Vec C-110/02 Komisia Európskych spolocenstiev proti Rade Európskej únie "Pomoc portugalskej vlády chovatelom osípaných - Pomoc, ktorej úcelom je poskytnutie náhrady za skorsiu pomoc vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom - Rozhodnutie Rady vyhlasujúce takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom - Protiprávnost - Clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES" Abstrakt rozsudku Pomoc poskytnutá státmi - Právomoc Rady schválit pomoc ako výnimku s prihliadnutím na výnimocné okolnosti - Podmienky poskytnutia - Ziadost predmetného clenského státu Rade pred zásahom rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a prijatie rozhodnutia v lehote troch mesiacov - Obmedzenie - Zmarenie skorsieho rozhodnutia Komisie (Clánky 87 ES, 88 ES a 89 ES) Zmluva ES, zriadiac v clánku 88 ES stále skúmanie a kontrolu pomoci Komisiou, predpokladá, ze zistenie prípadnej nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom vyplýva, pod kontrolou Súdu prvého stupna a Súdneho dvora, z príslusného konania, za ktorého uplatnenie je táto zodpovedná. Clánky 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlucitelnosti pomoci Zo samotného znenia clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, ze toto ustanovenie upravuje výnimocné a osobitné prípady. Podla uvedeného ustanovenia Rada, konajúc jednohlasne, môze "na ziadost clenského státu" rozhodnút, ze pomoc, ktorú tento stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom "ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89", za predpokladu, ze "výnimocné okolnosti" odôvodnujú takéto rozhodnutie. Právomoc udelená Rade v clánku 88 ods. 2 tretom pododseku ES má tiez zjavne povahu výnimky, kedze treba pripustit, ze zo znenia ustanovení uvedených v clánku 88 ods. 2 tretom a stvrtom pododseku, podla ktorých podanie ziadosti Rade clenským státom jednak pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov, jednak, v prípade ze Rada v tejto lehote nerozhodne, rozhodne Komisia, vyplýva, ze po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnút o predmetnej pomoci podla tretieho pododseku. Prijatie rozhodnutí, ktorých výrokové casti by si mohli odporovat, je týmto vylúcené. Následne, pokial Rade nebola predmetným clenským státom podaná ziadost podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES predtým, nez Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a ukoncila tým konanie uvedené v prvom pododseku clánku 88 ods. 2, Rada uz nie je oprávnená vykonávat výnimocnú právomoc, ktorá je jej zverená tretím pododsekom s cielom vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. Rada nemôze zmarit úcinnost takéhoto rozhodnutia tým, ze na základe uvedeného ustanovenia vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorej úcelom je kompenzovat príjemcom nedovolenú pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorú sú povinní vrátit podla predmetného rozhodnutia (pozri body 29 - 33, 45) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (plenárne zasadnutie) z 29. júna 2004 ([1]*) "Pomoc portugalskej vlády chovatelom osípaných - Pomoc, ktorej úcelom je poskytnutie náhrady za skorsiu pomoc vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom - Rozhodnutie Rady vyhlasujúce takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom - Protiprávnost - Clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES" Vo veci C-110/02, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Santaolalla Gadea, D. Triantafyllou a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Rade Európskej únie, v zastúpení: J. Carbery a F. Florindo Gijón, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú Portugalská republika, v zastúpení: L. Fernandes a I. Palma, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na dorucovanie v Luxemburgu, a Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a F. Million, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povolujúce portugalskej vláde poskytnút pomoc chovatelom osípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998 (Ú. v. ES L 43, s. 18), SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, C. Gulmann, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia: A. La Pergola, R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a K. Lenaerts (spravodajkyna), generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, so zretelom na správu sudkyne-spravodajkyne, po vypocutí návrhu generálneho advokáta na pojednávaní 11. decembra 2003, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 25. marca 2002 sa Komisia Európskych spolocenstiev podla clánku 230 ES domáha zrusenia rozhodnutia Rady c. 2002/114/ES z 21. januára 2002 udelujúce portugalskej vláde právomoc poskytnút pomoc portugalským chovatelom osípaných, ktorí boli príjemcami pomoci poskytnutej v rokoch 1994 a 1998 (Ú. v. ES L 43, 2002, s. 18, dalej "napadnuté rozhodnutie"). 2 Uzneseniami predsedu Súdneho dvora zo 16. a z 19. septembra 2002 boli Portugalská republika a Francúzska republika pribraté do konania ako vedlajsí úcastníci na strane Rady, Rade vsak bolo umoznené predlozit pripomienky iba na prípadnej ústnej casti konania. Právny rámec 3 Clánok 88 ods. 2 a 3 ES ustanovujú: "2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý stát môze, odhliadnuc od ustanovení clánkov 226 a 227, predlozit vec priamo Súdnemu dvoru. Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie zastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." Napadnuté rozhodnutie a jeho právny rámec 4 Prijatím decreto-lei c. 146/94 z 24. mája 1994 (Diário de República I, series A, No 120 z 24. mája 1994, (dalej "vládne nariadenie z roku 1994") zaviedla Portugalská republika systém podpôr, ktorým sa zriadila jednak úverová linka pre oddlzenie podnikov v odvetví intenzívnej zivocísnej výroby a tiez pomoc pre ekonomické ozdravenie chovu osípaných. Tento systém pomoci nebol Komisii oznámený. 5 Konajúc na základe clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES prijala Komisia rozhodnutie c. 2000/200/EC z 25. novembra 1999 o rezime pomoci zavedeným Portugalskom pre oddlzenie podnikov v odvetví intenzívnej zivocísnej výroby a pre ekonomické ozdravenie chovu osípaných (Ú. v. ES L 66, 2000, s. 20). Podla clánku 1 ods. 1 tohto rozhodnutia je úverová linka pre oddlzenie podnikov intenzívnej zivocísnej výroby vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom v prípade, ak ekvivalent tejto pomoci spolu s investicnou pomocou presahuje 35 % pomoci v znevýhodnených oblastiach. Clánok 1 ods. 2 vyhlasoval úverovú linku na ekonomické ozdravenie chovu osípaných za nezlucitelnú so spolocným trhom. Na základe clánku 3 bolo nariadené vrátenie pomoci nezákonne vyplatenej príjemcom pomoci spolu s úrokmi. 6 Prijatím decreto-lei c. 4/99 zo 4. januára 1999 (Diário de Republica I, series A, No 2 zo 4. januára 1999, dalej len ("vládne nariadenie z roku 1999"), portugalská vláda dalej zaviedla jednorocné moratórium na splácanie urcitých úverov poskytnutých v sektore chovu osípaných podnikom vykonávajúcim výrobu, výkrm a konecné spracovanie v uzavretom cykle a zaviedla tiez krátkodobé financovanie pre takéto podniky za výhodných podmienok. Hoci tieto opatrenia boli oznámené Komisii, zavedené boli skôr, ako sa k nim Komisia vyjadrila. 7 Vyssie specifikované formy pomoci boli vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom a rozhodnutím Komisie c. 2001/86/ES zo 4. októbra 2000 o systéme pomoci zavedenom Portugalskom v odvetví chovu osípaných bolo nariadené ich vrátenie (Ú. v. ES L 29, 2001, s. 49). 8 Dna 23. novembra 2001 vyzvala Portugalská republika Radu Európskej únie, aby podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES bolo prijaté "rozhodnutie dovolujúce jej poskytnút pomoc portugalským chovatelom osípaných, ktorí musia vrátit pomoc poskytnutú v rokoch 1994 a 1998 a vyhlasujúce túto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom". 9 Rada vyhovela tejto poziadavke a prijala napadnuté rozhodnutie, ktorého clánok 1 znie: "Mimoriadna pomoc portugalskej vlády pre sektor chovu osípaných predstavujúca poskytnutie pomoci tým príjemcom, ktorých sa týkalo rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1999 a zo 4. októbra 2000, do výsky 16,3 milióna eur, t. j. rovnajúcej sa sume, ktorú musia títo príjemcovia vrátit podla predmetného rozhodnutia, sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom." [neoficiálny preklad] 10 Po uvedení konkrétnych okolností a podmienok portugalského odvetvia chovu osípaných, ktoré viedli portugalskú vládu k prijatiu vládnych nariadení z rokov 1994 a 1999, bolo v bode 9 odôvodnenia tiez uvedené, ze pomoc zavedená týmito vládnymi nariadeniami, "[...] ako to dokazuje vývoj obchodu, nemala významný dopad na vývoj obchodu v rámci Spolocenstva a, následne, nespôsobuje narusenie hospodárskej sútaze." [neoficiálny preklad] 11 Podla znenia bodov 12 az 14 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia: "(12) Vo svojich rozhodnutiach z 25. novembra 1999 a zo 4. októbra 2000 Komisia rozhodla, ze predmetná pomoc nebola zlucitelná so spolocným trhom. Na základe týchto rozhodnutí portugalské orgány zacali konat vo veci vrátenia poskytnutej pomoci. (13) Vrátenie poskytnutej pomoci ohrozuje ekonomickú zivotaschopnost znacného mnozstva príjemcov a môze mat v urcitých regiónoch velmi negatívny sociálny dopad, kedze 50 % stád osípaných je sústredených na menej ako 5 % územia. (14) Existujú teda výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú, aby bola táto pomoc, výnimocne a v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre nápravu vzniknutej nerovnováhy, povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí." [neoficiálny preklad] O zalobe 12 Komisia na podporu svojej zaloby uviedla pät zalobných dôvodov zalozených na nepríslusnosti Rady, prekrocení právomoci a porusení konania, porusení Zmluvy o ES a rôznych vseobecných princípov, zjavnom omyle v posúdení a nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. O prvom zalobnom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 13 V prvom zalobnom dôvode Komisia uvádza, ze Rada nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. Odôvodnenie sa vyvíja v tomto smere v dvoch etapách. 14 Po prvé, Komisia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie malo identické dôsledky, ako tie, ktorých odvolanie alebo zrusenie spôsobovali rozhodnutia 2000/200 a 2001/86, ktorými vyhlásila za nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytnutú nariadeniami vlády v rokoch 1994 a 1999 a nariadila jej vrátenie. 15 Povolením vyplatenia pomoci portugalským chovatelom osípaných v sume zodpovedajúcej sume, ktorú sú títo povinní vrátit podla uvedených rozhodnutí Komisie, napadnuté rozhodnutie eliminuje úcinky skorsích rozhodnutí. V skutocnosti by zabránilo úcinnému zruseniu pomoci vyhlásenej Komisiou za nezlucitelnú so spolocným trhom a tiez navráteniu do pôvodného stavu, ako to pozaduje clánok 88 ods. 2 prvý pododsek ES s cielom ochrany trhu pred narusovaním hospodárskej sútaze. 16 Podla Komisie, napadnuté rozhodnutie v podstate povoluje pôvodnú pomoc, ktorá bola Komisiou vyhlásená za nezlucitelnú. 17 Po druhé, Komisia tvrdí, ze zo znenia clánku 88 ods. 2 ES vyplýva, ze Zmluva zamýslala zverit Komisii monopol v úlohe kontroly a správy státnej pomoci. Toto vysvetluje tým, ze iba institúcia úplne nezávislá od clenských státov môze skúmat pomoc nimi poskytovanú s pozadovanou objektívnostou a nestrannostou na úcely zaistenia, ze hospodárska sútaz nebude narusovaná v rozpore so spolocným záujmom. 18 K právomoci Rady zverenej podla clánku 88 ods. 2 ES Komisia uviedla, ze táto právomoc má povahu výnimky z právneho poriadku Spolocenstva. Toto vyplýva zo znenia tretieho pododseku predmetného ustanovenia, ktoré sa týka "výnimocných okolností," ako aj stvrtého pododseku, ktorý urcuje lehotu, pocas ktorej ziadost clenského státu pozastavuje konanie zacaté pred Komisiou, a uplynutím ktorej Komisia znovu nadobúda právomoc "rozhodnút", t. j. posúdit predmetnú pomoc s konecnou platnostou. Udelenie takejto právomoci Rade, ktorá má pred Komisiou prednost len po obmedzenú dobu, by nemalo význam, keby rozhodnutie Rady mohlo kedykolvek prevázit nad rozhodnutím Komisie. 19 Z toho podla Komisie vyplýva, ze Rada nemá právomoc pre prijatie rozhodnutí podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES, pokial rozhodnutím Komisie bola pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom. V tomto smere Rada nemá právomoc zmarit úcinky rozhodnutia povolením pomoci urcenej na kompenzáciu príjemcom pomoci uz vyhlásenej za nezlucitelnú, ku vráteniu ktorej ich zaväzuje toto rozhodnutie. 20 Rada uvádza, v prvom rade, ze odôvodnenie Komisie spocíva výlucne na predpoklade, ze napadnuté rozhodnutie má zrusit alebo odvolat rozhodnutia 2000/200 a 2001/86. Napadnuté rozhodnutie vsak nespochybnuje povinnost vrátenia vyplývajúcu z týchto rozhodnutí, ale naopak v rámci ich plného výkonu a s prihliadnutím na hospodárske a sociálne následky spôsobené ich vykonaním sa Rada rozhodla udelit novú pomoc, ktorej poskytnutie navrhla Portugalská republika. 21 Kvalifikovanie novej pomoci v podstate závisí od formálnych a objektívnych úvah. Pomoc poskytnutá podla napadnutého rozhodnutia by predstavovala novú pomoc vyplývajúcu z iného vnútrostátneho predpisu nez vládnych nariadení z rokov 1994 a 1999, zodpovedajúca iným podmienkam jej poskytnutia a vyplácania ako pomoc poskytovaná podla predmetných vládnych nariadení. 22 Podla Rady, skutocnost, ze pomoc povolená napadnutým rozhodnutím predstavuje novú pomoc, vyplýva tiez z vymedzenia "novej pomoci" uvedeného v clánku 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1), ktoré túto pomoc definuje ako "vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci, vsetky systémy pomoci a kazdú individuálnu pomoc doposial neexistujúcu, ako aj vsetky zmeny uz existujúcej pomoci". [neoficiálny preklad] V skutocnosti, pouzitie pojmu "existujúca" predpokladá, ze predmetná pomoc uz bola schválená, co nie je presný prípad pomoci, ktorej sa napadnuté rozhodnutie týka. 23 Navyse, clánok 11 ods. 2 tretí pododsek nariadenia c. 659/1999, ktorý predpokladá moznost poverenia clenského státu, aby spojil vrátenie nedovolene vyplatenej pomoci s vyplatením pomoci urcenej na záchranu predmetného podniku, rovnako potvrdzuje moznost prijat rozdielne rozhodnutia týkajúce sa státnej pomoci poskytovanej následne tým istým príjemcom. Z ustálenej judikatúry Spolocenstva tiez vyplýva, ze je výslovne prípustné, aby Komisia mohla podmienit vyplatenie novej pomoci vyhlásenej za zlucitelnú so spolocným trhom vrátením skorsej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. septembra 1995 TWD/Komisia, T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265 a rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549). 24 Nakoniec, Rada tvrdí, ze ani rozhodnutie Komisie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, ani ziadny iný predpis nezakladá zákaz poskytnút príjemcovi takejto pomoci inú pomoc v blizsej alebo vzdialenejsej budúcnosti. Princíp individuálneho posudzovania kazdej pomoci musí byt respektovaný za kazdých okolností (rozsudok z 23. novembra 2000, Wirtschaftvereinigung Stahl a i./Komisia, C-441/97 P, Zb. s. I-10293, bod 55). Pokial by napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté, pomoc, ktorá bola povolená a oznámená Komisii Portugalskou republikou, by mala byt Komisiou posudzovaná, co malo viest k rozhodnutiu tohto orgánu. 25 Po druhé, pokial ide o význam clánku 88 ods. 2 ES, ktorý upravuje v stvrtom pododseku trojmesacnú lehotu, táto je podla názoru Rady stanovená iba na úcely prerusenia konania. Vyplývalo by z toho, ze Rada si ponecháva plnú slobodu povolovania pomoci bez ohladu na uplynutie tejto lehoty. 26 Co sa týka mozného konfliktu medzi skorsím rozhodnutím Komisie konstatujúcim nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom a neskorsím rozhodnutím Rady povolujúcim túto pomoc, Rada uviedla, ze princíp, ktorý treba aplikovat pri existencii nezlucitelných predpisov a pri absencii hierarchie medzi nimi, je ten, ze neskorsí predpis rusí predpis skorsí. 27 Portugalská republika sa v podstate stotoznuje s analýzou Rady. Pomoc schválená napadnutým rozhodnutím bola novou pomocou, odlisnou od tej zavedenou vládnymi nariadeniami z rokov 1994 a 1999, ktorá z tohto dôvodu bola oznámená Komisii. Spomenutý clenský stát dodáva, ze clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES udeluje Rade právomoc rozhodnút nielen o pomoci, "ktorú stát zamýsla poskytnút", ale aj o pomoci, ktorá "je poskytovaná", co potvrdzuje, ze Rada je oprávnená povolit poskytnutie pomoci aj napriek tomu, ze Komisia uz o pomoci rozhodla. Z odseku 3 predmetného ustanovenia vyplýva, ze akékolvek schválenie alebo "poskytnutie" pomoci si vyzaduje predbezné posúdenie tejto pomoci Komisiou, takze pomoc bude poskytnutá iba vtedy, ak je v tomto smere vydané priaznivé rozhodnutie Komisie. Posúdenie Súdnym dvorom 28 Na úcely rozhodnutia o prvom zalobnom dôvode uvádzanom Komisiou na podporu svojej zaloby je potrebné najprv urcit, ci, ako uvádza Komisia, clánok 88 ods. 2 ES má byt interpretovaný v tom zmysle, ze pokial Komisia prijme rozhodnutie konstatujúce nezlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, Rada uz nie je oprávnená rozhodovat podla tretieho pododseku tohto ustanovenia o tom, ze uvedená pomoc musí byt povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom. 29 V tomto smere treba pripomenút, ze Zmluva, zriadiac v clánku 88 ES stále skúmanie a kontrolu pomoci Komisiou, predpokladá, ze zistenie prípadnej nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom vyplýva, pod kontrolou Súdu prvého stupna a Súdneho dvora, z príslusného konania, za ktorého uplatnenie je zodpovedná Komisia. Clánky 87 ES a 88 ES vyhradzujú Komisii ústrednú úlohu pri uznaní prípadnej nezlucitelnosti pomoci (pozri najmä rozsudok z 21.°novembra 1991 Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires et Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, body 9 a 14). 30 Dalej treba uviest, ze zo samotného znenia clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES vyplýva, ze toto ustanovenie upravuje výnimocné a osobitné prípady (rozsudok z 12. októbra 1978, Komisia/Belgicko, 156/77, Zb. s. 1881, bod 16). Podla uvedeného ustanovenia Rada, konajúc jednohlasne, môze "na ziadost clenského státu" rozhodnút, ze pomoc, ktorú tento stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa povazuje za zlucitelnú so spolocným trhom "ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89", za predpokladu, ze "výnimocné okolnosti" odôvodnujú takéto rozhodnutie. 31 Z toho vyplýva, ze právomoc udelená Rade v clánku 88 ods. 2 tretom pododseku ES má zjavne, ako to dôvodne tvrdí Komisia, povahu výnimky. 32 V takomto kontexte treba pripustit, ze zo znenia ustanovení uvedených v clánku 88 ods. 2 tretom a stvrtom pododseku, podla ktorých podanie ziadosti Rade clenským státom jednak pozastavuje konanie pred Komisiou na dobu troch mesiacov, jednak, v prípade ze Rada v tejto lehote nerozhodne, rozhodne Komisia, vyplýva, ze po uplynutí uvedenej lehoty Rada nie je oprávnená rozhodnút o predmetnej pomoci podla tretieho pododseku. Prijatie rozhodnutí, ktorých výrokové casti by si mohli odporovat, je týmto vylúcené. 33 Urcenie takéhoto casového obmedzenia právomoci Rady, pokial Komisia uz zacala konanie uvedené v clánku 88 ods. 2 prvom pododseku ES bez toho, ze by bolo prijaté rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom a skutocnost, ze po uplynutí trojmesacnej lehoty uvedenej v stvrtom pododseku tohto ustanovenia si Komisia ponecháva právomoc rozhodnút o predmetnej pomoci, tiez naznacuje, ze pokial Rade nebola predmetným clenským státom podaná ziadost podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES predtým, nez Komisia vyhlásila predmetnú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, a tým ukoncila konanie uvedené v prvom pododseku clánku 88 ods. 2, Rada uz nie je oprávnená vykonávat výnimocnú právomoc, ktorá je jej zverená tretím pododsekom s cielom vyhlásit takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 34 V tomto smere mozno poznamenat, ze vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 29. februára 1996, Komisia/Rada (C-122/94, Zb. s. I-881), napadnuté rozhodnutie Rady nenasledovalo po rozhodnutí Komisie deklarujúcom pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, vzhladom na to, ze Komisia sa v uvedenej veci na základe clánku 88 ods. 3 ES obmedzila iba na vyhlásenie predmetného projektu pomoci za nezlucitelný so spolocným trhom, zacnúc konanie podla prvého pododseku ods. 2 predmetného ustanovenia. 35 Nakoniec, mozno zdôraznit, ze výklad uvedený v bodoch 32 a 33 tohto rozsudku, ktorý umoznuje predíst tomu, aby tá istá státna pomoc bola predmetom postupne prijatých protichodných rozhodnutí Komisie a Rady, prispieva, ako tiez správne tvrdila Komisia, k právnej istote. V tomto smere je potrebné pripomenút, ze konecná povaha rozhodnutia vydaného v správnom konaní, získaná po uplynutí primeraných lehôt pre podanie opravného prostriedku alebo vycerpaním opravných prostriedkov, prispieva k tejto istote (rozsudok z 13. januára 2004, Kuhne & Heitz, C-453/00, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 24). 36 Co sa týka tvrdenia portugalskej vlády o tom, ze clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES rovnako splnomocnuje Radu rozhodovat o pomoci, ktorú clenský stát "poskytuje", zatial co v clánku 88 ods. 3 uvádzané "poskytnutie" pomoci predpokladá, ze Komisia uz vyjadrila svoj názor na pomoc skôr, ako Rada mala právomoc rozhodovat o pomoci tvoriacej predmet skorsieho rozhodnutia Komisie, je namieste konstatovat, ze toto si protirecí. Nemozno súcasne tvrdit, ze pomoc "poskytnutá" clenským státom v zmysle tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 ES je pomoc, ktorá nevyhnutne musí byt uz skôr deklarovaná Komisiou za zlucitelnú so spolocným trhom pri pouzití clánku 87 ES, a ze Rada disponuje právomocou vyhlásit neskôr takúto pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom odchylne od týchto ustanovení. 37 Po druhé, je v právomoci Súdneho dvora rozhodnút, ci skutocnost, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o zlucitelnosti so spolocným trhom tej pomoci, o ktorej uz Komisia rozhodla s konecnou platnostou, predpokladá tiez to, ako tvrdí Komisia, ze Rada nemá právomoc rozhodovat o pomoci, ktorej predmetom je udelenie pomoci príjemcovi, uz skôr vyhlásenej rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú, ciastok na úcely kompenzácie jej vrátenia, ku ktorému ju zaväzuje toto rozhodnutie. 38 V tomto smere je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdila Rada, z judikatúry Súdneho dvora sa nedá vyvodit, ze si vo vztahu k takejto pomoci orgány Spolocenstva zachovávajú plnú slobodu rozhodovania, bez toho, aby museli zohladnovat skorsie rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci poskytnutej zainteresovaným osobám. 39 Súdny dvor naopak rozhodol, ze pokial Komisia skúma zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, musí brat do úvahy rozhodujúce skutocnosti vrátane tých, ktoré uz boli zohladnené v skorsom rozhodnutí a tiez povinnosti, ktoré toto rozhodnutie mohlo ulozit clenskému státu (pozri najmä rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, C-261/89, Zb. s. I-4437, bod 20 a TWD/Komisia, uz citovaný, bod 26). Súdny dvor z toho zvlást vyvodil, ze pokial Komisii neboli oznámené ziadne nové skutocnosti dovolujúce jej posúdit, ci by sa na predmetnú pomoc dala uplatnit výnimka zo Zmluvy, môze svoje rozhodnutie zalozit len na posúdení, ktoré uz vykonala vo svojom skorsom rozhodnutí, a na nedodrzaní podmienky, ktorú v nom ulozila (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 23). 40 Rovnako Súdny dvor rozhodol, ze prechodný rezim, ktorý zachováva úcinky systému státnej pomoci, neoznámený Komisii a vyhlásený za nezlucitelný so spolocným trhom rozhodnutím Komisie - bez toho, aby tento orgán pozadoval vrátenie predmetnej pomoci - musí byt v kazdom prípade vykladaný takým spôsobom, aby bola zabezpecená jeho zlucitelnost s týmto rozhodnutím, t. j. tak, ze prechodný rezim nedovoluje poskytovanie novej státnej pomoci potom, co bol zrusený systém pomoci, ktorého sa týkalo rozhodnutie Komisie (uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 44). 41 Následne je dôlezité poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry zrusenie státnej pomoci, ktorá bola protiprávne poskytnutá jej vrátením, je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti (pozri najmä rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66 a rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 98). 42 Povinnost clenského státu zrusit pomoc povazovanú Komisiou za nezlucitelnú so spolocným trhom smeruje k navráteniu do predoslého stavu a tento ciel je dosiahnutý, ked predmetná pomoc, zvýsená prípadne o úroky z omeskania, je príjemcom vrátená. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, ktorú pozíval na trhu na rozdiel od svojich konkurentov a predoslý stav je obnovený (pozri najmä rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 21 a 22, rovnako tiez zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 98 a 99). 43 Za takýchto podmienok, pripustit, ze clenský stát môze poskytnút príjemcom protiprávnej pomoci, ktorá bola predtým rozhodnutím Komisie vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, novú pomoc zodpovedajúcu sume protiprávnej pomoci, urcenú na neutralizovanie úcinku vrátenia skorsej protiprávnej pomoci, ktoré im bolo ulozené predmetným rozhodnutím, by zjavne zmarilo úcinok rozhodnutí prijatých Komisiou podla clánkov 87 a 88 ES (pozri, analogicky, rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 17 a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 104). 44 Nakoniec je potrebné pripomenút, ze rovnako z bodov 33 a 35 tohto rozsudku vyplýva, ze pokial Komisia prijme rozhodnutie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, Rada nemôze paralyzovat jeho úcinok tým, ze vyhlási sama predmetnú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 45 Z toho vyplýva, ze Rada nemôze zmarit úcinnost takéhoto rozhodnutia tým, ze na základe uvedeného ustanovenia vyhlási za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorej úcelom je kompenzovat príjemcom nedovolenú pomoc vyhlásenú rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorú sú povinní vrátit podla predmetného rozhodnutia. 46 Je potrebné pripustit, ze za takýchto okolností je neskorsie poskytnutá pomoc natolko neoddelitelne spojená s pomocou, o ktorej Komisia konstatovala, ze je nezlucitelná so spolocným trhom, ze sa javí ako zjavne úcelové dozadovat sa rozlisovania medzi týmito dvoma druhmi pomoci s cielom uplatnit clánok 88 ods. 2 ES. 47 Zo súhrnu vyssie uvedených úvah vyplýva, ze clánok 88 ods. 2 tretí pododsek ES musí byt vykladaný v tom zmysle, ze Rada nemôze na základe uvedeného ustanovenia úcinne vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorej úcelom je vyplatit príjemcom nedovolenej pomoci, vyhlásenej skorsím rozhodnutím Komisie za nezlucitelnú so spolocným trhom, sumy urcené na kompenzáciu jej vrátenia, ktoré sú povinní vrátit podla predmetného rozhodnutia. 48 V tomto prípade je nesporné, ze Portugalská republika neziadala Radu podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 ES o urcenie, ze pomoc poskytnutá podla nariadení vlády z rokov 1994 a 1999 je zlucitelná so spolocným trhom. Je tiez nesporné, ze táto pomoc bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom a ze jej vrátenie bolo nariadené rozhodnutiami c. 2000/200 a c. 2001/86. 49 Co sa týka napadnutého rozhodnutia, je potrebné konstatovat, ze zo znenia jeho názvu a z jeho clánku 1 vyplýva, ze úcelom pomoci, ktorá má byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, má byt poskytnutie kompenzácie príjemcom skorsej pomoci vyhlásenej rozhodnutiami Komisie c. 2000/200 a c. 2001/86 za nezlucitelnú so spolocným trhom, s cielom vyporiadat sa s jej vrátením, ktoré sú povinní vykonat podla predmetných rozhodnutí. 50 Ako vyplýva z bodu 47 tohto rozsudku, Rada nemohla platne prijat rozhodnutie podobné tomu, ktoré je predmetom konania. 51 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod uvádzaný Komisiou v zalobe zalozený na nedostatku právomoci Rady pre prijatie napadnutého rozhodnutia je dôvodný a ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené. O druhom, tretom, stvrtom a piatom zalobnom dôvode 52 Kedze prvému zalobnému dôvodu Komisie bolo vyhovené a napadnuté rozhodnutie musí byt z tohto dôvodu zrusené, nie je dôvod skúmat dalsie zalobné dôvody uvádzané Komisiou na podporu svojej zaloby. O trovách konania 53 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazanie Rady na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. V súlade s ustanovením clánku 69 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku Portugalská republika a Francúzska republika znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie) rozhodol: 1) Zrusuje rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povolujúce portugalskej vláde poskytnút pomoc portugalským chovatelom osípaných, ktorí boli príjemcami pomoci poskytnutej v rokoch 1994 a 1998. 2) Rada Európskej únie je povinná nahradit trovy konania. 3) Portugalská republika a Francúzska republika nemajú právo na náhradu trov konania. Skouris Jann Timmermans Rosas Gulmann Puissochet Cunha Rodrigues La Pergola Schintgen Macken Colneric von Bahr Lenaerts Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. júna 2004. Tajomník Predseda R. Grass V. Skouris __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXokiapk/L98680-6483TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXokiapk/L98680-6483TMP.html#Footref*