkov, na ktoré sa vztahoval kartel, tak ako to urobila Komisia v rozhodnutí Bezsvíkové ocelové rúry. V tomto rozhodnutí totiz Komisia bez zmeny kvalifikácie porusenia pouzila východiskovú sumu nizsiu, ako je polovica sumy, ktorú v usmerneniach stanovuje pre velmi závazné porusenia, z dôvodu, ze predaj predmetných výrobkov úcastníkov kartelu v styroch dotknutých clenských státoch predstavoval priblizne len 19 % spotreby Spolocenstva. V prejednávanej veci vsak výrobky, na ktoré sa vztahoval kartel, predstavovali menej ako 2,5 % celkovej spotreby v Európskej únii. Osobitná východisková suma, ktorú pouzila Komisia, je teda neproporcionálna v porovnaní s objemom a hodnotou týchto výrobkov, a preto sa musí znízit. - O zhodnotení efektívnej ekonomickej kapacity zalobcu spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu: porusenie zásady proporcionality 115 Pokial ide o posúdenie Komisiou jeho efektívnej ekonomickej kapacity spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, zalobca tvrdí, ze za referencný rámec musí vziat trh, na ktorom sa porusenie prejavilo, pricom výska pokuty musí byt v rozumnom vztahu s obratom dosiahnutým na tomto trhu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94). 116 Okrem toho na to, aby sa mohla posúdit schopnost predmetných podnikov ovplyvnit hospodársku sútaz, bolo potrebné zohladnit ich postavenie na referencnom trhu. 117 Tieto dve zásady sú síce v napadnutom rozhodnutí spomenuté, ale Komisia sa nimi neriadila. Hoci Interbrew dosiahol pocas relevantného obdobia obrat týkajúci sa predajov na trhu styrikrát vyssí ako zalobca, osobitná východisková suma urcená pre Interbrew bola menej nez dvakrát vyssia ako v prípade zalobcu. Táto neprimeranost je v rozpore s nedávnou praxou Komisie, ako vyplýva napríklad z jej rozhodnutia 2003/674/ES z 2. júla 2002 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 dohody EHP (vec C.37.519 - Metionín) (Ú. v. ES L 255, 2003, s. 1, dalej len "rozhodnutie Metionín"), v ktorom zastávala názor, ze rozdiel medzi ulozenými pokutami musí odzrkadlovat nepomer medzi trhovým podielom na prvého svetového výrobcu na trhu a jedného z jeho konkurentov, ktorých podiely na trhu boli pätkrát mensie. 118 Okrem toho Komisia nezohladnila dominantné postavenie Interbrewu na belgickom trhu s pivom, co by ukázalo, ze efektívna ekonomická kapacita zalobcu ovplyvnit trh, alebo dokonca vázne narusit hospodársku sútaz je velmi obmedzená. Ostatne zalobca sa len pokúsal odvrátit svoju postupnú marginalizáciu. 119 Komisia tým, ze sa domnievala, ze mala právo urcit východiskovú sumu pokuty v závislosti skôr od celkového obratu zalobcu ako indície jeho "schopnosti skodit" nez od obratu dosiahnutého na relevantnom trhu, nezohladnila kritérium "kapacity vázne narusit hospodársku sútaz", uvedené v napadnutom rozhodnutí. Na úcely zohladnenia obratu sirsieho, ako bol obrat dosiahnutý na trhu s pivom v Belgicku, Komisia mala definovat relevantné trhy a preukázat, ako umoznili zalobcovi jeho cinnosti na týchto iných trhoch narusit hospodársku sútaz na trhu s pivom. 120 Sumy pokút voci Interbrewu a zalobcovi vôbec neodrázajú nerovnováhu medzi ich postavením a naopak svedcia o zjavnom nepomere osobitnej východiskovej sumy pouzitej voci zalobcovi v porovnaní s jeho reálnou kapacitou ovplyvnit trh. 121 Kým pokuta vo výske 45 miliónov eur Interbrewu zodpovedá menej ako 6,6 % z jeho obratu dosiahnutého roku 1998, Komisia pokutou vo výske 25 miliónov eur ulozila zalobcovi sumu vyssiu nez 20 % z obratu dosiahnutého roku 2000 podnikom Alken-Maes, ktorý bol skutocne zapojený do kartelu tak, ze ak by sa uplatnila jeho plná zodpovednost za jeho vlastné správanie, vysoko by sa prekrocila hranica 10 % z celkového obratu, stanovená v nariadení c. 17. - O stanovení výsky pokuty na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok: porusenie zásady proporcionality 122 Na jednej strane zalobca tvrdí, ze Komisia neindividualizovala faktor odstrasenia pouzitý pri stanovení výsky pokuty a ze hoci v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zalobca a Interbrew sú velké medzinárodné podniky, pricom prvý menovaný je okrem iného podnik vyrábajúci viaceré druhy výrobkov, Komisia jasne neuviedla zásady, ktoré slúzili na uplatnenie kritéria odstrasenia. 123 Na druhej strane zvýsenie výsky pokuty, ku ktorému pristúpila Komisia kvôli odstrasujúcemu úcelu sankcie, je zalozené na nerelevantných a neprimeraných dôvodoch. 124 Urcenie odstrasujúcej úrovne pokuty musí zodpovedat cielu hospodárskej sútaze a podla zalobcu sa musí pouzit len v závislosti od velkosti podniku na relevantnom trhu a od jeho ocakávaní zisku zo správania na tomto trhu, z ktorého je obvinený. Faktory ako medzinárodná velkost podniku alebo jeho postavenie opakovaného porusitela nesmú byt relevantné. Na rozdiel od toho, co konstatovala Komisia vo vztahu k podniku ABB Asea Brown Boveri v rozhodnutí 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - Tepelnoizolacné vedenia) (Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1, dalej len "rozhodnutie Tepelnoizolacné vedenia"), v prejednávanej veci sa ani netvrdí, ze struktúra zalobcu a prítomnost zahranicných dcérskych spolocností v odvetví piva ulahcili sporné správanie. 125 Ekonomická teória okrem toho hovorí, ze výska pokuty je dostatocná, ak presahuje zisk dosiahnutý clenmi kartelu. V prejednávanej veci by vsak túto podmienku splnila aj podstatne nizsia pokuta, lebo ziskovost zalobcu na relevantnom trhu bola pocas celého dotknutého obdobia záporná. 126 Okrem toho, aj ked, ako tvrdí Komisia, bolo na úcely odstrasenia potrebné, aby bola pokuta o to vyssia, o co je nizsia pravdepodobnost, ze sa porusenie odhalí, co je prípad tajných kartelov, zalobca tvrdí, ze Komisia mu mala ulozit podstatne nizsiu pokutu, ako mu ulozila. Okrem toho predmetný kartel nebol tajný, lebo viaceré stretnutia týkajúce sa kartelu sa uskutocnili v prítomnosti konkurentov, ako stretnutia pracovnej skupiny "Vision 2000", alebo distribútorov, ako stretnutie 28. januára 1993, pricom títo poslední uvedení velmi presne sledovali konanie clenov kartelu, ako to znázornuje list, ktorý adresovala federácia velkoobchodníkov pivovarníkom. 127 Napokon zohladnenie akéhokolvek úcelu odstrasenia by bolo zbytocné, pretoze odstrasujúci úcinok, ktorý sa prejavil v okamzitom zastavení výmeny údajov o predaji, bol v tomto prípade dosiahnutý na zaciatku vysetrovania a spolupráce, ku ktorej sa zalobca zaviazal. - O zohladnení právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktorými vo vseobecnosti disponujú velké podniky: porusenie zásady ne bis in idem 128 Zalobca tvrdí, ze zohladnením skutocnosti, ze disponoval právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré mu umoznovali lepsie posúdit protiprávny charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia porusila zásadu ne bis in idem, lebo v napadnutom rozhodnutí takisto zvýsila pokutu z dôvodu opakovaného porusovania. Tvrdenia Komisie 129 Pokial ide o zhodnotenie povahy závaznosti porusenia, Komisia poukazuje na závaznost predmetných skutocností a uvádza, ze kvalifikovanie porusení obmedzených na jeden clenský stát ako velmi závazných nie je v rozpore s jej rozhodovacou praxou. Okrem toho velkost odvetvia sa meria nielen podla jeho geografického rozsahu, ale aj podla hospodárskej dôlezitosti. Kedze odvetvie piva v Belgicku predstavuje priblizne 1 miliardu 200 miliónov eur, doslo k poruseniu vo velmi dôlezitom odvetví. Napokon porusenie malo priamy dopad na spotrebitelov, co distribúcia piva nijako nezmiernila. 130 Pokial ide o kritérium efektívnej ekonomickej kapacity spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom, Komisia tvrdí, ze celkový obrat zalobcu siroko prekracuje obrat Interbrewu. Okrem toho má Komisia volnost urcit druh obratu, ktorý zohladní, to jest celkový obrat alebo obrat dosiahnutý v predmetnom odvetví, prípadne oba druhy skombinovat. Napokon skutocnost, ze pouzitá osobitná východisková suma zodpovedá 20 % z celkového rocného obratu Alken-Maesu, je bezvýznamná, lebo hranica stanovená nariadením c. 17 sa v prejednávanej veci uplatnila na obrat zalobcu. 131 Pokial ide o dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty, Komisia poznamenáva, ze v prípade tajného porusenia sa musí výska pokuty urcit na ovela vyssej úrovni, ako sú ocakávané zisky, pricom relevantnými kritériami na úcely urcenia odstrasujúceho charakteru je velkost zalobcu a skutocnost, ze vyrába viacero druhov výrobkov. Okrem toho ani ukoncenie porusenia, ani spolupráca zalobcu nemôzu viest k záveru, ze sa dosiahla primeraná úroven odstrasenia. 132 Napokon pokial ide o zohladnenie právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktorými vo vseobecnosti disponujú velké podniky, tvrdenie zalozené na porusení zásady ne bis in idem nie je skutkovo podlozené. Na urcenie osobitnej východiskovej sumy sa Komisia oprela o zalobcove posúdenie protiprávneho charakteru jeho správania, kým skutocnost opakovaného porusovania sa pouzila vzhladom na trvajúce protiprávne správanie zalobcu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 133 Na úvod treba pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti porusili clánok [81] ods. 1... zmluvy". V tom istom ustanovení sa uvádza, ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie" (rozsudok Súdu prvého stupna LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 223). 134 Navyse z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia má v rámci nariadenia c. 17 priestor na volnú úvahu pri stanovovaní výsky pokút, aby usmernovala správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59; z 11. decembra 1996, Van Megen Sports/Komisia, T-49/95, Zb. s. II-1799, bod 53, a z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127). 135 Okrem toho skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit pokutu v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 109; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89). Úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 109, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 236 a 237). 136 Musí sa vsak uviest, ze Súd prvého stupna podla clánku 17 nariadenia c. 17 rozhoduje s neobmedzenou právomocou v zmysle clánku 229 ES o zalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a preto môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. V rámci preskúmania s neobmedzenou právomocou je povinnostou Súdu prvého stupna posúdit, ci výska ulozenej pokuty je proporcionálna vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 134 vyssie, body 125 a 127, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 93), a dat do rovnováhy závaznost porusenia a okolnosti, na ktoré poukazuje zalobca (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 48). 137 Dalej treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa závaznost porusení musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54; rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 328, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 236). Osobitne pri posúdení závaznosti porusenia sa musí zohladnit povaha obmedzení hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Boehringer/Komisia, 45/69, Zb. s. 769, bod 53; rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 246). Komisia musí takisto dbat na to, aby jej konanie malo odradzujúci úcinok, najmä v prípade porusení osobitne ohrozujúcich uskutocnenie cielov Spolocenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 105 a 106, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 166). 138 Avsak podla judikatúry, ak Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby spresnili pri respektovaní Zmluvy kritériá, ktoré má v úmysle uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci, vyplýva z toho vlastné obmedzenie tejto právomoci, pretoze musí dodrziavat rámcové pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudok zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 53, na základe odvolania potvrdený rozsudkom Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 75). Na zistenie závaznosti porusení preto musí Komisia povinne zohladnit spomedzi viacerých kritérií tie, ktoré sú uvedené v usmerneniach, s výnimkou prípadu, ze osobitne vysvetlí dôvody, ktoré prípadne odôvodnia odchýlenie sa od nich v konkrétnom bode (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, nazývaný "FETTCSA", T-213/00, Zb. s. II-913, bod 271). 139 Podla usmernení vychádza Komisia pri výpocte pokút zo vseobecnej východiskovej sumy stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dopad na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek). V rámci toho sú porusenia klasifikované do troch kategórií, konkrétne mierne porusenia, pre ktoré sa predpokladá výska pokút medzi 1 000 eurami a 1 miliónom eur, závazné porusenia, pre ktoré sa predpokladaná výska pokút môze pohybovat medzi 1 miliónom a 20 miliónmi eur, a velmi závazné porusenia, pre ktoré predpokladaná výska pokút presahuje 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). 140 Komisia v tejto súvislosti spresnuje, ze miernymi poruseniami môzu byt napríklad obmedzenia, najcastejsie vertikálne, ktorých cielom je obmedzenie obchodu, ale ich dopad na trh je limitovaný a okrem toho sa týkajú síce podstatnej, no okrajovej casti trhu Spolocenstva (bod 1 A druhý odsek prvá zarázka). Pokial ide o závazné porusenia, Komisia spresnuje, ze najcastejsie ide o horizontálne alebo vertikálne obmedzenia toho istého typu ako v prípade miernych porusení, ktorých uplatnovanie je vsak prísnejsie, ktoré majú sirsí dopad na trh a môzu mat úcinky v rozsiahlych oblastiach spolocného trhu. Takisto uvádza, ze môze íst o zneuzitie dominantného postavenia (bod 1 A druhý odsek druhá zarázka). Co sa týka napokon velmi závazných porusení, Komisia uvádza, ze v podstate ide o horizontálne obmedzenia typu "cenových kartelov" a o kvóty podielu na trhu alebo o iné postupy narúsajúce riadne fungovanie vnútorného trhu, ako sú postupy zamerané na delenie národných trhov alebo zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podniku, ktorý má faktický monopol (bod 1 A druhý odsek tretia zarázka). 141 Usmernenia uvádzajú, ze v rámci kazdej z týchto citovaných kategórií porusení, no najmä pri váznych a velmi váznych poruseniach, bude navrhované rozpätie pokút umoznovat uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy porusení, ktorých sa dopustili (bod 1 A tretí odsek). Okrem toho je nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov, ktorou môzu spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, predovsetkým spotrebitelom; takisto je nevyhnutné stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí, aby táto pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). Navyse mozno zohladnit skutocnost, ze velké podniky disponujú obycajne infrastruktúrami postacujúcimi na právnické a ekonomické znalosti, ktoré im umoznia lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze (bod 1 A piaty odsek). 142 V rámci kazdej z troch vyssie uvedených kategórií sa môze v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, vyvázit stanovená výska pokút, aby bola zohladnená osobitná váha, a teda aj skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy, a v dôsledku toho prispôsobit vseobecnú východiskovú sumu podla osobitného charakteru kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek). 143 Usmernenia takisto stanovujú, ze zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k ulozeniu rôznych pokút príslusným podnikom bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy odsek). 144 Vo svetle týchto zásad treba preskúmat najprv to, ci v prejednávanej veci pri uplatnení metódy definovanej v usmerneniach na úcely urcenia závaznosti porusenia Komisia porusila zásady, na ktoré sa odvoláva zalobca. Následne je za predpokladu, ako subsidiárne uvádza zalobca, ze porusenie sa musí kvalifikovat ako velmi závazné, vhodné urcit, ci osobitná východisková suma vo výske 25 miliónov eur pouzitá nakoniec vo vztahu k zalobcovi je primeraná v závislosti od okolností, na ktoré poukázal, konkrétne na velmi slabý dopad porusenia na trh Spolocenstva a slabý objem predaja výrobkov, na ktoré sa kartel vztahoval. O zhodnotení závaznosti porusenia 145 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zhodnotila závaznost pokuty na základe týchto kritérií: samotnej povahy porusenia, skutocnosti, ze kartel sa vztahoval na vsetky segmenty trhu s pivom, ze sporné rokovania sa uskutocnili na najvyssej úrovni a ze dohody a zosúladené konania sa týkali velkej skály parametrov hospodárskej sútaze, skutocnosti, ze nemozno dospiet k záveru, ze kartel nemal nijaký alebo iba obmedzený dopad na trh, a skutocnosti, ze geografický trh pokrýval celé belgické územie. 146 Po prvé, pokial ide o súlad zhodnotenia závaznosti porusenia s usmerneniami a so zásadou proporcionality, je dôlezité preskúmat spôsob, akým Komisia zhodnotila túto závaznost vo vztahu k trom relevantným kritériám, konkrétne k samotnej povahe porusenia, k jeho konkrétnemu dopadu na trh, ak je meratelný, a k rozsahu relevantného geografického trhu (pozri bod 139 vyssie). 147 Pokial ide na úvod o samotnú povahu porusenia, treba uviest, ze zalobca nepopiera okolnosti uvedené v odôvodnení c. 297 napadnutého rozhodnutia, konkrétne, ze kartel zahrnal vseobecný pakt o neútocení, výmenu informácií o predajoch, priame a nepriame dohody a jedno zosúladené konanie týkajúce sa ceny a marketingu v maloobchode, rozdelenie zákazníkov na trhu Horeca, ako aj obmedzenie investícií a reklamy na tomto trhu. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze horizontálne cenové kartely patria k najzávaznejsím poruseniam práva hospodárskej sútaze Spolocenstva a mozno ich kvalifikovat ako velmi závazné (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 103, a FETTCSA, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 262). Mechanizmy, ktoré opísala Komisia v odôvodnení c. 297 napadnutého rozhodnutia, odhalujú okrem opisu cenového kartelu najzávaznejsie formy narusenia hospodárskej sútaze, pretoze ich cielom je jej úplné vylúcenie zo vztahov medzi zúcastnenými podnikmi. Z toho vyplýva, ze nemozno popriet záver Komisie, ze predmetné dohody a dojednania svojou povahou predstavovali velmi závazné porusenie. Toto konstatovanie mozno spochybnit o to menej, ze Komisia okrem toho uviedla, ze dohody a dojednania sa týkali velkej skály parametrov hospodárskej sútaze a vsetkých segmentov trhu s pivom, pricom toto konstatovanie vyplýva priamo a logicky zo skutkových okolností uvedených v odôvodnení c. 297 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobca nepoprel. Pokial ide o stretnutia týkajúce sa kartelu na najvyssej úrovni, konkrétne o stretnutie vedenia zalobcu a jeho dcérskej spolocnosti, ktorého konanie tiez nie je popreté, takisto nemôze zmiernit velmi závazný charakter samotnej povahy porusenia. 148 Pokial ide dalej o kritérium dopadu kartelu, treba konstatovat, ze hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze niektoré prvky kartelu neboli uplatnené, resp. neboli uplatnené úplne, naopak konstatovala nemoznost dospiet k záveru o neexistujúcom alebo obmedzenom dopade na trh. Na podporu tohto konstatovania neuviedla Komisia len listinný dôkaz vo forme poznámok vyhotovených zástupcom Interbrewu na stretnutí 28. januára 1998, ktoré zaznamenávajú urcité výsledky, ale aj skutocnost, ktorú dokázala, ze výmena informácií o predajoch medzi Alken-Maesom a Interbrewom sa naozaj uskutocnila. Uz ciastocné uskutocnenie protisútaznej dohody postacuje, aby sa vylúcila moznost dospiet k záveru o neexistencii dopadu tejto dohody na trh. 149 Tvrdenie zalobcu, ze kartel má slabo prepracovaný a málo formálny charakter, co dokazuje slabý protiprávny úmysel, protirecí skutocnostiam. Mnohorakost a simultánnost cielov, ktoré kartel sledoval a ktoré zalobca nepopiera, sú totiz dôkazom o ozajstnom protisútaznom pláne, ktorý svedcí nie o slabom, ale naopak o silnom protiprávnom úmysle. Aj ked sa kartel charakterizoval ako kartel s nízkym stupnom formalizmu, mozno rozoznat vysoký stupen prepracovanosti. 150 Pokial ide napokon o kritérium velkosti relevantného geografického trhu, Komisia v napadnutom rozhodnutí skonstatovala, ze kartel pokrýval celé belgické územie, co zalobca nepopiera. Z judikatúry vsak vyplýva, ze geografický trh, ktorý sa vztahuje na celé územie jedného státu, zodpovedá podstatnej casti spolocného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 28). Okrem toho Komisia v usmerneniach uviedla, ze za velmi závazné sa budú najcastejsie povazovat horizontálne obmedzenia typu "cenových kartelov" alebo kvóty podielov na trhu, alebo iné postupy narúsajúce riadne fungovanie vnútorného trhu (pozri bod 140 vyssie). Z tohto rámcového opisu vyplýva, ze dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom je tak ako v prejednávanej veci urcovanie cien a delenie zákazníkov, môzu uz na základe ich samotnej povahy v sebe zahrnat takúto kvalifikáciu, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné charakterizovat takéto správania osobitným dopadom alebo geografickým rozsahom. Tento záver je podporený skutocnostou, ze kým indikatívny opis závazných porusení uvádza, ze ide obmedzenia rovnakého druhu, ako sú porusenia definované ako mierne, "no uplatnované prísnejsie, so sirsím dosahom na trh a s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu", opis velmi závazných porusení sa naproti tomu nezmienuje o nijakej poziadavke dopadu ani o spôsobení úcinkov v osobitnej geografickej oblasti. 151 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia tým, ze porusenie kvalifikovala v zmysle bodu 1 A usmernení ako velmi závazné, neporusila zásadu proporcionality. 152 V tejto súvislosti je dôlezité uviest, ze Súd prvého stupna rozhodol, pokial ide o cenový kartel cinný na obmedzenom geografickom trhu, ze kvalifikovanie kartelu ako závazného z dôvodu jeho obmedzeného dopadu na trh uz predstavovalo zmiernenú kvalifikáciu v porovnaní s kritériami vseobecne uplatnovanými pri stanovovaní pokút v prípade cenového kartelu, ktoré by viedli Komisiu k tomu, aby kartel kvalifikovala ako velmi závazný (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 103). 153 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze Komisia sa v prejednávanej veci odchýlila od svojej rozhodovacej praxe porusením zásady rovnosti zaobchádzania, je namieste pripomenút na jednej strane, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi ako právny základ pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 234), a na strane druhej, ze podla ustálenej judikatúry (pozri bod 134 vyssie) Komisia disponuje v rámci nariadenia c. 17 diskrecnou právomocou pri stanovení výsky pokút, aby mohla usmernovat správanie podnikov v zmysle respektovania pravidiel hospodárskej sútaze. V rámci diskrecnej právomoci Komisie a vo svetle kritérií uvedených v bode 1 A druhom odseku tretej zarázke usmernení prislúcha jej tak urcit, ci okolnosti prípadu, o ktorom koná, umoznujú pouzit kvalifikovanie porusenia ako velmi závazného. Z bodov 146 az 152 vyssie vsak vyplýva, ze to tak bolo. 154 Ako uz bolo uvedené v bodoch 134 a 135 vyssie, skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pokuty na urcitej úrovni na niektoré druhy porusení, jej neberie moznost zvýsit túto úroven v rámci hraníc stanovených nariadením c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie realizácie politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva si naopak vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. Takéto správanie nemozno charakterizovat ako porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou v porovnaní s jej skorsou praxou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, takzvaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 1232). 155 Je teda namieste dospiet k záveru, ze Komisia tým, ze predmetné porusenie kvalifikovala v zmysle bodu 1 A prvého odseku usmernení ako velmi závazné, konala v súlade s usmerneniami a neporusila zásadu proporcionality ani zásadu rovnosti zaobchádzania. O posúdení efektívnej ekonomickej kapacity zalobcu spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu 156 Z usmernení vyplýva, ze pre porusenie urcitej závaznosti môze byt v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, nevyhnutné vyvázit vseobecnú východiskovú sumu, aby sa dosiahla osobitná východisková suma, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek, pozri bod 142 vyssie). Osobitne je nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom. (bod 1 A stvrtý odsek, pozri bod 141 vyssie). 157 Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze usmernenia nestanovujú, ze výska pokút sa stanovuje v závislosti od celkového obratu alebo obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nie je vsak s nimi v rozpore, ak sa takéto obraty zohladnia pri urcení výsky pokuty, ak sú dodrzané vseobecné zásady práva Spolocenstva a ak si to vyzadujú okolnosti. K obratu mozno prihliadnut najmä pri zohladnení rôznych skutocností vymenovaných v bodoch 141 az 143 vyssie (rozsudky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 283 a 284, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 82). 158 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je mozné zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovarov, na ktoré sa porusenie vztahuje, a je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto obratov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 120 a 121; rozsudky Súdu prvého stupna Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 94; zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176, a Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 83). 159 V prejednávanej veci je po prvé dôlezité skonstatovat obmedzený dosah tvrdenia zalobcu, podla ktorého rozdiel medzi pomermi, ktoré na jednej strane charakterizujú východiskové sumy pouzité pre kazdý podnik a na strane druhej podiely na trhu tých istých podnikov na belgickom trhu s pivom, svedcí o skutocnosti, ze Komisia nerespektovala zásadu, podla ktorej sa efektívna kapacita spôsobit skodu adekvátne odzrkadluje v závislosti od objemu a hodnoty tovaru predaného kazdým úcastníkom. Treba totiz uviest, ze východiskové sumy, na ktoré sa odvoláva zalobca, zahrnajú nielen úpravu vykonanú vzhladom na efektívnu kapacitu spôsobit skodu hospodárskej sútazi na trhu, ale aj úpravu vykonanú kvôli efektívnemu odstraseniu. 160 V tomto bode z odôvodnenia c. 305 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze úpravu výsky pokút kvôli efektívnemu odstraseniu vykonala Komisia v dvoch etapách. Najprv zalobcu a Interbrew postavila na rovnakú úroven, pretoze pri stanovení ich osobitných východiskových súm zohladnila skutocnost, ze "[boli] velkými medzinárodnými podnikmi". Potom naznacila, ze je vhodné "zohladnit skutocnost, ze [zalobca bol] podnikom vyrábajúcim viaceré druhy výrobkov", naznacujúc tak dodatocnú potrebu jeho odstrasenia. Z toho vyplýva, ze kvôli odstraseniu a bez vplyvu na otázku platnosti záverov Komisie vo veci v tomto stádiu osobitná východisková suma pokuty urcená zalobcovi zohladnila významnejsiu nevyhnutnost odstrasenia ako voci Interbrewu. 161 Jednako vsak treba konstatovat, ze osobitná východisková suma pouzitá voci zalobcovi je priblizne o 45 % nizsia ako východisková suma pouzitá voci Interbrewu. Okrem toho Komisia zdôraznila na jednej strane v odôvodnení c. 303 napadnutého rozhodnutia, ze zohladnila efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov spôsobit závazné narusenie hospodárskej sútaze, a na strane druhej v odôvodnení c. 304, ze existoval znacný rozdiel vo velkosti medzi Interbrewom, lídrom belgického trhu, s podielom na trhu priblizne 55 %, a Alken-Maesom, druhým na tomto trhu, s podielom priblizne 15 %. 162 Tak sa zdá, ze Komisia v súlade s usmerneniami zohladnila efektívnu ekonomickú kapacitu oboch podnikov spôsobit skodu iným subjektom na trhu tým, ze na úcely urcenia osobitnej východiskovej sumy zalobcu vyvázila smerom nadol vseobecnú východiskovú sumu zodpovedajúcu závaznosti porusenia, ku ktorému doslo, v zmysle bodu 1 A prvého odseku usmernení. Skutocnost, ze odôvodnenie c. 303 napadnutého rozhodnutia odkazuje na kapacitu "spôsobit závazné narusenie hospodárskej sútaze" namiesto doslovného prevzatia výrazu z usmernení, nie je relevantná. Takisto skutocnost, ze pomer medzi východiskovými sumami pouzitými pre kazdý podnik sa odlisuje od presného pomeru medzi ich podielmi na trhu, nie je relevantná pre platnost metódy, ktorú Komisia pouzila. Komisia totiz v bode 1 A siedmom odseku usmernení uviedla, ze uplatnenie rôznych pokút sa neriadi nevyhnutne aritmetickým výpoctom. 163 Po druhé, pokial ide o tvrdenia zalobcu, ze urcené osobitné východiskové sumy neodzrkadlujú ocividnú nerovnováhu vyplývajúcu z dominantného postavenia Interbrewu na trhu s pivom v Belgicku, co dohnalo Alken-Maes k tomu, aby sa pokúsil zabránit svojej postupnej marginalizácii, a v kazdom prípade dokladá neschopnost zalobcu spôsobit narusenie hospodárskej sútaze, je namieste pripomenút, ze porusenie konstatované v napadnutom rozhodnutí zalobca nepopiera. Toto porusenie, ktoré spocíva v súbore dohôd a/alebo zosúladených postupov, implikuje na jednej strane súhlasný prejav vôle medzi úcastníkmi a na strane druhej to, ze skoda spôsobená hospodárskej sútazi vyplýva z tejto dohody a v dôsledku toho z vôle kazdého úcastníka. Zalobca sa preto nemôze odvolávat na nátlak, ktorý bol nanho vykonávaný, aby sa vyvinil zo skody, ktorú spôsobil hospodárskej sútazi. 164 Navyse je namieste zdôraznit, ze podla ustálenej judikatúry sa podnik, ktorý sa s inými podnikmi zúcastnuje na protisútazných cinnostiach, nemôze odvolávat na skutocnost, ze sa na nich zúcastnoval pod nátlakom iných úcastníkov. Namiesto úcasti na predmetných cinnostiach mohol totiz oznámit tlaky, ktorým bol vystavený, príslusným orgánom a podat Komisii staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17 (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Hüls/Komisia, T-9/89, Zb. s. II-499, body 123 a 128; zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 58, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 142). 165 Napokon pokial ide o tvrdenie, ze osobitná východisková suma pouzitá voci zalobcovi predstavuje ovela vyssiu percentuálnu sadzbu z obratu Alken-Maesu, ako je sadzba, ktorá predstavuje sumu pouzitú voci Interbrewu v porovnaní s jeho obratom, na úvod je vhodné pripomenút, ze tieto sumy, ako je uz uvedené v bodoch 159 a 160 vyssie, neodzrkadlujú iba skutocnú skodu, ktorú kazdý úcastník spôsobil hospodárskej sútazi, pretoze zahrnajú aj ciel odstrasenia stanovený usmerneniami. Pokial ide o tvrdenie zalozené na skutocnosti, ze pouzitá suma je v prípade Alken-Maesu vyssia ako hranica stanovená v nariadení c. 17 pre percentuálnu sadzbu z obratu, v kazdom prípade nie je relevantné, lebo adresátom napadnutého rozhodnutia je zalobca. 166 Musia sa preto zamietnut vsetky tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia porusením zásady proporcionality nesprávne zhodnotila efektívnu kapacitu úcastníkov spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom. O urcení výsky pokuty na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok 167 Z usmernení vyplýva, ze v prípade, ktorý sa týka viacerých podnikov, ako sú kartely, mozno vseobecnú východiskovú sumu vyvázit, aby sa dosiahla osobitná východisková suma, pricom sa zohladní osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (pozri bod 142 vyssie). Osobitne nevyhnutné je urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok (pozri bod 141 vyssie). 168 Zohladnenie ciela odstrasenia pri urcení výsky pokuty z dôvodu závaznosti súvisí s ustálenou judikatúrou, podla ktorej odstrasujúci úcinok pokút predstavuje jedno z kritérií, ktoré môze Komisia zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia a v dôsledku toho pri urcení úrovne pokuty, pricom závaznost porusovania musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odradzujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 54; rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 33, a zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 328). 169 Rovnako právomoc Komisie ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne, alebo z nedbanlivosti dopustia porusenia ustanovení clánku 81 ES, predstavuje podla judikatúry jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej splnit si úlohu dozoru, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva a ktorá zahrna povinnost sledovat vseobecnú politiku zameranú na uplatnenie zásad stanovených v Zmluve v oblasti hospodárskej sútaze a usmernovat v tomto zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze na posúdenie závaznosti porusenia na úcely urcenia výsky pokuty musí Komisia dbat na odstrasujúci charakter svojho postupu, obzvlást na tie druhy porusení, ktoré sú osobitne skodlivé pre uskutocnenie cielov Spolocenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 105 a 106, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 166). 170 Vzhladom na uvedené Komisia oprávnene zohladnila ciel odstrasenia pri stanovení osobitnej východiskovej sumy pokuty, presne odrázajúcej závaznost porusenia, ku ktorému doslo. Skúmanie odstrasujúceho úcinku pokút je totiz integrálnou súcastou vyvázenia pokút v závislosti od závaznosti porusenia, kedze jeho cielom je zabránit tomu, aby metóda stanovenia viedla k pokutám, ktoré pre niektoré podniky nedosiahnu úroven primeranú na zabezpecenie dostatocne odstrasujúceho úcinku (rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 167). 171 Pokial ide o tvrdenie zalobcu zalozené na neexistencii individualizácie odstrasenia pouzitého pri stanovení pokuty, je dôlezité uviest, ze na úcely zohladnenia ciela odstrasenia Komisia nedefinovala v usmerneniach individualizovanú metódu alebo kritériá, ktorých osobitné uvedenie by bolo záväzné. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnut. 172 Rovnako je to v prípade tvrdenia, ze neboli objasnené zásady, ktoré v prejednávanej veci slúzili na zhodnotenie potreby odstrasenia. Treba totiz uviest, ze zalobca sám uznal, ze Komisia v odôvodnení c. 305 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobca a Interbrew sú velké medzinárodné podniky a ze zalobca je okrem toho podnikom vyrábajúcim viaceré druhy výrobkov. Komisia v odôvodnení c. 306 dodala, ze zohladnila skutocnost, podla ktorej zalobca disponuje právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré mu umoznovali lepsie posúdit protiprávny charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, sa preto zdá, ze zásady, na ktorých je zalozené zhodnotenie potreby odstrasenia, boli objasnené. 173 Napokon je vhodné zanalyzovat rôzne tvrdenia zalobcu, podla ktorých odôvodnenie Komisie na podporu jej zistenia o potrebe osobitného odstrasujúceho úcinku je irelevantné a neproporcionálne. 174 Tvrdenie, ze skutocnost opakovaného porusovania nemozno pouzit ako relevantnú, sa musí vcelku zamietnut, pretoze Komisia nezalozila svoje odôvodnenie odstrasenia na takejto výhrade. 175 Pokial ide o tvrdenie, ze celková velkost podniku a jeho medzinárodná dimenzia nie sú relevantné vo vztahu k cielu hospodárskej sútaze, ktorý musí sledovat Komisia, je dôlezité na úvod zdôraznit, ze skutocnost, ze zalobca disponoval právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré mu umoznili lepsie posúdit protiprávny charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, mozno povazovat za vyplývajúcu z celkových zdrojov podniku, a teda z jeho velkosti, ktorej medzinárodná dimenzia je jednou z indícií. Komisia ich teda zohladnila právom. Skutocnost, ze zalobca sa zúcastnil na zistenom karteli napriek prostriedkom, ktoré mal na posúdenie jeho protiprávneho charakteru a jeho dôsledkov, objektívne svedcí o dodatocnej potrebe odstrasenia v porovnaní s podnikom, ktorý nedisponuje takými prostriedkami. 176 Argument, ze zohladnenie tajného charakteru kartelu na úcely urcenia nevyhnutnej úrovne odstrasenia nie je relevantné, pretoze tento kartel nebol utajovaný, prinajmensom nie z jeho strany, sa zakladá na tvrdení, podla ktorého sa viaceré stretnutia v rámci kartelu konali v prítomnosti konkurentov - napríklad stretnutia pracovnej skupiny "Vision 2000" - alebo distribútorov, ako bolo stretnutie 28. januára 1993, na ktorom sa zúcastnili velkoobchodníci s pivom. Okrem toho list zo 4. augusta 1997, ktorý adresovala federácia velkoobchodníkov pivovarníkom, dokazuje, ze títo poslední menovaní velmi presne sledovali konanie clenov kartelu. 177 Pokial ide na úvod o stretnutia pracovnej skupiny "Vision 2000", je dôlezité uviest, ze v odôvodneniach c. 128 az 155 napadnutého rozhodnutia Komisia netvrdí, ze tieto stretnutia - oficiálne, lebo sa konali v rámci konfederácie pivovarov Belgicka (dalej len "CBB") a zdruzili velkú cast profesie - ako také zakladali porusenie. Komisia konstatuje, ze v rámci svojich bilaterálnych kontaktov konali Interbrew a Alken-Maes spolocne a uvedomili si výhody, ktoré by vyplývali z toho, ak by sa niektoré opatrenia prijali v rámci CBB, a ze Interbrew a Alken-Maes sa dohodli, ze cast kartelu, konkrétne tú, ktorá sa týka investícií a reklamy na trhu Horeca a nového cenového systému, mozno uskutocnit v rámci CBB. Komisia teda poukazuje na to, ze CBB sa pouzila bez vedomia ostatných úcastníkov predmetných stretnutí ako nástroj na uskutocnenie dohody medzi Interbrewom a zalobcom s cielom ovplyvnit niektoré cenové úvahy vedené v rámci tohto kruhu v súlade s cielmi ich kartelu bez toho, aby naznacila, ze ostatní úcastníci boli o existencii tohto kartelu informovaní. Okrem toho treba uviest, ze ciele, ktoré Interbrew a zalobca plánovali uskutocnit prostredníctvom CBB a stretnutí pracovnej skupiny "Vision 2000", konkrétne obmedzenie investícií a reklamy na trhu Horeca a vývoj novej struktúry cien, predstavovali v kazdom prípade iba obmedzený aspekt kartelu, ktorý zahrnal iné tajné prvky, ako je vseobecný pakt o neútocení, dohoda o cenách a podpore v maloobchode, rozdelenie zákazníkov v odvetví Horeca alebo výmena informácií o predajoch. Konanie stretnutí pracovnej skupiny "Vision 2000" nemôze viest k záveru, ze kartel nebol tajný. 178 Dalej pokial ide o stretnutie 28. januára 1993 (pozri body 126 a 131 vyssie), treba uviest, ze aj ked zápisnica z tohto stretnutia vyhotovená zástupcom Interbrewu naozaj odkazuje na "stretnutie velkoobchodníkov s pivom" a informuje o ustanoveniach kartelu zameraných na zvýsenie ceny a ulozenie minimálnych cien týkajúcich sa piva predávaného niektorými distribucnými kanálmi, vôbec z nej nemozno vyvodit, ze velkoobchodníci s pivom sa na stretnutí 28. januára 1993 oboznámili s protisútaznými výrokmi, ktoré obsahuje. Hoci tieto výroky potvrdzujú, ze existovala úzka koordinácia obchodnej politiky medzi Alken-Maesom a Interbrewom, naopak neumoznujú dospiet k záveru, ze velkoobchodníci s pivom boli informovaní o existencii kartelu. 179 Pokial ide o list zo 4. augusta 1997, ktorý adresovala federácia velkoobchodníkov Alken-Maesu, treba konstatovat, ze iba odsudzuje distribucnú politiku Alken-Maesu, lebo zatazuje budúcnost nezávislých distribútorov. Vôbec teda neumoznuje dospiet k záveru, ze velkoobchodníci s pivom boli s kartelom oboznámení. 180 Musí sa preto zamietnut tvrdenie, podla ktorého kartel zistený v napadnutom rozhodnutí nebol tajný. 181 Komisia teda mohla v rámci svojej úlohy, ako je definovaná v judikatúre citovanej v bodoch 134 a 135 vyssie, a pri dodrzaní právneho rámca stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zohladnit tieto skutocnosti pri zhodnotení potreby zvazovaného odstrasujúceho úcinku. 182 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa zohladnenie ciela odstrasenia stalo nadbytocným, lebo zásah Komisie ukoncil porusenie, je vhodné ho zamietnut s dôrazom na to, ze zistovanie odstrasujúceho úcinku má usmernit budúce správanie podniku a ze skutocnost, ze podnik ukoncí protiprávne správanie po tom, ako ho Komisia odhalila, takze táto iniciatíva je výsledkom objektívneho nátlaku, nepostacuje pre záver, ze predmetný podnik je dostatocne odstrasený od opakovania takéhoto správania v budúcnosti. 183 Musia sa preto zamietnut vsetky tvrdenia zalozené na nesprávnom urcení odstrasujúcej úrovne pokuty porusením zásady proporcionality. O zohladnení právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktorými vo vseobecnosti disponujú velké podniky 184 Z judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem, zakotvená aj v clánku 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, dalej len "EDLP", podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia, 7/72, Zb. s. 1281, bod 3; rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 96, potvrdený v tejto otázke rozsudkom Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaným v bode 97 vyssie, bod 59). 185 V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 186 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze v odôvodnení c. 306 napadnutého rozhodnutia Komisia na podporu hodnotenia úrovne pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobcovi, zohladnila skutocnost, ze disponoval právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré mu umoznovali lepsie posúdit protiprávny charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Okrem toho v odôvodnení c. 314 napadnutého rozhodnutia Komisia na podporu hodnotenia úrovne pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobcovi, zohladnila skutocnost, ze uz dvakrát bol rozhodnutím povazovaný za zodpovedného za porusenie clánku 81 ES. 187 V tejto súvislosti sa musí na úvod konstatovat, ze podmienky uplatnenia zásady ne bis in idem, ako boli definované judikatúrou v oblasti hospodárskej sútaze (pozri bod 185 vyssie), nie sú v prejednávanej veci splnené, lebo Komisia sa na úcely stanovenia výsky pokuty obmedzila na zohladnenie faktických úvah, konkrétne na jednej strane, ze zalobca bol z dôvodu svojich právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr v stave posúdit protiprávny charakter jeho správania a jeho dôsledky, a na strane druhej, ze uz dvakrát bol rozhodnutím povazovaný za zodpovedného za porusenie clánku 81 ES. V kazdom prípade Komisia zhodnotila výsku pokuty v odôvodneniach c. 306 a 314 napadnutého rozhodnutia z odlisných dôvodov. Stvrtá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O primeranosti osobitnej východiskovej sumy vzhladom na okolnosti, na ktoré poukazuje zalobca 188 Subsidiárne zalobca tvrdí, ze aj keby Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania kvalifikovaním porusenia za velmi závazné, i tak je vhodné znízit východiskovú sumu pokuty, aby sa zohladnil velmi slabý dopad porusenia na trh Spolocenstva a slabý objem predajov výrobkov, na ktoré sa vztahoval kartel. 189 Je vhodné pripomenút, ze v súlade s metódou definovanou v usmerneniach (pozri body 139 az 143 vyssie), Komisia pri stanovení výsky pokút najprv vzala za východiskovú sumu vseobecnú východiskovú sumu urcenú v závislosti od závaznosti porusenia, ktorú dalej vyvázila v závislosti po prvé od efektívnej kapacity predmetných podnikov spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom, po druhé od nevyhnutnosti urcit výsku pokuty na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok, a po tretie od nevyhnutnosti zohladnit skutocnost, ze velké podniky disponujú väcsinou právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska hospodárskej sútaze. 190 V bodoch 133 az 187 vyssie bolo uvedené, ze Komisia tým, ze porusenie, ku ktorému doslo, kvalifikovala ako velmi závazné, a pristúpila k uvedeným následným úpravám, neporusila nijakú zo zásad, na ktoré sa odvoláva zalobca. Okrem toho je dôlezité pripomenút, ze pokial ide o velmi závazné porusenia, usmernenia stanovujú pokuty vo výske viac ako 20 miliónov eur. 191 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze pouzitá osobitná východisková suma bola v kazdom prípade neproporcionálna vzhladom na skutocnost, ze výrobky, na ktoré sa kartel vztahoval, predstavovali menej ako 2,5 % z celkovej spotreby týchto výrobkov v Európskej únii, treba uviest, ze závaznost porusenia nemôze závisiet len od jeho geografického rozsahu ani od podielu, aký predstavujú predaje, ktoré sú predmetom porusenia, vo vztahu k predajom uskutocneným v celej Európskej únii. Absolútna hodnota dotknutých predajov je totiz nezávisle od uvedených kritérií takisto relevantným ukazovatelom závaznosti porusenia, lebo verne odzrkadluje hospodársku dôlezitost transakcií, ktoré má porusenie v zámere vylúcit z riadnej hospodárskej sútaze. V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze hodnotu dotknutých predajov mozno odhadnút priblizne na 1 miliardu 200 miliónov eur, co svedcí o znacnej hospodárskej dôlezitosti odvetvia. V tejto súvislosti nemozno osobitnú východiskovú sumu vo výske 25 miliónov eur pouzitú vo vztahu k zalobcovi povazovat za prehnanú. 192 Pokial ide o odvolanie sa na postup Komisie v rozhodnutí Bezsvíkové ocelové rúry, postací konstatovat, ze je nerelevantné vzhladom na judikatúru citovanú v bode 153 vyssie. 193 Napokon treba uviest, ze Komisia v tomto rozhodnutí zohladnila skutocnost, ze typ bezsvíkových rúr, na ktoré sa vztahovalo porusenie, predstavoval len 19 % vsetkých bezsvíkových rúr, ktoré mozno pouzit v naftárskom a plynárenskom priemysle tak, ze dopad porusenia bol obmedzený, kedze priemysel sa mohol obrátit na iné výrobky, ktoré neboli ovplyvnené kartelom. V prejednávanej veci sa vsak porusenie vztahovalo na ovela významnejsí podiel piva dostupného v Belgicku, lebo Komisia v odôvodnení c. 4 napadnutého rozhodnutia uviedla bez toho, aby bola v tomto bode napadnutá, ze roku 1998 vyrobili clenovia kartelu takmer 70 % piva predaného v Belgicku. 194 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je namieste zamietnut tvrdenie zalobcu, pokial ide o údajne neprimeranú výsku ulozenej pokuty. 195 Zalobný dôvod sa preto musí v celosti zamietnut. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 196 Zalobca bez toho, aby mal v úmysle popriet vecnú správnost skutocností pouzitých voci nemu, tvrdí, ze Komisia prisúdila niektorým skutocnostiam pri urcení dlzky trvania porusenia chybný dosah. Komisia sa odvolala najmä na telefonický kontakt a na dve stretnutia medzi zalobcom a Interbrewom po júli 1996, medzi ktorými uplynulo niekolko mesiacov, aby podporila záver, ze porusenie trvalo do 28. januára 1998. Komisia tým nepreukázala, ze porusenie trvalo po júli 1996. Bolo by preto vhodné uznat, ze protiprávne správanie neprekrocilo tri roky a sest mesiacov, co by odôvodnovalo zvýsenie osobitnej východiskovej sumy pokuty o menej nez 45 %. Súd prvého stupna by preto v súlade so svojou judikatúrou mal znízit ulozenú pokutu zalobcovi vzhladom na skutocnú dlzku trvania porusenia. 197 Po prvé, pokial ide o telefonický kontakt 9. decembra 1996 medzi Interbrewom a zalobcom, zalobca uvádza, ze na rozdiel od toho, co mozno vyvodit z odkazu Komisie na iné dokumenty spisu, rukou písané poznámky a vysvetlivky vnútorného audítora Alken-Maesu pána L. B. s dátumom 27. novembra 1996 predstavujú jediný dokument, na ktorom Komisia zakladá svoje závery. 198 Zalobca nepopiera, ze tieto rukou písané poznámky boli vyhotovené na internom stretnutí v novembri 1996, ktorého predmetom bola podla neho analýza novej cenovej politiky Interbrewu po tom, co Alken-Maes získal prostredníctvom svojich zákazníkov nové vseobecné predajné podmienky Interbrewu. Zalobca naopak popiera výklad, aký dala Komisia trom vysvetlivkám, neskôr pridaným k týmto poznámkam, z ktorých kazdá obsahuje dátum "9/12/96" a jasne predstavuje odpoved na tri otázky uvedené v pôvodných poznámkach, týkajúcich sa este nevyjasnených bodov cenovej politiky Interbrewu. Komisia neprávom dospela k záveru, ze sa ziadalo o stanovisko pána A. B. z Interbrewu, k comu doslo 9. decembra 1996, pricom Interbrew dal jednu kladnú a jednu zápornú odpoved. Podla zalobcu iné dokumenty spisu citované v napadnutom rozhodnutí neumoznujú prevziat tento výklad. Vysvetlivky k poznámkam z 27. novembra 1996 mohli vyplynút z overenia úplne nezávislého od kontaktu s Interbrewom, ktoré sa mohlo uskutocnit napríklad u distribútorov, ktorí by len poskytli výklad, aký im dal pán A. B. Bolo by bývalo normálne, ak by sa Alken-Maes ako ciastocný distribútor výrobkov Interbrewu pokúsil porozumiet novej cenovej politike Interbrewu, pokial ide o logistické podmienky. Predmetný dokument tak nestací na preukázanie tézy Komisie. 199 Po druhé, pokial ide o stretnutie 17. apríla 1997, zalobca tvrdí, ze toto stretnutie nepredstavuje dôkaz o karteli týkajúcom sa belgického trhu, pretoze jeho predmetom boli podla vyhlásenia pána J. D. z Interbrewu, citovaného v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia, potenciálne synergie medzi dvoma skupinami a zvýsenie ziskovosti podnikov za predpokladu, ze Interbrew odkúpi Alken-Maes, dcérsku spolocnost zalobcu. 200 Zalobca popiera výklad Komisie, ze citované vyhlásenie pána J. D. preukazuje protiprávny charakter tohto stretnutia. Toto vyhlásenie obsahuje súhrn vsetkých kontaktov medzi Interbrewom a Alken-Maesom. Pokial ide osobitne o stretnutie 17. apríla 1997, pán J. D. len naznacil, ze úcastníci stretnutia riadok po riadku zanalyzovali výkaz ziskov a strát Alken-Maesu, co je povinný úkon pri prípadnom prevode podniku. Pokial ide o pät bodov citovaných v dokumente, to vsetko sú skutocnosti ovplyvnujúce výsledok hospodárenia Alken-Maesu alebo spôsob jeho výpoctu. 201 Zalobca takisto popiera záver Komisie, ze prítomnost pána R. V., manazéra z Alken-Maesu, na predmetnom stretnutí je v prípade rokovania o prevode Alken-Maesu málo pravdepodobná vzhladom na to, ze takáto operácia mohla byt pre neho nepriaznivá. Podla zalobcu nebola táto prítomnost vôbec neobycajná, najmä ak si dotknutý manazér zelal zachovat istú úlohu v rámci spolocnosti. Okrem toho bola odôvodnená o to viac, ze Interbrew zamýslal akvizíciu metódou "management buy out" - technikou, kde dôlezitú úlohu hrá doterajsie vedenie -, co dokladujú dve vyhlásenia pripojené k spisu, konkrétne vyhlásenia pána C. a pána T. 202 Po tretie, pokial ide o stretnutie 28. januára 1998 s úcastou najmä pána A. D. z Interbrewu a pána N. V. z Alken-Maesu, zalobca tvrdí, ze rokovanie sa týkalo predovsetkým predchádzajúcich vztahov. Takisto poznamenáva, ze podla zástupcu Interbrewu nemal zástupca Alken-Maesu o týchto udalostiach nijaké znalosti. 203 Podla zalobcu nic nepotvrdilo tézu Komisie o dosahu rukou písaných poznámok pána A. D. s dátumom 28. januára 1998, konkrétne, ze osvedcujú existenciu kartelu k tomuto dátumu. Osobitne nic neumoznilo dospiet k záveru, ze obsah týchto poznámok mozno prisúdit dvom úcastníkom, co nesprávne urobila Komisia, identifikujúc obsah poznámok pána A. D. ako obsah údajnej konverzácie, kým obsah týchto poznámok mohol odzrkadlovat len hladisko Interbrewu. V danom prípade je prekvapujúce, ze neinformovaný zástupca Alken-Maesu mohol detailne opísat dohody uzavreté roku 1994. Okrem toho v napadnutom rozhodnutí sa nepopiera, ze stretnutie 28. januára 1998 nemalo pokracovanie. Z toho teda vyplýva, ze predmetné poznámky nedokazujú existenciu ani uplatnovanie dohody alebo zosúladeného postupu k danému dátumu, ale len pozitívne posúdenie kartelu uzavretého roku 1994 zo strany Interbrewu, ako aj jeho vôlu obnovit ho. 204 Zalobca z toho vyvodzuje, ze správanie, ktoré sa mu dáva na zodpovednost, nepresiahlo tri roky a sest mesiacov, a ze preto je vhodné znízit zvýsenie pokuty vykonané z dôvodu dlzky trvania. 205 Komisia na úvod zdôraznuje, ze tvrdením, ze kartel sa skoncil v júli 1996, zalobca popiera jeho dlzku trvania, hoci tvrdí, ze nepopiera vecnú správnost skutocností. Dalej Komisia dostatocne právne preukázala protisútazné kontakty medzi zalobcom a Interbrewom az do 28. januára 1998. Napokon, kedze sa zalobca verejne nedistancoval od stretnutí, ktorých protisútazný ciel je dokázaný a na ktorých, ako uznal, sa zúcastnil, v kazdom prípade nesie zodpovednost az do 28. januára 1998. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 206 V súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri urcení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 207 Usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa výska pokuty stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa výska pokuty môze zvýsit o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto výska môze byt zvýsená o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý odsek prvá a tretia zarázka). 208 V odôvodnení c. 281 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze má k dispozícii dôkazy o karteli Interbrew/Alken-Maes minimálne za obdobie od 28. januára 1992 do 28. januára 1998. Uviedla, ze "existujú správy o prvom stretnutí s jasne protisútazným cielom z 28. januára 1993" a ze "28. januára 1998 sa konalo posledné stretnutie v rámci kartelu, ku ktorému Komisia má k dispozícii dokumenty". Komisia uzavrela, ze "porusenie tak trvalo pät rokov a jeden den". Tento záver je prebratý aj do výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze porusenie trvalo "od 28. januára 1993 do 28. januára 1998". 209 V odôvodnení c. 282 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze zalobca poprel dlzku trvania porusenia a ze tvrdil, ze rozhovory medzi Alken-Maesom a Interbrewom sa zacali az 12. októbra 1994 a skoncili sa v júli 1996. Komisia vsak zamietla toto tvrdenie s tým, ze konstatovaná dlzka trvania porusenia bola dostatocne právne dokázaná. 210 V rámci tohto zalobného dôvodu zalobca znovu tvrdí, ze Komisia neurcila dlzku trvania porusenia správne. Zalobca popiera zvýsenie pokuty len v tom rozsahu, ze porusenie podla neho netrvalo dlhsie ako do júla 1996. 211 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobca výslovne neziada zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza dlzku jeho úcasti na karteli. Zalobca totiz uviedol zalobný dôvod týkajúci sa dlzky trvania porusenia len subsidiárne na podporu ziadosti o znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 212 V prejednávanej veci vsak z písomností zalobcu vyplýva, ze v podstate popiera zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ako je uvedené v clánku 1 jeho výrokovej casti, ze porusenie trvalo od 28. januára 1993 do 28. januára 1998. Zalobca uviedol vo svojej zalobe, ze "[napadnuté] rozhodnutie nie je dôvodné v rozsahu, v akom konstatuje, ze porusenie trvalo od 28. januára 1993 do 28. januára 1998", a ze Komisia "[nepreukázala]... dostatocne právne, ze porusenie trvalo dlhsie ako do júla 1996". Vo svojej replike zalobca pokracoval tým, ze "správne stúdium spisu malo... priviest [Komisiu] k tomu, aby uviedla kratsiu dlzku trvania protiprávneho správania a vyvodila z toho dôsledky vo vztahu k výske pokuty". Okrem toho je nesporné, ze zalobca poprel dlzku trvania porusenia pocas správneho konania, najmä vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ako je uvedené v bode 512 nizsie. 213 Vzhladom na uvedené je teda namieste usudzovat, ze týmto zalobným dôvodom týkajúcim sa dlzky trvania zalobca ziada nielen znízenie pokuty, ale aj ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia a najmä clánku 1 jeho výrokovej casti v rozsahu, v akom tam Komisia neprávom konstatuje, ze porusenie trvalo do 28. januára 1998. 214 V rámci tohto zalobného dôvodu sa preto musí urcit, ci Komisia na základe stanoveného skutkového stavu dostatocne právne preukázala, ze porusenie trvalo do 28. januára 1998. 215 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze pokial ide o podanie dôkazu o porusení clánku 81 ods. 1 ES, Komisia je povinná predlozit dôkaz o poruseniach, ktoré uvádza, a pripojit dôkazné prostriedky vhodné na to, aby právne dostatocne preukázala existenciu skutocností vedúcich k poruseniu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). Ak vsak má súd pochybnost, musí byt táto pochybnost daná v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia právne dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, osobitne v rámci konania o zrusenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. 216 V takejto naposledy uvedenej situácii je nevyhnutné zohladnit zásadu prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 6 ods. 2 EDLP, ktorá je súcastou základných práv, ktoré sú podla judikatúry Súdneho dvora, potvrdenej okrem iného preambulou Jednotného európskeho aktu a clánkom 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), chránené v právnom poriadku Spolocenstva. Vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále (pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, a Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 217 Preto je nevyhnutné, aby Komisia predlozila presné a súladné dôkazy na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze k poruseniu doslo (pozri rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, body 43 a 72 a citovanú judikatúru). 218 Treba vsak zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí nutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celkovom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 154 vyssie, body 768 az 778, najmä bod 777, na základe odvolania potvrdený v relevantnej otázke Súdnym dvorom v rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, body 513 az 523). O telefonickom kontakte 9. decembra 1996 219 Pokial ide o tvrdený protiprávny kontakt z 9. decembra 1996, treba najprv konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze "[v] nadväznosti na stretnutie, ktoré sa konalo 19. septembra [1996], mal vnútorný audítor z Alken-Maesu 9. decembra 1996 telefonický rozhovor s riaditelom 'Food` z Interbrewu týkajúci sa urcitých otázok, ktoré polozil Alken-Maes na tému stúdie cien". Na podporu tohto záveru sa Komisia odvoláva na poslednú stranu dokumentu, ktorý tvorí prílohu 42 listu Alken-Maesu Komisii zo 7. marca 2000 (pozri bod 72 vyssie), uvedeného na strane 8513 jej spisu. Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze tento dokument obsahuje rukou písané poznámky pána L. B. z Alken-Maesu vyhotovené 27. novembra 1996 na internom stretnutí, ktorého predmetom bolo zanalyzovat nové ceny Interbrewu, a ze neskôr tam autor uviedol vysvetlivky, ktoré obsahovali odpovede na otázky, ktoré pôvodne formuloval v poznámkach. 220 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, aby Komisia spresnila skutocnosti, ktoré ju viedli v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze telefonický rozhovor 9. decembra 1996 sa uskutocnil na tému cien Interbrewu medzi pánom L. B. (Alken-Maes) a pánom A. B. (Interbrew), Komisia najprv uviedla, ze pozadie interného stretnutia 27. novembra 1996, na ktorom sa vyhotovili rukou písané poznámky, tvorí stretnutie 29. júla 1996 medzi Interbrewom a Alken-Maesom, pocas ktorého sa detailne prediskutoval zámer Interbrewu týkajúci sa logistických prvkov jeho obchodnej politiky vo vztahu k ich zmene a uplatneniu v súvislosti so vstúpením do platnosti nového cenníka od 1. januára 1997. 221 Komisia naznacila, ze vyvodila z preskúmania poznámok vyhotovených 27. novembra 1996, ktoré obsahovali sest zarázok, po ktorých nasledoval rukou písaný text na jednom alebo dvoch riadkoch obsahujúci vzdy opytovacie znamienko, ze tieto poznámky obsahovali otázky, ktoré si v ten den polozil pán L. B. (Alken-Maes) na tému cien Interbrewu, a ze vysvetlivky neskôr doplnené do dokumentu uvádzajú bud miesto, kde mozno nájst odpoved, alebo odpoved na tieto otázky. V danom prípade vysvetlivky predstavujúce odpoved na niektoré otázky umoznili preukázat, ze odpovede na otázky poskytol Interbrew 9. decembra 1996. 222 Vzhladom na to, ze zalobca formálne poprel tento výklad, je vhodné preskúmat, v akom rozsahu z týchto doplnení vyplýva protisútazný kontakt medzi Alken-Maesom a Interbrewom a ci ho v dôsledku toho dokazujú. 223 V tejto súvislosti treba uviest, ze dokument s dátumom 27. novembra 1996 a s názvom "Tariefstudie" obsahuje na svojej poslednej strane zoznam siestich otázok o cenách Alken-Maesu. 224 Podla autora pôvodných poznámok si kazdá zo siestich polozených otázok zrejme vyzadovala odpoved, ktorá v case ich spísania este nebola známa. Dokument totiz naznacuje, ze sa prijali opatrenia na zodpovedanie kazdej zo siestich otázok. Prvá a siesta otázka, ktoré sa týkajú právnych aspektov, uvádzajú výslovne osobu pomenovanú "[P. V. D.]" a s najväcsou pravdepodobnostou odkazujú na vtedajsieho právneho poradcu Alken-Maesu. Rovnako tretia otázka vyzýva na overenie u zákazníkov prostredníctvom distribúcie (checken bij klanten via distributie). 225 Pokial ide o druhú, stvrtú a piatu otázku, ku ktorým sa neskôr pripojili tri diskutované vysvetlivky, je dôlezité uviest, ze druhá otázka sa zacína slovami "check IB", pricom "IB" ocividne znamená Interbrew. Práve k tejto druhej otázke bolo neskôr rukou pripísané "Ja, volgen [pána A. B.] (IB) 9/12/96". Táto vysvetlivka naznacuje, ze v súlade s opatrením prijatým vo vztahu k tejto otázke sa pán L. B. (Alken-Maes) 9. decembra 1996 kontaktoval s pánom A. B. z Interbrewu, ktorý mu dal kladnú odpoved. Rovnakým spôsobom sa preto musia vykladat aj ostatné dva rukou písané doplnky s dátumom 9. decembra 1996. 226 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze uvedené odpovede pravdepodobne pochádzajú od distribútorov, treba konstatovat, ze táto téza je vyvrátená skutocnostou, ze poznámky týkajúce sa tretej otázky specificky vyzývajú, aby sa odpoved získala od zákazníkov a distribúcie, a ze práve k tejto tretej otázke sa nevyhotovil nijaký doplnok, ako to bolo pri druhej, stvrtej a piatej otázke. 227 Zjavne sa teda preukázalo, ze odpovede na tretiu otázku, ako aj na druhú, stvrtú a piatu otázku, boli získané cez spomenuté informacné kanály. V tejto súvislosti skutocnost, ze tretia otázka mala byt objasnená zákazníkmi a ze formulácia druhej otázky výslovne vyzýva na overenie u Interbrewu, potvrdzuje, ze sa predpokladalo kontaktovanie posledného menovaného podniku s cielom získat odpovede na niektoré otázky. Okrem toho skutocnost, ze tri zmienky predstavujúce odpovede na otázky majú rovnaký dátum 9. decembra 1996 a ze jedna z nich výslovne odkazuje na Interbrew a na jedného z jeho zástupcov, umoznuje bez akejkolvek rozumnej pochybnosti potvrdit, ze 9. decembra 1996 sa nadviazal protisútazný kontakt, ci uz telefonický, alebo iný. 228 Musí sa preto dôjst k záveru, ze protiprávny kontakt 9. decembra 1996 bol dokázaný. O stretnutí 17. apríla 1997 229 Pokial ide o údajne protiprávne stretnutie 17. apríla 1997, Komisia v odôvodnení c. 95 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze manazéri Interbrewu, zalobcu a Alken-Maesu sa stretli v Parízi 17. apríla 1997. Zalobca nepopiera, ze k takémuto stretnutiu doslo. 230 Komisia okrem toho v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia uvádza vyhlásenie vtedajsieho generálneho riaditela Interbrewu pána J. D., týkajúce sa obsahu tohto stretnutia, a vyvodzuje z neho záver, ako vyplýva z odôvodnenia c. 284, ze predmetom tohto stretnutia bola koordinácia správania Interbrewu a zalobcu na trhu, co zalobca formálne popiera. 231 V tejto súvislosti je dôlezité na úvod uviest, ze zalobca nepopiera dôkazný charakter vyhlásenia Interbrewu, pretoze pozostáva iba z jednostranného vyhlásenia jedného podniku, ale len v rozsahu, v akom spomenutie stretnutia nepreukazuje jeho protisútazný ciel. 232 Cast vyhlásenia Interbrewu týkajúca sa stretnutia 17. apríla 1997 znie: "Stretnutia na najvyssej úrovni, na ktorých som sa nezúcastnil, boli s Kronenbourgom. Dalej sa konali 'instruktázne stretnutia`, na ktorých sme sa zúcastnovali vsetci (generálni riaditelia a riaditelia 'Food` a 'Horeca`). ... Stretnutie [17. apríla 1997] bolo len jedným z tých instruktáznych stretnutí so [zalobcom] (pán K. zastupoval [zalobcu]). My ('Belgicko` a 'Francúzsko`, avsak kazdý samostatne) sme museli podat správu o synergiách. V priebehu tohto stretnutia sme prebrali P & L [Profit & Loss account alebo výkaz ziskov a strát] riadok po riadku a systematicky preskúmali, ako znízit náklady a zvýsit ziskovost. Témami boli: 1. výroba, 2. spolocné platformy distribúcie, 3. zlavy na cenách pred spotrebnými danami alebo po nich (to bol aj predmet, ktorým sa zaoberal CBB), 4. marketing a investície do reklamy (share of voice), 5. nárast trhu s pivom a metódy rastu objemu, zalozené na úspechu dosiahnutého na trhu s vodou vo Francúzsku. Ohladne realizácie sme uskutocnili vela vecí v odvetví Food, ovela viac ako v odvetví Horeca, kde sa neuskutocnilo nic alebo skoro nic. V odvetví Food sa prijali dohody o: - zlavách prostredníctvom podpory predaja v prospech spotrebitela (napr. 5 + 1 zadarmo), - obchodných otázkach (napr. hodnota kupónu pri reklamných akciách), - frekvencia letákov (napr. maximálne 10 letákov v GIB na prepravku piva) ..." 233 Treba uviest, ze odkaz na preskúmanie výkazu ziskov a strát "riadok po riadku" neumoznuje s istotou urcit, ci sa vztahuje na spolocné preskúmanie výkazu ziskov a strát Kronenbourg/Alken-Maes, alebo výkazu ziskov a strát poslednej menovanej spolocnosti a Interbrewu. 234 Okrem toho treba uviest, ze bez ohladu na rozdielny charakter vysvetlení poskytnutých úcastníkmi konania na písomnú otázku Súdu prvého stupna z casti vyhlásenia týkajúcej sa stretnutia 17. apríla 1997 vyplýva, ze toto stretnutie malo bezpochyby protisútazný charakter. 235 Po prvé je protisútazný ciel stretnutia zjavný z osobitných tém diskusií. Uz jednoduchá skutocnost, ze témy ako "výroba", "zlavy na cenách" alebo "marketing a investície do reklamy" boli predmetom dojednania na najvyssej úrovni vedenia obidvoch hlavných konkurentov na trhu s pivom, umoznuje dôjst k záveru o protisútaznom cieli. 236 Po druhé z výnatku vyhlásenia Interbrewu uvedeného v odôvodnení c. 96 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze stretnutie 17. apríla 1997 sa prezentuje ako "instruktázne stretnutie" zamerané na nadviazanie na iné stretnutia kartelu na vyssej úrovni tak, ze nemozno pochybovat o jeho protisútaznom cieli. 237 Po tretie pouzitie pojmu "synergia" vo výnatku vyhlásenia uvedeného v odôvodnení c. 96 v tejto súvislosti vyvoláva dojem, ze tento pojem sa vo vseobecnosti vztahuje nie na osobitnú otázku odkúpenia Kronenbourg/Alken-Maes, ale na výsledky, ktoré ocakávajú najvyssí predstavitelia kartelu od "instruktáznych stretnutí", pricom za príklad sa dáva stretnutie 17. apríla 1997. Okrem toho, ako správne zdôraznuje Komisia vo svojej duplike, tento pojem predtým pouzil autor vyhlásenia nie na oznacenie diskusií o prípadnom prevzatí Kronenbourg/Alken-Maes, ale na oznacenie urcitých aspektov spolupráce medzi Interbrewom a Alken-Maesom vo Francúzsku. Tieto skutocnosti hovoria takisto v prospech zistenia o protisútaznej povahe stretnutia 17. apríla 1997. 238 Po stvrté, ako uvádza Komisia, vsetky uvedené skutocnosti treba analyzovat vo svetle iných vyhlásení Alken-Maesu pocas správneho konania. Potrebné je vsak uviest, ze Alken-Maes vo svojej odpovedi z 27. decembra 1999 na ziadost o informácie Komisie z 11. novembra 1999 oznámil zároven so ziadostou o výhody z oznámenia o spolupráci, ze "v rokoch 1992 az 1998 sa [konali] pocetné stretnutia medzi pracovníkmi Alken-Maesu a hlavne pánom R. V., vtedajsím povereným riaditelom, s pracovníkmi Interbrewu, hlavne pánom T. a pánom J. D., na ktorých sa dojednali distribúcia a predaj piva v Belgicku". 239 Pokial ide o tvrdenie zalozené na úcasti pána R. V. na stretnutí 17. apríla, treba usúdit, ze takáto úcast nemôze viest k ziadnej domnienke v tom ci inom zmysle, a preto treba toto tvrdenie odmietnut. 240 Vzhladom na uvedené úvahy sa musí dôjst k záveru, ze Komisia dostatocne právne preukázala protiprávny charakter stretnutia 17. apríla 1997. O stretnutí 28. januára 1998 241 Pokial ide o obsah stretnutia 28. januára 1998, ktorého konanie zalobca nepopiera, význam, ktorý sa má priznat rukou písaným poznámkam obchodného riaditela Interbrewu pre Belgicko pána A. D., závisí od záveru, ktorý mozno vyvodit z dvoch skutocností, a to z povahy toho, co obsahujú, a zo stupna ich aktuálnosti. 242 Pokial ide najprv o povahu ich obsahu, homogénnost a struktúrovanost poznámok zástupcu Interbrewu, pána A. D., bez skrtov, vedie k záveru, ze nejde o záznam rozhovoru, ale o strucný výtah. 243 Pokial ide dalej o stupen aktuálnosti obsahu poznámok, ukazuje sa, ze autor vnímal istý pocet informácií ako aktuálne. Ide napríklad o dva prvé body s názvom "organizácia, zosúladené konanie" a "aktuálne spisy" uvedené v prvej rubrike s názvom "Predmety". Rovnakým spôsobom tretia rubrika "Zosúladené konanie Horeca" naznacuje budúcu organizáciu predmetného zosúladeného konania. Okrem toho druhá rubrika s názvom "Protiopatrenia 1. 1. 1994" uvádza "realizácie" a neumoznuje vylúcit skutocnost, ze takéto realizácie mali podla autora svoje úcinky. 244 Kedze konanie stretnutia 28. januára 1998 medzi Interbrewom a zalobcom nie je sporné, je namieste tak ako v prípade stretnutia 17. apríla 1997 (pozri bod 237 vyssie) zanalyzovat význam, ktorý sa má priznat týmto poznámkam vo svetle odpovede Alken-Maesu z 27. decembra 1999 na ziadost o informácie Komisie z 11. novembra 1999, podla ktorej "v rokoch 1992 az 1998 sa konali pocetné stretnutia medzi pracovníkmi Alken-Maesu a hlavne [pánom R. V.], vtedajsím povereným riaditelom, s pracovníkmi Interbrewu, hlavne [pánom T.] a [pánom J. D.], na ktorých sa dojednali distribúcia a predaj piva v Belgicku". Toto vyhlásenie samo osebe predstavuje priznanie zalobcu, ze protisútazné stretnutia s jeho úcastou sa konali az do roku 1998. Obsah rukou písaných poznámok pána A. D. tak umoznuje priznat im taký význam, ktorý dokazuje protisútaznú povahu stretnutia 28. januára 1998. 245 Okrem toho treba uviest, ze z judikatúry vyplýva, ze pokial bolo dokázané, ze podnik sa zúcastnil na stretnutiach medzi podnikmi so zjavne protisútazným cielom, je úlohou tohto podniku predlozit dôkazy preukazujúce, ze jeho úcast na uvedených stretnutiach nemala protisútazný ciel, a to tým, ze preukáze, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa tam zúcastnil s iným cielom ako oni (rozsudky Hüls/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 155; Montecatini/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 181, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 81). Pri neexistencii takéhoto dôkazu o distancovaní umoznuje úcast na týchto stretnutiach, aj pasívna, usudzovat, ze podnik sa zúcastnil na karteli, ktorý z týchto stretnutí vyplýva (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 84, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487164, bod 223). Okrem toho skutocnost, ze tento podnik sa nestotoznuje s výsledkami týchto stretnutí, nie je takej povahy, aby ho zbavila plnej zodpovednosti za jeho úcast na karteli (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 85; Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 135, a Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 1389). 246 V prejednávanej veci sa musí konstatovat, ze zalobca neuviedol také dôkazy, ktoré by dokázali, ze nepopretá úcast na stretnutí 28. januára 1998 nemala protisútazný ciel, tým, ze by preukázali, ze oznámil zástupcovi Interbrewu, ze sa na stretnutí zúcastnuje s iným cielom ako on. 247 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia dostatocne právne dokázala, ze predmetné porusenie trvalo az do 28. januára 1998. 248 Za týchto podmienok sa musí zalobný dôvod zamietnut. 3. O zalobnom dôvode zalozenom na nedôvodnom charaktere pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v nátlaku vykonávanom na Interbrew a) Tvrdenia úcastníkov konania 249 Podla zalobcu sa Komisia mýlila v dosahu predmetného skutkového stavu v tom, ze dospela k záveru, ze na stretnutí 11. mája 1994 vykonával nátlak na Interbrew, ktorý pozostával z hrozby vytlacenia z francúzskeho trhu v prípade, ak mu odmietne poskytnút predajnú kvótu 500 000 hektolitrov na belgickom trhu, a viedol k rozsíreniu kartelu od tohto dna. 250 Po prvé, hoci je pravda, ze pocas obdobia pred stretnutím 11. mája 1994 sa diskusie v podstate týkali cien, nemozno zavedenie dalsích prvkov po tomto období - a to respektovanie klientely kazdého a nové stanovenie cien - vykladat ako významné rozsírenie rozsahu porusovania. Osobitne starost o vzájomné respektovanie klientely si vyziadali iba problémy spocívajúce v tom, ze Interbrew nerespektoval dohody o výlucnosti, ktoré spájali Alken-Maes s niektorými jeho zákazníkmi. Na programe stretnutí, tak pred stretnutím 11. mája 1994, ako aj po nom, boli okrem toho dalsie témy, takze témy, o ktorých diskutovali úcastníci, je prehnané kvalifikovat ako rozsírenie spolupráce v máji 1994. 251 Po druhé, hoci po roku 1994 doslo k znacnému vývoju vztahov smerom k struktúrovanejsiemu kartelu, tento vývoj zodpovedal záujmom obidvoch úcastníkov, dokonca osobitne záujmom Interbrewu, co sa týka stanovenia cien, takze nijaký aspekt kartelu nebol vo výlucnom záujme zalobcu. 252 Záujem Interbrewu uzavriet pred májom 1994 pakt o neútocení je tak preukázaný jeho obavou, aby nedoslo k prudkému znízeniu cien na belgickom trhu. Ako Komisia v napadnutom rozhodnutí rozpoznala, Interbrew si túzobne prial zosúladenie cien v Belgicku, aby unikol agresívnej politike zalobcu v tejto veci - pricom pokracoval v agresívnej politike vo vztahu k dohodám o výlucnosti, ktoré spájali Alken-Maes s niektorými jeho zákazníkmi - a vyhol sa paralelným dovozom za nízke ceny z Francúzska. Interbrew, aj ked mu jeho sila umoznovala prostredníctvom obchodnej vojny odstránit Alken-Maes z trhu, si stanovil za ciel upokojenie belgického trhu, kde dominoval, aby mohol vdaka ziskom dosiahnutým v Belgicku, kde boli vyssie ceny, financovat svoju medzinárodnú expanziu. Alken-Maes pritom prinajmensom sprvu tejto snahe o upokojenie intenzívne konkuroval s cielom dosiahnut svoj prah rentability. Interbrew mal teda bezprostredný záujem na uzavretí paktu o neútocení. 253 Interbrew mal okrem toho záujem o dobré vztahy so zalobcom vzhladom na spätnú kúpu svojej divízie "pivo". Jeho kartel s Alken-Maesom sa vysvetluje aj jeho prianím mat partnera pri uvádzaní novej struktúry cien na trh. Kedze Interbrew by navyse riskoval postih za zneuzívanie dominantného postavenia, mohol mat záujem skôr o dobré vztahy s Alken-Maesom, ako na jeho odstránení z trhu. 254 Okrem toho údajná zdrzanlivost Interbrewu pred rokom 1994, o ktorú sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí a vo svojom vyjadrení k zalobe, ked odkazuje najmä na interné oznámenie Interbrewu z marca 1993, vyplýva z toho, ze Komisia si o dosahu tohto dokumentu protirecí. Hoci úryvok citovaný Komisiou vytvára dojem "rezervovanosti", jeho pouzitie je tendencné v rozsahu, v akom z toho istého dokumentu vyplýva nielen to, ze táto rezervovanost sa týkala sankcionovania podla clánku 82 ES, ale rovnako aj to, ze vtedajsí CEO Interbrewu nútil autora uvedeného oznámenia, aby ho prerokoval s Alken-Maesom, co svedcí naopak o dobrovolnej a bezvýhradnej úcasti na karteli, o ktorej rozhodol vtedajsí najvyssie postavený vedúci zamestnanec Interbrewu. Komisia napokon neuviedla, ze autor oznámenia vytvárajúceho dojem rezervovanosti v marci 1993 sa o sest mesiacov neskôr stal CEO Interbrewu, ktorý sa chopil iniciatívy pri nútení Alken-Maesu, aby spolupracoval na dosiahnutí cien, ktoré si zelal Interbrew. 255 Komisia takisto stratila so zretela skutocnost, ze Interbrew stanovil jasné ciele kartelu od roku 1994, ako to dosvedcujú viaceré odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, k comu sa pridáva jeho úloha hybnej sily v karteli pred rokom 1994, rovnako spomínaná v napadnutom rozhodnutí. Skrátené pomenovanie kartelu Interbrew okrem toho potvrdzuje jeho organizovaný prístup k predmetným postupom. Napokon vyhlásenie bývalého povereného riaditela Alken-Maesu, podla ktorého si velká väcsina vedúcich zamestnancov Interbrewu priala kartel uz pred rokom 1994, takisto preukazuje, ze údajná zdrzanlivost Interbrewu neexistovala. 256 Po tretie, zalobca na jednej strane síce uznáva, ze na stretnutí 11. mája 1994 skutocne Interbrew upozornil v zálezitosti jeho úcasti na porusovaní zmlúv o distribúcii vo Francúzsku, no nebdel nad úzkostlivým dodrziavaním uvedených zmlúv, a preto vo veci nevyvíjal nijaký nátlak. Téze o hrozbe vyslovenej voci Interbrewu koniec koncov protirecí konstatovanie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého Interbrew nevenoval pozornost poziadavke zalobcu týkajúcej sa presunu 500 000 hektolitrov na Alken-Maes. 257 Na druhej strane asymetria pomerov sily zalobcu vo Francúzsku a Interbrewu v Belgicku bola velmi velká. Zalobca nebol vzhladom na absenciu svojho dominantného postavenia vo Francúzsku v nijakom prípade schopný vytlacit Interbrew z tohto územia. Kedze predajne, ktoré boli predmetom zmlúv o distribúcii uzavretých so zalobcom, zastupovali iba 16 % z odbytu vo Francúzsku, bolo by zjavne nedôvodné verit, ze Interbrew mohol pripisovat význam akémukolvek riziku vytlacenia z trhu. Prípadné dôsledky zalobcovho striktného uplatnovania jeho zmlúv o distribúcii vo Francúzsku by okrem toho boli neporovnatelné s rizikom, ktoré by podstúpila dcérska spolocnost zalobcu v Belgicku so zretelom na reálny vplyv váhy Interbrewu v Belgicku. Preto existuje zjavný nepomer medzi údajnou existenciou hrozby, ktorá nebola uskutocnená, a zvýsením sumy pokuty, ku ktorému doslo na základe tejto okolnosti. 258 Okrem toho Komisia síce pripísala význam upozorneniu adresovanému Interbrewu, ktoré podla zalobcu smerovalo iba k pouzitiu zákonných prostriedkov - v prejednávanej veci neuskutocnenému - na ukoncenie úcasti Interbrewu na porusovaní jeho zmlúv vo Francúzsku, no prehliadla hrozby a odvetné opatrenia, ktoré Interbrew uskutocnoval pocas celého obdobia voci Alken-Maesu. Prehnaná reakcia Interbrewu na agresívnu obchodnú politiku Alken-Maesu roku 1994, bezocivost, s akou chcel Alken-Maes presvedcit, aby nasledoval jeho politiku zvysovania cien roku 1993, ako aj útoky vedené zo strany Interbrewu na kaviarne spojené s Alken-Maesom, ktoré Alken-Maes znásal, sú práve tak dôkazmi stálej agresie, ktorej objektom bol zalobca zo strany Interbrewu, dominantného podniku, ktorý "terorizoval trh" a pokúsal sa tak vytlacit Alken-Maes z trhu. 259 Uspokojenie, ktoré v januári 1998 vyjadril Interbrew so zretelom na výsledky kartelu, ako to dosvedcujú poznámky jeho obchodného riaditela pre Belgicko, sa nezhoduje s tézou o nátlaku, ktorý Alken-Maes vykonával na Interbrew. 260 Po stvrté a naostatok zalobca tvrdí, ze v nijakom prípade nebol predlozený dôkaz o hrozbe, ktorú mal vyslovit. Vsetky vyhlásenia Interbrewu boli zostavené roku 2000 a oznámené Komisii v pokrocilom stádiu vysetrovacieho konania. Kedze sa prispôsobovali stratégii obhajoby Interbrewu, Komisia by ich nemala povazovat za dôkazné prostriedky. Ani jediný dokument, ktorý pochádza od tretej strany a podporuje tézu Komisie, a to dokument Heinekenu, nemôze predstavovat platný dôkaz. 261 Tento dokument nie je nezávislým konstatovaním o údajnom nátlaku v tom, ze sa odvoláva na vyhlásenia Interbrewu. Kedze ani jeho autor, ani jeho datovanie nie sú známe, je navyse namieste spochybnit úprimnost oznamovaného zámeru, tým skôr, ze je nemozné urcit, ci dokument zostavil vedúci zamestnanec Heinekenu, alebo Interbrewu. Okrem toho je obtazné pochopit jeho charakter a jeho obsah je nezrozumitelný. Dokument totiz nie je ani list, ani oznámenie, ale skôr úryvok zo zoznamu, v ktorom je uvedené nesprávne napísané meno vedúceho zamestnanca Interbrewu, zastávajúceho funkciu v devätdesiatych rokoch (pána C.), a na ktorom sa nachádzajú tri v zarázkach usporiadané útrzky viet, vyzerajúce ako cast súpisu. Súcastou druhej zarázky sú tieto po holandsky napísané slová: "[pán K.] pred tromi rokmi postavil Interbrew pred volbu [dat] 500 000 [hektolitrov] [Maesu] alebo ich dostane prec z Francúzska". Výraz "dat" pritom nie je v holandskom texte vyjadrený a slová "Alken-Maesu" boli dopísané rukou. Styrom riadkom izolovaným od ich vlastného kontextu, z ktorých pozostáva dokument Heinekenu, je teda nemozné dat jasný zmysel. Dokument Heinekenu nemá v rozsahu, v akom sa Komisia nepokúsala získat úplnejsie informácie o nom a o význame jeho obsahu, nijakú dôkaznú silu. 262 Podla Komisie z odôvodnení c. 45 a 46 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobca nespochybnil, vyplýva, ze jednak pred stretnutím 11. mája 1994 bol Interbrew zdrzanlivý k rozsíreniu svojej spolupráce so zalobcom v Belgicku a ako postoj si stanovil "nezacínat vojnu" a jednak po tomto dátume doslo k uzavretiu paktu o neútocení. Zalobcom rozvinutá téza o vôli Interbrewu mat pred rokom 1994 dobré vztahy s Alken-Maesom, aby zastavil jeho agresívnu obchodnú politiku, je iba spekulatívna, zatial co agresívny charakter politiky Alken-Maesu voci Interbrewu je potvrdený. So zretelom na zaznamenaný vývoj postoja Interbrewu je namieste z neho vyvodit existenciu prícinnej súvislosti medzi hrozbou vyjadrenou zalobcom, ktorý okrem toho pripústa existenciu rozsírenia spolupráce od 11. mája 1994, a vývojom postoja Interbrewu. 263 Skutocnost, ze Interbrew je najvýznamnejsí protagonista na trhu s pivom v Belgicku, neumoznuje vylúcit, ze bol vo vztahu k rozsíreniu kartelu zdrzanlivý alebo ze bol adresátom hrozieb obchodnou vojnou zo strany hospodárskeho protagonistu od neho globálne významnejsieho a osobitne silného vo Francúzsku, v krajine, kde bol v slabej pozícii naopak Interbrew. Taký scenár je vierohodný tým skôr, ze predmetná hrozba pozostávala zo zosúladeného postupu zalobcu a Heinekenu a Alken-Maes nebol izolovaný podnik, ale dcérska spolocnost zalobcu, teda medzinárodnej skupiny. Napokon skutocnost, ze Interbrew mohol ku koncu kartelu vyslovit spokojnost s dosiahnutými výsledkami, neumoznuje dospiet k záveru o absencii pociatocnej zdrzanlivosti. 264 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého je úryvkovitá citácia oznámenia pána M. z 12. marca 1993 tendencnou prezentáciou reality, Komisia predovsetkým uvádza, ze pouzitie tejto citácie v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia nijako nezatajuje tlaky, ktoré vykonávali lídri Interbrewu. Z rovnakej citácie navyse vyplýva, ze zalobca chcel túto spoluprácu posilnit a získal z nej viac ako Interbrew, o com sa zalobca ani nezmienuje. Skutocnost, ze zdrzanlivost Interbrewu mohla byt motivovaná obavou z postihov za porusenie práva hospodárskej sútaze, nemá na existenciu takej zdrzanlivosti vplyv. To rovnako platí o iniciatíve, ktorou sa pôvodca pociatocnej rezervovanosti Interbrewu stal neskôr zodpovedným za to, ze nútil Alken-Maes dosiahnut cenu, ktorú si zelal Interbrew. Vyhlásenie bývalého riaditela Alken-Maesu, podla ktorého si velká väcsina manazérov Interbrewu priala dohodnutie kartelu pred rokom 1994, je neskorsie ako skutkový stav a pouzilo sa velmi selektívne, ked sa urcité jeho pasáze, ktoré odkazujú na hrozbu vyslovenú voci Interbrewu, obisli mlcaním. 265 Komisia opakuje, ze nikdy nespochybnovala záujem Interbrewu na dohodnutí kartelu, ale iba preukazovala, ze jeho rozsírenie bolo výsledkom hrozby, ktorú zalobca vyslovil. 266 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého si Interbrew pred rokom 1994 prial dohodu o cenách, aby zastavil agresívnu obchodnú politiku Alken-Maesu a zamedzil paralelné dovozy za nízke ceny z Francúzska, sa neopiera o nijaký dôkaz. Dokumenty povazované za dôkaz agresívnej cenovej politiky Alken-Maesu sa týkajú stretnutia medzi vedúcimi zamestnancami Alken-Maesu a Interbrewu po máji 1994, co neumoznuje vyvodit, ze rozsírenie kartelu k tomuto dátumu vzislo z vôle Interbrewu. Listiny týkajúce sa paralelných dovozov nie sú presvedcivé, rovnako ako listiny povazované za dôkaz vôle Interbrewu financovat svoju medzinárodnú expanziu vdaka ziskom dosiahnutým v Belgicku. Rokovania týkajúce sa prípadnej spätnej kúpy Kronenbourgu zo strany Interbrewu nepreukazujú spontánny záujem Interbrewu na karteli, rovnako ako obava z postihov za zneuzívanie dominantného postavenia nemohla Interbrew podnietit do rozsírenia kartelu, ktorý je z uhla pohladu práva hospodárskej sútaze takisto protiprávny. 267 Komisia dalej tvrdí, ze zalobcovo vysvetlenie stretnutia 11. mája 1994 a pripomenutie 500 000 hektolitrov nie je vierohodné, pricom poznamenáva, ze zalobca nespochybnuje, ze skutocne spomínal toto mnozstvo, ako aj istú formu hrozby. 268 Pokial ide o spochybnenie dôkazu o tejto hrozbe zo strany zalobcu, Komisia predovsetkým tvrdí, ze zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spomínal, ze vedúci zamestnanec Alken-Maesu (pán R. V.) informoval Interbrew, "ktorý bol nahnevaný na jeho agresívnu politiku, ze nepocíta so získaním viac ako 500 000 hektolitrov, co zodpovedá jeho prahu rentability". Okrem toho dal Interbrew so zretelom na predátorské postupy v odvetví Horeca v Belgicku najavo, ze zalobca "si môze osvojit voci Interbrewu vo Francúzsku energickejsiu politiku, ak Interbrew neukoncí svoje zneuzívanie v Belgicku". Z týchto dvoch výrokov vyplýva urcitá hrozba, kedze poziadat konkurenta, aby ukoncil isté postupy, a súcasne ho informovat o nevyhnutnosti mat k dispozícii urcitý objem na dosiahnutie rentability zodpovedá poziadavke na postúpenie tohto objemu pod hrozbou odvetných opatrení. 269 Komisia okrem toho poznamenáva, ze zástupca Interbrewu (pán C.) vyhlásil, ze zástupca Alken-Maesu [pán K.] "zopakoval svoje poziadavky na presun 500 000 [hektolitrov] na [Alken-Maes] pod hrozbou znicenia [Interbrewu] vo Francúzsku". Navyse "odporúcal správanie [Interbrew]/[Alken-Maes] v Belgicku, ktoré by kopírovalo 'dohody vo Francúzsku`", pricom poznamenal, ze "francúzsky mechanizmus pozostáva v podstate z toho, ze riaditelia predaja potravín (Food) Heinekenu a Kronenbourgu sa velmi casto zosúladujú, aby kontrolovali zodpovedajúce casti trhu ovplyvnovaním - predajných akcií, - cien, - podmienok". 270 Komisia vo svojej duplike, ako odpoved na tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa pri preukazovaní existencie hrozby opierala iba o dokument Heinekenu, takisto predlozila vyhlásenie Interbrewu zo 14. januára 2000, v ktorom autor vyhlásenia píse: "[Zalobca] zaujímal postoj, ze situácia [Alken-Maesu] je velmi tazká a [Interbrew] mu má pomôct. Velkým bicom na presviedcanie nás bolo to, ze Kronenbourg nám mohol urobit zivot vo Francúzsku velmi tazkým." 271 Hrozba je okrem toho nezávislým spôsobom preukázaná dokumentom Heinekenu citovaným v oznámení o výhradách, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Tento dokument, nedatovaný a nepodpísaný, ale objavený v zásuvke v kancelárii clena predstavenstva Heinekenu, prinása správu, ze pred tromi rokmi vedúci zamestnanec Alken-Maesu, pán K., "postavil Interbrew pred volbu postúpit 500 000 hektolitrov na Alken-Maes, alebo byt vypudený z Francúzska. Poukázal na spôsoby spolupráce medzi Heinekenom a Kronenbourgom vo Francúzsku". 272 Komisia usudzuje, ze dôkaznú silu tohto dokumentu, ku ktorému mal zalobca prístup v jeho verejne prístupnej verzii, neznizuje absencia datovania a totoznosti jeho autora alebo osôb, ktoré mali o nom vedomost. Vzhladom na miesto, kde bol objavený, vsetko nasvedcuje tomu, ze dokument bol zostavený pre clena alebo clenom predstavenstva Heinekenu. Právny zástupca Heinekenu okrem toho potvrdil, ze jeho klient je skutocne pôvodcom dokumentu. 273 Vnútorne súladný charakter toho, co zalobca pripustil, vyhlásení Interbrewu a obsahu dokumentu Heinekenu preukazuje podla Komisie skutocnost, ze voci Interbrewu bola skutocne vyslovená hrozba. 274 Pokial ide o tvrdenia, ktoré zalobca rozvinul vo svojej replike na podporu tézy, ze hrozba nemala úcinky, Komisia na úvod poznamenáva, ze implicitne predpokladajú vyslovenie hrozby. Vyhlásenia jedného z jeho vtedajsích riaditelov, na ktoré sa zalobca odvoláva, sú okrem toho vnútorne nesúladné. Ak totiz uvádza, ze "Kronenbourg nebol nijako schopný vytlacit Interbrew", je to v rozpore so skutocnostou, ze ohlasoval, "ze Danone si môze osvojit voci Interbrewu vo Francúzsku energickejsiu politiku, ak Interbrew neukoncí svoje zneuzívanie v Belgicku". Nie je pravdepodobné, ze k vysloveniu hrozby doslo pri plnom vedomí o nemoznosti jej uskutocnenia. Údajnú absenciu pozornosti venovanej hrozbe zo strany Interbrewu nebol zalobca schopný preukázat, zatial co zo spisu naopak vyplýva, ze Interbrew bral hrozby voci sebe vázne. 275 Prípadný protiútok Interbrewu v dôsledku iniciatív Alken-Maesu pri odbyte nápojov okrem toho neumoznuje vylúcit, ze Interbrew bral vázne to, co vnímal ako hrozbu. Listiny predlozené na podporu dokazovania "teroru", ktorý Interbrew síril na trhu, nie sú presvedcivé. Zo ziadnej z nich nevyplýva, ze Interbrew systematicky útocil na predajne Alken-Maesu. 276 Komisia napokon zdôraznuje, ze sa nezdá, ze by zalobca, popierajúci vyslovenie hrozby, popieral, ze hrozba aj bez jej uskutocnenia predstavuje pritazujúcu okolnost. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 277 Z judikatúry vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je v rámci urcenia sumy pokút namieste skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623), co v sebe zahrna najmä stanovenie im prislúchajúcich úloh v porusovaní pocas doby ich úcasti na nom (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 215 vyssie, bod 150; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). 278 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pokial ide o ulozenie pokuty, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 279 Body 2 a 3 usmernení v súlade s týmito zásadami ustanovujú úpravu základnej ciastky pokuty v závislosti od urcitých pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré sú charakteristické pre kazdý dotknutý podnik. Bod 2 konkrétne stanovuje demonstratívny zoznam pritazujúcich okolností, ktoré mozno brat do úvahy. 280 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 315 napadnutého rozhodnutia zohladnila voci zalobcovi skutocnost, ze "nútil Interbrew rozsírit ich spoluprácu tým, ze mu hrozil odvetnými opatreniami v prípade, ak by odmietol". 281 Na úvod je namieste uviest, ze Komisia správne usúdila, ze skutocnost, ze podnik, ktorý je úcastníkom kartelu, núti iného úcastníka uvedeného kartelu rozsírit jeho rozsah tým, ze mu hrozí odvetnými opatreniami v prípade odmietnutia, mozno zohladnit ako pritazujúcu okolnost. Priamym následkom takého správania je totiz zväcsenie skôd, ktoré kartel spôsobuje, a podnik, ktorý si také správanie osvojil, musí preto znásat osobitnú zodpovednost (analogicky s posúdením úlohy "vodcu" kartelu pozri rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 57 a 58, a zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45; rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 291). 282 Komisia na podporu uvedeného konstatovania pritazujúcej okolnosti preukazovala prícinnú súvislost medzi rozsírením spolupráce, ako je zhrnuté najmä v odôvodneniach c. 236, 239, 243 a 244 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zase opierajú o skutkový stav týkajúci sa roku 1994, opísaný v odôvodneniach c. 51 az 68, a hrozbou odvetných opatrení voci Interbrewu za predpokladu odmietnutia rozsírenia spolupráce, ktorú vyslovil zalobca. 283 Na úcely zistenia, ci je konstatovanie o pritazujúcej okolnosti, ktorú Komisia zohladnila voci zalobcovi, dôvodné, treba postupne preskúmat existenciu formulácie hrozby odvetnými opatreniami a rozsírenia spolupráce a za predpokladu, ze sa tieto dve skutkové okolnosti potvrdia, ci vyslovená hrozba mala skutocne za následok rozsírenie spolupráce. 284 Po prvé, pokial ide o dôkaz formulácie hrozby, je namieste konstatovat, ze Komisia dospela k záveru v tomto zmysle na základe jednak vyhlásenia pána C. z Interbrewu z 12. januára 2000, pripojeného k listu Interbrewu Komisii z 28. februára 2000 ako príloha c. 18, a jednak obsahu dokumentu Heinekenu (pozri bod 271 vyssie). Podla Komisie je hodnovernost vyhlásenia Interbrewu, podla ktorého bola hrozba vyslovená pocas stretnutia 11. mája 1994, potvrdená dokumentom Heinekenu, ktorý prinása formuláciu uvedenej hrozby. 285 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého nemozno vyhlásenie Interbrewu povazovat za preukazné, je namieste pripomenút, ze podla judikatúry nijaké ustanovenie ani nijaká vseobecná zásada práva Spolocenstva Komisii nezakazuje, aby voci podniku vyuzila vyhlásenia iných inkriminovaných podnikov. Ak by to bolo inak, bremeno dokázania správania v rozpore s clánkami 81 ES a 82 ES, ktoré prislúcha Komisii, by bolo neúnosné a nezlucitelné s poslaním dohladu nad riadnym uplatnovaním týchto ustanovení, ktoré jej zveruje Zmluva ES (rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 512). Vyhlásenie podniku obvineného z úcasti na karteli, ktorej rozsah spochybnujú viaceré obvinené podniky, vsak nemozno povazovat za dostatocný dôkaz o predmetnom skutkovom stave bez toho, aby ho potvrdzovali iné dôkazné prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso-Gutzeit/Komisia, T-337/94, Zb. s. II-1571, bod 91). Kedze kartel v prejednávanej veci zahrna iba dvoch úcastníkov, spochybnenie obsahu vyhlásenia Interbrewu zalobcom postacuje na to, aby sa vyzadovali dalsie dôkazné prostriedky, ktoré by ho potvrdili. Je to tak tým skôr v prípade, ak ide o vyhlásenie smerujúce k zmierneniu zodpovednosti podniku, v ktorého mene sa uskutocnilo, dôrazom na zodpovednost iného podniku. Je teda namieste urcit, ci iné dôkazné prostriedky potvrdzujú vyhlásenie Interbrewu. 286 Kedze Komisia sa pri závere o hodnovernosti vyhlásenia Interbrewu opierala takisto o dokument Heinekenu, ktorý preukazuje formuláciu uvedenej hrozby, pricom jeho dôkazný charakter zalobca takisto spochybnuje, je potrebné urcit, ci uvedený dokument dostatocným spôsobom preukazuje formuláciu hrozby, aby sa na základe uvedeného dokumentu a vyhlásenia Interbrewu povazovala formulácia hrozby za preukázanú. V tejto súvislosti sa ziada pripomenút, ze na posúdenie dôkaznej sily dokumentu treba najprv overit vierohodnost informácie, ktorú obsahuje. Je teda potrebné zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (návrhy sudcu Vesterdorfa vo funkcii generálneho advokáta pri rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869, II-956; rozsudok Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 1838). 287 V prejednávanej veci je predovsetkým namieste konstatovat, ze dokument Heinekenu pripisuje generálnemu riaditelovi divízie "pivo" zalobcu v case rozhodnom pre skutkový stav veci skutocnost, ze "postavil Interbrew pred volbu postúpit 500 000 [hektolitrov] na Maes, alebo byt vypudený z Francúzska [a]... poukázal na spôsoby spolupráce medzi Heinekenom a Kronenbourgom vo Francúzsku". S ohladom na to informuje o hrozbe tým, ze odkazuje na formuláciu poziadavky spojenej s prípadnými odvetnými opatreniami. 288 Dalej pokial ide o stupen dôveryhodnosti dokumentu, v prvom rade je namieste uviest, ze hoci dokument Heinekenu nie je datovaný, nevyhnutne bol vypracovaný pred 22. marcom 2000, lebo v ten den bola pôvodne získaná jeho kópia od Heinekenu pocas vysetrovania, ktoré sa uskutocnovalo podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 (pozri bod 39 vyssie), a teda existoval pred zacatím konania a zaslaním oznámenia o výhradách dotknutým podnikom. V druhom rade je namieste usúdit, ze aj ked dokument Heinekenu nie je podpísaný, jeho nález v zásuvke clena predstavenstva Heinekenu, teda v kancelárii vysoko postaveného vedúceho zamestnanca tretieho podniku, umoznuje záver, ze obsah dokumentu je hodnoverný. V tretom rade skutocnost, ze predmetný zámer mohol byt Heinekenu oznámený zo strany Interbrewu, ako naznacuje zalobca, nemôze spochybnit hodnovernost jeho obsahu. Jedinej téze, ktorá by mohla podporit také spochybnenie hodnovernosti obsahu dokumentu, a to, ze Interbrew mohol zámerne spomenút vymyslené skutocnosti Heinekenu výlucne s cielom opierat sa - vo výhlade na rozhodnutie Komisie o ulození pokuty - o tézu nátlaku, ktorá by mu umoznovala minimalizovat jeho úlohu v karteli, nemozno totiz priznat akúkolvek váznost. 289 Napokon treba uviest, ze zalobca síce spochybnuje skutocnost, ze na stretnutí 11. mája 1994 doslo k formulácii hrozby, nespochybnuje vsak vyslovenie upozornenia pri tejto prílezitosti (pozri bod 256 vyssie), ani to, ze na stretnutí sa hovorilo o objeme 500 000 hektolitrov, a napokon ani to, ze dokument Heinekenu odkazuje na stretnutie 11. mája 1994. 290 Z uvedeného vyplýva, ze dokument Heinekenu má vysokú dôkaznú silu a vyhlásenie pána C. z Interbrewu z 12. januára 2000 spolu s dokumentom Heinekenu preukazujú s ohladom na kontextové prvky, ktoré zalobca nepopiera, ze zalobca 11. mája 1994 skutocne vyslovil hrozbu voci Interbrewu. 291 Po druhé, pokial ide o to, ci konstatovanie rozsírenia spolupráce zodpovedalo skutocnosti, je namieste na úvod uviest, ze zalobca síce usudzuje, ze obmenu tém, o ktorých diskutovali úcastníci, je prehnané kvalifikovat ako rozsírenie spolupráce, pripústa vsak, ze po máji 1994 doslo k vývoju diskusií, aj ked sa tento vývoj podla neho sprvu týkal iba "respektovania klientely kazdého", ktoré ukladali záväzky o výlucnosti. 292 Rovnako je namieste uviest, ze zalobca nespochybnuje závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých kartel zahrnal dohodu o rozdelení trhu vo forme paktu o neútocení. Sám totiz oznámil existenciu paktu o neútocení Komisii, ako to dosvedcuje list Alken-Maesu Komisii zo 7. marca 2000, v ktorom sa uvádza: "Osobitne sa zdá, ze na konci roku 1994 sa uzavrela dohoda medzi týmito dvomi spolocnostami, ktorá pokrývala vsetky distribucné okruhy v Belgicku, ale osobitne detailne sa týkala okruhov Horeca. Dohoda zahrnala najmä... pakt o neútocení..." 293 Napokon je nevyhnutné konstatovat, ze Komisia najmä v odôvodneniach c. 56, 59 az 65, 73 a 104 napadnutého rozhodnutia právne dostatocne preukázala, ze od druhého polroka 1994 sa do kartelu vclenila zlozka rozdelenia trhu. Okrem toho z odôvodnení c. 53 az 58 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze proces, ktorý viedol k tomuto vcleneniu, sa zacal v máji 1994. 294 Je teda namieste uzavriet, ze rozdelenie trhu s pivom prostredníctvom paktu o neútocení od mája 1994 skutocne bolo rozsírením spolupráce. 295 Po tretie treba preskúmat, ci hrozba, ktorú zalobca vyslovil 11. mája 1994, v rozhodujúcej miere prinútila Interbrew, aby súhlasil s rozsírením uvedeného kartelu o pakt o neútocení. Toto skúmanie sa musí opierat o porovnávaciu analýzu postoja, ktorý zaujal na jednej strane zalobca a jeho dcérska spolocnost Alken-Maes a na strane druhej Interbrew, pred druhým polrokom 1994, v ktorom proces rozsirovania kartelu dospel 12. októbra 1994 k uzavretiu paktu o neútocení, pocas neho a po nom. Skúmanie postoja Interbrewu má v tomto ohlade osobitnú dôlezitost. 296 Na úvod treba poznamenat, ze Komisia v odôvodnení c. 313 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze tak zalobca, ako aj Interbrew sa ujímali iniciatívy vo vztahu k rôznym prvkom kartelu, takze ani jedna zo zúcastnených strán nehrala v karteli ako celku vedúcu úlohu. 297 V prvom rade, pokial ide o postoj jednotlivých úcastníkov kartelu pred druhým polrokom 1994 a pocas neho, je potrebné predovsetkým konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobca a jeho dcérska spolocnost Alken-Maes skutocne boli pôvodcami rozsírenia kartelu o pakt o neútocení, ktorý zahrnal zosúladenie podielov na trhu, alebo prinajmensom rozdelenie klientely. 298 Aj ked sa kartel pôvodne týkal cien a znízenia obchodných investícií, postoj zalobcu, ako ho podla vyhlásení Interbrewu predniesol na internom stretnutí s Interbrewom 5. mája a zopakoval na stretnutí 11. mája 1994, pricom posledný uvedený bod potvrdil dokument Heinekenu, pozostával z toho, ze po prvý raz sa domáhal zohladnenia kritérií objemov predaja, co mozno prirovnat k návrhu na rozsírenie kartelu o rozdelenie trhu. Z vyhlásenia Interbrewu citovaného v odôvodneniach c. 54 a 57 napadnutého rozhodnutia, ktoré potvrdzuje obsah interného oznámenia autora tohto vyhlásenia z 5. októbra 1994 citovaného v odôvodnení c. 58 uvedeného rozhodnutia, okrem toho vyplýva, ze vôlu rozdelit trh prejavil Alken-Maes a Interbrew ju pochopil ako vôlu zaviest v Belgicku mechanizmy zosúladenia, na ktorých sa zalobca zúcastnoval vo Francúzsku. Z tých istých dokumentov navyse vyplýva, ze Interbrew bol voci takému návrhu zdrzanlivý. 299 Treba vsak uviest, ze postoj Interbrewu do mája 1994 svedcí o aktívnom správaní sa v karteli. Komisia tak v odôvodnení c. 310 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze Interbrew sa roku 1992 chopil iniciatívy pri výmene informácií a z písomných dôkazov vyplýva, ze Interbrew hral v auguste a novembri 1993 rozhodujúcu úlohu pri dohodách o cenách v maloobchode. Z interného oznámenia Interbrewu z 12. marca 1993 je takisto opodstatnené vyvodit záver, ze najvyssie postavený vedúci zamestnanec tohto podniku sa na prvej fáze kartelu aktívne podielal tým, ze svojim podriadeným nariadil, aby sa zúcastnovali na zosúladenom konaní. Oznámenie totiz obsahuje túto pasáz: "Pravdepodobne si prajú posilnit 'spoluprácu` v Belgicku. [Bývalý CEO Interbrewu] nás nútil rokovat, 'pretoze sme chceli trochu penazí`, ale my sme voci tomuto návrhu velmi rezervovaní, kedze sa chceme vyhnút akémukolvek problému spojenému s clánkami 8[1] a 8[2] [ES]." 300 Okrem toho sa ukazuje, ze pôvodca uz citovaného oznámenia, ktorý sa stal CEO Interbrewu, prevzal o pät mesiacov neskôr zodpovednost za tento aktívny postoj voci kartelu. V internom oznámení Interbrewu z 19. augusta 1993 pán M. totiz ohlasuje svoju pripravenost na to, ze pomôze presvedcit Alken-Maes, aby sa dosiahlo zvýsenie cien o 4 %. V oznámení z 3. novembra 1993 navyse informuje o kontaktoch, ktoré mal s velkodistribútormi, týmito slovami: "... velmi by ocenil, keby Interbrew vyvinul iniciatívu pri kontaktovaní sa s... a... [pozn.: tri najväcsie belgické retazce samoobsluzných velkopredajní] s cielom dospiet k postupnému zvýseniu cien piva..., aby dosiahli úroven, ktorú si praje [Interbrew]. ... Pokial sa zacne crtat konsenzus, bude mozné naplánovat stretnutie v [trojici]... Myslím si, ze by nebolo zlou myslienkou pozvat ma na stretnutie na najvyssej úrovni s... a... ... Minulorocná iniciatíva Maesu sa ukázala ako neschodná: a) chýbala dôvera, ale tiez a nepochybne b) Maes bol prílis malý. Môze to dosiahnut iba [Interbrew]." 301 Z uvedeného vyplýva, ze aj ked správanie zalobcu a jeho dcérskej spolocnosti Alken-Maes pocas druhého polroka 1994 svedcí o ich vôli rozsírit spoluprácu o rozdelenie trhu, správanie Interbrewu pocas prvej fázy porusovania bolo aktívne, ako to dosvedcuje prevzatie iniciatív, ktorých predmet nepochybne obmedzuje sútaz. 302 V druhom rade, pokial ide o postoj úcastníkov kartelu medzi 11. májom 1994, dnom, ked doslo k vysloveniu hrozby, a 24. novembrom 1994, dnom, ked sa medzi úcastníkmi opätovne prerokovával pakt o neútocení uzavretý 12. októbra 1994, je namieste predovsetkým konstatovat, ze postoj Interbrewu nezodpovedá napriek hrozbe, ktorú vyslovil zalobca, postoju podniku prinúteného v dôsledku nátlaku súhlasit s rozsírením dohody obmedzujúcej sútaz, ktorej je úcastníkom. 303 Je tak namieste uviest, ze CEO Interbrewu uviedol, ze 7. júla 1994 sa s najvyssie postaveným vedúcim zamestnancom zalobcu dohodol "nezacínat vojnu, ale pokúsit sa získat cas" (odôvodnenie c. 56 napadnutého rozhodnutia). Pritom zalobca a Alken-Maes zaujali pocas prvej fázy kartelu, ktorá trvala od zaciatku roka 1993 do konca prvého polroka 1994, voci Interbrewu agresívnu pozíciu a postoj, ktorý zalobca zaujal 11. mája 1994, obsahoval bez ohladu na to, ze ho poznacila hrozba, ako náhradný plán moznost zacatia obchodnej vojny vo Francúzsku. Postoj Interbrewu teda mozno analyzovat nielen ako podrobenie sa hrozbe zalobcu, ale takisto ako vedomé odmietnutie zapojit sa do obchodnej vojny, teda správat sa sútazne. V tomto ohlade je rovnako opodstatnené poznamenat, ze Komisia v odôvodnení c. 51 napadnutého rozhodnutia po pripomenutí formulácie hrozby uviedla, ze "hoci Interbrew nevenoval pozornost poziadavke [zalobcu] týkajúcej sa presunu 500 000 hektolitrov na Alken-Maes, nezelal si zacatie konfliktu a obidvaja úcastníci zostali v tesnom kontakte". 304 Ukazuje sa teda, ze jednak Interbrew pripisoval vyslovenej hrozbe iba miernu pozornost a jednak správanie Interbrewu je výsledkom jeho vôle nevstupovat so zalobcom do konfliktu, co naznacuje, ze rozsírenie kartelu nemuselo byt výsledkom nátlaku, ale skôr dôsledkom volby, ktorú Interbrew uskutocnil. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 235 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze poziadavka presunu 500 000 hektolitrov v prospech Alken-Maesu neviedla k výsledku, hoci toto zistenie okamzite oslabuje tvrdením, ze Interbrew od tohto momentu prejavoval ochotu rozsírit rozsah dohôd s Alken-Maesom a neobmedzovat sa nadalej na výmenu informácií a na dohody, ktoré sa týkali cien uplatnovaných v maloobchode. 305 Oznámenie, ktoré pripravil obchodný riaditel odvetvia Horeca Interbrewu pre Belgicko na úcely stretnutia 12. októbra 1994, pocas ktorého bol uzavretý pakt o neútocení, okrem toho nesvedcí o zásadnej zdrzanlivosti voci perspektíve takej dohody o rozdelení trhu alebo o vnímaní nátlaku, ktorý by pobádal do tejto perspektívy. Skôr je odrazom autorom zdôvodneného hodnotenia výhod a nevýhod takého kartelu pre Interbrew, vrátane porovnania s výhodami, ktoré by mohol z neho získat Alken-Maes. Tak sa v nom mozno docítat, ze "z dôvodu svojho dominantného postavenia a zákona z apríla 1993 s takým predmetom úpravy sa [Interbrew] vystavuje zvýsenému riziku", alebo "také kartely ponúkajú viac výhod pre rivala ako pre vodcu trhu". Oznámenie nepredstavuje perspektívu dohody s Alken-Maesom pozitívne, kedze jeho autor píse: "Osobné posúdenie: neverím na také dohody, pretoze ich nikdy nemozno realizovat a neprinásajú podstatnú výhodu pre [Interbrew]." Nesvedcí vsak nevyhnutne o nátlaku, pod ktorým by Interbrew bol, lebo vyjadrený zámer mozno rovnako vykladat ako výsledok procesu vnútropodnikového pripomienkovania v rámci Interbrewu, co sa týka spôsobu, ktorým mozno efektívne uskutocnovat protisútazné dohody. 306 Navyse treba uviest, ze interné oznámenie Interbrewu zo 14. októbra 1994, ktoré podáva správu o výsledkoch stretnutia 12. októbra 1994, nenaznacuje, ze Interbrew si nechal vnútit pakt o neútocení v dôsledku nátlaku, ale skôr ze Interbrew sa plne zúcastnil na diskusii, az kým sa Alken-Maes nepodriadil jeho vlastnému postoju. Generálny riaditel Interbrewu pre Belgicko totiz v uvedenom oznámení píse: "V prílohe nájdete dokument nasich partnerov a jednostranové stanovisko, ktoré som navrhol. Zásada bola nasimi partnermi odsúhlasená." "Jednostranové stanovisko", ktoré Interbrew navrhol a Komisia reprodukovala v odôvodnení c. 60 napadnutého rozhodnutia, pritom presne odkazuje na "gentlemen's agreement" so zahrnutím najmä týchto bodov: "neútocit na záväzky" (teda predajne z odvetvia Horeca, s ktorými sa uzavrela zmluva o výhradnom predaji) a "neútocit systematicky na ochranné známky v rámci záväzkov kazdého". 307 V tretom rade, pokial ide o postoj úcastníkov po druhom polroku 1994, je namieste predovsetkým konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 77 napadnutého rozhodnutia na základe interných dokumentov Interbrewu z júla 1995 uvádza, ze jeho vedúci zamestnanci sa domnievali, ze dohoda sa v Belgicku dodrziava. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 310 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, ze Interbrew roku 1995 vyvíjal iniciatívu na zacatie diskusií vo veci stanovovania cien. Opis diskusií, ktoré roku 1996 viedli obidvaja úcastníci o svojich návrhoch na nové stanovenie cien, v odôvodneniach c. 83 az 92 potvrdzuje existenciu ducha spontánnej spolupráce. V odôvodnení c. 92 Komisia napríklad cituje obsah faxu vedúceho zamestnanca Interbrewu akcionárovi podniku z 11. októbra 1996, ktorý spresnuje: "Uz rok spolocne diskutujeme o konstruktívnej konkurencii v Belgicku. V podstate sa nic nestalo. A zodpovednost je v tomto ohlade pravdepodobne rozdelená. Budúci týzden sa ideme pokúsit o opätovné spustenie tohto procesu." 308 Napokon je nevyhnutné konstatovat, ze poznámky obchodného riaditela odvetvia Horeca Interbrewu pre Belgicko vypracované pri prílezitosti stretnutia 28. januára 1998 svedcia o kladnom postoji voci kartelu a zaclenujú "dodrziavanie záväzkov a práv na dodávanie" medzi ciele kartelu, pokial ide o odvetvie Horeca. Poznámky pri zosúladení odvetvia Horeca rovnako spomínajú "priamy kontakt pri dôlezitých písomnostiach a konkurenciu týkajúcu sa vnútrostátnych zákazníkov" (odôvodnenie c. 104 napadnutého rozhodnutia). 309 Z uvedeného vyplýva, ze pocas obdobia porusovania ako celku vyvíjal kazdý z úcastníkov kartelu iniciatívy, ktorých predmet bol protisútazný, a osobitne, ze na základe spisového materiálu nemozno dospiet k záveru, ze Interbrew súhlasil s rozsírením kartelu o pakt o neútocení iba v dôsledku nátlaku. Bez ohladu na skutocnost, ze Komisia vo svojich písomných podaniach spresnuje, ze pritazujúca okolnost, ktorú zohladnila voci zalobcovi, nezbavuje Interbrew jeho zodpovednosti v karteli, postoj, ktorý dával Interbrew najavo pocas celého obdobia porusovania, neumoznuje dospiet k záveru o existencii priamej prícinnej súvislosti medzi hrozbou, ktorú zalobca 11. mája 1994 vyslovil, a rozsírením kartelu. 310 Z toho plynie, ze vzhladom na postoj úcastníkov voci kartelu pred druhým polrokom 1994 a po nom, ako aj na dosah, ktorý mohla táto hrozba mat v kontexte, v ktorom bola vyjadrená, Komisia nepreukázala dostatocne prícinnú súvislost medzi vyslovenou hrozbou a rozsírením kartelu, kedze jeho príciny sa nemusia pripisovat hrozbe, ale môzu vyplývat vseobecnejsie z ciela potlacit hospodársku sútaz, ktorý zhodne sledovali obidvaja úcastníci kartelu. 311 Z uvedeného teda vyplýva, ze Komisia neprávom zohladnila voci zalobcovi pritazujúcu okolnost, podla ktorej nútil Interbrew rozsírit ich spoluprácu, a vyhrázal sa mu odvetnými opatreniami v prípade, ak by to odmietol. 312 Na otázku o zodpovedajúcich percentách zvýsenia, ktoré stanovila pre kazdú z dvoch pritazujúcich okolností zohladnených voci zalobcovi, s vedomím, ze doslo k celkovému zvýseniu základnej ciastky pokuty o 50 %, Komisia na pojednávaní uviedla, ze vzhladom jednak na pomerný význam, ktorý sa dáva kazdej z týchto dvoch pritazujúcich okolností v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a jednak na jej rozhodovaciu prax v tejto oblasti je opodstatnené usudzovat, ze pritazujúca okolnost opakovaného porusovania hrala rozhodujúcu úlohu, a teda pritazujúca okolnost spocívajúca v nátlaku hrala druhoradú úlohu. 313 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze je potrebné, aby vyuzil svoju neobmedzenú právomoc, ktorá mu je zverená podla clánku 17 nariadenia c. 17, a stanovil celkové zvýsenie základnej ciastky pokuty pri zohladnení pritazujúcich okolností o 40 %. 4. O zalobnom dôvode zalozenom na nedôvodnom zohladnení pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania vo vztahu k zalobcovi a) Tvrdenia úcastníkov konania 314 Po prvé zalobca tvrdí, ze zohladnenie jeho údajného opakovaného porusovania zo strany Komisie predstavuje porusenie odvodenej právomoci, ktorú jej zveruje clánok 15 nariadenia c. 17, kedze Komisia má právomoc stanovit sumu pokút, ktoré ukladá, iba s ohladom na skutocnú závaznost porusenia a jeho dlzku trvania. 315 Z vnútrostátnych právnych úprav clenských státov vyplýva, ze stav opakovaného porusovania nie je súcastou pritazujúcich okolností porusenia, teda objektívneho posúdenia závaznosti skutkového stavu, ale rozpoznania okolností vlastných autorovi porusenia, a to jeho tendencie dopustit sa takých porusení. 316 Ako odpoved na tvrdenie Komisie, podla ktorého sa opakované porusovanie nachádza v usmerneniach ako pritazujúca okolnost, zalobca uvádza, ze nespochybnuje oprávnenie Komisie vyhlásit prostredníctvom výkladového oznámenia svoju metódu pri ukladaní pokút. Naopak udáva to, co povazuje za zneuzitie právomoci, a to skutocnost, ze Komisia si bez oprávnenia osobuje oprávnenie zvýsit za opakované porusovanie sankciu, ako aj svojvolne rozhodnút o spôsoboch uplatnenia tejto koncepcie. 317 Pokial ide o poznámku Komisie, podla ktorej zalobca nepodal námietku nezákonnosti podla clánku 241 ES, tvrdí, ze existencia takého právneho nástroja nebráni tomu, aby sa dovolával nezákonnosti napadnutého rozhodnutia so zretelom na nariadenie c. 17, aj ked ju spôsobuje uplatnovanie usmernení. Co sa týka toho, ze Súd prvého stupna zamietol námietku nezákonnosti podanú vo veci, ktorá viedla k rozsudku HFB a i./Komisia, uz citovanému v bode 245 vyssie, na co Komisia takisto poukazuje, zalobca zdôraznuje, ze predmetný rozsudok sa týkal iba presného bodu usmernení, a teda nemá vseobecný dosah, ktorý by mu Komisia chcela pripisovat. 318 Na tvrdenie Komisie, podla ktorého Súd prvého stupna vo viacerých veciach uznal koncepciu opakovaného porusovania, zalobca odpovedá, ze Súd prvého stupna sa ani v jednej z nich výslovne nevyslovil k zákonnosti uplatnovania koncepcie opakovaného porusovania so zretelom na nariadenie c. 17, ani so zretelom na vseobecné zásady práva Spolocenstva. Súd prvého stupna sa tak v rozsudku PVC II, uz citovanom v bode 154 vyssie, opieral o skutocnost, ze podnik sa uz podobného porusenia dopustil, nie pre zvýsenie sumy ulozenej pokuty, ale výlucne preto, aby konstatoval, ze Komisia dôvodne odmietla uplatnit polahcujúcu okolnost. Súd prvého stupna teda zásadu opakovaného porusovania neodobril. 319 Hoci je podla zalobcu pravda, ze Komisia môze na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty zohladnit skorsie porusenia, aby zdôvodnila svoje konstatovanie o vedomom charaktere nového porusenia, neznamená to, ze existencia skorsieho porusenia môze viest k uplatneniu vyssej sankcie za opakované porusovanie bez výslovného oprávnenia. Také zvýsenie by totiz viedlo k vytvoreniu nového typu sankcie, pripojenej k hlavnej sankcii, co vysvetluje, ze koncepcia opakovaného porusovania sa vo vnútrostátnych právnych poriadkoch povazuje za podliehajúcu zákonu a úzkemu výkladu. Nariadenie c. 17 pritom neobsahuje nijaké výslovné oprávnenie, ktoré by Komisii umoznovalo zvýsit pokutu za opakované porusovanie. 320 Co sa týka rozsudkov Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia (T-141/94, Zb. s. II-347), a Enichem Anic/Komisia, uz citovaného v bode 277 vyssie, zalobca tvrdí, ze Súd prvého stupna v nich síce citoval opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost, zalobcovia vsak nenamietali nezákonnost zavedenia tejto koncepcie so zretelom na nariadenie c. 17. 321 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu nulla poena sine lege, lebo zohladnenie pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania nemá právny základ v právnom poriadku Spolocenstva. Súdny dvor sa pritom vyslovil, ze vseobecná právna zásada nulla poena sine lege stanovuje medze diskrecnej právomoci institúcií v tom, ze sankciu, ak aj nemá trestnoprávny charakter, mozno ulozit iba vtedy, ak spocíva na jasnom a nedvojznacnom právnom základe (rozsudok Súdneho dvora z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11). Európsky súd pre ludské práva okrem toho takisto dospel k záveru, ze vseobecné zásady a záruky spojené s právom na obhajobu sa uplatnujú na kazdú sankciu, ktorá má ochranný aj donucovací úcel, bez ohladu na kvalifikáciu porusenia podla vnútrostátneho práva (pozri ESLP, rozsudok Ostürk z 21. februára 1984, séria A c. 73). Iba Rada a Parlament sú v rámci ich zákonodarnej právomoci oprávnené dat koncepcii opakovaného porusovania právny základ nevyhnutný na to, aby ju Komisia uplatnovala ako pritazujúcu okolnost. 322 Zalobca rovnako uvádza, ze Súdny dvor nikdy nemal prílezitost vyslovit sa o zákonnosti zásady opakovaného porusovania s ohladom na zásadu nulla poena sine lege vo veciach, ktoré Komisia cituje vo svojom vyjadrení k zalobe, a to v rozsudkoch PVC II, uz citovanom v bode 154 vyssie, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovanom v bode 320 vyssie, a Enichem Anic/Komisia, uz citovanom v bode 277 vyssie. 323 Analýza vnútrostátnych právnych úprav navyse ukazuje velmi úzke uplatnovanie koncepcie opakovaného porusovania v clenských státoch, ako aj vseobecne záväzný charakter aktov, ktoré ju zavádzajú. 324 Po tretie zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty, ako aj zásady zákonnosti sankcií a dodrzania práva na obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1961, Snupat/Vysoký úrad, 42/59 a 49/59, Zb. s. 103, bod 159), kedze za absencie akéhokolvek právneho základu, ktorý by stanovoval najmä maximálnu lehotu medzi dvomi postihmi, umoznujúcu uplatnenie pojmu opakované porusovanie, zohladnila porusenia, ktoré boli sankcionované v rokoch 1984 a 1974. 325 Analýza vnútrostátnych právnych úprav preukazuje, ze medzi striktnými podmienkami uplatnenia koncepcie opakovaného porusovania sa nachádza maximálna lehota neprekracujúca vo vseobecnosti desat rokov, ktorá oddeluje skúmané porusenie od skorsieho postihu. Absencia casového obmedzenia oprávnenia zohladnit opakované porusovanie v usmerneniach, na ktoré Komisia poukazuje vo svojom vyjadrení k zalobe, je presne tým, co podla zalobcu robí situáciu, ktorú uvádza, neudrzatelnou, a preto sa domnieva, ze Komisia mala také obmedzenie definovat vo svojich usmerneniach. Nemozno totiz pripustit, aby Komisia mohla zohladnovat porusenia, ku ktorým doslo pred 40 rokmi, ba dokonca sa ich dopustila iná právnická osoba. 326 Po stvrté zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie dvakrát porusuje vseobecnú zásadu ne bis in idem práva Spolocenstva. Uplatnenie vyssej sankcie v prípade opakovaného porusovania sa totiz opiera o dva základné dôvody, a to potrebu odstrasit recidivistu od toho, aby sa v budúcnosti dopustil nového porusenia, a skutocnost, ze recidivista pozná protiprávny charakter svojho konania v dôsledku svojho skorsieho postihu. Komisia - plne pripústajúc, ze ju tieto dva dôvody viedli k potvrdeniu konstatovania o opakovanom porusovaní - sa pritom dopustila chyby, ked sa v napadnutom rozhodnutí dovolávala kazdého z nich dva razy, a tak dvakrát zvýsila sumu pokuty z rovnakých dôvodov. 327 Komisia tak v napadnutom rozhodnutí opätovne zohladnila jednak potrebu odstrasujúceho úcinku pri hodnotení závaznosti porusenia a jednak vedomost zalobcu o protiprávnom charaktere jeho správania, ked vyhlásila, ze zohladnuje skutocnost, ze zalobca má právne a ekonomické znalosti, ktoré mu umoznujú lepsie posúdit úmyselný charakter jeho správania a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Ked teda Komisia potom zvýsila sumu pokuty pre opakované porusovanie z dvoch rovnakých dôvodov, ako stáli v pozadí stanovenia sumy pokuty vzhladom na závaznost porusenia, porusila tým zásadu ne bis in idem. 328 Po piate zalobca tvrdí, ze Komisia tým, ze zohladnila opakované porusovanie na základe skutocností pochádzajúcich spred asi 40 rokov, a teda starsích ako lehota pät rokov, ustanovená clánkom 1 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), porusila pravidlá o premlcaní uplatnitelné pri stíhaní a výkone rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze. 329 Po sieste a napokon zalobca subsidiárne tvrdí, ze Komisia chápala koncepciu opakovaného porusovania zjavne prehnane. 330 Úsudok Komisie sa na jednej strane nezakladá plne na skutkovom stave, kedze rozhodnutie Komisie 74/292/EHS z 15. mája 1974 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/400 - dohody medzi výrobcami obalového skla) (Ú. v. ES L 160, s. 1, dalej len "rozhodnutie Obalové sklo") nepredstavovalo postih podniku Boussois-Souchon-Neuvesel (BSN) SA (predchodca zalobcu), ale iba zamietnutie vynatia oznámených dohôd podla clánku 81 ods. 3 ES. Komisia to okrem iného implicitne uznala, ked vo svojom vyjadrení k zalobe poznamenala, ze ak aj toto rozhodnutie nemozno zohladnit, rozhodnutie Ploché sklo Benelux postacuje na konstatovanie o existencii opakovaného porusovania. 331 Prehnaná prísnost vo vztahu k zalobcovi sa pritom prejavuje aj v samotnej skutocnosti, ze na úcely konstatovania o opakovanom porusovaní sa zohladnilo rozhodnutie vydané na základe oznámenia, ktorého zásadou je práve zabezpecit právnu istotu podnikov dovtedy, kým sa Komisia nevysloví. Bolo by preto neobjektívne kvalifikovat uz citované rozhodnutie ako "zistenie porusenia", aby sa zdôvodnilo zvýsenie sumy pokuty ulozenej zalobcovi. 332 Na strane druhej, ak by aj neexistovalo casové obmedzenie právomoci Komisie konstatovat opakované porusovanie, zvýsenie pokuty, ktoré je výsledkom zohladnenia velmi starých skutocností, v prejednávanej veci pochádzajúcich spred 40 rokov, by okrem toho, ze by vytváralo právnu neistotu, bolo zjavne prehnané. Viedlo by totiz k tomu, ze podniku, ktorého velkost na trhu bola mensia, by sa ulozila rovnocenná pokuta ako podniku, ktorý na trhu dominoval. Vytváralo by takisto dojem, ze zalobca je viacnásobný recidivista, ktorý 40 rokov porusuje právo Spolocenstva. 333 Komisia tvrdí, ze opakované porusovanie sa v usmerneniach spomína ako pritazujúca okolnost a mohla ho platne vziat do úvahy. Komisia túto pritazujúcu okolnost viackrát zohladnila bez toho, aby sa Súd prvého stupna vyslovil opacne. 334 Zásada nulla poena sine lege patrí do trestného práva a v prejednávanej veci ju nemozno uplatnit. Zalobca okrem toho pozabudol, ze právnym základom sankcií za porusenie práva hospodárskej sútaze je clánok 15 nariadenia c. 17 a v rámci toho má Komisia pri stanovovaní súm pokút právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov. Tým, ze sa z opakovaného porusovania urobila pritazujúca okolnost, sa v usmerneniach nijako nevytvorila dalsia sankcia bez právneho základu. 335 Pokial ide o údajné porusenie zásady právnej istoty, vnútrostátne príklady citované zalobcom hranicia s trestnoprávnou oblastou a usmernenia neobsahujú obmedzenie maximálnej lehoty, ktorá by mohla uplynút medzi predchádzajúcim konstatovaním porusenia a zohladnením opakovaného porusovania. Zalobca napokon nesprávne zdôraznuje, ze opakované porusovanie sa týka skutocností starých 40 rokov, zatial co jedno konstatovanie porusenia pochádza spred 19 rokov a druhé spred 9 rokov pred zaciatkom predmetného porusovania, a pokúsa sa presvedcit, ze tieto konstatovania sa týkali iných právnických osôb ako zalobcu, zatial co sa zmenilo iba meno zalobcu. 336 Pokial ide o údajné porusenie zásady ne bis in idem, Komisia tvrdí, ze zohladnenie opakovaného porusovania nebolo pouzité po druhý raz popri zohladnení skutocnosti, ze zalobca mohol vzhladom na svoje právne a ekonomické znalosti posúdit protiprávny charakter svojho konania, ktorá sa týkala závaznosti. 337 Pokial ide o údajné porusenie nariadenia c. 2988/74, predmetný skutkový stav nepatrí do pôsobnosti pravidiel premlcania v oblasti ukladania pokút a bolo by absurdné uplatnovat premlcanie s ohladom na cas skutkového stavu, ktorý bol predmetom predchádzajúceho zistenia porusenia. Východiskový bod skutkového stavu týkajúceho sa predchádzajúcich porusení nie je v nijakom prípade relevantný, kedze v oblasti opakovaného porusovania je rozhodujúce konstatovanie o porusení, ktoré vyplýva z predmetného skutkového stavu. 338 Komisia napokon popiera, ze mala zjavne prehnanú koncepciu opakovaného porusovania, a poznamenáva, ze v kazdom prípade ju vytvorila s ohladom na rozhodnutie Ploché sklo Benelux. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 339 Pokial ide o údajné porusenie nariadenia c. 17, predovsetkým je namieste pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne alebo z nedbanlivosti... porusili clánok [81] (1)... zmluvy". V tom istom ustanovení sa uvádza, ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie" (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 223). 340 Usmernenia pritom v bode 1 prvom odseku stanovujú, ze pri stanovovaní súm pokút bude základná ciastka urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 224). 341 Usmernenia dalej vymenovávajú neúplný zoznam pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré mozno zohladnit pri zvýsení alebo znízení základnej ciastky, a potom sa odvolávajú na oznámenie o spolupráci (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 229). 342 Usmernenia vo vseobecných poznámkach spresnujú, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná ciastka zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v nijakom prípade prekrocit 10 % z celosvetového obratu daných podnikov, ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 [bod 5 písm. a)]. Usmernenia navyse ustanovujú, ze v závislosti od okolností je potrebné po vykonaní opísaných výpoctov brat na úcely konecného prispôsobenia súm predpokladaných pokút do úvahy urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody získané porusitelmi, specifickú charakteristiku predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnost v specifickom sociálnom kontexte [bod 5 písm. b)] (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 230). 343 Z toho plynie, ze podla metódy uvedenej v usmerneniach sa výpocet súm pokút nadalej uskutocnuje v závislosti od dvoch kritérií spomínaných v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania, pricom sa dodrziava maximálna hranica v pomere k obratu kazdého podniku zavedená tým istým ustanovením (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 231). 344 Nemozno preto usudzovat, ze usmernenia idú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v tomto ustanovení (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 232). 345 Komisia v bode 2 prvej zarázke usmernení uviedla moznost zvýsenia základnej ciastky pokuty na základe pritazujúcej okolnosti, ktorú predstavuje opakované porusovanie toho istého typu jedným alebo viacerými podnikmi. 346 Je ustálenou judikatúrou, ze odstrasujúci úcinok pokút predstavuje jeden z faktorov, ktoré Komisia môze vziat do úvahy pri posúdení závaznosti porusenia, a teda pri stanovení výsky pokuty, vzhladom na to, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (pozri v tomto zmysle uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 137 vyssie, bod 54; rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 33; zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 328, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 443). 347 Z judikatúry takisto vyplýva, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia sumy pokuty musí Komisia zohladnit nielen osobitné okolnosti danej veci, ale aj kontext, v ktorom sa porusenie stalo, a musí dbat na odstrasujúci úcinok svojej cinnosti, hlavne pri typoch porusení, ktoré osobitne ohrozujú uskutocnenie cielov Spolocenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 105 a 106, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 166). 348 V tejto súvislosti musí analýza závaznosti porusenia, ku ktorému doslo, zohladnovat prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 91). Z hladiska odstrasenia je totiz opakované porusovanie okolnostou, ktorá odôvodnuje znacné zvýsenie základnej ciastky pokuty. Predstavuje totiz dôkaz o tom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 293). 349 Navyse okolnost opakovaného porusovania je - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - bez ohladu na skutocnost, ze sa týka charakteristiky vlastnej porusitelovi, a to jeho sklonu dopústat sa takých porusení, práve z tohto dôvodu velmi významným príznakom závaznosti predmetného správania a tým nevyhnutnosti zvýsit sumu sankcie, aby skutocne mala odstrasujúci úcinok. 350 Preto je namieste konstatovat, ze Komisia sa zohladnením pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania vo vztahu k zalobcovi nedopustila nijakého porusenia clánku 15 nariadenia c. 17, kedze skúmanie dostatocne odstrasujúceho úcinku prislúcha Komisii, najmä pokial ide o najskodlivejsie porusenia, a ciel odstrasit patrí do hodnotenia závaznosti porusenia Komisiou v rámci uvedeného clánku. 351 Komisia nemohla zistením opakovaného porusovania zalobcu porusit ani zásadu nulla poena sine lege, kedze je nesporné, ze táto moznost sa nachádza v bode 2 prvej zarázke usmernení a nemozno usudzovat, ze usmernenia idú nad právny rámec sankcií, ako je definovaný v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 231 a 232). 352 Pokial ide o údajné porusenie zásady právnej istoty, je namieste pripomenút, ze premlcacia lehota môze zabezpecovat funkciu ochrany právnej istoty a jej porusenie predstavuje popretie tejto zásady iba vtedy, ak taká premlcacia lehota bola stanovená vopred (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 19). 353 Pritom ani clánok 15 nariadenia c. 17, tvoriaci právny rámec sankcií, ktoré Komisia môze ukladat za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri body 133 az 135 vyssie), ani usmernenia nestanovujú maximálnu lehotu na zistenie opakovaného porusovania vo vztahu k podniku. V prejednávanej veci preto nemozno konstatovat nijaké porusenie zásady právnej istoty. 354 V kazdom prípade je namieste uviest, ze Komisia sa pri zohladnení opakovaného porusovania opierala prinajmensom o skutocnost, ze porusenie uz bolo vo vztahu k zalobcovi v minulosti zistené 23. júla 1984 v rozhodnutí Ploché sklo Benelux. Pritom vzhladom na ciel, ktorý Komisia sleduje zvýsením pokuty za opakované porusovanie, konkrétne odstrasenie porusitela od toho, aby sa opätovne dopustil podobného porusenia, nemôze skutocnost, ze sa na tento úcel zohladnilo porusenie zistené pred sedemnástimi rokmi, porusovat zásadu právnej istoty. Je to tak tým skôr, ze v prejednávanej veci sa porusovanie zacalo 28. januára 1993, teda iba osem rokov a sest mesiacov po vydaní rozhodnutia Ploché sklo Benelux. Politika sankcií za opakované porusovanie má totiz potrebný úcinok na autora prvého porusenia iba v rozsahu, v akom úcinky hrozby prísnejsej sankcie v prípade nového porusenia pretrvávajú v case, cím usmernujú jeho správanie. 355 Platnost tohto úsudku nemôze vyvrátit skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí takisto spomenula, ze prvé podobné porusenie bolo vo vztahu k zalobcovi zistené 15. mája 1974 v rozhodnutí Obalové sklo, teda 27 rokov pred zistením porusenia v prejednávanej veci. Je to tak tým skôr, ze - ako správne poznamenala Komisia na pojednávaní - dvakrát sa stalo, ze uplynulo menej ako desat rokov medzi zistením porusenia - k comu doslo jednak 15. mája 1974 a jednak 23. júla 1984 - a zopakovaním protiprávneho správania zo strany zalobcu, co svedcí o jeho sklone nevyvodit príslusné dôsledky zo zistenia porusovania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva na jeho strane. 356 Pokial ide o údajné porusenie zásady ne bis in idem, treba poukázat na to, ze na jednej strane Komisia v bode 1 A stvrtom odseku usmernení uviedla svoj zámer brat pri stanovení východiskovej sumy pokuty, ktorá je urcená podla závaznosti, do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu autorov porusenia spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu, najmä spotrebitelom, a stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci úcinok. Komisia na strane druhej dodala v piatom odseku rovnakého bodu usmernení, ze je mozné zohladnit skutocnost, ze velké podniky obycajne disponujú právnymi a ekonomickými znalostami a infrastruktúrami, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z neho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze. Komisia napokon v bode 2 usmernení uviedla ako príklad pritazujúcich okolností, ktoré môzu viest k zvýseniu základnej ciastky, opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom. 357 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 305 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na potrebu stanovovat sumy pokút na úrovni, ktorá im zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok, zohladnila skutocnost, ze zalobca je velký medzinárodný podnik a navyse podnik vyrábajúci viaceré druhy výrobkov. Komisia dalej v odôvodnení c. 306 uviedla, ze zohladnila skutocnost, ze zalobca a jeho dcérska spolocnost Alken-Maes mali ku dnu vydania rozhodnutia právne a ekonomické znalosti a infrastruktúry, ktoré im umoznovali lepsie posúdit protiprávny charakter ich správania a dôsledky, ktoré z neho vyplývali z hladiska práva hospodárskej sútaze. Komisia napokon v odôvodnení c. 314 napadnutého rozhodnutia v rámci objasnenia venovaného zvýseniu pokuty na základe pritazujúcich okolností poukázala na to, ze zalobca bol uz dvakrát sankcionovaný za analogické porusenia clánku 81 ES. 358 V tomto ohlade je predovsetkým namieste konstatovat, ze podmienky uplatnitelnosti zásady ne bis in idem, ako ich definovala judikatúra v oblasti hospodárskej sútaze (pozri bod 185 vyssie), nie sú v prejednávanej veci splnené, pretoze Komisia sa na úcely výpoctu sumy pokuty obmedzila na zohladnenie vsetkých skutkových okolností, ktoré povazovala za relevantné na úcely stanovenia pokuty vo výske, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok. 359 V kazdom prípade sa ukazuje, ze zohladnenie kazdého z týchto kritérií hodnotenia závaznosti má odlisné dôvody. Tak najprv zohladnenie okolnosti, ze zalobca je medzinárodný podnik vyrábajúci viaceré druhy výrobkov, je zdôvodnené potrebou stanovit pokutu vo výske, ktorá bude dostatocne odstrasujúca vzhladom na jeho ekonomickú a financnú silu (pozri body 167 az 182 vyssie). Dalej zohladnenie okolnosti, ze zalobca má právne a ekonomické znalosti a infrastruktúry, ktoré mu umoznovali lepsie posúdit, ci jeho správanie predstavovalo porusenie pravidiel a jeho dôsledky, je vo vztahu k nemu zdôvodnené dodatocnou potrebou odstrasenia, o ktorej svedcí skutocnost, ze porusenia sa dopustil napriek moznostiam, ktoré mal vzhladom na svoju osobitnú kapacitu analyzovat a posúdit, ci jeho správanie predstavuje porusenie pravidiel a jeho dôsledky (pozri bod 175 vyssie). Napokon zohladnenie opakovaného porusovania je zdôvodnené potrebou dalsieho odstrasenia, o ktorej svedcí skutocnost, ze dve skorsie zistenia porusenia nepostacovali na zabránenie opakovanému tretiemu poruseniu. 360 Pokial ide o údajné porusenie nariadenia c. 2988/74, postacuje konstatovat, ze toto nariadenie sa týka premlcacej lehoty, ktorá sa uplatní na právomoc Komisie ukladat pokuty pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ale naopak neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by obmedzovalo právomoc Komisie pri stanovení sumy pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze zohladnit ako pritazujúcu okolnost skutocnost, ze podnik uz bol za porusenie rovnakých pravidiel hospodárskej sútaze sankcionovaný. Z toho, ze Komisia vo vztahu k zalobcovi takú pritazujúcu okolnost konstatovala, preto nemôze vyplývat ziadne porusenie nariadenia c. 2988/74. 361 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého si Komisia osvojila zjavne prehnané chápanie koncepcie opakovaného porusovania, je namieste uviest, ze Komisia v bode 2 usmernení definovala pritazujúcu okolnost opakovaného porusovania ako "opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi)". 362 Okrem toho je namieste pripomenút, ze pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v urcitom pocte vnútrostátnych právnych poriadkov, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, co bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 320 vyssie, bod 617, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 348 vyssie, bod 284). 363 Treba vsak spresnit, ze pojem opakované porusovanie nevyhnutne neznamená s ohladom na úcel, ktorý sleduje, konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba predchádzajúceho porusenia. Zohladnenie opakovaného porusovania totiz vedie pri danom porusení k prísnejsej sankcii pre podnik zodpovedný za skutocnosti, ktoré ho tvoria, lebo sa ukázalo, ze predchádzajúce konstatovanie porusenia z jeho strany nepostacovalo na to, aby zabránilo opakovaniu protiprávneho správania. Vzhladom na to nie je urcujúcim prvkom opakovaného porusovania predchádzajúce ulozenie sankcie, ale predchádzajúce konstatovanie porusenia jeho autora. 364 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze rozhodnutie Obalové sklo, ktoré mu bolo urcené roku 1974, nemozno brat v prejednávanej veci do úvahy pri stanovení okolnosti opakovaného porusovania z toho dôvodu, ze toto rozhodnutie malo pôvod v oznámení a neulozili sa ním pokuty, je namieste uviest, ze citované rozhodnutie v clánku 3 stanovuje, ze "podniky, ktoré sa zúcastnujú na dohodách uvedených v clánku 1, sú povinné okamzite ukoncit zistené porusovanie". 365 Voci zalobcovi uz teda bolo konstatované porusenie pri skutkovom stave, ktorý bol analogický s prejednávanou vecou. Táto okolnost pritom zalobcovi nebránila zopakovat svoje protiprávne správanie. Komisia teda vo vztahu k nemu zohladnila opakované porusovanie správne. 366 V kazdom prípade je nevyhnutné konstatovat, ze rozhodnutie Ploché sklo Benelux z roku 1984 viedlo k penaznej sankcii pre zalobcu a v tomto ohlade doslo k opakovanému porusovaniu. Nic v napadnutom rozhodnutí pritom nenaznacuje, ze konstatovanie Komisie, ze opakované porusovanie vyplýva z dvoch predchádzajúcich, viedlo k výraznejsiemu zvýseniu sumy pokuty za pritazujúcu okolnost, ako by bolo zvýsenie v prípade, ak by sa zistilo jediné predchádzajúce porusenie. 367 Napokon pokial ide o tvrdenie, podla ktorého je zvýsenie pokuty za opakované porusovanie prehnané, kedze vedie k tomu, ze zalobcovi bola napriek jeho mensej trhovej velkosti ulozená rovnocenná pokuta ako Interbrewu, treba pripomenút, ze je ustálenou judikatúrou, ze medzi faktormi posúdenia závaznosti porusenia sa môzu podla potreby nachádzat mnozstvo a hodnota tovarov, ktoré boli predmetom porusovania, velkost a ekonomická sila podniku a najmä vplyv, ktorý mohol mat na trh. Z toho plynie, ze na úcely stanovenia sumy pokuty je prípustné brat do úvahy tak celkový obrat podniku, ako aj podiel z tohto obratu pochádzajúci z predaja tovarov, ktoré boli predmetom porusovania, ale ani jednému, ani druhému z týchto obratov nemozno pripisovat neproporcionálny význam v pomere k iným faktorom posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, body 120 a 121; Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 94, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 176). 368 Okrem toho odstrasujúci úcinok pokút predstavuje jeden z faktorov, ktoré Komisia môze vziat do úvahy pri posúdení závaznosti porusenia, cize pri stanovení výsky pokuty, vzhladom na to, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 137 vyssie, bod 54; rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 33, a zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 328). 369 Z toho plynie, ze skutocnost, ze zalobcovi bola ulozená pokuta neproporcionálna k jeho významu na relevantnom trhu, nevyplýva zo zjavne prehnanej koncepcie chápania opakovaného porusovania, ale zo súhrnu okolností, ktoré Komisia oprávnene mohla brat do úvahy pri stanovení sumy pokuty ulozenej zalobcovi. 370 Kedze vsetky výhrady, ktoré zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu formuloval, boli zamietnuté, je namieste zamietnut tento zalobný dôvod v celosti. 5. O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom zohladnení uplatnitelných polahcujúcich okolností 371 Zalobný dôvod sa skladá zo styroch castí. V prvej casti sa zalobca dovoláva toho, ze Komisia odmietla zohladnit absenciu úcinkov porusenia na trh. V druhej casti tvrdí, ze Komisia nesprávne nezohladnila vplyv rezimu regulovaných cien a stárocnej cechovej tradície charakterizujúcej odvetvie pivovarníctva na predmetné správanie. V tretej casti sa zalobca dovoláva krízovej situácie, ktorá prevládala v rozhodnom case. Vo stvrtej casti sa napokon dovoláva výhrazného postoja Interbrewu. a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia odmietla zohladnit absenciu úcinkov porusenia na trh Tvrdenia úcastníkov konania 372 Zalobca tvrdí, ze Komisia podla usmernení, ktoré v tomto bode potvrdzujú jej beznú prax, musí zohladnit ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze kartel mal iba obmedzený úcinok na hospodársku sútaz. Komisia totiz v pocetných veciach zohladnila ako polahcujúcu okolnost absenciu úcinkov sporných dohôd na trh, ako aj skutocnost, ze uvedené dohody bud neboli realizované, alebo boli realizované len ciastocne. Skutocnost, ze Komisia nie je viazaná svojou skorsou praxou, nemôze zdôvodnit ignorovanie takej praxe za existencie obdobného skutkového stavu. 373 Komisia sa okrem toho dopustila zámeny medzi posúdením závaznosti kartelu a zohladnením polahcujúcich okolností. Bez ohladu na to, ze je nevyhnutné, aby Komisia zohladnila úcinky porusenia na trh na úcely posúdenia jeho závaznosti, prinálezí jej, aby zohladnila faktické neuplatnenie predmetných dohôd alebo protiprávnych postupov ako polahcujúcu okolnost. 374 Komisia vo svojom závere, ze skutocnost, ze úcastníci neuplatnovali vsetky osobitné dohody týkajúce sa kartelu, neznamená, ze tieto dohody sa ako také nerealizovali, a skutocnost, ze niektoré prvky porusovania sa neuskutocnili, nepostacuje sama osebe na záver o existencii polahcujúcej okolnosti, ignorovala skutocný stav vecí. 375 Ten svedcí predovsetkým o velmi ciastkovej realizácii dohovorov medzi Interbrewom a zalobcom o struktúre cien a politike propagacných kampaní, ktoré preto mali iba velmi obmedzený úcinok na trh. 376 Dalej Alken-Maes a Interbrew niekolkokrát - vrátane interných dokumentov v case zosúladených konaní - zopakovali, ze dohovory zostali vo fáze pokusov a nemali nijaký úcinok na hospodársku sútaz. Viaceré dokumenty a vyhlásenia citované Komisiou v napadnutom rozhodnutí preukazujú neúcinnost dohovorov v praxi. Pocetné aspekty hospodárskej sútaze zostali nedotknuté, ako o tom svedcí najmä intenzívny boj úcastníkov kartelu o uzavretie zmlúv so spojenými kaviarnami. Spis Komisie obsahuje okrem toho pocetné dalsie dokumenty zdôraznujúce absenciu úcinkov na hospodársku sútaz. 377 Statistiky predaja navyse dostatocne preukazujú absenciu konkrétnych úcinkov, alebo prinajmensom malý dopad dohovorov medzi Interbrewom a Alken-Maesom na trh. Úcastníci pokracovali v neúprosnom konkurovaní si vo vsetkých segmentoch trhu. Zo spisu osobitne vyplýva, ze Alken-Maes viedol agresívnu politiku obchodných provízií v odvetví distribúcie potravy v rokoch 1992 a 1993. Alken-Maes okrem toho v rokoch 1993 az 1998 nadalej strácal podiel na trhu a pocas inkriminovaného obdobia zásadne strácal tak v segmente plzenského piva, ako aj v segmente nealkoholických pív. 378 Alken-Maes navyse v priebehu roka 1994 pokracoval vo vyhotovovaní stúdií elasticity cien na úcely vedenia jeho obchodnej politiky, ktoré preukazovali, ze Interbrew by zásadne strácal v prípade poklesu cien. Alken-Maes teda viedol konkurencnú politiku, ktorej zásadným cielom bolo získanie podielov predaja od Interbrewu bez ohladu na dohovory o struktúre cien, ktoré inicializoval Interbrew. 379 Zalobca napokon uvádza absenciu donucovacieho mechanizmu, ktorý by mohol zabezpecit dodrziavanie a realizáciu dohody, co je okolnost, ktorú Komisia v rozhodnutí Polypropylén zohladnila ako polahcujúcu okolnost. 380 Komisia tvrdí, ze zalobcom citované precedensy sú irelevantné, lebo boli vydané pred uverejnením usmernení a týkajú sa situácií, ktoré nie sú vzdy porovnatelné s prejednávanou vecou. V prejednávanej veci sa protisútazné dohody uplatnovali a ciastocné realizovanie urcitých aspektov bolo riadne zohladnené pri hodnotení závaznosti kartelu. 381 Tvrdenie, podla ktorého intenzívny boj úcastníkov o uzavretie zmlúv s kaviarnami svedcí o pretrvávajúcej existencii hospodárskej sútaze, je irelevantné. Pochybnosti, ktoré vyjadril vedúci zamestnanec Interbrewu vo vztahu k úcinnosti kartelu nepostacujú na minimalizovanie dosahu konstatovania úcastníkov kartelu pocas ich stretnutia 28. januára 1998 o dosiahnutí urcitých cielov. Napokon pokles trhového podielu Alken-Maesu nepreukazuje absenciu úcinkov, pretoze tento pokles by mohol byt este vyssí, ak by kartel neexistoval. Stúdie Alken-Maesu o elasticite cien sú iba predbeznými návrhmi, ktoré nijako nespochybnujú protiprávny charakter zosúladeného konania. Posúdenie Súdom prvého stupna 382 Z judikatúry citovanej v bodoch 277 a 278 vyssie vyplýva, ze pokial sa porusenia dopustili viaceré podniky, je namieste skúmat pomernú závaznost úcasti kazdého z nich, co v sebe zahrna najmä stanovenie im prislúchajúcich úloh v porusovaní pocas doby ich úcasti na nom. 383 Bod 3 usmernení pod nadpisom "Polahcujúce okolnosti" stanovuje demonstratívny zoznam okolností, ktoré môzu viest k znízeniu základnej ciastky pokuty. V nom uvádza výlucne pasívnu úlohu podniku pri porusení pravidiel alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu", faktické neuplatnovanie protiprávnych dohôd alebo postupov, ukoncenie porusovania, len co zasiahne Komisia, existenciu primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne správanie predstavuje porusenie, skutocnost, ze k poruseniu doslo z nedbanlivosti a neúmyselne, ako aj efektívnu spoluprácu podniku v konaní, mimo rámca oznámenia o spolupráci. Vsetky uvedené okolnosti sú teda zalozené na individuálnom správaní kazdého podniku. 384 Z toho vyplýva, ze na úcely hodnotenia polahcujúcich okolností vrátane neuplatnovania dohôd nie je opodstatnené zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, ktoré sa musia brat do úvahy pri posúdení skutocného dopadu porusenia na trh na úcely hodnotenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), ale individuálne správanie kazdého podniku, aby sa preskúmala pomerná závaznost úcasti kazdého podniku na porusení. 385 V prejednávanej veci teda treba overit, ci tvrdenia predlozené zalobcom sú spôsobilé preukázat, ze pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, sa skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu tým, ze sa správal na trhu sútazne (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 4872 az 4874). 386 Zalobca uvádza v podstate pät tvrdení na podporu toho, ze sa dovoláva polahcujúcej okolnosti spocívajúcej vo faktickom neuplatnovaní dohôd. 387 Pokial ide o prvé tvrdenie, zalozené na velmi ciastkovej realizácii dohovorov medzi Interbrewom a zalobcom, je namieste konstatovat, ze zalobca sa nedovoláva neuplatnovania výsledkov zosúladeného konania na struktúru cien a politiku propagacných kampaní, ale iba ich ciastkovej realizácie. Okrem toho treba zdôraznit, ze uvedené zosúladené konanie predstavuje iba jednu cast zisteného porusenia, ktoré zahrnalo najmä vseobecný pakt o neútocení, dohodu o cenách v maloobchode, rozdelenie klientely v odvetví Horeca, obmedzenie investícií a reklamy na trhu Horeca, ako aj výmenu informácií o predajoch v odvetví Horeca a v maloobchode. 388 Pokial ide o druhé tvrdenie, zalozené na skutocnosti, ze dohovory zostali vo fáze pokusov a nemali nijaký úcinok na hospodársku sútaz, postacuje uviest, ze ak by sa taká skutocnost aj potvrdila, nesvedcila by o faktickom neuplatnovaní dohôd, ale naopak o vôli ich realizovat, hoci aj nenaplnenej. Rovnako to platí o dosahu, ktorý treba pripisovat korespondencii medzi Interbrewom a Alken-Maesom týkajúcej sa spojených kaviarní. Formulovanie vzájomných výcitiek na túto tému sa musí vykladat vo svetle vseobecného paktu o neútocení medzi týmito dvomi podnikmi (pozri bod 147 vyssie) a vzhladom na to skôr svedcí o vôli dodrziavat uvedenú dohodu, ako o jej faktickom neuplatnovaní. V kazdom prípade, korespondencia, ktorá by mala ilustrovat intenzívny boj o uzavretie zmlúv so spojenými kaviarnami, pokrýva iba obdobie siestich mesiacov, a to od augusta 1996 do januára 1997. 389 Pokial ide o tretie tvrdenie, teda o statistický dôkaz absencie úcinkov na trh, je namieste konstatovat, ze ak by aj taký dôkaz existoval, bol by irelevantný, lebo nijako nedokazuje faktické neuplatnovanie dohôd. Rovnako to platí o údajnom uskutocnovaní agresívnej politiky provízií, kedze zalobca nepreukázal, ze uvedenú politiku by bolo mozné analyzovat ako jeho vyhýbanie sa dohodám, ktorých bol úcastníkom. V kazdom prípade je nevyhnutné konstatovat, ze také správanie by ovplyvnilo uplatnovanie dohôd len v obmedzenom rozsahu, pretoze tieto dohody presahujú svojím rozsahom - tak predmetu úpravy, ako aj dlzky trvania - uvádzané epizódy konkurencného boja. Údajná agresívna politika obchodných provízií, ktorú mal Alken-Maes viest pri distribúcii potravy, sa napríklad podla samotného zalobcu obmedzovala na roky 1992 a 1993. 390 Pokial ide o stvrté tvrdenie, je namieste uviest, ze skutocnost, ze Alken-Maes roku 1994 pokracoval vo vyhotovovaní stúdií elasticity, aj ked tieto stúdie preukazovali, ze Interbrew by stratil viac na znízení ceny piva Maes, nijako nedokazuje, ze zalobca a jeho dcérska spolocnost sa skutocne vyhýbali dohodám tým, ze sa správali na trhu sútazne. 391 Ziadne z prvých styroch tvrdení, ktoré zalobca predlozil, teda neumoznuje dospiet k záveru, ze zalobca sa pocas obdobia, v priebehu ktorého pristúpil k protiprávnym dohodám, skutocne vyhýbal ich uplatnovaniu tým, ze sa správal na trhu sútazne. 392 Navyse je namieste uviest, ze záver, ktorý sám zalobca zo svojich tvrdení vyvodzuje, teda obmedzený dopad zosúladeného konania na trh, svedcí sám osebe o skutocnosti, ze tieto tvrdenia sa netýkajú problematiky polahcujúcich okolností, ale závaznosti porusenia ako celku, ktorá nie je predmetom tohto zalobného dôvodu. 393 Rovnako to platí vo vztahu k piatemu tvrdeniu, ktoré zalobca predlozil, teda k absencii donucovacieho mechanizmu, ktorý by mohol zabezpecit dodrziavanie a realizáciu dohody, pretoze ak by sa aj táto osobitost potvrdila, mala sa podla usmernení zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost zalozenú na specifickom správaní zalobcu. Je totiz ustálenou judikatúrou, ze absencia opatrení na kontrolu realizácie kartelu nemôze sama osebe predstavovat polahcujúcu okolnost (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Enso Espańola/Komisia, T-348/94, Zb. s. II-1875, bod 318). 394 Okrem toho je potrebné uviest, ze v rozhodnutí Polypropylén, na ktoré zalobca poukazuje, Komisia nepovazovala absenciu donucovacieho mechanizmu za polahcujúcu okolnost, ktorú by bolo mozné individuálne zohladnit vo vztahu k podnikom, ktorým bolo rozhodnutie urcené, ale naopak za faktor, ktorý sa berie do úvahy pri hodnotení závaznosti porusenia ako celku. 395 Napokon pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia v minulosti zohladnila absenciu úcinkov na trh a donucovacieho mechanizmu ako polahcujúcu okolnost, je namieste spresnit, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité faktory predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia sumy pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí (pozri bod 57 vyssie). Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi totiz sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze (pozri judikatúru citovanú v bode 153 vyssie). Z judikatúry citovanej v bodoch 134 a 135 vyssie pritom vyplýva, ze Komisia má pri stanovovaní súm pokút v rámci nariadenia c. 17 právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, a preto ju skutocnost, ze v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva naopak vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. 396 Prvá cast zalobného dôvodu teda musí byt zamietnutá. b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila vplyv rezimu regulovaných cien a stárocnej cechovej tradície charakterizujúcej odvetvie pivovarníctva Tvrdenia úcastníkov konania 397 Zalobca tvrdí, ze Komisia mala podla vzoru postoja, ktorý zaujala v rozhodnutí Grécke trajekty, kedze toto rozhodnutie je v rozpore s tým, co sa tvrdí v odôvodnení c. 320 napadnutého rozhodnutia, porovnatelné s prejednávanou vecou, brat do úvahy vplyv tradicných postupov stanovovania cien na pivovarníckom trhu ako polahcujúcu okolnost. 398 Komisia tak ignorovala, ze zákon o cenách, ktorý platil v rokoch 1945 az 1993, nariadoval kazdému ovládanému podniku - teda zalobcovi a iným pivovarníkom - podávanie ziadostí o povolenie zvýsenia cien, ci uz individuálneho, alebo hromadného, a to az do mája 1993, cím sa priradil k stárocnej tradícii zosúladeného konania a výmeny informácií medzi pivovarníkmi. Zalobca okrem toho pripomína, ze napriek existencii dvoch odlisných konaní podávala ziadosti o zvýsenie ceny hromadne CBB, kedze toto konanie bolo preferované zo strany ministra hospodárstva z dôvodu administratívnej jednoduchosti. Navyse tým, ze sa vyzadovalo, aby hromadná ziadost týkajúca sa cien a dalsích podmienok predaja, ktorú podávala CBB, bola velmi podrobná, rezim regulovaných cien nevyhnutne podporoval zosúladenie cien medzi pivovarníkmi. 399 Pretrvávanie inkriminovaného správania po máji 1993 sa priradilo ku kontinuite právnej úpravy, ktorá iba posilnovala stárocnú tradíciu zosúladeného konania medzi pivovarníkmi. Táto tradícia vysvetluje tazkosti, s ktorými by sa úcastníci stretli pri okamzitom opustení tejto tradicnej schémy. Rezim regulovaných cien, ktorý vytvoril obycaje v prospech zachovania nemenného stavu, sa mal z tohto dôvodu zohladnit ako polahcujúca okolnost, ako to Komisia urobila vo svojich rozhodnutiach 82/896/EHS z 15. decembra 1982 (IV/29.883 - UGAL/BNIC) (Ú. v. ES L 379, s. 1, dalej len "rozhodnutie BNIC", odôvodnenie c. 77) a 86/596/EHS z 26. novembra 1986 (IV/31.204 - MELDOC) (Ú. v. ES L 348, s. 50, dalej len "rozhodnutie MELDOC", odôvodnenie c. 77) týkajúcich sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS. 400 Komisia okrem toho nesprávne usúdila, ze ak by aj mala pripustit vplyv, ktorý mala regulácia cien na zosúladené konanie, ten existoval iba do 23. decembra 1992, dna poslednej hromadnej ziadosti o zvýsenie cien podanej CBB, zatial co pivovarníci boli v skutocnosti aj právne vedení k zosúladeniu cien niektorých pív az do 1. mája 1993, dna nadobudnutia úcinnosti ministerského nariadenia, ktoré rusilo rezim regulovaných cien. Komisia teda v odôvodnení c. 247 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze stretnutie 28. januára 1993 nemozno preto, lebo sa uskutocnilo po 23. decembri 1992, povazovat za stretnutie pivovarníkov v rámci CBB týkajúce sa spolocného vyhlásenia o zvýsení ceny. 401 Komisia napokon tým, ze sa v odôvodnení c. 247 napadnutého rozhodnutia odvolávala na uskutocnenie stretnutia s velkoobchodníkmi s pivom na podporu toho, ze odmietla vziat cenovú reguláciu do úvahy ako polahcujúcu okolnost, poprela skutocnost, ze rezim regulovaných cien sa netýkal iba výrobcov, ale aj dovozcov piva. 402 Komisia tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze na rozdiel od skutkového stavu, ktorého sa týkalo rozhodnutie Grécke trajekty, bol spolocný postup pivovarníkov pri oznamovaní zvýsenia ceny iba dobrovolný, a nie povinný. Vzhladom na to je bezpredmetné, ze minister hospodárstva sa vyjadril v prospech kolektívnych opatrení. Komisia dodáva, ze ak by mala právna úprava cien dopad, ktorý jej pripisuje zalobca, na zosúladenom konaní by sa podielali vsetci pivovarníci, zatial co sa na nom podielali len dvaja najväcsí pivovarníci. 403 Komisia dodáva, ze aj ked sa cenová regulácia skoncila 1. mája 1993, posledné spolocné vyhlásenie o zvýsení cien sa v kazdom prípade uskutocnilo 23. decembra 1992 a prvé skutkové okolnosti zosúladeného konania, ktoré zohladnila, sú z 28. januára 1993, teda neskorsieho dáta. "Cechová tradícia", ak by sa aj potvrdila, pritom nemôze predstavovat vecnú polahcujúcu okolnost. Rozhodnutia BNIC a MELDOC boli vydané pred uverejnením usmernení a neuznávajú existenciu rezimu regulovaných cien ako polahcujúcu okolnost. Posúdenie Súdom prvého stupna 404 Na úvod je predovsetkým namieste uviest, ze zalobca nespochybnuje konstatovanie Komisie o existencii porusenia od 28. januára 1993. Z napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, rovnako bez toho, aby to niekto spochybnil, ze mechanizmus regulovaných cien sa v odvetví pivovarníctva v Belgicku uplatnoval do 1. mája 1993, ked bol zrusený. Je teda potrebné urcit, ci existencia uvedeného mechanizmu do tohto dna predstavovala polahcujúcu okolnost, ktorú Komisia mala zohladnit. V tomto ohlade je namieste uviest, ze zalobca sa svojou argumentáciou v podstate dovoláva uplatnitelnosti polahcujúcej okolnosti spomenutej v bode 3 stvrtej zarázke usmernení, ktorou je "existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie". 405 Po prvé treba uviest, ze zalobca v odpovedi na otázky Súdu prvého stupna o presnom rozsahu mechanizmu regulovaných cien, ktorý platil do 1. mája 1993, na pojednávaní uviedol, ze z textov týkajúcich sa regulovania cien jasne vyplýva, ze pivovarníci mohli predlozit ministrovi hospodárstva na schválenie bud hromadnú ziadost, v ktorej sa v prípade potreby zachovala dôvernost cien, prostredníctvom CBB, alebo individuálne ziadosti. 406 Po druhé treba konstatovat, ze vzhladom jednak na velmi velkú závaznost vlastnú predmetnému skutkovému stavu (pozri body 145 az 155 vyssie) a jednak na hmotné a dusevné zdroje, ktorými zalobca a jeho dcérska spolocnost Alken-Maes disponovali, umoznujúce im posúdit charakteristické crty ich regulacného prostredia a dôsledky, ktoré by mohli z ich správania vyplývat z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, nemozno platne tvrdit, ze mechanizmus regulovaných cien, ktorý platil do 1. mája 1993, viedol k tomu, ze na strane zalobcu vznikla primeraná pochybnost o tom, ci restriktívne správanie predstavuje porusenie. Je to tak tým skôr, ze v minulosti sa u zalobcu zistili podobné porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 407 Po tretie, pokial ide o rozhodnutia, ktoré podla zalobcu predstavujú precedensy zohladnenia existencie rezimu regulovaných cien ako polahcujúcej okolnosti Komisiou, je namieste konstatovat, ze - podla judikatúry citovanej v bode 395 vyssie - zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité faktory predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia sumy pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi totiz sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze. Komisia má pritom pri stanovovaní súm pokút v rámci nariadenia c. 17 právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze a skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju preto nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva naopak vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. 408 Kedze existencia mechanizmu regulovaných cien nemôze v prejednávanej veci predstavovat polahcujúcu okolnost za obdobie od 28. januára do 1. mája 1993, je namieste záver, ze takú okolnost nemozno tým skôr vo vztahu k zalobcovi konstatovat za obdobie po 1. máji 1993. 409 Druhú cast zalobného dôvodu je teda opodstatnené zamietnut. c) O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia odmietla zohladnit krízovú situáciu v odvetví Tvrdenia úcastníkov konania 410 Podla zalobcu Komisia mala v súlade so svojou praxou do roku 1998 a s judikatúrou Súdneho dvora zohladnit skutocnost, ze kartel sa vyvíjal v kontexte krízy na trhu, a povazovat tento kontext za polahcujúcu okolnost. Komisia sa pritom uspokojila s tým, ze usúdila, ze situácia v prejednávanej veci nebola porovnatelná so situáciami, ktorých sa týkali rozhodnutia, kde bola zohladnená krízová situácia, pricom bez dalsích podrobností odkázala na rozhodnutia Cement, PVC II a Bezsvíkové ocelové rúry. 411 Belgickí pivovarníci vsak celili pokracujúcemu poklesu dopytu a nadbytocnej výrobnej kapacite, ako aj tlakom velkých distribútorov na cenu plzenských pív. Komisia navyse v napadnutom rozhodnutí sama uznala tazkosti, ktoré boli pocas 90. rokov zaznamenané na trhu. V prejednávanej veci boli aktivity dcérskej spolocnosti zalobcu roku 1993 v Belgicku financne velmi vratké. Zalobca dodáva, ze síce je pravda, ze mozno zohladnit krízovú situáciu v odvetví, a nie krízovú situáciu, v ktorej sa nachádza jednotlivý podnik, chcel vsak zdôraznit, ze chúlostivá financná situácia, ktorej musel Alken-Maes celit, má priamy pôvod v recesii pivovarníckeho trhu, na ktorom pokles spotreby o 15 % - vôbec nie "mierny", ako tvrdí Komisia - za obdobie 1993 az 1998 spôsobil nadbytocnú kapacitu, ktorú Komisia mala takisto zohladnit, rovnako ako to urobila v rozhodnutiach PVC II a Cement. 412 Komisia predovsetkým tvrdí, ze financná situácia podniku nedosvedcuje krízu v predmetnom hospodárskom odvetví, ktorú by bolo mozné zohladnit ako polahcujúcu okolnost, a judikatúra Súdneho dvora vzdy odmietala zohladnit ako polahcujúcu okolnost stratovú situáciu podniku. Rozhodnutia, na ktoré zalobca poukazuje, boli okrem toho zväcsa vydané pred uverejnením usmernení, a teda sú irelevantné. V kazdom prípade, uvádzaná krízová situácia nie je v nicom porovnatelná so situáciami, ktoré Komisia doteraz brala do úvahy. Posúdenie Súdom prvého stupna 413 Predovsetkým je namieste uviest, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nemôze byt pri stanovení sumy pokuty povinná brat do úvahy financné tazkosti podniku, co by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú menej prispôsobené podmienkam trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok IAZ a i./Komisia, uz citovaný v bode 281 vyssie, body 54 a 55; rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Fiskeby Board/Komisia, T-319/94, Zb. s. II-1331, body 75 a 76, a Enso Espańola/Komisia, uz citovaný v bode 393 vyssie, bod 316). Tvrdenia zalozené na financnej vratkosti Alken-Maesu roku 1993 teda nemozno zohladnit v rámci posúdenia existencie polahcujúcej okolnosti. 414 Okrem toho okolnosti, ako sú pokracujúci pokles dopytu, ktorý zalobca v kazdom prípade - ako uviedla Komisia - pôvodne hodnotil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách na 15 % za desat rokov, a nie za pät rokov, nadbytocná výrobná kapacita, ktorá bola jeho dôsledkom, ako aj tlaky, ktoré velkí distribútori vykonávali na ceny, patria - ak by sa aj potvrdili - k rizikám vlastným kazdej hospodárskej cinnosti, ktoré ako také necharakterizujú strukturálne alebo vývinovo výnimocnú situáciu, ktorú by bolo mozné zohladnit pri stanovení sumy pokuty. 415 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého je Komisia viazaná svojou skorsou praxou, je namieste pripomenút, ze - podla judikatúry citovanej v bode 395 vyssie - zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi usúdila, ze urcité faktory predstavujú polahcujúce okolnosti na úcely stanovenia sumy pokuty, nevyplýva, ze je povinná pridrzat sa rovnakého posúdenia v neskorsom rozhodnutí. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie neslúzi totiz sama osebe ako právny rámec pokút vo veciach hospodárskej sútaze. Komisia má pritom pri stanovovaní súm pokút v rámci nariadenia c. 17 právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze, a preto ju skutocnost, ze v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva naopak vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. 416 Tretiu cast zalobného dôvodu je teda opodstatnené zamietnut. d) O stvrtej casti zalozenej na výhraznom postoji Interbrewu Tvrdenia úcastníkov konania 417 Podla zalobcu Komisia mala v súlade so svojou rozhodovacou praxou a s judikatúrou Súdneho dvora zohladnit ako polahcujúcu okolnost slabé a závislé postavenie, v ktorom sa Alken-Maes nachádzal voci Interbrewu v case kartelu, kedze Interbrew zastával od roku 1987 na trhu dominantné postavenie. 418 Výhrazný postoj Interbrewu jasne preukazuje spisová dokumentácia. V oznámení pre pána C. z 19. augusta 1993 tak pán M., v tom case CEO Interbrewu, tvrdil, ze je pripravený "presvedcit" Alken-Maes, aby nasledoval Interbrew po tom, co sa jednostranne rozhodol zvýsit ceny. Okrem toho výmena korespondencia, ku ktorej doslo medzi Interbrewom a Alken-Maesom v dôsledku jeho protestu proti tomu, ze Interbrew získaval odbyt nápojov, na ktoré mal Alken-Maes uzavreté zmluvy, ked ponúkal uhradenie odstupného za zrusenie zmluvy výmenou za podpis novej zmluvy s ním, svedcí o stratégii vylúcenia Interbrewu, ktorú posilnovala jeho vzrastajúca vertikálna integrácia. Prehnaná reakcia Interbrewu voci novej politike Alken-Maesu roku 1994 navyse svedcila o takej schopnosti skodit, ze Alken-Maes sa bál o svoje prezitie. 419 Zalobca sa okrem toho domnieva, ze Komisia nesprávne tvrdí, ze výhrazný postoj Interbrewu voci Alken-Maesu je nelogický a v rozpore s povahou porusenia. Komisia stratila zo zretela záujem, ktorý Interbrew mal na vzniku a pokracovaní kartelu. Navyse je na pocudovanie, ze Komisia nevidí nijaký nesúlad medzi tvrdením, ze zalobca na jednej strane zastával vo vztahu k Interbrewu výhrazný postoj a na strane druhej v tom istom case uzatváral s Interbrewom dohody. 420 Komisia napokon tým, ze zalobcovi pripisuje, ze tvrdením o výhraznom postoji Interbrewu zlahcuje svoju vlastnú úcast na karteli, nesprávne zvelicuje vplyv zalobcu na Alken-Maes, zatial co zalobca vôbec nehral v Alken-Maese aktívnu úlohu, ale naopak sa snazil zbavit svojej aktivity "pivo" za co mozno najmenej nevýhodných podmienok. 421 Podla Komisie zalobca tým, ze sa odvoláva na výhrazný postoj Interbrewu, stráca zo zretela nielen svoju vlastnú velkost a váhu na francúzskom trhu s pivom, ale aj skutocnost, ze dohoda by nemala úcel za predpokladu úplnej závislosti zalobcu alebo jeho dcérskej spolocnosti od Interbrewu. Okrem toho existuje podstatný rozdiel medzi hrozbou zalobcu, ktorá smerovala k rozsíreniu kartelu na belgickom trhu, a údajnou hrozbou Interbrewu, ktorá sa mala týkat toho istého trhu ako kartel. Zatial co by bolo logické, aby hrozba vo Francúzsku viedla Interbrew k súhlasu s rozsírením kartelu v Belgicku, bolo by naopak nevelmi logické, aby Interbrew súhlasil s dohodou s podnikom, nad ktorým mal nadvládu. Posúdenie Súdom prvého stupna 422 Predovsetkým je namieste pripomenút, ze zalobca v prejednávanej veci nepopiera, ze sa zúcastnil na porusení clánku 81 ES, ktoré pozostávalo najmä zo súboru dohôd s protisútazným cielom. Podla ustálenej judikatúry pritom existencia dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES predpokladá, ze dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa urcitým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 352 vyssie, bod 112, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 256; z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 67, a zo 14. októbra 2004, Bayerische Hypo- und Vereinsbank/Komisia, T-56/02, Zb. s. II-3495, bod 59). Z toho vyplýva, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je vykladaný judikatúrou tak, ze sa zameriava na existenciu súladu vôle prinajmensom dvoch strán (rozsudky Bayerische Hypo- und Vereinsbank/Komisia, uz citovaný, bod 61, a Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 69 a citovaná judikatúra). Zalobca teda nemôze tvrdit, ze konal výlucne na nátlak Interbrewu. 423 Okrem toho je ustálenou judikatúrou, ze podnik, ktorý sa zúcastnuje na stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked na nátlak iných úcastníkov s väcsou hospodárskou silou, má vzdy moznost podat Komisii staznost, aby oznámil predmetné protisútazné aktivity, namiesto pokracovania vo svojej úcasti na uvedených stretnutiach (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 226). 424 Z toho vyplýva, ze ani údajne závislé postavenie, v ktorom sa zalobca nachádzal voci Interbrewu, ani výhrazný postoj, ktorý si Interbrew údajne osvojil voci zalobcovi, nemôzu charakterizovat situáciu, ktorú by Komisia mohla zohladnit ako polahcujúcu okolnost. 425 Je teda opodstatnené zamietnut stvrtú cast zalobného dôvodu, a tak aj zalobný dôvod ako celok. 6. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a s oznámením o spolupráci 426 Zalobca tvrdí, ze sa mu pri uplatnení bodu D oznámenia o spolupráci mala o 50 % znízit pokuta, ktorá mu bola ulozená. Zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. V prvej casti zalobca tvrdí, ze Komisia uskutocnila nesprávne posúdenie jeho spolupráce podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, ked podhodnotila jej rozsah vzhladom na svoju rozhodovaciu prax a porusila tak zásadu rovnosti zaobchádzania. V druhej casti zalobca tvrdí, ze po dorucení oznámenia o výhradách nepopieral vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia, a dovoláva sa porusenia oznámenia o spolupráci v tom, ze Komisia usúdila, ze zalobca nie je oprávnený na znízenie pokuty podla jeho bodu D 2 prvej zarázky. a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu Komisiou vzhladom najmä na jej rozhodovaciu prax a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 427 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia podhodnotila rozsah jeho spolupráce pred zaslaním oznámenia o výhradách. Uvádza, ze samotná Komisia uznala, ze Alken-Maes jej poskytol informácie, ktoré boli nad rámec odpovede na predmetnú ziadost o informácie. Zalobca okrem toho tvrdí, ze jeho dcérska spolocnost preto, aby objasnila Komisii históriu a mechanizmy spolupráce medzi Alken-Maesom a Interbrewom, poskytla 7. marca 2000 rekapituláciu skutkových okolností prípadu, ktorá sa opierala o archívy dostupné podniku k tomuto dnu, vrátane chronologického zhrnutia stretnutí a kontaktov medzi ním a Interbrewom od roku 1990, pricom on odovzdal vsetky relevantné dokumenty a zahrnul dokumenty, ktoré mu boli poskytnuté. Informácie boli takisto poskytnuté v listoch z 10. a 27. decembra 1999, ktoré Komisia presla mlcaním. 428 Voci tvrdeniu Komisie, podla ktorého jej uz bola väcsina poskytnutých informácií známa, zalobca namieta, ze tento dôvod nielen nie je zopakovaný v napadnutom rozhodnutí, ale je aj prejavom nesprávneho uplatnenia bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci. Toto ustanovenie nebolo zamýslané tak, aby sa zhovievavost obmedzovala iba na podniky, ktoré Komisii predlozili skutocnosti jej neznáme, ale rovnako smerovalo k zabezpeceniu zvýhodneného zaobchádzania voci podnikom, ktoré Komisii ulahcením vysetrovania umoznujú dosiahnut lepsie umiestnenie jej zdrojov a tým postihovat viac porusení. Bod D 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci totiz uvádza, ze podnik má právo na znízenie pokuty, pokial predlozil Komisii skutocnosti, ktoré nielen boli jej neznáme, ale rovnako aj "prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil". V prejednávanej veci pritom dokumenty a informácie, ktoré Alken-Maes predlozil, Komisii výrazne pomohli pri zistení alebo potvrdení existencie porusenia. 429 Zalobca usudzuje, ze znízenie, ktoré mu bolo poskytnuté, je zjavne nizsie nez znízenia, ktoré Komisia poskytuje zvycajne, ako dosvedcuje analýza urcitých rozhodnutí, ktoré Komisia vydala od januára 1998. 430 Komisia tak znízila pokuty v rozmedzí od 40 do 50 % podnikom, ktoré zhodne so zalobcom ako prvé uznali existenciu porusenia, predlozili vyhlásenia bývalých zamestnancov a poskytli svoje spisové materiály na nahliadnutie. Komisia znízila pokuty v rozmedzí od 20 do 50 % podnikom, ktoré jej predlozili skutocnosti umoznujúce potvrdit existenciu porusenia alebo doplnit znalosti, ktoré o nom mala - co viedlo az k tomu, ze v rozhodnutí Tepelnoizolacné vedenia znízila dvom podnikom pokuty o 20 % z jediného dôvodu, ze nepopierali vecnú správnost skutkových zistení - a dokonca o 50 % podniku, ktorý jej objasnil dokumenty, ktoré uz mala k dispozícii, aby mala lepsí obraz o predmetnom skutkovom stave. 431 Alken-Maes pritom nielen ako prvý formálne uznal existenciu porusenia vo svojom oznámení z 27. decembra 1999, ale aj úzkostlivo preskúmal svoje archívy, co mu umoznilo predlozit urcité nové dokumenty. Okrem toho, aj ked Komisia nesprávne spochybnuje, ze zalobca predlozil nové skutocnosti, nikdy naopak nespochybnovala, ze skutocnosti uvedené v listoch z 10. decembra 1999 a osobitne zo 7. marca 2000, pozostávajúce z chronologického zhrnutia a súhrnu skutkových okolností, ktorými sa napadnuté rozhodnutie inspirovalo, potvrdili detailným spôsobom predmetný skutkový stav. 432 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia tým, ze mu znízila pokutu v mensom rozsahu ako Interbrewu, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 433 Poznamenáva, ze jeho dcérska spolocnost Alken-Maes okamzite po uskutocnení vysetrovaní 26. a 27. októbra 1999 zacala interné vysetrovanie s cielom pomôct Komisii v jej úlohe, pýtala sa kazdého clena svojho predstavenstva na jeho prípadné kontakty s Interbrewom a zacala skúmat svoje archívy. Aj ked bola táto práca neobycajne obtazná vzhladom na úplnú výmenu vedenia krátko pred zacatím vysetrovania, odpoved z 10. decembra 1999 bola predlozená v lehote stanovenej Komisiou a Alken-Maes Komisii odovzdal vyhlásenia vsetkých vedúcich zamestnancov a bývalých spolupracovníkov, ktorých sa uvedená ziadost týkala. 434 Alken-Maes tak v sprievodnom liste k svojej odpovedi z 10. decembra 1999 na ziadost o informácie z 11. novembra 1999, ktorý výslovne odkazuje na skúmanie vlastných archívov, podrobne potvrdil skutkové okolnosti, ktorých sa ziadost týkala, pricom v prílohe pripojil tabulky a poznámky týkajúce sa predmetných stretnutí. Odpoved Interbrewu na rovnakú ziadost o trinást dní neskôr, 23. decembra 1999, takisto potvrdila skutocnosti, ktoré uz boli Komisii známe. 435 Naopak Interbrew, ktorého vedenie pritom bolo v case inkriminovaného skutkového stavu vo funkcii, poskytol Komisii svoju odpoved az 23. decembra 1999, po tom, co mu Komisia odmietla poskytnút dodatocnú lehotu do 10. januára 2000. Odpoved Interbrewu k tomuto dnu nezahrnala ziadne vyhlásenie vedúcich zamestnancov, ktorých sa ziadost Komisie týkala, pricom Interbrew predlozil vyhlásenia siestich zo siedmich osôb, ktorých sa uvedená ziadost týkala, az v liste zo 14. januára 2000. 436 Alken-Maes okrem toho uz 27. decembra 1999 ako prvý predlozil oznámenie obsahujúce oficiálne vyhlásenie jeho bývalého povereného riaditela, ktoré formálne uznáva existenciu a rozsah porusenia vysetrovaného Komisiou a konkrétnejsie: a) skutocnost, ze pôvod kartelu bol v rámci komisie "Vision 2000", ktorú zriadila CBB; b) skutocnost, ze Alken-Maes a Interbrew uzavreli na konci roku 1994 dohodu týkajúcu sa vsetkých distribucných okruhov v Belgicku; c) skutocnost, ze táto dohoda zahrnala pakt o neútocení, obmedzenie obchodných investícií v odvetví Horeca a reklamy a cenové zosúladenie, a d) skutocnost, ze riadne uplatnovanie dohody sa opieralo o pravidelné zosúladovanie medzi vedúcimi zamestnancami Alken-Maesu a Interbrewu. Pritom, ak aj Komisia uz mala vedomost o bode d), dokumenty, ktoré získala v rámci vysetrovaní a ziadostí o informácie jej este neumoznovali právne dostatocne preukázat body a) az c). 437 Zalobca v tomto ohlade poznamenáva, ze aj ked Interbrew v januári a vo februári 2000 takisto poskytol vyhlásenia a doplnujúce dokumenty, tento podnik napriek údajnej kvalite jeho spolupráce nebol schopný poskytnút vyhlásenie na podporu tézy o hrozbe, ktorú vyslovil zalobca, hoci jeho CEO sa zúcastnil na stretnutí 11. mája 1994. 438 Zalobca okrem toho 7. marca 2000 predlozil vyhlásenie doplnajúce informácie poskytnuté 10. decembra 1999, ktoré sa v súlade so stretnutím s Komisiou 14. januára 2000 týka osobitne súvislostí, za ktorých sa vypracovali dokumenty predlozené Alken-Maesom v odpovedi na ziadost o informácie 11. novembra 1999, ako aj projektu CBB "Vision 2000". Takisto boli poskytnuté nové dokumenty, ktoré sa medzitým nasli v spisoch bývalého marketingového riaditela spolocnosti. 439 Z týchto skutocností vyplýva, ze Komisia jednak pripísala spolupráci zalobcu a Alken-Maesu, akokolvek rýchlej a úplnej, prílis málo uznania v porovnaní so zaobchádzaním s Interbrewom a jednak nijako nezohladnila skutocnost, ze zalobca a jeho dcérska spolocnost boli napriek ich úsiliu znevýhodnení tým, ze mali v case vysetrovania nové vedenie, zatial co Interbrew ponechal vo funkciách zodpovedných za predmetné protisútazné postupy. Takýto postoj charakterizuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 440 Po tretie a naostatok, zatial co v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôvodnila rozdielne znízenie sumy pokút na základe spolupráce údajným popretím skutkových zistení zalobcom po dorucení oznámenia o výhradách, a nie existenciou rozdielu v kvalite spolupráce úcastníkov konania pred zaslaním oznámenia o výhradách, vo svojom vyjadrení k zalobe taký rozdiel uplatnuje, cím sa pokúsa nahradit nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ide tu o nevýslovné uznanie nerovnosti zaobchádzania, ktorým bol zalobca poskodený. 441 Komisia nemôze bez toho, aby si protirecila, vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdit, ze Interbrew jej predlozil rozhodujúce informácie pred zalobcom, ked cituje najmä listy Interbrewu zo 14. a z 19. januára, z 2., 8. a 28. februára 2000, hoci tieto listy sú neskorsieho dáta ako list Alken-Maesu z 27. decembra 1999, obsahujúci vyhlásenie jeho bývalého povereného riaditela, ktoré formálne preukazuje podstatné body porusenia. 442 Komisia okrem toho nesprávne tvrdí, ze cast poskytnutých informácií sa týka obdobia pred 28. januárom 1993, v ktorom k poruseniu nedochádzalo, hoci dokumenty poskytnuté v prílohách 3 az 23 a 26 az 29 listu z 10. decembra 1999 sa týkajú obdobia po 28. januári 1993. 443 Komisia sa v kazdom prípade dopustila chyby, ked usúdila, ze skutocnosti týkajúce sa obdobia pred 28. januárom 1993 nemozno podla oznámenia o spolupráci zohladnit, hoci ziadost o informácie z 11. novembra 1999 sa týkala obdobia od septembra 1992 do decembra 1999. Komisia tým poplietla obdobie, pre ktoré bolo zistené porusenie, s obdobím, ktorého sa týkalo jej vysetrovanie. Podla zalobcu sa pritom na úcely spolupráce malo povazovat za relevantné obdobie uvedené ako druhé. V prejednávanej veci zalobca poskytol informácie týkajúce sa obdobia od septembra 1992 do januára 1993, ktoré umoznili objasnit hlavnú úlohu Interbrewu a vplyv právnej úpravy cien. 444 Komisia tvrdí, ze rozsah spolupráce zalobcu nepodhodnotila, a popiera, ze znízenie, ktoré sa mu poskytlo, je zjavne nizsie ako znízenia, ktoré poskytuje zvycajne. Stupen spolupráce zalobcu nemozno porovnat so stupnom spolupráce, o ktorý islo vo veciach uvádzaných zalobcom na podporu jeho tvrdení. Co sa týka údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia tvrdí, ze spolupráca Interbrewu bola kvantitatívne a kvalitatívne významnejsia ako spolupráca zalobcu, ako o tom svedcí porovnávacia analýza dokumentov poskytnutých kazdým z úcastníkov konania, ktoré boli pouzité na podporu napadnutého rozhodnutia. Rozdiel v percentuálnom znízení poskytnutom na základe spolupráce je teda plne zdôvodnený a vôbec nevyplýva iba zo záveru Komisie, podla ktorého zalobca poprel skutkové zistenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 445 Na úvod je namieste pripomenút, ze Komisia vo svojom oznámení o spolupráci stanovila podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s nou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu mozno oslobodit od ulozenia pokuty alebo im mozno znízit pokutu, ktorú by inak museli zaplatit (bod A 3 oznámenia o spolupráci). 446 Pokial ide o uplatnenie oznámenia o spolupráci v prípade zalobcu, je nesporné, ze jeho správanie sa musí posúdit podla bodu D uvedeného oznámenia, ktorého nadpis je "Výrazné znízenie výsky pokuty" [neoficiálny preklad]. 447 Podla bodu D 1 tohto oznámenia, "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v [bodoch] B a C, znízi sa mu v rozsahu od 10 do 50 % výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci" [neoficiálny preklad]. 448 Bod D 2 oznámenia o spolupráci spresnuje: "Ide najmä o prípad, ak podnik: - pred zaslaním oznámenia o výhradách poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazné materiály prispievajúce k potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil, - po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 449 Je namieste pripomenút, ze podla judikatúry je znízenie pokuty na základe spolupráce pocas správneho konania odôvodnené iba vtedy, ak správanie dotknutého podniku Komisii umoznilo zistit porusenie s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudky SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 158 vyssie, bod 156, a Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 278 vyssie, bod 270). 450 Okrem toho treba pripomenút, ze podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 môze Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené clánkom 85 ES a ustanoveniami prijatými podla clánku 83 ES, získavat vsetky nevyhnutné informácie najmä od podnikov a zdruzení podnikov, ktoré sú podla odseku 4 uvedeného clánku povinné pozadované informácie poskytnút. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v lehote stanovenej Komisiou alebo ich poskytne neúplné, Komisia ich môze podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 ziadat rozhodnutím, a teda podnikom alebo zdruzeniam podnikov mozno v prípade pretrvávajúceho odmietania poskytnút dotycné informácie ulozit pokutu alebo periodické penalizacné platby. 451 V tejto súvislosti podla judikatúry nedáva spolupráca podniku pri vysetrovaní právo na akékolvek znízenie pokuty, pokial táto spolupráca nepresiahla to, co vyplýva z povinností, ktoré mu prislúchajú podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 (rozsudok z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, uz citovaný v bode 135 vyssie, body 341 a 342). Naopak, v prípade, ked podnik v odpovedi na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 poskytne informácie nad rámec toho, co môze Komisia podla uvedeného clánku vyzadovat, mozno dotknutému podniku znízit pokutu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 262). 452 Takisto je namieste uviest, ze skutocnost, ze podnik sprístupní Komisii v rámci jej vysetrovania kartelu informácie týkajúce sa konania, za ktoré by v nijakom prípade nebol povinný zaplatit pokutu podla nariadenia c. 17, nepredstavuje spoluprácu, ktorá by spadala pod rozsah pôsobnosti oznámenia o spolupráci, a teda ani jeho bodu D. 453 Okrem toho treba uviest, ze podla judikatúry Komisia nemôze v rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi popriet zásadu rovnosti zaobchádzania, co je vseobecná zásada práva Spolocenstva, ktorá je podla ustálenej judikatúry porusená, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, a také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdu prvého stupna Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 278 vyssie, bod 237). 454 V tejto súvislosti je ustálené, ze posúdenie miery spolupráce, ktorú podniky poskytli, nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov. Rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi sa teda musí dat pripísat neporovnatelnej miere spolupráce, najmä v rozsahu, v akom pozostávala z poskytnutia rôznych informácií, poskytnutia týchto informácií v rôznych stádiách správneho konania, alebo za odlisných okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 278 vyssie, body 245 a 246). 455 Okrem toho je namieste usúdit, ze pokial podnik v rámci spolupráce iba potvrdí, a to menej presne a výslovne, urcité informácie, ktoré uz poskytol iný podnik v rámci spolupráce, nemozno mieru spolupráce tohto podniku, akokolvek je nepopieratelné, ze do istej miery bola pre Komisiu uzitocná, povazovat za porovnatelnú so spoluprácou podniku, ktorý uvedené informácie poskytol ako prvý. Vyhlásenie, ktoré sa obmedzuje na to, ze v urcitom rozsahu potvrdí vyhlásenie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii, totiz výrazne neulahcuje úlohu Komisie, a teda nepostacuje na odôvodnenie znízenia sumy pokuty na základe spolupráce. 456 Vo svetle týchto zásad treba v prejednávanej veci preskúmat, ci znízenie sumy pokuty poskytnuté Komisiou zalobcovi podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci vyplýva z nesprávneho posúdenia rozsahu spolupráce zalobcu najmä s ohladom na jej rozhodovaciu prax a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 457 Po prvé treba uviest, ze jednak Komisia v oznámení o spolupráci uviedla, ze pokial podnik spolupracuje podla bodu D uvedeného oznámenia, znízi sa mu v rozsahu od 10 do 50 % suma pokuty, ktorá by mu bola ulozená za absencie spolupráce, a jednak zalobca nepopiera, ze rozsah jeho spolupráce musí byt zhodnotený v rámci bodu D oznámenia o spolupráci. Komisia pritom vo vztahu k zalobcovi uviedla, ze znízenie pokuty podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci o 10 % bolo primerané vzhladom na skutocnost, ze dcérska spolocnost zalobcu poskytla informácie o existencii a obsahu porusenia, ktoré isli nad rámec círej odpovede na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. Je teda namieste konstatovat, ze Komisia sa znízením pokuty zalobcovi podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci o 10 % neodchýlila od rozpätia znízenia pokút, ktoré sa uplatnuje na typ spolupráce, akú poskytol zalobca. 458 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalozené na skorsej rozhodovacej praxi Komisie, postacuje pripomenút, ze zo samotnej skutocnosti, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi poskytovala za urcité správanie znízenie v urcitom rozsahu, nevyplýva, ze je povinná poskytnút rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (rozsudky Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 368, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, bod 239). Toto tvrdenie teda musí byt zamietnuté. 459 Po tretie treba preskúmat, ci znízenie sumy pokuty poskytnuté Komisiou zalobcovi podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 460 V tomto ohlade je namieste konstatovat, ze zo znenia odôvodnení c. 324 a 325 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia znízila pokutu ulozenú Interbrewu o 30 % na základe dvoch kumulovaných okolností, a to jednak skutocnosti, ze jeho spolupráca pri preukazovaní skutkových okolností bola nad rámec jeho povinností vyplývajúcich z clánku 11 nariadenia c. 17 (bod D 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci), a jednak skutocnosti, ze nepoprel vecnú správnost skutkových zistení, z ktorých pozostáva zistené porusenie (bod D 2 druhá zarázka oznámenia o spolupráci). 461 Naopak, znenie odôvodnení c. 326 a 327 umoznuje záver, ze Komisia znízila zalobcovi pokutu o 10 % iba v rozsahu, v akom bola jeho spolupráca pri preukazovaní skutkových okolností nad rámec jeho povinností vyplývajúcich z clánku 11 nariadenia c. 17 (bod D 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci). Komisia sa totiz domnievala, ze zalobca popieral vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých zakladala svoje obvinenia, a teda nemal právo na nijaké znízenie podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 462 Z toho vyplýva, ze rozdiel medzi znízením pokuty podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci Interbrewu a zalobcovi je nizsí, nez nasvedcujú konecné znízenia pokuty o 30 % a o 10 %, pretoze znízenie pokuty Interbrewu o 30 % zahrna znízenie, ktoré sa mu poskytlo podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 463 Pokial ide o znízenia poskytnuté zalobcovi a Interbrewu na základe ich spolupráce podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí implicitne poukázala na rozdiel v kvalite spolupráce Interbrewu a zalobcu. Komisia totiz síce uznala, ze obidva podniky poskytli v odpovedi na ziadost z 11. novembra 1999 informácie, ktoré boli nad rámec círej odpovede na nu, avsak uviedla, ze Interbrew "výrazne prispel k preukázaniu skutkových okolností", zatial co spomenula, ze zalobca iba "poskytol informácie o existencii a obsahu porusenia, ktoré boli nad rámec odpovede na ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17". 464 Na urcenie, ci existuje výrazný rozdiel medzi mierou spolupráce, ktorú poskytli Interbrew a zalobca, je opodstatnené porovnat rozsah ich spolupráce tak z chronologického, ako aj z kvalitatívneho hladiska. 465 Po prvé, pokial ide o porovnávaciu analýzu spolupráce dotknutých podnikov z chronologického hladiska, je namieste uviest, co sa týka na jednej strane zalobcu a jeho dcérskej spolocnosti Alken-Maes, ze Alken-Maes odpovedal na ziadost o informácie z 11. novembra 1999 listom z 10. decembra 1999. Alken-Maes dalej predlozil Komisii 27. decembra 1999 vyhlásenie, v ktorom sa odvolával na oznámenie o spolupráci, a toto vyhlásenie doplnil a spresnil 7. marca 2000. Alken-Maes okrem toho 5. apríla 2000 odpovedal na novú ziadost Komisie o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, datovanú 22. marca 2000. Zalobca napokon odpovedal 10. mája 2000 na novú ziadost o informácie, ktorá mu bola zaslaná 14. apríla 2000. 466 Co sa týka na druhej strane spolupráce, ktorú poskytol Interbrew, treba predovsetkým uviest, ze na ziadost o informácie z 11. novembra 1999 Interbrew odpovedal 23. decembra 1999. V dalsích listoch zo 14. a z 19. januára 2000 Interbrew poskytol informácie urcené na doplnenie informácií, ktoré obsahoval jeho list z 23. decembra 1999. V dôsledku týchto informácií Komisia zaslala Interbrewu 21. januára 2000 faxom doplnujúcu a neformálnu ziadost o informácie. Interbrew na nu odpovedal listom z 2. februára 2000 a dodatocné informácie zaslal 8. a 28. februára 2000. Interbrew okrem toho 29. februára 2000 predlozil Komisii vyhlásenie týkajúce sa belgického trhu, v ktorom sa odvolával na oznámenie o spolupráci. Interbrew este napokon 21. decembra 2000, teda po zacatí konania a zaslaní oznámenia o výhradách, ktoré bolo vydané 20. septembra 2000, predlozil Komisii dva dokumenty týkajúce sa dvoch stretnutí s Alken-Maesom v rámci dvojstranných dohôd, ktoré medzi nimi existovali. 467 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého informácie predlozené zalobcom mali mensiu hodnotu ako informácie predlozené Interbrewom, kedze boli poskytnuté neskôr, nemozno prijat. Úcastníci konania totiz vsetky informácie predlozili v dost krátkom casovom rozmedzí v priblizne rovnakom stádiu správneho konania. Preto nemozno akýkolvek dôvod casového poradia povazovat za rozhodujúci na úcely porovnávacieho posúdenia hodnoty spolupráce zalobcu a Interbrewu. 468 Po druhé, pokial ide o porovnávaciu analýzu spolupráce úcastníkov konania z kvalitatívneho hladiska, je namieste konstatovat, co sa týka na jednej strane zalobcu a jeho dcérskej spolocnosti Alken-Maes, ze vo svojej odpovedi z 10. decembra 1999 na ziadost o informácie z 11. novembra 1999 sa Alken-Maes nedovolával výslovne pouzitia oznámenia o spolupráci. Alken-Maes vsak v nej uvádza, ze "odpoved je zalozená na úsilí spolocnosti o plnú spoluprácu s Komisiou na základe dokumentov, ktoré sa k tomuto dátumu dochovali, a informácií dostupných od zamestnancov, ktorí sú stále v spolocnosti zamestnaní". Rovnako uvádza, ze "Alken-Maes sa navyse pokúsal kontaktovat sa s bývalými zamestnancami spolocnosti a získané odpovede sú pripojené" a "napriek svojmu velkému úsiliu nemôze zarucit vycerpávajúci charakter svojej odpovede a vyhradzuje si jej doplnenie alebo zmenu". Odkaz na úsilie vynalozené pri získavaní informácií od bývalých zamestnancov spolocnosti sa pokúsa potvrdit myslienku, ze spolupráca Alken-Maesu bola nad rámec povinností, ktoré mu ukladal clánok 11 nariadenia c. 17. Je vsak nevyhnutné konstatovat, ze informácie a dokumenty, ktoré Alken-Maes predlozil, nemozno povazovat za presahujúce rozsah citovaných povinností. Poskytnuté dôkazné materiály - s moznou výnimkou materiálov týkajúcich sa výmeny informácií medzi Alken-Maesom a Interbrewom - totiz vôbec nepredstavujú výklad správania so zjavne protisútazným cielom, co je výklad, ktorého predlozenie Komisii má obvinujúci charakter, ktorý by vylucoval, ze uvedené predlozenie spadá do rámca povinností clánku 11 nariadenia c. 17. 469 Alken-Maes vo svojom liste z 27. decembra 1999 po prvý raz výslovne pripisuje svoju spoluprácu do rámca oznámenia o spolupráci. V tomto liste okrem toho uznáva existenciu protiprávnych postupov, kedze poverený riaditel Alken-Maesu píse, ze Alken-Maes nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, ako ich Komisia opísala vo svojej ziadosti o informácie z 11. novembra 1999, a osobitne, ze medzi Interbrewom a Alken-Maesom existoval zosúladený postup, v rámci ktorého sa jednak kazdý mesiac vymienali informácie týkajúce sa ich predajov piva v Belgicku a jednak sa uskutocnili pocetné stretnutia medzi spolupracovníkmi Alken-Maesu a Interbrewu, pocas ktorých sa zosúladovala distribúcia a predaj piva v Belgicku. Alken-Maes napokon v prílohe tohto listu pripája oznámenie, v ktorom uvádza, ze sa zdá, ze na konci roka 1994 "sa medzi týmito dvomi spolocnostami dosiahla dohoda, ktorá pokrývala vsetky distribucné okruhy v Belgicku, ale osobitne detailne sa týkala okruhu Horeca". Táto dohoda "zahrnala najmä... pakt o neútocení, obmedzenie obchodných investícií v oblasti Horeca a vonkajsej reklamy, ako aj cenové zosúladenie" a "riadne uplatnovanie dohody bolo predmetom pravidelných konzultácií priamo medzi vedúcimi zamestnancami týchto dvoch spolocností". 470 Je namieste uviest, ze Alken-Maes vo svojom vyhlásení zo 7. marca 2000 uznal existenciu skutkových zistení, ktoré bolo mozné analyzovat ako protisútazné postupy a ktoré z tohto dôvodu prispeli k potvrdeniu existencie porusenia, ako uznala sama Komisia. Avsak je nevyhnutné konstatovat, ze vyhlásenie sa v podstate opiera o dokumenty alebo informácie, ktoré uz Komisia mala k dispozícii. Hoci napríklad dôkaz, ktorý Alken-Maes poskytol v prílohe 42 vyhlásenia zo 7. marca 2000, sa ukázal byt velmi uzitocný pre Komisiu, kedze najmä na základe neho mohla preukázat, ze kartel - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - trval po júli 1996, je namieste uviest, ze uvedený dôkaz uz bol Komisii poskytnutý v prílohe 37 odpovede Alken-Maesu z 10. decembra 1999 na ziadost o informácie z 11. novembra 1999, co znizuje hodnotu, ktorú malo predlozenie tohto dôkazu zo strany Alken-Maesu na prispenie k spolupráci, pretoze uvedené predlozenie spadá pod povinnosti tohto podniku podla clánku 11 nariadenia c. 17 (pozri bod 451 vyssie). 471 Rovnako je nevyhnutné konstatovat, ze významná cast informácií, ktoré Alken-Maes predlozil vo svojom vyhlásení zo 7. marca 2000, sa týka obdobia skorsieho, ako je obdobie, pre ktoré sa zistilo porusenie. Tieto informácie preto nemozno povazovat - v rozpore s tým, co tvrdí zalobca - za informácie, ktoré Komisii umoznujú zistit porusenie uvedené v napadnutom rozhodnutí s mensími tazkostami. Vzhladom na to nemôze skutocnost, ze podnik sprístupní Komisii v rámci jej vysetrovania informácie týkajúce sa konania, za ktoré by v nijakom prípade nebol povinný zaplatit pokutu podla nariadenia c. 17, predstavovat spoluprácu, ktorá by spadala pod rozsah pôsobnosti oznámenia o spolupráci (pozri v tomto zmysle judikatúru citovanú v bode 451 vyssie). 472 Vo vztahu k odpovediam z 5. apríla a 10. mája 2000 na ziadosti o informácie datované 22. marca a 14. apríla 2000 treba konstatovat, pokial ide o prvú odpoved, ze jej predmetom bol zjavne kartel týkajúci sa piva predávaného pod ochrannou známkou distribútora, a pokial ide o druhú odpoved, ze aj ked je v napadnutom rozhodnutí sestkrát citovaná, pri absencii postoja úcastníkov sporu na túto tému nie je mozné zistit príspevok nad rámec povinností vyplývajúcich z clánku 11 nariadenia c. 17. 473 Co sa týka na druhej strane spolupráce, ktorú poskytol Interbrew, je namieste konstatovat, ze aj ked jeho odpoved z 23. decembra 1999 na ziadost o informácie z 11. novembra 1999 ciastocne spadá do rámca povinností podniku podla clánku 11 nariadenia c. 17, významne ho presahuje a jasne prispieva k preukázaniu vecnej správnosti skutkových zistení, ktoré predstavujú porusenie clánku 81 ES. Interbrew v nom totiz opísal a vysvetlil kartel v rozsahu znacne presahujúcom povinnost, ktorá mu vyplýva z clánku 11 nariadenia c. 17. 474 Pokial ide o listy Interbrewu zo 14. a z 19. januára 2000, listy predlozené 2., 8. a 28. februára 2000 ako odpoved na neformálnu ziadost o informácie z 21. januára 2000, vyhlásenie z 29. februára 2000 a napokon posledné dva dokumenty predlozené 21. decembra 2000, je namieste uviest, ze tieto listy a ich prílohy poskytujú detailné informácie o kontaktoch medzi Interbrewom, Alken-Maesom a zalobcom, ktoré jasne spadajú do rámca oznámenia o spolupráci. 475 Z uvedeného vyplýva, ze z kvalitatívneho hladiska Interbrew prispel podstatnejsím spôsobom k preukázaniu a potvrdeniu existencie porusenia, ktorého sa dopustil. 476 Vzhladom na to, co bolo uvedené, je opodstatnený záver, ze percentuálne rozdielne znízenie pokuty, ktoré Komisia poskytla podla bodu D 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, nepredstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 477 Prvá cast zalobného dôvodu teda musí byt zamietnutá. b) O druhej casti zalozenej na chybnom závere Komisie, podla ktorého zalobca poprel vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladala svoje obvinenia Tvrdenia úcastníkov konania 478 Zalobca tvrdí, ze Komisia zjavne nesprávne vylozila predmet a znenie odpovede na oznámenie o výhradách, ked usúdila, ze spochybnuje existenciu porusenia, ako bola opísaná v oznámení o výhradách. Vo svojej odpovedi na uvedené oznámenie pritom iba uviedol okolnosti, ktoré povazoval za nevyhnutné na správne posúdenie skutkových zistení Komisiou, a obmedzil sa na to, ze poprel nie vecnú správnost skutkových zistení, ale dosah a kvalifikáciu, ktoré im dala Komisia. Zalobca uviedol, ze bez toho, aby spochybnil vecnú správnost skutkových zistení Komisie, chcel by vyjasnit urcité body a dat urcité sporné skutkové zistenia do súvislosti, aby preukázal, ze nemajú dosah, ktorý im Komisia pripisuje. V tomto ohlade sa zalobca domnieva, ze by bolo v rozpore s úplným základom práva na obhajobu, aby Komisia mohla od podnikov, ktoré sa domáhajú pouzitia oznámenia o spolupráci, vyzadovat vzdanie sa nielen popretia skutkových zistení, ale aj spochybnenia ich kvalifikácie, výsky pokuty, ako aj právnych úvah, ktoré Komisia pouzila. Komisia sama uznala dôvodnost tohto rozlísenia v rozhodnutí Tepelnoizolacné vedenia, v ktorom nesankcionovala podnik, ktorý vôbec nepoprel vecnú správnost skutkových zistení, ale spochybnil dosah, ktorý im dala Komisia, teda to, ze predstavovali porusenie. Kedze zalobca sa uspokojil s poskytnutím odlisnej kvalifikácie skutkových zistení, záver Komisie, podla ktorého jeho spolupráca nebola pokracujúca a úplná, je nesprávny (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, bod 162). 479 Zalobca tak vo svojej zalobe predovsetkým poukazuje na pät bodov, ktoré uviedol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, bez toho, aby sa to malo vykladat ako spochybnenie existencie porusenia, ako ho opísala Komisia v uvedenom oznámení. 480 Zalobca v prvom rade zdôraznil, ze Komisia nezohladnila zneuzitie dominantného postavenia Interbrewu v Belgicku, pricom medzi ním a spoluprácou, ktorá sa rozvinula medzi zalobcom a Interbrewom, existovala spojitost a jej zohladnenie by umoznilo vyjasnit kontext porusenia a pomerov sily, ktoré existovali medzi úcastníkmi. 481 V druhom rade pripomenul osobitost belgického právneho rámca v tom case, ktorá nespochybnuje existenciu porusenia, ale umoznovala by lepsie posúdenie závaznosti skutkových zistení a existencie polahcujúcich okolností. 482 V tretom rade poukázal na pôvodcovskú rolu Interbrewu, ktorý vyvíjal iniciatívu pri rôznych stretnutiach a dohodách s Alken-Maesom. 483 V stvrtom rade odmietol dosah pripisovaný návrhom, ktoré vyjadril voci Interbrewu, ktoré nepredstavovali nijaký nátlak na Interbrew. 484 V piatom rade zalobca spresnil dosah a kvalifikáciu, akú je podla neho potrebné dat vycítaným skutocnostiam, ktoré síce predstavujú porusenie clánku 81 ES, avsak nemozno ich kvalifikovat ako dvojstrannú dohodu o cenách a rozdelení trhu, ale iba ako pakt o neútocení a obmedzení investícií a reklamy. 485 Zalobca dalej vo svojej replike odpovedá bod po bode na argumentáciu, ktorú Komisia rozvinula vo svojom vyjadrení k zalobe, pokial ide o skutkové okolnosti, o ktorých sa Komisia domnieva, ze ich pocas správneho konania popieral. Spomedzi týchto okolností sú podla Komisie dve popierané este aj pred Súdom prvého stupna, zatial co pät dalsích uz popieraných nie je. Zalobca s ohladom na kazdý z týchto bodov opätovne tvrdí, ze nepopieral vecnú správnost predmetných skutkových zistení, ale iba dosah a kvalifikáciu, ktorú im dala Komisia. 486 Po prvé, pokial ide o dve skutkové okolnosti popierané pred Súdom prvého stupna, a to hrozbu vyslovenú voci Interbrewu a dlzku trvania porusenia, zalobca tvrdí, co sa prvej týka, ze síce nepopiera, ze v rámci diskusií medzi úcastníkmi kartelu o ich politikách vo Francúzsku adresoval Interbrew v dôsledku zistených zneuzití z jeho strany v Belgicku právne a obchodne legitímne upozornenie, naopak trvá na skutocnosti, ze tieto návrhy - napriek tomu, ze sa v nich spomínalo mnozstvo 500 000 hektolitrov - nemozno povazovat za nátlak v zmysle, aký mu dáva Komisia, osobitne vzhladom na absenciu donucovacieho úcinku uvedeného upozornenia. 487 Co sa týka dlzky trvania porusenia, zalobca trvá na skutocnosti, ze kartel po júli 1996 nepokracoval. Nejde vsak o skutocné popretie urcitých preukázaných skutkových zistení, ako to nesprávne tvrdí Komisia, ale o popretie dosahu pripisovanému kontaktom medzi úcastníkmi po júli 1996, ktorý nie je v súlade s kontextom a následkami uvedených kontaktov, lebo po tomto dátume uz nemali protisútazný ciel. Kedze Interbrew rozoslal svoj cenník zákazníkom v priebehu roka 1996 a uplatnoval ho od 1. januára 1997, nemohli sa ho také diskusie týkat. 488 Po druhé, pokial ide o pät dalsích skutkových okolností, o ktorých Komisia usudzuje, ze ich popieral v odpovedi na oznámenie o výhradách, ale uz nie v zalobe, zalobca uvádza tieto poznámky. 489 Co sa v prvom rade týka údajného popretia skutocnosti, ze kartel sa rovnako týkal rozdelenia klientely a osobitne cenových úrovní, zalobca tvrdí, ze uznáva existenciu skutkových zistení a nepopiera, ze predstavujú porusenie clánku 81 ES, ale zdôraznuje, ze ich nemozno kvalifikovat ako dvojstrannú dohodu o cenách, co nemá vplyv na existenciu porusenia, ale na jeho závaznost. Hoci zalobca nepopiera uskutocnenie diskusie o cenách pocas stretnutia 9. novembra 1994, nadalej usudzuje, ze Komisia vykonala extrémne prísnu kvalifikáciu skutkových zistení, ked rozhodla, ze predstavujú skutocnú dohodu o cenách. Zalobca chcel osobitne popriet dosah, ktorý Komisia prisúdila rukou napísanému vzorcu "J=SA=A-M=275,-". 490 Co sa v druhom rade týka zaciatku existencie kartelu, zalobca uznáva, ze je pravda, ze vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách tvrdil, ze kartel sa zacal az v októbri 1994. Komisia vsak neupozornila na to, ze táto odpoved sa vztahovala na diskusie medzi úcastníkmi od konca roka 1992. Zalobca pritom bez toho, aby popieral existenciu kontaktov a výmeny informácií so svojimi konkurentmi týkajúcu sa struktúry cien do konca roka 1992, tvrdí, ze je potrebné ich umiestnit do kontextu a povazovat za to, co skutocne sú, najmä v rámci úlohy CBB v právnej úprave zvysovania cien. 491 Pokial ide v tretom rade o tvrdenie, podla ktorého sa predmet stretnutia 11. mája 1994 neobmedzoval na predstavenie nového riaditela divízie "pivo" zalobcu, zalobca tvrdí, ze iste uviedol, ze podstatným úcelom stretnutia bolo uvedené predstavenie, ale tiez, ze sirsí predmet stretnutia spadal do rámca návrhu Interbrewu na uzavretie paktu o neútocení, ktorý by zahrnal Francúzsko. 492 Pokial ide v stvrtom rade o diskusie 6. júla 1994, zalobca tvrdí, ze - v rozpore s tým, co uvádza Komisia - nepopieral, ze tieto diskusie sa týkali spolupráce medzi Interbrewom a Alken-Maesom. Uviedol, ze diskusie sa v zásade týkali obchodnej situácie Interbrewu vo Francúzsku, avsak okamzite spresnil, ze v rámci týchto diskusií Interbrew navrhol uzavretie dohody o neútocení týkajúcej sa Francúzska a Belgicka. 493 Co sa v piatom rade týka otázky vplyvu Interbrewu v rámci CBB, zalobca nepoprel Komisiou preukázanú skutocnost, ze Interbrew neurcoval politiku CBB. Navyse, ak by ju aj poprel, islo by o popretie výkladu Komisie o vplyve, ktorý mal Interbrew, a nie o popretie preukázanej skutocnosti. 494 Pokial napokon ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobca vyhlásil, ze nepopiera iba skutocnosti obsiahnuté v oznámení o výhradách, ktoré sám uznal, zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne vylozila samotné znenie týchto vyhlásení tým, ze ich skreslila. 495 Komisia tak skreslila návrhy zalobcu tým, ze k jeho vyhláseniu pripojila slovo "iba", a teda napísala, ze zalobca "nepoprel skutkové okolnosti obsiahnuté v [oznámení o výhradách] iba v rozsahu, v akom sa tieto okolnosti scasti opierali o informácie poskytnuté Alken-Maesom Komisii". Zalobca totiz napísal, ze nepopiera "existenciu skutocností, ku ktorým doslo v predmetnom období, v rozsahu, v akom sú scasti zalozené na informáciách poskytnutých zástupcami Alken-Maesu Komisii". 496 Komisia si okrem toho pomýlila význam slovného spojenia "v rozsahu, v akom". Pouzitie tohto výrazu nevyplývalo z vôle obmedzit - hoci iba ciastocne - dosah uznania vecnej správnosti skutkových zistení, ale naopak zdôraznovalo, ze zo strany zalobcu by bolo osobitne neodôvodnené popierat realitu skutkových zistení, ktoré Komisia preukázala, pretoze sa tak stalo scasti na základe ním poskytnutých dôkazných materiálov. Tento paradox viedol Komisiu k nesprávnemu záveru, ze zalobca spochybnil existenciu porusenia. 497 Zalobca vo svojej replike tvrdí, ze Komisia sa vo svojom vyjadrení k zalobe nadalej pridrza nepresného, ba az tendencného výkladu znenia odpovede zalobcu na oznámenie o výhradách, ked píse, ze zalobca "sa obmedzil na akceptovanie skutocností 'v rozsahu, v akom sú scasti zalozené na informáciách poskytnutých zástupcami samotného Alken-Maesu Komisii`". Pouzitím výrazu "sa obmedzil na" zaviedla Komisia obmedzenie tam, kde ho originálny text neobsahoval. Aj ked totiz slovné spojenie "v rozsahu, v akom" môze mat obmedzujúci význam, pokial ho sprevádza zápor alebo obmedzujúce sloveso, treba ho naopak chápat vo vysvetlujúcom zmysle, pokial je pouzité nezávisle od akéhokolvek záporu alebo obmedzujúceho slovesa. 498 Zalobca okrem toho tvrdí, ze skodlivost zohladnenia údajného popretia skutkových zistení voci nemu by bola o to väcsia, ze z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze samotné nepopretie skutkových zistení bez predlozenia nových dôkazných materiálov môze viest k znízeniu pokuty okolo 20 %, ako to ilustrujú rozhodnutia Grécke trajekty a Tepelnoizolacné vedenia. Komisia v minulosti poskytla rovnaké znízenie ako zalobcovi v prejednávanej veci aj podniku, ktorý nespolupracoval [odôvodnenie c. 98 rozhodnutia Komisie 98/247/ESUO z 21. januára 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy ESUO, IV/35.814 - Prirázka za legovanie (Ú. v. ES L 100, s. 55)]. 499 Komisia predovsetkým poznamenáva, ze znízenie pokuty za nepopretie vecnej správnosti skutkových zistení podla judikatúry predpokladá výslovnú akceptáciu skutkových zistení, ako sú uvedené v oznámení o výhradách. Pritom tak z odpovede zalobcu na oznámenie o výhradách, ako aj zo zaloby vyplýva, ze zalobca sa pokúsal vyvrátit - a aj nadalej to robí - skutocnost, ze voci Interbrewu vyslovil hrozbu, ako aj skutocnost, ze kartel pokracoval po júli 1996. Zalobca okrem toho pôvodne vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách popieral urcité podstatné skutkové zistenia, ktoré vo svojej zalobe uz nepopiera. 500 Co sa týka tvrdenia, podla ktorého Komisia analyzovala ako popretie skutkových zistení to, co je v skutocnosti popretím dosahu, ktorý im pripisuje, alebo právnej kvalifikácie, ktorú im dáva, Komisia poznamenáva, ze popretie sa naopak týka vecnej správnosti viacerých skutkových zistení. 501 V kazdom prípade by bolo nesprávne tvrdit, ze nepopretie skutkových zistení vo vseobecnosti zdôvodnuje znízenie sumy pokuty o 20 %, kedze zvycajne poskytnuté znízenie z tohto dôvodu je rádovo 10 %. Tvrdenie, podla ktorého úcastníkom konania, ktorí nespolupracovali s Komisiou, bola pokuta znízená analogicky ako zalobcovi, je nedôvodné. 502 Komisia napokon tvrdí, ze údajné uznanie skutkových zistení zalobcom bolo - pokial sa nemá popriet gramatika - iba podmienecné. Zalobca sa totiz vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách obmedzil na akceptovanie skutocností "v rozsahu, v akom sú scasti zalozené na informáciách poskytnutých zástupcami samotného Alken-Maesu splnomocneným zástupcom Komisie". Posúdenie Súdom prvého stupna 503 Z bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci vyplýva (pozri bod 448 vyssie), ze pokial podnik spolupracuje podla bodu D, znízi sa mu v rozsahu od 10 do 50 % suma pokuty, ktorá by mu bola ulozená pri neexistujúcej spolupráci, ak po dorucení oznámenia o výhradách informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia. 504 Na to, aby sa podniku znízila suma pokuty z dôvodu nepopretia skutkových zistení podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci, musí tento podnik výslovne informovat Komisiu, ze po tom, co sa oboznámil s oznámením o výhradách, nezamýsla popierat vecnú správnost skutkových zistení (rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 309). 505 Nepostacuje vsak, aby podnik vo vseobecnosti tvrdil, ze v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutocnosti nepopiera, ak za okolností danej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 193). Na to, aby sa podniku mohla znízit pokuta z dôvodu jeho spolupráce pocas správneho konania, musí totiz jeho správanie ulahcovat úlohu Komisie spocívajúcu v zistovaní a potlácaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 309). 506 Vo svetle týchto zásad je namieste urcit, ci - ako tvrdí zalobca - Komisia v odôvodnení c. 326 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdila, ze znenie jeho vyhlásenia o nepopretí skutkových zistení, ako aj jeho spochybnenie existencie porusenia, ako je opísané v oznámení o výhradách, nezdôvodnuje znízenie pokuty podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 507 V tomto ohlade je namieste konstatovat, pokial ide po prvé o vseobecné vyhlásenia zalobcu týkajúce sa nepopretia vecnej správnosti skutkových zistení, ze Alken-Maes pred zaslaním oznámenia o výhradách uviedol vo svojom liste Komisii z 27. decembra 1999, ze "nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, ako ich Komisia opísala vo svojej ziadosti o informácie 11. novembra 1999, a osobitne, ze... medzi Interbrewom a Alken-Maesom existoval zosúladený postup, v rámci ktorého sa kazdý mesiac vymienali informácie týkajúce sa ich predajov piva v Belgicku; ... doslo k pocetným stretnutiam medzi spolupracovníkmi Alken-Maesu a najmä pánom Vaxelairom, teda povereným riaditelom v rokoch 1992 az 1998, so spolupracovníkmi Interbrewu, najmä pánmi T. a J. D., pocas ktorých boli predmetom zosúladeného konania distribúcia a predaj piva v Belgicku". Dodáva, ze "s výhradou polahcujúcich okolností, ktoré boli útvarom [Komisie] predlozené, Alken-Maes uznáva a nepopiera, ze tieto skutocnosti predstavujú porusenie clánku 81... ES". 508 Takisto je namieste uviest, ze zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedol, ze "bez toho, aby popieral existenciu kontaktov a postupov medzi Interbrewom a Alken-Maesom v rozsahu, v akom sú scasti zalozené na informáciách poskytnutých zástupcami samotného Alken-Maesu splnomocneným zástupcom Komisie, by chcel... vyjasnit urcité body a dat urcité sporné skutkové zistenia do súvislosti, aby preukázal, ze nemajú dosah, ktorý im Komisia pripisuje". Na strane 1 svojej odpovede na uvedené oznámenie zalobca svoje návrhy preformuloval mierne odlisným spôsobom, ked uviedol, ze "bez toho, aby popieral existenciu skutocností, ku ktorým doslo v predmetnom období, v rozsahu, v akom sú scasti zalozené na informáciách poskytnutých na pokyn [zalobcu] zástupcami Alken-Maesu splnomocneným zástupcom Komisie, chce [zalobca] v tejto odpovedi vyjasnit urcité body a dat urcité sporné skutkové zistenia do súvislosti, aby preukázal, ze nemajú dosah, ktorý im Komisia pripisuje, alebo dokonca ze v urcitých prípadoch právne závery Komisie vyplývajú z nesprávnej kvalifikácie okolností sporu". 509 So zretelom na odpoved zalobcu na oznámenie o výhradách je teda nevyhnutné konstatovat, ze hoci zalobca uviedol, ze nepopiera existenciu "kontaktov a postupov medzi Interbrewom a Alken-Maesom" ani "skutocností, ku ktorým doslo v predmetnom období", netvrdil výslovne, jasne a presne, ze nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia. Zalobca naopak pripojil k svojmu tvrdeniu výhrady týkajúce sa jeho úmyslu "vyjasnit urcité body", "dat urcité sporné skutkové zistenia do súvislosti", aby preukázal, ze "nemajú dosah, ktorý im Komisia pripisuje", alebo ze právne závery Komisie "vyplývajú z nesprávnej kvalifikácie okolností sporu". 510 Po druhé, pokial ide o poznámky zalobcu týkajúce sa specifických skutocností, na ktoré Komisia poukazuje vo svojom oznámení o výhradách (pozri body 486 az 493 vyssie), ukazuje sa, ze zalobca sa neobmedzil na vyjasnenie dosahu, ktorý im pripisuje Komisia, ale poprel ich obsah alebo existenciu niektorých z nich. 511 Co sa napríklad týka dlzky trvania porusenia, Komisia vo svojom oznámení o výhradách uviedla, ze má k dispozícii dôkazné materiály týkajúce sa kartelu prinajmensom za obdobie od 28. januára 1993 do 28. januára 1998, cize kartel trval az do 28. januára 1998. Pre obdobie po júli 1996 sa Komisia na úcely tohto záveru opierala o tri skutkové okolnosti, totiz v prvom rade o to, ze 9. decembra 1996 sa medzi Alken-Maesom (pán L. B) a Interbrewom (pán A. B) uskutocnil telefonický hovor; v druhom rade o to, ze stretnutie medzi Interbrewom, zalobcom a Alken-Maesom v Parízi 17. apríla 1997 malo protisútazný ciel, a v tretom rade o to, ze stretnutie 28. januára 1998 medzi Interbrewom a Alken-Maesom sa týkalo kartelu. 512 Pritom je namieste uviest, ze zalobca vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedol, ze "sa cuduje, ze Komisia povazuje [dátum 28. januára 1998] za koniec inkriminovaných postupov, hoci vsetky dôkazné materiály vo vysetrovacom spise preukazujú, ze akékolvek dvojstranné diskusie sa skoncili do druhého polroka 1996". Zalobca osobitne tvrdil, ze "diskusie o struktúre cien sa zastavili po rozhodnutí Interbrewu z júla 1996 o zavedení nových cien s úcinnostou od 1. januára 1997" a "absencia diskusií po júli 1996" sa prejavuje napríklad v existencii oznámenia konzultanta Alken-Maesu, ktoré porovnáva nové vseobecné podmienky Interbrewu s návrhom Alken-Maesu, co by bolo nadbytocné, "ak by medzi týmito dvomi podnikmi existovali kontakty na túto tému", ze "stretnutie [17. apríla 1997] sa nekonalo v rámci diskusií, ktoré pokrýva [oznámenie o výhradách]", a predmetom stretnutia 28. januára 1998 nebolo "opätovné zavedenie skorsích postupov". 513 Vzhladom na to, co bolo uvedené, a osobitne na poznámky, ktoré zalobca formuloval vo vztahu k dlzke trvania porusenia, je namieste usúdit, ze jeho vyhlásenia, podla ktorých nepopiera vecnú správnost skutkových zistení, nemôzu zdôvodnit znízenie pokuty podla bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 514 Pokial totiz v prvom rade ide v prejednávanej veci o kartel s protisútazným cielom, je potrebné uviest, ze samotné preukázanie skutkových zistení v zásade postacuje na preukázanie dvoch podstatných prvkov porusenia clánku 81 ods. 1 ES, a to existencie dohody a jej protisútazného ciela. Preto je nevyhnutné konstatovat, ze zalobca nemohol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách popriet dosah sporných skutkových zistení od júla 1996, ktoré Komisia riadne preukázala, a ktoré samy osebe predstavujú predmetné porusenie, bez toho, aby nepoprel vecnú správnost skutkových zistení v zmysle bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci (pozri analogicky rozsudok Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 505 vyssie, body 195 a 197). 515 Po druhé, vyhlásenie o nepopieraní vecnej správnosti skutkových zistení s pripojeným súborom poznámok, ktorými chce zalobca údajne vyjasnit dosah urcitých skutkových zistení, ale ktoré v skutocnosti znamenajú popretie týchto zistení, ako je to v prejednávanej veci, nemozno povazovat za ulahcenie úlohy Komisie spocívajúcej v zistovaní a potlácaní predmetného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 516 V tomto ohlade je nevyhnutné konstatovat, ze zalobca - v rozpore s tým, co tvrdí - nepopiera nesprávny dosah, ktorý Komisia pripisuje urcitým skutkovým zisteniam, a to kontaktom z 9. decembra 1996, zo 17. apríla 1997 a z 28. januára 1998, ale samotnú povahu týchto skutkových zistení. Zalobca sa tak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách (pozri bod 512 vyssie) neuspokojil s popretím dosahu kontaktu, ku ktorému doslo 9. decembra 1996 medzi Alken-Maesom a Interbrewom, ale poprel samotnú skutocnost, ze medzi týmito dvomi konkurentmi doslo v tento den ku kontaktu. Zalobca rovnako poprel samotnú skutocnost, ze stretnutie 17. apríla 1997 malo protisútazný ciel, a nie dosah alebo právne posúdenie, ktoré Komisia tejto skutocnosti pripísala. Pokial napokon ide o stretnutie 28. januára 1998, zalobca sa neuspokojil s tvrdením, ze skutocnost, ze kartel bol vnímaný ako existujúci, ktorú Komisia riadne preukázala, nemala dosah ani právnu kvalifikáciu, ktorú jej Komisia pripisuje, teda porusenie, ale spochybnil samotnú skutocnost, ze obsah diskusií o karteli dal tomuto kartelu aktuálny charakter. 517 Bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat dalsie tvrdenia predlozené zalobcom, je teda opodstatnené dospiet k záveru, ze Komisia v odôvodnení c. 326 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze zalobca spochybnil existenciu porusenia, ako bolo opísané v oznámení o výhradách, a usúdila, ze to nezdôvodnuje znízenie pokuty v zmysle bodu D 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 518 Preto je namieste zamietnut druhú cast a tak aj zalobný dôvod v jeho celosti. O metóde výpoctu a konecnej výske pokuty 519 Tak ako vyplýva z bodu 313 vyssie, je namieste znízit zvýsenie základnej ciastky pokuty stanovenej z dôvodu pritazujúcich okolností z 50 na 40 %. 520 Pokial ide o stanovenie konecnej výsky pokuty, ako vyplýva z tejto úpravy, treba uviest, ze Komisia sa pri stanovení pokuty ulozenej zalobcovi odchýlila od metódy uvedenej v usmerneniach. 521 Vzhladom na znenie usmernení sa totiz sadzba zodpovedajúca zvýseniu alebo znízeniu z dôvodu pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností musí uplatnit na základnú ciastku pokuty, urcenej v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, a nie na výsledok prvého zvýsenia alebo znízenia z dôvodu pritazujúcej alebo polahcujúcej okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 229). 522 V prejednávanej veci sa vsak musí skonstatovat, ze hoci Komisia upravila výsku pokuty pri zohladnení na jednej strane dvoch pritazujúcich okolností a na strane druhej jednej polahcujúcej okolnosti, z konecnej sumy ulozenej pokuty vyplýva, ze Komisia uplatnila jednu z týchto dvoch úprav na sumu, ktorá bola výsledkom prvého zvýsenia alebo znízenia. Táto metóda výpoctu má za následok zmenu konecnej výsky pokuty v porovnaní s výskou pokuty, ktorá by vyplynula z uplatnenia metódy uvedenej v usmerneniach. 523 V tejto súvislosti, metóda výpoctu výsky pokút uvedená v usmerneniach, aj ked isto nie je jedinou myslitelnou metódou, zabezpecuje koherentnú rozhodovaciu prax v oblasti ukladania pokút, ktorá umoznuje zabezpecit rovnost zaobchádzania medzi podnikmi, ktoré sú sankcionované za porusenia právnych pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto prípade Súd prvého stupna konstatuje, ze Komisia sa odchýlila od usmernení, pokial ide o metódu výpoctu konecnej výsky pokút bez toho, aby to zdôvodnila. 524 V prejednávanej veci je preto namieste uplatnit v rámci neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna podla clánku 17 nariadenia c. 17 z dôvodu pritazujúcej okolnosti spojenej s opakovaným porusovaním zvýsenie o 40 % základnej ciastky pokuty ulozenej zalobcovi. 525 Konecná výska pokuty ulozenej zalobcovi sa preto vypocíta takto: k základnej ciastke pokuty (36,25 milióna eur) sa najprv pripocíta 40 % z tejto základnej ciastky (14,5 milióna eur) a odpocíta 10 % z tejto ciastky (3,625 milióna eur), cím sa docieli suma 47,125 milióna eur. Táto suma sa dalej znízi o 10 % z dôvodu spolupráce, cím sa docieli konecná výska pokuty 42,4125 milióna eur. O trovách 526 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania nemajú úspech v jednej casti alebo vo viacerých castiach predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze zalobca znása svoje vlastné trovy konania, ako aj tri stvrtiny trov konania Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej zalobcovi sa stanovuje na 42,4125 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania, ako aj tri stvrtiny trov konania Komisie. Komisia znása jednu stvrtinu svojich vlastných trov konania. Vilaras Martins Ribeiro Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. októbra 2005. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu a zásady správneho úradného postupu a) O prvej casti zalozenej na tom, ze zalobca nemohol preskúmat kontext, v akom vznikol dokument pouzitý Komisiou v jeho neprospech Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia neumoznila zalobcovi oboznámit sa pred prijatím napadnutého rozhodnutia s kritériami zohladnenými pri stanovení pokuty Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O tretej casti zalozenej na tom, ze neboli zdokumentované stretnutia medzi Komisiou a Interbrewom, ako aj na odmietnutí Komisie oznámit zalobcovi odpoved Interbrewu na oznámenie o výhradách Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O subsidiárne predlozených návrhoch na znízenie sumy ulozenej pokuty 1. O zalobnom dôvode zalozenom na chybnom zhodnotení závaznosti porusenia na úcely stanovenia východiskovej sumy pokuty v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania, proporcionality a ne bis in idem a) Tvrdenia úcastníkov konania Tvrdenia zalobcu - O zhodnotení charakteru závaznosti porusenia: porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality - O zhodnotení efektívnej ekonomickej kapacity zalobcu spôsobit znacnú skodu iným subjektom na trhu: porusenie zásady proporcionality - O stanovení výsky pokuty na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok: porusenie zásady proporcionality - O zohladnení právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktorými vo vseobecnosti disponujú velké podniky: porusenie zásady ne bis in idem Tvrdenia Komisie b) Posúdenie Súdom prvého stupna O zhodnotení závaznosti porusenia O posúdení efektívnej ekonomickej kapacity zalobcu spôsobit významnú skodu iným subjektom na trhu O urcení výsky pokuty na takej úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok O zohladnení právnych a ekonomických znalostí a infrastruktúr, ktorými vo vseobecnosti disponujú velké podniky O primeranosti osobitnej východiskovej sumy vzhladom na okolnosti, na ktoré poukazuje zalobca 2. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O telefonickom kontakte 9. decembra 1996 O stretnutí 17. apríla 1997 O stretnutí 28. januára 1998 3. O zalobnom dôvode zalozenom na nedôvodnom charaktere pritazujúcej okolnosti spocívajúcej v nátlaku vykonávanom na Interbrew a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O zalobnom dôvode zalozenom na nedôvodnom zohladnení pritazujúcej okolnosti opakovaného porusovania vo vztahu k zalobcovi a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom zohladnení uplatnitelných polahcujúcich okolností a) O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia odmietla zohladnit absenciu úcinkov porusenia na trh Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia nezohladnila vplyv rezimu regulovaných cien a stárocnej cechovej tradície charakterizujúcej odvetvie pivovarníctva Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia odmietla zohladnit krízovú situáciu v odvetví Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) O stvrtej casti zalozenej na výhraznom postoji Interbrewu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a s oznámením o spolupráci a) O prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení rozsahu spolupráce zalobcu Komisiou vzhladom najmä na jej rozhodovaciu prax a porusenie zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O druhej casti zalozenej na chybnom závere Komisie, podla ktorého zalobca poprel vecnú správnost skutkových zistení, na ktorých Komisia zakladala svoje obvinenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O metóde výpoctu a konecnej výske pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdfSLQR/L98213-3909TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXdfSLQR/L98213-3909TMP.html#Footref*