ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 9. júla 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Rekapitalizácia spolocnosti Alitalia talianskymi orgánmi -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom -- Rozhodnutie prijaté na základe rozsudku Súdu prvého stupna, ktorým sa zrusuje skorsie rozhodnutie -- Prípustnost -- Porusenie clánku 233 ES -- Porusenie clánkov 87 ES a 88 ES -- Podmienky schválenia pomoci -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-301/01, Alitalia -- Linee aeree italiane SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, G. M. Roberti, G. Scassellati Sforzolini, F. Moretti a F. Sciaudone, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Abate a G. Conte, advokáti, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/723/ES z 18. júla 2001 týkajúceho sa rekapitalizácie spolocnosti Alitalia [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 271, s. 28), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. októbra 2006, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Alitalia -- Linee aeree italiane SpA (dalej len "Alitalia" alebo "zalobkyna") je leteckou spolocnostou, ktorej priblizne 90 % kapitálu vlastnila k 1. júlu 1996 talianska státna financná spolocnost Istituto per la ricostruzione industriale SpA (dalej len "IRI") a zostávajúcu cast vlastnili súkromní investori. 2 Zaciatkom devätdesiatych rokov trpela spolocnost Alitalia podkapitalizáciou. Pocas tohto obdobia celila problémom, ktoré súviseli s vojnou v Zálive, s recesiou v leteckom odvetví v rokoch 1992 a 1993 a so zvýsenou hospodárskou sútazou vyplývajúcou z liberalizácie trhu leteckej dopravy. Na základe týchto udalostí bola zalobkyna nútená znízit svoje náklady a zvýsit svoju produktivitu, avsak aj napriek tejto snahe nebola schopná nadobudnút rentabilitu. 3 V dôsledku tejto situácie prijala zalobkyna v júli 1996 plán restrukturalizácie pre obdobie 1996-2000. Tento plán, ktorý talianske orgány oznámili Komisii listom z 29. júla 1996, pozostával z fázy restrukturalizácie a fázy rozvoja. V casti, ktorá sa týkala financií, pocítal plán s kapitálovým vkladom od IRI, a to v celkovej výske 2750 miliárd talianskych lír (ITL), ktorý mal byt zaplatený v troch splátkach, pricom platba druhej z nich bola urcená na máj 1998 a platba tretej na máj 1999. 4 Dna 9. októbra 1996 sa Komisia rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES vo veci zvýsenia základného imania stanoveného plánom ([3]Ú. v. ES C 346, s. 13). Komisia si vyziadala v rôznych stádiách konania stanovisko nezávislých poradcov (dalej len "poradcovia Komisie"). 5 Pôvodný plán bol pocas konania niekolkokrát zmenený. Jeho poslednú verziu poslali talianske orgány Komisii 26. júna 1997. 6 Dna 15. júla 1997 prijala Komisia rozhodnutie 97/789/ES týkajúce sa rekapitalizácie spolocnosti Alitalia [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 322, s. 44, dalej len "rozhodnutie z roku 1997"). Komisia zastávala názor, ze kapitálový vklad IRI v prospech spolocnosti Alitalia predstavuje státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, pokial talianske orgány dodrzia desat záväzkov uvedených v clánku 1 rozhodnutia z roku 1997. 7 Vzhladom na nové záväzky, ktoré prijali talianske orgány v dôsledku porusenia podmienok, ktoré boli stanovené v rozhodnutí z roku 1997 a ktoré boli zistené pocas prvých siestich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia, Komisia v rozhodnutí z 3. júna 1998 nevzniesla námietky proti platbe tretej splátky kapitálového vkladu IRI. 8 Návrhom, ktorý bol dorucený kancelárii Súdu prvého stupna 26. novembra 1997, podala Alitalia zalobu o zrusenie rozhodnutia z roku 1997. Vo svojom rozsudku z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia ([5]T-296/97, Zb. s. II-3871, dalej len "rozsudok Alitalia I"), Súd prvého stupna vyhovel návrhu na zrusenie, ktorý podala Alitalia proti rozhodnutiu z roku 1997, vzhladom na to, ze Komisia neodôvodnila, z akého dôvodu uplatnila rovnakú minimálnu mieru výnosnosti (dalej len "minimálna miera") ako v rozhodnutí Komisie 96/278/ES z 31. januára 1996 o rekapitalizácii spolocnosti Iberia ([6]Ú. v. ES L 104, s. 25, dalej len "rozhodnutie Iberia"), a vzhladom na zjavne nesprávne posúdenie, ked pri výpocte vnútornej miery výnosnosti (dalej len "vnútorná miera") vylúcila náklady spojené s platobnou neschopnostou, ktoré by IRI musela v prípade likvidácie spolocnosti Alitalia znásat, a tiez nezohladnila zmeny vykonané v pláne restrukturalizácie v júni 1997. 9 Dna 1. júna 2001 predlozili poradcovia Komisie na jej ziadost správu, ktorá aktualizovala ich predchádzajúcu analýzu uskutocnenú v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 1997, s cielom zohladnit poslednú verziu plánu restrukturalizácie pri výpocte minimálnej miery a vnútornej miery. 10 Dna 18. júla 2001 prijala Komisia rozhodnutie 2001/723/ES týkajúce sa rekapitalizácie spolocnosti Alitalia [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 271, s. 28, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie 11 Po tom, co Komisia vo svojom právnom posúdení uviedla, ze clánok 233 ES jej v prejednávanej veci neukladá povinnost opätovne zacat konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 1997, a zopakovat celé konanie pred prijatím nového rozhodnutia, venuje 20 odôvodnení (odôvodnenia c. 15 az 34 napadnutého rozhodnutia) posúdeniu kritéria súkromného investora. 12 Pokial ide o stanovenie vnútornej miery operácie, Komisia berie na vedomie povinnost zahrnút do výpoctu ocakávaného výnosu náklady spojené s platobnou neschopnostou, ktoré by IRI musela znásat v prípade likvidácie spolocnosti Alitalia. Komisia vo svojej analýze dospela k záveru, ze vnútorná miera investície vo výske 2750 miliárd ITL do základného imania spolocnosti Alitalia je pre IRI v roku 1997 25,2 % alebo 26,1 % podla zohladneného uplatneného zdanenia (odôvodnenie c. 23 napadnutého rozhodnutia). 13 Pokial ide o stanovenie minimálnej miery, ktorú by vyzadoval súkromný investor konajúci podla zásad trhu, Komisia sa na základe informácií, ktoré má k dispozícii, najmä na základe správ podaných jej poradcami, domnieva, ze minimálna miera je priblizne 30 % vzhladom na výsku dotknutej sumy a osobitne riziká spojené s touto operáciou, ktoré zostávajú vysoké aj napriek zlepseniam uskutocneným v pláne v júni 1997. V tejto súvislosti uvádza, ze riziká, ktoré so sebou nesie kapitálový vklad do spolocnosti Alitalia v júli 1997, sú prinajmensom také vysoké, ako riziká, ktoré so sebou niesol kapitálový vklad, ktorý nadobudla Iberia v januári 1996. Komisia v odôvodneniach c. 30 a 31 napadnutého rozhodnutia vysvetluje, v com je situácia týchto dvoch podnikov aj napriek urcitým rozdielom podobná. 14 V odôvodnení c. 33 napadnutého rozhodnutia dospieva Komisia k záveru, ze rocná minimálna miera, ktorú by vyzadoval investor konajúci podla zásad trhu na to, aby poskytol kapitálový vklad vo výske 2750 miliárd ITL v prospech spolocnosti Alitalia, je za uvedených okolností vyssia ako vnútorná miera takejto operácie. 15 Na záver (odôvodnenia c. 35 az 37 napadnutého rozhodnutia) zastáva Komisia názor, ze opravila dve nesprávne posúdenia a nedostatocné odôvodnenia, ktoré Súd uviedol v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie. Pokial ide o zostávajúcu cast odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, Komisia odkazuje na body odôvodnenia rozhodnutia z roku 1997, ktoré sa podla jej názoru majú povazovat za neoddelitelnú súcast napadnutého rozhodnutia bez toho, aby ich bolo nutné opakovat (odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia). 16 Na základe týchto odôvodnení Komisia vydala napadnuté rozhodnutie, ktorého výrok znie: "Clánok 1 Pomoc poskytnutá [Talianskou republikou] spolocnosti Alitalia..., vo forme kapitálového vkladu v celkovej výske 2750 miliárd [ITL], ktorá je splatná v troch splátkach a ktorej cielom je zabezpecit restrukturalizáciu spolocnosti v súlade s plánom oznámeným Komisii 29. júla 1996 a upraveným 26. júna 1997, je zlucitelná so spolocným trhom a Dohodou [o Európskom hospodárskom priestore] podla clánku 87 ods. 3 [písm.] c) [ES] a clánku 61 ods. 3 [písm.] c) Dohody [o Európskom hospodárskom priestore] s výhradou dodrzania záväzkov a podmienok uvedených v clánkoch 1, 2 a 3 rozhodnutia [z roku 1997], ktoré sú zopakované v odôvodnení c. 1 tohto rozhodnutia. Clánok 2 Komisia nemá námietky proti zaplateniu [druhej] splátky kapitálového vkladu spolocnosti Alitalia.... Clánok 3 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." 17 Desat podmienok, ktoré sú stanovené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia a uvedené v odôvodnení c. 1 tohto rozhodnutia, sú tieto: "1. správat sa k spolocnosti Alitalia ako bezný akcionár, co jej umozní, aby sa spravovala výlucne podla obchodných zásad, a nezasahovat do jej riadenia okrem prípadov, ktoré úzko súvisia s postavením talianskeho státu ako akcionára; 2. neposkytnút spolocnosti Alitalia dalsiu kapitálovú pomoc, ani inú pomoc v akejkolvek forme, vrátane záruky za úvery; 3. zarucit, ze do 31. decembra 2000 bude Alitalia vyuzívat pomoc výlucne na úcely restrukturalizácie spolocnosti a nie na získanie nových podielov v iných leteckých dopravných spolocnostiach; 4. nezvýhodnit akýmkolvek spôsobom spolocnost Alitalia voci ostatným spolocnostiam Spolocenstva, osobitne v oblasti priznávania prepravných práv (vrátane leteckých spojení do tretích krajín mimo Európsky hospodársky priestor), rozvrhu letov, sluzieb spojených s odbavovaním a prístupe k letiskovým zariadeniam v rozsahu, v akom by zvýhodnovanie bolo v rozpore s právom Spolocenstva. Talianske orgány osobitne potvrdzujú, ze neuplatnia ziadne opatrenie, ktoré je v rozpore s právom Spolocenstva, a zarucujú, ze: a) okamzite zacnú a najneskôr do 31. decembra 1998 ukoncia konanie o preskúmaní dohody c. 4372 z 15. apríla 1992, schválenej dekrétom zo 16. apríla 1992... na úcely dosiahnutia súladu s právnou úpravou Spolocenstva, najmä pokial ide o 'prednostné právo`, 'zásah vlády`, 'zlucitelnost s nariadeniami o liberalizácii leteckej dopravy` a 'výsady letiska`; b) doslo k de facto revízii dohody, ktorá sa týka vyssie uvedených bodov, po vzájomnej korespondencii so spolocnostou Alitalia na základe clánku 50 dohody, podla ktorého sa dohoda uplatní len v rozsahu, v akom je v súlade s právom Spolocenstva; c) Alitalia sa vzdá prednostného práva, ktoré vyplýva z clánku 3 dohody; d) na koordinovaných alebo úplne koordinovaných talianskych letiskách bude pred zaciatkom zimnej sezóny 1997/98 vymenovaný koordinátor bez akejkolvek väzby na spolocnost Alitalia, ktorý koná úplne nezávisle vo vztahu k poslednej menovanej; 5. zarucit, ze do 31. decembra 2000 kapacity ponúkané lietadlami prevádzkovanými spolocnostou Alitalia alebo inými dopravcami v takej forme, ktorá predstavuje pre spolocnost Alitalia obchodné riziko ('wet-leasing` dohody, 'block-space` dohody, 'joint venture` dohody, atd.), neprekrocia nasledujúce obmedzenia: a) pocet disponibilných sedadiel neprekrocí 28985, z ktorých 26350 bude patrit samotnej spolocnosti Alitalia; b) zvýsenie poctu sedadiel na kilometre ponúkaných pre kazdý kalendárny rok -- na území Európskeho hospodárskeho priestoru s výnimkou Talianska, a -- na území Talianska neprekrocí 2,7 %, pricom zvýsenie nebude povolené, pokial rast príslusných trhov zostane nizsí ako 2,7 %. Ak vsak miera rastu príslusných trhov prekrocí 5 %, ponuka môze byt zvýsená nad 2,7 % o percentuálnu sadzbu rastu vyssiu ako 5 %; 6. zarucit, ze Alitalia disponuje analytickým úctovníctvom, ktoré umoznuje stanovit v krátkom case a pre kazdé letecké spojenie pomer ziskovosti, ktorý je definovaný ako pomer medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi (celková suma variabilných nákladov a fixných nákladov) na príslusné letecké spojenie; 7. zarucit, ze do 31. decembra 2000 Alitalia neponúkne tarify, ktoré sú nizsie ako tarify, ktoré ponúkli iní sútazitelia pre podobnú ponuku na leteckých spojeniach, ktoré prevádzkuje ona; 8. zarucit, ze Alitalia predá svoj podiel v Mal[é]v najneskôr do...; 9. zarucit, ze Alitalia bude pokracovat vo vykonávaní plánu restrukturalizácie, ktorý bol Komisii oznámený 29. júla 1996 a upravený 26. júna 1997, najmä pokial ide o splnenie cielov produktivity, rentability a financného ozdravenia, ktoré sú uvedené vyssie v bode VI; 10. predlozit Komisii do konca marca 1998, marca 1999, marca 2000 a marca 2001 výrocnú správu o vývoji plánu restrukturalizácie, o hospodárskej a financnej situácii spolocnosti Alitalia a o dodrziavaní týchto podmienok. Správa bude obsahovat popis (typológia a totoznost subdodávatelov) dohôd o obchodnej alebo prevádzkovej spolupráci, ktoré Alitalia uzavrela pocas predchádzajúceho roka. Komisia nechá prípadne overit informácie uvedené v kazdej správe nezávislým poradcom, ktorého vyberie Komisia so súhlasom talianskych orgánov." [neoficiálny preklad] Konanie 18 Alitalia návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. novembra 2001 podala túto zalobu. 19 Dna 13. februára 2002 podala Alitalia tiez zalobu o náhradu skody, smerujúcu k dosiahnutiu náhrady skody, ktorá jej vznikla v dôsledku prijatia rozhodnutia z roku 1997 a napadnutého rozhodnutia. Túto zalobu vsak vzala spät a uznesením predsedu tretieho senátu Súdu prvého stupna z 8. apríla 2003, Alitalia/Komisia (T-35/02, neuverejnené v Zbierke), doslo k vymazaniu zaloby. 20 Listom z 19. júna 2002 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci, ktoré bolo zapísané pod císlami C-54/96 a N-318/02 a ktoré sa týkalo zaplatenia tretej splátky pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Alitalia, ktorú Komisia schválila 18. júla 2001, a novej rekapitalizácie vo výske 1432 miliónov eur (dalej len "rozhodnutie z 19. júna 2002"). Rozhodnutie z 19. júna 2002 bolo opravené rozhodnutím K(2002) 3151 v konecnom znení z 27. augusta 2002 a bolo predmetom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev4. októbra 2002 ([8]Ú. v. ES C 239, s. 2). Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. novembra 2002 sa Air One SpA, talianska letecká spolocnost, domáhala zrusenia rozhodnutia z 19. júna 2002 (vec T-344/02). Alitalia vstúpila do konania v danej veci ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. 21 Spolocným návrhom z 5. septembra 2002 úcastníci konania navrhli prerusit toto konanie. Konanie bolo prerusené do 30. novembra 2002 uznesením Súdu prvého stupna z 19. septembra 2002. 22 Korigendum napadnutého rozhodnutia bolo uverejnené v úradnom vestníku z 8. apríla 2003 ([9]Ú. v. EÚ L 90, s. 54). Posledná veta odôvodnenia c. 20 napadnutého rozhodnutia, v ktorej bolo uvedené, ze Alitalia prijala sumu vo výske 750 miliárd ITL na celkové náklady spojené s platobnou neschopnostou, bola odstránená. V poslednej vete odôvodnenia c. 22 napadnutého rozhodnutia boli zmenené tiez údaje, ktoré sa týkali výsky podielu IRI v spolocnosti Alitalia k 31. decembru 2000. 23 Listom z 10. marca 2004 vyzval Súd prvého stupna spolocnost Alitalia, aby sa vyjadrila k tvrdeniu, ktoré bolo uvedené v duplike predlozenej Komisiou 24. apríla 2003, podla ktorého uz Alitalia nemala právny záujem na prejednávaní podanej zaloby. Alitalia odpovedala na túto ziadost listom z 1. apríla 2004. 24 Na základe správy predlozenej sudcom spravodajcom rozhodol Súd prvého stupna o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna polozil spolocnosti Alitalia a Komisii písomné otázky. Úcastníci konania na nich odpovedali v stanovenej lehote. 25 Prednesy úcastníkov konania a odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. októbra 2006. Návrhy úcastníkov konania 26 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, -- subsidiárne, zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej Komisia podmienuje zlucitelnost sporného kapitálového vkladu dodrzaním podmienok stanovených v rozhodnutí z roku 1997, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 27 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania 28 Komisia v duplike tvrdí, ze Alitalia uz nemá právny záujem na podaní zaloby. 29 Po prvé Komisia tvrdí, ze rekapitalizácia spolocnosti Alitalia bola v plnom rozsahu povolená a uskutocnená, pretoze Komisia rozhodnutím z 19. júna 2002 nevzniesla námietky proti platbe tretej a poslednej splátky pomoci. Spolocnost Alitalia by teda zo zrusenia napadnutého rozhodnutia nemala ziadne výhody. Naopak, toto zrusenie by zbavilo rozhodnutie z 19. júna 2002 jeho právneho základu. 30 Po druhé Komisia poznamenáva, ze prejednávaná zaloba nemôze ulahcit konanie o náhradu skody, pretoze Alitalia vzala spät zalobu vo veci T-35/02, ktorú podala na tento úcel. 31 Nakoniec Komisia zdôraznuje, ze zalobu zapísanú pod císlom T-344/02 a v súcasnosti prejednávanú Súdom prvého stupna podala spolocnost Air One proti rozhodnutiu z 19. júna 2002, a poukazuje na to, ze Alitalia vstúpila do uvedeného konania na podporu návrhov Komisie. Zastáva teda názor, ze ak Alitalia chce, aby rozhodnutie z 19. júna 2002 zostalo nadalej platné, musí prijat jeho dôsledky, pokial ide o prejednávanú zalobu. 32 Alitalia vo svojej odpovedi z 1. apríla 2004 na otázky Súdu prvého stupna, týkajúce sa tvrdenia Komisie, ze uz údajne stratila právny záujem na konaní, uvádza, ze rozsudok, ktorý by konstatoval, ze sporný kapitálový vklad nebol státnou pomocou, by jej umoznil domáhat sa takejto pomoci v budúcnosti. Naopak, napadnuté rozhodnutie jej túto moznost znemoznuje, pretoze jej uz nemôze byt za normálnych okolností poskytnutá ziadna dalsia pomoc. Takýto rozsudok by okrem toho mohol spôsobit, ze platba tretej splátky sporného kapitálového vkladu nemala podliehat predchádzajúcemu súhlasu Komisie. 33 Rozsudok, ktorý Súd prvého stupna vyhlási v tejto veci, bude mat okrem toho podla spolocnosti Alitalia vplyv na vec T-344/02. Niektoré zalobné dôvody, ktoré predlozila Air One, by museli byt zamietnuté, ak by sporný kapitálový vklad uz nebol kvalifikovaný ako státna pomoc. 34 Alitalia nakoniec tvrdí, ze spätvzatie zaloby vo veci T-35/02 jej nebráni v tom, aby podala novú zalobu o náhradu skody, pretoze premlcacia lehota na podanie takejto zaloby este neuplynula. V kazdom prípade zrusujúci rozsudok v prejednávanej veci by posilnil jej postavenie v prípade novej zaloby o náhradu skody, ktorú by podala na úcely dosiahnutia náhrady skody, ktorá jej vznikla v dôsledku napadnutého rozhodnutia. B -- Posúdenie Súdom prvého stupna 35 V rámci preskúmania prípustnosti tejto zaloby je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba v prípade, ze zalobca má záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu. Tento záujem musí existovat a byt aktuálny (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [10]T-141/03, Zb. s. II-1197, bod 25 a tam citovanú judikatúru). 36 Na to, aby taký právny záujem mohol existovat, musí byt samotné zrusenie aktu spôsobilé vyvolat právne následky, alebo inými slovami, zaloba musí byt spôsobilá, v prípade úspesného výsledku, priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 28. septembra 2004, MCI/Komisia, [11]T-310/00, Zb. s. II-3253, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 37 V tomto smere je vhodné pripomenút, ze podmienky prípustnosti zaloby sa posudzujú, s výnimkou samostatnej otázky straty záujmu na konaní, v momente podania zaloby (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Shaw a Falla/Komisia, [12]T-131/99, Zb. s. II-2023, bod 29 a tam citovanú judikatúru).V záujme riadneho výkonu spravodlivosti vsak táto úvaha týkajúca sa momentu posúdenia prípustnosti zaloby nemôze Súdu prvého stupna bránit v konstatovaní, ze uz neexistuje dôvod na vydanie rozhodnutia v prípade, ked zalobca, ktorý mal pôvodne záujem na konaní, stratil osobný záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia vzhladom na udalosti, ktoré nastali po podaní uvedenej zaloby. Na to, aby zalobca mohol pokracovat v zalobe smerujúcej k zruseniu rozhodnutia, je totiz potrebné, aby si zachoval osobný záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia (pozri uznesenie Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2005, First Data a i./Komisia, [13]T-28/02, Zb. s. II-4119, body 36 a 37 a tam citovanú judikatúru). 38 Je zjavné, ze Komisia nespochybnila právny záujem spolocnosti Alitalia na podaní zaloby vo svojom vyjadrení k zalobe z 25. marca 2002. Súd prvého stupna navyse v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (bod 74), uviedol: "... skutocnost, ze Komisia kvalifikovala v rozhodnutí [z roku 1997] investíciu IRI do imania zalobkyne ako státnu pomoc, zjavne nepriaznivo zasahuje do právneho postavenia zalobkyne. Táto kvalifikácia totiz Komisii umoznila, aby v rozhodnutí [z roku 1997] preskúmala zlucitelnost opatrenia so spolocným trhom a stanovila podmienky, ktoré sa bezprostredne dotýkajú operácií zalobkyne." 39 Komisia vo svojej duplike z 24. apríla 2003 tvrdila, ze spolocnost Alitalia stratila právny záujem na konaní vzhladom na nové skutocnosti, ktoré od tej doby nastali. Po prvé ide o rozhodnutie z 19. júna 2002 v rozsahu, v akom Komisia v danom rozhodnutí osobitne rozhodla, ze nevznesie námietky proti platbe tretej splátky vkladu spolocnosti Alitalia, a po druhé ide o uznesenie z 8. apríla 2003, Alitalia/Komisia, T-35/02, uz citované v bode 19 vyssie, ktorým predseda tretej komory Súdu prvého stupna nariadil výmaz veci T-35/02 v dôsledku spätvzatia zaloby spolocnosti Alitalia. 40 V rozhodnutí z 19. júna 2002 sa Komisia rozhodla "formálne vziat na vedomie platbu tretej splátky pomoci, ktorá bola poskytnutá spolocnosti [Alitalia] a schválená rozhodnutím z roku 1997, potvrdeným v roku 2001, a nevzniest námietky proti platbe tretej splátky". Alitalia preto získala dotknutú pomoc v plnej výske. Nevztahovali sa na nu uz podmienky a záväzky, ktoré museli byt dodrzané pocas vykonávania plánu. 41 Napadnuté rozhodnutie vsak tým, ze nadalej kvalifikuje sporný kapitálový vklad ako státnu pomoc, má za následok, ze platba tretej splátky vkladu musí byt schválená Komisiou. Napadnuté rozhodnutie je teda právnym základom pre rozhodnutie z 19. júna 2002 v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí nevzniesla námietky proti tejto tretej platbe. 42 Ak by Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia kvalifikuje sporný kapitálový vklad ako státnu pomoc, toto zrusenie by malo právne dôsledky pre rozhodnutie z 19. júna 2002, ktoré by bolo zbavené právneho základu. 43 Úcastníci konania sa vsak nezhodujú, pokial ide o presnú povahu týchto dôsledkov. 44 Pokial by napadnuté rozhodnutie bolo zrusené, rozhodnutie z 19. júna 2002 by sa podla spolocnosti Alitalia stalo bezpredmetným, pokial ide o platby druhej a tretej splátky dotknutého vkladu a zalobné dôvody, ktoré v tomto zmysle predlozila spolocnosti Air One v rámci svojej zaloby podanej proti rozhodnutiu z 19. júna 2002 vo veci T-344/02, by sa stali neúcinnými. Air One by preto uz nemohla tieto platby spochybnovat. 45 Komisia tvrdí, ze ak by napadnuté rozhodnutie bolo zrusené, musela by opätovne preskúmat novú operáciu rekapitalizácie spolocnosti Alitalia roku 2002, aby mohla urcit, ci táto rekapitalizácia predstavuje státnu pomoc. 46 Je zjavné, ze v obidvoch prípadoch by zaloba Air One podaná proti rozhodnutiu z 19. júna 2002 v rozsahu, v akom sa týka platieb dotknutej státnej pomoci, nemohla byt úspesná z dôvodu chýbajúceho právneho základu. 47 Alitalia má teda nadalej právny záujem na konaní bez toho, aby bolo potrebné skúmat dalsie argumenty, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené. O veci samej 48 Alitalia odkazuje v podstate na sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na vadách konania, druhý na porusení práva na obhajobu, tretí na porusení clánku 233 ES pre nesúlad napadnutého rozhodnutia s rozsudkom Alitalia I, uz citovaným v bode 8 vyssie, stvrtý na porusení a nesprávnom uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES pri uplatnení kritéria súkromného investora, piaty na porusení clánku 87 ods. 3 ES pri stanovení podmienok pomoci a siesty na porusení clánku 253 ES. V prvom rade je potrebné preskúmat tento siesty zalobný dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. A -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 49 Tento zalobný dôvod je v podstate mozné rozdelit na dve casti, ktoré sa týkajú po prvé odôvodnenia záverov napadnutého rozhodnutia a po druhé odôvodnenia podmienok, ktoré sú v nom stanovené. 1. Nedostatocné odôvodnenie záverov napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania 50 Po tom, co Alitalia pripomenula judikatúru týkajúcu sa povinnosti orgánov Spolocenstva odôvodnit svoje akty, osobitne v oblasti státnej pomoci, dalej uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa nemôze opierat o rozhodnutie z roku 1997, pretoze Súd prvého stupna toto rozhodnutie zrusil, co má spätný úcinok. V dôsledku toho musí napadnuté rozhodnutie zalozit svoju vlastnú legitimitu. 51 Z napadnutého rozhodnutia v ziadnom prípade jasne nevyplýva, ze Komisia uplatnila kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Pokial ide o minimálnu mieru, Komisia sa obmedzila na porovnanie s dotknutou situáciou v rozhodnutí Iberia. V napadnutom rozhodnutí nie je ziadny odkaz na konzultáciu financných investorov týkajúcu sa poslednej verzie plánu restrukturalizácie. Konecný obsah programu nebol zohladnený. Alitalia odkazuje najmä na urýchlenie projektu týkajúceho sa spolocnosti Alitalia Team SpA (nízkonákladová spolocnost), na dohody o sluzbách spojených s odbavovaním (handling), na realizáciu projektu cenových podnetov a na odchody zamestnancov, teda aspekty, ktorých vplyv mohol byt podla nej zistený, kedze od zacatia uskutocnovania plánu uplynulo sest mesiacov. 52 Pokial ide o vnútornú mieru, Alitalia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je tak málo transparentné, ze Súd prvého stupna bude musiet sám zistit dalsie skutocnosti, aby mohol urcit, ci bola stanovená správne. Bolo poskytnutých prílis málo údajov na to, aby sa mohol uskutocnit výpocet konecnej hodnoty spolocnosti Alitalia a výpocet nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktoré by IRI musela znásat v prípade likvidácie spolocnosti Alitalia. 53 Alitalia tvrdí, ze Komisia mohla pripojit k napadnutému rozhodnutiu správu svojich poradcov z júna 2001 alebo zahrnút jej hlavnú cast do textu tohto rozhodnutia. 54 Alitalia zastáva názor, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vázne nedostatocné odôvodnenie a porusuje teda clánok 253 ES. 55 Komisia vo vsetkých svojich písomných vyjadreniach spochybnuje tvrdenie, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné. Dodáva, ze zalobné dôvody a argumenty spolocnosti Alitalia dokazujú, ze odôvodnenie splnilo úcel v celom svojom rozsahu, teda umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s tým, akým spôsobom orgán uplatnil Zmluvu, a tam, kde je to nutné, bránit svoje práva, a zároven umoznilo súdu Spolocenstva, aby vykonal preskúmanie jeho zákonnosti. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 56 Podla ustálenej judikatúry musí byt otázka, ci odôvodnenie rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES, posúdená so zretelom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na vsetky právne pravidlá, ktoré upravujú dotknutú oblast. Komisia síce nemusí v odôvodnení rozhodnutia odpovedat na vsetky skutkové a právne okolnosti, ktoré uviedli dotknutí úcastníci pocas správneho konania, musí vsak zohladnit vsetky rozhodné skutocnosti prejednávanej veci, aby umoznila súdu Spolocenstva vykonat preskúmanie legality a objasnit clenským státom a dotknutým státnym príslusníkom podmienky, za akých Komisia uplatnila Zmluvu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [14]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 94 a tam citovanú judikatúru). 57 Odpoved na otázku, ci akt Spolocenstva splna povinnost odôvodnenia stanovenú clánkom 253 ES, závisí od povahy dotknutého aktu a kontextu, v akom bol prijatý. Ak bola dotknutá osoba úzko zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia, a teda poznala dôvody, pre ktoré správa zastávala názor, ze nemusí vyhoviet jej ziadosti, rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od kontextu, ktorý bol vytvorený takouto úcastou v konaní. V takom prípade sú poziadavky judikatúry v tejto oblasti velmi nízke (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júna 1997, Tiercé Ladbroke/Komisia, [15]T-504/93, Zb. s. II-923, bod 52 a tam citovanú judikatúru). 58 Na úcely preskúmania poziadavky odôvodnenia v tomto kontexte je potrebné spresnit, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je konanie zacaté voci clenskému státu zodpovednému za poskytnutie pomoci a ze príslusné strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ku ktorým patrí aj príjemca pomoci, nemôzu viest také sporové konanie s Komisiou, ako je konanie zacaté v prospech tohto clenského státu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [16]T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 61 a tam citovanú judikatúru). 59 V zmysle týchto zásad je potrebné posúdit, ci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia splna poziadavky clánku 253 ES. 60 V tomto zmysle je nutné konstatovat, ze skutocnosti a úvahy, ktoré sú podstatné v struktúre napadnutého rozhodnutia a ktoré umoznujú zoznámit sa s podmienkami, za akých Komisia znovu uplatnila kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve po tom, co Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 1997, vyplývajú z napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [17]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95). 61 Pokial ide o odôvodnenie týkajúce sa stanovenia minimálnej miery, je potrebné odkázat najskôr na odôvodnenia c. 24 az 29 napadnutého rozhodnutia, v ktorých sú opísané dôvody, ktoré sú zalozené na osobitnej situácii spolocnosti Alitalia, ktoré odôvodnujú stanovenie minimálnej miery na 30 %. Pred stanovením konkrétnych rizík pre podnik, odôvodnenie c. 25 zacína takto: "V prejednávanej veci a na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, najmä na základe správ [svojich poradcov], zastáva Komisia názor, ze [minimálna miera] je priblizne 30 % so zretelom na výsku dotknutej sumy a osobitne riziká, ktoré táto operácia má. Táto miera vo výske najmenej 30 % totiz zahrnuje moznost, ze sa plán nevyvíja podla ocakávania a ze sa ukáze, ze skutocná výnosnost investície... bude nakoniec podstatne nizsia. Navyse miera musí prevysovat náklady na vlastný kapitál, kedze neskôr uvedené nezohladnujú vsetky riziká spojené so spolocnostou. Aj napriek zlepseniu v dôsledku zmien, ktoré boli uskutocnené v pláne vo februári a v júni 1997, ktoré boli Komisii oznámené 26. júna 1997, sa javí, ze Alitalia je podnikom s velmi vysokým osobitným rizikom..." 62 V odôvodneniach c. 30 a 31 napadnutého rozhodnutia Komisia odôvodnuje aj minimálnu mieru, ktorá bola stanovená v prejednávanej veci porovnaním s minimálnou mierou, ktorá bola urcená v rozhodnutí Iberia (pozri body 109 az 111 nizsie). 63 Napadnuté rozhodnutie obsahuje navyse formálne odôvodnenie, ktoré sa týka zohladnenia poslednej verzie plánu restrukturalizácie pri stanovení minimálnej miery. 64 Odôvodnenie c. 27 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Posledné zmeny vykonané v pláne talianskymi orgánmi v júni 1997 a oficiálne oznámené Komisii 26. júna 1997 nemôzu spochybnit posúdenie výsky [minimálnej miery]. Okrem rozhodnutí talianskych orgánov, ze Alitalia bude znásat náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku, obsahujú tieto zmeny zrýchlenie predpokladaného znízenia nákladov podniku, a to co najrýchlejsím prechodom zamestnancov spolocnosti Alitalia do spolocnosti Alitalia Team, znízenie z 2800 ITL na 2750 miliárd [ITL] celkovej sumy kapitálového vkladu, ako aj prevod podielu spolocnosti Alitalia v madarskej spolocnosti Mal[é]v a v siestich talianskych regionálnych letiskách. Tieto zmeny síce znízia podstatné riziká tejto operácie a zvýsia rentabilitu kapitálového vkladu, avsak sú nadalej okrajové a majú zrejme ovela mensí dopad ako prvé zmeny, ktoré vykonali talianske orgány v pláne vo februári 1997. Zmeny vykonané v pláne v júni 1997 majú totiz len malý vplyv na hlavné výsledky plánu a na dividendy, ktoré akcionári ocakávajú..." 65 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tiez tabulku, ktorá hodnotí tento vplyv. V tomto bode je napadnuté rozhodnutie teda takisto odôvodnené. 66 Odôvodnenie týkajúce sa stanovenia vnútornej miery sa nachádza v odôvodneniach c. 19 az 23 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádzajú skutocnosti, na ktorých Komisia zalozila svoj výpocet, a najmä v odôvodnení c. 20, pokial ide o náklady spojené s platobnou neschopnostou a v odôvodnení c. 22, pokial ide o konecnú hodnotu. 67 Dalej je potrebné zdôraznit, ze Alitalia bola velmi úzko zapojená do konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia z roku 1997, teda do konania, ktoré Súd prvého stupna nezrusil (pozri body 96 az 101 nizsie). Alitalia mala osobitne prístup k druhej a tretej správe poradcov Komisie, ktorá ju predlozila v prílohách k zalobe v prejednávanej veci. 68 Tvrdenie spolocnosti Alitalia, podla ktorého Komisia mohla pripojit k napadnutému rozhodnutiu správu svojich poradcov z 1. júna 2001, nie je relevantné pre odôvodnenie nedostatocného odôvodnenia v prejednávanej veci. Kedze sa týka porusenia práva na obhajobu, toto tvrdenie bude preskúmané v bodoch 164 az 177 nizsie. 69 Zohladnit je potrebné aj skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po rozhodnutí z roku 1997 a po rozsudku Súdu prvého stupna, ktorý zrusil posledné uvedené rozhodnutie, teda rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [18]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 87). V rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, je opísaný skutkový stav veci (body 1 az 12), správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 1997 (body 13 az 35) a obsah rozhodnutia z roku 1997 (body 36 az 48). Napadnuté rozhodnutie bolo teda prijaté v kontexte, ktorý zalobkyna dobre poznala (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [19]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 97). 70 V dôsledku toho, pokial ide o skutocnosti uvedené spolocnostou Alitalia v tejto prvej casti zalobného dôvodu, teda o stanovenie minimálnej miery a vnútornej miery a nakoniec uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. 71 Pokial ide o zostávajúcu cast, v rozsahu, v akom Alitalia spochybnuje opodstatnenost odôvodnenia týkajúceho sa stanovenia minimálnej miery a stanovenia vnútornej miery, je potrebné odkázat na uvedené body 178 az 370 nizsie. 2. Nedostatocné odôvodnenie podmienok ulozených v rozhodnutí z roku 1997 v napadnutom rozhodnutí a) Tvrdenia úcastníkov konania 72 Alitalia tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o podmienky, podla ktorých sa sporný kapitálový vklad mal povazovat za zlucitelný so spolocným trhom. Dodáva, ze Komisia nemôze tvrdit, ze dôvody uvedené v roku 1997 zostali platné v roku 2001, pretoze rozdiel medzi minimálnou mierou a vnútornou mierou uz nebol 10 %, ale len 3,9 %. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto zmysle ziadny výpocet. Alitalia uvádza, ze nespochybnuje podmienky, tak ako jej boli ulozené v rozhodnutí z roku 1997, tvrdí vsak, ze Komisia nemohla ulozit znovu rovnaké podmienky v rámci napadnutého rozhodnutia bez toho, aby v tomto zmysle poskytla zodpovedajúce odôvodnenie. 73 Komisia odpovedá, ze odôvodnenie vykonala odkázaním na iné dokumenty, tak ako to potvrdzujú odôvodnenia c. 1 a 36 napadnutého rozhodnutia. Navyse podmienky predstavujú v skutocnosti záväzky talianskych orgánov a nemôzu byt pripisované Komisii, takze v tomto zmysle nie je odôvodnenie nevyhnutné. Komisia dodáva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, hoci bolo uskutocnené s odkazom na iné dokumenty, nebránilo spolocnosti Alitalia, aby pochopila podstatu napadnutého rozhodnutia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Podmienky, podla ktorých sa sporný kapitálový vklad mal povazovat za zlucitelný so spolocným trhom, tak ako sú uvedené v rozhodnutí z roku 1997, sú zopakované v odôvodnení c. 1 napadnutého rozhodnutia. Navyse na úcely odôvodnenia odkazuje Komisia v odôvodnení c. 36 napadnutého rozhodnutia "na odôvodnenia v texte rozhodnutia z roku 1997". 75 Alitalia tvrdí, ze zjavne nepopiera podmienky tak, ako jej boli ulozené v rozhodnutí z roku 1997, ale tvrdí, ze Komisia nemohla ulozit znovu rovnaké podmienky v rámci napadnutého rozhodnutia bez toho, aby v tomto zmysle poskytla zodpovedajúce odôvodnenie. 76 Je preto potrebné konstatovat, ze druhá cast tohto zalobného dôvodu, ktorý Alitalia predlozila vo vseobecnej podobe, sa netýka formy, ktorú nespochybnuje, ale týka sa podstaty odôvodnenia skutocnosti, ze v napadnutom rozhodnutí boli ulozené rovnaké podmienky, aké jej boli ulozené v rozhodnutí z roku 1997. Túto cast zalobného dôvodu preto bude potrebné preskúmat nizsie v rámci bodov 399 az 418. Ak to bude nevyhnutné, vykonajú sa tiez spresnenia v rámci preskúmania kazdej z uvedených podmienok v odpovedi na urcitú konkrétnu kritiku odôvodnenia, ktorú Alitalia predlozila mimo rámec tohto zalobného dôvodu. 77 Alitalia teda v tomto vseobecnom zalobnom dôvode nepreukázala, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo nedostatocné, takze tento zalobný dôvod musí byt zamietnutý v plnom rozsahu. B -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 233 ES 78 Alitalia tvrdí, ze Komisia porusila clánok 233 ES v rámci prvej casti svojho prvého zalobného dôvodu, z dôvodu nezacatia nového prieskumného konania, ako aj v rámci svojho tretieho zalobného dôvodu. Tieto zalobné dôvody je potrebné skúmat spolocne. 1. Tvrdenia úcastníkov konania 79 Alitalia uvádza, ze v dôsledku zrusenia rozsudku je na základe clánku 233 ES povinnostou zalovanej institúcie prijat nevyhnutné opatrenia na zrusenie úcinkov aktu, ktorý bol týmto rozsudkom zrusený, a v prípade právneho aktu, ktorý uz bol vykonaný, to môze znamenat povinnost postavit zalobkynu do situácie, v ktorej sa nachádzala pred vydaním tohto právneho aktu. 80 Podla spolocnosti Alitalia z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na základe clánku 233 ES je povinnostou institúcie, aby vyhovela zrusujúcemu rozsudku tým, ze zohladní výrok, ako aj odôvodnenie rozsudku a posúdi dôkladne úcinky zrusujúceho rozsudku na predchádzajúce stádiá konania. Institúcia môze zopakovat cast konania, a to od okamihu, kedy doslo k vade, ktorá bola súdom kritizovaná, len vtedy, ak ide o formálnu alebo procesnú vadu. Institúcia je povinná opätovne zacat konanie ab initio, ak nemá informácie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie nového posúdenia zistovanej veci. 81 Podla zalobkyne sú vsak v prejednávanej veci vady vytýkané Súdom prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, tak podstatné, ze Komisia musí zacat nové zistovanie. 82 Na podporu tohto tvrdenia Alitalia najskôr uvádza, ze Súd prvého stupna kritizoval posúdenie veci samej Komisiou v dvoch základných bodoch, a to, ze nezohladnila náklady spojené s platobnou neschopnostou a takisto poslednú verziu plánu restrukturalizácie, ktorá bola predlozená v júni 1997. 83 Navyse podla spolocnosti Alitalia by Komisia mala v kazdom prípade opätovne zacat formálne zistovanie podla clánku 88 ods. 2 ES, kedze nemala úplné a nesporné informácie a kedze posúdenie toho, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom, spôsobilo vázne problémy, ktoré neboli vyriesené pocas predchádzajúceho stádia. Alitalia zastáva predovsetkým názor, ze pre stanovenie minimálnej miery bol nevyhnutný nový prieskum medzi institucionálnymi investormi. Podla jej názoru mala Komisia na úcely získania nových analytických údajov vypracovat nový technický posudok a zabezpecit diskusiu o danej otázke medzi spolocnostou Alitalia a talianskymi orgánmi. 84 Komisia tiez porusila clánok 233 ES tým, ze skreslila obsah rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, s ktorým napadnuté rozhodnutie nebolo zlucitelné. 85 V napadnutom rozhodnutí tak boli náklady spojené s platobnou neschopnostou stanovené na 750 miliárd ITL, zatial co podla rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, boli vo výske 1140 miliardy ITL. Táto suma 750 miliárd ITL nebola predmetom diskusie, nebola uvedená v rozhodnutí z roku 1997 a nebola spolocnostou Alitalia akceptovaná. 86 Pokial ide o poslednú verziu plánu restrukturalizácie, Alitalia tvrdí, ze na úcely respektovania rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, bola Komisia pri prepracovaní výpoctov s cielom zohladnit túto verziu plánu povinná vychádzat z nevyvrátitelnosti názoru, ze táto verzia zvýsi rentabilitu spornej operácie a znízi jej riziká. Alitalia tvrdí, ze vnútorná miera mala byt v dôsledku toho zvýsená a minimálna miera znízená. Komisia teda podla názoru spolocnosti Alitalia nemohla dospiet k záveru, ze tieto posledné zmeny mali "malý vplyv" na vyssie uvedené parametre a mali ponechat výpocty nezmenené. 87 Pokial ide o riziká, Komisia neurcila rozsah úcinku posledných zmien, ktoré boli vykonané v pláne restrukturalizácie. Minimálna miera tak zostala nezmenená. Komisia navyse nezacala opätovne stádiá, ktoré ju pôvodne viedli ku stanoveniu tejto miery na 30 %. Nezmenila svoje hodnotenie, pokial ide o porovnatelnost situácií spolocnosti Alitalia a Iberia, a nepozadovala ziadnu dalsiu odbornú radu. 88 Pokial ide o vnútornú mieru, Alitalia poznamenáva, ze miera 26,1 % uvedená v odôvodnení c. 23 napadnutého rozhodnutia je zhodná s mierou, ktorá bola stanovená na základe výpoctu, ktorý Komisia pripojila k duplike vo veci T-296/97. Tento výpocet bol teda v napadnutom rozhodnutí len "opätovne pouzitý" a nezohladnuje vsetky skutocnosti poslednej verzie plánu restrukturalizácie. 89 Úvahy Súdu prvého stupna, ktoré sa týkajú nedostatocného odôvodnenia prenesenia minimálnej miery uplatnenej v rozhodnutí Iberia na spolocnost Alitalia v rozhodnutí z roku 1997, navyse spochybnujú samotnú podstatu odôvodnenia Komisie. Podla spolocnosti Alitalia Súd prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, nekritizoval rozhodnutie z roku 1997 len z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. Kritizoval samotné porovnanie medzi spolocnostou Alitalia a spolocnostou Iberia. Súd prvého stupna rozhodol, ze existoval skutocný rozpor medzi volbou Komisie uplatnit na spolocnost Alitalia minimálnu mieru, ktorá bola uplatnená v rozhodnutí Iberia, a závermi Komisie a jej poradcov, pokial islo o mensie riziká, ktoré so sebou niesol plán restrukturalizácie spolocnosti Alitalia v porovnaní s plánom Iberia. Súd prvého stupna v dôsledku toho rozhodol, ze nebol dôvod stanovit minimálnu mieru, ktorá bola uplatnená pre spolocnost Alitalia, na 30 % s odkazom na mieru, ktorá bola uplatnená pre spolocnost Iberia. Napadnuté rozhodnutie je teda implicitne v rozpore s rozsudkom Alitalia I, uz citovaným v bode 8 vyssie, a nie je, tak ako mu to ukladá clánok 233 ES, s ním zlucitelné. Tým, ze Komisia vypracovala nové odôvodnenie na podporu tejto neprimeranej minimálnej miery, vytvorila nové odôvodnenia, ktoré pocas správneho konania neuviedla a ktoré musí teda Súd prvého stupna odmietnut. 90 Komisia tvrdí, ze námietky predlozené spolocnostou Alitalia sú zalozené na nesprávnom pochopení rozsahu a úcinkov rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, ako aj povinností vyplývajúcich z clánku 233 ES pre Komisiu. Zrusenie vyhlásené Súdom prvého stupna sa týka len konecného posúdenia vykonaného Komisiou a nie zistenia, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia z roku 1997. Protiprávnost rozhodnutia z roku 1997 sa teda nevztahuje na prípravné akty, takze Komisia mohla, a dokonca musela, zopakovat cast zistovania od okamihu, kedy doslo k protiprávnosti, teda od okamihu konecného prijatia rozhodnutia z roku 1997. 91 Súd prvého stupna sa v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, obmedzil najmä na kritiku vady odôvodnenia a nespochybnoval, ze situácie spolocnosti Alitalia a Iberia mohli byt porovnatelné. Skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí zostala uplatnená minimálna miera 30 %, bola zalozená na osobitnej situácii spolocnosti Alitalia a nevyplýva zo samotného a jednoduchého odkazu na vec Iberia. 92 Z odôvodnenia c. 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze náklady spojené s platobnou neschopnostou boli zahrnuté do výpoctu vnútornej miery. Komisia pripomína, ze tabulka, ktorú vypracovala v rámci veci T-296/97 a ktorú prevzala Alitalia v prílohe zaloby v prejednávanej veci, uz zohladnila zahrnutie týchto nákladov do výpoctu vnútornej miery. Komisia vysvetluje, ze sa domnieva, ze súhlas spolocnosti Alitalia so sumou 750 miliárd ITL mohla vyvodit zo skutocnosti, ze túto sumu v rámci veci T-296/97 nespochybnila a navyse na túto skutocnost vo svojich písomných podaniach odkázala. Komisia berie na vedomie, ze to tak nie je, a tvrdí, ze táto skutocnost nie je v prejednávanej veci rozhodná, pretoze odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí nie je na tejto skutocnosti zalozené. Komisia okrem toho upresnuje, ze dôvody, ktoré ju viedli k stanoveniu sumy týchto nákladov na 750 miliárd ITL, boli uvedené v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia a boli predlozené v správach jej poradcov z 21. februára a 18. júna 1997, ktoré predlozila Alitalia v prílohe k jej zalobe. 93 Komisia tvrdí, ze opätovne zistovala vnútornú mieru a minimálnu mieru v zmysle zmien v poslednej verzii plánu restrukturalizácie. Poznamenáva, ze vnútorná miera, ktorá bola v rozhodnutí z roku 1997 20 %, bola stanovená v napadnutom rozhodnutí na 26,1 %, ked do svojho výpoctu zahrnula náklady spojené s platobnou neschopnostou. V odôvodneniach c. 19 a 23 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnila skutocnosti rozhodujúce pre tento výpocet. 94 Komisia dalej zdôraznuje, ze stanovenie minimálnej miery závisí najmä od subjektívnych skutocností, akým je prístup investora k riziku, a teda, ze kazdá nová rada, ktorá bola uskutocnená následne, by bola skreslená znalostou o vývoji v odvetví vo vseobecnosti a konkrétne o vývoji v dotknutom podniku. Poradcovia Komisie vsak skutocne zohladnili zmeny vykonané v poslednej verzii plánu restrukturalizácie a domnievali sa, ze ich hospodárske a financné úcinky nemohli zmenit minimálnu mieru, ktorá bol pôvodne stanovená na 30 %. 95 Komisia dalej poznamenáva, ze stanovenie minimálnej miery, ktoré vyzaduje súkromný investor, predpokladá prognózu a nie následné hodnotenie. Z toho vyplýva, ze výsledky z roku 1997 nemohli byt zohladnené. 96 V kazdom prípade Komisia tvrdí, ze aj ked zrusený akt má vecnú vadu, je mozné zalozit nové rozhodnutie na skorsom zistení, ak skutocnosti, ktoré je potrebné posúdit, sú presne tie isté, ako skutocnosti, ktoré uz boli zistené v pôvodnom konaní. V tomto zmysle tvrdí, ze v roku 2001 nebolo mozné vykonat nový prieskum medzi institucionálnymi investormi, aby bola spätne urcená minimálna miera, ktorú by povazovali za primeranú, ak by sa k nej mali vyjadrit v roku 1997 v zmysle posledných zmien uskutocnených v pláne restrukturalizácie. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 97 Podla clánku 233 ES je institúcia, ktorej akt bol zrusený, povinná prijat opatrenia, ktoré vyplývajú zo zrusujúceho rozsudku. 98 Na to, aby sa dosiahol súlad so zrusujúcim rozsudkom a aby bol tento rozsudok vykonaný v plnom rozsahu, sú institúcie povinné dodrzat nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, o ktoré sa výrok bezpodmienecne opiera, takze sú nevyhnutné na urcenie presného zmyslu toho, o com sa rozhodlo vo výroku. Tieto dôvody totiz presne identifikujú ustanovenie povazované za nezákonné a tiez presne vysvetlujú dôvody nezákonnosti, ktorá bola zistená vo výroku, a dotknutá institúcia musí na ne prihliadnut pri nahrádzaní zruseného aktu (rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, [20]97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 27). 99 Konanie, v ktorom má byt takýto akt nahradený, tak môze byt opätovne uskutocnené presne od toho bodu, kedy k protiprávnosti doslo (pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, [21]C-458/98 P, Zb. s. I-8147, bod 82 a tam citovanú judikatúru). 100 Podla ustálenej judikatúry sa zrusenie právneho aktu Spolocenstva nevyhnutne nedotýka prípravných právnych aktov (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, [22]C-415/96, Zb. s. I-6993, bod 32; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [23]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 34). Zrusenie aktu, ktorým sa koncí správne konanie, zahrnujúce niekolko stádií, nemá nutne za následok zrusenie celého konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého aktu, bez ohladu na vecné ci procesné dôvody zrusujúceho rozsudku (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, [24]T-2/95, Zb. s. II-3939, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 101 Ak sa ukáze, ze aj napriek skutocnosti, ze zistovacie opatrenia umoznovali vycerpávajúcu analýzu zlucitelnosti pomoci, analýza uskutocnená Komisiou nie je úplná a spôsobuje tak protiprávnost rozhodnutia, konanie smerujúce k nahradeniu tohto rozhodnutia môze byt opätovne uskutocnené od tohto bodu tak, ze sa vykoná nová analýza zistovacích opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 34). 102 Kedze výrok rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, obsahuje zrusujúce rozhodnutie, je nutné v zmysle týchto zásad stanovených judikatúrou preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí prijala nevyhnutné opatrenia, ktoré vyplývajú z tohto rozsudku, a v rámci tejto analýzy najmä preskúmat to, ci Komisia musela podla odôvodnenia tohto rozsudku opätovne zacat celé konanie od zaciatku, alebo nie. 103 Po prvé je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od tvrdenia spolocnosti Alitalia, judikatúra nepodmienuje moznost nezopakovat celé konanie, ktoré predchádzalo prijatiu aktu, ktorý nahrádza iný akt, tým, ze daný akt bol zrusený z dôvodu procesných vád (rozsudok z 15. októbra 1998, Industrie des poudres sphériques/Rada, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 91). 104 V rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, Súd prvého stupna jasne zdôraznil, ze "metóda, ktorú Komisia uplatnila v rozhodnutí z roku [1997], nemôze byt ako taká kritizovaná" (bod 99). Súd prvého stupna vsak zrusil rozhodnutie z roku 1997 z dôvodu, ze toto rozhodnutie bolo "nedostatocne odôvodnené, pretoze uplatnilo pre investíciu IRI rovnakú minimálnu mieru, aká bola stanovená v rozhodnutí Iberia" (bod 137). Rozhodnutie z roku 1997 zrusil aj z toho dôvodu, ze sa Komisia dvakrát dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa po prvé domnievala "na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí z roku [1997], ze náklady spojené s platobnou neschopnostou, ktoré sa vztahujú na pôzicky poskytnuté Cofiri [ktorá je spolocnostou patriacou do skupiny IRI], musia byt vylúcené z výpoctu vnútornej miery" (bod 150) a po druhé, "ze zmeny vykonané v pláne restrukturalizácie v júni 1997, ktoré podla nej znízili podstatné riziká v tomto pláne a zvýsili rentabilitu podniku, vôbec neovplyvnili výpocet minimálnej miery a vnútornej miery, a teda posúdenie otázky, ci investícia IRI splnila kritériá súkromného investora" (bod 169). 105 Je potrebné preskúmat dôvody, ktoré viedli Súd prvého stupna k týmto záverom v rozsudku Alitalia I. 106 Po prvé, pokial ide o nedostatocné odôvodnenie, ktoré sa týka stanovenia minimálnej miery, je potrebné poznamenat, ze pred preskúmaním tohto zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou, Súd prvého stupna posúdil a zamietol námietky zalobkyne týkajúce sa skutocností, z ktorých Komisia a jej poradcovia vychádzali pri stanovení minimálnej miery. Súd prvého stupna najmä zdôraznil, ze "ziadna skutocnost uvedená zalobkynou [neumoznila] spochybnit to, ze odborníci, ktorých konzultovali [poradcovia Komisie], nemali k dispozícii informácie, ktoré boli nevyhnutné na posúdenie minimálnej miery v prejednávanej veci" (bod 121). 107 V rámci preskúmania nedostatocného odôvodnenia, Súd prvého stupna po tom, co pripomenul úvahy, ktoré viedli Komisiu k stanoveniu minimálnej miery vo výske 30 % v rozhodnutí Iberia (bod 128), zdôraznil, ze zalobkyna pocas celého správneho konania tvrdila, ze situácia nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Iberia a osobitne trvala na skutocnosti, ze neistota, ktorá bola charakteristická pre vec Iberia, v jej prípade neexistuje (bod 131). Súd prvého stupna vsak rozhodol, ze "Komisia v rozhodnutí z roku [1997] nevysvetlila, preco zastávala názor, ze bolo nevyhnutné uplatnit na investície IRI rovnakú minimálnu mieru vo výske 30 %, ktorá bola uplatnená v rozhodnutí Iberia, zatial co zistenia v rozhodnutí z roku [1997] naznacovali najmä to, ze niektoré rizikové faktory, ktoré viedli Komisiu k tomu, ze v rozhodnutí Iberia stanovila minimálnu mieru v tej výske, ktorá bola 'velmi vysoká a vyssia ako miery zistené na trhu`, v prípade spolocnosti Alitalia neexistovali, alebo existovali v mensej miere" (bod 136). Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze rozhodnutie z roku 1997 obsahuje nedostatocné odôvodnenie. 108 Z preskúmania tohto prvého dôvodu zrusenia vyplýva, ze nespochybnuje preskúmanie, ktoré viedlo k stanoveniu minimálnej miery vo výske 30 %. Na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, Súd prvého stupna nezastával názor, ze minimálna miera nemohla byt stanovená vo výske 30 %, ani ze akékolvek porovnanie medzi spolocnostami Iberia a Alitalia je neprípustné. Z toho vyplýva, ze tento prvý dôvod zrusenia rozhodnutia z roku 1997, ktorý bol Súdom prvého stupna zrusený, nebránil v tom, aby bol akt na základe dostupných informácií opravený takým spôsobom, ze bude podrobnejsie odôvodnený. 109 Po tom, co v napadnutom rozhodnutí Komisia dôkladne v odôvodneniach c. 25 az 29 opísala dôvody, ktoré sú zalozené na osobitnej situácii spolocnosti Alitalia a ktoré odôvodnujú stanovenie minimálnej miery vo výske 30 %, a v odôvodnení c. 30 uviedla, ze táto miera je totozná s mierou, ktorú Komisia uplatnila v rozhodnutí Iberia, dalej Komisia uvádza dôvod, preco "sa domnieva, ze riziká, ktoré sú spojené s kapitálovým vkladom, ktorý získala Alitalia v júli 1997, sú aspon tak závazné, ako riziká spojené s kapitálovým vkladom, ktorý získala Iberia v januári 1996". Komisia robí dalsie porovnanie v odôvodnení c. 31 napadnutého rozhodnutia. 110 V tomto zmysle, pokial ide o sociálnu situáciu obidvoch podnikov, ktorá bola uvedená Súdom prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, Komisia dalej v tomto zmysle upresnuje, ze "sa investorovi môze zdat velmi podobná". Zdôraznuje, ze "investor nepochybne vezme na vedomie, ze sa sociálni partneri v obidvoch prípadoch zaviazali, ze v rámci plánu budú súhlasit do urcitej miery so zvýsením produktivity a znízením nákladov na výrobu, avsak [ze] zohladní najmä sociálne problémy, ktoré ovplyvnovali obidve letecké spolocnosti pocas rokov, ktoré predchádzali kapitálovým vkladom, ako aj nevyhnutnost obidvoch spolocností zmenit podnikovú kultúru verejného podniku, ktorý mal dlhodobo monopolné postavenie, a prispôsobit ju novým trhovým podmienkam" (odôvodnenie c. 31 napadnutého rozhodnutia). 111 Pokial ide dalej o reálnu povahu plánu restrukturalizácie spolocnosti Alitalia v porovnaní s neistotou, ktorá bola charakteristická pre spolocnost Iberia, teda rozdiel, ktorý Súd prvého stupna taktiez uviedol v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, Komisia uvádza, opät v odôvodnení c. 31 napadnutého rozhodnutia, ze "rizikové faktory, ktoré sú pre Iberia charakteristické, sú z pohladu investora v znacnej miere vyvázené dvojnásobnou neistotou, ktorú má Alitalia, pokial ide o podmienky jej rozvoja v Malpensa ako významnej súcasti plánu, a pokial ide o úcinky liberalizácie talianskeho vnútorného trhu civilného letectva". V tomto zmysle poznamenáva, ze "spanielsky vnútorný trh civilného letectva bol liberalizovaný niekolko rokov pred talianskym domácim trhom a [ze] v roku 1996 uz [bolo] mozné zhodnotit úcinky tejto liberalizácie na spolocnost Iberia, zatial co vplyv otvorenia talianskeho vnútorného trhu na spolocnost Alitalia zostával v roku 1997 nadalej velmi neistý". Komisia dodáva, ze "Iberia má zvýhodnené postavenie na trhu medzi Európou a Latinskou Amerikou a ze Alitalia nedisponuje porovnatelnou výhodou". 112 V zmysle vyssie uvedených úvah je potrebné zastávat názor, ze Komisia dodrzala clánok 233 ES, ked primerane odôvodnila v tomto ohlade napadnuté rozhodnutie. 113 Po druhé, pokial ide o dve zjavne nesprávne posúdenia, Súd prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, najskôr konstatoval, ze "v rozhodnutí z roku [1997] Komisia tvrd[ila], ze pri výpocte vnútornej miery vylúcila náklady spojené s platobnou neschopnostou" (bod 142). Uviedol tiez dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomuto vylúceniu (bod 144) skôr, ako ich odmietol, a dodal, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa nákladov spojených s platobnou neschopnostou je cyklické (body 146 az 149). Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze "Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí z roku 1997 domnievala, ze náklady spojené s platobnou neschopnostou týkajúce sa pôziciek poskytnutých spolocnostou Cofiri mali byt vylúcené z výpoctu vnútornej miery" (bod 150). Súd prvého stupna dalej odmietol tvrdenie zalobkyne, ktoré vychádzalo z údajne nesprávneho výpoctu vnútornej miery z dôvodu, ze Komisia jej ulozila povinnost znásat náklady spojené s predcasným odchodom jej 700 zamestnancov do dôchodku (body 152 az 156). 114 Je preto zjavné, ze bez toho, aby bolo spochybnené preskúmanie, ako aj správnost základných údajov získaných pocas tohto konania, najmä nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ze Súd prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, kritizoval, ze Komisia nezohladnila vo výpocte vnútornej miery tieto náklady spojené s platobnou neschopnostou. 115 Tento omyl, ku ktorému doslo pri výbere a konecnom zaobchádzaní s dostupnými informáciami, bolo mozné napravit zahrnutím týchto nákladov do výpoctu vnútornej miery. Je teda správne, ze Komisia v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze tieto náklady musia byt v prejednávanej veci zahrnuté do výpoctu. 116 Komisia stanovuje celkové náklady spojené s platobnou neschopnostou na sumu 750 miliárd ITL, teda sumu, o ktorej Alitalia nemôze tvrdit, ze ju zistila v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby mala moznost o nej diskutovat. Uz v správe z 21. februára 1997 (predlozenej spolocnostou Alitalia v prílohe k zalobe a povazovanej Súdom prvého stupna za neoddelitelnú súcast odôvodnenia rozhodnutia z roku 1997), totiz poradcovia Komisie v závere ich analýzy nákladov spojených s platobnou neschopnostou uviedli, ze ich výska by nemala prekrocit 750 miliárd ITL namiesto 1140 miliárd ITL uvedených spolocnostou Alitalia. 117 Je zjavné a potrebné uviest, ze, ako uznáva aj Alitalia, Súd prvého stupna sa v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, nevyjadril k vecnej správnosti tejto sumy 750 miliárd ITL. Nepotvrdil vsak sumu 1140 miliárd ITL, ktorú uviedla Alitalia na podporu svojej prvej zaloby (bod 138). Z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, teda nie je mozné vyvodit záver, ze s cielom vyhoviet odôvodneniu tohto rozsudku mala Komisia zohladnit túto alebo inú výsku nákladov spojených s platobnou neschopnostou. 118 Navyse tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého Alitalia súhlasila so sumou 750 miliárd ITL, bolo z napadnutého rozhodnutia odstránené korigendom (pozri bod 22 uvedený vyssie). 119 Dalej je potrebné poznamenat, ze v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (bod 150), dospel Súd prvého stupna k záveru, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia "na základe dôvodov uvedených v rozhodnutí z roku [1997]". Inými slovami, Súd prvého stupna nevylúcil, ze Komisia mohla uplatnit primeranejsie dôvody. 120 Súd prvého stupna tiez pripomenul, ze "v rámci zaloby o neplatnost nie je príslusný... prehodnotit vnútornú mieru investície a posúdit, ci by uvedená miera v prípade zahrnutia nákladov spojených s platobnou neschopnostou do tohto výpoctu zostala nizsia ako minimálna miera" (bod 151). Súd prvého stupna teda tiez nevylúcil, ze vnútorná miera zostáva nizsia ako minimálna miera. 121 V zmysle vyssie uvedených úvah tak Komisia dodrzala v napadnutom rozhodnutí clánok 233 ES, ked zahrnula do výpoctu vnútornej miery náklady spojené s platobnou neschopnostou bez toho, aby opätovne vykonala preskúmanie ab initio. 122 Nakoniec, pokial ide o zohladnenie posledných zmien vykonaných v pláne restrukturalizácie v júni 1997, Súd prvého stupna najskôr v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, preskúmal casový sled udalostí (body 158 az 161). Následne uviedol argumenty Komisie, podla ktorých posledné zmeny vykonané v pláne restrukturalizácie nemohli mat rozhodujúci vplyv (bod 163). Odmietol toto tvrdenie z dôvodu, ze sa týkalo udalostí, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia [z roku 1997] (bod 164). Nakoniec Súd prvého stupna uviedol, ze tak, ako to opísala Komisia, minimálna miera bola priamo úmerná riziku spojenému s investíciou a ze vnútorná miera vyjadrovala podla Komisie základnú rentabilitu operácie. Súd prvého stupna vsak dodal, ze "Komisia sama v rozhodnutí [z roku 1997] konstatovala, ze posledné zmeny vykonané v pláne restrukturalizácie v júni 1997 este znízil[i] riziká, ktoré neboli podstatné pre plán restrukturalizácie a este zvýsil[i] rentabilitu kapitálového vkladu". Dospel k záveru, ze "[bolo] preto zjavné, ze tieto posledné zmeny [boli] také, ze mohli zvýsit vnútornú mieru (zvýsená rentabilita) a znízit minimálnu mieru (znízené riziká)" (bod 167). Za týchto podmienok zastával Súd prvého stupna názor, ze Komisia mala prehodnotit minimálnu mieru a vnútornú mieru na základe poslednej verzie plánu restrukturalizácie, aby mohla správne posúdit, ci investícia IRI splna kritérium súkromného investora (bod 168). Súd prvého stupna dospel k záveru, ze "Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ak zastávala názor, ze zmeny vykonané v pláne restrukturalizácie v júni 1997, ktoré podla nej este znízili riziká, ktoré boli podstatné pre tento plán a zvýsili rentabilitu podniku, nemali ziadny vplyv na výpocet minimálnej miery a vnútornej miery, a teda na posúdenie otázky, ci investícia IRI splna kritérium súkromného investora" (bod 169). 123 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze k zjavne nesprávnemu posúdeniu, ktoré Súd prvého stupna konstatoval v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, doslo v konecnom stádiu prijatia rozhodnutia, a to po posledných zmenách vykonaných v pláne restrukturalizácie. Súd prvého stupna nespochybnuje preskúmanie, najmä pokial ide o získanie a kontrolu údajov týkajúcich sa týchto posledných zmien. Nevyjadruje sa k minimálnej miere ani k vnútornej miere, ktoré boli vypocítané v predchádzajúcich správach poradcov Komisie. Na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, Súd prvého stupna neposkytuje ziadne údaje o tom, aká by mala byt ich výska. Naopak tvrdí, ze nie je príslusný, aby v rámci zaloby o neplatnost "prehodnotil minimálnu mieru a vnútornú mieru investície a vyjadril sa k otázke, ci by súkromný investor uskutocnil investíciu, ktorú chcela uskutocnit IRI v case prijatia rozhodnutia [z roku 1997]" (bod 170). 124 Povinnost ulozená Komisii rozsudkom Alitalia I, uz citovaným v bode 8 vyssie, sa teda týkala zohladnenia poslednej verzie plánu restrukturalizácie pri výpocte minimálnej miery a vnútornej miery. Je teda potrebné overit, ci si Komisia túto povinnost splnila. 125 Pokial ide o stanovenie minimálnej miery, z odôvodnenia c. 27 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila zmeny plánu, ktoré sa týkali prevzatia nákladov na program predcasných odchodov do dôchodku spolocnosti Alitalia, urýchlenia znízenia nákladov na zamestnancov prostredníctvom rýchlejsieho presunu zamestnancov spolocnosti Alitalia do spolocnosti Alitalia Teams, znízenia kapitálového vkladu z 2800 miliárd na 2750 miliárd ITL, ako aj prevodu podielov spolocnosti Alitalia v madarskej spolocnosti Malév a v siestich talianskych regionálnych letiskách. 126 Komisia v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia takisto vycíslila úcinky týchto zmien. 127 V odôvodneniach c. 25 az 28 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uviedla niekolko okolností, ktoré podla nej zvysujú riziko operácie, a teda neutralizujú úcinky dotknutých zmien. 128 Pokial ide o stanovenie vnútornej miery, Alitalia odkazuje na to, ze miera vo výske 26,1 % uvedená v odôvodnení c. 23 napadnutého rozhodnutia je len zopakovanou mierou, ktorú Komisia stanovila uz skôr. Komisia teda neprehodnotila túto mieru podla znenia poslednej verzie plánu restrukturalizácie, tak ako to vyzadoval rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie. 129 V rozhodnutí z roku 1997 (bod VII, ôsmy pododsek) Komisia stanovila vnútornú mieru na takmer 20 %. Miera vo výske 26,1 % teda nie je zopakovaním miery, ktorá bola zohladnená v rámci prvého konania, v ktorom bol vydaný rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie. 130 Z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, vyplýva, ze Komisia tvrdila "v duplike, ze táto miera, prepocítaná na základe poslednej verzie plánu, [bola] maximálne 26,1 %, dokonca aj vrátane nákladov spojených s platobnou neschopnostou" (bod 163). V prílohe k tomuto vyjadreniu bola pripojená tabulka. Súd prvého stupna nezohladnil túto percentuálnu sadzbu preto, lebo podla judikatúry "na posúdenia legality napadnutého rozhodnutia Súd prvého stupna zohladnil len skutocnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia" a ze "vsetky tvrdenia Komisie týkajúce sa udalostí, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia z roku [1997], [musia] byt preto odmietnuté" (bod 164). 131 Z toho vyplýva, ze Komisia v stádiu dupliky vo veci T-296/97 uz prepocítala túto mieru na základe poslednej verzie plánu a stanovila ju na 26,1 %, avsak ze Súd prvého stupna bez toho, aby ju preskúmal, vylúcil moznost zohladnit ju z toho dôvodu, ze nebola uvedená v rozhodnutí z roku 1997. Z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, teda nie je mozné odvodit, ze táto miera vo výske 26,1 % nezohladnila poslednú verziu plánu restrukturalizácie. 132 Komisii teda nic nebránilo v tom, aby sa v tomto zmysle odvolala na tabulku, ktorú vypracovala v rámci predchádzajúcej zaloby vo veci T-296/07 a ktorú prevzala spolocnost Alitalia v prílohe k zalobe v prejednávanej veci. Komisia vsak povazovala za vhodné obrátit sa na poradcov, ktorých poverila uz pred prijatím rozhodnutia z roku 1997 a ktorých poziadala najmä o to, aby "vypocítali vnútornú mieru výnosnosti kapitálového vkladu a posúdili nevyhnutnú minimálnu mieru pri súcasnom zohladnení odôvodnení rozsudku [Alitalia I, uz citovaného v bode 8]" (odôvodnenie c. 10 napadnutého rozhodnutia). 133 Vo svojej správe z 1. júna 2001, pripojenej v prílohe k vyjadreniu k zalobe, poradcovia Komisie uvádzajú, ze penazný tok odhadovaný v prílohe k duplike vo veci T-296/97 zodpovedá penaznému toku predlozenému spolocnostou Alitalia v poslednej verzii plánu z júna 1997, s výnimkou konecnej hodnoty spolocnosti na konci roka 2000, a to z dôvodov, ktoré súviseli s mierou rastu spolocnosti po tomto roku a s rozdielnou hodnotou pridelenou "beznému" penaznému toku v roku 2000. Navyse negatívny penazný tok vyplývajúci z upísania kapitálových vkladov stanovených pre jún 1997 (1000 miliárd ITL), marec 1998 (500 miliárd ITL) a pre marec 1999 (250 miliárd ITL) bol vypocítaný na základe bezrizikovej sadzby (risk free rate). Pokial ide o výsku podielov IRI, pocítalo sa s dvomi scenármi, a to vo výske 79 % alebo 86 %. 134 Komisia v odôvodneniach c. 19 az 23 napadnutého rozhodnutia takisto uvádza, ako dospela k vnútornej miere 25,2 % alebo 26,1 % podla uplatnitelného zdanovacieho systému. V odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia upresnuje okrem iného svoj postup, akým stanovila hodnotu spolocnosti Alitalia na konci roka 2000. 135 Z toho vyplýva, ze poradcovia Komisie, ani samotná Komisia jednoducho nezopakovali svoje predchádzajúce výpocty. 136 Zo správy z 1. júna 2001 navyse tiez vyplýva, ze poradcovia Komisie zohladnili obmedzenie zvýsenia základného imania, prevod iných podielov, zrýchlenie restrukturalizácie spolocnosti Alitalia a prevzatie nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku spolocnostou Alitalia. Vycíslili úcinky týchto nových situácií na základné hospodárske údaje plánu. 137 Komisia tiez nemohla zohladnit skutocnosti, ktoré nemala k dispozícii pri prijatí rozhodnutia z roku 1997 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [25]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 71). Nemala teda zohladnit obdobie uskutocnenia plánu medzi rozhodnutím z roku 1997 a napadnutým rozhodnutím. 138 Z uvedeného vyplýva, pokial ide o tento posledný dôvod zrusenia rozhodnutia z roku 1997 v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, ze Komisia tiez dodrzala clánok 233 ES. 139 Podla judikatúry citovanej vyssie v bodoch 98 az 101 a 137, kedze skutkový stav, ktorý mal byt posúdený, bol ten istý ako skutkový stav preskúmaný v rozhodnutí z roku 1997 a Súd prvého stupna nekritizoval preskúmanie, Komisia mohla opätovne uskutocnit cast tohto konania pocínajúc okamihom, kedy doslo, ako konstatoval Súd prvého stupna, k nedostatocnému odôvodneniu a nesprávnemu posúdeniu. S cielom dodrzat clánok 233 ES a respektovat výrok a odôvodnenie rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, potrebovala len odôvodnit volbu rovnakej minimálnej miery ako v rozhodnutí Iberia, zahrnút náklady spojené s platobnou neschopnostou do výpoctu vnútornej miery a zohladnit poslednú verziu plánu restrukturalizácie pre výpocet minimálnej miery a vnútornej miery. 140 Ziadny z argumentov, ktoré Alitalia predlozila, tento záver nespochybnuje. 141 V skutocnosti, pokial ide po prvé o tvrdenie, podla ktorého Komisia mala opätovne zacat formálne zistovanie v rozsahu, v akom nemala k dispozícii nesporné úplné informácie, je potrebné zdôraznit, ze Komisia zacala formálne zistovanie stanovené clánkom 88 ods. 2 ES 9. októbra 1996 a ze toto konanie bolo ukoncené rozhodnutím z roku 1997. 142 Kedze rozhodnutie z roku 1997 bolo Súdom prvého stupna zrusené, konanie smerujúce k nahradeniu takéhoto aktu tak mohlo byt opätovne uskutocnené od okamihu, kedy doslo k protiprávnosti. Po zrusení rozhodnutia z roku 1997 Súdom prvého stupna nebola Komisia povinná opätovne zacat konanie pred presným bodom, kedy doslo k sankcionovanej protiprávnosti (pozri bod 99 uvedený vyssie). V prejednávanej veci pritom protiprávnosti, ktoré Súd prvého stupna sankcionoval, nesiahajú k zacatiu konania. 143 Pokial ide o dalsie skutocnosti, ze bolo údajne nevyhnutné uverejnit v úradnom vestníku nové oznámenie a opätovne zacat formálne zistovanie s cielom znovu konzultovat financných investorov a odborníkov po zmenách vykonaných v pláne restrukturalizácie verziou z 26. júna 1997, je potrebné poznamenat, ze ziadne ustanovenie nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([26]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) neukladá opätovne zacat konanie, pokial sú zmeny vykonané v pôvodnom pláne pocas formálneho zistovania, aj ked sú takéto zmeny upravené v clánku 7 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999. 144 Navyse z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, vyplýva, najmä z bodov 123, 133, 143 a 163 az 167, ze Súd prvého stupna vytýkal Komisii to, ze neodôvodnila alebo nezohladnila informácie, ktoré mala k dispozícii a o ktorých vedela. Kedze mala k dispozícii informácie nevyhnutné na novú analýzu, ktorú pozadoval Súd prvého stupna, a osobitne posledné zlepsenia prijaté v pláne restrukturalizácie v júni 1997 (bod 167), nemala Komisia povinnost opätovne zacat zistovanie veci, ani ju dokonca doplnit o nové rady investorov a odborníkov alebo novým technickým posudkom. 145 Na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, z dokumentu predlozeného Komisiou na ziadost Súdu prvého stupna, ktorý definuje úlohu zverenú jej poradcom po zrusení rozhodnutia z roku 1997, vyplýva, ze ich Komisia nepoverila, aby získali nové informácie, ale aby doplnili a aktualizovali ich predchádzajúcu správu tým, ze zahrnú do výpoctu vnútornej miery náklady spojené s platobnou neschopnostou a zohladnia prípadné úcinky zmien vykonaných v pláne v poslednej verzii z júna 1997 pre výpocet vnútornej a minimálnej miery. V popise úloh, ktorými boli poradcovia Komisie poverení, je takisto spresnené to, ze títo poradcovia uz väcsinu práce vykonali, kedze prispeli k vyhotoveniu dupliky, ktorú Komisia predlozila 13. júna 1999 vo veci T-296/97. 146 Navyse bolo by v kazdom prípade v rozpore s judikatúrou, ak by Komisia mala povinnost opätovne zacat konanie, aby vyhladávala informácie neskorsieho dátumu, nez je dátum prijatia rozhodnutia z roku 1997. Na preskúmanie, ci stát konal ako obozretný investor pôsobiaci v trhovej ekonomike, je potrebné pri posúdení ekonomickej racionálnosti konania státu postupovat v kontexte obdobia, pocas ktorého doslo k prijatiu podporných financných opatrení, a teda je potrebné zdrzat sa akéhokolvek posúdenia vychádzajúceho z neskorsej situácie (pozri bod 137 uvedený vyssie). 147 Z toho vyplýva, ze prvá cast zalobného dôvodu zalozená na existencii procesných vád a tretí zalobný dôvod zalozený na rozpore medzi napadnutým rozhodnutím a rozsudkom Alitalia I, uz citovaným v bode 8 vyssie, nie sú opodstatnené. C -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti prijat rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov stanovenej v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 1. Tvrdenia úcastníkov konania 148 V druhej casti svojho prvého zalobného dôvodu spolocnost Alitalia uvádza, ze po zrusení rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, mala Komisia dva mesiace na prijatie rozhodnutia podla clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. Podla jej názoru si vsak Komisia túto povinnost nesplnila. 149 Alitalia dodáva, ze zásada právnej istoty by bola porusená, ak by si orgán mohol volne zvolit lehoty na vykonanie rozsudku, ktorý zrusuje rozhodnutie prijaté v oblasti státnej pomoci. To platí o to viac, ze Komisia nevyuzila právo podat na Súdny dvor odvolanie proti rozsudku Alitalia I, uz citovanému v bode 8 vyssie, a preto sa stal rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie, konecným, takze Alitalia mohla zastávat názor, ze jej právna situácia bola definitívne vyriesená. 150 Necinnost Komisie medzi vyhlásením rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia, podla nej okrem toho znamenala implicitné rozhodnutie o zlucitelnosti spornej státnej pomoci podla clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. 151 V replike Alitalia dodáva, ze za predpokladu, ze by Komisia nemusela opätovne zacat zistovanie spornej operácie, a teda by bol uplatnitelný clánok 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, bola by celková doba konania v kazdom prípade neprimeraná. Od oznámenia návrhu pomoci totiz Komisia potrebovala takmer devätnást mesiacov na to, aby prijala v prejednávanej veci konecné rozhodnutie. Medzi vyhlásením rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynulo tiez viac ako sedem mesiacov. Takáto lehota je neprimeraná, kedze Komisia len prehodnotila výsledky zistovania a pocas prvých styroch mesiacov nepodnikla ziadne kroky. 152 Predpoklad, na ktorom je zalozená druhá cast prvého zalobného dôvodu, je podla Komisie zjavne nesprávny. Rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie, neviedol k opakovaniu konania od fázy predbezného preskúmania, ale od okamihu formálneho zistovania. Z toho vyplýva, ze sa na Komisiu nevztahovala záväzná lehota dvoch mesiacov, ktorú stanovuje clánok 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, ale nezáväzná osemnástmesacná lehota stanovená v clánku 7 ods. 6. V prejednávanej veci je teda celková doba o nieco dlhsia ako sestnást mesiacov, ktorá bola nevyhnutná na prijatie napadnutého rozhodnutia, kratsia ako nezáväzná lehota. 153 Judikatúra priznáva institúcii, ktorej akt je zrusený, primeranú lehotu na splnenie povinností vyplývajúcich zo zrusujúceho rozsudku. Lehota, ktorú mala Komisia v prejednávanej veci, teda nemôze byt automaticky odvodená z clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999. Naopak, je nutné zohladnit povahu a význam opatrení, ktoré boli nevyhnutné na prijatie nového rozhodnutia. 154 Podla Komisie je tvrdenie spolocnosti Alitalia, ktoré odvodzuje v replike z prekrocenia "primeranej lehoty", novým zalobným dôvodom. Vzhladom na to, ze bolo uplatnené oneskorene, je neprípustné a navyse nie je opodstatnené. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 155 Povinnost institúcie Spolocenstva vykonat zrusujúci rozsudok, ktorý vyhlásil súd Spolocenstva, vyplýva z clánku 233 ES. Súdny dvor uznal, ze tento výkon vyzaduje prijatie niektorých správnych opatrení a obycajne sa nemôze uskutocnit okamzite a ze institúcia disponuje primeranou lehotou na to, aby vyhovela tomuto rozsudku, ktorý zrusuje jedno z jeho rozhodnutí. Otázka, ci lehota bola primeraná, alebo nie, závisí od povahy opatrení, ktoré sa majú prijat, ako aj od okolnosti prípadu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 1997, Oliveira/Komisia, [27]T-73/95, Zb. s. II-381, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 156 Medzi vyhlásením rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8, a prijatím napadnutého rozhodnutia uplynulo v prejednávanej veci viac ako sedem mesiacov. Túto lehotu vsak nie je mozné povazovat za neprimeranú pre vyvodenie praktických dôsledkov z rozsudku Alitalia, uz citovaného v bode 8, osobitne tým, ze sa na základe dostupných informácií znovu uplatní kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve -- co predpokladá dôkladnú financnú analýzu. 157 Navyse s cielom kontrolovat nové pomoci, ktoré chcú clenské státy poskytnút, rozlisuje clánok 88 ES medzi fázami predbezného preskúmania a formálneho preskúmania. Fáza predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES má za ciel len poskytnút Komisii dostatocnú lehotu na zvázenie a preskúmanie, aby si vytvorila prvý názor na projekty, ktoré jej boli oznámené, s cielom prijat rozhodnutia, ze tieto projekty bud nie sú pomocou, alebo ze sú zlucitelné so spolocným trhom, alebo ze existujú v tejto veci pochybnosti, ktoré ju nútia pristúpit k dôkladnému preskúmaniu (rozsudky Súdneho dvora z 11. decembra 1973 Lorenz, [28]120/73, Zb. s. 1471, bod 3, a z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [29]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 34). Vzhladom na záujem predmetného clenského státu o rýchle preskúmanie má toto preskúmanie v zásade naliehavú povahu a z tohto dôvodu je prenho stanovená záväzná lehota dvoch mesiacov, ktorej zaciatok sa pocíta od dorucenia úplného oznámenia Komisii (rozsudky Súdneho dvora Lorenz, uz citovaný, bod 4, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [30]C-334/99, Zb. s. I-1139, body 49 a 50). 158 Pokial ide o konanie vo veci formálneho preskúmania podla clánku 88 ods. 2 prvého pododseku ES, to je povinné v prípade, ak Komisia nenadobudne na konci predbezného preskúmania presvedcenie, ze projekt nie je pomocou, alebo ze je pomocou, ale je napriek tomu zlucitelný so spolocným trhom. Toto konanie smeruje teda na jednej strane k tomu, aby umoznilo Komisii úplne objasnit vsetky údaje týkajúce sa veci tak, ze si zabezpecí, ako je to jej povinnostou, vsetky potrebné stanoviská pred vydaním konecného rozhodnutia, a na druhej strane k tomu, aby chránilo práva prípadne zainteresovaných tretích strán tým, ze im umozní, aby boli vypocuté ich vyjadrenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [31]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 32). 159 V prejednávanej veci zastáva Súd prvého stupna názor, ze po zrusení rozhodnutia z roku 1997 nebola Komisia povinná zopakovat od zaciatku celé konanie tak, aby sa vrátila dalej ako presne k okamihu, kedy nastala sankcionovaná protiprávnost, teda dalej ako ku konecnej fáze formálneho preskúmania (pozri body 97 az 144 uvedené vyssie). 160 Od nadobudnutia platnosti nariadenia c. 659/1999 16. apríla 1999 platí pre formálne preskúmanie orientacná lehota 18 mesiacov, ktorá zacína plynút od zacatia tohto konania. Kedze lehota 18 mesiacov, ako je stanovená v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, je len orientacná, je potrebné v prejednávanej veci preskúmat, ci priebeh formálneho preskúmania dokazuje, ze Komisia nedodrzala primeranú lehotu alebo konala neprimerane oneskorene (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione autonoma della Sardegna/Komisia, body 56 a 57). 161 Komisia sa rozhodla zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES 9. októbra 1996 a 15. júla 1997 prijala rozhodnutie z roku 1997. Po zrusení tohto rozhodnutia Súdom prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, vyhlásenom 12. decembra 2000, prijala Komisia 18. júla 2001 napadnuté rozhodnutie. Z toho vyplýva, ze formálne preskúmanie trvalo menej ako devät mesiacov pred zrusujúcim rozsudkom a pokracovalo o nieco viac ako sedem mesiacov po zrusujúcom rozsudku. Celková doba formálneho preskúmania teda neprekrocila lehotu, ktorú stanovuje nariadenie c. 659/1999. 162 Alitalia teda nemôze namietat porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery len zo skutocnosti, ze proti rozsudku Alitalia I, uz citovanému v bode 8 vyssie, nebolo podané odvolanie. Tento rozsudok totiz nevylúcil prípadné prepracovanie napadnutého rozhodnutia. Navyse lehota, ktorú mala Komisia na to, aby z tohto rozsudku vyvodila praktické dôsledky, bola dlhsia ako lehota dvoch mesiacov, pocas ktorej mala podat svoje odvolanie proti tomuto rozsudku. 163 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu zalozená na vadách konania musí byt tiez zamietnutá. D -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 164 Alitalia namieta, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne v rozsahu, v akom Komisia vázne porusila jej právo na obhajobu. Význam práva na obhajobu v oblasti státnej pomoci pritom Súdny dvor výslovne potvrdil a uznal, ze príjemcovia státnej pomoci sa môzu dovolávat ochrany práva na obhajobu. 165 Alitalia tvrdí, ze príjemca pomoci musí mat v kazdom prípade právo predlozit pripomienky. 166 Aj napriek ziadosti podanej v tomto zmysle jej vsak nebolo umoznené vyjadrit sa k moznosti prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia z roku 1997, ako aj k obsahu tohto rozhodnutia. Nedoslo k diskusii s talianskymi orgánmi a spolocnostou Alitalia, pokial ide o správy poradcov Komisie. Dodrziavanie vsetkých procesných záruk bolo o to nutnejsie, ze Komisia nebola povinná prevziat svoje stanovisko, ktoré zaujala v rozhodnutí z roku 1997. 167 Zo skutocnosti, ze správne konanie v oblasti státnej pomoci je zacaté len voci dotknutému clenskému státu, Komisia dospieva k záveru, ze len daný clenský stát sa môze dovolávat skutocného práva na obhajobu. 168 Právo spolocnosti Alitalia predlozit pripomienky bolo v kazdom prípade zarucené uz v roku 1996 uverejnením rozhodnutia o zacatí formálneho preskúmania. V dôsledku tohto uverejnenia Alitalia naozaj vyjadrila svoje stanovisko. Jej zaloba o zrusenie rozhodnutia z roku 1997 jej takisto umoznila obhajovat svoje tvrdenia. Kedze predmet zistovania ostal rovnaký po rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, a skutkové okolnosti, z ktorých vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí, boli presne tie isté, ako okolnosti uvedené v rozhodnutí z roku 1997, Komisia tvrdí, ze nebolo nevyhnutné vyzvat spolocnost Alitalia, aby opätovne predlozila svoje pripomienky. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 169 Podla ustálenej judikatúry respektovanie práva na obhajobu v akomkolvek konaní zacatom proti urcitej osobe, ktoré môze viest k aktu spôsobujúcemu jej ujmu, predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorá musí byt zarucená aj vtedy, ak neexistuje ziadna osobitná úprava. Táto zásada vyzaduje, aby sa osobe, proti ktorej Komisia zacala správne konanie, umoznilo v rámci konania úcinne sa vyjadrit k pravdivosti a relevantnosti tvrdených okolností, námietok a okolností tvrdených Komisiou (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003 Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [32]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 121 a tam citovanú judikatúru). 170 Správne konanie v oblasti státnej pomoci je vsak konaním zacatým proti dotknutému clenskému státu. Podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, a miestne územnosprávne celky tohto státu, ktoré poskytujú pomoc, ako aj konkurenti príjemcov pomoci, sa povazujú v tomto konaní len za "dotknuté osoby" (pozri rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 122 a tam citovanú judikatúru). 171 Navyse je ustálenou judikatúrou, ze pocas preskúmania uvedeného v clánku 88 ods. 2 ES Komisia musí vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky. Pokial ide o túto povinnost, Súdny dvor rozhodol, ze uverejnenie oznámenia v úradnom vestníku je primeraným spôsobom na to, aby sa vsetky dotknuté osoby dozvedeli o zacatí konania, s tým, ze jediným cielom tohto oznámenia je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú pomôct Komisii pri jej budúcich krokoch (pozri rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, body 123 a 124 a tam citovanú judikatúru). 172 Podla tejto judikatúry sú dotknuté osoby v podstate len zdrojmi informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa nemôzu opierat o právo na obhajobu priznané osobám, voci ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa správneho konania v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaný v bode 169 vyssie, bod 125 a tam citovanú judikatúru). 173 Vzhladom na to, ze sa Alitalia nemohla dovolávat práva na obhajobu, ktoré je priznané osobám, voci ktorým bolo zacaté konanie, je teda nutné na základe tejto judikatúry preskúmat, ci sa zúcastnila správneho konania v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu. 174 Zo zistení Súdu prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (body 22 az 31), v tomto zmysle vyplýva, ze talianske orgány a Taliansko boli velmi úzko zapojené do preskúmania spornej pomoci pred prijatím rozhodnutia z roku 1997, ktoré bolo nahradené napadnutým rozhodnutím po zrusení skôr uvedeného rozhodnutia. Komisia musela okrem toho zalozit svoju novú analýzu výlucne na informáciách, ktoré mala k dispozícii v rozhodnom case (pozri bod 137 uvedený vyssie), teda na informáciách, ku ktorým sa Talianska republika, ako aj Alitalia uz vyjadrili, takze nebolo nutné ich znovu konzultovat. Nakoniec právo dotknutých osôb predlozit svoje pripomienky bolo zarucené uverejnením oznámenia v úradnom vestníku zo 16. novembra 1996 ([33]Ú. v. ES C 346, s. 13) a ziadne ustanovenie nariadenia c. 659/1999 neukladá povinnost im opätovne ponúknut túto moznost, pokial bol pôvodný plán zmenený pocas preskúmania. 175 Pokial ide konkrétnejsie o argumenty týkajúce sa správy poradcov Komisie z 1. júna 2001, aj keby bolo so zretelom na okolnosti v prejednávanom prípade potrebné vychádzat z povinnosti konzultovat talianske orgány, pokial ide o túto poslednú správu, nie je mozné podla judikatúry z rozsudku Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, uz citovaného v bode 169 vyssie, dospiet k záveru, ze táto povinnost sa musí vztahovat tiez na dotknuté osoby. Dotknuté osoby sú v podstate zdrojmi informácií a nemôzu sa domáhat práva na obhajobu, ktoré je priznané osobám, voci ktorým bolo zacaté konanie (pozri bod 172 uvedený vyssie). 176 V kazdom prípade, ako to vyplýva z bodu 145 uvedeného vyssie, cielom velmi obmedzenej úlohy, ktorú Komisia zverila svojim poradcom a ktorá spocívala len v aktualizovaní ich predchádzajúcej správy tým, ze zohladnia odôvodnenie rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, bolo v kazdom prípade len "[poskytnút] Komisii jednoduchú technickú pomoc" (odôvodnenie c. 10 napadnutého rozhodnutia) pri jej analýze a posúdení informácií, ktoré uz mala k dispozícii, tak ako to mohol urobit odbor Komisie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje v odôvodneniach, ktoré sa venujú právnemu posúdeniu sporného kapitálového vkladu, výslovný odkaz na správu z 1. júna 2001. Táto správa sa tak nemôze povazovat za podstatnú súcast odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 177 Na základe vsetkých týchto úvah je nutné druhý zalobný dôvod zamietnut. E -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení a nesprávnom uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES 178 Alitalia tvrdí, ze chyby, ktorých sa Komisia dopustila v napadnutom rozhodnutí, sa v podstate týkajú práve napravenia chýb, ktoré Súd prvého stupna konstatoval v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie. Po niekolkých úvodných poznámkach týkajúcich sa kritéria súkromného investora spochybnuje stanovenie minimálnej miery, ako aj vnútornej miery. 1. Stanovenie minimálnej miery 179 Alitalia vo svojom prípade namieta uplatnenie minimálnej miery, ktorá bola pouzitá v rozhodnutí Iberia, nezohladnenie poslednej verzie plánu restrukturalizácie a uplatnenie nesprávnych predpokladov. a) Uplatnenie minimálnej miery pouzitej v rozhodnutí Iberia na spolocnost Alitalia Tvrdenia úcastníkov konania 180 Alitalia namieta, ze Komisia podrobne neporovnala jej situáciu so situáciou spolocnosti Iberia, na ktorú odkazuje na úcely odôvodnenia minimálnej miery vo výske 30 %. Tvrdenia predlozené Komisiou v odôvodneniach c. 30 a 31 napadnutého rozhodnutia uz Súd prvého stupna odmietol v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie. 181 Alitalia okrem toho zdôraznuje, ze tieto argumenty nie sú presné. Alitalia a Iberia nie sú spolocnostami, ktoré majú porovnatelnú velkost. Kapitálové vklady sú v podstate rovnaké v obidvoch prípadoch len preto, ze Komisia nezohladnila rekapitalizáciu spanielskej spolocnosti. Bolo by zjavne nesprávne tvrdit, ze cím je zvýsenie majetkovej úcasti významnejsie, tým je riziko vyssie. Tvrdenie, podla ktorého sú obidve spolocnosti cinné na trhu, ktorý sa zo zemepisného hladiska nenachádza v strednej Európe, prehliada zemepisnú situáciu severného a stredného Talianska. Spolocnosti Iberia sa nepodarilo uzatvorit skutocné odborové dohody na úcely zlepsenia úrovne jednotkových nákladov, ale len vyuzila obmedzené a krátkodobé operácie, zatial co Alitalia uz mala inovatívnu a dlhodobú dohodu, s ktorou pocítali tiez zástupcovia zamestnancov, aby bola zarucená ich väcsinová úcast. Liberalizácia trhu spanielskej civilnej leteckej dopravy predstavovala pre spolocnost Iberia hrozbu v rozsahu, v akom pomoc pri odbavení, ktorú ponúkala iným spolocnostiam, bola liberalizovaná, zatial co liberalizácia trhu talianskej civilnej leteckej dopravy ponúkala spolocnosti Alitalia moznost rozvinút projekt v tejto oblasti cinnosti na vlastný úcet. Projekty týkajúce sa letiska Malpensa (Taliansko) nepredstavujú základný prvok hospodárskych a financných prognóz sporného plánu. Alitalia nechápe tiez to, preco je skutocnost, ze na niektorých leteckých spojeniach nemá prednostné postavenie, rizikovým faktorom, ktorý môze ovplyvnit minimálnu mieru. Sociálna situácia spolocnosti Iberia, ktorá celila neustálym strajkom, sa lísi od situácie spolocnosti Alitalia. Úcinky liberalizácie trhu talianskej civilnej leteckej dopravy mali byt v spornom pláne nálezite zohladnené, a to bez prílisného optimizmu. Naopak tvrdenie, ze uz bolo mozné celkovo posúdit úcinky liberalizácie spanielskeho trhu na podieloch na trhu spolocnosti Iberia, ked Komisia prijala rozhodnutie Iberia, nie je správne. 182 Nakoniec odkaz v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia na Continental Airlines, Air Partners a Air Canada je úplne irelevantný. 183 Komisia uvádza, ze spolocnosti Iberia a Alitalia sú porovnatelné v rozsahu, v akom majú obidve priemernú velkost a podobnú hodnotu. Alitalia je navyse znevýhodnená v tom, ze nemá prednostné postavenie na trhu, ktorý je porovnatelný s Latinskou Amerikou pre spolocnost Iberia. Okrem toho z hladiska sociálneho prostredia je situácia spolocnosti Alitalia zlozitejsia ako situácia spolocnosti Iberia. Navyse bolo v prípade spolocnosti Alitalia potrebné zohladnit neistotu spojenú s blíziacou sa liberalizáciou talianskeho trhu v roku 1997. 184 Komisia nakoniec oznacuje tvrdenie, ktoré Alitalia vyvodila z investície do spolocnosti Continental Airlines spolocnostami Air Canada a Air Partners, za zavádzajúce. Posúdenie Súdom prvého stupna 185 Po prvé je potrebné pripomenút, ze posúdenie Komisie, ci investícia splna kritérium súkromného investora, so sebou nesie komplexné ekonomické posúdenie. Komisia pritom má pri prijímaní aktu, ktorý si vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie, sirokú diskrecnú právomoc a súdne preskúmanie uvedeného aktu, hoci je v zásade dôkladné, pokial ide o otázku, ci opatrenie spadá do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových okolností zistených na úcely uskutocnenia spochybnovanej volby, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností alebo neexistencie zneuzitia právomoci. Súd prvého stupna najmä nie je príslusný nahradzovat svojím ekonomickým posúdením posúdenie institúcie, ktorá vydala rozhodnutie (pozri rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie, bod 205 a tam citovanú judikatúru). 186 Po druhé je potrebné pripomenút, ze z analýzy vykonanej v bodoch 106 az 112 vyssie vyplýva, ze Súd prvého stupna nespochybnil v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, samotnú podstatu porovnania medzi spolocnostami Alitalia a Iberia. Súd prvého stupna v tomto zmysle len konstatoval nedostatocné odôvodnenie. Alitalia teda nesprávne tvrdí, ze uz odmietol porovnanie uvedené v odôvodneniach c. 30 a 31 napadnutého rozhodnutia. 187 V zmysle týchto úvah je nutné posúdit tvrdenia predlozené úcastníkmi konania v prejednávanej veci. 188 Po prvé v odôvodnení c. 30 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza niekolko porovnatelných skutocností, ktoré sú charakteristické pre spolocnost Alitalia, ako aj pre spolocnost Iberia. Obidve spolocnosti majú obrat priblizne 4 miliardy eur, vykonávajú svoju cinnost v rovnakom hospodárskom odvetví a liberalizujúcom sa prostredí Spolocenstva, majú vnútorný trh, ktorý sa nenachádza zo zemepisného hladiska v strednej Európe, a pocas rokov pred kapitálovým vkladom, ktorý kazdá z nich získala, utrpeli pravidelné straty. Navyse v okamihu, kedy získali tento kapitálový vklad, nachádzali sa obidve vo velmi zlozitej financnej situácii, ktorá bola charakteristická velkým zadlzovaním sa a vlastnými zdrojmi, ktoré boli v podstate obmedzené na nulu. V odôvodnení c. 31 napadnutého rozhodnutia Komisia dodáva, ze sociálna situácia sa v obidvoch podnikoch môze zdat investorovi velmi podobná. 189 Alitalia vsak spochybnuje niektoré tieto skutocnosti. 190 Pokial ide v prvom rade o skutocnost, ze niektoré vypocítané údaje uvedené spolocnostou Alitalia nie sú porovnatelné, je nutné konstatovat, ze spolocnosti Iberia a Alitalia majú, ako nakoniec Alitalia uznala, priemernú velkost v porovnaní s velkými a malými leteckými spolocnostami. V odpovedi na písomnú otázku, ktorú Súd prvého stupna v tomto zmysle polozil, predlozila Komisia niekolko tabuliek vypracovaných Association of European Airlines (AEA), zdruzenia európskych leteckých spolocností. Z nich vyplýva, ze pokial ide o obrat, pocet ponúkaných sedadiel na kilometre a pocet prepravovaných cestujúcich na kilometre, Alitalia a Iberia sa nachádzajú v rovnakej priemernej kategórii. 191 Úcastníci konania navyse na pojednávaní nespochybnili konsolidované obraty spolocností Alitalia a Iberia, ktoré predlozila Komisia, a uznali, ze predstavujú údaje, ktoré je mozné porovnat, co bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. 192 Pokial ide v druhom rade o skutocnost, ze Alitalia spochybnila, ze obidve spolocnosti sú cinné na trhu, ktorý sa nenachádza zo zemepisného hladiska v strednej Európe, je potrebné poznamenat, ze argument je zalozený v podstate na tvrdení, podla ktorého severnú cast stredného Talianska nemozno povazovat za trh mimo strednej Európy. Taliansky vnútorný trh vsak zahrnuje celé talianske územie a nielen sever krajiny, takze porovnanie nemôze byt uskutocnené tak, ze je zo zemepisného hladiska porovnaný sever Talianska a celé spanielske územie. 193 Navyse nie je mozné spochybnit, ze Spanielsko a Taliansko sú v porovnatelnej zemepisnej situácii v Európe, pretoze ich vnútorný trh sa nenachádza v strednej Európe. 194 Pokial ide v tretom rade o spochybnenie podobnosti sociálnej situácie v obidvoch podnikoch, ukazuje sa byt nedôvodné. Alitalia tiez nepopiera, ze existovali "sociálne problémy, ktoré ovplyvnili obidve letecké spolocnosti pocas rokov pred kapitálovým vkladom" (odôvodnenie c. 31 napadnutého rozhodnutia). Minulost týchto dvoch podnikov teda bola v tomto zmysle porovnatelná a mohla ovplyvnit investora, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide o budúcnost, Alitalia síce odkazuje na svoju dlhodobú kolektívnu dohodu, ale na ten úcel, aby ju porovnala nie s necinnostou spolocnosti Iberia, ale s jej "casovo obmedzenou a krátkodobou cinnostou". Tento rozdiel, ktorý sa teda v podstate týka dlzky trvania cinnosti podnikov so zretelom na budúcnost, nemôze implikovat, ze bolo zjavne nesprávne sa domnievat, ze "sociálna situácia v obidvoch podnikoch sa mohla investorovi zdat velmi podobná". 195 Po druhé v odôvodneniach c. 30 a 31 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje tiez skutocnosti, ktoré odlisujú obidve spolocnosti v oblasti rizík, a uvádza, ze niektoré z nich sú vyvázené inými faktormi. 196 Z odôvodnenia c. 30 napadnutého rozhodnutia tiez vyplýva, ze sumy dotknutých kapitálových vkladov sú do znacnej miery rozdielne, teda 1,42 miliárd eur pre spolocnost Alitalia a 0,522 miliárd eur pre spolocnost Iberia, co podla Komisie zvysuje riziká spojené s plánom rekapitalizácie spolocnosti Alitalia. 197 V tejto súvislosti je síce nesporné, ako uvádza Alitalia, ze Iberia získala dva kapitálové vklady, jeden v roku 1992 a druhý v roku 1995, pricom Komisia sa vyjadrila v rozhodnutí Iberia len k druhému kapitálovému vkladu, teda 0,522 miliárd eur, pricom stanovila minimálnu mieru na 30 % len pre túto operáciu. V prejednávanej veci sa vsak operácia týka 1,42 miliárd eur. Tvrdenie, ze v prípade spolocnosti Alitalia mala operácia prima facie zvýsené riziko pre investora, teda nie je mozné povazovat za celkom nesprávne. 198 Z odôvodnenia c. 31 napadnutého rozhodnutia dalej vyplýva, ze produktivita spolocnosti Iberia je nizsia ako produktivita spolocnosti Alitalia a ze Iberia celí neistote, pokial ide o dôsledky liberalizácie spanielskeho trhu sluzieb spojených s odbavovaním. Iberia má vsak prednostné postavenie na trhu leteckých spojení medzi Európou a Latinskou Amerikou. Alitalia celí dvojnásobnej neistote, ktorá je spojená s jej vývojom v Malpensa a s liberalizáciou talianskeho trhu civilného letectva. 199 Alitalia vsak tvrdí, ze nechápe, v com môze skutocnost, ze nemá prednostné postavenie, pokial ide o niektoré letecké spojenia, predstavovat rizikový faktor. 200 V tomto zmysle je nutné konstatovat, ze takéto tvrdenie, navyse v rozpore s tvrdením Komisie v napadnutom rozhodnutí, nemôze odôvodnit zjavne nesprávne posúdenie. Alitalia nespochybnila, ze nemá prednostné postavenie, pokial ide o niektoré letecké spojenia, ani nespochybnila prednostné postavenie spolocnosti Iberia na dotknutých spojeniach. Okrem toho Komisia vo svojich vyjadreniach vysvetluje, ze Iberia disponovala, pokial ide o Latinskú Ameriku, trhom, pre ktorý mala silnú obchodnú stratégiu, takze jej budúcnost bola vystavená mensej neistote, alebo inými slovami rizikovým faktorom. Domnievat sa, ze prednostné postavenie leteckej spolocnosti na niektorých leteckých spojeniach by jej mohlo priniest výhodu, ktorá jej znizuje rizikový faktor, nie je zjavne nesprávna. 201 Pokial ide dalej o úcinky liberalizácie spanielskeho trhu sluzieb spojených s odbavovaním, je potrebné uviest, ze Komisia ich nepopiera, avsak zdôraznuje, ze pomoc pri odbavovaní predstavuje len 13 % obratu spolocnosti Iberia, teda percentuálny podiel, ktorý je este nizsí so zretelom na celú skupinu (odôvodnenie c. 31 napadnutého rozhodnutia). Alitalia pritom tento percentuálny podiel nespochybnuje. V tomto zmysle teda nie je mozné hovorit o ziadnom zjavne nesprávnom posúdení. 202 Pokial ide o liberalizáciu talianskeho trhu civilného letectva, je potrebné poznamenat, ze Alitalia nespochybnuje úcinky, tvrdí vsak, ze ich vo svojom pláne zohladnila. Táto jediná okolnost nemôze odstránit riziko, ktoré táto liberalizácia predstavuje pre investorov, ani teda zakázat jeho zohladnenie pri stanovení minimálnej miery. Je potrebné tiez uviest, ze liberalizácia spanielskeho trhu civilného letectva bola zacatá pred liberalizáciou talianskeho trhu. Komisia teda správne tvrdí, ze uz mohla stanovit úcinky tejto liberalizácie voci spolocnosti Iberia, zatial co vplyv otvorenia talianskeho vnútorného trhu na spolocnost Alitalia bol v roku 1997 velmi neistý. 203 Nakoniec, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa letiska v Malpensa, po odmietnutí týchto tvrdení spolocnostou Alitalia v jej zalobe v replike pripustila, ze je pravda, ze prestupné letisko v Malpensa predstavuje významný strategický prvok pre rozvoj spolocnosti. 204 Z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, navyse vyplýva, ze "fáza rozvoja bola zalozená hlavne na sprevádzkovaní prestupného letiska Malpensa od roku 1998" (bod 12). Prestupné letisko Malpensa je navyse uvedené medzi "klúcovými prvkami plánu", ktoré sú spomínané v dokumente spolocnosti Alitalia, na ktorý odkazuje ten istý rozsudok (bod 120). 205 Nie je preto mozné spochybnit, ze rozvoj prestupného letiska v Malpensa predstavoval podstatnú súcast plánu restrukturalizácie spolocnosti Alitalia. Skutocnost, ze Alitalia mohla na svojich úctoch zaznamenat prospech súvisiaci s rozvojom tohto prestupného letiska (hub) len za posledné dva roky tohto plánu, nemôze z pohladu investorov odstránit riziko, ktoré so sebou táto operácia nesie, ani teda zakázat jeho zohladnenie pri stanovení minimálnej miery. Je teda nesporné, ze toto riziko sa týkalo priamo spolocnosti Alitalia a netýkalo sa spolocnosti Iberia. 206 Nakoniec tento prieskum neodhalil zjavne nesprávne posúdenie Komisie pri porovnaní situácie spolocnosti Alitalia so situáciou spolocnosti Iberia. Z porovnatelnej povahy situácie týchto dvoch leteckých spolocností vyplýva, ze Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, stanovit v prejednávanej veci minimálnu mieru na 30 %, ktorá bola totozná s minimálnou mierou, ktorú stanovila vo veci Iberia. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze porovnanie dvoch spolocností je pri odôvodnení stanovenia minimálnej miery na 30 % pouzité len ako doplnujúci alebo potvrdzujúci prvok. 207 V odpovedi na námietku spolocnosti Alitalia, ktorou napáda odkaz na Continental Airlines, ktorý Komisia uskutocnila v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia, je potrebné este dodat, ze Komisia pri porovnaní so situáciou tejto americkej spolocnosti zohladnuje obdobie do novembra 1998. Ide teda o skutocnosti, ktoré nemala k dispozícii v case prijatia rozhodnutia z roku 1997. Komisia vsak nemôze vykonat ziadne hodnotenie zalozené na neskorsej situácii (pozri bod 137 uvedený vyssie). 208 Odkaz uskutocnený v odôvodnení c. 32 napadnutého rozhodnutia na americkú spolocnost Continental Airlines je teda nutné povazovat za irelevantný bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmavat tvrdenia spolocnosti Alitalia, ktoré sa ho týkajú. Irelevantnost tohto doplnkového a cisto potvrdzujúceho údaja sa vsak nemôze dotknút odôvodnenia Komisie, ani legality napadnutého rozhodnutia. b) Nedostatocné riadne zohladnenie úcinkov poslednej verzie plánu pri výpocte minimálnej miery Tvrdenia úcastníkov konania 209 Alitalia poznamenáva, ze Komisia v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia uznáva rozhodnutie, ze posledné zmeny uskutocnené v pláne restrukturalizácie v júni 1997 "znizujú... riziká podstatnej operácie". Podla spolocnosti Alitalia malo toto zistenie viest Komisiu k tomu, aby stanovila minimálnu mieru nizsiu ako mieru, ktorá bola stanovená predtým. 210 Alitalia dodáva, ze na úcely posúdenia rizika investície do podniku a minimálnej miery, ktorá z neho vyplýva, analytici zohladnujú jeho zadlzenost vo vztahu k vlastným kapitálovým zdrojom. Aby tento ukazovatel bol premenený na skutocný ukazovatel o financnom riziku, je nevyhnutné, aby bol porovnaný jeho pomer zadlzenost/vlastné zdroje (gearing; dalej len "stupen zadlzenosti") s priemerným pomerom zadlzenosti porovnatelných podnikov. Kedze vsak je stupen zadlzenosti spolocnosti Alitalia porovnatelný so stupnom zadlzenosti jej najvýznamnejsích konkurentov, nemôze patrit, na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia, medzi informácie, ktoré môzu prípadne viest k vyssej minimálnej miere, nez je obvykle uplatnitelná pre investície v tomto odvetví. 211 Komisia tvrdí, ze nie je relevantné porovnávat stupen zadlzenosti spolocnosti Alitalia v case skoncenia plánu restrukturalizácie v roku 2000 so stupnom zadlzenosti ostatných spolocností, tak ako to robila Alitalia. 212 Komisia tvrdí, ze v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia zdôraznuje skutocnost, ze posledné zmeny uskutocnené v pláne nemali vplyv na úroven stupna zadlzenosti a na jeho význam, ktorý má v rámci skutocností, nad ktorými uvazuje súkromný investor pri rozhodnutí, ci investovat, alebo nie. Posúdenie Súdom prvého stupna 213 Komisia v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze posledná verzia plánu restrukturalizácie spolocnosti Alitalia znizuje podstatné riziká operácie a zvysuje rentabilitu kapitálového vkladu. Zastáva vsak názor, ze zmeny uskutocnené plánom "zostávajú marginálne a sú ovela menej významné ako prvé zmeny plánu, ktoré uskutocnili talianske orgány vo februári 1997". 214 Je potrebné pripomenút (pozri body 125 az 136 uvedené vyssie a odôvodnenia c. 10 a 27 napadnutého rozhodnutia), ze Komisia vypocítala dosah týchto zmien a ze pri tejto prílezitosti prevzala výpocty uskutocnené svojimi poradcami v ich správe z 1. júna 2001, ktorá je uvedená v prílohe k vyjadreniu k zalobe. Alitalia neuviedla ziadnu presnú vecnú námietku týkajúcu sa uvedených výpoctov. 215 V odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza: "Je nutné dodat, ze zadlzenost spolocnosti Alitalia a pomer zadlzenost/vlastné zdroje (gearing) za rok 2000 neboli podstatne zmenené. Tieto posledné údaje sú z pohladu investora rozhodujúce pre posúdenie prevzatia rizika. Zmeny plánu, ktoré boli uskutocnené v júni 1997, sa v podstate nadalej nedotýkajú posúdenia, ktoré uskutocnil investor, ktorý koná len na základe obchodných kritérií, so zretelom na trvanie rizík spojených s operáciou, tak ako sú opísané vyssie." 216 Z odpovede úcastníkov konania na písomné otázky polozené Súdom prvého stupna vyplýva, ze Alitalia nepopiera skutocnost, ze v poslednej verzii plánu nebol stupen zadlzenosti významne zmenený, avsak uvádza, ze takáto zmena nebola nevyhnutná, pretoze stupen jej zadlzenosti zodpovedal priemernej hodnote v odvetví. 217 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze stupen zadlzenosti pre rok 2000 nebol významne zmenený. Skutocnost, ze stupen zadlzenosti spolocnosti Alitalia mohol zodpovedat, tak ako to tvrdí Alitalia, priemernej hodnote v odvetví, na tomto konstatovaní nic nemení. 218 V dôsledku toho Alitalia nepreukázala, ze Komisia nezohladnila dostatocne vázne vplyv poslednej verzie plánu restrukturalizácie pri stanovení minimálnej miery. c) Zohladnenie nesprávnych predpokladov vo výpocte minimálnej miery Tvrdenia úcastníkov konania 219 Alitalia zastáva názor, ze minimálna miera musí byt stanovená podla nákladov na majetkovú úcast podniku, teda podla ocakávanej výnosnosti rizikovej kapitálovej investície do tohto podniku. Táto výnosnost je sama osebe urcená na základe vzorca, ktorý odráza vseobecné investicné riziko a osobitné investicné riziko v urcitom podniku. 220 Alitalia nechápe, ako Komisia môze vypocítat náklady na vlastnú majetkovú úcast vo výske 14 % a takisto stanovit minimálnu mieru na 30 %. Alitalia sa domnieva, ze náklady na majetkovú úcast vo výske 14 %, ktoré sú stanovené podla modelu hodnotenia investicného majetku (capital asset pricing model) (CAPM), ktorý zohladnuje rizikové prvky pre odvetvie leteckej dopravy, ako aj osobitný rizikový faktor podniku. Zo správy poradcov Komisie z 18. júna 1997 vyplýva, ze dospeli k tomuto percentuálnemu podielu na základe toho, ze vychádzali z obzvlást vysokého "koeficientu b" vo výske 1,23, ktorý vyjadruje vztah medzi variabilitou trhovej výnosnosti a variabilitou výnosnosti dotknutého podniku kótovaného na burze, co uz odráza posúdenie hodnoty, pokial ide o riziko, ktoré so sebou nesie sporná investícia. 221 Alitalia v tomto zmysle kritizuje rôzne rizikové faktory, ktoré Komisia uvádza v odôvodneniach c. 25 a 26 napadnutého rozhodnutia. 222 Alitalia dalej tvrdí, ze zaznamenala kladné hospodárske výsledky v období, ktoré predchádzalo plánu, avsak ze nemala niekolko rokov cisté kladné výsledky z dôvodu nerovnováhy medzi vlastnými zdrojmi a zdrojmi tretích osôb, teda nerovnováhe, ktorú mal plán restrukturalizácie v úmysle osobitným spôsobom napravit. Alitalia navyse mala pocas prvého polroku 1997 priaznivejsí hospodársky výsledok, ako plán predpokladal. IRI sa nakoniec nachádzala v postavení holdingovej spolocnosti, ktorá je uz akcionárom spolocnosti v osobitnej situácii, co jej umoznilo mat na úcely zhodnotenia investície lepsiu znalost a lepsiu schopnost pochopit túto spolocnost. 223 V odpovedi na hodnotenie Komisie, podla ktorého je hypotéza týkajúca sa plánu budúceho rozvoja produktivity, prevádzkových nákladov, koeficientov zaplnenia sedadlovej kapacity a jednotkových príjmov spolocnosti zalozená dost optimisticky, Alitalia namieta, ze poradcovia Komisie prijali predpoklady stanovené v pláne spolocnosti bez toho, aby uviedli iné zdroje, ktoré by ich mohli vyvrátit. Samotná Komisia pripustila, ze plán, tak ako bol od januára 1997 vylepsený a prijatý, bol realistický. 224 Pokial ide o úlohu prestupného letiska Malpensa pri ocakávanej obnove, Alitalia uvádza, ze táto skutocnost zohrávala v pláne velmi malú rolu, aj ked bol dotknutý projekt pre spolocnost nepochybne velmi významný. V tomto zmysle zdôraznuje, ze úcinky sprevádzkovania tohto prestupného letiska sa mohli ukázat najskôr po roku 2000 a neboli z opatrnosti zahrnuté do výpoctu konecnej hodnoty. Pokial ide o vzdialenost, ktorá oddeluje Malpensu od Milána (Taliansko), je porovnatelná so vzdialenostou medzi inými európskymi letiskami a mestami, na ktoré sú napojené, ako napríklad Gatwick alebo Stansted (Spojené královstvo), Mníchov (Nemecko) a Oslo (Nórsko). To isté platí pre cas potrebný na dosiahnutie letiska Malpensa z Milána. 225 Pokial ide o liberalizáciu talianskeho vnútorného trhu, Alitalia tvrdí, ze plán dôkladne zohladnil stratu podielu na trhu, ktorá bola pre spolocnost Alitalia väcsia ako pre ostatných európskych leteckých dopravcov, tým, ze stanovil pokles priemerného jednotkového zisku na 23 %. Alitalia dalej uvádza, ze nie je relevantným tvrdenie Komisie, podla ktorého taliansky vnútorný trh bol skutocne liberalizovaný az na konci roku 1995 a ze bude do znacnej miery neisté, ako bude Alitalia schopná celit hospodárskej sútazi. 226 Alitalia tvrdí, ze jej jednotkové prevádzkové náklady sa vyrovnali nákladom jej hlavných konkurentov. Podla jej názoru Komisia v napadnutom rozhodnutí zastáva iný názor, aký mala v tomto zmysle v rozhodnutí z roku 1997, pretoze preskúmava ex post vývoj výsledkov spolocnosti. 227 Nakoniec, pokial ide o vázne sociálne problémy, ktoré Alitalia mala v rokoch 1995 a 1996, zdôraznuje, ze zmenená politika podniku sa konkrétne odrazila v kolektívnych zmluvách uzavretých v roku 1996. Pocas celého preskúmania sa neuskutocnil ziadny strajk. 228 Komisia tvrdí, ze stanovenie minimálnej miery je v prejednávanej veci operáciou, ktorá musí byt zaradená do historického kontextu stanoveného na základe perspektívneho posúdenia, so zretelom na psychologický a subjektívny stupen sklonu k riziku, alebo odvrátenie sa od rizika v urcitom odvetví, ktoré je osobitné a ktoré sa vyznacuje takouto vzájomnou závislostou, ako odvetvie leteckej dopravy. Výpocet minimálnej miery musí podla jej názoru zohladnit riziká podstatné v dotknutom pláne. 229 Náklady na majetkovú úcast, ktoré boli podla CAPM odhadnuté na 14 %, nemajú nic spolocné s minimálnou mierou a naopak je potrebné ich zohladnit pri výpocte vnútornej miery. Koeficient b bol pouzitý výlucne v rámci celkového výpoctu podielu spolocnosti IRI v spolocnosti Alitalia k 31. decembru 2000. Tento koeficient vyjadruje osobitné riziko podniku v kontexte burzy a nemal osobitný význam, kedze Alitalia nebola dostatocne kótovaná. 230 Komisia tvrdí, ze výsledky spolocnosti Alitalia za prvý polrok 1997 sú irelevantné, pretoze neboli známe v case prijatia rozhodnutia z roku 1997. 231 Tvrdenie spolocnosti Alitalia, ktoré smeruje k preukázaniu obmedzeného vplyvu prestupného letiska Malpensa, je úplne v rozpore s ocakávaniami, ktoré táto spolocnost vyjadrovala v prvej verzii plánu restrukturalizácie. Komisia takisto spochybnuje tvrdenia zalozené na porovnávaní prestupného letiska Malpensa s letiskami Gatwick, Stansted, Mníchov a Oslo. 232 Podla Komisie je liberalizácia talianskeho vnútorného trhu pre spolocnost Alitalia velmi významná, pretoze Talianska republika je jediným velkým clenským státom Spolocenstva, ktorý najviac vyuzil vsetky moznosti, ktoré ponúka nariadenie Rady (EHS) c. 2408/92 z 23. júla 1992 [o] prístupe leteckých dopravcov spolocenstva k letovým trasám v rámci spolocenstva ([34]Ú. v. ES L 240, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 420), aby ochránil svoj trh výlucne v prospech svojej národnej spolocnosti. V dôsledku toho nemohlo byt v roku 1997, teda v case liberalizácie a ukoncenia monopolného postavenia, vylúcené riziko závazných negatívnych dosahov pre spolocnost Alitalia. Navyse medzi troma prípadmi citovanými spolocnostou Alitalia je len prípad Spanielskeho královstva relevantný, pretoze Spojené královstvo a Spolková republika Nemecko liberalizovali svoj trh v case, ktorý sa lísil od referencného obdobia 1992-1995, ktoré zvolila Alitalia. 233 Komisia uvádza, ze jednotkové prevádzkové náklady uvedené v odôvodnení c. 26 stvrtej zarázke napadnutého rozhodnutia sa vztahujú na obdobie 1996-1997 a nie na rok 2000, teda na rok dokoncenia plánu. Komisia preto tvrdí, ze je nesporné, ze jednotkové náklady spolocnosti Alitalia boli vyssie o 12 %, ako je priemer jej európskych konkurentov. 234 Komisia nakoniec tvrdí, ze skutocnost, ze nedoslo ku strajkom, nie je rozhodujúca. Minimálna miera by bola totiz vyssia ako 30 %, ak by pocas preskúmania ku strajkom doslo. Posúdenie Súdom prvého stupna 235 Alitalia uvádza námietky, ktoré sa týkajú spôsobu výpoctu minimálnej miery, a spochybnuje výber rizík, ktoré Komisia zohladnila na úcely stanovenia tejto miery. -- Spôsob výpoctu minimálnej miery 236 V rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (body 98 a 99), Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia na úcely posúdenia, ci investície IRI splnajú kritérium súkromného investora, a teda na úcely hodnotenia, ci táto investícia obsahuje prvky státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, sa inspirovala zásadami svojho oznámenia o uplatnení clánkov [87 ES] a [88 ES] a clánku 61 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) na státnu pomoc v odvetví letectva ([35]Ú. v. ES C 350, 1994, s. 5) (dalej len "oznámenie o letectve"). Komisia totiz v rozhodnutí z roku 1997 (bod VII) porovnala výsku investície IRI s hodnotou ocakávaného penazného toku z projektu aktualizovanou na základe minimálnej miery, ktorú by pozadoval súkromný investor. Dospela k záveru, ze vnútorná miera bola v prejednávanej veci nizsia ako minimálna miera a ze v dôsledku toho investícia nesplnila kritérium súkromného investora. Súd prvého stupna dodal, ze metódu pouzitú Komisiou v rozhodnutí z roku 1997 nie je mozné ako takú kritizovat. 237 V odôvodnení c. 25 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "[v] prejednávanej veci a na základe informácií, ktoré má k dispozícii, najmä správy jej poradcov, [zastáva] názor, ze [minimálna miera] je priblizne 30 % z dôvodu výsky dotknutej sumy a najmä rizík, ktoré táto operácia so sebou nesie". Dodáva, ze "táto miera vo výske najmenej 30 % totiz zahrnuje moznost, ze sa plán nevyvíja podla ocakávania a ze sa ukáze, ze skutocná výnosnost investície bude nakoniec podstatne nizsia". Dalej uvádza, ze "miera musí navyse presahovat náklady na majetkovú úcast, pretoze tie nezohladnujú vsetky riziká spojené so spolocnostou". 238 Pokial ide o námietky spolocnosti Alitalia, ze medzi mierou 14 % stanovenou pre náklady na majetkovú úcast a minimálnou mierou je pomer 1:2, z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia zohladnila náklady na majetkovú úcast spolocnosti Alitalia, ktoré boli vypocítané pouzitím CAPM, aby po prvé vypocítala hodnotu podielu IRI v spolocnosti Alitalia v decembri 2000 (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia) a aby potom urcila na základe týchto údajov vnútornú mieru (odôvodnenie c. 23 napadnutého rozhodnutia) a nie minimálnu mieru. 239 Znenie druhej a tretej správy poradcov Komisie, ktoré sú pripojené v prílohe k zalobe, tiez potvrdzuje, ze táto miera vo výske 14 % bola vypocítaná na úcely posúdenia jedného z prvkov, ktoré musia byt pri stanovení vnútornej miery zohladnené. 240 Kedze miera 14 % slúzi na výpocet vnútornej miery a nie na výpocet minimálnej miery, Alitalia v rámci svojej kritiky nesprávne napáda stanovenie minimálnej miery na 30 % a odkazuje na pomer 1:2 medzi týmito dvomi mierami. 241 V odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia a vo svojich vyjadreniach Komisia navyse zdôraznuje, ze náklady na majetkovú úcast, vypocítané na základe koeficientu b pre spolocnost Alitalia, zohladnujú riziká vyplývajúce z celkovej situácie spolocnosti, najmä v kontexte burzy, ako aj riziká, ktoré prinálezia k dotknutému odvetviu. Komisia tvrdí, ze kedze Alitalia nebola v rokoch 1996-1997 dostatocne kótovaná, odhad 14 % a koeficientu b pre spolocnost Alitalia vypocítaného v roku 2000 je výsledkom operácie, ktorá je nutne teoretická a zalozená na koeficiente b pre iné porovnatelné letecké spolocnosti. Zdôraznuje, ze takto vypocítaný koeficient b nemôze odrázat osobitné riziko spolocnosti Alitalia v rokoch 1996-1997 a ze vázené priemerné náklady na majetkovú úcast definovanú na tomto základe "nezohladnujú osobitné riziko spolocnosti Alitalia" (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). 242 Minimálna miera zohladnuje "dotknutú sumu a osobitnejsie riziká spojené s operáciou" (odôvodnenie c. 25 napadnutého rozhodnutia). Metóda Komisie je teda koherentná, a to o to viac, ze samotná Alitalia vyhlasuje, ze stanovenie minimálnej miery nie je výsledkom pouzitia matematického vzorca, ale pouzitia empirických výskumov, pri ktorých sa nesmie zabudnút na investicné ciele investora porovnatelného s verejným investorom (pozri tiez odôvodnenie c. 24 napadnutého rozhodnutia). 243 Nakoniec Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zastávala názor, ze osobitné postavenie IRI ako holdingovej spolocnosti, ktorá je uz akcionárom spolocnosti, jej neumoznilo mat na úcely zhodnotenia investície lepsiu znalost a lepsiu schopnost pochopit túto spolocnost. Je totiz potrebné zdôraznit, ze IRI je holdingovou spolocnostou, ktorú úplne vlastní taliansky stát. Referencné parametre pre výpocet minimálnej miery vsak nie sú parametrami státu, ale trhu. Navyse tým, ze IRI uz bola akcionárom spolocnosti Alitalia, mohla mat záujem na nadhodnotení spolocnosti. Z toho vyplýva, ze nie je mozné predpokladat, ze podiel IRI na kapitáli spolocnosti Alitalia jej nutne priznáva lepsiu schopnost posúdit minimálnu mieru, ktorú by vyzadoval súkromný investor konajúci podla zásad trhu. 244 V dôsledku toho námietky predlozené spolocnostou Alitalia týkajúce sa metódy pouzitej Komisiou nie sú opodstatnené. -- Riziká zohladnené Komisiou 245 Kedze Alitalia spochybnuje riziká, ktoré Komisia zohladnila v napadnutom rozhodnutí pre stanovenie minimálnej miery, je potrebné ich jednotlivo preskúmat. 246 Po prvé, pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého v odvetví leteckej dopravy sú marze tradicne nízke a výkyvy v ziskoch a stratách vysoké (odôvodnenie c. 25 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia), Alitalia ho nespochybnuje ako také. Jej argument sa týka skôr skutocnosti, ze riziká spojené s cinnostou v odvetví uz boli zohladnené z iného pohladu. 247 Najskôr je nutné poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí sú tieto rizikové faktory, ktoré sú zohladnené pouzitím koeficientu b vo vzorci CAPM, obmedzené na stanovenie jedného z prvkov vnútornej miery, a to konecnej hodnoty na konci roka 2000 (odôvodnenie c. 22 napadnutého rozhodnutia). Navyse koeficient b nevyjadruje konkrétne riziko spojené s dotknutým odvetvím. Ako Alitalia uznáva, koeficient b umoznuje zmerat vzájomný vztah medzi variabilitou výnosnosti trhu a variabilitou výnosnosti podniku, ktorých sa posúdenie týka. 248 Toto stanovenie minimálnej miery sa navyse neuskutocnuje rovnakým spôsobom ako stanovenie vnútornej miery, ktoré vyplýva skôr z uplatnenia matematického vzorca. Ide o empirické a perspektívne posúdenie minimálnej miery, ktorú by vyzadoval súkromný investor konajúci podla zásad trhu, aby so zretelom na riziká, ktoré táto operácia so sebou nesie, takúto financnú operáciu uskutocnil (pozri bod 242 uvedený vyssie). Za týchto okolností by bol súkromný investor oprávnený zohladnit medzi osobitnými rizikami spojenými s dotknutou operáciou skutocnost, ze ide o odvetvie leteckej dopravy, v ktorom sú marze tradicne nízke a výkyvy v ziskoch a stratách vysoké. 249 Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked toto riziko spomenula v odôvodnení c. 25 napadnutého rozhodnutia. 250 Po druhé je zjavné, ze Alitalia nespochybnuje, ze nemala velmi kladné hospodárske výsledky (odôvodnenie c. 25 druhá zarázka napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze cielom sporného plánu malo byt najmä zabránit podkapitalizácii, nemení nic na nepriaznivej financnej situácii spolocnosti Alitalia, ktorá predstavovala riziko, ktoré mohol súkromný investor zohladnit skôr, ako upísal akékolvek zvýsenie kapitálu. 251 Toto zistenie nemôze byt ovplyvnené skutocnostou, ze Alitalia mala pocas prvého polroka 1997 priaznivejsí prevádzkový výsledok, ako ocakával plán restrukturalizácie. Aj keby bolo mozné na základe týchto údajov predpokladat budúce výsledky plánu, boli v kazdom prípade známe az po posúdení rizika v rámci rozhodnutia z roku 1997 a nemohli byt teda zohladnené (pozri bod 137 uvedený vyssie). 252 Pokial ide o odhad výsledkov prvého stvrtroka 1997, ktorý ukázal lepsiu nápravu, ako sa predpokladalo, je nutné zdôraznit, ze vychádzal z nerevidovaných predbezných údajov, co spolocnost Alitalia nespochybnila. Skutocnost, ze dotknuté údaje neboli spolahlivé v spojení s velmi krátkou dlzkou posudzovaného obdobia, oprávnovala Komisiu na to, aby zastávala názor, ze tieto údaje nespochybnujú jej posúdenie rizika spojeného s chýbajúcimi významnými kladnými prevádzkovými výsledkami spolocnosti Alitalia od konca osemdesiatych rokov, aj napriek zlepseniu od roku 1994. 253 Po tretie, pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého je plán zalozený skôr na optimistických predpokladoch v oblasti vývoja produktivity, prevádzkových nákladov, koeficientov zaplnenia sedadlovej kapacity a jednotkových príjmov spolocnosti (odôvodnenie c. 26 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia), je nutné konstatovat, ze správa poradcov Komisie z 18. júna 1997, ktorá je pripojená v prílohe k zalobe, spomína urcité zmeny, ktoré boli uskutocnené v predchádzajúcom pláne, a zdôraznuje, ze zmenený plán je opatrnejsí ako pôvodný plán. Táto správa vsak dalej spomína skutocnost, ze plán nadalej obsahuje niekolko optimistických skutocností a ze by bolo zlozité dosiahnut niektoré ciele. Uvedené skutocnosti sú presne tie isté, aké sú spomenuté v odôvodnení c. 26 prvej zarázke napadnutého rozhodnutia a pre ktoré hovorí toto rozhodnutie o "skôr optimistických" predpokladoch. 254 Navyse v dodatocnej správe, pripojenej v prílohe k správe z 18. júna 1997, hodnotia poradcovia Komisie vseobecnú realizovatelnost plánu restrukturalizácie a primeranost sporného kapitálového vkladu. Vysvetlujú, ze v ich predchádzajúcich správach analyzovali vlastnosti plánu na úcely výpoctu miery výnosnosti, ktorú by potenciálny investor rozumne vyzadoval na to, aby do spolocnosti Alitalia investoval. Poradcovia Komisie dodávajú, ze v tomto kontexte boli skutocnosti, ktoré povazovali za "optimistické", vyuzité pre výpocet na výpocet miery výnosnosti, ktorú vyzaduje súkromný investor. Dalej vsak tvrdia, ze tieto skutocnosti neznamenajú, ze plán nebol realizovatelný. 255 Z toho vyplýva, ze Alitalia nemôze spochybnit zohladnenie optimistických predpokladov vo svojom pláne restrukturalizácie uplatnením skutocnosti, ze v tejto doplnujúcej správe poradcovia Komisie dospeli k záveru, ze plán bol vseobecne realizovatelný. Táto doplnujúca správa, ako aj hlavná správa z 18. júna 1997 totiz poukazujú práve na tieto optimistické prvky. 256 V kazdom prípade skutocnost, ze niektoré konkrétne predpoklady sa povazujú za optimistické, nemôze byt ako taká povazovaná za skutocnost, ktorá je v rozpore s posúdením vseobecnej realizovatelnosti plánu restrukturalizácie. 257 Nakoniec, na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, kontroly, ktoré uskutocnili na úcely preskúmania stavu vývoja, Komisia ani jej poradcovia nie vzdy konstatovali, ze boli splnené ciele produktivity a prevádzkových nákladov. Osobitne z úryvku správy vyhotovenej poradcami Komisie v júli 1999, ktorú Alitalia predlozila v prílohe k replike, totiz vyplýva, ze prevádzkové náklady boli vyssie ako prognózy plánu a ze aj napriek zlepseniu v niektorých prípadoch oproti roku 1997 produktivita nedosiahla ciele. 258 V kazdom prípade toto tvrdenie spolocnosti Alitalia a údaje predlozené na jeho podporu musia byt odmietnuté v rozsahu, v akom sú zalozené na skutocnostiach ex post. 259 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked zahrnula medzi doplnujúce rizikové faktory, ktoré mohol súkromný investor zohladnit, skutocnost, ze plán je zalozený na optimistických predpokladoch v oblasti rozvoja produktivity, prevádzkových nákladov, koeficientov zaplnenia sedadlovej kapacity a jednotkových príjmov spolocnosti. 260 Po stvrté, pokial ide o riziká spojené so skutocnostou, ze osobitné moznosti nového letiska Malpensa, ako aj podmienky jeho uvedenia do prevádzky zostávajú vo velkej miere neznáme (odôvodnenie c. 26 prvá zarázka napadnutého rozhodnutia), je potrebné odkázat na body 203 a 204 uvedené vyssie, z ktorých vyplýva, ze letisko Malpensa bolo klúcovým prvkom plánu restrukturalizácie. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked tvrdila, ze ocakávaná obnova zálezí z velkej casti na uvedení letiska Malpensa do prevádzky po roku 1998. 261 Alitalia nenamietala tvrdenie Komisie, ze hoci nové letisko Malpensa by ponúklo ovela viac letov, nez aké ponúkalo letisko Linate (Taliansko), ktoré uz bolo velmi predimenzované, lety by boli dostupné aj konkurentom spolocnosti Alitalia. Rozvoj hospodárskej sútaze pritom predstavuje riziko pre spolocnost Alitalia. 262 Pokial ide o porovnanie vzdialeností s inými európskymi letiskami, je potrebné v tomto zmysle zdôraznit, ze vzdialenost medzi letiskom v Mníchove a centrom Mníchova, teda 37 kilometrov, nie je porovnatelná so vzdialenostou medzi letiskom Malpensa a centrom Milána, ci uz sa vychádza z údajov predlozených Komisiou, teda 55 kilometrov, alebo 48 kilometrov, tak ako to tvrdí Alitalia. V prípade dalsích troch letísk je mozné povazovat túto vzdialenost za porovnatelnú. Malpensa teda patrí medzi letiská, ktoré sú najvzdialenejsie od centra mesta, ktorému slúzia. Porovnanie uskutocnené spolocnostou Alitalia vsak naráza na niektoré námietky týkajúce sa porovnatelnosti velkosti dotknutých letísk alebo ich miesta v uvedenom letiskovom systéme. Letisko Oslo totiz nie je rovnako velké ako milánske letisko a po druhé letiská Gatwick a Stansted nie sú hlavnými letiskami Londýna (Spojené královstvo), na rozdiel od letiska Malpensa, ktoré malo byt hlavným letiskom pre Miláno. Riziko spojené so vzdialenostou teda mohlo byt povazované za vyssie v prípade letiska Malpensa. 263 V kazdom prípade vysoké riziko spojené s otvorením letiska Malpensa po roku 1998 bolo zhrnuté v poslednej vete odôvodnenia c. 26 druhej zarázky napadnutého rozhodnutia takto: "Osobitné moznosti nového letiska, ako aj podmienky jeho uvedenia do prevádzky totiz zostávajú vo velkej miere neznáme." 264 Alitalia to nenamieta. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho pochybenia, ked zastávala názor, ze uvedenie prestupného letiska Malpensa do prevádzky predstavuje dodatocný rizikový faktor, ktorý súkromný investor mohol zohladnit. 265 Po piate, pokial ide o liberalizáciu talianskeho vnútorného trhu (odôvodnenie c. 26 tretia zarázka napadnutého rozhodnutia), je nesporné, ze k nej doslo az na konci roka 1995. 266 Vo svojich tvrdeniach, ktoré smerujú k odôvodneniu zisku vo výske 23 %, ktorý pouzila vo svojom pláne, vsak Alitalia pouzíva na porovnanie Spojené královstvo, Nemecko a Spanielsko. 267 Je vsak potrebné poukázat na to, ze ani Spojené královstvo, ani Nemecko neboli pocas referencného obdobia v porovnatelnej situácii ako Taliansko. Tieto dve krajiny totiz otvorili svoj vnútorný trh, v prípade Spojeného královstva na zaciatku, v prípade Nemecka na konci osemdesiatych rokov. Podla údajov, ktoré predlozila Alitalia, následne úplne liberalizovali svoje trhy na úrovni Spolocenstva, a to Spojené královstvo v roku 1993 a Nemecko v roku 1997. Túto situáciu nie je mozné porovnávat so situáciou Talianska, ktoré pristúpilo k liberalizácii dvoch trhov -- vnútorného a trhu Spolocenstva -- takmer súcasne, teda v rokoch 1996 a 1997, co spolocnost Alitalia prinútilo, aby celila novej hospodárskej sútazi súcasne na obidvoch frontoch. Táto situácia teda zvýsila prevádzkové riziká z pohladu súkromného investora. 268 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked medzi rizikové faktory, ktoré mohol súkromný investor zohladnit, spomenula liberalizáciu talianskeho vnútorného trhu na konci roka 1995 a neistoty o tom, ako bude Alitalia, ktorá mala do tej doby monopolné postavenie, schopná celit hospodárskej sútazi. 269 Po sieste, pokial ide o tvrdenie Komisie, ze jednotkové náklady spolocnosti Alitalia zostávajú vyssie ako jednotkové náklady jej hlavných konkurentov v Spolocenstve (odôvodnenie c. 26 stvrtá zarázka napadnutého rozhodnutia), je potrebné poukázat na to, ze toto znenie nevylucuje moznost zlepsenia situácie. Naopak, zdá sa, ze pouzitie slovesa "zostávajú" ju dokonca navrhuje. 270 Komisia tvrdí, ze svoje posúdenie zalozila na údajoch, ktoré jej boli oznámené v roku 1996. Alitalia poznamenáva, ze tieto údaje odkazujú v skutocnosti na rok 1994, pretoze jej náklady sa následne znízili. Na preukázanie tohto zlepsenia predkladá v prílohe svojej repliky statistické údaje, ktoré pochádzajú z publikácie AEA. 271 Je potrebné pripomenút, ze Komisia musela pouzit údaje, ktoré mala k dispozícii pri prijatí rozhodnutia z roku 1997 (pozri bod 137 uvedený vyssie). Statistické údaje, ktoré predlozila Alitalia, sú pouzité z dôvernej publikácie AEA, ktorej kópia prilozená ku spisu neobsahuje oficiálny dátum, hoci dátum 26. júna 1998 je písaný rukou. Komisia tvrdí, ze táto publikácia vysla az na konci roka 1997 a ze ju Alitalia po prvýkrát predlozila v stádiu repliky v tomto konaní. Alitalia teda nepreukázala, ze Komisia poznala alebo mohla poznat tieto údaje pri prijatí rozhodnutia z roku 1997. 272 Nie je preto mozné Komisii vytýkat, ze vychádzala z údajov, ktoré mala k dispozícii pri prijatí rozhodnutia z roku 1997, ani to, ze vychádzala zo skutocnosti, ze jednotkové náklady spolocnosti Alitalia zostávajú vyssie ako 12 % v porovnaní s konkurencnými podnikmi, tak ako to bolo uvedené v rozhodnutí z roku 1997. 273 Po siedme, pokial ide o tvrdenie, ze spolocnost mala v rokoch 1995 a 1996 vázne sociálne problémy a vseobecnejsie, ze hrozilo, ze bude zlozité uskutocnit zmenu "politiky podniku" (odôvodnenie c. 26 piata zarázka napadnutého rozhodnutia), je nutné konstatovat, ze prvá skutocnost je nesporná a ze mohla viest súkromného investora k tomu, aby povazoval nevyhnutnú zmenu podniku za rizikovú, a to aj napriek uzavretiu kolektívnych zmlúv, ktoré nemohli odstránit vsetky neistoty týkajúce sa reakcie zamestnancov. 274 Po preskúmaní rizík uvedených Komisiou na úcely podpory stanovenia minimálnej miery na 30 % je potrebné dospiet k záveru, ze sa Komisia v tomto zmysle nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 275 Zalobný dôvod zalozený na porusení a nesprávnom uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES pri stanovení minimálnej miery je teda potrebné zamietnut. 2. Stanovenie vnútornej miery 276 V tomto kontexte Alitalia spochybnuje výsku nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktoré Komisia zahrnula do výpoctu vnútornej miery, stanovenie vnútornej miery na základe poslednej verzie plánu, parametre pouzité Komisiou a úcinky premeny pôziciek na kapitál na výpocet vnútornej miery. a) Výska nákladov spojených s platobnou neschopnostou 277 Otázka zahrnutia nákladov spojených s platobnou neschopnostou uz bola rozobratá v bodoch 113 az 121 vyssie, avsak len z pohladu porusenia clánku 233 ES v zmysle rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie. Tu ide o urcenie, ci Komisia vo svojom posúdení nevychádzala z nepresných skutocností, alebo ci sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Tvrdenia úcastníkov konania 278 Alitalia predovsetkým tvrdí, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia nikdy nesúhlasila so sumou 750 miliárd ITL, vypocítanou Komisiou. 279 Alitalia poznamenáva, ze prvá splátka kapitálového vkladu jej umoznila splatit IRI 900 miliárd ITL krátkodobej pôzicky, ktoré by nebolo mozné splatit, ak by spolocnost bola v úpadku. Suma 900 miliárd ITL predstavuje minimálne a nie maximálne obmedzenie nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktorým tak bolo mozné zamedzit. So zretelom na zaplatenie týchto 900 miliárd ITL je ocenenie nákladov spojených s platobnou neschopnostou na 750 miliárd ITL nepochopitelné a neodôvodnené. 280 Konkrétnejsie, Alitalia vysvetluje, akým spôsobom vypocítala náklady, ktoré by IRI znásala v prípade úpadku spolocnosti, na 1140 miliárd ITL, teda údaj, ktorý podla nej predstavuje priemernú hodnotu medzi minimálnymi a maximálnymi výskami nákladov spojených s platobnou neschopnostou. Alitalia tvrdí, ze náklady spojené s platobnou neschopnostou uvedené v napadnutom rozhodnutí teda musia byt zvýsené o 236 miliárd ITL, co zvýsi vnútornú mieru o viac ako 4 %. 281 Alitalia nesúhlasí s tým, ze by precenila riziká krátkodobej straty za zálohy zaplatené na úcely získania leteckej flotily. Podla nej nie sú zálohy na stroje v prípade úpadku vymozitelné. 282 Alitalia takisto nepodcenila predajnú hodnotu flotily. Jej odhad je v tomto prípade zalozený na predajných hodnotách uvedených v odborných publikáciách, z ktorých je potrebné podla jej názoru odrátat výsku 25 a 45 % podla toho, ci sa predaj uskutocní pocas existencie podniku, alebo ide o nútený predaj. Pri súcasnom predaji viac ako dvoch alebo troch lietadiel musí byt hodnota znízená aspon o 12 % a posúdenie musí byt vykonané pre kazdý typ lietadla. Nakoniec, kedze percentuálny podiel znízenia hodnoty, ktorý sa nemôze prekrocit, je 10 az 15 % pre velkopredaj vo vztahu k maloobchodnej cene, ku ktorej je potrebné pripocítat 20 % stanovených Komisiou, co celkovo predstavuje 30 az 35 %, Alitalia takisto tvrdí, ze Komisia na podporu svojich tvrdení nepredlozila ziadny dôkaz. 283 Alitalia okrem toho namieta, ze nadhodnotila náklady spojené s likvidáciou. Do svojho výpoctu týchto nákladov priblizne vo výske 10 % realizovatelnej hodnoty zahrnuje Alitalia lehoty, ktoré sú nevyhnutné na skoncenie konaní, a náklady konkurzných konaní. Pokial ide o tieto náklady, Alitalia tvrdí, ze nemohla spochybnit sumu stanovenú Komisiou, pretoze táto suma nebola uvedená a pretoze jej výpocet bol podla správy poradcov Komisie z 18. júna 1997 zalozený na ich vlastných skúsenostiach. 284 Alitalia nakoniec odkazuje na skutocnost, ze jej likvidácia by negatívne ovplyvnila financnú situáciu IRI tým, ze by mala za následok zhorsenie ocenenia zadlzenosti spolocnosti Alitalia a zvýsila by náklady spojené s konkurzom. Z opatrnosti vsak tento dosah nevycíslila. 285 Na záver Alitalia uvádza, ze na základe zohladnenia nákladov spojených s platobnou neschopnostou v priemernej hodnote 1140 miliárd ITL by bola výnosnost investície vo výske 33 %. 286 Komisia poznamenáva, ze Alitalia nesúhlasila so zohladnením sumy 750 miliárd ITL a súcasne vysvetluje, ako dospela k tomuto záveru. 287 Pokial ide o dôvody, ktoré ju viedli ku stanoveniu tejto sumy, Komisia uvádza, ze sú spomenuté v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia, ako aj v správach jej poradcov z 21. februára a 18. júna 1997. Tvrdí, ze tabulka, ktorú vypracovala v rámci konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie, a ktorú Alitalia opätovne predlozila v prílohe k zalobe, uz do výpoctu vnútornej miery zahrnula náklady spojené s platobnou neschopnostou. 288 Komisia okrem toho namieta tvrdenie spolocnosti Alitalia, ze systematicky pouzívala extrémne hodnoty pre stanovenie vnútornej miery. V tomto zmysle uvádza príklady parametrov priaznivých pre spolocnost Alitalia, ktoré pri tomto výpocte pouzila. 289 Komisia poznamenáva, ze akýkolvek omyl, ktorého oprava by nezvýsila vnútornú mieru nad minimálnu mieru vo výske 30 %, by nemala vplyv na legalitu napadnutého rozhodnutia. Komisia v rôznych tabulkách ukazuje na rozdielnosti, ktoré existujú medzi jej posúdením a posúdením spolocnosti Alitalia, a pripisuje ich k ohodnoteniu flotily, ktorá predstavovala záruku na pôzicky, a posúdeniu platieb nezarucených veritelov, ktoré vyplývajú z likvidácie aktív. 290 Komisia dalej zastáva názor, ze skutocnost, ze prvou splátkou kapitálovej pomoci boli splatené pôzicky vo výske 900 miliárd ITL, neodôvodnuje stanovenie nákladov spojených s platobnou neschopnostou na rovnakú sumu. 291 Komisia namieta posúdenie spolocnosti Alitalia z viacerých aspektov. Predkladá tabulku, ktorá zdôraznuje rozdielnosti medzi úcastníkmi konania v oblasti hodnotenia platieb urcených veritelom, a uvádza, ze sa týkajú castí "Zálohy na stroje", "Flotila", "Pohladávky", "Náklady spojené s konkurzom". 292 Pokial ide o zálohy na stroje, Komisia zastáva názor, ze sú vymozitelné v plnej výske. Ustanovenia zmluvy, ktoré stanovujú moznost vypovedat zmluvy o dodávkach lietadiel, totiz nevylucujú platby záloh. Okrem toho by v zmysle dostupných informácií nebolo odôvodnené vychádzat z celkovej straty z týchto úverov, ani vylúcit moznost previest zmluvy na iné spolocnosti. 293 Pokial ide o hodnoty flotily v prípade úpadku, Komisia uvádza, ze posúdenie musí byt zalozené na hodnotách z roku 1996 a nie z roku 1999 alebo 2000, ako nesprávne uvádza Alitalia. Komisia tvrdí, ze vychádzala z dôkladného posúdenia správy svojich poradcov z júna 1997, podla ktorej sa trhová hodnota lietadiel znízila rádovo o 10 az 20 %. Na úcely overenia jej hodnotenia vyuzili poradcovia Komisie za pomoci znalca z odvetvia odbornú prírucku, ktorá podrobne uvádza ceny linkových lietadiel. Percentuálny podiel znízenia hodnoty, ktorý nemôze byt prekrocený, zodpovedá znízeniu o 20 % vo vztahu k velkoobchodnej cene, teda cene, ktorá je uz znízená o 8 alebo 9 % vo vztahu k maloobchodnej cene. 294 Pokial ide o náklady spojené s konkurzom, Komisia ich odhaduje vo výske 64 az 92 miliárd ITL, zatial co Alitalia zastáva názor, ze sa pohybujú medzi 287 a 427 miliárd ITL. Komisia tvrdí, ze na úcely správneho výpoctu týchto nákladov je podla talianskych právnych predpisov mozné rozlisovat medzi dvomi schémami rôznych konkurzov, a to dobrovolnou likvidáciou, alebo kolektívnym konkurzným konaním. Dobrovolnú likvidáciu vykonáva externý likvidátor a jeho náklady predstavujú 1 % predaných aktív, ku ktorým sa pripocítajú náklady na odmenu vo výske 0,75 % konecných odhadnutých pasív, pricom tieto údaje boli prevzaté zo sadzobníka talianskych úctovníkov. V prípade kolektívneho konkurzného konania získajú správca konkurznej podstaty alebo súdny komisár az 0,9 % predaných aktív, k comu sa pripocíta odmena vo výske najviac 0,37 % odhadnutých pasív (clánky 1 a 2 nariadenia ministerstva c. 570 z 20. júla 1992). V obidvoch prípadoch je potrebné dalej preskúmat náklady spojené so znaleckými posudkami, ktoré umoznujú stanovit realizovatelnú hodnotu majetku, ktorý je predmetom likvidácie. Tieto náklady môzu byt vypocítané na základe sadzobníkov rôznych predpisov, ktoré sa vztahujú na odborníkov. V prípade spolocnosti Alitalia je potrebné odkázat na sadzobník inzinierov a architektov, ktorý v takomto prípade stanoví nárok vo výske 0,05 % z kazdého ohodnoteného predmetu. Na základe maximálnych sadzieb pre likvidátora alebo správcu konkurznej podstaty a znalca sú náklady spojené s likvidáciou podla Komisie 2,2 % z celkovej sumy predaných aktív v prípade likvidácie alebo 1,49 % celkovej sumy predaných aktív v rámci kolektívneho konkurzného konania. 295 Pokial ide o zohladnenie casového faktora pri výpocte nákladov spojených s platobnou neschopnostou, Komisia uvádza, ze nie je správne tvrdit, ze pre ukoncenie likvidácie vsetkých aktív spolocnosti Alitalia bola nevyhnutná doba siestich rokov. Tento údaj totiz vyplýva z uplatnenia priemerných statistík -- ktoré sa vsak vztahujú len okrajovo na akciové spolocnosti a velké priemyslové skupiny -- na úplne odlisný subjekt, a to na velkú národnú spolocnost. Aj ked sa zohladní táto priemerná doba siestich rokov, nie je vôbec pravdivé ani preukázatelné to, ze celková suma vyplývajúca z konania musí byt prijatá len raz, a to na jeho konci, pretoze veritelia môzu byt vyplácaní pocas likvidácie majetku. Je preto nemozné presne a vierohodne posúdit úcinok casového faktora. Ak by sme okrem toho chceli zohladnit stratu z úverov z dôvodu casového faktora, bolo by potrebné odkázat nie na nominálnu hodnotu samotných úverov, ale na aktualizovanú hodnotu úveru, ktorá by bola o dost nizsia. 296 Komisia nakoniec poznamenáva, ze dosah likvidácie spolocnosti Alitalia na IRI nie je významný. Jedinými výdavkami spojenými s nákladmi spojenými s platobnou neschopnostou sú totiz dlhy, za ktoré rucí IRI do výsky 41 miliárd ITL. Táto suma predstavuje sotva 0,16 % financného dlhu skupiny IRI, co sa v ziadnom prípade nemôze porovnávat so zvýsením kapitálu o 2750 miliárd ITL, takze to nemá dosah na celkové posúdenie skupiny IRI. Posúdenie Súdom prvého stupna 297 Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze Komisia 8. apríla 2003 uverejnila korigendum napadnutého rozhodnutia, v ktorom vzala na vedomie skutocnost, ze Alitalia nesúhlasila s ocenením nákladov spojených s platobnou neschopnostou na 750 miliárd ITL (pozri bod 22 uvedený vyssie). 298 Odôvodnenia tejto sumy sú uvedené v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia, aj v správe poradcov Komisie z 18. júna 1997, ktorá je spomenutá v tom istom odôvodnení a ku ktorej mala Alitalia prístup (pozri body 66 a 67 uvedené vyssie). Toto odôvodnenie bolo dalej spresnené v písomných podaniach Komisie, najmä vo vyjadrení k zalobe. Nie je preto mozné domnievat sa, ze suma 750 miliárd ITL nebola odôvodnená. 299 Alitalia vsak spochybnuje výpocet nákladov spojených s platobnou neschopnostou vo výske 750 miliárd ITL, rovnako ako Komisia spochybnuje sumu 1140 miliárd ITL, ktorú v tomto zmysle uviedla Alitalia. Ich spor sa v podstate týka spôsobu, akým bolo zohladnené splácanie krátkodobých pôziciek vo výske 900 miliárd ITL, vrátenie záloh na nákup nových strojov, cena flotily v prípade úpadku a stanovenie nákladov spojených s konkurzom. 300 Po prvé, pokial ide o spor medzi úcastníkmi konania, ci pôzicka vo výske 900 miliárd ITL zaplatená pomocou prvej splátky kapitálovej pomoci predstavovala minimálne alebo maximálne obmedzenie nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktorej bolo mozné zabránit, nie je to pre posúdenie opodstatnenosti sumy, ktorú stanovila Komisia pre celkové náklady spojené s platobnou neschopnostou, podstatné. Ziadna skutocnost uvedená úcastníkmi konania okrem toho neodôvodnuje, aby zaplatená suma 900 miliárd ITL bola sama osebe povazovaná za minimálne alebo maximálne obmedzenie nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktorej bolo mozné zabránit. 301 Po druhé, pokial ide o otázku, ci zálohy zaplatené za nákup nových lietadiel sú vymozitelné, je potrebné uviest, ze, ako Alitalia uznala, Komisia pri prijatí rozhodnutia z roku 1997 nevedela o memorande o porozumení uzavretom medzi výrobcom lietadiel McDonnell Douglas a spolocnostou Alitalia, podla ktorého spolocnost Alitalia odstúpila od nákupu piatich lietadiel a McDonnell Douglas si ponechal zálohu vo výske 500000 amerických dolárov (USD) za kazdé lietadlo. Komisia tak túto skutocnost nemohla zohladnit. 302 Navyse, aj keby tento príklad bolo potrebné zohladnit v rámci preskúmania Súdom prvého stupna v tejto oblasti, Alitalia nemôze v ziadnom prípade odôvodnit vyvodenie akéhokolvek následku z neschopnosti získat spät zálohu zaplatenú za týchto pät lietadiel pre dalsie objednávky, osobitne, ak sama zdôraznuje vysokú osobnú povahu tohto memoranda o porozumení. 303 Alitalia tiez odkazuje na skutocnost, ze "vseobecné" kúpne zmluvy na lietadlá, ktoré uzavrela, nepredpokladali vrátenie prípadne zaplatených záloh. V tomto zmysle vsak nepredlozila ziadny dôkaz. 304 V skutocnosti klauzula o vypovedaní zmluvy z dôvodu platobnej neschopnosti (Termination for insolvency), dojednaná v zmluve o nákupe aktív (Asset Purchase Agreement), ktorá bola uzavretá medzi spolocnostou Airbus Industrie a spolocnostou Alitalia v roku 1989 a predlozená v prílohe k zalobe, totiz nevylucuje zaplatenie týchto záloh. Výslovne nedefinuje práva predávajúceho voci insolventnému kupujúcemu. Nestanovuje tiez, ze kupujúcemu sa má v plnej výske zaplatit záloha. V kazdom prípade jediná zmluva nestací na preukázanie vseobecnej praxe. 305 Alitalia teda nepreukázala, ze v case prijatia rozhodnutia z roku 1997 existovala predchádzajúca ustálená prax, podla ktorej vsetky zálohy zaplatené na nákup nových lietadiel neboli vrátené. Nie je preto mozné domnievat sa, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri svojich výpoctoch nevychádzala z toho, ze nie je mozné získat spät celú výsku týchto zálohových platieb. 306 Navyse je potrebné zdôraznit, ze v odpovedi na písomnú otázku polozenú Súdom prvého stupna spolocnost Alitalia pri konstatovaní, ze bolo úplne nemozné, aby získala spät tieto zálohové platby, nepovazovala za uzitocné vyjadrit sa k úcinkom ciastocného získania týchto zálohových platieb na sumu nákladov spojených s platobnou neschopnostou a na výpocet vnútornej miery. Z názorného príkladu uskutocneného Komisiou vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna vsak vyplýva, ze moznost získat zaplatené zálohy do výsky 50 % by vôbec neovplyvnila vnútornú mieru a zvýsila by sa o 1 %, ak by zálohy neboli vymozitelné vôbec, alebo len vo výske 25 %. 307 Z toho vyplýva, ze aj keby sa zásada, ze zaplatené zálohy boli v celom rozsahu vymozitelné, povazovala za nesprávnu, tento omyl by sa nedotkol konecného zistenia Komisie, podla ktorého je vnútorná miera nizsia ako minimálna miera. Tento omyl je neúcinný a nemôze postacovat na odôvodnenie zrusenia napadnutého rozhodnutia, pretoze za osobitných okolností prejednávaného prípadu nemohol mat rozhodujúci vplyv na výsledok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, [36]T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 308 Po tretie, pokial ide o predajné hodnoty lietadiel, Komisia prostredníctvom odkazu na správu svojich poradcov z 18. júna 1997 v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze suma uvedená talianskymi orgánmi je podhodnotená. 309 V tejto správe je uvedené: "Alitalia, in assessing the current market value of its used aircraft, reduced the current value indicated in aircraft catalogues, applying a discount ranging between 25 and 45 %. Lower discount rates (10-20 %) might be more reasonable, if one also considers that Alitalia, in its calculation, includes, in addition to the discounts, the financial effects of a one-year selling process." 310 Z vyjadrenia k zalobe okrem iného vyplýva, ze na úcely overenia prvého odhadu z roku 1997 vyuzili poradcovia Komisie s pomocou znalcov z odvetvia cenník vychádzajúci z odbornej publikácie, ktorá uvádza podrobnú cenu lietadiel. Táto publikácia navrhuje nasledujúce kritérium: "Fleet values are discounted from wholesale price (average price paid by dealers or airlines for four or more aircraft) at one half of one per cent times number of aircraft in fleet not to exceed 20 per cent discount." 311 Je zjavné, ze Alitalia nezakladá znízenie ceny medzi 25 a 45 % na ziadnom dôkaze. Tvrdí, ze publikácie v odvetví uvádzajú percentuálnu sadzbu znízenia ceny v prípade súcasného predaja dvoch alebo viac lietadiel, ale neupravujú prípad výnimocných predajov. Jej prípad je teda výnimocný a vyzaduje obzvlást velké znízenie ceny, ktorú definuje sama bez toho, aby na podporu svojich tvrdení uplatnila dokumentáciu. Je pravda, ze Alitalia odkázala na vyjadrenia prednesené pánom B., predsedom International Aircraft Remarketing LLC, na konferencii v roku 2001. 312 Okrem pomerne osobnej povahy neskôr uvedeného posúdenia, ktoré pochádza z roku 2001 a nie z danej doby, je potrebné vsak zdôraznit, ze znízenie ceny, ktoré uvádza vo svojich vyjadreniach, a to znízenie ceny medzi 15 a 30 %, sa priblizuje skôr priemernému znízeniu ceny, ktoré pouzila Komisia (20 %), nez znízeniu ceny, ktoré uviedla spolocnost Alitalia (priemerne 35 %). 313 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pouzila znízenie ceny o 20 % z predajnej ceny stanovenej odbornými publikáciami, v ktorých sa zohladnuje typ lietadla a jeho súcasný alebo starsí dizajn. 314 Dalej je potrebné poznamenat, ze Alitalia si protirecí, ak na jednej strane tvrdí, ze je nutné zahrnút dodatocné znízenie ceny v prípade hromadného predaja velkého poctu lietadiel toho istého typu a na druhej strane uvádza, ze predaj tak velkého mnozstva nenastane zo dna na den a ze výpocty musia zohladnit casový faktor. 315 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Alitalia, ze predaj v rámci súdneho výkonu rozhodnutia môze viest k výrazným zlavám a ze opacný príklad uvedený Komisiou má nedostatocnú dôkaznú hodnotu z dôvodu pozadovaného typu daného lietadla, je mozné najlepsie vyvodit záver z diskusie medzi úcastníkmi konania, ze pre ten istý typ lietadla, aj ked velmi vyhladávaného, môze byt cena získaná v prípade predaja v rámci úpadkového konania o nieco nizsia alebo vyssia ako ceny oznacené v odborných publikáciách. 316 Z tabulky predlozenej v tomto zmysle spolocnostou Alitalia v replike totiz vyplýva, ze predajná cena získaná v rámci úpadkového konania by bola v kazdom prípade vyssia ako velkoobchodná cena uvedená v odbornej publikácii, ktorá je tu citovaná na úcely porovnania. Komisia vsak pri svojich výpoctoch vychádza z velkoobchodných cien a na tieto velkoobchodné ceny je potrebné uplatnit zlavu maximálne 20 % (pozri bod 310 uvedený vyssie). Tieto dva príklady uvedené spolocnostou Alitalia potvrdzujú teda názor Komisie, podla ktorého predajná cena lietadiel v prípade úpadku nie je nutne ovela nizsia. Príklady uvedené spolocnostou Alitalia v ziadnom prípade nepodporujú jej tvrdenie o zlave medzi 25 a 40 % (alebo v priemere 35 %). 317 Nakoniec Komisia správne zdôraznuje, ze je potrebné zohladnit hodnotu lietadla za predajnú cenu platnú v case rozhodnutia z roku 1997. 318 Alitalia teda nepreukázala, ze uplatnením zlavy 20 % z velkoobchodnej predajnej ceny lietadiel, uvedenej v odborných publikáciách na posúdenie hodnoty jej lietadla, sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 319 Po stvrté, pokial ide o náklady spojené s konkurzom, uvedené v odôvodnení c. 20 napadnutého rozhodnutia, Komisia talianskym orgánom tiez vytýka to, ze ich nadhodnotili. Správa poradcov Komisie z 18. júna 1997, ktorú spomína, stanovuje navyse toto: "Alitalia determined the liquidation costs (essentially the compensation of the official receiver and the expenses he [is] supposed to [incur]) as a percentage (10 %) of the realised assets. According to the official professional fees and to our experience, the mentioned amount appears too high." 320 Najskôr je potrebné uviest, na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia v odôvodnení nákladov spojených s konkurzom, ze Komisia ani jej poradcovia sa neobmedzili na odkaz na ich vlastné skúsenosti, ale ze tiez oznacili platné profesionálne sadzby. 321 Z vyjadrenia k zalobe vsak vyplýva, ze výpocet nákladov spojených s konkurzom je v podstate zalozený na týchto profesionálnych sadzbách a ze skúsenosti sa prikladá len malý význam. Komisia v skutocnosti pouzila oficiálne cenníky úctovníkov pre externého likvidátora a sadzby vyhlásky ministerstva c. 570 z 20. júla 1992 pre správcov konkurznej podstaty, ako aj sadzby inzinierov a architektov, teda sadzby, ktoré pouzila na hodnoty majetku uvedených v odhade nákladov spojených s platobnou neschopnostou (Estimated insolvency statements) z 31. marca 1996, ktorý predlozila Alitalia. Spolocnost Alitalia teda disponovala nevyhnutnými údajmi potrebnými na spochybnenie výpoctu nákladov spojených s likvidáciou, ktorý vykonala Komisia. V tomto zmysle teda nemôze namietat nedostatocné odôvodnenie. 322 Alitalia okrem toho nespochybnila pouzitie týchto sadzieb talianskych profesionálnych predpisov. Tvrdí, ze náklady spojené s likvidáciou sa nesmú obmedzit na výpocet uskutocnený Komisiou, ale musia zohladnit lehoty nevyhnutné na zacatie konkurzného konania a skúsenost získanú v tejto oblasti IRI v rámci jej skupiny. 323 Pokial ide o zohladnenie casového faktora, ak sa aj uzná, ze je správne, ze konanie tejto povahy by mohlo trvat sest rokov, nie je mozné domnievat sa, ze náklady spojené s likvidáciou sú rozlozené rovnomerne pocas tohto obdobia a ze predaj aktív sa uskutocní najskôr na konci tohto obdobia. 324 V kazdom prípade Alitalia nevysvetlila, v com a v akom rozsahu súvisí tento casový faktor s percentuálnou sadzbou 10 % nákladov spojených s konkurzom, ktoré uvádza. Alitalia totiz v replike prepocítala celkové náklady spojené s platobnou neschopnostou tým, ze aktualizovala pohladávky, ktoré mohli byt podla nej uspokojené. V dôsledku toho okrem skutocnosti, ze tento nový odhad nákladov spojených s platobnou neschopnostou musí byt odmietnutý, pretoze bol po prvýkrát uvedený az v stádiu repliky, netýka sa presne nákladov spojených s likvidáciou. 325 Pokial ide o príklady predlozené spolocnostou Alitalia s odkazom na skúsenost, ktorú získala IRI v rámci jej skupiny, Komisia uvádza bez toho, aby to Alitalia spochybnila, ze sa týkali dobrovolných likvidácií a nie konkurzov. Nejde teda o významné údaje. 326 V kazdom prípade spolocnost Alitalia nepredlozila ziadne spresnenie týkajúce sa pouzitej metódy a výpoctov, ktoré ju viedli k odhadu nákladov spojených s likvidáciou na 10 % aktív. Okrem toho nepredlozila ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri svojom posúdení nákladov spojených s konkurzom. 327 Zo vsetkých týchto vyssie uvedených úvah vyplýva, ze sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked stanovila náklady spojené s platobnou neschopnostou na 750 miliárd ITL. b) Posúdenie vnútornej miery na základe poslednej verzie plánu restrukturalizácie Tvrdenia úcastníkov konania 328 Alitalia tvrdí, ze stanovením v odôvodnení c. 27 napadnutého rozhodnutia, ze zmeny prijaté v pláne v júni 1997 majú len nepatrný vplyv na hlavné výsledky plánu a dividendy, ktoré akcionári ocakávajú, Komisia úplne odmieta zohladnit skutocnost, ze doslo k urýchlenému zalozeniu nízkonákladovej spolocnosti Alitalia Team a zacatiu hlavných projektov prerusenia a optimalizácie nákladov, ktoré znízili riziko, s ktorým bolo spojené plnenie cielov rentability plánu. 329 Alitalia v úvode uvádza ako podstatu nesprávneho posúdenia Komisie skutocnost, ze pouzila sadzbu 79 % ako percento podielu IRI na základnom imaní spolocnosti. Na základe vnútrostátnych predpisov v rozhodnom case malo byt toto percento 86 %. 330 Alitalia poznamenáva, ze skutocnosti, ktoré vysvetlujú výpocet vnútornej miery, ktorý uskutocnila Komisia v napadnutom rozhodnutí, sú uvedené len v odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia, ktorý vsak poskytuje údaje, ktoré sú velmi okrajové a ktoré neumoznujú v ziadnom prípade celkom pochopit uskutocnené operácie. Niektoré parametre uvedené v napadnutom rozhodnutí sú tie isté ako tie, ktoré sú uvedené v tabulke pripojenej v duplike v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu z roku 1997. 331 Alitalia tvrdí, ze Komisia musí vysvetlit, ako na základe pôvodnej a súcasnej verzie plánu dospela k miere 26,1 %. 332 V odpovedi Komisia uviedla, ze strategické cinnosti stanovené v poslednej verzii plánu zlepsujú jeho perspektívy, avsak nemôzu ako také predstavovat dôkaz o jeho skutocných moznostiach uskutocnenia. Obsah nového plánu mal len obmedzený vplyv na posúdenie vnútornej miery. 333 Podla Komisie bol spôsob výpoctu v dvoch prípadoch, a to v prípade percentuálnej sadzby podielu IRI v spolocnosti Alitalia vo výske 79 % alebo 86 %, ovplyvnený neistotou, ktorá existovala v júli 1997, pokial ide o uplatnitelné danové predpisy. Pri výpocte vnútornej miery vsak musela zohladnit percento priaznivejsie z týchto dvoch (86 %) a dospela k záveru, ze vnútorná miera bola najviac 26,1 %. 334 Komisia poznamenáva, ze v odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia sa nanestastie nachádza vecný omyl, ktorý sa týka hodnoty podielu IRI v spolocnosti Alitalia v decembri 2000, ktorý nebol 4206 miliárd ITL ani 4330 miliárd ITL, ale 4179 miliárd ITL alebo 4550 miliárd ITL. Komisia vsak vypocítala vnútornú mieru na 25,2 % alebo 26,1 % na základe správnych údajov. 335 Pokial ide o metódu výpoctu, ktorá jej umoznila dospiet k tomuto výsledku, Komisia odkazuje na vysvetlujúcu tabulku uvedenú vo vyjadrení k zalobe. Posúdenie Súdom prvého stupna 336 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa nezohladnenia poslednej verzie plánu restrukturalizácie, je potrebné odkázat na body 124 az 138 uvedené vyssie. 337 Pokial ide o opravu vecného omylu uvedeného Komisiou, je nutné odkázat na bod 22 uvedený vyssie. 338 Pokial ide o podrobnosti o parametroch a spôsobe, ktorý Komisia vyuzila pre výpocet vnútornej miery, bude preskúmaný v rámci nasledujúcej casti tohto zalobného dôvodu (body 352 az 361 uvedené nizsie). 339 Námietka spolocnosti Alitalia týkajúca sa pouzitia percentuálnej sadzby 79 % namiesto 86 % ako percenta podielu IRI v spolocnosti Alitalia nie je presvedcivá. Z odôvodnenia c. 23 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze vnútorná miera je 25,2 % alebo 26,1 % podla toho, ci je zohladnený prvý alebo druhý prípad, a nie na základe jedinej sadzby 79 %. Komisia teda v napadnutom rozhodnutí v kazdom prípade zohladnila sadzbu 86 %. V tomto zmysle, aj keby sa pouzil vyssí údaj vyplývajúci z pouzitej sadzby 86 %, zostáva vnútorná miera nizsia ako minimálna miera. 340 Nakoniec v rozsahu, v akom tvrdenia spolocnosti Alitalia smerujú k uplatneniu neexistujúceho alebo nedostatocného odôvodnenia, Súd prvého stupna uz rozhodol, ze Alitalia nemôze odkazovat na nedostatocné odôvodnenie týkajúce sa výpoctu vnútornej miery (pozri bod 66 uvedený vyssie). Pokial ide o podstatu veci, odôvodnenia c. 19 az 23 napadnutého rozhodnutia umoznujú pochopit spôsob a základné údaje, ktoré Komisia pouzila pre výpocet vnútornej miery. Prvé dve správy poradcov Komisie, ktoré boli neoddelitelnou súcastou rozhodnutia z roku 1997, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie, uvádzajú podrobnosti. 341 Rozsudok Alitalia I, uz citovaný v bode 8 vyssie (bod 163), okrem toho odkazuje na skutocnost, ze Komisia v duplike potvrdila, ze vnútorná miera prepocítaná na základe poslednej verzie plánu dosiahla výsku 26,1 % zahrnutím nákladov spojených s platobnou neschopnostou. Súd prvého stupna v tejto súvislosti odkázal na dupliku a prílohu dupliky, predlozené v rámci konania vo veci T-296/97. Alitalia v zalobe podanej v prejednávanej veci pritom potvrdzuje, ze mala prístup k tomuto dokumentu a pripája ho v prílohe k tejto zalobe. 342 V odpovedi na tvrdenie predlozené spolocnostou Alitalia v zalobe Komisia navyse predkladá dalsie spresnenie týkajúce sa parametrov, ktoré pouzila pre výpocet vnútornej miery. Z toho vyplýva, ze spolocnost Alitalia nemôze tvrdit, ze nedisponovala nevyhnutnými skutocnostami s cielom spochybnit stanovenie vnútornej miery uskutocnené Komisiou. c) Námietka, ze niektoré parametre pouzité Komisiou sú nesprávne Tvrdenia úcastníkov konania 343 Po prvé, vychádzajúc zo zásady, ze výpocet vnútornej miery, na ktorom je zalozené napadnuté rozhodnutie, je totozný s výpoctom, ktorý Komisia predlozila v prílohe k duplike predlozenej vo veci T-296/97, Alitalia tvrdí, ze výpocet hodnoty podniku je chybný, pretoze zohladnuje hrubú prevádzkovú marzu (dalej len "HPM"), ktorá je uvedená v predposlednej verzii plánu, a nie marzu poslednej verzie plánu, teda 1485 miliárd ITL. 344 Po druhé Alitalia tvrdí, ze pri výpocte splátok kapitálového vkladu, stanovených pre roky 1996 a 1997, nemohla Komisia pouzit bezrizikovú sadzbu 6,6 %. Výpocet vnútornej miery nepredpokladá aktualizáciu penazných tokov, ale ich opätovné investovanie na úrovni vnútornej miery. Stanovit predpoklad aktualizácie bez rizika by sa rovnalo tvrdeniu, ze existuje zákonná povinnost, ktorá ukladá investorovi uskutocnit kapitálový vklad v kazdom prípade zo zmluvných dôvodov, a ze investor môze spolahlivo uskutocnit platbu na úrovni, ktorá je porovnatelná s centrálnou bankou krajiny s ustáleným hospodárstvom. V prejednávanej veci vsak IRI nebola povinná zaplatit bez ohladu na vývoj investície. Alitalia okrem toho tvrdí, ze IRI mala ako podnik náklady zadlzenia vyssie ako bezriziková sadzba. 345 Po tretie Alitalia uvádza, ze prognózy plánu obsahovali rezervy na nepredvídatelné polozky (contingency costs), ktoré predstavovali 30 % príjmov na úcely predvídania prípadných oneskorení pri uskutocnení plánu. Domnieva sa vsak, ze výpocet penazných tokov referencného roku by nemal takéto sumy zahrnovat, pretoze vývoj projektov predbieha prognóze. V odôvodnení Komisie existuje rozpor, ktorý na jednej strane neznizuje ocakávanú mieru výnosnosti ani v zmysle poslednej verzie plánu, ktorá obsahuje významné prvky nepredvídatelnosti (contingency), tým, ze trvá na stanovení miery vo výske 30 %, a na druhej strane vo výpocte hodnoty spolocnosti Alitalia nechce zohladnit skutocnost, ze rizikové skutocnosti by sa mali na konci znízit. 346 Po stvrté Alitalia uvádza, ze dlhodobá miera rastu penazných tokov vo výske 4,5 %, ktorú pouzila Komisia, sa negatívne dotýka konecnej hodnoty podniku k 31. decembru 2000. Komisia dospela k tejto sadzbe na základe pouzitia predovsetkým dvoch klúcových parametrov, a to zmeny priemerného zisku a multiplikátora leteckej dopravy, ktorých hodnoty sú nizsie ako tie, ktoré sú stanovené externými zdrojmi. Komisia nezohladnila pozitívny úcinok letiska Malpensa na dopravu spolocnosti Alitalia. Spolocnost Alitalia tvrdí, ze odvetvie leteckej dopravy este v Európe nedosiahlo svoj vrchol rastu. Aj keby vsak chcela odkázat na situáciu v Spojených státoch amerických, prognóza rastu prepravy cestujúcich na severoamerickom trhu by bola 6,6 %. Podla spolocnosti Alitalia bolo teda rozumné ocakávat minimálny rast 6,5 %, teda skutocný rast 3,9 %, pocas prvých piatich rokov, a potom stabilizáciu týchto údajov na 4,5 % a 1,95 %. 347 Podla spolocnosti Alitalia jednoduchá oprava týchto troch posledných uvedených údajov znamená vnútornú mieru 42,3 %, a to aj pri zachovaní nákladov spojených s platobnou neschopnostou vo výske 750 miliárd ITL. 348 Komisia zdôraznuje, ze hodnota podniku bola zalozená na HPM vo výske 1785 miliárd ITL. Vo svojom vyjadrení k zalobe opakuje výpocty, ktoré ju viedli ku stanoveniu vnútornej miery na 26,1 %. 349 Tvrdí, ze pouzitie metódy aktualizácie budúcich splátok pomoci pri bezrizikovej sadzbe 6,6 % je odôvodnené samotnou povahou tokov. Zvýsenie majetkovej úcasti spolocnosti, ku ktorej sa IRI uz upísala, predstavuje pre spolocnost Alitalia náklady, ktorých povaha bola jasná a pre ktoré bola stanovená lehota na zaplatenie, a ktoré je mozné posudzovat len z hladiska "nákladov obetovanej prílezitosti". Okrem toho poziadavka spolocnosti Alitalia na vrátenie zostávajúcich splátok kapitálového vkladu na 61,9 % nie je zlucitelná so správnou predstavou posúdenia investicného projektu, pretoze pripisuje platbám, ktoré este má zrealizovat IRI, velmi znízenú hodnotu v porovnaní s realitou. 350 Pokial ide o rezervy na nepredvídatelné polozky, Komisia zdôraznuje, ze v poslednej verzii plánu predstavuje 47 miliárd ITL, ktoré, ak sú porovnané s HPM 1485 miliárd ITL, majú obmedzený vplyv vo výske 3,2 %. Dalej tvrdí, ze prvok opatrnosti sa mal predpokladat tiez na bezný rok z dôvodu ambicióznej povahy plánu nápravy, zvýseného poctu projektov, neistej situácie, v ktorej sa spolocnost nachádzala, ako aj vseobecných trendov odvetvia. Názor spolocnosti Alitalia sa rovná tvrdeniu, ze splnila vsetky svoje ciele v roku 2000, takze ziadna opatrnost nie je potrebná. 351 Komisia taktiez zdôraznuje, ze opatrnost sa vyzaduje pri stanovení miery rastu penazných tokov. Odvetvie letectva v Európe je takmer zrelé, takze podstatné zlepsenie jeho vývoja uz nie je mozné ocakávat. Podla niektorých autorov faktor rastu alebo "faktor g" predstavuje len znízenú mieru inflácie. V osobitnom prípade spolocnosti Alitalia znízenie inflacných úcinkov, stanovených na 2,5 %, umoznuje na základe pouzitia Fischerovej rovnice dospiet k reálnej miere rastu 1,95 %. Komisia cituje tiez dohodu o posúdení podnikov z Guatri, podla ktorej z niekolkých medzinárodných údajov, najmä amerických, vyplýva, ze faktor g je vo vseobecnosti chápaný medzi 0 a 5 %, pricom hodnoty nachádzajúce sa medzi 1 a 3 % sú najcastejsie. Komisia taktiez uvádza omyl vo vzorci pouzitom spolocnostou Alitalia pre výpocet konecnej hodnoty, kedze zabudla vynásobit citatel hodnotou (1 + g) v súlade so vzorcom Gordon. Posúdenie Súdom prvého stupna 352 Po prvé, pokial ide o HPM, je nutné konstatovat, ze výpocty, ktoré viedli Komisiu ku stanoveniu vnútornej miery na 26,1 % a ktoré Komisia uvádza vo vyjadrení k zalobe, zohladnujú údaj 1485 miliárd ITL, ktorý je uvedený v poslednej verzii plánu restrukturalizácie. Komisia dalej v duplike predkladá výpocty, z ktorých vyplýva, ze ak by boli zalozené na HPM predposlednej verzie plánu, a to 1462 miliárd ITL, dosiahnutá vnútorná miera by bola 24,6 %. Alitalia teda nesprávne tvrdí, ze bola zohladnená chybná HPM. 353 Po druhé, pokial ide o uplatnenie bezrizikovej miery 6,6 % pri výpocte pre znízenie rezerv na nepredvídatelné polozky, v danom case IRI uz upísala zvýsenie základného imania v spolocnosti Alitalia, a to nezávisle na pozitívnom alebo negatívnom vývoji situácie a výsledkov jej investície. Tento kapitálový vklad teda nie je pre spolocnost Alitalia neistý. Kedze investor môze uskutocnit platbu s vysokou mierou spolahlivosti, penazné toky medzi IRI a spolocnostou Alitalia neboli porovnatelné s inými tokmi, na ktoré sa vztahovala neistota uskutocnenia plánu restrukturalizácie. Za podobných okolností sa zdá, ze pouzitie spochybnenej bezrizikovej miery je opodstatnené. V dôsledku toho sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vyuzila bezrizikovú mieru pre výpocet aktualizácie splátok navýsenia základného imania od IRI. 354 Po tretie, pokial ide o tvrdenie spolocnosti Alitalia, týkajúce sa rezerv na nepredvídatelné polozky, odkazuje v podstate na nevyhnutnost zohladnit stav vývoja plánu a tiez na dvojité zohladnenie tohto rizika v minimálnej miere. Pokial ide o prvú skutocnost, je vsak nutné pripomenút, ze s cielom zhodnotit vnútornú mieru musela Komisia vychádzat zo skutocností, ktoré mala k dispozícii pri prijatí rozhodnutia z roku 1997 (pozri bod 137 uvedený vyssie). Nemohla teda zohladnit spôsob vývoja plánu a prípadné neskorsie znízenie rizika, aj keby bolo preukázané. Pokial ide o ostatné skutocnosti, zohladnenie vseobecného rizika investície súkromným investorom vo výpocte minimálnej miery nemôze ako také zakázat zahrnút do výpoctu vnútornej miery rezervy na nepredvídatelné polozky, ktoré môzu byt za daných okolností odôvodnené. So zretelom na obsah operácie, a najmä na zadlzenost spolocnosti, význam plánu nápravy a vývoj v odvetví v roku 1997, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked stanovila sumu 47 miliárd ITL ako rezervu na nepredvídatelné polozky. 355 Po stvrté námietky spolocnosti Alitalia týkajúce sa miery rastu penazných tokov nie sú takisto presvedcivé. Na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého bolo rozumné ocakávat minimálny rast 6,5 % (alebo skutocný rast 3,9 %), Alitalia totiz odkazuje len na výrocnú správu International Air Transport Association (IATA) -- ktorú nepredkladá -- podla ktorej odhad rastu prepravy cestujúcich na severoamerickom trhu predstavuje 6,6 % rocne, ako aj za rok 2001 -- ktorú takisto nepredkladá -- podla ktorej rast obratu amerických leteckých spolocností bol v rokoch 1996 a 2000 vo výske 3,7 % rocne. Námietka spolocnosti Alitalia týkajúca sa priemerného zisku a multiplikátora leteckej dopravy, ktoré uvádza Komisia, je zalozená na stúdii spolocnosti Boeing. 356 V správe z 18. júna 1997 poradcovia Komisie preskúmali hodnoty zohladnené spolocnostou Alitalia pre tieto dve skutocnosti a vysvetlujú pre kazdú z nich svoju volbu: "On the basis of our analysis, we determined the GNP multiplier in 1.4. This value is consistent with the US Dept of Transportation analysis on the US market for the period 1980-1995. The most important reasons behind our decision are the following: -- higher values (UBS, Boeing) refer to the world-wide market; -- Alitalia's most relevant markets (domestic and international) can be considered, after the US one, amongst the more mature, with lower prospective growth rates; -- as a consequence, in the long term, the US market multiplier (which has recently reduced) seems to be more realistic. With reference to the real yield growth rate adopted by Alitalia on the basis of the Boeing studies, some considerations can be made: -- in the long term, a study from McDonnell Douglas foresees an average decline of 1.47 %; -- both the mentioned studies (McDonnell Douglas, Boeing) were prepared by aircraft manufacturers; therefore they can be considered optimistic; -- the estimates were prepared referring to the world-wide market, while the Alitalia market has to be considered much more competitive than the average; -- AEA historical data appear to be lower than those from Boeing and the forecasts for the period 1996-2000 are more prudent. On the basis of the above and our experience, it appears that the negative trend of the yield could be worse." 357 Komisia navyse podporuje svoju volbu skutocnej miery rastu vo výske 1,95 % uvedením dohody o posúdení podnikov z Guatri, podla ktorej z niekolkých medzinárodných údajov, najmä amerických, vyplýva, ze faktor rastu sa vo vseobecnosti nachádza medzi 0 a 5 %. Komisia dalej reprodukuje tabulku pochádzajúcu z rovnakého zdroja, z ktorej vyplýva, ze priemerné hodnoty sa nachádzajú medzi 1 a 3 %. Volbu Komisie teda nie je mozné povazovat za extrémnu. 358 Vplyv rozvoja letiska Malpensa na mieru rastu spolocnosti Alitalia bolo nepochybne zlozité posúdit na základe dostupných údajov v júli 1997. Opatrnost, ktorú Komisia venovala týmto okolnostiam, nemôze predstavovat zjavne nesprávne posúdenie (pozri body 260 az 264 uvedené vyssie). Navyse otvorenie talianskeho leteckého trhu hospodárskej sútazi malo za následok vela neznámych skutocností, ktoré mohli spôsobit pochybnost o tom, ci rast spolocnosti Alitalia bude väcsí ako v zostávajúcom odvetví. Táto hypotéza nemohla byt prinajmensom povazovaná za preukázanú. 359 So zretelom na vsetky tieto skutocnosti a siroký priestor pre volnú úvahu, ktorými Komisia disponovala v tejto komplexnej hospodárskej oblasti, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked stanovila mieru rastu penazných tokov na 4,5 % (alebo skutocný rast na 1,95 %). 360 Nakoniec je potrebné poznamenat, ze sa zdá, ze Alitalia v replike uznala omyl, ktorý Komisia zdôraznila vo vzorci, ktorý pouzila pre výpocet konecnej hodnoty. 361 Táto analýza teda neodhalila ziadne zjavne nesprávne posúdenie pri parametroch, ktoré Komisia pouzila pre výpocet vnútornej miery. d) Vplyv premeny pôziciek na kapitál na výpocet vnútornej miery Tvrdenia úcastníkov konania 362 Kedze velká cast kapitálovej pomoci 1000 miliárd ITL slúzila na zaplatenie pôzicky od IRI vo výske 900 miliárd ITL a musí sa povazovat za premenu pôziciek na kapitál, kapitálový vklad, ktorý spolocnost IRI mala v úmysle vykonat, bol podla spolocnosti Alitalia v skutocnosti len 1850 miliárd ITL. 363 Pri zohladnení tejto sumy je vnútorná miera 28,7 %. Vzrastie dokonca na 30,1 % na základe úpravy HPM vo výske 1462 miliárd ITL, ktoré nesprávne pouzila Komisia. Okrem toho minimálna miera mala byt stanovená na minimum, pretoze vklad kapitálu bol obmedzený. 364 Komisia odpovedá, ze vnútorná miera zostane v kazdom prípade nizsia ako minimálna miera, kedze by bola 28,7 %. Komisia spochybnuje názor spolocnosti Alitalia, podla ktorého by v prípade neuskutocnenia konverzie doslo ku strate celého kapitálu v rámci konkurzného konania. Podla prognóz Komisie by totiz konverzia umoznila uspokojit veritelov, ktorý nemali zabezpecené pohladávky, do výsky 30 %. 365 Komisia okrem toho uvádza, ze kapitálová pomoc 2750 miliárd ITL do spolocnosti Alitalia a zaplatenie pôziciek Cofiri predstavujú dve rozdielne operácie. V prejednávanej veci celková suma investície je 2750 miliárd ITL, z ktorých 1850 miliárd je vo forme kapitálového vkladu a 900 miliárd vo forme premeny pôziciek na kapitál. Posúdenie Súdom prvého stupna 366 V rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (bod 145), Súd prvého stupna konstatoval, ze "nebolo spochybnené, ze velká cast kapitálovej pomoci 1000 miliárd ITL uskutocnená v roku 1996 slúzila na zaplatenie pôziciek IRI vo výske priblizne 900 miliárd ITL a ze táto operácia mohla byt povazovaná za premenu pôziciek na kapitál". 367 Úcastníci konania síce súhlasia s kvalifikáciou operácie ako premeny pôziciek na kapitál, majú vsak rozdielny názor, pokial ide o dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Podla spolocnosti Alitalia suma zaplatených pôziciek sa musí jednoducho odrátat od sumy kapitálového vkladu, ktorý chcela spolocnost IRI uskutocnit. 368 Nie je mozné mat pochybnosti o tom, ze zaplatenie pôziciek a sporná kapitálová pomoc predstavujú dve rozdielne operácie, ktoré z toho dôvodu nemôzu byt zlúcené do jedného plánu, aj keby sa z aritmetického hladiska poskytnutá suma vo vseobecnosti rovnala pozicanej sume. Premena pôziciek na kapitál mení povahu nadobudnutého majetku a úcinky, ktoré z toho pre drzitela vyplývajú. S pôzickami sa totiz spájajú úroky v urcitej výske a splatnosti, zatial co výnosnost akcií je neistá. Poradie veritelov v prípade konkurzu je navyse iné, pretoze akcionár je az za dalsími veritelmi. Z toho vyplýva, ze z pohladu súkromného investora sú riziká spojené s obidvomi operáciami rozdielne. Kapitálová pomoc IRI vo výske 1000 miliárd ITL v roku 1996, hoci slúzila z velkej casti na zaplatenie pôziciek spolocnosti Cofiri priblizne vo výske 900 miliárd ITL, nadalej predstavuje pre IRI investíciu, ktorá musí byt ako taká zohladnená pri stanovení vnútornej miery. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked jednoducho neodpocítala zaplatené pôzicky od celkovej sumy investície, a to 2750 miliárd ITL. 369 Otázka, ci by v prípade neuskutocnenia premeny pôziciek na kapitál doslo ku strate celého kapitálu, alebo nie, nie je rozhodná pre posúdenie dôsledku uvedenej premeny pôziciek na kapitál pre výpocet vnútornej miery tak, ako ju uskutocnila Komisia. Dalej je nutné dodat, ze vnútorná miera, ktorú Alitalia vypocítala na základe údaja 1850 miliárd ITL, teda odpocítaním sumy premeny pôziciek na kapitál, zostáva v kazdom prípade nizsia ako minimálna miera. 370 Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah sa zdá, ze sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení vnútornej miery. F -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES 371 V rámci tohto zalobného dôvodu Alitalia kritizuje skutocnost, ze podmienky stanovené v rozhodnutí z roku 1997 predtým, ako boli Súdom prvého stupna zrusené, boli zopakované v napadnutom rozhodnutí bez uskutocnenia nového preskúmania. Zastáva názor, ze tieto podmienky sú neprimerané, diskriminacné, protiprávne a neodôvodnené. 372 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je neprípustný z dôvodu neexistencie právneho záujmu na konaní. Je preto potrebné preskúmat prípustnost tohto zalobného dôvodu. 1. O prípustnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 373 Komisia tvrdí, ze dané podmienky neboli ulozené v napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí z roku 1997, sú to vsak v skutocnosti záväzky stanovené talianskymi orgánmi. Z toho podla jej názoru vyplýva, ze tieto záväzky nepredstavujú vonkajsí prvok projektu, ku ktorému sa, pokial ide o zlucitelnost, vyjadrila, ale ze sú jeho neoddelitelnou súcastou. Tieto záväzky nie sú pripísatelné Komisii, ale talianskym orgánom. 374 Za týchto okolností, z rozsudku Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia ([37]T-212/00, Zb. s. II-347), podla Komisie vyplýva, ze výrok napadnutého rozhodnutia sa nedotýka záujmov spolocnosti Alitalia, a tá teda nemá právny záujem na konaní. Podobné odôvodnenie stanovil generálny advokát Mischo vo svojich návrhoch predchádzajúcich z rozsudku Súdneho dvora z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia ([38]C-242/00, Zb. s. I-5603, I-5605). 375 V duplike Komisia spochybnuje tiez "uzitocnost" námietok týkajúcich sa daných podmienok. Tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v roku 2001, priblizne sedem mesiacov po vykonaní plánu restrukturalizácie stanoveného na 31. december 2000, ktoré implikovalo súcasné ukoncenie záväzkov vyplývajúcich pre spolocnost Alitalia podla spochybnených podmienok. Ich prípadné zrusenie nemá v dôsledku toho pre spolocnost Alitalia ziadnu výhodu, ci uz z hospodárskeho, alebo právneho hladiska. 376 Alitalia zastáva názor, ze rozsudok, ani návrhy, na ktoré odkazuje Komisia, nemôzu podporit tento názor. V rozsudku Nuove Industrie Molisane/Komisia, uz citovanom v bode 374 vyssie, totiz Súd prvého stupna vôbec nevylúcil moznost daného podniku napadnút prvky rozhodnutia, ktoré sa ho negatívne dotýkajú, za predpokladu, ze tie vyplývajú zo záväzkov daných vnútrostátnymi orgánmi Komisii. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 377 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze dotknutá pomoc je vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom "s výhradou dodrzania záväzkov a podmienok uvedených v clánkoch 1, 2 a 3 rozhodnutia [z roku 1997], ktoré sú zopakované v odôvodnení tohto rozhodnutia". 378 Navyse popis vývoja správneho konania v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (body 13 az 35), vysvetluje, ze talianske orgány sa v liste z 26. júna 1997 zaviazali, ze budú dodrziavat urcité podmienky. Z toho istého rozsudku vsak vyplýva (body 29 a 30), ze Komisia najskôr oznámila spolocnosti Alitalia a talianskym orgánom, ze nemôze prijat kladné rozhodnutie zalozené na kritériu súkromného investora v trhovom hospodárstve v tejto veci. Následne zaslala spolocnosti Alitalia neformálny dokument, ktorý obsahoval mozné zmeny pre zlepsenie plánu restrukturalizácie a tiez uvedenie podmienok, od ktorých záviselo schválenie státnej pomoci spolocnosti Alitalia. 379 V duplike Komisia dalej uvádza, ze oznámenie o letectve (bod 38) stanovuje, ze "Komisia nebude schopná povolit pomoc, iba ak za velmi prísnych podmienok". Vysvetluje, ze neustále aplikovala tieto pravidlá tým, ze podmienila vsetky skôr povolené pomoci, pokial ide o iné spolocnosti, podmienkam podobným tým, ktoré ulozila spolocnosti Alitalia. Komisia dodáva, ze z tohto dôvodu, ak by nepodmienila pomoc poskytnutú spolocnosti Alitalia podmienkam, ktoré sú v tomto konaní kritizované, napadnuté rozhodnutie by bolo protiprávne z dôvodu porusenia clánku 87 ES, oznámenia o letectve, ako aj vseobecných právnych zásad, akou je zásada rovnosti zaobchádzania. 380 Komisia teda nemôze namietat, ze tieto podmienky jej nie sú pripísatelné, ale len vyplývajú zo záväzkov talianskych orgánov. Tieto podmienky boli nepochybne predmetom diskusií medzi Komisiou, spolocnostou Alitalia a talianskymi orgánmi a tieto orgány sa zaviazali, ze ich budú respektovat. Skutocnostou zostáva, ze Komisia má výlucnú právomoc, pokial ide o konstatovanie prípadnej nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, [39]78/76, Zb. s. 595, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, [40]T-73/98, Zb. s. II-867, bod 40). V rámci tejto výlucnej právomoci Komisia mohla -- dokonca musela, ako tvrdí -- spojit toto rozhodnutie o zlucitelnosti s urcitými podmienkami. 381 Za týchto okolností sa zalobný dôvod smerujúci proti podmienkam, ktorých dodrziavaním napadnuté rozhodnutie podmienuje zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, nemôze povazovat za neprípustný z toho dôvodu, ze tieto podmienky nie sú pripísatelné Komisii. 382 Judikatúra citovaná Komisiou tento záver nespochybnuje. 383 Ak je pravda, ze v rozsudku Nuove Industrie Molisane/Komisia, uz citovanom v bode 374 vyssie, Súd prvého stupna vyhlásil zalobu za neprípustnú, nevychádzal na tento úcel z tvrdenia predlozeného Komisiou, podla ktorého si napadnutý upravený koeficient zvolili priamo talianske orgány a nie samotná Komisia. Tento rozsudok teda nie je mozné vykladat v tom zmysle, ze vylucuje moznost podniku, ktorý je príjemcom pomoci, spochybnit na súde Spolocenstva podmienky, ktoré sú spojené s rozhodnutím, ktoré je v jeho neprospech, za predpokladu, ze tieto podmienky boli predmetom konania medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi a dokonca záväzkov prijatých týmito orgánmi. 384 V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, rozsudok Nuove Industrie Molisane/Komisia, uz citovaný v bode 374 vyssie, nie je navyse zalozený na skutocnosti, ze rozhodnutie o schválení pomoci nemôze porusit práva clenského státu a podniku, ktorý je príjemcom pomoci. Naopak, Súd prvého stupna zastával v tomto rozsudku názor, ze samotná skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie vyhlasuje oznámenú pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom, a teda v podstate nezasahuje nepriaznivo do právneho postavenia zalobkyne v danej veci, nezbavuje ju povinnosti preskúmat, ci posúdenie Komisie spôsobuje záväzné právne úcinky, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobkyne. Súd prvého stupna citoval v tomto zmysle podobne aj rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia ([41]T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, bod 79). 385 Pokial ide o rozsudok z 18. júna 2002, Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 374 vyssie, na rozdiel od prejednávanej veci prebiehal spor medzi clenským státom a Komisiou. Zaloba Spolkovej republiky Nemecko bola vyhlásená za neprípustnú, pretoze Súdny dvor rozhodol, ze samotné napadnuté rozhodnutie sa negatívne nedotýkalo Spolkovej republiky Nemecko, a teda nepriaznivo nezasahovalo do jej právneho postavenia. V prejednávanej veci vsak nie je mozné tvrdit, ze samotné talianske orgány pozadovali, aby im boli ulozené podmienky, ktorými napadnuté rozhodnutie podmienuje vyhlásenie zlucitelnosti s pomocou, a ze napadnuté rozhodnutie nie je z toho dôvodu pre Taliansku republiku nepriaznivé. Tieto úvahy platia o to viac pre spolocnost Alitalia, do ktorej právneho postavenia napadnuté rozhodnutie najnepriaznivejsie zasahuje, tak ako to bolo uvedené v bode 38 vyssie. 386 Pokial ide o "uzitocnost" zalobného dôvodu týkajúceho sa dotknutých podmienok, je potrebné najskôr pripomenút, ze v rámci svojho hlavného zalobného návrhu spolocnost Alitalia povazuje protiprávnost týchto podmienok za dôvod pre zrusenie napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu, teda zrusenie, na ktorom má právny záujem, ako to vyplýva z bodov 35 az 47 uvedených vyssie. Alitalia má teda právny záujem na preukázaní protiprávnosti dotknutých podmienok. 387 Na druhom mieste je potrebné pripomenút, ze akt, ktorý uz bol vykonaný, môze mat nadalej právne následky. Akt totiz mohol spôsobit právne následky pocas obdobia, kedy bol v platnosti, a tieto úcinky nie vzdy pominú z dôvodu zrusenia aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, [42]T-102/96, Zb. s. II-753, bod 41). Nakoniec podmienky, ktoré ukladajú okrem iného obmedzenia ponúkaných kapacít a prevodov podielov, ovplyvnili práva spolocnosti Alitalia pocas uskutocnovania plánu restrukturalizácie. Ulozenie takýchto niektorých podmienok, ako je prevod podielov, malo okrem toho trvalé následky na postavenie spolocnosti Alitalia, ktoré trvali aj po skoncení vykonania plánu restrukturalizácie. 388 Alitalia má teda právny záujem na spochybnení dotknutých podmienok. 2. O veci samej 389 Alitalia predkladá niektoré námietky proti podmienkam uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Niektoré sú vseobecné a iné sa týkajú niektorých konkrétne uvedených podmienok. Je preto potrebné preskúmat ich samostatne. a) Vseobecné námietky proti podmienkam uvedeným v napadnutom rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania 390 Alitalia tvrdí, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí obmedzuje na zopakovanie podmienok, ktoré sú uvedené v rozhodnutí z roku 1997. Vzhladom na to, ze toto rozhodnutie bolo Súdom prvého stupna zrusené, nemajú tieto podmienky právny základ. Alitalia uvádza, ze nespochybnuje podmienky, tak ako jej boli ulozené v rozhodnutí z roku 1997, tvrdí vsak, ze Komisia nemohla opätovne ulozit rovnaké podmienky v rámci napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to v tomto zmysle primeraným spôsobom odôvodnila. 391 Alitalia takisto namieta, ze Komisia mala opätovne preskúmat sporné podmienky so zretelom na poslednú verziu plánu a zvýsenie rentability, ktorú mala táto verzia v pláne realizovat. Táto povinnost vyplýva zo skutocnosti, ze Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie z roku 1997, okrem iného z toho dôvodu, ze Komisia toto rozhodnutie neprijala na základe poslednej verzie plánu restrukturalizácie. 392 Alitalia tvrdí, ze tieto podmienky sú v kazdom prípade neprimerané, diskriminacné, protiprávne a neodôvodnené. V rozsahu, v akom plán restrukturalizácie dodrziaval kritériá oznámenia o letectve, mal byt ako taký schválený bez toho, aby bolo potrebné ulozit dodatocné podmienky. Tieto podmienky tak kládli spolocnosti mimoriadne závazné záväzky a obmedzenia, a to v rozpore s pokynmi (oznámenie o letectve a oznámenie Komisie clenským státom o uplatnení clánkov [87 ES] a [88 ES] a clánku 5 smernice Komisie 80/723/EHS o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi ([43]Ú. v. ES C 307, 1993, s. 3)), ktoré upravujú stanovenie podmienok len v dvoch prípadoch. Stanovením týchto podmienok sa Komisia dopustila závaznej diskriminácie voci spolocnosti Alitalia v porovnaní s ostatnými leteckými spolocnostami, ktoré boli nedávno predmetom konania v oblasti státnej pomoci a osobitne so spolocnostou Air France. Komisia nikdy nestanovila súcasne niekolko tak významných a striktných obmedzení týkajúcich sa nezávislého riadenia spolocnosti. Takéto podmienky nemôzu predstavovat odpoved na údajné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany spolocnosti Alitalia, ktoré malo byt predmetom iného konania. 393 Komisia tvrdí, ze na úcely primeraného preskúmania napadnutých podmienok, ktoré sú výsledkom dlhých úvah a trojstranných rokovaní medzi talianskymi orgánmi, spolocnostou Alitalia a Komisiou, je potrebné posudzovat mimoriadne závaznú situáciu, v akej sa spolocnost nachádzala v roku 1996. 394 Pokial ide o údajnú protiprávnost dotknutých podmienok, Komisia uvádza, ze spolocnost Alitalia si zrejme neuvedomovala velmi úzky vztah medzi podmienkami a plánom, kedze podmienky predstavujú podstatu plánu. V rámci svojej kritiky spolocnost Alitalia vôbec neberie ohlad na záujem Spolocenstva, kým toto predstavuje nevyhnutnú podmienku na konstatovanie zlucitelnosti státnej pomoci podla ustanovenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a bodu 41 oznámenia o letectve. 395 Pokial ide o údajne neprimeranú povahu dotknutých podmienok, Komisia uvádza, ze bez ohladu na podmienky c. 4 a 8, ktoré sú specifické pre prípad Alitalia, je väcsina z týchto podmienok obvyklá a sú stanovené vo vsetkých schváleniach pomoci na restrukturalizáciu. Len tri z nich, a to podmienky c. 3, 5 a 7, majú skutocný hospodársky a financný dosah, ktorý v ziadnom prípade nemá skodlivé úcinky, ktoré uviedla spolocnost Alitalia bez toho, aby predlozila akýkolvek dôkaz. V tejto súvislosti by bolo celkom neodôvodnené zdôraznovat akúkolvek formu neprimeranosti. 396 Pokial ide o údajnú nevyhnutnost preskúmat podmienky v dôsledku zmeny plánu, Komisia zdôraznuje, ze Alitalia neupresnuje uvedené podmienky, ani skutocné úcinky, ktoré mala preskúmat. Uvedené podmienky boli okrem iného schválené po posledných zmenách prijatých v pláne a so zretelom na tieto zmeny. Kedze konecná miera rentability plánu vzrástla z 25,7 na 26,1 %, nie je mozné z toho vyvodit ziadny významný vplyv na obsah podmienok. 397 Pokial ide o nedostatocné odôvodnenie, Komisia odkazuje na odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia. 398 Pokial ide o údajnú diskrimináciu, osobitne v porovnaní s Air France, ktorú utrpela spolocnost Alitalia, Komisia tvrdí, ze Alitalia zrejme popiera skutocnost, ze Komisia stanovila kritériá urcitých podmienok podla rozhodnutia Komisie 94/653 z 27. júla 1994 o oznámenom navýsení základného imania spolocnosti Air France ([44]Ú. v. ES L 254, s. 73, dalej len "rozhodnutie Air France") na výslovnú ziadost talianskych orgánov, práve na základe zásady rovnosti zaobchádzania. Posúdenie Súdom prvého stupna 399 Po prvé, pokial ide o námietku nedostatocného právneho základu dotknutých podmienok, je nutné konstatovat, ze tie majú svoj základ predovsetkým v oznámení plánu restrukturalizácie talianskymi orgánmi a tiez v clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999. Posledné ustanovenie totiz stanovuje: "Komisia môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky, podla ktorých sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom a môze stanovit povinnosti, aby sa umoznilo monitorovanie súladu s rozhodnutím." 400 Dotknuté podmienky teda nie je mozné povazovat za podmienky, ktoré nemajú právny základ. 401 Po druhé, pokial ide o údajnú povinnost opätovne preskúmat podmienky, berúc ohlad na poslednú verziu plánu, z rozsudku Alitalia I, uz citovaného v bode 8 vyssie (bod 33), vyplýva, ze záväzky talianskych orgánov uvedené v liste z 26. júna 1997 (pripojenom k vyjadreniu k zalobe), ktoré sú totozné s podmienkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí, zaslali talianske orgány Komisii v tom istom case ako konecnú verziu plánu restrukturalizácie. 402 Z tohto súcasného zaslania poslednej verzie plánu a záväzkov talianskych orgánov, a teda podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú totozné s týmito záväzkami, vyplýva, ze tieto podmienky si nevyzadovali opätovné preskúmanie na úcely ich prijatia v tejto poslednej verzii plánu. 403 Len pre úplnost je potrebné k tomuto bodu poznamenat, ze cielom vsetkých dotknutých podmienok nebol návrat k rentabilite podniku. Mnoho z nich malo v úmysle zamedzit naruseniu hospodárskej sútaze, takze zvýsenie vnútornej miery nemuselo nutne viest k ich prijatiu. Alitalia vsak nepredlozila ziadny presný argument, ktorý zohladnuje túto skutocnost. 404 Po tretie, pokial ide o údajnú protiprávnost dotknutých podmienok, Komisia môze v zásade stanovit v rozhodnutí o schválení pomoci podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES podmienky, ktorých cielom je zarucit, ze schválená pomoc nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spolocným záujmom (rozsudky Súdu prvého stupna z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, [45]T-244/93 a T-486/93, Zb. s. II-2265, bod 55, a British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 288). 405 Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze Komisia je oprávnená stanovit si na úcely výkonu volnej úvahy svoj vlastný postup prostredníctvom aktov, akými sú predmetné usmernenia, za predpokladu, ze budú obsahovat orientacné pravidlá, ktoré bude táto institúcia sledovat, a ze nevybocia z rámca ustanovení Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 2006, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, [46]T-17/03, Zb. s. II-1139, bod 42). 406 Oznámenie o letectve, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia, vsak vyzaduje, aby pomoc na restrukturalizáciu bola súcastou plánu, ktorý je urcený na ozdravenie leteckej spolocnosti takým spôsobom, aby sa mohla stat v rozumnom case opät zivotaschopnou. Komisia môze schválit pomoc na restrukturalizáciu len vo velmi výnimocných prípadoch a za velmi striktných podmienok (bod 38 ods. 1 a 2 a bod 41). 407 Z toho vyplýva, ze v rozhodnutí prijatom na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, akým je napadnuté rozhodnutie, Komisia môze ulozit akúkolvek podmienku, ktorú povazuje za nevyhnutnú na zarucenie toho, aby podnik, ktorý je príjemcom pomoci, bol po svojej restrukturalizácii zivotaschopný. 408 Naproti tomu ziadne z vyssie uvedených ustanovení nevyzaduje, aby vsetky podmienky ulozené v tomto rámci boli nevyhnutné na zarucenie zivotaschopnosti podniku. Naopak, z oznámenia o letectve vyplýva, ze Komisia musí tiez vynalozit vsetko úsilie na to, aby v co najväcsom rozsahu obmedzila narusenie hospodárskej sútaze (bod 41), a usilovat sa o to, aby vláda nezasahovala do riadenia spolocnosti z iných dôvodov ako z tých, ktoré vyplývajú z jej vlastníckych práv (bod 38 ods. 5), a aby sa pomoc pouzívala výlucne na úcely programu restrukturalizácie a nebola neprimeraná vo vztahu k jej potrebám (bod 38 ods. 6). 409 Na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, bod 38 ods. 3 oznámenia o letectve vôbec nestanovuje, ze Komisia môze ulozit podmienky len v dvoch prípadoch, a to pokial to vyzaduje návrat k zivotaschopnosti alebo ak existuje nadbytocná kapacita na trhu. Znenie tohto bodu totiz stanovuje: "Ak si návrat k financnej zivotaschopnosti alebo situácia na trhu vyzaduje znízenie kapacity, musí to byt zahrnuté v programe." 410 V rozsahu, v akom sa zdá, ze Alitalia môze odkazovat na usmernenia spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach z 9. októbra 1999 ([47]Ú. v. ES C 288, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322), je potrebné pripomenút, ze nie sú uplatnitelné na prejednávanú vec, pretoze plán restrukturalizácie oznámili Komisii talianske orgány listom z 26. júla 1996. Len pre úplnost, tieto pokyny nepodporujú názor spolocnosti Alitalia. Bod 3.2.2 písm. c), i) usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach totiz stanovuje, ze "tam, kde existuje v rámci spolocenstva alebo EHP strukturálny nadbytok výrobnej kapacity na trhu 'obsluhovanom` príjemcom, plán restrukturalizácie musí byt prínosom -- proporcionálne k výske získanej pomoci a jej dosahu na trh -- k zlepseniu trhových podmienok tým, ze nezvratne znízi trhovú kapacitu." Bod 3.2.2. písm. c), ii) uvedených usmernení upresnuje, ze "tam, kde na druhej strane neexistuje na úrovni spolocenstva alebo EHP ziadny strukturálny nadbytok výrobnej kapacity na trhu 'obsluhovanom` príjemcom, Komisia tak ci onak presetrí, ci by sa nemali pozadovat kompenzacné opatrenia". 411 Komisia môze teda ulozit podmienky aj v prípade, kedy neexistuje strukturálny nadbytok výrobnej kapacity. Na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, Komisia teda nemusela preukázat existenciu strukturálneho nadbytku výrobnej kapacity na to, aby mohla ulozit podmienky na schválenie pomoci. 412 Po stvrté, pokial ide o vseobecný argument týkajúci sa neprimeranej povahy dotknutých podmienok, samotná skutocnost, ze miera rentability sa zvýsila v poslednej verzii plánu, nemôze znamenat, ze Komisia mala prijat takýto plán bez podmienok. Ako uz bolo zdôraznené, Komisia sa musí usilovat o to, aby bolo obmedzené narusenie hospodárskej sútaze spôsobené týmto plánom. Môze teda na tento úcel ulozit podmienky na schválenie plánu. 413 Navyse tvrdenie spolocnosti Alitalia zostáva vseobecným bez akéhokolvek presného dôkazu, ktorý by podporil jej názor. Alitalia nepreukázala, v com sú ulozené podmienky vzhladom na jej situáciu neprimerané. Nie je tiez mozné predpokladat, ze situácia, v akej sa nachádzala, bola porovnatelná so situáciou uvedených spolocností, ktoré uz boli predmetom rozhodnutia Komisie. Aj za predpokladu, ze jej nezávislé riadenie by bolo znacne obmedzené, nemôze to stacit na preukázanie neprimeranej povahy podmienok, ktoré jej boli ulozené. 414 Po piate, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa stanovenia podmienok, ktoré diskriminujú spolocnost Alitalia vo vztahu k jej konkurentom, najmä spolocnosti Air France, je potrebné sa k nemu vrátit v rámci preskúmania osobitných námietok proti niektorým podmienkam. V tejto fáze je vsak potrebné vo vseobecnosti pripomenút, ze Súd prvého stupna odmietol podobnú námietku v rozsudku British Airways a i./Komisia, uz citovanom v bode 56 vyssie (bod 443). V tomto rozsudku zastával Súd prvého stupna názor, ze so zretelom na takéto vymedzenie plánu restrukturalizácie Komisia nebola povinná podat osobitné vysvetlenie týkajúce sa porovnania plánu spolocnosti Air France a plánu restrukturalizácie iných leteckých spolocností, akými sú Lufthansa a British Airways. Tieto plány sa totiz týkali iných spolocností restrukturalizovaných v iných obdobiach. V dôsledku toho nepostacuje takéto porovnanie na preukázanie diskriminácie, a to so zretelom na rozmanitost kontextu. 415 Po sieste, pokial ide o odôvodnenie týchto podmienok a nemoznost ich opätovne ulozit v rámci napadnutého rozhodnutia, je potrebné odkázat na body 74 az 77 uvedené vyssie. 416 Dalej je potrebné pripomenút, ze na úcely prijatia a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa Komisia musela vrátit do kontextu doby, v ktorej boli opatrenia financnej pomoci prijaté, a teda zohladnit skutocnosti, ktoré mala k dispozícii pri prijatí rozhodnutia z roku 1997, takze nemohla zohladnit neskorsie okolnosti (pozri bod 137 uvedený vyssie). 417 Komisia okrem toho dospela v napadnutom rozhodnutí k záveru, ze minimálna miera je vyssia ako vnútorná miera, a to aj napriek zvýseniu neskôr uvedenej. Konecný záver, a to kvalifikácia dotknutej operácie ako státnej pomoci, teda zostáva totozný so záverom posúdenia uskutocneného v rozhodnutí z roku 1997. Toto kvalifikovanie za státnu pomoc má pritom za následok posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, s ktorým sú spojené predmetné podmienky. Vzhladom na to, ze tieto podmienky priamo nesúvisia s vnútornou mierou, zvýsenie vnútornej miery nezaväzovalo Komisiu k tomu, aby ich zmenila a primerane túto zmenu odôvodnila. 418 Je preto potrebné odmietnut vsetky vseobecné námietky predlozené spolocnostou Alitalia týkajúce sa podmienok obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. b) Osobitné námietky predlozené proti niektorým podmienkam obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí 419 Alitalia osobitne namieta podmienky 2 az 8 obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Je preto potrebné preskúmat kazdú z nich samostatne. Podmienka c. 2: Zákaz novej pomoci -- Tvrdenia úcastníkov konania 420 Podmienka, podla ktorej sa talianske orgány musia zaviazat, ze "uz neudelia spolocnosti Alitalia novú kapitálovú pomoc, ani inú pomoc v akejkolvek podobe, vrátane vo forme záruky na úvery", je podla spolocnosti Alitalia v dôsledku jej vseobecnej povahy svojvolná a pre nu mimoriadne zatazujúca, najmä v case, kedy celé dotknuté odvetvie celí mimoriadne závaznej kríze. 421 Táto podmienka je v rozpore s logikou oznámenia o letectve. Komisia v nom totiz iba tvrdí, ze pomoc na restrukturalizáciu môze byt v zásade udelená len raz. Upresnuje v nom, ze ziadna dodatocná pomoc nemôze byt nevyhnutná pocas trvania programu, avsak "ponecháva otvorené dvere do budúcnosti". 422 Alitalia nakoniec uvádza, ze je nesprávne tvrdit, ze táto podmienka je ulozená vo vsetkých rozhodnutiach, ktoré schvalujú pomoc na restrukturalizáciu v prospech konkurencných leteckých spolocností. Vo svojom rozhodnutí z 22. júla 1992 o kapitálovej pomoci a celkovom programe restrukturalizácie a investície v prospech spolocnosti Iberia totiz Komisia ulozila ako podmienku na schválenie pomoci najmä to, ze pomoc "má byt posledná pocas trvania strategického plánu". 423 Komisia zastáva názor, ze podmienka c. 2 je v celom rozsahu odôvodnená a nie je mozné ju kvalifikovat ako svojvolnú alebo mimoriadne zatazujúcu. Táto podmienka je uvedená vo vsetkých rozhodnutiach, ktoré schvalujú pomoc na restrukturalizáciu v prospech leteckých spolocností. 424 Komisia tvrdí, ze zákaz pomoci vyplýva z clánku 87 ods. 1 ES a je zjavné, ze individuálne rozhodnutie nemôze zmenit Zmluvu. Ulozená podmienka sa podla Komisie musí chápat a vykladat v tomto kontexte. Táto podmienka má nutne relatívny rozsah, pretoze je uplatnitelná len pocas restrukturalizácie spolocnosti Alitalia a nebráni udeleniu horizontálnej pomoci pre rôzne investície nesúvisiace s tými, ktoré sú zahrnuté v pláne restrukturalizácie, s výhradou zosúladenia s clánkom 87 ods. 3 ES. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 425 Úcastníci konania majú odlisný názor, pokial ide o rozsah zákazu novej pomoci uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Alitalia ju povazuje za casovo neobmedzenú, vseobecnú a svojvolnú podmienku. 426 Vseobecná povaha zákazu státnej pomoci vyplýva z clánku 87 ods. 1 ES a nie z napadnutého rozhodnutia. Tento zákaz v ziadnom prípade nebráni clenským státom v tom, aby oznámili Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES nové projekty pomoci. Vzhladom na to, ze Komisia je zodpovedná za preskúmanie tohto clánku, definovala pokyny, ktoré upravujú jej posúdenie projektov pomoci niektorých typov alebo v niektorých odvetviach vrátane letectva podla oznámenia o letectve. 427 Z bodu 38 ods. 2 oznámenia o letectve vyplýva, ze Komisia "obvykle vyzaduje písomnú záruku vlády o tom, ze dotknutá pomoc bude predstavovat posledný príspevok z verejných prostriedkov, v akejkolvek podobe, pocas trvania programu, a to v súlade s ustanoveniami práva Spolocenstva". 428 Ak je podmienka c. 2 vykladaná v zmysle týchto ustanovení, nemôze sa povazovat za vseobecnú a svojvolnú podmienku. 429 Pokial ide o neexistenciu casového obmedzenia podmienky c. 2 bez toho, aby bol dotknutý clánok 87 ods. 1 ES, sú záväzky, ktoré boli prijaté talianskymi orgánmi a prevzaté v spochybnených podmienkach, tak ako to vyplýva z oznámenia o letectve a ako to potvrdila Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, obmedzené na dobu trvania plánu restrukturalizácie. Rozsah podmienky c. 2 je teda ako taký nutne casovo obmedzený. 430 Pokial ide o existenciu takejto podmienky vo vsetkých ostatných rozhodnutiach Komisie, ktoré sú rovnakého typu a ktoré schvalujú pomoc na restrukturalizáciu v prospech leteckých spolocností, Alitalia ju nesprávne spochybnuje tým, ze odkazuje na rozhodnutie Komisie z 22. júla 1992 o schválení pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti Iberia. Ako samotná spolocnost Alitalia uviedla v replike, jednou z podmienok totiz bolo, ze pomoc bude "posledná pocas trvania strategického plánu". Komisia teda správne tvrdí, ze v uvedenom rozhodnutí je zákaz formulovaný trochu odlisným spôsobom v porovnaní s napadnutým rozhodnutím, ale ze podstata je totozná, pretoze podmienka je v obidvoch prípadoch obmedzená na trvanie plánu restrukturalizácie (pozri predchádzajúci bod). Jediný príklad uvedený spolocnostou Alitalia teda nemení nic na existencii takejto podmienky vo vsetkých rozhodnutiach Komisie tohto druhu. 431 Alitalia sa nepokúsala preukázat, ze existencia tejto podmienky bola odôvodnená v prípade iných uvedených spolocností, ale nie v jej prípade. 432 Podmienka c. 2 teda nie je postihnutá ziadnou z vád, ktoré Alitalia uvádza, a námietky predlozené v tomto zmysle musia byt v tomto dôsledku zamietnuté. Podmienka c. 3: Zákaz nadobudnutia podielov v iných leteckých spolocnostiach -- Tvrdenia úcastníkov konania 433 Alitalia namieta neprimeranú a diskriminacnú povahu podmienky c. 3, podla ktorej talianske orgány musia "[zarucit], ze do 31. decembra 2000 bude Alitalia vyuzívat pomoc výlucne na úcely restrukturalizácie spolocnosti a nie na úcely nadobudnutia nových podielov v iných leteckých dopravných spolocnostiach". 434 Alitalia tvrdí, ze rozhodnutie Komisie 94/118/ES z 21. decembra 1993 o poskytnutí pomoci skupine Aer Lingus Írskom ([48]Ú. v. ES L 54, 1994, s. 30) (dalej len "rozhodnutie Aer Lingus") a rozhodnutie Komisie 94/696/ES zo 7. októbra 1994 o pomoci poskytnutej Gréckom spolocnosti Olympic Airways ([49]Ú. v. ES L 273, s. 22) (dalej len "rozhodnutie Olympic Airways") len zakazujú týmto spolocnostiam nadobudnút podiely v iných leteckých spolocnostiach Spolocenstva a EHP. Dodáva, ze ziadny zákaz tohto typu nie je uvedený v rozhodnutí Komisie 91/555/EHS z 24. júla 1991 o pomoci, ktorú belgická vláda zamýsla poskytnút leteckému dopravcovi Spolocenstva Sabena ([50]Ú. v. ES L 300, s. 48) (dalej len "rozhodnutie Sabena"). 435 Alitalia tiez uvádza, ze jej situácia nie je porovnatelná so situáciou spolocnosti Air France, ktorá bola zjavne kritickejsia, a teda zákaz mohol byt v prípade poslednej uvedenej odôvodnený. Zastáva názor, ze tento zákaz je, pokial ide o jej prípad, celkom neprimeraný, pretoze je nesporné, ze suma a intenzita pomoci sú prispôsobené poziadavkám restrukturalizácie a zabezpecujú vyssí stupen návratnosti, ako je návratnost obvyklá v tomto odvetví. 436 Alitalia dodáva, ze neprimeraná a diskriminacná povaha podmienky c. 3 je zjavnejsia, pokial je spojená s podmienkou c. 8, ktorá pozaduje, aby spolocnost Alitalia postúpila svoj podiel v Malév. V tomto zmysle Komisia nezaviazala spolocnost Air France, aby sa zbavila zahranicných hlavných cinností podniku. 437 Komisia tvrdí, ze podmienky c. 3, 5, a 7, ktoré predstavujú pevný základ restrukturalizácie, musia byt "zohladnené ako celok", pretoze majú rovnaký ciel, a to obnovit rentabilitu a konkurencieschopnost spolocnost Alitalia do roku 2000, ako aj obmedzit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré je zahrnuté v pomoci. Dosahujú rovnováhu medzi záujmami spolocnosti Alitalia a spolocným záujmom. 438 Komisia dalej vysvetluje, ze rozsah zákazu nadobudnút nové podiely vychádza z liberalizácie v oblasti letectva na úrovni trhu EHP v roku 1997. Komisia v tomto zmysle odkazuje na oznámenie o letectve. 439 Komisia poznamenáva, ze rozhodnutia Aer Lingus a Olympic Airways, na ktoré odkazuje Alitalia, boli prijaté pred touto liberalizáciou. Navyse tieto spolocnosti mali v podstate územný rozsah cinnosti a nie sú hlavnými subjektmi na svetovom trhu. Nie je to tak v prípade Air France. Rozhodnutie Air France vsak obsahuje rovnaký zákaz, ako je zákaz stanovený v napadnutom rozhodnutí so zretelom na spolocnost Alitalia, co je odôvodnené skutocnostou, ze obidve posledné uvedené spolocnosti presadzujú svetové stratégie a ciastocne sútazia na rovnakom trhu. 440 Nakoniec Komisia tvrdí, ze podmienka c. 3 nepredstavuje neodôvodnené obmedzenie týkajúce sa vyuzívania vlastných prostriedkov spolocnosti Alitalia, avsak ze je logickým dôsledkom povinnosti spolocnosti Alitalia vyuzit pomoc v súlade s bodom 38 ods. 4 oznámenia o letectve výlucne na restrukturalizáciu a nie na jej rozvoj. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 441 Je nesporné, ze odvetvie leteckej dopravy v Spolocenstve bolo liberalizované postupne, pricom program liberalizácie bol dokoncený v roku 1997. Táto liberalizácia predstavuje hlavný prvok oznámenia o letectve, tak ako to dokazuje jeho úvod. Pod názvom "Liberalizácia leteckej dopravy v Spolocenstve" Komisia stanovuje: "1. Letecká doprava v Spolocenstve sa vyznacovala znacným zásahom státu a bilateralizmom. ... Rada vsak teraz ukoncila svoj program liberalizácie leteckej dopravy v Spolocenstve. V rámci zvýsenej hospodárskej sútaze v Spolocenstve existuje zjavná potreba striktnejsieho uplatnenia pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. 2. Opatrenia týkajúce sa liberalizácie trhu a hospodárskej sútaze, ktoré nadobudli úcinnost, zásadne zmenili hospodárske prostredie leteckej dopravy. ... V prostredí s väcsou hospodárskou sútazou môze mat státna pomoc strategický význam, ktorý je podstatný pre vlády na úcely ochrany hospodárskych záujmov ich vlastných leteckých spolocností. To by mohlo viest k sútazi o poskytnutie dotácií, ktoré môzu ohrozit spolocný záujem, ako aj základné ciele procesu liberalizácie." 442 V bode 38 ods. 2 oznámenia o letectve Komisia dalej zohladnuje skutocnost, ze "dosiahnutie spolocného trhu letectva v roku 1997 znacne zvýsi hospodársku sútaz na spolocnom trhu". Dodáva, ze za týchto podmienok "môze schválit pomoc na restrukturalizáciu len vo výnimocných prípadoch a za velmi striktných podmienok". Komisia to opakuje na konci bodu 41. 443 V bode 38 ods. 4 oznámenia o letectve Komisia uvádza, ze "program financovaný prostredníctvom státnej pomoci nie je mozné povazovat za program, ktorý nie je v rozpore so spolocným záujmom... pokial jeho cielom nie je rozvoj, co znamená, ze jeho cielom nemôze byt zvýsenie kapacity a ponuka dotknutej leteckej spolocnosti na skodu jej priamych európskych konkurentov". 444 Nakoniec v bode 38 ods. 6 oznámenia o letectve Komisia uvádza, ze pomoc "musí byt pouzitá výlucne na úcely programu restrukturalizácie a nesmie byt neprimeraná vo vztahu k potrebám". Z toho vyvodzuje záver, ze "spolocnost teda nesmie pocas obdobia restrukturalizácie nadobúdat podiely v iných leteckých spolocnostiach". 445 Z toho vyplýva, ze podmienka c. 3 ulozená spolocnosti Alitalia sa výslovne nachádza medzi takými podmienkami, ktoré sú nutné na schválenie pomoci Komisiou, ako sú spresnené v oznámení o letectve, na ktoré odkazuje napadnuté rozhodnutie. Tieto podmienky, ktoré sa nachádzajú v kontexte liberalizácie trhu leteckej dopravy, definovala Komisia v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, podla ktorého pomoc na restrukturalizáciu môze byt zlucitelná so spolocným trhom, ak nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spolocným záujmom. Skutocnost, ze Komisia zohladnila liberalizáciu obchodu a spolocný záujem, je preto v súlade s právom Spolocenstva. 446 Uplatnenie podmienky c. 3 nie je voci spolocnosti Alitalia diskriminacné. 447 Je síce pravda, ze v rozhodnutiach Aer Lingus a Olympic Airways Komisia len zakázala týmto spolocnostiam nadobúdat podiely v akomkolvek leteckom dopravcovi Spolocenstva alebo EHP. Ako poznamenáva Komisia, tieto rozhodnutia vsak predchádzajú liberalizácii trhu a prijatiu oznámenia o letectve (december 1994). Tieto úvahy sú o to viac významnejsie v prípade rozhodnutia Sabena, ktoré síce neobsahovalo zákaz takejto povahy, ale bolo prijaté v roku 1991. Vzhladom na to, ze sa nenachádza v rovnakom kontexte, podmienky stanovené v týchto rozhodnutiach teda nemôzu byt porovnatelné s podmienkami ulozenými v napadnutom rozhodnutí. 448 Len pre úplnost, aj keby bolo potrebné zohladnit skutocnosti predchádzajúce liberalizácii trhu a prijatiu oznámenia o letectve, je spolocnost Alitalia svojou velkostou a trhom, ktorého sa týka, blizsia spolocnosti Air France, ako spolocnostiam Aer Lingus alebo Olympic Airways. V rozhodnutí Air France vsak Komisia podmienuje schválenie pomoci podmienkou rovnakého rozsahu, ako bola ulozená spolocnosti Alitalia v napadnutom rozhodnutí, a to podmienkou, ze "pocas trvania plánu vyuzije spolocnost Air France pomoc na úcely restrukturalizácie spolocnosti a nie na úcely nadobudnutia nových podielov v iných leteckých spolocnostiach". 449 Podmienku c. 3 teda nie je mozné povazovat za neprimeranú a diskriminacnú vo vztahu k spolocnosti Alitalia a námietky predlozené v tomto zmysle musia byt teda zamietnuté. Podmienka c. 4: Zákaz prednostného zaobchádzania so spolocnostou Alitalia -- Tvrdenia úcastníkov konania 450 Podmienka c. 4 napadnutého rozhodnutia ukladá talianskym orgánom povinnost, aby zrusili niektoré zvýhodnenia, ktoré má spolocnost Alitalia. Podla spolocnosti Alitalia vsak úprava uplatnitelná na leteckú dopravu v Taliansku, najmä Dohovor c. 4372 z 15. apríla 1992, schválený dekrétom zo 16. apríla 1992, je úplne v súlade s relevantnými ustanoveniami práva Spolocenstva. Podmienka c. 4 je teda neodôvodnená a nesprávna. Navyse neexistujú ziadne dôvody pre ulozenie tejto podmienky. 451 Okrem toho list talianskeho ministra dopravy po prvé spresnil, ze Alitalia sa vzdala svojho prednostného práva, v súlade s tým, co bolo stanovené v rozhodnutí z roku 1997, po druhé, ze nevyuzívané prepravné práva spolocnosti Alitalia jej boli odobraté a po tretie, ze objektívne ciele, na ktorých základe museli byt udelené prepravné práva odnaté spolocnosti Alitalia alebo sprístupnené z iného dôvodu, boli definované. 452 Nakoniec Alitalia má pochybnosti, o tom, ze rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánkov 87 ES a 88 ES mohlo mat vplyv na udelenie prepravných práv z tretích krajín nachádzajúcich sa mimo EHP alebo do nich. Tieto práva sú totiz upravené riadnymi dohodami podla medzinárodného práva, ktoré nespadajú do právomoci Komisie. 453 Komisia odpovedá, ze daný zákaz vychádza zo vseobecného zákazu diskriminácie v clánku 12 ES, tak ako je doplnený úpravou, ktorá stanovuje liberalizáciu leteckého odvetvia. Komisia nemôze schválit pomoc, ktorá je v rozpore s pravidlom alebo zásadou práva Spolocenstva a v dôsledku toho je nezlucitelná s právom Spolocenstva. 454 Podla Komisie Dohovor c. 4372 priznáva spolocnosti Alitalia niekolko výhod uvedených v clánku 1 ods. 4 rozhodnutia z roku 1997. Dodáva, ze tieto výhody mali za následok legitímne námietky zo strany spolocností, ktoré boli vedlajsími úcastníkmi konania, tak ako to dokazuje bod IV rozhodnutia z roku 1997. Komisia odkazuje tiez na bod VI ods. 4 rozhodnutia z roku 1997, ktorý stanovuje, ze talianske orgány uznali existenciu zvýhodneného postavenia spolocnosti Alitalia v oblasti prepravných práv, rozvrhu letov, pomoci pri odbavovaní a prístupe k zariadeniam letiska. Táto diskriminácia trvala do januára 1998. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 455 Podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES môze Komisia vyhlásit pomoc na restrukturalizáciu za zlucitelnú so spolocným trhom len vtedy, ak nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spolocným záujmom. Komisia teda bola v prejednávanej veci povinná overit si, ci bola táto podmienka splnená, najmä ak dotknuté osoby, ktoré predlozili pripomienky v rámci formálneho preskúmania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia z roku 1997, a ktoré bolo následne opätovne zacaté na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia, výslovne pozadovali ukoncenie zvýhodneného postavenia, ktoré mala spolocnost Alitalia v rôznych ohladoch. 456 Dohovor c. 4372 vsak nebol v súlade s právom Spolocenstva pri preskúmaní uskutocnenom Komisiou pred prijatím rozhodnutia z roku 1997. V liste z 26. júna 1997, pripojenom v prílohe k vyjadreniu k zalobe, talianske orgány totiz zarucili, ze "okamzite zacnú a najneskôr do 31. decembra 1998 ukoncia preskúmanie" uvedeného dohovoru. Kedze existencia "de facto preskúmania" dohovoru c. 4372 predpokladala, ze tento dohovor sa uplatní len v rozsahu, v akom je v súlade s právom Spolocenstva, nemohla sa povazovat za dostatocnú pre zmenu práva a zarucenie jeho uplatnenia. 457 Alitalia preto nemôze tvrdit, ze dohovor c. 4372 bol od zaciatku v súlade s právom Spolocenstva, alebo ze preskúmanie uskutocnené na tento úcel bolo ukoncené prijatím rozhodnutia z roku 1997. Podmienka c. 4 teda bola nevyhnutná na to, aby pomoc nezmenila podmienky obchodu a bola zlucitelná so spolocným trhom. Táto podmienka bola teda odôvodnená a spolocnost Alitalia, ktorá bola velmi úzko zapojená do konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia z roku 1997, neskôr do formálneho preskúmania zacatého na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia, nemôze tvrdit, ze nepoznala jeho odôvodnenie. 458 Komisia nemôze odkazovat na list zo 6. februára 1998 zaslaného Komisii talianskym ministrom dopravy, ktorý bol zopakovaný v oznámení Komisie z 18. septembra 1998 o druhej splátke pomoci na restrukturalizáciu spolocnosti Alitalia, schválenej Komisiou 15. júla 1997 ([51]Ú. v. ES C 290, s. 3), pretoze je neskorsí ako prijatie rozhodnutia z roku 1997 a nemôze teda byt zohladnený na úcely posúdenia oprávnenej povahy tejto podmienky k tomuto dátumu. To isté platí o skutocnosti, ktorú uvádza Komisia, ze toto zvýhodnené postavenie trvalo az do jeho preskúmania v rámci technických rokovaní v júli a auguste 1999. 459 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého rozhodnutie Komisie, ktoré bolo prijaté na základe clánkov 87 ES a 88 ES, nemohlo mat vplyv na udelenie prepravných práv z krajín nachádzajúcich sa mimo EHP, je nutné konstatovat, ze táto situácia nie je zahrnutá v dotknutej podmienke, ktorá sa týka najmä "udelovania prepravných práv (vrátane tých, ktoré sa týkajú tretích krajín mimo EHP)". 460 Pokial ide o prepravy do tretích krajín, je potrebné zdôraznit, ze letecké spolocnosti sa takisto nachádzajú v sútaznom postavení v prípade spojení do tretích krajín mimo EHP, takze Komisia musí toto zohladnit pri svojom posúdení dotknutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 273). 461 Je potrebné tiez uviest, ze podmienka c. 4 ukladá talianskym orgánom povinnost, aby nezvýhodnovali spolocnost Alitalia, najmä v oblasti udelovania prepravných práv. Komisia teda priamo nezasahuje do tohto udelenia. Námietka, podla ktorej Komisia nemá právomoc v tomto zmysle, je teda bezpredmetná. 462 Námietky spolocnosti Alitalia týkajúce sa podmienky c. 4 musia byt preto zamietnuté. Podmienka c. 5: Obmedzenie kapacity -- Tvrdenia úcastníkov konania 463 Alitalia tvrdí, ze podmienka c. 5 stanovuje dvojitú podmienku v oblasti kapacity ponúkanej lietadlami, ktoré prevádzkuje, a to obmedzenie poctu disponibilných sedadiel a obmedzenie rocného rastu poctu ponúkaných sedadiel na kilometre. Táto podmienka je neprimeraná, diskriminacná a v rozpore s podmienkou c. 1, podla ktorej Alitalia musí mat nezávislé riadenie, aby mohla v co najväcsom rozsahu vyuzívat moznosti rozvoja trhu. Táto podmienka ju oslabuje tým, ze jej bráni v konaní s nevyhnutnou pruznostou na trhu. Pri stanovení týchto podmienok Komisia neposúdila správne individuálnu situáciu spolocnosti Alitalia, ani hospodársky kontext, v ktorom koná. Komisia dalej odôvodnuje obmedzenie ulozené spolocnosti výlucne formálnym odôvodnením, ktoré je zalozené na bode 38 ods. 4 oznámenia o letectve. 464 Alitalia dalej uvádza, ze parameter pouzitý pre podmienku c. 5 písm. a), ktorým je obmedzenie poctu disponibilných sedadiel, je osobitne obmedzujúci, najmä v porovnaní s parametrom ulozeným v rozhodnutí Air France, v ktorom Komisia len stanovila limit vo vztahu k poctu sedadiel v lietadle. To platí o to viac, ze obmedzenie sa pouzije v prejednávanej veci na lietadlá celej skupiny Alitalia. Dotknutá podmienka sa navyse týka takisto krajín nachádzajúcich sa mimo EHP a odklána sa teda od oznámenia o letectve. 465 Spolocnost Alitalia tvrdí, ze podmienka c. 5 písm. b), ktorá obmedzuje rocný rast ponúkaných sedadiel na kilometre, zjavne vznikla na základe podmienky c. 8 v rozhodnutí Air France. Táto podmienka vsak vôbec nie je odôvodnená a je diskriminacná v rozsahu, v akom sa uplatní na hospodársky zdravý podnik. Táto podmienka má prísnejsí obsah, ako je to v prípade Air France, pretoze sa týka celej spolocnosti Alitalia, zatial co rozhodnutie Air France rozlisovalo medzi Air France, Air Charter a Air Inter. Obmedzenie ulozené spolocnosti Alitalia sa týka tiez vnútrostátnej prepravy a zavádza tak dodatocný prvok prísnosti. Miera obmedzenia rastu spolocnosti Alitalia bola navyse prevzatá priamo z rozhodnutia Air France bez akéhokolvek vysvetlenia. Komisia nakoniec pre roky 1999 a 2000 este sprísnila limit stanovený v rozhodnutí z roku 1997. 466 Komisia zdôraznuje, ze obmedzenie kapacity a zákaz ponúkat najnizsie ceny (zákaz "price leadership") "sú dve strany jednej mince". Ceny a kvantita sú totiz podla jej názoru dve hlavné premenné, z ktorých podniky vo vseobecnosti vychádzajú pri definovaní ich priemyselných a obchodných stratégií. Ovplyvnením jednej z nich je mozné dosiahnut odlisné úcinky, aj za predpokladu, ze sledujú ten istý ciel obmedzenia ponuky. O týchto dvoch premenných je teda mozné rokovat a v prípade spolocnosti Alitalia boli predmetom dlhých rokovaní, ktoré prebehli za plnej úcasti zástupcov spolocnosti Alitalia. Tieto podmienky sú teda výsledkom dôkladných, komplexných a premyslených posúdení trhu, ktoré vykonala Komisia pri dodrzaní potreby výmeny názorov a v súcinnosti s externými poradcami. Komisia pripomína, ze v podobnej situácii môze Súd prvého stupna konstatovat len zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu alebo uplatnenie Zmluvy. 467 Komisia tvrdí, ze pokial ide o dôvod existencie obmedzenia kapacity, uz vysvetlila, ze v súlade s bodom 38 ods. 3 a 4 oznámenia o letectve spocíva v moznosti podniku obnovit svoju zivotaschopnost. 468 Námietka spolocnosti Alitalia spocívajúca v tom, ze bola diskriminovaná vo vztahu k spolocnosti Air France, pokial ide o obmedzenie disponibilných sedadiel, je výsledkom nedorozumenia, pretoze rozhodnutie Air France stanovuje obmedzenie pre ponúkané sedadlá na kilometre, ako aj pre pocet povolených letov. 469 Námietka týkajúca sa údajného zákazu uzavriet obchodné partnerstvo je takisto úplne irelevantná, pretoze spolocnost Alitalia mohla uzavriet obchodné partnerstvo na základe podmienky c. 5. 470 Komisia zastáva názor, ze argumenty spolocnosti Alitalia, týkajúce sa obmedzenia miery rocného rastu ponúkaných sedadiel na kilometre, nezohladnujú povinnost spolocnosti Alitalia zohladnit záujem Spolocenstva. Rozdielnosti týkajúce sa podmienok ulozených spolocnosti Air France v roku 1994 sú vysvetlené novými okolnostami, ktoré nastali, ako sú uvedené v oznámení o letectve. V dôsledku zmien, ktoré nastali na trhu, nie je situácia obidvoch spolocností vzdy porovnatelná. 471 Komisia takisto zastáva názor, ze pokial rast kapacity a ponuky dotknutej spolocnosti nemôze byt vyssí ako rast trhu, musí byt nevyhnutne nizsí, alebo maximálne rovnaký ako táto miera, a preto argument spolocnosti Alitalia, ze nebol nedodrzaný bod 38 ods. 4 oznámenia o letectve, nie je zrozumitelný. Stanovením miery na 2,7 % s rôznymi moznými úpravami Komisia v plnej miere respektovala vyssie uvedené ustanovenie. 472 Nakoniec, pokial ide o rozlísenie uvedené v rozhodnutí Air France medzi Air France a Air Inter, Komisia uvádza, ze tým, ze neulozila poslednej uvedenej obmedzenie rastu, ktoré bolo ulozené skôr uvedenej, prijala nevyhnutné opatrenie preto, aby schválená pomoc nezvýhodnila Air Inter, a ze námietky predlozené v tomto zmysle boli navyse Súdom prvého stupna zamietnuté so spresnením v rozsudku British Airways a i./Komisia, uz citovanom v bode 56 vyssie. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 473 Po prvé podmienka c. 5, ktorá obmedzuje kapacitu ponúkanú spolocnosti Alitalia, si vzájomne neodporuje s podmienkou c. 1. Podmienka c. 1 totiz stanovuje, ze talianske orgány sa musia "správat voci spolocnosti Alitalia ako bezný akcionár, co jej umozní, aby bola riadená výlucne podla obchodných zásad, a nezasahovat do jej riadenia okrem dôvodov, ktoré úzko súvisia s postavením talianskeho státu ako akcionára". Podmienka c. 1 je urcená talianskemu státu, aby bol obmedzený jeho zásah do riadenia spolocnosti Alitalia. Jej hlavným cielom je zarucit obvyklé správanie sa talianskeho státu ako akcionára a nie, ako zalobkyna uvádza, priznat spolocnosti Alitalia nezávislé riadenie. 474 V kazdom prípade, Alitalia nemôze za týchto okolností uplatnovat nárok na úplnú riadiacu autonómiu. Táto autonómia by bola v rozpore s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, a teda s podmienkou, ze pomoc na restrukturalizáciu nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spolocným záujmom. 475 Bod 38 ods. 4 oznámenia o letectve stanovuje, ze kedze "kazdá pomoc schválená v odvetví letectva mení podmienky obchodu medzi clenskými státmi", program financovaný státnou pomocou sa môze povazovat za program, ktorý nie je v rozpore so spolocným záujmom, len vtedy, ak "jeho cielom nie je rast kapacity a ponuky dotknutej spolocnosti na úkor jej priamych európskych konkurentov". To isté ustanovenie uvádza, ze "v kazdom prípade nemôze program viest k rastu poctu lietadiel alebo ponúkaných sedadiel na dotknutých trhoch, ktorý je vyssí ako rast týchto trhov". 476 Je potrebné dodat, ze bod 38 ods. 3 oznámenia o letectve stanovuje, ze "ak návrat k financnej zivotaschopnosti alebo situácia na trhu vyzaduje znízenie kapacity, musí to byt stanovené v programe". 477 Ustanovenia Zmluvy v spojení s ustanoveniami, ktoré na tomto základe Komisia uviedla v oznámení o letectve, teda oprávnujú Komisiu k tomu, aby stanovila podmienky v oblasti kapacity tak, aby bol zarucený návrat k zivotaschopnosti spolocnosti Alitalia a ochrana spolocného záujmu. 478 Pokial ide o skutocnost, ze spolocnost Alitalia mala byt rôznymi formami diskriminovaná najmä v porovnaní s Air France, je potrebné zdôraznit, ze hoci nie je mozné vylúcit, ze Komisia mohla porovnávat opatrenia restrukturalizácie, ktoré chcela prijat spolocnost Alitalia, s opatreniami prijatými inými leteckými spolocnostami, nic to nemení na tom, ze restrukturalizácia podniku musí byt zameraná na jeho vlastné problémy a ze skúsenosti získané inými spolocnostami v rozlicných hospodárskych a politických kontextoch a v iných obdobiach môzu byt irelevantné (pozri v tomto zmysle rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 135) 479 Komisia správne uvádza, ze kontext rozhodnutia Air France a kontext napadnutého rozhodnutia sa lísia v rozsahu, v akom sa restrukturalizácia Air France uskutocnila pocas obdobia rokov 1994 a 1996 a restrukturalizácia spolocnosti Alitalia pocas obdobia rokov 1996 a 2000. Posledná uvedená sa totiz nachádza v kontexte úplnej liberalizácie trhu, a teda velkej hospodárskej sútaze, v ktorej prísnejsie uplatnenie pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci zodpovedá zjavnej potrebe, tak ako to zdôraznuje oznámenie o letectve. Tento odlisný kontext stací na to, aby ohrozil význam porovnania medzi podmienkami, ktoré boli ulozené obidvom spolocnostiam. 480 Navyse, a v kazdom prípade, spolocnost Alitalia nesprávne tvrdí, ze v rozhodnutí Air France stanovila Komisia iba maximálny pocet lietadiel v jej flotile. Z clánku 1 ods. 8, 11 a 12 rozhodnutia Air France totiz vyplýva, ze Komisia ulozila Air France a Air Charter obmedzenia pre pocet ponúkaných sedadiel na kilometre, ako aj pre pocet schválených leteckých spojení. 481 Navyse v tejto veci musela pomoc vyuzit výlucne Air France a jej dcérske spolocnosti, s výnimkou Air Inter (pozri clánok 1 ods. 1 rozhodnutia Air France). Toto obmedzenie bolo potvrdené Súdom prvého stupna v rozsudku British Airways a i./Komisia, uz citovanom v bode 56 vyssie. Alitalia teda nemôze odvodzovat argument zo skutocnosti, ze podmienky stanovené v rozhodnutí Air France sa neuplatnili na Air Inter. 482 Dalej je potrebné uviest rozpornú povahu tvrdenia spolocnosti Alitalia, týkajúceho sa porovnania jej prípadu s prípadom Air France. Niekolkokrát totiz odkazuje na skutocnost, ze jej situácia je porovnatelná so situáciou Air France, a preto sa na nu mali uplatnit rovnaké a nie striktnejsie podmienky, ako napr. obmedzenie disponibilných sedadiel [podmienka c. 5 písm. a)]. Pokial vsak ide o mieru rocného rastu poctu sedadiel na kilometre [podmienka c. 5 písm. b)], tvrdí naopak, ze Komisia na nu nesprávne uplatnila rovnaké obmedzenie ako na Air France, pretoze jej situácia nebola porovnatelná. 483 Pokial ide o mieru rastu 2,7 %, ulozenú v podmienke c. 5, je nutné po prvé konstatovat, ze oznámenie o letectve sa obmedzuje na stanovenie hornej hranice pre zvýsenie poctu lietadiel alebo ponúkaných sedadiel na dotknutých trhoch v porovnaní s rastom týchto trhov (pozri bod 475 uvedený vyssie). Stanovenie nizsej miery rastu dotknutých trhov teda nie je v rozpore s oznámením o letectve. 484 Po druhé táto miera 2,7 % sa uplatní podla napadnutého rozhodnutia "na zvýsenie poctu sedadiel na kilometre ponúkané pre kazdý kalendárny rok", a to "na území EHP s výnimkou Talianska" a "na území Talianska". Ide teda len o dalsí parameter vseobecnej situácie a rastu spolocnosti Alitalia. Údaje predlozené spolocnostou Alitalia v odpovedi na otázky, ktoré jej polozil Súd prvého stupna k tomuto bodu, sa vsak vseobecným spôsobom "týkajú miery rastu spolocnosti Alitalia" bez dalsieho spresnenia. Údaje uvedené v predlozených tabulkách sa navyse týkajú medzinárodnej siete a nie EHP. 485 Alitalia teda nepreukázala neprimeranú povahu tejto miery uvedenej v podmienke c. 5, ktorá môze navyse stúpat. 486 V kazdom prípade je potrebné dodat, ze parametre stanovené Komisiou, akými sú pocet disponibilných sedadiel a miera rocného rastu poctu ponúkaných sedadiel na kilometre, ktoré sa nemôzu prekrocit, spadajú do komplexného hospodárskeho posúdenia. Komisia teda disponuje v tomto zmysle rozsiahlou diskrecnou právomocou. 487 Alitalia pritom nepredlozila dôkaz o zjavnej chybe v posúdení Komisie, týkajúcom sa jej vlastnej situácie a jej kontextu. 488 Alitalia najmä nemôze namietat, ze podmienka c. 5 písm. b) je neodôvodnená a diskriminacná v rozsahu, v akom sa uplatní na hospodársky zivotaschopný podnik. Situácia, ktorú mala Komisia zohladnit pri prijatí rozhodnutia z roku 1997 a ktorá je opísaná najmä v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (body 5 az 7), bola totiz charakteristická skôr nemoznostou nájst cestu k rentabilite, kedze zadlzenost viedla k významným financným nákladom a znacným stratám. 489 Alitalia tiez nesprávne odkazuje na údajný zákaz uzatvárat obchodné partnerstvo, ktorý vyplýva z podmienky c. 5. V odôvodnení c. 1 napadnutého rozhodnutia sa totiz zdôraznuje záväzok talianskych orgánov predlozit správu obsahujúcu popis "dohôd o obchodnej alebo prevádzkovej spolupráci, ktoré uzavrela spolocnost Alitalia pocas predchádzajúceho roka" (podmienka c. 10). Po druhé výslovne odkazuje na kapacitu ponúkanú lietadlám, ktoré prevádzkuje Alitalia alebo "iní prepravcovia v takej forme, ktorá predstavuje pre Alitalia obchodné riziko ('wet-leasing` dohody, 'block-space` dohody, 'joint-venture` dohody atd.)". Uzavretie takýchto dohôd teda nebolo v ziadnom prípade vylúcené. 490 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa uvedená podmienka uplatní na krajiny nachádzajúce sa mimo EHP, je potrebné pripomenút, ze táto podmienka sa týka poctu disponibilných sedadiel, ktorý nesmie prekrocit flotilu spolocnosti Alitalia, ako aj obmedzeného rastu poctu sedadiel na kilometre ponúkané "na území EHP s výnimkou Talianska" a "na území Talianska". 491 Aj v prípade, ze by bola pravda, ze maximálny pocet bol pre roky 1999 a 2000 znízený, nie je toto znízenie v ziadnom prípade významné v rozsahu, v akom nastalo po skutocnostiach, ktoré je potrebné zohladnit. 492 Nakoniec, pokial ide o odôvodnenie podmienky c. 5, toto odôvodnenie vyplýva z napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutia z roku 1997, na ktoré napadnuté rozhodnutie odkazuje a umoznuje pochopit dôvody, ktoré viedli Komisiu k jej ulozeniu (pozri bod 74 uvedený vyssie). 493 V dôsledku toho vsetky námietky týkajúce sa podmienky c. 5 musia byt zamietnuté. Podmienka c. 6: Vedenie analytického úctovníctva -- Tvrdenia úcastníkov konania 494 Alitalia tvrdí, ze podmienka c. 6, ktorá jej ukladá povinnost viest analytické úctovníctvo pre kazdé letecké spojenie, ktoré prevádzkuje, je neprimeraná a neodôvodnená. 495 Táto podmienka vyzaduje celkovú reorganizáciu systému úctovníctva spolocnosti Alitalia, co predstavuje znacne komplexnú operáciu, ktorá vyzaduje významné administratívne náklady. Je neprimeraná, pretoze rozhodnutie z roku 1997 uz predpokladalo, ze Alitalia zrusí znacné mnozstvo letov. Okrem toho rentabilita letov nemôze byt posudzovaná prostredníctvom odkazu na jediný let, ale musí sa posudzovat vo vseobecnom kontexte celkovej siete spolocnosti. 496 Alitalia tvrdí, ze podmienka c. 6 je v rozpore s praxou leteckých spolocností, ktoré spravujú svoje úctovníctvo "podla zásady network analysis", teda s prehladom o vsetkých rôznych prevádzkovaných spojeniach. Ziadne z rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci v leteckom odvetví navyse nestanovuje takúto podmienku. Táto podmienka sa tak odklána, bez akéhokolvek odôvodnenia, od praxe leteckých spolocností a Komisie. 497 Alitalia dalej tvrdí, ze Komisia nemá právomoc stanovit takúto podmienku v rozsahu, v akom jej uplatnenie nie je obmedzené na vnútorné linky na území EHP. 498 Nakoniec Alitalia tvrdí, ze nie je mozné odôvodnit podmienku c. 6 na základe podmienky c. 10 (riadne uskutocnenie plánu, potvrdené výrocnými správami). Tvrdí, ze mohla splnit povinnost stanovenú podmienkou c. 10 tým, ze by predlozila údaje týkajúce sa vsetkých nou prevádzkovaných letov. V kazdom prípade, ulozit jej takúto povinnost len s cielom ulahcit úlohy poradcov Komisie, nie je odôvodnené. 499 Komisia odpovedá, ze zavedenie analytického úctovníctva si vyzadovala zásada transparentnosti a poziadavka kontrolovatelnej povahy rôznych stádií uskutocnenia plánu. Táto metóda umoznuje najmä vo velmi krátkych lehotách overit si vývoj rentability kazdého leteckého spojenia vrátane spojení mimo územia EHP, ktoré majú vplyv na rentabilitu spolocnosti. Táto podmienka predstavuje logický následok alebo predpoklad riadneho plnenia podmienky c. 10 spolocnostou Alitalia, co posledná uvedená nespochybnuje. 500 Komisia uvádza, ze podmienka c. 6 sa nenachádza v dalsích rozhodnutiach, pretoze dotknuté spolocnosti nemali problémy podobné problémom spolocnosti Alitalia. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 501 Podmienka c. 6 ukladá talianskym orgánom povinnost "zarucit, ze Alitalia disponuje analytickým úctovníctvom, ktoré umoznuje stanovit v krátkom case a pre kazdé letecké spojenie pomer ziskovosti, ktorý je definovaný ako pomer medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi (celková suma variabilných nákladov a fixných nákladov) na príslusné letecké spojenie". 502 V úvode je potrebné poznamenat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Alitalia, podmienka c. 6 jej neukladá, striktne povedané, viest analytické úctovníctvo samostatne pre kazdé letecké spojenie, ale len viest úctovníctvo, ktoré umozní rýchlo stanovit pomer ziskovosti pre kazdé spojenie, co nie je v ziadnom prípade to isté. Tvrdenie spolocnosti Alitalia je teda zalozené na výklade, ktorý sa odklána od dotknutej podmienky. 503 So zretelom na túto podmienku je potrebné pripomenút, ze podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES Komisia môze vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom len tú pomoc na restrukturalizáciu, ktorá nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorá by bola v rozpore so spolocným záujmom. Musí byt teda schopná overit úcinok dotknutých opatrení na obchod. Oznámenie o letectve navyse v bode 38 ods. 8 stanovuje, ze "struktúra kazdej pomoci musí byt transparentná a kontrolovatelná". Povinnost viest analytické úctovníctvo sa teda nachádza v tomto rámci. Toto úctovníctvo predstavuje jeden z nástrojov, ktorý musí Komisii umoznit overit "akým spôsobom je program restrukturalizácie financovaný prostredníctvom státnej pomoci skutocne uskutocnovaný" (bod 40 oznámenia o letectve). 504 Pokial ide o dalsie námietky predlozené spolocnostou Alitalia, týkajúce sa podmienky c. 6, vedenie analytického úctovníctva, ktoré umoznuje urcit pre kazdé spojenie pomer ziskovosti, nie je mozné povazovat za skutocnost, ktorá je v rozpore s praxou posudzovania rentability podniku zalozeného na vsetkých rôznych prevádzkovaných spojeniach. Jedno nevylucuje druhé a môze predstavovat jeho základ alebo ho doplnat. 505 Aj ked táto podmienka predstavuje dodatocný náklad pre spolocnost Alitalia, nie je mozné ju povazovat za neprimeranú so zretelom na to, ze pre Komisiu je nevyhnutné mat moznost rýchlo si overit skutocné uskutocnenie plánu, najmä na úcely platby dalsích splátok, a to o to viac, ze plán v jeho prijatej forme stanovil, ako uvádza samotná Alitalia, ze spolocnost zrusí znacný pocet spojení a frekvencií, ktoré sú povazované za málo výnosné. Uskutocnenie tohto opatrenia vyzaduje teda vedenie úctovníctva, ktoré preukáze rentabilitu kazdého spojenia. 506 Podmienka c. 6 nemá ten istý ciel ako podmienka c. 10. Cielom poslednej uvedenej podmienky je totiz kontrolovat z globálneho hladiska uskutocnenie plánu, zivotaschopnost podniku a dodrziavanie ulozených podmienok, zatial co cielom podmienky c. 6 je umoznit disponovat s presnými informáciami, ktoré sa týkajú rentability kazdého spojenia. Nie je preto mozné predpokladat, ze podmienka c. 10 by umoznila Komisii rýchlo urcit pomer ziskovosti kazdého spojenia. Podla bodu 38 ods. 1 oznámenia o letectve vsak pri posúdení programu musí byt Komisia obzvlást opatrná, najmä "pokial ide o zrusenie stratových letov". Bolo by to nemozné, ak by nemala k dispozícii presný mechanizmus, ktorý by jej umoznil posúdit, ci kazdý z týchto letov nedosahoval zisk. 507 Po druhé skutocnost, ze ostatné rozhodnutia Komisie v tejto oblasti nestanovujú takúto podmienku, nie je mozné ako takú povazovat za diskriminacnú voci spolocnosti Alitalia. Vseobecný kontext sa totiz vyvíjal (pozri body 441, 447 a 449 uvedené vyssie). Vedenie úctovníctva, ako ho viedla spolocnost Alitalia, sa mohlo navyse odlisovat od úctovníctva iných dotknutých spolocností, takze stanovit osobitnú podmienku v jej prípade mohlo byt nevyhnutné. Z rozsudku British Airways a i./Komisia, uz citovaného v bode 56 vyssie (bod 135), vyplýva, ze Komisia nie je povinná opakovat rovnaké podmienky, aké uplatnovala v minulosti, avsak musí zohladnit kontext operácie a osobitnú situáciu kazdého podniku. 508 Po tretie Alitalia nesprávne tvrdí, ze Komisia nemá právomoc stanovit takúto podmienku v rozsahu, v akom jej uplatnenie nie je obmedzené na letecké spojenie na území EHP. Letecké spolocnosti so sídlom na území EHP spolu totiz takisto sútazia o lety do krajín mimo EHP. Komisia teda bola oprávnená prijat opatrenie na úcely kontroly, ci Alitalia respektuje hospodársku sútaz na dotknutých leteckých spojeniach (pozri bod 460 uvedený vyssie). 509 V dôsledku toho námietky spolocnosti Alitalia týkajúce sa podmienky c. 6 musia byt zamietnuté. Podmienka c. 7: Zákaz "price leadership" -- Tvrdenia úcastníkov konania 510 Alitalia dalej namieta podmienku c. 7, podla ktorej do 31. decembra 2000 nesmie navrhnút tarify nizsie ako tie, ktoré navrhli jej konkurenti pre porovnatelnú ponuku na leteckých spojeniach, ktoré prevádzkuje. 511 Alitalia namieta, ze zákaz "price leadership" nie je uvedený v dokumente, ktorý Komisia zaslala talianskym orgánom 14. mája 1997. Z toho vyplýva, ze táto podmienka nebola prediskutovaná a ze predstavuje porusenie práva na obhajobu. 512 Zalobkyna dalej tvrdí, ze podmienka c. 7 je navyse neprimeraná a diskriminacná v porovnaní so zaobchádzaním Komisie s inými leteckými spolocnostami. Alitalia zdôraznuje, ze v rozhodnutí Air France obmedzila Komisia tento zákaz "price leadership" len na letecké spojenia prevádzkované spolocnostou Air France na území EHP, zatial co v jej prípade sa zákaz týka vsetkých spojení, ktoré prevádzkuje, vrátane spojení mimo územia EHP. Okrem toho dlzka trvania ulozeného zákazu je pre spolocnost Alitalia dlhsia, ako pre Air France. Táto prísnost vo vztahu k spolocnosti Alitalia je o to menej odôvodnitelná, ze Alitalia sa nachádza v ovela menej závaznej situácii, v akej sa nachádzala Air France. 513 Zákaz "price leadership" poskodzuje viac spolocnost Alitalia ako spolocnost Air France, pretoze v prípade skôr uvedenej sa nachádza v kontexte konecného otvorenia trhu hospodárskej sútazi a neobmedzenej slobody v preprave a stanovení cien. 514 Diskriminacná povaha podmienky c. 7 vyplýva tiez zo skutocnosti, ze zákaz "price leadership" nebol ulozený ani v rozhodnutí Iberia z roku 1992, ani v rozhodnutí Aer Lingus a ze tento zákaz sa obmedzil len na pravidelné spojenie medzi Aténami (Grécko) a Stokholmom (Svédsko) a medzi Aténami a Londýnom v rozhodnutí Olympic Airways. 515 Alitalia okrem toho spochybnuje právomoc Komisie nariadit takéto opatrenie, vzhladom na to, ze správanie upravené touto podmienkou nemá priamy dosah na obchod Spolocenstva. V tomto zmysle odkazuje na oznámenie o letectve. 516 Alitalia dalej tvrdí, ze podmienka c. 7 je protiprávna v rozsahu, v akom je jej cielom zamedzit konaniu "tým, ze odhliada od akéhokolvek konkrétneho overenia jeho skutocnej protiprávnosti". Alitalia nachádza podporu svojho názoru, podla ktorého "price leadership" sa musí posudzovat z prípadu na prípad, v postoji, ktorý zaujala samotná Komisia, pokial ide o nedodrzanie takéhoto zákazu zo strany spolocnosti Air France. 517 Alitalia tvrdí, ze rozsudok Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia ([52]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 41), potvrdzuje opodstatnenost tohto zalobného dôvodu. 518 Nakoniec Alitalia poznamenáva, ze podmienka c. 7 je v rozpore s logikou napadnutého rozhodnutia. Tento zákaz totiz môze mat vázny vplyv na ziskovost spolocnosti. Predovsetkým by bránil spolocnosti Alitalia, aby zodpovedajúcim spôsobom celila rastúcej hospodárskej sútazi na vnútrostátnej a medzinárodnej úrovni, zacala nové letecké spojenia a nové sluzby kyvadlovej dopravy pre frekventované letecké spojenia. 519 Podla Komisie zákaz "price leadership" smeruje k zamedzeniu toho, aby spolocnost, ktorá je príjemcom verejných zdrojov, získala podiely na trhu na úkor konkurencných spolocností, ktoré nemajú túto moznost. Tento zákaz slúzi na to, aby zaviedol pravidlá hospodárskej sútaze a prispel k dosiahnutiu ciela, ktorým je znízenie výrobnej kapacity uvedenej v oznámení o letectve. Komisia pripomína, ze takúto podmienku ulozila v rozhodnutiach Olympic Airways a Air France. 520 Komisia dodáva, ze zákaz "price leadership" bol predmetom dlhých diskusií a bol navrhnutý talianskymi orgánmi v liste z 26. júna 1997. Samotné talianske orgány uprednostnili zákaz "price leadership" pred väcsím obmedzením kapacity. Zákaz bol okrem toho rozsírený na lety na vsetkých spojeniach na výslovnú ziadost spolocnosti Alitalia, namiesto toho, aby sa týkal len obmedzení niekolkých letov. Zásahy talianskych orgánov a spolocnosti Alitalia pocas správneho konania teda vysvetlujú zistené rozdiely v porovnaní s rozhodnutím Air France. Zákaz "price leadership" nie je navyse uvedený ani v rozhodnutí z 22. júla 1992 o schválení pomoci na restrukturalizáciu v prospech spolocnosti Iberia, ani v rozhodnutí Aer Lingus z roku 1993, pretoze tieto rozhodnutia boli prijaté pred liberalizáciou trhov. V rozhodnutí Olympic Airways sa zákaz týka len leteckých spojení, ktoré spôsobujú osobitné problémy. 521 Pokial ide o právomoc ulozit podmienky, Komisia uvádza, ze podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES je príslusná stanovit akúkolvek nevyhnutnú podmienku, ktorá umozní spolocnosti Alitalia obnovit svoju hospodársku a financnú zivotaschopnost. Príslusnost, ktorú odvodzuje z tohto ustanovenia, je nezávislá od clánku 82 ES. V rámci toho istého ustanovenia má navyse právomoc stanovit podmienky, ktoré sa týkajú letov mimo územia EHP v rozsahu, v akom hospodárska sútaz medzi spolocnostami Spolocenstva existuje nielen na leteckých spojeniach vnútri Spolocenstva, ale aj smerujúcich z a do tretích krajín. Z clánku 71 ods. 1 písm. a) ES a clánku 80 ods. 2 ES tiez vyplýva, ze tieto spojenia spadajú do rozsahu pôsobnosti spolocnej dopravnej politiky. 522 Nakoniec Komisia poznamenáva, ze ked sa Alitalia stazuje, ze v dôsledku nemoznosti "price leadership" nemohla získat nových zákazníkov na nových spojeniach alebo vyzývat ich, aby lietali castejsie, zrejme chce byt príjemcom pomoci s cielom získat väcsí podiel na trhu tým, ze obmedzí hospodársku sútaz. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 523 Po prvé, pokial ide o porusenie práv na obhajobu, v bodoch 169 az 172 uvedených vyssie uz bolo uvedené, ze správne konanie v oblasti státnej pomoci je zacaté len proti dotknutému clenskému státu, ktorý ako jediný vyuzíva ochranu práv na obhajobu. Podstatnou úlohou dotknutých osôb, ku ktorým patrí príjemca pomoci, je úloha zdroja informácií pre Komisiu. Z toho vyplýva, ze dotknuté osoby sa nemôzu opierat o právo na obhajobu priznané osobám, proti ktorým sa vedie konanie, a majú len právo zúcastnit sa správneho konania v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti kazdého konkrétneho prípadu. Alitalia teda nemôze odkazovat na porusenie svojich práv na obhajobu. Alitalia bola navyse úzko spojená so správnym konaním, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia z roku 1997, a toto konanie nebolo zrusené. 524 Po druhé tvrdenie spolocnosti Alitalia týkajúce sa skutocnosti, ze bola diskriminovaná vo vztahu k ostatným leteckým spolocnostiam uvedeným v predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie, naráza na neporovnatelnú povahu vseobecného kontextu, v ktorom boli tieto rozhodnutia prijaté a na individuálnu situáciu dotknutých spolocností (pozri bod 507 uvedený vyssie). Bolo by v rozpore s konkrétnym posúdením správania sa podnikov, ktoré vyzaduje spolocnost Alitalia, aby bola Komisia povinná opätovne pouzit rovnaké podmienky vo vsetkých svojich rozhodnutiach v oblasti státnej pomoci v odvetví leteckej dopravy. 525 Navyse tvrdenie spolocnosti Alitalia obsahuje opät nezrovnalost (pozri bod 482 uvedený vyssie). Na jednej strane, pokial ide o otázky dotknutých spojení a dlzky trvania zákazu, ziada zaobchádzanie rovnakým spôsobom ako voci Air France -- co by predpokladalo porovnatelnú situáciu. Na druhej strane vyuzíva dalsie hladisko odlisného -- a teda neporovnatelného -- kontextu, a to kontextu liberalizácie trhu, ktorá medzicasom nastala na základe vseobecného povolenia leteckým spolocnostiam stanovit svoje vlastné tarify. 526 V rozsahu, v akom Alitalia odkazuje na liberalizáciu trhu s leteckou dopravou, z oznámenia o letectve jasne vyplýva, ze táto okolnost musí viest Komisiu k tomu, aby bola prísnejsia pri schvalovaní státnej pomoci a stanovení podmienok. Bod 41 oznámenia o letectve tak napríklad stanovuje: "Úplné dosiahnutie spolocného trhu leteckej dopravy v roku 1997 významným spôsobom zvýsi hospodársku sútaz na spolocnom trhu. Za týchto podmienok Komisia môze schválit pomoc na restrukturalizáciu vo velmi výnimocných prípadoch a za velmi striktných podmienok." 527 Po tretie, pokial ide o právomoc Komisie ulozit takú podmienku, akou je podmienka c. 7, je táto právomoc zalozená na clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, ktorý oprávnuje Komisiu k tomu, aby vyhlásila státnu pomoc na restrukturalizáciu za zlucitelnú so spolocným trhom len vtedy, ak nemení podmienky obchodu v takej miere, ktorý by bola v rozpore so spolocným záujmom. Ako Komisia uvádza v bode 37 druhom pododseku oznámenia o letectve "v zmysle tejto poslednej podmienky je potrebné v kontexte leteckej dopravy vykladat skutocnost, ze Komisia musí stanovit podmienky, ktoré musia byt obvykle splnené na to, aby mohla byt schválená výnimka". Komisia v tomto zmysle disponuje diskrecnou právomocou. Aj ked zákaz "price leadership" nie je výslovne uvedený v oznámení o letectve, zjavne prispieva k dosiahnutiu ciela, aby pomoc nemenila podmienky obchodu v neprijatelnej miere, v súlade so Zmluvou. 528 Po stvrté, ak je pravda, ze zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie stanovené v clánkoch 87 ES a 88 ES nemôze nikdy viest k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy, nic to nemení na tom, ze konanie zacaté podla clánku 81 ES a nasl. a konanie zacaté podla clánku 87 ES a nasl. predstavujú nezávislé konania, ktoré sú upravené osobitnými pravidlami (pozri v tomto zmysle rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný v bode 517 vyssie, body 41 a 44). Na konanie v tejto veci sa nevztahuje clánok 82 ES, ale clánok 87 ES. Tvrdenia spolocnosti Alitalia, týkajúce sa nevyhnutnosti odstránit protisútazné konanie z prípadu na prípad, nie sú teda relevantné. 529 Po piate, ako uz bolo uvedené v bode 460 vyssie, Alitalia nesprávne tvrdí, ze Komisia nemá právomoc ulozit podmienku, ktorá sa týka spojení prevádzkovaných mimo územia EHP. Uplatnenie tejto podmienky je odôvodnené, pretoze Alitalia takisto sútazí, pokial ide o tieto lety, s ostatnými leteckými spolocnostami so sídlom s Spolocenstve. 530 Po sieste tvrdenie spolocnosti Alitalia, podla ktorého je podmienka c. 7 v rozpore s logikou napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom by mohla váznym spôsobom ohrozit rentabilitu spolocnosti Alitalia, nemôze uspiet. Podla bodu 38 ods. 1 a 2 oznámenia o letectve je totiz cielom pomoci návrat k zivotaschopnosti spolocnosti. Na rozdiel od toho, co sa pravdepodobne spolocnost Alitalia domnieva, cielom nebolo umoznit tejto spolocnosti, aby sa rozsírila, zacala nové letecké spojenia a nové sluzby kyvadlovej dopravy pre frekventované letecké spojenia. 531 Pokial ide o odôvodnenie tejto podmienky, je nutné odkázat na body 74 az 77 uvedené vyssie. V napadnutom rozhodnutí, rovnako ako v rozhodnutí z roku 1997, Komisia odkazuje najmä na clánky 87 ES a 88 ES a na oznámenie o letectve, ktoré zaväzuje Komisiu k tomu, aby zabezpecila, ze pomoc nebude mat za následok prenesenie problémov zo spolocnosti na jej konkurentov. Toto odôvodnenie teda umoznuje pochopit dôvody, ktoré viedli Komisiu k ulozeniu tejto podmienky. 532 Kedze toto preskúmanie nepreukázalo ziadnu skutocnost, ktorá by mohla ovplyvnit platnost podmienky c. 7, námietky predlozené proti tejto podmienke musia byt preto zamietnuté. Podmienka c. 8: Prevod podielu v Malév -- Tvrdenia úcastníkov konania 533 Alitalia tvrdí, ze podmienka c. 8 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej je povinná previest svoj podiel v Malév, nie je dostatocne odôvodnená. Táto povinnost je v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí z roku 1997, podla ktorých Alitalia musí sledovat politiku preorientovania svojich cinností na úcely koncentrácie na svoje hlavné cinnosti a "nebude... schopná previest aktíva týkajúce sa jej hlavných cinností bez toho, aby ohrozila úspech plánu" (bod VIII osemnásty pododsek). Alitalia tvrdí, ze jej podiel v Malév predstavoval majetok nerozlucne spojený s jej hlavnými cinnostami. 534 Alitalia uvádza, ze táto podmienka je tiez diskriminacná, pretoze v rozhodnutí Air France nariadila Komisia francúzskej spolocnosti, aby postúpila hotelový retazec Le Méridien, teda aby ukoncila cinnost, ktorá nebola strategická. 535 Nakoniec Alitalia poznamenáva, ze podmienka c. 8 nie je zalozená na právnom základe v rozsahu, v akom cielom plánu restrukturalizácie je umoznit návrat k rentabilite a nie dosiahnut rovnakú alebo vyssiu rentabilitu ako v súkromnom odvetví. Aj keby táto podmienka neexistovala, plán restrukturalizácie by mohol zachránit leteckú spolocnost tak, aby sa mohla v rozumnom case stat zivotaschopnou, teda bez poskytnutia akejkolvek dalsej pomoci podla bodu 38 ods. 1 oznámenia o letectve. 536 Komisia v odpovedi uvádza, ze prevod podielu spolocnosti Alitalia v Malév bol dohodnutý a uznaný spolocnostou Alitalia pocas správneho konania. Kedze súcinnost medzi spolocnostou Alitalia a Malév bola mimoriadne malá, dotknutý podiel mohol byt povazovaný za majetok, ktorý nie je strategický. Postúpenie podielu je zjavne nevyhnutné na upevnenie financnej casti plánu restrukturalizácie. Komisia dalej uvádza, ze Alitalia neuviedla dôvody, pre ktoré mohlo postúpenie spôsobit váznu ujmu. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 537 Pokial ide o tvrdenie, ze podmienka c. 8 je v rozpore s niektorými úvahami obsiahnutými v rozhodnutí z roku 1997, je potrebné zdôraznit, ze Alitalia cituje posledné uvedené rozhodnutie len ciastocne. V rozhodnutí z roku 1997 totiz Komisia nezastávala názor, ze podiel v Malév je hlavnou cinnostou spolocnosti Alitalia. Predaj tohto podielu bol naopak povazovaný za príspevok k reorganizácii hlavných cinností zo strany spolocnosti Alitalia, ako to vyplýva z nasledujúcej skutocnosti: "Podobne ako väcsina konkurencných spolocností, ktoré úspesne celili kríze v leteckej doprave na zaciatku devätdesiatych rokov, Alitalia okrem toho sleduje politiku reorganizácie svojich cinností smerom k podstate podnikania, teda samotnej leteckej preprave. Po postúpení podielov v Societŕ Aeroporti di Roma v roku 1995 pocíta plán najmä s budúcim predajom sídla spolocnosti Magliana, ako aj predajom podielov spolocnosti Alitalia v Alfa Romeo Avio, SISAM, navigacnom informacnom systéme Galileo, Mal[é]v a siestich talianskych regionálnych letiskách. Na týchto základoch musia mimoriadne kladné výsledky ocakávané do roku 2000 uspokojit potreby spolocnosti v rámci prevádzkového kapitálu a financovania nevyhnutných investícii pre dlhodobé cinnosti spolocnosti a ponúknut moznosti zivotaschopnosti z dlhodobého hladiska. Musia tiez vzbudit dôveru investorov a otvorit cestu k rozvoju partnerstva s ostatnými spolocnostami. ... Preorientovaním svojich aktivít na svoje hlavné cinnosti a uskutocnením významných investícií prispeje Alitalia k uspokojeniu financných potrieb prostredníctvom vlastných zdrojov. ... Zdá sa, ze zdroje pochádzajúce z pomoci sú nevyhnutné v rozsahu, v akom ich Alitalia nemôze nahradit dostatocnými zdrojmi pochádzajúcimi z predaja aktív. Ako uz bolo uvedené vyssie, spolocnost uz zacala politiku obmedzovania investícií a reorganizácie jej hlavných cinností. Takto získané zdroje vo výske priblizne 600 miliárd [ITL] síce umoznujú znízit sumu zvýsenia majetkovej úcasti, ktoré sa má vykonat, avsak nemajú ziadny vztah k potrebám financovania, ktoré sú potrebné pre úspech plánu. Spolocnost preto nemôze postúpit dalsie aktíva týkajúce sa jej hlavnej cinnosti bez toho, aby ohrozila úspech plánu." 538 Cielom predaja Malév teda podla rozhodnutia z roku 1997 bolo pokryt vlastné financné potreby a umoznit znízit výsku pomoci. Je to mozné takto chápat z odôvodnenia uvedeného v rozhodnutí z roku 1997, na ktoré výslovne odkazuje napadnuté rozhodnutie (pozri body 74 az 77 uvedené vyssie). 539 Alitalia navyse nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by mohol preukázat, ze Komisia sa nemohla domnievat, ze jej minoritný podiel v Malév (30 %) predstavuje aktíva, ktoré nie sú strategické, a ze predaj týchto aktív bol nevyhnutný na znízenie kapitálovej pomoci, ako aj pre zarucenie primeranosti pomoci vo vztahu k potrebám vyplývajúcim z plánu. Z toho vyplýva, ze nie je mozné zastávat názor, ze sa Komisia v tomto zmysle dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 540 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia, ani z ustanovení, na ktoré odkazuje Komisia, ani z jej dokumentov v rámci tohto konania nevyplýva, ze jediným cielom podmienok ulozených v napadnutom rozhodnutí bolo zvýsenie rentability plánu restrukturalizácie. 541 V skutocnosti sa Komisia pôvodne domnievala, ze plán restrukturalizácie spolocnosti, ktorý bol oznámený 29. júla 1996, nebol dostatocný pre zarucenie prijatia kladného rozhodnutia. Alitalia dalej informovala Komisiu o tom, ze by si zelala zmenit tento plán. Po preskúmaní týchto zmien teda Komisia následne listom z 18. apríla 1997 oznámila talianskym orgánom, ze nemôze v tejto veci prijat kladné rozhodnutie zalozené na kritériu súkromného investora v trhovom hospodárstve, vzhladom na podstatné problémy týkajúce sa zohladnenia nákladov spojených s platobnou neschopnostou, ktoré by IRI znásala v prípade úpadku spolocnosti Alitalia, a vysokého hospodárskeho rizika, ktoré bolo s plánom stále spojené. Zacala sa teda tretia etapa, pocas ktorej sa uskutocnili rokovania medzi talianskymi orgánmi a Komisiou. Tieto rokovania umoznili definovat dodatocné zlepsenie plánu v niektorých bodoch, a to v zrýchlení procesu znízenia nákladov, obmedzení zvýsenia majetkovej úcasti a postúpení podielov, ktoré vlastnila Alitalia v madarskej spolocnosti Malév, ako aj v siestich talianskych regionálnych letiskách. 542 Z toho vyplýva, ze plán nesplnal pôvodne podmienky na to, aby sa mohol povazovat za zlucitelný so spolocným trhom. Postúpenie podielov, ktoré mala Alitalia v Malév, bolo súcastou zlepsenia, ktoré Komisii umoznilo, po rokovaní so svojimi poradcami, zastávat názor, ze tento plán bol realistický a umoznil návrat k rentabilite spolocnosti Alitalia v primeranom case. Toto postúpenie teda predstavovalo podmienku, bez ktorej nie je mozné vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 543 Alitalia teda nemôze tvrdit, ze podmienka c. 8 smeruje len k zlepseniu rentability plánu a ze dokonca aj keby táto podmienka neexistovala, plán mohol ozdravit spolocnost tak, aby sa mohla stat v primeranom case zivotaschopnou. Alitalia vsak toto vôbec nepreukázala. 544 Ziadna z námietok predlozených proti podmienke c. 8 teda nie je odôvodnená. Implicitná podmienka: Prevzatie nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku -- Tvrdenia úcastníkov konania 545 Alitalia uvádza, ze pôvodná verzia plánu restrukturalizácie pocítala s predcasným odchodom do dôchodku 700 zamestnancov. Následne po ziadostiach Komisie o vysvetlenie, ktorá zastávala názor, ze náklady na toto opatrenie samy osebe predstavujú státnu pomoc, talianske orgány spresnili, ze to tak nie je nielen preto, ze toto opatrenie bolo vseobecne uplatnitelné, ale aj preto, ze príjemcom tohto opatrenia nebol podnik, ale jeho zamestnanci. Tým, ze talianske orgány upozornila na to, ze zacne ad hoc konanie, sa Komisii podarilo prikázat talianskym orgánom, aby spolocnost Alitalia niesla vsetky náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku. 546 Kedze Alitalia nemohla získat kladné rozhodnutie Komisie bez toho, aby znásala náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku, Alitalia naznacila, ze bola pripravená znásat tieto náklady za podmienky, ze Komisia pripustí, ze operácia zodpovedá kritériu súkromného investora. 547 Alitalia zdôraznuje, ze vo svojej zalobe vo veci T-296/97 vytýkala Komisii to, ze bola potrestaná za výsledok výpoctu vnútornej miery tým, ze boli zohladnené náklady na toto opatrenie a ze jej ulozila túto predchádzajúcu podmienku bez toho, aby z toho vyvodila pozitívne dôsledky pre spolocnost. V rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie, sa vsak Súd prvého stupna vyjadril len v námietke týkajúcej sa výpoctu vnútornej miery a nie k spôsobu, akým Komisia konala. 548 Na základe týchto úvah Alitalia predkladá dve námietky proti napadnutému rozhodnutiu. Po prvé Komisia si v roku 2001 nepolozila otázku o moznosti zachovania postoja, ktorý zaujala v roku 1997. V tejto veci nedoslo ku vzájomnej diskusii, a to aj napriek skutocnosti, ze sa situácia zmenila. Ak mala Komisia v rozhodnom case pochybnost o zlucitelnosti rezimu so spolocným trhom, mala ju teraz podla spolocnosti Alitalia vyvrátit, alebo potvrdit zacatím konania. 549 Po druhé Komisia neodôvodnene spojila v napadnutom rozhodnutí schválenie investície spolocnosti IRI v spolocnosti Alitalia s podmienkou, ze Alitalia sa zaviaze zaplatit náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku 700 zamestnancov, teda s podmienkou, ktorá je protiprávna v rozsahu, v akom je zalozená na nesprávnom výklade príslusnej talianskej právnej úpravy, na povrchnom posúdení rezimu predcasných odchodov do dôchodku, na diskriminacnom uplatnení zásad Zmluvy voci spolocnosti Alitalia a na neprimeranom uplatnení právomoci zo strany Komisie, ktoré donútili spolocnost Alitalia k tomu, aby sa podriadila jej vôli a zrealizovala platbu pred rozhodnutím z roku 1997. 550 Komisia zastáva názor, ze Alitalia sa snazí o opätovné zacatie diskusie, ktorú uz Súd prvého stupna vyriesil v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie. Uvádza, ze prijatie dotknutých záväzkov spolocnostou je nesporné, pretoze boli uznané v prvom rade talianskymi orgánmi, ktoré si zjavne zelali, aby Komisia uz podrobne nepreskúmavala predcasné odchody do dôchodku v zmysle státnej pomoci. Dodáva, ze sa nemohla vyhnút zacatiu konania podla clánku 88 ods. 2 ES, ak by mala vázne pochybnosti o povahe dotknutého programu, a to bez akéhokolvek donútenia. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 551 Súd prvého stupna v rozsudku Alitalia I, uz citovanom v bode 8 vyssie (body 152 az 156), rozhodol: "Po druhé zalobkyna uvádza, ze Komisia ju svojvolne prinútila k tomu, aby prevzala náklady, ktoré patria státu podla nariadenia c. 546 z 23. októbra 1996 (zmeneného na zákon c. 640 z 20. decembra 1996), na predcasný odchod do dôchodku 700 jej zamestnancov, cím podla výpoctu poradcov Komisie znízila prinajmensom o dva body mieru rentability investície spolocnosti IRI. Ako vsak Komisia správne poznamenáva, zalobkyna sa pred prijatím rozhodnutia z roku [1997] neodvolatelne zaviazala, ze prevezme náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku 700 zamestnancov... Z tohto dôvodu právne posúdenie a výrok rozhodnutia z roku [1997] neobsahuje ziadnu zmienku o rozhodnutí zalobkyne o tom, ze bude znásat tieto náklady. Komisia to spomína len v casti pod názvom "Skutkový stav" v rozhodnutí z roku [1997]. Aj keby zalobkyna pôvodne prevzala dotknutý záväzok za podmienky, ze konecné rozhodnutie uzná, ze rekapitalizácia predstavuje investíciu, ktorá je v súlade s kritériom súkromného investora, je nutné konstatovat, ze záväzok ulozený v júli 1997 sa stal neodvolatelným... Komisia si tak mala overit, ci investícia splnala kritérium súkromného investora pri zohladnení tejto novej skutocnosti. Nakoniec zalobkyna sa mohla pocas správneho konania bránit proti údajnému nátlaku Komisie, aby prevzala dotknutý záväzok, alebo mohla, ako v prípade ostatných podmienok, zamedzit tomu, aby prevzala neodvolatelný jednostranný záväzok. Ak by tak zalobkyna konala pocas správneho konania, Komisia by sa vyjadrila k otázke týkajúcej sa nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku 700 zamestnancov v rozhodnutí z roku [1997], alebo v inom rozhodnutí, ktorého legalita mohla byt posúdená Súdom prvého stupna. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze vnútorná miera bola nesprávne vypocítaná z toho dôvodu, ze Komisia nútila spolocnost Alitalia, aby prevzala náklady spojené s predcasným odchodom do dôchodku 700 jej zamestnancov, musí byt zamietnuté." 552 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa vyjadril nielen k nesprávnemu výpoctu vnútornej miery z dôvodu zohladnenia nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku, ale aj k údajnému nátlaku Komisie smerujúcemu k tomu, aby spolocnost Alitalia prevzala dotknutý záväzok. Súd prvého stupna zastával názor, ze Alitalia sa mohla bránit tomuto tlaku alebo mohla zabránit tomu, aby prevzala "neodvolatelný" jednostranný záväzok. Tvrdenie týkajúce sa nátlaku teda musí byt zamietnuté a nemôze byt preskúmané v rámci tohto konania. 553 Alitalia tiez nesprávne namieta, ze bolo nevyhnutné, aby Komisia opätovne preskúmala v roku 2001 postoj, ktorý zaujala v rozhodnutí z roku 1997. Na úcely prijatia svojho nového rozhodnutia po zrusení rozhodnutia z roku 1997 Súdom prvého stupna sa Komisia totiz musela preniest do kontextu rozhodnutia z roku 1997 a posúdit oznámený plán so zretelom na skutocnosti, ktorými v rozhodnom case disponovala (pozri bod 137 uvedený vyssie). 554 Nakoniec je nutné zdôraznit, ze zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES podlieha striktným pravidlám. Kedze Alitalia prevzala neodvolatelný záväzok prevzatia nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku, Komisia uz nemohla zacat konanie proti Talianskej republike, aby preskúmala tento program predcasného odchodu do dôchodku z hladiska státnej pomoci. 555 Je preto potrebné zamietnut námietky spolocnosti Alitalia týkajúce sa tejto implicitnej podmienky súvisiacej s predcasným odchodom do dôchodku. 556 Kedze nebola uznaná ani jedna námietka, ktoré predlozila spolocnost Alitalia proti sporným podmienkam, piaty zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 557 Z toho vyplýva, ze prvý a druhý bod zalobných návrhov musia byt zamietnuté. 558 V zmysle vyssie uvedených úvah musí byt zaloba zamietnutá v celom rozsahu. 559 Nie je potrebné vyhoviet návrhu predlozenému spolocnostou Alitalia o vykonanie dokazovania. Komisia totiz predlozila správu svojich poradcov z 1. júna 2001 v prílohe k vyjadreniu k zalobe. Navyse rôzne prvky napadnutého výpoctu a posúdenia vyplývajú zo spisu, najmä z príloh pripojených k zalobe spolocnosti Alitalia. O trovách 560 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost Alitalia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Alitalia -- Linee Aeree Italiane SpA je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. júla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania B -- Posúdenie Súdom prvého stupna O veci samej A -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 1. Nedostatocné odôvodnenie záverov napadnutého rozhodnutia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. Nedostatocné odôvodnenie podmienok ulozených v rozhodnutí z roku 1997 v napadnutom rozhodnutí a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 233 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti prijat rozhodnutie v lehote dvoch mesiacov stanovenej v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení a nesprávnom uplatnení clánkov 87 ES a 88 ES 1. Stanovenie minimálnej miery a) Uplatnenie minimálnej miery pouzitej v rozhodnutí Iberia na spolocnost Alitalia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Nedostatocné riadne zohladnenie úcinkov poslednej verzie plánu pri výpocte minimálnej miery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) Zohladnenie nesprávnych predpokladov vo výpocte minimálnej miery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- Spôsob výpoctu minimálnej miery -- Riziká zohladnené Komisiou 2. Stanovenie vnútornej miery a) Výska nákladov spojených s platobnou neschopnostou Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Posúdenie vnútornej miery na základe poslednej verzie plánu restrukturalizácie Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) Námietka, ze niektoré parametre pouzité Komisiou sú nesprávne Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) Vplyv premeny pôziciek na kapitál na výpocet vnútornej miery Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna F -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES 1. O prípustnosti a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O veci samej a) Vseobecné námietky proti podmienkam uvedeným v napadnutom rozhodnutí Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Osobitné námietky predlozené proti niektorým podmienkam obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí Podmienka c. 2: Zákaz novej pomoci -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 3: Zákaz nadobudnutia podielov v iných leteckých spolocnostiach -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 4: Zákaz prednostného zaobchádzania so spolocnostou Alitalia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 5: Obmedzenie kapacity -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 6: Vedenie analytického úctovníctva -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 7: Zákaz "price leadership" -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Podmienka c. 8: Prevod podielu v Malév -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Implicitná podmienka: Prevzatie nákladov spojených s predcasným odchodom do dôchodku -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJhXDYH/L96961-9405TMP.html#t-ECRT12008SKA.0700175901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:271:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:346:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:322:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:104:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:271:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:239:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:090:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0310&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0131&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0028&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0504&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0198&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0097&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0458&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0415&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0002&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0073&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0120&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0334&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:346:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:240:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:350:TOC 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0212&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0242&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0078&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0125&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0102&locale=SK 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:307:TOC 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:254:TOC 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0244&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0017&locale=SK 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:054:TOC 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:273:TOC 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:300:TOC 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:290:TOC 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 53. file:///tmp/lynxXXXXJhXDYH/L96961-9405TMP.html#c-ECRT12008SKA.0700175901-E0001