Vec T-289/01 Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartely - Systém zberu a zhodnotenia obalov uvedených na trh v Nemecku a oznacených logom Der Grüne Punkt - Rozhodnutie o udelení výnimky - Povinnosti ulozené Komisiou na zabezpecenie hospodárskej sútaze - Výlucnost, ktorú prevádzkovatel systému poskytuje vyuzitým podnikom vykonávajúcim zber - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Nevyhnutnost zabezpecenia prístupu konkurentov k zariadeniam na zber pouzívaným prevádzkovatelom systému - Záväzky prijaté prevádzkovatelom systému" Rozsudok Súdu prvého stupna (prvá komora) z 24. mája 2007 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Záväzok navrhnutý v priebehu správneho konania (Clánok 81 ES) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky (Clánok 81 ods. 1 a 3 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 8 ods. 1) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Uplatnenie vnútrostátnymi súdmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (Clánok 86 ods. 2 ES) 1. Záväzok predlozený podnikom v správnom konaní, aby odpovedal na obavy uvedené Komisiou v tomto rámci, má za následok upresnenie obsahu oznámených dohôd na úcely negatívneho atestu alebo výnimky podla clánku 81 ES oznámením Komisii, akým spôsobom tento podnik zamýsla konat v budúcnosti. V dôsledku toho je Komisia oprávnená prijat svoje rozhodnutie s prihliadnutím na tento záväzok a nie je úlohou Súdu prvého stupna preskúmat jeho zákonnost vzhladom na prvok, od ktorého podnik upustil v priebehu správneho konania. (pozri body 87 - 89) 2. V prípade, ze zariadenia vo vlastníctve zmluvných partnerov podniku, ktorý predstavuje podstatnú cast dopytu, predstavujú zlozitú cast pre jeho konkurentov, Komisia môze ulozit tomuto podniku ako povinnost podmienujúcu negatívny atest alebo výnimku podla clánku 81 ES spolocné pouzívanie uvedených zariadení medzi ním a jeho konkurentmi, kedze v opacnom prípade by títo konkurenti boli zbavení akejkolvek skutocnej moznosti vstúpit a udrzat sa na dotknutom trhu. (pozri body 107, 112, 113) 3. Clánok 8 ods. 1 nariadenia c. 17 stanovuje, ze rozhodnutia o udelení výnimky môzu byt spojené s podmienkami a povinnostami bez toho, aby upresnil, za akých podmienok si musí Komisia vybrat medzi jednou alebo druhou z týchto mozností. Navyse, kedze clánok 81 ods. 3 stanovuje v prospech podnikov výnimku zo vseobecného zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí mat, pokial ide o spôsoby, akými rozhodne o výnimke, sirokú volnú úvahu a súcasne musí dodrziavat hranice, ktorými clánok 81 ES obmedzuje jej právomoc. Skutocnost, ze Komisia v urcitých prípadoch uprednostnila ulozenie podmienok pred povinnostami, nepostacuje ako taká na spochybnenie moznosti danej nariadením c. 17 spojit rozhodnutie o udelení výnimky s povinnostami a nie s podmienkami. (pozri body 153, 154) 4. Ak sa vnútrostátne súdy vyslovia o dohodách alebo postupoch, ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie konajúcej v rámci právomocí, ktoré jej boli zverené na dohliadnutie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, nemôzu prijat rozhodnutia v rozpore s týmto rozhodnutím Komisie, aj ked je toto posledné uvedené v rozpore s rozhodnutím vydaným vnútrostátnym súdom prvého stupna. (pozri bod 197) 5. Za predpokladu, ze podnik spravujúci systém zberu a zhodnotenia predajných obalov je poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, skutocnost, ze Komisia mu ulozila povinnost nebránit podnikom vykonávajúcim zber uzavriet s konkurentmi tohto podniku zmluvy, ktoré ich oprávnujú pouzívat nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie obalov, a dodrziavat tieto zmluvy, nijako neumoznuje dospiet k záveru, ze splnenie hospodársky prijatelných podmienok sluzby odobratia a zhodnotenia zverenej systému je ohrozené. (pozri body 207, 208) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 24. mája 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Systém zberu a zhodnotenia obalov uvedených na trh v Nemecku a oznacených logom Der Grüne Punkt - Rozhodnutie o udelení výnimky - Povinnosti ulozené Komisiou na zabezpecenie hospodárskej sútaze - Výlucnost, ktorú prevádzkovatel systému poskytuje vyuzitým podnikom vykonávajúcim zber - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Nevyhnutnost zabezpecenia prístupu konkurentov k zariadeniam na zber pouzívaným prevádzkovatelom systému - Záväzky prijaté prevádzkovatelom systému" Vo veci T-289/01, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH, predtým Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: W. Deselaers, B. Meyring a E. Wagner, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne S. Rating, neskôr P. Oliver, H. Gading a M. Schneider, napokon W. Mölls a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Landbell AG für Rückhol-Systeme, so sídlom v Mayence (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne a A. Walz, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je neplatnost clánku 3 rozhodnutia Komisie 2001/837/ES zo 17. septembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34493 - DSD, COMP/37366 - Hofmann + DSD, COMP/37299 - Edelhoff + DSD, COMP/37291 - Rechmann + DSD, COMP/37288 - ARGE a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37287 - AWG a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37526 - Feldhaus + DSD, COMP/37254 - Nehlsen + DSD, COMP/37252 - Schönmakers + DSD, COMP/37250 - Altvater + DSD, COMP/37246 - DASS + DSD, COMP/37245 - Scheele + DSD, COMP/37244 - SAK + DSD, COMP/37243 - Fischer + DSD, COMP/37242 - Trienekens + DSD, COMP/37267 - Interseroh + DSD) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 319, s. 1) alebo subsidiárne neplatnost rozhodnutia v celom rozsahu a neplatnost povinnosti zalobcu uvedenej v odôvodnení c. 72 tohto rozhodnutia, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia J. D. Cooke a I. Labucka, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaniach 11. a 12. júla 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec A - Dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov 1 Nemecká vláda prijala 12. júna 1991 Verordnung über die Vermeidung von Verpackungsabfällen [dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov (BGBl. 1991 I, s. 1234)], ktorého zmenené znenie - uplatnitelné v tejto veci - nadobudlo úcinnost 28. augusta 1998 (dalej len "dekrét" alebo "dekrét o obaloch"). Predmetom tohto dekrétu je predchádzanie a znizovanie dopadu odpadov z obalov na zivotné prostredie. Na tento úcel núti výrobcov a predajcov odoberat a zhodnocovat pouzité predajné obaly mimo verejného systému zneskodnovania odpadov. 2 Podla § 3 ods. 1 dekrétu predajné obaly (dalej len "obaly") sú obaly, ktoré obalujú v mieste predaja tovar urcený pre konecného spotrebitela. Ide tiez o obaly pouzívané obchodníkmi, restauráciami a dalsími poskytovatelmi sluzieb na to, aby umoznili alebo ulahcili odovzdanie výrobkov konecnému spotrebitelovi (obaly v sluzbách), ako aj riad a príbory na jedno pouzitie. 3 § 3 ods. 7 dekrétu definuje výrobcu ako kazdú osobu, ktorá vyrába obaly, obalové materiály alebo výrobky umoznujúce priamo vyrobit obaly, ako aj kazdú osobu, ktorá uvádza obaly na nemecké územie. Pokial ide o predajcu, § 3 ods. 8 dekrétu uvádza, ze ide o kazdú osobu, ktorá uvádza na trh obaly, obalové materiály alebo tovary umoznujúce priamo vyrobit obaly alebo aj tovary v obaloch na ktorejkolvek úrovni distribucného kanála. Spolocnosti zaoberajúce sa predajom na dobierku tiez predstavujú predajcov v zmysle dekrétu. Nakoniec je konecný spotrebitel definovaný hlavne v § 3 ods. 10 dekrétu ako kazdá osoba, ktorá tovar dalej nepredáva vo forme, v ktorej jej bol dodaný. 4 Výrobcovia a predajcovia obalov môzu povinnost odoberat a zhodnocovat, ktorú im ukladá dekrét, splnit dvoma spôsobmi. 5 Na jednej strane podla § 6 ods. 1 a 2 dekrétu výrobcovia a predajcovia musia bezplatne prevziat obaly pouzité konecnými spotrebitelmi v mieste predaja alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a predlozit ich na zhodnotenie (dalej len "individuálny systém"). Povinnost odobratia predajcu sa obmedzuje na typy, formy a velkost obalov, ako aj obalené výrobky, ktoré tvoria cast jeho sortimentu. Pre predajcov, ktorých predajný priestor je mensí ako 200 m^2, sa povinnost odobratia obmedzuje na obaly výrobkov oznacené ochrannými známkami predávanými predajcom (§ 6 ods. 1 stvrtá a piata veta dekrétu). Podla § 6 ods. 1 tretej vety dekrétu musí v rámci individuálneho systému predajca upozornit konecného spotrebitela na moznost vrátit obal "jasne rozpoznatelnými a citatelnými tabulami". 6 Na druhej strane podla § 6 ods. 3 prvej vety dekrétu výrobcovia a predajcovia môzu pristúpit k systému, ktorý zabezpecuje pravidelný zber pouzitých predajných obalov v celej zóne klientely predajcu od konecného spotrebitela alebo v blízkosti jeho bydliska, aby ich bolo mozné predlozit na zhodnotenie (dalej len "hromadný systém"). Výrobcovia a predajcovia zapojení do hromadného systému sú oslobodení od svojich záväzkov odobratia a zhodnotenia pre vsetky obaly pokryté týmto systémom. Podla bodu 4 ods. 2 druhej vety prílohy I §6 dekrétu výrobcovia a predajcovia musia oboznámit so svojou úcastou na hromadnom systéme "oznacením nálepkami alebo akýmkolvek iným vhodným spôsobom". Môzu tak urobit zmienkou o ich úcasti na obaloch alebo pouzit iné opatrenia, ako napríklad informovanie klientely o mieste predaja alebo poznámka pripojená k obalu. 7 Podla § 6 ods. 3 jedenástej vety dekrétu hromadné systémy musia byt schválené príslusnými orgánmi dotknutých spolkových krajín. Na to, aby boli schválené, musia mat tieto systémy úroven pokrytia, ktorá sa vztahuje prinajmensom na územie spolkovej krajiny, vykonávat pravidelné zbery v blízkosti bydliska spotrebitelov a podpísat dohody s orgánmi územných samosprávnych celkov poverenými správou odpadov. Kazdý podnik, ktorý splna tieto podmienky v spolkovej krajine, v nom môze uskutocnovat schválený hromadný systém. 8 Od 1. januára 2000 podliehajú individuálne systémy a hromadné systémy dodrziavaniu rovnakých mier zhodnotenia. Tieto miery, ktoré sú uvedené v prílohe I dekrétu, závisia od látky, ktorá tvorí obal. Dodrziavanie povinností odobratia a zhodnotenia je v prípade individuálneho systému zabezpecené potvrdeniami vydanými nezávislými znalcami a v prípade hromadného systému poskytnutím preskúmatelných údajov o mnozstvách odobratých a zhodnotených obalov. 9 Okrem toho § 6 ods. 1 deviata veta dekrétu uvádza, ze ak predajca nesplní svoju povinnost odobratia a zhodnotenia prostredníctvom individuálneho systému, musí tak urobit prostredníctvom hromadného systému. 10 V tejto súvislosti vo svojich pripomienkach z 24. mája 2000 dorucených Komisii v rámci správneho konania (dalej len "pripomienky nemeckých orgánov") nemecké orgány uviedli, ze dekrét o obaloch umoznoval predajcovi spojit odobratie v blízkosti obchodu v rámci individuálneho systému so zberom v blízkosti konecného spotrebitela v rámci hromadného systému s úcastou na hromadnom systéme iba pre cast obalov, ktoré uviedol na trh. 11 V pripomienkach nemeckých orgánov bolo tiez uvedené, ze ak sa predajca rozhodol zúcastnit na hromadnom systéme pre súhrn obalov, ktoré uvádzal na trh, nepodliehal viac povinnostiam uvedeným v § 6 ods. 1 a 2, co znamená, ze riesenie individuálneho zneskodnenia a posteriori nebolo mozné. Naopak, ak sa predajca výslovne rozhodol zúcastnit na individuálnom systéme, neskorsia úcast na hromadnom systéme bola mozná, ak sa miera zhodnotenia nedosiahla v rámci individuálneho zneskodnenia. B - Hromadný systém Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH, zmluva o uzívaní loga a zmluva o poskytnutí sluzieb 12 Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH (dalej len "zalobca" alebo "DSD") je od roku 1991 jedinou spolocnostou, ktorá prevádzkuje hromadný systém na celom území Nemecka (dalej len "systém DSD"). Na tento úcel bol DSD schválený v roku 1993 príslusnými orgánmi vsetkých spolkových krajín. 13 Výrobcovia a predajcovia musia na pristúpenie k systému DSD podpísat s DSD zmluvu, ktorá ich oprávnuje na uzívanie loga Der Grüne Punkt, ktoré zodpovedá kolektívnej ochrannej známke Der Grüne Punkt a ktorej majitelom je DSD. Dotknutí výrobcovia a predajcovia platia DSD ako protihodnotu poplatok. Zmluva o uzívaní loga je predmetom rozhodnutia Komisie 2001/463/ES z 20. apríla 2001 týkajúceho sa konania podla clánku 82 ES (Vec COMP D3/34493 - DSD) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 166, s. 1). Toto rozhodnutie je predmetom zaloby o neplatnost podanej zalobcom vo veci T-151/01, DSD/Komisia. 14 V rámci systému DSD zalobca sám nezbiera a nezhodnocuje pouzité obaly, ale prenecháva túto sluzbu podnikom vykonávajúcim zber. Vztahy medzi DSD a týmito podnikmi sa spravujú typovou zmluvou, niekolkokrát zmenenou a doplnenou, ktorej predmetom je vznik a vyuzívanie systému smerujúceho k zberu a triedeniu obalov (dalej len "zmluva o poskytnutí sluzieb"). Ked sú tieto materiály vytriedené, prevázajú sa do centra pre recykláciu, aby boli zhodnotené. Skutkové okolnosti 15 DSD dorucil 2. septembra 1992 Komisii okrem svojich stanov urcitý pocet zmlúv, medzi ktorými bola aj zmluva o poskytnutí sluzieb - jediná zmluva, ktorá sa týka predmetnej veci - na úcely získania negatívneho atestu prípadne rozhodnutia o udelení výnimky. 16 Komisia uverejnila 27. marca 1997 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 100, s. 4) oznámenie podla clánku 19 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého vykonávacieho nariadenia k clánkom [81 ES] a [82 ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204), v ktorom oznámila svoj úmysel vyslovit súhlas s dorucenými zmluvami. 17 Komisia v tomto oznámení predovsetkým uviedla, ze DSD prevzal vo vztahu k nej sériu záväzkov, medzi inými aj záväzok nenútit podniky vykonávajúce zber pracovat výlucne pre DSD a záväzok nenútit tieto podniky pouzívat kontajnery alebo iné zariadenia na zber výlucne na úcely vykonania zmluvy o poskytnutí sluzieb. DSD napriek tomu upresnil, ze tento druhý záväzok sa neuplatnoval vtedy, ak bolo uzívanie kontajnerov a zariadení na zber tretími osobami nezlucitelné s "výnimkou udelenou orgánmi", ak dekrét o obaloch alebo iné predpisy stanovovali inak, alebo ak bolo toto uzívanie neprijatelné z iných dôvodov, spojených napríklad s uzívaním nebezpecných látok. DSD tiez uviedol, ze pouzívanie kontajnerov tretími osobami a iných zariadení na zber mozno vziat do úvahy pri výpocte odmeny podnikov vykonávajúcich zber (odôvodnenia c. 66 a 67 oznámenia v úradnom vestníku, odôvodnenia c. 71 a 134 napadnutého rozhodnutia). 18 Po uverejnení tohto oznámenia v úradnom vestníku dostala Komisia pripomienky dotknutých tretích osôb, ktoré sa týkali rôznych aspektov uplatnovania zmluvy o poskytnutí sluzieb. Tieto tretie osoby poukázali na to, ze DSD im v praxi v rozpore s uz citovanými záväzkami neumoznoval volný prístup k zariadeniam na zber pouzívaným zmluvnými partnermi DSD (odôvodnenia c. 76 a 77 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze DSD ziadal, aby jej konkurenti mali právo pouzívat tieto zariadenia iba s jeho súhlasom. Táto poziadavka bola uvedená medzi dôvodmi staznosti podanej Vereinigung für Wertstoffrecycling (dalej len "VfW") podla clánku 82 ES a bola tiez predmetom sporu pred Landgericht Kolín (Krajinský súd v Kolíne, Nemecko) (odôvodnenia c. 57 a 136 napadnutého rozhodnutia). 19 V tejto veci DSD zamýslal podat zalobu na základe nemeckého zákona o nekalej sútazi proti individuálnemu systému, VfW, ktorý sa snazil bezplatne uzívat zariadenia na zber pouzívané systémom DSD v niektorých nemeckých nemocniciach. V tejto veci bol vydaný rozsudok Landgericht Kolín z 18. marca 1997, v ktorom DSD uspel v tom zmysle, ze nemecký súd vyhlásil za nezákonné spolocné bezplatné pouzívanie zariadení na zber vyplývajúce zo systému DSD. V tomto rozsudku Landgericht Kolín tiez uviedol, ze vzhladom na okolnosti prípadu môze byt primeraná náhrada za takéto spolocné pouzívanie dosiahnutá iba vtedy, ak VfW bude platit priamo DSD urcitý druh poplatku z dôvodu spolocného pouzívania týchto zariadení na zber. 20 V tomto kontexte Komisia oznámila DSD listom z 21. augusta 1997, ze na konanie spocívajúce v bránení tretím osobám pouzívat zariadenia na zber svojich zmluvných partnerov sa môze vztahovat clánok 82 ES a zdôraznila význam, aký môze mat toto konanie vzhladom na konanie o udelení výnimky, kedze podla stvrtej podmienky uvedenej v clánku 81 ods. 3 ES dohoda oznámená na úcely výnimky neumoznuje vylúcenie hospodárskej sútaze vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 21 Po tomto zaujatí stanoviska Komisie DSD prijal tento záväzok na úcely odstránenia pochybností vyjadrených touto institúciou v jej liste z 21. augusta 1997: (odôvodnenia c. 58, 72 a 137 napadnutého rozhodnutia) "[DSD] je pripravený upustit od podania voci VfW, ako aj v podobných prípadoch, zaloby o ukoncenie typu tých, ktoré sú uvedené v rozsudku [Landgericht Kolín] z 18. marca 1997. Vykonanie práv na informovanie a práv na náhradu zostáva zachované vo vztahu k podnikom vykonávajúcim zber zmluvne viazaným s [DSD]." Napadnuté rozhodnutie 22 Komisia prijala dna 17. septembra 2001 rozhodnutie 2001/837/ES o konaní zacatom podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (Veci COMP/34493 - DSD, COMP/37366 - Hofmann + DSD, COMP/37299 - Edelhoff + DSD, COMP/37291 - Rechmann + DSD, COMP/37288 - ARGE a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37287 - AWG a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37526 - Feldhaus + DSD, COMP/37254 - Nehlsen + DSD, COMP/37252 - Schönmakers + DSD, COMP/37250 - Altvater + DSD, COMP/37246 - DASS + DSD, COMP/37245 - Scheele + DSD, COMP/37244 - SAK + DSD, COMP/37243 - Fischer + DSD, COMP/37242 - Trienekens + DSD, COMP/37267 - Interseroh + DSD) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 319, s. 1, "napadnuté rozhodnutie" alebo "rozhodnutie"). 23 Posúdenie vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí vychádza zo ziadosti DSD na získanie negatívneho atestu alebo prípadne rozhodnutia o udelení výnimky týkajúcej sa zmluvy o poskytnutí sluzieb. A - O zmluvnom vztahu medzi DSD a podnikmi vykonávajúcimi zber 24 DSD sám nezbiera obaly, ale obracia sa na podniky vykonávajúce zber, s ktorými uzatvára zmluvu o poskytnutí sluzieb. Podla § 1 typovej zmluvy DSD zveruje kazdému podniku vykonávajúcemu zber výlucnú úlohu zbierat a triedit obaly v zóne urcenej v súlade s hromadným systémom, a to na obdobie okolo pätnást rokov (dalej len "dolozka o výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber" alebo "dolozka o výlucnosti"). (odôvodnenia c. 31, 44 a 52 napadnutého rozhodnutia) 25 Tento zber sa uskutocnuje v kontajneroch umiestnených v blízkosti bydliska dotknutých spotrebitelov alebo odnesením ci vyprázdnením plastických vrecúsok alebo nádob distribuovaných spotrebitelom prostredníctvom podniku vykonávajúceho zber. Tento podnik je vlastníkom kontajnerov a obalov, ktoré tam boli umiestnené alebo ktoré zozbieral. Triedenie zozbieraných materiálov patrí do pôsobnosti podnikov vykonávajúcich zber a vykonáva sa vo vseobecnosti v centre specializovaného triedenia. Kazdý podnik vykonávajúci zber je odmenovaný DSD podla váhy kazdého typu materiálov, nákladov na spracovanie triedených odpadov a miery úspesnosti zberu (odôvodnenia c. 32, 45 a 51 napadnutého rozhodnutia). 26 Okrem toho napadnuté rozhodnutie súcasne uvádza, ze podniky vykonávajúce zber vo vseobecnosti odnásajú tiez tlac (denníky a casopisy) spolocne s papierovými a kartónovými obalmi. Kedze táto tlac, ktorá predstavuje okolo 75 % tohto typu materiálu, nepatrí medzi úlohy, ktoré plní DSD, ich zber DSD neodmenuje (odôvodnenie c. 32 napadnutého rozhodnutia). B - Posúdenie týkajúce sa clánku 81 ods. 1 ES 27 V rámci tohto posúdenia napadnuté rozhodnutie uvádza dva aspekty zmluvy o poskytnutí sluzieb. 1. O dolozke výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber 28 Napadnuté rozhodnutie v prvom rade uvádza, ze dolozka o výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber zahrnutá do vsetkých zmlúv o poskytnutí sluzieb uzavretých medzi DSD a jej zmluvnými partnermi má za ciel zabránit ostatným podnikom vykonávajúcim zber ponúkat svoje sluzby DSD (odôvodnenia c. 122 az 124 napadnutého rozhodnutia). 29 Na analýzu tejto dolozky vo vztahu k clánku 81 ods. 1 ES Komisia skúma predovsetkým situáciu dopytu na nemeckom trhu zberu a triedenia obalov od spotrebitelov (dalej len "trh zberu od spotrebitelov"). Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti uvádza, ze DSD spracúva priblizne 70 % obalov, ktoré môzu byt zozbierané v Nemecku a prinajmensom 80 % dopytu na trhu zberu od spotrebitelov. Váha DSD je preto urcujúca tak na vnútrostátnej úrovni, kde predstavuje jediný dostupný hromadný systém, ako aj na úrovni 500 území pokrytých zmluvami o poskytnutí sluzieb (odôvodnenia c. 126 a 127 napadnutého rozhodnutia). 30 Pokial ide o ponuku, napadnuté rozhodnutie tiez zdôraznuje, ze sluzby týkajúce sa zberu ponúka velký pocet úcastníkov. Rozhodnutie tiez uvádza, ze "v súcasnosti je dost nepravdepodobné, najmä z dôvodov hospodárnosti miesta a logistiky, ze sa k tomuto systému, ktorý uz uskutocnuje DSD, pridá iný systém zberu od súkromných spotrebitelov". Naopak rozhodnutie uvádza, ze "je ovela realistickejsie domnievat sa, ze potenciálne konkurencný hromadný systém a/alebo individuálny systém budú spolupracovat s podnikmi, ktoré uz dnes zabezpecujú sluzby týkajúce sa zberu pre DSD v rámci zmluvy o poskytnutí sluzieb, pretoze infrastruktúra zavedeného zberu v blízkosti domácností predstavuje znaky zlozitej casti". Podla Komisie iba v niektorých miestach zberu porovnatelných s domácnostami, ako sú nemocnice a jedálne, s výhradou dodrziavania niektorých podmienok v oblasti logistiky a obalov, môzu iné podniky vykonávajúce zber ako zmluvní partneri DSD zamýslat o umiestnení kontajnerov na zber pridávajúcich sa k tým kontajnerom, ktoré uz pouzíva systém DSD. Rozhodnutie napriek tomu uvádza, ze tieto moznosti sú relatívne bezvýznamné z pohladu hospodárskeho plánu a ze je preto málo pravdepodobné, ze pocas trvania zmluvy budú mat vylúcené podniky vykonávajúce zber významné moznosti ponúknut svoje sluzby na kazdom zmluvnom území uvedenom v zmluve o poskytnutí sluzieb DSD (odôvodnenia c. 127 a 128 napadnutého rozhodnutia). 31 Okrem toho rozhodnutie uvádza, ze trvanie dolozky o výlucnosti zohráva rozhodujúcu úlohu pri posúdení jej úcinkov na hospodársku sútaz, kedze cím je toto trvanie dlhsie, tým viac má táto dolozka za následok dlhodobé pozbavenie podnikov vykonávajúcich zber, ktoré nie sú zmluvnými partnermi DSD, moznosti predlozit ponuku na uspokojenie poziadavky najvýznamnejsieho nemeckého hromadného systému (odôvodnenia c. 129 a 130 napadnutého rozhodnutia). 32 Komisia podla tejto analýzy konstatuje, ze prístup podnikov vykonávajúcich zber na trh zberu od spotrebitelov je citelne dotknutý, co významne prispieva k uzavretiu trhov v podstatnej casti spolocného trhu. V dôsledku toho dolozka o výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES (odôvodnenie c. 132 napadnutého rozhodnutia). DSD, ktorému boli v tomto bode polozené otázky na pojednávaní, uviedol, ze nepopiera túto analýzu. 2. O prístupe k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber 33 V druhom rade sa napadnuté rozhodnutie zaoberá tým, do akej miery môze mat konkurent DSD prístup k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze z jej pohladu ide o obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, "ak zmluva o poskytnutí sluzieb zbavuje konkurentov DSD prístupu k infrastruktúre zberu" (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia). 34 Na posilnenie tohto tvrdenia rozhodnutie na jednej strane poukazuje na skutocnost, ze zariadenia podnikov vykonávajúcich zber pozívajú "osobitný konkurencný význam z dôvodu zlozitej casti, ktorú predstavuje infrastruktúra zberu umiestnená v blízkosti domácností". Rozhodnutie tak uvádza, ze tento typ zberu sa vo vseobecnosti vykonáva priamo od vsetkých spotrebitelov územnosprávnej jednotky (systémy zberu) s výnimkou systémov dobrovolného prínosu (zberne odpadov), ktoré existujú iba na urcitých miestach. Rozhodnutie tiez uvádza, ze z logistických dôvodov sa môze zber od domácností vseobecne uskutocnit za podmienok optimálnych nákladov iba obmedzeným poctom podnikov vykonávajúcich zber. Navyse rozhodnutie zdôraznuje, ze z dôvodu obmedzenia miest, ako aj pevne ustálených zvykov u súkromných spotrebitelov v oblasti zberu môze byt iba jedna zberná nádoba na jeden typ materiálu (ako sklo, papier alebo lahké obaly) daná k dispozícii v mieste ulozenia. Tieto okolnosti predstavujú podstatný dôvod, pre ktorý sa zvycajne iba jeden podnik zaoberá naraz zberom odpadov z domácností a recyklovatelných materiálov (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami c. 92 a 93 toho istého rozhodnutia). Rozhodnutie na druhej strane pripomína, ze obavy konkurencie boli vyjadrené v dôsledku uverejnenia oznámenia v úradnom vestníku. Komisia tu odkazuje na skutocnost, ze pri tejto prílezitosti viaceré dotknuté tretie strany uviedli, ze v rozpore s prvou sériou záväzkov prevzatých DSD (pozri bod 17) tento podnik neumoznoval tretím osobám volný prístup k zariadeniam na zber jeho zmluvných partnerov vyzadovaním svojho súhlasu na spolocné pouzívanie týchto zariadení (odôvodnenie c. 133 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodneniami c. 76 a 77 toho istého rozhodnutia). 35 Napadnuté rozhodnutie v tomto kontexte pripomína, ze DSD najprv ziadal, aby tretie osoby mohli pouzívat spolocne zariadenia na zber jeho zmluvných partnerov iba s jeho súhlasom. Rozhodnutie napriek tomu upresnuje, ze po zaslaní listu Komisie z 21. augusta 1997, ktorý oznámil DSD, ze na takéto konanie sa môze vztahovat clánok 82 ES, DSD upustil od potreby získania jeho súhlasu na to, aby tretie osoby mohli pouzívat zariadenia na zber zmluvných partnerov DSD (pozri body 20 a 21). Rozhodnutie tiez vysvetluje, ze "rovnako problematickým je konanie DSD, ktorým núti priamo tretie osoby zaplatit poplatok za toto uzívanie a/alebo vyzaduje nevyhnutnost svojho vyjadrenia sa pri uzatváraní zmlúv medzi podnikmi vykonávajúcimi zber a tretími osobami, poplatok za spolocné pouzívanie kontajnerov na zber". Rozhodnutie tiez zdôraznuje, ze v prípade spolocného pouzívania zariadení jeho zmluvných partnerov zostáva DSD právo dohodnút znízenie poplatku hradeného týmto podnikom a môze tiez dbat na to, ze ziadna sluzba poskytnutá v prospech tretích osôb mu nebude úctovaná (odôvodnenia c. 136 az 138 napadnutého rozhodnutia). 36 S prihliadnutím na tieto povinnosti a upresnenia sa Komisia domnieva, ze zmluva o poskytnutí sluzieb neobsahuje ziadnu dolozku o výlucnosti v prospech DSD a ze podniky vykonávajúce zber môzu ponúkat svoje sluzby konkurentom DSD. Rozhodnutie tak zdôraznuje, ze "zmluva o poskytnutí sluzieb nespôsobuje vylúcenie konkurentov DSD z prístupu k infrastruktúre na zber, kedze tu neexistuje obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES" (odôvodnenia c. 134 a 139 napadnutého rozhodnutia). C - Posúdenie týkajúce sa clánku 81 ods. 3 ES 37 Na úcely vyhlásenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES za neuplatnitelné na zmluvu o poskytnutí sluzieb rozoberá napadnuté rozhodnutie dolozku o výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber vzhladom na podmienky uvedené v clánku 81 ods. 3 ES. 38 V tomto rámci napadnuté rozhodnutie uvádza, ze táto dolozka prispieva k zlepseniu výroby a k postupu technického alebo hospodárskeho pokroku, pretoze umoznuje uspokojit environmentálne ciele (odôvodnenia c. 142 az 146 napadnutého rozhodnutia), vyhradzujúc spotrebitelom spravodlivú cast zisku, ktorý z neho vyplýva (odôvodnenia c. 147 az 149 napadnutého rozhodnutia). 39 Rovnako, pokial ide o nevyhnutnú povahu vztahu výlucnosti upraveného v zmluve o poskytnutí sluzieb napadnuté rozhodnutie zdôraznuje, ze uvedenie systému DSD vyzaduje znacné investície zo strany podnikov vykonávajúcich zber, ktoré musia mat moznost získat od DSD urcité záruky, co sa týka trvania zmluvy, aby bolo mozné znízit a zúrocit tieto investície. Po preskúmaní Komisia napriek tomu povazuje za nevyhnutné obmedzit pôvodne predpokladané trvanie vztahu výlucnosti stanovením jej ukoncenia na 31. december 2003 (odôvodnenia c. 150 az 157 napadnutého rozhodnutia). 40 V poslednom rade napadnuté rozhodnutie skúma otázku, ci dolozka o výlucnosti nie je spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz na trhu zberu od spotrebitela. V tejto súvislosti Komisia na úvod uvádza, ze podniky vykonávajúce zber, ktoré nepatria do systému DSD, vzdy nájdu ponuky v oblasti individuálnych systémov. Tieto sú v kazdom prípade mozné na okraji trhu zberu od spotrebitela pre niektoré kombinácie obalov a miest ulozenia (odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia). 41 Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze trh zberu od spotrebitela charakterizuje skutocnost, ze je hospodársky výnosné zverit celé zmluvné územie jedinému podniku vykonávajúcemu zber a ze je v mnohých prípadoch skôr menej výnosné vytvorit viaceré zariadenia na zber urcené pre domácnosti z dôvodu územného plánovania, povahy infrastruktúry zberu a pevne ustálených zvykov spotrebitelov v oblasti zberu. Podla Komisie zberné nádoby obalov umiestnené v blízkosti tak predstavujú zlozitú cast. Povazuje za realistické domnievat sa, ze hromadné systémy konkurujúce systému DSD a scasti tiez individuálnym systémom budú casto spolupracovat s podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré pracujú pre DSD. Táto analýza umoznuje Komisii pripomenút nevyhnutnost spolocného pouzívania zariadení na zber zmluvných partnerov DSD, kedze "volný prístup a bez prekázok k infrastruktúram zberu zavedeným podnikmi, ktoré podpísali zmluvy o poskytnutí sluzieb s DSD, predstavuje rozhodujúci faktor tak pre zintenzívnenie hospodárskej sútaze na úrovni dopytu sluzieb zberu a triedenia [obalov od spotrebitelov], ako aj pre zintenzívnenie hospodárskej sútaze na vertikálnom dodávatelskom trhu organizácie odobratia a zhodnotenia [obalov od spotrebitelov]" (odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). Rozhodnutie v tomto ohlade pripomína, ze zmluva o poskytnutí sluzieb nezaväzuje podniky vykonávajúce zber voci DSD výlucným spôsobom a ze DSD na seba prevzal viacero záväzkov, medzi inými aj záväzok upustit od nútenia podnikov vykonávajúcich zber pouzívat zariadenia na zber iba na vykonanie zmluvy o poskytnutí sluzieb a nepodat zalobu o nekonanie proti tretím osobám v prípade spolocného pouzívania týchto zariadení na zber (odôvodnenia c. 158 az 163 napadnutého rozhodnutia). D - Povinnosti ulozené Komisiou na úcely vydania rozhodnutia o udelení výnimky 42 Pre zabezpecenie toho, ze ocakávané úcinky na hospodársku sútaz skutocne vzniknú a ze podmienky priznania výnimky uvedené v clánku 81 ods. 3 ES budú splnené, Komisia povazuje za potrebné ulozit vo svojom rozhodnutí o udelení výnimky zmluve o poskytnutí sluzieb povinnosti v zmysle clánku 8 nariadenia c. 17 (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). 43 Prvá povinnost je DSD ulozená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "DSD nebude bránit podnikom vykonávajúcim zber uzatvárat s konkurentmi DSD zmluvy oprávnujúce tieto podniky pouzívat ich nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie pouzitých predajných obalov a dodrziavat tieto zmluvy". 44 Druhá povinnost je definovaná v clánku 3 písm. b) rozhodnutia, podla ktorého "DSD nemôze vyzadovat od podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli s konkurentmi DSD zmluvy o spolocnom pouzívaní nádob a iných zariadení na zber a triedenie pouzitých predajných obalov, aby mu poskytli dôkaz o mnozstvách obalov, ktoré neboli vyzbierané v rámci systému DSD". 45 Pre vysvetlenie, preco musia byt tieto povinnosti ulozené napriek záväzku DSD oprávnit jeho konkurentov na pouzívanie zariadení na zber, napadnuté rozhodnutie poukazuje na zivotnú dôlezitost volného prístupu k týmto infrastruktúram pre existenciu hospodárskej sútaze a výhrady DSD, co sa týka uskutocnenia jednej z povinností uvedených v odôvodnení c. 71 (odôvodnenie c. 164 napadnutého rozhodnutia). E - Závery 46 Vzhladom na záväzky prevzaté DSD, ako aj povinnosti, ktoré ukladá rozhodnutie, dospieva napadnuté rozhodnutie k záveru, ze volný prístup, a bez prekázok k infrastruktúram na zber, je v praxi mozný. Podla rozhodnutia tak hromadné systémy konkurujúce systému DSD, ako aj individuálne systémy zberu disponujú skutocnými moznostami prístupu na trh zberu od spotrebitela. Tieto moznosti tiez dovolujú stanovit podmienky nevyhnutné na zintenzívnenie hospodárskej sútaze na dodávatelskom trhu organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov (odôvodnenia c. 176 az 178 napadnutého rozhodnutia). 47 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie uvádza, ze dolozka o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber stanovená v zmluve o poskytnutí sluzieb splna podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES (odôvodnenie c. 179 napadnutého rozhodnutia). V clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze "v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES..., ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES]... sa vyhlasujú za neuplatnitelné na jednotlivé zmluvy o poskytnutí sluzieb upravujúce vztah výlucnosti, ak ich trvanie platnosti neprekracuje koniec roka 2003" a ze "výnimka sa uplatnuje od 1. januára 1996 do 31. decembra 2003". 48 S touto výnimkou sú spojené dve uz citované povinnosti (pozri body 43 a 44) objasnené v clánku 3 rozhodnutia na úcely, v prípade prvej, zabezpecenia prístupu k infrastruktúram na zber úcastníkov zmlúv o poskytnutí sluzieb a zabránenia akéhokolvek obmedzenia hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch a v prípade druhej, umoznenia konkurentom DSD volne pouzívat mnozstvá zozbieraných obalov na ich úcet v rámci tohto spolocného pouzívania zariadení na zber. Tieto povinnosti sú nevyhnutné na zabránenie obmedzenia hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch a predstavujú vyjadrenie záväzkov poskytnutých DSD, ktoré umoznujú zabezpecit ich právnu istotu (odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia). 49 V poslednom rade napadnuté rozhodnutie uvádza, ze ak sa ukáze, ze rozsudok vydaný v poslednom stupni príslusného nemeckého súdu rozhodne, ze v rozpore s názorom Komisie pouzívanie tretími osobami zariadení na zber podnikov, ktoré sú úcastníkmi zmluvy o poskytnutí sluzieb, nie je zlucitelné s dekrétom o obaloch, bude to predstavovat citelnú zmenu skutocností, z ktorých vychádza predmetné rozhodnutie a Komisia preto opätovne preskúma podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES na zmluvu o poskytnutí sluzieb a prípadne zrusí výnimku (odôvodnenie c. 183 napadnutého rozhodnutia). F - Výrok 50 Clánok 1 výroku uvádza stanovisko Komisie ku stanovám a tzv. zabezpecovacím zmluvám, ktoré DSD dorucil spolocne so zmluvou o poskytnutí sluzieb: "Opierajúc sa o súcasnú znalost spisu a vzhladom na záväzky prevzaté DSD Komisia konstatuje, ze nemá ziadny dôvod podla clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP odporovat stanovám a zabezpecovacím zmluvám." 51 Clánok 2 napadnutého rozhodnutia udeluje výnimku zmluve o poskytnutí sluzieb: "Podla clánku 81 ods. 3 [ES] a clánku 53 ods. 3 Dohody o EHP ustanovenia clánku 81 ods. 1 [ES] a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP sa vyhlasujú za neuplatnitelné na jednotlivé zmluvy o poskytnutí sluzieb upravujúce vztah výlucnosti, ak ich trvanie platnosti neprekrocí koniec roka 2003. Výnimka sa uplatnuje od 1. januára 1996 do 31. decembra 2003." 52 V clánku 3 rozhodnutia Komisia spája uz citovanú výnimku s dvoma povinnostami: "Výnimka stanovená v clánku 2 sa udeluje spolu s týmito povinnostami: a) DSD nebude bránit podnikom vykonávajúcim zber uzatvárat s konkurentmi DSD zmluvy oprávnujúce tieto podniky pouzívat ich nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie pouzitých predajných obalov a dodrziavat tieto zmluvy; b) DSD nemôze vyzadovat od podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli s konkurentmi DSD zmluvy o spolocnom pouzívaní nádob a iných zariadení na zber a triedenie pouzitých predajných obalov, aby mu poskytli dôkaz o mnozstvách obalov, ktoré neboli vyzbierané v rámci systému DSD." Konanie a návrhy úcastníkov konania 53 Zalobca podal do kancelárie Súdu prvého stupna 27. novembra 2001 zalobu na základe clánku 230 stvrtého odseku ES, ktorou navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie. 54 Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 26. februára 2002 Landbell AG für Rückhol-Systeme (dalej len "Landbell"), hromadný systém konkurujúci DSD, podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Tento návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania bol dorucený úcastníkom konania, ktorí k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 55 Uznesením zo 17. júna 2002 Súd prvého stupna (piata komora) vyhovel návrhu Landbell a ten mohol predlozit svoje pripomienky 9. októbra 2002. 56 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zaslal úcastníkom konania sériu otázok pre ústne odpovede na pojednávaní. 57 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 11. a 12. júla 2006. 58 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 3 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, - zrusil záväzok DSD uvedený v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 59 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 60 Landbell navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 61 Zalobca uvádza styri zalobné dôvody na podporu svojej zaloby. Prvý zalobný dôvod vychádza zo skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a zásadu proporcionality. Druhý zalobný dôvod spocíva v skutocnosti, ze táto povinnost porusuje clánok 86 ods. 2 ES. Tretí zalobný dôvod sa opiera o skutocnost, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a clánok 86 ods. 2 ES. Stvrtý zalobný dôvod spojený s návrhom o zrusenie záväzku zalobcu uvedeného v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia vychádza z porusenia základného práva na prístup k spravodlivosti. A - O prvom zalobnom dôvode vychádzajúcom zo skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a zásadu proporcionality 62 Zalobca sa domnieva, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia (dalej len "prvá povinnost"), podla ktorej "DSD nebude bránit podnikom vykonávajúcim zber uzatvárat s konkurentmi DSD zmluvy oprávnujúce tieto podniky pouzívat ich nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie pouzitých predajných obalov a dodrziavat tieto zmluvy", porusuje clánok 81 ods. 3 ES a zásadu proporcionality. V podstate svoj zalobný dôvod rozdeluje na tri casti. 63 V prvom rade zalobca tvrdí, ze prvá povinnost nie je objektívne nevyhnutná vzhladom na clánok 81 ods. 3 ES, kedze spolocné pouzívanie zariadení na zber a triedenie (dalej len "zariadenia na zber") nie je nevyhnutné pre cinnost konkurentov DSD. Zalobca prinajmensom tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je v tomto bode dostatocné. 64 V druhom rade zalobca tvrdí v odpovedi na argumentáciu predlozenú vo vyjadrení zalovanej, ze údajná hrozba porusenia clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, na ktorú poukazuje Komisia, je spekulatívna a nemôze odôvodnit prvú povinnost, ktorá - v kazdom prípade - môze mat ako predmet iba predchádzanie obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom je obmedzenie hospodárskej sútaze predbezne konstatované. 65 V tretom rade zalobca uvádza, ze prvá povinnost je neúmerná tvrdiac po prvé, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber ulozené touto povinnostou je v rozpore s dekrétom o obaloch, po druhé, ze prvá povinnost spôsobuje skreslenie hospodárskej sútaze na jeho skodu, po tretie, ze táto povinnost zasahuje do osobitného predmetu ochrannej známky Der Grüne Punkt a po stvrté, ze porusuje jeho základné právo na prístup k spravodlivosti. 66 Pred vysvetlením týchto tvrdení zalobca na úvod uvádza dôvody, pre ktoré je nevyhnutné získat jeho súhlas v prípade spolocného pouzitia zariadení na zber. 67 Pred posúdením uz citovaných troch castí prvého zalobného dôvodu je potrebné preskúmat tieto dôvody. 1. O nevyhnutnosti získat súhlas DSD v prípade spolocného pouzitia zariadení na zber a) Tvrdenia úcastníkov konania 68 Zalobca tvrdí, ze aj ked z právneho hladiska nie je vlastníkom zariadení na zber dotknutých prvou povinnostou, musia byt tieto zariadenia napriek tomu povazované za zariadenia patriace DSD, kedze ním boli financované, sú nedielnou súcastou systému DSD, a sú oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punk. V dôsledku toho akékolvek spolocné pouzitie zariadení podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD, vyzaduje súhlas zalobcu. 69 Pre odôvodnenie nevyhnutnosti získat tento súhlas zalobca predovsetkým poukazuje na skutocnost, ze financoval zariadenia na zber pouzívané systémom DSD. V tomto bode sa zalobca opiera najmä o § 7 ods. 1 zmluvy o poskytnutí sluzieb, podla ktorého odmena hradená DSD podniku vykonávajúcemu zber predstavuje protihodnotu vsetkých plnení uskutocnených týmto podnikom, pokial ide najmä o poskytnutie zberných nádob, prepravu a triedenie obalov, ako aj poskytnutie odpadov. Zalobca sa odvoláva tiez na rozsudok Landgericht Kolín z 18. marca 1997 uvádzajúci, ze konkurent DSD profituje zo systému DSD v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber a ze takéto pouzívanie je mozné iba po "získaní súhlasu [DSD] (prostredníctvom zaplatenia)". Zalobca poukazuje tiez na zásadu dobrej viery uvedenú v § 242 Bürgerliches Gesetzbuch (nemecký Obciansky zákonník, dalej len "BGB"), ukladajúci zmluvným stranám osobitné povinnosti obozretnosti v prípade zmluvných vztahov na dlhé obdobie a úzkej hospodárskej spolupráce. 70 Rovnako je nevyhnutné získat súhlas zalobcu v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber na to, aby mu bolo umoznené dodrziavat jeho povinnosti podla dekrétu o obaloch, tak pre to, co je nevyhnutné na zabezpecenie celkového územného pokrytia, ako aj pre povinnost dodrziavat miery zhodnotenia a preukázat kvantitatívne toky pre kazdú spolkovú krajinu [§ 10 druhá veta zmluvy o poskytnutí sluzieb; body 1.1 a 1.5.1 stvrtej zmluvy pozmenujúcej zmluvu o poskytnutí sluzieb a rozsudok Verwaltungsgericht Gießen (Správny súd v Gießene, Nemecko), z 31. januára 2001]. Tento súhlas sa rovnako vyzaduje na ubezpecenie sa, ze obaly, ktoré sa zúcastnujú na systéme DSD a ktoré sú oznacené logom Der Grüne Punkt, sú úcinne prinesené spotrebitelmi do príslusného systému, to znamená do zariadení na zber s týmto logom. 71 Komisia a Landbell zdôraznujú, ze financovanie zariadení na zber je súcastou samotnej logiky zmluvy o poskytnutí sluzieb, ktorá urcuje ziadané plnenia a odmenu hradenú ako protihodnotu. Navyse zalobca nepoukázal na § 242 BGB pocas správneho konania a jeho súcasné stanovisko je v rozpore so stanoviskom, ktoré prijal v tomto rámci. Okrem toho dekrét ukladá povinnosti DSD ako kazdému inému subjektu v rovnakom postavení a umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na zariadeniach na zber nemá význam pre spotrebitela, ktorý si hlavne spája tieto zariadenia s typom materiálu, ktorý sa má zhodnotit. Landbell rovnako uvádza, ze vsetky územné celky Spolkovej krajiny Hesensko súhlasili s tým, ze ich hromadný systém pouzíva rovnaké zariadenia na zber ako systém DSD. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 72 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocas správneho konania sa DSD zaviazal voci Komisii nenútit podniky vykonávajúce zber pracovat výlucne pre systém DSD a nenútit tieto podniky pouzívat ich vlastné zariadenia na zber výlucne na úcely vykonania zmluvy o poskytnutí sluzieb (pozri bod 17). Rovnako sa DSD tiez zaviazal voci Komisii ustúpit od podmienenia pouzívania zariadení na zber patriacich zmluvným partnerom DSD tretími osobami jeho súhlasom (pozri bod 21). 73 Tieto záväzky sa týkajú na jednej strane podnikov vykonávajúcich zber, zmluvných partnerov DSD a na druhej strane podnikov, ktoré sa snazia o prístup k zariadeniam na zber patriacim zmluvným partnerom DSD. Zodpovedajú obavám vysvetleným Komisiou v rámci správneho konania, co sa týka ako prípadného uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na zmluvu o poskytnutí sluzieb, ak by obsahovala dolozku o výlucnosti v prospech DSD vo vztahu k prístupu tretích osôb k zariadeniam na zber (pozri bod 35), tak aj prípadného uplatnenia clánku 82 ES, ak by sa ukázalo, ze na vôlu DSD podriadit jeho súhlasu spolocné pouzívanie zariadení na zber sa vztahuje clánok 82 ES (pozri bod 20). 74 Na úcely odstránenia týchto obáv DSD navrhol uz citované záväzky. Povinnost uvedená v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia je na tomto mieste osobitne znázornená, pretoze bola stanovená na to, aby reagovala na obavu Komisie, pokial ide o pôvodnú ziadost DSD podriadit jeho súhlasu spolocné pouzívanie tretími osobami zariadení na zber jej zmluvných partnerov (odôvodnenia c. 57, 58, 136 a 137 napadnutého rozhodnutia). Táto povinnost mala ubezpecit Komisiu uvedením, ze DSD upustil od podania zalôb o ukoncenie typu tej, ktorá je opísaná v rozsudku Landgericht Kolín z 18. marca 1997, ktorú podal DSD na základe nemeckého zákona o nekalej sútazi proti konkurencnému podniku, ktorý sa snazil o bezplatné uzívanie niektorých zariadení na zber systému DSD. 75 Je nutné konstatovat, ze Komisia prihliadla na povinnosti navrhnuté DSD na úcely posúdenia zmluvy o poskytnutí sluzieb, ktorú dorucil DSD. Je to pravdou ako na úrovni preskúmania prípadného obmedzenia hospodárskej sútaze vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES v oblasti prístupu k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber (pozri body 33 az 36, odôvodnenia c. 133 az 140 napadnutého rozhodnutia) tak aj na úrovni analýzy podla clánku 81 ods. 3 ES, co sa týka posúdenia moznosti zachovat hospodársku sútaz (pozri bod 41, odôvodnenia c. 158 az 163 napadnutého rozhodnutia). Napríklad v rozhodnutí sa Komisia výslovne odvoláva na povinnosti, ked dospieva k záveru, ze zmluva o poskytnutí sluzieb nezaväzuje podniky vykonávajúce zber voci DSD výlucným spôsobom a ze podniky vykonávajúce zber môzu teda volne a bez prekázok ponúkat svoje sluzby konkurentom DSD (pozri bod 46, odôvodnenie c. 176 napadnutého rozhodnutia). 76 Hoci správne konanie sa skoncilo, zalobca jednako pred Súdom prvého stupna tvrdil, ze kazdé spolocné pouzitie zariadení na zber jeho zmluvných partnerov vyzaduje jeho súhlas. 77 V prvom rade zalobca tvrdí, ze táto nevyhnutnost vyplýva zo skutocnosti, ze sa zúcastnil na financovaní zariadení na zber pouzívaných systémom DSD prostredníctvom odmeny uhradenej na základe zmluvy o poskytnutí sluzieb. V tomto bode treba pripomenút, ze systém DSD je prvý hromadný systém schválený v celom Nemecku a ze jeho váha je tam významná, kedze systém DSD predstavuje okolo 70 % obalov spôsobilých zozbierania v Nemecku a prinajmensom 80 % dopytu na nemeckom trhu zberu od spotrebitelov (pozri bod 29). Je teda zrejmé, ze DSD je zdroj prvý a hlavný, ak nie jediný, príjmov podnikov vykonávajúcich zber, pokial ide o zber a triedenie obalov. 78 Napriek tomu zalobca nepopiera, ze uskutocnenie investícií nevyhnutných na zber a triedenie obalov prislúchalo podnikom vykonávajúcim zber a nie DSD (odôvodnenie c. 151 napadnutého rozhodnutia). Rovnako nepopiera, ze zariadenia na triedenie, ktoré doposial neexistovali, vyzadovali významné investície zo strany podnikov vykonávajúcich zber (odôvodnenie c. 53 napadnutého rozhodnutia). Okrem iného to bolo pre umoznenie týmto podnikom znízit ich investície, ktoré sa ohodnotili na priblizne desat miliárd nemeckých mariek (DEM) v priebehu trvania zmluvy o poskytnutí sluzieb, ked Komisia uznala, ze dolozka o výlucnosti DSD v prospech podnikov vykonávajúcich zber mala významnú dlzku trvania (pozri bod 39). Jej cielom je preto zabezpecit výnosnost investícií uskutocnených podnikmi vykonávajúcimi zber a nie umoznit DSD vyzadovat právo dohladu nad vyuzívaním investícií. 79 Navyse preskúmanie zmluvy o poskytnutí sluzieb umoznuje konstatovat, ze DSD neznása riziká spojené s investíciami nevyhnutnými na uvedenie systému DSD inými prostriedkami ako uz citovanou dolozkou o výlucnosti. DSD tak nie je zodpovedný za riziká, ktorým boli vystavené podniky vykonávajúce zber z dôvodu pouzívania systému (§ 5 ods. 1 zmluvy o poskytnutí sluzieb). Rovnako v prípade odstúpenia od zmluvy o poskytnutí sluzieb DSD nepreberá na svoj úcet investície podniku vykonávajúceho zber ani neuhrádza náhradu skody z tohto dôvodu (§ 9 ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí sluzieb). Okrem toho z § 7 ods. 1 zmluvy o poskytnutí sluzieb vyplýva, ze poplatok, ktorý platí DSD svojim zmluvným partnerom, je úmerný váhe vyzbieraného obalu, co znamená, ze ak podnik vykonávajúci zber uz nezbiera obaly pre DSD, tento ho neodmenuje z dôvodu uskutocnených investícií. 80 Okrem toho DSD opomína prihliadnut na skutocnost, ze v prípade spolocného pouzívania mu Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne priznáva právo dbat na to, aby mu nebola fakturovaná ziadna sluzba poskytnutá tretím osobám podnikmi vykonávajúcimi zber a oprávnuje ho v dôsledku toho na znízenie odmeny pre zmluvných partnerov DSD (pozri bod 35). Tieto upresnenia umoznujú zabezpecit DSD, ze spolocné pouzívanie sa neuskutocní na jeho vlastné náklady z hladiska odmenovania podnikov vykonávajúcich zber. Nemalo by teda dôjst k "bezplatnému pouzívaniu" zariadení na zber, ako tomu bolo v prípade rozsudku Landgericht Kolín v case, ked nemecký dekrét o obaloch este nebol zmenený a ked DSD nebol schopný znízit svoje platby podnikom vykonávajúcim zber pomerne podla spolocného pouzívania zariadení na zber. 81 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie vychádzajúce z § 242 BGB, ktorý podla zalobcu ukladá zmluvným stranám povinnosti osobitnej obozretnosti, a u ktorého je tazké pochopit, v com môzu predstavovat nevyhnutnost pre DSD poskytnút jeho súhlas v prípade spolocného pouzívania, Súd prvého stupna môze len konstatovat, ze vzhladom na to, ze toto tvrdenie týkajúce sa nemeckého práva nebolo uplatnené v priebehu správneho konania, nemozno Komisii vytýkat, ze nan neprihliadala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia. 82 V dôsledku toho skutocnost, ze DSD bol prvý hromadný systém vyuzívajúci podniky vykonávajúce zber a hlavný, ak nie jediný zdroj príjmov týchto podnikov, nemôze stacit pre urcenie práva DSD udelovat jeho súhlas v prípade spolocného pouzívania. 83 V druhom rade zalobca tvrdí, ze jeho súhlas je nevyhnutný v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber na to, aby mu umoznil dodrziavat povinnosti vyplývajúce z dekrétu o obaloch a zabezpecit, ze obaly, ktoré vychádzajú zo systému DSD, budú úcinne vrátené do tohto systému spotrebitelom. 84 O tomto bode treba uviest, ze povinnosti vyplývajúce z dekrétu sú DSD ulozené tak, ako aj kazdému inému prevádzkovatelovi hromadného systému. Navyse ustanovenia zmluvy o poskytnutí sluzieb oznacené DSD neumoznujú dospiet k záveru o práve DSD podriadit jeho súhlasu spolocné pouzívanie zariadení na zber jeho zmluvných partnerov. § 10 druhá veta zmluvy o poskytnutí sluzieb sa tak netýka hypotézy spolocného pouzívania zariadení na zber, ale hypotézy zmeny organizácie systému DSD a toto ustanovenie sa obmedzuje na stanovenie, ze rozdielna organizácia tohto systému vyzaduje súhlas zmluvných strán a dotknutej územnosprávnej jednotky. Ako bude objasnené dalej, spolocné pouzívanie nebráni systému DSD splnit svoje povinnosti podla dekrétu (pozri body 161 az 170). Rovnako body 1.1 a 1.5.1 stvrtej meniacej a doplnajúcej zmluvy sa netýkajú obalov, ktoré jediné sú rozhodujúce v tejto veci, ale "doplnkových materiálov, ktoré nepredstavujú obaly". Okrem toho v rozsudku z 31. januára 2001 Verwaltungsgericht Gießen neskúmal nevyhnutnost DSD poskytnút jeho súhlas so spolocným pouzívaním zariadení na zber, ale iba konstatoval, ze Lahn-Dill-Kreis (kantón Lahn-Dill) sa musí dohodnút so zalobcom na zbere a zhodnotení, ktoré uviedli do praxe a ktoré nie sú systémom v súlade v § 6 ods. 3 dekrétu o obaloch. 85 Okrem toho, co sa týka údajnej nevyhnutnosti chránit význam ochrannej známky Der Grüne Punkt v stádiu zberu obalov, treba uviest, ze zo spisu vyplýva, ze mnohé zariadenia na zber nie sú oznacené touto ochrannou známkou (pozri bod 189). Navyse spotrebitelia si nádoby na odpad nespájajú s tou známkou, ale s typom obalov (predajné obaly) a najmä s typom materiálu (lahké materiály, papier/kartón, sklo atd.), ktoré sa majú vrátit do rôznych typov zariadení na zber. Príklad spolocného zberu tlace (denníky a casopisy) a obalov z papiera a kartónu, na ktorý sa poukázalo v napadnutom rozhodnutí, vysvetluje moznost spolocného pouzívania zariadení na zber bez toho, aby bolo nutné prihliadat na prípadné umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na týchto zariadeniach (pozri bod 26). 86 Skutocnost, ze DSD bol prvým hromadným systémom, ktorý zahrnul zariadenia na zber do svojho systému alebo ktorý pouzíval ochrannú známku Der Grüne Punkt pre rozpoznanie jeho systému, nepostacuje na urcenie práva udelovat jeho súhlas v prípade spolocného pouzívania. 87 V kazdom prípade za predpokladu, ze zalobca sa môze dovolávat práva udelovat súhlas so spolocným pouzívaním tretími osobami zariadení na zber jeho zmluvných partnerov, co nie je nijako preukázané, ako vyplýva z predchádzajúcich bodov, Súd prvého stupna môze iba konstatovat, ze pocas správneho konania zalobca uviedol, ze upústa od domáhania sa tohto práva. S výhradou osobitného tvrdenia týkajúceho sa záväzku uvedeného v odôvodnení c. 72 rozhodnutia - ktorý bude preskúmaný dalej (pozri body 218 a nasl.) - totiz zalobca nepopiera platnost alebo zákonnost rôznych záväzkov oznacených v správnom konaní, aby odpovedal na obavy uvedené Komisiou. 88 Tieto povinnosti mali za následok upresnenie obsahu zmluvy o poskytnutí sluzieb, ktorú zaslal DSD, na úcely negatívneho atestu alebo výnimky oznámením Komisii, akým spôsobom DSD zamýsla konat v budúcnosti. Komisia preto oprávnene prihliadala na tieto povinnosti v jej posúdení tak, ze DSD získal rozhodnutie o udelení výnimky, ktorú ziadal. Komisia tak nemala dôvod prijímat stanovisko vo vztahu k prípadnej existencii práva DSD podriadit spolocné pouzívanie zariadení na zber jeho súhlasu, kedze tento podnik vo svojich záväzkoch upustil od svojho bránenia takémuto spolocnému pouzívaniu. 89 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia správne rozhodla, ak neprihliadala na údajné právo DSD postavit sa proti spolocnému pouzívaniu z dôvodu záväzkov, ktoré DSD prijal na tento úcel, aby reagoval na problémy oznacené Komisiou. Nie je preto úlohou Súdu prvého stupna preskúmat zákonnost tohto rozhodnutia vzhladom na prvok, od ktorého zalobca upustil. 2. O prvej casti týkajúcej sa neexistencie nevyhnutnosti spolocného pouzitia zariadení na zber a) Tvrdenia úcastníkov konania 90 Analogicky s doktrínou o základných zariadeniach (rozsudky Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, nazývaný "Magill", C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, body 53 a 54, a z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 41; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141), zalobca tvrdí, ze spolocné pouzívanie ulozené prvou povinnostou musí byt nevyhnutné na cinnost konkurentov DSD, comu tak v predmetnej veci nie je. 91 Pokial ide o hromadné systémy, zalobca uvádza, ze tieto systémy môzu mat prístup k priblizne 70 % trhu bez uplatnenia spolocného pouzívania. Zalobca totiz uvádza, ze okolo 70 % obalov spracovaných jeho systémom (tie, ktoré sú zo skla, väcsia cast obalov z papiera a kartónu, lahké obaly na juhu Nemecka) sú zozbierané systémami dobrovolného prínosu, to znamená prostredníctvom kontajnerov umiestnených v priestoroch na to urcených alebo prostredníctvom zberní odpadov. Tieto systémy predstavujú pravidlo a nie "presné" riesenie, ako je to uvedené v rozhodnutí (pozri bod 34). Stací preto, ak konkurencné hromadné systémy umiestnia ich vlastné kontajnery, aby nemuseli pristúpit k spolocnému pouzívaniu. Zalobca poukazuje tiez na príklad "modrých vrecúsok", ktoré pouzíval Landbell v apríli 1998 pre zber niektorých typov obalov v Lahn-Dill-Kreis, pre znázornenie, ze systém zberu rozdielny od systému DSD mozno bez tazkostí uviest do praxe. Navyse z uznesenia Verwaltungsgerichtshof Kassel (Vyssí správny súd v Kassel, Nemecko) z 20. augusta 1999 vyplýva, ze konkurencné hromadné systémy môzu byt prevádzkované "jeden vedla druhého", co znamená, ze môzu pouzívat svoje vlastné zariadenia na zber. 92 Pokial ide o individuálne systémy, zalobca pripomína, ze tieto systémy vo vseobecnosti nemôzu zbierat obaly v zariadeniach na zber umiestnených v blízkosti bydliska spotrebitelov, ako by to predsa bolo mozné z dôvodu prvej povinnosti. Tento zákaz je urcujúci pre dodrziavanie mier zhodnotenia stanovených dekrétom. Výnimocne zalobca uznáva, ze individuálne systémy môzu zbierat obaly pri bydlisku spotrebitela alebo v jeho blízkosti vo výnimocných prípadoch, a to malé zivnostnícke, obchodné, priemyselné podniky a podniky predávajúce na dobierku (pozri pripomienky nemeckých orgánov, s. 7). Napriek tomu v týchto dvoch periférnych oblastiach individuálne systémy vyuzívajú uz zariadenia na zber, ktoré im patria a spolocné pouzívanie nie je preto potrebné. 93 V poslednom rade zalobca uvádza, ze rozhodnutie porusuje clánok 253 ES tým, ze nevysvetluje, v com je spolocné pouzívanie nevyhnutné na cinnost konkurentov DSD. Pokial ide o zariadenia na zber, rozhodnutie musí obsahovat stúdie o struktúre trhu a údajných obmedzeniach hospodárskej sútaze na úcely urcenia nevyhnutnosti spolocného pouzívania. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze v odôvodnení c. 160 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa odvoláva na územné plánovanie, povahu infrastruktúry zberu a na pevne ustálené zvyky spotrebitelov v oblasti zberu (pozri bod 41), sa Komisia neopiera o preukázatelné skutocnosti. Rovnako tvrdenie na rovnakom mieste, ze zdvojenie zariadení na zber je "v mnohých prípadoch skôr málo výnosné", nie je dostatocné. Co sa týka zariadení na zber, zalobca pozoruje, ze rozhodnutie neobsahuje ziadne odôvodnenie umoznujúce objasnit nevyhnutnost ich spolocného pouzívania, ak nejde o vseobecné oznacenie v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia, ze takéto pouzívanie je nevyhnutné na predchádzanie vylúcenia hospodárskej sútaze. 94 Komisia sa domnieva, ze odkaz na doktrínu základných zariadení je nevhodný, kedze zariadenia na zber nepatria DSD a tretie osoby musia mat moznost pouzívat ich bez jeho súhlasu. V predmetnej veci sa treba skôr domnievat, ze rozhodnutie priznáva výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES na obmedzenie hospodárskej sútaze a spája túto výnimku s povinnostou urcenou na zabezpecenie zachovania hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti rozhodnutie uvádza v odôvodneniach c. 133 az 139 (pozri body 33 az 36) dôvody, pre ktoré je prístup konkurentov DSD k zariadeniam na zber podstatný. Rovnako dolozka o výlucnosti zaväzujúca DSD voci podnikom vykonávajúcim zber, skúmaná v odôvodneniach c. 128, 160 a 162 napadnutého rozhodnutia, významne bráni príchodu konkurentov na trh (pozri body 30 a 40). Komisia v podstate tvrdí, ze ak by prvá povinnost nebola ulozená, vztah výlucnosti spájajúci zalobcu a podniky vykonávajúce zber by mohol spôsobit zabránenie vstupu konkurentov DSD na trh zberu od spotrebitelov. Na základe toho je napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. 95 Co sa týka kritiky spolocného pouzívania zariadení na zber pre hromadné systémy, Komisia a Landbell zdôraznujú, ze toto pouzívanie je nevyhnutné na umoznenie úcinnej hospodárskej sútaze. Landbell okrem iného naznacuje, ze systém DSD od zaciatku zdielal existujúce mestské zariadenia na zber papierových a kartónových obalov a skla. 96 Pokial ide o kritiku týkajúcu sa spolocného pouzívania zariadení na zber pre individuálne systémy, Komisia pripomína, ze toto pouzívanie je mozné iba tam, kde dochádza k prekrytiu medzi miestami zberu individuálnych systémov a miestami systému DSD podla vnútrostátneho práva. Komisia preto pozoruje, ze prvá povinnost sa uplatnuje na situácie, v ktorých sú individuálne systémy oprávnené na zber od spotrebitelov. V rovnakom prípade Komisia uvádza, ze spolocné pouzívanie sa zriadi iba vtedy, ak miesta zberu môzu prijat iba jedno zariadenie. Okrem iného Komisia zdôraznuje, ze individuálne systémy budú vyzadovat spolocné pouzívanie, pokial ide o obaly z predaja na dobierku, len ak obrat ich klientov je v tomto bode taký slabý, ze by nebolo hospodársky únosné umiestnit kontajnery na zber v "rozumnej vzdialenosti" od miesta usídlenia týchto klientov. 97 Co sa týka kritiky neexistencie odôvodnenia vo vztahu k nevyhnutnosti spolocného pouzívania zariadení na triedenie, Komisia zastáva názor, ze zalobca neberie do úvahy skutocnost, ze v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber je nevyhnutné triedit obaly spolocne. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 98 Odkazom na judikatúru Magill, ktorá sa týka skutkového stavu, v ktorom sa dotknutá osoba môze dovolávat nesporného dispozicného práva k predmetným zariadeniam - o co v tomto prípade nejde (pozri body 87 az 89) -, zalobca v podstate tvrdí, ze prvá povinnost sa musí zrusit v rozsahu, v akom ukladá povinnost spolocného pouzívania zariadení na zber vrátane zariadení na triedenie bez toho, aby to bolo nevyhnutné na umoznenie cinnosti hromadných systémov a individuálnych systémov alebo bez toho, aby to bolo dostatocne odôvodnené vzhladom na clánok 253 ES. 99 Na úcely preskúmania tejto argumentácie treba predovsetkým pripomenút, ze v odôvodnení c. 182 napadnutého rozhodnutia Komisia jasne uvádza, ze dôvod prvej povinnosti, podla ktorej DSD nemôze zakázat podnikom vykonávajúcim zber uzavriet zmluvy s konkurentmi DSD, ktoré ich oprávnujú pouzívat nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie, je prejavom vôle "zabránit obmedzeniu hospodárskej sútaze na dotknutom trhu", konkrétne na jednej strane trhu zberu obalov od spotrebitela a na druhej strane dodávatelského trhu organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov (pozri bod 48, odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia, v spojení s bodom 46, odôvodnenie c. 176 napadnutého rozhodnutia, pre identifikáciu dotknutých trhov). 100 Okrem toho, pokial ide o význam pojmov "konkurenti DSD" uvedených v prvej povinnosti, treba rozlisovat situáciu hromadných systémov, ktoré sú nepopieratelnými konkurentmi DSD na dvoch uz citovaných trhoch od situácie individuálnych systémov, ktoré len okrajovo zasahujú do týchto trhov, kedze musia v zásade zbierat obaly v mieste predaja alebo v jeho blízkosti a nie od spotrebitelov (pozri body 5 a 6). i) O nevyhnutnosti spolocného pouzívania pre konkurencné hromadné systémy 101 Napadnuté rozhodnutie v podstate uvádza, ze rôzne typy zariadení pouzívaných systémom DSD na celom nemeckom území predstavujú zlozitú cast, ku ktorej prístup je nevyhnutný na to, aby iné hromadné systémy mohli konkurovat DSD na trhu zberu obalov od spotrebitelov a v dôsledku toho aby mohli byt aktívne na dodávatelskom trhu organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov. 102 V dôsledku toho sú zariadenia uvedené v prvej povinnosti presnejsie definované ako "nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie obalov" podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD. Tieto zariadenia sú tiez v rozhodnutí oznacené pod názvom "infrastruktúry zberu" (odôvodnenia c. 162, 164, 171 a 176 napadnutého rozhodnutia) alebo pod vseobecným nadpisom "zariadenia na zber" (odôvodnenia c. 164 a 182 napadnutého rozhodnutia). Podla rozhodnutia ide o kontajnery umiestnené v blízkosti bydliska spotrebitelov na mieste urcenom na tento úcel a o infrastruktúry nevyhnutné na zber plastických vrecúsok alebo vyprázdnovanie nádob distribuovaných spotrebitelov prostredníctvom podniku vykonávajúceho zber (odôvodnenie c. 32 napadnutého rozhodnutia). 103 Rovnako vzhladom na to, ze triedenie materiálov patrí do pôsobnosti podnikov vykonávajúcich zber, pojem zariadení na zber zahrna tiez specializované centrum, v ktorom sa toto triedenie vo vseobecnosti uskutocnuje. Takéto vysvetlenie uvedené v odôvodnení c. 32 rozhodnutia umoznuje porozumiet, z akého dôvodu sa spolocné pouzívanie zariadení na zber týka tiez zariadení na triedenie. Fáza zberu je totiz iba prvou etapou postupu zhodnotenia obalov, ktorého fáza triedenia predstavuje logické pokracovanie a nevyhnutný dôsledok. Od okamihu, kedy podniky vykonávajúce zber môzu pristúpit k zberu obalov zo systému DSD a iných hromadných systémov, môzu tieto podniky tiez pristúpit k triedeniu zozbieraných mnozstiev na úcet rôznych systémov. Tieto údaje sú zalobcovi dobre známe, kedze zmluva o poskytnutí sluzieb predpokladá ako zber tak aj triedenie obalov. Okrem iného sa Komisia z tohto dôvodu domnieva, ze trh zberu obalov od spotrebitelov zahrna súcasne zber a triedenie týchto obalov, teda dve rôzne aktivity, ktoré vyzadujú rôzne infrastruktúry, ale ktoré predstavujú jednotný trh z dôvodu globálneho dopytu po týchto sluzbách zo strany DSD (odôvodnenie c. 87 napadnutého rozhodnutia). 104 Nemozno preto tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o zahrnutie zariadení na triedenie do vseobecného pojmu zariadení na zber a výhrada predlozená zalobcom musí byt v tomto bode odmietnutá. 105 Na úcely stanovenia nevyhnutnosti predpokladania spolocného pouzívania zariadení na zber na umoznenie hromadným systémom konkurujúcim DSD pristúpit a udrzat sa na trhoch zberu a organizácie odobratia a zhodnotenia od spotrebitelov rozoberá rozhodnutie úlohu podnikov vykonávajúcich zber v rámci hromadného systému a vlastných charakteristík zariadení na zber. 106 Co sa týka podnikov vykonávajúcich zber, rozhodnutie správne uvádza, ze je hospodársky výnosné pre hromadný systém zverit celé zmluvné územie jedinému podniku vykonávajúcemu zber, pretoze sluzby zberu od spotrebitelov charakterizujú významné sietové dôsledky a dôsledky pre meradlo ekonomiky (odôvodnenie c. 160 napadnutého rozhodnutia). Uzavretie zmluvy s jediným podnikom vykonávajúcim zber pre urcité územie ulahcuje DSD získanie oprávnení a údajov nevyhnutných pre dodrziavanie uplatnitelnej právnej úpravy a umoznuje zber obalov na celom dotknutom území bez nutnosti obrátit sa na viaceré spolocnosti. 107 Rozhodnutie tiez správne uvádza, ze je dost nepravdepodobné z dôvodov hospodárnosti miesta a logistiky, ze sa iný hromadný systém bude obracat na podniky vykonávajúce zber, ktoré sa nezúcastnujú na systéme DSD, ktorý predstavuje 80 % dopytu na trhu zberu od spotrebitela (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). Skutocnost, ze 80 % obalov, ktoré môzu byt zozbierané od spotrebitelov sú predmetom siete podnikov vykonávajúcich zber schválenej územnosprávnymi jednotkami, podstatne stazuje zavedenie rovnobeznej siete. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, ze zdvojenie siete zavedené podnikmi vykonávajúcimi zber v systéme DSD sa zdá byt dost nepravdepodobné. 108 Pokial ide o zariadenia na zber ako také, rozhodnutie správne uvádza, ze z dôvodov podstatne spojených s územným plánovaním, povahou infrastruktúry zberu, ako aj pevne ustálených zvykov spotrebitelov v oblasti zberu, sa zdá v mnohých prípadoch skôr málo výnosné mat viaceré zariadenia na zber urcené pre spotrebitelov (odôvodnenie c. 160 napadnutého rozhodnutia). Je to pochopitelné, kedze zdvojenie zariadení nie je ani v záujme orgánov verejnej moci, ktoré vydávajú potrebné súhlasy a schválenia, ani v záujme spotrebitelov, ktorých spolupráca sa vyzaduje pre úspech hromadných systémov, pretoze títo umiestnujú obaly do zberných vrecúsok, nádob na vyprázdnenie alebo do stálych kontajnerov. 109 Z toho pohladu ziadat od spotrebitelov naplnit dva alebo viac vrecúsok na obaly nie vzhladom na materiál, ale pouzívaný hromadný systém alebo ziadat od neho, aby vo svojom bydlisku uschovával dva alebo viac rôznych nádob na vyprázdnenie podla pouzívaného systému, je neproduktívne, dokonca tiez nezlucitelné so spôsobom, akým sa uskutocnuje hospodárska sútaz, ak sa výrobca alebo predajca obalov rozhodne obracat na viaceré hromadné systémy na zabezpecenie ich odobratia a zhodnotenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 24. mája 2007, DSD/Komisia, T-151/01, Zb. s. II-1607, body 129 az 139, v ktorom Súd prvého stupna uvádza obsah vysvetlení predlozených na pojednávaní, co sa týka spôsobu fungovania systémov, ktoré spájajú viaceré hromadné systémy na zabezpecenie zberu a zhodnotenia obalov). V tomto zmysle treba chápat pojmy "pevne ustálené zvyky spotrebitelov v oblasti zberu" (odôvodnenia c. 93 a 160 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa snazia prispiet k zlepseniu zivotného prostredia, ale spôsobom, ktorý im spôsobuje co najmenej mozných starostí. 110 Rovnako znásobenie systémov zberu vrecúsok alebo vyprázdnovania nádob, ako aj znásobenie kontajnerov alebo miest urcených na umoznenie spotrebitelovi zbavit sa obalov v blízkosti jeho bydliska nie je hospodársky rozumné, kedze miesta dané k dispozícii sú obmedzené (odôvodnenie c. 93 napadnutého rozhodnutia) a rovnaký kontajner môze slúzit dvom alebo viacerým hromadným systémom podla vzoru toho, co sa aktuálne uskutocnuje, pokial ide na jednej strane o obaly z papiera a kartónu, ktoré pochádzajú zo systému DSD a na druhej strane tlac (denníky a casopisy) pochádzajúce od obcí (odôvodnenie c. 32 napadnutého rozhodnutia). Komisia mohla teda prihliadnut na územné plánovanie a povahu zariadení na zber na úcely posúdenia, za akých podmienok bolo mozné umoznit prístup hromadných systémov k spotrebitelom. 111 Tieto sociologické a hospodárske úvahy sú dobre známe pre DSD, ktorý z nich cast pouzil v priebehu uvedenia svojho systému. DSD sa od pociatku rozhodol pouzívat existujúce mestské zariadenia na zber obalov z papiera, kartónu, ako aj zo skla. Tieto uz existujúce zariadenia tak umoznili rýchle a úcinné uvedenie systému DSD na úcely lahkého prístupu k spotrebitelom, ktorí si uz zvykli na pouzívanie miest urcených na odobratie týchto typov obalov. 112 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie právne dostatocne vysvetluje dôvody, pre ktoré zariadenia podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD, predstavujú zlozitú cast pre hromadné systémy konkurujúce DSD, medzi ktorými sa v prvom rade nachádza Landbell. 113 Za týchto podmienok by moznost DSD zabránit podnikom vykonávajúcim zber uzavriet a dodrziavat zmluvy s konkurentmi DSD úcinne zbavilo týchto konkurentov akejkolvek skutocnej moznosti vstúpit a udrzat sa na trhu zberu od spotrebitelov a Komisia môze platne dospiet k záveru, ze spolocné pouzívanie je nevyhnutné na to, aby sa vyhlo akémukolvek obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu. 114 Tento záver nie je spochybnený v tvrdeniach zalobcu kritizujúcich nevyhnutnost spolocného pouzívania pre hromadné systémy. 115 Skutocnost, ze 70 % váhy obalov zbieraných zalobcom je predmetom zberu prostredníctvom systému dobrovolného prínosu do kontajnerov alebo zberne odpadov a nie prostredníctvom systému zberu vrecúsok alebo vyprázdnovania nádob, nespochybnuje uz citované úvahy, podla ktorých ako zariadenia na zber pouzívané systémom dobrovolného prínosu tak aj infrastruktúry zberu pouzívané systémom zberu predstavujú zlozitú cast, ku ktorému musia mat hromadné systémy konkurujúce DSD prístup na to, aby prenikli na trh zberu od spotrebitelov. 116 Rovnako príklad "modrých vrecúsok", ktoré zaviedol Landbell v Lahn-Dill-Kreis, uvedený zalobcom ako príklad moznosti uviest autonómny systém zberu, nemôze zovseobecnit skutocnost, ze tento príklad sa netýkal spolkovej krajiny, ale iba obycajného kantónu, co bránilo akémukolvek schváleniu ako hromadného systému, ze v predmetnej veci islo o pilotný projekt uvedený s podporou miestnych orgánov a ze DSD sa domáhala ochrany svojich práv na súde proti tomuto systému. Navyse treba uviest, ze od vydania rozhodnutia sa mohol Landbell úcinne vrátit na trh zberu od spotrebitelov ako hromadný systém pre spolkovú krajinu Hesensko, kde Landbell pouzíva so súhlasom dotknutých podnikov a dotknutých miestnych orgánov rovnaké zariadenia na zber ako tie, ktoré pouzíva systém DSD. 117 Nakoniec citácia casti rozhodnutia Verwaltungsgerichtshof Kassel z 20. augusta 1999, v ktorej zamýsla uvedenie hromadných systémov "jeden vedla druhého", neumoznuje dospiet k záveru, ze oddelené zariadenia na zber sa musia pouzívat konkurencnými hromadnými systémami. 118 Z uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie právne dostatocne uvádza, pokial ide o povinnosti, ktoré prislúchajú Komisii vzhladom na clánok 81 ES a povinnost odôvodnenia, dôvody, pre ktoré spolocné pouzívanie zariadení na zber vrátane zariadení na triedenie podnikov, ktoré uzavreli zmluvu s DSD, je nevyhnutné na umoznenie konkurencným hromadným systémom preniknút na trh zberu od spotrebitelov a v dôsledku toho byt aktívny na dodávatelskom trhu organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov. 119 V dôsledku toho argumentácia zalobcu vychádzajúca z nesprávnosti alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o nevyhnutnost zabezpecit spolocné pouzívanie na zachovanie hospodárskej sútaze medzi hromadnými systémami, musí byt odmietnutá. ii) O údajnej nevyhnutnosti spolocného pouzívania pre individuálne systémy 120 Je potrebné uviest, ze ak je DSD schválený ako hromadný systém vo vsetkých nemeckých spolkových krajinách, je zrejmé, ze pojem "konkurenti DSD", na ktorý sa odvoláva prvá povinnost, sa týka v prvom rade vsetkých konkurencných hromadných systémov, to znamená vsetkých systémov schválených nemeckými orgánmi na odobratie a zhodnotenie obalov od spotrebitelov. Napriek tomu vzniká otázka, ci tento pojem zahrna tiez individuálne systémy. V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze spolocné pouzívanie nie je nevyhnutné pre individuálne systémy, zatial co Komisia vo svojich vyjadreniach uvádza, ze prvá povinnost sa uplatnuje na individuálne systémy vtedy, ak sú schválené na zber od spotrebitelov. 121 Súd prvého stupna sa domnieva, ze prvá povinnost musí byt vykladaná v tom zmysle, ze pojem "konkurenti DSD" sa netýka individuálnych systémov, ale iba hromadných systémov, a to z týchto dôvodov. 122 Predovsetkým treba zdôraznit, ze je nesporné, ze individuálne systémy musia v zásade zbierat obaly v mieste predaja alebo v jeho blízkosti a nie od spotrebitelov. Takýto výklad vychádza z dekrétu o obaloch (pozri body 5 a 6). Vychádza tiez z pripomienok nemeckých orgánov, predlozených Komisii pocas správneho konania, z ktorých vyplýva, ze "miery zhodnotenia ulozené [v] dekréte mohli byt dosiahnuté iba odobratím obalov v mieste predaja alebo v [jeho] bezprostrednej blízkosti a ze prípadný zber uskutocnený v blízkosti obydlí nemohol byt zahrnutý do týchto mier" (pripomienky nemeckých orgánov, s. 3 az 6; odôvodnenie c. 15 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte nemozno tvrdit, ze individuálne systémy sú v bezprostrednej hospodárskej sútazi so zberom od spotrebitelov. 123 Dalej je nutné uviest, ze úcastníci konania viac nepopierajú, ze odchylne od uz citovanej zásady individuálne systémy môzu okrajovo zasiahnut trh zberu obalov od spotrebitelov a v dôsledku toho dodávatelský trh organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov. V rámci definície trhu zberu tak Komisia uvádza, ze ak by sa malo prijat ponatie nemeckých orgánov (pozri bod 122), "individuálne systémy môzu vstúpit ako uchádzaci na tento trh iba okrajovo, osobitne v sektore miest zberu podobných súkromným domácnostiam alebo v sektore dodávky súkromným spotrebitelom" (odôvodnenie c. 87 napadnutého rozhodnutia v spojení s odôvodnením c. 15 uvedeného rozhodnutia, pozri tiez odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia). Komisia rovnako v odpovedi DSD, ktorý tvrdil, ze zber od spotrebitelov nebol mozný v rámci individuálnych systémov, uvádza, ze "je nesporné, ze obaly tovarov dodaných súkromným spotrebitelom (predaj na dobierku, dodávka prostredníctvom malých obchodníkov) musia byt tiez odobraté individuálnymi systémami v blízkosti miesta pobytu súkromného spotrebitela" (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). 124 Okrem iného úcastníci konania vo svojich vyjadreniach zhodne uznávajú, ze moznosti vstupu individuálneho systému na trh zberu od spotrebitelov sa obmedzujú na dve hypotézy prekrytia definované v dekréte o obaloch. Prvá z týchto hypotéz sa týka spolocností predávajúcich na dobierku, ktoré pouzívajú individuálny systém. Podla § 6 ods. 1 siestej vety dekrétu o obaloch totiz v prípade predaja na dobierku "treba zabezpecit odobratie moznostami vrátenia na dialku prijatelného pre konecného spotrebitela". To znamená, ze pojem odobratia v mieste predaja, ktorý charakterizuje v zásade individuálny systém, sa musí uskutocnit v blízkosti spotrebitela. Druhá hypotéza sa týka prípadov, kedy je adresát obalov prispôsobený spotrebitelovi v dekréte. Z § 3 ods. 10 druhej vety dekrétu tak vyplýva, ze "kaviarne, hotely, jedálne, úrady, kasárne, nemocnice, výchovné zariadenia, charitatívne institúcie, slobodné povolania, ako aj polnohospodárske podniky a remeselné podniky s výnimkou tlaciarní a iných podnikov na spracovanie papiera, ktorých odpady môzu byt zneskodnené v obvyklom tempe pre domácnosti prostredníctvom tradicného zberu pre papier, kartón, kartonáz a iné lahké obaly a kontajner s maximálnym objemom 1 100 litrov na skupinu materiálov", sa povazujú za spotrebitelov. 125 Nakoniec treba uviest, ze na rozdiel od hromadných systémov konkurujúcich DSD, ktorým rozhodnutie uvádza dôvody, pre ktoré podniky vykonávajúce zber ako zmluvní partneri DSD a ich zariadenia na zber predstavujú zlozitú cast, Komisia nevysvetluje, preco je nevyhnutné, aby individuálne systémy mali prístup k týmto podnikom a ich zariadeniam na zachovanie hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch. 126 Naopak vo svojej analýze podmienky týkajúcej sa zachovania hospodárskej sútaze (pozri bod 40) Komisia uvádza, ze "podniky vykonávajúce zber, ktoré nepatria do systému DSD, vzdy nájdu ponuky v oblasti individuálnych systémov zberu" bez upresnenia, ze "tieto sú v kazdom prípade mozné na okraji trhu [zberu od spotrebitelov] pre niektoré spojenia obalov a miest odlozenia" (odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia s odkazom na odôvodnenie c. 87 uvedeného rozhodnutia). Toto vysvetlenie umoznuje domnievat sa, ze Komisia sa nezaoberala, alebo v kazdom prípade si neuvedomovala povinnosti oznacené DSD (odôvodnenie c. 163 napadnutého rozhodnutia) moznostou pre individuálne systémy nájst podnik vykonávajúci zber na odobratie a zhodnotenie obalov od spotrebitelov v prípade prekrytia upraveného v dekréte. 127 Takúto analýzu potvrdzuje skutocnost, ze Komisia uvádza v rámci posúdenia citlivého charakteru dolozky o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber na hospodársku sútaz (pozri bod 30), ze "jediný prípad, kedy sa zdá predstavitelné uchýlit sa k iným podnikom vykonávajúcim zber (a teda umiestnit dodatocné kontajnery na zber) sa týka niektorých miest na zber porovnatelných s domácnostami, nemocnicami alebo jedálnami, napríklad s výhradou dodrziavania niektorých podmienok v oblasti logistiky a obalov" (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). To znamená, ze v týchto prípadoch sa zdá ako mozná spolocná existencia dvoch systémov zberu v rovnakom case. 128 Na rozdiel od hromadných systémov, ktoré musia zodpovedat prísnym podmienkam v oblasti územného pokrytia, sa totiz individuálne systémy môzu obmedzit na prevzatie obalov tam, kde sú uvádzané na trh. Ak sa teda zdá tazké z dôvodov uvedených vyssie (pozri body 105 az 113) zdvojit súhrn zariadení nevyhnutných na hromadný systém, je lahsie pre individuálny systém získat iba druhé zariadenie umiestnené na urcitom mieste, aby sa mu umoznilo zbierat obaly, ktoré pochádzajú z jeho systému. 129 V dôsledku toho z dôvodu neuvedenia vysvetlení umoznujúcich pochopit, v com môze byt spolocné pouzívanie nevyhnutné pre individuálne systémy na "zabránenie akéhokolvek obmedzenia hospodárskej sútaze na dotknutom trhu", z uvedeného vyplýva, ze pojem "konkurent DSD" pouzívaný v prvej povinnosti treba vykladat v tom zmysle, ze sa netýka individuálnych systémov, ale iba hromadných systémov konkurujúcich DSD. 130 Takýto výklad pojmu "konkurenti DSD" okrem iného potvrdzuje cast rozhodnutia, kde sa výslovne uvádza, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber "konkurencnými systémami" sa netýka individuálnych systémov. Na vyvrátenie tvrdenia uvedeného DSD proti zdielaniu kontajnerov konkurencnými systémami totiz Komisia uvádza, ze toto tvrdenie sa týka "výlucne otázky, ci individuálne systémy môzu zbierat alebo vykupovat obaly odlozené v blízkosti obydlí spotrebitelov a netýka sa teda problému spolocného pouzívania kontajnerov s konkurencnými systémami" (pozri poznámku pod ciarou 16 pod odôvodnením c. 169 napadnutého rozhodnutia). Táto citácia, ktorá proti sebe stavia individuálne systémy a konkurencné systémy, jasne vylucuje individuálne systémy zo spolocného pouzívania zariadení na zber, ktoré je vyhradené pre konkurencné systémy, a to hromadné systémy konkurujúce DSD. 131 V tomto kontexte nie je namieste odpovedat na tvrdenia zalobcu týkajúce sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, v com sa prvá povinnost týka individuálnych systémov. 132 Súd prvého stupna rovnako nemôze prihliadat na niektoré tvrdenia Komisie v stádiu dupliky, podla ktorých spolocné pouzívanie môze byt nevyhnutné v prípade slabého obratu, pokial ide o individuálne systémy, ktoré sa zaoberajú obalmi dodanými v rámci predaja na dobierku a v prípade, kedy môze byt umiestnené jediné zariadenie na zber, napríklad v nemocnici, pokial ide o miesta odlozenia prispôsobené spotrebitelom. Tieto tvrdenia totiz nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí (prípad obratu) alebo ho popierajú (prípad nemocnice) a argumentácia predlozená Komisiou v priebehu konania nemôze osetrit nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto bode (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1996, Nemecko a i./Komisia, C-329/93, C-62/95 a C-63/95, Zb. s. I-5151, body 47 a 48, a Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-143, bod 126). 3. O druhej casti vychádzajúcej z nemoznosti ulozit povinnost na úcely zabránenia prípadnému poruseniu clánku 81 ods. 1 ES a clánku 82 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 133 V odpovedi na argumentáciu predlozenú vo vyjadrení (pozri bod 94) zalobca tvrdí, ze prípadné porusenie clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES uvedené Komisiou je cisto spekulatívne a nemôze odôvodnit prvú povinnost, ktorej predmetom - v kazdom prípade - môze byt iba predchádzanie vylúceniu hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom sa konstatovalo obmedzenie hospodárskej sútaze, a to trhu zberu od spotrebitelov. 134 V prvom rade zalobca pripomína, ze jediné obmedzenie hospodárskej sútaze identifikované v rozhodnutí v zmysle clánku 81 ods. 1 ES spocíva v dolozke o výlucnosti, ktorú uzavrel DSD v prospech podnikov vykonávajúcich zber (pozri body 28 az 32). Toto obmedzenie sa týka trhu zberu od spotrebitelov a bráni iným podnikom vykonávajúcim zber ponúkat ich sluzby DSD, co by malo za následok citelné obmedzenie hospodárskej sútaze medzi podnikmi vykonávajúcimi zber na zmluvnom území (odôvodnenia c. 123, 124 a 140 napadnutého rozhodnutia). Uvedenému obmedzeniu Komisia napriek tomu udelila výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES (pozri body 37 az 41), kedze najmä nebolo spôsobilé vylúcit hospodársku sútaz na trhu zberu od spotrebitelov (odôvodnenia c. 158 a 178 napadnutého rozhodnutia). Za týchto podmienok zalobca tvrdí, ze prvá povinnost, ktorej údajným predmetom je umoznenie prístupu konkurentov na dodávatelský trh organizácie zberu od spotrebitelov (odôvodnenia c. 162 a 177 napadnutého rozhodnutia) nesúvisí s uz citovaným obmedzením hospodárskej sútaze, ktorá sa netýka konkurentov DSD na trhu organizácie, ale konkurentov podnikov vykonávajúcich zber ako zmluvných partnerov DSD. Prvá povinnost nie je teda spôsobilá posilnit hospodársku sútaz na trhu zberu od spotrebitelov. 135 V druhom rade zalobca vysvetluje, ze Komisia nemôze ulozit povinnost, aby zabránila údajnej hrozbe obmedzenia hospodárskej sútaze alebo zneuzitia na odvodenom trhu, trhu organizácie pri spotrebitelovi, na ktorom ziadne obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES nebolo konstatované ani a fortiori mu nebola udelená výnimka podla clánku 81 ods. 3 ES. Zalobca o tomto bode pripomína, ze Komisia v rozhodnutí jasne uvádza, ze zmluva o poskytnutí sluzieb neobsahuje výlucnost v prospech DSD v oblasti prístupu k zariadeniam na zber jeho zmluvných partnerov (pozri bod 36). Komisia tiez uvádza, ze neexistuje ziadne obmedzenie hospodárskej sútaze na úrovni trhu organizácie (odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia). Zalobca rovnako naznacuje, ze ziadny prvok neumoznuje dospiet k záveru, ze riskuje uzavretie takéhoto záväzku o výlucnosti s jeho zmluvnými partnermi alebo ulozenie tejto výlucnosti jednostranným spôsobom. Za týchto podmienok zalobca tvrdí, ze trh, ktorý sa musí vziat do úvahy na uplatnenie clánku 81 ods. 3 ES, musí byt zhodný s tým, ktorý sa skúma podla clánku 81 ods. 1 ES. Navyse úplne ako predmet preskúmania clánku 81 ods. 3 ES je moznost ulozit povinnost podla clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 17 tiez limitovaná obmedzením hospodárskej sútaze konstatovaným na základe clánku 81 ods. 1 ES. Clánok 8 nariadenia c. 17 nemôze preto slúzit ako právny základ pre ulozenie povinnosti na úcely úpravy údajného problému hospodárskej sútaze. 136 V tretom rade sa zalobca domnieva, ze aj ked Komisia mohla ulozit povinnost v rozhodnutí o udelení výnimky na úcely predchádzania obmedzeniu fiktívnej hospodárskej sútaze na odvodenom trhu, nemohla tak urobit vo forme povinnosti, ktorá predstavuje nezávislý dôvod [clánok 15 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 17], ale mala tak urobit vo forme podmienky slúziacej na to, aby dohoda mala "výnimku" (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, SNCF a British Railways/Komisia, T-79/95 a T-80/95, Zb. s. II-1491, body 63 a nasl.). Potvrdzuje to rozhodovacia prax Komisie (citovaná v replike, poznámky pod ciarou 20 a 21), ktorá takmer vzdy spojila svoje rozhodnutia o udelení výnimky s podmienkami a nie s povinnostami, v rozsahu, v akom povazovala osobitné správanie za nevyhnutné na úcely predchádzania obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. 137 Komisia na úvod tvrdí, ze uz citovaná argumentácia je neprípustná v tom, ze ide o nový dôvod uvedený oneskorene v zmysle clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Okrem iného Komisia pripomína, ze predmetom prvej povinnosti je zabezpecit záväzky oznacené DSD na úcely nápravy niektorých problémov zistených pocas správneho konania a niektorých nejasností vlastných týmto záväzkom. Dôlezité je preto vediet, ci konanie, od ktorého prijatia DSD upustil, bolo spôsobilé preskúmania podla clánku 81 ods. 1 ES. V rozhodnutí Komisia vysvetluje svoje obavy v tomto ohlade, ktoré sa týkajú nielen dolozky o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber, ale aj otázky prístupu konkurentov k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber ako zmluvných partnerov DSD. Okrem toho Komisia zdôraznuje, ze jej posúdenie v rámci clánku 81 ES sa nemá obmedzit na jediný trh zberu od spotrebitela, ktorý zahrna v kazdom prípade dve strany - stranu ponuky sluzieb podnikmi vykonávajúcimi zber a stranu dopytu po sluzbách zo strany DSD a iných hromadných systémov -, ale môze sa tiez týkat prípadných dopadov zmluvy o poskytnutí sluzieb na dodávatelský trh organizácie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O prípustnosti 138 V odpovedi na ziadost Komisie, aby sa uz citovaná argumentácia DSD vyhlásila za neprípustnú, pretoze predstavuje nový dôvod uvedený oneskorene v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, treba uviest, ze ak toto ustanovenie úcinne zakazuje uvedenie nových dôvodov pocas konania, dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe, a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt, co sa jeho týka, vyhlásený za prípustný. Analogické riesenie sa ponúka pre zalobný dôvod uvedený na podporu dôvodu (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, bod 156). 139 V predmetnej veci argumentácia uvedená DSD v replike iba rozvíja tvrdenia uvedené v zalobe na podporu nezákonnosti prvej povinnosti vzhladom na clánok 81 ES. Tieto tvrdenia okrem iného len odpovedajú na tie, ktoré uviedla Komisia v obrane, aby zamerala predmet sporu na zistenie, ze napadnuté rozhodnutie priznáva obmedzeniu hospodárskej sútaze výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES spojením, s touto výnimkou, povinnosti zalozenej na nevyhnutnosti chránit hospodársku sútaz. Osobitne je opodstatnené zdôraznit, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého prvá povinnost porusuje clánok 8 nariadenia c. 17, uvedené prvýkrát v stádiu repliky, je úzko späté s tvrdením o porusení clánku 81 ods. 3 ES, uvedeným v prvom zalobnom dôvode, kedze tento dôvod spochybnuje zákonnost prvej povinnosti vzhladom na uplatnitelné právo a ze je to práve clánok 8 nariadenia c. 17, ktorý umoznuje Komisii spojit povinnost s rozhodnutím o udelení výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. 140 V kazdom prípade Komisia mala moznost v duplike a na pojednávaní uviest svoje pripomienky k tomu, co povazuje za nový dôvod. 141 Z uvedeného vyplýva, ze ziadost Komisie, aby sa vyhlásila neprípustnost argumentácie uvedenej zalobcom, pokial ide o moznost ulozit povinnost na osetrenie prípadnej hrozby porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 82 ES, musí byt odmietnutá. ii) O veci samej 142 Treba teda preskúmat tvrdenia uvedené zalobcom, ze Komisia nemohla v predmetnej veci spojit rozhodnutie o udelení výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES s povinnostou ulozenou podla clánku 8 nariadenia c. 17. 143 Podla clánku 81 ods. 3 ES ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES sa neuplatnia na dohody medzi podnikatelmi, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru, alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku (prvá podmienka), pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich (druhá podmienka), a ktoré neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov (tretia podmienka) a neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov (stvrtá podmienka). 144 Okrem iného clánok 8 ods. 1 nariadenia c. 17 umoznuje Komisii spojit rozhodnutie o udelení výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES s podmienkami a povinnostami. 145 V tomto kontexte treba predovsetkým zdôraznit, ze výklad napadnutého rozhodnutiu predlozený zalobcom je nesprávny. Vo vsetkých stádiách posúdenia Komisie vzhladom na clánok 81 ES sa totiz napadnuté rozhodnutie neobmedzilo len na preskúmanie úcinkov dolozky o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber na hospodársku sútaz, ale zaoberalo sa tiez otázkou prístupu k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber. 146 To je pravdou tak na úrovni posúdenia týkajúceho sa clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 28 az 32 a odôvodnenia c. 33 az 36 napadnutého rozhodnutia), ako na úrovni posúdenia týkajúceho sa clánku 81 ods. 3 ES (pozri odôvodnenia c. 37 az 39, pokial ide o tri prvé podmienky uplatnenia tohto ustanovenia Zmluvy, kde sa analýza sústredí na podniky vykonávajúce zber, a odôvodnenia c. 40 a 41, v ktorých je podmienka týkajúca sa zachovania hospodárskej sútaze skúmaná vzhladom na podniky vykonávajúce zber, ale tiez a najmä vzhladom na hromadné systémy konkurujúce DSD). 147 Iba na úrovni vysvetlení Komisie na odôvodnenie povinností, ktoré sú spojené s rozhodnutím o udelení výnimky podla clánku 8 nariadenia c. 17 sa rozhodnutie uspokojuje s poukázaním na nevyhnutnost zabezpecit prístup konkurentov DSD k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD, a to na úcely odstránenia výhrad zalobu voci jednej z povinností uvedených v odôvodnení c. 71 a vyhnutia sa obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu zberu od spotrebitela a na trhu nad organizáciou zberu od spotrebitela (pozri body 42 a 45). 148 Okrem iného vo svojej argumentácii zalobca umelo rozlisuje trh zberu od spotrebitelov, ktorý obmedzuje iba na podniky vykonávajúce zber, na ktoré sa DSD odvoláva a na podniky vykonávajúce zber, ktoré neuzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD, od trhu organizácie odobratia a zhodnotenia od spotrebitelov, ktorý sa týka DSD a jeho konkurentov. V skutocnosti, ako je vysvetlené v rozhodnutí (pozri bod 41), je dôlezitá otázka, ci hromadné systémy konkurujúce DSD musia alebo nemusia mat prístup k zariadeniam na zber zmluvných partnerov DSD, aby mohli vstúpit na trh zberu obalov od spotrebitelov a v dôsledku toho byt aktívne na dodávatelskom trhu organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov. 149 Nemozno teda tvrdit, ze rozhodnutie o udelení výnimky sa týka iba jediného obmedzenia hospodárskej sútaze identifikovaného v rámci posúdenia týkajúceho sa clánku 81 ods. 1 ES, a to dolozky o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber. Toto rozhodnutie sa totiz týka celej zmluvy o poskytnutí sluzieb, ktorú zaslal DSD a upresnil rôznymi záväzkami predlozenými týmto podnikom pre objasnenie podmienok uplatnenia. 150 Je preto potrebné vziat do úvahy skutocnost, ze Komisia uznala udelenie výnimky pre zmluvu o poskytnutí sluzieb, pretoze DSD ju najmä ubezpecil, ze ziadne ustanovenie tejto zmluvy nebolo spôsobilé zaväzovat podniky vykonávajúce zber voci DSD a ze nepodá zalobu o ukoncenie proti tretím osobám v prípade spolocného pouzívania. Tieto záruky sú urcujúce, pretoze umoznujú Komisii domnievat sa, ze podmienka výnimky spojená so zachovaním hospodárskej sútaze je v predmetnej veci uspokojená. V tejto súvislosti treba uviest, ze pri nedostatku týchto záruk Komisia jasne pocas správneho konania uviedla, ze nemala v úmysle schválit alebo udelit výnimku zmluve o poskytnutí sluzieb, ale ze mala v úmysle sa domnievat, ze existencia prípadnej prekázky prístupu konkurentov DSD k zariadeniam na zber patriacim zmluvným partnerom DSD predstavuje ako také obmedzenie hospodárskej sútaze (pozri bod 33), alebo ziadat, ci správanie DSD smerujúce k zabráneniu prístupu jeho konkurentov k uvedeným zariadeniam nemohlo byt chápané podla clánku 82 ES (pozri bod 35). 151 V dôsledku toho, kedze Komisia prijala rozhodnutie o udelení výnimky a vychádzala pritom z jej posúdenia dolozky o výlucnosti v prospech podnikov vykonávajúcich zber a aj z nevyhnutnosti zachovat hospodársku sútaz tak, aby hromadné systémy konkurujúce DSD mali moznost prístupu k zariadeniam na zber patriacim zmluvným partnerom DSD (pozri body 118 a 128), Komisia neporusila clánok 81 ods. 3 ES a clánok 8 nariadenia c. 17 prijatím prvej povinnosti. 152 V poslednom rade zalobca tvrdí, ze aj keby Komisia mohla ulozit povinnost DSD v napadnutom rozhodnutí, mohla tak urobit iba vo forme podmienky a nie povinnosti z dôvodu, ze právne dôsledky spojené s povinnostou sú významnejsie ako tie, ktoré sú spojené s podmienkou. Podla clánku 8 ods. 3 písm. b) nariadenia c. 17 Komisia môze zrusit, zmenit svoje rozhodnutie alebo zakázat akty urcené dotknutým stranám, ak porusujú povinnost, ktorá je v rozhodnutí ulozená, a podla clánku 15 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia Komisia môze ulozit pokutu, ak zalobca porusil povinnost. 153 Napriek tomu treba zdôraznit, ze clánok 8 ods. 1 nariadenia c. 17 stanovuje, ze rozhodnutia o udelení výnimky môzu byt spojené s podmienkami a povinnostami bez toho, aby upresnil, za akých podmienok si musí Komisia vybrat medzi jednou alebo druhou z týchto mozností. Navyse, kedze clánok 81 ods. 3 stanovuje v prospech podnikov výnimku zo vseobecného zákazu stanoveného v clánku 81 ods. 1 ES, Komisia musí mat, pokial ide o spôsoby, akými rozhodne o výnimke, sirokú volnú úvahu a súcasne musí dodrziavat hranice, ktorými clánok 81 ES obmedzuje jej právomoc (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1974, Transocean Marine Paint/Komisia, 17/74, Zb. s. 1063, bod 16). 154 Skutocnost, ze Komisia uprednostnila ulozenie podmienok pred povinnostami v iných veciach, nepostacuje ako taká na spochybnenie moznosti danej nariadením c. 17 spojit rozhodnutie o udelení výnimky s povinnostami a nie s podmienkami. 155 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila clánok 81 ods. 3 ES a clánok 8 nariadenia c. 17 tým, ze v predmetnej veci spojila rozhodnutie o udelení výnimky s povinnostou týkajúcou sa nevyhnutnosti zabezpecit spolocné pouzívanie hromadnými systémami konkurujúcimi DSD zariadení na zber patriacich podnikom a pouzívaných systémom DSD. 4. O tretej casti vychádzajúcej z porusenia zásady proporcionality 156 Aj za predpokladu, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber je nevyhnutné na zachovanie hospodárskej sútaze, zalobca napriek tomu tvrdí, ze po prvé by porusil dekrét o obaloch, po druhé by spôsobil skreslenie hospodárskej sútaze na skodu DSD, po tretie by nadmerne zasiahol do ochrannej známky Der Grüne Punkt a po stvrté zasiahol by základné právo DSD na prístup k spravodlivosti. a) O údajnom porusení dekrétu o obaloch Tvrdenia úcastníkov konania 157 Zalobca tvrdí, ze prvá povinnost je neúmerná, pretoze spolocné pouzívanie zariadení na zber DSD je nezlucitelné so zásadou zodpovednosti za výrobok zakotvenou v dekréte o obaloch. Táto zásada núti výrobcov a predajcov obalov dosiahnut úrovne zhodnotenia "co sa týka obalov, ktoré uviedli na trh" (bod 1 ods. 1 prvá veta prílohy I § 6 dekrétu). Okrem iného v prípade úcasti na hromadnom systéme zodpovednost výrobcu alebo predajcu za obaly sa prenása na poskytovatela uvedeného systému, ktorý musí "zhodnotit obaly, ktoré mu boli donesené" (§ 6 ods. 3 druhá veta dekrétu) a dosiahnut úrovne zhodnotenia "co sa týka obalov, pre ktoré sa výrobcovia a predajcovia zúcastnujú na [jeho] systéme" (bod 1 ods. 1 druhá veta prílohy I § 6 dekrétu). Z dôvodu tohto prístupu, ktorý sa zakladá na konkrétnych obaloch, je nezákonné znovu kúpit obaly pre druhé systémy na dosiahnutie úrovní zhodnotenia stanovených dekrétom. V tomto kontexte zalobca tvrdí, ze jeho konkurencné systémy musia v zásade splnit svoje povinnosti odobratia a zhodnotenia s ich vlastnými zariadeniami na zber, nazývanými "zariadenia systému na zber" (pozri bod 3 ods. 3 siedma zarázka prílohy I dekrétu). 158 V prípade spolocného pouzívania zariadení na zber dvoma konkurencnými systémami pridelenie konkrétneho obalu jednému alebo druhému z týchto systémov nie je vo vseobecnosti mozné. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze pridelenie "objemov zozbieraných podla ich pôvodu ich rozdelením na kvóty", uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 170 napadnutého rozhodnutia) vyzaduje nákladné a zlozité analýzy triedenia. Navyse príklad papiera a kartónu pouzívaný Komisiou viedol nespravodlivé výsledky, kedze podiel zozbieraného objemu, tvoreného obalmi pridelenými DSD a urcený analýzami triedenia, predstavoval pôvodne 25 %, zatial co podiel obalov skutocne zmluvne upravených DSD je jednoznacne nizsí ako táto kvóta. Zovseobecnenie takéhoto riesenia na vsetky obaly je pre DSD neprijatelné. 159 Okrem iného zalobca tvrdí, ze dekrét povazuje za nezákonné akékolvek spolocné pouzívanie zariadení na zber individuálnymi systémami, ktoré vo vseobecnosti nemôzu zbierat obaly v blízkosti spotrebitela. Tvrdiac, ze DSD sa nemôze odvolávat na dekrét o obaloch vo vztahu k jeho zmluvným partnerom (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia), Komisia opomenula skutocnost, ze dekrét tiez sleduje ciel chránit zalobcu pred skresleniami hospodárskej sútaze. 160 Komisia tvrdí, ze výklad dekrétu predlozený zalobcom je nepresný, kedze úrovne zhodnotenia sa nezakladajú na konkrétnych obaloch alebo na celkovom objeme obalov uvedených na trh, ale na mnozstve obalov odovzdaných dotknutému systému. Landbell za seba tvrdí, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber je v kazdom prípade zlucitelné s dekrétom o obaloch, ktorého zmena v roku 1998 mala za ciel posilnit hospodársku sútaz medzi hromadnými systémami. Posúdenie Súdom prvého stupna 161 Zalobca v podstate tvrdí, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber podnikov, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD, má za následok zabránenie odobratia a zhodnotenia obalov, ktoré mu boli konkrétne pridelené dotknutým výrobcom alebo predajcom obalov podla zásady zodpovednosti za výrobok zakotvenej v dekréte o obaloch. Bránením DSD postavit sa proti spolocnému pouzívaniu prvá povinnost zasahuje neúmerným spôsobom do práv a povinností, ktoré DSD vyvodzuje z tohto dekrétu. 162 Na pojednávaní sa úcastníkom konania polozili otázky o spôsobe fungovania hromadných systémov a individuálnych systémov, aby sa Súd prvého stupna oboznámil s tým, aká bola úloha obalov a s tým, co zalobca nazýva "konkrétny obal" v rámci plnenia povinností odobratia a zhodnotenia ulozených v dekréte. Takýto odporujúci výklad umoznuje Súdu prvého stupna dospiet k týmto zisteniam. 163 Na jednej strane treba uviest, ze úrovne zhodnotenia stanovené v prílohe I § 6 dekrétu o obaloch sú vypocítané v percentách mnozstva materiálu uvedeného na trh a úcinne odobratého a zhodnoteného a nie podla poctu alebo typu dotknutých obalov. Bod 1 ods. 1 prílohy I § 6 dekrétu tak stanovuje, ze výrobcovia a predajcovia obalov musia vyhoviet poziadavkám týkajúcim sa zhodnotenia obalov, ktoré uviedli na trh a ze to neplatí pre operátorov hromadných systémov, pokial ide o obaly, pre ktoré sa výrobcovia alebo predajcovia zúcastnujú na týchto systémoch. V tejto súvislosti je v bode 1 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu upresnené, ze mnozstvá relevantných obalov sa urcujú "v percentách mnozstva", ci uz ide o obaly uvádzané na trh výrobcom alebo predajcom alebo obaly, pre ktoré sa výrobca alebo predajca zúcastnuje na hromadnom systéme. Navyse od 1. januára 2000 podliehajú individuálne systémy a hromadné systémy rovnakým mieram zhodnotenia na materiál (odôvodnenie c. 21 napadnutého rozhodnutia). 164 Z § 6 ods. 1 stvrtej a piatej vety dekrétu koniec koncov vyplýva, ze povinnost odobratia a zhodnotenia predajcov majúcich k dispozícii predajné priestory väcsie ako 200 m^2 sa vztahuje aj na obaly výrobkov oznacených ochrannými známkami, ktoré nepredávajú, pokial majú tieto obaly typ, formu a velkost tých obalov, ktoré patria do ich sortimentu. Miera zhodnotenia týchto predajcov tak nie je pocítaná vo vztahu k obalom úcinne uvedeným na trh, ale podla obalov podobných na základe typu, formy a velkosti. 165 Na druhej strane z vyssie uvedeného vyplýva, ze rozdelenie mnozstiev obalov medzi rôzne systémy, o ktorom rozhodol výrobca alebo predajca obalov, sa netýka vopred urcených mnozstiev obalov, ale mnozstiev materiálu, ktoré zodpovedajú týmto obalom. V praxi to znamená, ze ak sa výrobca obalov rozhodne zverit DSD odobratie a zhodnotenie polovice obalov z plastových materiálov, ktoré uvádza na trh v Nemecku, DSD je zverená starostlivost odobrat a zhodnotit mnozstvo materiálov zodpovedajúce polovici týchto obalov. Na úcely uspokojenia mier zhodnotenia stanovených v dekréte musí teda DSD preukázat nemeckým orgánom, ze zhodnotil 60 % mnozstva plastov, ktoré sa mu zverilo týmto výrobcom (60 % je miera zhodnotenia uplatnitelná pre plasty). Rovnako ak výrobca môze preukázat, ze na DSD preniesol svoju povinnost odobratia a zhodnotenia, pokial ide o polovicu mnozstva plastov uvedeného na trh, musí okrem iného preukázat, ze odobral a zhodnotil mnozstvo zostávajúcich materiálov, zodpovedajúce druhej polovici, prostredníctvom individuálneho systému alebo iného hromadného systému. 166 Okrem iného treba zdôraznit, ze je celkom mozné, ako to uvádza odôvodnenie c. 170 rozhodnutia, rozdelit na kvóty mnozstvá zozbierané zariadeniami na zber medzi rôzne systémy. Vlastný príklad zalobcu, co sa týka obalov z papiera a kartónu, ktoré sú zbierané systémom DSD v rovnakom case ako tlac (denníky a casopisy) totiz ukazuje, ze zariadenia na zber mozno bez problémov rozdelit. Zalobca sa teda nemôze domáhat zakázania svojim konkurentom pouzívat techniku, ktorú sám pouzíva. Okrem toho na pojednávaní Landbell poukázal na existenciu dohody o zapocítaní prijatej po rozhodnutí, ktorá umoznuje rôznym správcom systému rozdelit mnozstvá materiálov zhodnotených podnikmi vykonávajúcimi zber, na ktoré sa odvolávajú vzhladom na mnozstvá materiálov, za ktoré sú zodpovední podla zmlúv podpísaných s výrobcami a predajcami obalov. 167 V kazdom prípade tvrdenie DSD, podla ktorého rozdelenie zozbieraných mnozstiev v oblasti obalov z papiera a kartónu a tlace (denníky a casopisy) je zlozité a nákladné, nepostacuje na spochybnenie proporcionality prvej povinnosti vzhladom na dekrét o obaloch. Totiz za predpokladu, ze pôjde o takýto prípad, je nutné konstatovat, ze kritériá zlozitosti a nákladov nie sú kritériami umoznujúcimi charakterizovat porusenie dekrétu a ze nemôzu ako také odôvodnit pokracovanie konania spôsobilého obmedzit hospodársku sútaz na dotknutom trhu. Navyse v predmetnej veci rozhodnutie výslovne uvádza, ze prvá povinnost nebráni DSD znízit poplatky hradené podnikom vykonávajúcim zber v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber, aby dbal na to, ze ziadna sluzba poskytnutá v prospech tretích osôb mu nebude úctovaná (pozri bod 35). V prípade spolocného pouzívania sa DSD môze ubezpecit, ze poplatok, ktorý sa má zaplatit podniku vykonávajúcemu zber, prihliada iba na jedinú sluzbu odobratia a zhodnotenia vykonanú na úcet systému DSD bez toho, aby tento poplatok slúzil na financovanie sluzby vykonanej na úcet iného systému. 168 Rovnako ziadny dôkaz nepodporuje tvrdenie DSD, podla ktorého technika kvót pouzívaná pre obaly z papiera a kartónu a pre tlac spôsobila nespravodlivé výsledky v tomto ohlade. Za kazdého predpokladu spolocné pouzívanie odporúcané v rozhodnutí neriskuje zásah do záujmov DSD, a to práve z dôvodu, ze cielom takéhoto ustanovenia je zabezpecit kazdému hromadnému systému moznost zbierat obaly, ktoré mu boli pridelené dotknutými výrobcami a predajcami. Okrem toho pre zabezpecenie tohto ciela Komisia ukladá DSD druhú povinnost (pozri body 213 az 217). 169 V dôsledku toho kedze sa hospodárska sútaz medzi systémami neuskutocnuje na základe pridelenia konkrétnych obalov, ale na základe rozdelenia mnozstiev materiálov zodpovedajúcich týmto obalom, nemozno prvú povinnost povazovat za neprimeranú, v rozpore s tým, co uvádza zalobca. 170 Z uvedeného vyplýva, ze prvú povinnost nemozno povazovat za neprimeranú, pretoze je v rozpore s dekrétom o obaloch. 171 V poslednom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa mohol na základe dekrétu bránit zdielaniu zariadení na zber pouzívaných systémom DSD s individuálnymi systémami, treba pripomenút, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze je potrebné vykladat pojem "konkurenti DSD", pouzívaný na definovanie pôsobnosti prvej povinnosti, v tom zmysle, ze sa vztahuje iba na systémy, pre ktoré sa napadnuté rozhodnutie domnievalo, ze bolo nevyhnutné zabezpecit spolocné pouzívanie zariadení na zber, a to hromadné systémy konkurujúce DSD (pozri bod 129). Za týchto podmienok prvá povinnost nemá vplyv na prípadnú moznost DSD odvolávat sa na dekrét preto, aby sa bránil takémuto spolocnému pouzívaniu s individuálnymi systémami. b) O hrozbe skreslenia hospodárskej sútaze na skodu DSD Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobca tvrdí, ze prvá povinnost je neprimeraná, pretoze umoznuje jeho konkurentom vybrat si cieleným spôsobom najvýnosnejsie zariadenia na zber ponechajúc mu tie, ktoré sú najnákladnejsie. Takéto parazitovanie je bez obmedzenia otvorené pre individuálne systémy, ktoré nemajú ziadnu povinnost územného pokrytia, pokial ide o oblasti prekrytia s hromadnými systémami, a to miesta odlozenia podobné domácnostiam a obaly predané na dobierku. Ostatné hromadné systémy tiez môzu parazitovat na skodu zalobcu a konflikty záujmov nastanú v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber, kedze DSD uz nemôze upravovat detaily organizácie jeho systému, ako to robí v súcasnosti. Okrem iného sa zalobca odvoláva na pripomienky nemeckých orgánov, ktoré poukazujú na nebezpecenstvo, ze hromadné systémy sa stanú menej výkonnými a ze nastane skreslenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, s. 10; Mim. vyd. 13/013, s. 349), ak "individuálne systémy... mohli nezávisle na regióne predaja obalov, zvolit tam, kde prípadne obmedzené regionálne na mnohé miesta odlozenia, zbierajú alebo nakupujú odpady z obalov". 173 Komisia, ktorú podporuje Landbell, popiera údajnú hrozbu, ktorú predstavuje prvá povinnost pre systém DSD. Totiz, kedze sa dekrét o obaloch uplatnuje rovnakým spôsobom na vsetky hromadné systémy, ziadny z nich sa nemôze obmedzit na údajne výnosnejsie sektory. Rovnako individuálne systémy musia v zásade zbierat svoje obaly na mieste odovzdania spotrebitelovi a struktúra ich miest ulozenia závisí z tohto dôvodu od hromadných systémov. Posúdenie Súdom prvého stupna 174 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, spolocné pouzívanie zariadení na zber nemôze mat za následok umoznenie hromadným systémom konkurujúcim DSD uprednostnit v rámci jednej spolkovej krajiny najvýnosnejsie zóny na skodu iných, ktorí zostanú v systéme DSD. Je totiz nutné konstatovat, ze vsetky hromadné systémy podliehajú rovnakým povinnostiam, ci uz ide o povinnost územného pokrytia, dodrziavania mier zhodnotenia alebo dôkazu kvantitatívnych tokov. 175 Navyse za kazdého predpokladu rozhodnutie výslovne uvádza, ze prvá povinnost nebráni DSD znízit v dôsledku toho poplatky uhrádzané podnikom vykonávajúcim zber (pozri bod 35). 176 Okrem toho co sa týka údajnej nezlucitelnosti spolocného pouzívania zariadení na zber s clánkom 7 ods. 1 smernice 94/62, podla ktorého systémy urcené na zabezpecenie návratu alebo zberu obalov, aby sa vyhlo prekázkam v obchode a skresleniu hospodárskej sútaze, treba uviest, ze napadnuté rozhodnutie presne smeruje k zabezpeceniu podmienok hospodárskej sútaze na dotknutých trhoch, a to v súlade s cielmi dekrétu, ktorého revízia z roku 1998 mala za ciel umoznit rozvoj hospodárskej sútaze medzi hromadnými systémami (odôvodnenie c. 169 napadnutého rozhodnutia). 177 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú povinnost nemozno povazovat za neprimeranú v tom, ze spôsobuje hrozbu skreslenia hospodárskej sútaze na skodu zalobcu. 178 Okrem iného, pokial ide o údajnú hrozbu hospodárskej sútaze, ktorú by mohla predstavovat prvá povinnost v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber medzi zmluvnými partnermi DSD a individuálnymi systémami, treba pripomenút, ze Súd prvého stupna vyssie rozhodol, ze pojem "konkurenti DSD" pouzívaný na definovanie pôsobnosti prvej povinnosti treba vykladat iba na systémy, pre ktoré sa napadnuté rozhodnutie domnievalo, ze bolo nevyhnutné zabezpecit spolocné pouzívanie zariadení na zber, a to hromadné systémy konkurujúce DSD. Za týchto podmienok prvá povinnost nemá vplyv na vztahy medzi DSD a individuálnymi systémami. c) O údajnom zásahu do funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt Tvrdenia úcastníkov konania 179 Zalobca tvrdí, ze prvá povinnost je neprimeraná, pretoze zasahuje do pôvodnej funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktorou je oznacenie sluzby odobratia a zhodnotenia systému DSD a nie sluzby iného systému. Zalobca v tejto súvislosti pripomína, ze jeho ochranná známka je zaregistrovaná v Nemecku ako kolektívna ochranná známka umiestnená na obaloch výrobcov a predajcov, ktorí sa zúcastnujú na systéme DSD a ako individuálna ochranná známka umiestnená na zariadeniach na zber pouzívaných systémom DSD. Osobitne bola pôvodná funkcia kolektívnej ochrannej známky Der Grüne Punkt uznaná viacerými nemeckými súdmi [rozsudok Bundespatentgericht (Spolkový patentový úrad, Nemecko), z 18. septembra 1996, pre ktorý ochranná známka oznacuje ekologický záväzok výrobcu; rozsudok Landgericht Hamburg (Krajinský súd v Hamburgu, Nemecko), z 23. decembra 1996, a rozsudok Kammergericht Berlín (Vyssí krajinský súd v Berlíne, Nemecko), zo 14. júna 1994, pre ktoré ochranná známka informuje o úcasti na systéme DSD; rozsudok Oberlandesgericht Kolín (Vyssí krajinský súd v Kolíne, Nemecko), z 8. mája 1998, ktorý poukazuje na prvotné oznacenie ochrannej známky z dôvodu jej rozsírenia a vseobecnej známosti, a rozsudok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), z 15. marca 2001, pre ktorý výrobcovia a predajcovia oznacujú úcast na systéme DSD umiestnením ochrannej známky na ich obaly]. V predmetnej veci zalobca tvrdí, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber zasahuje do kolektívnej a individuálnej ochrannej známky Der Grüne Punkt, kedze spotrebitel na základe reklamy vie, ze obaly, ktoré sú oznacené touto ochrannou známkou, sa zúcastnujú na systéme DSD a nie na konkurencnom systéme a ze musia byt zozbierané prostredníctvom zariadení na zber systému DSD, ktoré sú vo vseobecnosti tiez oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt. V prípade spolocného pouzívania zariadení na zber organizácia odobratia a zhodnotenia obalov zozbieraných systémom DSD je scasti uskutocnená - v rozpore s ocakávaním spotrebitela - konkurentmi DSD. Spolocné pouzívanie zariadení na zber vyplývajúce zo systému DSD má teda za následok klamanie spotrebitela. 180 Zalobca doplna, ze prvá povinnost ho núti podporovat hospodársku sútaz tým, ze svojim konkurentom postupuje bezplatnú nútenú licenciu na ochrannú známku Der Grüne Punkt umiestenú na zariadeniach na zber. Takáto licencia je teda nezákonná, pretoze porusuje zásady uplatnitelné v tejto oblasti [clánok 21 dohody o obchodných aspektoch práv dusevného vlastníctva (TRIPS), z 15. apríla 1994 (príloha 1 C dohody o zalození Svetovej obchodnej organizácie), schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spolocenstva, pokial ide o zálezitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 - 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1, 214)], a stanovisko Súdneho dvora z 15. novembra 1994 (stanovisko 1/94, Zb. s. I-5267). 181 Komisia na úvod poukazuje na to, ze niektoré výhrady zalobcu sa netýkajú zmluvy o poskytnutí sluzieb, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, ale zmluvy o uzívaní loga, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie 2001/463 a ktoré sa preto nemajú preskúmat v rámci predmetnej veci. Komisia zdôraznuje, ze zalobca chce zrejme vyvodit právo o výlucnosti pouzívania zariadení na zber zo skutocnosti, ze oprávnuje ich vlastníka na umiestnenie loga Der Grüne Punkt na ich zariadeniach, co nie je prijatelné. Znamená to totiz, ze podnik vykonávajúci zber, ktorý umiestni logo Der Grüne Punkt na kamión na zber obalov, môze tento kamión pouzívat iba na úcet systému DSD a nie na prepravu iných odpadov. Nielenze zmluva o poskytnutí sluzieb neobsahuje ustanovenie spôsobilé podporit tieto úvahy, ale odpovede poskytnuté podnikmi vykonávajúcimi zber na ziadosti o informácie zaslané Komisiou najmä preukazujú, ze tieto podniky pouzívajú ich vozidlá pre iné objednávky. Zalobca sa preto nemôze odvolávat na právo výlucnosti, ktoré uvádza. Komisia okrem iného zdôraznuje, ze spotrebitel nie je klamaný, ak vhodí obal oznacený logom Der Grüne Punkt do zariadenia na zber patriaceho do systému DSD, pretoze otázka spolocného pouzívania nemá vplyv na správanie spotrebitela. Navyse konecným odberatelom sluzby odobratia a zhodnotenia ponúkanej systémom DSD nie je spotrebitel, ale výrobca alebo predajca obalov. Neexistuje preto dôkaz o tom, ze údajné klamanie, na ktoré poukazuje zalobca, zasahuje do ochrannej známky Der Grüne Punkt. 182 Pokial ide o nútenú licenciu, Komisia tvrdí, ze zalobca opomína upresnit, komu ho rozhodnutie núti priznat licenciu. Zalobca má nadalej volnost pri oprávnovaní podnikov vykonávajúcich zber pouzívat jeho ochrannú známku jej umiestnením na ich kontajnery, dokonca im ju odporúcat a tiez im odnat toto oprávnenie. Posúdenie Súdom prvého stupna 183 Zalobca v podstate tvrdí, ze prvá povinnost porusuje zásadu proporcionality, pretoze spolocné pouzívanie zasahuje do ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktorá umoznuje rozlisovat sluzby od tých, ktoré ponúkajú iné podniky. Stanovením moznosti prístupu k zariadeniam na zber uvedeným podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré uz pouzíva systém DSD, tak hromadné systémy konkurujúce DSD vyuzívajú vseobecnú známost tejto ochrannej známky u spotrebitelov a títo sú klamaní pri odovzdaní svojich obalov zariadeniam, o ktorých sa domnievajú, ze patria do systému DSD a nie do konkurencného systému. 184 Je nutné napriek tomu konstatovat, ze táto argumentácia nemôze obstát. 185 V prvom rade zmluva o poskytnutí sluzieb nebráni podniku vykonávajúcemu zber ako zmluvnému partnerovi DSD ponúkat svoje zariadenia na zber systému konkurujúcemu systému DSD. Podla zmluvy o poskytnutí sluzieb je totiz len uvedené, ze "v rámci zvysovania úrovne systému podnik vykonávajúci zber umiestni vhodným a obvyklým spôsobom do pozornosti logo Der Grüne Punkt zverené od DSD, napríklad jeho vytlacením na listový papier, reklamné prostriedky a nádoby na zber, ako aj jeho zviditelnením na vozidlách a zariadeniach pouzívaných v rámci vyuzívania systému" (§ 2 ods. 5 prvá veta, stvrtá veta) a ze "pouzívanie loga Der Grüne Punkt je bezplatné pre podnik vykonávajúci zber" (§ 2 ods. 5 tretí pododsek prvá veta). Skutocnost, ze DSD oprávnuje podnik vykonávajúci zber na bezplatné umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na svojich zariadeniach na zber, nepostacuje DSD na to, aby ziadal výlucné pouzívanie uvedených zariadení. Naopak zo zmluvy o poskytnutí sluzieb vyplýva, ze umiestnenie tohto loga nemá iný význam ako oznacit "na úcely zvysovania úrovne", ze dotknuté zariadenie sa zúcastnuje systému DSD. 186 Ustanovenia zmluvy o poskytnutí sluzieb týkajúce sa ochrannej známky Der Grüne Punkt neumoznujú teda stanovit, ze umiestnenie tejto ochrannej známky na zariadenie na zber má za následok zabránenie tomuto zariadeniu, aby slúzilo na iné úcely. 187 V druhom rade ziadne ustanovenie dekrétu o obaloch neukladá povinnost identifikovat zariadenia na zber vzhladom na pouzívaný systém. A fortiori ziadne ustanovenie dekrétu neumoznuje tvrdit, ze takto definované zariadenia na zber musia byt vyhradené jedinému systému, aby sa vyhlo tomu, ze spotrebitel sa nemôze pomýlit o totoznosti systému, ktorý odoberá a zhodnocuje obal, ktorý tam odkladá. Okrem iného co sa týka dôlezitosti umiestnenia loga Der Grüne Punkt na obaly - jedna z mozností ponúknutých v bode 4 ods. 2 druhej vete prílohy I § 6 dekrétu, aby mal spotrebitel moznost identifikovat úcast dotknutého obalu na hromadnom systéme (pozri bod 6) -, Súd prvého stupna v rozsudku DSD/Komisia, T-151/01, bod 133, rozhodol, ze od okamihu, kedy sa uspokojenie mier zhodnotenia stanovených v dekréte a rozdelenie mnozstiev obalu medzi systémami uskutocní na základe mnozstiev dotknutých materiálov a nie podla obalov ako takých, ci uz sú alebo nie sú oznacené logom Der Grüne Punkt, toto neplní úlohu a nemá význam, ktoré mu priznáva zalobca. Výrobca alebo predajca, ktorý sa rozhodne zverit DSD odobratie a zhodnotenie casti obalov, ktoré uvádza na trh v Nemecku a sám zabezpecit prostredníctvom individuálneho systému alebo zverit inému hromadnému systému odobratie a zhodnotenie dalsej casti týchto obalov, musí iba rozdelit mnozstvá materiálov medzi rôzne dotknuté systémy a dodrziavat podmienky identifikácie predpísané dekrétom bez toho, aby sa konkrétne zaoberal definovaním správania konecného spotrebitela, ako to tvrdí zalobca. 188 V tomto kontexte ustanovenia dekrétu neumoznujú stanovit, ze umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na zariadenie na zber alebo na obal urcený na odobratie prostredníctvom systému DSD spôsobuje zabránenie spolocného pouzívania zariadení na zber. 189 V tretom rade treba vziat do úvahy skutocnost, ze zo spisu vyplýva, ze zariadenia na zber pouzívané systémom DSD nie sú vsetky oznacené logom Der Grüne Punkt. Je teda legitímne domnievat sa, ze v stádiu ulozenia obalov do zariadení na zber si spotrebitelia nespájajú tieto zariadenia s ochrannou známkou Der Grüne Punkt, ale s typom obalu (predajného obalu) a najmä typom materiálu, z ktorého sa skladajú (lahké materiály, papier/kartón, sklo atd.), ktoré je potrebné odlozit do rôznych typov zariadení na zber. V tejto súvislosti zalobca nepreukazuje, ze spotrebitel dáva význam skutocnosti, ze DSD a nie iný hromadný systém má povinnost odobratia a odstránenia obalov. Iste, spotrebitel sa môze obávat o zivotné prostredie, ale kedze na vsetky hromadné systémy sa vztahujú rovnaké povinnosti, otázka, ktorý konkrétny systém sa bude zaoberat odobratím a zhodnotením, sa nezdá byt rozhodujúca. Ziadna z týchto povinností nie je dotknutá spolocným pouzívaním existujúcich zariadení na zber. Rovnako zalobca nepopiera, ze obaly z papiera a kartónu sa zberajú v rovnakých zariadeniach ako tlac (denníky a casopisy), ktoré patria obciam a nie systému DSD. O tomto bode netvrdí, ze spotrebitelia sa domnievajú, z dôvodu prípadného umiestnenia ochrannej známky Der Grüne Punkt na tieto zariadenia, ze systém DSD je zodpovedný za zber a zhodnotenie tlace. 190 V dôsledku toho sa môze zdat dostatocné, na úcely vyhnutia sa akejkolvek pravdepodobnosti zámeny u spotrebitela, aby sa na spolocných zariadeniach na zber uviedlo, ze obaly sa zbierajú na úcet systému DSD a na úcet jedného alebo viacerých dalsích konkurencných hromadných systémov bez toho, aby bolo preto nevyhnutné zakázat akékolvek spolocné pouzívanie týchto zariadení na zber, ako to tvrdí zalobca. 191 V poslednom rade treba uviest, ze ani prvá povinnost, ani technický nátlak na spolocné pouzívanie zariadení na zber nevyzadujú, aby konkurenti DSD boli ním oprávnovaní na pouzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt. Je takto pochopitelné, ze spolocné zariadenia na zber budú zbavené akéhokolvek loga alebo oznacenia alebo naopak, ze kazdý systém nan umiestni prostriedok, aby bol identifikovaný. Nemozno preto tvrdit, ze prvá povinnost ukladá DSD povinnost poskytnút jeho konkurentom bezplatnú nútenú licenciu na ochrannú známku Der Grüne Punkt. 192 Z uvedeného vyplýva, ze prvú povinnost nemozno povazovat za neprimeranú v tom, ze nadmerne zasahuje do úlohy ochrannej známky Der Grüne Punkt v rámci systému DSD. d) O vplyve prvej povinnosti na právo na prístup k vnútrostátnemu súdu Tvrdenia úcastníkov konania 193 Zalobca uvádza, ze prvá povinnost mu zakazuje "bránit" podnikom vykonávajúcim zber uzavriet zmluvy o spolocnom pouzívaní s jeho konkurentmi. Takúto prekázku môze predstavovat skutocnost, ze DSD koná proti týmto podnikom vykonávajúcim zber pred vnútrostátnymi orgánmi alebo súdmi, aby poukázal na nezlucitelnost spolocného pouzívania zariadení na zber s dekrétom. Za tohto predpokladu je teda prvá povinnost nezlucitelná so základným právom na prístup k spravodlivosti uvedeným v clánku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 17 a 18; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia, T-111/96, Zb. s. II-2937, bod 60). 194 Komisia uvádza, ze prvá povinnost nijako nebráni zalobcovi predlozit nemeckému správnemu súdu otázku zlucitelnosti spolocného pouzívania zariadení na zber s dekrétom o obaloch (pozri v tomto zmysle rozsudky Verwaltungsgerichtshof Kassel z 20. augusta 1999, a Verwaltungsgericht Gießen, z 31. januára 2001). Naopak je úlohou súdov Spolocenstva preskúmat zákonnost záväzku a povinností. Posúdenie Súdom prvého stupna 195 Zalobca v podstate uvádza, ze prvá povinnost mu bráni tvrdit pred nemeckými vnútrostátnymi súdmi a orgánmi, ze spolocné pouzívanie zariadení na zber je v rozpore s dekrétom. 196 Prvú povinnost nemozno vykladat v tomto zmysle. Ukladá totiz DSD nebránit spolocnému pouzívaniu zariadení na zber konkurencnými hromadnými systémami. Súd prvého stupna vyssie rozhodol, ze táto povinnost bola v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES a clánkom 8 nariadenia c. 17 (pozri bod 151), pretoze bola nevyhnutná na umoznenie zachovania hospodárskej sútaze na trhoch zberu obalov od spotrebitelov a organizácie odobratia a zhodnotenia obalov od spotrebitelov. 197 Napriek tomu prvá povinnost nebráni DSD podat návrh na zacatie konania pred súdom alebo vnútrostátnym orgánom, aby sa bránil spolocnému pouzívaniu zariadení na zber, ktoré mu je ulozené v rámci rozhodnutia o udelení výnimky. DSD má teda aj nadalej moznost bránit sa pred spolocným pouzívaním zariadení na zber jeho zmluvných partnerov poukazujúc na porusenie nemeckého dekrétu o obaloch alebo iných vnútrostátnych ustanovení. Napriek tomu ak DSD má takúto moznost, nemôze zovseobecnit skutocnost, ze Komisia sa mohla domnievat, ze takýto návrh na zacatie konania porusuje povinnost, ktorá mu bola ulozená na zabezpecenie rozhodnutia o udelení výnimky, a to v súlade s uplatnitelnými ustanoveniami práva Spolocenstva. Navyse treba pripomenút, ze ak sa vnútrostátne súdy vyslovia o dohodách alebo postupoch, ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia v rozpore s týmto rozhodnutím Komisie, aj ked je toto posledné uvedené v rozpore s rozhodnutím vydaným vnútrostátnym súdom prvého stupna (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 52). 198 Základné právo na prístup k spravodlivosti, ktorého sa domáha DSD, nemá preto za následok jeho právo porusit rozhodnutie prijaté na základe práva Spolocenstva. 199 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú povinnost nemozno povazovat za neprimeranú v tom, ze zbavuje DSD práva podat návrh na zacatie konania pred vnútrostátnymi súdmi a orgánmi. 5. Záver o prvom zalobnom dôvode 200 Z uvedeného vyplýva, ze prvá povinnost bráni zalobcovi prekazit konkurencným hromadným systémom prístup k zariadeniam na zber jeho zmluvných partnerov. Táto povinnost spocíva na vôli Komisie zabezpecit prístup systémov konkurujúcich DSD na trh zberu od spotrebitelov a v dôsledku toho na trh organizácie odobratia a zhodnotenia od spotrebitelov. Ziadne tvrdenie predlozené zalobcom v rámci prvého zalobného dôvodu nie je spôsobilé spochybnit tento záver. 201 V dôsledku toho musí byt prvý zalobný dôvod v celom rozsahu odmietnutý, pokial ide o hromadné systémy. 202 Okrem toho na to, aby bolo mozné odpovedat na tvrdenia DSD o tomto bode, Súd prvého stupna povazuje za nevyhnutné pripomenút (pozri bod 121), ze pojem "konkurenti DSD" pouzívaný na definovanie pôsobnosti prvej povinnosti sa netýka individuálnych systémov, kedze z rozhodnutia vyplýva, ze tieto systémy iba okrajovo zasahujú dotknuté trhy a ze majú na základe týchto predpokladov prekrytia dostatocné moznosti prístupu k podnikom alebo zariadeniam na zber rozdielnym od tých, ktoré pouzíva systém DSD. 203 V dôsledku toho, kedze prvá povinnost sa netýka individuálnych systémov, nie je uz viac opodstatnené vyslovit sa o tvrdeniach uvedených zalobcom o tomto bode. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 86 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobca tvrdí, ze zbiera a zhodnocuje obaly na celom nemeckom území vrátane neprítazlivých vidieckych krajín, a to na ochranu zivotného prostredia. Tiez pripomína, ze systém DSD schválili príslusné orgány vsetkých spolkových krajín. Podla zalobcu tieto schválenia mali za následok, ze sa mu zverila sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. V tejto súvislosti zaloba upresnuje, ze skutocnost, ze hociktorý operátor hromadného systému môze byt schválený orgánmi spolkovej krajiny, je bezvýznamná, kedze clánok 86 ods. 2 ES sa odvoláva výlucne iba na prevzatie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu a nie na existenciu osobitných alebo výlucných práv v zmysle clánku 86 ods. 1 ES. V tomto kontexte zalobca tvrdí, ze splnenie povinností zabezpecenia ulozených DSD (pravidelný zber na celom území, miera zhodnotenia a dôkaz o kvantitatívnych tokoch) je ohrozený spolocným pouzívaním zariadení na zber stanoveným v prvej povinnosti, pretoze riskuje spochybnenie schválenia systému DSD. Navyse takéto spolocné pouzívanie vedie k skresleniam hospodárskej sútaze na skodu DSD tým, ze umoznuje konkurentom DSD parazitovat na jeho systéme. V dôsledku toho sa pravidlá hospodárskej sútaze stanovené v clánku 81 ES nemajú uplatnit na predmetný prípad, kedze znemoznujú splnenie osobitnej úlohy zverenej DSD. 205 Komisia a Landbell zdôraznujú, ze zalobca nepredkladá ziadny dôkaz o hrozbe, ktorú predstavuje spolocné pouzívanie, na jeho cinnost alebo jeho údajnú úlohu vyplývajúcu zo sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, pricom toto spolocné pouzívanie nijako neprekáza podnikom vykonávajúcim zber vyuzívaným DSD. Landbell tiez uvádza, ze odobratie z neprítazlivých vidieckych krajín je nedielnou súcastou sluzby pozadovanej klientmi hromadných systémov, ktorí sa domáhajú toho, aby mohli vyuzívat zber na celom dotknutom území na úcely oslobodenia sa od ich vlastných povinností podla dekrétu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 206 Podla clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze v rozsahu, v akom uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. 207 V predmetnej veci treba uviest, ze aj za predpokladu, ze je zalobca poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, a to z rovnakého dôvodu ako vsetky hromadné systémy schválené orgánmi spolkových krajín, nic to nemení na skutocnosti, ze hrozba spochybnenia tejto úlohy z dôvodu napadnutého rozhodnutia sa nepreukázala. 208 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca v rámci predmetného zalobného dôvodu, povinnost ulozená DSD nebránit podnikom vykonávajúcim zber uzavriet s konkurentmi DSD zmluvy, ktoré ich oprávnujú pouzívat nádoby a iné zariadenia na zber a triedenie obalov, a dodrziavat tieto zmluvy, nijako neumoznuje dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie ohrozuje splnenie hospodársky prijatelných podmienok sluzby odobratia a zhodnotenia zverenej systému DSD. 209 Osobitne ziadny prvok nachádzajúci sa v spise neumoznuje dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie riskuje, ze viac neumozní DSD zbierat pravidelne obaly na celom nemeckom území, nedosiahne miery zhodnotenia ulozené v dekréte alebo neposkytne dôkaz o kvantitatívnych tokoch pozadovaných podla tohto dekrétu. Rovnako Súd prvého stupna uz v rámci prvého zalobného dôvodu uzavrel, ze zalobca nepreukázal, ze uskutocnenie prvej povinnosti môze viest k skresleniam hospodárskej sútaze na jeho skodu. 210 V dôsledku toho treba druhý zalobný dôvod odmietnut. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a clánok 86 ods. 2 ES 211 Zalobca tvrdí, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia (dalej len "druhá povinnost"), podla ktorej "DSD nemôze vyzadovat od podnikov vykonávajúcich zber, ktoré uzavreli s konkurentmi DSD zmluvy o spolocnom pouzívaní nádob a iných zariadení na zber a triedenie pouzitých predajných obalov, ktoré neboli zozbierané v rámci systému DSD", porusuje clánok 81 ods. 3 ES a clánok 86 ods. 2 ES. Odkazuje v tejto súvislosti na tvrdenia skôr rozvinuté v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu. 212 Okrem iného zalobca uvádza, ze v dekréte o obaloch mu nemecké orgány ukladajú povinnost zhodnotit "mnozstvo obalov úcinne zozbierané" (pozri oddiel 1 ods. 5 prílohy I § 6 dekrétu) a ze na predlozenie dôkazu týkajúceho sa tohto mnozstva od podnikov vykonávajúcich zber pozaduje oznacit kazdý mesiac "zozbierané mnozstvá". Druhá povinnost napriek tomu DSD ukladá, aby nevyzadoval od podnikov vykonávajúcich zber, aby mu poskytli dôkazy týkajúce sa "mnozstiev obalov, ktoré neboli zozbierané v rámci systému DSD" v prípade spolocného pouzívania zariadení na zber. Podla napadnutého rozhodnutia je táto povinnost nevyhnutná, "aby konkurenti DSD mohli volne pouzívat mnozstvá obalov zozbieraných na ich úcet v rámci spolocného pouzívania zariadení na zber" (odôvodnenie c. 182 napadnutého rozhodnutia). V tomto kontexte zalobca vysvetluje, ze predmetom druhej povinnosti je zabezpecit, aby v prípade spolocného pouzívania neboli zozbierané mnozstvá pouzívané na urcenie dôkazu o kvantitatívnych tokoch spracovaných DSD, ale aby naopak boli pridelené konkurentom. Táto povinnost nemôze pre DSD vylúcit moznost ziadat od podnikov vykonávajúcich zber, aby mu poskytli údaje týkajúce sa súhrnu obalov zozbieraných v zariadeniach na zber, aby mohli predlozit dôkaz o zozbieraných mnozstvách. 213 Súd prvého stupna predovsetkým uvádza, ze zalobca vo svojom tretom zalobnom dôvode nevysvetluje nové alebo osobitné tvrdenia spôsobilé oznacit, v com druhá povinnost porusuje clánok 81 ods. 3 ES a clánok 86 ods. 2 ES. Za týchto podmienok treba odmietnut tretí zalobný dôvod z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré sa vysvetlili v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu. 214 Okrem iného Súd prvého stupna konstatuje, ze na pojednávaní sa Komisia a DSD dohodli na výklade, ktorý treba priznat obsahu druhej povinnosti definovanej clánkom 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia. 215 Vzhladom na prednesy a odpovede úcastníkov konania polozené na pojednávaní sa Súd prvého stupna domnieva, ze ak podla druhej povinnosti DSD nemôze ziadat od podnikov vykonávajúcich zber, aby mu poskytli informácie o mnozstvách obalov, ktoré sa zozbierali v rámci konkurencného hromadného systému, DSD si napriek tomu ponecháva moznost ziadat od uvedených podnikov, aby mu poskytli pozadované informácie na to, aby predlozil dôkaz o mnozstvách zozbieraných systémom DSD. Toto právo na informácie okrem iného výslovne predpokladá odôvodnenie c. 175 napadnutého rozhodnutia. 216 Pri otázke polozenej v tejto súvislosti na pojednávaní Komisia uviedla, ze druhá povinnost zalobcovi nebráni poznat celkové mnozstvo obalov zozbieraných podnikmi vykonávajúcimi zber ani podiel týchto obalov, ktorý sa vracia DSD, tvrdiac, ze dôlezitá je hlavne skutocnost, ze DSD sa nesnazí pridelit si mnozstvá obalov zozbieraných týmito podnikmi vykonávajúcimi zber na úcet konkurencného systému. Uvedené stanovisko Komisie je tiez rovnaké ako stanovisko zalobcu (pozri bod 212). 217 Za týchto podmienok treba vykladat druhú povinnost na jednej strane v tom zmysle, ze DSD nemôze od podnikov vykonávajúcich zber, ktoré sú jeho zmluvnými partnermi podla zmluvy o poskytnutí sluzieb, pozadovat, aby mu pridelili mnozstvá obalov zozbieraných na úcet konkurencného systému a na druhej strane ze táto povinnost nebráni DSD poznat celkové mnozstvo obalov zozbieraných podnikmi vykonávajúcimi zber, ako aj podiel tých obalov, ktoré sa vracajú DSD. D - O stvrtom zalobnom dôvode spojenom so zalobou o neplatnost záväzku uvedeného v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia a zalozenom na porusení základného práva na prístup k spravodlivosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 218 Zalobca pripomína, ze na ziadost Komisie prevzal záväzok "upustit od podania, proti VfW, ako aj v podobných prípadoch, zalôb na ukoncenie typu tých, ktoré sú opísané v rozsudku [Landgericht Kolín] z 18. marca 1997" (odôvodnenie c. 72 napadnutého rozhodnutia), v dôsledku zaloby podanej DSD na úcely bránenia sa proti bezplatnému pouzívaniu zariadení na zber systému DSD prostredníctvom VfW. Podla zalobcu je tento záväzok nezlucitelný so základným právom na slobodný prístup k spravodlivosti (rozsudok ITT Promedia/Komisia, uz citovaný, bod 60). Toto porusenie je o to viac zrejmé, ze zaloba o ukoncenie podaná DSD proti jednému z jeho konkurentov nie je "zjavne bezdôvodná", a teda zneuzívajúca podla nemeckého práva (rozsudok ITT Promedia/Komisia, uz citovaný, bod 56). Z rozsudku Landgericht Kolín totiz vyplýva, ze DSD sa na základe nemeckého zákona o nekalej sútazi môze na súde úcinne domáhat, aby VfW nemohol bezplatne pouzívat zariadenia na zber financované DSD. Podla tohto rozsudku spolocné pouzívanie zariadení na zber vyzaduje súhlas DSD a uhradenie urcitého "druhu poplatku" priamo DSD. 219 Komisia, ktorú podporuje Landbell, uvádza pripomienku, ze zalobca kritizuje prevzatý záväzok, aby odpovedal na pripomienky zaslané Komisii viacerými tretími osobami, podla ktorých DSD, v rozpore so záväzkom prevzatým v odôvodnení c. 71 napadnutého rozhodnutia, neumoznuje slobodne pristúpit k zariadeniam na zber jeho zmluvných partnerov. Komisia teda uvádza, ze ak zalobca nemôze bránit podnikom vykonávajúcim zber schválit spolocné pouzívanie ich zariadení, nemá ani právo zakázat takéto spolocné pouzívanie konkurentovi. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 220 Treba pripomenút, ze po uverejnení oznámenia v úradnom vestníku oznamujúceho úmysel Komisie podporit rôzne zmluvy týkajúce sa systému DSD, sa viaceré dotknuté tretie strany vyslovili s tým, aby Komisii oznámili, ze v rozpore so záväzkami prevzatými DSD v tomto stádiu správneho konania, pokial ide o moznost ponúknutú tretím osobám slobodne pristúpit k zariadeniam na zber jeho konkurentov, sa DSD na súde bránil proti spolocnému pouzívaniu týchto zariadení. Rozsudok Landgericht Kolín z 18. marca 1997 tak jasne preukazoval vôlu DSD bránit sa voci individuálnemu systému, VfW, ktorý sa snazil o moznost bezplatného prístupu k zariadeniam pouzívaným systémom DSD v niektorých nemeckých nemocniciach. 221 V tomto kontexte Komisia oznámila DSD listom z 21. augusta 1997, ze na konanie spocívajúce v bránení tretím osobám pouzívat zariadenia na zber jeho zmluvných partnerov sa môze vztahovat clánok 82 ES a zdôraznila význam, ktorý mohlo mat toho konanie vzhladom na konanie o udelení výnimky, kedze podla stvrtej podmienky uvedenej v clánku 81 ods. 3 ES dohoda oznámená na úcely výnimky nemôze umoznit obmedzenie hospodárskej sútaze vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 222 Po tomto prijatí stanoviska DSD splnil tento záväzok - prevzatý v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia - na úcely odstránenia obáv vysvetlených Komisiou v jej liste z 21. augusta 1997: "[DSD] je oprávnený upustit od podania zaloby na ukoncenie proti VfW, ako aj v podobných prípadoch typu tej, ktorá je opísaná v rozsudku Landgericht Kolín z 18. marca 1997. Výkon práv na informácie a práv na kompenzáciu zostáva zachovaný proti podnikom vykonávajúcim zber zmluvne spojeným s [DSD]." 223 V tejto súvislosti nemozno tvrdit, ze takéto konanie predstavuje porusenie práva DSD na prístup k spravodlivosti. DSD totiz slobodne navrhol tento záväzok Komisii, a to preto, aby sa vyhol tomu, ze táto institúcia nekoná v dôsledku jej listu z 21. augusta 1997. DSD teda z vlastnej vôle v súlade so zásadou, podla ktorej je mozné upustit od uplatnenia práva, ktorým sa disponuje, a informovaný o prípade, v podstate Komisii naznacil, ze upústa od konania pred nemeckými súdmi pre spochybnenie dohôd spôsobilých uzavretia medzi podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré uzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD a rôznymi systémami, ktoré by sa mohli zaujímat o spolocné pouzívanie zariadení na zber týchto podnikov. 224 Okrem toho treba uviest, ze upustenie DSD týkajúce sa záväzku uvedeného v odôvodnení c. 72 sa neuskutocnilo bez protihodnoty zo strany Komisie. 225 Je tak nesporné, ze Komisia nezacala konanie podla clánku 82 ES v dôsledku záväzku prevzatého DSD, a to na rozdiel toho, co sa udialo pri zmluve o uzívaní loga, prípady, v ktorých Komisia zacala takéto konanie v dôsledku pripomienok k oznámeniu v úradnom vestníku, predlozených dotknutými tretími osobami. 226 Rovnako nie je spochybnené, ze Komisia prihliadala na záväzok prevzatý DSD, aby nepreskúmala presnejsie existenciu prípadného problému hospodárskej sútaze co sa týka napríklad prístupu individuálnych systémov k zariadeniam na zber v nemocniciach v Nemecku alebo na iných segmentoch trhu. Takáto analýza totiz mohla byt nevyhnutná na to, aby Komisia mohla preskúmat vplyv, ktorý mohlo mat správanie DSD v rámci veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Landgericht Kolín 18. marca 1997, na jej analýzu zmluvy o poskytnutí sluzieb v rámci clánku 81 ods. 1 a 3 ES. V predmetnej veci je analýza Komisie o tomto bode nejasná, a to aj ked rozhodnutie uvádza, ze sa zdá predstavitelné pre nemocnicu mat viacero zariadení na zber vo svojich priestoroch (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). Toto tvrdenie nemôze predpokladat výsledok, ktorý mohla mat prípadná podrobná analýza podmienok hospodárskej sútaze v oblasti zberu obalov dodaných nemocniciam. 227 Za týchto podmienok je správne, ze Komisia sa mohla domnievat vzhladom na clánok 81 ods. 3 ES a clánok 8 nariadenia c. 17, ze sa nemohla uspokojit so záväzkom prevzatým DSD, pokial islo o prístup hromadných systémov k zariadeniam na zber zmluvných partnerov DSD, ale ze mala íst dalej a spojit rozhodnutie o udelení výnimky s povinnostou umoznujúcou zabezpecit, ze zmluva o poskytnutí sluzieb neumozní DSD obmedzit hospodársku sútaz na dotknutých trhoch. 228 Pokial ide o tento bod, skutocnost, ze prvá povinnost sa netýka individuálnych systémov, pretoze nie je nevyhnutné zabezpecit prístup týchto systémov k zariadeniam na zber zmluvných partnerov DSD z dôvodu alternatívnych riesení ponúkaných podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré neuzavreli zmluvu o poskytnutí sluzieb s DSD (pozri body 120 az 129 a odôvodnenie c. 159 napadnutého rozhodnutia) nemôze pripustit záver, ze záväzok prevzatý v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia je nezákonný, pretoze neodpovedá na problém hospodárskej sútaze zistený v rámci napadnutého rozhodnutia. Tento záväzok totiz zodpovedá rozdielnej logike ako tej, ktorá viedla Komisiu k ulozeniu prvej povinnosti. Zatial co predmetom tejto povinnosti je zabezpecenie uskutocnenia stvrtej podmienky uvedenej v clánku 81 ods. 3 ES, a to zabezpecenie, aby zmluva o poskytnutí sluzieb neobmedzovala hospodársku sútaz na dotknutých trhoch, záväzok má za ciel iba zjednodusit prácu Komisie pri vydaní negatívneho atestu alebo výnimky. Tak, ako je uvedené v bodoch 225 a 226 vyssie, záväzok prevzatý DSD umoznil Komisii vyhnút sa analýze otázok, ktoré mohli ako také spochybnit napadnuté rozhodnutie alebo umoznit zacatie konania podla clánku 82 ES. 229 Z uvedeného vyplýva, ze záväzok zalobcu uvedený v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia nezasahuje do jeho práva na prístup k spravodlivosti, kedze ho DSD prijal poznajúc vec, aby sa od Komisie domohol toho, ze nebude skúmat otázky spôsobilé umoznit zacatie konania podla clánku 82 ES alebo spochybnit jeho analýzu v rámci clánku 81 ES. 230 V dôsledku toho je opodstatnené stvrtý zalobný dôvod odmietnut. 231 Z vyssie uvedeného súhrnu vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu tak v casti týkajúcej sa prvej a druhej povinnosti, ako aj v casti týkajúcej sa celého napadnutého rozhodnutia alebo jednoducho záväzku prevzatého v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia. O trovách 232 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Napriek tomu podla clánku 87 ods. 3 toho istého poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. V predmetnej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze výklad obsahu prvej povinnosti v casti týkajúcej sa iba hromadných systémov konkurujúcich DSD a nie individuálnych systémov a obsahu druhej povinnosti scasti priznáva právo výhradám zalobcu o týchto bodoch. V dôsledku toho sa Súd prvého stupna domnieva, ze ide o správne posúdenie okolnosti predmetnej veci rozhodnutím, ze Komisia je povinná nahradit stvrtinu trov konania zalobcu a znása stvrtinu svojich vlastných trov konania. Zalobca bude znásat tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit tri stvrtiny trov konania Komisie a trovy konania Landbell. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit tri stvrtiny trov konania Komisie a trovy konania Landbell AG Rückhol-Systeme. 3. Komisia znása stvrtinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit stvrtinu trov konania zalobcu. García-Valdecasas Cooke Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. D. Cooke Obsah Právny rámec A - Dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov B - Hromadný systém Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH, zmluva o uzívaní loga a zmluva o poskytnutí sluzieb Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie A - O zmluvnom vztahu medzi DSD a podnikmi vykonávajúcimi zber B - Posúdenie týkajúce sa clánku 81 ods. 1 ES 1. O dolozke výlucnosti v prospech podniku vykonávajúceho zber 2. O prístupe k zariadeniam podnikov vykonávajúcich zber C - Posúdenie týkajúce sa clánku 81 ods. 3 ES D - Povinnosti ulozené Komisiou na úcely vydania rozhodnutia o udelení výnimky E - Závery F - Výrok Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prvom zalobnom dôvode vychádzajúcom zo skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a zásadu proporcionality 1. O nevyhnutnosti získat súhlas DSD v prípade spolocného pouzitia zariadení na zber a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O prvej casti týkajúcej sa neexistencie nevyhnutnosti spolocného pouzitia zariadení na zber a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O nevyhnutnosti spolocného pouzívania pre konkurencné hromadné systémy ii) O údajnej nevyhnutnosti spolocného pouzívania pre individuálne systémy 3. O druhej casti vychádzajúcej z nemoznosti ulozit povinnost na úcely zabránenia prípadnému poruseniu clánku 81 ods. 1 ES a clánku 82 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O prípustnosti ii) O veci samej 4. O tretej casti vychádzajúcej z porusenia zásady proporcionality a) O údajnom porusení dekrétu o obaloch Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O hrozbe skreslenia hospodárskej sútaze na skodu DSD Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) O údajnom zásahu do funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna d) O vplyve prvej povinnosti na právo na prístup k vnútrostátnemu súdu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 5. Záver o prvom zalobnom dôvode B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. a) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 86 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze povinnost uvedená v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia porusuje clánok 81 ods. 3 ES a clánok 86 ods. 2 ES D - O stvrtom zalobnom dôvode spojenom so zalobou o neplatnost záväzku uvedeného v odôvodnení c. 72 napadnutého rozhodnutia a zalozenom na porusení základného práva na prístup k spravodlivosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSOGePa/L97431-7505TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXSOGePa/L97431-7505TMP.html#Footref*