Vec T-198/01 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Kritérium súkromného veritela - Pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Právo na obhajobu - Odôvodnenie" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) z 8. júla 2004 Abstrakt rozsudku 1. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci (Clánok 87 ods. 1 ES, clánok 88 ods. 2 ES a clánok 253 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Právo príjemcu pomoci byt vypocutý - Obmedzenia (Clánok 88 ods. 2 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Kritérium posúdenia - Kritérium súkromného investora - Volná úvaha Komisie - Súdna kontrola - Obmedzenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Odpustenie dlhov podniku v tazkostiach verejnými subjektmi - Kritérium posúdenia - Kritérium súkromného veritela (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Obnovenie predchádzajúceho stavu - Porusenie zásady proporcionality - Neexistencia - Vstup podniku príjemcu do likvidácie - Povinnost clenského státu poskytujúceho pomoc zabezpecit úcinné vymáhanie (Clánok 88 ods. 2 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Volná úvaha Komisie - Súdna kontrola - Obmedzenia (Clánok 87 ods. 3 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnost vypocut príjemcu státnych zdrojov k právnemu posúdeniu Komisiou - Neexistencia (Clánok 88 ES) 8. Právo Spolocenstva - Zásady - Právo na obhajobu - Uplatnenie na správne konania zacaté Komisiou - Preskúmanie plánovanej pomoci - Rozsah (Clánok 88 ods. 2 ES) 9. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost neoznámenej pomoci so spolocným trhom - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 88 ods. 3 ES a 253 ES) 1. Odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá je pôvodcom aktu, aby mali zainteresované strany moznost poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat súdnu kontrolu. Povinnost odôvodnenia musí byt posúdená podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a vsetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblast. V rozhodnutí vo veci státnej pomoci Komisia najmä nemusí rozhodnút o vsetkých tvrdeniach uvádzaných zainteresovanými stranami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy majúce vo vztahu ku kontextu rozhodnutia zásadný význam. (pozri body 59 - 60) 2. Konanie o monitorovaní státnej pomoci je konaním zacatým voci clenskému státu zodpovednému za poskytnutie pomoci. Zainteresované strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ku ktorým patrí aj príjemca pomoci, nemôzu viest sporové konanie proti Komisii, ako je to umoznené uvedenému clenskému státu, a preto plnia predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu. V tomto ohlade ziadne ustanovenie upravujúce konanie o monitorovaní státnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi zainteresovanými stranami, kedze konanie nie je zacaté proti nemu, z coho by pre neho vyplývali práva rovnakého rozsahu ako práva úcastníka konania, proti ktorému bolo konanie zacaté. (pozri body 61, 191 - 193) 3. Posúdenie Komisie, ci opatrenie státu vyhovuje kritériu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, si vyzaduje komplexné ekonomické zhodnotenie. Pri prijímaní opatrenia, ktoré zahrna takéto zhodnotenie, má Komisia rozsiahle právo volnej úvahy a súdna kontrola tohto opatrenia, aj ked sa nou rozumie to, ci opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na zistenie, ci boli dodrzané procesné pravidlá, a stanovenie, ci vec nebola nesprávne právne posúdená, ci skutkové zistenia boli vecne správne a ci nedoslo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneuzitiu právomoci. Súd prvého stupna najmä nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením. (pozri bod 97) 4. Na úcel zistenia, ci znízenie casti dlhov podniku v tazkostiach zo strany verejného orgánu predstavuje státnu pomoc, treba tento orgán porovnávat so súkromným veritelom v trhovom hospodárstve usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník vo financných tazkostiach. (pozri body 98 - 99) 5. Cielom Komisie pri vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci je zbavit príjemcu výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnovit stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci. Tento ciel nemôze závisiet od formy, akou bola pomoc poskytnutá. Okrem toho, kedze vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci je logickým dôsledkom záveru o jej protiprávnosti, vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci na úcel obnovenia predchádzajúceho stavu nemozno vo vseobecnosti povazovat za neprimerané vo vztahu k cielom ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci. Napokon, ak príjemca vstúpi do likvidácie, je vecou clenského státu poskytujúceho pomoc, aby zabezpecil, ze pomoc bude v súlade s príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho práva vrátená, kedze likvidácia nebráni vykonatelnosti rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaduje vymáhanie pomoci. (pozri body 132 - 133, 139) 6. Komisia má rozsiahle právo volnej úvahy v oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 3 ES. Súdna kontrola tohto opatrenia sa preto obmedzuje na zistenie, ci boli dodrzané procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia a ci boli skutkové zistenia vecne správne a nedoslo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneuzitiu právomoci. Súd Spolocenstva najmä nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Komisia je vsak na jednej strane viazaná pokynmi a oznámeniami, ktoré vydáva v oblasti preskúmania státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem uvedených v Zmluve a sú akceptované clenskými státmi. Na druhej strane podla clánku 253 ES musia byt rozhodnutia Komisie odôvodnené, a to vrátane rozhodnutí o nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. (pozri body 148 - 149) 7. Zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych zdrojov pre svoje právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnost informovat daný clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial zainteresované strany a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok. (pozri bod 198) 8. Zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené zainteresovanými tretími stranami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých Komisia hodlá zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost na vyjadrenie sa k uvedeným pripomienkam, nemôze ich Komisia vclenit do rozhodnutia proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva byt vypocutý viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné preukázat, ze neexistencia uvedenej vady by mohla viest k odlisnému výsledku konania. (pozri bod 201) 9. Aj ked je Komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia povinná prinajmensom uviest okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá v prípade, ak tieto okolnosti preukazujú, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je naproti tomu povinná poukázat na skutocný úcinok pomoci, ktorá uz bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by malo za následok podstatné zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v predstihu. (pozri bod 215) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 8. júla 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Kritérium súkromného veritela - Pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach - Právo na obhajobu - Odôvodnenie" Vo veci T-198/01 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH, so sídlom v Ilmenau (Nemecko), v zastúpení: pôvodne S. Gerrit a C. Arhold, neskôr C. Arhold a N. Wimmer, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporuje Schott Glas, so sídlom v Mainzi (Nemecko), v zastúpení: U. Soltész, advokát, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie 2002/185/ES z 12. júna 2001 o státnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH (Nemecko) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia P. Lindh, J. D. Cooke, H. Legal a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. decembra 2003, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze ak nie je touto Zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz, je nezlucitelná so spolocným trhom. 2 Clánok 87 ods. 3 ES stanovuje: "Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom...". 3 Komisia uverejnila 23. decembra 1994 oznámenie, ktorým stanovila pokyny Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 368, s. 12, dalej "pokyny Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach"), ktoré sa uplatnujú v prejednávanej veci. Podla ustanovení týchto pokynov: "1.2. ... existujú okolnosti, kedy je státna pomoc pri záchrane podnikov v tazkostiach alebo pomoc pri ich restrukturalizácii odôvodnená. Dôvodom môzu byt napríklad sociálne a regionálne politické hladiská, vhodnost udrzania volného trhu so silnou konkurenciu, ak by zánik podnikov mohol viest k vzniku monopolu alebo silného oligopolu, ako aj sirsie hospodárske výhody pre sektor malého a stredného podnikania alebo osobitné potreby malých a stredných podnikov a malých polnohospodárskych podnikov. ... 3.2. Pomoc pri restrukturalizácii ... 3.2.2. Vseobecné podmienky ... plán restrukturalizácie, na základe ktorého má Komisia schválit pomoc, musí splnat vsetky nasledovné vseobecné podmienky: A. Obnova zivotaschopnosti Sine qua non (nevyhnutná podmienka) vsetkých plánov restrukturalizácie spocíva v tom, ze musia obnovit dlhodobú zivotaschopnost a zdravie podniku v priebehu primeranej casovej lehoty a na základe realistických predpokladov, týkajúcich sa jeho budúcich prevádzkových podmienok. Pomoc pri restrukturalizácii sa musí následne spájat s realizovatelným programom restrukturalizácie/obnovy, ktorý obsahuje príslusné podrobné informácie a ktorý sa predkladá Komisii. Plán musí obnovit konkurencieschopnost podniku v primeranej lehote. ... C. Pomoc, ktorá je úmerná nákladom na restrukturalizáciu a jej výhodám Suma a intenzita pomoci musí byt prísne obmedzená na minimum, potrebné na umoznenie restrukturalizácie, ktorá sa má vykonat, a musí súvisiet s výhodami, predpokladanými z hladiska Spolocenstva. Od príjemcov pomoci sa preto bezne ocakáva, ze významne prispejú k plánu restrukturalizácie z vlastných zdrojov alebo z vonkajsích komercných zdrojov financovania. Aby sa obmedzil deformacný úcinok, forma, v ktorej je pomoc poskytovaná, musí byt taká, aby sa podniku neposkytovala nadbytocná hotovost, ktorá by mohla byt pouzitá na agresívne narusenie trhovej cinnosti, ktorá nesúvisí s procesom restrukturalizácie. Ziadna forma pomoci by nemala slúzit na financovanie nových investícií, ktoré nie sú potrebné na restrukturalizáciu. Pomoc pri financnej restrukturalizácii by nemala zbytocne znizovat financné zatazenie podniku. ..." [neoficiálny preklad] 4 Co sa týka konania o kontrole státnej pomoci, nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (teraz clánok 88 ES) je úcinné od 16. apríla 1999. 5 Clánok 4 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, ze ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Podla clánku 6 ods. 1 predmetného nariadenia Komisia vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia. Podla clánku 6 ods. 2 predmetného nariadenia prijaté pripomienky sa predlozia danému clenskému státu, ktorý má moznost sa k nim vyjadrit. 6 Clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Akákolvek zainteresovaná stana môze predlozit pripomienky podla clánku 6 po rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Akákolvek zainteresovaná strana, ktorá predlozila také pripomienky a akýkolvek príjemca individuálnej pomoci, obdrzí kópiu rozhodnutia prijatého Komisiou podla clánku 7." Okolnosti predchádzajúce sporu 7 Technische Glaswerke Ilmenau GmbH je nemecká obchodná spolocnost so sídlom v Ilmenau v Spolkovej krajine Durínsko. Podniká v oblasti sklárskeho priemyslu. 8 Bola zalozená v roku 1994 manzelmi Geißovými s cielom prebratia styroch z dvanástich výrobných pásov skla, ktoré patrili bývalej spolocnosti Ilmenauer Glaswerke GmbH (dalej "IGW"), ktorej likvidáciu uskutocnil Treuhandanstalt (státny orgán poverený restrukturalizáciou podnikov v bývalej Nemeckej demokratickej republike, neskôr transformovaný na Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, dalej "BvS"). Dotknuté výrobné pásy tvorili súcast znárodneného majetku Volkseigener Betrieb Werk für Technisches Glas Ilmenau, ktorý pred znovuzjednotením Nemecka bol strediskom výroby skla bývalej Nemeckej demokratickej republiky. 9 Predaj styroch výrobných pásov IGW zalobcovi sa uskutocnil v dvoch castiach, prvou zmluvou z 26. septembra 1994 [dalej "asset-deal 1" (zmluva o prevode aktív)], odsúhlasenej Treuhandanstalt v decembri 1994, a druhou zmluvou z 11 decembra 1995 (dalej "asset-deal 2"), odsúhlasenej BvS 13. augusta 1996. 10 Podla asset-deal 1 kúpna cena prvých troch výrobných pásov bola celkovo stanovená na 5,8 milióna nemeckých mariek (DEM) [2 965 493 eur (EUR)] a mala byt zaplatená v troch splátkach k 31. decembru 1997, 1998 a 1999. Zaplatenie bolo zabezpecené hypotekárnou zárukou vo výske 4 miliónov DEM (2 045 168 EUR) a bankovou zárukou vo výske 1,8 milióna DEM (920 325 EUR). 11 Je nesporné, ze ziadna z týchto troch splátok nebola zaplatená. 12 Podla asset-deal 2, IGW predala zalobcovi aj stvrtý výrobný pás za cenu 50 000 DEM (25 565 EUR). 13 Je rovnako nesporné, ze zalobca mal v roku 1997 financné problémy. Vzhladom na tieto tazkosti zalobca zacal rokovat s BvS. Výsledkom bolo uzatvorenie zmluvy zo 16. februára 1998, ktorou BvS súhlasila so znízením kúpnej ceny stanovenej v asset-deal 1 o 4 milióny DEM (dalej "znízenie ceny"). 14 Listom z 1. decembra 1998 Spolková republika Nemecko oznámila Komisii rôzne opatrenia zamerané na záchranu zalobcu, ktorých súcast tvorilo aj znízenie ceny. Toto oznámenie sa z casti týkalo plánu restrukturalizácie na obdobie rokov 1998 az 2000, ktorý obsahoval najmä hladanie nového súkromného investora schopného investovat 3 850 000 DEM (1 968 474 EUR). 15 Listom c. SG (2000) D/102831 zo 4. apríla 2000 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES. Usúdila, ze nemecké orgány mohli poskytnút v rámci zmlúv asset-deal 1 a asset-deal 2 rôzne státne pomoci. Tieto údajné pomoci sú opísané v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 29. júla 2000 [Výzva na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 Zmluvy ES k státnej pomoci C-19/2000 (predtým NN 147/98) - Státna pomoc poskytnutá Technische Glaswerke Ilmenau GmbH - Nemecko (Ú. v. ES C 217, s. 10)], v ktorom Komisia predbezne usúdila, ze dve dotknuté opatrenia sa môzu povazovat za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, najmä znízenie ceny a úver vo výske 2 miliónov DEM (1 015 677 EUR), ktorý zalobcovi poskytla Aufbaubank Thüringen (TAB) 30. novembra 1998, v súlade so schémou pomoci NN 74/95 [povolenej rozhodnutím SG (96) D/1946]. 16 Spolková republika Nemecko predlozila Komisii listom doruceným 7. júla 2000 svoje pripomienky k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Podla nej znízenie ceny nebolo státnou pomocou, ale zodpovedalo správaniu sa súkromného veritela, ktorý sa snazí zabezpecit svoju pohladávku v situácií, ked vymáhanie celej kúpnej ceny by vyvolalo likvidáciu zalobcu. 17 Po oboznámení sa s oznámením z 29. júla 2000, zalobca predlozil Komisii 28. augusta 2000 svoje pripomienky. Poziadal Komisiu, aby mu sprístupnila neutajenú cast spisu a aby mu potom umoznila predlozit nové pripomienky. 18 Listom z 11. októbra 2000 BvS povolil zalobcovi odklad zaplatenia zvysku ceny stanovenej asset-deal 1, teda 1,8 milióna DEM, ako aj odklad zaplatenia úrokov splatných medzi 1. januárom 1998 az 20. júnom 2000 predstavujúcich 198 800 DEM (101 645 EUR). Bez toho, aby pozadoval zaplatenie dalsích úrokov BvS urcila nové rocné splátky k 31. decembru 2003 az 2005. Ku kazdému z týchto dátumov mala byt uhradená suma vo výske 666 600 DEM (340 827 EUR). 19 Oznámením z 20. novembra 2000 Spolková republika Nemecko predlozila Komisii svoje vyjadrenie k pripomienkam predlozeným Komisii podnikom Schott Glas, ktorý je konkurentom zalobcu, v rámci konania vo veci formálneho zistovania 28. septembra 2000. 20 Dna 27. februára 2001 Spolková republika Nemecko dorucila Komisii v prílohe k svojmu oznámeniu kópiu správy z 24. novembra 2000, ktorá pochádzala od pána Arnolda, úctovníka, a ktorá sa týkala stavu a mozností dosiahnutia ziskovosti zalobcom (dalej "správa Arnold"). 21 Komisia prijala 12. júna 2001 rozhodnutie 2002/185/ES o státnej pomoci poskytnutej Spolkovou republikou Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 62, 2002, s. 30, dalej "napadnuté rozhodnutie"). Vzdajúc sa výslovne moznosti v rámci toho istého konania vo veci formálneho zistovania posudzovat iné potencionálne pomoci, ako napríklad nováciu bankovej záruky vo výske 1,8 milióna DEM, vytvorenú na základe asset-deal 1 na pozemkový dlh nizsieho stupna ("nachrangige Grundschuld") a odklad zaplatenia zvysku kúpnej ceny stanovenej touto zmluvou do roku 2003 (odôvodnenia c. 42, 64 a 65 napadnutého rozhodnutia), Komisia dospela k záveru, ze znízenie kúpnej ceny by súkromný veritel neodsúhlasil, a predstavuje státnu pomoc, ktorá nie je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 22 Komisia na základe troch dôvodov (odôvodnenie c. 76 az 80 napadnutého rozhodnutia) rozhodla, ze BvS tým, ze poskytla znízenie kúpnej ceny, sa nesprávala ako súkromný veritel. Aj ked asset-deal 2 bol podriadený znízeniu kúpnej ceny, nic podla napadnutého rozhodnutia nenasvedcovalo tomu, ze táto operácia je menej nákladná ako vymáhanie celej pôvodne dohodnutej kúpnej ceny a vzdanie sa asset-deal 2 (odôvodnenie c. 81). Komisia navyse zamietla tvrdenie zalobcu, podla ktorého znízenie kúpnej ceny predstavovalo vzhladom na znízenie dotácií prislúbených Spolkovou krajinou Durínsko iba úpravu privatizacnej zmluvy. V skutocnosti usúdila, ze BvS a Spolková krajina Durínsko boli v kazdom prípade rozdielne právnické osoby (odôvodnenie c. 82). Komisia z toho vyvodila, ze BvS nekonala v záujme ochrany svojich financných záujmov, ale v záujme zabezpecenia prezitia zalobcu (odôvodnenie c. 83). 23 Podla napadnutého rozhodnutia znízenie kúpnej ceny nemôze byt výnimkou z dôvodu pomoci ad hoc urcenej na restrukturalizáciu, pretoze podmienky stanovené pokynmi Spolocenstva na poskytovanie státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach neboli splnené. Najmä plán restrukturalizácie zalobcu sa nezakladal na realistických predpokladoch a obnova dlhodobej zivotaschopnosti bola pochybná (odôvodnenia c. 92 az 97). 24 Komisia pripomenula podmienku, ktorú musí splnat pomoc urcená na restrukturalizáciu, teda ze plán restrukturalizácie musí upravovat opatrenia urcené na co mozno najúcinnejsie zmiernenie nepriaznivých dôsledkov restrukturalizácie na konkurentov (odôvodnenia c. 98 az 101). Napriek pripomienkam jedného z konkurentov zalobcu, ktoré poukazovali na to, "ze na niektorých trhoch výrobkov, na ktorých [zalobca] vykonával svoju cinnost, existoval strukturálny nadbytok", Komisia usúdila, ze podla informácií, ktoré mala k dispozícií, neexistoval "nadbytok na trhu ako celku" (odôvodnenie c. 101). 25 Na záver Komisia usúdila, ze podmienka týkajúca sa primeranosti pomoci nebola splnená, kedze neexistoval ziaden vklad súkromného investora v zmysle vyssie uvedených pokynov (odôvodnenia c. 102 az 107). Navyse skonstatovala, ze podla spomenutého konkurenta zalobca predával sústavne svoje výrobky za menej ako trhovú cenu a dokonca za menej ako cenu nákladov a boli mu sústavne poskytované financné injekcie na pokrytie jeho strát. Komisia teda podciarkla, ze nie je vylúcené, ze zalobca pouzil tieto financné prostriedky na cinnosti, ktoré narusili hospodársku sútaz a nesúviseli s restrukturalizáciou (odôvodnenie c. 103). Z uvedeného Komisia vyvodila záver, ze znízenie kúpnej ceny nie je zlucitelné so spolocným trhom (odôvodnenie c. 109). 26 Podla clánkov 1 a 2 napadnutého rozhodnutia: "Clánok 1 Státna pomoc poskytnutá [Spolkovou republikou] Nemecko v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH v podobe [znízenia o] 4 milióny [DEM] kúpnej ceny stanovenej asset-deal 1 uzatvoreného 26. septembra 1994 nie je zlucitelná so spolocným trhom. Clánok 2 1. [Spolková republika] Nemecko prijme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá [mu] bola protiprávne poskytnutá. 2. Vrátenie pomoci sa uskutocní bezodkladne podla nemeckej právnej úpravy, ak táto umoznuje bezodkladnú úcinnost a vykonatelnost tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vrátit zahrna úroky [za obdobie ohranicené] dátumom, kedy príjemca dostal protiprávne pomoc a dátumom jej skutocného vrátenia. [Dotknuté] úroky [sú] vypocítané na základe referencných úrokových mier pouzitých pri výpocte poskytnutia porovnatelnej dotácie na regionálnu pomoc." [neoficiálny preklad] 27 Zalobca uznal, ze sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím uz 19. júna 2001, ked mu zástupcovia BvS odovzdali jeho kópiu. 28 Listom z 23. augusta 2001 Spolková republika Nemecko informovala Komisiu, ze má v úmysle, ak s tým Komisia bude súhlasit, odlozit vymáhanie vrátenia dotknutej pomoci, aby neboli ohrozené rokovania medzi zalobcom a novým potencionálnym investorom. Konanie vo veci samej 29 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. augusta 2001 podal zalobca túto zalobu. 30 Samostatným podaním do kancelárie Súdu prvého stupna z 13. novembra 2001, Komisia podala návrh na skrátené súdne konanie v súlade s clánkom 76a Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Zalobca namietol tento návrh vo svojich pripomienkach podaných k tomuto bodu 11. decembra 2001. Rozhodnutie piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna nevyhoviet tomuto návrhu na skrátené súdne konanie podanému Komisiou bolo dorucené úcastníkom konania 17. januára 2002. 31 Uznesením zo 4. apríla 2002 (Technische Glaswerke Illmenau/Komisia, T-198/01 R, Zb. s. II-2153) na návrh zalobcu predseda Súdu prvého stupna odlozil vykonatelnost clánku 2 napadnutého rozhodnutia do 17. februára 2003. Súcastou odkladu bola poziadavka, aby zalobca respektoval tri podmienky, ktoré zalobca splnil. 32 Uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 15. mája 2002 vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník konania spolocnost Schott Glas, ktorá v konaní podporuje návrhy Komisie. 33 Predseda Súdneho dvora zamietol uznesením z 18. októbra 2002 [Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C-232/02 P (R), Zb. s. I-8977], odvolanie podané Komisiou proti uz citovanému uzneseniu zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia. 34 Na základe správy sudcu-spravodajcu, sa Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol otvorit ústnu cast konania a 10. júla 2003 vyzval hlavných úcastníkov konania, aby odpovedali písomne alebo na pojednávaní na niekolko otázok a aby predlozili urcité dokumenty. Týmto ziadostiam úcastníci vyhoveli. 35 Uznesením z 1. augusta 2003 (Technische Glaswerke Illmenau/Komisia, T-198/01 R II, zatial neuverejneným v Zbierke) na dalsí návrh zalobcu predseda Súdu prvého stupna odlozil vykonatelnost clánku 2 napadnutého rozhodnutia do 17. februára 2004, tento odklad bol tiez podmienený respektovaním troch podmienok zalobcom. 36 Listom z 15. októbra 2003 zalobca poziadal, aby Komisia predlozila prílohu 1 oznámenia Spolkovej republiky Nemecko z 27. februára 2001, táto príloha bola predlozená Komisiou v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. Zalobca tiez poziadal Súd prvého stupna, aby mohol odpovedat písomne na jednu z jemu a Komisii polozených otázok a nie na pojednávaní, ako to pozadoval Súd prvého stupna, z dôvodu, ze Komisia na nu tiez odpovedala písomne. Týmto ziadostiam sa vyhovelo. 37 Predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna uznesením z 12. novembra 2003 vyhovel ziadostiam podaným zalobcom o zachovanie dôvernosti vo vztahu tak k niektorým procesným úkonom doruceným úcastníkom konania, ako aj prípadne k tým, ktoré budú dorucené a ktoré sa týkajú údajov uvedených v odpovediach hlavných úcastníkov konania na otázky Súdu prvého stupna a v jeho ziadostiach o predlozenie dokumentov, vyhradiac si právo vyhoviet mozným námietkam, ktoré môzu byt vznesené v tejto súvislosti. 38 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 11. decembra 2003. 39 Podaním zo 17. februára 2004 zalobca poziadal predsedu Súdu prvého stupna o predlzenie odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia do vyhlásenia Súdom prvého stupna rozsudku vo veci samej. 40 Uznesením z 3. marca 2004 prijatým na základe clánku 105 ods. 2 druhý pododsek rokovacieho poriadku predseda Súdu prvého stupna nariadil docasné predlzenie odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia do vydania rozhodnutia o predlzení. 41 Uznesením prijatým 12. mája 2004 (Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T 198/01 R [III], zatial neuverejneným v Zbierke) predseda Súdu prvého stupna nariadil odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia do vyhlásenia tohto rozsudku. Návrhy úcastníkov konania 42 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu nahradit trovy konania. 43 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu nahradit trovy konania. 44 Vedlajsí úcastník konania, ktorý podporuje Komisiu, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu nahradit trovy konania vrátane trov spojených s jeho vedlajsím úcastníctvom v konaní. Právny stav 45 Na podporu svojej zaloby zalobca v podstate uvádza pät zalobných dôvodov zalozených po prvé na porusení clánku 87 ods. 1 ES a absencii odôvodnenia, po druhé na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a nedostatocnom odôvodnení, po tretie na porusení práv na obhajobu a zásady správneho úradného postupu, po stvrté na nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a po piate na porusení clánku 20 ods. 1 druhá veta nariadenia c. 659/1999. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 1 ES a absencii odôvodnenia 46 V rámci tohto prvého zalobného dôvodu zalobca v prvom rade tvrdí, ze znízenie kúpnej ceny nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V tejto súvislosti uvádza, ze spomínané znízenie predstavuje úpravu asset-deal 1, na ktorú mal zalobca právo z dôvodu porusenia príslubu o dotácii spolkovou krajinou Durínsko, ktorá tvorila súcast schémy pomoci uz odsúhlasenej Komisiou. Navyse napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa tohto bodu. Zalobca dalej tvrdí, ze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve a ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnené. Na záver subsidiárne spochybnuje urcenie výsky pomoci, ktorej vrátenie Komisia pozaduje. Vo vztahu k právu upravit asset-deal 1 - Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobca tvrdí, ze znízenie kúpnej ceny stanovenej v rámci asset-deal 1 na 5,8 milióna DEM o 4 milióny DEM predstavuje kompenzáciu za nesplnenie príslubu spolkovou krajinou Durínsko zaplatit sumu 4 milióny DEM, daného v roku 1994 v rámci rokovaní, ktoré predchádzali uzatvoreniu asset-deal 1. 48 Príslub pomoci spolkovej krajiny Durínsko spadal do 23. rámcového plánu o úlohe verejného záujmu "Zlepsenie ekonomickej a regionálnej struktúry", ktorý predstavuje státnu regionálnu investicnú schému pomoci odsúhlasenú Komisiou podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES rozhodnutím z 1. augusta 1994 [N°157/94, SG (94) D/11038]. Zalobca poznamenáva, ze podla tohto rezimu Spolková republika Nemecko môze poskytnút pomoc investorovi, ktorý kupuje podnik od BvS do výsky 27 % investovanej sumy do podniku. Ak je investorom "malý alebo stredný podnik" (dalej "MSP") môze mu byt poskytnutá dodatocná pomoc do výsky 16 % investovanej sumy. V rámci asset-deal 1 bola zalobcovi prislúbená dodatocná pomoc vo výske 4 miliónov DEM. Spolková krajina Durínsko vsak neskôr zamietla jej poskytnutie bez toho, aby uviedla presné dôvody tohto zamietnutia. Zalobca a BvS potom na konci roku 1996 zacali rokovania s cielom upravit asset-deal 1 a kúpna cena stanovená v rámci asset-deal 1 bola v tejto súvislosti znízená o 4 milióny DEM. 49 V rozpore s tvrdeniami vedlajsieho úcastníka konania vyssie uvedený príslub pomoci nebol v rozpore s pravidlami Spolocenstva, pretoze zalobca aspon do konca roku 1995 bol MSP. 50 Navyse toto tvrdenie vedlajsieho úcastníka konania nie je relevantné, kedze v asset-deal 1 by zalobca a BvS urcili predajnú cenu na 1 milión DEM (511 292 EUR), ak by vedeli, ze pomoc prislúbená spolkovou krajinou Durínsko nebude poskytnutá. Stanovenie ceny na 1,8 milióna DEM by nebolo v rozpore s pravidlami upravujúcimi státnu pomoc. V skutocnosti v roku 1994 by nebolo v rozpore s týmito pravidlami, keby BvS predala za negatívnu cenu - teda symbolickú sumu spojenú s príslubmi pomoci z jej strany - podniky s menej ako 1 000 zamestnancami, ktoré mala privatizovat. 51 Zalobca pripomína, ze uviedol v rámci konania vo veci formálneho zistovania, ze voci BvS mal právo na urovnanie ("zivilrechtlicher Anspruch auf Anpassung") asset-deal 1, potom ako sa spolková krajina Durínsko zriekla poskytnutia prislúbenej pomoci. Toto právo podla zalobcu vyplýva z pravidiel nemeckého obcianskeho práva týkajúcich sa úprav zmlúv, ak zanikne ich kauza ("Wegfall der Geschäftsgrunlage"), ktoré boli potvrdené súdnou praxou a ustanovené clánkom 313 Bürgerliches Gesetzbuch (nemecký obciansky zákonník). V tomto prípade dôvodom uzatvorenia asset-deal 1 bol aj vyssie uvedený príslub. Obe zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 5,8 milióna DEM na základe spolocného ocakávania splnenia tohto príslubu. Kedze nedoslo k poskytnutiu slúbenej pomoci, táto cena bola upravená v súlade s clánkom 313 ods. 3 nemeckého obcianskeho zákonníka podla skutocnej hodnoty podniku, ktorá predstavuje cenu, o ktorej strany rokovali, predtým ako bol daný príslub o pomoci. 52 V rozpore s tvrdeniami Komisie nemecká vláda potvrdila tvrdenia zalobcu, ked uviedla vo svojom oznámení z 27. februára 2001, ze "sa [priklána] k vysvetleniam [zalobcu] obsiahnutým v jeho písomných pripomienkach k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania". 53 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 82), Komisia pripustila pravdepodobnú existenciu príslubu pomoci spolkovou krajinou Durínsko a právo zalobcu na úpravu zmluvy z dôvodu upustenia od tohto príslubu. Komisia sa vsak obmedzila podla zalobcu na odmietnutie právnej závaznosti týchto skutocností, o ktorých sa dozvedela na základe písomných pripomienok zalobcu z 28. augusta 2000 a ktoré boli potvrdené nemeckou vládou v oznámení Komisii z 27. februára 2001. Kedze toto tvrdenie Komisie nemá ziadne opodstatnenie, tento bod napadnutého rozhodnutia nie je odôvodnený. 54 Za týchto okolností Komisia a vedlajsí úcastník konania nie sú oprávnení spochybnovat tieto skutocnosti po prvýkrát pred Súdom prvého stupna, aby odôvodnili napadnuté rozhodnutie. V súlade s clánkom 253 ES napadnuté rozhodnutie by malo byt samostatné a jeho odôvodnenie by nemalo vyplývat z písomných alebo ústnych vysvetlení podaných dodatocne (uz citované uznesenie zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, bod 75 a v nom citovaná judikatúra). 55 Zalobca tvrdí v tejto súvislosti, ze Komisia má preukázat v napadnutom rozhodnutí existenciu pomoci po tom, ako si dôkladne a nestranne overila, ci zo skutkovej a právnej podstaty veci vyplýva, ze úprava kúpnej ceny v rámci asset-deal 1 predstavuje rozhodnutie, ktoré by prijal rozumný súkromný veritel. Kedze takéto posúdenie chýba, existencia státnej pomoci nie je preukázaná a napadnuté rozhodnutie trpí vadou neuvedenia odôvodnenia. Malo by byt teda zrusené bez toho, aby bolo potrebné preskúmat pravidlá nemeckého obcianskeho práva. 56 Dalej ak by malo byt potrebné preukázat skutocnosti tvrdené zalobcom, tento navrhuje na jednej strane polozit otázky BvS a na druhej strane vypocut ako svedka pána Geißa, kedze sa zúcastnil vsetkých rokovaní o privatizácii. 57 Zalobca tiez odmieta tvrdenie Komisie obsiahnuté v odôvodnení c. 82 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého neposkytnutie slúbenej pomoci spolkovou krajinou Durínsko nie je podstatnou okolnostou v prejednávanej veci, kedze BvS a spolková krajina Durínsko sú dve odlisné právnické osoby. V rámci monitorovania státnej pomoci konanie rozlicných územných orgánov by sa malo chápat ako jednotné konanie clenského státu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 1999, Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, T-288/97, Zb. s. II-1871, bod 38). V prejednávanej veci spolková krajina Durínsko je len platitelom. Príslub pomoci spolkovej krajiny Durínsko a znízenie kúpnej ceny dohodnutej BvS sa nemôzu vztahovat na dve odlisné právnické osoby. 58 Komisia, ktorú v konaní podporuje vedlajsí úcastník konania odmieta ako celok tieto tvrdenia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Po prvé vo vztahu k nedostatku odôvodnenia, na ktoré sa odvoláva zalobca, kedze Komisia neuviedla skutocné dôvody, ktoré by odôvodnili, ze nezohladnila v napadnutom rozhodnutí predpokladaný príslub pomoci vo výske 4 miliónov DEM od spolkovej krajiny Durínsko, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odôvodnenie pozadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá je pôvodcom aktu, aby mali zainteresované strany moznost poznat dôvody prijatého opatrenia a príslusný súdny orgán mohol vykonat súdnu kontrolu. Povinnost odôvodnenia musí byt posúdená podla okolností konkrétneho prípadu. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posúdit nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a vsetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, body 47 a 48, a C-114/00, Zb. s. I-7657, body 62 a 63; rozsudok Súdu prvého stupna z 26. februára 2002, INMA a Itainvest/Komisia, T-323/99, Zb. s. II-545, bod 55). 60 Komisia najmä nemusí rozhodnút o vsetkých tvrdeniach uvádzaných zainteresovanými stranami, stací, ak uvedie skutocnosti a právne úvahy majúce vo vztahu ku kontextu rozhodnutia zásadný význam (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 31; z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 35). 61 Na úcely preskúmania poziadavky odôvodnenia v tomto prípade je potrebné upresnit, ze konanie o monitorovaní státnej pomoci je konaním zacatým voci clenskému státu zodpovednému za poskytnutie pomoci a ze zainteresované strany v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ku ktorým patrí aj príjemca pomoci, nemôzu viest sporové konanie proti Komisii, ako je to umoznené uvedenému clenskému státu (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 2263, bod 29; z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, body 81 a 82). 62 V prejednávanej veci v rozpore s tvrdením zalobcu Spolková republika Nemecko neuviedla v priebehu správneho konania, ze poskytnutie BvS znízenia kúpnej ceny malo za ciel kompenzovat skutocnost, ze spolková krajina Durínsko nesplnila voci zalobcovi príslub investicnej pomoci vo výske 4 miliónov DEM. V priebehu správneho konania Spolková republika Nemecko iba uviedla, ze poskytnutie znízenia kúpnej ceny malo za ciel zabránit likvidácii zalobcu. 63 Ak je pravdou, ze vo svojom oznámení Komisii z 27. februára 2001 Spolková republika Nemecko uviedla, ze "sa priklána k vysvetleniam [zalobcu] uvedeným v jeho pripomienkach k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania", je napriek tomu potrebné zdôraznit, ze toto vyhlásenie sa nachádza v úvodnej casti oznámenia týkajúcej sa uplatnenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. V kazdom prípade je nespochybnitelné, ze Spolková republika Nemecko sa jasne neodvolala na predpokladaný príslub pomoci zalobcovi spolkovou krajinou Durínsko, aby odôvodnila znízenie kúpnej ceny poskytnutej BvS. 64 Za týchto okolností nie je mozné pozadovat, aby odôvodnenie zamietnutia tvrdenia o práve na úpravu asset-deal 1 Komisiou, na ktoré sa zalobca odvolával v správnom konaní, bolo rovnako vycerpávajúce ako odôvodnenie, ktoré mohla právom ocakávat Spolková republika Nemecko od Komisie, ked by zamietla jej tvrdenia. 65 V tomto prípade Komisia odpovedala na tvrdenie, na ktoré sa odvolával zalobca v správnom konaní a ktoré je zalozené na jeho práve na úpravu asset-deal 1 z dôvodu existencie príslubu pomoci, ktorý nebol naplnený spolkovou krajinou Durínsko. 66 V skutocnosti podla odôvodnenia c. 82 napadnutého rozhodnutia: "[Zalobca] uvádza, ze vzdanie sa pohladávky BvS nie je státnou pomocou, ale úpravou privatizacnej zmluvy, pretoze Slobodný stát Durínsko poskytol menej investicných dotácií, ako bolo dohodnuté v súvislosti s privatizáciou prvých troch výrobných pásov. Kedze BvS a Durínsko sú dve rozdielne právnické osoby, Komisia nemôze prijat toto tvrdenie. Práva, ktorých by sa prípadne [zalobca] mohol domáhat voci Slobodnému státu Durínsko a voci BvS musia byt chápané nezávisle jedno od druhého." [neoficiálny preklad] 67 Toto odôvodnenie Komisie umoznilo zalobcovi ako zainteresovanej strane pochopit zdôvodnenie Komisie, ked zamietla tvrdenie zalobcu, ktorého právny význam zalobca nakoniec spochybnuje a na základe ktorého Súd prvého stupna môze preskúmat zákonnost rozhodnutia. 68 Z uvedeného vyplýva, ze cast zalobného dôvodu zalozená na absencii odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z tohto pohladu sa musí zamietnut. 69 Vo vztahu k správnosti hodnotenia Komisie uvedeného v odôvodnení c. 82 napadnutého rozhodnutia je potrebné poznamenat, ze Komisia v rozpore s tvrdeniami zalobcu neuznala, ze spolková krajina Durínsko slúbila zalobcovi investicnú pomoc vo výske 4 milióny DEM. Komisia len výlucne zvazovala situáciu, v ktorej sa zalobca mohol spoliehat na uvedené práva voci spolkovej krajine Durínsko, co mozno potvrdit skutocnostou, ze sa zmienovala o "akýchkolvek nárokoch, ktoré [zalobca] môze mat voci Slobodnému státu Durínsko" [neoficiálny preklad]. 70 Aj keby sa teda zalobca mohol spoliehat na uvedené práva, Komisia si osvojila názor, ze jeho argumentácia je právne nepodstatná z dôvodu, ze spolková krajina Durínsko a BvS sú rozdielne právnické osoby. 71 Je pravda, ze zákaz ustanovený v clánku 87 ods. 1 ES sa vztahuje na akúkolvek pomoc poskytnutú clenským státom alebo zo státnych prostriedkov a nerozlisuje medzi pomocou poskytnutou priamo státom a pomocou poskytnutou verejnoprávnymi institúciami alebo súkromnými osobami, ktoré zriadi alebo vymenuje stát na úcel spravovania státnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, bod 21 a uz citovaný rozsudok Regione autonoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, bod 38). 72 Výlucne na uvedenom základe vsak nemozno rozhodnút o tom, ze znízenie kúpnej ceny zo strany BvS malo kompenzovat neposkytnutie údajnej investicnej pomoci zo strany spolkovej krajiny Durínsko. 73 Po prvé, táto údajná investicná pomoc spolkovej krajiny Durínsko nespadá pod opatrenia oznámené Komisii Spolkovou republikou Nemecko 1. decembra 1998, ktoré zahrnajú aj znízenie ceny. 74 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla zalobcu mu spolková krajina Durínsko roku 1994 slúbila poskytnutie investicnej pomoci, ktoré spadalo pod 23. rámcový plán spolocných programov na "zlepsenie regionálnych a ekonomických struktúr", co bola regionálna schéma investicnej pomoci. 75 Ako vsak Komisia uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, znízenie ceny nespadalo pod túto konkrétnu schému pomoci, a preto ho Komisia nemôze hodnotit podla jej ustanovení. Znízenie ceny bolo zalobcovi poskytnuté zo strany BvS, federálneho orgánu pre správu majetku, na ten úcel, aby zalobca prekonal financné tazkosti a obnovil svoju zivotaschopnost, a nie z dôvodu podpory regionálneho hospodárstva v spolkovej krajine Durínsko, co bolo cielom 23. rámcového plánu. 76 Okrem toho poskytnutie údajnej financnej pomoci spadalo do výlucnej kompetencie spolkovej krajiny Durínsko a nie do kompetencie BvS, co potvrdzuje zalobcom na pojednávaní pripustená skutocnost, ze Durínsko by na poskytnutie takejto pomoci muselo pouzit vlastné zdroje. 77 Za daných okolností, aj keby spolková krajina Durínsko v skutocnosti slúbila uvedenú investicnú pomoc zalobcovi, nie je dôvod rozhodnút o omyle Komisie v jej posúdení preto, ze odmietla tvrdenie odvodené z práva upravit asset-deal 1 na základe skutocnosti, ze BvS a spolková krajina Durínsko sú odlisné právnické osoby. 78 V kazdom prípade je vsak potrebné konstatovat, ze zalobca vo svojom písomnom vyjadrení nepreukázal právne dostatocne skutocnost, ze spolková krajina Durínsko mu naozaj prislúbila poskytnutie investicnej pomoci vo výske 4 milióny DEM. 79 Napriek tomu, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí neopierala o uvedenú úvahu pri odmietnutí zalobcovho tvrdenia zalozeného na jeho práve na úpravu asset-deal 1, Súd prvého stupna si vyziadal v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania predlozenie rôznych dokumentov, ktoré mohli preukázat, ze spolková krajina Durínsko pomoc prislúbila. Tak zalobca predlozil Súdu prvého stupna predovsetkým list od BvS z 18. februára 1998, ktorým boli zalobcovi oznámené základné prvky spolocnej akcie medzi BvS, spolkovou krajinou Durínsko a súkromným investorom, jeho list pre BvS z 19. februára 1999 a zmluvu z 19. februára 1999 o znízení kúpnej ceny. Na tieto listy sa zalobca odvolával vo svojich pripomienkach Komisii z 28. augusta 2000 k zacatiu správneho konania. 80 Napriek tomu, ze uvedené dokumenty sa týkajú práve poskytnutia znízenia ceny zalobcovi, ziaden z nich neobsahuje dôkaz o príslube spolkovej krajiny Durínsko poskytnút pomoc vo výske 4 milióny DEM. 81 Zalobca dalej predlozil ziadost o dotáciu spomínanú v zalobe, ktorú zaslal spolkovej krajine Durínsko listom z 5. februára 2001. V tomto liste sa uvádza, ze "pocas rozhovorov o privatizácii Slobodný stát Durínsko slúbil podporit projekt investicnými dotáciami vo výske 43 % (27 % + 16 % [ak je investor] MSP) = 10,75 milióna DEM..., z ktorých bolo nakoniec uvolnených len 6,75 milióna DEM, kedze v medziobdobí sa zmenila definícia MSP v práve Spolocenstva v neprospech [zalobcu], co malo za následok, ze spolková krajina nie je dalej schopná plnit svoje prísluby". Tento list zalobcu vsak nepreukazuje právne dostatocne, ze spolková krajina Durínsko prislúbila poskytnutie pomoci vo výske 4 milióny DEM, co malo zdôvodnit súhlas BvS na znízenie ceny v rovnakej výske. Aj keby údajný príslub 16 % dotácie, na ktorý sa zalobca odvoláva v spomínanom liste, bol predmetným príslubom pomoci vo výske 4 milióny DEM, spolková krajina Durínsko tento príslub odvolala, ako sám zalobca pripústa. 82 Kedze zalobca dalej uviedol, ze znízenie ceny bolo jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré viedli k uzavretiu asset-deal 1, Súd prvého stupna si vyziadal aj predlozenie tejto zmluvy. Zo ziadneho ustanovenia asset-deal 1 vsak nemozno usudzovat, ze znízenie ceny bolo zdôvodnené nesplneným príslubom poskytnutia pomoci zo strany spolkovej krajiny Durínsko. 83 Nakoniec zalobca predlozil na ziadost Súdu prvého stupna kópiu listu z 15. augusta 1996 - spomínaného v jeho pripomienkach Komisii z 28. augusta 2000, ktorý mu adresovala spolková krajina Durínsko. Tento list preukazuje, ze uvedená spolková krajina mu poskytla dotáciu vo výske 4 680 000 DEM (2 392 846 EUR). K tomuto listu zalobca iniciatívne prilozil kópiu rozhodnutia spolkovej krajiny Durínsko o dotácii z 19. augusta 1996. Ako vsak zalobca odpovedal na pojednávaní na otázky týkajúce sa obsahu týchto listov, pomoc, ktorej sa týkali, nie je prislúbená pomoc vo výske 4 milióny DEM, ktorú sa spolková krajina Durínsko údajne zaviazala poskytnút pocas predmetnej privatizácie. 84 Z uvedeného vyplýva, ze zalobca právne dostatocne nepreukázal, ze urcenie kúpnej ceny za prvé tri výrobné pásy vo výske 5,8 milióna DEM bolo zdôvodnené údajným príslubom spolkovej krajiny Durínsko poskytnút investicnú pomoc vo výske 4 milióny DEM. V skutocnosti zalobca na pojednávaní pripustil, ze nemá k dispozícii ziadny dokument, ktorý by formálne preukazoval vydanie takéhoto príslubu spolkovou krajinou Durínsko. 85 Súd prvého stupna dosiel k záveru, ze prostredníctvom opatrení na zabezpecenie priebehu konania prijatých podla clánku 64 svojho rokovacieho poriadku získal dostatocné informácie, a preto nepovazoval za potrebné vyhoviet ziadostiam zalobcu na polozenie otázok BvS a na vypocutie pána Geißa ako svedka (pozri bod 56 vyssie). 86 Kedze zalobca nezdôvodnil svoje tvrdenie, ze spolková krajina Durínsko mu prislúbila poskytnutie investicnej pomoci, na ktorom boli zalozené jeho tvrdenia, nie je potrebné skúmat zalobcove tvrdenia týkajúce sa podoby úpravy zmluvy v prípade podstatnej zmeny okolností ani urcit, ci údajný príslub pomoci spadal pod 23. rámcový plán. 87 Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze cast zalobného dôvodu zakladajúcu sa na práve upravit asset-deal 1 je potrebné zamietnut ako neodôvodnenú. Vo vztahu k údajne nesprávnemu uplatneniu kritéria súkromného prevádzkovatela v trhovej ekonomike - Tvrdenia úcastníkov konania 88 Zalobca tvrdí, ze Komisia interpretovala kritérium súkromného investora prílis zuzujúco. Komisia mala skúmat znízenie ceny z hladiska súkromnej holdingovej spolocnosti alebo skupiny súkromných podnikov, ktoré sú motivované dlhodobými vyhliadkami zivotaschopnosti príjemcu pomoci a dôveryhodnostou svojej povesti (uz citované uznesenie zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, bod 65). 89 Komisia mala pri aplikovaní kritéria súkromného investora na Spolkovú republiku Nemecko najmä prihliadnut na príslub pomoci daný spolkovou krajinou Durínsko roku 1994 a mala skonstatovat, ze znízenie ceny bolo len prostriedkom na splnenie tohto príslubu, a teda nespôsobilo stratu. Okrem toho uvedené opatrenie tým, ze zabránilo zalobcovej platobnej neschopnosti a likvidácii, umoznilo vyhnút sa strate pomoci, ktorá mu bola predtým poskytnutá. 90 Zalobca takisto namieta to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 67 az 85) odmietla argumentáciu Spolkovej republiky Nemecko. Podla nej by súkromný veritel zo svojho uhla pohladu uprednostnil ciastocné vzdanie sa nároku na zaplatenie ceny urcenej podla asset-deal 1, aby umoznil prevod stvrtého výrobného pásu podla asset-deal 2. Pri posudzovaní moznosti tohto prevodu, a to aj v prípade likvidácie zalobcu, Komisia nielen zamenila hodnotenie daného clenského státu svojím hodnotením, ale aj prekrocila rámec primeraných úvah, na ktoré by prihliadol súkromný investor. 91 Okrem toho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatocné aj preto, lebo sa nezmienuje o správe o audite BvS z 30. mája 2000, ktorá bola pripojená k oznámeniu Spolkovej republiky Nemecko Komisii z 3. júla 2000. Komisia mala uviest, preco sa nepridrzala tejto správy, ktorá vysvetlovala, preco Spolková republika Nemecko dosla k záveru, ze znízenie ceny je v súlade s prístupom súkromného investora. 92 Komisia namieta, ze napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia c. 78, 79 a 83) hovorí o kritériu súkromného veritela, a nie o kritériu súkromného investora, ktorého sa dovoláva zalobca. Argumentácia týkajúca sa súkromného investora je preto bezpredmetná a tvrdenia vztahujúce sa na kritérium súkromného veritela sú neprípustné, kedze neboli obsiahnuté v zalobe. 93 Komisia popiera, ze kritérium súkromného veritela pouzila prílis zuzujúco. Ak by Spolková republika Nemecko informovala súkromného veritela, ze zalobca prakticky prerusil vykonávanie úhrad a bol na pokraji platobnej neschopnosti, tento súkromný veritel by uskutocnil kroky na vymáhanie svojich pohladávok. Prepocty Komisie ukazujú, ze Spolkovú republiku Nemecko by vyslo lacnejsie, keby neznízila cenu. 94 Tri dôvody vedúce k záveru, ze BvS sa nesprával ako súkromný veritel, sú podrobne rozvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 76 az 80). Komisia uviedla v konkrétnej súvislosti so stvrtým výrobným pásom, ktorý bol predmetom asset-deal 2, ze nikdy nezastávala názor, aby bol tento pás v kazdom prípade predaný zalobcovi. Napadnuté rozhodnutie je zalozené na domnienke, ze v prípade zalobcovej likvidácie by bol stvrtý výrobný pás predaný tretej strane spolu s dalsími výrobnými zariadeniami zalobcu. Nie je dôvod ani usudzovat, ze asset-deal 2 by nebol uzatvorený bez znízenia ceny, kedze cena urcená touto zmluvou vo výske 50 000 DEM zodpovedala prakticky darovaniu. Napokon, zalobca nevysvetluje, aký dopad mala nesprávnost, ktorej sa údajne dopustila Komisia, na jej výpocty. 95 Vedlajsí úcastník konania sa stotoznuje s tvrdením Komisie. - Posúdenie Súdom prvého stupna 96 Po prvé, vo vztahu k prípustnosti tvrdení zalobcu týkajúcich sa kritéria súkromného veritela je potrebné pripomenút, ze clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku zakazuje uvádzanie nových dôvodov pocas konania, pokial nie sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V prejednávanej veci tvrdenia uvedené zalobcom v jeho replike týkajúce sa kritéria súkromného veritela, ktoré Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí, sú odpovedou na tvrdenie uvedené Komisiou v jej vyjadrení, ze kritérium súkromného investora uvedené v zalobe je v prejednávanej veci bezpredmetné. Tieto tvrdenia preto nie sú novým dôvodom, ale rozvinutím zalobného dôvodu o údajnom porusení clánku 87 ods. 1 ES nesprávnym uplatnením kritéria súkromného prevádzkovatela v trhovom hospodárstve Komisiou. Námietka neprípustnosti vznesená Komisiou musí byt preto zamietnutá. 97 Po druhé, vo vztahu ku skutkovej podstate týchto tvrdení je vhodné poznamenat, ze posúdenie Komisie, ci opatrenie státu vyhovuje kritériu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, si vyzaduje komplexné ekonomické zhodnotenie. Pri prijímaní opatrenia, ktoré zahrna takéto zhodnotenie, má Komisia rozsiahle právo volnej úvahy a súdna kontrola tohto opatrenia, aj ked sa nou rozumie to, ci opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na zistenie, ci boli dodrzané procesné pravidlá, a stanovenie, ci vec nebola nesprávne právne posúdená, ci skutkové zistenia boli vecne správne a ci nedoslo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneuzitiu právomoci. Súd prvého stupna najmä nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, T-152/99, Zb. s. II-3049, body 125 az 127 a 129, a zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40). 98 Na úcel zistenia, ci znízenie casti zalobcových dlhov zo strany BvS predstavuje státnu pomoc, je v prejednávanej veci vhodné pouzit kritérium súkromného veritela v trhovom hospodárstve, ktoré sa spomína v napadnutom rozhodnutí a ktoré okrem toho nebolo napadnuté zalobcom. 99 BvS tým, ze znízil cenu, nekonal ako verejný investor, ktorého konanie treba porovnávat s konaním súkromného investora uskutocnujúceho vseobecnú alebo sektorovú strukturálnu politiku a vedeného dlhodobými vyhliadkami výnosovosti investovaného kapitálu. Tento státny orgán sa musí v skutocnosti porovnávat so súkromným veritelom usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlzník vo financných tazkostiach (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 46, a z 29. júna 1999, DM Transport, C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 24, ako aj uz citovaný rozsudok HAMSA/Komisia, bod 167). 100 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze Spolková republika Nemecko uviedla pocas správneho konania, ze zalobca roku 1997 celil váznym financným tazkostiam. Preto by podla nemeckých orgánov trvanie BvS na vyplatení kúpnej ceny urcenej v asset-deal 1 viedlo pravdepodobne k likvidácii zalobcu a teda aj k neplneniu asset-deal 2. Vzhladom na to si Spolková republika Nemecko osvojila názor, ze celkové náklady (1 811 000 DEM) znízenia ceny o 4 milióny DEM by pre BvS boli výhodnejsie ako trvanie na úplnom zaplatení kúpnej ceny urcenej v asset-deal 1 (2 590 000 DEM) (odôvodnenia c. 73 az 75 napadnutého rozhodnutia). 101 Zalobca spochybnuje dôvody, ktoré viedli v napadnutom rozhodnutí Komisiu k odmietnutiu tvrdení predlozených Spolkovou republikou Nemecko pocas správneho konania o tom, ze znízenie ceny urcenej v asset-deal 1 o 4 milióny DEM malo za ciel znízit financné náklady BvS, a preto bolo hospodársky najvýhodnejsím riesením. 102 Zalobca vo svojom písomnom vyjadrení tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na nereálnom predpoklade, podla ktorého by sa asset-deal 2 plnil aj v prípade vstupu zalobcu do likvidácie. Dalej tvrdí, ze tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko sú zalozené na racionálnych ekonomických úvahách, a preto Komisia nemohla v ziadnom prípade nahradit toto posúdenie daného clenského státu svojím vlastným posúdením. 103 Na podporu uvedenej casti zalobného dôvodu vsak zalobca uvádza len to, ze Komisia prekrocila kontrolné právomoci zverené jej na úcel zistovania, ci daný clenský stát konal ako súkromný veritel, ked uviedla, ze "neexistuje ziadny dôkaz umoznujúci predpokladat, ze asset-deal 2 by nenadobudol úcinnost v prípade, ak by sa BvS nevzdal casti svojho nároku". 104 Toto nepodlozené tvrdenie nemôze preukázat, ze Komisia sa dopustila zjavného omylu v posúdení svojím záverom, ze neexistovali ziadne dôkazy umoznujúce povazovat znízenie ceny za podmienku predchádzajúcu uskutocneniu asset-deal 2 (odôvodnenia c. 76 az 78 napadnutého rozhodnutia). 105 Kazdopádne vsak Komisia v napadnutom rozhodnutí zvazovala aj moznost, ze asset-deal 2 by nebol uskutocnený v prípade, ak by BvS trval na zaplatení plnej kúpnej ceny prvých troch výrobných pásov tak, ako bolo dohodnuté v asset-deal 1. V tejto súvislosti sa Komisia oprela o dve dalsie úvahy, ktoré podla nej preukazujú, ze Spolková republika Nemecko nemohla opodstatnene tvrdit, ze znízenie ceny bolo hospodársky najvýhodnejsím riesením. 106 Po prvé, Komisia zistila, ze aj keby asset-deal 1 nebolo mozné vykonat bez znízenia ceny, tak to nedokazuje, ze súhlas BvS s týmto znízením zodpovedal správaniu súkromného veritela (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutia). Komisia si osvojila názor, ze ak by BvS neposkytol znízenie ceny a nechal tak zalobcu vstúpit do likvidácie, nebolo by potrebné brat do úvahy náklady spojené s rekultiváciou stavebného pozemku stvrtej výrobnej linky v rozpore s ekonomickým zdôvodnením Spolkovej republiky Nemecko, ktoré predlozila na podporu svojich tvrdení. Uvedená rekultivácia by bola v skutocnosti nevyhnutná na úcel vytvorenia technologického parku. Súkromný veritel by vsak nebol povinný uskutocnovat takýto projekt. 107 Zalobca vo svojom písomnom vyjadrení nespochybnil tvrdenia Komisie týkajúce sa rekultivácie stavebného pozemku stvrtej výrobnej linky nevyhnutnej na vytvorenie technologického parku. Vo svojich odpovediach na otázky Súdu prvého stupna vsak zalobca uviedol, ze BvS bol z právneho hladiska povinný rekultivovat tento pozemok a ze navrhované vytvorenie technologického parku bolo intenzívne dotované. 108 Okrem skutocnosti, ze uvedené tvrdenie nebolo zalobcom preukázané, nemôze spochybnit tvrdenie Komisie, podla ktorého by súkromný veritel nemal povinnost vybudovat technologický park. Kedze takýto projekt nie je spojený s cielom restrukturalizácie zalobcu, Komisia si mohla osvojit názor, ze nejde o povinnost, ktorá by spadala do rámca prístupu súkromného veritela, ale o súcast výkonu zverených verejnoprávnych oprávnení spadajúcich pod státnu moc. 109 Komisia takisto konstatovala, ze nemecké orgány urcili cenu uvedeného pozemku pri ich kúpe od zalobcu vo výske 1 047 000 DEM (535 323 EUR) za predpokladu znízenia ceny urcenej v asset-deal 1 o 4 milióny DEM. Naopak, Spolková republika Nemecko ju stanovila len vo výske 470 000 DEM (240 307 EUR) v prípade, ak by BvS neznízil cenu a spôsobil tak vstup zalobcu do likvidácie. Komisia uviedla, ze uvedené znízenie kúpnej ceny pozemku nebolo dalej objasnené (odôvodnenie c. 79 napadnutého rozhodnutia). 110 Napriek tomu, ze zalobca vo svojom písomnom vyjadrení hodnotenie Komisie nespochybnil, v odpovediach na otázky Súdu prvého stupna uviedol, ze znízenie kúpnej ceny pozemku bolo odôvodnené potrebou jeho rekultivácie. Aj v prípade, ze BvS bol povinný rekultivovat pozemok stvrtej výrobnej linky, vsak nie je prípustné brat do úvahy tak rekultiváciu za 2 200 000 DEM (1 124 842 EUR), ako aj znízenie kúpnej ceny z 1 047 000 DEM na 470 000 DEM. 111 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia bola oprávnená nezohladnit náklady rekultivácie pozemku stvrtej výrobnej linky pri stanovovaní nákladov, ktoré by BvS znásal v prípade, ak by trval na zaplatení celej ceny urcenej v asset-deal 1, s tým, ze sa takýmto postupom nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 112 Samotný tento fakt umoznuje zistenie, ze Komisia si oprávnene osvojila názor, ze náklady, ktoré vznikli BvS znízením ceny, boli na rozdiel od informácií poskytnutých Spolkovou republikou Nemecko v tomto prípade vyssie ako náklady, ktoré by boli vynalozené v prípade, ak by k znízeniu ceny nedoslo. 113 Po druhé, Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 80) takisto tvrdí, ze pri uskutocnovaní porovnávacieho výpoctu financných nákladov, ktoré mali byt znásané zo strany BvS v prípade znízenia ceny na jednej strane a v prípade zaplatenia celej ceny prvotne urcenej v asset-deal 1 na druhej strane, Spolková republika Nemecko opomenula zobrat do úvahy investicnú pomoc vo výske 1 milióna DEM, ktorá bola poskytnutá zo strany BvS v rámci asset-deal 2. Ak by sa táto pomoc vzala do úvahy, bolo by zrejmé, ze náklady znásané BvS by v prípade znízenia ceny boli vyssie. 114 Zalobca vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupna uviedol, ze pomoc vo výske 1 milióna DEM poskytnutá na základe clánku 5 asset-deal 2 mala charakter nenávratného výdavku ("sunk cost"). Vzhladom na to, ze stvrtá výrobná linka sa mohla sprevádzkovat len za podmienky inovácie jej súcastí, sa podla zalobcu BvS zaviazal uhradit mu výdavky na údrzbu tejto linky az do výsky 1 milióna DEM, co z povahy svojho úcelu bolo nenávratnou výpomocou a neviedlo by ani k vzniku práv v prípade platobnej neschopnosti. 115 Je vsak potrebné konstatovat, ze zalobca sa vo svojej odpovedi na otázky Súdu prvého stupna uspokojil s uvedením toho, ze pomoc poskytnutá zo strany BvS mala charakter nenávratného výdavku bez toho, aby predlozil dôkazy, ktoré by boli dostupné Komisii pocas správneho konania. 116 Navyse uvedená okolnost nezdôvodnuje opomenutie tejto pomoci pri výpocte nákladov, ktoré by BvS vznikli z uskutocnenia asset-deal 2. Aj keby táto pomoc bola výdavkom, ktorý BvS nemôze vymáhat spät v prípade vstupu zalobcu do likvidácie a dalsieho neplnenia asset-deal 2, zostáva skutocnostou, ze BvS ju poskytol v súvislosti s uskutocnením asset-deal 2. Je preto potrebné zohladnit ju pri výpocte nákladov, ktoré by BvS vznikli z uskutocnenia asset-deal 2 po súhlase so znízením ceny. 117 Z toho vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia pri rozbore uvedenom v odôvodnení c. 80 napadnutého rozhodnutia. 118 Kedze sa uz skonstatovalo, ze znízenie ceny bolo najnákladnejsou alternatívou (pozri bod 112 vyssie), tak to isté by a fortiori platilo v prípade, ak by BvS zaplatila dodatocnú pomoc vo výske 1 milión DEM. 119 Za týchto okolností nemozno akceptovat tvrdenie, ktorým zalobca vytýka Komisii, ze nevzala do úvahy skutocnost, ze znízenie ceny je odôvodnitelné snahou vyhnút sa strate pomoci poskytnutej predtým na úcel uzavretia asset-deal 1. 120 Zalobca vo svojom písomnom vyjadrení dalej uvádza, ze ciel udrzat dôveryhodnost BvS a podporit jeho verejnú povest je faktor, ktorý by sa mal primerane brat do úvahy súkromným prevádzkovatelom. Komisia mala zobrat do úvahy príslub poskytnutia pomoci, ktorý bol urobený spolkovou krajinou Durínsko roku 1994, a skonstatovat, ze znízenie ceny bolo jednoducho len spôsobom dodrzania tohto príslubu. 121 Ako sa uz vsak skonstatovalo, zalobca nepreukázal existenciu zjavne nesprávneho posúdenia Komisiou v tom, ze si osvojila názor, podla ktorého zalobca nemal právo na úpravu asset-deal 1. Preto nemozno dospiet k záveru, ze vierohodnost BvS by bola dotknutá trvaním na zaplatení kúpnej ceny za prvé tri výrobné linky vo výske 5,8 milióna DEM, urcenej v asset-deal 1. 122 Z uvedeného je zrejmé, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia svojím záverom, ze BvS sa nesprával ako súkromný veritel konajúci za standardných trhových podmienok a ze Komisia nepouzila toto kritérium nesprávne. 123 Po tretie, vo vztahu k zalobnému tvrdeniu o nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tom, ze Komisia neobjasnila dôvody, preco nezobrala do úvahy správu BvS z 30. mája 2000, je potrebné uviest, ze Komisia bola v odôvodnení oprávnená obmedzit sa na uvedenie skutocností a právnych úvah, ktoré mali rozhodujúci význam v súvislostiach jej rozhodnutia (pozri bod 60 vyssie). 124 Táto správa, ktorá bola spísaná dva roky po znízení ceny, hovorí: "Z ekonomického hladiska by tak pre BvS, ako aj pre [zalobcu] najlepsím riesením bolo to, keby sa úspesne nasiel, ako sa aj zamýsla, v roku 2000 investor, ktorý by mohol dat k dispozícii kapitál vo výske 3 850 000 DEM a pohladávka BvS z kúpnej ceny vo výske 5 800 000 DEM by bola vysporiadaná zaplatením 1 800 000 DEM a úrokov." 125 Správa teda podmienuje pokracovanie aktivít zalobcu nielen znízením ceny, ale aj novým vkladom zo strany investora vo výske 3 850 000 DEM. O potrebe takéhoto vkladu sa zmienuje uz plán restrukturalizácie z roku 1998. Je vsak nesporné, ze ziadny nový súkromný investor sa nenasiel (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia). 126 Navyse, Spolková republika Nemecko vo svojom oznámení Komisii z 27. februára 2001 uviedla, ze správa BvS z 30. mája 2000 bola len úvodným priblízením, ktoré so zámerom prispôsobit plán restrukturalizácie z roku 1998 neprihliadalo na niektoré stvrtroky recesie v rokoch 1998 a 1999. 127 Preto si Komisia oprávnene osvojila názor, ze táto správa nebola relevantnou skutocnostou, o ktorej bolo potrebné sa zmienovat v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie teda nie je v tejto súvislosti postihnuté vadou nedostatocného odôvodnenia. 128 V zmysle vsetkých vyssie uvedených okolností je nevyhnutné túto cast zalobného dôvodu takisto zamietnut. Vo vztahu k údajne nesprávnemu urceniu výsky pomoci 129 Zalobca subsidiárne tvrdí, ze Komisia chybne urcila výsku pomoci, ktorá má byt vrátená podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Komisia neuviedla dôkazy, ze táto pomoc je skutocne vo výske 4 milióny DEM. Kedze clánok 87 ods. 1 ES sa zmienuje o pomoci "zo státnych prostriedkov", výska pomoci, ktorú mozno povazovat za nezlucitelnú so spolocným trhom, sa rovná strate príjmu BvS v dôsledku odsúhlasenia znízenia ceny. 130 Komisia nepopiera, ze zalobca by vstúpil do likvidácie, ak by BvS pozadoval zaplatenie ceny urcenej podla asset-deal 1. Predpokladá vsak, ze v takom prípade by asset-deal 2 bol predsa len uskutocnený, co je z uhla pohladu zalobcu nereálne. Z tohto dôvodu Komisia pri urcení výsky uvedenej pomoci nezobrala do úvahy dalsie straty, ktoré by BvS utrpel, ak by druhá zmluva nebola uskutocnená. Okrem toho, podla výpoctu v napadnutom rozhodnutí by sa strata príjmu BvS v prípade likvidácie zalobcu rovnala iba ciastke poskytnutej veritelom, a nie 4 miliónom DEM. Kedze Komisia vycíslila ciastku predmetnej pomoci vo výske, ktorá nie je v súlade s jej vlastnými závermi, napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené. 131 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, odmieta toto tvrdenie. 132 Súd prvého stupna pripomína, ze podla judikatúry je cielom Komisie pri vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci je zbavit príjemcu výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnovit stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci (v tomto zmysle pozri rozsudky Súdneho dvora z 21 marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66, a zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 27). Tento ciel nemôze závisiet od formy, akou bola pomoc poskytnutá (rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 16). 133 Takisto bolo rozhodnuté (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901), ze vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci je logickým dôsledkom záveru o jej protiprávnosti. Z toho vyplýva, ze vrátenie protiprávne poskytnutej státnej pomoci na úcel obnovenia predchádzajúceho stavu nemozno vo vseobecnosti povazovat za neprimerané vo vztahu k cielom ustanovení Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci (uz citovaný rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, bod 66). 134 Clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia znie: "[Spolková republika] Nemecko prijme vsetky nevyhnutné opatrenia, aby príjemca vrátil pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá [mu] bola protiprávne poskytnutá." [neoficiálny preklad] 135 V prípade, ako je prejednávaná vec, ked je pomoc protiprávne poskytnutá vo forme znízenia ceny urcenej v kúpnej zmluve, nie je správne tvrdit, ako to robí zalobca, ze výska pomoci, ktorá má byt vrátená, je nizsia ako suma znízenia ceny. 136 Podla asset-deal 1 BvS predával prvé tri výrobné pásy za 5,8 milióna DEM. V dôsledku znízenia ceny získal zalobca ekonomické zvýhodnenie vo výske 4 milióny DEM, ktoré jeho konkurenti nemali. 137 Zalobca nemôze odôvodnene tvrdit, ze z pohladu súkromného veritela je výska státnej pomoci nizsia ako výska znízenia ceny a ze zaplatenie celej ceny urcenej v asset-deal 1 by viedlo k dalsím stratám pre Spolkovú republiku Nemecko, kedze uz bolo uvedené, ze takýto veritel konajúci za standardných trhových podmienok by cenu neznízil (pozri bod 122 vyssie). 138 Zalobca v kazdom prípade tvrdí, ze strata utrpená Spolkovou republikou Nemecko nebola vo výske 4 milióny DEM, ale skôr vo výske ciastky poskytnutej veritelom v súvislosti s likvidáciou, ktorá by prebehla v prípade neznízenia ceny zo strany BvS. 139 Kedze vsak úcelom vrátenia protiprávne poskytnutej pomoci je obnovit stav existujúci pred jej poskytnutím, Komisia bola toto vrátenie pomoci oprávnená nariadit. Pozadovaným vrátením znízenia ceny, ktoré môze viest k likvidácii zalobcu, sa bude zalobca nachádzat v obdobnom postavení, v akom by sa nachádzal, ak by cena nebola znízená, t. j. podla zalobcu v likvidácii. Ak zalobca skutocne vstúpi do likvidácie, je vecou Spolkovej republiky Nemecko, aby zabezpecila, ze pomoc bude v súlade s príslusnými ustanoveniami vnútrostátneho práva vrátená a likvidácia nebude bránit vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, 52/84, Zb. s. 89, body 16 a 17). 140 Z uvedeného vyplýva, ze uvedená cast zalobného dôvodu, ako aj prvý zalobný dôvod v celosti musia byt zamietnuté ako neopodstatnené. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a na nedostatocnom odôvodnení Tvrdenia úcastníkov konania 141 Zalobca v prvom rade pripomína, ze Komisia má vziat pri skúmaní primeranosti pomoci podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES do úvahy struktúru trhu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 79, a z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, bod 88). Odvoláva sa v tomto ohlade na pokyny Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach. Tieto pokyny sa zmienujú napríklad o prípadoch, ked by zánik podniku mohol viest k vytvoreniu monopolu alebo oligopolu. Zalobca dodáva, ze Komisia je povinná zistit, ci poskytnutie pomoci nie je spojené s porusením iných ustanovení práva Spolocenstva, ako napríklad clánku 82 ES a clánku 2 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13) (rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 78; z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 41 a nasl., a rozsudky Súdu prvého stupna z 31. januára 2001, RJB Mining/Komisia, T-156/98, Zb. s. II-337, bod 112 a nasl.). 142 V prejednávanej veci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze medzi vsetkými faktormi zvazovanými na úcel zhodnotenia primeranosti pomoci podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES nezobrala do úvahy skutocnost, ze v prípade zániku zalobcu by skupina Schott Glas získala alebo si posilnila svoju dominantnú pozíciu v urcitých oblastiach výroby skla. 143 Konkrétnejsie zalobca vytýka Komisii, ze ignorovala jeho vysvetlenia týkajúce sa struktúry trhu a nepreskúmala, ci by jeho zánik mohol viest k vytvoreniu úzkeho oligopolu, ako to preukázala nemecká vláda vo svojom oznámení z 20. novembra 2000. Odvoláva sa na niekolko císelných údajov vztahujúcich sa na trhové podiely, ktoré boli uvedené v predmetnom oznámení, a tvrdí, ze spochybnovanie týchto císelných údajov zo strany vedlajsieho úcastníka konania je neodôvodnené, pricom tento je vedúcim podnikom v danom sektore. Vedlajsí úcastník konania najmä nevyvrátil tvrdenie, ze v prípade zániku zalobcu by mal prakticky monopolné postavenie na trhu so surovinami pre "priehladné sklo". 144 Nakoniec je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedostatocné v tom, ze neumoznuje zistit, ci Komisia pri posudzovaní znízenia ceny podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES zobrala do úvahy zmenu struktúry trhu, ktorá by nastala po zániku zalobcu v prípade, ak by bola celá kúpna cena zachovaná. 145 Po druhé zalobca vytýka Komisii, ze zalozila svoje hodnotenie podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES na nepresných skutocnostiach, a to na pláne restrukturalizácie, ktorý jej bol zaslaný 1. decembra 1998. Tento plán totiz nebol v súlade s plánovanou restrukturalizáciou zalobcu v case vydania napadnutého rozhodnutia 12. júna 2001, co je v prejednávanej veci smerodajné (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 93). V tejto súvislosti Komisia ubezpecila nemecké orgány, ze ich bude informovat pred vydaním napadnutého rozhodnutia tak, aby jej mohli zaslat nový plán restrukturalizácie, ktorý jej prislúbili v oznámení z 27 februára 2001. Zalobca sa domnieva, ze za týchto okolností nebola Komisia oprávnená zalozit napadnuté rozhodnutie na pláne restrukturalizácie z roku 1998. 146 Nakoniec, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatocné, kedze sa nezmienuje o správe Arnold, ktorá bola vypracovaná na ziadost spolkovej krajiny Durínsko a bola pripojená k oznámeniu Spolkovej republiky Nemecko Komisii z 27. februára 2001. Je to jediný dokument v spise zo správneho konania, ktorý obsahuje systematickú analýzu zalobcovho ekonomického stavu. Ukazuje, ze zalobca bol v roku 2000 na ceste k ozdraveniu. V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 96 a 97) Komisia usúdila v úplnom rozpore s uvedenou správou, ze plán restrukturalizácie by neumoznil obnovenie zalobcovej zivotaschopnosti. Okrem toho, toto hodnotenie Komisie bolo medzicasom spochybnené Pfizenmayerovou správou z 10. decembra 2001. 147 Komisia, ktorú podporuje vedlajsí úcastník konania, odmieta zalobcove tvrdenie. Posúdenie Súdom prvého stupna 148 Je potrebné pripomenút, ze Komisia má rozsiahle právo volnej úvahy v oblasti pôsobnosti clánku 87 ods. 3 ES (rozsudky Súdneho dvora z 21 marca 1990, Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 56, a z 11. júla 1996, SFEI a iní, C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 36). Súdna kontrola tohto opatrenia sa preto obmedzuje na zistenie, ci boli dodrzané procesné pravidlá a povinnost odôvodnenia, a ci boli skutkové zistenia vecne správne a nedoslo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneuzitiu právomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 170). Súd prvého stupna najmä nie je oprávnený nahrádzat ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s II-2169, bod 56, a HAMSA/Komisia, uz citovaný, bod 48). 149 Komisia je vsak na jednej strane viazaná pokynmi a oznámeniami, ktoré vydáva v oblasti preskúmania státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem uvedených v Zmluve a sú akceptované clenskými státmi (rozsudky Súdneho dvora Deufil/Komisia, uz citovaný, bod 22; z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 36; z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet, C-311/94, Zb. s. I-5023, bod 43, a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 53). Na druhej strane je potrebné pripomenút, ze podla clánku 253 ES musia byt rozhodnutia Komisie odôvodnené, a to vrátane rozhodnutí o nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 150 Na prvom mieste je potrebné preskúmat zalobcove tvrdenie, podla ktorého Komisia zalozila napadnuté rozhodnutie na pláne restrukturalizácie z decembra 1998, a nie na pláne restrukturalizácie z 19. apríla 2001, a nezobrala do úvahy správu Arnold z 24. novembra 2000. 151 Co sa týka plánu restrukturalizácie, na ktorom Komisia zalozila svoje rozhodnutie, je potrebné pripomenút, ze ods. 3.2.2 pokynov Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach stanovuje okrem iného to, ze pomoc musí byt spojená s realizovatelným programom restrukturalizácie alebo obnovy, ktorý musí byt predlozený so vsetkými relevantnými detailmi Komisii, a ze tento plán musí umoznit obnovenie konkurencieschopnosti podniku v primeranej lehote. 152 Po prvé, znízenie ceny urcenej podla asset-deal 1 o 4 milióny DEM bolo v prejednávanej veci poskytnuté zalobcovi zo strany BvS pred jeho oznámením Komisii z 1. decembra 1998. Je nesporné, ze spolu s oznámením o znízení ceny zaslali nemecké orgány Komisii plán restrukturalizácie z decembra 1998, ktorý sa týkal obdobia od roku 1998 do roku 2000. Rovnako je nesporné, ze plán restrukturalizácie z 19. apríla 2001 nebol Komisii pocas správneho konania zaslaný. 153 Na otázku predlozenú v tomto ohlade Súdom prvého stupna zalobca odpovedal, ze plán restrukturalizácie nebol Komisii spociatku zaslaný preto, aby sa vyhlo súcasnému predkladaniu rôznych alternatívnych plánov. 154 Po druhé, z oznámenia Spolkovej republiky Nemecko Komisii z 27. februára 2001 je zrejmé, ze nevyhnutnost úpravy plánu restrukturalizácie z roku 1998 vyplývala jednak z neexistencie vkladu súkromného investora, ktorý predpokladal uvedený plán, a jednak z mimoriadne slabého stavu hospodárstva v prvom stvrtroku 1999, ktorý prispel k zhorseniu financnej situácie zalobcu. Nevyhnutnost prijat nový plán restrukturalizácie v roku 2001 svedcí preto o neúspesnosti plánu restrukturalizácie zostaveného v roku 1998, co sa týka obnovenia zivotaschopnosti zalobcu v primeranej lehote. 155 Po tretie, ziaden z dokladov nachádzajúcich sa v spise nepreukazuje tvrdenie zalobcu, ze Komisia sa skutocne zaviazala informovat nemecké orgány o bezprostrednej blízkosti vydania napadnutého rozhodnutia. 156 V tomto ohlade bolo rozhodnuté, ze povinnost Komisie informovat daný clenský stát o bezprostrednej blízkosti prijatia zamietavého rozhodnutia by mohla mat za následok prietahy v konaní, ktoré by Komisii bránili ukoncit prebiehajúce správne konanie (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 231). 157 Okrem toho nemecké orgány vo svojom oznámení Komisii len uviedli, ze "pokial to bude Komisia povazovat za nevyhnutné, federálna vláda ju bude v blízkej dobe informovat o konecnom výsledku rozhodnutia o prispôsobení plánu restrukturalizácie". Zalobca preto nemôze oprávnene tvrdit, ze nemecká vláda navrhla v uvedenom oznámení zaslanie nového plánu restrukturalizácie, kedze takýto plán v tom case ani nebol k dispozícii. 158 Navyse, hoci uvedené oznámenie spomína nevyhnutnost prispôsobenia plánu restrukturalizácie z roku 1998, nemecké orgány v nom uviedli toto: "Nemecká vláda vsak zastáva názor, ze na základe typického trhového správania BvS môze Komisia skoncit konanie bez skúmania úprav plánu restrukturalizácie, ktorého detaily je este len potrebné odsúhlasit" 159 Po stvrté, ako zdôraznuje Komisia, zalobca nepovazoval za potrebné zaslat uvedený plán Komisii medzi 19. aprílom 2001, teda dátumom jeho prijatia, a 12. júnom 2001, teda dátumom vydania napadnutého rozhodnutia. 160 Zo vsetkých uvedených zistení vyplýva, ze zalobcovo tvrdenie, podla ktorého Spolková republika Nemecko formálne ziadala Komisiu o súhlas na predlozenie aktualizovaného plánu restrukturalizácie, je neodôvodnené. Preto nemozno usúdit, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí vychádzala z plánu restrukturalizácie z decembra 1998. 161 Co sa týka správy Arnold z 24. novembra 2000, je v jej úvode uvedené, ze spolková krajina Durínsko objednala jej vypracovanie na úcel preskúmania rizika spojeného s poskytnutím dodatocnej pomoci. 162 Navyse v závere uvedenej správy je uvedené toto: "Výsledky spolocnosti z rokov 1997 az 2002 ukazujú, ze spolocnost sa vyvíja správnym smerom. Vdaka vysokému obratu na jednej strane a znízeniu nákladov na strane druhej sa výsledky od roku 1997 neustále zlepsovali s výnimkou roku 1999. Vzhladom na mimoriadne príjmy bude v roku 2000 mozné dosiahnut vyrovnaný hospodársky výsledok. Spolocnost dosiahne prah rentability v roku 2002 pri obrate 40 miliónov DEM. To platí za predpokladu, ze uvedený vývoj neovplyvnia ziadne mimoriadne faktory. Podmienkou takto predpokladaného vývoja je vsak vykonanie nevyhnutných investícií, odhadom asi vo výske 11 500 000 DEM. Roku 2000 bolo mozné vykonat investície len vo výske 1 000 000 DEM. Stav hotovosti spolocnosti je velmi znepokojujúci. Okrem zdrojov, ktoré sa majú pouzit na investície do obnovy a opráv vo výske 11 500 000 DEM, je potrebné splácat existujúce úvery vo výske 20 538 000 DEM. Podla nasich výpoctov bude mat spolocnost nedostatok hotovosti vo výske 7 842 000 DEM v roku 2001 a vo výske 2 215 000 DEM v roku 2002. Podla nasich odhadov spolocnost nebude schopná financovat sa zo svojich vlastných budúcich zdrojov. Ak bude výsledok konania o oznámení Európskej únii negatívny, je nevyhnutné získat nové financné zdroje vo výske 6 000 000 DEM. Spolocnost to nie je schopná vykonat sama. Podla násho názoru sú na zabezpecenie miesta výroby nevyhnutné dalsie dotácie, pomoc alebo dalsie odpustenie súcasných dlhov." 163 V uvedenom zmysle zo správy Arnold nevyplýva, ze by zalobca mal vyhliadky dlhodobej rentability. 164 Okrem toho, v ziadosti o pomoc predlozenej spolkovej krajine Durínsko 5. februára 2001, ktorú si od nej Súd prvého stupna vyziadal, zalobca uviedol, ze investície predpokladané správou Arnold boli "v súcasnej situácii spolocnosti v rozpore s pravidlami poskytovania pomoci", a preto si závery správy v tomto ohlade nemozno osvojit. 165 Preto nie je mozné osvojit si tvrdenie zalobcu uvedené v jeho podaní, ze prispôsobenie plánu restrukturalizácie z roku 1998 sa zakladalo na správe Arnold, kedze sám zalobca povazoval za potrebné odchýlit sa od záverov v nej uvedených. 166 V tejto súvislosti a konkrétnejsie, vzhladom na závery správy Arnold a jej hodnotenie zalobcom, bola Komisia oprávnená zaujat názor, ze nie je nevyhnutné spomenút túto správu v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenia zalobcu, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto ohlade nedostatocné, preto treba zamietnut. 167 Co sa týka dovolávania sa zalobcu Pfizenmayerovej správy z 10. decembra 2001, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa otázka zákonnosti rozhodnutia vo veci poskytnutia pomoci posudzuje podla informácií, ktoré boli Komisii dostupné v case vydania rozhodnutia (rozsudok z 10 júla 1986, Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 16). Stací poukázat na to, ze Pfizenmayerova správa predlozená zalobcom v súvislosti s konaním o nariadení predbezného opatrenia na úcel zhodnotenia jeho vyhliadok na hospodárske prezitie v prípade zamietnutia zaloby vo veci bola vypracovaná po prijatí napadnutého rozhodnutia, a teda nebola dostupná Komisii pocas správneho konania. 168 Z toho vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia zalozila svoje hodnotenie podla clánku 87 ods. 3 ES na nesprávnych skutkových zisteniach alebo ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti postihnuté vadou nedostatocného odôvodnenia. 169 Dalej je potrebné preskúmat v zmysle ustanovení pokynov Spolocenstva o poskytovaní státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze rozhodla o nezlucitelnosti znízenia ceny so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 ES bez toho, aby vzala do úvahy vznik oligopolu v prípade zániku zalobcu. 170 V tejto súvislosti je dôlezité uviest, ze ods. 1.2 uvedených pokynov Spolocenstva (pozri bod 3 vyssie), nachádzajúci sa v ich úvodnej casti, demonstratívne uvádza okolnosti, v ktorých je pomoc pri záchrane podnikov v tazkostiach alebo pri ich restrukturalizácii odôvodnená, a to ako výnimka zo zásady uvedenej v odseku 1.1 týchto pokynov Spolocenstva, podla ktorej je pre clenské státy neziaduce poskytovat dotácie podnikom, ktoré by mali v novej trhovej situácii zaniknút alebo sa restrukturalizovat. Existenciu niektorej z uvedených skutocností vsak nemozno samu osebe povazovat za dostatocné zdôvodnenie poskytnutia úlavy. V skutocnosti je poskytnutie státnej pomoci pri záchrane a restrukturalizácii podnikov v tazkostiach odôvodnené niektorou z uvedených skutocností len vtedy, ak sú splnené vseobecné podmienky poskytnutia pomoci pri záchrane a restrukturalizácii v zmysle uvedených pokynov Spolocenstva. 171 Zalobca teda nepreukázal, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze si osvojila názor, podla ktorého by restrukturalizacný plán z roku 1998 v rozpore s vyssie uvedenými pokynmi Spolocenstva neumoznil zalobcovi obnovit svoju zivotaschopnost (pozri bod 154 vyssie). 172 Okrem toho, v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, nie je z ustanovení zmluvy ani z vyssie uvedených pokynov Spolocenstva zrejmé, ze protiprávna pomoc pri záchrane alebo restrukturalizácii má byt schválená vtedy, ak by zánik príjemcu viedol k vzniku monopolu alebo silného oligopolu na príslusnom trhu. 173 Ani judikatúra, na ktorú sa odvoláva zalobca vo svojom tvrdení, nespochybnuje zistenia uvedené v predoslom bode. V skutocnosti Súd prvého stupna vo vyssie citovanom rozsudku Salomon/Komisia (bod 79) len skonstatoval, ze Komisia v rozhodnutí napadnutom v tejto veci nedospela k záveru o zlucitelnosti pomoci výlucne z dôvodu oligopolnej povahy relevantných trhov, kedze predmetnú struktúru trhu spomínala jednoducho na podporu svojich tvrdení o tom, ze pomoc neviedla k nenálezitému naruseniu sútaze v rozpore so spolocným záujmom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Vo vyssie citovanom rozsudku Keller a Keller Meccanica/Komisia (bod 88) Súd prvého stupna len skonstatoval ze struktúra relevantného trhu, na ktorom zalobcovia vyvíjali aktivity, nebola oligopolná. 174 Okrem toho, co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého je napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade nedostatocne odôvodnené, je vhodné poznamenat, ze Komisia si v nom osvojila názor, podla ktorého znízenie ceny urcenej podla asset-deal 1 nespadalo pod výnimku uvedenú v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. Navyse sa zalobca pocas správneho konania pri odôvodnovaní svojej subsidiárnej ziadosti o vynatie predmetného opatrenia podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES neodvolával na tvrdenie týkajúce sa vplyvu jeho mozného odchodu z trhu na struktúru tohto trhu. 175 Preto vzhladom na poziadavky týkajúce sa odôvodnenia uvedené vyssie v bodoch 59 a 60 treba konstatovat, ze vzhladom na okolnosti daného prípadu Komisia nebola povinná dalej skúmat riziko vytvorenia oligopolnej situácie na relevantnom trhu, a cast zalobného dôvodu zalozenú na nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto smere treba zamietnut. 176 V zmysle vsetkých vyssie uvedených okolností je nutné tento zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu a zásady správneho úradného postupu Tvrdenia úcastníkov konania 177 Zalobca uvádza, ze v konaní vo veci formálneho zistovania státnej pomoci vseobecné procesné zásady priznávajú príjemcovi pomoci záruky nad rámec práva predlozit pripomienky po zacatí konania, ako je uvedené v prípade zainteresovaných strán v clánku 88 ods. 2 ES. Priznanie dalsích práv je v súlade s judikatúrou, na ktorú sa odvoláva Komisia, podla ktorej je príjemca len "zainteresovanou stranou" v zmysle citovaného ustanovenia. 178 Postavenie príjemcov pomoci sa odlisuje od postavenia tretích zainteresovaných strán v tom, ze hoci nie sú priamo úcastníkmi konania, ich existencia môze byt ohrozená konecným rozhodnutím, ktorým sa nariaduje vrátenie pomoci. Táto skutocnost zdôvodnuje priznanie dalsích práv. 179 Konkrétnejsie, právo na spravodlivý proces (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, bod 77), ako aj právo na obhajobu ukladajú Komisii povinnost dat príjemcovi pomoci prílezitost úcinne vyjadrit svoje stanovisko ku skutkovým a právnym otázkam vychádzajúcim najavo pocas konania vo veci formálneho zistovania, na ktorých Komisia mieni zalozit svoje rozhodnutie. Tieto záruky vyplývajú z judikatúry zakladajúcej ochranu práva na obhajobu kazdej osoby, ktorá môze byt negatívne dotknutá prijatím opatrenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2001, Kaufring a i./Komisia, T-186/97, T-187/97, T-190/97 az T-192/97, T-210/97, T-211/97, T-216/97 az T-218/97, T-279/97, T-280/97, T-293/97 a T-147/99, Zb. s. II-1337, bod 153). Právo byt vypocutý, ako aj zásada správneho úradného postupu zahrnajú právo na prístup k spisu (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. februára 1998, Eyckeler & Malt/Komisia, T-42/96, Zb. s. II-401, body 75 a nasl.). Nakoniec, obmedzenie práv príjemcu pomoci na právo predlozit pripomienky v zmysle clánku 88 ods. 2 ES by protirecilo pravidlám o vypocutí zúcastnených podnikov, ktoré sú stanovené v rámci konaní o aplikáciu clánkov 81 ES a 82 ES a o kontrolu koncentrácií. 180 Okrem toho, dodrziavanie zásady správneho úradného postupu si vyzaduje starostlivé a nestranné zistovanie (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 62, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia, T-54/99, Zb. s. II-313, bod 48). Komisia je preto povinná si z vlastnej iniciatívy zaobstarat vsetky nevyhnutné stanoviská, a to najmä ziadostami o informácie od príjemcov, aby rozhodla s plnou znalostou vsetkých relevantných skutocností k dátumu prijatia jej rozhodnutia (rozsudok ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný, body 93, 126, 128 a 130). 181 Vzhladom na právo volnej úvahy, ktoré Komisia má pri monitorovaní státnej pomoci a najmä pri aplikovaní clánku 87 ods. 3 ES, sa stáva dodrziavanie práva byt vypocutý este dôlezitejsím (rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb. s. I-5469, body 13 a nasl., a rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992; Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 129, a Kaufring a i./Komisia, uz citovaný, bod 152). Pokial by toto právo bolo obmedzené v správnom konaní na predlozenie pripomienok podla clánku 88 ods. 2 ES, príjemcovi pomoci by napriek tomu, ze zostáva oprávnený uviest svoje stanovisko v plnom rozsahu pred Súdom prvého stupna, bola poskytnutá len ciastocná súdna ochrana. 182 V prejednávanej veci Komisia porusila zalobcove procesné práva v troch smeroch. Po prvé odmietla ziadost, ktorú zalobca podal vo svojich pripomienkach z 28. augusta 2000 formulovaných podla clánku 88 ods. 2 ES o prístup a o moznost vyjadrit sa k neutajenej casti spisu vedeného Komisiou. 183 Po druhé, Komisia neprijala ponuku predlozenú nemeckou vládou v jej oznámení z 27. februára 2001 na zaslanie najnovsieho plánu restrukturalizácie zalobcu, aby mohla preskúmat predmetné opatrenie podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES v prípade, ak by usúdila, ze v rozpore s tvrdeniami vlády bolo toto opatrenie státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Komisia nedodrzala najmä svoj záväzok voci nemeckej vláde informovat ju vopred o prijatí svojho rozhodnutia, co by tejto vláde umoznilo okamzite poskytnút nový plán restrukturalizácie. 184 Okrem toho, skutocnost, ze Komisia zamýslala odmietnut tvrdenia clenského státu, podla ktorých neslo o poskytnutie státnej pomoci, robí dodrzanie práv zalobcu na obhajobu este dôlezitejsím (rozsudok Kaufring a i./Komisia, uz citovaný, záver bodu 152). Najmä v rozpore s tvrdením vedlajsieho úcastníka konania postoj zaujatý clenským státom nemá prednost pred postojom príjemcu pomoci, a preto nie je nadbytocné vypocut tohto príjemcu. 185 Za týchto okolností zalobca po prvé namieta, ze Komisia nepreskúmala nálezite jeho tvrdenia o práve na úpravu asset-deal 1. Po druhé Komisia bola povinná informovat zalobcu o úmysle povazovat znízenie ceny za státnu pomoc. Dalej jej povinnost uskutocnit podrobné a nestranné preskúmanie jej ukladala, aby poziadala priamo zalobcu o predlozenie nového plánu restrukturalizácie alebo v prípade jeho neexistencie o predlozenie jeho osnovy a dátumu, kedy bude dostupný. 186 V skutocnosti, vo svojom vyssie spomenutom oznámení z 27. februára 2001 Spolková republika Nemecko v podstate uviedla, ze správa Arnold z 24. novembra 2000, ktorá bola predlozená Komisii, tvorila základ pre úpravu plánu restrukturalizácie. Táto úprava bola nevyhnutná z dôvodu chýbajúceho súkromného investora a nedostatku hotovosti spojenému s recesiou, ktorá ovplyvnila obdobie rokov 1998 a 1999. Podla správy Arnold by zalobca dosiahol prah rentability v roku 2002. Kedze Komisia bola informovaná o zlepsovaní sa financnej situácie zalobcu na zaciatku roku 2001 v porovnaní so situáciou v roku 1998, nemohla sa podla názoru zalobcu odvolávat na plán restrukturalizácie z roku 1998, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 34 a 108). 187 Po tretie Komisia nedorucila nemeckej vláde ani zalobcovi pred ukoncením správneho konania otázky, ktoré predlozila skupine Schott Glas po pripomienkach tejto skupiny z 28. septembra 2000, ani jej dodatocné pripomienky z 23. januára 2001, aby im dala prílezitost vyjadrit sa k nim. Tým, ze získavala informácie jednostranne od hlavného konkurenta zalobcu - v bodoch, ktoré povazovala za dôlezité, co preukazuje samotná skutocnost polozenia týchto otázok (pozri návrhy sudcu Vesterdorfa, vykonávajúceho úlohu generálneho advokáta k rozsudku Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia, T-1/89, Zb. s. II-867, II-869) - Komisia porusila svoju povinnost nestrannosti voci vsetkým zúcastneným stranám, rovnako ako zásadu zákazu diskriminácie s týmito stranami, zásadu správneho úradného postupu a zalobcovo právo na spravodlivý proces. Okrem toho tým podstatne znízila praktický úcinok práva zalobcu byt vypocutý (uznesenie zo 4. apríla 2002, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citované, bod 85). 188 Okrem toho Komisia uvedeným konaním porusila aj právo nemeckej vlády na obhajobu. Zalobca sa v skutocnosti môze v rozpore s tvrdením vedlajsieho úcastníka konania dovolávat tohto porusenia ako dôkazu o nedodrzaní jeho vlastných práv. Daný clenský stát je tak vlastne "splnomocnený zástupca" príjemcu pomoci do tej miery, pokial Komisia povazuje príjemcu len za zdroj informácií. Príjemca vsak nemôze prinútit clenský stát podat zalobu. 189 Tieto vady odôvodnujú zrusenie napadnutého rozhodnutia, kedze v prípade, ak by nenastali, výsledok konania vo veci formálneho zistovania by mohol byt odlisný (rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, C-288/96, Zb. s. I-8237, bod 101). Najmä predlozenie pripomienok zo strany nemeckej vlády a zalobcu k dodatocným pripomienkam skupiny Schott Glas by mohlo ovplyvnit zmysel napadnutého rozhodnutia. V tomto rozhodnutí (odôvodnenia c. 35 a 36) Komisia skúmala trh okrem iného na základe vyssie uvedených dodatocných pripomienok a odmietla tvrdenia uvedené nemeckou vládou v jej oznámení z 20. novembra 2000, podla ktorých by zalobcov zánik viedol k oligopolnej situácii. Okrem toho sa na tieto pripomienky zahrnajúce tiez existenciu prebytocných kapacít a údajnú agresívnu cenovú politiku zalobcu odvolávala pri vyvodení záveru, ze predmetné opatrenie nevyhovuje kritériu primeranosti (odôvodnenia c. 102 a 103 napadnutého rozhodnutia). 190 Komisia a vedlajsí úcastník konania odmietajú zalobcove tvrdenie. Posúdenie Súdom prvého stupna 191 Je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je konanie o monitorovaní státnej pomoci, vzhladom na jeho vseobecnú struktúru, konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je v zmysle svojich povinností v rámci Spolocenstva zodpovedný za jej poskytnutie (uz citované rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, bod 29, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, bod 81). 192 V rámci tohto konania sa preto iné zainteresované strany ako clenský stát zodpovedný za poskytnutie pomoci nemôzu zapojit do kontradiktórnej diskusie s Komisiou rovnakým spôsobom, ako to môze urobit uvedený clenský stát (uz citované rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 59, a Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, bod 82). Preto plnia predovsetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu (rozsudky Súdu prvého stupna Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný, bod 256, a z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 59). 193 V tomto ohlade ziadne ustanovenie upravujúce konanie o monitorovaní státnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi zainteresovanými stranami. Navyse je vhodné pripomenút, ze konanie o monitorovanie státnej pomoci nie je konanie zacaté "proti" príjemcovi státnej pomoci, z coho by pre neho vyplývali práva rovnakého rozsahu ako práva úcastníka konania, proti ktorému bolo konanie zacaté (uz citovaný rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, bod 83). 194 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze súd Spolocenstva nemôze na základe základných právnych zásad, ako sú právo na spravodlivý proces, právo byt vypocutý, právo správneho úradného postupu alebo právo zákazu diskriminácie rozsírit procesné práva zainteresovaných strán v konaniach o monitorovaní státnej pomoci v zmysle Zmluvy a sekundárnej legislatívy. Obdobne nie je relevantné odkazovat na judikatúru týkajúcu sa okrem iného aplikácie clánkov 81 ES a 82 ES a kontroly koncentrácií, zaoberajúcu sa konaniami zacatými proti podnikom, ktoré majú z tohto dôvodu osobitné procesné práva, a nie konaniami zacatými proti clenskému státu. 195 V zmysle uvedených záverov je potrebné odmietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého sa postavenie príjemcu pomoci odlisuje od postavenia tretích zainteresovaných strán. 196 V prejednávanej veci je nesporné, ze zalobca bol vyzvaný, aby predlozil svoje pripomienky v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a prílezitost tak urobit vyuzil, kedze svoje pripomienky predlozil Komisii 28. augusta 2000. Okrem toho, ako je zrejmé z úvodného ustanovenia 8 nariadenia c. 659/1999, práva zainteresovaných strán mozno najlepsie zachovat v rámci konania vo veci formálneho zistovania uvedeného v clánku 93 ods. 2 ES. 197 Kedze teda iné zainteresované strany ako clenský stát sa nemôzu opierat o právo na kontradiktórne konanie voci Komisii, nie je mozné sa domnievat, ze zalobcovi mal byt poskytnutý prístup k neutajenej casti spisu v správnom konaní alebo ze Komisia mu bola povinná predlozit pripomienky alebo odpovede na otázky Komisie, ktoré je zaslal Schott Glas. 198 Okrem toho uz bolo v tomto zmysle rozhodnuté, ze zo ziadneho ustanovenia týkajúceho sa státnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnost Komisie vypocut príjemcu státnych zdrojov k svojmu právnemu posúdeniu predmetného opatrenia ani povinnost informovat daný clenský stát - alebo a fortiori príjemcu pomoci - o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokial zainteresované strany a daný clenský stát vyzvala na predlozenie pripomienok (v tomto zmysle pozri rozsudok Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, uz citovaný, body 230 a 231). 199 Co sa týka tvrdenia vzneseného zalobcom pocas správneho konania, podla ktorého mal právo na úpravu asset-deal 1 v dôsledku nesplneného slubu spolkovej krajiny Durínsko na poskytnutie investicnej pomoci, je postacujúce pripomenút, ze Komisia toto tvrdenie odmietla a ze jej odôvodnenie tohto odmietnutia je dostatocné (pozri body 67 a 77 vyssie). Zalobca preto neodôvodnene tvrdí, ze Komisia zanedbala starostlivé posúdenie jeho argumentácie v tomto zmysle. 200 Nakoniec, pokial ide o porusenie práva Spolkovej republiky Nemecko na obhajobu, zalobca namieta, ze Komisia neprijala návrh státu na zaslanie plánu restrukturalizácie z 19. apríla 2001. Takisto namieta, ze Komisia nezaslala Spolkovej republike Nemecko odpovede Schott Glas z 23. januára 2001 na otázky polozené Komisiou po dorucení jeho pripomienok z 28. septembra 2000 k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 201 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry zásada respektovania práva na obhajobu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené zainteresovanými tretími stranami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých Komisia hodlá zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost na vyjadrenie sa k uvedeným pripomienkam, nemôze ich Komisia vclenit do rozhodnutia proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva byt vypocutý viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné preukázat, ze neexistencia uvedenej vady by mohla viest k odlisnému výsledku konania (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, body 29 az 31; z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, uz citovaný, body 46 az 48, a z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, uz citovaný, body 100 a 101). 202 V prejednávanej veci bola Spolkovej republike Nemecko v súlade s poziadavkami clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 daná prílezitost na predlozenie pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania a boli jej zaslané pripomienky predlozené v tejto súvislosti zainteresovanými stranami, menovite zalobcom a Schott Glas. Je vsak nesporné, ze Komisia opomenula zaslat Spolkovej republike Nemecko odpovede spolocnosti Schott Glas z 23. januára 2001 na otázky, ktoré jej boli polozené po úvodných pripomienkach k zacatiu konania. 203 Takéto porusenie práva na obhajobu vsak nie je natolko významné, aby malo samo osebe za následok zrusenie dotknutého opatrenia. Toto porusenie je procesnou vadou s tým významom, ze daný clenský stát musí preukázat osobitnú ujmu na svojich subjektívnych právach, ktorá ním bola spôsobená, a zhodnotit dosah procesnej vady na obsah predmetného opatrenia. V prejednávanej veci tak vsak Spolková republika Nemecko neurobila. 204 Za týchto okolností je tvrdenie zalobcu zalozené na porusení práv Spolkovej republiky Nemecko na obhajobu irelevantné. 205 V kazdom prípade, co sa týka predlozenia plánu restrukturalizácie, uz bolo skonstatované, ze nemecké orgány formálne nenavrhli Komisii zaslanie plánu restrukturalizácie z 19. apríla 2001 a ze si navyse osvojili názor, podla ktorého Komisia mala byt schopná rozhodnút na základe informácií, ktoré mala dovtedy k dispozícii (pozri bod 160 vyssie). Vzhladom na to sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze nepoziadala Spolkovú republiku Nemecko a a fortiori ani zalobcu o predlozenie tohto plánu. 206 Pokial ide o skutocnost, ze Komisia, ako aj pripústa, opomenula zaslat nemeckým orgánom odpovede Schott Glas z 23. januára 2001 na svoje otázky, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze samotná táto skutocnost nemôze v ziadnom prípade viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 207 Po prvé, Komisia si v napadnutom rozhodnutí neosvojila názor zastávaný Schott Glas v uvedených odpovediach, podla ktorého na niektorých trhoch výrobkov, kde zalobca vykonával svoju cinnost, existoval strukturálny nadbytok (odôvodnenie c. 101). 208 Po druhé, co sa týka tvrdení Schott Glas, ze zalobca vykonával agresívnu cenovú politiku, Komisia pri skúmaní podmienky primeranosti predmetnej pomoci uviedla v napadnutom rozhodnutí toto (odôvodnenie c. 103): "Vo svojich pripomienkach k zacatiu konania konkurent [zalobcu] uviedol, ze [zalobca] sústavne predával svoje výrobky za menej ako trhovú cenu a dokonca za menej ako cenu nákladov a ze [zalobcovi] boli sústavne poskytované príspevky na pokrytie jeho strát. Kedze nebol predlozený ziadny realistický plán restrukturalizácie, Komisia nemôze vylúcit moznost, ze zalobca pouzil tieto prostriedky na cinnosti, ktoré narusili hospodársku sútaz a nesúviseli s restrukturalizáciou." [neoficiálny preklad] 209 Aj keby v rozpore s tým, co vyplýva z predoslého bodu, Komisia zalozila svoje odôvodnenie zistenia, ze podmienka primeranosti pomoci nebola splnená, nielen na pripomienkach Schott Glas, ale aj na odpovediach tejto spolocnosti z 23. januára 2001 na otázky Komisie, neviedlo by to k zruseniu napadnutého rozhodnutia. V skutocnosti, ako sa uz skonstatovalo, Komisia oprávnene prijala názor, podla ktorého nebolo mozné predpokladat obnovenie zalobcovej zivotaschopnosti bez existencie primeraného plánu restrukturalizácie. Toto zistenie bolo samo osebe dostatocným zdôvodnením záveru o nezlucitelnosti predmetnej pomoci. 210 Preto, aj keby Spolková republika Nemecko mala k dispozícii odpovede Schott Glas z 23. januára 2001, obsah rozhodnutia by sa nezmenil. 211 V zmysle vsetkých vyssie uvedených okolností je nevyhnutné tento zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 212 Zalobca namieta okrem nedostatocnosti odôvodnenia, ktorého sa dovoláva v súvislosti s inými zalobnými dôvodmi, aj to, ze Komisia neuviedla v napadnutom rozhodnutí dostatocné zdôvodnenie týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 87 ods. 1 ES na jednej strane a nepriaznivého ovplyvnenia obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spolocným záujmom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES na druhej strane. Komisia sa obmedzila na konstatovanie o existencii konkurentov a obehu tovaru na relevantnom trhu výrobkov (odôvodnenie c. 51). Mala vsak vymedzit tento trh aspon uvedením jeho hlavných rysov, oznacit hlavných konkurentov zalobcu v iných clenských státoch, opísat základnú struktúru obchodu v rámci Spolocenstva a vyjasnit vplyv zániku zalobcu na trh, kedze v urcitých odvetviach je skupina Schott Glas jeho jediným konkurentom (rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný, bod 273). 213 Okrem toho odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezohladnovalo pozadie predmetného opatrenia (rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb. s. I-2549, bod 26). Pri pouzití kritéria súkromného veritela mala Komisia toto opatrenie preskúmat v kontexte s predchádzajúcou pomocou, ktorá bola predmetom osobitného konania o monitorovaní (odôvodnenia c. 37, 42, 63, 65, 85 a 110). 214 Komisia a vedlajsí úcastník konania odmieta zalobcove tvrdenie v rámci tohto zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 215 Je potrebné pripomenút, ze aj ked je nesporné, ze Komisia je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinná prinajmensom uviest okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá v prípade, ak tieto okolnosti preukazujú, ze pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, nie je naproti tomu povinná poukázat na skutocný úcinok pomoci, ktorá uz bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by malo za následok podstatné zvýhodnenie clenských státov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v predstihu (pozri v tomto zmysle uz citovaný rozsudok z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 216 V zmysle uvedenej judikatúry je zrejmé, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neporusila svoju povinnost uviest dostatocné odôvodnenie. 217 V skutocnosti Komisia v odôvodneniach napadnutého rozhodnutia c. 35 a 36 vymedzila relevantný trh výrobkov, menovite trh speciálneho skla, a uviedla, ze zalobca bol jedným z desiatich podnikov v Spolocenstve, ktoré boli na tomto trhu prítomné. Okrem toho, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia c. 51 obsahuje nálezité a dostatocné uvedenie skutkových a právnych dôvodov zohladnených pri posúdení tejto podmienky, menovite konkurentov zalobcu so sídlom v Spolocenstve prítomných na trhu predmetných výrobkov, existenciu obehu tovaru na tomto trhu a skutocnost, ze jeho konkurenti nemali prospech z ekonomického zvýhodnenia obdobného tomu, ktoré bolo poskytnuté zalobcovi. 218 Z toho vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod je nevyhnutné takisto zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 20 ods. 1 druhej vety nariadenia c. 659/1999 219 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila základné procesné pravidlo tým, ze mu nezaslala z vlastnej iniciatívy kópiu napadnutého rozhodnutia v súlade s clánkom 20 ods. 1 druhou vetou nariadenia c. 659/1999. Úcelom uvedeného ustanovenia je poskytnút príjemcovi pomoci, ktorý je dotknutý v daleko väcsej miere ako ostatné zainteresované strany, absolútnu istotu, ze má k dispozícii opatrenie prijaté zborom clenov Komisie. Zásada právnej istoty vyzaduje, aby Komisia splnila túto povinnost v lehote dvoch mesiacov odo dna rozhodnutia. 220 V tejto súvislosti Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia oprávnene uviedla, ze clánok 20 ods. 1 druhá veta nariadenia c. 659/1999 jej nezakladá povinnost zaslat kópiu rozhodnutia o ukoncení monitorovacieho konania do doby jeho prijatia a oznámenia danému clenskému státu. Kedze zákonnost opatrenia je potrebné hodnotit na základe skutkových okolností a právneho stavu existujúceho v case jeho prijatia, porusenie vyssie uvedeného ustanovenia nemôze viest k záveru, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne, a teda nemôze viest ani k jeho zruseniu. 221 Preto je nevyhnutné piaty zalobný dôvod, ako aj túto zalobu v celosti zamietnut. O trovách 222 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal úspech vo svojich návrhoch a dôvodoch, je opodstatnené ho zaviazat okrem znásania svojich vlastných trov konania aj k náhrade trov konania Komisie, a to vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia v súlade s návrhom Komisie. 223 Zalobca je tiez povinný nahradit trovy konania vedlajsieho úcastníka konania v súlade s jeho návrhom. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Komisie a vedlajsieho úcastníka konania, ktoré im vznikli tak v konaní vo veci samej, ako aj v konaní o nariadení predbezného opatrenia. García-Valdecasas Lindh Cooke Legal Martins Ribeiro Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung R. García-Valdecasas __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX16we3r/L98638-637TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX16we3r/L98638-637TMP.html#Footref*