Spojené veci C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P Dansk Rřrindustri a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Mestské vykurovacie potrubie (izolované potrubia) - Clánok 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES) - Kartel - Bojkot - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Zákaz retroaktivity - Legitímna dôvera - Zákonnost - Oznámenie o spolupráci - Povinnost odôvodnenia" Návrhy prednesené 8. júla 2004 - generálny advokát A. Tizzano Rozsudok Súdneho dvora (velká komora) z 28. júna 2005 Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Dôkazné prostriedky - Výsluch svedkov - Volná úvaha Súdu prvého stupna - Vplyv vseobecnej zásady práva Spolocenstva na spravodlivé súdne konanie (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 68 ods. 1) 2. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti - Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený - Právne dôvody neuvedené v zalobe - Odkaz na okolnosti uvedené v prílohe - Neprípustnost [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1 písm. c)] 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem [Zmluva ES, clánky 85 a 86 (teraz clánky 81 ES a 82 ES)] 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenie, ktorého sa dopustil podnik - Prisúdenie inému podniku so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú - Podmienky - Nedostatok jednotnej kapitálovej kontroly [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 (teraz clánok 81 ods. 1 ES)] 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Úcast podniku na protisútaznej iniciatíve - Dostatocná povaha tacitného schválenia bez verejného distancovania sa alebo oznámenia príslusným úradom na vznik zodpovednosti podniku [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 (teraz clánok 81 ods. 1 ES)] 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Protisútazný predmet - Dostatocné zistenie [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 (teraz clánok 81 ods. 1 ES)] 7. Odvolanie - Dôvody - Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní - Neprípustnost (Statút ES Súdneho dvora, clánok 51) 8. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Pokuty - Urcenie - Kritériá - Zvýsenie vseobecnej výsky pokút - Prípustnost - Podmienky [Zmluva ES, clánok 85 ods. 1 a clánok 86 (teraz clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES); nariadenie Rady c. 17] 9. Právo Spolocenstva - Zásady - Ochrana legitímnej dôvery - Hranice - Penalizácia porusení pravidiel hospodárskej sútaze - Urcenie výsky pokút - Metóda stanovovania pokút - Volná úvaha institúcií - Neexistencia vplyvu oznámenia o spolupráci (Oznámenie Komisie 96/C 207/04) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Polahcujúce okolnosti - Povinnost Komisie dodrziavat svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení - Pôsobnost - Pokuty ulozené z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze - Zahrnutie - Prípadné porusenie z dôvodu uplatnenia usmernení k metóde stanovovania pokút na porusenie, ku ktorému doslo pred ich prijatím - Predvídatelnost zmien stanovených usmerneniami - Neporusenie (Európsky dohovor o ludských právach, clánok 7; nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Akty institúcií - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze - Vseobecne platný akt - Úcinky (Oznámenie Komisie 98/C 9/03) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Celkový obrat dotknutého podniku - Obrat dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia - Vzájomné zohladnenie - Hranice (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 14. Odvolanie - Právomoc Súdneho dvora - Spochybnenie posúdenia Súdu prvého stupna o výske pokút ulozených podnikom z dôvodov spravodlivosti - Vylúcenie - Preskúmanie obmedzené na overenie, ci Súd prvého stupna zohladnil faktory podstatné pre posúdenie závaznosti porusenia a vsetky tvrdenia uvedené proti ulozenej pokute [Zmluva ES, clánok 85 (teraz clánok 81 ES); statút ES Súdneho dvora, clánok 51; nariadenie Rady c. 17, clánok 15] 15. Hospodárska sútaz - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Metóda výpoctu zohladnujúca rôzne flexibilné faktory pred obratom podniku uprednostnovaným v minulosti - Súlad s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Maximálna výska - Výpocet - Rozdiel medzi konecnou a prechodnou výskou pokuty - Dôsledky (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku - Zohladnenie - Povinnost - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 18. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Znízenie výsky pokuty ako kompenzácia za spoluprácu obvineného podniku - Podmienky - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, cast D, body 1 a 2) 19. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obhajobu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah - Uvedenie kritérií na výpocet zamýslaných pokút - Predcasné uvedenie - Neexistencia povinnosti uviest prípadnú zmenu politiky, pokial ide o úroven výsky pokút (Nariadenie Rady c. 17) 20. Odvolanie - Dôvody - Nedostatok odôvodnenia - Právomoc Súdneho dvora - Zohladnenie skutocností zohladnených Súdom prvého stupna - Zaclenenie [Zmluva ES, clánok 190 (teraz clánok 253 ES)] 21. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutia - Náprava nedostatku odôvodnenia pocas sporového konania - Neprípustnost [Zmluva ES, clánok 190 (teraz clánok 253 ES)] 1. Aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Súdu prvého stupna posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov. V tejto súvislosti sa nemôze existencia miery volnej úvahy Súdu prvého stupna popierat odvolávaním sa na vseobecnú zásadu práva Spolocenstva inspirovanú clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach, podla ktorého má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, a konkrétnejsie zásadu vyplývajúcu z odseku 3 písm. d) toho istého clánku, podla ktorého kazdý, kto je obvinený z trestného cinu, má najmä právo dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, na zásadu, ktorá predstavuje osobitný aspekt práva na spravodlivé súdne konanie. Toto posledné ustanovenie totiz nepriznáva obvinenému z trestného cinu absolútne právo dosiahnut predvolanie svedkov pred súd a v zásade prinálezí vnútrostátnemu sudcovi, aby rozhodol o potrebe alebo vhodnosti predvolat svedka. Citovaný clánok 6 ods. 3 teda nezakladá povinnost predvolat kazdého svedka, ale vztahuje sa na úplnú rovnost zbraní, ktorá zarucuje, ze sporné konanie vo svojom celku vytvorilo obvinenému z trestného cinu primeranú a dostatocnú prílezitost spochybnit podozrenia, ktoré boli proti nemu vznesené. (pozri body 68 - 71) 2. Z clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyplýva, ze právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá zaloba, sa musia vyskytnút v texte samotnej zaloby aspon vo forme zhrnutia a ze nestací, ak sa bude zaloba na predmetné okolnosti uvedené v jej prílohe iba odvolávat. Rovnako neprinálezí Súdu prvého stupna vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu. (pozri body 94, 97, 100) 3. V oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania. Nevyzaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu. (pozri body 112 - 113) 4. Protisútazné konanie jedného podniku môze byt prisúdené druhému podniku v prípade, ak ten neuskutocnoval svoje konanie na trhu autonómnym spôsobom, ale v podstate realizoval pokyny vydané druhým podnikom, najmä so zretelom na ekonomické a právne väzby, ktoré ich spájajú. Z tohto dôvodu základné imanie dvoch samostatných obchodných spolocností patriace tej istej osobe alebo tej istej rodine nie je skutocnost, ktorá by bola ako taká dostatocná na preukázanie existencie hospodárskeho celku utvoreného týmito dvoma spolocnostami, majúceho z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva za následok, ze konanie prvého podniku by mohlo byt pripísané druhému podniku a ze prvý podnik by mohol byt povinný uhradit pokutu za druhý podnik. (pozri body 117 - 118) 5. Ako dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je dokázaná úcast podniku na takých stretnutiach, podniku prinálezí predostriet skutocnosti, ktoré potvrdzujú, ze jeho úcast na daných stretnutiach nemá protisútazný charakter, a preukázat, ze oznámil svojim konkurentom, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni. Z tohto pohladu tacitné schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, a teda je spôsobilá zalozit zodpovednost podniku v rámci jedinej dohody. Navyse okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, nie je spôsobilá zbavit ho zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil kartelu, ak sa verejne nedistancoval od jeho obsahu. (pozri body 142 - 144) 6. Na uplatnenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy (teraz clánok 81 ods. 1 ES) stací, ak mala dohoda za ciel obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz bez ohladu na jej konkrétne úcinky. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, a teda smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost z porusenia vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Okolnost úcasti na karteli dominantných alebo osobitne vplyvných podnikov, schopných prijat odvetné opatrenia proti ostatným menej vplyvným úcastníkom, ak by sa tieto podniky verejne distancovali od obsahu stretnutí s protisútazným predmetom, miera úcasti podniku na týchto stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie. (pozri body 145, 150) 7. Umoznenie úcastníkovi konania vzniest pred Súdnym dvorom po prvýkrát odvolací dôvod, ktorý nebol vznesený pred Súdom prvého stupna, by totiz znamenalo, ze mu je umoznené obrátit sa na Súdny dvor, ktorého právomoc je pri odvolaní obmedzená, s rozsiahlejsím predmetom konania, ako bol predmet konania prejednaný Súdom prvého stupna. V rámci odvolania je teda právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako posúdil Súd prvého stupna zalobné dôvody, ktoré boli pred ním vznesené. (pozri bod 165) 8. Skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit výsku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze; naopak, úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky. Úloha dohladu zverená Komisii clánkom 85 ods. 1 Zmluvy a clánkom 86 Zmluvy (teraz clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES) nepozostáva totiz iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze, stanovených Zmluvou, a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov. (pozri body 169 - 170, 227) 9. Hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorá môze byt zmenená Komisiou v rámci priestoru pre volnú úvahu, ktorou disponuje. Táto zásada sa jasne uplatnuje v rámci politiky hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje tým, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, najmä pokial ide o urcenie výsky pokút. Podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu teda nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti. Legitímna dôvera nemôze byt teda zalozená na metóde stanovovania pokút. Okrem toho legitímna dôvera, ktorú môzu hospodárske subjekty vyvodit z oznámenia o spolupráci, je obmedzená na ubezpecenie o moznosti pozívat urcité percentuálne znízenie, ale nevztahuje sa na metódu stanovovania pokút, a tým skôr ani na stanovenú výsku pokuty, ktorá môze byt vypocítaná v okamihu, ked sa subjekt rozhodne konkretizovat svoj zámer spolupracovat s Komisiou. (pozri body 171 - 173, 187 - 188, 228) 10. Pocas stanovovania výsky pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze samotná skutocnost, ze Komisia ulozila v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe urcité znízenie pokuty za stanovené konanie, neznamená, ze je povinná ulozit rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného konania v rámci neskorsieho správneho konania. (pozri bod 192) 11. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia. Pojem "právo" v zmysle clánku 7 ods. 1 zodpovedá pojmu "zákon" pouzitého v iných ustanoveniach uvedeného dohovoru a zahrna právo, ktoré má pôvod v legislatívnej cinnosti, ako aj v súdnej praxi. Toto ustanovenie zakotvujúce najmä zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ak aj nemôze byt vykladané v tom zmysle, ze vylucuje postupné ujasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, môze bránit retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy ustanovujúcej porusenie. Osobitne ide o prípad súdneho výkladu, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné v case spáchania porusenia predvídat najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Podla judikatúry týkajúcej sa nového vývoja v súdnej praxi zmena represívnej politiky, v tomto prípade vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva v oblasti pokút, osobitne ak sa vykoná prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia prijaté Komisiou k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, môze mat dôsledky vo vztahu k zásade zákazu retroaktivity. Zo zretelom najmä na právne úcinky a vseobecnú platnost pravidiel postupu sa na tieto pravidlá v zásade vztahuje pojem "právo" v zmysle clánku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru. Na úcely kontroly zásady zákazu retroaktivity je potrebné preverit, ci predmetná zmena bola primerane predvídatelná v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. V tomto ohlade význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a charakteru osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona vsak nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Tiez je mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré tento akt zahrna. S ohladom na skutocnost, ze efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit, v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, výsku pokút potrebám politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva a teda aby mohla zvýsit výsku pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti nielen pristúpením k zvýseniu pokút stanovením ich výsky v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez uskutocnením takéhoto zvýsenia uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecnú platnost, ako sú napríklad usmernenia, z týchto pravidiel vyplýva, a osobitne z novej, v nich obsiahnutej metódy stanovovania pokút, ze za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, boli primerane pred ich prijatím predvídatelné podnikmi v case spáchania ich porusení. (pozri body 202, 216 - 219, 222 - 224, 227 - 231) 12. Prijatím pravidiel postupu, ktoré majú vonkajsie úcinky, ako je to v prípade usmernení týkajúcich sa hospodárskych subjektov, a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sa dotknutá institúcia sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúcené, ze takéto pravidlá postupu vseobecnej platnosti, za urcitých podmienok a v závislosti od ich obsahu, môzu vykazovat právne úcinky. V tomto ohlade usmernenia prijaté Komisiou k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, aj ked nepredstavujú právny základ rozhodnutia ukladajúceho pokutu hospodárskemu subjektu, ktoré sa zakladá na clánku 3 a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov. (pozri body 210 - 213) 13. Závaznost porusení musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy. Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva. Z uvedeného na jednej strane vyplýva, ze pre stanovovanie výsky pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, ze ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu. (pozri body 241 - 243, 257, 292, 312) 14. Cielom posúdenia Súdneho dvora je v rámci odvolania na jednej strane preskúmat, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánku 85 Zmluvy (teraz clánok 81 ES) a clánku 15 nariadenia c. 17, a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené zalobcom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty. Na strane druhej Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci. (pozri body 244 - 245, 303) 15. Tým, ze Komisia oznámila v usmerneniach metódu, ktorú plánovala uplatnit pre výpocet pokút ulozených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nevybocila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekrocila diskrecnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom. Táto metóda, hoci sa odklána od skorsej praxe Komisie, ktorá kládla väcsí dôraz na obrat sankcionovaných podnikov, neodporuje ustanoveniam uvedeného clánku, ako je vykladaný judikatúrou, ktorý nestanovuje výpocet pokút na základe súm odvodených z obratu dotknutých podnikov. Naopak, prihliadnuc na velké mnozstvo faktorov, medzi ktorými figuruje najmä prospech získaný porusením alebo potreba zaistit odradzujúci úcinok pokút bez vylúcenia zohladnenia obratu, a teda zavedením flexibilných prvkov, umoznuje Komisii pri posúdení závaznosti porusenia vykonávat svoju diskrecnú právomoc v úplnom súlade s uvedenými ustanoveniami. (pozri body 252, 254, 258, 260 - 261, 267) 16. Horná hranica výsky pokuty uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa má vnímat v tom zmysle, ze konecná výska pokuty ulozenej podniku nemôze prekrocit túto hranicu. Toto ustanovenie teda nezakazuje Komisii vychádzat pri jej výpocte z prechodnej sumy prekracujúcej túto hranicu. Takisto neodporuje tomu, aby prechodné výpocty berúce do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia vychádzali z vyssej sumy, ako je táto hranica. Zdá sa, pokial ide o výpocet, ze konecná výska pokuty musí byt znízená o ciastku prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú ciastku. Úcelom predmetnej hornej hranice je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit. Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Táto horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia. Má len jediný mozný dôsledok, a to ten, ze výska pokuty vypocítaná na základe týchto kritérií bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách. (pozri body 277 - 283, 323) 17. Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokuty zobrat do úvahy stratovú financnú situáciu podniku; uznanie takejto povinnosti by totiz znamenalo, ze podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu. (pozri bod 327) 18. Komisia disponuje volnou úvahou pri posúdení informácií poskytnutých podnikom, ktoré v zásade môzu spadat pod situáciu umoznujúcu znízenie pokuty na základe casti D bodu 2 oznámenia o spolupráci, ale nemusia ju nevyhnutne viest k tomu, aby tomuto podniku priznala znízenie na základe tohto oznámenia. Navyse znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie konanie dotknutého podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za skutocnú spoluprácu z jeho strany. Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca, zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v casti D bodu 1 tohto oznámenia, znízenie na základe uvedeného oznámenia môze byt totiz priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takomto spôsobe spolupráce. Takze podnik, ktorý poskytol neúplné a ciastocne nepresné informácie, sa nemôze dovolávat takéhoto konania. (pozri body 393 - 397) 19. Ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti uznaniu porusenia, ale tiez proti ulozeniu pokuty. Poskytnutie údajov týkajúcich sa výsky zamýslaných pokút v case, ked podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by vsak znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom. Takisto Komisia nie je povinná v oznámení o výhradách uviest moznost prípadnej zmeny svojej politiky, pokial ide o úroven výsky pokút, teda o moznost, ktorá závisí od vseobecných hodnotení politiky hospodárskej sútaze, bez toho, aby mala priamy vztah s osobitnými okolnostami prejednávanej veci. (pozri body 428, 434 - 435) 20. Rozsah povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vztahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vykonávané v tomto rámci musí nevyhnutne vziat do úvahy skutocnosti, o ktoré sa oprel Súd prvého stupna, aby prisiel k záveru, ci je odôvodnenie dostacujúce alebo nedostacujúce. (pozri bod 453) 21. Cielom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnút dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost. Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred Súdnym dvorom. (pozri body 462 - 463) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 28. júna 2005 ([1]*) Obsah I - Právny rámec Dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd Nariadenie c. 17 Usmernenia Oznámenie o spolupráci II - Skutkové okolnosti III - Zaloby pred Súdom prvého stupna a napadnuté rozsudky IV - Návrhy úcastníkov konania v odvolaní V - Odvolacie dôvody na zrusenie napadnutých rozsudkov VI - O odvolaniach A - O procesných odvolacích dôvodoch 1. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna zamietol návrh skupiny Henss/Isoplus vykonat ako dôkazný prostriedok výsluch niektorých svedkov 2. O odvolacom dôvode ABB zalozenom na porusení clánkov 44 ods. 1 písm. c) a 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z dôvodu, ze Súd prvého stupna zamietol predlozenie právneho stanoviska prilozeného k replike B - O odvolacích dôvodoch vo veci samej, ktoré sa týkajú prisúdenia porusenia 1. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, z dôvodu zaradenia urcitých podnikov do skupiny Henss/Isoplus a prisúdenia porusenia tejto skupine ako "podniku" v zmysle predmetného ustanovenia 2. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ktoré spocíva v prisúdení porusenia pravidiel hospodárskej sútaze skupine Henss/Isoplus a Brugg z dôvodu ich úcasti na stretnutí s protisútazným predmetom C - O odvolacích dôvodoch vo veci samej, ktoré sa týkajú urcenia výsky pokút 1. O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú porusenia zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity z dôvodu uplatnenia usmernení na predmetné porusenia a) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery b) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady zákazu retroaktivity 2. O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú zákonnosti metódy stanovovania výsky pokút, zavedenej usmerneniami alebo uplatnenej v spornom rozhodnutí a) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pri urcení výsky pokút v spornom rozhodnutí podla metódy výpoctu ustanovenej usmerneniami b) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokút v spornom rozhodnutí podla metódy výpoctu ustanoveného v usmerneniach c) O odvolacích dôvodoch skupiny Henss/Isoplus zalozených na porusení práva na obhajobu pri posúdení pritazujúcich okolností d) O odvolacom dôvode LR A/S zalozenom na nezohladnení polahcujúcich okolností e) O odvolacích dôvodoch skupiny Henss/Isoplus a LR A/S zalozených na nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení ich spolupráce pocas správneho konania D - O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú práva byt vypocutý a povinnosti odôvodnenia 1. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení práva byt vypocutý 2. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia výpoctu pokút VII - O trovách "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Mestské vykurovacie potrubie (izolované potrubia) - Clánok 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES) - Kartel - Bojkot - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Zákaz retroaktivity - Legitímna dôvera - Zákonnost - Oznámenie o spolupráci - Povinnost odôvodnenia" V spojených veciach C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, ktorých predmetom sú odvolania podla clánku 49 Statútu Súdneho dvora Európskych spolocenstiev, podané 17. mája 2002 v prvej veci, 29. mája 2002 v druhej veci, 3. júna 2002 v dalsích styroch veciach a 5. júna 2002 v poslednej veci, Dansk Rřrindustri A/S, so sídlom vo Fredericii (Dánsko), v zastúpení: K. Dyekjćr-Hansen a K. Hřegh, advokaterne (C-189/02 P), Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH, so sídlom v Rosenheime (Nemecko), Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH, so sídlom v Hohenbergu (Rakúsko), Isoplus Fernwärmetechnik GmbH, so sídlom v Sondershausene (Nemecko), v zastúpení: P. Krömer, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-202/02 P), KE KELIT Kunststoffwerk GmbH, so sídlom v Linzi (Rakúsko), v zastúpení: W. Löbl, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-205/02 P), LR af 1998 A/S, predtým Lřgstřr Rřr A/S, so sídlom v Lřgstřre (Dánsko), v zastúpení: D. Waelbroeck, advokát, a H. Peytz, advokat, (C-206/02 P), Brugg Rohrsysteme GmbH, so sídlom vo Wunstorfe (Nemecko), v zastúpení: T. Jestaedt, H.-C. Salger a M. Sura, Rechtsanwälte, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-207/02 P), LR af 1998 (Deutschland) GmbH, predtým Lögstör Rör (Deutschland) GmbH, so sídlom vo Fulde (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Hellmann, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-208/02 P), ABB Asea Brown Boveri Ltd, so sídlom v Zürichu (Svajciarsko), v zastúpení: A. Weitbrecht, Rechtsanwalt, J. Ruiz Calzado, abogado, a M. Bay, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-213/02 P), odvolatelia, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls, P. Oliver a H. Střvlbćk, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, Rechtsanwalt (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P a C-208/02 P), a R. Thompson, QC (C-206/02 P a C-213/02 P), s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH & Co. KG, HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH Verwaltungsgesellschaft, v zastúpení: P. Krömer, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu (C-202/02 P), zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans (spravodajca) a R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr a J. N. Cunha Rodrigues, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, a M.-F. Contet, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. marca 2004, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. júla 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Predmetné odvolania boli podané podnikmi Dansk Rřrindustri A/S (dalej len "Dansk Rřrindustri") (C-189/02 P), Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH, Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH a Isoplus Fernwärmetechnik GmbH (dalej spolocne len "skupina Henss/Isoplus") (C-202/02 P), KE KELIT Kunststoffwerk GmbH (dalej len "KE KELIT") (C-205/02 P), LR af 1998 A/S, predtým Lřgstřr Rřr A/S (dalej len "LR A/S") (C-206/02 P), Brugg Rohrsysteme GmbH (dalej len "Brugg") (C-207/02 P), LR af 1998 (Deutschland) GmbH, predtým Lögstör Rör (Deutschland) GmbH (dalej len "LR GmbH") (C-208/02 P) a ABB Asea Brown Boveri Ltd (dalej len "ABB") (C-213/02 P). 2 V odvolaniach tieto podniky navrhujú zrusit príslusné rozsudky Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 20. marca 2002, konkrétne, jednotlivo rozsudky Dansk Rřrindustri/Komisia (T-21/99, Zb. s. II-1681), HFB a i./Komisia (T-9/99, Zb. s. II-1487), KE KELIT/Komisia (T-17/99, Zb. s. II-1647), LR AF 1998/Komisia (T-23/99, Zb. s. II-1705), Brugg Rohrsysteme/Komisia (T-15/99, Zb. s. II-1613), Lögstör Rör/Komisia (T-16/99, Zb. s. II-1633) a ABB Asea Brown Boveri/Komisia (T-31/99, Zb. s. II-1881) (dalej len, v prípade odkazu na niektorý z týchto rozsudkov, napríklad "napadnutý rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia" a v prípade odkazu na vsetky tieto rozsudky "napadnuté rozsudky"). 3 Napadnutými rozsudkami Súd prvého stupna najmä znízil výsku pokuty ulozenú ABB rozhodnutím Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/35.691/E-4 - mestské vykurovacie potrubie) (Ú. v. ES L 24, 1999, s.1, dalej len "sporné rozhodnutie"), a v podstate zamietol zaloby na zrusenie tohto rozhodnutia. I - Právny rámec Dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd 4 Clánok 7 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), s názvom "Ulozenie trestu výlucne na základe zákona" v odseku 1 stanovuje: "Nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom. Takisto nesmie byt ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania trestného cinu." Nariadenie c. 17 5 Clánok 15 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5) ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy,... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." Usmernenia 6 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO", uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 14. januára 1998 (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), vo svojej preambule uvádza: "Zásady tu nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Oznámenie o spolupráci 7 V oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 18. júla 1996 (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"), ktorého návrh bol uverejnený 19. decembra 1995 (Ú. v. ES C 341, s. 13, dalej len "návrh oznámenia o spolupráci"), Komisia definovala podmienky, za ktorých podnikom nemusí byt ulozená pokuta, ak s nou spolupracujú pocas vysetrovania kartelu, alebo môzu pozívat výhodu znízenia výsky pokuty, ktorú by inak museli uhradit, ako to vyplýva z casti A bodu 3 tohto oznámenia. 8 Podla casti A bodu 5 tohto oznámenia: "Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení pokuty. ..." [neoficiálny preklad] 9 Cast E bod 3 tohto istého oznámenia, ktorý sa týka konania, najmä uvádza: "Komisia si je vedomá skutocnosti, ze toto oznámenie vytvorí legitímne ocakávania, z ktorých budú vychádzat podniky majúce v úmysle informovat ju o existencii kartelu". [neoficiálny preklad] II - Skutkové okolnosti 10 Skutocnosti predchádzajúce zalobám podaným na Súd prvého stupna a tie, ktoré sú uvedené v napadnutých rozsudkoch, môzu byt na úcely tohto rozsudku zhrnuté takto. 11 Odvolatelia sú spolocnosti, ktoré sú cinné na trhu mestského vykurovania. Vyrábajú a uvádzajú na trh mestské vykurovacie potrubia urcené pre tento sektor. 12 V nadväznosti na staznost svédskeho podniku Powerpipe AB (dalej len "Powerpipe") z 18. januára 1995 vykonala Komisia a zástupcovia orgánov pre hospodársku sútaz dotknutých clenských státov 28. júna 1995 urcité setrenia, na základe clánku 14 nariadenia c. 14, v desiatich podnikoch alebo zdruzeniach pôsobiacich v sektore mestského vykurovania vrátane odvolatelov a v niektorých im patriacich zariadeniach. 13 Komisia na základe clánku 11 nariadenia c. 17 zaslala väcsine podnikov, ktorých sa týkali sporné skutocnosti, ziadost o informácie. 14 Dna 20. marca 1997 zaslala Komisia niektorým odvolatelom a dotknutým podnikom oznámenie o výhradách v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach ustanovených v clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia Rady c. 17 (Ú. v. ES 1963, 127, s. 2268). 15 Vypocutia dotknutých podnikov sa konali 24. a 25. novembra 1997. 16 Dna 21. októbra 1998 prijala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom skonstatovala úcast rôznych podnikov, a najmä niektorých odvolatelov, na komplexe dohôd a zosúladených postupoch v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81, ods. 1 ES) (dalej len "kartel"). 17 Podla tohto rozhodnutia uzavreli styria dánski výrobcovia mestských vykurovacích potrubí koncom roku 1990 dohodu zalozenú na zásade vseobecnej spolupráce na ich národnom trhu. Táto dohoda zdruzila ABB IC Mřller A/S, dánsku dcérsku spolocnost spolocnosti ABB, Dansk Rřrindustri, tiez známu pod menom Starpipe, LR A/S a Tarco Energi A/S (dalej len "Tarco" a pre vsetky styri spolocnosti naraz "dánski výrobcovia"). 18 Jedno z prvých opatrení pozostávalo zo zosúladenia zvýsenia cien pre dánsky trh, ako aj pre trhy vývozu. Na úcely rozdelenia dánskeho trhu boli stanovené kvóty, ktoré boli následne uplatnované a kontrolované kontaktnou skupinou zoskupujúcou osoby zodpovedné v dotknutých podnikoch za predaj. 19 Podla tohto istého rozhodnutia sa dvaja nemeckí výrobcovia, skupina Henss/Isoplus a Pan-Isovit GmbH [ktorá sa neskôr stala Lögstör Rör (Deutschland) GmbH a následne LR GmbH] zacali od jesene 1991 zúcastnovat na pravidelných stretnutiach dánskych výrobcov. V rámci týchto stretnutí sa viedli rokovania o rozdelení nemeckého trhu. Rokovania vyústili v auguste 1993 do dohôd stanovujúcich predajné kvóty pre kazdý zúcastnený podnik. 20 Podla predmetného rozhodnutia bola dalej roku 1994 uzatvorená dohoda medzi vsetkými výrobcami na úcely stanovenia kvót pre celý európsky trh. Tento kartel s dimenziou Spolocenstva bol struktúrovaný v rámci dvoch úrovní. Spolok riaditelov, ktorý zoskupoval prezidentov a generálnych riaditelov podnikov zúcastnených na karteli, prideloval kvóty kazdému podniku pre celý trh, ako aj pre kazdý z národných trhov, najmä dánsky, nemecký, taliansky, holandský, rakúsky, fínsky a svédsky. Pre niektoré národné trhy bola vytvorená kontaktná skupina zlozená z osôb zodpovedných na lokálnej úrovni, ktorej bola zverená úloha spravovat dohody s cielom pridelovat projekty a zosúladovat predkladanie ponúk v rámci verejných sútazí. 21 Pokial ide o nemecký trh, sporné rozhodnutie uvádza, ze po stretnutí siestich hlavných európskych výrobcov 18. augusta 1994, konkrétne ABB, Dansk Rřrindustri, skupiny Henss/Isoplus, LR A/S, LR GmbH a Tarco, ku ktorým sa pridal Brugg, sa konalo prvé stretnutie kontaktnej skupiny v Nemecku 7. októbra 1994. Tieto stretnutia sa uskutocnovali aj dlho po setreniach Komisie koncom júna 1995, aj ked od tohto okamihu sa konali mimo Európskej únie, v Zürichu (Svajciarsko). Stretnutia sa v tomto meste uskutocnovali az do 25. marca 1996, teda niekolko dní po tom, ako niektoré podniky dostali ziadosti o informácie, ktoré im boli adresované Komisiou. 22 Predmetné rozhodnutie uvádza ako znak kartelu najmä prijatie a zavedenie zosúladených opatrení smerujúcich k vylúceniu jediného dôlezitého podniku, ktorý netvoril jeho súcast, a to Powerpipe. Komisia upresnuje, ze niektorí úcastníci kartelu zamestnali "klúcových zamestnancov" tejto spolocnosti a dali jej pocítit, ze sa má stiahnut z nemeckého trhu. 23 Po tom, ako bol Powerpipe pridelený dôlezitý nemecký projekt v marci 1995, konalo sa v Düsseldorfe (Nemecko) stretnutie siedmich podnikov, ktoré sa zdruzili 18. augusta 1994. Na tomto stretnutí sa rozhodlo o uskutocnení kolektívneho bojkotu klientov a dodávatelov Powerpipe. Tento bojkot sa následne zacal realizovat. 24 V spornom rozhodnutí Komisia uvádza dôvody, na základe ktorých je mozné nielen výslovnú dohodu o rozdelení trhu uzavretú medzi dánskymi výrobcami koncom roku 1990, ale aj dohody uzavreté od októbra 1991, v ich celku povazovat za vytvárajúce dohodu zakázanú clánkom 85 ods. 1 Zmluvy. 25 Komisia navyse zdôraznuje, ze kartel v Dánsku a kartel s dimenziou Spolocenstva predstavujú iba jediný kartel, ktorý zacal v Dánsku, ale ktorého cielom bolo od zaciatku z dlhodobejsieho hladiska rozsírit kontrolu úcastníkov na celý spolocný trh. Podla Komisie mala trvalá dohoda medzi výrobcami citelný dosah na obchod medzi clenskými státmi. 26 V napadnutých rozsudkoch Súd prvého stupna zdôraznil, ze nebola spochybnená skutocnost, ze v spornom rozhodnutí bola výska pokút stanovená podla metódy ustanovenej v usmerneniach, ako to vyplýva najmä z bodov 222 a 275 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia. 27 Okrem iného je nepochybné, ze sporné rozhodnutie neobsahuje ziaden odkaz na usmernenia, ze podniky neboli pocas správneho konania informované o uplatnovaní metódy ustanovenej týmito usmerneniami a ze táto metóda nebola ani uvedená v oznámení o výhradách, ani spomenutá pri vypocutí podnikov. 28 Tiez je vhodné zdôraznit, ze s výnimkou skupiny Henss/Isoplus Komisia vsetkým dotknutým podnikom znízila pokuty na základe oznámenia o spolupráci. Toto znízenie priznané v percentuálnej forme uplatnenej na výsku pokuty, ktorá bola pôvodne vyrubená, im bolo udelené ako protihodnota za ich spoluprácu pocas správneho konania. Predmetná spolupráca spocívala v tom, ze upustili od spochybnovania základných nálezitostí porusení alebo ze prispeli v rozlicnej miere k preukázaniu porusení. 29 Sporné rozhodnutie obsahuje tieto ustanovenia: "Clánok 1 ABB..., Brugg..., Dansk Rřrindustri..., skupina Henss/Isoplus, [KE KELIT], Oy KWH Tech AB, Lřgstřr Rřr A/S, Pan-Isovit GmbH, Sigma Tecnologie di rivestimento Srl a Tarco... porusili ustanovenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy tým, ze sa zúcastnili, spôsobom a v rozsahu uvedenom v odôvodnení, na komplexe dohôd a zosúladených postupoch zavedenom priblizne v novembri alebo decembri 1990 styrmi dánskymi výrobcami, následne rozsírenom na dalsie národné trhy, ku ktorému sa neskôr pripojili Pan-Isovit a Henss/Isoplus; komplex dohôd a zosúladených postupov bol zavrsený koncom roku 1994 vytvorením vseobecného kartelu pokrývajúceho celý spolocný trh. Dlzka trvania porusenia bola takáto: - v prípade ABB, Dansk Rřr[industri], Lřgstřr, Pan-Isovit...: priblizne od novembra - decembra 1990 a aspon do marca alebo apríla 1996, - v prípade [skupiny] Henss/Isoplus: priblizne od októbra 1991 do toho istého dátumu, - v prípade Brugg: priblizne od augusta 1994 do toho istého dátumu, - v prípade [KE KELIT]: priblizne od januára 1995 do toho istého dátumu, ... Základné znaky kartelu boli: - rozdelenie rôznych národných trhov medzi výrobcov a následne celého európskeho trhu prostredníctvom systému kvót, - pridelenie národných trhov urcitým výrobcom a zorganizovanie stiahnutia sa iných výrobcov, - stanovenie cien tovaru a kazdého projektu, - pridelenie projektov urceným výrobcom a manipulácia procesov predkladania ponúk, aby boli príslusné zákazky pridelené týmto výrobcom, - s cielom ochrany kartelu pred konkurenciu jediného dôlezitého podniku, ktorý netvoril jeho súcast, Powerpipe..., prijatie a zavedenie zosúladených opatrení smerujúcich k brzdeniu jeho podnikatelskej cinnosti, poskodzovaniu riadneho chodu jeho obchodných zálezitostí alebo jednoducho k jeho vytlaceniu z trhu. ... Clánok 3 Podnikom vymenovaným v clánku 1 sú z dôvodu porusenia skonstatovaného v tomto clánku ulozené tieto pokuty: a) ABB..., pokuta 70 000 000 ECU; b) Brugg..., pokuta 925 000 ECU; c) Dansk Rřrindustri..., pokuta 1 475 000 ECU; d) skupina Henss/Isoplus, pokuta 4 950 000 ECU, za ktorú sú spolocne a nerozdielne zodpovedné podniky: - HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH & Co. KG, - HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH Verwaltungsgesellschaft, - Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH (predtým Dipl.-Kfm Walter Henss GmbH Rosenheim), - Isoplus Fernwärmetechnik GmbH, Sondershausen, - Isoplus Fernwärmetechnik Ges.mbH - stille Gesellschaft, - Isoplus Fernwärmetechnik Ges.mbH, Hohenberg; e) [KE KELIT], pokuta 360 000 ECU; ... g) Lřgstřr Rřr A/S, pokuta 8 900 000 ECU; h) Pan-Isovit GmbH, pokuta 1 500 000 ECU; ..." [neoficiálny preklad] III - Zaloby pred Súdom prvého stupna a napadnuté rozsudky 30 Zalobami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna navrhuje osem z desiatich podnikov sankcionovaných sporným rozhodnutím, medzi ktorými je sedem odvolatelov, zrusit v celom rozsahu alebo scasti toto rozhodnutie a subsidiárne zrusit pokutu, ktorá im bola ulozená, alebo znízit jej výsku. 31 V napadnutom rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovil úcast Dansk Rřrindustri na dotknutom porusení v období od apríla do augusta 1994, - v zostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal Dansk Rřrindustri na náhradu vlastných trov konania a 90 % trov konania vynalozených Komisiou, - zaviazal Komisiu nahradit vlastné trovy konania vo výske 10 %. 32 V napadnutom rozsudku HFB a i./Komisia Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 písm. d) a clánok 5 písm. d) sporného rozhodnutia vo vztahu k skupine HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH & Co. KG a HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH Verwaltungsgesellschaft, - v zostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal spolocnosti tvoriace túto skupinu na náhradu vlastných trov konania vrátane tých, ktoré sa týkajú konania o nariadení predbezného opatrenia, a 80 % trov konania vynalozených Komisiou, - zaviazal Komisiu na náhradu vlastných trov konania vo výske 20 % vrátane tých, ktoré sa týkajú konania o nariadení predbezného opatrenia. 33 V napadnutých rozsudkoch KE KELIT/Komisia, LR AF 1998/Komisia, Brugg Rohrsysteme/Komisia a Lögstör Rör/Komisia Súd prvého stupna: - zamietol zaloby, - zaviazal dotknutých odvolatelov na náhradu trov konania. 34 V napadnutom rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia Súd prvého stupna: - znízil výsku pokuty ulozenú ABB v clánku 3 sporného rozhodnutia na 65 miliónov eur, - v zostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal tohto odvolatela na náhradu svojich vlastných trov konania a náhradu 90 % trov konania vynalozených Komisiou, - zaviazal Komisiu na náhradu vlastných trov konania vo výske 10 %. IV - Návrhy úcastníkov konania v odvolaní 35 Dansk Rřrindustri navrhuje, aby Súdny dvor: - znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená sporným rozhodnutím, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie Dansk Rřrindustri/Komisia a vrátil vec Súdu prvého stupna na opätovné rozhodnutie o výske pokuty, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených odvolatelom v rámci konaní pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 36 Skupina Henss/Isoplus navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok HFB a i./Komisia s výnimkou prvého bodu výroku, ako aj sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok s výnimkou prvého bodu jeho výroku a vrátil vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie a vydanie nového rozsudku, - subsidiárne zrusil druhý bod výroku napadnutého rozsudku a znízil výsku pokuty, ktorá bola ulozená spolocnostiam tejto skupiny sporným rozhodnutím, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených týmito spolocnostami v rámci konaní pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom. 37 KE KELIT navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok KE KELIT/Komisia, - subsidiárne zrusil tento rozsudok a vrátil vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie, - subsidiárne zrusil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená sporným rozhodnutím, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených v konaniach pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom. 38 LR A/S ziada, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok LR AF 1998/Komisia, - zrusil sporné rozhodnutie, ktorým mu bola ulozená pokuta alebo aspon podstatne znízil jej výsku alebo, subsidiárne, vrátil vec Súdu prvého stupna, - vyhlásil usmernenia za nezákonné na základe clánku 184 Zmluvy ES (teraz clánok 241 ES), - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Brugg ziada, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok Brugg Rohrsysteme/Komisia a clánky 1 a 3 sporného rozhodnutia, - subsidiárne znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená týmto rozhodnutím, - v kazdom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených odvolatelom v rámci konaní pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 40 LR GmbH ziada, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok Lögstör Rör/Komisia a s konecnou platnostou rozhodol takto: zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolatela, alebo, subsidiárne, znízil výsku pokuty a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec Súdu prvého stupna na opätovné rozhodnutie. 41 ABB ziada, aby Súdny dvor: - zrusil body 2 a 3 výroku napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia, - zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka tohto odvolatela, - viac znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená týmto rozhodnutím, - subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vynalozených vo vsetkých konaniach vrátane trov konania vynalozených ABB v rámci odvolania. 42 Komisia navrhuje vo vsetkých prejednávaných veciach, aby Súdny dvor: - potvrdil napadnuté rozsudky, - zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania v tomto stupni. V - Odvolacie dôvody na zrusenie napadnutých rozsudkov 43 Dansk Rřrindustri uvádza tri odvolacie dôvody na zrusenie: - porusenie nariadenia c. 17 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pretoze Súd prvého stupna neprihliadol na skutocnost, ze výska ulozenej pokuty je neprimeraná k spáchanému poruseniu, - porusenie nariadenia c. 17 a zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity, pretoze Súd prvého stupna neprihliadol na skutocnost, ze výska pokuty ulozená odvolatelovi bola stanovená podla zásad urcených v usmerneniach, hoci tie sa citelne odlisujú od zásad platných v období inkriminovaných konaní, oznámení o výhradách a vypocutí, - porusenie práva na obhajobu, pretoze Súd prvého stupna neprihliadol na skutocnost, ze pocas správneho konania nemal Dansk Rřrindustri moznost vyjadrit sa k zmenám v postupe Komisie pri urcovaní výsky pokuty za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré boli zavedené usmerneniami. 44 Skupina Henss/Isoplus uvádza sedem odvolacích dôvodov na zrusenie, z ktorých niektoré obsahujú viacero castí: - nezákonnost usmernení z dôvodu: - nedostatku právomoci Komisie, - porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, - porusenie práva na obhajobu, - porusenie zásady zákazu retroaktivity, - porusenie práva byt vypocutý, pokial ide o uplatnenie usmernení pri stanovení výsky pokút, - porusenie clánku 15 ods. 1 nariadenia c. 17 pri stanovení výsky pokút, pretoze: - na dotknuté spolocnosti sa neuplatnilo oznámenie o spolupráci, - bolo porusené právo na obhajobu ako základné právo pri posúdení pritazujúcich okolností, - porusenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy z dôvodu vyvodenia dôsledkov z úcasti dotknutých spolocností na stretnutí s protisútazným predmetom, - porusenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy z dôvodu zaradenia dotknutých spolocností do skupiny Henss/Isoplus a prisúdenie porusenia tejto skupine ako "podniku", - procesná vada, pretoze Súd prvého stupna odmietol nariadit výsluch svedka ako dôkazný prostriedok navrhnutý odvolatelom, - procesná vada z dôvodu niektorých rozporov medzi napadnutým rozsudkom a spisom. 45 KE KELIT uvádza pät odvolacích dôvodov na zrusenie: - porusenie zásad rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery z dôvodu urcenia pokuty podla usmernení, - porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o dlzku trvania porusenia, - porusenie zásady zákazu retroaktivity, - porusenie práva na obhajobu, - porusenie povinnosti odôvodnenia. 46 LR A/S uvádza styri odvolacie dôvody na zrusenie: - porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj nariadenia c. 17 z dôvodu neprimeraného a diskriminacného charakteru pokuty a, subsidiárne, nezákonnost usmernení, - porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity, ako aj clánku 190 Zmluvy ES (teraz clánok 253 ES), pretoze Komisia sa neprávom odklonila od svojho predchádzajúceho postupu v oblasti spolupráce a retroaktívne uplatnila usmernenia, ako aj pravidlá prísnejsej spolupráce a prinajmensom neuviedla odôvodnenie takéhoto ich retroaktívneho uplatnenia, - nedostatocné prihliadnutie na polahcujúce okolnosti uplatnitelné na odvolatela, - nedostatocné prihliadnutie na spoluprácu odvolatela. 47 Brugg uvádza pät odvolacích dôvodov na zrusenie: - porusenie zásad zákazu retroaktivity, ochrany legitímnej dôvery a správneho úradného postupu z dôvodu uplatnenia usmernení pri urcení výsky pokuty, - porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu zmeny metódy stanovenia pokuty po tom, ako odvolatel zacal spolupracovat, - porusenie práva na obhajobu, pretoze usmernenia boli uplatnené bez vypocutia odvolatela, - porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v dôsledku skutocnosti, ze nebola znízená základná suma stanovená pre urcenie pokuty Brugg, - pochybenia v uplatnení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, pokial ide o úcast odvolatela na bojkote spolocnosti Powerpipe. 48 LR GmbH uvádza styri odvolacie dôvody na zrusenie: - porusenie zásad zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery z dôvodu retroaktívneho uplatnenia usmernení, - porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a zásady zákonnosti úradného postupu, pretoze Komisia pri výkone svojej volnej úvahy nedodrzala mieru volnej úvahy, stanovenú predmetným ustanovením, ako aj nesprávny výkon tejto úvahy pri uplatnení toho istého ustanovenia v prejednávanej veci v dôsledku porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v neprospech LR GmbH, - porusenie povinnosti odôvodnenia uvedenej v clánku 190 Zmluvy v tom, ze sporné rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa retroaktívneho uplatnenia usmernení, - porusenie práva na obhajobu, pretoze Komisia neumoznila odvolatelatelovi uplatnit právo byt vypocutý vo veci takéhoto retroaktívneho uplatnenia. 49 ABB uvádza tri odvolacie dôvody na zrusenie: - porusenie clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, pokial ide o jeho rozhodnutie odmietnut ako neprípustné právne stanovisko prilozené k replike, - porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, najmä so zretelom na oznámenie o spolupráci, pretoze odvolatel sa mohol s dôverou spoliehat na postup stanovený Komisiou v oblasti výpoctu výsky pokuty v tom, ze táto institúcia sa nemôze svojvolne odklonit od daného postupu, - porusenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze Súd prvého stupna potvrdil stupen závaznosti porusenia spolocnostou ABB, urcený Komisiou, bez toho, aby prihliadol na jej obrat na relevantnom trhu. VI - O odvolaniach 50 Po vypocutí úcastníkov konania a generálneho advokáta je potrebné z dôvodu súvislosti spojit tieto veci na úcely vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 43 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. A - O procesných odvolacích dôvodoch 51 V prvom rade je potrebné zaoberat sa odvolacími dôvodmi uvedenými skupinou Henss/Isoplus a spolocnostou ABB, ktoré sa týkajú niektorých porusení Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 1. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna zamietol návrh skupiny Henss/Isoplus vykonat ako dôkazný prostriedok výsluch niektorých svedkov 52 Siestym odvolacím dôvodom skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze zamietol, v bodoch 36 az 38 napadnutého rozhodnutia HFB a i./Komisia, jej návrh nariadit výsluch pánov Boysen, B. Hansen, N. Hansen, Hybschmann, Jespersen a Volandt ako svedkov v súlade s clánkom 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Tieto body sú postihnuté procesnou vadou. 53 V rozpore s bodom 37 tohto napadnutého rozsudku v návrhu na výsluch siestich vyssie uvedených osôb boli riadne uvedené skutocnosti, o ktorých malo byt nariadené dokazovanie prostredníctvom výsluchu svedkov. V bode 72 zaloby skupiny Henss/Isoplus, podanej na Súd prvého stupna, bolo uvedené, ze návrh bol predlozený s cielom preukázat, ze podniky tejto skupiny sa nezúcastnili kartelu pred októbrom 1994. 54 Tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 55 Z bodu 34 toho istého napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Súd prvého stupna zobral na vedomie, ze výsluch bolo navrhnutý "s cielom preukázat, ze odvolatelia alebo skupina Henss/Isoplus sa nezúcastnili na nezákonnom postupe/opatrení alebo na podobnom konaní v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy... pred októbrom 1994". 56 Súd prvého stupna vsak v bode 36 rozsudku pripomenul, ze podla clánku 68 ods. 1 posledného pododseku jeho rokovacieho poriadku musí byt v návrhu úcastníka konania na výsluch svedka presne uvedené, akých skutocností sa má výsluch týkat a z akých dôvodov majú byt svedkovia vypocutí. 57 V dalsom bode tohto rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze najmä v bodoch 20, 40, 50, 66 az 71, 94, 96, 125 a 142 zaloby boli spomenuté urcité osoby, ktoré mohli prichádzat do úvahy ako svedkovia, pokial ide o skutocnosti predostreté v kazdom z dotknutých bodov, ale ze mená siestich osôb, ktorých svedectvo bolo výslovne navrhované pred Súdom prvého stupna, neboli v týchto bodoch spomenuté. Súd prvého stupna preto skonstatoval, ze pokial ide o týchto sest osôb, skupina Henss/Isoplus opomenula akýmkolvek spôsobom upresnit skutocnosti, s ohladom na ktoré malo byt nariadené dokazovanie vypocutím svedkov. 58 Súd prvého stupna v bode 38 toho istého rozsudku na základe vyssie uvedených skutocností vyvodil, ze nie je na mieste vyhoviet návrhu na výsluch svedkov, a to aj bez toho, aby bolo potrebné skúmat vhodnost vypocutia siestich spomínaných osôb. 59 Je potrebné skonstatovat, ze Súd prvého stupna bol konfrontovaný na jednej strane so znacným mnozstvom konkrétnych skutocností, na ktorých preukázanie skupina Henss/Isoplus vo svojej zalobe oznacila dokazovanie mozným vypocutím viacerých osôb, a na strane druhej s formálnym návrhom na výsluch siestich osôb ako svedkov v súlade s clánkom 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, takisto uvedeným v tejto zalobe, s cielom vseobecným spôsobom preukázat, ze dotknuté podniky tejto skupiny sa nezúcastnili kartelu pred októbrom 1994, zaloba vsak neodkazuje na konkrétne skutocnosti, pre ktoré sa navrhlo vykonat dokazovanie. 60 Vzhladom na zjavný nedostatok zrozumitelnosti v tomto bode inak rozsiahlej zaloby Súd prvého stupna správne rozhodol, ze v návrhu na výsluch siestich dotknutých osôb neboli presne oznacené skutocnosti, s ohladom na ktoré by mali byt tieto osoby vypocuté ako svedkovia. 61 Skupina Henss/Isoplus okrem iného tvrdí, ze výsluch ostatných osôb okrem týchto siestich by sa mal chápat nie ako jednoduché oznacenie dôkazov, ale ako návrh na výsluch svedkov v súlade s clánkom 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 62 Týmto odvolacím dôvodom skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze v predmetnom bode prekrútil zmysel jej zaloby. 63 Uvedený odvolací dôvod nie dôvodný. 64 Zo zaloby totiz vyplýva, a najmä z jej bodu 145, na ktorý sa odvolatel osobitne odvoláva, ze on sám rozlisoval medzi oznacením dôkazov v zmysle clánku 44 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a formálnym návrhom dôkazného prostriedku, ktorým je výsluch ostatných siestich osôb ako svedkov podla clánku 68 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku. Prekrútenie v predmetnom bode preto nie je preukázané. 65 Subsidiárne skupina Henss/Isoplus tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by jej návrh na výsluch dotknutých osôb ako svedkov nebol podaný v súlade s clánkom 68 ods. 1, Súd prvého stupna mal v kazdom prípade nariadit tento výsluch bez návrhu. 66 Kedze pokuty ulozené na základe práva hospodárskej sútaze musia byt kvalifikované ako "trestnoprávne" v zmysle clánku 6 EDLP, Súd prvého stupna je v kazdom prípade povinný, v súlade s odsekom 3 tohto ustanovenia a vseobecnou zásadou práva Spolocenstva na spravodlivé súdne konanie, predvolat a vypocut svedkov menovite oznacených odvolatelom. 67 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze Súd prvého stupna je jediný oprávnený posúdit prípadnú potrebu doplnit informácie, ktorými disponuje v ním prejednávaných veciach (pozri najmä rozsudky z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 47, a zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C-136/02 P, Zb. s. I-9165, bod 76). 68 Navyse, ako rozhodol Súdny dvor v jednej veci týkajúcej sa práva hospodárskej sútaze, aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Súdu prvého stupna posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 70). 69 V tejto súvislosti nemôze byt existencia miery volnej úvahy Súdu prvého stupna popieraná, ako sa o to snazí skupina Henss/Isoplus, odvolávaním sa na vseobecnú zásadu práva Spolocenstva inspirovanú clánkom 6 ods. 1 EDLP, podla ktorého má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, a konkrétnejsie zásadu vyplývajúcu z odseku 3 písm. d) toho istého clánku, podla ktorého kazdý, kto je obvinený z trestného cinu, má najmä právo dosiahnut predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, ktorá predstavuje osobitný aspekt práva na spravodlivé súdne konanie. 70 Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva totiz vyplýva, ze toto posledné ustanovenie nepriznáva obvinenému z trestného cinu absolútne právo dosiahnut predvolanie svedkov pred súd a v zásade prinálezí vnútrostátnemu sudcovi, aby rozhodol o potrebe alebo vhodnosti predvolat svedka (pozri najmä rozsudky ESLP Pisano v. Taliansko z 27. júla 2000, neuverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí, § 21; S.N. v. Svédsko z 2. júla 2002, Zbierka súdnych rozhodnutí, 2002-V, § 43 a Destrehem v. Francúzsko z 18. mája 2004, zatial neuverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí, § 39). 71 Podla tejto judikatúry nezakladá clánok 6 ods. 3 EDLP povinnost predvolat kazdého svedka, ale vztahuje sa na úplnú rovnost zbraní, ktorá zarucuje, ze sporné konanie vo svojom celku vytvorilo obvinenému z trestného cinu primeranú a dostatocnú prílezitost spochybnit podozrenia, ktoré boli proti nemu vznesené (pozri najmä rozsudok Pisano v. Taliansko, uz citovaný, § 21). 72 V prejednávanej veci je nepochybné a z bodu 21 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia vyplýva, ze Súd prvého stupna opatrením na zabezpecenie priebehu konania poziadal skupinu Henss/Isoplus odpovedat na písomné otázky a predlozit urcité dokumenty a ze úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli. Nemôze byt preto Súdu prvého stupna vytýkané, ze porusil svoju povinnost zistovat skutocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 76). 73 Okrem iného je vhodné skonstatovat, ze v bodoch 137 az 181 napadnutého rozhodnutia Súd prvého stupna skúmal velké mnozstvo dokumentov ulozených v spise pred vyvodením záveru, ze Komisia oprávnene vytkla skupine Henss/Isoplus úcast na karteli od októbra 1991 do októbra 1994. 74 Z uvedeného vyplýva, ze tento odvolatel mal dostatocnú prílezitost preukázat, ze podniky tvoriace skupinu sa nezúcastnili kartelu pred októbrom 1994. 75 V rozpore s tvrdením odvolatela Súd prvého stupna teda nebol povinný nariadit výsluch dotknutých svedkov v prospech odvolatela. 76 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné skúmaný odvolací dôvod zamietnut. 2. O odvolacom dôvode ABB zalozenom na porusení clánkov 44 ods. 1 písm. c) a 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna z dôvodu, ze Súd prvého stupna zamietol predlozenie právneho stanoviska prilozeného k replike 77 Svojím prvým odvolacím dôvodom ABB tvrdí, ze tým, ze Súd prvého stupna rozhodol, v bodoch 112 az 114 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia, ze právne stanovisko profesora J. Schwarze (dalej len "právne stanovisko"), prilozené v prílohe jeho repliky predlozenej Súdu prvého stupna, nemôze byt zobraté do úvahy v celom rozsahu alebo scasti, porusil tento clánok 44 ods. 1 písm. c) a 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. 78 Prvou castou tohto odvolacieho dôvodu ABB vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol v bode 112 tohto napadnutého rozsudku, ze v súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nemôze byt právne stanovisko prijaté, pokial toto stanovisko obsahuje urcité vseobecné zásady tvoriace zalobné dôvody neuvedené v zalobe podanej na Súd prvého stupna. 79 Vzhladom na to, ze body 115 az 136 predmetného rozsudku sa zaoberajú iba zásadou ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupna vychádzal z predpokladu, ze odvolací dôvod sa týka len tejto zásady, a teda kazdá iná zásada správneho práva analyzovaná v právnom stanovisku predstavuje nový, a teda neprípustný dôvod v zmysle clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 80 Právne stanovisko odvolávajúce sa na urcité zásady správneho práva rozvíja iba tvrdenia osvetlujúce právny základ a hlavne význam zásady ochrany legitímnej dôvery. Tieto tvrdenia majú v zásade za ciel preukázat, ze diskrecná právomoc Komisie pri stanovení výsky pokuty bola obmedzená okolnostami prejednávaných prípadov. 81 Právne stanovisko teda obsahuje iba tvrdenia uvedené na podporu zalobného dôvodu uz spomenutého v zalobe podanej na Súd prvého stupna a nie na podporu nového odvolacieho dôvodu. 82 V tejto súvislosti je vhodné skonstatovat, ze spomenuté právne stanovisko obsahujúce v celku 101 odsekov rozvíja najmä 6 zásad práva Spolocenstva, konkrétne zásadu ochrany legitímnej dôvery, zásadu vlastného obmedzenia správnych orgánov ("self-binding"), zásadu estoppel, zásadu spravodlivej administratívy, zásadu "venire contra factum proprium", právo na spravodlivé súdne konanie a ochranu práva na obhajobu. 83 Z odseku 19 právneho stanoviska vyplýva, ze tieto zásady sú skúmané na úcely preukázania, ci právo Spolocenstva obsahuje pravidlá obmedzujúce diskrecnú právomoc Komisie pri ukladaní pokút v oblasti práva hospodárskej sútaze a ci by tieto pravidlá bránili tomu, aby predmetná institúcia zmenila postup pri stanovovaní výsky pokút a uplatnila nový postup v prípade, akým je aj tento. 84 Odsek 43 právneho stanoviska uvádza, ze kazdá z týchto zásad môze rozlicným spôsobom a prípadne v rôznom rozsahu obmedzit diskrecnú právomoc Komisie. 85 V odsekoch 44 az 96 právneho stanoviska sa kazdá z týchto zásad analyzuje zvlást a uplatnuje sa na prejednávaný prípad. 86 V odsekoch 97 az 101 toho istého stanoviska sa vyvodzuje záver, ze v prejednávanej veci bola diskrecná právomoc Komisie úcinne obmedzená v tom zmysle, ze Komisia nebola oprávnená odchýlit sa od pôvodného postupu. 87 V odseku 98 stanoviska sa uvádza, ze tieto zásady sú si vzhladom na svoj záväzný charakter podobné. 88 Zo struktúry a z obsahu právneho stanoviska vyplýva, ze ak existujú urcité spolocné prvky medzi zásadami správneho práva uvedenými v tomto stanovisku a zalobnými dôvodmi uvedenými v zalobe, ciel tohto stanoviska nie je zjavne zúzený na predostretie tvrdení upresnujúcich alebo posilnujúcich zalobný dôvod týkajúci sa ochrany legitímnej dôvery, ako tvrdí ABB, ale rozoberá mnozstvo autonómnych zásad, ktorých cielom je preukázat, ze v prejednávanej veci Komisia nebola oprávnená odchýlit sa od svojho predchádzajúceho postupu pri urcovaní výsky pokút. V tejto súvislosti je vhodné skonstatovat, ze zásada ochrany legitímnej dôvery predstavuje iba jednu zo siestich zásad rozoberaných s týmto cielom. 89 Zo znenia právneho stanoviska teda vyplýva, ako tvrdila Komisia, ze v nom boli po prvýkrát obsiahnuté urcité zásady, ktoré neboli uvedené v zalobe podanej na Súd prvého stupna. 90 Vzhladom na vyssie uvedené musí byt prvá cast prvého odvolacieho dôvodu uvedeného spolocnostou ABB zamietnutá. 91 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatel tvrdí, ze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia ked rozhodol v bode 113 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia, ze právne stanovisko nemozno zobrat do úvahy v celom rozsahu alebo scasti, kedze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí zaloba obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. 92 Súd prvého stupna nenasiel ziadnu vadu v zalobe alebo v replike, ktorá by mohla odôvodnit uplatnenie tohto ustanovenia. V dôsledku toho by nebolo správne, ak by rozhodol, ze spolocnost ABB chcela vyvázit nedostatocný zalobný dôvod celkovým odvolaním sa na právne stanovisko. Okrem iného nic neumoznuje dovolávat sa prostredníctvom analógie tohto ustanovenia Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, ako to urobil odvolatel v tom istom bode napadnutého rozhodnutia. 93 V tejto súvislosti je potrebné zopakovat úvahu Súdu prvého stupna v bode 113 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia. 94 Súd prvého stupna pripomenul, ze z clánku 44 ods. 1 písm. c) jeho rokovacieho poriadku vyplýva, ze právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá zaloba, sa musia vyskytnút v texte samotnej zaloby aspon vo forme zhrnutia a ze nestací, ak sa bude zaloba na predmetné okolnosti uvedené v jej prílohe iba odvolávat. 95 Súd prvého stupna poukázal najmä na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa povinnosti Komisie oznacit v kazdej zalobe predlozenej na základe clánku 226 ES presné zalobné dôvody, o ktorých má Súdny dvor rozhodnút, ako aj oznacit, aspon formou zhrnutia, právne a skutkové okolnosti, na ktorých sa zalobné dôvody zakladajú. 96 V tejto súvislosti tiez z judikatúry vyplýva, ze spomenutá povinnost nie je splnená, ak sú zalobné dôvody Komisie uvedené v zalobe iba formou jednoduchého odkazu na dôvody oznacené v liste s výzvou a v odôvodnenom stanovisku alebo v casti zaloby týkajúcej sa právneho rámca (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C-52/90, Zb. s. I-2187, body 17 a 18; z 23. októbra 1997, Komisia/Grécko, C-375/95, Zb. s. I-5981, bod 35, a z 29. novembra 2001, Komisia/Taliansko, C-202/99, Zb. s. I-9319, body 20 a 21). 97 Súd prvého stupna tiez pripomenul, ze mu neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu. 98 Vzhladom na tieto okolnosti Súd prvého stupna vyvodil záver, ze mu takisto neprinálezí vzhladom na skutocnost, ze cast právneho stanoviska nemôze byt zobratá do úvahy, vyhladávat a identifikovat v tomto stanovisku casti, ktoré by mohli byt vzaté do úvahy ako prílohy podporujúce a doplnajúce písomné vyjadrenia ABB v konkrétnych bodoch. 99 So zretelom na vyssie uvedené dôvody sa má tento záver vykladat v tom zmysle, ze cisto dôkazná a instrumentálna funkcia príloh znamená, ze ak právne stanovisko obsahuje okrem nových, a teda neprípustných dôvodov, aj právne okolnosti, na ktorých sú zalozené niektoré zalobné dôvody uvedené v zalobe, takéto dôvody sa musia vyskytovat v samotnom texte repliky, ku ktorej je stanovisko prilozené, alebo toto stanovisko musí byt v replike aspon dostatocne identifikované. 100 Vzhladom na tieto kritériá a skutocnost, ze v prejednávanej veci sa nenaplnili, Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 101 Súd prvého stupna v tejto súvislosti tiez neprekrútil význam repliky, ktorá mu bola predlozená. V skutocnosti sa bod 31 repliky zúzil len na celkové odvolanie sa na právne stanovisko. Okrem iného skutocnost uvedená ABB, ze v niektorých bodoch repliky sú vykonané odkazy na niektoré casti tohto stanoviska formou poznámok pod ciarou, nie je spôsobilá spochybnit záver, ku ktorému v tomto bode dospel Súd prvého stupna. 102 Za týchto okolností musí byt skúmaný odvolací dôvod zamietnutý. B - O odvolacích dôvodoch vo veci samej, ktoré sa týkajú prisúdenia porusenia 103 Na poslednom mieste je potrebné skúmat odvolacie dôvody vo veci samej uvedené skupinou Henss/Isoplus a Brugg, ktorými odvolatelia spochybnujú príslusné napadnuté rozsudky v urcitých bodoch týkajúcich sa prisúdenia porusenia v ich neprospech, ktoré bolo uvedené v spornom rozhodnutí a potvrdené Súdom prvého stupna. 1. O odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, z dôvodu zaradenia urcitých podnikov do skupiny Henss/Isoplus a prisúdenia porusenia tejto skupine ako "podniku" v zmysle predmetného ustanovenia 104 Svojím piatym odvolacím dôvodom skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze rozhodol, v bodoch 54 az 68 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, ze Komisia oprávnene zaclenila v spornom rozhodnutí urcité podniky do tejto skupiny a prisúdila jej porusenie. 105 Tento odvolatel tvrdí, ze v bode 66 predmetného napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia v tom, ze zamietol jeho tvrdenie, podla ktorého musia mat podniky v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze právnu subjektivitu. 106 To by totiz nebol prípad ani skupiny "Henss/Isoplus" za predpokladu, ze by predstavovala hospodársku entitu, ani pána Henss ako osoby, ktorá podla napadnutého rozsudku kontrolovala rôzne podniky patriace do skupiny. 107 Skupina Henss/Isoplus uvádza, ze jej tvrdenie sa opiera o clánok 1 protokolu 22 k Dohode o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3), z ktorého vyplýva, ze pojem "podnik" v zmysle ustanovení Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze oznacuje právnu entitu ("Rechtssubjekt" v nemeckej verzii) vykonávajúcu cinnosti obchodného a hospodárskeho charakteru. 108 Toto bolo osobitne potvrdené judikatúrou Súdneho dvora, ktorá sa týka ustanovení Zmluvy ESUO v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok z 13. júla 1962, Klöckner-Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 617, a Mannesmann/Vysoký úrad, 19/61, Zb. s. 675). 109 V ostatných rozsudkoch, najmä v tých, ktoré uvádza Súd prvého stupna v bode 66 napadnutého rozsudku, Súdny dvor este s konecnou platnostou nevyriesil principiálnu otázku, ci pojem podnik v zmysle práva hospodárskej sútaze vyzaduje za vsetkých okolností, aby mala dotknutá entita právnu subjektivitu (rozsudky zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, 48/69, Zb. s. 619; z 21. marca 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215; z 12. júla 1984, Hydrotherm, 170/83, Zb. s. 2999, a z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21). 110 Ak je pravda podla odvolatela, ze porusenie, ktorého sa dopustil podnik s vlastnou právnou subjektivitou, môze byt prisúdené jeho materskej spolocnosti, holdingovej spolocnosti, ak nad ním táto vykonáva kontrolu a ak teda ide o ten istý hospodársky celok (pozri najmä rozsudky ICI/Komisia a Europemballage uz citovaný, a Continental Can/Komisiam, uz citovaný), vyzadovalo by potom takéto prisúdenie porusenia, aby aj ovládajúca entita mala právnu subjektivitu. 111 Fyzická osoba, ako v tomto prípade pán Henss, vsak nemôze byt ako jediný spolocník alebo drzitel podielov kvalifikovaný ako "podnik" v zmysle clánku 85 ods. 1 Zmluvy. Predmetná judikatúra teda v prejednávanej veci nie je relevantná. 112 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania (pozri najmä rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 46 a citovanú judikatúru). 113 Z tejto judikatúry jasne vyplýva, ze pojem podnik v zmysle ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze nevyzaduje, aby dotknutý hospodársky celok mal právnu subjektivitu. Tiez nejde o výklad, ako tvrdí skupina Henss/Isoplus, zúzený len na prejednávané veci, v ktorých Súdny dvor vydal predmetné rozsudky, konkrétne Hydrotherm alebo Höfner a Elser, uz citované, ale o výklad, ktorý má vseobecnú platnost. 114 Argument zalozený na nemeckej verzii clánku 1 protokolu c. 22 Dohody o Európskom hospodárskom priestore a osobitne tam uvedený pojem "subjekt práva" ("Rechtssubjekt") neumoznuje spochybnit takýto výklad. 115 Pojem "subjekt práva" nevyhnutne nevylucuje fyzické osoby. V kazdom prípade sa vsak tento pojem nevyskytuje v ziadnej z ostatných jazykových verzií, ktoré obsahujú iba pojem "entita". 116 Skupina Henss/Isoplus dalej tvrdí, ze podniky, ktoré nie sú vzájomne prepojené ani kapitálovo, ani z hladiska práva spolocností a ktoré z tohto dôvodu nie sú závislé od ovládajúcej osoby, sa nemôzu stat skupinou iba na základe jedinej skutocnosti, a to prípadnej existencie prepojenia medzi fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikmi. 117 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze byt protisútazné konanie jedného podniku prisúdené druhému podniku v prípade, ak ten neuskutocnoval svoje konanie na trhu autonómnym spôsobom, ale v podstate realizoval pokyny vydané druhým podnikom, najmä so zretelom na hospodárske a právne väzby, ktoré ich spájajú (pozri najmä rozsudok zo 16. novembra 2000, Metsä-Serla a i./Komisia, C-294/98 P, Zb. s. I-10065, bod 27). 118 Je pravda, ze základné imanie dvoch samostatných obchodných spolocností patriace tej istej osobe alebo tej istej rodine nie je skutocnost, ktorá by bola ako taká dostatocná na preukázanie existencie hospodárskeho celku utvoreného týmito dvoma spolocnostami, majúceho z hladiska práva hospodárskej sútaze Spolocenstva za následok, ze konanie prvého podniku by mohlo byt pripísané druhému podniku a ze prvý podnik by mohol byt povinný uhradit pokutu za druhý podnik (pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 99). 119 V prejednávanej veci vsak Súd prvého stupna nevyvodil existenciu hospodárskeho celku, ktorá zakladá skupinu Henss/Isoplus iba na základe jedinej skutocnosti, a to ze dotknuté podniky boli ovládané z hladiska základného imania jedinou osobou, konkrétne pánom Henss. 120 Z bodov 56 az 64 napadnutého rozhodnutia HFB a i./Komisia vyplýva, ze Súd prvého stupna vyvodil existenciu tohto hospodárskeho celku na základe súboru okolností, ktoré preukazujú, ze pán Henss dotknuté spolocnosti ovládal, konkrétne, okrem toho, ze priamo alebo nepriamo drzal pán Henss alebo jeho manzelka vsetky alebo takmer vsetky obchodné podiely, zastával klúcové funkcie v rámci riadiacich orgánov týchto spolocností, a tiez skutocnosti, ze táto osoba zastupovala pri stretnutiach spolku riaditelov spomenutých v bode 20 tohto rozsudku rôzne podniky a týmto podnikom bola kartelom pridelená len jediná kvóta. 121 Skupina Henss/Isoplus nakoniec subsidiárne tvrdí, ze rôzne podniky, ktoré Komisia zoskupila, netvoria tú istú hospodársku entitu, pretoze nie sú pozbavené autonómie a nie sú závislé od vonkajsích pokynov. Týmto tvrdením odvolatel tvrdí, ze dotknuté spolocnosti neboli nijakým spôsobom fakticky ovládané pánom Henss. 122 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze úvahy uvedené Súdom prvého stupna v bodoch 56 az 64 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, smerujúce k preukázaniu existencie hospodárskeho celku, sa zakladajú na súbore konstatovaní faktickej povahy, ktoré nie je mozné rozoberat v rámci odvolania, s výnimkou prípadu prekrútenia dôlezitých skutocností alebo dôkazov predlozených Súdu prvého stupna alebo iba v prípade vecných nepresností v jeho zisteniach vyplývajúcich z dokumentov prilozených k spisu (pozri v tomto prípade najmä rozsudky Metsä-Serla a i./Komisia, bod 37, uz citovaný, a Mag Instrument/ÚHVT, uz citovaný, body 39 a 76). 123 Pokial ide o bod 57 tohto napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna neskonstatoval, ako tvrdí skupina Henss/Isoplus, ze pocas dotknutého obdobia, teda pocas trvania porusenia uvedeného Komisiou, konkrétne od októbra 1991 do marca/apríla 1996, pán Henss bol nielen riaditelom, ale aj akcionárom spolocnosti Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH. V tomto bode neexistuje ziaden rozpor so spisom, a teda procesná vada namietaná v tejto súvislosti odvolatelom ako cast jeho siedmeho odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. 124 Pokial ide o bod 58 toho istého napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna tiez nerozhodol, ako tvrdí odvolatel, ze pocas dotknutého obdobia pán Henss mal väcsinový podiel v spolocnosti Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH prostredníctvom splnomocnencov, ale ze nikdy nevykonával funkciu riaditela. 125 Je teda potrebné uviest, ze osobitná kritika bodov 57 a 58 v ziadnom prípade nepotvrdzuje prekrútenie dôlezitých skutocností alebo dôkazov zo strany Súdu prvého stupna ani existenciu vecných nepresností v jeho úvahách vyplývajúcich z dokumentov prilozených v spise. 126 Pokial ide o Isoplus Fernwärmetechnik GmbH, skupina Henss/Isoplus tvrdí, ze pán Henss a manzelia Papsdorf nikdy neboli riaditelmi a ze okrem iného tretinový podiel v tejto spolocnosti vlastnila v dotknutom období spolocnost Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH vo vlastnom mene, tretinový podiel vlastnili manzelia Papsdorf prostredníctvom tejto spolocnosti a tretinový podiel fyzické osoby tiez prostredníctvom tohto splnomocnenca. 127 Tieto skutocnosti sú rovnaké ako tie, ktoré uviedol Súd prvého stupna v bode 59 napadnutého rozsudku, a teda prekrútenie dôlezitých skutocností alebo dôkazov nie je ani v tomto bode preukázané. Ziadne vecné nepresnosti v úvahách Súdu prvého stupna z dokumentov prilozených v spise nevyplývajú. 128 Skupina Henss/Isoplus doplna, ze z uvedených skutocností vyplýva, ze spolocnost Isoplus Fernwärmetechnik GmbH nebola pod vplyvom ani pána Henss, ani manzelov Papsdorf. 129 Uvedený odvolací dôvod nie je prípustný, pretoze z neho vyplýva otázka, ci boli v prejednávanej veci skutocne naplnené vsetky podmienky potrebné pre existenciu hospodárskeho celku. Preskúmanie zalozené na posúdení skutkových okolností vsak nemôze byt ako také spochybnené v rámci odvolania (pozri rozsudok Metsä-Serla a i./Komisia, uz citovaný, bod 30). 130 Za týchto podmienok nie je mozné Súdu prvého stupna vytýkat, ze na základe celkového a v zásade nezávislého posúdenia vsetkých skutkových údajov rozhodol, ze jednotlivé podniky tvoriace skupinu Henss/Isoplus musia byt povazované za podniky, ktoré tvoria jeden hospodársky celok. 131 Tento odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. 2. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ktoré spocíva v prisúdení porusenia pravidiel hospodárskej sútaze skupine Henss/Isoplus a Brugg z dôvodu ich úcasti na stretnutí s protisútazným predmetom 132 Stvrtým a piatym odvolacím dôvodom skupina Henss/Isoplus a Brugg vytýkajú Súdu prvého stupna, kazdý v rozsahu, aký sa ho týka, ze v bodoch 223 az 227 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a 52 az 66 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia rozhodol, ze Komisia im právom pripísala v spornom rozhodnutí porusenie v celom rozsahu alebo v casti z dôvodu ich úcasti na stretnutiach s protisútazným predmetom. 133 Skupina Henss/Isoplus najmä spochybnuje, ze úcast pána Henss pred októbrom 1994 na stretnutiach s protisútazným predmetom odôvodnuje záver, ze skupina sa zúcastnila na karteli, ktorý bol výsledkom predmetných stretnutí konajúcich sa v období od októbra 1991 az 1994. 134 Brugg tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vyvodil, ze jeho úcast na stretnutí 24. marca 1995, pocas ktorého bol spomenutý bojkot Powerpipe, preukazuje jeho skutocnú úcast na bojkote. 135 Skupina Henss/Isoplus prostredníctvom analógie vychádza z judikatúry, podla ktorej Komisia môze odmietnut prístup k niektorým dokumentom, pretoze podnik s dominantným postavením je spôsobilý prijat odvetné opatrenia proti podniku, ktorý spolupracoval na vysetrovaní vedenom Komisiou (rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, body 26 a 27, a rozsudok Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 33). 136 Z uvedeného vyplýva, ze aj v prípade, ak sa hospodársky slabsie podniky verejne nedistancujú od obsahu stretnutí so zjavne protisútazným predmetom, na ktoré boli prizvané podnikmi s dominantným postavením alebo hospodársky vplyvnejsími, tieto podniky, ak nezrealizujú výsledky týchto stretnutí, musia byt zbavené zodpovednosti za úcast na nezákonnom karteli. 137 V prejednávanej veci skupina Henss/Isoplus neoznámila obsah stretnutí, na ktorých bola prítomná, pretoze na karteli sa zúcastnili najmä ABB, podnik s dominantným postavením, a LR A/S, podnik ovela silnejsí ako skupina. 138 Skupina Henss/Isoplus vsak nezrealizovala výsledky týchto stretnutí, o com svedcí stále znizovanie ceny na trhu s mestským vykurovacím potrubím medzi októbrom 1991 a októbrom 1994. 139 Brugg tvrdí, ze v pozícii predajcu dotknutých produktov nemohol bojkot realizovat. 140 Súd prvého stupna navyse nesprávne v bode 62 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia uviedol, ze vzhladom na skutocnost, ze Powerpipe je priamym konkurentom Brugg na nemeckom trhu, mal Brugg záujem na vsetkých opatreniach týkajúcich sa bojkotu uplatnených proti Powerpipe ostatnými úcastníkmi kartelu. 141 Súd prvého stupna vsak oprávnene zamietol predmetné zalobné dôvody. 142 Podla ustálenej judikatúry ako dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je dokázaná úcast podniku na takých stretnutiach, podniku prinálezí predostriet skutocnosti potvrdzujúce, ze jeho úcast na daných stretnutiach nemá protisútazný charakter, a preukázat, ze oznámil svojim konkurentom, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni (pozri najmä rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 81 a citovanú judikatúru). 143 Z tohto pohladu tacitné schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore porusovania a stazuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, a teda je spôsobilá zalozit zodpovednost podniku v rámci jedinej dohody (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 84). 144 Navyse okolnost, ze podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, nie je spôsobilá zbavit ho zodpovednosti za skutocnost, ze sa zúcastnil kartelu, ak sa verejne nedistancoval od jeho obsahu (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 85 a citovanú judikatúru). 145 Na uplatnenie clánku 85 ods. 1 Zmluvy stací, ak mala dohoda za ciel obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz bez ohladu na jej konkrétne úcinky. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, a teda smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost z porusenia vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie (pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 508 az 510). 146 Z uvedeného vyplýva, ze okolnost uvedená Brugg, ze nezrealizoval a dokonca ani nemohol zrealizovat opatrenie bojkotu dohodnutého pocas stretnutia 24. marca 1995, nie je spôsobilá vylúcit zodpovednost zalozenú na jeho úcasti na uvedenom opatrení s výnimkou, ak by sa verejne distancoval od jeho obsahu, co tento odvolatel neuviedol. 147 Je pravda, co tvrdí Brugg a v rozpore s rozhodnutím Súdu prvého stupna v bode 62 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia, ze v tomto prípade nie je dôlezité, ze odvolatel mal záujem na vsetkých opatreniach týkajúcich sa bojkotu proti jednému z jemu priamo konkurujúcich podnikov prijatých inými úcastníkmi kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 335). 148 Ide vsak o odvolací dôvod namierený proti nadbytocnému dôvodu tohto rozsudku, ktorý nemôze viest k jeho zruseniu, a je teda neúcinný (pozri najmä rozsudok zo 7. novembra 2002, Hirschfeldt/AEE, C-184/01 P, Zb. s. I-10173, bod 48 a citovanú judikatúru). 149 Zo sporného rozhodnutia vo veci Brugg okrem iného vyplýva, v rozpore s tvrdením odvolatela, ze Komisia nepovazuje jeho úcast na bojkote Powerpipe za pritazujúcu okolnost, pretoze jediná pritazujúca okolnost uvedená v jeho neprospech je zalozená na tom, ze pokracoval v porusovaní pravidiel aj po vysetrovaní. 150 Tiez so zretelom na judikatúru spomenutú v bodoch 142 az 145 tohto rozsudku, okolnost vyzdvihnutá skupinou Henss/Isoplus, teda úcast na karteli dominantných alebo osobitne vplyvných podnikov, schopných prijat odvetné opatrenia proti ostatným menej vplyvným úcastníkom, ak by sa tieto verejne distancovali od obsahu stretnutí s protisútazným predmetom, nemá vplyv na existenciu zodpovednosti týchto menej vplyvných podnikov za úcast na protisútaznom opatrení, ale môze mat prípadné dôsledky pri urcení výsky sankcie. 151 Ako správne zdôraznila Komisia, protikladná téza by bola neprijatelná, pretoze by z nej vyplývalo, ze podmienky uplatnenia clánku 85 ods. 1 Zmluvy by boli rozdielne v závislosti od velkosti podnikov, pricom menej vplyvné podniky by boli zvýhodnené. 152 Skúmané odvolacie dôvody musia byt preto zamietnuté. C - O odvolacích dôvodoch vo veci samej, ktoré sa týkajú urcenia výsky pokút 153 Vsetci odvolatelia kritizujú napadnuté rozsudky, pokial ide o stanovovanie výsky ulozených pokút. 154 V prvom rade je potrebné zaoberat sa odvolacími dôvodmi zalozenými na porusení niektorých zásad z dôvodu uplatnenia usmernení na porusenia, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, a v druhom rade odvolacími dôvodmi, ktoré sa týkajú zákonnosti metódy stanovovania pokút uvedenej v usmerneniach alebo uplatnenej v spornom rozhodnutí. 1. O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú porusenia zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity z dôvodu uplatnenia usmernení na predmetné porusenia 155 Väcsina odvolatelov vytýka Súdu prvého stupna, ze rozhodol, ze uplatnením usmernení na prejednávané prípady v spornom rozhodnutí Komisia neporusila zásady ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity. a) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 156 Svojimi odvolacími dôvodmi Dansk Rřrindustri (druhý odvolací dôvod), KE KELIT (prvý odvolací dôvod), LR A/S (druhý odvolací dôvod), Brugg (prvý odvolací dôvod), LR GmbH (prvý odvolací dôvod, druhá cast) a ABB (druhý odvolací dôvod) v podstate tvrdia, ze svoju legitímnu dôveru mohli zalozit na predchádzajúcej rozhodovacej praxi Komisie pri výpocte výsky pokút, ktorý sa uplatnoval v období spáchania porusení. 157 Islo o koherentný a dlhodobý postup pozostávajúci z výpoctu výsky pokút na základe obratov dosiahnutých s dotknutým výrobkom na geograficky relevantnom trhu (dalej len "relevantný obrat"), výska pokuty vsak nemohla v ziadnom prípade presiahnut maximálnu výsku pokuty uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, konkrétne 10 % svetového obratu podniku pre vsetky výrobky (dalej len "celkový obrat"). 158 Z tohto postupu tiez vyplývalo, ze maximálna výska pokuty nepresiahne 10 % relevantného obratu. 159 Podla odvolatelov Komisia nemohla bez toho, aby bola porusená ich legitímna dôvera v predchádzajúci postup, uplatnit metódu stanovovania pokuty uvedenú v usmerneniach, ktoré boli prijaté následne po spáchaní porusení a po vypocutiach tvoriacich poslednú etapu správneho konania pred Komisiou, pretoze táto metóda je radikálne nová. 160 Nový charakter predmetnej metódy spocíva najmä v tom, ze východiskovým bodom pre stanovenie pokuty sú dopredu definované urcité základné sumy odrázajúce závaznost porusenia, ktoré ako také nemajú súvislost s relevantným obratom, pricom tieto základné sumy je následne mozné znízit alebo zvýsit v závislosti od dlzky trvania porusenia a prípadných pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a v poslednej fáze môzu byt este viac znízené z dôvodu prípadnej spolupráce s Komisiu pocas správneho konania. 161 Odvolatelia upresnujú, ze Komisia sa nemôze svojvolne odchýlit od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe alebo je aspon povinná v primeranom case upozornit na takúto zmenu alebo osobitne odôvodnit uplatnenie tejto novej metódy. 162 Okrem iného tvrdia, ze dôvera, ktorú mohli mat v predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie v oblasti stanovovania pokút, bola o to viac legitímna, ze ich rozhodnutie spolupracovat s Komisiou bolo nevyhnutne zalozené na tomto postupe a osobitne na výhodách, s ktorými mohli vzhladom na tento postup v prípade spolupráce pocítat. 163 Legitímna dôvera vyvodená z oznámenia o spolupráci sa vztahuje, v zmysle ustanovení samotného oznámenia, na stanovovanie výsky pokuty, ktorá bude slúzit ako základ pre výpocet, teda na stanovenie sumy, na ktorú sa následne uplatní percentuálne znízenie ulozené v dôsledku spolupráce. 164 Odvolacie dôvody Dansk Rřrindustri a KE KELIT spocívajúce v porusení zásady legitímnej dôvery musia byt odmietnuté ako neprípustné. 165 Podla ustálenej judikatúry by totiz umoznenie úcastníkovi konania vzniest pred Súdnym dvorom po prvýkrát odvolací dôvod, ktorý nebol vznesený pred Súdom prvého stupna, znamenalo, ze mu je umoznené obrátit sa na Súdny dvor, ktorého právomoc je pri odvolaní obmedzená, s rozsiahlejsím predmetom konania, ako bol predmet konania prejednaný Súdom prvého stupna. V rámci odvolania je teda právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie toho, ako posúdil Súd prvého stupna zalobné dôvody, ktoré boli pred ním vznesené (pozri najmä rozsudok z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C-458/98 P, Zb. s. I-8147, bod 74). 166 Je totiz potrebné uviest, ze Dansk Rřrindustri a KE KELIT nevzniesli pred Súdom prvého stupna zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery v dôsledku uplatnenia usmernení. 167 V prípade týchto odvolatelov ide teda o nové odvolacie dôvody, ktoré nie sú v rámci odvolania prípustné. 168 Co sa týka veci samej, LR A/S, Brugg, LR GmbH a ABB vytýkajú Súdu prvého stupna, ze v bodoch 241 az 248 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, v bodoch 137 az 144 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia, v bodoch 248 az 257 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia a v bodoch 122 az 136 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia porusil zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze zamietol zalobné dôvody predlozené Súdu prvého stupna zalozené na tejto zásade. 169 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna správne pripomenul, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit výsku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ale naopak, ze úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a Aristrain/Komisia, uz citovaný, bod 81). 170 Úloha dohladu zverená Komisii clánkom 85 ods. 1 Zmluvy a clánkom 86 Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES) nepozostáva totiz iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených Zmluvou a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 105). 171 Ako správne zdôraznil Súd prvého stupna, hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorá môze byt zmenená Komisiou v rámci miery volnej úvahy, ktorou disponuje (rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, bod 33 a citovaná judikatúra). 172 Táto zásada sa jasne uplatnuje v rámci politiky hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje tým, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, najmä pokial ide o urcenie výsky pokút. 173 Súd prvého stupna tiez v súlade s právom vyvodil, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti a v prejednávanej veci odvolatelia nemôzu najmä zalozit legitímnu dôveru na výske pokút obsiahnutých v rozhodnutí Komisie 94/601/ES z 13. júla 1994, ktoré sa týka konania na základe clánku 85 Zmluvy ES (IV/C/33.833 - Carton) (Ú. v. ES L 243, s. 1). Legitímna dôvera, ako zdôraznila Komisia, nemôze byt teda zalozená na metóde stanovovania pokút. 174 Viacerí odvolatelia tvrdia, ze uvedená judikatúra je spochybnená rozsudkom z 12. novembra 1987, Ferriere San Carlo/Komisia (344/85, Zb. s. 4435, body 12 a 13). V tomto rozsudku Súdny dvor v podstate rozhodol, ze preto, ze dotknutý hospodársky subjekt nebol individuálne upozornený v primeranom case na zrusenie postupu Komisie uplatnovaného pocas obdobia dvoch rokov, ktorý spocíval v tolerovaní urcitého prekrocenia kvót, bola ulozením pokuty institúciou za takéto prekrocenie porusená zásada legitímnej dôvery, ktorú operátor mohol mat v zachovanie predmetného postupu. 175 Ako zdôraznila Komisia, v ziadnom prípade nie je mozné dovolávat sa prípadného záveru z tohto rozsudku v specifickom kontexte právomocí dohladu, ktoré jej prinálezia v oblasti práva hospodárskej sútaze, na ktoré sa vztahujú zásady uvedené v bodoch 169 a 170 tohto rozsudku. 176 Súd prvého stupna okrem iného v súlade s právom zdôraznil, ze predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nebola zalozená výlucne na relevantnom obrate a ze legitímna dôvera teda nemohla vychádzat z tejto praxe. 177 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna je jediný oprávnený zistit a posúdit relevantné skutocnosti a tiez posúdit dôkazy. Posúdenie týchto skutocností a dôkazov nepredstavuje, s výnimkou prípadu ich prekrútenia, právnu otázku, na ktorú samotnú by sa vztahovalo preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, uz citovaný, bod 39). 178 LR A/S, Brugg, LR GmbH a ABB nespochybnujú existenciu rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva Súd prvého stupna, ale tvrdia, ze ide o samostatné prípady. V tejto súvislosti sa odvolávajú na viaceré rozhodnutia a stanoviská Komisie, z ktorých naopak vyplýva, ze bola zavedená dostatocne koherentná a jasná rozhodovacia prax týkajúca sa stanovovania výsky pokút v závislosti od percenta z relevantného obratu. 179 Toto tvrdenie, aj keby bolo správne, vsak neumoznuje preukázat akékolvek prekrútenie skutocností alebo dôkazov predlozených Súdu prvého stupna. V skutocnosti ide o kritiku jeho skutkového, a teda suverénneho posúdenia. Uvedené tvrdenie teda nemôze v rámci odvolania uspiet. 180 Pokial ide o tvrdenie odvolatelov, ze z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze maximálna výska pokuty nemôze presiahnut hranicu 10 % relevantného obratu, ide tiez o otázku skutkovej povahy, o ktorej Súdny dvor nemôze v rámci odvolania rozhodnút. 181 Treba vsak zdôraznit, ako to urobila Komisia, ze táto hranica nevyplýva v ziadnom prípade z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, kedze hranica stanovená týmto ustanovením sa týka celkového obratu (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). 182 Odvolatelia okrem iného tvrdia, ze mohli mat legitímnu dôveru v predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie v oblasti stanovovania pokút, pretoze ich rozhodnutie spolupracovat s touto institúciou bolo nevyhnutne zalozené na takejto praxi a osobitne na výhodách, s ktorými mohli vzhladom na túto prax v prípade spolupráce pocítat. 183 Dalej uvádzajú, analogicky najmä s rozsudkom z 28. apríla 1988, Mulder (120/86, Zb. s. 2321, bod 24), ze Komisia podnietila túto spoluprácu uverejnením oznámenia o spolupráci a prílezitostne z nej profitovala tým, ze sa zaviazala nezmenit základ, na ktorom bola táto spolupráca ponúknutá. 184 Tvrdia, ze ak by bola Komisia oprávnená zmenit svojvolne výpocet výsky pokút, existuje riziko, ze legitímna dôvera, ktorú hospodárske subjekty môzu vyvodit z oznámenia o spolupráci, konkrétne právo na znízenie pokuty, sa stanú iluzórnymi. 185 Hospodárske subjekty by teda mali mat moznost posúdit výhody prípadnej spolupráce a mali by byt schopné dopredu si vypocítat celkovú výsku pokuty podla toho, ci sa rozhodnú pre spoluprácu alebo nie. 186 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ako to urobil Súd prvého stupna v bode 143 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia a v bodoch 127 a 128 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia, ze z oznámenia o spolupráci nie je mozné vyvodit, ze toto oznámenie môze zalozit legitímnu dôveru v metódu stanovovania pokuty alebo vo výsku pokút. 187 Z casti E bod 3 oznámenia o spolupráci totiz vyplýva, ze Komisia si bola vedomá skutocnosti, ze uvedené oznámenie vytvorí legitímne ocakávania, o ktoré sa oprú podniky majúce v úmysle informovat ju o karteli. Cast A bod 5 oznámenia uvádza, ze spolupráca podniku s touto institúciou je iba jeden z viacerých faktorov, na ktorý sa prihliadne pri urcení výsky pokuty. 188 Zo znenia predmetných bodov vo vzájomnej súvislosti vyplýva, ze legitímna dôvera, ktorú môzu hospodárske subjekty vyvodit z oznámenia, je obmedzená na ubezpecenie o moznosti pozívat urcité percentuálne znízenie, ale ze toto sa nevztahuje na metódu stanovovania pokút, a tým skôr ani na stanovenú výsku pokuty, ktorá môze byt vypocítaná v okamihu, ked sa subjekt rozhodne konkretizovat svoj zámer spolupracovat s Komisiou. 189 Navyse LR A/S a LR GmbH vytýkajú Súdu prvého stupna, ze rozhodol, v bodoch 244 az 246 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia a v bodoch 255 az 257 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia, ze Komisia nebola povinná pridrzat sa svojho postupu pri znizovaní pokuty v prípade spolupráce týchto odvolatelov, uplatnovanej v období, ked sa táto spolupráca konkretizovala, teda postupu uvedeného v návrhu oznámenia o spolupráci, o ktorom sa predpokladá, ze zodpovedá uz prijatému postupu v rozhodnutí 94/601. Odvolatelia okrem iného vytýkajú Súdu prvého stupna, ze v týchto bodoch rozhodol, ze Komisia musela uplatnovat oznámenie o spolupráci, hoci bolo prijaté az po konkretizácii spolupráce a bolo pre odvolatelov menej výhodné ako uvedený postup. 190 Odvolatelia sa v podstate domnievajú, ze mohli mat legitímnu dôveru v takýto postup Komisie a ze Komisia teda nebola oprávnená uplatnit konecnú verziu oznámenia o spolupráci, ktorá je pre nich menej výhodná. 191 Súd prvého stupna vsak oprávnene zamietol tento odvolací dôvod, pretoze hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie takéhoto postupu, kedze Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút priestor pre volnú úvahu, ktorý jej umoznuje kedykolvek zvýsit vseobecnú výsku pokút v rozsahu uvedenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie realizácie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ako pripomínajú body 169 a 170 tohto rozsudku. 192 Z uvedeného vyplýva, ako v súlade s právom rozhodol Súd prvého stupna, ze samotná skutocnost, ze Komisia ulozila v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe urcité znízenie pokuty za stanovené konanie, neznamená, ze je povinná ulozit rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného konania v rámci neskorsieho správneho konania. 193 Súd prvého stupna takisto v súlade s právom uviedol, ze LR A/S a LR GmbH nemohli v ziadnom prípade ocakávat, ze v okamihu, ked nadviazali kontakt s Komisiou, bude Komisia uplatnovat na ich prípad metódu uvedenú v návrhu oznámenia o spolupráci vzhladom na skutocnost, ze z tohto textu jasne vyplýva, ze ide o návrh. 194 Nakoniec Súd prvého stupna nemôze byt kritizovaný za to, ze v bode 245 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia rozhodol, ze oznámenie o spolupráci môze zalozit legitímnu dôveru, ktorá Komisiu zaväzuje uplatnovat od daného okamihu toto oznámenie. 195 Cast E bod 3 oznámenia výslovne uvádza, ze: "Komisia si je vedomá skutocnosti, ze toto oznámenie vytvorí legitímne ocakávania, z ktorých budú vychádzat podniky majúce v úmysle informovat ju o existencii kartelu" [neoficiálny preklad]. 196 Bod 245 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia musí byt pochopený v tom zmysle, ze hospodárske subjekty môzu mat legitímnu dôveru v uplatnenie oznámenia o spolupráci, ale nie sú oprávnené mat legitímnu dôveru v predchádzajúci postup Komisie. 197 Z uvedeného vyplýva, ze skúmané odvolacie dôvody musia byt zamietnuté v celom rozsahu. b) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásady zákazu retroaktivity 198 Svojimi odvolacími dôvodmi Dansk Rřrindustri (druhý odvolací dôvod), skupina Henss/Isoplus (prvý odvolací dôvod, stvrtá cast), KE KELIT (tretí odvolací dôvod), LR A/S (druhý odvolací dôvod), Brugg (prvý odvolací dôvod) a LR GmbH (prvý odvolací dôvod) vytýkajú Súdu prvého stupna, kazdý v rozsahu, aký sa ho týka, ze v bodoch 162 az 182 napadnutého rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, v bodoch 487 az 496 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, v bodoch 108 az 130 napadnutého rozsudku KE KELIT/Komisia, v bodoch 217 az 238 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, 106 az 129 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsystem/Komisia a v bodoch 215 az 238 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia rozhodol, ze uplatnením metódy stanovovania výsky pokút uvedenej v usmerneniach v prejednávaných veciach Komisia neporusila zásadu zákazu retroaktivity. 199 Na úvod je potrebné zaoberat sa odvolacím dôvodom uvádzaným LR A/S, ktorým Súdu prvého stupna vytýka, ze nespochybnil sporné rozhodnutie, pretoze je zatazené vadou spocívajúcou v údajne retroaktívnom uplatnení oznámenia o spolupráci. 200 Je potrebné skonstatovat, ze tento dôvod nebol vznesený pred Súdom prvého stupna. V súlade s judikatúrou citovanou v bode 165 tohto rozsudku teda ide o nový odvolací dôvod a v dôsledku toho neprípustný v rámci odvolania. 201 V jednotlivých napadnutých rozsudkoch Súd prvého stupna zamietol tieto dôvody na základe v podstate rovnakej úvahy. Tá môze byt zhrnutá nasledujúcim spôsobom. 202 Súd prvého stupna najskôr a oprávnene uviedol, ze zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 EDLP ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case spáchania porusenia. 203 Súd prvého stupna následne rozhodol, ze usmernenia sú súcastou právneho rámca upravujúceho stanovovanie výsky pokút, ktorý bol definovaný v clánku 15 nariadenia c. 17 pred spáchaním porusení. 204 Metóda stanovovania pokút uvedená v usmerneniach nadalej vychádza zo zásad ustanovených týmto ustanovením, kedze výpocet sa stále vykonáva na základe závaznosti a dlzky trvania porusenia a pokuta nesmie presiahnut 10 % celkového obratu. 205 Usmernenia teda nemenia právny rámec sankcií, tento zostáva definovaný výlucne nariadením c. 17. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nebol súcastou tohto právneho rámca. 206 Nakoniec, podla Súdu prvého stupna nejde o retroaktívne sprísnenie pokút, aj ked usmernenia môzu v niektorých prípadoch viest k ich zvýseniu. Uvedené vyplýva z priestoru pre volnú úvahu pri stanovení výsky pokút, ktoré Komisii prinálezí v súlade s nariadením c. 17. Z judikatúry citovanej v bode 169 tohto rozsudku vyplýva, ze uvedená institúcia môze kedykolvek zvýsit výsku pokút pre potreby politiky hospodárskej sútaze pod podmienkou, ze budú zachované obmedzenia stanovené v nariadení c. 17. 207 V tejto súvislosti je potrebné skonstatovat, ze predmetná analýza sa zakladá hlavne na predpoklade, podla ktorého usmernenia netvoria súcast právneho rámca stanovujúceho výsku pokút, kedze tento rámec je vytvorený výlucne clánkom 15 nariadenia c. 17, a teda uplatnenie usmernení na porusenia spáchané pred ich prijatím nie je v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. 208 Takýto predpoklad je nepresný. 209 Súdny dvor uz v rámci rozhodovania vo veci interných opatrení prijatých administratívou rozhodol, ze ak aj tieto opatrenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Tieto opatrenia následne zakladajú akt vseobecnej povahy, ktorého nezákonnost môzu namietat dotknutí funkcionári a zamestnanci na podporu zaloby podanej proti individuálnym rozhodnutiam, ktoré boli prijaté na ich základe (pozri rozsudok z 15. januára 2002, Libéros/Komisia, C-171/00 P, Zb. s. I-451, bod 35). 210 Táto judikatúra sa o to viac uplatnuje na pravidlá postupu, ktoré majú vonkajsie úcinky, ako je to v prípade usmernení týkajúcich sa hospodárskych subjektov. 211 Dotknutá institúcia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúcené, ze takéto pravidlá postupu vseobecnej platnosti za urcitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môzu vykazovat právne úcinky. 212 Navyse, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, judikatúra citovaná v bode 209 tohto rozsudku týkajúca sa právnych úcinkov pravidiel postupu potvrdzuje opodstatnenost záveru, ku ktorému dospel Súd prvého stupna v bodoch 420 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a 276 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, podla ktorého usmernenia, aj ked nepredstavujú právny základ sporného rozhodnutia, ktoré sa zakladá na clánku 3 a 15 ods. 2 nariadenia c. 17, vsak môzu byt predmetom námietky nezákonnosti na základe clánku 184 Zmluvy. 213 Súdny dvor správne zdôraznil v bode 418 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a v bode 274 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, ze ak aj usmernenia netvoria právny základ sporného rozhodnutia, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút ulozených týmto rozhodnutím a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov. 214 Tak ako prípustnost námietky nezákonnosti vznesenej proti pravidlám postupu, akými sú usmernenia, nie je podriadená poziadavke, aby tieto tvorili právny základ aktu, ktorého nezákonnost sa namieta, ani relevancia usmernení vo vztahu k zásade zákazu retroaktivity nepredpokladá, ze usmernenia budú tvorit právny základ pre ulozenie dotknutých pokút. 215 V tomto kontexte je potrebné pripomenút judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcu sa clánku 7 ods. 1 EDLP, ktorej sa dovolávajú viacerí odvolatelia (pozri najmä rozsudky ESLP S.W. a C.R. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A císla 335-B a 335-C, § 34 az 36 a § 32 az 34; Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierka súdnych rozhodnutí, 1996-V, § 29 az 32 a Coëme a i. v. Belgicko z 22. júnu 2000, Zbierka súdnych rozhodnutí, 2000-VII, § 145). 216 Z tejto judikatúry totiz vyplýva, ze pojem "právo" v zmysle clánku 7 ods. 1 zodpovedá pojmu "zákon" pouzitého v iných ustanoveniach ESLP a zahrna právo, ktoré má pôvod v legislatívnej cinnosti, ako aj v súdnej praxi. 217 Toto ustanovenie zakotvujúce najmä zásadu zákonnosti trestných cinov a trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege), ak aj nemôze byt vykladané v tom zmysle, ze vylucuje postupné ujasnovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, môze podla tejto judikatúry bránit retroaktívnemu uplatneniu nového výkladu normy ustanovujúcej porusenie. 218 Podla tej istej judikatúry ide osobitne o prípad súdneho výkladu, ktorého výsledok nebolo odôvodnene mozné v case spáchania porusenia predvídat najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. 219 Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva tiez vyplýva, ze význam pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a charakteru osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona vsak nebráni tomu, aby dotknutá osoba poziadala o radu odborne spôsobilé osoby s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Ide najmä o profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone ich profesie. Tiez je mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré tento zahrna (pozri rozsudok Cantoni v. Francúzsko, uz citovaný, § 35). 220 Tieto zásady sa tiez odrázajú v ustálenej judikatúre Súdneho dvora, podla ktorej je povinnost vnútrostátneho sudcu vychádzat pri výklade relevantných pravidiel vnútrostátneho práva z obsahu smernice obmedzená vseobecnými právnymi zásadami, ktoré sú súcastou práva Spolocenstva, najmä zásadami právnej istoty a zákazu retroaktivity (pozri najmä rozsudok z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, Zb. s. 3969, bod 13). 221 Podla predmetnej judikatúry takýto výklad totiz nemôze viest k tomu, aby bola jednotlivcovi ulozená povinnost zakotvená neprebratou smernicou, ani navyse viest k urceniu alebo sprísneniu, na základe smernice a pri absencii zákona, ktorý by ju vykonal, trestnej zodpovednosti tých, ktorí svojím konaním porusujú ustanovenia Spolocenstva (pozri najmä rozsudok Kolpinghuis Nijmegen, uz citovaný, bod 14, a rozsudok z 26. septembra 1996, Arcaro, C-168/95, Zb. s. I-4705, bod 42). 222 Podla judikatúry týkajúcej sa nového vývoja v súdnej praxi zmena represívnej politiky, v tomto prípade vseobecnej politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva v oblasti pokút, osobitne ak sa vykoná prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia, môze mat dôsledky vo vztahu k zásade zákazu retroaktivity. 223 Zo zretelom najmä na právne úcinky a vseobecnú platnost pravidiel postupu, ako bolo uvedené v bode 211 tohto rozsudku, sa na tieto pravidlá vztahuje pojem "právo" v zmysle clánku 7 ods. 1 EDLP. 224 Ako bolo zdôraznené v bode 219 tohto rozsudku, na úcely preskúmania zásady zákazu retroaktivity je potrebné preverit, ci predmetná zmena bola primerane predvídatelná v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. 225 V tejto súvislosti je potrebné skonstatovat, ako zdôraznili viacerí odvolatelia, ze zásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze ako východiskový bod pre výpocet sa zobrala základná suma urcená podla rozpätia stanoveného na tento úcel usmerneniami, pricom toto rozpätie odráza rôzne stupne závaznosti porusenia, ale ako také nemá vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate na tarifikácii pokút, hoci relatívnej a pruznej. 226 Je teda dôlezité preskúmat, ci táto nová metóda výpoctu pokút za predpokladu, ze v jej dôsledku sa ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. 227 Ako bolo pripomenuté v bode 169 tohto rozsudku, pokial ide o odvolacie dôvody zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty v urcitej výske na rôzne typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit túto výsku v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na implementáciu politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva; práve naopak, efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky. 228 Z uvedeného vyplýva, ako bolo rozhodnuté v bode 173 tohto rozsudku, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí výsku pokút ulozených v minulosti ani v metódu ich stanovovania. 229 Podniky preto musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti. 230 Uvedené platí nielen vtedy, ked Komisia pristúpi k zvýseniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiez vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu vseobecnej platnosti, ako sú napríklad usmernenia. 231 Z uvedeného sa má vyvodit záver, najmä so zretelom na judikatúru citovanú v bode 219 tohto rozsudku, ze usmernenia a osobitne nová, v nich obsiahnutá metóda stanovovania pokút, za predpokladu, ze sa v jej dôsledku ulozené pokuty sprísnili, bola primerane predvídatelná podnikmi, ako sú odvolatelia v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. 232 Uplatnením usmernení v spornom rozhodnutí na porusenia spáchané pred prijatím týchto usmernení Komisia teda neporusila zásadu zákazu retroaktivity. 233 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené je namieste zamietnut vsetky skúmané odvolacie dôvody. 2. O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú zákonnosti metódy stanovovania výsky pokút, zavedenej usmerneniami alebo uplatnenej v spornom rozhodnutí 234 Svojimi odvolacími dôvodmi Dansk Rřrindustri (prvý odvolací dôvod), skupina Henss/Isoplus (prvý a tretí odvolací dôvod), KE KELIT (prvý a druhý odvolací dôvod), LR A/S (prvý a tretí odvolací dôvod), Brugg (stvrtý odvolací dôvod), LR GmbH (druhý odvolací dôvod) a ABB (tretí odvolací dôvod) vytýkajú Súdu prvého stupna, ze zamietol ich zalobné dôvody smerujúce k preukázaniu, ze niektoré aspekty metódy stanovovania výsky pokuty, zavedené usmerneniami alebo uplatnené v spornom rozhodnutí, sú v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a niektorými vseobecnými zásadami, osobitne so zásadou proporcionality, rovnosti zaobchádzania, a dokonca s právom na obhajobu. 235 V tejto súvislosti skupina Henss/Isoplus a LR GmbH principiálne a LR A/S subsidiárne popierajú zákonnost usmernení, pretoze nezákonnost metódy výpoctu uplatnená v prejednávanej veci sa spája s týmito usmerneniami. 236 Prípustnost námietky nezákonnosti vznesená v tejto súvislosti predmetnými odvolatelmi a prijatá Súdom prvého stupna nemôze byt spochybnená. 237 Vzhladom na právne úcinky, ktoré môzu vykazovat pravidlá postupu, akými sú usmernenia, a pokial tieto obsahujú ustanovenia vseobecnej platnosti, ktoré bezpochyby uplatnila Komisia v spornom rozhodnutí, co bolo zdôraznené v bodoch 209 az 214 tohto rozsudku, je potrebné skonstatovat, ze existuje priamy vztah medzi týmto rozhodnutím a usmerneniami. a) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pri urcení výsky pokút v spornom rozhodnutí podla metódy výpoctu ustanovenej usmerneniami 238 Dansk Rřrindustri, skupina Henss/Isoplus, LR A/S, LR GmbH a ABB tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze metóda stanovovania pokút uplatnená v spornom rozhodnutí nie je v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 239 Skupina Henss/Isoplus, LR A/S a LR GmbH z uvedenej skutocnosti vyvodzujú, ze Komisia nemala na prijatie usmernení právomoc. 240 Na úvod je v prvom rade potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora je pri stanovení výsky pokút vhodné zobrat do úvahy dlzku trvania a vsetky faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129). 241 Závaznost porusení musí byt vyvodená na základe velkého mnozstva faktorov, akými sú osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odradzujúci dosah pokút, pricom tu nejde o záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt povinne vzaté do úvahy (pozri najmä rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 465). 242 Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri zavádzaní zosúladených postupov, zisk, ktorý mohli mat z týchto postupov, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Spolocenstva (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129). 243 Z uvedeného na jednej strane vyplýva, ze pre stanovenie pokuty je dovolené prihliadat tak na celkový obrat podniku, ktorý poukazuje, hoci priblizne a neúplne, na velkost podniku a jeho hospodársku silu, ako aj len na cast tohto obratu, ktorý je dosiahnutý z tovarov tvoriacich predmet porusenia a ktorý teda môze napovedat o rozsahu porusenia. Na strane druhej z uvedeného vyplýva, ze ani jednému, ani druhému z týchto obratov netreba pripisovat neprimeranú dôlezitost vo vztahu k iným faktorom, ktoré je potrebné posúdit, v dôsledku coho teda stanovenie vhodnej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. Osobitne to platí v prípade, ak dotknuté tovary generujú iba nepatrný zlomok tohto obratu (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 121, a rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 111). 244 Po druhé je vhodné pripomenút, ze cielom preskúmania Súdneho dvora je v rámci odvolania preskúmat na jednej strane, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánkov 85 Zmluvy a 15 nariadenia c. 17, a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené odvolatelom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty (pozri najmä rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 128, a rozsudok z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47). 245 Na strane druhej je dôlezité pripomenút, pokial ide o údajný neprimeraný charakter pokuty, ze Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci (pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 129, a British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 48). 246 Z uvedeného vyplýva, ze odvolací dôvod musí byt oznacený za neprípustný, pretoze jeho cielom je opätovne vseobecne preskúmat pokuty (pozri rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 129, a British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 49). 247 Dansk Rřrindustri, skupina Henss/Isoplus, LR A/S, LR GmbH a ABB tvrdia, ze metóda stanovovania pokút, ktorá sa uplatnila v prejednávanej veci, je v rozpore s clánkom 15 ods. 1 nariadenia c. 17 tak, ako ho vykladá Súdny dvor, z dôvodu, ze za východiskový bod berie základné sumy definované usmerneniami, ktoré nie sú urcené v závislosti od relevantného obratu. 248 Ide o mechanickú metódu výpoctu, ktorá neberie do úvahy, alebo ak áno, tak nedostatocne, relevantný obrat a poziadavku individuálneho prispôsobenia pokút pre kazdý dotknutý podnik. 249 Skupina Henss/Isoplus, LR A/S a LR GmbH na základe tohto tvrdia, ze Komisia prijatím takejto metódy výpoctu v usmerneniach prekrocila mieru svojej diskrecnej právomoci, ktorá jej prinálezí podla nariadenia c. 17, a dané usmernenia sú teda nezákonné z dôvodu nedostatku právomoci tejto institúcie. 250 Z hlbsej analýzy obsahu usmernení vykonanej najmä v bodoch 223 az 232 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia vyplýva, ako je ustanovené aj v bode 1 prvého pododseku týchto usmernení, ze základná suma pre výpocet výsky pokút je urcená v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a teda je v súlade s právnym rámcom sankcií definovaným týmto ustanovením. 251 Najmä z bodov 225 az 230 predmetného napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna zalozil tento záver na tejto analýze usmernení: "225 Podla usmernení vychádza Komisia pri výpocte pokút zo sumy stanovenej v závislosti od závaznosti porusenia... Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý pododsek). V tomto rámci sú porucenia klasifikované do troch kategórií, konkrétne 'mierne porusenia`, pre ktoré je predpokladaná výska pokút medzi 1 000 a 1 milión ecu, 'závazné porucenia`, pre ktoré sa predpokladaná výska pokút môze pohybovat medzi 1 miliónom a 20 miliónmi ecu, a 'velmi závazné porusenia`, pre ktoré predpokladaná výska pokút presahuje 20 miliónov ecu (bod 1 A druhý pododsek prvá a tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií, predovsetkým vsak pokial ide o kategórie 'závazné` a 'velmi závazné`, umoznuje rozpätie stanovených sankcií uplatnit k podnikom diferencovaný prístup podla povahy nimi spáchaných porusení (bod 1 A tretí pododsek). Okrem iného je potrebné zobrat do úvahy skutocnú hospodársku kapacitu pôvodcov porusení spôsobit znacnú skodu iným subjektom, osobitne spotrebitelom a stanovit výsku pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúci charakter (bod 1 A stvrtý pododsek). 226 Dalej môze byt tiez vzatá do úvahy skutocnost, ze podniky velkého rozsahu disponujú väcsinou dostatocnou infrastruktúrou pre ovládanie ekonomicko-právnych vedomostí, ktoré im umoznujú lepsie posúdit, ci má ich správanie charakter porusenia a jeho dôsledky z hladiska práva hospodárskej sútaze (bod 1 A piaty pododsek). 227 V rámci kazdej z troch vyssie uvedených kategórií sa môze v niektorých prípadoch zvázit stanovená výska pokút, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, najmä ak existuje znacná disparita medzi velkostou podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy, a v dôsledku toho prispôsobit východiskový bod podla osobitného charakteru kazdého podniku... (bod 1 A siesty pododsek). 228 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú medzi krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), pre ktoré sa výska pokuty stanovená podla závaznosti nemôze zvysovat, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), pre ktoré sa výska pokuty môze zvýsit o 50 % a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), pre ktoré táto výska môze byt zvýsení o 10 % za kazdý rok (bod 1 B prvý pododsek prvá a tretia zarázka). 229 Usmernenia dalej príkladom vymenovávajú zoznam pritazujúcich a polahcujúcich okolností, ktoré môzu byt vzaté do úvahy na úcely zvýsenia alebo znízenia základnej sumy a ktoré sa následne odvolávajú na oznámenie [o spolupráci]. 230 Vo forme vseobecnej poznámky sa upresnuje, ze konecný výpocet výsky pokuty podla tejto schémy (základná suma zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nemôze v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu podnikov, ako je ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 [bod 5 písm. a)]. Navyse usmernenia stanovujú, ze v závislosti od okolností je potrebné po vykonaní vyssie uvedených výpoctov zobrat do úvahy na úcely prispôsobenia in fine výsky predpokladaných pokút urcité objektívne skutocnosti, ako napríklad specifický ekonomický kontext, ekonomické alebo financné výhody získané pôvodcami porusenia, specifickú charakteristiku predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnost v specifickom sociálnom kontexte [bod 5 písm. b)]." 252 Súd prvého stupna mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, z uvedeného vyvodit, ze tým, ze Komisia oznámila v usmerneniach metódu, ktorú plánovala uplatnit pre výpocet pokút ulozených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nevybocila z právneho rámca stanoveného týmto ustanovením a nijakým spôsobom neprekrocila diskrecnú právomoc, ktorá jej bola udelená zákonodarcom, ako je uvedené v bode 432 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a 277 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia. 253 Súd prvého stupna teda správne v tomto bode zamietol námietky nezákonnosti smerujúce proti usmerneniam a opierajúce sa o nedostatok právomoci Komisie pre ich prijatie. 254 Tento záver nie je spochybnený prvým odvolacím dôvodom vzneseným odvolatelmi, podla ktorého tým, ze Komisia uviedla v usmerneniach metódu stanovovania výsky pokút, ktorá nevychádza z obratu dotknutých podnikov, sa odchýlila od výkladu clánku 15 nariadenia c. 17 súdnou praxou. 255 Ako rozhodol Súd prvého stupna, najmä v bode 442 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a v bode 278 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia vykonat výpocet pokuty na základe ciastok vychádzajúcich z obratu dotknutých podnikov. 256 Ako vysvetlil Súd prvého stupna najmä v bodoch 443 a 444 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a 280 a 281 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, tento záver je úplne jasne zalozený na zásadách vyplývajúcich, podla judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 240 az 243 tohto rozsudku, z clánku 15 nariadenia c. 17. 257 Z týchto zásad totiz pod podmienkou zachovania hornej hranice stanovenej týmto ustanovením vychádzajúcej z celkového obratu (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119) vyplýva, ze Komisia je oprávnená na úcely posúdenia závaznosti porusenia vziat pri stanovení výsky pokuty do úvahy obrat dotknutého podniku, ale ze tomuto obratu nie je mozné pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s ostatnými faktormi, ktoré sa posudzujú. 258 V tejto súvislosti je dôlezité doplnit, ako tiez správne poznamenal Súd prvého stupna najmä v bode 447 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a 283 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisa, ze aj ked usmernenia nestanovujú, ze výska pokút bude vypocítaná v závislosti od celkového obratu alebo relevantného obratu, nebránia tomu, aby tieto obraty boli vzaté do úvahy pri urcení výsky pokuty s cielom dodrzat vseobecné zásady práva Spolocenstva a ak to vyzadujú okolnosti. 259 V tejto súvislosti Súd prvého stupna rozhodol, najmä v bodoch 284 a 285 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia: "284 Zdá sa, ze pri uplatnovaní usmernení sa môze obrat dotknutých podnikov zobrat do úvahy pri skúmaní skutocnej hospodárskej kapacity pôvodcov porusenia spôsobit znacnú skodu ostatným subjektom na trhu a pri potrebe zaistit, aby pokuta mala dostatocne odradzujúci charakter, alebo pri zohladnení skutocnosti, ze velké podniky disponujú obvykle dostatocnou infrastruktúrou pre ovládanie ekonomicko-právnych vedomostí, ktoré im umoznujú lepsie posúdit protiprávnost ich konania a jeho dôsledky z hladiska práva hospodárskej sútaze (pozri bod 226 vyssie). Obrat dotknutých podnikov môze tiez prichádzat do úvahy v súvislosti s urcením specifickej zátaze protiprávneho konania kazdého podniku, a teda jeho reálneho dosahu, na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacná disparita medzi velkostou podnikov pôvodcov porusenia rovnakej povahy (pozri bod 227 vyssie). Takisto môzu obraty podnikov naznacovat hospodársku alebo financnú výhodu prípadne nadobudnutú pôvodcami porusenia alebo iné im vlastné charakteristiky, ktoré je podla okolností potrebné zobrat do úvahy (pozri bod 230 vyssie). 285 Navyse usmernenia stanovujú, ze zásada rovnakého postihu za to isté konanie môze za urcitých okolností viest k uplatneniu diferencovaných výsok pokút na dotknuté podniky bez toho, aby sa táto diferenciácia riadila aritmetickým výpoctom (bod 1 A siedmy pododsek)." 260 Naopak, metóda výpoctu odporúcaná usmerneniami, kedze stanovuje, ze pri posúdení závaznosti porusenia sa má, s cielom urcit výsku pokuty, prihliadnut na velké mnozstvo faktorov, medzi ktorými figuruje najmä prospech získaný porusením alebo potreba zaistit odradzujúci úcinok pokút, zdá sa, ze viac vyhovuje zásadám zakotveným nariadením c. 17 vo svetle výkladu Súdneho dvora, najmä uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, ako údajný predchádzajúci postup Komisie uvádzaný odvolatelmi, v ktorom relevantný obrat hral prevaznú a relatívne mechanickú úlohu. 261 Odvolatelia sa teda nemôzu dovolávat toho, ze metóda výpoctu v usmerneniach, kedze za východiskový bod berie základné sumy, ktoré nie sú urcené v závislosti od relevantného obratu, je vo svetle výkladu Súdneho dvora v rozpore s clánkom 15 ods. 1 nariadenia c. 17. 262 Ako poznamenal generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, samotné sporné rozhodnutie potvrdzuje okrem iného to, ze metóda v usmerneniach umoznuje zobrat do úvahy obrat, pretoze Komisia v tomto rozhodnutí rozdelila odvolatelov podla ich velkosti na styri skupiny, a teda podstatným spôsobom diferencovala základné sumy. 263 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol v bodoch 295 az 297 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia: "295 Je potrebné dalej poznamenat, ze Komisia s cielom prihliadnut na rozdiel vo velkosti podnikov zúcastnených na porusení rozdelila podniky na styri kategórie podla ich dôlezitosti na trhu Spolocenstva pri zachovaní úprav smerujúcich k zohladneniu potreby zaistit úcinný odradzujúci charakter ([bod] 166 druhý a stvrtý pododsek [odôvodnení] rozhodnutia). Z [bodov] 168 az 183 [tých istých odôvodnení] vyplýva, ze styrom kategóriám boli pridelené pri stanovení výsky pokút, v poradí podla dôlezitosti, východiskové body 20, 10, 5 a 1 miliónov ecu. 296 Pokial ide o urcenie východiskových bodov pre kazdú z kategórií, Komisia v nadväznosti na otázku polozenú Súdom prvého stupna vysvetlila, ze tieto sumy odrázajú dôlezitost kazdého z podnikov v sektore mestských vykurovacích potrubí vzhladom na jeho velkost a závaznost v porovnaní s ABB a v rámci kartelu. Na tento úcel Komisia neprihliadla iba na ich obrat na dotknutom trhu, ale tiez na relatívny význam, ktorý clenovia kartelu pripísali sebe samým, ako to vyplýva z kvót stanovených v rámci kartelu uvedených v prílohe 60 k oznámeniu o výhradách a z výsledkov dosiahnutých a plánovaných roku 1995 uvedených v prílohách 169 az 171 k oznámeniu o výhradách. 297 Navyse Komisia este zvýsila východiskový bod pre výpocet výsky pokuty, ktorá mala byt ulozená ABB az do výsky 50 miliónov ECU, pretoze zobrala do úvahy jej pozíciu ako jednej z hlavných európskych skupín ([bod] 168 [odôvodnení] rozhodnutia)." 264 Je potrebné skonstatovat, ze aj ked usmernenia ustanovujú predpokladanú základnú sumu, ktorá presahuje 20 miliónov eur pre velmi závazné porusenie, akým je porusenie v prejednávanej veci, táto suma bola v spornom rozhodnutí významne upravená pre vsetky dotknuté podniky, zachovávajúc postup Komisie pripomenutý Súdom prvého stupna, ako je uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku. 265 V spornom rozhodnutí bol východiskový bod stanovený na 10 miliónov eur pre LR A/S, podnik zaradený do druhej kategórie, na 5 miliónov eur pre Dansk Rřrindustri, skupinu Henss/Isoplus a LR GmbH, podniky zaradené do tretej kategórie, a na 1 milión eur pre Brugg, podnik zaradený do stvrtej kategórie. Pokial ide o ABB, východiskový bod bol stanovený na 50 miliónov eur. 266 Z analýzy obsahu usmernení vykonanej Súdom prvého stupna vyplýva, ako bolo zdôraznené aj v bode 251 tohto rozsudku, ze v rozpore s tvrdením odvolatel nejde o metódu aritmetického výpoctu, ktorý neumoznuje individuálnu úpravu pokút pre kazdý dotknutý podnik v závislosti od relatívnej závaznosti jeho úcasti na porusení. 267 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, uvedená analýza naopak preukazuje, ze usmernenia obsahujú rozlicné flexibilné prvky umoznujúce Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17 vo svetle interpretácie Súdneho dvora, ktorého judikatúra bola v tejto súvislosti spomenutá v bodoch 240 az 243 tohto rozsudku. 268 Ako bolo uvedené v bode 264 tohto rozsudku, metóda stanovená v usmerneniach spôsobom, akým bola uplatnená v spornom rozhodnutí, zahrna významné úpravy výsky pokút podla osobitostí kazdého hospodárskeho subjektu, najmä pokial ide o základné sumy. 269 Kedze odvolacie dôvody odvolatelov vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nespochybnil sporné rozhodnutie z dôvodu, ze ich relevantný obrat nebol dostatocným spôsobom vzatý do úvahy, je na mieste ich zamietnut. 270 So zretelom na judikatúru Súdneho dvora, z ktorej vyplýva, ze obrat je iba jeden z faktorov, ktoré Komisia môze vziat do úvahy pri výpocte výsky pokút, ako bolo uvedené aj v bode 243 tohto rozsudku, a kedze je zrejmé, ze v spornom rozhodnutí bol tento obrat vzatý do úvahy, je potrebné skonstatovat, ze napadnuté rozsudky v tomto bode nevykazujú ziadnu právnu vadu. 271 Pokial ide o úmysel odvolatelov vytýkat týmito odvolacími dôvodmi Súdu prvého stupna urcité nesprávneho posúdenia v zistení alebo posúdení skutocností, stací poznamenat, ze nebolo preukázané ziadne prekrútenie skutocností a ze z dokumentov prilozených k spisu nevyplývajú ziadne vecné nepresnosti v zisteniach Súdu prvého stupna. 272 Dansk Rřrindustri, skupina Henss/Isoplus, LR A/S a LR GmbH dalej tvrdia, ze kedze základné sumy nie sú urcené podla relevantného obratu kazdého podniku, ale podla absolútnych ciastok, ktoré sa javia byt osobitne vysoké, pokial sa týkajú malých a stredných podnikov, hranica 10 % celkového obratu uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je prekrocená uz v pociatocnom stádiu výpoctu pokút pre podniky ich velkosti tak, ze v takejto situácii je napokon konecná výska ulozenej pokuty vypocítaná aritmetickým spôsobom iba na základe celkového obratu. 273 V takomto prípade by uvedené malo za následok, ze úpravy pokuty z dôvodu dlzky trvania porusenia alebo prípadných pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ak by boli vykonané zo sumy prekracujúcej hranicu 10 % celkového obratu, sa nemôzu odrazit v konecnej výske pokuty, a teda nie sú vzaté do úvahy, prípadne iba spôsobom abstraktným a teoretickým. 274 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vsak vyzaduje, aby tieto faktory boli skutocne zohladnené pri výpocte pokuty a odrazili sa konkrétnym spôsobom na jej konecnej výske. 275 Skupina Henss/Isoplus, LR A/S a LR GmbH nakoniec na tomto základe tvrdia, ze prijatím takejto metódy výpoctu v usmerneniach Komisia prekrocila mieru svojej diskrecnej právomoci zalozenej na nariadení c. 17, a usmernenia sú teda nezákonné z dôvodu nedostatku právomoci tejto institúcie. 276 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze úvahy Súdu prvého stupna, najmä v bodoch 287 az 290 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, ktoré viedli k zamietnutiu tejto argumentácie, nie sú postihnuté ziadnou právnou vadou. 277 Súd prvého stupna vo veci samej správne rozhodol, ze horná hranica výsky pokuty uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa má vnímat v tom zmysle, ze konecná výska pokuty ulozenej podniku nemôze prekrocit túto hranicu a ze usmernenia tiez sledujú tento ciel, ako vyplýva z ich bodu 5 písm. a). 278 Súd prvého stupna v súlade s právom rozhodol, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii vychádzat pri jej výpocte z prechodnej výsky prekracujúcej túto hranicu. Takisto neodporuje tomu, aby prechodné výpocty berúce do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia vychádzali z vyssej sumy, ako je táto hranica. 279 Zdá sa, pokial ide o výpocet, ze konecná výska pokuty musí byt znízená o sumu prevysujúcu túto hornú hranicu, pricom skutocnost, ze urcité faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, sa neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je jednoducho len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na konecnú sumu. 280 V súlade s tvrdením Komisie úcelom predmetnej hornej hranice je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 119 a 121). 281 Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. 282 Táto horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia. 283 Má len jediný mozný dôsledok, a to ten, ze výska pokuty vypocítaná na základe týchto kritérií bude znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na týchto kritériách. 284 Uvedené platí o to viac v prípade, tak ako v prejednávanej veci pre Dansk Rřrindustri, skupinu Henss/Isoplus, LR A/S a LR GmbH, ak dané úpravy majú povahu zvýsenia výsky pokuty. 285 Je totiz potrebné skonstatovat, ze v prípade odvolatelov nebola Komisiou vyvodená ziadna polahcujúca okolnost a ze teda základná suma mohla byt jedine zvýsená z dôvodu skutocností, ktoré Komisia zobrala do úvahy, konkrétne v dôsledku dlzky trvania porusenia a niektorých pritazujúcich okolností. 286 Z uvedeného vyplýva, ze uplatnenie hornej hranice malo za následok, ze odvolatelia neboli zatazení zvýsením, ktoré by boli v zásade povinní uhradit z dôvodu daných pritazujúcich okolností. 287 Uplatnenie hornej hranice uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 teda neznamená, v rozpore s tvrdením Dansk Rřrindustri a LR A/S, ze výska pokuty bola vypocítaná jedine na základe celkového obratu. 288 Skutocnost, ze konecná výska pokuty je rovnaká ako horná hranica, neznamená, ze bola vypocítaná jedine uplatnením tejto maximálnej hranice, ale ze výska pokuty, ktorá by mala byt v zásade stanovená vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, bola znízená do výsky predmetnej hranice. 289 LR A/S teda nemôze vytýkat Súdu prvého stupna, ze si odporuje tým, ze rozhodol, ze na strane jednej podla judikatúry Súdneho dvora posúdenie závaznosti porusenia pri stanovení výsky pokuty nemôze vychádzat iba z jediného cinitela a ze na druhej strane boli v spornom rozhodnutí výsky pokút urcené na úrovni tejto hornej hranice. 290 Skupina Henss/Isoplus tvrdí, odvolávajúc sa na bod 2 piatu zarázku usmernení, ze tieto zaviedli novú pritazujúcu okolnost vyvodenú zo zisku nenálezite zarobeného v dôsledku porusenia. 291 Na túto okolnost sa nevztahuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Okrem iného existuje riziko, ze na zisk podniku sa bude prihliadat dvojnásobne, pretoze bude vzatý do úvahy uz pri stanovení závaznosti porusenia. Usmernenia by boli v tomto bode nezákonné z dôvodu nedostatku právomoci Komisie na ich prijatie. 292 Súd prvého stupna rozhodol v súlade s právom v bodoch 454 az 456 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, ze z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze zisk, ktorý podniky mohli mat z ich postupov, je súcastou faktorov, na ktoré je mozné prihliadnut pri posúdení závaznosti porusenia, a prihliadnutie na tento faktor smeruje k zaisteniu odstrasujúceho charakteru pokuty (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 129). 293 Ide teda zjavne o faktor, ktorý môze byt vzatý do úvahy v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, nezávisle od toho, ci je explicitne spomenutý v usmerneniach. 294 Tie ustanovujú, ze je potrebné zobrat do úvahy ako pritazujúcu okolnost potrebu zvýsit pokutu na úcely prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel v prípadoch, kde je mozné objektívne stanovit jeho výsku. Ako tvrdila Komisia, z uvedeného vyplýva, ze táto pritazujúca okolnost smeruje k zvýseniu základnej sumy, ak objektívne stanovenie takéhoto nenálezitého zisku umozní urcit, ze úroven základnej sumy nie je dostatocná pre vykompenzovanie prospechu, ktorý podnik z porusenia získal. 295 Za týchto okolností usmernenia neprestavujú riziko, ze zisk bude vzatý do úvahy dvakrát. 296 Z uvedeného vyplýva, ze vznesené odvolacie dôvody musia byt zamietnuté. b) O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokút v spornom rozhodnutí podla metódy výpoctu ustanoveného v usmerneniach 297 Dansk Rřrindustri, skupina Henss/Isoplus, KE KELIT, LR A/S, Brugg a LR GmbH namietajú, ze Súd prvého stupna zamietol ich zalobné dôvody zalozené na porusení zásad proporcionality a prípadne rovnosti zaobchádzania pri urcení výsky pokút v spornom rozhodnutí podla metódy výpoctu stanoveného v usmerneniach. 298 Títo odvolatelia v podstate tvrdia, ze podla metódy stanovenej v usmerneniach nie sú základné sumy urcené v závislosti od relevantného obratu, ale formou pausálnych ciastok ustálených na osobitne vysokých úrovniach pre podniky ich velkosti, konkrétne malých a stredných podnikov, oznacených v spornom rozhodnutí ako podniky druhej a tretej kategórie. 299 Z uvedeného by vyplývalo, pokial ide o tieto podniky, ze horná hranica 10 % celkového obratu uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa znacne prekrocila uz v úvodnom stádiu výpoctu, takze bez ohladu na prípadné znízenie pokút na základe oznámenia o spolupráci, sú im ulozené pokuty v skutocnosti ustálené na úrovni tejto hornej hranice a zodpovedajú teda maximálnej výske pokuty. 300 Predmetná úroven výsky pokuty ulozenej dotknutým odvolatelom zahrna nerovnost zaobchádzania a porusenie zásady proporcionality, co sa osobitne ukáze v prípade porovnania takejto výsky pokuty s pokutou ulozenou ABB, jedinému nadnárodnému podniku v sektore mestského vykurovania a nespochybnitelnému vodcovi kartelu, kedze táto suma predstavuje iba malé percento celkového obratu ABB pred znízením na základe oznámenia o spolupráci, konkrétne 0,36 %. 301 V prvom rade je potrebné odmietnut ako neprípustný odvolací dôvod vznesený LR A/S, smerujúci k preukázaniu porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorých porusenie má vyplývat zo skutocnosti, ze tomuto odvolatelovi bola ulozená maximálna výska pokuty aj napriek existencii nizsie uvedených polahcujúcich okolností, ktoré povazuje za nespochybnené: - nie je vodcom kartelu, - znásal znacný nátlak zo strany ABB, podniku s ovela väcsím vplyvom ako je odvolatel. Porusenie vytýkané LR A/S je okrem iného ovela menej závazné ako porusenie vytýkané ABB, - LR A/S, ktorá má iba 36,8 % obrat na trhu relevantného výrobku, nie je podnikom specializovaným na jediný výrobok, - kartel bol pôvodne obmedzený na Dánsko a dimenziu Spolocenstva dosiahol iba pocas relatívne krátkeho obdobia, - nebol preukázaný zisk, ktorý by LR A/S nadobudol z porusení, - existuje velký pocet iných polahcujúcich okolností. 302 Takto formulovaný odvolací dôvod má za ciel opätovne vseobecne preskúmat pokutu ulozenú LR A/S, a teda je podla judikatúry uvedenej v bodoch 245 a 246 tohto rozsudku v rámci odvolania neprípustný. 303 Tiez treba pripomenút, ze cielom posúdenia Súdneho dvora je v rámci odvolania na jednej strane, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy z právneho hladiska správne vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánkov 85 Zmluvy a 15 nariadenia c. 17, a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené odvolatelom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty, ako to uz bolo spomenuté v bode 244 tohto rozsudku. 304 V bodoch 198 az 210 napadnutého rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, 292 az 301 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia a 299 az 305 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia Súd prvého stupna mohol rozhodnút bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, ktoré by mohlo byt spochybnené v odvolaní, ze na úroven výsky pokuty ulozenej odvolatelom patriacim do druhej a tretej kategórie sa nemôze pozerat tak, ze naznacuje nerovnost zaobchádzania v porovnaní najmä v úrovnou výsky pokuty ulozenej ABB. 305 Súd prvého stupna vyvodil tento záver z detailného preskúmania metódy výpoctu výsky pokuty, ktorá bola pouzitá v spornom rozhodnutí. 306 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uviedol, ze výsky pokút boli stanovené na základe základných ciastok, ktoré samotné boli urcené na základe predpokladanej sumy 20 miliónov eur uvedenej v usmerneniach pre velmi závazné porusenia a ktoré boli upravené pre vsetky dotknuté podniky v závislosti od velkosti kazdého z nich a relatívnej závaznosti ich úcasti na porusení. 307 Základná suma bola takto pre Dansk Rřrindustri, LR A/S a LR GmbH stanovená na 5 miliónov eur. Súd prvého stupna tiez zdôraznil, ze základná suma stanovená pre ABB dosiahla 50 miliónov eur, aby bola vzatá do úvahy jej pozícia ako jednej z hlavných európskych skupín v dotknutom sektore. 308 Súd prvého stupna navyse zdôraznil, ze základná suma stanovená pre ABB, po jej zvýsení z dôvodu dlzky trvania porusenia, bola este zvýsená o 50 % za pritazujúce okolnosti, akou je skutocnost, ze bola vodcom kartelu. 309 Zdá sa, ze percentuálne podiely stanovené v tejto súvislosti pre Dansk Rřrindustri, LR A/S a LR GmbH boli ustálené na úrovniach výrazne nizsích vzhladom na danú a menej dôlezitú úlohu kazdého z podnikov v karteli, ako to vyplýva najmä z bodu 306 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia. 310 V bode 210 napadnutého rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, 298 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia a 304 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia Súd prvého stupna dosiel k záveru bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze so zretelom na vsetky relevantné faktory, ktoré boli vzaté do úvahy, rozdiel medzi východiskovým bodom stanoveným pre Dansk Rřrindustri, LR A/S a LR GmbH na jednej strane a tým, ktorý bol stanovený pre ABB, na strane druhej je objektívne odôvodnený. 311 Správnost tohto záveru je okrem iného posilnená viacerými úpravami prítomnými v spornom rozhodnutí vzhladom na dlzku trvania porusenia a pritazujúce okolnosti, ktoré sú silne diferencované podla závaznosti úcasti kazdého dotknutého podniku na danom porusení. 312 Ako správne rozhodol Súd prvého stupna v bode 442 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia a v bode 278 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, zo zásad spomenutých v bodoch 240 az 243 tohto rozsudku vyplýva, ze v prípade, ak sú pokuty ulozené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút v závislosti od závaznosti a dlzky trvania daného porusenia zaistit, aby konecné výsky pokút ulozených podnikom, ktoré sú výsledkom výpoctov, odrázali kazdý rozdiel medzi podnikmi vzhladom na ich celkový alebo relevantný obrat. 313 Súd prvého stupna teda v súlade s právom zamietol námietku nezákonnosti vznesenú skupinou Henss/Isoplus zalozenú na nezákonnosti usmernení z dôvodu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v tom, ze metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach nie je zalozená na obrate dotknutých podnikov. 314 Na odvolací dôvod vznesený v tomto bode skupinou Henss/Isoplus sa preto nemôze prihliadnut. 315 Súd prvého stupna tiez správne vyvodil zo zásad spomenutých v bodoch 240 az 243 tohto rozsudku, ze Komisii nemôze byt vytýkané, ze ustanovila východiskový bod, ktorý viedol k tomu, ze konecná výska pokuty je z hladiska percentuálneho podielu na celkovom obrate vyssia ako výska pokuty ulozená ABB. 316 V zásade na základe rovnakej úvahy, ako je úvaha zhrnutá v bodoch 306 az 310 tohto rozsudku Súd prvého stupna v bodoch 303 a 304 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia zamietol tvrdenie, podla ktorého Komisia nezobrala dostatocne do úvahy relevantný obrat LR A/S, co viedlo k tomu, ze tejto spolocnosti bola ulozená diskriminacná pokuta v porovnaní s pokutami ulozenými podnikom tretej kategórie. 317 Odvolací dôvod vznesený v tomto bode LR A/S v rozsahu, v akom je prípustný, nemôze obstát. 318 Odvolací dôvod zalozený na údajnej diskriminácii vzhladom na podniky stvrtej kategórie a vznesený týmto odvolatelom nie je v rámci odvolania prípustný, kedze zo zaloby podanej touto spolocnostou na Súd prvého stupna vyplýva, ze uvedený zalobný dôvod pred ním nebol vznesený. 319 Na základe tej istej úvahy rozvinutej v bodoch 306 az 310 tohto rozsudku Súd prvého stupna mohol tiez rozhodnút bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia, ze pokuty takto ulozené nie sú neprimerané. 320 Kedze pri posúdení primeranosti charakteru výsky pokút Súd prvého stupna zobral do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vo svetle clánkov 85 Zmluvy a 15 nariadenia c. 17 a na strane druhej nebolo preukázané, ze by Súd prvého stupna neodpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia odvolatelov, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty, tvrdenia odvolatelov, ktoré smerujú k preukázaniu, ze niektorý z faktorov bol nedostatocne Súdom prvého stupna vzatý do úvahy, sú v rámci odvolania neprípustné. 321 Dansk Rřrindustri a LR GmbH vytýkajú Súdu prvého stupna, ze nespochybnil sporné rozhodnutie z dôvodu, ze uplatnenie hornej hranice uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na konecnú výsku pokuty malo za následok, pre niektoré podniky, medzi ktoré patria títo odvolatelia, ze úpravy základnej sumy, priaznivé voci týmto podnikom z hladiska absolútneho alebo relatívneho, sa neodrazili na konecnej výske pokuty, pretoze boli vykonané zo sumy prekracujúcej hornú hranicu, zatial co pre iné podniky zúcastnené na tom istom karteli sa takéto úpravy skutocne premietli do konecnej výsky pokuty, ktorá im bola ulozená. Takýto výsledok je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 322 V tejto súvislosti LR GmbH kritizuje skutocnost, ze relatívne nizsia dlzka trvania porusenia, ktoré mu bolo prisúdené v porovnaní s ostatnými podnikmi, ako napríklad ABB, sa neodrazila na konecnej výske jeho pokuty, zatial co v prípade iných podnikov ako Brugg a KE KELIT sa tak stalo, takze konecná výska ich pokuty nemusela byt znízená na úroven hornej hranice uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Dansk Rřrindustri osobitne pred Súdom prvého stupna namieta, ze skrátenie dlzky trvania porusenia sa neodrazilo v konecnej výske jeho pokuty. 323 Ako vyplýva z bodov 278 az 283 tohto rozsudku, takýto výsledok vsak nemôze byt kritizovaný z hladiska zásady rovnosti zaobchádzania, pretoze je jednoducho len dôsledkom uplatnenia uvedenej hornej hranice na konecnú výsku pokuty, kedze sa týmto odvolatelom zdá, ze horná hranica je prekrocená. 324 Je potrebné preskúmat dalsie tri osobitné odvolacie dôvody zalozené na porusení zásad rovnosti a proporcionality. 325 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu LR A/S v prvom rade Súdu prvého stupna vytýka, ze v bode 308 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia zamietol jeho tvrdenie, podla ktorého je pokuta neprimeraná z dôvodu, ze Komisia nevzala do úvahy kapacitu tohto odvolatela zaplatit pokutu a stanovila výsku pokuty na úroven ohrozujúcu jeho prezitie. 326 Tento odvolací dôvod nemozno uznat. 327 Súd prvého stupna v tomto bode správne rozhodol, ze Komisia nie je povinná pri stanovení výsky pokuty zobrat do úvahy stratovú financnú situáciu podniku; uznanie takejto povinnosti by totiz znamenalo, ze podniky menej prispôsobené podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ/Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55). 328 Svojím druhým odvolacím dôvodom KE KELIT dalej namieta, ze Súd prvého stupna v bodoch 167, 169 a 170 napadnutého rozsudku KE KELIT/Komisia rozhodol, ze Komisii nemozno vytýkat, ze zvýsila o 10 % pokutu, ktorá mu bola ulozená z dôvodu dlzky trvania vytknutého porusenia, konkrétne pätnást mesiacov, zatial co keby táto dlzka bola dvanást mesiacov, k ziadnemu zvýseniu by z tohto dôvodu nedoslo. 329 Pokial ide o strednodobé porusenie v zmysle bodu 1 B prvého pododseku druhej zarázky usmernení - konkrétne porusenie v dlzke trvania od jedného do piatich rokov, pre ktoré môze maximálne zvýsenie dosiahnut 50 % -, zvýsenie uskutocnené z dôvodu trojmesacného prekrocenia obdobia jedného roka, pre ktoré nie je ustanovená ziadna dodatocná suma, ako to vyplýva z bodu 1 B prvého pododseku prvej zarázky tých istých usmernení, by malo byt vypocítané lineárnym spôsobom pre kazdý mesiac prekrocenia. Uskutocnené zvýsenie by teda malo byt o 1,042 % za mesiac, 50 % rozdelených na styridsatosem mesiacov, teda o 3,126 % za tri mesiace prekrocenia. 330 Tento lineárny prístup je potrebné uplatnovat na základe zásady rovnosti zaobchádzania, podla ktorej sa rozdiely medzi podnikmi zúcastnenými na karteli z hladiska dlzky trvania porusenia musia odrazit vo výske pokuty. 331 Sám Súd prvého stupna takto postupoval v bodoch 214 az 216 napadnutého rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia tým, ze znízil pokutu o 1 % za kazdý mesiac, pocas ktorého nebolo porusenie podla jeho názoru preukázané. 332 Súd prvého stupna by teda porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, keby neuplatnil ten istý prístup voci KE KELIT (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, Weig/Komisia, C-280/98 P, Zb. s. I-9757, bod 63). 333 Tento odvolací dôvod nie je opodstatnený. 334 V bodoch 167 az 171 napadnutého rozsudku KE KELIT/Komisia Súd prvého stupna vo veci samej rozhodol, ze dlzka trvania porusenia vyvodeného voci KE KELIT nebola neprimeraná z dôvodu, ze v spornom rozhodnutí Komisia nevychádzala z takéhoto lineárneho prístupu. 335 Ako vyplýva z bodov 170 a 178 odôvodnení sporného rozhodnutia, na ktoré sa Súd prvého stupna odvoláva v bode 170 tohto napadnutého rozsudku, Komisia vzala pri vsetkých podnikoch do úvahy skutocnost, po prvé, ze v úvodnej fáze boli dohody neúplné a mali mimo dánskeho trhu obmedzený úcinok, po druhé, ze koncom roku 1993 a zaciatkom roku 1994 boli prerusené, a po tretie, ze dosiahli najdokonalejsiu formu iba ako kartel na úrovni Spolocenstva, ktorý bol vytvorený v rokoch 1994 a 1995. 336 Vzhladom na sirokú mieru volnej úvahy Komisie pri urcení výsky pokuty, Súd prvého stupna mohol vyvodit bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze zvýsenie z dôvodu dlzky trvania porusenia vyvodeného voci KE KELIT nespôsobilo porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 337 Pokial ide o tvrdenie vznesené KE KELIT a zalozené na napadnutom rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia, z judikatúry Súdneho dvora urcite vyplýva, ze výkon plnej rozhodovacej právomoci pri urcení výsky pokút nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode v rozpore s clánkom 85 ods. 1 Zmluvy, a ze ak má Súd prvého stupna v úmysle odklonit sa osobitne vo vztahu k niektorému podniku od metódy výpoctu uplatnenej Komisiou, za predpokladu, ze ju nespochybnil, je potrebné, aby to v napadnutom rozsudku vysvetlil (pozri najmä rozsudok z 18. septembra 2003 Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 146). 338 Táto zásada vsak nie je uplatnitelná v prejednávanej veci, kedze je nesporné, ze výsku pokuty pre KE KELIT nestanovil Súd prvého stupna v rámci výkonu plnej rozhodovacej právomoci, ale Komisia v spornom rozhodnutí. 339 Okrem iného zo znenia bodu 55 v spojení s bodom 215 napadnutého rozsudku Dansk Rřrindustri/Komisia vyplýva, ze Súd prvého stupna nemal v úmysle odchýlit sa od metódy výpoctu uplatnenej Komisiou, ale naopak, chcel sa uistit, ze tri faktory, ktoré Komisia zobrala do úvahy pri posúdení dlzky trvania porusenia, ako je uvedené v bode 335 tohto rozsudku, sa odrazili v období stanovenom pre Dansk Rřrindustri. 340 Nie je okrem iného preukázané, ze situácia KE KELIT by bola porovnatelná so situáciou Dansk Rřrindustri, a to najmä pokial ide, pre prvý podnik, o strednodobé porusenie v zmysle bodu 1 B usmernení, v dlzke trvania od jedného do piatich rokov, zatial co druhému podniku bolo pripísané podla toho istého ustanovenia dlhodobé porusenie, v dlzke trvania viac ako pät rokov. 341 Nakoniec, svojím stvrtým odvolacím dôvodom Brugg kritizuje body 149 az 157 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia. 342 Podla Brugg Komisia za východiskový bod pre výpocet pokuty pre podniky tretej a stvrtej kategórie zobrala vztah od pät do jedna, ktorý je vo svojej podstate adekvátny. 343 Vzhladom vsak na to, ze základná suma stanovená pre podniky tretej kategórie uz presahuje hornú hranicu 10 % uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, od tohto vztahu sa upustilo následkom znízenia sumy na úroven hornej hranice. 344 Podla tohto odvolatela je preto namieste znízit tiez základnú sumu stanovenú pre podniky stvrtej kategórie, aby bol v tomto stádiu výpoctu obnovený vztah od pät do jedna. 345 Tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 346 Súd prvého stupna v súlade s právom zamietol tento zalobný dôvod z dôvodu uvedeného v bode 155 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia, a to ze za diskrimináciu nemôze byt povazovaná okolnost, ze východiskový bod uplatnený pre podniky tretej kategórie vyústil do ciastok, ktoré museli byt znízené, aby sa zohladnila hranica 10 % obratu ustanovená v clánku 15 nariadenia c. 17, zatial co takéto znízenie nebolo potrebné pre podniky stvrtej kategórie. Tento rozdiel v zaobchádzaní je totiz len priamym dôsledkom maximálnej hranice uplatnenej na pokuty podla nariadenia c. 17, ktorého zákonnost nebola spochybnená a ktoré sa zjavne uplatnuje len v prípadoch, ak výska predpokladanej pokuty presiahla 10 % obratu dotknutého podniku, ako bolo uvedené v bodoch 278 az 283 tohto rozsudku. 347 Zo vsetkého uvedeného vyssie vyplýva, ze odvolacie dôvody uvedené odvolatelmi z dôvodu porusenia zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania musia byt zamietnuté v celom rozsahu. c) O odvolacích dôvodoch skupiny Henss/Isoplus zalozených na porusení práva na obhajobu pri posúdení pritazujúcich okolností 348 Tretou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol, v bodoch 474 az 481 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, námietku nezákonnosti vznesenú voci usmerneniam a osobitne ich bodu 2 druhej zarázky, ktorý stanovuje zvýsenie základnej sumy "tam, kde existujú pritazujúce okolnosti ako napr. ... odmietnutie spolupracovat alebo pokusy prekázat Komisii pri jej setrení" [neoficiálny preklad]. 349 Podla tohto odvolatela usmernenia v predmetnom bode implikujú porusenie práva na obhajobu a v dôsledku toho musia byt vyhlásené za neaplikovatelné, kedze pritazujúca okolnost sa uplatní v okamihu, ked podnik vykonáva svoje právo na obhajobu, najmä ak v súlade s judikatúrou odmietne poskytnút informácie v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17 z dôvodu, ze by prispeli k jeho vlastnému obvineniu. 350 Tento odvolací dôvod nemôze byt uznaný. 351 Ako totiz v súlade s právom pripomenul Súd prvého stupna v bode 475 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, konanie podniku pocas správneho konania môze tvorit súcast faktorov, ktoré je potrebné zobrat do úvahy pri stanovení výsky pokuty (pozri najmä rozsudok zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 56). 352 Z bodu 478 tohto napadnutého rozsudku vyplýva, ze bod 2 druhá zarázka usmernení sa má vykladat v tom zmysle, ze podniku, ktorý spochybnuje pozíciu Komisie, ale ktorý prispeje takou mierou spolupráce, akou je povinný na základe nariadenia c. 17, nebude z tohto dôvodu ulozená zvýsená pokuta (pozri rozsudok Finnboard/Komisia, uz citovaný, bod 58). 353 Pritazujúca okolnost, akú predstavuje odmietnutie akejkolvek spolupráce alebo pokusy prekázat pri setrení, nemôze byt teda uplatnená, ak ide výlucne o výkon práva na obhajobu. 354 Okrem iného Skupina Henss/Isoplus druhou castou svojho tretieho odvolacieho dôvodu vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 555 az 565 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia rozhodol, ze jeho základné právo na obhajobu nebolo porusené tým, ze Komisia uplatnila voci nemu pritazujúcu okolnost, ktorá spocívala v pokuse klamat túto institúciu o skutocných vztahoch medzi podnikmi v skupine. 355 Podla odvolatela Súd prvého stupna nesprávne rozhodol, ze Komisia bola oprávnená vytýkat mu, ze poprel existenciu vztahov spadajúcich do oblasti práva spolocností a neodhalil prísne dôverné fiduciárne vztahy medzi jednotlivými spolocnostami. 356 Skupina Henss/Isoplus týmto konaním iba vykonávala svoje právo na obhajobu, a teda tieto skutocnosti jej nemôze Komisia pripísat ako pritazujúce okolnosti. 357 Predmetné tvrdenie vychádza z nesprávneho pochopenia bodov 556 az 560 tohto napadnutého rozsudku. 358 Súd prvého stupna v týchto bodoch totiz rozhodol, ze pocas správneho konania sa predmetná skupina neobmedzila len na spochybnenie posúdenia skutocností a právnej pozície Komisie, ale tiez jej poskytla neúplné a ciastocne nepresné informácie. 359 Súd prvého stupna prisiel k tomuto záveru na základe v zásade nezávislého posúdenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené, a osobitne na základe preskúmania odpovedí na ziadosti o informácie a pripomienok k oznámeniu o námietkach predlozených skupinou Henss/Isoplus. 360 Napokon, v rozpore s tvrdením odvolatela bod 557 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia neznamená, ze Súd prvého stupna skonstatoval, ze ziadost o informácie, adresovaná odvolatelovi na základe clánku 11 nariadenia c. 17, obsahovala otázku týkajúcu sa osobitne fiduciárnych vztahov medzi podnikmi predmetnej skupiny, vztahov, ktoré Komisia nemala a ani nemohla poznat. 361 Súd prvého stupna iba skonstatoval, ze predmetný odvolatel odpovedou na vseobecnejsiu otázku, ktorou sa od neho pozadovalo upresnenie vsetkých skutocností týkajúcich sa stretnutí s konkurencnými spolocnostami, a najmä týkajúcich sa úcastníkov týchto stretnutí, ich mien, podnikov a funkcií, poskytol urcité neúplné a ciastocne nepresné informácie. 362 V tomto bode teda zjavne neexistuje rozpor medzi predmetnou úvahou a spisom. Procesná vada namietaná v tejto súvislosti skupinou Henss/Isoplus ako cast jej siedmeho odvolacieho dôvodu musí byt preto zamietnutá. 363 So zretelom na vsetko vyssie uvedené musia byt odvolacie dôvody vznesené skupinou Henss/Isoplus a zalozené na porusení práva na obhajobu pri posúdení pritazujúcich okolností zamietnuté. d) O odvolacom dôvode LR A/S zalozenom na nezohladnení polahcujúcich okolností 364 Svojím tretím odvolacím dôvodom LR A/S vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 336 az 346 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia rozhodol, ze Komisia mohla legitímne usúdit, ze vo vztahu k nemu neexistujú ziadne polahcujúce okolnosti. 365 V tomto bode spolocnost LR A/S v prvom rade tvrdí, ze mala právo na znízenie z dôvodu týchto polahcujúcich okolností: - jej postavenie je vedlajsie v porovnaní s ABB, najsilnejsím subjektom, jedinou nadnárodnou skupinou v sektore mestského vykurovania a vodcom kartelu, - hospodársky nátlak vykonávaný ABB na spolocnost LR A/S, aby sa zúcastnila kartelu a vykonala rozhodnutia prijaté kartelom, - skutocnost, ze porusenia vytýkané ABB boli váznejsie ako porusenia vyvodené voci LR A/S. 366 Súd prvého stupna správne rozhodol v bode 338 napadnutého rozsudku, ze stredná velkost tohto odvolatela nemôze zakladat polahcujúcu okolnost. 367 Pokial ide osobitne o jeho pozíciu voci ABB, LR A/S v rozpore s rozhodnutím Súdu prvého stupna v bode 339 toho istého napadnutého rozsudku tvrdí, ze na základe vsetkých relevantných individuálnych faktorov by bolo v súlade s poziadavkou urcit výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená, ak by sa nátlak uskutocnený ABB na iné podniky zúcastnené na karteli, akým je LR A/S, premietol v úprave jeho vlastnej pokuty smerom nadol, a nielen v úprave pokuty ABB smerom nahor. 368 Spomenutá úprava pokuty okrem iného nezaistuje, aby pokuta odrázala prípadné rozdiely v postavení LR A/S a iných podnikov, ktoré nepodstúpili takýto nátlak, alebo ho podstúpili v mensej miere, a vedie k systematickej diskriminácii odvolatela voci týmto podnikom. 369 Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze zamietol túto námietku z dôvodu, ze LR A/S mohol radsej oznámit nátlak, ktorého bol objektom, príslusným orgánom a podat na Komisiu staznost podla clánku 3 nariadenia c. 17, ako sa zúcastnit na karteli. 370 Existencia takéhoto nátlaku totiz nic nemení na skutocnosti a závaznosti porusenia spáchaného odvolatelom. 371 Nakoniec, LR A/S spochybnuje bod 345 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, ktorým Súd prvého stupna rozhodol, ze skutocnost, ze odvolatel zaviedol program nápravy, nemôze byt kvalifikovaná ako polahcujúca okolnost vedúca k znízeniu pokuty. Súd prvého stupna takto neuznal osvedcenú praktiku. 372 Toto tvrdenie nemôze byt uznané. 373 Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v dotknutom bode tohto rozsudku rozhodol, ze aj ked je urcite dôlezité, ze LR A/S prijala opatrenia na zabránenie toho, aby bolo v budúcnosti spáchané nové porusenie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva jej zamestnancami, táto okolnost nic nemení na existencii porusenia, ktoré bolo v tejto prejednávanej veci skonstatované. Súd prvého stupna v súlade s právom rozhodol, ze táto okolnost nezaväzuje Komisiu znízit z dôvodu polahcujúcich opatrení výsku pokuty tohto odvolatela. 374 Vzhladom na vyssie uvedené treba skúmaný odvolací dôvod zamietnut. e) O odvolacích dôvodoch skupiny Henss/Isoplus a LR A/S zalozených na nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení ich spolupráce pocas správneho konania 375 Prvou castou svojho tretieho odvolacieho dôvodu skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 607 az 623 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia rozhodol, ze Komisia oprávnene odmietla znízit výsku pokuty na základe oznámenia o spolupráci a ze Komisia tým neporusila clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 376 V tejto súvislosti skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, po prvé, ze v bodoch 609 a 610 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia jej oprávnene odoprela znízit pokutu na základe bodu 3 siestej odrázky usmernení, pretoze takéto znízenie sa vztahuje na porusenie, na ktoré sa neuplatnuje oznámenie o spolupráci, zatial co kartel porovnatelný s kartelom v tejto veci jasne do tejto oblasti spadá, ako je to popísané v casti A bodu 1 oznámenia. 377 Znenie casti A bodu 1 nestanovuje, ze uvedené oznámenie sa uplatnuje výlucne na tieto porusenia. 378 Z oznámenia o spolupráci tiez nevyplýva, ze by Komisia nemohla vziat do úvahy ciastocné priznania alebo spoluprácu výlucne na základe tohto oznámenia. Do takej miery restriktívny výklad by bol v rozpore s clánok 6 EDLP a so zásadou prezumpcie neviny ako jednou zo vseobecných zásad práva Spolocenstva. 379 Tvrdenie skupiny Henss/Isoplus v tomto bode vychádza z nesprávneho pochopenia bodov 609 a 610 napadnutého rozsudku. 380 Na základe výkladu bodu 3 siestej zarázky usmernení, ktorý nevykazuje ziadne nesprávneho právneho posúdenia, sa Súd prvého stupna obmedzil na skonstatovanie, ze tam uvedená osobitná polahcujúca okolnost sa uplatnuje len na porusenia, na ktoré sa nevztahuje oznámenie o spolupráci. 381 Je totiz nespochybnitelné, ako tvrdí Súd prvého stupna, ze v prejednávanej veci ide o kartel a v dôsledku toho o porusenie, na ktoré sa toto oznámenie vztahuje. 382 Súd prvého stupna teda v súlade s právom dosiel k záveru, ze Komisii nemôze byt vytýkané, ze neprihliadla na spoluprácu tohto odvolatela na základe uvedenej polahcujúcej okolnosti. 383 Skupina Henss/Isoplus dalej tvrdí, ze druhá veta bodu 615 tohto napadnutého rozsudku je postihnutá procesnou vadou, kedze v spise je uvedené, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách vsetky spolocnosti patriace do tejto skupiny priznali svoju úcast na karteli na úrovni Spolocenstva v období od konca roku 1994 do zaciatku roku 1996. 384 Týmto odvolacím dôvodom odvolatel hlavne vytýka Súdu prvého stupna, ze rozhodol, ze popretie úcasti dotknutých spolocností tejto skupiny na karteli v ich vyjadreniach k oznámeniu o výhradách nebolo obmedzené len na obdobie pred októbrom 1994, ale týkalo sa celej dlzky trvania porusenia. 385 Tvrdenia uvedené v tejto súvislosti skupinou Henss/Isoplus pred Súdnym dvorom v ziadnom prípade nepreukazujú, ze Súd prvého stupna v tomto bode nedocenil význam odpovede na oznámenie o výhradách tým, ze ju vykladal spôsobom, ze v uvedenom dokumente popreli dotknuté spolocnosti svoju úcast na karteli pocas celej dlzky jej trvania. 386 Z dokumentov prilozených k spisu teda nevyplýva, ze zistenia Súdu prvého stupna by boli v tomto bode vecne nepresné. 387 Skupina Henss/Isoplus nakoniec v rozpore s rozhodnutím Súdu prvého stupna tvrdí, ze Komisia jej bola povinná na základe casti D oznámenia o spolupráci priznat výrazné znízenie výsky pokuty. 388 Na rozdiel od castí B a C tohto oznámenia dosiahnutie znízenia na základe casti D nevyzaduje stálu a úplnú spoluprácu, ale je podriadené jedine podmienke poskytnút pred zaslaním oznámenia o výhradách urcité informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. 389 Súd prvého stupna v bode 617 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, ako aj Komisia pri vypocutí a v bodoch 110 a 180 odôvodnenia napadnutého rozsudku uznali, ze spolupráca a priznania odvolatelov, aj ked len neúplné, v zásade naplnili podmienky uplatnenia casti D bodu 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci. 390 Podla skupiny Henss/Isoplus jej nemohlo byt toto znízenie odoprené z dôvodu existencie pritazujúcich okolností alebo z dôvodu, ze pri výkone svojho práva na obhajobu odmietla Komisii niektoré okolnosti odhalit, poskytla jej chybné informácie alebo spochybnila urcité skutocnosti. 391 Tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 392 Z bodu 617 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia samozrejme vyplýva, ako zdôraznuje odvolatel, ze Súd prvého stupna uznal jeho spoluprácu, aj ked nebola zásadná, a priznania, aj ked boli iba ciastocné. 393 Súd prvého stupna vsak oprávnene a bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo byt namietané v rámci odvolania, rozhodol, ze informácie poskytnuté týmto odvolatelom, a ktoré v zásade môzu spadat pod situáciu umoznujúcu znízenie pokuty na základe casti D bodu 2 oznámenia o spolupráci, nemuseli nevyhnutne viest k tomu, aby Komisia odvolatelovi priznala znízenie na základe tohto oznámenia. 394 Komisia totiz v tejto súvislosti disponuje volnou úvahou, ako to vyplýva zo samotného znenia tohto bodu 2 a osobitne úvodných slov "Môze íst najmä o prípad...". 395 Navyse, a tento argument je podstatný, znízenie na základe oznámenia o spolupráci môze byt odôvodnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie konanie dotknutého podniku môzu byt v danej súvislosti povazované za skutocnú spoluprácu z jeho strany. 396 Ako vyplýva zo samotného pojmu spolupráca, zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v casti D bodu 1 tohto oznámenia, znízenie na základe uvedeného oznámenia môze byt totiz priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedcí o takomto spôsobe spolupráce. 397 Ako skonstatoval Súd prvého stupna v bodoch 618 a 622 napadnutého rozsudku, kedze skupina Henss/Isoplus v prejednávanej veci poskytla neúplné a ciastocne nepresné informácie, nemôze sa dovolávat takéhoto konania. 398 V rozpore s tvrdením tohto odvolatela Súd prvého stupna teda nespochybnil ani zásadu trestného práva, podla ktorej kazdé priznanie, aj ked je iba ciastocné, musí povinne viest k znízeniu pokuty, ani právo na obhajobu a zásadu ne bis in idem. 399 Pokial ide o znízenie výsky pokuty, ktorého cielom je vynahradit podniku to, ze prispel k správnemu konaniu spôsobom umoznujúcim Komisii skonstatovat porusenie s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit, ako tvrdí táto institúcia, bolo by absurdné ju zaviazat na priznanie znízenia pokuty v prípade, ak by súcinnost podniku neumoznila dosiahnut vyssie uvedený ciel, ale naopak, dokonca by mu zabránila. 400 Ako uz bolo rozhodnuté v bodoch 358 az 362 tohto rozsudku, skupina Henss/Isoplus sa teda nemôze v situácii, akou je situácia v prejednávanej veci, dovolávat, ze jej právo na obhajobu bolo porusené. 401 Predmetný odvolatel nebol totiz povinný pristúpit k ziadnej spolupráci alebo priznaniu. Navyse, právo na obhajobu neznamená oprávnenie poskytovat neúplné a ciastocne nepresné informácie. 402 Porusenie zásady ne bis in idem, ak bolo zalozené na okolnosti, ze na predmetné konanie sa uz prihliadlo ako na pritazujúcu okolnost, tiez nemôze byt uznané. 403 Skutocnost, ze podnik nebol odmenený za spoluprácu, ktorá neumoznila Komisii skonstatovat porusenie s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit, nemôze byt povazovaná za sankciu zaclenovanú k potrestaniu, ktoré predstavuje uznanie pritazujúcej okolnosti. 404 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom LR A/S tvrdí, ze body 359 az 370 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením v tom, ze Súd prvého stupna nimi potvrdil mieru znízenia výsky pokuty priznanej Komisiou za spoluprácu tohto odvolatela pocas správneho konania, konkrétne 30 %, zatial co odvolatel tvrdí, ze z tohto dôvodu mal nárok na výraznejsie znízenie. 405 V prvom rade, ako uz bolo rozhodnuté v bodoch 191 az 196 tohto rozsudku, odpovedajúc na druhý odvolací dôvod uvedeného odvolatela, tento nemohol zalozit ziadnu legitímnu dôveru na údajnej rozhodovacej praxi Komisie, teda praxi existujúcej v case konkretizácie jeho spolupráce, a ktorá v tomto prípade bola výhodnejsia ako oznámenie o spolupráci. 406 Stvrtý odvolací dôvod vznesený LR A/S, kedze smeruje k spochybneniu bodov 361 a 366 napadnutého rozsudku na základe vyssie uvedeného tvrdenia, musí byt zamietnutý. 407 Odvolatel tvrdí, po druhé, ze výraznejsie znízenie pokuty mu malo byt priznané z dôvodu, ze bol prvým podnikom, ktorý s Komisiou spolupracoval, co viedlo ostatné podniky k tomu, aby konali rovnako. 408 V tejto súvislosti stací skonstatovat, ze v bodoch 363 az 365 tohto napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol v rámci nezávislého posúdenia skutkových okolností, ze miera znízenia priznaného LR A/S z dôvodu jeho spolupráce bola primeraná, najmä preto, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia nebola ochotná priznat znízenie pokuty o 50 % podnikom, ktoré jej neposkytli informácie pred ziadostou o informácie a ze je nepochybné, ze tento odvolatel poskytol tejto institúcii dokumenty iba po prijatí takejto ziadosti o informácie. 409 Po tretie LR A/S vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 368 toho istého rozsudku zamietol jeho tvrdenie, podla ktorého mal právo na oslobodenie od pokuty za obdobie nasledujúce po setreniach, pretoze bol prvým podnikom, ktorý odhalil, ze kartel po setreniach Komisie pokracoval. 410 Odôvodnenie uvedené Súdom prvého stupna v uvedenom bode 368, podla ktorého porusenie, a teda aj znízenie, musia byt pri posúdení spolupráce zobraté do úvahy v ich celku, nie je rozhodujúce a neodporuje priznaniu znízenia väcsieho rozsahu. 411 V tejto súvislosti Súd prvého stupna rozhodol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mu mohlo byt vytýkané v rámci odvolania, ze pokracovanie kartelu najmä po vykonaných setreniach predstavuje aspekt neoddelitelný od porusenia a ze toto porusenie mohlo byt pri uplatnení oznámenia o spolupráci posúdené iba globálnym spôsobom. 412 Pokial ide o mieru znízenia spochybnenú LR A/S, úvahy Súdu prvého stupna v bode 368 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia, ktoré sú zalozené na oznámení o spolupráci, nie sú zatazené ziadnym nesprávnym právnym posúdením vo výklade uvedeného oznámenia. Tento odvolací dôvod preto nemôze byt uznaný. 413 LR A/S tvrdí, po stvrté, ze Súd prvého stupna tým, ze v bodoch 240 az 245 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia rozhodol, ze ABB mal právo na znízenie výsky pokuty o viac ako 30 %, pretoze tento odvolatel na rozdiel od LR A/S nespochybnil skutkovú podstatu hlavných skutocností po dorucení oznámenia o výhradách, sankcionoval LR A/S jedine z dôvodu výkonu jeho práva na obhajobu. Súd prvého stupna teda porusil základné zásady, ktoré sú ustanovené najmä v clánku 6 EDLP, a navyse sa dopustil diskriminacného zaobchádzania. 414 Z bodu 243 napadnutého rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia vyplýva, ze Súd prvého stupna, odvolávajúc sa na bod 26 druhý pododsek a bod 27 piaty pododsek odôvodnenia sporného rozhodnutia, skonstatoval, ze LR A/S tvrdil na rozdiel od ABB, ze pred rokom 1994 kartel neexistoval mimo dánskeho trhu a ze navyse neslo o stály kartel. Okrem iného popieral svoju úcast na cinnostiach smerujúcich k eliminácii Powerpipe alebo realizáciu týchto sankcií. 415 Za týchto okolností nemôze byt Súdu prvého stupna vytýkané akékolvek diskriminacné zaobchádzanie LR A/S voci ABB. 416 V rozpore s tvrdením LR A/S tento odvolatel nie je vo vztahu k ABB penalizovaný jedine z dôvodu, ze vykonával svoje právo na obhajobu. 417 V prejednávanej veci totiz ABB, na rozdiel od ostatných podnikov vrátane LR A/S, uprednostnil vzdat sa práva na spochybnovanie hlavných skutocností uvedených Komisiou a jej záverov a z tohto pohladu s uvedenou institúciou plne spolupracoval, aby mal moznost získat dodatocné znízenie výsky pokuty. 418 Ide teda o slobodnú volbu ABB, v dôsledku ktorej Komisia priznala tejto spolocnosti priaznivejsie zaobchádzanie. 419 Tento postup bol tiez prístupný pre LR A/S. Z uvedeného nevyplýva, ze by nepriznaním dodatocného znízenia LR A/S, pretoze sa rozhodol nenasledovat tento postup, bol tento podnik nútený svedcit pod hrozbou sankcie porusenia clánku 6 EDLP, alebo by bol penalizovaný jedine z dôvodu výkonu jeho práva na obhajobu. 420 Vzhladom na vsetko vyssie uvedené musí byt stvrtý dôvod odvolací vznesený LR A/S zamietnutý v celom rozsahu. D - O odvolacích dôvodoch, ktoré sa týkajú práva byt vypocutý a povinnosti odôvodnenia 1. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení práva byt vypocutý 421 Svojimi odvolacími dôvodmi Dansk Rřrindustri (tretí odvolací dôvod), skupina Henss/Isoplus (dva prvé odvolacie dôvody), KE KELIT (stvrtý odvolací dôvod), Brugg (tretí odvolací dôvod) a LR GmbH (stvrtý odvolací dôvod) vytýkajú Súdu prvého stupna, ze zamietol ich dôvody zalozené na porusení práva byt vypocutý, pretoze pocas správneho konania a osobitne v odpovedi na oznámenie o výhradách nemohli prezentovat svoj názor na otázku retroaktívneho uplatnenia usmernení v prejednávanej veci, kedze Komisia v ziadnom okamihu správneho konania neoznámila svoj záujem ich uplatnit. 422 Je potrebné skonstatovat, ako správne tvrdila Komisia, ze odvolací dôvod uvedený v tejto súvislosti Dansk Rřrindustri nebol vznesený pred Súdom prvého stupna a predstavuje nový odvolací dôvod, a teda je v rámci odvolania neprípustný. 423 Odvolatel vo svojej replike v podstate tvrdí, ze nejde o nový odvolací dôvod, kedze môze byt implicitne vyvodený z odvolacích dôvodov a tvrdení, ktoré rozvinul pred Súdom prvého stupna vo veci stanovenia pokuty. 424 Zo spisu vsak vyplýva, ze ani v zalobe, ani v replike, ktoré boli predlozené Súdu prvého stupna, tento odvolatel nevzniesol odvolací dôvod týkajúci sa práva byt vypocutý na podporu ostatných dôvodov vznesených v prvom stupni. 425 V tejto súvislosti je tiez okrem iného potrebné skonstatovat, ze odvolanie neoznacuje a ani neumoznuje identifikovat kritizované body alebo úcastníka konania tohto napadnutého rozsudku. 426 Je totiz vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánkov 168 A Zmluvy ES (teraz clánok 225 ES), 51 prvého pododseku Statútu Súdneho dvora a 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, a právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (pozri najmä rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 497 a citovanú judikatúru). 427 Co sa týka odvolacích dôvodov uvedených v tomto bode skupinou Henss/Isoplus, KE KELIT, Brugg a LR GmbH, okrem urcitých aspektov vlastných jednotlivým odvolatelom, ktoré budú rozobrané na druhom mieste v rozsahu, v akom sú kritizované v tomto odvolaní, Súd prvého stupna ich v podstate zamietol z rovnakých dôvodov v bodoch 310 az 322 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia, 75 az 89 napadnutého rozsudku KE KELIT/Komisia, 82 az 98 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia a 192 az 206 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia. 428 V týchto napadnutých rozsudkoch Súd prvého stupna najskôr v súlade s právom pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry Súdu prvého stupna, ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokutu, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, ako napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Súd prvého stupna tiez správne rozhodol, ze takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti uznaniu porusenia, ale tiez proti ulozeniu pokuty (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 21). 429 Súd prvého stupna dalej skonstatoval vo veci kazdého z týchto odvolatelov, ze preskúmanie oznámenia o výhradách preukázalo, ze obsahuje skutkové a právne okolnosti, na základe ktorých mala Komisia v úmysle vypocítat pokutu, ktorá mala byt ulozená dotknutým podnikom, je preto potrebné z toho vyvodit záver, ze v tejto súvislosti právo týchto odvolatelov byt vypocutý bolo riadne dodrzané. 430 Pokial ide o posúdenie dôkazov, konkrétne oznámenia o výhradách kazdého z týchto odvolatelov, preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania sa obmedzuje len na prípady prekrútenia týchto dôkazov (pozri najmä rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, uz citovaný, bod 39). 431 Tvrdenia skupiny Henss/Isoplus, KE KELIT, Brugg a LR GmbH nesmerovali k preukázaniu takéhoto prekrútenia, takze táto cast napadnutých rozsudkov nemôze byt kritizovaná. 432 Uvedení odvolatelia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze oznámenie o výhradách kazdého dotknutého odvolatela obsahovalo dostatocné nálezitosti umoznujúce dodrzanie práva byt vypocutý a ze z neho vyplývalo, ze bolo v prejednávanej veci postacujúce na dodrzanie tohto práva a ze Komisia teda nebola povinná pocas správneho konania oznámit odvolatelom svoj zámer uplatnit novú metódu výpoctu pokút. 433 Tí istí odvolatelia v podstate tvrdia, ze zámer uplatnit usmernenia mal byt spomenutý pocas správneho konania, kedze tieto pravidlá obsahovali zásadnú reformu metódy výpoctu pokút, a ze islo okrem iného o retroaktívne uplatnenie. Za daných podmienok takáto informácia predstavuje podstatnú nálezitost pre obhajobu odvolatelov v otázke výpoctu výsky pokút. 434 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v súlade s právom skonstatoval, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora by poskytnutie údajov týkajúcich sa výsky zamýslaných pokút v case, ked podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom (pozri rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 21, a Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 19). 435 Súd prvého stupna tiez správne doplnil, ze podla tej istej judikatúry Komisia nebola povinná v oznámení o výhradách uviest moznost prípadnej zmeny svojej politiky, pokial ide o úroven výsky pokút, teda o moznost, ktorá závisí od vseobecných hodnotení politiky hospodárskej sútaze, bez toho, aby mala priamy vztah s osobitnými okolnostami prejednávanej veci (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 22). 436 Bezpochyby sa zdá, ze usmernenia obsahujú novú metódu stanovovania výsky pokút, predstavujúcu dôlezitú reformu v tejto oblasti, najmä pokial ide o tarifikáciu, aj ked relatívnu a flexibilnú, základných súm, ktoré stanovuje ako východiskový bod pre výpocet. 437 Ako vsak vyplýva zo zamietnutia odvolacích dôvodov týkajúcich sa údajnej nezákonnosti usmernení, ako bolo rozhodnuté v bodoch 250 az 253 tohto rozsudku, táto nová metóda nadalej zostáva zalozená na nevyhnutných kritériách závaznosti a dlzky trvania porusenia uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze pozostáva hlavne v upresnení spôsobu, akým má Komisia v úmysle uplatnit tieto kritériá na urcenie výsky pokút. 438 Je pravda, ze usmernenia obsahujú v tejto súvislosti dôlezité upresnenia a ze by mozno bolo ziaduce, keby Komisia poskytla tieto upresnenia podnikom, v rozsahu, aký nenasvedcuje tomu, ze by predznamenávala neprimeraným spôsobom svoje rozhodnutie. 439 Z uvedeného tiez vyplýva, ako správne rozhodol Súd prvého stupna, ze právo byt vypocutý, pokial ide o výpocet výsky pokuty, sa nevztahuje na spôsob, akým má Komisia v úmysle uplatnit nevyhnutné kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia na urcenie výsky pokút. 440 Co sa týka tvrdenia tých istých odvolatelov, podla ktorého mali právo byt vypocutí, pokial ide o úmysel Komisie retroaktívne uplatnit usmernenia, je potrebné skonstatovat, ako bolo rozhodnuté v bode 231 tohto rozsudku, ze nová metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach bola primerane predvídatelná dotknutými podnikmi v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. Za týchto podmienok sa odvolatelia nemôzu dovolávat práva byt vypocutý vo veci retroaktívneho uplatnenia usmernení. Tento odvolací dôvod musí byt teda tiez zamietnutý. 441 Dalej je potrebné zaoberat sa niektorými osobitnými tvrdeniami uvedenými jednotlivými odvolatelmi na podporu ich odvolacích dôvodov zalozených na porusení práva byt vypocutý. 442 Skupina Henss/Isoplus vytýka Súdu prvého stupna, ze v bode 312 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia uviedol, ze pokial ide o urcenie výsky pokút, podniky pozívali zvýsenú ochranu, pokial ide o ich práva na obhajobu, pretoze Súd prvého stupna rozhodoval v rámci plnej rozhodovacej právomoci a bol najmä oprávnený zrusit alebo znízit pokutu na základe clánku 17 nariadenia c. 17. 443 Odvolatel tvrdí, ze podla tohto nariadenia mal právo na dve instancie s plnou rozhodovacou právomocou, konkrétne na Komisiu a Súd prvého stupna, a nemôze byt preto pozbavený jedného instancného stupna porusením práva byt vypocutý vo veci výpoctu pokuty. Porusenie jeho práva na obhajobu, ktoré nastane v stádiu správneho konania, nemôze byt napravené pocas konania pred Súdom prvého stupna. 444 Tento odvolací dôvod nie je opodstatnený. 445 Ako uviedla Komisia, Súd prvého stupna v bode 312 napadnutého rozsudku HFB a i./Komisia jedine a správne rozhodol, ze jeho plná rozhodovacia právomoc predstavuje zvýsenú ochranu. Nerozhodol ani neuviedol, ako tvrdí skupina Henss/Isoplus, ze ide o náhradu jedného stupna, akým je správne konanie pred Komisiou, ktorá by Súdu prvého stupna umoznovala napravit akékolvek porusenie práva na obhajobu, ktoré nastalo v stádiu uvedeného konania. 446 Ten istý odvolatel okrem iného tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol jeho odvolací dôvod zalozený na porusení práva byt vypocutý najmä preto, ze pritazujúca okolnost v bode 2 druhej zarázky usmernení - konkrétne odmietnutie akejkolvek spolupráce a pokusy prekázat pri setrení - uvedená v jeho neprospech bola vzatá do úvahy bez toho, aby bol informovaný o úmysle Komisie takto postupovat, a teda bez toho, aby bol v tejto veci vypocutý. 447 V tejto súvislosti stací skonstatovat, ze na predmetné tvrdenie nie je mozné prihliadnut, kedze zo spisu vyplýva, ze táto pritazujúca okolnost zjavne nemohla byt predmetom oznámenia o výhradách, pretoze sa prejavila najmä pocas fázy správneho konania, konkrétne v odpovedi na predmetné oznámenie podanej skupinou Henss/Isoplus, a následne pokracovala. 448 Brugg vytýka Súdu prvého stupna, ze zamietol v bode 97 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia jeho tvrdenie, podla ktorého Komisia pocas vypocutia vyvolala v odvolatelovi vieru, ze pokuta bude urcená na základe jeho relevantného obratu. Ako uviedol Súd prvého stupna k tomuto bodu, Komisia pocas vypocutia výslovne poziadala Brugg, aby potvrdil predmetný obrat. Komisia v ziadnom okamihu nenaznacila, ze zalozí svoje rozhodnutie na usmerneniach. 449 V tejto súvislosti stací skonstatovat, ze predmetným odvolacím dôvodom má odvolatel v úmysle spochybnit prostredníctvom jednoduchého tvrdenia posúdenie skutkových okolností Súdnom prvého stupna, co nepredstavuje, s výnimkou prekrútenia dôkazov, právnu otázku, na ktorú by sa ako takú vztahovala preskúmanie Súdneho dvora. 450 Kedze tento odvolatel neuvádza ziadne tvrdenie spôsobilé preukázat akékolvek prekrútenie daných dôkazov skúmaných v bodoch 94 az 97 napadnutého rozsudku Brugg Rohrsysteme/Komisia, tento odvolací dôvod musí byt zamietnutý. 2. O odvolacích dôvodoch zalozených na porusení povinnosti odôvodnenia výpoctu pokút 451 Jednotlivými odvolacími dôvodmi KE KELIT (piaty odvolací dôvod), LR A/S (druhý odvolací dôvod) a LR GmbH (tretí odvolací dôvod) vytýkajú Súdu prvého stupna, ze rozhodol, osobitne v bodoch 205 napadnutého rozsudku KE KELIT/Komisia, 390 napadnutého rozsudku LR AF 1998/Komisia a 374 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia, ze v spornom rozhodnutí Komisia nebola povinná výslovne sa vyjadrit, ci a z akých dôvodov v prejednávanej veci uplatnila usmernenia. 452 KE KELIT a LR GmbH tvrdia, ze so zretelom na zmenu, ktorú prinásajú usmernenia, pokial ide o metódu výpoctu výsky pokút, dôvody tejto zmeny a retroaktívneho uplatnenia usmernení v prejednávanej veci mali byt v usmerneniach osobitne vysvetlené. LR A/S tvrdí, ze toto rozhodnutie malo byt odôvodnené, pokial ide o retroaktívne uplatnenie usmernení a oznámenia o spolupráci. 453 Na úvod je v tejto súvislosti potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora rozsah povinnosti odôvodnenia predstavuje právnu otázku, na ktorú sa vztahuje preskúmanie Súdneho dvora v rámci odvolania, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vykonávané v tomto rámci musí nevyhnutne vziat do úvahy skutocnosti, o ktoré sa oprel Súd prvého stupna, aby prisiel k záveru, ci je odôvodnenie dostacujúce alebo nedostacujúce (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 1997, Komisia/V, C-188/96 P, Zb. s. I-6561, bod 24). 454 Co sa týka odvolacieho dôvodu odvolatelov, podla ktorého sporné rozhodnutie malo byt odôvodnené v otázke retroaktívneho uplatnenia usmernení, je na mieste pripomenút, ze v bode 231 tohto rozsudku bolo rozhodnuté, ze nová metóda výpoctu obsiahnutá v usmerneniach bola primerane predvídatelná dotknutými podnikmi v case, ked boli spáchané príslusné porusenia. Za týchto podmienok retroaktívne uplatnenie usmernení nevyzadovalo osobitné odôvodnenie. Tento odvolací dôvod musí byt teda tiez zamietnutý. 455 Pokial ide o odvolací dôvod LR A/S zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia v otázke retroaktívneho uplatnenia oznámenia o spolupráci, ten musí byt tiez zamietnutý. 456 Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 227 az 231 tohto rozsudku, oznámenie o spolupráci, aj za predpokladu, ze v jeho dôsledku sa úroven ulozených pokút zvýsila, bolo primerane predvídatelné podnikmi, akým je odvolatel, v case, ked boli spáchané príslusné porusenia, a to takým spôsobom, ze uplatnenie tohto oznámenia na porusenia spáchané pred jeho prijatím neporusilo zásadu zákazu retroaktivity. 457 Sporné rozhodnutie teda nemuselo byt odôvodnené v otázke retroaktívneho uplatnenia oznámenia o spolupráci. 458 V troch napadnutých rozsudkoch KE KELIT/Komisia, LR AF 1998/Komisia a Lögstör Rör/Komisia Súd prvého stupna potvrdil, ze Komisii nemôze byt vytýkané, ze sa výslovne nevyjadrila o právnom rámci uplatnovanom na prejednávanú vec, osobitne o uplatnení usmernení. 459 Z napadnutých rozhodnutí tiez vyplýva a najmä z bodu 209 rozsudku LR AF 1998/Komisia, ze v ziadnom okamihu správneho konania Komisia neoznámila, ze má v úmysle uplatnit usmernenia. 460 Znenie sporného rozhodnutia preukazuje, ze rozhodnutie neobsahuje ziadnu výslovnú zmienku o usmerneniach. 461 Je na mieste pripomenút, ze usmernenia predstavujú pravidlá postupu vseobecnej platnosti a ktoré je Komisia v zásade povinná uplatnovat. Z uvedeného vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia, ktorým sa uplatnili usmernenia, akým je sporné rozhodnutie, môze byt posúdená vzhladom na usmernenia, ako bolo rozhodnuté v bode 211 tohto rozsudku. 462 Podla ustálenej judikatúry je cielom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie umoznit Súdnemu dvoru vykonat preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a dotknutej osobe poskytnút dostatocné podklady na to, aby zistila, ci je rozhodnutie opodstatnené alebo ci má vady, ktoré by umoznili napadnút jeho zákonnost (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 145). 463 Odôvodnenie teda v zásade musí byt oznámené dotknutej osobe v rovnakom case ako rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu. Absencia odôvodnenia nemôze byt napravená tým, ze dotknutá osoba sa dozvie dôvody rozhodnutia v konaní pred Súdnym dvorom (rozsudok z 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22). 464 Z uvedeného vyplýva, ze treba preskúmat, ci v case prijatia sporného rozhodnutia podniky vedeli dostatocne urcitým spôsobom, ze v tejto súvislosti vykonaný výpocet výsky pokút sa uskutocnil na základe novej metódy výpoctu stanovenej usmerneniami, aby mohli prípadne napadnút zákonnost uvedeného rozhodnutia z dôvodu týchto usmernení. 465 V napadnutých rozsudkoch Súd prvého stupna správne rozhodol, ze poziadavka odôvodnenia je najmä dôsledkom kontextu a vsetkých pravidiel spravujúcich danú oblast. Z uvedeného vyvodil, ze Komisia nebola povinná výslovne uviest, ci a z akých dôvodov v prejednávanej veci uplatnila usmernenia, kedze v ich úvode je ustanovené, ze "nová metodológia uplatnitelná na výsku pokuty sa bude odteraz riadit nasledujúcou schémou". Komisia sa takto zaviazala uplatnovat predmetné usmernenia pri urcení výsky pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 466 Je vsak potrebné skonstatovat, ze cast úvodu usmernení citovaná v predchádzajúcom bode nepreukazuje jasne a bez dvojznacnosti, ze smeruje k urceniu casovej pôsobnosti usmernení takým spôsobom, ze sa vztahuje na porusenia, akými sú aj porusenia v prejednávanej veci, ktoré nastali pred prijatím usmernení. 467 Súd prvého stupna prinajmensom v bode 375 napadnutého rozsudku Lögstör Rör/Komisia zdôraznil, ze v kazdom prípade v odôvodnení sporného rozhodnutia, ktoré sa týka uplatnenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, najmä v jeho bodoch 163 az 168 Komisia výslovne prevzala také úvahy o výske pokuty, ktoré sú analogické s úvahami obsiahnutými v odôvodneniach usmernení. 468 Preskúmanie vsetkých odôvodnení sporného rozhodnutia týkajúceho sa výpoctu výsky pokuty, konkrétne bodov 168 az 183, potvrdzuje, ze toto rozhodnutie musia dotknuté podniky odôvodnene vnímat tak, ze sa na ne budú uplatnovat usmernenia a nová metóda výpoctu, ktorú stanovujú. 469 Za týchto podmienok mohol Súd prvého stupna dôjst k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo dostatocne odôvodnené. 470 Odvolacie dôvody vznesené KE KELIT, LR A/S a LR GmbH zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu pokút musia byt teda zamietnuté. VII - O trovách 471 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Dansk Rřrindustri, skupinu Henss/Isoplus, KE KELIT, LR A/S, Brugg, LR GmbH a ABB na náhradu trov konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P sú spojené na spolocné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Odvolania sa zamietajú. 3. Dansk Rřrindustri A/S, Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH, Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH, Isoplus Fernwärmetechnik GmbH, KE KELIT Kunststoffwerk GmbH, LR af 1998 A/S, Brugg Rohrsysteme GmbH, LR af 1998 (Deutschland) GmbH a ABB Asea Brown Boveri Ltd sú povinní nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyky konania: dáncina, nemcina a anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTqoQTp/L98326-3857TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXTqoQTp/L98326-3857TMP.html#Footref*