Vec C-345/02 Pearle BV a i. proti Hoofdbedrijfschap Ambachten (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden) "Státna pomoc - Pojem státna pomoc - Kolektívne reklamné kampane v prospech urcitého hospodárskeho odvetvia - Financovanie prostredníctvom osobitných poplatkov na tarchu podnikov tohto odvetvia - Cinnost verejnoprávnej institúcie" Abstrakt rozsudku 1. Státna pomoc - Zámer poskytnút státnu pomoc - Oznámenie Komisii - Rozsah povinností - Oznámenie státnej pomoci, ktoré musí obsahovat aj spôsob financovania státnej pomoci z dôvodu jeho relevancie pre posúdenie prípustnosti státnej pomoci [Zmluva ES, clánok 93 ods. 3 (zmenený, teraz clánok 88, ods. 3, ES)] 2. Státna pomoc - Zámer poskytnút státnu pomoc - Poskytnutie státnej pomoci, ktorým bol porusený zákaz zakotvený v clánku 93 ods. 3 ES (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES) - Povinnost vnútrostátnych orgánov chránit práva jednotlivcov - Príslusnost na uskutocnenie výkladu pojmu státna pomoc [Zmluva ES, clánok 92 ods. 1 (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) a clánok 93 ods. 3 (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES)] 3. Státna pomoc - Pojem - Stanovy vydané verejnoprávnou profesijnou organizáciou na úcel financovania reklamnej kampane prostredníctvom povinných úcelových poplatkov urcených na financovanie takejto kampane a ulozených jej clenom -- Vylúcenie [Zmluva ES, clánok 92 ods. 1 (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) a clánok 93 ods. 3 (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES)] 1. Komisia musí pri posudzovaní státnej pomoci ako zamýslaného opatrenia zohladnovat tiez spôsob financovania státnej pomoci, ak je tento systém, predovsetkým v podobe povinných poplatkov, súcastou zamýslaného opatrenia. V takomto prípade sa musí oznámenie státnej pomoci podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES) týkat aj spôsobu financovania státnej pomoci, aby Komisia mohla uskutocnit previerku na základe dostatocného mnozstva informácii. V opacnom prípade by sa nedalo vylúcit, ze Komisia oznací státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, ktorú by inak oznacila za nezlucitelnú, ak by mala vedomost o spôsobe jej financovania. (pozri body 29 - 30) 2. Vnútrostátnemu súdu prislúcha povinnost chránit práva jednotlivcov tak, aby vnútrostátne orgány plnili svoje povinnosti, ktoré clenským státom vyplývajú z clánku 93 ods. 3 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES). Na úcel zistenia, ci státne opatrenie bolo prijaté v rozpore s týmto ustanovením, sa vyzaduje, aby vnútrostátny súd uskutocnil výklad pojmu státna pomoc podla clánku 92 ods. 1 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES). (pozri bod 31) 3. Clánok 92 ods. 1 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 87 ods. 1 ES) a clánok 93 ods. 3 Zmluvy (zmenený, teraz clánok 88 ods. 3 ES) treba vykladat v tom zmysle, ze stanovy vydané verejnoprávnou profesijnou organizáciou na úcel financovania reklamnej kampane organizovanej v prospech jej clenov, prostredníctvom povinných úcelových poplatkov urcených na financovanie takejto kampane a ulozených jej clenom, nepredstavujú státnu pomoc podla týchto ustanovení, a ak je isté, ze toto financovanie sa uskutocnuje z prostriedkov, s ktorými verejnoprávny subjekt v ziadnom okamihu nemôze volne nakladat, nemusia byt Komisii vopred oznámené. (pozri bod 41 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 15. júla 2004 ([1]*) "Státna pomoc ? Pojem pomoc ? Kolektívne reklamné kampane v prospech urcitého hospodárskeho odvetvia ? Financovanie prostredníctvom osobitných poplatkov na tarchu podnikov tohto odvetvia ? Cinnost verejnoprávnej institúcie" Vo veci C-345/02, ktorej predmetom je návrh Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) predlozený Súdnemu dvoru v súlade s clánkom 234 ES, ktorým navrhuje vo vztahu ku konaniu zacatému pred vnútrostátnym súdom medzi Pearle BV, Hans Prijs Optiek Franchise BV, Rinck Opticiëns BV a Hoofdbedrijfschap Ambachten, aby Súdny dvor rozhodol o výklade clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES (po zmene clánok 87 ods. 1 ES) a clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (po zmene clánok 88 ods. 3 ES), SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Rosas, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts (spravodajca), generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: R. Grass, so zretelom na písomné pripomienky, ktoré predlozili: - Pearle BV, Hans Prijs Optiek Franchise BV a Rinck Opticiëns BV, v zastúpení: P. E. Mazel, advocaat, - Hoofdbedrijfschap Ambachten, v zastúpení: R. A. A. Duk, advocaat, - holandská vláda, v zastúpení: S. Terstal, splnomocnená zástupkyna, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Flett a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na správu pre pojednávanie, po vypocutí ústnych pripomienok holandskej vlády, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyna, a Komisie, v zastúpení: H van Vliet, na pojednávaní z 29. januára 2004, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. marca 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Rozsudkom z 27. septembra 2002 doruceným Súdnemu dvoru 30. septembra 2002 Hoge Raad der Nederlanden v súlade s clánkom 234 ES polozil nasledujúce prejudiciálne otázky, ktoré sa týkajú výkladu clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES (po zmene clánok 87 ods. 1 ES) a clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (po zmene clánok 88 ods. 3 ES). 2 Prejudiciálne otázky vyplynuli zo sporu, ktorého predmetom je zákonnost poplatkov na úcely financovania kolektívnej reklamnej kampane v prospech podnikov v odvetví optiky, ktoré Hoofdbedrijfschap Ambachten (dalej len "HBA") ulozil svojim clenom, týmito clenmi sú aj zalobcovia v konaní pred vnútrostátnym súdom. Právny rámec Právo Spolocenstva 3 Clánok 92 ods. 1 Zmluvy uvádza: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4 Clánok 93 Zmluvy uvádza: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 92, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. [...] 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 92, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 5 V prvom odseku oznámenia Komisie zo 6. marca 1996 o pomoci "de minimis" (Ú. v. ES C 68, s. 9, dalej len "oznámenie") sa uvádza: "napriek tomu, ze státom financované zásahy akéhokolvek druhu v prospech podniku viac alebo menej narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze medzi týmto podnikom a jeho konkurenciou, ktorá takúto pomoc nezískala, nemá este kazdá forma státnej pomoci citelný dosah na obchod a hospodársku sútaz medzi clenskými státmi. To platí predovsetkým o státnej pomoci, ktorej rozsah je nepatrný". 6 Z druhého odseku oznámenia mozno vyvodit, ze clánok 92 ods. 1 ES sa nevztahuje na státnu pomoc az do výsky 100 000 ECU (teraz 100 000 eur), ktorá bola poskytnutá pocas troch rokov odo dna prvého poskytnutia pomoci de minimis. Táto suma sa vztahuje na vsetky kategórie státnej pomoci bez ohladu na formu a sledovaný ciel, s výnimkou státnej pomoci pre vývoz, pre ktorú toto opatrenie neplatí. Vnútrostátne právo Holandský zákon o obchodnej organizácii 7 Wet op de bedrijfsorganisatie (zákon o obchodnej organizácii, dalej len "WBO") z 27. januára 1950 v novelizovanom znení, úcinnom v case skutkových okolností veci, upravuje úlohy, struktúru, pracovné metódy, financné aspekty a dohlad nad profesijnými organizáciami, ktoré samostatne zodpovedajú za usporiadanie a rozvoj oblasti svojej cinnosti. Podla clánku 71 WBO musia profesijné organizácie prihliadat na záujmy podnikov daného odvetvia a ich zamestnancov, ako aj na verejné záujmy. 8 Podla clánku 73 WBO sa riadiace orgány profesijných organizácii obsadzujú pomerne zástupcami zamestnávatelských a zamestnaneckých organizácii. 9 Holandský zákonodarca priznal týmto organizáciám oprávnenia, ktoré sú na splnenie ich poslania nevyhnutné. Clánok 93 WBO okrem iného uvádza, ze ich riadiace orgány - az na pár výnimiek - môzu vydat predpisy, ktoré povazujú za nevyhnutné z hladiska realizácie cielov podla clánku 71 WBO, a to tak v záujme podnikov daného hospodárskeho odvetvia, ako aj v záujme pracovných podmienok ich zamestnancov. Tieto predpisy musia byt schválené Sociaal-Economische Raad (Hospodárskou a sociálnou radou) a podla clánku 93 ods. 5 WBO nesmú narúsat hospodársku sútaz. 10 Podla clánku 126 WBO môzu profesijné organizácie na úcel úhrady svojich výdavkov vydávat predpisy, na základe ktorých sú podniky daného odvetvia povinné platit poplatky. Vseobecné poplatky smerujú na prevádzku profesijnej organizácie ako takej. "Povinné úcelové poplatky" plnia osobitný úcel. Holandský zákon o správnom súdnictve týkajúci sa obchodnej organizácie 11 Wet houdende administratieve rechtspraak bedrijfsorganisatie (holandský zákon o správnom súdnictve týkajúci sa obchodnej organizácie) zo 16. septembra 1954 v novelizovanom znení, úcinný v case skutkových okolností veci, upravuje jednotlivé aspekty správneho súdnictva pre oblast obchodnej organizácie. 12 Podla clánkov 4 a 5 tohto zákona môzu fyzické a právnické osoby, ktorých záujmy boli rozhodnutím profesijnej organizácie bezprostredne dotknuté, podat zalobu na College van Beroep voor het bedrijfsleven (holandský hospodársky a administratívny súd), ak sú toho názoru, ze toto rozhodnutie je v rozpore so vseobecne záväzným právnym predpisom. Podla clánku 33 ods. 1 tohto zákona musí byt zaloba podaná do 30 dní odo dna oznámenia alebo dorucenia rozhodnutia alebo uskutocnenia rokovania. 13 Podla pravidla holandskej judikatúry o formálnej úcinnosti, musí sudca v obcianskom súdnom konaní pri rozhodovaní o zalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzat zo zásady, ze rozhodnutie, na základe ktorého sa platba uskutocnila, je co do svojho vzniku, ako aj obsahu v súlade so zákonom, ak dotknutý subjekt nevyuzil svoje právo podat administratívnu zalobu, ktorá mu bola k dispozícii. Konanie pred vnútrostátnym súdom a prejudiciálne otázky 14 Pearle BV, Hans Prijs Optiek Franchise BV a Rinck Opticiëns BV (dalej len "zalobcovia vo vnútrostátnom konaní") sú podniky so sídlom v Holandsku, pôsobiace v odvetví optiky. Ako také sú podla WBO Hoofdbedrijfschap Ambachten zdruzené vo verejnoprávnej profesijnej organizácii. 15 Na návrh Nederlandse Unie van Opticiëns (dalej len "NUVO"), súkromného zdruzenia optík, ktorého zalobcovia boli v tom case clenmi, ulozila HBA na základe stanov opierajúcich sa o clánok 126 WBO svojim clenom "úcelové povinné poplatky" na úcel financovania kolektívnej reklamnej kampane v prospech podnikov v odvetví optiky prvý raz v roku 1988. Potom sa stanovoval podobný poplatok kazdý rok az do roku 1993. 16 Poplatok ulozený zalobcom predstavoval 850 NLG na podnik. Zalobcovia nenapadli rozhodnutie o ulození poplatkov, ktoré im HBA adresovala, administratívnou zalobu. 17 Dna 29. marca 1995 podali zalobcovia proti HBA zalobu na Rechtbank de ´s-Gravenhage a navrhovali vyhlásit za neplatné stanovy, ktoré zaviedli spomenuté povinné úcelové poplatky, a zaviazat HBA na vrátenie ciastok vyplatených na základe týchto stanov v rozpore s právom. 18 Zalobcovia uviedli, ze sluzby spojené s reklamnou kampanou predstavujú státnu pomoc podla clánku 92 ods. 1 ES a ze stanovy HBA, ktorými boli zavedené poplatky na financovanie tejto pomoci, sú v rozpore so zákonom, pretoze neboli Komisii v súlade s clánkom 93 ods. 3 ES oznámené. 19 Súd prvého stupna medzitímnym rozsudkom ciastocne dal za pravdu tvrdeniam zalobcov vo veci samej. Tento rozsudok bol v odvolacom konaní zrusený, voci tomuto rozhodnutiu podali zalobcovia kasacnú staznost na Hoge Raad der Nederlanden. 20 Der Hoge Raad der Nederlanden konanie prerusil a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Treba povazovat sporný systém, na základe ktorého sa ukladajú poplatky na úcel financovania kolektívnej reklamnej kampani, za státnu pomoc (jej cast) podla clánku 92 ods. 1 (Zmluvy) a musí byt o zámere jeho uplatnenia upovedomená Komisia podla clánku 93 ods. 3 (Zmluvy)? Týka sa to iba zvýhodnovania vo forme organizovania a ponuky kolektívnych reklamných kampaní alebo tiez spôsobov ich financovania, ktoré predpokladajú stanovy ukladajúce poplatky a/alebo na ich základe vydané rozhodnutie o poplatkoch. Je rozdiel, ak kolektívne reklamné kampane sú ponúkané v tom istom odvetví, ako je odvetvie, v ktorom boli predmetné poplatky ulozené? Ak áno, aký je tento rozdiel? Je pritom dôlezité urcit, ci náklady, ktoré vzniknú verejnoprávnej institúcii, sa plne hradia prostredníctvom povinných úcelových poplatkov ulozených podnikom, ktoré majú z tejto sluzby prospech, a to tak, ze tento prospech nakoniec nepredstavuje pre stát ziadne výdavky? Je dôlezité vediet to, ci prospech z kolektívnych reklamných kampaní sa rozlozí viac alebo menej rovnomerne v rámci daného odvetvia a ze sa predpokladá, ze jednotlivé podniky získali z tejto kampane viac-menej rovnaký prospech alebo zisk? 2. Vztahuje sa oznamovacia povinnost podla clánku 93 ods. 3 (Zmluvy) na kazdú státnu pomoc alebo iba na státnu pomoc, ktorá zodpovedá opisu uvedenému v clánku 92 ods. 1 (Zmluvy)? Má clenský stát volnú úvahu pri hodnotení toho, ci státna pomoc naplna podmienky clánku 92 ods. 1 (Zmluvy) na to, aby sa clenský stát vyhol oznamovacej povinnosti? Ak áno, v akom rozsahu? Do akej miery volná úvaha pri tomto hodnotení mení oznamovaciu povinnost uvedenú v clánku 93 ods. 3 (Zmluvy)? Alebo treba vyvodit záver, ze oznamovacia povinnost sa neuplatnuje, len ak sa mozno rozumne domnievat, ze opatrenie nie je státnou pomocou? 3. Ak sudca clenského státu dospeje k záveru, ze ide o státnu pomoc podla clánku 92 ods. 1 (Zmluvy), musí zohladnit pravidlo de minimis, ako ho vyjadrila Komisia v oznámení o de minimis, pri hodnotení skutocnosti, ci opatrenie treba povazovat za státnu pomoc, ktorá mala byt Komisii podla clánku 93 ods. 3 (zmluvy) oznámená? Ak áno, treba potom pravidlo de minimis aplikovat spätne na státnu pomoc, ktorá bola poskytnutá pred vyhlásením tohto pravidla, a akým spôsobom treba aplikovat pravidlo de minimis na státnu pomoc, akou sú kazdorocné kolektívne reklamné kampane, ktoré slúzia na prospech celému odvetviu? 4. Vyplýva z rozhodnutia vo veci C-39/94 (rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., Zb. s. I-3547) týkajúceho sa uzitocného úcinku clánku 93 ods. 3 (Zmluvy), ze sudca clenského státu musí stanovy, ako aj na ich základe vydané rozhodnutia o ulození poplatkov vyhlásit za neplatné a úrady zaviazat k vráteniu poplatkov, napriek tomu, ze je to v rozpore s pravidlom formálnej právnej sily vytvoreným holandskou judikatúrou? Je pri tom dôlezité, ze vrátenie poplatkov v skutocnosti neodstranuje prospech, ktorý odvetvie a jednotlivé podniky v odvetví prostredníctvom kolektívnych reklamných kampaní získali? Dovoluje právo Spolocenstva, aby sa povinné úcelové poplatky celé alebo z casti nevracali, ak sa vnútrostátny sudca domnieva, ze hospodárske odvetvie alebo jednotlivé podniky získali vrátením poplatkov neprimeranú výhodu berúc do úvahy tú skutocnost, ze získaná výhoda nemôze byt in natura spätne vrátená? 5. Ak státna pomoc nebola v súlade s clánkom 93 ods. 3 (Zmluvy) oznámená, môze sa verejnoprávna institúcia, aby sa vyhla povinnosti vrátenia, odvolávat na vyssie uvedené pravidlo formálnej právnej sily rozhodnutia o ulození poplatkov, ak adresát tohto rozhodnutia v case jeho vydania a pocas lehoty, v ktorej toto rozhodnutie mohlo byt v rámci správneho konania napadnuté zalobou, nebol informovaný o tom, ze státna pomoc, ktorej súcastou je rozhodnutie o ulození poplatku, nebola oznámená? Môze subjekt práva predpokladat, ze stát si splnil svoju oznamovaciu povinnost podla clánku 93 ods. 3 (Zmluvy)?" Prejudiciálne otázky Úvodné poznámky 21 Prostredníctvom prvých troch otázok, ktoré treba skúmat vo vzájomnej súvislosti, sa snazí vnútrostátny súd zistit, ci financovanie reklamných kampaní prostredníctvom HBA v prospech podnikov v odvetví optiky mozno povazovat za státnu pomoc podla clánku 92 ods. 1 Zmluvy a ci prípadne stanovy HBA, na základe ktorých boli jej clenom ulozené poplatky na úcely financovania týchto kampaní, prípadne pri zohladnení pravidla de minimis, treba povazovat za súcast státnej pomoci, ktorá mala byt Komisii podla clánku 93 ods. 3 Zmluvy oznámená. Táto otázka smeruje k tomu, ci povinné úcelové poplatky ulozené zalobcom vo vnútrostátnom konaní z dôvodu ich bezprostredného vztahu k neoznámenej státnej pomoci sú taktiez nezákonné, v dôsledku coho musia byt v zásade vrátené. 22 Stvrtá a piata otázka smerujú k tomu, ci praktický úcinok clánku 93 ods. 3 Zmluvy v danom prípade je v rozpore s pouzitím pravidla formálnej právnej sily vytvoreného holandskou judikatúrou. Prvá, druhá a tretia otázka Vyjadrenia predlozené Súdnemu dvoru 23 Zalobcovia a Komisia uvádzajú, ze financovanie reklamnej kampane prostredníctvom HBA v prospech podnikov v odvetví optiky predstavuje v zmysle clánku 92 ods. 1 Zmluvy státnu pomoc, o ktorej mala byt podla clánku 93 ods. 3 ES Komisia upovedomená. Pojem státna pomoc podla clánku 92 ods. 1 ES zahrna kazdú pomoc, ktorú stát bezprostredne poskytol, ako aj pomoc, ktorá bola poskytnutá státom poverenou alebo zriadenou verejnou alebo súkromnou institúciou, ako je tomu aj v prípade HBA (rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099). 24 Opatrenie státneho orgánu, ktoré zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobky, nestráca povahu státnej pomoci tým, ze je úplne alebo ciastocne financované za pomoci poplatkov ulozených dotknutým podnikom prostredníctvom státnych institúcii (rozsudky z 22. marca 1977, Steinicke & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595 a z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, bod 23). Opatrenie teda môze spadat do pôsobnosti clánku 92 ods. 1 ES, aj vtedy, ak by bolo úplne financované prostredníctvom poplatkov tohto druhu. 25 Holandská vláda mala povinnost oznámit Komisii vsetky potrebné informácie o prijatej úprave. Tieto informácie sa mali týkat tak organizácie reklamnej kampane, ako aj spôsobov jej financovania (rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487). 26 HBA uvádza, ze kolektívna reklamná kampan, ktorú podporovala, nie je státnou pomocou v zmysle zmluvy. Pretoze túto kampan realizovali státne subjekty v prospech vymedzeného odvetvia obchodu, remesla alebo priemyslu, a kedze túto akciu financovali prostredníctvom povinných úcelových poplatkov vyberaných od dotycných podnikov podla výsky prospechu, ktorý im z toho plynul, chýba tu materiálny aspekt financovania zo státnych prostriedkov. 27 Podla názoru holandskej vlády nepredstavujú stanovy vydané verejnoprávnou institúciou, ktorými boli na návrh súkromného zdruzenia zavedené poplatky urcené k financovaniu reklamnej kampane, státnu pomoc podla clánku 92 ods. 1 ES. Podla judikatúry Súdneho dvora (rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, a Preussen/Elektra, uz citovaný) je mozné za státnu pomoc podla tohto ustanovenia povazovat iba státnu pomoc priamo alebo nepriamo poskytnutú zo státnych prostriedkov. Holandská vláda zdôraznuje, ze v danom prípade síce HBA bola vdaka svojim zákonným kompetenciám nástrojom na vyberanie a prerozdelovanie prostriedkov zadovázených v prospech vopred stanoveného ciela clenmi odvetvia, HBA vsak nemohla s týmito prostriedkami volne disponovat. Odpoved Súdneho dvora 28 Z clánku 93 ods. 3 ES vyplýva, ze Komisia musí byt upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením státnej pomoci. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom, zacne bez meskania konanie podla clánku 93 ods. 2 ES, dotknutý clenský stát nesmie uskutocnit zamýslané opatrenie skôr, ako Komisia vydá záverecné rozhodnutie. 29 V zmysle judikatúry Súdneho dvora musí Komisia pri posudzovaní státnej pomoci ako zamýslaného opatrenia zohladnovat tiez spôsob financovania státnej pomoci, ak tento je, predovsetkým v podobe povinných poplatkov, súcastou zamýslaného opatrenia (rozsudky z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 49, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 44). 30 V takomto prípade sa musí oznámenie státnej pomoci podla clánku 93 ods. 3 ES týkat aj spôsobu financovania státnej pomoci, aby Komisia mohla uskutocnit previerku na základe dostatocného mnozstva informácii. V opacnom prípade by sa nedalo vylúcit, ze Komisia oznací státnu pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, ktorú by inak oznacila za nezlucitelnú, ak by mala vedomost o spôsobe jej financovania (uz citovaný rozsudok Van Calster a i., bod 50). 31 Vnútrostátnemu súdu prislúcha povinnost chránit práva jednotlivcov tak, aby vnútrostátne orgány plnili svoje záväzky, ktoré clenským státom vyplývajú z clánku 93 ods. 3 ES (porovnaj v tejto súvislosti rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12, a zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 30). Na úcel zistenia, ci státne opatrenie bolo prijaté v rozpore s týmto ustanovením, je pre vnútrostátny súd nevyhnutné uskutocnit výklad pojmu státna pomoc podla clánku 92 ods. 1 ES (rozsudky Steinike & Weinlig, uz citovaný, bod 14; z 30. novembra 1993, Kirsammer-Hack, C-189/91, Zb. s. I-6185, bod 14, a SFEI a i., uz citovaný, bod 49). Oznamovacia povinnost zakotvená v clánku 93 ods. 3 ES a tam zakotvený zákaz realizácie zamýslaného opatrenia sa vztahujú totiz na zámer v súvislosti s poskytnutím alebo upravením státnej pomoci podla clánku 92 ods. 1 ES. 32 Okrem toho vyzaduje definícia pojmu státnej pomoci v zmysle ustálenej judikatúry splnenie vsetkých poziadaviek uvedených v clánku 92 ods. 1 ES (pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, a z 24. júla 2003, Altmark Trans und Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). 33 V clánku 92 ods. 1 ES sú uvedené styri poziadavky. Po prvé musí íst o státne opatrenie alebo o opatrenie vyuzívajúce státne prostriedky. Po druhé opatrenie musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie zvýhodnený subjekt musí týmto opatrením získat prospech. Po stvrté toto opatrenie musí narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (uz citovaný rozsudok Altmark Trans und Regierungspräsidium Magdeburg, bod 75). 34 Pokial ide o prvú poziadavku, nemozno v zmysle ustálenej judikatúry rozlisovat, ci státna pomoc je poskytnutá priamo státom alebo verejnou alebo súkromnou institúciou, ktorú na tento úcel stát zriadil alebo poveril (rozsudky zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 12; PreussenElektra, uz citovaný, bod 58, a z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 23). 35 Zvýhodnenie sa vsak môze povazovat za státnu pomoc podla clánku 92 ods. 1 ES iba vtedy, ak bolo jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak sa realizovalo na tarchu státu (rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11, a uz citované rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, bod 24, a GEMO, bod 24). 36 Napriek tomu, ze HBA je verejnou institúciou, v danom prípade zjavne nic nenasvedcuje tomu, ze reklamná kampan bola financovaná z prostriedkov, ktoré by zatazovali úcet státnych orgánov. Z rozhodnutia o predlození otázok skôr vyplýva, ze prostriedky, ktoré HBA na úcely financovania reklamnej kampane pouzila, boli zadovázené jej clenmi, ktorí z kampane mali prospech, a síce prostredníctvom poplatkov, ktoré boli pre organizáciu tejto kampane úcelovo vyclenené. Náklady verejnoprávnej institúcie boli plne hradené prostredníctvom poplatkov ulozených podnikom, ktoré z nich mali prospech, HBA svojou cinnostou teda nesledovala zvýhodnenie, ktoré by predstavovalo dodatocné zatazenie pre stát alebo pre túto institúciu (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21). 37 Okrem toho zo spisu vyplýva, ze iniciatíva organizovat a usporiadat predmetnú kampan pochádza od NUVO, súkromného zdruzenia optikov, a nie teda od HBA. Ako zdôraznil generálny advokát v bode 76 svojho návrhu, HBA slúzila iba ako nástroj na ulozenie a pouzitie vyzbieraných poplatkov v prospech obchodného ciela, ktorý vopred stanovili clenovia príslusného profesijného odvetvia, ktorý v ziadnom prípade nebol súcastou politiky definovanej holandskými úradmi. 38 Predmetný spor sa teda lísi od sporu Steinike & Weinling. Po prvé boli fondy, o ktoré islo v predmetnom spore, financované tak prostredníctvom priamych subvencií státu, ako aj z príspevkov zdruzených podnikov, ktorých sadzba a základ pre ulozenie poplatku stanovoval zákon o zriadení fondov. Po druhé predmetné fondy slúzili ako nástroj na realizáciu státom stanovenej politiky, a síce na podporu polnohospodárstva, lesného hospodárstva a potravinárstva. Takisto vo veci Francúzsko/Komisia, v ktorej bol vydaný uz citovaný rozsudok z 11. novembra 1987, výbor DEFI, ktorému bol prevedený výtazok z poplatkov vyberaných na základe dekrétu francúzskej vlády o dodávkach textilných výrobkov do Francúzska, vykonával cinnost urcenú touto vládou na podporu odvetvia textilu a odevníctva vo Francúzsku. 39 Z toho vyplýva, ze prvá poziadavka clánku 92 ods. 1 ES na kvalifikáciu opatrenia ako státnu pomoc za daných okolností vyplývajúcich z konania pred vnútrostátnym súdom nie je splnená. 40 Kedze teda spôsob financovania reklamnej kampane nebol súcastou státnej pomoci podla clánku 92 ods. 1 ES, nebolo potrebné túto reklamnú kampan v súlade s poziadavkami stanovenými clánkom 93 ods. 3 ES oznámit Komisii. Za týchto okolností nie je mozné odpovedat na otázku Hoge Raad der Nederlanden týkajúcu sa dôsledku oznámenia de minimis pre posúdenie, ci bola oznamovacia povinnost splnená. 41 Vzhladom na predoslé úvahy mozno na prvé tri otázky odpovedat tak, ze clánky 92 ods. 1 a 93 ods. 3 ES treba vykladat v tom zmysle, ze stanovy vydané verejnoprávnou profesijnou organizáciou na úcel financovania reklamnej kampane organizovanej v prospech jej clenov, prostredníctvom povinných úcelových poplatkov urcených na financovanie takejto kampane a ulozených jej clenom, nepredstavujú státnu pomoc podla týchto ustanovení, a to vtedy, ak je isté, ze toto financovanie sa uskutocnuje z prostriedkov, s ktorými verejnoprávny subjekt v ziadnom okamihu nemôze volne nakladat, nemusia byt Komisii vopred oznámené. Stvrtá a piata otázka 42 Prostredníctvom týchto dvoch otázok sa vnútrostátny súd v podstate snazí zistit, ci je v rozpore s právom Spolocenstva, za okolností ako v konaní pred vnútrostátnym súdom, pouzitie holandského pravidla judikatúry o formálnej právnej sile príslusnými súdmi, na základe ktorého by týmto súdom nebolo umoznené opätovne preskúmat zákonnost rozhodnutí HBA ukladajúcich zalobcom vnútrostátneho konania poplatky, za predpokladu, ze stanovy na základe ktorých boli tieto rozhodnutia prijaté, boli pouzité v rozpore s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy. 43 Pretoze z odpovede na prvú, druhú a tretiu otázku vyplýva, ze stanovy HBA, ktorými boli zavedené poplatky na úcely financovania spornej reklamnej kampane, nie sú súcastou státnej pomoci podla clánku 92 ods. 1 ES a nemusia byt Komisii vopred oznámené, treba konstatovat, ze predpoklady, z ktorých tieto otázky vychádzajú, nie sú splnené. Z tohto dôvodu nie je mozné na tieto otázky odpovedat. O trovách 44 Holandská vláda a Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami podanými Súdnemu dvoru. Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) v prejudiciálnom konaní o otázkach predlozených Hooge Raad der Nederlanden rozsudkom z 27. septembra 2002 rozhodol takto: Clánky 92 ods. 1 Zmluvy ES (po zmene clánok 87 ods. 1 ES) a 93 ods. 3 Zmluvy ES (po zmene clánok 88 ods. 3 ES) treba vykladat v tom zmysle, ze stanovy vydané verejnoprávnou profesijnou organizáciou na úcel financovania reklamnej kampane organizovanej v prospech jej clenov, prostredníctvom povinných úcelových poplatkov urcených na financovanie takejto kampane a ulozených jej clenom, nepredstavujú státnu pomoc podla týchto ustanovení a ak je isté, ze toto financovanie sa uskutocnuje z prostriedkov, s ktorými verejnoprávny subjekt v ziadnom okamihu nemôze volne nakladat, nemusia byt Komisii vopred oznámené. Jann Rosas von Bahr Silva de Lapuerta Lenaerts Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2004. Tajomník Predseda prvej komory R. Grass P. Jann __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXZO2ot/L98622-6992TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXXZO2ot/L98622-6992TMP.html#Footref*