Vec T-17/02 Fred Olsen, SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Námorná doprava - Existujúca pomoc - Nová pomoc - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu" Rozsudok Súdu prvého stupna (druhá rozsírená komora) z 15. júna 2005 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Lehoty - Zaciatok plynutia - Uverejnenie alebo oznámenie - Den nadobudnutia vedomosti o akte - Subsidiárna povaha - Rozhodnutie Komisie adresované clenskému státu a konstatujúce zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania - Uverejnenie - Pojem (Clánok 230 piaty odsek ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 26 ods. 1) 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Zohladnenie kontextu (Clánok 253 ES) 3. Doprava - Námorná doprava - Slobodné poskytovanie sluzieb - Námorná kabotáz - Kabotáz týkajúca sa Kanárskeho súostrovia - Docasné oslobodenie od uplatnovania nariadenia c. 3577/92 - Vplyv na právomoc Komisie navrhnút vhodné opatrenia týkajúce sa rezimu poskytovania sluzieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia (Clánok 88 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 3577/92, clánok 6 ods. 2) 4. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Poslanie, ktoré si vyzaduje akt orgánu verejnej moci - Koncesia na sluzby vo verejnom záujme - Jednostranné upustenie od poskytovania sluzby - Neexistencia vplyvu (Clánok 86 ods. 2 ES) 5. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Definícia sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Volná úvaha clenských státov - Preskúmanie Komisie obmedzená na prípady zjavného nesprávneho posúdenia (Clánok 86 ods. 2 ES; správa Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe, bod 22) 6. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Neexistencia povinnosti uskutocnit verejné obstarávanie na poverenie podniku takýmto poslaním (Clánok 86 ods. 2 ES) 7. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu - Posúdenie zvýsených nákladov vzniknutých poskytovaním sluzby vo verejnom záujme - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 86 ods. 2 ES) 8. Právo Spolocenstva - Zásady - Rovnost zaobchádzania - Diskriminácia - Pojem 1. Zo znenia clánku 230 piateho odseku ES vyplýva, ze den, ked sa zalobca dozvedel o opatrení, má ako východiskový bod pre zacatie plynutia lehoty na podanie zaloby subsidiárny charakter vo vztahu k uverejneniu a oznámeniu opatrenia. Preto ak bolo rozhodnutie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, neuplatní sa kritérium nadobudnutia vedomosti o napadnutom akte, ako je uvedené subsidiárne v clánku 230 piatom odseku ES. Skutocnost, ze Komisia poskytne tretím osobám úplný prístup k zneniu rozhodnutia nachádzajúceho sa na internetovej stránke v spojení s uverejnením súhrnného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré umoznuje zainteresovaným stranám identifikovat predmetné rozhodnutie a upozornuje na moznost prístupu cez internet, sa musí pokladat za uverejnenie v zmysle uvedeného clánku. Tak je to v prípade, ak sa v zmysle clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnenia súhrnné oznámenia o rozhodnutiach prijatých v oblasti státnej pomoci na základe clánku 4 ods. 2 a 3 spomínaného nariadenia, v ktorých sa uvádza, ze úplné znenie rozhodnutia v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách, s vypustenými dôvernými údajmi, je sprístupnené na internetovej stránke Komisie. (pozri body 73, 78, 80 - 82) 2. Odôvodnenie, ktoré vyzaduje clánok 253 ES, musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasným a jednoznacným spôsobom odhalovat, ako uvazoval orgán - autor aktu, aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatia opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat kontrolu. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat adresáti alebo iné, priamo a osobne dotknuté osoby na získaní týchto vysvetlení. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie nejakého aktu splna poziadavky clánku 253 ES, je nutné posudzovat nielen vo vztahu k jeho zneniu, ale aj vo vztahu k jeho kontextu a vsetkým právnym pravidlám, ktoré upravujú danú problematiku. (pozri bod 95) 3. Podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 3577/92, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz), sa nevyzadovala liberalizácia kabotáze Kanárskych ostrovov pred 1. januárom 1999. Za týchto okolností nemalo zmysel, aby Komisia navrhla spanielskym orgánom zmenit rezim poskytovania sluzieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia zavedený zmluvou o správe a poskytovaní sluzieb národných spojení vnútrostátneho významu na obdobie 20 rokov pocínajúc 1. januárom 1978. (pozri bod 175) 4. Aj ked je pravda, ze nato, aby bol urcitý podnik povazovaný za podnik poverený poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, musí mu byt toto poslanie zverené aktom orgánu verejnej moci, toto zverenie sa môze uskutocnit udelením koncesie na verejnú sluzbu. Hoci koncesia nemôze byt udelená bez súhlasu koncesionára, skutocnost, ze podnik bol poverený poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, nemozno spochybnit tým, ze tento podnik zasiahol do postupu, ktorým mu bolo toto poslanie zverené. Tým väcsmi ju nemozno napadnút z dôvodu, ze podnik odmietol zabezpecovat istú cast tejto sluzby, kedze jednostranné odmietnutie je v zásade zlucitelné s ulozením záväzkov verejnej sluzby. (pozri body 186, 188, 189) 5. Clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co pokladajú za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Komisia preto môze definovanie takejto sluzby spochybnit iba v prípade zjavného omylu. (pozri bod 216) 6. Ani z clánku 86 ods. 2 ES, ani z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia nevyplýva, ze by poslanie vo verejnom záujme mohlo byt prevádzkovatelovi zverené výlucne na základe výsledkov verejného obstarávania. (pozri bod 239) 7. Komisia má pri posudzovaní zlozitých ekonomických skutocností sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o vyhodnotenie zvýsených nákladov vzniknutých podniku poskytovaním sluzieb vo verejnom záujme podla clánku 86 ods. 2 ES. Z toho vyplýva, ze kontrola, ktorú má Súd prvého stupna vykonat nad posúdením uskutocneným Komisiou, sa musí obmedzit na overenie vecnej presnosti faktov a absencie zjavného nesprávneho posúdenia. (pozri bod 266) 8. Diskriminácia spocíva najmä v rozdielnom zaobchádzaní s porovnatelnými situáciami, ktoré prinása nevýhody niektorým prevádzkovatelom oproti druhým, pricom toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou významnejsích rozdielov. (pozri bod 271) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) z 15. júna 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Námorná doprava - Existujúca pomoc - Nová pomoc - Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu" Vo veci T-17/02, Fred Olsen, SA, so sídlom v Santa Cruz de Tenerife (Spanielsko), v zastúpení: R. Marín Correa a F. Marín Riańo, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Buendía Sierra, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Spanielske královstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 25. júla 2001, týkajúceho sa státnej pomoci NN 48/2001 - Spanielsko - Pomoc námornej spolocnosti Trasmediterránea [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 96, 2002, s. 4), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij, N. J. Forwood, I. Pelikánová a S. S. Papasavvas, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec I - Ustanovenia práva Spolocenstva A - Nariadenie (EHS) c. 3577/92 1 Clánok 2 ods. 4 nariadenia Rady EHS c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), vymedzuje záväzky vo verejnom záujme ako záväzky, ktoré by majitel lode Spolocenstva s ohladom na svoje obchodné záujmy neprevzal, alebo by ich neprevzal v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok. 2 Clánok 4 nariadenia c. 3577/92 stanovuje, ze ked clenský stát uzatvára zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo ukladá záväzky vo verejnom záujme, robí tak na nediskriminacnom základe vo vztahu k vsetkým majitelom lodí Spolocenstva. Navyse sú clenské státy povinné dodrziavat poziadavky týkajúce sa prístavov, ktoré majú byt obsluhované, dalej poziadavky na pravidelnost, kontinuitu, frekvenciu, kapacitu pre výkon sluzby, úctované sadzby a posádku plavidiel. Ak sa poskytuje náhrada za záväzky vo verejnom záujme, vztahuje sa na vsetkých majitelov lodí Spolocenstva. 3 Clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 3577/92 osobitne stanovuje, ze kabotáz týkajúca sa Kanárskych ostrovov bude docasne do 1. januára 1999 vynatá z vykonávania nariadenia c. 3577/92. B - Nariadenie (ES) c. 659/1999 4 Podla clánku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 (88) Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) "ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku 92 [87] (1) ods. 1 zmluvy, rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom". 5 Podla clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999: "Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev súhrnné oznámenie o rozhodnutiach, ktoré prijala podla clánku 4 (2) a (3)... Súhrnné oznámenie bude obsahovat oznámenie o tom, ze kópiu rozhodnutia mozno obdrzat v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách." C - Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave [neoficiálny preklad] 6 Bod 9 usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5) stanovuje podmienky a postupy, pri splnení ktorých nepredstavuje náhrada strát z prevádzky, ktoré vyplývajú priamo z plnenia urcitých záväzkov vo verejnom záujme, státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Stanovuje vsak, ze "výnimky [z týchto podmienok a postupov] môzu byt odôvodnené napríklad v prípade ostrovnej kabotáze, ktorá zahrna pravidelné trajektové sluzby" [neoficiálny preklad]. V takom prípade vsak musia byt tieto opatrenia oznámené Komisii, ktorá ich posúdi v rámci vseobecných pravidiel o státnej pomoci. D - Správa Sluzby vseobecného záujmu v Európe 7 Podla bodu 14 správy Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe (Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4; Mim. vyd. 08/002, s. 54): "Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu sa lísia od obycajných sluzieb v tom, ze orgány verejnej moci sa domnievajú, ze musia byt poskytované aj vtedy, ak by trh na to nemal dostatocné stimuly... Ak sa vsak orgány verejnej moci domnievajú, ze poskytovanie niektorých sluzieb je vseobecným záujmom a sily trhu ich dostatocné poskytovanie nemôzu zabezpecit, môzu stanovit niekolko osobitných ustanovení o sluzbách, aby naplnili tieto potreby vo forme povinností poskytovat sluzby vseobecného záujmu." 8 Podla bodu 22 správy Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe: "Sloboda clenských státov definovat [sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu] znamená, ze za definovanie toho, co pokladajú za [takéto] sluzby... na základe osobitných vlastností cinností, sú v prvom rade zodpovedné clenské státy. Táto definícia môze byt len predmetom kontroly zjavnej chyby. Môzu udelit osobitné alebo výhradné práva, ktoré sú nevyhnutné pre podniky poverené ich prevádzkovaním, regulovat ich cinnost a, kde je to vhodné, financovat ich... To, ci má byt sluzba pokladaná za sluzbu vseobecného záujmu a ako má byt prevádzkovaná, sa rozhoduje predovsetkým na miestnej úrovni. Úlohou Komisie je zabezpecit, aby boli pouzité prostriedky v zhode s právom Spolocenstva. Avsak v kazdom prípade, aby bola uplatnená výnimka ustanovená v clánku 86 ods. 2 [ES], musí byt jasne definované poslanie verejnej sluzby a verejná sluzba musí byt výslovne zverená prostredníctvom aktu orgánu verejnej moci (vrátane zmlúv). Táto povinnost je nevyhnutná pre zabezpecenie právnej istoty ako aj prehladnosti voci obcanom a je nepostrádatelná pre uskutocnenie hodnotenia proporcionality Komisiou." II - Ustanovenia spanielskeho práva A - Královský dekrét c. 1876/78 9 Clánok 1 Real Decreto c. 1876/78 z 8. júla 1978 o rezime poskytovania sluzieb námorných spojení vnútrostátneho významu (BOE c. 1876/78 z 10. augusta 1978, s. 18761, dalej len "královský dekrét c. 1876/78") oprávnuje spanielskeho ministra dopravy a spojov uzavriet so spolocnostou Trasmediterránea, SA (dalej len "Trasmediterránea") zmluvu o poskytovaní sluzieb námorných spojení vnútrostátneho významu. 10 V zmysle clánku 2 královského dekrétu c. 1876/78 musí byt zmluva za kazdých okolností v súlade so základnými zásadami sútazných podkladov, ktoré tvoria prílohu k uvedenému dekrétu (dalej len "sútazné podklady"). 11 Podla základnej zásady c. 5 sútazných podkladov musí kazdú zmenu sluzieb, ktoré sú predmetom zmluvy, povolit správny orgán - druhá zmluvná strana. 12 Základná zásada c. 25 sútazných podkladov ustanovuje úctovný mechanizmus nazvaný "státny úcet", ktorý umoznuje urcit príspevky z verejných prostriedkov potrebné na zabezpecenie ekonomickej a financnej rovnováhy zmluvy. Tieto príspevky sa zaznamenávajú na státnom úcte, ktorý sa skladá z casti "prevádzka" a casti "investície". Kazdá z týchto dvoch castí sa skladá z podcasti "vstupy" a podcasti "výstupy", pricom samotné tieto podcasti pozostávajú z viacerých poloziek. 13 V zmysle základnej zásady c. 25 A písm. a) sútazných podkladov medzi vstupy casti "prevádzka" státneho úctu patria najmä: "1. Príjmy z prepravy - Spolocnost je financovaná predovsetkým zo sadzieb, ktoré platia uzívatelia sluzieb. [Správny orgán - druhá zmluvná strana] stanoví na základe trhových kritérií sadzby, ktoré sa musia uplatnit... na (sluzby poskytované na) linkách uvedených v zozname sluzieb. ... 3. Príspevky státu (prevádzka) - Za vstupy na úcely závierky státneho úctu sa pokladajú sumy, ktoré stát vyplatil z titulu dotácie urcenej na kazdý rozpoctový rok s cielom dosiahnut rovnováhu v polozke A) tohto úctu a ktoré musia byt uvedené vo vseobecnom státnom rozpocte." 14 Podla základnej zásady c. 25 A písm. b) sútazných podkladov zahrnajú výstupy casti "prevádzka" státneho úctu najmä: "1. Výdavky súvisiace s prepravou a prevádzkou plavidiel, ktoré patria spolocnosti, a výdavky súvisiace s nájmom plavidiel podla schválených zmlúv, vrátane zachovania skôr priznaných sociálnych práv. ... 5. Vseobecné administratívne výdavky vyplývajúce z prevádzkovania sluzieb námorných spojení vnútrostátneho významu vrátane tých, ktoré súvisia so zachovaním skôr uznaných sociálnych práv. ... 7. Odmena pre spolocnost - Na úcely vykonávania záväzkov, ktoré jej vyplývajú z tejto zmluvy, disponuje spolocnost primeranými prostriedkami a potrebnými príspevkami, aby mohla vykonávat neodmyslitelnú technickú restrukturalizáciu prevádzky a dosiahnut vlastnú ekonomickú zivotaschopnost na zabezpecenie primeraného poskytovania sluzieb. Na tieto úcely je odmena spolocnosti tvorená percentuálnym podielom na vstupoch, ktoré zahrnajú príjmy z prevádzkovania dopravy a stravovacích sluzieb, pricom tento percentuálny podiel sa kazdorocne stanovuje v závislosti od vztahu medzi príspevkami státu na prevádzku a celkovými výstupmi prevádzky po odrátaní samotnej odmeny. Percentuálne podiely, ktoré sa majú uplatnit, [sú nepriamo úmerné k tomuto vztahu]." 15 Podla základnej zásady c. 25 B písm. a) sútazných podkladov sú vstupy casti "investície" státneho úctu tvorené príspevkami státu. Podla tohto ustanovenia "sa za vstupy na úcely závierky státneho úctu pokladajú sumy, ktoré stát vyplatil z titulu dotácie urcenej na kazdý rozpoctový rok s cielom dosiahnut rovnováhu v casti ,investície` tohto úctu a ktoré musia byt uvedené vo vseobecnom státnom rozpocte". 16 Základná zásada c. 26 sútazných podkladov ustanovuje: "Suma príspevkov státu sa platí vo forme stvrtrocných preddavkov a úprava úrokov sa vykonáva ku dnu vyrovnania úctu. V prípade, ze pri závierke státneho úctu za daný rozpoctový rok vznikne preplatok..., zostáva tento preplatok k dispozícii spolocnosti a uvedie sa ako príjem na úcte v nasledujúcom rozpoctovom roku... Ak naopak vznikne pri vyrovnaní nedoplatok, stát ho spolocnosti vyrovná tak, ze mu sumu daného nedoplatku vyplatí na tarchu vseobecného státneho rozpoctu na nasledujúci rozpoctový rok." 17 Základná zásada c. 28 sútazných podkladov stanovuje, ze spolocnost kazdé styri roky vypracuje investicný plán, v ktorom stanoví predovsetkým ciele v oblasti personálnej politiky. Tento plán sa predkladá na schválenie vláde. B - Královský dekrét c. 1466/1997 18 Real Decreto c. 1466/1997 z 19. septembra 1997 (BOE z 20. septembra 1997, s. 27712, dalej len "královský dekrét c. 1466/1997") zavádza právny rezim pravidelných liniek námornej kabotáze v lodnej doprave vo verejnom záujme v Spanielsku, s výnimkou pravidelných liniek námornej kabotáze medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ktoré spadajú do výlucnej pôsobnosti autonómnej oblasti Kanárske ostrovy. C - Dekrét c. 113/1998 19 Dekrét Consejería de Turismo y Transportes de la Comunidad Autónoma de Canarias (Rada autonómnej oblasti Kanárske ostrovy pre cestovný ruch a dopravu) c. 113/1998 z 23. júla 1998 stanovuje záväzky verejnej sluzby na pravidelných linkách ostrovnej námornej kabotáze v autonómnej oblasti Kanárske ostrovy (Boletín Oficial de Canarias z 29. júla 1998, s. 8477, dalej len "dekrét c. 113/1998"). 20 Príloha k dekrétu c. 113/1998 ustanovuje pät námorných liniek a definuje, ktoré spojenia majú byt zabezpecené medzi jednotlivými ostrovmi, ich frekvenciu, pravidelnost, technické vlastnosti pouzívaných lodí a maximálne pouzitelné sadzby. Ide o tieto linky: - linka 1: Santa Cruz de Tenerife - Las Palmas de Gran Canaria s Morro Jable a spät, - linka 2: Valle Gran Rey - Playa Santiago - San Sebastián Gomera - Los Cristianos a spät, - linka 3: Los Cristianos - San Sebastián Gomera - Valverde - Santa Cruz de La Palma a spät, - linka 4: Santa Cruz de Tenerife - Las Palmas de Gran Canaria - Puerto del Rosario - Arrecife a spät, - linka 5: Santa Cruz de Tenerife - Santa Cruz de La Palma a spät. Skutkové okolnosti I - Zmluva z roku 1978 21 Dna 4. septembra 1978 spanielsky stát a Trasmediterránea uzavreli formou notárskej zápisnice zmluvu o správe a poskytovaní sluzieb národných spojení vnútrostátneho významu na obdobie 20 rokov pocínajúc 1. januárom 1978 (dalej len "zmluva z roku 1978") v súlade s královským dekrétom c. 1876/78 a k nemu pripojenými sútaznými podkladmi. V zmysle tejto zmluvy Trasmediterránea docasne spravuje predmetné verejné sluzby v mene státu pod zástitou, kontrolou a dozorom správneho orgánu - druhej zmluvnej strany. 22 Zmluvu z roku 1978, ktorá mohla byt mlcky obnovená na dva roky, vypovedal správny orgán - druhá zmluvná strana 19. mája 1995. Platnost zmluvy sa skoncila 31. decembra 1997. 23 Spanielske orgány pristúpili k vysporiadaniu vztahov zo zmluvy z roku 1978 a v zmysle zákona c. 4/2001 z 24. apríla 2001 (BOE z 25. apríla 2001, s. 15021) urcili osobitný úver vo výske 15 560 625 000 spanielskych pesiet (ESP) (cize 93 521 239,77 eur) na úhradu schodku vyplývajúceho z prevádzky sluzieb námorných spojení vseobecného významu za rozpoctový rok 1997 (dalej len "dotácia na rok 1997") a na konecné vysporiadanie pohladávok a záväzkov spojených so zmluvou (dalej len "dotácia na vysporiadanie"). 24 Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie nahrádzajú predovsetkým výdavky spojené s troma plánmi restrukturalizácie personálu spolocnosti Trasmediterránea. 25 Dotácia na rok 1997 tak nahrádza najmä výdavky vo výske 2,201 miliardy ESP (cize 13 228 276,42 eur) vedené v casti "prevádzka" státneho úctu na rozpoctový rok 1997 z dôvodu restrukturalizacných plánov na obdobia 1990 - 1994 a 1995 - 1997. Zapocítanie výdavkov spojených s plánom restrukturalizácie na obdobie 1990 - 1994 vyplýva z periodizácie týchto výdavkov na viacero rozpoctových rokov, ako bolo schválené Intervención general de la administración del Estado (vseobecný státny dozor, dalej len "IGAE"). Zapocítanie výdavkov spojených s plánom restrukturalizácie na obdobie rokov 1995 - 1997 v státnom úcte na rozpoctový rok 1997 vyplýva, vzhladom na absenciu schválenia IGAE, z výslovného povolenia správneho orgánu - druhej zmluvnej strany, podla ktorého tento plán restrukturalizácie znizuje rocné príspevky státu v casti "prevádzka" státneho úctu. 26 Dotácia na vysporiadanie nahrádza najmä výdavky spojené s plánom restrukturalizácie na obdobie rokov 1996 - 1997, a to vo výske 2,624 miliardy ESP (cize 15 770 557,62 eur). Táto suma bola pri závierke zapocítaná v sekcii "prevádzka" státneho úctu na základe dvoch rozhodnutí správneho orgánu - druhej zmluvnej strany z 26. októbra 1998 a z 25. februára 1999. II - Staznosti zalobcu a návrh príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 27 Zalobca je námorná spolocnost zriadená podla spanielskeho práva, ktorá prevádzkuje námorné linky medzi jednotlivými ostrovmi Kanárskeho súostrovia ako konkurent Trasmediterráney. Táto spolocnost podala Komisii viacero stazností týkajúcich sa zmluvy z roku 1978. Na základe týchto stazností Komisia zacala konanie o preskúmaní tejto zmluvy. 28 V rámci tohto konania zaslala Komisia 3. decembra 1997 spanielskym orgánom list. V nom vysvetlila, ze platby na vyrovnanie rocného schodku v prevádzke na tarchu vseobecného státneho rozpoctu by mohli predstavovat státnu pomoc. Upresnila, ze podmienky, za ktorých sa náhrada poskytnutá z dôvodu schodku v prevádzke, priamo spojeného s výkonom záväzkov verejnej sluzby, môze vyhnút kvalifikovaniu ako státna pomoc, sa v tomto prípade nezdajú byt splnené. 29 Komisia dalej tvrdila, ze na takúto pomoc sa navyse nevztahujú výnimky uvedené v clánku 92 ods. 2 a 3 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ods. 2 a 3 ES). 30 Napokon Komisia uviedla, ze "výnimka stanovená v clánku 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 86 ods. 2 ES) sa neuplatní, kedze predmetné sluzby nemajú povahu sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu z dôvodu, ze existujú iné spolocnosti, ktoré konkurujú Trasmediterránee bud na niektorých, alebo na vsetkých spojeniach". Dodala, ze "uplatnenie pravidiel státnej pomoci právne ani fakticky nezmarí prevádzkovanie predmetných sluzieb, ak sa v súlade s pravidlami státnej pomoci vyzaduje verejné obstarávanie". 31 Na základe uvedených skutocností Komisia v rámci uplatnenia clánku 93 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 1 ES) vyzvala spanielske orgány, aby prijali príslusné opatrenia na prispôsobenie rezimu zmluvy z roku 1978 právnej úprave Spolocenstva, a najmä pravidlám týkajúcim sa zmlúv o verejných sluzbách (dalej len "návrh príslusných opatrení"). 32 V odpovedi na návrh príslusných opatrení spanielske orgány zaslali 21. januára 1998 Komisii list, v ktorom v zásade uvádzali, ze uzavreli s Trasmediterráneou novú zmluvu na základe verejného obstarávania podla královského dekrétu c. 1466/1997 (dalej len "zmluva z roku 1998"). Takisto upresnili, ze zmluvu z roku 1998, ako aj vysvetlenia poskytnuté Komisii v súvislosti s královským dekrétom c. 1466/1997, je potrebné povazovat za príslusné opatrenia. 33 Zmluva z roku 1998 sa nevztahuje na námorné spojenia medzi jednotlivými ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ktoré sú vo výlucnej príslusnosti orgánov autonómnej oblasti Kanárske ostrovy. III - Docasný rezim medziostrovných spojení v rámci Kanárskeho súostrovia 34 Listom z 18. decembra 1997 Trasmediterránea poziadala vládu Kanárskych ostrovov, ci by mohla pocínajúc prvým kvartálom 1998 poskytovat medziostrovné sluzby, ktoré podla zmluvy z roku 1978 zabezpecovala az do 31. decembra 1997. 35 Rozhodnutím z toho istého dna príslusné orgány Kanárskych ostrovov udelili Trasmediterránee docasné povolenie na poskytovanie sluzieb, ktoré zabezpecovala medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia v zmysle zmluvy z roku 1978. Toto rozhodnutie upresnovalo, ze prípadný schodok vyplývajúci z poskytovania týchto sluzieb môze byt pokrytý, ak budú vláde Kanárskych ostrovov na tento úcel prevedené potrebné prostriedky zo vseobecného státneho rozpoctu. Toto docasné povolenie bolo následne obnovené rozhodnutiami z 30. marca, 11. júna a 9. októbra 1998. Tieto styri povolenia vytvárajú systém, v rámci ktorého Trasmediterránea poskytovala sluzby, ktoré viedli k dotáciám na rok 1998 (dalej len "docasný rezim"). V rozhodnutí z 9. októbra 1998 sa uvádzalo, ze povolenie poskytovat dané sluzby sa udeluje az do konecného rozhodnutia o pridelení liniek podla postupu stanoveného dekrétom c. 113/1998. 36 V odpovedi na jednu z otázok Súdu prvého stupna vedlajsí úcastník konania uviedol, ze sluzby poskytované Trasmediterráneou v rámci docasného rezimu boli podobné sluzbám, na ktoré sa vztahuje dekrét c. 113/1998. Toto tvrdenie zalobca v podstate nepoprel. 37 Ako protihodnotu za poskytovanie sluzieb námornej kabotáze medzi jednotlivými ostrovmi súostrovia v roku 1998 ziadala Trasmediterránea od orgánov Kanárskych ostrovov financnú náhradu vo výske 2 538,9 milióna ESP (cize 15 259 096,32 eur). 38 Príslusné orgány Kanárskych ostrovov túto ziadost zamietli rozhodnutím z 29. marca 1999. Trasmediterránea proti nemu podala správne odvolanie. Následne príslusné orgány Kanárskych ostrovov vymenovali znalca na vypracovanie posudku, na základe ktorého potom uznali nárok Trasmediterráney na náhradu sumy 1,650 miliardy ESP (cize 9 916 699,72 eur) ako financnú náhradu schodku spôsobeného prevádzkovaním niektorých liniek námornej dopravy medzi ostrovmi súostrovia v roku 1998 (dalej len "dotácia na rok 1998"). 39 Na základe dekrétu c. 113/1998 príslusné orgány Kanárskych ostrovov 17. augusta 1998 vyzvali prípadných záujemcov na predlozenie ziadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie piatich pravidelných liniek ostrovnej kabotáze vymedzených v uvedenom dekréte. V stanovenej lehote nebola predlozená ziadna takáto ziadost. Vzhladom na to orgány Kanárskych ostrovov uverejnili v súlade s dekrétom c. 113/1998 oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania týkajúce sa týchto námorných liniek. Pred 19. septembrom 2002 nebolo rozhodnuté o uzavretí ziadnej zmluvy o ziadnej z týchto liniek v zmysle uvedeného dekrétu. Napadnuté rozhodnutie 40 Zalobca podal Komisii viacero stazností, ktoré sa týkali predovsetkým dotácie na rok 1997, dotácie na vysporiadanie a dotácie na rok 1998. V týchto staznostiach zalobca predovsetkým tvrdil, ze dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie predstavujú novú pomoc. 41 V nadväznosti na tieto staznosti Komisia prijala 25. júla 2001 rozhodnutie o dotácii na rok 1997, dotácii na vysporiadanie, ako aj dotácii na rok 1998 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 42 Pokial ide o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie, Komisia ich povazuje za státnu pomoc, kedze sú vsak zalozené na zmluve uzavretej a schválenej spanielskymi orgánmi pred nadobudnutím platnosti Zmluvy ES v Spanielsku, ide o existujúcu pomoc v zmysle clánku 88 ES a clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999. 43 Pokial ide konkrétne o tú cast dotácie na vysporiadanie, ktorá pokrýva náklady na restrukturalizáciu personálu, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze opatrenia týkajúce sa ukoncenia cinnosti, "vyplývajú z uplatnenia [základnej zásady] c. 25 predmetnej zmluvy, ktorá ustanovuje: a) ze výdavky vyplývajúce zo zachovania práv pracovníkov sa úctujú ako náklady na prevádzku na tarchu státneho rozpoctu a b) opatrenia na znízenie poctu personálu podniku". V zmysle tohto rozhodnutia "opatrenia uvedené v písm. b), ktoré sú takisto uvedené v [základnej zásade] c. 28, vyplývajú z realizácie dvoch plánov znizovania personálu, prvého na obdobie rokov 1990 - 1994 a druhého na obdobie rokov 1995 - 1997". 44 Pokial ide o dotáciu na rok 1998, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze ide o novú pomoc v zmysle clánku 1 nariadenia c. 659/1999, ktorá mala byt oznámená v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. Je v nom upresnené, ze na túto pomoc sa nevztahuje ziadna z výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. V rozhodnutí sa dalej uvádza, ze je potrebné preskúmat, ci sa na túto pomoc môze vztahovat výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES. 45 Pokial ide o skutocnost uvedenú ako poslednú, v napadnutom rozhodnutí sa upresnuje, ze "s cielom overit existenciu a rozsah záväzkov verejnej sluzby zverených Trasmediterránee v roku 1998 a to, ci bolo potrebné ju odskodnit za náklady, ktoré jej vznikli plnením záväzkov, musí Komisia preskúmat, ci aj iní prevádzkovatelia ponúkajú podobné sluzby, ako tie, ktoré poskytuje Trasmediterránea, a ci splnajú podmienky stanovené dekrétom c. 113/1998". V napadnutom rozhodnutí sa dalej uvádza, ze ziaden iný prevádzkovatel nesplnal vsetky podmienky stanovené dekrétom c. 113/1998 a ze iba Trasmediterránea splnala podmienky ním stanovené, pokial ide o linky c. 1, c. 3 a c. 4, ako aj podmienky stanovené pre linku c. 2, s výnimkou spojenia s prístavom Playa Santiago. 46 Pokial ide o výpocet výsky dotácie na rok 1998, v napadnutom rozhodnutí sa uvádza: "Zvolená metóda spocívala vo vyhodnotení nákladov, ktoré by musel bezný prevádzkovatel vynalozit na splnenie záväzkov verejnej sluzby ulozených orgánmi Kanárskych ostrovov na predmetných linkách. Referencné údaje o rôznych polozkách poskytli prevádzkovatelia námornej dopravy pôsobiaci na trhu, najmä súkromní prevádzkovatelia a... Instituto Canario de Estadísticas (statistický ústav Kanárskych ostrovov)." 47 V napadnutom rozhodnutí sa este upresnuje, ze "vyrovnávacia náhrada uhradená spolocnosti Trasmediterránea je o cosi nizsia ako odhad dodatocných nákladov spojených s poskytovaním verejnej sluzby, ktorý bol vypocítaný výlucne na základe nákladov sluzieb poskytovaných Trasmediterráneou na splnenie podmienok stanovených v dekréte c. 113/1998, pricom z tejto celkovej sumy nákladov boli odrátané príjmy z prevádzkovania týchto sluzieb". 48 Podla napadnutého rozhodnutia sa teda na dotáciu na rok 1998 vztahuje výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES. 49 Dna 27. septembra 2001 organizacné útvary Komisie zaslali elektronickú správu zalobcovmu právnemu poradcovi. V tejto správe sa uvádzalo: "V zmysle telefonického dohovoru pripájame kópiu listu adresovaného 25. júla 2001 spanielskym orgánom, ktorý sa týka rozhodnutia Trasmediterráney a z ktorého boli vypustené dôverné údaje. Toto rozhodnutie bude v blízkej budúcnosti uverejnené v úradnom vestníku. Tento e-mail v ziadnom prípade Komisiu formálne nezaväzuje." 50 Dna 20. apríla 2002 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev oznámenie, v ktorom zhrnula základné údaje týkajúce sa prípadu, a informovala tretie strany, ze nevznása námietku proti dotáciám poskytnutým Trasmediterránee (Ú. v. ES C 96, s. 4). V tomto oznámení sa uvádza, ze "znenie rozhodnutia v pôvodnom jazyku alebo jazykoch, s vypustenými dôvernými údajmi, je sprístupnené na internetovej stránke [generálneho sekretariátu Komisie, ktorého elektronická adresa je:] http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/state_aids". Konanie 51 Zalobca podal túto zalobu do kancelárie Súdu prvého stupna 29. januára 2002. 52 Podaním do kancelárie Súdu prvého stupna 29. mája 2002 Spanielske královstvo podalo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením z 27. septembra 2002 predseda druhej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 53 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania po prijatí opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ktoré spocívali v polození série otázok úcastníkom konania. Vedlajsí úcastník konania, ktorý bol vyzvaný odpovedat na tieto otázky písomne a pred pojednávaním, tak urobil listom z 5. júla 2004. 54 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 13. júla 2004. 55 Na pojednávaní zalobca poziadal o moznost predlozit kópiu rozsudku Tribunal superior de justicia de Canarias (Spanielsko) c. 551/2003 z 24. októbra 2003, ktorým sa ciastocne zrusuje dekrét c. 113/1998. Po vypocutí pripomienok zalovanej a vedlajsieho úcastníka k predlozeniu tohto dokumentu, ktorého kópiu obdrzali, bol uvedený dokument pripojený k spisu. 56 Vedlajsí úcastník konania poziadal o moznost predlozit kópiu odvolania podaného proti rozsudku Tribunal superior de justicia de Canarias z 24. októbra 2003. Rozhodnutím z 1. decembra 2004 Súd prvého stupna súhlasil s tým, aby bola kópia tohto dokumentu pripojená k spisu a oznámená zalovanej a zalobcovi. Vedlajsí úcastník konania uvedený dokument nepredlozil v urcenej lehote. 57 Ústna cast konania sa skoncila 25. februára 2005. Návrhy úcastníkov konania 58 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - urcil, ze zaloba je prípustná, - v rámci nariadenia vykonania dokazovania nariadil Komisii, Spanielskemu královstvu a Trasmediterránee, aby navrhli urcité dôkazy, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 59 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol návrhy zalobcu týkajúce sa návrhov dôkazov, - urcil, ze zaloba je neprípustná, alebo, subsidiárne, aby ju zamietol ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 60 Spanielske královstvo - vedlajsí úcastník konania na podporu Komisie - navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol návrhy zalobcu týkajúce sa návrhov dôkazov, - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O prípustnosti I - Tvrdenia úcastníkov konania 61 Komisia popiera prípustnost zaloby, nevzniesla vsak samostatnú námietku neprípustnosti. Na podporu svojho tvrdenia spociatku uvádzala dve prekázky konania: prvá vyplývala zo zmeskania lehoty na podanie zaloby a druhá z neexistencie aktu, ktorý by bol napadnutelný zalobou. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna Komisia na pojednávaní výslovne uviedla, ze dalej trvá na prvej prekázke konania, ale druhú prekázku konania uz neuplatnuje. 62 Pokial ide o údajné zmeskanie lehoty na podanie zaloby, Komisia tvrdí, ze kedze bolo znenie napadnutého rozhodnutia priamo oznámené zalobcovi, lehota na podanie zaloby proti tomuto rozhodnutiu zacala plynút odo dna tohto oznámenia, t. j. od dátumu, ked sa zalobca dozvedel o obsahu uvedeného rozhodnutia. 63 V predmetnom prípade bol zalobca informovaný o znení napadnutého rozhodnutia elektronickou postou, ktorú mu zaslali organizacné útvary Komisie 27. septembra 2001, cize viac ako styri mesiace pred podaním tejto zaloby. Za takých okolností je lehota na podanie zaloby zmeskaná. 64 Vo svojej duplike vsak Komisia pripustila, ze oznámenie napadnutého rozhodnutia mohlo vzhladom na svoju formu vyvolat u zalobcu urcitý zmätok, pokial ide o jeho úcinky. Na pojednávaní Komisia pripustila, ze znenie elektronickej posty z 27. septembra 2001 mohlo viest k ospravedlnitelnému omylu zalobcu, pokial ide o lehotu na podanie zaloby. 65 Zalobca popiera zmeskanie lehoty na podanie zaloby. 66 V tejto súvislosti predovsetkým tvrdí, ze so samotného znenia clánku 230 ES vyplýva, ze dátum, kedy sa zalobca o opatrení dozvedel, sa ako východiskový bod pre pocítanie lehoty na podanie zaloby uplatní len subsidiárne vo vztahu k dátumu uverejnenia alebo oznámenia aktu (rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 1998, Nemecko/Rada, C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35). 67 Dodáva, ze kedze sa v súlade s ustálenou praxou rozhodnutia Komisie, akým je aj napadnuté rozhodnutie, uverejnujú, mohol oprávnene pocítat s tým, ze k uverejneniu dôjde a teda sa aj domnievat, ze lehota na podanie zaloby zacne plynút az odo dna uverejnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 28. januára 1999, BAI/Komisia, T-14/96, Zb. s. II-139, bod 35 a nasl.). To platí o to viac, ze v elektronickej poste z 27. septembra 2001 bolo jednak uvedené, ze rozhodnutie bude coskoro uverejnené v úradnom vestníku a jednak ze uvedená elektronická posta v ziadnom prípade formálne nezaväzuje Komisiu. 68 Podla jeho názoru by jedine formálne oznámenie Komisie mohlo byt urcujúce pre stanovenie východiskového bodu na pocítanie lehoty na podanie zaloby. V predmetnom prípade vsak formálna stránka oznámenia vykazuje nesporne vady vzhladom na to, ze oznámenie bolo adresované osobe, ktorá nemala nijaké právo zastupovat zalobcu, Komisia zdôraznila neformálny charakter oznámenia a kedze zalobca nebol adresátom napadnutého rozhodnutia, nemohlo mu byt rozhodnutie formálne oznámené. 69 Toto oznámenie dalej závazným spôsobom porusuje kódex dobrého správania pracovníkov Európskej komisie vo vztahu k verejnosti, ktorý tvorí prílohu Rokovacieho poriadku Komisie (Ú. v. L 308, 2000, s. 26, 32; Mim. vyd. 01/003, s. 213), podla ktorého sa v oznamovaných rozhodnutiach jasne uvádza, ci je mozné sa proti nim odvolat a ak áno, akým spôsobom. V predmetnom prípade táto poziadavka nebola splnená. 70 Zalobca dalej uvádza, ze podla pevne zakotvených zásad správneho práva clenských státov nemajú neúplné oznámenia alebo oznámenia, ktoré nesplnajú základné formálne poziadavky, medzi ktoré patrí informovanie o dostupných opravných prostriedkoch, ziadny úcinok, medziiným ani úcinok zacatia plynutia lehoty na podanie odvolania. Tieto zásady sú zakotvené najmä v clánku 58 ods. 2 spanielskeho zákona o právnom rezime a vseobecnom správnom konaní. 71 Napokon zalobca tvrdí, ze svoju zalobu zostavil na základe informácií o napadnutom rozhodnutí, ktoré sa mu podarilo získat na internetovej stránke Komisie. II - Posúdenie Súdom prvého stupna 72 Podla clánku 230 piateho odseku ES sa zaloba o neplatnost musí podat v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota zacína v konkrétnom prípade plynút odo dna uverejnenia aktu, jeho oznámenia zalobcovi alebo, ak nebolo oznámené, odo dna, ked sa o nom zalobca dozvedel. 73 Zo samotného znenia toho ustanovenia vyplýva, ze den, ked sa zalobca dozvedel o akte, má ako východiskový bod pre zacatie plynutia lehoty na podanie zaloby subsidiárny charakter vo vztahu k uverejneniu a oznámeniu aktu (pozri rozsudok Nemecko/Rada, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 35, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 30 a tam citovanú judikatúru). Z judikatúry takisto vyplýva, ze v prípade, ak nedoslo k uverejneniu ani k oznámeniu, má ten, kto vie o existencii aktu, ktorý sa ho týka, poziadat o jeho úplné znenie v primeranej lehote, ale ze za takýchto okolností lehota na podanie zaloby zacína plynút az od chvíle, ked sa dotknutá tretia strana dozvie presný obsah daného aktu a dôvody jeho prijatia, aby mohla vyuzit svoje právo odvolat sa (rozsudky Súdneho dvora zo 6. júla 1988, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, 236/86, Zb. s. 3761, bod 14, a z 19. februára 1998, Komisia/Rada, C-309/95, Zb. s. I-655, bod 18). 74 V zmysle toho istého ustanovenia je oznámenie úkon, ktorým autor individuálneho právneho aktu oznámi tento akt jeho adresátom a umozní im tak, aby sa s ním oboznámili (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 10, a rozsudok Súd prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 70). Tento výklad vyplýva aj z clánku 254 ods. 3 ES, podla ktorého sa rozhodnutia oznamujú tomu, komu sú urcené, a úcinnost nadobúdajú týmto oznámením. 75 V predmetnom prípade bolo napadnuté rozhodnutie urcené len Spanielskemu královstvu, ktorému bolo oznámené listom podpredsedu Komisie z 25. júla 2001. 76 Kedze napadnuté rozhodnutie nebolo urcené zalobcovi, kritérium oznámenia sa nanho nevztahuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Rada, uz citovaný v bode 73 vyssie, bod 17). Kazdopádne, aj za predpokladu, ze by rozhodnutie mohlo byt oznámené osobe, ktorej nie je urcené v zmysle clánku 254 ods. 3 ES, je nutné konstatovat, ze rozhodnutie napadnuté v predmetnom konaní nebolo zalobcovi oznámené. V tomto ohlade treba na úvod zdôraznit, ze tým, ze vo svojej elektronickej správe z 27. septembra 2001 Komisia výslovne uviedla, ze ju táto správa za ziadnych okolností formálne nezaväzuje, de facto odmietla poskytnút zalobcovi istotu, ze pripojený dokument zodpovedá rozhodnutiu oznámenému spanielskym orgánom. Táto elektronická správa teda neumoznila zalobcovi oboznámit sa s presným obsahom napadnutého rozhodnutia a s jeho dôvodmi tak, aby mohol vyuzit svoje právo odvolat sa. Nemozno ju teda povazovat za oznámenie zalobcovi v zmysle clánku 230 piateho odseku ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. marca 1980, Könecke/Komisia, 76/79, Zb. s. 665, bod 7). Dalej treba poukázat na to, ze predmetná elektronická správa, ku ktorej bola pripojená kópia listu urceného spanielskym orgánom z 25. júla 2001, z ktorej bol vypustený podpis, dátum a dôverné údaje, nebola urcená samotnému zalobcovi, ale jeho advokátovi. 77 Pokial ide o opatrenia, ktoré sa podla ustálenej praxe dotknutého orgánu uverejnujú v Úradnom vestníku Európskej únie, hoci toto uverejnenie nie je podmienkou ich úcinnosti, Súdny dvor a Súd prvého stupna pripustili, ze namiesto kritéria dátumu, ked sa zalobca o opatrení dozvedel, sa na plynutie lehoty na podanie zaloby pouzije dátum uverejnenia (pozri, pokial ide o akty Rady o uzavretí medzinárodných dohôd zaväzujúcich Spolocenstvo, rozsudok Nemecko/Rada, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 39, a pokial ide o rozhodnutia Komisie o skoncení preskúmavania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES, rozsudok BAI/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 36). Za takýchto okolností môzu dotknuté tretie osoby oprávnene pocítat s tým, ze daný akt bude uverejnený. 78 Podla clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa rozhodnutia, v ktorých Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznámené opatrenie, pokial spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, nevyvoláva ziadne pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom, sú predmetom súhrnného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie a uvádza sa v nich moznost získat kópiu rozhodnutia v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách. V takomto oznámení, ktorého cielom je strucne informovat zainteresované tretie strany o základných prvkoch rozhodnutia, sa v podstate uvádza dotknutý clenský stát, císlo pomoci, jej názov, ciel, právny základ, výska a intenzita, rozpocet, ktorý je pre nu urcený, a jej trvanie. 79 Podla ustálenej praxe Komisie, ktorá sa rozvinula po máji 1999 v nadväznosti na nadobudnutie úcinnosti nariadenia c. 659/1999, sa súhrnné oznámenie spomínané v predchádzajúcom bode odosiela na internetovú stránku Generálneho sekretariátu Komisie spolu so zmienkou o tom, ze úplné znenie predmetného rozhodnutia bez dôverných údajov je tam k dispozícii v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách. 80 Skutocnost, ze Komisia poskytne tretím osobám plný prístup k zneniu rozhodnutia nachádzajúceho sa na internetovej stránke v spojení s uverejnením súhrnného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré umoznuje zainteresovaným stranám identifikovat predmetné rozhodnutie a upozornuje na moznost prístupu cez internet, sa musí pokladat za uverejnenie v zmysle clánku 230 piateho odseku ES. 81 Za týchto okolností nemá takmer ziadny význam, ci zalobca napadnuté rozhodnutie od 27. septembra 2001, t. j. odo dna odoslania uvedenej elektronickej posty, dostatocne poznal. Táto otázka nie je relevantná pre urcenie východiskového bodu pre pocítanie lehoty na podanie zaloby, kedze v predmetnom prípade sa neuplatní kritérium nadobudnutia vedomosti o napadnutom akte, ako je uvedené subsidiárne v clánku 230 piatom odseku ES. Zalobca mohol skutocne na základe postupu opísaného v predchádzajúcom bode oprávnene pocítat s jeho uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie. 82 V predmetnom prípade dalej zo spisu vyplýva, ze Komisia 20. apríla 2002 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie súhrnné oznámenie týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol uvedený dátum prijatia uvedeného rozhodnutia, dotknutý clenský stát, císlo pomoci, jej názov, ciel, právny základ, rozpocet, ktorý je pre nu urcený, a jej trvanie. V tomto oznámení sa tiez uvádzalo, ze úplné znenie napadnutého rozhodnutia v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách, s vypustenými dôvernými údajmi, je sprístupnené na internetovej stránke Komisie a na tento úcel v nom bola uvedená elektronická adresa umoznujúca prístup k tomuto textu. Navyse skutocnost, ze znenie napadnutého rozhodnutia sa nachádzalo na uvedenej internetovej stránke, nie je medzi stranami sporná. 83 Kedze zaloba bola podaná 29. januára 2002, t. j. este pred samotným uverejnením napadnutého rozhodnutia, lehota nebola zmeskaná. 84 Na dôvazok je mozné doplnit, ze v danom prípade by sa lehota na podanie zaloby nemohla povazovat za zmeskanú ani v prípade uplatnenia subsidiárneho kritéria dátumu, ked sa zalobca o akte dozvedel. 85 V skutocnosti je nesporné, ze hoci napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za platne oznámené zalobcovi oznámením z 27. septembra 2001 (pozri bod 76 vyssie), zalobca bol o jeho existencii kazdopádne k tomuto dátumu informovaný. Mal preto v súlade s judikatúrou uz citovanou v bode 73 poziadat o jej úplné znenie v primeranej lehote, ktorá zacala plynút 27. septembra 2001. 86 Za daných okolností a s osobitným ohladom na skutocnost, ze v elektronickej správe z 27. septembra 2001 sa výslovne uvádzalo, ze napadnuté rozhodnutie bude coskoro uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, treba mat za to, ze primeraná lehota na vyziadanie oznámenia úplného znenia napadnutého rozhodnutia nemôze byt kratsia ako lehota, ktorú potrebovala Komisia na uverejnenie oznámenia o danom rozhodnutí. Je nesporné, ze oznámenie bolo uverejnené 20. apríla 2002, t. j. az po podaní tejto zaloby. Lehota na podanie zaloby teda nebola zmeskaná. 87 Vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné zamietnut prekázku konania vyplývajúcu zo zmeskania lehoty na podanie zaloby a urcit, ze zaloba je prípustná. O veci samej 88 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pokial ide tak o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie, ako aj o dotáciu na rok 1998. 89 Komisia, podporovaná Spanielskym královstvom, tvrdí, ze obidva tieto aspekty napadnutého rozhodnutia sú v súlade s právom. I - Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie 90 Pokial ide o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie, zalobca uvádza dva zalobné dôvody. Prvý vyplýva z porusenia povinnosti odôvodnit akt. Druhý vyplýva z nesprávneho posúdenia Komisie. 91 Komisia, podporovaná Spanielskym královstvom, popiera opodstatnenost týchto zalobných dôvodov. A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnit akt 1. Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobca tvrdí, ze napriek skutocnosti, ze jeho staznosti sa týkali výslovne výdavkov na restrukturalizáciu personálu vedených v rozpocte na rok 1997, napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadne osobitné odôvodnenie k tomuto bodu. Dodáva, ze napadnuté rozhodnutie vôbec neupresnuje výsku dotácie na rok 1997 a obmedzuje sa na údaj o tom, ze úhrady majú vztah k pohladávkam a záväzkom súvisiacim so zmluvou. Toto súhrnné odôvodnenie neumoznuje spoznat dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze náklady na restrukturalizáciu personálu boli zapocítané správne, co je samo osebe dôvodom na zrusenie rozhodnutia. 93 Zalobca dodáva, ze iba samotný odkaz na dve klauzuly zmluvy z roku 1978 nemôze pri absencii aspon minimálnych právnych a vecných dôvodov oprávnujúcich ich pouzitie, predstavovat primerané odôvodnenie. Konkrétne tvrdí, ze základná zásada c. 28 sútazných podkladov sa týka investicných plánov schválených spanielskou vládou, ktoré sa nespomínajú v napadnutom rozhodnutí a ktoré Komisia vo svojich písomnostiach nerozoberá. 94 Komisia tvrdí, ze zmluvná základna platieb, ktoré súvisia s nákladmi na restrukturalizáciu personálu, je rovnaká, pokial ide o platby vykonané v rámci dotácie na rok 1997 a platby v rámci dotácie na vysporiadanie, a preto sa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vztahuje rovnako na obidve dotácie. Toto odôvodnenie navyse v dostatocnej miere vysvetluje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze tieto platby vyplývajú zo zmluvy z roku 1978. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 95 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie, ktoré vyzaduje clánok 253 ES, prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasným a jednoznacným spôsobom odhalovat, ako uvazoval orgán - autor aktu, aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatia opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat kontrolu. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat adresáti alebo iné, priamo a osobne dotknuté osoby na získaní týchto vysvetlení. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázku, ci odôvodnenie nejakého aktu splna poziadavky clánku 253 ES, je nutné posudzovat nielen vo vztahu k jeho zneniu, ale aj vo vztahu k jeho kontextu a vsetkým právnym pravidlám, ktoré upravujú danú problematiku (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 35 a 36, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 96 V tomto prípade treba na úvod konstatovat, ze v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie sa viazu na plnenie zmluvy z roku 1978. 97 Dalej treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte, ktorý zalobca dobre pozná. Zo spisu skutocne vyplýva, ze zalobca mal uz pred prijatím napadnutého rozhodnutia k dispozícii správu Tribunal de Cuentas (spanielsky úctovný dvor) o ekonomických dopadoch skoncenia platnosti zmluvy z roku 1978 (dalej len "správa Tribunal de Cuentas"), ktorá schvaluje vsetky dotácie poskytnuté Trasmediterránee v rámci vysporiadania vztahov z tejto zmluvy. Táto správa sa zaoberá predovsetkým zapocítaním výdavkov na restrukturalizáciu personálu na tarchu státneho úctu do polozky vysporiadania vztahov zo zmluvy a do polozky rozpoctového roku 1997. Dalej presne uvádza výsku výdavkov na restrukturalizáciu zapocítaných do oboch poloziek státneho úctu. 98 Dalej, pokial ide o náhradu výdavkov na restrukturalizáciu personálu v rámci dotácie na vysporiadanie, v napadnutom rozhodnutí sa jasne uvádza, ze táto náhrada vyplýva zo základných zásad c. 25 a c. 28 sútazných podkladov. Samozrejme, toto odôvodnenie sa netýka specificky dotácie na rok 1997. Kontext, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, vsak skutocne zalobcovi umoznil pochopit, ze toto odôvodnenie sa vztahuje na vsetky náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu, ci uz boli zapocítane na tarchu státneho úctu do polozky rozpoctového roku 1997 alebo do polozky vysporiadania vztahov zo zmluvy z roku 1978. Zalobca nemôze namietat, ze nepochopil, ze sa odôvodnenie vztahuje na vsetky náklady na restrukturalizáciu, kedze vo svojich písomnostiach namieta, ze odkaz na základné zásady c. 25 a c. 28 sútazných podkladov predstavuje primerané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke, ci náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu vyplývajú zo zmluvy z roku 1978. 99 Vzhladom na vyssie uvedené okolnosti je potrebné mat za to, ze hoci napadnuté rozhodnutie nebolo vypracované so vsetkou zelatelnou presnostou, pokial ide o výdavky na restrukturalizáciu, táto okolnost nezabránila ani zalobcovi, ani Súdu prvého stupna, aby pochopili uvazovanie Komisie a usúdili, ze je opodstatnené. 100 Zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení aktu je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. B - O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri aplikácii clánku 88 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 101 Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia vec nesprávne posúdila, ked za zdroj dotácie na rok 1997 a dotácie na vysporiadanie povazovala zmluvu z roku 1978. Preto ked Komisia vyhodnotila tieto dotácie ako existujúcu pomoc, porusila tým clánok 88 ES. Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí, pricom prvá sa týka výdavkov na restrukturalizáciu personálu, zatial co druhá súvisí so zapocítaním výdavkov vynalozených spolocnostou Trasmediterránea a pokrytých dotáciou na vysporiadanie. a) O prvej casti zalobného dôvodu 102 Zalobca po prvé namieta, ze výdavky na restrukturalizáciu personálu nevyplývajú zo zmluvy z roku 1978. 103 V tejto súvislosti predovsetkým tvrdí, ze základná zásada c. 25 sútazných podkladov, spomínaná v napadnutom rozhodnutí, sa týka iba bezných výdavkov, a nie mimoriadnych, ako sú tie, ktoré boli vynalozené na restrukturalizáciu personálu. Navyse, v protiklade s tým, co tvrdí Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, zo znenia základnej zásady c. 25 A písm. b) bodu 7 sútazných podkladov, ktorá sa týka technickej restrukturalizácie, nevyplýva, ze Trasmediterránea má právo preniest mimoriadne výdavky na restrukturalizáciu personálu a zapocítat ich na tarchu státneho úctu. Toto ustanovenie sa iba usiluje povzbudit Trasmediterráneu, aby zabezpecila riadny výkon správy a zvýsila produktivitu. Podla tohto stimulacného mechanizmu sa odmena spolocnosti Trasmediterránea na rozpoctový rok zvýsi, ked sa znízi príspevok státu urcený na pokrytie schodku v prevádzke za daný rozpoctový rok. Za týchto okolností by nebolo ani oprávnené, ani v súlade so zmluvou, vyzadovat od státu na základe predmetného ustanovenia náhradu mimoriadnych výdavkov vynalozených na restrukturalizáciu podniku. 104 Na podporu svojho tvrdenia, ze mimoriadne výdavky sú vylúcené z pôsobnosti základnej zásady c. 25 sútazných podkladov, zalobca ziada predlozenie správ IGAE o státnych úctoch na rozpoctové roky 1990 az 1997. 105 Dalej tvrdí, ze základná zásada c. 28 sútazných podkladov, ktorá sa spomína aj v napadnutom rozhodnutí, neodôvodnuje náhradu výdavkov na restrukturalizáciu personálu prostredníctvom dotácie na vysporiadanie, kedze toto ustanovenie sa týka iba stvorrocných plánov, ktoré sa predkladajú na schválenie spanielskej vláde. Podla zalobcu výdavky na restrukturalizáciu kompenzované dotáciou na vysporiadanie v protiklade s tým, co sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, nevyplývajú z plánov restrukturalizácie na roky 1990 - 1994 a 1995 - 1997, ale z plánu restrukturalizácie na roky 1996 - 1997, ktorý nie je stvorrocným plánom. Navyse, aj keby sa tento plán v skutocnosti vztahoval na obdobie rokov 1996 - 1999, ako tvrdí spanielska vláda, islo by o plán, ktorého úcinky siahajú do casu, ked uz bola zmluva z roku 1978 vypovedaná, a do rozpoctových rokov, v ktorých uz nebola úcinná. Navyse, tento plán bol schválený príslusným orgánom - druhou zmluvnou stranou az v roku 1999. 106 Na podporu svojich tvrdení zalobca ziada Súd prvého stupna, aby spanielskym ústredným orgánom nariadil predlozenie celého spisu, ktorý sa týka plánov restrukturalizácie na obdobie rokov 1995 - 1997. 107 Zalobca po druhé tvrdí, ze náhrada výdavkov na restrukturalizáciu personálu prostredníctvom dotácie na vysporiadanie a dotácie na rok 1997 vyplýva z autonómnych rozhodnutí správneho orgánu - druhej zmluvnej strany. 108 Pokial ide o dotáciu na vysporiadanie, zapocítanie výdavkov na restrukturalizáciu na tarchu státneho úctu vyplýva z rozhodnutí správneho orgánu - druhej zmluvnej strany z 26. októbra 1998 a 25. februára 1999, ktorými bola zmenená zmluva z roku 1978. Zalobca v podstate dodáva, ze v protiklade s tvrdeniami Spanielskeho královstva tieto dve rozhodnutia nie sú iba jednostranným výkladom zmluvy z roku 1978, ktorý umoznuje spanielske správne právo, ale je potrebné povazovat ich za naozajstné úpravy zmluvy z roku 1978, kedze prinásajú istú nerovnováhu do pôvodne plánovaných plnení, ako na to poukázal Tribunal de Cuentas. 109 Pokial ide o dotáciu na rok 1997, náhrada výdavkov na restrukturalizáciu vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu - druhej zmluvnej strany z októbra 1995, ktorým sa schvaluje plán restrukturalizácie personálu na obdobie rokov 1995 - 1997. 110 Aj za predpokladu, ze by toto rozhodnutie bolo iba povoleným jednostranným výkladom zmluvy z roku 1978, poskytnutie dotácie na rok 1997 nebolo v súlade s týmto výkladom zmluvy z roku 1978. Rozhodnutie z októbra 1995 v skutocnosti vyzadovalo, aby stát znízil kazdorocne poskytované prostriedky prostredníctvom znízenia iných výdavkov, cím by kompenzoval zvýsenie výdavkov na personál - k tomu vsak v danom prípade nedoslo. 111 S cielom dokázat túto skutocnost zalobca ziada Súd prvého stupna, aby nariadil predlozenie správ IGAE, ktoré sa týkajú státneho úctu na rozpoctové roky 1990 az 1997. 112 Komisia tvrdí, ze náhrada výdavkov na restrukturalizáciu personálu v rámci dotácie na vysporiadanie a dotácie na rok 1997 vyplýva zo zmluvy z roku 1978. 113 V tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze podla základnej zásady c. 25 A písm. b) bodov 1, 5 a 7 a základnej zásady c. 28 sútazných podkladov môzu byt náklady na restrukturalizáciu personálu Trasmediterráney financované príspevkami z verejných prostriedkov v rámci zmluvy z roku 1978. 114 Podla Komisie zalobca tieto základné zásady vykladá zbytocne zuzujúco napriek ich zjavnému doslovnému významu. Tento výklad spocíva v podstate na pochybnostiach, ktoré sformuloval IGAE v rámci vnútorného správneho konania, ktoré predchádzalo úhrade uvedených dotácií. 115 Komisia dodáva, ze externý kontrolný orgán, ktorým je Tribunal de Cuentas, dospel k záveru, ze financovanie výdavkov na restrukturalizáciu personálu z verejných prostriedkov je úplne v súlade s ustanoveniami zmluvy z roku 1978 a ze toto financovanie umoznilo celkovú úsporu verejných prostriedkov vo výske 12,255 miliardy ESP za obdobie rokov 1990 - 1997. 116 Samozrejme, názor Tribunal de Cuentas nie je rozhodujúci. V kazdom prípade vsak potvrdzuje logickost výkladu zmluvy z roku 1978, ktorý podporuje Komisia. Navyse, nikto netvrdil, ze by sa pred vnútrostátnymi súdmi zacalo konanie, v ktorom sa namieta nesúlad predmetných platieb so zmluvou z roku 1978. 117 Komisia po druhé tvrdí, ze je tazko myslitelné, aby v prípade absencie iného právneho titulu stacilo rozhodnutie správneho orgánu - druhej zmluvnej strany na vykonanie úhrady predmetných ciastok. Rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva zalobca, nezmenili zmluvu z roku 1978, ale boli iba kladnou odpovedou spanielskej administratívy na otázku, ci má Trasmediterránea v zmysle zmluvy z roku 1978 nárok na uvedené platby. 118 Z toho Komisia vyvodila záver, ze vo svetle textu zmluvy a jej uplatnovania, ako aj z postoja spanielskej administratívy a Tribunal de Cuentas - ako bol prezentovaný v jeho správe - verejné prostriedky urcené na opatrenia na restrukturalizáciu personálu vyplývajú zo zmluvy z roku 1978, a predstavujú teda existujúcu pomoc. 119 Spanielske královstvo tvrdí, ze zmluva z roku 1978 neobsahovala ziaden taxatívny a presný výpocet poloziek, ktoré môzu byt uvedené ako náklady a príjmy casti "prevádzka" státneho úctu. Dodáva, ze zmluva z roku 1978 je zmluvou správneho práva, a preto právomoc rozhodnút o výdavkoch, ktoré musia byt uvedené v státnom úcte, prislúcha správnemu orgánu - druhej zmluvnej strane v rámci jeho právomoci vykladat zmluvy, ktorá je zakotvená vo vnútrostátnych predpisoch o verejnom obstarávaní. Údajné povolenia zo strany správneho orgánu - druhej zmluvnej strany, na základe ktorých sa zalobca snazí odôvodnit kvalifikovanie dotácie na rok 1997 a dotácie na vysporiadanie ako novej pomoci, sú v skutocnosti len prejavom výkonu právomoci vykladat zmluvu z roku 1978, ktoré má ako orgán zodpovedný za jej uzavretie. b) O druhej casti zalobného dôvodu 120 Zalobca v podstate tvrdí, ze pri správnej aplikácii zmluvy z roku 1978 mali spanielske orgány nahradit sumu záväzkov zapocítatelných v kazdom rozpoctovom roku rozpoctovým prebytkom za daný rok tak, aby schválili dotáciu z titulu vysporiadania len na záväzky zapocítané na deficitné rozpoctové roky alebo pri ktorých zaznamenaný prebytok neumoznoval nahradit príslusné záväzky. Dodáva, ze kedze spanielske orgány nepostupovali týmto spôsobom, nemohla sa Komisia domnievat, ze dotácia vyplýva zo zmluvy z roku 1978, a teda ani ze je existujúcou pomocou. 121 Na podporu svojich tvrdení zalobca predovsetkým uvádza, ze ak neexistujú osobitné ustanovenia o vysporiadaní vztahov zo zmluvy z roku 1978, musí sa toto vysporiadanie vykonat na základe predpisov týkajúcich sa státneho úctu, ktoré podla neho vyzadujú, aby kazdý záväzok, pri ktorom vzniká právo na náhradu v rámci dotácie na vysporiadanie, bol zapocítaný v rozpoctovom roku, v ktorom vznikol. 122 Zalobca dalej uvádza, ze zo základnej zásady c. 25 sútazných podkladov vyplýva, ze Trasmediterránea má iba právo na ekonomickú náhradu schodku, ktorý prípadne vznikne na konci rozpoctového roka v casti "prevádzka" a casti "investície" státneho úctu. Podla neho bol v casti "prevádzka" státneho úctu prebytok za rozpoctové roky 1991 az 1995 a bolo by tomu tak aj v rozpoctovom roku 1997, ak by v nom neboli neoprávnene zapocítané náklady na restrukturalizáciu personálu. 123 Zalobca naproti tomu tvrdí, ze zo základnej zásady c. 25 sútazných podkladov vyplýva, ze vyrovnanie sa má vykonat medzi prebytkom casti "prevádzka" a prípadným schodkom casti "investície". Podla neho zo znenia základnej zásady c. 25 A písm. a) bodu 3 a základnej zásady c. 25 B písm. a) bodu 1 sútazných podkladov vyplýva, ze verejná dotácia schválená na kazdý rok sa zaznamenáva ako vstup na vyrovnanie kazdej casti osobitne. Oddelenie týchto dvoch castí presne zodpovedá myslienke zabezpecit, aby Trasmediterránea získala dotáciu v rovnakej výske, ako sú jej financné náklady zaznamenané v casti "investície" bez ohladu na výsku jej príjmov. Tieto náklady sa zohladnujú iba na úcely prípadného vyrovnania casti "prevádzka", v ktorej sú zaznamenané ostatné bezné výdavky Trasmediterráney. 124 Podla zalobcu nemozno vyhlásenia Spanielskeho královstva o vyrovnaní medzi danými dvoma castami podporit ziadnym dôkazom, ktorý by nespochybnitelne preukázal, akým spôsobom sa aplikovala zmluva z roku 1978 pri prípadnom vykonaní vyrovnania medzi danými dvoma castami. Odkaz na tabulku, ktorá sa nachádza v správe Tribunal de Cuentas, nemozno pokladat za predlozenie takéhoto dôkazu, kedze nie je vylúcené, ze táto tabulka je chybná. 125 Zalobca dalej popiera, ze by základná zásada c. 26 sútazných podkladov umoznovala vyrovnanie prípadných prebytkov z prevádzky v jednom rozpoctovom roku so schodkami iných rozpoctových rokov, co by spôsobilo znízenie prostriedkov poskytnutých státom. Podla neho schodok alebo prebytok uvádzaný v základnej zásade c. 26 vyplýva výlucne z vyrovnania prostriedkov, ktoré poskytol stát vo forme preddavkov na základe rozpoctových odhadov, a príspevkov, ktoré boli skutocne dlzné po úctovnej závierke státneho úctu. 126 Zalobca s cielom zistit, ci sa medzi prebytkom v prevádzke a schodkom v investíciách vykonávalo vyrovnanie, a zároven vylozit základnú zásadu c. 26 sútazných podkladov, ziada Súd prvého stupna, aby nariadil predlozenie správ IGAE, ktoré sa týkajú státneho úctu na rozpoctové roky 1990 az 1997. 127 Zalobca takisto ziada Súd prvého stupna, aby spanielskym orgánom nariadil predlozenie celého spisu týkajúceho sa vysporiadania vztahov zo zmluvy z roku 1978, aby sa oboznámil s rokovaniami, ktoré sa uskutocnili medzi Trasmediterráneou a Spanielskym státom pocas vysporiadavania zmluvy, ako aj s právnymi a skutkovými okolnostami, na základe ktorých spanielsky stát napokon zriadil úcet na vysporiadanie. 128 Komisia, ktorú podporuje Spanielske královstvo, v podstate tvrdí, ze zalobca sa dopústa skutkového omylu, ked sa domnieva, ze prebytky v prevádzke vytvorené Trasmediterráneou pocas niektorých rozpoctových rokov slúzili skôr na zvýsenie jej majetku, nez na vyrovnanie iných príspevkov z verejných prostriedkov. 129 Isté je, ze v casti státneho úctu "prevádzka" bol pocas niektorých rozpoctových rokov vykázaný prebytok. Cast "investície" státneho úctu vsak vykazovala schodok v kazdom rozpoctovom roku. Zo správy Tribunal de Cuentas dalej vyplýva, ze uvedené prebytky v prevádzke boli systematicky poukazované na vyrovnanie schodkov casti "investície" s cielom znízit kazdorocný príspevok z verejných prostriedkov. Kedze prebytok v prevádzke nebol nikdy vyssí ako schodok v investíciách, nebol na státnom úcte zaznamenaný prebytok v ziadnom rozpoctovom roku. V tejto súvislosti Spanielske královstvo v podstate upresnuje, ze pocas 20 rokov platnosti zmluvy z roku 1978 vykazoval státny úcet po vyrovnaní castí "prevádzka" a "investície", ktoré treba chápat ako dve casti toho istého úctu, vzdy schodok. 130 Za týchto okolností nie je potrebné diskutovat o výklade základnej zásady c. 26 sútazných podkladov, ktorá v kazdom prípade ustanovuje vyrovnanie medzi rozpoctovými rokmi. 131 Je teda zrejmé, ze zapocítanie alebo nezapocítanie záväzkov, ktoré sa majú vysporiadat v konkrétnom rozpoctovom roku, je úplne irelevantné, pretoze aj keby sa takéto kazdorocné zapocítavanie uskutocnovalo, vôbec by neovplyvnilo celkový objem verejných prostriedkov, ktoré Trasmediterránea získala za zmluvu z roku 1978 ako celok. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti zalobného dôvodu 132 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze podla napadnutého rozhodnutia spocíva zmluvná povaha náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu Trasmediterráney na dvoch základných zásadách sútazných podkladov, a síce na zásade c. 25 a zásade c. 28. 133 Podla zalobcu nemôze zmluvná povaha náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu vyplývat zo základnej zásady c. 25 A písm. b) bodu 7, ktorá hovorí o stimuloch na zlepsenie produktivity Trasmediterráney. Toto tvrdenie neobstojí, kedze napadnuté rozhodnutie sa týka základnej zásady c. 25 ako celku, a neuvádza výslovne to ustanovenie zásady, ktoré hovorí o stimuloch pre produktivitu. Aj keby sa pripustilo, ako tvrdí zalobca, ze specifické ustanovenie bodu 7 základnej zásady c. 25 A písm. b) sútazných podkladov nezakladá zmluvnú povahu náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu, nevyplýva z toho, ze sa Komisia pri posudzovaní zmluvy z roku 1978 vec nesprávne posúdila, ked sa domnievala, ze základná zásada c. 25, pri ktorej treba pripomenút, ze ustanovuje úctovný mechanizmus státneho úctu, poskytuje zmluvný základ pre predmetnú náhradu výdavkov na restrukturalizáciu. 134 Zalobca tiez tvrdí, ze základná zásada c. 25 sútazných podkladov sa ako celok nevztahuje na mimoriadne výdavky a ze výdavky týkajúce sa restrukturalizácie personálu sú takýmito výdavkami. V tejto súvislosti stací poukázat na to, ze zalobca neuvádza ziadnu skutocnost na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého uvedená základná zásada c. 25 rozlisuje medzi prípustnými beznými výdavkami na jednej strane a mimoriadnymi výdavkami, ktoré sú vylúcené z jej pôsobnosti, na strane druhej. Zalobca navyse neuvádza ani najmensí dôvod, preco by sa výdavky na restrukturalizáciu personálu mali povazovat za mimoriadne výdavky. Za týchto okolností nie je potrebné nariadit predlozenie dôkazov, aby sa potvrdilo údajné rozlísenie a dôsledky, ktoré by z neho vyplývali pre prípustnost náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu. 135 Z uvedených skutocností vyplýva, ze zalobca nepredlozil dostatocné dôkazy, ktoré by potvrdili, ze Komisia vec nesprávne posúdila, ked uznala, ze náhrada výdavkov na restrukturalizáciu personálu, ktoré boli zohladnené pri stanovení výsky dotácie na rok 1997 a dotácie na vysporiadanie, vyplýva zo zmluvy z roku 1978 v zmysle základnej zásady c. 25. Dalej je potrebné zdôraznit, ze posúdenie Komisiou je v súlade s posúdením Tribunal de Cuentas - vnútrostátnym orgánom vonkajsej financnej kontroly - ktoré figuruje v správe toho orgánu o vysporiadaní zmluvy z roku 1978, ktorej platnost nebola spochybnená pred príslusnými spanielskymi orgánmi. Za týchto okolností treba základnú zásadu c. 25 na úcely tohto konania pokladat za platný zmluvný základ náhrady výdavkov na restrukturalizáciu. 136 Nie je teda potrebné skúmat, ci bolo chybou domnievat sa, ze zmluvná povaha náhrady výdavkov na restrukturalizáciu personálu vyplýva aj zo základnej zásady c. 28 sútazných podkladov. Tiez nie je potrebné skúmat, ci táto náhrada vyplýva z autonómnych rozhodnutí spanielskych orgánov. Takisto nie je potrebné, aby Súd prvého stupna rozhodol o návrhoch na predlozenie dôkazov s cielom preukázat isté skutocností týkajúce sa základnej zásady c. 28 a autonómnych povolení spanielskych orgánov, ktoré by aj tak nemohli zmenit záver vyvodený v predchádzajúcom bode. 137 Prvú cast zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej casti zalobného dôvodu 138 V rámci druhej casti zalobného dôvodu zalobca Komisii v podstate vytýka, ze vec nesprávne posúdila, ked uznala, ze dotácia na vysporiadanie ako celok vyplýva zo zmluvy z roku 1978. Podla zalobcu zmluva z roku 1978 ukladá, aby sa výdavky na vysporiadanie zapocítavali v rozpoctových rokoch, ku ktorým sa viazu, a aby sa vykonalo vyrovnanie týchto výdavkov s prípadnými prebytkami z týchto rozpoctových rokov. Dotácia na vysporiadanie preto mohla pokryt výdavky na vysporiadanie len do tej miery, pokial bol v rozpoctových rokoch, ku ktorým sa viazu, vykázaný dostatocný prebytok na vykonanie takéhoto vyrovnania. 139 Aj za predpokladu, ze by zmluva z roku 1978 ukladala zapocítanie výdavkov na vysporiadanie v rozpoctových rokoch, ku ktorým sa tieto výdavky viazu, a vyrovnanie týchto výdavkov s prípadnými prebytkami týchto rozpoctových rokov, nevyplýva z toho, ze sa Komisia vec nesprávne posúdila, ked sa domnievala, ze celá suma dotácie na vysporiadanie vyplýva zo zmluvy z roku 1978. 140 V skutocnosti zo spisu vyplýva, ze cast "investície" státneho úctu vykazovala schodok pocas celého trvania zmluvy z roku 1978 a to isté platilo pre cast "prevádzka" státneho úctu s výnimkou rozpoctových rokov 1987, 1988 a 1991 az 1995. Z toho vyplýva, ze s výnimkou uvedených rozpoctových období nevykazoval státny úcet nikdy prebytok. 141 Pokial ide o rozpoctové roky 1987, 1988 a 1991 az 1995, je nesporné, ze cast "investície" vykazovala vyssí schodok, nez bol prebytok casti "prevádzka", takze ani státny úcet na konci vyrovnania týchto dvoch castí nevykazoval za tieto rozpoctové obdobia prebytok. 142 Zalobca samozrejme popiera, ze by vyrovnanie týchto dvoch castí bolo v súlade so základnou zásadou c. 25 sútazných podkladov. No ním navrhovaný výklad tejto zásady nemá oporu ani v znení tohto ustanovenia, ani v spôsobe, akým bolo toto ustanovenie aplikované v rámci zmluvy z roku 1978. Skutocnost, ze základná zásada c. 25 sútazných podkladov stanovuje moznost príspevkov z verejných prostriedkov na vyvázenie kazdej z týchto dvoch castí státneho úctu, v skutocnosti v protiklade s tvrdeniami zalobcu vôbec nevylucuje, aby bola suma týchto príspevkov vypocítaná po prevedení prípadného prebytku jednej casti na vyrovnanie schodku druhej casti. V tejto súvislosti, ako správne zdôraznuje Komisia, zo správy Tribunal de Cuentas vyplýva, ze prebytky v prevádzke sa systematicky prevádzali na vyrovnanie schodkov casti "investície" s cielom znízit kazdorocný príspevok z verejných prostriedkov. 143 Hoci zalobca tvrdí, ze správa Tribunal de Cuentas môze obsahovat chybu, pokial ide o vyrovnávanie castí státneho úctu, je nutné konstatovat, ze neuvádza ziadnu skutocnost, ktorá by umoznila pochybovat o pravdivosti údajov obsiahnutých v tejto správe, ktorú on sám predlozil v rámci toho konania. Za týchto okolností nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil predlozenie správ IGAE o kontrole za rozpoctové roky 1990 az 1997 s cielom zistit, ci sa medzi danými dvoma castami státneho úctu vykonávalo vyrovnanie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 1982, Klöckner-Werke/Komisia, 119/81, Zb. s. 2627, bod 8). 144 Kedze sa nepotvrdilo, ze by státny úcet vykazoval co i len mensí prebytok, ktorý by mohol byt prevedený na vyrovnanie výdavkov na vysporiadanie, treba vychádzat z toho, ze Komisia sa nedopustila omylu, ked pripustila, ze dotácia na vysporiadanie pokrývala vsetky výdavky na vysporiadanie bez toho, aby boli tieto výdavky zapocítané v rozpoctových obdobiach, na ktoré sa viazu. Druhú cast tohto zalobného dôvodu preto treba tiez zamietnut. 145 Napokon, pokial ide o návrh zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil spanielskym orgánom predlozenie celého spisu týkajúceho sa vysporiadania zmluvy z roku 1978 s cielom zistit, ci spanielske orgány rokovali s Trasmediterráneou, postací poukázat na to, ze zalobca nevysvetlil, ako by takéto rokovania alebo okolnosti zriadenia úctu na vysporiadanie umoznili preukázat, ze sa Komisia vec nesprávne posúdila, ked uznala, ze dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie vyplývali zo zmluvy z roku 1978. Za týchto okolností nie je mozné vyhoviet návrhu zalobcu na nariadenie predlozenia dôkazov. 146 Vzhladom na vsetky predchádzajúce skutocnosti je potrebné zamietnut druhý zalobný dôvod týkajúci sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie. II - O dotácii na rok 1998 147 Zalobca tiez namieta protiprávnost napadnutého rozhodnutia v tom, ze povoluje uhradit dotáciu na rok 1998 ako novú pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. V tejto súvislosti tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánky 88 ES a 86 ods. 2 ES a povinnost odôvodnit akty orgánov. 148 Komisia, podporovaná Spanielskym královstvom, popiera dôvodnost týchto zalobných dôvodov. A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 149 Zalobca v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 88 ES v tom, ze Komisia v nom neuznala úcinky príslusných opatrení navrhnutých vo vztahu zmluve z roku 1978, ked dotáciu na rok 1998 vyhodnotila ako novú pomoc a skúmala jej zlucitelnost vo svetle clánkov 86 ES a 87 ES. 150 V tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze z clánku 19 nariadenia c. 659/1999 a z judikatúry vyplýva, ze ak clenský stát akceptuje opatrenia navrhnuté Komisiou, musí ich na základe tejto akceptácie vykonat (rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, a z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet Combinatie, C-311/94, Zb. s. I-5023, bod 35 a nasl.). Záväznú povahu navrhnutých a akceptovaných príslusných opatrení je mozné uplatnit aj proti Komisii, ktorá následne nemôze neuznat ich obsah a úcinky. 151 Zalobca dalej tvrdí, ze Spanielske královstvo akceptovalo návrh Komisie na príslusné opatrenia týkajúci sa zmluvy z roku 1978. Navrhnuté a akceptované príslusné opatrenia podla neho vyzývali spanielske orgány, aby vypovedali zmluvu z roku 1978 s úcinnostou od 31. decembra 1997 a vyhlásili verejné obstarávanie na uzavretie novej zmluvy o verejných sluzbách. Na potvrdenie tejto skutocnosti zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozit spis, ktorý sa týka návrhu príslusných opatrení. 152 Podla zalobcu spanielske orgány neprijali príslusné opatrenia, pokial ide o námorné linky medzi jednotlivými ostrovmi Kanárskeho súostrovia, a pocínajúc 1. januárom 1998 Trasmediterránea pokracovala v prevádzkovaní týchto spojení a poberala dotáciu za rovnakých podkladov, aké boli v zmluve z roku 1978, ktorá teoreticky stratila úcinnost, pricom zadanie tejto sluzby, a teda aj urcenie nákladov záväzkov vo verejnom záujme, sa nevykonalo na základe verejného obstarávania. Akceptované príslusné opatrenia teda neboli respektované. 153 Navyse, ziadna nová skutocnost neumoznovala Komisii spochybnit posúdenie obsiahnuté v návrhu príslusných opatrení, podla ktorého sluzby ponúkané Trasmediterráneou nepredstavujú sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, kedze v poskytovaní týchto sluzieb existovala hospodárska sútaz. 154 Po prvé, skutocnost, ze sluzby, na ktoré sa vztahovala dotácia na rok 1998, sa týkali iba spojení medzi ostrovmi súostrovia, zatial co návrh príslusných opatrení sa týkal vsetkých spojení zahrnutých v zmluve z roku 1978, nespôsobuje na úcely preskúmania dotácie na rok 1998 irelevantnost posúdenia vykonaného v rámci návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978. 155 V skutocnosti sa podla zalobcu návrh príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 týkal výslovne námorných spojení Kanárskych ostrovov. V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze z úvah uvedených v úvode návrhu príslusných opatrení vyplýva, ze tieto opatrenia boli prijaté v nadväznosti na staznosti, ktoré sa týkali práve nesútazného správania Trasmediterráney pri prevádzkovaní spojení Kanárskych ostrovov. Navyse v týchto príslusných opatreniach sa Komisia mlcky zamerala na spojenia Kanárskych ostrovov. To vyplýva zo skutocnosti, ze Komisia vyjadrila kritické pripomienky k obchodnej pruznosti zakotvenej v zmluve z roku 1978, t. j. práve k pruznosti, ktorá bola predmetom staznosti zalobcu vo vztahu k linke Tenerife - Agaete - Gran Canaria. Vyplýva to tiez z toho, ze v návrhu príslusných opatrení Komisia uviedla, ze má vázne pochybnosti o potrebe ulozit záväzky verejnej sluzby na niektoré z predmetných námorných spojení, kedze tieto spojenia mohli byt alebo aj boli primerane zabezpecené súkromnými podnikmi, ktoré ich prevádzkovali na komercnej báze. 156 Zalobca navrhuje, aby na úcely zistenia, ci Komisia venovala osobitnú pozornost situácii na trhu Kanárskych ostrovov, Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozenie spisu o návrhu príslusných opatrení. 157 Po druhé, údajne docasný charakter rezimu, ktorý bol dôvodom vyplatenia dotácie na rok 1998, tiez nepostacuje na odôvodnenie opätovného preskúmania kritérií, ktoré Komisia uplatnila v rámci návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978. Rezim, ktorý bol dôvodom dotácie na rok 1998, totiz v skutocnosti nebol docasný, kedze rozhodnutie z 9. októbra 1998 umoznovalo Trasmediterránee poskytovat sluzby na sporných linkách bez casového obmedzenia. Okrem toho, ako Komisia zdôraznila v rámci skúmania zmluvy z roku 1998 [rozhodnutie Komisie 2001/156/ES z 19. júla 2000 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo sektoru námornej dopravy (nová zmluva o verejných námorných sluzbách) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 57, s. 32)], orgány Kanárskych ostrovov mali dost casu nato, aby ustanovili právny rezim, ktorý by bol v súlade s právom Spolocenstva a/alebo neohrozil kontinuitu verejnej sluzby. Za ziadnych okolností vsak neexistovalo riziko prerusenia sluzieb spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, kedze tieto spojenia boli dostatocne zabezpecené nielen Trasmediterráneou, ale aj konkurencnými námornými spolocnostami. 158 Aby sa preukázalo, ze povolenia vytvárajúce docasný rezim nemali docasný charakter, zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil spanielskym orgánom predlozenie spisu, ktorý viedla Consejería de Turismo y transportes autonómnej oblasti Kanárske ostrovy na základe staznosti Trasmediterráney vo veci úhrady súm, ktoré jej boli údajne dlhované z titulu pokrytia schodku v prevádzke verejných sluzieb kabotáznych spojení medzi ostrovmi v rozpoctových rokoch 1998, 1999 a 2000, a tiez celého spisu týkajúceho sa verejného obstarávania spojení verejnej sluzby na Kanárskych ostrovoch po nadobudnutí úcinnosti dekrétu c. 133/1998, ako aj celého spisu o príprave prijatia dekrétu c. 133/1998, najmä stúdií, správ a ekonomických údajov, na základe ktorých bola vypracovaná príloha, ktorá vymedzuje záväzky verejnej sluzby. 159 Komisia, podporovaná Spanielskym královstvom, predovsetkým tvrdí, ze návrh príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978, ktorý Spanielske královstvo akceptovalo, nemá pre docasný rezim právne záväzné úcinky. 160 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze spanielske orgány vypovedaním zmluvy z roku 1978 "vycerpali priame právne úcinky" návrhu príslusných opatrení. Podla nej sa od tejto chvíle nové opatrenia prijaté rôznymi spanielskymi orgánmi, t. j. jednak docasný rezim v pôsobnosti orgánov Kanárskych ostrovov, jednak zmluva z roku 1998 v pôsobnosti ústredných orgánov, museli skúmat ako nová pomoc. Podla Komisie predstavoval docasný rezim vzhladom na zmenu doby platnosti, napriek svojej obsahovej zhode so zmluvou z roku 1978, novú pomoc. Komisia dodáva, ze ak by povazovala zmluvu z roku 1978 a docasný rezim za úplne zhodné, musel by byt docasný rezim vyhodnotený ako existujúca pomoc, co by spôsobilo nemoznost vrátenia pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe tohto rezimu. Takýto prístup by okrem toho, ze by bol v predmetnom prípade zjavne nevhodný, priniesol výsledky, ktoré by boli pravdepodobne v rozpore s tým, o co sa usiluje zalobca. 161 Komisia po druhé tvrdí, ze analýza zmluvy z roku 1978, obsiahnutá v návrhu príslusných opatrení, sa nedá priamo aplikovat na situáciu na súostroví v roku 1998, kedze sa týkala námorných spojení na celom spanielskom území, a nielen osobitnej situácie ostrovnej kabotáze na Kanárskych ostrovoch. Skutocnost, ze tomuto návrhu opatrení predchádzali staznosti zalobcu, tento záver nijak neovplyvní, pretoze, aj ked sa zalobca upriamil len na situáciu na Kanárskych ostrovoch, Komisia preskúmala daný problém v celom rozsahu. 162 Komisia dodáva, ze situáciu na Kanárskych ostrovoch musela skúmat vo svetle platných právnych predpisov, medzi ktorými na jednej strane figuruje clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 3577/92, v zmysle ktorého sa kabotáz na Kanárskych ostrovoch nemusela liberalizovat az do 1. januára 1999 a na strane druhej usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave, ktoré nestanovovali povinnost pouzit verejné obstarávanie na uzavretie zmlúv o verejných sluzbách. 163 Komisia z toho vyvodzuje záver, ze analýzu zlucitelnosti docasného rezimu, odlisnú od analýzy vykonanej v rámci návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978, vykonala úplne oprávnene. Zalobný dôvod zalozený na údajnom porusení clánku 88 ES z dôvodu nerespektovania akceptovaných príslusných opatrení teda nie je opodstatnený. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 164 Ako dobromyselne uvádza zalobca, z clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze ak clenský stát v rámci skúmania existujúcich schém pomoci akceptuje návrh príslusných opatrení, ktorý mu je urcený, je na základe tejto akceptácie povinný tieto opatrenia vykonat. 165 V danom prípade a v protiklade s tvrdením zalobcu Komisia nespochybnuje, ze spanielske orgány akceptovali návrh príslusných opatrení. Túto skutocnost je teda potrebné povazovat za preukázanú bez potreby vyhoviet návrhu zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozit spis týkajúci sa návrhu príslusných opatrení. 166 Dalej je potrebné zdôraznit, ako správne uvádzajú Komisia a Spanielske královstvo, ze právne záväzné úcinky akceptovaných príslusných opatrení, ktoré sa týkali zmeny zmluvy z roku 1978, zanikli v rovnakom case ako zmluva z roku 1978. 167 Nemozno napokon zabúdat, ze je nesporné, ze dotácia na rok 1998 predstavuje novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, co hypoteticky vylucuje, ze bola poskytnutá na základe zmluvy z roku 1978. 168 Za týchto okolností nemôzu akceptované príslusné opatrenia predstavovat rámec pre posúdenie zlucitelnosti dotácie na rok 1998 so spolocným trhom. Táto zlucitelnost musí byt posúdená priamo vo vztahu k pravidlám Zmluvy ES. 169 V kazdom prípade je vsak potrebné preskúmat, ci sa posúdenia Komisie obsiahnuté v návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 osobitne zamerali na ostrovnú kabotáz Kanárskych ostrovov, ako tvrdí zalobca, takze Komisia nemohla dospiet k odlisnému záveru o zlucitelnosti dotácie na rok 1998 ako k tomu, ktorý ju priviedol k návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 bez toho, aby takúto zmenu v posúdení odôvodnila. 170 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné pripomenút, ze docasný rezim sa týka výlucne poskytovania sluzieb námorných spojení medzi ostrovmi súostrovia, zatial co zmluva z roku 1978 mala upravovat poskytovanie sluzieb námorných spojení nielen medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ale aj medzi rôznymi miestami polostrova na jednej strane a Baleárskymi ostrovmi, severnou Afrikou a Kanárskymi ostrovmi na strane druhej. 171 Dalej je potrebné zdôraznit, ze zalobca nepreukázal, ze by sa posúdenia figurujúce v návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 týkali námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia. 172 Po prvé, skutocnost, ze návrh príslusných opatrení nadväzoval na staznosti týkajúce sa konania Trasmediterráney, obmedzujúceho hospodársku sútaz pri prevádzkovaní námorných spojení Kanárskych ostrovov, nepreukazuje, ze by sa návrh príslusných opatrení nevyhnutne týkal specifickej situácie ostrovnej kabotáze Kanárskych ostrovov. Kedze sa návrh príslusných opatrení týkal zmluvy z roku 1978 ako celku, treba vychádzat z toho, ze aj posúdenie Komisie sa týkalo zmluvy z roku 1978 ako celku, a nielen situácie na spojeniach Kanárskych ostrovov. 173 Po druhé, nic nenasvedcuje tomu, ze by sa Komisia zamerala na spojenia Kanárskych ostrovov, ked v návrhu príslusných opatrení vyjadrila vázne pochybnosti o potrebe ulozenia záväzkov verejnej sluzby na niektorých spojeniach z dôvodu, ze tieto spojenia sú alebo môzu byt primerane zabezpecované súkromnými podnikmi, ktoré ich prevádzkujú na komercnej báze. Presnejsie povedané, zalobca neuvádza ziadnu okolnost, ktorá by mu umoznila domnievat sa, ze spojeniami, na ktorých podla návrhu príslusných opatrení existuje primeraná hospodárska sútaz, sú nutne spojenia Kanárskych ostrovov. 174 Po tretie, ani posúdenie Komisie, podla ktorého zmluva z roku 1978 poskytovala Trasmediterránee obchodnú pruznost, nie velmi zlucitelnú s poslaním verejnej sluzby, tiez neznamená, ze návrh príslusných opatrení sa osobitne týkal situácie medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia. 175 Naopak, skutocnost, ze návrh príslusných opatrení vyzýval spanielske orgány, aby prispôsobili zmluvu z roku 1978 právnej úprave Spolocenstva, a najmä právnym predpisom, ktoré sa týkajú zmlúv o verejnej sluzbe, naznacuje, ze tento návrh príslusných opatrení sa netýkal spojení Kanárskych ostrovov, ktoré zabezpecovala Trasmediterránea v zmysle zmluvy z roku 1978. Podla clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 3577/92 sa totiz nevyzadovala liberalizácia kabotáze Kanárskych ostrovov pred 1. januárom 1999. Za týchto okolností nemalo zmysel, aby Komisia navrhla spanielskym orgánom zmenit rezim poskytovania sluzieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia. 176 Nie je preto preukázané, ze sa kritické posúdenie Komisie obsiahnuté v návrhu príslusných opatrení specificky týka námorných spojení Kanárskych ostrovov. 177 Kedze zalobca neuviedol dôveryhodné tvrdenia na podporu svojej tézy, nie je potrebné nariadit Komisii predlozenie celého spisu týkajúceho sa návrhu príslusných opatrení s cielom zistit, ci Komisia venovala osobitnú pozornost trhu Kanárskych ostrovov. Navyse, kedze záver vyvodený v predchádzajúcom bode vôbec nezávisí od otázky, ci docasný rezim vytvorený rozhodnutím z 18. decembra 1997 je alebo nie je prechodný, rovnako nie je potrebné nariadit predlozenie dôkazov, ktoré by údajne mohli preukázat, ze docasný rezim nemal prechodný charakter. 178 Vychádzajúc z uvedených skutocností je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 88 ods. 1 ES, ku ktorému malo dôjst nerespektovaním úcinkov príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 zo strany Komisie, ako nedôvodný. B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 86 ods. 2 ES a porusení povinnosti odôvodnit akt 179 Tento zalobný dôvod delí zalobca na 5 castí. Prvá vychádza z neexistencie aktu verejnej moci, ktorý by Trasmediterráneu poveril správou sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Druhá vyplýva z nedostatku specifikácie predmetu záväzkov verejnej sluzby, ktoré boli údajne ulozené Trasmediterránee. V tretej casti zalobného dôvodu zalobca popiera potrebu ustanovit sluzbu poskytovanú Trasmediterráneou na Kanárskom súostroví v roku 1998 ako sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu. V stvrtej casti zalobného dôvodu zalobca namieta, ze údajné poslanie verejnej sluzby nebolo Trasmediterránee zverené vo verejnom obstarávaní a ze v tejto veci chýba odôvodnenie. Piata cast vyplýva z neprimeranosti dotácie na rok 1998 a z nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto veci. 1. O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii aktu verejnej moci a) Tvrdenia úcastníkov konania 180 Zalobca tvrdí, ze v zmysle judikatúry mozno za podnik poverený poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu podla clánku 86 ods. 2 ES povazovat podnik, ktorému bolo poskytovanie tejto sluzby zverené aktom orgánu verejnej moci (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, C-159/94, Zb. s. I-5815, bod 65). 181 V danom prípade vsak ziaden akt orgánu verejnej moci Trasmediterráneu nezaväzoval poskytovat sluzby, na ktoré získala dotáciu na rok 1998. Rozhodnutie orgánov Kanárskych ostrovov, ktorým bolo Trasmediterránee povolené poskytovat sluzby námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, v skutocnosti nemalo voci Trasmediterránee ziadne zaväzujúce úcinky. V tejto súvislosti zalobca jednak tvrdí, ze toto povolenie bolo vydané na ziadost Trasmediterráney, a jednak ze Trasmediterránea jednostranne prestala prevádzkovat niektoré spojenia, na ktoré sa povolenie vztahovalo, alebo ich zmenila, ked sa jej to zdalo vhodné z hladiska jej obchodných záujmov. Z toho vyplýva, ze neexistencia aktu verejnej moci, ktorým by boli ulozené záväzky Trasmediterránee, znamenala nesplnenie jednej z podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, co malo Komisii zabránit, aby vo veci dotácie na rok 1998 dospela k záveru o zlucitelnosti podla tohto ustanovenia. 182 Komisia tvrdí, ze Trasmediterránea bola poverená správou verejnej sluzby námorných spojení medzi Kanárskymi ostrovmi na dobu urcitú rozhodnutiami orgánov Kanárskych ostrovov z 18. decembra 1997, z 30. marca 1998 a z 11. júna 1998. Tieto rozhodnutia vymedzovali rozsah uvedených sluzieb a rezim, ktorý sa na ne vztahuje, hoci tak robili s odkazom na rezim zmluvy z roku 1978. Tieto skutocnosti postacovali na to, aby bolo mozné povazovat poslanie, ktorým bola poverená Trasmediterránea, za poslanie takého druhu, aké upravuje clánok 86 ods. 2 ES. 183 Komisia dalej dodáva, ze clánok 86 ods. 2 ES, ako ho vykladá judikatúra, nestanovuje ziadne formálne poziadavky, ale sústreduje sa na funkcné aspekty. Toto ustanovenie neukladá, ze akt, ktorým bude zverené dané poslanie, musí mat formu zákona alebo iného právneho aktu, ani ze musí byt záväzný, ako to vysvetluje bod 22 správy Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe. Rozhodujúca je iba vôla orgánu verejnej moci zverit poslanie dotknutému podniku, ktorá neumoznuje, aby daný podnik konal jednostranne. 184 V predmetnom prípade pocas trvania docasného rezimu Trasmediterránea nekonala jednostranne, ale v súlade s aktmi, ktoré prijala vláda Kanárskych ostrovov v rámci výkonu svojej právomoci organizovat trh. 185 Spanielske královstvo v podstate tvrdí, ze povolenie, ktoré udelila vláda Kanárskych ostrovov v rámci odvodených právomocí, poverilo Trasmediterráneu poslaním v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. b) Posúdenie Súdnym dvorom 186 Ako správne uvádza zalobca, podnikom, ktoré boli poverené vedením sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, musí byt toto poslanie zverené aktom orgánu verejnej moci (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 126 a tam citovaná judikatúra). 187 V danom prípade je nesporné, ze Trasmediterránea poskytovala sluzby námorného spojenia medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia od 1. januára 1998 v zmysle rozhodnutia orgánov Kanárskych ostrovov z 18. decembra 1997, ktorého platnost bola predlzená rozhodnutiami z 30. marca, 11. júna a 9. októbra 1998. Poslanie poskytovat predmetné sluzby bolo teda Trasmediterránee zverené práve aktom orgánu verejnej moci. 188 Skutocnost, ze toto poslanie bolo Trasmediterránee zverené na základe ziadosti tohto prevádzkovatela, nespochybnuje záver vyvodený v predchádzajúcom bode. Poslanie verejnej sluzby môze byt prevádzkovatelovi zverené udelením koncesie na verejnú sluzbu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. apríla 1994, Almelo a i., C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 47). Koncesia pritom nemôze byt udelená bez súhlasu koncesionára. Z tejto judikatúry preto vyplýva, ze zásah prevádzkovatela povereného poslaním verejnej sluzby do postupu, ktorým mu toto poslanie bolo zverené, nebráni tomu, aby toto poslanie bolo výsledkom aktu verejnej moci. 189 Navyse skutocnost - ktorú Komisia nenamieta -, ze Trasmediterránea prestala prevádzkovat niektoré spojenia, na ktoré sa vztahoval docasný rezim, tiez nemôze spochybnit záver vyslovený v bode 187 vyssie. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze jednostranné ukoncenie poskytovania sluzieb je v podstate v súlade s ulozením záväzkov verejnej sluzby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. februára 2001, Analir a i., C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 64). Pritom hypoteticky mozno záväzky verejnej sluzby ukladat iba prostredníctvom aktu orgánu verejnej moci. Z tejto judikatúry, ak ju premietneme na okolnosti predmetného prípadu, teda vyplýva, ze skoncenie prevádzkovania niektorých spojení zo strany Trasmediterráney nie je dôkazom o tom, ze by ziaden akt orgánu verejnej moci nepoveril Trasmediterráneu vedením sluzieb vo vseobecnom hospodárskom záujme. 190 V kazdom prípade, aj keby sa potvrdilo, ze Trasmediterránea jednostranne prestala prevádzkovat niektoré námorné spojenia alebo zmenila podmienky ich prevádzkovania, znamenalo by to nanajvýs, ze Trasmediterránea si nesplnila niektoré záväzky, ktoré jej ukladal docasný rezim. 191 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut prvú cast zalobného dôvodu ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku presného vymedzenia záväzkov verejnej sluzby a) Tvrdenia úcastníkov konania 192 Zalobca tvrdí, ze z clánku 4 nariadenia c. 3577/92 vyplýva, ze záväzky verejnej sluzby musia mat specifický obsah. 193 Táto povinnost presného vymedzenia záväzkov verejnej sluzby vyplýva tiez z usmernení Spolocenstva v oblasti námornej dopravy. Samozrejme, usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave nemozno kvalifikovat ako právne normy, ktoré musí verejná správa za kazdých okolností dodrziavat. Sú v nich vsak vyjadrené orientacné pravidlá, ktoré sa majú dodrziavat v praxi a od ktorých sa verejná správa nemôze odchýlit bez toho, aby uviedla dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a to pod hrozbou porusenia zásady rovnakého zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1974, Louwage/Komisia, 148/73, Zb. s. 81, bod 12; z 1. decembra 1983, Michael/Komisia, 343/82, Zb. s. 4023, bod 14, a z 9. októbra 1984, Adam a i./Komisia, 80/81 az 83/81 a 182/82 az 185/82, Zb. s. 3411, bod 22). 194 V danom prípade ziadne pravidlo ani ziaden akt, ci uz jednostranný alebo zmluvný, jasne a presne nevymedzoval údajné záväzky sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorými bola Trasmediterránea poverená. 195 Rozhodnutie z 18. decembra 1997 o docasnom povolení tak odkazovalo výlucne na sluzby, ktoré uz Trasmediterránea poskytovala v rámci zmluvy z roku 1978. Ako vsak uz Komisia zdôraznila v návrhu príslusných opatrení, zmluva z roku 1978 nesplnala minimálne poziadavky na definície a presnost. Pokial ide konkrétne o niektoré zásadné aspekty, ako sú rozpis sluzieb alebo kalendár sadzieb, návrh príslusných opatrení poukázal na to, ze zmluva z roku 1978 poskytovala Trasmediterránee znacnú volnost pri správaní sa na trhu, ktorá bola nezlucitelná s jej postavením poskytovatela pravidelných sluzieb námornej dopravy financovaných z verejných prostriedkov. 196 Zalobca dodáva, ze na vymedzenie záväzkov ustanovených v dekréte c. 113/1998 sa nemozno odvolávat s cielom odôvodnit dodrziavanie podmienok ustanovených v clánku 86 ods. 2 ES. Jednak zásada zákazu retroaktivity právnych ustanovení bráni tomu, aby sa uvedený dekrét uplatnil na docasné povolenie udelené skorsím rozhodnutím, jednak ani samotná Trasmediterránea sa neusilovala o to, aby docasné povolenia splnali poziadavky stanovené v danom dekréte. 197 Vzhladom na neexistenciu jasného a presného vymedzenia poslania, ktoré bolo zverené Trasmediterránee, nemohla dotácia na rok 1998 spadat do pôsobnosti clánku 86 ods. 2 ES. 198 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom tvrdí, ze docasné povolenia obsahovali vymedzenie sluzieb, ktoré boli docasne zverené Trasmediterránee, prostredníctvom odkazu na ich vymedzenie v zmluve z roku 1978. Toto vymedzenie nebolo vseobecné, ale priam extrémne podrobné a presné. Z toho vyplýva, ze záväzky verejnej sluzby, ktoré boli Trasmediterránee docasne ulozené orgánmi Kanárskych ostrovov, boli z hladiska clánku 86 ods. 2 ES dostatocne vymedzené. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 199 Hned na úvod je potrebné zdôraznit, ze clánok 4 nariadenia c. 3577/92, ktorý podla zalobcu vyzaduje presné vymedzenie obsahu záväzkov verejnej sluzby, je úplne irelevantný z hladiska posúdenia, ci dotácia na rok 1998 spadá do pôsobnosti clánku 86 ods. 2 ES. V skutocnosti z clánku 6 nariadenia c. 3577/92 vyplýva, ze kabotáz týkajúca sa Kanárskeho súostrovia bola docasne vynatá z uplatnovania uvedeného nariadenia az do 1. januára 1999. Pritom je nesporné, ze dotácia na rok 1998 sa vztahuje na sluzby kabotáze na Kanárskom súostroví iba v roku 1998. Z toho vyplýva, ze nariadenie c. 3577/92 sa nevztahuje na okolnosti daného prípadu. 200 Zalobca sa takisto v rámci tejto casti zalobného dôvodu zbytocne odvoláva na usmernenia Spolocenstva v oblasti námornej prepravy. Iste, v bode 9 týchto usmernení sa uvádza, ze záväzky verejnej sluzby musia byt jasne vymedzené. Táto podmienka sa vsak uplatní len pri zistovaní, ci sa náhrada strát v prevádzke, vyplývajúcich priamo z plnenia niektorých záväzkov verejnej sluzby, môze vyhnút kvalifikovaniu ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Pritom v predmetnom prípade je nesporné, ze dotácia na rok 1998 takouto státnou pomocou je. Preto sa poziadavka vymedzit obsah záväzkov verejnej sluzby stanovená v usmerneniach Spolocenstva za daných okolností neuplatní. 201 Navyse, aj keby clánok 86 ods. 2 ES umoznoval vynat dotáciu na rok 1998 z uplatnovania pravidiel státnej pomoci len vtedy, ked sú záväzky verejnej sluzby vyvolávajúce túto dotáciu jasne vymedzené, je nutné konstatovat, ze práve tak je tomu v danom prípade. Rozhodnutie z 18. decembra 1997, v znení rozhodnutí, ktoré predlzili jeho platnost, zveruje Trasmediterránee poslanie poskytovat sluzby spojenia medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ktoré táto spolocnost musela poskytovat uz pri plnení zmluvy z roku 1978. Táto zmluva vymedzuje spojenia, ktoré majú byt zabezpecené, frekvenciu týchto spojení a technické vlastnosti lodí, ktoré majú tieto spojenia vykonávat. Preto je potrebné tieto záväzky povazovat za jasne vymedzené. 202 Z tohto hladiska v protiklade s tvrdením zalobcu z návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 vôbec nevyplýva, ze by si Komisia myslela, ze zmluva nesplna minimálne poziadavky na vymedzenie záväzkov verejnej sluzby zverených Trasmediterránee. V skutocnosti sa Komisia vo svojom návrhu príslusných opatrení obmedzila na zdôraznenie toho, ze Trasmediterránea "mohla upravit alebo zmenit svoj rozpis sluzieb a kalendár... na základe predchádzajúceho schválenia príslusnými orgánmi, [co jej dávalo] istú volnost pri pôsobení na trhu, ktorá nebola zlucitelná s jej úlohou poskytovatela pravidelných sluzieb námornej prepravy financovaných z verejných prostriedkov". Táto volnost pôsobenia nijako nevylucuje existenciu jasného vymedzenia záväzkov verejnej sluzby zverených Trasmediterránee. Kedze totiz podla základnej zásady c. 5 sútazných podkladov musí kazdú zmenu záväzkov schválit správny orgán - druhá zmluvná strana, vyplýva vymedzenie záväzkov verejnej sluzby z kombinácie zmluvy z roku 1978 a rozhodnutí o schválení prípadných zmien týchto záväzkov. Zalobca navyse neuvádza ziadnu okolnost, ktorá by potvrdzovala, ze Trasmediterránea zmenila svoj rozpis sluzieb bez schválenia správneho orgánu - druhej zmluvnej strany alebo ze rozhodnutia tohto orgánu o schválení boli protiprávne. 203 Záväzky verejnej sluzby zverené Trasmediterránee v rámci docasného rezimu preto treba povazovat za jasne vymedzené a druhú cast tohto zalobného dôvodu teda zamietnut ako nedôvodnú. 3. O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii skutocnej potreby verejnej sluzby a) Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobca tvrdí, ze sluzby, ktoré ponúka Trasmediterránea na Kanárskom súostroví, nebolo potrebné kvalifikovat ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. V tejto súvislosti predovsetkým trvá na tom, ze aj ked clenský stát disponuje urcitou volnostou pri úprave a chápaní sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, je kazdopádne vecou orgánov Spolocenstva, aby overili, ci je daná sluzba koncipovaná tak, aby zodpovedala stanoveným vecným poziadavkám. 205 Podla zalobcu tieto poziadavky vyplývajú predovsetkým zo správy Komisie Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe, ktorej bod 14 upresnuje, ze tieto sluzby sa od bezných sluzieb lísia v tom, ze orgány verejnej moci povazujú ich poskytovanie za nutnost, hoci trh ich poskytovaniu nie je dostatocne naklonený. Pokial ide konkrétne o námornú prepravu, clánok 2 nariadenia c. 3577/92 dalej vymedzuje záväzky verejnej sluzby ako záväzky, ktoré by majitel lode Spolocenstva vzhladom na svoje obchodné záujmy neprevzal bud vôbec alebo v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok. 206 Zalobca dalej tvrdí, ze návrh príslusných opatrení uz poukázal na existenciu váznych pochybností o potrebe ulozit záväzky verejnej sluzby na niektoré z dotknutých spojení, kedze tieto spojenia mohli byt, prípadne aj boli, primeraným spôsobom zabezpecované súkromnými spolocnostami, ktoré ich prevádzkovali na komercnej báze a ponúkali podobnú úroven, pokial ide o frekvenciu, kontinuitu, pravidelnost a sadzby. Toto posúdenie formulované v roku 1997 platí a fortiori pre rok 1998, t. j. rok, pocas ktorého existovala nielen silná konkurencia na takmer vsetkých dotovaných spojeniach, ale aj primerané námorné a letecké spoje medzi ostrovmi. 207 Na podporu svojej tézy, ze medziostrovné námorné spojenia nepredstavovali poslanie verejnej sluzby, zalobca este na pojednávaní tvrdil, ze Tribunal Superior de Justicia de Canarias rozsudkom z 24. októbra 2003 zrusil dekrét c. 113/1998. Podla zalobcu hlavným dôvodom zrusenia dekrétu c. 113/1998 bola neexistencia potreby ulozit záväzky verejnej sluzby vzhladom na stupen hospodárskej sútaze na trhu medziostrovných spojení Kanárskych ostrovov a na to, ze tieto sluzby poskytovali aj iné námorné spolocnosti, a to spolocnosti s väcsou kapacitou, viacerými plavidlami a bez dotácií. Zrusenie dekrétu c. 113/1998 vyplývalo tiez zo skutocnosti, ze tento dekrét a vsetky jeho prílohy boli Trasmediterránee "sité na mieru" a tento dekrét bol absolútne v rozpore s právom Spolocenstva a spanielskym právom. 208 Na pojednávaní sa este zalobca odvolal na potvrdenie generálneho riaditelstva dopravy vlády Kanárskych ostrovov, nachádzajúce sa v prílohe 28 zaloby, v ktorom boli uvedené vsetky spolocnosti zabezpecujúce prepravu na Kanárskom súostroví v rokoch 1998 a 1999 a presné údaje o preprave, t. j. o plavidlách, spojeniach, kapacitách a frekvencii. Táto preprava bola zabezpecená aj bez záväzkov verejnej sluzby. 209 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom predovsetkým tvrdí, ze v súlade s judikatúrou týkajúcou sa clánku 86 ods. 2 ES a bodom 22 jej správy Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe, majú clenské státy k dispozícii sirokú diskrecnú právomoc pri urcovaní záväzkov verejnej sluzby a kontrola Komisie sa v podstate obmedzuje na zjavné chyby a porusenia práva. 210 Komisia dodáva, ze jej skúmanie sa mohlo týkat iba potreby ulozit záväzky verejnej sluzby v case, ked bol zavedený docasný rezim na rok 1998, t. j. na konci roku 1997. Z toho vyplýva, ze ani tvrdenia obsiahnuté v návrhu príslusných opatrení, ani skutocnost, ze dalsí vývoj situácie umoznil zachovat cast prepravy medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia bez ulozenia záväzkov verejnej sluzby, nie sú v tomto prípade relevantné. 211 Podla Komisie vzhladom na to, ze predmetné spojenia boli az do decembra 1997 vzdy predmetom záväzkov verejnej sluzby, nebolo zelanie príslusných orgánov prijat opatrenia na zabezpecenie ich kontinuity az do nadobudnutia platnosti konecného rezimu neopodstatnené. 212 Pokial ide o rozsudok Tribunal Superior de Justicia de Canarias, ktorým bol zrusený dekrét c. 113/1998, Komisia a Spanielske královstvo predovsetkým tvrdia, ze zrusenie uvedeného dekrétu je irelevantné z hladiska posúdenia potreby kvalifikovat sluzby zverené Trasmediterránei v rámci docasného rezimu ako sluzby vseobecného verejného záujmu. 213 V tejto súvislosti Komisia a Spanielske královstvo tvrdia, ze clánok 2 dekrétu c. 113/1998, ktorý bol zrusený rozsudkom Tribunal Superior de Justicia de Canarias, ukladal záväzky verejnej sluzby vsetkým prevádzkovatelom, zatial co docasný rezim pozostával zo zmluvy o verejnej sluzbe uzavretej s Trasmediterráneou, ktorá predpokladala náhradu. Rozsudok, ktorým bol zrusený dekrét c. 113/1998, sa teda týkal odlisnej situácie, nez aká je predmetom tejto zaloby. 214 Spanielske královstvo dalej tvrdí, ze proti rozsudku Tribunal Superior de Justicia de Canarias bolo podané odvolanie na Tribunal supremo (Najvyssí súd Spanielska). b) Posúdenie Súdnym dvorom 215 Hned na úvod je potrebné zdôraznit, ze z dôvodov, ktoré boli vysvetlené v bode 199 vyssie, sa nariadenie c. 3577/92 nevztahuje na okolnosti tohto prípadu. Zalobca sa preto zbytocne odvoláva na clánok 2 tohto nariadenia s cielom vymedzit podstatné podmienky, za ktorých mozno istú sluzbu pokladat za sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. 216 Dalej je potrebné zdôraznit, ako vysvetluje Komisia v bode 22 svojej správy Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe, ze clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co pokladajú za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 99). Komisia preto môze definovanie takejto sluzby spochybnit iba v prípade zjavného omylu. 217 Je teda potrebné preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospela k názoru, ze orgány Kanárskych ostrovov sa nedopustili zjavného nesprávneho posúdenia, ked dospeli k názoru, ze od 1. januára 1998 do 31. decembra toho istého roku existovala na spojeniach Kanárskych ostrovov, ktoré dovtedy prevádzkovala Trasmediterránea, potreba verejnej sluzby. 218 V tejto súvislosti je spolu s Komisiou potrebné poukázat na to, ze v case skoncenia platnosti zmluvy z roku 1978 nebolo zo strany orgánov Kanárskych ostrovov neopodstatnené domnievat sa, ze situácia na trhu neumoznuje zabezpecit kontinuitu sluzby námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, tak ako ju az do 31. decembra 1997 poskytovala Trasmediterránea. 219 Samozrejme je nesporné, ze Trasmediterránea ponúkala tieto sluzby v sútazi s inými prevádzkovatelmi, medzi ktorých patril aj zalobca. Zalobca vsak nepreukázal, ze by táto sútaz umoznovala zabezpecit obdobné sluzby, ako poskytovala Trasmediterránea, a to pokial ide o kontinuitu, pravidelnost a frekvenciu na vsetkých spojeniach, ktoré táto spolocnost prevádzkovala v rámci docasného rezimu. 220 V tejto súvislosti v protiklade s tvrdením zalobcu nevyplýva existencia konkurentov, ktorý by boli schopní poskytovat na spojeniach Kanárskych ostrovov sluzby na rovnakej úrovni ako Trasmediterránea, z konstatovania Komisie v návrhu príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978, podla ktorého "niektoré spojenia môzu zabezpecovat (alebo uz zabezpecujú) súkromné podniky... poskytujúce podobnú úroven frekvencie, kontinuity, pravidelnosti a sadzieb". Vzhladom na dôvody uvedené v bode 173 vyssie v skutocnosti vôbec nie je potvrdené, ci sa toto konstatovanie týkalo spojení Kanárskych ostrovov. 221 Existencia leteckých spojení medzi niektorými ostrovmi Kanárskeho súostrovia v roku 1998 takisto neumoznuje potvrdit, ze konkurenti ponúkali sluzby medziostrovných spojení obdobné tým, ktoré boli zverené Trasmediterránee v rámci docasného rezimu. 222 Pokial ide o rozsudok Tribunal Superior de Justicia de Canarias, na ktorý sa odvolal zalobca na pojednávaní, je hned na úvod potrebné zdôraznit, ze Komisia ho pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nemohla zohladnit, kedze bol vydaný az po tomto rozhodnutí. Ani Súd prvého stupna ho tak nemôze zohladnit pri posudzovaní súladu napadnutého rozhodnutia s právom. 223 Navyse, aj ked zalobca tvrdí, ze v tomto rozsudku vnútrostátny sudca konstatoval, ze obdobné sluzby medziostrovných spojení ako Trasmediterránea poskytujú aj iní prevádzkovatelia, a to s väcsou kapacitou a väcsím poctom plavidiel, je nutné konstatovat, ze rozsudok takéto zistenie neobsahuje. 224 Takisto je potrebné poukázat na to, ze zalobca neoznacil ziadne prvky analýzy trhu nachádzajúcej sa v danom rozsudku vnútrostátneho súdu, ktoré by umoznili zistit zjavné nesprávne posúdenie orgánov Kanárskych ostrovov, pokial ide o existenciu skutocnej potreby verejnej sluzby. 225 Navyse ani ostatné konstatovania údajne obsiahnuté v danom rozsudku a uvádzané zalobcom nemôzu potvrdit existenciu zjavného nesprávneho posúdenia orgánov Kanárskych ostrovov, ktoré mala údajne Komisia konstatovat v napadnutom rozhodnutí. Údajné konstatovanie, podla ktorého bol dekrét c. 113/1998 a vsetky jeho prílohy "sité na mieru" Trasmediterránee, co by spôsobilo rozpor dekrétu s právom Spolocenstva aj so spanielskym právom, nemá v skutocnosti nijaký význam pre posúdenie, ci sily trhu boli schopné zabezpecit sluzby poskytované Trasmediterráneou na súostroví v roku 1998. 226 Napokon v protiklade s tvrdeniami zalobcu sa ani v prílohe 28 k zalobe, ani na ziadnom inom mieste v spise, nenachádza potvrdenie generálneho riaditelstva dopravy vlády Kanárskych ostrovov o vsetkých spolocnostiach zabezpecujúcich prepravu na Kanárskom súostroví v roku 1998, vrátane presných údajov o plavidlách, spojeniach, kapacitách a frekvenciách, týkajúcich sa danej prepravy. 227 Kedze ziadna z okolností uvádzaných zalobcom nespochybnuje opodstatnenost posúdenia orgánov Kanárskych ostrovov, podla ktorého nebol trh dostatocne naklonený poskytovaniu obdobných sluzieb, ako poskytovala Trasmediterránea v rámci docasného rezimu, nepotvrdilo sa, ze by tieto orgány prijatím rozhodnutia z 18. decembra 1997 v znení neskorsích rozhodnutí predlzujúcich jeho platnost prekrocili hranice volnej úvahy. Za týchto podmienok je nutné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie, v ktorom Komisia pripústa, ze bolo opodstatnené, aby orgány Kanárskych ostrovov poverili Trasmediterráneu poslaním vo vseobecnom hospodárskom záujme, nie je poznacené nesprávnym posúdením. 228 Vzhladom na uvedené skutocnosti musí byt tretia cast zalobného dôvodu zamietnutá ako nedôvodná. 4. O stvrtej casti zalobného dôvodu zalozenej na nevykonaní verejného obstarávania a neodôvodnení aktu a) Tvrdenia úcastníkov konania 229 Zalobca v podstate tvrdí, ze poskytnutie pomoci urcenej na financovanie záväzkov verejnej sluzby musí byt v súlade so zásadou zákazu diskriminácie medzi podnikatelmi, ktorí musia mat rovnakú moznost vyuzit predmetnú pomoc. Táto zásada je zakotvená v clánku 4 nariadenia c. 3577/92. Navyse, práve na základe tejto zásady odporúcajú usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave pouzitie verejného obstarávania. 230 V predmetnom prípade tieto poziadavky neboli splnené, kedze pomoc bola Trasmediterránee priznaná priamo, bez verejného obstarávania. Iste, následne po udelení pomoci bolo vyhlásené verejné obstarávanie podla dekrétu c. 113/1998. Podmienky tohto verejného obstarávania vsak boli zjavne neprijatelné, kedze dekrét nepredpokladal ziadnu dotáciu na prevádzkovanie spojení zahrnajúcich záväzky verejnej sluzby, ale iba maximálne sadzby, ktoré boli podla zalobcu nedostatocné. 231 Zalobca napokon tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neprinása ziadne upresnenie základnej otázky, ci by splnenie poslania zvereného Trasmediterránee bolo zmarené uplatnením zásady zákazu diskriminácie, v súlade s ktorou má byt pomoc poskytnutá na základe verejného obstarávania. Podla neho mali byt v napadnutom rozhodnutí takéto upresnenia, kedze Komisia vo svojom návrhu príslusných opatrení dospela k záveru, ze uplatnenie pravidiel státnej pomoci právne ani prakticky nemarí výkon správy predmetných sluzieb, kedze tieto pravidlá vyzadujú verejné obstarávanie. Z toho zalobca vyvodzuje záver, ze vzhladom na neexistenciu týchto upresnení je napadnuté rozhodnutie nielen v rozpore s clánkom 86 ods. 2 ES, ale je aj arbitrárne a nedostatocne odôvodnené. 232 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom v podstate tvrdí, ze spanielske orgány neboli povinné uzatvárat zmluvy o verejnej sluzbe na základe verejného obstarávania. Z bodu 9 usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave vyplýva, ze hoci Komisia podporuje uzatváranie zmlúv o verejných sluzbách na základe verejného obstarávania, je pouzitie iných metód zadania prijatelné, najmä ak ide o ostrovnú kabotáz pravidelnými trajektovými sluzbami. 233 Navyse, kedze v danom prípade sa skutkové okolnosti týkajú roku 1998, odvolávanie sa na clánok 4 nariadenia c. 3577/92 je irelevantné vzhladom na clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 3577/92, ktorý stanovuje, ze jeho ustanovenia sa nevztahujú na Kanárske ostrovy az do 1. januára 1999. 234 Komisia dodáva, ze pri súcasnom stave práva Spolocenstva z clánku 86 ES nevyplýva ziadna vseobecná povinnost uzatvárat zmluvy o verejnej sluzbe na základe verejného obstarávania. Za týchto podmienok nie je potrebné skúmat, ci je zadanie bez verejného obstarávania v súlade s clánkom 86 ods. 2 ES. 235 Komisia dalej tvrdí, ze aj keby bola povinnost uskutocnit verejné obstarávanie v podstate v danom prípade platná, pricom tomu tak nebolo, docasný a prechodný charakter predmetného rezimu a zásada kontinuity verejnej sluzby uznaná vo vyhlásení pripojenom k Amsterdamskej zmluve, by odôvodnovali zaobchádzanie ad hoc, kedze by bolo namieste sa domnievat, ze iba ten prevádzkovatel, ktorý aj v minulosti poskytoval tieto sluzby, bude schopný okamzite zabezpecit ich zachovanie, a to na také krátke obdobie, na aké sa vztahoval docasný rezim. 236 Napokon Komisia tvrdí, ze definitívny rezim vyplývajúci z dekrétu c. 133/1998 neumoznuje uzavriet zmluvu o verejnej sluzbe, ktorá by mohla zahrnat právo na náhradu, inak nez na základe verejného obstarávania. 237 Vo svetle týchto zistení je zrejmé, ze absencia verejného obstarávania neumoznuje v predmetnom prípade vylúcit uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 238 Zalobca sa zbytocne odvoláva na nariadenie c. 3577/92 a usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave s cielom preukázat, ze sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu sa musia zadávat na základe výsledkov verejného obstarávania. Jednak sa totiz nariadenie c. 3577/92 nevztahuje na okolnosti predmetného prípadu (pozri bod 199 vyssie) a jednak citované usmernenia, ktoré kazdopádne nevyzadujú pouzitie verejného obstarávania na výber prevádzkovatelov poverených sluzbami ostrovnej kabotáze, nie sú relevantné na úcely zistovania podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES (pozri bod 200 vyssie). 239 Navyse, ani z clánku 86 ods. 2 ES, ani z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia nevyplýva, ze by poslanie vo verejnom záujme mohlo byt prevádzkovatelovi zverené výlucne na základe výsledkov verejného obstarávania. Za týchto podmienok nie je mozné vyzadovat, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo osobitné odôvodnenie, preco bola Trasmediterránea poverená poskytovaním sluzieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia bez takéhoto postupu. 240 Stvrtú cast zalobného dôvodu je preto nutné zamietnut. 5. O piatej casti zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranosti dotácie na rok 1998 a nedostatocnom odôvodnení aktu a) Tvrdenia úcastníkov konania 241 Zalobca v podstate tvrdí, ze dotácia na rok 1998 je neprimeraná a napadnuté rozhodnutie nie je v tejto veci dostatocne odôvodnené. 242 V súvislosti s údajným nedostatocným odôvodnením zalobca predovsetkým tvrdí, ze nepozná konkrétne údaje o nákladoch na predmetné spojenia, ktoré boli zohladnené pri posudzovaní výsky dotácie na rok 1998. Skutocnost, ze Komisia neuviedla presné císla, na základe ktorých uznala primeranost výsky tejto dotácie, znamená, ze napadnutý akt nebol dostatocne odôvodnený, co spôsobuje jeho absolútnu neplatnost. Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozit napadnuté rozhodnutie v jeho celistvosti, aby sa mohol bránit. 243 Pokial ide o neprimeranost dotácie, zalobca predovsetkým tvrdí, ze z judikatúry Spolocenstva vyplýva, ze na to, aby sa na nu vztahovala odchýlka ustanovená v clánku 86 ods. 2 ES, musí sa náhrada týkat len zvýsených nákladov vzniknutých v dôsledku plnenia osobitného poslania, ktoré pripadá podniku poverenému správou sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu. Navyse, poskytnutie tejto náhrady by malo byt nevyhnutné na to, aby uvedený podnik mohol zabezpecit plnenie svojich záväzkov verejnej sluzby za podmienok ekonomickej rovnováhy (rozsudok FFSA a i./Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 11). Dalej tvrdí, ze usmernenia pre státnu pomoc v námornej doprave upresnujú, ze zvýsené náklady musia byt priamo spojené so schodkom, ktorý zaznamenal prevádzkovatel, a ze je potrebné úctovat kazdú sluzbu oddelene, aby sa tak vyhlo bezdôvodným náhradám, krízovým náhradám a nevhodnému výkonu správy a metódam prevádzky. 244 V danom prípade napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s týmito poziadavkami. V tejto súvislosti zalobca uvádza styri výhrady. 245 Po prvé, Komisia neoverila údaje uvedené v posudku nezávislého znalca urceného orgánmi Kanárskych ostrovov s cielom preskúmat prípustnú výsku náhrady na rok 1998, hoci vzhladom na fakt, ze tento posudok bol vypracovaný na ziadost orgánov Kanárskych ostrovov, je na nezávislost jeho autora potrebné hladiet s rezervou. Na preukázanie svojich tvrdení o posudku znalca urceného orgánmi Kanárskych ostrovov zalobca navrhuje Súdu prvého stupna, aby nariadil predlozenie uvedeného posudku. 246 Po druhé, metodika, na ktorej spocíva daný posudok, je nevhodná, pretoze sa zakladá na analýze nákladov vynalozených bezným prevádzkovatelom, a nie skutocných nákladov, ktoré znásala Trasmediterránea. 247 Po tretie, táto metodika bola vytvorená Trasmediterránee na mieru pre, kedze pri prijatí dekrétu c. 113/1998 samotné orgány Kanárskych ostrovov dospeli k záveru, ze na poskytovanie v nom uvedených sluzieb nie je potrebné poskytnút dotáciu a ze financovanie týchto sluzieb bolo dostatocne zabezpecené príjmami dosiahnutými pri pouzití maximálnych sadzieb stanovených dekrétom. Ak boli totiz tieto sadzby postacujúce v case vyhlásenia verejného obstarávania, nemohlo ich uplatnenie zo strany Trasmediterráney spôsobit schodok, ktorý by musel byt vyrovnaný dotáciou. 248 Navyse existovala diskriminácia medzi Trasmediterráneou, ktorá pozívala výhody rezimu dotácií, a ostatnými prevádzkovatelmi, ktorí mohli vyuzívat jedine rezim ustanovený dekrétom c. 113/1998 bez akýchkolvek dotácií. 249 Aby sa zistilo, aké technické a ekonomické podmienky zohladnili orgány Kanárskych ostrovov pri vymedzení záväzkov verejnej sluzby a platných sadzieb v dekréte c. 113/1998, zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil spanielskym orgánom predlozit spis, ktorý viedla Consejería de Turismo y transportes autonómnej oblasti Kanárske ostrovy vo veci staznosti podanej Trasmediterráneou v súvislosti s platbou súm, ktoré jej boli údajne dlzné z titulu vyrovnania schodku v prevádzke kabotáznych spojení medzi ostrovmi v rozpoctových rokoch 1998, 1999 a 2000. Navrhuje tiez predlozenie posudku nezávislého znalca. Dalej navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil predlozenie celého spisu, ktorý sa týka verejného obstarávania spojení verejnej sluzby na Kanárskych ostrovoch po nadobudnutí úcinnosti dekrétu c. 133/1998. 250 Po stvrté, posudok nezávislého znalca neanalyzuje ani dôvody schodku v prevádzke spojení, ani cenovú politiku Trasmediterráney, hoci podla zalobcu malo preskúmanie týchto prvkov zásadný význam pre zistenie, ci bol schodok skutocne spôsobený potrebou zabezpecit záväzky verejnej sluzby alebo inými prícinami obchodného rázu. 251 V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze dotácia poslúzila na pokrytie schodku vyvolaného najmä politikou selektívneho znizovania sadzieb na vysokorýchlostnom spojení Santa Cruz de Tenerife - Las Palmas. Konkrétne tvrdí, ze Trasmediterránea uplatnuje na tomto spojení 50-percentné znízenie vo vztahu k maximálnym sadzbám, ktoré boli schválené pre tri z piatich spojení, ktoré táto spolocnost kazdodenne realizuje a na ktorých je konkurentom zalobcu. Na dalsích dvoch spojeniach Trasmediterránea uplatnuje sadzby, ktoré sa prakticky rovnajú maximálnym sadzbám. Na potvrdenie pravdivosti ostatného tvrdenia zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozenie informácií, ktorými disponuje vo veci cenovej politiky, ktorú Trasmediterránea uplatnovala v priebehu rozpoctového roka 1998 na spojeniach Los Cristianos - La Gomera a Santa Cruz de Tenerife - Las Palmas. Navrhuje tiez, aby Súd prvého stupna nariadil Trasmediterránee predlozit kópiu úradných sadzieb platných v roku 1998 na vysokorýchlostných spojeniach Las Palmas - Santa Cruz de Tenerife v clenení podla casových intervalov. 252 Zalobca v podstate tvrdí, ze je protiprávne dotovat spojenia, ktoré sú teoreticky uznané ako spojenia verejného významu, ked pri prevádzke týchto spojení vzniká významný schodok z dôvodu politiky znizovania sadzieb oproti urceným sadzbám, a to pri porusení dôlezitých ustanovení Zmluvy ES. Za týchto podmienok by Komisia nemohla vyhlásit dotáciu na rok 1998 za zlucitelnú so spolocným trhom. 253 Komisia podporovaná Spanielskym královstvom tvrdí, ze dotácia, ktorú získala Trasmediterránea a ktorá bola vypocítaná na základe racionálnej metódy, je primeraná a proporcná. 254 Pokial ide o metodiku, Komisia tvrdí, ze táto na jednej strane spocíva na simulácii fixných a variabilných nákladov, ktoré by musel vynalozit bezný prevádzkovatel na prevádzku kazdého z predmetných spojení, berúc do úvahy podmienky stanovené orgánmi verejnej moci a dopravný tok zaznamenaný pocas predchádzajúcich rozpoctových rokov a na druhej strane na simulácii príjmov, ktoré sa dali predpokladat na kazdom spojení, vychádzajúc z uplatnenia uvedených sadzieb na dopravný tok. Schodok, ktorý sa v jednotlivých prípadoch povazoval za objektívne odôvodnený, vyplynul z rozdielu medzi týmito nákladmi a príjmami. Na základe týchto kritérií bol v posudku vyvodený záver, ze vsetky spojenia boli vo väcsej ci mensej miere deficitné. Celkový schodok dosahoval výsku 1,652 miliardy ESP, zatial co Trasmediterránea ziadala o dotáciu vo výske 2,5 miliardy ESP. Rozdiel medzi sumou, ktorú ziadala Trasmediterránea, a sumou, ktorú skutocne poskytli orgány Kanárskych ostrovov, svedcí o tom, ze pri výpocte náhrady boli záujmy Trasmediterráney a vlády Kanárskych ostrovov v jasnom protiklade. Neexistuje preto ziaden dôvod na podozrenie, ze by bol posudok nezávislého znalca vypracovaný s cielom zvýhodnit Trasmediterráneu. 255 Skutocnost, ze vykonaná analýza sa nezakladala výlucne na údajoch, ktoré poskytla Trasmediterránea, ale aj na odhadoch vychádzajúcich z nákladov, ktoré by musel vynalozit bezný prevádzkovatel, nielenze nevyvoláva problémy, ale je skôr dôkazom o rigoróznosti tejto analýzy. Pouzitie tejto metódy totiz umoznilo vyhnút sa tomu, aby sa vychádzalo z nákladov, ktoré mohla Trasmediterránea umelo nadhodnotit. 256 Navyse, Komisia posudok nezávislého znalca neprijala slepo, ale podrobne prestudovala jeho východiská, pouzitú metodiku, ako aj vykonané výpocty a dospela k záveru, ze sú dôveryhodné. 257 Pokial ide o tvrdenie, ze náhrady zaplatené Trasmediterránee boli prehnané z dôvodu, ze príjmy zo sadzieb, ktoré boli vopred povolené, mali postacovat, Komisia namieta, ze pri regulácii urcitého sektora môze orgán verejnej moci oprávnene ocakávat, ze prevádzkovatel bude scasti financovaný priamymi platbami uzívatelov a scasti prostredníctvom verejnej pomoci, kedze prvoradou starostou orgánov verejnej moci je záujem uzívatelov verejnej sluzby, ktorý stojí nad záujmami prevádzkovatelov. 258 Co sa týka výhrady, ze jednotlivé pomoci boli disproporcné, a teda v rozpore s clánkom 86 ods. 2 ES z dôvodu, ze náhrada slúzila na financovanie cenovej politiky Trasmediterráney na spojeniach, kde bola vystavená hospodárskej sútazi, Komisia v zásade tvrdí, ze táto výhrada pri minimálnej analýze neobstojí. Predovsetkým, orgán verejnej moci môze pri regulácii urcitého sektora oprávnene ocakávat, ze prevádzkovatel poverený poskytovaním verejnej sluzby bude scasti financovaný priamymi platbami uzívatelov a scasti prostredníctvom verejnej pomoci. Clánok 86 ods. 2 ES bol koncipovaný práve pre tento typ situácií. Toto ustanovenie vyzaduje, aby schodky, ktoré majú byt financované pomocou z verejných prostriedkov, skutocne vyplývali z poslania verejnej sluzby zvereného danému podniku, ako je tomu v predmetnom prípade. 259 Komisia dodáva, ze zalobca si tvrdením, ze dotácia na rok 1998 je disproporcná výlucne preto, ze Trasmediterránea mu cenovo konkuruje, zamiena dve rôzne úrovne analýzy, ktorými sú otázka zlucitelnosti dotácie na rok 1998 s vnútorným trhom na jednej strane a otázka prípadného obchodného správania Trasmediterráney na strane druhej. 260 Otázka, ci Trasmediterránea konala v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, najmä tým, ze poskytovala sluzby za ceny nizsie, ako sú náklady na tieto sluzby, a to na trhu, na ktorom mala prípadne dominantné postavenie, je samostatnou otázkou, ktorú je potrebné vyriesit príslusnou právnou cestou. Aj keby sa preukázalo, ze Trasmediterránea konala v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, nevyplývalo by z toho, ze toto konanie bolo financované dotáciou na rok 1998, kedze táto dosahuje len výsku 1,65 miliardy ESP, zatial co Trasmediterránea zaznamenala v roku 1998 schodok 2,5 miliardy ESP spolu na vsetkých spojeniach, ktoré v roku 1998 zabezpecovala v rámci docasného rezimu. b) Posúdenie Súdnym dvorom 261 Po prvé je potrebné preskúmat, ci sú styri výhrady zalobcu k neprimeranosti dotácie na rok 1998 dôvodné. 262 V prvej výhrade zalobca Komisii v podstate vytýka, ze neoverila údaje obsiahnuté v posudku nezávislého znalca, na základe ktorého bola vypocítaná výska dotácie na rok 1998, hoci podla neho bolo na nezávislost tohto znalca nutné hladiet s rezervou, kedze bol urcený orgánmi Kanárskych ostrovov. 263 Hned na úvod je potrebné poukázat na to, ze zalobca neuvádza ziaden argument, ktorý by mohol vázne spochybnit nezávislost autora dotknutého znaleckého posudku. Naopak, je namieste zdôraznit, ze predmetný posudok stanovuje výsku nákladov, ktoré môzu byt Trasmediterránee nahradené, na 1,652 miliardy ESP, zatial co táto spolocnost ziadala náhradu vo výske 2,5 miliardy ESP. Za týchto podmienok je nutné konstatovat, ze sa nepreukázalo, ze by autor posudku nejakým spôsobom stranil Trasmediterránee. Navyse, kedze Spanielske královstvo uviedlo, ze zalobca vlastnil kópiu predmetného posudku uz pred predlozením jeho repliky v tejto veci a zalobca proti tomuto tvrdeniu úspesne nenamietal, nie je potrebné nariadit, aby orgány Kanárskych ostrovov tento posudok predlozili. 264 Aj keby sa pripustilo, ze Komisia mala aj bez ohladu na predpojatost autora predmetného posudku overit údaje v nej uvedené, je nutné konstatovat, ze v napadnutom rozhodnutí sa jasne uvádza, ze bolo posúdené kazdé spojenie, a upresnuje sa, ktoré polozky nákladov boli zohladnené. Navyse, zalobca neuvádza ani len minimálny argument, ktorý by mohol spochybnit tvrdenie, ze Komisia skutocne podrobne preskúmala východiská, metodiku a vykonané výpocty pouzité v danom posudku. Za týchto podmienok je túto výhradu potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 265 V druhej výhrade zalobca popiera, ze by sa zvýsené náklady vyplývajúce z poskytovania údajnej verejnej sluzby mohli nálezite vypocítat na základe nákladov bezného prevádzkovatela, namiesto nákladov, ktoré Trasmediterránea skutocne vynalozila na poskytovanie predmetnej sluzby. 266 Komisia má pri posudzovaní zlozitých ekonomických skutocností sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o vyhodnotenie zvýsených nákladov vzniknutých poskytovaním dotknutej sluzby. Z toho vyplýva, ze kontrola, ktorú má Súd prvého stupna vykonat nad posúdením uskutocneným Komisiou, sa musí obmedzit na overenie vecnej presnosti faktov a absencie zjavného nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok FFSA a i./Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 101). 267 V danom prípade sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze pouzitie objektívnych nákladov umoznuje stanovit výsku dotácie na rok 1998 bez toho, aby bolo potrebné vychádzat z nákladov, ktoré uvádza Trasmediterránea. Samozrejme, ak by sa zistilo, ze objektívne náklady, ktoré vzala do úvahy Komisia, boli neodôvodnene vysoké, mohlo by byt posúdenie primeranosti dotácie na rok 1998 zo strany Komisie poznacené zjavne nesprávnym posúdením. V danom prípade vsak zalobca nepreukázal, ba ani netvrdí, ze by pouzité objektívne náklady boli prehnane vysoké. Za týchto podmienok je potrebné dospiet k záveru, ze druhá výhrada je nedôvodná. 268 V tretej výhrade zalobca vytýka Komisii, ze pripustila princíp dotácie za poskytovanie predmetných sluzieb ako taký, kedze znamená diskrimináciu medzi Trasmediterráneou a inými prevádzkovatelmi. 269 Isteze, skutocnost, ze sluzby poskytované Trasmediterráneou v rámci docasného rezimu sú tiez ustanovené dekrétom c. 113/1998 a ze maximálne sadzby, ktoré Trasmediterránea uplatnuje na poskytovanie svojich sluzieb, sú tiez stanovené v dekréte c. 113/1998, nie je medzi stranami sporná. Takisto je nesporné, ze dekrét c. 113/1998 nepredpokladá ziadnu dotáciu na poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, kedze sadzby stanovené za poskytovanie týchto sluzieb sa povazujú za dostacujúce na pokrytie výdavkov, ktoré sú s nimi spojené. Z toho vsak nevyplýva, ze sa Komisia dopustila zjavného nesprávneho posúdenia veci, ked uznala princíp dotácie na rok 1998 ako taký. Komisia sa totiz mohla oprávnene domnievat, ze náklady spojené s poskytovaním sluzby verejného záujmu zverenej Trasmediterránee neboli dostatocne kryté sadzbami stanovenými v dekréte c. 113/1998. V tomto smere je potrebné uviest, ze aj samotný zalobca tvrdí, ze tieto sadzby zjavne nepostacovali na financovanie sluzieb ustanovených dekrétom c. 113/1998. 270 Za týchto podmienok nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobcu, aby boli predlozené rôzne dokumenty na podporu jeho tvrdení týkajúcich sa záväzkov verejnej sluzby ustanovených v dekréte c. 113/1999 a sadzieb za tieto sluzby. 271 Navyse skutocnost, ze iba Trasmediterránea získala dotáciu na rok 1998, nezakladá v protiklade s tvrdením zalobcu diskrimináciu vo vztahu k ostatným prevádzkovatelom. Podla ustálenej judikatúry diskriminácia spocíva najmä v rozdielnom zaobchádzaní s porovnatelnými situáciami, ktoré prinása nevýhody niektorým prevádzkovatelom oproti druhým, pricom toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou významnejsích rozdielov (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1962, Klöckner-Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 615, 652; z 15. januára 1985, Finsider/Komisia, 250/83, Zb. s. 131, bod 8, a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 57). 272 Zalobcovi sa vsak nepodarilo preukázat, ze okrem Trasmediterráney aj iní prevádzkovatelia boli schopní zabezpecit poskytovanie sluzby námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia podla poziadaviek stanovených docasným rezimom. Nepreukázal tiez, ze by okrem Trasmediterráney boli aj iní prevádzkovatelia poverení poslaním poskytovat tieto sluzby. A napokon ani nepreukázal, ze by iní prevádzkovatelia skutocne ponúkali takéto sluzby. 273 A preto je namieste sa domnievat, ze medzi situáciou Trasmediterráney a situáciou ostatných prevádzkovatelov bol znacný objektívny rozdiel a tento rozdiel bol dostatocným dôvodom nato, aby iba Trasmediterránea získala náhradu za sluzby spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ktoré iba ona poskytovala. Tretia výhrada je teda nedôvodná. 274 Vo stvrtej výhrade zalobca Komisii v podstate vytýka, ze uznala, ze dotácia na rok 1998 kryla náklady spojené s poskytovaním sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, hoci táto dotácia vyrovnávala schodok v prevádzke spojený s cenovou politikou porusujúcou ustanovenia Zmluvy ES. 275 V tejto súvislosti je predovsetkým potrebné zdôraznit, ze zalobca neoznacil ustanovenia Zmluvy ES, ktoré mali byt údajnými cenovými praktikami porusené. Ak by sa predpokladalo, ze zalobca má v úmysle tvrdit, ze Trasmediterránea porusila clánok 82 ES, je nutné konstatovat, ze sa obmedzuje na tvrdenie, ze Trasmediterránea znizovala sadzby na spojeniach, na ktorých jej konkuroval zalobca, a ani v najmensom nerozviedol dôvody, preco by podla neho takéto správanie malo byt zneuzitím dominantného postavenia. Napokon, aj za predpokladu, ze by tieto cenové praktiky predstavovali zneuzitie dominantného postavenia, toto konstatovanie by nespôsobilo neprijatelnost posúdenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého je výska dotácie na rok 1998 prísne úmerná dodatocným nákladom verejnej sluzby, a teda v súlade s clánkom 86 ods. 2 ES. Kedze je nesporné, ze Trasmediterránea nezískala náhradu celého schodku spojeného s poskytovaním sluzieb námorných spojení v rámci docasného rezimu, ale musela znásat cast tohto schodku vo výske 850 miliónov ESP, nemozno vylúcit, ze schodok spojený so spornými cenovými praktikami zostal na tarchu Trasmediterránee bez akéhokolvek vyrovnania prostredníctvom dotácie na rok 1998. 276 Za týchto podmienok nie je potrebné vyhoviet návrhu zalobcu, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii a Trasmediterránee predlozit dokumenty týkajúce sa obchodných praktík tohto prevádzkovatela na niektorých spojeniach. 277 Z uvedených skutocností vyplýva, ze ziadna z výhrad uvádzaných zalobcom na podporu piatej casti toho zalobného dôvodu nie je dôvodná. 278 Po druhé je potrebné preskúmat, ci je - ako tvrdí zalobca - napadnuté rozhodnutie poznacené nedostatocným odôvodnením, pokial ide jednak o konkrétne zlozky nákladov na predmetné spojenia, ktoré boli zohladnené pri výpocte výsky dotácie na rok 1998 (pozri bod 242 vyssie) a jednak o dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze uplatnenie pravidiel státnej pomoci by zmarilo plnenie poslania, ktoré bolo zverené Trasmediterránee (pozri bod 243 vyssie). 279 Pokial ide o údajnú absenciu konkrétnych zloziek nákladov na predmetné spojenia, stací pripomenút, ze verzia napadnutého rozhodnutia adresovaná Spanielskemu královstvu, z ktorej neboli vypustené ziadne údaje a ktorej kópiu zalobca vlastní (pozri bod 264 vyssie), obsahuje údaje, na ktorých absenciu vo verejnosti prístupnej verzii napadnutého rozhodnutia sa zalobca stazuje. Napadnuté rozhodnutie teda nie je poznacené nedostatocným odôvodnením tohto bodu. 280 Pokial ide o údajné nedostatocné odôvodnenie otázky, ci by uplatnenie pravidiel státnej pomoci platných v Spolocenstve zmarilo splnenie poslania Trasmediterráney, treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie jasným a jednoznacným spôsobom uvádza dôvody, ktoré Komisiu viedli k záveru, ze uplatnenie týchto pravidiel by zmarilo splnenie poslania zvereného Trasmediterránee. Hned na úvod sa v nom totiz uvádza, ze na overenie toho, ci je potrebné Trasmediterránee nahradit náklady, ktoré musela znásat v dôsledku plnenia svojho poslania, musí Komisia preskúmat, ci existujú aj iní prevádzkovatelia ponúkajúci obdobné sluzby ako tie, ktorými bola poverená Trasmediterránea. Rozhodnutie pokracuje zistením, ze ziaden prevádzkovatel takéto sluzby na Kanárskom súostroví v roku 1998 neposkytoval. Napokon uvádza, ze poskytnutá dotácia, kvalifikovaná ako státna pomoc, je striktne úmerná dodatocným nákladom, ktoré sú spojené s vykonávaním predmetných záväzkov verejnej sluzby. Vzhladom na tieto skutocnosti je potrebné uznat, ze napadnuté rozhodnutie prinajmensom implicitne tvrdí, ze dotácia na rok 1998, ktorá by pri uplatnení pravidiel státnej pomoci musela byt zakázaná, bola potrebná na zabezpecenie sluzieb, ktoré boli Trasmediterránee zverené v rámci docasného rezimu. Napadnuté rozhodnutie teda nie je poznacené nedostatocným odôvodnením tejto otázky. 281 Z uvedených skutocností vyplýva, ze ako v prípade prvých styroch castí tohto zalobného dôvodu nemozno prijat ani jeho piatu cast. Zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. 282 Vzhladom na uvedené skutocnosti je potrebné zamietnut zalobu ako celok. O návrhoch na predlozenie dôkazov 283 Zalobca okrem návrhov, ktoré podal s cielom potvrdit konkrétne skutocnosti, tak ako boli preskúmané vyssie v rámci jednotlivých zalobných dôvodov, podáva aj iné návrhy na predlozenie dokumentov, pricom vsak neoznacuje konkrétne fakty, na ktorých podporu sú tieto opatrenia urcené. Za takýchto podmienok je namieste sa domnievat, ze tieto návrhy nijako významne neovplyvnia kontrolu zákonnosti, ktorú musí súd Spolocenstva vykonat. Tieto návrhy teda musia byt zamietnuté. O trovách 284 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu vsetkých trov konania v súlade s návrhom Komisie. 285 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku Spanielske královstvo znása svoje trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Komisie. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Pirrung Meij Forwood Pelikánová Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung J. Pirrung Obsah Právny rámec I - Ustanovenia práva Spolocenstva A - Nariadenie (EHS) c. 3577/92 B - Nariadenie (ES) c. 659/1999 C - Usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc v námornej doprave [neoficiálny preklad] D - Správa Sluzby vseobecného záujmu v Európe II - Ustanovenia spanielskeho práva A - Královský dekrét c. 1876/78 B - Královský dekrét c. 1466/1997 C - Dekrét c. 113/1998 Skutkové okolnosti I - Zmluva z roku 1978 II - Staznosti zalobcu a návrh príslusných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 III - Docasný rezim medziostrovných spojení v rámci Kanárskeho súostrovia Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania O prípustnosti I - Tvrdenia úcastníkov konania II - Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej I - Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnit akt 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri aplikácii clánku 88 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) O prvej casti zalobného dôvodu b) O druhej casti zalobného dôvodu 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O prvej casti zalobného dôvodu b) O druhej casti zalobného dôvodu II - O dotácii na rok 1998 A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 88 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdnym dvorom B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 86 ods. 2 ES a porusení povinnosti odôvodnit akt 1. O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii aktu verejnej moci a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 2. O druhej casti zalobného dôvodu zalozenej na nedostatku presného vymedzenia záväzkov verejnej sluzby a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretej casti zalobného dôvodu zalozenej na neexistencii skutocnej potreby verejnej sluzby a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom 4. O stvrtej casti zalobného dôvodu zalozenej na nevykonaní verejného obstarávania a neodôvodnení aktu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O piatej casti zalobného dôvodu zalozenej na neprimeranosti dotácie na rok 1998 a nedostatocnom odôvodnení aktu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdnym dvorom O návrhoch na predlozenie dôkazov O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXH7avEn/L98334-903TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXH7avEn/L98334-903TMP.html#Footref*