ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 3. decembra 2003 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Distribúcia motorových vozidiel - Clánok 81ods. 1 ES - Dohoda o cenách - Pojem 'dohoda` - Dôkaz o existencii dohody" Vo veci T-208/01, Volkswagen AG, so sídlom vo Wolfsburgu (Nemecko), v zastúpení: R. Bechtold, advokát, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je primárne návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v konaní upravenom clánkom 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-2/36.693 - Volkswagen) (Ú. v. ES L 262, s. 14) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty udelenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predsednícka komory V. Tiili, sudcovia P. Mengozzi a M. Vilaras, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. júna 2003, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti sporu 1 Volkswagen AG (dalej len "Volkswagen" alebo "zalobca") je holdingovou spolocnostou a najväcsím podnikom skupiny Volkswagen pôsobiacim v odvetví výroby automobilov. Zalobcom vyrábané automobily predávajú v Spolocenstve v rámci systému selektívnej a výhradnej distribúcie autorizovaní predajcovia, s ktorými zalobca uzavrel zmluvu o predaji vozidiel. 2 Podla clánku 4 ods. 1 zmluvy o predaji vozidiel v zneniach zo septembra 1995 a z januára 1998 Volkswagen priznáva predajcovi zmluvné územie pre program dodávania a servisu vozidiel. Za to sa predajca zaväzuje intenzívne podporovat predaj a servisné sluzby na území, ktoré mu bolo pridelené, a optimálne vyuzívat trhový potenciál. Podla clánku 2 ods. 6 (znenie z januára 1989) alebo 1 (znenie zo septembra 1995 a z januára 1998) zmluvy o predaji vozidiel sa predajca zaväzuje "hájit záujmy [Volkswagen], organizácie distribúcie Volkswagen a znacky Volkswagen a zabezpecovat ich podporu vsetkými prostriedkami". Stanovuje sa tiez, ze "predajca bude s týmto cielom plnit vsetky poziadavky spojené s plnením zmluvy, co sa týka distribúcie nových automobilov Volkswagen, zásobovania náhradnými dielmi, servisných sluzieb, podpory predaja, reklamy a skolenia, ako aj záruky technickej úrovne rôznych oblastí cinností Volkswagen". Napokon podla clánku 8 ods. 1 zmluvy o predaji vozidiel "[Volkswagen] dáva nezáväzné cenové odporúcania pre maloobchodnú cenu a zlavy". 3 Na základe staznosti kupujúceho zaslala Komisia zalobcovi 17. júla 1997 a 8. októbra 1998 na podklade clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ziadosti o informácie týkajúce sa jeho cenovej politiky a najmä stanovovania kúpnej ceny modelu Volkswagen Passat v Nemecku. Na tieto ziadosti odpovedal zalobca 22. augusta 1997 a 9. novembra 1998. 4 Dna 22. júna 1999 Komisia na základe poskytnutých informácií zaslala zalobcovi oznámenie o výhradách, v ktorom mu vytkla porusenie clánku 81 ods. 1 ES tým, ze sa so svojimi predajcami z distribucnej siete v Nemecku dohodol na striktnej cenovej disciplíne pri predaji modelov Volkswagen Passat. 5 Komisia v nom osobitne spomenula tri obezníky, ktoré zalobca zaslal svojim predajcom v Nemecku 26. septembra 1996, 17. apríla a 26. júna 1997, a pät listov, ktoré zaslal niektorým z nich 24. septembra, 2. a 16. októbra 1996, 18. apríla 1997 a 13. októbra 1998 (dalej spolocne len "sporné výzvy"). 6 Na toto oznámenie o výhradách odpovedal zalobca listom z 10. septembra 1999, pricom uviedol, ze v nom opísané skutocnosti sú z podstatnej casti pravdivé. Zalobca neziadal o vypocutie. 7 Komisia 15. januára a 7. februára 2001 zaslala zalobcovi dalsie dve ziadosti o informácie, na ktoré zalobca odpovedal 30. januára a 21. februára 2001. 8 Dna 6. júla 2001 Komisia dorucila zalobcovi svoje rozhodnutie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v konaní upravenom clánkom 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-2/36.693 - Volkswagen) (Ú. v. ES L 162, s. 14, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 9 Napadnuté rozhodnutie stanovuje: "Clánok 1 [Volkswagen] sa dopustil porusenia ustanovení clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze stanovil kúpne ceny modelu Volkswagen Passat, ked od svojich nemeckých zmluvných predajcov vyzadoval, aby zákazníkom pri predaji tohto modelu nedávali ziadne zlavy, resp. aby im dávali len obmedzené zlavy. Clánok 2 Z dôvodu porusenia v zmysle clánku 1 sa [Volkswagen] ukladá pokuta vo výske 30,96 miliónov eur. ... Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené [Volkswagen], D-38436 Wolfsburg..." Konanie 10 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 10. septembra 2001 zalobca podal túto zalobu. 11 Komisia podala do kancelárie Súdu prvého stupna vyjadrenie k replike 25. februára 2002, teda styri dni po uplynutí lehoty stanovenej na podanie vyjadrenia, pricom vopred ani nenavrhovala a nedosiahla predlzenie tejto lehoty, ani neuviedla okolnosti odôvodnujúce nedodrzanie tejto lehoty. Súd prvého stupna preto odmietol toto vyjadrenie ako oneskorené. 12 Na podklade správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (stvrtá komora) rozhodol o zacatí ústneho pojednávania. 13 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 18. júna 2003. Návrhy úcastníkov konania 14 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne znízil výsku pokuty ulozenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právne predpisy 16 Zalobca primárne tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené z dôvodu, ze sa zalobca nedopustil porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Na jednej strane medzi ním a jeho predajcami v Nemecku nedoslo k ziadnej dohode v zmysle tohto ustanovenia. Na druhej strane, aj keby sporné výzvy zakladali dohodu, tieto výzvy neboli spôsobilé ovplyvnit, a o to menej výrazne, obchod medzi clenskými státmi, takze clánok 81 ods. 1 ES sa neuplatní. Subsidiárne sa zalobca domáha znízenia výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená napadnutým rozhodnutím. 17 Najprv je potrebné preskúmat primárny návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia a v tejto súvislosti zalobný dôvod zalobcu, ze sporné výzvy medzi ním a nemeckými predajcami nezakladali ziadnu dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES. Tvrdenia úcastníkov konania 18 Zalobca v prvom rade uvádza, ze na základe ustálenej judikatúry je ústredným prvkom pojmu "dohoda" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES súbeh vôle podnikov. Z tohto dôvodu pod toto ustanovenie nespadajú jednostranné opatrenia prijaté bez súhlasu ich adresáta. Sú zakázané len výnimocne vtedy, ked sa javia ako iba jednostranné a ked k nim ich adresát konkludentne privolí. To platí i v súvislosti so selektívnou distribúciou (rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1979, BMW Belgium/Komisia, 32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435, dalej len "rozsudok BMW Belgium"; z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, dalej len "rozsudok AEG"; z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, dalej len "rozsudok Sandoz", a z 8. februára 1990, Tipp-Ex/Komisia, C-279/87, Zb. s. I-261; rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383, body 71 a nasl., 162, 167, 169 a 170, dalej len "rozsudok Bayer"). 19 Komisia preto v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia mylne tvrdí, ze jednostranné výzvy výrobcu predstavujú dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ked "ich úcelom je ovplyvnit" predajcu pri plnení jeho zmluvy, a na základe toho dochádza k záveru o existencii takejto dohody v prejednávanom prípade. Týmto sa Komisia usiluje zaviest nový právny prístup, ktorý nielenze rozsiruje pojem dohody, ale tiez mení zásady dôkazného bremena v jej prospech. Tento prístup by znamenal, ze uz len pokus ovplyvnit predajcov by odteraz mohol zakladat porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V skutocnosti ani rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia (T-62/98, Zb. s. II-2707, dalej len "rozsudok Volkswagen"), z ktorého vychádza Komisia, ani rozsudky Súdneho dvora zo 17. septembra 1985, Ford/Komisia (25/84 a 26/84, Zb. s. 2725, dalej len "rozsudok Ford"), a z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke/ALD (C-70/93, Zb. s. I-3439, dalej len "rozsudok BMW"), na ktoré odkazuje rozsudok Volkswagen, nespochybnujú judikatúru, podla ktorej vsetko závisí od toho, ci existuje výslovný alebo konkludentný súhlas. 20 Dalej zalobca uvádza, ze taktiez podla ustálenej judikatúry zdanlivo jednostranné správanie môze spadat pod clánok 81 ods. 1 ES, len ked "sa vclenuje" do zmluvných vztahov, t. j. ked je zlucitelné s existujúcimi zmluvnými vztahmi na základe súhlasného výkladu oboch zmluvných strán. Len v tom prípade môze dôjst ku "konkretizácii" zmluvných väzieb, o ktorej hovorí Komisia. Nestací teda, aby výzvy výrobcu "vychádzali" z predtým existujúcej zmluvnej väzby, ani aby sa výrobca v týchto výzvach odvolával na zmluvu o predaji vozidiel. 21 Zalobca tvrdí, ze predajca, ktorý sa zapojí do distribucnej siete, môze prejavit svoj súhlas s distribucnou politikou, len pokial je uz táto vytýcená. K neskorsím zmenám v tejto politike môze dôjst, iba ak zmluva upravuje príslusnú výhradu a iba v týchto medziach. Inak musí byt zmluva zmenená oboma stranami. Pritom sporné výzvy, z ktorých ostatne niektoré vysli iba od zalobcovho riaditela predaja a boli vyhotovené na jeho osobných hlavickových papieroch, sú nielenze objektívne nezlucitelné so zmluvou o predaji vozidiel, osobitne s jej clánkom 8 ods. 1, ktorý hovorí iba o odporúcaných cenách, ale navyse boli ako také ponímané aj predajcami, ako to vyplýva zvlást z reakcií predajcov Binder a Rütz. Tvrdenia Komisie, ze toto ustanovenie zmluvy nezarucuje, ze sa zalobca zdrzí dávat záväzné pokyny v otázke cien v rámci clánku 2 ods. 1 danej zmluvy, alebo ze zo skutocnosti, ze konanie je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, nemozno vyvodit, ze stojí mimo vseobecnej zmluvnej výhrady, sú nezlucitelné s postupmi výkladu zmlúv. Z rovnakých dôvodov nemôze Komisia ani uvádzat, ze zmluva o predaji vozidiel obsahuje implicitnú výhradu umoznujúcu stanovovanie cien. Okrem toho skutocnost, ze niektoré sporné výzvy sprevádzali hrozby vypovedania zmluvy o predaji vozidiel, nijako neznamená, ze by táto zmluva bola objektívnym základom týchto výziev. 22 Podla zalobcu preto Komisia nesprávne tvrdí, ze otázka, ci predajcovia skutocne zmenili tvorbu svojich cien v nadväznosti na sporné výzvy, môze zostat nezodpovedaná, a ze toto hladisko netreba blizsie rozoberat. Existenciu dohody totiz mozno pripustit len vtedy, ak predajcovia súhlasili so spornými výzvami a - prinajmensom pokial ide o dôkaz o tejto dohode - tiez zmenili svoje správanie v otázke cien. 23 Napokon, co sa týka správania predajcov v nadväznosti na sporné výzvy, zalobca tvrdí, ze i ked sám nie je schopný dokázat, ze tieto výzvy neovplyvnili správanie predajcov v otázke cien, stále platí, ze císelné údaje citované Komisiou v napadnutom rozhodnutí vôbec neodzrkadlujú výrazné zmeny v tomto správaní, ale práve naopak, ukazujú na vzrast zliav. Zalobca navrhuje v tejto veci citovat svedka a uvádza císelné údaje, ktoré napovedajú, ze predajcami dohodnuté zlavy vzrástli. 24 Komisia zas trvá na tom, ze sporné výzvy sa stali neoddelitelnou súcastou zmluvy o predaji vozidiel a tým predstavujú dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 25 Primárne Komisia v prvom rade tvrdí, ze podla rozsudkov AEG, Ford, BMW a Volkswagen nie je nevyhnutné, prinajmensom nie u selektívnych distribucných systémov ako v prejednávanom prípade, hladat súhlas s výzvou výrobcu v správaní predajcu v súvislosti s touto výzvou (napríklad po tom, ako mu je dorucená). Tento súhlas sa musí povazovat za získaný zo zásady, uz len tým, ze predajca vstúpil do distribucnej siete. Povazuje sa preto za predajcom vopred daný. Podla Komisie túto judikatúru, ktorá tvorí základ pre napadnuté rozhodnutie, zalobcom citované rozsudky nespochybnujú, práve naopak. 26 Dalej Komisia tvrdí, ze na to, aby sa výzva zaslaná výrobcom stala súcastou zmluvy o distribúcii, nemusí táto zmluva obsahovat výslovné ustanovenie o výhrade. Urcujúcim je výzvou sledovaný ciel, ktorým je ovplyvnit predajcov pri plnení danej zmluvy. Nezákonná politika výrobcu prijatá v rámci zákonnej zmluvy o distribúcii sa tak môze stat neoddelitelnou súcastou tejto zmluvy bez toho, aby táto zmluva musela obsahovat výslovnú výhradu v tomto zmysle. Predpokladá sa totiz, ze pristúpením do distribucnej sústavy predajca dopredu schvaluje distribucnú politiku výrobcu, ktorá ako taká prirodzene nie je v case pristúpenia predajcu predvídatelná do najmensích detailov. Tieto zásady platia rovnako pre politiku výrobcu v otázke maloobchodných cien. Tento záver potvrdzujú rozsudky AEG a Ford. 27 Subsidiárne, pre prípad, ze sa bude výslovné ustanovenie o výhrade povazovat za nevyhnutné, musí sa podla Komisie za takéto ustanovenie povazovat clánok 2 ods. 1 alebo 6 zmluvy o predaji vozidiel. Zalobcom predkladané argumenty, vychádzajúce z pôsobnosti clánku 8 ods. 1 zmluvy o predaji vozidiel, z toho, ze v zmluve chýbajú ustanovenia o sankciách za nedodrzanie odporúcaní výrobcu, a zo skutocnosti, ze clánok 2 ods. 1 alebo 6 tejto zmluvy sa spomína len v niektorých sporných výzvach, tento záver nespochybnujú. 28 Napokon, co sa týka skutocného správania zmluvných strán v nadväznosti na sporné výzvy, Komisia vo svojej obhajobe usudzuje, ze toto správanie napovedá, ze strany povazovali sporné výzvy za súcast zmluvy o predaji vozidiel. Argumenty zalobcu, ktoré sa týkajú zmyslu, aký treba priradit reakciám predajcov Binder a Rütz na sporné výzvy, a skutocnosti, ze niektoré sporné výzvy vysli od zalobcovho riaditela predaja, ktorý ich vyhotovil na svojom osobnom hlavickovom papieri, tento záver nespochybnujú. 29 Komisia vsak pripomína, ze dohoda sankcionovaná v napadnutom rozhodnutí sa zakladá výhradne na sporných výzvach, pretoze súhlas predajcov bol uz daný vopred tým, ze pristúpili do distribucnej sústavy. Preto nie je podstatné, ze predajcovia tiez schválili sporné výzvy este raz - následne - svojím skutocným správaním vo vztahu k cenám. Túto otázku mozno ponechat nezodpovedanú (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). Vsetky tvrdenia zalobcu v tejto veci sú teda nerelevantné. Posúdenie Súdu prvého stupna 30 Podla ustálenej judikatúry na to, aby bola zalozená dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, stací, aby dotknuté podniky vyjadrili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a rozsudok Bayer, bod 67). 31 Pokial ide o formu vyjadrenia tejto spolocnej vôle, stací, aby dané ustanovenie bolo vyjadrením vôle strán správat sa na trhu v súlade s jeho obsahom (pozri v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný, bod 112; Van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný, bod 86, a rozsudok Bayer, bod 68). 32 Z toho vyplýva, ze pojem "dohoda" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, tak ako bol vylozený v judikatúre, sa odvíja od existencie zhody vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle (rozsudok Bayer, bod 69). 33 Z judikatúry tiez plynie, ze ked je rozhodnutie výrobcu jednostranným správaním podniku, potom sa toto rozhodnutie vyníma zo zákazu podla clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok AEG, bod 38; rozsudok Ford, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, T-43/92, Zb. s. II-441, bod 56, a rozsudok Bayer, bod 66). 34 Za istých okolností boli ako opatrenia zakladajúce dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES posúdené aj výrobcom zdanlivo jednostranne prijaté alebo ulozené opatrenia v rámci pretrvávajúcich obchodných vztahov, ktoré udrziava so svojimi distribútormi (rozsudok BMW Belgium, body 28 az 30; rozsudok AEG, bod 38; rozsudok Ford, bod 21; rozsudok Sandoz, body 7 az 12; rozsudok BMW, body 16 a 17, a rozsudok Bayer, bod 70). 35 Z tejto judikatúry plynie, ze je potrebné rozlisovat situácie, ked podnik prijal naozaj jednostranné opatrenie, cize bez toho, aby sa na nom výslovne alebo konkludentne podielal iný podnik, od situácií, ked je jednostrannost iba zdanlivá. Kým prvé situácie nespadajú pod clánok 81 ods. 1 ES, tie druhé sa musia povazovat za situácie svedciace o dohode medzi podnikmi, a preto sa na ne môze vztahovat pôsobnost tohto clánku. To platí najmä v prípade postupov a opatrení obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré, hoci sú prijímané výrobcom zdanlivo jednostranne v rámci jeho zmluvných vztahov s predajcami, získajú co i len konkludentný súhlas týchto predajcov (rozsudok Bayer, bod 71). 36 Pritom z tejto judikatúry tiez vyplýva, ze Komisia nemôze usúdit, ze zdanlivo jednostranné správanie zo strany výrobcu v rámci zmluvných vztahov, ktoré udrziava so svojimi predajcami, vedie v skutocnosti k dohode medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, pokial nepreukáze existenciu ci uz výslovného, alebo konkludentného súhlasu ostatných partnerov s výrobcom zaujatým postojom (pozri v tomto zmysle rozsudok BMW Belgium, body 28 az 30; rozsudok AEG, bod 38; rozsudok Ford, bod 21; rozsudok Sandoz, body 7 az 12, a rozsudok Bayer, bod 72). 37 Práve z hladiska tejto judikatúry je potrebné zistit, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí predlozila dôkaz o dohode v zmysle clánku 81 ods. 1 ES medzi zalobcom a jeho predajcami vo veci sporných výziev. 38 V tomto ohlade je v prvom rade potrebné konstatovat, ze nebolo preukázané, ze sporné výzvy boli premietnuté do praxe. Komisia to pripústa najmä v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia nasledujúcimi slovami: "Za okolností daného prípadu je prakticky nemozné poznat presné správanie predajcov..." 39 Súd prvého stupna dalej konstatuje, ze tak ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 60 napadnutého rozhodnutia, argument predkladaný Komisiou primárne na konstatovanie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je, ze sporná distribucná politika zalobcu bola predajcami konkludentne akceptovaná pri podpise zmluvy o predaji vozidiel. Následne podla Komisie "otázka, ci a do akej miery nemeckí predajcovia Volkswagen skutocne zmenili tvorbu svojich cien v závislosti od obezníkov a upomienok, môze zostat nezodpovedaná" (odôvodnenie 68 napadnutého rozhodnutia). 40 Komisia znovu potvrdzuje svoje stanovisko v bode 8 svojho vyjadrenia k zalobe, podla ktorého "nie je nevyhnutné, prinajmensom nie u selektívnych distribucných systémov ako [v prejednávanom prípade], hladat súhlas s výzvou výrobcu v správaní predajcu v súvislosti s touto výzvou (napríklad po tom, ako mu je dorucená)". Podla Komisie "tento súhlas sa musí povazovat za získaný zo zásady, uz len tým, ze predajca vstúpil do distribucnej siete výrobcu" a "povazuje sa preto za vopred daný". Nie je relevantné, pokracuje v podstate Komisia, ci zmluva obsahuje výslovné ustanovenie o výhrade, ktoré by dovolilo predpokladat zaslanie takej výzvy, akou sú dané sporné výzvy. I ked chýba takéto ustanovenie, aj tak sa táto výzva môze stat neoddelitelnou súcastou zmluvy, t. j. "vclenit sa" do zmluvy. Urcujúcim je úcel sledovaný touto výzvou, ktorým je ovplyvnit predajcov pri plnení danej zmluvy (body 11 a 12 vyjadrenia k zalobe). 41 Rovnaká myslienka je vyjadrená aj v odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa Komisia, citujúc rozsudok Volkswagen (bod 236), vyslovuje, ze "výzvy zaslané výrobcom automobilov jeho zmluvným predajcom predstavujú dohodu, ked (je ich úcelom)... ovplyvnit predajcov... pri plnení ich zmluvy s (výrobcom alebo dovozcom)`". 42 Súd prvého stupna napokon konstatuje, ze Komisia nikde netvrdí, ze by zmluva o predaji vozidiel, osobitne jej clánok 2 ods. 1 alebo 6 a jej clánok 8 ods. 1, bola v rozpore s právom hospodárskej sútaze. 43 Z predchádzajúcich konstatovaní vyplýva, ze záver Komisie, zretelne zopakovaný v bode 15 vyjadrenia k zalobe, znamená vlastne tvrdit o predajcovi, ktorý podpísal zmluvu o predaji vozidiel, ktorá je v súlade s právom hospodárskej sútaze, ze pri tomto podpise a v jeho dôsledku dopredu akceptoval neskorsí protiprávny vývin tejto zmluvy, hoci takýto vývin práve z dôvodu jej súladu s právom hospodárskej sútaze táto zmluva nedovolovala predajcovi predvídat. 44 Tento záver Komisie, ktorý je hlavným základom napadnutého rozhodnutia a na základe ktorého Komisia ako nerelevantnú stavia stranou otázku, ci zalobcovi predajcovia skutocne súhlasili so spornými výzvami, ked sa o nich dozvedeli, cize po tom, ako im boli tieto výzvy zaslané, nemôze uspiet. 45 Mozno totiz akiste uvázit, ze by sa vývin zmluvy mohol povazovat za akceptovaný dopredu pri podpise zákonnej zmluvy o predaji vozidiel a v jeho dôsledku, pokial ide o zákonný vývin zmluvy, ktorý je bud uvázený v zmluve, alebo je vývinom, ktorý predajca nemôze s ohladom na obchodné zvyklosti a právnu úpravu odmietnut. Naproti tomu nemozno súhlasit s tým, ze by sa za akceptovaný dopredu pri podpise zákonnej zmluvy o distribúcii a v jeho dôsledku dal povazovat nezákonný vývin zmluvy. V tom prípade totiz k súhlasu s nezákonným vývinom zmluvy môze dôjst az po tom, ako sa predajca dozvie o výrobcom zelanom vývine. 46 Preto Komisia v prejednávanej veci nesprávne tvrdí, ze podpísanie zmluvy o predaji vozidiel zalobcovými predajcami predznamenalo akceptáciu sporných výziev z ich strany. Takéto tvrdenie je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, vylozeným v judikatúre citovanej v bodoch 30 az 36 vyssie, ktorý vyzaduje predlozenie dôkazu o súbehu vôle. 47 Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia sa riadi mylným výkladom judikatúry, na ktorú sa odvoláva na podporu svojho záveru, ked tvrdí, ze podla rozsudkov AEG, Ford, BMW a Volkswagen nie je nevyhntuné, prinajmensom nie u selektívnych distribucných systémov ako v prejednávanom prípade, hladat súhlas s výzvou výrobcu v správaní predajcu v súvislosti s touto výzvou (napríklad po tom, ako mu je dorucená) a ze tento súhlas sa musí povazovat za získaný zo zásady, uz len tým, ze predajca vstúpil do distribucnej siete výrobcu. 48 V protiklade s tým, co tvrdí Komisia, totiz Súdny dvor v rozsudku AEG výslovne konstatuje súhlas distribútorov s protisútazným konaním AEG, ked hovorí, ze "v prípade prijatia distribútora sa dojednanie zakladá na skutocnosti, ze zmluvní partneri výslovne alebo konkludentne akceptujú politiku sledovanú AEG, ktorá si medziiným vyzaduje, aby boli zo siete vylúcení distribútori, ktorí síce majú vlastnosti na to, aby boli prijatí, ale nie sú ochotní pristúpit k tejto politike" (bod 38 rozsudku). 49 Inými slovami, Súdny dvor v rozsudku AEG nedosiel k záveru, ze súhlas distribútorov s protisútaznou politikou AEG bol súhlasom daným vopred pri podpise zmluvy s este neznámou politikou výrobcu. 50 Okrem toho je potrebné uviest, ze výrok v bode 38 rozsudku AEG, ze postup AEG nie je jednostranný, ale "vclenuje sa do zmluvných vztahov, ktoré podnik udrziava so svojimi predajcami", nie je nepodmieneným tvrdením, ale spocíva na predchádzajúcom konstatovaní Súdneho dvora o súhlase distribútorov s týmto postupom, ktorého úcelom bolo teoreticky ovplyvnit tieto zmluvné vztahy. 51 V rozsudku Ford sa spor netýkal otázky, ci predajcovia súhlasili s obezníkom s protisútazným úcelom, ktorý im zaslal Ford, alebo nie. Bolo totiz nesporné, ze obezník premietol Ford do praxe a ze sa mu predajcovia napriek protestom podvolili. Spor sa týkal otázky, ci stranami uplatnovaný obezník mohol byt priclenený k zmluve o predaji vozidiel Ford s cielom preskúmat túto zmluvu z hladiska clánku 81 ods. 1 ES a s ohladom na moznú výnimku na podklade clánku 81 ods. 3 ES. Práve v tomto rámci Súdny dvor po usúdení, ze sporný obezník bol spätý so zmluvou o predaji vozidiel (príloha I danej zmluvy), mohol vyslovit, ze Komisia ho pri preskúmavaní tejto zmluvy s ohladom na prípadnú výnimku na podklade clánku 81 ods. 3 ES zohladnila oprávnene (rozsudok Ford, body 20, 21 a 26). 52 Pokial ide o rozsudok BMW, vydaný v konaní o prejudiciálnej otázke, Súd prvého stupna usudzuje, ze v prejednávanom prípade nie je bezprostredne relevantný. V tejto veci totiz v polozenej otázke neslo ani tak o to, ci medzi BMW a jeho predajcami doslo skutocne k dohode o obsahu obezníka zaslaného BMW týmto predajcom, ale o to, ci taká výzva, za predpokladu, ze by bola akceptovaná, a teda ze by bola dohodou v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, spadala pod nariadenie o relevantnej výnimke, cize nariadenie Komisie (EHS) c. 123/85 z 12. decembra 1984 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy ES na niektoré kategórie dohôd o distribúcii a servise automobilov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1985, L 15, s. 16). 53 Co sa týka veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Volkswagen, tak z rozhodnutia Komisie, ako aj z rozsudku vydaného Súdom prvého stupna v tejto veci (pozri bod 236 rozsudku Volkswagen v spojení s bodmi, na ktoré odkazuje), potvrdeného Súdnym dvorom v rozsudku z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia (C-338/00 P, Zb. s. I-9189), jednoznacne plynie, ze kroky podniknuté výrobcom mali skutocne úcinok, kedze sa im podriadili talianski predajcovia, ktorí potom odmietli predávat zahranicným zákazníkom. O akceptácii protisútazných krokov Volkswagen jeho predajcami teda v tejto veci nebolo pochýb. 54 Riesenie prijaté v rozsudku Volkswagen, spocívajúce v odmietnutí zalobného dôvodu na zrusenie rozhodnutia Komisie, vychádzajúceho z údajnej jednostrannosti krokov Volkswagen, sa tak zakladalo na existencii súhlasu vyplývajúceho z praktickej realizácie krokov podniknutých výrobcom. 55 Z tohto rozboru rozsudkov AEG, Ford, BMW a Volkswagen vyplýva, ze sa na ne Komisia na podporu svojho záveru, ze podpísanie zmluvy o distribúcii znamená zo zásady a nezvratne konkludentnú akceptáciu prípadného nezákonného vývinu tejto zmluvy, odvoláva nesprávne. 56 Okrem toho treba uviest, ze záver presadzovaný Komisiou v prejednávanej veci jednoznacne vyvracajú zalobcom uvádzané rozsudky Sandoz, BMW Belgium, Bazer a uz citovaný rozsudok Tipp-Ex/Komisia. Tieto rozsudky totiz potvrdzujú, ze aby sa mohla konstatovat existencia dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, je potrebné predlozit dôkaz o súbehu vôle. Navyse v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 30 a 31 vyssie sa takýto súbeh vôle musí týkat urcitého správania, ktoré preto musí byt známe stranám v case, ked ho akceptujú. 57 Zároven v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, z judikatúry nevyplýva, ze urcujúcim prvkom vclenenia výzvy do zmluvy je skutocnost, ze úcelom tejto výzvy je ovplyvnit predajcu pri plnení danej zmluvy. Ak by to tak bolo, potom by odoslanie výzvy výrobcu jeho predajcom systematicky viedlo ku konstatovaniu dohody, pretoze logicky úcelom takejto výzvy je ovplyvnit týchto predajcov pri plnení ich zmluvy. 58 Naproti tomu sa výzva vclenuje do uz existujúcej zmluvy, cize sa stáva neoddelitelnou súcastou tejto zmluvy, pretoze, pravda, úcelom tejto výzvy je ovplyvnit predajcov pri výkone zmluvy, ale predovsetkým pretoze túto výzvu predajcovia tým ci oným spôsobom skutocne akceptujú. 59 V prejednávanom prípade sa Komisia uspokojila s uvedením, co bolo zrejmé, ze úcelom sporných výziev bolo ovplyvnit predajcov pri výkone ich zmluvy. Nepovazovala za relevantné predlozit dôkaz o skutocnom súhlase predajcov s týmito výzvami, ked sa o nich dozvedeli, ale mylne usúdila, ze podpísanie zmluvy, a to zákonnej, nesie so sebou konkludentne vopred urobenú akceptáciu týchto výziev. Je preto nutné konstatovat, ze Komisia nepredlozila dôkaz o existencii dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 60 V tomto ohlade treba konstatovat, ze úcelom odôvodnení 66 a 67 napadnutého rozhodnutia, venovaných preskúmaniu správania, písomností a prehlásení strán, nie je vôbec preukázat, ze predajcovia súhlasili so spornými výzvami, ked sa o nich dozvedeli. Týmito odôvodneniami Komisia mieni iba podlozit svoj v odôvodneniach 63 az 65 napadnutého rozhodnutia prednesený výklad zmluvy, ktorý predstavuje subsidiárny argument Komisie, rozoberaný nizsie, ze organická väzba tvorená clánkami 2 ods. 1 alebo 6 zmluvy o predaji vozidiel v kazdom prípade zjednocuje sporné výzvy so zmluvou. Rovnako je v tomto zmysle potrebné chápat aj tvrdenie Komisie v bode 29 jej vyjadrenia k zalobe, ze predajcovia povazovali sporné výzvy za "súcast" zmluvy. 61 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze aj ked by sa usúdilo, ze ustanovenie o výhrade je v zmluve o predaji vozidiel nevyhnutné na to, aby sa mohlo konstatovat vclenenie sporných výziev do danej zmluvy, za takéto ustanovenie by sa mal povazovat clánok 2 ods. 1 alebo 6 tejto zmluvy. Komisia spresnuje, ze predmetom clánku 8 ods. 1 tej istej zmluvy nie je obmedzit clánok 2 ods. 1 alebo 6 a tým bránit tomu, aby sa uplatnil na záväzné výzvy týkajúce sa kúpnej ceny. 62 Tento subsidiárny argument nemôze obstát. 63 Clánok 2 ods. 1 alebo 6 zmluvy o predaji vozidiel, podla ktorého sa predajca zaväzuje "hájit záujmy [Volkswagen], organizácie distribúcie Volkswagen a znacky Volkswagen a zabezpecovat ich podporu vsetkými prostriedkami", mozno vykladat len tak, ze sleduje iba prostriedky v súlade s právnymi predpismi. Postavit sa za opacný záver by totiz vlastne znamenalo vyvodit z takéhoto, neutrálne znejúceho, zmluvného ustanovenia, ze sa predajcovia upísali nezákonnému paktu. 64 Pokial ide o clánok 8 ods. 1 zmluvy o predaji vozidiel, aj on je vyhotovený v neutrálnom znení, ba az skôr v znení odopierajúcom Volkswagen moznost vydávat záväzné odporúcania cien. 65 Skutocnost, ze v odôvodnení 65 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenáva, ze clánok 8 ods. 1 zmluvy o predaji vozidiel "neposkytuje predajcom záruku, ze sa výrobca navzdy zdrzí dávat záväzné pokyny v otázke cien...", iba podciarkuje neutrálnost tohto ustanovenia a skutocnost, ze nijako neavizuje záväzné opatrenia. 66 Súd prvého stupna napokon uvádza, ze pretoze sa Volkswagen v sporných výzvach odvoláva na clánok 2 zmluvy o predaji vozidiel, to este neznamená, ze tento clánok je objektívne podkladom pre tieto výzvy. Existenciu organickej väzby medzi clánkom 2 zmluvy o predaji vozidiel a spornými výzvami mozno totiz preukázat len objektívne, rozborom príslusných ustanovení a nezávisle od toho, co o tom neskôr hovorí niektorá zmluvná strana. Pritom, ako je vyslovené vyssie, zo samotného znenia uvedeného clánku 2 plynie, ze toto ustanovenie nijako nepocíta s protisútazným vývinom zmluvy. 67 Z uvedeného vyplýva, ze subsidiárny argument Komisie, ze clánok 2 ods. 1 alebo 6 zmluvy o predaji vozidiel predstavuje relevantné ustanovenie o výhrade, v dôsledku ktorého boli sporné výzvy akceptované od okamihu uzavretia danej zmluvy, je mylný. 68 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nepredlozila dôkaz o súbehu vôle zalobcu a jeho predajcov vo vztahu k sporným výzvam. Z toho potom vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, a preto musí byt zrusené, pricom nie je potrebné rozhodovat o dalsom zalobcom predlozenom zalobnom dôvode na zrusenie rozhodnutia ani o subsidiárnom návrhu na znízenie výsky pokuty. O trovách 69 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je zaviazaný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Komisia nemala vo veci úspech, preto je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania, v súlade s návrhmi zalobcu. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v konaní upravenom clánkom 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-2/36.693 - Volkswagen) sa zrusuje. 2. Komisia je zaviazaná nahradit trovy konania. Tiili Mengozzi Vilaras Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 3. decembra 2003. Tajomník Predsednícka komory H. Jung V. Tiili __________________________________________________________________ [2]** Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqx71fx/L99145-6497TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXqx71fx/L99145-6497TMP.html#Footref*