NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 1. apríla 2004 ([1]1) Vec C-276/02 Spanielske královstvo proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpecenie podnikom - Postup verejných orgánov ako veritela podniku v tazkostiach" 1. Spanielske královstvo predmetnou zalobou ziada Súdny dvor, aby zrusil rozhodnutie Komisie 2002/935/ES zo 14. mája 2002 o pomoci v prospech Grupo de Empresas Álvarez([2]2). V zmysle tohto rozhodnutia adresovaného Spanielsku je so spolocným trhom nezlucitelná pomoc, ktorú zakladá sústavné neplatenie daní a poistného na sociálne zabezpecenie zo strany Grupo de Empresas Álvarez SA (dalej len "GEA") a jej dcérskej spolocnosti Vidrios Automáticos del Norte SA (dalej len "Vanosa"), v období od vyhlásenia zastavenia platieb, ku ktorému doslo vo vztahu k spolocnosti GEA 19. novembra 1997 a vo vztahu k spolocnosti Vanosa 14. novembra 1997, az do januára 2001. 2. Je potrebné v krátkosti pripomenút kontext tohto sporu. Toto pripomenutie sa zdá este potrebnejsím vzhladom na to, ze zaloba v predmetnej veci, predlozená Súdnemu dvoru, neobsahuje jasné uvedenie dôvodov pre zrusenie rozhodnutia. Táto nejasnost spôsobuje procesný problém, ktorý treba vyjasnit pred zacatím skúmania dôvodnosti danej veci. I - Skutkový stav A - Situácia podnikov, príjemcov pomoci 3. GEA je podnikom, ktorý vyrába a predáva riad z porcelánu a kameniny. Az do roku 1991 bol jedným z hlavných výrobcov riadu v Spanielsku. Vanosa, jeho dcérska spolocnost, úplne ním kontrolovaná, podnikala v sektore sklenených obalov. Od roku 1992 mal sektor, v ktorom pôsobili uvedené podniky, velké tazkosti, ku ktorým sa pripojila ekonomická kríza v regióne Galizia, kde sídli skupina tvorená týmito podnikmi. 4. Z dôvodu týchto tazkostí boli v prospech GEA poskytnuté v období medzi rokmi 1992 a 1996 rôzne druhy financnej pomoci vo forme záruk alebo priamych subvencií zo strany spanielskych verejných orgánov. Hoci bola táto pomoc posúdená ako protiprávna, kedze nebola oznámená, Komisia vo svojom prvom rozhodnutí 98/364/ES z 15. júla 1997([3]3) vyhlásila, ze je zlucitelná s usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, a teda ze je zlucitelná so spolocným trhom. Komisia vsak takéto vyhlásenie podriadila dvojitej podmienke. Na jednej strane sa spanielske orgány mali v budúcnosti zdrzat poskytovania dalsej pomoci a mali postupovat presne podla schváleného restrukturalizacného plánu. Na druhej strane mali tieto orgány Komisii predlozit, vzdy po uplynutí siestich mesiacov, správu o vykonávaní tohto plánu a o ekonomickej situácii podniku GEA. 5. Druhá správa o uplatnovaní restrukturalizacného plánu bola Komisii dorucená 21. mája 1999. Prostredníctvom tejto správy sa Komisia dozvedela o existencii konaní týkajúcich zastavenia platieb, nariadených zo strany Juzgada de Primiera Instancia de Vigo roku 1997 na návrh týchto podnikov, a o zmluvách uzavretých v súlade s vnútrostátnymi právnymi predpismi s Agenzia Estatal de Administracíon Tributaria (Státny úrad pre danovú správu, dalej len "danový úrad") a s Tesorería General de la Seguridad Social (sociálna poistovna) roku 1998 (dalej len "zmluvy"). Zmluvy, zostavené danovým úradom pre kazdý z oboch podnikov 14. apríla 1998, sa týkali na jednej strane odpustenia casti danového dlhu oboch podnikov a na strane druhej predlzenia lehoty splatnosti a zostavenia dlhodobého splátkového kalendára voci zostávajúcemu dlhu. Osobitná zmluva uzavretá medzi podnikom Vanosa a sociálnou poistovnou 6. novembra 1998 sa týkala odpustenia casti dlhu voci sociálnej poistovni, ako aj predlzenia a nových lehôt splatnosti zostávajúceho dlhu. Pri ich skúmaní Komisia zrejme nezistila ziadne porusenie podmienok pre poskytnutie pomoci. Len niektoré staznosti predlozené konkurentmi priviedli Komisiu k zacatiu nového konania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Základom týchto stazností bolo správanie spanielskych orgánov, ktoré podla ich tvrdení upustili od vymáhania daní a poistného na sociálne zabezpecenie od dotknutých podnikov. B - Napadnuté rozhodnutie 6. Napadnuté rozhodnutie, vydané ako výsledok konania zacatého Komisiou, smeruje v podstate ku skutocnosti, ze v období medzi vyhlásením zastavenia platieb podnikov GEA a Vanosa a januárom 2001 sa tieto dva podniky sústavne vyhýbali plneniu svojich danových povinností a plateniu poistného na sociálne zabezpecenie. V rozhodnutí je uvedené, ze v súlade s rozhodnutím Komisie zo 14. októbra 1998, 1999/509/ES([4]4) o pomoci Spanielska v prospech podnikov skupiny Magefesa a ich právnych nástupcov, potvrdeným Súdnym dvorom v rozsudku z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia([5]5), sústavné a systematické neplatenie poistného na sociálne zabezpecenie a znacného objemu daní po vyhlásení zastavenia platieb ako aj uzavretie zmlúv predstavuje prevod prostriedkov státu v prospech GEA a Vanosa. V samotnom rozhodnutí sa okrem toho uvádza, ze výhoda tým vyplývajúca pre dotknuté podniky vo vztahu k ich konkurentom pri obehu tovaru v rámci Spolocenstva vychádza zo skutocnosti, ze spanielske orgány neprijali opatrenia potrebné k tomu, aby viedli tieto podniky k plneniu ich povinností, co malo za následok výrazný nárast dlhov týchto podnikov. Podla Komisie z toho vyplýva, ze clenský stát v predmetnej veci nekonal ako obozretný súkromný veritel. 7. Na základe toho sa Komisia domnievala, ze upustenie od vymáhania dlhovaných daní a poistného na sociálne zabezpecenie od podnikov GEA a Vanosa zo strany spanielskych orgánov predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Okrem toho zdôraznila, ze na túto pomoc sa nemôze vztahovat ziadna z výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. Komisia preto rozhodla, ze predmetná pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom a nariadila Spanielskemu královstvu prijat vsetky opatrenia potrebné na vrátenie poskytnutej pomoci od jej príjemcu. II - O prípustnosti uvedených zalobných dôvodov 8. Vo svojich podaniach sa úcastníci konania zhodujú v uznaní, ze zalobné dôvody sa týkajú porusenia clánku 87 ods. 1 ES. V argumentácii zalobcu mozno rozlísit tri dôvody na zrusenie rozhodnutia. Porusenie Zmluvy ES podla neho pozostáva v prvom rade z nesprávneho výberu a výkladu uplatnitelného právneho rámca, v druhom rade z nesprávnych skutkových zistení tvoriacich základ napadnutého rozhodnutia, a v poslednom rade z nesprávneho právneho posúdenia relevantných skutocností. 9. Zostáva vsak pochybnost o prípustnosti dalsieho dôvodu uvedeného pocas konania. V replike zalobca navrhuje ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia na základe neurcitosti obdobia, ktorého sa týka státna pomoc. V tomto návrhu Komisia vidí nový zalobný dôvod. Pozaduje preto jeho zamietnutie na základe clánku 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý zakazuje uvádzanie nových dôvodov pocas konania, ak nie sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 10. Je potrebné spomenút, ze v konaní pred Súdnym dvorom platí pravidlo neprípustnosti kazdého zalobného dôvodu, ktorý je prvýkrát uvedený v replike. Iste existujú prípady, v ktorých je povolené uvedenie nového zalobného dôvodu v tomto stádiu konania, musí vsak byt splnený jeden z troch nasledujúcich osobitných predpokladov: musí byt jasné, ze predmetný zalobný dôvod predstavuje iba rozsírenie zalobného dôvodu, ktorý bol skôr uvedený, priamo alebo implicitne v zalobe([6]6), alebo ak tento zalobný dôvod predstavuje zalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byt preskúmaný z úradnej moci([7]7), alebo ak sa zakladá na novej okolnosti, ktorá vysla najavo v priebehu konania([8]8). 11. V danom prípade sa zdá nepochybné, ze zalobný dôvod, ktorý bol uvedený neskoro, je neprípustný. Co je predmetom návrhov vyjadrených v replike spanielskej vlády? Ide o vytknutie spôsobu, ktorým Komisia urcila obdobie existencie pomoci. Tak, ako bol vyjadrený zalobcom, je tento zalobný dôvod nejasný. Zdanlivo jednoduchý, clení sa na dve rozlicné casti. 12. Na jednej strane zalobca poukazuje na nejasné urcenie obdobia existencie pomoci v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie je podla neho nezákonné z dôvodu formálnej vady, pozostávajúcej z nedostatocného odôvodnenia. Z tohto uhla pohladu sa zalobný dôvod zakladá na právnej kauze odlisnej od kauzy, na ktorú odkazujú dôvody uvedené v zalobe, vsetky smerujúce k legalite merita napadnutého rozhodnutia. Neskoré uvedenie zalobného dôvodu týkajúceho sa nového konania, bez ziadnej spojitosti so zalobnými dôvodmi uvedenými v zalobe, mozno podla môjho názoru jednoducho oznacit za nový zalobný dôvod, ktorý musí byt vyhlásený za neprípustný. Ak by sa vsak mal Súdny dvor domnievat, nasledujúc cast vlastnej judikatúry, ze tento zalobný dôvod predstavuje zalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí byt preskúmaný z úradnej moci súdom Spolocenstva([9]9), mohol by sa obmedzit na tvrdenie, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnenia, jasne oznaciac v bodoch 41 az 55 napadnutého rozhodnutia dlzku trvania pomoci a úvahu, na základe ktorej dospela k tomuto urceniu.([10]10) Aj keby bol zalobný dôvod týkajúci sa nedostatocného odôvodnenia povazovaný za prípustný, tento zalobný dôvod je nedôvodný. 13. Na druhej strane zalobca priamo spochybnuje trvanie spornej pomoci. Presnejsie povedané, Komisii vytýka, ze povazovala za dátum zacatia poskytovania pomoci dátum konania o zastavení platieb, hoci tieto postupy, ako aj zmluvy, boli súcastou upustenia od vymáhania pohladávok, ku ktorému dala Komisia vlastný súhlas vo svojom prvom rozhodnutí c. 98/364 z roku 1997. Komisia chápe túto námietku ako jednoduchý problém kvantifikácie prvkov pomoci, ktorý spadá do nasledujúcej fázy výkonu napadnutého rozhodnutia. Povazujem vsak za správnejsie vychádzat z toho, ze urcenie momentu poskytnutia výhod a ich trvania spadá priamo pod kvalifikáciu pomoci. Tento dôvod má preto s dôvodmi zaloby spolocné to, ze sa týka porusenia clánku 87 ods. 1 ES. Nevyplýva z toho vsak, ze je prípustný. 14. Nepochybne, ak by bola potvrdená prípustnost tohto zalobného dôvodu, bolo by potrebné skúmat jeho dôvodnost. Vtedy by bolo potrebné povedat, ze urcenie momentu poskytnutia státnej pomoci sa môze menit. V zásade státna pomoc môze vzniknút jedine v momente poskytnutia sporných výhod. Dalo by sa vsak uvazovat odlisne, ak by boli tieto výhody poskytnuté v rozpore s rozhodnutím o státnej pomoci, schváleným Komisiou. V takom prípade je zákonnost schválených opatrení prísne spojená s dodrzaním podmienok stanovených Komisiou, ktoré ulozila dotknutému státu. Od chvíle, kedy by mohlo byt potvrdené, ze stát nerespektoval jemu prislúchajúce povinnosti ani stanovené podmienky, mozno si dovolit predpokladat, ze kvalifikácia ako státnej pomoci sa nevztahuje iba na výhody, ktoré neboli vopred predvídané (v danom prípade upustenie od vymáhania nedoplatkov, nasledujúce po uzavretí zmlúv), ale tiez na opatrenia, ktoré v momente ich výkonu nevyvolávali námietky vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy (v predmetnom prípade upustenie od vymáhania dlhov po konaní o zastavení platieb a následných zmlúv).([11]11) 15. Faktom ostáva, ze takéto úsilie je v predmetnej veci zbytocné. Uvedená námietka totiz v rozpore s tvrdením zalobcu nie je jednoduchým argumentom smerujúcim k posilneniu dôvodov zaloby. Predstavuje skutocný zalobný dôvod, ktorý sa opiera o úvahu a o skutkové a právne okolnosti odlisné od tých, ktoré sú uvedené v zalobe. Hoci nie je bez spätosti s návrhom na zrusenie rozhodnutia, ziadaným v zalobe, takto chápaný zalobný dôvod je jasne odlisný od dôvodov, ktoré v nej boli uvedené. To teda prispieva k rozsíreniu predmetu sporu vo chvíli, v ktorej je tento uz urcený, a v princípe by viac nemal byt zmenený. V podobných prípadoch judikatúra Súdneho dvora presne potvrdila, ze zalobcovi nie je dovolené pouzit ho.([12]12) 16. Dodávam, ze v predmetnom prípade sa výnimka stanovená rokovacím poriadkom nemôze uplatnit: bez ohladu na základ, s ktorým sa spája, nemozno sa domnievat, ze tento dôvod spocíva v okolnostiach, ktoré vysli najavo az v priebehu konania. V skutocnosti neexistovala ziadna prekázka, aby bola tvrdená nezákonnost namietaná uz od prijatia napadnutého rozhodnutia. 17. Vo svetle vyssie uvedených úvah musí byt zalobný dôvod týkajúci sa neurcitosti obdobia existencie státnej pomoci vyhlásený v oboch jeho castiach za neprípustný. III - O porusení clánku 87 ods. 1 ES a o kvalifikácii ako státnej pomoci 18. Na podporu svojho návrhu o zrusenie rozhodnutia zalobca uvádza tri zalobné dôvody. Prvým zalobným dôvodom namieta proti právnemu rámcu a kritériu, uplatnovaným pre opatrenia na podporu podnikov v tazkostiach. Podla zalobcu by z nich totiz vyplývalo, ze kazdé konanie týkajúce sa zastavenia platieb zahrna státnu pomoc. Za predpokladu, ze by tento rámec mal byt prijatý, zalobca svojím druhým zalobným dôvodom popiera, ze spanielske orgány neboli cinné pocas obdobia neplatenia daní a poistného na sociálne zabezpecenie. Vo svojom tretom zalobnom dôvode zalobca namieta proti posúdeniu Komisie vo vztahu k postupu spomenutých orgánov. 19. Prvý zalobný dôvod spochybnuje význam kritéria takzvaného "súkromného veritela" pri analýze zaobchádzania s podnikmi v tazkostiach, zatial co dalsie dva sú zalozené na údajných pochybeniach pri uplatnení tohto kritéria v tejto veci. A - Nesprávne právne posúdenie: význam kritéria súkromného veritela pri urcení pojmu státna pomoc 20. Zalobca sa predovsetkým domnieva, ze namietané správanie vyplýva z obvyklého uplatnenia vnútrostátnej právnej úpravy v oblasti úpadku podnikov. Kazdý iný podnik, ktorý by sa nachádzal v rovnakej situácii, by mohol byt podriadený rovnakému postupu. Podla jeho mienky chápanie Komisie podané v napadnutom rozhodnutí smeruje k spochybneniu vseobecnej právnej normy a nie specifických opatrení, ako je to vsak pozadované právnou úpravou Spolocenstva vztahujúcou sa na státnu pomoc. Vsetky postupy predchádzania úpadku, stanovené clenskými státmi, by teda boli ohrozené. 21. Je pravda, ze Súdny dvor potvrdil, ze prípadné straty danových príjmov, ktoré by pre stát vyplývali z uplatnenia neobvyklého rezimu správy z dôvodu absolútneho zákazu individuálnych exekucných konaní a pozastavenia úrokov vsetkých dlhov daného podniku by nemohli samé osebe odôvodnovat kvalifikáciu takéhoto rezimu ako státnu pomoc. Dôvodom je, ze "takýto následok je vlastný kazdému zákonnému rezimu urcujúcemu oblast, v ktorej sa uskutocnujú vztahy medzi insolventným podnikom a vsetkými jeho veritelmi, no bez toho, aby sa z toho dala automaticky vyvodit existencia dodatocného financného bremena neseného priamo alebo nepriamo verejnou mocou a urceného pre poskytnutie dotknutým podnikom urcitej výhody"([13]13). To vsak nebráni tomu, aby mohol postup státu v rámci konania o úpadku predstavovat za osobitných okolností pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([14]14) To bolo potvrdené predovsetkým s ohladom na rozhodnutie veritelov z verejného sektora neziadat likvidáciu podnikov skupiny Magefesa, ktoré az do ukoncenia ich cinnosti neplnili svoje danové povinnosti.([15]15) 22. Podla Komisie právny rámec predmetnej veci jasne vyplýva z tejto judikatúry Súdneho dvora, predovsetkým vo veci "Megafesa". Zo ziadneho tvrdenia napadnutého rozhodnutia nikde nevyplýva, ze Komisia vyvodzuje poskytnutie státnej pomoci z postupov uskutocnených pre predchádzanie úpadku a z uzavretých zmlúv, a tým menej zo strát, ktoré z nich vyplývali pre veritelov z verejného sektora. V tomto rozhodnutí nie je spochybnená ani vnútrostátna právna úprava z oblasti úpadku podniku, ani preventívne postupy skúmané samé osebe. Podla Komisie je v tomto ohlade zrejmé, ze veritelia z verejného sektora disponujú rozlicnými právnymi prostriedkami s cielom zabezpecit, aby dotknuté podniky plnili svoje povinnosti, a diskrecnou právomocou pri výbere uplatnenia týchto prostriedkov. Vo svetle judikatúry Súdneho dvora je to postacujúce pre tvrdenie, ze ide o opatrenia speciálnej povahy.([16]16) Státna pomoc sa dá predpokladat nie na základe vseobecnej výhody, ktorá môze pramenit z vnútrostátnej právnej úpravy, ale zo speciálnej a selektívnej výhody, ktorá je výsledkom uplatnenia tejto právnej úpravy v predmetnej veci.([17]17) 23. Pre posúdenie správania sa verejných orgánov v prípadoch, ako je tento, Súdny dvor prijal metódu uplatnovanú Komisiou, pozostávajúcu z porovnania správania verejných orgánov so správaním, ktorého by sa za tých istých okolností pridrziaval obozretný súkromný veritel.([18]18) Je potrebné sa pýtat, ci by za podobných okolností súkromný veritel uzavrel tie isté zmluvy, uskutocnil tie isté odklady splatnosti pohladávok a správal sa rovnako pri správe týchto zmlúv. Ak tieto zásahy umoznujú dotknutému podniku prekonat prechodnú krízu, v prospech veritela, môzu byt povazované za prípustné. Ak sa vsak obmedzujú na snahu o záchranu podniku, ktorý nie je schopný prezitia a nie je prispôsobený trhovým podmienkam, musia byt zamietnuté, kedze sú v rozpore s logikou ekonomickej úcinnosti a dobrého fungovania spolocného trhu. 24. V napadnutom rozhodnutí Komisia správne pripomína, ze kritérium súkromného veritela nesmie byt zamenené s kritériom súkromného investora, klasickejsím v judikatúre Súdneho dvora.([19]19) Zatial co sa investor snazí získat prospech zasahovaním do príslusných podnikov, veritel sa snazí získat vyplatenie dlhovaných súm od dlzníka, ktorý sa nachádza vo financných tazkostiach.([20]20) Investor má moznost zvolit si investíciu, ktorá sa mu zdá ako najvýnosnejsia. Teoreticky kapitál, pripravený na investovanie do podniku, je disponibilný za rovnakých podmienok pre vsetky subjekty cinné na trhu. To neplatí v prípade veritela. Tento sa uz nachádza v privilegovanom vztahu s dlhujúcim podnikom, ktorému môze byt ochotný poskytnút dodatocné výhody vo forme odkladu splatnosti pohladávky alebo stanovenia nových lehôt splatnosti dlznej sumy. Kapitál, ktorý je v hre, v tomto prípade nie je uvedený "na trh". Nie je disponibilný za rovnakých podmienok pre ostatné subjekty cinné na trhu. Tento kapitál je poskytnutý, pricom sa berú do úvahy jedine záujmy oboch strán. Podla mojej mienky z tejto odlisnosti situácií musí vyplývat rozdiel v spôsobe posúdenia porovnania správania verejných orgánov a správania súkromného subjektu cinného na trhu. V prípade investície je konfrontácia uskutocnená "v bezných trhových podmienkach". Ak je kapitál poskytnutý za podmienok výhodných pre investora, aj keby islo o podnik v tazkostiach, spôsobom, ktorým investor môze ocakávat ekonomickú návratnost z krátkodobého alebo dlhodobého hladiska, nepôjde o zvýhodnenie a hospodárska sútaz nie je narusená. Vo vztahu medzi veritelom a dlzníkom je situácia odlisná. Mozno tu vychádzat len z "podmienok podobných trhovým podmienkam"([21]21). Ide o posúdenie situácie dlhujúcich podnikov nie vo vztahu k situácii ich konkurentov na trhu, ale vo vztahu k podnikom, ktoré sa nachádzajú v rovnakých tazkostiach. Je potrebné sa teda pýtat nielen to, ci existuje hospodárska výhoda, kedze o tom nie je pochýb([22]22), ale ci táto výhoda predstavuje "selektívnu" výhodu, keby jej úcinkom bolo poskytnutie preferencného zaobchádzania voci podniku, mimo kazdého odôvodnenia, ktoré je v súlade s logikou ekonomickej úcinnosti.([23]23) V tom prípade teda rozhodujúcim kritériom nie je zistenie existencie hospodárskej výhody, ale zistenie, ci táto výhoda zodpovedá výhodnejsiemu zaobchádzaniu, ako je to, ktoré by za podobných podmienok poskytol súkromný veritel dlhujúcemu podniku. 25. V obidvoch prípadoch mozno iba súhlasit s metódou porovnania zalozenou na kritériu súkromného subjektu cinného na trhu. Táto metóda je v súlade so vseobecným cielom sledovaným Zmluvou, ktorým je zabránit vytvoreniu umelých výhod v prospech niektorých ekonomických záujmov a zabránit tým tomu, aby im bolo zabezpecené privilegované postavenie.([24]24) Je vsak potrebné vziat do úvahy meniace sa podmienky, v ktorých táto metóda musí nájst uplatnenie. Funkcia a význam tejto metódy sa rozlisujú podla toho, ci sa metóda uplatnuje v prípade investora alebo veritela. 26. V predmetnej veci sa právny rámec a právna metóda, ktoré uplatnila Komisia, nezdajú byt vystavené ziadnej váznej kritike. Zodpovedajú rozlíseniu a kritériu, ktoré sú vypracované judikatúrou Súdneho dvora. Jediná otázka, ktorá sa skutocne kladie, je zistit, ako sa má za osobitných okolností daného prípadu uplatnit to, co Komisia nazýva "doktrínou Magefesa", vezmúc do úvahy správanie verejných orgánov. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pri posúdení, ci istá výhoda predstavuje státnu pomoc, majú osobitnú dôlezitost konkrétne okolnosti kazdého jednotlivého prípadu.([25]25) 27. V tomto bode je potrebné stanovit prvý záver. Nesprávne právne posúdenie nebolo preukázané. Prvý zalobný dôvod je preto nedôvodný. B - Nesprávne uplatnenie kritéria obozretného súkromného veritela 28. Nesprávne posúdenie má pozostávat na jednej strane z len ciastocného zohladnenia relevantných skutocností. Na druhej strane má vychádzat z nesprávneho právneho posúdenia skutocností, ktoré boli oznámené Komisii. 1. Nesprávne skutkové zistenia 29. Aby sa v predmetnej veci dalo zistit, ci sa spanielske orgány správali ako nálezite obozretní veritelia, treba poznat kroky, ktoré skutocne podnikli. Spanielska vláda vsak tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza s presnostou relevantné skutocnosti, ktoré sú Komisii známe. Z toho vyvodzuje, ze rozhodnutie bolo prijaté na základe okolností odlisných od tých, ktoré uvádza Komisia. 30. Je potrebné pripomenút, ze v rámci zaloby o zrusenie musí byt zákonnost napadnutého aktu posudzovaná na základe skutkovej a právnej situácie existujúcej v case prijatia tohto aktu.([26]26) Z tohto pravidla vyplýva, ze v oblasti státnej pomoci nemôze byt Komisii vytýkané, ze nezohladnila skutkové okolnosti, ktoré jej neboli známe v case skúmania namietaného správania.([27]27) Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze viaceré skutocnosti obsiahnuté v zalobe na podporu tvrdenia spanielskej vlády neboli v priebehu administratívneho konania v predmetnej veci oznámené Komisii. Ci ide o skutocnosti, ktoré boli zistené následne po vydaní napadnutého rozhodnutia([28]28), ako aj o skutocnosti, ktoré neboli vcas oznámené autorovi rozhodnutia([29]29), nemozno sa na ne platne odvolávat pre podporu zalobného dôvodu, predlozeného Súdnemu dvoru. Zalobnému dôvodu týkajúcemu sa nesprávnych skutkových zistení, zalozených na týchto skutocnostiach, preto nemozno vyhoviet. 31. Ak zaloba obsahuje viac informácií nez spis vypracovaný Komisiou pocas vysetrovacieho konania, z dokumentov predlozených Súdnemu dvoru tiez vyplýva, ze spis je kompletnejsí, nez ako sa dá posúdit z napadnutého rozhodnutia([30]30). Zdá sa totiz, ze exekúcie a realizované hypotéky neboli v napadnutom rozhodnutí podrobne spomenuté, Komisia sa v nom obmedzuje na uvedenie exekúcie nehnutelného majetku a rôznych aktív.([31]31) 32. Na záver, musí sa napadnuté rozhodnutie povazovat za nezákonné? To tvrdí zalobca, ktorý v niektorých prvkoch rozhodnutia vidí dôkaz svojej vlastnej cinnosti a svedomitosti, s akou orgány postupovali pri vedení konkurzných konaní. Komisia popiera, ze by zohladnenie týchto prvkov mohlo byt postacujúce pre zmenu jej analýzy. Obaja úcastníci konania tým fakticky prispievajú k posunutiu predmetnej otázky. Podla ich názoru sa spor vyhrocuje skôr pokial ide o spôsob, akým boli posúdené skutkové zistenia. Tvrdená nezákonnost nie je chápaná ako následok hmotnoprávnej chyby, ale právneho posúdenia skutkových zistení. 33. V tejto oblasti treba kazdopádne uznat, ze Komisia disponuje istou slobodou pri zistovaní a vo výbere relevantných skutkových zistení. Vytknút jej mozno iba to, ze opomenula uviest niektoré okolnosti, ktoré mohli byt uzitocné pre právny rozbor. Ale nezdá sa, a okrem toho to ani nebolo tvrdené, ze by sa napadnuté rozhodnutie zakladalo na hmotnoprávne nesprávnych alebo skreslených skutocnostiach. Za týchto podmienok nemôze jednoduchá nepresnost v odôvodnení rozhodnutia sama osebe viest k nezákonnosti výroku rozhodnutia. Preto musí byt zalobný dôvod týkajúci sa nesprávnych skutkových zistení zamietnutý. 2. Nesprávne právne posúdenie skutocností 34. Je potrebné polozit túto otázku: odôvodnujú skutocnosti, ktoré mohli byt Komisii známe pocas vysetrovacieho konania, záver, podla ktorého spanielske orgány nepreukázali, ze konali s nálezitou obozretnostou? Inými slovami, je zvázenie vsetkých okolností daného prípadu vrátane tých, ktoré neboli uvedené v odôvodnení rozhodnutia, spôsobilé zmenit posúdenie, ktoré o nich bolo urobené? To este treba zistit. 35. Spanielska vláda tvrdí, ze uplatnením kritéria obozretného súkromného veritela Komisia nezohladnila nálezitým spôsobom nástroje pouzité príslusnými orgánmi pre zabezpecenie vymáhania dlhov, ktoré vznikli po uzavretí zmlúv. Podla zalobcu Komisia prehliadla nástroje ako exekúcia hnutelného a nehnutelného majetku, ziadost sociálnej poistovne o bankové exekúcie roku 2001, exekúcie sociálnych bytov, ochranných známok skupiny GEA a pohladávok hlavných klientov týchto spolocností, vykonané danovým úradom v období medzi rokmi 1999 a 2001. Toto pochybenie priviedlo Komisiu k nesprávnemu presvedceniu, podla ktorého "Spanielsko nevykonalo opatrenia stanovené spanielskou právnou úpravou (oddelené exekucné konania) na zabránenie tomu, aby podniky pokracovali v cinnosti bez plnenia danovej povinnosti a povinností v oblasti sociálneho zabezpecenia"([32]32). Na tieto tvrdenia Komisia odpovedá, ze uvedené nástroje boli pouzité neskoro a v kazdom prípade neúcinne. Skutocnost, ze nemohli zabránit znacnému nárastu dlhov podnikov po uzavretí zmlúv podla nej preukazuje zlyhanie verejných orgánov. Podla Komisie tieto orgány nepouzili vsetky právne nástroje, ktorými disponovali ako privilegovaní veritelia, aby celili neplateniu dlhov uvedenými podnikmi. V danej situácii mali navrhnút konkurz týchto podnikov a likvidáciu ich aktív. 36. Predtým, nez sa vyjadrím k tejto otázke, chcel by som sa vrátit k predmetu sporu, teda ku kritériu obozretného súkromného veritela. Osoba "súkromného veritela" ostáva v judikatúre záhadnou, a to este viac, pokial sa, ako v prípade, ked veritel z verejného sektora disponuje prednostnými pohladávkami, nahrádza fikciou "hypotetického súkromného veritela"([33]33). Táto fikcia podla môjho názoru smeruje k zdôrazneniu základnej charakteristiky. "Obozretný súkromný veritel v trhovej ekonomike" je efektívny podnikatelský subjekt, schopný rozoznat a pouzit najvhodnejsie nástroje pre uskutocnenie daného ciela, teda pre vymáhanie vlastných pohladávok. 37. Spomenutá efektívnost zahrna predovsetkým zohladnenie vsetkých osobitných prvkov vztahu, v ktorom tento pôsobí.([34]34) Zatial co zalobca tvrdí, ze v inom rozhodnutí Komisia prijala vo vztahu k podobnej otázke opacné riesenie, Komisia správne odpovedá, ze okolnosti tohto sporu boli jasne odlisné. Na rozdiel od napadnutého rozhodnutia sa dané rozhodnutie týkalo konstatovania aktívneho a obozretného správania úradu sociálneho zabezpecenia a státnej pokladnice.([35]35) 38. Je tiez potrebné upresnit, ze toto kritérium neukladá verejným orgánom, aby nezohladnovali ostatné ciele, sledované v rámci konkurzných konaní. Môzu zohladnit, ako v predmetnom prípade, "vseobecné a sociálne záujmy na úcely zachovania zamestnanosti"([36]36). Ale táto pozornost môze mat úcinky iba v rámci posúdenia kompatibility státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 3 ES. Na úcely kvalifikácie ako státnej pomoci nebude cinnost státu meraná vo vztahu k hodnote alebo významu sledovaných cielov. Posudzuje sa podla úcinnosti nástrojov, pouzitých pre ochranu vlastných záujmov veritela. V tomto kontexte musí byt teda správanie verejných orgánov hodnotené iba z tohto uhla pohladu. 39. Nakoniec treba uznat, ze kritérium súkromného veritela neukladá povinnost ziadat okamzitý konkurz podniku v tazkostiach.([37]37) V princípe nie je mozné spanielskym orgánom vytknút, ze sa chceli vyhnút ukonceniu cinnosti predmetných podnikov. Je celkom pochopitelné, ze súkromný veritel, ktorý disponuje znacnými financnými zdrojmi, má záujem udrzat pri zivote na urcitý cas cinnosti dlhujúceho podniku, ak sa náklady na okamzitú likvidáciu ukazujú byt vyssie ako náklady na poskytnutie pomoci. Kazdý veritel musí porovnat na jednej strane prospech, ktorý by mohol vyplynút z rýchlej likvidácie podniku, a na strane druhej to, co by mohlo vyplynút z docasného upustenia od vymáhania jeho pohladávok a pokracovania výkonu cinností jeho dlzníka. 40. Vo svetle ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa mi zdá, ze volba v prospech upustenia od vymáhania pohladávok musí splnat najmenej tri poziadavky. Po prvé a priori musia byt potvrdené hospodárska zivotaschopnost a zlepsenie financnej situácie podniku.([38]38) Po druhé musí byt urobené vsetko preto, aby sa zabránilo poskytnutiu nových úverov a hromadeniu nových dlhov.([39]39) Po tretie stát musí mat moznost ocakávat vymozenie vlastných pohladávok v primeranom case.([40]40) 41. Uplatnenie takejto analýzy na predmetný prípad poukazuje na zrejmé slabé postavenie spanielskej vlády. V case, kedy sa po uzavretí zmlúv este mohla predpokladat zivotaschopnost podnikov a vymozenie pohladávok sa mohlo ocakávat v primeranom case, neboli pouzité najúcinnejsie nástroje na zabránenie hromadenia nových dlhov. Tento nedostatok úcinnosti a obozretnosti sa prejavuje predovsetkým z troch hladísk. 42. Po prvé vyplýva z oneskorenia pouzitých prostriedkov. Exekúcie, uvedené zalobcom po konaniach o zastavení platieb, boli uskutocnené az od konca roka 2000, cize po viac ako troch rokoch od vyhlásenia zastavenia platieb. Ked sa nakoniec spanielske orgány rozhodli vypovedat zmluvy a pristúpit k exekucným konaniam, nahromadené dlhy mali za následok nepravdepodobnost kazdého vymáhania.([41]41) Toto oneskorenie v cinnosti je o to viac preukázané, ze úcastníci konania priznali, ze súkromní veritelia pohotovejsie ziadali exekúciu hypotekárnych záruk a konkurz podniku Vanosa ako veritelia z verejného sektora. Po druhé je nedbanlivost odvodená z neúcinnosti pouzitých nástrojov. Zo spisu vyplýva, ze uskutocnené exekúcie mali znacne obmedzený úcinok. Napokon jednoduchý "tlak" zo strany veritelov z verejného sektora nemôze byt postacujúci, ako tvrdí zalobca, pre vyvázenie absencie priamej akcie. Okrem skutocnosti, ze skutocné úcinky z takéhoto tlaku ostávajú hypotetické, jediný pravdepodobný úcinok (uzatvorenie podnikov) nesúvisí so sledovaným cielom: vymozením pohladávok. Nakoniec, neúcinnost a nedbanlivost boli preukázané z neznalosti faktov zo strany spanielskych orgánov. Uz skutocnost, ze Spanielske královstvo nebolo schopné oznámit presnú sumu neodvedených daní, poukazuje na urcitú nedbanlivost. Rovnako sa vsak zistilo, ze verejné orgány sa nevedeli s istotou vyjadrit o stave cinností dotknutých podnikov. Takáto neinformovanost nijako neospravedlnuje neplnenie danových povinností zo strany GEA, ako to tvrdí zalobca, preukazuje predsa nedostatok obozretnosti zo strany príslusných orgánov. 43. Zalobca nakoniec uvádza, ze ani väcsia obozretnost príslusných zloziek verejných orgánov by neumoznila rýchlejsie vypovedanie zmlúv. Uvedené podla neho vychádza zo samotného fungovania správneho systému vymáhania pohladávok.([42]42) Podla ustálenej judikatúry vsak uvádzané problémy praktickej a administratívnej povahy nemôzu ospravedlnit neuplatenie prostriedkov, ktoré sú potrebné pre respektovanie základných ustanovení Zmluvy([43]43) a v predmetnej veci pre vykonanie rozhodnutia povolujúceho státnu pomoc pri restrukturalizácii. 44. Za týchto podmienok a pri zohladnení skutocností predchádzajúcich tomuto sporu je zlozité nepriznat, ze obozretný veritel by mal mat záujem vypovedat zmluvy a spôsobit tým co najskorsie zacatie likvidácie predmetných podnikov. Pripomínam, ze preskúmanie situácie týchto podnikov sa muselo zaradit do rámca restrukturalizacného plánu, ktorého uplatnenie bolo podriadené prísnej podmienke neposkytnút ziadnu novú státnu pomoc ani vo forme upustenia od vymáhania nezaplatených pohladávok.([44]44) Nesporná skutocnost, ze zmluvy boli porusené hned po ich uzavretí, podla môjho názoru dostatocne jasne poukazuje na cestu, ktorou sa chcelo postupovat. Nedostatocná reakcia, ktorú preukázali spanielske orgány, ked uz boli upovedomené o situácii, predstavuje státnu pomoc. 45. Domnievam sa, berúc nálezite do úvahy specifické okolnosti tejto veci, ze Komisia správne uplatnila kritérium súkromného veritela. Rovnako ako ostatné preskúmané zalobné dôvody, aj zalobný dôvod týkajúci sa nesprávneho právneho posúdenia skutocností musí byt zamietnutý. IV - Návrh 46. Vo svetle vyssie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby: 1. zamietol zalobu, 2. zaviazal Spanielske královstvo na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [45]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [46]2 - Ú. v. ES L 329, s. 1 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [47]3 - Ú. v. ES L 164, 1998, s. 30. __________________________________________________________________ [48]4 - Ú. v. ES L 198, 1999, s. 15. __________________________________________________________________ [49]5 - C-480/98, Zb. s. I-8717. __________________________________________________________________ [50]6 - Rozsudok z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb. s. 3107, bod 25. __________________________________________________________________ [51]7 - Rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24. __________________________________________________________________ [52]8 - Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 369 - 379. __________________________________________________________________ [53]9 - Hoci sa povinnost odôvodnenia zdá byt v judikatúre jasne kvalifikovaná ako zalobný dôvod týkajúci sa verejného poriadku, zostáva pochybnost o procesných následkoch, ktoré z nej vyplývajú. Niekedy Súdny dvor jednoducho potvrdil, ze "môze preskúmavat z úradnej povinnosti porusenie podstatných formálnych nálezitostí", medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia (pozri napríklad rozsudok zo 7. mája 1991, Oliveira/Komisia, C-304/89, Zb. s. I-2283, bod 18), inokedy usúdil, ze ide o jeho povinnost (pozri najmä rozsudok z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb. s. I-6931, bod 102). Podla môjho názoru právomoc preskúmat z úradnej moci dôvody týkajúce sa verejného poriadku predstavuje len moznost, a nie právnu povinnost. Je to "povinnost" iba vo vseobecnom zmysle, ze súd Spolocenstva má za úlohu zabezpecit úcinnú právnu ochranu, ktorá existuje následne jedine vtedy, ak ide o zjavné porusenie predmetnej povinnosti. __________________________________________________________________ [54]10 - V týchto bodoch napadnutého rozhodnutia Komisia jasne upresnuje obdobie poskytovania státnej pomoci a jej vôlu namietat proti necinnosti verejných orgánov voci dlhom dotknutých podnikov, ktoré vznikli po vyhlásení zastavenia platieb. __________________________________________________________________ [55]11 - V tomto zmysle pozri Keppenne, J.-P.: Guide des aides d´Etat en droit communautaire, Bruylant, Brusel, 1999, s. 94. __________________________________________________________________ [56]12 - Pozri napríklad rozsudky z 1. apríla 1982, Dürbeck/Komisia, 11/81, Zb. s. 1251, bod 13, a zo 6. decembra 1984, Biovillac/EHS, 59/83, Zb. s. 4057, bod 24. __________________________________________________________________ [57]13 - Rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 36. Na podporu tohto tvrdenia Súdny dvor odkazuje na rozsudok zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, spojené veci C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21. __________________________________________________________________ [58]14 - Pozri rozsudky z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, a z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [59]15 - Rozsudok z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [60]16 - Pozri rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, body 20 a 21, a DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 30. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 8, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k uz citovanému rozsudku DM Transport, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, body 12 - 14. __________________________________________________________________ [61]17 - Treba podotknút, ze Súdny dvor si niekedy zamiena pojem speciálnost s pojmom selektívnost (pozri napríklad rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/77, Zb. s. I-3671, bod 26). Mohli by sme sa pýtat, ci je nevyhnutné ich rozlisovat. Speciálnost je totiz opakom vseobecnosti. Opatrenie je speciálne, ak sa uplatnuje na zvlástnu kategóriu podnikov bez toho, aby toto rozlisovanie vyplývalo z povahy alebo struktúry systému bremien verejného záujmu, do ktorého sa zaradzuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 52. Takéto opatrenie vedie k uplatneniu osobitného zaobchádzania. Selektívnost je odlisnou podmienkou relevantnou v inom stádiu rozboru (pozri body 24 a 25 týchto návrhov). Selektívnost nie je opakom vseobecnosti, ale rovnakého zaobchádzania a predpokladá, ze v rámci spolocnej triedy subjektov cinných na trhu budú niektorí vybratí, aby sa im umoznil prístup k zvýhodnenému zaobchádzaniu. V tomto zmysle môze existovat speciálna výhoda, ktorá nie je selektívna. __________________________________________________________________ [62]18 - Rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 46. __________________________________________________________________ [63]19 - Pozri bod 49 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s kritériom súkromného investora pozri predovsetkým rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb. s. I-1603; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, C-334/99, Zb. s. I-1139. __________________________________________________________________ [64]20 - Rozsudky z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 46, a DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 24. __________________________________________________________________ [65]21 - V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 34. __________________________________________________________________ [66]22 - Tak mohla Komisia obhájit pred Súdnym dvorom, vychádzajúc len z kritéria súkromného investora, ze za týchto podmienok by bolo pre dlhujúci podnik získanie takého kapitál na trhu zlozitejsie. Aj keby bol dotknutý podnik prinútený obrátit sa na kapitálový trh s cielom získat pôzicku v hodnote rovnajúcej sa výhode, ktorá vyplýva z upustenia od vymáhania pohladávky alebo zo stanovenia nových termínov splatnosti dlznej sumy, je zrejmé, ze tento podnik by to musel dohodnút za menej výhodných podmienok (pozri argumentáciu Komisie v rozsudkoch z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia a DM Transport, uz citované v poznámke pod ciarou 14, k nim body 36 a 23). To postacuje, aby bolo mozné predpokladat existenciu výhody (v tomto zmysle pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola k rozsudku Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 11). Ale pre Súdny dvor to nie je postacujúce pre predpokladanie existencie státnej pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, body 47 az 49). __________________________________________________________________ [67]23 - Kritérium súkromného veritela teda preukazuje, ze za urcitých podmienok môze existovat výhoda priznaná podniku vo vztahu k jeho konkurentom v normálnych trhových podmienkach, ktorá nie je selektívna, ak by táto výhoda mohla byt poskytnutá akémukolvek inému subjektu cinnému na trhu, ktorý by sa nachádzal v rovnakých podmienkach. __________________________________________________________________ [68]24 - Nedá sa popriet, ze selektívne státne opatrenia vystavujú Spolocenstvo velkému nebezpecenstvu: nebezpecenstvu "zneuzitia" politického systému, pozostávajúcemu z poskytnutia výhody úzkej skupine a z financného zatazenia ostatných clenov spolocnosti, aj ked títo nemôzu mat priamy vplyv na rozhodnutie o poskytnutí výhody. __________________________________________________________________ [69]25 - Pozri rozsudok Ecotrade, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 37, a rozsudok z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, body 19 az 21. __________________________________________________________________ [70]26 - Rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7. __________________________________________________________________ [71]27 - Rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 31, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102. __________________________________________________________________ [72]28 - Na podporu svojej argumentácie zalobca poukazuje predovsetkým na exekúciu závodu Vanosa v júni 2002, na nástupníctvo akciovej spolocnosti tvorenej pracovníkmi podniku Vanosa, ako aj na likvidáciu majetku GEA, nariadenú vnútrostátnym súdom medzi marcom a októbrom 2002. __________________________________________________________________ [73]29 - To sa týka predovsetkým nasledujúcich skutocností uvedených v zalobe: návrh na vyhlásenie úpadku zo strany zamestnancov podniku Vanosa v júni 2001, jeho zamietnutie zo strany príslusného vnútrostátneho súdu, pravdepodobné ukoncenie cinnosti GEA a Vanosa roku 2001, vypovedanie zmluvy zo 6. novembra 1998 orgánom sociálneho zabezpecenia 20. decembra 2001, stretnutia v júli a v novembri 2000, organizované medzi danovými orgánmi a správcami týchto podnikov na úcely prikázania týmto podnikom plnit svoje povinnosti. __________________________________________________________________ [74]30 - Takto to vyplýva najmä z porovnania napadnutého rozhodnutia a listu z 29. novembra 2001, ktorým spanielske orgány predlozili svoje pripomienky pocas konania v predmetnej veci, zacatého Komisiou. __________________________________________________________________ [75]31 - Odôvodnenia c. 37 a 44 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [76]32 - Odôvodnenie c. 47 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [77]33 - V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 36, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 34. __________________________________________________________________ [78]34 - Ako potvrdil Súd prvého stupna v rozsudku z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 168, "pokial podnik, celiaci výraznému zhorseniu svojej financnej situácie, navrhne svojim veritelom dohodu alebo sériu dohôd pre restrukturalizáciu svojho dlhu s cielom ozdravit vlastnú situáciu a aby sa vyhol likvidácii, kazdý veritel je prinútený uskutocnit volbu, vezmúc do úvahy na jednej strane sumu, ktorá mu je ponúknutá v rámci navrhnutej dohody, a na druhej strane sumu, o ktorej sa domnieva, ze by ju mohol vymôct pri moznom ukoncení likvidácie podniku. Jeho volba je ovplyvnená radom faktorov, ako napríklad jeho postavením ako hypotekárneho veritela, prednostného alebo bezného, povahou a rozsahom mozných záruk ktoré mu patria, jeho zhodnotením moznosti ozdravenia podniku, ako aj prospechom, ktorý by mohol získat v prípade likvidácie". __________________________________________________________________ [79]35 - Rozhodnutie Komisie 2003/283/ES z 27. novembra 2002 o opatreniach prijatých Spanielskom v prospech podniku Refractarios Especiales SA (Ú. v. ES L 108, 2003, s. 21). __________________________________________________________________ [80]36 - Táto starostlivost vyplýva predovsetkým z odôvodnenia zmluvy uzavretej 6. novembra 1998 medzi úradom sociálneho zabezpecenia a podnikom Vanosa. __________________________________________________________________ [81]37 - V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo k rozsudku z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 36. __________________________________________________________________ [82]38 - Pripomínam, ze táto poziadavka figuruje v usmerneniach vydaných Komisiou v oblasti státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach a ze este predtým, nez boli tieto usmernenia uverejnené, bola Súdnym dvorom vyjadrená ako podmienka súladu státnych pomocí pri restrukturalizácii podnikov v rozsudku zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19. __________________________________________________________________ [83]39 - Pozri rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 47. __________________________________________________________________ [84]40 - V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 38. __________________________________________________________________ [85]41 - Pripomínam, ze v posudzovanom období medzi januárom 1997 a januárom 2001 celkový dlh podniku GEA, len pokial ide o príspevky platené zamestnávatelom, bol 2 582 880 484 ESP, z ktorého bolo splatených 166 937 745 ESP, zatial co za to isté obdobie a z rovnakého titulu dlh jeho dcérskej spolocnosti Vanosa bol 557 166 270 ESP, z ktorého bolo splatených 105 989 762 ESP. __________________________________________________________________ [86]42 - Replika, s. 14. __________________________________________________________________ [87]43 - Pozri analogicky rozsudok z 26. januára 1999, Terhoeve, C-18/95, Zb. s. I-345, bod 45. __________________________________________________________________ [88]44 - Odôvodnenie c. 50 napadnutého rozhodnutia. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref1 46. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref2 47. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref3 48. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref4 49. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref5 50. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref6 51. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref7 52. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref8 53. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref9 54. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref10 55. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref11 56. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref12 57. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref13 58. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref14 59. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref15 60. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref16 61. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref17 62. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref18 63. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref19 64. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref20 65. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref21 66. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref22 67. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref23 68. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref24 69. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref25 70. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref26 71. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref27 72. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref28 73. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref29 74. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref30 75. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref31 76. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref32 77. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref33 78. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref34 79. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref35 80. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref36 81. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref37 82. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref38 83. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref39 84. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref40 85. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref41 86. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref42 87. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref43 88. file:///tmp/lynxXXXXPFxdtR/L98604-1393TMP.html#Footref44