Vec C-66/02 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Rozhodnutie 2002/581/ES - Danové výhody poskytnuté bankám - Odôvodnenie rozhodnutia - Kvalifikovanie státnej pomoci - Podmienky - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky - Dôlezitý projekt spolocného európskeho záujmu - Rozvoj urcitých hospodárskych cinností" Návrhy prednesené 8. septembra 2005 - generálna advokátka C. Stix-Hackl ?I - 0000 Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. decembra 2005 ?I - 0000 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia - Dôvod odlisujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti (Clánky 230 ES a 253 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Danové opatrenia oslobodenia, znízenia dane alebo odkladu platby pre urcité operácie restrukturalizácie bánk - Zahrnutie (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Celkové preskúmanie schémy pomoci - Prípustnost - Dôsledok (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia - Danové opatrenie výlucne v prospech podnikov v bankovom sektore uskutocnujúcich niektoré operácie - Zahrnutie (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného záujmu - Pomoc smerujúca k rozvoju odvetvia hospodárskej cinnosti - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Obmedzenia [Clánok 87 ods. 3 písm. b) a c) ES] 1. V rámci zaloby o neplatnost otázka dôvodnosti odôvodnenia aktu sa vztahuje na materiálnu zákonnost tohto aktu. Popretie dôvodnosti tohto odôvodnenia preto nemozno preskúmat v stádiu kontroly dodrzania povinnosti stanovenej v clánku 253 ES. (pozri body 26, 55) 2. Pojem pomoci je vseobecnejsí ako pojem subvencie, pretoze zahrna nielen pozitívne dávky, akými sú aj samotné subvencie, ale aj opatrenia, ktoré v rôznej forme zmiernujú zatazenie, ktoré musí podnik niest za normálnych okolností a ktoré síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, sú vsak rovnakej povahy a majú identické úcinky. Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane. To je prípad opatrení v rámci vnútrostátnej danovej právnej úpravy týkajúcej sa restrukturalizácie bánk, ktoré obsahujú bud znízenie dane spojené s uplatnením znízenej sadzby, alebo nahradenie normálne splatnej dane fixnou danou, alebo oslobodenie od dane v prípade skutocného zvýsenia hodnoty aktív pri spätnom postúpení aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu banky, ktorá predtým previedla na bankovú nadáciu svoj majetok, alebo v prípade, ak banka prevádza na bankovú nadáciu svoje podiely v centrálnej banke clenského státu, ktoré jej boli predtým postúpené, predovsetkým ak tieto podiely pôvodne získala bezodplatne a prevádzajú sa odplatne alebo boli znovu ohodnotené. Tento záver nie je spochybnený, pokial ide o opatrenia stanovujúce danovú neutralitu spätného postúpenia, argumentáciou, ze normálne splatná dan sa len odkladá na dátum prípadnej neskorsej realizácie toho istého majetku. V skutocnosti nielen odklad platby danového dlhu môze predstavovat státnu pomoc, ale predovsetkým spôsobí spätné postúpenie, ako v tomto prípade, prevod vlastníctva majetku z jedného subjektu na iný tak, ze pre bankovú spolocnost, ktorá spätné postúpenie vykoná v prospech bankovej nadácie, teda v prospech odlisného právneho subjektu, je toto oslobodenie definitívne. (pozri body 77 - 82) 3. V prípade schémy pomoci sa môze Komisia na to, aby overila, ci táto schéma obsahuje prvky pomoci, obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý prípad osobitného uplatnenia. Pokial je nesporné, ze schéma pomoci zvýhodnuje niektoré podniky, okolnost, ze prípadne zvýhodnuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi, nespochybnuje toto konstatovanie, postacujúce na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES. (pozri body 91, 92) 4. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. selektívnu pomoc. Pomoc môze byt z hladiska tohto ustanovenia selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia. To je prípad danových opatrení obsahujúcich bud znízenie, alebo oslobodenie od dane, alebo odklad platby, ktoré sa uplatnujú len v bankovom sektore a v rámci bankového sektora, z ktorých majú prospech výlucne podniky uskutocnujúce niektoré operácie. Kedze sa neuplatnujú na vsetky hospodárske subjekty, a v skutocnosti sa odchylujú od vseobecnej danovoprávnej úpravy, nemozno na ne hladiet ako na vseobecné opatrenia danovej alebo hospodárskej politiky. Takéto danové opatrenia musia byt preto zakázané podla clánku 87 ods. 1 ES, kedze nie sú adaptáciou vseobecného systému osobitných charakteristík bankových podnikov, ale boli zavedené ako prostriedok zlepsenia konkurencieschopnosti urcitých podnikov v konkrétnom case vývoja uvedeného odvetvia. (pozri body 94 - 101) 5. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narúsaním hospodárskej sútaze. V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. Nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom treba konstatovat s konecnou platnostou, ked mala alebo môze mat dosah na obchod v Spolocenstve a úcinok skreslenia v nom existujúcej hospodárskej sútaze. Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou. V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi. Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik, príjemca pomoci, sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Dalej, posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu. Preto musia byt danové úlavy, ktoré posilnujú postavenie podnikov, príjemcov pomoci, voci iným podnikom cinným v obchode v rámci Spolocenstva, zakázané, najmä v kontexte významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva v odvetví financných sluzieb, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla byt dôsledkom uz volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve. (pozri body 110, 111, 114 - 119) 6. Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Súd Spolocenstva nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale musí sa obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneuzitím právomoci. Vylúcením kvalifikovania "projektu spolocného európskeho záujmu", podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, kedze ide o niektoré danové opatrenia, z ktorých vyplýva, ze ich úcelom je najmä zlepsit konkurencieschopnost subjektov so sídlom v clenskom státe tak, ze sa posilní len ich konkurencné postavenie na vnútornom trhu, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Nemozno úcinne namietat, ze takéto opatrenia spadajú do rámca dokoncenia privatizacného procesu, takýto proces zacatý clenským státom nemozno sám osebe povazovat za projekt spolocného európskeho záujmu. Navyse sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, povazujúc, ze opatrenia, ktoré majú v podstate za ciel najmä zlepsit konkurencieschopnost príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia a majú posilnit postavenie príjemcov pomoci voci konkurentom, ktorí z neho výhody nemajú, nevyhovujú podmienke neovplyvnit nepriaznivo podmienky obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spolocným záujmom, ktorej musia vyhoviet pomoci na rozvoj urcitých cinností v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. (pozri body 135, 138 - 140, 142, 144, 147 - 149) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 15. decembra 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Rozhodnutie 2002/581/ES - Danové výhody poskytnuté bankám - Odôvodnenie rozhodnutia - Kvalifikovanie státnej pomoci - Podmienky - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky - Dôlezitý projekt spolocného európskeho záujmu - Rozvoj urcitých hospodárskych cinností" Vo veci C-66/02, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES, podaná 21. februára 2002, Talianska republika, v zastúpení: pôvodne U. Leanza, neskôr I. M. Braguglia, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a R. Lyal, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), R. Schintgen, G. Arestis a J. Klucka, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. februára 2005, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. septembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojou zalobou navrhuje Talianska republika zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme státnej pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Vnútrostátny právny rámec 2 V Taliansku sa reforma bankového systému vykonala zákonom c. 218 z 30. júla 1990, ktorý obsahuje ustanovenia o restrukturalizácii a posilnení majetkových podielov verejnoprávnych úverových institúcií (GURI c. 182 zo 6. augusta 1990, s. 8, dalej len "zákon c. 218/90"). 3 Tento zákon umoznil transformáciu verejnoprávnych úverových institúcií na akciové spolocnosti. Na tento úcel bola verejnoprávna banka splnomocnená postúpit bankovú institúciu akciovej spolocnosti tak, aby sa oddelila postupujúca právnická osoba, nazývaná v praxi "banková nadácia" (dalej len "banková nadácia"), vlastník podielov, od postupníckej akciovej spolocnosti (dalej len "banková spolocnost"), ktorá bola jediným subjektom oprávneným vykonávat bankovú cinnost. Banková nadácia spravovala podiely v bankovej spolocnosti a z neho získané príjmy pouzívala na sociálne úcely. 4 Pri postúpení bankových podnikov sa na bankové spolocnosti previedol aj neaktívny majetok, t. j. majetok nepouzívaný priamo v procese výroby. Tento majetok zvýsil ich imanie. Z toho vyplýva, ze pokial ide o zisk, mali bankové spolocnosti pri rovnakom obchodnom výsledku horsie výsledky ako konkurencné banky. 5 Podiely verejnoprávnych úverových institúcií na kapitále Banca d'Italia sa takisto previedli na bankové spolocnosti. Nemohli sa pridelit bankovým nadáciám, pretoze nepatrili do skupiny institúcií oprávnených vlastnit takéto podiely. 6 Clánok 2 zákona c. 489 z 26. novembra 1993, týkajúceho sa najmä predlzenia lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 6 zákona c. 218/90 (GURI c. 284 z 3. decembra 1993, s. 4, dalej len "zákon c. 489/93") stanovil povinnost pre verejnoprávne bankové institúcie transformovat sa na akciové spolocnosti najneskôr do 30. júna 1994. 7 Zákon c. 461 z 23. decembra 1998, ktorým sa na vládu deleguje právomoc reorganizácie obcianskoprávnej a danovej právnej úpravy týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990, ako aj danového rezimu restrukturalizácie bánk (GURI c. 4 zo 7. januára 1999, s. 4, dalej len "zákon c. 461/98") splnomocnil taliansku vládu uskutocnit novú reformu právnej úpravy bankového sektora, osobitne v oblasti restrukturalizácie. 8 Clánkom 2 ods. 1 písm. m) sa bankovým nadáciám, ktoré vykonali statutárne zmeny predpísané touto reformou, otvorila moznost vlastnit podiely v Banca d'Italia. 9 Splnomocnenie stanovené v zákone c. 461/98 z 23. decembra 1998 vykonal legislatívny dekrét c. 153 zo 17. mája 1999 o obcianskoprávnej a danovej právnej úprave týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990 a danového rezimu restrukturalizácie bánk v súlade s clánkom 1 zákona c. 461 (GURI c. 125 z 31. mája 1999, s. 4, dalej len "dekrét c. 153/99") tak, ze zaviedol tieto danové výhody: - znízenie sadzby dane z príjmov (IRPEG) na 12,5 % pre banky, ktoré uskutocnia fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu pocas piatich po sebe nasledujúcich zdanovacích období pod podmienkou, ze sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva podliehajúca zákazu rozdelenia pocas obdobia troch rokov, zisk vyclenený do osobitnej rezervy nesmie prekrocit 1,2 % rozdielu medzi celkovou sumou pohladávok a záväzkov bánk, ktoré sa zúcastnili na zlúcení, a analogickým agregátom najväcsej z bánk zúcastnených na tejto operácii, - danová neutralita operácií spätného postúpenia poskytovatelovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti a ktoré sa predtým previedli na bankové spolocnosti v súlade so zákonom c. 218/90 (clánok 16 ods. 3), - uplatnenie pevnej dane miesto dane splatnej v súvislosti s operáciami podla predchádzajúcich dvoch zarázok (clánok 24 ods. 1 a clánok 16 ods. 5), - danová neutralita v prípade komunálnej dane týkajúcej sa zvýsenia hodnoty nehnutelností vo vztahu k tým istým operáciám (clánok 24 ods. 1 a clánok 16 ods. 5), - oslobodenie prevodov podielov na Banca d'Italia z bankových spolocností na bankové nadácie od dane (clánok 27 ods. 2). Napadnuté rozhodnutie 10 Na základe parlamentnej otázky poziadala Komisia Európskych spolocenstiev listom z 24. marca 1999 zaslaným v rámci svojich právomocí v oblasti státnej pomoci talianske orgány, aby jej poskytli informácie potrebné na posúdenie rozsahu pôsobnosti a úcinkov zákona c. 461/98. 11 Talianske orgány jej poskytli informácie týkajúce sa tohto zákona a dekrétu c. 153/99 listami z 24. júna a 2. júla 1999. 12 Listom z 23. marca upozornila Komisia talianske orgány na to, ze podla nej zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 môzu obsahovat prvky pomoci a vyzvala ich, aby predmetné opatrenia nevykonávali. Dna 12. apríla 2000 talianske orgány na to odpovedali, ze ich uplatnovanie pozastavili, a potom jej 14. júna 2000 poskytli doplnujúce informácie. 13 Talianske orgány odhadli najvyssiu teoretickú sumu danovej výhody získanej na základe znízenia sadzby dane z príjmov na 12,5 %, priznanej podla clánku 22 ods. 1 a clánku 23 ods. 1 dekrétu c. 153/99, na 5 358 miliárd ITL, t. j. 2 767 miliónov eur, a to zo 76 operácií uskutocnených pocas rokov 1998, 1999 a 2000. 14 Listom z 25. októbra 2000 oznámila Komisia talianskej vláde svoje rozhodnutie zacat postup podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 44, 2001, s. 2). 15 Na záver konania dosla Komisia k záveru, ze Talianska republika v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES uviedla zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 do úcinnosti protiprávne. Uviedla, ze s výnimkou oslobodenia od dane niektorých prevodov podielov na imaní Banca d'Italia stanoveného v clánku 27 ods. 2 dekrétu c. 153/99 tvorili vykonávané danové opatrenia schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Uvedené opatrenia zvýhodnovali banky tým, ze im umoznovali sa zväcsit a pozívat pritom výhody z úspor zo znízených nákladov. 16 Komisia preto prijala sporné rozhodnutie, v ktorom spresnila, ze zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 zavádzajú danové výhody rovnako v prospech bankových nadácií, ale ze tieto výhody toto rozhodnutie neskúma. 17 Sporné rozhodnutie znie: "Clánok 1 S výnimkou opatrení uvedených v clánku 2 je schéma státnej pomoci, ktorú Taliansko vykonalo na základe [zákona c. 461/98] a [dekrétu c. 153/99], osobitne na základe clánku 16 ods. 3 a 5, clánku 22 ods. 1, clánku 23 ods. 1, clánku 24 ods. 1 a clánku 27 ods. 2 [dekrétu c. 153/99], nezlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 Opatrenia znízenia dane podla clánku 27 ods. 2 [dekrétu c. 153/99] nepredstavujú státnu pomoc v rozsahu, v akom dvojitá transakcia pridelenia podielov v Banca d'Italia prijímajúcej spolocnosti a nadväzujúci prevod nadácii nemá vplyv na rozpocet tejto spolocnosti. Clánok 3 Taliansko zrusí schému pomoci uvedenú v clánku 1. Clánok 4 1. Taliansko prijme vsetky opatrenia potrebné na vrátenie, od jej príjemcov, pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v clánku 1 a danej im k dispozícii protiprávne. 2. Vrátenie sa uskutocní bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva pod podmienkou, ze tieto umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia. Súcastou pomoci, ktorá sa má vrátit, sú úroky pocítané odo dna dania pomoci k dispozícii príjemcom az do dna jej skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú podla referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet ekvivalentnej subvencie v rámci regionálnej pomoci. ..." [neoficiálny preklad] Návrhy úcastníkov konania 18 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnuté rozhodnutie, pretoze nevyhovuje pozadovaným podmienkam na to, aby danové opatrenia, ktoré sprevádzajú reformu bankového systému mohli byt kvalifikované ako "státna pomoc", - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 19 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor - zalobu zamietol, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Iné konania prebiehajúce pred súdmi Spolocenstva 20 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev 21. februára 2002 a 11. apríla 2002 podali proti Komisii zaloby o neplatnost rozhodnutia napadnutého v tejto veci tiez Associazione bancaria italiana (ABI) (T-36/02), Banca Sanpaolo IMI SpA (T-37/02), Banca Intesa Banca Commerciale italiana SpA (T-39/02), Banca di Roma SpA (T-40/02), Mediocredito Centrale SpA (T-41/02), Banca Monte dei Paschi di Siena SpA (T-42/02), ako aj Compagnia di San Paolo Srl (T-121/02). Komisia vzniesla pred Súdom prvého stupna námietku neprípustnosti zalôb zalozenú na neexistencii osobného záujmu zalobcov, kedze predmetné pomoci nie sú podla jej názoru individuálnymi pomocami, ale spadajú pod schému pomoci. Uzneseniami z 9. júla 2003 Súd prvého stupna sedem konaní prerusil az do vynesenia rozsudku Súdu prvého stupna vo veci C-66/02. Zalobcovia sa proti uzneseniam o prerusení konaní vo veciach T-36/02, T-37/02, T-39/02, T-40/02, T-41/02 a T-42/02 odvolali. Uznesením Súdneho dvora z 26. novembra 2003, ABI a i./Komisia (C-366/03 P az C-368/03 P, C-390/03 P, C-391/03 P a C-394/03 P, neuverejnené v Zbierke) boli uvedené odvolania zamietnuté z dôvodu ich zrejmej neprípustnosti. 21 Uznesením z 11. februára 2004 dorucenom Súdnemu dvoru 23. marca 2004 (C-148/04) Commissione tributaria provinciale di Genova (Taliansko) podal na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa platnosti napadnutého rozhodnutia a výkladu clánkov 87 a nasl. ES, clánku 14 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001 s. 339) a vseobecných zásad práva Spolocenstva, o ktorej Súdny dvor rozhodne osobitným rozsudkom z dnesného dna. O zalobe 22 Talianska republika uvádza pät zalobných dôvodov zalozených na porusení clánku 253 ES, zásady respektovania práva obhajoby, clánku 87 ods. 1 ES, clánku 87 ods. 3 písm. b) ES a clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES Argumentácia úcastníkov konania 23 Talianska republika tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia stanovenú v clánku 253 ES. 24 Zalobný dôvod sa delí na tri casti: - napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené z hladiska podpory hospodárskej sútaze v bankovom sektore, - preskúmalo tvrdenie talianskej vlády týkajúce sa kvalifikácie sporných danových opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a nezávisle na tom tvrdenie o prípadnom vyhlásení zlucitelnosti na základe clánku 87 ods. 3 ES bez toho, aby ich rozlísilo, - na vylúcenie toho, ze by sa sporné danové opatrenia mohli podla clánku 87 ods. 3 ES povazovat za zlucitelné so Zmluvou ES, obsahuje nedostatocné, chybné a protirecivé odôvodnenie. 25 Komisia popiera tvrdenia zalobkyne. Zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie splna podmienky stanovené judikatúrou v oblasti odôvodnenia. Posúdenie Súdnym dvorom 26 Podla ustálenej judikatúry predstavuje povinnost odôvodnenia formálnu nálezitost, ktorú treba odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na materiálnu zákonnost sporného aktu. Odôvodnenie vyzadované podla clánku 253 ES musí zodpovedat podstate predmetného právneho aktu a jasne a jednoznacne vyjadrovat úvahy institúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli z neho dotknuté osoby porozumiet dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslusný súd vykonat svoju kontrolnú úlohu. Táto poziadavka sa musí posúdit vo vztahu k okolnostiam prípadu, najmä obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý adresáti alebo iné osoby dotknuté aktom priamo a osobne môzu mat na vysvetlení. V odôvodnení nemusia byt uvedené vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen vzhladom na jeho slovné znenie, ale aj na jeho kontext a na vsetky právne predpisy v danej oblasti (pozri najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48). - O prvej casti zalobného dôvodu 27 V rámci prvej casti svojho zalobného dôvodu uvádza Talianska republika nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia z hladiska posúdenia podpory hospodárskej sútaze v bankovom sektore. 28 Za týmto vseobecným tvrdením sú uvedené dalsie, ktoré sa v podstate obmedzujú na opis vývoja úpravy talianskeho bankového sektora bez toho, aby poskytli presné údaje k obsahu uvádzanej výhrady. 29 V presnom opise vývoja pouzitelného práva sa poukazuje predovsetkým na zákon c. 218/90. 30 Tento zákon pôvodne zaviedol hlboké zmeny talianskeho bankového systému, vtedy poznaceného sirokým verejným sektorom, tak, ze zaviedol právne nástroje umoznujúce transformáciu verejných bánk na akciové spolocnosti. 31 Zákon c. 461/98 sa predstavuje ako posledná etapa reformného procesu talianskeho úverového systému. 32 Bol predovsetkým nevyhnutný na elimináciu alebo v kazdom prípade na obmedzenie prítomnosti verejného sektora v bankovej oblasti s konecnou platnostou, ako aj na konecné zavrsenie procesu privatizácie a restrukturalizácie talianskeho bankového systému, ktorý sa zacal zákonom c. 218/90. 33 Jeho úcelom bolo najmä: - podporit operácie slúziace na zväcsenie bánk alebo bankových skupín, - umoznit spätné postúpenie neaktívneho majetku bankových spolocností, ktorý sa im previedol na základe zákona c. 218/90, bankovým nadáciám v rámci rezimu danovej neutrality. 34 Nevyhnutnost dokoncit proces privatizácie bol spojený s úmyslom uskutocnit danovú reformu vo vseobecnom kontexte znízenia danového tlaku leziaceho na produktívnych cinnostiach. 35 Prvá cast skúmaného zalobného dôvodu sa svojou formuláciou a v kontexte vsetkých písomností úcastníkov konania musí chápat tak, ze obsahuje výhradu, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza dôvody, pre ktoré Komisia kvalifikovala zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 ako státnu pomoc, pricom tieto predpisy predstavovali len predlzenie zákona c. 218/90, ktorý Komisia nespochybnila vo vztahu k pravidlám o státnej pomoci. 36 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze v odôvodneniach c. 16, 30 a 32 napadnutého rozhodnutia Komisia: - uviedla opis vývoja úpravy talianskeho bankového sektora, ktorý urobila talianska vláda pocas konania, - pripomenula tvrdenie tejto vlády, ze zákon c. 218/90 a dekrét c. 153/99 sa musia povazovat za súcast toho istého procesu smerujúceho k modernizácii talianskeho bankového sektora, - pripomenula ciel sledovaný dotknutým clenským státom konsolidovat a restrukturalizovat tento sektor. 37 Treba skonstatovat, ze Komisia následne v odôvodneniach c. 51 az 54 napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, pre ktoré okolnost, ze zákon c. 218/90 nebol spochybnený vo vztahu k pravidlám o státnej pomoci, nemá dosah na kvalifikáciu, ktorú vo vztahu k týmto pravidlám dala zákonu c. 461/98 a dekrétu c. 153/99. 38 Na úvod zdôraznuje, pokial ide o okolnost, ze nespochybnila zákon c. 218/90, ze tento zákon jej talianska vláda neoznámila. Dodáva, ze preskúmala len niektoré aspekty tohto zákona vo vztahu k jednotlivým prípadom a ze akceptované zdôvodnenie týchto aspektov sa neuplatnuje na opatrenia, ktoré sú predmetom tejto veci. 39 Okrem toho Komisia uvádza, ze od konca roka 1992 sa verejné banky, az na pár výnimiek, transformovali na akciové spolocnosti a ze táto transformácia sa stala povinnou podla zákona c. 489/93. 40 Okrem toho podla nej skutocnost, ze v tom case nevzniesla námietky proti ostatným opatreniam, ktoré sú mozno podobné opatreniam podla dekrétu c. 153/99, neznamená, ze ich musí hodnotit kladne. Oslobodenie prevodov aktív bankovej nadácie na bankovú spolocnost od daní nemôze byt nevyhnutne hodnotené rovnako ako oslobodenie analogickej operácie spätného postúpenia z bankovej spolocnosti na nadáciu. Prevod aktív na bankovú spolocnost mohlo mat za následok ulahcenie transformácie verejných bánk na akciové spolocnosti, kým spätné postúpenie týchto aktív nadáciám, prípadne zhodnotených aktív, oslobodené od daní, malo za ciel a za následok zlepsenie indexu ziskovosti bankovej spolocnosti. 41 Napokon podla Komisie zostáva zákon c. 218/90 opatrením ad hoc spôsobilým byt odôvodnený v zásade osobitnými okolnostami pri jeho prijatí. Opatrenia, ktoré sú predmetom tejto veci, vsak nemôzu byt v ziadnom prípade povazované za zlucitelné so spolocným trhom. 42 Z toho je jasné, ze na rozdiel od tvrdenia Talianskej republiky poskytla Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnenie na predlozenú argumentáciu. 43 Toto odôvodnenie bolo nezávisle na otázke o jeho dôvodnosti postacujúce, aby dotknutým stranám umoznilo poznat zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia na túto argumentáciu a Súdnemu dvoru vykonávat jeho kontrolu. 44 Prvá cast skúmaného zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. - O druhej casti zalobného dôvodu 45 V rámci druhej casti svojho zalobného dôvodu Talianska republika vytýka Komisii, ze na otázku kvalifikácie sporných danových opatrení vo vztahu k clánku 87 ods. 1 ES a oddelene na otázku prípadného vyhlásenia zlucitelnosti na základe clánku 87 ods. 3 ES neuviedla oddelené odôvodnenia. 46 V tejto súvislosti treba uviest, ze dodrzanie povinnosti odôvodnenia sa musí v prvom rade posúdit v závislosti od obsahu odôvodnenia a nie na základe spôsobu jeho prezentácie. 47 V kazdom prípade stací skonstatovat, ze v tomto prípade Komisia preskúmala v odôvodneniach c. 32 az 43 napadnutého rozhodnutia kvalifikácie sporných danových opatrení vo vztahu k clánku 87 ods. 1 ES a oddelene v odôvodneniach c. 45 az 48 tohto rozhodnutia otázku prípadného uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES. 48 Za týchto podmienok sa musí druhá cast skúmaného zalobného dôvodu zamietnut. - O tretej casti zalobného dôvodu 49 V rámci tretej casti zalobného dôvodu vytýka Talianska republika Komisii nedostatocné, chybné a protirecivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokial ide o otázku pouzitia clánku 87 ods. 3 písm. b) alebo c) ES. 50 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia uvádza v odôvodneniach c. 45 az 48 napadnutého rozhodnutia zdôvodnenie, v závere ktorého dochádza k záveru, ze sporné danové opatrenia nemozno podla týchto ustanovení vyhlásit za zlucitelné so Zmluvou. 51 Uvádza najmä, ze posilnenie talianskeho bankového systému nemozno povazovat za "dôlezitý projekt spolocného európskeho záujmu" podla clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, pretoze zvýhodnené sú v zásade hospodárske subjekty jedného clenského státu a nie Spolocenstva ako celku, a nie je zabezpecená podpora jedného konkrétneho, presného a dobre definovaného projektu. 52 Pokial ide o zlucitelnost sporných danových opatrení vo vztahu k clánku 87 ods. 3 písm. c) ES z pohladu "rozvoja urcitých hospodárskych cinností", Komisia uvádza, ze podla nej nie sú splnené podmienky uplatnenia usmernení obsiahnutých v jej oznámení 1999/C 288/02 týkajúcom sa Usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001 s. 322). Schéma nie je obmedzená na malé a stredné podniky. Pomoci neboli oznámené jednotlivo Komisii a nebol predstavený ziadny plán restrukturalizácie. Vo vseobecnosti neboli banky zvýhodnené pomocou v tazkostiach a pomoc nebola urcená na obnovenie dlhodobej hospodársko-financnej rentability. Usmernenia vyzadujú prijat také opatrenia, aby sa co mozno najviac zmiernili negatívne úcinky pomoci na konkurentov. V tomto prípade je pomoc v skutocnosti urcená na posilnenie postavenia príjemcov vo vztahu ku konkurentom, ktorí zvýhodnení nie sú. Danové úlavy nemozno kvalifikovat ako pomoc investíciám alebo pomoc iným druhom výdavkov, ktoré by sa inak mohli povazovat za zlucitelné. Ziadna iná charakteristika schémy ju neumoznuje povazovat za zlucitelnú z iných dôvodov podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Okrem toho nie je splnená podmienka vyzadovaná týmto ustanovením, ze pomoc "nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom". Na rozdiel od predchádzajúcich opatrení vyplývajúcich najmä zo zákona c. 218/90, ktoré mohli verejným bankám ulahcit prijatie formy akciových spolocností tým, ze obmedzili konkurencnú nerovnováhu vo vztahu k iným bankám, sporné opatrenia majú v podstate za ciel najmä zlepsit konkurencieschopnost príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia. 53 Treba pripustit, ze odôvodnenie takto uvedené Komisiou bolo nezávisle na jeho dôvodnosti postacujúce, aby dotknutým stranám umoznilo poznat zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia na skúmanú otázku a Súdnemu dvoru vykonávat jeho kontrolu. 54 Výhrada Talianskej republiky o chybnom a protirecivom odôvodnení v skutocnosti obsahuje popretie jeho dôvodnosti a takisto tvrdenie o nedostatocnom zdôvodnení zmeny skorsieho stanoviska Komisie. Talianska vláda totiz predovsetkým tvrdí, ze tvrdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého predmetná schéma zvýhodnuje v prvom rade subjekty jedného clenského státu a nie Spolocenstva, "je úplne zjednodusujúce a svojvolné". Okrem toho uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého predmetná schéma nezabezpecuje podporu konkrétneho, presného a dobre definovaného projektu, je "nielen úplne nedôvodné, ale aj rozporuplné". Napokon, pokial ide o otázku zlucitelnosti pomoci na rozvoj urcitých hospodárskych cinností, tvrdí, ze argumentácia Komisie je "rozporuplná" a "bez spojitosti" so závermi, ku ktorým dospela v iných veciach a od ktorých sa v tejto veci velmi jasne odchýlila. 55 Ako bolo pripomenuté v bode 26 tohto rozsudku, otázka dôvodnosti odôvodnenia aktu sa vztahuje na materiálnu zákonnost tohto aktu. Popretie dôvodnosti tohto odôvodnenia preto nemozno preskúmat v stádiu kontroly dodrzania povinnosti stanovenej v clánku 253 ES. 56 Okrem toho, pokial ide o odôvodnenie odlisného stanoviska Komisie vo vztahu ku skorsím veciam, napadnuté rozhodnutie obsahuje v odôvodneniach c. 51 az 54 oznacenie prvkov, ktoré podla Komisie odlisujú porovnané situácie, a preto opodstatnujú toto stanovisko. 57 Za týchto podmienok treba tretiu cast skúmaného zalobného dôvodu takisto zamietnut. 58 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES sa musí zamietnut v celku. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady respektovania práv obhajoby Argumentácia úcastníkov konania 59 Talianska republika tvrdí, ze Komisia po prvýkrát az v napadnutom rozhodnutí uviedla výhrady týkajúce sa sporných danových opatrení prijatých v oblasti nepriamych daní bez toho, aby predtým poskytla talianskej vláde a prijímatelom prílezitost podat vysvetlenie. Komisia tak porusila zásadu respektovania práv obhajoby. 60 Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý je neprípustný podla clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretoze bolo po prvýkrát vznesené v replike. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Podla clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 62 Talianska republika vo svojej zalobe neuviedla zalobný dôvod zalozený na porusení práv obhajoby spáchaného v priebehu konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté rozhodnutie. 63 Takýto zalobný dôvod uviedla az v stádiu repliky bez toho, aby ho zalozila na právnych alebo skutkových dôvodoch, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 64 Predmetný zalobný dôvod je teda novým zalobným dôvodom a ako taký sa musí vyhlásit za neprípustný. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES Argumentácia úcastníkov konania 65 Talianska republika tvrdí, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 1 ES tým, ze sporné danové opatrenia kvalifikovala ako státnu pomoc. 66 Zalobný dôvod sa delí na sest castí. 67 V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na chybnom predpoklade, pokial ide o znízenie sadzby dane z príjmov na 12,5 % pre banky, ktoré uskutocnia fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu. Toto znízenie sa prizná nie vo vztahu k celkovým príjmom banky, ktorá uskutocní fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu, ale len k casti príjmov, ktoré sa dotýkajú osobitnej rezervy. Okrem toho nemôze znízené zdanenie prekrocit celkový limit vo výske 1,2 % agregátu stanoveného v clánku 22 ods. 1 a clánku 23 ods. 1 dekrétu c. 153/99. Napokon Komisia nezohladnila podmienku, podla ktorej sa osobitná rezerva nemôze rozdelit medzi akcionárov pocas obdobia troch rokov. 68 V rámci dalsích piatich castí svojho zalobného dôvodu Talianska republika tvrdí, ze sporné opatrenia: - nevedú ani k prevodu státnych prostriedkov, ani k vzdaniu sa státu urcitých danových príjmov, - nepredstavujú státnu pomoc, pretoze zvýhodnujú aj príjemcov, ako sú holdingy, ktoré nie sú podnikmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, - na rozdiel od tvrdenia Komisie nemajú selektívny, ale vseobecný charakter, pretoze obsahujú podmienky, ktorých uplatnenie nie je diskriminacné ani svojvolné, - neovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi alebo ho nanajvýs ovplyvnujú ciastocne, takze sa malo nariadit len ciastocné vrátenie pomoci, - nenarusujú hospodársku sútaz. 69 Pokial ide osobitnejsie o opatrenia podla clánku 16 ods. 3 dekrétu c. 153/99, ktoré stanovujú danovú neutralitu operácií spätného postúpenia poskytovatelovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti, nepredstavujú hospodársku výhodu spocívajúcu v oslobodení od dane pre spolocnost, ktorá uskutocní spätné postúpenie, ale len obycajný prevod danovej povinnosti tejto spolocnosti na príjemcu spätne prevedeného majetku a odlozenie lehoty na zaplatenie dane z vykonania spätného postúpenia na neskorsiu realizáciu majetku. 70 Komisia tvrdí, ze Talianska republika predlozila tvrdenie, ze clánok 16 ods. 3 dekrétu c. 153/99 tým, ze stanovuje danovú neutralitu operácií spätného postúpenia poskytovatelovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné, zvýhodnuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, az v stádiu repliky. Toto tvrdenie predstavuje nový zalobný dôvod, ktorý je neprípustný podla clánku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku. 71 Podobne zalobkyna predlozila az v stádiu repliky argumentáciu, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi len ciastocne, a má sa teda vrátit len ciastocne. Domnieva sa, ze ziadost o znízenie sumy, ktorá sa má vrátit, predstavuje nový návrh, ktorý mení predmet sporu v rozpore s clánkom 19 Statútu Európskeho súdneho dvora (teraz clánok 21 Statútu Súdneho dvora) a clánku 38 rokovacieho poriadku. 72 Navyse sa Komisia domnieva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom - O prvej casti zalozenej na chybnom predpoklade týkajúcom sa znízenia sadzby dane z príjmov 73 Na rozdiel od tvrdenia Talianskej republiky sa Komisia neodvolávala na znízenie dane z príjmov priznaného vo vztahu k celkovým príjmom banky. V odôvodnení c. 5 napadnutého rozhodnutia dala dôraz na predmetné znízenie pokial ide o výhody spojené s osobitnou rezervou, pricom toto spojenie predstavuje podmienku znízenia. V kazdom prípade eventuálne zohladnenie znízenia vo vztahu k celkovým príjmom banky by napadnuté rozhodnutie ovplyvnilo pokial ide o analýzu rozsahu pomoci, ale nie pokial ide o jej existenciu. 74 Okrem toho v rovnakom odôvodnení napadnutého rozhodnutia mala Komisia výslovne na mysli celkový limit vo výske 1,2 %, ako aj obmedzenie rozdelenia v dlzke troch rokov uvedených Talianskou republikou a stanovených v dekréte c. 153/99. 75 Prvá cast skúmaného zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. - O prvej casti týkajúcej sa financovania sporných opatrení státom alebo zo státnych prostriedkov 76 Clánok 87 ods. 1 ES sa vztahuje na "pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov". 77 Podla ustálenej judikatúry je pojem pomoci vseobecnejsí ako pojem subvencie, pretoze zahrna nielen pozitívne dávky, akými sú aj samotné subvencie, ale aj opatrenia, ktoré v rôznej forme zmiernujú zatazenie, ktoré musí podnik niest za normálnych okolností a ktoré síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, sú vsak rovnakej povahy a majú identické úcinky (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38, a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90, ako aj citovanú judikatúru). 78 Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14). Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane. 79 V tomto prípade pozostávajú sporné opatrenia: - zo znízenia sadzby dane z príjmov, - z oslobodenia od dane priznaného na základe ustanovení, ktoré zabezpecujú danovú neutralitu daných operácií, t. j. nezohladnenie na danové úcely splnenia podmienky na uvalenie dane, pricom jej zaplatenie sa odkladá na dátum prípadnej neskorsej operácie toho istého druhu, - z uplatnenia pevnej dane namiesto normálne splatnej dane vo vztahu bud k fúzii alebo obdobnej restrukturalizácii, alebo k spätnému postúpeniu majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti, - z oslobodenia od dane prevodov podielov na Banca d'Italia z bankových spolocností na bankové nadácie. 80 Obsahujú tak bud znízenie dane spojené s uplatnením znízenej sadzby, alebo nahradenie normálne splatnej dane fixnou danou, alebo oslobodenie od dane v prípade skutocného zvýsenia hodnoty aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti, pri spätnom postúpení alebo, ako sa uvádza v odôvodnení c. 39 in fine napadnutého rozhodnutia, ak banková spolocnost, ktorá prevádza na bankovú nadáciu svoje podiely v Banca d'Italia má z transakcie prospech, predovsetkým ak tieto podiely predtým získala bezodplatne a na nadáciu sa prevádzajú odplatne alebo boli znovu ohodnotené. 81 Za týchto podmienok sa dotknuté danové úlavy priznávajú podla clánku 87 ods. 1 ES zo státnych prostriedkov. 82 Tento záver nie je spochybnený, pokial ide o opatrenia stanovujúce danovú neutralitu spätného postúpenia, argumentáciou, ze normálne splatná dan sa len odkladá na dátum prípadnej neskorsej realizácie toho istého majetku. V skutocnosti nielen odklad platby danového dlhu môze predstavovat státnu pomoc, ale predovsetkým spôsobí spätné postúpenie, ako v tomto prípade, prevod vlastníctva majetku z jedného subjektu na iný tak, ze pre bankovú spolocnost, ktorá spätné postúpenie vykoná v prospech bankovej nadácie, teda v prospech odlisného právneho subjektu, je toto oslobodenie definitívne. 83 Druhá cast skúmaného zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. - O tretej casti týkajúcej sa vlastnosti príjemcu opatrenia stanovujúceho danovú neutralitu spätného postúpenia majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti 84 Talianska republika v stádiu repliky uvádza tvrdenie, ze opatrenie stanovujúce danovú neutralitu spätného postúpenia majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti, zvýhodnuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 85 Treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 42 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 86 Treba vsak pripomenút, ze zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného skôr, priamo alebo implicitne v zalobe, sa musí povazovat za prípustný (rozsudky z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-301/97, Zb. s. I-8853, bod 169). 87 Talianska republika vo svojej zalobe uviedla skúmaný zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES 88 Tvrdenie v replike, ze opatrenie zvýhodnuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi, predstavuje rozsírenie skôr rozvinutého zalobného dôvodu. Týka sa jednej z kumulatívnych podmienok, od ktorých závisí uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES. Zodpovedajúce tvrdenie je implicitne obsiahnuté v predlozenom zalobnom dôvode. 89 Z tohto dôvodu sa námietka neprípustnosti podaná Komisiou musí zamietnut. 90 Vo veci samej sa musí skonstatovat, ze sporné opatrenia sa týkajú schémy pomoci. 91 V prípade schémy pomoci sa môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý prípad osobitného uplatnenia (pozri najmä rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24), aby overila, ci táto schéma obsahuje prvok státnej pomoci. 92 V tomto prípade je nesporné, ze skúmaná danová úprava zvýhodnuje bankové podniky. Okolnost, ze prípadne zvýhodnuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi, nespochybnuje toto konstatovanie, postacujúce na úcely uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES na schému pomoci. 93 Tretia cast skúmaného zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. - O stvrtej casti týkajúcej sa podmienky selektívnosti sporných opatrení 94 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. selektívnu pomoc. 95 Pomoc môze byt z hladiska tohto ustanovenia selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33). 96 V tomto prípade sa sporné danové opatrenia uplatnujú v bankovom sektore. Nie sú prospesné pre podniky v iných hospodárskych odvetviach. V tejto súvislosti sa musí poznamenat, ze Talianska republika vo svojej zalobe sama zdôraznuje, ze operácie podla opatrení sa vztahovali aj na iné spolocnosti, napr. financné, poskytujúce sluzby poistovacie spolocnosti, ale ze "v kazdom prípade sú stanovené výhody výlucne urcené dotknutým bankám". 97 Dalej v rámci bankového sektora z neho majú prospech výlucne podniky uskutocnujúce uvedené operácie. 98 Bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci majú zo znízenia dane v prípade fúzie alebo podobnej restrukturalizácie, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia, väcsí prospech velké podniky, treba teda konstatovat, ze sporné opatrenia sú vo vztahu k ostatným hospodárskym odvetviam a tiez v rámci samotného bankového sektora selektívne. 99 Kedze sa neuplatnujú na vsetky hospodárske subjekty, nemozno na ne hladiet ako na vseobecné opatrenia danovej alebo hospodárskej politiky. 100 V skutocnosti sa odchyluje od vseobecnej danovoprávnej úpravy. Zvýhodnené podniky pozívajú výhody z danovej úlavy, na ktorú by nemali nárok v rámci bezného uplatnovania tohto rezimu a ktorej by sa nemohli domáhat podniky iných odvetví uskutocnujúce obdobné operácie alebo podniky bankového sektora, ktoré neuskutocnili uvedené operácie. 101 Sporné opatrenia nie sú odôvodnené povahou a usporiadaním predmetného danového systému (pozri analogicky rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33). Nie sú adaptáciou vseobecného systému osobitných charakteristík bankových podnikov. Zo spisu vyplýva, ze ich vnútrostátne orgány zaviedli výslovne ako prostriedok zlepsenia konkurencieschopnosti urcitých podnikov v konkrétnom case vývoja uvedeného odvetvia. 102 Stvrtá cast skúmaného zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. - O piatej a siestej casti, ktoré sa týkajú podmienok ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze 103 Talianska republika v zalobe poprela, ze by bola splnená podmienka ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. Vo svojej replike vytýkala Komisii, ze neoverila, ci ho sporné opatrenia pri neexistencii úplného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi neovplyvnili len ciastocne, pricom keby urobila takéto posúdenie v tomto zmysle, mohlo sa odzrkadlit v rozsahu vrátenia pomoci v rámci uplatnenia zásady proporcionality. 104 Komisia sa domnieva, ze toto tvrdenie predstavuje nový návrh, ktorý mení predmet sporu. Je preto neprípustné podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 38 rokovacieho poriadku. 105 V tejto súvislosti sa musí uviest, ze tieto ustanovenia bránia predlozeniu nových návrhov, ktoré neobsahovala zaloba. 106 Tvrdenie, ktorého prípustnost je sporná, sa predlozilo na podporu návrhu na zrusenie napadnutého aktu, ktorý zaloba obsahuje. Nie je spojené ani so zmenou tohto návrhu, ani s jeho doplnením. 107 Nemôze sa preto kvalifikovat ako nový návrh. 108 Toto tvrdenie v skutocnosti predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe tak, ze sa nemôze povazovat za nový zalobný dôvod podla clánku 42 rokovacieho poriadku (pozri rozsudky Verros/Parlament, uz citovaný, bod 9, a Holandsko/Rada, uz citovaný, bod 169). 109 Nemozno proti nemu preto uplatnit námietku neprípustnosti. 110 Vo veci samej treba pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narúsaním hospodárskej sútaze. 111 V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44). 112 V tomto kontexte vylucuje pojem "ovplyvnenie" obchodu medzi clenskými státmi, pod ktorým sa musí rozumiet dosah na tento obchod a dokonca aj moznost takého dosahu, relevantnost výkladu, podla ktorého by vrátenie celej pomoci záviselo od kritéria "úplného" ovplyvnenia obchodu v protiklade s "ciastocným" ovplyvnením, ktoré by umoznilo vrátenie len casti tejto pomoci pri uplatnení zásady proporcionality. 113 K tomuto poslednému bodu treba napokon uviest, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jeho vrátenia je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a ze toto vrátenie na úcely navrátenia do pôvodného stavu nemôze byt v zásade povazované za neprimerané opatrenie vo vztahu k cielom ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 103 a citovanú judikatúru). 114 Nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom treba konstatovat s konecnou platnostou, ked mala alebo môze mat dosah na obchod v Spolocenstve a úcinok skreslenia v nom existujúcej hospodárskej sútaze. 115 Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11; z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 21, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 52). 116 V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 75). 117 Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik, príjemca pomoci, sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, uz citovaný, bod 84). Dalej, posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu. 118 V tejto veci treba konstatovat, ze danové úlavy stanovené spornými opatreniami pre prípad fúzie, spätného postúpenia urcitého majetku a aktív, ako aj prevodu podielu v Banca d'Italia v urcitých prípadoch (pozri bod 80 tohto rozsudku) posilnujú postavenie podnikov, príjemcov pomoci, voci iným podnikom cinným v obchode v rámci Spolocenstva. 119 Rovnako treba konstatovat, ze odvetvie financných sluzieb je predmetom významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla byt dôsledkom uz volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve. 120 Zo spisu pritom vyplýva, ze v case ich prijatia boli sporné opatrenia týkajúce sa fúzií a restrukturalizácií bánk predstavené v dôvodovej správe k návrhu zákona c. 461/98 ako prostriedok zamedzenia toho, aby sa z dôvodu významného zaostania talianskeho bankového systému vo vztahu k jeho európskym konkurentom nespôsobilo uskutocnenie menovej únie v skutocnosti drobenie talianskeho systému v prospech najstabilnejsích európskych bánk. 121 Konkurencná výhoda, ktorú znízenie dane poskytlo subjektom so sídlom v Taliansku, môze stazit vstup na taliansky trh subjektom z iných clenských státov, a dokonca ulahcit subjektom so sídlom v Taliansku vstup na trh v iných clenských státoch. 122 Skutocnost, na ktorú sa odvoláva talianska vláda, ze schéma státnej pomoci je v Taliansku rovnako prístupná pobockám bánk z iných clenských státov, nemôze bránit uvedeným úcinkom. 123 Preto treba vyvodit záver, ze predmetná pomoc je spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. 124 Piata a siesta cast skúmaného zalobného dôvodu sa teda musia zamietnut. 125 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES sa musí zamietnut v celku. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES Argumentácia úcastníkov konania 126 Talianska republika tvrdí, pokial ide o dva zalobné dôvody zalozené na clánku 87 ods. 3 ES, ze neoznámenie schémy pomoci vopred neoprávnuje Komisiu dospiet k záveru, ze túto schému nemozno podla tohto ustanovenia Zmluvy vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. 127 Zalobca v prvom rade usudzuje, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 3 písm. b) ES tým, ze odmietla vyhlásit pomoci za zlucitelné so spolocným trhom ako "pomoci na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" v zmysle tohto ustanovenia. Úcelom zákona c. 461/98 a dekrétu c. 153/99 bolo dokoncit privatizáciu talianskych bankových institúcií, pricom sa v talianskych bankových institúciách podporovalo zrusenie alebo oslabenie verejného kapitálu alebo kapitálu, ktorý nepatril súkromným investorom. Táto akcia nemala za ciel narusit hospodársku sútaz, ale naopak znízit nerovnováhu existujúcu pred zavedením predmetnej schémy medzi skutocne súkromnými bankami a bankami, ktoré boli súkromné len formálne a nie z hladiska kontroly kapitálu. 128 Talianska republika tvrdí, ze úplná a konecná privatizácia talianskych bankových institúcií môze predstavovat "projekt spolocného európskeho záujmu", ktorý spadá pod projekt Spolocenstva o uskutocnení eurozóny a spolocného trhu. Na základe clánku 295 ES môzu projekt privatizácie uskutocnit len clenské státy. Privatizácia posilnuje hospodársku sútaz na dôlezitom financnom trhu, ako je taliansky trh, z coho má prospech celé Spolocenstvo. 129 Talianska republika sa po druhé domnieva, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 3 písm. c) ES tým, ze sporné opatrenia nevyhlásila za zlucitelné so spolocným trhom ako "pomoci na rozvoj urcitých hospodárskych cinností", v tomto prípade bankovej cinnosti. 130 Vytýka Komisii, ze preskúmala otázku uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES len vo vztahu k svojmu oznámeniu 1999/C 288/02 týkajúceho sa Usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach, ako aj svojho oznámenia 96/C 213/04 týkajúceho sa rámca Spolocenstva o státnej pomoci pre malé a stredné podniky [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1996, s. 4), ktoré je implicitne uvedené v napadnutom rozhodnutí. Uvádza, ze nikdy netvrdila, ze schému pomoci mozno povazovat za takú, ze obsahuje pomoci v tazkostiach alebo pomoc pre malé a stredné podniky. Podla zalobkyne sa posúdenie zlucitelnosti malo uskutocnit priamo na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, kedze skúmaná schéma nespadá pod ziadnu z hypotéz "kodifikovaných" prostredníctvom dvoch oznámení Komisie. 131 Talianska republika vytýka Komisii, ze sa velmi jasne odchyluje od stanoviska, ktoré prijala vo svojich rozhodnutiach 1999/288/ES z 29. júla 1998 o podmienecnom schválení pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Banco di Napoli [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, 1999, s. 36) a 2000/600/ES z 10. novembra 1999 o podmienecnom schválení pomoci poskytnutej Talianskom sicílskym verejnoprávnym bankám Banco di Sicilia a Sicilcassa [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 256, 2000, s. 21). 132 Tieto rozhodnutia sa týkali pomocí, ktoré sa v mnohom podobali na pomoc sporných opatrení, najmä z dôvodu, ze sa ciastocne zakladali na zákone c. 218/90. Tieto pomoci neboli nikdy oznámené. Komisia ich nakoniec za urcitých podmienok vyhlásila za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 133 Znízenie sadzby dane z príjmov stanovené v clánkoch 22 a 23 dekrétu c. 153/99 ide tým istým smerom ako porovnatelné a dokonca zvýhodnujúcejsie danové opatrenie stanovené v clánku 7 ods. 3 zákona c. 218/90. Toto ustanovenie priznalo úverovým institúciám a institútom, ktoré vzisli z fúzie, ako aj úverovým institúciám, v prospech ktorých sa uskutocnili postúpenia, ak to viedlo ku koncentrácii, moznost odpocítat pocas piatich rokov sumy ulozené do osobitnej rezervy v rámci urcitého maximálneho limitu. Komisia vsak neprijala rovnaké stanovisko vo vztahu k tomuto skorsiemu opatreniu. 134 Komisia tvrdí, ze oba zalobné dôvody nie sú dôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 135 Na úvod je vhodné pripomenút, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Súdny dvor nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneuzitím právomoci (pozri rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41 a citovanú judikatúru). 136 Okrem toho treba skonstatovat, ze na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia v napadnutom rozhodnutí vôbec nevyvodila z neoznámenia schémy pomoci vopred, ze túto schému nemozno v zmysle clánku 87 ods. 3 ES vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom. - O pojme "pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" 137 Clánok 87 ods. 3 písm. b) ES umoznuje Komisii vyhlásit pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu za zlucitelnú so spolocným trhom. 138 V odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia Komisia podotýka, ze predmetné opatrenia smerujú k posilneniu talianskeho bankového systému, zvýhodnujúc hlavne hospodárske subjekty jedného clenského státu a nie celého Spolocenstva. 139 Z tohto hladiska postací konstatovat, ze z preskúmania zalobného dôvodu zalozeného na clánku 87 ods. 1 ES a osobitne z dôvodovej správy návrhu zákona c. 461/98 okrem iného vyplýva, ze úcelom sporných opatrení je najmä zlepsit konkurencieschopnost subjektov so sídlom v Taliansku tak, ze sa posilní len ich konkurencné postavenie na vnútornom trhu. 140 Komisia sa preto tým, ze vylúcila kvalifikovanie "projektu spolocného európskeho záujmu", nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 141 Talianska republika nemôze úspesne tvrdit, ze sporné opatrenia spadajú do rámca dokoncenia privatizacného procesu, ktorý by mohol byt projektom spolocného európskeho záujmu. 142 Na jednej strane totiz niektoré danové úlavy nemajú nevyhnutnú súvislost s privatizacným procesom. Na druhej strane privatizacný proces zacatý clenským státom nemozno sám osebe povazovat za projekt spolocného európskeho záujmu. 143 Preto sa musí zalobný dôvod zalozený na clánku 87 ods. 3 písm. b) ES zamietnut. - O pojme "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností" 144 Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES umoznuje Komisii vyhlásit pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností za zlucitelnú so spolocným trhom. 145 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne Komisia nepreskúmala otázku uplatnenia tohto ustanovenia len vo vztahu k svojim oznámeniam 1999/C 288/02 a 96/C 213/04. 146 V odôvodnení c. 47 napadnutého rozhodnutia uvádza po tom, ako skutocne zanalyzovala sporné opatrenia podla kritérií týchto dvoch oznámení, ze ziadna z charakteristík skúmanej schémy pomoci ich podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES neumoznuje povazovat za zlucitelné z iných dôvodov. 147 Okrem toho zdôraznuje, ze podla nej nie je splnené kritérium zavedené týmto ustanovením, podla ktorého predmetná pomoc nesmie nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 148 K tomuto poslednému bodu podotýkajúc, ze sporné opatrenia majú v podstate za ciel najmä zlepsit konkurencieschopnost príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia, a znovu zdôraznujúc, ze majú posilnit postavenie príjemcov pomoci voci konkurentom, ktorí z neho výhody nemajú, Komisia implicitne vylucuje, ze by skúmaná schéma pomoci viedla k "rozvoju" bankovej cinnosti vo vseobecnosti. 149 Vzhladom na dôvody uvedené pri skúmaní predchádzajúcich zalobných dôvodov, pokial ide o charakteristiky sporných opatrení, musí sa skonstatovat, ze táto analýza Komisie nespocíva na zjavne nesprávnom posúdení. 150 Talianska republika nemôze úspesne tvrdit, ze Komisia sa odchýlila od stanoviska prijatého vo vztahu k opatreniam obsiahnutým v zákone c. 218/90 a osobitne od stanoviska prijatého vo svojich rozhodnutiach 1999/288 a 2000/600. 151 Je totiz zrejmé, ze opatrenia obsiahnuté v zákone c. 218/90 neboli nikdy Komisii oznámené. Preto, pokial ide o tvrdenie Talianskej republiky, ze opatrenie obsiahnuté v clánku 7 ods. 3 zákona c. 218/90 malo velmi úzku súvislost so znízením sadzby dane z príjmov stanovené v clánkoch 22 a 23 dekrétu c. 153/99, postací konstatovat, ze dovolávané opatrenie Komisia nepreskúmala. Okrem toho, aj keby sa obe po sebe nasledujúce opatrenie pokladali za predlzenie jedného opatrenia druhým, okolnost, ze Komisia nezasiahla pri prvom opatrení, je irelevantná, pretoze predmetný rezim v tejto veci, skúmaný nezávisle od starého, urcité podniky zvýhodnuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 10). 152 Pokial ide o rozhodnutia 1999/288 a 2000/600, treba poznamenat, ze sa týkajú pomocí poskytnutých identifikovaným zvýhodneným bankám a vztahujú sa na iné opatrenia ako tie, o aké ide v tejto veci, t. j. navýsenie kapitálu, pôzicky, ktoré poskytla Banca d'Italia, vklad podielu státnej pokladnice do banky, ako aj danové úlavy na úkony týkajúce sa najmä operácií postúpenia podniku, pobocky podniku a majetku. 153 Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES sa preto musí zamietnut. 154 Tým nie je ziadny zalobný dôvod Talianskej republiky dôvodný. 155 Zaloba sa preto musí zamietnut. O trovách 156 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Talianska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzOTUBu/L98153-2703TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXzOTUBu/L98153-2703TMP.html#Footref*