Vec T-274/01 Valmont Nederland BV proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pojem - Zvýhodnenie - Predajná cena pozemku - Financovanie parkoviska" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) zo 16. septembra 2004 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Právna povaha - Výklad na základe objektívnych kritérií - Súdne preskúmanie - Rozsah (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Predaj pozemku verejným orgánom za preferencných podmienok - Zahrnutie - Kritérium posúdenia - Trhová cena - Metóda na urcenie (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Vnútrostátne opatrenia vykonané bez predchádzajúceho oznámenia - Oprávnenie Komisie udelit dotknutému clenskému státu príkaz s cielom získat informácie, ktoré povazuje za potrebné - Rozhodnutie prijaté Komisiou bez vyuzitia oprávnenia udelit príkaz na základe informácií, ktoré povazuje za neúplné - Neprípustnost (Nariadenie Rady c. 659/1999) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Moznost Komisie obrátit sa na externých znalcov - Prenesenie zodpovednosti za preskúmanie existencie pomoci na znalcov - Neprípustnost (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Dôvody, ktoré mozno uplatnit proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci - Dôvody, ktoré neboli uplatnené v priebehu konania o preskúmanie predmetnej pomoci - Rozlisovanie medzi prípustnými právnymi dôvodmi a neprípustnými skutkovými dôvodmi (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Opatrenia na kompenzáciu nákladov poskytovania verejnej sluzby podnikom - Vylúcenie - Podmienky - Jasne definované povinnosti verejnej sluzby - Objektívne a transparentné stanovenie parametrov na výpocet kompenzácie - Obmedzenie kompenzácie na náklady - Urcenie kompenzácie na základe analýzy nákladov priemerného podniku v príslusnom odvetví, pokial podnik nebol vybraný na základe verejného obstarávania (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Kedze pojem státna pomoc má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií, má sudca Spolocenstva otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, skúmat v zásade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci a technický alebo komplexný charakter posúdení vykonaných Komisiou. Od tejto zásady sa vsak môze odchýlit pri komplexných ekonomických posúdeniach, pri ktorých je súdne preskúmanie obmedzené. (pozri bod 37) 2. Zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a tým sú porovnatelné so subvenciou, takýmito sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok. V prípade predaja pozemku podniku zo strany verejného subjektu sa musí podla tejto zásady urcit, ci nadobúdatel nemohol dosiahnut predajnú cenu za obvyklých trhových podmienok. Ak Komisia na tento úcel skúma znalecké posudky vyhotovené po predmetnej transakcii, musí porovnat skutocne zaplatenú predajnú cenu s cenami, ktoré vyplývajú z týchto rôznych posudkov, aby zistila, ci sa predajná cena neodchýlila od posledne uvedených cien do tej miery, ze by sa to dalo povazovat za zvýhodnenie. Táto metóda umoznuje zohladnit náhodný charakter, ktorý môze mat retrospektívne urcenie takejto trhovej ceny. (pozri body 44 - 45) 3. Nariadenie c. 659/1999, ktoré je v zásade uplatnitelné na vsetky správne konania, ktoré v case nadobudnutia jeho úcinnosti Komisia prejednávala, potvrdzuje, ze pri preskúmavaní vnútrostátnych opatrení, ktoré neboli oznámené a mohli by predstavovat protiprávnu státnu pomoc, sa Komisia môze, ked usúdi, ze nedisponuje vsetkými potrebnými informáciami na to, aby mohla v danej veci rozhodnút, obrátit na dotknutý clenský stát s cielom ich získania, a to aj prostredníctvom príkazu. Ak Komisia napriek tomu, ze usúdila, ze nie je dostatocne informovaná, neuplatnila svoje oprávnenie udelit príkaz, nemôze sa odvolávat na neúplnost informácií, ktorými disponovala, aby tak odôvodnila rozhodnutie, ktoré sa zakladá len na týchto neúplných informáciách. (pozri body 55 - 60) 4. Aj ked Komisia môze - hoci to nie je povinná urobit - prizvat na pomoc externých znalcov, aby preskúmali existenciu pomoci, nezbavuje ju to povinnosti posúdit správu obsahujúcu výsledky ich práce, ktorá je v kazdom prípade relevantná len z hladiska jej objektívneho obsahu a nie prípadných nepodlozených tvrdení. Hlavnú a výlucnú zodpovednost za zabezpecenie dodrzania clánku 87 ES a uplatnovania clánku 88 ES pod kontrolou sudcu Spolocenstva nesie totiz Komisia a nie uvedení znalci. (pozri body 71 - 72) 5. Zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa posudzuje podla informácií, ktorými Komisia mohla v case prijatia rozhodnutia disponovat. Táto zásada znamená, ze zalobcovi nic nebráni v tom, aby zalozil zalobu o neplatnost takého rozhodnutia na právnom dôvode, ktorý neuplatnil ako oprávnený subjekt vo formálnom preskúmavacom konaní, na druhej strane je vsak neprípustné odvolávat sa na skutkové tvrdenia, ktoré Komisii neboli známe a ktoré jej v priebehu tohto konania neoznámil. (pozri body 38, 102) 6. Clánok 87 ods. 1 ES sa nevztahuje na státne opatrenie, ktoré mozno povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, v prospech ktorých opatrenie smeruje, pokial sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti neprijmú ziadnu financnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejsie sútazné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi. Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky. Po prvé musí byt zvýhodnený podnik skutocne poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. Po druhé musia byt parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Po tretie kompenzácia nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov na vykonávanie povinností verejnej sluzby, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Po stvrté, ked sa výber podniku, ktorý má byt v konkrétnom prípade poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocní na základe verejného obstarávania, musí byt výska potrebnej kompenzácie urcená na základe analýzy nákladov, aké by mal priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Preto v prípade podniku, ktorý znása bremeno spocívajúce v tom, ze tretím osobám na základe dohody uzavretej s územným celkom vo verejnom záujme, ako aj v záujme dotknutých tretích osôb umoznuje, aby pravidelne a bezplatne rôznym spôsobom vyuzívali parkovisko, pricom z casti financných prostriedkov, ktoré poskytol územný celok na výstavbu parkoviska, má tento podnik skutocne prospech, Komisia nemôze vopred vychádzat z toho, ze táto cast financných prostriedkov prinesie tomuto podniku nevyhnutne prospech, ale najprv musí na základe informácií, ktorými disponuje, zistit, ci túto cast financných prostriedkov nemozno povazovat za skutocné protiplnenie za bremeno, ktoré podnik nesie. (pozri body 129 - 133) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) zo 16. septembra 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Pojem - Zvýhodnenie - Predajná cena pozemku - Financovanie parkoviska" Vo veci T-274/01, Valmont Nederland BV, so sídlom v Maarheeze (Holandsko), v zastúpení: A. Van Landuyt, A. Prompers a G. Van de Wal, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, pôvodne v zastúpení: G. Rozet a H. Speyart, neskôr v zastúpení: G. Rozet a H. Van Vliet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/142/ES z 18. júla 2001 o pomoci, ktorú Holandsko poskytlo v prospech Valmont Nederland BV [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 48, 2002, s. 20), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. februára 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 87 ods. 1 ES, pokial nie je v Zmluve stanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 2 Oznámenie Komisie o prvkoch státnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnými orgánmi [neoficiálny preklad] c. 97/C 209/03 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych Spolocenstiev z 10. júla 1997 (Ú. v. ES C 209, s. 3, dalej len "oznámenie o predaji pozemkov"). 3 Podla bodu I je predmetom tohto oznámenia najmä spriehladnit postup Komisie pri skúmaní predajov pozemkov vo verejnom obstarávaní, znízit pocet prípadov, ktoré treba na základe clánku 87 ES a 88 ES preskúmat a poskytnút na tento úcel clenským státom vseobecné usmernenie pre konanie. 4 V bode II.1 tohto oznámenia s názvom "Predaj prostredníctvom nepodmieneného ponukového konania" [neoficiálny preklad] sa okrem iného hovorí: "Predaj pozemkov... nasledujúci po ponukovom konaní, ktoré je dostatocne propagované, otvorené a nepodmienené, porovnatelné s drazbou, ktoré akceptuje najlepsiu alebo jedinú ponuku, sa uskutocnuje výslovne na základe trhovej hodnoty a jednoznacne neobsahuje ziadnu státnu pomoc." [neoficiálny preklad] 5 V bode II.2 s názvom "Predaj bez nepodmieneného ponukového konania" [neoficiálny preklad] sa okrem iného uvádza: "Ak sa verejné orgány rozhodnú nevyuzit postup popísaný v bode [II.1], malo by sa pred obchodnými jednaniami vykonat ocenenie jedným alebo viacerými nezávislými odhadcami, aby sa stanovila trhová hodnota na základe vseobecne akceptovaných trhových indikátorov a ocenovacích standardov. Takto stanovená trhová cena je minimálna nadobúdacia cena, s ktorou mozno súhlasit bez poskytnutia státnej pomoci." [neoficiálny preklad] 6 Bod II.3 oznámenia o predaji pozemkov pod názvom "Oznamovanie" [neoficiálny preklad] v podstate stanovuje, ze preto, aby Komisia mohla posúdit existenciu státnej pomoci, by jej clenské státy mali bez toho, aby bolo dotknuté pravidlo "de minimis", oznamovat vsetky transakcie, ktoré neboli uzatvorené podla jedného z dvoch postupov opísaných v bodoch II.1 a II.2. Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Spolocnost Valmont Nederland BV (dalej len "zalobca") je spolocnost podla holandského práva so sídlom v Maarheeze (Holandské královstvo) v Noord-Brabant (severné Brabantsko). Je právnym nástupcom Nolte Mastenfabriek BV, ktorá bola roku 1991 prevzatá jej materskou spolocnostou, Valmont Industries Inc. 8 Dna 1. júla 1993 podpísali obec Maarheeze (dalej len "Maarheeze") a Nolte Mastenfabriek BV zmluvu o budúcom predaji prvým z menovaných posledne menovanému týkajúcu sa nezastavaného pozemku na priemyselné vyuzitie s plochou asi 3 hektáre. V tejto zmluve o budúcej zmluve bola stanovená kúpna cena bez dane z pridanej hodnoty vo výske 900 000 NLG, t. j. cca 408 402 eur. 9 Transakcia bola uzavretá podpísaním kúpnej zmluvy pred notárom 8. februára 1994. Kúpna cena bez dane z pridanej hodnoty bola podla podmienok zmluvy o budúcej zmluve z 1. júla 1993 stanovená na základe ceny 30 NLG/m^2 (asi 13,61 eur/m^2). 10 Na jar 1998 vysli v holandskej tlaci clánky, podla ktorých urcité obce v Noord-Brabant pouzili subvencie provincných úradov neprípustným spôsobom na to, aby motivovali podniky k usídleniu sa v tejto oblasti. Maarheeze obdrzala takúto subvenciu a pouzila ju na to, aby mohla predávat pozemky pod ich trhovou cenou. 11 Listom z 1. apríla 1998 vyzvala Komisia holandské úrady, aby jej podali vysvetlenie v tejto veci. 12 Listom z 2. júla 1998 oznámili holandské úrady Komisii, ze zamýslali poslat Komisii znalecký posudok, v ktorom preskúmajú cenu niektorých uvedených pozemkov v case ich predaja. 13 Listom z 19. januára 1999 zaslali holandské úrady Komisii kópiu znaleckého posudku zo 4. decembra 1998, ktoré pre ne vyhotovil nezávislý súdny znalec Laureijssen z kancelárie súdnych znalcov Laureijssen & Brocken (dalej len "posudok Laureijssen"). Tento posudok vztahujúci sa na pozemky, ktoré dve rôzne obce predali rôznym podnikom, obsahoval v súvislosti s pozemkom predaným zalobcovi záver, ze cena za meter stvorcový sa roku 1993 odhadovala na 42,50 NLG (cca 19,29 eur). 14 Listom zo 7. novembra 2000 oznámila Komisia holandským úradom svoje rozhodnutie zacat formálne preskúmavacie konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES. V tomto rozhodnutí uviedla, ze predaj pozemku a následné vybudovanie parkoviska na jednej casti pozemku, ktoré financovala Maarheeze vo výske 250 000 NLG (cca 113 445 eur), zrejme zahrnajú státnu pomoc. Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti, ci táto státna pomoc splna predpoklady pre to, aby mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. 15 Listom z 12. decembra 2000 predlozili holandské úrady Komisii svoje stanovisko, ku ktorému pripojili tieto podklady: - posudok zo 4. októbra 1994, ktorý zhotovil nezávislý súdny znalec Schekkerman z kancelárie súdnych znalcov Troostwijk (dalej len "posudok Troostwijk") a ktorý obsahoval záver, ze kúpna cena pozemku sa roku 1994 odhadovala na 1 050 000 NLG (cca 476 000 eur), - list tohto súdneho znalca z 28. novembra 2000, v ktorom sa zaoberal odlisnými odhadmi v posudku Laureijssen a v posudku Troostwijk (dalej len "list Troostwijk"), - tri listy zo 6. a 7. októbra 2000, v ktorých sa iné podniky nez zalobca vyjadrili, ze rôznym spôsobom a bez protiplnenia vyuzívajú parkovisko zalobcu. 16 V oznámení Komisie c. 2001/C 37/08 z 3. februára 2001 o výzve na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 37, s. 44), bol úcastníkom konania daný na vedomie list zo 7. novembra 2000, v ktorom bolo holandským úradom oznámené rozhodnutie o zacatí formálneho preskúmavacieho konania. 17 Listom z 20. februára a z 5. marca 2001 právny zástupca zalobcu predlozil zalobcove pripomienky Komisii. 18 Dna 18. júla 2001 vydala Komisia rozhodnutie 2002/142/EC o pomoci, ktorú Holandsko poskytlo v prospech Valmont Nederland BV [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 48, 2002, s. 20, dalej len "rozhodnutie"). 19 Podla clánku 1 tohto rozhodnutia predaj pozemkov a výstavba parkoviska obsahujú prvky státnej pomoci v prospech zalobcu vo výske 375 000 NLG (cca 170 168 eur) a 125 000 NLG (cca 56 723 eur). 20 Dalej uvádza, ze tieto prvky státnej pomoci sú nezlucitelné so spolocným trhom (clánok 2) a Holandsku ukladá prijat vsetky potrebné opatrenia na vymáhanie státnej pomoci od jej prijímatela (clánok 3) a o týchto opatreniach informovat Komisiu (clánok 4). Konanie a návrhy úcastníkov konania 21 Valmont návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. októbra 2001 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 22 Vec bola najprv pridelená prvej rozsírenej komore a potom stvrtej rozsírenej komore, kedze spravodajca bol v dôsledku zmeny zlozenia komory od 1. októbra 2003 pridelený do stvrtej rozsírenej komory. 23 Po správe sudcu spravodajcu sa Súd prvého stupna rozhodol otvorit ústnu cast konania. Takisto podla clánku 64 svojho rokovacieho poriadku úcastníkov konania vyzval, aby zodpovedali písomné otázky a predlozili dokumenty. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovenej lehote. 24 Prednesy úcastníkov konania ako aj ich odpovede na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 19. februára 2004. 25 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal Valmont na náhradu trov konania. Právny stav 27 Na podporu svojich návrhov sa zalobca dovoláva siestich zalobných dôvodov. 28 Prvý zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 87 ods. 1 ES, kedze s predajom pozemku nebolo podla zalobcu spojené ziadne zvýhodnenie. Druhý zalobný dôvod sa týka porusenia clánku 87 ods. 1 ES a spocíva v tom, ze predaj pozemku a stavba parkoviska neovplyvnili obchod a ani neskreslili hospodársku sútaz. V tretom zalobnom dôvode zalobca v podstate namieta, ze správne konanie sa nekonalo riadne a ze doslo k poruseniu procesných práv zalobcu. Stvrtý zalobný dôvod sa v podstate týka porusenia clánku 87 ods. 1 ES, ku ktorému malo dôjst tým, ze Komisia na základe znaleckého posudku, ktorému chýba dôkazná hodnota, dospela k záveru, ze s predajom pozemku bolo spojené zvýhodnenie. Piaty zalobný dôvod sa v podstate týka porusenia clánku 87 ods. 1 ES, kedze so stavbou parkoviska nebolo spojené ziadne zvýhodnenie. Siesty zalobný dôvod sa v podstate týka porusenia predpisov o vymáhaní státnej pomoci a premlcania. 29 Prvý a stvrtý zalobný dôvod zalobcu v skutocnosti predstavujú len jeden zalobný dôvod, ktorým sa namieta porusenie clánku 87 ods. 1 ES, pretoze s predajom pozemku nebolo spojené ziadne zvýhodnenie; co treba preskúmat ako prvé. Ako druhý treba preskúmat piaty zalobný dôvod zalobcu, v ktorom sa namieta porusenie clánku 87 ods. 1 ES, kedze stavba parkoviska nebola spojená so ziadnym zvýhodnením. O zalobnom dôvode, ktorým sa namieta porusenie clánku 87 ods. 1 ES, kedze s predajom pozemku nebolo spojené ziadne zvýhodnenie 30 Podla názoru zalobcu Komisia nesprávne uplatnila oznámenie o predaji pozemkov, nesprávne pouzila posudok Laureijssen a zjavne nedostatocne posúdila transakciu. 31 Najprv treba preskúmat argumentáciu týkajúcu sa pouzitia posudku Laureijssen Komisiou. Tvrdenia úcastníkov konania 32 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa opierala o posudok Laureijssen vypracovaný roku 1998 na ziadost holandských úradov hoci bol rozporný. Zdôraznuje najmä, ze tento posudok stanovuje pre uvedený pozemok bez rozumnej argumentácie trhovú cenu 42,50 NLG/m^2 a ze Komisia si tento výsledok bez podrobnejsieho preskúmania osvojila. 33 Po druhé Komisia podla neho odmietla vziat do úvahy posudok Troostwijk, ktorý bol vypracovaný na ziadost zalobcu roku 1994 s cielom získat pôzicku od banky pre stádium pred zacatím preskúmavacieho konania, hoci je to relevantné. Navyse Komisia list Troostwijk kategoricky odmietla. 34 Komisia odpovedala, ze argumentácia zalobcu necháva bez povsimnutia, ze ked Komisia preskúmava predaj pozemku verejným subjektom na základe clánku 87 ods. 1 ES, nie je spôsobilá odhadnút cenu takéhoto statku, a preto sa opiera o objektívne kritériá uvedené v oznámení o predaji pozemkov. Predovsetkým v rámci postupu opísaného v bode II.2 tohto oznámenia je práve úlohou znalca, aby vzal do úvahy vsetky relevantné ekonomické skutocnosti. Kedze je tento znalec kvalifikovaný a nezávislý v zmysle uvedeného bodu a kedze jeho posudok nevykazuje ziadnu závaznú metodickú chybu, je Komisia povinná prijat jeho závery. 35 V predlozenom prípade sa Komisia mohla opriet o posudok Laureijssen, ktorý bol vypracovaný po uskutocnení transakcie, ale na úcely správneho konania. Najprv znalec podla bodu II.2 písm. a) ods. 2 az 4 oznámenia o predaji pozemkov preukázal potrebné vlastnosti vo vztahu k oprávneniu a nezávislosti. Potom úloha, ktorou bol poverený, spocívajúca v odhade ceny pozemku v case uskutocnenia transakcie, zodpovedala bodu II.2 písm. a) ods. 5 uvedeného oznámenia. Okrem toho boli jeho pracovné metódy primerané, kedze okrem iného navstívil miesto, kde sa pozemok nachádza. Podrobné preskúmanie posudku Laureijssen nakoniec ukazuje, ze znalec venoval potrebnú pozornost vsetkým relevantným aspektom a ze tieto aspekty boli napokon adekvátne zohladnené pri výpocte ceny pozemku za meter stvorcový. 36 Po dalsie bola Komisia oprávnená odmietnut zohladnenie posudku a listu Troostwijk, pretoze sa ocenenie vykonané v týchto písomnostiach vztahuje na zastavaný pozemok, ktorý zalobca mohol predat, a nie na nezastavaný pozemok, ktorý nadobudol. Posúdenie Súdom prvého stupna 37 Kedze pojem státna pomoc má právnu povahu a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií, má sudca Spolocenstva otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, skúmat v zásade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci a technický alebo komplexný charakter posúdení vykonaných Komisiou (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40). Od tejto zásady sa vsak môze odchýlit pri komplexných ekonomických posúdeniach, pri ktorých je súdne preskúmanie obmedzené (pozri v tejto súvislosti aj rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11, a z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 39). 38 Navyse zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci je potrebné posúdit podla informácií, o ktorých mohla Komisia v case prijatia rozhodnutia vediet (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 16, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86). 39 V uvedenom prípade clánok 1 rozhodnutia stanovuje, ze predaj pozemku obsahuje prvok státnej pomoci vo výske 375 000 NLG (cca 170 168 eur) a z bodov 15 az 18 rozhodnutia vyplýva, ze státna pomoc predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou pozemku a trhovou cenou urcenou Komisiou. 40 Predtým, ako Komisia dospela k tomuto záveru, uviedla, ze podla bodu II.2 oznámenia o predaji pozemkov má clenský stát, ktorý chce predat pozemok, moznost dat ho najprv ocenit znalcom, pricom ním urcený odhad potom predstavuje trhovú hodnotu, ktorej dodrzanie vylucuje existenciu státnej pomoci. V uvedenom prípade zistila, ze znalecké posudky, ktorými disponovala, boli vystavené az po uskutocnení transakcie (odôvodnenie c. 16 rozhodnutia). 41 Dalej Komisia zastáva stanovisko, ze posudok Troostwijk nemá dôkaznú hodnotu, avsak list Troostwijk áno (odôvodnenie c. 17 rozhodnutia). 42 Nakoniec akceptovala trhovú cenu 42,50 NLG/m^2 (cca 19,29 eur/m^2), ku ktorej dospel posudok Laureijssen, porovnala ju s kúpnou cenou 30 NLG/m^2 (cca 13,61 eur/m^2) a z tohto porovnania vyvodila existenciu státnej pomoci (odôvodnenie c. 18 rozhodnutia). 43 Treba teda preskúmat, ci Komisia svoje závery, ze v kúpnej cene pozemku mozno vidiet státnu pomoc, opiera výlucne o posudok bez dôkaznej hodnoty. Kedze táto otázka nevyzaduje ziadne komplexné ekonomické hodnotenie, podlieha ako taká rozsiahlej kontrole. 44 Zvýhodnenia v zmysle clánku 87 ods. 1 ES sú opatrenia, ktoré v rôznych formách znizujú náklady zatazujúce obvykle rozpocet podniku a tým sú porovnatelné so subvenciou (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, 30/59, Zb. s. 3, 39, a Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, bod 37 vyssie, bod 35); takýmito sú najmä poskytnutie tovaru alebo sluzieb za preferencných podmienok (pozri v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 28 a 29, a z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 29). 45 V prípade predaja pozemku podniku zo strany verejného subjektu sa musí podla tejto zásady najmä urcit, ci nadobúdatel nemohol dosiahnut predajnú cenu za obvyklých trhových podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, bod 73, v tomto bode nenapadnutý odvolaním). Ak Komisia na tento úcel skúma znalecké posudky vyhotovené po predmetnej transakcii, musí porovnat skutocne zaplatenú predajnú cenu s cenami, ktoré vyplývajú z týchto rôznych posudkov, aby zistila, ci sa predajná cena neodchýlila od posledne uvedených cien do tej miery, ze by sa to dalo povazovat za zvýhodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Diputación Foral de Álava a i./Komisia, bod 85, v tomto bode nenapadnutý odvolaním). Táto metóda umoznuje zohladnit náhodný charakter, ktorý môze mat retrospektívne urcenie takejto trhovej ceny. 46 V tejto veci nespocíva výsledok posudku Laureijssen, podla ktorého sa kúpna cena bez dane z pridanej hodnoty odhadovala na 42,50 NLG/m^2 roku 1993, na rozdiel od údajov v bode 18 rozhodnutia, ani na výpocte, ani na porovnaní s cenami iných predajov pozemkov zo strany dotknutej obce a s cenami predajov pozemkov prostredníctvom iných vlastníkov. 47 Po prvé táto výsledná suma nespocíva na ziadnom výslovnom a preskúmatelnom matematickom úkone. V casti 3.4 ods. 9 a 10 posudku Laureijssen sa totiz uvádza: "Obec Cranendonk, predtým Maarheeze, si za východisko takisto zvolila princíp vlastných nákladov. Neexistoval ziadny pozemok o ploche cca 3 hektáre, ktorý by bol priamo na predaj. Parcela, ktorú kúpil Valmont Nederland BV, bola vo vlastníctve obce a pozostávala z lesnej plochy v hodnote cca 2 NLG/m^2. Náklady na úpravu pozemku pre umoznenie výstavby obec odhadla na 30 NLG/m^2 bez dane z pridanej hodnoty (co zodpovedalo aj oceneniu vo veci 'Den Engelsman`). Územné plánovanie bolo vypracované po predaji spolocnosti Valmont, a to 24. augusta 1994...", bezprostredne potom sa v casti 4 posudku Laureijssen vyvodzuje záver: "Na základe vyssie uvedených úvah a porovnaní s predanými a prenajatými objektmi sa cena uvedenej nehnutelnosti, pri ktorej urcení sa zohladnili: a) cenová úroven z roku 1993; b) skutocnost, ze plochy neboli predmetom nájmu; c) neexistencia prípadných práv tretích osôb...; d) nezatazenost hypotékou a exekúciou; e) vychádzajúc z toho, ze neexistujú ziadne negatívne aspekty vo vztahu k zivotnému prostrediu, akými sú znecistenie pôdy, znecistenie vzduchu alebo spracovanie odpadových materiálov, ktoré by z krátkodobého alebo dlhodobého hladiska negatívne ovplyvnili hodnotu objektu; f) zohladnenie odôvodneného znízenia nákladov pre jednotlivé objekty, ako udáva obec; odhaduje na: hodnotu pri súkromnom predaji pri neexistencii nájmu a uzívania ... 42,50 NLG na m^2 bez dane z pridanej hodnoty." 48 Z vyssie uvedených úvah jednak vyplýva, ze Maarheeze sa pri stanovení kúpnej ceny opierala o cenu zodpovedajúcu vlastným obstarávacím nákladom vo výske 32 NLG/m^2, ktorá sa skladá z hodnoty pozemku vo svojom pôvodnom zalesnenom stave (2 NLG/m^2) a nákladov na úpravu pozemku pre jeho spôsobilost na zastavanie (30 NLG/m^2). Pri týchto vlastných obstarávacích nákladoch ide o výslovné a preskúmatelné scítanie objektívnych císelných údajov. Okrem toho z posudku vyplýva, ze náklady vo výske 30 NLG/m^2 na úpravu pozemku, potrebné pre jeho zastavanie, ktoré tvoria hlavnú zlozku vlastných obstarávacích nákladov, zodpovedajú nákladom zisteným pre celú oblast Den Engelsman, v ktorej sa nachádza pozemok predaný zalobcovi, takze mozno vychádzat z toho, ze odhad ceny je správny. Napokon je zrejmé, ze tieto vlastné obstarávacie náklady odôvodnujú kúpnu cenu vo výske 30 NLG/m^2, ako udáva znalec v casti 3.4 ods. 1 az 3 svojho posudku: "Pocas nasich návstev v obciach Helmond a Cranendonk (predtým Maarheeze) sme boli informovaní o stanovení kúpnej ceny pri uskutocnení obchodov s E.P.M. a Valmont Nederland BV. Obce vysvetlili poskytnutie zlav z ceny pozemku takto. Pre úplnost násho posudku vám nechceme zatajovat toto odôvodnenie. Prikláname sa k názoru, ze dané vysvetlenia sú spôsobilé odôvodnit uplatnené kúpne ceny." 49 Dalej je zrejmé, ze prvky vymenované v prílohe k posudku Laureijssen, ako aj z toho vyplývajúca trhová cena vo výske 42,50 NLG/m^2, sa nedajú podrobit objektívnemu preskúmaniu. 50 Najprv sa totiz prvky vymenované v casti 4 písm. b), c), d) a e) posudku zohladnili uz v zmluve o budúcej zmluve z 1. júla 1993 a pred notárom podpísanej kúpnej zmluve z 8. februára 1994. V bode 1 prvého z menovaných dokumentov sa hovorí: "Obec vykonala prieskum prípadného znecistenia pôdy na predávanom pozemku...; po tomto prieskume je pôda na predávanom pozemku v stave, v ktorom sa dá povazovat za vhodnú na zastavanie a vyuzívanie v súlade s jeho urcením." V druhom z menovaných dokumentov sa toto v bode C.6 opakuje a v bodoch C.2.1, C.2.3 a C.5 sa viackrát spomína, ze pozemok nie je zatazený nájmom, právami tretích osôb, záloznými právami a hypotékami. Vzhladom na nedostatok akéhokolvek vysvetlenia v posudku Laureijssen je svojvolné sa domnievat, ze tento posudok zohladnuje vplyv týchto prvkov na kúpnu cenu výstiznejsie, nez tomu bolo pri uskutocnení obchodu. 51 Dalej je v súvislosti s odkazom v casti 4 písm. f) posudku Laureijssen týkajúcom sa zohladnenia "odôvodneného znízenia nákladov pre jednotlivé objekty" potrebné konstatovat, ze hoci bolo v tomto znaleckom posudku pre druhý z ocenovaných pozemkov, ktorý bol predaný inou obcou nez Maarheeze inému podniku nez zalobcovi (pozri bod 13 vyssie), skutocne opísané odôvodnené znízenie nákladov, neobsahuje vsak ziadnu zmienku o takomto prvku pri pozemku, ktorý predala obec Maarheeze zalobcovi. 52 Na pojednávaní Komisia uviedla, ze v správnom konaní poziadala holandské úrady o vysvetlenia, tieto vsak od nich nedostala; sporná cast odkazuje nepochybne na údaje, ktoré podali úradníci obce Maarheeze znalcovi - tie sa vsak nenachádzajú v posudku Laureijssen. 53 Podla judikatúry uvedenej v bode 38 vyssie treba posudzovat právoplatnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci podla informácií, ktorými mohla Komisia disponovat v case vydania rozhodnutia. Pre túto vec z toho vyplýva, ze hoci Komisia neobdrzala pozadované dodatocné informácie, disponovala posudkom Laureijssen, ktorý obsahuje spomínaný odkaz, a nebola zbavená povinnosti posúdit jeho dôkaznú hodnotu. Súd prvého stupna preto môze preskúmat právoplatnost rozhodnutia v tomto bode. Medzi úcastníkmi konania existuje zhoda v tom, ze posudok Laureijssen nevysvetluje, v com má spocívat "odôvodnené znízenie nákladov" vo vztahu k pozemku, ktorý kúpil zalobca, a podla názoru Súdu prvého stupna nepodlozený údaj nemozno z racionálnych dôvodov povazovat za relevantný a majúci dôkaznú hodnotu pri vysvetlení rozdielu 10,50 NLG/m^2 medzi nadobúdacou cenou vo výske 32 NLG/m^2, z ktorej vychádzala obec Maarheeze, a kúpnou cenou 42,50 NLG/m^2 stanovenou v posudku Laureijssen. Argument, ze s odkazom sa mohli mat na mysli údaje poskytnuté úradníkmi obce Maarheeze znalcovi, ktoré sa vsak nenachádzajú v posudku Laureijssen, je prílis spekulatívny pre to, aby to mohlo nieco zmenit na tomto posúdení. 54 V rozsahu, v akom z tvrdení Komisie vyplýva, ze pochybenie, ktorého sa v tomto smere dopustila v súvislosti s neúplnostou informácií, ktorými disponuje, je vsak este potrebné preskúmat, ci sa môze Komisia na túto okolnost odvolat. 55 Podla judikatúry môze Komisia - pokial zastáva názor, ze státna pomoc bola poskytnutá bez predchádzajúceho oznámenia, a preto je protiprávna - dotknutému clenskému státu okrem iného ulozit, aby jej predlozil vsetky informácie, ktoré sú potrebné na preskúmanie státnej pomoci; len ak clenský stát aj napriek príkazu Komisie pozadované informácie neposkytne, je Komisia oprávnená opriet svoje rozhodnutie o údaje, ktorými disponuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 19 a 22, a z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173, bod 26). 56 Oprávnenie Komisie ulozit dotknutému clenskému státu, aby jej poskytol informácie, teraz upravuje nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1). Nariadenie nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999. V rozsahu, v akom upravuje procesné pravidlá, je uplatnitelné na vsetky správne konania, ktoré v case nadobudnutia jeho úcinnosti Komisia prejednávala, s výhradou tých ustanovení, ktoré obsahujú speciálnu právnu úpravu danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Département du Loiret/Komisia, T-369/00, Zb. s. II-1795, bod 50 a 51). Kedze stádium predbezného preskúmania zacalo listom z 1. apríla 1998 a formálne preskúmavacie konanie bolo zacaté rozhodnutím oznámeným holandským úradom listom zo 7. novembra 2000 (pozri body 11 a 14 vyssie), je toto nariadenie v predlozenom prípade uplatnitelné. 57 Ako vyplýva z formulácie clánku 10 nariadenia c. 659/1999, spocíva oprávnenie Komisie adresovat dotknutému clenskému státu ziadost o informácie (clánok 10 ods. 2 v spojení s clánkom 5 ods. 1 nariadenia) a potom prípadne upomienku (clánok 10 ods. 2 v spojení s clánkom 5 ods. 2 nariadenia) a nakoniec príkaz na poskytnutie informácie (clánok 10 ods. 3 nariadenia), v prvom rade na rozhodnutí Komisie. Napokon clánok 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 okrem iného stanovuje, ze v prípade vydania rozhodnutia, ktorým Komisia nariadi poskytnutie informácií, má toto rozhodnutie specifikovat pozadované informácie. 58 Z toho vyplýva, ze Komisia môze prijat konecné rozhodnutie, ked usúdi, ze disponuje vsetkými potrebnými informáciami; a preto len vtedy, ked usúdi, ze tomu tak nie je, poziada dotknutý clenský stát spôsobom opísaným v bode 57, aby jej tieto informácie poskytol (pozri v tomto zmysle aj rozsudok Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, bod 55 vyssie, bod 26, a rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 28). 59 V tejto veci Komisia uviedla, ze poziadala holandské úrady, aby jej objasnili odkaz v posudku Laureijssen na "odôvodnené znízenie nákladov" vo vztahu k pozemku, ktorý zalobca kúpil. Komisia inými slovami dospela k názoru, ze informácie, ktoré mala k dispozícii, neboli dostatocné. Ziadne dalsie informácie vsak nedostala a svoje rozhodnutie nakoniec oprela iba o informácie, ktoré jej uz boli známe. Svedcí o tom navyse aj to, ze Komisia v rozhodnutí uviedla, ze "na základe dostupných informácií sa môze spolahnút na posudok" Laureijssen [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 18 rozhodnutia). 60 Ani z rozhodnutia, ani zo spisov nevyplýva - a Komisia to ani netvrdí -, ze holandským úradom by bola niekedy prostredníctvom príkazu na poskytnutie informácie podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ulozená povinnost poskytnút príslusné informácie. Kedze Komisia neuplatnila svoje oprávnenia, ktoré jej umoznujú pohnút dotknutý clenský stát k poskytnutiu informácií, nemôze sa s cielom odôvodnit svoje rozhodnutie odvolávat na neúplnost informácií, ktorými disponovala (pozri v tomto zmysle aj rozsudok Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, bod 55 vyssie, bod 28 a 29). 61 Napokon odkaz na cenovú úroven roku 1993 v casti 4 písm. a) posudku Laureijssen nepotvrdzuje, ze kúpna cena mala byt stanovená vo výske 42,50 NLG/m^2, ale len to, ze teoreticky mohla byt za iných okolností stanovená na 50 NLG/m^2. Posledne uvedené císlo, ako objasnila Komisia na pojednávaní, je potrebné chápat "skôr ako umelú cenu". 62 Z tabulky s názvom "Ceny pozemkov bez dane z pridanej hodnoty" vyplýva, ze cena 50 NLG/m^2 bola kúpnou cenou, ktorá platila teoreticky roku 1993 pre obec Maarheeze. Vysvetlenia uvedené pred touto tabulkou hovoria, ze v jednotlivých prípadoch sú skutocne dohodnuté kúpne ceny touto teoretickou kúpnou cenou "znacne determinované a/alebo ovplyvnené" a v záverecných "vysvetlivkách" sa udáva, ze táto cena platí podla názoru znalca nezávisle od skutocnej plochy pozemku, kedze "[Maarheeze] neuplatnuje ziadny cenový rozdiel medzi velkými a malými parcelami". 63 Z casti 3.2 posudku Laureijssen vsak vyplýva, ze rok 1993 bol zretelne "poznacený výrazným hospodárskym úpadkom... v strede a na východe [Noord-]Brabant"; ceny pozemkov síce vo vseobecnosti neklesali, ale "za uvedených okolností doslo zjavne k znehodnoteniu". Dalej znalec jednoznacne udáva: "Urcenie nizsej kúpnej ceny sa dá za nepriaznivých hospodárskych podmienok vysvetlit predovsetkým pri predaji rozsiahlych pozemkov urcených pre priemyselné vyuzitie. Rýchlejsí návrat k investovaniu a zamedzenie stratám na budúcich úrokoch totiz z ekonomického hladiska predstavujú dostatocné dôvody. Za uvedených okolností môzu príst dalej do úvahy vplyvy na cenu preto, ze ide o rozumne konajúcich úcastníkov trhu." 64 Posudok Laureijssen ukazuje po prvé, ze nizsia kúpna cena ako teoretická cena 50 NLG/m^2 bola "úplne" a "najmä pri predaji velkého rozsahu" vysvetlitelná a v hospodárskom kontexte roku 1993 vzhladom na druh obchodu, o ktorom je rec, dokonca rozumná, a po druhé, ze obstarávacia cena 32 NLG/m^2 spocívala na objektívnych a preskúmatelných kritériách a mohla predstavovat trhovú cenu, a po tretie, ze údajná trhová cena stanovená v posudku na 42,50 NLG/m^2 nespocíva na scítaní preskúmatelných prvkov. 65 Ciastka 42,50 NLG/m^2 sa nezakladá na porovnaní medzi zaplatenými cenami pri ostatných predajoch pozemkov zo strany dotknutej obce a pri predajoch zo strany iných vlastníkov. 66 Z posudku Laureijssen sa dá vyrozumiet, ako vyplýva z casti 3.1 ods. 2 a 3 posudku, ze znalec sa informoval o porovnatelných obchodoch v rovnakom case a ze sa zaoberal obchodmi obce Maarheeze medzi rokmi 1991 a 1995 a preskúmal obchody iných verejných alebo súkromných vlastníkov, napokon vsak prisiel k záveru, ze takéto porovnanie nie je mozné vykonat. 67 Tabulka s názvom "Predaje pozemkov za celý rok" ukazuje v casti 3.2 posudku Laureijssen, ze popri predaji pozemku o rozlohe 3 hektáre zalobcovi sa dalsie predaje pozemkov pre priemyselné vyuzitie obcou Maarheeze, ktoré znalec skúmal, týkali pozemkov s celkovou plochou 0,18 hektára roku 1991, 0,56 hektára roku 1993, 0,04 hektára roku 1994 a 3,52 hektára roku 1995 bez toho, aby sa dalo urcit, ci sa posledne uvedená ciastka vztahuje na jedinú alebo viaceré transakcie, kedze ide o celkovú rocnú sumu. Naviac, pre rok 1992 nie je zaznacený ziadny predaj. 68 Takisto znalec v casti 3.2 ods. 2 az 6 a 16 az 19 a potom este v casti 3.3 ods. 1 a 3 posudku Laureijssen zistil, ze neexistovali takmer ziadne porovnatelné obchody iných verejných alebo súkromných vlastníkov. Na jednej strane totiz obce Noord-Brabant disponujú monopolom na predaj pozemkov spôsobilých na zastavanie pre priemyselné vyuzitie. Na druhej strane tieto obce pozadovali rozdielne ceny za pozemky porovnatelnej plochy, ako to ukazuje tabulka s názvom "Ceny pozemkov bez dane z pridanej hodnoty za meter stvorcový" v casti 3.2 posudku Laureijssen a nasledujúce vysvetlivky. 69 V dôsledku toho, ako to vyplýva z casti 3.2 ods. 9 posudku Laureijssen, znalec zalozil svoj "odhad... skôr na teoretických argumentoch" bez toho, aby zo zvysnej casti jeho posudku jednoznacne vyplývalo, na základe akých prvkov vykonal daný odhad, kedze sa v nom uvádza, ze "zohladnil predaje pozemkov jednej osobe s velkostou parcely minimálne 4 hektáre" (cast 3.1 ods. 4 posudku Laureijssen), ze "v [obci] Maarheeze od roku 1991 do roku 1995 nedoslo k ziadnym porovnatelným obchodom týkajúcim sa predajov pozemkov nad 4 hektáre jednotlivým osobám" (cast 3.3 ods. 1 posudku Laureijssen) a ze prehlad císel v tabulke s názvom "Ceny pozemkov bez dane z pridanej hodnoty na meter stvorcový" obsahuje "priemernú hodnotu pre pozemky o rozlohe cca 90 000 m^2", to znamená 9 hektárov (cast 3.2 posudku Laureijssen). 70 Komisia, ktorá bola vyzvaná vyjadrit sa k dôkaznej hodnote posudku Laureijssen, predlozila viacero argumentov, aby odôvodnila trhovú cenu 42,50 NLG/m^2 stanovenú v tomto posudku a poprela v nom spomínanú kúpnu cenu 32 NLG/m^2. Ziadny z týchto argumentov sa vsak neukázal ako presvedcivý. 71 Najprv Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna uviedla, ze je obvyklé, ze znalecký posudok sa tak, ako je tomu v uvedenom prípade, obmedzuje na globálny odhad. Znalecký posudok môze za hodnoverný povazovat tak Komisia, ako aj Súd prvého stupna len na základe jeho objektívneho obsahu a len púhe nepodlozené tvrdenie v takejto písomnosti nepripústa záver, ze doslo k poskytnutiu státnej pomoci. Toto stanovisko navyse Komisia zastávala na pojednávaní v súvislosti s posudkom Troostwijk. Tvrdila totiz, ze aj keby bola metóda pouzitá na stanovenie ceny pozemku v posudku Troostwijk, pri ktorej sa z hodnoty zastavaného pozemku odpocítali stavebné náklady (odôvodnenie c. 17 rozhodnutia), uznaná ako prípustná, nezmenilo by to nic na tom, ze v uvedenom prípade nebol vykonaný "nijaký presný výpocet" týchto nákladov a ze ciastka 35 NLG/m^2, ku ktorej dospel tento posudok, je v kazdom prípade neuspokojivá. 72 Po druhé Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, ako aj na pojednávaní tvrdila, ze výpocet faktorov uvedených v ods. 4 posudku Laureijssen, ktoré sú pre trhovú cenu rozhodujúce, je síce nepresný, ale dostatocný, ked pochádza, ako v uvedenom prípade, od nezávislého a kvalifikovaného znalca. Aj ked Komisia môze - hoci to nie je povinná urobit - prizvat na pomoc externých znalcov (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 102, a zo 16. marca 2000, Astilleros Zamacona/Komisia, T-72/98, Zb. s. II-1683, bod 55), nezbavuje ju to povinnosti posúdit ich prácu. Hlavnú a výlucnú zodpovednost za zabezpecenie dodrzania clánku 87 ES a uplatnovania clánku 88 ES pod kontrolou sudcu Spolocenstva nesie totiz Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 9; z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a i., C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14, a z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, C-44/93, Zb. s. I-3829, bod 17) a nie uvedení znalci. 73 Po tretie Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna tvrdila, ze posudok Laureijssen navyse obsahuje prvky, ktoré by prispeli k objasneniu v nom uvádzaných záverov. Komisia tieto stanoviská pri svojej analýze vzala implicitne do úvahy. 74 Na jednej strane poukazuje Komisia na to, ze pozemok lezí podla popisu v casti 2 posudku Laureijssen v bezprostrednej blízkosti státnej cesty, je lahko dostupný a moderne vybavený. Súdu prvého stupna sa vsak tento argument vzhladom na jeho vseobecnú a vágnu povahu nezdá v uvedenom prípade spôsobilý na to, aby sám osebe vysvetlil závery uvádzané v posudku Laureijssen. Okrem toho znalec síce vo svojom posudku tieto skutocnosti uvádza, avsak nevyvodzuje z nich pri svojom hodnotení a závere vo vztahu k hodnote pozemku ziadne výslovné dôsledky. 75 Po dalsie treba podla Komisie zohladnit údaj v casti 3.2 ods. 1 posudku Laureijssen, podla ktorého "urcenie cien pozemkov vyplýva vo vseobecnosti zo súctu hodnoty zodpovedajúcej kúpnej cene alebo vkladu a z nákladov na úpravu pozemku pre jeho spôsobilost na zastavanie, prác na infrastruktúre, zmien urcenia, výnosu, rizík atd." Súd prvého stupna vsak zdôraznuje, ze podla spisu boli náklady na úpravu pozemku pre jeho spôsobilost na zastavanie skutocne zohladnené v bode 3 zmluvy o budúcej zmluve z 1. júla 1993 a v bode C.6 kúpnej zmluvy podpísanej pred notárom 8. februára 1994 a ze v posudku Laureijssen sa jednoznacne vychádza z toho, ze spolu s nadobúdacou hodnotou pozemku uz boli zahrnuté do obstarávacej ceny, o ktorú sa obec Maarheeze opierala pri predaji pozemku zalobcovi (pozri body 47 a 48 vyssie). K ostatným prvkom stací konstatovat, ze neboli preskúmané v posudku Laureijssen rovnako ako ani v rozhodnutí. 76 Po stvrté sa Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, ako aj pocas pojednávania odvolala na dokument predlozený z vlastnej iniciatívy s názvom "Návrh Rady [obce Maarheeze] zo 17. júna 1980", ktorý sa okrem iného týka vseobecných predpokladov a ceny predaja pozemku na priemyselné vyuzitie. 77 Aj keby bol tento dokument - ktorým Komisia pri vydaní rozhodnutia nedisponovala, kedze ho podla údajov vo svojej odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna obdrzala listom holandských úradov z 15. januára 2004 - zohladnený, nemozno sa ho pridrzat. 78 Je pravdou, ze v tomto dokumente sa spomína, ze roku 1980 mala byt priemyselná oblast "Den Engelsman", v ktorej sa zalobca usídlil roku 1994, rozsírená. K tomuto rozsíreniu sa tam uvádza, ze "hrubá plocha je +/- 2,85 hektára a cistá plocha je +/- [1,74 hektára]", takze "kúpna cena je stanovená na 45 NLG/m^2 bez dane z pridanej hodnoty". Bez toho, aby bolo potrebné preskúmat relevantnost návrhu týkajúceho sa pozemku, ktorý bol upravený strnást rokov pred uvedenou transakciou, pre zodpovedanie otázky "rôznych podnikov so sídlom v obci o moznosti kúpy pozemku na priemyselné vyuzitie", ktorého hrubá plocha je pritom mensia nez plocha pozemku predaného zalobcovi, stací uviest, ze zo spisov nevyplýva, ze by Maarheeze menovaný návrh prijala. 79 Naproti tomu uznesenie obecnej rady Maarheeze z 26. júna 1980 o vseobecných podmienkach predaja pozemkov na priemyselné vyuzitie, ktorých sa týka kúpna zmluva podpísaná pred notárom 8. februára 1994, ktoré bolo taktiez doplnené do spisu, neobsahuje nijaký odkaz na kúpnu cenu. 80 Navyse z návrhu zo 17. júna 1980, o ktorý sa Komisia opiera, vyplýva, ze sa v nom predpokladalo stanovit kúpnu cenu 45 NLG/m^2 na základe obstarávacej ceny 44,10 NLG/m^2, a tým obmedzit priamy zisk obce Maarheeze z predaja uvedeného pozemku na 0,90 NLG/m^2. Tento dokument preto nie je spôsobilý preukázat adekvátnost záveru v posudku Laureijssen, v ktorom sa vychádza z obstarávacej ceny 32 NLG/m^2 a trhovej ceny 45,50 NLG/m^2, co robí rozdiel 10,50 NLG/m^2, teda viac nez desatnásobok sumy, ktorá je uvedená v spomínanom dokumente. 81 Po piate Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna uviedla, ze trhová cena 42,50 NLG/m^2 je potvrdená v správe prilozenej ako príloha 25 k vyjadreniu k zalobe holandského ministerstva výstavby, územného plánovania a zivotného prostredia s názvom "Prieskum pozemkov na priemyselné vyuzitie a existujúcich kancelárskych plôch za rok 1993". V súvislosti s pozemkom nadobudnutým zalobcom sa spomína cena 47 NLG/m^2. Je vsak potrebné konstatovat, ze dokument predlozený Komisiou v prílohe k jej dalsím písomnostiam obsahuje vseobecné zhrnutie v rozsahu jednej strany, v ktorom nie je uvedená informácia nikde spomínaná. 82 Po sieste Komisia na pojednávaní tvrdila, ze posudok Laureijssen je jediný relevantný dokument, ktorý má k dispozícii, kedze jeho predmetom je odhad ceny pozemku v rámci súkromného predaja pri neexistencii nájmu a v stave, v ktorom sa nachádzal pri predaji. Naproti tomu nemohla, ako je to uvedené v bode 17 rozhodnutia, vziat do úvahy posudok Troostwijk, kedze v nom bola ocenená celá priemyselná oblast vrátane budov, a nie pozemok tak, ako ho Maarheeze predala, t. j. v nezastavanom stave. 83 Komisia síce mohla stanovit, ze predmetom posudku Troostwijk je ocenenie zastavaného pozemku, povazovat toto za nedostatocné a pouzit posudok Laureijssen, ktorého predmet podla nej zodpovedal doslovnému zneniu bodu II.2 písm. a) piateho odseku oznámenia o predajoch pozemkov, posledne menovaný posudok sa vsak aj tak musel preukázat ako hodnoverný. 84 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze Komisia list Troostwijk, v ktorom sa okrem iného píse, ze posudok Laureijssen neberie do úvahy, ze pozemok nie je úplne prístupný z verejnej komunikácie, a jeho cena je preto nadsadená, odmietla v odôvodnení c. 18 rozhodnutia s tým, ze "toto tvrdenie nie je... podlozené dôkazmi" [neoficiálny preklad] a ze "v posudku [Laureijssen] sa výslovne uvádza, ze znalci navstívili pozemky" [neoficiálny preklad]. 85 Je síce pravda, ze znalec sa podla údajov v casti 3.1 ods. 1 posudku Laureijssen skutocne dostavil na miesto, kde sa pozemok nachádza, toto vsak platí aj pre autora posudku Troostwijk, ako to vyplýva z ods. 1 posudku pod názvom "Odpoved". Komisia to navyse pocas pojednávania sama pripustila. 86 V súvislosti s konstatovaním divergencie medzi posudkom Laureijssen a Troostwijk, pokial ide o prvok skutkového rámca majúci vplyv na cenu pozemku a neexistenciu prvkov, ktoré by umoznili predpokladat, ze posudok Laureijssen je v tomto smere výstizný a posudok Troostwijk nie, Komisia, podla ktorej posledne menovaný posudok neobsahuje ziadne uspokojivé metódy výpoctu a nebol vo vztahu k tomuto konkrétnemu bodu vhodný, nebola oprávnená tento rozsudok zovseobecnit a uspokojit sa s tým, ze list Troostwijk zamietla ako nehodnoverný. Okrem toho, hoci je pravdou, ze metóda, ktorou sa hodnota nezastavaného pozemku vypocítava na základe hodnoty zastavaného pozemku, sa môze zdat nedostatocná, sotva mozno popriet, ze cielom tejto metódy bolo vyhnút sa spekuláciám, ako to uviedol zalobca na pojednávaní, co nebolo nikým napadnuté. 87 Po siedme Komisia predniesla, ze aj keby mala obstarávacia cena 32 NLG/m^2 predstavovat trhovú cenu porovnatelnú s kúpnou cenou 30 NLG/m^2, nemení to nic na tom, ze medzi týmito cenami existuje rozdiel 2 NLG/m^2, takze by táto transakcia nepriniesla obci Maarheeze ziadnu financnú výhodu. 88 Toto zistenie vsak nie je presvedcivé, kedze podla judikatúry uvedenej v bode 45 bolo este potrebné objasnit, ci sa kúpna cena 30 NLG/m^2, ktorá viedla k celkovej cene 900 000 NLG, odchyluje od trhovej ceny 32 NLG/m^2, z ktorej vyplýva celková cena 960 000 NLG, do takej miery, ze mozno hovorit o státnej pomoci. Inými slovami, úlohou Komisie bolo, aby podla clánku 87 ods. 1 ES posúdila rozdiel medzi týmito dvoma ciastkami vo výske 6,25 % a na základe toho potvrdila alebo poprela existenciu státnej pomoci. 89 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalobcu sa zdá byt dôvodné. Posudok Laureijssen nepotvrdzuje záver Komisie, podla ktorého je kúpna cena nizsia ako trhová hodnota, a tým vykazuje prvok státnej pomoci. 90 Komisia preto clánok 87 ods. 1 ES uplatnila nesprávne, ked na základe znaleckého posudku, ktorý nemá dôkaznú hodnotu, dospela k názoru, ze predaj pozemku obsahuje prvok státnej pomoci. 91 Z týchto dôvodov preto musí byt bez toho, aby bolo potrebné skúmat tento zalobný dôvod v zostávajúcej casti alebo ostatné zalobné dôvody, clánok 1 rozhodnutia zrusený v casti, v ktorej vyhlasuje, ze predaj pozemku predstavuje státnu pomoc. Následne treba zrusit aj clánky 2, 3 a 4 rozhodnutia v castiach, v ktorých sa vztahujú na predaj pozemku. O zalobnom dôvode porusenia clánku 87 ods. 1 ES, kedze stavba parkoviska neobsahuje ziadne zvýhodnenie Tvrdenia úcastníkov konania 92 Zalobca po prvé tvrdí, ze informácie predlozené Komisii v správnom konaní potvrdzujú, ze parkovisko nachádzajúce sa na jeho pozemku, ktorý nadobudol od obce Maarheeze, bolo bezodplatne uzívané tretími podnikmi. K týmto informáciám patrí okrem listov od podniku, ktoré Komisia skúmala v bodoch 20 a 21 rozhodnutia (pozri bod 15 vyssie), list, ktorý mu adresovala obec Maarheeze 6. októbra 2000 a ktorý predlozil v prílohe 6 d svojej zaloby. 93 Po druhé uvádza, ze hoci Komisia mohla oprávnene povazovat zalobcu v odôvodnení c. 20 rozhodnutia za hlavného uzívatela parkoviska, urcité skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje posúdenie, nie sú presvedcivé. 94 Po tretie zalobca tvrdí, ze Komisia za daných okolností podcenila rozhodujúci význam existencie mozností alebo práv uzívania jeho parkoviska, ktoré majú tretie osoby, a tieto pri svojich úvahách nezohladnila. 95 Po stvrté Komisia nesprávne posúdila infrastruktúru, akou je parkovisko, za poloverejnú, a z toho svojvolným spôsobom vyvodila, ze polovicu financných prostriedkov, ktoré boli na výstavbu poskytnuté z verejných zdrojov, mozno povazovat za zvýhodnenie. 96 Komisia na tieto tvrdenia odpovedala, ze vzhladom na informácie, ktoré mala k dispozícii a ktoré nezahrnali list predlozený v prílohe 6 d zaloby, bola oprávnená vychádzat z toho, ze polovica poskytnutých financných prostriedkov, ktoré boli pouzité, predstavovala zvýhodnenie. 97 Po prvé, Komisia sa tým, ze parkovisko povazovala za poloverejnú infrastruktúru, nedopustila nesprávneho posúdenia skutocností. Ukázalo sa síce, ze táto infrastruktúra nie je verejná, to znamená prístupná volne pre kazdého za rovnakých podmienok a bez predchádzajúceho súhlasu, a ze zalobcu treba povazovat za hlavného uzívatela. Zároven sa vsak ukázalo, ze túto infrastruktúru mohli na základe "gentlemanskej dohody" medzi ním a obcou Maarheeze vyuzívat aj ostatné podniky a ze zalobca nemôze byt povazovaný za jedinú zvýhodnenú osobu. 98 Po druhé, z dôvodu neexistencie právneho predpisu, ktorý by ju zaväzoval kvalifikovat infrastruktúru, akou je tá v tejto veci, ako cisto verejnú alebo cisto súkromnú, bola Komisia oprávnená povazovat ju za poloverejnú, kedze existovali skutocnosti potvrdzujúce jej zmiesanú povahu. Tento postup je o to viac legitímny, ze Komisia musela presne urcit zvýhodnenie obsiahnuté vo financných prostriedkoch vynalozených v prospech zalobcu a v uvedenom prípade takýto postup závisí priamo od toho, ako bola táto infrastruktúra vyuzívaná. 99 Po tretie, na to, aby zalobca zamedzil takémuto posúdeniu, by musel preukázat, ze uvedenú infrastruktúru vyuzíva len ako verejné parkovisko; toto sa mu vsak nepodarilo preukázat, kedze je vlastníkom pozemku, na ktorom sa parkovisko nachádza. 100 Po stvrté, zo zaradenia medzi poloverejnú infrastruktúru logicky vyplýva, ze polovica financných prostriedkov poskytnutých na jej výstavbu predstavuje státnu pomoc. Navyse zalobca neobjasnil, z akých dôvodov by Komisia mala za zvýhodnenie povazovat len mensiu cast týchto financných prostriedkov. Posúdenie Súdom prvého stupna 101 Pred preskúmaním zalobného dôvodu je potrebné list, ktorý je súcastou prílohy 6 d zaloby, vylúcit z prejednania veci. Tento list, adresovaný obcou Maarheeze zalobcovi, patril podla jeho vyjadrení k písomnostiam, ktoré holandské úrady 12. decembra 2000 pocas formálneho preskúmavacieho konania pripojili k svojim pripomienkam adresovaným Komisii. 102 Ako sa uvádza v bode 38 vyssie, zákonnost rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci sa posudzuje podla informácií, ktorými Komisia mohla v case prijatia rozhodnutia disponovat. Ako Komisia správne spomenula, znamená táto zásada, ze zalobcovi nic nebráni v tom, aby zalozil zalobu o neplatnost takého rozhodnutia na právnom dôvode, ktorý neuplatnil ako oprávnený subjekt vo formálnom preskúmavacom konaní, na druhej strane je vsak neprípustné odvolávat sa na skutkové tvrdenia, ktoré Komisii neboli známe a ktoré jej v priebehu tohto konania neoznámil (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102, a Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 55). 103 V predlozenom prípade Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe predniesla, ze uvedený list nebol v správnom konaní predlozený a zalobca namietal, ze na jednej strane je oprávnený odvolat sa pred Súdom prvého stupna na kazdú skutocnost, hoci by táto Komisii nebola známa a nebola jej oznámená, a na druhej strane neobsahuje táto písomnost ziadnu informáciu, ktorá by sa nenachádzala uz v liste podniku spomínanom v bode 15 vyssie. 104 Vzhladom na ustálenú judikatúru uvedenú v bodoch 38 a 102 vyssie, chýba prvej z týchto námietok zjavne akýkolvek právny základ. K druhej námietke treba konstatovat, ze v uvedenom liste sa síce spomínajú informácie o skutkovom stave, ktoré poskytli holandské úrady Komisii, avsak okrem toho tento list obsahuje nové informácie o skutkovom stave, ako to navyse uviedla Komisia vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, co nebolo v tomto smere napadnuté. Na tento list preto nemozno prihliadat, kedze nesplna predpoklady na uplatnenie v rámci súdnej kontroly. 105 Pokial ide o právny základ veci, clánok 1 rozhodnutia stanovuje, ze výstavba parkoviska obsahuje prvok státnej pomoci vo výske 125 000 NLG (56 723 eur) a z odôvodnení c. 20 az 22 rozhodnutia vyplýva, ze tým sa polovica financných prostriedkov, ktoré boli na tieto úcely poskytnuté, povazuje za státnu pomoc. 106 Komisia sa pritom opierala o odôvodnenie, ktoré mozno rozclenit na tri etapy. 107 Najprv zastávala Komisia názor, ze parkovisko nemozno povazovat za verejné, pretoze zalobca je hlavným uzívatelom; toto vyplýva z viacerých indícií, ku ktorým patrí jeho právne postavenie ako vlastníka parkoviska, skutocnost, ze podla vsetkého je hlavným uzívatelom, skutocnost, ze v kazdom prípade má niest stavebné náklady, ktoré sú potrebné na výkon jeho hospodárskej cinnosti, ako aj skutocnost, ze oplotenie parkoviska u okoloidúceho nevzbudzuje dojem, ze ide o verejnú infrastruktúru (odôvodnenie c. 20 rozhodnutia). Komisia okrem iného dodala, ze "gentlemanská dohoda", ktorú podla údajov holandských úradov a zalobcu uzavrel zalobca a obec Maarheeze s cielom verejného vyuzitia parkoviska, nepostacuje na preukázanie verejnej povahy tejto infrastruktúry. 108 Následne Komisia zastávala názor, ze parkovisko treba povazovat za poloverejné, jednak preto, ze v skutocnosti bolo pravidelne a bezplatne uzívané tretími podnikmi, ako vyplýva z listu uvedeného v bode 15 vyssie, a na druhej strane preto, ze bolo potenciálne prístupné aj iným podnikom, a po tretie preto, ze pretrvávanie tejto situácie, ktorá je výsledkom "gentlemanskej dohody" medzi zalobcom a obcou Maarheeze, bolo zabezpecené oprávneniami obce Maarheeze vyplývajúcimi jej z územného plánu obce (odôvodnenie c. 21 rozhodnutia). 109 Nakoniec s prihliadnutím na tieto skutocnosti Komisia uviedla, ze polovicu nákladov spojených s úpravou pozemku pre umoznenie výstavby parkoviska zaradila medzi bezné prevádzkové náklady, ze prevzatie celkových stavebných nákladov obcou Maarheeze predstavuje osobitnú výhodu v prospech zalobcu a ze výhoda zodpovedá polovici uvedených nákladov (odôvodnenie c. 22 rozhodnutia). 110 Zalobca uvádza, ze odôvodnenie, na základe ktorého Komisia kvalifikovala polovicu uvedených nákladov ako státnu pomoc, je vadné. 111 Vzhladom na argumenty, ktorými sa Komisia na pojednávaní vrátila k niektorým úvahám vo vlastnom rozhodnutí, treba najskôr urcit, ako v rozhodnutí posúdila skutkové okolnosti tohto prípadu podla toho, ako jej vyplynuli z dostupných informácií, a potom preskúmat, aké dôsledky Komisia z tohto posúdenia vyvodila v rozhodnutí, pokial ide o právnu kvalifikáciu týchto skutocností. - Posúdenie skutocností 112 Je úlohou súdu, ktorý sa zaoberá zalobou o neplatnost právneho aktu Spolocenstva, aby tento právny akt vylozil; toto platí najmä vtedy, ked - ako v uvedenom prípade - orgán Spolocenstva, ktorý právny akt prijal, predkladá vysvetlenia k tomu, ako sa majú chápat odôvodnenia v tomto právnom akte (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 55 a 56, ktorým bol v konaní o odvolaní potvrdený rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 392). 113 V tejto veci Súd prvého stupna zdôraznuje, ze Komisia v odôvodnení c. 21 rozhodnutia uviedla, ze trvalý a bezplatný prístup na parkovisko mali alebo mohli mat aj iné podniky nez zalobca. Rovnako v odôvodnení c. 13 rozhodnutia akceptovala podané vysvetlenia holandských úradov k "gentlemanskej dohode" prijatej medzi obcou Maarheeze a zalobcom, pricom sa domnievala, ze Maarheeze môze "kontrolovat dodrziavanie svojej [gentlemanskej dohody so zalobcom] a zabezpecit trvalé uzívanie pozemku ako parkoviska na základe oprávnení vyplývajúcich jej z územného plánu obce". [neoficiálny preklad] 114 Prieskum spisu a najmä písomností, z ktorých Komisia vychádzala pri svojich odpovediach na otázky polozené jej na pojednávaní, vedie k záveru, ze tieto úvahy sú správne. 115 Listy podnikov uvedené v bode 15 vyssie, o ktoré sa Komisia opiera, totiz potvrdzujú, ze prístup na parkovisko nebol v ziadnom prípade vyhradený výlucne zalobcovi, ale na základe dohôd uzavretých s nimi bolo toto prístupné aj tretím podnikom. Po prvé z listov vyplýva, ze zalobca niektorým prepravcom a dopravným podnikom dovoluje vyuzívanie tejto infrastruktúry. Po druhé toto vyuzívanie dovoluje bez prerusenia od roku 1994, kedy sa na tomto pozemku usídlil. Po tretie sa môze povolenie povazovat za trvalé, kedze sa vztahuje aj na vecery a víkendy. Po stvrté zabezpecuje dotknutým podnikom zvýhodnenia, ktoré sa neobmedzujú na právo uzívat parkoviská, ale zahrnajú aj rôzne iné práva, akými sú nakladanie a vykladanie, skladovanie materiálu a ulahcenie prístupu k susediacim pozemkom týchto podnikov. Dalej prispieva k ochrane týchto podnikov pred urcitými nebezpecenstvami, akými sú krádez materiálu a blokovanie tazkých vozidiel, ktoré pouzívajú. Po piate kompenzuje nedostatok vhodných verejných infrastruktúr na parkovanie návesov, takze tieto, ako uvádza Komisia, nemusia byt odstavené v uliciach Maarheeze. Po sieste sú zvýhodnenia poskytované zalobcom menovaným podnikom bezplatné. 116 Takisto list zo 14. mája 2001 predlozený v prílohe 25 k vyjadreniu k zalobe, o ktorý Komisia podla svojich vyjadrení na pojednávaní oprela svoje úvahy k "gentlemanskej dohode", potvrdzuje, ze vo vyssie uvedenom bode opísané dohody nadväzujú na dohodu prijatú priamo medzi zalobcom a Maarheeze. Z toho po prvé vyplýva, ze prijali a dodrziavajú "gentlemanskú dohodu", ktorá má zabezpecit verejné uzívanie parkoviska. Po druhé z toho vyplýva, ze trvalost a stabilita tejto dohody je navyse zabezpecená formálnym zákazom zmenit urcenie územia ako parkoviska. 117 Preto nemozno súhlasit s tvrdením, ktorým sa Komisia pokúsa zmenit úvahy v rozhodnutí tým, ze tvrdí, ze v skutocnosti parkovisko prílezitostne vyuzíva iba niekolko podnikov, a to vtedy, ked proti tomu zalobca nenamieta, takze záverecné posúdenie v rozhodnutí nie je velmi prísne. 118 Je totiz pravdou, ze podla konstatovania Komisie v odôvodnení c. 21 rozhodnutia môzu na základe "gentlemanskej dohody" medzi zalobcom a Maarheeze parkovisko "uzívat takisto aj iné podniky" [neoficiálny preklad]; ako uz bolo uvedené, zo spisu a z ústnych vysvetlení úcastníkov konania vyplýva, ze tieto úvahy sa nezdajú byt nesprávne. 119 Odmietnut treba aj argument, ktorým sa Komisia vracia k "gentlemanskej dohode" skúmanej v odôvodneniach c. 20 a 21 rozhodnutia, a uplatnuje, ze z listu zo 14. mája 2001 uvádzaného v bode 116 vyssie vyplýva, ze obec Maarheeze vykonávala prostredníctvom oprávnení, ktoré jej boli zverené v územnom pláne obce "urcitú kontrolu" [neoficiálny preklad] uzívania parkoviska zalobcom. 120 Táto písomnost nepotvrdzuje len skutocnost, ze Maarheeze je spôsobilá zabezpecit trvalost a stabilitu rôznych mozností uzívania parkoviska tretími podnikmi, ale aj to, ze tieto spocívajú na predchádzajúcej dohode, ako to Komisia sama uvádza v odôvodnení c. 21 rozhodnutia. 121 Zalobca na pojednávaní potvrdil, co Komisia nijakým spôsobom nepoprela, ze nie je oprávnený jednostranne vypovedat "gentlemanskú dohodu" uzavretú s Maarheeze a odvtedy uplatnovanú bez prerusenia. 122 Tak z rozhodnutia, ako aj zo spisu vyplýva, ze medzi zalobcom a Maarheeze bola uzavretá vseobecná dohoda, ktorú uplatnujú a ktorá je garantovaná dokumentom s normatívnym charakterom, pricom má za následok, ze parkovisko patriace zalobcovi je infrastruktúrou skutocne uzívanou urcitými tretími podnikmi a potenciálne aj inými. Zo spisu dalej vyplýva, ze táto dohoda sa zaoberá konkrétnymi problémami parkovania, skladovania, nakladania a vykladania, prístupu a bezpecnosti, a síce tak v záujme uvedených podnikov, ako aj vo verejnom záujme. Posledne uvedený bod potvrdil zalobca na pojednávaní a Komisia to nepoprela. 123 Naproti tomu nevyplýva ani z rozhodnutia, ani zo spisu, ze zalobca bol povinný podla holandských právnych predpisov od okamihu nadobudnutia pozemku, na ktorom sa parkovisko nachádza, povolit tretím podnikom jeho parkovisko rôznym spôsobom bezplatne a trvalo uzívat. Nevyplýva z nich ani to, ze by bol tento pozemok pri nadobudnutí zatazený uzívacími právami alebo vecnými bremenami v prospech tretích podnikov. 124 Za týchto okolností nesie zalobca na základe dohody s obcou Maarheeze o uzívaní jedného z jeho pozemkov bremeno vo verejnom záujme. - O právnom posúdení skutocností 125 Po tom, co Komisia vyssie uvedeným spôsobom urcila, ze parkovisko nie je verejné (odôvodnenie c. 20 rozhodnutia), a usúdila, ze je poloverejným na základe dohody s Maarheeze, podla ktorej zalobca povoluje tretím pravidelne a bezplatne ho uzívat (odôvodnenie c. 21 rozhodnutia), dospela "s prihliadnutím [na tieto prvky]" [neoficiálny preklad] k záveru, ze polovica penazných prostriedkov od obce Maarheeze poskytnutých na výstavbu parkoviska predstavuje bezné prevádzkové náklady (odôvodnenie c. 22 rozhodnutia). Z tohto dôvodu Komisia rozhodla, ze polovica penazných prostriedkov poskytnutých obcou, ktoré zalobca skutocne cerpal, zodpovedá prevádzkovým nákladom, ktoré by za normálnych okolností musel niest zalobca, cím bol zalobca zvýhodnený; tým Komisia zároven implicitne, ale nevyhnutne vychádzala z toho, ze druhá polovica financných prostriedkov bola v skutocnosti pouzitá v prospech tretích podnikov a zalobcu nezvýhodnila. 126 Na pojednávaní Komisia svojimi vyjadreniami k tomuto bodu jasne potvrdila, ze to bolo naozaj v zmysle rozhodnutia. Pritom uviedla, ze "výstavba parkoviska znamená zvýhodnenie pre spolocnost Valmont, ale aj pre iné podniky, takze Komisia je presvedcená, ze 50 % stavebných nákladov predstavuje státnu pomoc." 127 Takýto výklad je nevyhnutný aj s prihliadnutím na písomnosti Komisie. Táto vysvetlila, ze "akonáhle zistila, ze urcité susediace podniky zalobcu mohli [dotknuté parkovisko] na základe gentlemanskej dohody... uzívat, nebola oprávnená domnievat sa, ze zalobca bol výlucným uzívatelom" tejto infrastruktúry (bod 55 dupliky). 128 Komisia preto dospela k záveru, ze druhú polovicu menovaných financných prostriedkov nemozno povazovat za státnu pomoc, kedze zalobca nebol zvýhodnený, ako aj k záveru, ze prvá polovica financných prostriedkov naproti tomu predstavuje státnu pomoc. 129 Tu treba zdôraznit, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje na státne opatrenie, ktoré mozno povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytnuté podnikmi, v prospech ktorých opatrenie smeruje, pokial sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti neprijmú ziadnu financnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejsie sútazné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi (rozsudky Súdneho dvora z 24. júna 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 87, a z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 31). 130 Aby v konkrétnom prípade nebola takáto kompenzácia kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené urcité podmienky (rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, bod 129 vyssie, bod 88, a Enirisorse, bod 129 vyssie, bod 31). 131 Po prvé musí byt zvýhodnený podnik skutocne poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. Po druhé musia byt parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude mat za následok hospodárske zvýhodnenie, ktorým môze byt podnik, ktorému je poskytnuté, zvýhodnený oproti konkurencným podnikom. Po tretie kompenzácia nesmie presahovat to, co je nevyhnutné na pokrytie vsetkých alebo casti nákladov na vykonávanie povinností verejnej sluzby, berúc do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností. Po stvrté, ked sa výber podniku, ktorý má byt v konkrétnom prípade poverený vykonávaním povinností verejnej sluzby, neuskutocní na základe verejného obstarávania, musí byt výska potrebnej kompenzácie urcená na základe analýzy nákladov, aké by mal priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, bod 129 vyssie, body 89 az 95). 132 V tomto prípade, ako uz bolo uvedené, zo správnych posúdení samotnej Komisie vyplýva, ze zalobca nesie bremeno spocívajúce v tom, ze tretím osobám na základe dohody uzavretej s územným celkom vo verejnom záujme, ako aj v záujme dotknutých tretích osôb umoznuje, aby pravidelne a bezplatne rôznym spôsobom vyuzívali parkovisko. Z týchto posúdení dalej vyplýva, ze z casti financných prostriedkov, ktoré poskytol územný celok na výstavbu parkoviska, má zalobca skutocne prospech. 133 Za týchto okolností Komisia nemôze vopred vychádzat z toho, ze táto cast financných prostriedkov prinesie zalobcovi nevyhnutne prospech, ale najprv musí na základe informácií, ktorými disponuje, zistit, ci túto cast financných prostriedkov nemozno povazovat za skutocné protiplnenie za bremeno, ktoré zalobca nesie. Pritom mala preskúmat, ci existovali predpoklady uvedené v bodoch 130 a 131 vyssie. 134 Rozhodnutie ukazuje, ze Komisia sa obmedzila na zistenie, ze táto cast financných prostriedkov zalobcu zvýhodnuje; nevyplýva z neho vsak, ze Komisia preskúmala, ci ju mozno povazovat za protihodnotu nákladov, ktoré znása zalobca. 135 Ked bola Komisia na pojednávaní vyzvaná, aby sa k tejto veci vyjadrila, uviedla, ze uvedená cast financných prostriedkov bola v rozhodnutí správne kvalifikovaná ako státna pomoc, kedze jej poskytnutie nebolo podmienené poskytnutím urcitých a povinných plnení. 136 Pokial tým Komisia chcela vyjadrit, ze neboli dané predpoklady na posúdenie tejto casti financných prostriedkov ako státna pomoc, je potrebné uviest, ze nie je úlohou sudcu Spolocenstva, aby namiesto Komisie uskutocnil preskúmanie, ktoré ona nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila. 137 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia ani v rozhodnutí ani na pojednávaní právne dostacujúcim spôsobom nepreukázala, ze polovica financných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté zalobcovi na výstavbu parkoviska na jeho pozemku, musí byt posúdená ako státna pomoc. 138 Bez potreby skúmania zostávajúcej casti tohto zalobného dôvodu alebo ostatných zalobných dôvodov uplatnených v tejto súvislosti musí byt preto clánok 1 rozhodnutia zrusený v casti, v ktorej stanovuje, ze výstavba parkoviska obsahuje prvok státnej pomoci. V dôsledku je potrebné zrusit aj clánky 2, 3 a 4 rozhodnutia v castiach, v ktorých sa vztahujú na výstavbu parkoviska. 139 Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí byt v celom rozsahu zrusené. O trovách 140 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2002/142/ES z 18. júla 2001 o pomoci, ktorú Holandsko poskytlo v prospech Valmont Nederland BV [neoficiálny preklad], sa zrusuje. 2. Komisia je povinná nahradit trovy konania. Legal Tiili Meij Vilaras Forwood Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAIg7BP/L98600-2463TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXAIg7BP/L98600-2463TMP.html#Footref*