Vec T-241/01 Scandinavian Airlines System AB proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Kartel - Letecká doprava - Nariadenie (EHS) c. 3975/87 - Oznámené dohody - Kartel prekracujúci rámec oznámenia - Rozdelenie trhu - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Závaznost porusenia - Oznámenie o neulození alebo znízení pokút - Polahcujúce okolnosti - Neobmedzená právomoc" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 18. júla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Usmernenia prijaté Komisiou - Povinnost Komisie konat v súlade s nimi (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 3975/87, clánok 12 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Právny rámec - Clánok 12 ods. 2 nariadenia c. 3975/87 - Miera volnej úvahy vyhradená Komisii - Zavedenie usmernení Komisiou - Zákonnost (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 3975/87, clánok 12 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Posúdenie podla povahy porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Povinnost kvalifikovat v zmysle usmernení ako "velmi závazné" iba porusenia velkého zemepisného rozsahu - Neexistencia - Povinnost Komisie dodrziavat svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Povinnost urcit relevantný geografický trh - Rozsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A) 6. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Povinnost zohladnit konkrétny dopad na trh - Rozsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusení - Povinnost Komisie dodrziavat svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2, a nariadenie Rady c. 3975/87, clánok 12 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Ulozenie - Potreba nadobudnutia zisku porusujúcim podnikom - Neexistencia - Zohladnenie neoprávneného zisku pri výpocte pokuty (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Zavedenie usmernení Komisiou, ktoré sú odlisné od predchádzajúcej rozhodovacej praxe - Pouzitie spôsobu výpoctu zalozeného na skutocnej závaznosti a dlzke porusenia a prispôsobujúceho sa v závislosti od okolností porusenia - Zákonnost (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Zohladnenie obratu pri výpocte pokuty - Volná úvaha Komisie v súlade s hranicou stanovenou v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Urcenie - Neulozenie alebo znízenie pokuty ako výmena za spoluprácu obvineného podniku - Nevyhnutnost konania, ktoré Komisii ulahcilo zistenie porusenia - Nedostatocnost samotného úmyslu spolupracovat (Nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5, a clánok 15; oznámenie Komisie 96/C 207/04) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Suma - Volná úvaha Komisie - Neobmedzená právomoc Súdu prvého stupna - Skutocnosti, ktoré môzu byt zohladnené súdom Spolocenstva pri znízení výsky pokuty - Konanie podniku po prijatí rozhodnutia - Nedostatok relevantnosti okrem velmi osobitných okolností (Clánok 229 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 17) 1. Clánok 12 ods. 2 nariadenia c. 3975/87 stanovujúceho postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy sa podobne ako clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obmedzuje na stanovenie toho, ze pri urcovaní výsky pokuty treba prihliadat na závaznost a dlzku trvania porusenia. Toto ustanovenie dáva Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri stanovení pokút, ktoré závisí od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze. Toto je rámec, v ktorom Komisia roku 1998 prijala s cielom zabezpecenia transparentnosti a objektívnosti jej rozhodnutí vo veciach pokút usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] smerujúce k upresneniu kritérií, ktoré mieni - respektujúc pritom právne normy vyssej právnej sily - pouzit pri výkone svojej volnej úvahy; vyplýva z nich dobrovolné obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom je Komisia povinná dodrziavat pravidlá, ktoré si sama stanovila. (pozri bod 64) 2. V rozsahu, v akom usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] stanovujú povinnost pri posudzovaní závaznosti porusení zohladnit ich povahu, skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu usmernenia spadajú tak do právneho rámca stanoveného v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 3975/87 stanovujúceho postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy, ako aj do miery volnej úvahy priznanej Komisii pri stanovení pokút. Okrem toho, na tieto usmernenia nie je mozné hladiet tak, ze nadmerne a protiprávne obmedzujú volnú úvahu Komisie pri stanovení pokút, a treba ich hodnotit ako dokument, ktorý umoznuje podnikom získat presnejsiu predstavu o politike hospodárskej sútaze, ktorú chce Komisia sledovat, v záujme zabezpecenia transparentnosti a objektívnosti jej rozhodovania v oblasti pokút. (pozri body 70, 75) 3. Hoci je rovnako potrebné zohladnit velkost relevantného zemepisného trhu a dopad na trh, ak je meratelný, aj povaha porusenia pravidiel hospodárskej sútaze predstavuje podstatné kritérium pre posúdenie závaznosti porusenia. V tejto súvislosti sú velmi závazné, ako to zdôraznujú aj usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO], horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky skodiace dobrému fungovaniu vnútorného trhu, ktoré sa uvádzajú aj medzi príkladmi dohôd výslovne vyhlásenými za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy ES, integrácii trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú strany k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. (pozri body 84, 85) 4. Skutocnost, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] pri uvádzaní príkladov porusení kvalifikovaných ako "velmi závazné" odkazujú iba na porusenia, ktoré sa dotýkali väcsiny clenských státov, sa nemôze vykladat v tom zmysle, ze túto kvalifikáciu môzu mat iba porusenia takéhoto zemepisného rozsahu. Aj keby sa väcsina rozhodnutí a judikatúry o "velmi závazných" poruseniach týkala obmedzení velkého zemepisného rozsahu, nic nedovoluje prijat záver, ze iba tieto porusenia môzu byt takto kvalifikované. Naopak, Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pre urcenie závaznosti porusení a stanovenie výsky pokuty v závislosti od pocetných skutocností, ktoré nie sú obsiahnuté v záväznom alebo taxatívnom zozname kritérií, ktoré sa majú zohladnit. Okrem toho samotná rozhodovacia prax Komisie nie je súcastou právneho rámca upravujúceho pokuty v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri bod 87) 5. Pokial Komisia pristúpi k posúdeniu závaznosti priestupku pravidiel hospodárskej sútaze a podla bodu A 1 usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] musí zohladnit velkost relevantného geografického trhu, Komisia na tieto úcely nemusí presne urcit relevantné trhy, ale iba posúdit väcsí alebo mensí rozsah geografickej oblasti relevantného trhu alebo relevantných trhov. Okrem toho, Komisia nie je povinná presne urcit relevantné trhy dokonca ani pre zistenie porusenia v prípade, ked zjavným úcelom dohôd je obmedzenie hospodárskej sútaze. (pozri bod 99) 6. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] Komisia môze zobrat do úvahy pri posúdení závaznosti porusenia jeho konkrétny dopad na trh iba v prípade, ak je meratelný. Z tohto dôvodu, pokial je Komisia prítomná pri celosvetovej dohode smerujúcej k odstráneniu potenciálnej konkurencie, ktorej konkrétny úcinok je hypoteticky tazko meratelný, Komisia nie je povinná podrobne preukázat konkrétny dopad dohody na trh a kvantifikovat ho, ale môze sa opriet o odhad pravdepodobnosti tohto úcinku. (pozri bod 122) 7. Predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie ako taká neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento je definovaný v nariadení c. 17 alebo v ekvivalentných odvetvových nariadeniach, akým je nariadenie c. 3975/87 stanovujúce postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy, a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO]. Skutocnost, ze Komisia sa v minulosti domnievala, ze porusenia urcitého typu mali byt kvalifikované ako "závazné", ju nesmie zbavovat moznosti v neskorsích prípadoch ich povazovat za "velmi závazné", ak sa to javí nevyhnutné pre realizovanie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. (pozri bod 132) 8. Skutocnost, ze podnik v dôsledku porusenia pravidiel hospodárskej sútaze nezískal ziaden zisk, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odradzujúci charakter. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, ani prípadne nie je povinná zohladnit, ze v dôsledku porusenia nebol nadobudnutý prospech. V tejto súvislosti, hoci bod 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO], obsahujúci viacero vseobecných poznámok, stanovuje, v závislosti od okolností, zohladnenie urcitých objektívnych faktorov, akými sú napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodené vinníkmi porusení, na prijatie zamýslaných pokút, uvedené neznamená, ze by Komisia bola povinná za vsetkých okolností preukázat na úcely stanovenia výsky pokuty financnú výhodu viazucu sa na zistené porusenie. Iba poukazuje na jej vôlu viac prihliadat na tento aspekt a vychádzat z neho pri výpocte výsky pokút, pokial ho môze aspon priblizne odhadnút. (pozri body 146, 147) 9. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] zaviedli nový postup pri výpocte pokút. Zatial co predtým postup Komisie spocíval vo výpocte pokuty v pomere k obratu daných podnikov, usmernenia sú viac zalozené na zásade pevnej sumy, východisková suma je vsak stanovená absolútne, v závislosti od skutocnej závaznosti porusenia, následne zvýsená v závislosti od dlzky trvania porusenia a nakoniec prispôsobená v závislosti od pritazujúcich a polahcujúcich okolností. V uvedenej metóde, výslovne potvrdenej judikatúrou, vystupuje obrat iba ako druhotné kritérium pri úprave pokuty v rámci súm stanovených usmerneniami pre jednotlivé kategórie porusení ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné"). (pozri bod 160) 10. V oblasti stanovenia výsky pokút v prípadoch hospodárskej sútaze jediná výslovná zmienka o obrate obsiahnutá v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka najvyssej hranice, ktorú nemôze výska pokuty presiahnut, táto sa povazuje za hranicu celkového obratu. V rámci dodrzania tejto hranice Komisia v zásade môze urcit pokutu na základe obratu podla svojej volby, vzhladom na geografický rozsah a dotknuté výrobky bez toho, aby bola povinná prihliadnut konkrétne na celkový obrat alebo na obrat dosiahnutý na geografickom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov. Navyse, ak aj usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] nestanovujú výpocet pokút podla vymedzeného obratu, taktiez nebránia tomu, aby sa na daný obrat prihliadalo pod podmienkou, ze pri uskutocnenej volbe sa Komisia nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia. Z uvedeného vyplýva, ze na úcely urcenia výsky pokuty je Komisia oprávnená prihliadnut na obrat podla svojho výberu, pokial sa toto nejaví byt neprimerané vzhladom na okolnosti daného prípadu. Komisia tiez nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zaistit, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi danými podnikmi, co sa týka ich celkových obratov. (pozri body 165, 166) 11. Cast D bod 2 prvá zarázka oznámenia o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelových dohôd priznáva znízenie iba podniku, ktorý "poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia" [neoficiálny preklad], a nie podniku, ktorý má iba úmysel spolupracovat alebo sa obmedzí iba na spoluprácu s Komisiou. Z uvedeného vyplýva, ze len samotný úmysel podniku spolupracovat pocas správneho konania o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pred Komisiou je pozbavený významu. Aj znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania je odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. Nakoniec, spolupráca na setrení, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov stanovených clánkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 alebo obdobnými ustanoveniami v odvetvových nariadeniach, neodôvodnuje znízenie pokuty. (pozri body 212, 213, 218) 12. Znízenie pokuty súdom Spolocenstva v rámci jeho neobmedzenej právomoci v súlade s clánkom 229 ES vzhladom na konanie uskutocnené po vyhlásení rozhodnutia ukladajúceho pokutu, ak by bolo mozné, by v kazdom prípade mohlo byt vykonané iba s vysokou obozretnostou a za velmi osobitných okolností. Takýto postup by totiz mohol byt vnímaný ako nabádanie k páchaniu porusenia, spekulujúc o moznosti znízenia pokuty v dôsledku zmeny v konaní podniku následne po rozhodnutí. (pozri body 226, 228) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 18. júla 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartel - Letecká doprava - Nariadenie (EHS) c. 3975/87 - Oznámené dohody - Kartel prekracujúci rámec oznámenia - Rozdelenie trhu - Pokuta - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Závaznost porusenia - Oznámenie o neulození alebo znízení pokút - Polahcujúce okolnosti - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-241/01, Scandinavian Airlines System AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), v zastúpení: M. Kofmann, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánku 2 rozhodnutia Komisie 2001/716/ES z 18. júla 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP.D.2 37.444 - SAS/Maersk Air a vec COMP.D.2 37.386 - Sun-Air proti SAS a Maersk Air) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, s. 15) v rozsahu, v akom urcuje výsku pokuty udelenej zalobcovi na 39 375 000 eur, a subsidiárne návrh na znízenie výsky uvedenej pokuty, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse, tajomník: H. Jung, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. júna 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 4 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 3975/87 zo 14. decembra 1987 stanovujúceho postup pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze pre podniky leteckej dopravy (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 262) v znení platnom v case skutkového stavu (dalej len "nariadenie"), ak Komisia zistí, ze doslo k poruseniu clánku 81 ods. 1 Zmluvy, môze rozhodnutím pozadovat, aby podniky alebo zdruzenia podnikov takéto protiprávne konanie ukoncili. 2 Clánok 12 ods. 2 nariadenia stanovuje, ze Komisia môze rozhodnutím ulozit pokuty podnikom alebo zdruzeniam podnikov od 1 000 do 1 000 000 eur alebo sumu presahujúcu túto hranicu, ktorá vsak nepresahuje 10 % obratu za predchádzajúci úctovný rok podniku, ktorý sa zúcastnuje na porusovaní, v prípade, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti porusuje clánok 81 ods. 1 Zmluvy. Na urcenie výsky pokuty sa zohladní závaznost a dlzka trvania porusenia. 3 V oznámení zverejnenom v úradnom vestníku (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3) Komisia uverejnila Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) a clánku 65 ods. 5 [ESUO] (dalej len "usmernenia"). 4 Vo svojom oznámení z 18. júla 1996 o neulození alebo znízení pokút vo veciach týkajúcich sa kartelových dohôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4) (dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia upresnila podmienky oslobodenia od pokuty alebo znízenia pokuty pre podniky, ktoré s nou spolupracujú pocas setrenia. Skutkový stav predchádzajúci sporu 5 Scandinavian Airlines System AB (dalej len "SAS" alebo "zalobca"), najvýznamnejsia skandinávska letecká spolocnost, je konzorcium, ktoré je kontrolované Scandinavian Airlines System Sverige AB, Scandinavian Airlines System Danmark A/S a Scandinavian Airlines System Norge ASA, pricom kazdý z týchto troch podnikov je pod 50 % kontrolou státu a 50 % kontrolou súkromného sektora. Je clenom Star Alliance a prevádzkuje pravidelné lety do 105 destinácií (40 v Skandinávii, 56 vo zvysku Európy a 9 mimo Európy). Podla svojej výrocnej správy za rok 2002 predstavoval obrat SAS 4,917 miliárd eur. 6 Maersk Air A/S je dánska letecká spolocnost kontrolovaná skupinou A. P. Mřller, ktorá podniká aj v iných odvetviach, ako sú námorná doprava, ropa a plyn. Skupina A. P. Mřller kontroluje, okrem iného, anglickú spolocnost Maersk Air Ltd. Spolocnosti Maersk Air A/S a Maersk Air Ltd vytvárajú skupinu Maersk Air, ktorá mala roku 2000 obrat vo výske 458,6 milión eur. Maersk Air A/S (dalej len "Maersk Air") prevádzkuje styri letecké linky v Dánsku a pätnást pravidelných medzinárodných liniek s odletom a príletom v Kodani a v Billunde. 7 Listom z 8. marca 1999 SAS a Maersk Air oznámili Komisii dohodu o spolupráci datovanú 8. októbra 1998 a pät vedlajsích dohôd s cielom získat negatívny atest a/alebo výnimku na základe clánku 3 ods. 2 a clánku 5 nariadenia. 8 Dohoda o spolupráci, ktorá nadobudla úcinnost 28. marca 1999, obsahuje tieto dve velké casti: a) zdielanie kódov letov pre urcitý pocet liniek prevádzkovaných Maersk Air (styri vnútrostátne a devät medzinárodných liniek), co umozní SAS predávat miesta na lety so zdielanými kódmi; b) úcast na vernostnom programe zákazníkov, vdaka comu môzu cestujúci na letoch Maersk Air získat body v rámci vernostného programu SAS (program "EuroBonus"), a naopak, clenovia EuroBonusu môzu vymenit získané body za letenky na lety Maersk Air. Spolupráca v oblasti vernostného programu pokrýva vsetky linky Maersk Air. 9 Pät vedlajsích dohôd obsahuje technické a financné upresnenia potrebné pre realizáciu oboch castí hlavnej dohody. 10 Dna 23. novembra 1998 podala malá dánska letecká spolocnost Sun-Air of Scandinavia Komisii staznost, dorucenú 7. januára 1999, vo veci spolupráce medzi SAS a Maersk Air. 11 Pocas predbezného setrenia Komisia zistila, ze oznámenie odzrkadlovalo dohody medzi dvomi spolocnostami iba ciastocne. Podla Komisie dohoda o spolupráci nadobudla úcinnost v rovnakom case, ako Maersk Air zrusil spojenie Kodan - Stokholm, kde dovtedy konkuroval SAS. Okrem toho takisto vyslo najavo, ze v tom istom case SAS prestal lietat medzi Kodanou a Benátkami, pricom toto spojenie zacal prevádzkovat Maersk Air. Nakoniec, SAS zrusil spojenie Billund - Frankfurt a Maersk Air zostal jediným prevádzkovatelom tejto linky. Tieto zaciatky a ukoncenia prevádzkovania liniek neboli oznámené Komisii. 12 Rozhodnutím z 9. júna 2000 Komisia nariadila, aby sa SAS, Maersk Air a skupina A. P. Mřller podriadili setreniu na základe clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 a clánku 11 ods. 3 nariadenia. 13 Pocas kontroly vykonanej 15. a 16. júna 2000 sa nasli dokumenty potvrdzujúce, ze dohoda uzavretá medzi spolocnostami SAS a Maersk Air mala väcsí rozsah pôsobnosti, nez strany oznámili Komisii. Z dokumentov totiz vyplynulo, ze na základe dohody neoznámenej Komisii sa jednak SAS zaviazal nezabezpecovat spojenia, ktoré prevádzkoval Maersk Air z Jutlandu, a Maersk Air slúbil nezahájit lety s odletom z Kodane, ktoré prevádzkoval alebo si zelal prevádzkovat SAS, jednak Maersk Air zrusil spojenie Kodan - Stokholm a SAS zrusil spojenia Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt a obe spolocnosti prenechali zabezpecovanie týchto spojení výlucne druhej spolocnosti. 14 Dna 22. júna 2000 Maersk Air z vlastného podnetu oznámila Komisii dodatocné informácie, ktoré boli dovtedy ulozené v bydlisku jedného z jeho bývalých zamestnancov. 15 Listom z 24. augusta 2000, ktorým odpovedal na ziadost o informácie Komisie z 1. augusta 2000, poskytol SAS Komisii spis oznacený ako "dôverné spisy". Listom z 13. septembra 2000 jej SAS poskytol dva dalsie spisy, ktoré sa objavili po návrate istých zamestnancov z dovolenky. 16 Listom z 12. októbra 2000 spolocnosti SAS a Maersk Air podali dodatocné oznámenie s cielom, aby Komisia mohla zohladnit zmeny, ktoré nastali v ich spolupráci a ktoré sa týkali hlavne dopravných plánov oboch spolocností. 17 Dna 31. januára 2001 zacala Komisia konanie o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) a zaslala oznámenie výhrad SAS a Maersk Air v súlade s clánkom 3 ods. 1 a clánkom 16 ods. 1 nariadenia. Oznámenie výhrad sa týkalo tak aspektov spolupráce, ktoré neboli oznámené a ktoré Komisia objavila pri kontrole, ako aj aspektov, ktoré boli oznámené, ale nedali sa pochopit bez neoznámených aspektov, ako je spolupráca v prípade spojení Billund - Frankfurt a Kodan - Benátky. Prvým záverom Komisie obsiahnutým v tomto oznámení bolo, ze SAS a Maersk Air porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP, a toto porusenie práva Spolocenstva sa dá povazovat za velmi závazné porusenie. Komisia takisto informovala úcastníkov o svojom úmysle ulozit pokuty. 18 Vo svojich oddelených odpovediach na oznámenie výhrad, obe datované 4. apríla 2001, strany dohody uznali skutkový stav, ako aj existenciu porusení opísaných v oznámení výhrad a upresnili, ze si nezelajú ziadat o vypocutie. 19 Spolocnosti SAS a Maersk Air vsak vypracovali pripomienky, ktoré sa obmedzovali na aspekty spôsobilé ovplyvnit výsku pokuty, ako závaznost a dlzka trvania porusení. 20 Na konci konania prijala Komisia rozhodnutie c. 2001/716/ES z 18. júla 2001 o konaní podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP.D.2 37.444 - SAS/Maersk Air a vec COMP.D.2 37.386 - Sun-Air proti SAS a Maersk Air) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 265, s. 15) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 21 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 ... SAS a ... Maersk Air porusili clánok 81 [ES] a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze uzavreli: a) celosvetovú dohodu o rozdelení trhu, ktorá stanovuje, ze SAS nezabezpecí spojenia prevádzkované Maersk Air z Jutlandu a ze Maersk Air nezacne prevádzkovat letecké spojenia s odletom z Kodane, ktoré prevádzkuje alebo si zelá prevádzkovat SAS, ako aj dohodu s cielom zabezpecit dodrziavanie rozdelenia vnútrostátnych liniek; b) osobitné dohody o rozdelení trhu s ohladom na urcité medzinárodné linky, najmä: i) dohodu stanovujúcu, ze Maersk Air prestane prevádzkovat spojenie medzi Kodanou a Stokholmom od 28. marca 1999 za náhradu; ii) dohodu uzavretú ako náhradu za zrusenie spojenia medzi Kodanou a Stokholmom zo strany Maersk Air, ktorá stanovuje, ze SAS zrusí prevádzkovanie linky medzi Kodanou a Benátkami [na] konci mesiaca marec [alebo] zaciatkom [mesiaca] apríl 1999 a Maersk Air zacne prevádzku na tejto linke v rovnakom case; iii) dohodu, ktorá stanovuje, ze SAS prestane ponúkat letecké spojenie Billund - Frankfurt v januári 1999. Clánok 2 Z dôvodu porusení uvedených v clánku 1 [písm.] a) sa SAS ukladá pokuta vo výske 39 375 000 eur... a Maersk Air sa ukladá pokuta vo výske 13 125 000 eur..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 2. októbra 2001 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby písomne odpovedali na urcité otázky a poskytli rôzne dokumenty. Úcastníci týmto výzvam vyhoveli v stanovenej lehote. 24 Prednesy úcastníkov a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní uskutocnenom 24. júna 2004. 25 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom je pokuta ulozená zalobcovi v clánku 2 tohto rozhodnutia prílis vysoká, - subsidiárne znízil výsku pokuty v rozsahu, aký bude povazovat za primeraný, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 26 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 27 Komisia vo svojej duplike uvádza, ze zalobca napáda urcité úvahy, ktoré majú dosah na rozsah a povahu porusenia, pricom vsak v zalobe tvrdil, ze nebude napádat okolnosti porusenia a zalobca získal 10 % znízenie pokuty za to, ze nenapádal opodstatnenost skutocností uvedených v oznámení výhrad. Komisia usudzuje, ze týmto napadnutím sa zalobca dopústa protiprávneho správania, za co by bolo mozné zvýsit ulozenú pokutu a pripomína, ze Súd prvého stupna je oprávnený prijat takéto opatrenia v rámci svojej neobmedzenej právomoci. Právny stav 28 Zalobca na úvod zdôraznuje, ze nespochybnuje napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej urcuje, ze porusil pravidlá hospodárskej sútaze, ale výlucne niektoré prvky spôsobilé ovplyvnit výpocet ulozenej pokuty. 29 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobca tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 12 ods. 2 nariadenia a usmernení a týka sa posúdenia závaznosti porusenia. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 12 ods. 2 nariadenia a týka sa urcenia dlzky trvania porusenia. V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobca tvrdí, ze Komisia nezohladnila, alebo zohladnila nesprávne, polahcujúce okolnosti, ktoré by mohli viest k výraznejsiemu znízeniu základnej sumy pokuty. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 30 Podla zalobcu Komisia porusila clánok 12 nariadenia a usmernenia tým, ze porusenia, ktorých sa dopustil zalobca, kvalifikovala ako "velmi závazné", pricom boli iba "závazné". Tento zalobný dôvod má pät castí, ktoré sa týkajú kvalifikácie porusení, ich skutocného dopadu, geografického rozsahu, prospechu, ktorý z nich vznikol, a zohladnených údajov o obrate. - O prvej casti týkajúcej sa kvalifikácie porusení 31 Zalobca po prvé tvrdí, ze ním spáchané porusenia nedosahujú stupen závaznosti porusení, ktoré Komisia zvycajne kvalifikuje ako "velmi závazné". V rozhodnutiach Komisie, predovsetkým v tých, na ktoré sa odvoláva v usmerneniach, ako aj v judikatúre Súdu prvého stupna a Súdneho dvora sa totiz ako "velmi závazné" kvalifikujú porusenia s dopadom na celý spolocný trh, alebo aspon na jeho podstatnú cast, a predpokladá sa, ze hospodárska sútaz na tomto trhu utrpela významnú, skutocnú skodu. Zalobca zdôraznuje, ze síce podla usmernení predstavujú rozdelenia trhu prípady velmi závazných porusení, ale takto kvalifikované boli iba dohody velkého rozsahu a dlhého trvania. Tento rozbor je v súlade s praxou vyplývajúcou z najnovsích vecí týkajúcich sa rozdelenia trhov, v ktorých boli vyhlásené rozsudky "Lysín", "Ocelové bezsvíkové rúrky" a "Mestské vykurovacie potrubia". V prejednávanej veci sa síce porusenia týkali urcitých pomerne dôlezitých leteckých spojení, ale neoznámené aspekty dohody nespôsobili tak rozsiahle alebo závazné úcinky. 32 Zalobca pripomína, ze Súdny dvor upresnil, ze závaznost porusenia sa posudzuje so zretelom na mnohé skutocnosti, ktorých povaha sa mení v závislosti od druhu porusenia a okolností kazdého prípadu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 120 a 129). Komisia síce má urcitú volnú úvahu pri urcení závaznosti porusenia, podla zalobcu vsak bola táto právomoc podstatným spôsobom obmedzená prijatím usmernení. Aj ked metóda pouzívaná Komisiou na základe usmernení zohladnuje iné skutocnosti, nez je povaha porusenia, posúdenie závaznosti porusenia sa nemôze zakladat výlucne na kvalifikácii správania bez zohladnenia jeho dopadu. Naopak, podla zalobcu zo skutocnosti, ze "per se" alebo "zjavné" porusenie spadá automaticky do rozsahu pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES - co uznáva v prípade rozdelenia trhu - este priamo nevyplýva jeho závaznost pri stanovení výsky pokuty. 33 Zalobca po druhé usudzuje, ze na prejednávaný prípad treba hladiet podobne, ako na prípad, ktorý bol predmetom rozhodnutia Komisie vo veci "Grécki dopravcovia" (rozhodnutie Komisie c. 1999/271/ES z 9. decembra 1998 o konaní podla clánku [81] ES - IV/34.466) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24), ktorý sa týkal dohody o urcení cien sluzieb cestovnej dopravy medzi Gréckom a Talianskom a v ktorom Komisia síce usúdila, ze takýto druh dohody svojou povahou predstavuje velmi závazné porusenie práva Spolocenstva, ale so zretelom na to, ze skutocný dopad porusenia na trh bol obmedzený, ze strany neuplatnili vsetky dohody v celosti a ze porusenie malo dopad iba na obmedzenú cast spolocného trhu, prijala záver, ze islo iba o "závazné", a nie "velmi závazné" porusenie práva Spolocenstva. 34 Zalobca tvrdí, ze v prejednávanej veci Komisia nepredlozila dôkaz uvádzaných úcinkov dohody, ako ani jej dopadu, ked tvrdila, ze rozdelenie trhu medzi dvomi spolocnostami ovplyvnilo mnoho iných liniek. Zalobca vytýka Komisii najmä to, ze nedefinovala správne viac ako tri trhy v prejednávanej veci (t. j. linky Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt). 35 Závaznost porusenia závisí podla zalobcu tak od zemepisného dopadu, ako aj od poctu dotknutých osôb a uspokojit sa s prvým kritériom by vo vseobecnej rovine znamenalo posudzovat odvetvie leteckej dopravy prísnejsie, ako napr. odvetvie námornej dopravy. Zalobca zdôraznuje, ze pocet cestujúcich na troch linkách urcených Komisiou, t. j. 1,082 milióna potvrdzuje, ze prejednávaný prípad je porovnatelný s vecou "Grécki prepravcovia", kde bol pocet cestujúcich 1,258 milióna. V oboch prípadoch bol pocet cestujúcich relatívne nízky v porovnaní s ich poctom pre vsetky spojenia v rámci EHP, ako aj medzi EHP a tretími státmi. Podobne dohoda uzavretá v prejednávanej veci sa vykonala iba ciastocne, v rozsahu, ze mala dopad iba na tri linky osobitne uvedené Komisiou, comu nasvedcuje najmä skutocnost, ze stranám sa nepodarilo uzavriet dohodu o spolupráci vo vztahu k linke Kodan - Birmingham. 36 Naopak, ked Komisia porovnáva geografický dopad porusení v prejednávanej veci s poruseniami, ktoré boli predmetom veci Volkswagen (rozhodnutie Komisie c. 98/273/ES z 28. januára 1998 o konaní podla clánku [81] ES, IV/35.733 - VW) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 124, s. 60), toto porovnanie nemá výpovednú hodnotu, kedze definícia dotknutého trhu pre obe odvetvia - t. j. leteckej dopravy v prvom prípade a distribúcie motorových vozidiel v druhom prípade - si vyzaduje velmi odlisné metódy. Okrem toho nie je relevantná okolnost, ze vo veci Volkswagen Komisia kvalifikovala porusenie ako velmi závazné, aj ked jedinými dotknutými státmi boli Taliansko, Nemecko a Rakúsko, a to so zretelom na rozdiel vo velkosti týchto troch státov a Dánska. 37 Zalobca nakoniec uvádza, ze Komisia síce kvalifikovala porusenia, ktorých sa dopustili spolocnosti SAS a Maersk Air, ako "velmi závazné", ale základnú sumu pokuty pre Maersk Air urcila na 14 miliónov eur. Kedze usmernenia stanovujú minimálnu výsku pokuty pre velmi závazné porusenia na 20 miliónov eur, zalobca sa domnieva, ze prístup Komisie je nekoherentný a ze porusenia spáchané oboma stranami dohody sa mali kvalifikovat ako závazné. - O druhej casti, týkajúcej sa skutocného dopadu porusení 38 Zalobca tvrdí, ze porusenia, ktorých sa zúcastnil, mali iba malý, mozno vôbec ziadny úcinok na relevantné trhy. V tomto smere zalobca tvrdí, ze vsetky vykonané zmeny jeho dopravných plánov boli odôvodnené váznymi hospodárskymi a obchodnými úvahami, takze aj jednostranné rozhodnutia by viedli k tým istým zmenám. Pripomína, ze SAS utrpel významné straty na spojení Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt, pricom Maersk Air mal podobné straty na spojení Stokholm - Kodan. 39 Zalobca uznáva, ze linka Kodan - Stokholm slúzila pri rokovaniach ako "drobné", ale zdôraznuje, ze mal eminentný záujem na tom, aby Maersk Air pokracoval v prevádzkovaní tejto linky takmer styrmi letmi denne, kedze zalobca sám nebol schopný vyuzívat ziskovo celý potenciál dopravy medzi Stokholmom a Kodanou vlastnou základnou. 40 Zalobca dalej tvrdí, ze nic neodôvodnuje prijatie záveru, ze na linkách, ktorých sa týkala spolupráca, vzrástli ceny neprimeraným spôsobom. Pre správne posúdenie závaznosti porusenia pritom je dôlezité zohladnit jeho dopad na ceny, alebo aspon preukázat jeho vplyv na objem dopravy. Zalobca v tomto smere tvrdí, ze stúdia, ktorú si objednal od spolocnosti Lexecon na úcely preskúmania skutocného dopadu dohody na iné linky s odletom z Dánska ako tri linky spomenuté Komisiou, dokazuje, ze dohoda má iba malý podiel na oslabení potenciálneho konkurencného tlaku na SAS a mala iba minimálny dopad na ceny. Z porovnania cien urcitých kategórií leteniek na linkách Kodan - Stokholm na jednej strane a Kodan - Oslo a Stokholm - Oslo na druhej strane v období od januára 1998 do marca 2000 vyplynulo, ze podobný vývoj cien nastal aj na tých dvoch z týchto troch liniek, ktoré Maersk Air neprevádzkoval. 41 Podla zalobcu bola jeho spolupráca s Maersk Air vo viacerých smeroch prospesná pre cestujúcich. Po setrení SAS a Maersk Air obmedzili svoju spoluprácu na jej "dovolené" aspekty, ako zdielanie kódov, vernostný program a asistencné sluzby súvisiace s pristátím a ubytovaním. Podla zalobcu majú cestujúci podstatný prospech zo spolupráce a tento prospech predstavuje najmä otvorenie alebo znovuotvorenie nových liniek, napr. medzi Kodanou na jednej strane a Aténami, Benátkami, Istanbulom a Káhirou na druhej strane, a medzi Billundom a Dublinom, ako aj zvýsenie frekvencie letov a zlepsenie prípojov na existujúce linky. 42 Zalobca zdôraznuje, ze ziadna strana neprijala ani nerealizovala ziadne rozhodnutie v rozpore s vlastnými záujmami. Ked na jar 2000 zmluvné strany nedospeli k dohode o linke Kodan - Birmingham, rozhodli sa, ze si budú priamo konkurovat na linke, ktorú Maersk Air prevádzkoval spolu s British Airways. 43 Zalobca nakoniec tvrdí, ze bola ovplyvnená iba obmedzená cast spolocného trhu, aj ked strany formulovali svoju dohodu o rozdelení trhov celosvetovo. Na jednej strane nic nenasvedcuje tomu, ze by sa strany zachovali inác na akejkolvek inej linke, ako na troch uvádzaných linkách. Na druhej strane aj na tých troch linkách, na ktoré poukázala Komisia, boli zmeny vykonané na dopravných plánoch nevyhnutné. - O tretej casti týkajúcej sa zemepisného rozsahu porusenia 44 Podla zalobcu je tvrdenie uvedené v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého "dotknutý geografický trh presahuje... EHP" [neoficiálny preklad] nesprávne a nedostatocne koherentné. Toto tvrdenie sa totiz vracia k definícii relevantného geografického trhu ako geografickej oblasti, v ktorej mali úcinky porusenia urcitý dopad. Zalobca pripomína, ze v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, ze kazdá kombinácia miesta odletu a destinácie sa má z pohladu zákazníka povazovat za osobitný trh. Okrem toho výsledkom obvyklej metódy Komisie pre urcenie trhov vo veciach leteckej dopravy nie je geografická oblast, ale skôr urcenie lineárneho spojenia medzi dvoma bodmi. Zalobca tvrdí, ze okrem troch predmetných trhov (Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt) Komisia neurcila ziadny iný trh a uspokojila sa so vseobecným odkazom, spomínajúc velký pocet blizsie nespecifikovaných spojení s odletom alebo s príletom v Kodani alebo v Billunde. Komisia teda nedokázala identifikovat a ohranicit viac ako tri trhy. 45 V kazdom prípade Komisia nepreukázala existenciu trhu, ktorý by zahrnal celý EHP, a neodôvodnila svoje tvrdenie o tom, ze dohoda mala alebo mohla mat dopad na vsetky linky s odletom alebo príletom v Dánsku. 46 Okrem toho do relevantného územia urceného Komisiou je zahrnutý velký pocet leteckých liniek, ktoré neprevádzkuje ani SAS, ani Maersk Air a ktoré nemajú miesto odletu ani príletu v Dánsku. Ani v tomto prípade Komisia nepreukázala, ako by boli alebo mohli byt tieto linky ovplyvnené. 47 Zalobca tvrdí, ze Komisia nedokázala, ze vytýkaná dohoda bude mat skutocný dopad na predmetné linky, ktoré spomína iba vo vseobecnosti. Podla zalobcu dospela stúdia spolocnosti Lexecon k záveru, ze na linkách, ktoré sa neprevádzkujú spolocne a na ktorých SAS nebol vystavený potenciálnej konkurencii zo strany Maersk Air, bol dopad dohody minimálny. 48 Zalobca poznamenáva, ze vo veci "Grécki dopravcovia" Komisia tvrdila, ze v oblasti dopravy bol geografický rozsah porusení obmedzený na spojenia, na ktoré mala prax obmedzujúca hospodársku sútaz skutocný dopad. V prejednávanej veci priviedlo nesprávne posúdenie geografického rozsahu dohody Komisiu k nesprávnemu posúdeniu závaznosti porusenia. 49 Aj keby Súd prvého stupna prijal záver, ze pojem "ovplyvneného geografického trhu" [neoficiálny preklad] znamená geografickú oblast, na ktorú mali úcinky porusení dopad, odôvodnenie by bolo nevyhovujúce, kedze napadnuté rozhodnutie neuvádza, aké druhy dopadov by sa mohli prejavit v zóne "EHP a mimo nej" [neoficiálny preklad]. 50 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa okrem toho dopustila chyby pri posúdení geografického dopadu porusení. 51 Podla zalobcu porusenie nemalo taký siroký dopad, ako uvádza Komisia. Komisia mala napríklad zohladnit neúspech SAS a Maersk Air pri pokuse skoordinovat ich letecké poriadky na linke Kodan - Birmingham. Tento príklad ukazuje, ze napriek vseobecnej formulácii dohody o rozdelení trhu sa jej úcinky prejavili iba na tých linkách, kde si strany skutocne konkurovali. - O stvrtej casti týkajúcej sa prospechu vyplývajúceho z porusenia 52 Zalobca pripomína, ze v zmysle usmernení je mozné zvýsit základnú sumu pokuty s cielom, aby prekrocila výsku neoprávneného majetkového prospechu získaného v dôsledku porusenia. V prejednávanom prípade Komisia uplatnila toto ustanovenie a pri vypocítaní výsky pokuty ulozenej zalobcovi zohladnila - vychádzajúc z odhadu, ktorý urobili strany dohody pocas rokovaní -, ze zrusenie linky Kodan - Stokholm zo strany Maersk Air znamenal pre SAS dodatocný príjem...([2]1) dánskych korún (DKK) rocne. Z napadnutého rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze v rozpore s tým, co uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, Komisia v skutocnosti odhadla majetkový prospech SAS vyplývajúci z porusenia vychádzajúc zo sumy... DKK. 53 Zalobca nesúhlasí s tým, ze z porusenia získal dodatocný majetkový prospech vo výske... DKK. 54 V tomto smere zalobca predovsetkým tvrdí, ze suma... DKK vyplýva z náhodnej poznámky zástupcu Maersk Air pocas rokovaní a SAS s nou nikdy nesúhlasil. 55 Pravdivost tejto informácie rovnako vyvracia skutocnost, ze skúmané ceny na linke Kodan - Stokholm sa nevyvíjali odlisne od cien uplatnovaných na porovnatelných linkách. 56 Zalobca dalej poznamenáva, ze posúdenie Komisiou - kedze táto sa obmedzila iba na zohladnenie linky Kodan - Stokholm - neberie ohlad na osobitnú povahu odvetvia leteckej dopravy, ktoré funguje na základe siete. Na linke Kodan - Stokholm je potreba zohladnit celú siet o to väcsia, ze 60 % dopravy predstavuje prípojovú dopravu. 57 Zalobca dalej tvrdí, ze bolo v jeho záujme, aby Maersk Air pokracoval vo svojej cinnosti na linke Kodan - Stokholm z dôvodu saturácie na tejto linke, co tvrdil aj pocas rokovaní s Maersk Air roku 1998. Dodáva, ze pocas pomerne krátkeho obdobia po zrusení linky Maersk Air SAS nebol schopný úplne prispôsobit svoju siet novej situácii a z dôvodu saturácie SAS stráca podiel na doprave v prospech konkurencných sietí. 58 Zalobca nakoniec tvrdí, ze suma... DKK pochádza z dokumentu, ktorý SAS nemal moznost pripomienkovat v case jeho vzniku, a ze neprotirecenie výrokom predstavitela Maersk Air este neznamená, ze SAS s nimi súhlasil. Okrem toho dokumenty, ktoré vyhotovil SAS v súvislosti s týmito rokovaniami, nespomínajú dodatocné príjmy vyplývajúce z dohody o spolupráci, ale naznacujú, ze pre Maersk Air bolo ziskové zostat pri prevádzkovaní linky Kodan - Stokholm, aby napravil komplikácie pocas dopravnej spicky. 59 Okrem toho podla zalobcu z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze suma... DKK sa zakladá na predpoklade nárastu ceny za jedného cestujúceho na linke Kodan - Stokholm a Kodan - Oslo, pricom vsak na posledne menovanú linku sa dohoda o spolupráci nevztahuje. Ak by sa myslienkový pochod Komisie pouzil iba na linku Kodan - Stokholm, kde je pocet cestujúcich priblizne 1 milión, správna suma by bola... DKK. - O piatej casti týkajúcej sa dotknutých údajov o obrate 60 Podla zalobcu, ak by Súd prvého stupna súhlasil s rozhodnutím Komisie pouzit metódu výpoctu, ktorá sa zakladá na dotknutých údajoch o obrate, aj ked usmernenia na ne vôbec neodkazujú na úcely výpoctu pokuty, bolo by vhodné, ak by Komisia aspon porovnávala porovnatelné údaje. 61 V tomto smere zalobca tvrdí, ze Komisia sa dopustila chyby v rozsahu, v akom porovnala konsolidovaný obrat skupiny SAS, ktorý predstavuje 4,917 miliárd eur, s obratom Maersk Air, ktorý je 10,7-krát nizsí, bez zohladnenia skutocnosti, ze Maersk Air je súcastou skupiny A. P. Mřller, ktorej obrat predstavuje priblizne dvojnásobok obratu skupiny SAS. 62 Komisia namieta nedôvodnost argumentácie zalobcu a navrhuje zalobu zamietnut. Posúdenie Súdom prvého stupna 63 V rámci prvého zalobného dôvodu, v zmysle ktorého Komisia nesprávne kvalifikovala porusenia ako "velmi závazné", pricom boli iba "závazné", zalobca uvádza rad výhrad a tvrdení rozdelených do piatich castí, ktoré sú síce odlisné, ale ciastocne sa navzájom potvrdzujú a smerujú v podstate k spochybneniu posúdenia závaznosti porusení Komisiou z dôvodu, ze sa zakladá v prílis velkej miere na povahe porusení a nezohladnuje, alebo nesprávne posudzuje skutocnosti týkajúce sa rozsahu relevantného geografického trhu a skutocného dopadu porusení na trh. Podla zalobcu je skutkový stav prejednávanej veci podobný ako vo veci "Grécki dopravcovia" a Komisia pri vypocítaní pokuty nezohladnila správne majetkový prospech získaný z porusenia, ako ani údaj o celosvetovom obrate. - Úvodné pripomienky 64 Na úvod je potrebné pripomenút, ze clánok 12 ods. 2 nariadenia sa podobne ako clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 obmedzuje na stanovenie toho, ze pri urcovaní výsky pokuty treba prihliadat na závaznost a dlzku trvania porusenia. V zmysle ustálenej judikatúry dáva toto ustanovenie Komisii sirokú mieru volnej úvahy pri stanovení pokút (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktoré závisí od jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 105 a 109). Toto je rámec, v ktorom Komisia roku 1998 prijala s cielom zabezpecenia transparentnosti a objektívnosti jej rozhodnutí vo veciach pokút usmernenia smerujúce k upresneniu kritérií, ktoré mieni - respektujúc pritom právne normy vyssej právnej sily - pouzit pri výkone svojej volnej úvahy; vyplýva z nich dobrovolné obmedzenie tejto právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89) v rozsahu, v akom je Komisia povinná dodrziavat pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 65 V prejednávanej veci Komisia v zmysle odôvodnení c. 78 a c. 125 napadnutého rozhodnutia ulozila pokuty dvom podnikom, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o EHP. Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj zo spisu vyplýva, ze pokuty boli ulozené na základe clánku 12 ods. 2 nariadenia a Komisia stanovila výsku pokút, pouzijúc metódu definovanú v usmerneniach, aj ked napadnuté rozhodnutie na usmernenia výslovne neodkazuje a usmernenia sa priamo týkajú iba pokút ulozených na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 66 Predovsetkým je potrebné posúdit, ci usmernenia neprimerane obmedzili volnú úvahu Komisie pri urcení výsky pokút, ako to tvrdí zalobca. 67 V zmysle metódy definovanej v usmerneniach sa výska pokuty stanoví na základe schémy, ktorá sa zakladá na urcení základnej sumy, ktorá sa zvýsi pri zohladnení pritazujúcich okolností, alebo sa znízi pri zohladnení polahcujúcich okolností. Základná suma sa urcí v závislosti od závaznosti porusenia a môze sa k nej prirátat dodatocná suma v závislosti od dlzky jeho trvania. 68 V súvislosti so závaznostou porusenia usmernenia stanovujú, ze pri posudzovaní jeho závaznosti sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu (bod 1 A prvý odsek usmernení). V tomto rámci sa porusenia rozdelujú do troch kategórií, t. j. "mierne" priestupky, pre ktoré sú pravdepodobné pokuty od 1 000 do 1 milióna eur, "závazné priestupky", pre ktoré sa pravdepodobné pokuty pohybujú v rozpätí od 1 milióna do 20 miliónov eur, a "velmi závazné priestupky", pre ktoré pravdepodobné pokuty presahujú 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií umoznuje rozpätie pokút uplatnenie diferencovaného prístupu k podnikom, podla povahy nimi spáchaného priestupku (bod 1 A tretí odsek). Taktiez je nevyhnutné brat do úvahy efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom, najmä spotrebitelom, tiez je nevyhnutné stanovit pokutu na úroven, ktorá zabezpecí, aby mala pokuta dostatocne odradzujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 69 V rámci kazdej z troch takto definovaných kategórií priestupkov môze byt v zmysle usmernení v niektorých prípadoch nutné uplatnit zvázenie výsky stanovených pokút, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdého podniku v hospodárskej sútazi, predovsetkým tam, kde je znacná disparita medzi velkostou podnikov, ktoré sa dopústajú tých istých priestupkov, a v dôsledku toho prispôsobit východisko základnej sumy osobitným vlastnostiam kazdého podniku (dalej len "základná suma") (bod 1 A siesty odsek). 70 Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom usmernenia stanovujú povinnost pri posudzovaní závaznosti porusení zohladnit ich povahu, skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu usmernenia spadajú tak do právneho rámca stanoveného v clánku 12 ods. 2 nariadenia, ako aj do miery volnej úvahy, ktorú judikatúra priznáva Komisii pri stanovení pokút. 71 Je dalej potrebné uviest, ze na rozdiel od toho, co sa javí byt tvrdením zalobcu, usmernenia nestanovujú, ze kazdá dohoda týkajúca sa rozdelenia trhu sa z úradnej povinnosti kvalifikuje ako "velmi závazná". 72 Po prvé, bod 1 A prvý odsek usmernení výslovne stanovuje, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy nielen ich povaha, ale aj skutocný dopad na trh tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. 73 Po druhé, z bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky, kde sa definuje pojem "velmi závazné priestupky", nevyplýva striktná a vopred daná kvalifikácia, ale iba tolko, ze "tieto budú vo vseobecnosti horizontálnymi obmedzeniami, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iná prax, ktorá ohrozuje nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol". 74 Po tretie, bod 1 A vo svojom stvrtom az siestom odseku stanovuje, ze na úcely stanovenia výsky pokuty sa má zohladnit rad iných skutocností (efektívna ekonomická kapacita vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu, odradzujúci úcinok pokuty, specifická zátaz, a teda aj reálny dosah porusovania pravidiel kazdým podnikom). 75 Z toho vyplýva, ze na usmernenia nie je mozné hladiet tak, ze nadmerne a protiprávne obmedzujú volnú úvahu Komisie pri stanovení pokút, a treba ich hodnotit ako dokument, ktorý umoznuje podnikom získat presnejsiu predstavu o politike hospodárskej sútaze, ktorú chce Komisia sledovat, v záujme zabezpecenia transparentnosti a objektívnosti jej rozhodovania v oblasti pokút (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "rozsudok Grafitové elektródy", bod 157). Je dalej potrebné pripomenút, ze súdy Spolocenstva uz viackrát potvrdili legálnost metódy predpísanej v usmerneniach pre výpocet pokuty (pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705; z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913; Grafitové elektródy, a z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, dalej len "rozsudok Lysín"). 76 V kazdom prípade je potrebné skonstatovat, ze výhrada zalobcu, podla ktorej sa Komisia uspokojila s cisto formalistickým prístupom tým, ze zohladnila výlucne kritérium povahy porusenia, sa zakladá na nesprávnom chápaní napadnutého rozhodnutia. 77 Posúdenie závaznosti porusenia totiz zacína odôvodnením c. 87 napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého "pre hodnotenie závaznosti porusenia Komisia zohladní jeho povahu, velkost relevantného zemepisného trhu a skutocný dopad porusenia na trh" [neoficiálny preklad]. Nasledujú tri "oddiely" [neoficiálny preklad] napadnutého rozhodnutia venované posúdeniu "povahy porusenia" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 88 a c. 89), "velkosti relevantného geografického trhu" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 90 a c. 91) a "skutocného dopadu porusenia" [neoficiálny preklad] (odôvodnenia c. 92 az c. 95). Nakoniec, vo stvrtom oddieli Komisia este posudzuje rôzne tvrdenia strán dohody súvisiace so závaznostou porusenia (odôvodnenia c. 96 az c. 101). 78 Preto je potrebné zamietnut výhradu zalobcu, v zmysle ktorej boli porusenia posúdené cisto formálne, obmedzujúc sa na ich povahu. 79 Dalej je potrebné preskúmat, ci posúdenie závaznosti porusenia Komisiou so zretelom na tri faktory - povahu porusení, rozsah relevantného zemepisného trhu a ich konkrétny dopad na trh - je zjavne nesprávne. - O povahe porusenia 80 V súvislosti z povahou porusení je potrebné pripomenút, ze v zmysle clánku 1 napadnutého rozhodnutia strany porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze uzavreli jednak celosvetovú dohodu o rozdelení trhov, ktorá stanovuje, ze SAS nezabezpecí spojenia prevádzkované Maersk Air z Jutlandu a ze Maersk Air nezacne prevádzkovat letecké spojenia s odletom z Kodane, ktoré prevádzkuje alebo si zelá prevádzkovat SAS, ako aj dohodu s cielom zabezpecit dodrziavanie rozdelenie vnútrostátnych liniek, jednak osobitné dohody o rozdelení trhu s ohladom na urcité medzinárodné linky, najmä dohodu stanovujúcu, ze Maersk Air prestane prevádzkovat spojenie medzi Kodanou a Stokholmom za náhradu, dohodu uzavretú ako náhradu za predchádzajúcu dohodu, ktorá stanovuje, ze SAS zrusí prevádzkovanie linky medzi Kodanou a Benátkami a Maersk Air zacne prevádzku na tejto linke v rovnakom case, a dohodu, ktorá stanovuje, ze SAS prestane ponúkat lety na linke Billund - Frankfurt. 81 Tieto skutocnosti sú nesporné, kedze strany dohody ich uznali pocas správneho konania a zalobca osobitne zdôraznil vo svojej zalobe, ze nespochybnuje porusenia zistené v napadnutom rozhodnutí. 82 V rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu, ktorá smeruje k preukázaniu toho, ze zistené porusenia mali byt kvalifikované ako "závazné" a nie ako "velmi závazné", zalobca v podstate vytýka Komisii, ze prijala cisto formalistický prístup a zohladnila iba povahu porusení, pricom z rozhodovacej praxe Komisie (veci, v ktorých boli vydané rozsudky "Lysín", "Ocelové bezsvíkové rúry" a "Mestské vykurovacie potrubia") a z judikatúry vyplýva, ze iba tie dohody o rozdelení trhu sa kvalifikujú ako "velmi závazné", z ktorých vsetky majú dopad na celý spolocný trh, alebo aspon na jeho podstatnú cast, a spôsobili významnú a skutocnú skodu v rámci hospodárskej sútaze. Aj samotné usmernenia síce spomínajú rozdelenie trhu medzi "velmi závaznými" poruseniami, ale odkazujú iba na dohody sirokého rozsahu a dlhého trvania. Zalobca odkazuje na rozhodnutia Komisie vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky "Cement", "Kartóny" a "Trámy". 83 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze "pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty sa musí zohladnit najmä povaha obmedzení hospodárskej sútaze, pocet a velkost dotknutých podnikov, ich podiel na trhu, ktorý kontrolujú v Spolocenstve, ako aj situácia na trhu v case porusenia" (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 176). Ustálená judikatúra sa obmedzuje na konstatovanie, ze "pri posúdení závaznosti... sa musí zohladnit najmä povaha obmedzení hospodárskej sútaze" (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 246, a rozsudok Lysín, bod 117). Rovnako vo svojom rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia (T-203/01, Zb. s. II-4071, body 258 a 259) Súd prvého stupna rozhodol, ze závaznost porusenia sa dá preukázat s odkazom na povahu a predmet zneuzívajúceho konania a pripomenul, ze "z ustálenej judikatúry vyplýva (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 636, a z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 199), ze skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého konania môzu mat väcsí význam pre stanovenie výsky pokuty, ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov". 84 Je síce rovnako potrebné zohladnit velkost relevantného zemepisného trhu a dopad na trh, ak je meratelný, ale povaha porusenia predstavuje podstatné kritérium pre posúdenie závaznosti porusenia. 85 Co sa týka konkrétnejsie dohôd, ktorých predmetom je - ako v prejednávanej veci - rozdelenie trhu, predovsetkým treba pripomenút, ze podla usmernení medzi "velmi závazné" porusenia patria hlavne horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky skodiace dobrému fungovaniu vnútorného trhu, ktoré sa uvádzajú aj medzi príkladmi dohôd výslovne vyhlásenými za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Okrem toho, ze spôsobujú vázne narusenie hospodárskej sútaze, tieto kartelové dohody odporujú hlavnému cielu Zmluvy ES, integrácii trhu Spolocenstva tým, ze zaväzujú strany k respektovaniu existencie oddelených trhov, casto vymedzených podla státnych hraníc, co vedie k izolácii týchto trhov. Takéto porusenia, najmä v prípade horizontálnych dohôd kvalifikuje judikatúra ako "osobitne závazné" alebo ako "zjavné porusenia" (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). Podla ustálenej judikatúry pri posudzovaní závaznosti porusenia musí Komisia zohladnit nielen osobitné okolnosti daného prípadu, ale aj kontext, v ktorom sa porusenie stalo, a musí dbat o to, aby jej konanie malo odradzujúci úcinok, hlavne v prípade porusení osobitne ohrozujúcich uskutocnenie cielov Spolocenstva (rozsudok Musique Diffusion Française a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 106). 86 Co sa týka výhrady zalobcu, v zmysle ktorej sa predmetné porusenia mali kvalifikovat ako "závazné", pretoze ako "velmi závazné" je mozné kvalifikovat iba porusenia, ktoré sa dotýkajú celého vnútorného trhu a trvajú dlho, táto musí byt zamietnutá. 87 Na jednej strane táto výhrada nie je právne podlozená. V skutocnosti totiz dlzka porusenia nie je kritérium, na základe ktorého sa dá posúdit jeho závaznost, ale predstavuje iba druhý faktor - okrem závaznosti porusenia - stanovený tak v clánku 12 ods. 2 nariadenia, ako aj v usmerneniach pre stanovenie výsky pokuty. Co sa týka zemepisného rozsahu, skutocnost, ze usmernenia pri uvádzaní príkladov porusení kvalifikovaných ako "velmi závazné" odkazujú iba na porusenia, ktoré sa skutocne dotýkali väcsiny clenských státov, sa nemôze vykladat v tom zmysle, ze túto kvalifikáciu môzu mat iba porusenia takéhoto zemepisného rozsahu. Aj keby sa väcsina rozhodnutí a judikatúry o "velmi závazných" poruseniach týkala obmedzení velkého zemepisného rozsahu, ani zmluva, ani nariadenie, ani usmernenia a ani judikatúra nedovolujú prijat záver, ze iba tieto porusenia môzu byt takto kvalifikované. Naopak, ako uz bolo uvedené vyssie, judikatúra priznáva Komisii sirokú mieru volnej úvahy pre urcenie závaznosti porusení a stanovenie výsky pokuty v závislosti od pocetných skutocností, ktoré nie sú obsiahnuté v záväznom alebo taxatívnom zozname kritérií, ktoré sa majú zohladnit. Okrem toho podla ustálenej judikatúry samotná rozhodovacia prax Komisie nie je súcastou právneho rámca upravujúceho pokuty v oblasti hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, T-67/01, Zb. s. II-49, bod 188). 88 V kazdom prípade je potrebné poznamenat, ze urcité porusenia, ktoré neboli "velmi rozsiahle" v zmysle, ako to chápe zalobca, boli predsa kvalifikované ako "velmi závazné". Napríklad rozhodnutie vo veci Volkswagen, v ktorej Súd prvého stupna zamietol zalobu podanú proti rozhodnutiu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189) kvalifikovalo predmetné porusenie ako "velmi závazné", aj ked sa dotýkalo iba Talianska, Nemecka a Rakúska. Podobne v rozsudku z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia (T-368/00, Zb. s. II-4491) Súd prvého stupna potvrdil posúdenie Komisie, ktorá kvalifikovala porusenie týkajúce sa holandského trhu predaja nových motorových vozidiel znacky Opel, ako "velmi závazné". 89 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze aj územie jediného clenského státu, dokonca aj jeho obmedzená cast, sa dá povazovat za podstatnú cast spolocného trh v zmysle clánku 82 ES (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 371 az 375, a z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 15; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, body 74 az 117). 90 Na druhej strane je výhrada skutkovo nepodlozená v rozsahu, v akom sa porusenia zistené v napadnutom rozhodnutí nedotýkajú iba Dánska, ako to uvádza zalobca. V skutocnosti podla odôvodnenia c. 91 napadnutého rozhodnutia relevantný zemepisný trh presahuje EHP. Je potrebné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí sa konstatovalo, ze okrem osobitných dohôd o rozdelení trhu týkajúcich sa niektorých medzinárodných liniek strany dohody uzavreli aj celosvetovú dohodu o rozdelení trhov, ktorá stanovuje, ze SAS nezabezpecí spojenia prevádzkované Maersk Air z Jutlandu a ze Maersk Air nezacne prevádzkovat letecké spojenia s odletom z Kodane, ktoré prevádzkuje alebo si zelá prevádzkovat SAS. Preto - s výhradou dodatocného skúmania dôvodnosti posúdenia velkosti relevantného zemepisného trhu - relevantný zemepisný trh zahrna celý EHP a dokonca ho presahuje, aj ked sa dohoda týka iba spojení s odletom alebo s príletom v Dánsku. 91 Preto je potrebné zamietnut výhradu, v zmysle ktorej sa porusenia nedali na základe ich povahy kvalifikovat ako "velmi závazné". - O velkosti relevantného geografického trhu 92 Po druhé, co sa týka kritéria velkosti relevantného geografického trhu, zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia posúdila geografický dopad porusení chybne a ze dokonca ani neurcila relevantný trh okrem troch osobitne identifikovaných liniek. 93 Na úvod treba povedat, ze táto výhrada je súcastou zalobného dôvodu zalozeného na údajom nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, a teda nejde o zalobný dôvod, prostredníctvom ktorého by zalobca spochybnoval existenciu samotného porusenia. Ako to zdôraznil aj samotný zalobca, zaloba nesmeruje k spochybneniu porusení, ktoré v zmysle clánku 1 napadnutého rozhodnutia - ktorého zrusenie zalobca nenavrhuje - pozostávajú jednak z uzavretia dohôd o troch konkrétnych linkách (Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt), a jednak z uzavretia celosvetovej dohody o rozdelení trhov, ktorá stanovuje, ze SAS nezabezpecí spojenia prevádzkované Maersk Air z Jutlandu a ze Maersk Air nezacne prevádzkovat letecké spojenia s odletom z Kodane, ktoré prevádzkuje alebo si zelá prevádzkovat SAS, ako aj z dohody s cielom zabezpecit dodrziavanie rozdelenie vnútrostátnych liniek. 94 Táto výhrada musí byt posudzovaná v tomto rámci a má sa jej rozumiet tak, ze sa týka iba urcenia velkosti relevantného geografického trhu pre celosvetovú dohodu s cielom posúdit závaznost porusenia. 95 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení c. 90 napadnutého rozhodnutia, ktoré má nadpis "Velkost relevantného geografického trhu" [neoficiálny preklad] Komisia uviedla, ze zrusenie troch liniek s odletom alebo s príletom v Dánsku (Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky, Billund - Frankfurt) bolo iba najviditelnejsím dôsledkom rozdelenia trhu, ale celosvetová dohoda o rozdelení trhov obmedzovala hospodársku sútaz, ktorá by bez tejto dohody existovala, aj na vsetkých ostatných linkách s odletom alebo s príletom v Dánsku (linky s odletom alebo s príletom v iných clenských státoch, státoch EHP alebo iných státoch sveta). SAS, najvýznamnejsia letecká spolocnost severských krajín, totiz mala záruku od Maersk Air, svojho najväcsieho konkurenta v Dánsku na letoch s odletom a/alebo s príletom v Dánsku, ze nezacne prevádzkovat linku s odletom z Kodane, ktorú SAS prevádzkoval, alebo dokonca ani neprevádzkoval, ale si tak mohol zelat urobit. Výmenou získal Maersk Air záruku SAS, ze mu nebude konkurovat na linkách, ktoré prevádzkoval s odletom alebo s príletom v Billunde, druhom najväcsom dánskom letisku. 96 Podobne v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla okrem iného, ze "zabezpecením, ze Maersk Air nebude konkurovat SAS na linkách s odletom [a]/[alebo] s príletom v Kodani, a [ze] SAS nebude konkurovat Maersk Air na linkách s odletom [a]/[alebo] s príletom v Billunde, horizontálne dohody uzavreté medzi SAS a Maersk Air obmedzili hospodársku sútaz na velkom pocte spojení s odletom [a]/[alebo] s príletom v Dánsku vrátane spojení medzi Dánskom a inými clenskými státmi, medzi Dánskom a clenmi EHP a medzi Dánskom a ostatnými státmi sveta. Kedze SAS a Maersk Air sú dve najvýznamnejsie letecké spolocnosti Dánska a Kodan a Billund sú dve najväcsie letiská [tejto] krajiny, na rozdiel od prípadu 'Grécki dopravcovia` sa dopad tohto rozdelenia trhu prejaví v celom EHP, a dokonca ho presiahnu" [neoficiálny preklad]. Ako sa totiz uvádza v odôvodnení c. 1 napadnutého rozhodnutia, SAS, clen Star Alliance, zabezpecuje pravidelné lety do 105 destinácií, z coho sa 40 nachádza v Skandinávii, 56 v ostatných castiach Európy a 9 mimo Európy. 97 Z toho vyplýva, ze aj ked je pravdou, ze predmetnými dohodami nebude ovplyvnená celá letecká doprava v EHP, výhrada zalobcu sa zakladá na nesprávnom chápaní napadnutého rozhodnutia, kedze Komisia iba prijala - právom - záver v odôvodnení c. 91 napadnutého rozhodnutia, ze dopady porusenia sa prejavia v celom EHP, a dokonca ho presiahnu. 98 Ziadne z tvrdení zalobcu nedovoluje spochybnit dôvodnost tohto posúdenia. 99 Predovsetkým, ako to správne tvrdí Komisia, pojem "relevantný geografický trh" sa má chápat ako synonymum pojmu "relevantný zemepisný trh", ktorý sa uvádza v bode 1 A usmernení a odôvodneniach c. 90 a c. 91 napadnutého rozhodnutia. Argumentácia zalobcu nie je velmi jasná, ale zdá sa, ze vytýka Komisii to, ze pod pojmom "relevantný geografický trh" chápe geografickú oblast, v ktorej majú úcinky porusení urcitý dopad. Toto tvrdenie je zjavne nepodlozené, kedze bod 1 A usmernení presne uvádza, ze pri posúdení závaznosti priestupku sa musí zohladnit velkost relevantného geografického trhu. Komisia teda na tieto úcely nemusí presne urcit relevantné trhy, ale iba posúdit väcsí alebo mensí rozsah geografickej oblasti relevantného trhu alebo relevantných trhov. Okrem toho, Komisia nie je povinná presne urcit relevantné trhy dokonca ani pre zistenie porusenia v prípade, ked - ako v prejednávanej veci - zjavným úcelom dohôd je obmedzenie hospodárskej sútaze. 100 Rovnako nepochybne musí byt zamietnuté tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia neidentifikovala iné trhy ako tri trhy upravené osobitnými dohodami, kedze pre urcenie relevantného trhu pouzila metódu "odlet/prílet". 101 Na jednej strane, ako uz bolo uvedené, Komisia nie je na základe bodu 1 A usmernení povinná presne urcit relevantný trh. 102 Na druhej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva právne dostatocne presné urcenie týchto ostatných trhov. Kedze úcelom celosvetovej dohody je obmedzit potenciálnu hospodársku sútaz medzi oboma stranami dohody na vsetkých linkách s odletom a s príletom v Dánsku, je jasné, ze "ostatné" relevantné trhy predstavujú vsetky dvojice "odlet/prílet" vo vztahu k Dánsku. Vo vseobecnosti sú teda ovplyvnené vsetky destinácie s odletom alebo s príletom v Kodani alebo na Jutlande, ktoré strany dohody prevádzkujú, alebo, podla znenia celosvetovej dohody, si zelajú prevádzkovat. Komisia preto po vysvetlení úcelu celosvetovej dohody o rozdelení trhu, ktorým je úplné vylúcenie potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami dohody, správne prijala v odôvodnení c. 43 napadnutého rozhodnutia záver, ze "spolupráca ovplyvnuje vysoký pocet neurcených vnútrostátnych aj medzinárodných trhov pravidelných sluzieb O/P letecky osobnej dopravy s príletom alebo s odletom v Kodani, ako aj v Billunde" [neoficiálny preklad]. 103 Navyse Súd prvého stupna poznamenáva, ze podla odôvodnenia c. 27 napadnutého rozhodnutia samotné strany dohody vo svojom oznámení z 8. marca 1999 tvrdili, ze "relevantný trh je trh poskytovania pravidelných sluzieb leteckej osobnej dopravy v EHP" [neoficiálny preklad], a "upresnili, ze nebolo mozné oddelit a osobitne preskúmat urcité spojenia alebo urcité skupiny spojení, kedze z obchodného hladiska predstavovala dohoda o spolupráci jednotný celok" [neoficiálny preklad]. 104 Nakoniec je potrebné skonstatovat - co vyplýva aj z vyssie uvedených úvah -, ze napadnuté rozhodnutie, v rozpore s tvrdením zalobcu, plne vyhovuje poziadavkám na odôvodnenie v súlade s clánkom 253 ES. 105 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia zalobcu týkajúce sa velkosti relevantného geografického trhu. - O dopade na trh 106 Zalobca v podstate tvrdí, ze porusenia mali len obmedzený, dokonca ziadny skutocný dopad na trh. 107 V tejto súvislosti treba najskôr odmietnut vseobecné tvrdenie, dalej neupresnené, podla ktorého dohody nemali úcinok v tom zmysle, ze vsetky zmeny v dopravných plánoch obidvoch strán dohody boli odôvodnené hospodárskymi a obchodnými úvahami. Ide o jednoduché tvrdenie, dalej nerozvinuté, a preto nespôsobilé vyvrátit úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí smerujúce k preukázaniu úcinkov porusení, ktorých existencia nie je spochybnená. 108 Dalej je potrebné preskúmat jednotlivé tvrdenia týkajúce sa tak troch specifických dohôd, ako aj vseobecnej dohody o rozdelení trhu. 109 Pokial ide o tri linky, ktorých sa strany dohody vzdali, jedna v prospech druhej (Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt zo strany SAS a Stokholm - Kodan zo strany Maersk Air), tvrdenie zalobcu zalozené na tom, ze kazdá zo strán utrpela pred uzavretím dohôd na predmetných linkách straty, nie je relevantné, a to aj za predpokladu, ze by uvedená okolnost bola preukázaná. Na strane jednej treba skonstatovat, ze aj bez ohladu na tieto straty povazovali strany za potrebné alebo aspon za prospesné uzavriet dohody, ktorými sa zaviazali vzdat sa týchto troch liniek. Otázka, ci by sa vzdali uvedených liniek aj vtedy, ak by neuzavreli uvedené dohody, je cisto hypotetická, pretoze strany dohody sa zriekli slobodného rozhodnutia opustit linky alebo nie. Na strane druhej jednoduchá skutocnost, ze letecká spolocnost utrpí v danom okamihu na dopravnej linke straty, nevyhnutne neznamená, ze má záujem sa jej vzdat; to by bol dôvod iba v prípade, ak by linka bola osobitne významná pre celú siet, ktorú prevádzkuje. Je totiz málo pravdepodobné, ze by vsetky letecké spolocnosti boli v kazdom okamihu rentabilné na vsetkých svojich linkách. V kazdom prípade zalobca nepreukázal, ze strany dohody sa rozhodli vzdat liniek na základe cisto hospodárskych úvah vyplývajúcich z analýz uskutocnených v danom období. Naopak, z odôvodnenia c. 66 napadnutého rozhodnutia, ktorý zalobca nespochybnil, vyplýva, ze Maersk Air sa dohodol so SAS na zrusení spojenia Kodan - Stokholm bez toho, aby vykonal hlbsiu hospodársku analýzu o vyuzití tejto linky mimo zimnej sezóny 1998/1999. 110 Pokial ide o dohodu týkajúcu sa linky Kodan - Stokholm, je potrebné pripomenút, ze Komisia skonstatovala v odôvodneniach c. 92 az c. 94 napadnutého rozsudku, ze Maersk Air zrusil linku 27. marca 1999, upresnujúc v odôvodnení c. 93, ze vzhladom na objem co do poctu cestujúcich a poctu letov je linka Kodan - Stokholm jednou z hlavných liniek v rámci Spolocenstva a ze na tejto linke podiel SAS na trhu vzrástol z ... % roku predchádzajúcom nadobudnutiu úcinnosti dohody na... % - podla odhadov - od mája 2000. Z odôvodnenia c. 46 napadnutého rozhodnutia taktiez vyplýva, ze Maersk Air ukoncil zdielanie kódov s Finnair (takisto prevádzkujúcim linku), ktorý sa v dôsledku toho stiahol z linky v máji 2000, a s Alitalia a Swissair (ktoré linku neprevádzkovali). Tieto skutocnosti nie sú zalobcom spochybnené. Je preto zjavné, ze dohoda mala velmi citelný dopad na trh a to tak pre cestujúcich, ako aj pre konkurencné spolocnosti. 111 Zalobca v tejto súvislosti tvrdí, ze mal záujem na tom, aby Maersk Air pokracoval v prevádzkovaní uvedenej linky so styrmi dennými letmi, kedze sám nebol schopný vyuzívat ziskovo celý potenciál dopravy medzi Stokholmom a jeho základnou (HUB) v Kodani. 112 Uvedené tvrdenie musí byt nepochybne zamietnuté. 113 Po prvé, ako uz bolo spomenuté, zalobca mal prospech zo zrusenia linky Maersk Air predovsetkým preto, ze jeho podiel na trhu sa v nadväznosti na odchod Maersk Air citelne zvýsil. 114 Po druhé, toto závazné tvrdenie poukazuje na to, ze napriek údajnej saturácii svojich kapacít bol zalobca sám spôsobilý uspokojit silnejsí dopyt. 115 Po tretie, Komisia v odôvodnení c. 67 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze podla názoru samotných strán dohody príjmy SAS sa po stiahnutí Maersk Air citelne zvýsili a konkrétnejsie v odôvodnení c. 94 napadnutého rozhodnutia, ze "v case rokovaní sa strany domnievali, ze - na základe známeho objemu cestujúcich a moznosti nárastu ceny o 100... DKK - skutocnost, ze sa Maersk Air stiahol zo Stokholmu a z Osla malo pre SAS za následok zvýsenie rocných príjmov priblizne o... DKK (... eur)" [neoficiálny preklad]. Komisia na podporu svojich tvrdení okrem iného upresnila, ze jej predpoklady sa zdajú byt správne, pretoze SAS sa dostala zo straty 27 miliónov svédskych korún (SEK) roku 1998 k zisku 156 miliónov SEK roku 2000, pricom zalobca nespochybnil presnost uvedených údajov. 116 Po stvrté treba skonstatovat, ze ak mal zalobca záujem na tom, aby Maersk Air pokracoval v prevádzkovaní linky, nebol schopný vysvetlit, preco teda povazoval za potrebné uzavriet dohodu smerujúcu k stiahnutiu sa Maersk Air. Toto je o to viac pravdivé, ze na strane jednej zo spisu a osobitne z odôvodnení c. 49 az c. 51 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze linka Kodan - Stokholm bola v centre záujmu pocas rokovaní o rozdelení trhu, pricom zmyslom dohôd o zrusení dalsích dvoch liniek bolo získat primeranú kompenzáciu, a ze na strane druhej zalobca tvrdí, ze ani jedna zo strán dohody neprijala alebo nezrealizovala ziadne rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s jej vlastnými záujmami. V kazdom prípade, ak je pravdivá skutocnost, ze zalobca mal skôr záujem na tom, aby Maersk Air nadalej vykonával svoje aktivity na linke, iba to potvrdzuje, ze dohoda mala skutocný dopad na trh, pricom nie je relevantné, ci mal tento priaznivé alebo nepriaznivé dôsledky na postavenie zalobcu. Následne je preto potrebné skonstatovat, ze dohoda mala v dôsledku saturácie kapacít na linke za následok pozbavenie niektorých cestujúcich moznosti získat "HUB" zo Stokholmu. 117 Dalej, pokial ide o osobitné dohody týkajúce sa liniek Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt, Komisia uviedla v odôvodnení c. 92 napadnutého rozhodnutia, ze SAS zrusilo tieto dve linky ako kompenzáciu za odchod Maersk Air z linky Kodan - Stokholm. Na jednej strane sú tieto skutocnosti dané a vyplýva z nich, ze uvedené dohody mali za následok odstránenie akejkolvek skutocnej konkurencie na týchto dvoch trhoch. Na druhej strane treba skonstatovat, ze zalobca neuviedol ziadne tvrdenie preukazujúce, ze dohody predsa len nemali citelný dopad na trh. Naopak, tvrdenie zalobcu, podla ktorého strany dohody po setrení obmedzili svoju spoluprácu len na jej dovolené aspekty, z coho majú cestujúci prospech najmä vzhladom na otvorenie alebo opätovné otvorenie linky medzi Kodanou a Benátkami, iba potvrdzuje existenciu dopadu inkriminovaných dohôd na trh. 118 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobcu, podla ktorých dohody o rozdelení trhu týkajúce sa troch osobitných liniek mali iba malý dopad na trh, musia byt zamietnuté. 119 Pokial ide o celosvetovú dohodu o rozdelení trhu, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach c. 41 az c. 43, c. 62, c. 69, c. 72 a c. 90 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze vzhladom na dohodu Maersk Air so SAS o zavedení nových spojení z Kodane iba ak to SAS povolí, vsetky spojenia s príletom a odletom z Kodane boli touto dohodou dotknuté a naopak, kedze SAS súhlasil s tým, ze nebude prevádzkovat spojenia zabezpecované uz Maersk Air s odletmi z Jutlandu, dohoda sa takisto dotkla aj týchto spojení. Tiez konstatovala, ze strany sa dohodli na dodrziavaní rozdelenia vnútorných liniek a ze existoval osobitný trh pre letecké dopravné sluzby medzi Kodanou a Bornholmom. V odôvodnení c. 72 Komisia uviedla, ze tri osobitné dohody, ako aj celosvetová dohoda o rozdelení trhu, mali jasne protisútazný ciel a tiez sa v ich dôsledku citelne obmedzila hospodárska sútaz, upresnujúc, ze ich dopad nebol vsade rovnaký, pretoze tie prvé obmedzovali skutocnú konkurenciu, zatial co celosvetová dohoda obmedzila potenciálnu konkurenciu medzi stranami dohody v tom, ze kazdá z týchto strán sa zaviazala neprevádzkovat spojenia z letiska vyhradeného druhej strane. V tejto súvislosti dodala, ze uvedené obmedzenie sa prejavilo tak, ze SAS bol hlavným dopravcom s príletmi a odletmi z Dánska, zatial co Maersk Air bol jeho hlavný dánsky konkurent, pricom podstatná cast leteckej dopravy s odletmi a príletmi z Dánska mala ako východiskový bod alebo destináciu jedno z dvoch letísk uvedených v dohode a Kodan bola jedným z troch letiskových základní SAS, zatial co Maersk Air predovsetkým prevádzkoval svoje linky s odletom alebo príletom do Kodane a Billundu. 120 Nemozno spochybnit, ze uvedené faktory sú dostatocné pre urcenie, ze celosvetová dohoda mala dopad na trh. Na strane jednej zalobca pripustil, ze strany uzavreli túto dohodu a ze dokonca mali záujem ju zrealizovat, a na strane druhej, ze strany dohodu skutocne realizovali a dodrziavali uvedenú celosvetovú dohodu o rozdelení trhu alebo aspon zalobca nespochybnil, ze v súlade s ustanoveniami dohody sa strany stiahli zo spojení vyhradených tej druhej z nich. Komisia okrem iného v tejto súvislosti zdôraznila v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia, ze od nadobudnutia úcinnosti zmluvy sa SAS stiahol z Billundu a Maersk Air bola jediná spolocnost, ktorá z Billundu zaviedla nové spojenia. Okolnost uvedená v odôvodnení c. 23 napadnutého rozhodnutia, ze hoci Komisia nasla zjavné dôkazy týkajúce sa dohody o rozdelení trhu so spojením Kodan - Zeneva, osobitné porusenie nebolo skonstatované, pretoze nariadenie sa uplatnuje len na leteckú dopravu medzi letiskami EHP, iba potvrdzuje, ze dopad dohôd sa neobmedzil len na tri spojenia uvedené zalobcom. 121 Za týchto podmienok zalobný dôvod zalobcu, podla ktorého sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia v tom, ze zvelicila závaznost porusenia tvrdiac, bez predlozenia dôkazu, ze dohody mali dopad aj na iné trhy ako trhy troch osobitných liniek, zatial co v tomto prípade boli dotknuté iba uvedené tri spojenia, nemôze byt prijaté, pretoze spochybnuje samotnú existenciu celosvetovej dohody o rozdelení trhu. 122 Okrem iného, kedze Komisia podla usmernení môze zobrat do úvahy pri posúdení závaznosti porusenia jeho konkrétny dopad na trh iba v prípade, ak je meratelný, a kedze celosvetová dohoda smeruje k odstráneniu potenciálnej konkurencie, ktorej konkrétny úcinok je hypoteticky tazko meratelný, je vhodné skonstatovat, ze Komisia nebola povinná podrobne preukázat konkrétny dopad dohody na trh a kvantifikovat ho, ale mohla sa opriet o odhad pravdepodobnosti tohto úcinku. 123 Tiez treba zamietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého nic nenasvedcuje tomu, ze bez celosvetovej dohody o rozdelení trhu by strany konali odlisne na iných linkách ako Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt. Komisia totiz v súlade s právom v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia skonstatovala toto: "... spolocnosti Maersk Air bolo zabránené konkurovat SAS na linkách, ktoré táto prevádzkovala s odletmi z Kodane a takisto na linkách, ktoré SAS neprevádzkovala, ale mohla mat v úmysle zabezpecit ich prevádzku. Otázka, ci by si Maersk Air upevnil na týchto linkách postavenie alebo nie v prípade, ak by nebol viazaný dohodou uzavretou so SAS, je cisto hypotetická a nie je ziaden dôvod ju polozit, kedze Maersk Air bol práve pozbavený slobodnej vôle rozhodnút sa, ci vstúpi na trh leteckých spojení s odletom z Kodane. Rovnakú úvahu treba uplatnit aj pokial ide o nedostatok slobodnej vôle SAS rozhodnút sa otvorit linky s odletmi z Billundu." [neoficiálny preklad] 124 Takisto tvrdenie zalobcu, podla ktorého dohoda umoznila Maersk Air zaviest spojenia Kodan - Káhira a Kodan - Atény, nie je relevantné, pretoze Komisia v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia správne uviedla toto: "... ziadna okolnost nepreukazuje, ze spolupráca SAS bola na tento úcel nevyhnutná. Maersk Air sa mohol rozhodnút zabezpecit linky nezávislým spôsobom alebo v spolupráci s iným dopravcom ako SAS. Aj za predpokladu, v prospech strán, ze tieto linky mohli byt otvorené prostredníctvom spolupráce medzi Maersk Air a SAS, výhody získané cestujúcimi pouzívajúcimi uvedené spojenia by nevyvázili odstránenie konkurencie na dalsích trhoch." [neoficiálny preklad] 125 Treba este skonstatovat, ze tvrdenie zalozené na uplatnovaní dohody zdielania kódov medzi Maersk Air a British Airways na spojení Kodan - Birmingham v nicom nepodporuje zalobcov názor, podla ktorého rozdelenie trhu malo dopad iba na tri relevantné trhy. Ako je totiz uvedené v odôvodnení c. 19 napadnutého rozhodnutia, z dokumentov získaných v rámci setrenia vyplýva, ze sa rozhodol neodstúpit od vsetkých dohôd zdielania kódov uzavretých Maersk Air a zachovat niektoré z nich s cielom neupútat pozornost a vyhnút sa "problémom s Komisiou". Okrem iného, podla priznania samotného zalobcu, sa Maersk Air a SAS najskôr pokúsili dohodnút na vyuzívaní uvedenej linky a az od 29. októbra 2000, teda po setrení uskutocnenom Komisiou 15. a 16. júna 2000, sa strany dohody rozhodli si konkurovat. 126 S cielom preukázat, ze celosvetová dohoda o rozdelení trhu nemala dopad na trh, sa zalobca nakoniec odvoláva na stúdiu vypracovanú spolocnostou Lexecon, podla ktorej reálny dopad dohody na ceny na linkách s odletmi z Dánska bol minimálny. Okrem toho, ze táto stúdia objednaná zalobcom bola dodaná az v stádiu repliky bez toho, aby zalobca odôvodnil omeskanie v súvislosti s predlozením tohto dôkazu, ako to vyzaduje clánok 48 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, stací pripomenút, ze skonstatované porusenie pozostáva z rozdelenia trhu, a teda sa priamo netýka cien uplatnovaných stranami dohody, a ze tieto svoje konanie zosúladili s rozdelením trhu. 127 Tiez je dôlezité podciarknut, ze stúdia sa zaoberá len dopadom dohody na ceny uplatnované SAS, hoci protisútazná klauzula bola reciprocná, a ze tiez bolo dohodnuté, ze SAS nebude zabezpecovat spojenia prevádzkované Maersk Air s príletmi a odletmi z Billundu. Je zrejmé, ze ak by dohoda neexistovala, SAS by mohol vyvíjat znacný konkurencný tlak na Maersk Air. Ani stúdia ani zalobca neuvádzajú skutocnost spôsobilú preukázat, ze v danej súvislosti dopad dohody neexistuje. 128 Dalej treba zdôraznit, ze ak aj stúdia smeruje k preukázaniu, ze ceny SAS na linkách s odletmi z Dánska, dotknutými celosvetovou dohodou o rozdelení trhu, zostali stabilné v porovnaní s cenami uplatnenými SAS na linkách s odletmi zo Svédska a Nórska neuvedenými v predmetnej dohode, porovnáva vsak iba ceny uplatnené na 20 linkách vybraných spomedzi 105 destinácií prevádzkovaných SAS a nepreukazuje, ze konkurencné podmienky prevládajúce na relevantných a nerelevantných trhoch sú porovnatelné. Okrem iného stúdia preukazuje, ze ceny sa vyvíjali v rámci dvoch regiónov odlisne, ceny uplatnené na linkách s odletom z Dánska vzrástli v porovnaní s tými, ktoré boli uplatnené v súvislosti s odletmi zo Svédska a Nórska v období rokov 1996 az 1999, a následne az do roku 2000 klesali. 129 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobné dôvody zalobcu, ktorých cielom je preukázat, ze Komisia nesprávne posúdila dopad porusení na trh, musia byt zamietnuté. 130 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je povinná preukázat konkrétne úcinky dohody, ak má táto zjavne protisútazný ciel. V rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 83 vyssie (body 258 a 259), v odpovedi na tvrdenie zalobcu, podla ktorého východisková suma mala byt citelne vyssia v dôsledku skutocných úcinkov porusenia, Súd prvého stupna zdôraznil, ze Komisia nepreskúmala vo svojom rozhodnutí konkrétne úcinky daných protisútazných praktík a ze nebola ani povinná vykonat takéto preskúmanie a ze ak aj Komisia uviedla urcité domnienky o úcinkoch protisútazného správania, závaznost porusenia bola preukázaná na základe povahy a ciela protisútazného správania. Súd prvého stupna dalej zdôraznil, ze aspekty týkajúce sa ciela urcitého správania môzu byt pre urcenie výsky pokuty dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú jeho úcinkov. Tiez v rozsudku Thyssen Stahl/Komisia, uz citovanom v bode 83 vyssie, rozhodol Súd prvého stupna v bodoch 635 a 636 takto: "... pre urcenie porusenia clánku 65 ods. 1 [ESUO] nie je potrebné preukázat, ze dané konanie malo protisútazný úcinok. To isté platí aj pokial ide o ulozenie pokuty na základe clánku 65 ods. 5 [ESUO]. Z uvedeného vyplýva, ze úcinok, ktorý mohla mat dohoda alebo zosúladený postup na prirodzenú hospodársku sútaz, nie je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie primeranej výsky pokuty. Ako správne zdôraznila Komisia, okolnosti týkajúce sa aspektu úmyslu, a teda ciela správania, môzu byt v skutocnosti dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú jeho úcinkov..., najmä ak súvisia so skutocne závaznými poruseniami, akými je stanovenie cien a rozdelenie trhov." 131 V prejednávanej veci teda nemôze byt spochybnené, ze predmetné dohody, kedze ustanovujú rozdelenie trhu, majú cisto protisútazný ciel. - O porovnaní s vecou "Grécki dopravcovia" 132 Pokial ide o tvrdenie zalozené na porovnaní s vecou "Grécki dopravcovia", v ktorom Komisia kvalifikovala porusenie ako "závazné" a nie "velmi závazné", treba predovsetkým pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie ako taká neslúzi ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, kedze tento je definovaný v nariadení c. 17 alebo v ekvivalentných odvetvových nariadeniach, akým je v tomto prípade nariadenie, a v usmerneniach (rozsudky LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, body 234 a 337, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 254). Skutocnost, ze Komisia sa v minulosti domnievala, ze porusenia urcitého typu mali byt kvalifikované ako "závazné", ju nesmie zbavovat moznosti v neskorsích prípadoch ich povazovat za "velmi závazné", ak sa to javí nevyhnutné pre realizovanie politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Musique Diffusion Française a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 105 az 108, a Lysín, bod 56). 133 Z uvedeného vyplýva, ze z porovnania s vecou "Grécki dopravcovia", v ktorej Komisia kvalifikovala porusenie ako "závazné", nie je mozné vyvodit, ze by Komisia nemohla kvalifikovat porusenie v tejto veci ako "velmi závazné". 134 Dalej treba skonstatovat, ze na základe porovnania týchto dvoch vecí nie je v kazdom prípade mozné stanovit, ze porusenia v prejednávanej veci by mali byt kvalifikované ako "závazné". 135 Okrem toho, ze rozhodnutie "Grécki dopravcovia" sa týkalo dohody o cene na troch námorných spojeniach medzi Patras (Grécko) a tromi talianskymi prístavmi a nie, ako v prejednávanej veci, osobitných dohôd o urcitých linkách sprevádzaných celosvetovou dohodou o rozdelení trhu, Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia, ze porusenia skonstatované vo veci "Grécki dopravcovia", týkajúce sa stanovenia cien, boli mensieho rozsahu ako v prejednávanej veci. 136 Po prvé, v danej veci strany dohody nezrealizovali vsetky protiprávne dohody a zacali si konkurovat ponúkaním znízených cien. 137 Po druhé, grécke orgány podporovali dopravcov pocas obdobia porusovania v udrziavaní dohodnutého zvysovania cien na hranici miery inflácie tak, aby ceny v oblasti intrakomunitárnej námornej dopravy zostali medzi najnizsími v rámci Spolocenstva. Zalobca vsak nijako nepreukázal, ze by to isté platilo v prejednávanej veci. 138 Po tretie, ak aj vzhladom na pocet cestujúcich boli tri linky, pre ktoré boli skonstatované porusenia vo veci "Grécki dopravcovia" (Ancône - Patras, Bari - Patras a Brindisi - Patras), porovnatelnej velkosti ako spojenie Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt, treba pripomenút, ze v prejednávanej veci rozdelenie trhov medzi SAS a Maersk Air zasahuje tiez mnozstvo dalsích liniek. Aby Maersk Air nekonkuroval SAS na linkách s príletmi a/alebo odletmi z Kodane a SAS nekonkuroval Maersk Air na linkách s príletmi a/alebo odletmi z Billundu, obmedzili horizontálne dohody o rozdelení trhov medzi SAS a Maersk Air hospodársku sútaz na velkom pocte spojení s príletmi a/alebo odletmi z Dánska, vrátane spojení medzi Dánskom a dalsími clenskými státmi, medzi Dánskom a clenmi EHP a medzi Dánskom a ostatnými státmi na celosvetovej úrovni. Vzhladom na to, ze SAS a Maersk Air sú dve hlavné letecké spolocnosti v Dánsku a ze Kodan a Billund sú dve najväcsie letiská v krajine, dôsledky uvedeného rozdelenia sa prejavili v celom EHP, aj nad jeho rámec, na rozdiel od vývoja vo veci "Grécki dopravcovia". 139 Je tiez potrebné upresnit, ze v rozhodnutí "Grécki dopravcovia" sa Komisia domnievala, ze dohoda o cene svojou povahou zakladá velmi závazné porusenie a iba z dôvodu existencie osobitných okolností dospela k záveru, ze ide o porusenie "závazné". Ako vyplýva z odôvodnenia c. 148 rozhodnutia "Grécki dopravcovia", tri faktory, ktoré viedli Komisiu k zmierneniu závaznosti porusenia, nie sú v prejednávanej veci prítomné. Zalobca nespochybnuje neexistenciu prvých dvoch faktorov v prejednávanej veci (konkrétne, ze strany, aj napriek dohode, si zacali cenovo konkurovat a ze z dôvodu tlaku vnútrostátnych orgánov zostali ceny jednými z najnizsích v Spolocenstve). Ak sa zalobca odvoláva na tretí faktor, nie je to správne, ako bolo rozhodnuté vyssie, pretoze spáchané porusenie v prejednávanej veci je z geografického hladiska rozsiahlejsie ako porusenie sankcionované v rozhodnutí "Grécki dopravcovia". Záver o kvalifikácii porusení 140 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze nielenze vec "Grécki dopravcovia" neposkytuje vyuzitelný základ pre prekvalifikovanie porusení v prejednávanej veci, ale naopak, skôr má povahu potvrdzujúcu dôvodnost kvalifikácie porusenia ako "velmi závazného", pretoze, na strane jednej, osobitné okolnosti, ktoré umoznili zmiernit závaznost porusenia vo veci "Grécki dopravcovia" neboli v prejednávanej veci naplnené a na strane druhej, predmetné porusenia majú z geografického hladiska zjavne sirsí rozsah. 141 Za týchto podmienok Komisia v súlade s právom, vzhladom na povahu porusenia, na velkost predmetného geografického trhu a dopadu porusenia na trh, dospela k záveru, ze SAS a Maersk Air spáchali velmi závazné porusenie. 142 Ziadne z ostatných tvrdení uvedených zalobcom nie je spôsobilé spochybnit predmetnú analýzu. 143 Predovsetkým, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého skutocnost, ze Komisia urcila východiskový bod pokuty pre Maersk Air na 14 miliónov eur by mala implikovat kvalifikovanie porusenia ako "závazného" a nie "velmi závazného", kedze usmernenia urcujú pre porusenia kvalifikované ako "velmi závazné" minimálnu výsku pokuty na 20 miliónov eur, stací zdôraznit, ze závaznost porusenia vymedzuje výsku pokuty a nie naopak. Preto, ako bolo rozhodnuté vyssie, Komisia v súlade s právom dospela v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze dohoda o rozdelení trhu uzavretá medzi SAS a Maersk Air predstavuje velmi závazné porusenie. 144 V súvislosti s tvrdením, podla ktorého zalobca prostredníctvom porusení nezarobil nenálezitý zisk, a Komisia teda nemohla uplatnit ustanovenie usmernení, na základe ktorého "základná suma bude zvýsená v prípade potreby zvýsit pokutu za úcelom prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel", je najmä potrebné zdôraznit, ze tento zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom výklade usmernení, ako aj napadnutého rozhodnutia. Usmernenia totiz stanovujú v bode 2 piatej zarázke moznost zvýsit sankciu za úcelom prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel z dôvodu pritazujúcich okolností a nie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Ako je výslovne uvedené v odôvodnení c. 116 napadnutého rozhodnutia, Komisia zvázila, ze v danom prípade neexistujú pritazujúce okolnosti a teda nezvýsila pokutu ulozenú zalobcovi z dôvodu nenálezitého zisku, ktorý zarobil. Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 145 Súd prvého stupna vsak napriek tomu preskúma toto tvrdenie, nie vsak preto, ze sa ním má preukázat, ze porusenie nemôze byt kvalifikované ako "velmi závazné", ale ako odlisný zalobný dôvod, podla ktorého bola pokuta zalobcu stanovená v neprimeranej výske, pretoze bola zalozená na mylnej domnienke, ze stiahnutie sa Maersk Air z linky Kodan - Stokholm mu prinieslo zvýsenie rocných príjmov o... DKK. 146 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry (rozsudky CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 340, a Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 64 vyssie, bod 217) skutocnost, ze podnik v dôsledku porusenia nezískal ziaden zisk, nemôze bránit tomu, aby mu bola ulozená pokuta, pretoze inak by sa stratil jej odradzujúci charakter (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 46 a 47). Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nie je povinná pri urcení výsky pokút preukázat, ze v dôsledku porusenia dané podniky získali nenálezitú výhodu, ani prípadne nie je povinná zohladnit, ze v dôsledku porusenia nebol nadobudnutý prospech (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, dalej len "Cement", bod 4881). 147 Podla bodu 5 písm. b) usmernení, obsahujúceho viacero vseobecných poznámok, "v závislosti od okolností po prevedení... výpoctov je potrebné brat do úvahy urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodené vinníkmi... na úcely nálezitého prispôsobenia pokút týmto okolnostiam" [neoficiálny preklad]. Uz bolo ale rozhodnuté, ze uvedené neznamená, ze by Komisia bola povinná za vsetkých okolností preukázat na úcely stanovenia výsky pokuty financnú výhodu viazucu sa na zistené porusenie. Iba poukazuje na jej vôlu viac prihliadat na tento aspekt a vychádzat z neho pri výpocte výsky pokút, pokial ho môze aspon priblizne odhadnút (rozsudok Cement, bod 4885). 148 Je preto potrebné predovsetkým preskúmat, ci sa v napadnutom rozhodnutí pri urcovaní závaznosti skutocne prihliadlo na zisk získaný stranami dohody v dôsledku porusení. 149 V tejto súvislosti je dôlezité pripomenút, ze pod názvom "Skutocný dopad porusenia" uvedenom v casti zaoberajúcej sa závaznostou porusenia Komisia najskôr skonstatovala, v odôvodneniach c. 92 a c. 93, ze "najzjavnejsie dôsledky porusenia boli takéto: Maersk Air zrusil linku Kodan - Stokholm... SAS zrusil linku Kodan - Benátky a spojenie Billund - Frankfurt... Na linke Kodan - Stokholm sa zvýsil podiel SAS na trhu z... % na... %]". Uvedené úcinky sú dané a preukazujú, ze SAS získal z porusenia výhodu, co nebolo spochybnené, zvýsením svojho podielu na trhu. Komisia dalej uvádza v odôvodnení c. 94 napadnutého rozhodnutia, ze "v case rokovaní sa strany domnievali - na základe známeho objemu cestujúcich a moznosti nárastu cien o 100... DKK - ze skutocnost, ze Maersk Air sa stiahol zo Stokholmu a Osla, mala pre SAS za následok zvýsenie rocných príjmov priblizne o... DKK (... eur)" a v odôvodnení c. 95 ze "vzhladom na to, ze celosvetová dohoda o rozdelení trhu uzavretá medzi SAS a Maersk Air zasahuje mnozstvo spojení s príletmi a odletmi z Dánska, Komisia sa domnieva, ze zisky získané z porusenia sú ovela vyssie ako uvedený odhad". Preto sa mozno domnievat, ze Komisia urcitým spôsobom prihliadla na zisky, ktoré nadobudli strany dohody v dôsledku porusenia, pricom tento faktor nemôze byt povazovaný ako východiskový bod pri urcení pokuty, ale faktor, na ktorý sa prihliadlo pri vymedzení závaznosti porusenia, a preto spôsobilý hrat urcitú rolu pri výpocte pokuty. 150 Zalobca popiera, ze porusenie malo za následok zvýsenie jeho rocných príjmov priblizne o... DKK. 151 V tejto súvislosti treba zdôraznit, po prvé, ze odôvodnenie c. 94 napadnutého rozhodnutia iba uvádza, ze "v case rokovaní sa strany domnievali...". Nejde teda o odhad urobený Komisiou, ale samotnými stranami pocas rokovaní o dohodách. 152 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia c. 53 napadnutého rozhodnutia, tento odhad je prítomný v zhrnutí stretnutia z 25. augusta 1998 skupiny osôb zodpovedných za projekt (SAS/Maersk Air). V rozpore s tvrdením zalobcu nejde teda len o "bezvýznamnú poznámku náhodne urobenú zástupcom Maersk [Air]", ale zhrnutie stretnutia, na ktorom sa SAS zúcastnil. 153 Po tretie, ak aj zalobca tvrdí, ze tento odhad bol súcastou dokumentu vypracovaného Maersk Air a ze nikdy nebol schválený SAS, z odpovedí na písomné otázky Súdu prvého stupna vyplýva, ze tento dokument bol prilozený k oznámeniu výhrad a ze úcastníci konania uznali skutocnosti a porusenia uvedené v oznámení. 154 Po stvrté zalobca tvrdí, ze informácia je rozporuplná, pretoze ceny na linke Kodan - Stokholm sa nevyvíjali odlisne od cien uplatnovaných na porovnatelných linkách, ktoré neboli dohodou dotknuté. Toto tvrdenie uz bolo zamietnuté v úvahách týkajúcich sa skutocného dopadu porusení predovsetkým z dôvodu, ze linky Kodan - Oslo a Stokholm - Oslo nemôzu byt povazované za linky, ktorých sa dohoda nedotkla, a to vzhladom na celosvetovú dohodu o rozdelení trhu a na skutocnost, ze podla zhrnutia stretnutia z 25. augusta 1998 rozobratého v odôvodnení c. 53 napadnutého rozhodnutia sa Maersk Air zaviazal stiahnut z Osla. 155 Po piate, zalobca vo svojej replike tvrdí, ze odhad... DKK musí byt obmedzený na... DKK, pretoze spojenie Kodan - Oslo nikdy nebolo predmetom rozdelenia trhov. Ako správne zdôraznuje Komisia, uvedené tvrdenie nemôze byt prijaté, pretoze by viedlo k spochybneniu existencie celosvetovej dohody o rozdelení trhu a zalobca nespochybnil ani skutkové okolnosti, ani existenciu porusení. Okrem iného zalobca nepreukázal dostatocne z právneho hladiska, ze spojenie nebolo predmetom rozdelenia trhov. 156 Po sieste, zalobný dôvod musí byt v kazdom prípade zamietnutý, pretoze zalobca sa obmedzuje len na spochybnenie existencie zisku nadobudnutého z porusenia, avsak bez toho, aby predlozil v tomto smere najmensí dôkaz. Naopak, ako bolo uvedené vyssie, Komisia tvrdila, bez protirecenia zalobcu, ze odhady strán sa ukázali správne, pretoze SAS sa dostal zo straty 27 miliónov DKK roku 1998 k zisku 36 miliónov DKK v nasledujúcom roku a zisku 156 miliónov DKK roku 2000. 157 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na tom, ze porusenia mali byt kvalifikované ako "závazné" a nie ako "velmi závazné", musí byt zamietnutý. - O zohladnení obratu 158 V rámci tohto prvého zalobného dôvodu zalobca dalej namieta, ze Komisia vypocítala pokutu na základe obratu, hoci usmernenia sa o nom vôbec nezmienujú, a dopustila sa pochybenia v tom zmysle, ze porovnala konsolidovaný obrat skupiny SAS s obratom Maersk Air bez zohladnenia skutocnosti, ze Maersk Air bol súcastou skupiny A. P. Mřller. 159 Je potrebné skonstatovat, ze táto námietka nie je relevantná v rámci prvého zalobného dôvodu, ktorý sa týka urcenia závaznosti porusení. Súd prvého stupna ju vsak dalej preskúma ako samostatný zalobný dôvod. 160 Treba v prvom rade pripomenút, ze usmernenia zaviedli nový postup pri výpocte pokút. Zatial co predtým postup Komisie spocíval vo výpocte pokuty v pomere k obratu daných podnikov, usmernenia sú viac zalozené na zásade pevnej sumy, východisková suma je vsak stanovená absolútne, v závislosti od skutocnej závaznosti porusenia, následne zvýsená v závislosti od dlzky trvania porusenia a nakoniec prispôsobená v závislosti od pritazujúcich a polahcujúcich okolností. Uvedená metóda bola výslovne potvrdená judikatúrou (pozri najmä rozsudok Grafitové elektródy, body 189 az 193). V metóde ustanovenej usmerneniami vystupuje obrat iba ako druhotné kritérium pri úprave pokuty v rámci súm stanovených usmerneniami pre jednotlivé kategórie porusení ("menej závazné", "závazné" a "velmi závazné"). 161 V rozpore s tvrdením zalobcu Komisia neuplatnila, ako vyplýva aj z odôvodnení c. 87 az c. 103 napadnutého rozhodnutia, metódu výpoctu zalozenú na dotknutých údajoch o obrate, ale vychádzala z kvalifikácie porusenia - v tomto prípade ako "velmi závazného" - a následne prihliadla v odôvodneniach c. 104 az 106 napadnutého rozhodnutia, v súlade s usmerneniami, na skutocný dopad protiprávneho konania kazdého z dvoch podnikov, pricom zobrala do úvahy existenciu velkého rozdielu v ich velkosti. 162 Výslovne sa domnievajúc, ze strany sa dopustili rovnakého druhu porusenia a aj napriek skutocnej vyvázenosti dohody, kedze dohoda v zásade predpokladala nadobudnutie rovnakej miery prospechu obidvoma podnikmi, Komisia podla odôvodnenia c. 104 napadnutého rozhodnutia prihliadla na tieto faktory: "- SAS je hlavná skandinávska letecká spolocnost, zatial co Maersk Air je spolocnost ovela mensia. Roku 2000 obrat SAS dosiahol 4,917 miliárd eur proti 458,6 miliónom eur Maersk Air (teda 10,7-krát nizsí). Obrat 757,6 miliónov eur dosiahnutý SAS vo vztahu k Dánsku je 1,65-krát vyssí ako obrat Maersk Air, - dohoda posilnila trhovú silu SAS: na jednej strane umoznila tejto spolocnosti zaclenit do svojej siete linky, na ktorých strany zdielali kód (SAS presadila svoj kód na linkách Maersk Air, zatial co Maersk Air svoj kód na linkách nepouzil); na druhej strane vernostný program SAS mohol byt pouzitý na linkách Maersk Air, a to na získanie bodov a zároven na ich výmenu za letenky." [neoficiálny preklad] 163 Komisia v dôsledku vyssie uvedeného v odôvodnení c. 105 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze "porusenia, ktorých sa dopustil SAS, boli podstatnejsie ako porusenia, ktorých sa dopustil Maersk Air" [neoficiálny preklad], ale ze to vsak neznamená "ze výska pokút udelených týmto dvom spolocnostiam presne odráza rozdiel v obratoch" [neoficiálny preklad]. Vzhladom na rozdiel vo velkosti medzi stranami dohody a potrebe urcit pokutu vo výske dostatocne odrádzajúcej, stanovila Komisia v odôvodnení c. 106 napadnutého rozhodnutia východiskový bod pre urcenie pokút na 35 miliónov eur pre SAS a na 14 miliónov eur pre Maersk Air. 164 Z uvedených castí napadnutého rozhodnutia vyplýva, v rozpore s tvrdením zalobcu, ze Komisia nevypocítala pokutu len na základe celkového obratu alebo len na základe obratu dosiahnutého na relevantnom trhu súvisiacom s Dánskom, ale prihliadla na údaje týkajúce sa obidvoch typov obratov, aby urcitým spôsobom upravila východiskový bod pokuty udelenej kazdej zo strán dohody, ktoré sa dopustili rovnakého druhu porusenia. 165 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri urcovaní pokút a ze predovsetkým môze zohladnit jeden alebo druhý typ obratu v závislosti od okolností vlastných danému prípadu. Súd prvého stupna, pripomínajúc, ze jediná výslovná zmienka o obrate obsiahnutá v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka najvyssej hranice, ktorú nemôze výska pokuty presiahnut a ze táto sa povazuje za hranicu celkového obratu (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 119), rozhodol, ze "v rámci dodrzania tejto hranice Komisia v zásade môze urcit pokutu na základe obratu podla svojej volby, vzhladom na geografický rozsah a dotknuté výrobky (rozsudok Cement, bod 5023) bez toho, aby bola povinná prihliadnut konkrétne na celkový obrat alebo na obrat dosiahnutý na geografickom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov" a ze "ak aj usmernenia nestanovujú výpocet pokút podla vymedzeného obratu, taktiez nebránia tomu, aby sa na daný obrat prihliadalo pod podmienkou, ze pri uskutocnenej volbe sa Komisia nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia" (rozsudok Grafitové elektródy, bod 195). 166 Z uvedeného vyplýva, ze na úcely urcenia výsky pokuty je Komisia oprávnená prihliadnut na obrat podla svojho výberu, pokial sa toto nejaví byt neprimerané vzhladom na okolnosti daného prípadu. Podla judikatúry tiez Komisia nie je povinná pri urcovaní výsky pokút zaistit, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení, aby konecné sumy pokút odrázali vsetky odlisnosti medzi danými podnikmi, co sa týka ich celkových obratov (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 385 a tam citovaná judikatúra). 167 Kedze zalobca nepreukázal, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ani neuviedol, v com bola jej volba neprimeraná, jeho zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 168 Pre úplnost treba este zdôraznit, ze východiskový bod pre urcenie pokút stanovený na 35 miliónov eur pre SAS a na 14 miliónov eur pre Maersk Air, predstavuje 4,62 % a 3,05 % ich obratov dosiahnutých vo vztahu k Dánsku alebo 0,7 % a 3,05 % ich celkových obratov. Ak sa zohladní obrat dosiahnutý vo vztahu k Dánsku, zalobca bol sankcionovaný o málo prísnejsie ako Maersk Air (4,62 % proti 3,05 %), zatial co ak sa zoberie do úvahy celkový obrat, zalobca bol sankcionovaný ovela menej prísne ako Maersk Air (0,7 % v porovnaní s 3,05 %). Teda, na strane jednej z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia skôr vychádzala, v súlade so svojím oprávnením, z obidvoch typov obratov a na strane druhej, kedze strany dohody sa dopustili rovnakého porusenia a získali z neho vyrovnaný prospech a usmernenia sú zalozené na zásade pevnej sumy, na základe ktorej sa pokuta stanovuje viac so zretelom na závaznost porusenia ako na obrate daných podnikov, východiskový bod, z ktorého sa v tomto prípade vychádzalo, sa nezdá byt zatazený vadou zjavne nesprávneho posúdenia alebo porusujúci zásadu rovnakého zaobchádzania. 169 Zdá sa, ze zalobca spochybnuje skutocnost, ze Komisia viac prihliadla na celkový obrat ako na obrat dosiahnutý vo vztahu k Dánsku. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia môze pri výpocte pokuty pre podnik predovsetkým prihliadnut na jeho velkost a ekonomickú silu (rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 120, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, body 89 a 90). Okrem iného, pokial ide o meratelnost financnej kapacity úcastníkov dohody, judikatúra uznala relevantnost celkového obratu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 a 86). Komisia nevychádzala len z celkového obratu, preto tvrdenie musí byt zamietnuté. 170 Nakoniec, kedze zalobný dôvod zalobcu, hoci nie je jasne uvedený, spocíval skôr na spochybnení skutocnosti, ze Komisia nezobrala do úvahy príslusnost Maersk Air ku skupine A. P. Mřller, stací skonstatovat, ako správne uvádza Komisia, ze na strane jednej ostatní clenovia skupiny A. P. Mřller boli aktívni v odvetviach podstatne odlisných od leteckej dopravy, napríklad v námornej doprave alebo energetike, a na strane druhej Komisia zohladnila príslusnost Maersk Air k tejto skupine, v dôsledku coho zamietla v odôvodnení c. 118 napadnutého rozhodnutia existenciu polahcujúcej okolnosti zalozenej na tom, ze ide o jej prvé porusenie. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze sa Komisia dopustila pochybenia v prospech Maersk Air tým, ze neprihliadla na jeho príslusnost k skupine A. P. Mřller, táto okolnost nemôze tvorit opodstatnený dôvod pre znízenie pokuty udelenej zalobcovi, kedze nic neumoznuje namietat protiprávnost konania v prospech tretieho. 171 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze námietky a tvrdenia uvedené v rámci prvého zalobného dôvodu musia byt zamietnuté. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 172 Zalobca tvrdí, ze odhad dlzky trvania porusení Komisiou, podla ktorého porusenia trvali od 5. septembra 1998 do 15. februára 2001, je nesprávny. 173 Pokial ide o dátum zacatia porusení, zalobca tvrdí, ze situacná správa z 5. septembra 1998 týkajúca sa prípadného spojenectva medzi SAS a Maersk Air, hoci obsahuje zásadnú dohodu o mnohých bodoch, ktoré boli neskôr realizované, nemôze byt povazovaná za dohodu v zmysle clánku 81 ES. Rozdelenie trhu dohodnuté medzi SAS a Maersk Air úzko súviselo s dohodou o spolupráci z 8. októbra 1998 a neexistovalo autonómne. Zalobca tvrdí, ze situacná správa z 5. septembra 1998 nepredstavuje dohodu ani zosúladený postup, pretoze evokovala iba prípadné budúce konanie, ktorého realizácia predpokladala uzavretie konecnej zmluvy. Porusenia mohli preto zacat najskôr k dátumu dohody o spolupráci strán, konkrétne 8. októbra 1998. 174 Zalobca okrem iného vo svojej replike tvrdí, ze bez ohladu na dlzku trvania porusenia, Komisii pri stanovovaní výsky pokuty prinálezí urcit dlzku trvania protisútazných úcinkov dohody a nie dlzku trvania porusenia. Akékolvek budú závery Súdu prvého stupna v prejednávanej veci o dlzke trvania predmetnej dohody, táto nemala protisútazné úcinky pred 8. októbrom 1998. 175 Pokial ide o dátum ukoncenia porusovania, zalobca tvrdí, ze v nadväznosti na setrenie in situ vykonané Komisiou 15. júna 2000 okamzite ukoncil voci Maersk Air konanie, ktoré bolo v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti tvrdí, ze vsetky stretnutia naplánované spolocnostou Maersk Air boli zrusené alebo sa uskutocnili pod kontrolou interných a externých právnych poradcov, ktorí mu poskytovali poradenstvo v otázkach, do akej miery sú predpokladané kontakty s Maersk Air prípustné. 176 V kazdom prípade korespondencia adresovaná spolocnostou Maersk Air 21. augusta 2000 Komisii a SAS jasne vyjadrovala záväzok Maersk Air ukoncit akúkolvek spoluprácu v oblasti urcovania cien alebo rozdelenia trhov. 177 Zalobca tvrdí, ze porusenia pravidiel hospodárskej sútaze formou rozdelenia trhu sa ukoncili zrusením obmedzení dohodnutých stranami a ze neexistuje ziadna povinnost, ktorá by zaväzovala strany dohody prijat aktívne opatrenia spocívajúce v opätovnom navrátení sa na deficitný trh. 178 Vzhladom na jednostranné odstúpenie jedného z úcastníkov dohody, Maersk Air, clánok 81 ES sa uz od 21. augusta 2000 nemohol uplatnovat, ak by aj SAS v danom okamihu mala záujem pokracovat v dodrziavaní dohody. 179 Zalobca tvrdí, ze Komisia nebola oprávnená nebrat do úvahy jednostranné vyhlásenie Maersk Air z 21. augusta 2000 ako dôkaz jeho odstúpenia, pretoze k tomuto dátumu este nezaslala oznámenie výhrad. Bolo by totiz nelogické, ak by Komisia pripísala dôlezitost listu adresovanému SAS spolocnosti Maersk Air z 15. februára 2001 a zároven by neprihliadla na podobný list adresovaný 21. augusta 2000 Maersk Air spolocnosti SAS. Takáto nedbanlivost by znamenala nedodrzanie povinnosti ulozenej Komisii, a to prihliadnut na informácie, ktoré sú jej poskytnuté. 180 Zalobca sa domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked uplatnila zvýsenie pokuty o 25 % namiesto zvýsenia o 17 %, ktoré by sa uplatnilo, ak by sa zobrali do úvahy dátumy 8. október 1998 a 15. jún 2000. 181 Komisia tvrdí, ze druhý zalobný dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdom prvého stupna 182 Zalobca spochybnuje závery Komisie týkajúce sa dátumov zacatia a ukoncenia porusenia. 183 Pokial ide o dátum zacatia porusenia je potrebné skonstatovat, ze Komisia v súlade s právom stanovila dátum na 5. september 1998. Situacná správa z 5. septembra 1998, prevzatá v odôvodnení c. 50 napadnutého rozhodnutia, uvádza toto: "Kedze zdielanie kódov a úcast Maersk Air na Eurobonusoch na CPH - STO nie je mozná, alebo prinajmensom pocas fázy 1 (leto 1999 - zima 1999/2000) a mozno aj pocas dlhsieho obdobia, a vzhladom na nezanedbatelné riziko vysetrovania a/alebo ziadostí o informácie [Európskej únie] týkajúcich sa spolupráce medzi Maersk Air a SAS, ak by boli vsetky nálezitosti stanovené v hlavnej ústnej dohode naraz zrealizované pocnúc letom 1999, stanovíme v nasej dohode o zásadách zmenu niektorých castí tejto ústnej dohody... V dôsledku toho existuje teraz dohoda v týchto bodoch: a) Maersk Air ukoncí prevádzku CPH - STO a CPH - GVA 28. marca 1999." 184 Z uvedeného dokumentu jasne vyplýva, ze 5. septembra 1998 uz bola dohoda medzi stranami uzavretá, aj ked mala byt zrealizovaná az neskôr, najmä preto, aby nevyvolala podozrenie Komisie, a ze strany dohody stratili v uvedenom okamihu autonómiu. 185 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého rozdelenie trhu bolo úzko späté s dohodou o spolupráci z 8. októbra 1998, musí byt tiez zamietnuté, kedze zalobca ho nepodlozil ziadnym dôkazom. 186 Takisto tvrdenie, podla ktorého sa Komisia mala skôr riadit dlzkou trvania úcinkov porusenia ako dlzkou trvania samotného porusenia, je zjavne nedôvodné, pretoze uz len jednoduché uzavretie dohody, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz porusením clánku 81 ods. 1 ES, predstavuje ako také porusenie tohto ustanovenia, nezávisle od efektívnosti realizácie takejto dohody (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 15). 187 Nakoniec, z odôvodnenia c. 108 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Maersk Air uznal vo svojej odpovedi na oznámenie výhrad, ze porusenia zacali 5. septembra 1998. 188 Z uvedeného vyplýva, ze námietka zalozená na nesprávnom urcení dátumu zacatia porusenia musí byt nepochybne zamietnutá. 189 Súd prvého stupna pre úplnost zdôraznuje, ze sa zdá, ze porusenie dokonca zacalo skôr najmä v tom zmysle, ze strany sa 5. septembra 1998 dohodli na zmene urcitých castí ich ústnej dohody. Dokument Maersk Air datovaný 8. januára 1998, uvedený v odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia, tiez naznacuje vedenie rokovaní pocas celého roku 1998 a spolocný hlavný ciel strán dohody vymedzit linky, ktoré budú prevádzkované kazdou z nich a uvádza, ze SAS vyzaduje, aby Maersk Air "obmedzil rozvoj spojení s odletom z Kodane, co bolo vzájomne dohodnuté". 190 Pokial ide o ukoncenie porusenia, zalobca tvrdí, na prvom mieste, ze Komisia mala dátum ukoncenia stanovit na den zacatia setrení, teda 15. júl 2000, pretoze k uvedenému dátumu ukoncil vsetko zakázané konanie. 191 Uvedené tvrdenie musí byt zamietnuté. 192 Po prvé, zalobca v tejto súvislosti neuvádza ziaden dôkaz, ale obmedzuje sa na tvrdenie, ze od tohto okamihu vsetky plánované stretnutia s Maersk Air boli zrusené alebo sa uskutocnili v prítomnosti jeho právnych poradcov. 193 Po druhé, skutocnost, ze "zakázané stretnutia" sa uz nekonali, za predpokladu, ze nastala, nie je spôsobilá preukázat, ze uzavreté a realizované dohody o rozdelení trhov boli ukoncené. 194 Po tretie, prítomnost právnych poradcov zalobcu nemôze byt vnímaná tak, ze zaistuje absolútnu legalitu uvedených stretnutí. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ako vyplýva predovsetkým z odôvodnenia c. 89 napadnutého rozhodnutia, ze advokáti strán dohody vedome poskytli spoluprácu pri vytváraní zakázaných dohôd. V zhrnutí stretnutia osôb zodpovedných za projekt zo 14. augusta 1998 sa uvádza, ze "casti dokumentov porusujúce clánok [81] ods. 1 [ES], aj v prípade, ak nie je mozné dospiet k dohode a zaznacit ich na papier, musia v kazdom prípade existovat v písomnej podobe a byt ulozené v kanceláriách advokátov obidvoch strán...". Podla iného zhrnutia sa jeden zástupca SAS obával "ze situacná správa bude kolovat v aktuálnej forme" a zelal si, "aby bola zmenená a aby urcité casti boli odstránené, ako to navrhovali advokáti...". 195 Zalobca v druhom rade tvrdí, ze korespondencia adresovaná 21. augusta 2000 spolocnostou Maersk Air Komisii a SAS jasne vyjadrovala záväzok Maersk Air zastavit vsetku spoluprácu. 196 Uvedené listy vsak nemôzu byt vnímané tak, ze ukoncujú dohody alebo predstavujú dôkaz, ze tieto boli ukoncené. 197 Na strane jednej, v liste adresovanom 21. augusta 2000 Komisii Maersk Air iba uvádza, ze "ako bolo uvedené na stretnutí z 10. augusta 2000, Maersk Air... okamzite ukoncil akúkolvek spoluprácu so SAS v oblasti rozdelenia trhu a stanovenia cien" a ze "tento list [mu] umoznil potvrdit uvedenú pozíciu Maersk Air...". Komisia správne uviedla v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, ze tento list nemá ziaden dopad na existenciu dohôd a nepreukazuje naviac, ze Maersk Air skutocne odstúpil od týchto dohôd uzavretých so SAS. 198 Na strane druhej, v liste z 21. augusta 2000 adresovanom SAS Maersk Air napísal toto: "Na úcely správneho administratívneho postupu vás týmto informujem, ze Maersk Air... potvrdil Európskej komisii, ze ziadnym spôsobom nespolupracoval so SAS v oblasti horizontálneho stanovenia cien alebo rozdelenia trhu". 199 Uvedený list adresovaný SAS neoznacuje jasne a jednoznacným spôsobom vôlu ukoncit dohody. Dokonca, ako zdôraznuje Komisia v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, môze "byt vykladaný ako pokus uistit SAS vo veci vyhlásení urobených Maersk Air... voci Komisii" [neoficiálny preklad] z dôvodu, ze v "danom case strany este nepoznali pozíciu, ktorú zaujme Komisia v oznámení výhrad" [neoficiálny preklad]. 200 Komisia teda v súlade s právom dospela k záveru, ze porusenia mohli byt ukoncené najskôr az od 15. februára 2001, kedy zalobca oznámil Maersk Air, ze on sám sa nepovazuje za viazaného dohodami o rozdelení trhu. Dôvodnost tohto záveru nakoniec vyplýva z odpovede SAS na oznámenie výhrad zo 4. apríla 2001, v ktorom uviedol, ze "ked oznámenie výhrad obdrzané 2. februára 2001 odhalilo v celom rozsahu prispenie SAS k poruseniam, generálny riaditel spolocnosti... informoval svoj náprotivok v Maersk Air [listom z 15. februára 2001], ze akékolvek dojednanie, na ktoré sa nevztahuje dohoda o spolupráci je - a vzdy bolo - neplatné". 201 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt nepochybne zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností O prvej casti, ktorá sa týka spolupráce SAS s Komisiou - Tvrdenia úcastníkov konania 202 Zalobca tvrdí, ze Komisia mu nesprávne priznala znízenie pokuty o 10 % v dôsledku spolupráce, zatial co Maersk Air priznala znízenie pokuty o 25 %, pricom podla neho neexistoval skutocný rozdiel v úmysle strán dohody spolupracovat s Komisiou a ze ak takýto rozdiel bol skonstatovaný, bol jedine náhodný. Tvrdí, ze pocas setrenia na mieste plne spolupracoval a ze bol Komisii k dispozícii pre vsetky polozené otázky. Doplna, ze na rozdiel od situácie, ktorá nastala v rámci setrenia vedeného v priestoroch Maersk Air, z jeho strany bola pri kontrole prítomná zainteresovaná osoba a aktívne spolupracovala s Komisiou spôsobom, ze uz nemala ziaden dôvod výslovne pozvat Komisiu, aby sa opätovne vrátila. 203 Zalobca sa domnieva, ze poskytol informácie, ktoré boli Komisii uzitocné. Usudzuje, ze by mal získat významnejsie znízenie pokuty vzhladom na tieto skutocnosti: - od zaciatku setrenia SAS jasne vyjadril svoju vôlu spolupracovat a poskytnút pri setreniach neobmedzenú súcinnost, - v odpovedi na ziadost o informácie z 1. augusta 2000 a následne pocas konania SAS poskytol "doplnujúce dokumenty" obsahujúce aj dôverné listiny, preukazujúc tak svoju vinu a dokazujúc rozhodujúcim spôsobom existenciu porusení, - strany dohody spolocne zaslali dodatocné oznámenie týkajúce sa zmien uskutocnených od pôvodného oznámenia a zmien, ktoré sa strany ponúkli následne uskutocnit, - dna 27. októbra 2000 poskytla SAS Komisii dokument osvetlujúci jej pozíciu, aby pomohla Komisii porozumiet urcitým aspektom dohody medzi stranami, - po obdrzaní oznámenia výhrad sa predstavenstvo SAS pokúsalo zistit, preco a ako mohli nastat porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, aby sa znízilo riziko opätovného dopustenia takýchto porusení, - listom z 15. februára 2001 SAS dala jasne Maersk Air na vedomie, ze akékolvek dojednanie, na ktoré sa nevztahuje pôsobnost oznámenej dohody o spolupráci, je a stále bolo neplatné, - dna 7. marca 2001 strany v nadväznosti na pohovory s Komisiou o dlzke trvania porusení urobili spolocné vyhlásenie, v ktorom opätovne potvrdili, ze vsetky porusenia ukoncili, - pocas stretnutia s Komisiou 23. marca 2001 SAS potvrdil, ze nespochybnuje skutocnosti, ktorými bol podla Komisie porusený clánok 81 ES, a ze sa vzdal vznásania tvrdení pocas ústneho výsluchu. 204 Zalobca sa domnieva, ze Komisia dostatocne neodôvodnila odlisný prístup uplatnený pri znízení pokút udelených dvom stranám dohody. 205 Komisia spochybnuje dôvodnost tvrdení zalobcu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 206 Je potrebné predovsetkým pripomenút, ze podla odôvodnenia c. 125 napadnutého rozhodnutia povazovala Komisia za vhodné znízit výsku pokuty udelenej Maersk Air o 25 % a výsku pokuty udelenej SAS o 10 % uplatnením casti D bodu 2 oznámenia o spolupráci. Ziadne znízenie vsak nebolo stranám priznané na základe casti B tohto oznámenia (umoznujúcej udelit znízenie pokuty az o 75 %), kedze ziadna zo strán neoznámila tajnú dohodu Komisii pred tým, ako táto pristúpila k setreniu 15. júna 2000, ani na základe casti C uvedeného oznámenia (umoznujúcej udelit znízenie pokuty o 50 az 75 %), kedze Komisia uz disponovala rozhodujúcimi dôkazmi, ktoré jej umoznili zacat konanie. Uvedené nálezitosti napadnutého rozhodnutia nie sú zalobcom spochybnené. 207 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze cast D oznámenia o spolupráci ustanovuje, ze: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli naplnené vsetky podmienky uvedené v castiach B a C, má nárok na znízenie výsky pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval, o 10 az 50 %. 2. Uvedené môze nastat predovsetkým v prípade, ak: - pred dorucením oznámenia výhrad poskytne podnik Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia, - po dorucení oznámenia výhrad podnik informuje Komisiu, ze nespochybnuje skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] 208 Komisia sa domnievala, ze ani SAS, ani Maersk Air nespochybnili skutocnosti popísané v oznámení výhrad, a preto im priznala znízenie na základe casti D bodu 2 druhej zarázky oznámenia o spolupráci. 209 Komisia vsak uplatnila cast D bod 2 prvú zarázku uvedeného oznámenia iba v prospech Maersk Air uvádzajúc, v odôvodnení c. 123 napadnutého rozhodnutia, toto: "- na základe setrenia in situ Maersk Air ponúkol pracoviskám Komisie moznost zorganizovat stretnutie so [zástupcom Maersk Air], ktorý uz v Maersk Air nepracuje. [Uvedený zástupca Maersk Air] hral klúcovú úlohu pocas rokovaní Maersk Air so SAS roku 1998. Stretnutie sa konalo v priestoroch Maersk Air 22. júna 2000 a pri tejto prílezitosti odovzdal Maersk Air zástupcom Komisie 'dôverné spisy`, ktoré si [zástupca Maersk Air] uchoval vo svojom bydlisku v Kodani. Tieto spisy pomohli Komisii zrekonstruovat vývoj rokovaní a presný rozsah dohody, - naproti tomu informácie poskytnuté spolocnostou SAS jedine potvrdili skutocnosti, ktoré Komisia uz vedela. Na rozdiel od dokumentov poskytnutých Maersk Air, SAS neposkytla 'doplnujúce dokumenty` spontánne na základe setrenia, ale v nadväznosti na ziadost o informácie." 210 Z uvedeného vyplýva, ze rozdiel medzi znízením pokuty priznaným zalobcovi (10 %) a znízením priznaným Maersk Air (25 %) je zalozený na znízení o dalsích 15 %, ktoré Komisia priznala jedine v prospech Maersk Air. Práve uvedená absencia znízenia v dôsledku spolupráce je predmetom tejto casti zalobného dôvodu. 211 Na podporu svojej námietky zalobca tvrdí, ze neexistoval rozdiel v úmysle strán dohody plne s Komisiou spolupracovat. 212 Uvedená okolnost, aj za predpokladu, ze je pravdivá, vsak nie je relevantná. Len samotný úmysel podniku spolupracovat je pozbavený významu. Cast D bod 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci priznáva znízenie iba podniku, ktorý "poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispejú k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia" [neoficiálny preklad], a nie podniku, ktorý má iba úmysel spolupracovat alebo sa obmedzí iba na spoluprácu s Komisiou. 213 Aj podla ustálenej judikatúry je znízenie pokuty v dôsledku spolupráce pocas správneho konania odôvodnené iba vtedy, ak konanie daného podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36, a rozsudok Lysín, bod 300). V rámci posúdenia spolupráce poskytnutej podnikmi Komisia nemôze neuznat zásadu rovnakého zaobchádzania (rozsudok Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 237, a rozsudok Lysín, bod 308). 214 Z odôvodnenia c. 123 prvej zarázky napadnutého rozhodnutia vyplýva, v súlade s ustanoveniami oznámenia o spolupráci, ze Komisia priznala dodatocné znízenie Maersk Air práve preto, ze jej poskytol spisy (dalej len "dôverné spisy"), ktoré jej pomohli zrekonstruovat vývoj rokovaní a presný rozsah dohody. 215 Tvrdenie zalobcu, podla ktorého rozdiel v spolupráci medzi ním a Maersk Air je cisto náhodný a vyplýva zo skutocnosti, ze na rozdiel od toho, co sa udialo v priestoroch Maersk Air, v jeho priestoroch bola pocas setrenia prítomná zodpovedná osoba, v dôsledku coho Komisia uz nemusela uskutocnit novú návstevu, má pôvod v nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od tvrdenia zalobcu Komisia nepriznala Maersk Air dodatocné znízenie preto, ze ju následne znovu pozval, aby jej poskytol vysvetlenia, ale preto, ze poskytol Komisii spisy umoznujúce preukázat presný rozsah dohôd. 216 Komisia odmietla priznat zalobcovi znízenie z dvoch dôvodov: - na jednej strane informácie poskytnuté spolocnostou SAS iba potvrdili, co uz vedela, - na druhej strane SAS neposkytol doplnujúce dokumenty spontánne, ale jedine v nadväznosti na ziadost o informácie. 217 Treba skonstatovat, ze zalobca neuviedol jediný konkrétny dôkaz, aby spochybnil dôvodnost dvoch dôvodov odmietnutia priznania dodatocného znízenia pokuty. 218 Na strane jednej nespochybnil, ze dokumenty poskytol az v nadväznosti na ziadost o informácie. Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry spolupráca na setrení, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov stanovených clánkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17 alebo obdobnými ustanoveniami v odvetvových nariadeniach, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 283, a rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 303). 219 Na strane druhej, zalobca neoznacuje jediný dokument, ktorý by odovzdal Komisii a ktorý by jej umoznil potvrdit existenciu porusenia, ani jediný dokument, ktorý by slúzil ako základ pre napadnuté rozhodnutie alebo by bol jednoducho pouzitý. 220 Takisto ziadne z opatrení uvedených zalobcom nie je spôsobilé odôvodnit znízenie pokuty za spoluprácu, a ani, vseobecnejsie, uznanie polahcujúcich okolností. 221 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast tretieho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti, ktorá sa týka opatrení SAS prijatých v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie - Tvrdenia úcastníkov konania 222 Zalobca tvrdí, ze súd Spolocenstva má moznost, v rámci svojej neobmedzenej právomoci, prihliadnut na udalosti nasledujúce po rozhodnutí Komisie a predovsetkým na konanie uplatnené sankcionovanou stranou po rozhodnutí, ktorým bola ulozená sankcia (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T-275/94, Zb. s. II-2169, bod 64). Domnieva sa, ze úkony, ktoré uskutocnil v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie a ktoré vyústili do odvolania prvého zástupcu riaditela a demisie predstavenstva spolocnosti ako celku, odôvodnujú podstatnejsie znízenie ulozenej pokuty. Zavedenie vnútorného programu zosúladenia s právom Spolocenstva bolo okrem iného povazované za polahcujúcu okolnost (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549). 223 Zalobca sa domnieva, ze opatrenia, ktoré prijal po vydaní napadnutého rozhodnutia, sú výnimocné. Demisia celého predstavenstva a odvolanie prvého zástupcu riaditela sú pre spolocnost opatrenia extrémne a predstavujú úcinný prostriedok pre odradenie ostatných podnikov dopústat sa porusovania pravidiel hospodárskej sútaze. Okrem iného zavedenie vnútorného programu zosúladenia s právom Spolocenstva jasne vyjadruje jeho vôlu vyhnút sa budúcim poruseniam pravidiel Spolocenstva. 224 Komisia sa domnieva, ze okolnosti uvedené zalobcom v nicom neodôvodnujú znízenie pokuty, ktorá mu bola udelená, a spomenutá judikatúra nie je v tomto prípade relevantná. - Posúdenie Súdom prvého stupna 225 Na úvod je potrebné uviest, ze opatrenia prijaté podnikom po rozhodnutí, ktorého bol predmetom, nemôzu v ziadnom prípade ohrozit zákonnost tohto rozhodnutia, pretoze táto musí byt posúdená na základe skutkových a právnych okolností existujúcich v case, kedy bol daný akt prijatý. 226 Návrh zalobcu môze byt preto preskúmaný iba v rámci neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 229 ES. 227 Treba najskôr skonstatovat, ze dva rozsudky uvedené zalobcom nemôzu byt vykladané tak, ze schvalujú zásadu, podla ktorej pokuta udelená podniku môze byt znízená na základe konania uskutocneného po prijatí rozhodnutia, ktorým mu bola udelená pokuta. Na strane jednej v rozsudku Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, uz citovanom v bode 222 vyssie, Súdny dvor znízil výsku pokuty, vychádzajúc z omeskania Komisie v prijatí rozhodnutia z toho dôvodu, ze ak by táto konala skôr, dlzka trvania porusenia by bola kratsia a pokuta nizsia, a ze negatívne úcinky uvedeného konania boli obmedzené tým, ze zalobca vykonal povinnosti ulozené rozhodnutím. Na strane druhej, v rozsudku CB/Komisia, uz citovanom v bode 222 vyssie, Súd prvého stupna iba pripomenul uz citovaný rozsudok Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, ale neznízil výsku pokuty vzhladom na konanie nasledujúce po rozhodnutí, a ani o to nebol poziadaný. 228 Uvedené nenasvedcuje, v rozpore s tvrdením zalobcu, ze by z judikatúry vyplývalo, ze pokuta môze byt znízená vzhladom na konanie uskutocnené po vyhlásení rozhodnutia ukladajúceho pokutu. Takéto znízenie, ak by bolo mozné, by v kazdom prípade mohlo byt vykonané sudcom Spolocenstva iba s vysokou obozretnostou a za velmi osobitných okolností najmä preto, ze takýto postup by mohol byt vnímaný ako nabádanie k páchaniu porusenia, spekulujúc o moznosti znízenia pokuty v dôsledku zmeny v konaní podniku následne po rozhodnutí. 229 Ziadna z okolností uvedených zalobcom v prejednávanej veci sa vsak nezdá byt spôsobilá odôvodnit znízenie pokuty. 230 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobcu rozvinuté v rámci druhej casti tretieho zalobného dôvodu musia byt zamietnuté a následne musí byt zamietnutý tento zalobný dôvod v celom svojom rozsahu. O návrhu Komisie smerujúcom k zvýseniu pokuty udelenej zalobcovi 231 Komisia tvrdí, ze zalobca v replike spochybnuje urcité úvahy súvisiace s rozsahom a povahou porusenia, zatial co získal znízenie pokuty o 10 % za to, ze nespochybnoval skutkové okolnosti uvedené v oznámení výhrad a domáha sa, aby Súd prvého stupna sankcionoval toto protiprávne správanie zvýsením pokuty v rámci svojej neobmedzenej právomoci. 232 V tejto súvislosti treba predovsetkým pripomenút, ze bod E ods. 4 druhý pododsek oznámenia o spolupráci ustanovuje, ze "[ak] podnik, ktorému bolo priznané znízenie pokuty za nespochybnovanie skutkových okolností, tieto spochybnuje po prvýkrát v zalobe na zrusenie pred Súdom prvého stupna, Komisia v zásade tento poziada o zvýsenie pokuty udelenej danému podniku" [neoficiálny preklad]. Okrem iného, na základe clánku 14 nariadenia, "[Súd prvého stupna] má neobmedzenú právomoc podla clánku [229 ES] na preskúmavanie rozhodnutí, ktorými Komisia ulozila pokutu alebo periodickú sankciu, pricom [Súd prvého stupna] môze takto uvalenú pokutu alebo periodickú sankciu zrusit, znízit alebo zvýsit". Vo svojom rozsudku Grafitové elektródy (body 417 a 418) Súd prvého stupna takto prihliadol na okolnost, ze zalobca pred ním spochybnil urcité skutkové okolnosti, ktoré pripustil pocas správneho konania, a obmedzil rozsah znízenia, ktoré bolo zalobcovi priznané na základe spolupráce. 233 Je preto potrebné preskúmat ci, ako tvrdí Komisia, okolnosti v prejednávanej veci odôvodnujú zrusenie 10 % znízenia priznaného zalobcovi v dôsledku spolupráce. 234 V tomto prípade treba zdôraznit, ze zalobca priamo v rámci zaloby nespochybnuje skutkové okolnosti, ktoré mu boli vytýkané v oznámení výhrad a na ktorých je zalozené zistenie porusenia clánku 81 ES, kedze jeho závery nesmerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom urcuje, ze zalobca sa dopustil porusenia, ale výlucne k znízeniu pokuty, ktorá mu bola udelená. 235 Komisia vsak tvrdí, ze zalobca spochybnuje urcité úvahy súvisiace s rozsahom a povahou porusenia a domnieva sa, ze zalobca sa takto dopústa protiprávneho správania, na základe ktorého by mala byt zvýsená udelená pokuta. 236 Je preto potrebné preskúmat, ci, ako tvrdí Komisia, zalobca spochybnuje skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje výhrady a ktoré zalobca uznal v rámci konania pred podaním zaloby. 237 Komisia v tejto súvislosti zdôraznuje, ze zalobca v replike tvrdí, ze "dohoda uzavretá medzi stranami v prejednávanej veci bola len ciastocne zrealizovaná v tom zmysle, ze mala dopad iba na tri linky osobitne oznacené Komisiou (to znamená Kodan - Stokholm, Kodan - Benátky a Billund - Frankfurt"; ze "úmysel strán bol limitovanejsí ako sa domnieva Komisia [v tom zmysle, ze] sa týkal iba troch spojení" a ze "spojenie Kodan - Oslo nikdy nebolo predmetom rozdelenia trhu", zatial co "[napadnuté] rozhodnutie jasne uvádza v [odôvodneniach] c. 62 az c. 64 a v clánku 1, ze strany uzavreli celosvetovú dohodu o rozdelení trhu, ktorej cielom bolo pokryt celú leteckú dopravu s príletmi a odletmi v Dánsku, a osobitne tiez obmedzit potenciálnu hospodársku sútaz medzi SAS a Maersk [Air]". 238 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze pre posúdenie, ci zalobca odvoláva priznanie, na základe ktorého mu bola znízená pokuta, treba porovnat tvrdenia uvádzané zalobcom pred Súdom prvého stupna nie vsak v súvislosti s úvahami obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, ale v súvislosti s tým, co uznal pocas správneho konania. 239 Oznámenie výhrad uvádza, ze strany dohody uzavreli dohody o rozdelení trhu na troch osobitných linkách a celosvetovú dohodu o rozdelení trhu. Okrem iného znenie bodu 74 oznámenia výhrad je takéto: "Ak na uplatnenie clánku 81 [ods.] 1 [ES] stací jedna dohoda, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz, treba skonstatovat ze predmetné dohody majú za následok citelné obmedzenie tejto sútaze. Dopad na trh vsak nie je vsade rovnaký. Na linkách Kodan - Stokholm a Billund - Frankfurt, bola obmedzená skutocná hospodárska sútaz, zatial co na linke Kodan - Benátky ide o hospodársku sútaz. Celosvetová dohoda tiez obmedzuje potenciálnu hospodársku sútaz medzi stranami". 240 Je teda mozné sa domnievat, ze Komisia v oznámení výhrad urcitým spôsobom dosla k záveru, ze nielenze bola celosvetová dohoda uzavretá, ale ze tiez bola zrealizovaná a mala dopad na trh. 241 Tvrdenia uvedené zalobcom vo svojich vyjadreniach pred Súdom prvého stupna by mohli byt urcitým spôsobom vykladané tak, ze nielenze spochybnujú úcinky celosvetovej dohody, ale aj jej realizáciu, ci dokonca uzatvorenie. Z odpovedí na písomné otázky Súdu prvého stupna a z pojednávania vsak vyplýva, ze zalobca potvrdil, ze nespochybnuje uzatvorenie celosvetovej dohody o rozdelení trhu, ani úmysel strán ju zrealizovat, ale ze jedine spochybnuje dopad celosvetovej dohody na trh. Je potrebné skonstatovat, ze zalobca, ktorý uznal skutkové okolnosti a porusenia popísané v oznámení výhrad, uz vo svojej odpovedi na predmetné oznámenie tvrdil, ze porusenia nemali dopad na trh. 242 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia predostreté zalobcom v rámci tejto zaloby nie sú spôsobilé viest k odvolaniu jeho priznania spôsobom, ktorý by odôvodnoval zrusenie 10 % znízenia pokuty, ktoré mu Komisia priznala. 243 Návrh Komisie v tejto súvislosti musí byt preto zamietnutý. 244 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze dôvody a tvrdenia zalobcu smerujúce k získaniu znízenia pokuty, ktorá mu bola udelená, musia byt zamietnuté. 245 Za týchto okolností, so zretelom na závaznost a dlzku porusení zistených v súlade s právom, na to, ze strany si boli plne vedomé evidentne protisútazného charakteru ich konania, a ze s úmyslom, aby Komisia nepoznala skutocný rozsah ich dohôd, nezanechali ziadne písomné stopy, pricom jej oznámili iné aspekty svojej spolupráce, na velkost zalobcu a jeho postavenie na trhu, Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci povazuje výsku pokuty udelenú zalobcovi za primeranú. 246 Z uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá. O trovách 247 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal úspech vo vsetkých svojich návrhoch, znása svoje vlastné trovy konania a nahradí trovy konania vynalozené Komisiou. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania vynalozené Komisiou. Azizi Jaeger Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. júla 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung M. Jaeger Obsah Právny rámec Skutkový stav predchádzajúci sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania - O prvej casti týkajúcej sa kvalifikácie porusení - O druhej casti, týkajúcej sa skutocného dopadu porusení - O tretej casti týkajúcej sa zemepisného rozsahu porusenia - O stvrtej casti týkajúcej sa prospechu vyplývajúceho z porusenia - O piatej casti týkajúcej sa dotknutých údajov o obrate Posúdenie Súdom prvého stupna - Úvodné pripomienky - O povahe porusenia - O velkosti relevantného geografického trhu - O dopade na trh - O porovnaní s vecou "Grécki dopravcovia" Záver o kvalifikácii porusení - O zohladnení obratu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení polahcujúcich okolností O prvej casti, ktorá sa týka spolupráce SAS s Komisiou - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti, ktorá sa týka opatrení SAS prijatých v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhu Komisie smerujúcom k zvýseniu pokuty udelenej zalobcovi O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Neuvedené dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXy83kB6/L98318-1553TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXy83kB6/L98318-1553TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXy83kB6/L98318-1553TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXy83kB6/L98318-1553TMP.html#Footref1