NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 4. marca 2004 ([1]1) Vec C-174/02 Streekgewest Westelijk Noord-Brabant proti Staatssecretaris van Financiën (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden) "Výklad clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) - Zákaz vykonat navrhované opatrenia - Urcenie osôb oprávnených namietat prípadné porusenie - Rozsah zákazu v prípade pomoci spocívajúcej v oslobodení od dane - Úcinky konecného rozhodnutia na skôr vybranú dan" Vec C-175/02 F. J. Pape proti Minister van Landbouw, Natuurbeheer a Visserij (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden) "Výklad clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) - Zákaz vykonat navrhované opatrenia - Zavedenie dane, ktorej výnos je ciastocne urcený na financovanie pomoci - Urcenie osôb oprávnených dovolávat sa zákazu - Urcenie casti dane, na ktorú sa vztahuje zákaz vykonania" I - Úvod 1. V týchto dvoch veciach kladie Hoge Raad der Nederlanden niekolko otázok týkajúcich sa výkladu clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. 2. Vec C-174/02 sa týka regulacnej dane za odpady, ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu. Z povinnosti platit túto dan vsak existujú oslobodenia, ktoré majú povahu pomoci. Aj vec C-175/02 sa týka regulacnej dane, v tomto prípade pri nadprodukcii hnojív. Výnos tejto dane je urcený na financovanie súhrnu opatrení, ktorých cielom je znízenie regionálneho nadbytku týchto hnojív. Jedno z týchto opatrení spocíva v pomoci pri preprave hnojív vysokej kvality do oblastí s nedostatkom hnojív. V obidvoch veciach ide o otázku, ci medzi danou a pomocou existuje priamy a neoddelitelný vztah, v dôsledku ktorého sa na nich vztahuje ustanovenie "standstill" v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES([2]2). S touto otázkou súvisí otázka, ci mohli byt tieto dane vyberané predtým, ako Komisia rozhodla, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. II - Skutkový a právny rámec A - Vec C-174/02 3. Streekgewest Westelijk Noord-Brabant (dalej len "Streekgewest") je organizácia s právnou subjektivitou, kontrolovaná zdruzením obcí v holandskom regióne Noord-Brabant. Streekgewest je poverený zberom domového odpadu a jeho prepravou do zariadenia na spracovanie, za ktoré je tiez zodpovedná. V zmysle clánku 18 Wet belastingen op milieugrondslag (zákon o daniach na ochranu zivotného prostredia, dalej len "WBM") sa za odovzdanie odpadov do zariadenia na ich spracovanie ukladá povinnost platit dan. 4. V období od 1. do 31. januára 1995 zaplatil Streekgewest z dôvodu tejto dane za odpady sumu vo výske 499 914 holandských guldenov (NLG). Proti tejto sume podal staznost, v ktorej pozadoval jej vrátenie, ale správca dane jeho ziadost zamietol. 5. V odvolacom konaní, ktoré nasledovalo, sa Streekgewest dovolával clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES, kedze sa domnieval, ze porusenie ustanovenia "standstill", ktoré je tam obsiahnuté, spôsobuje, ze nebol povinný zaplatit ziadnu dan na základe WBM. Od januára 1995 totiz WBM upravuje opatrenia pomoci, ktoré boli oznámené Komisii Európskych spolocenstiev, ale k uvedenému dátumu nou este neboli schválené. 6. Schémy pomoci obsiahnuté v WBM boli zavedené nasledovne. 7. Ustanovenia o oslobodení a vrátení, ktoré boli obsahom pôvodného návrhu WBM boli oznámené Komisii a tá ich schválila rozhodnutím z 25. novembra 1992([3]3). 8. Pri cítaní tohto návrhu zákona v Parlamente boli prijaté niektoré zmeny a doplnenia, ktoré boli následne oznámené Komisii a tá ich schválila 29. marca 1994([4]4). 9. Parlamentu bol 13. októbra 1994 opätovne predlozený návrh zmien a doplnení. Pokial ide o dan za odpady stanovoval tento návrh zvýsenie dane z 28,50 NLG na 29,20 NLG za 1 000 kg odpadov a moznost vrátenia dane kazdému, kto odovzdá zvysky z odstranovania atramentu a odpady z recyklácie do zariadenia na spracovanie odpadov na úcel ich spracovania. 10. Holandská vláda oznámila Komisii tieto opatrenia, ktoré sama oznacila ako "upresnenia", listom z 27. októbra 1994. Listom z 25. novembra 1994 Komisia upozornila holandskú vládu, ze oznámenie je neúplné a poziadala o dalsie informácie. V odpovedi na túto ziadost oznámila holandská vláda Komisii listom (z 20. decembra 1994), ze v medziobdobí zahrnula do návrhu zákona dalsie dve nové opatrenia pomoci([5]5). Konecné znenie WBM schválil Parlament 21. decembra 1994 a úcinnost nadobudlo (v celom rozsahu) 1. januára 1995. 11. Listom z 25. januára 1995 Komisia oznámila holandskej vláde, ze zákon upravuje niektoré opatrenia pomoci, o ktorých este nerozhodla a ktoré preto povazuje za neoznámenú pomoc. Rozhodnutím z 3. júla 1995 Komisia vyhlásila pomoc upravenú v WBM za zlucitelnú so spolocným trhom. B - Vec C-175/02 12. Vec C-175/02 sa týka dane z nadbytku hnojív v zmysle clánku 13 Meststoffenwet (zákon o hnojivách), ktorý nadobudol úcinnost 1. mája 1987. 13. Úcelom tejto dane je "uhradit výdavky, ktoré vznikli v súvislosti: a) so zariadeniami stredísk zberu nadbytocných hnojív v zmysle clánku 9; b) s príspevkom podla clánku 9 ods. 4; c) s vytvorením potrebnej infrastruktúry na úcinné zneskodnenie, prepravu, spracovanie alebo premenu alebo znicenie nadbytocných hnojív; d) s kontrolou nad vykonávaním ustanovení hláv III a IV". 14. Podla clánku 9 ods. 4 Meststoffenwet môze stredisko zberu hnojív v súlade s pravidlami zavedenými nariadením alebo na jeho základe poskytnút príspevok na výdavky spojené - okrem iného - s prepravou hnojív zivocísneho pôvodu, pokial to podla neho môze prospiet k úcinnému spracovaniu alebo zneskodneniu, v súlade s cielmi, ktoré sleduje tento zákon. Na tento úcel prijala holandská vláda nariadenie o strediskách zberu hnojív, o zhodnotení a systéme prémií za kvalitu (kwaliteitspremiëringssysteem), ktoré upravuje pomoc pri preprave hnojív vysokej kvality na základe systému prémii za kvalitu (KPS). 15. Holandsko oznámilo Komisii schému pomoci listami z 26. júla 1988 a zo 16. januára 1989. Komisia oznámila Holandsku listom z 10. marca 1989, ze sa rozhodla neuplatnit ziadne námietky proti uvedenej pomoci az do konca roku 1989. V nasledujúcom liste Komisia potvrdila, ze povazuje pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom od 1. januára 1988. 16. Pán F.J. Pape má hydinársky podnik. V roku 1988 sa v jeho podniku vyprodukovalo tolko trusu, ze sa stal danovníkom dane z nadbytku. Z tohto dôvodu mu bol 31. marca 1989, a teda az po liste Komisie z 10. marca 1989, dorucený platobný výmer. Pán Pape tvrdí, ze sa na neho nevztahuje povinnost platit túto dan, kedze clánok 13 Meststoffenwet nadobudol úcinnost (1. mája 1987) pred dátumom listu Komisie (10. marca 1989), a okrem toho sa výmer týkal obdobia (1988), ktoré predchádzalo tomuto listu Komisie. Tvrdí, ze výnos dane z nadbytku, ktorá mu bola vyrubená, bol urcený na financovanie pomoci, ktorá je nezlucitelná s clánkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES. III - Prejudiciálne otázky A - Vec C-174/02 17. Prejudiciálne otázky vo veci C-174/02 sú tieto: "1. Môze sa ustanovenia clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES) dovolávat iba osoba, ktorá je dotknutá narusením cezhranicnej hospodárskej sútaze vyplývajúcim z opatrenia pomoci? 2. V prípade, ze opatrenie pomoci, ako je to uvedené v clánku 93 ods. 3 poslednej vete Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES), spocíva v oslobodení od dane (ktorým sa rozumie aj znízenie dane a danové zvýhodnenie), ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu a zároven nie je v tejto súvislosti stanovené, ze toto oslobodenie sa neuplatnuje pocas konania o oznámení, má sa táto dan povazovat za súcast opatrenia pomoci z dôvodu, ze ulozenie povinnosti platit dan osobám, na ktoré sa nevztahuje oslobodenie, je prostriedkom, ktorým sa dosahuje priaznivý úcinok, takze zákaz uvedený v tomto ustanovení sa uplatní aj na túto dan (jej výber), a to az dovtedy, kým nie je vykonanie opatrenia pomoci na základe uvedeného ustanovenia schválené? 3. Ak je odpoved na predchádzajúcu otázku záporná: v prípade, ze sa má preukázat vztah v zmysle poslednej vety bodu 3.4.3([6]6) medzi zvýsením urcitej dane, ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu a opatrením pomoci, ktoré je navrhnuté v zmysle clánku 93 ods. 3 poslednej vety Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES), má sa zavedenie zvýsenia povazovat za vykonávanie opatrenia pomoci (alebo jeho zaciatok) v zmysle tohto ustanovenia? Ak závisí odpoved na túto otázku od významu tohto vztahu, ktoré okolnosti sú v takom prípade rozhodujúce? 4. V prípade, ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vztahuje aj na dan, spôsobuje konecné rozhodnutie Komisie vyhlasujúce toto opatrenie pomoci za zlucitelné so spolocným trhom, ze protiprávnost dane je konvalidovaná a posteriori? 5. Ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci vztahuje aj na dan, môze osoba, od ktorej je dan vybraná, na základe priameho úcinku clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES napadnút súdnou cestou celú sumu dane alebo len jej cast? 6. V tomto poslednom prípade, vyplývajú z práva Spolocenstva osobitné podmienky, pokial ide o kritériá, na základe ktorých sa má urcit, na ktorú cast dane sa vztahuje zákaz podla clánku 93 ods. 2 poslednej vety Zmluvy ES?" B - Vec C-175/02 18. Prejudiciálne otázky vo veci C-175/02 sú tieto: "1. Ak vykonanie opatrenia pomoci nebolo schválené podla poslednej vety clánku 93 ods. 3 Zmluvy (teraz clánok 88 ods. 3 posledná veta ES), vztahuje sa zákaz uvedený v tomto ustanovení aj na zavedenie dane, ktorej výnos je podla zákona, ktorý ju stanovuje, ciastocne urcený na financovanie uvedeného opatrenia pomoci, bez ohladu na to, ci dochádza k naruseniu obchodu medzi clenskými státmi, ktoré by bolo mozné (ciastocne) pricítat dani ako spôsobu financovania opatrenia pomoci? Závisí odpoved na túto otázku od intenzity existujúceho vztahu medzi danou urcenou na financovanie a opatrením pomoci, od okamihu, ked je výnos dane skutocne pouzitý na opatrenie pomoci alebo aj od dalsích okolností? Ktoré okolnosti sú potom v tomto ohlade rozhodujúce? 2. Ak sa zákaz vykonania opatrenia pomoci týka aj dane, môze sa danovník dovolávat priameho úcinku clánku 93 ods. 3 Zmluvy a napadnút celú sumu alebo môze napadnút len cast tejto dane, ktorá pravdepodobne bude alebo uz skutocne bola pouzitá na financovanie opatrenia pomoci pocas obdobia, v ktorom vykonanie je alebo bolo zakázané na základe uvedeného ustanovenia? 3. Stanovuje právo Spolocenstva osobitné podmienky spôsobu urcenia casti dane, na ktorú sa vztahuje zákaz uvedený v poslednej vete clánku 93 ods. 3 Zmluvy, ak ide o dan, výnos ktorej je urcený na rozlicné ciele financované aj z iných zdrojov ako z uvedenej dane, z ktorých nie na vsetky sa vztahuje zákaz uvedený v clánku 93 ods. 3 Zmluvy ES, ak vnútrostátna danová úprava nestanovuje kritérium prerozdelenia? Má byt v takomto prípade cast dane, urcená na financovanie opatrenia pomoci, na ktoré sa vztahuje clánok 93 Zmluvy ES, urcená odhadom podla dátumu ulozenia dane alebo má byt urcená na základe neskôr dostupných údajov o celkovom výnose dane a skutocných výdavkov na rozlicné ciele?" IV - Posúdenie A - Predbezné pripomienky 19. Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze v oboch veciach ide o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Vo veci C-174/02 (Streekgewest) má táto pomoc charakter osobitného oslobodenia od vseobecnej dane za odpady. Vec C-175/02 (Pape) sa týka pomoci pri preprave hnojív, ktorá je financovaná z výnosu dane z nadbytku týchto hnojív. 20. Okrem toho, v oboch veciach boli zákony a nimi zavedené pomoci oznámené Komisii, ale nadobudli úcinnost skôr, ako sa Komisia vyjadrila k ich zlucitelnosti so spolocným trhom. Obe veci mali okrem toho spolocné to, ze Komisia sa následne vyjadrila, ze pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom. 21. Streekgewest tvrdí, ze sa na neho nevztahuje dan za odpady a pán Pape tvrdí, ze nepodlieha dani z nadbytku, pricom obaja sa odvolávajú na clánok 88 ods. 3 poslednú vetu ES. Tvrdia, ze kedze Holandsko, clenský stát, nedodrzalo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tohto ustanovenia, majú oni ako osoby, na ktoré sa vztahuje, záujem na správnom uplatnovaní citovaného ustanovenia a ze podla judikatúry Súdneho dvora([7]7) vyplýva z porusenia povinnost vrátit zaplatenú dan. 22. Hoci otázky, ktoré polozil Hoge Raad, nie sú totozné, majú obe veci spolocného menovatela, kedze sa obe týkajú troch aspektov výkladu clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES a jej uplatnovania vo vnútrostátnom právnom poriadku. 23. V podstate ide vnútrostátnemu sudcovi o objasnenie: 1. financovania pomoci. V tomto prípade kladie najmä otázku, ci a za akých podmienok sa výber dane povazuje za úkon vykonávania pomoci s tým následkom, ze sa aj na tento výber musí úplne alebo ciastocne uplatnovat ustanovenie "standstill" v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES so vsetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú; 2. okruhu osôb na vnútrostátnej úrovni, na ktoré sa vztahuje priamy úcinok clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES; 3. dôsledkov neskorsieho rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom na predchádzajúce protiprávne konanie clenského státu. 24. Predtým, ako sa budem dôkladnejsie venovat polozeným otázkam, rád by som uviedol toto. 25. Hmotnoprávny legitímny záujem na dodrzaní clánku 88 ods. 3 ES spocíva v predchádzaní naruseniu hospodárskej sútaze, ku ktorému dochádza prostredníctvom schém státnej pomoci na základe jednostranných a predcasných zásahov clenských státov. Na tento úcel ukladá toto ustanovenie clenským státom povinnost vopred oznámit Komisii plánovanú pomoc alebo zmeny existujúcich schém pomoci a získat schválenie. Pomoc poskytnutá bez predchádzajúceho oznámenia alebo po oznámení, ale predtým, ako Komisia rozhodla vo veci samej, sa preto povazuje za protiprávnu. 26. Z toho vyplýva, ze ak sa zistí protiprávne konanie clenského státu, musí sa narusenie hospodárskej sútaze, vyvolané poskytnutím predcasnej a protiprávnej pomoci odstránit ex tunc. 27. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá bola nedávno potvrdená([8]8), to platí aj vtedy, ak Komisia následne vyhlási, ze pomoc je zlucitelná so Zmluvou. Tomuto bodu sa budem dôkladnejsie venovat v bodoch 57 az 59. 28. V mojich návrhoch, ktoré som predniesol vo veci Gil Insurance a i., C-308/01([9]9), som uviedol, ze Zmluva ES predpokladá dva druhy narusení hospodárskej sútaze, jasne rozlísitelné podla ratione materiae. Postup stanovený v clánku 96 ES a 97 ES sa týka narusení vyplývajúcich z existujúcich rozdielov medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení clenských státov, vrátane danových opatrení. Mechanizmus upravený v clánkoch 87 ES az 89 ES sa naopak vztahuje na narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z pomoci, ktorú poskytujú clenské státy. Medzi týmito dvoma postupmi sú znacné rozdiely, ktoré sú okrem iného vyjadrené v povinnostiach clenských státov a v právomoci Komisie. To je dalsím dôvodom, aby sa presne urcil rozsah pôsobnosti kazdého z týchto postupov. 29. Vymedzenie právomoci Spolocenstva, stanovené v Zmluve ES vo vztahu k opatreniam pomoci a vnútrostátnym danovým opatreniam, najmä pokial ide o opatrenia pomoci, ktoré spocívajú v osobitných oslobodeniach alebo vo vseobecných alebo odvetvových daniach, je velmi presné. Ak Komisia zistí, ze tieto osobitné oslobodenia od vseobecných alebo odvetvových daní sa povazujú za schémy pomoci, jej zásahy na odstránenie z toho vyplývajúceho narusenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, sa musia v prvom rade vztahovat na osobitné schémy pomoci. Musia pritom respektovat právomoci vnútrostátneho danového zákonodarcu. Iba pokial obsah alebo uplatnovanie vnútrostátneho danového vseobecného opatrenia obsahuje osobitné prvky státnej pomoci, môze Komisia vyuzit právomoc, ktorú jej priznávajú clánky 87 ES a 88 ES, aby proti týmto osobitným prvkom zasiahla. 30. V mnohých rozsudkoch Súdneho dvora, vrátane niektorých nedávnych([10]10), bol preskúmaný vztah medzi danami a poplatkami na jednej strane a specifickým poskytnutím pomoci na strane druhej. Na úcely uplatnovania clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES sa kládla najmä otázka, ci a prípadne za akých podmienok sa vztahuje protiprávnost pomoci, poskytnutej predcasne a v rozpore s uvedeným ustanovením aj na dane, ktorými sa samotná pomoc financuje. Inými slovami: o dôsledkoch, ktoré môze mat uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES na právomoc vnútrostátneho zákonodarcu v oblasti daní a poplatkov. 31. Pre zodpovedanie tejto otázky netreba prihliadat na situácie, v ktorých sa státna pomoc financuje z daní a poplatkov, ktoré sú uz samé osebe v rozpore so Zmluvou, ako sú clánky 25 ES a 90 ES([11]11), pretoze v skúmaných veciach neboli polozené otázky zákonnosti daní ako takých. 1. Vztah medzi danou alebo poplatkom a protiprávnou státnou pomocou 32. Prípady, v ktorých Súdny dvor uznal existenciu takéhoto vztahu medzi danou a pomocou majú spolocné nasledovné charakteristiky: - priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, ktorá je financovaná prostredníctvom dane. Tento vztah je vzájomný v tom zmysle, ze zrusenie opatrenia spôsobuje tiez (ciastocné) zrusenie dane a naopak, zrusenie dane spôsobuje, ze zanikne osobitný zdroj financovania pomoci. - dan sa ukladá danovníkom, ktorí sú v ekonomických alebo sútazných vztahoch s príjemcami pomoci. V týchto prípadoch, v ktorých treba stále posudzovat kombinovaný úcinok dane a opatrenia pomoci, ako to potvrdil Súdny dvor v spojených veciach C-261/01 a C-262/01 (Van Calster a i., bod 49), nemôze byt posúdenie pomoci oddelené od dôsledkov spôsobu financovania([12]12). V týchto prípadoch totiz môzu byt osoby, ktoré sú povinné platit, dvojnásobne postihnuté vo svojom ekonomickom a sútaznom postavení oproti príjemcom pomoci. Nielenze oni nie sú príjemcami pomoci, ale musia tiez financovat pomoc, ktorej príjemcami sú iní sútazitelia. 33. Z prípadov, v ktorých Súdny dvor uznal existenciu takéhoto úplného vztahu vyplýva, ze vo vnútrostátnej praxi ide takmer vzdy o dane urcené na financovanie pomoci, ktoré sa vyberajú na úrovni odvetvia alebo pododvetvia([13]13), ktorých výnos je urcený prijímajúcim podnikom alebo na osobitné cinnosti v tomto odvetví alebo pododvetví. 34. Otázku, ci existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou financovanou prostredníctvom tejto dane je potrebné skúmat z prípadu na prípadu na základe znenia príslusných ustanovení, ich struktúry, konkrétneho uplatnovania a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uplatnujú. 35. Ukazovatelmi existencie takéhoto vztahu sú nasledovné kritériá: - rozsah, v akom je pomoc financovaná z výnosu dane, a teda od nej závislá; - rozsah, v akom je výnos dane osobitne urcený na pomoc; - rozsah, v akom je v zmysle príslusných ustanovení záväzný vztah medzi výnosom dane a jeho osobitným urcením na pomoc; - rozsah a spôsob, v akom má kombinácia dane a pomoci vplyv na hospodársku sútaz v príslusnom priemyselnom (pod-) odvetví alebo oblasti (sub-). 36. V prípadoch, ked je opatrenie pomoci financované výlucne z príslusnej dane, ked je táto dan urcená iba na financovanie tejto pomoci, ked vztah vyplýva z príslusných ustanovení a ked na základe kombinovaného úcinku dane a pomoci má vplyv na hospodársku sútaz v príslusnom odvetví, je nepochybne mozné uznat existenciu priameho a neoddelitelného vztahu. 37. Naopak, existencia takéhoto priameho a neoddelitelného vztahu bude ovela menej zrejmá v situáciách, ked urcenie výnosu dane podlieha následnému posúdeniu zo strany príslusných vnútrostátnych orgánov, ked je pomoc iba ciastocne financovaná prostredníctvom dane, ked je výnos tejto dane pouzitý na rôzne úcely a nielen na pomoc, o ktorú ide a ked dan osobitne nezatazuje odvetvie, ktoré je príjemcom pomoci. 38. Tieto úvahy sú v súlade s uz citovanými rozsudkami Van Calster a i. a Enirisorse a i. 39. V prvej veci islo o preskúmanie právnej úpravy, ktorou bol vytvorený osobitný fond na financovanie boja proti chorobám zvierat, ako aj zlepsenie hygieny, zdravia a kvality zvierat. Tento fond získaval prostriedky z povinných príspevkov, ktoré znásali vsetky subjekty, ktoré sa zúcastnujú výrobného retazca, teda tí, ktorí chovajú a prepravujú zvieratá a tí, ktorí spracúvajú, menia, predávajú a uvádzajú na trh mäso z týchto zvierat. Pomoc pri financovaní opatrení, urcených na zlepsenie hygieny a zdravia zvierat, zvýhodnovala najmä chovatelov, ako hlavných výrobcov. 40. Vec Enirisorse a i. sa týkala prístavnej dane, ktorá sa vztahovala na náklad a výklad tovarov. Výnos tejto dane bol tiez príjmom státneho rozpoctu, v príslusnom ustanovení zákona bolo vsak výslovne stanovené, ze dve tretiny tohto výnosu budú vyplatené podniku, ktorý bol v ekonomickom a (potenciálne) sútaznom vztahu s prispievajúcimi podnikmi. 41. V týchto dvoch veciach sú úplne (vo veci Van Calster a i.) alebo z velkej casti (vo veci Enirisorse a i.) splnené poziadavky uvedené v bodoch 35 az 37 vyssie, z ktorých je mozné vyvodit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a takto financovanou pomocou. V týchto veciach sa preto právne dôsledky, ktoré podla práva Spolocenstva vyplývajú z porusenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES, vztahujú aj na dan, prostredníctvom ktorej sa financuje pomoc. 42. Takýto priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a úcelom pomoci neexistuje v prípadoch, v ktorých má dan osobitné urcenie, ktoré nemozno povazovat za pomoc, napríklad v prípade dane z odpadových vôd, urcenej na ich cistenie alebo vyrubenie mýta v prospech výstavby a údrzby ciest. 43. Takýto vztah neexistuje ani tam, kde je vseobecná alebo odvetvová dan príjmom státneho rozpoctu. V praxi ide o bezné vseobecné alebo odvetvové dane alebo o vseobecné alebo odvetvové regulacné poplatky, uplatnované najmä v rámci politiky zivotného prostredia vo forme poplatkov za emisie. Ako predchádzajúca kategória osobitných daní s urcením, ktoré nie je pomocou, ani tieto nie sú na úcely uplatnovania clánkov 87 ES a 88 ES relevantné. 44. Pokial sa na poplatky a dane podla bodov 42 a 43 vyssie uplatnia osobitné oslobodenia alebo znízenia pre urcité skupiny povinných osôb, urcené najmä na základe ich (pod-)odvetvia alebo ich predmetu cinnosti, môzu aj takéto oslobodenia alebo znízenia predstavovat opatrenia pomoci v zmysle clánku 87 ES. V prípadoch uvedených v bode 42 môze íst o oslobodenia od daní urcených na financovanie urcitých hospodárskych cinností. Obdobné oslobodenia a znízenia sú casté pri vseobecnejsích a odvetvových daniach uvedených v bode 43. 45. V takýchto prípadoch na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia v bodoch 40 az 42 svojich písomných pripomienok predlozených vo veci C-174/02, nemôze vzniknút priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a jej urcením vo forme pomoci. Hoci môze byt výska dane urcená aj na základe rozsahu príslusných oslobodení, do diskrecnej právomoci danového zákonodarcu patrí urcenie, ci a v akej miere sa to môze uplatnit. Okrem toho, aj keby sme pripustili existenciu prícinnej súvislosti medzi výskou dane a oslobodením od tejto dane, iba cast dane by bola urcená na "financovanie" oslobodenia. Naopak, oslobodenie môze byt pomocou aj bez toho, aby bolo pre jeho "financovanie" potrebné uplatnovat vyssiu sadzbu dane, ktorej sa oslobodenie týka. Rozsah (pod-) odvetvovej dane a výnimky z tejto dane sa teda spravidla nezhodujú: K dvojitému naruseniu hospodárskej sútaze - spôsobenému zatazením z dôvodu opatrenia pomoci - preto nedochádza. 46. Vztah medzi danami, ktoré sú predmetom preskúmania a výnimkami z týchto daní, teda len velmi málo naplna kritériá, uvedené v bode 35 vyssie, na to, aby bolo mozné pripustit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a pomocou, pricom existenciu takéhoto vztahu nemozno pripustit ani priblizne. 47. Na úcel uplatnenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES vyplývajú z predchádzajúcich úvah tieto závery: a) ak treba pripustit existenciu vzájomného vztahu medzi danou a pomocou, ktorá sa financuje prostredníctvom tejto dane, zákaz vykonania sa vztahuje aj na pomoc, aj na dan, prostredníctvom ktorej sa pomoc financuje; b) ak naopak takýto vztah medzi danou a pomocou neexistuje, zákaz vykonania sa vztahuje iba na pomoc. 48. V prípade porusenia ustanovenia "standstill" je v prvom prípade protiprávne aj predcasné uplatnovanie dane, aj pomoc. Obe preto musia byt zrusené ex tunc. V druhom prípade je protiprávne iba predcasné uplatnovanie pomoci vo forme oslobodení alebo znízení danového zatazenia. V tomto prípade je povinnost príslusného vnútrostátneho orgánu obmedzená na zrusenie výhody, ktorú pozívali podniky, ktoré boli jej príjemcami vdaka spornému danovému zvýhodneniu, a to so spätnou úcinnostou. Je na tomto orgáne, aby rozhodol o spôsobe dosiahnutia tohto výsledku. 49. Dalej uvedené úvahy sú mozno zbytocné. 50. Povaha pouzitého mechanizmu pomoci nemení nic na povinnosti clenských státov oznámit Komisii spolu s pomocou aj dane alebo poplatky, ktoré sa tejto pomoci týkajú, vo vsetkých prípadoch, v ktorých môze íst o státnu pomoc uskutocnenú prostredníctvom uplatnenia daní alebo poplatkov alebo v súvislosti s nimi. Samotná dan môze byt totiz nezlucitelná s právom Spolocenstva, a tak spôsobit protiprávnost pomoci, ktorej sa týka. Aj ked k tomuto v tomto prípade nedochádza, ako vyplýva z doposial uvedeného, opatrenie pomoci sa musí stále posudzovat so zretelom na danovú úpravu, ktorej sa týka. Oznamovacia povinnost, ako nedávno potvrdil Súdny dvor v bode 50 rozsudku Van Calster a i., má preto siroký rozsah. 2. Okruh osôb oprávnených podat zalobu 51. Clánok 88 ods. 3 posledná veta ES má priamy úcinok([14]14). Z toho vyplýva, ze oprávnené osoby sa môzu odvolat na toho ustanovenie, a ze vnútrostátny sudca ho musí uplatnit - ak je to potrebné - z úradnej povinnosti([15]15). 52. Je vsak na vnútrostátnom právnom poriadku kazdého clenského státu, aby urcil príslusný súd a procesné pravidlá, ktoré sa majú uplatnit na zabezpecenie ochrany záujmov, ktoré môzu osobe vyplývat z priameho úcinku práva Spolocenstva, pricom tieto pravidlá nemôzu byt menej priaznivé ako tie, ktoré sú stanovené pre obdobné vnútrostátne zaloby a ktoré v ziadnom prípade nemôzu prakticky znemoznit výkon práv, ktoré má vnútrostátny súd ochranovat([16]16). 53. Vo viacerých rozsudkoch([17]17) pouzil Súdny dvor ustálenú úvahu, ze je úlohou vnútrostátnych sudcov dohliadat nad dodrziavaním práv osôb, ak dôjde zo strany vnútrostátnych orgánov k prípadnému nedodrzaniu zákazu vykonat pomoc, ktorý je stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES s priamym úcinkom, a ze ked títo vnútrostátni sudcovia zistia takéto nedodrzanie, musia z neho vyvodit vsetky dôsledky, v súlade s ich vnútrostátnym právom, pokial ide o platnost úkonov, ktorými sa vykonali sporné pomoci, ako aj pokial ide o vrátenie financnej pomoci. 54. Z toho vyplýva, ze ak je urcenie okruhu osôb, oprávnených dovolávat sa clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES ponechané v prvom rade na vnútrostátne právo, rozsah tohto okruhu je urcený tiez dôsledkami, ktoré z práva Spolocenstva vyplývajú pri porusení ustanovenia tohto clánku. 55. Preto je aj pri urcení okruhu osôb oprávnených podat zalobu potrebné urcit, ci sa dôsledky porusenia ustanovenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES vztahujú aj na dan, prostredníctvom ktorej sa financuje sporná pomoc. 3. Dôsledky neskorsieho rozhodnutia Komisie 56. Súdny dvor vo svojej judikatúre vzdy rozlisoval medzi rozdielnymi a striedavo sa doplnajúcimi úlohami Komisie a vnútrostátnych súdov pri dohliadaní nad dodrziavaním povinností, ktoré clenským státom vyplývajú z clánkov 87 ES a 88 ES([18]18). 57. Zatial co do právomoci Komisie patrí zabezpecit, ci je navrhovaná pomoc zlucitelná so spolocným trhom, zásah vnútrostátneho súdu je zalozený na priamom úcinku clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES. Toto ustanovenie je klúcom systému kontroly, ktorému podliehajú vnútrostátne schémy pomoci([19]19) a jeho porusenie spôsobuje protiprávnost predcasnej pomoci, ktorej sa týka a je dôvodom povinnosti zrusit ju ex tunc. 58. Aby bol zabezpecený effet utile clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES a záujmy subjektov, ktoré chráni, nemôze byt porusenie tohto ustanovenia následne konvalidované rozhodnutím Komisie, ktorá vyhlási, ze pomoc je aj tak zlucitelná so spolocným trhom([20]20). B - Vec C-174/02 59. Konanie vo veci samej sa týka predcasného uplatnovania oslobodení od vseobecnej regulacnej dane za odpady, ktorej výnos je príjmom státneho rozpoctu. V tomto prípade neexistuje ziadny priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a osobitným urcením na opatrenie pomoci. Na otázky, ktoré polozil vnútrostátny sudca, treba odpovedat v tejto súvislosti. 60. Prvou otázkou, ktorou sa v podstate sudca pýta, ktoré osoby sa môzu odvolávat na clánok 88 ods. 3 poslednú vetu ES, som sa zaoberal v predchádzajúcich bodoch 51 az 55. S ohladom na osobitné okolnosti tejto veci vyzaduje potreba zabezpecit priamy úcinok clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES prinajmensom, aby sa na toto ustanovenie mohli odvolat dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Ide o osoby, podniky a zdruzenia, ktorých záujmy sú priznaním pomoci poskodené. Tým nie je dotknutá moznost stanovit vo vnútrostátnom práve väcsí okruh dotknutých osôb. 61. Tam, kde treba pripustit existenciu vzájomného vztahu medzi danou za odpady a príslusnými oslobodeniami, v dôsledku coho sa zákaz uvedený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES vztahuje okrem oslobodení ako opatrení pomoci aj na jej zaplatenie - pricom má íst o vztah, ktorý podla môjho názoru v tomto prípade zjavne neexistuje - by sa v kazdom prípade mali povazovat za dotknuté osoby podla clánku 88 ods. 2 ES aj danovníci. 62. Druhou otázkou sa vnútrostátny sudca pýta, ci sa vo veci samej vztahuje zákaz stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES aj na vseobecnú danovú úpravu, v ktorej osobitné oslobodenia predstavujú výnimky. 63. V tejto otázke sa stanoviská Streekgewest, Komisie a holandskej vlády velmi nezhodujú. 64. Streekgewest tvrdí, ze podla neho osobitné oslobodenie od vseobecnej platobnej povinnosti spôsobuje samo o sebe priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou tak, ze sa medzi nimi vytvára úplná vzájomná závislost. Z toho by vyplývalo, ze predcasné a protiprávne uplatnovanie oslobodení malo dosah aj na ulozenie povinnosti platit dan za odpady v celom rozsahu pocas obdobia, ktoré je predmetom preskúmania. 65. Komisia sa domnieva, ze v kazdom prípade existuje vzájomný vztah medzi danou za odpady a oslobodením od tejto dane, ak zavedenie oslobodenia podnietilo holandského zákonodarcu zvýsit dan z 28,50 NLG na 29,20 NLG za kazdých 1000 kg odpadov. V tejto súvislosti pouzíva pojem "spojené nádoby". Podla jej názoru by z toho mohlo vyplývat, ze predcasné uplatnovanie oslobodenia spôsobilo protiprávnost uplatnovania dane za odpady v rozsahu zvýsenia dane o 0,70 NLG. 66. Holandská vláda popiera existenciu akejkolvek vzájomného vztahu medzi povinnostou platit a príslusnými oslobodeniami, a to ako vo vseobecnosti, tak aj zvlást medzi týmito oslobodeniami a zvýsením dane o 0,70 NLG. Z toho vyvodzuje, ze predcasné uplatnovanie nemôze mat ziaden vplyv na zákonnost ulozenia povinnosti platit v príslusnom období. 67. V bodoch 43 az 46 som uz vysvetlil, preco medzi vseobecnou danou a osobitnými oslobodeniami od tejto dane nemozno predpokladat existenciu priameho a neoddelitelného vztahu, ktorý by medzi nimi spôsoboval úplnú vzájomnú závislost. 68. Je pravda, ze existencia vseobecnej platobnej povinnosti, akou je dan za odpady, je logickým predpokladom moznosti stanovit osobitné oslobodenia od tejto dane, ktoré sa dajú kvalifikovat ako pomoc. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze nemozno tvrdit, ze existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi výnosom dane a "financovaním" oslobodení vdaka nemu. Takýto vztah neexistuje ani medzi zvýsením dane o 0,70 NLG a financovaním straty príjmov státneho rozpoctu z dôvodu oslobodení - úcel, ktorý uz na základe svojej definície nie je státnou pomocou. Potreba prípadného vyrovnania strát príjmov spôsobených osobitnými oslobodeniami od vseobecnej dane a rozsah, v akom sa má vykonat, sú otázky, ktoré patria do diskrecnej právomoci príslusného vnútrostátneho danového zákonodarcu. Ak tento zákonodarca povazuje také vyrovnanie za vhodné, má úplnú volnost vykonat ho zvýsením sumy dane na vseobecnej úrovni pre vsetkých danovníkov. 69. V bode 50 som uz vysvetlil, ze oznamovacia povinnost podla clánku 88 ods. 3 ES sa vztahuje na pomoc a na spôsoby jej financovania. Pre pomoci, ktoré spocívajú v osobitných oslobodeniach od vseobecných platobných povinností to znamená, ze musia byt oznámené aj príslusné dane. Dôvodom tejto povinnosti je skutocnost, ze Komisia musí mat na úcel posúdenia, ci ide o zakázanú státnu pomoc, moznost zohladnit vsetky podstatné skutkové a právne okolnosti 70. Oznamovacia povinnost nebráni clenským státom, aby uplatnovali príslusnú vseobecnú platobnú povinnost, pokial do znenia právnej úpravy uvedú výslovnú výhradu týkajúcu sa uplatnovania oslobodenia do casu, kým Komisia rozhodne vo veci. Ustanovenie clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES nemôze bránit právomoci clenských vykonat vseobecné danové právne predpisy. Tieto totiz na základe svojej definície nemôzu byt opatreniami pomoci. 71. Pokial vsak clenský stát zavedie vseobecnú danovú úpravu bez toho, aby výslovne upravil výhradu týkajúcu sa stanoveného oslobodenia, je uplatnovanie takýchto oslobodení porusením ustanovenia "standstill" v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES. Takáto protiprávnost musí byt konvalidovaná so spätnou úcinnostou a to tak, aby dosiahnutý výsledok zodpovedal situácii, ktorá by existovala, ak by sa vseobecná platobná povinnost zaviedla bez takýchto oslobodení. 72. Náprava sa teda musí týkat oslobodenia, a nie samotnej dane. Vo svojich písomných pripomienkach Komisia upozornila na problémy spojené so skutocnostou, ze zásada právnej istoty, ktorá je taká dôlezitá v danovej právnej úprave, môze vo vnútrostátnom právnom poriadku bránit zavedeniu daní a iných poplatkov so spätnou úcinnostou. Na tento úcel opísala niekolko mozných riesení, medzi nimi napríklad takzvané "obrátené" riesenie, ktoré uplatnuje znízenie sumy vseobecnej dane az na úroven oslobodenia. 73. Chcel by som v tejto veci upresnit, ze v právnom poriadku Spolocenstva spôsobuje porusenie ustanovenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES nepodmienenú povinnost clenského státu ex tunc zosúladit toto porusenie s právom. Urcenie spôsobov, ktoré musia viest k tomuto výsledku, je úlohou vnútrostátneho sudcu. 74. Predchádzajúce úvahy vedú k nasledujúcim pripomienkam: - pomoc spocívajúca v osobitných oslobodeniach od vseobecných daní alebo poplatkov musí byt oznámená spolu so vseobecnou danou alebo poplatkom, ktorých je súcastou; - clenské státy môzu uplatnovat túto vseobecnú dan alebo poplatok, pokial uvedú priamo do znenia právnej úpravy výslovnú výhradu týkajúcu sa uplatnovania oslobodení, ktoré sú v nej stanovené do casu, kým Komisia rozhodne vo veci; - ak sa oslobodenie od vseobecnej dane alebo poplatku uplatnuje predtým, ako Komisia rozhodne o zlucitelnosti so spolocným trhom, ide o porusenie ustanovenia clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES; - takéto porusenie musí byt konvalidované so spätnou úcinnostou, a to tak, aby dosiahnutý výsledok zodpovedal situácii, ktorá by existovala, ak by sa vseobecná dan zaviedla bez takýchto oslobodení; - je na vnútrostátnom sudcovi, aby urcil spôsoby, ktoré musia viest k tomuto výsledku. 75. Pre prípad, ak sa dotknutá vseobecná dan môze zacat uplatnovat predtým, ako Komisia rozhodne o súcasne zavádzanom oslobodení, sa vnútrostátny sudca pýta, ci sa za predpokladu, ze existuje vztah medzi - nepatrným - zvýsením vseobecnej dane (rovnajúcim sa 0,70 NLG) a osobitnými oslobodeniami od tejto dane, zavedenie tohto zvýsenia musí povazovat za vykonávanie opatrenia pomoci, ktoré je predmetom skúmania (alebo jeho zaciatok). 76. Z toho, co som uviedol v bodoch 43 az 47 vyssie vyplýva, ze na túto otázku treba odpovedat záporne: - medzi vseobecnou danou a financovaním osobitných oslobodení, ktoré sú stanovené zároven s touto danou nie je mozné zistit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu; - ak je výnos vseobecnej dane príjmom státneho rozpoctu, je na vnútrostátnom zákonodarcovi, aby urcil, ci a prípadne ako vyrovnat danové príjmy stratené v dôsledku oslobodení. Vzhladom k tomu, ze neexistuje priamy a neoddelitelný vztah medzi - nepatrným - zvýsením vseobecnej dane a oslobodeniami od tejto dane, nemozno povazovat zavedenie zvýsenia za vykonávanie opatrenia pomoci (alebo jeho zaciatok). 77. Stvrtá otázka sa týka dôsledkov neskorsieho rozhodnutia o schválení. Odpoved na túto otázku uz bola uvedená v bodoch 56 az 58 vyssie: neskorsie rozhodnutie Komisie vyhlasujúce oznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nespôsobuje následnú konvalidáciu protiprávnosti vykonania pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES. 78. Piata a siesta otázka vychádzajú z predpokladu, ze zákaz vykonania stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES sa vztahuje aj na vseobecnú dan. Kedze z navrhnutej odpovede na druhú a tretiu otázku vyplýva, ze tento predpoklad nie je správny, majú tieto otázky teoretickú povahu, a teda nie je potrebné na ne odpovedat. C - Vec C-175/02 79. Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny sudca v podstate pýta, ci sa zákaz uvedený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES vztahuje okrem opatrení pomoci aj na zavedenie dane, ktorej výnos je ciastocne urcený na financovanie samotnej pomoci. V prípade, ak odpoved na túto otázku závisí od významu vztahu medzi danou urcenou na financovanie pomoci a opatrením pomoci alebo od iných okolností, pýta sa tento sudca, ktoré okolnosti sú na tieto úcely rozhodujúce. 80. Odpoved na túto otázku je mozné vyvodit z toho, co som uviedol v bodoch 32 az 48 vyssie: - pokial existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, na ktorej financovanie je urcený výnos dane, zákaz vykonania stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES sa vztahuje aj na pomoc, aj na dan; - ukazovatelmi existencie priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a pomocou sú nasledujúce kritériá: a) rozsah, v akom je pomoc, o ktorú ide, financovaná z výnosu dane, a preto od nej závislá; b) rozsah, v akom je výnos dane osobitne urcený na pomoc; c) rozsah, v akom je v zmysle príslusných ustanovení záväzný vztah medzi výnosom dane a jeho osobitným urcením na pomoc; d) rozsah a spôsob, v akom má kombinácia dane a pomoci vplyv na hospodársku sútaz v príslusnom priemyselnom (pod-) odvetví alebo oblasti. 81. Úlohou vnútrostátneho sudcu je na základe právnych a skutkových okolností veci samej zistit, ci vzhladom na uvedené kritériá, ktoré sú ukazovatelmi, môze existovat priamy a neoddelitelný vztah, na základe ktorého sa ustanovenie clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES vztahuje nielen na pomoc, ale aj na dan, prostredníctvom ktorej je pomoc financovaná. 82. Naviac este pripomínam, ze na základe skutkových a právnych okolností veci samej nie je mozné skutocne zistit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu, kedze: - dan, ktorou sa financuje pomoc, oznacovaná ako dan z nadbytku hnojív, má regulacný dosah, pretoze smeruje okrem iného k obmedzeniu nadprodukcie hnojív cinnostou danovníkov. Z toho vyplýva, ze existencia záväzného vztahu medzi danou a opatreniami, ktoré sú financované z jej výnosu, nie je taká zrejmá. Tieto opatrenia by totiz museli byt financované danou, ktorej výnos bude s najväcsou pravdepodobnostou klesajúci([21]21); - je nepochybné, ze výnos dane sa pouzíva na rôzne opatrenia, pricom iba jedným z nich je pomoc pri preprave hnojív; - rozdelenie výnosu dane na rôzne úcely, medzi ktorými je aj dotknuté opatrenie pomoci, je ponechané na volnú úvahu príslusných správnych orgánov. 83. Druhá otázka sa týka situácie - predpokladanej, ale podla môjho názoru neprípustnej - v ktorej sa zákaz uvedený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES vztahuje nielen na opatrenie pomoci, ale aj na dan. Priamy úcinok tohto ustanovenia spôsobuje, ze danovníci môzu dan napadnút súdnou cestou. Vnútrostátny súd kladie otázku, ci dotknuté osoby môzu podat zalobu vo vztahu k celej sume dane, alebo len pokial ide o tú cast, ktorá je urcená na pomoc za obdobie, v ktorom bola predcasne uplatnovaná. 84. Aj odpoved na túto otázku mozno vyvodit z úvah v bodoch 32 az 48. Ked sa totiz dá zo skutkových a právnych okolností vyvodit existencia priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a opatrením pomoci, z tohto vzájomného vztahu vyplýva, ze protiprávnost vykonávania pomoci musí spôsobit protiprávnost dane v celom rozsahu. Z toho tiez vyplýva, ze za predpokladu, ze sa zistí existencia takéhoto vztahu medzi danou a pomocou, môzu dotknuté osoby namietat pred súdom výsku dane v celom rozsahu. 85. Z odpovede navrhnutej na prvú otázku vsak vyplýva, ze za okolností, ked je výnos iba ciastocne urcený na financovanie pomoci a takéto urcenie závisí od následného posúdenia príslusného správneho orgánu, je tazké predpokladat, ze skutocne existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou. 86. Z odpovede na druhú otázku navrhnutej v bode 84 potom vyplýva, ze nenastali okolnosti opísané v tretej otázke - teda zákaz vykonania jednej casti dane. Ak totiz existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, dan nemozno vykonat, a to ani ciastocne. V - Návrh 87. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré polozil Hoge Raad takto. Vo veci C-174/02 Otázka 1. - Potreba zabezpecit priamy úcinok clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES vyzaduje prinajmensom, aby sa na toto ustanovenie mohli odvolávat dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. - Ak je potrebné pripustit, ze medzi danou za odpady a oslobodeniami z nej existuje taký vzájomný vztah, ze okrem oslobodení sa zákaz stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES vztahuje aj na dan, musia sa za dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES povazovat aj danovníci tejto dane. Otázka 2. - Pomoc spocívajúca v osobitných oslobodeniach od vseobecných daní alebo poplatkov musí byt oznámená spolu so vseobecnou danou alebo poplatkom, ktorých je súcastou. - Clenské státy môzu po predchádzajúcom oznámení uplatnovat vseobecnú dan alebo poplatok, pokial do znenia právnej úpravy uviedli výslovnú výhradu týkajúcu sa uplatnovania oslobodení stanovených touto právnou úpravou do casu, kým Komisia rozhodne vo veci. - Ak sa oslobodenia od vseobecnej dane alebo poplatku uplatnujú este predtým, ako Komisia vyhlási ich zlucitelnost so spolocným trhom, ide o porusenie clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES. - Takéto porusenie, ktoré spocíva v predcasnom uplatnovaní oslobodení, musí byt konvalidované so spätnou úcinnostou, a to tak, aby dosiahnutý výsledok zodpovedal situácii, ktorá by existovala, ak by sa vseobecná dan zaviedla bez takýchto oslobodení. - Je na vnútrostátnom sudcovi, aby urcil spôsoby, ktoré musia viest k takémuto výsledku. Otázka 3. - Nie je mozné zistit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu medzi vseobecnou danou a financovaním osobitných oslobodení, ktoré sú s nou spojené. - Ak je výnos vseobecnej dane príjmom státneho rozpoctu, je na vnútrostátnom zákonodarcovi, aby urcil, ci a prípadne ako vyrovnat danové príjmy, stratené z dôvodu týchto oslobodení. - Kedze neexistuje priamy a neoddelitelný vztah medzi - nepatrným - zvýsením vseobecnej dane a oslobodeniami od tohto dane, zavedenie zvýsenia nemozno povazovat za vykonávanie opatrenia pomoci (alebo jeho zaciatok). Otázka 4. - Neskorsie rozhodnutie Komisie vyhlasujúce oznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom nespôsobuje konvalidáciu protiprávneho vykonávania tejto pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 poslednou vetou ES. Otázky 5. a 6. - Vzhladom na odpovede na otázky 2. a 3., majú tieto otázky teoretickú povahu, a preto nie je potrebné na ne odpovedat. Vo veci C-175/02 Otázka 1. - Ak existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, na ktorej financovanie je urcený výnos dane, vztahuje sa zákaz vykonávania stanovený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES aj na pomoc, aj na dan. - Ukazovatelmi existencie priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a pomocou sú nasledujúce kritériá: a) rozsah, v akom je pomoc, o ktorú ide, financovaná z výnosu dane, a preto na nej závislá; b) rozsah, v akom je výnos dane osobitne urcený na pomoc; c) rozsah, v akom je v zmysle príslusných ustanovení nevyhnutný vztah medzi výnosom dane a jeho osobitným urcením na pomoc; d) rozsah a spôsob, v akom má kombinácia dane a pomoci vplyv na hospodársku sútaz v príslusnom priemyselnom (pod-) odvetví alebo oblasti. - Úlohou vnútrostátneho sudcu je na základe týchto kritérií urcit, ci existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, ktorá je nou financovaná. Otázka 2. - Ak vzhladom na kritériá uvedené v odpovedi na otázku 1. treba pripustit existenciu priameho a neoddelitelného vztahu medzi danou a pomocou, ktorá je financovaná prostredníctvom tejto dane, dotknuté osoby môzu súdnou cestou napadnút sumu dane v celom rozsahu. Otázka 3. - Z odpovede navrhnutej na otázku 2. vyplýva, ze nenastali okolnosti uvedené v tejto otázke. Ak neexistuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou, nevztahuje sa zákaz vykonania uvedený v clánku 88 ods. 3 poslednej vete ES na dan. Ak takýto vztah existuje, dan nemozno vykonat - ani ciastocne. __________________________________________________________________ [22]1 - Jazyk prednesu: holandcina. __________________________________________________________________ [23]2 - Obe veci predchádzajú novému císlovaniu clánkov Zmluvy ES. Rozsudky vnútrostátneho súdu este odkazujú na clánky 92 a 93 Zmluvy ES. Z dôvodu lepsieho porozumenia budem v týchto návrhoch pouzívat stále nové císlovanie. __________________________________________________________________ [24]3 - Ú. v. ES 1993, C 83, s. 3. __________________________________________________________________ [25]4 - Ú. v. ES C 153, s. 20. __________________________________________________________________ [26]5 - Ide o inú dan upravenú zákonom, a to o dan za povrchové vody, ale nie o dan za odpady, ktoré sú predmetom tohto konania, a o prechodné oslobodenie od dane za odpady, ktoré sa vztahuje na vytazené kaly, ktoré mozno vycistit. __________________________________________________________________ [27]6- Táto posledná veta rozsudku vnútrostátneho súdu znie: "V kazdom prípade je isté, ze malá cast dane za odpady (0,70 NLG za tonu) slúzi na vyrovnanie úcinkov náhrad uvedených v bode 3.1.3 ('upresnenia`) , ktoré boli stanovené zákonom, ktorý sa menil a doplnal zákon...". Zlepsenia uvedené v bode 3.1.3 rozsudku vnútrostátneho súdu sú "... vrátenie dane kazdému, kto odovzdá zvysky z odstranovania atramentu na úcely ich spracovania a kazdému, kto odovzdá odpady z recyklácie do zariadenia na spracovanie odpadov". __________________________________________________________________ [28]7- Odkazujú najmä na rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur (FNCE), C-354/90, Zb. s. I-5505, a zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523. Vo vnútrostátnom konaní citoval Streekgewest tiez rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709. __________________________________________________________________ [29]8 - Rozsudky FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, a z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, zatial neuverejnený v Zbierke. __________________________________________________________________ [30]9 - Návrhy prednesené 18. septembra 2003 vo veci Gil Insurance a i., C-308/01, body 68 az 77, zatial neuverejnené v Zbierke. __________________________________________________________________ [31]10 - Rozsudky Van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, a z 27. novembra 2003, Enirisorse a i., C-34/01 az C-38/01, zatial neuverejnený v Zbierke. Pokial ide o predchádzajúcu judikatúru, pozri rozsudky z 19. júna 1973, Capolongo, 77/72, Zb. s. 611; FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6; z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i., C-78/90 az 83/90, Zb. s. I-1847; zo 16. decembra 1992, Demoor a i., C-144/91 az C-145/91, Zb. s. I-6613, a z 27. októbra 1993, Scharbatke, C-72/92, Zb. s. 5509. __________________________________________________________________ [32]11 - Aj v tomto ohlade existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora. V tejto súvislosti pozri okrem iného rozsudky Capolongo a Scharbatke, uz citované v poznámke pod ciarou 10, a Lornoy a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, dalej z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig 78/76, Zb. s. 595, a z 23. apríla 2002, Nyg�ard, C-234/99, Zb. s. 3657. __________________________________________________________________ [33]12 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. Pre predchádzajúcu judikatúru pozri tiez rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487. __________________________________________________________________ [34]13 - Pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [35]14 - Rozsudky z 15. júla 1964, Costa, 6/64, Zb. s. 1127; z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, a mnohé dalsie nasledujúce. __________________________________________________________________ [36]15 - Rozsudky z 5. februára 1963, Van Gend & Loos, 26/62, Zb. s. 1, a z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629. __________________________________________________________________ [37]16 - Ustálená judikatúra uz od rozsudku zo 16. decembra 1976, Rewe, 33/76, Zb. s. 1989, a Comet, 45/76, Zb. s. 2043, ktorá bola nedávno potvrdená v rozsudku z 10. apríla 2003, Steffensen, C-276/01, Zb. s. I-3735, bod 60 a nasl. __________________________________________________________________ [38]17 - Z nedávneho obdobia este Erinisorse a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 10. __________________________________________________________________ [39]18 - Pozri okrem iného rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, a FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7. __________________________________________________________________ [40]19 - Pozri okrem iného rozsudky z 9. októbra 1984, Heineken, 91/83 a 127/83, Zb. s. 3435, a z 22. júna 2000, Francúzsko/Komisia, C-332/98, Zb. s I-4833. __________________________________________________________________ [41]20 - Pozri tiez rozsudok FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, ktorý bol nedávno potvrdený rozsudkom Van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 63. __________________________________________________________________ [42]21 - Ak dan dosiahne zelaný úcinok, produkcia hnojív sa znízi a s nou aj výnos tejto dane. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref1 23. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref2 24. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref3 25. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref4 26. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref5 27. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref6 28. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref7 29. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref8 30. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref9 31. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref10 32. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref11 33. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref12 34. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref13 35. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref14 36. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref15 37. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref16 38. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref17 39. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref18 40. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref19 41. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref20 42. file:///tmp/lynxXXXXZuEveG/L98492-124TMP.html#Footref21