Vec T-184/01 IMS Health, Inc. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Zaloba o neplatnost - Odklad výkonu a neskôr zrusenie ex nunc napadnutého rozhodnutia v priebehu konania - Zastavenie konania" Uznesenie Súdu prvého stupna (piata komora) z 10. marca 2005 Abstrakt uznesenia 1. Zaloba o neplatnost - Zaloba proti rozhodnutiu, ktorého výkon bol najskôr odlozený a neskôr zrusený ex nunc v priebehu konania - Zánik akýchkolvek nepriaznivých právnych úcinkov pre zalobcu - Zaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou - Zastavenie konania (Clánok 230 ES) 2. Konanie - Trovy konania - Zastavenie konania - Zaloba, ktorá sa stala bezpredmetnou z dôvodu zrusenia ex nunc napadnutého rozhodnutia - Zmena okolností, ktoré viedli k prijatiu tohto rozhodnutia - Znásanie vlastných trov konania kazdým úcastníkom konania (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 87 ods. 6) 1. Zalobca môze mat záujem na zrusení aktu, ktorý bol v priebehu konania uz zrusený ex nunc, ak môze zrusenie tohto aktu samo osebe mat právne následky. Kedze bol výkon napadnutého rozhodnutia odlozený, toto rozhodnutie nemohlo mat právne následky medzi odlozením jeho výkonu a nadobudnutím úcinnosti rozhodnutia, ktorým sa rusí ex nunc, takze pokial pre zalobcu nepretrvávajú nepriaznivé dôsledky za obdobie pred odlozením výkonu, zaloba sa stáva bezpredmetnou, z coho vyplýva, ze je potrebné zastavit konanie. (pozri body 38, 40, 41, 47, 49) 2. V prípade, ze Komisia zrusila ex nunc v priebehu konania rozhodnutie týkajúce sa konania podla clánku 82 ES z dôvodu zmeny okolností, ktoré viedli k jeho prijatiu, teda stavu hospodárskej sútaze, a pokial ani rozhodnutie o zrusení ex nunc, ani dokumenty v spise nepoukazujú na to, ze Komisia uznala, ze toto rozhodnutie bolo postihnuté nezákonnostou v súvislosti s výhradami predlozenými zalobcom, budú okolnosti veci správne posúdené, ak bude kazdý úcastník konania znásat svoje vlastné trovy konania. (pozri body 53, 55) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 10. marca 2005 ([1]*) "Zaloba o neplatnost - Odklad výkonu a neskôr zrusenie ex nunc napadnutého rozhodnutia v priebehu konania - Zastavenie konania" Vo veci T-184/01, IMS Health, Inc., so sídlom vo Fairfielde, Connecticut (Spojené státy americké), v zastúpení: N. Levy, J. Temple-Lang, solicitors, a R. O'Donoghue, barrister, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Whelan, É. Gippini Fournier a F. Siredey-Garnier, neskôr A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú NDC Health Corp., pôvodne National Data Corp., so sídlom v Atlante, Georgia (Spojené státy americké), v zastúpení: pôvodne I. Forrester, QC, F. Fine, solicitor, C. Price a A. Gagliardi, advokáti, neskôr C. Price, J. Bourgeois, advokáti, a F. Fine, nakoniec F. Fine, NDC Health GmbH & Co. KG, so sídlom v Bad Cambergu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne I. Forrester, QC, F. Fine a M. Powell, solicitors, C. Price a A. Gagliardi, advokáti, neskôr F. Fine, C. Price a J. Bourgeois, advokáti, nakoniec F. Fine, a AzyX Deutschland GmbH Geopharma Information Services, so sídlom v Neu-Isenburgu (Nemecko), v zastúpení: pôvodne G. Vandersanden, L. Levi a D. Dugois, advokáti, neskôr G. Vandersanden a L. Levi, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/165/ES z 3. júla 2001, týkajúceho sa konania podla clánku 82 ES (Vec COMP D3/38.044 - NDC Health/IMS Health: predbezné opatrenia) (Ú. v. ES L 59, 2002, s. 18), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: H. Jung, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 IMS Health, Inc. (dalej len "IMS"), spolocnost zalozená podla amerického práva, ponúka vo viacerých krajinách informacné sluzby pre podniky pôsobiace v oblasti farmaceutických výrobkov a oblasti starostlivosti o zdravie. 2 IMS vykonáva v Nemecku svoju cinnost prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti IMS Health GmbH & Co. OHG. Táto spolocnost poskytuje farmaceutickým laboratóriám, ktoré majú záujem o spoluprácu, sluzbu týkajúcu sa informácií o regionálnych predajoch. Táto sluzba je zalozená na modulovej struktúre s názvom "struktúra z 1 860 modulov", ktorá zodpovedá rozdeleniu nemeckého územia na 1 860 územných zón slúziacich na zistenie informácií o predaji liekov. 3 Kedze urcité spolocnosti - v tomto prípade Pharma Intranet Information AG (dalej len "PII") a AzyX Deutschland GmbH Geopharma Information Services (dalej len "AzyX") - pouzívali reprodukcie struktúry z 1 860 modulov, IMS iniciovala súdne konania pre zásah do svojich autorských práv na Landgericht Frankfurt-am-Main (dalej len "Landgericht Frankfurt"). Tieto konania sa proti PII zacali 26. mája 2000 a proti AzyX 22. decembra 2000. 4 Uznesením z 12. októbra 2000 zakázal Landgericht Frankfurt PII pouzívat struktúru z 1 860 modulov. Uznesením z 27. októbra 2000, potvrdeným rozsudkom zo 16. novembra 2000, Landgericht Frankfurt zakázal PII pouzívat tiez struktúry z 2 847 alebo z 3 000 modulov, alebo akúkolvek inú struktúru tohto druhu, odvodenú zo struktúry z 1 860 modulov. Uznesenie z 12. októbra 2000 a rozsudok zo 16. novembra 2000 v tomto poradí potvrdil Oberlandesgericht Frankfurt-am-Main (dalej len "Oberlandesgericht Frankfurt") 17. septembra 2002 a 19. júna 2001. 5 Po akvizícii PII spolocnostou NDC Health Corp. (pôvodne National Data Corp.), zalozenou podla amerického práva (dalej len "NDC"), ktorá teraz vykonáva svoju cinnost v Nemecku prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti NDC Health GmbH & Co. KG, ulozil Landgericht Frankfurt uznesením z 28. decembra 2000, potvrdeným rozsudkom z 12. júla 2001, rovnaký zákaz aj NDC. 6 Uznesením z 28. decembra 2000 zakázal Landgericht Frankfurt aj AzyX, aby poskytovala, uvádzala na trh alebo ponúkala informácie zalozené na struktúre z 1 860 modulov. Landgericht Frankfurt toto uznesenie potvrdil rozsudkom z 15. februára 2001. 7 NDC a AzyX poziadali IMS paralelne s týmito súdnymi konaniami o licenciu s cielom vyuzívat struktúru z 1 860 modulov za licencný poplatok. IMS tieto ziadosti zamietla - v tomto poradí - 28. novembra 2000 a 28. mája 2001. 8 V tomto kontexte NDC podala Komisii 19. decembra 2000 staznost na základe clánku 82 ES. 9 Komisia prijala 3. júla 2001 v súvislosti s touto staznostou rozhodnutie 2002/165/ES týkajúce sa konania podla clánku 82 ES (vec COMP D3/38.044 - NDC Health/IMS Health: predbezné opatrenia) (Ú. v. ES L 59, 2002, s. 18, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10 V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze existuje predpoklad zneuzívania v zmysle clánku 82 ES, pokial IMS odmieta udelit licenciu na pouzívanie struktúry z 1 860 modulov. Okrem toho Komisia dospela k záveru o pravdepodobnosti váznej a nenapravitelnej ujmy na verejnom záujme. V tejto súvislosti uviedla, ze konkurentom IMS, teda NDC a AzyX, hrozí riziko odchodu z nemeckého trhu v prípade, ze im nebudú licencie udelené. 11 Z týchto dôvodov sa Komisia rozhodla prijat predbezné opatrenia vo forme príkazu IMS bez meskania a bez diskriminácie udelit vsetkým podnikom, prítomným na trhu sluzieb poskytovania informácií o regionálnych predajoch v Nemecku, licenciu na pouzívanie struktúry z 1 860 modulov. Konanie a návrhy úcastníkov konania 12 IMS podala 6. augusta 2001 v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES proti napadnutému rozhodnutiu zalobu o neplatnost. 13 Samostatným podaním podaným v ten istý den do kancelárie Súdu prvého stupna sa IMS tiez v zmysle clánkov 242 ES a 243 ES domáhala, aby bol nariadený odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, kým Súd prvého stupna rozhodne o veci samej. 14 Uznesením z 10. augusta 2001 prijatým podla clánku 105 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nariadil sudca rozhodujúci o predbeznom opatrení ako ochranné opatrenie prerusenie výkonu napadnutého rozhodnutia az do rozhodnutia o návrhu na predbezné opatrenia (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 10. augusta 2001, IMS Health/Komisia, T-184/01 R, Zb. s. II-2349). 15 Uznesením z 26. októbra 2001 prerusil predseda Súdu prvého stupna výkon napadnutého rozhodnutia (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 26. októbra 2001, IMS Health/Komisia, T-184/01 R, Zb. s. II-3193). Po odvolaní zo strany NDC bolo toto uznesenie potvrdené uznesením predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2002, NDC Health/IMS Health a Komisia [C-481/01 P(R), Zb. s. I-3401]. 16 Predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel uznesením z 5. februára 2002 návrhu AzyX, NDC a NDC Health GmbH & Co. KG na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 17 Uznesením z 26. septembra 2002 prerusil predseda tretej komory Súdu prvého stupna konanie v tejto veci az do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa výkladu clánku 82 ES, ktoré polozil Landgericht Frankfurt v rámci súdnych konaní prebiehajúcich v Nemecku, v ktorých proti sebe stáli IMS a NDC. 18 Komisia prijala 13. augusta 2003 rozhodnutie 2003/741/ES týkajúce sa konania podla clánku 82 ES (vec COMP D3/38.044 - NDC Health/IMS Health: predbezné opatrenia) (Ú. v. ES L 268, s. 69, dalej len "rozhodnutie z 13. augusta 2003"), ktorým zrusila napadnuté rozhodnutie. 19 Komisia listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. septembra 2003 navrhla, aby Súd prvého stupna urcil, ze v tejto veci nie je dôvod rozhodnút, a na podporu svojho návrhu predlozila kópiu rozhodnutia z 13. augusta 2003. Komisia sa tiez domáhala rozhodnutia, aby kazdý úcastník konania znásal svoje vlastné trovy konania. 20 Úcastníci konania boli vyzvaní, aby sa písomne vyjadrili k otázke, ci je stále v tejto veci dôvod rozhodnút. 21 Vo svojich pripomienkach k návrhu na zastavenie konania, podaných do kancelárie Súdu prvého stupna 28. novembra 2003, IMS navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol v celom rozsahu návrh Komisie a aby v rozhodnutí v konaní o veci samej zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vrátane trov týkajúcich sa týchto pripomienok, - subsidiárne, v prípade, ze sa vyhovie návrhu Komisie, zaviazal ju na náhradu trov konania. 22 Vo svojich spolocných pripomienkach k návrhu na zastavenie konania, podaných do kancelárie Súdu prvého stupna 4. novembra 2003, NDC a NDC Health GmbH & Co. KG tvrdia, ze uz nie je dôvod, aby Súd prvého stupna rozhodol o návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, a domáhajú sa, aby bol kazdý úcastník konania zaviazaný na náhradu svojich vlastných trov konania. 23 AzyX vo svojich pripomienkach k návrhu na zastavenie konania podaných do kancelárie Súdu prvého stupna 14. októbra 2003 upresnuje, ze nemá osobitné pripomienky, ale domáha sa, aby nebola zaviazaná na náhradu svojich vlastných trov konania. 24 Súdny dvor vyhlásil 29. apríla 2004 na základe návrhu na zacatie prejudiciálneho konania rozsudok IMS Health (C-418/01, Zb. s. I-5039). 25 Dna 8. júna 2004 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku, boli úcastníkom konania polozené viaceré otázky v súvislosti s dosahom rozhodnutia z 13. augusta 2003. Úcastníci konania na ne odpovedali v rámci stanovených lehôt. O návrhu na zastavenie konania Tvrdenia úcastníkov konania 26 Komisia vo svojom návrhu na zastavenie konania uvádza, ze táto zaloba sa stala bezpredmetnou. 27 Komisia v odpovedi na otázky polozené Súdom prvého stupna 8. júna 2004 o dosahu rozhodnutia z 13. augusta 2003 upresnila, ze toto rozhodnutie je zalozené na skutocnostiach, ktoré vznikli po prijatí napadnutého rozhodnutia. Komisia preto poukazuje na to, ze rozhodnutie z 13. augusta 2003 nemá samo osebe retroaktívny charakter. 28 Komisia vsak tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýval ziaden právny úcinok. Po prvé uvádza, ze napadnuté rozhodnutie stanovovalo len "predbezné" opatrenia, a preto sa nezakladá na definitívnom zistení porusenia clánku 82 ES. Po druhé Komisia poukazuje na to, ze úcinnost napadnutého rozhodnutia bola prerusená pocas celého jej potenciálneho trvania. 29 Podla Komisie je jediným mozným právnym úcinkom úcinok uplatnitelný pred nemeckými súdmi v rámci vnútrostátnych konaní. Komisia sa vsak domnieva, ze toto konanie nie je potrebné viest, a zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie v tomto prípade nemôze mat právne úcinky pre tieto súdy, berúc do úvahy jeho zrusenie rozhodnutím z 13. augusta 2003. Podla Komisie teda nehrozí nebezpecenstvo protichodných rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore so zásadou právnej istoty. 30 IMS sa domnieva, ze v tomto prípade nemozno zastavit konanie. 31 Po prvé IMS tvrdí, ze zrusením napadnutého rozhodnutia nezmizli jeho právne úcinky. Majúc na zreteli, ze zastavenie konania mozno vyhlásit, ked bol dotknutý akt v celom rozsahu zrusený, alebo ak bol tento akt nahradený následným aktom, ktorý bol sám napadnutý, zalobca tvrdí, ze súdne konania môzu mat stále svoj predmet, ak zrusené rozhodnutie má nadalej právne úcinky, najmä vzhladom na to, ze zrusenie má úcinky len do budúcnosti. IMS dodáva, ze ak rozhodnutie nebolo zrusené s retroaktívnym úcinkom, zastavenie konania by jej v tomto prípade zabránilo spochybnit platnost a úcinky napadnutého rozhodnutia. 32 Po druhé sa IMS domnieva, ze dôvodnost napadnutého rozhodnutia je relevantným faktorom pre rozhodnutie sporov prebiehajúcich pred nemeckými súdmi, a v tejto súvislosti pripomína prebiehajúce konania, v ktorých stojí proti NDC. IMS v tomto kontexte poukazuje najmä na to, ze NDC tvrdí, ze podla prima facie posúdenia napadnutého rozhodnutia IMS zneuzila svoje dominantné postavenie tým, ze jej odmietla vystavit licenciu. IMS dalej dodáva, ze NDC by mohla tvrdit, ze medzi 3. júlom 2001 a 13. augustom 2003 nebolo napadnuté rozhodnutie zrusené, a to ani ex nunc, a ze mala právo získat licenciu na toto obdobie. Odvolávajúc sa najmä na rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB (C-344/98, Zb. s. I-11369) IMS tvrdí, ze nemecké súdy by mohli mat pochybnosti, ako by mali rozhodnút v prípade, ze by napadnuté rozhodnutie nebolo zrusené ani ex nunc, ani ex tunc. Nakoniec IMS upresnuje, ze prejudiciálne otázky, ktoré Súdnemu dvoru polozil Landgericht Frankfurt, nezahrnali niektoré súvislosti uvedené v návrhu na zrusenie. 33 Po tretie IMS tvrdí, ze zamietnutie návrhu na zastavenie konania je odôvodnené hospodárnostou konania. IMS v tejto súvislosti uvádza, ze má nadalej záujem na priebehu konania o zrusení, pretoze je vystavená riziku budúcej konfrontácie s podobnými aktmi ako je ten, ktorý je spochybnený. Okrem toho IMS poukazuje na to, ze Komisia vzdy odmietala rozhodnút o otázke, ci sa má vysetrovanie odlozit, alebo ci bolo konanie ukoncené. Nakoniec IMS uvádza, ze jestvuje riziko, ze NDC alebo iné podniky pouzijú napadnuté rozhodnutie ako základ pre prípadnú ziadost o licenciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 34 Komisia svojím návrhom na zastavenie konania vznása procedurálnu otázku, ktorú je potrebné v zmysle clánku 114 ods. 3 rokovacieho poriadku vyriesit bez otvorenia ústnej casti pojednávania, kedze Súd prvého stupna usudzuje, ze má dostatok informácií zo spisového materiálu. 35 Je potrebné konstatovat, ze Komisia v priebehu konania a rozhodnutím z 13. augusta 2003 výslovne zrusila napadnuté rozhodnutie. 36 Z odôvodnenia rozhodnutia z 13. augusta vyplýva, ze dotknuté "zrusenie" nemá, ako to tvrdí Komisia, retroaktívny charakter, a je preto potrebné toto rozhodnutie vnímat ako rozhodnutie, ktoré rusí napadnuté rozhodnutie ex nunc. 37 Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie nemá vo vztahu k zalobcovi od nadobudnutia úcinnosti rozhodnutia z 13. augusta 2003 záväzné právne úcinky. 38 Podla judikatúry vsak zalobca môze mat záujem na zrusení aktu, ktorý bol v priebehu konania uz zrusený ex nunc, ak môze zrusenie tohto aktu samo osebe mat právne následky (pozri uznesenie Súdu prvého stupna zo 14. marca 1997, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia, T-25/96, Zb. s. II-363, bod 16 a tam citovanú judikatúru). 39 V tomto prípade zalobca tvrdí práve to, ze má záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia s ohladom na jeho právne úcinky pocas obdobia predchádzajúceho rozhodnutiu o zrusení ex nunc. 40 Je vsak potrebné pripomenút, ze výkon napadnutého rozhodnutia bol odlozený, najprv na základe uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 10. augusta 2001, neskôr na základe uznesenia predsedu Súdu prvého stupna z 26. októbra 2001. Napadnuté rozhodnutie preto nemohlo mat právne následky medzi prvým odlozením jeho výkonu, teda 10. augustom 2001, a nadobudnutím jeho úcinnosti 13. augusta 2003. 41 Zdá sa ze jediným obdobím, v ktorom mohlo napadnuté rozhodnutie mat právne úcinky, je obdobie medzi nadobudnutím jeho úcinnosti a prerusením jeho výkonu. Preskúmanie spisu vsak poukazuje na to, ze hoci sa zacal výkon napadnutého rozhodnutia, nejestvuje viac ziaden úcinok, ktorý by odôvodnoval existenciu záujmu na návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 42 Z clánku 2 napadnutého rozhodnutia takto vyplýva, ze povinnost udelit licenciu, stanovená v clánku 1 tohto rozhodnutia, môze byt uplatnená len v rámci ziadosti konkurentov IMS a v rámci dohody o licencných poplatkoch, ktoré majú byt zaplatené, urcených v prípade potreby expertmi. 43 Zo spisu vyplýva, ze konkurenti IMS, v tomto prípade AzyX a NDC podali ziadost o licenciu po prijatí napadnutého rozhodnutia. Úcastníci konania sa nedokázali zhodnút na vhodných licencných poplatkoch a zacal sa postup zvolenia experta. Vzhladom na uznesenie vydané predsedom Súdu prvého stupna 10. augusta 2001 sa vsak tento postup neukoncil a Komisia vymenovanie experta odlozila. 44 Je preto nepochybné, ze zalobca nebol povinný na základe napadnutého rozhodnutia udelit licenciu jednému zo svojich konkurentov a ze ani dnes nemôze mat takúto povinnost, kedze napadnuté rozhodnutie bolo zrusené ex nunc 13. augusta 2003. 45 Rovnako je nepochybné, ze pokuta stanovená clánkom 3 napadnutého rozhodnutia nemohla byt uplatnená za dotknuté obdobie a ze ani nebude môct byt uplatnená z dôvodu zrusenia ex nunc napadnutého rozhodnutia. 46 Pokial ide o tvrdenia zalobcu týkajúce sa výsledku súdnych konaní prebiehajúcich v Nemecku a zohladnenia rozsudku Masterfoods a HB, uz citovaného v bode 32 vyssie, je potrebné uviest, ze cielom sledovaným týmto rozsudkom je zabránit riziku protichodnosti rozhodnutí vnútrostátnych súdov a Komisie. Postací pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie zmizlo z právneho poriadku Spolocenstva 13. augusta 2003, a riziko protichodnosti v tomto prípade nejestvuje. Nemecké súdy preto majú absolútnu volnost pri svojom rozhodovaní, kedze cielom napadnutého rozhodnutia bolo v kazdom prípade len prijatie predbezných opatrení. 47 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na skutocnosti, ktoré uz boli uvedené v bodoch 40, 44 a 45 vyssie, nepretrváva ziaden právny úcinok napadnutého rozhodnutia. Skutocnost, ze konkurenti zalobcu v Nemecku alebo iné dotknuté subjekty môzu podla okolností pred vnútrostátnymi súdmi poukazovat jednoducho na minulú existenciu napadnutého rozhodnutia s cielom získania licencie alebo kompenzácie, nemá sama osebe vplyv na právnu situáciu zalobcu. 48 Súd prvého stupna v súvislosti s tvrdením IMS, podla ktorého by mohla v budúcnosti byt konfrontovaná s rovnakým aktom, ako ten, ktorý je spochybnený, zastáva názor, ze situácia zalobcu by v kazdom prípade mohla byt ovplyvnená len inými rozhodnutiami, ako je napadnuté rozhodnutie, ktorých spochybnenie by malo za následok iné spory, ako je tento návrh na zrusenie. 49 Z týchto dôvodov je potrebné dospiet k záveru, ze IMS nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by umoznil konstatovat, ze napriek zruseniu ex nunc napadnutého rozhodnutia má nadalej záujem na zrusení tohto rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze táto zaloba je bezpredmetná a v tejto veci nie je potrebné rozhodnút. O trovách 50 Komisia sa domnieva, ze kazdý úcastník konania by mal znásat svoje vlastné trovy konania, kedze spochybnené rozhodnutie bolo zrusené z dôvodu výraznej zmeny okolností. Toto zrusenie vsak neznamená, ze Komisia zmenila svoj pôvodný postoj k existencii prima facie zneuzitia dominantného postavenia. Navyse, toto zrusenie nespochybnuje ani posúdenie kritéria naliehavosti, ani vyvázenie dotknutých záujmov v napadnutom rozhodnutí, ani vhodnú povahu predbezných opatrení, ktoré v nom boli stanovené. 51 IMS sa naopak domnieva, ze na náhradu trov konania by mala byt zaviazaná Komisia. Predovsetkým tvrdí, ze relatívna hodnota pôvodných výhrad uplatnených úcastníkmi konania je prvkom, ktorý umoznuje Súdu prvého stupna uplatnit svoju právomoc volnej úvahy v súvislosti s trovami. IMS v tejto súvislosti poukazuje najmä na uznesenie z 26. októbra 2001, IMS Health/Komisia, uz citované v bode 15 vyssie. Okrem toho sa IMS domnieva, ze by bolo správne a spravodlivé, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania, a v podstate vysvetluje, ze táto vec a spôsobené chyby pre nu vyústili do zvýsených nákladov. 52 Podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku ak Súd prvého stupna konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla volnej úvahy. 53 Je potrebné poukázat na to, ze Komisia zrusila ex nunc napadnuté rozhodnutie z dôvodu zmeny okolností, ktoré viedli k jeho prijatiu, teda stavu hospodárskej sútaze. Ani rozhodnutie z 13. augusta 2003, ani dokumenty v spise nepoukazujú na to, ze Komisia uznala, ze napadnuté rozhodnutie bolo postihnuté nezákonnostou v súvislosti s výhradami predlozenými zalobcom. 54 Je tiez potrebné pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 4 rokovacieho poriadku uznesenia sudcu rozhodujúceho o predbeznom opatrení majú predbeznú povahu a nemajú vplyv na rozhodnutie Súdu prvého stupna vo veci samej. 55 Súd prvého stupna usudzuje, ze okolnosti veci budú správne posúdené, ak bude kazdý úcastník konania znásat svoje vlastné trovy konania vrátane trov spojených s konaním o predbeznom opatrení. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Konanie o tejto zalobe sa zastavuje. 2. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania vrátane trov spojených s konaním o predbeznom opatrení. V Luxemburgu 10. marca 2005 Tajomník Predseda komory H. Jung M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXant7Kk/L98406-6976TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXant7Kk/L98406-6976TMP.html#Footref*