NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. septembra 2005 ^1([1]1) Vec C-66/02 Talianska republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Clánok 87 ES - Rozhodnutie Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 - Danové výhody poskytnuté bankám" Obsah I - Úvod II - Skutkový stav a vnútrostátna právna úprava III - Konanie pred Komisiou a napadnuté rozhodnutie IV - O zalobe A - Úvodné poznámky k zalobným dôvodom B - O vseobecnom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom zohladnení cielov a charakteru sporných opatrení (prvý zalobný dôvod) 1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády 2. Posúdenie C - O výhrade, ze Komisia kvalifikovala sporné opatrenia neprávom ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom porusila povinnost odôvodnenia (druhý zalobný dôvod) 1. O nedostatkoch napadnutého rozhodnutia vo vztahu k otázke, ci sa spornými opatreniami poskytuje selektívna výhoda zo státnych zdrojov a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády b) Posúdenie 2. O otázke narusenia hospodárskej sútaze a obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády b) Posúdenie 3. O nedostatocnom odôvodnení z dôvodu absencie samostatného skúmania sporných opatrení podla clánku 87 ods. 1 ES a clánku 87 ods. 3 ES a z dôvodu prílis globálneho skúmania sporných opatrení a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády b) Posúdenie D - O porusení clánku 87 ods. 3 ES a povinnosti odôvodnenia, co sa týka otázky zlucitelnosti zo spolocným trhom (tretí zalobný dôvod) 1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády 2. Posúdenie V - O trovách VI - Návrh I - Úvod 1. Zalobou podanou 28. februára 2002 do kancelárie Súdneho dvora navrhuje Talianska republika podla clánku 230 ods. 1 ES zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme státnej pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko [neoficiálny preklad]([2]2). II - Skutkový stav a vnútrostátna právna úprava 2. Az do 80. rokov bol taliansky bankový sektor ciastocne vo vlastníctve státu, pricom podliehal vo vseobecnosti silnému státnemu vplyvu a to pri jeho súcasnej specializácii a regionalizácii. Zaciatkom 80. rokov zacali talianske orgány privatizacný proces bánk, ktorý mal okrem iného viest v priemere k zväcseniu bánk, pricom malo súcasne dôjst k zruseniu ich specializácie. Talianska vláda prijala zásadné opatrenia k postupnej privatizácii bankového sektora prostredníctvom zákona c. 218/90 z 30. júla 1990, takzvaného "zákona Amato" (dalej len "zákon Amato"). 3. Banky, ktoré vlastnil stát, mohli byt transformované na akciové spolocnosti a roku 1993 boli k tomu zaviazané. Ich akcie boli umiestnené na trh alebo prevedené na organizácie zalozené na úcely dosahovania zisku oznacované ako "bankové nadácie". V rámci spomenutých procesov doslo k nasledujúcemu rozdeleniu: novozalozené banky (vo vseobecnosti dalej len "banky") prevzali bankovú cinnost, zatial co bankové nadácie vlastnili a spravovali podiely v bankách, a tak ich kontrolovali. Na základe urcitých danových ustanovení obsiahnutých v zákone Amato mohli bankové nadácie previest na banky aj urcité aktíva a iný majetok, ktoré banky nepotrebovali nevyhnutne na svoju cinnost. 4. Koncom 90. rokov prijala talianska vláda nové opatrenia na podporu restrukturalizácie a konsolidácie bankového sektora. Zákon c. 461/98 z 23. decembra 1998 (dalej len "zákon Ciampi") splnomocnil vládu okrem iného na prijatie fiskálnych opatrení na ulahcenie spätného prevodu aktív a dalsieho majetku bánk, ktoré neboli nevyhnutne potrebné na ich cinnost, na bankové nadácie a taktiez opatrení na ulahcenie restrukturalizácie bankového sektora prostredníctvom zlucovania bánk alebo podobných restrukturalizacných opatrení. 5. Zákon Ciampi bol vykonaný zákonným dekrétom c. 153/99 zo 17. mája 1999 (dalej len "dekrét c. 153/99"), ktorý stanovuje zvlástne danové pravidlá pre urcité transakcie pri restrukturalizácii a spätnom prevode. 6. V bode 5 císlach 1 az 5 napadnutého rozhodnutia sú strucne opísané danové opatrenia (dalej len "sporné opatrenia") zavedené zákonom Ciampi a dekrétom c. 153/99 (dalej len "sporná schéma pomoci") týmto spôsobom: 1. znízenie sadzby dane z príjmov (IRPEG) na 12,5 % pre banky, ktoré uskutocnia fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu pocas piatich po sebe nasledujúcich zdanovacích období pod podmienkou, ze sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva podliehajúca zákazu rozdelenia pocas obdobia troch rokov. Zisk vyclenený do osobitnej rezervy nesmie prekrocit 1,2 % rozdielu medzi celkovou sumou pohladávok a záväzkov bánk, ktoré sa zúcastnili na zlúcení, a analogickým agregátom najväcsej z bánk zúcastnených na tejto operácii (clánok 22 ods. 1 a clánok 23 ods. 1 dekrétu c. 153/99); 2. danová neutralita operácií spätného postúpenia poskytovatelovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti a ktoré sa predtým previedli na bankové spolocnosti v súlade so zákonom c. 218/90 z 3. júla 1990 (clánok 16 ods. 3 dekrétu c. 153/99); 3. uplatnenie pevnej dane miesto dane splatnej v súvislosti s operáciami podla bodov 1 a 2 (clánok 24 ods. 1 a clánok 16 ods. 5 dekrétu c. 153/99); 4. danová neutralita v prípade komunálnej dane týkajúcej sa zvýsenia hodnoty nehnutelností vo vztahu k operáciám podla bodov 1 a 2 (clánok 24 ods. 1 a clánok 16 ods. 5 dekrétu c. 153/99); 5. oslobodenie prevodov podielov na Banca d'Italia z bankových spolocností na bankové nadácie od dane (clánok 27 ods. 2 dekrétu c. 153/99). 7. Sporné opatrenia platia pre transakcie v rokoch 1998 az 2004. III - Konanie pred Komisiou a napadnuté rozhodnutie 8. Na základe parlamentnej otázky zacala Komisia v marci 1999 predbezné zistovanie týkajúce sa zákona Ciampi a dekrétu c. 153/99. V rámci konania v oblasti státnej pomoci Komisia listom z 23. marca 2000 oznámila talianskym orgánom, ze zákon Ciampi a dekrét c. 153/99 by mohli obsahovat prvky státnej pomoci a vyzvala ich na docasné pozastavenie uplatnovania sporných opatrení. Talianske orgány listom z 12. apríla 2000 Komisii oznámili, ze pozastavili uplatnovanie sporných opatrení, a preto môzu byt danové úlavy poskytnuté iba za roky 1998, 1999 a 2000. 9. Komisia listom z 25. októbra 2000 talianskej vláde oznámila zacatie konania o státnej pomoci. 10. Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedla, ze sporné opatrenia v prospech bánk - az na opatrenie uvedené v bode 5 pod císlom 5 - predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (clánky 1 a 2 rozhodnutia). Komisia okrem toho talianskej vláde nariadila, aby zrusila protiprávnu úpravu (clánok 3 rozhodnutia), vymáhala státnu pomoc poskytnutú na základe protiprávnej úpravy spolu s úrokmi (clánok 4 rozhodnutia) a informovala Komisiu do dvoch mesiacov od dorucenia rozhodnutia o uskutocnených opatreniach (clánok 5 rozhodnutia). IV - O zalobe A - Úvodné poznámky k zalobným dôvodom 11. Talianska vláda uplatnuje vo svojej zalobe porusenie povinnosti odôvodnenia, porusenie clánku 87 ods. 1 ES, clánku 253 ES a taktiez clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES. Dôvodnost týchto zalobných dôvodov Komisia vzdy odmietala. 12. Talianska vláda uvádza na odôvodnenie svojej zaloby ako prvý, vseobecný zalobný dôvod, to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne nezohladnila prípadne neuznala ciele a charakteristiku sporných opatrení a taktiez kontinuitu medzi ratio legis zákona Amato a zákona Ciampi, cím porusila povinnost odôvodnenia, najmä s ohladom na posilnenie hospodárskej sútaze. 13. V rámci druhého zalobného dôvodu, ktorý sa skladá z viacerých castí, talianska vláda tvrdí, ze sporné opatrenia boli neprávom kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 14. V rámci tretieho zalobného dôvodu talianska vláda tvrdí, ze Komisia konala v rozpore s clánkom 87 ods. 3 ES a clánkom 253 ES, lebo neposúdila sporné opatrenia ako "pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" alebo ako "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností", ktoré sú zlucitelné so spolocným trhom v zmysle spomenutých ustanovení, co bolo dôsledkom mylného a z právneho hladiska rozporného odôvodnenia. 15. Okrem toho, talianska vláda vo svojej replike namieta to, ze doslo k poruseniu jej práv na obranu. Odôvodnuje to tým, ze Komisia vzniesla az v napadnutom rozhodnutí - a nie uz v konaní pred podaním zaloby - samostatnú výhradu o nepriamom zdanení privatizovaných bánk, na základe coho nemohla talianska vláda a ani príjemcovia údajnej státnej pomoci realizovat svoje právo na obranu. 16. K tejto výhrade treba uviest, ze z clánku 42 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo az v priebehu konania.([3]3) 17. Z toho, ze talianska vláda vzniesla výhradu porusenia práva na obranu v skutocnosti az v replike, pricom túto výhradu neopiera o dôvody, ktoré vysli najavo az v priebehu konania, vyplýva, ze táto výhrada, ako to oprávnene uvádza aj Komisia, je neprípustná a nie je potrebné zaoberat sa dalej jej obsahom. B - O vseobecnom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom zohladnení cielov a charakteru sporných opatrení (prvý zalobný dôvod) 1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády 18. Talianska vláda tvrdí, ze Komisia neuznala dôlezitú úlohu sporných opatrení v rámci reformy talianskeho bankového sektora, pricom zle pochopila súvislost medzi zákonom Amato a zákonom Ciampi. Sporné opatrenia predstavujú totiz potrebnú etapu k dokonceniu zákonom Amato zacatej privatizácie a restrukturalizácie spomenutého sektora, co je v súlade s cielmi integrácie a hospodárskej sútaze. Danové opatrenia, obsiahnuté v zákone Amato, nemali predpokladané úcinky v plnom rozsahu, ako napr. vo vztahu k segmentácii trhu, ktorá zostala v podstatnej casti zachovaná. Zákon Ciampi a vykonávací dekrét c. 153/99, obsahujúce sporné opatrenia, boli nevyhnutné na dosiahnutie cielov zákona Amato. Komisia sa mýli aj vo svojej domnienke, ze privatizácia bola ukoncená v roku 1992. Tým, ze Komisia nezohladnila v dostatocnej miere mimoriadnu povahu opatrení ako súcasti reformy bankového sektora, porusila svoju povinnost odôvodnenia. Chýba tu teda dostatocné posúdenie otázky, ci sporné opatrenia skutocne obmedzujú hospodársku sútaz v bankovom sektore, alebo jej prospievajú, ako tvrdí zalobkyna. 2. Posúdenie 19. Najskôr je potrebné pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc upravenú v Zmluve ES ako pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 20. Podla ustálenej judikatúry je pre zaradenie urcitého opatrenia ako státnej pomoci v zmysle tohto clánku rozhodujúce splnenie nasledujúcich kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí poskytovat jednostrannú výhodu niekolkým podnikatelom alebo výrobe urcitých druhov tovarov; ii) výhoda musí byt poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov; iii) opatrenie musí narusovat hospodársku sútaz alebo také narusenie musí hrozit; a iv) opatrenie musí ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi.([4]4) 21. Povaha cielov a dôvody státneho opatrenia nie sú podstatné pre jeho kvalifikáciu ako státnej pomoci. Podla ustálenej judikatúry clánok 87 ES nerozlisuje totiz "podla dôvodov a cielov státnych intervencných opatrení, ale definuje ich podla úcinkov".([5]5) 22. Ani z "charakteru" opatrenia ako takého nie je mozné vyvodzovat, ci opatrenie splna predpoklady státnej pomoci alebo nie. Súdny dvor tak vo svojej ustálenej judikatúre napríklad s ohladom na rezim v oblasti sociálneho poistenia uviedol, ze státne opatrenia nie sú "iba pre svoj sociálny charakter" vynaté spod zaradenia medzi státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([6]6) 23. Okrem toho je tazké jednoznacne a vo vseobecnosti zistit presný úcel danových predpisov. Ako ukazujú aj vyjadrenia talianskej vlády v zalobe, pri rôznych uhloch pohladu na predpis nachádzame rôzne ciele a úcely. Sporné opatrenia môzu síce byt v uzsej alebo sirsej súvislosti s projektom privatizácie, ako vsak talianska vláda uvádza, úcelom opatrení je aj priniest stimuly na zlúcenie bánk, prípadne na spätné prevody, cím má byt zvýsená rentabilita prípadne kapitalizácia dotknutých bánk a taktiez sa má zlepsit konkurencieschopnost bankového sektora. Na inom mieste uvádza, ze spornými opatreniami má dôjst k zmierneniu zvýseného danového zatazenia, ktorému podlieha bankový sektor v porovnaní s inými odvetviami hospodárstva. 24. Vyjadrenie talianskej vlády, podla ktorého boli sporné opatrenia prijaté z dôvodov privatizácie a ozivenia hospodárskej sútaze, prípadne boli prijaté v súlade so záujmom európskej integrácie, v kazdom prípade neodôvodnuje, s ohladom na judikatúru, ktorú som uviedla v bodoch 21 a 22 vyssie, vynatie sporných opatrení spod ich kvalifikácie ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES podla kritérií vymenovaných v bode 20 vyssie. Pokial ide o zvázenie politických a hospodárskych záujmov, ako ich uviedla talianska vláda, nad rámec uvedených kritérií, je zodpovedajúce posúdenie oprávnenosti státnej pomoci v kazdom prípade vyhradené Komisii v rámci jej právomocí pri schvalovaní státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 ES.([7]7) 25. Na druhej strane nemozno povazovat vyjadrenia o cieli a úcele opatrenia za úplne irelevantné, alebo neobsahujúce ziadne indície na úcely posúdenia podla clánku 87 ods. 1 ES, pokial by mohli poskytovat informácie o úcinkoch urcitého opatrenia, cím by mohli zohrat úlohu pri preverení existencie rôznych "s úcinkom spojených" znakov pojmu státnej pomoci, ktoré sú uvedené v bode 20 vyssie.([8]8) 26. Aj pri takomto chápaní vsak viackrát prednesený argument, podla ktorého by mali sporné opatrenia prostredníctvom restrukturalizácie a posilnenia bánk v konecnom dôsledku viest k oziveniu hospodárskej sútaze, prípadne k zabezpeceniu ich konkurencieschopnosti, nebráni tomu, aby boli také opatrenia povazované za státnu pomoc. 27. Právna úprava státnej pomoci predstavuje totiz prostriedok v rámci systému, upraveného clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES, "ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz". Také narusenie by spocívalo okrem iného v tom, ze by clenský stát posilnil konkurencieschopnost podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovarov, cím by doslo k "oziveniu" hospodárskej sútaze, napríklad v porovnaní s iným podnikatelom alebo výrobou urcitých druhov tovarov na spolocnom trhu. "Ozivenie" alebo "posilnenie" hospodárskej sútaze totiz nepredstavuje protiklad k "naruseniu hospodárskej sútaze", na ktoré sa vztahuje právo Spolocenstva upravujúce státnu pomoc. V súlade s touto líniou Súdny dvor v ustálenej judikatúre rozhodol, ze snaha clenského státu priblízit podmienky hospodárskej sútaze v urcitom odvetví hospodárstva podmienkam v iných clenských státoch prostredníctvom jednostranných opatrení nespôsobuje to, ze by také opatrenia nemohli mat charakter státnej pomoci.([9]9) 28. Pokial ide o argumentáciu talianskej vlády týkajúcu sa kontinuity cielov zákona Amato a zákona Ciampi, vychádza zrejme z toho, ze spornú právnu úpravu nie je mozné kvalifikovat ako státnu pomoc, kedze Komisia nenamietala opatrenia uz prijaté na základe zákona Amato. 29. Tu je potrebné poukázat na to, ze zaradenie urcitého státneho opatrenia medzi státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, pri naplnení skutkovej podstaty tohto ustanovenia, závisí od viacerých faktorov a vyzaduje si presnú analýzu technických a právnych vlastností konkrétneho státneho opatrenia a jeho hospodárskeho kontextu od prípadu k prípadu.([10]10) Práve preto, ze sa právna úprava státnej pomoci musí, ako talianska vláda správne uvádza, podriadit ekonomickej realite, nejde pri kontrole státnej pomoci v zmysle Zmluvy o statickú koncepciu. To uviedla aj Rada v odôvodnení c. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999([11]11) takto: "... ukoncenie a rozsírenie vnútorného trhu je postupným procesom, ktorý sa odráza v trvalom vývoji politiky státnej pomoci; ... so zretelom na tento vývoj sa niektoré opatrenia, ktoré nepredstavovali státnu pomoc v momente, ked nadobudli úcinnost, mohli následne stat pomocou." 30. Vo svetle týchto úvah sa zdá byt jasné, ze z okolnosti, ze Komisia nevyjadrila predtým ziadne námietky proti schéme, ktorú zaviedol zákon Amato - ktorý Komisia preverila iba s ohladom na niektoré aspekty, co talianska vláda nespochybnuje -, nie je mozné dôvodit, ze by nebolo mozné kvalifikovat ako státnu pomoc inú schému, aj ked predstavuje "kontinuitu" k prvej schéme alebo slúzi rovnakým cielom. Inými slovami, Komisii nic nebráni, aby kvalifikovala urcitú schému ako státnu pomoc, aj ked proti predchádzajúcej schéme nevzniesla ziadne námietky. 31. Pokial sa talianska vláda dovoláva porusenia povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES, je potrebné pripomenút niektoré zásady, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry. 32. V prvom rade je potrebné brat ohlad na to, ze pri povinnosti odôvodnenia ide o podstatnú formálnu poziadavku, ktorú je potrebné odlisovat od otázky presvedcivosti, prípadne obsahovej správnosti odôvodnenia, ktoré vedú k vecnej správnosti sporného právneho aktu.([12]12) 33. Pokial ide po druhé o poziadavky na odôvodnenie, to musí byt podla ustálenej judikatúry primerané povahe právneho aktu, pricom musí vyjadrovat úvahy orgánov Spolocenstva tak jasne a jednoznacne, ze dotknutí budú schopní pochopit dôvody vydaného opatrenia a Súdny dvor bude môct uskutocnit svoju kontrolnú úlohu. Potrebu odôvodnenia treba posúdit predovsetkým s ohladom na obsah právneho aktu a na záujem, ktorý by mohli mat jeho adresáti alebo iné právnym aktom dotknuté osoby na vysvetleniach tvoriacich obsah odôvodnenia. V odôvodnení vsak nemusia byt uvedené vsetky skutkovo alebo právne relevantné hladiská, lebo posúdenie toho, ci odôvodnenie právneho aktu zodpovedá poziadavkám clánku 253 Zmluvy ES, nezávisí iba od jeho znenia, ale aj od jeho kontextu, ako aj vsetkých právnych predpisov platných pre dotknutú oblast.([13]13) 34. S ohladom na výhradu nedostatocného zohladnenia mimoriadneho charakteru opatrení ako súcasti reformy bankového sektora treba konstatovat, ze Komisia zhrnula poznámky Talianska týkajúce sa histórie a cielov sporných opatrení v bode 16 napadnutého rozhodnutia. Stanovenými cielmi státnej pomoci, predovsetkým konsolidáciou bankového sektora, sa Komisia zaoberala v rámci posúdenia súladu opatrení státnej pomoci s právom v bodoch 30 a 32 napadnutého rozhodnutia. 35. Predovsetkým s ohladom na vplyv stanovených cielov sporného opatrenia pre jeho kvalifikáciu ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorý som nacrtla v bodoch 21 az 25 vyssie, nemozno tu, pokial ide o zohladnenie charakteru a ciela sporných opatrení, konstatovat chýbajúce odôvodnenie rozhodnutia. 36. Tvrdením týkajúcim sa kontinuity medzi spornými opatreniami a zákonom Amato sa zaoberá bod 53 napadnutého rozhodnutia. 37. Pokial teda ide o výhradu porusenia povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES uvedenú talianskou vládou v rámci prvého vseobecného zalobného dôvodu, je táto výhrada vzhladom na uvedené skutocnosti nedôvodná. 38. Z preverenia prvého zalobného dôvodu nevyplýva nic, co by spochybnovalo platnost napadnutého rozhodnutia. C - O výhrade, ze Komisia kvalifikovala sporné opatrenia neprávom ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom porusila povinnost odôvodnenia (druhý zalobný dôvod) 39. Tento zalobný dôvod sa skladá z viacerých nie úplne jasne struktúrovaných castí, v ktorých talianska vláda súhrnne uvádza v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nasledujúce aspekty: - nedostatocné odôvodnenie z dôvodu neoddeleného preskúmania sporných opatrení podla clánku 87 ods. 1 ES a clánku 87 ods. 3 ES a prílis vseobecného preskúmania sporných opatrení, - mylné predpoklady a chybné posúdenie poskytnutých výhod a selektivity, co sa týka danového opatrenia uvedeného v bode 5 císle 1, - nezatazenie státneho rozpoctu alebo nepouzitie státnych zdrojov pri sporných opatreniach a danová neutralita opatrení vo vztahu k transakciám spätného prevodu, - neexistujúci selektívny charakter sporných opatrení, - neexistencia narusenia hospodárskej sútaze medzi bankami pôsobiacimi v Taliansku alebo medzi domácimi a zahranicnými bankami, - chybné posúdenie a nedostatocné odôvodnenie, co sa týka úcinkov na obchod medzi clenskými státmi. 1. O nedostatkoch napadnutého rozhodnutia vo vztahu k otázke, ci sa spornými opatreniami poskytuje selektívna výhoda zo státnych zdrojov a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády 40. V druhej casti druhého zalobného dôvodu talianska vláda tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie, pokial ide o opatrenie uvedené v jeho bode 5 císle 1, sa vo vztahu k poskytnutým výhodám opiera o mylné predpoklady. Znízenie sadzby dane z príjmov právnických osôb (IRPEG) na 12,5 % sa vztahuje iba na zisky tvoriace osobitnú rezervu a nie na vsetky zisky bánk zúcastnených na fúzii alebo obdobnej restrukturalizácii. Uvedená fiskálna výhoda sa viaze na splnenie styroch podmienok, ktoré Komisia nezobrala do úvahy. Z týchto podmienok vyplýva, ze úcel tohto danového opatrenia nespocíva vo zvýhodnení akcionárov, ale v kapitalizácii banky, ktorá vznikla na základe zlúcenia. Tým sa posilní konkurencieschopnost bankového sektora. 41. Na rozdiel od tvrdenia Komisie uvedeného v bode 33 napadnutého rozhodnutia nejde ani o selektívne opatrenie. Talianska vláda sa sústreduje predovsetkým na chybnost tvrdenia Komisie, podla ktorého by boli týmto opatrením znevýhodnené malé banky oproti velkým bankám. Uvedené opatrenie sa okrem toho neobmedzuje iba na talianske banky, ale aj na pobocky bánk z iných clenských státov v Taliansku. 42. V tretej casti druhého zalobného dôvodu talianska vláda tvrdí, ze pojem státna pomoc predpokladá existenciu výhod pre podnikatela a taktiez priamy vplyv na státny rozpocet - pouzitím alebo zrieknutím sa financných prostriedkov. Státny rozpocet vsak nebude - z celkového a dlhodobého hladiska - v dôsledku sporných opatrení zatazený. Taliansky zákonodarca sa vzdy snazil pouzívat také nástroje, ktoré sú neutrálne vo vztahu k hospodárskej sútazi, ako aj k celkovým fiskálnym prostriedkom v bankovom sektore. 43. Talianska vláda okrem toho zdôraznuje, ze opatrenia týkajúce sa spätného prevodu majetku a dalsích aktív, ktoré nie sú na úcely cinnosti bánk nevyhnutné, na bankové nadácie nie sú oslobodeniami od dane, ale je na ne potrebné nazerat ako na danovo neutrálne. Tieto spätné prevody nevytvárajú ziadnu pridanú alebo znízenú hodnotu, a preto by bankové nadácie museli v zásade zaplatit dane, od ktorých boli banky oslobodené, aj ked v neskorsom období ako bol pôvodný dátum splatnosti, takze tu mozno hovorit iba o casovo ohranicenom odlození danovej povinnosti. Nejde tu o vzdanie sa príjmov z daní. Okrem tohto sú tieto opatrenia na prospech aj subjektom ako holdingy, ktoré nie sú kvalifikované ako podnikatelia v súvislosti s pojmom státnej pomoci. 44. V stvrtej casti druhého zalobného dôvodu talianska vláda vo vseobecnosti tvrdí, ze sporné opatrenia nesplnajú predpoklady, v dôsledku ktorých by pôsobili selektívne. Ide predovsetkým o vseobecné opatrenia, ktoré by sa bez akejkolvek diskriminácie vztahovali na vsetky banky zúcastnené na reforme. 45. Pri skúmaní selektivity urcitej danovej úlavy sa musí najprv urcit, ci danové úlavy predstavujú výnimku z uplatnenia vseobecne platného danového systému v prospech urcitých podnikatelov v clenskom státe. Pokial platí uvedené, musí sa nakoniec preverit, ci je výnimka alebo diferenciácia vnútri systému oprávnená s ohladom na povahu alebo vnútornú stavbu danového systému. 46. V predlozenom prípade nemozno na sporné opatrenia nazerat ako na specifické opatrenia, aj ked sa vztahujú na bankový sektor, ale ide o vseobecné opatrenia, lebo sa opierajú o základný princíp platný v talianskom právnom systéme, podla ktorého sa odlisným spôsobom zdanujú banky v porovnaní s priemyselnými podnikmi. Talianska vláda uvádza, ze bankový sektor podlieha osobitným zákonným podmienkam a kontrole. Bankový sektor vykazuje aj urcité osobitosti vo vztahu k dynamike hospodárskej sútaze. Existujú objektívne rozdiely medzi danovníkmi v bankovom sektore a v iných sektoroch. Osobitné zdanenie tohto sektora je teda z objektívneho hladiska oprávnené, co vyplýva aj z oznámenia Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov.([14]14) Na sporné opatrenia preto nemozno nazerat ako na "výnimku" zo vseobecne platného systému. Ide o mimoriadne a casovo obmedzené opatrenia, ktoré majú priniest stimuly pre nevyhnutné strukturálne zmeny. Okrem toho prinesie zlepsenie hospodárskej sútaze v bankovom sektore bezprostredné výhody aj pre iné odvetvia hospodárstva. b) Posúdenie 47. Pojem státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES predpokladá v prvom rade zvýhodnenie urcitých podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovarov. K tomu je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia sirsí ako pojem subvencie, pretoze nezahrna iba pozitívne plnenia ako napríklad subvencie, ale aj opatrenia, ktoré smerujú na odbremenenie podnikatelov spod povinností, ktoré musia za normálnych okolností plnit.([15]15) 48. Státna pomoc je tu teda definovaná ako zvýhodnujúca odchýlka od pravidiel zdanovania, ktorým za normálnych okolností podlieha podnikatel, prípadne od normálneho danového zatazenia. Tým sa vytvoril potrebný referencný bod pre pojem "zvýhodnenia".([16]16) 49. Preto je po prvé potrebné úplne od základu preskúmat, ci sa sporné opatrenia majú posudzovat vo vztahu k danovému systému, ktorý inak platil pre zodpovedajúce transakcie, alebo ci ide o samostatný, vseobecný danový systém, prípadne "osobitný danový systém", ako uviedla talianska vláda. 50. Z celkového kontextu sporných opatrení v tejto veci vsak podla môjho názoru vyplýva predovsetkým to, ze je potrebné posudzovat sporné opatrenia podla kritérií vseobecne platného danového systému a nenazerat na ne ako na nový, vseobecný systém alebo ako na bezné opatrenia v platnom právnom systéme. Ide o balík jednotlivých odchýlok od skôr platných vseobecných danových predpisov, ktoré majú ulahcit urcité transakcie v súvislosti so zlucovaním bánk.([17]17) V tejto veci neexistuje, v rámci uvedeného, podstatný rozdiel v situácii, aká existovala napríklad vo veciach Steenkolenmijnen([18]18) alebo Maribel([19]19), v ktorých islo o osobitné fiskálne pravidlá vo vztahu k vseobecnému systému - v týchto prípadoch k vseobecnému systému sociálneho zabezpecenia. Súdny dvor v uvedených veciach skúmal osobitné pravidlá ako výnimky ku konkrétnemu, vseobecnému danovému systému a nie ako samostatné opatrenia. Súdny dvor sa dalej v rozsudku Adria-Wien Pipeline nestotoznil s názorom, ktorý predniesol generálny advokát Mischo, podla ktorého predstavuje sporná úprava zuslachtenia vseobecné opatrenie vytvorené ex novo.([20]20) 51. Pokial ide o otázku splnenia podmienky poskytnutia výhody v súvislosti so spornými opatreniami, jej splnenie mozno vidiet v tom, ze na základe sporných opatrení nemuseli banky zaplatit urcité odvody, na platenie ktorých by boli zaviazané za normálnych okolností podla vseobecného danového systému - teda dan z príjmov právnických osôb a odvody splatné pri transakciách spojených so spätnými prevodmi - vôbec alebo iba v mensom rozsahu, strucne povedané, v odbremenení dotknutých podnikatelov. V tomto zmysle oznacila Komisia sporné opatrenia v napadnutom rozhodnutí správne ako "danové úlavy", pricom aj v bode 42 tohto rozhodnutia prisla okrem iného k záveru, ze úlavy boli poskytnuté v dôsledku vzdania sa nároku na urcité príjmy z daní. 52. Pokial ide obzvlást o zlucovanie alebo o podobné restrukturalizacné transakcie - teda transakcie, na ktoré sa vztahuje bod 5 císlo 1 napadnutého rozhodnutia -, doslo tu k poskytnutiu výhody a to prostredníctvom znízenia dane z príjmov právnických osôb za urcitých podmienok na 12,5 %, opísanej na spomenutom mieste napadnutého rozhodnutia. 53. Podla môjho názoru talianska vláda nepredniesla nic, co by spochybnovalo existenciu výhod poskytnutých na základe sporných opatrení. 54. Po prvé, z bodu 5 císla 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zhrnula, resp. reprodukovala znaky sporného opatrenia zjavne v rovnakom zmysle, v akom ho opísala talianska vláda, predovsetkým sa tam výslovne uvádza, ze znízenie platí, okrem iného, "pokial sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva...". 55. Po druhé, jednotlivé (technické) znaky tohto opatrenia nemenia nic na tom, ze sa dotknutým bankám poskytuje v kazdom prípade úlava na dani z príjmov právnických osôb. 56. Po tretie, ako uvádza talianska vláda, toto opatrenie má priniest danové stimuly pre zlucovanie bánk. 57. Po stvrté, je potrebné poukázat na to, ze z bodu 8 napadnutého rozhodnutia, ktorý talianska vláda nespochybnuje, vyplýva, ze talianske orgány samy vypocítali teoreticky najvyssiu moznú výsku danových ulav, v sume 2 767 miliónov eur, ktoré by za relevantné obdobie mohli získat zvýhodnené subjekty na základe tohto opatrenia. 58. Pokial ide konkrétne o sporné opatrenia, úcinky ich "danovej neutrality" vo vztahu k transakciám v rámci restrukturalizácie bánk - medzi nimi operácií spätného postúpenia poskytovatelovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie úcelu spolocnosti - spocívajú podla uvedených vyjadrení v tom, ze zabranuje, aby sa splatnými stali dane, ktoré by boli banky povinné uhradit za normálnych okolností pri vykonaní dotknutých transakcií podla vseobecného danového systému, predovsetkým ide o dane v súvislosti so zvýsením hodnoty aktív. 59. Podla môjho názoru toto jednoznacne predstavuje danové zvýhodnenie. V tejto veci nie je podstatné, ze ako uvádza talianska vláda tieto opatrenia neprinásajú pri urcitých operáciách ziadne danové úlavy - pretoze tieto operácie v konkrétnom prípade nepodliehajú dani uz na základe iných predpisov, alebo v osobitných prípadoch neprichádza do úvahy dan v súvislosti so zvýsením hodnoty aktív - kedze prostredníctvom tejto transakcie nedochádza k zodpovedajúcemu zvýseniu hodnoty. Predmetom napadnutého rozhodnutia sú totiz sporné opatrenia ako také a nie individuálne prípady pomoci alebo aplikacná prax, ako to tvrdí aj Komisia v bode 29 tohto rozhodnutia. Podla judikatúry sa totiz Komisia môze obmedzit iba na preskúmanie schémy pomoci podla jej vseobecných znakov, pricom skúma, ci podla týchto znakov obsahuje prvky státnej pomoci.([21]21) Existencia zvýhodnenia v kazdom jednotlivom prípade nie je v uvedenej súvislosti podstatná. Aj vyjadrenie, podla ktorého by mali byt sporné opatrenia aj na prospech subjektom, ako sú holdingy, ktoré nie sú kvalifikované ako podnikatelia v zmysle pojmu státnej pomoci, tu nie je z rovnakých dôvodov podstatné. V tejto veci je rozhodujúce, ako som uz uviedla, ze prostredníctvom týchto opatrení sa pre banky principiálne "neutralizuje" dan, ktorá by bola splatná pri zodpovedajúcich transakciách za normálnych okolností. 60. Odhliadnuc od uvedeného, pri námietke talianskej vlády, podla ktorej je dôsledkom opatrení vo vztahu k transakciám spätného prevodu iba odklad prípadne casové suspendovanie danovej povinnosti, povazujem za potrebné poukázat spolu s Komisiou na to, ze uz v odklade danovej povinnosti je mozné vidiet financné zvýhodnenie.([22]22) 61. Talianska vláda sama nakoniec uvádza, ze prostredníctvom opatrení mali byt odstránené fiskálne prekázky pri transakciách spätných prevodov. 62. Zo vsetkého uvedeného vyplýva, ze talianska vláda neuviedla nic, co by spochybnovalo stanovisko, ze aj ked sporné opatrenia predpokladajú "danovú neutralitu" pre urcité transakcie, dochádza tu k poskytnutiu výhody v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 63. Pokial ide o poskytnutie státnych prostriedkov, to spocíva v týchto prípadoch v "negatívnej" státnej pomoci, pri ktorej je zvýhodnenie spojené so vzdaním sa nároku na príjmy z daní.([23]23) 64. Argument talianskej vlády, ze sporné opatrenia v konecnom dôsledku prípadne z dlhodobého hladiska neprestavujú zátaz pre státny rozpocet, je potrebné odmietnut. Clánok 87 ES má zabránit tomu, aby nedochádzalo k ovplyvnovaniu obchodu medzi clenskými státmi na základe zvýhodnení poskytnutých státnymi orgánmi, pri ktorých by mohlo dôjst k rôznym naruseniam hospodárskej sútaze, alebo by také narusenie hrozilo a to z dôvodu zvýhodnenia urcitých podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovarov.([24]24) Znak pouzitia státnych prostriedkov slúzi na rozlísenie státnej pomoci od súkromných intervencií, ktoré nepodliehajú predpisom upravujúcim státnu pomoc.([25]25) Tento argument je teda potrebné odlisovat od otázky, ci také pouzitie státnych prostriedkov v konecnom dôsledku skutocne zatazí státny rozpocet, alebo bude jeho výsledkom dokonca prínos pre státny rozpocet. Preto nie je podstatné, ci dôjde v konecnom dôsledku k zatazeniu státneho rozpoctu clenského státu alebo nie.([26]26) 65. Talianska vláda na záver speciálne poprela selektivitu sporných opatrení. 66. Podla dikcie clánku 87 ods. 1 ES má hospodárska výhoda poskytnutá clenským státom charakter státnej pomoci iba vtedy, pokial zvýhodnuje "... podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru". 67. Znak selektivity umoznuje rozlisovat také státne opatrenia, pri ktorých môze íst o státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, od takých vseobecných opatrení, ktoré sú vyjadrením vseobecnej danovej a odvodovej politiky clenského státu a ktorá je vo výlucnej právomoci clenského státu. 68. Za vseobecné neselektívne státne opatrenia sa povazujú v zásade tie, ktoré v rovnakej miere prospievajú vsetkým hospodárskym subjektom.([27]27) 69. Pod touto úrovnou vseobecnosti vsak môze byt velmi tazké rozlisovat medzi vseobecnými a selektívnymi opatreniami. V kazdom prípade podla ustálenej judikatúry môze íst o (selektívnu) státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES aj vtedy, ked sa týka celého odvetvia alebo dokonca viacerých odvetví hospodárstva.([28]28) 70. V kazdom prípade vsak je mozné v tejto veci jednoznacne preukázat, ze sporné opatrenia by platili iba pre bankový sektor. 71. Ako som uz v tejto súvislosti uviedla, je podla môjho názoru potrebné posudzovat sporné opatrenia, pokial sa na ich základe poskytuje oslobodenie alebo zvýhodnenie v súvislosti s financnou zátazou, ktorú by musel subjekt niest za normálnych okolností, vo vztahu k vseobecnej úprave takejto financnej zátaze, na ktorú by sa uvedené oslobodenie alebo zvýhodnenie vztahovalo. 72. Na základe pojmu, ktorý najprv definoval generálny advokát Darmon v návrhoch vo veciach Sloman Neptun, je pre pojem selektívneho opatrenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES teda príznacný "mimoriadny charakter", charakter, ktorý má opatrenie vo svojej podstate oproti struktúre vseobecného systému, ku ktorému patrí.([29]29) 73. Ci má diferenciácia vykonaná na základe sporného opatrenia - ktorá poskytuje zvýhodnenému subjektu v rámci vseobecného systému, ku ktorému toto opatrenie patrí, urcitú výhodu - selektívny charakter alebo nie, závisí na základe uvedeného od toho, ci táto diferenciácia vyplýva z podstaty alebo struktúry vseobecného systému - strucne povedané z vnútornej logiky zdanovania v tomto systéme. 74. Komisia sa v bode 32 napadnutého rozhodnutia odvoláva na zodpovedajúce tvrdenie Súdneho dvora v rozsudku Maribel, podla ktorého "je potrebné povazovat za státnu pomoc také opatrenie, ktoré oslobodzuje podnikatela v urcitom odvetví hospodárstva ciastocne od financnej zátaze, ktorá by pre neho vznikala pri normálnom uplatnení systému sociálneho zabezpecenia, bez ohladu na to, ci je také oslobodenie oprávnené s ohladom na podstatu a struktúru takého systému".([30]30) 75. Selektivita diferenciácie neprichádza do úvahy iba vtedy, pokial je vecne oprávnená s ohladom na vseobecnú úpravu financných zátazí, v rámci ktorej sa vykonáva. Podobnost takého skúmania so skúmaním porusenia zásady rovnosti je tu okrem toho zjavná, co nachádza svoje vyjadrenie aj v judikatúre Súdneho dvora o selektivite, pokial ide o zistenie, ci by mohlo dôjst k zvýhodneniu urcitých podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovaru "oproti iným podnikatelom, ktorí sa nachádzajú, s ohladom na ciele dotknutej úpravy, v porovnatelnej skutkovej alebo právnej situácii".([31]31) 76. V dôsledku sporných opatrení doslo k viacerým zmenám, obmedzených na bankový sektor, z danového systému platného za normálnych okolností (znízenie dane z príjmov právnických osôb, danová neutralita vo vztahu k zvýseniu hodnoty aktív atd.). Kedze diferenciácie vnútri danového systému nemajú "mimoriadny charakter", cím nepôsobia ani selektívne, iba pokial vyplývajú takpovediac z "vnútornej logiky zdanenia" tohto danového systému, nebola by diferenciácia zavedená spornými opatreniami selektívna iba vtedy, pokial by sledovala logiku zdanenia vseobecného danového systému alebo, ako to vyjadrila talianska vláda, by doslo k prispôsobeniu vseobecného systému vo vztahu k osobitostiam bankovej cinnosti. 77. Zdielam vsak názor Komisie, ze vyssie uvedené v tejto veci neplatí: sporné opatrenia nezaviedli vecnú diferenciáciu medzi bankovým sektorom a inými sektormi a podnikatelmi. Pri sporných opatreniach ide o bodové opatrenia, pomocou ktorých sa mala dosiahnut konsolidácia bankového sektora, prípadne, ako to uvádza talianska vláda, posilnenie konkurencieschopnosti talianskeho bankového sektora. Preto povazujem stanovisko Komisie uvedené v bode 32 napadnutého rozhodnutia za výstizné v tom zmysle, ze tu ide o externý prvok, pretoze nevykazuje obsahovú spojitost so struktúrou normálne platného danového systému a to vo vztahu k zlúceniam alebo iným transakciám, na ktoré sa sporné opatrenia vztahujú. Ciel restrukturalizácie, prípadne privatizácie bankového sektora clenského státu môze byt sám osebe legitímny, to vsak neznamená, ze by podstata a vseobecné úcely normálne platného vnútrostátneho danového systému pokrývali aj samostatné zvýhodnenie bankového sektora. Z nesystémových úcelov sporných opatrení teda podla môjho názoru vyplýva, ze nejde iba o prispôsobenie vseobecného systému. 78. Generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer poukázal, nad rámec uvedeného, na to, ze dôkaz toho, ze urcité opatrenie je v súlade s vnútornou logikou systému, môze byt úspesný iba vtedy, pokial bude vylúcená existencia akéhokolvek zámeru "zlepsit podmienky pre jeden sektor oproti jeho zahranicným konkurentom".([32]32) Samotná talianska vláda vsak viackrát uviedla, ze pri sporných opatreniach ide aj o posilnenie konkurencieschopnosti - prostredníctvom zlúcení prípadne zabezpecenia lepsej rentability. 79. Na základe vsetkých uvedených argumentov povazujem sporné opatrenia v kazdom prípade za sektorovo selektívne, pretoze platia iba pre zodpovedajúce transakcie v bankovom sektore, comu zodpovedá aj výstizné stanovisko Komisie v bode 35 napadnutého rozhodnutia. 80. Proti selektivite týchto opatrení nehovorí ani to, ze podnikatelia v iných odvetviach hospodárstva - pokial by vykonávali zodpovedajúce transakcie restrukturalizácie, na ktoré sa na základe sporných opatrení vztahujú v bankovom sektore danové úlavy, by museli zaplatit zodpovedajúce dane - sa nenachádzajú v hospodárskej sútazi spolu s bankami. Tomu tak bude dokonca velmi casto, pokial pôjde o státnu pomoc pre celé odvetvia "výroby urcitého druhu tovaru", ktoré sú vsak výslovne vymenované v clánku 87 ods. 1 ES. 81. Prioritou tohto ustanovenia je vplyv na hospodársku sútaz vnútri Spolocenstva, ide napríklad aj o hospodársku sútaz medzi bankovými sektormi jednotlivých clenských státov.([33]33) Preto vychádzal Súdny dvor aj vo veci Adria-Wien Pipeline, citovanej Komisiou, z existencie zvýhodnenia napriek tomu, ze sa oblast pôsobnosti spornej vnútrostátnej pomoci vztahovala na siroký pojem "podnikatelov, ktorí vyrábajú hmotné tovary".([34]34) 82. Komisia zaradila do napadnutého rozhodnutia aj (eventuálne)([35]35) konstatovania vo vztahu k selektivite sporných opatrení v bankovom sektore, predovsetkým ide o opatrenie uvedené v bode 5 pod císlom 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vztahuje na selektivitu diferenciácie medzi rôznymi bankami. 83. Kedze je konstatovanie Komisie vo vztahu k sektorovej selektivite správne a kedze pre kvalifikáciu urcitého opatrenia ako státnej pomoci postacuje zistenie, ze toto opatrenie je selektívne aspon z jedného hladiska, je nadbytocné skúmat, ci sporné opatrenia pôsobia skutocne selektívne aj vnútri sektora.([36]36) 84. Z toho vyplýva, ze Komisia správne posúdila, ze sporné opatrenia splnajú predpoklady výhody jednostranne poskytnutej zo státnych prostriedkov. 2. O otázke narusenia hospodárskej sútaze a obmedzenia obchodu medzi clenskými státmi a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády 85. V piatej casti druhého zalobného dôvodu talianska vláda tvrdí, ze nedoslo k naruseniu hospodárskej sútaze ani medzi bankami sídliacimi v Taliansku, ani medzi vnútrostátnymi a zahranicnými bankami. 86. Uvádza, ze sporné danové úlavy si mohli nárokovat vsetky banky pri splnení urcitých objektívnych kritérií. Danové úlavy sa viazali, s ohladom na urcité procesy, iba na podmienku, ze sa tieto procesy uskutocnili v Taliansku. Pokial ide o opatrenie uvedené v bode 5 pod císlom 1 napadnutého rozhodnutia, platí aj pre pobocky zahranicných bánk. Preto sa neskomplikuje prístup zahranicných bánk na vnútrostátny trh. 87. Okrem toho sa musí pri skúmaní úcinkov sporných opatrení na hospodársku sútaz zohladnit, ze na banky pôsobiace v Taliansku sa vztahuje citelne vyssie danové zatazenie v porovnaní s európskym priemerom. Taká situácia môze oprávnovat prijatie opatrení na znízenie danového zatazenia. Komisia pritom neprávom zanedbala skúmanie narusenia hospodárskej sútaze vo vztahu k relevantnému trhu. 88. V siestej casti druhého zalobného dôvodu talianska vláda tvrdí, ze doslo k chybnému posúdeniu a nedostatocnému odôvodneniu v súvislosti s ovplyvnením obchodu medzi clenskými státmi. Spochybnuje predovsetkým konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sporné opatrenia ulahcujú expanziu talianskych bánk do zahranicia a súcasne komplikujú prístup zahranicných bánk na taliansky trh. Také odôvodnenie nie je ani dostatocné, ani relevantné. Viackrát uvádza, ze sporné opatrenia sú pouzitelné aj na zahranicné banky a ze talianske banky podliehajú vyssiemu danovému zatazeniu, v dôsledku coho nemôzu "agresívnejsie" expandovat. b) Posúdenie 89. V prvom rade platí, ze podla ustálenej judikatúry sa nemusí preukázat skutocný negatívny vplyv na hospodársku sútaz a obchod vnútri Spolocenstva, ale ze postacuje iba existencia takých vlastností otázneho opatrenia, v dôsledku ktorých by mohlo dôjst k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi alebo k naruseniu hospodárskej sútaze.([37]37) 90. Okrem toho, uz z okolností, za ktorých bola státna pomoc poskytnutá, môze vyplynút, ze ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a ze narusuje hospodársku sútaz alebo ze také narusenie hospodárskej sútaze hrozí.([38]38) 91. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého tu nedochádza k naruseniu hospodárskej sútaze, ako som uz uviedla, pri predpisoch Spolocenstva upravujúcich státnu pomoc ide o nástroj na zabránenie deformáciám hospodárskej sútaze na spolocnom trhu.([39]39) Ako odôvodnenie uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES teda postacuje, pokial sú opatrenia spôsobilé ovplyvnit hospodársku sútaz vo vztahu ku konkurentom pôsobiacim na spolocnom trhu.([40]40) To, ze sa sporné opatrenia uplatnili na základe objektívnych kritérií a boli k dispozícii pre vnútrostátne, ako aj zahranicné banky, ako to uvádza Komisia, nepreukazuje, ze tu neexistuje taká spôsobilost. Rozhodujúcou skutocnostou je, ze prostredníctvom sporných opatrení doslo k posilneniu bánk pôsobiacich v Taliansku s ohladom na ich velkost - prostredníctvom zlúcení - a s ohladom na ich kapitalizáciu a rentabilitu - napríklad prostredníctvom spätných prevodov. Aj ked platí, ze pobocky zahranicných bánk v zásade môzu profitovat zo sporných opatrení, pokial splnia podmienky stanovené týmito opatreniami, nemení to nic na tom, ze by tieto opatrenia mohli ovplyvnit hospodársku sútaz medzi bankami pôsobiacimi v Taliansku a bankami pôsobiacimi v iných clenských státoch. S ohladom na liberalizáciu financných trhov, ku ktorej doslo v posledných rokoch, nie je mozné podla môjho názoru seriózne popierat, ze by vnútri Spolocenstva neexistovala hospodárska sútaz v bankovom sektore aspon v obmedzenom rozsahu. 92. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého talianske banky podliehajú citelne vyssiemu danovému zatazeniu, ako je tomu v európskom priemere, zistujem, ze podla judikatúry opatrenia nestrácajú charakter státnej pomoci, pokial ide o pokus priblízit podmienky hospodárskej sútaze urcitého odvetvia hospodárstva podmienkam existujúcim v inom clenskom státe na základe jednostranných opatrení.([41]41) Takúto "kompenzacnú" zásadu v argumentácii talianskej vlády je preto potrebné odmietnut. 93. Z uvedeného vyplýva, ze talianska vláda nepreukázala, ze Komisia vychádzala neprávom zo spôsobilosti sporných opatrení narusit hospodársku sútaz. 94. Pokial ide následne o posúdenie a odôvodnenie o spôsobilosti sporných opatrení ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, z judikatúry Súdneho dvora nevyplývajú, s ohladom na obmedzenie hospodárskej sútaze, ako aj s ohladom na obmedzenie obchodu medzi clenskými státmi, prísnejsie pravidlá.([42]42) 95. Podla judikatúry, na ktorú sa vhodne odvoláva Komisia v bode 41 napadnutého rozhodnutia, pokial poskytnutá výhoda posilní postavenie jednej skupiny podnikatelov oproti iným podnikatelom, ktorí im konkurujú v rámci hospodárskej sútaze pri obchode vnútri Spolocenstva, mozno vychádzat z toho, ze uvedená výhoda ovplyvnuje obchod vnútri Spolocenstva.([43]43) 96. Podla informácií talianskej vlády mali sporné opatrenia posilnit konkurencieschopnost talianskeho bankového sektora. Mali zvýsit rentabilitu dotknutých bánk a ulahcit ich zlucovanie. 97. Dalej postacuje zistenie, ze - s ohladom na vývoj liberalizácie financných sluzieb a na integráciu financných trhov, na ktoré poukázala Komisia v bode 41 napadnutého rozhodnutia a ktoré talianska vláda ako také nepopiera - v kazdom prípade nemozno vylúcit, ze sa zvýhodnené podniky nachádzajú v hospodárskej sútazi s podnikmi v iných clenských státoch.([44]44) 98. Na základe toho mohla Komisia oprávnene vychádzat z existencie vplyvov na obchod. Navyse Komisia v bode 41 napadnutého rozhodnutia obsírne zdôvodnila, preco vychádzala z existencie úcinkov na obchod medzi clenskými státmi. 99. Preto sú nedôvodné aj tvrdenia týkajúce sa chybného posúdenia ovplyvnenia hospodárskej sútaze a obchodu medzi clenskými státmi. 3. O nedostatocnom odôvodnení z dôvodu absencie samostatného skúmania sporných opatrení podla clánku 87 ods. 1 ES a clánku 87 ods. 3 ES a z dôvodu prílis globálneho skúmania sporných opatrení a) Hlavné tvrdenia talianskej vlády 100. Talianska vláda v prvom rade tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí neboli oddelene posudzované dve rôzne otázky, a to otázka kvalifikácie sporných opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a otázka uplatnitelnosti ustanovení o výnimkách podla clánku 87 ods. 3 ES. Odôvodnenie kvalifikácie sporných opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 EG je okrem toho prílis vseobecné. b) Posúdenie 101. K tomu je vo svetle zásad týkajúcich sa povinnosti odôvodnenia, ako som ich uviedla v bodoch 32 a 33, potrebné povedat, ze v napadnutom rozhodnutí boli otázky kvalifikácie sporných opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a uplatnitelnosti ustanovení o výnimkách podla clánku 87 ods. 3 ES odôvodnené oddelene, a síce na jednej strane v bodoch 32 az 43 a na druhej strane v bodoch 45 az 48 napadnutého rozhodnutia. 102. Nie je preto mozné súhlasit s argumentom zalobkyne, ze by Komisia neposudzovala obidve uvedené otázky oddelene. 103. Preto nie je vo svetle predchádzajúcich vyjadrení o jednotlivých znakoch skutkovej podstaty pojmu státnej pomoci, v ktorých som sa zaoberala zodpovedajúcimi konstatovaniami Komisie, dôvodná ani vseobecná výhrada prílis vseobecného odôvodnenia, ani výhrada nedostatocného odôvodnenia kvalifikácie sporných opatrení ako státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 104. V dôsledku toho je aj prvá cast druhého zalobného dôvodu nedôvodná. 105. Na základe vsetkého uvedeného je potrebné druhý zalobný dôvod, podla ktorého Komisia nesprávne kvalifikovala sporné opatrenia ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pricom porusila povinnost odôvodnenia, odmietnut ako nedôvodný. D - O porusení clánku 87 ods. 3 ES a povinnosti odôvodnenia, co sa týka otázky zlucitelnosti zo spolocným trhom (tretí zalobný dôvod) 1. Hlavné tvrdenia talianskej vlády 106. Talianska vláda vytýka Komisii, ze v dôsledku z právneho hladiska mylného a rozporuplného odôvodnenia nekvalifikovala sporné opatrenia ako opatrenia zlucitelné so spolocným trhom, cím porusila clánok 87 ods. 3 ES a clánok 253 ES. 107. Vo vztahu k bodu 48 napadnutého rozhodnutia uvádza v prvom rade, ze na základe toho, ze sporné opatrenia neboli ohlásené podla clánku 88 ods. 3 ES, nemohla príst Komisia k záveru, ze tieto opatrenia nie sú zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES, alebo ze by na základe toho mohla posudzovat zodpovedajúce relevantné okolnosti iba povrchne. Aj v iných prípadoch doslo k nezaujatej konfrontácii medzi Komisiou a talianskou vládou, pricom nakoniec doslo k pouzitiu výnimky podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tejto veci sa Komisia obmedzila iba na nekoherentné standardné frázy. 108. Talianska vláda dalej tvrdí, ze bolo mozné vyhlásit sporné opatrenia za zlucitelné so spolocným trhom ako "pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES. 109. K tomu dalej uvádza, ze taliansky zákonodarca chcel zákonom Ciampi významne ovplyvnit taliansky bankový trh, konkrétne chcel dosiahnut úplnú a definitívnu privatizáciu talianskych bánk. Takýto zámer, ktorý navyse koresponduje so zámerom vytvorenia európskej menovej únie a spolocného vnútorného trhu, je "projektom spolocného európskeho záujmu". Také projekty môzu byt clenskými státmi realizované iba vo vztahu k domácim bankám. Celé Spolocenstvo by vsak z tejto privatizácie profitovalo, kedze by doslo k posilneniu hospodárskej sútaze na takom dôlezitom financnom trhu, akým je Taliansko. Preto nie je opodstatnené konstatovanie Komisie uvedené v bode 45 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by sporné opatrenia zvýhodnovali "predovsetkým hospodárske subjekty jedného clenského státu a nie celého Spolocenstva". Taktiez platí, ze iba "projekt" a nie státna pomoc, musí byt v súlade so "spolocným európskym záujmom", a tým predstavovat výhodu pre celé Spolocenstvo. Okrem toho, talianska vláda odmieta, z ohladom na obsírne vysvetlené ciele opatrení, ze by neslo o "konkrétny, presne a jasne definovaný projekt" (taktiez bod 45 napadnutého rozhodnutia). 110. Na základe rovnakých argumentov talianska vláda následne tvrdí, ze sporné opatrenia je mozné povazovat za opatrenia zlucitelné so spolocným trhom a to ako "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností" v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 111. Okrem toho uvádza, ze Komisia nebola oprávnená vylúcit moznost zlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom iba na základe zásad platných pre státnu pomoc s regionálnymi cielmi.([45]45) Predovsetkým v prípadoch ako je tento, kde ide o "atypické" opatrenia, je nevyhnutné preskúmat, ci tieto opatrenia spadajú pod pojem státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES nezávisle od kategórií uvedených v spomenutých zásadách. 112. Talianska vláda nakoniec kritizuje konstatovanie Komisie obsiahnuté v bode 47 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého mali sporné opatrenia slúzit, na rozdiel od predoslých opatrení na základe zákona Amato, na zlepsenie konkurencieschopnosti príjemcov státnej pomoci. 2. Posúdenie 113. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES sirokou mierou volnej úvahy, v rámci ktorého hodnotí komplexné hospodárske a sociálne súvislosti vo vztahu k Spolocenstvu ako celku.([46]46) 114. V dôsledku tejto sirokej miery volnej úvahy nesmie Súdny dvor pri preskúmaní zákonnosti pri uplatnovaní uvedenej miery volnej úvahy nahradit posúdenie zlucitelnosti príslusným orgánom svojim vlastným posúdením.([47]47) 115. Preto ani nie je úlohou Súdneho dvora rozhodovat, ci je státna pomoc zlucitelná so spolocným trhom, alebo ci by ju bolo mozné povazovat za zlucitelnú.([48]48) 116. Súdne preskúmanie výkonu rozhodovacej právomoci Komisie sa má obmedzit predovsetkým na preverenie dodrzania procesných a hmotnoprávnych predpisov, na kontrolu obsahovej správnosti zistených skutocností a na to, aby rozhodnutie neobsahovalo právne vady spôsobené zjavnými chybami pri hodnotení skutocností a zneuzitím volnej úvahy Komisie.([49]49) 117. Pokial ide o tvrdenie talianskej vlády vo vztahu k bodu 48 napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, ze Komisia neprisla k záveru, ze tieto opatrenia nie sú zlucitelné so spolocným trhom na základe skutocnosti, ze jej sporné opatrenia neboli oznámené. 118. Toto posúdenie Komisie sa opiera predovsetkým o úvahy uvedené v bodoch 45 az 48 napadnutého rozhodnutia. 119. Komisia v týchto bodoch vysvetluje okrem iného aj hypotetické výnimky, s ktorými pocíta clánok 87 ods. 3 ES, a odôvodnuje, preco nie je mozné, s ohladom na okolnosti tejto veci, tieto výnimky uplatnit. 120. Vo svetle zásad, ktoré som uviedla v bodoch 32 a 33 vyssie, co sa týka povinnosti odôvodnenia, treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatocné odôvodnenie, pokial ide o otázku zlucitelnosti so spolocným trhom.([50]50) Pokial talianska vláda tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami, táto skutocnost nedokazuje, ze by aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako také malo byt rozporuplné. 121. K vyjadreniam talianskej vlády vo vztahu k chýbajúcemu preskúmaniu sporných opatrení, nezávisle od usmernení stanovených Komisiou pre regionálnu pomoc, je potrebné povedat, ze z bodov 47 a 48 vyplýva, ze Komisia neposudzovala otázku zlucitelnosti sporných opatrení so spolocným trhom iba s ohladom na svoje usmernenia, aj ked prisla následne k záveru, ze tu existujú okolnosti, ktoré nepripústajú, aby boli sporné opatrenia vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom. 122. Navyse, ako som uz uviedla, rozhodnutie o tom, ci sú sporné opatrenia "projekt spolocného európskeho záujmu", alebo "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností", predpokladá zhodnotenie komplexných hospodárskych a sociálnych súvislostí Komisiou, ktorá ich musí posudzovat vo vztahu k Spolocenstvu ako celku. Aj keby sme pripustili, ze sporné opatrenia slúzia úplnej a definitívnej privatizácii talianskych bánk a tento ciel by bol v súlade so zámerom realizácie spolocného vnútorného trhu a európskej menovej únie - co uz samo osebe podlieha volnej úvahe v rámci posudzovania - nemozno iba na základe uvedeného príst k záveru, ze Komisia nesprávne nezahrnula sporné opatrenia pod clánok 87 ods. 3 písm. b) alebo c) ES. 123. S ohladom na uz objasnenú komplexnost cielov sporných opatrení a ich úcinky dalej zastávam názor, ze talianska vláda nepreukázala, ze by sa Komisia dopustila zjavnej chyby pri posudzovaní veci a prípadu tým, ze v bode 45 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze tieto sporné opatrenia "zvýhodnujú hlavne hospodárske subjekty jedného clenského státu a nie celého Spolocenstva a... ze tu nedochádza k podpore ziadneho presne definovaného zámeru". 124. Pokial ide nakoniec o tvrdenie uvedené v bode 45 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého zabezpecujú sporné opatrenia, na rozdiel od skorsích opatrení (v rámci zákona Amato), hlavne zlepsenie konkurencieschopnosti, nie je porovnanie sporných opatrení so skorsími opatreniami vo vztahu k otázke zlucitelnosti so spolocným trhom tak ci tak rozhodujúce.([51]51) Vzhladom na úcinok sporných opatrení smerujúci zjavne k posilneniu hospodárskej sútaze, co uviedla aj talianska vláda, nejde pri tvrdení Komisie, podla ktorého smerovali sporné opatrenia hlavne k zlepseniu konkurencieschopnosti príjemcov státnej pomoci, o zjavne nesprávne posúdenie. 125. Na základe vsetkého uvedeného je potrebné odmietnut aj tretí zalobný dôvod ako nedôvodný. V - O trovách 126. Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat Taliansku republiku na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. VI - Návrh 127. Na základe vsetkého uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zalobu zamietol; 2. zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [52]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [53]2 - Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [54]3 - Pozri najmä rozsudky zo 6. apríla 2000, Komisia/Francúzsko, C-256/98, Zb. s. I-2487, bod 31, a zo 7. mája 1986, Barcella a i./Komisia, 191/84, Zb. s. 1541, bod 5. __________________________________________________________________ [55]4 - Pozri najmä rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27. __________________________________________________________________ [56]5 - Pozri okrem iného rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 61, a z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 46. __________________________________________________________________ [57]6 - Pozri najmä rozsudky Francúzsko/Komisia, C-241/94, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 21, a Spanielsko/Komisia C-342/96, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 23. __________________________________________________________________ [58]7 - Uplatnenie clánku 87 ods. 3 ES v tejto veci bude rozobraté v rámci tretieho zalobného dôvodu. K tomu pozri predovsetkým moje vyjadrenia v bode 113 a nasl. __________________________________________________________________ [59]8 - Pozri k tomu SUTTER: Das EG-Beihilfenverbot und sein Durchführungsverbot in Steuersachen. 2005, s. 44 a nasl. __________________________________________________________________ [60]9 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko, 6/69 a 11/69, Zb. s. 523, bod 21, a z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 21. __________________________________________________________________ [61]10 - Pozri k tomu, co sa týka otázky jednostranného poskytnutia výhody, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano 8. mája 2001 vo veci Ferring (rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 39). __________________________________________________________________ [62]11 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [63]12 - Pozri najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48. __________________________________________________________________ [64]13 - Pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 93; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 35 a 36, a Taliansko/Komisia, C-310/99, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 48. __________________________________________________________________ [65]14 - Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 2, 1998, s. 1; Ú. v. ES C 384/3, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277). __________________________________________________________________ [66]15 - Pozri najmä rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 43; z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13; z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19, a z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C-5/01, Zb. s. I-11991, bod 32. __________________________________________________________________ [67]16 - Napríklad ROSS: State aid and national courts: definition and other problems - a case of premature anticipation?. In: CMLR 2000, 407: "No advantage can be identified without a comparator first being found as a benchmark for treatment." Identifikácia vztazného bodu je podla môjho názoru nevyhnutná nielen vo vztahu k otázke jednostrannosti, prípadne selektivity výhody, ale aj v súvislosti so samotným poskytnutím výhody, kedze otázku, ci získava urcitý podnikatel na základe urcitého opatrenia výhodu, nie je mozné zodpovedat iba z pohladu podnikatela. Aj podla ustálenej judikatúry nezálezí na tom, ci sa situácia údajne zvýhodneného subjektu, vo vztahu k jeho predoslému postaveniu, zlepsí alebo zhorsí, alebo zostane nezmenená. Pozri najmä rozsudok zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 10. __________________________________________________________________ [68]17 - Pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát La Pergola 12. novembra 1998 vo veci Belgicko/Komisia, C-75/97 (rozsudok zo 17. júna 1999, Zb. s. I-3671, bod 11). __________________________________________________________________ [69]18 - Rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15. __________________________________________________________________ [70]19 - Rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17. __________________________________________________________________ [71]20 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 8. mája 2001 vo veci Adria-Wien Pipeline, C-143/99 (rozsudok z 8. novembra 2001, Zb. s. I-8365, bod 40 a nasl.). Pozri aj rozsudok z 29. apríla 2004, GIL Insurance, C-308/01 Zb. s. I-4777, bod 70 a nasl. __________________________________________________________________ [72]21 - Pozri rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18, a Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 48. __________________________________________________________________ [73]22 - Pozri rozsudok DM Transport, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 19. __________________________________________________________________ [74]23 - Pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 26. __________________________________________________________________ [75]24 - Rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 26, a Banco Exterior de Espana, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 12. __________________________________________________________________ [76]25 - To, ze ide primárne o priradenie takej pomoci k státu, vyplýva napríklad z rozsudku z 20. novembra 2003, GEMO (C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 26). __________________________________________________________________ [77]26 - Pozri HEIDENHAIN: Handbuch des Europäischen Beihilfenrechts. 2003, s. 155, bod 5. __________________________________________________________________ [78]27 - Pozri najmä rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 26. __________________________________________________________________ [79]28 - Pozri rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, najmä body 32 a 33. __________________________________________________________________ [80]29 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon 17. marca 1992 (rozsudok zo 17. marca 1993, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 50). Pozri pre výslovnú referenciu na tento pojem rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, nadpis bodu 32. __________________________________________________________________ [81]30 - Rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 17, bod 33, s odkazom na rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 33. __________________________________________________________________ [82]31 - Pozri rozsudok GIL Insurance a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 20, bod 68. __________________________________________________________________ [83]32 - Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 17. septembra 1998 vo veci Taliansko/Komisia (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 9), bod 27. __________________________________________________________________ [84]33 - Pozri k tomu moje vyjadrenia v bode 27 vyssie. __________________________________________________________________ [85]34 - Rozsudok Adria-Wien Pipeline, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20. Pozri naproti tomu tvrdenie v bode 78 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v tejto veci, podla ktorých neexistuje ziadna hospodárska sútaz medzi dotknutými sektormi. __________________________________________________________________ [86]35 - Pozri bod 35, podla ktorého sa zistuje selektivita takto (kurzívou zvýraznila generálna advokátka): "Pokial by mala byt státna pomoc poskytnutá bankám bez rozdielu, predstavujú také opatrenia státnu pomoc urcitému odvetviu hospodárstva." __________________________________________________________________ [87]36 - Pozri rozsudok zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, C-86/89, Zb. s. I-3891, bod 20. __________________________________________________________________ [88]37 - Pozri rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 75. __________________________________________________________________ [89]38 - Pozri najmä rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 66 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [90]39 - Pozri bod 27 vyssie. __________________________________________________________________ [91]40 - Pozri k tomu aj SUTTER: c. d., s. 132. __________________________________________________________________ [92]41 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 21, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 21. __________________________________________________________________ [93]42 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 23. marca 1994 vo veci Spanielsko/Komisia (rozsudok zo 14. septembra 1994, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 33); pozri tiez KEPPENNE: Guide des aides d'Etat en droit communautaire. 1999, s. 120 a 132 a nasl. __________________________________________________________________ [94]43 - Pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11, a Ferring, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 21. __________________________________________________________________ [95]44 - Pozri rozsudok Heiser, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 35. __________________________________________________________________ [96]45 - Pozri usmernenie o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí citovala v poznámke 17. __________________________________________________________________ [97]46 - Rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18; z 8. marca 1988, Exécutif regional wallon a SA Glaverbel/Komisia, 62/87 a 72/87, Zb. s. 1573, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83. __________________________________________________________________ [98]47 - Pozri najmä rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34. __________________________________________________________________ [99]48 - Pozri aj uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a Graci, C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. __________________________________________________________________ [100]49 - Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 83. __________________________________________________________________ [101]50 - Pozri napr. aj rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 46, bod 87. __________________________________________________________________ [102]51 - Pozri k tomu aj moje vyjadrenia v bodoch 29 a 30 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref1 53. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref2 54. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref3 55. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref4 56. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref5 57. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref6 58. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref7 59. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref8 60. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref9 61. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref10 62. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref11 63. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref12 64. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref13 65. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref14 66. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref15 67. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref16 68. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref17 69. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref18 70. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref19 71. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref20 72. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref21 73. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref22 74. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref23 75. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref24 76. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref25 77. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref26 78. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref27 79. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref28 80. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref29 81. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref30 82. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref31 83. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref32 84. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref33 85. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref34 86. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref35 87. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref36 88. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref37 89. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref38 90. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref39 91. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref40 92. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref41 93. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref42 94. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref43 95. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref44 96. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref45 97. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref46 98. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref47 99. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref48 100. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref49 101. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref50 102. file:///tmp/lynxXXXXgiOTYy/L98157-6544TMP.html#Footref51