Vec T-329/01 Archer Daniels Midland Co. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Glukonát sodný - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Zákaz retroaktivity - Povinnost odôvodnenia - Právo na obhajobu" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákaz retroaktivity trestných ustanovení (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter pokuty (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 tretia zarázka) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Kumulácia sankcií Spolocenstva za odlisné skutky, ktoré majú pôvod v tom istom súbore dohôd (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku [Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, cast B písm. b) a cast C] 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Posúdenie miery spolupráce poskytnutej kazdým podnikom pocas správneho konania (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04, casti B, C a D) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie (Clánok 229 ES) 1. Zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ludských právach ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri udelovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case, ked k poruseniu doslo. Prijatie usmernení spôsobilých zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity. Na jednej strane sú totiz usmernenia spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení, ale z ich prijatia a uverejnenia Komisiou. Toto prijatie a uverejnenie usmernení so sebou nesie sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne nebola uznaná za zodpovednú za porusenie vseobecných zásad práva, akými sú rovnost zaobchádzania, ochrana legitímnej dôvery a právna istota. Na druhej strane usmernenia spadajú ako nástroj politiky v oblasti hospodárskej sútaze do pôsobnosti uplatnenia zásady zákazu retroaktivity v súlade s novým súdnym výkladom normy zakladajúcej porusenie podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach, podla ktorej toto ustanovenie bráni spätnému uplatneniu nového výkladu normy zakladajúcej porusenie. Podla tejto judikatúry to platí predovsetkým v prípade, ak ide o súdny výklad, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Z tej istej judikatúry vsak vyplýva, ze rozsah pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená poziadat o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Konkrétnejsie to platí najmä pre profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna. Na preskúmanie dodrziavania zásady zákazu retroaktivity je namieste overit, ci zmena, ktorú predstavuje prijatie usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, bola rozumne predvídatelná v case, ked doslo k dotknutým poruseniam. V tejto súvislosti spocíva zásadná inovácia usmernení v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii, hoci aj relatívnej a pruznej, pokút. Dalej skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty na urcitej úrovni na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v hraniciach, ktoré stanovuje nariadenie c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva; práve naopak, efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky. Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k udeleniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. Preto musia uvedené podniky pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia. (pozri body 38 - 46) 2. Skutocnost, ze Komisia uplatnila metódu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO na výpocet výsky pokuty ulozenej podniku, nemôze predstavovat diskriminacné zaobchádzanie v porovnaní s podnikmi, ktoré sa dopustili porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v rovnakom období, ale ktoré z dôvodov spojených s dátumom odhalenia porusenia alebo z dôvodov spojených s priebehom správneho konania, ktoré sa ich týkalo, boli uznané za vinné z porusení v case pred prijatím a uverejnením usmernení. (pozri bod 53) 3. Závaznost porusení pravidiel hospodárskej sútaze sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy. Rovnako medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia môzu v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ktorý je spôsobilý naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate. V kazdom prípade, samotná skutocnost, ze pokuta ulozená podniku prekracuje výsku obratu dosiahnutého týmto podnikom v Európskom hospodárskom priestore predajom výrobku, ktorý bol predmetom kartelu, v priebehu obdobia, ked bol jeho úcastníkom, alebo ho prekracuje podstatným spôsobom, nepostacuje na preukázanie, ze pokuta je neproporcionálna. (pozri body 76, 77, 80) 4. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa suma pokuty stanovuje na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Okrem toho, v súlade s usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, Komisia stanovuje východiskovú sumu v závislosti od závaznosti porusenia, pricom má zohladnit samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a velkost geografického trhu. Tento právny rámec teda sám osebe neukladá Komisii vziat do úvahy malú velkost trhu výrobkov. Komisii vsak pri posudzovaní závaznosti porusenia prinálezí, aby zohladnila velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu predmetného porusenia a osobitných okolností predmetného porusenia. Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti dosvedcujúce závaznost porusenia môze v závislosti od prípadu patrit velkost trhu predmetného výrobku. V dôsledku toho velkost trhu síce môze predstavovat skutocnost, ktorú je potrebné vziat do úvahy na preukázanie závaznosti porusenia, jej dôlezitost sa vsak mení v závislosti od osobitných okolností predmetného porusenia. (pozri body 99 - 102) 5. Odstrasenie je jedným z hlavných dôvodov, ktorými sa má Komisia riadit pri stanovovaní výsky pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Keby mala byt pokuta stanovená na úrovni, ktorá by len odnala prospech plynúci z kartelu, nemala by odstrasujúci úcinok. Mozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze podniky racionálne zohladnujú v rámci svojich financných výpoctov a riadiacej cinnosti nielen úroven pokút, ktoré im môzu byt ulozené v prípade porusenia, ale takisto úroven rizika zistenia kartelu. Navyse, keby sa obmedzila funkcia pokuty len na jednoduché odnatie ocakávaného prospechu alebo zisku, nebola by dostatocne zohladnená porusujúca povaha predmetného správania vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Znízením pokuty na jednoduchú kompenzáciu spôsobenej skody by sa totiz zanedbal okrem odstrasujúceho úcinku, ktorý môze smerovat len voci budúcemu správaniu, represívny charakter takéhoto opatrenia vo vztahu ku konkrétnemu poruseniu, ku ktorému naozaj doslo. Takisto v prípade podniku, ktorý je prítomný na velkom pocte trhov a má obzvlást významné financné zázemie, nemusí zohladnenie obratu dosiahnutého na relevantnom trhu postacovat na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Cím je totiz podnik väcsí a má globálne zdroje, ktoré mu poskytujú schopnost konat na trhu nezávisle, tým viac si musí byt vedomý významu svojej úlohy, pokial ide o riadne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu. Preto teda skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú hospodárskej sily podniku zodpovedného za porusenie, musia byt zohladnené pri stanovovaní sumy pokuty, aby bol zabezpecený jej odstrasujúci úcinok. (pozri body 140 - 142) 6. Podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného konkrétny dopad porusenia na trh, tam, kde je ho mozné merat. Tento meratelný dopad kartelu sa musí povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. Skúmanie dopadu kartelu na trh totiz so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. (pozri body 174 - 178) 7. Pri urcovaní závaznosti porusenia v oblasti hospodárskej sútaze je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext protiprávneho správania. V tomto ohlade je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu. Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí s primeranou pravdepodobnostou zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. V prípade potreby je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien. (pozri body 191, 192) 8. V oblasti sankcionovania zakázaných kartelov nie je skutocné správanie, ktoré si údajne osvojil podnik, relevantné na úcely posúdenia dopadu kartelu na trh, kedze úcinky, ktoré majú byt zohladnené, sú tie, ktoré vyplývajú z porusenia, ktorého sa zúcastnil, ako celku. (pozri bod 204) 9. Pri posúdení závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze na úcely stanovenia výsky pokuty musí Komisia vziat do úvahy nielen osobitné okolnosti veci, ale tiez kontext, v ktorom sa porusenie nachádza, a zabezpecit odstrasujúci úcinok svojich úkonov. Iba zohladnenie týchto aspektov totiz umoznuje zabezpecit, aby konanie Komisie bolo plne úcinné s cielom udrzat nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Cisto jazyková analýza ustanovenia bodu 3 tretej zarázky usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO by mohla vyvolávat dojem, ze vo vseobecnosti a bez výnimky predstavuje polahcujúcu okolnost uz samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by vsak zmensoval potrebný úcinok ustanovení umoznujúcich zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze by zoslabil tak sankciu, ktorú by bolo mozné ulozit za porusenie clánku 81 ES, ako aj jej odstrasujúci úcinok. Na rozdiel od iných polahcujúcich okolností totiz táto okolnost nie je spojená ani s osobitnými vlastnostami porusovatela, ani so skutkovými okolnostami veci, kedze vyplýva najmä z vonkajsieho zásahu Komisie. Preto ukoncenie porusovania len na základe zásahu Komisie nemozno prirovnávat k zásluhám vyplývajúcim z vlastnej iniciatívy porusovatela, ale predstavuje len primeranú a normálnu reakciu na tento zásah. Okrem toho uvedená okolnost znamená iba návrat porusovatela k zákonnému správaniu a neprispieva k tomu, aby bolo konanie Komisie úcinnejsie. Napokon údajný polahcujúci charakter tejto okolnosti nemozno odôvodnit iba nabádaním na ukoncenie porusovania, ktorého sa týka. V tomto ohlade kvalifikovanie pokracovania v porusovaní po prvých zásahoch Komisie za pritazujúcu okolnost uz oprávnene predstavuje nabádanie na ukoncenie porusovania, ktoré neoslabuje ani sankciu, ani jej odstrasujúci úcinok. Uznanie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie ako polahcujúcej okolnosti by neoprávnene zasahovalo do potrebného úcinku clánku 81 ods. 1 ES zoslabením tak sankcie, ako aj jej odstrasujúceho úcinku. Komisia si teda nemôze sama ulozit povinnost, aby samotné ukoncenie porusovania po svojich prvých zásahoch povazovala za polahcujúcu okolnost. Preto je potrebné ustanovenie clánku 3 tretej zarázky usmernení vykladat zuzujúco takým spôsobom, aby nebolo v rozpore s potrebným úcinkom clánku 81 ods. 1 ES, a v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit zohladnenie uvedenej okolnosti ako polahcujúcej okolnosti. Za predpokladu obzvlást závazného porusovania, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov, ktorého sa dotknuté podniky dopustili úmyselne, nemozno jeho ukoncenie povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie. (pozri body 276 - 282) 10. Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. Teda v prípade, ak skutky, ktoré sú základom dvoch odsúdení, majú pôvod v tom istom súbore dohôd, hoci sa odlisujú tak v predmete, ako aj v teritoriálnom umiestnení, táto zásada sa neuplatní. Ide o prípad, ked sa sankcie týkajú kartelov na rozlicných trhoch. Rovnako ide o prípad kartelu, ktorý sa týka aj územia tretích krajín, kedze podla zásady teritoriality neexistuje konflikt vo výkone právomoci Komisie a orgánov hospodárskej sútaze týchto krajín pri ukladaní pokút podnikom porusujúcim pravidlá hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho priestoru a uvedených tretích krajín. (pozri body 290 - 292) 11. Hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie toho, aby sa jeho zamestnanci v budúcnosti dopústali dalsích porusovaní sútazného práva Spolocenstva, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak sporné porusovanie predstavuje zjavné porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Rovnako, aj ked usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO stanovujú, ze Komisia môze uplatnit pritazujúce okolnosti voci podniku, ktorý sa uz dopustil jedného alebo viacerých porusení rovnakého druhu, nevyplýva z toho, ze ak sporné porusenie je prvým tohto druhu, ktorého sa dotknutý podnik dopustil, je potrebné s ním priaznivo zaobchádzat z dôvodu polahcujúcej okolnosti. (pozri body 299, 300) 12. Na to, aby sa podniku mohlo poskytnút významné znízenie pokuty podla casti C oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov, uvedené oznámenie vo svojej casti B, ktorá odkazuje na cast C písm. b), vyzaduje, aby tento podnik ako prvý poskytol údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu. Oznámenie nestanovuje, ze na splnenie tejto podmienky musí podnik, ktorý oznámi tajný kartel Komisii, predlozit tejto institúcii vsetky rozhodujúce skutocnosti na vypracovanie oznámenia o výhradách alebo, o to menej, na prijatie rozhodnutia o zistení porusenia. (pozri body 319 - 321) 13. Aby oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov nebolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, musí sa uplatnovat v tom zmysle, ze pokial ide o znízenie pokút, je Komisia povinná rovnako zaobchádzat s podnikmi, ktoré jej v rovnakom stádiu konania a za podobných okolností poskytnú podobné informácie o skutkoch, ktoré sú im vytýkané. Samotná okolnost, ze jeden z týchto podnikov uznal skutky, ktoré sú mu vytýkané, ked ako prvý odpovedal na otázky, ktoré Komisia podnikom polozila v rovnakom stádiu konania, nemôze byt objektívnym dôvodom, aby sa s týmto podnikom zaobchádzalo odlisne. To vsak platí iba v rámci spolupráce podnikov, ktorá nepatrí do pôsobnosti castí B a C oznámenia o spolupráci. Na rozdiel od týchto castí totiz cast D nestanovuje odlisné zaobchádzanie s dotknutými podnikmi v závislosti od poradia, v ktorom tieto spolupracujú s Komisiou. (pozri body 338, 339, 341) 14. Oznámenie o výhradách musí obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil zainteresovaným osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiz môze oznámenie o výhradách splnit úcel stanovený nariadeniami Spolocenstva, ktorý spocíva v poskytnutí vsetkých potrebných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby sa mohli riadne obhajovat predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu, a oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Tým im poskytuje údaje nevyhnutné na ich obhajobu nielen proti zisteniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty. Z toho vyplýva, pokial ide o stanovenie výsky pokút, ze právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené moznostou podat pripomienky k dlzke, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusovania. (pozri body 359, 361, 362) 15. Pokial skúmanie zalobných dôvodov uvedených podnikom proti zákonnosti rozhodnutia Komisie, ktorým mu ulozila pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, neodhalilo ziadnu protiprávnost, nie je namieste, aby Súd prvého stupna vyuzil svoju neobmedzenú právomoc na znízenie sumy uvedenej pokuty. (pozri bod 382) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Glukonát sodný - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Zákaz retroaktivity - Povinnost odôvodnenia - Právo na obhajobu" Vo veci T-329/01, Archer Daniels Midland Co., so sídlom v Decature, Illinois (Spojené státy americké), v zastúpení: C. O. Lenz, advokát, L. Martin Alegi, M. Garcia a E. Batchelor, solicitors, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan, A. Bouquet a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie prvého clánku rozhodnutia K(2001) 2931, konecné znenie, z 2. októbra 2001 o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Zmluvy EHP (COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný), v rozsahu, v akom sa týka zalobcu, alebo aspon v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze bol úcastníkom porusenia po 4. októbri 1994, a návrh na zrusenie clánku 3 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobcu, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej týmto rozhodnutím zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. februára 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Spolocnost Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM") je materskou spolocnostou skupiny podnikov, ktorá je cinná v odvetví spracovania obilia a olejnatých semien. Na trhu s glukonátom sodným podniká od roku 1990. 2 Glukonát sodný je súcastou chelátových cinidiel, ktoré sú látkami deaktivujúcimi ióny kovov v priemyselných postupoch. Tieto postupy zahrnajú najmä priemyselné cistenie (cistenie flias alebo náradia), úpravu povrchov (antikorózna ochrana, odmastovanie, leptanie hliníku) a cistenie vôd. Chelátové cinidlá sú teda pouzívané v potravinárskom, kozmetickom, farmaceutickom, papierenskom, betonárskom priemysle a este aj v iných priemyselných odvetviach. Glukonát sodný sa predáva na celom svete a na svetových trhoch sa vyskytuje viacero konkurencných podnikov. 3 V roku 1995 dosiahol predaj glukonátu sodného na celosvetovej úrovni hodnotu priblizne 58,7 milióna eur, pricom predaj v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahol hodnotu priblizne 19,6 milióna eur. V case rozhodnom vo veci samej bola takmer celá svetová výroba glukonátu sodného ovládaná piatimi podnikmi, teda v prvom rade Fujisawa Pharmaceutical Co. Ltd (dalej len "Fujisawa"), v druhom rade Jungbunzlauer AG (dalej len "Jungbunzlauer"), v tretom rade Roquette Frčres SA (dalej len "Roquette"), vo stvrtom rade Glucona vof (dalej len "Glucona"), podnik, ktorý ovládali spolocne az do decembra 1995 Akzo Chemie BV, dcérska spolocnost, ktorej 100 % obchodných podielov vlastnia Akzo Nobel NV (dalej len "Akzo") a Coöperatieve Verkoop- en Productievereniging van Aardappelmeel en Derivaten Avebe BA (dalej len "Avebe") a v piatom rade ADM. 4 V marci 1997 americké ministerstvo spravodlivosti informovalo Komisiu, ze po vysetrovaní zameranom na trh lyzínu a kyseliny citrónovej bolo zacaté vysetrovanie takisto vo vztahu k trhu glukonátu sodného. V októbri a decembri 1997, ako aj vo februári 1998 bola Komisia informovaná, ze Akzo, Avebe, Glucona, Roquette a Fujisawa priznali, ze boli úcastníkmi kartelu, v rámci ktorého boli dohodnuté ceny glukonátu sodného a rozdelený predaj tohto výrobku v Spojených státoch a inde. Po dohodách uzatvorených s americkým ministerstvom spravodlivosti ulozili americké orgány pokuty týmto podnikom, ako aj ADM. Pokuta ulozená ADM v súvislosti s kartelom na trhu glukonátu sodného bola zahrnutá v celkovej pokute 100 miliónov amerických dolárov (USD), zaplatenej v rámci konaní týkajúcich sa lyzínu a kyseliny citrónovej. 5 Komisia 18. februára 1998 zaslala podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) ziadosti o informácie hlavným výrobcom, dovozcom, vývozcom a kupujúcim glukonátu sodného v Európe. Táto ziadost nebola urcená ADM. 6 Na základe ziadosti o informácie sa Fujisawa skontaktoval s Komisiou a informoval ju, ze spolupracoval s americkými orgánmi v rámci vysetrovania opísaného vyssie a ze si zelá takisto spolupracovat s Komisiou na základe oznámenia Komisie z 18. júla 1996 oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Fujisawa 12. mája 1998 po stretnutí s Komisiou, ktoré sa konalo 1. apríla 1998, odovzdal písomné vyhlásenie a spis obsahujúci zhrnutie vývoja kartelu a urcitý pocet dokumentov. 7 Komisia 16. a 17. septembra 1998 vykonala vysetrovania podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v priestoroch podnikov Avebe, Glucona, Jungbunzlauer a Roquette. 8 Komisia 10. novembra 1998 zaslala ziadost o informácie ADM. ADM 26. novembra 1998 oznámil svoj zámer spolupracovat s Komisiou. V priebehu stretnutia, ktoré sa konalo 11. decembra 1998, ADM odovzdal "prvú cast informácií v rámci [svojej] spolupráce". Vyhlásenie podniku a dokumenty vztahujúce sa na túto vec boli následne odovzdané 21. januára 1999 Komisii. 9 Komisia 2. marca 1999 zaslala ziadosti o podrobné informácie spolocnostiam Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. Tieto podniky listami zo 14., 19. a 20. apríla 1999 oznámili, ze sú ochotné spolupracovat s Komisiou, a poskytli jej urcité informácie o karteli. Komisia 25. októbra 1999 zaslala ziadosti o dodatocné informácie spolocnostiam ADM, Fujisawa, Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. 10 Komisia 17. mája 2000 na základe informácií, ktoré jej boli oznámené, zaslala oznámenie o výhradách spolocnosti ADM a iným podnikom, ktorých sa týkalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "dohoda EHP"). ADM a vsetky ostatné dotknuté podniky odovzdali písomné pripomienky ako odpoved na výhrady uvádzané Komisiou. Ziadny z týchto úcastníkov konania nepoziadal o vypocutie, ani nepopieral opodstatnenost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. 11 Komisia 11. mája 2001 zaslala ziadosti o dodatocné informácie ADM a iným dotknutým podnikom. 12 Komisia 2. októbra 2001 prijala rozhodnutie K(2001)2931, konecné znenie, o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný) (dalej len "Rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo oznámené ADM listom z 12. októbra 2001. 13 Rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 [Akzo], [ADM], [Avebe], [Fujisawa], [Jungbunzlauer] a [Roquette] porusili clánok 81 ods. 1 ES a - v období od 1. januára 1994 - clánok 53 ods. 1 dohody EHP tým, ze boli úcastníkmi dohody a/alebo zosúladeného postupu v odvetví glukonátu sodného. Porusenie trvalo: - v prípade [Akzo], [Avebe], [Fujisawa] a [Roquette] od februára 1987 do júna 1995, - v prípade [Jungbunzlauer] od mája 1988 do júna 1995, - v prípade [ADM] od júna 1991 do júna 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Akzo] 9 miliónov EUR b) [ADM] 10,13 milióna EUR c) [Avebe] 3,6 milióna EUR d) [Fujisawa] 3,6 milióna EUR e) [Jungbunzlauer] 20,4 milióna EUR f) [Roquette] 10,8 milióna EUR ..." 14 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila v Rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenie o spolupráci. 15 Komisia v prvom rade urcila výsku základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusovania. 16 V tejto súvislosti, pokial ide o závaznost porusovania, Komisia najprv dospela k záveru, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusovania, vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny dopad na trh glukonátu sodného v EHP a rozsah dotknutého geografického trhu (odôvodnenie c. 371 Rozhodnutia). 17 Komisia následne dospela k záveru, ze je potrebné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu spôsobujúcu narusenie hospodárskej sútaze a stanovit pokutu vo výske, ktorá by zabezpecila jej dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho Komisia zaradila dotknuté podniky do dvoch kategórií, vychádzajúc z celosvetového obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi, pokial ide o predaj glukonátu sodného v priebehu roka 1995, co bol posledný rok trvania porusovania, pricom tieto údaje úcastníci konania odovzdali Komisii po tom, ako dostali ziadosti o informácie, a Komisia na ich základe vypocítala príslusné podiely týchto podnikov na trhu. Do prvej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného vyssí ako 20 %, teda Fujisawa (35,54 %), Jungbunzlauer (24,75 %) a Roquette (20,96 %). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu na 10 miliónov eur. Do druhej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného nizsí ako 10 %, teda Glucona (priblizne 9,5 %) a ADM (9,35 %). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty na 5 miliónov eur, teda pre Akzo a Avebe, ktorí spolocne ovládali spolocnost Glucona, na 2,5 milióna eur pre kazdého z nich (odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia). 18 Navyse na zabezpecenie toho, aby na jednej strane mala pokuta dostatocný odstrasujúci úcinok, a aby sa na druhej strane zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú k dispozícii informácie a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy. V dôsledku toho, zohladnujúc velkost a globálne zdroje dotknutých podnikov, Komisia uplatnila násobný koeficient 2,5 na východiskové sumy urcené v prípade ADM a Akzo, a tým doslo k zvýseniu, takze v prípade ADM bola stanovená východisková suma 12,5 milióna eur a v prípade Akzo 6,25 milióna eur (odôvodnenie c. 388 Rozhodnutia). 19 Pokial ide o dlzku trvania porusovania v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola okrem toho zvýsená o 10 % za rok, teda doslo k zvýseniu o 80 % v prípade Fujisawa, Akzo, Avebe a Roquette, o 70 % v prípade Jungbunzlauer a o 35 % v prípade ADM (odôvodnenia c. 389 az c. 392 Rozhodnutia). 20 Komisia teda stanovila základnú ciastku pokuty na 16,88 milióna eur, pokial ide o ADM. Pokial ide o Akzo, Avebe, Fujisawa, Jungbunzlauer a Roquette, základná ciastka bola stanovená, v príslusnom poradí, na 11,25 milióna eur, 4,5 milióna eur, 18 miliónov eur, 17 miliónov eur a 18 miliónov eur (odôvodnenie c. 396 Rozhodnutia). 21 V druhom rade bola na základe pritazujúcich okolností základná ciastka pokuty ulozenej Jungbunzlauer zvýsená o 50 % z dôvodu, ze tento podnik mal úlohu vodcu v rámci kartelu (odôvodnenie c. 403 Rozhodnutia). 22 V tretom rade Komisia preskúmala a odmietla tvrdenia niektorých podnikov, vrátane ADM, podla ktorých sa na tieto podniky mali uplatnit polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 404 az c. 410 Rozhodnutia). 23 Vo stvrtom rade, na základe casti B oznámenia o spolupráci Komisia poskytla spolocnosti Fujisawa "velmi velké znízenie" (konkrétne 80 %) zo sumy pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade, keby nebola spolupracovala. Okrem toho Komisia uviedla, ze ADM nesplnil podmienky stanovené v casti C tohto oznámenia, aby mu mohlo byt poskytnuté "významné znízenie" zo sumy pokuty. Napokon, na základe casti D tohto oznámenia Komisia poskytla "výrazné znízenie" (konkrétne 40 %) zo sumy pokuty v prípade ADM a Roquette a 20 % v prípade Akzo, Avebe a Jungbunzlauer (odôvodnenia c. 418, c. 423, c. 426 a c. 427 Rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 ADM návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. decembra 2001 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 25 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré títo odpovedali v stanovených lehotách. 26 Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 18. februára 2004. 27 Listom z 21. júla 2006 poziadal ADM Súd prvého stupna, aby vzal do úvahy nový zalobný dôvod, zalozený na usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") z dôvodu, ze tieto usmernenia sú právnou a skutkovou okolnostou, ktorá vznikla v priebehu konania v zmysle clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Vzhladom na vseobecnú zásadu riadneho výkonu Súd prvého stupna, bez toho, aby znova otvoril konanie, vyzval Komisiu, aby sa vyjadrila k návrhu ADM. Listom z 11. augusta 2006 Komisia oznámila, ze sa domnieva, ze nie je opodstatnené vyhoviet návrhu ADM. 28 ADM navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 Rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, alebo aspon v rozsahu, v akom konstatuje, ze sa zúcastnil na porusovaní po 4. októbri 1994, - zrusil clánok 3 Rozhodnutia, v rozsahu, v akom sa ho týka, - subsidiárne zrusil pokutu alebo podstatne znízil sumu pokuty, ktorá mu bola ulozená, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal ADM na náhradu trov konania. Právny stav 30 Zalobné dôvody uvádzané ADM, pricom vsetky súvisia so stanovením sumy pokuty, ktorá mu bola ulozená, sa týkajú po prvé uplatnitelnosti usmernení v danom prípade, po druhé závaznosti porusenia, po tretie dlzky trvania porusenia, po stvrté existencie pritazujúcich okolností, po piate jeho spolupráce pocas správneho konania a po sieste dodrzania práva na obhajobu. A - O uplatnitelnosti usmernení 1. O porusení zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity postihov a) Tvrdenia úcastníkov konania 31 ADM tvrdí, ze metóda stanovenia pokút stanovená v usmerneniach sa radikálne odlisuje od predchádzajúcej praxe Komisie v tejto oblasti, ktorá, ako to pripustila v Rozhodnutí (odôvodnenie c. 395), pozostávala z urcenia výsky pokuty v závislosti od základnej sadzby predstavujúcej urcité percento predajov na relevantnom trhu Spolocenstva. Naopak usmernenia zaviedli pevnú sadzbu pokuty, napríklad 20 miliónov eur v prípade velmi závazného porusenia, nezávisle od objemu predaja predmetného výrobku. 32 ADM poznamenáva, ze v období relevantnom pre prejednávanú vec (od roku 1991 do roku 1994 alebo od roku 1991 do roku 1995) Komisia v súlade s touto ustálenou praxou ulozila pokuty, ktorých výska bola vo vseobecnosti medzi 2 a 9 % z obratu dosiahnutého z predaja relevantného výrobku na trhu Spolocenstva. Naopak uplatnenie novej politiky vyplývajúcej z usmernení malo za následok pokuty, ktorých suma je 43 a 153 ráz vyssia ako suma pokút, aké by boli ulozené na základe predchádzajúcej praxe. 33 ADM uznáva, ze Komisia disponuje diskrecnou právomocou na zvýsenie pokút, ak politika v oblasti práva hospodárskej sútaze vyzaduje, aby boli ulozené vyssie odstrasujúce pokuty. Ulozením pokuty, ktorej suma je 43 a 153 ráz vyssia ako suma pokuty, aká by bola ulozená podla predchádzajúcej praxe, vsak Komisia zjavne prekrocila túto mieru volnej úvahy. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, tento záver je podporený rozsudkom Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia (T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 237). Na jednej strane totiz zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v tomto rozsudku podmienil moznost, aby Komisia zvýsila úroven pokút v hraniciach stanovených nariadením c. 17 tým, ze je to nevyhnutné na zabezpecenie realizácie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Ani v rozhodnutí, ani vo svojich podaniach vsak Komisia neposkytla zdôvodnenie, ani nepredlozila dôkazy preukazujúce, ze na realizáciu tejto politiky bolo nevyhnutné ulozit pokuty v sume 43 a 153 ráz vyssej, ako by bola suma pokuty ulozenej podla predchádzajúcej praxe. Na druhej strane poznamenáva, ze vo veci, ktorá sa skoncila citovaným rozsudkom, ako aj vo vsetkých iných veciach týkajúcich sa kartelu o rozvodoch mestského kúrenia s výnimkou veci týkajúcej sa spolocnosti ABB, Komisia ulozila pokuty na úrovni porovnatelnej s úrovnou, ktorá prevládala pocas uplatnovania predchádzajúcej praxe Komisie. Uvádza totiz, ze predmetným podnikom tohto kartelu boli ulozené pokuty vo výske medzi 3 a 14 % z relevantného predaja a ze samotnému ABB bola ulozená pokuta vo výske zodpovedajúcej 44 % jeho relevantného obratu. 34 ADM usudzuje, ze podniky musia mat moznost vykonávat svoju cinnost za predvídatelných podmienok. V súlade s usmerneniami (prvým odsekom) je Komisia pri stanovovaní výsky pokút povinná respektovat koherentnú a nediskriminacnú politickú líniu. ADM sa domnieva, ze neexistencia právnej istoty pri stanovovaní pokút je v rozpore s efektívnou realizáciou odstrasujúceho úcinku pokuty. Na to, aby bol individuálny odstrasujúci úcinok pokuty efektívny, je nevyhnutné, aby podniky dopredu poznali uplatnitelné sankcie. Uvádza, ze celková amnestia alebo efektívna politika zhovievavosti vyzaduje, aby boli uplatnitelné sankcie jasne stanovené pre prípad odmietnutia spolupráce. Rovnako by bolo nerozumné udrzovat stav stálej neistoty, pokial ide o úroven pokút, ktoré mozno ulozit v prípade porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, najmä z dôvodu významnej dlzky trvania vysetrovania takýchto porusení. V dôsledku toho zásada právnej istoty vyzaduje, aby prístup Komisie pre výpocet pokút podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 mohol byt predvídaný s dostatocným stupnom istoty. 35 ADM dodáva, ze z manuálu usmernení Sentencing Commission Spojených státov [bod 1B1.11(b)(1), dalej len "americké usmernenia"] a z judikatúry jedného federálneho odvolacieho súdu vyplýva [rozsudok United States v. Kimler, 167 F. 3d 889 (5th Circ. 1999)], ze retroaktívne uplatnenie nových usmernení v oblasti pokút je zakázané pravidlom ex post facto v Ústave Spojených státov, ak má za následok ulozenie tazsieho trestu, ako bol stanovený v case, ked k poruseniu doslo. 36 V dôsledku toho podla ADM retroaktívne uplatnenie novej politiky stanovenej v usmerneniach na porusenie, ku ktorému tak ako v prejednávanom prípade doslo pred ich zverejnením a ktoré má za následok ulozenie pokuty ADM, ktorá je vyssia, ako bola úroven pokút ukladaných podla predchádzajúcej praxe, a to bez toho, aby bol tento rozdiel nevyhnutný na zabezpecenie respektovania politiky v oblasti práva hospodárskej sútaze, porusuje zásadu právnej istoty a je nezákonné. 37 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 38 Súd prvého stupna najskôr a oprávnene uviedol, ze zásada zákazu retroaktivity trestných zákonov, zakotvená v clánku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, ako základné právo, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá sa musí dodrziavat pri udelovaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ze táto zásada vyzaduje, aby ulozené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v case, ked k poruseniu doslo (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 202; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 218 az 221, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 39). 39 Dalej Súd prvého stupna usudzuje, ze prijatie usmernení spôsobilých zmenit vseobecnú politiku hospodárskej sútaze Komisie v oblasti pokút môze v zásade spadat do pôsobnosti zásady zákazu retroaktivity. 40 Na jednej strane sú totiz usmernenia spôsobilé vyvolat právne úcinky. Tieto právne úcinky nevyplývajú z vlastnej normatívnosti usmernení, ale z ich prijatia a zverejnenia Komisiou. Toto prijatie a zverejnenie usmernení so sebou nesie sebaobmedzenie diskrecnej právomoci Komisie, ktorá sa od nich nemôze odchýlit bez toho, aby prípadne bola uznaná za zodpovednú za porusenie vseobecných zásad práva, akými sú rovnost zaobchádzania, ochrana legitímnej dôvery a právna istota (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 209 az 212). 41 Na druhej strane usmernenia spadajú ako nástroj politiky v oblasti hospodárskej sútaze do pôsobnosti uplatnenia zásady zákazu retroaktivity v súlade s novým súdnym výkladom normy zakladajúcej porusenie podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (pozri najmä ESLP, rozsudky S.W. a C.R. v. Spojené královstvo z 22. novembra 1995, séria A c. 335-B a 335-C, § 34 az § 36 a § 32 az § 34; Cantoni v. Francúzsko z 15. novembra 1996, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1996-V, § 29 az § 32, a Coëme a i. v. Belgicko z 22. júna 2000, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000-VII, § 145), podla ktorej toto ustanovenie bráni spätnému uplatneniu nového výkladu normy zakladajúcej porusenie. Podla tejto judikatúry to platí predovsetkým v prípade, ak ide o súdny výklad, ktorého výsledok nebol rozumne predvídatelný v case, ked doslo k poruseniu, najmä vzhladom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridrzala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. Je vsak potrebné upresnit, ze z tej istej judikatúry vyplýva, ze rozsah pojmu predvídatelnost závisí vo velkej miere od obsahu dotknutého textu, od oblasti, na ktorú sa vztahuje, ako aj od poctu a povahy osôb, ktorým je urcený. Predvídatelnost zákona tak nebráni tomu, aby dotknutá osoba bola nútená poziadat o odbornú radu s cielom posúdit spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môzu z daného aktu vyplynút. Konkrétnejsie, podla rozsudku Cantoni v. Francúzsko (uz citovaného, § 35), to platí najmä pre profesionálov navyknutých na vykazovanie velkej obozretnosti pri výkone svojej profesie. Je tiez mozné od nich ocakávat, ze s osobitnou obozretnostou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahrna (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 215 az 223). 42 Vzhladom na vyssie uvedené je namieste overit, ci zmena, ktorú predstavuje prijatie usmernení, bola rozumne predvídatelná v case, ked doslo k dotknutým poruseniam. 43 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze zásadná inovácia usmernení spocíva v tom, ze ako východisková suma pre výpocet sa berie základná ciastka, urcená podla rozpätí, ktoré na tento úcel stanovujú uvedené usmernenia, pricom tieto rozpätia odrázajú rôzne stupne závaznosti porusenia, ale samy osebe nemajú vztah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spocíva v podstate v tarifikácii, hoci aj relatívnej a pruznej, pokút (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 225). 44 Dalej je vhodné pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty na urcitej úrovni na rôzne typy porusení, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v hraniciach, ktoré stanovuje nariadenie c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva; práve naopak, efektívne uplatnenie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 227; zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 109, a z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, C-196/99 P, Zb. s. I-11005, bod 81; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 309, a zo 14. mája 1998, Europa Carton/Komisia, T-304/94, Zb. s. II-869, bod 89; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 56). 45 Z uvedeného vyplýva, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, ktoré môze viest k udeleniu pokuty, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze Komisia neprekrocí úroven pokút pouzívanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 228). 46 Preto musia uvedené podniky pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení úrovne pokút v porovnaní s úrovnou uplatnovanou v minulosti. Uvedené platí nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 229 a 230). 47 S výnimkou vývoja uvedeného v bode 99 a nasl. nizsie, ADM teda v podstate neprávom uviedol, ze zvýsenie úrovne pokút Komisiou v kontexte kartelu je zjavne neproporcionálne k cielu zabezpecit realizáciu politiky hospodárskej sútaze. 48 Takisto okolnost, na ktorú poukázal ADM - aj keby sa preukázala - ze následkom uplatnenia novej politiky by boli 43 az 153 ráz vyssie pokuty ako tie, ktoré by boli ulozené na základe predchádzajúcej praxe, nemôze to predstavovat porusenie zásady zákazu retroaktivity. Vzhladom najmä na judikatúru citovanú v bode 41 tohto rozsudku mohol totiz ADM predpokladat, ze Komisia môze kedykolvek prehodnotit vseobecnú úroven pokút v kontexte realizácie inej politiky hospodárskej sútaze. ADM tak nutne mohol predpokladat takéto zvýsenie - aj keby bolo preukázané - v case, ked k dotknutým poruseniam doslo. 49 Napokon, pokial ide o názor ADM, ze na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokút je nevyhnutné, aby podniky dopredu poznali úroven pokút, ktorú môzu ocakávat, ak sa dopustia porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, postacuje zdôraznit, ze s odstrasujúcim úcinkom pokút vôbec nie je spojené, ze podniky dopredu poznajú presnú úroven pokuty, ktorú môzu ocakávat za dané protisútazné správanie. 50 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený porusení zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity postihov zamietnutý. 2. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania 51 ADM tvrdí, ze uplatnenie usmernení porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania, pretoze vedie k rozlisovaniu medzi podnikmi, ktoré sa dopustili porusenia práva hospodárskej sútaze, nie podla dátumu porusenia, ale podla dátumu prijatia rozhodnutia Komisie, ktorý Komisia stanovila podla vlastného uvázenia. Ako príklad ADM uvádza, ze styrom podnikom uvedeným v rozhodnutí Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [82] Zmluvy ES (IV/34.621, 35.059/F-3 - Irish Sugar plc) (Ú. v. ES L 258, s. 1), a v rozhodnutí Komisie 94/210/ES z 29. marca 1994 týkajúcom sa konania o uplatnení clánkov [81] a [82] Zmluvy ES (IV/33.941 - HOV-SVZ/MCN) (Ú. v. ES L 104, s. 34), boli ulozené pokuty predstavujúce len 6,8 a 5 % z výsky predajov uskutocnených na relevantnom trhu, kým predmetné porusenia boli súbezné s kartelom s glukonátom sodným. 52 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 53 Je ustálenou judikatúrou, ze uplatnenie metódy stanovenej v usmerneniach na výpocet pokuty nemôze predstavovat diskriminacné zaobchádzanie v porovnaní s podnikmi, ktoré sa dopustili porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v rovnakom období, ale ktoré z dôvodov spojených s dátumom odhalenia porusenia alebo z dôvodov spojených s priebehom správneho konania, ktoré sa ich týkalo, boli uznané za vinné z porusení v case pred prijatím a uverejnením usmernení (pozri v tom zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 69 az 73; rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, body 118 a 119). 54 V dôsledku toho, z dôvodov uvedených v rozsudkoch citovaných v predchádzajúcom bode, je potrebné zamietnut aj zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. B - O závaznosti porusenia 1. Úvod 55 ADM sa domnieva, ze Komisia nesprávne posúdila závaznost porusenia v rámci výpoctu výsky pokuty. Zalobné dôvody uplatnované v tejto súvislosti sa týkajú po prvé nezohladnenia alebo nedostatocného zohladnenia obratu z predaja relevantných výrobkov, po druhé nezohladnenia alebo nedostatocného zohladnenia obmedzenej velkosti trhu s glukonátom sodným, po tretie dvojitého zohladnenia potreby odstrasujúceho úcinku pokuty, po stvrté pouzitia koeficientu zvýsenia na východiskovú sumu a po piate konkrétneho dopadu kartelu na trh. 56 Pred vyjadrením k dôvodnosti jednotlivých zalobných dôvodov v tejto súvislosti je potrebné zhrnút metódu Komisie, ktorú pouzila v prejednávanom prípade, pokial ide o posúdenie a zohladnenie závaznosti porusenia, ako vyplýva z odôvodnení Rozhodnutia. 57 Z Rozhodnutia vyplýva, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia Komisia vychádzala z toho, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny dopad na trh s glukonátom sodným v EHP a na rozsah relevantného geografického trhu, pricom toto porusenie malo dopad na celý EHP (odôvodnenia c. 334 az c. 371 Rozhodnutia). 58 Dalej sa Komisia domnievala, ze na dotknuté podniky je potrebné uplatnit "rozdielne zaobchádzanie, aby sa zohladnila skutocná ekonomická kapacita porusitelov spôsobit významnú skodu hospodárskej sútazi a... stanovila pokuta na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok". V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze zohladnila osobitnú váhu kazdého podniku, a teda skutocný úcinok jeho nezákonného správania na hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 378 a c. 379 Rozhodnutia). 59 Na úcely posúdenia týchto prvkov sa Komisia rozhodla vychádzat z obratov, ktoré dotknuté strany dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, ze "kedze trh s glukonátom sodným bol... globálny, tieto obraty dávajú vernejsí obraz o kapacite zúcastnených podnikov spôsobit významnú skodu iným subjektom na spolocnom trhu a/alebo v EHP" (odôvodnenie c. 381 Rozhodnutia). Komisia dodala, ze podla nej je táto metóda potvrdená skutocnostou, ze islo o celosvetový kartel, ktorého predmetom bolo najmä rozdelenie trhov na celosvetovej úrovni a zamedzenie hospodárskej sútazi v urcitých castiach na trhu EHP. Navyse sa domnievala, ze celosvetový obrat úcastníka kartelu poskytuje takisto predstavu o jeho príspevku k efektívnosti kartelu v jeho celku alebo naopak o nestabilite, ktorou by sa vyznacoval, ak by sa ho uvedený úcastník nezúcastnil (odôvodnenie c. 381 Rozhodnutia). 60 Na tomto základe sa Komisia rozhodla rozdelit podniky do dvoch kategórií, pricom do jednej zaradila "troch hlavných výrobcov glukonátu sodného, [ktorí] mali podiel na celosvetovom trhu viac ako 20 %" a do druhej podniky, "ktoré mali podiel na celosvetovom trhu glukonátu sodného výrazne nizsí (menej ako 10 %)" (odôvodnenie c. 382 Rozhodnutia). Komisia teda stanovila východiskovú sumu na 10 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do prvej kategórie, kam patrili Fujisawa, Jungbunzlauer a Roquette, ktorých podiely na trhu boli priblizne 36 %, 25 % a 21 %, a východiskovú sumu 5 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do druhej kategórie, teda Glucona a ADM, ktorých podiely na trhu boli priblizne 9 % v prípade kazdého z nich. Spolocnost Glucona spolocne vlastnili Akzo a Avebe, Komisia teda stanovila v prípade kazdej z týchto spolocností základnú ciastku 2,5 milióna eur (odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia). 61 Napokon, na úcely zabezpecenia toho, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok na jednej strane, a zohladnenia skutocnosti, ze velké podniky majú k dispozícii poznatky a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lepsie posúdit to, ze ich správanie je porusením, a dôsledky z toho vyplývajúce z hladiska práva hospodárskej sútaze na druhej strane, Komisia pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy. V závislosti od velkosti a celkových zdrojov dotknutých podnikov Komisia uplatnila na východiskovú sumu stanovenú pre ADM a Akzo násobný koeficient 2,5, a stanovila teda výsku pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 12,5 milióna eur pre ADM a 6,25 milióna eur pre Akzo (odôvodnenie c. 388 Rozhodnutia). 2. O nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení obratu dosiahnutého predajom predmetného výrobku a) Tvrdenia úcastníkov konania 62 ADM vytýka Komisii, ze pri výpocte základnej ciastky pokuty nezohladnila alebo nedostatocne zohladnila jeho obrat dosiahnutý vdaka predaju predmetného výrobku. 63 Na jednej strane ADM tvrdí, ze z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze obrat dosiahnutý vdaka predmetnému výrobku je dôlezitým prvkom pri výpocte pokút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, body 92 az 95; z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 233; z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127, a zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 176). 64 ADM usudzuje, ze zohladnenie obratu dosiahnutého v EHP vdaka relevantnému výrobku je vhodným základom pre zhodnotenie ohrozenia hospodárskej sútaze na trhu relevantného výrobku v rámci Spolocenstva, ako aj relatívnej dôlezitosti úcastníkov kartelu s ohladom na relevantné výrobky. Tento záver je podporený judikatúrou Súdu prvého stupna (rozsudky Súdu prvého stupna Europa Carton/Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 126, a zo 14. mája 1998, KNP BT/Komisia, T-309/94, Zb. s. II-1007, bod 108, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C-248/98 P, Zb. s. I-9641). 65 Okrem toho podla ADM rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia (T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 442) potvrdzuje, ze neproporcionálne zohladnenie celkovej velkosti podniku je pri stanovení pokuty protiprávne. 66 ADM takisto poukazuje na skutocnost, ze samotná Komisia vo svojej rozhodovacej praxi za posledné roky vo veciach podobných prejednávanému prípadu [rozhodnutie Komisie 94/601/ES z 13. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/C/33.833 - Kartón) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 243, s. 1); rozhodnutie Komisie 94/815/ES z 30. novembra 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy ES (IV/33.126 a 33.322 - Cement) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 343, s. 1); rozhodnutie Komisie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230, s. 1); rozhodnutie Komisie 89/515/EHS z 2. augusta 1989 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (IV/31.553 - Zvárané mreze) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 260, s. 1), a rozhodnutie Komisie 94/215/ESUO zo 16. februára 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 65 Zmluvy ESUO týkajúce sa dohôd a zosúladených postupov európskych výrobcov nosníkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, s. 1)] vychádzala z objemu predaja dosiahnutého vdaka relevantnému výrobku na trhu Spolocenstva, ako to okrem toho aj uznala v Rozhodnutí (odôvodnenie c. 395). Uvádza vsak, ze tým, ze sa Komisia vo svojich rozhodnutiach oprela o toto kritérium výpoctu, stanovila pokuty, ktorých výska sa nachádza medzi 2 % a 9 % obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi vdaka relevantnému výrobku. ADM zdôraznuje, ze ak by Komisia v prejednávanom prípade takisto sledovala toto kritérium výpoctu, viedlo by ju to k ulozeniu pokuty, ktorej výska by sa nachádza medzi 66 000 a 236 000 eur. Naopak tým, ze sa Komisia neriadila týmto kritériom výpoctu, ulozila mu v prejednávanom prípade pokutu, ktorá je 43 az 153 ráz vyssia ako pokuta, ktorú by ulozila na tomto základe. 67 ADM sa domnieva, ze prístup Komisie spôsobuje rovnaké postihnutie v prípade málo významného výrobku malej obchodnej hodnoty a v prípade kartelu týkajúceho sa výrobku, ktorý má vysokú obchodnú hodnotu a je z ekonomického hladiska významný. Uvádza, ze v ziadnej z fáz výpoctu pokuty Komisia dostatocne nezohladnila obmedzenú výsku obratu dosiahnutého predajom glukonátu sodného. 68 ADM dodáva, ze aj keby sa zohladnil predaj glukonátu sodného dosiahnutý ním samotným v EHP pocas celého obdobia trvania kartelu, a nielen v priebehu jediného roka, pokuta stanovená Komisiou by stále bola zjavne neproporcionálna. V skutocnosti jeho obrat dosiahnutý predajom glukonátu sodného v EHP medzi júnom 1991 a júnom 1995 (co je obdobie uvádzané Komisiou) bol len priblizne 7,83 milióna eur z glukonátu sodného a v dôsledku toho pokuta predstavuje 216 % tejto sumy. Medzi júnom 1991 a októbrom 1994 (co je obdobie, v prípade ktorého ADM uznal, ze sa zúcastnil na karteli), bol ním dosiahnutý obrat v EHP z glukonátu sodného priblizne 5,96 milióna eur a ulozená pokuta predstavovala 283 % tejto sumy. Bez ohladu na to, aké je presne zohladnené obdobie úcasti na karteli, pokuta presahuje o viac ako 200 % celkovú hodnotu predaja pocas obdobia, ked bol ADM úcastníkom kartelu. V skutocnosti pokuta zodpovedajúca 644 % rocného predaja je výsledkom uplatnenia postupu pouzívaného americkými orgánmi, citovaného Komisiou, na kartel trvajúci 32 rokov (a nie menej ako styri roky). 69 V dôsledku toho ADM usudzuje, ze Komisia nielenze porusila zásady zakotvené v judikatúre, ale takisto porusila zásadu proporcionality. 70 Na druhej strane ADM tvrdí, ze usmernenia uvádzajú, ze je "nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom", a ze okrem toho v prípade kartelov stanovujú prípadné vázenie, aby sa zohladnil "reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi". 71 Podla ADM vsak hospodársky dopad na hospodársku sútaz alebo na iné subjekty mozno vyhodnotit len vo vztahu k výske predajov relevantného výrobku. Len zohladnenie týchto predajov umozní odhadnút rozsah prípadnej skody pre spotrebitelov alebo pre hospodársku sútaz vyjadrený protisútazným prospechom alebo iným nezákonným ziskom. 72 V dôsledku toho sa domnieva, ze nezohladnením obratu dosiahnutého z predaja relevantného výrobku Komisia neuplatnila správne svoje vlastné usmernenia. 73 Napokon sa ADM domnieva, ze Komisia tým, ze osobitne neuviedla dôvody na podporu svojho rozhodnutia nezohladnit predaje, ktoré ADM uskutocnil na trhu relevantného výrobku v EHP, porusila svoju povinnost odôvodnenia. 74 Komisia navrhuje zamietnut uvádzané zalobné dôvody. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 75 ADM uvádza porusenie po prvé zásady proporcionality, po druhé usmernení a po tretie povinnosti odôvodnenia. O porusení zásady proporcionality 76 Ako uz bolo uznané v ustálenej judikatúre, závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od pocetných faktorov, akými sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; rozsudok HFB a i./Komisia, T-9/99, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 443). 77 Takisto podla ustálenej judikatúry môzu medzi kritériá posúdenia závaznosti porusenia v závislosti od prípadu patrit objem a hodnota tovaru, na ktoré sa porusenie vztahuje, ako aj velkost a hospodárska sila podniku a v nadväznosti na to vplyv, ktorý tento podnik mohol vykonávat na relevantný trh. Na jednej strane z toho vyplýva, ze pri urcení výsky pokuty je dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý naznacuje, aj ked len priblizne a nedokonalo, jeho velkost a hospodársku silu, ako aj podiel dotknutých podnikov na relevantnom trhu, ktorý je spôsobilý naznacit rozsah tohto porusenia. Na strane druhej z toho vyplýva, ze ani jednému z týchto císelných údajov nemozno pripísat neprimeranú dôlezitost v porovnaní s inými kritériami posúdenia, takze stanovenie primeranej výsky pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu zalozeného na celkovom obrate (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, body 120 a 121; rozsudok Parker Pen/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 94; rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 176; rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 188, a rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 444). 78 Z toho vyplýva, ze ak nemozno popriet, ako zdôraznuje ADM, ze obrat z relevantného výrobku môze predstavovat primeraný základ pre zhodnotenie dopadu na hospodársku sútaz na trhu s relevantným výrobkom v rámci Spolocenstva, ako aj relatívny význam úcastníkov kartelu vo vztahu k relevantnému výrobku, o nic menej z toho nevyplýva, ze toto kritérium nie je zdaleka jediným, podla ktorého musí Komisia posudzovat závaznost porusenia. 79 V dôsledku toho by to - na rozdiel od tvrdenia ADM - znamenalo, na úcely posúdenia, ci je ulozená pokuta proporcionálna, skôr prisúdenie neproporcionálneho významu tomuto prvku, ako iba obmedzenie posúdenia súvislosti medzi ulozenou pokutou a obratom predmetného výrobku, co ADM zrejme navrhuje. 80 V kazdom prípade, samotná skutocnost uvádzaná ADM, ze ulozená pokuta prekracuje výsku obratu dosiahnutého v EHP predajom tohto výrobku v priebehu obdobia, ktorého sa týka kartel, alebo ho prekracuje podstatným spôsobom, nepostacuje na preukázanie, ze pokuta je neproporcionálna. V skutocnosti je potrebné posúdit primeranost tejto úrovne pokuty v závislosti od súboru kritérií, ktoré musí Komisia zohladnit pri posudzovaní závaznosti porusenia, konkrétne samotnú povahu porusenia, jeho skutocný dopad na relevantný trh a rozsah geografického trhu. Opodstatnenost Rozhodnutia vzhladom na niektoré z týchto kritérií je preskúmaná nizsie, sledujúc pritom tvrdenia ADM. 81 Preto je potrebné zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, pokial ide o to, ze suma ulozenej pokuty prekracuje výsku obratu dosiahnutého ADM v EHP predajom predmetného výrobku v priebehu obdobia trvania kartelu, zamietnut. O porusení usmernení 82 Ako uz Súd prvého stupna konstatoval, usmernenia nestanovujú, ze výska pokuty sa pocíta v závislosti od celkového obratu alebo od obratu, ktorý podniky dosiahli na relevantnom trhu. Nebránia vsak ani tomu, aby sa takýto obrat zohladnil pri urcovaní výsky pokuty, s cielom respektovania vseobecných zásad práva Spolocenstva a ak to okolnosti vyzadujú (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 283, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaným v bode 38 vyssie, bod 258, a rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 187). 83 V dôsledku toho usmernenia nestanovujú, ze obraty dotknutých podnikov - bez ohladu na výsku celkového obratu alebo obratu vyplývajúceho z predaja relevantného výrobku - predstavujú východiskový bod na výpocet pokút, a uz vôbec nestanovujú, ze predstavujú jediné relevantné kritérium na urcenie závaznosti porusenia. 84 Komisia ich naopak môze zohladnit ako jeden z viacerých relevantných faktorov. To je najmä prípad, ked v súlade s tretím a siestym odsekom bodu 1 A usmernení Komisia prispôsobí výsku pokuty, aby zabezpecila dostatocne odstrasujúcu úroven pokút. V tejto súvislosti Komisia zohladnuje efektívnu kapacitu porusitelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom a nevyhnutnost zabezpecit dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty (bod 1 A stvrtý odsek) a pristúpi k vázeniu súm urcených v závislosti od osobitnej váhy, a teda skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakej povahy (bod 1 A siesty odsek). 85 Komisia osobitne uviedla vo svojom podaní, ze v rámci rozdielneho zaobchádzania medzi dotknutými podnikmi na posúdenie skutocného dopadu protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz musí zohladnit obrat zalozený na predaji predmetného výrobku. 86 Ako vyplýva z odôvodnení c. 378 az 382 Rozhodnutia, na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, Komisia v tejto súvislosti skutocne zohladnila obrat dotknutých strán dosiahnutý predajom predmetného výrobku. Ako uz totiz bolo uvedené v bodoch 58 a 60 vyssie, Komisia sa na uplatnenie rozdielneho zaobchádzania rozhodla vychádzat z obratov, ktoré dotknuté strany dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. 87 V prejednávanom prípade ide o kartel zdruzujúci podniky ovládajúce takmer vsetky podiely na trhu s relevantným výrobkom na celosvetovej úrovni. Okrem toho je kartel zalozený na urcovaní cien a na rozdelení trhu pridelením predajných kvót. V takomto prípade sa Komisia môze v rámci rozdielneho zaobchádzania s dotknutými podnikmi, ako urobila v prejednávanom prípade, oprávnene opriet o obraty, ktoré clenovia tohto kartelu dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni. Kedze úcelom tohto rozdielneho zaobchádzania je zhodnotit efektívnu ekonomickú kapacitu porusitelov spôsobit skodu hospodárskej sútazi svojím protiprávnym správaním, a teda zohladnit ich osobitnú váhu v rámci kartelu, Komisia neprekrocila svoj siroký rozsah volnej úvahy, ked usúdila, ze podiel jednotlivých clenov kartelu na svetovom trhu je vhodným opisným ukazovatelom. 88 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na porusení usmernení musí byt zamietnutý. O porusení povinnosti odôvodnenia 89 Podla ustálenej judikatúry musí odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES jasne a jednoznacne uvádzat úvahy orgánu Spolocenstva, autora predmetného aktu, spôsobom, ktorý umoznuje dotknutým osobám spoznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, Zb. s. I-9919, bod 87). 90 Pokial ide o rozhodnutie ukladajúce pokuty viacerým podnikom za jedno porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, rozsah povinnosti odôvodnenia sa musí urcit vo svetle skutocnosti, ze závaznost porusení sa musí preukázat v závislosti od velkého poctu kritérií, ako sú najmä osobitné okolnosti veci a jej kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 76 vyssie, bod 54). 91 V prejednávanom prípade Komisia nevypocítala výsku pokuty na základe obratu týkajúceho sa relevantného výrobku v EHP. Na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, Komisia nebola povinná vypocítat sumu pokuty, ktorú chcela ulozit podniku, na základe jeho obratu týkajúceho sa relevantného výrobku v EHP (pozri body 86 a 87 vyssie). V dôsledku toho jej nemozno vytýkat, ze neuviedla dôvody, pre ktoré nezohladnila tento faktor na výpocet výsky ulozenej pokuty. 92 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt takisto zamietnutý. 3. O nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení obmedzenej velkosti trhu predmetného výrobku a) Tvrdenia úcastníkov konania 93 ADM tvrdí, na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 377 Rozhodnutia, ze Komisia nezohladnila, alebo nesprávne zohladnila na výpocet pokuty obmedzenú velkost trhu predmetného výrobku. 94 Po prvé ADM uvádza, ze Komisia stanovila východiskovú sumu pre vsetky dotknuté podniky na 40 miliónov eur, z toho 5 miliónov eur v prípade samotného ADM (odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia). Suma 40 miliónov eur zodpovedá viac ako 200 % predaja glukonátu sodného dosiahnutého v EHP za rok 1995 pre vsetky dotknuté podniky. Okrem toho tvrdí, ze konecná pokuta ulozená Komisiou zodpovedá, pred znízením za spoluprácu, 438 % a po tomto znízení 294 % výsky predaja glukonátu sodného v EHP v roku 1995 (odôvodnenia c. 396 a c. 440 Rozhodnutia). 95 Po druhé, porovnávajúc pokutu, ktorú Komisia ulozila podniku v prejednávanom prípade, s pokutami ulozenými vo veci "Fosfáty zinku" v rozhodnutí Komisie 2003/437/ES z 11. decembra 2001 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/37.027 - Fosfát zinku) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 153, 2003, s. 1), ADM uvádza, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Uvádza totiz, ze hoci tieto dve veci sú scasti súbezné a ze sú porovnatelné nielen z hladiska velkosti predmetných trhov, ale aj z hladiska závaznosti a dlzky trvania porusenia, Komisia vzala do úvahy obmedzenú velkost trhu fosfátu zinku v Európe a v druhej uvedenej veci stanovila celkovú pokutu na 11,95 milióna eur (alebo 75 % celkovej výsky predaja predmetného výrobku) oproti 40 miliónom eur celkovej pokuty vo veci týkajúcej sa glukonátu sodného (co znamená viac ako 200 % predaja predmetného výrobku v EHP). Okrem toho ADM uvádza, ze vo veci nazvanej "Fosfáty zinku" základná ciastka bola stanovená na 3 milióny eur v prípade podnikov, ktoré mali podiel na trhu väcsí ako 20 %, a na 0,75 milióna eur v prípade podniku, ktorý mal trochu mensí podiel na trhu. Pripomína, ze v prípade glukonátu sodného Komisia stanovila východiskovú sumu pre výpocet pokuty na 10 miliónov eur v prípade podnikov, ktorých podiel na trhu bol vyssí ako 20 %, a na 5 miliónov eur v prípade tých, ktoré mali trocha mensí podiel na trhu. 96 Po tretie ADM tvrdí, ze Rozhodnutie z tohto hladiska takisto porusuje povinnost odôvodnenia v rozsahu, v akom existuje podla neho rozpor medzi odôvodnením c. 377 na jednej strane a odôvodneniami c. 394 a c. 395 Rozhodnutia na druhej strane. ADM uvádza, ze v odôvodnení c. 377 Komisia potvrdzuje, ze zohladnila obrat dosiahnutý predmetným výrobkom, kým v odôvodneniach c. 394 a c. 395 zamieta tvrdenia predlozené zo strany ADM, ktorých cielom bolo dosiahnut zohladnenie uvedeného obratu. 97 Komisia navrhuje zamietnut uvádzané zalobné dôvody. Pokial ide o porovnanie prejednávanej veci s vecou nazývanou "Fosfáty zinku", Komisia uvádza, ze v tejto druhej uvedenej veci boli po prvé pokuty vypocítané na zaciatku znízené o polovicu z dôvodu hranice 10 % celkového obratu stanovenej v clánku 15 nariadenia c. 17 a po druhé, ze nezistila ziadnu pritazujúcu okolnost. Okrem toho rozdiely, ktoré mohli pretrvat v zaobchádzaní s týmito dvoma vecami, sú odôvodnené právomocou volnej úvahy, ktorú Komisia má v tejto oblasti. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 98 ADM uvádza porusenie po prvé zásady proporcionality, po druhé zásady rovnosti zaobchádzania a po tretie povinnosti odôvodnenia. O porusení zásady proporcionality 99 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa suma pokuty stanovuje na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Okrem toho, v súlade s usmerneniami, stanovuje Komisia východiskovú sumu v závislosti od závaznosti porusenia, pricom má zohladnit samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a velkost geografického trhu. 100 Tento právny rámec teda sám osebe neukladá Komisii vziat do úvahy malú velkost trhu výrobkov. 101 Podla judikatúry vsak pri posudzovaní závaznosti porusenia prinálezí Komisii, aby zohladnila velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu predmetného porusenia a osobitných okolností predmetného porusenia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 120). Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti dosvedcujúce závaznost porusenia môze v závislosti od prípadu patrit velkost trhu predmetného výrobku. 102 V dôsledku toho velkost trhu síce môze predstavovat skutocnost, ktorú je potrebné vziat do úvahy na preukázanie závaznosti porusenia, jej dôlezitost sa vsak mení v závislosti od osobitných okolností predmetného porusenia. 103 V danom prípade sa porusenie týka najmä cenového kartelu, ktorý je z hladiska svojej povahy naozaj velmi závazný. Okrem toho podniky, ktoré boli úcastníkmi kartelu, zásobovali spolu viac ako 90 % svetového trhu a 95 % európskeho trhu (odôvodnenie c. 9 Rozhodnutia). Napokon sa zdá, ze glukonát sodný je látkou pouzívanou v mnohých velmi rôznych konecných výrobkoch, takze sú ním ovplyvnené mnohé trhy (odôvodnenia c. 6 a c. 8 Rozhodnutia). V tejto súvislosti má malá velkost predmetného trhu - aj keby sa potvrdila - len malý význam oproti celku ostatných skutocností potvrdzujúcich závaznost porusenia. 104 V kazdom prípade je potrebné vziat do úvahy to, ze Komisia usúdila, ze porusenie treba povazovat za velmi závazné v zmysle usmernení, ktoré v takýchto prípadoch stanovujú, ze Komisia môze "stanovit" východiskovú sumu vyssiu ako 20 miliónov eur. V danom prípade vsak vyplýva z odôvodnenia c. 385 Rozhodnutia, ze Komisia stanovila východiskovú sumu 10 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do prvej kategórie a 5 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do druhej kategórie, co zodpovedá polovici, resp. stvrtine sumy, ktorá podla usmernení mohla byt "stanovená" za velmi závazné porusenia. 105 Toto urcenie východiskovej sumy pokuty potvrdzuje, ze tak, ako je uvedené v odôvodnení c. 377 Rozhodnutia, Komisia zohladnila najmä obmedzenú velkost trhu relevantných výrobkov. 106 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality zamietnutý. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 107 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou dôjde k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, len ak v prípade porovnatelných situácií dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu alebo ak v prípade rozdielnych situácií dochádza k rovnakému zaobchádzaniu, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Súdneho dvora z 13. decembra 1984, Sermide, 106/83, Zb. s. 4209, bod 28, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 309). 108 Je potrebné takisto pripomenút, ze rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pokút v oblasti hospodárskej sútaze, tento je definovaný v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a doplnený usmerneniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 209 az 213 a tam citovanú judikatúru). 109 Okrem toho patrí urcenie sumy pokút do rámca volnej úvahy Komisie, takze subjekty nemôzu vkladat legitímnu dôveru do urcenia týchto súm zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 171 a 172 a tam citovanú judikatúru). 110 Napokon je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze Komisia usúdila vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, ze v prípade urcitého správania je potrebné ulozit pokutu v urcitej výske, vôbec neznamená, ze je povinná vykonat také isté posúdenie v neskorsom rozhodnutí (pozri analogicky najmä rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 357; zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 368, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 234 a 337). 111 V danom prípade je teda potrebné usúdit, ze jednoduchý odkaz zo strany ADM na rozhodnutie nazývané "Fosfáty zinku" nie je sám osebe pouzitelný, kedze Komisia nebola povinná vykonat také isté posúdenie v prejednávanej veci. 112 Pokial ide o uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanom prípade, je potrebné zdôraznit, ze ostatné rozhodnutia Komisie v oblasti pokút majú len indikatívnu povahu, a tým viac to platí v prípadoch, ked okolnosti týkajúce sa týchto iných rozhodnutí, ako sú relevantné trhy, výrobky, krajiny, podniky a obdobia, neboli také isté ako okolnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, bod 187). 113 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, prima facie, ze okolnosti kartelu, ktoré sú predmetom Rozhodnutia, sú odlisné od tých, ktoré sa vyskytovali v rozhodnutí nazývanom "Fosfáty zinku". V skutocnosti kartel na trhu fosfátov zinku pokrýval len územie EHP, kým kartel týkajúci sa glukonátu sodného sa týkal celosvetového trhu. Okrem toho na rozdiel od tohto prípadu sa kartel na trhu fosfátov zinku týkal len podnikov relatívne obmedzenej velkosti. Celosvetový obrat predmetných podnikov v rozhodnutí nazývanom "Fosfáty zinku" bol teda za rok 2000 medzi 7,09 a 278,8 milióna eur, kým v tomto prípade bol celosvetový obrat predmetných podnikov za rok 2000 medzi 314 miliónmi a 14,003 miliardy eur, z toho 13,936 miliardy eur v prípade ADM. 114 V kazdom prípade, aj keby vsetky relevantné okolnosti na úcely urcenia príslusnej sumy pokuty vo veci, ktorá bola predmetom rozhodnutia nazývaného "Fosfáty zinku", mohli byt povazované za porovnatelné s tými, o ktoré ide v prejednávanom prípade, Súd prvého stupna sa domnieva, v súlade so svojou plnou rozhodovacou právomocou, ze základná ciastka stanovená Komisiou za porusenie, ktorého sa dopustil ADM v prejednávanom prípade, je primeraná vzhladom na celok okolností uvedených Komisiou v Rozhodnutí a vzhladom na posúdenie niektorých z týchto okolností v tomto rozsudku. 115 V dôsledku toho sa ADM nemôze oprávnene odvolávat na rozhodnutie Komisie vo veci nazývanej "Fosfáty zinku" na preukázanie existencie porusenia zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanom prípade. O porusení povinnosti odôvodnenia 116 Pokial ide o existenciu rozporu, uvádzaného ADM, medzi odôvodnením c. 377 na jednej strane a odôvodneniami c. 394 a c. 395 Rozhodnutia na druhej strane, je potrebné poznamenat, ze v odôvodnení c. 377 Rozhodnutia Komisia uviedla, ze zohladnila v rámci stanovenia východiskovej sumy obmedzenú velkost trhu glukonátu sodného. Na rozdiel od toho, co tvrdí ADM, Komisia nepoprela túto skutocnost, ked v odôvodnení c. 395 Rozhodnutia zamietla tvrdenia predlozené zo strany ADM, ktoré sa zakladali v podstate na tom, ze Komisia mala stanovit pokuty v závislosti od obratu dosiahnutého predmetnými podnikmi na relevantnom trhu. Na jednej strane totiz okolnost, ze niektorí úcastníci, medzi ktorých patrí aj ADM, mali len malý obrat na relevantnom trhu, nevyhnutne neznamená, ze tento trh má obmedzenú velkost. Na druhej strane, tak ako uz bolo uvedené v bode 104 vyssie, Komisia tým, ze v prejednávanom prípade stanovila len východiskovú sumu 10 miliónov eur napriek skutocnosti, ze islo o velmi závazné porusenie z hladiska jeho povahy, zohladnila obmedzenú velkost trhu. Preto Rozhodnutie neobsahuje rozpory v tejto oblasti. 117 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt takisto zamietnutý. 4. O dvojitom zohladnení odstrasujúceho úcinku pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania 118 ADM uvádza, ze Komisia dvakrát vzala do úvahy odstrasujúci úcinok pokuty pri výpocte jej výsky, teda na jednej strane pri kvalifikácii postavenia úcastníkov kartelu v rámci stanovenia východiskovej sumy (odôvodnenia c. 378, c. 382 a c. 385 Rozhodnutia) a na druhej strane, ked uplatnila zvýsenie o 250 %, aby zohladnila jeho velkost a celkové zdroje (odôvodnenia c. 386 az c. 388 Rozhodnutia). V kazdom prípade, aj keby argumentácia Komisie pred Súdom prvého stupna bola správna, Rozhodnutie je podla ADM z tohto hladiska postihnuté porusením povinnosti odôvodnenia. 119 Komisia popiera, ze by vykonala dvojité zohladnenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Naopak, uvádza, ze postupovala v dvoch odlisných po sebe nasledujúcich fázach, zalozených na odlisných kritériách, pri stanovovaní pokuty na dostatocne odstrasujúcu úroven (odôvodnenia c. 378 a c. 380 Rozhodnutia). Okrem toho Komisia uvádza, ze z tohto hladiska dostatocne odôvodnila Rozhodnutie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 120 ADM teda uvádza po prvé porusenie usmernení a po druhé porusenie povinnosti odôvodnenia. O porusení usmernení 121 Ako ADM správne uvádza, Komisia sa odvolávala na potrebu stanovit pokuty na odstrasujúcu úroven, ked uplatnila na úcastníkov kartelu rozdielne zaobchádzanie v závislosti od ich podielov na trhu, pricom ADM bol zaradený do kategórie podnikov, ktoré majú podiel na trhu mensí ako 10 % (odôvodnenia c. 378, c. 382 a c. 385 Rozhodnutia). Komisia takisto vychádzala z tejto skutocnosti pri uplatnení násobného koeficientu 2,5 na niektorých úcastníkov kartelu, medzi ktorých patrí aj ADM, aby sa zohladnila ich velkost a celkové zdroje (odôvodnenia c. 386 az c. 388 Rozhodnutia). 122 Komisia vsak pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na jednej strane posudzovala porusenie ako také, zohladnujúc objektívne skutocnosti, teda samotnú povahu porusenia, jeho dopad na trh a geografický rozsah tohto trhu. Na druhej strane Komisia vzala do úvahy subjektívne okolnosti, teda okolnosti spojené osobitne s kazdým úcastníkom kartelu, ako je velkost podniku a jeho celkové zdroje. V rámci tejto druhej casti svojej analýzy sledovala najmä ciel zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. 123 Komisia teda správne uvádza, ze hoci v rámci druhej casti svojej analýzy odkázala na tento ciel dvakrát, v skutocnosti vykonala iba jeden výpocet, ktorý rozdelila na dve fázy a ktorého cielom bolo stanovit pokutu pre kazdého úcastníka kartelu na takú úroven, aby vzhladom na jeho vlastné osobitné okolnosti mohol byt dosiahnutý odstrasujúci úcinok, zohladnujúc pritom celok objektívnych a subjektívnych okolností závaznosti porusenia. 124 Preto - na rozdiel od toho, co tvrdí ADM - Komisia "nezohladnila dvakrát" odstrasujúci úcinok pokuty. 125 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení usmernení zamietnutý. O porusení povinnosti odôvodnenia 126 Je potrebné konstatovat, ze ADM nepredlozil ziadny konkrétny argument na podporu svojho tvrdenia a obmedzil sa len na to, ze vytýkal Komisii, ze neposkytla odôvodnenie toho, preco dvakrát zohladnila odstrasujúci úcinok pokuty. 127 V kazdom prípade, v bodoch 121 az 125 vyssie uz bolo rozhodnuté, ze Komisia nezohladnila dvakrát odstrasujúci úcinok pokuty. Preto nemusela poskytnút konkrétne odôvodnenie z tohto hladiska. 128 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia takisto zamietnutý. 5. O uplatnení koeficientu zvýsenia na východiskovú sumu a) Tvrdenia úcastníkov konania 129 ADM uvádza, ze uplatnenie koeficientu zvýsenia 2,5 na východiskovú sumu predstavuje zjavne neprimerané opatrenie, ktoré je okrem toho zalozené na chybnom odôvodnení a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania. 130 ADM v prvom rade uvádza, ze vzhladom na to, ze podniky sú racionálne hospodárske subjekty, na to, aby pokuta mala efektívne odstrasujúci úcinok, je nevyhnutné len to, aby bola stanovená na takej úrovni, aby jej výska prekrocila prospech z porusenia. Usudzuje, ze ak si podniky uvedomia, ze strata spojená so sankciou zrusí prospech kartelu, má uz pokuta odstrasujúci úcinok. Tento prístup potvrdil Súdny dvor v rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovanom v bode 44 vyssie (bod 108). Zodpovedá takisto usmerneniam, ktoré prikazujú (v bode I A stvrtom odseku) zhodnotit odstrasujúci úcinok v závislosti od kapacity úcastníkov predmetného kartelu spôsobit skodu spotrebitelom, a v dôsledku toho vyzadujú, aby sa pri urcení vhodného odstrasujúceho úcinku zohladnil akýkolvek prospech vyplývajúci z protiprávneho kartelu. Napokon, tento prístup je spojovacím prvkom s inými právnymi predpismi Spolocenstva. 131 Hoci by sa aj uznalo, ze pokuta, ktorá neprekracuje úroven prípadného prospechu, je nedostatocná, racionálnym základom na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty je zhodnotenie prospechu získaného z kartelu podla percentuálneho podielu na predaji dotknutého výrobku tak, ze sa k tomu pridá zvýsenie, ktorého cielom je zohladnit chybovú marzu. Takýto racionálny prístup sa presne pouzíva v Spojených státoch. Súdny dvor (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 108) a Súd prvého stupna (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, obzvlást bod 456) uznali vo svojej judikatúre existenciu spojenia medzi odstrasujúcim úcinkom pokuty a prospechu, ktorý môze byt získaný z kartelu. 132 ADM nepopiera, ze celkový obrat mozno zohladnit na úcely výpoctu pokuty. Ak sa mu prizná neprimeraná dôlezitost, vedie to vsak k neprimeranej pokute. Skutocnost, ze mu bol venovaný neprimerane velký význam, vedie k neproporcionálnej výske pokuty. Komisia sa v tejto súvislosti obmedzila na zvýsenie uplatnené porovnaním odkazom na obrat ADM. Ziadne racionálne vysvetlenie vsak nemôze odôvodnit, ze výpocet zvýsenia s odstrasujúcim úcinkom bol sústredený na jeho celkový obrat. Prístup, ktorý zvolila Komisia, nijako nevysvetluje, preco sa musel úplne obmedzit zisk, ktorý ADM dosiahol prostredníctvom predaja výrobkov, ktoré nemajú ziadnu súvislost s predmetným porusením na úcel odstrasenia dotknutých podnikov vykonávat svoje cinnosti v rámci kartelu týkajúceho sa glukonátu sodného. 133 V druhom rade ADM vo svojej replike subsidiárne tvrdí, ze ak by Súd prvého stupna rozhodol, na rozdiel od uz skôr uvedených návrhov, ze zvýsenie odstrasujúceho úcinku bolo odôvodnené vzhladom na velkost a celkové zdroje ADM, nic to podla neho nemení na tom, ze Komisia nemohla oprávnene pridat k zvýseniu o 7,5 milióna eur s odstrasujúcim úcinkom este dalsie zvýsenie pokuty o 35 %, co malo zohladnit dlzku trvania porusovania. Takéto zvýsenie mozno scasti logicky odôvodnit, len ak je zvýsenie s odstrasujúcim úcinkom zalozené na prípadnom prospechu z kartelu. Cím je podla neho dlhsie trvanie kartelu, tým je väcsí prípadný prospech, a preto zvýsenie, ktorého cielom je zohladnenie dlzky trvania kartelu, je primerané. Správna metóda výpoctu pokuty teda pozostáva len z uplatnenia zvýsenia na základnú ciastku 5 miliónov eur. Zdá sa, ze Komisia sama chcela dospiet k tomuto výsledku, pretoze v odôvodnení c. 392 Rozhodnutia vyhlásila, ze "východisková suma urcená na základe závaznosti (odôvodnenie c. 385) [bola] teda zvýsená o 35 %". Odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia vsak odkazuje len na pôvodný východiskový bod - 5 miliónov eur. 134 V tretom rade ADM tvrdí, ze Komisia tým, ze zohladnila skutocnosti pri zvýsení východiskovej sumy pokuty, ze podniky velkých rozmerov majú poznatky a právnu a ekonomickú struktúru, ktoré im umoznujú lepsie posúdit to, ze ich správanie bolo porusením, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva Spolocenstva (odôvodnenie c. 386 Rozhodnutia), porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 135 V skutocnosti podla neho podniky, ktorých sa týka porusenie, sú vsetky medzinárodnými skupinami, ktorých celosvetový obrat je vyssí ako 300 miliónov eur a ktoré v dôsledku toho vsetky majú interných a externých právnych poradcov a skúsenosti, co im umoznuje urcit riziká vstupu do protizákonného kartelu a posúdit dôsledky porusenia. 136 Okrem toho Rozhodnutie je podla neho z tohto hladiska nedostatocne odôvodnené. 137 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalozené na dodatocnom zvýsení pokuty o 35 %, ktorým sa mala zohladnit dlzka trvania porusenia, je novým dôvodom, ktorý musí byt zamietnutý ako neprípustný na základe clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Okrem toho Komisia navrhuje zamietnut vsetky ostatné uvádzané zalobné dôvody. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 138 ADM uvádza teda po prvé porusenie zásady proporcionality, po druhé porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a po tretie porusenie povinnosti odôvodnenia. O porusení zásady proporcionality 139 V rámci tohto zalobného dôvodu ADM uvádza dva rôzne dôvody. 140 Na jednej strane ADM v podstate tvrdí, ze vzhladom na to, ze podniky sú racionálne ekonomické subjekty a aby pokuta mala naozaj odstrasujúci úcinok, je potrebné len stanovit ju v takej výske, aby suma v nej stanovená presiahla zisk plynúci z porusenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze odstrasenie je jedným z hlavných dôvodov, na ktorých sa má zakladat stanovenie výsky pokút (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 173, a zo 14. júla 1972, BASF/Komisia, 49/69, Zb. s. 713, bod 38, ako aj judikatúra citovaná v bode 90 vyssie). 141 Keby mala byt pokuta stanovená na úrovni, ktorá by len odnala prospech plynúci z kartelu, nemala by odstrasujúci úcinok. Mozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze podniky racionálne zohladnujú v rámci svojich financných výpoctov a riadiacej cinnosti nielen úroven pokút, ktoré im môzu byt ulozené v prípade porusenia, ale takisto úroven rizika zistenia kartelu. Navyse, keby sa obmedzila funkcia pokuty len na jednoduché odnatie ocakávaného prospechu alebo zisku, nebola by dostatocne zohladnená porusujúca povaha predmetného správania vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Znízením pokuty na jednoduchú kompenzáciu spôsobenej skody by sa totiz zanedbal okrem odstrasujúceho úcinku, ktorý môze smerovat len voci budúcemu správaniu, represívny charakter takéhoto opatrenia vo vztahu ku konkrétnemu poruseniu, ku ktorému naozaj doslo. 142 Takisto v prípade podniku, ktorý je tak ako ADM prítomný na velkom pocte trhov a má obzvlást významné financné zázemie, nemusí zohladnenie obratu na relevantnom trhu postacovat na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Cím je totiz podnik väcsí a má globálne zdroje, ktoré mu poskytujú schopnost konat na trhu nezávisle, tým viac si musí byt vedomý významu svojej úlohy, pokial ide o riadne fungovanie hospodárskej sútaze na trhu. Preto teda skutkové okolnosti, ktoré sa týkajú hospodárskej sily podniku zodpovedného za porusenie, musia byt zohladnené pri stanovovaní sumy pokuty, aby bol zabezpecený jej odstrasujúci úcinok. 143 Okrem toho, ako uz Komisia uviedla bez toho, aby jej ADM protirecil v tejto súvislosti, suma pokuty stanovená v prípade ADM po uplatnení násobného koeficientu 2,5 je len nepatrnou castou, teda 0,0538 % jeho celkového rocného obratu, a nemôze takisto z tohto hladiska byt povazovaná za neproporcionálnu. 144 Na druhej strane ADM v replike tvrdí, ze Komisia nemohla v ziadnom prípade pridat k sume 7,5 milióna eur, ktorá uz obsahuje zvýsenie za odstrasujúci úcinok, este dodatocné zvýsenie pokuty vo výske 35 %, ktoré má zohladnit dlzku trvania porusenia. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút najprv, ze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje doplnenie dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnej zalobe v danom konaní a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný. Analogické riesenie je potrebné pouzit aj v prípade dôvodu, uvádzaného na podporu dôvodu (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia,T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156). 145 V danom prípade ADM vo svojej zalobe poukazuje na to, ze násobný koeficient 2,5 je prílis vysoký, pretoze podla neho v podstate presahuje to, co bolo potrebné na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. Uvádza vo svojej replike a subsidiárne vo vztahu k poslednému uvedenému dôvodu, ze Komisia v kazdom prípade mala uplatnit zvýsenie 35 % z dôvodu dlzky trvania kartelu nie na sumu, ku ktorej dospela po uplatnení násobného koeficientu 2,5, ale na sumu, ku ktorej dospela pred uplatnením tohto koeficientu. ADM týmto uvádza dôvod, ktorý je úzko spojený s dôvodom uvedeným v zalobe, cím dochádza k jednoduchému doplneniu dôvodu uvedeného skôr. V dôsledku toho je potrebné preskúmat tento zalobný dôvod z hladiska jeho podstaty. 146 Pokial ide o opodstatnenost dôvodu, na ktorý sa odvoláva ADM, Komisia správne uplatnila násobný koeficient, zalozený na dlzke trvania porusenia, na základnú ciastku uz zvýsenú násobným koeficientom 2,5. V tejto súvislosti, tak ako to uz bolo rozhodnuté (pozri body 140 az 143 vyssie), je násobný koeficient 2,5 odstrasujúcim prvkom, ktorý zabezpecuje v prvom rade dostatocne odstrasujúci úcinok pokuty vo vztahu k osobitným specifikám predmetného podniku. Nic vsak nebráni Komisii zvýsit následne sumu, ku ktorej sa takto dospelo druhým prvkom, ktorý zohladnuje ako taký osobitné specifiká správania predstavujúceho porusenie. Cím viac podnikov je totiz náchylných dopustit sa velmi závazných porusení z dlhodobého hladiska, tým viac je potrebný odstrasujúci úcinok. 147 Pokial ide o odkaz na odôvodnenie c. 385, ktorý sa nachádza v odôvodnení c. 392 Rozhodnutia, Komisia pripustila pred Súdom prvého stupna, ze islo o omyl. Tento omyl vsak nemá vplyv na zákonnost Rozhodnutia, pretoze zo spôsobu, akým bolo vypocítané zvýsenie súvisiace s dlzkou trvania, a z odkazu na východiskovú sumu urcenú na základe závaznosti porusenia - co zahrna zvýsenie z dôvodu násobného koeficientu 2,5 - jasne vyplýva, ze Komisia mala na mysli v skutocnosti základnú ciastku stanovenú z dôvodu závaznosti porusenia po tomto zvýsení. Toto vyplýva dalej takisto z logického postupu v analýze Komisie, ktorá v odôvodneniach c. 378 az c. 388 Rozhodnutia zohladnila, v jednotlivých po sebe nasledujúcich fázach, osobitné okolnosti vyskytujúce sa v prípade rôznych predmetných podnikov. Je preto zjavné, ze odkaz uvedený v odôvodnení c. 392 sa týkal v skutocnosti nielen odôvodnenia c. 385, ale odôvodnení c. 385 az c. 388. V tejto súvislosti je potrebné takisto zohladnit to, ze usmernenia v tejto súvislosti stanovujú, ze zohladnenie dlzky trvania porusenia musí viest "k moznému zvýseniu výsky pokuty" (bod 1 B druhý odsek). 148 Preto ADM neprávom vytýka Komisii, ze pridala k zvýseniu z dôvodu potreby odstrasujúceho úcinku este dalsie zvýsenie pokuty o 35 %, ktorého cielom je zohladnenie dlzky trvania porusenia. 149 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality musí byt zamietnutý. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 150 ADM uvádza, ze podniky, ktorých sa týka porusenie, patrili vsetky do medzinárodných skupín, ktoré vsetky mali interných a externých právnych poradcov a skúsenosti, co im umoznilo urcit riziká vstupu do protizákonného kartelu a posúdit dôsledky porusenia. 151 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v Rozhodnutí Komisia uviedla dva dôvody na uplatnenie násobného koeficientu 2,5 na východiskovú sumu pokuty v prípade niektorých úcastníkov kartelu, medzi ktorých patrí aj ADM. Komisia v skutocnosti vychádzala z potreby zabezpecit na jednej strane, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok, a na druhej strane zohladnit skutocnosti, ze podniky velkých rozmerov majú poznatky a právnu a ekonomickú struktúru, ktoré im umoznujú lepsie posúdit to, ze ich správanie bolo porusením a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva Spolocenstva (odôvodnenie c. 386 Rozhodnutia). 152 Z odôvodnenia c. 388 Rozhodnutia vsak vyplýva, ze v podstate s cielom zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty sa Komisia rozhodla uplatnit v prípade ADM násobný koeficient 2,5. Ako teda uz bolo uvedené v bodoch 139 az 143 vyssie, Komisia správne zohladnila potrebu zabezpecit, aby pokuta mala dostatocne odstrasujúci úcinok, a konkrétnejsie mohla dospiet k záveru, tak ako to uvádza odôvodnenie c. 387 Rozhodnutia, ze bolo potrebné zvýsit východiskovú sumu vypocítanú v závislosti od relatívnej dôlezitosti predmetného trhu na zohladnenie velkosti a celkových zdrojov predmetných podnikov. Okrem toho, vzhladom na to, ze ADM a Akzo mali v roku 2000 kazdý celosvetový obrat priblizne 14 miliárd eur a ostatní úcastníci kartelu mali obrat pohybujúci sa iba medzi priblizne 300 miliónmi a 3 miliardami eur, nemozno namietat, ze na realizáciu tohto ciela Komisia mohla dôvodne rozlisovat dve kategórie úcastníkov kartelu v závislosti od ich velkosti a ich celkových zdrojov a zvýsit základnú ciastku pokuty ADM a Akzo o násobný koeficient 2,5. 153 Pokial ide o poznatky a právnu a ekonomickú struktúru predmetných podnikov, Súd prvého stupna uvádza, ze tieto mozno vziat do úvahy na zvýsenie sumy pokuty. V prejednávanom prípade ADM nenamieta, ze má tieto poznatky a právnu a ekonomickú struktúru. O podniku ako ADM, ktorý má celosvetový obrat v roku 2000 priblizne 14 miliárd eur, mozno usudzovat, ze má takéto poznatky a infrastruktúru. V dôsledku toho Komisia správne zohladnila existenciu takýchto okolností a infrastruktúry s cielom zvýsit základnú ciastku pokuty ADM. Toto posúdenie nemozno spochybnit tvrdením ADM, podla ktorého podniky druhej kategórie mali rovnako poznatky a právnu a ekonomickú struktúru, co takisto odôvodnovalo zvýsenie ich pokuty. V skutocnosti, aj keby sa táto skutocnost potvrdila a zistilo by sa, ze Komisia nesprávne rovnako nezohladnila túto okolnost vo vztahu k podnikom tejto druhej kategórie, nemôze sa na to v ziadnom prípade odvolávat ADM s cielom dosiahnut znízenie zvýsenia, ktoré mu bolo ulozené. 154 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutý. O porusení povinnosti odôvodnenia 155 ADM tvrdí bez toho, aby poskytol viac argumentov, ze Rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o uplatnenie násobného koeficientu 2,5. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v odôvodnení c. 386 Rozhodnutia Komisia uviedla dva dôvody uz uvedené v bode 151 vyssie, preco uplatnila koeficient zvýsenia. Dalej v odôvodnení c. 387 Rozhodnutia vysvetlila, ze na základe císelných údajov uvedených v odôvodnení c. 48 tohto Rozhodnutia bolo potrebné zaradit úcastníkov kartelu do dvoch kategórií. Napokon v odôvodnení c. 388 Rozhodnutia uviedla, ze sa domnievala, ze uplatnenie násobného koeficientu 2,5 bolo primerané na zabezpecenie odstrasujúceho úcinku pokuty. 156 Pokial ide o význam koeficientu zvýsenia uplatneného v prípade ADM, Komisii stacilo obmedzit sa na to, aby vychádzala z velkosti tohto podniku, ktorá vyplýva priblizne z celkového obratu dosiahnutého týmto podnikom, a zdôraznila potrebu zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty. Neprinálezalo jej z hladiska povinnosti odôvodnenia, aby uviedla císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu, ktorý bol základom tejto jej volby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 80). 157 Komisia preto dostatocne odôvodnila Rozhodnutie, pokial ide o túto zálezitost, a zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt takisto zamietnutý. 6. O existencii omylov v posúdení týkajúcich sa konkrétneho dopadu kartelu na trh a) Úvod 158 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze závaznost porusení je potrebné preukázat na základe viacerých prvkov (pozri bod 76 vyssie). V tejto súvislosti je mozné povazovat konkrétny dopad kartelu na relevantný trh za jedno z rozhodujúcich kritérií. 159 Komisia vo svojich usmerneniach (bod 1 A, prvý odsek) uviedla, ze na posúdenie závaznosti porusovania berie do úvahy okrem samotnej povahy tohto porusovania a rozsahu relevantného geografického trhu aj "konkrétny dopad [porusovania] na trh, pokial je tento dopad meratelný". 160 Pokial ide o prejednávaný prípad, z odôvodnení c. 334 az c. 388 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skutocne stanovila výsku pokuty urcenú na základe závaznosti porusovania s ohladom na tieto tri kritériá. V tejto súvislosti najmä usudzovala, ze kartel má "skutocný dosah" na trh glukonátu sodného (odôvodnenie c. 371 Rozhodnutia). 161 Podla ADM sa vsak Komisia pri hodnotení konkrétneho dopadu kartelu na relevantný trh dopustila viacerých omylov v posúdení. Podla ADM tieto omyly majú vplyv na výpocet výsky pokút. b) O tom, ze Komisia zvolila nesprávny prístup pri preukazovaní, ze kartel mal konkrétny dopad na trh Tvrdenia úcastníkov konania 162 ADM usudzuje, ze Komisia nepredlozila dôkaz o existencii konkrétneho dopadu kartelu na trh glukonátu sodného, a to najmä z dôvodu svojho chybného postupu pri tomto preukazovaní. 163 Najprv sa podla ADM Komisia obmedzila na konstatovanie, ze kartel skutocne vznikol, a z tejto skutocnosti vyvodila, ze kartel musel mat tiez konkrétny dopad na trh. ADM vsak zdôraznuje, ako vyplýva z bodu 1 A prvého odseku usmernení a ako Komisia sama pripustila v odôvodnení c. 341 Rozhodnutia, ze vznik kartelu nemozno zamienat s jeho konkrétnym dopadom na relevantný trh. 164 ADM je tiez toho názoru, ze Komisia na to, aby dospela k záveru o existencii konkrétneho dopadu kartelu na relevantný trh, sa nemohla platne opriet o pomerne dlhé trvanie kartelu. Podla ADM tým vsak Komisia nepredlozila dôkaz o existencii konkrétneho dopadu, ale iba protiprávnym spôsobom uviedla domnienky v tomto zmysle. 165 Napokon, pokial ide o vývoj cien glukonátu sodného, ADM usudzuje, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze kartel mal "meratelný" dopad na tento vývoj, ako bola povinná podla ustanovení bodu 1 A prvého odseku usmernení. Podla ADM sa Komisia naopak opierala len o graf získaný pri inspekcii v priestoroch Roquette a pri porovnaní záverov z uvedeného grafu s tvrdeniami ADM Komisia uviedla, ze tieto "tvrdenia... presvedcivo nepreukazujú, ze vznik kartelu nemohol nijako ovplyvnit fluktuáciu cien" (odôvodnenie c. 359 Rozhodnutia). ADM tiez kritizuje skutocnost, ze Komisia bez toho, aby vyvrátila platnost jeho tvrdení, sa obmedzila na konstatovanie, ze vývoj cien glukonátu sodného, ako ho odvodila z uvedeného grafu, "presne súhlasil s existujúcim kartelom" (tamtiez). Podla ADM vsak Komisia takýmto postupom nepredlozila dôkaz o existencii konkrétneho dopadu kartelu na trh, ale naopak, neoprávnene obrátila povinnost dôkazného bremena úcastníkov konania. 166 Komisia nepopiera, ze kritériá vzniku a konkrétneho dopadu kartelu na relevantný trh nemozno zamienat a ze jej úlohou je predlozit dôkazy v tejto veci. Komisia vsak uvádza, ze v tomto prípade neobrátila povinnost dôkazného bremena, ale naopak, po právnej stránke dostatocne poskytla takéto preukázanie. Posúdenie Súdom prvého stupna 167 Vzhladom na zalobné dôvody uvedené ADM týkajúce sa samotného postupu Komisie pri preukazovaní, ze kartel mal konkrétny dopad na trh glukonátu sodného, je vhodné pred rozhodnutím o dôvodnosti tvrdení ADM zhrnút analýzu vykonanú Komisiou vyplývajúcu z odôvodnení c. 340 az c. 369 Rozhodnutia. - Súhrn analýzy vykonanej Komisiou 168 Komisia najprv v odôvodnení c. 340 Rozhodnutia podala nasledujúcu analýzu: "Komisia usudzuje, ze porusovanie, ktorého sa dopustili podniky, ktoré pocas obdobia uvedeného v predmetnom rozhodnutí mali podiel väcsí ako 90 % na svetovom a 95 % na európskom trhu glukonátu sodného, malo skutocný dopad na trh v EHP, pretoze bolo riadne vykonané. Kedze specifickým cielom dohôd bolo znízit objem predaja, uplatnovat ceny vyssie, nez aké by boli bez týchto dohôd, a obmedzit predaj na urcitých klientov, tieto dohody museli ovplyvnit obvyklé správanie na trhu, a teda mat na tento trh úcinok." 169 V odôvodnení c. 341 Rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze "v co najvyssej miere rozlisovala medzi otázkou vzniku dohôd a otázkou ich úcinkov na trh", ale "v kazdom prípade sa nedalo vyhnút tomu, aby sa urcité skutkové okolnosti pouzité na dosiahnutie záverov k týmto dvom bodom prelínali". 170 Komisia v prvom rade analyzovala vznik kartelu (odôvodnenia c. 342 az c. 351 Rozhodnutia). Podla nej bol vznik kartelu preukázaný rôznymi skutocnostami súvisiacimi s tým, co povazovala za základný kamen kartelu, to znamená s predajnými kvótami. Okrem toho Komisia uviedla, ze "kartel je charakterizovaný stálou potrebou stanovit cielové a/alebo minimálne ceny", a dodala, ze podla nej "tieto ceny museli mat úcinok na správanie úcastníkov, hoci nimi neboli systematicky dotknutí" (odôvodnenie c. 348 Rozhodnutia). Komisia usúdila, ze "úcinnost vzniku [kartelu] nebolo mozné spochybnit" (odôvodnenie c. 350 Rozhodnutia). 171 V druhom rade Komisia posudzovala dopad porusovania na trh glukonátu sodného. V tejto súvislosti sa najskôr odvolala na posúdenie relevantného trhu v odôvodneniach c. 34 az c. 41 Rozhodnutia. Potom Komisia, odvolajúc sa na posúdenie uskutocnené v odôvodneniach c. 235 a c. 236 Rozhodnutia, uviedla nasledujúce, s odvolaním na dve tabulky (dalej len "grafy") získané v priestoroch Roquette (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia): "Vývoj cien, vyplývajúci z [grafov] nájdených pocas inspekcie v Roquette ukazuje, ze ciel sledovaný úcastníkmi kartelu bol aspon ciastocne dosiahnutý. Oba [grafy], ktoré znázornujú vývoj cien vo [francúzskych frankoch (FRF)] na európskom trhu glukonátu sodného od roku 1977 do roku 1995, ukazujú pokles v roku 1985. Tento pohyb pravdepodobne vyplýval zo zániku predchádzajúceho kartelu a zvýsenia cien, ktoré potom nasledovalo vyuzitím výrobných kapacít. Na konci [roku] 1986 úroven cien poklesla skoro o polovicu v porovnaní so zaciatkom [roku] 1985. Je velmi pravdepodobné, ze vykonanie dohôd zakladajúcich nový kartel od [roku] 1986 znacne prispelo k výraznému (dvojnásobnému) zvýseniu cien medzi rokmi 1987 a 1989. Po poklese v roku 1989, menej výraznom ako v roku 1985, úroven cien zostala az do roku 1995 asi o 60 % vyssia ako v roku 1987." 172 V odôvodneniach c. 235 a c. 236 Rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva odôvodnenie c. 354 tohto Rozhodnutia, Komisia uviedla nasledujúce: "235 Dva dokumenty získané pocas inspekcie v priestoroch Roquette sú dostatocne presné a predstavujú dôkazné prostriedky o výsledkoch kartelu v odvetví glukonátu sodného. Obsahujú najmä [graf] znázornujúci priemernú 'európsku` cenu glukonátu sodného v rokoch 1977 az 1995. 236 [Jeden z grafov] nápadne ukazuje, ze v rokoch 1981 a 1987, ked vznikol 'prvý` a 'druhý` kartel, doslo k rýchlemu a výraznému nárastu cien. V roku 1985 ceny náhle klesli, co zodpovedá zániku 'prvého kartelu`, ked z neho vystúpila Roquette. Medzi rokom 1987 a rokom 1989 cena glukonátu sodného výrazne stúpla, dokonca sa zdvojnásobila. Následne od roku 1989 do roku 1995 zostala vyssia asi o 60 % oproti stavu z obdobia jej poklesu v roku 1987. Je potrebné uviest, ze oproti obdobiu 1981 - 1986 mohla byt cena glukonátu sodného udrzaná az do roku 1995 na velmi vysokej úrovni." 173 Následne Komisia zhrnula, analyzovala a odmietla viaceré tvrdenia, ktoré dotknutí úcastníci uviedli v správnom konaní na vyvrátenie záverov, ktoré Komisia vyvodila z grafov získaných v priestoroch Roquette. Pokial ide o tvrdenia ADM a najmä o to, ze k tomuto vývoju cien by doslo aj bez kartelu, Komisia uviedla nasledujúce (odôvodnenia c. 359, c. 365 a c. 369 Rozhodnutia): "359 ... Tvrdenia ADM nepreukazujú dostatocne, ze vznik kartelu nemohol zohrat ziadnu úlohu vo fluktuáciách cien. Hoci je pravda, ze scenár, ktorý navrhla ADM, sa môze uskutocnit aj bez vzniku kartelu, tento sa presne zhoduje s existujúcim kartelom. Zvýsenie kapacít zaregistrovaných pocas 80. rokov mohlo byt prícinou aj následkom zániku prvého kartelu (1981 - 1985). Pokial ide o vývoj od roku 1987, tento úplne zodpovedá reaktivácii kartelu v tomto období. V dôsledku toho skutocnost, ze cena glukonátu sodného zacala stúpat, nemozno vysvetlovat tak, ze bola spôsobená samotnou hospodárskou sútazou, ale treba ju vysvetlovat vo svetle dohody uzavretej medzi úcastníkmi o 'cenových minimách`, rozdelení podielov na trhu, ako aj o informacnom a dozornom systéme. Vsetky tieto faktory prispeli k úspesnému zvýseniu cien. ... 365 [Jeden z grafov] nájdený v Roquette potvrdzuje, ze medzi rokom 1991 a rokom 1995, teda v období, ked sa ADM podielal na karteli, boli ceny stabilné alebo sa mierne znízili. Nic nenaznacuje, ze by ceny výrazne poklesli alebo by boli nerentabilné. Odchod ADM z trhu bol pravdepodobne následkom váznych technických problémov, ktoré nastali hned po tom, ako sa táto spolocnost pripojila ku kartelu, a ktoré pretrvávali. ADM zrazu nebol schopný dodrzat svoje predajné kvóty. ... 369 Nakoniec je nemozné vzhladom na existujúce riziká, aby sa úcastníci viackrát dohodli na stretnutí na rôznych miestach vo svete, aby si pridelili predajné kvóty, urcili ceny a rozdelili klientov pocas takého dlhého obdobia, ak podla ich tvrdení mal kartel iba mizivý alebo obmedzený dosah na trh glukonátu sodného." - Posúdenie 174 Najskôr je vhodné pripomenút, ze Komisia podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného "skutocný dosah [porusovania] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 175 V tejto súvislosti je potrebné analyzovat presný význam ustanovení "tam, kde je ho [teda konkrétny dopad] mozné merat". Ide najmä o urcenie, ci Komisia v zmysle týchto ustanovení môze brat do úvahy iba konkrétny dopad porusovania v rámci svojho výpoctu pokút, ak jej vôbec prinálezí urcit výsku tohto dopadu. 176 Komisia správne vyhlásila, ze skúmanie dopadu kartelu na trh so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. 177 Preto pokial nemá byt toto kritérium, na ktoré je mozné prihliadnut pri stanovení výsky pokuty, zbavené svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na relevantný trh napriek tomu, ze nemohla tento dopad vycíslit alebo predlozit v tomto ohlade císelné posúdenie. 178 V dôsledku toho sa musí povazovat konkrétny dopad kartelu na relevantný trh za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na uvedený trh. 179 V tomto prípade zo zhrnutia analýzy uskutocnenej Komisiou (pozri body 168 az 173 vyssie) vyplýva, ze Komisia sa pri závere o existencii "skutocného dopadu" kartelu na trh oprela o dva údaje. Na jednej strane totiz uviedla skutocnost, ze úcastníci kartelu riadne vykonali kartelové dohody (pozri najmä odôvodnenie c. 340, uvedené v bode 168 vyssie) a ze tento kartel pretrval pocas dlhého obdobia (odôvodnenie c. 369 Rozhodnutia, uvedené v bode 173 vyssie). Na druhej strane usúdila, ze grafy získané v priestoroch Roquette dokazovali istý súlad medzi cenami urcenými kartelom a cenami skutocne uplatnovanými úcastníkmi kartelu na trhu (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia, pozri bod 171 vyssie). 180 Na rozdiel od tvrdenia ADM sa Komisia neuspokojila s odvodením konkrétneho dopadu kartelu na trh glukonátu sodného len z toho, ze skutocne vznikol kartel. Ako vyplýva z castí Rozhodnutia citovaných vyssie, Komisia sa totiz snazila v najvyssej moznej miere preskúmat oddelene vznik kartelu a jeho konkrétny dopad na trh, povazujúc v podstate vznik kartelu za predbeznú a nevyhnutnú podmienku na preukázanie jeho konkrétneho dopadu, pricom tento vznik vsak nie je postacujúcou podmienkou na toto preukázanie (pozri v tomto zmysle odôvodnenie c. 341 Rozhodnutia). V odôvodnení c. 341 Rozhodnutia Komisia skutocne pripustila, ze bolo "nevyhnutné, aby sa urcité skutkové okolnosti pouzité na dosiahnutie záverov k týmto dvom bodom prelínali" - dôvod, pre ktorý Komisia podla tvrdenia ADM vzdy nepouzila osobitné pojmy v rámci jednotlivých castí svojej analýzy. Toto nemení nic na skutocnosti, ze ADM neprávom vytýka Komisii, ze nerozlísila vznik a konkrétny dopad kartelu. Okrem toho predstavuje skutocný vznik kartelu svojou povahou predbeznej podmienky konkrétneho dopadu kartelu zaciatok dôkazu existencie konkrétneho dopadu tohto kartelu. 181 Okrem toho Komisii nemozno vytýkat, ze sa domnievala, ze v prípade, ako je ten vo veci samej, kde úcastníci kartelu mali podiel väcsí ako 90 % na svetovom a 95 % na európskom trhu glukonátu sodného a kde vyvinuli znacné úsilie na organizáciu, kontrolu a dohlad nad predmetnými kartelovými dohodami, vznik tohto kartelu predstavoval závazný dôkaz existencie úcinkov na trh, a ze Komisia sa v tomto prípade (pozri bod 179 vyssie) neobmedzila len na túto analýzu. 182 Navyse sa Komisia mohla platne domnievat, ze váha tohto dôkazu vzrastá s dlzkou trvania kartelu. Fungovanie kartelu spocívajúceho v urcovaní cien, rozdelení trhov a výmene informácií, ako je to v predmetnej veci, sprevádzajú najmä znacné výdavky na správu a riadenie. Komisia mohla preto dôvodne usudzovat, ze skutocnost, ze podniky nechali pretrvávat porusovanie a dlhodobo zabezpecili jeho úcinné administratívne riadenie napriek rizikám spojeným s takouto protiprávnou cinnostou naznacuje, ze úcastníci kartelu mali z neho zisk, a preto mal tento kartel konkrétny, hoci nie meratelný dopad na relevantný trh. 183 Pokial ide o grafy získané v priestoroch Roquette, z analýzy uskutocnenej Komisiou (pozri body 171 a 172 vyssie) vyplýva, ze bez toho, aby grafy boli povazované za nevyvrátitelný dôkaz o existencii dopadu cenového kartelu, a bez snahy kvantifikovat tento dopad Komisia povazovala za "velmi pravdepodobné", ze vykonanie dohôd "znacne prispelo" k vývoju cien. 184 Dalej sa preskúma, ci sa Komisia, ako uvádza ADM, dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností, na ktorých zalozila svoje závery. V kazdom prípade vzhladom na to, co bolo uvedené v bode 178 vyssie, ADM neoprávnene vytýka Komisii, ze zvolila nesprávny prístup pri preukazovaní, ze kartel ovplyvnil vývoj cien glukonátu sodného. Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze v odpovedi na tvrdenia ADM Komisia v podstate uviedla, ze nemohla vylúcit skutocnost, ze by k tomuto vývoju doslo aj bez vzniku kartelu, ale vzhladom na skutocný vznik kartelu a na podobnosti medzi skúmanými a dohodnutými cenami táto argumentácia nebola presvedcivá. Bez toho, aby bolo, ako tvrdí ADM, vyzadované od dotknutých podnikov, aby poskytli dôkaz o opaku, ktorý z dôvodov uvedených v bode 177 vyssie je casto takmer nemozné predlozit, Komisia naopak dôsledne zvázila rôzne tvrdenia v prospech svojho záveru alebo proti nemu. 185 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia nezvolila nesprávny prístup pri posúdení konkrétneho dopadu kartelu na trh glukonátu sodného. c) Pokial ide o posúdenie vývoja cien glukonátu sodného 186 ADM uvádza, ze dôkazy poskytnuté Komisiou v Rozhodnutí nepodporujú záver, podla ktorého je "velmi pravdepodobné, ze uplatnenie dohôd zakladajúcich nový kartel od roku 1986 znacne prispelo k výraznému zvýseniu (zdvojnásobeniu) ceny v období medzi rokmi 1987 a 1989" (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia). V tejto súvislosti ADM podáva dva rôzne druhy argumentácie. O tom, ze Komisia nemala dostatocné informácie a nezohladnila iné faktory navrhnuté v správnom konaní - Tvrdenia úcastníkov konania 187 ADM sa odvoláva na skutocnost, ze je nepravdepodobné, aby mal kartel iné úcinky ako tie, ktoré vyplývajú zo síl pôsobiacich na trhu. Vyplýva totiz z odôvodnení Rozhodnutia, ze dotknuté podniky samy uviedli, ze cena urcená v období rokov 1986 az 1987 nepokrývala náklady na suroviny, a to ani v roku 1989, ked bola cena na najvyssej úrovni. Za týchto podmienok by cena podla ADM v kazdom prípade stúpla, a to aj keby kartel nevznikol. 188 ADM tiez uvádza, ze Komisia mala velmi málo informácií, pokial ide o obdobie od roku 1987 do roku 1989: chýba jej dôkaz o cene, ktorá bola dohodnutá pred 9. augustom 1989. ADM nakoniec tvrdí, ze ceny týkajúce sa obdobia rokov 1986 a 1987 predstavujú predátorskú stratégiu nútiacu spolocnost FinnSugar, od ktorej ADM v roku 1989 kúpila technológiu na výrobu glukonátu sodného (dalej len "FinnSugar"), aby sa vzdala svojich plánov na rozsírenie. 189 Komisia namieta proti tomuto posúdeniu zdôraznujúc, ze v prípade, ak je cena výrobku ruinujúca a ponuka prevysuje dopyt, môze cena stúpnut, len ak sa jedna zo spolocností na trhu dostane do úpadku a opústa trh a ziadna spolocnost v predmetnej veci nemohla zvýsit ceny jednostranným rozhodnutím bez toho, aby stratila podiely na trhu. Komisia preto uvádza, ze aj ked k tomuto zvýseniu mohlo dôjst bez vzniku kartelu, kartel existoval a ponúka najpriatelnejsie vysvetlenie uvedených cenových pohybov. - Posúdenie Súdom prvého stupna 190 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely kontroly posúdenia konkrétneho dopadu kartelu na trh, podaného Komisiou, je dôlezité predovsetkým preskúmat jej posúdenie úcinkov kartelu na ceny (rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 148, a v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 173, a Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 225). 191 Okrem toho judikatúra pripomína, ze pri urcovaní závaznosti porusenia je namieste brat do úvahy najmä právny a hospodársky kontext protiprávneho správania (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 612, a Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 38) a ze je úlohou Komisie, aby pri posúdení konkrétneho dopadu porusenia na trh vychádzala z hospodárskej sútaze, ktorá by normálne existovala, ak by nedoslo k poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 619 a 620; rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 235, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 645). 192 Z toho jednak vyplýva, ze v prípade cenových kartelov sa musí zistit, ze dohody skutocne dotknutým stranám umoznili dosiahnut vyssiu úroven cien, nez by prevládala, pokial by kartel neexistoval. Dalej z toho plynie, ze Komisia musí v rámci svojho posúdenia brat do úvahy vsetky objektívne podmienky na relevantnom trhu vzhladom na hospodársky a prípadne právny kontext, ktorý prevláda. Z rozsudkov Súdu prvého stupna vynesených v prípade týkajúcom sa kartelu v oblasti kartónu (pozri najmä rozsudok Mayr-Melnhof/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, body 234 a 235) vyplýva, ze je potrebné vziat do úvahy existenciu "objektívnych hospodárskych faktorov", z ktorých vyplýva, ze v rámci "volnej hospodárskej sútaze" by sa úroven cien nevyvíjala rovnako ako úroven praktizovaných cien (pozri najmä rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 151 a 152; rozsudok Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, body 183 a 184). 193 V prejednávanom prípade ADM nenamieta proti skutkovým okolnostiam uvedeným Komisiou. ADM hlavne nepopiera vývoj cien uvedený Komisiou jednak v casti o skutkových okolnostiach opisujúcich udalosti (odôvodnenia c. 76 az c. 80 Rozhodnutia) a jednak v analýze dopadu kartelu na trh (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia) opierajúc sa o grafy nájdené v Roquette pocas inspekcie. 194 Rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z odôvodnení Komisie, je mozné zhrnút takto: - pôvodný kartel sa skoncil na jar 1984 (odôvodnenie c. 76 Rozhodnutia), - pocas priblizne dvoch rokov (teda zhruba do jari 1986) na trhu glukonátu sodného prevládala nenarusená hospodárska sútaz (odôvodnenie c. 77 Rozhodnutia), - v máji 1986 sa uskutocnili prvé pokusy o zavedenie nového kartelu (odôvodnenie c. 79 Rozhodnutia), - nová kartelová dohoda bola uzavretá vo februári 1987 a pretrvávala s viacerými zmenami az do roku 1995 (odôvodnenia c. 79 a c. 80 Rozhodnutia). 195 Následne je mozné zhrnút vývoj ceny glukonátu sodného, vyplývajúci z odôvodnenia c. 354 Rozhodnutia, takto: - v roku 1985 ceny glukonátu sodného poklesli a v roku 1986 sa znízili takmer o polovicu voci úrovni zo zaciatku roku 1985, - medzi rokmi 1987 a 1989 sa ceny glukonátu sodného zdvojnásobili, - v roku 1989 ceny znovu poklesli, ale menej výrazne ako v roku 1985 a ustálili sa az do roku 1995 na úrovni zhruba 60 % nad úrovnou z roku 1987. 196 Z uvedeného po prvé vyplýva, ze pre posúdenie, ci dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosiahnut vyssiu úroven obchodných cien v porovnaní s tou, ktorá by prevládala, ak by nevznikol kartel, Komisia správne porovnala na jednej strane ceny glukonátu sodného existujúce v období od skoncenia predchádzajúceho kartelu do uzavretia novej kartelovej dohody vo februári 1987, ked na trhu prevládala nenarusená sútaz, a na druhej strane ceny uplatnované po roku 1987 berúc do úvahy uplynutie casu nevyhnutného na skutocný vznik kartelu. 197 Rovnako na porovnanie skutocne uplatnovaných cien s tými, ktoré by prevládali, keby nevznikol kartel, Komisia správne zdôraznila, ze medzi rokmi 1989 a 1995 boli ceny pomerne stabilné. Ako vsak Komisia uviedla v odôvodnení c. 42 Rozhodnutia bez toho, aby toto tvrdenie ADM spochybnil, trh glukonátu sodného v zásade podliehal výrazným zmenám. V dôsledku toho mohla Komisia oprávnene usúdit, ze bez vzniku kartelu by úcastníci nemohli pocítat s urcitou stabilitou cien glukonátu sodného. ADM neuviedol ziadne tvrdenie, ktorým by tento záver vyvrátil. 198 Po druhé, pokial ide o zdvojnásobenie cien, ku ktorému doslo medzi rokom 1987 a rokom 1989, je namieste sa domnievat ze, ako uvádza ADM, ak bola cena glukonátu sodného v roku 1987 ruinujúca a ponuka prebytková podobne ako v období rokov 1986 a 1987, nie je mozné, aby ceny stúpli bez zásahu vonkajsieho faktora. Keby totiz ponuka bola prebytková, ceny by boli klesli alebo zostali nízke, az kým by sa výrobok stal znovu zriedkavým z dôvodu odchodu jedného z výrobcov z trhu pri jeho úpadku alebo prevzatí. V prejednávanom prípade vsak Komisia konstatovala, ze ceny so skutocným zavedením nového kartelu stúpli. 199 Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti mohla Komisia usúdit, ze disponovala konkrétnymi a dôveryhodnými dôkaznými prostriedkami ukazujúcimi, ze kartel mal konkrétny dopad na trh, ktorý bol v zmysle usmernení "meratelný" porovnaním hypotetickej ceny, ktorá by pravdepodobne prevládala, keby kartel nevznikol, a ceny uplatnovanej po vzniku kartelu. 200 Tvrdenia, ktoré uvádza ADM, neumoznujú vyvrátit tento záver. Najmä skutocnost, na ktorú sa ADM odvoláva, ze podla vyhlásení konkurentov táto cena ani na svojej najvyssej úrovni nepokrývala náklady na suroviny, nie je rozhodujúca. Za predpokladu, ze by táto skutocnost bola dokázaná, nemozno vylúcit, ze by sa cena uplatnovaná bez vzniku kartelu na trhu s nenarusenou sútazou nachádzala tiez pod úrovnou nákladov na suroviny, ale prípadne na úrovni este nizsej z hladiska návratnosti. Komisia teda správne analyzovala tvrdenia uvedené ADM a ostatnými úcastníkmi v správnom konaní (pozri tiez bod 183 vyssie). 201 Následne ADM neoprávnene vytýka Komisii, ze nemala dostatocné informácie a ze nezohladnila iné faktory, ktoré boli uvedené v správnom konaní. O tom, ze ADM nebol úcastníkom kartelu v case zvýsenia cien glukonátu sodného v rokoch 1987 az 1989 - Tvrdenia úcastníkov konania 202 ADM tvrdí, ze obdobie zvýsenia cien glukonátu sodného v rokoch 1987 az 1989 predchádzalo jeho pristúpeniu ku kartelu a ze následne mu Komisia nemohla ulozit vyssiu pokutu z dôvodu hospodárskeho dopadu, ktorý mal kartel v case, ked ADM nebol este jeho úcastníkom. 203 Komisia spochybnuje dôvodnost tejto argumentácie. - Posúdenie Súdom prvého stupna 204 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skutocné správanie, ktoré si údajne osvojil podnik, nie je relevantné na úcely posúdenia dopadu kartelu na trh a ze do úvahy je potrebné brat iba úcinky vyplývajúce z porusovania ako celku (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 150 a 152, a rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 160 a 167). 205 Ako právom uvádza Komisia, aj ked ADM pristúpil ku kartelu az po zdvojnásobení cien glukonátu sodného medzi rokom 1987 a rokom 1989, táto spolocnost mala pocas celého obdobia svojej úcasti zisk z vykonávania kartelu predchádzajúceho jej pristúpeniu, teda z výrazného zvýsenia cien a z ich stabilizácie na vysokej úrovni. Navyse ADM zabezpecil, aby pretrvávali. 206 Preto mohla Komisia oprávnene posúdit kartel ako celok na urcenie jeho konkrétneho dopadu vo vztahu ku vsetkým úcastníkom. Dátum pristúpenia ADM ku kartelu nie je pre posúdenie konkrétneho dopadu kartelu relevantný. 207 V dôsledku toho musí byt zalobný dôvod zalozený na tom, ze ADM nebol úcastníkom kartelu v case zvýsenia cien glukonátu sodného v rokoch 1987 az 1989, zamietnutý. d) Pokial ide o definíciu relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania 208 ADM uvádza, ze Komisia nesprávne definovala relevantný trh. Zdôraznuje vsak, ze definícia relevantného trhu je nevyhnutná na urcenie dopadu kartelu na tento trh, a preto uvedený omyl ovplyvnil výpocet pokuty. 209 Na prvom mieste ADM uvádza, ze aj ked Komisia v Rozhodnutí uznala, ze glukonát sodný môze byt pri niektorých pouzitiach nahradený inými prvkami, predsa vylúcila substitúty glukonátu sodného zo svojej definície relevantného trhu. 210 Takto vsak Komisia konala v rozpore so svojím ustáleným postupom, podla ktorého ciastocné substitúty môzu byt súcastou relevantného trhu. Rovnako podla ADM Komisia nesprávne uplatnila oznámenie Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, z 9. 12. 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, dalej len "oznámenie o definícii trhu"). 211 Podla ADM totiz dôkazy naznacujú, ze ak by sa odberatelia glukonátu sodného preorientovali na substitucné chelátory, mierne, ale významné zvýsenie cien by znízili na minimum a v dôsledku toho by bol trh sirsí, nez ako uviedla Komisia. Opierajúc sa o publikáciu nazvanú "Chemical Economics Handbook" (B. Davenport a i., SRI International 2000, dalej len "správa CEH 2000"), ADM upozornuje na nasledujúce: - merané z pohladu cenovej korelácie sú nasledujúce látky blizsie substitúty glukonátu sodného ako kyselina glukónová: glukoheptonát, HEDTA (v prásku), aminotri (kyselina), kyselina NTA (suchá), aminotri (sol NA5) a kyselina EDTA (suchá), - glukoheptonát je blizsí substitút kyseliny glukónovej ako glukonátu sodného, - korelácia medzi cenami glukonátu sodného a glukoheptonátu je vyssia ako 96 %, co naznacuje, ze sa tieto ceny budú vyvíjat podla uzavretej virtuálnej skály, - korelácie medzi vsetkými chelátormi uvedenými v správe CEH 2000 a glukonátom sodným sú vyssie ako 60 %, co evokuje, ze ceny glukonátu sodného boli velmi citlivé na pohyb cien iných chelátorov, - cenová korelácia medzi kyselinou glukónovou a inými chelátormi je vyssia ako 60 % s výnimkou dvoch substitucných foriem NTA. 212 Odvolávajúc sa na oznámenie o definícii trhu (bod 39), viaceré rozhodnutia Komisie týkajúce sa koncentrácií, ako aj na rozsudok Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 100), ADM uvádza, ze vysoký stupen cenovej korelácie výrobkov je dôkazom toho, ze na úcely práva hospodárskej sútaze patria na rovnaký trh výrobkov. Zo správy CEH 2000 vsak vyplýva, ze existuje cenová konkurencia u vsetkých chelátorov a ze glukonát sodný a glukoheptonát sú vo vseobecnosti zamenitelné pri mnohých pouzitiach. 213 Podla ADM sú závery zo správy CEH 2000 podporené svedectvami spotrebitelov, ktorí sa zúcastnili vysetrovania Komisie, odpovedami, ktoré poskytli Komisii dotknuté podniky, a interným memorandom týchto podnikov. 214 V dôsledku toho podla ADM tak dôkazné prostriedky predlozené Komisiou - z ktorých vsak vyvodila nesprávne závery - ako aj správa CEH 2000 dokazujú, ze relevantný trh mal byt definovaný sirsie, zahrnajúc výrobky ako sú najmä glukonáty a glukoheptonáty, kyselina glukónová, kyselina glukoheptónová, "maticné roztoky" a lignosulfonáty. 215 Tvrdenia uvedené Komisiou v Rozhodnutí nemôzu podla ADM tento záver vyvrátit. Nie je totiz potrebné zistovat, ci sú substitúty glukonátu sodného nedokonalé alebo ciastocné, pretoze ako vyplýva z bodu 17 oznámenia o definícii trhu, Komisia má povinnost stanovit, ci je substitucný výrobok spôsobilý dostatocne odklonit predaj, aby doslo k zmareniu mierneho, ale podstatného zvýsenia cien, a nie stanovit, ci substitút pokryje celý predaj výrobku, k comu by doslo v prípade dokonalého substitútu. Okrem toho by bolo nesprávne, ak by nedostatok vseobecného substitútu glukonátu sodného, vhodného na vsetky pouzitia, podporil tvrdenie, podla ktorého glukonát sodný predstavuje trh relevantného výrobku na úcely práva hospodárskej sútaze (odôvodnenie c. 37 Rozhodnutia). ADM najmä tvrdí, ze Komisia neuviedla specifické pouzitie, pre ktoré glukonát sodný nemá substitút. 216 Rovnako je podla ADM nesprávna argumentácia Komisie zalozená na rozsudku Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, Zb. s. 461). Uvádza po prvé, ze v tejto veci Súdny dvor uplatnil kritérium existencie dostatocného stupna zamenitelnosti s ohladom na rovnaké pouzitie medzi vsetkými výrobkami jedného trhu. Tento test sa vsak nachádzal v ekonomických teóriách, z ktorých vychádzalo oznámenie o definícii trhu a ktoré boli tiez základom argumentácie Súdneho dvora. Po druhé, skutkové okolnosti tohto rozsudku sú odlisné od tých v predmetnej veci. Kým v uvedenom prípade vitamíny C a E neboli nahraditelné pri svojom pouzití v oblasti výzivy, v prejednávanom prípade Komisia neuviedla ziadne pouzitie, pre ktoré by glukonát sodný nemal substitút. Po tretie tvrdí, ze ak len obmedzené mnozstvo vitamínov C a E bolo predané na technické pouzitie, je pravdepodobné, ze substitucné výrobky nemali dopad na stratégiu v oblasti urcenia cien vitamínov C a E, vytvorenú zalobkynou v uvedenej veci. Obmedzenie rozptýlenia predaja smerom k substitucným výrobkom urceným na technické pouzitie neznízilo na minimum úcinok zvýsenia cien z dôvodu predpokladaných ziskov z predaja, v sirsej skále a za vyssiu cenu, výrobku urceného na pouzitie v oblasti výzivy, pre ktorý nebol dostupný ziadny substitút. 217 ADM uvádza, ze v kazdom prípade klúcový význam, ktorý Komisia priznáva svedectvám klientov v odôvodnení c. 37 Rozhodnutia, ako aj vo svojom vyjadrení k zalobe v bode 78, je sporný. Odôvodnenie c. 37 Rozhodnutia definuje klientov ako "výrobcov, ktorí vyrábajú rozlicné výrobky pre rôzne výrobné odvetvia a prevádzkujú aspon dva podniky na spracovanie glukonátu sodného". Nic vsak toto tvrdenie nepodporuje. Správa CEH 2000 totiz naznacuje, ze podniky, ktoré nakupujú glukonát sodný na výrobu iných výrobkov, sú vo vseobecnosti specifické pre osobitné priemyselné odvetvie. Ziadny z klientov, ktorí sa zúcastnili ankety, nezodpovedal definícii Komisie. 218 ADM taktiez pripomína, ze vo veci Dow Chemical Company, US Federal Trade Commission uzavrela, ze bez ohladu na ich uplatnenie chelátory predstavujú hospodársky trh. 219 Na druhom mieste ADM uvádza, ze Komisia v odôvodnení c. 38 Rozhodnutia konstatovala, ze "velká väcsina klientov, ktorí sa zúcastnili ankety Komisie o otázke nahraditelnosti, odpovedala, ze nemôzu vo svojom priemyselnom postupe nahradit glukonát sodný iným výrobkom". Podla ADM je tento záver nesprávny. Dôkazy získané v tejto súvislosti Komisiou od spotrebitelov sú selektívne, dvojzmyselné a zavádzajúce povahou polozených otázok. 220 V tejto súvislosti ADM po prvé tvrdí, ze pät z dvanástich konecných pouzívatelov, ktorí odpovedali na otázku polozenú Komisiou, povazovalo glukonát sodný za nahraditelný, hoci jeden z nich upresnil, ze substitucným výrobkom je kyselina glukónová. Tieto odpovede boli potvrdené zo strany dodávatela, ktorý sám uviedol, ze existuje urcitý pocet substitútov. ADM zdôraznuje, ze odberatelia, ktorí odpovedali na otázku a potvrdili nahraditelnost glukonátu sodného, predstavujú väcsinu spolocností pôsobiacich v odvetví úpravy povrchov a priemyselných cistiacich prostriedkov (Solvay, Chemische Werke Kluthe a Henkel), pokrývajú 50 % predaja glukonátu sodného a zahrnajú dvoch z najväcsích velkoodberatelov (Henkel a British Gypsum). 221 Po druhé ADM tvrdí, ze jediný zo zvysných odberatelov zúcastnených na ankete odôvodnil svoju odpoved, zatial co Komisia v oznámení o definícii trhu (bod 40) sama zdôraznila, ze odpovede v tejto veci sa berú do úvahy len vtedy, ak sa opierajú o dostatocné vecné dôkazy. 222 Po tretie ADM uvádza, ze v dotazníku zaslanom Komisiou nebola otázka polozená správne. Komisia sa odberatelov namiesto otázky o ich prípadnej reakcii na mierne, ale podstatné stále zvysovanie ceny len pýtala, ci mozno nahradit glukonát sodný. Okrem toho uvádza, ze medzi negatívnymi odpovedami bola odôvodnená iba jedna, a to bez toho, aby bolo mozné jasne urcit, ci nahradeniu zabránili mensie technické tazkosti alebo ci odberatelia nemohli vôbec pouzit iný výrobok ani pri trvalom zvýsení ceny glukonátu sodného. 223 Na tretom mieste ADM tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 38 Rozhodnutia uviedla, ze "samotná skutocnost, ze výrobcovia glukonátu sodného zalozili kartel, zúcastnovali sa na nom a dlhodobo nan vynakladali prostriedky a tiez sa rozhodli nerozsírit ho napríklad o maticné roztoky, ukazuje, ze podla nich glukonát sodný tvoril trh relevantných výrobkov". 224 ADM vsak uvádza, na rozdiel od tvrdení Komisie, ze vecné dôkazy naznacovali, ze úcastníci sa zaoberali moznostou, ze sa klienti zamerajú na substitucné výrobky, ktorých cenu nemôzu urcovat úcastníci kartelu, a neúspesne sa snazili rozsírit kartelové dohody o maticné roztoky, aby predisli kartelovým podvodom. Okrem toho skutocnost, na ktorú sa odvoláva Komisia, teda úcast na karteli, môze mat mnohé dôvody a sama osebe nepotvrdzuje vyvodený záver. 225 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia ADM ako celok. Posúdenie Súdom prvého stupna 226 Najskôr je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodneniach c. 34 az c. 41 Rozhodnutia skúmala trh relevantného výrobku a definovala ho ako trh glukonátu sodného v tuhej a tekutej forme a jeho základného výrobku, kyseliny glukónovej. Okrem toho v odpovedi na tvrdenia, ktoré ADM uviedla v správnom konaní, Komisia pripustila, ze existovalo urcité mnozstvo ciastocne substitucných výrobkov pre glukonát sodný v závislosti od jeho pouzitia, ale uznala, ze nic nedokazuje, ze tieto výrobky vytvárali skutocný tlak na cenu glukonátu sodného. Naopak, Komisia usúdila, ze viaceré dôkazy svedcili proti tvrdeniu, ktoré zastávala ADM. Uviedla, ze neexistovali výrobky úplnej substitúcie glukonátu sodného a ze vzhladom na to, ze tento výrobok bol vhodnejsí pre zivotné prostredie, niektorí pouzívatelia ho uprednostnili pred moznými substitucnými výrobkami. Okrem toho povazovala tento názor za potvrdený jednak odpovedami poskytnutými klientmi úcastníkov kartelu a jednak samotnou existenciou kartelu obmedzeného na glukonát sodný, ktorý podla nej naznacoval, ze sami úcastníci povazovali trh za obmedzený na glukonát sodný (odôvodnenia c. 37 a c. 38 Rozhodnutia). 227 Okrem toho v casti Rozhodnutia týkajúcej sa konkrétneho dopadu kartelu na trh sa Komisia odvolala na preskúmanie trhu zhrnuté v predchádzajúcom bode (odôvodnenie c. 353 Rozhodnutia). 228 ADM v podstate tvrdí, ze Komisia definovala trh relevantných výrobkov velmi zuzujúco a vylúcila substitúty glukonátu sodného. 229 V tejto súvislosti je potrebné najskôr zdôraznit, ze ADM neuviedol tento zalobný dôvod zalozený na nesprávnej definícii trhu relevantných výrobkov na preukázanie, ze Komisia porusila clánok 81 ods. 1 ES. ADM nepopiera, ze sa dopustil porusenia tohto ustanovenia svojou úcastou na karteli na trhu glukonátu sodného. Jediným cielom ADM v tejto súvislosti je preukázat, ze mu Komisia ulozila velmi vysokú pokutu najmä preto, ze podla ADM uznala existenciu konkrétneho dopadu predmetného kartelu na relevantný trh a ze túto skutocnost zohladnila pri urcení výsky pokuty. 230 Túto argumentáciu je vsak mozné prijat iba vtedy, ak ADM preukáze, ze ak Komisia inak definovala trh relevantných výrobkov, mala konstatovat, ze porusovanie nemalo konkrétny dopad na trh definovaný ako trh glukonátu sodného a jeho substitútov (pozri bod 178 vyssie). 231 Samotné takéto preukázanie môze dokázat neplatnost posúdenia výsky pokuty uskutocneného Komisiou podla závaznosti porusovania. 232 Ako uz bolo rozhodnuté v bodoch 196 a 197 vyssie, na vyvodenie záveru o existencii skutocného dopadu porusovania na trh glukonátu sodného Komisia v predmetnom prípade porovnala skutocne uplatnované ceny s cenami, ktoré by prevládali, keby kartel nevznikol, a v tejto súvislosti sa oprela o dvojité konstatovanie. Po prvé porovnala na jednej strane ceny glukonátu sodného uplatnované v období predchádzajúcom kartelu, ked sútaz nebola narusená, a na druhej strane ceny uplatnované po uplynutí urcitého casu, ktorý bol nevyhnutný na skutocné zavedenie kartelu v roku 1989. Po druhé dospela k tvrdeniu, ze v rokoch 1989 az 1995 boli ceny pomerne stabilné, hoci tento trh vo vseobecnosti charakterizuje velká cenová fluktuácia (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia). 233 V tejto situácii, aby mohla byt argumentácia ADM zalozená na nesprávnej definícii relevantného trhu úspesná, musí ADM preukázat, ze porovnanie stavu cien skutocne uplatnovaných na sirsom trhu zodpovedajúcom definícii, ktorú uvádza, a stavu, ktorý by na rovnakom sirsom trhu prevládal bez vzniku kartelu, ukazuje, ze kartel nemal dopad na trh. Ako bolo totiz rozhodnuté v bode 178 vyssie, jedine za tejto podmienky sa Komisia nemohla opriet o kritérium skutocného dopadu kartelu v rámci svojho výpoctu pokuty podla závaznosti porusovania. 234 V tejto súvislosti vsak ADM iba uvádza, ze "závery Komisie týkajúce sa trhu relevantného výrobku zohrávajú dôlezitú úlohu pri jej posúdení ekonomického dopadu", dalej ze omyly, ktorých sa Komisia údajne dopustila, "vyvracajú názor, ze sa Komisia opierala o ekonomický dopad, a zneplatnujú jej výpocet pokút" a nakoniec, ze ak by Komisia definovala trh so zahrnutím substitútov glukonátu sodného, "dospela by k záveru o neúcinnosti kazdého pokusu úcastníkov kontrolovat cenu glukonátu sodného". 235 Je nesporné, ze ADM venuje podstatnú cast svojich vyjadrení analýze údajov týkajúcich sa trhu zelatín a diskusii o ekonomických teóriách dôlezitých pre definíciu relevantného trhu v práve hospodárskej sútaze. 236 V kazdom prípade, ADM sa vôbec nesnazí vyvrátit analýzu uskutocnenú Komisiou v Rozhodnutí, pokial ide o trh glukonátu sodného, poskytujúc iba nácrt porovnania úrovne cien, ktoré sa skutocne uplatnovali v období kartelu na sirsom trhu chelátorov, a úrovne, ktorá by s najväcsou pravdepodobnostou prevládala na tom istom sirsom trhu, keby kartel obmedzený na glukonát sodný nevznikol. 237 Preto ADM zostáva povinnost preukázat alebo predlozit dôkazy, ktoré by spolu predstavovali súbor navzájom súvisiacich dôkazov preukazujúcich s primeranou pravdepodobnostou, ze dopad kartelu týkajúceho sa glukonátu sodného na sirsí trh chelátorov neexistoval alebo bol zanedbatelný. 238 V dôsledku toho - bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmat, ci sa Komisia, ako uvádza ADM, dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely Rozhodnutia vylúcila substitúty glukonátu sodného z trhu relevantných výrobkov - je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na nesprávnej definícii relevantného trhu. 239 Vzhladom na predchádzajúce je potrebné usúdit, ze ADM nedokázal, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia konkrétneho dopadu kartelu na trh. C - O existencii omylov v posúdení týkajúcich sa trvania porusovania 240 ADM uvádza, ze Komisia sa dopustila omylov v posúdení, ked sa domnievala, ze porusovanie pretrvávalo az do júna 1995. Tvrdí jednak, ze ukoncil svoju úcast na karteli pocas stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne, a jednak, ze stretnutie, ktoré sa uskutocnilo v dnoch 3. az 5. júna v Anaheime (Kalifornia) nemôze byt povazované za pokracovanie porusovania. V dôsledku toho musí byt podla ADM pokuta znízená. 1. O tom, ze ADM ukoncil svoju úcast na karteli pocas stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne a) Tvrdenia úcastníkov konania 241 Podla ADM Komisia neoprávnene zamietla tvrdenia ním predlozené a usúdila v odôvodneniach c. 319 az c. 323 Rozhodnutia, ze ADM neukoncil svoju úcast na karteli pocas stretnutia 4. októbra 1994, ale ze jeho úcast pretrvávala az do júna 1995. 242 Najskôr, odvolávajúc sa na rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia (T-141/89, Zb. s. II-791, bod 85), a rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 107 vyssie (bod 203), ADM tvrdí, ze podnik ukoncí svoju úcast na karteli, ak sám otvorene prerusí spojenie a odstúpi od dohody. To je vsak to, co ADM urobil pocas stretnutia 4. októbra 1994. 243 Uvádza totiz, ze pocas tohto stretnutia jeho zástupcovia informovali iných úcastníkov, ze ADM opustí zoskupenie, ak sporné otázky o kvótach nebudú vyriesené. K ziadnej dohode vsak nedoslo a jeho zástupcovia odisli, ako vyplýva aj z dokumentu 6 Komisie. ADM zdôraznuje, ze Komisia prevzala uvedenú správu zo stretnutia 4. októbra 1994 (odôvodnenie c. 228 Rozhodnutia). Tieto skutocnosti zodpovedajú nielen záverom samotnej Komisie, podla ktorých sa stretnutia predchádzajúce uvedenému stretnutiu stávali napätými, ale tiez dôkazom, týkajúcim sa tohto stretnutia, ktoré poskytla Komisii spolocnost Jungbunzlauer. 244 Okrem toho ADM potvrdzujúc svoje odstúpenie z kartelu pripomína, ze prestal poskytovat kartelu údaje o predaji, co Komisia uznala v odôvodnení c. 228 Rozhodnutia. Na rozdiel od výkladu, ktorý Komisia zastáva v odôvodnení c. 321 Rozhodnutia, toto konanie nepredstavovalo beznú rokovaciu stratégiu v rámci kartelu, znázornujúcu jeho odhodlanie pokracovat v restriktívnych cinnostiach. ADM totiz zdôraznuje, ze islo o objektívne správanie, ktorému ostatní úcastníci porozumeli a ktoré naznacovalo, ze ukoncil svoju úcast na karteli. 245 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 246 Na prvom mieste je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry, na ktorú sa odvoláva samotný ADM (pozri bod 242 vyssie), mozno vyvodit záver o definitívnom ukoncení jeho úcasti na karteli len vtedy, ak sa ADM verejne distancuje od obsahu stretnutí. 247 Z opisu skutkových okolností podaného ADM, ktorý sa okrem toho zhoduje s opisom v Rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia c. 228 a c. 321), vsak vyplýva, ze ADM sa pocas stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne otvorene nedistancoval od cielov kartelu a prostriedkov na ich dosiahnutie, najmä pokial ide o rozdelenie predajných kvót na glukonát sodný medzi úcastníkmi kartelu. Naopak z uvedeného vyplýva, ze ADM sa bez úspechu snazil vyriesit konflikt, ktorý vznikol medzi úcastníkmi kartelu, a dosiahnut kompromis o predajných mnozstvách. Tento postoj svedcí skôr o súhlase s princípom uplatnenia kartelu. V dôsledku toho mohla Komisia v odôvodnení c. 321 Rozhodnutia oprávnene kvalifikovat správanie ADM pocas uvedeného strategického stretnutia, ktorého cielom bolo skôr dosiahnut viac ústupkov od ostatných úcastníkov kartelu, nez skoncenie úcasti na nom. 248 Okrem toho nevyplýva zo ziadneho dokumentu, na ktorý sa odvoláva ADM, ze ostatní úcastníci kartelu pochopili jeho správanie pocas tohto stretnutia ako verejné distancovanie sa od samotného obsahu kartelu. 249 Po prvé list, ktorý poslala Komisii spolocnost Jungbunzlauer 21. mája 1999, neobsahuje ziadny opis správania ADM na stretnutí 4. októbra 1994 v Londýne. Uvádza sa v nom len, ze "ked Roquette 4. októbra 1994 v Londýne vyhlásil, ze nebude respektovat ziadnu z dohôd kartelu, tieto dohody boli ukoncené". 250 Po druhé v liste, ktorý Fujisawa poslal Komisii 12. mája 1998, tento úcastník neposkytol ziadny opis uvedeného stretnutia, na ktorom sa sám nezúcastnil, ako vyplýva z odôvodnenia c. 224 Rozhodnutia. Naopak v tomto liste Fujisawa uviedol, ze kartel sa skoncil az v roku 1995. 251 Po tretie opis uvedeného stretnutia, ktorý uviedol Jungbunzlauer vo svojom liste poslanom Komisii 30. apríla 1999, tiez neobsahuje údaje o tom, ze pocas tohto stretnutia ADM vyhlásil, ze chce vystúpit z kartelu. Naopak Jungbunzlauer v tomto liste uviedol, ze ADM ziadal prehodnotenie predajných mnozstiev, ale jeho ziadosti sa nevyhovelo. 252 Na druhom mieste, pokial ide o tvrdenie ADM, ze po tomto stretnutí prestal ostatným úcastníkom kartelu poskytovat údaje o svojom predaji, je potrebné uviest, ako vyplýva aj z odôvodnení c. 81 az c. 90 Rozhodnutia, ze kartel pozostával z komplexného mechanizmu, ktorého cielom bolo rozdelenie trhov, urcenie cien a výmena informácií o klientoch. Samotná skutocnost, pokladaná za dokázanú, ze ADM prestal po uvedenom stretnutí poskytovat ostatným úcastníkom kartelu údaje o svojom predaji, nepreukazuje, ze kartel zanikol alebo ze ADM prestal byt jeho úcastníkom. 253 Z toho vyplýva, ze ADM nepreukázal, ze Komisia sa dopustila omylov v posúdení, ked sa domnievala, ze ADM neukoncil svoju úcast na karteli pocas stretnutia 4. októbra 1994. 2. O povahe stretnutia, ktoré sa konalo od 3. do 5. júna 1995 v Anaheime a) Tvrdenia úcastníkov konania 254 ADM sa domnieva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia (odôvodnenia c. 232 a c. 322), nemozno stretnutie z 3. az 5. júna 1995 povazovat za pokracovanie porusovania. Na jednej strane sa toto stretnutie prekrývalo so stretnutím priemyselníkov. Na druhej strane sa úcastníci pocas tohto stretnutia usilovali o anonymné preskupenie pociatocných predajných kvót (odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia). Anonymný systém výmeny informácií týkajúcich sa navrhovaného objemu predaja vsak nepredstavoval protiprávny spôsob výmeny informácií. Podla tohto systému totiz úcastníci scítavali objemy predaja tak, aby ziadna konkrétna informácia týkajúca sa podniku nebola poskytnutá ktorémukolvek úcastníkovi. Nezahrnal dozorný mechanizmus predaja konkrétnych podnikov, dohody o cenách alebo rozdelenie predaja, ktoré Komisia povazovala za klúcové prvky kartelu týkajúceho sa glukonátu sodného. V kazdom prípade systém, ktorý úcastníci plánovali s cielom obsadit trh v celom rozsahu, neuspel. 255 Údaje obsiahnuté v dokumente získanom v Roquette a uvedené Komisiou v odôvodneniach c. 233 a c. 322 Rozhodnutia, podla ktorých sa toto stretnutie týkalo "kompenzácií", ako aj "ciela celosvetovej výroby" alebo "cien", sú podla ADM nepresné a dvojzmyselné. Okrem toho neslo o vyhlásenie svedka, ale o zhrnutie návrhu pripraveného americkým prokurátorom, ktoré malo byt základom rozhovoru so svedkami z Roquette. Ako súdne vyhlásenie vychádzajúce z neznámych zdrojov mohol mat tento dokument iba slabú dôkaznú hodnotu v porovnaní s výpovedami dotknutých ocitých svedkov. 256 Pokial ide o fax zaslaný 1. mája 1995 spolocnostou Glucona do hotela, kde sa malo uskutocnit stretnutie v júni 1995, ADM uvádza, ze podla tohto dokumentu islo o rezerváciu na 6. júna 1995, hoci stretnutie sa uskutocnilo v dnoch 3. az 5. júna 1995. Okrem toho zdôraznuje, ze sa táto rezervácia mohla vztahovat na odlisné stretnutie a ze aj v prípade, ak sa týkala kartelu, nanajvýs dokazovala, ze Glukona zvazovala moznost presvedcit ostatných úcastníkov o reformovaní kartelu. 257 Komisia navrhuje túto argumentáciu zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 258 Na prvom mieste je potrebné uviest, ze ADM nepopiera, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, ze pocas predmetného stretnutia, na ktorom sa zúcastnili vsetci úcastníci kartelu, zúcastnení rokovali o objemoch predaja glukonátu sodného dosiahnutých v roku 1994. Komisia najmä uviedla bez toho, aby ADM toto tvrdenie spochybnil, ze vo výpovedi k uvedenej veci ho spolocnost Jungbunzlauer poziadala o "poskytnutie údajov o celkovom predaji glukonátu sodného uskutocnenom ADM v roku 1994" (odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia). 259 Je vsak potrebné uviest, ze tento postup sa v podstate prekrýval so zauzívanou cinnostou v rámci kartelu, ktorej cielom bolo zabezpecit dodrziavanie pridelených predajných kvót a ktorá, ako vyplýva z odôvodnení c. 92 a 93 Rozhodnutia, spocívala v tom, ze pred kazdým stretnutím poskytli úcastníci kartelu svoje údaje o predaji spolocnosti Jungbunzlauer, ktorá ich zhromazdovala a rozdelovala na stretnutiach. 260 Na druhom mieste ADM potvrdzuje opis udalostí uvedený Komisiou v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, podla ktorého bol pocas tohto stretnutia navrhnutý nový systém výmeny informácií o objemoch predaja. Tento systém mal umoznit urcit anonymne, to znamená tak, aby ziadny z úcastníkov nepoznal údaje o ostatných úcastníkoch, celkový rozsah trhu glukonátu sodného takto: "Podnik A uvedie urcité mnozstvo, predstavujúce cast jeho celkového objemu; podnik B predlozí takto podniku C súhrn mnozstiev uvedených podnikmi A a B; podnik C pripocíta svoj celkový objem k tomuto súhrnu; podnik A k tomu nakoniec pripocíta zvysok svojho celkového objemu a predlozí tento súhrn skupine" (Odôvodnenie c. 233 Rozhodnutia.) 261 ADM sa nemôze oprávnene odvolávat na to, ze uvedený systém nepredstavuje porusenie clánku 81 ES, najmä preto, ze neobsahuje dohodu o urcení cien, rozdelení predajných kvót a dozorný mechanizmus urcitých predajov podnikom. 262 Bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci z individuálneho hladiska toto správanie predstavuje porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze, je vhodné domnievat sa, ze Komisia mohla oprávnene predpokladat, ze islo o nový pokus úcastníkov kartelu "obnovit poriadok na trhu" a udrzat ich protisútazné postupy zavedené pocas predchádzajúcich rokov s cielom zabezpecit kontrolu trhu jednotným konaním, hoci rôznymi formami a metódami. Skutocnost, ze sa úcastníci kartelu pokúsili zaviest "anonymný" systém výmeny informácií, ako je opísaný v bode 260 vyssie, mohla Komisia racionálne vykladat ako prirodzené pokracovanie správania sa podnikov v rámci kartelu, ktorý, ako vyplýva najmä z odôvodnenia c. 93 Rozhodnutia, bol charakteristický "vzrastajúcim vzájomným podozrievaním", aj ked jeho cielom bolo rozdelenie trhu. Z tohto pohladu sa mohla Komisia oprávnene domnievat, ze zavedením nového systému výmeny informácií úcastníci kartelu preukázali, ze "boli stále [rozhodnutí] nájst riesenie, ktoré by im umoznilo pokracovat v protisútaznej cinnosti" (odôvodnenie c. 322 Rozhodnutia) a "udrzat svoju kontrolu trhu jednotným konaním" (odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia). 263 Na tretom mieste, strucnú poznámku, ktorú Roquette zaznamenala pocas tohto stretnutia a ktorú Komisia uviedla v odôvodneniach c. 233 a c. 322 Rozhodnutia ("6.95 Anaheim: Diskusia: kompenzácia; 40 000 mt cielovej výroby na celosvetovej úrovni; cena"), mozno odôvodnene povazovat za potvrdzujúcu tvrdenie Komisie, aj ked je pravda, ze táto poznámka, posudzovaná individuálne a tak, ako vyplýva z jej samotného znenia, poskytuje len nepresnú predstavu o obsahu rokovaní zo stretnutia 3., 4., a 5. júna 1995. Okrem toho v rozpore s tvrdením ADM, kedze Roquette sama predlozila tento dokument Komisii v správnom konaní, môze ho táto platne pouzit na podporu svojho tvrdenia. 264 Na stvrtom mieste rôzne vyhlásenia úcastníkov kartelu, na ktoré sa odvoláva ADM, nemôzu vyvrátit stanovisko Komisie. Vyhlásenie zamestnanca Roquette, pripojené k jeho listu z 22. júla 1999, podla ktorého toto stretnutie "nemalo ziadny záver a neviedlo k nicomu", co sa zhoduje s vyhlásením spolocnosti Jungbunzlauer v liste z 30. apríla 1999, nie je relevantné, kedze potvrdzuje, ze toto stretnutie nezmenilo priebeh jednotného a trvalého porusovania (odôvodnenie c. 254 Rozhodnutia). Tento list teda nepreukazuje, ze úcastníci kartelu nemali v úmysle pretrvávat vo svojom správaní predstavujúcom porusovanie. 265 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na úcely preskúmania uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na dohodu alebo zosúladený postup, je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody zbytocné, kým je zjavné, ze jej cielom je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 204 vyssie, bod 99, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 17, rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 87). 266 Na piatom mieste skutocnost, ze toto stretnutie sa konalo v rámci vseobecného stretnutia priemyselníkov, nie je relevantná, pretoze nevylucuje, ze dotknuté podniky vyuzili uvedené vseobecné stretnutie, aby sa stretli vo veci kartelu. 267 V dôsledku toho sa mohla Komisia platne domnievat, ze ADM bol úcastníkom kartelu az do júna 1995. 268 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti je potrebné usúdit, ze ADM nepreukázal, ze Komisia sa dopustila omylov v posúdení, pokial ide o trvanie porusovania. D - O polahcujúcich okolnostiach 269 Pokial ide o posúdenie polahcujúcich okolností Komisiou, ADM uvádza omyly v posúdení, týkajúce sa po prvé skoncenia úcasti na karteli pred zacatím vysetrovania, po druhé neexistencie potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty a po tretie prijatia kódexu správania ADM. 1. O skoncení úcasti na karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania 270 ADM uvádza, ze v bode 3 tretej zarázke usmernení sa "ukoncenie porusovaní po prvých zásahoch Komisie (najmä vysetrovaniach)" uznáva ako polahcujúca okolnost. Domnieva sa, ze v predmetnej veci mu mala byt táto polahcujúca okolnost na prospech, kedze ukoncil svoje správanie predstavujúce porusovanie po prvom zásahu amerických orgánov hospodárskej sútaze. Okrem toho uvádza, ze skutkové okolnosti v tejto veci sú takmer identické so skutkovými okolnostami vo veci nazvanej "aminokyseliny" [rozhodnutie Komisie c. 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHS (vec COMP/36.545/F3 - Aminokyseliny) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24, dalej len "vec aminokyseliny")], v ktorej Komisia priznala znízenie pokuty o 10 %. Okrem toho sa odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia (T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 238), v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze podnikom, ktoré spolupracovali s Komisiou s cielom ukoncit kartel, sa prizná znízenie pokuty. Nakoniec, v rozpore s tvrdením Komisie existujú prípady, v ktorých kartely po zásahu kompetentných orgánov pretrvali. 271 Komisia sa domnieva, ze ADM sa v predmetnej veci nemôze platne odvolávat na bod 3, tretiu zarázku usmernení. Podla Komisie je totiz v prípade tajných kartelov nepredstavitelné, aby tieto kartely pretrvávali po tom, ako boli objavené. Preto je uplatnenie polahcujúcej okolnosti z dôvodu ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie neodôvodnené. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 272 Bod 3 usmernení nazvaný "Polahcujúce okolnosti" stanovuje znízenie základnej ciastky pokuty, pokial Komisia usúdi, ze ide o osobitné polahcujúce okolnosti, ako je ukoncenie porusovania po prvých zásahoch Komisie (najmä po vysetrovaniach). 273 Komisia v Rozhodnutí uznáva, ze 27. júna 1995 ADM, ako aj ostatní clenovia kartelu ukoncili porusovanie po zásahu amerických orgánov (odôvodnenie c. 234 Rozhodnutia). 274 V tejto súvislosti je vsak najskôr vhodné pripomenút, ze na úcely zriadenia spolocného trhu s vysokým stupnom konkurencieschopnosti clánok 3 ES stanovuje, ze cinnosti Spolocenstva zahrnajú systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz. Clánok 81 ods. 1 ES, ktorý zakazuje vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu, predstavuje jeden zo základných nástrojov vykonania tohto systému. 275 Dalej je potrebné pripomenút, ze úlohou Komisie je uskutocnovat vseobecnú politiku, ktorej cielom je uplatnit v oblasti hospodárskej sútaze zásady stanovené Zmluvou, a nasmerovat v tomto zmysle správanie podnikov, ako aj informovat ich a potlácat jednotlivé porusovania. Na tieto úcely má Komisia právomoc ulozit pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili najmä porusenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 105). 276 Z toho vyplýva, ze pri posúdení závaznosti porusovania na úcely stanovenia výsky pokuty Komisia musí vziat do úvahy nielen osobitné okolnosti veci, ale tiez kontext, v ktorom sa porusenie nachádza, a zabezpecit odstrasujúci úcinok svojich úkonov (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 106). Iba zohladnenie týchto aspektov totiz umoznuje zabezpecit, aby konanie Komisie bolo plne úcinné s cielom udrzat nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu. 277 Cisto jazyková analýza ustanovenia bodu 3 tretej zarázky usmernení by mohla vyvolávat dojem, ze vo vseobecnosti a bez výnimky predstavuje polahcujúcu okolnost uz samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by vsak zmensoval potrebný úcinok ustanovení umoznujúcich zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze by zoslabil tak sankciu, ktorú by bolo mozné ulozit za porusenie clánku 81 ES, ako aj jej odstrasujúci úcinok. 278 Na rozdiel od iných polahcujúcich okolností totiz táto okolnost nie je spojená ani s osobitnými vlastnostami porusovatela, ani so skutkovými okolnostami veci, kedze vyplýva najmä z vonkajsieho zásahu Komisie. Preto ukoncenie porusovania len na základe zásahu Komisie nemozno prirovnávat k zásluhám vyplývajúcim z vlastnej iniciatívy porusovatela, ale predstavuje len primeranú a normálnu reakciu na tento zásah. Okrem toho uvedená okolnost znamená iba návrat porusovatela k zákonnému správaniu a neprispieva k tomu, aby bolo konanie Komisie úcinnejsie. Napokon údajný polahcujúci charakter tejto okolnosti nemozno odôvodnit iba nabádaním na ukoncenie porusovania, ktorého sa týka. V tomto ohlade je potrebné uviest, ze kvalifikovanie pokracovania v porusovaní po prvých zásahoch Komisie za pritazujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 102 a nasl.) uz oprávnene predstavuje nabádanie na ukoncenie porusovania, ktoré vsak na rozdiel od predmetnej polahcujúcej okolnosti neoslabuje ani sankciu, ani jej odstrasujúci úcinok. 279 Uznanie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch Komisie ako polahcujúcej okolnosti by neoprávnene zasahovalo do potrebného úcinku clánku 81 ods. 1 ES zoslabením tak sankcie, ako aj jej odstrasujúceho úcinku. Komisia si teda nemôze sama ulozit povinnost, aby samotné ukoncenie porusovania po svojich prvých zásahoch povazovala za polahcujúcu okolnost. Preto je potrebné ustanovenie clánku 3 tretej zarázky usmernení vykladat zuzujúco takým spôsobom, aby nebolo v rozpore s potrebným úcinkom clánku 81 ods. 1 ES. 280 V dôsledku toho je potrebné uvedené ustanovenie vykladat v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, v ktorom skutocne doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, by mohli odôvodnit zohladnenie uvedenej okolnosti ako polahcujúcej okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 213). 281 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze predmetné porusovanie viedlo k tajnému kartelu, ktorého cielom bolo urcenie cien a rozdelenie trhov. Tento typ kartelu je výslovne zakázaný clánkom 81 ods. 1 písm. a) a c) ES a predstavuje obzvlást závazné porusovanie. Úcastníci si preto museli byt vedomí protiprávneho charakteru svojho správania. Tajná povaha kartelu potvrdzuje skutocnost, ze úcastníci si boli vedomí protiprávnej povahy svojho konania. Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze niet ziadnych pochýb o tom, ze sa úcastníci tohto porusovania dopustili úmyselne. 282 Súd prvého stupna vsak uz výslovne uviedol, ze ukoncenie úmyselného porusovania nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, pokial k nemu doslo po zásahu Komisie (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, bod 138, a Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707, bod 498). 283 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze v tomto prípade skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvom zásahu orgánu hospodárskej sútaze, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 284 Tento záver nie je ovplyvnený skutocnostou, ze v tomto prípade ADM ukoncil predmetné protisútazné konanie po zásahu amerických orgánov a nie Komisie (odôvodnenie c. 234 Rozhodnutia). Skutocnost, ze ADM ukoncil porusovanie po prvých zásahoch amerických orgánov hospodárskej sútaze nespôsobuje, ze toto ukoncenie bolo uvázenejsie, ako keby k nemu doslo po prvých zásahoch Komisie. 285 ADM sa na podporu svojej argumentácie este odvoláva na rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia (uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 238), v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze podnikom, ktoré v predchádzajúcom období spolupracovali s Komisiou s cielom ukoncit kartel, bolo priznané znízenie pokuty. V tejto súvislosti postacuje zdôraznit, ze tento rozsudok neumoznuje dospiet k záveru, ze skutocnost, ze zalobkyna ukoncila porusovanie po prvých zásahoch orgánu hospodárskej sútaze, predstavuje vo vsetkých prípadoch polahcujúcu okolnost. Okrem toho v casti rozsudku, na ktorý sa odvoláva ADM, je v rozsudku stanovená zásada, podla ktorej, ak správanie dotknutého podniku umoznilo Komisii konstatovat porusovanie bez tazkostí a prípadne aj toto porusovanie ukoncit, je nutné túto okolnost zohladnit. Uvedená okolnost vsak zahrna snahu dotknutého podniku, ktorá presahuje samotné ukoncenie porusovania po zásahu Komisie. Preto táto judikatúra nespochybnuje vyssie uvedenú analýzu. 286 Pokial ide o vec aminokyseliny (pozri bod 270 vyssie), na ktorú sa ADM odvoláva pri dokazovaní porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a zásady proporcionality, Súd prvého stupna sa domnieva, ze administratívna prax nemôze vyplynút len z jedného prípadu. Okrem toho, ako je uvedené v bode 110 vyssie, samotná skutocnost, ze Komisia v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe posúdila správanie urcitým spôsobom, neznamená, ze je povinná uskutocnit rovnaké posúdenie pri prijímaní neskorsieho rozhodnutia. V kazdom prípade sa Súd prvého stupna domnieva, ze tento prípad, ktorý len tlmocil posúdenie Komisie, nemôze spochybnit ani analýzu vyplývajúcu z jedného z klúcových cielov Spolocenstva, uvedenú vyssie, ani judikatúru vyplývajúcu z rozsudkov Aristrain/Komisia a Ensidesa/Komisia, uz citovaných v bode 282 vyssie. 287 Preto, z dôvodov uvedených vyssie, v tomto prípade nezohladnenie ukoncenia porusovania po prvých zásahoch amerických orgánov hospodárskej sútaze ako polahcujúcej okolnosti nemôze byt povazované za nesprávne. 2. O neexistencii potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania 288 ADM pripomína, ze v rámci rôznych konaní zacatých pred americkými súdmi, pokial ide o spory týkajúce sa lyzínu a kyseliny citrónovej, uz zaplatil za porusovanie antitrustových pravidiel viac ako 250 miliónov USD. Komisia mala zohladnit tieto okolnosti ako polahcujúce okolnosti, ako to robila v predchádzajúcej rozhodovacej praxi [rozhodnutie Komisie c. 89/190/EHS z 21. decembra 1988, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 85 Zmluvy EHS (vec IV/31.865 - PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 74, 1989, s. 1)]. 289 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 290 Najskôr je potrebné pripomenút, ze zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 291 Súdny dvor aj Súd prvého stupna uz viackrát rozhodli, ze v prípade, ak skutky, ktoré sú základom dvoch sporných odsúdení, majú pôvod v tom istom súbore dohôd, hoci sa odlisujú tak v predmete, ako aj v teritoriálnom umiestnení, táto zásada sa neuplatní (rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia, 7/72, Zb. s. 1281, body 3 a 4, a z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 11; rozsudky Tréfileurope/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 191, a zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia, T-149/89, Zb. s. II-1127, bod 29). 292 Na jednej strane sa v prejednávanom prípade platby, ktoré uvádza ADM, scasti týkajú iných kartelov, totiz tých, ktoré sa vztahujú na trh lyzínu a kyseliny citrónovej. Na druhej strane, pokial ide o kartel týkajúci sa glukonátu sodného, podla zásady teritoriality neexistuje konflikt vo výkone právomoci Komisie a orgánov hospodárskej sútaze tretích krajín pri ukladaní pokút podnikom porusujúcim pravidlá hospodárskej sútaze EHP a uvedených tretích krajín (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 90, a rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Bunchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, body 52 a 53, ako aj analogicky v oblasti koncentrácií, pokial ide o právomoc Spolocenstva vzhladom na úcinky protiprávneho správania súbezne s právomocou orgánov hospodárskej sútaze tretích krajín, rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, body 95 a 98). Komisia teda nebola povinná zohladnit tieto okolnosti podla zásady ne bis in idem. 293 Pokial ide o tvrdenie ADM, ze Komisia uz v minulosti zohladnila túto skutocnost pri urcení výsky pokút v rámci polahcujúcich okolností, stací pripomenút, ze na základe judikatúry samotná skutocnost, ze v skorsej rozhodovacej praxi Komisia zohladnila urcité prvky ako polahcujúce okolnosti, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, bod 357, a zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II.-1989, body 417 a 419). 294 V kazdom prípade a z dôvodu úplnosti je potrebné konstatovat jednak, ze ADM sa odvoláva len na jedno rozhodnutie, a jednak, ze Komisia preukázala Súdu prvého stupna na základe jeho písomnej otázky, ze vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi neuplatnuje uvedenú polahcujúcu okolnost v situáciách porovnatelných s predmetným prípadom. 295 V dôsledku toho ADM neoprávnene vytýka Komisii skutocnost, ze mu nepriznala znízenie pokuty z dôvodu neexistencie potreby odstrasujúceho úcinku. 3. O prijatí kódexu správania spolocnostou ADM a) Tvrdenia úcastníkov konania 296 ADM tvrdí, ze Komisia mala pri výpocte pokuty vziat do úvahy, ze ADM prijal prísny a trvalý program na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, ktorý zahrnal najmä prijatie kódexu správania urceného vsetkým zamestnancom podniku a vytvorenie specializovaného oddelenia. 297 Okrem toho prijatie programu na dosiahnutie súladu s pravidlami hospodárskej sútaze, vymenovanie nového vedenia a prepustenie riadiacich pracovníkov, ktorí sa zúcastnili na porusovaní, poukazuje na úprimné odhodlanie spolocnosti. ADM okrem iného zdôraznuje, ze az dovtedy nebol predmetom ziadneho nepriaznivého rozhodnutia, týkajúceho sa sútazného práva Spolocenstva. 298 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 299 Bolo uz rozhodnuté, ze hoci je iste dôlezité, aby podnik prijal opatrenia na zabránenie toho, aby sa jeho zamestnanci dopústali dalsích porusovaní sútazného práva Spolocenstva, prijatie takých opatrení nic nemení na skutocnosti, ze k porusovaniu uz doslo. Komisia preto nie je povinná prihliadnut na túto okolnost ako na polahcujúcu okolnost, najmä ak sporné porusovanie predstavuje, ako je tomu v predmetnom prípade, zjavné porusenie clánku 81 ods. 1 písm. a) a b) ES (rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 373, a Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 280 a 281). 300 Okrem toho, vzhladom na doplnujúce tvrdenie ADM, ze az dodnes nebol predmetom ziadneho nepriaznivého rozhodnutia týkajúceho sa sútazného práva Spolocenstva, je potrebné zdôraznit, ze aj ked usmernenia naopak stanovujú, ze Komisia môze uplatnit pritazujúce okolnosti voci podniku, ktorý sa uz dopustil jedného alebo viacerých porusení rovnakého druhu, nevyplýva z toho, ze ak sporné porusenie je prvým tohto druhu, ktorého sa dotknutý podnik dopustil, je potrebné s ním priaznivo zaobchádzat z dôvodu polahcujúcej okolnosti. 301 V dôsledku toho ADM neoprávnene vytýka Komisii skutocnost, ze mu nepriznala znízenie pokuty z dôvodu prijatia kódexu správania. 302 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze ADM nepreukázal, ze sa Komisia dopustila omylov v posúdení polahcujúcich okolností. E - O spolupráci ADM pocas správneho konania 1. Úvod 303 Pokial ide o spoluprácu pocas správneho konania, ADM uvádza dva zalobné dôvody zalozené jednak na omyloch v posúdení a jednak na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 304 Pred skúmaním dôvodnosti týchto zalobných dôvodov je vhodné zhrnút posúdenie Komisie týkajúce sa spolupráce podnikov, vyplývajúce z odôvodnení c. 411 az c. 427 Rozhodnutia. 305 Komisia najskôr uplatnením bodu B oznámenia o spolupráci (pozri bod 6 vyssie) priznala spolocnosti Fujisawa "velmi významné znízenie" o 80 % pokuty, ktorá by jej bola ulozená, keby nespolupracovala. V tejto súvislosti Komisia uznala, ze to bol Fujisawa, kto v zmysle tohto ustanovenia oznámil kartel Komisii predtým, ako táto zacala vysetrovanie. Komisia tiez uznala, ze 12. mája 1998, ked jej Fujisawa poskytol vyhlásenie o skutkovom stave a dokumenty týkajúce sa kartelu, nemala este informácie postacujúce na dokázanie existencie oznámeného kartelu. Komisia sa najmä domnievala, ze Fujisawa bol prvým úcastníkom kartelu, ktorý poskytol údaje rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu pocas celého obdobia jeho trvania predlozením zoznamu stretnutí kartelu, ako aj zhrnutie konaní hlavných úcastníkov a rozhodujúcich udalostí v období od roku 1981 do roku 1995. Podla Komisie jej vyhlásenie spolocnosti Fujisawa umoznilo vytvorit si obraz o základných prvkoch kartelu, to znamená o jeho struktúre a fungovaní, vrátane základných dohôd, ktoré boli uzavreté, a vrátane mechanizmov vypracovaných na ich uplatnenie (odôvodnenia c. 412 az c. 418 Rozhodnutia). 306 Dalej Komisia odmietla tvrdenie ADM zalozené na skutocnosti, ze táto spolocnost splnila podmienky stanovené v bode C uvedeného oznámenia týkajúce sa "výrazného znízenia" pokút, a usúdila, ze v case, ked s nou ADM zacal spolupracovat, mala uz informácie oznámené spolocnostou Fujisawa, ktoré postacovali na preukázanie existencie kartelu pocas celého obdobia jeho trvania (odôvodnenia c. 419 az c. 423 Rozhodnutia). 307 Nakoniec uplatnením bodu D tohto oznámenia Komisia súhlasila s "výrazným znízením" o 40 % pokuty ulozenej ADM a Roquette a o 20 % pokuty ulozenej spolocnostiam Akzo, Avebe a Jungbunzlauer. V tejto súvislosti Komisia zohladnila najmä skutocnost, ze Roquette bol jediným úcastníkom kartelu, ktorý poskytol dokumenty s obsahom a závermi stretnutí kartelu, a ze vo svojich vyhláseniach Roquette a ADM opísali mechanizmus kartelu a úlohu úcastníkov a poskytli upresnenia o niektorých stretnutiach. Komisia uviedla, ze vyhlásenia Fujisawa, dokumenty Roquette, ako aj vyhlásenia Roquette a ADM boli základným zdrojom na vypracovanie Rozhodnutia (odôvodnenia c. 424 az c. 427 Rozhodnutia). 2. O nesprávnom posúdení spolupráce ADM a) Tvrdenia úcastníkov konania 308 ADM sa domnieva, ze znízenie výsky jeho pokuty o 40%, priznané podla ustanovení bodu D oznámenia o spolupráci, je nedostatocné. Domnieva sa, na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v odôvodnení c. 422 Rozhodnutia, ze vdaka zaslaniu Komisii výkazu z obdobia rokov 1991 az 1995 bol prvý, kto poskytol rozhodujúce dôkazy týkajúce sa existencie kartelu v období nasledujúcom po roku 1991. Preto podla ADM Komisia neoprávnene odmietla priznat tejto spolocnosti znízenie na základe bodu C oznámenia o spolupráci. 309 Na prvom mieste sa totiz ADM domnieva, ze dôkazy poskytnuté Fujisawa za rovnaké obdobie sú obmedzené. 310 Po prvé uvádza, ze Fujisawa predlozil sprievodný list s detailmi týkajúcimi sa obdobia pred rokom 1990. Naopak z obdobia rokov 1991 - 1995 Fujisawa uviedol len dve stretnutia bez zaslania akýchkolvek specifických informácií o dohodách o cenách alebo objemoch. Okrem toho bolo jedným z týchto dvoch stretnutí stretnutie 6. júna 1995, ktoré sa podla ADM uskutocnilo po ukoncení porusovania (pozri vyssie). Pokial ide o stretnutie v Atlante v júni 1994, opis bol neurcitý. 311 Po druhé uvádza, ze Fujisawa poskytol tabulku so zoznamom stretnutí zostaveným vedúcimi zamestnancami tohto podniku, ktorí sa ich zúcastnili. V kazdom prípade, z dôvodu, ze uvedení vedúci zamestnanci sa v tejto veci len velmi málo angazovali v tomto období, svedectvo o skutkových okolnostiach z rokov 1991 a 1995 obsahuje iba minimálne údaje alebo také, ktoré sa netýkajú stretnutí. Uvádza totiz iba pät z trinástich stretnutí, ktoré sa uskutocnili v tomto období a ktoré boli predmetom oznámenia o výhradách. Okrem toho opis obsahu týchto stretnutí nebol dostatocne presný: dohodnuté ceny, rozdelenie predaja alebo mechanizmy dohladu neboli za toto obdobie uvedené a mená zástupcov ostatných podnikov zúcastnených na stretnutí boli na niektorých miestach uvedené len ciastocne. 312 Na druhom mieste dokumenty získané pri inspekciách v priestoroch ostatných podnikov pred zacatím spolupráce ADM poskytujú podla tejto spolocnosti velmi málo dôkazov týkajúcich sa obdobia po lete 1991. Dokumenty skúmané v priestoroch spolocnosti Glucona zdôraznovali stretnutia, ktoré sa väcsinou prekrývali s predvádzacími stretnutiami Institute of Food Technology (IFT) alebo Food Ingredients Europe (FIE), na ktorých sa pravdepodobne v kazdom prípade zúcastnili aj úcastníci kartelu, ale nebol v nich uvedený obsah týchto stretnutí. Okrem toho Glucona neposkytla ziadne dalsie upresnenie o obsahu predmetných stretnutí a iba potvrdila, ze rokovanie sa týkalo "trhu a predaja". 313 Naopak ADM poskytol po prvé svedectvo jedného zo svojich bývalých zamestnancov s významnými dôkazmi o stretnutiach, ich obsahu a mechanizmoch kartelu, po druhé prvú informáciu o existencii siedmich stretnutí, ktoré neboli uvedené ani vo svedectvách spolocností Fujisawa a Glucona, ani v ziadostiach Komisie o informácie, po tretie údaj o obsahu stretnutí, ktorý nebol uvedený vo svedectvách Fujisawa ani Glucony, a vysvetlenie vymenovania niektorých úcastníkov v kazdom regióne za "spolocnosti najlepsie situované v oblasti cien", cielových cien stanovených kartelom, ako aj vplyvu a obsahu kartelu, a po stvrté opis úlohy úcastníkov na stretnutiach. 314 Na tretom mieste ADM tvrdí, ze tieto dôkazné prostriedky umoznili Komisii prinútit ostatných úcastníkov, aby uznali skutkové okolnosti a spolupracovali. Podla nej totiz ku koncu roku 1998 boli dôkazy Komisie velmi obmedzené: napriek informáciám, ktoré poskytli americké orgány, ziadostiam o informácie a náhodným inspekciám v priestoroch úcastníkov pocas rokov 1997 a 1998 jedine Fujisawa ponúkol Komisii spoluprácu (odôvodnenia c. 54 az c. 56 Rozhodnutia). Okrem toho dôkazy poskytnuté Fujisawa boli neúplné a neboli dostatocne podopreté dokumentmi získanými v priestoroch ostatných úcastníkov (Avebe, Glucona, Jungbunzlauer a Roquette). 315 Komisia navrhuje uvedený zalobný dôvod zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 316 Komisia vo svojom oznámení o spolupráci stanovila podmienky, za ktorých podniky spolupracujúce s nou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu mozno oslobodit od ulozenia pokuty alebo im mozno znízit pokutu, ktorú by inak museli zaplatit (pozri bod A 3 oznámenia o spolupráci). 317 Kedze ADM sa v podstate domnieva, ze mu Komisia neoprávnene odoprela znízenie uvedené v bode C oznámenia o spolupráci, je potrebné preskúmat, ci Komisia neposúdila podmienky uplatnenia tohto bodu nesprávne. 318 Bod C oznámenia o spolupráci nazvaný "Významné znízenie pokuty" stanovuje: "Podniku, ktorý splní podmienky uvedené v bode B písm. b) az e) tým, ze oznámi tajný kartel po tom, ako Komisia vykonala na základe rozhodnutia setrenie v podnikoch zúcastnených na karteli bez toho, aby toto setrenie mohlo byt dostatocným základom pre odôvodnenie konania na úcel prijatia rozhodnutia, sa prizná znízenie pokuty o 50 az 75 %." [neoficiálny preklad] 319 Podmienky uvedené v bode B písm. b) az e), na ktoré sa odvoláva bod C, sa týkajú podniku, ktorý: "b) ako prvý poskytol údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) predlozil Komisii vsetky potrebné informácie, ako aj vsetky dokumenty a dôkazné prostriedky, ktoré sa týkajú kartelu, a udrziaval stálu a úplnú spoluprácu pocas celého vysetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, ani nezohral dôlezitú úlohu pri zacatí alebo v samotnej protiprávnej cinnosti." [neoficiálny preklad] 320 V predmetnej veci na preukázanie, ze Komisia mu mala priznat "významné znízenie pokuty" [neoficiálny preklad] podla bodu C oznámenia o spolupráci, ADM v podstate tvrdí, ze dôkazné prostriedky poskytnuté Fujisawa za obdobie od roku 1991 do roku 1995 boli obmedzené. Táto argumentácia vsak nemôze preukázat, ze Komisia porusila oznámenie o spolupráci, ked sa domnievala, ze aj za obdobie od roku 1991 do roku 1995, pocas ktorého sa ADM zúcastnoval na karteli, táto spolocnost nebola "prvá, ktorá poskytla Komisii údaje rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu" [neoficiálny preklad], v zmysle bodu C v spojení s bodom B písm. b) oznámenia o spolupráci. 321 Oznámenie o spolupráci totiz nestanovuje, ze na splnenie tejto podmienky musí podnik, ktorý oznámi tajný kartel Komisii, tejto institúcii vsetky rozhodujúce skutocnosti na vypracovanie oznámenia o výhradách alebo, o to menej, na prijatie rozhodnutia o zistení porusenia. Naopak, podla oznámenia o spolupráci je táto podmienka uz splnená, ak podnik, ktorý oznámi tajný kartel, je "prvý", ktorý predlozí "údaje rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu" [neoficiálny preklad]. 322 Samotný ADM vsak nepopiera, ze údaje poskytnuté Fujisawa, vrátane údajov za obdobie od roku 1991 do roku 1995, boli rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu, ale uvádza len, ze neboli úplné. 323 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ako správne uviedla aj Komisia v odôvodnení c. 415 Rozhodnutia, ze v liste z 12. mája 1998 oznamujúcom existenciu kartelu Fujisawa uviedol totoznost úcastníkov kartelu. Následne poskytol Komisii opis základných dohôd uzavretých medzi nimi v období od roku 1991 do roku 1995 a mechanizmy uplatnenia týchto dohôd o fungovaní kartelu. Nakoniec predlozil Komisii zoznam, aj ked neúplný, stretnutí kartelu so zhrnutím obsahu niektorých z nich, vrátane stretnutí z obdobia od roku 1991 do roku 1995. Okolnost uvedená ADM, ze Fujisawa v tomto období neposkytol specifické informácie týkajúce sa obsahu dohôd, neumoznuje vyvodit záver, ze údaje poskytnuté týmto podnikom neboli rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu, ktorý predstavoval jediné a trvalé porusovanie (odôvodnenie c. 254 Rozhodnutia), ktorého obsah a mechanizmy neboli osobitne zmenené po pristúpení ADM ku kartelu (odôvodnenia c. 80 a c. 257 az c. 260). 324 Preto sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze Fujisawa bol prvým podnikom, ktorý poskytol dôkazné prostriedky rozhodujúce pre dokázanie existencie kartelu. 325 Z uvedeného tiez vyplýva, ze tvrdenia ADM zalozené jednak na tom, ze dokumenty získané pri inspekciách u ostatných úcastníkov kartelu poskytli len velmi málo dôkazov týkajúcich sa obdobia po lete 1991, a jednak na tom, ze dôkazné prvky, ktoré predlozil ADM, umoznili Komisii priviest ostatných úcastníkov k tomu, aby uznali skutkové okolnosti a spolupracovali, tiez nemozno uznat. 326 Vzhladom na kumulatívny charakter podmienok uvedených v bode B písm. b) az e), ako sú prevzaté v bode C oznámenia o spolupráci (pozri body 283 a 286 vyssie), a na to, ze jedna z týchto podmienok, konkrétne podmienka uvedená v bode B písm. b) v spojení s bodom C tohto oznámenia nebola splnená, nie je potrebné skúmat, ci ADM splnil ostatné podmienky uvedené v týchto ustanoveniach. 327 V dôsledku toho zalobný dôvod zalozený na protiprávnosti vzhladom na nesprávne posúdenie spolupráce ADM musí byt zamietnutý. 3. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 328 Tento zalobný dôvod je rozdelený do troch castí. Na prvom mieste ADM uvádza, ze jeho spolupráca pri vysetrovaní bola minimálne rovnocenná so spoluprácou úcastníka dotknutého skorsím rozhodnutím Komisie. Na druhom mieste sa domnieva, ze Komisia nemohla právoplatne priznat spolocnosti Fujisawa znízenie vo väcsom rozsahu, ako bolo priznané jemu. Na tretom mieste tvrdí, ze Komisia nemohla právoplatne priznat Roquette rovnaké znízenie, ako bolo poskytnuté jemu. 329 Najskôr je namieste pripomenút, ze k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania dochádza len vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zachádza rôzne, alebo s rôznymi situáciami rovnako, pricom toto zaobchádzanie nie je objektívne zdôvodnené (pozri bod 107 vyssie). a) O tom, ze spolupráca ADM pri vysetrovaní bola minimálne rovnocenná so spoluprácou úcastníka dotknutého skorsím rozhodnutím Komisie Tvrdenia úcastníkov konania 330 ADM tvrdí, ze jeho spolupráca pri vysetrovaní bola, pokial ide o podstatné prispenie k vysetrovaniu Komisie, minimálne rovnocenná so spoluprácou úcastníkov dotknutých rozhodnutím 94/601, ktorým Komisia znízila pokutu o dve tretiny. Preto jej mala Komisia priznat aspon maximálne znízenie stanovené v bode D oznámenia o spolupráci, teda 50 %. 331 Komisia navrhuje zamietnut túto cast zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 332 Je potrebné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze Komisia poskytla v rámci svojho predchádzajúceho rozhodovacieho postupu urcité znízenie pokuty za urcité správanie, neznamená, ze je povinná poskytnút rovnaké pomerné znízenie pri posúdení podobného správania v rámci neskorsieho správneho konania (pozri rozsudky Súdu prvého stupna Mo och Domsjö/Komisia, uz citovaný v bode 293 vyssie, bod 147, a Lögstör Rör/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, body 326 a 352 a tam citovanú judikatúru). 333 ADM navyse neuviedol ziadny presný údaj, ktorý by preukázal, ze skutkový stav v tejto odlisnej veci bol porovnatelný s tým v prejednávanom prípade. 334 V dôsledku toho nemozno prvej casti predmetného zalobného dôvodu vyhoviet. b) O tom, ze Komisia priznala spolocnosti Fujisawa znízenie vo väcsom rozsahu, ako bolo urcené ADM Tvrdenia úcastníkov konania 335 ADM vytýka Komisii, ze priznala spolocnosti Fujisawa znízenie vo väcsom rozsahu, ako bolo poskytnuté jemu. ADM uvádza, ze v oboch prípadoch navrhli podniky spoluprácu hned po tom, ako ich Komisia oslovila v súvislosti so svojím vysetrovaním. Tvrdí, ze jediný rozdiel je, ze Fujisawa bol prvý, kto mal túto prílezitost, pretoze bol prvou spolocnostou, ktorú Komisia oslovila. Za týchto okolností ADM tvrdí, ze vyvinul vsetko úsilie nevyhnutné na spoluprácu s Komisiou, hned ako mu bola táto prílezitost ponúknutá. 336 Súd prvého stupna uz rozhodol v rozsudku z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia (T-45/98 a T 47/98, Zb. s. II-3757, body 246 az 248, dalej len "rozsudok Krupp"), ze posúdenie stupna spolupráce poskytnutej podnikmi nemôze závisiet od cisto náhodných faktorov, akým je poradie, v ktorom im Komisia kladie otázky. 337 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 338 Argumentácia ADM je v podstate zalozená na zásadách uvedených Súdom prvého stupna v bodoch 138 az 248 rozsudku Krupp. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia (T-48/98, Zb. s. II-3859, body 132 az 141), Súd prvého stupna skúmal, ako Komisia uplatnila bod D oznámenia o spolupráci. V podstate rozhodol, ze aby oznámenie o spolupráci nebolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, musí sa uplatnovat v tom zmysle, ze pokial ide o znízenie pokút, je Komisia povinná rovnako zaobchádzat s podnikmi, ktoré jej v rovnakom stádiu konania a za podobných okolností poskytnú podobné informácie o skutkoch, ktoré sú im vytýkané. Súd prvého stupna dodal, ze samotná okolnost, ze jeden z týchto podnikov uznal skutky, ktoré sú mu vytýkané, ked ako prvý odpovedal na otázky, ktoré Komisia podnikom polozila v rovnako stádiu konania, nemôze byt objektívnym dôvodom, aby sa s týmto podnikom zaobchádzalo odlisne. 339 Je potrebné konstatovat, ze v uvedených odlisných veciach a na rozdiel od prejednávaného prípadu nebolo sporné, ze na spoluprácu dotknutých podnikov nepatrila do pôsobnosti bodov B a C oznámenia o spolupráci. Ako vyplýva z bodu 219 rozsudku Krupp, Komisia uplatnila na vsetky podniky dotknuté napadnutým rozhodnutím ustanovenia bodu D predmetného oznámenia. Z uvedených odlisných vecí vyplýva len otázka, ci odlisným zaobchádzaním so zalobcami v porovnaní so zaobchádzaním s iným dotknutým podnikom, sa Komisia v rámci svojej volnej úvahy pri uplatnení bodu D uvedeného oznámenia dopustila porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 340 Naopak v prejednávanom prípade sa ADM snazí v podstate preukázat, ze Fujisawa bol vyzvaný spolupracovat s Komisiou na základe výlucne náhodných faktorov, a preto mu bolo priznané znízenie uplatnením bodu B oznámenia o spolupráci, kým vsak v prípade, ze by sa Komisia obrátila v prvom rade na ADM, mohlo byt ADM priznané výraznejsie znízenie uplatnením bodu C predmetného oznámenia, pretoze táto spolocnost mohla byt prvá, ktorá poskytla informácie predlozené spolocnostou Fujisawa. ADM neuvádza dva rozsudky uvedené v bode 338 vyssie na preukázanie toho, ze Komisia vo vztahu k nej uplatnila bod D oznámenia o spolupráci diskriminacným spôsobom v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu (pozri v tejto veci body 347 az 351 nizsie). 341 Je vsak potrebné uviest, ze na rozdiel od bodov B a C oznámenia o spolupráci bod D tohto oznámenia nestanovuje odlisné zaobchádzanie s dotknutými podnikmi v závislosti od poradia, v ktorom tieto spolupracujú s Komisiou. V dôsledku toho vo veciach, ktoré predchádzali rozsudkom Krupp a Acerinox/Komisia (pozri bod 338 vyssie), Komisia zohladnila túto skutocnost bez toho, aby bola výslovne uvedená v bode D predmetného oznámenia. 342 Vzhladom na uvedené, aj ked pre úspesné fungovanie systému spolupráce dotknutých podnikov s Komisiou v oblasti tajných kartelov musí mat Komisia sirokú mieru volnej úvahy pri organizácii postupu, je nepochybné, ze Komisia nemôze postupovat svojvolne. 343 K tomu je vhodné pripomenút, ze v predmetnom prípade vyplýva zo spisu a najmä z odôvodnení c. 53 az c. 64 Rozhodnutia, ze Komisia po tom, ako bola v priebehu roka 1997 informovaná príslusnými orgánmi Spojených státov o tom, ze Akzo a Avebe (Glucona) priznali svoju úcast na medzinárodnom karteli na trhu glukonátu sodného, 27. novembra 1997 poslala týmto úcastníkom ziadosti o informácie o existencii prekázok na vstupe pri dovoze glukonátu sodného do Európy. Komisia ich najmä poziadala, aby uviedli mená najvýznamnejsích výrobcov glukonátu sodného na svetovom trhu, podiely podnikov na trhu na svetovej a európskej úrovni a výrobnú kapacitu tohto výrobku na svetovej úrovni. Vo svojej odpovedi z 28. januára 1998 Akzo a Glucona opakovane uviedli, ze najvýznamnejsí výrobcovia glukonátu sodného na svetovej a európskej úrovni boli okrem nich aj Roquette, Jungbunzlauer a Fujisawa. Ak aj bola v niektorej casti tejto odpovede spomenutá prítomnost ADM na relevantnom trhu, tento úcastník nepatril medzi najvýznamnejsích výrobcov glukonátu sodného. 344 V tejto súvislosti Komisia 18. februára 1998 poslala ziadosti o informácie týkajúce sa rovnakých skutocností, ako boli uvedené v ziadostiach o informácie poslaných 27. novembra 1997 spolocnostiam Akzo a Avebe (Glucona). Z odôvodnenia c. 55 Rozhodnutia vyplýva, ze v odpovedi na tieto ziadosti Fujisawa Komisii oznámil kartel a poskytol jej informácie v tejto veci. 345 Nemozno vylúcit, ze okrem konania pred americkými orgánmi, ktoré sa týkalo vsetkých úcastníkov kartelu, ziadosti o informácie, ktoré Komisia poslala najmä spolocnosti Fujisawa 18. februára 1998, boli pre nu doplnujúcou informáciou o tom, ze Komisia pristúpila k vysetrovaniam na trhu glukonátu sodného. V kazdom prípade vsak priebeh správneho konania, ako je opísaný v bodoch 343 a 344 vyssie, neodráza svojvolný postup Komisie, a ADM v tomto zmysle neposkytol ziadne dôkazy. 346 Preto ADM nemôze vytýkat Komisii, ze s ním zaobchádzala v porovnaní s spolocnostou Fujisawa diskriminujúco. c) O tom, ze Komisia priznala Roquette rovnaké znízenie, ako bolo poskytnuté ADM Tvrdenia úcastníkov konania 347 ADM kritizuje skutocnost, ze mu Komisia priznala rovnaké znízenie pokuty ako spolocnosti Roquette. Podla ADM vsak na rozdiel od tvrdenia Komisie dôkazy, ktoré poskytol Roquette, nemali rovnakú hodnotu ako tie, ktoré poskytol on sám, vzhladom na to, ze k spolupráci s ním doslo skôr, poskytol dôlezité svedectvá a podnietil spoluprácu ostatných zalovaných, vrátane Roquette. 348 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 349 Je vhodné pripomenút, ze znízenie priznané Roquette a ADM, aj ked rovnaké, nevychádza z tých istých dôvodov. Hoci je pravda, ze ADM poskytol dôkazné prostriedky skôr ako Roquette, je nepochybné, ze ADM, ako vyplýva z odôvodnenia c. 426 Rozhodnutia, nepopiera, ze na rozdiel od Roquette neposkytol dokumenty týkajúce sa obsahu a záverov stretnutí kartelu. 350 V kazdom prípade, kedze ADM sa snazí preukázat, ze Komisia priznala Roquette velmi významné znízenie, je potrebné pripomenút, ze respektovanie zásady rovnosti zaobchádzania je vo vztahu k individuálnemu aktu obmedzené respektovaním zásady, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech a proti aktu, ktorý je v súlade s dotknutými ustanoveniami, odvolávat na protiprávnost, z ktorej má prospech iná osoba (pozri rozsudky Cascades/Komisia, uz citovaný v bode 190 vyssie, bod 259, a SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 160). 351 V dôsledku toho táto cast zalobného dôvodu a zalobný dôvod ako celok musia byt zamietnuté. F - O vadách v správnom konaní a) Tvrdenia úcastníkov konania 352 Tento zalobný dôvod ADM je rozdelený na styri casti. 353 V prvom rade ADM tvrdí, ze jeho právo na obhajobu bolo porusené tým, ze v správnom konaní nemohol predlozit svoje pripomienky týkajúce sa uplatnenia násobného koeficientu 2,5 na východiskovú sumu, ktorý nebol stanovený v usmerneniach. 354 V druhom rade ADM vytýka Komisii, ze v oznámení o výhradách neuviedla, ze glukonát sodný predstavoval trh relevantného výrobku. Komisia v bodoch 3 az 9 tohto oznámenia iba vysvetlila, ze glukonát sodný bol jedným z mnohých chelátorov, patril do specifickej skupiny chelátorov a mal urcitý pocet ciastocných substitútov. Hoci uviedla, ze glukonát sodný predstavoval "referencný výrobok", zároven upresnila, ze "najblizsie substitucné výrobky sú glukoheptonát sodný a EDTA". Kedze Komisia v oznámení o výhradách uviedla existenciu substitucných výrobkov, mala upresnit svoje tvrdenia o trhu výrobkov a dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze tieto substitúty neboli súcastou relevantného trhu, aby umoznila úcastníkom predlozit svoje pripomienky. Komisia teda v rámci oznámenia o výhradách neskúmala základnú otázku definície trhu relevantných výrobkov. 355 V tretom rade ADM uvádza, ze Komisia sa v Rozhodnutí (poznámka pod ciarou 17) opierala o publikáciu nazvanú "Chemical Economics Handbook" (SRI International 1991), ktorú úcastníci nemali k dispozícii. 356 V stvrtom rade Komisia podla ADM neuviedla v oznámení o výhradách, ze vznik kartelu musel mat nevyhnutne hospodársky dopad na trh. 357 Komisia navrhuje zamietnut vsetky styri casti tohto zalobného dôvodu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 358 Je potrebné pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu, ktoré predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorú treba zabezpecit za kazdých okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj v prípade, ak ide o správne konanie, vyzaduje, aby dotknuté podniky a zdruzenia podnikov mohli v stádiu správneho konania uzitocne vyjadrit svoje stanovisko k reálnosti a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností, ktoré uvádza Komisia (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39). 359 Rovnako musí oznámenie o výhradách podla judikatúry obsahovat opis výhrad vyjadrený hoci aj strucne, ale dostatocne jasne, aby umoznil zainteresovaným osobám skutocne sa oboznámit s konaním, ktoré im Komisia vytýka. Len pod touto podmienkou totiz môze oznámenie o výhradách splnit úcel stanovený nariadeniami Spolocenstva, ktorý spocíva v poskytnutí vsetkých potrebných údajov podnikom a zdruzeniam podnikov, aby sa mohli riadne obhajovat predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 42, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63). 360 V rámci svojej prvej a stvrtej výhrady ADM v podstate vytýka Komisii, ze ho neinformovala o uplatnení urcitých okolností, ktoré boli rozhodujúce pre urcenie výsky pokuty, to znamená násobného koeficientu 2,5 (odôvodnenia c. 386 az c. 388), ani o okolnosti, ze porusovanie malo skutocný dopad na trh (odôvodnenie c. 340 Rozhodnutia). 361 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry pokial Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokutu, a oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú napríklad závaznost a dlzka trvania predpokladaného porusovania a skutocnost, ze bolo spáchané "úmyselne alebo z nedbanlivosti", naplní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Tým im poskytuje údaje nevyhnutné na ich obhajobu nielen proti zisteniu porusovania, ale aj proti udeleniu pokuty (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 44 vyssie, bod 21, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 199). 362 Z toho vyplýva, pokial ide o stanovenie výsky pokút, ze právo dotknutých podnikov na obhajobu je pred Komisiou zarucené moznostou podat pripomienky k dlzke, závaznosti a predvídatelnosti protisútazného charakteru porusovania (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 235, a HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 65 vyssie, bod 312). 363 Pokial ide o prejednávaný prípad, je namieste konstatovat, ze v oznámení o výhradách zaslaných ADM Komisia jasne uviedla, ze mala v úmysle ulozit mu pokutu, ktorú stanovila najmä podla závaznosti a dlzky porusovania. Okrem toho sa výslovne odvolala na usmernenia, cím uviedla, ze ADM mal ocakávat hodnotenie situácie podla týchto usmernení, a preto sa mal obhajovat v tejto súvislosti, ak to povazoval za uzitocné. 364 Okrem toho Komisia uviedla v bode 345 oznámenia o výhradách, ze mala v úmysle stanovit výsku pokút na dostatocne odstrasujúcej úrovni. Rovnako v bodoch 264 a 346 oznámenia o výhradách v podstate upresnila, ze na posúdenie závaznosti porusovania plánovala zohladnit skutocnost, ze islo o velmi vázne porusovanie, ktorého predmetom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze a ktoré vzhladom na uzavreté dohody malo nevyhnutne vázny dopad na hospodársku sútaz. 365 Respektovanie práva na obhajobu dotknutých podnikov neukladá Komisii povinnost specifikovat v oznámení o výhradách spôsob, ako pouzije kazdý z týchto údajov na urcenie výsky pokuty. 366 Napokon je potrebné konstatovat, ze rozdelenie úcastníkov kartelu na skupiny predstavuje postup vyvinutý Komisiou na základe usmernení. Rozhodnutie bolo prijaté v súvislostiach, ktoré boli ADM dobre známe, a teda patrí do ustálenej rozhodovacej praxe (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C-57/00 P a C-61/00 P, Zb. s. I-9975, bod 77). 367 Preto prvá a stvrtá cast zalobného dôvodu nie sú dôvodné. 368 V rámci druhej casti zalobného dôvodu ADM vytýka Komisii, ze v oznámení o výhradách neupresnila, ze glukonát sodný predstavoval trh relevantného výrobku. 369 V tejto veci je nutné uviest, ze v bodoch 3 az 9 oznámenia o výhradách Komisia pod názvom "Výrobok" opísala charakteristické vlastnosti glukonátu sodného. Hoci je pravda, ako tvrdí ADM, ze Komisia v tejto casti uviedla, ze existujú urcité substitucné výrobky, nic to nemení na tom, v rozpore s tým, co tvrdí ADM, ze formulácia Komisie nezanecháva ziadne pochybnosti o tom, ze v case oznámenia o výhradách sa Komisia domnievala, ze uvedené substitucné výrobky neboli súcastou trhu relevantného výrobku. 370 Na jednej strane totiz v bode 9 oznámenia o výhradách Komisia najmä uviedla, ze uvedené výrobky boli iba ciastocnými substitútmi a ze glukonát sodný na rozdiel od ostatných výrobkov predstavoval "referencný výrobok", dopyt po ktorom vysoko prevysoval dopyt po iných výrobkoch. Na druhej strane pri analýze relevantného trhu (body 39 az 50 oznámenia o výhradách) sa Komisia neustále odvolávala na glukonát sodný bez zmienky o predmetných substitucných výrobkoch. 371 Preto druhá cast zalobného dôvod nie je dôvodná. 372 Nakoniec k tvrdeniu ADM v rámci tretej casti zalobného dôvodu, ze Komisia sa v Rozhodnutí (poznámka pod ciarou 17) opierala o publikáciu nazvanú "Chemical Economics Handbook" (SRI International 1991), ktorú úcastníci nemali k dispozícii, stací pripomenút, ze v poznámke pod ciarou 4 oznámenia o výhradách Komisia uviedla, ze sa opierala o túto publikáciu pri opise relevantného výrobku. Ako vsak uvádza Komisia, bez toho, aby jej tvrdenie v tomto bode ADM spochybnil, ide o verejne prístupnú publikáciu, a to najmä pre výrobcov na trhu, ktorého sa uvedená publikácia týka. 373 V dôsledku toho tretia cast, a teda aj zalobný dôvod ako celok musia byt zamietnuté. G - O ziadosti zohladnit nový zalobný dôvod 374 Po tom, ako Komisia prijala a zverejnila na internete usmernenia z roku 2006, ADM poziadal Súd prvého stupna, aby vzal do úvahy nový zalobný dôvod zalozený na uvedených usmerneniach. ADM tvrdí, ze z usmernení z roku 2006 je zrejmé, ze Komisia v Rozhodnutí nebrala dostatocne ohlad na velmi nízky objem predaja dosiahnutý ADM na relevantnom trhu a neposúdila správne odstrasujúci charakter pokuty. ADM sa najmä domnieva, ze maximálna výska pokuty, ktorá by mu bola ulozená uplatnením usmernení z roku 2006 a pred uplatnením oznámenia o spolupráci, by bola 3,8 milióna eur namiesto 16,88 milióna eur. 375 Komisia túto ziadost ADM odmieta. 376 Vzhladom na to, ze ADM formuloval svoju ziadost o zohladnenie usmernení z roku 2006 po uzavretí ústnej casti konania, je potrebné najskôr rozhodnút, ci je namieste znovu otvorit ústnu cast konania na úcely zohladnenia nového zalobného dôvodu ADM zalozeného na usmerneniach z roku 2006. Súd prvého stupna v tejto súvislosti pripomína, ze je povinný vyhoviet ziadosti o znovuotvorenie ústnej casti konania na úcely zohladnenia nových skutkových okolností iba v prípade, ak dotknutý subjekt uvádza skutkové okolnosti, ktoré môzu mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu a ktoré nemohol uviest pred ukoncením ústnej casti konania [rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, ICI/Komisia, C-200/92 P, Zb. s. I-4399, bod 60 a 61, a Súdu prvého stupna z 25. júna 2002, British American Tobacco (Investments)/Komisia, T-311/00, Zb. s. II-2781, bod 53]. 377 V prejednávanom prípade, kedze zalobca, aby preukázal protiprávnost Rozhodnutia, sa opiera o usmernenia z roku 2006, stací pripomenút, ze podla judikatúry sa zákonnost aktu Spolocenstva posudzuje na základe skutkových okolností a práva existujúceho v case prijatia aktu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, body 7 a 8, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, bod 119). V dôsledku toho nemozno pre posúdenie zákonnosti uvedeného aktu brat do úvahy okolnosti, ku ktorým doslo po prijatí aktu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 63 vyssie, bod 102 a tam citovanú judikatúru). 378 Preto nová okolnost, na ktorú sa odvoláva ADM a ku ktorej doslo zjavne po prijatí Rozhodnutia, nemôze mat vplyv na jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, T-133/95 a T-204/95, Zb. s. II-3645, bod 37). Prijatie usmernení z roku 2006 nepredstavuje novú skutkovú okolnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na zákonnost Rozhodnutia. Preto nie je potrebné z tohto dôvodu znovu otvorit konanie. 379 Tento záver je potvrdený upresnením uvedeným v bode 38 usmernení z roku 2006, ktoré stanovuje, ze uvedené usmernenia sa uplatnia len na prípady, v ktorých bolo oznámenie o výhradách dorucené v case po ich uverejnení v Úradnom vestníku. Predmetné usmernenia výslovne vylucujú, aby boli uplatnené na prípady, ako je ten vo veci samej. Kedze tieto usmernenia boli prijaté po prijatí Rozhodnutia a aj, a fortiori, po prijatí oznámenia o výhradách, ktoré mu predchádzalo, nepatria do právneho alebo skutkového rámca rozhodného pre uvedené oznámenie. 380 Kedze zalobkyna uvádza usmernenie z roku 2006 na podporu svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa neprimeranej výsky pokuty, v rámci plnej rozhodovacej právomoci Súdu prvého stupna je potrebné uviest, ze samotná okolnost, ze uplatnenie nového spôsobu výpoctu pokút stanovených uvedenými usmerneniami, ktoré sa neuplatnia na prejednávaný prípad, môze viest k nizsej pokute, ako je pokuta ulozená v Rozhodnutí, nepreukazuje, ze táto posledná uvedená pokuta je neprimeraná. Uvedené konstatovanie je vsak len prejavom volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia, s ohladom na poziadavky vyplývajúce z nariadenia c. 17, na stanovenie metódy, ktorú zamýsla pouzit pri urcovaní výsky pokút, a týmto uskutocnovat politiku hospodárskej sútaze, ktorá jej je zverená. Medzi okolnosti, ktoré Súd prvého stupna zohladnuje pri hodnotení, ci je výska pokút ulozených v urcitom období primeraná, patria najmä skutkové a právne okolnosti, ako aj ciele hospodárskej sútaze definované Komisiou v súlade s poziadavkami Zmluvy ES rozhodnými v tomto období. Okrem toho je vhodné pripomenút, ze Súdny dvor v bodoch 234 az 295 rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaného v bode 38 vyssie, odmietol zalobné dôvody a tvrdenia zalobcov, ktoré namietali proti metóde výpoctu vychádzajúcej z usmernení z roku 1998, podla ktorej boli východiskovým bodom základné ciastky definované uvedenými usmerneniami, ktoré neboli stanovené podla relevantného obratu. Nakoniec je vhodné uviest, ze Súd prvého stupna sa domnieval, v bodoch 76 az 81, bodoch 99 az 106 a bodoch 139 az 149 vyssie, ze v prejednávanom prípade urcenie výsky pokuty podla usmernení z roku 1998 neporusuje zásadu proporcionality. 381 Vzhladom na tieto okolností Súd prvého stupna konstatuje, ze prijatie usmernení z roku 2006 nemá rozhodujúci vplyv na riesenie sporu. Preto nie je potrebné znovu otvorit ústnu cast konania. H - Záver 382 Kedze ziadnemu zo zalobných dôvodov uvedených proti zákonnosti Rozhodnutia nebolo vyhovené, v rámci plnej rozhodovacej právomoci patriacej Súdu prvého stupna nie je potrebné znízit pokutu. Preto musí byt zaloba zamietnutá ako celok. O trovách 383 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Archer Daniels Midland Co. je povinný nahradit trovy konania. Azizi Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Azizi Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O uplatnitelnosti usmernení 1. O porusení zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity postihov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O závaznosti porusenia 1. Úvod 2. O nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení obratu dosiahnutého predajom predmetného výrobku a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení zásady proporcionality O porusení usmernení O porusení povinnosti odôvodnenia 3. O nezohladnení alebo nedostatocnom zohladnení obmedzenej velkosti trhu predmetného výrobku a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení zásady proporcionality O porusení zásady rovnosti zaobchádzania O porusení povinnosti odôvodnenia 4. O dvojitom zohladnení odstrasujúceho úcinku pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení usmernení O porusení povinnosti odôvodnenia 5. O uplatnení koeficientu zvýsenia na východiskovú sumu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení zásady proporcionality O porusení zásady rovnosti zaobchádzania O porusení povinnosti odôvodnenia 6. O existencii omylov v posúdení týkajúcich sa konkrétneho dopadu kartelu na trh a) Úvod b) O tom, ze Komisia zvolila nesprávny prístup pri preukazovaní, ze kartel mal konkrétny dopad na trh Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - Súhrn analýzy vykonanej Komisiou - Posúdenie c) Pokial ide o posúdenie vývoja cien glukonátu sodného O tom, ze Komisia nemala dostatocné informácie a nezohladnila iné faktory navrhnuté v správnom konaní - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O tom, ze ADM nebol úcastníkom kartelu v case zvýsenia cien glukonátu sodného v rokoch 1987 az 1989 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna d) Pokial ide o definíciu relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna C - O existencii omylov v posúdení týkajúcich sa trvania porusovania 1. O tom, ze ADM ukoncil svoju úcast na karteli pocas stretnutia 4. októbra 1994 v Londýne a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O povahe stretnutia, ktoré sa konalo od 3. do 5. júna 1995 v Anaheime a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna D - O polahcujúcich okolnostiach 1. O skoncení úcasti na karteli a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O neexistencii potreby zabezpecit odstrasujúci úcinok pokuty a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O prijatí kódexu správania spolocnostou ADM a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna E - O spolupráci ADM pocas správneho konania 1. Úvod 2. O nesprávnom posúdení spolupráce ADM a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania a) O tom, ze spolupráca ADM pri vysetrovaní bola minimálne rovnocenná so spoluprácou úcastníka dotknutého skorsím rozhodnutím Komisie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O tom, ze Komisia priznala spolocnosti Fujisawa znízenie vo väcsom rozsahu, ako bolo urcené ADM Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O tom, ze Komisia priznala Roquette rovnaké znízenie, ako bolo poskytnuté ADM Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna F - O vadách v správnom konaní a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna G - O ziadosti zohladnit nový zalobný dôvod H - Záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5zTT3p/L97753-6296TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX5zTT3p/L97753-6296TMP.html#Footref*