NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 8. júla 2004 ([1]1) Vec C-189/02 P Dansk Rorindustri A/S proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-202/02 P Isoplus Fernwärmetechnick Vertriebsgesellschaft GmbH a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-205/02 P Ke-Kelit Kunststoffwerk GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-206/02 P LR AF 1998 A/S proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-207/02 P Brugg Rohrsysteme GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-208/02 P LR AF 1998 (Deutschland) GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev Vec C-213/02 P ABB Asea Brown Boveri Ltd proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Zákaz kartelov - Mestské vykurovacie potrubie - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Zákonnost - Rovnost zaobchádzania - Proporcionalita - Zákaz retroaktivity - Legitímna dôvera" Obsah I - Právny rámec 1. Clánok 81 ES a nariadenie c. 17/62 2. Usmernenia k metóde stanovovania pokút 3. Oznámenie Komisie o spolupráci podnikov II - Skutkový stav a konanie 1. Skutkové okolnosti 2. Napadnuté rozhodnutie 3. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnuté rozsudky 4. Konanie pred Súdnym dvorom III - Právna analýza A - Odvolacie dôvody týkajúce sa metódy výpoctu a výsky pokút 1. O námietke nezákonnosti usmernení a) O prípustnosti námietky b) O základe námietky c) O urcitých specifických aspektoch námietky 2. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania 3. Odvolacie dôvody zalozené na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity a) O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery b) O porusení zásady zákazu retroaktivity 4. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia práv na obhajobu 5. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia povinnosti uviest dôvody vedúce k urceniu výsky pokuty B - Odvolacie dôvody týkajúce sa okolností jednotlivých odvolatelov 1. Odvolacie dôvody týkajúce sa nesprávneho uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k úcasti podniku v karteli 2. Odvolacie dôvody týkajúce sa nevzatia do úvahy polahcujúcich a pritazujúcich okolností 3. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia procesných pravidiel IV - O trovách V - Návrh 1. Tieto konania predstavujú odvolania podané Dansk Rřrindustri A/S, Isoplus Fernwärmetechnick Vertriebsgesellschaft mbH a i. (dalej len "Isoplus Group"), Ke-Kelit Kunststoffwerk GmbH, LR AF 1998 A/S, Brugg Rohrsysteme GmbH, LR AF 1998 GmbH a ABB Asea Brown Boveri Ltd proti rozsudkom Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Isoplus/Komisia, T-9/99; Brugg Rohrsysteme/Komisia, T-15/99; Lögstör Rör/Komisia, T-16/99; Ke-Kelit/Komisia, T-17/99; Dansk Rřrindustri/Komisia, T-21/99; LR AF 1998/Komisia, T-23/99, a ABB/Komisia, T-31/99 (dalej len "napadnuté rozsudky"),([2]2) ktoré v zásade potvrdili rozhodnutie Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (dalej len "napadnuté rozhodnutie").([3]3) I - Právny rámec 1. Clánok 81 ES a nariadenie c. 17/62 2. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 3. Komisia môze potrestat takéto správanie ulozením pokuty podnikom, ktoré boli úcastníkmi týchto dohôd. 4. Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17/62 (dalej len "nariadenie c. 17")([4]4) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy, alebo b) ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." 2. Usmernenia k metóde stanovovania pokút 5. Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v týchto zálezitostiach vydala roku 1998 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (dalej len "usmernenia").([5]5) 6. Podla postupov stanovených v usmerneniach sa výska pokuty v zásade urcí vo viacerých po sebe nasledujúcich fázach. 7. Komisia najprv urcí základnú sumu pokuty "podla závaznosti a dlzky trvania porusovania" (bod 1 usmernení). Co sa týka prvého aspektu, porusenia sú klasifikované ako: "mierne..., závazné... a velmi závazné..."([6]6) s prihliadnutím na ich povahu, skutocný dosah na trh a velkost relevantného zemepisného trhu. Co sa týka trvania, porusenia sú klasifikované ako krátkodobé porusenia (menej ako jeden rok), strednodobé porusenia (od jedného do piatich rokov) a dlhodobé porusenia (viac ako pät rokov). 8. Po tom, ako sa stanoví základná suma pokuty, Komisia zvazuje, ci by mala byt zvýsená z dôvodu pritazujúcich okolností([7]7) alebo znízená z dôvodu polahcujúcich okolností([8]8). 9. Bod 5 písm. a) usmernení stanovuje: "Je samozrejmé, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná výska zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. ..." 10. Pri dodrzaní limitu 10 % ciastka takto vypocítaná môze byt potom dalej upravená, v súlade s bodom 5 písm. b) usmernení, na základe toho, ako Komisia vyhodnotí "urcité objektívne faktory ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodené vinníkmi..., specifická charakteristika predmetných podnikov a ich reálna platobná schopnost v specifickom sociálnom kontexte". 3. Oznámenie Komisie o spolupráci podnikov 11. Na úcely podpory podnikov pri spolupráci s Komisiou vydala potom Komisia roku 1996 "Oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov" (dalej len "oznámenie o spolupráci").([9]9) 12. Cielom tohto oznámenia je stanovit "podmienky, za ktorých podnikom, ak spolupracujú s Komisiou pocas skúmania kartelu, nemusí byt ulozená pokuta, alebo im môze byt poskytnuté znízenie pokuty, ktorá by im inak bola ulozená" [neoficiálny preklad] (bod 3). 13. V tomto oznámení Komisia jasne stanovila, ze ktorýkolvek podnik, ktorý má záujem, aby sa s ním takto zaobchádzalo, musí "kontaktovat generálne riaditelstvo Komisie pre hospodársku sútaz" [neoficiálny preklad] prostredníctvom osoby, ktorá je oprávnená zastupovat podnik na tieto úcely. 14. Spoluprácu podniku potom Komisia zhodnotí pri urcovaní výsky pokút, ktoré majú byt ulozené. 15. V praxi spolupráca zo strany podniku môze v závislosti od jej trvania a jej osobitnej uzitocnosti pre Komisiu viest k a) neulozeniu alebo velmi rozsiahlemu znízeniu výsky pokuty,([10]10) b) rozsiahlemu znízeniu tejto sumy([11]11) alebo c) znacnému znízeniu výsky pokuty([12]12). 16. Komisia vsak stanovuje, ze "spolupráca podniku je iba jedným z viacerých faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri urcovaní výsky pokuty" [neoficiálny preklad] a ze uplatnovanie ustanovení oznámenia o spolupráci "nebráni... znízeniu pokuty z iných dôvodov" [neoficiálny preklad]. II - Skutkový stav a konanie 1. Skutkové okolnosti 17. V napadnutých rozsudkoch([13]13) je skutkový stav sporu popísaný takto: "1. [Úcastníkmi sú spolocnosti, ktoré sú cinné na trhu mestského vykurovania]. 2. V systémoch mestského vykurovania je voda zohriata na centrálnom mieste rozvádzaná podzemnými potrubiami do priestorov, ktoré majú byt vykurované. Kedze teplota vody (alebo pary), ktorá ide cez potrubie, je velmi vysoká, potrubie musí byt izolované, aby sa zabezpecila ekonomická a bezriziková distribúcia. Pouzívané potrubie je izolované, a to tak, ze v zásade pozostáva z ocelového potrubia obaleného plastovým potrubím s vrstvou izolacnej peny medzi nimi. 3. V sektore mestského vykurovacieho potrubia existuje medzi clenskými státmi rozsiahly obchod. Najväcsie národné trhy v Európskej únii sú Nemecko s podielom 40 % na spotrebe Spolocenstva a Dánsko s podielom 20 %. Dánsko má 50 % výrobnej kapacity v Európskej únii a je hlavným produkcným centrom v Únii pre vsetky clenské státy, v ktorých sa pouzíva mestské vykurovanie. 4. Staznostou z 18. januára 1995 svédsky podnik Powerpipe AB informoval Komisiu, ze ostatní výrobcovia a dodávatelia mestského vykurovacieho potrubia si rozdelili európsky trh v karteli a ze prijali zosúladené opatrenia, aby narusili jeho cinnost, alebo aby sa jeho cinnost obmedzila iba na svédsky trh, alebo aby ho jednoducho vytlacili z tohto sektora." 2. Napadnuté rozhodnutie 18. Po staznosti Powerpipe AB Komisia zacala správne setrenie, aby urcila, ci doslo k poruseniu clánku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz clánok 81 ods. 1 ES). Po skoncení setrenia Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ktorým: - zistila, ze Dansk Rřrindustri A/S, Henss/Isoplus Group, Pan-Isovit GmbH, Ke-Kelit Kunststoffwerk GmbH, LR AF 1998 A/S, Brugg Rohrsysteme GmbH, LR AF 1998 GmbH, ABB Asea Brown Boveri Ltd, Sigma Tecnologie di Rivestimento Srl a Tarco Energi A/S porusili clánok 85 ods. 1 Zmluvy tým, ze boli úcastníkmi "komplexu dohôd a dohodnutých postupov v rámci odvetvia izolovaného potrubia, ktoré zacali priblizne v novembri/decembri 1990 medzi styrmi dánskymi výrobcami, následne sa rozsírili na ostatné národné trhy a pribrali Pan-Isovit a Henss/Isoplus, a koncom roku 1994 tak vytvorili ucelený kartel pokrývajúci celý spolocný trh" [neoficiálny preklad] (clánok 1), - ziadala, aby vyssie uvedené podniky skoncili porusovanie a zdrzali sa "v otázke ich cinnosti v oblasti izolovaných potrubí uzavretia akejkolvek dohody alebo dohodnutého postupu, ktoré by mohli mat taký istý alebo podobný ciel alebo úcinok ako porusovanie, vrátane akejkolvek výmeny obchodných informácií, ktorými by mohli byt schopné pozorovat pridrzanie alebo zosúladenie sa s akoukolvek dohodou uzavretou konkludentne alebo výslovne týkajúcou sa rozdelenia si trhu, urcenia pevnej ceny alebo zosúladenia ponúk v Spolocenstve" [neoficiálny preklad] (clánok 2), - a ulozila: a) ABB Asea Brown Boveri Ltd pokutu 70 000 000 eur; b) Brugg Rohrsysteme GmbH pokutu 925 000 eur; c) Dansk Rřrindustri A/S pokutu 1 475 000 eur; d) Henss/Isoplus Group pokutu 4 950 000 eur, za ktorú sú spolocne a nerozdielne zodpovedné: - HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH & Co KG, - HFB Holding für Fernwärmetechnik Beteiligungsgesellschaft mbH Verwaltungsgesellschaft, - Isoplus Fernwärmetechnik Vertriebsgesellschaft mbH, - Isoplus Fernwärmetechnik GmbH, Sondershausen, - Isoplus Fernwärmetechnik Gesellschaft mbH-Stille Gesellschaft, - Isoplus Fernwärmetechnik Ges. mbH, Hohenberg, e) Ke-Kelit Kunststoffwerk Ges.mbH pokutu 360 000 eur; f) Oy KWH Tech AB pokutu 700 000 eur; g) Lřgstřr Rřr A/S pokutu 8 900 000 eur; h) Pan-Isovit GmbH pokutu 1 500 000 eur; i) Sigma Tecnologie Di Rivestimento Srl pokutu 400 000 eur; j) Tarco Energi A/S pokutu 3 000 000 eur. 19. V odôvodnení rozhodnutia Komisia zistila od konca roku 1990 existenciu viacerých dohôd a dohodnutých postupov v oblasti vykurovacích potrubí v rozpore s clánkom 81 ES, kde úcastníkmi boli odvolatelia, ktorí ich pôvodne obmedzili na dánsky trh (dalej len "dánsky kartel") a neskôr ich rozsírili na celý európsky trh ("európsky kartel"), pricom ich zámerom bolo v podstate a) rozdelit európsky trh medzi rôznych výrobcov zavedením systému kvót, b) vylúcit jediného priameho konkurenta (Powerpipe AB) nezapojeného do kartelu, c) urcit pevné ceny tovarov, d) pridelit projekty vopred urceným výrobcom a e) manipulovat výberové konania (odôvodnenia c. 28 az 127 rozhodnutia). 20. Komisia takisto zdôraznila, ze dánske a európske kartely boli prejavom jedného kartelu, ktorý, hoci zacal v Dánsku, od zaciatku sledoval dlhodobý ciel rozsírenia kontroly úcastníkov na celý európsky trh. Takéto správanie narusujúce hospodársku sútaz v podstatnej miere poskodilo obchod medzi clenskými státmi. 21. Pokial ide o skutocnost, ktorá je najdôlezitejsia v týchto sporoch, konkrétne výpoctu pokút ulozených spolocnostiam, Komisia usúdila, ze správanie vyssie uvedených spolocností na európskom trhu vykurovacích potrubí splnilo podmienky na to, aby bolo kvalifikované ako velmi závazné porusenie clánku 81 ods. 1 ES a odôvodnilo ulozenie pokuty v základnej výske 20 miliónov eur (odôvodnenie c. 165 napadnutého rozhodnutia) pre kazdý podnik. 22. Komisia po tom, ako urcila základnú výsku pokuty iba odkázaním na závaznost porusenia, zhodnotila specifickú závaznost, a teda skutocný dosah porusenia zo strany kazdého jednotlivého podniku na hospodársku sútaz, aby a) upravila výsku pokuty podla skutocnej schopnosti úcastníkov porusenia narusit hospodársku sútaz a b) zabezpecila, ze pokuta bude mat dostatocne odstrasujúci úcinok. 23. Komisia tak rozdelila podniky do styroch kategórií podla ich príslusných podielov na príslusnom trhu Spolocenstva. Pre kazdú kategóriu urcila Komisia rôzne základné sumy takto: pre prvú skupinu, teda ABB, bola urcená základná suma 20 000 000 eur, pre druhú skupinu, teda Lögstör, bola urcená suma 10 000 000 eur, pre tretiu skupinu, ktorá pozostávala z Tarco, Starpipe, Henss/Isoplus a Pan-Isovit, urcila sumu 5 000 000 eur a pre stvrtú skupinu, ktorá pozostávala z Brugg, KWH, Ke-Kelit a Sigma, urcila sumu 1 000 000 eur. 24. Potom pre kazdý príslusný podnik Komisia urcila výsku pokuty, berúc do úvahy a) dlzku trvania ich úcasti v karteloch a b) akékolvek polahcujúce alebo pritazujúce okolnosti. V prípade, ze výska takto vypocítanej pokuty presahovala 10 % celosvetového obratu daného podniku, Komisia znízila výsku pokuty, aby nepresiahla túto hranicu (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 25. Napokon vo vhodných prípadoch Komisia uplatnila také znízenia, ktoré sú uvedené v oznámení o spolupráci (odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). 3. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnuté rozsudky 26. Zalobami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna medzi 18. az 25. januárom 1999 spolocnosti Brugg Rohrsysteme, Lögstör Rör, Ke-Kelit Kunstoffwerk, Dansk Rřrindustri, LR AF 1998, Sigma Tecnologie di Rivestimento, ABB Asea Brown Boveri, HFB Holding KG, HFB Holding GmbH, Isoplus Rosenheim, Isoplus Hohenberg a Isoplus GmbH navrhovali zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo, subsidiárne, znízenie výsky pokút ulozených Komisiou. 27. Kazdý zo zalobcov vzniesol námietky vztahujúce sa na jeho specifickú situáciu. Vsetci vsak v úvode vyjadrili námietky voci postupu urcenia pokút, zalozené na: a) nezákonnosti usmernení, b) porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, c) porusení zásad zákazu retroaktivity a ochrany legitímnej dôvery, d) porusení práv zalobcu na obhajobu a e) uvedenia dôvodov, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie. 28. Zhrniem tu odpoved Súdu prvého stupna na tieto výhrady, no najskôr je potrebné uviest, ze podla Súdu prvého stupna je v tomto prípade jasné, ze Komisia urcila pokutu ulozenú podnikom v súlade so vseobecnou metódou stanovovania pokút upravenou v usmerneniach. 29. a) Súd prvého stupna najprv preskúmal námietku o nezákonnosti usmernení, ktorú podali podla clánku 241 ES viacerí zalobcovia. 30. Podla ich názoru v týchto usmerneniach Komisia stanovila základné sumy na výpocet pokút, ktoré boli tak vysoké, ze sama seba pozbavila diskrecnej právomoci zverenej jej clánkom 15 nariadenia c. 17, v rámci ktorej môze prispôsobit pokuty s prihliadnutím na vsetky relevantné faktory vrátane prípadných polahcujúcich okolností. 31. V tejto súvislosti Súd prvého stupna, hoci uznáva, ze Komisia prijala metódu výpoctu pokút, ktorá nebola úplne zalozená na obrate daných podnikov, usúdil, ze Komisia sa neodklonila od výkladu clánku 15. Podla jeho názoru je to preto, ze "Komisia nie je povinná, ked zvazuje pokuty podla závaznosti a dlzky trvania predmetného porusenia, stanovit výsku pokuty na základe obratu predmetných podnikov alebo zabezpecit, v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktorých sa týka to isté porusenie, aby konecné ciastky pokút vyplývajúce z jej výpoctov vo vztahu k predmetným podnikom, odrázali akýkolvek rozdiel medzi nimi z hladiska ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov. V tomto smere sa povazuje za ustálenú judikatúru, ze závaznost porusení sa musí zakladat na viacerých faktoroch, akými sú, okrem iných, osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúca povaha pokút, hoci nebol vytvorený ziadny záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré musia byt vzaté do úvahy... Z judikatúry vyplýva, ze Komisia je oprávnená vypocítat pokutu podla závaznosti porusenia a bez toho, aby vzala do úvahy rôzne údaje o obratoch predmetných podnikov."([14]14) [neoficiálny preklad] 32. Po druhé, Súd prvého stupna stanovil, ze "napriek tvrdeniam zalobc[ov], usmernenia neprekracujú ustanovenia nariadenia c. 17... V tomto smere je potrebné uviest, ze hoci clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty az do výsky 10 % obratu za posledný hospodársky rok kazdému podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, zároven pozaduje, aby prípadná pokuta podniku bola znízená, ak by mala presiahnut 10 % jeho obratu nezávisle od priebezných výpoctov, ktoré berú do úvahy závaznost a dlzku trvania porusenia. Dalej, clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii, aby výska pokuty v case jej výpoctu presahovala 10 % obratu príslusného podniku, ak výska prípadnej pokuty ulozenej podniku neprekracuje maximálnu hranicu. Usmernenia obsahujú podobné ustanovenie, kde navyse stanovujú, ze 'konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná ciastka zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to ustanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17`. Ak Komisiou vypocítaná výska pokuty v priebehu výpoctu presiahne 10 % obratu predmetných podnikov, nemôze byt Komisia kritizovaná, pretoze urcité faktory vzaté do úvahy pri jej výpocte neovplyvnujú konecnú výsku pokuty, co je dôsledkom zákazu stanoveného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 o presiahnutí 10 % obratu predmetného podniku".([15]15) [neoficiálny preklad] 33. b) Súd prvého stupna takisto vylúcil, ze Komisia pri urcení pokút porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 34. V tejto súvislosti Súd prvého stupna stanovuje, ze "[co sa týka urcenia východiskového bodu pre kazdú kategóriu], Komisia uviedla, na základe otázky Súdu prvého stupna, ze tieto sumy reflektujú dôlezitost kazdého podniku v oblasti izolovaných potrubí, berúc do úvahy jeho velkost a váhu v porovnaní s ABB a v rámci kartelu. Na tento úcel Komisia vzala do úvahy nielen ich obrat na príslusnom trhu, ale aj relatívnu dôlezitost, ktorú clenovia kartelu prisudzovali kazdému z nich... V tomto kontexte je potrebné usúdit, vzhladom na vsetky relevantné faktory vzaté do úvahy pri stanovovaní specifických východiskových bodov, ze rozdiel medzi východiskovým bodom v prípade zalobc[ov] a tým, ktorý bol zvolený v prípade ABB, je objektívne odôvodnený. Kedze Komisia nie je povinná zabezpecit, aby konecné sumy pokút ulozených predmetným podnikom, ku ktorým vedú jej výpocty, odrázali vsetky rozdiely medzi nimi, pokial ide o obrat, zalobc[ovia] nemôzu kritizovat Komisiu, ze východiskový bod vzatý do úvahy [v ich prípade] vyústil do ulozenia pokuty vyssej, v percentuálnom vyjadrení celkového obratu, ako v prípade pokuty ulozenej ABB"([16]16). 35. c) Súd prvého stupna potom takisto zamietol výhradu týkajúcu sa porusenia zásady zákazu retroaktivity, ktorú uvádzali úcastníci konania vo vztahu ku skutocnosti, ze usmernenia boli uplatnené na správanie, ktorého úcastníkmi boli podniky pred nadobudnutím platnosti usmernení. 36. Súd prvého stupna uznal, ze daná zásada na jednej strane predstavuje integrálnu súcast vseobecných zásad, ktorých dodrziavanie musia súdy Spolocenstva zabezpecit, a na strane druhej pozaduje, aby "pokuty ulozené podniku za porusenie predpisov hospodárskej sútaze zodpovedali tým, ktoré platili v case, ked doslo k poruseniu"([17]17). 37. Súd prvého stupna vsak usúdil, ze uplatnovanie usmernení neznamená porusenie zásady zákazu retroaktivity, kedze tie nejdú nad právny rámec pokút stanovených v clánku 15 nariadenia c. 17. 38. V súlade s týmto clánkom musí Komisia pri stanovovaní výsky pokuty za porusenie predpisov hospodárskej sútaze zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. Výska takto urcenej pokuty nesmie v ziadnom prípade presiahnut 10 % obratu za predchádzajúci hospodársky rok kazdého z podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. 39. Usmernenia takisto vyzadujú, aby Komisia stanovila základnú sumu pokuty podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. Dalej stanovujú, ze takto vypocítaná suma nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu podnikov. Z toho podla Súdu prvého stupna vyplýva, ze "na základe metódy stanovenej v usmerneniach budú pokuty nadalej pocítané v súlade s dvoma kritériami, na ktoré odkazuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, konkrétne podla závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania, pricom musí byt dodrzaná maximálna výska z obratu kazdého podniku, ako stanovuje toto ustanovenie"([18]18). 40. Pokial ide dalej o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, Súd prvého stupna skonstatoval, ze "co sa týka stanovovania pokút za porusenia predpisov hospodárskej sútaze, Komisia vykonáva svoje právomoci v rámci miery volnej úvahy na základe nariadenia c. 17. Ustálená judikatúra stanovuje, ze hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru, ze vzniknutá situácia, ktorú môzu zmenit institúcie Spolocenstva pri výkone svojich právomocí, sa nezmení. Naopak, Komisia je oprávnená zvýsit vseobecnú výsku pokút v rámci obmedzení stanovených nariadením c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uplatnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze podniky, ktoré sú úcastníkmi správneho konania, ktorého výsledkom môze byt pokuta, nemôzu získat legitímnu dôveru, ze Komisia neprekrocí výsku uz skôr ulozených pokút"([19]19). 41. d) Pokial ide o údajné porusenie práv zalobcu na obhajobu, Súd prvého stupna usúdil, ze "v oznámení o výhradách Komisia uviedla... dôvody, ktoré ju viedli k záveru, ze toto porusenie je velmi závazným porusením, a tiez faktory predstavujúce pritazujúce okolnosti, ktorými sú konkrétne manipulácia postupov pri predkladaní ponúk, násilné uplatnovanie kartelu na úcely zabezpecenia zosúladenia vsetkých úcastníkov dohôd a vylúcenia jediného dôlezitého konkurenta, ktorý sa nezúcastnil na dohodách, a skutocnost, ze porusenie pokracovalo po tom, ako bolo vykonané setrenie. Komisia zároven uviedla, ze pri zvazovaní, aká pokuta má byt ulozená kazdému jednotlivému podniku, vezme do úvahy, okrem iného, úlohu, ktorú kazdý z nich mal pri cinnosti narusujúcej hospodársku sútaz, vsetky podstatné rozdiely v otázke dlzky trvania ich úcasti, ich dôlezitost v sektore mestského vykurovania, obrat v sektore mestského vykurovania, celkový obrat, ak je to potrebné, aby mohla byt vzatá do úvahy úroven a hospodárska sila daného podniku a aby bol zabezpecený dostatocne odstrasujúci úcinok a napokon aj vsetky zmiernujúce okolnosti. ... Komisia pritom zároven stanovila... faktické a právne okolnosti, z ktorých vychádza pri výpocte pokuty ulozenej zalobcom, tak, aby v tomto smere bolo riadne zachované právo zalobcu na vypocutie. Kedze Komisia stanovila právne a faktické okolnosti, z ktorých bude vychádzat pri výpocte pokút, nemala povinnost vysvetlovat spôsob, akým bude hodnotit kazdú z týchto okolností pri urcovaní výsky pokuty. Poskytnutie informácií z hladiska výsky zvazovaných pokút pred tým, ako bol podnik vyzvaný predlozit svoje pripomienky k obvineniam smerujúcim proti nemu, by znamenalo predbiehat rozhodnutie Komisie, a preto bolo by to nevhodné. ... Komisia takisto následne nebola povinná informovat príslusné podniky pocas správneho konania, ze zvazuje pouzit novú metódu na výpocet výsky pokút"([20]20). 42. e) Napokon, Súd prvého stupna odmietol výhradu niektorých zalobcov, ze Komisia nezahrnula do napadnutého rozhodnutia primerané vysvetlenie metodológie pouzitej pri urcovaní výsky pokút. 43. Podla mnohých zalobcov Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze pokuty boli vypocítané, vychádzajúc zo základných ciastok vyjadrených v absolútnych císlach, bez ohladu na obrat podnikov a prekracujúc maximálnu výsku stanovenú predpismi. 44. Súd prvého stupna túto námietku zamietol a usúdil, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo "relevantné a dostatocné urcenie kritérií vzatých do úvahy na úcely urcenia závaznosti a dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustili zalobcovia"([21]21), a preto "Komisia [nemôze] byt kritizovaná za to, ze neuviedla presnejsie dôvody pre výsku základnej sumy a výslednej sumy pokuty ulozenej zalobcom"([22]22). 45. Na záver svojej analýzy a po preskúmaní specifickej situácie jednotlivých zalobcov v rozsudkoch, ktoré sú teraz predmetom odvolania, Súd prvého stupna a) v zásade potvrdil zhodnotenie porusenia, ktoré vykonala v napadnutom rozhodnutí Komisia, b) zrusil cast rozhodnutia vztahujúcu sa na HFB Holding KG a HFB Holding GmbH([23]23), c) znízil výsku pokuty ulozenej Sigma Tecnologie di rivestimento([24]24) a ABB Asea Brown Boveri([25]25) a d) vo zvysnej casti potvrdil napadnuté rozhodnutie. 4. Konanie pred Súdnym dvorom 46. V odvolaniach z 21. mája a zo 7. júna 2002 spolocnosti Dansk Rřrindustri A/S, Isoplus Fernwärmetechnick Vertriebsgesellschaft mbH, Ke-Kelit Kunstoffwerk GmbH, LR AF 1998 A/S, Brugg Rohrsysteme GmbH, LR AF 1998 GmbH a ABB Asea Brown Boveri Ltd (dalej spolocne len "odvolatelia") v zásade navrhli, aby Súdny dvor zrusil rozsudky Súdu prvého stupna a zastavil konania, alebo alternatívne, zrusil rozsudky a vrátil vec Súdu prvého stupna, alebo, ako dalsiu alternatívu, znízil im ulozené pokuty a aby Komisia bola zaviazaná na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 47. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolania a zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. III - Právna analýza 48. Zacnem analýzu odvolaní tak, ze sa budem vo vseobecnosti venovat odvolacím dôvodom, ktoré uviedli vsetci alebo niektorí odvolatelia, týkajúcich sa metódy výpoctu pokút pouzitej Komisiou (A), a potom sa budem venovat osobitne odvolacím dôvodom týkajúcich sa specifických situácií jednotlivých odvolatelov (B). A - Odvolacie dôvody týkajúce sa metódy výpoctu a výsky pokút 49. Budem sa venovat týmto odvolacím dôvodom v poradí sledovanom uz skôr. 1. O námietke nezákonnosti usmernení 50. Vsetci odvolatelia uviedli pod rôznymi názvami odvolacie dôvody kritizujúce závery Súdu prvého stupna, ze metóda výpoctu pokút pouzitá Komisiou nepredstavuje porusenie zásad proporcionality a/alebo rovnosti zaobchádzania alebo clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 51. Podla niektorých z nich sa Súd prvého stupna dopustil najmä nesprávneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia tým, ze prijala usmernenia, neprekrocila právny rámec definovaný clánkom 15 nariadenia c. 17, ako ho vykladá ustálená judikatúra Súdneho dvora, a ze, podobne, neprekrocila mieru volnej úvahy. 52. Podla ich názoru vsak usmernenia podstatným spôsobom zmenili platné právo bez toho, aby Rada oprávnila Komisiu prijat nové predpisy. 53. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol námietku, ze usmernenia - opatrenie, z ktorého vychádzal výpocet sporných pokút, - boli nezákonné. a) O prípustnosti námietky 54. Pred uvazovaním o podklade týchto námietok je potrebné polozit si otázku, ci formálne nezáväzné opatrenie, akým sú usmernenia, môze podliehat námietke nezákonnosti podla clánku 241 ES. 55. Podla tohto ustanovenia je mozné nepriamo namietat, ze toto opatrenie je nezákonné iba v prípade "konania, v ktorom sa rozhoduje o nariadení vydanom spolocne Európskym parlamentom a Radou alebo o nariadení Rady, Komisie alebo ECB". 56. Odvtedy, co bol vydaný rozsudok Simmenthal([26]26), vsak Súdny dvor rozsíril rozsah námietok o nezákonnosti na vsetky "akty institúcií, ktoré hoci nie sú vo forme nariadenia, majú podobné úcinky", teda opatrenia vseobecnej povahy, ktoré presne z tohto dôvodu nemôzu byt napadnuté jednotlivcami podla clánku 230 ES. 57. Súdny dvor jasne stanovil, ze musí existovat úzke spojenie medzi napadnutým opatrením a tým opatrením, v prípade ktorého sa pozaduje vyhlásenie neplatnosti. Posledné uvedené opatrenie sa musí "vztahovat, priamo alebo nepriamo, na zálezitost, ktorá je predmetom zaloby"([27]27), a musí existovat "priame právne spojenie" medzi napadnutým opatrením a vseobecným opatrením.([28]28) 58. Podla môjho názoru usmernenia splnajú tieto kritériá. 59. Je nepopieratelné, ze usmernenia majú vseobecný rozsah, kedze sa uplatnujú na objektívne urcené situácie a majú právne úcinky voci kategóriám osôb, na ktoré odkazujú vseobecným a abstraktným spôsobom.([29]29) Takisto, hoci z formálneho hladiska nezáväzne, stanovujú zásady a pravidlá, ktoré sa Komisia rozhodla uplatnovat pri výpocte pokút na úcely clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Judikatúra Súdneho dvora vsak jasne urcila, ze v takých prípadoch sa Komisia nemôze svojvolne odchýlit od pravidiel, ktoré stanovila sama sebe.([30]30) Pravidlá tohto druhu s úcelom specifikovat kritériá, ktoré má institúcia uplatnovat pri výkone svojich rozhodovacích právomocí, môzu teda mat právne úcinky. 60. Rovnako nie je mozné namietat, ze usmernenia sú cisto vnútorné, a preto nie sú schopné mat právne úcinky navonok. 61. V skutocnosti je zo samotných usmernení jasné, ze Komisia je povinná robit urcité kroky pri postupe vypocítavania pokút a najmä vziat do úvahy urcité pritazujúce a polahcujúce okolnosti vo vztahu k podnikom; tejto povinnosti musí nevyhnutne zodpovedat právo dotknutých podnikov ocakávat, ze Komisia bude efektívne a konkrétne postupovat v súlade s usmerneniami. 62. Tento záver je plne v súlade s judikatúrou Spolocenstva, ktorá stanovila, ze iba opatrenia, ktoré sú vnútorného charakteru, pre danú institúciu nespôsobujú vonkajsie právne úcinky. To sa vsak nevztahuje na opatrenia Komisie, akými sú "kódexy správania"([31]31) alebo "vnútorné pokyny"([32]32), v ktorých povinnostiam oddelení Komisie a zamestnancov presne zodpovedajú práva clenských státov alebo hospodárskych subjektov. 63. Okrem toho je potrebné takisto poznamenat, ze je známe, ako to správne uviedol Súd prvého stupna, ze Komisia stanovila výsku pokút tak, ze postupovala podla metódy výpoctu stanovenej v usmerneniach. Z toho vyplýva, ze hoci nepredstavujú formálne právny základ napadnutých rozhodnutí (týmto základom sú clánky 3 a 15 nariadenia c. 17), existuje priame spojenie medzi posledným uvedeným a vseobecným opatrením, ktoré je nepriamo napadnuté. 64. Usudzujem teda, ze námietka nezákonnosti je prípustná. b) O základe námietky 65. Co sa týka základu námietky, musím zopakovat, ze podla niektorých odvolatelov nová metóda výpoctu stanovená v usmerneniach, kedze vychádza zo specifických súm, bez toho, ze by brala do úvahy obrat dotknutých podnikov, takisto umoznuje Komisii prekrocit hranicu 10 % pocas postupu výpoctu pokuty, neumoznuje primeranú "personalizáciu" pokuty na základe vsetkých relevantných faktorov a okolností. Osobitne uz údajne neumoznuje Komisii riadne vziat do úvahy velkost podnikov a úlohu, ktorú kazdý z nich mal v karteli. 66. V tomto smere musím v prvom rade poznamenat, ze ani clánok 15 nariadenia c. 17, ani judikatúra Súdneho dvora nevyzaduje, aby Komisia uplatnovala urcitú metódu výpoctu na stanovovanie výsky pokút. Ako som uz uviedol skôr, clánok 15 nariadenia c. 17 iba stanovuje hornú hranicu výsky pokuty spolu s urcitými kritériami hodnotenia porusenia. 67. Je preto potrebné urcit, ci usmernenia, ktorých úcelom je ohranicit sirokú penalizacnú právomoc, ktorú má Komisia v tejto oblasti, zostali v týchto medziach. 68. Súhlasím so Súdom prvého stupna, ze aj po prijatí usmernení je nadalej výpocet pokút vykonávaný iba na základe dvoch kritérií stanovených clánkom 15 nariadenia c. 17, konkrétne závaznost a dlzka trvania porusenia, a nadalej podlieha v otázke konecnej výsky maximálnej hranici 10 % celkového obratu uvedeného týmto ustanovením [bod 5 písm. a)]. 69. Pokial ide o prvý aspekt, opät súhlasím so Súdom prvého stupna, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia osobitne rozsiahlu právomoc volnej úvahy vo vztahu k výberu faktorov, ktoré majú byt vzaté do úvahy na úcely uplatnovania týchto kritérií. Ako Súdny dvor sám stanovil, "závaznost porusení musí byt urcená s prihliadnutím na pocetné faktory, ako najmä na osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút; navyse, nebol vytvorený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa musia uplatnit"([33]33). Medzi tieto pocetné faktory hodnotenia porusenia môze byt zaradený objem a hodnota tovarov, ktorých sa týka porusenie, velkost a hospodárska sila podnikov, ktoré sa dopustili porusenia, vplyv, ktorým majú schopnost presadit sa na trhu, správanie sa kazdého podniku, úloha, ktorú zohráva kazdý z nich pri porusovaní, prospech, ktorý získali z týchto praktík narusujúcich hospodársku sútaz, a hospodársky a právny kontext porusenia, atd.([34]34) 70. Osobitne vzhladom na vzatie do úvahy obratu podniku Súdny dvor vo svojom dôlezitom rozsudku vo veci Musique Diffusion française, ktorý vo velkej miere citovali odvolatelia aj Komisia, jasne stanovil, ze "na úcely stanovovania pokuty je dovolené vziat do úvahy celkový obrat podniku..., ako aj cast takéhoto obratu pochádzajúceho z tovaru, vo vztahu ku ktorému doslo k poruseniu", bez toho, aby bolo potrebné "pridelit jednému alebo druhému z týchto císel neproporcionálny význam vo vztahu k ostatným faktorom"([35]35). 71. Obrat, aj ked predstavuje uzitocnú a dôlezitú informáciu o hospodárskej sile podniku (celkovom obrate) a dosahu jeho správania na hospodársku sútaz (obrate na relevantnom trhu), predstavuje "iba" jedno z mnohých kritérií hodnotenia, ktoré má Komisia k dispozícii. 72. V kazdom prípade, ako správne usúdili Súd prvého stupna a Komisia, usmernenia nebránia tomu, aby sa vzal do úvahy v rôznych castiach postupu pre výpocet pokuty aj celkový obrat a/alebo obrat na relevantnom trhu. Osobitne, usmernenia stanovujú, ze v prípade porusení, ktoré sa týkajú viac ako jedného podniku, "mozno bude nutné v niektorých prípadoch uplatnit zvázenie výsky pokút stanovených v rámci kazdej z troch kategórií, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov" (bod 1 cast A siesty odsek). 73. Inými slovami, hoci usmernenia nestanovujú vzhladom na obrat daného podniku, ze má byt sústavne zahrnutý do výpoctu základnej sumy alebo neskôr v procese urcovania výsky pokuty([36]36), tento prvok nie je vylúcený a priori z výpoctu. To navyse preukazuje aj rozhodnutie Komisie v prípadoch, ktoré sú predmetom tohto odvolania, v ktorom sú rozdelení zalobcovia do styroch skupín podla ich velkosti a ktoré následne stanovilo základné sumy, ktoré sa navzájom podstatne odlisovali. 74. Z tohto dôvodu nemozno tvrdit to, co uvádzajú odvolatelia, teda ze výpocet pokút podla metódy stanovenej v usmerneniach sa obmedzuje iba na vopred urcenú aritmetickú cinnost. Okrem toho, ako som uz povedal o obrate a najmä o moznosti úpravy výsky pokuty podla velkosti daných podnikov, je potrebné povedat, ze usmernenia v otázke zvazovania poctu pritazujúcich a polahcujúcich okolností a moznosti vzatia do úvahy "urcitých objektívnych faktorov ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody získané vinníkmi... specifická charakteristika predmetných podnikov..." [bod 5 písm. b)], výslovne stanovujú, ze výska pokuty má byt urcená, ako pozaduje ustálená judikatúra, s prihliadnutím na specifické okolnosti prípadu, ako aj na kontext porusenia.([37]37) 75. Usmernenia teda vykazujú flexibilitu vo viacerých smeroch, umoznujúc tak Komisii vykonávat svoju právomoc volnej úvahy v súlade s clánkom 15 nariadenia c. 17 na základe výkladu judikatúry. 76. Pokial ide dalej o prekrocenie 10 % hranice v priebehu výpoctových operácií a údajných nezákonných dôsledkov tohto, nezdá sa mi, ze takáto moznost sa dá výslovne alebo konkludentne vyvodit z usmernení. Usmernenia iba odkazujú na maximálnu výsku stanovenú nariadením c. 17, pricom v bode 5 písm. a) jasne stanovujú, ze "je samozrejmé, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná výska zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov"([38]38) Inými slovami, v otázke prekrocenia danej maximálnej výsky usmernenia ani nepridávajú, ani nezmensujú to, co uz bolo stanovené nariadením c. 17. 77. Z tohto hladiska nevidím dôvod odchýlit sa od hodnotenia Súdu prvého stupna týkajúceho sa zákonnosti usmernení, aj ked diskusiu este nie je mozné povazovat za uzavretú, ako bude vidno dalej pri skúmaní námietok týkajúcich sa porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. c) O urcitých specifických aspektoch námietky 78. V prvom rade je potrebné uviest dve osobitné námietky týkajúce sa urcitých ustanovení usmernení, ktoré vzniesol Isoplus Group. 79. i) Po prvé, odvolatelia namietajú, ze usmernenia, ktoré stanovujú, ze je mozné "zvýsit pokutu s cielom prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel" (bod 2 piata zarázka), zavádzajú nové pritazujúce ustanovenia porusujúce clánok 15 nariadenia c. 17. Podla odvolatelov je toto ustanovenie schopné spôsobit to, ze tá istá okolnost bude vzatá do úvahy dvakrát, kedze podla postupu uvedeného v usmerneniach zisky z porusenia práva hospodárskej sútaze uz boli vzaté do úvahy pri urcovaní závaznosti porusenia. 80. Zdá sa mi vsak, ze analýza tohto bodu urobená Súdom prvého stupna je úplne prijatelná.([39]39) Ako je zjavné z judikatúry citovanej Súdom prvého stupna, výhody, ktoré podniky získali z porusení práva hospodárskej sútaze, sú súcastou faktorov, ktoré Komisia môze vziat do úvahy nielen pri hodnotení porusenia, ale aj pri zabezpecení, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok, najmä ako v tomto prípade na správanie, ktoré osobitne poskodzuje fungovanie jednotného trhu. Zabránenie tomu, aby vinníci získali výhodu z porusenia, sa mi zdá byt navyse jeden z hlavných cielov akéhokolvek systému pokút. 81. Z tohto dôvodu mám dojem, ze ani znenie nariadenia c. 17, ani judikatúra Spolocenstva nebránia Komisii, pri výkone sirokej miery volnej úvahy, ktorú Súdny dvor uznal, aby usúdila, ze je potrebné zvýsit základnú sumu na lepsie zohladnenie prospechu získaného z praktík narusujúcich hospodársku sútaz (teda v prípadoch, ked základná suma výpoctu nepostacuje na odzrkadlenie takého prospechu) pod podmienkou, ze ako správne stanovujú usmernenia, je "mozné objektívne stanovit túto výsku"([40]40). 82. ii) Po druhé, tí istí odvolatelia namietajú, ze usmernenia sú nezákonné, lebo druhá zarázka bodu 2 vyzaduje od podniku proti jeho vôli, aby spolupracoval s Komisiou, co vedie az k tomu, ze má vypovedat sám proti sebe pod hrozbou zvýsenia pokuty. 83. To, podla ich názoru, predstavuje porusenie práv na obhajobu, a najmä práva nesvedcit sám proti sebe, uznané v oblasti hospodárskej sútaze Súdnym dvorom v známom rozsudku Orkem([41]41). 84. V tejto súvislosti vsak musím v prvom rade poznamenat, ze bod 2 usmernení sám stanovuje, ze Komisia môze zvýsit základnú sumu pokuty s prihliadnutím na pritazujúce okolnosti ako "odmietnutie spolupracovat alebo pokusy prekázat Komisii pri jej setrení". 85. Dalej, nariadenie c. 17 udeluje Komisii siroké vysetrovacie právomoci v konaní, ktorého cielom je preukázat porusenia ustanovení Zmluvy o hospodárskej sútazi. Clánok 11 preto umoznuje Komisii pozadovat od podniku poskytnutie vsetkých potrebných informácií týkajúcich sa skutocností, o ktorých vie, a ak je to potrebné, poskytnút dokumenty, ktoré vlastní, pokial môzu viest k preukázaniu, ze podnik samotný alebo iný podnik sa správal spôsobom narusujúcim hospodársku sútaz. 86. Je pravda, ze v uz citovanom rozsudku Orkem Súdny dvor stanovil, ze uvedená právomoc pozadovat informácie a vysetrovat nemá byt vykladaná tak, aby porusovali právo podniku na obhajobu. Najmä, "Komisia nemôze ziadat od podniku, aby poskytol odpovede, ktoré by mohli obsahovat pripustenie existencie porusenia z jeho strany, preukázanie coho prinálezí Komisii"([42]42). 87. Podla môjho názoru sa to vsak nevztahuje na bod 2 usmernení. Naopak, zdá sa mi, ze jeho doslovný význam je úplne zlucitelný s ustanoveniami nariadenia c. 17, ako aj s významom a dôsledkami rozsudku Orkem. 88. Usmernenia v skutocnosti nestanovujú ziadnu povinnost podniku obvinit sa alebo preukázat vlastnú vinu; oni iba stanovujú, ze pokuta bude zvýsená v prípade, ze podnik odmietne akúkolvek spoluprácu so zamestnancami Komisie alebo reaguje obstrukcne. 89. Dalej, Súd prvého stupna správne odkazuje aj na situáciu, ktorú riesil Súdny dvor vo veci Metsä-Serla Sales Oy([43]43), ked stanovil, ze "podniku, ktorý popiera stanovisko Komisie, obmedzí svoju spoluprácu na takú mieru, ako vyzaduje nariadenie c. 17, nebude mu z tohto dôvodu ulozená zvýsená pokuta"([44]44). 90. Z tohto dôvodu usudzujem, ze tieto námietky musia byt takisto zamietnuté. 2. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania 91. Väcsina odvolatelov takisto namieta, ze rozsudok Súdu prvého stupna neuznal, ze doslo k poruseniu zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 92. V tomto smere namietajú proti mechanickosti metódy výpoctu pouzitej v tomto prípade Komisiou, v dôsledku coho nebolo mozné riadne vziat do úvahy skutocnosti a najmä osobitosti situácie kazdého podniku vo vztahu ku kartelu. 93. Táto metóda najmä tým, ze pouzíva stanovené sumy, údajne znemoznuje riadne vziat do úvahy obrat podnikov a najmä obrat na relevantnom trhu, hoci jeho hodnotenie bolo vzdy osobitne dôlezité v judikatúre Súdneho dvora a v rozhodovacej praxi Komisie, s cielom zabezpecit dodrzanie zásady proporcionality. 94. Z danej judikatúry podla odvolatelov vyplýva, ze základná suma pokuty musí byt vypocítaná na základe obratu kazdého jednotlivého podniku, aby to odrázalo jeho velkost a hospodársku silu a následne vplyv, ktorý mohol mat na trhu. Je to preto výpocet, ktorého cielom je "zosobnit" pokutu vo vztahu k jednotlivým podnikom a "dat do pomeru" k ostatným zúcastneným podnikom. 95. Naopak, podla odvolatelov metóda pouzitá Komisiou neumoznila správne "zosobnit" pokutu. Najmä, ked výpoctový postup Komisie dosiahol alebo presiahol maximálnu hranicu 10 % obratu, akékolvek poopravenie výpoctu (na základe dlzky trvania porusenia, polahcujúcich okolností, atd.) vykonané nad touto hranicou bolo iba úplne teoretickou operáciou; nemalo to vplyv na výsku pokuty, kedze nakoniec musí byt výska pokuty aj tak znízená pod túto hranicu. A to je úplne v protiklade s judikatúrou Súdneho dvora (najmä rozsudok Musique Diffusion française([45]45)), podla ktorého sa má výska pokuty urcit s prihliadnutím na vsetky relevantné faktory. 96. Napokon, niektorí odvolatelia uvádzajú, ze Komisia sa tým, ze ako základnú sumu stanovila sumu urcenú bez ohladu na obrat predmetných podnikov a v niektorých prípadoch vychádzala od zaciatku výpoctu z úrovne presahujúcej 10 % obratu, dopustila diskriminácie malých a stredných podnikov, uloziac im pokuty, ktoré boli prílis vysoké v porovnaní s ich hospodárskou silou. Dalej namietajú, ze pokuty im ulozené sú relatívne prísnejsie ako pokuta ulozená ABB, ktoré je najväcsím podnikom a takisto vodcom kartelu, a ze výsledkom toho bolo neodôvodnené diskriminacné zaobchádzanie. 97. Co sa týka tohto bodu, musím okamzite predbezne uviest, ze hodnotenie adekvátnosti pokuty vo vztahu k závaznosti a dlzke trvania porusenia patrí do oblasti neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupna clánkom 17 nariadenia c. 17. Iba Súd prvého stupna má teda právomoc skúmat spôsob, akým Komisia zhodnotila v kazdom jednotlivom prípade závaznost a dlzku trvania nezákonného správania.([46]46) 98. V odvolacom konaní sa môze skúmanie Súdneho dvora zamerat iba na preverenie, ci Súd prvého stupna vzal do úvahy právne správnym spôsobom vsetky faktory, ktoré sú podstatné pre hodnotenie porusenia, a ci sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní zálezitostí uvádzaných zalobcami.([47]47) 99. Osobitne, vzhladom na údajne neproporcionálnu a diskriminacnú povahu pokút, je potrebné uviest, ze nie je úlohou Súdneho dvora nahradit na základe zásady spravodlivosti svojím vlastným hodnotením hodnotenie Súdu prvého stupna, ktorý pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol vo veci výsky pokuty ulozenej podnikom za porusenie práva Spolocenstva([48]48). 100. V tomto prípade sa musí analýza Súdneho dvora obmedzit na preverenie, ci sa potvrdením kritérií pouzitých Komisiou na stanovovanie pokút a preverením alebo dokonca opravou spôsobu, akým boli pouzité, Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a ci respektoval zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ktorými sa udelovanie pokút riadi.([49]49) 101. Majúc na pamäti tieto obmedzenia súdneho preskúmania, ktoré môze Súdny dvor vykonat, preskúmam teraz príslusné námietky. 102. Po prvé je nesporné, ze Komisia pri urcovaní výsky pokút, ktoré sa rozhoduje ulozit za porusenie práva hospodárskej sútaze, musí dodrziavat zásadu proporcionality. 103. V tu skúmanej oblasti táto zásada pôsobí, dá sa povedat v prvom rade, v "absolútnom" zmysle a odzrkadluje sa dodrziavaním hranice 10 % celkového obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Úcelom tohto stropu je práve zabezpecit, aby pokuty neboli neproporcionálne velkosti podniku, ktorému majú byt ulozené.([50]50) 104. V tomto svetle sa mi zdá nedôvodná námietka, ktorú vzniesli niektorí odvolatelia v prípade opomenutia Komisie vziat do úvahy ich obrat na relevantnom trhu, ked uplatnovali hranicu 10 %. Súhlasím s analýzou Súdu prvého stupna, ze je ustálenou judikatúrou, ze taká hranica musí byt chápaná tak, ze sa má uplatnit na celkový obrat predmetného podniku - jediný údaj, ktorý môze poskytnút pribliznú informáciu o velkosti a vplyve predmetných podnikov, - a ze preto Komisia síce musí dodrzat vyssie uvedený strop, ale má sirokú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní, do akej miery vezme do úvahy celkový obrat a/alebo obrat na relevantnom trhu. 105. Inými slovami, ak suma celkovej pokuty nepresahuje 10 % celkového obratu odvolatelov pocas posledného roku porusovania, pokutu nemozno povazovat za neproporcionálnu iba preto, ze presahuje obrat dosiahnutý na relevantnom trhu. 106. Rovnako nemozno namietat, ako uvádzajú viacerí odvolatelia, ze pokuty sú diskriminacné len preto, ze kým v prípade niektorých dotknutých podnikov bolo potrebné znízit pokutu, aby bola v rozsahu maximálnej hranice 10 %, ten istý postup sa nezopakoval pri podnikoch, v prípade ktorých ten strop nikdy nebol prekrocený pri výpocte im ulozených pokút. Ako uviedol Súd prvého stupna([51]51), toto znízenie je priamym a nevyhnutným dôsledkom definitívnej hranice stanovenej nariadením c. 17. Za týchto okolností nemám dojem, ze by neznízenie pokuty iba z uvedeného dôvodu bolo prícinou diskriminacnej povahy výsky pokuty, ktorá bola zákonne urcená([52]52). 107. To vsak neznamená, ze takáto mechanickost nemôze mat vplyv na zásadu proporcionality, ked sa na túto zásadu nepozrieme v absolútnom, ale skôr v "relatívnom" zmysle, teda ze jej úlohou je zabezpecit, aby pokuta bola "personalizovaná", a preto proporcionálna k závaznosti porusenia a ostatným okolnostiam, tak subjektívnym, ako aj objektívnym, kazdého prípadu. Z tohto pohladu proporcionálna a nediskriminacná povaha pokuty sa neodvodzuje z jednoduchého aritmetického pomeru medzi celkovým obratom za predchádzajúci hospodársky rok, ale skôr zo súboru faktorov, na ktoré som poukázal uz skôr (pozri bod 69 vyssie). 108. Tento "relatívny" aspekt kritéria proporcionality je osobitne dôlezitý v prípade kolektívnych porusení, pretoze ked sa porusenia spolocne dopustia viaceré podniky, poziadavka proporcionality znamená, ze v prípade stanovovania pokuty je potrebné skúmat "relatívnu závaznost úcasti kazdého podniku"([53]53). 109. Tá istá poziadavka platí vo vztahu k zásade rovnosti zaobchádzania, ktorého porusenie nastane podla ustálenej judikatúry v prípade, ze v podobných situáciách dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu alebo v odlisných situáciách dochádza k takému istému zaobchádzaniu, ibaze by bolo takéto zaobchádzanie objektívne odôvodnené([54]54). Z toho na tieto úcely vyplýva, ze pokuta musí byt rovnaká pre vsetky podniky, ktoré sú v tej istej situácii, a ze rozdielne správanie nemôze byt potrestané pokutou v rovnakej výske. 110. Dalej je potrebné sa zaoberat analýzou týchto prípadov Súdom prvého stupna. 111. Napadnuté rozsudky uznali, ze kritériá pouzívané Komisiou na urcenie výsky pokuty boli výsledkom starostlivej a podrobnej analýzy osobitnej závaznosti porusenia a jeho trvania([55]55) a situácie, úlohy a správania sa pokutovaných podnikov, ze na urcenie základnej sumy pokút Komisia správne vzala do úvahy rozdielnu hospodársku silu úcastníkov kartelu tým, ze rozdelila podniky do styroch kategórií "podla ich relatívnej dôlezitosti na relevantnom trhu Spolocenstva" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 166 rozhodnutia) a stanovila rôzne základné sumy pre kazdú kategóriu, ze na urcenie týchto kategórií "Komisia vzala do úvahy nie iba ich obrat na relevantnom trhu, ale aj relatívnu dôlezitost, ktorú clenovia kartelu pripísali kazdému z nich, ako dokazujú kvóty rozdelené v rámci kartelu... a získané dôkazy a predpoved na rok 1995..."([56]56), co viedlo k tomu, ze rozdelenie podnikov do styroch kategórií a urcenie príslusných základných ciastok bolo objektívne odôvodnené a uplatnené koherentne.([57]57) 112. Týmto spôsobom Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia správne uplatnila tie casti usmernení, ktoré stanovujú, ze v prípadoch porusení zahrnajúcich viaceré podniky, ktoré sa podstatne odlisujú vo velkosti, sa na základné sumy môze uplatnit zvázenie výsky pokút, "aby bola zohladnená specifická závaznost, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku" (pozri bod 1A siesty a siedmy odsek). 113. Pokuty ulozené Komisiou a potvrdené Súdom prvého stupna vyplývali, v krátkosti, zo starostlivej a podrobnej analýzy osobitnej závaznosti porusenia, jeho dlzky trvania a takisto situácie, úlohy a správania kazdého pokutovaného podniku. 114. Na základe toho musím povedat, ze hoci kritériá ulozenia pokút boli dodrzané, neznamená to, ze je mozné povedat, ze vsetky aspekty spojené s dodrzaním zásad proporcionality a zákazu diskriminácie je mozné povazovat za nesporné. 115. V napadnutom rozhodnutí, ako Komisia sama uznala, mnohé výpoctové operácie boli vykonané nad maximálnou hranicou 10 % stanovenou clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Komisia prekrocila túto hranicu v postupe výpoctu pokút ulozených kazdému z odvolatelov s výnimkou Ke-Kelit Kunststoffwek, Brugg Rohrsysteme a ABB Asea Brown Boveri. V troch prípadoch (Isoplus Group, LR AF 1998 (Deutschland) a Dansk Rřrindustri) Komisia dokonca pocítala pokuty zo startovacieho bodu základnej sumy, ktorá uz vtedy presahovala maximálnu hranicu 10 %. A iba pri závere výpoctu, predtým, ako uplatnila oznámenie o spolupráci, pristúpila k znízeniu prechodnej sumy, ku ktorej dospela, aby bola v súlade s hranicou 10 % celkového obratu. 116. Inými slovami, hranica 10 % stanovená clánkom 15 nebola povazovaná za hranicu, ktorá nemôze byt prekrocená po tom, ako zacali výpoctové operácie, ale iba ako konecná hranica na úcely "znízenia" pokuty vo výske, ktorá presahovala túto hranicu. 117. Podla niektorých odvolatelov je vsak taká výpoctová metóda v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a v týchto prípadoch spôsobila porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania v tom, ze v otázke výsky pokút boli iba ciastocne a neúplne dodrzané specifické charakteristiky kazdého prípadu a relatívne postavenie jednotlivých podnikov v rámci kartelu. 118. Kedykolvek Komisia prekrocila hranicu 10 % pocas postupu výpoctu, nebolo uz mozné ziadne prispôsobenie výpoctu (prihliadajúc na dlzku trvania porusenia, polahcujúce okolnosti a podobne) nad touto hranicou tak, aby malo akékolvek konkrétne dosahy na konecnú výsku pokút, ako ukazuje okrem iného tabulka sumarizujúca císla, ktoré viedli k danej sume, predlozená odvolatelmi. 119. Hoci nie sú tieto pripomienky nedôvodné, nezdajú sa mi byt dostatocné na vyhovenie zalobe z dôvodov uvedených nizsie. 120. Ani znenie, ani povaha clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nie sú v protiklade s metódou výpoctu pouzitou Komisiou. Najmä, ako uviedol Súd prvého stupna, toto ustanovenie nezakazuje Komisii, aby pocas výpoctu výska sumy presahovala 10 % obratu príslusného podniku za predpokladu, ze výska prípadne ulozenej pokuty nepresahuje maximálnu hranicu.([58]58) 121. V tejto súvislosti sa domnievam, ze je dôlezité uviest, ze clánok 15 ods. 2 definuje výsku pokút v dvoch nasledujúcich a rozdielnych castiach: - po prvé stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty "od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek", teda stanovuje minimálnu a maximálnu pokutu, - po druhé umoznuje Komisii prekrocit danú "maximálnu pokutu" pod podmienkou, ze konecná výska pokuty neprekrocí "10 % obratu za predchádzajúci hospodársky rok kazdého z podnikov zúcastnených na porusení". 122. Z toho vyplývajú dve významné skutocnosti. 123. Po prvé, ako vidno z prvej casti ustanovenia, systém prispôsobovania pokút urcením pevnej sumy sa nezdá byt úplne cudzí logike nariadenia c. 17. 124. Dalej v tých prípadoch, kde Komisia povazuje za vhodné íst mimo rozsahu pokút stanovených v prvej casti, druhá cast je venovaná stanoveniu "hranice", ponechávajúc Komisii volnost vzhladom na vsetky ostatné aspekty výpoctu. 125. Takýto systém nevyhnutne zahrna prispôsobovanie alebo vyrovnávanie takého druhu, na aké sa stazujú odvolatelia, pretoze z hladiska definície strop predstavuje absolútnu hranicu, ktorá sa uplatnuje automaticky v prípade, ze bola dosiahnutá urcitá výska, bez ohladu na akékolvek kritériá hodnotenia. Ako Komisia uviedla, odvolatelia, na ktorých sa táto hranica uplatnila, dostali pokutu, ktorá je nizsia ako pokuta, ktorú by dostali v prípade, ze by neexistoval strop, na základe vsetkých okolností porusenia, najmä jeho závaznosti a dlzky trvania. 126. Opakujem vsak, tento prístup patrí do schémy stanovenej nariadením c. 17. To, co odvolatelia opisujú ako neproporcionálne a/alebo diskriminacné výsledky postupu výpoctu vykonaného Komisiou, nie je v skutocnosti nic iné ako nevyhnutné dôsledky uplatnovania hranice 10 %. 127. Z tohto hladiska teda Komisii nie je mozné nic vycítat, ked sa skonstatovalo, ze v takých situáciách, akými sú skúmané situácie, Komisia i) správne zhodnotila závaznost, dlzku trvania a iné okolnosti porusenia a ii) udrzala konecnú výsku pokút v rámci hranice 10 % celkového obratu jednotlivých podnikov. 128. V súlade s tým musím uzavriet, ze tieto opravné prostriedky nemajú oporu v súcasnosti platnom právnom rámci. 129. Dalej vsak musím povedat, ze doteraz vykonané skúmanie ukazuje, ze metóda výpoctu pouzitá Komisiou nie je úplne bez rizika, co sa týka spravodlivosti systému. 130. Nezdá sa mi byt úplne v súlade s poziadavkami individualizácie a progresívnosti "pokuty" - dvoch zásad kardinálnej dôlezitosti v akomkolvek systéme pokút, v trestnej ako aj správnej oblasti - ze, tak ako v týchto prípadoch, niektoré výpoctové operácie sú v podstate formálne a abstraktné z hladiska ich povahy, a preto nemajú konkrétne dosahy na konecnú výsku pokuty. Takisto nemôze byt ignorovaná skutocnost, ze z tých istých dôvodov nebolo mozné úplne dosiahnut ciel väcsej transparentnosti sledovaný usmerneniami. 131. Dodávam, ze tieto situácie nie sú v skutocnosti výnimocné a naozaj existuje riziko, ze sa stanú castejsími. Ked boli roku 1998 prijaté usmernenia, politika Komisie týkajúca sa pokút za porusenia práva hospodárskej sútaze vstúpila do novej fázy, ktorá z dôvodov, ktoré mi neprinálezí posudzovat, je iste prísnejsia a viedla k zvýseniu ukladania pokút, najmä za váznejsie porusenia. Navyse, toto sprísnenie odvodené z metódy výpoctu zalozenej na pevnej sume má schopnost najviac postihnút malé a stredné podniky([59]59). 132. V krátkosti, vzniká nová situácia, ktorá je problematickejsia, ako bol prípad, ked metóda pouzívaná Komisiou v zásade nebola obmedzená hranicou 10 % celkového obratu v postupe výpoctu, takze výska pokuty mohla byt stanovená tak, aby jednoduchsie a okamzite odrázala vsetky skutocnosti prípadu. 133. Potom je nutné polozit si otázku, ci vyssie uvedené dôsledky nového trendu v politike týkajúcej sa pokút nevytvárajú potrebu uberat sa trochu iným smerom na zabezpecenie toho, aby bolo mozné v kazdom prípade zarucit výsledky, ktoré sú v súlade so vseobecnými poziadavkami primeranosti a spravodlivosti. 3. Odvolacie dôvody zalozené na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a zákazu retroaktivity a) O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 134. Väcsina odvolatelov sa stazuje, ze napadnuté rozhodnutie na nich uplatnilo usmernenia, hoci porusovanie zacalo dávno predtým, ako boli tieto usmernenia vydané. To podla odvolatelov porusilo ich legitímnu dôveru týkajúcu sa skorsej praxe výpoctu pokút, ktorá prihliadala na obrat podniku na relevantnom trhu. 135. Podla odvolatelov, aj keby pripustili - co vsak nerobia -, ze Komisia bola oprávnená zmenit takúto prax, mala informovat podniky o svojich zámeroch a poskytnút primerané uvedenie dôvodov, ktoré ju viedli k tejto zmene. 136. Dalej je v tomto spore porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery este závaznejsie v tom, ze odvolatelia sa rozhodli spolupracovat s Komisiou a ich rozhodnutie urobit tak bolo ovplyvnené práve prospechom, ktorý ocakávali, ze získajú uplatnením oznámenia o spolupráci a predchádzajúcou praxou výpoctu pokút. 137. Musím hned povedat, ze mám vázne pochybnosti týkajúce sa spojenia, ktoré odvolatelia uvádzajú, medzi oznámením o spolupráci a výskou pokút ulozených Komisiou, ktoré sú predmetom tohto sporu. 138. Je pravdou, ze v bode E císlo 3 dotknutého oznámenia Komisia stanovuje, ze "si je vedomá, ze toto oznámenie vytvorí legitímnu dôveru, na ktorú sa podniky môzu spolahnút pri odhalovaní existencie kartelu Komisii" [neoficiálny preklad]. Zdá sa mi vsak jasné, ze akákolvek legitímna dôvera, ktorú mali odvolatelia z dôvodu oznámenia, sa môze vztahovat iba k spôsobom znízenia, ktoré môzu nastat v prípade spolupráce, a nie na výsku pokuty, "ktorá by im inak bola ulozená [neoficiálny preklad]"([60]60), alebo na metódu výpoctu pouzitej na jej urcenie. 139. Ako správne uviedla Komisia okrem iného na pojednávaní, oznámenie o spolupráci neobsahuje odkaz na výsku pokút, ktoré by boli ulozené, keby nedoslo k spolupráci. Oznámenie takisto neobsahuje ziadny odkaz na postupy, ktoré by Komisia mala dodrziavat pri urcovaní pokút ulozených podnikom, ktoré porusili clánok 81 ES. 140. Konkrétne, bod A císlo 5 oznámenia jasne stanovuje, ze spolupráca podniku so zamestnancami Komisie je iba jedným z mnohých faktorov, ktoré Komisia môze vziat do úvahy pri stanovovaní výsky pokuty. 141. Rozhodujúci význam na podporu môjho odôvodnenia tu má, podla môjho názoru, zvysok bodu A císla 3 oznámenia, ktorý uvádza, ze jeho úcelom je stanovit "podmienky, za ktorých podnikom spolupracujúcim s Komisiou pocas setrenia v karteli nemusí byt ulozená pokuta alebo im môze byt znízená pokuta, ktorá by im inak bola ulozená" [neoficiálny preklad]. 142. Dalej, je potrebné zvázit, ci uplatnením novej metódy výpoctu pokút uvedenej v usmerneniach Komisia narusila legitímnu dôveru odvolatelov. 143. Odvolatelia správne pritahujú pozornost na skutocnost, ze ked sa institúcia Spolocenstva v zásade pridrza v priebehu casu urcitej praxe, môze to spôsobit dôvodné a legitímne ocakávania, ktoré právo Spolocenstva musí ochranovat. 144. V tejto súvislosti odkazujú na vec Ferriere San Carlo z roku 1987([61]61), v ktorej, vydajúc rozsudok o zákonnosti rozhodnutia, ktorým Komisia vytýkala spolocnosti Ferriere San Carlo prekrocenie podielu na kvóte betónových zosilnujúcich valcov, ktoré mohli byt dodané na trh Spolocenstva podla skorsieho rozhodnutia Komisie, Súdny dvor vyhovel zalobe, pricom stanovil, ze správanie Komisie bolo v rozpore s jej dovtedajsou praxou v predchádzajúcich dvoch rokoch, ktorá viedla k tolerancii dodávok zosilnujúcich valcov v objemoch prekracujúcich objemy stanovené Spolocenstvom. 145. Na základe tohto precedensu odvolatelia uvádzajú, ze takisto v tomto prípade ich legitímna dôvera v skutocnost, ze Komisia sa bude pridrziavat svojej praxe týkajúcej sa výpoctu pokút, by mala byt takisto chránená. V tomto prípade, ako tvrdia, Komisia nikdy neinformovala podniky o svojom zámere uplatnit novú metódu výpoctu pokút obsiahnutých v usmerneniach, a preto sa nepridrziavat praxe z minulosti. 146. Musím vsak namietat, ze odvolatelia zabúdajú, ze Súdny dvor takisto stanovil, ze na zásadu ochrany legitímnej dôvery je mozné sa spoliehat iba v prípade, ak zmena v správnej praxi nemôze byt predvídaná "prezieravým a obozretným podnikatelom"([62]62). 147. Je preto potrebné stanovit, ci zmena metódy výpoctu pokút, ako ju uplatnuje Komisia v usmerneniach, bola predvídatelná "prezieravými a obozretnými" podnikatelmi. 148. Podla môjho názoru odpoved na túto otázku je spojená s tým, co som uz skôr povedal o zákonnosti usmernení. 149. Zdá sa mi, inými slovami, ze Komisia nemôze byt kritizovaná za to, ze narusila legitímnu dôveru odvolatelov iba preto, ze si vybrala prísnejsí prístup pri urcovaní pokút, alebo za to, ze prijala novú metódu ich výpoctu, ale zotrvala zároven v rámci pravidiel stanovených v nariadení c. 17. 150. Usudzujem, ze prezieravý a obozretný podnikatel mohol dôvodne predvídat, ze bud vseobecná výska pokút môze byt zvýsená, alebo alternatívne, ze Komisia môze v rámci rozsahu právomoci volnej úvahy zverenej jej clánkom 15 nariadenia c. 17 prijat model na výpocet pokút v súlade s ustanoveniami sekundárneho práva Spolocenstva. 151. Je potrebné totiz zdôraznit, ze je ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ze "... hoci ochrana legitímnej dôvery je jednou zo základných zásad Spolocenstva, podnikatelia nemôzu mat legitímnu dôveru, ze existujúca situácia, ktorá môze byt zmenená institúciami Spolocenstva pri výkone ich právomoci volnej úvahy, bude trvat nezmenená"([63]63). 152. Pokial ide o tu spomínané oblasti, Súdny dvor uznal, ze Komisia je oprávnená podla svojej úvahy zvýsit vseobecnú výsku pokút ukladaných za porusenie hospodárskej sútaze v práve Spolocenstva, stanoviac, ze "skutocnost, ze Komisia v minulosti ulozila pokuty urcitej výsky za urcité typy porusenia, neznamená, ze jej to bráni zvýsit túto výsku v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uplatnovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Naopak, riadne uplatnovanie pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit výsku pokút potrebám tejto politiky"([64]64). 153. V tom istom rozsudku Súdny dvor takisto stanovil, ze Komisia nebola povinná uviest v oznámení o výhradách svoj úmysel zmenit politiku týkajúcu sa vseobecnej výsky pokút, kedze "takáto volba zmeny závisí od vseobecných zámerov politiky hospodárskej sútaze, ktorá nie je v priamom vztahu s osobitnými okolnostami týchto prípadov"([65]65). 154. Aj tak vsak musím povedat, ze Komisia nezabudla upozornit hospodárske subjekty na mozné zvýsenie výsky pokút a na odstrasujúci úcinok pokút.([66]66) Z toho vyplýva, ze tieto hospodárske subjekty boli oboznámené s úmyslami Komisie v tomto smere. 155. To ma vedie k záveru, ze v tomto prípade nedoslo k poruseniu legitímnej dôvery odvolatelov. b) O porusení zásady zákazu retroaktivity 156. Ako som uviedol, odvolatelia takisto tvrdia, ze doslo k poruseniu zásady zákazu retroaktivity pokút. 157. V tejto súvislosti odvolatelia súhlasia s tým, co Súd prvého stupna uviedol v napadnutých rozsudkoch, konkrétne, ze pokuty ulozené podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze musia zodpovedat tým, ktoré sa uplatnovali v case, ked doslo k poruseniu. 158. Podla ich názoru vsak Komisia porusila túto zásadu nepridrzaním sa dovtedajsej praxe výpoctu pokút, co spôsobilo, ze konecná výska pokút sa ukázala ako ovela vyssia. 159. Z mojej strany by som mal uviest, ze systém pokút, ktoré sa uplatnovali, ked dochádzalo k predmetným poruseniam, nepredstavoval, ako tvrdia odvolatelia, rozhodovaciu prax Komisie, ale bol stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Je to výlucne toto ustanovenie, ktoré uvádza kritériá a parametre, ktoré Komisia musí vziat do úvahy na úcely výpoctu pokút. 160. Z týchto dôvodov si myslím, ze je jasné, ze porusenie zásady zákazu retroaktivity je mozné uznat len v tom rozsahu, v akom pokuty ulozené odvolatelom presahujú hranice a nie sú v súlade so systémom definovaným clánkom 15. 161. To vsak nie je tento prípad. 162. Ako som uz skôr uviedol, usmernenia Komisie dodrziavajú systém zavedený týmto ustanovením a sú s ním nadalej v súlade. 163. Hoci sa metóda uvedená v usmerneniach dodrzuje, výpocet pokút je nadalej zalozený na dvoch kritériách uvedených v clánku 15 ods. 2, konkrétne závaznost porusenia a dlzka jeho trvania pri súcasnom dodrzaní maximálnej hranice 10 % obratu kazdého zúcastneného podniku. 164. Takisto nemôze byt akékolvek porusenie zásady zákazu retroaktivity vyvodené z jednoduchého zvýsenia pokút. V tomto smere platia úvahy vyjadrené vyssie, najmä tá, ze Komisia má právomoc volnej úvahy v danom smere tak, ze v otázke hospodárskej sútaze môze zvýsit a znízit prísnost pokút za predpokladu, ze zostane v rámci vseobecného právneho rámca platného v case, ked doslo k trestaným poruseniam. 165. V tomto prípade teda Komisia nemôze byt obvinená z porusenia zásady zákazu retroaktivity, pretoze hoci uplatnovala metódu výpoctu uvedenú v usmerneniach, zostala v rámci hraníc stanovených clánkom 15 nariadenia c. 17. 4. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia práv na obhajobu 166. Vsetci odvolatelia okrem ABB uvádzajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked vyslovil, ze ich právo byt vypocutý neznamenalo, ze by im Komisia mala oznámit v správnom konaní, ze má úmysel uplatnit nové usmernenia na výpocet pokút. Toto opomenutie by malo byt o to závaznejsie, ze usmernenia podstatne zmenili dovtedy platné právo a zahrnali znacné zvýsenie výsky pokút. Komisia vsak v oznámení o výhradách neuviedla ziadnu informáciu, na základe ktorej by bolo mozné predpokladat zavedenie novej politiky na výpocet pokút. V priebehu správneho konania teda odvolatelia nemali prílezitost podat akékolvek námietky k uplatnovaniu nových usmernení. 167. V odpovedi na tieto výhrady Komisia v podstate uvádza, ze nemá povinnost dávat presné informácie podnikom, v ktorých prebieha setrenie z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, o metóde, ktorú má v úmysle uplatnit na výpocet pokút, alebo poskytnút akúkolvek informáciu týkajúcu sa moznej výsky pokút. 168. Zdá sa mi, ze Komisia neporusila právo odvolatelov na obhajobu, a najmä nie ich právo byt vypocutý vo vztahu k urceniu výsky pokút. 169. Stací sa odvolat na judikatúru Súdneho dvora, správne citovanú Súdom prvého stupna, podla ktorej povinnost vypocut podniky je splnená, ked Komisia výslovne vyhlási v oznámení o výhradách, ze zvázi, ci je primerané ulozit pokuty podnikom, a uvedie hlavné faktické a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, akými sú závaznost a dlzka trvania údajného porusenia, a ci bolo alebo nebolo porusenie spáchané zámerne alebo nedbanlivo.([67]67) 170. Ako vsak Súd prvého stupna uviedol v napadnutých rozsudkoch([68]68), Komisia specifikovala v oznámení o výhradách skutkové a právne okolnosti, o ktoré sa opierala pri stanovení výsky pokuty: skutocnost, ze porusenie bolo velmi závazným porusením, dlzka trvania porusenia, ktoré chcela pripísat kazdému podniku, okolnosti, ktoré bolo mozné povazovat za pritazujúce okolnosti, a ostatné faktory, ktoré vzala do úvahy pri urcovaní pokút, ako je úloha, ktorú mal kazdý podnik v karteli, jeho hospodársku silu na relevantnom trhu atd. 171. V tomto smere Komisia riadne dodrzala právo podniku byt vypocutý vo vztahu k ulozeniu pokút a vo vztahu ku kazdému z faktorov, ktoré mala v úmysle vziat do úvahy pri urcovaní výsky pokút. Podla judikatúry dodrzanie tohto práva nekladie ziadnu dalsiu povinnost Komisii a v ziadnom prípade povinnost specifikovat spôsob, akým sa chystá zvázit kazdý z faktorov pri výpocte výsky pokút alebo povinnost poskytnút informácie týkajúce sa výsky pokút([69]69). 172. Takisto musím uviest, ze podla Súdneho dvora Komisia nie je povinná uviest v oznámení o výhradách zámer zmenit svoju politiku týkajúcu sa vseobecnej výsky pokút([70]70). 173. Vo svetle vyssie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol tento odvolací dôvod. 5. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia povinnosti uviest dôvody vedúce k urceniu výsky pokuty 174. Niektorí odvolatelia (najmä Ke-Kelit, LR AF 1998 a LR AF GmbH) tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze rozhodnutie Komisie obsahovalo primerané uvedenie dôvodov vedúcich k urceniu pokút, a teda ze Komisia neporusila clánok 253 ES. Podla ich názoru, naopak, by Komisia mala odôvodnit svoje rozhodnutie odchylujúce sa od jej predchádzajúcej praxe - pozostávajúcej z urcenia pokút podla obratu na relevantnom trhu - a takisto údajné retroaktívne uplatnovanie usmernení. 175. Hned musím uviest, ze aj ked neprihliadneme na závery, ktoré som uviedol vyssie, týkajúce sa námietok o legitímnej dôvere a zákaze retroaktivity, domnievam sa, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. 176. Postacuje uviest iba tolko, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnit metódu výpoctu pokút je splnená, ked Komisia uvedie faktory, ktoré jej umoznili urcit závaznost porusenia a dlzku jeho trvania([71]71), cím je dosiahnutý súlad s druhým pododsekom clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". Teda iba ak tieto elementy chýbajú, bude rozhodnutie napadnutelné pre nedostatocné odôvodnenie. 177. Co sa týka dalej rozhodnutí, ktorými boli ulozené pokuty rôznym podnikom, Súd prvého stupna v napadnutých rozsudkoch([72]72) správne uviedol, ze za takýchto okolností rozsah povinnosti uviest dôvody musí byt stanovený najmä vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení musí byt urcená odkázaním na viaceré faktory, akými sú - ale nie výlucne - osobitné okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút.([73]73) 178. Podla môjho názoru Súd prvého stupna správne uviedol, ze Komisia splnila tieto poziadavky. Osobitne uviedol pre kazdého z odvolatelov, ze rozhodnutie Komisie obsahovalo relevantné a dostatocné uvedenie kritérií, ktoré boli vzaté do úvahy na urcenie závaznosti a dlzky trvania porusenia.([74]74) 179. Ako Súd prvého stupna správne uviedol, "aj za predpokladu, ze vo vztahu k výske pokút rozhodnutie predstavuje podstatné zvýsenie v porovnaní s predchádzajúcimi rozhodnutiami, Komisia... takmer explicitne uviedla svoje dôvody na urcenie výsky pokuty odvolatela na takej úrovni"([75]75), odvolávajúc sa na osobitnú závaznost porusenia, dlzku jeho trvania, prítomnost pritazujúcich a/alebo polahcujúcich okolností, velkost podnikov, úlohu, ktorú zohral kazdý podnik v karteli, a uplatnovanie oznámenia o spolupráci. 180. Inými slovami, rozhodnutie Komisie obsahuje vsetky kritériá, ktoré pouzívala pri urcovaní pokút. 181. Odvolací dôvod, podla ktorého údajne dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie, neboli primerane vysvetlené, musí byt preto zamietnutý. B - Odvolacie dôvody týkajúce sa okolností jednotlivých odvolatelov 182. Odvolatelia potom dalej uvádzajú mnozstvo námietok týkajúcich sa ich vlastných specifických situácií. Na nasledujúcich stranách budem analyzovat tieto námietky, ale nebudem sa venovat tým, ktoré sa mi zdajú byt iba málo relevantné a v prípade ktorých sa mi aj tak zdá byt rozsudok Súdu prvého stupna absolútne nevyvrátitelný. 1. Odvolacie dôvody týkajúce sa nesprávneho uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k úcasti podniku v karteli 183. i) Isoplus Group uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru, podla ktorej, hoci podnik v praxi nezaviedol výsledky rokovaní majúce úcinky narusujúce hospodársku sútaz, môze byt aj tak vzatý na zodpovednost za porusenie, ak sa verejne nedistancoval od toho, co sa dohodlo na takýchto rokovaniach. 184. Odvolatelia osobitne namietajú proti výroku Súdu prvého stupna, ze na stanovenie, ci doslo k poruseniu clánku 81 ES, "nie je dôlezité,..., ci sa predmetný podnik zúcastnuje rokovaní s podnikmi, ktoré majú dominantné postavenie, alebo aspon hospodársky významnejsie postavenie na trhu" (bod 224 príslusného rozsudku). Podla odvolatelov je to presne za týchto okolností, ked by mal byt vzatý do úvahy mensí hospodársky význam niektorých úcastníkov, pretoze je pre nich tazké verejne sa distancovat od rozhodnutí z rokovaní, na ktorých sa takisto zúcastnili podniky s významnejsím hospodárskym postavením schopné vyvolat väcsí tlak na svojich konkurentov. V týchto situáciách hospodársky "slabsie" podniky nemôzu byt vzaté na zodpovednost za porusenie clánku 81 ES ked, hoci ich verejne neodmietli, nekonali v súlade s týmito rozhodnutiami prijatými na rokovaniach, ktorých úcelom je narusovat hospodársku sútaz. 185. Hned musím povedat, ze oproti tvrdeniu odvolatelov zastávam názor Súdu prvého stupna, ze jeho analýza v plnej miere odpovedá na námietky, ktoré vyjadrili v prvostupnovom konaní. 186. Dodávam, ze keby sa malo vyhoviet výkladu obhajovanému odvolatelmi, výsledkom by bolo, ze uplatnenie clánku 81 ES by bolo rôzne v závislosti od velkosti a/alebo hospodárskeho postavenia podniku. Takýto prístup "variabilnej geometrie" by vsak bol v rozpore so zásadami práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej na úcely uplatnenia clánku 81 ES nie je relevantné, ci úcastníci dohody "si sú alebo nie sú rovní z hladiska ich postavenia a funkcie v hospodárstve"([76]76) alebo ci podnik "hral iba malú úlohu vo vztahu k prvkom [dohody], na ktorej sa podielal"([77]77). 187. To samozrejme neznamená, ze Komisia nie je povinná vziat do úvahy rozdiely medzi úcastníkmi v karteli z hladiska hospodárskej sily alebo ze by z týchto rozdielov nemali byt vyvodené dôsledky. Znamená to iba to, ze tieto faktory nie sú dôlezité v pociatocnej fáze, ked sa urcuje individuálna zodpovednost úcastníkov kartelu, sú vsak relevantné na úcely zhodnotenia závaznosti porusenia, teda v case, ked sa urcuje pokuta([78]78). 188. Navyse, ako správne uviedla Komisia, tieto faktory môzu hrat úlohu vtedy, ked bude vnútrostátny súd hodnotit rozsah zodpovednosti jednotlivých podnikov vo vztahu k dôsledkom porusenia v obcianskom práve([79]79). 189. ii) Brugg Rohrsysteme GmbH (dalej len "Brugg") vo svojom prípade uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne povazoval za dôkaz jej aktívnej úcasti na bojkote Powerpipe skutocnost, ze sa zúcastnila na rokovaní 24. marca 1995, na ktorom bolo rozhodnuté o bojkote. 190. Na podporu tohto tvrdenia sa odvoláva na skutocnost, ze jej jedinou cinnostou je iba opätovný predaj izolovaných potrubí. Z tohto dôvodu nemohla ziadnym spôsobom uplatnit bojkot proti Powerpipe; naopak, bojkot proti Powerpipe mohli úcinne vykonat iba podniky vyrábajúce izolované potrubia, ktoré s nou priamo sútazili. 191. Preto, pokracuje odvolatel, sa Komisia dopustila omylu, ked usúdila, ze by úcast odvolatela na takom rokovaní mohla predstavovat pritazujúcu okolnost vedúcu sama osebe k zvýseniu pokuty o 20 %. 192. Domnievam sa vsak, ze tento názor zachádza prílis daleko. 193. Ak by sa tento názor doviedol do krajnosti, znamenalo by to, ze by sa nemohla vyvodit ziadna zodpovednost za porusenie clánku 81 ES voci podnikom, ktoré hoci prejavili svoj súhlas s opatrením obsahujúcim správanie narusujúce hospodársku sútaz, nepodarilo sa im ho v praxi vykonat. 194. Zodpovednost podniku by potom bola spojená nie s jeho zjavnou vôlou porusit pravidlá hospodárskej sútaze, ale s jeho skutocnou schopnostou tak urobit. 195. Takýto názor vsak nemá v judikatúre oporu. 196. Postací, ked uvediem, ze v Anic Partecipazioni Súdny dvor stanovil, ze podnik porusuje clánok 81 ES nie iba ked "mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov", ale aj ked "vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky s tými istými zámermi alebo... ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko"([80]80). 197. Táto judikatúra bola nedávno a konkrétnejsie potvrdená rozsudkom vo veci Aalborg Portland, v ktorom Súdny dvor okrem iného jasne stanovil, ze "ako dostatocný dôkaz toho, ze sa podnik zúcastnil v karteli, postacuje, ked Komisia preukáze, ze sa príslusný podnik zúcastnil na rokovaniach, na ktorých boli uzavreté dohody narusujúce hospodársku sútaz bez toho, ze by sa zjavne postavil proti nim. ... Úcastník, ktorý mlcky schváli nezákonnú cinnost bez toho, ze by sa verejne distancoval od jej obsahu, alebo bez toho, ze by to oznámil správnym orgánom, v skutocnosti podporuje pokracovanie porusovania a bráni jeho odhaleniu. Takéto bránenie predstavuje pasívny spôsob úcasti na porusení, za ktorý je mozné vyvodit zodpovednost voci podniku v rámci jednej dohody".([81]81) 198. Ako správne uviedol Súd prvého stupna, Brugg mal otvorene vyhlásit, ze neschvaluje správanie narusujúce hospodársku sútaz, o ktorom sa rozhodlo na stretnutí 24. marca 1995 tak, aby si boli ostatní úcastníci vedomí, ze neschvaluje ich správanie, ze sa od neho distancuje a ze istotne nie je pripravený prevziat riziká s tým spojené. 199. Ako sme videli, toto sa nestalo. 200. Na záver usudzujem, ze odvolacie dôvody uvádzané Isoplus Group a Brugg týkajúce sa nesprávneho uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES musia byt zamietnuté. 2. Odvolacie dôvody týkajúce sa nevzatia do úvahy polahcujúcich a pritazujúcich okolností 201. i) Podniky v Isoplus Group potom namietajú, ze Súd prvého stupna im nesprávne odoprel právo na znízenie pokuty na základe bodu D oznámenia o spolupráci. 202. Uvádzajú, ze na základe tohto ustanovenia by mala Komisia vzdy poskytnút znízenie pokuty v prípade spolupráce, aj ked je iba ciastocná a obmedzená ako v tomto prípade, ked spolupráca prispela k potvrdeniu existencie porusenia. Navyse, odvolatelia sa stazujú, ze Komisia pri svojom výpocte vzala do úvahy dvakrát pokusy marit setrenie: prvýkrát ako pritazujúcu okolnost, ktorá viedla k zvýseniu pokuty, a druhýkrát ako dôvod pre neposkytnutie znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci. Takýmto prístupom podla nich Komisia porusila najmä právo odvolatelov na obhajobu a ich právo na "spravodlivý súdny proces". 203. V tomto bode vsak takisto povazujem analýzu Súdu prvého stupna za presvedcivejsiu. Pridám iba niekolko komentárov týkajúcich sa údajného "dvojitého zapocítania" marenia setrenia zo strany odvolatelov. 204. Po prvé, podla môjho názoru by Komisia porusila základné práva odvolatelov iba vtedy, keby pripísala odvolatelom jednu a tú istú pritazujúcu okolnost dvakrát. 205. Ide vsak o úplne inú situáciu, ked je ako v tomto prípade existencia pritazujúcej okolnosti nezlucitelná s podmienkami, ktorým podlieha uplatnenie polahcujúcej okolnosti. V takomto prípade musí byt spolupráca alebo nespolupráca podniku hodnotená ako celok. 206. Rozhodnutie Komisie vsak ukazuje, ze prínos odvolatelov bol skôr ciastocný a obmedzený a v skutocnosti skôr sporný. Hoci je pravda, ze v urcitom rozsahu spolupracovali s Komisiou tak, ze jej poskytli niektoré dôkazy, ktoré este nemala, a pripustili ciastocne ich úcast v karteli, takisto je pravda, ze v tom istom case schválne marili zistovanie tým, ze poskytovali neúplné a scasti neaktuálne informácie, cím stazovali setrenie Komisie. Táto skutocnost, ako mozno vidiet nielen z ducha oznámenia o spolupráci, ale aj z ustálenej judikatúry citovanej Súdom prvého stupna, môze byt len sotva podla môjho názoru zlucitelná s poziadavkou "spolupráce", ktorá by odôvodnila znízenie pokuty. 207. ii) LR AF 1998 sa stazuje, ze Komisia nesprávne vylúcila v jej prípade existenciu polahcujúcich okolností a ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked súhlasil s týmto rozhodnutím. 208. Odvolatel najmä tvrdí, ze by mu mala byt znízená ulozená pokuta na základe nasledujúcich okolností: a) bol vo vztahu "podriadenosti" voci ABB, hlavnému prevádzkovatelovi a jedinej medzinárodnej skupine v oblasti mestského vykurovania a zároven podniku, ktorý viedol kartel, b) bol obetou hospodárskeho tlaku, ktorý vyvolával ABB, aby ho prinútil zúcastnit sa v karteli a uplatnit opatrenia, o ktorých spolocne rozhodli podniky, c) porusenia práva hospodárskej sútaze zo strany ABB bolo omnoho závaznejsie ako porusenie zo strany odvolatela. 209. Po druhé, LR AF 1998 vytýka Komisii, ze nezohladnila tlak, ktorý ABB vyvolával na iné podniky, a vytýka Súdu prvého stupna, ze podporil Komisiu, ked povedal, ze "ked zvazovala výsku pokuty, ktorá bola ulozená ABB, tlak, ktorý ABB vyvinul na ostatné podniky, aby ich prinútil vstúpit do kartelu, bol faktorom, ktorý viedol k zvýseniu jemu ulozenej pokuty"([82]82). 210. Podla odvolatela nemozno usúdit, ze povinnost urcit výsku pokuty na základe relevantných faktorov bola dodrzaná, ked sa vykonala operácia spocívajúca v tom, ze pokuta ulozená inému podniku bola prispôsobená. 211. Odvolatel napokon namieta, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked usúdil, ze skutocnost, ze odvolatel zaviedol vnútornú politiku zosúladenia s právom Spolocenstva nepredstavuje polahcujúcu okolnost odôvodnujúcu znízenie jemu ulozenej pokuty. 212. Domnievam sa, ze Súd prvého stupna správne usúdil, ze LR AF 1998 nebol oprávnený ocakávat, ze Komisia rozhodne, ze v jeho prípade existujú polahcujúce okolnosti. 213. Ziadne takéto polahcujúce okolnosti nemôzu byt podla môjho názoru odvodené z hospodárskeho nátlaku, ktorý podla odvolatela na neho ABB vyvíjal. 214. V tomto smere najmä pripomínam, ze usmernenia výslovne nezahrnajú takýto prípad medzi polahcujúce okolnosti uvedené v bode 3 usmernení([83]83). 215. Navyse, Komisia podla môjho názoru správne v danom case prijala obmedzujúci výklad predmetnej polahcujúcej okolnosti, a to taký, ze sa táto okolnost uplatnuje v prípadoch, ked úcast podniku na karteli je minimálna, napríklad, ked sa podnik nikdy nezúcastnil na ziadnom rokovaní kartelu.([84]84) Inak by sa musela táto polahcujúca okolnost uznávat v prípade vsetkých podnikov, ktoré neboli podnecovatelmi a iniciátormi kartelu, co by prílis rozsírilo rozsah jej uplatnovania. 216. V tomto prípade Súd prvého stupna mohol bez akýchkolvek pochybností skonstatovat nielen prítomnost, ale aj aktívnu úcast odvolatela na pocetných rokovaniach európskeho kartelu. Skutocnost, ze odvolatela nútil ABB tak urobit, nie je relevantná, pretoze odvolatelovi nic nebránilo oznámit takýto tlak vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze alebo samotnej Komisii podla clánku 3 nariadenia c. 17. 217. Menej presvedcivo vsak vyzerá odôvodnenie Súdu prvého stupna, ked stanovil, ze v kazdom prípade "Komisia nemôze byt kritizovaná, ze by nezohladnila takýto tlak, pretoze ked zvazovala výsku pokuty ulozenej ABB, tak tlak, ktorý ABB vyvíjal na iné podniky, aby ich prinútil vstúpit do kartelu, bol povazovaný za faktor vedúci k zvýseniu pokuty ABB". 218. Zdá sa mi, ze vo svetle cisto individuálnej povahy pokuty nie je mozné odôvodnit neznízenie výsky pokuty v neprospech hospodárskeho subjektu odkázaním na zodpovedajúce zvýsenie pokuty ulozenej inému prevádzkovatelovi. 219. Napriek tomu som vsak toho názoru, ze nesprávne posúdenie Súdu prvého stupna nie je také, ze by spochybnovalo záver, ku ktorému sa dospelo v napadnutom rozhodnutí, a to, ze LR AF 1998 nemal právo na ziadne znízenie pokuty. V skutocnosti si myslím, ze Komisia správne usúdila, ze na ochranu svojho postavenia mal odvolatel k dispozícii právne prostriedky, ktoré boli efektívnejsie ako úcast na dohode narusujúcej hospodársku sútaz. 220. Napokon, ziadnu dôlezitost nie je mozné pripísat skutocnosti, ze odvolatel zaviedol vnútorný program zosúladenia s právom Spolocenstva. V tomto smere plne súhlasím s tým, co Súd prvého stupna uviedol v bode 345 napadnutého rozsudku, a preto povazujem za nadbytocné dalej sa tomuto venovat. 221. Z týchto dôvodov navrhujem, aby vyssie skúmané odvolacie dôvody boli takisto zamietnuté. 3. Odvolacie dôvody týkajúce sa porusenia procesných pravidiel 222. Vo svojom prvom odvolacom dôvode sa ABB Asea Brown Boveri Ltd (dalej len "ABB") stazuje, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked usúdil, ze stanovisko profesora J. Schwarze pripojené k odvolatelovej replike nemá byt vzaté do úvahy, kedze v rozpore s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna obsahovalo nové odvolacie dôvody, ktoré neboli uvedené v zalobe. 223. V tejto súvislosti uvádzam, ze podla tohto ustanovenia "uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych prvkoch alebo na skutocnostiach, ktoré sa objavili v priebehu konania". 224. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora([85]85) sú "novými odvolacími dôvodmi" tvrdenia uvedené v priebehu konania, o ktorých sa zistí, ze nie sú ziadnym spôsobom spojené s predtým rozvinutou právnou argumentáciou. 225. Z judikatúry dalej vyplýva, ze prípustné sú naopak tie tvrdenia, ktoré hoci sú uvedené az v priebehu konania, môzu byt spojené so odvolacími dôvodmi uz skôr uvedenými, ak ich priamo alebo implicitne dalej rozvíjajú. 226. Je teda potrebné stanovit, ci tvrdenia uvedené v stanovisku profesora Schwarze sú prirodzeným vývojom odvolacích dôvodov, ktoré ABB uviedlo vo svojej zalobe na Súde prvého stupna. 227. Stanovisko profesora Schwarze vsak v podstate analyzuje, ci napadnuté rozhodnutie je v súlade s urcitými vseobecnými zásadami práva, ako sú napríklad zásady ochrany legitímnej dôvery, samo-záväznosti verejných orgánov, estoppel, správneho úradného postupu a práv na obhajobu. 228. ABB vo svojej zalobe uviedol iba niektoré z týchto zásad. Konkrétne, v bode 44 a nasl. svojej zaloby ABB vytýka Komisii, ze uplatnením usmernení retroaktívne narusila legitímnu dôveru ABB v to, ze urcitá prax týkajúca sa výpoctu pokút bude nadalej pretrvávat, a ze nedodrzala urcité procesné záruky, na ktoré bol odvolatel oprávnený. 229. V prvej casti svojej zaloby ABB namietal, ze pocas konania vedúceho k napadnutému rozhodnutiu Komisia porusila jeho právo na obhajobu a jeho právo byt vypocutý. 230. Na druhej strane odvolatel nikdy nenamietal, ze by boli porusené iné zásady, ktorým sa venuje stanovisko profesora Schwarze, konkrétne zásady vlastného obmedzenia verejných orgánov, estoppel a správneho úradného postupu. 231. Za týchto okolností mnohé tvrdenia rozvinuté v stanovisku nemôzu byt povazované za "nové". 232. Teda tvrdenia profesora Schwarze nemôzu byt povazované za neprípustné na základe toho, ze sú uvedené v právnom stanovisku pripojenom k replike. Domnievam sa, ze clánok 48 nebráni úcastníkovi, ktorý chce urobit nové právne podanie alebo rozvinút odvolacie dôvody uz uvedené skôr (ked je to povolené), opierat sa o stanovisko vypracované právnikom, ktorý nie je súcastou tímu obhajoby. 233. Z tohto dôvodu sa mi zdá, ze v rozpore so záverom Súdu prvého stupna by sa malo stanovisko profesora Schwarze povazovat za prípustné v rozsahu, v akom analyzuje údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery a práva odvolatela na obhajobu. 234. Musím vsak uviest, ze aj keby tieto casti stanoviska boli pripustené Súdom prvého stupna, tvrdenia uvedené v nom by nezmenili závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna vo vztahu k týmto zásadám. Názory uvedené profesorom Schwarze nemenia v podstate tvrdenia, na ktorých ABB aj ostatní odvolatelia zakladali údajné porusenie týchto zásad aj v konaní na prvom stupni. 235. Teda, ako som uz chcel skôr ukázat, Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol zaloby o údajnom porusení týchto zásad a z toho vyplýva, ze predmetnej výhrade nie je mozné vyhoviet. 236. Na záver som toho názoru, ze ziadna z výhrad odvolatelov sa nepreukázala ako dôvodná, co znamená, ze ich odvolaniam nie je mozné vyhoviet. IV - O trovách 237. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhladom na závery, ku ktorým som dospel v otázke odmietnutia odvolaní, sa domnievam, ze by odvolatelia mali byt zaviazaní na náhradu trov konania. V - Návrh 238. S prihliadnutím na vyssie uvedené závery navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol odvolania, - zaviazal odvolatelov na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [86]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [87]2 - V danom poradí, Zb. II-1487, II-1613, II-1633, II-1647, II-1681, II-1705 a II-1881. __________________________________________________________________ [88]3 - Ú. v. ES L 24, s. 1. __________________________________________________________________ [89]4 - Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [90]5 - Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. __________________________________________________________________ [91]6 - V závislosti od závaznosti porusenia usmernenia sa stanovujú sumy, ktoré po zohladnení dlzky trvania porusovania predstavujú základné sumy pokuty. Na "mierne" porusenia sa vztahuje pokuta od 1 000 eur do 1 000 000 eur, na "závazné" porusenia od 1 000 000 eur do 20 000 000 eur a na "velmi závazné" porusenia nad 20 000 000 eur (bod 1 cast A usmernení). __________________________________________________________________ [92]7 - Bod 2 usmernení stanovuje, ze "základná ciastka bude zvýsená tam, kde existujú pritazujúce okolnosti, ako napr.: __________________________________________________________________ - opakované porusovanie toho istého typu tým istým podnikom (podnikmi), __________________________________________________________________ - odmietnutie spolupracovat alebo pokusy prekázat Komisii pri jej setrení, __________________________________________________________________ - úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia, __________________________________________________________________ - odvetné opatrenia proti iným podnikom s úmyslom posilnovat praktiky, ktoré predstavujú porusenie, __________________________________________________________________ - potreba zvýsit pokutu na úcely prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel v prípadoch, kde je mozné objektívne stanovit túto výsku, __________________________________________________________________ - iné". __________________________________________________________________ [93]8 - V tomto smere bod 3 usmernení stanovuje, ze "základná ciastka bude znízená tam, kde existujú polahcujúce okolnosti, ako napr.: a) výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha 'nasledovania môjho vodcu`, b) nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík, c) ukoncenie porusovania akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly), d) existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie, e) porusenia spáchané ako dôsledok zanedbania si povinností alebo nezámerne, f) efektívna spolupráca podniku v procese, mimo rámca oznámenia z 18. júla 1996 o neuvalovaní alebo znízení pokút v prípade kartelov, g) iné". __________________________________________________________________ [94]9 - Ú. v. ES C 207, s. 4. __________________________________________________________________ [95]10 - Cast B oznámenia o spolupráci stanovuje, ze: "Podnik, ktorý: a) informuje Komisiu o tajnom karteli predtým, ako Komisia zacala na základe rozhodnutia setrenie v podnikoch, ktorí sú jeho úcastníkmi, za predpokladu, ze este nemá dostatocné informácie na preukázanie existencie kartelu, b) je prvý, kto predlozí rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu, c) ukoncí svoju úcast v protizákonnej cinnosti skôr, ako dôjde k zisteniu existencie kartelu, d) poskytne Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky dokumenty a dôkazy, ktoré má k dispozícii o karteli, a súvislo a úplne spolupracuje pocas setrenia, e) nezaviazal iný podnik, aby sa stal úcastníkom kartelu, ani nekonal ako podnecovatel, ani nehral klúcovú úlohu v protizákonnej cinnosti, poskytne sa mu znízenie pokuty vo výske najmenej 75 %, alebo sa mu vôbec neulozí pokuta, ktorá by inak bola ulozená v prípade nespolupráce." [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [96]11 - Cast C oznámenia o spolupráci stanovuje, ze: "Podnikom, ktoré splnajú aj podmienky stanovené v casti B bodoch b) az e) a oznámia tajný kartel Komisii po tom, ako Komisia na základe rozhodnutia zacala setrenie v priestoroch úcastníkov kartelu, ktoré vsak neposkytlo dostatok dôkazov pre zacatie konanie vedúceho k rozhodnutiu, sa poskytne znízenie medzi 50 % az 75 % pokuty." [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [97]12 - Cast D oznámenia o spolupráci stanovuje, ze: "1. Ked podnik spolupracuje, pricom nesplnil vsetky podmienky stanovené v castiach B a C, poskytne sa mu znízenie medzi 10 % az 50 % pokuty, ktorá by inak bola ulozená, keby nespolupracoval. 2. Tieto prípady môzu zahrnat toto: - predtým, ako je poslané oznámenie o výhradách, podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré podstatne prispejú k preukázaniu existencie porusenia, - po tom, ako dostane oznámenie o výhradách, podnik informuje Komisiu, ze v zásade nenamieta proti skutocnostiam, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] __________________________________________________________________ [98]13 - Pri popise skutkového stavu a pri citácii z napadnutých rozsudkov budem vzhladom na v podstate zhodné znenie odôvodnení napadnutých rozhodnutí odkazovat iba na jeden z nich, a to na rozsudok LR AF 1998/Komisia, T-23/99. __________________________________________________________________ [99]14 - Body 278 az 281 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [100]15 - Body 286 az 290 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [101]16 - Body 295 az 298 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [102]17 - Bod 221 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [103]18 - Bod 231 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [104]19 - Body 241 az 243 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [105]20 - Body 202 az 207 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [106]21 - Bod 383 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [107]22 - Bod 384 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [108]23 - Súd zistil, ze HFB Holding für Fernwärmtechnik Beteilingungsgesellschaft mbH & CO. KG a HFB Holding für Fernwärmtechnik Beteilingungsgesellschaft mbH Verwaltungsgesellschaft este v case, ked doslo k poruseniu, neexistoval. __________________________________________________________________ [109]24 - Súd znízil výsku pokuty ulozenej Sigma na 300 000 eur po zohladnení, ze Sigma je cinná iba na talianskom trhu, a nie na celom trhu Spolocenstva. __________________________________________________________________ [110]25 - Súd znízil výsku pokuty ulozenej ABB Asea Brown Boveri na 65 000 000 eur, lebo ABB uz nepopieralo svoju úcast na dohode a spolupracovalo s Komisiou, pricom jej poskytlo dôkaz o karteli po tom, ako dostala oznámenie o výhradách. __________________________________________________________________ [111]26 - Rozsudok zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, Zb. s. 777, bod 40. __________________________________________________________________ [112]27 - Rozsudok z 13. júla 1966, Taliansko/Rada a Komisia, 32/65, Zb. s. 295, najmä s. 323. __________________________________________________________________ [113]28 - Rozsudok z 31. marca 1965, Macchiorlati Dalmas e Figli/Vysoký úrad, 21/64, Zb. s. 221, najmä s. 238, a z 10. júla 1986, Usinor/Komisia, spojené veci 81/85 a 119/85, Zb. s. 1777, bod 13. __________________________________________________________________ [114]29 - Rozsudok z 18. marca 1975, Acton a i./Komisia, spojené veci 44/74, 46/74 a 49/74, Zb. s. 383, bod 7, a zo 14. februára 1989, Lefebvre Frčre et Soeur/Komisia, 206/87, Zb. s. 275, bod 13. __________________________________________________________________ [115]30 - Rozsudok z 30. januára 1974, Louwage/Komisia, 148/73, Zb. s. 81, bod 12. __________________________________________________________________ [116]31 - Rozsudok z 13. novembra 1991, Francúzsko/Komisia, C-303/90, Zb. s. I-5315. __________________________________________________________________ [117]32 - Rozsudok z 9. októbra 1990, Francúzsko/Komisia, 366/88, Zb. s. I-3571. __________________________________________________________________ [118]33 - Rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [119]34 - Pozri najmä rozsudok zo 7. júla 1983, Musique Diffusion française/Komisia, spojené veci 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, a rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461. __________________________________________________________________ [120]35 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 121. __________________________________________________________________ [121]36 - Napríklad, ked sa vezme do úvahy skutocnost, ze "velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi" (bod 1 cast A piaty odsek), alebo mozno, ked sa vezmú do úvahy "akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodené vinníkmi" a "specifická charakteristika predmetných podnikov" [bod 5 písm. b)]. __________________________________________________________________ [122]37 - Pozri napríklad rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 106. __________________________________________________________________ [123]38 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [124]39 - Pozri body 454 az 458 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [125]40 - Bod 2 piata zarázka usmernení. __________________________________________________________________ [126]41 - Rozsudok z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb. s. 3283. __________________________________________________________________ [127]42 - Rozsudok Orkem, uz citovaný, bod 35. __________________________________________________________________ [128]43 - Rozsudok zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157. __________________________________________________________________ [129]44 - Tamze, bod 58. __________________________________________________________________ [130]45 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný. __________________________________________________________________ [131]46 - Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 128, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 47. __________________________________________________________________ [132]47 - Rozsudky Ferriere Nord, uz citovaný, bod 31, a Baustahlgewebe, uz citovaný, bod 128. __________________________________________________________________ [133]48 - Rozsudky Baustahlgewebe, uz citovaný, a British Sugar, uz citovaný, bod 48. __________________________________________________________________ [134]49 - Rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, spojené veci C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 365. __________________________________________________________________ [135]50 - Pozri napríklad rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 119. __________________________________________________________________ [136]51 - Rozsudok Brugg Rohrsysteme, uz citovaný, bod 155. __________________________________________________________________ [137]52 - Iná otázka, ktorú navrhujem zvázit nizsie (pozri bod 113 a nasl.), sa týka mozných dôsledkov prekrocenia hranice maximálnej hranice 10 % na zákonnost pokút, vo vztahu ku ktorým Komisia musela uplatnit znízenie, aby zostala v tomto limite. __________________________________________________________________ [138]53 - Rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 110. Pozri takisto rozsudky zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, spojené veci 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Aalborg Portland, uz citovaný, bod 92. __________________________________________________________________ [139]54 - Rozsudky z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a z 28. júla 1990, Hoche, C-174/89, Zb. s. I-2681, bod 25. __________________________________________________________________ [140]55 - Okrem toho, vo veci Dansk Rřrindustri Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia urobila chybu v hodnotení, ked usúdila, ze úcastník sa zúcastnil kartelu pocas obdobia od apríla do augusta 1994. Súd prvého stupna vsak potvrdil výsku pokuty ulozenej Komisiou. __________________________________________________________________ [141]56 - Rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, bod 296. __________________________________________________________________ [142]57 - Pozri napríklad rozsudok LR AF 1998/Komisia, bod 304, v ktorom Súd prvého stupna stanovuje, ze pri stanovení základnej ciastky pre podniky patriace do "druhej kategórie", "vo svetle kritérií... pouzitých pri hodnotení dôlezitosti kazdého z podnikov na relevantnom trhu... Komisia oprávnene stanovila startovací bod najmenej dvakrát vyssie ako v prípade podnikov v tretej kategórii". __________________________________________________________________ [143]58 - Pozri rozsudok LR AF 1998, uz citovaný, bod 288. __________________________________________________________________ [144]59 - V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze presne pre tie isté dôvody sa Nederlandse Mededingingsautoriteit (orgán dozoru nad hospodárskou sútazou v Holandsku) v prijatých usmerneniach pre urcenie pokút výslovne odchýlil od línie vytýcenej Komisiou: "With regard to fines for infringements of the Competition Act, the Director-General of NMa is of the opinion that the Guidelines drawn up by the European Commission cannot be taken as the point of departure without adaptation. The European Commission uses categories of infringements, in accordance with the aforementioned Guidelines, to which fixed fines apply. A disadvantage of a system of fixed fines is that small undertakings are affected relatively more harshly than larger undertakings (which often operate internationally). The policy of the Director-General of NMa with regard to fines must be applicable both to (very) large undertakings and to small and medium-sized undertakings, without losing the intended preventive effect, on the one hand, and generating disproportionate results, on the other." [Co sa týka pokút za porusenie zákona o hospodárskej sútazi, generálny riaditel NMa je toho názoru, ze usmernenia prijaté Európskou komisiou nemôzu byt prevzaté ako východiskový bod bez toho, aby boli prispôsobené. Európska komisia pouzíva kategórie porusení, v súlade s vyssie uvedenými usmerneniami, na ktoré sa uplatnujú pevné pokuty. Nevýhoda systému pevných pokút je v tom, ze malé podniky sú tým dotknuté tvrdsie ako väcsie podniky (ktoré casto podnikajú na medzinárodnej úrovni). Politika generálneho riaditela NMa, co sa týka pokút, sa musí uplatnovat aj na (velmi) velké podniky a na malé a stredné podniky bez toho, aby strácala zamýslaný preventívny úcinok na jednej strane a aby spôsobovala neprimerané výsledky na druhej strane.] [neoficiálny preklad] (Richtsnoeren boetetoemeting - met betrekking tot het opleggen van boetes ingevolge artikel 57 van de Mededingingswet, 19. decembra 2001, bod 5). __________________________________________________________________ [145]60 - Oznámenie o spolupráci, bod A císla 1 az 3. __________________________________________________________________ [146]61 - Rozsudok z 12. novembra 1987, Ferriere San Carlo/Komisia, 344/85, Zb. s. 4435. __________________________________________________________________ [147]62 - Rozsudok z 15. apríla 1997, Irish Farmers Association a i., C-22/94, Zb. s. I-1809, bod 25, pozri takisto rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44. __________________________________________________________________ [148]63 - Rozsudok zo 14. februára 1990, Delacje, 350/88, Zb. s. I-395, bod 33. __________________________________________________________________ [149]64 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 109. __________________________________________________________________ [150]65 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 22. __________________________________________________________________ [151]66 - Pozri XXI správu o politike hospodárskej sútaze, s. 120. __________________________________________________________________ [152]67 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 21. Pozri aj rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, body 19 a 20. __________________________________________________________________ [153]68 - Pozri napríklad rozsudok LR AF 1998, uz citovaný, body 201 az 203. __________________________________________________________________ [154]69 - Rozsudky Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 21, a Michelin, uz citovaný, bod 19. __________________________________________________________________ [155]70 - Rozsudok Musique Diffusion française, uz citovaný, bod 22. __________________________________________________________________ [156]71 - Rozsudky zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73; Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 43, a rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij NV(LVM) a i./Komisia, spojené veci C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-375, bod 463. __________________________________________________________________ [157]72 - Pozri napríklad rozsudok LR AF 1998, uz citovaný, bod 378. __________________________________________________________________ [158]73 - Uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54. __________________________________________________________________ [159]74 - Pozri rozsudky Súdu prvého stupna Lögstor Rör, uz citovaný, bod 372, Ke-Kelit, uz citovaný, bod 203, a LR AF 1998, uz citovaný, bod 383. __________________________________________________________________ [160]75 - Rozsudok Súdu prvého stupna, LR AF 1998, uz citovaný, bod 385. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [161]76 - Rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, spojené veci 56/64 a 58/64, Zb. s. 457, konkrétne s. 517. __________________________________________________________________ [162]77 - Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 90, a Aalborg Portland a i, uz citovaný, bod 86. __________________________________________________________________ [163]78 - Pozri napríklad rozsudok Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 90. __________________________________________________________________ [164]79 - Rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 35. __________________________________________________________________ [165]80 - Rozsudok Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 87. __________________________________________________________________ [166]81 - Rozsudok Aalborg Portland a i, uz citovaný, bod 81 a nasl. __________________________________________________________________ [167]82 - Rozsudok LR AF 1998, uz citovaný, bod 339. __________________________________________________________________ [168]83 - Bod 3 usmernení stanovuje, ze polahcujúcimi okolnostami odôvodnujúcimi znízenie pokuty sú: "výlucne pasívna úloha pri porusení pravidiel alebo úloha ,nasledovania môjho vodcu`, nerealizovanie v praxi porusujúcich dohovorov alebo praktík, ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly), existencia primeraných pochybností zo strany podniku o tom, ci restriktívne konanie naozaj predstavuje porusenie, porusenia spáchané ako dôsledok zanedbania si povinností alebo nezámerne, efektívna spolupráca podniku v procese, mimo rámca oznámenia z 18. júla 1996 o neuvalovaní alebo znízení pokút v prípade kartelov, iné". __________________________________________________________________ [169]84 - Pozri rozhodnutia Komisie zo 7. júna 2000, Amino acid (Ú. v. ES L 152, s. 24), a z 21. novembra 2001, Vitamins (Ú. v. ES L 6, s. 1). __________________________________________________________________ [170]85 - Rozsudky z 21. decembra 1954, Taliansko/Alta Autoritá, 2/54, Zb. s. 75, bod 6, z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb. s. 3107, bod 25, zo 4. februára 1997, Belgicko/Komisia, spojené veci C-71/95, C-155/95 a C-271/95, Zb. s. I-687. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref1 87. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref2 88. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref3 89. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref4 90. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref5 91. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref6 92. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref7 93. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref8 94. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref9 95. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref10 96. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref11 97. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref12 98. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref13 99. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref14 100. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref15 101. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref16 102. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref17 103. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref18 104. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref19 105. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref20 106. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref21 107. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref22 108. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref23 109. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref24 110. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref25 111. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref26 112. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref27 113. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref28 114. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref29 115. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref30 116. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref31 117. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref32 118. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref33 119. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref34 120. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref35 121. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref36 122. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref37 123. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref38 124. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref39 125. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref40 126. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref41 127. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref42 128. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref43 129. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref44 130. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref45 131. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref46 132. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref47 133. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref48 134. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref49 135. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref50 136. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref51 137. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref52 138. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref53 139. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref54 140. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref55 141. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref56 142. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref57 143. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref58 144. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref59 145. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref60 146. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref61 147. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref62 148. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref63 149. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref64 150. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref65 151. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref66 152. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref67 153. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref68 154. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref69 155. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref70 156. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref71 157. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref72 158. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref73 159. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref74 160. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref75 161. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref76 162. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref77 163. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref78 164. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref79 165. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref80 166. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref81 167. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref82 168. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref83 169. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref84 170. file:///tmp/lynxXXXXgivmrP/L98330-3092TMP.html#Footref85