Vec T-176/01 Ferriere Nord SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia - Oceliarenský podnik - Výrobky podliehajúce Zmluve ES - Schválená schéma pomoci - Nová pomoc - Zacatie formálneho konania - Lehoty - Právo na obranu - Legitímna dôvera - Odôvodnenie - Uplatnitelnost pravidiel Spolocenstva v case - Environmentálny úcel investície" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) z 18. novembra 2004 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Vseobecná schéma pomoci schválená Komisiou - Individuálna pomoc prezentovaná ako spadajúca do rámca schválenia - Preskúmanie Komisiou - Prednostné posúdenie s ohladom na rozhodnutie o schválení a subsidiárne s ohladom na Zmluvu - Pomoc, ktorá predstavuje striktné a predvídatelné uplatnenie podmienok upravených v rozhodnutí o schválení - Pomoc podliehajúca schéme existujúcej pomoci (Clánky 87 ES a 88 ES) 2. ESUO - Pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Urcenie lehoty clánkom 6 ods. 6 vseobecného rozhodnutia c. 2496/96 na zacatie konania vo veci formálneho zistovania - Rozsah (Vseobecné rozhodnutie c. 2496/96, clánok 6 ods. 6) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Právo dotknutých osôb predlozit svoje pripomienky - Zmena uplatnitelných pravidiel Spolocenstva v priebehu konania - Povinnost Komisie v prípade uplatnenia nových zásad (Clánok 88 ods. 2 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Dodrziavanie zásady ochrany legitímnej dôvery - Povinnost Komisie dodrzat vo svojom konecnom rozhodnutí rámec ohranicený údajmi uvedenými vo svojom rozhodnutí o zacatí konania o preskúmaní 5. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Zlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Dôkazné bremeno zatazujúce poskytovatela a potenciálneho príjemcu pomoci (Clánok 88 ods. 2 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Plánovaná pomoc v prospech investície oceliarenského podniku vyrábajúceho výrobky, z ktorých niektoré podliehajú Zmluve ESUO a niektoré nie - Projekt, ktorý bol predmetom dvoch oznámení, jedného na základe Zmluvy ESUO a druhého na základe Zmluvy ES - Skúmanie právneho základu pre prijatie rozhodnutia Komisiou - Prípustnost s ohladom na zásadu správneho úradného postupu 7. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Ochrana zivotného prostredia - Volná úvaha Komisie - Moznost prijat pravidlá - Záväzný úcinok - Súdne preskúmanie (Clánky 6 ES a 87 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Preskúmanie Komisiou - Nové pravidlá Spolocenstva - Bezprostredná uplatnitelnost - Uplatnitelnost na plánované pomoci oznámené pred ich uverejnením a v priebehu preskúmavania 9. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Ochrana zivotného prostredia - Pravidlá Spolocenstva - Spôsobilost investície byt pomocou na ochranu zivotného prostredia - Kritérium - Úcel - Vplyv na zivotné prostredie 1. Ked má Komisia pred sebou individuálnu pomoc, o ktorej sa tvrdí, ze bola poskytnutá podla vopred schválenej schémy, nemôze ju na zaciatku skúmat priamo vo vztahu k Zmluve. Pred zacatím akéhokolvek konania musí najprv preskúmat, ci je pomoc pokrytá vseobecnou schémou a splna podmienky ulozené v rozhodnutí o jej schválení. Ak by sa tak nestalo, Komisia by sa mohla pocas skúmania kazdej individuálnej pomoci vrátit k svojmu rozhodnutiu o schválení schémy pomoci, ktoré uz zahrnalo prieskum v zmysle clánku 87 ES, co by ohrozovalo zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery. Pomoc, ktorá predstavuje striktné a predvídatelné uplatnenie podmienok upravených v rozhodnutí o schválení vseobecnej schémy pomoci, je teda povazovaná za existujúcu pomoc, ktorú nie je potrebné oznamovat Komisii ani preskúmavat v zmysle clánku 87 ES. (pozri bod 51) 2. Clánok 6 ods. 6 vseobecného rozhodnutia c. 2496/96 ustanovujúceho pravidlá Spolocenstva pre pomoc v oceliarskom priemysle uvádza lehotu dvoch mesiacov, po uplynutí ktorej, ak nebolo formálne konanie zacaté, môzu byt plánované opatrenia pomoci vykonané pod podmienkou, ze clenský stát o takomto svojom úmysle predtým informoval Komisiu. Toto ustanovenie nestanovuje pre Komisiu lehotu s následkom neplatnosti, ale v súlade so zásadou správneho úradného postupu ju vyzýva konat starostlivo a dotknutému clenskému státu umoznuje, aby po uplynutí lehoty dvoch mesiacov vykonal opatrenia pomoci pod podmienkou, ze clenský stát o tom predtým informoval Komisiu. (pozri bod 62) 3. Ak Komisia uplatní na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom pravidlá Spolocenstva, ktoré nahradili pravidlá platné v case, ked dotknuté osoby, v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, predlozili svoje pripomienky, prinálezí Komisii, ak má v úmysle zalozit svoje rozhodnutie na nových zásadách, vyzvat dotknuté osoby na predlozenie ich pripomienok v danej veci, lebo inak by porusila ich procesné práva. (pozri bod 75) 4. Zásada ochrany legitímnej dôvery znamená, ze Komisia má pocas konania o preskúmaní státnej pomoci zohladnit legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút z údajov uvedených v rozhodnutí o zacatí konania o preskúmaní, a následne, ze nezalozí svoje konecné rozhodnutie na nedostatku podkladov, ktoré dotknuté osoby nemohli so zretelom na tieto údaje povazovat za podklady, ktoré jej boli povinné poskytnút. (pozri bod 88) 5. Ked Komisia rozhodne o zacatí formálneho konania, je síce povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci, aby umoznila clenskému státu a dotknutým osobám odpovedat co najlepsie, ale je na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili argumenty, prostredníctvom ktorých sa snazia preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podla Zmluvy, kedze zámerom formálneho konania je práve objasnit vsetky skutocnosti veci Komisii. (pozri body 93, 94) 6. V prípade plánovanej pomoci v prospech oceliarenského podniku vyrábajúceho zároven výrobky podliehajúce Zmluve ESUO a výrobky jej nepodliehajúce, ktorý nevedie osobitné úctovníctvo pre tieto dve cinnosti, Komisii nemôzu byt vytýkané procesné chyby, ktoré by predstavovali porusenie zásady správneho úradného postupu, preto, lebo skúmala právny základ, na ktorom malo byt jej rozhodnutie zalozené, hoci na prvý pohlad nebolo jasné, ci sa investícia príjemcu pomoci vztahuje na Zmluvu ESUO alebo na Zmluvu ES, ked dostala dve oznámenia k rovnakému plánu, kazdé podla jednej zo zmlúv a ked v kazdom prípade mala overit, ci pomoc nebude skôr v prospech iných cinností ako tých, v prospech ktorých by mala byt poskytnutá. (pozri body 99 - 101) 7. Zlucitelnost plánovanej pomoci zameranej na ochranu zivotného prostredia so spolocným trhom sa posudzuje v súlade podla ustanovení clánku 6 ES v spojitosti s clánkom 87 ES a v rámci pravidiel Spolocenstva, ktoré Komisia vopred prijala na úcely takéhoto skúmania. Komisia je totiz viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijala v oblasti dohladu nad státnou pomocou, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy a sú prijaté clenskými státmi. Dotknuté osoby sa preto môzu na ne odvolávat a súd preskúma, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré sama sebe ulozila, ked prijímala napadnuté rozhodnutie. (pozri bod 134) 8. Pokial z nových pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci vyplýva, ze nadobudli úcinnost v den svojho uverejnenia a Komisia je povinná uplatnit ich na vsetky oznámené plánované pomoci, aj ked boli oznámené pred ich uverejnením, je Komisia povinná ich uplatnit pri rozhodovaní o plánovanej pomoci, ktorá je predmetom konania vo veci formálneho zistovania, ktoré nebolo zatial ukoncené. Táto bezprostredná uplatnitelnost je odvodená od clánku 254 ods. 2 ES týkajúceho sa nadobudnutia úcinnosti nariadení a smerníc Rady a Komisie a dodrziava zásadu ochrany legitímnej dôvery, ktorá sa, tak ako zásada právnej istoty, týka situácií uskutocnených, a nie docasnej situácie, akou je tá, v ktorej clenský stát oznámil plánovanú novú pomoc Komisii a caká na výsledok jej preskúmania. (pozri body 137 - 139) 9. Prospech z ustanovení Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia závisí od úcelu investície, na ktorú sa pomoc ziada. Pravidlá z roku 2001, ktoré sú v tomto ohlade rovnaké ako pravidlá z roku 1994, tak uvádzajú investície zamerané na znízenie alebo odstránenie znecistenia, neprípustného obtazovania alebo prispôsobenie metód výroby, a stanovujú, ze iba dodatocné investicné náklady spojené s ochranou zivotného prostredia môzu byt predmetom pomoci. Spôsobilost investície splnajúcej, medzi iným, hospodárske hladiská byt pomocou na ochranu zivotného prostredia predpokladá, ze tieto hladiská nie sú samé osebe dostatocné na odôvodnenie investície vo vybranej forme. Zo struktúry pravidiel z roku 2001, ktoré sú v tomto ohlade rovnaké ako pravidlá z roku 1994, totiz vyplýva, ze nie akákolvek investícia, ktorá prispôsobuje továren normám, ci uz záväzným alebo nie, vnútrostátnym alebo Spolocenstva, ktorá presiahne tieto normy alebo ktorá je uskutocnená pri absencii akýchkolvek noriem, je spôsobilá byt predmetom pomoci, ale len tá, ktorej skutocným cielom je takýto vplyv na zivotné prostredie. Skutocnost, ze investícia prinása zlepsenie z pohladu ochrany zivotného prostredia, ci z pohladu ochrany zdravia a bezpecnosti pracovníkov, je preto nepodstatná. Prirodzene, je mozné, ze zámer mohol mat za ciel zlepsenie hospodárskej produktivity a súcasne ochranu zivotného prostredia, ale existencia druhého ciela nemôze byt odvodzovaná od samotného zistenia, ze nové zariadenie má menej negatívne úcinky na zivotné prostredie ako staré zariadenie, co môze byt iba sprievodným javom zmeny technológie z hospodárskych dôvodov alebo obnovy pouzitého zariadenia. Aby mohol byt ciel investície týkajúci sa zivotného prostredia iba scasti v rovnakom prípade prijatelný, je nevyhnutné potvrdit, ze rovnaký hospodársky výkon by mohol byt dosiahnutý pouzitím menej nákladného, ale zivotné prostredie viac poskodzujúceho zariadenia. Otázkou teda nie je, ci investícia priniesla zlepsenie zivotného prostredia, alebo ci presiahla existujúce normy týkajúce sa zivotného prostredia, ale najmä, ci bola uskutocnená s cielom priniest takéto zlepsenia. (pozri body 147 - 152) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 18. novembra 2004 ([1]*) "Státna pomoc - Pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia - Oceliarenský podnik - Výrobky podliehajúce Zmluve ES - Schválená schéma pomoci - Nová pomoc - Zacatie formálneho konania - Lehoty - Právo na obranu - Legitímna dôvera - Odôvodnenie - Uplatnitelnost pravidiel Spolocenstva v case - Environmentálny úcel investície" Vo veci T-176/01, Ferriere Nord SpA, so sídlom v Osoppe (Taliansko), v zastúpení: W. Viscardini Donŕ a G. Donŕ, advokáti, zalobca, ktorú v konaní podporuje: Talianska republika, v zastúpení: pôvodne U. Leanza, splnomocnený zástupca, neskôr I. Braguglia a M. Fiorilli, avvocati dello Stato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je jednak návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/829/ES, ESUO z 28. marca 2001 týkajúce sa státnej pomoci, ktorú Taliansko zamýsla poskytnút v prospech Ferriere Nord SpA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 310, s. 22), a jednak návrh na náhradu skody údajne utrpenej zalobcom v súvislosti s prijatím uvedeného rozhodnutia, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili, A. W. H. Meij, M. Vilaras a N. J. Forwood, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. januára 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ES uvádza, ze ak nie je ustanovené inak, státna pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru. 2 Clánok 88 ES upravuje spoluprácu medzi Komisiou a clenskými státmi pri skúmaní existujúcich a nových schém pomoci. Oprávnuje Radu konat v prípade pomoci, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, a ustanovuje právomoci Rady. 3 Clánok 174 ES stanovuje, ze politika Spolocenstva v oblasti zivotného prostredia má za ciel, medzi inými, ochranu a zlepsovanie kvality zivotného prostredia a ochranu ludského zdravia. 4 Clánok 7 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), s ohladom na rozhodnutia prijaté Komisiou o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania, ustanovuje: "6. ... Komisia podla mozností vynalozí vsetko úsilie na to, aby prijala rozhodnutie v období 18 mesiacov od zacatia konania. Túto casovú lehotu mozno predlzit spolocnou dohodou medzi Komisiou a daným clenským státom." 5 Clánok 6 rozhodnutia Komisie c. 2496/96/ESUO z 18. decembra 1996 ustanovujúceho pravidlá Spolocenstva pre pomoc v oceliarskom priemysle [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 338, s. 42), ktorý bol pouzitelný do 22. júla 2002, v súvislosti s konaním stanovil: "1. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o akýchkolvek zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením druhov pomoci uvedených v clánku 2 az 5, aby mohla podat svoje pripomienky. Rovnako má byt upovedomená o zámeroch na poskytnutie pomoci v oceliarskom priemysle podla schém, o ktorých uz rozhodla podla ustanovení Zmluvy ES... 2. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená, a to najneskôr do 31. decembra 2001, o akýchkolvek zámeroch na presun verejných zdrojov vo forme nadobúdania podielov, poskytovania kapitálu, úverového rucenia, náhrad alebo podobných opatrení clenskými státmi, oblastnými alebo miestnymi orgánmi alebo inými institúciami oceliarenským podnikom, aby mohla podat svoje pripomienky. ... 5. Ak Komisia posúdi, ze urcité financné opatrenie môze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 1, alebo pochybuje, ci urcitá pomoc je zlucitelná s ustanoveniami tohto rozhodnutia, informuje dotknuté clenské státy a vyzve oprávnené subjekty a iné clenské státy na predlozenie svojich pripomienok. Ak Komisia, po dorucení pripomienok a po tom, ako bola dotknutému clenskému státu poskytnutá moznost na ne odpovedat, zistí, ze predmetné opatrenie je pomoc nezlucitelná s ustanoveniami tohto rozhodnutia, prijme najneskôr do troch mesiacov od dorucenia potrebných informácií na ohodnotenie navrhnutého opatrenia svoje rozhodnutie. Clánok 88 Zmluvy [ESUO] sa uplatní v prípade, ak sa clenský stát nepodriadi tomuto rozhodnutiu. 6. Ak Komisia nezacne konanie ustanovené v clánku 5 alebo inak neoznámi svoj postoj po uplynutí dvoch mesiacov od dorucenia úplného oznámenia o zámere, môze clenský stát vykonat plánované opatrenia pod podmienkou, ze o takomto svojom úmysle predtým informuje Komisiu." [neoficiálny preklad] 6 Pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3, dalej len "pravidlá z roku 1994"), ktorých obdobie platnosti, ktoré uplynulo 31. decembra 1999, bolo dvakrát predlzené, a to do 30. júna 2000 (Ú. v. ES C 14, s. 8) a následne do 31. decembra 2000 (Ú. v. ES C 184, s. 25), sa vztahujú na vsetky oblasti upravené Zmluvou ES, vrátane tých, ktoré boli predmetom specifických pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci (bod 2). Tieto pravidlá z roku 1994 vo svojom bode 3 stanovili podmienky uplatnenia pravidiel státnej pomoci, najmä na investicnú pomoc: "3.2.1. Pomoc pri investícii do územia (ktorá je striktne nevyhnutná na naplnenie cielov týkajúcich sa zivotného prostredia), budov, tovární a zariadení zameraná na znízenie alebo odstránenie znecistenia a neprípustného obtazovania alebo na prispôsobenie výrobných procesov s cielom ochrany zivotného prostredia môze byt schválená v rámci obmedzení ustanovených týmito pravidlami. Oprávnené náklady musia byt striktne obmedzené na dodatocné investicné náklady nevyhnutné na naplnenie cielov týkajúcich sa zivotného prostredia. Vseobecné investicné náklady, ktoré sa nevztahujú na ochranu zivotného prostredia, musia byt vynaté. Teda v prípade novej investície alebo náhrady, náklady základných investícií urcené najmä na vytvorenie alebo výmenu výrobnej kapacity bez zlepsenia vplyvu na zivotné prostredie neprichádzajú do úvahy... Tieto pravidlá sa v kazdom prípade nevztahujú na pomoc zdanlivo zameranú na opatrenia na ochranu zivotného prostredia, ale ktorá je v skutocnosti pomocou urcenou na vseobecné investovanie..." [neoficiálny preklad] 7 Bod 3 pravidiel z roku 1994 taktiez stanovuje specifické podmienky na odsúhlasenie pomoci urcenej na pomoc spolocnostiam prispôsobit sa novým záväzným normám alebo podnietit spolocnosti, aby isli za hranice ustanovené záväznými normami týkajúcimi sa zivotného prostredia, a taktiez podmienok na poskytnutie pomoci v prípade, ak záväzné normy chýbajú. 8 Pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia (Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76, dalej len "pravidlá z roku 2001"), ktoré nahradili pravidlá z roku 1994, vo svojom bode 7 ustanovili, ze sa vztahujú na pomoc v oblasti ochrany zivotného prostredia vo vsetkých oblastiach upravených Zmluvou ES, vrátane tých, ktoré boli predmetom specifických pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci. 9 Co sa týka odkazu na normy týkajúce sa zivotného prostredia, body 20 a 21 pravidiel z roku 2001 stanovujú, ze ak sa berú do úvahy poziadavky týkajúce sa zivotného prostredia dlhodobo, ceny musia presne zobrazovat náklady a náklady na ochranu zivotného prostredia musia byt plne pokryté; následne Komisia zastáva názor, ze poskytnutie pomoci nie je viac oprávnené v prípade investície urcenej najmä na to, aby sa spolocnosti správali v súlade s existujúcimi alebo novými technickými normami Spolocenstva, okrem prípadov malých a stredných podnikatelov (MSP), aby sa im umoznilo prispôsobit sa novým normám Spolocenstva, a to môze byt uzitocný stimul pre spolocnosti na dosiahnutie úrovne ochrany vyssej ako tej, aká je pozadovaná normami Spolocenstva. 10 Pokial ide o investície brané do úvahy, bod 36 (prvá veta) pravidiel z roku 2001 ustanovuje: "Investicná pomoc do pozemkov sú investície, ktoré sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie environmentálnych cielov, investície do stavieb a technologického zariadenia, urceného na znízenie alebo zamedzenie znecistovaniu a obtazovaniu a nepriaznivým vplyvom a investície na úpravu technológie výroby s ohladom na ochranu zivotného prostredia." 11 Co sa týka oprávnených nákladov, bod 37 vo svojich prvých troch odsekoch stanovuje: "Oprávnené náklady musia byt striktne obmedzené na zvýsenie investicných nákladov potrebných na dosiahnutie environmentálnych cielov. Má to tieto dôsledky: ked v celkových nákladoch nemozno lahko identifikovat investicné náklady na ochranu zivotného prostredia, prihliadne Komisia k objektívnym a transparentným metódam výpoctu, napr. nákladov na technicky porovnatelnú investíciu, aj ked nebude poskytovat ten istý stupen ochrany zivotného prostredia. Vo vsetkých prípadoch sa oprávnené náklady musia vypocítat netto z prospechu získaného z kazdého prírastku kapacity, úspory nákladov vzniknutej pocas prvých piatich rokov zivotnosti investície a z prírastku pomocnej výroby pocas uvedeného pätrocného obdobia." 12 Pravidlá z roku 2001 stanovujú, ze sú úcinné od ich zverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (bod 81), ktoré sa uskutocnilo 3. februára 2001. Bod 82 pravidiel z roku 2001 dalej upresnuje: "Komisia uplatní tieto pravidlá na vsetky projekty pomoci oznámené so ziadostou, aby o nich rozhodla po uverejnení pravidiel v Úradnom vestníku, a to aj vtedy, ked boli projekty oznámené pred jeho uverejnením..." Okolnosti predchádzajúce sporu 13 Roku 1978 talianska autonómna oblast Friuli - Venezia Giulia prijala mnozstvo opatrení s cielom podnietit iniciatívu priemyselných podnikov v oblasti ochrany zivotného prostredia. Dotknuté ustanovenie, ktoré vyplýva z clánku 15 ods. 1 regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, bolo zmenené a doplnené clánkom 7 regionálneho právneho predpisu c. 23 z 8. apríla 1982 a neskôr clánkom 34 regionálneho právneho predpisu c. 2 z 20. januára 1992. Bolo schválené Komisiou (list SG (92) D/18803 z 22. decembra 1992) a s konecnou platnostou prijaté regionálnym právnym predpisom c. 3 z 3. februára 1993. Clánok 15 ods. 1 regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, naposledy zmenený a doplnený regionálnym právnym predpisom c. 3 z 3. februára 1993 ustanovuje: "Regionálna správa je oprávnená poskytnút priemyselným podnikom, ktoré sú v prevádzke najmenej 2 roky a ktoré navrhli zaviest alebo pozmenit výrobné postupy a výrobnú továren na úcely znízenia mnozstva alebo nebezpecenstva vyrobených splodín, odpadov a emisií, alebo neprípustného obtazovania hlukom alebo zlepsenia kvality pracovných podmienok v súlade s novými normami zavedenými právnymi predpismi, ktoré sa vztahujú na túto oblast, financnú podporu v rozsahu maximálne 20 % z úhrnnej hodnoty podpory na náklady povazované za oprávnené." 14 Roku 1998 talianska autonómna oblast Friuli - Venezia Giulia schválila nové úvery na podporu schémy pomoci schválenej Komisiou roku 1992. Clánok 27 písm. c) bod 16 regionálneho právneho predpisu c. 3 z 12. februára 1998 o refinancovaní regionálneho právneho predpisu c. 2 z 20. januára 1992 stanovil rozpoctový dlh vo výske 4 500 miliónov talianskych lír (ITL) rocne za obdobie 1998 - 2000. Toto opatrenie o refinancovaní bolo schválené rozhodnutím Komisie SG (98) D/7785 z 18. septembra 1998. 15 Ferriere Nord SpA (dalej len "Ferriere") je podnik v oceliarenskej, strojárenskej a hutníckej priemyselnej oblasti, so sídlom v Osoppe, v autonómnej oblasti Friuli - Venezia Giulia. Vyrába oceliarenské výrobky, z ktorých niektoré patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO a niektoré do pôsobnosti Zmluvy ES. Podnik, ktorý je jedným z hlavných európskych výrobcov elektricky zváraných pletív, mal roku 1999 obrat 210 800 000 eur, z toho 84 % v Taliansku, 11 % v ostatných státoch Európskej únie a 5 % v ostatných státoch sveta. 16 Listom z 26. marca 1997 Ferriere poziadal autonómnu oblast Friuli - Venezia Giulia o penazný príspevok, podla clánku 15 regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, v zmenenom a doplnenom znení, na úcely postavenia novej továrne na výrobu elektricky zváraných pletív, co predstavuje technologickú inováciu a znízi znecistenie a emisie hluku a zlepsí pracovné podmienky. Celková investícia sa rovná výske 20 miliárd ITL. 17 Regionálnym dekrétom z 8. októbra 1998 autonómna oblast Friuli - Venezia Giulia rozhodla udelit príspevok vo výske 15 % prípustných nákladov, t. j. vo výske 1 650 000 000 ITL (852 154 eur). 18 Listom z 18. februára 1999, doruceným generálnemu riaditelstvu "Hospodárska sútaz" Komisie 25. februára, talianske úrady upovedomili Komisiu v rámci sústavnej oznamovacej povinnosti ustanovenej clánkom 6 ods. 1 a 2 rozhodnutia c. 2496/96 o projektoch zahrnajúcich presun verejných zdrojov v prospech oceliarenských podnikov, o ich zámere poskytnút oceliarenskému podniku Ferriere státnu pomoc v oblasti ochrany zivotného prostredia pouzitím regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, v zmenenom a doplnenom znení. 19 Oznámenie sa vztahovalo na státnu pomoc pre investície do továrne plynulého liatia a do novej valcovacej linky na zvárané ocelové pletivo. Druhá splátka pomoci bola talianskymi úradmi odlozená, aby sa predislo problémom, ktoré by vznikli, ak by musela byt vrátená v prípade, ze by Spolocenstvo prijalo rozhodnutie o nezlucitelnosti takejto pomoci. 20 Listom z 3. júna 1999 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 6 ods. 5 rozhodnutia c. 2496/96 týkajúceho sa pomoci C 35/99 - Taliansko - Ferriere Nord (Ú. v. ES C 288, s. 39). 21 Talianske úrady informovali Komisiu listom z 3. augusta 1999 autonómnej oblasti Friuli - Venezia Giulia trvalému zastúpeniu Talianska pri Európskej únii, ze investícia do valcovacej linky patrí do pôsobnosti Zmluvy ES, kedze zvárané ocelové pletivo vyrobené týmto zariadením nie je výrobkom ESUO, ze splna ciele zamerané na ochranu zdravia a zivotného prostredia a ze opatrenie patrí do pôsobnosti bodu 3.2.1 pravidiel z roku 1994. 22 Ferriere a European Independent Steelworks Association (EISA) (Európske nezávislé oceliarenské zdruzenie) listami z 5. a 4. novembra 1999 jednotlivo taktiez tvrdili, ze príslusný právny rámec pre preskúmanie opatrenia o pomoci je Zmluva ES. 23 Listom z 25. júla 2000 talianske úrady informovali Komisiu, ze na ziadost Ferriere stahujú cast oznámenia vztahujúcu sa na investíciu ESUO s ohladom na továren plynulého liatia a potvrdzujú cast oznámenia vztahujúcu sa na investíciu s ohladom na valcovaciu linku, ktorá sa týka oceliarenských výrobkov mimo ESUO, a poziadali Komisiu rozhodnút podla clánku 88 ods. 3 ES o zlucitelnosti so spolocným trhom. 24 Listom zo 14. augusta 2000 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa pomoci C 45/00 - Taliansko - Ferriere Nord SpA vzhladom na investície do novej valcovacej linky na zvárané ocelové pletivo (Ú. v. ES C 315, 2000, s. 4). Komisia v tomto rozhodnutí medzi iným ustanovila, ze Ferriere bol podnik, ktorý neviedol oddelene úctovníctvo o svojich cinnostiach podla toho, ci patria do pôsobnosti Zmluvy ESUO alebo Zmluvy ES, a musí zabezpecit, ze pomoc nebude v prospech cinností ESUO. 25 Ferriere predlozila svoje pripomienky listom z 13. novembra 2000, v ktorom zdôraznila oddelenie svojich ESUO cinností od svojich ES cinností a poukázala na dôlezitost ciela jeho investície týkajúcej sa zivotného prostredia a uviedla, ze pomoc patrí do pôsobnosti schémy schválenej roku 1992 a ze je v súlade s bodom 3.2.1 pravidiel z roku 1994. 26 UK Iron and Steel Association (britské zdruzenie zeleza a ocele) listom zo 4. decembra 2000 adresovaným Komisii uviedlo, ze pomoc by mala byt preskúmaná z hladiska ustanovení ESUO a ze navrhovaná investícia má ocividne ekonomický úcel. 27 V liste z 15. januára 2001 Talianska republika potvrdila, ze pomoc by mala byt posúdená podla Zmluvy ES. 28 Komisia prijala 28. marca 2001 rozhodnutie 2001/829/ES, ESUO týkajúce sa státnej pomoci, ktorú Taliansko zamýsla poskytnút v prospech Ferriere Nord SpA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 310, s. 22, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 29 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zvárané pletivo, ktoré bude vyrábané v oddelenej casti podniku s pouzitím novej valcovacej linky, nie je výrobok ESUO a ze pomoc preto musí byt posúdená v zmysle Zmluvy ES. Uviedla, ze navrhovaný penazný príspevok predstavuje státnu pomoc. 30 Komisia povazuje investíciu, ktorá je urcená na zlepsenie konkurencieschopnosti podniku a nahrádza staré zariadenie, za v zásade zalozenú na ekonomických dôvodoch, ktorá by bola uskutocnená v kazdom prípade, a tvrdí, ze to neoprávnuje poskytnút pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia. Jej pozitívne úcinky pre ochranu zivotného prostredia a pracovné podmienky by boli sprievodným znakom novej továrne. Komisia si vsimla, ze pri neexistencii záväzných ekologických noriem vyzadujúcich výstavbu novej valcovacej linky, pomoc nemôze byt povazovaná za individuálnu ziadost schémy, ktorá uz bola schválená. Nakoniec uviedla, ze za predpokladu, ze prevláda environmentálny úcel, nebolo by mozné, v rámci celkových nákladov investície, rozlísit cast týkajúcu sa ochrany zivotného prostredia, ako to pozadujú pravidlá z roku 2001. 31 Následne Komisia vyhlásila, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom a nemôze byt vykonaná. Nariadila Talianskej republike podriadit sa tomuto rozhodnutiu. Ukoncila zacaté konanie týkajúce sa pomoci C 35/99 - Taliansko - Ferriere Nord (pozri bod 20 vyssie). Konanie 32 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. júla 2001 podal Ferriere zalobu podla clánku 230 stvrtého odseku ES, clánku 235 ES a clánku 288 druhého odseku ES. 33 Talianska republika 22. novembra 2001 podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcu. Uznesením zo 14. januára 2002 predseda prvej rozsírenej komory tento návrh prijal. 34 Rozhodnutím Súdu prvého stupna z 2. júla 2003 (Ú. v. EÚ C 184, s. 32) bol pridelený sudca spravodajca na obdobie od 1. októbra 2003 do 31. augusta 2004 do stvrtej rozsírenej komory, ktorej bola vec následne znovu pridelená. 35 Opatrením na zabezpecenie priebehu konania oznámeným úcastníkom konania 28. októbra 2003 Súd prvého stupna poziadal Komisiu a Taliansku republiku predlozit zákonné a správne dokumenty týkajúce sa schémy pomoci schválenej roku 1992 a oznacit, ci boli následne zmenené a doplnené. Zalobca bol taktiez poziadaný o oznacenie faktorov, ktoré sú podla jeho názoru schopné oddelit náklady investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia. 36 Listami z 26. novembra 2003 úcastníci konania odpovedali na poziadavky Súdu prvého stupna. 37 Úcastníci konania predniesli svoje prednesy a odpovede na otázky Súdu prvého stupna na pojednávaní 15. januára 2004. Návrhy úcastníkov konania 38 Ferriere navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu nahradit ujmu, ktorú spôsobila zalobcovi svojím rozhodnutím spolu s úrokmi v zákonnej výske stanovenej v Taliansku a sumu pocítanú ako penazné zhodnotenie, oboje vypocítané zo sumy pomoci, pocínajúc od 26. apríla 1999, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Talianska republika navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie. 40 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O zákonnosti napadnutého rozhodnutia 41 Na podporu svojej zaloby Ferriere uvádza zalobné dôvody týkajúce sa konania a zalobné dôvody týkajúce sa veci samej. O konaní 42 Zalobca rozvinul sest zalobných dôvodov týkajúcich sa konania zalozených na tom, ze Komisia nebola oprávnená zacat formálne konanie o preskúmaní poskytnutia pomoci, ze nedodrzala lehoty konania a ze porusila právo na obranu, zásadu ochrany legitímnej dôvery, zásadu správneho úradného postupu a svoju povinnost odôvodnit rozhodnutia. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nebola oprávnená zacat formálne konanie o preskúmaní poskytnutia pomoci - Tvrdenia úcastníkov konania 43 Ferriere tvrdí, ze Komisia neoprávnene zacala formálne konanie, prvýkrát 3. júna 1999 a neskôr druhýkrát 14. augusta 2000, kedze sporná pomoc predstavuje opatrenie na pouzitie schválenej schémy. Komisia mala uzavriet vec, chybne oznámenú, po vyjadrení, ze bola v súlade so schválenými ustanoveniami. Zacatie formálneho konania za okolností dotknutého prípadu tak predstavuje porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 44 Talianska republika, ktorá namieta zneuzitie právomoci, tvrdí, ze Komisia mala len zobrat oznámenie do úvahy a neskúmat ho ako individuálnu pomoc. 45 Komisia tvrdí, ze bola oprávnená zacat formálne konanie o preskúmaní. Po prvé tvrdí, ze talianske orgány oznámili pomoc na ziadost autonómnej oblasti Friuli - Venezia Giulia, pretoze pomoc nebola povazovaná za patriacu do pôsobnosti schválenej schémy, ze v druhom oznámení z 25. júla 2000 ju talianska vláda poziadala o prijatie stanoviska k plánovanému poskytnutiu novej pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES a kedze vôbec netvrdila, ze pomoc sa povazuje za patriacu do pôsobnosti schválenej schémy, nebol dôvod na vykonanie dalsieho skúmania. Po druhé v oznámení o pomoci talianske orgány uviedli, ze neexistujú záväzné normy, co bolo v rozpore s poziadavkami schválenej schémy. Komisia dalej tvrdí, ze ked následkom preskúmania zistila, ze plánovaná pomoc nie je zahrnutá v existujúcej schéme, zacala ju skúmat v zmysle platných právnych predpisov. - Posúdenie Súdom prvého stupna 46 Je jednoznacné, ze dve rozhodnutia o zacatí formálneho konania boli postupne oznámené talianskym úradom 3. júna 1999 a 14. augusta 2000. 47 Z listu Komisie z 22. decembra 1992 schvalujúceho schému pomoci v prospech ochrany zivotného prostredia navrhnutú autonómnou oblastou Friuli - Venezia Giulia, ktorý je spomínaný v bode 13 vyssie, vyplýva, ze Komisia sa vyjadrila v rámci ustanovení Zmluvy ES, podla ktorých jej bola dotknutá schéma oznámená talianskymi orgánmi 23. januára 1992, a nie v rámci Zmluvy ESUO. 48 Taktiez, v súlade s poziadavkami clánku 6 ods. 1 rozhodnutia c. 2496/96, ktoré ustanovujú, ze Komisia musí byt upovedomená o zámeroch poskytnút pomoc, o ktorej uz bolo rozhodnuté podla Zmluvy ES, talianske úrady 18. februára 1999 oznámili plánovanú pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia, ktorú sa chystali poskytnút zalobcovi. Informácia poskytnutá v tomto oznámení na ten úcel, ze pomoc bola poskytnutá podla regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, v znení regionálneho právneho predpisu c. 2 z 2. januára 1992, "oznámená nacas Európskemu spolocenstvu s priaznivým výsledkom", je nepodstatná, pretoze súhlas bol poskytnutý podla Zmluvy ES a za týchto okolností vyssie uvedené ustanovenia rozhodnutia c. 2496/96 vyzadovali, aby clenský stát oznámil plánovanú pomoc podla Zmluvy ESUO. 49 Po tom, ako bola takáto plánovaná pomoc oznámená, Komisia v prípade pochybností o jej zlucitelnosti s ustanoveniami rozhodnutia c. 2496/96 o pomoci oceliarskemu priemyslu mohla oprávnene, podla clánku 6 ods. 5 tohto rozhodnutia, citovaného v bode 5 vyssie, zacat formálne konanie, ako sa stalo 3. júna 1999. 50 Ferriere preto nemôze tvrdit, ze Komisia zacatím formálneho konania po prvýkrát konala neoprávnene. 51 S ohladom na druhé zacatie formálneho konania treba mat na mysli, ze ked má Komisia pred sebou individuálnu pomoc, o ktorej sa tvrdí, ze bola poskytnutá podla vopred schválenej schémy, nemôze ju na zaciatku skúmat priamo vo vztahu k Zmluve. Pred zacatím akéhokolvek konania musí najprv preskúmat, ci je pomoc pokrytá vseobecnou schémou a splna podmienky ulozené v rozhodnutí o jej schválení. Ak by sa tak nestalo, Komisia by sa mohla pocas skúmania kazdej individuálnej pomoci vrátit k svojmu rozhodnutiu o schválení schémy pomoci, ktoré uz zahrnalo prieskum v zmysle clánku 87 ES, co by ohrozovalo zásadu právnej istoty a zásadu ochrany legitímnej dôvery. Pomoc, ktorá predstavuje striktné a predvídatelné uplatnenie podmienok upravených v rozhodnutí o schválení vseobecnej schémy pomoci, je teda povazovaná za existujúcu pomoc, ktorú nie je potrebné oznamovat Komisii ani preskúmavat v zmysle clánku 87 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, C-321/99 P, Zb. s. I-4287, bod 83, a citovaná judikatúra). 52 V danom prípade, ked talianske úrady 25. júla 2000odstúpili od casti prvého oznámenia a potvrdili ho vo vztahu k pomoci vztahujúcej sa na valcovaciu linku, ako je uvedené v bode 23 vyssie, výslovne poziadali Komisiu o prijatie stanoviska k zlucitelnosti plánovanej pomoci so spolocným trhom podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorý sa týka novej pomoci, a nie v súvislosti s trvalou spoluprácou medzi Komisiou a clenskými státmi zalozenou podla clánku 88 ods. 1 ES, ktorý sa týka existujúcej pomoci. 53 Navyse, kým list od autonómnej oblasti Friuli - Venezia Giulia z 15. februára 1999 pripojený k oznámeniu z 18. februára 1999, ktorý zostal platný vo vztahu k zachovanej casti oznámenia, obsahoval odkaz na schválenú schému, talianske orgány netvrdili, ze pomoc vztahujúca sa na investíciu Ferriere predstavuje opatrenie na pouzitie tejto schémy. Dalej, a v záujme úplnosti, hoci schválená schéma, citovaná v bode 13 vyssie, sa týka investícií, ktoré prinásajú zlepsenia zo strany ochrany zivotného prostredia alebo pracovných podmienok "podla nových noriem ustanovených právnymi predpismi v oblasti", vyssie uvedený list hovorí, ze Ferriere nebol subjektom záväzných noriem alebo iných právnych povinností, co na prvý pohlad vzbudzovalo pochybnosti, ci sa oznámený projekt zhoduje so schválenou schémou. 54 Za týchto okolností, vzhladom na nejednoznacnost listu z 15. februára 1999 a skutocnost, ze talianske úrady netvrdili v case ich druhého oznámenia, ze pomoc poskytnutá Ferriere predstavovala opatrenie na uplatnenie schválenej schémy, hoci dvakrát prejavili iniciatívu a oboznámili Komisiu s napadnutým projektom pomoci, pricom po druhýkrát ju oznámili na základe clánku 88 ods. 3 ES ako novú pomoc, o zlucitelnosti ktorej výslovne vo svojom liste z 25. júla 2000 pozadovali rozhodnutie Komisie, sa nezdá, ze by Komisia konala neoprávnene tým, ze zacala formálne konanie po druhýkrát. 55 Odkaz, ktorý Ferriere a Talianska republika uvádzajú na Súdnym dvorom uz skúmané veci nazývané "Italgrani" a "Tirrenia" (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, nazývaný "Italgrani", Zb. s. I-4635, a z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, nazývaný "Tirrenia", Zb. s I-7303), je nepodstatný. V týchto prípadoch Komisia zacala formálne konanie na základe stazností a talianska vláda tvrdila, ze pomoc poskytnutá predmetným podnikom sa týkala, vo veci Italgrani schválenej schémy a vo veci Tirrenia zmluvy o verejných sluzbách, takze sa týkali existujúcej pomoci (rozsudky Italgrani, uz citovaný, body 6 a 12, a Tirrenia, uz citovaný, body 8, 24 a 25). Súdny dvor v rozsudku Italgrani rozhodol, ze spochybnenie "individuálnej pomoci v striktnom súlade s rozhodnutím schvalujúcim schému pomoci" Komisiou by porusilo zásadu ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty (rozsudok Italgrani, uz citovaný, bod 24). 56 Odôvodnenie Súdneho dvora sa nezdá pouzitelné na predmet sporu, ktorý sa týka individuálnej pomoci oznámenej Komisii ako nová pomoc podla clánku 88 ods. 3 ES. 57 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Ferriere nemôze oprávnene tvrdit, ze formálne konanie bolo zacaté neoprávnene alebo ze boli porusené zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Prvý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nedodrzala lehoty konania - Tvrdenia úcastníkov konania 58 Ferriere uvádza, ze Komisia prekrocila lehoty stanovené pre konanie o státnej pomoci v dvoch ohladoch. Na jednej strane Komisia zacala formálne konanie 3. júna 1999, viac ako tri mesiace po oznámení pomoci, i ked rozhodnutie by malo byt, podla právnych predpisov a judikatúry, prijaté do dvoch mesiacov od oznámenia pomoci. Na druhej strane Komisia nedodrzala lehotu 18 mesiacov ulozenú clánkom 7 ods. 6 nariadenia c. 659/99 na prijatie rozhodnutia po zacatí formálneho konania, kedze 20 mesiacov uplynulo pred tým, ako bolo napadnuté rozhodnutie prijaté. Ferriere dalej dodáva, ze aj ked 18-mesacná lehota nie je záväzná, môze byt predlzená len so spolocným súhlasom Komisie a dotknutého clenského státu. 59 Talianska republika tvrdí, ze oneskorenie, s akým bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, predstavuje porusenie clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999 a ona nepovolila predlzenie lehoty na ukoncenie formálneho konania. Vedlajsí úcastník konania dalej tvrdí, ze Komisia porusila zásadu lojálnej spolupráce vyhlásením, v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, ze konanie zacaté podla Zmluvy ESUO na základe oznámenia z 18. februára 1999 bolo ukoncené. 60 Komisia tvrdí, ze dôvod zalozený na neprimeranej dlzke konania je nedôvodný. Co sa týka zacatia formálneho konania poznamenáva, ze prvé oznámenie bolo vykonané na základe pravidiel, ktoré sa ukázali ako nepodstatné, co ju nemohlo zaväzovat konat v rámci beznej lehoty dvoch mesiacov, a ze talianske úrady ju neinformovali o svojom zámere poskytnút pomoc. Co sa týka trvania formálneho prieskumného konania, Komisia tvrdí, ze obdobie 18 mesiacov uvedené v clánku 7 ods. 6 nariadenia c. 695/1999 nie je záväzné. Naviac napadnuté rozhodnutie z 28. marca 2001 bolo prijaté na základe druhého rozhodnutia zacat formálne konanie zo 14. augusta 2000, takze skutocná dlzka konania bola sedem a pol mesiaca. - Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Co sa týka prvého rozhodnutia o zacatí formálneho konania, príslusné ustanovenia týkajúce sa oznamovania podla Zmluvy ESUO sú tie, ktoré sú ustanovené v clánku 6 ods. 6 rozhodnutia c. 2496/96, a nie, ako úcastníci konania mylne uvádzajú, ustanovenia clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, ktoré sa vztahujú na druhé oznámenie. 62 Clánok 6 ods. 6 rozhodnutia c. 2496/96 uvádza lehotu dvoch mesiacov, po uplynutí ktorej, ak nebolo formálne konanie zacaté, môzu byt plánované opatrenia pomoci vykonané pod podmienkou, ze clenský stát o takomto svojom úmysle predtým informoval Komisiu. Toto ustanovenie nestanovuje pre Komisiu lehotu s následkom neplatnosti, ale v súlade so zásadou správneho úradného postupu ju vyzýva konat starostlivo a dotknutému clenskému státu umoznuje, aby po uplynutí lehoty dvoch mesiacov vykonal opatrenia pomoci pod podmienkou, ze clenský stát o tom predtým informoval Komisiu (rozsudky Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 6, a z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 11). 63 Je nesporné, ze talianske úrady neinformovali Komisiu o svojom zámere poskytnút pomoc. Vedlajsí úcastník konania nemôze tvrdit, ze neodsúhlasil "predlzenie" lehoty Komisie, pretoze takýto mechanizmus clánok 6 ods. 6 rozhodnutia c. 2496/96 neustanovuje. Podobne, hoci Komisia, ktorej bolo dorucené oznámenie 25. februára 1999, zacala formálne konanie az 3. júna 1999, teda po troch mesiacoch a deviatich dnoch, táto lehota, pocas ktorej sa talianske orgány nespojili s Komisiou podla postupu citovaného vo vyssie uvedených ustanoveniach, sa za okolností sporu nezdá neúmerná. V kazdom prípade zo znenia clánku 6 ods. 6 rozhodnutia c. 2496/96 nevyplýva, ze formálne konanie zacaté neskôr ako dva mesiace po oznámení by bolo povazované za neplatné. 64 Ferriere preto nemôze oprávnene tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie je protiprávne z dôvodu, ze formálne konanie bolo zacaté oneskorene. 65 Co sa týka lehoty, v ktorej Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, clánok 7 ods. 6 nariadenia c. 659/1999, citovaný v bode 4 vyssie, ktorý sa vztahuje na dotknuté opatrenie o pomoci, ustanovuje, ze Komisia sa, pokial je to mozné, snazí prijat rozhodnutie do 18 mesiacov od zacatia konania a ze toto obdobie môze byt predlzené spolocnou dohodou medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. 66 V predmetnom prípade sa táto lehota vztahuje na konanie, ktoré nasledovalo po druhom oznámení vykonanom podla Zmluvy ES, a nie, ako tvrdí zalobca, na konanie, ktoré nasledovalo po prvom oznámení vykonanom podla Zmluvy ESUO. 67 Napadnuté rozhodnutie nesporne odkazuje na obe zmluvy, spomína prvé oznámenie vykonané 25. februára 1999 podla Zmluvy ESUO a v clánku 3 uvádza, ze konanie zacaté na základe tohto oznámenia je ukoncené. Toto oznámenie vsak bolo odvolané vo vztahu k plánovanej pomoci ESUO, co je uvedené v druhom oznámení z 25. júla 2000. Druhé oznámenie, ktoré nahradilo predchádzajúce oznámenie, potvrdilo, ze Komisia bola oboznámená s napadnutou plánovanou pomocou, tento raz nadväzujúcou na Zmluvu ES. V tomto bode talianske orgány vysvetlili na pojednávaní problémy s posúdením vzniknuté pristúpením do konania na podporu návrhov oceliarenských podnikov, akým je zalobca, ktoré pôsobia v oblasti oboch zmlúv. Napokon, stanovenie lehoty, ktorá uplynula s platnostou od prvého rozhodnutia o zacatí formálneho konania 3. júna 1999, by malo byt urobené v zmysle rozhodnutia c. 2496/96. Pritom toto rozhodnutie neurcuje lehotu, pocas ktorej musí byt rozhodnutie od zacatia formálneho konania prijaté. 68 Dlzka tohto konania musí byt následne posúdená v zmysle poziadaviek nariadenia c. 659/1999, a to od rozhodnutia o zacatí formálneho konania prijatého 14. augusta 2000, ktoré nasledovalo po druhom oznámení o plánovanej pomoci podla Zmluvy ES. 69 Kedze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie 28. marca 2001, t. j. 7 mesiacov a 14 dní po zacatí formálneho konania, lehota 18 mesiacov, uvedená v bode 65 vyssie, ktorá je orientacná a môze byt predlzená, bola dodrzaná. Zalobca nie je preto oprávnený tvrdit, ze Komisia prekrocila lehoty ulozené na prijatie napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade, dokonca aj za predpokladu, ze dátum zacatia formálneho konania, konkrétne 3. jún 1999, by bol braný do úvahy, trvanie konania by bolo o trochu kratsie ako 22 mesiacov, co by neznamenalo, ze poriadková lehota 18 mesiacov uvedená vyssie by bola neodôvodnene predlzená (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 139). 70 Taktiez sa nezdá, ze by Komisia porusila svoju povinnost lojálnej spolupráce s Talianskou republikou, za okolností daného sporu, ktoré charakterizuje skutocnost, ze podnik pôsobí v dvoch oblastiach cinnosti a vedie len jedno úctovníctvo, boli predlozené dve po sebe nasledujúce oznámenia, najprv podla Zmluvy ESUO a potom podla Zmluvy ES, a Komisia bola povinná preverit skutocnú povahu, ESUO alebo ES, cinností, ktoré boli predmetom pomoci. Clánok 3 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa zmienuje, ze konanie zacaté po oznámení vykonanom podla Zmluvy ESUO je ukoncené, sa v tejto súvislosti nevyhnutne obmedzuje na formálne ukoncenie konania zacatého 3. júna 1999. 71 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Ferriere nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia nedodrzala procesné lehoty. Druhý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu - Tvrdenia úcastníkov konania 72 Ferriere tvrdí, ze Komisia porusila právo na obranu pouzitím po sebe nasledujúcich pravidiel o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia. Po zacatí formálneho konania podla pravidiel z roku 1994 prijala napadnuté rozhodnutie na základe pravidiel z roku 2001, bez výzvy na predlozenie pripomienok adresovanej Talianskej republike a oprávneným subjektom vzhladom na nové pravidlá. 73 Komisia tvrdí, ze v konaní zahrnujúcom posúdenie státnej pomoci je jedinou osobou s právom na obranu clenský stát, ktorému sú rozhodnutia urcené. Zalovaný dalej tvrdí, ze zalobca bol informovaný o zacatí formálnych konaní, ze dvakrát predlozil pripomienky, ktoré boli zobraté do úvahy a mohol predlozit nové pripomienky po uverejnení pravidiel z roku 2001. Naviac kritériá na preskúmanie zostali po uverejnení nových pravidiel v podstate nezmenené. - Posúdenie Súdom prvého stupna 74 Je potrebné najprv uviest, ze zalobný dôvod Ferriere musí byt skúmaný nie z pohladu práva na obranu, ktoré majú vo veciach poskytovania státnej pomoci len státy, ale s ohladom na právo, na základe ktorého podla clánku 88 ods. 2 ES môzu predlozit "dotknuté osoby" svoje pripomienky pocas doby preskúmavania, na ktorú odkazuje toto ustanovenie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie Vestfálsko/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 122 az 125). 75 Je nesporné, ze ked boli uverejnené pravidlá z roku 2001, dotknuté osoby uz predlozili svoje pripomienky so zohladnením pravidiel z roku 1994. Z pravidiel z roku 2001 vyplýva, najmä z ich úvodných ustanovení, ze sledujú pravidlá z roku 1994 a vymedzujú nový prístup Komisie v zmysle vnútrostátneho a medzinárodného rozvoja koncepcií, predpisov a metód vztahujúcich sa na ochranu zivotného prostredia. No za predpokladu, ze Komisia, povazovaná za oprávnenú, mohla pri prijímaní napadnutého rozhodnutia právoplatne pouzit nové pravidlá, co bude skúmané v bodoch 134 az 140 nizsie, nemohla byt oprávnená, bez popretia procesných práv dotknutých osôb, zalozit svoje rozhodnutie na nových zásadách zavedených pravidlami z roku 2001 bez výzvy dotknutých osôb na predlozenie ich pripomienok v danej veci. 76 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vyhlásila pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom na základe dvoch dôvodov, konkrétne ze hlavný dôvod investície bol ekonomický (odôvodnenie c. 31), kým prospech s ohladom na zivotné prostredie bol len okrajovým následkom tejto investície (odôvodnenie c. 33) a ze dodatocné investicné náklady vynalozené v prospech zivotného prostredia nemôzu byt oddelené (odôvodnenie c. 32). 77 Zásady ustanovené dvomi pravidlami sú, s ohladom na tieto dôvody, svojou podstatou rovnaké, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 31 (poznámka pod ciarou 3) napadnutého rozhodnutia. Aj ked pravidlá z roku 1994, ako aj pravidlá z roku 2001 ustanovujú, ze investície zamerané na ochranu zivotného prostredia sú oprávnené (bod 3.2.1 pravidiel z roku 1994 a bod 36 pravidiel z roku 2001, citované v bodoch 6 a 10 vyssie), pravidlá z roku 1994 výslovne vylucujú poskytnutie pomoci zdanlivo urcenej na opatrenia na ochranu zivotného prostredia, ale v skutocnosti na vseobecné investície. Obidve pravidlá taktiez obsahujú rovnakú metódu výpoctu oprávnených nákladov na pomoc (bod 3.2.1 pravidiel z roku 1994 a bod 37 pravidiel z roku 2001, citovaný v bode 11 vyssie). 78 Zalobca na pojednávaní tvrdil, ze výmaz urcitých podrobností v pravidlách z roku 2001 nie je bez dôsledkov, najmä co sa týka novej továrne, pre ktorú podla neho pravidlá z roku 1994 povolovali poskytnutie pomoci za predpokladu, ze továren má pozitívny vplyv na zivotné prostredie. V tomto bode Ferriere vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, ze kedze pravidlá z roku 1994 vo svojom bode 3.2.1 vylúcili, v prípade novej investície alebo náhrady, náklady základných investícií urcené na vytvorenie alebo výmenu výrobnej kapacity bez zlepsenia vplyvu na zivotné prostredie, to naopak znamená, ze pomoc môze byt poskytnutá na novú továren, ktorá bude mat pozitívny vplyv na ochranu zivotného prostredia. 79 V skutocnosti sa poznámky zalobcu týkajú urcenia "oprávnených nákladov" predpokladaných v bode 3.2.1 pravidiel z roku 1994, ktoré musia byt "striktne obmedzené na dodatocné investicné náklady nevyhnutné na naplnenie cielov týkajúcich sa zivotného prostredia". Pravidlá citované v bode 6 vyssie ustanovili, ze "teda v prípade novej investície alebo náhrady, náklady základných investícií urcené najmä na vytvorenie alebo výmenu výrobnej kapacity bez zlepsenia vplyvu na zivotné prostredie neprichádzajú do úvahy". Pravidlá z roku 2001 nemôzu byt preto povazované za obsahujúce doplnenia a zmeny predchádzajúcich ustanovení. Bez ohladu na to, ci sa investície týkajú novej alebo starej továrne, len dodatocné náklady týkajúce sa ochrany zivotného prostredia môzu byt predmetom pomoci. Hoci pravidlá z roku 2001 neobsahujú rovnaké ustanovenia ako pravidlá z roku 1994, vztahujú sa na ne rovnaké podmienky moznosti poskytnút pomoc. 80 Z uvedeného sa zdá, ze Komisia neodvodila z nových pravidiel ziadne zásady alebo kritériá na skúmanie, ktoré by zmenili jej rozbor oznámenej pomoci. Za týchto okolností nebolo potrebné sa znova radit s dotknutými osobami. Zalobca mohol predlozit svoje pripomienky, ktoré sú zhrnuté v odôvodneniach c. 13 az 16 napadnutého rozhodnutia, na zásadách a kritériách posúdenia, v podstate rovnakých v obidvoch pravidlách, ktoré Komisiu viedli k vyhláseniu pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom. 81 Komisia preto nezalozila svoje rozhodnutie na dôvodoch, ku ktorým zalobca nemohol predlozit svoje pripomienky, a teda ani neporusila clánok 88 ods. 2 ES. 82 Ferriere preto nemôze oprávnene tvrdit, ze doslo k poruseniu práva na obranu, tu pochopeného ako procesné práva, ktoré clánok 88 ods. 2 ES priznáva "dotknutým osobám". Následne tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery - Tvrdenia úcastníkov konania 83 Ferriere tvrdí, ze Komisia zlyhala pri poskytnutí ochrany, ktorá nálezí legitímnej dôvere procesnej povahy. Kedze Komisia nikdy nepoziadala talianske úrady alebo zalobcu o predlozenie dokumentov, ktoré by preukazovali environmentálny úcel investície, nemôze podla zalobcu vo svojom rozhodnutí právoplatne tvrdit, ze jej ziadne dokumenty v tomto ohlade neboli predlozené. 84 Talianska republika tvrdí, ze kritika v rozhodnutí Komisie, ze nebol predlozený dôkaz o environmentálnom úcele investície, porusuje pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, pretoze pokial ide o konanie o preskúmaní zlucitelnosti so zmluvou a nie o schvalovacie konanie, nesie dôkazné bremeno Komisia. 85 Komisia tvrdí, ze neporusila zásadu ochrany legitímnej dôvery a ze talianska vláda a podnik boli jasne vyzvané rozhodnutím o zacatí formálneho konania predlozit dôkazy o environmentálnom úcele investície. - Posúdenie Súdom prvého stupna 86 Tento dôvod sa skladá z dvoch castí, prvá sa týka podkladov, ktoré mala Komisia pozadovat od dotknutých osôb a druhá pravidiel dokazovania. 87 Po prvé Ferriere kritizuje Komisiu za to, ze ju alebo Taliansku republiku nevyzvala predlozit dokumenty týkajúce sa environmentálneho úcelu investície a potom uviedla vo svojom rozhodnutí, ze jej ziadne dôkazy v tomto ohlade neboli poskytnuté (odôvodnenie c. 30). 88 Zásada ochrany legitímnej dôvery, o ktorú sa zalobca opiera, znamená, ze Komisia má pocas konania o preskúmaní státnej pomoci zohladnit legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút z údajov uvedených v rozhodnutí o zacatí konania o preskúmaní (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, T-6/99, Zb. s. II-1523, bod 126), a následne, ze nezalozí svoje konecné rozhodnutie na nedostatku podkladov, ktoré dotknuté osoby nemohli so zretelom na tieto údaje povazovat za podklady, ktoré jej boli povinné poskytnút. 89 Z rozhodnutia z 3. júna 1999 o zacatí formálneho konania uvedeného v bode 20 vyssie je zjavné, ze Komisia v tomto rozhodnutí uviedla, ze má pochybnosti o tom, ze hlavný ciel investície je ochrana zivotného prostredia, ze v tom case usúdila, ze jej úcinky v tomto ohlade budú velmi obmedzené a ze uvedený prospech týkajúci sa ochrany zivotného prostredia sa zdá byt viac napojený na ochranu zamestnancov, ktorá nepatrí ani pod pravidlá pomoci oceliarskemu priemyslu, ani pod pravidlá z roku 1994. Komisia taktiez zdôraznila, ze rozhodnutie uskutocnit nevyhnutné investície z ekonomických dôvodov z dôvodu veku továrne nebolo oprávnené na poskytnutie pomoci. 90 V rozhodnutí zo 14. augusta 2000 o zacatí formálneho konania, uvedenom v bode 24 vyssie, Komisia naznacila svoje úvodné hodnotenie investície z hladiska ochrany zivotného prostredia. Uviedla, ze talianske úrady nepreukázali, ze získanie valcovacej linky malo ako hlavný ciel zlepsit ochranu zivotného prostredia alebo pracovných podmienok zamestnancov, a Komisii sa naopak zdá, ze Ferriere v podstate hladal moznost, ako zamenit alebo zlepsit svoje výrobné kapacity získaním velmi výkonného zariadenia. Komisia usúdila, ze v tomto bode jej skúmania sa úcinky investície na pracovné podmienky a zivotné prostredie zdajú také, ze predstavujú len velmi okrajové následky investície. 91 Takto opakované informácie boli dostatocne jasné a urcité pre talianske úrady a zalobcu, aby posúdili, ze boli vyzvaní predlozit vsetky príslusné dôkazy schopné preukázat prevazne environmentálny úcel investície. Výhradu Ferriere zalozenú na porusení legitímnej dôvery procesnej povahy preto nemozno prijat. 92 Po druhé Ferriere tvrdí, ze Komisia zalozila svoje rozhodnutie na domnienkach bez toho, aby vykonala konkrétny prieskum, ktorý je povinná vykonat. Talianska republika dalej tvrdí, ze dôkaz, ze úcel investície sa netýka zivotného prostredia, musí byt predlozený Komisiou a ze rozhodnutie obrátilo dôkazné bremeno. 93 Ked Komisia rozhodne o zacatí formálneho konania, je na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby predlozili argumenty, prostredníctvom ktorých sa snazia preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám stanoveným podla Zmluvy, kedze zámerom formálneho konania je práve objasnit vsetky skutocnosti veci Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný, bod 13). 94 Hoci je Komisia povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom pri zacatí formálneho konania, aby umoznila clenskému státu a dotknutým osobám odpovedat co najlepsie, faktom zostáva, ze je na ziadatelovi o pomoc rozptýlit tieto pochybnosti a dokázat, ze jeho investície sú v súlade s podmienkou poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 41 a 45 az 49). Bolo teda na Talianskej republike a Ferriere dokázat, ze dotknutá investícia mohla byt predmetom pomoci týkajúcej sa ochrany zivotného prostredia a najmä, ze mala environmentálny úcel pozadovaný dvoma pravidlami uplatnovanými po sebe (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 49, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 70). 95 Zo spisu a najmä z napadnutého rozhodnutia je zjavné, ze Komisia, ktorá vyjadrila svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom a dostala pripomienky dotknutých osôb a Talianskej republiky vo vztahu k predmetnej plánovanej pomoci, uskutocnila presnú a nálezite odôvodnenú analýzu predlozených dôkazov, v odôvodneniach c. 23 az 36 rozhodnutia, ako bola povinná urobit. 96 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Ferriere nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery pocas konania. Stvrtý zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady správneho úradného postupu - Tvrdenia úcastníkov konania 97 Ferriere tvrdí, ze Komisia porusila zásadu správneho úradného postupu pochybením vo svojom skúmaní príslusného právneho základu - Zmluvy ESUO a potom Zmluvy ES - a zacatím formálneho konania vo vztahu k opatreniu uplatnujúcemu schválenú schému. 98 Komisia tvrdí, ze neporusila zásadu správneho úradného postupu. Kedze jej boli predlozené dve oznámenia, na základe Zmluvy ESUO a potom na základe Zmluvy ES, bolo potrebné v prípade oceliarenského podniku, ktorý nevedie osobitné úctovníctvo, preskúmat pomoc z pohladu oboch zmlúv. - Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Zo spisu vyplýva, ze Ferriere je oceliarenský podnik vyrábajúci výrobky, z ktorých niektoré podliehajú Zmluve ESUO a iné Zmluve ES, ze talianske úrady najprv oznámili dotknutú pomoc podla Zmluvy ESUO, ze pocas správneho konania Talianska republika a Ferriere uviedli, ze zvárané ocelové pletivo, na ktorého výrobu bola plánovaná investícia do valcovacej linky, nie je ESUO výrobok, ale ES výrobok a ze nové oznámenie bolo urobené podla Zmluvy ES. V tomto ohlade vedlajsí úcastník konania na pojednávaní vysvetlil, ze bolo obtazné urcit príslusný právny rámec v prípadoch podnikov, na ktorých cinnost sa vztahujú obe zmluvy. 100 Naviac v prípade oceliarenského podniku bez oddeleného úctovníctva, akým je Ferriere, Komisia oprávnene zistovala, ci dotknutá pomoc nebude zneuzitá na cinnosti ESUO (rozsudok ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia, uz citovaný, body 74 a 125). 101 Za týchto okolností Komisii nemozno pripisovat domnelé procesné chyby, hoci na prvý pohlad nebolo jasné, ci sa investícia vztahuje na Zmluvu ESUO alebo na Zmluvu ES, ked plánovaná pomoc jej bola postupne oznámená podla obidvoch zmlúv a ked v kazdom prípade bolo potrebné overit, ci pomoc nebude skôr v prospech iných cinností ako tých, v prospech ktorých by mala byt poskytnutá. Prieskum Komisie zameraný na zistenie právneho základu, na ktorom malo byt jej rozhodnutie zalozené, jednoducho nemôze predstavovat porusenie zásady správneho úradného postupu. 102 Naviac z úzko procedurálneho pohladu skutocnost zacatia dvoch formálnych konaní v tomto prípade neznamená porusenie zásady správneho úradného postupu, ked, ako je uvedené v odpovedi na prvý zalobný dôvod (body 50, 54 a 57 vyssie), oboje z týchto konaní boli právoplatne zacaté po oznámení, ktoré urobili talianske úrady. Co sa týka tvrdenia Ferriere o porusení zásady správneho úradného postupu následkom zacatia formálneho konania, zatial co vec zahrnala opatrenie uplatnujúce schválenú schému, to tvorí otázku vo veci samej, ci, ako tvrdí zalobca, dotknuté opatrenie o pomoci predstavuje takéto opatrenie, co bude preskúmané spolu s prvým dôvodom týkajúcim sa veci samej (pozri body 116 az 128 nizsie). 103 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Ferriere nemôze oprávnene tvrdit, ze Komisia porusila zásadu správneho úradného postupu. Piaty zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 104 Ferriere tvrdí, ze Komisia dostatocne neodôvodnila svoje rozhodnutie, pretoze len jednoducho konstatovala, v odôvodnení c. 30 (poznámka pod ciarou c. 1), ze neexistujú ziadne specifické právne obmedzenia na továren tohto typu. 105 Komisia tvrdí, ze sa nemohla spoliehat na ziadne iné podklady, ked zistila, ze neexistujú ziadne normy. - Posúdenie Súdom prvého stupna 106 Podla ustálenej judikatúry je povinnost odôvodnenia ustanovená clánkom 253 ES podstatnou procesnou nálezitostou, ktorá by mala byt odlísená od otázky dôvodnosti odôvodnenia, co sa posudzuje v rámci skúmania vo veci samej týkajúceho sa zákonnosti sporného aktu. Odôvodnenie musí byt primerané povahe dotknutého aktu a musí jasne a jednoznacne ukázat uvazovanie orgánu, ktorý dotknuté opatrenie prijal, takým spôsobom, aby mohli dotknuté osoby zistit dôvody opatrenia a príslusný súd bol schopný vykonat svoje preskúmanie. Otázka, ci odôvodnenie je v súlade s poziadavkami clánku 253 ES, musí byt polozená s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na súvislosti a na vsetky právne predpisy vztahujúce sa na predmetnú oblast (rozsudky Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C-350/88, Zb. s. I-395, body 15 a 16, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-114/00, Zb. s. I-7657, body 62 a 63). 107 V zmysle tejto judikatúry sa nezdá, ze Komisia v tomto prípade porusila svoju povinnost uviest dostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 108 Napadnuté rozhodnutie cituje, v odôvodnení c. 1 (poznámka pod ciarou c. 3), clánok 15 ods. 1 regionálneho právneho predpisu c. 47 z 3. júna 1978, v zmenenom a doplnenom znení, citovanom v bode 13 vyssie, ktorý ustanovuje, ze pomoc môze byt poskytnutá na investície priemyselných podnikov, ktoré prispôsobia svoje výrobné postupy alebo továrne novým pravidlám ulozeným normami, ktoré sa vztahujú na túto oblast. Napadnuté rozhodnutie odkazuje v odôvodnení c. 14 na zalobcove pripomienky týkajúce sa existencie záväzných hranicných hodnôt, s ktorými sú ich továrne v súlade, a v tomto ohlade uvádza v odôvodnení c. 30 (poznámka pod ciarou c. 1), ze v protiklade s tvrdeniami spolocnosti ziadne specifické právne obmedzenia pre takýto typ továrne nie sú stanovené. Dôvod zalozený na neexistencii noriem vztahujúcich sa na továren Ferriere je jasne formulovaný v právnych a skutkových súvislostiach, ktoré umoznujú zalobcovi pochopit jeho zmysel. 109 Ferriere nemôze preto oprávnene tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie je neplatné z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. Následne siesty zalobný dôvod musí byt zamietnutý. 110 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze sest zalobných dôvodov týkajúcich sa konania musí byt zamietnutých v celom rozsahu. O veci samej 111 Na podporu svojej zaloby Ferriere rozvinul tri typy dôvodov týkajúcich sa veci samej, podla ktorých, po prvé, jeho investícia predstavuje opatrenie uplatnujúce schválenú schému a nie novú pomoc, po druhé, napadnuté rozhodnutie malo byt prijaté v zmysle pravidiel z roku 1994 a nie pravidiel z roku 2001, a po tretie, jeho investícia naplna environmentálny úcel, cím ho na tomto základe oprávnuje na pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia. O prvom dôvode týkajúcom sa veci samej zalozenom na tom, ze investícia Ferriere predstavuje opatrenie uplatnujúce schválenú schému a nie novú pomoc - Tvrdenia úcastníkov konania 112 Ferriere tvrdí, ze jeho investícia patrí do pôsobnosti regionálnej schémy schválenej Komisiou roku 1992 a iba uplatnuje opatrenie, takze napadnutým rozhodnutím Komisia porusuje svoje vlastné rozhodnutie o schválení pomoci. 113 Tvrdí, ze Komisia chybne vylozila schému pomoci schválenú roku 1992, kedze prispôsobenie sa "normám zavedeným právnymi predpismi" neodkazuje na prispôsobenie sa "záväzným normám týkajúcim sa zivotného prostredia", ale môze byt pochopená ako prispôsobenie sa cisto normám odporúcajúceho charakteru a z toho dôvodu nezáväzným. Tento výklad sa zhoduje s koncepciou pravidiel z roku 1994 a pravidiel z roku 2001, ktoré zahrnajú stimulatívnu povahu pomoci. Okrem toho pravidlá z roku 2001 ustanovujú, ze pomoc môze byt schválená na investície uskutocnené pri neexistencii záväzných noriem. Naviac environmentálne normy týkajúce sa znecistujúcich emisií alebo neprípustného obtazovania zvukom a normy s cielom zlepsit pracovné podmienky sa vyskytujú vo vnútrostátnych ustanoveniach alebo v ustanoveniach Spolocenstva a boli brané do úvahy pri dokoncení novej továrne zalobcu. 114 Talianska republika tvrdí, ze pomoc patrí do pôsobnosti schémy schválenej roku 1992. Naviac Komisia roku 1998 povolila refinancovanie tejto schémy za podmienok, ktoré preukazujú, ako to tiez vyplýva z pravidiel z roku 1994 a pravidiel z roku 2001, ze poskytnutie pomoci nie je podmienené existenciou záväzných noriem. Komisia preto schválenú schému vylozila chybne. 115 Komisia tvrdí, ze dotknutá pomoc nie je zlucitelná so schémou pomoci schválenou roku 1992. Táto schéma ukladá ako podmienku poskytnutia pomoci to, ze príslusná investícia je zameraná na prispôsobenie novým normám v oblasti. Podla Komisie pritom predchádzajúca továren Ferriere splnala existujúce normy a nová továren nemá ziadnu spojitost so vstupom nových noriem do platnosti. Normy, na ktoré sa zalobca odvoláva, nie sú ani nové, ani záväzné, alebo sa na ne v tomto konaní odvoláva po prvýkrát. Komisia dalej uvádza, ze zlepsenie pracovných podmienok a opatrení týkajúcich sa hygieny alebo bezpecnosti vo vnútri továrne nie sú opatreniami týkajúcimi sa ochrany zivotného prostredia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 116 Otázka, ci dotknutá pomoc predstavuje opatrenie na realizáciu schémy pomoci schválenej roku 1992 alebo novú pomoc, závisí od výkladu ustanovenia zavádzajúceho túto schému, citovaného v bode 13 vyssie, podla ktorého investície urcené na zavedenie zlepsenia z pohladu zivotného prostredia alebo pracovných podmienok "v súlade s novými normami zavedenými právnymi predpismi, ktoré sa vztahujú na túto oblast" môzu byt predmetom pomoci. 117 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze normy sa musia uplatnovat v oblasti, v ktorej je ziadatel o pomoc cinný, ze museli byt uvedené v poslednom case a ze preto, aby boli oprávnené, musí investícia uviest továren do súladu s týmito normami. 118 Takýto výklad potvrdzujú aj okolnosti, za ktorých bola, pocas skúmania plánovanej schémy pomoci, podmienka vztahujúca sa na prispôsobenie novým normám zavedená. Z dvoch listov Komisie adresovaných trvalému zastúpeniu Talianska vyplýva, ze v prvom liste z 21. mája 1992 sa Komisia pýtala, ci je podla plánovaného ustanovenia poskytnutie pomoci podmienené súladom s novým normatívnym standardom a v druhom liste z 9. septembra 1992 jednoznacne uviedla, ze "pomoc [musí] mat za ciel napomáhat prispôsobeniu sa podnikov novým povinnostiam ulozených verejnými úradmi v oblasti znízenia znecistenia". 119 Ziadna zmena alebo doplnenie tohto ustanovenia, týkajúce sa najmä podmienky vztahujúcej sa na prispôsobenie novým normám, nebolo prijaté, ked Komisia listom z 18. septembra 1998 dala svoj súhlas na refinancovanie schémy pomoci schválenej roku 1992. Strucný prehlad schválenej schémy v tomto liste nemôze byt vykladaný ako dodatok schémy. Napokon Talianska republika a Komisia uviedli vo svojich odpovediach na otázky polozené Súdom prvého stupna, uvedené v bode 36 vyssie, ze konanie zacaté roku 1998 bolo zamerané na prosté refinancovanie existujúcej schémy a nemalo za následok ovplyvnit obsah alebo rozsah tejto schémy. 120 Ziadost Ferriere o pomoc z 26. marca 1997 adresovaná autonómnej oblasti Friuli - Venezia Giulia sa nezmienovala o ziadnej norme, ktorú sa továren usilovala dodrzat. Naviac list oblasti z 15. februára 1999, pripojený k oznámeniu predlozenému talianskymi úradmi 18. februára 1999, uvedený v bodoch 53 a 54 vyssie, výslovne uvádza, ze neexistujú ziadne záväzné normy alebo iné právne záväzky, ktorým by bol podnik podriadený, a dalej uvádza, ze investícia, vykonaná s cielom zlepsit výsledky z pohladu zivotného prostredia presahuje normy Spolocenstva. Navyse, ako je uvedené v bodoch 53 a 54 vyssie, talianske úrady v case druhého oznámenia netvrdili, ze pomoc poskytnutá Ferriere predstavuje opatrenie na realizáciu schválenej schémy. 121 Nesporne pocas správneho konania Ferriere vo svojom liste z 13. novembra 2000, uvedenom v bode 25 vyssie, odkazoval, bez udania právneho základu, na "hranicné hodnoty" stanovené platnými právnymi predpismi, vysvetlujúc, ze tieto hodnoty sú taktiez v súlade so zameraním smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znecistovania zivotného prostredia (Ú. v. ES L 257, s. 26; Mim. vyd. 15/003, s. 80), ktorá bola prevzatá do vnútrostátneho práva legislatívnym dekrétom c. 372 zo 4. augusta 1999, t. j. casovo neskôr ako jej ziadost o pomoc a oznámenie z februára 1999. Tieto dokumenty, ktoré samé osebe neobsahujú ziadne hodnoty v císlach, vsak iba vyjadrujú odporúcania na vydanie povolenia v súvislosti s priemyselnou továrnou, ktorá nemá ziadnu súvislost s vecou týkajúcou sa pomoci v danom prípade. 122 Vo svojej zalobe Ferriere taktiez odkazuje na smernicu Rady c. 86/188/EHS z 12. mája 1986 o ochrane zamestnancov pred rizikami vyplývajúcimi z vystavenia hlukom v zamestnaní (Ú. v. ES L 137, s. 28), prevzatej do vnútrostátneho právneho systému v Taliansku legislatívnym dekrétom c. 277 z 15. augusta 1991, a odkazuje v poznámke pod ciarou na rôzne opatrenia Spolocenstva alebo vnútrostátneho práva ukladajúce hranicné hodnoty, s ktorými musí byt jeho investícia v súlade. Zalobca odkazuje na právo Spolocenstva, smernicu Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpecnom odpade (Ú. v. ES L 377, s. 20; Mim. vyd. 15/002, s. 78), zmenenú a doplnenú smernicou Rady 94/31/ES z 27. júna 1994 (Ú. v. ES L 168, s. 28; Mim. vyd. 15/002, s. 376) a prevzatú do vnútrostátneho práva Talianska legislatívnym dekrétom c. 22 z 5. februára 1997. Zalobca taktiez uvádza niekolko opatrení vnútrostátneho práva, napríklad dekrét prezidenta republiky c. 203 z 24. mája 1988 o dymových a prachových emisiách v ovzdusí, zákon c. 447 z 26. októbra 1995 o emisiách z neprípustného obtazovania hlukom vedla priemyselných tovární a jeden z jeho vykonávacích predpisov, vykonávací dekrét predsedu Rady ministrov c. 675900 zo 14. novembra 1997. 123 Bez ohladu na skutocnost, ze v den ziadosti o pomoc, 26. marca 1997, neboli tieto poziadavky z väcsej casti nové, vsak Ferriere neurcil ani pocas správneho konania, ani pocas tohto konania normy, ktoré, podla jeho názoru, tieto ustanovenia zavádzali a s ktorými mala jeho investícia prispôsobit priemyselnú továren. Kedze tieto informácie neboli predlozené, a teda ani nemohli byt brané do úvahy pri vypracúvaní napadnutého rozhodnutia, nemozno sa na ne odvolávat pri posudzovaní zákonnosti (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, Zb. s. 263, body 11 a 16). Naviac, co sa týka ustanovení práva Spolocenstva, na ktoré sa zalobca odvoláva, po prvé je zjavné, ze smernica 86/188 sa týka informácií, ochrany a zdravotného dohladu nad zamestnancami vystavenými urcitým úrovniam hluku v mieste ich pracoviska, ale nezaoberá sa normami, ktoré musia podniky dodrziavat. Po druhé v spise nic nenasvedcuje tomu, ze Ferriere vyrába nebezpecný odpad, na ktorý sa vztahuje smernica 91/689, a mal by byt preto touto smernicou dotknutý. 124 Je teda potrebné uviest, ze Ferriere nebol schopný pocas správneho a ani v tomto konaní zodpovedat otázku, s akými novými normami vztahujúcimi sa na oblast, v ktorej pôsobí, mala byt jeho investícia v súlade. Tvrdenia zalozené na ustanoveniach práva Spolocenstva alebo vnútrostátneho práva, ktoré nie sú nové alebo ktoré nemajú súvislost s poskytnutím dotknutej pomoci, sú scasti neprípustné, pretoze boli prvýkrát predlozené Súdu prvého stupna, a scasti nedôvodné, pretoze nemajú súvislost s dotknutou investíciou. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze Ferriere sa nepodarilo preukázat vztah medzi jeho investíciou a novými normami vztahujúcimi sa na oblast jeho pôsobenia. 125 Nie je potrebné posúdit, ci normy, na ktoré odkazuje schválená schéma pomoci, sú záväzné alebo majú odporúcajúci charakter, alebo hladat, ci by akékolvek norma zavedená po zacatí prevádzky továrne v 70. rokoch, ktorá má byt nahradená, mala byt posudzovaná ako nová, kedze sa Ferriere ako zalobcovi nepodarilo uviest ziadne normy, s ktorými chcel svoju továren uviest do súladu. Podobne tvrdenie, ze pravidlá z roku 1994 a pravidlá z roku 2001 by umoznovali poskytnút pomoc cestou stimulu pri neexistencii záväzných noriem alebo za okolností, ze investícia ide nad rámec noriem, s ktorými musí byt v súlade, nie je relevantné, kedze ustanovenia zavádzajúce schválenú schému vyzadujú, aby na úcely poskytnutia pomoci bola investícia urcená na prispôsobenie továrne novým normám, ktoré sa vztahujú na túto oblast. 126 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Komisia správne posúdila, ze sporná pomoc nemôze byt povazovaná za opatrenie zavádzajúce schválenú schému, ale tvorí nové opatrenie. 127 Z toho navyse vyplýva, ze tvrdenie Ferriere, citované v bode 102 vyssie, ze Komisia porusila zásadu správneho úradného postupu zacatím formálneho konania vzhladom na opatrenie zavádzajúce schválenú schému, nie je mozné akceptovat. 128 Prvý dôvod týkajúci sa veci samej musí byt preto zamietnutý. O druhom dôvode týkajúcom sa veci samej zalozenom na tom, ze napadnuté rozhodnutie malo byt prijaté v zmysle pravidiel z roku 1994 a nie pravidiel z roku 2001. - Tvrdenia úcastníkov konania 129 Ferriere tvrdí, ze jeho investícia mala byt preskúmaná v zmysle pravidiel z roku 1994. Vyhlasuje, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho základu. Pomoc mala byt posúdená na základe kritérií stanovených pravidlami z roku 1994 a nie s odkazom na tie stanovené pravidlami z roku 2001. Komisia v tomto bode taktiez porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery. 130 Zalobca uvádza, ze bod 82 pravidiel z roku 2001 (citovaných v bode 12 vyssie) je, tak ako je vykladaný Komisiou, protiprávny. Nové pravidlá mohli byt uplatnené na pomoc, ktorá uz bola oznámená, iba vtedy, pokial o nej nebolo este zacaté formálne konanie. 131 Talianska republika tvrdí, ze pomoc mala byt posúdená v zmysle pravidiel z roku 1994, ktoré boli v platnosti v case jej poskytnutia, t. j. 8. októbra 1998, a nie na základe práva platného v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 132 Komisia uvádza, ze plánovaná pomoc bola nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle pravidiel z roku 2001 a ze by nebola oprávnená ani v zmysle pravidiel z roku 1994. 133 Dalej tvrdí, ze námietka protiprávnosti, pokial sa týka bodu 82 pravidiel z roku 2001, nebola vznesená v zalobe, takze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna je neprípustná. V kazdom prípade sa bod 82 obmedzuje iba na uplatnenie nového systému v súlade so vseobecnými zásadami práva ratione temporis, co nijako neporusuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. - Posúdenie Súdom prvého stupna 134 Zlucitelnost plánovanej pomoci zameranej na ochranu zivotného prostredia so spolocným trhom sa posudzuje podla ustanovení clánku 6 ES v spojitosti s clánkom 87 ES a v rámci pravidiel Spolocenstva, ktoré Komisia vopred prijala na úcely takéhoto skúmania. Komisia je totiz viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijala v oblasti dohladu nad státnou pomocou, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy a sú prijaté clenskými státmi (rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 53). Dotknuté osoby sa preto môzu na ne odvolávat a súd preskúma, ci Komisia dodrzala pravidlá, ktoré sama sebe ulozila, ked prijímala napadnuté rozhodnutie (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, body 74 a 77). 135 V danom prípade musí byt najprv rozhodnuté, ktoré pravidlá Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia mala Komisia uplatnit pri prijímaní svojho rozhodnutia. 136 Námietka protiprávnosti výslovne vznesená v replike je v protiklade s tvrdením Komisie prípustná, kedze predstavuje v bodoch 12 az 18 repliky rozsírenie dôvodu zaloby uplatneného v bode 54 zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T-118/96, Zb. s. II-2991, bod 142). 137 Z bodov 81 a 82 pravidiel vyplýva (pozri bod 12 vyssie), ze nadobudli úcinnost v den svojho uverejnenia, teda 3. februára 2001, a ze Komisia bola potom povinná uplatnit ich na vsetky oznámené plánované pomoci, aj ked boli oznámené pred ich uverejnením. V protiklade s výkladom zalobcu nie je okamzité uplatnenie nových pravidiel predmetom ziadnej výhrady, a preto nevylucujú vec, ako je táto, v ktorej zacalo formálne konanie. 138 Na jednej strane informácie uvedené v bodoch 81 a 82, ktoré sú odvodené od clánku 254 ods. 2 ES týkajúceho sa nadobudnutia úcinnosti nariadení a smerníc Rady a Komisie, vychádzajú so zásady, ze nariadenia orgánov sú bezprostredne uplatnitelné, pokial nie je uvedené inak (rozsudky Súdneho dvora z 10. júla 1986, Licata/CES, 270/84, Zb. s. 2305, bod 31, a z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS, C-122/96, Zb. s. 5325, body 12 az 14). 139 Na druhej strane sa tu nemozno oprávnene dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery, kedze sa rovnako ako zásada právnej istoty týka situácií uskutocnených pred nadobudnutím úcinnosti nových ustanovení (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1993, Grusa Fleisch, C-34/92, Zb. s. 4147, bod 22). Ferriere sa nenachádza v takej situácii, ale v docasnej situácii, v ktorej clenský stát oznámil plánovanú novú pomoc Komisii a poziadal o preskúmanie jej zlucitelnosti s pravidlami Spolocenstva, pricom poskytnutie pomoci závisí od výsledku takéhoto preskúmania. Naviac, kedze, ako uz bolo uvedené (pozri bod 77 vyssie), dve po sebe idúce pravidlá sú v podstate rovnaké, zalobcova legitímna dôvera nemohla byt dotknutá. 140 Následkom toho napadnuté rozhodnutie bolo oprávnene prijaté na základe pravidiel z roku 2001, ktoré nadobudli úcinnost 3. februára 2001. O tretom dôvode týkajúcom sa veci samej zalozenom na tom, ze investícia Ferriere sleduje environmentálny úcel, cím ho na tomto základe oprávnuje na pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia - Tvrdenia úcastníkov konania 141 Ferriere tvrdí, ze jeho investícia mohla byt predmetom pomoci v prospech ochrany zivotného prostredia. Naplna ciele politiky Spolocenstva v oblasti zivotného prostredia ustanovené v clánku 174 ES a uspokojuje poziadavky smerníc a odporúcaní Spolocenstva. Investícia predovsetkým spôsobí zlepsenie z pohladu znecistenia ovzdusia, znízenie nebezpecného odpadu, neprípustného obtazovania hlukom a zlepsenia pracovných podmienok, z ktorých posledné dve sú výslovne uvedené v ustanoveniach zavádzajúcich schválenú schému. 142 Zalobca taktiez tvrdí, ze bolo mozné oddelit z celkových nákladov náklady vztahujúce sa na ochranu zivotného prostredia, ktoré oblast ohodnotila na 11 miliárd ITL z celkovej sumy investície vo výske 20 miliárd ITL. 143 Komisia nezobrala do úvahy environmentálny úcel projektu a svojvolne zhodnotila, ze úcel investície bol prevazne ekonomický, zatial co úcelom nového postupu bolo výslovne vytvorit ekologický systém výroby. Hoci je logické, ze nová továren bude ekonomicky výkonnejsia ako predchádzajúca, valcovacia linka bola stále bezchybne vyhovujúca po stránke funkcnej aj technologickej a bola vymenená inovovaným zariadením na úcely znízenia nevýhod, ktoré pre zivotné prostredie predstavoval starý výrobný postup. 144 Talianska republika tvrdí, ze sporná investícia bola urcená najmä na základe dôvodov spojených s ochranou zivotného prostredia. 145 Komisia tvrdí, ze pomoc nebola v tomto prípade oprávnená, kedze investícia by bola vykonaná v kazdom prípade bez ohladu na ochranu zivotného prostredia, kedze znízenie neprípustného obtazovania a znecistenia bolo nevyhnutným a skutocným následkom prevazne a nevyhnutne ekonomickej a technologickej volby. Tiez nie je mozné oddelit dodatocné náklady vztahujúce sa na hladisko zivotného prostredia. Navyse podklady predlozené po prvýkrát v replike za predpokladu, ze sú prípustné, nemôzu mat vplyv na oprávnenost napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté na základe informácií predlozených v rámci správneho konania. - Posúdenie Súdom prvého stupna 146 Komisia posúdila pomoc ako nezlucitelnú z dôvodov uvedených v bode 30 vyssie, podla ktorých investícia, ktorá bola urcená na výmenu starého zariadenia za inovované, nebola zalozená na cieloch týkajúcich sa zivotného prostredia, ale bola vykonaná z ekonomických a priemyselných dôvodov, co bráni poskytnutiu pomoci v prospech ochrany zivotného prostredia. Dalej uvádza, ze výhody ochrany zivotného prostredia boli sprievodným javom investície, z ktorej nebolo mozné oddelit od celkových nákladov cast investície zodpovedajúcu za ochranu zivotného prostredia (odôvodnenia c. 29 a 31 az 33 rozhodnutia). 147 Prospech z ustanovení Spolocenstva týkajúcich sa státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia závisí od úcelu investície, na ktorú sa pomoc ziada. Pravidlá z roku 2001 (body 36 a 37, citované v bodoch 10 a 11 vyssie), ktoré sú v tomto ohlade rovnaké ako pravidlá z roku 1994 (bod 3.2.1, citovaný v bode 6 vyssie), tak uvádzajú investície zamerané na znízenie, odstránenie znecistenia, neprípustného obtazovania alebo prispôsobenie metód výroby, a stanovujú, ze iba dodatocné investicné náklady spojené s ochranou zivotného prostredia môzu byt predmetom pomoci. Spôsobilost investície splnajúcej, medzi iným, hospodárske hladiská byt pomocou na ochranu zivotného prostredia predpokladá, ze tieto hladiská nie sú samé osebe dostatocné na odôvodnenie investície vo vybranej forme. 148 Zo struktúry pravidiel z roku 2001, ktoré sú v tomto ohlade rovnaké ako pravidlá z roku 1994, totiz vyplýva, ze nie akákolvek investícia, ktorá prispôsobuje továren normám, ci uz záväzným alebo nie, vnútrostátnym alebo Spolocenstva, ktorá presiahne tieto normy alebo ktorá je uskutocnená pri absencii akýchkolvek noriem, je spôsobilá byt predmetom pomoci, ale len tá, ktorej skutocným cielom je takýto vplyv na zivotné prostredie. 149 Komisia bola preto oprávnená rozhodnút, ze zámer je nezlucitelný so spolocným trhom, pokial nesplna tieto poziadavky. 150 Skutocnost, ze zalobca tvrdí, ze jeho investícia prinása zlepsenie z pohladu ochrany zivotného prostredia, rovnako ako skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie uznáva prínos investície z pohladu ochrany zivotného prostredia alebo zdravia a bezpecnosti pracovníkov, je preto nepodstatná. 151 Prirodzene, je mozné, ze zámer mohol mat za ciel zlepsenie hospodárskej produktivity a súcasne ochranu zivotného prostredia, ale existencia druhého ciela nemôze byt odvodzovaná od samotného zistenia, ze nové zariadenie má menej negatívne úcinky na zivotné prostredie ako staré zariadenie, co môze byt iba sprievodným javom zmeny technológie z ekonomických dôvodov alebo obnovy pouzitého zariadenia. Aby mohol byt ciel investície týkajúci sa zivotného prostredia iba scasti v rovnakom prípade prijatelný, je nevyhnutné potvrdit, ze rovnaký ekonomický výkon by mohol byt dosiahnutý pouzitím menej nákladného, ale zivotné prostredie viac poskodzujúceho zariadenia. 152 Výsledok sporu preto nezávisí na otázke, ci investícia priniesla zlepsenie zivotného prostredia, alebo ci presiahla existujúce normy týkajúce sa zivotného prostredia, ale najmä, ci bola uskutocnená s cielom priniest takéto zlepsenia. 153 V tomto bode zalobca tvrdí, ze cielom nového výrobného postupu bolo urobit výrobný systém ekologickým, ako bolo podrobne vysvetlené v prílohách B a C jeho ziadosti o pomoc z 26. marca 1997. Tieto dokumenty preukazujú technologický pokrok znázornený novým, plne automatickým výrobným postupom zváraného ocelového pletiva, ktorý má za následok znízenie hluku z továrne a odstránenie emisií prachu. Preto potvrdzujú význam takejto továrne z ekonomického a priemyselného hladiska, ktorý postacuje na oprávnenost rozhodnutia investovat. 154 Ferriere taktiez tvrdí, ze jeho predchádzajúca továren bola este plne uspokojujúco funkcná, ked sa ju rozhodol zamenit s cielom získat inovovanú techniku odstranujúcu negatívne vplyvy starého výrobného postupu na zivotné prostredie. V tomto ohlade dokumenty predlozené po prvýkrát s replikou, ktoré teda neboli oznámené Komisii v správnom konaní, nemôzu mat ziadny vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia (pozri rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 16). Tieto dokumenty naviac ukazujú, ze uz v rokoch 1993 - 1994 podnik plánoval získat inovovanú továren. Navyse, skutocnost, ktorú, zdá sa, Komisia akceptuje v bode 29 napadnutého rozhodnutia, ze nová valcovacia linka nespôsobuje zvýsenie výrobnej kapacity, nepreukazuje environmentálny úcel investície. 155 Zdá sa, ze Ferriere prevádzkoval zariadenie staré viac ako 25 rokov, ktoré sa rozhodol zamenit za nové zariadenie s technologicky inovovaným výrobným postupom, ktorého výkon na ochranu zivotného prostredia bol rovnaký ako výkon iného moderného zariadenia. Je preto jasné, ze investícia nasleduje po rozhodnutí podniku modernizovat svoje výrobné zariadenie a ze by bola aj tak v takej forme vykonaná. 156 Komisia preto neurobila chybu v posúdení, ked prijala názor, ze nebolo dokázané, ze investícia mala skutocne environmentálny úcel. Komisia bola oprávnená usúdit, ze prospech investície na ochranu zivotného prostredia bol sprievodným javom inovovanej továrne. Navyse, analýzy výhod investície z pohladu pracovných podmienok nie sú v rozpore s dôvodmi, ktoré zalobca uvádza, kedze podla bodu 6 pravidiel z roku 2001 cinnosti zamerané na bezpecnost a hygienu nie sú týmito ustanoveniami pokryté. 157 Po druhé okrem zistenia, ze zivotné prostredie nebolo úcelom investície, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze náklady investície urcené na ochranu zivotného prostredia nemohli byt oddelené od celkových nákladov operácie. Tento dôvod napadnutého rozhodnutia nie je nadbytocný, kedze ciel investície týkajúci sa zivotného prostredia mozno vyvodit z existencie vyssích nákladov projektu vybratého v porovnaní s odlisným, hypotetickým projektom, ponúkajúcim rovnaký ekonomický výkon za menej priaznivých podmienok týkajúcich sa zivotného prostredia (pozri bod 151 vyssie). 158 V tomto bode Ferriere uvádza, ze cast investície týkajúca sa zivotného prostredia zodpovedá casti celkových nákladov investície, ktorá bola uznaná autonómnou oblastou Friuli - Venezia Giulia ako oprávnená na pomoc, konkrétne 11 miliárd ITL (5,68 milióna eur). 159 Po písomnej výzve Súdu prvého stupna, uvedenej v bode 35 vyssie, ktorou vyzval na uvedenie dôkazov, na základe ktorých dodatocné náklady investície týkajúce sa ochrany zivotného prostredia môzu byt ohodnotené na 11 miliárd ITL z 20 miliárd ITL predstavujúcich celkové náklady investícii, Ferriere iba poukázal na ohodnotenie urobené oblastou. Na pojednávaní zalobca pripustil, ze bolo obtazné vykreslit rozdiel v prípade konania, ktoré samo osebe zlepsilo ochranu zivotného prostredia, a naznacil, ze oblast vylúcila vseobecné výdavky. 160 Listy od Ferriere oblasti z 26. mája a 26. júna 1998, predlozené v spise, ktoré predstavujú detailný rozpocet investície rozdelený na rôzne zlozky, neodpovedajú na otázku. Ziadne dalsie vysvetlenie, ktoré by pomohlo porozumiet metóde vedúcej k záveru, ze 11 miliárd ITL predstavuje náklady investície týkajúce sa zivotného prostredia, nebolo Súdu prvého stupna poskytnuté. Kým je mozné porozumiet obtaznosti pri oddelovaní nákladov v prípade, ako je tento, kde prospech pre zivotné prostredie je sprievodným javom výrobného postupu, zásady uvedené v pravidlách z roku 2001, ktoré sú v tomto ohlade obdobné ako pravidlá z roku 1994, vylucujú, aby celkové náklady investície mohli byt predmetom pomoci, a pozadujú, aby boli pri dosahovaní ciela ochranujúceho zivotné prostredie zistené dodatocné náklady. 161 Ani zalobca, ani Talianska republika vsak neposkytli v tomto bode vysvetlenie. Predovsetkým neurcili spôsob pouzitý autonómnou oblastou Friuli - Venezia Giulia na urcenie sumy investície oprávnenej na pomoc. 162 Následne Komisia mohla oprávnene rozhodnút v napadnutom rozhodnutí, ze nebolo mozné oddelit v investícii výdavky specificky urcené na ochranu zivotného prostredia. 163 Podla toho Komisia bola oprávnená rozhodnút, ze investícia Ferriere nebola oprávnená na pomoc v prospech ochrany zivotného prostredia. 164 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene vyhlásit pomoc za nezlucitelnú so spolocným trhom. Ferriere a Talianska republika nie sú preto oprávnení domáhat sa zrusenia napadnutého rozhodnutia. Zaloba na zrusenie tohto rozhodnutia musí byt preto zamietnutá. O návrhu na náhradu spôsobenej skody Tvrdenia úcastníkov konania 165 Ferriere tvrdí, ze mu bola následkom neoprávnenosti napadnutého rozhodnutia spôsobená skoda z titulu poskodenia slobody podnikania a vlastníckeho práva, v dôsledku zacatia formálneho konania, az do ukoncenia tohto konania. Kedze nemohol nakladat s pomocou, ktorú mu oblast bola pripravená poskytnút, musel si na financovanie investície pozicat a bol zbavený moznosti pouzit sumu na iné úcely. 166 Zalobca uplatnuje náhradu za obdobie, pocas ktorého nemohol s pomocou nakladat. Náhrada by sa mala rovnat sume umoznujúcej zaplatit príslusné úroky a náhradu za penazné znehodnotenie a mala by byt pocítaná od 26. apríla 1999, t. j. od konca dvojmesacnej lehoty nasledujúcej po dorucení oznámenia, 25. februára 1999, do dna, v ktorý Komisia mala uznat pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom. 167 Komisia tvrdí, ze nie sú splnené podmienky na uznanie zodpovednosti. Medzi základnými právami len tie, ktoré ochranujú právnu istotu a legitímnu dôveru, sú teoreticky spôsobilé, aby boli zahrnuté do kategórie pravidiel, ktorých porusenie môze urobit orgány zodpovedné. Navyse skutocná a jasná povaha porusenia v predmetnom spore v kazdom prípade chýba. Zalobca navyse nepreukázal údajný zásah do slobody podnikania a vlastníckeho práva. 168 Komisia dalej tvrdí, ze údajná skoda nie je ani urcitá, ani urcitelná, kedze podniky nemajú právo získat státnu pomoc, este menej v stanovený dátum. Dokonca aj pri predpoklade, ze pomoc by bola poskytnutá podla schválenej schémy, oneskorenie jej poskytnutia by nebolo pripísatelné Komisii, ale talianskym úradom, ktoré sa rozhodli oznámit pomoc a následne odsunút jej poskytnutie. Návrh na úroky z omeskania nie je, pokial sa týka odskodnenia, podlozený. Nakoniec co sa týka penazného znehodnotenia, existencia skoda nie je dokázaná. Posúdenie Súdom prvého stupna 169 Návrh Ferriere na odskodnenie predlozený podla clánku 235 ES a 288 ES chce preukázat existenciu mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva následkom skody údajne spôsobenej Ferriere v dôsledku neoprávneného rozhodnutia, ktoré sa napáda. 170 Podla ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva predpokladá, ze zalobca dokázal neoprávnenost konania, ktoré príslusnej institúcie vytýka, existenciu skody a existenciu prícinnej súvislosti medzi týmto konaním a vymáhanou skodou (rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb. s. 3057, bod 16, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. novembra 2002, Scan Office Design/Komisia, T-40/01, Zb. s. II-5043, bod 18). Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu a nie je nevyhnutné zvázit iné podmienky zodpovednosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C-146/91, Zb. s. I-4199, body 19 a 81, a rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T-170/00, Zb. s. II-515, bod 37). 171 Kedze prvá podmienka týkajúca sa mimozmluvnej zodpovednosti Spolocenstva v zmysle clánku 288 druhého odseku ES, týkajúca sa neoprávnenosti napadnutého opatrenia, nie je naplnená, zaloba na náhradu skody musí byt zamietnutá v celom rozsahu a nie je potrebné skúmat iné podmienky tejto zodpovednosti, najmä existenciu skody a existenciu prícinnej súvislosti medzi konaním Komisie a vymáhanou skodou. 172 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze návrh musí byt zamietnutý v celom rozsahu. O trovách 173 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 87 ods. 4 toho istého rokovacieho poriadku stanovuje, ze clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastník, znásajú svoje trovy konania. 174 Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu svojich trov konania a trov konania Komisie v zmysle jej návrhov. 175 V súlade s clánkom 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania Komisie. 3. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania. Legal Tiili Meij Vilaras Forwood Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2004. Tajomník Predseda komory H. Jung H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpx97gN/L98512-6721TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXpx97gN/L98512-6721TMP.html#Footref*