Vec T-34/02 EURL Le Levant 001 a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pojem dotknutá osoba - Výzva na predlozenie pripomienok - Rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES - Opatrenie danového odpoctu pri niektorých zámorských investíciách - Rozvojová pomoc spojená so stavbou lodí - Posúdenie s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES - Povinnost odôvodnenia" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Zaloba právnickej osoby súkromného práva - Návrh na zacatie konania (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 5) 2. Konanie - Zaloba fyzickej osoby - Návrh na zacatie konania (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 3) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky [Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. h), clánok 6 ods. 1 a clánok 14 ods. 1] 4. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky (Clánok 86 ods. 1 ES a clánok 87 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6 ods. 1) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc pri stavbe lodí - Smernica 90/684 [Clánok 87 ods.1 a 3 písm. e) ES a clánok 253 ES; smernica Rady 90/684, clánok 4 ods. 7] 6. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 ES) 1. Chýbajúci dátum na splnomocnení, ktoré udelil zalobca advokátovi, nedovoluje dospiet podla clánku 44 ods. 5 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna k záveru o neprípustnosti zaloby, pokial sa toto splnomocnenie nachádza v prílohe zaloby, takze bolo nevyhnutne udelené pred jej podaním. (pozri body 54, 55) 2. Z clánku 44 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyplýva, ze advokát sa nemusí preukázat formálnym splnomocnením, aby mohol podat zalobu, okrem prípadu, ked ho musí predlozit v prípade popretia. Rokovací poriadok Súdu prvého stupna teda fyzickým osobám umoznuje, aby boli zastúpené advokátom bez toho, aby musel predlozit splnomocnenie, zatial co pre právnické osoby to neplatí. V zásade postacuje, aby advokát fyzických osôb predlozil dokument, ktorý preukazuje, ze je zapísaný v advokátskej komore niektorého clenského státu. (pozri body 62 - 64) 3. Z clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES vyplýva, ze Komisia musí pred konstatovaním nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky. Rozsah tejto povinnosti spresnuje clánok 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], ktorý definuje "zainteresované strany" ako "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". V prípade, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týka vykonávanej protiprávnej pomoci, nadobúda otázka identifikácie príjemcu pomoci vsetku svoju dôlezitost vzhladom na to, ze clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze v prípade "záporného rozhodnutia" vyslovujúceho nezlucitelnost takejto pomoci so spolocným trhom "Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu". Preto v rámci skúmania státnej pomoci poskytnutej vo forme úlav na dani mali byt investori, ktorí z nich mali prospech, vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky v rámci správneho konania, kedze v konecnom rozhodnutí Komisie, v ktorom sa konstatuje, ze uvedená pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, sú oznacení za priamych príjemcov pomoci a ide o "zainteresované strany" v zmysle citovanej definície. Identifikácia príjemcu pomoci nevyhnutne predstavuje "relevantnú skutkovú a právnu otázku" v zmysle prvej vety clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorá podla tohto ustanovenia musí byt uvedená v rozhodnutí o zacatí konania, ak je to mozné v tomto stádiu konania, pretoze práve na základe takejto identifikácie bude môct Komisia prijat rozhodnutie o vymáhaní. Ak totiz chýba jeho oznacenie za príjemcu spornej pomoci, ci uz v rozhodnutí o zacatí konania, alebo v neskorsom stádiu konania vo veci formálneho zistovania pred prijatím konecného rozhodnutia, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, tento typ dotknutej osoby nemozno povazovat za osobu, ktorá bola vyzvaná predlozit svoje pripomienky relevantným spôsobom, pretoze si môze oprávnene mysliet, ze takéto pripomienky nie sú nevyhnutné, kedze nie je oznacená za príjemcu pomoci, ktorá sa má vymáhat. (pozri body 77 - 83) 4. Pokial v konaní o preskúmaní státnej pomoci Komisia nezaujala postoj k ziadosti o predlzenie lehoty jedného mesiaca priznanej dotknutým osobám na predlozenie svojich pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania, ktorú predlozila dotknutá osoba podla clánku 6 ods. 1 poslednej vety nariadenia c. 659/1999, a tým nedovolila tejto dotknutej osobe, aby predlozila svoje pripomienky k danému rozhodnutiu, a to dokonca bez uvedenia dôvodov, pre ktoré nebola jej ziadost "riadne odôvodnená", porusila tým poslednú vetu uvedeného clánku 6 ods. 1. V oblasti státnej pomoci sa Komisia nemôze skrývat za formalistický výklad svojich povinností v miere, v akej je dôlezité, aby osoba, voci ktorej sa Komisia chystá prijat rozhodnutie postihujúce jej práva tým, ze ju oznacuje za príjemcu nezlucitelnej pomoci, od ktorého sa táto pomoc musí vymôct, disponovala moznostou uplatnit svoje pripomienky pred prijatím takého rozhodnutia v súlade so vseobecnou zásadou práva, ktorá vyzaduje, ze kazdá osoba, voci ktorej mozno prijat rozhodnutie, ktoré postihuje jej práva, musí mat moznost úcinne oznámit svoje stanovisko týkajúce sa skutocností, ktoré Komisia pouzije v jej neprospech na odôvodnenie daného rozhodnutia. (pozri body 92 - 97) 5. Skúmanie pomoci spojenej so stavbou lodí sa nemôze obmedzit iba na jej posúdenie s ohladom na clánok 4 ods. 7 siedmej smernice 90/684 o pomoci pri stavbe lodí, ale si vyzaduje najprv zistit, v com sú podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES zakladajúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom splnené, kedze existencia podmienok, ktoré stanovuje toto ustanovenie, je nevyhnutná na to, aby státna pomoc bola nezlucitelná so spolocným trhom. Ak je totiz pomoc zlucitelná so spolocným trhom, pretoze nie sú splnené podmienky, ktoré stanovuje clánok 87 ods. 1 ES, siedma smernica - prijatá na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES - sa neuplatní, pretoze táto smernica nutne predpokladá, ze predmetná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 1 ES. Preto za absencie vysvetlení, ktoré by umoznovali porozumiet, v com predmetná pomoc splna vsetky podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES, sa musí rozhodnutie Komisie zrusit, pretoze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES. (pozri body 112 - 123, 132) 6. Ak sú v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci predlozené dokumenty, ktoré zalobcovia neboli schopní predlozit pocas konania vo veci formálneho zistovania, obsahujúce skutocnosti, ktoré môzu odporovat faktom, ktoré mala Komisia k dispozícii v rámci správneho konania a na základe ktorých prijala sporné rozhodnutie, súd Spolocenstva nemôze nahradit Komisiu v posúdení hospodárskeho alebo právneho dosahu, aký by tieto skutocnosti mohli mat na jej analýzu. Ak by tak totiz súd Spolocenstva urobil, vykonával by vlastnú analýzu a vyvodzoval by vlastné závery a neposudzoval by zákonnost sporného rozhodnutia. To vsak nie je funkcia súdu Spolocenstva. Ak nesmie nahradit skutkové posúdenie autora rozhodnutia najmä v hospodárskej oblasti svojím vlastným posúdením, o to skôr nesmie súd Spolocenstva uskutocnit posúdenie de novo zakladajúce sa na skutocnostiach, ktoré neboli súcastou správneho konania pred Komisiou. (pozri body 138, 139) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) z 22. februára 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Pojem dotknutá osoba - Výzva na predlozenie pripomienok - Rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES - Opatrenie danového odpoctu pri niektorých zámorských investíciách - Rozvojová pomoc spojená so stavbou lodí - Posúdenie s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-34/02, EURL Le Levant 001, so sídlom v Parízi (Francúzsko), a dalsí zalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe tohto rozsudku, v zastúpení: P. Kirch a N. Chahid-Nouraď, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: G. Rozet, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/882/ES z 25. júla 2001 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom vo forme rozvojovej pomoci pre osobnú lod Le Levant, ktorú vyrobil Alstom Leroux Naval pre prevádzku v Saint-Pierre-et-Miquelon [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 327, s. 37), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda B. Vesterdorf, sudcovia J. D. Cooke, R. García-Valdecasas, I. Labucka a V. Trstenjak, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. septembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec Zákon Pons a rozhodnutie Komisie nevzniest námietky podla clánkov 87 ES a 88 ES 1 Sporná pomoc sa týka rámca opatrení znízenia daní pre niektoré investície v zámorských krajinách, pôvodne zavedených francúzskym zákonom z 11. júla 1986 (zákon c. 86-824 o opravnom financnom zákone na rok 1986, JORF z 12. júla 1986, s. 8688), takzvaný "zákon Pons". 2 Dna 13. augusta 1992 oznámili francúzske orgány tieto opatrenia Komisii, aby sa mohla vyjadrit o ich zlucitelnosti s pravidlami o státnej pomoci. 3 Listom z 27. januára 1993 Komisia informovala francúzsku vládu o svojom rozhodnutí nevzniest námietky podla clánku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánku 93 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ES) voci danovým opatreniam, ktoré stanovil zákon Pons. Smernica Rady 90/684/EHS o pomoci pri stavbe lodí 4 Smernica Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 380, s. 27, dalej len "siedma smernica") stanovuje osobitné pravidlá státnej pomoci v tomto odvetví, ktoré predstavujú výnimku zo vseobecného zákazu uvedeného v clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES). Úcinnost príslusných ustanovení siedmej smernice predlzili nariadenie Rady (ES) c. 3094/95 z 22. decembra 1995 (Ú. v. ES L 332, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 123) a nariadenie Rady c. 1904/96 z 27. septembra 1996 (Ú. v. ES L 251, s. 5), ktoré sa týkajú pomoci pri stavbe lodí. 5 V kapitole II "Pomoc pri prevádzke" stanovuje clánok 4 ods. 1 siedmej smernice, ze "pomoc výrobe v prospech stavby a prestavby lodí mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom, ak celková suma pomoci priznanej na jednu zmluvu nepresiahne v subvencnom ekvivalente maximálny spolocný strop vyjadrený v percentuálnej sadzbe zo zmluvnej hodnoty pred pomocou, dalej len 'strop pomoci`" [neoficiálny preklad]. 6 Podla clánku 4 ods. 7 siedmej smernice: "Pomoc spojená so stavbou a prestavbou lodí priznaná rozvojovej krajine ako rozvojová pomoc nepodlieha stropu pomoci. Za zlucitelnú so spolocným trhom ju mozno povazovat, ak je v súlade s ustanoveniami prijatými na tento úcel pracovnou skupinou c. 6 Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej dohode o výklade clánkov 6, 7 a 8 ujednania [o vývozných úveroch pre lode z 3. augusta 1981] alebo s akýmkolvek neskorsím doplnkom alebo opravou tejto dohody. Jednotlivé schémy pomoci tohto druhu sa musia vopred oznámit Komisii. Komisia overí, aký osobitný rozvojový ciel sa sleduje plánovanou pomocou, a ci spadá do rozsahu pôsobnosti dohody uvedenej v prvom pododseku." [neoficiálny preklad] Ustanovenia týkajúce sa správneho konania 7 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999. 8 Clánok 1 písm. h) tohto nariadenia pod pojmom "zainteresovaná strana" rozumie "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". 9 Clánok 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu k opatreniam, ktoré jej boli oznámené a ktorých zlucitelnost so spolocným trhom vzbudzuje po predbeznom preskúmaní pochybnosti. Podla clánku 26 ods. 2 tohto nariadenia "Komisia uverejní v Úradnom vestníku... rozhodnutia, ktoré prijala podla clánku 4(4) v ich pôvodnej jazykovej verzii". 10 Podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 o konaní vo veci formálneho zistovania: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne otázky - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 11 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý sa týka vymáhania pomoci, upresnuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva." Skutkové okolnosti a konania Opis operácie Le Levant 12 Ako vyplýva z opisu, ktorý oznámili francúzske orgány Komisii v rámci správneho konania, predmetná operácia (dalej len "operácia Le Levant") pozostávala zo zabezpecenia financovania a prevádzky výletnej lode Le Levant v rámci zákona Pons pocas obdobia priblizne siedmich rokov investormi - fyzickými osobami prostredníctvom spolocností s rucením obmedzeným s jediným spolocníkom, vytvorených výlucne na tento úcel a spojených v rámci námorného spoluvlastníctva. 13 Záujem investorov vstúpit do tejto operácie spocíval v im priznanej moznosti odpocítat podla mechanizmu zavedeného zákonom Pons od ich zdanitelných príjmov cenu ziskov z uskutocnenej investície a výdavky spojené s jej získaním (financné úroky) a s jej drzbou (amortizácia), ako aj prípadnú stratu vyplývajúcu s jej prevádzky. 14 Právnu a financnú schému operácie Le Levant zhrnuli francúzske orgány nasledujúcim spôsobom. Dna 9. decembra 1996 významná francúzska banka (dalej len "banka") vytvorila spoluvlastníctvo lode Le Levant rozdelené na 740 spoluvlastníckych podielov alebo "quiratov". Správa tohto spoluvlastníctva sa zverila spolocnosti Compagnie des îles du Levant (dalej len "CIL") v rámci mandátu, ktorého predmetom bolo najmä podpísanie zmluvy o stavbe s lodenicou Alstom Leroux Naval a správa prevádzky lode. V priebehu roka 1997 vytvorila kazdá fyzická osoba jednu EURL, ktorej banka predala quiraty prostredníctvom verejnej výzvy na upisovanie. Pocas siedmich rokov mala CIL vykonávat prevádzku, údrzbu a technickú a obchodnú správu lode na úcet námorného spoluvlastníctva. Okrem toho sa CIL investorom zaviazala zabezpecit minimálny hrubý zisk z prevádzky a nahradit prípadné straty, ktoré sa ukázu ako vyssie v porovnaní s ocakávaniami. Ako odmenu za svoj mandát mala CIL získat rocne najmä percentuálnu sadzbu hrubých príjmov spoluvlastníctva za správu lode, percentuálnu sadzbu z hrubého zisku kladnej prevádzky za zabezpecenie prevádzky a pausálnu sumu za správu spoluvlastníctva. 15 Banka sa investorom zaviazala odkúpit podiely EURL pred 15. decembrom 2003. Okrem toho kazdá EURL sa zaviazala predat banke svoje quiraty pred 29. februárom 2004. Zároven sa CIL zaviazala odkúpit od banky vsetky quiraty pred 31. januárom 2004 a banka sa zaviazala predat jej ich pred 29. februárom 2004. Správne konanie 16 Ku koncu roku 1998 sa Komisia z tlace dozvedela, ze osobná lod Le Levant, ktorú vyrobil vo Francúzsku Alstom Leroux Naval za zmluvnú cenu vo výske 228,55 milióna francúzskych frankov (FRF), bola financovaná z prostriedkov danových úlav priznaných pre investície na francúzskych zámorských územiach. 17 V nadväznosti na predbezné vysetrovanie, pocas ktorého Komisia získala pripomienky francúzskych orgánov predlozené najmä listom z 12. mája 1999, Komisia informovala listom z 2. decembra 1999 tieto orgány o jej rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, pokial ide o neoznámenú státnu pomoc C 74/99 (ex NN 65/99), týkajúce sa rozvojovej pomoci priznanej Francúzskom v prospech Saint-Pierre-et-Miquelon (stavba lodí). Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 5. februára 2000 (Ú. v. ES C 33, s. 6, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia v nom naznacila, ze preskúma pochybnosti, ktoré sa vztahujú na clánok 4 ods. 7 siedmej smernice, týkajúce sa významu "rozvoja" predmetného návrhu. Rozhodnutie o zacatí konania okrem toho vyzvalo zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna jeho uverejnenia. 18 Francúzske orgány oznámili svoje pripomienky listami z 12. januára a zo 14. júna 2000 a z 27. apríla a 11. júna 2001. CIL takisto predlozil svoje pripomienky v rámci správneho konania listami z 18. novembra 1999 a z 3. marca 2000. 19 Listom z 13. júla 2001 EURL Le Levant 114, jedna z EURL zapojených do operácie Le Levant, pozadovala od Komisie upresnenia jej stanoviska týkajúceho sa identifikácie príjemcov skúmanej pomoci. Ziadala od Komisie najmä, aby potvrdila, ze v prebiehajúcom správnom konaní nie je zainteresovanou stranou. 20 Kedze nedostala písomnú odpoved Komisie, EURL Le Levant 114 zopakovala svoju ziadost listom z 19. júla 2001. V tomto liste takisto oznámila, ze bola informovaná, ze sa Komisia chystá preskúmat spis 25. júla 2001, a od Komisie pozadovala, aby jej priznala primeranú lehotu na predlozenie svojich pripomienok o konaní. Uviedla viacero dôvodov na podporu tejto ziadosti, ktoré odkazovali na poslednú vetu clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a tvrdila najmä, ze sa mohla oprávnene povazovat za nedotknutú týmto konaním vzhladom na údaje, ktoré poskytlo rozhodnutie o zacatí konania. 21 Listom z 24. júla 2001 Komisia odpovedala na dva listy EURL Le Levant 114 s tým, ze sa obmedzila na poukázanie na to, ze lehota stanovená na podanie pripomienok zainteresovanými stranami bola znacne prekrocená. Napadnuté rozhodnutie 22 Dna 25. júla 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2001/882/ES o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom vo forme rozvojovej pomoci pre osobnú lod Le Levant, ktorú vyrobil Alstom Leroux Naval pre prevádzku v Saint-Pierre-et-Miquelon (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo uverejnené v úradnom vestníku 12. decembra 2001 (Ú. v. ES L 327, s. 37). 23 Podla napadnutého rozhodnutia bola pomoc priznaná v roku 1996 pri prílezitosti získania osobnej lode Le Levant súkromnou investicnou skupinou, ktorá z iniciatívy banky vytvorila námorné spoluvlastníctvo. Lod bola následne daná do nájmu CIL, dcérskej spolocnosti francúzskej spolocnosti zapísanej vo francúzskom zámorskom území Wallis-et-Futuna. Investori boli oprávnení odpocítat od ich zdanitelných príjmov fondy vzniknuté uplatnením zákona Pons, ktorý zaviedol danovú úpravu schválenú Komisiou v roku 1992. Tieto danové úlavy umoznili CIL vyuzívat lod za výhodných podmienok (odôvodnenia c. 5 a 6). Pomoc odvodená od danových úlav dosahuje 78 miliónov FRF (11,9 milióna eur) (odôvodnenie c. 7). Investori mali právo a povinnost predat svoje podiely po piatich rokoch, to znamená na zaciatku roka 2004. CIL mala takisto právo a povinnost kúpit tieto podiely za cenu, ktorá by umoznila postúpit hodnotu pomoci. Pomoc bola podmienená povinnostou CIL vyuzívat lod pocas najmenej piatich rokov, a to zásadne z a do Saint-Pierre-et-Miquelon 160 dní za rok (odôvodnenie c. 5). 24 Napadnuté rozhodnutie skúma predmetnú pomoc vo svetle ustanovení clánku 4 ods. 7 siedmej smernice "vzhladom na to, ze ide o pomoc spojenú so stavbou lode, ktorá bola priznaná ako rozvojová pomoc v roku 1996 v rámci schémy pomoci (zákon Pons) schválenej v roku 1992" (odôvodnenie c. 16). 25 Podla tohto rozhodnutia vyplýva z tohto preskúmania, ze operácia Le Levant splnala kritériá rozvojovej pomoci, ktoré definovala OECD a ktoré Komisia uviedla vo svojom liste z 3. januára 1989 adresovanom clenským státom (odôvodnenia c. 18, 19 a 21). 26 Uplatnením zásady zakotvenej rozsudkom Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Nemecko/Komisia (C-400/92, Zb. s. I-4701), podla ktorej je Komisia povinná oddelene overit respektovanie zlozky "rozvoj" a respektovanie kritérií OECD, vsak napadnuté rozhodnutie uvádza, ze operácia Le Levant neobsahovala skutocnú zlozku "rozvoja" v zmysle citovanej judikatúry, vzhladom na zistený nedostatocný hospodársky a sociálny dopad pre Saint-Pierre-et-Miquelon (odôvodnenia c. 20, 22 az 33). 27 V dôsledku toho clánok 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "státnu pomoc poskytnutú Francúzskom vo forme rozvojovej pomoci pre osobnú lod Le Levant... nemozno povazovat za skutocnú rozvojovú pomoc v zmysle clánku 4 ods. 7 [siedmej smernice], a je preto nezlucitelná so spolocným trhom". 28 V stádiu urcenia príjemcu, od ktorého sa nezlucitelná pomoc musí vymôct, napadnuté rozhodnutie zvazuje zaradom situácie investorov, prevádzkovatela lode (CIL) a námornej lodenice. 29 Podla napadnutého rozhodnutia bezprostrednými príjemcami pomoci sú investori, ktorí mali prospech z danových úlav (odôvodnenie c. 35). Rozhodnutie v tomto preberá tvrdenia francúzskych orgánov, z ktorých vyplýva, ze investori získali výhody vdaka danovým úlavám a ze boli vlastníkmi lode v rámci spoluvlastníctva (odôvodnenie c. 36). Preto "neexistuje pochybnost, ze vrátit pomoc musia investori ako priami príjemcovia a skutocní vlastníci lode" (odôvodnenie c. 39). 30 Pokial ide o prevádzkovatela lode (CIL), napadnuté rozhodnutie uvádza, ze investori museli mat prospech z danových úlav az do okamihu predaja lode CIL, to znamená az do zaciatku roka 2004, a ze podla dostupných informácií cena tohto predaja prevedie pomoc na prevádzkovatela CIL. CIL je preto hlavný príjemca pomoci od momentu, ked sa mu predá lod za výhodnú cenu (odôvodnenie c. 36). Napadnuté rozhodnutie takisto uvádza, ze "ak by sa lod predala CIL za cenu nizsiu, ako je trhová cena, a ak by z toho dôvodu bola pomoc postúpená tomuto podniku, musí ju vrátit [CIL]" a ze "vzhladom na skutocnost, ze prevod [sa nemal] uskutocnit do polovice roka 2003, prevádzkovatela CIL nemozno povazovat za zodpovedného za vrátenie pomoci v tomto stádiu" (odôvodnenie c. 40). 31 Pokial ide o námornú lodenicu, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze z pomoci mala nepriamy prospech v tom, ze jej umoznila získat objednávku, ktorá by jej inak nebola zverená (odôvodnenie c. 37). Napriek tomu rozhodnutie uvádza, ze pomoc sa nemá vymáhat od námornej lodenice, pretoze ju nemozno povazovat za zodpovednú za uzívanie lode po jej dodaní a pretoze pravidlá uplatnené v prejednávanom prípade sa nevztahujú na námornú lodenicu (odôvodnenie c. 41). 32 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia preto vyzaduje od Francúzskej republiky, aby prijala vsetky opatrenia na "zastavenie a vymozenie pomoci uvedenej v clánku 1 a protiprávne priznanej príjemcom, a to od investorov, ktorí sú priami príjemcovia pomoci a skutocní vlastníci osobnej lode". Súdne konania 33 Dna 8. októbra 2001 podalo Francúzsko na Súdny dvor zalobu o zrusenie napadnutého rozhodnutia, ktorou spochybnilo posúdenie Komisie, ze sporná pomoc nebola rozvojovou pomocou. 34 Dna 20. februára 2002 EURL Le Levant 001 a iní zalobcovia, právnické a fyzické osoby, ktorých mená sú uvedené v prílohe, podali na Súd prvého stupna túto zalobu. 35 Osobitným aktom doruceným 23. apríla 2002 B a 255 iných zalobcov podali návrh na nariadenie predbezných opatrení, aby sa prerusil výkon napadnutého rozhodnutia, az kým sa v prípade zaloby o neplatnost nerozhodne vo veci samej, a aby sa prerusil výkon napadnutého rozhodnutia, az kým Súd prvého stupna nerozhodne o prvom návrhu. 36 Predseda Súdu prvého stupna uznesením z 25. júna 2002, B/Komisia (T-34/02 R, Zb. s. II-2803), návrh na nariadenie predbezných opatrení zamietol. 37 Predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna uznesením z 30. apríla 2002 prerusil konanie vo veci T-34/02 az do rozhodnutia Súdneho dvora, ktorým sa ukoncí vec C-394/01. 38 Rozsudkom z 3. októbra 2002, Francúzsko/Komisia (C-394/01, Zb. s. I-8245), Súdny dvor zamietol zalobu s tým, ze rôzne tvrdenia Francúzskej republiky voci posúdeniu Komisie týkajúce sa vytvorených pracovných miest a hospodárskych dopadov neboli dôvodné alebo neboli predlozené týmto clenským státom v rámci správneho konania. Prerusenie konania v prejednávanej veci bolo ukoncené v dôsledku vyhlásenia uvedeného rozsudku. 39 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna vyzval 22. októbra 2004 úcastníkov konania, aby sa vyjadrili k dvom otázkam, na ktoré zalobcovia odpovedali listom z 19. novembra 2004 a Komisia listom z 18. novembra 2004. 40 Svojou prvou otázkou sa Súd prvého stupna úcastníkov konania spýtal, ci doslo k predaju osobnej lode CIL, za akú cenu a ci cena umoznila previest hodnotu pomoci. 41 V odpovedi zalobcovia uviedli, ze k predaju osobnej lode Le Levant CIL doslo 2. januára 2004. K tomuto dátumu CIL odkúpila 738 quiratov lode, ktoré nevlastnila, za sumu 17 731 821 eur. Podla zalobcov bola táto suma urcená v súlade s kúpnymi a predajnými príslubmi uzavretými na zaciatku operácie a zodpovedá priblizne 50 % pôvodnej hodnoty podielov spoluvlastníctva - ktoré boli kúpené za celkovú sumu 35 789 508 eur. Od 2. januára 2004 sa teda CIL stala jediným vlastníkom 740 quiratov, ktoré tvorili spoluvlastníctvo osobnej lode Le Levant preskúmané napadnutým rozhodnutím a toto spoluvlastníctvo bolo zrusené. 42 Komisia za seba uviedla, ze nedisponovala ziadnou informáciou o predajnej cene ani sa nezaoberala otázkou, ci táto predajná cena umoznila preniest hodnotu pomoci. 43 Svojou druhou otázkou Súd prvého stupna poziadal úcastníkov konania, aby oznámili, ci predmetnú pomoc mozno vymáhat od investorov, ak by sa ukázalo, ze investori uz neboli skutocnými vlastníkmi osobnej lode Le Levant a ze predajná cena osobnej lode preniesla hodnotu pomoci na CIL. 44 V odpovedi zalobcovia upresnili, ze usudzovali, ze predmetnú pomoc uz nemozno od nich vymáhat vzhladom na to, ze CIL bola vlastníkom lode Le Levant od 2. januára 2004 a CIL bola skutocným príjemcom predmetnej pomoci, kedze táto spolocnost mala ako vlastník lode a podnik cinný na trhu prospech z hospodárskej výhody získanej mimo normálnych podmienok trhu z dôvodu zásahu francúzskych orgánov. V dôsledku toho sa zalobcovia pýtajú, ci clánok 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého musí Francúzsko prijat vsetky opatrenia nevyhnutné na vymozenie pomoci od investorov, este stále má nejaký predmet. Uvádzajú, ze tak ako naznacuje samotné napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach c. 36 a 40, clánok 2 výroku sa stane bezpredmetným v ten den, ked sa hodnota pomoci prenesie na CIL, prevádzkovatela lode. Zalobcovia naznacujú, ze ak budú trvat na svojej zalobe o neplatnost, Súd prvého stupna môze v kazdom prípade konstatovat, ze bez ohladu na zalobné dôvody o neplatnost predmetnú pomoc nemozno vymáhat od súkromných investorov podla samotného napadnutého rozhodnutia. 45 Komisia tvrdila, ze druhá otázka Súdu prvého stupna nemá vztah k prejednávanej veci, ktorá sa týka zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a treba ju teda posudzovat len na základe informácií, ktorými disponovala v rámci správneho konania. Druhá otázka Súdu prvého stupna sa v skutocnosti týkala problematiky výkonu sporného rozhodnutia, v rámci ktorého je povinnostou dotknutého clenského státu obrátit sa na Komisiu na základe administratívnej spolupráce, aby jej oznámil vsetky prípadné otázky alebo tazkosti, ktoré vyvolal tento výkon alebo ktoré tu vznikli. 46 Dna 16. decembra 2004 pozval Súd prvého stupna úcastníkov konania na neformálne stretnutie s predsedom prvej rozsírenej komory a sudcom spravodajcom. Toto stretnutie sa uskutocnilo na Súde prvého stupna 24. januára 2005. 47 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania poziadal zalobcov a Komisiu, aby predlozili niektoré dokumenty. 48 Listom zalobcov z 9. augusta 2005 a listom Komisie z 28. júla 2005 predlozili úcastníci konania dokumenty, ktoré pozadoval Súd prvého stupna. 49 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na verejnom pojednávaní 27. septembra 2005. Návrhy úcastníkov konania 50 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne konstatoval, ze predmetnú pomoc nemozno vymáhat od súkromných investorov na základe clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 51 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za nedôvodnú a zamietol ju, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania vrátane trov konania o nariadení predbezných opatrení. Právny stav O prípustnosti zaloby, pokial ide o niektorých zalobcov 1. O splnomocneniach, ktoré udelili niektoré EURL - Tvrdenia úcastníkov konania 52 Komisia uvádza, ze advokát zalobcov vystupuje v prejednávanej veci na základe splnomocnení, ktoré mu udelili na jednej strane konatel jednotlivých zalobcov EURL a na strane druhej jediný spolocník kazdej z týchto EURL. V tejto súvislosti tvrdí, ze splnomocnenia, ktoré udelil advokátovi konatel jednotlivých EURL, sú "podpísané" odtlacením peciatky a ze nie sú datované. Okrem toho Komisia poznamenáva, ze splnomocnenia, ktoré udelili jediní spolocníci desiatich EURL - EURL Le Levant 3, Le Levant 4, Le Levant 73, Le Levant 96, Le Levant 150, Le Levant 153, Le Levant 182, Le Levant 209, Le Levant 272 a Le Levant 273 - nie sú datované. Takisto zdôraznuje, ze ziadne splnomocnenie neudelili advokátovi jediní spolocníci ôsmich EURL - EURL Le Levant 15, Le Levant 20, Le Levant 46, Le Levant 144, Le Levant 203, Le Levant 250, Le Levant 251 a Le Levant 269. Komisia sa spolieha na múdrost Súdu prvého stupna, aby sa vyslovil o platnosti týchto splnomocnení. 53 Zalobcovia tvrdia, ze clánok 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna iba stanovuje, aby sa predlozil dôkaz o tom, ze procesné splnomocnenie dal advokátovi na to oprávnený zástupca bez toho, aby stanovoval osobité formálne podmienky. V prejednávanom prípade vsak Komisia nepoprela, ze konatel jednej EURL je plne splnomocnený konat pred súdom v mene a na úcet spolocnosti, ktorej je konatelom. Okrem toho zalobcovia uvádzajú, ze ak by to Súd prvého stupna povazoval za nevyhnutné, vzdy ich mohol vyzvat na opravu ich zaloby podla clánku 44 ods. 6 rokovacieho poriadku. - Posúdenie Súdom prvého stupna 54 Podla clánku 44 ods. 5 rokovacieho poriadku: "Ak je navrhovatel právnickou osobou podla súkromného práva, k návrhu tiez prikladá: a) zakladatelskú listinu, spolocenskú zmluvu alebo aktuálny výpis z obchodného registra alebo registra zdruzení alebo akýkolvek iný dôkaz o svojej existencii ako právnickej osoby; b) doklad o tom, ze splnomocnenie udelené jej advokátovi bolo vystavené osobou na to oprávnenou." 55 Po prvé, pokial ide o skutocnost, ze splnomocnenia, ktoré udelil advokátovi konatel jednotlivých EURL, nie sú datované, je namieste uviest, ze tieto splnomocnenia boli nevyhnutne pripravené pred podaním zaloby, pretoze tvoria jednu z jej príloh. Chýbajúci dátum na týchto splnomocneniach neumoznuje tak dôjst k záveru o neprípustnosti zaloby EURL. Tá istá odpoved sa musí dat na tvrdenie, ze splnomocnenia, ktoré udelili advokátovi jediní spolocníci desiatich EURL - EURL Le Levant 3, Le Levant 4, Le Levant 73, Le Levant 96, Le Levant 150, Le Levant 153, Le Levant 182, Le Levant 209, Le Levant 272 a Le Levant 273 - nie sú datované. 56 Po druhé, pokial ide o skutocnost, ze splnomocnenia, ktoré udelil advokátovi konatel rôznych EURL, boli podpísané odtlacením peciatky s podpisom, menom a postavením tohto správcu, treba poznamenat, ze pouzitie takejto peciatky sa vysvetluje tým, ze rôzne EURL podpisuje ten istý konatel, ktorý svoj súhlas prejavil pouzitím peciatky, aby nemusel rukou podpísat vsetky splnomocnenia. Podpis týchto splnomocnení odtlacením peciatky neumoznuje tak dôjst k záveru o neprípustnosti zaloby EURL, kedze neexistujú iné skutocnosti, ktoré by umoznili spochybnit súhlas konatela. 57 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze dotknutí jediní spolocníci ôsmich EURL - EURL Le Levant 15, Le Levant 20, Le Levant 46, Le Levant 144, Le Levant 203, Le Levant 250, Le Levant 251 a Le Levant 269 - neudelili advokátovi ziadne splnomocnenie, postací skonstatovat, ze splnomocnenie, ktoré udelil advokátovi konatel, postacuje na to, aby tento advokát mohol zastupovat záujmy týchto spolocností, a to o to skôr, ze pripomienky Komisie neumoznujú spochybnit splnomocnenie konatela, ale sa obmedzujú na kritiku urcitých formálnych aspektov týchto splnomocnení, konkrétne chýbajúci dátum a pouzitie peciatky ako podpisu. 58 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ziadne tvrdenie Komisie neumoznuje spochybnit prípustnost zaloby, pokial ide o rôzne EURL. 2. O splnomocneniach, ktoré udelili niektoré fyzické osoby vo svojom vlastnom mene - Tvrdenia úcastníkov konania 59 Komisia uvádza, ze splnomocnenia styroch z 256 fyzických osôb, ktoré podali zalobu, neobsahujú miesto a dátum ich podpisu. Komisia sa spolieha na múdrost Súdu prvého stupna, aby sa vyslovil o platnosti týchto splnomocnení. 60 Zalobcovia tvrdia, ze z rokovacieho poriadku nevyplýva, ze ulozenie plnomocenstva udeleného advokátovi predstavuje podmienku prípustnosti zaloby. Postacuje totiz, aby splnomocnený advokát odôvodnil svoje postavenie, a splnomocnenie je povinný predlozit len v prípade popretia jeho existencie (rozsudok Súdneho dvora zo 16. februára 1965, Barge/Vysoký úrad, 14/64, Zb. s. 69, a rozsudok Súdu prvého stupna z 26. septembra 1990, Virgili-Schettini/Parlament, T-139/89, Zb. s. II-535). - Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Investori, súkromné osoby, konajú v prejednávanej veci v dvojakom postavení. Prvým je postavenie jediného spolocníka zalujúcej EURL, investori poskytli vyssie skúmané splnomocnenia na tomto základe, aby umoznili urcenému advokátovi zastupovat tieto EURL pred Súdom prvého stupna. Investori vystupujú aj ako fyzické osoby a splnomocnenie udelili advokátovi na tomto základe, aby ich zastupoval v prejednávanej veci. 62 Podla clánku 44 ods. 3 rokovacieho poriadku: "Advokát, ktorý poskytuje právnu pomoc úcastníkovi konania alebo ktorý ho zastupuje v konaní pred Súdom prvého stupna, musí v kancelárii Súdu prvého stupna ulozit osvedcenie o tom, ze je oprávnený zastupovat v konaní pred súdnym orgánom v niektorom clenskom státe alebo v státe, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP." 63 Z tohto ustanovenia vyplýva, ze advokát sa nemusí preukázat formálnym splnomocnením, aby mohol podat zalobu, okrem prípadu, ked ho musí predlozit v prípade popretia (rozsudok Barge/Vysoký úrad,, uz citovaný, s. 78). 64 Rokovací poriadok teda fyzickým osobám umoznuje, aby boli zastúpené advokátom bez toho, aby musel predlozit splnomocnenie, zatial co pre právnické osoby to neplatí. V zásade postacuje, aby advokát predlozil dokument, ktorý preukazuje, ze je zapísaný v advokátskej komore niektorého clenského státu. Táto formalita je postacujúca a v prejednávanom prípade bola splnená. 65 V kazdom prípade sú pripomienky Komisie zalozené na skutocnosti, ze splnomocnenia predlozené styrmi z 256 fyzických osôb, ktoré podali zalobu, neobsahujú miesto a dátum podpisu. Uvedené splnomocnenia vsak boli pripravené pred podaním zaloby, pretoze tvoria jednu z jej príloh, a otázka miesta ich podpisu nemá vplyv na prejednávanú vec. Chýbajúci dátum a miesto na týchto splnomocneniach preto nevyvoláva pochybnosti, ktoré by odôvodnovali opravu. 66 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ziadne tvrdenie Komisie neumoznuje spochybnit prípustnost zaloby, pokial ide o zalobcov - fyzické osoby. 67 V dôsledku toho sa musia zamietnut námietky Komisie o neprípustnosti. O veci samej 68 Zalobcovia uvádzajú jedenást zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na neexistencii právomoci Komisie a porusení clánku 3 ods. 1 písm. g) ES, clánkov 5 ES, 87 ES a 211 ES, ako aj na porusení clánku 1 prvého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ludských právach a základných slobodách (dalej len "EDLP"). Druhý zalobný dôvod sa týka porusenia procesných záruk stanovených v clánku 88 ods. 2 ES, v clánku 6 nariadenia c. 659/1999 a v clánku 6 EDLP. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES. Stvrtý zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 4 ods. 7 siedmej smernice. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. Siesty zalobný dôvod sa týka porusenia zásady právnej istoty. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 14 nariadenia c. 659/1999. Ôsmy zalobný dôvod sa týka existencie hmotnoprávnych nepresností a zjavných chýb v posúdení skutocností. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Desiaty zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 153 ods. 2 ES. Jedenásty zalobný dôvod je zalozený na porusení nariadenia Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138). 69 Na úvod je pred preskúmaním tvrdení v rámci tretieho a deviateho zalobného dôvodu vhodné preskúmat druhý zalobný dôvod. 1. O druhom zalobnom dôvode - Tvrdenia úcastníkov konania 70 Zalobcovia vytýkajú Komisii, ze porusila právo byt vypocutý stanovené v clánku 88 ods. 2 ES a v clánku 6 nariadenia c. 659/1999, prijatého na vykonanie tohto ustanovenia, ako aj zásady uvedené v clánku 6 EDLP. Tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie im skodí tým, ze ich oznacuje za priamych príjemcov protiprávnej státnej pomoci, ktorej sumu sú povinní vrátit, a tvrdia, ze vôbec neboli primerane vyzvaní alebo poverení, aby v tejto súvislosti uplatnili svoje pripomienky. 71 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze rozhodnutie o zacatí konania im neumoznilo domysliet si, ze by mohli byt oznacení za príjemcov pomoci, pretoze rozhodnutie uvádzalo, ze táto pomoc bola poskytnutá námornej lodenici alebo CIL, prevádzkovatelovi lode. Komisia mala preto z dôvodu zmeny svojej analýzy týkajúcej sa príjemcov pomoci po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania uverejnit nové rozhodnutie o zacatí konania, priznat zalobcom lehotu, aby mohli uplatnit svoje pripomienky alebo prijat akékolvek vhodné opatrenia, aby ich upozornila na nové postavenie, ktoré im malo byt priznané v konecnom rozhodnutí, ktoré sa výrazne odlisovalo od postavenia uvedeného v rozhodnutí o zacatí konania. Takéto pripomienky boli o to nevyhnutnejsie, ze napadnuté rozhodnutie zmenilo predchádzajúcu prax Komisie týkajúcu sa pojmu "zvýhodnený podnik" tým, ze ho uplatnila na súkromných investorov konajúcich z dôvodu financnej investície, ze toto rozhodnutie nezohladnilo predchádzajúce schválenie zákona Pons Komisiou a ze takisto nezohladnilo správanie francúzskych orgánov, ktoré neoznámili rozhodnutie o zacatí konania zalobcom - povazovaným za príjemcov pomoci - ako sa od nich pozadovalo v rozhodnutí o zacatí konania. 72 Komisia zdôraznuje, ze podla judikatúry clánok 88 ods. 2 ES nevyzaduje individuálne poziadanie, ale len to, aby boli vsetky potenciálne zainteresované strany upozornené o zacatí konania a mali prílezitost uplatnit svoje pripomienky v tejto súvislosti. Za týchto podmienok sa uverejnenie stanoviska v úradnom vestníku javí ako primeraný a postacujúci prostriedok na oznámenie zacatia konania vo veci formálneho zistovania vsetkým zainteresovaným stranám (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stalhwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 232). V prejednávanom prípade splnalo rozhodnutie o zacatí konania uverejnené v úradnom vestníku 5. februára 2000 tieto poziadavky, pretoze toto uverejnenie poskytlo zainteresovaným stranám vseobecné informácie o podstatných znakoch návrhu pomoci a uviedlo tie body spisu, o ktorých mala Komisia pochybnosti. 73 Okrem toho Komisia tvrdí, ze aj ked zalobcovia usudzovali, ze nie sú príjemcami opatrenia pomoci, nedôvodne tvrdia, ze neboli dotknutí uvedeným konaním, pretoze z judikatúry vyplýva, ze zainteresované strany uvedené v clánku 88 ods. 2 ES nie sú len podniky alebo podniky zvýhodnené pomocou, ale práve osoby, podniky alebo zdruzenia potenciálne dotknuté vo svojich záujmoch poskytnutím pomoci, najmä konkurujúce podniky (rozsudok Intermills/Komisia, uz citovaný, bod 16; a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 40). 74 Okrem toho v odpovedi na tvrdenie zalobcov, ze Komisia zmenila svoju analýzu týkajúcu sa príjemcov pomoci po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania, co malo mat za následok uverejnenie nového rozhodnutia o zacatí konania, aby boli zabezpecené ich procesné práva, Komisia tvrdí, ze jej výhrady voci Francúzskej republike neboli zmenené v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Rozhodnutie o zacatí konania tak uvádza pochybnosti Komisie, pokial ide o zlucitelnost pomoci s ohladom na siedmu smernicu a konecné rozhodnutie posudzuje túto pomoc vo vztahu k podmienkam stanoveným v clánku 4 ods. 7 tejto smernice, aby doslo k záveru o jej nezlucitelnosti so spolocným trhom. 75 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila tretiu vetu clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tým, ze odmietla súhlasit s predlzením lehoty jedného mesiaca na predlozenie pripomienok, co ziadal EURL Le Levant 114 vo svojom liste z 19. júla 2001. Táto ziadost o predlzenie bola riadne odôvodnená vzhladom na to, ze investori mohli oprávnene usudzovat, ze neboli dotknutí rozhodnutím o zacatí konania a ze Komisia nie je v oblasti státnej pomoci povinná prijat rozhodnutie v osobitnej lehote. 76 Komisia uvádza, ze z listu EURL Le Levant 114 z 13. júla 2001 vyplýva, ze táto spolocnost sa o rozhodnutí o zacatí konania uverejneného 5. februára 2000 dozvedela neskoro. Toto neskoré zistenie sa týkalo aj ostatných EURL Le Levant, pretoze vsetky majú za konatela clena personálu banky a ze konatel EURL Le Levant 114 udelil splnomocnenie advokátovi tejto spolocnosti, aby vystupoval pred Komisiou v rámci správneho konania. Skutocnost, ze EURL Le Levant 114 nezasiahol do konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, preto nesúvisí s obsahom rozhodnutia o zacatí konania, ale len so skutocnostou, ze sa táto spolocnost neskoro dozvedela o rozhodnutí o zacatí konania a o existencii konania vo veci formálneho zistovania. Zalobcovia teda nemôzu tvrdit, ze obsah rozhodnutia o zacatí konania ich viedol k úsudku, ze týmto konaním neboli dotknutí a ze z tohto dôvodu utrpeli porusenie ich procesných záruk. Okrem toho Komisia uvádza, ze riadna lehota jedného mesiaca stanovená v nadväznosti na uverejnenie rozhodnutia o zacatí konania bola znacne prekrocená, ako uviedla vo svojom liste z 24. júla 2001 v odpovedi na dva listy EURL Le Levant 114. - Posúdenie Súdom prvého stupna 77 Clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES stanovuje: "Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví." 78 Z tohto ustanovenia vyplýva, ze Komisia musí pred konstatovaním nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky. 79 Rozsah tejto povinnosti spresnuje clánok 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, ktorý definuje "zainteresované strany" ako "akýkolvek clenský stát a akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". 80 V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, ze konanie vo veci formálneho zistovania sa týka vykonávanej protiprávnej pomoci, nadobúda otázka identifikácie príjemcu pomoci vsetku svoju dôlezitost vzhladom na to, ze clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze v prípade "záporného rozhodnutia" vyslovujúceho nezlucitelnost takejto pomoci so spolocným trhom "Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu". 81 Zalobcovia v prejednávanej veci, teda investori, ktorí boli oprávnení odpocítat svoje investície od zdanitelných príjmov, preto mali byt vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky v rámci správneho konania, pretoze napadnuté rozhodnutie ich oznacuje za priamych príjemcov pomoci (odôvodnenie c. 35) a ide o "zainteresované strany" v zmysle citovanej definície. 82 Identifikácia príjemcu pomoci nevyhnutne predstavuje "relevantnú skutkovú a právnu otázku" v zmysle prvej vety clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorá podla tohto ustanovenia musí byt uvedená v rozhodnutí o zacatí konania, ak je to mozné v tomto stádiu konania, pretoze práve na základe takejto identifikácie bude môct Komisia prijat rozhodnutie o vymáhaní. 83 Ak totiz chýba jeho oznacenie za príjemcu spornej pomoci, ci uz v rozhodnutí o zacatí konania, alebo v neskorsom stádiu konania vo veci formálneho zistovania pred prijatím konecného rozhodnutia, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, tento typ dotknutej osoby nemozno povazovat za osobu, ktorá bola vyzvaná predlozit svoje pripomienky relevantným spôsobom, pretoze si môze oprávnene mysliet, ze takéto pripomienky nie sú nevyhnutné, kedze nie je oznacená za príjemcu pomoci, ktorá sa má vymáhat. 84 V tomto kontexte, teda na úcely zistenia, ci príjemcov pomoci, ktorá sa má vymáhat, mozno skutocne povazovat za vyzvaných na predlozenie svojich pripomienok v rámci správneho konania, je vhodné najprv preskúmat rozhodnutie o zacatí konania uverejnené v úradnom vestníku 5. februára 2000. 85 V tomto rozhodnutí Komisia uviedla, ze mala pochybnosti o dodrzaní podmienok stanovených v clánku 4 ods. 7 siedmej smernice. Takisto vyzvala zainteresované strany, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca odo dna uverejnenia. Súd prvého stupna vsak konstatuje, ze rozhodnutie o zacatí konania sa ani náznakom nezmienuje o investoroch ako o eventuálnych príjemcoch uvádzanej pomoci, ale naopak vyvolávala dojem, ze týmto príjemcom bola CIL, ktorá bola oznacená za prevádzkovatela a konecného vlastníka lode. 86 Pokial ide o súkromných investorov, rozhodnutie o zacatí konania uvádza v tretom odseku casti s názvom "Znenie zhrnutia": "Lod... financovali súkromní investori, ktorí ju následne prenajali CIL. Títo investori boli oprávnení odpocítat svoje investície zo svojich zdanitelných príjmov v súlade s danovou úpravou, ktorú schválila Komisia..." 87 Pokial ide naopak o CIL, toto rozhodnutie na tom istom mieste upresnilo: "Komisia usúdila, ze danové úlavy predstavovali hodnotu cistej subvencie vo výske 34 %. Tieto úlavy umoznili CIL vziat lod do nájmu za velmi nízku cenu. CIL je prevádzkovatel (a konecný vlastník) osobnej lode... CIL je povinná prevádzkovat lod pocas minimálne piatich rokov, zásadne z a do Saint-Pierre-et-Miquelon, a odkúpit ju od investorov na konci tohto obdobia." 88 Investori si preto oprávnené mohli mysliet, ze rozhodnutie o zacatí konania im nebolo urcené vzhladom na skutocnost, ze toto rozhodnutie uvádzalo, ze danová úprava, na základe ktorej boli oprávnení odpocítat svoje investície zo svojich zdanitelných príjmov - zákon Pons - schválila Komisia. 89 Navyse z obsahu diskusií medzi francúzskymi orgánmi a Komisiou v rámci konania o predbeznom preskúmaní vyplýva, ze jediným príjemcom pomoci uvedeným v tomto stádiu konania bola CIL, "prevádzkovatel" lode a nie súkromní investori (pozri list z 12. mája 1999, ktorý francúzske orgány adresovali Komisii). Okrem toho v tomto kontexte sa na správnom konaní mohla zúcastnit CIL - a nie súkromní investori (pozri napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 10 a 11). 90 Pôvodné oznacenie CIL za údajného príjemcu pomoci okrem toho posilnuje skutocnost, ze rozhodnutie o zacatí konania odkazuje na pojem príjemcu pomoci v jednotnom císle a nie v mnoznom císle, ako je tomu v napadnutom rozhodnutí. Komisia tak v rozhodnutí o zacatí konania (predposledný odsek casti s názvom "Znenie listu") poziadala francúzske orgány, aby bez meskania postúpili kópiu tohto rozhodnutia "príjemcovi pomoci". 91 Musí sa preto skonstatovat, ze tým, ze súkromní investori neboli identifikovaní ako príjemcovia pomoci v rozhodnutí o zacatí konania, neboli v tomto stádiu "vyzvaní na predlozenie svojich pripomienok" podla clánku 88 ods. 2 ES ani "vyzvaní, aby prelozili svoje pripomienky v urcenej lehote" v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 92 Za týchto podmienok je navyse vhodné preskúmat odpoved Komisie na ziadost o predlzenie lehoty jedného mesiaca priznanej dotknutým osobám na predlozenie svojich pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania, ktorú podala EURL Le Levant 114 listom z 19. júla 2001. Posledná veta clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 totiz stanovuje, ze "v riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit [riadnu lehotu jedného mesiaca danú zainteresovaným stranám na predlozenie svojich pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania]". 93 Listom z 24. júla 2001 vsak Komisia odpovedala na list EURL Le Levant 114, ze lehota jedného mesiaca od dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania stanoveného na predlozenie pripomienok zainteresovanými stranami bola "znacne prekrocená" bez toho, aby prijala stanovisko k ziadosti o predlzenie tejto lehoty, ktorú predlozila EURL Le Levant 114. Toto odmietnutie mozno kritizovat o to viac, ze rozhodnutie o zacatí konania neidentifikovalo súkromných investorov ako príjemcov pomoci, ktorá sa má vymáhat, ale naopak nechávalo dojem, ze príjemcom bola CIL, ktorá bola oznacená za prevádzkovatela a konecného vlastníka lode. 94 Komisia preto tým, ze nedovolila EURL Le Levant 114, aby predlozila svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania, tým, ze odmietla jej ziadost o predlzenie lehoty a to dokonca bez uvedenia dôvodov, pre ktoré nebola ziadost z 19. júla 2001 "riadne odôvodnená", porusila tretiu vetu clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 95 Pri neexistencii takejto nezákonnosti, teda ak by zalobcovia alebo EURL Le Levant 114 mali skutocne moznost v rámci konania vo veci formálneho zistovania predlozit svoje pripomienky o ich oznacení za príjemcov pomoci, ktorá sa má vymáhat, nemozno vylúcit, ze by konanie nemohlo vyústit do iného výsledku, najmä pokial ide o posúdenie nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, v súlade s kritériami, ktoré definuje clánok 87 ods. 1 ES. 96 Okrem toho je vhodné uviest, ze Komisia sa nemôze skrývat za formalistický výklad svojich povinností v oblasti státnej pomoci v miere, v akej to, co je dôlezité v tomto prípade, sa týka skutocnosti, ze osoba, voci ktorej sa Komisia chystá prijat rozhodnutie postihujúce jej práva tým, ze ju oznacuje za príjemcu nezlucitelnej pomoci, od ktorého sa táto pomoc musí vymôct, musí disponovat moznostou uplatnit svoje pripomienky pred prijatím takého rozhodnutia. 97 V prejednávanej veci sa vsak musí skonstatovat, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby bola súkromným investorom poskytnutá takáto moznost. Tým, ze Komisia odmietla vypocut EURL Le Levant 114, a tým, ze v rozhodnutí o zacatí konania neidentifikovala investorov ako príjemcov eventuálne nezlucitelnej pomoci, ktorá sa má vymôct, porusila vseobecnú zásadu práva Spolocenstva. Táto zásada vyzaduje, ze kazdá osoba, voci ktorej mozno prijat rozhodnutie, ktoré postihuje jej práva, musí mat moznost úcinne oznámit svoje stanovisko týkajúce sa skutocností, ktoré Komisia pouzije v jej neprospech na odôvodnenie sporného rozhodnutia. V rámci konania zalozeného na clánku 86 ods. 3 ES (predtým clánok 90 ods. 3 Zmluvy ES), v ktorom tak ako v oblasti státnej pomoci je adresátom rozhodnutia Komisie dotknutý stát, Súdny dvor priznal podnikom zvýhodneným predmetným státnym opatrením právo byt vypocutý, ked uviedol, ze tieto podniky boli priamymi príjemcami sporného státneho opatrenia, boli menovite oznacené týmto opatrením a výslovne sa na ne vztahovalo sporné rozhodnutie a priamo niesli ekonomické následky tohto rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 1992, Holandsko a i./Komisia, C-48/90 a C-66/90, Zb. s. I-565, body 50 a 51). 98 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia porusila clánok 88 ods. 2 ES a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 99 V dôsledku toho sa druhý zalobný dôvod musí vyhlásit za dôvodný bez toho, aby bolo potrebné preskúmat výhradu zalozenú na porusení zásad, na ktorých je zalozený clánok 6 EDLP. 2. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 87 ods. 1 ES a o deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 100 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 87 ods. 1 ES, pretoze kvalifikuje súkromných investorov ako príjemcov pomoci, pricom predmetné opatrenie im nepriznáva ziadnu konkurencnú výhodu a nemá vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Ako príjemcu pomoci v zmysle tohto ustanovenia mozno kvalifikovat len zvýhodnený hospodársky subjekt, ktorý má výhodnejsie postavenia ako jeho konkurenti z dôvodu pomoci. Pátranie po skutocnom príjemcovi pomoci, ktorým nemusí byt formálny adresát opatrenia, zahrna aj identifikáciu podniku, ktorý skutocne pozíva hospodársku výhodu spojenú s jeho obchodnými cinnostami, ktorá je spôsobilá narusit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 57). 101 Zalobcovia v prejednávanej veci tvrdia, ze existuje zásadný rozdiel medzi súkromnými investormi, ktorí sú priami adresáti priznaných danových výhod, a dotknutým podnikom, konkrétne prevádzkovatelom CIL, ktorý je nepriamym príjemcom hospodárskych výhod na relevantnom trhu a v dôsledku toho príjemcom státnej pomoci (pre rozlisovanie medzi príjemcom danovej výhody a príjemcom hospodárskej výhody pozri rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, body 26 a 27). Danová výhoda je len prostriedkom v mechanizme pomoci a nie skutocnou výhodou, ktorá skresluje hospodársku sútaz na úrovni súkromných investorov. Napadnuté rozhodnutie tak zamiena danovú výhodu, z ktorej majú súkromní investori priamy prospech, ako je to uvedené v odôvodnení c. 35, s konkurencnou výhodou, ktorá z nej môze vyplývat nepriamo, z ktorej má prospech len CIL. Skutocnost, ze investori majú prospech z danovej výhody, neumoznuje dospiet k záveru, ze majú prospech z konkurencnej výhody na urcitom trhu, ktorá má vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 102 Zalobcovia takisto tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia, pretoze neupresnuje, v com spocíva výhoda, ktorú získali súkromní investori (rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, bod 56). V tomto bode kritizujú skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie ich bez zistovania hospodárskej výhody, z ktorej by mali prospech pri neexistujúcej zodpovednosti pri vyuzívaní lode, povazuje za príjemcov pomoci na základe jednoduchej skutocnosti, ze majú prospech z úlavy na ich daniach z príjmov, tým, ze v odôvodnení c. 39 uvádza, ze aj ked nie je isté, ci niektorému zo súkromných investorov mozno pripísat zodpovednost za zneuzitie pomoci, napriek tomu títo investori sú osobami, ktoré mali a nadalej majú prospech z danových úlav ako vlastníci lode kúpenej za výhodných podmienok. 103 Napadnuté rozhodnutie takisto obsahuje rozpor v odôvodnení, pretoze súkromným investorom sa pokúsa pripísat úcinky hospodárskej výhody, pricom táto výhoda bola v skutocnosti poskytnutá bud lodenici z dôvodu stavby lode, alebo CIL v rámci správy a prevádzky lode. Pokial ide o námornú lodenicu, odôvodnenie c. 41 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze pomoc sa nemá vymáhat tam, pretoze ju nemozno povazovat za zodpovednú za uzívanie lode po jej dodaní. Krátko pred tým vsak odôvodnenie c. 37 uvádza, ze mozno uvazovat, ze námorná lodenica mala z pomoci prospech nepriamo v rozsahu, v akom jej umoznila získat objednávku, ktorá by jej inak mozno nebola udelená. Takisto, pokial ide o CIL, Komisia jej pripísala zodpovednost za údajné nerespektovanie základných pravidiel OECD v rozsahu, v akom je táto spolocnost zodpovedná za uzívanie lode. Z tohto hladiska napadnuté rozhodnutie nevysvetluje, ako vymozenie pomoci od súkromných investorov spôsobí, ze prevádzkovatel a správca spoluvlastníctva bude zbavený konecnej hospodárskej výhody, akonáhle sa mu predá lod za výhodnú cenu. 104 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 87 ods. 1 ES a povinnost odôvodnenia, pretoze neuvádza, v com je predmetná pomoc spôsobilá ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora Intermills/Komisia, uz citovaný, bod 38; z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, body 22 az 24, a Nemecko a i./Komisia, uz citovaný, body 52 a 53). Zalobcovia osobitne uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie neidentifikuje trh, na ktorom mala byt hospodárska sútaz narusená a na ktorom boli súkromní investori zvýhodnení. Napadnuté rozhodnutie tak neumoznuje zistit, ci relevantným trhom je trh so sluzbami prepravy na lodi alebo trh s výrobkami týkajúcimi sa výletných lodí, o nic viac ako neumoznuje zistit, aká je geografická velkost takéhoto trhu, ktorý môze byt celosvetový, regionálny alebo lokalizovaný v Saint-Pierre-et-Miquelon. Napadnuté rozhodnutie takisto neidentifikuje predmetné narusenie hospodárskej sútaze, co je o to tazsie vzhladom na to, ze zákon Pons sa vztahuje na vsetkých danovníkov a ze danové opatrenie, z ktorého majú rovnakým spôsobom prospech vsetci danovníci, neskresluje hospodársku sútaz [pozri oznámenie Komisie (ES) 96/C 266/14 na základe clánku [88] ods. 2 Zmluvy ES adresované iným clenským státom a iným zainteresovaným osobám týkajúce sa pomoci, ktorú Spanielsko priznalo pre nákup priemyselných vozidiel, Plan Renove Industrial (Ú. v. ES C 266, 1996, s. 10]. Zákon Pons je selektívny len z hladiska konecných príjemcov, pretoze je v plnej miere na prospech len niektorým podnikom usídleným na francúzskych zámorských územiach. Napokon danová situácia súkromných investorov nemá ziadny vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 105 Po tretie zalobcovia poznamenávajú, ze rozhodnutie Komisie 1999/719/ES z 30. marca 1999 o státnej pomoci, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút z dôvodu rozvojovej pomoci pre predaj dvoch osobných lodí vyrobených v Chantiers de l'Atlantique, ktoré prevádzkuje Renaissance Financial vo Francúzskej Polynézii (Ú. v. ES L 292, s. 23, dalej len "rozhodnutie Renaissance"), ktoré za zlucitelnú so spolocným trhom vyhlasuje pomoc, ktorú zamýsla poskytnút Francúzska republika vo forme danových výhod súkromným investorom v rámci zákona Pons, preberá toto rozlisovanie medzi investorom a podnikatelom, pretoze uvádza, ze Renaissance Financial a nie investori ako fyzické osoby sa musia povazovat za skutocných príjemcov pomoci. Okrem toho rozhodnutie Renaissance takisto uviedlo, ze skutocným príjemcom pomoci je námorná lodenica za predpokladu, ze sa nebudú respektovat podmienky podla tohto rozhodnutia a najmä, ak sa ukáze, ze pomoc nie je v súlade s clánkom 4 ods. 7 siedmej smernice. Okrem toho, pokial ide o uplatnenie kritérií OECD a najmä podmienky skutocného pobytu vlastníka a podmienky, podla ktorej pomocou zvýhodneným podnikom nesmie byt necinná dcérska spolocnost zahranicnej spolocnosti, ani rozhodnutie Renaissance, ani rozhodnutie Komisie 92/569/EHS z 31. júla 1992 o schéme pomoci Nemecka v prospech Cosco (Chine) pre nákup styroch kontajnerových lodí (Ú. v. ES L 367, s. 29, dalej len "rozhodnutie Cosco"), ani rozhodnutie o zacatí konania v prejednávanej veci neidentifikovalo dotknutých investorov ako skutocných vlastníkov lode alebo ako príjemcov pomoci. 106 Po prvé Komisia tvrdí, ze operácia Le Levant sa uskutocnila preto, aby súkromným investorom umoznila získat danovú výhodu. Skutocnost, ze táto konstrukcia je zákonná podla francúzskeho práva, sama osebe neznamená, ze je zákonná aj podla pravidiel o státnej pomoci. V tejto súvislosti Komisia po tom, ako pripomenula, ze jej mal byt oznámený prípad uplatnenia zákona Pons v oblasti stavby lodí, tvrdí, ze kazdý súkromný investor mal v rámci svojej dane z príjmov a v dôsledku danovej transparentnosti EURL prospech z odpoctu, ktorý stanovil zákon Pons v prospech niektorých podnikov investujúcich v zámorí. V dôsledku toho státna pomoc vyplývajúca zo zákona Pons vo forme danovej úlavy pôsobila ako pomoc prevádzke v prospech ponuky plavieb vlastníkom a prevádzkovatelom lode. 107 Po druhé Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie jasne od svojho názvu uvádza, ze predmetná pomoc sa týka prevádzky osobnej lode urcenej na prevádzku v Saint-Pierre-et-Miquelon. Analýza Komisie, pokial ide o zhodnotenie zlozky "rozvoja" a hospodárskych dopadov operácie Le Levant, takisto ukazuje, ze napadnuté rozhodnutie sa vztahuje práve na prevádzku výletnej lode a na ponuku výletných plavieb. To vyplýva aj zo samotnej povahy zákona Pons a z vlastností operácie Le Levant. Komisia takisto zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie jasne uvádza, ze investori ako vlastníci lode získali danové výhody urcené na kompenzáciu osobitných tazkostí výrobnej investície urcenej na zámorskú prevádzku na obdobie piatich rokov, na konci ktorého musia predat lod CIL za cenu, ktorou sa na poslednú menovanú prenesie pomoc tak, ze CIL bude konecným príjemcom pomoci, az ked sa jej predá lod za výhodnú cenu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 36, 39 a 40). Napokon Komisia uvádza, ze odôvodnenie c. 16 napadnutého rozhodnutia upresnuje rámec, v ktorom je uvedené posúdenie predmetnej pomoci, a to clánok 4 ods. 7 siedmej smernice a ze odôvodnenie c. 33 predstavuje koniec tohto posúdenia, konkrétne, ze táto pomoc nesplna kritériá, ktoré stanovuje toto ustanovenie. Ziadny z prvkov neumoznuje z tejto analýzy vyvodit, ze príjemcom pomoci má byt námorná lodenica. 108 Po tretie Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neprotirecí jej doterajsej rozhodovacej praxi. Pokial ide o rozhodnutie Renaissance, poznamenáva, ze naozaj islo o prípad uplatnenia zákona Pons a ze francúzske orgány oznámili Komisii, ze predmetná schéma financovania predpokladala struktúry jednotlivcov a ze ak sa investícia dá do lízingu prevádzkujúcemu podniku, administratíva overí, ci danová výhoda bola postúpená tomuto podniku znízením poplatkov, ktoré musí platit. Toto rozhodnutie bolo vsak prijaté na základe informácií od clenského státu, podla ktorých boli predmetní investori spolocnostami, a pouzitá konstrukcia umoznila skutocné postúpenie danovej pomoci prevádzkujúcemu vlastníkovi lode, teda konfigurácia skutkovo odlisná od prejednávaného prípadu. Pokial ide o rozhodnutia Cosco, Komisia uvádza, ze situácia sa zásadne odlisovala od situácie v prejednávanej veci, pretoze cínsky vlastník lodí Cosco si objednal kontajnerové plavidlá od nemeckých námorných lodeníc, a ze oznámená pomoc bola urcená na to, aby pokryla cast zmluvnej ceny predmetných lodí. - Posúdenie Súdom prvého stupna 109 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 110 Kvalifikácia pomoci v zmysle státnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom vyzaduje, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v tomto ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). Z clánku 87 ods. 1 ES vyplýva, ze sú nimi nasledujúce podmienky. Po prvé, musí íst o zásah státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jeho príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. 111 Je takisto namieste pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia, ktorým sa obmedzujú práva, musí jasne a jednoznacne vyplývat uvazovanie institúcie, ktorá akt prijala, takým spôsobom, aby to dotknutým osobám umoznilo oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat jeho kontrolu (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 112 V posúdení nezlucitelnosti pomoci sa napadnuté rozhodnutie obmedzuje na to, ze uvádza, ze pomoc poskytnutá pre lod Le Levant sa musí posudzovat podla clánku 4 ods. 7 siedmej smernice, "pretoze ide o pomoc spojenú so stavbou lodí, ktorá bola poskytnutá ako rozvojová pomoc v roku 1996 v rámci schémy pomoci (zákon Pons) schválenej v roku 1992" (odôvodnenie c. 16). Podla rozhodnutia, aj ked pomoc splna kritériá rozvojovej pomoci definované OECD, ktoré uviedla Komisia vo svojom liste z 3. januára 1989 adresovanom clenským státom (odôvodnenia c. 18, 19 a 21), neobsahuje ozajstnú zlozku "rozvoja" (odôvodnenia c. 20, 22 az 33). V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie uvádza, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom. 113 Napriek tomu napadnuté rozhodnutie neskúma, v com sú v prejednávanom prípade splnené podmienky podla clánku 87 ods. 1 ES zakladajúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom. 114 Súd prvého stupna pripomína, ze existencia podmienok, ktoré stanovuje clánok 87 ods. 1 ES, je nevyhnutná na to, aby státna pomoc bola nezlucitelná so spolocným trhom. Ak totiz predmetná pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, pretoze nie sú splnené podmienky, ktoré stanovuje clánok 87 ods. 1 ES, siedma smernica - prijatá na základe clánku 87 ods. 3 písm. e) ES - sa neuplatní, pretoze táto smernica nutne predpokladá, ze predmetná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 1 ES. 115 V tejto súvislosti a po prvé, pokial ide o podmienku spojenú s ovplyvnením obchodu medzi clenskými státmi uvedenú v clánku 87 ods. 1 ES, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze predmetná pomoc sa týka vyuzívania lode urcenej na vyuzitie v Saint-Pierre-et-Miquelon (nadpis a odôvodnenie c. 5). 116 Musí sa pripomenút, ze súostrovie Saint-Pierre-et-Miquelon je francúzske územné spolocenstvo v severnom Atlantiku pri pobrezí Newfoundlandu. Ide o jednu zo "zámorských krajín a území" (ZKÚ), ktorá nie je súcastou územia Spolocenstva. 117 Pri neexistencii akéhokolvek vysvetlenia tejto otázky neumoznuje napadnuté rozhodnutie porozumiet, v com je pomoc poskytnutá v rámci operácie Le Levant spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v súlade s podmienkami, ktoré stanovuje clánok 87 ods. 1 ES. 118 Po druhé, pokial ide o podmienku spojenú s identifikáciou výhody poskytnutej príjemcovi pomoci a skutocnosti, ze zvýhodnuje urcité podniky a urcité výroby, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze aj keby priamymi príjemcami pomoci boli súkromní investori, úcinky pomoci na hospodársku sútaz boli spojené so skutocnostou, ze CIL mohla prevádzkovat lod za výhodných podmienok zo Saint-Pierre-et-Miquelon (clánok 1 a odôvodnenie c. 5). 119 Vzhladom vsak na to, ze námorná lodenica nemala priamo prospech z pomoci (odôvodnenie c. 37), ze napadnuté rozhodnutie neidentifikuje súkromných investorov ako vlastníkov lode, ktorá bola následne daná do nájmu CIL (odôvodnenie c. 5), a ze CIL, ktorá prevádzkuje túto lod za výhodných podmienok, nie je v tomto stádiu príjemcom pomoci a v dôsledku toho ju nemozno povazovat za zodpovednú za jej vrátenie (odôvodnenie c. 40), vzniká tu otázka, ako im za týchto podmienok skutocnost, ze títo investori financovali stavbu lode vdaka danovým úlavám, poskytuje výhodu spôsobilú zvýhodnit aj podniky alebo urcité výroby. 120 Kedze napadnuté rozhodnutie neskúma, v com skutocnost, ze súkromní investori majú prospech z danovej výhody, predstavuje konkurencnú výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, aj ked ju pritom pripisuje CIL, napadnuté rozhodnutie tak neumoznuje porozumiet, z akých dôvodov zvýhodnuje predmetná pomoc súkromných investorov. 121 Napadnuté rozhodnutie takisto neposkytuje ziadne vysvetlenie, ktoré by umoznilo porozumiet, ako by mohla skutocnost, ze súkromní investori dali lod do nájmu CIL, preniest prípadnú konkurencnú výhodu zo súkromných investorov na prevádzkovatela lode. 122 V tomto bode je okrem toho vhodné uviest, ze napadnuté rozhodnutie sa odchyluje od riesenia, ktoré Komisia prijala v rozhodnutí Renaissance. V uvedenej veci Komisia vyhlásila pomoc, ktorú poskytlo Francúzsko vo forme danových výhod podla zákona Pons na stavbu dvoch osobných lodí urcených na to, aby ich prevádzkoval Renaissance Financial vo Francúzskej Polynézii, za zlucitelnú so spolocným trhom. Predmetná financná konstrukcia bola podobná konstrukcii v prejednávanom prípade, pretoze takisto predpokladala nadobudnutie vlastníctva lodí súkromnými investormi, ktoré boli následne dané do nájmu Renaissance Financial, aby ich táto spolocnost prevádzkovala pocas piatich rokov vo Francúzskej Polynézii. V rozhodnutí Renaissance vsak Komisia usúdila, ze pomoc sa previedla zo súkromných investorov na prevádzkovatela lode, ktorý bol jej skutocným príjemcom z dôvodu nájmu lodí tohto prevádzkovatela a z dôvodu jeho záväzku odkúpit tieto lode po uplynutí piatich rokov. 123 Po tretie, pokial ide o podmienku týkajúcu sa narusenia alebo hrozby narusenia hospodárskej sútaze, musí sa skonstatovat - ako Komisia uznala na pojednávaní - ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje údaje, ktoré by umoznili urcit, v com a na akom trhu pomoc ovplyvnuje alebo môze ovplyvnit hospodársku sútaz. 124 Táto neexistencia analýzy je o to zjavnejsia, ze v odpovedi na pripomienky francúzskych orgánov Komisii 14. júna 2000, kde tieto orgány tvrdia, ze Saint-Pierre-et-Miquelon mal prospech z obchodného dopadu lode Le Levant, pretoze viaceré námorné spolocnosti prejavili svoj zámer urobit tam zastávku, napadnuté rozhodnutie uvádza v odôvodnení c. 31, ze nebolo nevyhnutné zohladnit tieto pripomienky na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom vzhladom na to, ze toto tvrdenie nebolo a pravdepodobne ani nemohlo byt kvantifikované a ze takéto tvrdenie sa netýka priamo zlozky "rozvoja" operácie Le Levant. Komisia tým odmietla preskúmat údaje týkajúce sa prípadného trhu s plavbami na súostroví alebo inde, na ktorom by mohlo dôjst k naruseniu hospodárskej sútaze. 125 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie neumoznuje porozumiet, v com pomoc, ktorá je predmetom prejednávanej veci, splna na zalozenie jej nezlucitelnosti so spolocným trhom tri zo styroch podmienok, ktoré definuje clánok 87 ods. 1 ES. 126 Okrem toho je namieste uviest, ze pomoc bola odsúhlasená pri uplatnení danovej úpravy - zákona Pons - ktorý povoluje danové úlavy pre investície uskutocnené v zámorských departementoch a územiach, a ze túto úpravu schválila Komisia v roku 1992 (odôvodnenia c. 5 a 16). 127 Tlacové oznámenie, ktoré v súvislosti so zákonom Pons uverejnila Komisia 23. decembra 1992, uvádza, ze jej posúdenie sa zakladá na "sociálno-ekonomickej situácii zámorských francúzskych departementov, ktorá odôvodnuje ich udrzanie v zónach, ktoré môzu pozívat výhodu z výnimky stanovenej v clánku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy ES [teraz clánok 87 ods. 3 písm. a) ES]". Táto výnimka sa vztahuje na prípad pomoci urcenej na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou. 128 Napadnuté rozhodnutie teda takisto neumoznuje porozumiet, preco sa na predmetnú pomoc nemôze vztahovat skorsie rozhodnutie Komisie o tom, ze neuplatní námietky voci danovým opatreniam, ktoré stanovil zákon Pons, najmä pokial ide o výrobné investície v odvetví turistiky v Saint-Pierre-et-Miquelon. 129 Okrem toho je vhodné zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie ukazuje, ze v iných rozhodnutiach týkajúcich sa pomoci pre stavbu lodí preskúmala, ci boli splnené podmienky clánku 87 ods. 1 ES [rozhodnutie Cosco, rozhodnutie Komisie 1999/657/ES z 3. marca 1999 o pomoci, ktorú poskytlo Nemecko ako rozvojovú pomoc Indonézii na stavbu dvoch lodných bagrov Volkswerft Stralsund a ich predaj do Pengerukan (Rukindo) (Ú. v. ES L 259, s. 19) a rozhodnutie Komisie 1999/675/ES z 8. júla 1999 o státnej pomoci, ktorú poskytla Spolková republika Nemecko spolocnosti Kvaener Warnow Werft GmbH (Ú. v. ES L 274, s. 23)]. 130 Osobitne v rozhodnutí Cosco Komisia preskúmala pomoc nielen z pohladu clánku 4 ods. 7 siedmej smernice, ale aj na základe clánku 87 ods. 1 ES. V uvedenej veci bola predmetná pomoc rozvojovou pomocou, ktorú plánovala poskytnút nemecká vláda Cínskej ludovej republike vo forme úveru na financovanie kontajnerových lodí. Tieto lode mal prevádzkovat Cosco, státna spolocnost so sídlom v Pekingu. Stavbu týchto lodí mali uskutocnit nemecké námorné lodenice v Nemecku. V rozhodnutí Cosco Komisia dosla k záveru, ze predmetná pomoc narusovala alebo mohla narusit hospodársku sútaz na spolocnom trhu a ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi tak v odvetví stavby lodí, ako aj v odvetví námornej prepravy v miere odporujúcej spolocnému záujmu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 131 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté takou vadou v odôvodnení, ze Súd prvého stupna nemôze vykonat svoju kontrolu. 132 V dôsledku toho sa deviaty zalobný dôvod musí takisto uznat za dôvodný a napadnuté rozhodnutie sa preto musí zrusit, pretoze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné výhrady a zalobné dôvody, ktoré uvádzajú zalobcovia. O moznosti zalobcov a Komisie opriet sa o niektoré dokumenty pripojené k zalobe - Tvrdenia úcastníkov konania 133 Komisia tvrdí, ze zalobcovia sa pred Súdom prvého stupna nemôzu odvolávat na skutocnosti, ktoré neboli súcastou správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102), a uvádza, ze otázka úcasti zalobcov na uvedenom konaní sa prejednáva v rámci veci samej. Tieto prvky sú nadbytocné, pretoze opakujú skutocnosti uvedené v dokumentoch, ktoré boli súcastou správneho konania, a neprípustné, pretoze uvádzajú skutocnosti, ktoré neboli súcastou správneho konania. Z posledného uvedeného dôvodu sa zalobca v rámci súdneho konania nesmie odvolávat na tieto dokumenty: ziadost o schválenie operácie Le Levant, ktorú podala banka a CIL 19. augusta 1996, rozhodnutie o schválení operácie, ktoré dorucilo francúzske ministerstvo pre rozpocet 26. novembra 1996, potvrdenie a správa francúzskej Commission des opérations de bourse z 3. decembra 1996, protokol o dohode medzi bankou a CIL z 9. decembra 1996, splnomocnenie na správu a prevádzku lode CIL, vzájomné prísluby predaja a nákupu medzi bankou a CIL a vzájomné prísluby predaja a nákupu medzi EURL a bankou. 134 Komisia vsak tvrdí, ze pokial ide o nu, má právo sa na tieto dokumenty odvolat, aby preukázala neodôvodnenost tvrdení v zalobe, a ze Súd prvého stupna ich môze zohladnit. 135 Zalobcovia uvádzajú, ze odôvodnenie Komisie predpokladá, ze správne konanie prebieha transparentne a spravodlivo, co nebol prípad prejednávanej veci. Navyse dokumenty, ktoré citovala Komisia, musia byt nevyhnutne preskúmané v rámci zaloby, pretoze sú spojené so zalobnými dôvodmi neplatnosti uvedenými v zalobe. Okrem toho tieto dokumenty a z nich vyplývajúce tvrdenia sa netýkajú správneho konania, ale operácie Le Levant, a umoznujú identifikovat metodologické chyby, ktorých sa Komisia dopustila. - Posúdenie Súdom prvého stupna 136 Podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES posudzovaná podla skutkového a právneho stavu jestvujúceho v case prijatia tohto aktu. Zvlást hodnotenia vykonané Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente ich vykonania (rozsudok z 3. októbra 2002, Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 34; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81; Kneissl Dachstein/Komisia, uz citovaný, bod 47, a z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 67). 137 V prejednávanom prípade uz nevzniká otázka pouzitia sporných dokumentov, pretoze Súd prvého stupna sa rozhodol zrusit napadnuté rozhodnutie pre procesné chyby a nedostatocné odôvodnenie. 138 V kazdom prípade v rámci druhého zalobného dôvodu Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia zanedbala svoje povinnosti a ze neprijala opatrenia nevyhnutné na to, aby zalobcovia mohli predlozit svoje pripomienky v rámci konania vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 88 ods. 2 ES. 139 Zalobcovia sa preto mohli odvolat na sporné dokumenty na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia a Komisia mohla popriet tieto argumenty v rámci súdneho konania. V kazdom prípade by vsak Súd prvého stupna mohol posúdit tieto dokumenty len v rozsahu právomocí, ktorými disponuje. Ak dokumenty totiz obsahujú skutocnosti, ktoré môzu odporovat faktom, ktoré mala Komisia k dispozícii v rámci správneho konania a na základe ktorých prijala napadnuté rozhodnutie, nemôze Súd prvého stupna nahradit Komisiu v posúdení hospodárskeho alebo právneho dosahu, aký by tieto skutocnosti mohli mat na jej analýzu. Ako Komisia správne tvrdí vo svojom vyjadrení k zalobe (vyjadrenie k zalobe, bod 110), ak by tak Súd prvého stupna urobil, vykonával by vlastnú analýzu a vyvodzoval by vlastné závery a neposudzoval by zákonnost napadnutého rozhodnutia. To vsak nie je funkcia Súdu prvého stupna. Ak súd Spolocenstva nesmie nahradit skutkové posúdenie autora rozhodnutia najmä v hospodárskej oblasti svojím vlastným posúdením (rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 130), o to skôr nesmie uskutocnit posúdenie de novo zakladajúce sa na skutocnostiach, ktoré neboli súcastou správneho konania pred Komisiou. O trovách 140 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu svojich vlastných trov konania a náhradu trov konania zalobcov vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2001/882/ES z 25. júla 2001 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom vo forme rozvojovej pomoci pre osobnú lod Le Levant, ktorú vyrobil Alstom Leroux Naval pre prevádzku v Saint-Pierre-et-Miquelon, sa zrusuje. 2. Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania zalobcov vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbezného opatrenia. Vesterdorf Cooke García-Valdecasas Labucka Trstenjak Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. februára 2006. Tajomník Predseda E. Coulon B. Vesterdorf Obsah Právny rámec Zákon Pons a rozhodnutie Komisie nevzniest námietky podla clánkov 87 ES a 88 ES Smernica Rady 90/684/EHS o pomoci pri stavbe lodí Ustanovenia týkajúce sa správneho konania Skutkové okolnosti a konania Opis operácie Le Levant Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Súdne konania Návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti zaloby, pokial ide o niektorých zalobcov 1. O splnomocneniach, ktoré udelili niektoré EURL - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O splnomocneniach, ktoré udelili niektoré fyzické osoby vo svojom vlastnom mene - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej 1. O druhom zalobnom dôvode - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O tretom zalobnom dôvode týkajúcom sa porusenia clánku 87 ods. 1 ES a o deviatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O moznosti zalobcov a Komisie opriet sa o niektoré dokumenty pripojené k zalobe - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXp2DMvF/L98107-8276TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXp2DMvF/L98107-8276TMP.html#Footref*