NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 11. decembra 2003 ([1]1) Vec C-110/02 Komisia proti Rade 1. V tomto konaní, ktoré sa zacalo na základe clánku 230 ES, sa Komisia domáha zrusenia rozhodnutia Rady c. 2002/114/ES([2]2). 2. Toto rozhodnutie (dalej "napadnuté opatrenie") bolo prijaté podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 ES, ktorý Rade udeluje právomoc, pokial to odôvodnujú výnimocné okolnosti, vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc, ktorú clenský stát poskytol alebo zamýsla poskytnút. Napadnuté opatrenie oprávnuje Portugalsko poskytnút skupine portugalských chovatelov osípaných sumy zodpovedajúce výske pomoci, ktorú títo chovatelia uz dostali, ale ktorú museli vrátit na základe rozhodnutia Komisie ([3]3), v ktorom Komisia vyslovila nezlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom. 3. Napadnuté rozhodnutie zjavne nie je jediným súcasným rozhodnutím Rady vydaným na základe konania upraveného v clánku 88 ES ods. 2 pododseku 3, ktoré povoluje udelit prijímatelom pomoci pomoc, na úcely náhrady inej pomoci, ktorej sa týkalo skorsie záporné stanovisko Komisie([4]4). Toto konanie preto ponúka Súdnemu dvoru moznost urcit, ci takýto výkon právomocí Rady je v súlade so systémom kontroly státnej pomoci zakotveným v Zmluve. Právny rámec 4. Clánok 87 ods. 1 ES urcuje, ze "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". Clánok 87 ods. 2 upravuje druhy pomoci, ktoré sú so spolocným trhom zlucitelné. Clánok 87 ods. 3 ES upravuje druhy pomoci, ktoré môzu byt povazované za zlucitelné. 5. Zmluva zveruje Komisii klúcovú úlohu v dohlade a kontrolovaní poskytovania pomoci clenskými státmi. Podla clánku 88 ods. 1 ES Komisia, v spolupráci s clenskými státmi, "priebezne skúma systémy pomoci poskytovaných v týchto státoch". Prvý pododsek clánku 88 ods. 2 splnomocnuje a ukladá Komisii povinnost posudzovat zlucitelnost pomoci s clánkom 87 a, ak je takáto pomoc nezlucitelná, "rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc zrusí alebo upraví" v lehote stanovenej Komisiou. Clánok 88 ods. 3 ukladá clenskému státu povinnost oznámit Komisii akýkolvek zámer poskytnút alebo zmenit poskytovanú pomoc a zakazuje mu vykonat takéto opatrenia, pokial Komisia nerozhodne podla prvého pododseku clánku 88 ods. 2. Ak sa daný stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, druhý pododsek clánku 88 ods. 2 umoznuje Komisii alebo inému dotknutému státu predlozit vec priamo Súdnemu dvoru. 6. Tretí a stvrtý pododsek clánku 88 ods. 2 ustanovujú: "Na ziadost clenského státu môze Rada jednomyselne rozhodnút, ze pomoc, ktorú stát poskytuje alebo zamýsla poskytnút, sa ako výnimka z ustanovení clánku 87 alebo nariadení uvedených v clánku 89 povazuje za zlucitelnú, a to za predpokladu, ze takéto rozhodnutie odôvodnujú výnimocné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia uz zacala konat, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním ziadosti Rade sa toto konanie pozastavuje az do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto ziadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia." 7. Clánok 89 splnomocnuje Radu vydat nariadenia potrebné na vykonanie clánkov 87 a 88. V rámci tejto kompetencie Rada prijala nariadenie ES c. 659/1999, ktoré upravuje podrobné pravidlá uplatnovania clánku 88 ES([5]5). 8. Podla clánku 36 ES, pravidlá hospodárskej sútaze obsiahnuté v Zmluve, vrátane tých, ktoré sa týkajú státnej pomoci, sa vztahujú na výrobu a obchod s polnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu urcenom Radou v legislatíve vytvárajúcej a zavádzajúcej spolocnú polnohospodársku politiku podla clánku 37 ES. 9. Clánok 21 nariadenia Rady (EHS) c. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spolocnej organizácii trhu s bravcovým mäsom([6]6) urcuje, ze pokial nie je v predmetnom nariadení uvedené inak, ustanovenia Zmluvy o státnej pomoci sa vztahujú na výrobu a obchod s bravcovým mäsom a výrobkami z bravcového mäsa. Skutkový stav a napadnuté opatrenie 10. V rokoch 1994 a 1999 Portugalsko poskytlo pomoc svojmu odvetviu zivocísnej výroby - chovu osípaných (dalej "pôvodná pomoc"). Pomoc roku 1994 nebola Komisii oznámená, pomoc roku 1999 bola Komisii oznámená, ale poskytnutá bola skôr, nez Komisia rozhodla o jej zlucitelnosti so spolocným trhom. 11. Rozhodnutiami 2000/200/ES z 25. novembra 1999 a 2001/86/ES zo 4. októbra 2000 (dalej "rozhodnutia Komisie")([7]7) Komisia vyhlásila väcsinu pôvodnej pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom a nariadila ju vrátit. 12. Dna 21. januára 2002 na základe ziadosti portugalskej vlády Rada prijala napadnuté opatrenie, ktorým vyhlásila poskytnutie pomoci Portugalskom v prospech svojich chovatelov osípaných, ktorí získali výhody z pôvodnej pomoci, "v rozsahu súm, ktoré títo príjemcovia museli vrátit" podla rozhodnutia Komisie, za zlucitelné so spolocným trhom. 13. Úvodné ustanovenia 13 a 14 napadnutého opatrenia obsahovali nasledujúce zdôvodnenie tohto opatrenia: "... vrátenie [pôvodnej pomoci] ohrozuje ekonomickú zivotaschopnost nie malého poctu príjemcov a môze mat mimoriadne skodlivý sociálny dopad v urcitých regiónoch, kedze 50 % stád osípaných je sústredených na menej ako 5 % územia. Existujú teda výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú, aby bola táto pomoc, výnimocne a v rozsahu výlucne nutnom pre nápravu vzniknutej nerovnováhy, povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí." Konanie a návrhy úcastníkov konania 14. Vo svojej zalobe podla clánku 230 ES Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnuté opatrenie a zaviazal Radu k náhrade trov konania. Uvádza v podstate, ze Rada nebola oprávnená prijat toto opatrenie vzhladom na existenciu rozhodnutí Komisie o pôvodnej pomoci. Týmto, údajne, Rada prekrocila svoju právomoc, zneuzila svoje právomoci a porusila Zmluvu, ako aj vseobecné zásady právneho poriadku Spolocenstva. Subsidiárne, Komisia uvádza, ze Rada sa dopustila zjavného omylu pri posudzovaní toho, ci sú dané výnimocné okolnosti pozadované podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 ES. Dalej, Komisia subsidiárne tvrdí, ze napadnuté opatrenie nie je primerane a riadne zdôvodnené. 15. Rada navrhuje zamietnut zalobu ako nedôvodnú a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Portugalská vláda vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu tvrdení Rady. Francúzska vláda rovnako podala návrh na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník, ale svoj návrh podala po uplynutí lehoty stanovenej v clánku 93 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Má preto právo, podla clánku 93 ods. 7, predniest svoje pripomienky, a to pocas ústnej casti konania, ak sa uskutocní. V prípade, ak sa neuskutocní, na podanie sa neprihliada. 16. Rada a portugalská vláda v zásade tvrdia, ze napadnuté opatrenie sa týka novej pomoci a ze z právneho hladiska sa nedotýka predchádzajúceho rozhodnutia Komisie. Sporné otázky 17. Vo svetle tvrdení úcastníkov konania musia byt posúdené tieto otázky: - Je Rada podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 ES oprávnená prijat rozhodnutie týkajúce sa pomoci, ktorá bola predtým predmetom negatívneho rozhodnutia Komisie? - Môze vôbec Rada schválit pomoc, ktorej cielom a úcelom je umoznit príjemcom vrátit pomoc predtým negatívne posúdenou v rozhodnutí Komisie? - Pochybila zjavne Rada, ked rozhodla, ze existujú výnimocné okolnosti odôvodnujúce prijatie napadnutého opatrenia? - Je napadnuté opatrenie primerane a riadne odôvodnené? Je Rada oprávnená prijat rozhodnutie o poskytnutí pomoci, ktorá bola predtým predmetom negatívneho rozhodnutia Komisie? 18. Komisia vypracovala mnozstvo prekrývajúcich sa tvrdení s cielom preukázat, ze pokial raz prijala rozhodnutie proti poskytnutiu pomoci, Rada nemôze prijat opacné rozhodnutie. Nasledujúce styri body z jej podaní sa mi javia ako najdôlezitejsie. Po prvé, ona má prvotnú právomoc urcovat zlucitelnost pomoci so spolocným trhom a právomoc Rady konat v tejto oblasti je výnimocná a mala by byt vykladaná zuzujúco. Po druhé, konanie ustanovené v súvislosti s právomocou Rady dáva zmysel iba za predpokladu, ze rozhodnutie má Komisia este len prijat. Inak by nebola daná poziadavka, aby Komisia prerusila svoje konanie o posudzovaní pomoci na obdobie troch mesiacov nasledujúcich po podaní ziadosti clenského státu Rade. Po tretie, pokial by Rada mala moznost prehlasovat Komisiu, bude existovat riziko konfliktu medzi dohladom súdnych orgánov Spolocenstva na Komisiu a výkonom dohladu Radou. Po stvrté, z uvedeného môze vyplynút strata právnej istoty. 19. Som toho názoru, ze tvrdenia Komisie v súvislosti s prvou otázkou sú presvedcivé. 20. Zdá sa mi zrejmé, ze, ako to tvrdí Komisia, vztahy medzi právomocami udelenými Rade a Komisii podla clánku 88 ods. 2 musia byt regulované na základe princípu prevencie tak, aby pokial jedna institúcia rozhodne o zlucitelnosti udelovanej pomoci, druhá bola týmto vylúcená z prijímania rozhodnutí vo vztahu k tejto pomoci. 21. Podla môjho názoru takýto princíp zjavne vyplýva zo znenia Zmluvy. Bez toho by neboli dôvodné poziadavky uvedené v tretom a stvrtom pododseku clánku 88 ods. 2 o tom, ze Komisia prerusí svoje konanie o posudzovaní pomoci, pokial Rada obdrzí ziadost od clenského státu([8]8). Trojmesacná lehota by neslúzila ani k obrane práva rozhodovania Komisie o pomoci, ani k ulozeniu casového limitu v ktorom by Rada musela konat, pokial by si Rada mala zachovat svoju právomoc konat zjavne bez casového ohranicenia, dokonca aj po tom, co Komisia dospeje k rozhodnutiu. 22. Tento princíp tiez zodpovedá vseobecným cielom príslusných ustanovení Zmluvy o zabezpecení úcinného a nestranného systému kontroly státnej pomoci. Komisii viac prislúcha plnenie úlohy kontroly cinností clenských státov nez Rade, ktorá pozostáva z ich zástupcov. Preto jej bola priznaná hlavná zodpovednost za posudzovanie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom([9]9). Právomoc Rady je naopak procesne obmedzená, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, a je výslovne ohranicená na výnimocné okolnosti. Právomoc Rady kedykolvek zmenit negatívne stanovisko Komisie by zjavne negovala rozdelenie zodpovednosti predpokladané v Zmluve. 23. Bez takéhoto princípu by podla môjho názoru bola reálnou moznost konfliktu medzi rozhodnutiami Rady podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 a judikatúrou Spolocenstva vo vztahu k skorsím rozhodnutiam Komisie. Pokial by si Rada ponechávala svoju právomoc konat neobmedzene dlho po tom, co Komisia rozhodla o nezlucitelnosti pomoci, mohla by rozhodnút aj po zacatí alebo ukoncení konania pred Súdmi Spolocenstva, ktoré smeruje proti skorsiemu rozhodnutiu Komisie([10]10). Slovami, ktoré predniesol generálny advokát Mayras, je iste "nemyslitelné, aby autori Zmluvy chceli dopustit mozný konflikt medzi rozhodnutím Rady zalozenom na urcení okolností, ktoré sú výnimocné a ktoré je výnimkou z ustanovenia clánku [87] a rozsudkom Súdneho dvora, ktorý môze byt zdôvodnený iba konecnou interpretáciou tohto ustanovenia Zmluvy"([11]11). 24. Dalej sa mi princíp prevencie zdá potrebným v záujme zabezpecenia právnej istoty. Bez neho by Rada mohla zmenit rozhodnutie Komisie zjavne v akomkolvek stádiu, ako ilustruje toto konanie, potenciálne v dlhsej dobe po jeho prijatí([12]12). Takáto moznost by mohla vniest podstatný prvok neistoty do vztahov medzi Komisiou, clenskými státmi a príjemcami státnej pomoci. Mohlo by byt váznym podnetom pre príjemcov, na úcely znovuzískania vrátenej nezákonnej pomoci, zamerat svoje úsilie smerom k lobovaniu, aby dotknutý stát podal ziadost Rade. Takáto pomoc, pokial by bola získaná spät zalobou clenského státu alebo rozhodnutím vnútrostátneho súdu, by neskôr mohla byt nahradená príjemcom. Konkurenti by medzicasom rovnako mohli uplatnovat náhradu skody. 25. Premlcacie lehoty ustanovené v Zmluve - v piatom odseku clánku 230 napríklad pre priame zaloby, a v tomto kontexte vo stvrtom pododseku clánku 88 ods. 2 - majú za ciel práve minimalizovat obdobie, pocas ktorého sú úcastníci v neistom právnom postavení. Navrhovatelia Zmluvy nemohli, podla môjho názoru, zamýslat poskytnút Rade casovo neobmedzenú právomoc zmenit záporné stanovisko Komisie v oblasti státnej pomoci. 26. Hlavná odpoved predlozená Radou a portugalskou vládou je, ze napadnuté opatrenie neschvaluje pôvodnú pomoc, ale týka sa skôr novej a odlisnej pomoci. Toto tvrdenie rozoberiem v rámci druhej otázky. Predsa vsak, obaja menovaní úcastníci predlozili tiez tvrdenia napádajúce stanovisko Komisie vo vztahu k prvej otázke. 27. Rada sa vyjadrila, ze jej právomoc podla clánku 88 ods. 2 je ohranicená iba poziadavkou existencie výnimocných okolností. Z tohto pohladu trojmesacná lehota upravená v stvrtom pododseku slúzi na prerusenie konania Komisie o skúmaní zlucitelnosti pomoci, ale nemá ziadne dôsledky pre Radu. 28. Rada tiez tvrdí, ze princíp prevencie, ktorého sa dovolávala Komisia, by bol v rozpore s druhým pododsekom clánku 7 ods. 1 ES, ktorý ustanovuje, ze kazdá institúcia koná v medziach právomocí zverených im Zmluvou a to tým, ze by existenciu právomoci institúcie robil závislou od vôle a rýchlosti inej institúcie konajúcej ako prvej. 29. Nakoniec, Rada poznamenala, ze spravidla, v prípade nezlucitelnosti právnych predpisov, ktoré nie sú predmetom akejkolvek formálnej hierarchie, je to práve neskorsí akt, ktorý mení skorsí, a nie naopak. 30. Tvrdenie Rady ma nepresvedcilo. 31. Ako som uz vysvetlil([13]13), nemôzem si predstavit úcel, ktorému by slúzila trojmesacná lehota stanovená vo stvrtom pododseku clánku 88 ods. 2, pokial by, za situácie, ze Komisia rozhodla, toto nevylucovalo Radu z rozhodovania o rovnakej veci. Preto nemôzem akceptovat, ze by jediným ohranicením právomoci Rady podla tretieho pododseku bola existencia výnimocných okolností. 32. Nemyslím si ani, ze by princíp prevencie akýmkolvek spôsobom porusoval princíp rozdelenia kompetencií zahrnutý v clánku 7 ods. 1 Zmluvy o ES. Z môjho pohladu, právomoc Rady podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 sa týka iba prípadu, ak este Komisia neprijala rozhodnutie o danej pomoci. Nie je ziadny dôvod, preco by právomoc jednej institúcie nemala závisiet od toho, ci tu bol alebo nebol nejaký skorsí akt inej. Toto je podstatou legislatívneho konania upraveného v Zmluve. 33. Nakoniec, nie je mi jasné, ci princíp lex posterior derogat lex priori sa dá aplikovat v tomto kontexte, ktorý sa viac týka dvoch rozhodnutí vztahujúcich sa na tie isté okolnosti, nez dvoch kolidujúcich legislatívnych noriem. V kazdom prípade, na základe tvrdení uvedených vyssie, som toho názoru, ze existujú vázne dôvody pre aplikáciu princípu prevencie namiesto vyssie uvedeného princípu([14]14). 34. Portugalská vláda predlozila dalsie tvrdenie. Argumentovala, ze zahrnutie zmienky o pomoci, ktorú stát "poskytuje", do tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 preukazuje, ze tieto ustanovenia zahrnajú pomoc, ku ktorej Komisia uz zaujala stanovisko podla clánku 88 ods. 3, pretoze stát nemôze pristúpit k poskytovaniu tejto pomoci, pokial Komisia o nej nerozhodne. Ex hypothesi, rozhodnutie Komisie by malo byt negatívne, lebo inác by sa stát nemusel obrátit na Radu. 35. Toto tvrdenie ma nepresvedcilo. 36. Ako sa Komisia vyjadrila, zmienka v tretom pododseku clánku 88 ods. 2 o pomoci, ktorú stát poskytuje, môze byt vysvetlená ako vztahujúca sa bud na nezákonnú pomoc (poskytovanú bez oznámenia alebo po oznámení, ale pred akýmkolvek pozitívnym rozhodnutím Komisie) alebo existujúcu pomoc (ktorá nemusí byt oznamovaná alebo povolovaná pred jej zavedením). Takáto interpretácia nepredpokladá, ze Komisia prijala predbezné rozhodnutie o tejto pomoci. Z dôvodov uz vysvetlených, akýkolvek iný výklad by sa mi zdal nezlucitelný so znením a zmyslom clánku 88 ods. 2. Môze Rada schválit pomoc, ktorej cielom a úcelom je umoznit príjemcom vrátit pomoc predtým negatívne posúdenou v rozhodnutí Komisie? 37. Rada a portugalská vláda tvrdili, ze napadnuté opatrenie sa týka nie pôvodnej pomoci, o ktorej Komisia rozhodla, ale novej pomoci vyplývajúcej z inej právnej úpravy, zavádzajúcej zrejmý prevod zdrojov, podla svojich vlastných kritérií zodpovednosti a vyplácania. Dotknutá pomoc si preto vyzaduje nové posúdenie Radou podla clánku 87 ods. 2, ku ktorému v tomto prípade doslo, ked Rada prijala napadnuté rozhodnutie. 38. Pretoze napadnuté opatrenie sa týka novej pomoci, nedotýka sa podla vyjadrenia Rady právnej podstaty rozhodnutia Komisie, ktoré zostáva platným a úcinným. Následne, predkladaný princíp prevencie nie je aplikovatelný na napadnuté opatrenie. 39. Rada povazovala vo svojej právnej analýze za irelevantnú skutocnost, ze príjemcami pomoci schválenej napadnutým opatrením sú niektorí z príjemcov pôvodnej pomoci, takze jej úcinkom bolo vyvázit niektoré ekonomické dôsledky vyplývajúce z vrátenia pomoci nariadeného rozhodnutím Komisie, alebo ze jej ciel bol viac-menej podobný pôvodnej pomoci. 40. Rada sa vyjadrila, ze moznost existencie rozdielnych rozhodnutí týkajúcich sa systémov postupnej pomoci v prospech tých istých príjemcov je výslovne uznaná tretím pododsekom clánku 11 ods. 2 nariadenia 659/1999([15]15), podla ktorého "Komisia môze splnomocnit clenský stát spojit vrátenie pomoci [ktorá je predmetom zákazu poskytnutia týkajúceho sa skorsej pomoci] s výplatou pomoci urcenej pre záchranu dotknutého podniku". Toto rovnako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora vo veci TWD/Komisia ([16]16), potvrdzujúceho platnost rozhodnutia Komisie, ktoré vyslovilo novú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom v situácii, ked skorsia pomoc zakázaná iným rozhodnutím bola riadne vrátená. 41. Takáto moznost je z pohladu Rady práve logickou, pretoze negatívne rozhodnutie týkajúce sa jednotlivej pomoci sotva môze slúzit ako dôvod zákazu akejkolvek inej pomoci tomu istému príjemcovi v blizsej alebo vzdialenejsej budúcnosti. Súdny dvor skutocne uznal potrebu individuálneho posudzovania kazdej pomoci, ked princíp "raz a iba raz" vynal z kontextu restrukturalizacnej pomoci z dôvodu, ze takýto princíp "nedovoluje Komisii skúmat v kazdom jednotlivom prípade, ci projekt restrukturalizacnej pomoci je nevyhnutný v záujme dosiahnutia zámerov Zmluvy"([17]17). 42. Tvrdenia Rady ma nepresvedcili. 43. Je samozrejmé, ze negatívne rozhodnutie Komisie nie je dôvodom pre vylúcenie akejkolvek následnej pomoci pre tých istých príjemcov, ktorá bude posúdená ako zlucitelná so spolocným trhom([18]18). 44. Napadnuté opatrenie vsak smeruje k povoleniu pomoci, ktorá je z môjho pohladu zjavne a jednoznacne zamýslaná ako kompenzácia pre príjemcov pôvodnej pomoci, ktorí majú túto pomoc vrátit. Pomoc povolená podla clánku 1 opatrenia je urcená ako "zodpovedajúca sumám, ktoré prijímatelia [pôvodnej pomoci] musia vrátit podla rozhodnutí [Komisie]". Ako ozrejmuje úvodné ustanovenie 13 napadnutého opatrenia, specifické tazkosti, na ktoré je zamerané napadnuté opatrenie, vyplývajú z poziadavky, aby príjemcovia novej pomoci vrátili pôvodnú pomoc. Výsledkom napadnutého opatrenia je preto neutralizovat ako len je to mozné, ekonomické dôsledky rozhodnutia Komisie. 45. Ako Komisia dôvodne uviedla, pokial by Rada mohla prijat rozhodnutie schvalujúce poskytnutie pomoci, ktorej úcelom by bolo nahradit príjemcom vrátenie predchádzajúcej pomoci, mohol by sa tým jednoducho obchádzat princíp prevencie, ktorým, z dôvodov ktoré som uviedol vyssie, sa podla môjho názoru musia spravovat vztahy medzi právomocami udelenými podla clánku 88 ods. 2 ES. 46. A preto predpokladám, ze Rada nemôze prijat podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2 rozhodnutie povolujúce novú pomoc, ktorej úcelom a dôsledkom je zbavit príjemcov pomoci nákladov, ktoré si vyzaduje vrátenie inej pomoci nahradenej podla skorsieho rozhodnutia Komisie. 47. Vzhladom na odpovede na prvé dve otázky som toho názoru, ze napadnuté opatrenie by malo byt zrusené z dôvodu nedostatku právomoci Rady konat spôsobom, akým konala, a tým aj porusenia tretieho pododseku clánku 88 ods. 2. Nie je potrebné posudzovat ostatné kumulatívne dôvody týkajúce sa zneuzitia právomocí alebo porusení iných ustanovení alebo zásad právneho poriadku Spolocenstva, vzhladom na to, ze sa prekrývajú a viedlo by to v prípade úspechu dôvodov k rovnakému výsledku z prícin, ktoré som uz uviedol. 48. Prístup, aký som tu predlozil, sa mi v ziadnom prípade nejaví ako oslabujúci právo clenského státu podat ziadost, alebo právomoc Rady rozhodnút podla tretieho pododseku clánku 88 ods. 2. Pri svojom posudzovaní poskytnutej pomoci podla clánku 88 ods. 2 Komisia musí informovat dotknutý clenský stát o svojich pochybnostiach. Tento stát preto, súc informovaný, môze predlozit vec Rade, pokial tak chce ucinit, pred tým, nez Komisia dospeje ku konecnému rozhodnutiu([19]19). Navyse, ak je clenský stát nespokojný s prijatým rozhodnutím Komisie, vhodnou cestou, ktorou by sa mal podla môjho názoru uberat, je zacatie súdneho konania podla clánku 230 v stanovenej casovej lehote. 49. Napriek mojim vyssie uvedeným záverom navrhujem tiez zvázit subsidiárne dôvody predlozené Komisiou, menovite, ze Rada sa dopustila zjavného omylu pri hodnotení, prijmúc záver, ze existujú výnimocné okolnosti postacujúce pre zdôvodnenie uplatnenia konania podla clánku 88 ods. 2 a ze napadnuté opatrenia primerane nezdôvodnila. Mýlila sa zjavne Rada pri prijímaní záveru, ze výnimocné okolnosti odôvodnujú prijatie napadnutého opatrenia? 50. Komisia subsidiárne tvrdila, ze Rada sa dopustila zjavného omylu v hodnotení, uzavrúc, ze tazkosti príjemcov pôvodnej pomoci vzniknuté z povinnosti vrátit túto pomoc predstavujú vo svojej podstate výnimocnú okolnost v zmysle tretieho pododseku clánku 88 ods. 2. 51. V prijatí záveru obsiahnutého v úvodnom ustanovení 14 napadnutého opatrenia o tom, ze tieto výnimocné okolnosti existovali, Rada brala ohlad v zmysle úvodného ustanovenia 13 na tú skutocnost, ze vrátenie pôvodnej pomoci by mohlo ohrozit ekonomickú zivotaschopnost nie malého poctu príjemcov pomoci a mohlo by mat výnimocne skodlivé sociálne dôsledky v urcitých regiónoch, pretoze 50 % stád osípaných je koncentrovaných na menej ako 5 % územia Portugalska. 52. Nepochybujem, ze Rada má siroké rozhodovacie právomoci na to, aby posúdila, ci existujú výnimocné okolnosti, ktoré by mohli odôvodnit prijatie poskytnutej pomoci([20]20). Rada sa v tomto kontexte dovoláva posudzovania celkovej ekonomickej situácie. Zlozitost jej úlohy v polnohospodárskej oblasti je o to výraznejsia. Napriek tomu, rozhodovacie právomoci Rady musia byt ohranicené. 53. Komisia dôvodne uvádza, ze vrátenie pomoci nezákonne vyplatenej pred prijatím negatívneho rozhodnutia Komisie je v plnom rozsahu normálny a logický dôsledok rozhodnutia o jej nezlucitelnosti so spolocným trhom. Súdny dvor opakovane vyslovil, ze Komisia môze nariadit vrátit pomoc, pokial o nej prijme negatívne rozhodnutie([21]21). Podla clánku 14 nariadenia 659/1999 ([22]22) sa od Komisie teraz vyzaduje, aby nariadila vrátenie pomoci po negatívnom rozhodnutí, s výnimkou toho, pokial by to bolo v rozpore so vseobecnými princípmi právneho poriadku Spolocenstva. Vrátenie pomoci slúzi na obnovenie predtým existujúcej situácie a tým odstránenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z predmetnej pomoci. Je preto nevyhnutnou a základnou crtou systému Spolocenstiev na kontrolu státnej pomoci. 54. Ani podla môjho názoru tazkosti vzniknuté podnikom vracajúcim pomoc nemôzu byt kvalifikované ako výnimocné. Ako Súdny dvor rozhodol, ak Komisia nariadila vrátenie pomoci, táto musí byt vymáhaná dotknutým státom, dokonca aj vtedy, ak to vedie k úpadku podniku, ktorému bola pomoc poskytnutá([23]23). Jedinou obranou dostupnou clenskému státu je absolútna nemoznost vrátenia pomoci. 55. Súhlasne s tým sa mi javí, ze Rada sa pri prijímaní napadnutého opatrenia dopustila zjavného pochybenia v hodnotení, pokial prijala záver, ze výnimocné okolnosti existujú z dôvodu ekonomických tazkostí vzniknutých príjemcom pôvodnej pomoci pre povinnost vrátenia tejto pomoci. 56. Zatial co Rada môze, samozrejme, zdôvodnit svoje rozhodnutie ekonomickými a sociálnymi dôvodmi, tieto dôvody musia podla môjho názoru byt nezávislé od poziadavky vrátenia pomoci formulovanej skorsím rozhodnutím Komisie. 57. Som preto toho názoru, ze Komisia uspeje tiez v tomto prvom subsidiárnom dôvode a ze napadnuté opatrenie musí byt v kazdom prípade zrusené z dôvodu, ze Rada sa dopustila zjavného pochybenia v hodnotení, prijmúc záver, ze sú dané výnimocné okolnosti potrebné pre jeho prijatie. Je napadnuté opatrenie primerane a riadne odôvodnené? 58. Nakoniec, a tiez subsidiárne, Komisia tvrdila, ze dokonca za prijatia predpokladu, ze v danej veci môzu existovat výnimocné okolnosti, Rada v napadnutom opatrení dostatocne nepreukázala ich existenciu. Väcsina úvodných ustanovení predmetného opatrenia je venovaná vykresleniu histórie rozhodnutí Komisie a situácii v portugalskom odvetví chovu osípaných roku 1998. Podla vyjadrenia Komisie, dôvody uvádzané v napadnutom opatrení sa vsetky týkajú pôvodnej pomoci bez zdôvodnenia, preco by mala byt terajsia situácia posudzovaná ako výnimocná alebo preco by odôvodnovala poskytnutie novej pomoci. 59. Zdá sa mi, ze musí byt nacrtnutý rozdiel medzi vecnými a formálnymi nedostatkami, ktoré by mohli byt vytýkané odôvodneniu napadnutého opatrenia. 60. Co sa týka skôr spomenutých nedostatkov, uz som prijal záver, ze Rada pochybila identifikujúc ako výnimocnú okolnost tazkosti zazívané príjemcami pôvodnej pomoci ako dôsledok ich povinnosti vrátit túto pomoc. 61. Co sa týka neskôr spomenutých nedostatkov, napadnuté opatrenie zjavne a jednoznacne specifikuje odôvodnenie Rady pre schválenie pomoci menovite potrebou kompenzácie tazkostí portugalských chovatelov osípaných, vzniknutých ako následok povinnosti vrátit pôvodnú pomoc. Hoci takéto odôvodnenie nie je podla môjho názoru dostacujúce, je celkom primerané informovaniu tých, ktorí boli dotknutí napadnutým opatrením, o pohnútke Rady pre jeho prijatie a dovoluje súdu vykonat svoju kontrolnú právomoc. Návrhy 62. Vo svetle vyssie uvedených pripomienok som toho názoru, ze Súdny dvor by mal rozhodnút takto: 1) zrusit rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povolujúce portugalskej vláde poskytnút pomoc portugalským chovatelom osípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998; 2) zaviazat Radu Európskej únie na náhradu trov konania; 3) zaviazat Portugalskú a Francúzsku republiku, ako vedlajsích úcastníkov, na znásanie svojich vlastných trov. __________________________________________________________________ [24]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [25]2 - Rozhodnutie Rady 2002/114/ES z 21. januára 2002 povolujúce portugalskej vláde poskytnút pomoc chovatelom osípaných, ktorí boli príjemcami pomoci v rokoch 1994 a 1998, Ú. v. ES L 43, 2002, s. 18. __________________________________________________________________ [26]3- Rozhodnutie Komisie 2000/200/ES z 25. novembra 1999 o rezime pomoci zavedeným Portugalskom pre oddlzenie podnikov intenzívnej zivocísnej výroby a pre ekonomické ozdravenie chovu osípaných, Ú. v. ES L 66, 2000, s. 20; Rozhodnutie Komisie 2001/86/ES zo 4. októbra 2000 o systéme pomoci zavedenom Portugalskom v odvetví chovu osípaných, Ú. v. ES L 29, 2001, s. 49. __________________________________________________________________ [27]4- Pozri rozhodnutie Rady 2000/257/ES z 20. marca 2000 týkajúce sa pomoci poskytnutej v Taliansku RIBS SpA v súlade s ustanoveniami vnútrostátneho zákona 700 z 19. decembra 1983 o restrukturalizácii odvetvia pestovania cukrovej repy, Ú. v. ES L 79, 2000, s. 38. __________________________________________________________________ [28]5 - Nariadenie Rady ES c. 659/1999 z 22. marca 1999 upravujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 88 Zmluvy o ES, Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1. __________________________________________________________________ [29]6 - Ú. v. ES L 282, s. 1. __________________________________________________________________ [30]7 - Citované v poznámke 3. __________________________________________________________________ [31]8 - Generálny advokát Mayras dospel k rovnakému záveru vo svojich návrhoch vo veci 70/72 Komisia/Nemecko [1973] Zb. 813, s. 835, v druhom odseku. Pozri aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci C-309/95 Komisia/Rada [1998] Zb. s. I-655, bod 45. __________________________________________________________________ [32]9 - Prvotná úloha Komisie bola v tomto smere uznaná súdom v jeho judikatúre, ktorá odopiera vnútrostátnym súdom akúkolvek právomoc posudzovat zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Pozri vec C-354/90 FNCE [1991] Zb. s. I-5505, bod 14 rozsudku. __________________________________________________________________ [33]10 - Tieto konania môzu mat formu postupu podla clánku 230, alebo môzu vyplynút z pouzitia clánku 88 ods. 2 Komisiou alebo iným zainteresovaným státom. __________________________________________________________________ [34]11 - Citované v poznámke 8 vyssie, na s. 835, v druhom odseku. __________________________________________________________________ [35]12 - Napadnuté opatrenie bolo prijaté 21. januára 2002 po viac ako dvoch rokoch od prvého rozhodnutia Komisie. __________________________________________________________________ [36]13 - V bode 21 vyssie. __________________________________________________________________ [37]14 - V bodoch 20 az 25. __________________________________________________________________ [38]15 - Citované v poznámke 5. __________________________________________________________________ [39]16 - Vec C-355/95 [1997] Zb. s. I-2549. __________________________________________________________________ [40]17 - Vec C-441/97 P Wirtschaftsvereinigung Stahl a i./Komisia [2000] Zb. s. I-10293, v bode 55 rozsudku. __________________________________________________________________ [41]18 - Vid v tomto smere návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci 156/77 Komisia/Belgicko [1978] Zb. 1881, s. 1911, v prvom odseku. __________________________________________________________________ [42]19 - V tomto konaní, vo vztahu k rozhodnutiu Komisie, citovanému v bode 3 vyssie, pozri rozhodnutia Komisie iniciujúce konanie podla clánku 88 (2) (Ú. v. ES C 83, 1998, s. 5 a Ú. v. ES C 220, 1999, s. 19). Pre súcasné stanovisko pozri clánok 4 ods. 4 a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 citovaného v bode 5. __________________________________________________________________ [43]20 - Pozri vec C-122/94 Komisia/Rada [1996] Zb. s. I-881, v bodoch 18, 19, 24 a 25 rozsudku. __________________________________________________________________ [44]21 - Pozri, napríklad, vec 70/72, citovanú v poznámke 8 a bode 13 rozsudku. __________________________________________________________________ [45]22 - Citované v poznámke 5. __________________________________________________________________ [46]23 - Pozri vec 52/84 Komisia/Belgicko [1986] Zb. s. 89, v bode 16 rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref1 25. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref2 26. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref3 27. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref4 28. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref5 29. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref6 30. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref7 31. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref8 32. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref9 33. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref10 34. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref11 35. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref12 36. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref13 37. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref14 38. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref15 39. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref16 40. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref17 41. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref18 42. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref19 43. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref20 44. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref21 45. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref22 46. file:///tmp/lynxXXXXnJkg54/L98676-3854TMP.html#Footref23