Vec T-322/01 Roquette Frčres SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Glukonát sodný - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Zásada ne bis in idem" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A prvý odsek) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti [Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1 písm. c)] 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku [Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, cast B písm. b) a cast C] 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené v clenskom státe alebo v tretom státe za porusovanie vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Obrat podniku, ktorý sa dopustil porusenia (Nariadenie Rady c. 17) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 11. Konanie - Návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 62) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Neobmedzená právomoc Súdu prvého stupna (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 1. Podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného konkrétny dopad porusenia na trh, tam, kde je ho mozné merat. Tento meratelný dopad kartelu sa musí povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. Skúmanie dopadu kartelu na trh totiz so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. Preto pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, akým je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad vycíslila alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. (pozri body 71 - 75) 2. V oblasti sankcionovania zakázaných kartelov nie je skutocné správanie, ktoré si údajne osvojil podnik, relevantné na úcely posúdenia dopadu kartelu na trh, kedze úcinky, ktoré majú byt zohladnené, sú tie, ktoré vyplývajú z porusenia, ktorého sa zúcastnil, ako celku. Takisto dopad kartelu nie je nevyhnutne spojený s jeho trvaním. Nemozno teda vylúcit, ze ked úcinok kartelu nie je prítomný pocas dlhého obdobia, ale je zdrvujúci pocas krátkeho obdobia, úcinok tohto kartelu bude rovnako velký ako úcinok kartelu, ktorý má urcitý úcinok pocas celého trvania kartelu. V dôsledku toho neprítomnost úcinku alebo prítomnost obmedzeného úcinku kartelu pocas urcitých období, hoci sa zdá zjavná, nepotvrdzuje nevyhnutne mensí úcinok, ako je ten, ktorý trvá pocas celej doby trvania kartelu. (pozri body 89, 90, 121, 128, 141, 179) 3. Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa výska pokuty urcuje na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Navyse podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO Komisia stanovuje základnú ciastku pokuty v závislosti od závaznosti porusenia, s ohladom na samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a velkost geografického trhu. Tento právny rámec teda sám osebe neukladá Komisii povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu s výrobkami. Komisia je vsak povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusovania a konkrétnych okolností dotknutého porusenia. Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit hodnota výrobku, ktorý je predmetom porusenia, velkost trhu s dotknutým výrobkom a silné postavenie kupujúcich. Aj ked teda velkost trhu môze predstavovat skutocnost, ktorú treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, jej význam sa lísi v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého porusenia. (pozri body 147 - 150) 4. Na úcely skúmania uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na dohodu alebo zosúladený postup je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial je zrejmé, ze jej cielom je vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu. (pozri bod 201) 5. Podla clánku 44 ods. 1 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí zaloba obsahovat predovsetkým zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Okrem toho musí byt toto zhrnutie nezávisle od akejkolvek terminologickej otázky dostatocne jasné a presné, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obranu a aby Súd prvého stupna mohol rozhodnút o zalobe, prípadne bez toho, aby musel ziadat o dalsie informácie. Na to, aby zaloba bola prípustná, je totiz potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená, vyplývali aspon strucne, ale vnútorne súladne a zrozumitelne, z textu samotnej zaloby, aby sa zaistila právna istota a riadny výkon spravodlivosti. V tomto ohlade nie je úlohou Súdu prvého stupna, aby zistoval vo vsetkých skutocnostiach uvedených na podporu prvého zalobného dôvodu, ci tieto skutocnosti môzu byt pouzité aj na podporu druhého zalobného dôvodu. Skutocnost, ze Komisia vynalozila osobitné úsilie, aby sa aj napriek ocividnej nepresnosti niektorého zalobného dôvodu pokúsila identifikovat prípadné argumenty zalobkyne uvedené v rámci jej argumentácie týkajúcej sa prvého zalobného dôvodu, ktoré by mohli prípadne byt zopakované na podporu druhého zalobného dôvodu, ako aj nan v tomto kontexte odpovedat, nemá vplyv na tento záver. Taký postoj Komisie je totiz iba domnienkou, pokial ide o presný rozsah zalobného dôvodu uvedeného zalobcom. Neumoznuje s urcitostou stanovit presný rozsah druhého zalobného dôvodu. (pozri body 208, 209) 6. Oznámenie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov vyplýva z výkonu volnej úvahy Komisie a vedie len k samoobmedzeniu tejto volnej úvahy Komisie pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania. Toto oznámenie vyvoláva legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. S ohladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania a legitímnu dôveru, ktorú môzu podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, vyvodzovat z tohto oznámenia, je teda Komisia povinná konat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce podniku v rámci stanovovania sumy pokuty, ktorú mu ukladá. V tejto súvislosti ani návrh nového oznámenia, aj keby bol uverejnený pred prijatím rozhodnutia o ulození pokuty za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ani nové oznámenie uverejnené po prijatí takého rozhodnutia, nemôzu vyvolat úcinok samoobmedzenia výkonu volnej úvahy Komisie v tomto prípade. (pozri body 223, 224) 7. Na to, aby sa podniku mohlo poskytnút významné znízenie pokuty podla casti C oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov, uvedené oznámenie vo svojej casti B, ktorá odkazuje na cast C písm. b), vyzaduje, aby tento podnik ako prvý poskytol údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu. Oznámenie nestanovuje, ze na splnenie tejto podmienky musí podnik, ktorý oznámi kartelovú dohodu Komisii, predlozit tejto institúcii vsetky rozhodujúce skutocnosti na vypracovanie oznámenia o výhradách alebo, o to menej, na prijatie rozhodnutia o zistení porusenia. (pozri body 237 - 239) 8. Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu. Podnik tak môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu dotknutého clenského státu a jednej od Spolocenstva v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele, a ak porusené normy nie sú totozné. Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prípade, kde konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej orgány tretích státov, evidentne nesledovali rovnaké ciele. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v Európskom hospodárskom priestore, ochrana sledovaná v druhom prípade sa týka trhu tretieho státu. V tomto prípade chýba podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. (pozri body 277 - 281) 9. Ak pri stanovení sumy pokuty, ktorá sa má ulozit podniku, ktorý porusil pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva, doslo k chybe, co sa týka obratu, ktorý treba zohladnit, zistenie tejto chyby musí viest k oprave sumy pokuty, a to aj vtedy, ak je táto chyba pripísatelná podniku. (pozri bod 293) 10. Pri rozdelení podnikov, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, do skupín na úcely stanovenia sumy pokút musí byt urcenie prahových hodnôt pre kazdú takto identifikovanú skupinu vnútorne súladné a objektívne odôvodnené. (pozri bod 295) 11. Súd prvého stupna je povinný vyhoviet návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania na úcely zohladnenia nových uvádzaných skutocností len vtedy, ak sa dotknutá strana opiera o skutocnosti, ktoré by mohli mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu a ktoré nemohla uplatnit pred skoncením ústnej casti konania. Prijatie rozhodnutia týkajúceho sa iných podnikov, ktoré sa podielali na porusení pravidiel hospodárskej sútaze, po rozhodnutí o ulození pokuty podniku, ktorý sa tiez dopustil tohto porusenia, nepredstavuje nový prvok, ktorý by mohol mat rozhodujúci vplyv na zákonnost skorsieho rozhodnutia, a teda nevedie k opätovnému otvoreniu konania z tohto dôvodu. Zákonnost aktu Spolocenstva sa totiz posudzuje na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu. Pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu je teda vylúcené zohladnenie skutocností, ku ktorým doslo po dni prijatia aktu Spolocenstva. Okrem toho sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia musí v zásade vykonat na základe skutkových a právnych okolností uvedených úcastníkmi konania v priebehu správneho konania a/alebo zaznamenaných v tomto rozhodnutí. V opacnom prípade by bola spochybnená paralelnost medzi skorsím správnym konaním a následným súdnym preskúmaním, spocívajúca na totoznosti skutkových a právnych okolností. (pozri body 323 - 326) 12. Pokial ide o stanovenie sumy pokút ulozených za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, Súd prvého stupna môze s ohladom na výhrady uvedené zalobcom zohladnit v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci doplnujúce informácie, ktoré neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí. Vzhladom na zásadu právnej istoty sa vsak táto moznost musí v zásade obmedzit na zohladnenie informácií predchádzajúcich napadnutému rozhodnutiu, o ktorých Komisia mohla vediet v case prijatia svojho rozhodnutia. Rozdielny prístup by Súd prvého stupna viedol k tomu, ze by nahrádzal správny orgán pri posudzovaní otázky, ktorú tento doteraz neskúmal, co by viedlo k zasahovaniu do jeho právomocí a vseobecnejsie k poruseniu systému rozdelenia úloh a institucionálnej rovnováhy medzi súdnou a administratívnou mocou. (pozri bod 327) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Glukonát sodný - Clánok 81 ES - Pokuta - Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada proporcionality - Rovnost zaobchádzania - Zásada ne bis in idem" Vo veci T-322/01, Roquette Frčres SA, so sídlom v Lestreme (Francúzsko), v zastúpení: O. Prost, D. Voillemot a A. Choffel, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet, W. Wils, A. Whelan a F. Leličvre, neskôr A. Bouquet, W. Wils a A. Whelan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Condomines a J. Liygonie, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je po prvé návrh na zrusenie clánkov 1 a 3 rozhodnutia Komisie K(2001)2931, konecné znenie, z 2. októbra 2001 o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Zmluvy EHP (COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný), v rozsahu, v akom stanovuje sumu pokuty ulozenej zalobkyni, po druhé návrh na znízenie sumy pokuty a po tretie návrh, aby boli zalobkyni vrátené protiprávne vybrané sumy, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. februára 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Roquette Frčres SA (dalej len "Roquette") je spolocnostou, ktorá podniká v chemickom priemysle. Vyrába najmä glukonát sodný. 2 Glukonát sodný je súcastou chelátových cinidiel, ktoré sú látkami deaktivujúcimi ióny kovov v priemyselných postupoch. Tieto postupy zahrnajú najmä priemyselné cistenie (cistenie flias alebo náradia), úpravu povrchov (antikorózna ochrana, odmastovanie, leptanie hliníka) a cistenie vôd. Chelátové cinidlá sú teda pouzívané v potravinárskom, kozmetickom, farmaceutickom, papierenskom, betonárskom priemysle a v dalsích priemyselných odvetviach. Glukonát sodný sa predáva na celom svete a na svetových trhoch sa vyskytuje viacero konkurencných podnikov. 3 V roku 1995 dosiahol predaj glukonátu sodného na celosvetovej úrovni hodnotu priblizne 58,7 milióna eur, pricom predaj v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahol hodnotu priblizne 19,6 milióna eur. V case rozhodnom vo veci samej bola takmer celá svetová výroba glukonátu sodného ovládaná piatimi podnikmi, teda v prvom rade Fujisawa Pharmaceutical Co. Ltd (dalej len "Fujisawa"), v druhom rade Jungbunzlauer AG, v tretom rade Roquette, vo stvrtom rade Glucona vof, podnik, ktorý ovládali spolocne az do decembra 1995 Akzo Chemie BV, dcérska spolocnost, ktorej 100 % obchodných podielov vlastnia Akzo Nobel NV (dalej len "Akzo") a Coöperatieve Verkoop- en Productievereniging van Aardappelmeel en Derivaten Avebe BA (dalej len "Avebe") a v piatom rade Archer Daniels Midland Co. (dalej len "ADM"). 4 V marci 1997 americké ministerstvo spravodlivosti informovalo Komisiu, ze po vysetrovaní zameranom na trh lyzínu a kyseliny citrónovej bolo zacaté vysetrovanie takisto vo vztahu k trhu glukonátu sodného. V októbri a decembri 1997, ako aj vo februári 1998, bola Komisia informovaná, ze Akzo, Avebe, Glucona, Roquette a Fujisawa priznali, ze boli úcastníkmi kartelu, v rámci ktorého boli dohodnuté ceny glukonátu sodného a rozdelený predaj tohto výrobku v Spojených státoch a inde. Po dohodách uzatvorených s americkým ministerstvom spravodlivosti ulozili americké orgány týmto podnikom pokuty. 5 Komisia zaslala 18. februára 1998 podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) ziadosti o informácie hlavným výrobcom, dovozcom, vývozcom a kupujúcim glukonátu sodného v Európe. 6 Na základe ziadosti o informácie sa Fujisawa skontaktovala s Komisiou a informovala ju, ze spolupracovala s americkými orgánmi v rámci vysetrovania opísaného vyssie a ze si zelá takisto spolupracovat s Komisiou na základe oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Fujisawa 12. mája 1998 po stretnutí s Komisiou, ktoré sa konalo 1. apríla 1998, odovzdala písomné vyhlásenie a spis obsahujúci zhrnutie vývoja kartelu a urcitý pocet dokumentov. 7 Komisia 16. a 17. septembra 1998 vykonala vysetrovania podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v priestoroch podnikov Avebe, Glucona, Jungbunzlauer a Roquette. 8 Komisia 10. novembra 1998 zaslala ziadost o informácie ADM. ADM 26. novembra 1998 oznámil svoj zámer spolupracovat s Komisiou. V priebehu rokovania, ktoré sa konalo 11. decembra 1998, ADM odovzdal "prvú cast informácií v rámci [svojej] spolupráce". Vyhlásenie podniku a dokumenty vztahujúce sa na túto vec boli následne odovzdané 21. januára 1999 Komisii. 9 Komisia 2. marca 1999 zaslala ziadosti o podrobné informácie spolocnostiam Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. Tieto podniky listami zo 14., 19. a 20. apríla 1999 oznámili, ze sú ochotné spolupracovat s Komisiou, a poskytli jej urcité informácie o karteli. Komisia 25. októbra 1999 zaslala ziadosti o dodatocné informácie spolocnostiam ADM, Fujisawa, Glucona, Roquette a Jungbunzlauer. 10 Komisia 17. mája 2000 na základe informácií, ktoré jej boli oznámené, zaslala oznámenie o výhradách spolocnosti Roquette a iným podnikom, ktorých sa týkalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "dohoda EHP"). Roquette a vsetky ostatné dotknuté podniky odovzdali písomné pripomienky ako odpoved na výhrady uvádzané Komisiou. Ziadny z týchto úcastníkov konania nepoziadal o vypocutie, ani nepopieral opodstatnenost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. 11 Komisia 11. mája 2001 zaslala ziadosti o dodatocné informácie Roquette a iným dotknutým podnikom. 12 Komisia 2. októbra 2001 prijala rozhodnutie K(2001)2931, konecné znenie, o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP (vec COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný) (dalej len "Rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo oznámené Roquette listom z 11. októbra 2001. 13 Rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 [Akzo], [ADM], [Avebe], [Fujisawa], [Jungbunzlauer] a [Roquette] porusili clánok 81 ods. 1 ES a - v období od 1. januára 1994 - clánok 53 ods. 1 dohody EHP tým, ze boli úcastníkmi dohody a/alebo zosúladeného postupu v odvetví glukonátu sodného. Porusenie trvalo: - v prípade [Akzo], [Avebe], [Fujisawa] a [Roquette] od februára 1987 do júna 1995; - v prípade [Jungbunzlauer] od mája 1988 do júna 1995; - v prípade [ADM] od júna 1991 do júna 1995. ... Clánok 3 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) [Akzo] 9 miliónov EUR b) [ADM] 10,13 milióna EUR c) [Avebe] 3,6 milióna EUR d) [Fujisawa] 3,6 milióna EUR e) [Jungbunzlauer] 20,4 milióna EUR f) [Roquette] 10,8 milióna EUR ..." 14 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila v Rozhodnutí metodológiu uvedenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj oznámenie o spolupráci. 15 Komisia v prvom rade urcila výsku základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusovania. 16 V tejto súvislosti, pokial ide o závaznost porusovania, Komisia najprv dospela k záveru, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusovania, vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny dopad na trh glukonátu sodného v EHP a rozsah dotknutého geografického trhu (odôvodnenie c. 371 Rozhodnutia). 17 Komisia následne dospela k záveru, ze je potrebné zohladnit efektívnu ekonomickú kapacitu spôsobujúcu narusenie hospodárskej sútaze a stanovit pokutu vo výske, ktorá by zabezpecila jej dostatocný odstrasujúci úcinok. V dôsledku toho Komisia, vychádzajúc z celosvetového obratu dosiahnutého dotknutými podnikmi, pokial ide o predaj glukonátu sodného v priebehu roka 1995, co bol posledný rok trvania porusovania, pricom tieto údaje úcastníci konania odovzdali Komisii v priebehu správneho konania, zaradila dotknuté podniky do dvoch kategórií. Do prvej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného vyssí ako 20 %, teda Fujisawa (35,54 %), Jungbunzlauer (24,75 %) a Roquette (20,96 %). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu na 10 miliónov eur. Do druhej kategórie zaradila podniky, ktoré podla údajov, ktoré mala k dispozícii, mali podiel na svetovom trhu glukonátu sodného nizsí ako 10 %, teda Glucona (priblizne 9,5 %) a ADM (9,35 %). V prípade týchto podnikov Komisia stanovila východiskovú sumu pokuty na 5 miliónov eur, teda pre Akzo a Avebe, ktorí spolocne ovládali spolocnost Glucona, na 2,5 milióna eur pre kazdého z nich (odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia). 18 Okrem toho na zabezpecenie, aby na jednej strane mala pokuta dostatocný odstrasujúci úcinok, a na druhej strane, aby sa zohladnila skutocnost, ze velké podniky majú k dispozícii informácie a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lepsie posúdit porusovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z hladiska práva hospodárskej sútaze, Komisia pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy. V dôsledku toho, zohladnujúc velkost a celkové zdroje dotknutých podnikov, Komisia uplatnila násobný koeficient 2,5 na východiskové sumy urcené v prípade ADM a Akzo, a tým doslo k zvýseniu, takze v prípade ADM bola stanovená východisková suma 12,5 milióna eur a v prípade Akzo 6,25 milióna eur (odôvodnenie c. 388 Rozhodnutia). 19 S cielom zohladnit dlzku trvania porusovania v prípade jednotlivých podnikov bola takto stanovená východisková suma okrem toho zvýsená o 10 % za rok, teda doslo k zvýseniu o 80 % v prípade Fujisawa, Akzo, Avebe a Roquette, o 70 % v prípade Jungbunzlauer a o 35 % v prípade ADM (odôvodnenia c. 389 az c. 392 Rozhodnutia). 20 Komisia teda stanovila základnú ciastku pokuty na 18 miliónov eur, pokial ide o Roquette. Pokial ide o ADM, Akzo, Avebe, Fujisawa a Jungbunzlauer, základná ciastka bola stanovená, v príslusnom poradí, na 16,88 milióna eur, 11,25 milióna eur, 4,5 milióna eur, 18 miliónov eur a 17 miliónov eur (odôvodnenie c. 396 Rozhodnutia). 21 V druhom rade, na základe pritazujúcich okolností, bola základná ciastka pokuty ulozenej Jungbunzlauer zvýsená o 50 % z dôvodu, ze tento podnik mal úlohu vodcu v rámci kartelu (odôvodnenie c. 403 Rozhodnutia). 22 V tretom rade Komisia preskúmala a odmietla tvrdenia niektorých podnikov, podla ktorých sa na tieto podniky mali uplatnit polahcujúce okolnosti (odôvodnenia c. 404 az c. 410 Rozhodnutia). 23 Vo stvrtom rade, na základe casti B oznámenia o spolupráci, Komisia poskytla Fujisawa "velmi významné znízenie" (konkrétne 80 %) zo sumy pokuty, ktorá by jej bola ulozená v prípade, keby nebola spolupracovala. Okrem toho Komisia uviedla, ze ADM nesplnil podmienky stanovené v casti C toho istého oznámenia, aby mu mohlo byt poskytnuté "významné znízenie" zo sumy pokuty. Napokon, na základe casti D tohto oznámenia, Komisia poskytla "výrazné znízenie" (konkrétne 40 %) zo sumy pokuty v prípade ADM a Roquette a 20 % v prípade Akzo, Avebe a Jungbunzlauer (odôvodnenia c. 418, c. 423, c. 426 a c. 427 Rozhodnutia). 24 Komisia 19. marca 2002 zrusila Rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týkalo Jungbunzlauer. Komisia 29. septembra 2004 prijala nové rozhodnutie K(2004)3598 o konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ES a clánok 53 Dohody EHP (COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný) (dalej len "rozhodnutie z 29. septembra 2004") proti Jungbunzlauer a trom iným spolocnostiam skupiny Jungbunzlauer (Jungbunzlauer Ladenburg GmbH, Jungbunzlauer Holding AG a Jungbunzlauer Austria AG), pricom im ulozila pokutu 19,04 milióna eur za ich úcast na karteli v sektore glukonátu sodného. Styria adresáti posledného uvedeného rozhodnutia 23. decembra 2004 podali zalobu na Súd prvého stupna proti tomuto rozhodnutiu. Táto zaloba bola zapísaná v kancelárii Súdu prvého stupna pod císlom T-492/04. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Roquette návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. decembra 2001 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 26 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna písomne polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré títo odpovedali v stanovených lehotách. 27 Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 18. februára 2004. 28 Po prijatí rozhodnutia z 29. septembra 2004, najmä proti Jungbunzlauer, Roquette navrhla listom z 2. februára 2005 najprv prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a subsidiárne, aby Súd prvého stupna prijal akékolvek iné potrebné opatrenie, akým je opätovné otvorenie konania alebo spojenie vecí. Vzhladom na vseobecnú zásadu riadneho výkonu spravodlivosti Súd prvého stupna bez toho, aby znovu otvoril konanie, poziadal Komisiu, aby zaujala stanovisko k návrhu Roquette. Listom zo 7. marca 2005 Komisia oznámila, ze sa domnieva, ze nie je vhodné vyhoviet návrhom Roquette. 29 Roquette navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 Rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze sa dopustila porusovania v období od mesiaca február 1987 do mesiaca jún 1995, - zrusil clánok 3 Rozhodnutia v rozsahu, v akom jej bola ulozená pokuta vo výske 10,8 milióna eur, - pouzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc na znízenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni, - nariadil, aby jej Komisia vrátila sumu nezákonne vybranej pokuty (istina a úroky v sadzbe 3,76 %), - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal Roquette na náhradu trov konania. Právny stav 31 Zalobné dôvody uvádzané Roquette, pricom vsetky súvisia so stanovením sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, sa týkajú po prvé závaznosti porusenia, po druhé dlzky trvania porusenia, po tretie existencie pritazujúcich okolností, po stvrté jej spolupráce pocas správneho konania a po piate uplatnenia zásady ne bis in idem vzhladom na pokuty, ktoré jej boli ulozené americkými orgánmi. I - O závaznosti porusenia A - Úvod 32 Pokial ide o posúdenie, ktoré Komisia vykonala v súvislosti so závaznostou porusenia, Roquette uvádza tri dôvody zalozené po prvé na nesprávnom urcení obratu, ktorý sa mal zohladnit, po druhé na nesprávnom posúdení konkrétneho dopadu kartelu na relevantný trh a po tretie na nezohladnení správania Roquette. 33 Predtým, ako dôjde k vyjadreniu sa k odôvodnenosti týchto rozlicných dôvodov, je potrebné pripomenút urcité skutocnosti, ktoré posudzovala Komisia vo svojom Rozhodnutí, týkajúce sa závaznosti porusenia. 34 Z Rozhodnutia vyplýva, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia Komisia vychádzala z toho, ze relevantné podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny dopad na trh s glukonátom sodným v EHP a na rozsah relevantného geografického trhu, pricom toto porusenie malo dopad na celý EHP (odôvodnenia c. 334 az c. 371 Rozhodnutia). 35 Dalej sa Komisia domnievala, ze na relevantné podniky je potrebné uplatnit "rozdielne zaobchádzanie, aby sa zohladnila skutocná ekonomická kapacita porusitelov spôsobit významnú skodu hospodárskej sútazi a... stanovila pokuta na úrovni, ktorá jej zabezpecí dostatocne odstrasujúci úcinok". V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze zohladnila osobitnú váhu kazdého podniku, a teda skutocný úcinok jeho nezákonného správania na hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 378 a c. 379 Rozhodnutia). 36 Na úcely posúdenia týchto prvkov sa Komisia rozhodla vychádzat z obratov, ktoré relevantné podniky dosiahli predajom glukonátu sodného na celosvetovej úrovni pocas posledného roku, v ktorom trvalo porusenie, teda roku 1995. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, ze "kedze trh s [glukonátom sodným] bol globálny, tieto obraty dávajú vernejsí obraz o kapacite zúcastnených podnikov spôsobit významnú skodu iným subjektom na spolocnom trhu a/alebo v EHP" (odôvodnenie c. 381 Rozhodnutia). Komisia dodala, ze podla nej je táto metóda potvrdená skutocnostou, ze islo o celosvetový kartel, ktorého predmetom bolo najmä rozdelenie trhov na celosvetovej úrovni a zamedzenie hospodárskej sútazi v urcitých castiach v trhu EHP. Navyse sa domnievala, ze celosvetový obrat úcastníka kartelu poskytuje takisto predstavu o jeho príspevku k efektívnosti kartelu v jeho celku alebo naopak o nestabilite, ktorou by sa vyznacoval, ak by sa ho uvedený úcastník nezúcastnil (odôvodnenie c. 381 Rozhodnutia). 37 Na tomto základe sa Komisia rozhodla rozdelit podniky do dvoch kategórií, pricom do jednej zaradila "troch hlavných výrobcov glukonátu sodného, [ktorí] mali podiel na celosvetovom trhu viac ako 20 %" a do druhej podniky, "ktoré mali podiel na celosvetovom trhu glukonátu sodného výrazne nizsí (menej ako 10 %)" (odôvodnenie c. 382 Rozhodnutia). Komisia teda stanovila východiskovú sumu na 10 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do prvej kategórie, kam patrili Fujisawa, Jungbunzlauer a Roquette, ktorých podiely na trhu boli priblizne 36, 25 a 21 %, a východiskovú sumu 5 miliónov eur v prípade podnikov zaradených do druhej kategórie, teda Glucona a ADM, ktorých podiely na trhu boli priblizne 9 % v prípade kazdého z nich. Spolocnost Glucona spolocne vlastnili Akzo a Avebe, Komisia teda stanovila v prípade kazdej z týchto spolocností základnú ciastku 2,5 milióna eur (odôvodnenie c. 385 Rozhodnutia). 38 Napokon, na úcely zabezpecenia toho, aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok na jednej strane, a zohladnenia skutocnosti, ze velké podniky majú k dispozícii poznatky a právno-ekonomickú infrastruktúru, ktorá im umoznuje lepsie posúdit to, ze ich správanie je porusením, a dôsledky z toho vyplývajúce z hladiska práva hospodárskej sútaze na druhej strane, Komisia pristúpila k úprave tejto východiskovej sumy. V závislosti od velkosti a celkových zdrojov relevantných podnikov Komisia potom uplatnila na východiskovú sumu stanovenú pre ADM a Akzo násobný koeficient 2,5, a stanovila teda výsku pokuty v závislosti od závaznosti porusenia na 12,5 milióna eur pre ADM a 6,25 milióna eur pre Akzo (odôvodnenie c. 388 Rozhodnutia). B - O urcení obratu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 39 Roquette v podstate tvrdí, ze Komisia neurcila správne obrat, ktorý sa má zohladnit pri výpocte základnej ciastky pokuty. Podla Roquette toto nesprávne posúdenie Komisie vzniklo tým, ze táto vzala do úvahy obrat, ktorý zahrnal aj obrat "maticných roztokov", hoci Komisia uznala, ze zohladnený trh s glukonátom sodným v súvislosti s kartelom nezahrnal "maticné roztoky". 40 Roquette pripomína, ze "maticné roztoky" sú vylúcené z pôsobnosti Rozhodnutia, a zdôraznuje, ze z jej listu z 19. novembra 1999, ako aj z odpovede z 3. mája 1999 na ziadost o informácie Komisie z 2. marca 1999 a z jej pripomienok z 25. júla 2000 k oznámení o výhradách vyplýva, ze glukonát sodný vo forme roztoku, ktorý vyrába, predstavuje len "maticné roztoky" pochádzajúce z jej specifického výrobného postupu, a ze je teda odlisný od toho, ktorý pochádza od jej konkurentov. Na tomto základe spochybnuje, ze by si Komisie nemohla uvedomit, ze "tekutý glukonát", na ktorý Roquette odkazuje, predstavoval "maticné roztoky" a nie glukonát sodný v tekutej podobe, aký vyrábajú jej konkurenti. V tejto súvislosti odkazuje takisto na stanovisko Komisie uvedené vo vyjadrení k zalobe, kde táto implicitne pripústa, ze to, co Roquette nazýva "maticné roztoky", nie je presne to isté ako glukonát sodný v tekutej podobe. 41 Roquette namieta proti tomu, ze by mala neexistencia odkazu na "maticné roztoky" v jej odpovediach z 3. mája 1999 a z 21. mája 2001 na ziadosti o informácie z 2. marca 1999 a z 11. mája 2001 odôvodnit to, ze Komisia neodlisovala "maticné roztoky" od glukonátu sodného v tekutej podobe. Zdôraznuje, ze odpovedala na ziadosti o informácie podla formulára vydaného Komisiou, ktorý nerozlisoval medzi "tekutými glukonátmi" a "maticnými roztokmi". Okrem toho podla Roquette informácie oznámené v jej odpovediach, medzi ktoré patrí obrat, mali byt posúdené vzhladom na skorsie vysvetlenia, ktoré poukazovali na to, ze jej tekuté glukonáty neboli výrobkami, na ktoré sa vztahoval kartel. Odkazuje v tejto súvislosti aj na vyjadrenie Fujisawa z 12. mája 1998, v ktorom podla Roquette uznala, ze "maticné roztoky" nepredstavujú konecný výrobok a ze sa ich netýka kartel. Napokon podla Roquette skutocnost, ze úcastníci neuviedli vylúcenie nou vyrábaného glukonátu sodného z kartelu, nebráni vsetkým tretím osobám a Komisii, aby uznali vylúcenie "maticných roztokov" z kartelu. Podla Roquette teda Komisia mohla vediet, ze to, co Roquette nazýva "tekutý glukonát", boli v skutocnosti "maticné roztoky". 42 Roquette preto tvrdí, ze nemohla tusit nepochopenie Komisie, pokial ide o tekutý glukonát sodný, a ze ak sa Komisia domnievala, ze informácie, ktoré mala k dispozícii, boli nedostatocné, neprejavila dostatocnú starostlivost tým, ze si nevyziadala nevyhnutné vysvetlenie, pokial ide o rozlisovanie medzi "tekutým glukonátom" vyrábaným Roquette a tekutým glukonátom iných podnikov na úcely výpoctu obratu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Gruber + Weber/Komisia, T-310/94, Zb. s. II-1043, bod 242). Podla Roquette by Komisii vyssí stupen starostlivosti umoznil získat dalsie dokumenty dosvedcujúce, ze Roquette vyrába "maticné roztoky". Napokon Roquette poukazuje na potvrdenie svojho generálneho riaditela, ktoré potvrdzuje, ze tekutý glukonát sodný vyrábaný Roquette zodpovedá "maticným roztokom" a ze Roquette nevyrába iné tekuté glukonáty sodné ako svoje "maticné roztoky". 43 Roquette subsidiárne uvádza, ze podla ustálenej judikatúry preskúmanie prisúditelnosti omylu pri výpocte pokuty nie je relevantné a ze vzhladom na omyl musí byt pokuta v kazdom prípade v dôsledku toho znízená (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Aristrain/Komisia, T-156/94, Zb. s. II-645, body 584 az 586). 44 V dôsledku toho tvrdí Roquette, ze jej obrat, ktorý sa má zohladnit pri urcovaní výsky pokuty, nemôze obsahovat predaj jej "maticných roztokov". Obrat zohladnený v odôvodnení c. 48 Rozhodnutia na výpocet základnej ciastky pokuty vsak obsahoval obrat pochádzajúci z "maticných roztokov" Roquette. 45 Dôsledok tohto nesprávneho posúdenia Komisie je ten, ze obrat Roquette za výrobok, ktorý je predmetom porusenia, má byt nizsí ako je ten, ktorý bol zohladnený. Týmto nesprávnym posúdením Komisia konala spôsobom, ktorý je v rozpore s jej vlastnými pravidlami a pravidlami Súdneho dvora v tejto oblasti, ako aj v rozpore so zásadami rovnosti a proporcionality. V dôsledku toho Roquette nemala byt zaradená medzi výrobcov "prvej kategórie", ktorých podiel na trhu je vyssí ako 20 % a v prípade ktorých bola základná ciastka pokuty stanovená na 10 miliónov eur, a Komisia teda ulozila prílis vysokú pokutu. 46 Roquette este pripomína, ze podla judikatúry je obrat podstatným prvkom posúdenia významu kazdého podniku zúcastneného v karteli a ze iba obrat pochádzajúci z výrobkov, ktoré sú predmetom kartelu, môze byt zohladnený ako indikácia rozsahu porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 120, a rozsudky Súdu prvého stupna Gruber + Weber/Komisia, uz citovaný v bode 42 vyssie, bod 237, a z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, T-157/94, Zb. s. II-707). Uvádza, ze ponechanie tej istej pokuty po znízení obratu z dôvodu vylúcenia výsledkov týkajúcich sa "maticných roztokov" porusuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality. Dalej poukazuje na to, ze na rozdiel od Komisie Súd prvého stupna má byt nezávislý pri stanovení pokút vzhladom na jeho neobmedzenú súdnu právomoc. 47 Komisia popiera vsetky tvrdenia Roquette. Uvádza, ze jej nic neumoznuje zistit, ci tekutý glukonát sodný vyrábaný Roquette je "maticným roztokom". Podla Komisie Roquette vedome ponechávala v tejto súvislosti nejasný stav. Na podporu tohto tvrdenia poukazuje na odpovede Roquette z 3. mája 1999 a 21. mája 2001 na jej ziadosti o informácie a na obchodný dokument pripojený k listu Roquette z 19. novembra 1999. Komisia poznamenáva, ze v kazdom z týchto dokumentov Roquette uvádza tekutý glukonát sodný bez toho, aby spresnila, ze tento predstavuje "maticné roztoky". Okrem toho odkazy v liste Roquette z 19. novembra 1999 na tekutý glukonát sodný a na "maticné roztoky" neumoznujú dospiet s istotou k záveru, ze Roquette obchodovala len s tekutým glukonátom sodným typu "maticné roztoky". Komisia zdôraznuje skutocnost, ze Roquette vedela, ze ziadosti o informácie boli urcené na to, aby mohol byt posúdený trh ovplyvnený kartelom a aby mohli byt vypocítané pokuty. Uvádza v dôsledku toho, ze je málo dôveryhodné, ze Roquette sa, odpovedajúc na ziadosti o informácie, nezmienila o povahe svojho tekutého glukonátu sodného z dôvodu, ze sa pridrzala formuláru, ktorý jej bol dorucený, a z dôvodu obáv, ze nesplní svoju povinnost spolupráce, ak sa od formulára odkloní. Komisia namieta proti relevantnosti rozsudku Gruber + Weber/Komisia, uz citovaného v bode 42 vyssie, na ktorý sa odvoláva Roquette, vzhladom na to, ze v prejednávanom prípade bola uvedená do omylu zo strany Roquette. Komisia napokon uvádza, ze ziadny z úcastníkov kartelu neoznámil v priebehu konania, ze sa kartel netýkal glukonátu sodného v tekutej forme, vyrábaného Roquette. 48 Komisia subsidiárne zdôraznuje, ze aj keby bol výrobok Roquette v tekutej forme vylúcený pri výpocte obratu týkajúceho sa glukonátu sodného vyrábaného Roquette, ani tak to neovplyvní východiskovú sumu 10 miliónov eur, stanovenú Komisiou v súvislosti s pokutou. 49 V tejto súvislosti uvádza, ze pokuta musí byt proporcionálna závaznosti a dlzke trvania porusenia a nie vlastnému obratu podniku. Usmernenia stanovujú, ze táto závaznost musí byt posúdená v závislosti od povahy porusenia, dopadu porusenia na trh, ak je meratelný, a od geografického rozsahu relevantného trhu. Okrem toho cast 1 A usmernení, ako aj judikatúra uznávajú, ze uplatnenie zásady rovnosti môze viest v prípade toho istého správania k uplatneniu rozdielnych súm na relevantné podniky bez toho, aby aritmetický výpocet bol dôvodom tohto rozlisovania (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, bod 90). 50 V prejednávanom prípade Komisia uvádza, ze hoci cast trhu Roquette mala byt znízená z 20,96 na 17,4 %, Roquette aj tak zostáva jedným z troch hlavných výrobcov glukonátu sodného, v ktorého prípade je potrebné stanovit východiskovú sumu 10 miliónov eur. Jej postavenie je daleko vpredu pred ADM a materskými spolocnostami Glucona, ktoré mali podiel na trhu mensí ako 10 % a ktorým bola ulozená pokuta vo výske 5 miliónov eur. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 51 Na úvod je potrebné uviest, ze v súlade s odôvodneniami c. 34 a c. 38 Rozhodnutia nie je sporné, ze výrobok, ktorý je predmetom porusenia, je glukonát sodný, ktorý zahrna glukonát sodný v pevnej forme, tekutý glukonát sodný a kyselinu glukónovú, s výnimkou výrobku nazývaného "maticné roztoky". 52 Navyse, z odôvodnení c. 48 a c. 381 Rozhodnutia vyplýva, ze obraty zohladnené Komisiou sú tie, ktoré vyplývajú z odpovedí úcastníkov kartelu na ziadosti o informácie Komisie, a ze tieto obraty zodpovedajú obratom pochádzajúcim z predaja glukonátu sodného na celosvetovej úrovni kazdého z úcastníkov kartelu v priebehu posledného roku porusenia, teda 1995. Komisia sa teda domnievala na tomto základe, ze za rok 1995 celosvetový obrat Roquette pochádzajúci z glukonátu sodného bol 12 293,62 tisíc eur a jej podiel na svetovom trhu z toho vyplývajúci bol odhadnutý na 20,96 % (odôvodnenie c. 48 Rozhodnutia). 53 Po písomnej otázke Súdu prvého stupna Komisia potvrdila, ze suma 12 293,62 tisíc eur zodpovedala 80 216 582 francúzskych frankov (FRF), co je suma, ktorú Roquette oznámila Komisii vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 21. mája 2001. Z tejto odpovede z 21. mája 2001 vyplýva, ze suma 80 216 582 FRF, ktorá zodpovedá celosvetovému obratu Roquette pochádzajúcemu z glukonátu sodného v roku 1995, zodpovedá sume obratov Roquette pochádzajúcich z glukonátu sodného v pevnej forme (60 517 501 FRF), z tekutého glukonátu sodného (16 029 382 FRF) a kyseliny glukónovej (3 669 699 FRF) v roku 1995. 54 Napokon Roquette vo svojej replike pripojila potvrdenie vydané jej predsedom-generálnym riaditelom, podla ktorého v roku 1995 a predtým obchodovala pod názvom "tekutý glukonát" len s "maticnými roztokmi". Komisia nepoprela presnost tohto vyhlásenia ani vo svojej duplike, ani v odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, ani na pojednávaní. 55 V dôsledku toho je nesporné, ze obrat Roquette zohladnený Komisiou obsahoval ten obrat, ktorý bol dosiahnutý predajom "maticných roztokov", hoci tento výrobok nebol súcastou predmetu kartelu. Z toho vyplýva, ze obrat Roquette, ktorý bol vzatý do úvahy na úcely výpoctu sumy pokuty, je chybný. Roquette tak bola ulozená omylom pokuta, ktorej suma nezodpovedá primerane jej postaveniu na trhu výrobku, ktorý bol predmetom porusovania. 56 Dôsledky tohto omylu sú posúdené, po preskúmaní ostatných zalobných dôvodov uvádzaných Roquette, v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Súdom prvého stupna. C - O konkrétnom dopade kartelu 1. Úvodné pripomienky 57 Roquette v podstate tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy obmedzený úcinok kartelu pri posudzovaní jeho konkrétneho dopadu na relevantný trh. Komisia preto postupovala v rozpore so svojou vlastnou praxou a ustálenou judikatúrou, porusujúc tým clánok 15 nariadenia c. 17 a zásadu proporcionality. 58 Je potrebné v tejto súvislosti pripomenút stálu judikatúru, podla ktorej závaznost porusení musí byt preukázaná v závislosti od mnohých prvkov, ako sú najmä osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54; rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 443). 59 V usmerneniach (v bode 1 A, prvom odseku) Komisia uviedla, ze na posúdenie závaznosti porusenia má zohladnit okrem vlastnej povahy tohto porusenia a rozsahu relevantného geografického trhu, "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 60 Pokial ide o prejednávaný prípad, z odôvodnení c. 334 az c. 388 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia naozaj stanovila sumu pokuty, urcenú v závislosti od závaznosti porusenia, berúc pritom do úvahy tieto tri kritériá. V tejto súvislosti sa najmä domnievala, ze kartel mal "skutocný dopad" na trh glukonátu sodného (odôvodnenie c. 371 Rozhodnutia). 61 Komisia v odôvodnení c. 340 Rozhodnutia podala nasledujúcu analýzu: "Komisia usudzuje, ze porusovanie, ktorého sa dopustili podniky, ktoré pocas obdobia uvedeného v predmetnom rozhodnutí mali podiel väcsí ako 90 % na svetovom a 95 % na európskom trhu glukonátu sodného, malo skutocný dopad na trh v EHP, pretoze bolo riadne vykonané. Kedze specifickým cielom dohôd bolo znízit objem predaja, uplatnovat ceny vyssie, nez aké by boli bez týchto dohôd, a obmedzit predaj na urcitých klientov, tieto dohody museli ovplyvnit obvyklé správanie na trhu, a teda mat na tento trh úcinok." 62 V odôvodnení c. 341 Rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze "v co najvyssej miere rozlisovala medzi otázkou uskutocnovania dohôd a otázkou ich úcinkov na trh", ale "v ziadnom prípade sa nedalo vyhnút tomu, aby sa urcité skutkové okolnosti pouzité na dosiahnutie záverov k týmto dvom bodom prelínali". 63 Vzhladom na to Komisia v prvom rade analyzovala uskutocnovanie kartelu (odôvodnenia c. 342 az c. 351 Rozhodnutia). Podla nej bolo uskutocnovanie kartelu preukázané rôznymi skutocnostami súvisiacimi s tým, co povazovala za základný kamen kartelu, to znamená s predajnými kvótami. Okrem toho Komisia uviedla, ze "kartel je charakterizovaný stálou potrebou stanovit cielové a/alebo minimálne ceny", a dodala, ze podla nej "tieto ceny museli mat úcinok na správanie úcastníkov, hoci nimi neboli systematicky dotknutí" (odôvodnenie c. 348 Rozhodnutia). Komisia usúdila, ze "úcinnost uskutocnovania [kartelu] nebolo mozné spochybnit" (odôvodnenie c. 350 Rozhodnutia). 64 V druhom rade Komisia posudzovala dopad porusovania na trh glukonátu sodného. V tejto súvislosti sa najskôr odvolala na posúdenie relevantného trhu v odôvodneniach c. 34 az c. 41 Rozhodnutia. Potom Komisia, odvolajúc sa na posúdenie uskutocnené v odôvodneniach c. 235 a c. 236 Rozhodnutia, uviedla nasledujúce, odvolaním sa na dve tabulky (dalej len "grafy") získané v priestoroch Roquette (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia): "Vývoj cien, vyplývajúci z [grafov] nájdených pocas inspekcie v Roquette ukazuje, ze ciel sledovaný úcastníkmi kartelu bol aspon ciastocne dosiahnutý. Oba [grafy], ktoré znázornujú vývoj cien vo FRF na európskom trhu glukonátu sodného od roku 1977 do roku 1995, ukazujú pokles v roku 1985. Tento pohyb pravdepodobne vyplýval zo zániku predchádzajúceho kartelu a zvýsenia cien, ktoré potom nasledovalo vyuzitím výrobných kapacít. Na konci roku 1986 úroven cien poklesla skoro o polovicu v porovnaní so zaciatkom roku 1985. Je velmi pravdepodobné, ze uskutocnovanie dohôd zakladajúcich nový kartel od roku 1986 znacne prispelo k výraznému (dvojnásobnému) zvýseniu cien medzi rokmi 1987 a 1989. Po poklese v roku 1989, menej výraznom ako v roku 1985, úroven cien zostala az do roku 1995 asi o 60 % vyssia ako v roku 1987." 65 V odôvodneniach c. 235 a c. 236 Rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva odôvodnenie c. 354 tohto Rozhodnutia, Komisia uviedla nasledujúce: "235 Dva dokumenty získané pocas inspekcie v priestoroch Roquette sú dostatocne presné a predstavujú dôkazné prostriedky o výsledkoch kartelu v odvetví glukonátu sodného. Obsahujú najmä [graf] znázornujúci priemernú 'európsku` cenu glukonátu sodného v rokoch 1977 az 1995. 236 [Jeden z grafov] nápadne ukazuje, ze v rokoch 1981 a 1987, ked vznikol 'prvý` a 'druhý` kartel, doslo k rýchlemu a výraznému nárastu cien. V roku 1985 ceny náhle klesli, co zodpovedá zániku 'prvého kartelu`, ked z neho vystúpila Roquette. Medzi rokom 1987 a rokom 1989 cena glukonátu sodného výrazne stúpla, dokonca sa zdvojnásobila. Následne od roku 1989 do roku 1995 zostala vyssia asi o 60 % oproti stavu z obdobia jej poklesu v roku 1987. Je potrebné uviest, ze oproti obdobiu 1981 - 1986 mohla byt cena glukonátu sodného udrzaná az do roku 1995 na velmi vysokej úrovni." 66 Následne Komisia zhrnula, analyzovala a odmietla viaceré tvrdenia, ktoré dotknutí úcastníci uviedli v správnom konaní na vyvrátenie záverov, ktoré Komisia vyvodila z grafov získaných v priestoroch Roquette. Pokial ide o tvrdenia ADM a najmä to, ze k tomuto vývoju cien by doslo aj bez kartelu, Komisia uviedla nasledujúce (odôvodnenia c. 359, c. 365 a c. 369 Rozhodnutia): "359 ... Tvrdenia ADM nepreukazujú dostatocne, ze vznik kartelu nemohol zohrat ziadnu úlohu vo fluktuáciách cien. Hoci je pravda, ze scenár, ktorý navrhol ADM, sa môze uskutocnit aj pri nevzniknutí kartelu, tento sa presne zhoduje s existujúcim kartelom. Zvýsenie kapacít zaregistrovaných pocas 80. rokov mohlo byt prícinou aj následkom zániku prvého kartelu (1981 - 1985). Pokial ide o vývoj od roku 1987, tento úplne zodpovedá reaktivácii kartelu v tomto období. Následne skutocnost, ze cena glukonátu sodného zacala stúpat, nemozno vysvetlovat tak, ze bolo spôsobené samotnou hospodárskou sútazou, ale treba ju vysvetlovat vo svetle dohody uzavretej medzi úcastníkmi o 'cenových minimách`, rozdelení podielov na trhu, ako aj o informacnom a dozornom systéme. Vsetky tieto faktory prispeli k úspesnému zvýseniu cien. ... 365 [Jeden z grafov] nájdený v Roquette potvrdzuje, ze medzi rokom 1991 a rokom 1995, teda v období, ked sa ADM podielal na karteli, boli ceny stabilné alebo sa mierne znízili. Nic nenaznacuje, ze by ceny výrazne poklesli alebo ze by boli nerentabilné. Odchod ADM z trhu bol pravdepodobne následkom váznych technických problémov, ktoré nastali hned po tom, ako sa táto spolocnost pripojila ku kartelu, a ktoré pretrvávali. ADM zrazu nebol schopný dodrzat svoje predajné kvóty. ... 369 Nakoniec, vzhladom na existujúce riziká je nemozné, aby sa úcastníci viackrát dohodli na stretnutí na rôznych miestach vo svete, aby si pridelili predajné kvóty, urcili ceny a rozdelili klientov pocas takého dlhého obdobia, ak podla ich tvrdení mal kartel iba mizivý alebo obmedzený dosah na trh glukonátu sodného." 67 Vzhladom na túto analýzu, rozdielne dôvody uvádzané zo strany Roquette, pokial ide o to, aby Komisia preukázala existenciu konkrétneho dopadu kartelu, môzu byt rozlisované podla toho, ci sa týkajú toho, co Komisia vyvodila z uskutocnovania kartelu, skutocností zohladnených Komisiou na preukázanie uskutocnenia a úcinku kartelu a nezohladnenie iných skutocností pri posudzovaní konkrétneho dopadu kartelu zo strany Komisie. 2. O tom, ci Komisia zvolila nesprávny postup na preukázanie, ze kartel mal konkrétny dopad na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 68 Roquette popri tom, ze namieta proti relevantnosti skutocností zohladnených Komisiou na preukázanie uskutocnenia a úcinkov kartelu, namieta takisto proti moznosti Komisie preukázat existenciu konkrétneho dopadu na základe dedukcií viazucich sa na uskutocnenie kartelu. 69 Roquette najmä odmieta na jednej strane analýzu Komisie v odôvodneniach c. 340 az c. 351 Rozhodnutia, ked tvrdí, ze kedze kartel bol riadne uskutocnovaný, musel ovplyvnit normálnu struktúru správania a ze skutocné vykonávanie dohôd nepredpokladá nevyhnutne presné uplatnovanie tých istých cien a objemov na trhu, ale ze zblízenie dohodnutej úrovne je postacujúce. Roquette na druhej strane spochybnuje to, ze Komisia v odôvodnení c. 369 Rozhodnutia vyvodila existenciu dopadu na trh z opakovaných rokovaní úcastníkov v priebehu dlhého obdobia bez ohladu na prípadné riziká. 70 Komisia namieta, ze táto argumentácia nie je dôvodná. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 71 Najskôr je vhodné pripomenút, ze Komisia podla znenia bodu 1 A prvého odseku usmernení pri svojom výpocte pokuty v závislosti od závaznosti porusenia berie do úvahy okrem iného "skutocný dosah [porusenia] na trh tam, kde je ho mozné merat". 72 V tejto súvislosti je potrebné analyzovat presný význam ustanovení "tam, kde je ho [teda konkrétny dopad] mozné merat". Ide najmä o urcenie, ci Komisia v zmysle týchto ustanovení môze brat do úvahy iba konkrétny dopad porusovania v rámci svojho výpoctu pokút, ak jej vôbec prinálezí urcit výsku tohto dopadu. 73 Komisia správne vyhlásila, ze skúmanie dopadu kartelu na relevantný trh so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena relevantného výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Hodnotenie pôsobenia vyplývajúceho z iných faktorov, ako táto dobrovolná zdrzanlivost úcastníkov kartelu, je tak nevyhnutne zalozené na rozumnej pravdepodobnosti, ktorú nemozno s presnostou vycíslit. 74 Preto pokial nemá byt toto kritérium, na ktoré je mozné prihliadnut pri stanovení výsky pokuty, zbavené svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa opierala o konkrétny dopad kartelu na relevantný trh napriek tomu, ze nemohla tento dopad vycíslit alebo v tomto ohlade predlozit císelné posúdenie. 75 V dôsledku toho sa musí konkrétny dopad kartelu na relevantný trh povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná poskytnút konkrétne a vierohodné indície, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na uvedený trh. 76 V tomto prípade zo zhrnutia analýzy uskutocnenej Komisiou (pozri body 61 az 66 vyssie) vyplýva, ze Komisia sa pri závere o existencii "skutocného dopadu" kartelu na trh oprela o dva údaje. Na jednej strane totiz uviedla skutocnost, ze úcastníci kartelu riadne uskutocnovali kartelové dohody (pozri najmä odôvodnenie c. 340, uvedené v bode 61 vyssie) a ze tento kartel pretrval pocas dlhého obdobia (odôvodnenie c. 369 Rozhodnutia, uvedené v bode 66 vyssie). Na druhej strane usúdila, ze grafy získané v priestoroch Roquette dokazovali istý súlad medzi cenami urcenými kartelom a cenami skutocne uplatnovanými úcastníkmi kartelu na trhu (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia, uvedené v bode 64 vyssie). 77 Je potrebné najprv zdôraznit, ze Komisia sa neuspokojila s odvodením konkrétneho dopadu kartelu na trh glukonátu sodného len z toho, ze skutocne bol uskutocnovaný kartel. Ako vyplýva z castí Rozhodnutia citovaných vyssie, Komisia sa totiz snazila v najvyssej moznej miere preskúmat oddelene uskutocnovanie kartelu a jeho konkrétny dopad na trh, povazujúc v podstate uskutocnovanie kartelu za predbeznú a nevyhnutnú podmienku na preukázanie jeho konkrétneho dopadu, pricom vsak toto uskutocnovanie nie je postacujúcou podmienkou na toto preukázanie (pozri v tomto zmysle odôvodnenie c. 341 Rozhodnutia). V odôvodnení c. 341 Rozhodnutia Komisia skutocne pripustila, ze bolo "nevyhnutné, aby sa urcité skutkové okolnosti pouzité na dosiahnutie záverov k týmto dvom bodom prelínali" - dôvod, pre ktorý Komisia podla tvrdenia Roquette vzdy nepouzila osobitné pojmy v rámci jednotlivých castí svojej analýzy - toto nemení nic na skutocnosti, ze nemozno vytýkat Komisii, ze nerozlísila uskutocnovanie a konkrétny dopad kartelu. Okrem toho svojou povahou ako predbezná podmienka konkrétneho dopadu kartelu predstavuje úcinné uskutocnovanie kartelu zaciatok dôkazu existencie konkrétneho dopadu tohto kartelu. 78 Okrem toho nemozno vytýkat Komisii, ze sa domnievala, ze v prípade, ako je ten vo veci samej, kde úcastníci kartelu mali podiel väcsí ako 90 % na svetovom a 95 % na európskom trhu glukonátu sodného a vyvinuli znacné úsilie na organizáciu, kontrolu a dohlad nad predmetnými kartelovými dohodami, uskutocnovanie tohto kartelu predstavovalo závazný dôkaz existencie úcinkov na trh a vzhladom na to sa Komisia v tomto prípade (pozri bod 67 vyssie) neobmedzila len na túto analýzu. 79 Navyse sa Komisia mohla platne domnievat, ze váha tohto dôkazu vzrastá s dlzkou trvania kartelu. Fungovanie kartelu spocívajúceho v urcovaní cien, rozdelení trhov a výmene informácií, ako je to v predmetnej veci, sprevádzajú najmä znacné výdavky na správu a riadenie. Komisia mohla preto dôvodne usudzovat, ze skutocnost, ze podniky nechali pretrvávat porusovanie a dlhodobo zabezpecili jeho úcinné administratívne riadenie napriek rizikám spojeným s takouto protiprávnou cinnostou naznacuje, ze úcastníci kartelu mali z neho zisk, a preto mal tento kartel konkrétny, hoci nie meratelný dopad na relevantný trh. 80 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia nezvolila nesprávny postup na posúdenie konkrétneho dopadu kartelu na trh glukonátu sodného. 3. O dôvodoch zalozených na okolnostiach zohladnených Komisiou, ktoré potvrdzujú uskutocnovanie a úcinky kartelu a) O rôznych fázach kartelu Tvrdenia úcastníkov konania 81 Podla Roquette Komisia rozlisuje v Rozhodnutí tri fázy uskutocnovania porusenia, teda fázu "prípravnú" (od mája 1986 do apríla 1987), fázu "operatívnu" (od apríla 1987 do mája 1990, co je dátum vstupu ADM do kartelu) a fázu "úpadku" (od mája 1990 do júna 1995). Roquette tvrdí, ze toto rozlisovanie je zjavne zalozené na úrovni dopadu kartelu na trh a ze Komisia nevyhodnotila primerane úcinky kartelu v priebehu prvej a poslednej fázy. 82 Roquette uvádza, ze pocas prípravnej fázy neexistoval ziadny skutocný protisútazný úcinok na predmetný trh, pretoze úcastníci vtedy len nadobudli kontakty a dohodli sa len na hlavných zásadách kartelu. Ako Komisia uznala v odôvodnení c. 106 Rozhodnutia, z rokovania v máji 1986 nevyplynuli ziadne úcinky, a teda ho nebolo mozné zohladnit pri posudzovaní úcinkov kartelu, Roquette v tejto súvislosti uvádza, ze ani z rokovania 19. a 20. februára 1987 nevyplynuli ziadne úcinky, a teda by takisto nemalo byt zohladnené Komisiou. Podla Roquette v priebehu tohto posledného rokovania boli schválené iba zásady kartelu, ale nie praktický spôsob, ktorý bol prijatý az na rokovaní 11. a 12. apríla 1987. Komisia preto mala zohladnit úcinky porusenia az od apríla 1987 a nie od februára 1987, ako to urobila. 83 Okrem toho Roquette uvádza, ze Komisia zabudla zohladnit funkcné problémy kartelu pocas obdobia úpadku pri posudzovaní úcinkov kartelu na trh. Komisia teda nezohladnila narusenie systému kompenzácií spôsobené tým, ze ADM nemohol dodrzat kvóty, ktoré mu boli pridelené od jeho vstupu do kartelu, hoci Komisia uznala tieto skutocnosti v odôvodneniach c. 100, c. 200 a c. 209 Rozhodnutia. Komisia takisto nezohladnila ani to, ze zásady dohodnuté na rokovaniach neboli vykonávané, najmä pokial ide o oznámenie údajov týkajúcich sa predaja a o dodrziavanie kvót úcastníkmi kartelu. Roquette osobitne tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy jej odmietnutie zúcastnit sa na externom dozornom systéme, ktorý jej poskytoval urcitú mieru volnosti. 84 Komisia navrhuje túto argumentáciu zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 85 Pokial ide o nezohladnenie rôznych období kartelu, je potrebné najprv uviest, ze na rozdiel od tvrdení Roquette, Komisia nestanovila úroven dopadu kartelu v závislosti od kazdej fázy kartelu. Z odôvodnenia c. 352 a nasl. Rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia vzala do úvahy dopad kartelu iba pocas jedného obdobia pokrývajúceho celú dlzku trvania porusenia. 86 Okrem toho, pokial ide o neexistenciu úcinku kartelu pocas jeho prípravnej fázy, z Rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze pocas rokovania 19. a 20. februára 1987 v Amsterdame, Benckiser GmbH (ktorý v roku 1988 postúpil svoje aktivity súvisiace s glukonátom sodným spolocnosti Jungbunzlauer), Fujisawa, Glucona a Roquette uzavreli vseobecnú rámcovú dohodu, ktorej podrobnosti mali byt riesené v priebehu nasledujúceho rokovania, ktoré sa malo konat o dva mesiace neskôr vo Vancouveri (odôvodnenia c. 108 a c. 109 Rozhodnutia), a ze pocas rokovania 11. a 12. apríla 1987 vo Vancouvri tie isté subjekty, ako aj Finnsugar, stanovili zásady uskutocnenia kartelu (odôvodnenia c. 112, c. 113, c. 115 a c. 116 Rozhodnutia). 87 Na rokovaní 19. a 20. februára 1987 v Amsterdame sa vsak dohodlo, pokial ide o zásady urcenia, zmrazenia a dodrziavania podielov na trhu na základe skutocných údajov o predaji v danom roku alebo v predchádzajúcich dvoch rokoch, ze údaje o predaji za rok 1986 budú slúzit ako základ (odôvodnenie c. 108 Rozhodnutia) a ze podiely na trhu sa musia rozdelit podla rozdelovníka. Táto posledná uvedená skutocnost vyplýva z poznámky zástupcu Roquette z 3. marca 1997, predlozenej Roquette v priebehu správneho konania Komisii. V dôsledku toho na rokovaní 19. a 20. februára 1987 v Amsterdame boli dohodnuté prinajmensom urcité praktické metódy medzi úcastníkmi, ktoré umoznili ciastocné uskutocnovanie kartelu. Preto jeho uskutocnovanie od tohto dátumu nemozno popierat, a to bez ohladu na rozdielne upresnenia, ktoré vznikli neskôr. 88 Pokial ide o nezohladnenie znízenia úcinkov kartelu pocas obdobia úpadku, z Rozhodnutia jednoznacne vyplýva, ze nedodrzanie kvót zo strany ADM spôsobilo mnohé nezhody medzi rôznymi úcastníkmi kartelu a návrhy na zrusenie systému kompenzácií (pozri najmä odôvodnenia c. 100, c. 200 a c. 209 Rozhodnutia). Neschopnost ADM splnit svoje predajné kvóty, kedze ostatní úcastníci kartelu obmedzili svoju ponuku výrobku, vsak este viac znízila ponuku glukonátu sodného na trhu, co nezoslabilo, ale naopak posilnilo úcinky kartelu na trh. 89 Okrem toho, pokial ide o tvrdenia Roquette týkajúce sa nedodrzania záväzku oznamovania údajov týkajúcich sa ich predaja úcastníkmi kartelu a vzhladom na kvóty pocas tohto obdobia úpadku, je potrebné uviest, ze Roquette sa obmedzila na podporu tohto tvrdenia na to, ze sa odvolala na svoje odmietnutie zúcastnit sa na systéme externého dozoru, co jej ponechalo urcitú mieru volnosti. Podla ustálenej judikatúry vsak skutocné správanie, ktoré si údajne osvojil podnik, nie je relevantné na úcely posúdenia dopadu kartelu na trh, kedze úcinky, ktoré majú byt zohladnené, sú tie, ktoré vyplývajú z porusenia, ktorého sa zúcastnil, ako celku (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 150 a 152, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 160 a 167). V dôsledku toho tvrdenie, ze nedoslo k zohladneniu znízenia úcinkov kartelu pocas obdobia úpadku, je takisto neopodstatnené. 90 Napokon, v kazdom prípade, hoci by sa zdalo, ze kartel nebol uskutocnovaný pocas prípravného obdobia a obdobia úpadku, to samo osebe nemôze potvrdit, ze tento kartel nemal ziadny dopad na trh. Dopad kartelu nie je nevyhnutne spojený s jeho trvaním. Nemozno teda vylúcit, ze ked úcinok kartelu nie je prítomný pocas dlhého obdobia, ale je zdrvujúci pocas krátkeho obdobia, úcinok tohto kartelu bude rovnako velký ako úcinok kartelu, ktorý má urcitý úcinok pocas celého trvania kartelu. V dôsledku toho neprítomnost úcinku alebo prítomnost obmedzeného úcinku kartelu pocas urcitých období, hoci sa zdá zjavná, nepotvrdzuje nevyhnutne mensí úcinok, ako je ten, ktorý trvá pocas celej doby trvania kartelu. 91 Vzhladom na vyssie uvedené musia byt dôvody Roquette, zalozené na nezohladnení rozlicných období kartelu, zamietnuté. b) O nedosiahnutí cielov kartelu pocas operatívneho obdobia Úvod 92 Roquette takisto uvádza, ze kartel mal obmedzený skutocný dopad v priebehu svojej "operatívnej fázy" (od apríla 1987 do mája 1990), pricom Komisia to nevzala riadne do úvahy. Roquette najmä uvádza nezohladnenie obmedzených úcinkov kartelu, vzhladom na chyby v dozornom systéme a na neuskutocnenie cielov kartelu, ktorými bolo zavedenie kvót, urcenie cien a rozdelenie si zákazníkov. 93 V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým zdôraznit, ze Komisia nepreukazuje v danom prípade úcinok kartelu na základe úplného dosiahnutia týchto cielov. Komisia uvádza, ze výmena údajov medzi úcastníkmi, podrobné definovanie podielov na trhu, urcenie cielových a/alebo minimálnych cien a rozdelenie si klientov medzi úcastníkov kartelu pocas rokovaní potvrdzujú v prvom rade uskutocnovanie kartelu. Vzhladom na toto uskutocnovanie a vývoj cien na trhu glukonátu sodného, ako to vyplýva podla Komisie z grafov nájdených v priestoroch Roquette, Komisia usúdila, ze doslo k dosiahnutiu, aspon ciastocnému, prvého ciela sledovaného úcastníkmi kartelu, teda k umelému udrzaniu zvýsenej ceny glukonátu sodného (odôvodnenie c. 354 Rozhodnutia). 94 Je preto potrebné venovat sa kazdej z pripomienok Roquette, pokial ide o nedosiahnutie cielov kartelu, aby sa zistilo, ci tieto pripomienky môzu spochybnit existenciu uskutocnovania, ktorú preukázala Komisia. Vzhladom na to, ze uskutocnovanie kartelu predstavuje predbeznú podmienku existencie konkrétneho dopadu uvedeného kartelu, spochybnenie uskutocnovania kartelu znemoznuje preukázanie existencie konkrétneho dopadu kartelu. Dozorný systém - Tvrdenia úcastníkov konania 95 Roquette tvrdí, ze dozorný systém, ktorý mal byt klúcovým prvkom úcinkov kartelu, úplne zlyhal. Komisia to uznala v odôvodneniach c. 93, c. 172, c. 195 a c. 214 Rozhodnutia a zdôraznila to aj Roquette vo svojom memorande o spolupráci z 22. júla 1999 (dalej len "memorandum z 22. júla 1999"), v ktorom bolo uvedené, ze úcastníci kartelu poskytovali nepresné údaje. Komisia vsak nezohladnila toto zlyhanie dozorného systému pri posudzovaní závaznosti porusenia. 96 Komisia navrhuje túto argumentáciu zamietnut. - Posúdenie Súdom prvého stupna 97 Pokial ide o dozorné systémy, teda v prvom rade systém, ktorý bol zabezpecený prostredníctvom svajciarskej fiduciárnej spolocnosti, ktorá zhromazdovala statistické údaje o úcastníkoch kartelu, ako aj systém, ktorým jeden z úcastníkov kartelu zhromazdoval údaje o rôznych úcastníkoch kartelu, aby ich potom distribuoval ostatným úcastníkom kartelu (odôvodnenie c. 92 Rozhodnutia), nie je sporné, ze nefungovali dokonale, takze údaje ulozené do týchto systémov nezodpovedali úplne skutocnosti na trhu. 98 Ziadna z okolností uvádzaných Roquette vsak neumoznuje spochybnit skutocnost, ze údaje boli oznamované úcastníkmi kartelu v rámci dozorného systému. Okrem toho oznamované údaje, hoci treba uznat, ze sú len priblizné, museli prinajmensom mat urcitú relevantnost, a teda aj uzitocnost pre úcastníkov kartelu. V skutocnosti úcastníci nikdy neprestali oznamovat údaje do dozorného systému a pokracovali v stretávaní sa s cielom diskutovat o tom a stanovit na tomto základe kvóty. 99 V dôsledku toho mohla Komisia oprávnene usúdit v odôvodnení c. 344 svojho Rozhodnutia, ze dozorný systém, hoci nedokonalý, bol úcastníkmi uskutocnovaný. Kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania 100 Roquette tvrdí, ze ciel uskutocnit systém predajných kvót do znacnej miery neutralizovalo zlyhanie dozorného systému. Odôvodnenia c. 181, c. 196, c. 200, c. 209 a c. 225 Rozhodnutia potvrdzujú skutocnost, ze dodrziavanie kvót bolo neustále zdrojom tazkostí. Roquette navyse pocas celej doby trvania svojej spolupráce s Komisiou zameriavala pozornost na nedodrziavanie kvót. Vo svojom oznámení z 22. júla 1999 teda uviedla, ze vzdy vyrábala a predávala na úrovni maxima svojej priemyselnej kapacity - vylucujúc tým akúkolvek myslienku obmedzovania výroby alebo predaja - v závislosti od vývoja dopytu. Roquette zdôraznuje, ze Komisia nenamietala proti tejto skutocnosti, ale nezohladnila ju vo svojej analýze. Takisto uviedla prekrocenie predajných kvót zo strany niektorých úcastníkov kartelu, co spochybnilo dôveryhodnost tvrdení Komisie, pokial ide o upresnenie pridelených rocných mnozstiev. Roquette napokon uvádza, ze jej analýza sa potvrdila tým, ze znacne prekracovala pridelené kvóty, co sa prejavilo stratou dôlezitého zákazníka na základe sankcie zo strany ostatných úcastníkov kartelu. 101 Roquette popiera odôvodnenie Komisie, ktoré ju vedie k tomu, aby sa domnievala na základe malých rozdielov medzi dohodnutými kvótami a skutocne predanými mnozstvami, ze systém kvót bol "úcinným spôsobom uskutocnovaný" úcastníkmi (odôvodnenie c. 346 Rozhodnutia). Podla Roquette tento záver nemozno vyvodit z údajov oznámených úcastníkmi v rámci kartelu, pretoze bolo jasne preukázané, ze tieto údaje boli väcsinou nepresné a ze v jej prípade systém kvót nemal ziadny dopad na jej obchodnú politiku. Neúcinnost systému kvót preukazuje neschopnost úcastníkov kartelu prinútit Roquette alebo ADM, aby dodrziavali svoje kvóty. Roquette napokon namieta proti tomu, ze Komisia mohla dôjst k záveru v odôvodnení c. 347 Rozhodnutia, ze uplatnovanie kvót je výsledkom "podrobného vypracovania", kedze urcenie kvót so systémom kompenzácií zmiernuje jeho dôslednost. 102 Komisia navrhuje tieto tvrdenia zamietnut. - Posúdenie Súdom prvého stupna 103 Pokial ide o zohladnenie kvót Komisiou, Roquette v prvom rade uvádza, ze úcinnost systému kvót je do velkej miery neutralizuje zlyhanie dozorného systému. Ako je uvedené v bode 98 vyssie, prípadné zlyhania dozorného systému nemohli spochybnit jeho uskutocnovanie a tieto zlyhania ani nemohli ovplyvnit, z dôvodu tohto dozorného systému, uskutocnovanie systému kvót. 104 V druhom rade Roquette tvrdí, ze úcastníci nedodrziavali kvóty. Hoci urcité skutocnosti, ako uvádza Komisia v Rozhodnutí, potvrdzujú nedodrziavanie kvót zo strany úcastníkov, je potrebné zdôraznit, ze úcastníci pokracovali v pravidelných rokovaniach o týchto kvótach a ich dodrziavaní. To dostatocne potvrdzuje, ze systém kvót bol úcastníkmi vypracovaný a ze bol aspon ciastocne uskutocnovaný. Ak by totiz rokovania o kvótach boli cisto teoretické, ako tvrdí Roquette, úcastníci by sa ani nenamáhali pokracovat v rokovaniach o týchto kvótach. 105 Okrem toho sa zdá, pricom Roquette to nepopiera, ze niektorí úcastníci mali medzi sebou spory, pokial ide o dodrziavanie týchto kvót. V tejto súvislosti bol zdôraznený spor medzi úcastníkmi, ked zástupcovia Finnsugar oznámili svoj zámer podstatne zvýsit svoj podiel na trhu (odôvodnenie c. 125 Rozhodnutia). Skutocnost, ze Finnsugar vydal toto vyhlásenie o zámere, a reakcia, ktorú vyvolalo, sú indíciou existencie predchádzajúcej dohody o kvótach a rozdelenia podielov na trhu. Takisto nabádania, aby ADM dodrziaval svoje kvóty, a nespokojnost Glucony, ktorá nasledovala po nedodrzaní uvedených kvót zo strany ADM, poukazujú na to, ze Glucona sa cítila byt viazaná kvótami pridelenými úcastníkom podla kartelu a v dôsledku toho svojimi vlastnými kvótami, z coho vyplýva domnienka, ze ich v danom case dodrziavala (odôvodnenie c. 193 Rozhodnutia). 106 V tretom rade Roquette tvrdí, ze Komisia sa nemala opierat o údaje oznámené úcastníkmi v rámci kartelu, pretoze sa ukázalo, ze tieto údaje boli väcsinou nepresné. V dôsledku toho Roquette uvádza, ze Komisia nemohla preukázat uskutocnovanie kartelu tak, ze vychádzala z malých rozdielov medzi kvótami a skutocne predanými mnozstvami. 107 Hoci nemozno vylúcit, ze niektorí úcastníci kartelu odovzdali nepresné údaje, o ktorých sa ostatní úcastníci kartelu domnievali, ze sú presné, údaje si úcastníci jednoznacne oznamovali a podiely na trhu boli vypocítané presne a rozdelené medzi úcastníkmi. Tieto skutocnosti predstavujú uskutocnovanie kartelu. 108 Vo stvrtom rade Roquette tvrdí, ze skutocnost, ze ani ona sama, ani ADM nemohli byt povinné dodrziavat svoje kvóty, potvrdzuje neexistenciu fungovania systému kompenzácií. Roquette okrem toho uvádza, ze stanovenie kvót spolu so systémom kompenzácií zmiernuje jeho dôslednost, a ze preto Komisia nemôze vyvodit iba zo samotného uplatnovania kvót, ze tieto boli úcastníkmi podrobne vypracované. 109 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze systém kompenzácií mal na rocnom základe zvýsit alebo znízit kvóty pridelené tomuto podniku na nasledujúci rok o rozdiel medzi rocnou kvótou pridelenou podniku a jeho skutocným predajom. Podniku, ktorý prekrocil v jednom roku svoju pridelenú rocnú kvótu, bola teda v nasledujúcom roku znízená jeho rocná kvóta o rozdiel medzi jeho kvótou a skutocným predajom v predchádzajúcom roku a naopak (odôvodnenie c. 99 Rozhodnutia). 110 Skutocnost, ze ADM a Roquette nikdy nemohli byt prinútené dodrzat svoje kvóty, vsak nepotvrdzuje nevyhnutne neexistenciu uskutocnenia systému kompenzácií. Skutocnost, ze ADM zhromazdil prebytky kvót oproti ostatným úcastníkom kartelu z dôvodu, ze nedodrzal svoju kvótu, cím spôsobil nespokojnost spolocnosti Glucona (odôvodnenie c. 193 Rozhodnutia), dokazuje, ze nedodrzanie kvót zo strany ADM bolo sankcionované a ze systém kompenzácií funguje. Okrem toho z toho nemozno vyvodit, ze systém kompenzácií môze zmiernit presnost kvót, kedze bol vypracovaný s väcsou alebo mensou presnostou. Podrobná povaha, na ktorú odkazuje Komisia, sa týka v kazdom prípade iba stanovenia kvót ako takého. Napokon, tvrdenie nie je podlozené skutkovými okolnostami, kedze v prejednávanom prípade presnost kvót nie je zmiernená systémom kompenzácií; systém kompenzácií totiz umoznuje odlozit len sankciu za nedodrzanie kvót. Okrem toho samotná Roquette uvádza, ze úcastník nemohol zneuzívat tento systém kompenzácií, pretoze ako vyplýva z memoranda z 22. júla 1999, nedodrzanie kvót z jeho strany ho stálo stratu Glucony, významného zákazníka na trhu glukonátu sodného, a to uplatnením sankcie ulozenej ostatnými úcastníkmi kartelu. 111 Komisia teda preukázala uplatnovanie systému kvót. Ceny - Tvrdenia úcastníkov konania 112 Roquette takisto tvrdí, ze urcenie cenových prahov alebo cielových cien v skutocnosti nikdy nefungovalo. Odôvodnenia c. 199 a c. 209 Rozhodnutia a oznámenie z 22. júla 1999 potvrdzujú nedodrzanie cenových prahov a/alebo cielových cien zo strany úcastníkov. Tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 219 Rozhodnutia, podla ktorého cenové prahy a/alebo cielové ceny boli dodrziavané, sa preukázalo len v prípade Glucony. 113 Roquette okrem toho uvádza, ze Komisia nevzala do úvahy údaje, ktoré jej boli predlozené a na základe ktorých bolo mozné preukázat, ze rozdiely medzi cenami urcenými úcastníkmi a cenami, ktoré ona uplatnovala, boli velmi velké a ze jej ceny boli systematicky pod úrovnou cielových a/alebo minimálnych cien. Na ilustráciu tohto tvrdenia Roquette uvádza v zalobe vo forme tabuliek zoznam svojich hlavných zákazníkov v Európe a ceny, ktoré uplatnovala od roku 1989 do roku 1994. 114 Roquette okrem toho uvádza, ze v celom oznámení z 22. júla 1999 zamerala pozornost Komisie na skutocnost, ze cielová cena stanovená úcastníkmi bola cisto teoretická. 115 Okrem toho Roquette uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého uskutocnovanie dohôd o cenách je preukázané tým, ze sa uplatnované ceny blízili k dohodnutej úrovni (odôvodnenie c. 348 Rozhodnutia), platí v prejednávanom prípade len pre cielové ceny a nie pre minimálne ceny. 116 Komisia navrhuje tieto tvrdenia zamietnut. - Posúdenie Súdom prvého stupna 117 Pokial ide o nefungovanie systému prahových a/alebo cielových cien, nie je sporné, ze úcastníci zdôraznili urcité prípady, ked sa dohodnuté ceny neuplatnovali (pozri najmä odôvodnenia c. 199 a c. 209 Rozhodnutia). 118 Z toho vsak nemozno vyvodit, ze tieto cielové a/alebo minimálne ceny nikdy neboli uplatnované. Ako teda uznáva Roquette, z odôvodnenia c. 219 Rozhodnutia vyplýva, ze Glucona dodrziavala cielové ceny. 119 Okrem toho, na rozdiel od toho, co tvrdí Roquette, toto odôvodnenie nie je jedinou skutocnostou, ktorá potvrdzuje uplatnovanie dohodnutých cien zo strany niektorých úcastníkov. Z odôvodnenia c. 204 Rozhodnutia vyplýva, ze vnútorná poznámka Jungbunzlauer potvrdzuje, ze Jungbunzlauer uplatnoval prahovú cenu dohodnutú na rokovaní o karteli. 120 Komisia teda správne usúdila, ze ceny stanovené úcastníkmi nie sú cisto teoretické a ze úcastníci uskutocnovali dohody o cenách, hoci nesystematicky. 121 Tento záver nespochybnuje skutocnost, aj keby sa preukázala, ze Roquette nikdy nedodrziavala urcené ceny, ktoré boli zavedené v rámci kartelu, a ze jej skutocná cena sa systematicky a významným spôsobom odlisovala od cielovej ceny. Ako je uvedené v bode 89 vyssie, vo fáze skúmania kvalifikácie závaznosti porusenia zo strany Komisie Súd prvého stupna nemôze skúmat vlastné správanie podnikov, kedze úcinky, ktoré treba zohladnit na stanovenie vseobecnej úrovne pokút, nie sú tie, ktoré vyplývajú zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze si ho osvojil, ale tie, ktoré vyplývajú z celkového porusenia, na ktorom sa zúcastnil. 122 Roquette napokon uvádza, ze stanovisko Komisie, podla ktorého úcinné uskutocnovanie kartelu v súvislosti s cielovými cenami a objemom predaja nepredpokladá nevyhnutne, aby na trhu existovali presne tie isté ceny a tie isté objemy predaja, ale ze urcenie cien úcastníkmi blíziace sa dohodnutej hladine postacuje na preukázanie uplatnovania dohody (odôvodnenie c. 348 Rozhodnutia), v prejednávanom prípade neplatí. Uvádza, ze toto stanovisko Komisie je relevantné len vis-ŕ-vis cielovým cenám a nie vis-ŕ-vis minimálnym cenám. V danom prípade vsak existovali len minimálne ceny. V tejto súvislosti postacuje skonstatovat, ze Roquette nepreukázala, v com sa má takéto postavenie lísit v prípade minimálnych cien. 123 Komisia preto mohla oprávnene dospiet k záveru, ze doslo k uskutocnovaniu dohody o cenách glukonátu sodného úcastníkmi kartelu. Rozdelenie zákazníkov - Tvrdenia úcastníkov konania 124 Roquette uvádza, ze sa nikdy nezúcastnila na záväzkoch týkajúcich sa zákazníkov a ze si udrziavala získaný objem na trhu, co potvrdzuje neúcinnost systému výmeny zákazníkov, a teda spochybnuje úcinok kartelu. 125 Komisia v tejto súvislosti neuviedla ziadne konkrétne tvrdenia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 126 Pokial ide o tvrdenia Roquette týkajúce sa neúcinnosti systému výmeny zákazníkov, je potrebné poznamenat, ze Roquette zakladá toto tvrdenie výlucne na svojej neúcasti na uvedenej výmene. 127 Táto skutocnost vsak nestací na popretie uskutocnovania výmeny klientov medzi ostatnými úcastníkmi kartelu, co vyplýva zo zápisníc z rokovaní 9. augusta 1989 v Zürichu (odôvodnenie c. 137 Rozhodnutia) a z rukou písaných poznámok, ktoré urobila Roquette na rokovaniach 28. novembra 1989 v Hakone a 10. a 11. júna 1991 v Zeneve (odôvodnenia c. 148 a c. 177 Rozhodnutia). 128 V kazdom prípade, ako bolo uvedené v bode 89, v tomto stádiu analýzy závaznosti porusenia je potrebné vziat do úvahy výlucne úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku a nie osobitné správanie jedného z úcastníkov porusenia. Námietky Roquette sa týkajú len jej vlastného správania, a preto toto tvrdenie nemozno v tomto stádiu analýzy uznat. 129 Komisia preto mohla oprávnene dospiet k záveru, ze doslo k uskutocnovaniu výmeny zákazníkov medzi úcastníkmi. 130 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila omylu, ked usúdila, ze úcastníci kartel uskutocnovali. c) O zalobných dôvodoch zalozených na zohladnení úcinkov kartelu na základe grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette Tvrdenia úcastníkov konania 131 Roquette tvrdí, ze Komisia pri preukazovaní úcinkov kartelu vychádzala výlucne z grafov zabavených v spolocnosti Roquette. Podla Roquette sa vsak tieto grafy netýkajú vsetkých podnikatelov a Komisia neoprávnene vyvodila vseobecné závery o karteli z jej osobitnej situácie. Údaje v týchto zhabaných grafoch sú navyse v úplnom rozpore s cenami pre zákazníkov, ktoré Roquette poskytla Komisii v rámci svojej spolupráce s nou, co preukazuje, ze ceny stanovené kartelom sa neuplatnovali. Z týchto grafov okrem toho vyplývajú za obdobie zacínajúce sa v roku 1989 - klúcové obdobie kartelu - silné výkyvy a klesajúca tendencia, co je v rozpore s úspesne uskutocnovanou kartelovou dohodou. Komisia podla Roquette vo svojom vyjadrení k zalobe tiez pripustila, ze nevie, ci tieto grafy zodpovedajú cenám Roquette alebo cenám vsetkých clenov kartelu pre glukonát sodný. Tieto pochybnosti potvrdzujú nedostatok riadnej starostlivosti Komisie zistit viac o význame týchto grafov. 132 Komisia navrhuje, aby sa tieto tvrdenia odmietli. Posúdenie Súdom prvého stupna 133 Okrem toho, ze Komisia vyvodzuje skutocné úcinky kartelovej dohody z jej vykonávania (pozri bod 63 vyssie), prichádza k záveru o existencii "skutocného dopadu" aj na základe moznej súvislosti medzi vykonávaním kartelovej dohody na jednej strane a vývojom cien, ktorý vyplýva z dvoch grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette, na druhej strane. 134 V tejto súvislosti sa ukazuje, ze dva grafy, ktoré Komisia zabavila u Roquette, prvý nazvaný "Glukonát sodný - Vývoj európskych cien" a druhý nazvaný "Vývoj európskych cien glukonátu sodného", zobrazujú vývoj cien. Tieto grafy zobrazujú na osi y ceny vyjadrené vo FRF/kg a na osi x roky 1977 az 1995 v prípade prvého grafu a roky 1979 az 1992 v prípade druhého grafu. 135 Podla prvého grafu sa v období od roku 1985 do zaciatku roku 1987 znízila cena z vyse 8,5 FRF/kg na nieco menej nez 4,5 FRF/kg. V období od roku 1987 do zaciatku roku 1989 sa táto cena zvýsila z vyse 4,5 FRF/kg na nieco viac nez 8 FRF/kg. V období od roku 1989 do roku 1991 táto cena znovu klesala z vyse 8 FRF/kg na nieco viac nez 7 FRF/kg, aby neskôr od roku 1991 opät stúpla na priblizne 7,5 FRF/kg a stabilizovala sa do roku 1994. Druhý graf uvádza podobný vývoj cien v období od roku 1986 do roku 1992. 136 Na základe týchto grafov mozno konstatovat, ze uplatnenie dohôd, ktorými sa vytvára nový kartel od roku 1986, zodpovedá velkému zvýseniu (zdvojnásobeniu) ceny v období medzi rokmi 1987 a 1989 v porovnaní s cenou na zaciatku roku 1985. 137 Roquette vsak namieta, ze ceny uvedené v týchto grafoch zodpovedajú jej cenám a nie trhovým cenám. Aj ked je pravda, ze z grafov vôbec nevyplýva, ci ide o ceny Roquette alebo ceny celého trhu s glukonátom sodným, je potrebné poznamenat, ze v priebehu správneho konania (odôvodnenia c. 355 az c. 362 Rozhodnutia) sa iní úcastníci kartelu odvolávali na tieto grafy pri svojej argumentácii týkajúcej sa zvýsenia cien v roku 1987 az 1989. ADM tak uvádza, ze islo len o mechanický návrat k úrovniam uplatnovaným pred rokom 1987. Akzo poukazuje na menové výkyvy (odôvodnenie c. 357 Rozhodnutia). 138 Skutocnost, ze iní clenovia kartelu sa pokúsajú odôvodnit vývoj cien zaznamenaný v týchto grafoch, naznacuje, ze títo iní clenovia kartelu sa domnievajú, ze uvedené ceny glukonátu sodného zodpovedajú aj nimi uplatnovaným cenám a nielen cenám uplatnovaným spolocnostou Roquette. Kedze sa nespochybnuje, ze clenovia kartelu majú spolu väcsí nez 90 %-ný podiel na trhu, Komisia sa mohla pri preukazovaní úcinku kartelu na trh glukonátom sodným oprávnene opierat o tieto grafy. 139 Roquette dalej tvrdí, ze ceny uvedené v týchto grafoch nezodpovedajú jej cenám, ktoré vyplývajú z údajov, ktoré poskytla Komisii v rámci spolupráce s nou. 140 Je vsak potrebné poznamenat, ze údaje, ktoré Roquette poskytla v rámci svojej spolupráce s Komisiou, sa netýkajú vo vsetkých prípadoch obdobia od roku 1987 do roku 1989. Porovnanie minimálnych cien a priemerných skutocných cien vykonané na základe týchto údajov spolocnostou Roquette, ktoré je uvedené v zalobe, sa týka len obdobia od roku 1989 do októbra 1994, a vynecháva tak obdobie od roku 1987 do polovice roku 1989, v ktorom bol podla zabavených grafov vzostup cien najvýraznejsí. Z listu spolocnosti Roquette z 12. októbra 1999 sprevádzajúceho niektoré z týchto údajov okrem toho vyplýva, ze dokument, v ktorom sú zaznamenané tieto údaje, znázornuje vývoj predajných cien glukonátu sodného Roquette v rokoch 1988 az 1997 u urcitého poctu zákazníkov predstavujúceho priblizne tretinu jeho celosvetových predajov. 141 Nakoniec je v kazdom prípade potrebné pripomenút, ze skutocné správanie, o ktorom podnik tvrdí, ze ho prijal, nie je na úcely posúdenia úcinku kartelu na trh relevantné, pretoze je potrebné zohladnit iba úcinky vyplývajúce z porusovania (pozri bod 89 vyssie). Komisia teda nemusela pri stanovovaní dopadu kartelu na trh s glukonátom sodným skúmat vlastné správanie Roquette, pretoze pri stanovení vseobecnej úrovne pokút bolo potrebné zohladnit tie úcinky, ktoré vyplývajú z celého porusovania, na ktorom sa podielala. 142 Pokial ide o tvrdenie Roquette, ze výkyvy a klesajúca tendencia, ktoré mozno pozorovat od roku 1989 v zabavených grafoch, teda pocas klúcového obdobia kartelu, nezodpovedajú úspesne uskutocnenému kartelu, je potrebné poznamenat, aj ked grafy zobrazujú klesanie pocas obdobia do roku 1989 do roku 1991, po tomto znízení cien nasleduje ich zvysovanie az do roku 1992. Okrem toho podla jedného z týchto dvoch grafov po tomto zvysovaní do roku 1992 nasleduje relatívna cenová stabilita do roku 1995. Nemozno preto konstatovat vseobecnú klesajúcu tendenciu. 143 Okrem toho skutocnost, ze ceny kartelu zaznamenali pocas trvania kartelu výkyvy, neumoznuje preukázat, ze kartel nemal úcinok. 144 Zalobné dôvody Roquette zalozené na absencii konkrétneho dopadu kartelu so zretelom na grafy zabavené v jej obchodných priestoroch je preto potrebné odmietnut. 4. O zalobných dôvodoch zalozených na nezohladnení iných skutocností Komisiou pri jej posudzovaní úcinku kartelu a) Pokial ide o nezohladnenie zvlástností trhu Tvrdenia úcastníkov konania 145 Roquette dalej tvrdí, ze Komisia mala zohladnit charakteristiku dotknutého výrobku, a to jeho mimoriadne malý podiel na výrobných nákladoch uzívatelov, velmi malú velkost trhu a mimoriadne silné postavenie kupujúcich. 146 Komisia navrhuje, aby sa tieto tvrdenia odmietli. Posúdenie Súdom prvého stupna 147 Pokial ide o zohladnenie obmedzenej velkosti trhu, hodnoty výrobku a silného postavenia kupujúcich, je najskôr potrebné pripomenút, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa výska pokuty urcuje na základe závaznosti porusenia a dlzky jeho trvania. Navyse podla usmernení sa základná ciastka pokuty stanovuje v závislosti od závaznosti porusenia, s ohladom na samotnú povahu porusenia, jeho konkrétny dopad na trh a velkost geografického trhu. 148 Tento právny rámec teda neukladá Komisii výslovnú povinnost zohladnit obmedzenú velkost trhu s výrobkom, hodnotu tohto výrobku a silné postavenie kupujúcich. 149 Podla judikatúry je vsak Komisia povinná pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit velké mnozstvo skutocností, ktorých povaha a význam sa lísia v závislosti od typu sporného porusovania a konkrétnych okolností dotknutého porusenia (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 120). Nemozno vylúcit, ze medzi tieto skutocnosti preukazujúce závaznost porusenia môze v závislosti od konkrétneho prípadu patrit hodnota výrobku, ktorý je predmetom porusenia, velkost trhu s dotknutým výrobkom a silné postavenie kupujúcich. 150 Aj ked teda velkost trhu, hodnota výrobku a silné postavenie kupujúcich môzu predstavovat skutocnosti, ktoré treba zohladnit pri urcovaní závaznosti porusenia, ich význam sa lísi v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého porusenia. 151 V prejednávanej veci sa porusenie týka predovsetkým kartelovej dohody o cenách, ktorá je samotným svojím charakterom velmi závazná. Okrem toho, podniky podielajúce sa na karteli spolu zásobovali viac ako 90 % svetového trhu a 95 % európskeho trhu (odôvodnenie c. 9 Rozhodnutia) Napokon je zrejmé, ze glukonát sodný je surovinou pouzívanou v celom rade velmi odlisných finálnych výrobkov, a ovplyvnuje tak mnoho trhov (odôvodnenia c. 6 a c. 8 Rozhodnutia). V tomto kontexte majú malá velkost dotknutého trhu, obmedzená hodnota výrobku a sila kupujúcich, pokial by sa preukázali, len mensí význam v porovnaní so vsetkými ostatnými skutocnostami, ktoré preukazujú závaznost porusenia. 152 V kazdom prípade je potrebné zohladnit, ze Komisia vychádzala z toho, ze porusenie sa musí povazovat za velmi závazné v zmysle usmernení, ktoré pre také prípady stanovujú, ze Komisia môze "zvazovat" východiskovú sumu pokuty prevysujúcu 20 miliónov eur. V prejednávanej veci vsak z odôvodnenia c. 385 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia stanovila výsku východiskovej sumy 10 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie a 5 miliónov eur pre podniky patriace do druhej kategórie, co zodpovedá polovici, ba az stvrtine sumy, ktorú mozno podla usmernení "zvazovat" za velmi závazné porusovania. 153 Toto stanovenie východiskovej sumy pokuty potvrdzuje, ze ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 377 Rozhodnutia, pokial ide o velkost trhu, zohladnila predovsetkým tieto skutocnosti. 154 Z týchto dôvodov je potrebné odmietnut námietky Roquette týkajúce sa nezohladnenia obmedzenej velkosti trhu, malej hodnoty výrobku a sily kupujúcich. b) Nezohladnenie mienky kupujúcich Tvrdenia úcastníkov konania 155 Roquette tvrdí, ze Komisia pri stanovovaní výsky pokuty nezohladnila mienku kupujúcich, ktorí tvoria podstatnú cast dopytu v tomto sektore. Podla Roquette, ked sa Komisia opýtala kupujúcich na úcinok kartelu, vychádzala z toho, ze na tomto základe zistené skutocnosti sú "nevyhnutné" na zistenie tohto dopadu. Vzhladom na závery Komisie vyjadrené v odôvodnení c. 368 Rozhodnutia vsak nebola mienka kupujúcich preukazujúca neexistenciu úcinku kartelu zohladnená. 156 Podla Roquette odpovede uzívatelov na dotazník Komisie dokazujú, ze v období, ktorého sa týkalo vysetrovanie, teda od roku 1989 do októbra 1994, nebolo zaznamenané ziadne zvýsenie ceny glukonátu sodného. Niektorí kupujúci naopak konstatovali znízenie tejto ceny. Ziadny kupujúci okrem toho netvrdil, ze by musel celit odmietnutiu predaja glukonátu sodného. Nakoniec, len dvaja kupujúci sa domnievali, ze na trhu neexistuje intenzívna hospodárska sútaz, devät kupujúcich sa domnievalo, ze existuje normálna hospodárska sútaz, a pät kupujúcich vyhlásilo, ze nie sú schopní sa vyjadrit. 157 Roquette subsidiárne tvrdí, ze dost neutrálne odpovede kupujúcich sú spôsobené tým, ze na dotknutom trhu, tak ako na mnohých trhoch so surovinami, nedochádza k výkyvom cien. Okrem toho tvrdí, ze existujú sútazitelia, ktorých význam nie je na ziadnom z trhov s glukonátom sodným zanedbatelný. 158 Komisia navrhuje, aby sa táto argumentácia odmietla. Posúdenie Súdom prvého stupna 159 Pokial ide o tvrdenia Roquette vo vztahu k zohladneniu mienky kupujúcich, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 368 Rozhodnutia konstatovala jednak, ze odpovede kupujúcich na ziadost o údaje neumoznovali vyvodit ziadny záver o úcinkoch kartelu, jednak, ze odpovede kupujúcich na otázku o existencii výrazného vzostupu cien od 1. januára 1992 boli v súlade s grafmi zabavenými v obchodných priestoroch Roquette, z ktorých vyplýva, ze v roku 1992 ceny mierne klesali a potom sa stabilizovali. 160 Dalej je potrebné zdôraznit, ze pokial ide o otázky uvedené v dotazníku, odpovede dotknutých kupujúcich sa týkali len obdobia po 1. januári 1992. Aj keby teda boli námietky Roquette dôvodné, neumoznovali by spochybnit Komisiou vykonané posúdenie úcinkov kartelu pred 1. januárom 1992. 161 Nakoniec je tiez potrebné pripomenút, ako je uvedené v bode 135 vyssie, ze z grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette vyplýva, ze od roku 1992 sa cena glukonátu sodného mierne znizovala, aby sa potom v roku 1995 stabilizovala. 162 V prejednávanej veci z odpovedí opýtaných kupujúcich vyplýva, ze velká väcsina z nich sa domnievala, ze na trhu s glukonátom sodným existuje normálna alebo málo intenzívna hospodárska sútaz. Tieto úvahy vsak nemôzu vyvrátit zistenia o vývoji cien glukonátu sodného po roku 1992, ktoré vyplývajú z jedného z grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette. Normálna alebo málo intenzívna hospodárska sútaz sa totiz môze prejavovat poklesom, po ktorom nasleduje relatívna stabilita trhových cien, ako vyplýva z jedného z grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette za obdobie po roku 1992. To vsak vôbec nepreukazuje, tieto ceny zodpovedajú cenám, ktoré by prevládli na konkurencnom trhu. Tomuto poklesu nasledovanému relatívnou stabilizáciou totiz predchádzalo podstatné zvýsenie cien, ktoré bolo zaznamenané od uskutocnenia kartelovej dohody. 163 Komisia teda bola oprávnená príst k záveru, ze odpovede kupujúcich sú v súlade s grafmi zabavenými v obchodných priestoroch Roquette a ze z nich nemohla vyvodit specifický záver o úcinkoch kartelu. 164 Tento záver nie je spochybnený ostatnými tvrdeniami Roquette v tomto ohlade. 165 Skutocnost, ze kupujúci sa domnievali, ze nedoslo k odmietnutiu predaja, teda neumoznuje nevyhnutne príst k záveru o existencii efektívnej hospodárskej sútaze. Bez ohladu na to, ze odmietnutie predaja je v niektorých vnútrostátnych právnych systémoch trestným cinom, aj ked také odmietnutie môze byt silným príznakom trhu s nedostatocnými konkurencnými vztahmi, jeho neexistencia nevyhnutne nedokazuje, ze trh je úplne konkurencný. 166 Tvrdenia, ktoré Roquette vyvodzuje z významu konkurentov na dotknutom trhu a zo skutocnosti, ze rovnako ako v prípade mnohých trhov so surovinami na nom nemozno zistit významné rozdiely v cenách, takisto nemozno prijat. Roquette totiz stále nepreukázala, v com tieto skutocnosti skutocne obmedzili úcinok kartelu, ktorý vyplýva z grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette. 167 Nakoniec, tvrdenie Roquette, podla ktorého z dopytu kupujúcich Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 vyplýva, ze ich odpovede boli nevyhnutné na stanovenie dopadu kartelu, nemozno v prejednávanej veci prijat. Z tohto tvrdenia vyplýva, ze Komisia nezohladnila odpovede kupujúcich. Ako vsak bolo uvedené vyssie, odpovede kupujúcich nevyvracajú závery Komisie vydané na základe grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette, a je preto potrebné povazovat ich za riadne zohladnené. 168 V tejto súvislosti je este potrebné zdôraznit, ze aj ked clánok 11 nariadenia c. 17 stanovuje, ze Komisia môze od podnikov získat vsetky informácie nevyhnutné na výkon povinností, ktoré jej boli ulozené, skutocnost, ze Komisia sa rozhodla získat niektoré informácie od podnikov, nic nevypovedá o význame týchto informácií pre preukázanie úcinku porusenia. 169 Z vyssie uvedených dôvodov je potrebné odmietnut tvrdenia Roquette zalozené na nezohladnení odpovedí kupujúcich. c) Nezohladnenie atmosféry nedôvery Tvrdenia úcastníkov konania 170 Roquette tvrdí, ze Komisia pri svojom posudzovaní sumy pokút nezohladnila vseobecnú atmosféru nedôvery, ktorá ovplyvnila fungovanie kartelu, a obmedzila tak jeho úcinok na trh. Táto atmosféra nedôvery vsak podla Roquette jasne vyplýva z odôvodnení c. 100, c. 187 az c. 197, c. 208, c. 214, c. 216, c. 225, c. 227 a c. 232 Rozhodnutia. 171 Komisia navrhuje, aby sa tieto tvrdenia odmietli. Posúdenie Súdom prvého stupna 172 Pokial ide o nezohladnenie atmosféry nedôvery, je najskôr potrebné zdôraznit, ze tajné kartely sú vo svojej podstate casto obklopené atmosférou nedôvery. 173 V prejednávanej veci sa vzhladom na to, ze úcastníci kartelu sú bývalými konkurentmi, ktorí mohli na základe jednostranného rozhodnutia znovu získat svoju slobodu, a vzhladom na potenciálne konkurencnú povahu úcastníkov kartelu a dotknutých ekonomických záujmov, predovsetkým s ohladom na skutocnost, ze islo o rozdelenie obmedzeného trhu medzi výrobcov, ktorí mali v niektorých prípadoch prebytocné výrobné kapacity, mozno oprávnene domnievat, ze kartel bol obklopený atmosférou nedôvery. 174 Existencia atmosféry nedôvery vsak nevyhnutne neovplyvnuje konkrétny dopad kartelu. V prejednávanej veci Roquette nepreukázala, ze táto atmosféra nedôvery spochybnila dopad kartelu, ktorý Komisia konstatovala v Rozhodnutí. 175 Tvrdenie Roquette vychádzajúce z nezohladnenia atmosféry nedôvery teda musí byt odmietnuté. 176 Na základe vsetkých vyssie uvedených dôvodov je potrebné konstatovat, ze tvrdenia Roquette nemôzu spochybnit konkrétny dopad kartelu, ktorý Komisia konstatovala v Rozhodnutí. D - O obmedzení úcinkov kartelu spolocnostou Roquette a) Tvrdenia úcastníkov konania 177 Pokial ide o závaznost porusovania, Roquette sa okrem iného domnieva, ze Komisia nezohladnila jej správanie, ktoré umoznilo obmedzit protisútazné úcinky kartelu. Týmto nezohladnením Komisia porusila clánok 15 nariadenia c. 17, zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania. 178 Komisia navrhuje, aby sa toto tvrdenie odmietlo. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 179 Tvrdenie Roquette o nesprávnom posúdení závaznosti porusovania, ktoré vychádza z jej vlastného správania pocas trvania kartelu, je potrebné odmietnut. V tejto súvislosti stací pripomenút judikatúru citovanú v bode 89 vyssie, podla ktorej Súd prvého stupna pri rozhodovaní o zohladnení úcinkov porusovania nemusí skúmat vlastné správanie podnikov, pokial úcinkami, ktoré sa majú zohladnit na úcely stanovenia vseobecnej úrovne pokút, nie sú úcinky vyplývajúce zo skutocného správania, o ktorom podnik tvrdí, ze ho prijal, ale úcinky celého porusovania, na ktorom sa podielal. II - O dlzke trvania porusovania A - Tvrdenia úcastníkov konania 180 Roquette v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 15 nariadenia c. 17 a zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze dospela k záveru, ze porusovanie zo strany Roquette trvalo osem rokov a desat mesiacov a nie sedem rokov a sedem mesiacov. 181 Na rozdiel od Komisie, ktorá stanovila ukoncenie porusovania zo strany Roquette na jún 1995, Roquette tvrdí, ze ukoncila svoju úcast na karteli v máji 1994, ked prestala oznamovat svoje trhové statistiky, prípadne v októbri 1994, ked pocas stretnutia v Londýne potvrdila svoje odmietnutie pokracovat v karteli. 182 Na podporu tohto stanoviska Roquette uvádza jednak sériu dokumentov preukazujúcich ukoncenie kartelu pred júnom 1995. Pripomína tak, ze Jungbunzlauer v memorande z 23. apríla 1999 tvrdí, ze "od mája 1994 uz neexistovali trhové statistiky", a ze "po vyhlásení Roquette zo 4. októbra 1994 v Londýne, ze uz nebude dodrziavat ziadnu z týchto dohôd, sa tieto dohody stali obsoletnými". Okrem toho Fujisawa podla Roquette v dokumente z 12. marca 1998 vyhlásila, pokial ide o systém výmeny statistických informácií, ze "tento systém bol v urcitom okamihu, na konci roka 1993 alebo na zaciatku roka 1994, ukoncený", a Komisia v odôvodnení c. 91 Rozhodnutia uznáva prvoradý význam týchto statistických výmen. Roquette sa takisto odvoláva na svoj list z 22. júla 1999 zaslaný Komisii, ako aj na dokumenty pouzité pocas konania pred americkými orgánmi, v rámci ktorého pripomína, ze vyhlásila, ze stretnutím v októbri 1994 sa kartel skoncil. Nakoniec Roquette odkazuje na odôvodnenia c. 226 az c. 229 Rozhodnutia, v ktorých Komisia vysvetluje, ze expanzia trhu bola omnoho pomalsia, nez sa ocakávalo, co viedlo k postupnému zhorsovaniu vztahov medzi úcastníkmi, ktorého vrchol nastal na stretnutí v októbri 1994. 183 Roquette okrem toho tvrdí, ze stretnutie v júni 1995 v Anaheime predstavovalo len "neúspesný pokus" vytvorit nový kartel. Tento záver zakladá na kontraste medzi frekvenciou výmen statistík a pravidelnostou stretnutí pred májom 1994 a júnom 1994 a neexistenciou výmen statistík medzi májom 1994 a júnom 1995 a schôdzí medzi októbrom 1994 a júnom 1995. Táto analýza je potvrdená tým, ze Komisia rozlisuje "prvý" kartel v rokoch 1981 az 1985 a "druhý" kartel od roku 1987. Prvé stretnutie druhého kartelu Komisia nepovazovala za pokracovanie prvého kartelu, ale skôr za pokus vytvorit druhý kartel. Tento záver je potvrdený aj skutocnostou, ze stretnutie z júna 1995 podla Roquette neviedlo k nicomu, ako to vyplýva z dokumentu predlozeného americkým orgánom a oznámeného spolocnostou Roquette Komisii. Nakoniec Roquette zdôraznuje, ze samotná skutocnost, ze úcastníci na tomto stretnutí v júni 1995 diskutovali o "kompenzácii" alebo o "cieloch cielovej výroby" neumoznuje preukázat súvislost s predchádzajúcim kartelom. 184 Skutocná doba trvania porusovania, pokial ide o Roquette, je teda sedem rokov a sedem mesiacov. 185 S ohladom na spôsob výpoctu pouzitý Komisiou, ktorý spocíva vo zvýsení východiskovej sumy pokút na základe závaznosti porusenia vo výske 10 % za rok, Roquette tvrdí, ze zvýsenie by nemalo byt 80 %, ale 70 %. 186 Okrem toho, podla Roquette bol posledným rokom porusovania rok 1994 a nie rok 1995. Kedze Komisia pri stanovovaní pokút vychádza z posledného roku porusovania (odôvodnenie c. 381 Rozhodnutia), na stanovenie základnej ciastky sa mal zohladnit obrat z roku 1994, teda 62 204 098 FRF (bez "maticných roztokov"), a nie obrat z roku 1995 vo výske 64 187 200 FRF. 187 Roquette subsidiárne tvrdí, ze aj keby sa kartel skoncil v júni 1995, Komisia nemala zohladnit obrat za celý rok 1995. Podla Roquette sa pri stanovovaní jej váhy v karteli mal zohladnit len obrat za prvých sest mesiacov roku 1995. 188 Komisia navrhuje, aby sa táto argumentácia odmietla. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 189 Pokial ide o údajné ukoncenie úcasti Roquette na karteli v máji 1994, alebo subsidiárne, na stretnutí 4. októbra 1994, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach c. 81 az c. 90 Rozhodnutia zdôraznuje, ze k základným znakom kartelu patrí komplexný mechanizmus smerujúci k rozdeleniu trhov, stanoveniu ceny a k výmene informácií o zákazníkoch. Aj keby sa teda preukázalo, ze Roquette prestala poskytovat svoje údaje o predaji ostatným clenom kartelu v roku 1994 alebo po stretnutí 4. októbra 1994, táto skutocnost sama osebe nemôze preukázat, ze kartel prestal existovat alebo ze Roquette k nemu prestala patrit. 190 Z odôvodnení c. 220 az c. 228 Rozhodnutia, ktoré Roquette nespochybnuje, naopak vyplýva, ze Roquette pokracovala v úcasti na viacerých stretnutiach kartelu, a to na stretnutiach 26. a 27. júna 1994 v Atlante, 31. augusta a 1. septembra 1994 v Zürichu a 4. októbra 1994 v Londýne. 191 Pokial teda ide o stretnutie, ktoré sa uskutocnilo 26. a 27. júna 1994 v Atlante, z Rozhodnutia vyplýva, bez toho aby to Roquette spochybnila, ze "rozhovory na nom boli porovnatelné s rozhovormi v predchádzajúcich mesiacoch a týkali sa negatívneho vývoja trhu, cien a mnozstiev". 192 Pokial ide o stretnutie, ktoré sa uskutocnilo 4. októbra 1994 v Londýne, z Rozhodnutia vyplýva, ze medzi clenmi kartelu pri tejto prílezitosti doslo ku konfliktu, ktorý sa týkal rozdelenia predajných kvót glukonátu sodného. Tento konflikt naznacuje, v rozpore s tým, co sa Roquette snazí preukázat, ze clenovia kartelu mali aspon úmysel pokracovat v hladaní kompromisu, pokial ide o predajné mnozstvá. Skutocnost, ze z odpovede Roquette na oznámenie o výhradách z 25. júla 2000, ktorá je zaznamenaná v odôvodnení c. 229 Rozhodnutia, vyplýva, ze na tomto stretnutí 4. októbra 1994 Roquette "vyjadrila svoj úmysel uz sa nezúcastnovat na karteli", nemôze preukázat ukoncenie úcasti Roquette na karteli. Toto stanovisko Roquette na uvedenom stretnutí totiz vo svojom kontexte nanajvýs znamená, ze Roquette vyvinula úsilie distancovat sa od kartelu. Rovnako okolnost, ze zástupca Roquette predcasne opustil miestnost pocas tohto stretnutia, neznamená, ze Roquette sa verejne distancovala od obsahu tohto stretnutia. V kontexte konfliktu, ku ktorému doslo medzi úcastníkmi na tomto stretnutí, mohla Komisia oprávnene povazovat také správanie skôr za stratégiu získat viac ústupkov od ostatných clenov kartelu, nez za akt znamenajúci ukoncenie úcasti Roquette na karteli. 193 Komisia bola teda oprávnená domnievat sa, ze Roquette neukoncila svoju úcast na karteli v máji 1994 alebo na stretnutí 4. októbra 1994. 194 Pokial ide o charakter stretnutia, ktoré sa konalo 3. az 5. júna 1995 v Anaheime, je potrebné konstatovat po prvé, ze Roquette nespochybnuje, ako Komisia poznamenala v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, ze pocas tohto stretnutia, na ktorom boli prítomní vsetci clenovia kartelu, úcastníci diskutovali o objemoch predajov glukonátu sodného uskutocnených v roku 1994. Komisia predovsetkým uviedla, a Roquette túto skutocnost nespochybnila, ze podla slov ADM spolocnost Jungbunzlauer pozadovala "oznámit celkové údaje o predajoch glukonátu sodného uskutocnených ADM v roku 1994" (odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia). 195 Je vsak potrebné poznamenat, ze tento spôsob postupu v podstate zodpovedal obvyklej praxi v rámci kartelu, ktorej cielom bolo zabezpecit dodrziavanie pridelených predajných kvót a ktorá, ako vyplýva z odôvodnení c. 92 a c. 93 Rozhodnutia, spocívala v tom, ze clenovia kartelu pred kazdým stretnutím oznámili svoje údaje o predaji spolocnosti Jungbunzlauer, ktorá ich zhromazdovala a distribuovala pocas stretnutí. 196 Po druhé, Roquette nespochybnuje opis udalostí uvedený Komisiou v odôvodnení c. 232 Rozhodnutia, podla ktorého bol na tomto stretnutí navrhnutý nový systém výmeny informácií o objeme predaja. Tento systém mal umoznit anonymne, teda tak, ze ziaden z clenov nepozná obrat ostatných clenov, urcit celkovú velkost trhu s glukonátom sodným takýmto spôsobom: "Podnik A napíse lubovolné císlo zodpovedajúce casti jeho celkového objemu; podnik B potom ukáze podniku C súcet císel podniku A a podniku B; podnik C pridá k tejto sume svoj celkový objem; podnik A nakoniec pridá k tomuto celkovému súctu zvysok svojho celkového objemu a oznámi tento výsledok skupine" (odôvodnenie c. 233 Rozhodnutia). 197 Vo vztahu k tejto skutocnosti je potrebné konstatovat, ze Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze islo o nový pokus clenov kartelu "znovu nastolit poriadok na trhu" a pokracovat vo svojich protisútazných postupoch, uskutocnovaných v predchádzajúcich rokoch s cielom zachovat kontrolu nad trhom spolocným postupom, aj ked prípadne odlisnými spôsobmi a rôznymi metódami. Okolnost, ze clenovia kartelu sa pokúsili zaviest systém "anonymnej" výmeny informácií, ktorý je opísaný vyssie, mohla Komisia oprávnene vykladat tak, ze je prirodzeným pokracovaním správania podnikov v rámci kartelu, ktorý sa, ako vyplýva z odôvodnenia c. 93 Rozhodnutia, vyznacoval "atmosférou zvysujúcej sa vzájomnej nedôvery", ktorého cielom vsak bolo rozdelenie trhu. Z tohto hladiska bola Komisia oprávnená konstatovat, ze zavedením nového systému výmeny informácií clenovia kartelu preukázali, ze "boli nadalej rozhodnutí nájst riesenie, ktoré by im umoznovalo pokracovat vo svojich protisútazných postupoch" (odôvodnenie c. 322 Rozhodnutia) a "zachovat si kontrolu nad trhom spolocným konaním" (odôvodnenie c. 232 Rozhodnutia). 198 Po tretie, okolnost, ze cas, ktorý uplynul medzi stretnutím 4. októbra 1994 a stretnutím v júni 1995, bol dlhsí ako cas medzi predchádzajúcimi stretnutiami, nanajvýs zdôraznuje hlboký konflikt, ktorý existoval medzi clenmi kartelu, nemôze vsak vyvrátit záver Komisie, ze títo clenovia kartelu na stretnutí v júni 1995 podnikli nový pokus zachovat protisútazné postupy. 199 Po stvrté, na krátku poznámku, ktorú si Roquette na tomto stretnutí zapísala a ktorú Komisia uviedla v odôvodneniach c. 233 a c. 322 Rozhodnutia ("6.95 Anaheim: Diskusia: kompenzácia; 44 000 mt cielovej výroby na celosvetovej úrovni; cena"), mozno oprávnene hladiet tak, ze potvrdzuje stanovisko Komisie, aj ked je pravda, ze individuálne a vytrhnutá zo svojho kontextu poskytuje táto poznámka len nejasný obraz o obsahu diskusií na stretnutí 3., 4. a 5. júna. 200 Po piate, vyhlásenie jedného zo zamestnancov Roquette pripojené k listu Roquette z 22. júla 1999, podla ktorého toto stretnutie "neviedlo k nicomu a neposlúzilo na nic", ktoré sa zhoduje s vyhlásením Jungbunzlauer v jej liste z 30. apríla 1999, nemá význam, kedze potvrdzuje, ze toto stretnutie nezmenilo fungovanie jediného a pokracujúceho porusovania (odôvodnenie c. 254 Rozhodnutia). Tento list teda nepreukazuje neexistenciu úmyslu clenov kartelu zachovat svoje protiprávne konanie, i ked v inej podobe a inými spôsobmi. 201 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na úcely skúmania uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na dohodu alebo zosúladený postup je zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial je zrejmé, ze jej cielom je vylúcenie, obmedzenie alebo narusenie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496; Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 99, a z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 178; rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb.s. II-49, bod 87). 202 Komisia teda mohla oprávnene konstatovat, ze kartel pretrval do júna 1995. III - O polahcujúcich okolnostiach A - Tvrdenia úcastníkov konania 203 Roquette v podstate tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by sa Komisia nedopustila omylu, pokial ide o posúdenie závaznosti porusovania, mala pri posudzovaní výsky pokuty zohladnit ako polahcujúce okolnosti výlucne pasívnu alebo nasledovatelskú úlohu Roquette pri porusovaní, neuplatnenie obmedzujúcich postupov kartelu spolocnostou Roquette a jej "úlohu brzdy" porusovania. Roquette sa v tejto súvislosti odvoláva na svoje tvrdenia vo vztahu k závaznosti porusovania. 204 Tieto chyby sú podla Roquette porusením usmernení a sú v rozpore so zásadami vytvorenými judikatúrou (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Petrofina/Komisia, T-2/89, Zb. s. II-1087, bod 173, a zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, body 230 a 231). 205 Roquette vo svojej replike upresnuje, ze pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré Komisia nezohladnila, odkazuje na skutocnosti preukazujúce jej "úlohu brzdy" v karteli. Predovsetkým sa odvoláva po prvé na skutocnost, ze ona sama bola pôvodcom vylúcenia "maticných roztokov". Po druhé uvádza, ze fungovanie systému dohladu, ktorý bol základným kamenom kartelu, bolo oslabené jej odmietnutím vymienat si dostatocne casto statistiky. Po tretie tvrdí, ze následkom jej odmietnutia financovat systém vonkajsieho dohladu bolo narusenie riadneho fungovania kartelu, pretoze hodnovernost údajov poskytnutých úcastníkmi kartelu nebolo mozné overit, co otvorilo moznost nedodrziavat kartelovú dohodu a bolo pôvodom nastolenia atmosféry nedôvery, ktorá viedla k rozpadu kartelu. Po stvrté sa odvoláva na to, ze vzdy mala nezávislú obchodnú politiku, ako to potvrdzuje skutocnost, ze jej ceny takmer nikdy nezodpovedali minimálnym alebo cielovým cenám stanoveným v rámci kartelu. Nakoniec po piate tvrdí, ze bola prvou spolocnostou, ktorá kartelovú dohodu ukoncila. 206 Komisia navrhuje, aby sa tieto argumenty odmietli. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 207 Zo zaloby vyplýva, ze Roquette tvrdí, ze Komisia jej odmietla priznat polahcujúce okolnosti, ktoré vyplývajú z toho, ze pri uskutocnovaní porusenia mala výlucne pasívnu alebo nasledovatelskú úlohu, ze ona sama neuplatnovala obmedzujúce postupy a ze v rámci porusenia mala "úlohu brzdy". V tomto ohlade Roquette vseobecne odkazuje na skutocnosti, ktoré uz boli uvedené v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa závaznosti porusenia, a upresnuje, ze ak by tieto skutocnosti neboli zohladnené pri stanovovaní základnej ciastky, mali by prirodzene nájst miesto v rámci posudzovania polahcujúcich okolností. 208 S ohladom na tieto tvrdenia je potrebné pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí zaloba obsahovat predovsetkým zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Okrem toho musí byt podla judikatúry toto zhrnutie nezávisle od akejkolvek terminologickej otázky dostatocne jasné a presné, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obranu a aby Súd prvého stupna mohol rozhodnút o zalobe, prípadne bez toho, aby musel ziadat o dalsie informácie. Na to, aby zaloba bola prípustná, je totiz potrebné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je zalozená, vyplývali aspon strucne, ale vnútorne súladne a zrozumitelne, z textu samotnej zaloby, aby sa zaistila právna istota a riadny výkon spravodlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 31, a uznesenie Súdu prvého stupna z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). 209 V prejednávanej veci vseobecný odkaz na skutocnosti uvedené v rámci zalobných dôvodov týkajúcich sa závaznosti porusenia s cielom preukázat existenciu uvádzaných polahcujúcich okolností neumoznuje Súdu prvého stupna presne ohranicit rozsah zalobného dôvodu zalozeného na existencii polahcujúcich okolností. Hoci totiz nemozno vylúcit, ze podstatné skutkové a právne okolnosti, z ktorých Roquette vychádza, sú uvedené v zalobe, zalobkyna ich musí uviest koherentne a zrozumitelne. Predovsetkým nie je úlohou Súdu prvého stupna, aby zistoval vo vsetkých skutocnostiach uvedených na podporu prvého zalobného dôvodu, ci by tieto skutocnosti mohli byt pouzité aj na podporu druhého zalobného dôvodu, a v prejednávanej veci, ktoré skutocnosti by mohli byt pouzité na ktorý druh polahcujúcich okolností. Skutocnost, ze Komisia vynalozila osobitné úsilie, aby sa aj napriek ocividnej nepresnosti tohto zalobného dôvodu pokúsila identifikovat prípadné argumenty zalobkyne uvedené v rámci jej argumentácie týkajúcej sa zalobného dôvodu zalozeného na závaznosti porusenia, ktoré by mohli prípadne byt zopakované na podporu zalobného dôvodu zalozeného na existencii polahcujúcich okolností, ako aj nan v tomto kontexte odpovedat, nemá vplyv na tento záver. Tento postoj Komisie je totiz iba domnienkou, pokial ide o presný rozsah zalobného dôvodu uvedeného spolocnostou Roquette. Neumoznuje s urcitostou stanovit presný rozsah zalobného dôvodu Roquette zalozeného na existencii polahcujúcich okolností. 210 Z tohto dôvodu je potrebné odmietnut zalobné dôvody týkajúce sa chýb, ktorých sa dopustila Komisia v rámci svojej analýzy polahcujúcich okolností, ako neprípustné podla clánku 44 ods. 1 písm. c) a d) rokovacieho poriadku. IV - O spolupráci Roquette pocas správneho konania A - Úvod 211 Podla Roquette sa Komisia dopustila aj omylov v posúdení pri uplatnovaní oznámenia o spolupráci. 212 Roquette sa domnieva, ze Komisia jej mala znízit pokutu o 50 % az 70 % podla casti C oznámenia o spolupráci a nie o 40 % podla casti D toho istého oznámenia. 213 Roquette na podporu tohto stanoviska tvrdí, ze Komisiou vykonané posúdenie charakteru a obsahu nou uvedených skutocností je nesprávne z dvoch dôvodov. Na jednej strane - v rozpore s tvrdením Komisie v Rozhodnutí - bola prvým a jediným clenom kartelu, ktorý Komisii poskytol rozhodujúce dôkazy na vypracovanie Rozhodnutia. Na druhej strane Roquette tvrdí, ze Komisia neoprávnene relativizovala význam jej spolupráce pocas správneho konania, ked uviedla, ze Roquette jej predlozila dotknuté dokumenty az vo svojej odpovedi na formálnu ziadost Komisie o informácie z 2. marca 1999 zalozenú na clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17. 214 Ziada preto Súd prvého stupna, aby na základe svojej neobmedzenej právomoci v oblasti pokút preskúmal toto posúdenie (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 111). B - Pokial ide o to, ze Roquette bola prvým a jediným clenom kartelu, ktorý poskytol Komisii rozhodujúce dôkazy na vypracovanie Rozhodnutia 1. Vseobecne 215 Roquette tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 415 Rozhodnutia neoprávnene konstatovala, ze "spolocnost Fujisawa bola prvým clenom kartelu, ktorý poskytol rozhodujúce dôkazy na preukázanie existencie kartelu". Roquette v tejto súvislosti uvádza dva zalobné dôvody. Po prvé tvrdí, ze informácie získané Komisiou pred jej spoluprácou s Roquette boli nedostatocné na preukázanie existencie kartelu. Po druhé, podla Roquette získala Komisia rozhodujúce skutocnosti na vypracovanie Rozhodnutia az na základe jej spolupráce s Komisiou. Pred týmito tvrdeniami sú uvedené vseobecné úvahy o pravidlách, ktoré Komisia mala uplatnit v prejednávanej veci pri posudzovaní spolupráce úcastníkov v priebehu správneho konania. 2. Vseobecné úvahy o pravidlách uplatnitelných v prejednávanej veci pri posudzovaní spolupráce úcastníkov v priebehu správneho konania a) Tvrdenia úcastníkov konania 216 Podla Roquette mala Komisia za osobitných okolností prejednávanej veci posúdit význam znízenia sumy pokuty priznaného na tomto základe v prvom rade nie na základe poradia, v akom úcastníci spolupracovali v priebehu správneho konania, ale predovsetkým na základe obsahu a pridanej hodnoty dôkazov poskytnutých úcastníkmi na vypracovanie námietok uvedených v Rozhodnutí. 217 Na základe týchto osobitných okolností prejednávanej veci Roquette tvrdí, ze Komisia zacala svoje vlastné vysetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu Rozhodnutia, az po získaní informácií o vysetrovaniach v Spojených státoch amerických. Roquette totiz pripomína, ze z odôvodnenia c. 53 Rozhodnutia vyplýva, ze v marci 1997 americké ministerstvo spravodlivosti informovalo Komisiu o vysetrovaní vedenom na trhu s glukonátom sodným. Z tohto odôvodnenia tiez vyplýva, ze Komisia bola v októbri 1997 informovaná, ze Akzo, Avebe a Glucona priznali, ze sa podielali na medzinárodnom karteli týkajúcom sa tohto výrobku, ktorý smeroval k stanoveniu ceny a rozdeleniu podielov na trhu "v Spojených státoch amerických a inde", ze Roquette v decembri 1997 a Fujisawa vo februári 1998 tiez priznali rovnaké skutocnosti. Aj ked Komisia v Rozhodnutí neuviedla presný charakter informácií, ktoré získala z dôvodu konania zacatého v Spojených státoch amerických, mozno sa oprávnene domnievat sa, ze mala k dispozícii aspon rôzne na internete uverejnené tlacové správy z 24. septembra a 17. decembra 1997, ktoré sa týkali výsledku vysetrovaní vedených v Spojených státoch amerických. 218 Roquette z toho vyvodzuje, ze Komisia uz v case, ked - ako vyplýva z odôvodnenia c. 54 Rozhodnutia - zaslala "v priebehu zimy 1997 - 1998" na základe clánku 11 nariadenia c. 17 svoje prvé ziadosti o informácie "hlavným výrobcom, dovozcom/vývozcom a zákazníkom glukonátu sodného v Európe", vedela o existencii kartelu na trhu s glukonátom sodným na svetovej úrovni, o totoznosti úcastníkov, o skutocnosti, ze kazdý z úcastníkov kartelu priznal porusovanie pred americkými orgánmi, a o skutocnosti, ze porusovanie sa v júni 1995 skoncilo. 219 Za takýchto osobitných okolností vsak nie je vhodné priznat maximálne znízenie tomu úcastníkovi, ktorý ako prvý spolupracoval s Komisiou, ale tomu, ktorý poskytol relevantné informácie a dokumenty, a teda skutocne Komisii umoznil lahsie konstatovat porusovanie. 220 Toto stanovisko okrem toho zodpovedá prístupu, ktorý samotná Komisia uviedla v návrhu nového oznámenia o znízení pokút uverejneného v júli 2001 ("dalej len návrh nového oznámenia") a od jeho uverejnenia v roku 2002 vo svojom novom oznámení o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípade kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3, Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "nové oznámenie"). Komisia sa preto mala v prejednávanej veci riadit touto novou politikou. Na podporu tejto argumentácie Roquette v rámci svojej repliky uvádza jednak právnu povahu takého oznámenia, ktoré vyvoláva legitímne ocakávania v prospech dotknutých podnikov, jednak vseobecnú zásadu trestného práva, podla ktorej je potrebné uplatnit najmiernejsí trestný zákon (retroaktivita in mitius) [rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1998, Awoyemi, C-230/97, Zb. s. I-6781, a rozhodnutie Komisie 1999/210/ES zo 14. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnenie clánku 85 Zmluvy ES (IV/F-3/33.70 - British Sugar plc, a i.) - neoficiálny preklad (Ú. v. ES L 76, 1999, s. 1)]. 221 Komisia tvrdí, ze Roquette sa nemôze odvolávat na návrh nového oznámenia. Komisia spochybnuje prípustnost zalobného dôvodu Roquette, podla ktorého je uplatnenie nového oznámenia odôvodnené zásadou uplatnenia najmiernejsieho trestného zákona. Povazuje tento zalobný dôvod za neprípustný, pretoze bol po prvýkrát uvedený az v stádiu repliky. Subsidiárne Komisia v podstate tvrdí, ze Roquette si protirecí tým, ze jednak vycíta Komisii, ze nesprávne uplatnila oznámenie o spolupráci, a jednak, ze pozaduje retroaktívne uplatnenie nového oznámenia, ktorým sa nahradilo oznámenie o spolupráci. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 222 Je potrebné uviest, ze Komisia vo svojom oznámení o spolupráci definovala podmienky, za ktorých podniky, ktoré s nou spolupracujú v priebehu jej vysetrovania kartelu, môzu byt oslobodené od pokuty, alebo za ktorých im môze byt znízená suma pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (pozri cast A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 223 Toto oznámenie o spolupráci vyplýva z výkonu volnej úvahy Komisie a vedie len k samoobmedzeniu tejto volnej úvahy Komisie pri dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89). Ako je napokon výslovne uvedené v casti D ods. 3 tohto oznámenia, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. S ohladom na dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania a legitímnu dôveru, ktorú mohli podniky, ktoré chceli spolupracovat s Komisiou, vyvodzovat z tohto oznámenia, bola teda Komisia povinná konat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce Roquette v rámci stanovovania sumy pokuty, ktorú jej ulozila. 224 Tvrdenie Roquette, ze Komisia mala v prejednávanej veci uplatnit pravidlá uvedené v návrhu nového oznámenia alebo v samotnom novom oznámení a nie pravidlá uvedené v oznámení o spolupráci, je teda nesprávne. Co sa totiz týka návrhu nového oznámenia, je potrebné konstatovat, ze aj ked bol tento dokument uverejnený v júli 2001, teda pred prijatím Rozhodnutia, Roquette nespochybnuje, ze Komisia uverejnila tento dokument iba s cielom umoznit dotknutým subjektom predlozit k nemu pripomienky. Co sa týka nového oznámenia, je potrebné poznamenat, ze tento dokument bol uverejnený az po prijatí Rozhodnutia. Ani návrh nového oznámenia, ani samotné nové oznámenie teda nemohli v prejednávanej veci vyvolat úcinok samoobmedzenia výkonu volnej úvahy Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T-13/99, Zb. s. II-3305, bod 121, a Alpharma/Rada, T-70/99, Zb. s. II-3495, bod 142). 225 Roquette sa teda pri tvrdení, ze Komisia mala v prejednávanej veci uplatnit návrh nového oznámenia alebo nové oznámenie, alebo aj zásady uvedené v týchto dokumentoch, neoprávnene odvoláva na zásadu legitímnej dôvery a za predpokladu, ze taká vseobecná zásada v práve Spolocenstva existuje, na zásadu uplatnenia najmiernejsieho trestného zákona. 226 Dalej je síce zrejmé, ako zdôraznuje Roquette, ze Komisia uz mala v prejednávanej veci na rozdiel od niektorých iných vysetrovaní, ktoré viedla v minulosti, urcité informácie o existencii celosvetového kartelu na trhu s glukonátom sodným a o totoznosti niektorých jeho clenov pred zacatím svojho vlastného vysetrovania podla nariadenia c. 17, ako vyplýva z odôvodnenia c. 53 Rozhodnutia. 227 Táto okolnost vsak nemôze viest k tomu, aby sa Komisia musela odchýlit od pravidiel v oblasti spolupráce podnikov, ktoré definovala vo svojom oznámení o spolupráci. 228 Nakoniec je potrebné zdôraznit, ze Roquette nespochybnuje, ze spolocnost Fujisawa bola prvým clenom kartelu, ktorý oznámil jeho existenciu a informoval Komisiu o totoznosti jeho úcastníkov a o predmete porusenia. Roquette tiez pripústa, ze v oznámení o spolupráci je uvedená zásada, ze len podniku, ktorý "ako prvý poskytol údaje rozhodujúce pre preukázanie existencie kartelu" [neoficiálny preklad], mozno priznat velmi významné (minimálne 75 %) alebo významné (50 az 75 %) znízenie sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená v prípade, keby nespolupracoval [pozri cast B písm. b) a cast C oznámenia o spolupráci]. 229 V prejednávanej veci Komisia vykonala setrenie na základe rozhodnutia u podnikov, ktoré sa podielali na karteli, v zmysle casti B písm. a) tohto oznámenia az po získaní informácií od spolocnosti Fujisawa. Informácie získané o vysetrovaní vykonávanom v Spojených státoch amerických teda nemohli v zmysle tohto ustanovenia bránit uplatneniu zaobchádzania stanoveného v casti B uvedeného oznámenia na spolocnost Fujisawa. 230 V rozpore s tvrdením Roquette teda Komisia v prejednávanej veci oprávnene uplatnila pravidlá, ktoré definovala vo svojom oznámení o spolupráci z roku 1996. 3. Pokial ide o to, ze informácie, ktoré Komisia získala pred spoluprácou s Roquette, boli nedostatocné na preukázanie existencie kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania 231 Roquette tvrdí, ze informácie, ktoré Komisia získala pred jej vlastnou spoluprácou s Komisiou, nepredstavujú nezvratný dôkaz o obsahu kartelu a jeho fungovaní. 232 Po prvé Roquette tvrdí, ze pred jej spoluprácou s Komisiou nesli informácie, ktorými disponovala Komisia, nad rámec informácií, ktoré uz získala od amerických orgánov, alebo ktoré boli verejne prístupné. Tieto informácie uvádzali len to, ze spolocnosti Akzo, Avebe, Glucona, Roquette a Fujisawa sa v období od augusta 1993 do júna 1995 spojili najmä s tým cielom, aby sa dohodli na cenách a rozdelení podielov na trhu s glukonátom sodným. 233 Po druhé, podla Roquette boli tieto informácie nedostatocné na preukázanie kartelu, pretoze v podstate islo len o jednoduché vyhlásenia. Jedinými predlozenými listinnými dôkazmi boli prepravné dokumenty. Komisia okrem toho povazovala za potrebné poslat ziadosti o informácie a vykonat overenia u úcastníkov, pretoze sa neuspokojila s informáciami získanými prostredníctvom amerických orgánov a s prvými informáciami, ktoré poskytla spolocnost Fujisawa 12. mája 1998 a ADM 21. januára 1999. 234 Komisia tvrdí, ze Fujisawa bola prvou spolocnostou, ktorá jej poskytla údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 235 Roquette sa tým, ze tvrdí, ze informácie získané Komisiou pred jej vlastnou spoluprácou s nou boli nedostatocné na preukázanie existencie kartelu, snazí v podstate preukázat, ze Komisia neoprávnene povazovala spolocnost Fujisawa za "prvú, ktorá poskytla Komisii údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu" [neoficiálny preklad], v zmysle casti C v spojení s castou B písm. b) oznámenia o spolupráci. 236 Cast C oznámenia o spolupráci, "Významné znízenie sumy pokuty", uvádza: "Podniku, ktorý splna podmienky uvedené v casti B [písm.] b) az e) a ktorý oznámi tajnú kartelovú dohodu po tom, co sa Komisia rozhodla vykonat u podnikov podielajúcich sa na karteli setrenie, ktoré neposkytlo dostatocný základ na zacatie konania s cielom prijat rozhodnutie, sa znízi suma pokuty o 50 az 75 %." [neoficiálny preklad] 237 Podmienky casti B písm. b) az e), na ktoré odkazuje cast C sa týkajú podniku, ktorý: "b) ako prvý poskytne údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v okamihu, ked oznámil kartelovú dohodu; d) poskytne Komisii vsetky potrebné informácie, ako aj vsetky dokumenty a dôkazy týkajúce sa kartelu, ktorými disponuje, a stále a úplne spolupracuje v priebehu celého vysetrovania; e) neprinútil iný podnik k úcasti na karteli a nemal v protiprávnom konaní úlohu iniciátora alebo rozhodujúcu úlohu." [neoficiálny preklad] 238 Z týchto ustanovení najskôr vyplýva, ze v rozpore s tvrdením Roquette, na to, aby sa poskytlo znízenie sumy pokuty podla casti B alebo C oznámenia o spolupráci, toto oznámenie nevyzaduje, aby úcastník, ktorý kartelovú dohodu oznámi, poskytol Komisii "nezvratný dôkaz o obsahu kartelovej dohody a o jej fungovaní" [neoficiálny preklad]. 239 Podla oznámenia o spolupráci je totiz podmienka stanovená castou B písm. b) splnená uz vtedy, pokial podnik, ktorý oznámi kartelovú dohodu, je "prvý", ktorý poskytne "údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu" [neoficiálny preklad]. 240 Okolnost, ze po oznámení kartelovej dohody úcastníkom Komisia posle ziadosti o informácie a vykoná u ostatných úcastníkov setrenie, nijako nepreukazuje, ze informácie poskytnuté clenom kartelu, ktorý ho oznámil, boli nedostatocné s ohladom na casti B a C oznámenia o spolupráci. 241 Dalej, pokial ide o to, ze Roquette v podstate tvrdí, ze informácie poskytnuté spolocnostou Fujisawa nesli nad rámec informácií, ktoré Komisia mala alebo aspon mala mat od amerických orgánov, je potrebné pripomenút, ze aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo správne, zo zásady autonómnej právomoci Spolocenstva v oblasti práva hospodárskej sútaze vyplýva, ze Komisia nie je pri zbieraní dôkazov, ktoré jej umoznia prijat rozhodnutie na základe clánku 81 ES, viazaná z úradnej povinnosti dokazovaním vykonaným orgánmi tretích krajín. 242 Nakoniec je potrebné v kazdom prípade konstatovat, ze v rozpore s tvrdením Roquette isli informácie poskytnuté spolocnostou Fujisawa nad rámec informácií obsiahnutých v tlacových správach amerických orgánov, ktoré Roquette predlozila Súdu prvého stupna. Je totiz zrejmé, ze po prvé, tieto správy neobsahovali mená vsetkých clenov zapojených do kartelu. Po druhé, tieto správy sa obmedzovali na strucný opis rôznych uzavretých dohôd. Ako vsak Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 415 Rozhodnutia, Fujisawa vo svojom liste z 12. mája 1998, ktorým oznámila existenciu kartelu, uviedla totoznost clenov kartelu a opísala hlavné dohody uzavreté medzi nimi a upresnila dobu, na ktorú boli uzavreté, mechanizmy uplatnovania a fungovania kartelu, ako aj zoznam, aj ked neúplný, stretnutí kartelu spolu so zhrnutím obsahu niektorých z nich. 243 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze z odôvodnenia c. 414 Rozhodnutia vyplýva, ze Komisia pri uplatnení casti B oznámenia o spolupráci na spolocnost Fujisawa v urcitom rozsahu zohladnila, ze v case, ked Fujisawa oznámila existenciu kartelu, "vedela o vysetrovaní vykonávanom [americkým] ministerstvom... spravodlivosti na trhu s glukonátom sodným a o tom, ze Akzo, Avebe a Glucona priznali, ze sa podielali na tajnej medzinárodnej dohode, ktorej cielom bolo urcovanie cien a rozdelenie podielov na trhu v Spojených státoch amerických a inde". 244 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenie Roquette, ze Fujisawa nebola prvým clenom kartelu, ktorý Komisii poskytol údaje rozhodujúce na preukázanie existencie kartelu v zmysle casti B písm. b) oznámenia o spolupráci, je nesprávne. Je teda potrebné zamietnut prvú cast zalobného dôvodu Roquette zalozenú na tom, ze informácie získané Komisiou pred spoluprácou s Roquette boli nedostatocné. 4. Pokial ide o to, ci len skutocnosti uvedené Roquette boli rozhodujúce pre vypracovanie Rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 245 Roquette tvrdí, ze Komisia získala informácie uvedené v oznámení o výhradách a následne v Rozhodnutí na základe spolupráce s nou v priebehu správneho konania. 246 Pokial totiz ide o oznámenie o výhradách, Roquette tvrdí, ze desat z celkovo trinástich príloh obsahuje dokumenty poskytnuté dobrovolne úcastníkmi, z ktorých osem poskytla ona sama. V casti obsahujúcej históriu kartelu sa navyse takmer na kazdej strane odkazuje na rukou písané poznámky predlozené spolocnostou Roquette. 247 Pokial ide o samotné Rozhodnutie, Roquette tvrdí, ze rozhodujúcu povahu informácií, ktoré poskytla, preukazujú dve skutocnosti. Po prvé, vdaka informáciám od Roquette mohla Komisia preukázat základné zásady organizácie, systém výmeny informácií o zákazníkoch, vykonávanie dohôd a opis predmetu stretnutí, ktoré sa konali v období od februára 1987 do júna 1995. Po druhé, z Rozhodnutia vyplýva urcitý rozpor v presnosti opisov, ktoré obsahuje, podla toho, ci spocívajú na informáciách poskytnutých spolocnostou Roquette, alebo sa nemôzu opriet o ziadnu informáciu poskytnutú spolocnostou Roquette. 248 Co sa týka rozhodujúcej povahy informácií Roquette, je zrejmá, pokial ide o základné zásady organizácie, z poznámok pod ciarou v tej casti Rozhodnutia, ktorá sa zaoberá týmito základnými zásadami. Osem z dvanástich odkazov vychádza z dôkazov poskytnutých spolocnostou Roquette. Odôvodnenie c. 83 Rozhodnutia, ktoré opisuje systém pridelovania kvót, odkazuje predovsetkým na rukou písané poznámky spolocnosti Roquette oznámené v rámci jej spolupráce s Komisiou. V odôvodnení c. 88 Rozhodnutia sa Komisia pri vysvetlovaní fungovania systému urcovania minimálnych a/alebo cielových cien opiera výlucne o dokumenty poskytnuté spolocnostou Roquette. 249 Pokial ide preukázanie systému výmeny informácií o zákazníkoch Komisiou, rozhodujúca povaha informácií poskytnutých spolocnostou Roquette vyplýva z odôvodnenia c. 90 a z poznámok pod ciarou na stranách 46 a 47 Rozhodnutia. Komisia tam cituje výlucne informácie oznámené spolocnostou Roquette v rámci jej spolupráce. 250 Pokial ide preukázanie vykonávania dohôd, a predovsetkým existenciu systému dohladu, podla Roquette sa zdá, ze Komisia pouzíva, bez toho, aby to výslovne upresnovala, dôkazy poskytnuté spolocnostou Roquette (odôvodnenie c. 172 Rozhodnutia). 251 Nakoniec, pokial ide o opis predmetu stretnutí medzi úcastníkmi kartelu v období od februára 1987 do júna 1995, rukou písané poznámky predlozené spolocnostou Roquette sú rozhodujúce. To Komisia uznala v odôvodnení c. 121 Rozhodnutia, ktoré uvádza, ze "obsah kazdého stretnutia je známejsí za obdobie 1989-1990, pretoze vyhlásenia podnikov sú podopreté dokumentmi z tejto doby". Uvedené dokumenty z tejto doby vsak zodpovedajú poznámkam zo stretnutí spolocnosti Roquette urobeným od stretnutia v Göteborgu 11. mája 1989 do stretnutia v Zürichu 3. septembra 1991. Tieto poznámky poskytnuté spolocnostou Roquette, ako aj vysvetlivky k nim (pozri memorandum z 22. júla 1999), umoznili Komisii pochopit fungovanie kartelu, témy diskusií medzi úcastníkmi a rolu kazdého z nich a desifrovat kódy, ktoré podniky pouzívali na oznacovanie kazdého z nich. Tieto rukou písané poznámky boli v prípade niektorých stretnutí jedinými dokumentmi, ktorými Komisia disponovala, aby mohla opísat ich priebeh (pozri stretnutia spomínané v odôvodneniach c. 131, c. 132 az c. 138 a c. 139 az c. 149 Rozhodnutia, ako aj návstevu zástupcu spolocnosti Fujisawa v továrni spolocnosti Roquette 22. januára 1990, stretnutie medzi spolocnostami Jungbunzlauer a Roquette 2. februára 1990, stretnutie 21. a 22. mája 1990 v Zürichu, stretnutie 10. a 11. júna v Zeneve, stretnutie 24. júla 1991 v Zürichu a nakoniec stretnutie 2. a 3. septembra 1991 v Zürichu). Rukou písané poznámky spolocnosti Roquette tiez umoznili Komisii preukázat protisútazný charakter diskusií, ktoré sa uskutocnili medzi spolocnostou ADM na jednej strane a spolocnostou Glucona a ostatnými európskymi výrobcami na druhej strane (odôvodnenie c. 155 Rozhodnutia). 252 Rozhodujúcu úlohu príspevkov spolocnosti Roquette podla nej preukazuje aj skutocnost, ze skoro polovica zo 175 odkazov na dokumenty a vyhlásenia dotknutých podnikov, ktoré Komisia urobila v poznámkach pod ciarou v Rozhodnutí, sa získala vdaka jej spolupráci. Vsetky konkrétne dôkazy umoznujúce zistit predmet a podmienky kartelu okrem toho poskytla Roquette. Komisia to uznala aj v odôvodnení c. 426 Rozhodnutia, kde pripomenula, ze "Roquette [bola] jediným clenom kartelu, ktorý predlozil dokumenty týkajúce sa obsahu a záverov stretnutí kartelu". 253 Roquette sa okrem toho odvoláva na to, ze obsah stretnutí, ku ktorým Komisia nemala k dispozícii rukou písané poznámky Roquette, nie je v Rozhodnutí presne opísaný, na rozdiel od tých stretnutí, pri ktorých sa Komisia mohla opriet o také informácie. 254 Komisia sa teda vo vztahu k obdobiu, ktoré predchádzalo prvému stretnutiu opísanému poznámkami Roquette, obmedzila na neurcité a nepresné opisy (pozri odôvodnenie c. 121 Rozhodnutia, v ktorom Komisia spomína "velký pocet viacstranných stretnutí", ktoré sa uskutocnili "od apríla do mája 1990", ako aj opisy stretnutí uvedené v bodoch 122 az 128 Rozhodnutia). 255 Nedostatocnost údajov, ktoré mala Komisia, vyplýva aj z opisov neskorsích udalostí alebo udalostí, ku ktorým Roquette neurobila rukou písané poznámky. Roquette uvádza viacero rozporov a odkazuje na odôvodnenia c. 129 a c. 164 Rozhodnutia. Okrem toho, ako dokazujú odôvodnenia c. 201 a c. 214 Rozhodnutia, dokumenty a vyhlásenia Roquette týkajúce sa tohto obdobia kartelu boli pre Komisiu velmi uzitocné. 256 Roquette tvrdí, ze ako jediná poskytla tolko údajov s takou velkou dôkaznou hodnotou vrátane písomných dôkazov, dokumentov pochádzajúcich z obdobia porusovania a dokumentov, ktoré priamo súviseli s konaním podnikov. Domnieva sa preto, ze v súlade s judikatúrou (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021) a návrhom nového oznámenia mala Komisia pri posudzovaní znízenia sumy pokuty viac zohladnit rozhodujúcu povahu poskytnutých informácií. 257 Vo svojej replike Roquette tvrdí, ze rozhodujúcu povahu informácií, ktoré poskytla, nemôzu spochybnit údaje poskytnuté spolocnostou Fujisawa. Podla Roquette spolocnost Fujisawa oznámením existencie kartelu, totoznosti jeho úcastníkov a predmetu porusovania poskytla iba také informácie, o ktorých uz Komisia vedela vdaka internetovej stránke amerických orgánov pre hospodársku sútaz. Okrem toho väcsinu dokumentov poskytnutých spolocnostou Fujisawa tvoria poznámky o cestovných nákladoch týkajúcich sa rôznych miest, kde sa konali stretnutia kartelu. Informácie poskytnuté spolocnostou Roquette isli vysoko nad rámec týchto informácií. 258 Komisia spochybnuje relevantnost týchto údajov a zdôraznuje, ze plne zohladnila spoluprácu Roquette tým, ze jej priznala znízenie sumy pokuty o 40 % podla casti D oznámenia o spolupráci. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 259 Najskôr je potrebné pripomenút, ze Roquette nie je prvým clenom kartelu, ktorý ho oznámil Komisii. Fujisawa totiz ako prvá poskytla Komisii údaje, ktoré boli rozhodujúce na úcely stíhania porusovania, na ktorom sa podielal samotný oznamovatel (pozri bod 244 vyssie). Komisia by mohla po splnení ostatných podmienok priznat spolocnosti Roquette, ako táto ziada, významnejsie znízenie podla hláv B a C oznámenia o spolupráci, iba v prípade, ze by Roquette bola prvým clenom kartelu, ktorý ho poskytnutím rozhodujúcich údajov oznámil Komisii. 260 Komisia v prejednávanej veci priznala spolocnosti Roquette znízenie sumy pokuty podla casti D oznámenia o spolupráci. Tým, ako Komisia správne tvrdí, plne zohladnila spoluprácu Roquette. 261 Je preto potrebné odmietnut zalobný dôvod zalozený na skutocnosti, ze iba údaje poskytnuté spolocnostou Roquette boli rozhodujúce pre vypracovanie Rozhodnutia. 262 Tvrdenie Roquette, ze Komisia jej mala priznat aspon maximálne znízenie stanovené v casti D uvedeného oznámenia, sprevádza spochybnenie posúdenia významu jej spolupráce Komisiou, ktoré viedlo k znízeniu sumy pokuty, ktorú by Roquette inak musela zaplatit, o 40 %. Tieto dve tvrdenia sa preto dalej preskúmajú spolocne. C - Pokial ide o to, ze Komisia sa neoprávnene odvoláva na skutocnost, ze Roquette jej predlozila dotknuté dokumenty az vo svojej odpovedi na ziadost o informácie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 263 Roquette tvrdí, ze Komisii islo tvrdením, ze relevantné dokumenty jej boli poskytnuté az v odpovedi na formálnu ziadost o informácie z 2. marca 1999 zalozenú na clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17, o to, aby mohla kvalifikovat jej konanie ako konanie, na ktoré sa vztahuje cast D oznámenia o spolupráci. Podla Roquette vsak formálna ziadost o informácie z 2. marca 1999 obsahovala otázky nabádajúce na samoobvinenie, ktoré boli porusením práv na obranu, co odôvodnilo právo zdrzat sa odpovede na tieto otázky a skutocnost, ze na tieto otázky v dôsledku toho odpovedala az v rámci spolupráce s Komisiou. Vzhladom na to, ze polozené otázky nemali cisto faktickú povahu a vzhladom na informácie, ktoré uz mala Komisia k dispozícii, Roquette tvrdí, ze cielom týchto otázok bolo prinútit ju, aby sa priznala k svojej úcasti na karteli. To predstavuje porusenie práv na obranu (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, body 66, 67, 71, 73 a 78), ktorých protikladom je právo zdrzat sa odpovede na také otázky. Na základe tohto potenciálneho porusenia práv na obranu Roquette odpovedala na otázky Komisie az potom, ked sa rozhodla spolupracovat s Komisiou. 264 Komisia tvrdí, ze formálna ziadost o informácie z 2. marca 1999 bola predlozená na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17 a ze ziadna z otázok v tejto ziadosti o informácie nemohla prinútit Roquette k tomu, aby priznala svoju úcast na nezákonnej dohode. Komisia okrem toho tvrdí, ze aj keby otázky vyzývali na priznanie, Roquette bola oprávnená neodpovedat na ne. Kedze Roquette neodmietla odpovedat na otázky, Komisia sa domnieva, ze odpovede, ktoré poskytla, neboli priznaním, a boli poskytnuté v rámci ziadosti o informácie a nie v rámci oznámenia o spolupráci. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 265 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze v rozpore s tvrdením Roquette neslo Komisii tvrdením, ze relevantné dokumenty jej boli poskytnuté az v odpovedi na formálnu ziadost o informácie z 2. marca 1999 zalozenú na clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17, o to, aby mohla kvalifikovat jej konanie ako konanie, na ktoré sa vztahuje cast D oznámenia o spolupráci. Z textu odôvodnenia c. 462 Rozhodnutia totiz vyplýva, ze túto skutocnost zohladnila len pri stanovovaní percenta znízenia sumy pokuty v rámci volnej úvahy, ktorú jej ponecháva cast D tohto oznámenia. 266 Dalej treba poznamenat, bez toho, aby bolo potrebné skúmat, ci - ako tvrdí Roquette - niektoré otázky Komisie v rámci jej ziadostí o informácie porusili práva na obranu, ze ako zdôraznuje samotná Roquette, rozhodla sa dobrovolne odpovedat na tieto otázky v rámci svojej spolupráce s Komisiou. Roquette sa totiz mohla prípadne rozhodnút neodpovedat na otázky, aj ked s rizikom, ze jej nebude priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. Vzhladom na to je potrebné príst k záveru, ze odpovede Roquette nevyhnutne nepreukazujú jej spontánnu spoluprácu v rámci predmetného konania, kedze Roquette neposkytla svoje informácie z vlastného podnetu, ale az v dôsledku ziadosti o informácie. Roquette preto nemôze vycítat Komisii, ze pri stanovovaní percenta znízenia sumy pokuty zohladnila skutocnost, ze spolupracovala az v dôsledku ziadosti o informácie, ktorú jej Komisia zaslala. 267 Nakoniec, pokial ide o to, ze Komisia mala Roquette priznat aspon maximálne znízenie stanovené v casti D oznámenia o spolupráci, Súd prvého stupna sa domnieva, ze vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy, a najmä vzhladom na skutocnost, ze Roquette poskytla svoje informácie az v dôsledku ziadosti o informácie, je znízenie sumy pokuty o 40 % primerané. 268 Je preto potrebné zamietnut túto druhú cast zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze Komisia neoprávnene tvrdila, ze Roquette predlozila dotknuté dokumenty az vo svojej odpovedi na ziadost o informácie. 269 Vzhladom na vyssie uvedené musia byt zalobné dôvody zalozené na chybách, ktorých sa dopustila Komisia pri posudzovaní spolupráce Roquette pocas správneho konania, zamietnuté ako celok. Kedze posúdenie spolupráce Roquette v priebehu správneho konania nie je protiprávne, nie je na tomto základe potrebné zmenit Rozhodnutie. V - O porusení zásady ne bis in idem A - Tvrdenia úcastníkov konania 270 Vo svojom poslednom zalobnom dôvode Roquette v podstate tvrdí, ze doslo k poruseniu zásady ne bis in idem a zásady proporcionality vzhladom na skutocnost, ze Komisia nezohladnila, ze americké orgány pre hospodársku sútaz tiez ulozili spolocnosti Roquette sankciu za jej úcast na tom istom karteli. 271 Na podporu svojho posledného zalobného dôvodu Roquette odkazuje na rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia (7/72, Zb. s. 1281), v ktorom sa uvádza, ze "o otázke, ci Komisia môze byt povinná zapocítat aj sankciu ulozenú orgánmi tretej krajiny, je potrebné rozhodnút len vtedy, pokial skutocnosti, vytýkané v prejednávanom prípade zalobkyni Komisiou na jednej strane a americkými orgánmi na druhej strane, sú totozné". 272 Podla Roquette vsak v konaní vykonávanom americkými orgánmi pre hospodársku sútaz a v konaní vykonávanom Komisiou nejde len rovnaké druhy kartelu a rovnakých pôvodcov, ale aj o rovnaké vykonanie kartelovej dohody a rovnaké správanie úcastníkov. 273 Aby Roquette dokázala, ze konanie pred americkými a európskymi orgánmi pre hospodársku sútaz malo totozný predmet, teda celosvetový protisútazný kartel, odkazuje na súdny zmier (Plea Agreement), ktorý uzavrela. Tento zmier dokazuje, ze pokuta ulozená v Spojených státoch amerických nespocíva len na správaní Roquette v Spojených státoch amerických, ale aj na jej správaní na európskom trhu, kedze toto správanie ukazuje, ze kartel sa uskutocnoval na celosvetovej úrovni. Predmetný kartel dokazuje, ze "hlavnými podmienkami tohto kartelu boli rozdelenie podielov na trhu medzi významných výrobcov glukonátu sodného v Spojených státoch amerických a inde a stanovenie a zachovanie ceny glukonátu sodného predávaného v Spojených státoch amerických a inde". Podla Roquette teda pokuta ulozená v Spojených státoch amerických netrestá len úcinky jej správania na americkom trhu, ale týka sa aj jej úcasti na uskutocnovaní kartelu na celosvetovej úrovni, a teda najmä na európskej úrovni. 274 Roquette tvrdí, ze to, ze zo zemepisného pohladu islo o celosvetový kartel, vyplýva aj z cielov kartelu, ktorými sú výmena informácií o zákazníkoch a pridelovanie predajných kvót na celosvetovej úrovni, ako aj uskutocnovanie stretnutí na celom svete. 275 Nakoniec, pri posudzovaní sumy pokuty tak americké orgány pre hospodársku sútaz, ako aj Komisia zohladnili celosvetový obrat Roquette. Skutocnost, ze tento obrat bol zohladnený dvakrát na úcely sankcionovania tých istých skutocností, je podla Roquette v rozpore so zásadou ne bis in idem a so zásadou proporcionality. 276 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod Roquette je potrebné odmietnut. B - Posúdenie Súdom prvého stupna 277 Z judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem, ktorej je venovaný aj clánok 4 protokolu c. 7 k Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísanému 4. novembra 1950 v Ríme, je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zaistuje súd (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ESAE, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 3). 278 Zásada ne bis in idem zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cielom chránit ten istý právny záujem. Uplatnenie tejto zásady podlieha trom kumulatívnym podmienkam, a to totoznosti skutkov, totoznosti porusovatela a totoznosti chráneného právneho záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 279 Judikatúra teda pripustila moznost kumulácie sankcií, jednej od Spolocenstva, druhej vnútrostátnej, v dôsledku existencie dvoch súbezných konaní, ktoré sledujú rozdielne ciele a ktorých prípustnost vyplýva z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvo a clenské státy v oblasti kartelov. Zo vseobecnej poziadavky spravodlivosti vsak vyplýva, ze Komisia je pri stanovovaní sumy pokuty povinná zohladnit sankcie, ktoré uz boli rovnakému podniku ulozené za rovnaký skutok, pokial ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, a ku ktorým teda doslo na území Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 11, a Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 3; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 191, a Sotralentz/Komisia, T-149/89, Zb. s. II-1127, bod 29). 280 Pokial ide o tvrdenie Roquette, ze Komisia porusila zásadu ne bis in idem, podla ktorej nemozno ulozit druhú sankciu rovnakej osobe za rovnaké zakázané správanie, tým, ze jej ulozila pokutu za jej úcast na karteli, ktorá uz bola potrestaná americkými orgánmi, je potrebné pripomenút, ze súd Spolocenstva uznal, ze podnik môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého protiprávneho správania, a teda dvojitej sankcie, jednej od príslusného orgánu dotknutého clenského státu a druhej od Spolocenstva, v miere, v akej tieto konania sledujú odlisné ciele a ak porusené normy nie sú totozné (rozsudky Wilhelm a i., uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 11; Tréfileurope/Komisia, uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 191, a Sotralentz/Komisia, uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 29). 281 Z toho vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa a fortiori nemôze uplatnit v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, kde konania a sankcie, ktoré uskutocnila a ulozila na jednej strane Komisia a na strane druhej americké orgány, evidentne nesledovali rovnaké ciele. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v EHP, ochrana sledovaná v druhom prípade sa týka amerického trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, body 52 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, body 103 az 106). Chýba teda podmienka totoznosti chráneného právneho záujmu, ktorá je nevyhnutná na uplatnenie zásady ne bis in idem. 282 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Roquette neuvádza, ani nepreukazuje existenciu právnej zásady alebo pravidla alebo dohovoru medzinárodného práva verejného, ktoré by zakazovali orgánom alebo súdom rôznych státov stíhat alebo odsúdit nejakú osobu z dôvodu totozných skutkov vyvolávajúcich úcinky na ich území alebo v oblasti ich pôsobnosti. Kedze neexistuje dôkaz o existencii takého pravidla alebo dohovoru, ktoré by zaväzovali Spolocenstvo a tretie krajiny, ako sú Spojené státy americké, a ktoré by stanovovali taký zákaz, Komisia nimi nemôze byt viazaná. 283 Z toho vyplýva, ze je potrebné odmietnut tvrdenie Roquette zalozené na porusení zásady ne bis in idem z dôvodu, ze dotknutý kartel bol predmetom odsúdenia mimo územia Spolocenstva alebo ze Komisia zohladnila v Rozhodnutí celosvetový obrat Roquette, ktorý uz bol zohladnený americkými orgánmi pri stanovovaní pokút. 284 Pokial ide o tvrdenie Roquette, ze Komisia nerespektovala rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 271 vyssie, podla ktorého je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretích krajín, ak sú skutocnosti vytýkané zalovanému podniku Komisiou na jednej strane a uvedenými orgánmi, na druhej strane totozné, je potrebné pripomenút, ze v bode 3 uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol toto: "...o otázke, ci Komisia môze byt povinná zapocítat aj sankciu ulozenú orgánmi tretej krajiny, je potrebné rozhodnút len vtedy, pokial skutocnosti vytýkané v prejednávanom prípade zalobkyni Komisiou na jednej strane a americkými orgánmi na druhej strane sú totozné." 285 Roquette z tejto pasáze a contrario vyvodzuje, ze Komisia je povinná zohladnit sankcie, ktoré jej boli ulozené americkými orgánmi za jej úcast na celosvetovom karteli s glukonátom sodným, ktorý bol rovnakého druhu, prejavil sa rovnakým uskutocnením a týkal sa rovnakého správania úcastníkov, tak na úrovni predmetu, ako aj lokalizácie, ako kartel, ktorého sa týkalo Rozhodnutie Komisie, v ktorom jej bola ulozená pokuta vo výske 10,8 milióna eur. 286 Je vsak potrebné po prvé poznamenat, ze z tejto pasáze rozsudku Boehringer/Komisia, uz citovaného v bode 271 vyssie, zjavne vyplýva, ze Súdny dvor, ktorý vôbec nerozhodol o otázke, ci je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretej krajiny za predpokladu, ze skutocnosti vytýkané podniku touto institúciou a týmito orgánmi sú totozné, urobil z totoznosti skutocností stíhaných Komisiou a orgánmi tretej krajiny podmienku preskúmania vyssie uvedenej otázky. 287 Okrem toho je potrebné po druhé zdôraznit, ze práve vzhladom na osobitnú situáciu, ktorá vyplýva jednak z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov a spolocného trhu, jednak z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvo a clenské státy v oblasti kartelov na rovnakom území, teda na území spolocného trhu, Súdny dvor po pripustení moznosti dvojitého stíhania, s ohladom na prípadnú dvojitú sankciu, ktorá z nich vyplýva, rozhodol o tom, ze je potrebné zohladnit prvé represívne rozhodnutie v súlade s poziadavkou spravodlivosti (rozsudok Wilhelm a i., uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 11, a návrhy generálneho advokáta Mayrasa k rozsudku Boehringer/Komisia, bod 271 vyssie, Zb. s. 1293, 1301 az 1303). 288 Taká situácia vsak v prejednávanej veci zjavne nenastala. Roquette teda nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze v prejednávanej veci porusila túto údajnú povinnost, kedze neuvádza ziadny výslovný zmluvný predpis, ktorý by pre Komisiu stanovoval povinnost zohladnit pri stanovovaní sumy pokuty sankcie, ktoré uz rovnakému podniku za rovnaký skutok ulozili orgány alebo súdy tretej krajiny, ako sú Spojené státy americké. 289 V kazdom prípade, aj keby bolo potrebné domnievat sa na základe rozsudku Boehringer/Komisia, uz citovaného v bode 271 vyssie, ze zásada spravodlivosti zaväzuje Komisiu, aby zohladnila sankcie ulozené orgánmi tretích krajín, pokial sú skutocnosti vytýkané podniku Komisiou totozné so skutocnostami vytýkaným tomu istému podniku orgánom tretej krajiny, je potrebné konstatovat, ze Roquette nepreukázala, ze v prejednávanej veci americkým orgánom islo o iné uplatnenie alebo úcinky nez tie, ktoré sa týkali ich územia. 290 Pokial totiz ide o odsúdenie Roquette v Spojených státoch, zo zmieru uzavretého medzi americkým ministerstvom spravodlivosti a Roquette, ktorý bol predlozený United States District Court for the Northern District Court of California, vyplýva, ze Roquette bola odsúdená na pokutu 2,5 milióna amerických dolárov (USD). Aj ked tento zmier uvádza skutocnost, ze cielom kartelu s glukonátom sodným bolo vylúcenie hospodárskej sútaze urcením a zachovaním cien a rozdelením podielov na trhu s glukonátom sodným predávaným "v Spojených státoch amerických a inde", nijako sa nepreukázalo, ze tento zmier schválený americkým súdom sa týkal iného uplatnenia alebo úcinkov kartelu, nez tých, ku ktorým doslo v tomto státe (pozri v tomto zmysle rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 271 vyssie, bod 6), a predovsetkým nie tých, ktoré sa zistili v EHP, co by napokon výslovne zasiahlo do územnej pôsobnosti Komisie. Okrem toho je nepochybné, ze Komisia vykonala svoje vlastné vysetrovanie (odôvodnenia c. 54 az c. 64 Rozhodnutia) a sama posúdila dôkazné prostriedky, ktoré jej boli predlozené. 291 Za týchto okolností je potrebné odmietnut zalobný dôvod zalozený na porusení údajnej povinnosti Komisie zapocítat sankcie skôr ulozené orgánmi tretích krajín, ako aj popri tom uplatnený zalobný dôvod Roquette, ktorý je zalozený na porusení zásady proporcionality, ktorá z toho vyplýva. 292 S ohladom na vyssie uvedené mozno vyhoviet len zalobnému dôvodu zalozenému na nesprávnom stanovení obratu, ktorý sa má zohladnit pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty pre Roquette. Je teda úlohou Súdu prvého stupna urcit na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci dôsledky tejto chyby. O výkone neobmedzenej súdnej právomoci 293 Súd prvého stupna najskôr na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci tvrdí, ze aj keby bola chyba, ktorou je zohladnenie obratu "maticných roztokov" Roquette pri stanovení východiskovej sumy jej pokuty (pozri bod 55 vyssie) pripísatelná Roquette, táto okolnost nemôze odôvodnit to, ze tento nesprávny obrat bol zohladnený pri stanovení východiskovej sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Aristrain/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 586). 294 Z toho vyplýva, ze celosvetový obrat, ktorý sa má zohladnit pri stanovovaní východiskovej sumy pokuty pre Roquette, je 9 820 600 eur namiesto 12 293 620 eur, a ze jej podiel na trhu bol 17,4 % a nie 20,96 %. 295 Pokial ide o dôsledky tohto znízenia, Súd prvého stupna pripomína, ze pri rozdelení podnikov, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, do skupín na úcely stanovenia sumy pokút musí byt urcenie prahových hodnôt pre kazdú takto identifikovanú skupinu vnútorne súladné a objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 298; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 416, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 1541). 296 V prejednávanej veci bolo rozdelenie clenov kartelu do dvoch kategórií odôvodnené v Rozhodnutí relatívnym významom podnikov na dotknutom trhu, vyjadrenom prostredníctvom obratu a podielu na trhu. Na tomto základe boli spolocnosti Jungbunzlauer, Fujisawa a Roquette zaradené do prvej kategórie z dôvodu, ze boli tromi hlavnými výrobcami glukonátu sodného a ich celosvetové podiely na trhu boli väcsie nez 20 %. Glucona a ADM, ktorých podiely na dotknutom trhu boli mensie nez 10 %, boli zaradené do druhej kategórie (odôvodnenia c. 380 a c. 382 Rozhodnutia). 297 Súd prvého stupna sa domnieva, ze relatívny význam dotknutých podnikov vyjadrený obratom a podielmi na trhu predstavuje vhodné kritérium na ich rozdelenie do rôznych kategórií. Pri uplatnení tohto kritéria sa vsak musia respektovat zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 298 Vzhladom na tieto zásadné úvahy sa Súd prvého stupna domnieva, ze z dôvodu chyby pri zohladnovaní príslusného obratu Roquette nemôze táto spolocnost zostat v prvej kategórii. Súd prvého stupna sa totiz domnieva, ze je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ze sa v prejednávanej veci spolocnosti Roquette, ktorej podiel na trhu dosahuje po oprave 17,4 % a obrat 9 820 600 eur, ulozila po rozdelení jednotlivých dotknutých podnikov do kategórií na základe kritéria ich relatívneho významu rovnaká východisková suma 10 miliónov ako spolocnosti Fujisawa, ktorej podiel na trhu dosahuje 37,1 % po oprave podielu Roquette na trhu a obrat 20 843 500 eur, zatial co ADM, ktorej podiel na trhu dosahuje 9,7 % po oprave podielu Roquette na trhu a obrat 5 485 810 eur, bola ulozená východisková suma 5 miliónov eur. 299 Tento záver nie je v prejednávanom prípade spochybnený tvrdeniami Komisie, ze pokuta nebola stanovená na základe obratu. Hoci totiz suma pokuty nebola priamo stanovená podla obratu dotknutých podnikov, tento obrat definuje východiskovú sumu pokuty, ktorá je urcujúca pre stanovenie konecnej sumy pokuty. Tento záver nie je spochybnený ani tvrdením Komisie, ze podniky boli rozdelené do kategórií podla ich postavenia ako hlavných výrobcov a nie podla ich podielov na trhu vyssích alebo nizsích nez 20 %. Komisia sa totiz jednak nesprávne domnieva, ze v jej Rozhodnutí tieto dve skupiny vyplývajú jedine z pouzitia kritéria troch hlavných výrobcov (pozri bod 296 vyssie), jednak klasifikácia podla tohto jediného kritéria nemôze byt v prejednávanej veci odôvodnená s ohladom na zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Pokial ide o rozsudok Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, na ktorý sa Komisia odvoláva, Súd prvého stupna sa domnieva, ze sa nan v prejednávanej veci nemozno uzitocne odvolávat, kedze podiely na trhu podnikov, o ktoré ide vo veci, ktorá viedla k tomuto rozsudku, boli málo rozdielne, pretoze sa vsetky nachádzali medzi 11 % a 18 %, zatial co v prejednávanej veci sa po oprave obratu Roquette podiely na trhu nachádzali medzi 9,1 % a 37,1 %. 300 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci domnieva, ze Roquette je potrebné zaradit do strednej kategórie medzi prvú a druhú kategóriu definovanú Komisiou, ktorej východisková suma pokuty sa stanovuje na 7,5 milióna eur. Podla metodológie a iných faktorov uvedených Komisiou v prejednávanej veci by teda pokuta Roquette mala dosiahnut 8,1 milióna eur. 301 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze aj ked mu prisúditelnost dotknutej chyby spolocnosti Roquette nemôze zabránit v tom, aby túto chybu a jej dôsledky napravil (pozri bod 293 vyssie), nemozno z toho vyvodzovat, ze prisúditelnost nemôze Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci v ziadnom prípade zohladnit na úcely posúdenia dôsledkov tejto chyby. 302 Súd prvého stupna v tejto súvislosti podotýka, ze Roquette vo svojom liste z 19. novembra 1999 zaslanom Komisii zdôraznila nejednoznacnost pojmu tekutého glukonátu sodného alebo ",tekutého` GS". V tomto liste totiz Roquette uviedla, ze "pojem ,tekutý` GS zodpovedá bud ,maticným roztokom` získaným ako zdruzený produkt pri krystalizácii ,pevného` GS, alebo opätovnému rozpusteniu ,pevného` GS". 303 Z toho istého listu je dalej zrejmé, ze Roquette upresnila zvlástnost svojho tekutého glukonátu sodného týmito slovami: "... Roquette by tiez chcela upozornit na zvlástnost svojho výrobku ,tekutý` GS v porovnaní s výrobkami svojich konkurentov. Roquette totiz vyuzíva techniku krystalizácie ,pevného` GS, ktorej zvlástnostou je to, ze z dôvodu jedinej krystalizácie poskytuje ,maticné roztoky` (,tekutý` GS): - vo velmi významnom mnozstve, - v predajnej kvalite, - s nízkymi výrobnými nákladmi. Naopak podla poznatkov Roquette výrobné postupy jej konkurentov vytvárajú z dôvodu viacerých krystalizácií len malé mnozstvo ,maticných roztokov`, ktoré majú nizsiu kvalitu a ktoré nie sú alebo sú len velmi málo predajné v priemyslovom sektore. ,Tekutý` GS konkurentov Roquette teda zodpovedá skôr opätovne rozpustenému ,pevnému` GS, teda výrobku s omnoho vyssími výrobnými nákladmi. Výrobný postup Roquette je obchodným tajomstvom, rovnako ako zdruzená tvorba ,tekutého` GS, ktorá z neho vyplýva, a teda v kazdom prípade v dobe skutocností rozhodujúcich pre konanie nebol známy jej konkurentom. Toto upresnenie je velmi významné, kedze z dôvodu tejto zvlástnosti svojho výrobného postupu bola Roquette vzdy proti tomu, aby stretnutia organizované s jej konkurentmi boli rozsírené na ,tekutý` GS, aj napriek tomu, ze títo konkurenti na tom trvali." 304 Vo svojom liste z 3. mája 1999 Roquette upresnuje, ze stretnutia uvedené v prílohe tohto listu sa týkali "pokial ide o Roquette, len krystalizovaného (pevného) GS a nie tekutého GS." Vo svojej odpovedi z 25. júla 2000 na oznámenie o výhradách Roquette takisto uvádza, ze "z dôvodu svojho výrobného postupu GS vyrába významné mnozstvo tekutého glukonátu (alebo ,maticných roztokov`)", a ze "bola vzdy proti tomu, aby tekutý glukonát bol súcastou kvót a vseobecnejsie pravidiel stanovených na stretnutiach". 305 Okrem toho v oznámení spolocnosti Fujisawa o spolupráci z 12. mája 1998 táto tvrdí, ze "maticné roztoky" nie sú konecným výrobkom, a neboli preto zahrnuté do rozsahu pôsobnosti kartelovej dohody. 306 Nakoniec, Roquette vo svojich listoch z 3. mája 1999 a z 21. mája 2001 oznámila Komisii na základe ziadostí o informácie z 2. marca 1999 a z 11. mája 2001 obrat pod názvom "tekutý glukonát sodný". 307 S ohladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna podotýka, ze vysvetlenia, ktoré Roquette poskytla Komisii vo svojom liste z 19. novembra 1999, neumoznujú pochopit to, ze glukonát sodný spolocnosti Roquette a "maticné roztoky" sú totozné. Roquette síce v tomto liste zdôraznuje, ze pojem tekutý glukonát sodný alebo ",tekutý` GS" môze zodpovedat bud "maticným roztokom" získaným ako zdruzený produkt pri krystalizácii ",pevného` GS" alebo opätovným rozpustením ",pevného` GS", a ze vyuzíva techniku krystalizácie ",pevného` GS", ktorej zvlástnostou je to, ze z dôvodu jedinej krystalizácie poskytuje "maticné roztoky" vo velmi významnom mnozstve, v predajnej kvalite a s nízkymi výrobnými nákladmi, nie je vsak vôbec zrejmé, ze tekutý výrobok Roquette uvedený pod názvom "tekutý glukonát sodný" zodpovedá výlucne "maticným roztokom". 308 Zo skutocnosti, ze Roquette vo svojich listoch z 3. mája 1999 a 25. júla 2000 Komisii oznámila, ze stretnutia kartelu sa, pokial ide o nu, týkali len krystalizovaného (pevného) glukonátu sodného a nie tekutého GS, alebo ze vzdy bola proti tomu, aby sa na tekutý glukonát vztahovali pravidlá stanovené na stretnutiach, takisto jednoznacne nevyplýva, ze tekutý glukonát sodný vyrábaný spolocnostou Roquette tvorili výlucne "maticné roztoky". 309 Kedze neexistovalo upresnenie o tom, ze tekutý glukonát sodný spolocnosti Roquette a "maticné roztoky" sú totozné, Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze Roquette vyrábala okrem "maticných roztokov" aj tekutý glukonát sodný podobný tekutému glukonátu sodnému svojich konkurentov. Komisia teda mohla oprávnene ziadat od Roquette, aby jej poskytla údaje o svojom obrate predovsetkým za tekutý glukonát sodný. 310 Vo svojich odpovediach z 3. mája 1999 a z 21. mája 2001 na ziadosti Komisie o informácie týkajúce sa predovsetkým jej obratu za tekutý glukonát sodný Roquette okrem toho neupresnila, ze jej tekutý glukonát sodný zodpovedá výlucne "maticným roztokom". Skutocnost uvádzaná spolocnostou Roquette, ze ju Komisia poziadala, aby striktne dodrzala formát ziadosti o informácie, jej nijako nebránila dbat na to, aby Komisiu neuviedla do omylu a upresnila, ze jej obrat za tekutý glukonát sodný zodpovedá výlucne jej obratu za "maticné roztoky". K tomuto záveru je potrebné dospiet tým skôr, ze s ohladom na svoj spôsob výroby a predaja tekutého glukonátu sodného mala Roquette rozoznat hrozbu, ze u Komisie môze dôjst k nedorozumeniu. 311 Okrem toho, kedze Roquette mozno povazovat za velký podnik, je oprávnené predpokladat, ze disponovala znalostami a právno-ekonomickými infrastruktúrami, ktoré jej umoznovali vediet, ze tento obrat môze byt pouzitý na stanovenie sumy pokuty, ktorá jej bude ulozená. 312 Komisia sa teda mohla na úcely stanovenia pokuty opierat o obrat oznámený spolocnostou Roquette pod názvom "tekutý glukonát sodný". Vyhlásenie spolocnosti Fujisawa v jej oznámení o spolupráci z 12. mája 1998, podla ktorého "maticné roztoky" neboli konecnými výrobkami a neboli zahrnuté do pôsobnosti kartelu, len potvrdzovalo jeho dosah. V rozpore s tvrdením Roquette nie je podstatné, pokial ide o otázku urcenia, ci Komisia mala vediet, ze tekutý glukonát sodný spolocnosti Roquette zodpovedal "maticným roztokom". 313 Je teda zrejmé, ze v priebehu správneho konania a konkrétnejsie v odpovedi na presné otázky Komisie sa Roquette dopustila hrubej nedbanlivosti tým, ze ju dostatocne jasne a jednoznacne neinformovala o tom, ze jej tekutý glukonát sodný a "maticné roztoky" sú totozné. 314 Súd prvého stupna predovsetkým podotýka, ze na ziadost Komisie o informácie z 11. mája 2001, formulovanú na základe clánku 11 nariadenia c. 17, v ktorej Komisia upozornovala adresátov tejto ziadosti na clánok 15 nariadenia c. 17, Roquette svoj obrat oznámila nesprávne. Na základe posledného uvedeného ustanovenia mohla Komisia ulozit podniku rozhodnutím pokutu vo výske 100 az 5 000 eur, pokial pri odpovedi na ziadost o informácie, tak ako je stanovená v clánku 11 nariadenia c. 17, tento podnik z nedbanlivosti poskytol nesprávne informácie. 315 Súd prvého stupna sa preto vzhladom na hrubú nedbanlivost Roquette domnieva, ze mu v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci prislúcha, aby zvýsil sumu pokuty o 5000 eur. 316 Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze Roquette musí byt ulozená pokuta vo výske 8 105 000 eur. O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania 317 V dôsledku toho, ze pokial ide o spolocnost Jungbunzlauer, bolo Rozhodnutie, ktoré jej ukladalo za jej úcast na karteli v sektore glukonátu sodného pokutu 20,4 milióna eur, zrusené a ze 29. septembra 2004 bolo prijaté rozhodnutie proti spolocnosti Jungbunzlauer a trom dalsím spolocnostiam skupiny Jungbunzlauer, ktoré im ukladá pokutu 19,04 milióna eur za ich úcast na karteli v sektore glukonátu sodného, sa Roquette domnieva, ze ide o novú skutocnost odôvodnujúcu nový zalobný dôvod a opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. 318 Roquette sa v podstate domnieva, ze kedze rozhodnutie z 29. septembra 2004 ukladá spolocnosti Jungbunzlauer a trom dalsím spolocnostiam skupiny Jungbunzlauer pokutu nizsiu, nez je pokuta, ktorá bola spolocnosti Jungbunzlauer ulozená v Rozhodnutí, spolocnost Jungbunzlauer dostala "druhú sancu" bránit sa a predlozit nové tvrdenia. Roquette tvrdí, ze takú "druhú sancu" nedostala. Uvádza teda nový zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadneho výkonu správy, zásady rovnosti zaobchádzania a zásady dodrziavania práv na obranu. 319 Aby sa zohladnila táto nová skutocnost, Roquette navrhuje v rámci opatrení na zabezpecenie organizácie konania na základe clánku 64 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby sa Komisia vyjadrila k novému zalobnému dôvodu uvedenému spolocnostou Roquette a zrusila Rozhodnutie s ohladom na tento nový zalobný dôvod. Roquette subsidiárne navrhuje Súdu prvého stupna, aby prijal akékolvek iné uzitocné opatrenie, ktoré mu umoznujú jeho procesné predpisy, ako je obnova ústnej casti konania alebo spojenie vecí. 320 Komisia spochybnuje kazdý z týchto návrhov Roquette. 321 Súd prvého stupna pripomína, ze tak z úcelu, ako aj z predmetu opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktoré sú uvedené v clánku 64 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, vyplýva, ze tieto opatrenia sú zaclenené do rámca jednotlivých etáp konania pred Súdom prvého stupna, ktorého priebeh majú ulahcovat. Z toho vyplýva, ze po skoncení ústnej casti konania môze úcastník konania navrhovat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, len pokial Súd prvého stupna rozhodne o opätovnom otvorení ústnej casti konania (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hoechst/Komisia, C-227/92 P, Zb. s. I-4443, body 102 a 103). 322 Aj napriek poradiu, v akom boli predlozené návrhy Roquette, je najskôr potrebné rozhodnút o vhodnosti opätovného otvorenia ústnej casti konania v prejednávanej veci. 323 Ako uznala judikatúra, Súd prvého stupna je povinný vyhoviet návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania na úcely zohladnenia nových uvádzaných skutocností len vtedy, ak sa dotknutá strana opiera o skutocnosti, ktoré by mohli mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu a ktoré nemohla uplatnit pred skoncením ústnej casti konania [rozsudky Súdneho dvora z 8. júla 1999, ICI/Komisia, C-200/92 P, Zb. s. I-4399, bod 60 a 61, a Súdu prvého stupna z 25. júna 2002, British American Tobacco (Investments)/Komisia, T-311/00, Zb. s. II-2781, bod 53]. 324 Súd prvého stupna v tejto súvislosti poznamenáva, ze spor sa v prejednávanej veci týkal zákonnosti Rozhodnutia prijatého Komisiou proti Roquette. Roquette totiz pozaduje zrusenie Rozhodnutia v rozsahu, v akom jej bola ulozená pokuta 10,8 milióna eur. Súd prvého stupna okrem toho uvádza, ze rozhodnutie z 29. septembra 2004 je ocividne neskorsie nez Rozhodnutie. 325 Ako vsak uznala judikatúra, zákonnost aktu Spolocenstva sa posudzuje na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, body 7 a 8, a rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Altmann a i./Komisia, T-177/94 a T-377/94, Zb. s. II-2041, bod 119). Pri posudzovaní zákonnosti tohto aktu je teda vylúcené zohladnenie skutocností, ku ktorým doslo po dni prijatia aktu Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 102, a tam citovanú judikatúru). Okrem toho sa preskúmanie zákonnosti rozhodnutia musí v zásade vykonat na základe skutkových a právnych okolností uvedených úcastníkmi konania v priebehu správneho konania a/alebo zaznamenaných v tomto rozhodnutí. V opacnom prípade by bola spochybnená paralelnost medzi skorsím správnym konaním a následným súdnym preskúmaním, spocívajúca na totoznosti skutkových a právnych okolností. 326 Kedze teda nová skutocnost uvedená spolocnostou Roquette zjavne nasleduje po prijatí Rozhodnutia, táto skutocnost nemôze mat vplyv na jeho platnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, T-133/95 a T-204/95, Zb. s. II-3645, bod 37). Rozhodnutie z 29. septembra 2004 prijaté proti spolocnosti Jungbunzlauer a jej trom dcérskym spolocnostiam teda nepredstavuje novú skutocnost, ktorá by mohla mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu. Nie je preto potrebné obnovit konanie z tohto dôvodu. 327 Tento záver nie je spochybnený skutocnostou, ze Roquette navrhuje aj zmenu Rozhodnutia. Súd prvého stupna síce môze pri posudzovaní sumy pokuty s ohladom na výhrady uvedené zalobcom zohladnit v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci doplnujúce informácie, ktoré neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 61). Vzhladom na zásadu právnej istoty sa vsak táto moznost musí v zásade obmedzit na zohladnenie informácií predchádzajúcich napadnutému rozhodnutiu, o ktorých Komisia mohla vediet v case prijatia svojho rozhodnutia. Rozdielny prístup by Súd prvého stupna viedol k tomu, ze by nahrádzal správny orgán pri posudzovaní otázky, ktorú tento doteraz neskúmal, co by viedlo k zasahovaniu do jeho právomocí a vseobecnejsie k poruseniu systému rozdelenia úloh a institucionálnej rovnováhy medzi súdnou a administratívnou mocou. Prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 neodôvodnuje výnimku z týchto zásad. Roquette napokon nijako nepreukázala, ze toto rozhodnutie je címsi výnimocné. Kedze je teda rozhodnutie z 29. septembra 2004 neskorsie nez Rozhodnutie a nemôze odôvodnit výnimku zo zásady, podla ktorej môzu byt zohladnené len nové skutocnosti, ku ktorým doslo pred prijatím Rozhodnutia, je potrebné zamietnut návrh na opätovné otvorenie konania, a teda návrhy na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania. 328 Skutocnost, ze Súd prvého stupna v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia nemôze zohladnit dotknuté skutocnosti, ku ktorým doslo neskôr, okrem toho nijako nezasahuje do moznosti zalobkyne uplatnit svoje práva pred Komisiou. Zalobkyni totiz nic nebráni v tom, aby formálne poziadala Komisiu o obnovu správneho konania s cielom opravy jej pôvodného rozhodnutia, a aby prípadne podala zalobu na Súd prvého stupna proti zápornej reakcii Komisie na túto ziadost. 329 Súd prvého stupna sa pre úplnost domnieva, ze aj keby prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 mohlo odôvodnit výnimku zo zákazu zohladnit v prejednávanej veci doplnujúce informácie neskorsie nez napadnuté rozhodnutie, podmienka, podla ktorej táto nová skutocnost musí mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu, aby odôvodnovala obnovu konania (pozri judikatúru uvedenú v bode 323 vyssie), nie je splnená. 330 Prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 totiz nemôze v ziadnom prípade predstavovat porusenie zásad riadneho výkonu správy, dodrziavania práv na obranu a rovnosti zaobchádzania, tak ako uvádza Roquette. 331 Pokial ide o údajné porusenie zásady riadneho výkonu správy, stací konstatovat, ze prijatie nového rozhodnutia proti spolocnosti Jungbunzlauer a trom dcérskym spolocnostiam skupiny Jungbunzlauer nemohlo ovplyvnit poziadavku riadneho výkonu správy, ktorou sa Komisia mala riadit pri prijímaní Rozhodnutia proti Roquette. Pokial by vzhladom na prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 bola porusená zásada riadneho výkonu správy, mohla by sa toho dovolávat len spolocnost Jungbunzlauer. Roquette si tak prisvojuje zalobný dôvod, ktorý mohla prípadne uplatnit jedine spolocnost Jungbunzlauer, a to aby uplatnila vlastnú výhradu. Taký zalobný dôvod teda nemôze mat v ziadnom prípade úspech. 332 Rovnako pokial ide o údajné porusenie jej práva na obranu vzhladom na prijatie nového rozhodnutia proti spolocnosti Jungbunzlauer, Roquette sa len vo vlastnom mene odvoláva na údajnú výhradu tretej osoby. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze dodrzanie práv na obranu vyzaduje, aby dotknutý podnik bol schopný uzitocne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností, námietok a okolností, ktoré mu vytýka Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, body 32 a 33) V prejednávanej veci sa vsak neuviedla ziadna skutocnost, podla ktorej rozhodnutie z 29. septembra 2004 ovplyvnilo Rozhodnutie prijaté proti Roquette. Roquette neposkytla ani najmensí dôkaz, ze sa jej po prijatí rozhodnutia z 29. septembra 2004 vytýkali nové skutocnosti, ktoré pozmenili Rozhodnutie týkajúce sa jej. Z týchto dôvodov prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 v prejednávanej veci nijako neporusuje práva Roquette na obranu. 333 Nakoniec, pokial ide o porusenie zásady rovnosti zaobchádzania s ohladom na skutocnost, ze spolocnost Jungbunzlauer mohla druhýkrát vyjadrit svoje stanovisko k skutocnostiam, ktoré sa jej vytýkali, zatial co v prípade Roquette to tak nebolo, je potrebné pripomenút, ze akty institúcií v zásade pozívajú domnienku legality, a vyvolávajú teda právne úcinky, pokial nie sú zrusené alebo odvolané (rozsudok ICI/Komisia, uvedený v bode 323 vyssie, bod 69). Rozhodnutie ukladajúce pokutu úcastníkovi sa teda pokladá za legálne a vyvoláva právne úcinky od svojho prijatia. Dôsledkom zrusenia rozhodnutia ukladajúceho pokutu je teda a contrario odstránenie právnych úcinkov tohto rozhodnutia. 334 Z toho vyplýva, ze Rozhodnutie v rozsahu, v akom sa pôvodne týkalo spolocnosti Jungbunzlauer, a nové rozhodnutie z 29. septembra 2004 prijaté proti spolocnosti Jungbunzlauer a trom iným podnikom skupiny Jungbunzlauer, nedávajú spolocnosti Jungbunzlauer moznost vyjadrit "druhýkrát" svoje stanovisko k skutocnostiam, ktoré sa jej vytýkajú. Jungbunzlauer sa musela vyjadrit k novému rozhodnutiu, ktoré je dôsledkom zrusenia prvého rozhodnutia a vdaka ktorému toto prvé rozhodnutie prestalo existovat. Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze prijatie rozhodnutia z 29. septembra 2004 nespôsobilo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k Roquette. 335 Návrh Roquette na obnovu konania, a teda návrhy na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania je preto tiez potrebné zamietnut z týchto dôvodov. 336 Pokial ide o návrh Roquette na spojenie prejednávanej veci s vecou T-492/04, Jungbunzlauer a i./Komisia, Súd prvého stupna sa domnieva, ze tento návrh je tiez potrebné odmietnut, pretoze o prejednávanej veci mozno rozhodnút. O trovách 337 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku rovnakého ustanovenia môze Súdny dvor rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 338 Komisia v prejednávanej veci nemala úspech, len pokial ide o zohladnenie obratu týkajúceho sa glukonátu sodného na úcely stanovenia sumy pokuty pre Roquette. Komisia vsak obrat nesprávne zohladnila len z dôvodu hrubej nedbanlivosti Roquette. Roquette nemala úspech, pokial ide o vsetky ostatné návrhy, ktoré predlozila. 339 V takejto situácii sa okolnosti veci nálezite posúdia tým, ze sa rozhodne, ze Roquette bude znásat vsetky vlastné trovy konania a nahradí vsetky trovy konania vynalozené Komisiou. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty pre Roquette Frčres SA sa stanovuje na 8 105 000 eur. 2. Rozhodnutie K(2001)2931, konecné znenie, z 2. októbra 2001, týkajúce sa uplatnovania clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/E-1/36.756 - Glukonát sodný), sa mení v rozsahu, v akom je v rozpore s bodom 1 vyssie. 3. Zaloba sa vo zvysnej casti zamieta. 4. Roquette Frčres SA je povinná nahradit vsetky trovy konania. Azizi Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Azizi Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O závaznosti porusenia A - Úvod B - O urcení obratu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O konkrétnom dopade kartelu 1. Úvodné pripomienky 2. O tom, ci Komisia zvolila nesprávny postup na preukázanie, ze kartel mal konkrétny dopad na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O dôvodoch zalozených na okolnostiach zohladnených Komisiou, ktoré potvrdzujú uskutocnovanie a úcinky kartelu a) O rôznych fázach kartelu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O nedosiahnutí cielov kartelu pocas operatívneho obdobia Úvod Dozorný systém - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna Kvóty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna Ceny - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna Rozdelenie zákazníkov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna c) O zalobných dôvodoch zalozených na zohladnení úcinkov kartelu na základe grafov zabavených v obchodných priestoroch Roquette Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O zalobných dôvodoch zalozených na nezohladnení iných skutocností Komisiou pri jej posudzovaní úcinku kartelu a) Pokial ide o nezohladnenie zvlástností trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Nezohladnenie mienky kupujúcich Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) Nezohladnenie atmosféry nedôvery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna D - O obmedzení úcinkov kartelu spolocnostou Roquette a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna II - O dlzke trvania porusovania A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna III - O polahcujúcich okolnostiach A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna IV - O spolupráci Roquette pocas správneho konania A - Úvod B - Pokial ide o to, ze Roquette bola prvým a jediným clenom kartelu, ktorý poskytol Komisii rozhodujúce dôkazy na vypracovanie Rozhodnutia 1. Vseobecne 2. Vseobecné úvahy o pravidlách uplatnitelných v prejednávanej veci pri posudzovaní spolupráce úcastníkov v priebehu správneho konania a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. Pokial ide o to, ze informácie, ktoré Komisia získala pred spoluprácou s Roquette, boli nedostatocné na preukázanie existencie kartelu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. Pokial ide o to, ci len skutocnosti uvedené Roquette boli rozhodujúce pre vypracovanie Rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna C - Pokial ide o to, ze Komisia sa neoprávnene odvoláva na skutocnost, ze Roquette jej predlozila dotknuté dokumenty az vo svojej odpovedi na ziadost o informácie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna V - O porusení zásady ne bis in idem A - Tvrdenia úcastníkov konania B - Posúdenie Súdom prvého stupna O výkone neobmedzenej súdnej právomoci O návrhoch na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJOei2t/L97761-1272TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXJOei2t/L97761-1272TMP.html#Footref*