Vec T-33/02 Britannia Alloys & Chemicals Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Relevantný obrat - Zaloba o neplatnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata komora) z 29. novembra 2005 Abstrakt rozsudku Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Obrat za obchodný rok predchádzajúci dátumu ulozenia pokuty - Pojem - Bezvýznamný obrat - Pouzitie obratu za bezprostredne predchádzajúci obchodný rok - Prípustnost - Podmienky - Porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia - Neexistencia - Porusenie zásady právnej istoty - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) Pokial ide o stanovenie stropu na ulozenie pokuty v oblasti hospodárskej sútaze vo výske 10 % obratu za predchádzajúci obchodný rok v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, "predchádzajúci obchodný rok" sa v zásade vztahuje na posledný úplný obchodný rok kazdého z dotknutých podnikov v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Z cielov systému, ktorého je toto ustanovenie súcastou, vsak vyplýva, ze uplatnenie stropu 10 % predpokladá jednak, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia, a jednak, ze tieto údaje sa vztahujú na úplné úctovné obdobie riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. Napríklad, ak sa obchodný rok skoncí pred prijatím rozhodnutia, ale rocná uzávierka predmetného podniku este nebola vypracovaná alebo este nebola oznámená Komisii, Komisia má pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 právo, ba az povinnost, pouzit obrat dosiahnutý pocas skorsieho obchodného roka. Rovnako, ak z dôvodu reorganizácie alebo zmeny úctovných postupov vypracoval podnik pre predchádzajúci obchodný rok uzávierku, ktorá sa týka obdobia kratsieho ako 12 mesiacov, Komisia má pri uplatnení tohto ustanovenia právo pouzit obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho úplného úctovného obdobia. Podobne, ak podnik nevykonával hospodársku cinnost pocas obchodného roka predchádzajúceho dátumu prijatia rozhodnutia, obrat za toto obdobie nedáva ziadnu informáciu o význame uvedeného podniku, a preto nemôze slúzit ako základ pre urcenie daného stropu. V takom prípade je Komisia povinná urcit maximálnu hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráza úplný rok hospodárskej cinnosti, aj ked táto cinnost bola obmedzená, prinajmensom v situáciách, ked neexistuje ziadna informácia, ze podnik ukoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol ulozeniu tazkej pokuty. Komisia tým, ze postupovala uvedeným spôsobom pri jednom z podnikov, ktorý bol úcastníkom kartelu, zatial co pri ostatných podnikoch, ktoré neukoncili svoju hospodársku cinnost, zohladnila obrat za obchodný rok bezprostredne predchádzajúci dátumu ulozenia pokuty, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania, kedze posudzovala neporovnatelné situácie. Neporusila ani zásadu právnej istoty, lebo vyuzila právomoc výberu referencného obchodného roka nie svojvolne, ale v súlade so svojimi povinnostami za výnimocných okolností sa obmedzila na zohladnenie posledného úplného obchodného roka, ktorý odráza úplný rok riadnej hospodárskej cinnosti. (pozri body 37 - 40, 42, 49, 62, 74) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 29. novembra 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ES - Kartel - Trh s fosfátom zinku - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Relevantný obrat - Zaloba o neplatnost" Vo veci T-33/02, Britannia Alloys & Chemicals Ltd, so sídlom v Gravesend (Spojené královstvo), v zastúpení: S. Mobley, H. Bardell a M. Commons, solicitors, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Wainwright a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1) alebo subsidiárne návrh na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 1. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Spolocnost Britannia Alloys & Chemicals Ltd (dalej len "zalobca" alebo "Britannia") zalozená podla anglického práva je dcérskou spolocnostou spolocnosti M. I. M. Holdings Ltd (dalej len "MIM") zalozenou podla austrálskeho práva. V októbri 1993 predal Pasminco Europe (ISC Alloys) Ltd svoje cinnosti v odvetví zinku spolocnosti MIM, ktorá ho presunula spolocnosti Britannia. Tento podnik vyrábal a predával zinkové výrobky vrátane fosfátu zinku. V marci 1997 Trident Alloys Ltd (dalej len "Trident"), autonómna spolocnost vytvorená spolocnostou Britannia, odkúpila cinnosti spolocnosti Britannia v oblasti zinku za 14 359 072 libier sterlingov (GBP). Britannia stále existuje ako dcérska spolocnost spolocnosti MIM, ale prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost, a nemá preto ziadny obrat. 2 Aj ked sa chemické vzorce môzu jemne odlisovat, ortofosfáty zinku predstavujú homogénny chemický výrobok oznacený druhovým názvom "fosfát zinku". Fosfát zinku získaný z oxidu zinocnatého a kyseliny fosforecnej sa bezne pouzíva ako minerálny antikorózny pigment v náterovom priemysle. Na trh sa uvádza bud ako standardný fosfát zinku, alebo ako modifikovaný alebo "aktivovaný" fosfát zinku. 3 Roku 2001 ovládalo najväcsiu cast svetového trhu s fosfátom zinku týchto pät európskych výrobcov: Dr Hans Heubach GmbH & Co. KG (dalej len "Heubach"), James M. Brown Ltd (dalej len "James Brown"), Société Nouvelle des Couleurs Zinciques SA (dalej len "SNCZ"), Trident (predtým Britannia) a Union Pigments AS (predtým Waardals AS) (dalej len "Union Pigments"). 4 V dnoch 13. a 14. mája 1998 Komisia uskutocnila simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocností Heubach, SNCZ a Trident podla clánku 14 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Od 13. do 15. mája 1998 uskutocnil Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (EZVO) na ziadost Komisie podla clánku 8 ods. 3 protokolu 23 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) simultánne a bez predchádzajúceho upozornenia setrenia v priestoroch spolocnosti Union Pigments podla clánku 14 ods. 2 kapitoly II protokolu 4 dohody medzi státmi EZVO týkajúcej sa vytvorenia Dozorného úradu a Súdneho dvora. 5 Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala rozhodnutie 2003/437/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 153, 2003, s. 1). Rozhodnutím posudzovaným na úcely tohto rozsudku je rozhodnutie, ktoré bolo oznámené dotknutým podnikom a prilozené k zalobe (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie sa v urcitých aspektoch odlisuje od rozhodnutia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. 6 V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze od 24. marca 1994 do 13. mája 1998 existoval medzi spolocnostami Britannia (Trident od 15. marca 1997), Heubach, James Brown, SNCZ a Union Pigments kartel. Tento kartel sa obmedzoval na standardný fosfát zinku. Úcastníci kartelu sa po prvé dohodli na rozdelení trhu s predajnými kvótami pre výrobcov. Po druhé urcovali cenové "stropy" alebo "odporúcané" ceny na kazdom stretnutí a vo vseobecnosti ich dodrziavali. Po tretie v urcitej miere dochádzalo k rozdeleniu zákazníkov. 7 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Britannia..., Heubach..., James... Brown, [SNCZ], Trident... a [Union Pigments] porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa zúcastnili na trvajúcej dohode a/alebo na zosúladenom postupe v odvetví fosfátu zinku. Dlzka trvania porusenia je: ... b) pokial ide o spolocnost Britannia...: od 24. marca 1994 do 15. marca 1997. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Britannia...: 3,37 milióna eur; b) ... Heubach...: 3,78 milióna eur; c) James... Brown...: 940 000 eur; d) [SNCZ]: 1,53 milióna eur; e) Trident...: 1,98 milióna eur; f) [Union Pigments]: 350 000 eur. ..." 8 Na výpocet výsky pokuty Komisia pouzila metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") a oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 9 Komisia na úvod povazovala za primeranú základnú ciastku pre zalobcu 3,75 milióna eur (odôvodnenie c. 313 napadnutého rozhodnutia). Potom pripomenula hranicu, ktorú v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nesmie presiahnut pokuta ukladaná kazdému dotknutému podniku. Na úcely stanovenia stropu vo výske 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka stanoveného v tomto ustanovení, Komisia, pokial ide o zalobcu, "zohladnila jeho celkový obrat za obchodný rok k 30. júnu 1996, ktorý predstavuje posledný dostupný obrat za celý rok riadnej cinnosti" (odôvodnenie c. 345, poznámka pod ciarou 196). Kedze tento obrat bol 55,7 milióna eur (odôvodnenie c. 50), najvyssia hranica pokuty sa stanovila na priblizne 5,5 milióna eur. Kedze suma pokuty bola pred pouzitím oznámenia o spolupráci nizsia ako tento strop, Komisia ju z tohto dôvodu neznízila. 10 Napokon Komisia priznala zalobcovi znízenie o 10 % na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 366). Konecná suma pokuty ulozená zalobcovi tak predstavovala 3,37 milióna eur (odôvodnenie c. 370). Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 21. februára 2002 podal zalobca návrh na zacatie tohto konania. 12 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (piata komora) o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu, aby písomne odpovedala na jednu otázku týkajúcu sa definície trhu a poskytla úplnú verziu vyhlásenia spolocnosti Trident z 23. apríla 1999 o karteli. Komisia vyhovela tejto ziadosti v stanovenej lehote. 13 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Súdom prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 1. júla 2004. 14 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, - subsidiárne, zmenil clánok 3 napadnutého rozhodnutia tak, aby sa podstatne znízila suma ulozenej pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 16 Zalobca uvádza jediný zalobný dôvod. Skladá sa z troch castí, v ktorých zalobca uvádza, ze Komisia tým, ze na úcely výpoctu maximálnej hranice 10 % obratu pouzila obrat dosiahnutý pocas obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, porusila: - clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásadu proporcionality, - zásadu rovnosti zaobchádzania, - zásadu právnej istoty. O prvej casti zalozenej na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 17 Zalobca uvádza, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze pri výpocte maximálnej hranice 10 % obratu zohladnila obrat dosiahnutý pocas iného obchodného roka, ako je rok predchádzajúci napadnutému rozhodnutiu. 18 Podla zalobcu toto ustanovenie urcuje dva spôsoby stanovenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podniku. Komisia môze ulozit bud pokutu vo výske od 1 000 do 1 milióna eur, alebo pokutu vyssiu ako 1 milión eur, ale za podmienky, ze nepresiahne 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka, to je obchodného roka predchádzajúceho rozhodnutiu, ktorým sa ulozila pokuta. Zalobca zdôraznuje, ze znenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je jasné a jednoznacné v tom zmysle, ze Komisia musí pri výpocte maximálnej hranice 10 % z obratu pouzit predchádzajúci obchodný rok. Komisia nemá pri stanovovaní tohto stropu diskrecnú právomoc pouzit iný obchodný rok. Zalobca dodáva, ze ak obrat dotknutého podniku nepresiahne 10 miliónov eur, Komisia nesmie podla druhej casti clánku 15 ods. 2 ulozit pokutu vyssiu ako 1 milión eur, pretoze výska takejto pokuty by nevyhnutne presiahla strop 10 %. 19 Zalobca tvrdí, ze v tomto prípade Komisia chybne pouzila obrat dosiahnutý pocas obchodného roka, ktorý sa koncil 30. júna 1996, pre výpocet maximálnej hranice 10 % z obratu pouzitelného na jeho pokutu (odôvodnenie c. 345 napadnutého rozhodnutia, poznámka pod ciarou 196). Kedze napadnuté rozhodnutie je z 11. decembra 2001, predchádzajúci obchodný rok, ktorý sa mal pouzit na urcenie tohto stropu, bol ten obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 2001. Zalobca uvádza, ze v tom case bol neobchodnou spolocnostou a ze preto nemal ziadny obrat. Domnieva sa preto, ze Komisia nemala právo ulozit mu pokutu vyssiu ako 1 milión eur na základe druhej casti clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Mala pouzit prvú cast tohto ustanovenia a ulozit mu pokutu vo výske od 1 000 do 1 milióna eur. Zalobca tvrdí, ze skutocnost, ze nemal ziadny obrat v predchádzajúcom obchodnom roku, nemá za následok zmenu podmienky, podla ktorej sa Komisia pri stanovení stropu 10 % musí odvolat na ten istý obchodný rok. Aj keby Komisia rozhodla ulozit pokutu 1 milión eur, musela by ju znízit o percento, ktoré posúdila za primerané podla oznámenia o spolupráci, to je 10 %, a pokutu stanovit na 900 000 eur. 20 Z judikatúry vyplýva, ze pod pojmom "predchádzajúci obchodný rok" v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa rozumie "posledný úplný obchodný rok" (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5009). Kedze usmernenia nerozlisujú medzi výrazmi "obchodný rok" a "úctovný rok" [bod 5 písm. a)], prirodzený význam výrazu "posledný úplný obchodný rok", ktorý pouzil Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia, oznacuje posledný financný rok na úctovné úcely. 21 Vo svojej replike zalobca popiera tvrdenie Komisie, podla ktorého sa Súd prvého stupna nesmie obmedzit na doslovný výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ale musí pouzit aj historický a teleologický výklad. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze doslovný výklad prevázi, ak znenie ustanovenia je jasné a jednoznacné a ak sa zjavne vztahuje na predmetnú situáciu (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Nemecko/Komisia, C-245/97, Zb. s. I-11261, bod 72, a zo 4. októbra 2001, Bowden a i., C-133/00, Zb. s. I-7031, body 38 az 44, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras k rozsudku Súdneho dvora z 28. februára 1980, Fellinger, 67/79, Zb. s. 535, 547). V tomto prípade sama Komisia pripustila, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je jasný, ked vo svojom vyjadrení k zalobe tvrdí, ze "sa javí, ze odkaz na predchádzajúci obchodný rok v clánku 15 ods. 2 sa logicky vztahuje na úctovné obdobie, ktoré predchádza prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty". 22 Okrem toho doslovný výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je v súlade s cielmi sledovanými zákonodarcom Spolocenstva. Odkaz skôr na predchádzajúci obchodný rok v tomto ustanovení ako na obrat v poslednom roku porusenia napríklad ukazuje, ze zákonodarca chcel zabezpecit zhodnotenie predpokladaného dosahu na podnik, a tým proporcionálnost pokuty vzhladom na financnú situáciu podniku v case ulozenia pokuty. Podla zalobcu sa clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 presne vztahuje na prípad, ako je tento, ked podnik zodpovedný za porusenie stále existuje, ale jeho hospodárska sila je velmi slabá v porovnaní s tým, akú mal v case porusenia, a preto by nemal celit ulozeniu nadmernej a neproporcionálnej pokuty. 23 Zalobca kritizuje tvrdenie Komisie, podla ktorého je jej výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyhnutný na zabezpecenie toho, aby ulozená pokuta mala dostatocný odstrasujúci úcinok. Na úvod popiera, ze sa toto ustanovenie opiera o hypotézu, ze obrat, ktorý podnik dosiahol pocas obchodného roka predchádzajúceho rozhodnutiu, odráza dostatocným spôsobom jeho obrat v case, ked sa dopustil porusenia. Domnieva sa, ze nic neumoznuje usudzovat, ze zákonodarca mal na mysli takúto hypotézu a ze skôr výber predchádzajúceho obchodného roka ako napríklad posledného roka porusenia naznacuje, ze sledovaným cielom je zhodnotit pravdepodobný dosah na podnik, a tým proporcionálny charakter pokuty v závislosti od financnej situácie podniku v case ulozenia pokuty. Dalej v odpovedi na tvrdenie Komisie, ze pokuta 1 milión eur je prílis malá, zalobca uvádza, ze takáto suma sa povazovala za dostatocne odstrasujúcu v rozhodnutí Komisie 1999/271/ES z 9. decembra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/34.466 - Grécke trajekty) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24, dalej len "rozhodnutie Grécke trajekty"). Okrem toho tvrdí, ze tvrdenie Komisie o riziku sfalsovania obratu podnikom s cielom vyhnutia sa ulozeniu vyssej pokuty nie je v tomto prípade relevantné, pretoze nebolo naznacené, ze by on sám takto konal. Tvrdí, ze Súd prvého stupna sa má pri preskúmavaní obmedzit na skutocnosti tak, ako v tejto veci vyplývajú zo spisu. 24 Zalobca spochybnuje tvrdenie Komisie, ze vykladala clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tak, aby v súlade s judikatúrou zabezpecila jeho potrebný úcinok. Za nerelevantnú povazuje judikatúru, na ktorú poukazuje Komisia, a kedze sa dokázalo, ze ide o ulozenie pokuty zdruzeniu podnikov alebo jednému podniku konajúcemu v mene jeho clenov, strop 10 % sa musí vypocítat vo vztahu k celkovému obratu clenov. Význam, ktorý sa v tejto judikatúre pripisuje výrazu "obrat", je relevantný len v kontexte dotknutých vecí. 25 Vo svojej doterajsej praxi Komisia respektovala zásadu, podla ktorej stanovenie základnej ciastky a pouzitie stropu 10 %, sú rôzne stádiá pri urcovaní výsky pokuty a nepovazovala za nevyhnutné pouzit tento strop v roku, ktorý je najblizsí roku, pocas ktorého sa podnik dopustil porusenia, pretoze existoval výrazný rozdiel medzi obratom predchádzajúceho obchodného roka a velkostou obratu v case porusenia. V rozhodnutí 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, s. 1) Komisia stanovila základnú ciastku v závislosti od obratu spolocnosti UCAR International, to je 1 022 miliónov eur roku 1998, roku predchádzajúcemu ukonceniu porusenia. Aj ked obrat spolocnosti UCAR roku 2000, roku predchádzajúcom prijatiu rozhodnutia, bol mensí o 181 miliónov eur v porovnaní s obratom roku 1998, Komisia pouzila strop 10 % na obrat roku 2000. 26 Zalobca dodáva, ze Komisia tým, ze na úcely výpoctu maximálnej hranice 10 % obratu pouzila iné úctovné obdobie, ako je predchádzajúci obchodný rok, nezohladnila financnú situáciu v case prijatia napadnutého rozhodnutia, a preto porusila zásadu proporcionality. Táto zásada vyzaduje, aby ziadne konanie Komisie neslo nad mieru toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho ciela [rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 1985, Man (Sugar), 181/84, Zb. s. 2889, bod 20]. Rozhodnutie Komisie v tomto prípade pouzit strop 10 % na obchodný rok zalobcu, ktorý nemá ziadnu súvislost s jeho financnou situáciou, vypocítaný podla obratu v case napadnutého rozhodnutia, má za následok, ze ulozená pokuta neodráza jeho hospodársku silu, a preto nie je proporcionálna. Zalobca pripomína, ze v case prijatia tohto rozhodnutia nemal ziadny obrat a navyse predmetná pokuta je podstatne vyssia ako jeho celkové súcasné aktíva, to je 1,9 milióna eur podla jeho revidovanej úctovnej uzávierky týkajúcej sa úctovného obdobia, ktoré skoncilo 30. júna 2001. 27 Komisia na úvod pripomína, ze zalobca je sám zodpovedný za predmetné porusenie a ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia stále existoval. Musela sa mu preto ulozit pokuta (odôvodnenia c. 242 az 250 napadnutého rozhodnutia) (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 236). 28 Komisia pripústa, ze odkaz na predchádzajúci obchodný rok uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "sa javí, ze sa logicky vztahuje na úctovné obdobie, ktoré predchádza prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty". Domnieva sa vsak, ze ak obrat predchádzajúceho obchodného roka dáva úplne mylný obraz o velkosti predmetného podniku, je oprávnená zohladnit obrat dosiahnutý dotknutým podnikom pocas skorsieho úctovného obdobia. 29 Komisia popiera zalobcov úplne doslovný výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Z judikatúry vyplýva, ze aj ked sa ustanovenie javí ako jasné, je nevyhnutné zohladnit ducha, celkovú systematiku a súvislosti predmetného ustanovenia (rozsudky Súdneho dvora z 5. februára 1963, van Gend en Loos, 26/62, Zb. s. 3, a z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215). 30 Pokial ide o tento prípad, kde podnik nemal ziadny obrat, Komisia usudzuje, ze na posúdenie velkosti a hospodárskej sily tohto podniku môze vziat do úvahy bud obrat skupiny, do ktorej tento podnik patrí, alebo obrat posledného roka, v ktorom vykonával riadnu hospodársku cinnost. Kedze sa nariadenie vztahuje na "dotknutý podnik", usúdila, ze je vhodné zvolit druhú moznost. Obe moznosti so sebou nesú urcitú odchýlku od znenia nariadenia c. 17, ale to uz súd Spolocenstva pripustil, a druhá moznost je pravdepodobne najvýhodnejsia pre dotknutý podnik. 31 Dalej Komisia uvádza viaceré tvrdenia na odôvodnenie svojho výkladu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Konkrétne uvádza, ze jej výklad je nevyhnutný na zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty. V tejto súvislosti naznacuje, ze ak je podnik cinný az do prijatia konecného rozhodnutia, ona sama a nariadenie c. 17 sa opierajú o hypotézu, ze predchádzajúci obchodný rok odzrkadluje dostatocným spôsobom úroven velkosti obratu podniku v case, ked sa dopustil porusenia. Zalobcov výklad blokuje ciel dostatocného odstrasenia a moznost ulozenia pokút by tým bola úplne pozbavená svojho potrebného úcinku. 32 Okrem toho Komisia tvrdí, ze jej výklad clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je plne v súlade s judikatúrou. Na jednej strane vykladá súd Spolocenstva toto nariadenie tak, aby sa zabezpecil jeho potrebný úcinok. Na strane druhej je v judikatúre potvrdený vztah medzi týmto ustanovením a posúdením skutocnej velkosti podniku v case porusenia (pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 66, rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 282, a z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, body 136 a 137). Posúdenie Súdom prvého stupna 33 Na úvod je vhodné uviest, ze zalobca nepopiera svoju úcast na karteli, ani porusenie clánku 81 ES, ktoré sa mu vycíta, ani posúdenie Komisie o závaznosti a dlzke trvania porusenia. Chce len dosiahnut zrusenie ulozenej pokuty alebo znízenie jej výsky z dôvodu, ze Komisia porusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze mu ulozila pokutu, ktorá presahuje maximálny prah 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka stanoveného týmto ustanovením. 34 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Komisia môze ulozit podnikom "pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia...". 35 Podla judikatúry je strop 10 % uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 urcený na zabránenie tomu, aby boli pokuty neproporcionálne vo vztahu k významu podniku, a osobitne je urcený na zabránenie tomu, aby boli ulozené pokuty, pri ktorých sa dá ocakávat, ze ich podniky nebudú schopné zaplatit. Kedze len celosvetový obrat môze skutocne dat o tom priblizný obraz, musí sa tomuto percentu rozumiet ako percentu z celosvetového obratu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 119). 36 Je potrebné dodat, ze cielom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je dat Komisii právomoc ukladat pokuty, aby mohla plnit dozornú funkciu, ktorú jej zverilo právo Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 105, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 105). Táto funkcia zahrna úlohu vysetrovat a stíhat jednotlivé porusenia, ako aj povinnost viest v oblasti hospodárskej sútaze vseobecnú politiku zameranú na pouzitie zásad stanovených v Zmluve a usmernovat v tom zmysle správanie podnikov. Z toho vyplýva, ze Komisia musí dbat na odstrasujúci charakter pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný, body 105 a 106). 37 Z judikatúry takisto vyplýva, a nie je to popreté úcastníkmi konania, ze v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa "predchádzajúci obchodný rok" v zásade vztahuje na posledný úplný obchodný rok kazdého z dotknutých podnikov v case prijatia napadnutého rozhodnutia (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 20 vyssie, bod 5009; rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 85). 38 Tak z cielov systému, ktorého je toto ustanovenie súcastou (pozri body 35 a 36 vyssie), ako aj z judikatúry citovanej v bode 37 vyssie vsak vyplýva, ze uplatnenie stropu 10 % predpokladá jednak, ze Komisia má k dispozícii obrat za posledný obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia, a jednak, ze tieto údaje sa vztahujú na úplné úctovné obdobie riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. 39 Napríklad, ak sa obchodný rok skoncí pred prijatím rozhodnutia, ale rocná uzávierka predmetného podniku este nebola vypracovaná alebo este nebola oznámená Komisii, Komisia má pri uplatnení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 právo, ba az povinnost, pouzit obrat dosiahnutý pocas skorsieho obchodného roka. Rovnako, ak z dôvodu reorganizácie alebo zmeny úctovných postupov vypracoval podnik pre predchádzajúci obchodný rok uzávierku, ktorá sa týka obdobia kratsieho ako 12 mesiacov, Komisia má pri uplatnení tohto ustanovenia právo pouzit obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho úplného úctovného obdobia. 40 Nejde teda o jednoduchú otázku výberu medzi maximálnou pokutou 1 milión eur a stropom stanoveným odkazom na obrat za obchodný rok, ktorý predchádza dátumu prijatia rozhodnutia. 41 V tomto prípade, kedze napadnuté rozhodnutie je z 11. decembra 2001, predchádzajúcim obchodným rokom bol rok od 1. júla 2000 do 30. júna 2001. Zalobca vsak upustil od svojich cinností v oblasti zinku roku 1997 a následne upustil od vykonávania akejkolvek hospodárskej cinnosti (pozri bod 1 vyssie). Konkrétnejsie, nevykonával ziadnu cinnost pocas obdobia od 1. júla 2000 do 30. júna 2001, a pocas tohto obdobia preto nedosiahol ziadny obrat. 42 Následkom toho nemala Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia k dispozícii obrat zalobcu z hospodárskej cinnosti, ktorú vykonával pocas predchádzajúceho obchodného roka. Súd prvého stupna sa domnieva, ze táto situácia sa neodlisuje podstatne od situácií spomenutých vyssie v bode 39. Ak podnik nevykonával hospodársku cinnost pocas predchádzajúceho obchodného roka, obrat za toto obdobie nedáva ziadnu informáciu o význame uvedeného podniku, v rozpore s tým, co pozaduje judikatúra (pozri bod 35 vyssie), a preto nemôze slúzit ako základ pre urcenie stropu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 43 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze úcelom tohto stropu je zhodnotit pravdepodobný dosah pokuty na podnik vo vztahu k jeho velkosti v case jej ulozenia a ze Komisia porusila zásadu proporcionality (pozri body 22 a 26 vyssie), treba pripomenút, ze osobitným úcelom tohto stropu je zabránit tomu, aby boli pokuty neproporcionálne vo vztahu k významu podniku a osobitne zabránit tomu, aby dotknuté podniky boli neschopné zaplatit ulozené pokuty (pozri bod 35 vyssie). Pouzitie stropu 10 % na uskutocnenie tohto úcelu predpokladá, ze dotknutý podnik vykonáva hospodársku cinnost v case ulozenia pokuty. V tomto prípade vsak bolo roku 1997 prijaté obchodné rozhodnutie postúpit podnik zalobcu so zinkom spolocnosti Trident, ukoncit cinnost zalobcu na relevantnom trhu a rozdelit príjmy z tohto postúpenia miesto zacatia novej hospodárskej cinnosti. Kedze zalobca zhodnotil svoju obchodnú cinnost prostredníctvom tohto postúpenia, netvrdí, ze je neschopný zaplatit pokutu z dôvodu chýbajúcej riadnej obchodnej cinnosti (pozri bod 1 vyssie). Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze nebolo neproporcionálne urcit strop pokuty v závislosti od velkosti zalobcu pred postúpením obchodných cinností. 44 Nemozno vyhoviet tvrdeniu zalobcu, podla ktorého z jeho výkladu clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vyplýva, ze Komisia stále môze ulozit pokutu 1 milión eur, sumu, ktorú okrem toho povazuje za dostatocne odstrasujúcu. Skutocnost, ze Komisia vo svojej skorsej rozhodovacej praxi a napokon za iných okolností, ako je tento prípad, povazovala pokutu vo výske 1 milión eur za pokutu s dostatocným odstrasujúcim úcinkom, neznamená, ze je povinná vykonat rovnaké posúdenie vo svojich neskorsích rozhodnutiach. Je potrebné dodat, ze usmernenia uvádzajú, ze sumy stanovené pre "velmi závazné" porusenia môzu presiahnut 20 miliónov eur a ze zalobca nepopiera, ze predmetné porusenie v tejto veci je "velmi závazné". Komisia bola teda oprávnená usudzovat, ze pokuta vo výske 1 milióna eur nebola dostatocná. 45 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nebola pri urcení stropu 10 % stanovenom v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 povinná zohladnit nulový obrat zalobcu týkajúci sa obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 2001. 46 Dalej sa musí preskúmat, ci mala Komisia právo pouzit obrat dosiahnutý zalobcom pocas obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, a tak nezohladnit neskorsie obchodné roky tak, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí. 47 Komisia vo svojom napadnutom rozhodnutí uvádza, ze na urcenie stropu 10 % zohladnila celosvetový obrat zalobcu za obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, ktorý predstavuje "posledný dostupný obrat odrázajúci úplný rok riadnej cinnosti" (pozri bod 9 vyssie). Obrat zalobcu za obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, bol 55,7 milióna eur. Zo spisu vyplýva a bolo to potvrdené úcastníkmi konania na pojednávaní, ze zalobca naozaj pokracoval vo svojej riadnej cinnosti az do marca 1997, ked spolocnosti Trident postúpil svoj podnik so zinkom (pozri bod 1 vyssie). Okrem toho z úctovníctva zalobcu za obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1997, vyplýva, ze po tomto postúpení vykonával zalobca obmedzené obchodné cinnosti pozostávajúce z nákupu zinku od dodávatela v rámci uz existujúcej dohody a jeho predaja za rovnakú cenu spolocnosti Trident. Obrat zalobcu za obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1997, tak bol 34,8 milióna GBP. Pocas nasledujúceho roka ukoncil túto zostávajúcu cinnost tak, ze za obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1998, dosiahol obrat len 7,3 milióna GBP. Pocas nasledujúcich obchodných rokov nedosiahol ziadny obrat. 48 Ako je uvedené v bode 38 vyssie, na urcenie stropu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, musí mat Komisia k dispozícii obrat za úplné úctovné obdobie riadnej hospodárskej cinnosti pocas obdobia dvanástich mesiacov. 49 Treba skonstatovat, ze aj pri výkone riadnej hospodárskej cinnosti môze obrat podniku klesnút významným alebo dokonca podstatným spôsobom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi z rôznych dôvodov, akými sú zlozitý ekonomický kontext, kríza v relevantnom odvetví, katastrofa alebo strajk. Ak vsak podnik naozaj dosiahol obrat pocas úplného úctovného obdobia, pocas ktorého sa vykonávala hospodárska cinnost, aj ked obmedzená, Komisia musí na urcenie stropu uvedeného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zohladnit podnik taký, aký je. Preto prinajmensom v situáciách, ked neexistuje ziadna informácia, ze podnik ukoncil svoje obchodné cinnosti alebo skreslil svoj obrat, aby sa vyhol ulozeniu tazkej pokuty, Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia je povinná urcit maximálnu hranicu pokuty v závislosti od posledného obratu, ktorý odráza úplný rok hospodárskej cinnosti. 50 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna domnieva, ze pokial ide o zalobcu, obchodný rok, ktorý sa skoncil 30. júna 1996, je posledným "úplným" rokom v zmysle rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 20 vyssie (bod 5009). Zalobca vykonával svoje bezné cinnosti len pocas deviatich mesiacov obchodného roka, ktorý sa skoncil 30. júna 1997, az do prevzatia cinností spolocnostou Trident v marci 1997. Od konca marca 1997 totiz zalobca uskutocnoval odovzdanie svojich obchodných cinností. Aj ked pokracoval vo vykonávaní jednej cinnosti do posledného stvrtroka 1997, obmedzil sa na nákup zinku v rámci uz existujúcej dohody a na jeho predaj za rovnakú cenu. Tieto posledné cinnosti zalobcu nemozno povazovat za riadnu hospodársku cinnost, pretoze v rámci svojej dohody o postúpení svojho podniku so zinkom zalobca konal ako kanál medzi dodávatelom a spolocnostou Trident. Tieto cinnosti sa preto od marca 1997 musia povazovat za cinnosti týkajúce sa úctovných urovnaní, ktoré boli súcastou postúpenia podniku so zinkom. 51 Z toho vyplýva, ze obchodný rok uzavretý 30. júna 1996 bol posledným úplným úctovným obdobím predchádzajúcim napadnutému rozhodnutiu v zmysle clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze preto Komisia neporusila toto ustanovenie tým, ze urcila strop vo vztahu k tomuto úctovnému obdobiu. 52 Pokial ide o tvrdenie zalobcu týkajúce sa porusenia zásady proporcionality, musí sa zamietnut z dôvodov uvedených v bode 43 vyssie. O druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 53 Zalobca uvádza dve tvrdenia na podporu druhej casti zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 54 V prvom rade uvádza, ze Komisia tým, ze sa na úcely výpoctu stropu 10 % oprela o iný obchodný rok, ako je predchádzajúci obchodný rok, odchýlila sa od svojej doterajsej praxe a porusila tak zásadu rovnosti zaobchádzania. Podla zalobcu Komisia v minulosti vzdy pouzívala predchádzajúci obchodný rok na úcely tohto výpoctu. Konkrétne uvádza, ze ak dotknutý podnik predal svoje relevantné cinnosti inému subjektu pocas obdobia porusenia, Komisia neaplikovala strop na obrat týkajúci sa roku, pocas ktorého tento podnik tieto cinnosti este vykonával, ale zohladnila obrat, ktorý tento podnik dosiahol pocas obchodného roka predchádzajúceho jej rozhodnutiu [rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1) a rozhodnutie Komisie 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 239, s. 14)]. 55 Zalobca uvádza, ze vo svojom rozhodnutí Grécke trajekty, uz citovanom v bode 23 vyssie, kde obrat dotknutého podniku, spolocnosti Karageorgis, za predchádzajúci obchodný rok nebol k dispozícii, Komisia pouzila prvú cast clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na ulozenie pokuty 1 milión eur tomuto podniku. Podla zalobcu je jeho situácia v tomto prípade velmi podobná situácii uvedeného podniku, pretoze obaja sa stiahli z trhu dlho pred prijatím rozhodnutia Komisie. 56 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze s ním nezaobchádzala rovnako, pokial ide o urcenie stropu pokuty, ako s Union Pigments a SNCZ, aj ked sa nachádzal v rovnakej situácii ako tieto podniky. Na úcely urcenia stropu pokút ulozených Union Pigments a SNCZ Komisia zohladnila obrat, ktorý dosiahli pocas predchádzajúceho obchodného roka, a znízila tak ich pokuty. Naopak v prípade zalobcu Komisia pouzila skorsí obchodný rok a neznízila tak pokutu. Kým financná situácia Union Pigments a SNCZ podla obratu v case prijatia napadnutého rozhodnutia bola zohladnená, nebolo tak tomu v prípade zalobcu. 57 Komisia odmieta tvrdenia zalobcu týkajúce sa údajného porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 58 V prvom rade tvrdí, ze nezmenila svoju doterajsiu prax v rozpore s touto zásadou. Pripústa, ze obycajne pouzíva na urcenie stropu 10 % obrat dosiahnutý dotknutým podnikom pocas obchodného roka predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, uvádza, ze konala týmto spôsobom nie preto, ze by sa domnievala, ze nemá právo pouzit iný obchodný rok, ale preto, ze sa este nestretla s takou situáciou, aká je v tomto prípade, kde úcastník kartelu postúpil vsetky svoje cinnosti, pricom právne nadalej existuje. Komisia v tejto súvislosti pripomína, ze jej doterajsia prax nemôze slúzit ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze tento rámec je definovaný výlucne nariadením c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234). 59 Po druhé Komisia popiera dôvodnost tvrdenia zalobcu, ze sa s ním zaobchádzalo inak ako s inými podnikmi nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii. Posúdenie Súdom prvého stupna 60 Podla ustálenej judikatúry je zásada rovnosti zaobchádzania porusená vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnitelné (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 69, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 61 Prvé tvrdenie zalobcu týkajúce sa toho, ze Komisia sa odchýlila od svojej doterajsej praxe, nie je dôvodné. Zalobca sa totiz nenachádza v situácii porovnatelnej so situáciou podnikov vo veciach citovaných vyssie v bode 54, pretoze nedosiahol ziadny obrat pocas obchodného roka predchádzajúceho napadnutému rozhodnutiu. Nemôze preto pozadovat rovnaké zaobchádzanie ako podniky v skorsích veciach. 62 Takisto sa musí zamietnut druhé tvrdenie zalobcu týkajúce sa údajnej diskriminácie medzi ním a spolocnostami SNCZ a Union Pigments. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 60 vyssie Súd prvého stupna je toho názoru, ze zalobca sa nachádza v inej situácii, ako je situácia spolocností SNCZ a Union Pigments. Tieto spolocnosti na rozdiel od zalobcu boli stále prítomné v odvetví fosfátu zinku v case prijatia napadnutého rozhodnutia tak, ze ich obrat za predchádzajúci obchodný rok predstavoval spolahlivý údaj o ich hospodárskom význame. Kedze nulový obrat dáva pokrivený obraz o význame zalobcu, Komisia bola oprávnená pouzit skorsie úctovné obdobie, a preto so zalobcom zaobchádzat inak ako s SNCZ a Union Pigments. 63 Treba dodat, ze tvrdenie zalobcu týkajúce sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania neprihliadlo na skutocnost, ze ak by Komisia nezohladnila obrat za skorsí obchodný rok, bola by to jasná a neodôvodnitelná diskriminácia v prospech zalobcu, zvlást vo vztahu k spolocnosti Trident. Ak by sa Komisia obmedzila na ulozenie pokuty zalobcovi vo výske 1 milión eur za porusenie, ktoré trvalo tri roky (od 24. marca 1994 do 15. marca 1997), táto pokuta by predstavovala len polovicu pokuty ulozenej spolocnosti Trident, ktorá odkúpila cinnosti zalobcu v odvetví zinku a ktorá sa na porusení zúcastnila ako jeho "nástupca" pocas strnástich mesiacov (od 15. marca 1997 do 13. mája 1998). 64 Druhá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobca uvádza, ze Komisia tým, ze na urcenie 10 % obratu pouzila iný obchodný rok ako rok predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, porusila zásadu právnej istoty. Podla tejto zásady musia byt podniky schopné predvídatelne viest svoje cinnosti. Opatrenia, ktoré majú právne úcinky, musia byt urcité a ich pouzitie predvídatelné. Táto zásada sa musí dodrziavat zvlást prísne, pretoze ide o opatrenia s financnými dôsledkami, ako je ulozenie pokuty (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1987, Holandsko/Komisia, 326/85, Zb. s. 5091, bod 24). Podla zalobcu zásada právnej istoty vyzaduje, aby clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bol vykladaný zuzujúco v tom zmysle, ze strop 10 % sa musí vzdy pouzit na obchodný rok, ktorý bezprostredne predchádza prijatiu rozhodnutia o ulození pokuty. Ak by Komisia mala právomoc svojvolne pouzit tento strop na skorsie obchodné roky, podniky by neboli schopné predvídat sankcie, ktoré by im mohli byt ulozené. 66 Zalobca dodáva, ze výklad Komisie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, podla ktorého má Komisia právo zvolit rok, ktorý viac-menej odráza hospodársku silu predmetného podniku v case porusenia, ak obrat dosiahnutý pocas predchádzajúceho obchodného roka dáva úplne deformovaný obraz o tomto podniku, v sebe zahrna neakceptovatelný stupen právnej neistoty v prípade podniku, ktorého obrat klesol pocas obchodného roka predchádzajúceho rozhodnutiu. Nijako nemohol vediet, ze Komisia zohladní obrat dosiahnutý pocas iného roka, ako je predchádzajúci obchodný rok, a ktorý rok posúdi ako akceptovatelný. Jediným spôsobom na zabezpecenie právnej istoty by bolo pouzit predchádzajúci obchodný rok na urcenie stropu v súlade so znením clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 67 Okrem toho sa zalobca domnieva, ze zo skutocnosti, ze údajne nepolozil túto otázku vo svojom vyjadrení k oznámení o výhradách, nemozno vyvodit, ze predvídal prístup Komisie. Pripomína, ze v tomto vyjadrení zdôraznil, ze sa nemôze povazovat za zodpovedného na úcely ulozenia pokuty a ze Komisia by mala ulozit pokutu týkajúcu sa celého obdobia porusenia spolocnosti Trident, ktorá je jeho nástupcom z hospodárskeho hladiska. Zalobca sa vzdy domnieval, ze ak by sa Komisia rozhodla ulozit mu pokutu, jej celková výska by pred znízením za spoluprácu bola 1 milión eur. Takúto pokutu nemozno povazovat za "symbolickú" pre podnik, ktorý tak ako zalobca nemá ziadny obrat a k dispozícii má len velmi málo aktív. Vo svojom vyjadrení k oznámení o výhradách sa nevyjadril o výklade clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze sa domnieval, ze znenie tohto ustanovenia bolo úplne jasné a kogentné. 68 Komisia sa domnieva, ze tretia cast sa musí zamietnut vcelku. Na jednej strane popiera tvrdenie zalobcu, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa musí vykladat restriktívne. Na strane druhej potvrdzuje, ze jej výklad tohto ustanovenia bol predvídatelný. Posúdenie Súdom prvého stupna 69 Zásada právnej istoty vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a jej cielom je zabezpecenie predvídatelnosti situácií a právnych vztahov týkajúcich sa práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 113). 70 Treba skonstatovat, ze predpisy upravujúce implementáciu clánku 81 ES a najmä nariadenie c. 17 a usmernenia umoznujú podnikom predvídat s istotou, ze v prípade porusenia pravidiel Spolocenstva o hospodárskej sútazi bude ulozená pokuta a ze výska pokuty bude urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia. 71 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zabezpecuje, ze ak pokuta je vyssia ako 1 milión eur, nepresiahne maximálnu hranicu 10 % obratu, ktorý dotknutý podnik dosiahol pocas predchádzajúceho obchodného roka. Výklad a pouzitie tohto ustanovenia závisia od okolností kazdej veci a, ako bolo uvedené v bode 39 vyssie, od dostupnosti a úplnosti rocných uzávierok ukazujúcich relevantný obrat. 72 Navyse, následky pouzitia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 musia zabezpecit potrebný úcinok nariadenia c. 17. 73 V tomto prípade bolo plne predvídatelné, ze zalobcovi bude ulozená pokuta, pretoze sa zúcastnil na porusení, ktoré judikatúra hodnotí ako "zjavné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva" (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 60 vyssie, body 303 a 338). Takisto bolo predvídatelné, ze táto pokuta bude urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia a ze bude upravená v závislosti od okolností vlastných dotknutému podniku vrátane jeho velkosti, jeho hospodárskej spôsobilosti a prípadných pritazujúcich a polahcujúcich okolností. Naopak, zásada právnej istoty nedala zalobcovi záruku, ze postúpením svojich obchodných cinností sa vyhne pokute. 74 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, Komisia nemá právomoc svojvolne pouzit strop 10 % na obchodné roky pred obchodným rokom predchádzajúcim dátumu vydania rozhodnutia. Komisia môze takýto skorsí obchodný rok pouzit len za výnimocných okolností. Okrem toho, ako je uvedené v bode 49 vyssie, v takomto prípade nemá pri výbere obchodného roka, ktorý sa má pouzit na urcenie maximálnej hranice pokuty, siroký rozsah volnej úvahy. Je totiz povinná pouzit posledný úplný obchodný rok, ktorý odráza úplný rok riadnej hospodárskej cinnosti. 75 Za týchto okolností sa musí zamietnut aj tretia cast zalobného dôvodu, a tým aj celý tento zalobný dôvod. 76 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba sa musí zamietnut vcelku. O trovách 77 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala Komisia. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. novembra 2005. Tajomník Predsednícka komory E. Coulon P. Lindh __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCE0z0H/L98183-2796TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXCE0z0H/L98183-2796TMP.html#Footref*