ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 9. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Danové výhody, ktoré poskytol územný celok clenského státu -- Danová úlava vo výske 45% zo sumy investícií -- Rozhodnutia vyhlasujúce schémy pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom a nariadujúce vymáhanie poskytnutej pomoci -- Profesijné zdruzenie -- Prípustnost -- Kvalifikovanie ako nová pomoc alebo existujúca pomoc -- Zásada ochrany legitímnej dôvery -- Zásada právnej istoty -- Zásada proporcionality" Vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava (Spanielsko), Comunidad autónoma del País Vasco -- Gobierno Vasco (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne R. Falcón Tella, neskôr M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobcovia vo veci T-227/01, ktorých v konaní podporujú: Cámara Oficial de Comercio e Industria de Álava (Spanielsko), v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, advokáti, a Confederación Empresarial Vasca (Confebask), so sídlom v Bilbau (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne M. Araujo Boyd a R. Sanz, neskôr M. Araujo Boyd, L. Ortiz Blanco a V. Sopeńa Blanco, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya (Spanielsko), Comunidad autónoma del País Vasco - Gobierno Vasco, v zastúpení: pôvodne R. Falcón Tella, neskôr M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobcovia vo veci T-228/01, ktorých v konaní podporujú: Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya (Spanielsko), v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, advokáti, a Confederación Empresarial Vasca (Confebask), so sídlom v Bilbau, v zastúpení: pôvodne M. Araujo Boyd a R. Sanz, neskôr M. Araujo Boyd, L. Ortiz Blanco a V. Sopeńa Blanco, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, Territorio Histórico de Guipúzcoa - Diputación Foral de Guipúzcoa (Spanielsko), Comunidad autónoma del País Vasco - Gobierno Vasco, v zastúpení: pôvodne R. Falcón Tella, neskôr M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobcovia vo veci T-229/01, ktorých v konaní podporujú: Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa (Spanielsko), v zastúpení: I. Sáenz-Cortabarría Fernández a M. Morales Isasi, advokáti, a Confederación Empresarial Vasca (Confebask), so sídlom v Bilbau, v zastúpení: pôvodne M. Araujo Boyd a R. Sanz, neskôr M. Araujo Boyd, L. Ortiz Blanco a V. Sopeńa Blanco, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, Confederación Empresarial Vasca (Confebask), so sídlom v Bilbau, v zastúpení: M. Araujo Boyd, L. Ortiz Blanco a V. Sopeńa Blanco, advokáti, zalobca vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne J. Buendía Sierra, neskôr F. Castillo de la Torre a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Comunidad autónoma de La Rioja (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne A. Bretón Rodríguez, neskôr J. Criado Gámez a I. Serrano Blanco, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je vo veciach T-227/01 a T-265/01 návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/820/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Álava vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 296, 2002, s. 1), vo veciach T-228/01 a T-266/01, návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/27/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Vizcaya vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES L 17, 2003, s. 1), a vo veciach T-229/01 a T-270/01 návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/894/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Guipúzcoa vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 314, 2002, s. 26), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro, F. Dehousse (spravodajca), D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. januára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec I -- Právna úprava Spolocenstva 1 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou zivotnou úrovnou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanostou; ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; ..." 2 Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 3 Clánok 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([5]Ú. v. ES L 83 s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88 ods. 3 ES]; ..." 4 Podla clánku 2 ods. 1 a clánku 3 nariadenia c. 659/1999 "akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu" a nenadobudne úcinnost prv "ako Komisia prijme alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje". 5 Co sa týka neoznamovanej pomoci, clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze "ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania". V clánku 13 ods. 1 daného nariadenia je uvedené, ze toto preskúmanie môze viest k prijatiu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Clánok 13 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, ze Komisia nie je vo veciach protiprávnej pomoci viazaná lehotami stanovenými pre predbezné preskúmanie a pre konania vo veci formálneho zistovania v prípade oznámenej pomoci. 6 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva." 7 Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277, dalej len "oznámenie o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998") obsahuje najmä ustanovenia týkajúce sa rozdielu medzi státnou pomocou a vseobecnými opatreniami. Body 13 a 14 tohto oznámenia stanovujú: "13. Danové opatrenia, ktoré sú prístupné vsetkým hospodárskym subjektom fungujúcim v rámci clenského státu, sú v zásade vseobecnými opatreniami... Za predpokladu, ze sa uplatnujú bez rozdielu na vsetky firmy a výrobu vsetkých tovarov, státnu pomoc nepredstavujú tieto opatrenia: -- danové opatrenia cisto technickej povahy..., -- opatrenia uskutocnujúce ciele vseobecnej hospodárskej politiky formou znízenia danového zatazenia týkajúceho sa urcitých výrobných nákladov... 14. Skutocnost, ze niektoré firmy alebo niektoré sektory tazia viac ako iné z niektorých takýchto danových opatrení nemusí nevyhnutne znamenat, ze sa na ne vztahujú pravidlá sútaze riadiace státnu pomoc. Opatrenia vytvorené na znízenie zdanovania pracovnej sily pre vsetky firmy majú preto relatívne väcsí vplyv na priemysel s intenzívnou pracovnou silou ako na kapitálovo intenzívne priemysly, bez toho, aby to nevyhnutne predstavovalo státnu pomoc..." 8 Co sa týka pomoci spojenej s investíciou, táto je definovaná v poznámke pod ciarou c. 1 prílohy I usmernení o národnej [státnej -- neoficiálny preklad] regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), v znení zmien a doplnení (Ú. v. ES C 258, 2000, s. 5, dalej len "usmernenie z roku 1998"): "Danová pomoc sa môze povazovat za pomoc spojenú s investíciou, ak je zalozená na investícii do regiónu. Navyse kazdá danová pomoc sa môze povazovat za spojenú s investíciou, ak sa stanoví strop vyjadrený ako percento zo sumy investovanej v regióne..." II -- Vnútrostátna právna úprava 9 Danový systém platný v Baskicku sa riadi hospodárskou dohodou, ktorú stanovil Ley 12/1981 (spanielsky zákon c. 12/1981) z 13. mája 1981, ktorý bol naposledy zmenený a doplnený Ley 38/1997 (spanielsky zákon c. 38/1997) zo 4. augusta 1997. 10 Podla tejto právnej úpravy môzu Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa (Spanielsko) za urcitých podmienok zaviest danový systém, ktorý sa bude uplatnovat na ich územiach. V tejto súvislosti zaviedli rôzne opatrenia danových zvýhodnení a predovsetkým v týchto zalobách dotknuté danové úlavy vo výske 45%. A -- Danová úlava zavedená danovou právnou úpravou Territorio Histórico de Álava 11 Sieste dodatkové ustanovenie k Norma Foral c. 22/1994 z 20. decembra 1994 o plnení rozpoctu Territorio Histórico de Álava na rok 1995 (dalej len "sieste dodatkové ustanovenie k Norma Foral c. 22/1994 Álava") stanovuje: "Na investície do nového hmotného investicného majetku uskutocnené medzi 1. januárom a 31. decembrom 1995, ktoré presahujú 2,5 miliardy [spanielskych pesiet], sa v prípade schválenia Diputación Foral de Álava vztahuje danová úlava vo výske 45% zo sumy investície stanovenej Diputación Foral de Álava a táto danová úlava sa uplatní na konecnú výsku danovej povinnosti. Znízenie dane neuplatnené pre nízku splatnú dan mozno uplatnit pocas deviatich rokov, ktoré nasledujú po roku, ked bolo prijaté rozhodnutie Diputación Foral de Álava. Toto rozhodnutie Diputación Foral de Álava stanoví pre kazdý jednotlivý prípad lehoty a obmedzenia. Výhody priznané na základe tohto ustanovenia sú nezlucitelné s akoukolvek inou danovou výhodou vo vztahu k tým istým investíciám. Diputación Foral de Álava rovnako urcí dlzku investicného procesu, ktorý môze zahrnat investície uskutocnené pocas prípravnej fázy projektu, ktoré sú základom investícií." 12 Neskorsie Norma Foral predlzili úcinnost tohto ustanovenia, pre rok 1996 to bolo piate dodatkové ustanovenie Norma Foral c. 33/1995 z 20. decembra 1995, zmenené a doplnené bodom 2.11 zrusovacieho ustanovenia Norma Foral c. 24/1996 z 5. júla 1996, ktorým bola odstránená podmienka deviatich rokov uvedená v druhom odseku siesteho dodatkového ustanovenia Normy Foral c. 22/1994 Álava. Uvedené ustanovenie bolo predlzené pre rok 1997 siedmym dodatkovým ustanovením Normy Foral c. 31/1996 z 18. decembra 1996. 13 Danová úlava vo výske 45% zo sumy investícií bola zachovaná v zmenenej forme pre roky 1998 a 1999, v uvedenom poradí jedenástym dodatkovým ustanovením Normy Foral c. 33/1997 z 19. decembra 1997 a siedmym dodatkovým ustanovením Normy Foral c. 36/1998 zo 17. decembra 1998. Podla týchto ustanovení: "... investicným konaniam zacatým od 1. januára [1998/1999], prevysujúcim 2500 miliónov [spanielskych pesiet], bude poskytnutá danová úlava vo výske 45% zo sumy investícií. Táto danová úlava sa uplatní na konecnú sumu individuálnej splatnej dane. ... Do investicného konania sa zapocítavajú tie investície, ktoré boli poskytnuté pocas prípravy projektu investícií a ktoré tým, ze predstavujú základ investícií, majú potrebnú a priamu spojitost s uvedeným konaním. Uplatnenie danovej úlavy podla tohto vseobecného ustanovenia musí danovník oznámit Diputación Foral de Álava podla schémy, ktorú na tento úcel stanovil Diputado Foral de Hacienda, Finanzas y Presupuesto." 14 Táto danová úlava uz nebola predlzená po roku 1999. B -- Danové úlavy zavedené danovou právnou úpravou Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa 15 Stvrté dodatkové ustanovenie Norma Foral c. 7/1996 de Vizcaya z 26. decembra 1996 predlzené druhým dodatkovým ustanovením Norma Foral c. 4/1998 z 2. apríla 1998 a v rovnakom znení desiate dodatkové ustanovenie Norma Foral c. 7/1997 de Guipúzcoa z 22. decembra 1997 stanovujú: "Na investície do nového hmotného investicného majetku uskutocnené od 1. januára 1997, ktoré presahujú 2500 miliónov [spanielskych pesiet] sa v prípade schválenia Diputación Foral de [Vizcaya/Guipúzcoa] vztahuje danová úlava vo výske 45% zo sumy investície, stanovená Diputación Foral de [Vizcaya/Guipúzcoa] a táto danová úlava sa uplatní na konecnú výsku splatnej dane. Znízenie dane neuplatnené pre nízku splatnú dan mozno uplatnit pocas piatich rokov, ktoré nasledujú po roku, ked bolo prijaté rozhodnutie, ktorým bolo ziadosti vyhovené. Za den, od ktorého zacne plynút lehota na uplatnenie daného znízenia, sa môze odlozit az do prvého zdanovacie obdobie, v ktorom sa vytvorí základ dane. V schválení podla prvého odseku sa stanovia pre kazdý jednotlivý prípad lehoty a obmedzenia. Výhody priznané na základe tohto ustanovenia sú nezlucitelné s akoukolvek inou danovou výhodou vo vztahu k tým istým investíciám. Diputación Foral de [Vizcaya/Guipúzcoa] rovnako urcí dlzku investicného procesu, ktorý môze zahrnat investície uskutocnené pocas prípravnej fázy projektu, ktoré sú základom investícií, v rámci ktorých sa poskytlo danové zvýhodnenie." 16 Tieto ustanovenia boli zrusené Normou Foral c. 7/2000 z 19. júla 2000 na Territorio Histórico de Vizcaya a Normou Foral c. 3/2000 z 13. marca 2000 na Territorio Histórico de Guipúzcoa. Skutkové okolnosti 17 Z dôvodu konaní zacatých na základe stazností dorucených Komisii v júni 1996 a októbri 1997 proti uplatnovaniu danovej úlavy vo výske 45% pre Daewoo Electronics Manufacturing Espańa SA (Demesa), ako aj pre Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA (Ramondín) na Territorio Histórico de Álava sa Komisia dozvedela o existencii ustanovení upravujúcich túto danovú úlavu. Uviedla to v odôvodnení c. 1 svojich rozhodnutí 2002/820/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Álava vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 296, 2002, s. 1), 2003/27/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Vizcaya vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 17, 2003, s. 1), a 2002/894/ES z 11. júla 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v prospech podnikov v provincii Guipúzcoa vo forme danovej úlavy vo výske 45% zo sumy investícií [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. ES L 314, 2002, s. 26) (dalej len spolocne "napadnuté rozhodnutia"). Taktiez jej boli dorucené neoficiálne informácie, podla ktorých existovali podobné opatrenia na Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa (odôvodnenie c. 1 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 18 Dna 17. marca 1997 Komisia vypocula zástupcov vlády v La Rioji (Spanielsko) a jej sociálnych partnerov v La Rioji. 19 Listami z 15. marca 1999 zaslanými stálemu zastúpeniu Spanielskeho královstva Komisia poziadala o informácie týkajúce sa opatrení, ktoré prijali Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa. 20 Listom z 13. apríla 1999 a potom listom zo 17. mája 1999 poziadali spanielske orgány prostredníctvom stáleho zastúpenia o predlzenie lehôt stanovených pre odpoved. Listom z 25. mája 1999 sluzby Komisie odmietli poskytnút druhé predlzenie lehoty. 21 Listom z 2. júna 1999 poskytli spanielske orgány prostredníctvom stáleho zastúpenia informácie týkajúce sa dotknutých danových úlav. 22 Listami zo 17. augusta 1999 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa troch rezimov upravujúcich dotknuté danové úlavy. Tieto rozhodnutia o zacatí konaní vo veci formálneho zistovania [rozhodnutia Komisie týkajúce sa danovej úlavy stanovenej podla právnej úpravy Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES C 351, 1999, s. 29) a týkajúce sa danovej úlavy stanovenej podla právnej úpravy Territorio Histórico de Álava [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 71, 2000, s. 8)] boli predmetom zalôb o neplatnost, ktoré boli zamietnuté Súdom prvého stupna (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, [10]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217). 23 Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, týkajúceho sa danovej úlavy stanovenej podla právnej úpravy Territorio Histórico de Álava, vyzvala Spanielske královstvo na predlozenie informácií o prípadnej danovej pomoci v podobe danových úlav úcinných od roku 1986 do roku 1994, informácií o rozhodnutiach, ktorými boli priznané pomoci od roku 1995 do roku 1997 a informácie o oznámeniach dotknutých orgánov, vypracovaných podla úradného vzoru pre obdobie od roku 1998 do roku 1999. Tiez ziadala, aby boli uvedené minimálne povaha investicných nákladov, pre ktoré mohla byt poskytnutá pomoc, výska danovej úlavy kazdého príjemcu, pomoc vyplatená kazdému príjemcovi a zvysok toho, co sa má este vyplatit, prípadná povaha situácie niektorého z podnikov v tazkostiach, na ktoré sa vztahujú usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, spresnenia v prípade súbehu viacerých týchto podmienok (výska, oprávnené náklady, prípadne uplatnené schémy pomoci, atd.) ako aj presnú a detailnú definíciu pojmov "investovanie" a "investovanie vykonané v prípravnom stádiu". 24 Listami zaslanými spanielskym stálym zastúpením z 9. novembra 1999 zapísaným do registra 12. novembra 1999 spanielske orgány predlozili svoje pripomienky, podla ktorých nejde o státnu pomoc, pricom nepovazovali za potrebné predlozit informácie týkajúce sa rozhodnutí o priznaní danových úlav, ktoré ziadala Komisia vo svojich rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 25 Po zverejnení rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie (pozri bod 22 vyssie) boli Komisii predlozené v januári 2000 pripomienky zainteresovaných strán týkajúce sa opatrení prijatých Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa a v marci a apríli 2000 pripomienky týkajúce sa Territorio Histórico de Álava. 26 Listami z 1. marca 2000 týkajúcimi sa Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa a listom z 18. mája 2000 týkajúcim sa Territorio Histórico de Álava Komisia predlozila tieto pripomienky Spanielskemu královstvu, pricom mu umoznila sa k nim vyjadrit. Hoci spanielske orgány poziadali o predlzenie lehoty o 20 dní na predlozenie odpovede, nezaslali pripomienky. Napadnuté rozhodnutia 27 Napadnutými rozhodnutiami Komisia oznacila danové úlavy vo výske 45% zo sumy investícií zavedené Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa za státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 28 V napadnutých rozhodnutiach sa Komisia v prvom rade domnieva, ze dotknuté danové úlavy predstavujú státnu pomoc. Uviedla totiz, ze poskytujú osobám, ktoré ich vyuzijú, výhodu spocívajúcu v odbremenení od nákladov, ktoré obvykle zatazujú ich rozpocet a spôsobujú stratu danových príjmov samosprávy daného územného celku. Táto výhoda má dopad na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Dotknuté danové úlavy majú selektívnu povahu, kedze zvýhodnujú niektoré podniky, ktoré realizujú investície vo výske viac ako 2,5 miliardy spanielskych pesiet (ESP). Subsidiárne táto osobitná povaha tiez vyplýva z existencie diskrecnej právomoci danové orgánu pri uplatnovaní sporných schém a jeho miery volnej úvahy pri urcovaní výsky investícií a postupu pri investovaní, kedze neexistujú presné definície týchto pojmov. Komisia dodáva, ze danové úlavy sa týkajú ciela hospodárskej politiky, ktorý nevyplýva z dotknutého danového systému, a nie sú odôvodnené povahou a struktúrou spanielskeho danového systému. 29 Po druhé Komisia uviedla, ze danové úlavy predstavujú protiprávnu pomoc. Domnieva sa, ze nie je uplatnitelné pravidlo de minimis a ze nejde o existujúce pomoci. Zamietla tiez tvrdenie zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a právnej istoty, kedze ide o nové neoznámené pomoci, a domnieva sa, ze neposkytla nijaké konkrétne potvrdenie, ktoré by mohlo vyvolat ocakávania zalozené na súlade s právom a na zlucitelnosti dotknutej pomoci. 30 Po tretie sa Komisia domnieva, ze dotknuté schémy pomoci sú nezlucitelné so spolocným trhom. Podla nej totiz môzu danové úlavy zodpovedat aspon ciastocne podmienkam stanoveným usmerneniami z roku 1998 (pozri bod 8 vyssie) z toho dôvodu, ze na jednej strane ich základom sú investicné výdavky, a na druhej strane sú poskytnuté formou príspevku az do výsky 45% zo sumy investícií. Nemôze sa na ne vsak vztahovat ziadna z výnimiek pre hospodárske oblasti podla clánku 87 ods. 3 ES. Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa totiz nesplnajú podmienky na priznanie výnimky podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES preto, lebo ich hrubý domáci produkt na jedného obyvatela je prílis vysoký. Sporná pomoc nemôze byt navyse povolená podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES preto, lebo výska danovej úlavy prekracuje maximálnu výsku stanovenú v mapách postupnej regionálnej pomoci. Okrem toho sa môzu sporné ustanovenia týkat investícií nahrádzania, ako aj výdavkov spojených s "investicným procesom" alebo "investovaním vykonaným v prípravnom stádiu". Kedze ale neexistuje presná definícia týchto pojmov, nie je vylúcené, ze predmet dotknutej pomoci zahrna aj výdavky, ktoré nemôzu byt podla pravidiel Spolocenstva uplatnitelných v prejednávanej veci povazované za výdavky na investovanie. 31 Okrem toho, co sa týka pomoci na výdavky na investovanie, ktoré nezodpovedajú definícii stanovenej právom Spolocenstva, je mozné ich povazovat za prevádzkovú pomoc, ktorá je v zásade zakázaná. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, ze v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na priznanie výnimiek podla clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES. Okrem toho uvádza, ze v prípade neexistencie sektorových obmedzení danové úlavy vo výske 45% môzu porusovat sektorové pravidlá. Napokon Komisia uviedla, ze na dotknuté pomoci sa nemôzu vztahovat ani iné výnimky podla odsekov 2 a 3 clánku 87 ES, a ze sú teda nezlucitelné so spolocným trhom. 32 V dôsledku toho sa Komisia domnieva v clánku 1 napadnutých rozhodnutí, ze sporné Normas Forales predstavujú státnu pomoc, ktorá bola protiprávne zavedená Spanielskym královstvom v provinciách Álava, Vizcaya a Guipúzcoa a ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. 33 Clánok 2 napadnutých rozhodnutí stanovuje, ze Spanielske královstvo je povinné zrusit schému státnej pomoci uvedenú v clánku 1 v rozsahu, v akom sa este uplatnuje. 34 Clánok 3 napadnutých konecných rozhodnutí upravuje vymáhanie pomoci: "1. Spanielsk[e královstvo] podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohlo od jej príjemcov pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá im uz bola protiprávne poskytnutá. Pokial ide o státnu pomoc, ktorá este poskytnutá nebola, Spanielsk[e královstvo] musí zastavit akékolvek poskytovanie tejto pomoci. 2. K vymáhaniu dôjde bezodkladne v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva, pokial tieto postupy dovolujú okamzitý a úcinný výkon tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú treba vymáhat, zahrna úroky od dátumu, ked bola príjemcovi poskytnutá, az do dátumu jej vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet podobných dotácií v rámci regionálnej pomoci." [neoficiálny preklad] 35 Clánok 4 napadnutých rozhodnutí stanovuje, ze do dvoch mesiacov od oznámenia týchto rozhodnutí Spanielske královstvo informuje Komisiu o opatreniach, ktoré prijalo na dosiahnutie súladu s týmito rozhodnutiami. Clánok 5 rozhodnutia 2002/820 spresnuje, ze sa netýka pomoci poskytnutej podnikom Demesa a Ramondín. Clánok 5 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894, ako aj clánok 6 rozhodnutia 2002/820 spresnujú, ze napadnuté rozhodnutia sú urcené Spanielskemu královstvu. 36 V rámci zaloby podanej Komisiou Súdny dvor rozhodol o nesplnení povinnosti Spanielskym královstvom, ktoré nevykonalo napadnuté rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko, [11]C-485/03 az C-490/03, Zb. s. I-11887). Konanie 37 Tromi návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 25. septembra 2001 podali Territorios Históricos de Álava, Viscaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco -- Gobierno Vasco zaloby vo veciach T-227/01 az T-229/01. 38 Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 22. októbra 2001 podal Confederación Empresarial Vasca (Confebask) zaloby vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01. 39 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. decembra 2001 podal Comunidad autónoma de La Rioja návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa vecí T-227/01 az T-229/01 na podporu návrhov Komisie. 40 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 4. januára 2002 podali Círculo de Empresarios Vascos, Cámara Oficial de Comercio e Industria de Álava, ako aj Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zaloby vo veci T-227/01 na podporu návrhov zalobcov; Círculo de Empresarios Vascos, Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya, ako aj Territorios Históricos de Álava a Guipúzcoa podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zaloby vo veci T-228/01 na podporu návrhov zalobcov; Círculo de Empresarios Vascos, Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa, ako aj Territorios Históricos de Álava a Vizcaya podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zaloby vo veci T-229/01 na podporu návrhov zalobcov. 41 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 11. januára 2002 Confebask podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01 na podporu návrhov zalobcov. 42 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16. januára 2002 podal Comunidad autónoma de La Rioja návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zalôb vo veciach T-265/01 az T-270/01 na podporu návrhov Komisie. 43 Uzneseniami z 10. septembra 2002 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna rozhodol o prerusení konania vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 az do rozhodnutia Súdneho dvora o odvolaniach proti rozsudkom Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([12]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, dalej len "rozsudok Demesa"), a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, dalej len "rozsudok Ramondín"). V týchto dvoch rozsudkoch Súd prvého stupna rozhodol o zalobách proti dvom rozhodnutiam Komisie, ktorými boli ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom posúdené danové výhody poskytnuté podnikom Demesa a Ramondín na Territorio Histórico de Álava [rozhodnutie 1999/718/ES Komisie z 24. februára 1999 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Demesa [neoficiálny preklad] ([13]Ú. v. ES L 292, s. 1) a rozhodnutie 2000/795/ES Komisie z 22. decembra 1999 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA [neoficiálny preklad] ([14]Ú. v. ES L 318, 2000, s. 36)]. 44 Vzhladom na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený k piatej rozsírenej komore, ktorej boli z tohto dôvodu tieto veci pridelené. 45 Rozsudkami Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia (C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609), a Ramondín a i./Komisia (C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653) boli zamietnuté odvolania podané proti rozsudkom Demesa a Ramondín, uz citované v bode 43 vyssie. 46 Dna 10. januára 2005 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) vypocul úcastníkov konania v súvislosti s dôsledkami, ktoré môzu mat rozsudky Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia a Ramondín a i./Komisia, uz citované v bode 45 vyssie, v tomto konaní. 47 Po tom, ako zalobcovia v liste z 3. februára 2005 predlozili svoj názor na tieto rozsudky, uviedli, ze trvajú na svojej zalobe. 48 Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autonóma del País Vasco zobrali vsak spät svoje prvé dva zalobné dôvody uvedené v zalobách vo veciach T-227/01 az T-229/01. 49 Uzneseniami z 9. septembra 2005 predseda piatej rozsírenej komory vyhovel návrhu na vstup Confebask ako vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01 na podporu návrhov zalobcov. Vedlajsí úcastník podal svoje vyjadrenie, zalobcovia nepredlozili k nemu osobitné pripomienky a Komisia predlozila svoje pripomienky v stanovených lehotách. 50 Uzneseniami z 9. a 10. januára 2006 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhu na vstup Comunidad autónoma de La Rioja ako vedlajsieho úcastníka do konaní na podporu návrhov Komisie týkajúcich sa vecí T-265/01, T-266/01 a T-270/01, ako aj vecí T-227/01 az T-229/01. Vedlajsí úcastník predlozil svoje pripomienky. Zalobca vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 predlozil svoje pripomienky. Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 uviedli, ze nemajú k veci ziadne pripomienky. Komisia pripomienky nepredlozila. 51 Uzneseniami z 10. januára 2006 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel návrhom na vstup Cámara Oficial de Comercio e Industria de Álava, Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya a Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa ako vedlajsích úcastníkov v uvedenom poradí do konaní vo veciach T-227/01, T-228/01 a T-229/01, ale zamietol návrhu na vstup Círculo de Empresarios Vascos ako vedlajsieho úcastníka, ako aj návrhy Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa. Vedlajsí úcastníci predlozili svoje vyjadrenia. Vedlajsí úcastníci nepredlozili v uvedenej súvislosti osobitné pripomienky a Komisia predlozila svoje pripomienky v stanovenej lehote. 52 Dna 27. apríla 2006 boli úcastníci konania vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky k spojeniu zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 na úcely ústnej casti konania a prípadne aj vyhlásenia rozsudku. Uvedené veci boli spojené uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 13. júla 2006 na úcely ústnej casti konania podla clánku 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 53 Dna 14. februára 2007 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna vyzval zalobcov v kazdej z vecí T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 na predlozenie urcitých informácií o príjemcoch dotknutých danových rezimov. 54 Listom z 26. februára 2007 Confebask podal návrh na opravu opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 odpovedali listom zo 6. marca 2007, ktorým spochybnili relevantnost takého opatrenia. 55 Dna 2. apríla 2007 Súd prvého stupna potvrdil opatrenie na zabezpecenie priebehu konania zo 14. februára 2007, aby mu zalobcovia v kazdej z vecí T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 predlozili pozadované informácie. Zalobcovia odpovedali listami z 23. apríla 2007. 56 Dna 31. júla 2007 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré odpovedali v októbri 2007. 57 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa uskutocnilo 16. januára 2008. 58 Súd prvého stupna na uvedenom pojednávaní tiez poskytol úcastníkom konania lehotu do 28. januára 2008, v ktorej mali oznámit niektoré informácie o príjemcoch dotknutých opatrení. Toto bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 59 V závere pojednávania predseda piatej rozsírenej komory rozhodol o odlození ukoncenia ústnej casti konania. 60 Listami, ktoré dorucili Territorio Histórico de Vizcaya 24. januára 2008 a Territorios Históricos de Álava a Guipúzcoa 28. januára 2008 do kancelárie Súdu prvého stupna, zalobcovia predlozili dokumenty obsahujúce informácie, o ktoré Súd prvého stupna poziadal na pojednávaní. Confebask odpovedal listom z 29. januára 2008. Komisia poskytla svoje pripomienky k predlozeným dokumentom po tom, ako Súd prvého stupna predlzil lehotu. 61 Predseda piatej rozsírenej komory ukoncil ústnu cast konania 12. marca 2008. Úcastníci boli informovaní listami zo 14. marca 2008. 62 Súd prvého stupna sa domnieva, ze po vypocutí úcastníkov konania v tejto súvislosti podla clánku 50 rokovacieho poriadku je potrebné spojit konanie o zalobách vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 na úcely vyhlásenia rozsudku. 63 Na pojednávaní zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 opätovne podali Súdu prvého stupna návrh, aby vyzval Komisiu na predlozenie urcitých dokumentov. Súd prvého stupna vsak usudzuje, ze sa s touto vecou dostatocne oboznámil na základe písomností v spise. Návrhy úcastníkov konania I -- Vo veciach T-227/01 az T-229/01 64 Zalobcovia, t. j. Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutých rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 65 Confebask, vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov zalobcov, navrhuje vo veciach T-227/01 az T-229/01, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 66 Cámara Oficial de Comercio e Industria de Álava, Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya a Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa, vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov zalobcov, navrhujú v uvedenom poradí vo veciach T-227/01, T-228/01 a T-229/01, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutia v kazdej z uvedených vecí alebo subsidiárne zrusil ich clánok 3, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 67 Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja, vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie, navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zaloby Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa ako nedôvodné, -- vyhlásil zaloby, ktoré podal Comunidad autónoma del País Vasco, za neprípustné alebo subsidiárne, aby ich zamietol ako nedôvodné, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. II -- Vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 68 Zalobca Confebask navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil clánky 3 a 4 napadnutých rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 69 Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja, vedlajsí úcastník konania na podporu návrhov Komisie, navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zaloby za neprípustné, -- subsidiárne zamietol zaloby ako nedôvodné, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav I -- O prípustnosti zalôb 70 Najskôr je potrebné preskúmat prípustnost zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01 a potom zalôb, ktoré podal Confebask vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01. A -- O prípustnosti zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01 71 V prvom rade treba preskúmat prípustnost zalôb o neplatnost a v druhom rade prípustnost vstupu Confebask ako vedlajsieho úcastníka do konaní vo veciach T-227/01 az T-229/01. 1. O prípustnosti zalôb o neplatnost vo veciach T-227/01 az T-229/01 a) Tvrdenia úcastníkov konania 72 Komisia, ktorú v konaní podporuje Comunidad autónoma de La Rioja bez toho, aby vzniesla formálnu námietku neprípustnosti v zmysle clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, sa domnieva, ze Comunidad autónoma del País Vasco nebol aktívne legitimovaný podat zalobu o neplatnost vo veciach T-227/01 az T-229/01. Z okolnosti, ze mal "právomoci v oblasti danovej koordinácie a harmonizácie medzi Territorios Históricos" nie je mozné dospiet k záveru, ze bol priamo a osobne dotknutý napadnutými rozhodnutiami. Dotknuté schémy pomoci boli totiz prijaté iba v Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa. V tejto súvislosti odkazuje na body 54 a 55 rozsudku Demesa, uz citovaného v bode 43 vyssie. 73 Komisia vsak pripústa, ze vyssie uvedené zaloby sú prípustné, kedze boli podané spolu s Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ktorí podla nej sú aktívne legitimovaný konat. 74 Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 tvrdia, ze ich zaloby sú prípustné. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 75 Je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutia nie sú urcené zalobcom, t. j. Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako ani Comunidad autónoma del País Vasco. 76 Treba uviest, ze prípustnost zalôb, ktoré podali Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa nie je spochybnená. Napadnuté rozhodnutia sa totiz vztahujú na schémy pomoci, ktorých sú autormi. Okrem toho napadnuté rozhodnutia im bránia vo výkone podla vlastnej úvahy právomocí, ktoré sú im v zmysle spanielskeho práva priamo zverené (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, [15]T-214/95, Zb. s. II-717, body 29 a 30; Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 50, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [16]T-346/99 az T-348/99, Zb. s. II-4259, bod 37). Zaloby, ktoré podali Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, sú teda z tohto pohladu prípustné. 77 Kedze ide o tú istú zalobu v kazdej z vecí T-227/01 az T-229/01, nie je potrebné skúmat aktívnu legitimáciu Comunidad autónoma del País Vasco (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 31; rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [17]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 61). 78 Z uvedeného vyplýva, ze zaloby o neplatnost vo veciach T-227/01 az T-229/01 sú prípustné. 2. O prípustnosti vstupu Confebask ako vedlajsieho úcastníka do konania vo veciach T-227/01 az T-229/01 a) O prípustnosti Confebasku konat ako vedlajsí úcastník konania 79 Pocas ústnej casti konania Komisia tvrdila, ze kedze sa zaloba hlavných úcastníkov konania týkala len vymáhania dotknutej pomoci a ziadny z clenov Confebasku nie je dotknutý týmto vymáhaním, Confebask nemôze konat ako vedlajsí úcastník konania. 80 V nadväznosti na otázky polozené na pojednávaní Confebask poskytol urcité dokumenty. Tiez predlozil dokumenty od generálnych riaditelov financií (Director General de Hacienda) kazdého z týchto troch Territorios Históricos, ktorí uviedli, ze urcité podniky boli príjemcami dotknutých danových úlav. Tieto dokumenty dokazujú, ze uvedené podniky sú dotknuté napadnutými rozhodnutiami a predovsetkým ich clánkom 3 týchto rozhodnutí, ktorý nariadil vymáhanie. Potvrdenie podpísané generálnym tajomníkom a predsedom Confebasku dokazuje okrem iného, ze kazdý z uvedených podnikov bol v case podania návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka clenom Confebasku. 81 Treba pripomenút, ze uznesenie predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 9. septembra 2005, ktorým bolo vyhovené návrhu Confebasku na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcov vo veciach T-227/01 az T-229/01, nebráni tomu, aby bola prípustnost jeho vstupu opätovne posúdená v rozsudku, ktorým sa skoncí konanie vo veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 52). 82 Podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, pouzitelného na konanie pred Súdom prvého stupna na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu, právo vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník prislúcha kazdému, kto preukáze oprávnený záujem na rozhodnutí veci. 83 Podla ustálenej judikatúry je prípustné, aby vedlajsími úcastníkmi konania boli reprezentatívne zdruzenia, ktorých cielom je ochrana ich clenov vo veciach týkajúcich sa zásadných otázok, ktoré môzu mat vplyv na týchto clenov [uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen, C-151/97 P(I) a C-157/97 P(I), Zb. s. I-3491, bod 66, a z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C-151/98 P, Zb. s. I-5441, bod 6; uznesenie predsedu stvrtej komory Súdu prvého stupna z 19. apríla 2007, MAAB/Komisia, T-24/06, neuverejnené v Zbierke, bod 10]. 84 Okrem toho treba pripomenút, ze prijatie sirokého výkladu práva vstupu vedlajsieho úcastníka do konania vo vztahu k zdruzeniam má za ciel umoznit lepsie posúdit rámec veci, ako aj predíst mnozstvu individuálnych vedlajsích úcastníkov konania, cím by sa ohrozila efektívnost a riadny priebeh konania (uznesenie National Power a PowerGen, uz citované v bode 83 vyssie, bod 66, a uznesenie Súdu prvého stupna z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T-20l/04 R, Zb. s. II-2977, bod 38). 85 V prejednávanej veci je Confebask profesijnou medzisektorovou konfederatívnou organizáciou, ktorej úlohou je zastupovanie, koordinovanie, informovanie a ochrana vseobecných a spolocných záujmov podnikatelov a organizácií Baskicka, ktoré sú v nej zdruzené. Jej úlohou je najmä zastupovanie a obrana záujmov baskických podnikov pred vládnymi organizáciami, v odborových zväzoch a profesijných zdruzeniach. 86 Je nespochybnitelné, ze ide o organizáciu zastupujúcu baskické podniky. 87 Navyse treba uviest, ze ako vyplýva z dokumentov predlozených pocas ústnej casti konania, niektorým podnikom, ktoré boli clenmi Confebasku v case, ked podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, boli poskytnuté pomoci na základe danových schém sporných v tejto veci. 88 Takze záujmy týchto podnikov, ktoré boli jednak clenmi Confebasku a jednak skutocnými príjemcami pomoci poskytnutej na základe uvedených danových opatrení, môzu byt dotknuté výsledkom týchto konaní. 89 Okrem toho sa Confebask zúcastnil správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutých konecných rozhodnutí. 90 Treba sa teda domnievat, ze Confebask odôvodnil záujem na rozhodnutí veci a ze jeho vstup do konania na podporu návrhov zalobcov je prípustný. b) O prípustnosti vyjadrenia Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania Tvrdenia úcastníkov konania 91 Komisia sa domnieva, ze vyjadrenie Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania vo veciach T-227/01 az T-229/01 neobsahuje nijakú právnu argumentáciu, kedze toto vyjadrenie len odkazuje na prílohy. Komisia na základe toho dospela k záveru, ze nesplna poziadavky stanovené v clánku 44 rokovacieho poriadku. 92 Subsidiárne, ak by Súd prvého stupna povazoval vyjadrenie Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania vseobecne za prípustné vo veciach T-227/01 az T-229/01, Komisia tvrdí, ze viaceré zalobné dôvody uvedené Confebaskom, ako vedlajsím úcastníkom konania sú neprípustné, kedze menia rámec sporu stanovený zalobami v týchto veciach. Posúdenie Súdom prvého stupna 93 Clánok 116 ods. 4 druhý pododsek rokovacieho poriadku stanovuje: "Vyjadrenie vedlajsieho úcastníka musí obsahovat: a) návrhy na úplnú alebo ciastocnú podporu alebo úplné ci ciastocné zamietnutie návrhov niektorého z úcastníkov konania; b) dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka; c) prípadne oznacenie dôkazov, ktoré navrhuje vykonat." 94 Podla ustálenej judikatúry týkajúcej sa návrhu na zacatie konania, analogicky uplatnitelnej aj na vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autónoma della Sardegna/Komisia, [18]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 186), strucný opis zalobných dôvodov musí byt dostatocne jasný a presný, aby umoznil zalovanému pripravit si svoju obranu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií (pozri rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [19]T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 55 a tam citovanú judikatúru). 95 Okrem toho na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby zaloba bola prijatelná, potrebné, aby z jej samotného textu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to prinajmensom strucne, ale súdrzným a pochopitelným spôsobom (pozri rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 56 a tam citovanú judikatúru). Aj ked v tejto súvislosti obsah zaloby môze byt podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky listín, ktoré sú k nej prilozené, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci aj tvoriace jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré sa podla vyssie uvedených ustanovení musia nachádzat v zalobe (uznesenie Súdu prvého stupna z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [20]T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49). Okrem toho Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze prílohy majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu (pozri rozsudky Súdu prvého stupna Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 57, a z 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, [21]T-167/04, Zb. s. II-2379, bod 40 a tam citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 97 az 99). 96 V prejednávanej veci Confebask vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania vo veciach T-227/01 az T-229/01 uviedol, ze vstúpil do konania na podporu návrhov zalobcov v kazdej z týchto vecí. Pozaduje zrusenie napadnutých rozhodnutí a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. Povazuje za vhodné "aby Súd prvého stupna usetril cas a prostriedky vynalozené na preklad", odkázat na zaloby, ktoré podal postupne vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, prilozené v prílohe k jeho vyjadreniam vedlajsieho úcastníka konania. V uvedených zalobách Confebask okrem iného predlozil svoje pripomienky týkajúce sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. 97 Treba teda konstatovat, ze z vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania nevyplýva ani strucne, ani v základných crtách, okrem tvrdenia týkajúceho sa legitímnej dôvery, ziadna podstatná skutková ci právna okolnost. 98 Okrem toho, hoci veci T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 boli spojené 13. júla 2006, teda po vstupe Confebasku do konania, nic to nemení na skutocnosti, ze majú samostatnú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 66, a rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 71). 99 Napokon Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco, t. j. zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 a Cámara Oficial de Comercio e Industria de Álava, la Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya a Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa (dalej len spolocne, "Cámaras Oficiales de Comercio e Industria"), t. j. vedlajsí úcastníci konania vo veciach T-227/01 az T-229/01, nie sú úcastníkmi konania vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, na ktoré odkazuje Confebask. Identita úcastníkov konania je vsak základnou podmienkou prípustnosti zalobných dôvodov, ktoré boli údajne vznesené prostredníctvom odkazu na písomnosti v inej veci (rozsudok Honeywell/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 67). 100 Za týchto okolností vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci aj pripojené k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podla clánku 116 ods. 4 druhého pododseku písm. b) rokovacieho poriadku tvoria nálezitosti zaloby. 101 Z uvedeného vyplýva, ze vyjadrenie Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania je neprípustné v rozsahu, v akom odkazuje na zaloby vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 a je prípustné v rozsahu, v akom uvádza porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. Nie je teda potrebné rozhodnút o subsidiárne uvedenom tvrdení Komisie, podla ktorého sú neprípustné viaceré zalobné dôvody Confebasku, kedze menia rámec sporu stanovený zalobami. B -- O prípustnosti aktívnej legitimácie Confebasku na podanie zaloby o neplatnost vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 1. Tvrdenia úcastníkov konania 102 Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja bez toho, aby formálne vzniesli námietku neprípustnosti podla clánku 114 rokovacieho poriadku, tvrdia, ze zaloby podané Confebaskom sú neprípustné. Podla ich názoru podnik nemôze podat zalobu o neplatnost rozhodnutia o nezlucitelnosti schémy pomoci, ktorej príjemcovia nie sú urcení individuálne, ale len vseobecne a abstraktne. V dôsledku toho sa Confebask nemôze odvolávat na aktívnu legitimáciu vyplývajúcu z toho, ze ním zastupované podniky sú priamo a osobne dotknuté napadnutými aktmi. Navyse Confebask neuviedol nijaký vlastný záujem. Napokon vstup Confebasku ako vedlajsieho úcastníka do konania vo veciach T-227/01 az T-229/01 by splnalo dôvod hospodárnosti konania, ktorý odôvodnuje uznanie oprávnenia zdruzení podat zalobu o neplatnost. 103 Confebask sa naopak domnieva, ze má aktívnu legitimáciu. Uvádza totiz, ze zastupuje záujmy podnikov, ktoré by mali samy aktívnu legitimáciu, kedze sú danovníkmi podliehajúcimi dotknutým danovým systémom a môzu byt vyzvaní na vrátenie poskytnutej pomoci. 104 V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna Confebask najskôr uviedol, ze nemá informácie o tom, ci niektorí z jeho clenov boli skutocnými príjemcami dotknutých opatrení. Zdôraznil vsak, ze z pohladu spanielskych správnych orgánov predstavuje jediného mozného zástupcu baskických podnikatelov, ktorých zastupuje a ktorým sú sporné normy urcené. V kazdom prípade o jeho aktívnej legitimácii nemôze byt nijaká pochybnost, kedze sa navyse aktívne zúcastnil celého konania od jeho zacatia Komisiou. 105 Po pojednávaní a na výzvu predlozenú Súdom prvého stupna tretí krát, co viedlo k predlzeniu ústnej casti konania, Confebask predlozil potvrdenia od generálnych riaditelov financií (Director General de Hacienda) kazdého z troch Territorios Históricos, ktorí potvrdili, ze urcité podniky, o ktorých sa tiez tvrdí, ze boli clenmi Confebasku v case podania zalôb vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, boli dotknutí kazdým z napadnutých rozhodnutí a predovsetkým príkazom na vymáhanie dotknutých danových úlav (pozri bod 80 vyssie). 106 Komisia sa vo svojich pripomienkach týkajúcich sa dokumentov dorucených Confebaskom po pojednávaní domnieva, ze ten nepredlozil ziadny dôkaz o tom, ze sa na dotknutých príjemcov vztahoval príkaz na vymáhanie. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 107 Co sa v prejednávanom prípade týka zaloby o neplatnost podanej zdruzením, treba pripomenút, ze podla judikatúry obrana vseobecných záujmov nestací na preukázanie prípustnosti takej zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. decembra 1962, Confédération nationale des producteurs de fruits et légumes a i./Rada, 16/62 a 17/62, Zb. s. 901, 919 a 920, a z 10. júla 1986, DEFI/Komisia, 282/85, Zb. s. 2469, body 16 az 18). 108 Zdruzenie, akým je Confebask, ktoré je poverené ochranou záujmov baskických podnikov, je v zásade oprávnené podat zalobu o neplatnost proti konecnému rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci len vtedy, ak podniky, ktoré zastupuje, alebo niektoré z nich majú samostatne aktívnu legitimáciu, alebo ak toto zdruzenie môze uplatnovat vlastný záujem (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 56 a tam citovanú judikatúru). 109 Práve z hladiska týchto zásad treba posúdit, ci má Confebask v tejto veci aktívnu legitimáciu. 110 Co sa týka otázky, ci clenovia Confebasku alebo clenovia jeho clenov majú samostatne aktívnu legitimáciu konat proti napadnutým rozhodnutiam, je potrebné preskúmat, ci sú osobne a priamo dotknutí napadnutými rozhodnutiami v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 111 Fyzická alebo právnická osoba sa môze povazovat za osobne dotknutú len vtedy, ak sa jej sporný akt dotýka na základe urcitých vlastností, ktoré sú pre nu osobitné, alebo na základe skutkovej situácie, ktorá ju charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt urcený (pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36 a tam citovanú judikatúru). 112 V tejto súvislosti nemozno potenciálnych príjemcov schémy pomoci povazovat iba z dôvodu tohto postavenia za priamo dotknutých rozhodnutím Komisie konstatujúcim nezlucitelnost tejto schémy so spolocným trhom (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 10. marca 2005, Gruppo ormeggiatori del porto di Venezia a i./Komisia, [22]T-228/00, T-229/00, T-242/00, T-243/00, T-245/00 az T-248/00, T-250/00, T-252/00, T-256/00 az T-259/00, T-265/00, T-267/00, T-268/00, T-271/00, T-274/00 az T-276/00, T-281/00, T-287/00 a T-296/00, Zb. s. II-787, bod 34 a tam citovanú judikatúru). 113 V odlisnej situácii sa vsak nachádza podnik, ktorý je predmetným rozhodnutím dotknutý nielen ako podnik, ktorý je potenciálnym príjemcom spornej schémy pomoci, ale aj ako skutocný príjemca individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy, ktorej vymáhanie nariadila Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 34, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, body 38 a 39). 114 V prejednávanej veci vsak vyplýva z dokumentov predlozených Confebaskom po pojednávaní, ze niektoré podniky, ktoré sú jeho clenmi, boli v case podania zalôb vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 dotknuté danými danovými opatreniami v kazdom z napadnutých rozhodnutí ako skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe dotknutých danových schém, ktorej vymáhanie nariadila Komisia. Potvrdenia od generálnych riaditelov financií kazdého z týchto Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa totiz spomínajú podniky, ktoré boli príjemcami dotknutých danových úlav vo výske 45% a potvrdili, ze boli dotknuté napadnutými rozhodnutiami. 115 Takze tieto podniky treba povazovat za individuálne dotknuté napadnutými rozhodnutiami. V tejto súvislosti, kedze súd Spolocenstva môze kedykolvek ex offo skúmat podmienky prípustnosti zaloby, nic nebráni tomu, aby zohladnil doplnujúce údaje, ktoré v tom prípade boli uvedené v rámci ústnej casti konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 50). 116 Co sa týka podmienky priamej dotknutosti, podla napadnutých rozhodnutí musí Spanielske královstvo podniknút vsetky potrebné opatrenia, aby vymohlo dotknutú pomoc od príjemcov. Takze podniky, ktorým bola poskytnutá, je potrebné povazovat za priamo dotknuté týmito rozhodnutiami (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 36; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. septembra 2007, Salvat pčre & fils a i./Komisia, [23]T-136/05, Zb. s. II-4063, bod 75). 117 Z toho vyplýva, ze tieto podniky, clenovia Confebasku, by mali samostatne aktívnu legitimáciu. 118 Kedze Confebask zastupuje podniky, z ktorých aspon niektoré majú samostatne aktívnu legitimáciu, má aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti napadnutým rozhodnutiam. II -- O dôvodnosti zalôb 119 Treba preskúmat zalobné dôvody zalozené na neexistencii státnej pomoci, zlucitelnosti dotknutých schém so spolocným trhom, zneuzití právomoci Komisiou a existujúcej povahe dotknutej pomoci, ktoré tvrdí Confebask, zalobca vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, pred preskúmaním zalobného dôvodu zalozenom na procesnej vade a porusení zásad právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania, predlozené tak vo veciach T-227/01 az T-229/01, ako aj vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, a potom zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality, ktoré predlozili zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01. A -- O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 120 V zalobách vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 Confebask po prvé uvádza skutocnost, ze dotknuté danové úlavy nespôsobili nijaké znízenie danových príjmov. Po druhé tvrdí, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze by dotknuté opatrenia ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi a spôsobili skreslenie hospodárskej sútaze. Po tretie spochybnuje osobitnú povahu dotknutých danových opatrení. Po stvrté uvádza skutocnost, ze povaha a struktúra danového systému odôvodnujú dotknuté danové úlavy. Napokon po piate predkladá výhradu zalozenú na neuplatnitelnosti clánku 87 ES v prejednávanej veci. 1. O prvej casti zalozenej na neznízení danových príjmov a) Tvrdenia úcastníkov konania 121 Confebask uvádza, ze tvrdenie Komisie v napadnutých rozhodnutiach, ze dotknuté danové úlavy spôsobia znízenie danových príjmov, predpokladá existenciu vseobecnej sadzby dane, vzhladom na ktorú kazdé danové zvýhodnenie spôsobí stratu príjmov, a teda je státnou pomocou. Confebask vsak tvrdí, ze taká sadzba neexistuje, a zdôraznuje, ze vo vsetkých právnych úpravách clenských státov sa nachádzajú urcité výnimky. Navyse cielom napadnutých Normas Forales bolo podporovat investovanie. Vytvárajú takto zisk, pretoze aj samotné tieto investície budú zdanené. 122 Komisia spochybnuje dôvodnost tejto argumentácie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 123 Podla clánku 87 ods. 1 ES pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 124 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pojem pomoc sa vztahuje nielen na kladné plnenia, akými sú dotácie, ale tiez na zásahy, ktoré v rozlicných formách zmiernujú náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku a ktoré tak, aj ked nie sú dotáciou v pravom zmysle slova, majú rovnaký charakter a rovnaké úcinky (rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15). 125 Pritom opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré síce nezahrna prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcov do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danových subjektov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [24]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14). 126 V prejednávanej veci stací uviest, ze dotknutá danová úlava vo výske 45% zabezpecí prijímajúcim podnikom znízenie ich danového zatazenia o 45% z investovanej sumy, ako to správne uviedla Komisia v napadnutých rozhodnutiach (bod 54 rozhodnutia 2002/820; bod 62 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). V prípade neexistencie tejto danovej úlavy by totiz podnik musel zaplatit celkovú konecnú sumu splatnej dane. Podnik, ktorý bol príjemcom tejto danovej úlavy, sa teda dostáva do výhodnejsej financnej situácie, ako je situácia iných danových subjektov. 127 V rozpore s tým, co tvrdí Confebask, sa Komisia teda správne domnievala, ze dotknuté danové úlavy spôsobujú stratu danových príjmov. 128 V tejto súvislosti tvrdenie Confebasku, ze Komisia zalozila svoje úvahy na vseobecnej sadzbe dane, nie je nijako podopreté. Z napadnutých rozhodnutí naopak vyplýva, ze Komisia odkazovala na beznú výsku dane vyplývajúcu z dotknutého danového systému (bod 56 rozhodnutia 2002/820; bod 64 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 129 Okrem toho okolnost, ze danové predpisy clenských státov obsahujú mnozstvo výnimiek, nemení nic na povahe dotknutých opatrení z hladiska pravidiel v oblasti státnej pomoci. 130 Napokon, co sa týka tvrdenia, ze dotknuté danové úlavy boli zamerané na podporu investovania s cielom vytvorit budúce príjmy, stací pripomenút, ze ciel sledovaný opatrením mu nemôze umoznit vyhnút sa kvalifikovaniu ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [25]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 63). Toto tvrdenie sa navyse zdá byt tazko zlucitelné s poskytnutím danových úlav (rozsudky Ramondín, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 62, a Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 64). 131 Prvú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na neznízení danových príjmov je teda potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 2. O druhej casti zalozenej na nenarusení hospodárskej sútaze a neovplyvnovania obchodu v rámci Spolocenstva, ako aj nedostatku odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania 132 Confebask v prvom rade tvrdí, ze odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je vzhladom na clánok 253 ES nedostatocné, co sa týka vplyvu na obchod a hospodársku sútaz, a odvoláva sa najmä na rozsudok Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie (bod 66). Váznost dôsledkov, ktoré spôsobia napadnuté rozhodnutia, vyzaduje velmi presné odôvodnenie. Podla Confebasku sa Komisia nesprávne domnieva, ze danové úlavy ovplyvnia obchod z toho dôvodu, ze sa ich príjemcovia môzu zúcastnovat na obchode v rámci Spolocenstva, pricom vsak v tejto súvislosti neuviedla nijaké spresnenie. Predlozila len vseobecné údaje týkajúce sa vývozu a vonkajsej závislosti baskického hospodárstva bez toho, aby predlozila stúdiu trhu vztahujúcu sa na sektor hospodárstva, ktorý bol znevýhodnený. 133 Po druhé Confebask v kazdom prípade spochybnuje dôvodnost posúdenia Komisie o ovplyvnovaní obchodu. Tvrdí, ze ak celkové danové zatazenie môze prípadne ovplyvnit stratégiu podnikov, to nie je v prípade jednoduchého podrázdenia docasnej povahy, ktoré nepredstavuje rozhodujúci faktor v konkurencieschopnosti podnikov. Systematicky sa domnievat, ze sa podniky ci sektory, ktorým boli poskytnuté akékolvek danové zvýhodnenia, nachádzajú v lepsích podmienkach hospodárskej sútaze, by teda bola neobhájitelná. Okrem toho, podla urcitých stúdií malo danové podnecovanie prijaté baskickými orgánmi len obmedzený vplyv. Tieto stúdie okrem toho preukazovali, ze danové zatazenie v Baskicku bolo vyssie ako v celom Spanielskom královstve. V dôsledku toho neboli kritizované danové úlavy samy osebe takej povahy, ze by mohli ovplyvnit obchod v rámci Spolocenstva. Navyse danové zatazenie nie je jediným prvkom ovplyvnujúcim hospodárske správanie sa podnikov. Treba tiez zohladnit také okolnosti, ako je právna úprava v oblasti obchodno-právnych vztahov, pracovno-právnych vztahov ci sociálneho poistenia. Tieto ustanovenia mali ovela väcsí vplyv ako ten, ktorý Komisia prisudzuje sporným danovým úlavám, a Komisia nepreukázala, cím sa dotknuté ustanovenia odlisujú od ostatných existujúcich rozdielov v danových právnych úpravách clenských státov. 134 Komisia spochybnuje dôvodnost tejto argumentácie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 135 Podla clánku 87 ods. 1 ES je nezlucitelná so spolocným trhom len státna pomoc, ktorá "ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi" a ktorá "narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze". 136 Co sa týka povinnosti odôvodnenia rozhodnutí Komisie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka uvedenia dôvodov musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovaný v bode 113 vyssie, bod 65). 137 V prejednávanej veci z bodu 57 rozhodnutia 2002/820 a z bodu 65 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894 vyplýva, ze Komisia zalozila svoje rozhodnutie na správach uverejnených Statistickým úradom baskickej vlády a konstatovala, ze "baskická ekonomika [bola] smerom von velmi otvorenou ekonomikou s významnou orientáciou na vývoz svojej výroby" a ze "z týchto znakov baskickej ekonomiky vyplýva[lo], ze prijímajúce podniky vykoná[vali] hospodárske cinnosti, ktoré mohli byt predmetom obchodu medzi clenskými státmi". Dospela k záveru, ze za týchto okolností dotknuté pomoci posilnovali postavenie prijímajúcich podnikov v porovnaní s ostatnými konkurencnými podnikmi v obchode v rámci Spolocenstva, a tento obchod bol teda ovplyvnený. Dodala, ze "prijímajúce podniky [dosiahli] zvýsenú rentabilitu z dôvodu zvýsenia svojho cistého zisku (zisku po zdanení)" a ze "takto [mohli] konkurovat podnikom, ktorým [nebola] poskytnutá danová úlava vo výske 45%, bud z dôvodu, ze [neinvestovali], alebo ze ich investície [nedosiahli] minimálnu výsku 2,5 miliardy ESP po zavedení dotknutej danovej úlavy vo výske 45%". 138 Z tohto odôvodnenia jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie týkajúce sa vplyvu danových úlav na obchod medzi clenskými státmi a na hospodársku sútaz. Umoznuje dotknutým osobám pochopit dôvody prijatých opatrení a Súdu prvého stupna vykonat preskúmanie. 139 Napadnuté rozhodnutia sa v tejto súvislosti odlisujú od toho, ktoré Súdny dvor zrusil vo svojom rozsudku Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, uz citovanom v bode 113 vyssie, na ktorý sa Confebask odvoláva. Ako bolo totiz uvedené v bode 67 tohto rozsudku, Komisia sa pri rozhodnutí o narusení hospodárskej sútaze uspokojila s jednoduchým tvrdením, ze pomoc je selektívna a urcená výhradne sektoru lodnej dopravy na Sardínii (Taliansko). Z uvedeného vsak vyplýva, ze to tak nebolo v prípade napadnutých rozhodnutí. 140 Okrem toho nie je mozné Komisii vytýkat, ze nepredlozila stúdiu vztahujúcu sa na sektor hospodárstva, ktorý utrpel ujmu, lebo dotknuté danové pravidlá sú medzisektorovej povahy, a okrem toho spanielske orgány nevyhoveli ziadosti o informácie uvedenej v rozhodnutiach o zacatí konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré viedli k napadnutému rozhodnutiu. 141 Takze s ohladom na okolnosti v prejednávanej veci je potrebné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutia treba povazovat za uvádzajúce dostatocné dôvody, na základe ktorých sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnujú obchod v rámci Spolocenstva. Napadnuté rozhodnutia preto vyhovujú v tejto súvislosti poziadavkám clánku 253 ES. 142 Pokial ide o dôvodnost posúdenia Komisie, treba pripomenút, ze ak financná pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych prostriedkov posilnuje postavenie jedného podniku voci ostatným podnikom konkurujúcim v rámci obchodu v Spolocenstve, treba na tento obchod hladiet ako na ovplyvnený pomocou, hoci sa samotný prijímajúci podnik na vývoze nezúcastnuje (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [26]C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 47, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. novembra 2006, Ter Lembeek/Komisia, T-217/02, Zb. s. II-4483, bod 181 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho Komisia nie je povinná preukázat skutocný dosah tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci dané opatrenie môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44). 143 Navyse v prípade schémy pomoci sa môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných znakov dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná osobitne skúmat kazdý jednotlivý prípad uplatnenia (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 91; pozri v tomto zmysle rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 68). V prípade, ako je ten v prejednávanej veci, ked dotknuté danové schémy neboli oznámené, nie je nevyhnutné, aby odôvodnenie rozhodnutí Komisie obsahovalo aktuálne posúdenie úcinkov schém na hospodársku sútaz a na obchod medzi clenskými státmi (rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 48). 144 V prejednávanej veci, pokial ide o podmienku týkajúcu sa ovplyvnovania obchodu, ako to Komisia zdôraznila v napadnutých rozhodnutiach (bod 57 rozhodnutia 2002/820; bod 65 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), zo znakov baskického hospodárstva vyplýva, ze prijímajúce podniky vykonávajú hospodárske cinnosti, ktoré môzu byt predmetom obchodu medzi clenskými státmi. 145 Za týchto okolností môze byt obchod medzi clenskými státmi ovplyvnený dotknutými danovými výhodami. 146 Navyse, co sa týka podmienky vztahujúcej sa na narusenie hospodárskej sútaze, danové úlavy tým, ze ciastocne odbremenia prijímajúce podniky od nákladov, zlepsia konkurencné postavenie týchto podnikov v porovnaní s konkurencnými podnikmi, ktoré neboli príjemcami uvedených zvýhodnení. Z uvedeného teda vyplýva narusenie hospodárskej sútaze alebo prinajmensom hrozba takého narusenia. 147 Preto Komisia správne v prejednávanej veci rozhodla, ze danové úlavy mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. 148 Tento záver nie je mozné spochybnit tým, ze uvedené danové výhody majú docasnú povahu, ze ich vplyv je obmedzený a nie je rozhodujúci, alebo ze nie sú jediným faktorom, ktorý treba zohladnit. Judikatúra totiz nevyzaduje, aby narusenie hospodárskej sútaze alebo hrozba takého narusenia a ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva bolo citelné ci podstatné (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, ESTM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 94). 149 Taktiez v prípade neexistencie harmonizácie na úrovni Spolocenstva nie je tvrdenie zalozené na rozdieloch v danových právnych úpravách clenských státov relevantné z pohladu oznacenia státnej pomoci. 150 Z uvedeného vyplýva, ze druhú cast tohto zalobného dôvodu zalozenú na nenarusení hospodárskej sútaze a neovplyvnovaní obchodu v rámci Spolocenstva, ako aj v tejto súvislosti nedostatku odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je teda potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 3. O tretej casti zalozenej na vseobecnej povahe danových opatrení a) Tvrdenia úcastníkov konania 151 Confebask namieta voci posúdeniu Komisie, podla ktorého by dotknuté ustanovenia priznávali selektívnu výhodu. Tvrdí, ze ide o danovú právnu úpravu vseobecnej povahy a ze vsetky subjekty môzu byt jej prijímatelmi. Dotknuté Normas Forales tiez neobsahovali nijakú osobitost vlastnú pre danú oblast, lebo sa uplatnovali na vsetky podniky nachádzajúce sa v územnom obvode Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa a snazili sa len o zvýhodnovanie velkých investícií. V tejto súvislosti sa Confebask domnieva, ze Komisia sa ukázala ako nedôsledná, ked v napadnutých rozhodnutiach neprihliadla na okolnost zalozenú na oblastnej osobitosti opatrenia, aj ked ju spomenula v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 152 Confebask tvrdí, ze kritérium minimálnej výsky investícií, ktoré v tejto veci pouzíva Komisia, nezodpovedá predtým uplatnovaným kritériám a nie je uvedené v oznámení o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998 (pozri bod 7 vyssie), podla ktorého sa navyse danové opatrenia nemajú povazovat za státnu pomoc len preto, ze niektoré podniky alebo niektoré sektory z neho tazia menej ako iné (oznámenie o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998, bod 14). 153 Confebask sa tiez odvoláva na XXVIII. Správu o politike hospodárskej sútaze (bod 207), prijatú Komisiou, podla ktorej treba rozlisovat, co sa týka danových opatrení, "prípad, v ktorom sú príjemcovia urcitými podnikmi alebo výrobcami... od prípadu, v ktorom dotknuté opatrenia majú medzisektorové úcinky a snazia sa o podporu celého hospodárstva; v tejto druhej situácii konkrétne opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES], ale opatrenie vseobecnej povahy". 154 Dodáva, ze danové rezimy casto obsahujú kvantitatívne kritériá a prihliadnutie na také kritérium pre rozhodnutie o selektívnosti danového opatrenia by znamenalo, ze by prakticky vsetky danové ustanovenia clenských státov museli byt podrobené preskúmaniu z pohladu, ci nejde o státnu pomoc. Také preskúmanie by podla neho islo nad mieru toho, co stanovuje Zmluva. 155 Confebask okrem toho tvrdí, ze dotknuté opatrenia nie sú vseobecnými opatreniami, kedze Diputaciones Forales nemali nijakú diskrecnú právomoc. Uvádza, ze danové úlavy boli poskytované automaticky a orgány len overovali, ci danovníci splnajú vyzadované podmienky na ich poskytnutie. Dodáva, ze spanielsky právny poriadok zakazuje svojvôlu v správnom konaní. Okrem toho Confebask tvrdí, ze stanovením toho, ze orgány rozhodnú o výske pomoci rozhodnutím, ktoré urcí lehoty a podmienky vztahujúce sa na danovú úlavu, dotknuté ustanovenia zavádzajú "mechanizmus správy", ktorý umoznuje overit, ci vyzadované podmienky sú splnené bez toho, aby sa Diputaciones poskytla miera volnej úvahy. 156 Confebask napokon uvádza, ze pravidlo vseobecnej povahy zavádza státnu pomoc, len ak vytvára "urcitý 'normatívny rámec, ktorý umoznuje priznat [túto pomoc]... bez dalsích formalít`; t. j. nie je ponechaný nijaký priestor pre volnú úvahu". Naopak, ak by bolo potrebné rozhodnút, ako to vo svojom názore naznacila Komisia, ze sporné Normas Forales boli len splnomocnujúce opatrenia, nemohli predstavovat státnu pomoc. Napadnuté rozhodnutia by tak v kazdom prípade boli "zbavené svojho obsahu". 157 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, tieto tvrdenia spochybnuje. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 158 Treba pripomenút, ze specifickost státneho opatrenia, t. j. jeho selektívna povaha, predstavuje jednu z vlastností pojmu státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti treba preskúmat, ci dotknuté opatrenie spôsobí alebo nespôsobí zvýhodnenie výlucne v prospech niektorých podnikov alebo niektorých hospodárskych odvetví (rozsudok ESTM/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 39; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 26). 159 V prejednávanej veci Komisia v napadnutých rozhodnutiach rozhodla o selektívnej povahe dotknutých ustanovení na základe minimálnej výsky investícií (2,5 miliardy ESP), co obmedzuje pouzitie danovej úlavy len pre podniky, ktoré môzu vykonat také investície, a subsidiárne na diskrecnej právomoci danových orgánov (body 60 a 61 rozhodnutia 2002/820; body 68 a 69 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894; pozri bod 28 vyssie). 160 V prvom rade sa treba domnievat, ze Confebask sa nemôze odvolávat na nedôslednost v napadnutých rozhodnutiach z toho dôvodu, ze Komisia neprihliadla na okolnost zalozenú na oblastnej osobitosti dotknutých opatrení, ktoré údajne spomenula v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, aby tak dospela k záveru o ich selektívnej povahe. Tieto rozhodnutia nie sú totiz zalozené na regionálnej osobitnosti dotknutých schém, takze uvedené tvrdenie sa zakladá na nesprávnom pochopení týchto rozhodnutí (pozri bod 22 vyssie, a rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, body 19, 20 a 56). 161 Okrem toho z napadnutých rozhodnutí vyplýva (bod 60 rozhodnutia 2002/820; bod 68 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), ze len podnikom, ktoré realizujú investície presahujúce hranicu 2,5 miliardy spanielskych pesiet (ESP) (15025303 eur), a to po 1. januári 1995 (rozhodnutie 2002/820) a po 1. januári 1997 (rozhodnutia 2003/27 a 2002/894), môze byt poskytnutá danová úlava vo výske 45%. Vsetkým ostatným podnikom, ktoré, hoci investujú, ale nie v dostatocnej výske, nemôze byt poskytnutá dotknutá výhoda. 162 Treba konstatovat, ze obmedzením pouzitia danovej úlavy na nový hmotný investicný majetok vo výske viac ako 2,5 miliardy ESP baskické orgány vyhradili dotknutú danovú výhodu len pre podniky, ktoré majú velké financné zdroje. Komisia teda mohla správne rozhodnút, ze danové úlavy stanovené v dotknutých Normas Forales sa mali uplatnovat selektívnym spôsobom na "urcitých podnikatelov" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 157, a Ramondín, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 39). 163 Navyse skutocnost, ze danové rezimy casto obsahujú mnozstevné kritériá, neumoznuje dospiet k záveru, ze by dotknuté ustanovenia v prejednávanej veci, ktoré zavádzajú danovú výhodu zvýhodnujúcu podniky s velkými financnými zdrojmi, umoznovali neuplatnit clánok 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Ramondín, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 40). 164 Na základe tvrdení zalozených na oznámení o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998 nie je mozné dospiet k záveru o vseobecnej povahe dotknutých ustanovení. Toto oznámenie totiz stanovuje, ze vseobecné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc, hoci niektoré podniky alebo niektoré sektory sú zvýhodnené viac ako iné. V prejednávanej veci vsak dotknuté opatrenia nie sú vseobecné, kedze, ako uz bolo uvedené vyssie (pozri bod 162 vyssie), môzu ho vyuzit len niektoré podniky. 165 Okrem toho, schémy dotknuté v tejto veci, hoci majú medzisektorovú povahu, vyhradzujú výhody len niektorým podnikom podliehajúcim baskickým danovým rezimom. Nie je mozné ich teda povazovat za podporujúce celé hospodárstvo, v tom zmysle, ako má na mysli Komisia vo svojej XXVIII. Správe o politike hospodárskej sútaze, na ktorú sa odvoláva Confebask (pozri bod 153 vyssie), a teda je potrebné ich oznacit za selektívne opatrenia. 166 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dotknuté danové úlavy predstavujú selektívnu výhodu "v prospech niektorých podnikatelov" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 167 Len samo toto konstatovanie stací na stanovenie toho, ze dotknuté danové úlavy splnajú podmienku osobitnosti, ktorá predstavuje jednu z crt pojmu státna pomoc. Takze uz nie je potrebné skúmat, ci selektívna povaha dotknutých opatrení tiez vyplýva alebo nevyplýva z diskrecnej právomoci správnych orgánov pri uplatnovaní týchto opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [27]C-501/00, Zb. s. I-6717, body 120 a 121, a rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 160), a to o to viac, ze kritérium existencie alebo neexistencie diskrecnej právomoci správnych orgánov je v prejednávanej veci pouzité Komisiou len subsidiárne (bod 61 rozhodnutia 2002/820; bod 69 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 168 V kazdom prípade, co sa týka existencie alebo neexistencie diskrecnej povahy právomocí Diputaciones Forales v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze tvrdenia Confebasku boli uz v tejto súvislosti zamietnuté Súdom prvého stupna, pokial ide o danovú úlavu vo výske 45%, ktorú upravovalo sieste dodatkové ustanovenie Normy Foral c. 22/1994 Álava, dotknutá v rozsudkoch Demesa, uz citovanom v bode 43 vyssie (body 150 az 154), a Ramondín, uz citovanom v bode 43 vyssie (body 32 az 35). Súd prvého stupna sa teda domnieval, ze tieto ustanovenia priznávali správnemu orgánu diskrecnú právomoc, ktorá mu umoznovala najmä upravit výsku alebo podmienky priznania dotknutých danových výhod v závislosti od vlastností investicných projektov, ktoré mu boli predlozené na posúdenie. 169 Co sa týka zmien, ktoré zaviedlo sieste dodatkové ustanovenie Normy Foral c. 22/1994 Álava, o ktorú islo v rozsudkoch Demesa a Ramondín, uz citovaných v bode 43 vyssie, pre roky 1998 a 1999 (pozri bod 13 vyssie), tieto zmeny zaviedli pojem "investicný proces", v rámci ktorého je mozné do investicného konania zapocítat tie investície, "ktoré boli poskytnuté pocas prípravy projektu investícií a ktoré tým, ze predstavujú základ investícií, majú potrebnú a priamu spojitost s uvedeným konaním". Treba vsak konstatovat, ze tieto pojmy nie sú definované, takze v tejto súvislosti si správny orgán ponecháva diskrecnú právomoc. 170 Co sa týka danových úlav uplatnitelných v Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa, z dotknutých ustanovení vyplýva (pozri bod 15 vyssie), ze Diputaciones Forales mali diskrecnú právomoc, najmä co sa týka rozsahu, v akom je uplatnitelná danová úlava vo výske 45%, dlzky investicného procesu a rozsahu investicného procesu, na ktorý je mozné poskytnút danové úlavy. Okrem toho, ako uviedla Komisia bez toho, aby spochybnila svoje návrhy (bod 69 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), pojmy "investicný proces" a "prípravná fáza investovania" nie sú definované, takze sa mohla správne domnievat, ze samosprávne orgány majú v danej oblasti mieru volnej úvahy. 171 Ako to napokon Komisia zdôraznila vo svojich písomnostiach, na to, aby sa opatrenie nepovazovalo za vseobecné, nie je potrebné preverit, ci správanie sa správneho orgánu má svojvolný charakter. Stací preukázat, tak ako to bolo urobené v tomto prípade, ze uvedená státna správa má diskrecnú právomoc (rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 154). 172 Co sa napokon týka tvrdenia, ze ak sa pripustí, ze správny orgán má diskrecnú právomoc, tak dotknuté opatrenia je potrebné povazovat len za splnomocnenia, ktoré nemusia byt oznámené, treba ho tiez zamietnut. Napokon sporné ustanovenia presne stanovujú podmienky na priznanie danových úlav, a teda ich Komisia správna posúdila ako schémy pomoci, ktoré musia byt oznámené. 173 Z uvedeného vyplýva, ze dotknuté opatrenia predstavujú selektívne opatrenia. 4. O stvrtej casti zalozenej na odôvodnení danových opatrení povahou a vseobecnou struktúrou danového systému a) Tvrdenia úcastníkov konania 174 Confebask tvrdí, ze Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa prijali samostatne svoje danové systémy podla hospodárskej politiky prijatej demokraticky zvolenými zastupitelskými orgánmi. Dotknuté danové opatrenia teda predstavujú nástroj danovej politiky a hospodárskej organizácie vyplývajúcej z politických a hospodárskych rozhodnutí státu, ktoré nemôzu byt predmetom preskúmania na úrovni Spolocenstva. 175 Okrem toho Confebask tvrdí, ze sporné danové ustanovenia majú objektívnu a horizontálnu povahu a sú prospesné pre rozvoj zamestnanosti a investovanie, pricom sú úplne v súlade s povahou a struktúrou dotknutých danových systémov. 176 Napokon stanovenie danových výhod na základe urcitej minimálnej výsky investícií zodpovedá cielu dotknutých ustanovení. Tento ciel spocíva v získaní danových príjmov z cinností podnikov, pricom dbá na podporovanie ich rozvoja, aby bola zabezpecená ich príspevková schopnost. Z tohto pohladu bolo logické, ze napadnuté danové opatrenia nepovazujú rovnako malé investície ako velké investície. 177 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, spochybnuje tieto tvrdenia ako nedôvodné. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Na úvod treba uviest, ze skutocnost, ze Territorios Históricos majú danovú autonómiu, ktorá je zakotvená a chránená spanielskou ústavou, ich neoslobodzuje od povinnosti dodrziavat ustanovenia Zmluvy v oblasti státnej pomoci. V tejto súvislosti clánok 87 ods. 1 ES tým, ze spomína pomoc poskytnutú "státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov", sa vztahuje na kazdú financnú pomoc z verejných zdrojov. Z toho vyplýva, ze opatrenia prijaté vnútrostátnymi územnými celkami (decentralizovanými, federatívnymi, regionálnymi alebo inými) clenských státov, bez ohladu na ich právne postavenie ci oznacenie, spadajú rovnako ako opatrenia prijaté federálnou ci ústrednou vládou do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, ak sú splnené podmienky tohto ustanovenia (rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 17, a rozsudok Ramondín, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 57). 179 Treba pripomenút, ze odôvodnenie dotknutých opatrení "povahou alebo struktúrou systému" odkazuje na koherenciu konkrétneho danového opatrenia s vnútornou logikou danového systému vo vseobecnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 39). Na konkrétne danové opatrenie, ktoré je odôvodnené vnútornou logikou danového systému -- akým je progresívne danové zatazenie, ktoré je odôvodnené logikou prerozdelovania dane -- sa tak clánok 87 ods. 1 ES nevztahuje (rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 164). 180 V prejednávanej veci Confebask tvrdí, ze dotknuté danové opatrenia sa zakladajú na objektívnych kritériách a majú horizontálnu povahu. Ako vsak uz bolo uvedené vyssie (pozri body 158 az 166 vyssie), dotknuté opatrenia sú aj tak selektívne a na základe týchto tvrdení sa nie je mozné domnievat, ze predstavujú opatrenia odôvodnené vnútornou logikou dotknutého danového systému. 181 Confebask dalej tvrdí, ze stanovenie minimálnej výsky investícií zodpovedá cielu dotknutých ustanovení, t. j. podpore investovania na troch Territorios Históricos a zachovaniu schopnosti podnikov platit dane. 182 Skutocnost, ze poskytovanie pomoci bolo vyhradené obmedzenej skupine podnikov, vsak nepreukazuje vseobecný zámer podpory investovania. 183 Navyse takto sa Confebask uspokojil s odkazom na vseobecné ciele hospodárskej politiky, ktoré nesúvisia s dotknutým danovým systémom. 184 Ciel sledovaný dotknutými opatreniami vsak neumoznuje to, aby neboli kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak by totiz toto tvrdenie platilo, orgánom verejnej moci by stacilo odvolat sa na legitimitu cielov sledovaných prostredníctvom prijatia opatrenia pomoci, aby mohlo byt povazované za vseobecné opatrenie, na ktoré sa neuplatní clánok 87 ods. 1 ES. Toto ustanovenie vsak nerozlisuje podla dôvodov ci cielov opatrení státu, ale ich definuje v závislosti od ich úcinkov (rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [28]C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 20, a rozsudok ESTM/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 53). 185 Takze dotknuté osobitné danové opatrenia nie je mozné povazovat za odôvodnené povahou alebo struktúrou danového systému, ktorý zohladnila Komisia. 186 Preto sa Komisia v napadnutých rozhodnutiach správne domnievala, ze danové úlavy vo výske 45% zo sumy investícií predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 5. O výhrade zalozenej na neuplatnitelnosti clánku 87 ES na dotknuté opatrenia 187 V rámci svojej odpovede z 3. februára 2005 na otázky polozené Súdom prvého stupna vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 (pozri bod 47 vyssie) Confebask uviedol, ze vo veciach, v ktorých bol vyhlásený rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, a rozsudok Ramondín a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, zalobcovia tvrdili, ze danové opatrenie prijaté pred rezolúciou Rady a zástupcov vlád clenských státov na zasadnutí Rady 1. decembra 1997 o kódexe správania pri zdanovaní podnikatelskej cinnosti ([29]Ú. v. ES C 2, 1998, s. 2), a oznámením o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998, sú vylúcené z preskúmania ako státnej pomoci. Confebask sa domnieva, ze zalobný dôvod, ktorý bol Súdnym dvorom zamietnutý ako nový, a teda neprípustný, by mal byt prijatý. 188 Súd prvého stupna konstatoval, ze taký zalobný dôvod, predlozený v rámci odpovede na otázky Súdu prvého stupna, musí byt zamietnutý ako neprípustný v zmysle clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku. Predstavuje totiz nový zalobný dôvod uvedený pocas konania, pricom sa nezakladá na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 189 Isteze, zalobný dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe, na základe ktorej sa zacalo konanie, musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1983, Verros/Parlement, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, [30]C-301/97, Zb. s. I-8853, bod 169). 190 Aj keby sa zalobný dôvod zalozený na neuplatnitelnosti clánku 87 ES na dotknuté opatrenia mohol povazovat za rozsírenie zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES, ktorý bol preskúmaný v bodoch 120 az 186 vyssie, je vsak potrebné v kazdom prípade konstatovat, ze musí byt zamietnutý ako neprípustný. 191 Treba totiz pripomenút, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku kazdá zaloba musí uvádzat najmä predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Podla ustálenej judikatúry musí byt toto uvedenie dostatocne jasné a presné, aby umoznilo zalovanému pripravit si svoju obranu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, prípadne bez dalsích podporných informácií. Na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je preto, aby zaloba bola prijatelná, potrebné, aby z textu jej samotnej vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmensom strucne, ale súdrzným a pochopitelným spôsobom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [31]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 124; uznesenie Asia Motor Francúzsko a i./Komisia, uz citované v bode 95 vyssie, bod 49, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. júla 2007, FG Marine/Komisia, T-360/04, neuverejnený v Zbierke, bod 33 a tam citovanú judikatúru). 192 Pritom v prejednávanej veci nie je tento zalobný dôvod vôbec výslovne uvedený. Confebask totiz len odkazuje na tvrdenia, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené Súdnemu dvoru zalobcami vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky Demesa a Ramondín, uz citované v bode 45 vyssie. 193 Takze zalobný dôvod zalozený na neuplatnitelnosti clánku 87 ES na dotknuté opatrenia musí byt zamietnutý ako neprípustný. 194 Preto zalobný dôvod zalozený na neexistencii státnej pomoci musí byt zamietnutý v celom rozsahu. B -- O zalobnom dôvode zalozenom na údajnej zlucitelnosti Normas Forales so spolocným trhom (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 195 V prvom rade Confebask tvrdí, ze v napadnutých rozhodnutiach sa Komisia domnievala, ze sporné ustanovenia sú nezlucitelné so spolocným trhom, pretoze výslovne nezohladnujú ustanovenia práva Spolocenstva týkajúce sa sektorovej, regionálnej alebo inej pomoci. Confebask z toho vyvodil, ze pre dodrziavanie pravidiel v oblasti státnej pomoci musia vnútrostátne pravidlá prispôsobujúce danové zatazenie spresnit podniky, na ktoré sa neuplatnujú, inác budú nezlucitelné so spolocným trhom. Confebask vsak tvrdí, ze danové právo nesmie obsahovat takéto spresnenia. V kazdom prípade sa Confebask domnieva, ze Komisia mala konkrétne vysvetlit, v com je pomoc nezlucitelná so spolocným trhom, a to aj v prípade, ze neboli uvedené také spresnenia. 196 V druhom rade Confebask vytýka Komisii, ze rozhodla o nezlucitelnosti Normas Forales s usmernením z roku 1998 (pozri bod 8 vyssie) po vykonaní iba formálneho a abstraktného preskúmania, pricom nepristúpila ku konkrétnemu preskúmaniu, a to navyse aj napriek tomu, ze usmernenia nemajú záväzný právny úcinok, a nemôze sa teda na nich zakladat nezlucitelnost pomoci bez podrobnejsieho preskúmania. 197 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod ako nedôvodný. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 198 Treba pripomenút, ze Komisia disponuje v oblasti clánku 87 ods. 3 ES sirokou mierou volnej úvahy (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [32]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 56, a z 11. júla 1996, SFEI a i., [33]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 36; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 148). Preskúmanie vykonané súdom Spolocenstva sa teda musí obmedzit na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti skutkových zistení, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. Súd Spolocenstva nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný, bod 148 a tam citovanú judikatúru). 199 V oblasti schém pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie vseobecných vlastností predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý jednotlivý prípad uplatnenia (rozsudok z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 91; pozri v tomto zmysle rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 68). 200 Treba uviest, ze Confebask pod zámienkou porusenia clánku 87 ods. 3 ES v podstate vytýka Komisii, ze dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutia. 201 Z napadnutých rozhodnutí vyplýva (body 77 az 93 rozhodnutia 2002/820; body 84 az 99 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), ze Komisia preskúmala zlucitelnost dotknutých schém pomoci vzhladom na výnimky uvedené v clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES v spojení s pravidlami Spolocenstva uplatnitelnými v oblasti regionálnej pomoci [body 77, 78 a 86 rozhodnutia 2002/820; body 84, 85 a 92 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894, ktoré sa odvolávajú na oznámenie Komisie z 12. augusta 1988 o metóde na uplatnenie clánku [87] ods. 3 písm. a) a c) [ES] na regionálnu pomoc [neoficiálny preklad] ([34]Ú. v. ES C 212, 1988, s. 2) a na usmernenia z roku 1998 (pozri bod 8 vyssie)], v oblasti pomoci na investovanie [body 82, 89 a 92 rozhodnutia 2002/820 a body 88, 95 a 98 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894, ktoré sa odvolávajú na prvú rezolúciu Rady z 20. októbra 1971 a zástupcov vlád clenských státov na zasadnutí Rady o vseobecných schémach regionálnej pomoci [neoficiálny preklad] ([35]Ú. v. ES C 111, s. 1), na oznámenie Komisie o schémach regionálnej pomoci [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 31, 1979, s. 9) a na oznámenie Komisie o multisektorálnom rámci regionálnej pomoci v prospech velkých investicných projektov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 107, 1998, s. 7)], v oblasti pomoci malým a stredným podnikom (MSP) [body 81 a 88 rozhodnutia 2002/820; body 87 a 94 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894, ktoré sa odvolávajú na oznámenie Komisie o organizácia státnej pomoci Spolocenstvom MSP [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1992, s. 2)], a v oblasti pomoci pre podniky v tazkostiach [bod 93 rozhodnutia 2002/820 a bod 99 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894, ktoré sa odvolávajú na usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 368, 1994, s. 12), zmenené a doplnené usmerneniami z roku 1999 (Ú. v. ES C 288, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322)]. 202 Komisia v prvom rade uviedla, ze danové úlavy mohli zodpovedat aspon ciastocne podmienkam stanoveným usmerneniami z roku 1998 z toho dôvodu, ze na jednej strane ich základom sú investicné výdavky a na druhej strane sú poskytnuté formou príspevku az do výsky 45% zo sumy investícií (pozri bod 77 rozhodnutia 2002/820; bod 84 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). Dalej uviedla, ze sa na ne nemohla vztahovat ziadna z výnimiek pre hospodárske oblasti podla clánku 87 ods. 3 ES. Komisia totiz uviedla, ze Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa nesplnali podmienky na priznanie výnimky podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES preto, lebo ich hrubý domáci produkt na jedného obyvatela bol prílis vysoký (pozri bod 78 rozhodnutia 2002/820; bod 85 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). Dodala, ze danové úlavy nemôzu byt navyse povolené podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES z toho dôvodu, ze ich výska prekracuje maximálnu výsku stanovenú v mapách postupnej regionálnej pomoci (bod 79 rozhodnutia 2002/820; bod 86 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). Komisia tiez spresnila, ze sporné ustanovenia sa mohli okrem toho týkat investícií nahrádzania, ako aj výdavkov spojených s "investicným procesom" alebo "investovaním vykonaným v prípravnom stádiu". Komisia sa vsak domnievala, ze kedze neexistuje presná definícia týchto pojmov, nebolo vylúcené, ze predmetom dotknutej pomoci mohli byt výdavky na prvotné investovanie, ale aj iné výdavky, ktoré nemôzu byt podla pravidiel Spolocenstva uplatnitelných v prejednávanej veci povazované za výdavky na investovanie (bod 82 rozhodnutia 2002/820; bod 88 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). Uviedla, ze dotknuté opatrenia neboli obmedzené na povolené oblasti, ani na maximálnu výsku, a nemohli byt teda povazované za zlucitelné z dôvodu regionálnej výnimky uvedenej v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES (bod 84 rozhodnutia 2002/820; bod 90 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 203 Pokial ide o opatrenia v prospech pomoci na výdavky na investovanie, ktoré nezodpovedajú definícii stanovenej právom Spolocenstva, Komisia sa domnievala, ze boli súcastou kategórie prevádzkovej pomoci, ktorá je v zásade zakázaná a na ktorú sa v prejednávanej veci nemôze vztahovat výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES (body 85 a 86 rozhodnutia 2002/820; body 91 a 92 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 204 Komisia konstatovala, ze na dotknuté opatrenia sa nemôze vztahovat výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES týkajúca sa pomoci na ulahcenie rozvoja niektorých cinností z dôvodu, ze neboli v súlade s platnými ustanoveniami práva Spolocenstva týkajúcimi sa MSP (bod 88 rozhodnutia 2002/820; bod 94 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), ani týkajúcimi sa velkých podnikov z toho dôvodu, ze dotknuté schémy sa netýkali niektorých cinností (body 89 a 90 rozhodnutia 2002/820; body 95 a 96 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 205 Okrem toho, v prípade neexistencie sektorových obmedzení Komisia uviedla, ze danové úlavy vo výske 45% mohli porusovat sektorové pravidlá (bod 91 rozhodnutia 2002/820; bod 97 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 206 Komisia sa nakoniec domnievala, ze na dotknuté schémy sa navyse nemohli vztahovat iné výnimky uvedené v clánku 87 ods. 2 a 3 ES (bod 94 rozhodnutia 2002/820; bod 100 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). Na základe uvedeného dospela k záveru, ze dotknuté schémy pomoci boli nezlucitelné so spolocným trhom. 207 Dodala, ze napadnuté rozhodnutia, ktoré sa týkali schém pomoci, nevylucovali moznost, ze by individuálna pomoc poskytnutá v rámci schém oslobodenia od daní, bola úplne alebo ciastocne povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom na základe jej vlastných vlastností (bod 98 rozhodnutia 2002/820; bod 105 rozhodnutia 2003/27; bod 107 rozhodnutia 2002/894). 208 Z uvedeného vyplýva, ze vzhladom na jednej strane na povahu schém pomoci dotknutých opatrení a na druhej strane na neoznámenie spanielskymi orgánmi informácií, ktoré sa týkajú príjemcov dotknutých schém bez ohladu na ziadosti Komisie v tejto súvislosti, preskúmanie Komisie nie je mozné povazovat za abstraktné. 209 Confebask okrem toho neposkytol ziadnu skutocnost, ktorá by akokolvek podporovala údajne nesprávnu povahu preskúmania Komisie vzhladom na zlucitelnost dotknutých opatrení so spolocným trhom. Confebask predovsetkým nepredlozil nijaké tvrdenie, ktoré by preukázalo, ze uplatnenie usmernení z roku 1998 by v prejednávanej veci akokolvek porusilo zákonnost napadnutých rozhodnutí. 210 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod spochybnujúci to, ze dotknuté danové úlavy boli nezlucitelné so spolocným trhom, nie je dôvodný. C -- O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 211 Confebask vo svojich písomnostiach viackrát uviedol, ze Komisia zneuzila svoju právomoc, kedze pouzila svoje právomoci stanovené v clánku 87 ES na úcely harmonizácie danových systémov clenských státov. Confebask tvrdí, ze tým, ze pokusy Komisie o harmonizáciu zlyhali, napadnuté rozhodnutia sú súcastou celkového postupu Komisie pre harmonizáciu priameho zdanovania podnikov prostredníctvom státnej pomoci namiesto toho, aby pouzila vhodný postup, upravený na tento úcel v clánku 96 ES. 212 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnutie tohto zalobného dôvodu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 213 Treba pripomenút, ze rozhodnutie predstavuje zneuzitie právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa ukazovatelov zdá, ze bolo prijaté preto, aby sa dosiahli iné ciele ako uvádzané ciele (pozri rozsudky Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, [36]C-110/97, Zb. s. I-8763, bod 137 a tam citovanú judikatúru, a Ramondín a i./Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 44). 214 Confebask vsak v prejednávanej veci nepredlozil ziaden objektívny dôkaz, ktorý by preukázal, ze ozajstným cielom sledovaným Komisiou pre prijatie napadnutých rozhodnutí bolo dosiahnut danovú harmonizáciu. 215 Confebask navyse nepreukázal, ze by sa prostredníctvom napadnutých rozhodnutí uskutocnila nejaká harmonizácia na úrovni Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Ramondín, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 85). 216 Za týchto okolností musí byt zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci zamietnutý ako nedôvodný. D -- O zalobnom dôvode zalozenom na existujúcej povahe dotknutej pomoci (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 217 Confebask tvrdí, ze v prípade, ak by aj dotknuté Normas Forales predstavovali státnu pomoc, musia byt oznacené za existujúcu pomoc a povinnost vymáhat ju musí byt v dôsledku toho zrusená. 218 V prvom rade Confebask vo veci T-265/01 tvrdí, ze Territorio Histórico de Álava zaviedol v roku 1981, 1983 a 1984, teda pred pristúpením Spanielskeho královstva k Spolocenstvu, danové úlavy na podporu investícií "v podstate rovnaké" ako sieste dodatkové ustanovenie Normy Foral c. 22/1994 Álava. Confebask najmä spomenul danovú úlavu vo výske 15% zo sumy investícií zavedenú v roku 1981, ktorá podliehala podmienkam zachovania pracovných miest pocas dvoch rokov, zvýsenia poctu zamestnancov a výsky investícií, pricom výska tejto úlavy bola zvýsená na 20% v roku 1984; danovú úlavu vo výske 50% zavedenú v roku 1983 po povodniach v roku 1983, ktoré poskodili investicné majetky; pricom úlava vo výske 50% zo sumy investícií vykonaných v rokoch 1984 a 1985 tiez podliehala urcitým podmienkam, najmä samofinancovaniu minimálne vo výske 25%. Podla Confebasku teda ide o existujúcu pomoc podla clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999. 219 V druhom rade vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 Confebask uviedol, ze dotknuté Normas Forales sú len predlzením platnosti ustanovení prijatých po pristúpení Spanielskeho královstva k Spolocenstvu a voci ktorým Komisia nenamietala. 220 Confebask v tejto súvislosti tvrdí, ze vo veci T-270/01 Territorio Histórico de Guipúzcoa prijal 22. apríla 1986 a 27. apríla 1987 Normas Forales c. 4/1986 a c. 14/1987, ktoré obsahovali znízenie daní vo výske 50% zo sumy investícií, ktoré sú podla neho podobné s tými, ktoré sú dotknuté v napadnutých rozhodnutiach. 221 Confebask vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 tiez uviedol, ze danové úlavy zavedené v roku 1988 v troch Territorios Históricos a dotknuté danové schémy v prejednávanej veci sú velmi podobné. Podla Confebasku boli tieto danové úlavy z roku 1988 povolené Komisiou v jej rozhodnutí 93/337/EHS z 10. mája 1993 o systéme danovej pomoci investíciám v Baskicku [neoficiálny preklad] ([37]Ú. v. ES L 134, s. 25). Okrem toho sa odvoláva na list Komisie z 3. februára 1995, podla ktorého Komisia prijala akt, ktorým bola opravená nezlucitelnost danových úlav z roku 1988 z pohladu slobody usadit sa. 222 Confebask dodáva, ze podla judikatúry sa vyzaduje, aby doslo k podstatnej zmene opatrenia, aby bolo mozné ho povazovat za novú pomoc. V rozsahu, v akom clánok 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 uvádza "[kazdú] úpravu", a obmedzuje tak pojem nová pomoc, ho teda nemozno vykladat v rozpore s judikatúrou, inác by porusoval práva dotknutých správnych orgánov a podnikov. 223 V tretom rade Confebask tvrdí, ze napadnuté rozhodnutia sú výsledkom zmeny postoja Komisie k danovému zvýhodneniu, kedze Komisia nikdy predtým, a najmä nie vo svojom rozhodnutí 93/337 o danových úlavách z roku 1988, netvrdila, ze by opatrenie mohlo byt "osobitné" len z toho dôvodu, ze jeho uplatnenie je obmedzené casovo alebo mnozstevne. Vzhladom na túto zmenu doktríny sa malo s dotknutými Normas Forales nakladat ako s existujúcimi pomocami v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 224 Confebask tiez vyvodzuje zmenu postoja Komisie na základe toho, ze clen Komisie poverený otázkami hospodárskej sútaze oznámil 17. marca 1997 delegácií Comunidad autónoma de La Rioja, co sa týka schém oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, ktoré zaviedli v roku 1993 Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ze preskúmanie týchto schém nepatrí do právomoci "Európskej únie". Podla Confebasku toto vyhlásenie totiz znamená, ze Komisia pôvodne posúdila tieto schémy oslobodenia z roku 1993 ako danové opatrenia vseobecnej povahy, a nie ako státnu pomoc. Napokon táto zmena postoja Komisie sa zakladala na oznámení o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998. V tejto súvislosti vyplývalo zo správy Komisie K(2004) 434 z 9. februára 2004 o vykonávaní uvedeného oznámenia, ze jeho cielom nebolo len ozrejmit uplatnovanie pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci v danej oblasti, ale ich aj posilnit. 225 S ohladom na tento vývoj sa Confebask domnieva, ze dotknuté Normas Forales je potrebné skúmat ako existujúce pomoci podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 226 Napokon Confebask zdôraznuje, ze cielom dotknutých danových opatrení bolo "podporovat investovanie, ktoré by sa nemuselo realizovat v prípade neexistencie tohto podnecovania". Vyvodil z toho, ze vymáhanie dotknutých súm by viedlo k stiahnutiu týchto investícií podnikmi. Okrem toho by splnenie týchto povinností uviedlo podniky do tazkej situácie. 227 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod ako nedôvodný. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 228 Zmluva ES zavádza rôzne konania podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nové pomoci musia byt podla clánku 88 ods. 3 ES Komisii vopred oznámené a nemôzu byt vykonané, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 88 ods. 1 ES nadalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (rozsudok Banco Exterior de Espańa, uz citovaný v bode 125 vyssie, bod 22, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II 2319, bod 148). Existujúca pomoc môze teda byt prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlucitelnosti s úcinkami do budúcnosti (rozsudok Alzetta a i./Komisia, uz citovaný, bod 147). 229 Clánok 1 písm. b) bod i) nariadenia c. 659/1999, ktoré nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999, a teda bolo uplatnitelné pri prijatí napadnutých rozhodnutí, stanovuje, ze pod existujúcou pomocou treba rozumiet "vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti zmluvy". 230 V prvom rade, co sa týka ustanovení dotknutých vo veci T-265/01, je ustálené, ze ich prijalo Territorio Histórico de Álava v rokoch 1994 az 1999, teda v období, ked Spanielske královstvo bolo uz clenským státom. 231 V rozpore s tým, co tvrdí Confebask, nemôzu byt tieto ustanovenia prijaté v rokoch 1994 az 1999 povazované za "v podstate rovnaké" ako ustanovenia z rokov 1981, 1983 a 1984 zavádzajúce danové úlavy, na ktoré sa odvoláva (pozri bod 218 vyssie). 232 Z písomností uvedených v spise, a predovsetkým z bodu 72 rozhodnutia 2002/820 a zaloby samého Confebasku totiz vyplýva, ze na jednej strane sa zmenili podmienky uplatnovania, a teda okruh príjemcov danových úlav, a ze na druhej strane sa tiez zmenili základ a percentuálna sadzba danových úlav. Okrem toho ustanovenia Normas Forales, ktoré ich nasledovali a ktoré zaviedli danové úlavy, majú obmedzenú casovú pôsobnost. Takze sa zmenila aj doba uplatnovania pomoci. 233 Také zmeny sa vsak zdajú byt podstatné v zmysle uplatnitelnej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, [38]T-35/99, Zb. s. II-261, bod 62; z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 111, a Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 175). 234 Takze ustanovenia dotknuté na Territorio Histórico de Álava nie je mozné oznacit za existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia c. 659/1999. 235 V druhom rade Confebask tvrdí, ze dotknuté Normas Forales sú len predlzením platnosti schválených Normas Forales. 236 Clánok 1 písm. b) bod ii) nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze existujúca pomoc predstavuje "autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou". 237 Po prvé Confebask vo veci T-270/01 v tejto súvislosti tvrdí, ze Territorio Histórico de Guipúzcoa prijalo 22. apríla 1986 a 27. apríla 1987 Normas Forales c. 4/1986 a c. 14/1987, ktoré obsahovali podobné opatrenia ako tie, ktoré boli spochybnené v napadnutých rozhodnutiach. 238 V tejto súvislosti vsak stací konstatovat, ze Confebask nijako nepreukázal, ze ustanovenia z rokov 1986 a 1987 boli schválené Komisiou. Okrem toho a v kazdom prípade tieto ustanovenia zaviedli danové výhody obmedzené na roky 1986 a 1987. V dôsledku toho, hoci Norma Foral de Guipúzcoa c. 7/1997 obsahovala podobné ustanovenia, nic to vsak nemení na tom, ze slo o novú pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 175). 239 Po druhé Confebask uviedol vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, ze dotknuté danové úlavy na troch Territorios Históricos a danové úlavy z roku 1988, ktoré boli údajne schválené Komisiou v jej rozhodnutí 93/337, sú "velmi podobné" (pozri bod 221 vyssie). 240 Pritom na jednej strane Súd prvého stupna dospel k záveru, ze danové úlavy z roku 1988 sa významne odlisujú od dotknutých danových úlav v prejednávanej veci, a to zároven v percentuálnej výske danovej úlavy, výske investícií, na ktoré sa môzu poskytnút, a dlzky trvania. 241 Na druhej strane Confebask nesprávne pochopil rozhodnutie 93/337 a list Komisie z 3. februára 1995. V tomto rozhodnutí totiz Komisia oznacila dotknutú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, nielen preto, ze bola v rozpore s clánkom 43 ES, ale aj preto, ze nedodrzala rôzne pravidlá a povinnosti súvisiace s pomocou, najmä tie týkajúce sa regionálnej pomoci, sektorovej pomoci, pomoci MSP a pomoci týkajúcej sa súbehu viacerých typov pomoci (bod V rozhodnutia 93/337). Co sa týka listu z 3. februára 1995, treba konstatovat, ze Komisia len zobrala na vedomie, ze dotknutý danový systém uz neporusuje clánok 43 ES, pricom sa vsak nevyjadrila k otázke, ci dotknutý systém dodrziava rôzne pravidlá a povinnosti súvisiace s pomocou, uvedené v rozhodnutí 93/337 (pozri v tomto zmysle rozsudky Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, body 48 a 49, a Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 237). 242 Takze hoci by dotknuté danové úlavy mohli byt povazované za rovnaké ako tie z roku 1988, nemôzu vsak byt povazované za schválené Komisiou. 243 Po tretie Confebask tvrdí, ze vzhladom na zmenu doktríny Komisie vo vztahu ku kritériám selektívnosti malo byt s dotknutými danovými rezimami nakladané ako s existujúcou pomocou v zmysle clánku 1 písm. b) v) nariadenia c. 659/1999. 244 Podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 existujúca pomoc znamená "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval". 245 Tento pojem "vývoj spolocného trhu" je mozné chápat ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslusným opatrením (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 71). Taká zmena môze najmä vyplývat z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý pred hospodárskou sútazou (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2001, Regione autónoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [39]T-288/97, Zb. s. II-1169, bod 89). 246 V prejednávanej veci tvrdenie Confebasku spocíva na tom ze sa odvoláva na zmenu posúdenia Komisie. 247 Na jednej strane vsak treba konstatovat, ze na základe dôkazov predlozených Confebaskom nie je mozné dospiet k záveru, ze by sa kritériá selektívnosti uplatnené Komisiou pri jej posúdení danových opatrení z hladiska clánku 87 ods. 1 ES zmenili po prijatí sporných danových opatrení. 248 Skutocnost, ze Komisia vo svojom rozhodnutí 93/337, na ktoré sa odvoláva Confebask, rozhodla o selektívnej povahe danových úlav z roku 1988 na základe niektorých kritérií, totiz este neznamená, ze nemohla rozhodnút o selektívnosti týchto opatrení na základe iného kritéria (pozri v tomto zmysle rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 99). Navyse to neznamená ani to, ze by Komisia nemohla pouzit iné kritériá, na základe ktorých by dospela k záveru o selektívnej povahe dotknutých danových úlav v prejednávanej veci, ak by uplatnenie týchto kritérií umoznovalo dospiet k záveru o existencii opatrenia, ktoré "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 249 Komisia tiez v oznámení o pomoci pri zdanovaní podnikov z roku 1998, ktoré sa vo velkej miere zakladalo na judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, predlozila objasnenia týkajúce sa uplatnenia clánkov 87 ES a 88 ES na danové opatrenia, neoznámila vsak zmenu kritérií posúdenia danových opatrení z pohladu clánkov 87 ES a 88 ES (rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 79, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 83). Správa Komisie K(2004) 434 o uplatnovaní tohto oznámenia potvrdzuje ciel vyjasnit a presadzovat uplatnovanie pravidiel na danové opatrenia v oblasti státnej pomoci na úcely obmedzenia narusenie hospodárskej sútaze, ked výslovne spresnuje, ze neoznamuje zmenu praxe Komisie v danej oblasti. Napokon znenie otázky jedného spanielskeho senátora spanielskej vláde, ktorá uvádza údajné výroky clena Komisie povereného otázkami hospodárskej sútaze zo stretnutia zo 17. marca 1997, vsak nemôze potvrdzovat zmenu posúdenia Komisie, pokial ide o kritériá selektívnosti. 250 Na druhej strane, aj keby Confebask preukázal zmenu doktríny Komisie vzhladom na kritériá selektívnosti, také tvrdenie by nepreukazovalo existenciu "vývoja spolocného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Tento pojem "vývoj spolocného trhu" sa totiz nevztahuje na prípad, ked Komisia zmení svoje posúdenie len na základe prísnejsieho uplatnenia pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 71). 251 Takze podmienka vztahujúca sa na "vývoj spolocného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 nie je splnená a tvrdenie zalozené na existujúcej povahe sporných danových opatrení musí byt teda zamietnuté. 252 Napokon, tvrdenie sa nemôze zakladat na tazkostiach, ktoré by boli spôsobené ulozením povinnosti vymáhania, kedze posúdenie pomoci za novú alebo existujúcu pomoc nezávisí od existencie ci neexistencie týchto tazkostí. 253 Vzhladom na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze dotknuté danové úlavy predstavujú novú pomoc, ktorá musí byt Komisii oznámená podla clánku 88 ods. 3 ES a ktorá nemôze byt vykonaná skôr ako Komisia prijme konecné rozhodnutie o dotknutých opatreniach. E -- O zalobnom dôvode zalozenom na procesnej vade a porusení zásad právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (veci T-227/01 az T-229/01, ako aj T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 254 Po prvé Confebask predkladá v rámci svojich zalôb vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 procesnú výhradu, ktorou napáda odmietnutie zohladnit jeho pripomienky predlozené v konaní vo veci formálneho zistovania Komisiou. Po druhé zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí ich v konaní podporujú vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 napádajú vymáhanie dotknutej pomoci z dôvodu, ze by také vymáhanie porusovalo zásady právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania. 1. O výhrade zalozenej na procesnej vade a) Tvrdenia úcastníkov konania 255 Confebask vytýka Komisii, ze z dôvodu oneskoreného predlozenia neprihliadla na doplnujúce tvrdenia, ktoré uviedol v dokumente z 29. decembra 2000. Pritom lehota, ktorú Komisia stanovila na predlozenie pripomienok, nebola prekluzívnou lehotou. Odmietnutím zohladnit toto tvrdenie Komisia porusila zhovievavost, ktorá bola typická pre jej obvyklú prax, pricom tak porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. Navyse podla zásady riadnej správy vecí verejných je povinná starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu. 256 Confebask tiez tvrdí, ze jeho doplnujúce pripomienky mohli byt zohladnené, kedze Komisia prijala napadnuté rozhodnutia az o sedem mesiacov neskôr, t. j. 11. júla 2001. Jeho pripomienky sa navyse zakladali na nových skutocnostiach, konkrétne na prijatí rozhodnutia 2001/168/ESUO z 31. októbra 2000, týkajúceho sa spanielskych zákonov o dani z príjmu právnických osôb [neoficiálny preklad] ([40]Ú. v. ES L 60, 2001, s. 57) Komisiou. 257 Napokon Confebask uvádza, ze na daných argumentoch trvá a navrhuje, aby boli posúdené Súdom prvého stupna. 258 Komisia spochybnuje dôvodnost tejto výhrady. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 259 Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania... vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 260 V prejednávanej veci Confebask predlozil Komisii svoje pripomienky 4. januára a 13. apríla 2000, t. j. v jednomesacnej lehote stanovenej Komisiou od uverejnenia rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku (pozri bod 22 vyssie). Naopak, doplnujúce pripomienky Confebasku z 29. decembra 2000, zaregistrované 3. januára 2001, neboli Komisiou zohladnené z dôvodu, ze jej boli dorucené po uplynutí lehoty a ze Confebask nikdy nepoziadal o predlzenie lehoty podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (bod 50 rozhodnutia 2002/820; bod 46 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894). 261 Confebask sa v podstate odvoláva na obvyklú prax Komisie, ktorá podla jeho tvrdení v nom vyvolala legitímnu dôveru, ze jeho pripomienky budú zohladnené napriek tomu, ze boli predlozené po uplynutí lehoty. 262 Súd prvého stupna pripomína, ze podla ustálenej judikatúry právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej institúcia Spolocenstva vytvorila dôvodné nádeje. Okrem toho nikto nemôze poukazovat na porusenie tejto zásady, pokial mu správny orgán neposkytol presné uistenia (pozri rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 147 a tam citovanú judikatúru). 263 V prejednávanej veci vsak Confebask nijako nepreukázal, ze Komisia mu presnými uisteniami zarucila, ze doplnujúce pripomienky, hoci oneskorené, budú zohladnené, aj ked nebola predlozená ziadost o predlzenie lehoty. Confebask, ktorý sa odvoláva na prax Komisie, svoje tvrdenia ani nijako v tejto súvislosti nepodporil. 264 Tvrdenie zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery je teda potrebné v tejto súvislosti zamietnut. 265 Okrem toho Confebask tvrdí, ze zamietnutie zohladnenia jeho doplnujúcich pripomienok je v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. 266 Judikatúra uvádza, ze medzi zárukami poskytnutými právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach sa nachádza najmä zásada riadnej správy vecí verejných, s ktorou je spojená povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 136 vyssie, bod 62). 267 Z clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri bod 259 vyssie) vyplýva, ze v rámci konania vo veci formálneho zistovania môzu zainteresované strany predkladat Komisii svoje pripomienky, pricom Komisii následne prinálezí prijat, s ohladom najmä na tieto pripomienky, rozhodnutie o neexistencii pomoci alebo existencii pomoci, ktorá je povazovaná za zlucitelnú alebo nezlucitelnú so spolocným trhom. V tomto ustanovení sú teda v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci vyjadrené zásady, ktoré boli stanovené judikatúrou uvedenou v bode 266 vyssie. 268 Treba poznamenat, ze clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze tieto pripomienky musia byt predlozené v stanovenej lehote, pricom v prejednávanej veci nie sú nijaké pochybnosti, ze táto lehota nebola dodrzaná s ohladom na doplnujúce pripomienky predlozené Confebaskom 29. decembra 2000. Treba tiez konstatovat, ze citované ustanovenie neupravuje moznost, aby zainteresovaná strana predlozila Komisii nové pripomienky z vlastného podnetu a po uplynutí na to stanovenej lehoty. 269 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci nemôzu zainteresované strany viest s Komisiou také kontradiktórne konanie, ako je konanie zacaté v prospech clenského státu, ktorý je zodpovedný za poskytnutie pomoci, a nemôzu sa dovolávat tak sirokých práv, akým je právo na obranu samo osebe (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 83, a rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, body 192 a 193). Vseobecné právne zásady, akou je zásada riadnej správy vecí verejných, ktorú uvádza Confebask, neumoznujú súdu Spolocenstva rozsírit procesné práva, ktoré zainteresovaným stranám priznáva v rámci konaní o preskúmaní státnej pomoci Zmluva a sekundárne právo (rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 194). 270 Za týchto okolností je tvrdenie Confebasku, ze rozhodnutie 2001/168 predstavuje novú a relevantnú okolnost, ktorá odôvodnuje predlozenie jeho doplnujúcich pripomienok, irelevantné v tom zmysle, ze nemôze spochybnit judikatúru uvedenú v bode 269 vyssie. 271 V kazdom prípade Confebask nijako nepreukázal relevantnú povahu rozhodnutia 2001/168 na toto konanie v prejednávanej veci. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze skúmané danové znízenia boli posúdené ako nezlucitelné so spolocným trhom, ale ze vzhladom na okolnosti danej veci Komisia rozhodla o nevymáhaní pomoci, pricom svoje rozhodnutie zalozila na zásade ochrany legitímnej dôvery. Ako Komisia zdôraznuje, táto zásada legitímnej dôvery vsak vyplývala na jednej strane z existencie skorsieho rozhodnutia, ze iná podobná schéma nepredstavuje státnu pomoc, a na druhej strane z odpovede samotnej Komisie, co je vsak situácia úplne odlisná od tej v prejednávanej veci. 272 V dôsledku toho Confebask nepreukázal, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, ze nezohladnila jeho doplnujúce pripomienky v tejto veci. 273 S ohladom na uvedené musí byt zamietnutá výhrada zalozená na procesnej vade. 2. O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania 274 Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, napádajú povinnost vymáhania stanovenú napadnutými rozhodnutiami, pricom sa odvolávajú na zásadu ochrany legitímnej dôvery. 275 Tvrdia, ze legitímna dôvera vnútrostátnych orgánov a hospodárskych subjektov môze vyplývat z neexistencie akejkolvek reakcie zo strany Komisie vo vztahu k opatreniam, o ktorých sa dozvedela, a nejasnú situáciu, ktorú takto spôsobila pocas viacerých rokov. 276 Confebask tiez v podstate tvrdí, ze legitímnu dôveru subjektov v zákonnost vseobecných pravidiel zavádzajúcich danové zvýhodnenia je potrebné pripustit jednoduchsie ako v prípade individuálnej pomoci. 277 Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco tvrdia, ze judikatúra vztahujúca sa na individuálnu pomoc, podla ktorej ochrana legitímnej dôvery predpokladá splnenie povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 88 ES, nie je mozné uplatnit vo vztahu k schémam pomoci. 278 V tejto súvislosti zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, sa domnievajú, ze správanie Komisie presvedcilo hospodárske subjekty o tom, ze sporné danové opatrenia neboli z pohladu práva Spolocenstva spochybnitelné. 279 V prvom rade sa odvolávajú na rozhodnutie 93/337 týkajúce sa danových úlav z roku 1988. 280 Podla Confebasku Komisia vyvolala dôveru hospodárskych subjektov tým, ze nespochybnila danové úlavy z roku 1988 vzhladom na pravidlá v oblasti státnej pomoci vo svojom rozhodnutí 93/337. Komisia sa v nom len domnievala, ze porusuje pravidlá týkajúce sa slobody usadit sa. Po odstránení tejto nezlucitelnosti Komisia listom z 3. februára 1995 pripustila, ze Spanielske královstvo splnilo svoje povinnosti. Pritom dotknuté Normas Forales sú velmi podobné s uvedenými danovými úlavami z roku 1988. Confebask uznával, ze tento zalobný dôvod bol zamietnutý v rozsudku Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie, ale tvrdí, ze to v prejednávanej veci nebráni zruseniu povinnosti vymáhat uz poskytnutú pomoc. Tvrdí totiz, ze zalobcovia vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, sa odvolávali na zásadu ochrany legitímnej dôvery nielen preto, aby namietali proti vymáhaniu, ale aj preto, aby napadli posúdenie ako státnej pomoci danovej úlavy, ktorá im bola priznaná. Kritériá uplatnitelné v oblasti posúdenia státnej pomoci sú vsak odlisné od kritérií uplatnitelných v oblasti vymáhania. Konstatovanie, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, teda nevyhnutne neznamená, ze musí byt vrátená. 281 Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco uvádzajú, ze Komisia nezalozila svoje rozhodnutie 93/337 na minimálnej výske investícií vyzadovaných na poskytnutie danových úlav z roku 1988. Komisia svoje rozhodnutie zalozila na existencii regionálneho kritéria výberu a na vylúcení niektorých cinností. Podla Cámaras Oficiales de Comercio e Industria sa Komisia len odvolala na toto kritérium vylúcenia niektorých cinností. Nech je to uz akokolvek, z oboch týchto prípadoch rozhodnutia 93/337 vyplýva a contrario, ze stanovenie minimálnej výsky investícií na poskytnutie úlavy nebolo selektívnym kritériom. V uvedenom rozhodnutí sa navyse nevyzadovalo vymáhanie pomoci. V dôsledku toho Komisia narusila legitímnu dôveru zalobcov a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, ked napadnuté akty zalozila na existencii podmienky na priznanie dotknutých danových zvýhodnení, ktorá sa týkala minimálnej výsky investícií. Komisia zbytocne namieta, ze nemusí vycerpat vsetky mozné kritériá selektívnosti, lebo taký postup by bol v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. 282 V druhom rade zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu vo veciach T-227/01 az T-229/01, sa odvolávajú na schémy oslobodenia z roku 1993 a postoj Komisie k týmto schémam. Tvrdia, ze schémy oslobodenia z roku 1993 stanovovali najmä danové úlavy vo výske 25%, pricom podliehali urcitým podmienkam, medzi ktorými bola minimálna výska investícií 80 miliónov ESP, co je podobné s dotknutými danovými úlavami v prejednávanej veci. Pritom zdôraznujú, ze Komisia, ktorá vedela o schémach z roku 1993 od staznosti zo 14. marca 1994, zaregistrovanej 28. apríla 1994, pricom tieto schémy vyhlásila za nezlucitelné so spolocným trhom az v rozhodnutí Komisie 2003/28/ES z 20. decembra 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozalozených podnikov v provincii Álava (Spanielsko) [neoficiálny preklad] ([41]Ú. v. ES L 17, 2003, s. 20); rozhodnutí Komisie 2003/86/ES z 20. decembra 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozalozených podnikov v provincii Vizcaya (Spanielsko) [neoficiálny preklad] ([42]Ú. v. EÚ L 40, 2003, s. 11), a rozhodnutí Komisie 2003/192/ES z 20. decembra 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozalozených podnikov v provincii Guipúzcoa (Spanielsko) [neoficiálny preklad] ([43]Ú. v. ES L 77, 2003, s. 1), ktoré sú predmetom zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02. 283 Cámaras Oficiales de Comercio e Industria sa tiez odvolávajú na správanie Komisie v dôsledku staznosti zo 14. marca 1994 týkajúcej sa schémy oslobodenia z roku 1993. Tvrdia, ze toto správanie v nich vyvolalo legitímnu dôveru v súlad sporných danových úlav s právom. 284 V tretom rade Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco tvrdia, ze rozhodnutia prijaté Komisiou vo veciach, v ktorých boli prijaté rozsudky Demesa a Ramondín, uz citované v bode 43 vyssie, nemohli mat vplyv na legitímnu dôveru hospodárskych subjektov v dotknuté Normas Forales. Tieto rozhodnutia sa totiz týkali len poskytnutia danovej úlavy individuálnym spôsobom dvom podnikom, ktorým bola navyse poskytnutá aj iná pomoc. 285 V stvrtom rade Cámaras Oficiales de Comercio e Industria, vedlajsí úcastníci konania vo veciach T-227/01 az T-229/01, sa odvolávajú na dlzku trvania predbezného konania v prejednávanej veci. Zdôraznujú, ze rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania boli uverejnené az 4. decembra 1999 a 11. marca 2000, hoci Komisia uznala, ze otázka dotknutých danových úlav bola predlozená na stretnutí zo 17. marca 1997 medzi clenom Komisie povereným otázkami hospodárskej sútaze a delegáciou Comunidad autónoma de La Rioja. V tejto súvislosti sa dovolávajú oneskorenia, ku ktorému doslo do zacatia konania vo veci formálneho zistovania, a porusenia povinnosti nálezitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných, ako aj porusenia zásady právnej istoty Komisiou. 286 V piatom rade podla zalobcov vo veciach T-227/01 az T-229/01 rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neuvádzajú povinnost prerusit uplatnovanie sporných danových ustanovení ani existenciu prípadnej povinnosti vymáhat pomoc v prípadoch, ked konecné rozhodnutia potvrdia existenciu státnej pomoci. 287 V siestom rade sa Confebask odvoláva na neprimeranú dlzku konania a zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 tvrdia, ze dlzka konaní vo veci formálneho zistovania, v tomto prípade 23 mesiacov, predstavuje výnimocnú okolnost v zmysle judikatúry zakladajúcej sa na rozsudku Súdneho dvora z 24. novembra 1987, RSV/Komisia (223/85, Zb. s. 4617), co bráni vymáhaniu pomoci. 288 V siedmom rade Cámaras Oficiales de Comercio e Industria tvrdia, ze vo velmi podobných veciach Komisia zohladnila ex offo okolnosti, ktoré mohli vyvolat legitímnu dôveru, a nenariadila povinnost vymáhat protiprávnu pomoc. Citujú najmä rozhodnutia Komisie o koordinacných centrách [rozhodnutie Komisie 2003/81/ES z 22. augusta 2002 o schéme státnej pomoci poskytnutej Spanielskym královstvom "koordinacným centrám v Biscayei" [neoficiálny preklad] ([44]Ú. v. ES L 31, 2003, s. 26); rozhodnutie Komisie 2003/512/ES z 5. septembra 2002 o schéme pomoci poskytnutej Nemeckom kontrolným a koordinacným centrám [neoficiálny preklad] ([45]Ú. v. ES L 177, 2003, s. 17); rozhodnutie Komisie 2003/438/ES zo 16. októbra 2002 o schéme státnej pomoci C 50/2001 (ex NN 47/2000) -- Financujúce spolocnosti -- poskytnutej Luxemburskom [neoficiálny preklad] ([46]Ú. v. ES L 153, 2003, s. 40), a rozhodnutie Komisie 2004/76/ES z 13. mája 2003 o schéme státnej pomoci poskytnutej Francúzskom hlavným sídlam a logistickým centrám [neoficiálny preklad] ([47]Ú. v. EÚ L 23, 2004, s. 1)]. Uvádzajú tiez rozhodnutie Komisie 2001/168. Taktiez tvrdia, ze s ohladom na túto rozhodovaciu prax doslo v tomto prípade k zjavne nesprávnemu posúdeniu zásady rovnosti zaobchádzania. 289 Napokon zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 tvrdia, ze povinnost vymáhania sa mala obmedzit len na investície realizované po uverejnení oznámenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. 290 Komisia, ktorú podporuje Comunidad Autonóma de La Rioja, navrhuje zamietnut túto výhradu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných z dôvodu dlzky predbezného preskúmania 291 Cámaras Oficiales de Comercio e Industria, vedlajsí úcastníci konania vo veciach T-227/01 az T-229/01, tvrdia, ze dlzka predbezného konania je v rozpore so zásadou právnej istoty a riadnej správy vecí verejných (pozri bod 285 vyssie). 292 Co sa týka prípustnosti tejto výhrady, treba pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Aj ked tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze vedlajsie úcastníctvo smeruje stále k podpore návrhov tohto úcastníka konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, [48]T-2/03, Zb. s. II-1121, bod 52). 293 Pokial ide o rozhodnutie o prípustnosti zalobných dôvodov, na ktoré sa vedlajsí úcastník konania odvoláva, je úlohou Súdu prvého stupna preverit, ci tieto zalobné dôvody súvisia s predmetom sporu, ako ho vymedzili hlavní úcastníci konania. 294 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobcovia napádajú dlzku trvania konania v súvislosti s výhradou porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery (pozri bod 287 vyssie). Akokolvek by bola výhrada predlozená vedlajsími úcastníkmi konania rozdielna od výhrad zalobcov, treba ju posúdit tak, ze sa viaze na predmet sporu, ako ho vymedzili zalobcovia, a ze jej úcinkom nie je zmena rámca tohto sporu. Je teda prípustná. 295 Vo veci samej sa Cámaras Oficiales de Comercio e Industria odvoláva na oneskorenie, ku ktorému doslo pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 296 Súd prvého stupna pripomína, ze v case, ked sa Komisia dozvedela o dotknutých danových ustanoveniach az do 16. apríla 1999, ked nadobudlo nariadenie c. 659/1999 úcinnost, nebola viazaná ziadnymi konkrétnymi lehotami. Mala vsak povinnost neoddalovat neustále výkon svojich právomocí, aby dodrzala základnú poziadavku právnej istoty (rozsudky Súdneho dvora Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, bod 140, a z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 61). 297 V rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, je totiz povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá konstatuje existenciu pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti. Primeranost dlzky skúmania staznosti sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktoré musí Komisia vykonat, a od zlozitosti prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [49]T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 61). 298 V prejednávanej veci z napadnutých rozhodnutí vyplýva, ze z informácií získaných pri zacatí konaní proti státnej pomoci poskytnutej podnikom Demesa a Ramondín, v ktorých boli podané staznosti 11. júna 1996 a 2. októbra 1997, Komisia vedela o danových úlavách zavedených dotknutými danovými úpravami. 299 Okrem toho z napadnutých rozhodnutí vyplýva, ze listami zo 17. augusta 1999 Komisia oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania proti trom dotknutým schémam. 300 Doba, ktorú je mozné povazovat za 38 mesiacov (od júna 1996 do augusta 1999), teda plynula odo dna, ked sa Komisia dozvedela o dotknutých schémach pomoci, do zacatia konania vo veci formálneho zistovania. 301 Po prvé je vsak potrebné uviest, ze dotknuté danové opatrenia, ktoré existovali v zmenenej a doplnenej podobe az do 31. decembra 1999, pokial ide o danovú úlavu v Álave, vyzadovali zo strany Komisie podrobné preskúmanie spanielskej právnej úpravy, ako aj zlozitých skutkových a právnych otázok. 302 Po druhé, co sa týka kontextu, do ktorého tieto danové úlavy patria, Komisia az do zacatia konania vo veci formálneho zistovania 17. augusta 1999 preskúmala predovsetkým staznosti podané proti danovým výhodám poskytnutým podnikom Demesa a Ramondín, po com prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a to 16. decembra 1997 vo veci Demesa a 30. apríla 1999 vo veci Ramondín. Následne prijala rozhodnutia 1999/718 (Demesa) a 2000/795 (Ramondín). 303 Aj keby slo o individuálnu pomoc, nic by to nemenilo na tom, ze dotknuté danové úlavy v tých veciach boli poskytované na základe siesteho dodatku Normy Foral de Álava c. 22/1994, ktorým je dotknutý v tomto prípade Territorio Histórico de Álava (veci T-227/01 a T-265/01) a o ktorom je nepochybné, ze je podobný s dotknutými ustanoveniami na Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa (veci T-228/01, T-229/01, T-266/01 a T-270/01). 304 Po tretie treba konstatovat, ze dlzku konania je mozné aspon scasti pripísat spanielskym orgánom. 305 Zo skutocností uvedených v spise totiz vyplýva, ze Komisia mala potrebné informácie na zacatie konania vo veci formálneho zistovania az 2. júna 1999. Takze co sa týka danovej úlavy uplatnovanej na Territorio Histórico de Álava, Komisia získala informácie az prostredníctvom dvoch stazností týkajúcich sa státnej pomoci v prospech podnikov Demesa a Ramondín. Navyse okrem stretnutia zo 17. marca 1997 medzi Comunidad autónoma de La Rioja a sluzbami Komisie, na ktoré sa úcastníci konania odvolávajú, napadnuté rozhodnutia zohladnili neformálne informácie, ktoré získala Komisia, týkajúce sa danových úlav uplatnovaných na Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa (pozri bod 17 vyssie). 306 Komisia teda zaslala 15. marca 1999 spanielskym orgánom ziadost o informácie, ktorá sa týkala neoznámených schém pomoci. Tieto orgány dvakrát poziadali o predlzenie lehoty stanovenej na odpoved. Napokon svoju odpoved zaslali az 2. júna 1999. 307 S ohladom na kontext a uvedené okolnosti Komisia zacatím konania vo veci formálneho zistovania 17. augusta 1999 neporusila vseobecnú zásadu právnej istoty. 308 Co sa napokon týka tvrdení o porusení zásady riadnej správy vecí verejných Komisiou, je potrebné konstatovat, ze v podstate úzko súvisia s tvrdením týkajúcim sa porusenia zásady právnej istoty z dôvodu dlzky trvania predbezného preskúmania, a vzhladom na vyssie uvedené musia byt zamietnuté. 309 Na záver výhrada zalozená na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných musí byt zamietnutá. O výhrade zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 310 Na úvod je potrebné pripomenút, ze na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti pomoci sa mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [50]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a rozsudok Regione autónoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 64). 311 Regionálny orgán a starostlivý hospodársky subjekt totiz musia byt zvycajne schopní sa ubezpecit, ci bol tento postup dodrzaný (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 310 vyssie, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [51]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51; rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 236). 312 Okrem toho, kedze clánok 88 ES nerozlisuje medzi tým, ci ide o schémy pomoci alebo individuálnu pomoc, tieto zásady sa na rozdiel od toho, co tvrdí Confebask, uplatnia aj v prípade schém pomoci (bod 276 vyssie). 313 V prejednávanej veci je nepochybné, ze danové úlavy uvedené v napadnutých konecných rozhodnutiach boli zavedené bez predchádzajúceho oznámenia v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 314 Judikatúra vsak nevylucuje moznost, aby sa príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna z dôvodu, ze nebola oznámená, ako to bolo v prípade daných schém v tejto veci, dovolávali mimoriadnych okolností, na ktorých základe mohla byt oprávnene zalozená ich dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniesli námietky proti jej vráteniu (rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, [52]C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 18; pozri v tomto zmysle rozsudok Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 51; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, body 69 a 70; CETM/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 122, a Regione autónoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, uz citovaný v bode 245 vyssie, bod 107). 315 V prípade, ze by sa zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01, ktorí nie sú hospodárskymi subjektmi, ale územnými celkami, autormi dotknutých schém pomoci, mohli odvolávat na legitímnu dôveru (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione autónoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 94 vyssie, bod 66), je potrebné preskúmat z hladiska týchto zásad, ci z predlozených tvrdení vyplývajú mimoriadne okolnosti, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v regulárnost dotknutých schém pomoci. 316 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, tvrdia, ze konanie Komisie predstavuje mimoriadnu okolnost, na ktorej základe mohla byt zalozená ich legitímna dôvera v regulárnost týchto schém pomoci, z dôvodu po prvé jej rozhodnutia 93/337 týkajúceho sa danových úlav z roku 1988, po druhé z jej postoja voci schémam z roku 1993, po tretie neprimeranej dlzky konania a po stvrté nespomenutí niektorých skutocností v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. -- O tvrdení zalozenom na rozhodnutí 93/337 317 Confebask tvrdí, ze danové úlavy z roku 1988 sú velmi podobné s úlavami v prejednávanej veci a ze Komisia uvedené úlavy nepovazovala za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ktorá mohla vyvolat legitímnu dôveru v súlad sporných danových úlav s právom. Odvoláva sa na rozhodnutie 93/337, ako aj na list Komisie z 3. februára 1995, ktorým Komisia zobrala na vedomie skutocnost, ze spanielske orgány vyhoveli clánku 1 ods. 2 rozhodnutia 93/337, podla ktorého mali zmenit danový systém, aby boli odstránené narusenia z pohladu clánku 43 ES. 318 Co sa vsak týka rozhodnutia 93/337, Súd prvého stupna konstatuje, ze ako uz bolo uvedené, Confebask ho nesprávne pochopil (pozri bod 241 vyssie). V tomto rozhodnutí totiz Komisia oznacila dotknutú pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom, nielen preto, ze bola v rozpore s clánkom 43 ES, ale aj preto, ze nedodrzala rôzne pravidlá a povinnosti súvisiace s pomocou, najmä tie týkajúce sa regionálnej pomoci, sektorovej pomoci, pomoci MSP a pomoci týkajúcej sa súbehu viacerých typov pomoci (bod V rozhodnutia 93/337). 319 Co sa týka listu z 3. februára 1995, v bode 241 vyssie uz bolo konstatované, ze Komisia len zobrala na vedomie, ze dotknutý danový systém uz neporusuje clánok 43 ES, pricom sa vsak nevyjadrila k otázke, ci dotknutý systém dodrziava rôzne pravidlá a povinnosti súvisiace s pomocou, uvedené v rozhodnutí 93/337 (rozsudok Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 48, potvrdzujúci rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 237). 320 Okrem toho Confebask tvrdí, ze riesenie prijaté v rozsudku Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovanom v bode 45 vyssie, nebráni v prejednávanej veci zruseniu povinnosti vymáhat uz poskytnutú pomoc, kedze zalobcovia vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Demesa, sa odvolávali na zásadu ochrany legitímnej dôvery nielen preto, aby namietali proti vymáhaniu, ale aj preto, aby napadli posúdenie danovej úlavy, ktorá im bola priznaná, ako státnej pomoci. Treba vsak konstatovat, ze také tvrdenie nemôze spochybnit záver, ze Komisia nepovazovala danové úlavy z roku 1988 za zlucitelné s pravidlami v oblasti státnej pomoci. 321 Takze, síce by sporné danové úlavy mohli byt povazované za podobné s danovými úlavami z roku 1988, rozhodnutie 93/337 nie je mozné povazovat za mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat akákolvek dôvera v súlad dotknutých danových úlav s právom. 322 Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco zdôraznujú, ze Komisia v rozhodnutí 93/337 neuviedla nijakú výhradu voci skutocnosti, ze uplatnovanie danovej úlavy bolo podmienené vykonaním urcitej minimálnej investície. Komisia tým, ze sa v napadnutých rozhodnutiach domnievala, ze podmienka minimálnych investícií vo výske 2,5 miliardy ESP priznáva danovým úlavám selektívnu povahu a tým, ze pritom zmenila svoje kritériá posudzovania selektívnosti, porusila legitímnu dôveru, ktorú vyvolalo rozhodnutie 93/337. 323 Súd prvého stupna konstatuje, ze danové opatrenia uvedené v rozhodnutí 93/337 sú odlisné od tých uvedených v napadnutých rozhodnutiach. Rozhodnutie 93/337 sa totiz týka danovej pomoci, ktorú zaviedli Normas Forales de Álava c. 28/1988, de Vizcaya c. 8/1988 a de Guipúzcoa c. 6/1988. 324 Hoci tieto ustanovenia z roku 1988 zaviedli najmä danové úlavy v Baskicku, skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí 93/337 zalozila selektívnu povahu danových úlav z roku 1988 na konstatovaní, ze sa uplatnovali len na niektoré podniky a ze urcité hospodárske cinnosti z nich nemali prospech (bod III rozhodnutia 93/337), neznamená, ze Komisia nemohla rozhodnút o selektívnosti uvedených opatrení na základe iného kritéria (rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie, bod 99). 325 Tvrdenie zalozené na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, ktorého sa dovolávajú Cámaras Oficiales de Comercio e Industria, nepotvrdzuje toto konstatovanie, kedze jeden prvok stací na to, aby bolo mozné zistit v skúmanom opatrení selektivitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, body 120 a 121). Komisia teda nie je v tejto súvislosti povinná vykonat úplný rozbor. 326 Z uvedeného vyplýva, ze rozhodnutie 93/337, ktorým sa navyse rozhodlo, ze danové úlavy z roku 1988 boli nezlucitelné so spolocným trhom, nie je mozné povazovat za mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat akákolvek dôvera v regulárnost dotknutých danových úlav v prejednávanej veci. -- O tvrdení zalozenom na schémach z roku 1993 a na postoji Komisie k nim 327 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu vo veciach T-227/01 az T-229/01, sa odvolávajú na schémy z roku 1993 a na skutocnost, ze postoj Komisie k týmto schémam vyvolal legitímnu dôveru v regulárnost dotknutých danových úlav. Tvrdia, ze Normas Forales z roku 1993 stanovovali oslobodenia od daní a zároven danovú úlavu vo výske 25%. 328 Na jednej strane, co sa týka oslobodenia od daní z príjmov právnických osôb zavedených clánkami 14 Normas Forales c. 18/1993, c. 5/1993 a c. 11/1993, ktoré sú predmetom zalôb v spojených veciach T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, nie je mozné ich povazovat za podobné s dotknutými danovými úlavami v prejednávanej veci. Spôsob zdanenia a rozsah výhod sú totiz rozdielne. Dotknuté danové úlavy v prejednávanej veci sú vo výske 45% zo sumy investícií, na ktoré je mozné poskytnút úlavu, odpocítatelné od konecnej výsky splatnej dane, zatial co schémy z roku 1993 stanovovali oslobodenie od daní z príjmov právnických osôb na desat rokov pre niektoré novozalozené podniky. Podmienky uplatnovania tiez nie sú rovnaké, kedze dotknuté Normas Forales vyhradzujú danové úlavy len pre podniky, ktoré realizujú investície vo výske viac ako 2,5 miliardy ESP, zatial co schémy z roku 1993 môzu vyuzit novozalozené podniky, ktoré zacínajú svoju obchodnú cinnost so splateným základným imaním v minimálnej výske 20 miliónov ESP, vykonajú v urcitej lehote investície v minimálnej výske 80 miliónov ESP a vytvoria aspon desat pracovných miest. Tieto dve danové zvýhodnenia sa rozlisujú aj svojím dopadom. Danové úlavy boli totiz spojené s urcitým zdanovacím obdobím, hoci ich uplatnenie bolo viackrát predlzené. Naopak schémy oslobodenia z roku 1993 mohli vyuzit jedine podniky, ktoré zacali svoju cinnost od nadobudnutia úcinnosti Normas Forales, ktoré zaviedli tieto schémy do 31. decembra 1994. 329 Takze akokolvek by Komisia konala voci oslobodeniam od dane z roku 1993, nemôze to mat nijaký vplyv na regulárnost sporných danových úlav. 330 Navyse v kazdom prípade, ako uviedol Súd prvého stupna vo svojom rozsudok týkajúcom sa schém oslobodenia z roku 1993, ziadny zo skutkových a kontextuálnych dôkazov predlozených zalobcami a vedlajsími úcastníkmi konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, týkajúci sa postoja Komisie voci danovým oslobodeniam z roku 1993 a zopakovaných v prejednávanej veci, nemôze preukázat, ze tento postoj Komisie predstavoval výnimocnú okolnost, ktorá mohla vyvolat ich legitímnu dôveru v regulárnu povahu dotknutých danových oslobodení v týchto veciach (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, Zb. s. I-2919, body 278 az 317). 331 Takze postoj Komisie voci týmto schémam oslobodenia z roku 1993 nemôze predstavovat mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat akákolvek legitímna dôvera v regulárnu povahu dotknutých danových úlav v prejednávanej veci. 332 Na druhej strane, co sa týka danovej úlavy vo výske 25%, na ktorú sa odvolávajú zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01, aj v prípade, ze by mohla byt povazovaná za podobnú s danovými úlavami vo výske 45% dotknutými v prejednávanej veci, zalobcovia nijako nepodporili tvrdenie, podla ktorého by sa konanie vedené Komisiou, a teda aj jej postoj voci opatreniam oslobodenia z roku 1993, tiez vztahovalo na danovú úlavu vo výske 25%. 333 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenie zalozené na schémach z roku 1993 a postoji Komisie k nim, nie je mozné prijat. -- O tvrdení zalozenom na dlzke trvania konania 334 Confebask, zalobca vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, sa dovoláva porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery z dôvodu "neprimeranej dlzky konania". Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 uvádzajú porusenie tej istej zásady z dôvodu dlzky trvania konania vo veci formálneho zistovania. 335 Treba pripomenút, ze podla clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 v prípade moznej protiprávnej pomoci Komisia nie je viazaná casovou lehotou stanovenou pre prípady oznámenej pomoci. 336 Primeraná dlzka trvania konania o preskúmaní v oblasti státnej pomoci, ci uz ide o fázu predbezného preskúmania alebo o konanie vo veci formálneho zistovania, sa posudzuje s ohladom na okolnosti kazdej veci, a najmä jej kontext, rôzne procesné stádiá vedené Komisiou, správania sa strán pocas konania, zlozitost, ako aj význam veci pre jednotlivé dotknuté strany (rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 167 vyssie, bod 53; co sa týka konania predbezného preskúmania, rozsudok Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid et Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 122; co sa týka konania vo veci formálneho zistovania, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [53]T-190/00, Zb. s. II-5015, body 136 a 139). 337 V prejednávanej veci fáza predbezného preskúmania v dlzke trvania 38 mesiacov (pozri bod 300 vyssie) sa skoncila zároven so zacatím konania vo veci formálneho zistovania 17. augusta 1999 (pozri bod 22 vyssie). Komisia potom prijala napadnuté rozhodnutia 11. júla 2001. Konanie vo veci formálneho zistovania teda trvalo 23 mesiacov a dlzka trvania celého konania bola pät rokov a jeden mesiac. 338 Z preskúmania výhrady zalozenej na porusení zásady právnej istoty (pozri body 301 az 307 vyssie) vyplýva, ze s ohladom na okolnosti prejednávanej veci sa konanie predbezného preskúmania neprimerane nepredlzovalo. 339 Co sa týka konania vo veci formálneho zistovania, z okolností uvedených v spise vyplýva, ze po dorucení listu Komisie zo 17. augusta 1999, ktorý oznámil Spanielskemu královstvu zacatie konaní vo veci formálneho zistovania, Spanielske královstvo predlozilo svoje pripomienky, ktoré Komisia zaregistrovala 12. novembra 1999. V rámci týchto pripomienok sa spanielske orgány domnievali, ze nebolo potrebné odpovedat na ziadosti Komisie predlozené pri zacatí konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré sa týkali rozhodnutí o poskytnutí dotknutých danových úlav (bod 43 rozhodnutia 2002/820; bod 39 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894; pozri bod 24 vyssie). 340 Okrem toho iné subjekty predlozili svoje pripomienky v marci a apríli 2000 týkajúce sa provincie Álava a v januári 2000 týkajúce sa provincií Vizcaya a Guipúzcoa. Komisia predlozila tieto stanoviská spanielskym orgánom v marci 2000 v súvislosti s danovými úlavami v provinciách Vizcaya a Guipúzcoa, a v máji 2000 v súvislosti s danovými úlavami v provincii Álava. Spanielske orgány nepredlozili v odpovedi na tieto stanoviská svoje pripomienky, hoci podali ziadost o predlzenie lehoty na tento úcel (bod 52 rozhodnutia 2002/820; bod 60 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894; pozri bod 26 vyssie). 341 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze svojím správaním spanielske orgány prispeli aspon ciastocne k predlzeniu konania o preskúmaní. 342 S ohladom na tieto okolnosti a s prihliadnutím na kontext, zlozitost dotknutých opatrení a význam veci nie je mozné povazovat celkovú dlzku trvania konania o preskúmaní za neprimeranú. 343 Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 sa odvolávajú na rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, podla ktorého zdrzanie Komisie pri rozhodnutí, ze urcitá pomoc je protiprávna a musí byt clenským státom zrusená a vymáhaná, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch tejto pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci. V rozsudku RSV/Komisia, uz citovanom v bode 287 vyssie, sa teda Súdny dvor domnieval, ze doba 26 mesiacov na prijatie rozhodnutia v uvedenej veci Komisiou mohla vyvolat v zalobcovi legitímnu dôveru, ktorá mohla bránit institúcii ulozit dotknutým vnútrostátnym orgánom povinnost, aby nariadil vrátenie dotknutej pomoci. 344 Lenze okolnosti vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok RSV/Komisia, boli mimoriadne a neboli vôbec podobné s tými v prejednávanom prípade. Pomoc v uvedenej veci totiz bola, hoci az po jej poskytnutí prijímatelovi, formálne oznámená Komisii. Nadväzovala na zvýsené náklady spojené s transakciou predstavujúcou pomoc, ktorú uz Komisia schválila. Týkala sa odvetvia, v ktorom boli od roku 1977 vnútrostátnymi orgánmi poskytované pomoci schválené Komisiou. Posúdenie jej zlucitelnosti so spolocným trhom nevyzadovalo dôkladné preskúmanie. Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, ze zalobca sa za týchto okolností mohol dôvodne domnievat, ze Komisia by nemala nijaké výhrady voci pomoci (rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, body 14 az 16). 345 Uvedený prípad sa na základe týchto okolností zásadne odlisuje do toho v prejednávanej veci. Danové úlavy v prejednávanej veci sa totiz netýkajú nijakého konkrétneho odvetvia ani a fortiori urcitého konkrétneho odvetvia, v ktorom by boli poskytované schválené pomoci. Neboli oznámené a nenadväzujú na ziadne skorsie schémy pomoci, ktoré by boli Komisiou schválené. Práve naopak, boli predmetom rozhodnutí Komisie vo veciach, v ktorých boli pred zacatím konaní vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci vynesené rozsudky Demesa a Ramondín, uz citované v bode 43 vyssie (pozri bod 43 vyssie), co urcite muselo vyvolat pochybnosti o ich zlucitelnosti so spolocným trhom. 346 Takze osobitné vyssie uvedené okolnosti vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 287 vyssie, sú úplne odlisné od okolností v prejednávanej veci. Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, sa teda nemôzu v tejto veci uzitocne odvolávat na uvedený rozsudok. 347 Na záver, celková dlzka konania nemá, s ohladom na okolnosti v prejednávanej veci neprimeranú povahu a nepredstavuje v prejednávanej veci mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera v súlad pomoci s právom. -- O tvrdení zalozenom na nespomenutí v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, povinnosti prerusit uplatnovanie sporných danových ustanovení ani rizika vymáhania 348 Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 sa odvolávajú na legitímnu dôveru v regulárnost sporných schém pomoci s právom, z dôvodu neuvedenia v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania povinnosti prerusit uplatnovanie sporných ustanovení. 349 Ako vsak vyplýva z rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré okrem toho boli predmetom zalôb zamietnutých Súdom prvého stupna (rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 22 vyssie), Komisia sa domnievala, ze dotknuté danové úlavy predstavovali nové pomoci, ktoré bolo mozné povazovat za protiprávne. Také posúdenie znamená, ze odkladný úcinok vyplývajúci, co sa týka novej pomoci z clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES, bol porusený. Takze skutocnost, ze povinnost prerusenia uplatnovania dotknutých opatrení nebola výslovne uvedená v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nepredstavuje mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat akákolvek dôvera v regulárnost dotknutých opatrení. 350 Navyse zalobcovia tvrdia, ze v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nebolo spomenuté riziko vymáhania výhod vyplývajúcich z danových úlav. 351 Súd prvého stupna vsak uvádza, ze výzvy na predlozenie pripomienok, uverejnené v úradnom vestníku (pozri bod 25 vyssie) pripomínajú v rámci zhrnutia rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ze podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 môze byt vymáhaná od jej príjemcu kazdá protiprávna pomoc. Navyse v kazdom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania podla ustálenej judikatúry je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, bod 66, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, [54]C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 113). 352 Takze výslovné nespomenutie rizika vymáhania nepredstavuje mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat dôvera v regulárnost dotknutých opatrení. 353 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, nepreukázali existenciu mimoriadnych okolností, ktoré by mohli byt prekázkou vymáhania dotknutej pomoci. O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 354 Cámaras Oficiales de Comercio e Industria tvrdia, ze Komisia vo velmi podobných veciach zohladnila ex offo okolnosti, ktoré vyvolali legitímnu dôveru a nenariadila povinnost vymáhat pomoc. Dovolávajú sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania. 355 Treba konstatovat, ze táto výhrada zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania nebola predlozená zalobcami a nesúvisí s predmetom sporu, ako ho vymedzili. Musí byt teda zamietnutá v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 292 vyssie. 356 V kazdom prípade, aj keby bola táto výhrada prípustná, nie je dôvodná. 357 Dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 358 Vedlajsí úcastníci vsak nepreukázali, ze by situácia týkajúca sa sporných schém pomoci bola porovnatelná s danými situáciami v rozhodnutiach, na ktoré sa odvolávajú a v ktorých sa Komisia domnievala, ze nemá nariadit vymáhanie. 359 Komisia v týchto rozhodnutiach totiz uviedla, ze nevymáhanie bolo odôvodnené skutocnostami, ktoré mohli vyvolat legitímnu dôveru v súlad skúmaných schém, na co prihliadla. Komisia najmä zohladnila skutocnost, ze neexistencia pomoci bola výslovne konstatovaná v iných rozhodnutiach týkajúcich sa podobných opatrení ako skúmané schémy v uvedených rozhodnutiach, co teda odôvodnilo nevymáhanie pomoci (rozhodnutia 2003/81, 2004/76, 2003/438 a 2003/512; pozri bod 288 vyssie). V niektorých prípadoch tiez zohladnila skutocnost, ze dlzka daného konania nebola nijako prisúditelná dotknutému clenskému státu (pozri rozhodnutie 2001/168, bod 288 vyssie), alebo skutocnost, ze len jednému schválenému príjemcovi dotknutej schémy nebola poskytnutá sporná výhoda, a ze teda nebolo co vymáhat (pozri rozhodnutie 2003/81, bod 288 vyssie). 360 To nie je prípad v napadnutých rozhodnutiach, v ktorých Komisia zdôraznila, ze naopak podmienky týkajúce sa práva domáhat sa ochrany legitímnej dôvery neboli splnené (body 74 a 75 rozhodnutia 2002/820, body 81 a 82 rozhodnutí 2003/27 a 2002/894), co bolo potvrdené Súdom prvého stupna (pozri body 310 az 353 vyssie). Rozhodnutia Komisie, na ktoré sa odvolávajú vedlajsí úcastníci konania, sa teda týkajú opatrení a situácií, ktoré sú odlisné od tých dotknutých v prejednávanej veci. 361 Takze nie je mozné prijat výhradu zalozenú na tom ze napadnuté rozhodnutia tým, ze nariadili vymáhanie dotknutej pomoci, porusili zásadu rovnosti zaobchádzania. 362 Preto musí byt zamietnutá ako neprípustná a v kazdom prípade ako nedôvodná. 363 Napokon zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 tvrdia, ze povinnost vrátit protiprávne pomoci sa mala obmedzit len na investície realizované po uverejnení oznámenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. 364 Kedze toto tvrdenie, ktoré je uvedené s ohladom na zásadu ochrany legitímnej dôvery, sa zaraduje do primeranosti vymáhania, bude preskúmané v rámci posúdenia dôvodu týkajúceho sa primeranosti napadnutých rozhodnutí (pozri bod 366 a nasl.). 365 Na záver zalobný dôvod zalozený na procesnej vade, porusenia zásad právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutý v celom rozsahu. F -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality (veci T-227/01 az T-229/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 366 Zalobcovia vo veciach T-227/01 az T-229/01 tvrdia, ze povinnost vymáhania je neprimeraná. Tvrdia, ze vymáhanie malo byt vylúcené voci podnikom, ktoré vyrábajú len pre lokálny trh, ako aj podnikom pôsobiacim na trhu, ktorý je uzavretý pre hospodársku sútaz. Napadnuté rozhodnutia mali tiez obmedzit povinnost vrátenia len na tú ciastku, ktorá prekracovala maximálnu výsku regionálnej pomoci povolenej v Baskicku. 367 Okrem toho tvrdia, ze povinnost vrátit protiprávne pomoci sa mala obmedzit len na investície realizované po uverejnení oznámenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku. 368 Napokon, iné, menej obmedzujúce moznosti ako vymáhanie pomoci by umoznili obnovenie pôvodného stavu. Preto Komisia nemôze stanovit vymáhanie pomoci, ak sa clenský stát domnieva, ze táto moznost je prísnejsia ako iné opatrenie. Podla zalobcov sa clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý stanovuje vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, týka subvencií a nemôze byt automaticky pouzitý v prípade pomoci, ktorá sa zakladá na selektívnom danovom ustanovení. 369 Napokon, aby Komisia umoznila clenskému státu vybrat si najvhodnejsiu alternatívu, mala priblizne spresnit minimálnu výsku investícií, v prípade ktorej by dotknuté Normas Forales neboli povazované za státnu pomoc. 370 Clánok 3 napadnutých rozhodnutí by mal byt teda zrusený. 371 Komisia navrhuje zamietnut tento zalobný dôvod. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 372 Podla ustálenej judikatúry zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. V dôsledku toho vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci s cielom obnovit pôvodný stav nemôze byt v zásade povazované za neprimerané opatrenie vzhladom na ciele ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudky zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 311 vyssie, bod 47, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 75). 373 Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú mal na trhu voci svojim konkurentom, a obnoví sa pôvodný stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 22). Z úcelu tohto vrátenia tiez vyplýva, ze Komisia v zásade, okrem výnimocných okolností, nemôze porusit svoju diskrecnú právomoc priznanú judikatúrou Súdneho dvora, ked ziada od clenského státu, aby vymáhal sumy poskytnuté ako protiprávna pomoc, lebo tým sa len obnoví pôvodný stav (rozsudky zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, uz citovaný v bode 142 vyssie, bod 66, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 99). 374 Zásada proporcionality síce vyzaduje, aby akty institúcií Spolocenstva neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom pokial sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné priklonit sa k tomu najmenej obmedzujúcemu (rozsudky Súdneho dvora zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, Zb. s. 2171, bod 25, a z 11. júla 1989, Schräder HS Kraftfutter, 265/87, Zb. s. 2237, bod 21). 375 Vymáhanie protiprávnej pomoci, kedze smeruje k obnoveniu pôvodného stavu, vsak nemôze byt v zásade povazované za neproporcionálne opatrenie vzhladom na ciele ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Také opatrenie nemôze predstavovat sankciu nestanovenú právom Spolocenstva, aj ked sa vykoná dlho po poskytnutí predmetnej pomoci (rozsudok ESTM/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie, bod 164). 376 S ohladom na tieto zásady ziadne z tvrdení predlozených zalobcami v prejednávanej veci nepreukazuje, ze by povinnost vymáhania bola neprimeraná vzhladom na ciele ustanovení Zmluvy. 377 Na úvod, kedze sa spanielske orgány domnievali, ze nebolo potrebné odpovedat na ziadosti Komisie predlozené pri zacatí konaní vo veci formálneho zistovania, ktoré sa týkali rozhodnutí o poskytnutí dotknutých danových úlav (pozri bod 24 vyssie), nie je mozné vytýkat Komisii, ze nevylúcila z povinnosti vymáhania niektoré podniky ci odvetvia. 378 Rovnako tvrdenie zalobcov, ze napadnuté rozhodnutia mali obmedzit povinnost vrátenia danových úlav len na tie, ktoré sa týkali investícií realizovaných po uverejnení rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, t. j. po 4. decembri 1999 v provinciách Vizcaya a Guipúzcoa a po 11. marci 2000 v provincií Álava, sa nezakladá na nijakom odôvodnení, kedze dotknuté pomoci sú protiprávne ab initio a v prejednávanej veci sa nepreukázala nijaká mimoriadna okolnost, ktorá by mohla byt prekázkou ich vymáhania (pozri bod 353 vyssie). 379 Co sa týka medzisektorových schém pomoci, v prípade ze neboli pocas správneho konania poskytnuté presnejsie informácie, nemôzu byt napadnuté rozhodnutia povazované za neprimerané z dôvodu, ze ani neobmedzili povinnost vymáhat dotknutú pomoc. V tejto súvislosti treba uviest, ze napadnuté rozhodnutia, ktorých výroky treba vykladat v prípade potreby s ohladom na dôvody, ktoré viedli k ich prijatiu (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 21), výslovne upravujú "moznost, ze by individuálna pomoc bola úplne alebo ciastocne povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom na základe jej vlastných vlastností, ci uz v rámci neskorsieho rozhodnutia Komisie alebo uplatnením nariadení priznávajúcich výnimku". 380 Okrem toho v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, clánok 14 nariadenia c. 659/1999 nerozlisuje podla toho, ci dotknutá schéma pomoci je subvencia alebo danové zvýhodnenie, pricom judikatúra uplatnuje rovnaké zásady aj v oblasti vymáhania danových zvýhodnení (rozsudok Unicredito Italiano, uz citovaný v bode 351 vyssie, bod 113). V prejednávanej veci teda vymáhanie protiprávnej pomoci predstavuje prostredníctvom vrátenia dotknutých súm najvhodnejsí spôsob, ako zmiernit úcinky skreslenia hospodárskej sútaze spôsobené spornými danovými úlavami a obnovit pôvodný stav hospodárskej sútaze. 381 Napokon Komisii neprinálezí v rámci napadnutých rozhodnutí stanovit minimálnu výsku investícií, pri dodrzaní ktorej by neslo o státnu pomoc v prejednávanej veci. Táto otázka patrí okrem toho do dialógu medzi spanielskymi orgánmi a Komisiou v rámci oznamovania daných schém, ktorá sa vsak mala uskutocnit pred ich zavedením. 382 Takze zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 383 Preto treba zamietnut zaloby v celom rozsahu. O trovách 384 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. I -- Veci T-227/01 az T-229/01 385 Kedze zalobcovia, t. j. Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa, ako aj Comunidad autónoma del País Vasco nemali vo svojich návrhoch a zalobných dôvodoch úspech vo veciach T-227/01 az T-229/01, je opodstatnené zaviazat ich znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podali Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja. 386 Confebask, Cámaras Oficiales de Comercio e Industria, vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. II -- Veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01 387 Kedze Confebask nemal vo svojich návrhoch a zalobných dôvodoch úspech vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01, je opodstatnené zaviazat ho znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podali Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Zaloby sa zamietajú. 3. Vo veciach T-227/01 az T-229/01: -- Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya, Territorio Histórico de Guipúzcoa -- Diputación Foral de Guipúzcoa a Comunidad autónoma del País Vasco -- Gobierno Vasco znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja, -- Confederación Empresarial Vasca (Confebask), Cámara Oficial de Comercio e Industria Álava, Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Vizcaya a Cámara Oficial de Comercio, Industria y Navegación de Guipúzcoa znásajú svoje vlastné trovy konania. 4. Confebask vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2009. Podpisy Obsah Právny rámec I -- Právna úprava Spolocenstva II -- Vnútrostátna právna úprava A -- Danová úlava zavedená danovou právnou úpravou Territorio Histórico de Álava B -- Danové úlavy zavedené danovou právnou úpravou Territorios Históricos de Vizcaya a Guipúzcoa Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutia Konanie Návrhy úcastníkov konania I -- Vo veciach T-227/01 az T-229/01 II -- Vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 Právny stav I -- O prípustnosti zalôb A -- O prípustnosti zalôb vo veciach T-227/01 az T-229/01 1. O prípustnosti zalôb o neplatnost vo veciach T-227/01 az T-229/01 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O prípustnosti vstupu Confebask ako vedlajsieho úcastníka do konania vo veciach T-227/01 az T-229/01 a) O prípustnosti Confebasku konat ako vedlajsí úcastník konania b) O prípustnosti vyjadrenia Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O prípustnosti aktívnej legitimácie Confebasku na podanie zaloby o neplatnost vo veciach T-265/01, T-266/01 a T-270/01 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna II -- O dôvodnosti zalôb A -- O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. O prvej casti zalozenej na neznízení danových príjmov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhej casti zalozenej na nenarusení hospodárskej sútaze a neovplyvnovania obchodu v rámci Spolocenstva, ako aj nedostatku odôvodnenia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretej casti zalozenej na vseobecnej povahe danových opatrení a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtej casti zalozenej na odôvodnení danových opatrení povahou a vseobecnou struktúrou danového systému a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O výhrade zalozenej na neuplatnitelnosti clánku 87 ES na dotknuté opatrenia B -- O zalobnom dôvode zalozenom na údajnej zlucitelnosti Normas Forales so spolocným trhom (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C -- O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D -- O zalobnom dôvode zalozenom na existujúcej povahe dotknutej pomoci (veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E -- O zalobnom dôvode zalozenom na procesnej vade a porusení zásad právnej istoty, riadnej správy vecí verejných, ochrany legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania (veci T-227/01 az T-229/01, ako aj T-265/01, T-266/01 a T-270/01) 1. O výhrade zalozenej na procesnej vade a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných z dôvodu dlzky predbezného preskúmania O výhrade zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery -- O tvrdení zalozenom na rozhodnutí 93/337 -- O tvrdení zalozenom na schémach z roku 1993 a na postoji Komisie k nim -- O tvrdení zalozenom na dlzke trvania konania -- O tvrdení zalozenom na nespomenutí v rozhodnutiach o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, povinnosti prerusit uplatnovanie sporných danových ustanovení ani rizika vymáhania O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania F -- O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality (veci T-227/01 az T-229/01) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách I -- Veci T-227/01 az T-229/01 II -- Veci T-265/01, T-266/01 a T-270/01 __________________________________________________________________ ( [55]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRfAY8M/L96227-7773TMP.html#t-ECRT12009SKA.0900304201-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:296:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:017:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:314:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:296:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:017:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:314:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:351:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0485&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0127&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:292:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:318:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0214&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0346&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0154&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0167&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0228&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005T?0136&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0075&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0241&locale=SK 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:002:TOC 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0301&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1988:212:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1971:111:TOC 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0110&locale=SK 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:134:TOC 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0035&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0288&locale=SK 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:060:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:017:TOC 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:040:TOC 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:077:TOC 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:031:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:177:TOC 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:023:TOC 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0002&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0183&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0190&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0148&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXRfAY8M/L96227-7773TMP.html#c-ECRT12009SKA.0900304201-E0001