Vec C-174/02 Streekgewest Westelijk Noord-Brabant proti Staatssecretaris van Financiën (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden) "Státna pomoc - Clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) - Plánovaná pomoc - Zákaz vykonat navrhované opatrenia pred konecným rozhodnutím Komisie - Rozsah zákazu, ak pomoc spocíva v oslobodení od dane - Urcenie osôb, ktoré sa môzu dovolávat prípadného porusenia" Návrhy prednesené 4. marca 2004 - generálny advokát L. A. Geelhoed Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. januára 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Zákaz vykonania pred konecným rozhodnutím Komisie - Priamy úcinok - Osoby, ktoré sa môzu dovolávat prípadného porusenia - Osoba podliehajúca súdnej právomoci, ktorá je danovníkom dane tvoriacej neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci [Zmluva ES, clánok 93 ods. 3 (teraz clánok 88 ods. 3 ES)] 2. Pomoc poskytovaná státmi - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost - Dane, z ktorých existujú oslobodenia povazované za pomoc - Zaclenenie - Podmienka - Záväzný vztah urcenia medzi danou a pomocou [Zmluva ES, clánok 92 (zmenený, teraz clánok 87 ES) a clánok 93 (teraz clánok 88 ES)] 1. Osoba podliehajúca súdnej právomoci môze mat záujem na tom, aby sa pred vnútrostátnymi súdmi mohla dovolávat priameho úcinku zákazu vykonania navrhovaných opatrení uvedeného v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) nielen s cielom dosiahnut zrusenie negatívnych úcinkov narusenia hospodárskej sútaze, ktoré bolo vyvolané udelením protiprávnej pomoci, ale aj s cielom dosiahnut vrátenie dane vybranej v rozpore s týmto ustanovením. Za tohto posledne uvedeného predpokladu je otázka, ci sa takejto osoby dotklo narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z daného opatrenia pomoci, irelevantná pre posúdenie jej záujmu na podaní zaloby. Zohladnit treba len tú skutocnost, ze táto osoba podliehajúca súdnej právomoci je danovníkom dane, ktorá je neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci vykonaného v rozpore so zákazom uvedeným v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy. (pozri bod 19) 2. Dane nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci okrem prípadu, ked sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, ze tvoria neoddelitelnú súcast tohto opatrenia. Na to, aby bolo mozné dan alebo cast dane povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou podla vnútrostátnej úpravy nevyhnutne existovat záväzný vztah urcenia v tom zmysle, ze výnos dane je záväzne urcený na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výnos dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Skutocnost, ze pomoc sa poskytuje vo forme oslobodenia od dane, alebo ze strata príjmov spôsobená týmto oslobodením je na úcely odhadu rozpoctu clenského státu kompenzovaná zvýsením dane, nie je sama osebe postacujúca na to, aby vytvorila uvedený vztah. (pozri body 25 - 26, 29 a výrok) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 13. januára 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) - Plánovaná pomoc - Zákaz vykonat navrhované opatrenia pred konecným rozhodnutím Komisie - Rozsah zákazu, ak pomoc spocíva v oslobodení od dane - Urcenie osôb, ktoré sa môzu dovolávat prípadného porusenia" Vo veci C-174/02, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 8. marca 2002 a dorucený Súdnemu dvoru 13. mája 2002, ktorý súvisí s konaním: Streekgewest Westelijk Noord-Brabant proti Staatssecretaris van Financiën, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. Rosas, K. Lenaerts, S. von Bahr a K. Schiemann (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. januára 2004, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Streekgewest Westelijk Noord-Brabant, v zastúpení: H. Gilliams a P. H. L. M. Kuypers, advocaten, - holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyna, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: J. Flett a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. marca 2004 vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 ES) s cielom na jednej strane upresnit okruh osôb, ktoré sa môzu dovolávat zákazu vykonania uvedeného v poslednej vete tohto ustanovenia, a na druhej strane objasnit, za akých okolností existuje dostatocný vztah medzi pomocou a danou, ktorá túto pomoc financuje, tak, aby sa zákaz vyjadrený v uvedenom ustanovení vztahoval aj na túto dan. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Streekgewest Westelijk Noord-Brabant (miestnou organizáciou zodpovednou za zber domového odpadu, dalej len "Streekgewest") a Staatssecretaris van Financiën (dalej len "Staatssecretaris"). Streekgewest ziada od Staatssecretaris vrátenie dane z odpadu zaplatenej na základe clánku 18 "Wet belastingen op milieugrondslag" (zákon o daniach na ochranu zivotného prostredia, Staatsblad 1994, 923, 924 a 925, dalej len "WBM") a to z dôvodu, ze pri ich vyberaní bol porusený zákaz vykonania uvedený v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy. Právny rámec Právna úprava Spolocenstva 3 Clánok 93 ods. 3 Zmluvy stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." Vnútrostátna právna úprava 4 V súlade s clánkom 93 ods. 3 Zmluvy holandská vláda oznámila Komisii listom zo 7. augusta 1992 návrh Wet op de verbruiksbelastingen op milieugrondslag (zákon o spotrebných daniach na ochranu zivotného prostredia), ktorý neskôr v zmenenej podobe viedol k prijatiu WBM. Listom z 3. decembra 1992 Komisia oznámila holandskej vláde, ze 25. novembra 1992 prijala rozhodnutie nepodat námietky voci opatreniam pomoci, ktoré obsahoval tento návrh zákona Toto rozhodnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 24. marca 1993 (Ú. v. ES C 83, s. 3). 5 Pocas prerokovania návrhu zákona v parlamente sa rozhodlo, ze sa v nom vykoná niekolko zmien. Po tom, co holandská vláda oznámila tieto zmeny Komisii listom zo 6. decembra 1993, Komisia oznámila listom z 13. apríla 1994, ze 29. marca 1994 prijala rozhodnutie nepodat námietky voci navrhovaným zmenám. Toto rozhodnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 4. júna 1994 (Ú. v. ES C 153, s. 20). 6 Dna 13. októbra 1994 bol holandskému parlamentu predlozený návrh zákona obsahujúci pozmenovacie návrhy k WBM, pricom jedna z navrhovaných zmien mala byt zavedená natrvalo a dve prechodne. Pokial ide o dan z odpadu, tento návrh zákona predpokladal jej zvýsenie z 28,50 NLG na 29,20 NLG z 1 000 kg odpadu a moznost vrátenia tejto dane kazdému, kto odovzdá zvysky z odstranovania atramentu a odpady z recyklácie plastov do zariadenia na spracovanie odpadov na úcel ich spracovania. Holandská vláda oznámila Komisii tieto opatrenia, oznacené ako "upresnenia", listom z 27. októbra 1994. 7 Listom z 25. novembra 1994 Komisia upozornila holandskú vládu na skutocnost, ze oznámenie bolo neúplné a v tejto súvislosti polozila niekolko otázok. Táto vláda na ne odpovedala listom z 20. decembra 1994. V tomto liste tiez oznámila, ze návrh zákona sa týka aj dvoch nových opatrení pomoci. Jedno z týchto opatrení spocívalo v prechodnom oslobodení od dane z odpadu vztahujúce sa na vytazené kaly, ktoré mozno vycistit. 8 Prvá komora Staten-Generaal prijala 21. decembra 1994 WBM, vykonávací zákon k tomuto návrhu zákona, ako aj pozmenujúci zákon. Královským nariadením z 23. decembra 1994 bol dátum nadobudnutia úcinnosti zmeneného WBM stanovený na 1. január 1995. 9 Kedze Komisia usúdila, ze WBM v znení zmien a doplnení nadobudol úcinnost 1. januára 1995, listom z 25. januára 1995 informovala holandskú vládu, ze dané opatrenia pomoci povazuje za neoznámenú pomoc, pretoze boli prijaté skôr ako k nim Komisia zaujala stanovisko, a poziadala holandskú vládu, aby jej poskytla, okrem iného, úplné znenie WBM. Komisia sa vyjadrila len v súvislosti s obdobím sporného zdanenia. Faxom z 23. mája 1995, doplneným listom z 3. júla 1995, oznámila, ze podla nej neexistujú prvky pomoci nezlucitelné so spolocným trhom. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 10 Streekgewest je organizáciou s právnou subjektivitou, ktorú pôvodne zalozilo a kontrolovalo 18 obcí holandského regiónu Westelijk Noord-Brabant. Od 1. januára 1997 je pocet obcí, ktoré tvoria túto organizáciu, sedem. Streekgewest je poverený zberom domového odpadu a jeho dopravou do zariadenia na spracovanie, za ktoré je tiez zodpovedný. Kazdé dopravenie odpadu do zariadenia na spracovanie zakladá danovú povinnost na základe clánku 18 WBM. 11 Za obdobie od 1. do 31. januára 1995 Streekgewest zaplatil sumu vo výske 499 914,00 NLG z dôvodu dane z odpadu. Podal vsak námietku a poziadal o vrátenie zaplatenej sumy. Rozhodnutím danového inspektora bola táto ziadost zamietnutá. Streekgewest podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na Gerechtshof te's-Gravenhage (Holandsko) a tento nariadil vrátenie sumy 80 796,40 NLG. 12 Staatssecretaris podal proti rozsudku uvedeného súdu odvolanie na Hoge Raad der Nederlanden. Aj Streekgewest napadol na tomto súde skutocnost, ze Gerechtshof mu odmietol priznat vrátenie celej sumy. 13 Kedze Hoge Raad der Nederlanden dospel k záveru, ze vysledok sporu vo veci samej závisí od výkladu clánku 93 ods. 3 Zmluvy, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Môze sa ustanovenia clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy... dovolávat iba osoba, ktorá je dotknutá narusením cezhranicnej hospodárskej sútaze vyplývajúcim z opatrenia pomoci? 2. V prípade, ze opatrenie pomoci, ako je to uvedené v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy... , spocíva v oslobodení od dane (ktorým sa rozumie aj znízenie dane a danové zvýhodnenie), ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu a zároven nie je v tejto súvislosti stanovené, ze toto oslobodenie sa neuplatnuje pocas konania o oznámení, má sa táto dan povazovat za súcast opatrenia pomoci z dôvodu, ze ulozenie povinnosti platit dan osobám, na ktoré sa nevztahuje oslobodenie, je prostriedkom, ktorým sa dosahuje priaznivý úcinok, takze zákaz uvedený v tomto ustanovení sa uplatní aj na túto dan (jej výber), a to az dovtedy, kým nie je vykonanie opatrenia pomoci na základe uvedeného ustanovenia schválené? 3. Ak je odpoved na predchádzajúcu otázku záporná: v prípade, ze sa má preukázat vztah [skutocnost, ze malá cast dane (0,70 NLG za tonu odpadu) slúzi na kompenzáciu úcinkov danovej úpravy uvedenej v bode 6 tohto rozsudku] medzi zvýsením urcitej dane, ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu a opatrením pomoci, ktoré je navrhnuté v zmysle clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy..., má sa zavedenie zvýsenia povazovat za vykonávanie opatrenia pomoci (alebo jeho zaciatok) v zmysle tohto ustanovenia? Ak závisí odpoved na túto otázku od významu tohto vztahu, ktoré okolnosti sú v takom prípade rozhodujúce? 4. V prípade, ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vztahuje aj na dan, spôsobuje konecné rozhodnutie Komisie vyhlasujúce toto opatrenie pomoci za zlucitelné so spolocným trhom, ze protiprávnost dane je konvalidovaná a posteriori? 5. Ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vztahuje aj na dan, môze osoba, od ktorej je dan vybraná, na základe priameho úcinku clánku 93 ods. 3 Zmluvy... napadnút súdnou cestou celú sumu dane alebo len jej cast? 6. V tomto poslednom prípade, vyplývajú z práva Spolocenstva osobitné podmienky, pokial ide o kritériá, na základe ktorých sa má urcit, na ktorú cast dane sa vztahuje zákaz podla clánku 93 ods. [3] poslednej vety Zmluvy...?" O prvej otázke 14 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa ustanovení clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy môze dovolávat osoba, ktorej sa nedotýka narusenie cezhranicnej hospodárskej sútaze vyplývajúce z opatrenia pomoci. 15 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora vyplýva z priameho úcinku priznaného poslednej vete odseku 3 clánku 93 Zmluvy, ze bezprostedne uplatnitelný charakter zákazu vykonania navrhovaných opatrení uvedeného v tomto clánku sa vztahuje na kazdú pomoc, ktorá sa vykonala bez oznámenia (pozri rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 11, dalej len "rozsudok FNCE"). 16 Okrem iného bolo rozhodnuté, ze pokial spôsob financovania pomoci prostredníctvom dane tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, potom sa dôsledky porusenia zákazu vykonania navrhovaných opatrení uvedeného v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy, ktorého sa dopustia vnútrostátne orgány, rozsirujú aj na tento aspekt opatrenia pomoci (rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 52). Za takých okolností z toho vyplýva, ze vnútrostátne orgány sú v zásade povinné vrátit dan, ktorú vybrali v rozpore s právom Spolocenstva (pozri rozsudky zo 14. januára 1997, Comateb a i., C-192/95 az C-218/95, Zb. s. I-165, bod 20, a Van Calster a i., uz citovaný, bod 53). 17 Je úlohou vnútrostátnych súdov, aby ochranovali práva osôb podliehajúcich ich právomoci voci prípadnému porusovaniu zákazu vykonania navrhovaných opatrení, ktorého sa dopustia vnútrostátne orgány. Ak sa na takéto porusenie odvolajú osoby podliehajúce súdnej právomoci, ktoré sú na to oprávnené, a ak vnútrostátne súdy takéto porusenie skonstatujú, musí toto porusenie viest dané vnútrostátne súdy k vyvodeniu vsetkých dôsledkov v súlade s ich vnútrostátnym právom (pozri najmä rozsudky FNCE, uz citovaný, bod 12, a zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 30). 18 Pokial ide o vnútrostátne pravidlá týkajúce sa aktívnej legitimácie a záujmu osoby podliehajúcej súdnej právomoci na podaní zaloby, Súdny dvor rozhodol, ze právo Spolocenstva vyzaduje, aby tieto pravidlá neobmedzovali právo na úcinnú súdnu ochranu pri výkone práv, ktoré priznáva právny poriadok Spolocenstva (rozsudky z 11. júla 1991, Verholen a i., C-87/90 az C-89/90, Zb. s. I-3757, bod 24, a z 11. septembra 2003, Safalero, C-13/01, Zb. s. I-8679, bod 50). 19 Osoba podliehajúca súdnej právomoci môze mat záujem na tom, aby sa pred vnútrostátnymi súdmi mohla dovolávat priameho úcinku zákazu vykonania navrhovaných opatrení uvedeného v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy nielen s cielom dosiahnut zrusenie negatívnych úcinkov narusenia hospodárskej sútaze, ktoré bolo vyvolané udelením protiprávnej pomoci, ale aj s cielom dosiahnut vrátenie dane vybranej v rozpore s týmto ustanovením. Za tohto posledne uvedeného predpokladu je otázka, ci sa takejto osoby dotklo narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z daného opatrenia pomoci, irelevantná pre posúdenie jej záujmu na podaní zaloby. Zohladnit treba len tú skutocnost, ze táto osoba podliehajúca súdnej právomoci je danovníkom dane, ktorá je neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci vykonaného v rozpore so zákazom uvedeným v tomto ustanovení. 20 Tento záver je navyse odôvodnený cielom zabezpecit effet utile zákazu vykonania navrhovaných opatrení uvedeného v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy (pozri najmä rozsudok FNCE, uz citovaný, bod 16). 21 Na prvú otázku teda treba odpovedat tak, ze clánok 93 ods. 3 posledná veta Zmluvy sa má vykladat tak, ze sa ho môze dovolávat osoba, ktorá je danovníkom dane tvoriacej neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci a vyberanej v rozpore so zákazom vykonania navrhovaných opatrení uvedeným v tomto ustanovení, a to bez ohladu na to, ci sa takejto osoby dotklo narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z daného opatrenia pomoci. O druhej a tretej otázke 22 Druhá a tretia otázka sa týkajú okolností, za ktorých existuje dostatocný vztah medzi danou a opatrením pomoci spocívajúcom v oslobodení od tejto dane, ktorej výsledkom je, ze zákaz vykonania navrhovaných opatrení uvedený v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy sa vztahuje nielen na opatrenie pomoci, ale aj na dan. Je vhodné skúmat obe tieto otázky spolu. 23 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa zákaz vykonania navrhovaných opatrení uvedený v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy vztahuje na dan, pokial opatrenie pomoci spocíva v oslobodení od tejto dane. Prostredníctvom svojej tretej otázky sa vnútrostátny súd chce dozvediet, za akých okolností kompenzácia straty príjmov spôsobenej oslobodením od dane, uskutocnená prostredníctvom zvýsenia dane, vytvára dostatocnú súvislost medzi pomocou a danou tak, aby sa zákaz vykonania vyjadrený v tomto ustanovení rozsíril aj na túto dan. 24 Hned na úvod je vhodné poukázat, ako to urobil aj generálny advokát v bodoch 28 a 29 svojich návrhov, na to, ze Zmluva predvída presné ohranicenie medzi rezimami, ktoré sa na jednej strane v clánkoch 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 87 ES), 93 Zmluvy a 94 Zmluvy ES (teraz clánok 89 ES) týkajú státnej pomoci a na druhej strane v clánkoch 101 Zmluvy ES (zmenený, teraz clánok 96 ES) a 102 Zmluvy ES (teraz clánok 97 ES) narusení hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení clenských státov, okrem iného z rozdielov medzi ich danovými ustanoveniami. 25 Dane nepatria do pôsobnosti ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci okrem prípadu, ked sú takým spôsobom financovania opatrenia pomoci, ze tvoria neoddelitelnú súcast tohto opatrenia. 26 Na to, aby bolo mozné dan alebo cast dane povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou podla vnútrostátnej úpravy nevyhnutne existovat záväzný vztah urcenia v tom zmysle, ze výnos dane je záväzne urcený na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výnos dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, body 17, 20 a 21). Takto Súdny dvor rozhodol, ze v prípade, ak existuje takýto vztah medzi opatrením pomoci a jej financovaním, oznámenie opatrenia pomoci uvedené v clánku 93 ods. 3 Zmluvy musí opísat aj spôsob financovania tejto pomoci, aby tak Komisia mohla jeho skúmanie vykonat na základe úplných informácií. V opacnom prípade by nebolo mozné vylúcit, ze opatrenie pomoci, ktoré by Komisia vyhlásila za zlucitelné, by takto nemohlo byt vyhlásené za zlucitelné, ak by Komisia bola poznala spôsob jeho financovania (rozsudky Van Calster a i., uz citovaný, body 49 a 50, ako aj z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 30). 27 V prípade vo veci samej má opatrenie pomoci formu oslobodenia od dane z odpadu. Hoci bolo danové zvýhodnenie kompenzované na úcely odhadu rozpoctu daného clenského státu zvýsením sadzby výsky z odpadu z 28,50 NLG na 29,20 NLG z 1 000 kg odpadu, táto okolnost sama osebe nepostacuje na preukázanie existencie záväzného vztahu medzi danou a danovou výhodou. 28 Na jednej strane totiz z uznesenia vnútrostáneho súdu vyplýva, ze text WBM nevytvára medzi danou z odpadu a financovaním oslobodenia od dane ziaden záväzný vztah urcenia. Na druhej strane výnos tejto dane ziadnym spôsobom neovplyvnuje výsku pomoci. Uplatnovanie oslobodenia od dane a jeho rozsah totiz nezávisia od výnosu uvedenej dane. 29 Na druhú a tretiu otázku je teda vhodné odpovedat tak, ze clánok 93 ods. 3 posledná veta Zmluvy sa má vykladat tak, ze nou stanovený zákaz sa uplatnuje na dan len vtedy, ak medzi výnosom tejto dane a daným opatrením pomoci existuje záväzný vztah urcenia. Skutocnost, ze pomoc sa poskytuje vo forme oslobodenia od dane, alebo ze strata príjmov spôsobená týmto oslobodením je na úcely odhadu rozpoctu daného clenského státu kompenzovaná zvýsením dane, nie je sama osebe postacujúca na to, aby vytvorila takýto vztah. 30 Vzhladom na odpoved na druhú a tretiu otázku nie je potrebné odpovedat na stvrtú, piatu a siestu otázku. O trovách 31 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Clánok 93 ods. 3 posledná veta Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) sa má vykladat tak, ze sa ho môze dovolávat osoba, ktorá je danovníkom dane tvoriacej neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci a vyberanej v rozpore so zákazom vykonania navrhovaných opatrení uvedeným v tomto ustanovení, a to bez ohladu na to, ci sa takejto osoby dotklo narusenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z daného opatrenia pomoci. 2. Clánok 93 ods. 3 posledná veta Zmluvy sa má vykladat tak, ze nou stanovený zákaz sa uplatnuje na dan len vtedy, ak medzi výnosom tejto dane a daným opatrením pomoci existuje záväzný vztah urcenia. Skutocnost, ze pomoc sa poskytuje vo forme oslobodenia od dane, alebo ze strata príjmov spôsobená týmto oslobodením je na úcely odhadu rozpoctu daného clenského státu kompenzovaná zvýsením dane, nie je sama osebe postacujúca na to, aby vytvorila takýto vztah. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzGJnxN/L98488-1729TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXzGJnxN/L98488-1729TMP.html#Footref*