ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 29. apríla 2004 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartel - Trh s grafitovými elektródami - Urcenie cien a rozdelenie trhov - Stanovovanie výsky pokút - Kumulácia sankcií - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Uplatnitelnost - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Pritazujúce okolnosti - Polahcujúce okolnosti - Platobná schopnost - Spolupráca pocas správneho konania - Platobné podmienky" V spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Tokai Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: pôvodne G. Van Gerven, T. Franchoo a M. De Grave, neskôr G. Van Gerven a T. Franchoo, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann, F. Wiemer a C. Canenbley, advokáti, Nippon Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: H. Gilliams, advokát, Showa Denko KK, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: M. Dolmans, P. Werdmuller, advokáti, a J. Temple-Lang, solicitor, GrafTech International Ltd, predtým UCAR International Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: K. Lasok, QC, a B. Hartnett, barrister, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, SEC Corp., so sídlom v Amagasaki, Hyogo (Japonsko), v zastúpení: K. Platteau, advokát, The Carbide/Graphite GroupInc., so sídlom v Pittsburghu (Spojené státy), v zastúpení: pôvodne M. Seimetz a J. Brücher, neskôr P. Grund, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls a P. Hellström a vo veci T-246/01 W. Wils, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci vo veci T-239/01 H.-J. Freund, advokát, a vo veciach T-244/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01 J. Flynn a C. Kilroy, barristers, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001, týkajúceho sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP - vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia J. Pirrung a A. W. H. Meij, tajomník: J. Plingers, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. júla 2003, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti a konanie 1 Rozhodnutím 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody o EHP - vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1, dalej len "rozhodnutie") Komisia konstatovala úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "Dohoda o EHP") v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva spravidla devät elektród spojených do stlpcov po tri. Vzhladom na intenzitu tavenia sa priblizne kazdých osem hodín spotrebuje jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa v tomto procese výroby nedajú nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach. Za posledných 20 rokov význam výroby v elektrických oblúkových peciach stúpol (v roku 1998 predstavovala 35 % svetovej produkcie, pricom pred dvadsiatimi rokmi predstavovala len 18 %). 4 Cena grafitových elektród sa stanovuje vo vnútrostátnej mene za tonu. V roku 1998 dosahovala cena 5 600 nemeckých mariek (DEM) (priblizne 2 863 eur) za tonu. V prípade velkých elektród je cena vyssia o 15 az 30 %. 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel v tomto období presiel aj významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Viacero závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov: SGL Carbon AG (dalej len "SGL") so sídlom v Nemecku a UCAR International Inc. (dalej len "UCAR") so sídlom v Spojených státoch, ktorí spolu pokrývali vyse...([2]1) dopytu, dvaja mensí európski výrobcovia, VAW Aluminium AG (dalej len "VAW") a Conradty so sídlom v Nemecku, ktorých podiel na trhu predstavoval spolu priblizne... %. Carbide/Graphite Group Inc. (dalej len "C/G") s podielom vo výske priblizne 7 % zásoboval európsky trh zo Spojených státov. Japonským výrobcom Showa Denko KK (dalej len "SDK"), Tokai Carbon Co. Ltd. (dalej len "Tokai"), Nippon Carbon Co. Ltd. (dalej len "Nippon") a SEC Corp. (dalej len "SEC") patril podiel na európskom trhu spolu vo výske 3 az 4 %. 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia v priestoroch podnikov SGL, Conradty a VAW v Nemecku a podniku UCAR vo Francúzsku. 8 V ten istý den vykonali agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacali trestné stíhania proti podnikom SGL, SDK, Tokai a UCAR za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im vytýkali, a súhlasili so zaplatením pokút, ktoré boli stanovené pre SGL na 135 miliónov amerických dolárov (USD), pre UCAR na 110 miliónov USD, pre SDK na 32,5 milióna USD a pre Tokai na 6 miliónov USD, zatial co podniku C/G sa pokuta odpustila. Neskôr svoju vinu uznali aj podniky SEC a Nippon a súhlasili so zaplatením pokút, ktoré boli stanovené pre SEC na 4,8 milióna USD a pre Nippon na 2,5 milióna USD. 9 V januári 2000 bola japonská spolocnost Mitsubishi Corp., ktorá v rokoch 1991 az 1995 vlastnila podiel vo výske 50 % v podniku UCAR, v Spojených státoch tiez obvinená z trestného cinu. Vo februári 2001 bola spolocnost Mitsubishi odsúdená za nadrzovanie zakázanému kartelu a jeho podporu medzi výrobcami grafitových elektród. Bola jej ulozená pokuta vo výske 134 miliónov USD. 10 Proti podnikom SGL, UCAR, C/G a SDK boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na trojnásobnú náhradu skody ("triple damages"). 11 V marci 1999 bol UCAR v Kanade odsúdený na zaplatenie pokuty vo výske 11 miliónov kanadských dolárov (CAD) za porusenie kanadského zákona o hospodárskej sútazi. V júli 2000 SGL uznal svoju vinu a súhlasil so zaplatením pokuty vo výske 12,5 milióna CAD za rovnaké porusenie. V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti podnikom SGL, UCAR, C/G a SDK civilné zaloby za zakázaný kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie sa skoncilo 18. júla 2001 prijatím rozhodnutia, ktorým bolo zalujúcim podnikom a podniku VAW vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili si relevantné národné a regionálne trhy s predmetným výrobkom podla princípu "domáceho výrobcu": UCAR zodpovedal za Spojené státy a za urcité casti Európy a SGL zodpovedal za zvysok Európy; SDK, Tokai, Nippon a SEC zodpovedali za Japonsko a za urcité casti Dalekého východu, zatial co C/G, ktorý pôsobil na americkom a európskom trhu, sa v podstate iba riadil cenami stanovenými podnikmi UCAR a SGL. 13 Podla rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: ceny grafitových elektród sa mali urcovat na svetovej úrovni; cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia; "domáci výrobca" mal urcit trhovú cenu na svojom "území" a ostatní výrobcovia ju mali "dodrziavat"; na "nedomácich" trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil nijaký "domáci" výrobca, sa ceny urcovali dohodou; "nedomáci" výrobcovia sa mali zdrziavat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut sa z "domácich" trhov iných výrobcov; nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze svoju výkonnost znízia); nemalo dôjst k nijakým prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy sa realizovali prostredníctvom stretnutí kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia "manazérov", "pracovné" stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. 15 Pokial ide o dlzku trvania kartelu, clánok 1 výroku rozhodnutia stanovuje ako zaciatok porusenia máj 1992 pre vsetky dotknuté podniky s výnimkou C/G, pre ktorý bol stanovený január 1993. Pokial ide o koniec porusenia, sú stanovené tieto dátumy: marec 1998 pre SGL a UCAR, február 1998 pre Tokai, Nippon a SEC, apríl 1997 pre SDK, koniec roka 1996 pre VAW a november 1996 pre C/G. 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v rozhodnutí ulozila Komisia dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). 17 Clánok 3 výroku rozhodnutia ukladá tieto pokuty: SGL: 80,2 milióna eur; UCAR: 50,4 milióna eur; WAV: 11,6 milióna eur; SDK: 17,4 milióna eur; Tokai: 24,5 milióna eur; Nippon: 12,2 milióna eur; SEC: 12,2 milióna eur; C/G: 10,3 milióna eur. 18 Clánok 4 výroku dotknutým podnikom nariaduje, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov odo dna oznámenia rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %. 19 Rozhodnutie bolo jednotlivým zalobcom oznámené v období od 24. do 30. júla 2001. 20 Rozhodnutie bolo odoslané spolu so sprievodným listom z 23. júla 2001, v ktorom je uvedená výska ulozenej pokuty a platobné podmienky (dalej len "list z júla"). V liste bolo uvedené, ze po uplynutí lehoty splatnosti stanovenej v rozhodnutí Komisia pristúpi k vymáhaniu predmetnej sumy; ak by sa vsak zacalo konanie na Súde prvého stupna, Komisia nezacne výkon rozhodnutia, pokial budú zaplatené úroky vo výske 6,04 % a vystavená banková záruka. 21 List z júla bol dorucený podniku SGL 24. júla a podniku UCAR 26. júla 2001. Na pripomienky týkajúce sa platobných podmienok, ktoré predlozil UCAR, mu Komisia odpovedala listom z 9. augusta 2001 (dalej len "list z augusta"), v ktorom odmietla návrh jednak na zaplatenie iba casti pokuty bez splatných úrokov a jednak na zriadenie zálozného práva na majetok UCAR na zabezpecenie zaplatenia pokuty. List z augusta bol podniku UCAR dorucený 10. augusta 2001. 22 Za týchto okolností podniky, ktorým bolo rozhodnutie urcené, s výnimkou podniku VAW, podali tieto zaloby samostatnými podaniami dorucenými kancelárii Súdu prvého stupna 1. az 9. októbra 2001. 23 Po vypocutí správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a o polození urcitých otázok úcastníkom konania. Úcastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. Následne predseda druhej komory uznesením z 5. júna 2003 po predchádzajúcom vypocutí úcastníkov konania v súvislosti s touto otázkou spojil týchto sedem vecí na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Okrem toho rozhodol, ze s niektorými listinami zalozenými v spisoch sa bude zaobchádzat ako s dôvernými údajmi. Na pojednávaní 3. júla 2003 úcastníci konania, s výnimkou podniku C/G, ktorý sa na pojednávaní nezúcastnil, predniesli ústne prednesy a odpovedali na otázky Súdu prvého stupna. 24 Podaním, ktoré bolo dorucené kancelárii Súdu prvého stupna 26. septembra 2003, podal GrafTech International Ltd (predtým UCAR) návrh na odklad výkonu rozhodnutia a na nariadenie predbezných opatrení týkajúcich sa podmienok zaplatenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, stanovených v listoch z júla a z augusta (vec T-246/01 R). Po spätvzatí návrhu podniku GrafTech v skrátenom konaní predseda Súdu prvého stupna uznesením z 24. marca 2004 rozhodol o výmaze veci T-246/01 R z registra Súdu prvého stupna a ulozil GrafTech povinnost nahradit trovy vzniknuté v tejto veci. Návrhy úcastníkov konania 25 Tokai (T-236/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 3 (a v prípade potreby aj clánok 4) rozhodnutia v rozsahu, v akom mu ukladá pokutu vo výske 24,5 milióna eur, alebo subsidiárne, aby podstatne znízil výsku pokuty; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 26 SGL (T-239/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ho týka, subsidiárne, aby primerane znízil výsku ulozenej pokuty; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 27 Nippon (T-244/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 1 rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje, ze sa podielal na porusení clánku 81 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP v case od mája 1992 do marca 1993; aby zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom mu ukladá pokutu vo výske 12,2 milióna eur; subsidiárne, aby podstatne znízil výsku pokuty; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 SDK (T-245/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 3 písm. d) rozhodnutia; subsidiárne, aby znízil výsku pokuty na 2,95 milióna eur alebo na inú sumu, ktorú Súd prvého stupna povazuje za primeranú; aby na základe clánku 65 písm. b) rokovacieho poriadku vyzval Komisiu na predlozenie vsetkých listín preukazujúcich výpocet ulozenej pokuty; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 29 UCAR (T-246/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil potrebné vysetrovacie opatrenia; aby zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom mu ukladá pokutu, alebo subsidiárne, aby znízil jej výsku; aby zrusil clánok 4 rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka, alebo subsidiárne, aby zmenil platobné podmienky vztahujúce sa na splatnú pokutu v súlade s ustanoveniami prílohy 50 zaloby; aby zrusil list z júla alebo subsidiárne, aby zmenil podmienky uvedené v tomto liste v súlade s ustanoveniami prílohy 50 zaloby; aby zrusil list z augusta, alebo subsidiárne, aby zmenil podmienky uvedené v tomto liste v súlade s ustanoveniami prílohy 50 zaloby; aby nariadil akékolvek iné spravodlivé opatrenie; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 30 SEC (T-251/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 3 rozhodnutia v rozsahu, v akom mu ukladá pokutu vo výske 12,2 milióna eur; subsidiárne, aby podstatne znízil výsku pokuty; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 C/G (T-252/01) navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom mu ukladá pokutu; subsidiárne, aby znízil výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená; a aby ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 32 Vo veciach T-236/01, T-239/01, T-245/01, T-251/01 a T-252/01 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu ako nedôvodnú; a aby ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. 33 Vo veciach T-244/01 a T-246/01 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu ako nedôvodnú; aby zvýsil pokutu; a aby ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 34 Vo väcsine vecí sa zalobcovia v podstate domáhajú iba zrusenia alebo znízenia ulozených pokút na základe toho, ze Komisia podla ich názoru nezohladnila pokuty, ktoré im uz boli ulozené v iných krajinách, a na základe toho, ze údajne nesprávne pouzila svoje usmernenia a oznámenie o spolupráci, bez toho, aby spochybnovali vecnú správnost skutocností konstatovaných v rozhodnutí. Niektorí zalobcovia sa vsak domáhajú aj zrusenia celého rozhodnutia a ich zaloby sú postavené na zalobných dôvodoch zalozených na protiprávnosti celého rozhodnutia a/alebo na zalobných dôvodoch zalozených na pochybeniach Komisie pri zistovaní predmetných porusení. Napokon v dvoch veciach zalobcovia napádajú podmienky zaplatenia ulozených pokút. 35 Treba teda najprv preskúmat návrhy na zrusenie celého rozhodnutia alebo niektorých skutkových zistení uvedených v tomto rozhodnutí. Dalej budú predmetom skúmania návrhy na zrusenie clánku 3 rozhodnutia alebo na znízenie pokút stanovených na základe usmernení a oznámenia o spolupráci. Napokon budú predmetom skúmania výhrady týkajúce sa podmienok zaplatenia pokút. A - O návrhoch na zrusenie celého rozhodnutia alebo niektorých skutkových zistení 1. O návrhoch na zrusenie celého rozhodnutia a) Vec T-239/01 36 SGL je jediným zalobcom, ktorý sa formálne domáha primárne zrusenia celého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ho týka. Zalobné dôvody uvedené na podporu týchto návrhov sú zalozené na viacerých procesných vadách. O údajnom odmietnutí úplného sprístupnenia spisu 37 SGL vytýka Komisii, ze mu odmietla sprístupnit svoje interné dokumenty a ze mu neposkytla nijaký zoznam a nijaké nedôverné zhrnutie týchto dokumentov ani svojich dokumentov, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo dôverné údaje. Z dôvodu tohto porusenia jeho práva na obhajobu si nemohol vytvorit úplný obraz o kontaktoch medzi Komisiou a inými dotknutými podnikmi v rámci ich spolupráce. Preto treba rozhodnutie zrusit. 38 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze podla ustálenej judikatúry na úcely umoznenia predmetným podnikom efektívne sa bránit proti výhradám vzneseným proti nim v oznámení o vo výhradách je Komisia povinná umoznit im prístup k celému vysetrovaciemu spisu, s výnimkou dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvá iných podnikov alebo iné dôverné informácie a interných dokumentov Komisie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 170 a tam citovanú judikatúru). 39 Pokial ide o tvrdenie SGL v konaní pred Súdom prvého stupna, podla ktorého mu Komisia mala poskytnút aspon zoznam alebo nedôverné zhrnutie svojich dokumentov obsahujúcich utajené alebo dôverné údaje, treba konstatovat, ze v správnom konaní zalobca takúto ziadost nepredlozil. Vo svojom liste z 9. marca 2000 a vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zo 4. apríla 2000 totiz uvádza iba interné dokumenty Komisie; vo svojom liste z 9. marca SGL dokonca priznal, ze Komisia mu poskytla zoznam dostupných dokumentov. Za týchto okolností Komisia nebola povinná z vlastnej iniciatívy sprístupnit predmetné zoznamy a zhrnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, dalej len "rozsudok Cement", bod 383). 40 Co sa týka ziadosti o sprístupnenie interných dokumentov, ktoré Komisia nie je povinná sprístupnit (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 170), treba pripomenút, ze obmedzenie prístupu k takým dokumentom je odôvodnené potrebou zabezpecit dobré fungovanie Komisie v oblasti penalizácie porusení pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v Zmluve; interné dokumenty môzu byt sprístupnené len vtedy, ak zo závazných indícií, ktoré musí predlozit dotknutá osoba, vyplýva, ze to vyzadujú výnimocné okolnosti daného prípadu, a to tak v konaní pred súdmi Spolocenstva, ako aj v rámci správneho konania vedeného Komisiou (pozri rozsudok Cement, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 420 a tam citovanú judikatúru). Kedze vsak SGL vseobecne tvrdil, ze z interných dokumentov Komisie by mohlo vyplynút, ze pri posudzovaní jeho spolupráce bol znevýhodnený v porovnaní s inými podnikmi, neposkytol závazné indície preukazujúce okolnosti, ktoré by vyzadovali, aby mu boli sprístupnené predmetné dokumenty. 41 Okrem toho Komisia zdôraznila, pricom SGL jej v tom neprotirecil, ze dokumenty týkajúce sa spolupráce podnikov nie sú súcastou jej interného spisu, ale nachádzajú sa vo vysetrovacom spise, ku ktorému mali podniky prístup. Napokon, ako vyplýva z viacerých výhrad proti výpoctu pokuty, ktorá mu bola ulozená (pozri bod 384 a nasl. nizsie), SGL v skutocnosti porovnával vlastnú spoluprácu so spoluprácou s inými úcastníkmi kartelu, co potvrdzuje tvrdenie Komisie. 42 Za týchto okolností Komisii nemozno vytýkat, ze podniku SGL neposkytla svoje interné dokumenty a zoznam alebo nedôverné zhrnutia týchto dokumentov. 43 Preto treba tento zalobný dôvod zamietnut. O údajnej nedefinitívnosti oznámenia o výhradách 44 SGL tvrdí, ze oznámenie o výhradách z 24. januára 2000 nebolo definitívne. Hoci Komisia v liste zo 4. mája 2000 konstatovala, ze odpovede niektorých podnikov na toto oznámenie obsahovali nepresnosti a protirecenia, pred prijatím rozhodnutia ho nenahradila. SGL teda nemohol vykonat svoje právo byt vypocutý v súvislosti s definitívnym výsledkom vysetrovania. 45 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze nijaké ustanovenie nezakazuje Komisii, aby dotknutým úcastníkom konania po odoslaní oznámenia o výhradách oznámila nové skutocnosti, ktoré podla jej názoru potvrdzujú jej tvrdenia, pokial podnikom poskytne dostatocnú lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke (pozri rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 190 a tam citovanú judikatúru). 46 V tomto prípade Komisia uznáva, ze niektoré odpovede na oznámenie o výhradách obsahovali protirecenia a obvinenia týkajúce sa iných podnikov. Z tohto dôvodu sprístupnila nedôvernú verziu týchto odpovedí a umoznila podnikom, aby predlozili svoje pripomienky k týmto skutocnostiam na vypocutí, ktoré sa konalo 25. mája 2000. Nevyvodzovala z nich vsak nijaké obvinenia. 47 Podla ustálenej judikatúry musí oznámenie o výhradách dotknutým osobám umoznit, aby sa skutocne oboznámili s konaním, ktoré im vytýka Komisia, pricom táto poziadavka je dodrzaná, ak sa podla konecného rozhodnutia dotknutým osobám nekladú za vinu porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a ak toto rozhodnutie uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost sa vyjadrit (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, dalej len "rozsudok FETTCSA", bod 109). V tomto prípade vsak nic nebránilo podniku SGL v tom, aby porovnal oznámenie o výhradách so znením rozhodnutia s cielom zistit, ci Komisia nevychádzala z nových výhrad, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách a ku ktorým sa nemohol vyjadrit pred prijatím rozhodnutia. SGL vsak nenamieta takýto rozpor medzi oznámením o výhradách a rozhodnutím. 48 V kazdom prípade postacuje, aby Komisia podnikom umoznila konkrétne sa vyjadrit k pripomienkam týkajúcim sa oznámenia o výhradách. V tomto prípade SGL Komisii nevytýka, ze porusila jeho právo byt vypocutý v súvislosti s touto konkrétnou otázkou. Namieta len proti tomu, ze Komisia pripustila iba ústne pripomienky, avsak bez toho, aby preukázal, ze úcinne obhájit svoje stanovisko by mu umoznili iba písomné pripomienky. 49 Preto sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. O údajne protiprávnej správe vysetrovatela 50 Súd prvého stupna konstatuje, ze 28. mája 2001 vysetrovatel na základe clánku 15 rozhodnutia Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151) predlozil záverecnú správu v tomto znení: "Z návrhu rozhodnutia nevyplývajú nijaké konkrétne nedostatky týkajúce sa práva byt vypocutý. Dotknuté podniky nenamietali nijaké procesné vady. Návrh rozhodnutia neobsahuje nijakú výhradu, ku ktorej sa dotknuté podniky nemohli vopred vyjadrit." 51 V tejto súvislosti SGL tvrdí, ze vysetrovatel nesprávne konstatoval, ze SGL nenamietal nijakú procesnú vadu. V samotnom rozhodnutí sa uvádza, ze SGL namietal, ze mu nebol poskytnutý úplný prístup k spisu. V rozpore s clánkom 8 rozhodnutia 2001/462 sa vysetrovatel nevyjadril k ziadosti o sprístupnenie spisu, ktorú predniesol SGL vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Jeho záverecná správa teda obsahovala vady, ktoré mohli ovplyvnit výsledok porád kolégia clenov Komisie v neprospech podniku SGL. Vysetrovatel sa nezaoberal ani problematikou odpovedí niektorých podnikov na oznámenie o výhradách, ktoré obsahovali protirecenia a obvinenia, ku ktorým sa SGL mohol vyjadrit iba ústne na vypocutí. Hoci SGL namietal takýto procesný postup, v správe vysetrovatela táto procesná vada nie je uvedená. 52 Súd prvého stupna pripomína, ze podla odôvodnení c. 2, 3 a 8 rozhodnutia 2001/462 je Komisia povinná dohliadat na to, aby bolo právo osôb dotknutých konaním vo veci hospodárskej sútaze byt vypocutý zarucené pocas celého tohto konania, a musí zverit vedenie správnych konaní v tejto oblasti nezávislej osobe, ktorej bezúhonnost môze prispiet k objektivite, transparentnosti a efektívnosti týchto konaní. Podla clánku 15 a clánku 16 ods. 1 uvedeného rozhodnutia vysetrovatel vyhotoví záverecnú správu o respektovaní práva byt vypocutý, v ktorej sa tiez zvázi, ci sa návrh rozhodnutia zaoberá len námietkami, vo vztahu ku ktorým bola stranám poskytnutá prílezitost dat najavo svoje stanoviská, a ktorá sa pripojí k návrhu rozhodnutia predlozenému Komisii, aby bola Komisia pri prijímaní rozhodnutia plne oboznámená so "vsetkými relevantnými informáciami", pokial ide o priebeh konania a respektovanie práva byt vypocutý. 53 Ako vyplýva z uvedených ustanovení, nie je úlohou vysetrovatela zhromazdit vsetky výhrady procesnej povahy, ktoré dotknuté osoby vzniesli pocas správneho konania. Vysetrovatel je povinný oznámit kolégiu clenov Komisie iba výhrady relevantné pre posúdenie zákonnosti priebehu správneho konania. Ako uz bolo uvedené vyssie, oba zalobné dôvody, ktoré uvádza SGL vo vztahu k svojmu prístupu k interným dokumentom Komisie a k problematike odpovedí na oznámenie o výhradách, sú nedôvodné. Preto vysetrovatel ako objektívny a nezávislý poradca nebol povinný oznámit kolégiu clenov Komisie tieto dve výhrady, ktoré neboli relevantné. 54 Preto nemozno uznat ani tento zalobný dôvod. 55 Z toho vyplýva, ze ani jeden zo zalobných dôvodov, ktoré podla podniku SGL spôsobujú formálne vady rozhodnutia, nemozno uznat. b) Vec T-246/01 56 Bez toho, aby UCAR predlozil formálne návrhy na zrusenie celého rozhodnutia, vo svojej zalobe uviedol, ze rozhodnutie treba "zrusit v celom rozsahu alebo ciastocne". Kedze totiz Komisia neskúmala úlohu spolocností Mitsubishi a Union Carbide, ktoré boli jeho materskými spolocnostami od roku 1992 do roku 1995, pri vytvorení kartelu a pocas pociatocnej doby jeho fungovania, porusila tak svoju povinnost viest nestranné vysetrovanie a porusila jeho právo na obhajobu. Vo svojej replike vsak UCAR uviedol, ze sa nedomáha zrusenia celého rozhodnutia pre porusenie podstatného procesného predpisu, ale zrusenia alebo znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená clánkom 3 rozhodnutia. Podla podniku UCAR bola uvedená stat jeho zaloby prezentovaná výlucne v tomto kontexte. 57 Súd prvého stupna z toho vyvodzuje záver, ze UCAR sa svojou zalobou nedomáha zrusenia celého rozhodnutia. Výhrada zalozená na tom, ze Komisia nezohladnila úlohu spolocností Mitsubishi a Union Carbide v rámci úcasti podniku UCAR na predmetnom karteli, bude teda predmetom skúmania v rámci zalobných dôvodov, ktorými UCAR napáda výpocet pokuty, ktorá mu bola ulozená. 2. O návrhoch na ciastocné zrusenie clánku 1 rozhodnutia a niektorých skutkových zistení uvedených v tomto rozhodnutí a) O zalobnom dôvode vo veci T-239/01 zalozenom na nesprávnom zistení týkajúcom sa vytvorenia centrálneho monitorovacieho systému 58 V rámci skupiny zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom výpocte pokuty, ktorá bola ulozená SGL, tento podnik vytýka Komisii, ze ho diskriminovala v porovnaní s podnikom SDK, pretoze znízila pokutu ulozenú tomuto podniku na základe toho, ze odhalil existenciu a fungovanie centrálneho monitorovacieho systému (Central Monitoring System, dalej len "CMS") vytvoreného v rámci kartelu. SGL tvrdí, ze tento systém sa nikdy neuplatnoval. Informoval o tom Komisiu vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 59 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatuje, ze SGL vo svojej zalobe tvrdí, ze v odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne nepoprel skutkový stav zistený Komisiou. V tejto odpovedi vsak SGL opravil niektoré skutkové zistenia; pokial ide o CMS, uviedol, ze "centrálny monitorovací systém... sa nikdy nezrealizoval". 60 Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia v rozhodnutí napriek odpovedi podniku SGL v súvislosti s touto otázkou uviedla, ze namietané porusenie spocívalo najmä vo vytvorení mechanizmu urceného na kontrolu a uplatnovanie kartelových dohôd (odôvodnenie c. 2). Opísala podrobnosti CMS (odôvodnenia c. 72, 73, 91 a 92), pricom uviedla, ze tvrdenie podniku SGL vyvracajú listinné dôkazy a vyhlásenia iných výrobcov, ako sú Tokai a UCAR. Komisia v zalobnej odpovedi poukazuje na tieto state rozhodnutia, zatial co SGL sa vo svojej replike obmedzuje na tvrdenie, ze CMS nebol uvedený do praxe. 61 Za okolností tohto prípadu skutocnost, ze SGL vo vseobecných formuláciách iba opakuje jednoduché, nicím nepodlozené tvrdenie, ze CMS sa nezrealizoval, nepostacuje na presvedcivé spochybnenie opacných skutkových zistení uvedených v rozhodnutí. 62 Zalobný dôvod smerujúci proti skutkovým zisteniam týkajúcim sa uplatnovania CMS teda treba zamietnut. b) O zalobnom dôvode vo veci T-236/01 zalozenom na nesprávnom zistení týkajúcom sa celosvetovej povahy kartelu 63 Tokai v rámci zalobného dôvodu zalozeného na tom, ze Komisia nesprávne vychádzala z jeho celosvetového obratu, tvrdí, ze priestorový trh s grafitovými elektródami nezodpovedá celosvetovému trhu. V kazdom prípade Komisia neuskutocnila primeranú analýzu relevantného priestorového trhu. Vo svojom rozhodnutí zo 4. januára 1991 (Mitsubishi/UCAR, IVM024), ktoré bolo prijaté na základe nariadenia o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Komisia totiz dospela k záveru, ze trh s grafitovými elektródami rozsahom zodpovedá trhu Spolocenstva. 64 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze Tokai vo svojej zalobe výslovne vyhlásil, ze nou nenapáda vecnú správnost skutkového stavu uvedeného v rozhodnutí. Skutkové zistenia, podla ktorých sa kartel týkal celosvetového trhu s grafitovými elektródami, sú uvedené tak v rozhodnutí (pozri napríklad odôvodnenia c. 14 az 18, 46, 47, 49, 51, 71, 72 a 73), ako aj v oznámení o výhradách (odôvodnenia c. 33, 34, 35, 37, 39, 59, 60 a 61). Z toho vyplýva, ze samotná podstata kartelu podla zistení Komisie spocívala v rozdelení odvetvia grafitových elektród vo svete podla systému troch "pilierov", pricom SGL predstavoval Európu, UCAR predstavoval Spojené státy a SDK, Tokai, Nippon a SEC predstavovali Japonsko (odôvodnenie c. 47 rozhodnutia). Okrem toho medzi základné princípy kartelu, ktoré identifikovala Komisia, patril princíp "domáceho výrobcu", ktorý mal stanovovat ceny na svojom území, zatial co ostatní výrobcovia ho nasledovali (pozri body 12 a 13 vyssie), pricom "nedomáci" výrobcovia sa museli stiahnut z "domácich" trhov ostatných výrobcov (odôvodnenie c. 50 rozhodnutia). Napokon Komisia uviedla príklad americkej spolocnosti C/G, ktorej sa napriek tomu, ze svoje výrobky nevyrábala mimo Spojených státov, podarilo na európskom trhu získat podiel vo výske 7 % a predávat takmer tretinu svojej produkcie v EHP (odôvodnenia c. 16, 30 a 85 rozhodnutia), co podla Komisie svedcilo o existencii celosvetového trhu a preukazovalo, ze aj "nedomáci" výrobca je schopný narusit fungovanie kartelu. 65 Tento zalobný dôvod vsak zjavne odporuje skutocnosti, ze Tokai uznal uvedené skutkové zistenia, ktoré presvedcivo nespochybnil v správnom konaní ani v konaní pred Súdom prvého stupna. V kontexte ostatných zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom výpocte pokút sa tento zalobný dôvod týka skôr posúdenia skutocného vplyvu správania podniku Tokai na hospodársku sútaz v rámci EHP zo strany Komisie. Tokai totiz v rámci týchto zalobných dôvodov osobitne zdôraznuje svoje pasívne správanie a skutocnost, ze nemal hospodársky záujem na predaji predmetného výrobku na európskom trhu. Skutocný rozsah tohto zalobného dôvodu teda spocíva v tom, ze Tokai vytýka Komisii, ze pri stanovovaní výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, nezohladnila jeho výlucne pasívnu úlohu. 66 Tomuto záveru neodporuje skutocnost, ze Tokai odkazuje na rozhodnutie zo 4. januára 1991 (Mitsubishi/UCAR, IVM024), v ktorom Komisia v oblasti koncentrácií medzi podnikmi uviedla, ze trh s grafitovými elektródami svojím rozsahom zodpovedá trhu Spolocenstva. V tejto súvislosti stací uviest, ze toto rozhodnutie bolo prijaté v kontexte odlisnom od kontextu tejto veci a v case pred zacatím vysetrovania Komisie v tejto veci, ako aj pred zacatím porusenia uvedeného v rozhodnutí. Práve odhalenie kartelu, ktorého úcastníkom bol Tokai, po roku 1997 vsak umoznilo Komisii zistit, ze úcastníci kartelu si rozdelili trh s grafitovými elektródami na celosvetovej úrovni. Odkaz na rozhodnutie z roku 1991 je teda neúcinný. 67 Preto treba tento zalobný dôvod zamietnut v rozsahu, v akom napáda skutkové zistenia týkajúce sa celosvetovej povahy trhu s grafitovými elektródami. c) O zalobnom dôvode vo veci T-239/01 zalozenom na nezohladnení dlzky trvania porusenia 68 V rámci skupiny zalobných dôvodov zalozených na nesprávnom výpocte pokuty, ktorá bola ulozená SGL, tento podnik Komisii po prvé vytýka, ze bez akýchkolvek dôkazov vychádzala z prílis dlhého trvania jeho úcasti na porusení. Komisia nesprávne konstatovala, ze SGL pokracoval v protiprávnom konaní aj po setreniach vykonaných v júni 1997, a to az do februára/marca 1998. Preto je stanovenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, nesprávne v rozsahu, v akom sa ním pokuta za toto obdobie zvýsila. Okrem toho Komisia nesprávne posúdila údajné pokracovanie protiprávneho konania po setreniach ako pritazujúcu okolnost v neprospech podniku SGL. V tejto súvislosti SGL tvrdí, ze stretnutia, ktoré sa v rámci kartelu uskutocnili pocas sporného obdobia, sa netýkali európskeho trhu, ale výlucne ázijských trhov, o com uz Komisiu informoval pocas správneho konania. Dôkazy, ktoré Komisia uvádza na podporu svojich tvrdení, nie sú spolahlivé. 69 SGL po druhé napáda nesprávne zistenie v odôvodnení c. 57 rozhodnutia, podla ktorého sa európska skupina kartelu stretávala este aj po roku "1999". SGL zastáva názor, ze nemozno vylúcit, ze táto chyba mala nepriaznivé dôsledky na stanovenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. Okrem toho v odôvodnení c. 124 rozhodnutia Komisia tvrdila, ze existujú nepriame dôkazy, ktoré odôvodnujú záver, ze porusenie sa neskoncilo ani v roku 2001. SGL ziada, aby Súd prvého stupna opatrením na zabezpecenie priebehu konania preveril, ci nesprávny údaj o roku 1999 nebol predlozený kolégiu clenov Komisie na úcely prijatia rozhodnutia. 70 Pokial ide o prvú cast zalobného dôvodu, ktorý vzniesol SGL, treba pripomenút casovú postupnost a presný obsah pripomienok, ktoré SGL predlozil v reakcii na zistenia Komisie. 71 Po prvé az v reakcii na ziadost Komisie o poskytnutie informácií SGL vo vyhlásení z 8. júna 1999 uviedol, ze najvýznamnejsí výrobcovia grafitových elektród vrátane podnikov SGL a UCAR koordinovali svoje správanie v oblasti hospodárskej sútaze v rokoch 1992 "az 1998". Potom uviedol stretnutia, ktoré sa uskutocnili v rámci kartelu. Pokial ide o stretnutia, ktoré sa uskutocnili po júni 1997, spomenul - zakazdým jedinou vetou - stretnutie v júli 1997 v Malajzii, stretnutie v novembri 1997 v Hongkongu a stretnutie vo februári 1998 v Bangkoku, pricom zdôraznil, ze predmetom týchto stretnutí boli otázky, ktoré sa týkali osobitne Ázie. 72 Po druhé oznámenie o výhradách z 24. januára 2000 vychádzalo z toho, ze porusenie vytýkané podniku SGL trvalo az do marca 1998, pricom uvádzalo jednak, ze stretnutia v Hongkongu a v Bangkoku sa týkali aktualizácie tabuliek CMS týkajúcich sa objemu predaja pre vsetky regióny a vsetky trhy, a jednak, ze SGL a UCAR informovali japonských clenov kartelu o nových cenách uplatnovaných v Európe (body 78 a 79). Podla oznámenia o výhradách navyse dvojstranné vztahy medzi podnikmi SGL a UCAR trvali aspon do marca 1998 (bod 80). Väcsina týchto zistení bola zalozená na vyhlásení bývalého obchodného riaditela podniku UCAR pre Európu pána... . Oznámenie o výhradách napokon obsahuje rozsiahly zoznam pripojených dokumentov, ktoré slúzili ako dôkazy, vrátane vyhlásenia pána... . 73 Po tretie SGL v odpovedi na oznámenie o výhradách zo 4. apríla 2000 potvrdil, ze skutkový stav, z ktorého vychádza oznámenie o výhradách, v zásade ("grundsätzlich") nespochybnuje, a následne iba odkázal na vyhlásenie z 8. júna 1999, pricom sa nevyjadril k novým zisteniam a listinným dôkazom týkajúcim sa spornej doby trvania porusenia, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Nespochybnil najmä vyhlásenie pána..., hoci mal k tomuto vyhláseniu prístup. 74 V konaní pred Súdom prvého stupna SGL vecne nedoplnil svoju argumentáciu pred zacatím súdneho konania. Obmedzil sa na tvrdenie, ze vyhláseniu pána... treba pripisovat ovela mensí význam vzhladom na okolnosti vzniku tohto vyhlásenia. Táto poznámka sa týka skutocnosti, ktorú uviedla Komisia, ze UCAR po prepustení pána... podmienil skoncenie sporu týkajúceho sa jeho prepustenia dohodou tým, ze bude spolupracovat s Komisiou v rámci jej vysetrovania. 75 Zo znenia doplnujúceho vyhlásenia ("supplemental statement") pána..., z ktorého Komisia osobitne vychádzala, vsak nevyplýva nijaká skutocnost, ktorá by potvrdzovala podozrenie vyjadrené podnikom SGL. Skutocnosti uvedené v tomto vyhlásení sú konkrétne a neobsahujú protirecenia; pán... uvádza mená viacerých zástupcov iných clenov kartelu vrátane pána... z podniku SGL a pána... z podniku UCAR, takze pravdivost jeho vyhlásení mohla byt overená výsluchom týchto osôb ako svedkov. SGL vsak nenavrhol, aby boli tieto osoby predvolané, a ani pocas správneho konania neoznámil Komisii protichodné vyhlásenia napr. svojho bývalého obchodného riaditela pána... Napokon z vyhlásenia pána..., ktoré bolo tiez predlozené Komisii na ziadost podniku UCAR, vyplýva, ze jeho cielom vôbec nebolo zmiernit vinu podniku UCAR na úkor ostatných clenov kartelu v snahe dosiahnut priaznivý výsledok svojho sporu s podnikom UCAR. Pán... totiz uvádza, ze jeho nadriadení v podniku vedeli o jeho protiprávnom konaní a schvalovali ho. 76 Z toho vyplýva, ze SGL právne relevantným spôsobom nepreukázal, ze skutkové zistenia Komisie týkajúce sa jeho úcasti na porusení od júna 1997 do marca 1998 (odôvodnenia c. 91 az 93 rozhodnutia) sú nesprávne. Preto treba prvú cast tohto zalobného dôvodu zamietnut. 77 Pokial ide o druhú cast, ktorá smeruje proti odôvodneniu c. 57 rozhodnutia, Komisia uznáva, ze veta uvedená v oznámenej nemeckej verzii rozhodnutia, podla ktorej sa stretnutia európskej skupiny v rámci kartelu uskutocnovali "od roku 1999", predstavuje chybu v písaní. Skutocnost, ze ide o zjavnú chybu, vyplýva z porovnania s anglickou verziou rozhodnutia, ktorá je rovnako záväzná ako nemecká verzia, v ktorej je uvedený správny údaj "1992". Nemecká verzia odôvodnenia c. 57 (s nesprávne uvedeným rokom 1999) je sama osebe tiez nezrozumitelná: podla podniku UCAR sa totiz predmetné stretnutia prestali uskutocnovat "priblizne po roku" (t. j. v roku 2000, ak vychádzame z nesprávneho znenia), pricom európski výrobcovia podla podniku UCAR zastávali názor, ze uz nebolo potrebné stretávat sa pocas roka "1993". Táto veta má zjavne zmysel iba v prípade, ak je referencným rokom rok 1992. 78 Napokon a v prvom rade clánok 1, ako aj odôvodnenia c. 3, 114 a 155 rozhodnutia jasne oznacujú marec 1998 ako koniec porusenia, ktorého sa dopustil SGL. Tomuto konstatovaniu neodporuje odôvodnenie c. 124 rozhodnutia, podla ktorého sa porusenie nemuselo skoncit ani v roku 2001. Táto stat, ktorá vôbec nemení skutkové zistenia týkajúce sa dlzky trvania porusenia, totiz iba odôvodnuje clánok 2 výroku rozhodnutia, ktorý - preventívne - ukladá dotknutým podnikom, aby okamzite skoncili predmetné porusovanie, pokial tak este neurobili. 79 Vzhladom na to, ze ide o zjavnú chybu, táto chyba v písaní nemohla poskodit záujmy podniku SGL, pokial ide o stanovenie pokuty, ktorá mu bola ulozená: kapitola "Dlzka trvania porusenia" uvedená v casti rozhodnutia týkajúcej sa stanovenia pokút totiz uvádza ako koniec porusenia, ktorého sa dopustili podniky SGL, UCAR, Tokai, Nippon a SEC, mesiace "február/marec 1998" (odôvodnenie c. 155). 80 Preto takáto chyba nemôze byt dôvodom na zrusenie skutkových zistení týkajúcich sa dlzky trvania porusenia, ktorého sa dopustil SGL. Za týchto okolností nie je potrebné prijat opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktoré navrhuje SGL. 81 Zalobný dôvod, ktorý vzniesol SGL, teda treba zamietnut v oboch jeho castiach. d) O zalobných dôvodoch vo veci T-244/01 zalozených na porusení podstatných procesných predpisov z dôvodu absencie dostacujúcich dôkazov o úcasti podniku Nippon na porusení v období od mája 1992 do marca 1993 a na nedostatocnom odôvodnení tejto otázky Tvrdenia úcastníkov konania 82 Nippon na podporu svojich návrhov na ciastocné zrusenie clánku 1 rozhodnutia uvádza, ze ak Komisia prijíma rozhodnutie, ktorým obvinuje podnik z porusenia ustanovení práva Spolocenstva, dôkazné bremeno spocíva na Komisii. V tomto prípade konstatovanie v rozhodnutí, podla ktorého sa Nippon podielal na porusení od mája 1992 do marca 1993, nie je podlozené dostacujúcimi a presvedcivými dôkazmi. Pokial totiz Komisia tvrdí, ze Nippon sa zúcastnoval na stretnutiach uskutocnených pocas tohto obdobia, jej tvrdenie nie je preukázané. Obvinenie Komisie je zalozené výlucne na vyhláseniach niektorých konkurentov podniku Nippon (SDK, UCAR a SGL), ktorých jediným cielom bolo vyuzit uplatnenie oznámenia o spolupráci. Za týchto okolností Komisia nemá právo priznat akúkolvek dôkaznú silu týmto vyhláseniam, ktorých vierohodnost je obmedzená. 83 Pokial ide o prvé stretnutie "manazérov", ktoré sa konalo 21. mája 1992 v Londýne, Nippon tvrdí, ze konstatovanie v rozhodnutí, podla ktorého Tokai zastupoval záujmy zalobcu, nie je podlozené nijakým dôkazom. V rozsudku Cement (uz citovaný v bode 39 vyssie, body 2773 az 2782) Súd prvého stupna rozhodol, ze pokial Komisia nepreukázala, ze úcastník konania dal pokyny na jeho zastupovanie na stretnutí, nebola oprávnená vyvodit záver, ze tento úcastník konania bol skutocne prítomný alebo zastúpený a ze súhlasil s dohodou uzatvorenou na tomto stretnutí. Podla zalobcu sa táto argumentácia vztahuje aj na tento prípad. Komisia najmä nepredlozila dôkaz, ktorý by preukazoval, ze zalobca skutocne dal pokyn podniku Tokai, aby ho zastupoval na tomto stretnutí. 84 Co sa týka odvolávania sa Komisie na vyhlásenie podniku SDK o stretnutí, ktoré sa zjavne uskutocnilo v rámci predbezných kontaktov pred stretnutím z 21. mája 1992, Nippon nechápe, ako by odkaz na stretnutie, ktoré sa uskutocnilo pred vytvorením kartelu, mohol preukázat jej tvrdenie. Pokial ide o vyhlásenie podniku SGL, je formulované vseobecne, bez akýchkolvek podrobností, a predstavuje vseobecné priznanie úcasti podniku SGL na namietanom porusení od roku 1992 do roku 1998. Toto vyhlásenie nemozno vykladat tak, ze sa týka úcasti podniku Nippon na jednotlivých stretnutiach, ktoré sa uskutocnili pocas sporného obdobia. Neuvádza sa v nom ani to, ze záujmy zalobcu zastupoval Tokai. 85 Nippon dodáva, ze nepresné vyhlásenia podniku UCAR, podla ktorých sa na uvedenom stretnutí zúcastnili "niektorí japonskí konkurenti" a "viacerí japonskí konkurenti", nemôzu slúzit ako základ pre tvrdenie Komisie, podla ktorej bol práve Nippon zastúpený konkrétnym podnikom, ktorý sa zúcastnil na tomto stretnutí. 86 Pokial ide o "pracovné" stretnutia, ktoré sa konali 25. mája a 19. septembra 1992, Nippon tvrdí, ze konstatovania Komisie týkajúce sa jeho prítomnosti na týchto stretnutiach sú zalozené výlucne na nepresných a nekoherentných vyhláseniach konkurentov zalobcu. V rozhodnutí Komisia v tejto súvislosti neuviedla nijaký skutkový alebo listinný dôkaz. 87 Co sa týka konkrétne stretnutia, ktoré sa uskutocnilo 25. mája 1992 v Zürichu, údajná úcast podniku Nippon je zalozená na jedinom vyhlásení podniku SDK, ktorý tvrdí, ze "zástupcovia podniku Nippon" sa zúcastnili na stretnutí, bez toho, aby uviedol, kto tento podnik na tomto stretnutí v skutocnosti zastupoval. Naopak vo svojich vyhláseniach týkajúcich sa ostatných spolocností SDK tieto informácie podrobne uviedol. Pokial ide o vyhlásenie podniku UCAR, stretnutie v Zürichu sa v nom vôbec nespomína. Vo vyhlásení podniku SGL sa nespomína úcast podniku Nippon na tomto stretnutí. 88 Pokial ide o stretnutie, ktoré sa uskutocnilo 19. septembra 1992 v Lugane, údajná úcast podniku Nippon je tiez zalozená výlucne na jedinom vyhlásení podniku SGL. Toto vyhlásenie odporuje vyhláseniam podnikov SDK a UCAR, v ktorých sa stretnutie v Lugane nespomína. 89 V rozsahu, v akom sa v rozhodnutí uvádza, ze záznamy o cestovných výdavkoch, ktoré predlozil Nippon, preukazujú jeho úcast na predmetných stretnutiach (odôvodnenie c. 48), Nippon pripomína, ze ich Komisii predlozil v nadväznosti na formálnu ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. Komisia vsak nemá právomoc zhromazdovat informácie mimo územia Spolocenstva. Preto boli tieto informácie získané protiprávne a nemôzu slúzit ako základ na preukázanie úcasti podniku Nippon na údajnom porusení. V kazdom prípade ziadost adresovaná podniku Nippon v tomto prípade nezodpovedá poziadavkám stanoveným nariadením c. 17, kedze Komisia neuviedla sankcie stanovené v clánku 15 ods. 1 písm. b), ako to vyzaduje clánok 11 ods. 3 nariadenia c. 17. Napokon predmetné záznamy o cestovných výdavkoch nepreukazujú úcast podniku Nippon na stretnutiach, ktoré sa uskutocnili od mája 1992 do marca 1993. 90 Nippon tvrdí, ze v korespondencii s Komisiou nikdy nepriznal svoju úcast na niektorom zo stretnutí organizovaných pocas obdobia od mája 1992 do marca 1993. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze jeho listy z 30. marca a 17. mája 2000, ktoré odoslal v reakcii na oznámenie o výhradách, treba vykladat v kontexte jeho listu z 18. decembra 1998. 91 Týmto listom Nippon odpovedal na ziadost Komisie o informáciu, ci sa zúcastnil na stretnutiach organizovaných v rámci kartelu. Odpoved bola jasná a podrobná vo vztahu ku kazdému obdobiu, ktoré Komisia uviedla. Nippon vsak nespomenul ani jedno stretnutie pocas obdobia od mája 1992 do marca 1993, hoci Komisia sa na toto obdobie výslovne pýtala. 92 Nippon pripústa, ze vo svojom liste z 30. marca 2000 uznal, ze clenovia jeho správnej rady alebo manazéri sa "viackrát" zúcastnili na medzinárodných stretnutiach konkurentov, a vyhlásil, ze o svojej úcasti na stretnutiach nebude diskutovat. Toto vyhlásenie vseobecnej povahy vsak nemozno vykladat ako priznanie úcasti podniku Nippon na vsetkých stretnutiach, najmä na tých, ktoré sa uskutocnili práve pocas obdobia od mája 1992 do marca 1993. 93 Vo svojom dalsom liste zo 17. mája 2000 Nippon uviedol, ze "v podstate" nenapáda skutkový stav uvedený v oznámení o výhradách. Z tohto listu nevyplýva, ze sa Nippon zúcastnil na vsetkých stretnutiach. Naopak, Nippon výslovne odkázal na svoj list z 18. decembra 1998, a teda zopakoval, ze sa zúcastnil iba na niektorých stretnutiach. 94 Nippon dodáva, ze rozhodnutie z tohto hladiska nie je dostatocne odôvodnené. Aj za predpokladu, ze jeho úcast pocas tohto obdobia by bola preukázaná, totiz Komisia neuviedla dôvod na zvýsenie základnej pokuty vzhladom na to, ze pokuta ulozená zalobcovi bola zvýsená aj z dôvodu údajného pokracovania porusenia po vysetrovaní Komisie. V rozhodnutí toto dvojité zvýsenie nie je vysvetlené. 95 Pokial ide o návrhy Komisie, aby Súd prvého stupna zvýsil pokutu ulozenú zalobcovi, zalobca ich povazuje za neprimerané a nedôvodné. 96 Komisia zdôraznuje, ze pred podaním zaloby na Súde prvého stupna Nippon nikdy nepopieral svoju úcast na stretnutiach organizovaných od mája 1992 do marca 1993. Naopak, poukazoval na to, ze nespochybnuje skutkový stav, na ktorom boli zalozené tvrdenia Komisie, s cielom dosiahnut znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci. V kazdom prípade úcast podniku Nippon na predmetných stretnutiach preukazujú vyhlásenia podnikov SDK a SGL. 97 Komisia pripústa, ze nemá k dispozícii záznamy o cestovných výdavkoch podniku Nippon za sporné obdobie. Vzhladom na uvedené dôkazy vsak tieto záznamy neboli potrebné. 98 Napokon Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna na základe svojej neobmedzenej právomoci zvýsil pokutu ulozenú podniku Nippon. V rozpore so svojou odpovedou na oznámenie o výhradách totiz Nippon teraz spochybnuje zistenia týkajúce sa dlzky trvania jeho úcasti. Podla Komisie by sa zvýsenie pokuty malo prinajmensom rovnat znízeniu o 10 %, ktoré bolo podniku Nippon priznané na základe oznámenia o spolupráci. Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Na úvod treba pripomenút, ze v rozhodnutí (odôvodnenie c. 113) Komisia obmedzila svoje posudzovanie z hladiska pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj dobu, na základe ktorej boli pokuty vypocítané, na obdobie od mája 1992, ked sa uskutocnilo prvé stretnutie "manazérov" v Londýne, na ktorom boli prijaté základné princípy kartelu. Podla Komisie skutocnost, ze Nippon sa nezúcastnil na tomto stretnutí, nie je relevantná vzhladom na to, ze ho zastupoval Tokai a ze sa sám zúcastnil na prvom "pracovnom" stretnutí, ktoré sa uskutocnilo iba o styri dni neskôr. 100 Na úcely posúdenia rozsahu tohto zalobného dôvodu z hladiska tohto konstatovania treba opät pripomenút casovú postupnost jednotlivých etáp správneho konania a analyzovat jednak obsah dokumentov, ktoré predlozila Komisia, a jednak obsah vyhlásení podniku Nippon. 101 V tejto súvislosti treba po prvé zdôraznit, ze v reakcii na ziadost Komisie o informácie poskytol Nippon listom z 18. decembra 1998 informácie o cestách svojho generálneho riaditela... a niektorých dalsích svojich manazérov. Je pravda, ze v tomto liste nie je uvedená nijaká cesta pocas sporného obdobia. 102 Po druhé oznámenie o výhradách z 24. januára 2000 v bodoch 36, 37, 39, 40 a 101, s poukazom na vyhlásenia podnikov SGL, SDK a UCAR, uvádza, ze úcastníkmi prvého stretnutia "manazérov", ktoré sa konalo 21. mája 1992 v Londýne, boli SGL, UCAR, Mitsubishi, SDK a Tokai, "pricom Tokai zastupoval aj záujmy podnikov Nippon a SEC", a ze na tomto stretnutí boli stanovené základné pravidlá kartelu; ze takmer bezprostredne po tomto stretnutí nasledovalo "pracovné" stretnutie, ktoré sa konalo 25. mája 1992 v Zürichu, na ktorom sa zúcastnili zástupcovia vsetkých podnikov, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, vrátane podniku Nippon, skúmal sa svetový trh s grafitovými elektródami podla jednotlivých regiónov (Daleký východ, Stredný východ a Afrika, západná Európa, východná Európa, Latinská Amerika a Severná Amerika) a pridelili sa trhové podiely; ze Nippon a SEC nemôzu tvrdit, ze sa nezúcastnili na stretnutí, ktoré sa konalo 21. mája 1992, vzhladom na to, ze sa oba tieto podniky dali zastúpit podnikom Tokai a ze sa samy zúcastnili na prvom "pracovnom" stretnutí, ktoré sa konalo len o styri dni neskôr; ze druhé "pracovné" stretnutie sa konalo 19. septembra 1992 v Lugane "za úcasti japonských výrobcov", na ktorom boli jednak týmto výrobcom oznámené minimálne ceny pre európsky trh a jednak stanovené objemy, ako aj kvóty pre kazdý región. 103 Po tretie odpoved podniku Nippon na oznámenie o výhradách bola zostavená 30. marca 2000 bez toho, aby Nippon nahliadol do vysetrovacieho spisu Komisie, hoci Komisia tento spis sprístupnila od 14. do 23. februára 2000 (odôvodnenie c. 38 rozhodnutia). Nippon sa nezúcastnil ani na vypocutí, ktoré Komisia zorganizovala 25. mája 2000 (odôvodnenie c. 40 rozhodnutia). V tejto odpovedi Nippon pripústa, ze jeho zástupcovia sa "viackrát" zúcastnili na medzinárodných stretnutiach konkurentov, a vyhlasuje, ze "pokial ide o pociatocnú fázu [kartelu]", nezúcastnil sa na vsetkých stretnutiach, hoci na ne bol pozvaný. "V súvislosti s oznámením o výhradách" dalej zdôraznuje, ze "zo skutkového hladiska nepopiera svoju úcast na stretnutiach" a bude v co najväcsej miere spolupracovat s Komisiou. 104 Po stvrté v neskorsom liste zo 17. mája 2000, ktorým sa Nippon domáha uplatnenia oznámenia o spolupráci, s poukazom na bod 6 odpovede z 30. marca 2000 uvádza, ze "v podstate nespochybnuje vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách". Ako príklad svojej plnej spolupráce s Komisiou uvádza najmä svoj list z 18. decembra 1998, pricom poukazuje na to, ze v tomto liste boli uvedené vsetky stretnutia, na ktorých sa zúcastnili jeho zástupcovia. Napokon výslovne uvádza, ze po februári 1998 porusovanie skoncil. 105 Uvedené listiny nepotvrdzujú tvrdenia podniku Nippon. Hoci je pravda, ze Nippon z vlastnej iniciatívy (list z 18. decembra 1998) neuviedol, ze sa zúcastnil na stretnutiach organizovaných pocas relevantného obdobia, v neskorsom oznámení o výhradách boli uvedené velmi konkrétne údaje, ktoré sa týkali jeho úcasti a jeho zastupovania podnikom Tokai na týchto stretnutiach, pricom v tomto oznámení bolo navyse uvedené, ze predmetom rokovaní na týchto stretnutiach boli otázky rozhodujúce pre fungovanie kartelu. Tieto údaje vychádzali z vyhlásení iných podnikov nez Nippon. Zo znenia oznámenia o výhradách mal teda odôvodnene vyvodit záver, ze Komisia týmto vyhláseniam pripisuje väcsí význam a dôveryhodnost ako listu podniku Nippon z 18. decembra 1998. 106 Za týchto okolností, ak Nippon neakceptoval ani tvrdenia týkajúce sa jeho úcasti alebo jeho zastupovania na stretnutiach organizovaných pocas relevantného obdobia, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách, ani význam a dôkaznú silu vyhlásení podnikov SGL, SDK a UCAR, na ktorých Komisia zalozila svoje tvrdenia, mal ich spochybnit vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Iba takéto konkrétne spochybnenie v tomto stádiu správneho konania by Komisii umoznilo prehlbit svoje vysetrovanie a pokúsit sa o získanie doplnujúcich dôkazov. 107 Listy podniku Nippon z 30. marca a zo 17. mája 2000 vsak uvedené tvrdenia a vyhlásenia nijako nespochybnujú. Naopak, v snahe dosiahnut znízenie pokuty Nippon zdôraznil svoju ochotu spolupracovat a vyhlásil, ze nespochybnuje vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. Jediná konkrétna poznámka o dlzke trvania porusenia sa týka záverecnej fázy, t. j. skoncenia akéhokolvek porusovania po februári 1998. V tomto kontexte mohla Komisia odôvodnene vykladat skutocnost, ze Nippon nespochybnil prvých desat mesiacov porusenia - v spojení so skutocnostou, ze Nippon nenahliadol do vysetrovacieho spisu Komisie a nezúcastnil sa na vypocutí, ktoré zorganizovala Komisia -, v tom zmysle, ze Nippon chcel v rámci svojej ochoty spolupracovat s Komisiou ulahcit jej úlohu spocívajúcu v preukázaní dlzky trvania porusenia tým, ze sa stotoznil so zisteniami týkajúcimi sa jeho zaciatku a spresnil iba jeho koniec. 108 Pokial ide o otázku, ci sa Nippon môze distancovat od tejto spolupráce a v konaní pred Súdom prvého stupna tvrdit, ze sa nepodielal na porusení od mája 1992 do marca 1993, treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora musí Komisia v prípade neexistencie výslovného uznania zo strany vysetrovaného podniku preukázat skutkový stav, pricom podnik môze v rámci sporového konania pouzit akékolvek prostriedky na obranu, ktoré sa mu zdajú uzitocné (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 37). Z toho mozno a contrario vyvodit záver, ze to tak nemôze byt v prípade, ak daný podnik výslovne, jasne a presne uznal skutkový stav. Ak tento podnik v rámci správneho konania výslovne uznal vecnú správnost skutocností, ktoré mu Komisia vytýkala v oznámení o výhradách, tieto skutocnosti treba povazovat za preukázané, pricom tento podnik ich uz v zásade nemôze spochybnit v rámci sporového konania pred Súdom prvého stupna. 109 V tomto prípade vsak Komisia nevyvodila úcast podniku Nippon na predmetnom karteli od mája 1992 do marca 1993 z jasného a presného vyhlásenia podniku Nippon, ktoré by sa výslovne týkalo tohto obdobia, ale zo súboru skutocností, medzi ktoré patrí jeho objektívne správanie voci Komisii pocas správneho konania a jeho pomerne vseobecné vyhlásenia o tom, ze nespochybnuje zistený skutkový stav. Za týchto okolností Nippon nemozno bránit v tom, aby v konaní pred Súdom prvého stupna tvrdil, ze tento súbor skutocností bol nesprávne vylozený v tom zmysle, ze preukazuje jeho úcast na karteli pocas uvedeného obdobia. 110 Toto oneskorené spochybnenie skutkového stavu vsak zalobcovi nemôze byt na prospech. Ako uz totiz bolo uvedené vyssie, Komisia oprávnene usúdila, ze Nippon, ktorému boli oznámené dôkazy uvedené v oznámení o výhradách, nespochybnil svoju úcast na karteli pocas relevantného obdobia. Preto sa Komisia mohla v konaní pred Súdom prvého stupna obmedzit na poukázanie na správanie podniku Nippon pocas správneho konania a na uvedené dôkazy, ktoré predstavujú najmä vyhlásenia SGL, SDK a UCAR. Tieto vyhlásenia - ktoré Komisia v reakcii na písomnú otázku Súdu prvého stupna predlozila v súhrnnom znení - umoznujú právne relevantným spôsobom preukázat úcast podniku Nippon na karteli pocas relevantného obdobia. 111 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná predlozit nové dôkazy v konaní pred Súdom prvého stupna a vyjadrit sa k tvrdeniam, ktoré Nippon po prvýkrát uviedol v konaní pred Súdom prvého stupna s cielom spochybnit uvedené dôkazy. Najmä argumentáciu podniku Nippon týkajúcu sa jeho záznamov o cestovných výdavkoch bolo mozné povazovat za irelevantnú. Úlohu Komisie spocívajúcu v preukázaní protiprávneho konania, ktorú pocas správneho konania ulahcilo správanie a vyhlásenia podniku Nippon, teda objektívne nestazilo neskorsie spochybnenie zisteného skutkového stavu zo strany podniku Nippon v konaní pred Súdom prvého stupna. 112 Nemozno vsak vynechat skutocnost, ze Komisia bola napriek akémukolvek ocakávaniu, ktoré mohla odôvodnene vyvodit z objektívnej spolupráce podniku Nippon pocas správneho konania, povinná vypracovat a predlozit v konaní pred Súdom prvého stupna obranu zameranú na spochybnenie protiprávnych skutkov, o ktorých sa oprávnene domnievala, ze Nippon ich uz nebude spochybnovat. Za týchto okolností povazuje Súd prvého stupna za potrebné uplatnit neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 17 nariadenia c. 17, a zvýsit pokutu ulozenú podniku Nippon o dva percentuálne body (pozri bod 457 nizsie). 113 Tento záver nie je v rozpore s rozsudkom Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (T-354/94, Zb. s. II-843, bod 85). V tomto rozsudku Súd prvého stupna na základe vrátenia veci Súdnym dvorom v odvolacom konaní rozhodol, ze riziko, ze podnik, ktorému bola ulozená znízená pokuta z dôvodu jeho spolupráce, podá neskôr zalobu na zrusenie rozhodnutia, ktorým mu bola ulozená sankcia za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, a v konaní pred Súdom prvého stupna alebo pred Súdnym dvorom bude úspesný, je normálnym dôsledkom uplatnenia prostriedkov ochrany práva stanovených Zmluvou; preto samotná skutocnost, ze tento podnik bol v súdnom konaní úspesný, nemôze odôvodnit nové posúdenie rozsahu znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (T-354/94, Zb. s. II-2111), ktorý bol napadnutý odvolaním, sa netýkal primeranosti znízenia pokuty z dôvodu spolupráce podniku a ze ani rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, Zb. s. I-9925), ktorým bol tento rozsudok ciastocne zrusený, sa netýkal problematiky uvedeného znízenia pokuty. Vzhladom na túto osobitnú procesnú situáciu skutocnost, ze Súd prvého stupna v uvedenom rozsudku z 28. februára 2002 odmietol vykonat "opätovné posúdenie rozsahu znízenia", nemozno vykladat v tom zmysle, ze Súd prvého stupna nemôze pri výkone svojej neobmedzenej právomoci za ziadnych okolností zvýsit pokutu ulozenú podniku, ktorému bola ulozená nizsia pokuta, pretoze nespochybnil vecnú správnost skutkového stavu, z ktorého vychádzala Komisia pocas správneho konania, a ktorý spochybní vecnú správnost tohto skutkového stavu po prvýkrát az v konaní pred Súdom prvého stupna. 114 Pokial Nippon dalej tvrdí, ze odôvodnenie c. 48 rozhodnutia obsahuje nesprávne tvrdenie, ze jeho záznamy o cestovných výdavkoch preukazujú jeho úcast na stretnutiach "manazérov" a na "pracovných" stretnutiach, stací poukázat na znenie tohto odôvodnenia, podla ktorého úcast zástupcov Tokai, Nippon a SEC na týchto stretnutiach "bud priznávajú tieto podniky, alebo ju preukazujú ich záznamy o cestovných výdavkoch". Vzhladom na to, ze Nippon objektívne priznal svoju úcast na karteli pocas celej dlzky jeho trvania, túto stat nemozno vykladat v tom zmysle, ze Komisia chcela preukázat úcast spolocnosti Nippon na porusení, osobitne od mája 1992 do marca 1993, iba na základe záznamov tejto spolocnosti o cestovných výdavkoch. 115 Napokon výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení nesmeruje ani proti celému rozhodnutiu, ani proti skutkovému zisteniu týkajúcemu sa uvedeného obdobia úcasti na karteli. Smeruje iba proti zvýseniu základnej sumy pokuty ulozenej podniku Nippon o 55 %. Preto aj za predpokladu, ze by táto výhrada bola dôvodná, neviedla by k zruseniu celého rozhodnutia alebo predmetného skutkového zistenia, ale iba k jeho zmene v rozsahu, v akom stanovuje zvýsenie pokuty o 55 %. 116 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení podstatných procesných predpisov z dôvodu absencie dostacujúcich dôkazov o úcasti podniku Nippon na porusení v období od mája 1992 do marca 1993 a na nedostatocnom odôvodnení treba zamietnut. 117 Zo skúmania prvej skupiny zalobných dôvodov vyplýva, ze ziadna zo skutocností uvedených zalobcami neodôvodnuje zrusenie celého rozhodnutia ani zrusenie skutkových zistení obsiahnutých v tomto rozhodnutí. Preto treba vsetky návrhy na úplné zrusenie rozhodnutia alebo na ciastocné zrusenie clánku 1 tohto rozhodnutia zamietnut. 118 Pri dalsom skúmaní návrhov a zalobných dôvodov smerujúcich proti stanoveniu pokút sa preto zohladnia vsetky uvedené skutkové zistenia. B - O návrhoch na zrusenie clánku 3 rozhodnutia alebo na znízenie ulozených pokút 1. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení zásady zákazu kumulácie sankcií a povinnosti Komisie zohladnit skôr ulozené sankcie, ako aj na nedostatocnom odôvodnení tejto otázky a) Tvrdenia úcastníkov konania 119 Vsetci zalobcovia s výnimkou podniku C/G tvrdia, ze Komisia tým, ze odmietla od pokút stanovených rozhodnutím odpocítat sumu pokút, ktoré im uz boli ulozené v Spojených státoch a Kanade, ako aj sumu exemplárneho odskodného, ktoré uz v týchto krajinách zaplatili, porusila pravidlo zakazujúce viacnásobné ulozenie sankcií za to isté porusenie. Toto pravidlo vyplýva zo zásad spravodlivého zaobchádzania a proporcionality, ktoré sú zakotvené v ústavnom práve Spolocenstva; potvrdil ho clánok 50 Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, s. 1), a clánky 54 az 58 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami státov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrusení kontrol na ich spolocných hraniciach (Ú. v. ES L 239, s. 19; Mim. vyd. 19/002, s. 9), ktorá bola podpísaná 19. júna 1990 v Schengene (Luxembursko). Zásada ne bis in idem je zakotvená aj v clánku 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP), podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, ktorý bol okrem iného predmetom rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva, Fischer v. Rakúsko z 29. mája 2001. 120 Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer/Komisia (7/72, Zb. s. 1281), Komisia je povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutocnosti, ktoré zalujúcemu podniku vytýka Komisia na jednej strane a tieto orgány na strane druhej, sú totozné. Toto platí práve v prejednávanom prípade, pretoze na rozdiel od veci, ktorá vyústila do prijatia uvedeného rozsudku zo 14. decembra 1972, kartel sankcionovaný americkými a kanadskými orgánmi bol svojím predmetom, umiestnením a dlzkou trvania totozný s kartelom sankcionovaným Komisiou. 121 Okrem toho nezohladnenie zásady zapocítania je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 13. februára 1969, Walt Wilhelm a i. (14/68, Zb. s. 1, bod 11), ako aj s rozsudkami Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Sotralentz/Komisia (T-149/89, Zb. s. II-1127, bod 29), a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 96), podla ktorých zo vseobecnej poziadavky spravodlivého zaobchádzania vyplýva, ze Komisia je pri stanovovaní výsky pokuty povinná zohladnit sankcie, ktoré uz boli tomu istému podniku za ten istý skutok ulozené. 122 V tejto súvislosti SGL spochybnuje posúdenie v rozhodnutí, podla ktorého pokuty ulozené v Spojených státoch a Kanade zohladnili len protisútazné úcinky kartelu v rámci územnej pôsobnosti týchto orgánov (odôvodnenia c. 179 a 180 rozhodnutia). Na preukázanie tvrdenia, ze v Spojených státoch a Európe boli ulozené sankcie za totozné skutky, SGL poukazuje na zistenia uvedené v rozhodnutí. Odôvodnenia c. 14, 17, 18, 71 az 73, 106 a 149 tohto rozhodnutia preukazujú, ze Komisia vseobecne pripustila, ze porusenia spocívali v dohodách na celosvetovej úrovni zalozených na vseobecnom pláne, na ktorých sa podielali dotknuté podniky. Komisia netvrdila, ze skutky, za ktoré ulozila pokutu, predstavovali udalosti, ktoré mozno oddelit od skutkov, ktoré uz boli sankcionované v Spojených státoch. Pokial ide o vecnú výhradu, na ktorú poukazuje sankcia ulozená zalobcovi v Spojených státoch, z dohody o vine a treste ("plea agreement") schválenej súdom vyplýva, ze predmetné dohody o cenách a kvótach sa uskutocnili "v Spojených státoch a inde", a to v období od roku 1992 do júna 1997. 123 SGL dodáva, ze uz samotná pokuta vo výske 135 miliónov USD, ktorá mu bola ulozená v Spojených státoch, prekracuje maximálnu hranicu sankcií (10 % celosvetového obratu) stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Preto Komisia nebola oprávnená ulozit mu dodatocnú sankciu vo výske 80,2 milióna eur. 124 SGL navyse zdôraznuje, ze Komisia tým, ze vôbec nezapocítala sankcie, ktoré mu uz boli ulozené v iných státoch, nerespektovala vyhlásenie bývalého generálneho riaditela Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz Alexandra Schauba, ktorý v rozhovore z 1. decembra 1998 prislúbil, ze pri výpocte pokuty Komisia zohladní sankcie ulozené v Spojených státoch. 125 Zalobcovia okrem toho zastávajú názor, ze Komisia tým, ze vychádzala z ich celosvetového obratu, ktorý zahrna obrat dosiahnutý v Spojených státoch a Kanade, porusila zásadu zákazu kumulácie sankcií. Tento obrat totiz pri stanovovaní pokút, ktoré im boli ulozené, uz zohladnili americké a kanadské orgány. S cielom zamedzit dvojnásobnému ulozeniu sankcie teda Komisia mala podla zalobcov zohladnit iba cast obratu pochádzajúcu z predaja grafitových elektród v Európe. 126 Dodávajú, ze Komisia nezohladnila odstrasujúci úcinok uz ulozených sankcií. Pri stanovovaní výsky pokút totiz opomenula zohladnit skutocnost, ze im v tretích krajinách uz boli ulozené pokuty a povinnost zaplatit odskodné vo výske, ktorá je dostatocná na ich odradenie od opätovného porusovania práva hospodárskej sútaze. Zalobcovia boli preto dostatocne sankcionovaní. 127 Napokon Tokai a Nippon Komisii vytýkajú, ze rozhodnutie v tomto bode dostatocne neodôvodnila. Komisia nereagovala na argument podniku Tokai týkajúci sa zásady ne bis in idem, ktorý uviedol v odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom tento argument zdôraznoval nevyhnutnost "priestorovej lokalizácie" primeranej na výpocet pokuty. Okrem toho má podla podniku Nippon v tomto prípade osobitný význam povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutie vzhladom na to, ze Komisia ulozila pokuty vypocítané na základe celosvetového obratu a táto metóda predstavuje novú etapu v jej rozhodovacej praxi. 128 Komisia v podstate uvádza, ze pokuty ulozené orgánmi tretích státov sankcionujú iba porusenia ich vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a ze tieto orgány nemajú právomoc sankcionovat porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Skutocnost, ze jednotlivé orgány skúmali tie isté skutky, nie je relevantná, pretoze ten istý skutok môze predstavovat porusenie viacerých právnych poriadkov. 129 Pokial ide o odstrasujúcu povahu pokút, Komisia pripomína, ze základným kritériom pri výpocte pokuty je závaznost porusenia. Nemozno tvrdit, ze pokuty sa majú znízit, pretoze zalobcov uz dostatocne odradili sankcie ulozené v iných státoch. Zalobcovia boli sankcionovaní, pretoze nedodrzali pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva tým, ze sa dopustili porusenia v Európe. Na dosiahnutie zelaného odstrasujúceho úcinku treba tieto pravidlá hospodárskej sútaze brat rovnako vázne ako pravidlá iných státov. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 130 Z judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem, ktorá je zakotvená aj v clánku 4 protokolu c. 7 EDLP, predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ESAE, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok LVM", bod 59, ako aj rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 3). 131 V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova sankcionovala alebo stíhala podnik z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat opravný prostriedok. 132 Judikatúra vsak pripustila moznost kumulácie sankcií - sankcie Spolocenstva a vnútrostátnej sankcie - v dôsledku existencie dvoch súbezných konaní, ktoré sledujú rozdielne ciele a ktorých prípustnost vyplýva z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvo a clenské státy v oblasti kartelov. Zo vseobecnej poziadavky spravodlivého zaobchádzania vsak vyplýva, ze Komisia je pri stanovovaní sumy pokuty povinná zohladnit sankcie, ktoré uz boli tomu istému podniku ulozené za ten istý skutok, pokial ide o sankcie ulozené za porusenia kartelového práva clenského státu, a teda k nim doslo na území Spolocenstva (rozsudok Walt Wilhelm a i., uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 11, a rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 3; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, bod 191, a rozsudok Sotralentz/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 29). 133 V súvislosti s tvrdením zalobcov, ze Komisia tým, ze im ulozila pokutu za úcast na karteli, ktorá uz bola sankcionovaná americkými a kanadskými orgánmi, porusila zásadu ne bis in idem, podla ktorej nemozno ulozit druhú sankciu tej istej osobe za to isté porusenie, treba pripomenút, ze súdy Spolocenstva pripustili, ze podnik môze byt oprávnene predmetom dvoch súbezných konaní týkajúcich sa toho istého porusenia, a teda dvojitej sankcie - jednej od príslusného orgánu daného clenského státu a jednej od Spolocenstva. Táto moznost kumulácie sankcií je odôvodnená tým, ze uvedené konania sledujú rozdielne ciele (rozsudky Walt Wilhelm a i., uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 11; Tréfileurope/Komisia, uz citovaný v bode 132 vyssie, bod 191, a Sotralentz/Komisia, uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 29). 134 Za týchto okolností sa zásada ne bis in idem nemôze uplatnit v tejto veci a fortiori, pretoze konania uskutocnené a sankcie ulozené na jednej strane Komisiou a na druhej strane americkými a kanadskými orgánmi evidentne nesledovali rovnaké ciele. Kým v prvom prípade ide o zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze na území Európskej únie alebo v EHP, ochrana sledovaná v druhom prípade sa týka amerického alebo kanadského trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, Buchler/Komisia, 44/69, Zb. s. 733, body 52 a 53). Uplatnovanie zásady ne bis in idem totiz nie je podmienené iba totoznostou protiprávnych skutkov a sankcionovaných osôb, ale aj jednotou chráneného právneho záujmu (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 11. februára 2003 vo veci Italcementi/Komisia, C-213/00 P, Zb. s. I-123, bod 89). 135 Tento záver potvrdzuje rozsah zásady zákazu kumulácie sankcií, ktorá je zakotvená v clánku 4 protokolu c. 7 EDLP. Zo znenia tohto clánku vyplýva, ze táto zásada zakazuje vnútrostátnemu súdu iba to, aby stíhal alebo trestal trestný cin, za ktorý uz dotknutá osoba bola oslobodená alebo odsúdená v tom istom státe. Naopak zásada ne bis in idem nezakazuje, aby bola osoba stíhaná alebo potrestaná viac ako jedenkrát za ten istý skutok v dvoch alebo viacerých odlisných státoch. Preto rozsudok Fischer v. Rakúsko, na ktorý poukazuje SGL, nie je pre tento spor relevantný vzhladom na to, ze bol vydaný na základe clánku 4 protokolu c. 7 EDLP a týka sa dvoch odsudzujúcich rozsudkov vyhlásených v tom istom státe. 136 Rovnako je potrebné zdôraznit, ze zalobcovia neuviedli nijaký dohovor alebo pravidlo medzinárodného práva verejného, ktoré by zakazovalo orgánom alebo súdom rôznych státov stíhat a odsúdit tú istú osobu na základe tých istých skutkových okolností. Taký zákaz by teda v súcasnosti mohol vyplynút iba z velmi úzkej medzinárodnej spolupráce vedúcej k prijatiu takých spolocných pravidiel, ako sú pravidlá obsiahnuté v uvedenom dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. V tejto súvislosti zalobcovia nepoukázali na nijakú záväznú dohodu medzi Spolocenstvom a tretími státmi, ako sú Spojené státy alebo Kanada, ktorá by takýto zákaz stanovovala. 137 Je pravda, ze clánok 50 Charty základných práv stanovuje, ze nikoho nemozno trestne stíhat alebo potrestat za trestný cin, za ktorý uz bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom v súlade so zákonom. Treba vsak uviest, ze táto charta sa uplatnuje len na území Únie a výslovne obmedzuje pôsobnost práva vymedzeného v clánku 50 na prípady, ked bolo predmetné oslobodzujúce alebo odsudzujúce rozhodnutie vyhlásené na tomto území. 138 Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom zalobcovia namietajú porusenie zásady ne bis in idem z dôvodu, ze dotknutý kartel bol predmetom odsúdenia mimo územia Spolocenstva alebo ze Komisia v rozhodnutí zohladnila ich celosvetové obraty, ktoré zahrnajú ich obraty dosiahnuté v Spojených státoch a Kanade, ktoré uz zohladnili americké a kanadské orgány pri stanovovaní pokút, túto výhradu treba zamietnut. 139 Pokial ide o tvrdenie zalobcov, ze Komisia nerespektovala rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, podla ktorého je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretích krajín, ak sú skutocnosti zalujúcemu podniku vytýkané Komisiou na jednej strane a týmito orgánmi na druhej strane totozné, je potrebné pripomenút, ze v bode 3 uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol: "... pokial ide o otázku, ci môze byt Komisia takisto povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu, treba sa nou zaoberat iba v prípade, ak sú skutocnosti, ktoré v danom prípade zalobcovi vytýka Komisia na jednej strane a americké orgány na druhej strane, totozné." 140 Z tejto state je zrejmé, ze Súdny dvor vôbec nevyriesil otázku, ci je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutocnosti vytýkané podniku Komisiou a týmito orgánmi sú totozné, ale len stanovil totoznost skutkov, ktoré podniku vytýka Komisia a orgány tretieho státu, ako predbeznú podmienku uvedeného skúmania. 141 Okrem toho práve vzhladom na osobitnú situáciu, ktorá vyplýva jednak z úzkej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu a jednak z osobitného systému rozdelenia právomocí medzi Spolocenstvo a clenské státy v oblasti kartelov na tom istom území, teda na území spolocného trhu, Súdny dvor po pripustení moznosti dvojitého stíhania a s ohladom na prípadnú dvojitú sankciu, ktorá z neho môze vyplynút, rozhodol, ze je potrebné zohladnit prvé represívne rozhodnutie v súlade s poziadavkou spravodlivého zaobchádzania (rozsudok Walt Wilhelm a i., uz citovaný v bode 121 vyssie, bod 11, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci Boehringer/Komisia, uz citovanej v bode 120 vyssie, Zb. s. 1293, 1301 az 1303). 142 Taká situácia vsak v tomto prípade nenastala. Zalobcovia teda nemôzu Komisii oprávnene vytýkat, ze v tomto prípade porusila túto údajnú povinnost, kedze neuvádzajú nijaké výslovné zmluvné ustanovenie, ktoré by Komisii ukladalo povinnost pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit sankcie, ktoré uz tomu istému podniku za ten istý skutok ulozili orgány alebo súdy tretieho státu, ako sú Spojené státy americké alebo Kanada. 143 V kazdom prípade, ak by sa aj z rozsudku Boehringer/Komisia, uz citovaného v bode 120 vyssie, dalo a contrario vyvodit, ze Komisia je povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu vtedy, ked sú skutocnosti vytýkané predmetnému podniku Komisiou a skutocnosti, ktoré mu vytýkajú orgány tretieho státu, totozné, treba zdôraznit, ze hoci sa v rozsudku vynesenom proti podniku SGL v Spojených státoch uvádza, ze úcelom kartelu výrobcov grafitových elektród bolo obmedzit výrobu a zvýsit ceny týchto výrobkov "v Spojených státoch a inde", nebolo vôbec preukázané, ze by sa sankcia ulozená v Spojených státoch vztahovala na uplatnovanie kartelu alebo jeho úcinky inde ako v Spojených státoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Boehringer/Komisia, uz citovaný, bod 6) a najmä v EHP, co by navyse predstavovalo zjavný zásah do územnej pôsobnosti Komisie. Táto poznámka platí aj pre sankciu ulozenú v Kanade. 144 Pokial ide o odstrasujúci úcinok pokút, ktoré uz boli ulozené, treba zdôraznit, ze podla judikatúry právomoc Komisie ukladat pokuty podnikom, ktoré sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustili porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 ES alebo clánku 82 ES, predstavuje jeden z prostriedkov priznaných Komisii s cielom umoznit jej plnit kontrolnú funkciu, ktorú jej zveruje právo Spolocenstva. Táto funkcia zahrna povinnost sledovat vseobecnú politiku usilujúcu sa vo veciach hospodárskej sútaze uplatnovat zásady stanovené Zmluvou a v tomto zmysle usmernovat správanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 105). 145 Z toho vyplýva, ze Komisia je oprávnená rozhodovat o výske pokút s cielom posilnit ich odstrasujúci úcinok, pokial sú porusenia daného druhu stále pomerne casté, aj ked ich protiprávnost bola stanovená od zaciatkov politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, z dôvodu zisku, ktorý nimi môzu niektoré zainteresované podniky dosiahnut (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 108). 146 Zalobcovia nemôzu úspesne tvrdit, ze ich nie je potrebné odradit od dalsieho porusovania, pretoze za tie isté skutky ich uz sankcionovali súdy tretích státov. Táto argumentácia zalobcov je totiz v skutocnosti obmenou argumentácie týkajúcej sa porusenia zásady zákazu kumulácie sankcií, ktorá bola odmietnutá vyssie. 147 Okrem toho, ako vyplýva z uvedenej judikatúry, ciel odstrasenia, ktorý je Komisia oprávnená sledovat pri stanovovaní výsky pokuty, má zabezpecit, aby podniky pri výkone svojich cinností v rámci Spolocenstva alebo EHP dodrziavali pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou. Z toho vyplýva, ze odstrasujúcu povahu pokuty ulozenej z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva nemozno urcit iba v závislosti od osobitnej situácie odsúdeného podniku, ani v závislosti od jeho dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v tretích státoch mimo EHP. 148 Komisia teda bola oprávnená ulozit podniku SGL pokutu v dostatocne odstrasujúcej výske v rámci obmedzení stanovených clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 bez toho, aby bola povinná pri urcovaní týchto obmedzení zohladnit sankcie ulozené americkými a kanadskými orgánmi. 149 Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musia z odôvodnenia aktu jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby mohli zúcastnené osoby pochopit dôvody prijatia opatrenia na ochranu svojich práv a aby ho mohol súd Spolocenstva preskúmat (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 20. októbra 1999, Swedish Match Philippines/Rada, T-171/97, Zb. s. II-3241, bod 82 a tam citovanú judikatúru, a z 12. júla 2001, UK Coal/Komisia, T-12/99 a T-63/99, Zb. s. II-2153, bod 196). 150 V tomto prípade bola v odôvodneniach c. 179 az 183 rozhodnutia výslovne odmietnutá argumentácia, ktorú predniesol SGL pocas správneho konania s cielom dosiahnut uplatnenie zásady ne bis in idem. Komisia uviedla, ze podla jej názoru sa táto zásada nevztahuje na sankcie ulozené americkými a kanadskými orgánmi. Aj v prípade, ak by tieto odôvodnenia neobsahovali stanovisko ku konkrétnemu argumentu, ktorý predniesol Tokai (pozri bod 127 vyssie), a prístup Komisie by skutocne predstavoval novú etapu v jej rozhodovacej praxi, zalobcovia mohli úcinne zabezpecit ochranu svojich záujmov v konaní pred Súdom prvého stupna uvedením vsetkých zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré boli podla ich názoru relevantné na spochybnenie tvrdení Komisie. Okrem toho Súd prvého stupna mohol zabezpecit súdne preskúmanie rozhodnutia a rozhodnút o jednotlivých aspektoch zásady ne bis in idem. 151 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení zásady zákazu kumulácie sankcií a povinnosti Komisie zohladnit skôr ulozené sankcie, ako aj na nedostatocnom odôvodnení tejto otázky treba zamietnut. 152 Pokial ide o konkrétnu výhradu podniku SGL, podla ktorej mu príslusný generálny riaditel Komisie prislúbil, ze sankcie ulozené americkými orgánmi sa zapocítajú pri ulození pokuty Komisiou, zalobca sa dovoláva zásady ochrany svojej legitímnej dôvery. Táto zásada sa vztahuje na kazdého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, ze administratíva Spolocenstva u neho vyvolala dôvodné ocakávania (rozsudky Súdneho dvora z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens/Komisia, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44, a z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C-152/88, Zb. s. I-2477, bod 26), pricom nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné, nepodmienené a zhodujúce sa uistenia pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov, ktoré mu mal správny orgán poskytnút (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 1999, Forvass/Komisia, T-203/97, Zb. VS s. I-A-129, II-705, bod 70 a tam citovaná judikatúra, a z 18. januára 2000, Mehibas Dordtselaan/Komisia, T-290/97, Zb. s. II-15, bod 59). 153 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze rozhodnutie prijalo kolégium clenov Komisie v súlade so zásadou kolektívneho rozhodovania zakotvenou v clánku 1 Rokovacieho poriadku Komisie z 29. novembra 2000 (Ú. v. ES L 308, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213), a nie generálny riaditel (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 104). Okrem toho SGL nemohol odôvodnene ocakávat, ze rozhodnutie o ulození pokuty za jeho aktívnu úcast na celosvetovom karteli na trhu s grafitovými elektródami by bolo mozné delegovat ako "riadiace alebo správne opatrenie" v zmysle clánku 14 rokovacieho poriadku na generálneho riaditela pre hospodársku sútaz. Preto generálny riaditel nemohol poskytnút podniku SGL "presné uistenia pochádzajúce z oprávneného a spolahlivého zdroja", pokial ide o zapocítanie sankcií, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch a Kanade, pretoze bol oprávnený iba predlozit návrhy kolégiu, ktoré ich mohlo prijat alebo odmietnut. 154 Okrem toho sa zdá, ze samotný SGL mal pochybnosti o presnosti uistení, ktoré mu údajne 1. decembra 1998 poskytol Alexander Schaub. Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zo 4. apríla 2000 sa totiz SGL nedovoláva uvedených uistení, ale naopak, vytýka Komisii, ze neoznámila, ci a do akej miery zohladní na základe zásady ne bis in idem sankcie, ktoré uz boli ulozené v Spojených státoch. V kazdom prípade SGL netvrdil, ze ho sporný príslub Alexandra Schauba motivoval k tomu, aby spolupracoval s Komisiou a aby uznal vecnú správnost vytýkaných skutocností. 155 Z toho vyplýva, ze nemozno uznat ani výhradu zalozenú na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial ide o zapocítanie sankcie ulozenej podniku SGL v Spojených státoch. 2. O zalobných dôvodoch zalozených na nedodrzaní usmernení, ich protiprávnosti a nedostatocnom odôvodnení tejto otázky a) Úvodné pripomienky k právnemu rámcu pokút ulozených zalobcom 156 Podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom... pokuty od 1 000 do 1 000 000 [eur] alebo viac, ale nepresahujúcej [ale maximálne - neoficiálny preklad] 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti... porusili clánok [81] ods. 1... Zmluvy". V tomto ustanovení sa dalej uvádza, ze "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". 157 Toto ustanovenie priznáva Komisii pri stanovovaní pokút volnú úvahu (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. októbra 1997, Deutsche Bahn/Komisia, T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 127), ktorá je najmä nástrojom jej vseobecnej politiky v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 105 a 109). Práve v tomto rámci Komisia na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich rozhodnutí v oblasti ukladania pokút prijala v roku 1998 svoje usmernenia. Ide o nástroj urcený na spresnenie kritérií, ktoré má pri respektovaní nadradeného práva v úmysle uplatnovat v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci; vyplýva z neho samoobmedzenie tejto právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 89) v rozsahu, v akom je Komisia povinná podrobit sa indikatívnym pravidlám, ktoré si sama stanovila (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 57). 158 V tomto prípade podla odôvodnení c. 126 az 144 rozhodnutia Komisia ulozila pokuty vsetkým zalobcom za porusenie uvedené v clánku 81 ods. 1 ES a v clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Z týchto odôvodnení vyplýva, ze pokuty boli ulozené podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a ze Komisia - hoci rozhodnutie na usmernenia výslovne neodkazuje - stanovila výsku pokút uplatnením metódy vymedzenej v usmerneniach. 159 Podla tejto metódy vychádza Komisia pri výpocte pokút ukladaných dotknutým podnikom zo sumy urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posúdení závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy samotná povaha porusenia, jeho skutocný dosah na trh, pokial ho mozno zmerat, a velkost relevantného priestorového trhu (bod 1 A prvý odsek). V tomto rámci sú porusenia roztriedené do troch kategórií, konkrétne na "mierne porusenia", pre ktoré je stanovená výska pokút od 1 000 do 1 milióna eur, "závazné porusenia", pre ktoré je stanovená výska pokút od 1 milióna do 20 miliónov eur, a "velmi závazné porusenia", pre ktoré je výska pokút stanovená nad 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá a tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií umoznuje rozpätie stanovených sankcií uplatnit rozdielny prístup k podnikom podla povahy nimi spáchaných porusení (bod 1 A tretí odsek). Okrem toho je potrebné brat do úvahy skutocnú hospodársku spôsobilost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom, a stanovit výsku pokuty na takej úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocne odstrasujúcu povahu (bod 1 A stvrtý odsek). 160 V rámci kazdej z troch takto vymedzených kategórií porusení môze byt podla Komisie v niektorých prípadoch potrebné zvázit urcenú sumu, aby bola zohladnená specifická zátaz, a teda aj reálny dosah protiprávneho konania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä v prípade znacného nepomeru vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakého druhu, a aby sa v dôsledku toho prispôsobil východiskový bod základnej sumy (dalej len "východisková suma") osobitnej povahe kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek). 161 Pokial ide o faktor týkajúci sa dlzky trvania porusenia, usmernenia rozlisujú krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti trvajúce kratsie ako jeden rok), pri ktorých nemôze byt suma pokuty z dôvodu závaznosti zvýsená, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti trvajúce od jedného do piatich rokov), pri ktorých môze byt táto suma zvýsená az o 50 %, a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti trvajúce viac ako pät rokov), pri ktorých môze byt táto suma zvýsená za kazdý rok o 10 % (bod 1 B prvý odsek prvá az tretia zarázka). 162 Dalej usmernenia ako príklad citujú zoznam pritazujúcich a polahcujúcich okolností, na ktoré mozno prihliadat na úcely zvýsenia alebo znízenia základnej sumy. 163 Napokon bod 5 písm. a) usmernení spresnuje, ze konecná výska pokuty vypocítaná podla tejto metódy (základná suma zvýsená alebo znízená na percentuálnom základe za pritazujúce a polahcujúce okolnosti) nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu daných podnikov, tak ako je to stanovené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Okrem toho bod 5 písm. b) usmernení stanovuje, ze v závislosti od okolností je po vykonaní uvedených výpoctov potrebné vziat do úvahy urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody, ktoré porusovatelia prípadne získali, specifické charakteristiky predmetných podnikov a ich reálnu platobnú schopnost v osobitnom spolocenskom kontexte s cielom prispôsobit im stanovenú výsku pokút. 164 V tomto kontexte treba posúdit, ci pokuty ulozené v clánku 3 rozhodnutia nie sú neprimerané a ci neboli stanovené podla nesprávnej metodiky, ako tvrdia zalobcovia. 165 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci má Komisia pri stanovovaní výsky kazdej pokuty diskrecnú právomoc, pricom nie je povinná pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59), Súd prvého stupna má podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES preskúmat rozhodnutia, ktorými Komisia stanovila pokutu, a v dôsledku toho môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit. V tejto súvislosti môze jeho posúdenie primeranosti pokuty, bez ohladu na prípadné zjavné chyby, ktorých sa pri posudzovaní výsky pokuty dopustila Komisia, vyzadovat predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré nie sú uvedené v rozhodnutí Komisie (rozsudok SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 55). b) O východiskových sumách stanovených v rozhodnutí podla závaznosti porusenia Zhrnutie rozhodnutia 166 V odôvodneniach c. 129 az 154 rozhodnutia urcila Komisia východiskovú sumu kazdej pokuty podla závaznosti porusenia. V tejto súvislosti zohladnila povahu porusenia (rozdelenie trhov a urcenie cien vo významnom priemyselnom odvetví), pricom konstatovala, ze ide o velmi závazné porusenie clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP; skutocný vplyv porusenia na trh s grafitovými elektródami v EHP, pricom konstatovala, ze ceny boli nielen dohodnuté, ale aj oznámené a uplatnované, a uviedla, ze uplatnované ceny (najmä zvysovanie cien) do velkej miery zodpovedali cenám dohodnutým v rámci kartelu pocas siestich rokov; velkost predmetného priestorového trhu, pricom uviedla, ze kartel pokrýval celý trh Spolocenstva a po vytvorení EHP aj celý trh EHP. 167 Vzhladom na tieto faktory Komisia usúdila, ze dotknuté podniky sa dopustili "velmi závazného porusenia". 168 Následne Komisia pristupovala k jednotlivým podnikom odlisne s cielom zohladnit tak skutocnú hospodársku spôsobilost kazdého z podnikov znacne narusit hospodársku sútaz, ako aj velké rozdiely vo velkosti dotknutých podnikov. V rámci tohto postupu rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií na základe celosvetového obratu, ktorý z predaja predmetného výrobku kazdý z nich dosiahol. Toto porovnanie vychádzalo z údajov týkajúcich sa obratu pripadajúceho na predmetný výrobok za posledný rok porusenia, t. j. za rok 1998, vyplývajúcich z tabulky uvedenej v odôvodnení c. 30 rozhodnutia: 169 Na základe údajov uvedených v tejto tabulke boli SGL a UCAR, dvaja najvýznamnejsí výrobcovia grafitových elektród v celosvetovom meradle a v rámci EHP, zaradení do prvej kategórie (východisková suma 40 miliónov eur). C/G, SDK a Tokai, ktorých podiely na celosvetovom trhu boli ovela nizsie (od 5 do 10 %), boli zaradení do druhej kategórie (východisková suma 16 miliónov eur). VAW, SEC a Nippon, ktorých podiely na celosvetovom trhu boli nizsie ako 5 %, boli zaradení do tretej kategórie (východisková suma 8 miliónov eur). 170 Napokon Komisia s cielom zohladnit velkost a celkové zdroje podnikov VAW a SDK zvýsila východiskovú sumu podniku VAW o koeficient 1,25 na 10 miliónov eur a východiskovú sumu podniku SDK - ktorý bol povazovaný za jednoznacne najväcsí z podnikov dotknutých rozhodnutím - o koeficient 2,5 na 40 miliónov eur. Tvrdenia úcastníkov konania 171 SGL namieta proti uplatnitelnosti usmernení, pricom tvrdí, ze nimi vymedzená metóda výpoctu sa úplne odlisuje od predchádzajúceho prístupu, kedze nezohladnuje proporcionalitu vo vztahu k obratu. S clánkom 15 nariadenia c. 17 je pritom zlucitelná iba sankcia, ktorá je primeraná vo vztahu k celkovému obratu. Inak by podniky ako SGL, ktoré dosahujú svoj obrat najmä vdaka predaju predmetného výrobku, boli znevýhodnené oproti podnikom, ktoré dosahujú väcsinu svojho obratu prostredníctvom iných výrobkov. 172 UCAR Komisii naopak vytýka, ze pouzila celkový obrat ako kritérium na urcenie relatívneho významu dotknutých podnikov. Táto metóda znevýhodnila americký podnik UCAR na základe toho, ze rozsah jeho hospodárskych aktivít v Spojených státoch sa nevyhnutne prejavil v jeho celosvetovom obrate. 173 SGL dalej namieta nedostatocnú transparentnost a nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o stanovenie troch kategórií, do ktorých boli dotknuté podniky zaradené, najmä z hladiska výberu klasifikacných súm a kritérií. Takto urcené sumy sú údajne arbitrárne, pricom z rozhodnutia navyse nie je zrejmé, ci Komisia vychádzala z celkového obratu dotknutých podnikov alebo z ich obratu dosiahnutého z predaja predmetného výrobku. Okrem toho velmi vysoká východisková suma 40 miliónov eur, ktorá bola podniku SGL stanovená na základe závaznosti porusenia, je nezlucitelná s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie. 174 Komisia tiez nepreukázala, ze kartel konkrétne spôsobil skutocné zvýsenie cien. Nezohladnila skutocnost, ze zvysovanie cien v rokoch 1992 az 1996 mozno vysvetlit inak: pocas strukturálnej krízy na zaciatku 90. rokov boli ceny ovela nizsie ako náklady; následné zvysovanie bolo teda nevyhnutné na zachovanie tohto odvetvia a na financovanie zvysovania kvality. Okrem toho Komisia sama uznáva (odôvodnenie c. 139 rozhodnutia), ze je tazké zistit, ci a do akej miery by boli ceny odlisné v prípade neexistencie kartelu. 175 SGL dodáva, ze Komisia odôvodnila vysoké východiskové sumy iba potrebou zabezpecit "odstrasujúci úcinok" (odôvodnenia c. 146, 148 a 152 rozhodnutia). Nezohladnila teda skutocnost, ze zásada spravodlivého zaobchádzania vyzaduje, aby sa zohladnili aj osobitné okolnosti kazdého podniku, ako sú aspekty individuálnej prevencie a proporcionality. 176 Styria japonskí zalobcovia a C/G, pre ktorých trh EHP nebol "domácim trhom", tvrdia, ze Komisia mala namiesto stanovenia relatívneho významu podnikov podla celosvetového obratu a podielov na trhu s predmetným výrobkom vychádzat z obratu a podielov na trhu EHP. Iba táto metóda by jednak bola v súlade s obmedzenou územnou pôsobnostou Komisie a jednak by umoznila kvantifikovat skutocnú spôsobilost kazdého podniku závazne narusit hospodársku sútaz v rámci EHP. 177 Podiely podnikov Tokai [... %], Nippon [... %], SDK [... %], SEC [... %] a C/G [... %] na trhu EHP vsak boli nepatrné v porovnaní s podielmi podnikov SGL a UCAR; ich úcast na európskych aktivitách kartelu bola výlucne pasívna. V tejto súvislosti uskutocnujú viacero porovnaní východiskových, základných a konecných súm pokút, ktoré im boli ulozené, a príslusných súm pre vedúce podniky SGL a UCAR, ako aj jednotlivých obratov dotknutých podnikov s cielom preukázat neprimeranost sankcií, ktoré im boli ulozené, z hladiska ich hospodárskej cinnosti v rámci EHP. Okrem toho porovnávajú výpoctovú metódu, ktorú uplatnila Komisia, s údajne spravodlivejsou výpoctovou metódou amerických orgánov. 178 Uvádzajú, ze ich nepatrné a pasívne pôsobenie na trhu EHP vôbec nevyplýva z úcinkov kartelu, ale je dôsledkom samostatných rozhodnutí, ktoré prijali vo vlastnom hospodárskom záujme, a to dávno pred zacatím porusenia. Komisii sa nepodarilo preukázat, ze nepredávali predmetný výrobok v rámci EHP práve z dôvodu existencie kartelu. Komisia najmä nepreukázala, ze v prípade neexistencie kartelu by ich podiely na trhu alebo objemy ich predaja v EHP boli ovela vyssie. 179 Tokai, Nippon, SEC a C/G dodávajú, ze aj v prípade stotoznenia sa s postupom Komisie a so stanovením východiskovej sumy pre ne na základe celosvetového obratu dosiahnutého v roku 1998 na trhu s predmetným výrobkom ich zaradenie do troch uvedených kategórií Komisiou a stanovenie príslusných súm (40 miliónov, 16 miliónov a 8 miliónov eur) je v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. Východisková suma je totiz v ich prípade proporcionálne, t. j. vo vztahu k celosvetovým obratom a podielom na trhu, ovela vyssia, ako sú sumy pre podniky SGL, UCAR a SDK. 180 Pokial ide o individuálnu úcast C/G na porusení, tento podnik dalej uvádza, ze jeho postavenie sa z viacerých hladísk odlisuje od postavenia ostatných clenov kartelu. V tejto súvislosti okrem svojho okrajového významu poukazuje na viacero skutocností, z ktorých vyvodzuje, ze jeho správanie nebolo mozné oznacit za "velmi závazné". 181 SDK vytýka Komisii, ze umelo zvýsila pokutu, ktorá mu bola ulozená, dodatocným pouzitím odstrasujúceho faktora 2,5, cím sa mu východisková suma zvýsila o 24 miliónov eur. Takýto faktor Komisia nepouzila ani v prípade vedúcich podnikov kartelu, ani v prípade clenov kartelu s najväcsími podielmi na trhu EHP, ani v prípade podnikov, ktoré marili vysetrovanie Komisie a pokracovali v porusení aj po tomto vysetrovaní. Ide teda o dvojitú diskriminacnú a neprimeranú penalizáciu týkajúcu sa iba podniku SDK, zatial co v prípade podniku VAW Komisia pouzila iba násobný koeficient 1,25, ktorým sa mu suma zvýsila iba o 2 milióny eur. 182 Pokial Komisia vychádza z velkosti a celkových zdrojov podniku SDK (odôvodnenia c. 152 az 154 rozhodnutia), SDK poukazuje na odborný ekonomický posudok, ktorý potvrdzuje, ze hospodársky význam nezávisí od samotnej velkosti podniku. Jednak velkým spolocnostiam s malými podielmi na relevantnom trhu, ako je SDK, nevyplývajú z ich pôsobenia na iných trhoch, ktoré s relevantným trhom nijako nesúvisia, nijaké výhody, a jednak ani velký koncern v zlej financnej situácii nemozno povazovat za hospodársky silný iba na základe jeho velkosti. Podniku, ktorý má obmedzený podiel na trhu s predmetným výrobkom, takisto neplynú výhody z kartelu iba preto, ze tento podnik predáva aj výrobky, ktoré s kartelom nijako nesúvisia a ktoré ním teda nie sú ovplyvnené. V kazdom prípade, aj keby sa mal pouzit odstrasujúci faktor, mal by závisiet od postavenia na trhu EHP, na ktorom má SDK okrajový význam, a zohladnovat iba pravdepodobnost odhalenia kartelu a zisk, s ktorým jeho clenovia pocítali. 183 Podla podniku SDK je uplatnenie násobného koeficientu 2,5 nezlucitelné aj s viacerými predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie. Komisia teda posudzuje rôzne veci odlisne. Napokon doslo k poruseniu práva podniku SDK na obhajobu, pretoze nebol vypocutý v súvislosti s dôvodmi a kritériami výberu násobného koeficientu 2,5. 184 Vsetci japonskí zalobcovia namietajú nedostatocné odôvodnenie jednotlivých uvedených otázok. 185 Podla Komisie z odôvodnenia rozhodnutia a z judikatúry vyplýva, ze ani jeden zo zalobných dôvodov nie je dôvodný. 186 Pokial ide o najmä o rozdelenie podnikov do troch kategórií a stanovenie východiskových súm, Komisia tvrdí, ze nevychádzala iba z celosvetového obratu dosiahnutého z predaja predmetného výrobku. Východiskom pri výpocte pokút bola závaznost porusenia (povaha a vplyv porusenia, ako aj velkost predmetného priestorového trhu). Celosvetové obraty a podiely na trhu slúzili len ako základ na urcenie relatívneho významu podnikov, ktoré sa zúcastnili na karteli v rámci EHP. Prístup Komisie teda zohladnil viaceré aspekty a vôbec nepredstavoval iba výpocet zalozený na obrate. 187 Pokial ide o násobný koeficient 2,5 uplatnený na východiskovú sumu stanovenú pre podnik SDK, Komisia popiera tvrdenie, ze táto modifikácia mala mat dodatocný odstrasujúci úcinok. Naopak, modifikacný faktor vychádza jednoducho zo skutocnosti, ze odlisné financné zdroje vyzadujú odlisné pokuty, ak majú mat rovnocenný odstrasujúci úcinok. To vyzaduje odlisný prístup k clenom kartelu. V prípade velkých koncernov, ku ktorým patrí SDK, nepostacuje vychádzat z obratu na trhu, na ktorom doslo k poruseniu. 188 Pokial ide o konkrétne císlo 2,5, Komisia tvrdí, ze toto císlo nebolo stanovené na základe celosvetového obratu skupiny, do ktorej patril zalobca. Islo skôr o pribliznú modifikáciu vychádzajúcu z velkosti podniku SDK a z jeho celkových zdrojov, kedze bol jednoznacne najväcsím podnikom dotknutým rozhodnutím. Posúdenie Súdom prvého stupna - O uplatnitelnosti usmernení na urcenie relevantného obratu 189 Pokial SGL namieta nezlucitelnost usmernení s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, ktorá vychádzala z celkového obratu, je potrebné uviest, ze sankcie, ktoré môze Komisia ulozit za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, sú vymedzené clánkom 15 nariadenia c. 17, ktorý bol prijatý skôr, nez doslo k poruseniu. Ako vyplýva z bodov 159 az 164 vyssie, vseobecná metóda výpoctu výsky pokút stanovená v usmerneniach je zalozená na dvoch kritériách uvedených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorými je závaznost porusenia a jeho trvanie, a respektuje maximálnu hranicu vo vztahu k obratu kazdého podniku stanovenú týmto ustanovením (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 231). 190 Preto usmernenia neprekracujú právny rámec sankcií vymedzený týmto ustanovením (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 232). 191 Zmena predchádzajúcej správnej praxe Komisie vyplývajúca z usmernení nepredstavuje zmenu právneho rámca urcujúceho výsku pokút, ktoré mozno ulozit, ktorá by odporovala vseobecnej zásade zákazu retroaktivity zákonov alebo vseobecnej zásade právnej istoty. Jednak totiz samotná predchádzajúca prax Komisie neslúzi ako právny rámec ukladania pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze ten je vymedzený výlucne nariadením c. 17. Dalej vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú nariadenie c. 17 Komisii priznáva, zavedenie novej metódy výpoctu výsky pokút Komisiou, ktorá môze viest k vseobecnému zvýseniu pokút, nemozno povazovat za retroaktívne sprísnenie pokút stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 233 az 235). 192 Navyse skutocnost, ze Komisia v minulosti pri urcitých typoch porusenia uplatnila pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 109). Naopak, efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 109, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 236 a 237). 193 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na neuplatnitelnosti usmernení treba zamietnut. 194 Preto je skutocnost, ze styria japonskí zalobcovia a C/G poukazujú na americké výpoctové metódy, ktoré sú údajne spravodlivejsie, irelevantná vzhladom na to, ze Komisia mohla oprávnene uplatnit výpoctovú metódu uvedenú v usmerneniach. - O obrate, z ktorého Komisia vychádzala pri urcovaní východiskovej sumy 195 Pokial zalobcovia Komisii vytýkajú, ze jednotlivé východiskové sumy neurcila bud na základe obratu pripadajúceho na predaj grafitových elektród v rámci EHP, alebo na základe celkového obratu týkajúceho sa vsetkých výrobkov, treba pripomenút jednak, ze jediná výslovná zmienka o obrate obsiahnutá v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa týka najvyssej hranice, ktorú výska pokuty nesmie presiahnut, a jednak, ze tá sa povazuje za hranicu celkového obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 119). V rámci dodrzania tejto hranice Komisia v zásade môze urcit pokutu na základe obratu podla svojej volby vzhladom na geografický rozsah a dotknuté výrobky (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 5023) bez toho, aby bola povinná prihliadnut konkrétne na celkový obrat alebo na obrat dosiahnutý na priestorovom trhu alebo trhu dotknutých výrobkov. Napokon, hoci usmernenia nestanovujú výpocet pokút podla vymedzeného obratu, nebránia tomu, aby sa na daný obrat prihliadalo pod podmienkou, ze pri uskutocnenej volbe sa Komisia nedopustí zjavne nesprávneho posúdenia. 196 V tomto prípade, na rozdiel od tvrdenia podniku SGL, je z odôvodnení c. 149 az 151 rozhodnutia zrejmé, ze Komisia si na vyjadrenie povahy porusenia, jeho skutocného vplyvu na trh a rozsahu priestorového trhu vo forme východiskových súm s prihliadnutím na velké rozdiely vo velkosti clenov kartelu zvolila celosvetový obrat dosiahnutý z predaja predmetného výrobku. 197 Vzhladom na vnútornú povahu kartelu bola Komisia oprávnená vychádzat z tohto obratu bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, pretoze tento obrat jej umoznil zohladnit "skutocnú hospodársku spôsobilost porusovatelov spôsobit znacnú skodu iným subjektom, najmä spotrebitelom" v zmysle bodu 1 A stvrtého odseku usmernení. 198 Podla zistení uvedených v rozhodnutí totiz islo o celosvetový kartel, ktorý okrem urcovania cien zahrnal rozdelenie trhov podla princípu "domáceho výrobcu": výrobcovia, ktorí nepochádzali z EHP, sa namiesto toho, aby agresívne konkurovali "domácim" výrobcom na trhu EHP, mali z tohto trhu, ktorý nebol "ich domácim trhom", stiahnut (pozri body 64 a 67 vyssie). Ak by Komisia východiskovú sumu pre podniky Tokai, SDK, Nippon, SEC a C/G vypocítala na základe ich nízkeho obratu na trhu EHP s predmetným výrobkom, zvýhodnila by ich za to, ze sa riadili jedným zo základných princípov kartelu a ze súhlasili s tým, ze nebudú konkurovat "domácim" výrobcom na trhu EHP, zatial co ich správanie v súlade s týmto princípom kartelu "domácim" výrobcom v Európe, teda najmä podnikom SGL a UCAR, umoznilo jednostranne urcovat ceny v EHP. Japonskí zalobcovia a C/G tým zabránili hospodárskej sútazi na trhu EHP, pricom ich skutocný obrat na tomto trhu nie je podstatný. 199 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze celosvetový kartel, ktorý je predmetom rozhodnutia, poskodil spotrebitelov v EHP, pretoze najmä podniky SGL a UCAR mohli zvysovat svoje ceny v EHP bez toho, aby im hrozila konkurencia zo strany japonských zalobcov a podniku C/G, ktorí mohli na základe zásady vzájomnosti na celosvetovej úrovni postupovat rovnako na svojich trhoch, teda v Japonsku a na Dalekom východe, ako aj v Spojených státoch. Vzhladom na to, ze jedným z cielov kartelu bolo zabránit konkurencii zo strany "nedomácich" výrobcov v rámci EHP, úcast týchto výrobcov bola nevyhnutná pre správne fungovanie kartelu ako celku, cize na ostatných regionálnych trhoch sveta. Preto skutocný vplyv porusenia na EHP, ktorého sa dopustili vsetci clenovia kartelu vrátanie zalobcov, pre ktorých EHP nebol "domácim trhom", spocíval v tom, ze prispeli k celkovej efektívnosti kartelu, pricom kazdý z troch "pilierov" - Spojené státy, EHP a Daleký východ/Japonsko - bol nevyhnutný pre efektívne fungovanie kartelu v celosvetovom meradle. 200 Je potrebné dodat, ze skutocnost, ze Komisia disponuje sankcnou právomocou, ktorá je obmedzená na územie EHP, jej nebráni v tom, aby na úcely posúdenia hospodárskej spôsobilosti clenov kartelu poskodit hospodársku sútaz v rámci EHP zohladnila celosvetový obrat zalozený na predaji predmetného výrobku. Komisia môze toto posúdenie uskutocnit rovnako, ako podla clánku 15 nariadenia c. 17 a súvisiacej judikatúry zohladnuje financné pomery sankcionovaného podniku na základe jeho celkového celosvetového obratu. 201 Je pravda, ze dlhodobo ustálená judikatúra sa stavia proti pripisovaniu neproporcionálneho významu niektorému z rôznych obratov v pomere k iným prvkom posúdenia, aby stanovenie vhodnej pokuty nemohlo byt iba výsledkom výpoctu, ktorý je zalozený na celkovom obrate, najmä pokial dotknuté tovary predstavujú iba malý podiel z tohto obratu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 120 a 121, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94). Súd prvého stupna v uz citovanom rozsudku Parker Pen/Komisia prijal zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality z dôvodu, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktorých sa týkalo porusenie, bol relatívne nízky v pomere k celkovému obratu z predajov uskutocnených predmetným podnikom. 202 Styria japonskí zalobcovia a C/G sa odvolávajú na túto judikatúru, pricom poukazujú na svoje nepatrné pôsobenie v EHP. Riesenie, ktoré prijal Súd prvého stupna v rozsudku Parker Pen/Komisia, uz citovanom v bode 201 vyssie, sa týka stanovenia konecnej výsky pokuty, a nie, ako v tomto prípade, východiskovej sumy urcenej na základe závaznosti porusenia. V tomto prípade Komisia nestanovila konecnú výsku pokút iba na základe celkového obratu, ale zohladnila mnoho iných faktorov, ako je obrat, a pokial ide o východiskovú sumu, Komisia pri jej stanovovaní neprihliadala práve na celkový obrat. Uvedená judikatúra teda nie je relevantná (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 156). 203 Pokial ide dalej o tvrdenie C/G, ze jeho úcast na porusení nemozno povazovat za "velmi závaznú" vzhladom na jeho osobitné postavenie v EHP, stací uviest, ze osobitné údaje týkajúce sa daného podniku síce môzu predstavovat pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti (body 2 a 3 usmernení) alebo odôvodnovat konecnú úpravu pokuty [bod 5 písm. b) usmernení], ale ked Komisia vychádza z dosahu porusenia na úcely posúdenia jeho závaznosti podla bodu 1 A prvého a druhého odseku usmernení, úcinky, ktoré má z tohto dôvodu vziat do úvahy, sú úcinky vyplývajúce z celého porusenia, na ktorom sa podielali vsetky podniky (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 150 az 152), takze zohladnenie jednotlivého správania alebo údajov týkajúcich sa kazdého podniku zvlást je z tohto hladiska irelevantné. Konkrétne údaje, na ktoré poukázal C/G, sú teda v tejto súvislosti irelevantné. 204 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nesprávnom pouzití obratu pri urcovaní východiskovej sumy treba zamietnut. - O skutocnom dosahu kartelu na zvysovanie cien a na podiely niektorých clenov kartelu na trhu 205 Pokial japonskí zalobcovia a C/G tvrdia, ze ich protiprávne konanie nemalo "skutocný dosah" v EHP v zmysle bodu 1 A predposledného odseku usmernení, pretoze sa samostatne rozhodli, ze nebudú predávat predmetný výrobok este pred vytvorením kartelu, treba uviest, ze táto argumentácia jednak odporuje vnútornej povahe kartelu spocívajúcej v rozdelení trhov na celosvetovej úrovni a jednak skutocnosti, ze zalobcovia nálezite nespochybnili skutkové zistenia Komisie týkajúce sa tejto otázky. 206 Zalobcovia totiz pripustili, ze podla základných princípov kartelu sa ceny predmetného výrobku mali stanovovat na celosvetovej úrovni a "nedomáci" výrobcovia sa mali stiahnut z trhov vyhradených "domácim" výrobcom (odôvodnenie c. 50 rozhodnutia). Okrem toho Komisia konstatovala, ze tieto základné princípy boli realizované na jednotlivých stretnutiach kartelu (odôvodnenia c. 51 az 93 rozhodnutia), pricom uvedení zalobcovia tieto zistenia nálezite nespochybnili. 207 Pokial ide o konkrétny dosah protiprávneho správania kazdého podniku na trh a na hospodársku sútaz, tento dosah treba podla bodu 1 A prvého odseku usmernení brat do úvahy, "pokial ho mozno zmerat". V tomto prípade bolo nekonkurencné správanie uvedených piatich zalobcov v EHP presne v súlade s princípmi a so správnym fungovaním kartelu. Tazko teda mozno "zmerat", do akej miery konkrétny dosah porusenia, ktorého sa dopustili títo zalobcovia, t. j. ich nekonkurencné správanie na trhu EHP, presahuje výlucne zmluvný rámec, t. j. ich záväzok správat sa pasívne. 208 Konkrétny dosah porusenia takisto nemozno nálezite spochybnit len na základe "alternatívnych vysvetlení" správania v súlade s protiprávnymi dohodami, cize na základe samostatných rozhodnutí, ktoré boli údajne prijaté v hospodárskom záujme podnikov. "Alternatívne vysvetlenia" môzu slúzit len na vylúcenie existencie zosúladeného postupu, ak mozno paralelné a pasívne správanie vysvetlit inými hodnovernými dôvodmi, ako je zosúladený postup dotknutých podnikov (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, bod 75 a tam citovanú judikatúru Súdneho dvora). V tomto prípade protiprávne správanie uvedených piatich zalobcov nie je ani zdaleka paralelným správaním, ale presne zodpovedá tajným dohodám, ktorých existenciu ani obsah títo zalobcovia nespochybnili. 209 Okrem toho, ako správne zdôraznila Komisia, cielom kartelu bolo zabezpecit stabilitu celosvetového trhu a tak umoznit zosúladené zvysovanie cien. Tým, ze sa uvedení piati zalobcovia zaviazali, ze nebudú pôsobit na trhu EHP, významnou mierou prispeli k stabilite celosvetového trhu, cím vázne poskodili hospodársku sútaz v EHP. Protiplnením za ochranu, ktorú SGL a UCAR poskytovali týmto zalobcom na ich "domácich" trhoch, bol príslub týchto zalobcov, ze nebudú pôsobit v EHP. Ak by bol tento príslub bezcenný, títo zalobcovia by sa nemuseli podielat na karteli. 210 Napokon podla zistení uvedených v rozhodnutí predmetný kartel nepredstavoval európsky kartel, ku ktorému bolo pridruzených niekolko japonských a amerických úcastníkov, ale islo o kartel pôsobiaci na celosvetovej úrovni. S cielom vylúcit nebezpecenstvo narusenia správneho fungovania kartelu sa kazdá strana zaviazala respektovat dosiahnuté podiely na svetovom trhu napriek prípadným budúcim tendenciám a vývoju a tak zabezpecit pravidelné zvysovanie cien v kazdom regióne sveta, ktoré by v prípade neexistencie princípu "domáceho" výrobcu mohlo podporit vstup "nedomácich" výrobcov do regiónov, na ktorých pôsobili "domáci" výrobcovia. 211 Tvrdenie zalobcov, ze sa vo svojom hospodárskom záujme samostatne rozhodli, ze sa budú sústredit na vlastný "domáci" trh, je teda irelevantné. Okolnosti rozhodujúce pri prijatí takýchto rozhodnutí sa totiz môzu kedykolvek zmenit, takze záväzok nepôsobit v urcitom regióne, ktorý v danom case nebol hospodársky zaujímavý, si zachováva hodnotu. Okrem toho, hoci je vzdy tazké predstavit si, aký by bol vývoj daného trhu v prípade neexistencie kartelu pôsobiaceho na tomto trhu, takéto predpovede sú osobitne zlozité v prípade rozdelenia trhov podla princípu "domáceho" výrobcu, ktorý zaväzuje clenov kartelu k pasivite v niektorých zemepisných regiónoch. 212 V kazdom prípade za daných okolností nestací skúmat, aké podiely na trhu mohli "nedomáci" výrobcovia primerane dosiahnut v prípade neexistencie kartelu na trhu vyhradenom inému clenovi kartelu. Nemozno totiz vylúcit, ze ak by "domáci" výrobca nemal istotu, ktorú mu poskytoval kartel, v obave zo vstupu iných výrobcov na tento trh by uplatnoval dostatocne nízke ceny, aby títo ostatní výrobcovia na predmetný trh nevstúpili a nezískali na tomto trhu akýkolvek podiel. V takom prípade by slobodná hospodárska sútaz priniesla výhody spotrebitelom v podobe znízenia cien bez toho, aby sa podiely na trhu akokolvek zmenili. 213 Komisia teda správne usúdila, ze pasívne správanie piatich predmetných zalobcov v EHP bolo skutocným dôsledkom kartelu, takze títo zalobcovia sa rovnako podielali na "velmi závaznom porusení". 214 To isté platí pre zvysovanie cien, ktoré kartel vyvolal v rokoch 1992 az 1996. Pokial sa SGL v tejto súvislosti dovoláva "alternatívnych vysvetlení", stací opät pripomenút, ze v tomto prípade nejde iba o "paralelné správanie". Okrem toho v odôvodneniach c. 136 a 137 rozhodnutia sú zhrnuté skutkové zistenia Komisie týkajúce sa stanovenia cielových cien a skutocného zvysovania cien na základe základnej zásady kartelu, podla ktorej sa ceny grafitových elektród urcovali na celosvetovej úrovni (odôvodnenia c. 50 a 61 az 70 rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze ceny dohodnuté na stretnutiach v rámci kartelu boli postupne nanútené odberatelom a od roku 1992 do roku 1996 sa zvýsili takmer o 50 %. Proti týmto konkrétnym a podrobným zisteniam SGL nenamietal. Komisia teda nálezite preukázala súvislost medzi zvysovaním cien a uplatnovaním protiprávnych dohôd ôsmimi clenmi kartelu, ktorí ovládali takmer 90 % svetového trhu s grafitovými elektródami (odôvodnenie c. 135 rozhodnutia) a ktorí boli schopní urcovat ceny pocas piatich az siestich rokov (odôvodnenie c. 3 rozhodnutia), rozdelit si trhy a prijat mnozstvo súvisiacich opatrení (odôvodnenie c. 2 rozhodnutia). 215 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nezohladnení skutocného dosahu kartelu na zvysovanie cien a na podiely niektorých clenov kartelu na trhu nemozno uznat. - O rozdelení clenov kartelu do troch kategórií a o stanovení jednotlivých východiskových súm 216 Pokial ide o výhradu zalozenú na arbitrárnosti a neprimeranosti východiskových súm, najmä sumy 40 miliónov eur stanovenej pre podnik SGL z dôvodu nezlucitelnosti tejto vysokej sumy s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, stací pripomenút, ze pri stanovovaní výsky pokút má Komisia mieru volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Deutsche Bahn/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 127). Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnovala pokuty v urcitej výske za urcité druhy porusení, ju teda nemôze zbavit moznosti túto výsku kedykolvek zvýsit s cielom zabezpecit vykonávanie politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 109) a posilnit odstrasujúci úcinok pokút (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 179) (pozri body 191 a 192 vyssie). Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na zmene praxe, pokial ide o výsku základných súm, treba zamietnut. 217 Pokial ide o rozdelenie clenov kartelu do niekolkých kategórií, co viedlo k pausalizovaniu východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie, treba uviest, ze proti tomuto prístupu Komisie, aj ked neberie do úvahy rozdiely vo velkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie, v zásade nemozno namietat. Komisia totiz nie je v prípade ulozenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porusenia, povinná pri urcovaní výsky pokút zabezpecit, ze konecná výska pokút bude zohladnovat vsetky rozdiely medzi dotknutými podnikmi z hladiska ich celkového obratu (pozri rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 385 a tam citovanú judikatúru). 218 Komisia sa teda nedopustila skutkového alebo právneho pochybenia, ak vo fáze urcovania závaznosti porusenia rozdelila zalobcov do kategórií. 219 Takéto rozdelenie do kategórií vsak musí byt v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, podla ktorej je zakázané zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 406). V tejto súvislosti usmernenia v bode 1 A siestom odseku stanovujú, ze najmä "znacný" nepomer vo velkosti podnikov, ktoré sa dopustili porusenia rovnakého druhu, môze odôvodnit rozlísenie na úcely posúdenia závaznosti porusenia. Okrem toho podla judikatúry musí byt výska pokút prinajmensom primeraná vo vztahu k faktorom zohladneným pri posudzovaní závaznosti porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 106). 220 Ked teda Komisia rozdelí dotknuté podniky do kategórií na úcely stanovenia výsky pokút, stanovenie prahov pre kazdú z takto identifikovaných kategórií musí byt koherentné a objektívne odôvodnené (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 416, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 298). 221 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze Komisia sa tým, ze v úvode svojich usmernení uviedla, ze miera volnej úvahy, ktorou disponuje pri stanovovaní výsky pokút, musí byt vyjadrená "v koherentnej a nediskriminacnej politickej línii prispôsobenej cielom sledovaným pri sankcionovaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze", zaviazala, ze pri stanovovaní výsky pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sa bude riadit týmito zásadami. 222 Preto treba skúmat, ci je urcenie prahov oddelujúcich tri kategórie identifikované Komisiou na základe tabulky uvedenej v odôvodnení c. 30 rozhodnutia (pozri bod 168 vyssie) v tomto prípade koherentné a objektívne odôvodnené. 223 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze z odôvodnení c. 148 az 151 rozhodnutia je zrejmé, ze pri vytváraní týchto troch kategórií a stanovovaní jednotlivých východiskových súm Komisia vychádzala z jediného kritéria, ktorým bol obrat a konkrétne trhové podiely, ktoré clenovia kartelu dosiahli z predaja predmetného výrobku na svetovom trhu. Na tento úcel Komisia vychádzala z obratov za rok 1998 a z vývoja podielov na trhu od roku 1992 do roku 1998, ktoré sú uvedené v spomenutej tabulke. Okrem toho je zrejmé, ze pouzitá aritmetická metóda spocívala v stanovení dielov zodpovedajúcich priblizne...-percentnému podielu na trhu, pricom kazdý diel zodpovedal priblizne sume 8 miliónov eur. Podnikom SGL a UCAR, ktorých podiel na trhu predstavoval priblizne..., bola teda jednotlivo pridelená východisková suma vo výske... 40 miliónov. Podnikom VAW, SEC a Nippon, ktorých podiel na trhu bol nizsí ako 5 %, bola jednotlivo pridelená suma 8 miliónov, zatial co suma jednotlivo pridelená podnikom SDK, C/G a Tokai, ktorých podiel na trhu predstavoval 5 az 10 %, dosiahla 16 miliónov. 224 Pokial ide o výber dielov po 8 miliónov eur, ktorý je základom tejto metódy, aby sa dosiahla presná maximálna suma 40 miliónov eur v prípade podnikov SGL a UCAR, je pravda, ze Komisia v rozhodnutí nikde neuvádza, z akých dôvodov si zvolila presnú sumu 40 miliónov eur pre podniky zaradené do prvej kategórie. Túto volbu Komisie vsak nemozno oznacit za arbitrárnu a neprekracuje rámec volnej úvahy, ktorou Komisia v tejto oblasti disponuje. 225 Usmernenia totiz v prípade "velmi závazných" porusení umoznujú stanovit sumu vyssiu ako 20 miliónov eur. Horizontálne cenové kartely sa vzdy zaradovali medzi najzávaznejsie porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda ich samy osebe mozno oznacit za "velmi závazné" (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 262). To platí dvojnásobne v prípade kartelu posudzovaného v tomto prípade, ktorý spocíval jednak v urcovaní cien a jednak v rozdelení trhov a vztahoval sa na celé územie spolocného trhu a EHP. 226 Je potrebné dodat, ze relevantné obraty podnikov SGL a UCAR predstavovali... miliónov a... miliónov eur, pricom ich podiely na trhu sa pohybovali medzi... a... % a medzi... a... %. Komisia teda oprávnene usúdila, ze tieto dva podniky majú byt zaradené do tej istej kategórie s priemerným obratom... miliónov eur a s priemerným trhovým podielom priblizne... %. 227 Vzhladom na správnost vymedzenia prvej kategórie a príslusnej východiskovej sumy treba skúmat, ci druhá kategória, do ktorej boli zaradené podniky SDK, C/G a Tokai, bola vytvorená koherentne a na základe objektívnych dôvodov. V tejto súvislosti mozno konstatovat, ze aritmetická metóda pouzitá Komisiou vedie ku koherentnému výsledku, pokial ide o podnik SDK, ktorého obrat a podiel na trhu predstavujú... miliónov eur a priblizne... %. Vztah medzi podnikom SDK na jednej strane a kategóriou, do ktorej boli zaradené podniky SGL a UCAR, na druhej strane mozno teda vyjadrit priblizným pomerom 1 : 2,5, co odôvodnuje stanovenie východiskovej sumy 16 miliónov eur pre podnik SDK (40 : 2,5). 228 Naopak zaradenie podnikov SDK a Tokai do tej istej kategórie, hoci obrat a podiel na trhu podniku Tokai predstavujú iba... miliónov eur a priblizne... %, t. j. polovicu relevantných údajov týkajúcich sa podniku SDK, presahuje rámec prijatelnosti z hladiska zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, a to tým skôr, ze rozdiel vo velkosti podnikov Tokai a SDK zaradených do tej istej kategórie je väcsí nez rozdiel medzi podnikmi Tokai a Nippon (obrat... miliónov eur a podiel na trhu priblizne... %), ktoré boli zaradené do dvoch rôznych kategórií. Na rozdiel od tvrdenia Komisie takýto spôsob klasifikácie podnikov nemozno povazovat za koherentný (pozri v tomto zmysle rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 415, 422 a 426). 229 Pokial ide posúdenie objektívnej odôvodnenosti prístupu Komisie, treba pripomenút, ze v rozhodnutí sa po poukázaní na celosvetový obrat, ktorý kazdý z podnikov dosiahol z predaja predmetného výrobku v roku 1998, a na podiely na celosvetovom trhu (odôvodnenia c. 149 a 150) uvádza len to, ze "C/G, SDK a Tokai, ktorých podiely na celosvetovom trhu boli ovela mensie (od 5 do 10 %) [ako podiely podnikov SGL a UCAR], patria do druhej kategórie" (odôvodnenie c. 150). V tejto stati pritom nie je uvedený nijaký konkrétny dôvod, ktorý by Komisii napriek uvedenému pomeru velkosti umoznil priradit podnik Tokai práve k podniku SDK a nie k podniku Nippon. 230 V konaní pred Súdom prvého stupna Komisia uviedla, ze pri vytváraní troch kategórií a stanovovaní jednotlivých východiskových súm vychádzala skôr z velkosti nez z aritmetických vzorcov, pricom pokuta nemusí byt primeraná vo vztahu k obratu daného podniku, ale k závaznosti a dlzke trvania porusenia. V kazdom prípade mal kartel ako celok znacný vplyv v EHP, takze aj úcastník s malým podielom na trhu mohol podstatne prispiet k dosiahnutiu tohto výsledku. Podiel na trhu a obrat teda nemusia presne vyjadrovat mieru vplyvu kazdého clena kartelu na hospodársku sútaz. Napokon Komisia nie je vôbec povinná rozlisovat podniky podla ich obratu; preto jej v prípade takého rozlísenia nemozno vytýkat, ze nevychádzala z presného pomeru príslusných obratov. 231 S touto argumentáciou sa nemozno stotoznit. Ak sa totiz Komisia rozhodla v tomto prípade uplatnit metódu diferenciácie uvedenú v usmerneniach, bola povinná tieto usmernenia dodrziavat, okrem prípadu, ak by presne vysvetlila dôvody, pre ktoré je v konkrétnom bode odôvodnené sa od nich odchýlit (rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 271). Vzhladom na to, ze clenovia kartelu boli podla rozhodnutia zaradení do kategórií iba na základe ich obratov a podielov na trhu, Komisia sa v konaní pred Súdom prvého stupna nemôze distancovat od vlastnej metódy diferenciácie tvrdením, ze ide o dost vseobecné pomery velkosti a ze ani podiel na trhu, ani obrat nevyhnutne nevyjadruje vplyv kazdého podniku na hospodársku sútaz. Okrem toho rozhodnutie neobsahuje nijakú konkrétnu skutocnost, ktorá by vysvetlovala, preco tento argument odôvodnuje priradenie podniku Tokai práve k podniku SDK a nie k podniku Nippon. 232 Hoci je pravda, ze Komisia môze pri stanovovaní konecnej výsky pokuty zohladnit mnozstvo skutocností a nie je povinná pouzit pritom matematické vzorce, ak povazovala za vhodné a spravodlivé v urcitej etape tohto stanovovania pouzit císelné výpoctové údaje, musí uplatnovat vlastnú metódu správne, koherentne a najmä nediskriminacne. Ak sa Komisia dobrovolne rozhodla takú aritmetickú metódu uplatnovat, je viazaná pravidlami tejto metódy, s výnimkou výslovného odôvodnenia výnimky vo vztahu ku vsetkým clenom toho istého kartelu. 233 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zaradenie podniku Tokai do rovnakej kategórie s podnikom SDK nie je odôvodnené. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci Súd prvého stupna zastáva názor, ze je síce potrebné vychádzat zo vseobecného postupu Komisie a zachovat kategorizáciu clenov kartelu, ale druhú kategóriu treba rozdelit a zaradit podniky SDK a Tokai do dvoch odlisných kategórií, pricom východisková suma 16 miliónov eur pre podnik SDK, ktorú mu priradila Komisia, zostane zachovaná, zatial co podniku Tokai bude priradená východisková suma 8 miliónov eur. 234 Preto nie je potrebné zaoberat sa dvoma dodatocnými zalobnými dôvodmi, ktorými sa Tokai domáha východiskovej sumy 8 miliónov eur a ktoré boli zalozené na tom, ze Komisia nálezite nepreukázala velkost predmetného trhu a ze nezohladnila skutocnost, ze podiel podniku Tokai na trhu bol o nieco nizsí nez 5 %. 235 V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci Súd prvého stupna dalej zastáva názor, ze C/G, ktorého obrat vo výske... miliónov eur a podiel na trhu, ktorý predstavuje priblizne... %, je z hladiska velkosti na relevantnom svetovom trhu natolko podobný podniku Tokai, ze ho treba zaradit do rovnakej kategórie ako podnik Tokai. Preto bude východisková suma pre podnik C/G stanovená tiez na 8 miliónov eur. 236 Pokial ide o bývalú tretiu kategóriu, do ktorej boli zaradené podniky Nippon, SEC a VAW, z hladiska rozdielu velkosti troch dotknutých podnikov, ako aj vo vztahu k podnikom vedlajsej kategórie (Tokai a C/G) sa javí dostatocne koherentná. Túto samostatnú kategóriu najmensích podnikov teda treba zachovat. 237 Priemerný obrat (... miliónov eur) a priemerný podiel na trhu (priblizne... %) tejto kategórie vsak dosahuje iba polovicu zodpovedajúcich priemerných údajov vedlajsej kategórie, ktorú tvoria podniky Tokai a C/G, a desatinu údajov prvej kategórie, ktorú tvoria podniky SGL a UCAR. Preto Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci zastáva názor, ze pre zalobcov Nippon a SEC je potrebné stanovit východiskovú sumu na 4 milióny eur. - O "odstrasujúcom faktore" pouzitom v rozhodnutí 238 Na úvod treba uviest, ze námietka podniku SGL, podla ktorej Komisia namiesto toho, aby zohladnila konkrétne okolnosti tohto podniku, chcela iba zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcie, je skutkovo nesprávna. Komisia totiz spomenula dostatocne odstrasujúcu výsku východiskových súm iba v rámci poukázania na vseobecné výpoctové pravidlá (odôvodnenia c. 146 a 148 rozhodnutia). Tieto sumy boli upravené s cielom zabezpecit ich osobitný odstrasujúci úcinok iba v prípade podnikov VAW a SDK (odôvodnenia c. 152 az 154 rozhodnutia), zatial co východisková suma pre podnik SGL takto upravená nebola. 239 Pokial ide o výhradu podniku SDK, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze Komisia pri výpocte pokuty pre podnik prihliadat najmä na jeho velkost a ekonomickú silu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 120, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Acerinox/Komisia, T-48/98, Zb. s. II-3859, body 89 a 90). Okrem toho, pokial ide o zmeranie financnej kapacity clenov kartelu, judikatúra uznala relevantnost celkového obratu (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 a 86) a vo svojom rozsudku ABB Asea Brown Boveri/Komisia (uz citovaný v bode 153 vyssie, body 154, 155 a 162 az 167) Súd prvého stupna dokonca uznal, ze násobný koeficient 2,5 v zásade nie je protiprávny, pricom zdôraznil, ze Komisia je oprávnená prihliadat na dostatocne odstrasujúci úcinok ulozenej pokuty. 240 Za týchto okolností treba výhradu zalozenú na porusení práva podniku SDK na obhajobu zamietnut. V bode 110 oznámenia o výhradách totiz Komisia uviedla, ze chce "stanovit pokuty v dostatocnej výske, aby mali odstrasujúci úcinok". Je zrejmé, ze SDK si bol vedomý znenia clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a svojho vysokého celkového obratu. Okrem toho mohol SDK z rozhodnutia Komisie 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúceho sa konania podla clánku 85 Zmluvy ES [IV/35.691/E-4 - Izolované potrubia (Ú. v. ES L 24, s. 1, dalej len "rozhodnutie Izolované potrubia")], v ktorom Komisia pouzila práve násobný koeficient 2,5 v prípade spolocnosti Asea Brown Boveri, vyvodit, ze nie je vylúcené, ze Komisia uplatní takýto koeficient aj v jeho prípade. Podniku SDK preto nic nebránilo v tom, aby pocas správneho konania poukázal na svoju velkost a financné zdroje a aby sa vyjadril k odstrasujúcemu úcinku sankcie, ktorú mu Komisia ulozila. 241 Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 239 vyssie teda Komisia oprávnene usúdila, ze SDK z dôvodu svojho mimoriadne vysokého celkového obratu v porovnaní s celkovým obratom ostatných clenov kartelu lahsie získa potrebné prostriedky na zaplatenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, co z hladiska dostatocného odstrasujúceho úcinku tejto pokuty odôvodnovalo uplatnenie násobného koeficientu. Ani jeden z protiargumentov podniku SDK nemozno uznat. 242 Po prvé, hoci je pravda, ze samotná velkost podniku nemusí vzdy zodpovedat jeho financnej sile, toto vseobecné konstatovanie v tomto prípade nie je relevantné, pretoze SDK, na rozdiel od ostatných zalobcov, nenamietal svoju financnú neschopnost zaplatit ulozenú pokutu. Po druhé tým, ze tvrdí, ze cielom spravodlivej pokuty môze byt iba náhrada skody spôsobenej slobodnej hospodárskej sútazi a ze na tento úcel treba posúdit pravdepodobnost odhalenia kartelu, ako aj zisk, s ktorým jeho clenovia pocítali, sa SDK odvoláva na hypotetické parametre, ktoré sú na posúdenie skutocných financných zdrojov podniku prílis neurcité. 243 V kazdom prípade táto argumentácia podniku SDK nemôze spochybnit pravidlo, podla ktorého môze byt za porusenie, ktorého sa dopustil podnik disponujúci znacnými financnými zdrojmi, v zásade ulozená proporcionálne vyssia pokuta, ako je pokuta ulozená podniku, ktorý sa dopustil toho istého porusenia, ale ktorý takýmito zdrojmi nedisponuje. Napokon, pokial ide o odkaz na iné podniky, ktorým napriek tomu, ze sa nachádzali v porovnatelnej situácii ako SDK, boli ulozené miernejsie sankcie, stací pripomenút, ze Komisia nie je povinná zachovávat predchádzajúcu prax v oblasti stanovovania výsky pokút, pokial dodrzí maximálnu hranicu stanovenú clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 244 Vzhladom na uznanie moznosti ulozit podniku SDK násobný koeficient treba skúmat, ci je koeficient 2,5 zlucitelný so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 245 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze jediným oporným bodom v rozhodnutí, ktorý umoznuje posúdit opodstatnenost koeficientu 2,5 pouzitého v prípade podniku SDK, je jeho porovnanie s koeficientom 1,25, ktorý sa uplatnil v prípade podniku VAW, a to vzhladom na údaje a dôvody uvedené v odôvodneniach c. 30 a 152 az 154 rozhodnutia (pozri body 168 a 170 vyssie). 246 Z nich vyplýva, ze v prípade podniku VAW povazovala Komisia za spravodlivé zvýsenie východiskovej sumy "s cielom zohladnit velkost a celkové zdroje" podniku. Vzhladom na to, ze obraty a podiely na trhu týkajúce sa predaja výrobku v celosvetovom meradle od roku 1992 do roku 1998 boli pouzité na úcely rozlísenia clenov kartelu podla závaznosti porusenia a ze údaje týkajúce sa trhu EHP v tejto súvislosti neboli relevantné, toto konstatovanie vo vztahu k podniku VAW mozno odôvodnit len jeho celkovým celosvetovým obratom dosiahnutým v roku 2000, ktorý, ako vyplýva z tabulky uvedenej v odôvodnení c. 30 rozhodnutia, je trojnásobne vyssí nez obrat podniku SGL. Pokial ide o faktor 1,25 stanovený pre podnik VAW, je zrejmé, ze násobenie císlom 1 má úplne neutrálny úcinok, pricom skutocný multiplikacný úcinok malo iba císlo 0,25 pripocítané k císlu 1. 247 Pokial ide o postavenie podniku SDK, v rozhodnutí sa uvádza, ze tento podnik je "jednoznacne najväcsí z dotknutých podnikov" a z tohto dôvodu bolo potrebné v prípade východiskovej sumy pren pouzit koeficient 2,5 (odôvodnenie c. 154). Túto charakteristiku podniku SDK odôvodnuje iba jeho celkový celosvetový obrat dosiahnutý v roku 2000, ktorý je dvojnásobne vyssí nez obrat podniku VAW a sestnásobne vyssí nez obrat podniku SGL. Na základe postupu, ktorý samotná Komisia pouzila v prípade podniku VAW, bolo teda v prípade východiskovej sumy pre podnik SDK potrebné uplatnit dvojnásobné skutocné zvýsenie pouzité v prípade podniku VAW s cielom zohladnit jeho dvojnásobnú velkost a jeho dvojnásobné celkové zdroje. Toto kritérium splna iba násobný koeficient 0,5 (2 x 0,25) pripocítaný k císlu 1. 248 Na tomto závere nic nemení ani jeden z protiargumentov Komisie. Rozhodnutie jednak okrem zistení týkajúcich velkosti a celkových zdrojov podniku neobsahuje iné zistenie, ktoré by odôvodnovalo pouzitie vyssieho násobného koeficientu nez 1,5 v prípade podniku SDK. V tomto rozhodnutí sa najmä neuvádza, preco bolo za okolností tohto prípadu potrebné v prípade podniku SDK pouzit sestnásobne vyssí násobný koeficient nez násobný koeficient pouzitý v prípade podniku VAW, hoci jeho relevantný obrat bol iba dvojnásobne vyssí nez obrat podniku VAW. Pokial Komisia v konaní pred Súdom prvého stupna vyhlásila, ze nevychádzala z presného obratu podniku SDK, ale ze iba priblizne upravila východiskovú sumu na poskytnutie urcitého usmernenia, stací uviest, ze tejto argumentácii odporujú údaje aj dôvody uvedené v tejto súvislosti v rozhodnutí. Komisia sa od nich nemôze v konaní pred Súdom prvého stupna distancovat (pozri bod 232 vyssie). V kazdom prípade táto argumentácia nemôze odôvodnit pouzitie násobného koeficientu 2,5. 249 Vzhladom na predchádzajúce úvahy zastáva Súd prvého stupna v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci názor, ze je potrebné vynásobit východiskovú sumu stanovenú pre podnik SDK koeficientom 1,5, co vedie k výsledku 24 miliónov eur. - O odôvodnení rozhodnutia 250 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia musia vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, tak jasne a jednoznacne, aby umoznili dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonat súdne preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na okolnosti danej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen vzhladom na znenie predmetného aktu, ale aj na súvislosti, v rámci ktorých bol tento akt prijatý (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63). 251 Vzhladom na informácie uvedené v odôvodneniach c. 129 az 154 rozhodnutia, ktoré sa týkajú výpoctu pokút na základe závaznosti porusenia, usmernení, ako aj judikatúry a rozhodovacej praxe v tejto oblasti, na ktorú poukázali úcastníci konania v konaní pred Súdom prvého stupna, treba konstatovat, ze zalobcom nic nebránilo vzniest viaceré zalobné dôvody zalozené na protiprávnosti rozhodnutia vo veci samej, pokial ide o výpoctové faktory týkajúce sa závaznosti porusenia. Ak tvrdia, ze niektorý z týchto faktorov nie je dostatocne odôvodnený, zároven namietajú nesprávnost alebo arbitrárnost tohto faktora a uvádzajú faktory, ktoré Komisia podla ich názoru mala vziat do úvahy. Za týchto okolností zalobcovia neboli v situácii, v ktorej by ich absencia vycerpávajúceho odôvodnenia zo strany Komisie pozbavovala moznosti primeranej súdnej ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok UK Coal/Komisia, uz citovaný v bode 149 vyssie, bod 206). 252 Súdny dvor vsak v kazdom prípade rozhodol, ze Komisia si splní povinnost odôvodnenia vtedy, ked vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umoznili zmerat závaznost porusenia, pricom v nom nemusí uvádzat podrobnejsie vysvetlenie alebo císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 38 az 47, a rozsudok Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, body 76 a 80). 253 Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na nedostatocnom odôvodnení nemozno uznat. 254 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody vznesené podnikmi SGL a UCAR treba zamietnut, zatial co východiskové sumy pre ostatných zalobcov budú stanovené takto: v prípade podnikov Tokai a C/G po 8 miliónov eur, v prípade podnikov SEC a Nippon po 4 milióny eur a v prípade podniku SDK vo výske 24 miliónov eur. c) O základných sumách stanovených v rozhodnutí na základe dlzky trvania porusenia Zhrnutie rozhodnutia 255 V odôvodneniach c. 155 az 157 rozhodnutia Komisia uviedla, ze SGL, UCAR, Tokai, Nippon a SEC porusovali clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP od mája 1992 do februára/marca 1998. Vzhladom na to, ze sa dopustili dlhodobého porusenia v trvaní piatich rokov a deviatich az desiatich mesiacov, východiskové sumy, ktoré pre ne boli vypocítané na základe závaznosti porusenia, boli zvýsené o 55 %. Podla Komisie sa SDK a VAW dopustili strednodobého porusenia v trvaní styroch rokov a siedmich az jedenástich mesiacov, a preto im boli východiskové sumy zvýsené o 45 %. Kedze C/G sa dopustil strednodobého porusenia v trvaní troch rokov a desiatich mesiacov, východisková suma mu bola zvýsená o 35 %. Vec T-239/01 256 SGL tvrdí, ze zvýsenie východiskovej sumy pren o 55 % za porusenie v trvaní piatich rokov a desiatich mesiacov je v rozpore s rozhodnutím Izolované potrubia (uz citované v bode 240 vyssie), v ktorom Komisia za porusenie v trvaní piatich rokov zvýsila východiskovú sumu iba o 40 %. 257 SGL dodáva, ze kvótové kartely, ktoré sa podla usmernení povazujú za "velmi závazné" porusenia, trvajú spravidla niekolko rokov. Takéto typické trvanie kartelu je pre porusenia tohto druhu príznacné. Preto kvótový kartel, ktorý je vo svojej podstate trváci, nemozno vzhladom na dlzku jeho trvania posudzovat rovnako ako porusenie, ktoré, napríklad v prípade zneuzitia dominantného postavenia, je samo osebe "velmi závazné" uz pri jednorazovom porusení. Dlzku trvania kvótového kartelu teda mozno brat do úvahy iba vtedy, ak je jeho trvanie ovela dlhsie ako obvyklé trvanie tohto druhu porusenia. V tejto súvislosti SGL spochybnuje zákonnost usmernení, kedze podla nich sa dlzka trvania porusenia posudzuje rovnako bez ohladu na povahu tohto porusenia. 258 V tejto súvislosti Súd prvého stupna v prvom rade pripomína, ze zalobný dôvod vznesený podnikom SGL, ktorý smeruje proti skutkovým zisteniam Komisie týkajúcim sa dlzky trvania porusenia, uz bol zamietnutý vyssie (body 71 az 77). 259 Pokial ide o námietku protiprávnosti vznesenú v tejto súvislosti, treba uviest, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 výslovne stanovuje, ze pri stanovení výsky pokuty treba zohladnit "jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". So zretelom na toto ustanovenie nemozno ani za predpokladu, ze kvótové kartely sú vo svojej podstate konstruované ako trváce, Komisii zakázat, aby ich skutocnú dlzku trvania brala do úvahy v kazdom jednotlivom prípade. Stací spomenút kartely, ktoré napriek tomu, ze mali trvat dlhodobo, Komisia odhalí alebo ktoré oznámi úcastník po krátkom case skutocného fungovania. Ich skodlivý úcinok je nevyhnutne mensí ako v prípade, ak by skutocne fungovali dlhodobo. Preto je v kazdom prípade potrebné rozlisovat medzi dlzkou trvania porusenia a jeho závaznostou, ktorá vyplýva z jeho samotnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 283). 260 Komisia bola preto oprávnená v bode 1 B tretom odseku usmernení uviest, ze zvýsenie v prípade dlhodobých porusení sa bude uplatnovat v porovnaní s predchádzajúcom praxou vo väcsom rozsahu s ohladom na úcinné sankcionovanie obmedzení, "ktoré mali dlhodobo skodlivý úcinok na spotrebitelov". 261 Preto nic nebráni tomu, aby Komisia zohladnila usmernenia na úcely zvýsenia východiskovej sumy vypocítanej v prípade podniku SGL o 55 % na základe toho, ze porusenie trvalo pät rokov a devät mesiacov. 262 Tento záver nespochybnuje rozhodnutie Izolované potrubia, v ktorom Komisia v prípade porusenia trvajúceho pät rokov uplatnila zvýsenie iba o 40 %. V danom prípade totiz islo o osobitné zvázenie, ktoré bolo výslovne odôvodnené osobitnými okolnostami tohto prípadu: na zaciatku trvania porusenia boli tajné dohody neúplné alebo mali len obmedzený úcinok; následne sa pocas urcitého obdobia neuplatnovali a najvyssiu formu dosiahli az po niekolkých rokoch (odôvodnenie c. 170 rozhodnutia Izolované potrubia). V prípade podniku SGL také osobitné okolnosti neexistujú. 263 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia v prípade podniku SGL treba zamietnut. Vec T-246/01 - Tvrdenia úcastníkov konania 264 Pokial ide o záverecné obdobie fungovania kartelu, UCAR tvrdí, ze poskytol dôkazy o svojej úcasti na porusení po neohlásených setreniach, ktoré Komisia vykonala v júni 1997, najmä dôkazy, ktoré Komisii umoznili preukázat stretnutia uskutocnené v rámci kartelu v novembri 1997 a 13. februára 1998, ako aj udrziavanie dvojstranných vztahov az do marca 1998. Podla svojho návrhu nového oznámenia o spolupráci, ktorý bol zverejnený v roku 2001, by Komisia tieto informácie nemohla pouzit na zvýsenie pokuty, ktorá bola tomuto podniku ulozená, o 55 %. V tomto návrhu totiz Komisia uviedla, ze ak podnik poskytne dôkazy o skutocnostiach, o ktorých predtým nemala vedomost a ktoré priamo ovplyvnujú závaznost alebo dlzku trvania predpokladaného porusenia, Komisia ich nezohladní pri stanovovaní výsky pokuty, ktorú ulozí podniku, ktorý tieto dôkazy poskytol. Ide o vhodný prístup, ktorého sa Komisia mala pridrziavat. V kazdom prípade ho Súd prvého stupna môze zohladnit na základe svojej neobmedzenej právomoci. 265 UCAR z toho vyvodzuje, ze na dôkazy o jeho úcasti na karteli po stretnutí v apríli 1997 nemozno prihliadat, co by viedlo k skráteniu trvania jeho porusenia na styri roky a jedenást mesiacov. Východisková suma sa mu teda z dôvodu dlzky trvania mala zvýsit najviac o 45 %. 266 Pokial ide o pociatocné obdobie kartelu (od roku 1992 do roku 1995), UCAR zdôraznuje, ze Komisia nemala ulozit pokutu jemu, ale spolocnostiam Mitsubishi a Union Carbide, ktoré boli v tejto dobe jeho materskými spolocnostami. Tieto spolocnosti totiz ovládali podnik UCAR a zohrali významnú úlohu, kedze nadviazali prvé kontakty medzi konkurentmi a ulahcili úcast podniku UCAR na karteli. UCAR uvádza, ze z právneho hladiska ho spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide ovládali az do roku 1995. V rámci zmeny kapitálovej struktúry v januári 1995 ho spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide doslova "vykradli" a vyvolali jeho zadlzenie. Komisia nikdy neskúmala úlohu spolocností Mitsubishi a Union Carbide. Okrem toho rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie týkajúce sa otázky ovládania podniku UCAR spolocnostami Mitsubishi a Union Carbide pocas sporného obdobia. 267 UCAR dodáva, ze Komisia mala tiez zohladnit skutocnost, ze odo dna vykonania jej neohlásených setrení sa správna rada podniku UCAR snazila prostredníctvom systematického a intenzívneho interného vysetrovania odhalit a skoncit akékolvek protiprávne vztahy s konkurentmi. 268 Pokial ide o záverecné obdobie kartelu, Komisia zdôraznuje, ze jej nová politika v oblasti spolupráce v case vydania rozhodnutia este nebola prijatá. Preto UCAR nemohol legitímne ocakávat, ze Komisia túto politiku uplatní. Skutocnost, ze Komisia si uvedomuje, ze jej politiku v oblasti spolupráce mozno zmenit a vylepsit, jej nebráni v tom, aby medzitým uplatnovala platné ustanovenia. Pred formálnym prijatím svojho návrhu zmeneného oznámenia o spolupráci, ktorého sa dovoláva UCAR, Komisia teda na tento návrh nebola povinná prihliadat. 269 Otázky vznesené podnikom UCAR z hladiska úlohy spolocností Mitsubishi a Union Carbide tento podnik neuviedol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách ani kedykolvek pocas konania pred Komisiou. Az do podania svojej zaloby sa UCAR správal, ako keby úplne uznával skutocnost, ze porusil pravidlá hospodárskej sútaze a ze si zaslúzi pokutu; netvrdil, ze nemá byt sankcionovaný za porusenie, ktorého sa dopustil pred rokom 1995, pretoze jeho správanie sa malo pripisovat spolocnostiam Mitsubishi a Union Carbide. 270 Dokonca aj vo svojom liste zaslanom Komisii 23. februára 2001, ku ktorému bola pripojená zápisnica z konania proti spolocnosti Mitsubishi v Spojených státoch, UCAR neuviedol ziadne z tvrdení, ktoré prezentoval v konaní pred Súdom prvého stupna. Ani v tejto dobe, hoci mal vsetky relevantné dôkazy, teda netvrdil, ze úloha spolocnosti Mitsubishi mala nejaký vplyv na skutkové zistenia, pokial ide o jeho úcast na porusení. Tento list sa týkal skôr skutocnej platobnej schopnosti podniku UCAR. 271 Pokial ide o spolocnost Union Carbide, UCAR nikdy netvrdil, ze táto spolocnost sa priamo podielala na porusení. Dokonca ani v konaní pred Súdom prvého stupna UCAR jednoznacne neobvinil spolocnost Union Carbide, s výnimkou financných výhod, ktoré táto spolocnost z kartelu údajne získala. 272 Komisia teda zastáva názor, ze Súd prvého stupna by v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci v oblasti ukladania pokút mal zvýsit pokutu ulozenú podniku UCAR za túto zmenu postoja, ktorú Komisia povazuje za neprijatelnú od podniku, ktorému bola na základe oznámenia o spolupráci ulozená podstatne nizsia pokuta, pretoze nespochybnoval tvrdenia Komisie. - Posúdenie Súdom prvého stupna 273 Co sa týka výhrady týkajúcej sa záverecného obdobia kartelu, je zalozená výlucne na návrhu nového oznámenia o spolupráci, ktorý v case prijatia rozhodnutia (18. júla 2001) este nebol ani uverejnený v úradnom vestníku; tento návrh bol totiz uverejnený az v úradnom vestníku z 21. júla 2001 (Ú. v. ES C 205, s. 18). Pokial ide o nové "oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov", ktoré v bode 23 druhom odseku prevzalo návrh, ktorého sa dovoláva podnik UCAR, toto oznámenie bolo uverejnené az v úradnom vestníku z 19. februára 2002 (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) a podla bodu 28 nahrádza predchádzajúce oznámenie o spolupráci z roku 1996 az od 14. februára 2002. Za týchto okolností je zrejmé, ze Komisia nepochybila, ak v rámci rozhodnutia neuplatnila novú politiku v oblasti spolupráce, ktorej sa dovoláva UCAR. 274 Pokial ide o tvrdenie UCAR, ze Súdu prvého stupna nic nebráni v tom, aby zohladnil nové oznámenie o spolupráci z roku 2002 ako vyjadrenie zásady spravodlivého zaobchádzania, treba poznamenat, ze Súd prvého stupna by ho mohol v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci skutocne zohladnit ako doplnujúcu informáciu, ktorá nebola spomenutá v rozhodnutí (rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 55). Za týchto okolností vsak Súd prvého stupna zastáva názor, ze nie je potrebné, aby vykonal svoju právomoc s cielom znízit sadzbu pouzitú v prípade podniku UCAR z dôvodu dlzky trvania jeho úcasti na porusení. 275 Z odpovedí na písomnú otázku Súdu prvého stupna a z prednesov na pojednávaní totiz vyplynulo, ze medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze dôkazy, ktoré UCAR ako prvý z podnikov poskytol Komisii, sa týkajú len obdobia od polovice novembra 1997 do marca 1998. Aj keby sa dlzka trvania úcasti podniku UCAR na porusení skrátila na obdobie od mája 1992 do polovice novembra 1997, islo by stále o úcast na dlhodobom porusení v trvaní pät a pol roka, za ktorú mozno podla bodu 1 B prvého odseku usmernení stanovit dodatocnú sumu urcenú pouzitím sadzby 55 %. Okrem toho Komisia uz zohladnila vsetky dôkazy poskytnuté podnikom UCAR, ktoré jej umoznili preukázat "niektoré dôlezité aspekty veci", tak, ze v jeho prípade znízila pokutu o 40 % na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 200 az 202 rozhodnutia), co predstavuje - popri znízení pokuty o 70 % v prípade podniku SDK za poskytnutie prvých dôkazov o celom karteli (odôvodnenie c. 217 rozhodnutia) - druhé najväcsie znízenie pokuty zo vsetkých znízení priznaných z tohto dôvodu. 276 Zásada spravodlivého zaobchádzania teda nevyzaduje úpravu sadzby 55 % pouzitej v prípade podniku UCAR z dôvodu dlzky trvania jeho úcasti na porusení za záverecné obdobie kartelu. 277 V súvislosti s opatreniami, ktoré správna rada podniku UCAR prijala po setreniach Komisie s cielom skoncit porusenie, stací uviest, ze snahy o skoncenie porusenia nemozno bez dalsieho stotoznovat s definitívnym skoncením porusenia. Nie je sporné, ze UCAR nespochybnil skutkové zistenie Komisie, podla ktorého sa na karteli podielal v rokoch 1997 a 1998. Právomoc Komisie sankcionovat podnik, ktorý sa dopustil porusenia, predpokladá iba protiprávne konanie osoby, ktorá je vseobecne oprávnená konat v mene podniku (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 97). Konanie správnej rady podniku UCAR teda nie je relevantné pre zohladnenie dlzky trvania porusenia. 278 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa pociatocného obdobia kartelu (od roku 1992 do roku 1995), pocas ktorej podnik UCAR ovládali spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide, nie je sporné, ze UCAR sa od mája 1992 do marca 1998 podielal na spornom karteli ako "UCAR International Inc.". Komisia ulozila pokutu za toto porusenie práve tejto spolocnosti UCAR International Inc., a nie fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré ju údajne ovplyvnovali. Preto nebola povinná prihliadat na zmeny, ktoré mohli pocas trvania porusenia nastat v struktúre právnych alebo ekonomických majitelov spolocnosti. 279 Okolnost, ze UCAR mohol byt ekonomickou súcastou spolocnosti Mitsubishi a/alebo Union Carbide, a preto nemohol prijímat samostatné rozhodnutia, co Komisia spochybnuje, v tejto súvislosti nemá nijaký význam. Táto okolnost by bola relevantná iba v prípade, ak by Komisia vyuzila svoju právomoc sankcionovat materskú spolocnost podniku UCAR za správanie tohto podniku, ako to urobila aj v prípade podniku VAW (odôvodnenia c. 117 az 123 rozhodnutia), pricom poukázala na rozsudok zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (uz citovaný v bode 113 vyssie, body 26 az 29). V tomto prípade vsak nejde o to, ci správanie podniku UCAR bolo mozné pripísat inému subjektu (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, dalej len "rozsudok Krupp", bod 189), kedze Komisia sa rozhodla konat iba vo vztahu k podniku UCAR. 280 Prejednávaná vec sa netýka ani otázok súvisiacich s ekonomickým nástupníctvom pri ovládaní podniku, ked je potrebné urcit, ci za konanie podniku zodpovedá prevodca alebo nadobúdatel (rozsudok Súdu prvého stupna vydaný po vrátení veci v odvolacom konaní vo veci Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, body 60 a 70; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, T-9/99, Zb. s. II-1487, body 101 az 108). Hoci je pravda, ze uplatnovanie pravidla stanoveného judikatúrou, podla ktorého "prinálezí v zásade fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá riadila predmetný podnik v case spáchania porusenia, aby zodpovedala za toho porusenie, aj ked v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedá za prevádzkovanie podniku iná osoba" (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný, bod 103), môze byt za urcitých okolností problematické, Komisia v tomto prípade sankcionovala iba podnik UCAR, a preto sa nemusela zaoberat otázkami prevádzkovania a ovládania tohto podniku. 281 Uvedené pravidlo stanovené judikatúrou treba v kazdom prípade vykladat v tom zmysle, ze podnik - t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca osobné, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad, 19/61, Zb. s. 675, 705 a 706) - je riadený orgánmi urcenými jeho právnou formou a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (správna rada, predstavenstvo, predseda, riaditel atd.), aj ked financné dôsledky tohto rozhodnutia napokon znásajú jeho majitelia. Toto pravidlo by nebolo dodrzané, ak by sa v súvislosti s protiprávnym konaním podniku od Komisie vyzadovalo, aby vzdy overovala, kto je majitelom vykonávajúcim rozhodujúci vplyv na podnik, aby mohla sankcionovat iba tohto majitela. 282 V súvislosti s tvrdením UCAR, ze jeho bývalí majitelia Mitsubishi a Union Carbide, ktorí ho naviedli na vytvorenie kartelu, za ktorý ho Komisia sankcionovala, ho "vykradli", Komisia správne uviedla, ze riesenie tohto sporu treba hladat vo vztahoch medzi spolocnostami Mitsubishi a Union Carbide na jednej strane a podnikom UCAR a jeho súcasnými majitelmi na druhej strane, a nie na úrovni uplatnovania práva hospodárskej sútaze Komisiou. Aj v prípade, ak spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide skutocne pouzili podnik UCAR ako nástroj na dosiahnutie zisku vyplývajúceho z pôsobenia sporného kartelu, Komisia bola oprávnená ulozit pokutu iba tomuto nástroju, zatial co UCAR a/alebo jeho majitelia sa môzu domáhat náhrady skody od spolocností Mitsubishi a Union Carbide. UCAR sa navyse v Spojených státoch skutocne domáhal vrátenia prostriedkov, ktoré mu boli údajne odnaté, od spolocností Mitsubishi a Union Carbide (odôvodnenie c. 42 rozhodnutia). 283 Pokial ide dalej o tvrdenie UCAR, ze Komisia mala skúmat, akú úlohu pri vytvorení kartelu zohrali spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry aj za predpokladu, ze iný hospodársky subjekt, ktorý nie je adresátom rozhodnutia, by bol v podobnej situácii ako UCAR, takéto zistenie neumoznuje neprihliadat na porusenie vytýkané podniku UCAR, kedze toto porusenie bolo nálezite preukázané na základe listinných dôkazov. UCAR sa vzhladom na to, ze porusil clánok 81 ES, nemôze vyhnút nijakej sankcii z dôvodu, ze iným hospodárskym subjektom, ako sú spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide, nebola ulozená pokuta, ak Súd prvého stupna, ako je to v tomto prípade, nerozhoduje o postavení týchto iných subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, body 146 a 197; rozsudok Acerinox/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, body 156 a 157, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, KE KELIT/Komisia, T-17/99, Zb. s. II-1647, bod 101). 284 Za týchto okolností skutocnost, ze spolocnost Mitsubishi bola vo februári 2001 v Spojených státoch odsúdená za nadrzovanie kartelu výrobcov grafitových elektród a jeho podporu a bola jej ulozená pokuta vo výske 134 miliónov USD (odôvodnenie c. 42 rozhodnutia), nie je relevantná pre skúmanie výpoctu pokuty ulozenej podniku UCAR. Takisto nie je potrebné skúmat, ci bola Komisia vcas informovaná o úcasti spolocností Mitsubishi a Union Carbide na karteli a ci podnik UCAR skutocne ovládali Mitsubishi alebo Union Carbide. 285 Napokon, kedze Komisia je oprávnená sankcionovat podnik, ktorý sa priamo podielal na predmetnom porusení, t. j. UCAR, nebola povinná odôvodnit toto svoje rozhodnutie uvedením dôvodov, pre ktoré nesankcionovala spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide. Komisia teda neporusila povinnost odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z clánku 253 ES. 286 Nie je vsak namieste vyhoviet návrhom Komisie na zvýsenie pokuty ulozenej podniku UCAR. 287 Z predchádzajúcich úvah totiz vyplýva, ze Komisia v konaní pred Súdom prvého stupna nebola povinná predlozit dalsie dôkazy týkajúce sa dlzky trvania úcasti podniku UCAR na porusení uvedenom v rozhodnutí. V súvislosti so zalobným dôvodom zalozeným na nezohladnení významu spolocností Mitsubishi a Union Carbide od roku 1992 do roku 1995 sa Komisia mohla obmedzit na prezentovanie právnych argumentov, ktoré boli uvedené vyssie. 288 Okrem toho uz vo februári a v apríli 2001, teda pred prijatím rozhodnutia, UCAR Komisii poskytol informácie týkajúce sa úcasti najmä spolocnosti Mitsubishi na karteli, ktorý bol predmetom vysetrovania Komisie. V rozhodnutí sa uvádza aj tvrdenie podniku UCAR, podla ktorého mali jeho bývalé materské spolocnosti Union Carbide a Mitsubishi z kartelu prospech (odôvodnenie c. 204). Za týchto okolností nemozno tvrdit, ze UCAR spochybnil vecnú správnost skutocností týkajúcich sa dlzky trvania jeho úcasti na porusení v zmysle bodu E ods. 4 druhého pododseku oznámenia o spolupráci po prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupna. UCAR skôr zmenil právne posúdenie listín, ktoré poskytol Komisii uz pocas správneho konania. 289 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody vznesené podnikmi SGL a UCAR treba zamietnut. 290 Pokial ide o ostatných zalobcov, v prípade ktorých boli východiskové sumy stanovené podla závaznosti porusenia znízené, Súd prvého stupna zastáva názor, ze neexistuje dôvod odchýlit sa od sadzieb, ktoré pouzila Komisia na základe dlzky trvania ich úcasti na porusení. Preto budú základné sumy stanovené v odôvodnení c. 158 rozhodnutia opravené takto: Tokai = 12,4; Nippon = 6,2; SEC = 6,2; SDK = 34,8; C/G = 10,8. d) O pritazujúcich okolnostiach Zhrnutie rozhodnutia 291 V prípadoch podnikov SGL, UCAR, Tokai, SEC a Nippon Komisia usúdila, ze miera závaznosti porusenia bola zvýsená tým, ze tieto podniky pokracovali v tomto zjavnom a jednoznacnom porusení aj po setreniach uskutocnených Komisiou. Dalsia pritazujúca okolnost v prípade podnikov SGL a UCAR spocívala v tom, ze tieto podniky boli vedúcimi clenmi a podnecovatelmi kartelu. Napokon ako pritazujúcu okolnost Komisia posúdila aj pokus podniku SGL zmarit postup Komisie tým, ze iné podniky informoval o blíziacich sa setreniach. Komisia preto zvýsila základnú sumu o 85 % v prípade podniku SGL, o 60 % v prípade podniku UCAR a o 10 % v prípade podnikov Tokai, SEC a Nippon (odôvodnenia c. 160, 164, 187, 192, 209 a 210 rozhodnutia). Veci T-244/01 a T-251/01 292 Nippon a SEC Komisii vytýkajú, ze v ich prípade zvýsila ulozenú pokutu o 10 % na základe toho, ze údajne pokracovali v porusení aj po setreniach uskutocnených v júni 1997. V liste z 15. decembra 1997 adresovanom japonským výrobcom vsak Komisia vyhlásila, ze títo výrobcovia nie sú priamo dotknutí predmetným kartelom. Az o dva roky neskôr ich Komisia v oznámení o výhradách informovala o svojom podozrení z ich prípadnej úcasti na karteli. Nippon a SEC teda legitímne ocakávali, ze nebudú sankcionovaní za obdobie po vykonaní setrení v júni 1997, pricom Komisia nemôze tvrdit, ze mali skoncit porusenie po setreniach, ktoré sa ich netýkali. Nippon a SEC navyse namietajú nedostatocné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré sa nezaoberá otázkou legitímnej dôvery. 293 SEC dodáva, ze v jeho prípade sa zvýsenie východiskovej sumy o 55 % z dôvodu dlzky trvania porusenia vztahovalo aj na obdobie po uvedených setreniach. Dodatocným zvýsením o 10 % bol teda podnik SEC za svoju úcast na porusení pocas tohto obdobia sankcionovaný dvakrát. 294 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze nie je sporné, ze Nippon a SEC sa podielali na porusení az do februára 1998. Uvedeným listom z 15. decembra 1997 ich Komisia informovala o tom, ze vykonáva vysetrovanie vo veci kartelu, pricom v tejto dobe este nevedela, ze aj tieto podniky sú jeho priamymi úcastníkmi. Predmetný list teda u podnikov Nippon a SEC nemohol vyvolat dôvodné ocakávania a uz vôbec im nemohol poskytnút presné ubezpecenie, ze nebudú sankcionovaní (pozri bod 152 vyssie). Naopak, Nippon a SEC museli pocítat s tým, ze ked Komisia odhalí ich úcast na karteli, bude ich sankcionovat za úcast na porusení, pricom prihliadne najmä na to, ze neskoncili porusenie ani po tom, co im Komisia oznámila, ze vykonáva vysetrovanie vo veci kartelu. 295 Nemozno hovorit ani o dvojitom sankcionovaní podniku SEC za predmetné obdobie. Zvýsenie východiskovej sumy o 55 % sa týka len dlzky trvania predmetného porusenia, zatial co zvýsenie o 10 % má sankcionovat zvýsenú mieru protiprávnosti konania podniku SEC spocívajúcu v tom, ze tento podnik pokracoval v porusení napriek tomu, ze ho Komisia informovala o zacatí vysetrovania zameraného na toto porusenie. 296 Za týchto okolností Komisii nemozno vytýkat, ze v rozhodnutí neuviedla konkrétne odôvodnenie týkajúce sa prípadnej legitímnej dôvery podnikov Nippon a SEC, a to tým skôr, ze neuvedenie tohto odôvodnenia v rozhodnutí nebránilo obom zalobcom prezentovat svoju argumentáciu k tejto otázke. 297 Zalobné dôvody vznesené podnikmi Nippon a SEC preto nemozno uznat. Veci T-239/01 a T-246/01 298 UCAR tvrdí, ze Komisia ako pritazujúcu okolnost nesprávne posúdila pokracovanie porusenia po jej setreniach v júni 1997 vzhladom na to, ze správna rada podniku UCAR vynalozila znacné úsilie na skoncenie akejkolvek protiprávnej cinnosti. Okrem toho mu Komisia nemala pripísat zodpovednost za vytvorenie a realizáciu kartelu, kedze skutocnými podnecovatelmi kartelu boli spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide. Napokon jediným skutocným vedúcim podnikom bol SGL. Pokial sa Komisia snazí pripísat túto úlohu aj podniku UCAR, nemôze vychádzat z udalostí pred zacatím predmetného obdobia, t. j. do mája 1992. 299 SGL zdôraznuje, ze zvýsenie základnej sumy o 85 % z dôvodu pritazujúcich okolností je v jeho prípade úplne neprimerané a nezlucitelné s predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, v ktorej sa takéto rozsiahle zvýsenie nikdy nevyskytlo. SGL po prvé uvádza, ze nijaké zvýsenie nebolo mozné z dôvodu údajného pokracovania porusenia po vykonaní setrení v júni 1997, kedze Komisia v tejto súvislosti nepredlozila nijaký relevantný dôkaz. Po druhé skutocnost, ze SGL upozornil iných clenov kartelu na to, ze tieto setrenia hrozia, vôbec nemozno sankcionovat zvýsením pokuty. Clánok 15 nariadenia c. 17 totiz umoznuje ulozit pokuty iba za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES alebo za nedodrzanie jednej z podmienok a povinností ulozených podla clánku 8 nariadenia c. 17. Predmetné upozornenia vsak nepredstavujú také porusenia zákona. 300 Na tieto upozornenia sa nevztahujú ani usmernenia, pricom bod 2 druhá zarázka usmernení pripústa zvýsenie iba v prípade pokusov o marenie vysetrovania "pocas priebehu vysetrovania". Upozornenia boli poskytnuté pred zacatím vysetrovania. V kazdom prípade bol SGL diskriminovaný v porovnaní s podnikom UCAR. UCAR totiz dokonca zlikvidoval usvedcujúce listiny, pricom Komisia na túto skutocnost pri ukladaní pokuty neprihliadla ako na pritazujúcu okolnost. Podla podniku SGL je takéto znicenie listín závaznejsie ako ústne upozornenia na prípadné setrenia. 301 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze podla dlhodobo ustálenej judikatúry, ak sa porusenia dopustilo viacero podnikov, musí sa v rámci stanovenia výsky pokút preukázat úloha, ktorú zohrával kazdý z nich v rámci porusenia pocas trvania ich úcasti na tomto porusení (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 150, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Enichem Anic/Komisia, T-6/89, Zb. s. II-1623, bod 264). Z toho najmä vyplýva, ze úloha "vodcu", ktorú zohráva jeden alebo viacero podnikov v rámci kartelu, sa na úcely výpoctu pokuty musí zohladnit, kedze podniky, ktoré takúto úlohu zohrávali, musia z tohto dôvodu niest osobitnú zodpovednost v porovnaní s ostatnými podnikmi (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 45). 302 V súlade s týmito zásadami uvádza bod 2 usmernení pod názvom "Pritazujúce okolnosti" demonstratívny výpocet okolností, ktoré môzu spôsobit zvýsenie základnej sumy pokuty, medzi ktorými sa nachádza "úloha vodcu alebo podnecovatela porusenia". 303 V tomto prípade si SGL a UCAR uz pocas správneho konania navzájom pripisovali úlohy vodcu a podnecovatela kartelu (odôvodnenia c. 161 a 188 rozhodnutia). Komisia vsak v rozhodnutí právne relevantným spôsobom preukázala, ze SGL a UCAR boli viac-menej v rovnakej miere dvoma vedúcimi podnikmi kartelu, ktoré od nadviazania prvých kontaktov v roku 1991 vytvorili základné princípy a zorganizovali prvé stretnutia "manazérov" v máji 1992 (odôvodnenia c. 44 az 51 rozhodnutia). 304 V tejto súvislosti Komisii nic nebránilo v tom, aby zohladnila prípravné fázy pred samotným vytvorením kartelu s cielom zistit hospodársku situáciu, ktorá predchádzala vytvoreniu kartelu a ktorá odôvodnovala jeho vytvorenie, alebo s cielom preukázat a posúdit, akú úlohu zohral kazdý z clenov kartelu pri jeho plánovaní, vytvorení a realizácii. Komisia môze navyse rovnako zohladnit fázu nasledujúcu po samotnom trvaní porusenia s cielom na základe oznámenia o spolupráci alebo prípadných polahcujúcich okolností posúdit skutocnú spoluprácu podnikov pri odhalení ich kartelu. 305 Podla zistení Komisie sa spolocné vedúce postavenie podnikov SGL a UCAR v rámci kartelu prejavilo aj v urcovaní cien v EHP, ktorý bol ich "domácim" trhom, kedze SGL zvysoval ceny v Skandinávii a Nemecku, zatial co UCAR robil to isté vo Francúzsku a v Spojenom královstve, pricom obaja sa podla konkrétnych okolností dohadovali na tom, kto zvýsi ceny v Taliansku a Spanielsku (odôvodnenia c. 62 a 66 rozhodnutia). 306 Tieto zistenia nálezite nespochybnili ani UCAR, ani SGL. 307 UCAR opakuje svoju argumentáciu zalozenú na úlohe spolocností Mitsubishi a Union Carbide, pricom tvrdí, ze tieto dve spolocnosti boli v skutocnosti podnecovatelmi - a az do roku 1995 vedúcimi podnikmi - kartelu. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze Mitsubishi a Union Carbide nepatria medzi podniky, ktorých úcast na karteli Komisia zistila a sankcionovala, a nie sú úcastníkmi súvisiacich konaní v konaní pred Súdom prvého stupna. Odkaz na spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide teda nemôze spochybnit záver, ze spomedzi clenov kartelu identifikovaných Komisiou boli podnecovatelmi a vedúcimi podnikmi SGL a UCAR. 308 Pokial ide o odkaz podniku UCAR na snahu, ktoré vynalozila jeho správna rada s cielom skoncit porusenie, rovnako stací odkázat na konstatovania týkajúce sa dlzky trvania porusenia uvedené vyssie: táto snaha nemohla zabránit tomu, aby UCAR, zastúpený osobami oprávnenými konat v jeho mene, skutocne pokracoval v porusení po setreniach z júna 1997. 309 Co sa týka argumentu podniku SGL, podla ktorého je zvýsenie o 85 % neprimerané a presahuje rozsah zvýsenia, ktorý Komisia vseobecne uplatnovala v predoslých rozhodnutiach, nevyplýva z neho porusenie zásady proporcionality alebo zásady rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry disponuje Komisia pri stanovení výsky kazdej pokuty volnou úvahou a nie je povinná na tento úcel pouzit presný matematický vzorec (rozsudok Martinelli/Komisia, uz citovaný v bode 165 vyssie, bod 59). Skutocnost, ze úloha podnecovatela, ktorú zohrávala spolocnost v iných veciach, bola sankcionovaná urcitou sadzbou zvýsenia, teda neznamená, ze túto sadzbu v budúcnosti nemozno bez ohladu na okolnosti konkrétneho prípadu prekrocit (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 106 a 109). 310 Ani z hladiska neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna sa v prípade podniku SGL uplatnenie zvýsenia o 50 % za jeho úlohu vedúceho podniku (rovnako ako zvýsenia o 50 % uplatneného v prípade podniku UCAR), zvýsenia o 10 % za pokracovanie porusenia po júni 1997 (rovnako ako zvýsenia o 10 % uplatneného v prípade podnikov UCAR, SEC, Nippon a Tokai) a zvýsenia o 25 % za upozornenie iných clenov kartelu o hrozbe setrení Komisie nejaví byt neprimerané alebo diskriminacné. 311 Pokial ide o dve posledné skutocnosti, treba pripomenút, ze zalobný dôvod podniku SGL smerujúci proti skutkovým zisteniam Komisie týkajúcim sa dlzky trvania jeho úcasti na karteli, najmä pokracovania porusenia po setreniach, bol zamietnutý (pozri body 70 az 76 vyssie). Komisia teda oprávnene uplatnila zvýsenie o 10 % z dôvodu pokracovania porusenia. 312 Skutocnost, ze SGL upozornil ostatné podniky na hrozbu uvedených setrení, mozno tiez oprávnene povazovat za pritazujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 320). Na rozdiel od tvrdení podniku SGL v tomto prípade neslo o osobitné a samostatné porusenie, ktoré nie je upravené v Zmluve a v nariadení c. 17, ale o správanie, ktoré zvýsilo mieru závaznosti pôvodného porusenia. Upozornením ostatných clenov kartelu sa SGL totiz usiloval zatajit existenciu kartelu a zachovat ho v cinnosti, co sa mu do marca 1998 darilo. 313 V tejto súvislosti odkaz podniku SGL na clánok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 - z ktorého vyvodzuje, ze cielom normotvorcu Spolocenstva bolo sankcionovat iba marenie setrení, ktoré Komisia uz zacala, a nie konanie pred zacatím vysetrovania Komisie - nie je relevantný. Uvedené ustanovenie totiz upravuje uvedené spôsoby marenia setrenia ako samostatné porusenia, ktoré sú nezávislé od prípadnej existencie kartelu, co vysvetluje aj pomerne miernu sankciu za toto porusenie vo výske 100 az 5 000 eur. V tomto prípade vsak upozornenia, ktoré poskytol SGL, mali zabezpecit pokracovanie kartelu, v prípade ktorého nie je sporné, ze predstavoval zjavné a jednoznacné porusenie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 314 Zohladnenie uvedených upozornení ako pritazujúcej okolnosti neodporuje ani bodu 2 usmernení. Zo samotného znenia tohto ustanovenia ("napríklad" a "iné") vyplýva, ze zoznam uvedených pritazujúcich okolností nie je taxatívny. 315 Napokon skutocnost, ze SGL sa dovoláva zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k podniku UCAR - ktorý zlikvidoval svoje usvedcujúce listiny, ale na túto skutocnost Komisia neprihliadla ako na pritazujúcu okolnost -, nic nemení na posúdení uvedených upozornení ako pritazujúcej okolnosti. Kedze boli urcené ostatným podnikom, tieto upozornenia prekracovali cisto vnútornú sféru podniku SGL a ich cielom bolo zmarit celé vysetrovanie Komisie, aby sa zabezpecilo pokracovanie kartelu, zatial co UCAR znicil svoje dokumenty s cielom zabránit odhaleniu vlastnej úcasti na karteli. Ide o dva odlisné druhy správania, a preto Komisii nemozno vytýkat, ze posudzovala porovnatelné situácie odlisne. 316 Okrem toho, aj keby Komisia neoprávnene zvýhodnila podnik UCAR nezvýsením pokuty, ktorá mu bola ulozená, nemalo by to vplyv na závaznost správania podniku SGL. SGL totiz nie je oprávnený domáhat sa zvýsenia pokuty ulozenej podniku UCAR ani dovolávat sa vo svoj prospech prípadnej protiprávnosti postupu vo vztahu k podniku UCAR (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 160). 317 Na pojednávaní SGL dalej uviedol, ze skutocnost, ze upozornil iné podniky na hrozbu predmetných setrení, nemozno povazovat za pritazujúcu okolnost, kedze tieto upozornenia pochádzali od samotnej Komisie. SGL poukazuje na to, ze UCAR odhalil únik informácií vnútri útvarov Komisie, pricom jeden z jej zamestnancov oznacený menom údajne informoval podnik SGL o hrozbe neohlásených setrení v priestoroch clenov kartelu. V tejto súvislosti je zrejmé, ze tieto informácie, pokial boli skutocne poskytnuté, vôbec nemozno povazovat za vyjadrenie oficiálnej politiky Komisie v oblasti hospodárskej sútaze. Ide o podvodné konania zamestnanca Komisie, ktorých cielom bolo zachovat fungovanie kartelu. Preto sa SGL nemôze úspesne odvolávat na tieto konania s cielom zmiernit závaznost vlastného správania. 318 Kedze vsetky zalobné dôvody vznesené podnikmi Nippon, SEC, UCAR a SGL treba zamietnut, sadzby, ktoré Komisia uplatnila na základné sumy stanovené pre týchto zalobcov, zostanú zachované. 319 Pokial ide o zalobcov, pre ktorých boli sumy zmenené z dôvodu dlzky trvania porusenia, treba na zohladnenie pritazujúcich okolností, z ktorých vychádzala Komisia, stanovit tieto údaje: Tokai = 13,64; Nippon = 6,82; SEC = 6,82. e) O polahcujúcich okolnostiach Zhrnutie rozhodnutia 320 Komisia dospela k záveru, ze v prípade podnikov SGL, UCAR, Tokai, SEC, Nippon a SDK neexistovala nijaká polahcujúca okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie ich základných súm. V prípade podniku C/G vsak Komisia znízila základnú sumu o 40 % na základe toho, ze tento podnik zohrával výlucne pasívnu úlohu a ciastocne neuplatnoval protiprávne dohody (odôvodnenia c. 165, 166, 193 az 198, 211 az 215 a 234 az 238 rozhodnutia). Veci T-236/01, T-239/01, T-244/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01 - Tvrdenia úcastníkov konania 321 C/G zastáva názor, ze Komisia mu mala znízit základnú sumu v ovela väcsom rozsahu ako 40 %. Zdôraznuje svoju okrajovú a pasívnu úlohu v karteli. Údajne mal len dvojstranné vztahy s podnikom SGL a nebol pozývaný na stretnutia "manazérov" alebo na "pracovné" stretnutia ani na miestne stretnutia; nikto ho neinformoval ani o ich konaní. Ani jeden z ostatných clenov kartelu ho neoznacil za úcastníka porusenia. Nepodielal sa na centrálnom monitorovacom systéme vytvorenom na uplatnovanie kartelu ani na systéme krycích mien vytvorenom na utajenie totoznosti clenov kartelu. Urcovanie cien nebolo - na rozdiel od jedného z princípov kartelu - vyhradené najvyssím predstavitelom podniku. Tým, ze zvýsil svoju výrobnú kapacitu a objem predaja na trhu EHP, navyse konal v priamom rozpore s dalsím základným princípom kartelu. 322 C/G okrem toho tvrdí, ze v roku 1994 predal svoju výrobnú technológiu cínskemu výrobcovi za 4 milióny USD. Tento prevod technológie, ktorý bol v rozpore so záujmami kartelu, vyvolal u podniku SGL také obavy, ze SGL tento prevod podniku C/G vycítal. Napokon C/G z vlastného podnetu skoncil svoje vztahy s kartelom este pred zacatím vysetrovania Komisie. C/G dodáva, ze konal pod ekonomickým tlakom vyvolaným jeho osobitným postavením výrobcu, ktorý je závislý od ostatných clenov kartelu, a navyse poukazuje na nadmernú strukturálnu kapacitu odvetvia grafitových elektród v 70. a 80. rokoch, ktorá viedla k podstatnému poklesu cien. 323 K tejto poslednej otázke SGL dodáva, ze strukturálna kríza odvetvia grafitových elektród je porovnatelná so strukturálnou krízou odvetvia ocele na zaciatku 90. rokov, ktorá mala rovnaký vplyv na výrobcov ocele aj na výrobcov grafitových elektród. Komisia v rozhodnutí Bezsvíkové ocelové rúry a potrubia z 8. decembra 1999 a v rozhodnutí Prirázka na zliatinu z 21. januára 1998 túto krízu zohladnila ako polahcujúcu okolnost. Takéto zohladnenie prichádza do úvahy aj v tomto prípade vzhladom na rovnakú hospodársku krízu. 324 UCAR poukazuje aj na katastrofálnu hospodársku situáciu odvetvia a pripomína, ze tak Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, ako aj Súd prvého stupna dospeli k záveru, ze takáto situácia môze predstavovat polahcujúcu okolnost. UCAR navyse zastáva názor, ze jeho príkladné interné vysetrovanie zamerané na odhalenie porusenia a na jeho skoncenie v co najkratsom case mala Komisia tiez zohladnit ako polahcujúcu okolnost. V tejto súvislosti C/G poukazuje na realizáciu programu zameraného na zosúladenie jeho obchodnej politiky s právom hospodárskej sútaze. 325 UCAR dodáva, ze predmetný kartel mu nepriniesol nijaký financný prospech, pretoze Mitsubishi a Union Carbide "si prisvojili" celý prospech získaný prostredníctvom kartelu. Okrem toho Komisia mala zohladnit znacné odskodné, ktoré UCAR zaplatil svojim klientom v Spojených státoch za umelo zvýsené ceny pocas trvania porusenia. 326 Nippon, SEC a Tokai zdôraznujú svoju pasívnu úlohu v rámci kartelu. Nippon pripomína, ze sa nezúcastnil na prvých stretnutiach kartelu, na ktorých boli stanovené základné princípy rozdelenia trhov; dokonca aj pocas iných stretnutí, na ktorých sa skutocne zúcastnil, bol výlucne pasívny. SEC zdôraznuje, ze sa nikdy nezúcastnil na akomkolvek stretnutí "manazérov"; na tejto úrovni ho iba dvakrát zastupoval Tokai. Okrem toho Komisia konstatovala, ze aktívnu úlohu zohrávali iba podniky Tokai a SDK, a nie SEC (odôvodnenie c. 212 rozhodnutia). V konkrétnom prípade podniku SEC, ktorý je najmensím japonským podnikom, navyse neexistuje nijaká prícinná súvislost medzi celosvetovým kartelom a jeho nepôsobením v EHP. Tokai tvrdí, ze sa aktívne nepodielal na tajných dohodách týkajúcich sa európskeho trhu a nezúcastnil sa ani na jednom zo stretnutí európskej skupiny. Na stretnutiach "manazérov" a na "pracovných" stretnutiach, na ktorých sa zúcastnil, nebola uzavretá nijaká dohoda o európskych cenách. 327 Nippon a Tokai zastávajú názor, ze Komisia k nim mala pristupovat rovnako ako k podniku C/G, pretoze rovnako ako C/G neznízili objem predaja v EHP, a teda neuplatnovali kartelové dohody úplne. 328 Napokon Nippon, SEC a Tokai Komisii vytýkajú, ze v rozhodnutí neuviedla dôvody, pre ktoré v ich prípade nezohladnila nijakú polahcujúcu okolnost. Tým Komisia porusila clánok 253 ES. 329 Komisia odmieta vsetky zalobné dôvody a argumenty zalobcov. - Posúdenie Súdom prvého stupna 330 Na úvod treba pripomenút, ze podla bodu 3 prvej zarázky usmernení "výlucne pasívna alebo nasledovatelská úloha" podniku v rámci porusenia, pokial sa preukáze, môze predstavovat polahcujúcu okolnost. 331 V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 343), ako aj existenciu výslovných vyhlásení zástupcov tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení, v tomto zmysle (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 264). V kazdom prípade treba zohladnit vsetky relevantné okolnosti daného prípadu. 332 Pokial ide o správanie podniku C/G, rozhodnutie tieto kritériá splna. Ako vyplýva z jeho odôvodnení c. 81 az 86 a 234 az 238, Komisia dostatocne zohladnila pasívnu úlohu podniku C/G v rámci kartelu a kompenzovala ju znízením pokuty o 40 %, pricom nebola povinná znízit pokutu ulozenú tomto podniku v este väcsom rozsahu. Podla zistení Komisie totiz C/G - aj ked sa nezúcastnoval na stretnutiach "manazérov" a "pracovných" stretnutiach kartelu - udrziaval dvojstranné kontakty s ostatnými clenmi kartelu a vyuzíval informácie týkajúce sa rozhodnutí prijatých "domácimi výrobcami" v oblasti urcovania cien v rámci kartelu, ktoré získal od týchto clenov kartelu. Okrem toho C/G vo svojej zalobe výslovne vyhlásil, ze nespochybnuje existenciu kartelu ani svoju úcast na nom. Na tomto závere nic nemení skutocnost, ze ceny podniku C/G neurcovali jeho najvyssí predstavitelia; vzhladom na pasívnu a "nasledovatelskú" úlohu podniku C/G nebolo relevantné, na akej úrovni riadenia v rámci tohto podniku sa stanovovali ceny, ktoré iba kopírovali ceny stanovené ostatnými clenmi kartelu. 333 Pokial ide o úlohu podnikov Tokai, SEC a Nippon, Komisia oprávnene odlísila úlohu týchto podnikov od úlohy podniku C/G vzhladom na to, ze títo japonskí výrobcovia sa skutocne zúcastnili na mnohých stretnutiach "manazérov" a "pracovných" stretnutiach (odôvodnenia c. 49 az 56 rozhodnutia). Skutkové zistenia Komisie týkajúce sa tejto úcasti nespochybnil SEC ani Tokai, zatial co námietka podniku Nippon proti zisteniam týkajúcim sa obdobia od mája 1992 do marca 1993 bola zamietnutá (pozri body 100 az 116 vyssie). Ak sa podnik zúcastnil na jednom alebo viacerých stretnutiach s protisútazným cielom, aj ked jeho úcast nebola aktívna, treba vychádzat z toho, ze sa podielal na karteli, pokial nepreukáze, ze sa otvorene distancoval od protiprávnej dohody (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 3199 a tam citovaná judikatúra). Tokai, SEC a Nippon netvrdia, ze otvorene namietali proti vytvoreniu a realizácii sporného kartelu. 334 Napríklad na "pracovnom" stretnutí v Zürichu sa skúmal svetový trh s grafitom podla regiónov vrátane Dalekého východu a podiely na trhu boli pridelené aj japonským výrobcom. Na stretnutí vo Viedni si úcastníci opät vymenili informácie o trhu s grafitovými elektródami podla regiónov (odôvodnenia c. 51, 53 a 71 rozhodnutia). 335 Na závere, ze správanie podnikov SEC a Nippon nebolo pasívne, nic nemení skutocnost, ze na jednom alebo dvoch stretnutiach tieto podniky zastupoval Tokai: namiesto toho, aby otvorene namietali proti takémuto "nezelanému zásahu" do svojej obchodnej politiky, vsak akceptovali toto zastúpenie a svoju úcast na karteli potvrdili tým, ze sa prostredníctvom vlastných zamestnancov zúcastnili na iných stretnutiach, ktoré sa týkali ich záujmov, pricom takýmito stretnutiami zjavne neboli stretnutia európskej skupiny zlozenej z "domácich" výrobcov zodpovedných za EHP, preto japonských clenov kartelu stacilo informovat o európskych cenách stanovených na týchto stretnutiach. Vzhladom na celosvetový charakter kartelu, v rámci ktorého sa japonskí výrobcovia mali zamerat na svoj vlastný "domáci" trh v Ázii, Komisia oprávnene dospela k záveru, ze ich úloha v rámci porusenia nebola pasívna. Za týchto okolností Komisia nebola povinná uviest v rozhodnutí dôvody, pre ktoré v ich prípade v tejto súvislosti nezohladnila nijakú polahcujúcu okolnost. 336 Na rozdiel od výhrady zalozenej na nedostatocnom znízení pokuty ulozenej podniku C/G na základe toho, ze ciastocne neuplatnoval protiprávne dohody, Komisia v dostatocnej miere zohladnila skutocnost, ze C/G zvýsil objem svojho predaja na trhu EHP, cím porusil základný princíp kartelu spocívajúci v obmedzení predaja na "nedomácich" trhoch (odôvodnenie c. 235 rozhodnutia). Komisia pritom nebola povinná dodatocne zohladnit aj zvýsenie výrobnej kapacity podniku C/G. Komisia totiz jednak vo svojom vyjadrení k zalobe vyhlásila, ze výrobná kapacita podniku C/G sa pocas trvania porusenia, ktoré mu bolo vytýkané (od roku 1993 do roku 1996), v podstate nezmenila, pricom C/G vo svojej replike toto konstatovanie nespochybnil, a jednak mozno predpokladat, ze zvýsenie objemu predaja na trhu EHP dostatocne zohladnuje akékolvek prípadné zvýsenie výrobnej kapacity. 337 V tejto súvislosti sa Nippon a Tokai dovolávajú zásady rovnosti zaobchádzania, pricom tvrdia, ze sa nachádzajú v rovnakej situácii ako C/G, ktorý bol "odskodnený" za to, ze zvýsil objem svojho predaja v EHP. 338 Tvrdenie podniku Nippon treba odmietnut, kedze tento zalobca iba tvrdí, ze "neznízil objem svojho predaja v rámci EHP" bez uvedenia akýchkolvek údajov. Komisia bola oprávnená odlísit nepodlozené tvrdenie podniku Nippon, ze neznízil objem svojho predaja, a nespornú skutocnost, ze C/G viac nez zdvojnásobil objem svojho predaja od roku 1993 do roku 1996. 339 Pokial ide o podnik Tokai, ktorý tvrdí, ze v roku 1996 sa etabloval na nemeckom trhu, ktorý bol jedným z "domácich" trhov podnikov SGL a UCAR, a stvornásobne zvýsil objem svojho predaja v EHP od roku 1992 do roku 1997 (z 200 ton v roku 1992 na 900 ton v roku 1997), treba konstatovat, ze Tokai, na rozdiel od podniku C/G, dosiahol iba nepatrný podiel na trhu EHP, t. j. menej ako 2 %, zatial co podiel podniku C/G dosahoval takmer 8 %. Za týchto okolností mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, a bez toho, aby porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, oprávnene dospiet k záveru, ze hoci Tokai neuplatnoval protiprávne dohody, ich neuplatnovanie neprekrocilo prah primeranej efektívnosti v zmysle bodu 3 druhej zarázky usmernení. Súd prvého stupna zastáva názor, ze toto posúdenie netreba menit, a to ani v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci. 340 To isté platí v prípade argumentácie podniku C/G, podla ktorej tento podnik v roku 1994 predal svoju výrobnú technológiu cínskemu výrobcovi za 4 milióny USD, co bolo v rozpore s jedným zo základných princípov kartelu (odôvodnenie c. 50 posledná zarázka rozhodnutia). C/G totiz neuviedol podrobnosti týkajúce sa tohto prevodu technológie pocas správneho konania - jeho vyhlásenie z 11. októbra 1999 a jeho odpoved na oznámenie o výhradách zo 6. apríla 2000 obsahujú iba jednu vetu v tomto zmysle -, takze Komisia nepochybila, ak odmietla zohladnit tento prevod v rozhodnutí. Súd prvého stupna zastáva názor, ze neexistuje dôvod na zmenu posúdenia Komisie ani v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci, a to tým skôr, ze plánovaný závod v Cíne nikdy nebol postavený. 341 Napokon skutocnost, ze C/G dobrovolne skoncil porusenie pred zacatím vysetrovania Komisie, bola v dostatocnej miere zohladnená pri výpocte dlzky trvania porusenia vytýkaného podniku C/G (odôvodnenie c. 157 rozhodnutia). C/G sa najmä nemôze dovolávat tretej zarázky bodu 3 usmernení, kedze skoncenie jeho protisútazného správania nebolo vyvolané zásahom Komisie. 342 Pokial ide o ostatné argumenty smerujúce k dosiahnutiu znízenia pokút na základe polahcujúcich okolností, treba ich tiez odmietnut. 343 Po prvé skutocnost, ze C/G a UCAR po zacatí vysetrovania Komisie zaviedli program na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze a vykonali interné vysetrovanie zamerané na skoncenie porusenia, nic nemení na existencii zisteného porusenia. Preto samotná okolnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi prihliadla na takéto opatrenia ako na polahcujúce okolnosti, neznamená, ze je povinná postupovat rovnako v kazdom jednotlivom prípade (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 357, a zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, body 417 a 419). To platí tým skôr v prípade, ak predmetné porusenie, ako v tomto prípade, predstavuje zjavné porusenie clánku 81 ods. 1 písm. a) a c) ES. Okrem toho v rozsahu, v akom interné vysetrovanie podniku UCAR ulahcilo jeho spoluprácu s Komisiou, ho Komisia zohladnila znízením pokuty o 40 % na základe oznámenia o spolupráci. 344 Po druhé, pokial ide o argument podniku C/G zalozený na hospodárskom tlaku vyvíjanom na tento podnik, jediná informácia, ktorú zalobca v tejto súvislosti uviedol, sa týka jeho kontaktov s podnikom SGL v roku 1996 (odôvodnenie c. 82 rozhodnutia), t. j. po realizácii kartelu. Stací teda pripomenút, ze C/G sa dobrovolne rozhodol dodrziavat rozhodnutia clenov kartelu v cenovej oblasti. Netvrdil, ze nan bol vyvíjaný tlak, aby pristúpil ku kartelu; okrem toho, aj keby to tak bolo, mohol namiesto toho, aby sa pripojil ku kartelu, o nom informovat príslusné orgány. Tento argument teda nemozno uznat. 345 Po tretie, to sa vztahuje aj na odkaz podnikov C/G, SGL a UCAR na strukturálnu krízu odvetvia grafitových elektród. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze vo svojom rozsudku z 20. marca 2002, Lögstör Rör/Komisia (T-16/99, Zb. s. II-1633, body 319 a 320), vydanom vo veci Izolované potrubia, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia nie je povinná povazovat zlý financný stav predmetného odvetvia za polahcujúcu okolnost. Súd prvého stupna takisto potvrdil, ze skutocnost, ze Komisia v predchádzajúcich veciach zohladnila hospodársku situáciu odvetvia ako polahcujúcu okolnost, neznamená, ze musí v tejto praxi nevyhnutne pokracovat (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, bod 372). Ako totiz správne uviedla Komisia, kartely vznikajú spravidla v case, ked sa v odvetví vyskytnú tazkosti. V prípade stotoznenia sa s argumentáciou zalobcov by sa pokuta musela znizovat takmer vo vsetkých prípadoch. Nie je teda potrebné dalej skúmat, ci bol skutkový stav v tomto prípade a v prípade iných rozhodnutí, v ktorých Komisia povazovala strukturálnu krízu za polahcujúcu okolnost, skutocne porovnatelný. 346 Po stvrté treba subsidiárne konstatovat, ze argumentácia podniku SGL zalozená na existencii krízy týkajúcej sa osobitne výrobcov grafitových elektród spôsobenej krízou odvetvia ocelových rúr nie je presvedcivá. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, pricom táto skutocnost nebola spochybnená, ze objem ocele vyrobenej v elektrických peciach sa zvýsil zo 196 miliónov ton v roku 1987 na 270 miliónov ton v roku 1997 (odôvodnenie c. 9 rozhodnutia). Z toho mozno vyvodit, ze prípadný pokles svetovej produkcie ocele sa netýkal v prvom rade elektrických oceliarní, ale tradicných oceliarní (odôvodnenia c. 4, 5, 9 a 10 rozhodnutia). 347 Po piate, pokial ide o hospodársky prospech z kartelu, ktorý údajne získali len spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide a nie UCAR, skutocnost, ze podnik nemá prospech z porusenia, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost bez rizika, ze ulozená pokuta stratí svoju odstrasujúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 340 az 342 a tam citovanú judikatúru). Táto neexistencia hospodárskeho prospechu vôbec neobmedzuje závaznost spáchaného porusenia. Okrem toho, ak UCAR kritizuje konanie spolocností Mitsubishi a Union Carbide, musí sa domáhat svojich práv od týchto spolocností, ako to uz urobil podaním zaloby v Spojených státoch. 348 Napokon, pokial UCAR poukazuje na urovnania v civilných sporoch v Spojených státoch a Kanade, ani tieto nemajú vplyv na závaznost spáchaného porusenia, a preto na ne nemozno prihliadat ako na polahcujúce okolnosti. Komisia síce v rozhodnutí Izolované potrubia zohladnila odskodné vyplatené konkurentovi, ktorého vylúcenie z trhu Spolocenstva predstavovalo jeden z hlavných cielov kartelu, avsak tento konkurent mal sídlo na území Spolocenstva, a teda patril medzi hospodárske subjekty chránené právom hospodárskej sútaze Spolocenstva. Táto skutocnost neukladá Komisii povinnost zohladnit v prospech podniku UCAR odskodnenie klientov v Spojených státoch a Kanade za straty spôsobené na týchto trhoch. Predmetné urovnania nemajú vplyv na porusenie, ktorého sa UCAR dopustil v EHP. 349 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, ze zalobné dôvody a argumenty podnikov Tokai, C/G, SGL, Nippon, UCAR a SEC treba zamietnut. f) O maximálnej hranici pokút a o platobnej schopnosti niektorých zalobcov v zmysle bodu 5 usmernení Veci T-239/01 a T-245/01 350 Podniky SDK a SGL pripomínajú, ze základná pokuta vypocítaná pre podnik UCAR bola znízená o 15,2 %, aby bola dodrzaná maximálna hranica 10 % celkového obratu podniku UCAR (odôvodnenie c. 199 rozhodnutia), a vytýkajú Komisii, ze túto úpravu v prospech podniku UCAR uskutocnila este pred pouzitím oznámenia o spolupráci, teda v medzistádiu procesu stanovovania pokút, a nie na konci tohto procesu. Pokuty ulozené ostatným úcastníkom kartelu takto znízené neboli. SDK a SGL namietajú proti takému odlisnému zaobchádzaniu a pozadujú rovnaké znízenie svojich pokút, aby bol zachovaný koherentný a proporcionálny vztah s pokutou ulozenou podniku UCAR. 351 SDK dodáva, ze je neprimerane sankcionovaný, pretoze jeho celkový obrat znacne prevysuje jeho obrat týkajúci sa predaja grafitových elektród; je teda penalizovaný, pretoze vykonáva viacero cinností, ktoré sa netýkajú predaja predmetného výrobku. Ak by cinnost podniku SDK v oblasti grafitových elektród vykonával samostatný podnik, pouzitie maximálnej hranice 10 % by viedlo k znízeniu konecnej pokuty na 6,6 milióna eur. 352 V tejto súvislosti Súd prvého stupna konstatuje, ze Komisia tým, ze v prípade podniku UCAR uplatnila maximálnu hranicu 10 % nie na "konecný výsledok výpoctu pokuty", ale v skorsom stádiu, cize pred uplatnením oznámenia o spolupráci, nerespektovala znenie bodu 5 písm. a) usmernení. Kedze sa Komisia v tomto prípade rozhodla uplatnit metódu uvedenú v usmerneniach, bola povinná dodrziavat ich pri výpocte výsky pokút, okrem prípadu, ak by konkrétne uviedla dôvody, ktoré v danom prípade odôvodnovali odchýlku od usmernení v konkrétnej otázke (pozri judikatúru citovanú v bode 157 vyssie a rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 271). 353 Odôvodnenie c. 199 rozhodnutia, ktoré iba odkazuje na maximálnu hranicu pokút stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, neobsahuje konkrétne vysvetlenie týkajúce sa dôvodu, pre ktorý sa Komisia odchýlila od usmernení. Komisia vsak v konaní pred Súdom prvého stupna uviedla, ze neuplatnila znízenie o 15,2 % v prospech podniku UCAR preto, lebo zastávala názor, ze porusenie, ktorého sa tento podnik dopustil, si zasluhuje nizsiu sankciu, nez sú sankcie ulozené ostatným clenom kartelu, ale ze chcela zohladnit skutocnost, ze iba v prípade podniku UCAR základná suma stanovená pred uplatnením oznámenia o spolupráci presahovala stanovenú maximálnu hranicu o 15,1 milióna eur, cize o 15,2 %. Za týchto okolností Komisia usúdila, ze je potrebné uplatnit toto obmedzenie v skorsom stádiu s cielom zabezpecit plný úcinok oznámenia o spolupráci: ak by základná suma pred uplatnením uvedeného oznámenia vysoko prekracovala hranicu 10 % bez toho, aby sa táto hranica mohla okamzite uplatnit, dotknutý podnik by bol v ovela mensej miere motivovaný spolupracovat s Komisiou vzhladom na to, ze konecná pokuta by v kazdom prípade - so spoluprácou aj bez nej - bola znízená na 10 %. 354 Súd prvého stupna zastáva názor, ze toto vysvetlenie odôvodnuje prístup, ktorý si Komisia zvolila v prípade podniku UCAR. Súvisiace odôvodnenie nemuselo byt uvedené v samotnom rozhodnutí, kedze dotknutý podnik, cize. UCAR, proti tomuto prístupu nenamietal. Aj keby bolo uvedené opatrenie zvýhodnujúce podnik UCAR protiprávne z dôvodu nedostatocného odôvodnenia, SDK a SGL by nemohli namietat túto protiprávnost, ktorá je na prospech inému subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 160). 355 V kazdom prípade nie je sporné, ze SDK a SGL sa nenachádzali v porovnatelnej situácii ako UCAR, pokial ide o celkový obrat, kedze základná suma stanovená týmto podnikom pred uplatnením oznámenia o spolupráci neprekracovala maximálnu hranicu. Preto nemôzu úspesne tvrdit, ze Komisia bola na základe zásady rovnosti zaobchádzania povinná v ich prípade uplatnit rovnaké znízenie ako v prípade podniku UCAR. Z toho vyplýva, ze zalobné dôvody zalozené na porusení tejto zásady treba zamietnut. 356 To isté platí pre zalobný dôvod vznesený podnikom SDK, podla ktorého by pokuta, ktorá mu bola ulozená, musela byt podstatne znízená, ak by jeho cinnosti v oblasti grafitových elektród vykonával samostatný podnik. Tento zalobný dôvod je zalozený na spekuláciách, ktoré vôbec nesúvisia so skutocnou právnou formou spolocnosti, ktorú musela Komisia zohladnit pri uplatnení maximálnej hranice 10 % na celkový obrat (zo vsetkých výrobkov) podniku SDK, ako to vyplýva z dlhodobo ustálenej judikatúry (pozri napríklad rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, body 118 a 119, a rozsudok Cement, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 5022). Ak si SDK zvolila "jednotnú" vertikálnu struktúru spolocnosti, Komisia ju musela zohladnit a predpokladat, ze táto struktúra je v hospodárskom záujme podniku SDK. Okrem toho v súcasnosti nemozno zistit, akú presnú formu a postavenie by mal "samostatný podnik" v rámci skupiny SDK. Tento zalobný dôvod teda treba takisto zamietnut. Veci T-239/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01 - Tvrdenia úcastníkov konania 357 SEC tvrdí, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená, predstavuje 11,3 % jeho celkového obratu dosiahnutého v roku 1999, a preto prekracuje hranicu 10 % stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 358 SGL zastáva názor, ze Komisia nemala právo vypocítat pokutu, ktorá mu bola ulozená, na základe jeho obratu dosiahnutého v roku 2000. Tento obrat sa zvýsil o 180 miliónov eur po prevzatí inej spolocnosti v januári 2000. Rozsudok Cement (uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 5045) bráni zohladneniu zvýsenia obratu po skoncení porusenia (marec 1998). V tejto súvislosti SGL namieta neprimerane dlhé trvanie správneho konania; dlzka tohto konania poskodila jeho financné záujmy, kedze jeho obrat za rok 1999 bol nizsí ako jeho obrat za rok 2000. 359 SGL dodáva, ze maximálna hranica 10 % je absolútna v tom zmysle, ze ani "medzisumy" (východiskové a základné sumy) stanovené Komisiou pocas procesu výpoctu pokuty nemôzu presiahnut túto hranicu. Opacná argumentácia, ktorú uviedol Súd prvého stupna v rozsudku LR AF 1998/Komisia, uz citovanom v bode 38 vyssie, je nesprávna. 360 SGL napokon Komisii vytýka, ze nezohladnila jeho velmi zlozitú financnú situáciu, cím porusila bod 5 písm. b) usmernení. 361 Aj UCAR a C/G poukazujú na svoju neschopnost zaplatit pokutu. Zdôraznujú zlozitú situáciu v odvetví grafitových elektród a vlastnú zlozitú financnú situáciu. 362 V tejto súvislosti UCAR pripomína vysoké dlhy, ktoré mu spôsobili spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide v rámci jeho restrukturalizácie v roku 1995. Okrem toho poukazuje na vysoké pokuty, ktoré mu ulozili americké a kanadské orgány. V súcasnosti si uz UCAR nemôze pozicat viac prostriedkov, kedze jeho úverové zdroje boli zmrazené. UCAR pripomína, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi viackrát zohladnila rentabilitu adresátov svojich rozhodnutí bud pri stanovovaní výsky pokuty, alebo pri stanovovaní platobných podmienok. V tomto prípade sa dostala do rozporu s vlastnou správnou praxou. 363 C/G dodáva, ze jeho financné tazkosti ho donútili k tomu, aby krátko po prijatí rozhodnutia podal návrh na vyhlásenie konkurzu v Spojených státoch. 364 Komisia odmieta zalobné dôvody a argumenty, ktoré uvádzajú zalobcovia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 365 Pokial ide o zalobný dôvod vznesený podnikom SEC, stací pripomenút, ze hranica 10 % stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa vztahuje na úctovný rok predchádzajúci dnu vydania rozhodnutia, t. j. v tomto prípade na rok 2000 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, bod 85, a rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 506). SEC vsak výslovne uznáva, ze za rok 2000 bola uvedená hranica v jeho prípade dodrzaná. Preto treba tento zalobný dôvod zamietnut. 366 Pokial SGL tvrdí, ze Komisia bola povinná vypocítat pokutu, ktorá mu bola ulozená, na základe jeho celkového obratu za úctovný rok 1999, ktorý bol ovela nizsí ako jeho obrat za úctovný rok 2000, stací pripomenút, ze Komisia pri výpocte pokút vychádzala z celosvetových obratov dosiahnutých v roku 1998 z predaja predmetného výrobku a z podielov dotknutých podnikov na trhu od roku 1992 do roku 1998 (odôvodnenia c. 30, 149 a 150 rozhodnutia). Tieto údaje sa nevztahujú ani na úctovný rok 1999, ani na úctovný rok 2000. Tvrdenie podniku SGL je teda nesprávne. 367 Z ustálenej judikatúry dalej vyplýva, ze maximálna hranica 10 % uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 sa vztahuje na celkový obrat dotknutého podniku, kedze len tento obrat urcuje jeho význam na trhu a vplyv nan (pozri rozsudok Cement, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 5022 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho sa na uvedenú hranicu v súlade s citovaným clánkom 15 musí znízit iba konecná ulozená pokuta; toto ustanovenie nebráni Komisii v tom, aby pocas výpoctu pokuty pouzila medzisumu, ktorá prekracuje túto hranicu, pokial ju neprekracuje konecná ulozená pokuta (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 287 a 288). V prípade podniku SGL je konecná pokuta vo výske 80,2 milióna eur nizsia ako hranica 10 % tak vo vztahu k úctovnému roku 1999 (980 miliónov eur), ako aj vo vztahu k úctovnému roku 2000 (1 262 miliónov eur). Tvrdenia podniku SGL zalozené na neprimeranej dlzke správneho konania a na rozsudku Cement (bod 5045) teda nie sú relevantné. 368 Kritika smerujúca proti rozsudku LR AF 1998/Komisia, uz citovanému v bode 38 vyssie, nie je dôvodná. Pokial SGL poukazuje na trestné právo, ktoré sudcovi neumoznuje prekrocit maximálnu sankciu stanovenú pre daný delikt, treba zdôraznit, ze nijaké ustanovenie práva Spolocenstva nestanovuje minimálne alebo maximálne správne sankcie za jednotlivé kategórie porusení práva hospodárskej sútaze. Komisia je teda v zásade oprávnená urcit výsku pokút ukladaných za takéto porusenia v závislosti od ich závaznosti a dlzky trvania. Jediná maximálna hranica sankcnej právomoci priznanej Komisii sa týka financnej kapacity dotknutého podniku vyjadrenej jeho celkovým obratom. Komisii teda nic nebráni v tom, aby pri výpoctoch výlucne predbeznej povahy, ktoré sa týkajú závaznosti a dlzky trvania porusenia, prekrocila maximálnu hranicu 10 % uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 369 Pokial ide o zlozitú situáciu v odvetví grafitových elektród, nejde o "osobitný" hospodársky kontext v zmysle bodu 5 písm. b) usmernení. Ako bolo uvedené vyssie, kartely vznikajú najmä v case, ked sa v odvetví vyskytujú tazkosti. Ak toto konstatovanie neodôvodnovalo zohladnenie polahcujúcej okolnosti (pozri bod 345 vyssie), nemôze odôvodnovat ani znízenie pokuty v tomto kontexte. 370 To sa vztahuje aj na zlozitú financnú situáciu podnikov SGL, UCAR a C/G. Podla ustálenej judikatúry totiz Komisia pri stanovovaní výsky pokuty nie je povinná zohladnit stratovú financnú situáciu dotknutého podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 308; rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 280 vyssie, bod 596, a rozsudok FETTCSA, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 351 a tam citovaná judikatúra). Skutocnost, ze Komisia vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi dospela k záveru, ze je potrebné zohladnit financné tazkosti daného podniku, neznamená, ze Komisia je povinná postupovat rovnako aj v dalsích rozhodnutiach (rozsudok FETTCSA, body 353 a 354). 371 Túto judikatúru nespochybnuje bod 5 písm. b) usmernení, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba v jej "osobitnom sociálnom kontexte", ktorý tvoria dôsledky, aké by zaplatenie pokuty malo najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie hospodárskych odvetví na vstupe a výstupe dotknutého podniku. V tejto súvislosti zalobcovia nepredlozili nic, co by umoznovalo posúdit uvedený "osobitný sociálny kontext". 372 Okrem toho skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Spolocenstva zakázaná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, bod 14, a z 2. júla 2002, Komisia/Spanielsko, C-499/99, Zb. s. I-6031, bod 38). Ak totiz likvidácia podniku v jeho existujúcej právnej forme môze poskodit financné záujmy vlastníkov, akcionárov alebo drzitelov podielov, neznamená to, ze osobné, hmotné a nehmotné zlozky tvoriace podnik stratili svoju hodnotu tiez. 373 Na pojednávaní SGL uviedol, ze nezohladnenie zlej financnej situácie tohto podniku zo strany Komisie odporuje nedávnej praxi Komisie, ktorá vo svojom rozhodnutí K(2002) 5083 zo 17. decembra 2002 týkajúcom sa konania podla clánku 81 Zmluvy o ES a clánku 53 Dohody o EHP (COMP/E-2/37.667 - Speciálne grafity) v konecnom znení výslovne znízila pokutu ulozenú podniku SGL z dôvodu jeho váznej financnej situácie. Podla podniku SGL mala Komisia znízit pokutu aj v tomto prípade. 374 V tejto súvislosti stací poznamenat, ze Komisia v rozhodnutí zo 17. decembra 2002 zohladnila jednak financnú situáciu podniku SGL a jednak skutocnost, ze tomuto podniku uz bola ulozená znacná pokuta za jeho úcast na karteli na trhu s grafitovými elektródami, takze Komisia usúdila, ze "za týchto osobitných okolností [nebolo] na dosiahnutie efektívneho odstrasujúceho úcinku nevyhnutné ulozit pokutu v celej výske" (odôvodnenie c. 558). SGL sa teda nemôze úspesne dovolávat tejto osobitosti rozhodnutia zo 17. decembra 2002 a vytýkat Komisii, ze sa dopustila právneho pochybenia alebo zjavného nesprávneho posúdenia, pretoze sa v tomto kontexte, ktorý sa nevyznacuje touto osobitostou, neodchýlila od judikatúry uvedenej v bode 370 vyssie. 375 Pokial C/G dalej vymenúva svoje hospodárske nevýhody, ktoré mala Komisia zohladnit, t. j. skutocnost, ze nevlastní výrobný závod mimo Spojených státov, a jeho neschopnost poskytovat technické sluzby na vysokej úrovni, jeho vysoké náklady na pracovnú silu, nízku kvalitu jeho výrobkov a vertikálnu integráciu jeho výrobných cinností, Komisia správne uviedla, ze tieto nevýhody sa prejavili v jeho obrate, a teda aj v jeho zaradení do kategórie, pre ktorú bola stanovená nizsia východisková suma nez pre podniky SGL a UCAR. Okrem toho, kedze C/G bol napriek svojim nevýhodám schopný zvýsit objem svojho predaja v Európe, bola pokuta ulozená v jeho prípade podstatne znízená na základe polahcujúcich okolností. Preto v tejto súvislosti dodatocné znízenie pokuty nie je odôvodnené. 376 Ked UCAR poukazuje na sankcie, ktoré mu boli ulozené v Spojených státoch a Kanade, ako aj na poskodzujúce správanie spolocností Mitsubishi a Union Carbide, iba v tejto súvislosti opakuje zalobné dôvody, ktoré uz boli zamietnuté vyssie. Stací teda pripomenút, ze UCAR nepreukázal, ze by sa nachádzal v "osobitnom sociálnom kontexte", ktorý by odôvodnoval neulozenie aspon casti pokuty zo strany Komisie. Pokial ide o správanie spolocností Mitsubishi a Union Carbide, ktoré v rozhodnutí neboli identifikované a sankcionované ako porusovatelia, Komisia nebola povinná na základe tohto správania znízit pokutu ulozenú podniku UCAR, ktorého oznacila za porusovatela, aby sa UCAR nemusel na príslusných vnútrostátnych súdoch domáhat náhrady skody, ktorá mu údajne vznikla konaním týchto dvoch spolocností. 377 Vzhladom na to, ze ani jeden zo zalobných dôvodov a argumentov predlozených v tejto súvislosti nebol uznaný, doterajsie základné sumy zostanú nezmenené. 3. O zalobných dôvodoch zalozených na nerespektovaní oznámenia o spolupráci 378 SGL, UCAR a C/G tvrdia, ze Komisia v ich prípade neznízila pokuty v dostatocnom rozsahu na základe bodu D oznámenia o spolupráci. 379 Podla tohto bodu D, "ak podnik spolupracuje bez toho, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v [bodoch] B a C, poskytne sa mu znízenie od 10 do 50 % sumy pokuty, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval" (ods. 1), pricom "môze íst najmä o prípady, ak: pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré prispievajú k potvrdeniu existencie porusenia, po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze nepopiera vecnú správnost skutkových okolností, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia" (ods. 2). 380 V rozhodnutí Komisia uplatnila bod D ods. 2 prvú zarázku oznámenia o spolupráci v prípade podnikov SGL (odôvodnenia c. 169 a 172 az 175), UCAR (odôvodnenia c. 200 az 202) a C/G (odôvodnenia c. 239 a 240). a) Vec T-239/01 Zhrnutie rozhodnutia 381 Komisia podniku SGL znízila pokutu o 30 %, pretoze SGL s nou spolupracoval v skorom stádiu konania (odôvodnenia c. 167 az 169 a 175). SGL vsak skutocne nespolupracoval po nadviazaní prvých kontaktov v apríli 1998, takze Komisia mu musela zaslat formálnu ziadost o informácie a upomienku, v ktorej si vyhradila právo prijat formálne rozhodnutie podla clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. SGL potom predlozil vyhlásenie týkajúce sa jeho úcasti na karteli z 8. júna 1999 (odôvodnenie c. 173). Komisia zastávala názor, ze spolupráca podnikov musí byt dobrovolná a nemá sa uskutocnovat v rámci výkonu jej vysetrovacej právomoci. Podstatnú cast informácií uvedených vo vyhlásení z 8. júna 1999 teda tvorila odpoved podniku SGL na formálnu ziadost Komisie o informácie. Komisia povazovala za dobrovolné prispenie v zmysle oznámenia o spolupráci iba informácie, ktoré presahovali rámec informácií pozadovaných podla clánku 11 (odôvodnenie c. 174). Tvrdenia úcastníkov konania 382 SGL tvrdí, ze nebol povinný odpovedat na niektoré otázky uvedené v ziadosti Komisie o informácie, pretoze by bol nútený usvedcovat sám seba. Vo svojom vyhlásení z 8. júna 1999 vsak poskytol úplné a presné odpovede. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva (rozsudok Funke z 25. februára 1993, séria A c. 256/A, § 44) bol SGL dokonca oprávnený odmietnut aktívne sa podielat na preukazovaní vlastnej viny. Tým, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze SGL je povinný odpovedat na vsetky polozené otázky, nedocenila jeho dobrovolnú spoluprácu. 383 SGL dodáva, ze Komisia mala zohladnit aj jeho odpoved na ziadost o informácie z 30. júla 1997. V tejto odpovedi SGL potvrdil, ze upozornil tretie subjekty na hrozbu setrenia Komisie. Cielom tejto ziadosti o informácie bolo získat priznanie podniku SGL k poruseniu, takze SGL nebol vôbec povinný na túto ziadost odpovedat. Jeho dobrovolné priznanie sa teda malo prejavit v podobe znízenia pokuty vo väcsom rozsahu. 384 SGL zastáva názor, ze jeho vyhlásenie z 8. júna 1999 bolo poskytnuté v rovnakom stádiu správneho konania ako spolupráca podnikov SDK a UCAR. Skutkový stav opísal rovnako podrobne ako tieto spolocnosti, pricom rozsah a obsah informácií bol objektívne rovnocenný. Preto Komisia nemohla povazovat spoluprácu podniku SGL za menej významnú ako skorsiu spoluprácu podnikov SDK a UCAR (rozsudok Krupp, uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 237 a nasl.). 385 SGL navyse tvrdí, ze Komisia ho diskriminovala v porovnaní s podnikmi UCAR, C/G a SDK. 386 Po prvé znízenie pokuty ulozenej podniku UCAR o 40 %, zatial co pokuta ulozená podniku SGL bola znízená iba o 30 %, predstavuje odlisné zaobchádzanie, kedze UCAR nespolupracoval s Komisiou v podstatne väcsej miere ako SGL. SGL od zaciatku informoval Komisiu o svojom zámere co najskôr s nou spolupracovat, pricom zdôraznil, ze súbezné trestné konanie vedené v Spojených státoch mu bráni v tom, aby jej písomne oznámil vsetky skutocnosti týkajúce sa kartelu. Musel pockat na uzavretie dohody o vine a treste ("plea agreement") v máji 1999 a az potom mohol Komisii predlozit svoje vyhlásenie z 8. júna 1999. UCAR a SDK tiez cakali na uzavretie dohôd o vine a treste a az potom poskytli Komisii informácie. SGL nemal byt znevýhodnený tým, ze podnikom SDK a UCAR sa podarilo uzavriet dohody o vine a treste skôr, kedze SGL nemohol nijako ovplyvnit postup amerických orgánov. SGL dodáva, ze vyhlásenia dvoch zamestnancov podniku UCAR predlozené Komisii 25. marca 1999 nemozno povazovat za spoluprácu tohto podniku, kedze konanie sa môze týkat iba samotného podniku a iba tento podnik má povinnost spolupracovat s Komisiou. Okrem toho spolupráca podniku UCAR nemala taký význam, aký jej pripisovala Komisia. 387 Po druhé znízenie pokuty podniku C/G o 40 % vychádza z nesprávneho posúdenia, kedze bolo odôvodnené ciastocným neuplatnovaním protiprávnych dohôd zo strany tohto podniku. Správanie podniku C/G bolo totiz porovnatelné so správaním iných úcastníkov kartelu. 388 Po tretie sa Komisia dopustila odlisného zaobchádzania v neprospech podniku SGL, kedze podla bodu C oznámenia o spolupráci znízila pokutu ulozenú podniku SDK o 70 %. V rozhodnutí sa neuvádza, ci boli podmienky stanovené týmto oznámením skutocne splnené v prípade podniku SDK, ale nie v prípade podniku SGL. V kazdom prípade prínos podniku SDK neodôvodnuje také priaznivé zaobchádzanie, aké Komisia tomuto podniku poskytla. 389 Komisia naopak tvrdí, ze väcsina údajov, na ktoré SGL poukazuje s cielom preukázat rozsah svojej spolupráce, sú údaje, ktoré bol tento podnik povinný poskytnút v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17, teda dátumy, miesta, úcastníci a podmienky prípravy a organizácie stretnutí s konkurentmi, obraty a dodávky grafitových elektród v Spolocenstve a tabulky týkajúce sa vývoja cien. Preto na tieto údaje nebolo mozné prihliadat pri uplatnení oznámenia o spolupráci. Aj v prípade, ak by SGL nebol povinný poskytnút niektoré z informácií vyziadaných 31. marca 1999, jeho prínos nemozno precenovat. Komisia totiz 8. júna 1999, ked dostala vyhlásenie podniku SGL, uz mala k dispozícii väcsinu relevantných informácií vdaka spolupráci podniku SDK a dvoch vysoko postavených zamestnancov podniku UCAR. V kazdom prípade SGL nespolupracoval s Komisiou z vlastnej iniciatívy, ale len odpovedal na ziadost o informácie. 390 Odkaz podniku SGL na rozsudok Krupp (bod 279 vyssie) nie je relevantný, pretoze casová postupnost odpovedí poskytnutých vo veci Krupp zodpovedala poradiu, v ktorom Komisia dotknuté podniky poziadala o informácie; podla Súdu prvého stupna za týchto okolností samotná skutocnost, ze jeden z týchto podnikov uznal vytýkané skutocnosti tým, ze odpovedal na polozené otázky ako prvý, nemôze predstavovat objektívny dôvod na odlisné zaobchádzanie. V tomto prípade vsak poradie, v ktorom boli dokumenty dorucené Komisii, nezodpovedá poradiu, v ktorom poziadala podniky SGL, SDK a UCAR o informácie. 391 Komisia dodáva, ze SGL jej poskytol neúplnú odpoved na otázku, ktoré podniky informoval o hrozbe setrení z jej strany: SGL neuviedol, ze upozornil aj podnik UCAR. Mohol jednoducho informovat Komisiu o tom, ze upozornil tri podniky, bez toho, aby zároven pripustil existenciu porusenia. Upozornenie iných podnikov na budúce setrenia totiz samo osebe nie je porusením clánku 81 ES. 392 Pokial jej SGL vytýka, ze ho diskriminovala v porovnaní s podnikmi UCAR, C/G a SDK, Komisia tvrdí, ze UCAR prispel k odhaleniu porusenia vo väcsej miere nez SGL. Pokial ide o úlohu podniku C/G, Komisia zdôraznuje, ze pasívny charakter správania podniku C/G a zvýsenie objemu jeho predaja v Európe viedli k znízeniu pokuty, ktorá mu bola ulozená, o 40 % na základe polahcujúcich okolností. C/G a SGL sa teda vôbec nenachádzali v porovnatelnej situácii. To platí aj pre porovnanie s podnikom SDK. Na rozdiel od podniku SGL Komisia v prípade podniku SDK pouzila bod C oznámenia o spolupráci, kedze SDK ako prvý skutocne poskytol dôkazy rozhodujúce pri preukázaní existencie kartelu a od apríla 1997 sa na karteli nezúcastnoval. 393 Komisia uvádza, ze SGL pocas správneho konania nespochybnoval výhradu, podla ktorej pokracoval v porusení aj po setreniach, a ze nespochybnenie tejto výhrady Komisia zohladnila v rámci znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, o 30 %. Az v konaní pred Súdom prvého stupna SGL po prvýkrát poprel pokracovanie porusenia po uvedených setreniach. SGL tým následne obmedzil rozsah svojej spolupráce. Preto dodatocné znízenie pokuty Súdom prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci nie je vhodné. Posúdenie Súdom prvého stupna 394 Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, podla dlhodobo ustálenej judikatúry musí Komisia v rámci svojho posudzovania spolupráce poskytnutej dotknutými podnikmi dodrziavat túto zásadu, ku ktorej poruseniu dochádza vtedy, ak sa s porovnatelnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Krupp, uz citovaný v bode 279 vyssie, bod 237, a rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 240 a tam citovaná judikatúra). 395 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze SDK a C/G sa nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou podniku SGL. 396 Komisia totiz v rozhodnutí konstatovala, ze C/G sa nezúcastnoval na stretnutiach "manazérov" ani na "pracovných" stretnutiach, ze iba nasledoval ceny stanovené ostatnými clenmi kartelu a ze v rozpore s jedným zo základných princípov kartelu (princíp "domáceho výrobcu") zvýsil objem svojho predaja v Európe. SGL tieto skutkové zistenia ani nespochybnil (odôvodnenia c. 81 az 86 rozhodnutia), ani netvrdil, ze jeho správanie bolo podobné uvedenému správaniu podniku C/G. 397 Pokial ide situáciu podniku SDK, v prípade ktorého Komisia uplatnila bod C oznámenia o spolupráci a znízila pokutu, ktorá mu bola ulozená, o 70 %, SGL netvrdí, ze Komisia mala uplatnit uvedený bod C aj v jeho prípade, ale len namieta, ze v rozhodnutí nebolo uvedené, preco podmienky bodu C boli splnené v prípade podniku SDK a preco neboli splnené v prípade podniku SGL. Ako uz bolo uvedené vyssie, Komisia nálezite zistila, ze SGL bol jedným z podnecovatelov a vedúcich podnikov kartelu; SGL navyse ani netvrdí, ze bol prvým podnikom, ktorý poskytol informácie rozhodujúce pri preukázaní existencie kartelu. Preto SGL nesplnil podmienky stanovené v bode B písm. b) a e) v spojení s bodom C oznámenia o spolupráci. V prípade podniku SGL teda nemozno uplatnit znízenie pokuty stanovené v bode C, takze jeho argumentácia týkajúca sa podniku SDK je irelevantná. 398 Argument zalozený na tom, ze prínos podniku SDK - rovnako ako prínos podniku UCAR - v skutocnosti nemal taký význam, aký mu pripisovala Komisia, a vôbec neodôvodnoval také znízenie pokuty, aké bolo týmto podnikom priznané, je takisto neúcinný. Tým, ze sa usiluje zmensit význam spolupráce iných podnikov, sa totiz SGL nesnazí preukázat, ze jeho vlastná spolupráca mala rovnaký význam ako spolupráca iného podniku, a preto si zaslúzil rovnaké znízenie, aké bolo priznané tomuto inému podniku, ale namieta údajne prílis priaznivé, t. j. protiprávne zaobchádzanie s týmito podnikmi. Na základe tejto argumentácie teda nemôze dosiahnut dalsie znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená. 399 Pokial ide o otázku, ci spolupráca podniku SGL, ktorá sa prejavila v znízení pokuty o 30 %, mala objektívne význam porovnatelný so spoluprácou podniku UCAR, ktorá viedla k znízeniu pokuty o 40 %, zo spisu v konaní pred Súdom prvého stupna vyplýva, ze tak SGL, ako aj UCAR ako podnecovatelia a vedúce podniky kartelu poskytli smerodajné a podrobné údaje, ktoré v znacnej miere ulahcili Komisii jej úlohu, pricom podstatná cast spolupráce podniku SGL bola poskytnutá o niekolko mesiacov neskôr ako spolupráca dvoch zamestnancov podniku UCAR pána... a pána..., ktorí na podnet podniku UCAR predlozili svoje vyhlásenia Komisii, takze Komisia oprávnene pricítala túto spoluprácu samotnému podniku UCAR. 400 V tejto súvislosti SGL nemôze úspesne tvrdit, ze jeho spolupráca bola "oneskorená" súbezným konaním v Spojených státoch. Ako Komisia správne uviedla (odôvodnenie c. 172 rozhodnutia), SGL sa rozhodol na vlastné nebezpecenstvo radsej pockat na skoncenie konania v Spojených státoch v snahe dosiahnut miernejsiu sankciu od amerických orgánov a az potom spolupracovat s Komisiou, takze musel pocítat s tým, ze Komisia uz získala informácie od iných podnikov a ze prínos podniku SGL tak stratil svoj informatívny význam. 401 Dalej je potrebné uviest, ze hlavný dôvod, pre ktorý Komisia znízila pokutu podniku SGL iba o 30 %, je uvedený v odôvodnení c. 174 rozhodnutia: podla Komisie si podnik zaslúzi znízenie pokuty iba vtedy, ak je jeho spolupráca "dobrovolná" a nedochádza k nej pri "výkone vysetrovacej právomoci"; so zretelom na to, ze "podstatná cast informácií poskytnutých [podnikom SGL] je v skutocnosti odpovedou podniku SGL na formálnu ziadost Komisie o informácie, [boli] za dobrovolné prispenie v zmysle oznámenia povazované len informácie obsiahnuté vo vyhlásení, ktoré prekracovali rámec informácií pozadovaných podla clánku 11". Okrem toho SGL odovzdal svoje vyhlásenie z 8. júna 1999 az po zaslaní upomienky, v ktorej si Komisia vyhradila právo prijat formálne rozhodnutie podla clánku 11 ods. 5 (odôvodnenie c. 173 rozhodnutia). Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, body 27, 28 a 32 az 35), teda Komisia nezohladnila informácie, o ktorých sa domnievala, ze ich bol SGL v kazdom prípade povinný poskytnút ako odpoved na ziadost o informácie alebo na rozhodnutie nariadujúce pod hrozbou sankcie oznámenie pozadovaných informácií. 402 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze nemozno uznat absolútne právo odopriet výpoved, na ktoré sa SGL odvolal pri tvrdení, ze nebol povinný odpovedat na ziadnu ziadost o informácie. Uznanie takéhoto práva by totiz prekracovalo rámec toho, co je nevyhnutné na zachovanie práva na obhajobu podnikov, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, body 66 a 67). 403 Na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 nariadenia c. 17 je teda Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a v prípade potreby jej oznámit súvisiace listiny, ktorými disponujú, aj ked tieto listiny môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania (pozri rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 402 vyssie, bod 65 a tam citovanú judikatúru). 404 Tejto právomoci Komisie pozadovat informácie, ktorá je zakotvená v rozsudkoch Orkem/Komisia, uz citovanom v bode 401 vyssie, a Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovanom v bode 402 vyssie, neodporuje ani clánok 6 ods. 1 a 2 EDLP (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 75), ani judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva. 405 Hoci Súdny dvor rozhodol (rozsudok LVM, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 274), ze po rozsudku Orkem/Komisia, uz citovanom v bode 401 vyssie, doslo v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva, ktorú musí súd Spolocenstva zohladnovat, k novému vývoju v rozsudku Funke, uz citovanom v bode 382 vyssie, rozsudku Saunders v. Spojené královstvo zo 17. decembra 1996 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1996-VI, s. 2044, § 69, 71 a 76) a rozsudku J. B. v. Svajciarsko z 3. mája 2001 (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 2001-III, s. 455, § 64 az 71), Súdny dvor sa v uz citovanom rozsudku LVM od svojej judikatúry neodchýlil. 406 V kazdom prípade povinnost odpovedat na výlucne skutkové otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadostiam na predlozenie existujúcich listín nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obhajobu, ako ani základnú zásadu práva na spravodlivý proces, ktoré v oblasti práva hospodárskej sútaze poskytujú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 EDLP. Nic totiz nebráni príjemcovi takejto ziadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Spolocenstva preukázal, ze skutocnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, nez im pripisuje Komisia (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 402 vyssie, body 77 a 78). 407 Pokial ide dalej o rozsah, v akom bol SGL povinný v súlade s judikatúrou uvedenou vyssie odpovedat na ziadost o informácie z 31. marca 1999, je potrebné uviest, ze okrem výlucne skutkových otázok a ziadostí o predlozenie existujúcich listín pozadovala Komisia opis predmetu a priebehu viacerých stretnutí, na ktorých sa SGL zúcastnil, ako aj výsledky/závery týchto stretnutí, pricom bolo zrejmé, ze Komisia má podozrenie, ze predmetom týchto stretnutí bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze táto ziadost mohla od podniku SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení sútazných pravidiel Spolocenstva. 408 To sa vztahuje aj na ziadosti smerujúce k získaniu zápisníc z týchto stretnutí, pracovných a prípravných dokumentov, ktoré sa ich týkali, súvisiacich rukopisných poznámok, poznámok a záverov týkajúcich sa týchto stretnutí, projektov a diskusných materiálov, ako aj realizacných projektov týkajúcich sa zvysovania cien uskutocnovaného v rokoch 1992 az 1998. 409 Kedze SGL nebol povinný odpovedat na tento druh otázok obsiahnutých v ziadosti o informácie z 31. marca 1999, treba skutocnost, ze k nim napriek tomu informácie poskytol, povazovat za dobrovolnú spoluprácu podniku spôsobilú odôvodnit znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 410 Tento záver nemôze vyvrátit tvrdenie Komisie, ze tieto informácie neboli poskytnuté dobrovolne, ale ako odpoved na ziadost o informácie. Bod D ods. 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci totiz vôbec nevyzaduje dobrovolný úkon uskutocnený výlucne z iniciatívy dotknutého podniku, ale vyzaduje len informácie, ktoré prispejú k "potvrdeniu" existencie spáchaného porusenia. Okrem toho aj bod C, ktorý sa týka významnejsieho znízenia pokuty, nez je znízenie uvedené v bode D, umoznuje zohladnit spoluprácu poskytnutú "po tom, ako Komisia na základe rozhodnutia pristúpila k setreniu v podnikoch, ktoré sú úcastníkmi kartelu". Z tohto dôvodu okolnost, ze podniku SGL bola zaslaná ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17, nemôze byt smerodajná pre znízenie významu spolupráce poskytnutej podnikom podla bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, a to tým skôr, ze takáto ziadost je menej donucujúca ako setrenie vykonané na základe rozhodnutia. 411 Z toho vyplýva, ze Komisia nezohladnila význam spolupráce, ktorú podnik SGL v tejto súvislosti poskytol. 412 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia podniku SGL vytýka, ze jej dal neúplnú odpoved na otázku, ktoré podniky informoval o blíziacich sa setreniach Komisie v júni 1997, je pravda, ze listom z 30. júla 1997 SGL priznal, ze informoval podnik VAW a jeden dalsí podnik, bez toho, aby uviedol, ze informoval aj podnik UCAR. Komisia vsak sama zdôraznila, ze upozornenie podniku SGL zvýsilo závaznost porusenia, viedlo k ulozeniu pokuty, ktorej odstrasujúci úcinok bol väcsí ako obvykle, a odôvodnilo jeho posúdenie ako pritazujúcej okolnosti, kedze toto správanie podniku SGL vytváralo podmienky potrebné na zachovanie cinnosti kartelu a predlzenie jeho skodlivých úcinkov. To teda preukazuje, ze SGL Komisiu nebol povinný informovat o tom, ze upozornil dalsie podniky. Tieto informácie boli totiz spôsobilé sprísnit sankciu, ktorú Komisia podniku SGL zamýslala ulozit. Komisia teda ani v tejto otázke nezohladnila správanie podniku SGL, ked mu vytýkala poskytnutie neúplnej odpovede. 413 Napokon z rozhodnutia vyplýva, ze ani jeden z ôsmich dotknutých podnikov vrátane podniku SGL nepoprel vecnú správnost skutocností, na ktorých Komisia zalozila svoje oznámenie o výhradách (odôvodnenie c. 41). Hoci odôvodnenie c. 168 opakuje celé znenie bodu D oznámenia o spolupráci a hoci Komisia výslovne priznala podnikom Tokai, SEC a Nippon znízenie pokuty o 10 % na základe tohto bodu D ods. 2 druhej zarázky za to, ze nespochybnili skutkový stav (odôvodnenia c. 219 a 222), neuplatnila toto ustanovenie v prípade podniku SGL a znízila mu pokutu iba na základe bodu D ods. 2 prvej zarázky (odôvodnenie c. 175). 414 Vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna sa Komisia snazila vysvetlit toto opomenutie tým, ze uviedla, ze v prípadoch, ked sa spolupráca podnikov obmedzila na nepopretie skutkového stavu, vykonala znízenie zalozené výlucne na tomto druhu spolupráce a výslovne odkázala na bod D ods. 2 druhú zarázku oznámenia o spolupráci, zatial co v prípade podnikov, ktoré spolupracovali aj podla prvej zarázky tohto ustanovenia, cize podnikov SGL, UCAR, VAW a C/G, vykonala jediné znízenie zahrnajúce oba druhy spolupráce; jednoducho vsak v prípade tohto znízenia opomenula uviest aj druhú zarázku. V kazdom prípade z kontextu rozhodnutia jasne vyplýva, ze znízenie poskytnuté podniku SGL bolo zalozené tak na tom, ze poskytol informácie a listiny, ako aj na tom, ze nepoprel skutkový stav. 415 V tejto súvislosti stací uviest, ze toto vysvetlenie uviedli zástupcovia Komisie po prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupna a nenachádza sa nikde v rozhodnutí prijatom kolégiom clenov Komisie. Posúdenie nepopretia skutkového stavu zo strany podniku SGL malo byt obsiahnuté v odôvodneniach týkajúcich sa spolupráce podniku, tak ako bolo výslovne uvedené - okrem odôvodnenia c. 41 týkajúceho sa opisu priebehu správneho konania - v odôvodneniach c. 219 a 222 vo vztahu k podnikom Tokai, SEC a Nippon (pozri v tomto zmysle rozsudok ABB Asean Brown Boveri/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 244). Vzhladom na cast rozhodnutia týkajúcu sa podniku SGL môze Súd prvého stupna iba konstatovat, ze Komisia v prípade podniku SGL neuplatnila bod D ods. 2 druhú zarázku oznámenia o spolupráci, aj ked splnil podmienky tohto ustanovenia. 416 Z predcházdajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vo viacerých otázkach nezohladnila význam spolupráce poskytnutej podnikom SGL pred prijatím rozhodnutia. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci povazuje Súd prvého stupna za potrebné z tohto dôvodu znízit pokutu ulozenú podniku SGL o 10 % popri znízení o 30 %, ktoré mu uz priznala Komisia. 417 Pokial Komisia Súd prvého stupna ziada, aby toto znízenie nepriznal, pretoze SGL poprel vecnú správnost skutocností, ktoré uz uznal pocas správneho konania, po prvýkrát v konaní pred Súdom prvého stupna, je potrebné uviest, ze SGL v skutocnosti Komisii vytýka jej nesprávne konstatovanie o pokracovaní porusenia po júni 1997. Súvisiace zistenia Komisie boli v podstate zalozené na objektívnom správaní podniku pocas správneho konania a na jeho pomerne vseobecných vyhláseniach o nespochybnení skutkového stavu. V konaní pred Súdom prvého stupna SGL v podstate iba uviedol, ze Komisia si nesprávne vylozila jeho správanie a jeho vyhlásenia. Túto výhradu mohla Komisia jednoducho vyvrátit poukázaním na toto správanie a na vyhlásenia podniku SGL, ako aj na casovú postupnost priebehu správneho konania (pozri body 71 az 77 vyssie). Úlohu Komisie spocívajúcu v preukazovaní porusení, ktorú SGL svojím správaním a svojimi vyhláseniami pocas správneho konania ulahcil, teda objektívne nestazilo následné spochybnenie skutkového stavu podnikom SGL v konaní pred Súdom prvého stupna. 418 Nemozno vsak prehliadnut skutocnost, ze Komisia napriek vsetkým ocakávaniam, ktoré mohla oprávnene vyvodit z objektívnej spolupráce podniku SGL pocas správneho konania, bola nútená v konaní pred Súdom prvého stupna vypracovat a predlozit obranu zameranú na spochybnenie porusení, o ktorých sa oprávnene domnievala, ze ich SGL nebude spochybnovat. Za týchto okolností povazuje Súd prvého stupna za potrebné v rámci výkonu neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 17 nariadenia c. 17, znízit znízenie pokuty priznané podniku SGL o 2 percentuálne body. Toto znízenie pokuty teda predstavuje iba 8 %. 419 Ako uz bolo uvedené v bode 113 vyssie, tento záver neodporuje rozsudku Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia. 420 Z toho vyplýva, ze konecnú sumu pokuty ulozenej podniku SGL treba stanovit na 69,114 milióna eur. b) Vec T-246/01 Zhrnutie rozhodnutia 421 Komisia uplatnila znízenie pokuty o 40 %, pretoze UCAR - hoci jej neposkytol rozhodujúce dôkazy ako prvý - v znacnej miere prispel k preukázaniu niektorých dôlezitých aspektov veci a bol prvou spolocnostou, ktorá v odpovedi na formálnu ziadost o informácie uznala existenciu protiprávnych vztahov s konkurentmi (odôvodnenia c. 200 az 202). Tvrdenia úcastníkov konania 422 UCAR tvrdí, ze znízenie pokuty o 40 %, ktoré mu Komisia priznala, je nedostacujúce v porovnaní so znízením o 30 % priznaným podniku SGL a znízením o 70 % priznaným podniku SDK. Vzhladom na to, ze UCAR spolupracoval s Komisiou v najväcsej moznej miere, mal právo na znízenie pokuty v co najväcsom rozsahu. UCAR totiz obstaral informácie rozhodujúce pre pochopenie fungovania kartelu. Vdaka odhaleniam podniku SDK Komisia síce získala dôkazy o existencii kartelu, avsak UCAR jej poskytol dôkazy, ktoré vyplnili mnohé medzery v jej informáciách. 423 UCAR vytýka Komisii, po prvé, ze nezohladnila nezávislé hlbkové interné vysetrovanie, ktoré uskutocnila jeho správna rada s cielom zistit a oznámit Komisii vsetky relevantné skutocnosti. Toto vysetrovanie malo rozhodujúci význam, kedze generálny riaditel tohto podniku a jeho obchodný riaditel pre Európu boli priamo do kartelu zapojení a mali prostriedky na zabránenie oznámenia informácií. 424 Po druhé UCAR Komisii oznámil vsetky relevantné informácie, len co sa dozvedel o porusení, ktorého sa sám dopustil. Spolupracoval so zamestnancami Komisie pri formulovaní ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. UCAR totiz uviedol, ze Komisii nechce predlozit písomné podklady, kedze sa obával, ze tieto dokumenty budú pouzité v súbezných konaniach vedených proti nemu v Spojených státoch. UCAR preto navrhol Komisii, ze jej informácie poskytne ústne. V júni 1998 mu Komisia zaslala ziadost o informácie, ktorá bola sformulovaná na základe dohody s ním, aby zodpovedala ústnym informáciám, ktoré boli Komisii uz poskytnuté. Po skoncení konaní v Spojených státoch UCAR Komisii v júni 1999 dobrovolne poskytol vsetky relevantné informácie. 425 Po tretie UCAR pripomína, ze informoval Komisiu, ze upozornenie na jej neohlásené setrenia pochádza z kontaktov medzi podnikom SGL a zamestnancom Komisie oznaceným menom. Vysetrovanie vo veci tohto zamestnanca viedlo k trestnému stíhaniu. UCAR dodáva, ze jeho spolupráca týkajúca sa upozornenia na tieto neohlásené setrenia mala velký význam pre posúdenie závaznosti porusenia, ktorého sa dopustil SGL. 426 Komisia tvrdí, ze znízenie pokuty o 40 %, ktoré podniku UCAR priznala, je v rámci rozpätia 10 az 50 %, ktoré stanovuje bod D ods. 1 oznámenia o spolupráci. Podniku UCAR sa nepodarilo preukázat, ze Komisia sa v tejto otázke dopustila zjavného pochybenia. Spolupráca podniku UCAR bola dostatocne zohladnená v rozhodnutí, pricom informácie poskytnuté výlucne v ústnej forme nemozno pouzit ako hodnoverné dôkazy. 427 Pokial ide o úlohu podniku UCAR v rámci odhalenia prípadných únikov informácií z útvarov Komisie, Komisia tvrdí, ze treba rozlisovat dva aspekty poskytnutej pomoci. Na jednej strane ju UCAR informoval o tom, ze SGL upozornil ostatné podniky; tento skutok je súcastou sporného porusenia a Komisia ho zohladnila ako pritazujúcu okolnost na úcely výpoctu pokuty ulozenej podniku SGL, pricom táto spolupráca podniku UCAR bola zohladnená v rámci znízenia pokuty, ktorá mu bola ulozená, o 40 %. Na druhej strane informácia o moznom zapojení zamestnanca Komisie nebola relevantná pre uplatnenie oznámenia o spolupráci na porusenie, ktorého sa dopustil UCAR, v rámci tohto konania, kedze táto informácia nepomohla Komisii usvedcit clenov kartelu. Posúdenie Súdom prvého stupna 428 Co sa týka tvrdenia UCAR, ze znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, bolo nedostatocné v porovnaní so znízením poskytnutým podnikom SGL a SDK, táto argumentácia nepostacuje na preukázanie zjavne nesprávneho posúdenia zo strany Komisie. Podniku SDK bolo totiz priznané znízenie pokuty na základe bodu C oznámenia o spolupráci. Jeho situácia teda nie je porovnatelná so situáciou podniku UCAR, v prípade ktorého Komisia uplatnila bod D a ktorý netvrdí, ze splna podmienky bodu C. Pokial ide o podnik SGL, UCAR podrobne nepreukázal, ze jeho vlastná spolupráca, za ktorú mu bolo priznané znízenie o 40 %, mala ovela väcsí význam nez spolupráca podniku SGL, za ktorú bolo tomuto podniku priznané znízenie o 30 %. Pokial ide o odkaz podniku UCAR na súbezné konanie v Spojených státoch, tento odkaz nepreukazuje, ze Komisia nezohladnila význam jeho spolupráce pocas správneho konania (pozri bod 400 vyssie). 429 Nemozno uznat ani argument podniku UCAR zalozený na internom vysetrovaní jeho správnej rady. V rozsahu, v akom sa toto vysetrovanie prejavilo v podobe spolupráce podniku UCAR, ho Komisia zohladnila znízením pokuty o 40 %. Samotné vykonanie interného vysetrovania neodôvodnuje zvýsenie tejto sadzby. Treba mat totiz na zreteli, ze súbezne s týmto vysetrovaním iní zástupcovia podniku UCAR pokracovali v mene podniku v protiprávnom konaní aj po neohlásených setreniach Komisie. 430 Pokial ide o ústne kontakty medzi podnikom UCAR a Komisiou, Komisia v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna uviedla, ze ústne informácie, ktoré poskytol UCAR 25. marca, 2. apríla a 11. júna 1998, boli podrobne zaznamenané v interných záznamoch zostavených zamestnancami Komisie. Tieto záznamy neboli súcastou vysetrovacieho spisu v predmetnej veci. V predmetnej dobe si totiz UCAR nezelal, aby sa informácie, ktoré poskytol ústne, pouzili ako dôkazy. Komisia z toho vyvodila, ze tieto ústne informácie nepredstavujú relevantné dôkazy v zmysle bodu D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, a preto podniku UCAR nepriznala osobitné znízenie pokuty za to, ze ich poskytol. 431 S týmto tvrdením sa nemozno stotoznit. Po prvé uvedené ustanovenie totiz stanovuje, ze nielen "listiny", ale aj "informácie" môzu slúzit ako "dôkazný prostriedok" prispievajúci k potvrdeniu existencie spáchaného porusenia. Z toho vyplýva, ze uvedené informácie nemusia byt nevyhnutne poskytnuté v listinnej podobe. Po druhé praktický význam informácie poskytnutej iba ústnou formou nemozno spochybnovat, kedze takáto informácia umoznuje Komisii napríklad nájst priame dôkazy o porusení alebo Komisia na základe takejto informácie, ktorá je presná, môze pokracovat vo vysetrovaní, ktoré by vzhladom na nedostatok dôkazov v danej dobe bez takejto informácie skoncila. 432 V tomto prípade, ako to vyplýva z uvedených interných záznamov, UCAR ústne oznámil najmä názvy iných podnikov, ktoré boli clenmi kartelu, mená viacerých zástupcov týchto clenov, krycie mená pouzívané na zatajenie kontaktov (pozri odôvodnenie c. 59 rozhodnutia), ako aj viaceré dátumy a miesta konania stretnutí organizovaných v rámci kartelu, vrátane ich úcastníkov. Uz tieto údaje umoznili Komisii zaslat ziadosti o informácie podnikom, ktoré oznacil UCAR, pricom ich vyzvala, aby potvrdili, ci sa ich zástupcovia oznacení menom zúcastnili na stretnutiach, ktoré uviedol UCAR, a teda im dala najavo, ze uz má presný zdroj informácií, co mohlo podniky, ktorým boli tieto ziadosti dorucené, viest k tomu, aby spolupracovali s Komisiou uz v tomto skorom stádiu vysetrovania. 433 Kedze ústne informácie poskytnuté podnikom UCAR boli neskôr potvrdené písomnými vyhláseniami poskytnutými týmto podnikom alebo na jeho podnet (vyhlásenia pána... a pána...), je zrejmé, ze UCAR poskytol svoju spoluprácu v dvoch fázach: najprv v rámci viacerých ústnych oznámení a neskôr oznámením listinných dôkazov. Tým, ze Komisia nezohladnila ústne informácie, ktoré poskytol UCAR v marci, apríli a júni 1998, teda nezohladnila význam spolupráce, ktorú jej tento podnik poskytol. 434 Pokial ide o úlohu podniku UCAR pri odhalení prípadného úniku informácií z útvarov Komisie, Komisia na pojednávaní potvrdila svoje stanovisko, podla ktorého jej toto odhalenie nepomohlo usvedcit clenov kartelu. Cielom oznámenia o spolupráci je podla Komisie len zohladnit poskytnutie dôkazov, z ktorých by inak pre spolupracujúce podniky vyplývala hrozba sankcií. Zdroj predmetných upozornení sa v tomto prípade nepodielal na porusení, z ktorého by podniku UCAR vyplývala hrozba pokuty. 435 S týmto tvrdením sa nemozno stotoznit. Znízenie pokuty mozno totiz priznat za akúkolvek spoluprácu, ktorá umoznila Komisii lahsie zistit existenciu porusenia a prípadne ho aj skoncit (rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 36). Hoci je pravda, ze oznámenie o spolupráci v bode A ods. 3 stanovuje iba znízenie "pokuty, ktorú by inak [podniky spolupracujúce s Komisiou] museli zaplatit", z tohto ustanovenia nevyplýva, ze kazdá jednotlivá informácia sa musí týkat porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré mozno samostatne sankcionovat. Na uplatnenie oznámenia o spolupráci postacuje, ak sa podnik, ktorý je ochotný spolupracovat, odhalením svojej úcasti na porusení vystaví hrozbe sankcií, pricom zohladnenie jednotlivých informácií na úcely prípadného znízenia pokuty závisí od ich významu pre plnenie úlohy Komisie spocívajúcej v preukázaní existencie porusenia a v jeho skoncení. 436 V tejto súvislosti je zrejmé, ze nelojálny zamestnanec Komisie môze sabotovat plnenie úlohy Komisie podporovaním clenov protiprávneho kartelu. Môze teda podstatne skomplikovat vysetrovanie vedené Komisiou, napríklad znicením alebo pozmenením dôkazov, informovaním clenov kartelu o blíziacom sa neohlásenom setrení a odhalením celej stratégie vysetrovania Komisie. Preto informáciu o takomto zamestnancovi treba v zásade povazovat za informáciu, ktorá môze ulahcit úlohu Komisie spocívajúcu v preukázaní porusenia a v jeho skoncení. Takáto informácia má mimoriadne velký význam, ak bola poskytnutá na zaciatku vysetrovania Komisie vo veci prípadného protisútazného konania. 437 V tomto prípade UCAR vo svojej zalobe a v prílohe 47 tejto zaloby uviedol podrobné skutkové údaje týkajúce sa úniku informácií z útvarov Komisie, pricom najmä uviedol, ze o tomto úniku informoval Komisiu v januári 1999, ze v tejto veci zacal konat Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a ze proti podozrivému zamestnancovi bolo v Taliansku zacaté trestné stíhanie. Pocas celej písomnej casti konania pred Súdom prvého stupna a aj v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia nespochybnila ani jeden z týchto skutkových údajov. Az na pojednávaní Komisia po prvýkrát uviedla, ze interné vysetrovanie uskutocnené v tejto súvislosti neprinieslo výsledky a ze zamestnanec, proti ktorému smerovalo obvinenie podniku UCAR, je este stále jej zamestnancom. Momentálne teda nemozno konstatovat, ktorý zamestnanec bol zodpovedný za tento únik informácií. 438 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia, ktorú UCAR informoval v januári 1999, ho mala informovat najneskôr v case vydania rozhodnutia, ci túto informáciu zohladní v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci. Kedze Súd prvého stupna nemôze overit, ci interné vysetrovanie Komisie zamerané na odhalenie tohto zamestnanca bolo vedené správne a ci viedlo k správnemu výsledku, musí z procesného postupu Komisie vyvodit nevyhnutné dôsledky: skutkovú námietku vznesenú po prvýkrát na pojednávaní treba povazovat za nový dôvod obrany, ktorý treba zamietnut ako oneskorený na základe clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. Súd prvého stupna teda musí vychádzat zo skutocností, ktoré uviedol UCAR, a uznat, ze informácia o úniku informácií z útvarov Komisie mala objektívny význam pre postup Komisie vo veci kartelu pôsobiaceho na trhu s grafitovými elektródami. Tým, ze Komisia nezohladnila túto skutocnost, teda nezohladnila význam spolupráce poskytnutej podnikom UCAR. 439 To sa vztahuje aj na skutocnost, ze v prípade podniku UCAR Komisia uplatnila len bod D ods. 2 prvú zarázku oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 202 rozhodnutia), hoci UCAR nepopieral vecnú správnost skutocností, z ktorých Komisia vychádzala vo svojom oznámení o výhradách (odôvodnenie c. 41 rozhodnutia) (pozri v tomto zmysle body 413 az 415 vyssie). 440 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vo viacerých otázkach nezohladnila význam spolupráce, ktorú poskytol UCAR pred prijatím rozhodnutia. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci povazuje Súd prvého stupna za potrebné z tohto dôvodu znízit pokutu ulozenú podniku UCAR o 10 % popri znízení o 40 %, ktoré mu uz priznala Komisia. 441 Z toho vyplýva, ze konecnú sumu pokuty ulozenej podniku UCAR treba stanovit na 42,05 milióna eur. c) Vec T-252/01 Zhrnutie rozhodnutia 442 V prípade podniku C/G Komisia znízila pokutu o 20 %, pretoze tento podnik jej poskytol urcité informácie. C/G vsak nemal nárok na znízenie pokuty vo väcsom rozsahu. Hoci uz v júli 1998 poskytol Komisii niektoré listiny týkajúce sa kontaktov medzi konkurentmi, svoje vyhlásenie jej predlozil az v októbri 1999, pricom v tomto vyhlásení sa jednoznacne nevyjadril k svojej úlohe v rámci kartelu. Podla názoru Komisie odpoved podniku z 21. júla 1999 na formálnu ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 nepredstavuje dobrovolné prispenie v zmysle oznámenia o spolupráci (odôvodnenia c. 239 a 240). Tvrdenia úcastníkov konania 443 C/G Komisii vytýka, ze pochybila, pretoze mu priznala znízenie pokuty z dôvodu jeho spolupráce iba v rozsahu 20 %. C/G totiz Komisii poskytol vsetky relevantné informácie. Okrem toho nepoprel vecnú správnost skutocností, z ktorých Komisia vychádzala vo svojom oznámení o výhradách. Podla podniku C/G mala táto spolupráca väcsí význam nez spolupráca iných adresátov rozhodnutia, ktorým Komisia priznala znízenie pokuty v rovnakom alebo vo väcsom rozsahu. 444 C/G uvádza, ze vsetky dôkazy, ktoré smerujú proti nemu, v skutocnosti predlozil sám. Bez jeho spolupráce by Komisia tieto dôkazy nezískala. Pokial Komisia tvrdí, ze ho obvinovali aj iné podniky, C/G zdôraznuje, ze vyhlásenia ostatných podnikov predstavujú iba nejasné a opatrné domnienky. 445 C/G svoju situáciu navyse porovnáva so situáciou podniku Conradty, ktorý na rozdiel od podniku C/G odmietol spolupracovat s Komisiou, co vsak Komisii nebránilo v tom, aby ulozila pokutu podniku C/G a nie podniku Conradty. Napokon C/G namieta, ze Komisia priznala za spoluprácu podniku SGL znízenie o 30 % a podniku VAW znízenie o 20 %, hoci SGL upozornil podnik VAW, ako aj iné podniky, o blíziacich sa neohlásených setreniach Komisie. Je nelogické, ze v prípade podniku SGL ako vedúceho podniku kartelu Komisia znízila pokutu vo väcsom rozsahu nez v prípade podniku C/G. 446 Komisia pripomína, ze podniku C/G bolo priznané znízenie o 20 %, ktoré bolo v rámci stanoveného rozpätia 10 az 50 %. Jeho legitímna dôvera teda bola zohladnená. 447 Pokial ide o tvrdenie C/G, ze sám poskytol vsetky dôkazy vo svoj neprospech, Komisia zdôraznuje, ze uz mala k dispozícii dôkazy, ktoré poskytli podniky SGL, VAW a UCAR, ktoré tiez preukazovali úcast podniku C/G na porusení. V tejto súvislosti Komisia cituje vyhlásenie podniku SGL, ktoré obsahuje presné znenie zápisnice zo stretnutia podnikov SGL a C/G, na ktorom diskutovali o probléme "neustáleho nárastu dovozu zo Spojených státov" na európsky trh. Toto vyhlásenie potvrdilo vyhlásenia podniku UCAR a jeho zamestnancov. 448 Komisia zastáva názor, ze situácia podniku C/G na jednej strane je úplne odlisná od situácie podnikov Conradty, SGL a VAW na druhej strane: Conradty nespolupracoval s Komisiou a Komisii sa nepodarilo preukázat jeho úcast na porusení. Komisia priznala podniku SGL znízenie pokuty, pretoze poskytol dôlezité informácie o fungovaní kartelu, zatial co prínos podniku C/G sa v podstate týkal povahy jeho vlastnej úcasti. Napokon C/G poskytol vyhlásenie ako posledný v case, ked boli Komisii známe takmer vsetky informácie o karteli, najmä informácie poskytnuté podnikmi SGL a VAW. Posúdenie Súdom prvého stupna 449 Pokial C/G porovnáva svoju vlastnú situáciu so situáciou podniku Conradty, stací uviest, ze C/G sám uznal svoju úcast na porusení, zatial co Conradty - rovnako ako spolocnosti Mitsubishi a Union Carbide - nebol oznacený v rozhodnutí ako porusovatel a nie je úcastníkom konania pred Súdom prvého stupna, ktoré sa týka rozhodnutia. Odkaz na podnik Conradty teda nemôze odôvodnovat nijaké dodatocné znízenie pokuty v prospech podniku C/G. 450 Ani argumentácia zalozená na porovnaní podniku C/G s podnikmi SGL a VAW nemôze odôvodnovat takéto znízenie. C/G totiz podrobne nepreukazuje, ze jeho vlastnej spolupráci Komisia pripísala väcsí význam nez spolupráci týchto dvoch podnikov, ale len spochybnuje význam spolupráce týchto podnikov. 451 Pokial ide o tvrdenie podniku C/G, ze sám poskytol takmer vsetky dôkazy, ktoré boli pouzité proti nemu, co Komisia poprela, v konaní pred Súdom prvého stupna sa preukázalo, ze dôkazy pouzité Komisiou okrem dôkazov, ktoré poskytol samotný podnik C/G, spocívali v dvoch vyhláseniach podniku UCAR, podla ktorých sa "pán... na základe vyhlásení pána... [z podniku SGL] domnieval, ze pán... nadalej udrziaval kontakty s... podnikom C/G," a "zástupca podniku UCAR... si myslí, ze SGL mozno mal priame kontakty... s nemeckým zástupcom podniku C/G", v jednom vyhlásení pána..., ktorý "sa domnieval, ze pán... mal kontakty s... podnikom C/G," a v jednom vyhlásení podniku SGL, podla ktorého zástupcovia podnikov SGL a C/G na stretnutí, ktoré sa konalo na frankfurtskom letisku 21. novembra 1996, diskutovali o neustálom náraste dovozu zo Spojených státov do Európy a vymenili si informácie o stave európskeho trhu. 452 Jediná konkrétna informácia, ktorá nie je len domnienkou, je pritom obsiahnutá vo vyhlásení podniku SGL týkajúcom sa stretnutia z 21. novembra 1996. Úcast podniku C/G na porusení, ktorú mu Komisia vytýka v rozhodnutí, sa vsak skoncila práve v novembri 1996. Z toho vyplýva, ze C/G skutocne poskytol vsetky relevantné dôkazy na posúdenie povahy a dlzky trvania svojej úcasti na vytýkanom porusení. Tým, ze mu Komisia priznala znízenie pokuty iba v rozsahu 20 %, zjavne nezohladnila význam dobrovolnej spolupráce, ktorú jej na tento úcel C/G poskytol. 453 To sa vztahuje aj na skutocnost, ze v prípade podniku C/G Komisia uplatnila iba bod D ods. 2 prvú zarázku oznámenia o spolupráci (odôvodnenie c. 239 rozhodnutia), hoci C/G nepoprel vecnú správnost skutocností, z ktorých Komisia vychádzala vo svojom oznámení o výhradách (odôvodnenie c. 41 rozhodnutia) (pozri v tomto zmysle body 413 az 415 vyssie). 454 Napokon tým, ze usúdila, ze odpoved podniku C/G na formálnu ziadost o informácie nepredstavovala dobrovolné prispenie v zmysle oznámenia o spolupráci, cím sa znízil jej význam, Komisia tiez nedostatocne zohladnila význam spolupráce, ktorú jej C/G poskytol (pozri v tomto zmysle bod 410 vyssie). 455 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia vo viacerých otázkach nezohladnila význam spolupráce, ktorú jej poskytol C/G pred prijatím rozhodnutia. V rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci povazuje Súd prvého stupna za potrebné z tohto dôvodu znízit pokutu ulozenú podniku C/G o 20 % popri znízení o 20 %, ktoré mu uz priznala Komisia. 456 Preto treba konecnú sumu pokuty ulozenej podniku C/G stanovit na 6,48 milióna eur. 457 Z uvedeného vyplýva, ze konecné sumy pokút ulozených podnikom SGL, UCAR a C/G treba stanovit na 69,114 milióna, 42,05 milióna a 6,48 milióna eur. Súd prvého stupna zastáva názor, ze naopak neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mal odchýlit od sadzieb, ktoré na základe oznámenia o spolupráci Komisia pouzila v prípade ostatných zalobcov, s výnimkou podniku Nippon, ktorého pokuta sa neznízi o 10 %, ale vzhladom na to, ze dodatocne poprel dlzku trvania porusenia (pozri bod 112 vyssie), iba o 8 %, a teda bude predstavovat 6,2744 milióna eur. 458 Vzhladom na uvedenú analýzu Súdu prvého stupna treba pokuty uvedené v clánku 3 rozhodnutia znízit takto: pokuta ulozená podniku SGL sa znizuje na 69,114 milióna eur; pokuta ulozená podniku UCAR sa znizuje na 42,05 milióna eur; pokuta ulozená podniku Tokai sa znizuje na 12,276 milióna eur; pokuta ulozená podniku SDK sa znizuje na 10,44 milióna eur; pokuta ulozená podniku C/G sa znizuje na 6,48 milióna eur; pokuta ulozená podniku Nippon sa znizuje na 6,2744 milióna eur; pokuta ulozená podniku SEC sa znizuje na 6,138 milióna eur. C - O návrhoch na zrusenie clánku 4 rozhodnutia a listov z júla a augusta predlozených vo veciach T-239/01 a T-246/01 1. Tvrdenia úcastníkov konania 459 SGL sa domáha zrusenia clánku 4 rozhodnutia, pricom namieta protiprávnost úrokovej sadzby a tvrdí, ze táto úroková sadzba bola stanovená bez akéhokolvek právneho základu. Pripomína, ze rozhodnutie mu bolo oznámené listom Komisie z 23. júla 2001, v ktorom ho Komisia informovala, ze po uplynutí lehoty splatnosti bude svoju pohladávku vymáhat s pouzitím úrokovej sadzby vo výske 8,04 %, pricom uviedla, ze v prípade podania zaloby na Súd prvého stupna ju pocas trvania súdneho konania nebude vymáhat, pokial bude SGL súhlasit s pouzitím úrokovej sadzby vo výske 6,04 % a poskytne bankovú záruku. SGL namieta aj protiprávnost tejto úrokovej sadzby. Zastáva názor, ze právo uplatnovat úroky z omeskania má slúzit len na zamedzenie zneuzitia zaloby a zarucit, aby podniky, ktoré "sa omeskajú" s platbou, neboli zvýhodnené. Hoci teda Komisia môze vychádzat z úrokových sadzieb uplatnovaných v praxi, dalsie zvýsenie tejto trhovej sadzby o 3,5 percentuálneho bodu je neopodstatnené. Ide o obmedzujúcu úrokovú sadzbu, ktorá pôsobí bez právneho základu ako doplnujúci postih sankcionujúci vyuzitie prostriedku právnej ochrany. 460 Zrusenia clánku 4 rozhodnutia sa domáha aj UCAR, pricom tvrdí, ze v rozhodnutí sa neuvádza, ze bola zohladnená jeho platobná schopnost, hoci Komisii poskytol podrobné informácie o svojej zlozitej financnej situácii. UCAR tvrdí, ze nie je schopný zaplatit pokutu v lehote stanovenej v clánku 4 ani úroky z omeskania v stanovenej výske. Tvrdí, ze Komisia v rozpore s vlastnými usmerneniami nezohladnila skutocnú platobnú schopnost podniku UCAR v osobitnom sociálnom kontexte. Subsidiárne UCAR ziada, aby bol clánok 4 nahradený ulozením povinnosti UCAR zriadit zálozné právo na svoj nehnutelný majetok, na ktorom neviaznu tarchy. Úroková sadzba sa má bud zrusit, alebo podstatne znízit. 461 UCAR sa navyse domáha zrusenia listu z 23. júla 2001, ktorým mu bolo dorucené rozhodnutie a v ktorom bola uvedená výska ulozenej pokuty, ako aj platobné podmienky. Napáda najmä podmienku, podla ktorej v prípade podania zaloby na Súd prvého stupna Komisia nebude vymáhat pokutu, pokial UCAR zaplatí úroky z omeskania vo výske 6,04 % a poskytne bankovú záruku. 462 UCAR sa napokon domáha zrusenia listu z 9. augusta 2001, ktorým Komisia v reakcii na jeho pripomienky k platobným podmienkam odmietla jednak návrh platby v splátkach a jednak zriadenie zálozného práva na majetok podniku UCAR na zabezpecenie zaplatenia pokuty. 463 Komisia uvádza, ze zvýsenie refinancnej sadzby Európskej centrálnej banky o 3,5 % je v súlade s jej obvyklou praxou a nepresahuje rámec toho, co je nevyhnutné na zamedzenie vyckávacích taktík. Tvrdí, ze pri stanovovaní spôsobu zaplatenia pokuty alebo lehoty splatnosti tejto pokuty nie je povinná zohladnit platobnú schopnost podniku. Nebola povinná ani akokolvek odôvodnit clánok 4. 464 Komisia zastáva názor, ze návrhy na zrusenie listov z júla a z augusta sú neprípustné. Vo svojom liste z júla predlozila podniku UCAR návrh, ktorý tento podnik mohol prijat alebo odmietnut. Tento list nemal nijaké záväzné právne úcinky, ktorými by mohli byt dotknuté záujmy podniku UCAR. List z augusta nie je ani aktom, ktorý by mal mat záväzné právne úcinky. Odmietnutím platobných podmienok, ktoré navrhol UCAR, prostredníctvom tohto listu sa totiz nijako nezmenilo jeho právne postavenie pred jeho dorucením, t. j. právne postavenie vyplývajúce z clánku 4 rozhodnutia. 465 Pokial ide o vecnú stránku, Komisia pripomína, ze podla judikatúry je prípustná jej prax, ktorá spocíva vo vyzadovaní bankovej záruky s úrokmi, pricom zalobca nemusí poskytnút bankovú záruku iba za výnimocných okolností. UCAR nepreukázal existenciu výnimocných okolností, ktoré by mohli odôvodnit upustenie od poziadavky bankovej záruky. Podla Komisie je právnym prostriedkom, ktorým mozno napadnút poziadavku bankovej záruky, návrh na vydanie predbezných opatrení na základe clánkov 242 ES a 243 ES. 466 UCAR uvádza, ze list z júla stanovuje podmienky týkajúce sa realizácie rozhodnutia, ktoré v rozhodnutí nie sú uvedené. Preto musí tento list podliehat súdnemu preskúmaniu. List z augusta obsahuje stanovisko Komisie k otázke prijatelnosti zaplatenia pokuty v splátkach a zriadenia zálozného práva na majetok podniku. Tento list teda nepotvrdzuje predchádzajúce rozhodnutie, ale po prvýkrát stanovuje, ze v tomto prípade nie sú dané výnimocné okolnosti, ktoré by odôvodnovali alternatívne platobné podmienky. 467 Pokial ide o vecnú stránku, UCAR vytýka Komisii, ze trvala na poskytnutí bankovej záruky bez toho, aby skúmala, ci za okolností tohto prípadu nebolo mozné povazovat za primeranú inú zábezpeku. V tejto súvislosti UCAR pripomína, ze vlastní majetok vo Francúzsku, na ktorom neviaznu tarchy v prospech jeho bánk a ktorého hodnota prevysuje 50 miliónov USD. Komisia v liste z augusta jednoducho konstatovala, ze nezohladní nijaký iný návrh ako úplné zaplatenie pokuty alebo predlozenie bankovej záruky. Neuviedla dôvody, pre ktoré odmietla zohladnit osobitnú situáciu UCAR. Tento podnik dodáva, ze poskytnutie bankovej záruky by na rozdiel od vecnej zábezpeky prekrocilo jeho hlavné úverové zdroje dohodnuté s bankami, ktoré sú jeho veritelmi. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 468 Pokial ide o prípustnost návrhov na zrusenie listov z júla a z augusta, treba v prvom rade presne vymedzit predmet týchto návrhov. 469 V tejto súvislosti je preukázané, ze UCAR sa pred 26. júlom 2001, ked mu boli dorucené list z júla a rozhodnutie, obrátil na Komisiu s cielom prerokovat mozné platobné podmienky v prípade, ak by mu bola ulozená pokuta, pricom Komisia tento návrh na rokovanie v tomto stádiu odmietla. Za týchto okolností treba podniku UCAR priznat oprávnený záujem na preskúmaní nových skutocností - v porovnaní s clánkom 4 rozhodnutia - obsiahnutých v týchto listoch, cize znízenej úrokovej sadzby vo výske 6,04 %, ako aj podmienok na poskytnutie tejto znízenej úrokovej sadzby. Toto preskúmanie sa týka otázky, ci je Komisia oprávnená odopriet podniku UCAR úrokovú sadzbu vo výske 6,04 % na základe toho, ze neposkytol bankovú záruku, alebo ci mala Komisia prijat alternatívnu zábezpeku, ktorú jej UCAR ponúkol. 470 Hoci je totiz nepochybné, ze zákonnost sadzby 8,04 % ulozenej clánkom 4 rozhodnutia môze byt predmetom súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 250), UCAR musí byt oprávnený napadnút aj alternatívne stanovenú úrokovú sadzbu vo výske 6,04 %, ako aj podmienky na poskytnutie tejto sadzby, ktoré boli stanovené v listoch z júla a z augusta. Na tento úcel musí byt oprávnený namietat najmä porusenie zásady rovnosti zaobchádzania zo strany Komisie v prípade, ak by Komisia odmietla pouzit znízenú úrokovú sadzbu v jeho prípade, ale v prípade iného podniku, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii ako UCAR, by ju pouzila. 471 To sa vztahuje aj na zalobu podniku SGL, ktorá bez toho, aby formálne napadla list z júla, napáda zákonnost sadzby vo výske 6,04 % stanovenej v tomto liste. 472 Je vsak tiez preukázané, ze Komisia v case podania zaloby vo veci T-246/01 nepristúpila k vymáhaniu ulozenej pokuty ani k nútenému výkonu rozhodnutia podla clánku 256 ES a clánkov 104 az 110 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Preto treba akýkolvek návrh na posúdenie konkrétneho uplatnovania platobných podmienok vo vztahu k podniku UCAR (nahradenie clánku 4 rozhodnutia splátkovým kalendárom, skutocná úroková sadzba, lehoty splatnosti) povazovat za predcasný vzhladom na to, ze v case podania zaloby nebolo jasné, v akom postavení sa bude UCAR nachádzat v case prípadného vymáhania pokuty alebo núteného výkonu rozhodnutia zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 135). Konkrétnejsie, kedze UCAR v tomto case, hoci mu hrozilo okamzité vymáhanie pokuty, nepodal návrh na nariadenie predbezného opatrenia v zmysle clánku 242 ES a clánku 104 a nasl. rokovacieho poriadku, Súd prvého stupna sa pred vyhlásením rozsudku vo veci samej týkajúcom sa zákonnosti pokuty ulozenej podniku UCAR nemôze v inom konaní vyjadrit k otázke, ci vyvázenie dotknutých záujmov bráni uplatneniu uvedených platobných podmienok na základe toho, ze ich uplatnovanie by ohrozovalo existenciu podniku. 473 Návrhy v tomto zmysle, ktoré predlozil UCAR, treba preto vyhlásit za neprípustné. 474 Pokial ide o vecnú stránku, po prvé treba konstatovat, ze ani SGL, ani UCAR nevzniesli zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. 475 Po druhé z dlhodobo ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 141 az 143; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T-275/94, Zb. s. II-2169, body 46 az 49, a rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 395 a 396) vyplýva, ze právomoc, ktorou Komisia disponuje podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, zahrna moznost urcit dátum splatnosti pokút a dátum zacatia plynutia úrokov z omeskania, urcit úrokovú sadzbu týchto úrokov a v prípade potreby stanovit podmienky výkonu svojho rozhodnutia vyzadovaním zriadenia bankovej záruky pokrývajúcej istinu a úroky ulozených pokút. V prípade neexistencie takej právomoci by následkom prospechu, ktorý by podniky mohli získat oneskoreným platením pokút, bolo oslabenie sankcií ulozených Komisiou v rámci plnenia svojej úlohy dohladu nad uplatnovaním pravidiel hospodárskej sútaze. Uplatnenie úrokov z omeskania v prípade nezaplatenia pokuty je teda odôvodnené snahou vyhnút sa tomu, aby bol potrebný úcinok Zmluvy zmarený jednostrannými praktikami uplatnovanými podnikmi, ktoré sú v omeskaní s platením ulozených pokút, a aby sa vylúcilo zvýhodnenie takýchto podnikov v porovnaní s podnikmi, ktoré zaplatia ulozené pokuty v urcenej lehote splatnosti. 476 V tomto kontexte judikatúra Komisii priznala právo urcit úroky z omeskania s úrokovou sadzbou platnou na penaznom trhu zvýsenou o 3,5 percentuálneho bodu (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 475 vyssie, bod 54; rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 397, a rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 470 vyssie, bod 250) a v prípade zriadenia bankovej záruky urcit úroky z omeskania s úrokovou sadzbou platnou na penaznom trhu zvýsenou o 1,5 percentuálneho bodu (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný, bod 54). V týchto rozsudkoch Súd prvého stupna akceptoval úroky z omeskania vo výske 7,5 %, 13,25 % a 13,75 %, spresnujúc, ze Komisia je oprávnená stanovit referencný bod na vyssej úrovni, nez je úroková miera poskytovaná priemernému dlzníkovi, ktorá je uplatnitelná na penaznom trhu, a to v rozsahu potrebnom na odradenie od omeskávania (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, bod 398). 477 Za týchto okolností Komisia v tomto prípade neprekrocila rámec volnej úvahy, ktorou disponuje pri stanovovaní úrokovej sadzby úrokov z omeskania. Od podnikov SGL a UCAR ako obozretných a informovaných hospodárskych subjektov sa ocakávala znalost rozhodovacej praxe Komisie a uvedenej judikatúry. Nemohli pocítat s tým, ze Komisia v ich prípade uplatní nizsie úrokové sadzby. V tejto situácii - ktorú neupravujú clánky 242 ES a 256 ES ani clánky 104 az 110 rokovacieho poriadku - Komisia najmä nebola povinná zohladnit financnú situáciu podniku UCAR (pozri body 370 az 372 a 472 vyssie). 478 Pokial ide konkrétnejsie o povinnost podniku UCAR zriadit bankovú záruku, Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia dotknutému podniku tým, ze mu poskytuje moznost zbavit sa povinnosti okamzite zaplatit pokutu, ak poskytne bankovú záruku na zabezpecenie zaplatenia pokuty a súvisiacich úrokov, priznáva zvýhodnenie, ktoré nevyplýva z ustanovení Zmluvy ani z ustanovení nariadenia c. 17 (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 475 vyssie, bod 82). Toto zvýhodnenie je este väcsie vzhladom na to, ze úroková sadzba ulozená v prípade poskytnutia bankovej záruky je nizsia ako úroková sadzba pozadovaná v prípade nezaplatenia pokuty (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný, bod 83). 479 Vzhladom na túto judikatúru Komisia nebola povinná prijat ziadost podniku UCAR o poskytnutie dodatocného zvýhodnenia, t. j. upustit od zriadenia bankovej záruky a namiesto nej prijat vecnú zábezpeku. Banková záruka je totiz istejsia ako iné formy zábezpeky, pretoze v prípade nezaplatenia sa stací obrátit na banku, ktorá okamzite poskytne zabezpecenú sumu, zatial co realizácia hodnoty inej zábezpeky môze byt neistá a môze vyzadovat väcsie úsilie a dlhsiu dobu. Súdny dvor v inej súvislosti priznal orgánom Spolocenstva právo zaviest jednoduchý a úcinný zabezpecovací mechanizmus (rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1987, Maizena, 137/85, Zb. s. 4587, bod 10). Komisia nie je banka a nedisponuje infrastruktúrou ani specializovanými sluzbami banky, ktoré by boli nevyhnutné na posúdenie predmetnej zábezpeky a na overenie podmienok jej prípadnej realizácie v prípade nezaplatenia. Bola teda oprávnená bez osobitného odôvodnenia odmietnut vecnú zábezpeku, ktorú ponúkol UCAR. 480 Napokon, pokial ide o tvrdenie, ze UCAR nemôze získat bankovú záruku, treba uviest, ze toto tvrdenie zalobcu nie je preukázané právne relevantným spôsobom. Zalobca totiz nepredlozil nijaký dokument vydaný bankami, ktoré sú jeho veritelmi, ktorý by preukazoval, ze poziadal o zriadenie bankovej záruky týkajúcej sa pokuty, ktorá mu bola ulozená, pricom by mohol dalej cerpat bankové úvery urcené na jeho bezné cinnosti, a ze jeho ziadost bola zamietnutá z dôvodu jeho financných tazkostí. Okrem toho UCAR nepreukázal, ze na základe vecnej zábezpeky, ktorú ponúkol Komisii, nemohol získat bankovú záruku zriadenú inou financnou institúciou nez bankami, ktoré sú jeho veritelmi. 481 Vzhladom na to, ze ani jeden zo zalobných dôvodov a argumentov predlozených v tejto súvislosti nebol uznaný, návrhy na zrusenie clánku 4 rozhodnutia a listov z júla a z augusta treba v rozsahu ich prípustnosti zamietnut ako nedôvodné. O opätovnom otvorení ústnej casti konania 482 Vo svojom vyjadrení z 9. januára 2004 GrafTech International Ltd, predtým UCAR, navrhol opätovné otvorenie ústnej casti konania vo veci T-246/01. Na podporu svojho návrhu poukázal na to, ze pocas správneho konania vedeného Komisiou a pocas sporového konania pred Súdom prvého stupna uviedol, ze vzhladom na svoju zlú financnú situáciu, ktorá sa zhorsila v dôsledku sankcií, ktoré mu ulozili orgány tretích státov, nie je schopný zaplatit pokutu. Napriek tomu, ze tým preukázal svoju platobnú neschopnost v zmysle bodu 5 písm. b) usmernení, Komisia v jeho prípade odmietla uplatnit toto ustanovenie na základe toho, ze znízenie pokuty z tohto dôvodu by predstavovalo neodôvodnené zvýhodnenie podnikov, ktoré sú najmenej prispôsobené trhovým podmienkam, v hospodárskej sútazi. Vo svojom rozhodnutí z 3. decembra 2003 týkajúcom sa konania podla clánku 81 Zmluvy ES (COMP 38.359 - Výrobky na báze uhlíka a grafitu pre elektrické a mechanické aplikácie) zaujala Komisia úplne odlisné stanovisko k otázke platobnej schopnosti v zmysle uvedeného bodu 5 písm. b). 483 UCAR poukazuje na tlacové oznámenie Komisie z toho istého dna a v tejto súvislosti uvádza, ze Komisia znízila pokutu, ktorá by bola inak ulozená podniku SGL, o 33 % na základe toho, ze tomuto podniku uz boli ulozené vysoké pokuty za jeho úcast na dvoch predchádzajúcich karteloch a ze sa nachádzal v zlozitej financnej situácii. Podla podniku UCAR je v tomto prípade potrebné znovu otvorit ústnu cast konania a vyzvat Komisiu, aby uviedla, ci trvá na odmietnutí návrhu podniku UCAR, a ak áno, aby vysvetlila, ako mozno toto odmietnutie návrhu zosúladit s prístupom, ktorý prijala vo svojom rozhodnutí z 3. decembra 2003. 484 V súvislosti s touto argumentáciou Súd prvého stupna nepovazuje za potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania podla clánku 62 rokovacieho poriadku. Súd prvého stupna, ktorý má v tejto oblasti diskrecnú právomoc, je povinný vyhoviet návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania len vtedy, ak sa dotknutá strana opiera o skutocnosti, ktoré by mohli mat rozhodujúci vplyv na vyriesenie sporu a ktoré nemohla uplatnit pred skoncením ústnej casti konania (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 127 a 128). Hoci sa UCAR na pojednávaní z 3. júla 2003 nemohol odvolávat na uvedené rozhodnutie Komisie z 3. decembra 2003, toto rozhodnutie pre tento prípad nie je relevantné. Ako totiz vyplýva z judikatúry citovanej v bode 370 vyssie, Komisia nie je povinná pri urcovaní výsky pokuty zohladnit zlú financnú situáciu dotknutého podniku, a to bez ohladu na skutocnost, ze túto situáciu môze zohladnit za konkrétnych okolností urcitej veci. 485 Preto treba návrh na opätovné otvorenie ústnej casti konania zamietnut. O trovách 486 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania. 487 Kedze v tomto prípade vo veciach T-239/01 a T-246/01 zalobcovia nemali úspech v podstatnej casti svojich návrhov, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze SGL znása sedem osmín svojich vlastných trov konania a sedem osmín trov konania, ktoré vznikli Komisii, a ze Komisia znása jednu osminu svojich vlastných trov konania a jednu osminu trov konania, ktoré vznikli podniku SGL, zatial co UCAR znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a styri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, pricom Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a jednu pätinu trov konania, ktoré vznikli podniku UCAR. 488 Kedze vo veciach T-245/01 a T-252/01 zalobcovia mali úspech v nezanedbatelnej casti svojich návrhov, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze SDK a C/G znásajú tri pätiny svojich vlastných trov konania a tri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása dve pätiny svojich vlastných trov konania a dve pätiny trov konania, ktoré vznikli zalobcom. 489 Kedze vo veciach T-236/01, T-244/01 a T-251/01 miera, v akej úcastníci konania nemali úspech, zodpovedá miere, v akej mali úspech, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze podniky Tokai, Nippon a SEC znásajú polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania, ktoré vznikli zalobcom. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: Vo veci T-236/01, Tokai Carbon/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 12 276 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, kazdý z úcastníkov konania znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli druhému úcastníkovi konania. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 69 114 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, zalobca znása sedem osmín svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit sedem osmín trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása jednu osminu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu osminu trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. Vo veci T-244/01, Nippon Carbon/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 6 274 400 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, kazdý z úcastníkov konania znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli druhému úcastníkovi konania. Vo veci T-245/01, Showa Denko/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 10 440 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, zalobca znása tri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit tri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása dve pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve pätiny trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. Vo veci T-246/01, GrafTech International, predtým UCAR International/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 42 050 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, zalobca znása styri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit styri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása jednu pätinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. Vo veci T-251/01, SEC Corp./Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 6 138 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, kazdý z úcastníkov konania znása polovicu svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli druhému úcastníkovi konania. Vo veci T-252/01, The Carbide/Graphite Group/Komisia: výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 6 480 000 eur, v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, zalobca znása tri pätiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit tri pätiny trov konania, ktoré vznikli Komisii, zatial co Komisia znása dve pätiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve pätiny trov konania, ktoré vznikli zalobcovi. Forwood Pirrung Meij Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. apríla 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung J. Pirrung Obsah Skutkové okolnosti a konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O návrhoch na zrusenie celého rozhodnutia alebo niektorých skutkových zistení 1. O návrhoch na zrusenie celého rozhodnutia a) Vec T-239/01 O údajnom odmietnutí úplného sprístupnenia spisu O údajnej nedefinitívnosti oznámenia o výhradách O údajne protiprávnej správe vysetrovatela b) Vec T-246/01 2. O návrhoch na ciastocné zrusenie clánku 1 rozhodnutia a niektorých skutkových zistení uvedených v tomto rozhodnutí a) O zalobnom dôvode vo veci T-239/01 zalozenom na nesprávnom zistení týkajúcom sa vytvorenia centrálneho monitorovacieho systému b) O zalobnom dôvode vo veci T-236/01 zalozenom na nesprávnom zistení týkajúcom sa celosvetovej povahy kartelu c) O zalobnom dôvode vo veci T-239/01 zalozenom na nezohladnení dlzky trvania porusenia d) O zalobných dôvodoch vo veci T-244/01 zalozených na porusení podstatných procesných predpisov z dôvodu absencie dostacujúcich dôkazov o úcasti podniku Nippon na porusení v období od mája 1992 do marca 1993 a na nedostatocnom odôvodnení tejto otázky Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna B - O návrhoch na zrusenie clánku 3 rozhodnutia alebo na znízenie ulozených pokút 1. O zalobných dôvodoch zalozených na porusení zásady zákazu kumulácie sankcií a povinnosti Komisie zohladnit skôr ulozené sankcie, ako aj na nedostatocnom odôvodnení tejto otázky a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zalobných dôvodoch zalozených na nedodrzaní usmernení, ich protiprávnosti a nedostatocnom odôvodnení tejto otázky a) Úvodné pripomienky k právnemu rámcu pokút ulozených zalobcom b) O východiskových sumách stanovených v rozhodnutí podla závaznosti porusenia Zhrnutie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O uplatnitelnosti usmernení na urcenie relevantného obratu - O obrate, z ktorého Komisia vychádzala pri urcovaní východiskovej sumy - O skutocnom dosahu kartelu na zvysovanie cien a na podiely niektorých clenov kartelu na trhu - O rozdelení clenov kartelu do troch kategórií a o stanovení jednotlivých východiskových súm - O "odstrasujúcom faktore" pouzitom v rozhodnutí - O odôvodnení rozhodnutia c) O základných sumách stanovených v rozhodnutí na základe dlzky trvania porusenia Zhrnutie rozhodnutia Vec T-239/01 Vec T-246/01 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna d) O pritazujúcich okolnostiach Zhrnutie rozhodnutia Veci T-244/01 a T-251/01 Veci T-239/01 a T-246/01 e) O polahcujúcich okolnostiach Zhrnutie rozhodnutia Veci T-236/01, T-239/01, T-244/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna f) O maximálnej hranici pokút a o platobnej schopnosti niektorých zalobcov v zmysle bodu 5 usmernení Veci T-239/01 a T-245/01 Veci T-239/01, T-246/01, T-251/01 a T-252/01 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O zalobných dôvodoch zalozených na nerespektovaní oznámenia o spolupráci a) Vec T-239/01 Zhrnutie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Vec T-246/01 Zhrnutie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna c) Vec T-252/01 Zhrnutie rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna C - O návrhoch na zrusenie clánku 4 rozhodnutia a listov z júla a augusta predlozených vo veciach T-239/01 a T-246/01 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O opätovnom otvorení ústnej casti konania O trovách __________________________________________________________________ [3]* Jazyky konania: nemcina a anglictina. __________________________________________________________________ [4]1 - Vymazané dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkrZeYu/L98538-7924TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXkrZeYu/L98538-7924TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXkrZeYu/L98538-7924TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXkrZeYu/L98538-7924TMP.html#Footref1