Vec T-168/01 GlaxoSmithKline Services Unlimited proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Velkoobchodná distribúcia liekov - Súbezné obchodovanie - Diferencované ceny - Clánok 81 ods. 1 ES - Dohoda - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Ciel - Relevantný trh - Následok - Clánok 81 ods. 3 ES - Prínos k podpore technického pokroku - Absencia vylúcenia hospodárskej sútaze - Dôkaz - Odôvodnenie - Subsidiarita" Rozsudok Súdu prvého stupna (stvrtá rozsírená komora) z 27. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Súdne preskúmanie (Clánok 253 ES) 2. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia - Odlísenie od spochybnenia dôvodnosti dôvodov (Clánky 230 ES a 253 ES) 3. Zaloba o neplatnost - Rozhodnutie Komisie prijaté na základe clánku 81 ods. 1 ES - Komplexné ekonomické posúdenie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 81 ods. 1 ES a clánok 230 ES) 4. Zaloba o neplatnost - Predmet - Rozhodnutie o uplatnení clánku 81 ES - Prípustné dôkazy (Clánky 81 ES a 230 ES) 5. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Vecná pôsobnost - Správanie ulozené státnymi opatreniami - Vylúcenie - Posúdenie in concreto priestoru, ktorý zostáva otvorený pre volnú hospodársku sútaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem - Zahrnutie iba dvojstranného alebo viacstranného správania - Existencia spolocnej vôle, co sa týka správania sa na trhu - Dostatocná podmienka (Clánok 81 ods. 1 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Povinnost Komisie predlozit dôkaz o porusení - Povinnost podniku, ktorý sa zúcastnil dohody, predlozit dôkaz o distancovaní sa, na ktorý sa zamýsla odvolat (Clánok 81 ods. 1 ES) 8. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Vecná pôsobnost - Oblast liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia - Zahrnutie napriek státnym zásahom v oblasti cien (Clánok 81 ods. 1 ES) 9. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia - Posúdenie v závislosti od hospodárskeho a právneho kontextu - Protisútazný ciel robiaci nepotrebným dôkaz o protisútazných následkoch [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánok 81 ods. 1 ES] 10. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Dohody smerujúce k obmedzeniu súbezného obchodovania - Kritériá posúdenia - Zohladnenie následkov pre konecného spotrebitela - Domnienka protisútazného ciela - Hranice - Oblast liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia - Vylúcenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 11. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia - Systém diferencovaných cien - Posúdenie - Potreba zohladnit rozdielnu právnu úpravu podla clenských státov - Prípad liekov preplácaných vnútrostátnymi systémami zdravotného poistenia [Clánok 81 ods. 1 písm. d) ES] 12. Právo Spolocenstva - Zásady - Zásada subsidiarity - Uplatnenie v oblasti hospodárskej sútaze - Poziadavka ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi (Clánok 5 druhý odsek ES a clánok 81 ods. 1 ES) 13. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky - Dôkazné bremeno - Rozsah - Preskúmanie Komisiou (Clánok 81 ods. 3 ES) 14. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky - Komplexné ekonomické posúdenie - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice (Clánok 81 ods. 3 ES) 15. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Výnimka - Podmienky - Zlepsenie výroby alebo distribúcie výrobkov alebo prínos k technickému alebo hospodárskemu pokroku - Citelné objektívne výhody, ktoré môzu vyrovnat nevýhody vyplývajúce pre hospodársku sútaz z dohody - Preskúmanie Komisiou (Clánok 81 ods. 3 ES) 16. Zaloba o neplatnost - Zaloba proti rozhodnutiu Komisie týkajúcemu sa ziadosti o negatívny atest alebo výnimku podla nariadenia c. 17 - Zrusujúci rozsudok - Úcinky (Clánok 233 prvý odsek ES; nariadenia Rady c. 17 a c. 1/2003) 1. Clánok 253 ES najmä stanovuje, ze rozhodnutia Komisie sú odôvodnené. Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatocne právne odôvodnené, musia z neho jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá ho prijala, umoznujúce dotknutým osobám spoznat jeho dôvody a príslusnému súdu vykonat preskúmanie dôvodnosti. Naopak nie je potrebné, aby sa odôvodnenie konkrétne zaoberalo vsetkými významnými skutkovými a právnymi okolnostami, pretoze otázka súladu s clánkom 253 ES je posudzovaná nielen s prihliadnutím na text aktu, ale tiez na jeho právny a skutkový kontext. Potreba odôvodnit svoje rozhodnutia teda neukladá Komisii ziadnu vseobecnú povinnost odkazovat vo svojich prijatých rozhodnutiach na osobitné rozhodnutie súdu. (pozri body 49 - 51) 2. Posúdenie existencie a rozsahu odôvodnenia rozhodnutia Komisie spadá do preskúmania podstatných formálnych nálezitostí, a teda formálnej zákonnosti tohto rozhodnutia. Je potrebné ho odlísit od posúdenia dôvodnosti dôvodov tohto rozhodnutia, ktoré spadá v tejto casti do preskúmania zákonnosti veci samej. (pozri bod 54) 3. Ked je podaná na súd Spolocenstva zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, tento súd vykonáva, v súlade s clánkom 230 ES, preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd vykonáva vseobecným spôsobom úplné preskúmanie posúdenia vykonaného Komisiou, v prípade komplexného hospodárskeho posúdenia sa vsak súd Spolocenstva obmedzuje na overenie absencie zneuzitia právomoci, respektovania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnú správnost skutocností a na absenciu zjavného nesprávneho posúdenia týchto skutocností. (pozri body 57, 145) 4. Preskúmanie súdu, na ktorý bol podaný návrh na zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81, sa vykonáva výlucne s ohladom na skutkové a právne okolnosti existujúce ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby bola dotknutá moznost úcastníkov konania pocas ich výkonu práva na obhajobu doplnit skutkové a právne okolnosti veci dôkazmi z neskorsieho obdobia, ale osobitne vytvorenými na napadnutie tohto rozhodnutia alebo na jeho obhajobu. (pozri body 58, 245) 5. Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje iba na protisútazné správania, ktoré podnik majú z vlastnej iniciatívy. Ak je pre rozhodnutie o uplatnení tohto ustanovenia potrebné najprv posúdit prípadný vplyv státnej právnej úpravy, treba urcit, ci táto právna úprava necháva moznost vylúcenia, obmedzenia alebo skreslenia hospodárskej sútaze autonómnemu správaniu podnikov. Ak sa pre potreby tohto posúdenia javí, ze dotknutá právna úprava ukladá podnikom protisútazné správanie, alebo úplne vylucuje moznost protisútazného správania z ich strany, potom je clánok 81 ods. 1 ES neuplatnitelný. Ak sa naopak zdá, ze táto právna úprava necháva moznost vylúcenia, obmedzenia alebo skreslenia hospodárskej sútaze autonómnemu správaniu podnikov, potom je clánok 81 ods. 1 ES uplatnitelný. Súd Spolocenstva uplatnoval restriktívne moznost vylúcit správanie z pôsobnosti tohto ustanovenia z dôvodu, ze je vyvolané státnou právnou úpravou. (pozri body 66 - 70) 6. Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje iba na správanie podnikov dvojstrannej alebo viacstrannej povahy, ktoré môze vytvorit dohody, zosúladené postupy alebo rozhodnutia zdruzení. Na vznik dohody postacuje, aby najmenej dva podniky prejavili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom. Ak je následne nevyhnutné, aby rozhodnutia, pri ktorých Komisia uplatnuje clánok 81 ods. 1 ES, preukazovali existenciu spolocnej vôle správat sa na trhu urcitým spôsobom, nie je naopak vyzadované, aby dokazovali spolocnú vôlu sledovat protisútazný ciel. (pozri body 75 - 77) 7. Je na Komisii, aby predlozila dôkaz o protiprávnom konaní, ktoré konstatuje, a predlozila vo svojich rozhodnutiach o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze presné a súhlasné dôkazy spôsobilé presvedcivo preukázat existenciu skutocností, ktoré tvoria tieto protiprávne konania. Tieto skutocnosti môzu tvorit priame dôkazy, napríklad ak majú písomnú formu, alebo, ak nie sú priame dôkazy, môzu ich tvorit nepriame dôkazy vyplývajúce napríklad zo správania. Kedze Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, je na podniku, ktorý sa tejto dohody zúcastnil a ktorý spochybnuje, ze sa dopustil protiprávneho konania, aby predlozil zo svojej strany dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, dôkaz, ktorý musí preukázat jasnú vôlu, o ktorej mali vedomost aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody. (pozri body 82, 83, 86) 8. Oblast liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia je v mnohých clenských státoch typická existenciou právnej úpravy, ktorá prevysuje jednoduchú reguláciu hospodárskej cinnosti, najmä pokial ide o oblast cien. Koexistencia týchto rôznych státnych právnych úprav môze skreslit hospodársku sútaz. Okrem toho môze v tomto bode viest k urcitému uzatváraniu vnútrostátnych trhov. Clánok 81 ods. 1 ES sa vsak neuplatní, iba ak je oblast, na ktorú sa dohoda vztahuje, podriadená právnej úprave vylucujúcej moznost, aby bola hospodárska sútaz touto dohodou vylúcená, skreslená alebo obmedzená. V dotknutej oblasti vsak existuje hospodárska sútaz medzi výrobcami liekov, ktorá sa zakladá hlavne na iných hodnotách, ako je cena, najmä na inováciách. Okrem toho môze existovat hospodárska sútaz medzi výrobcom a jeho predajcami, alebo medzi súbeznými obchodujúcimi a vnútrostátnymi predajcami, ktorá sa týka práve znacných rozdielov v cene, ku ktorým prispievajú dotknuté státne právne úpravy, a ktorá, kedze lieky sú ochranované patentom udelujúcim docasný monopol jeho majitelovi, je az do uplynutia tohto patentu jedinou formou moznej cenovej hospodárskej sútaze medzi nimi. (pozri body 104 - 107) 9. Hospodárskou sútazou upravenou clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 81 ods. 1 ES sa rozumie úcinná hospodárska sútaz, to znamená stupen hospodárskej sútaze potrebný na to, aby boli dosiahnuté ciele Zmluvy. Jej intenzita sa môze menit podla povahy dotknutého výrobku a struktúry dotknutého trhu. Okrem toho jej hodnoty môzu mat rôzny význam, kedze hospodárska sútaz v rámci cien netvorí jedinú úcinnú formu hospodárskej sútaze, ani formu, ktorej treba za kazdých okolností prisúdit úplnú prioritu. Následkom toho posúdenie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES musí vychádzat zo skutocného rámca, a teda právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa prejaví dohoda, ktorej sa toto obmedzenie prisudzuje. Takáto povinnost sa vztahuje na posúdenie tak ciela, ako aj následku dohody. Ak teda posúdenie ustanovení dohody, vykonané v ich právnom a hospodárskom kontexte, preukáze samo osebe existenciu narusenia hospodárskej sútaze, môze sa predpokladat, ze táto dohoda má za ciel vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, takze nie je potrebné preskúmat jej následok. Naopak, ak nejde o taký prípad, je potrebné preskúmat následok tejto dohody a dostatocne právne preukázat, ze skutocne alebo potenciálne vylucuje, obmedzuje alebo skresluje hospodársku sútaz. (pozri body 109 - 112) 10. Dohody smerujúce v konecnom dôsledku k zákazu súbezného obchodovania sa v zásade majú povazovat za dohody majúce za ciel vylúcit hospodársku sútaz, zatial co dohody zretelne majúce za ciel nepriaznivo ovplyvnit súbezné obchodovanie majú byt v zásade povazované za dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz. Samotná skutocnost, ze dohoda smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze, vsak nie je dostatocná na to, aby bolo vyvodené porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Cielom tohto ustanovenia je totiz zabránit, aby podniky tým, ze medzi sebou alebo s tretími osobami obmedzia hospodársku sútaz, znizovali prospech konecných spotrebitelov dotknutých výrobkov. V dôsledku toho uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES nemôze závisiet iba od skutocnosti, ze dohoda má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie alebo rozdelovat spolocný trh, co sú znaky umoznujúce vyvodit záver, ze táto dohoda má vplyv na obchod, ale vyzaduje okrem toho analýzu smerujúcu k zisteniu, ci cielom alebo následkom dohody je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na relevantnom trhu na ujmu konecného spotrebitela. Táto analýza, ktorá môze byt skrátená, pokial ustanovenia dohody ukazujú samy osebe existenciu narusenia hospodárskej sútaze, musí byt naopak doplnená, ak o takýto prípad nejde, v tom, co si vyzadujú okolnosti v prejednávanej veci. Hoci je známe, ze súbeznému obchodovaniu je poskytnutá urcitá ochrana, nejde o súbezné obchodovanie ako také, ale o súbezné obchodovanie podporujúce na jednej strane rozvoj obchodu a na druhej strane posilnenie hospodárskej sútaze, to znamená, z tohto druhého aspektu, o súbezné obchodovanie, ktoré priznáva konecným spotrebitelom výhody úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien. Ide o dopady, ktoré toto obmedzenie súbezného obchodovania má alebo môze mat na jeden alebo viac parametrov hospodárskej sútaze, akými sú napríklad mnozstvo, v akom je výrobok predmetom zásobovania, alebo cena, za akú sa predáva, ktoré dokazujú takéto obmedzenie hospodárskej sútaze. Preto ak je známe, ze dohoda majúca za ciel obmedzit súbezné obchodovanie sa má v zásade povazovat za dohodu majúcu za ciel obmedzit hospodársku sútaz, je to tak iba v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov týchto výhod. Nemôze sa teda predpokladat, ze dohody smerujúce k zabráneniu súbezných dovozov liekov majú za následok zbavit konecného spotrebitela týchto výhod spojených s týmito dovozmi. Ceny, za ktoré sa lieky predávajú v maloobchode, totiz podliehajú kontrole clenských státov, ktoré ich priamo alebo nepriamo stanovujú na úrovni, ktorú povazujú za primeranú, a vznikajú v rôznych clenských státoch na rôznych strukturálnych úrovniach tak, ze nie je mozné predpokladat, ze súbezné obchodovanie má vplyv na ceny predaja jednotlivých liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia a zarucujú konecnému spotrebitelovi citelnú výhodu podobnú tej, ktorá vyplýva z volného pôsobenia ponuky a dopytu. (pozri body 115 - 122, 133, 134, 140) 11. Ak je nesporné, ze pokial ide o predmetný výrobok, v danom prípade liekov prijatých na preplatenie vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, kazdý z clenských státov predstavuje samostatný trh vzhladom na rozdielnost právnych úprav týkajúcich sa cien a preplácania dotknutých liekov, skutocnost uplatnovania rozdielnych cien v závislosti od clenského státu, do ktorého sú lieky urcené na dalsí predaj a na preplatenie, nepostacuje na oznacenie diskriminácie v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. d) ES. (pozri body 178, 179) 12. V rámci clánku 81 ods. 1 ES je zásada subsidiarity konkretizovaná obmedzením zákazu, ktorý je v nom stanovený na dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Preto ak mozno na základe vsetkých objektívnych právnych alebo skutkových okolnosti dospiet s dostatocným stupnom pravdepodobnosti k záveru, ze takéto konania môzu priamo alebo nepriamo reálne alebo potenciálne ovplyvnit obchodný tok medzi clenskými státmi, musí sa toto konanie povazovat za spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, z coho vyplýva, ze je vhodné, aby Spolocenstvo zasiahlo z dôvodu rozsahu a úcinkov svojej cinnosti. Ak má táto cinnost formu rozhodnutia Komisie, je toto rozhodnutie v súlade so zásadou subsidiarity, ak právne dostatocne stanovuje, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt ovplyvnený dohodou medzi podnikmi, rozhodnutiami zdruzení podnikatelov a zosúladenými postupmi, ktorých zákonnost skúma. (pozri body 201, 202) 13. Akákolvek dohoda, ktorá obmedzuje hospodársku sútaz ci uz svojimi úcinkami alebo svojím predmetom, môze byt v zásade predmetom výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. Uplatnenie tohto ustanovenia podlieha niekolkým podmienkam, ktorých splnenie je aj nevyhnutné, aj postacujúce. Po prvé je potrebné, aby predmetná dohoda prispela k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre spotrebitelov, po tretie, aby neukladala príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po stvrté, aby neumoznovala týmto podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. Z toho vyplýva, ze hospodársky subjekt, ktorý sa dovoláva clánku 81 ods. 3 ES musí preukázat, ze tieto podmienky sú splnené, a to prostredníctvom presvedcivých tvrdení a dôkazov. Co sa týka Komisie, jej úlohou je dostatocne preskúmat tieto tvrdenia a dôkazy, teda urcit, ci dokazujú splnenie podmienok clánku 81 ods. 3 ES. V urcitých prípadoch môze povaha týchto tvrdení a dôkazov vyzadovat predlozenie vysvetlení alebo odôvodnení, a ak nie, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno, ktoré má osoba dovolávajúca sa clánku 81 ods. 3 ES, bolo unesené. Komisia musí v podobnom prípade takéto tvrdenia alebo dôkazy vyvrátit. (pozri body 233 - 236) 14. Ak je súd Spolocenstva, na ktorý bol podaný návrh na zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 3 ES, konfrontovaný s komplexným hospodárskym posúdením, vykonáva len obmedzené preskúmanie, pokial ide o vec samu, overenie vecnej správnosti skutocností, absenciu zjavného nesprávneho posúdenia skutocností a presnosti právneho posúdenia, ktoré z nich vyplýva. Súdu Spolocenstva prinálezí preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a zrozumitelnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré z nich boli vyvodené. Naopak mu neprinálezí svojím hospodárskym posúdením nahrádzat posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnost má preskúmat. Komisia má priestor na volnú úvahu, ktorý podlieha len obmedzenému súdnemu preskúmaniu, spocívajúcemu, pokial bolo preukázané, ze bolo splnené jedno z kritérií, v súvislosti s ktorými umoznuje clánok 81 ods. 3 ES uvazovat o výnimke, v uvázení výhod ocakávaných od uskutocnenia zmluvy a nevýhod, ktoré z nej pre konecných spotrebitelov budú vyplývat z dôvodu jej dopadu na hospodársku sútaz, co je úvaha, ktorá má formu porovnania, berúc do úvahy vseobecný záujem posúdený na úrovni Spolocenstva. (pozri body 241 - 244) 15. Aby bola dohoda predmetom výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES, musí prispievat k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. Tento prínos nespocíva vo vsetkých výhodách, ktoré podnik zúcastnujúci sa na dohode získa v súvislosti so svojou cinnostou, ale v citelných objektívnych výhodách, ktoré môzu vyrovnat nevýhody, vyplývajúce z dohody pre hospodársku sútaz. V prvom rade teda prinálezí Komisii, aby preskúmala, ci skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré jej boli predlozené, presvedcivo dokazujú, ze dotknutá dohoda musí umoznit získanie citelných objektívnych výhod, za predpokladu, ze tieto výhody sa môzu prejavit nielen na relevantnom trhu, ale tiez na iných trhoch, a nevyzaduje sa, aby priamo vyplývali z dohody. Tento krok môze znamenat prognostickú analýzu a v tom prípade je potrebné preskúmat, ci sa po zohladnení predlozených skutkových tvrdení a dôkazov zdá pravdepodobnejsie to, ze dotknutá dohoda umozní získat citelné objektívne výhody, alebo to, ze sa tak nestane. Podla okolností prinálezí v druhom rade Komisii, aby posúdila, ci citelné objektívne výhody môzu vyrovnat nevýhody pre hospodársku sútaz, zistené v rámci preskúmania uskutocneného s ohladom na clánok 81 ods. 1 ES. Nakoniec, ak má Komisia urcit, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES v právnom a hospodárskom kontexte, ako je ten, ktorý je typický pre farmaceutický sektor, kde je hospodárska sútaz skreslená státnymi zásahmi, prinálezí jej preskúmat s osobitnou pozornostou tvrdenia a dôkazy, ktoré jej predlozí hospodársky subjekt dovolávajúci sa tohto ustanovenia. (pozri body 247 - 250, 276, 280, 298, 301) 16. V súlade s clánkom 233 prvým odsekom ES je Komisia povinná urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora zrusujúcemu rozhodnutie týkajúce sa ziadosti o výnimku podla nariadenia c. 17. S týmto cielom, aj ked postup oznámenia stanovený nariadením c. 17 viac na základe nariadenia Rady c. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy uz neexistuje, prinálezí Komisii rozhodnút o ziadosti o výnimku podanej k dátumu tejto ziadosti v rozsahu, v akom jej bude aj nadalej predlozená. (pozri body 319, 320) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) z 27. septembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Velkoobchodná distribúcia liekov - Súbezné obchodovanie - Diferencované ceny - Clánok 81 ods. 1 ES - Dohoda - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Ciel - Relevantný trh - Následok - Clánok 81 ods. 3 ES - Prínos k podpore technického pokroku - Absencia vylúcenia hospodárskej sútaze - Dôkaz - Odôvodnenie - Subsidiarita" Vo veci T-168/01, GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc, so sídlom v Brentforde, Middlesex (Spojené královstvo), v zastúpení: I. Forrester, QC, F. Depoortere, T. Louko, S. Martínez Lage, A. Schulz a I. Vandenborre, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne P. Oliver, neskôr É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: pôvodne U. Zinsmeister a M. Lienemeyer, neskôr A. Martin-Ehlers, napokon M. Hartmann-Rüppel, advokáti, a Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, so sídlom v Mülheim an der Ruhr (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Epping a W. Rehmann, neskôr W. Rehmann, advokáti, a Spain Pharma, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: P. Muńoz Carpena, B. Ortúzar Somoza a R. Gutiérrez Sánchez, advokáti, a Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne M. Araujo Boyd a R. Sanz, neskôr M. Araujo Boyd a J. L. Buendia Sierra, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/791/ES z 8. mája 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy o ES [Veci IV/36.957/F3 Glaxo Wellcome (oznámenie), IV/36.997/F3 Aseprofar a Fedifar (staznost), IV/37.121/F3 Spain Pharma (staznost), IV/37.138/F3 BAI (staznost) a IV/37.380/F3 EAEPC (staznost)] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 302, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Lindh, I. Wiszniewska-Bial/ecka, V. Vadapalas a E. Moavero Milanesi, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júna 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec a skutkový stav sporu Právo Spolocenstva 1 Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES stanovuje, ze cinnosti Spolocenstva zahrnajú systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz. 2 Clánok 81 ods. 1 ES najmä stanovuje, ze zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom vsetky dohody medzi podnikmi, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 3 Clánok 81 ods. 3 ES stanovuje, ze ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES sa neuplatnia najmä na dohody medzi podnikmi, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré neukladajú príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov, a neumoznujú týmto podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 4 Rada na základe clánku 100 a Zmluvy o ES (zmenený, teraz clánok 95 ES) prijala 21. decembra 1988 smernicu 89/105/ES o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaradovanie do vnútrostátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 8; Mim. vyd. 05/001, s. 345). Táto smernica má za ciel získat vseobecný prehlad o opatreniach urcovania a priamej a nepriamej kontroly cien liekov prijatých clenskými státmi na kontrolovanie výdavkov na verejné zdravie, ktoré súvisia s takýmito liekmi, a znízit rozdiely medzi takými opatreniami, ktoré môzu brzdit alebo deformovat obchodovanie s liekmi vnútri Spolocenstva, a tak priamo ovplyvnovat fungovanie spolocného trhu s liekmi. Na tento úcel táto smernica ako prvé stanovila súbor poziadaviek, úcelom ktorých je zabezpecit, aby si vsetci dotknutí mohli overit, ci vnútrostátne opatrenia nepredstavujú mnozstevné obmedzenie dovozu alebo vývozu, alebo opatrenia, majúce na dovoz alebo vývoz rovnocenný úcinok. Tieto poziadavky vsak nemajú vplyv ani na politiku clenských státov, ani na vnútrostátnu politiku v oblasti stanovovania cien a urcovania systémov sociálneho zabezpecenia, okrem prípadov, kde to je potrebné na dosiahnutie transparentnosti. Lehota stanovená clenským státom na dosiahnutie súladu s touto smernicou uplynula 31. decembra 1989. Spanielske právo 5 Spanielske královstvo 20. decembra 1990 prijalo Ley 25/1990 del Medicamento (zákon o liekoch c. 25/1990, BOE c. 306 z 22. decembra 1990, s. 2643, dalej len "zákon c. 25/1990"). Tento zákon bol zmenený a doplnený najmä prostredníctvom Ley 66/1997 z 30. decembra 1997 (BOE c. 313 z 31. decembra 1997, s. 38517) a pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia v tejto veci, prostredníctvom Ley 55/1999 z 30. decembra 1999 (BOE c. 312 z 30. decembra 1997, s. 46095). 6 Spanielske královstvo 23. februára 1990 prijalo Real Decreto 271/1990 de reorganización de la intervención de los precios de las especialidades farmacéuticas de uso humano (královský dekrét c. 271/1990 o reorganizácii cenovej regulácie hromadne vyrábaných liekov urcených na ludskú spotrebu, BOE c. 53 z 2. marca 1990, s. 6086, dalej len "dekrét c. 271/1990"). Úcelom tohto dekrétu je najmä zabezpecit, aby Spanielske královstvo bolo v súlade so smernicou 89/105/EHS. 7 Ustanovenia hlavy VIII zákona c. 25/1990 a dekrétu c. 271/1990 osobitne upravujú systém regulácie maximálnych velkoobchodných cien liekov preplácaných prostredníctvom spanielskeho systému zdravotného poistenia spanielskym ministerstvom zdravotníctva a spotreby a Comisión interministerial de precios de los medicamentos (medzirezortná komisia pre ceny liekov), ktorá je jeho súcastou (dalej len "spanielska administratíva"). Okolnosti predchádzajúce sporu 8 Zalobkyna, GlaxoSmithKline Services Unlimited, predtým Glaxo Wellcome plc (dalej len "GSK"), je spolocnost zalozená podla práva Spojeného královstva so sídlom v Brentforde (Spojené královstvo). Skupina GlaxoSmithKline, do ktorej zalobkyna patrí, je jedným z hlavných svetových výrobcov farmaceutických výrobkov. Táto skupina vznikla zlúcením Glaxo Wellcome plc a Smithkline Beecham plc, o ktorom sa Komisia v rozhodnutí z 8. mája 2000 (vec N IV/M.1846 - Glaxo Wellcome/Smithkline Beecham) vyjadrila, ze voci nemu nemá námietky. 9 Glaxo Wellcome, SA (dalej len "GW"), spolocnost zalozená podla spanielskeho práva so sídlom v Madride (Spanielsko), je jednou zo spanielskych dcérskych spolocností skupiny GlaxoSmithKline. Jednou z jej hlavných cinností, priamo alebo prostredníctvom jej dcérskych spolocností, je rozvoj, výroba a uvádzanie liekov na spanielsky trh. 10 Listom zo 6. marca 1998 GW predlozil Komisii dokument nazvaný "Vseobecné podmienky predaja farmaceutických výrobkov [GW] a jej dcérskych spolocností autorizovaným velkoobchodníkom" (dalej len "vseobecné podmienky predaja"), s cielom získat negatívny atest alebo výnimku podla nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Listom z 28. júla 1998 spolocnost GSK Komisii adresovala doplnujúce oznámenie. 11 Vseobecné podmienky predaja sa uplatnujú na 82 liekov urcených na predaj spanielskym velkoobchodníkom, s ktorými GW nadviazala obchodné vztahy mimo distribucnej siete. Títo velkoobchodníci môzu tieto lieky predat dalej spanielskym nemocniciam alebo spanielskym lekárnam, ktoré ich na základe lekárskeho predpisu vydávajú pacientom. Môzu ich vsak predat dalej do iných clenských státov, prostredníctvom súbezného obchodovania, ku ktorému sa uchylujú z dôvodu existencie rozdielnych cien. Medzi 82 liekmi, na ktoré sa vztahujú vseobecné podmienky predaja, sa nachádza 8 liekov, o ktorých sa GSK vyjadruje ako o mimoriadne vhodných na súbezné obchodovanie, najmä medzi Spanielskom a Spojeným královstvom. Ide o tieto lieky: - antialergikum, nazvané Beconase, - pät antiastmatík, nazvaných Becloforte, Becotide, Flixotide, Serevent a Ventolín, - antiepileptikum, nazvané Lamictal, - antimigrenikum, nazvané Imigran. 12 Pre vsetkých 82 liekov stanovuje clánok 4 vseobecných podmienok predaja dve rôzne ceny (dalej len "cena 4 A" a "cena 4 B"). Tento clánok znie takto: "A) V súlade s ustanoveniami clánku 100 ods. 1 prvého pododseku a clánku 100 ods. 2 [zákona c. 25/1990] nemôze cena farmaceutických výrobkov [GW] a jej dcérskych spolocností v ziadnom prípade prekrocit maximálnu výrobnú cenu stanovenú príslusnými spanielskymi orgánmi v oblasti zdravia, ak sú splnené tieto dve zákonné podmienky upravujúce uplatnovanie uvedených ustanovení: - vyssie uvedené farmaceutické výrobky sú financované z fondov spanielskeho sociálneho zabezpecenia alebo zo spanielskych verejných fondov, - kúpené farmaceutické výrobky sú následne uvádzané na vnútrostátny trh, t. j. prostredníctvom spanielskych lekární alebo nemocníc. B) Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená (to znamená, ze v kazdom prípade, ked spanielska právna úprava povoluje laboratóriám volne urcit cenu ich farmaceutických výrobkov) [GW] a jej dcérske spolocnosti urcia cenu svojich farmaceutických výrobkov podla skutocných, objektívnych a nediskriminacných hospodárskych kritérií a nezávisle od miesta urcenia daného výrobku urceného kupujúcim. [GW] a jej dcérske spolocnosti na svoje farmaceutické výrobky uplatnujú osobitne cenu, ktorá bola na základe ich interného hospodárskeho prieskumu na zaciatku navrhovaná príslusným spanielskym orgánom v oblasti zdravia a objektívne aktualizovaná v závislosti od rastu zivotných nákladov v súlade s ustanoveniami clánku 100 ods. 1 prvého pododseku a clánku 100 ods. 2 [zákona c. 25/1990] a s inými skorsími spanielskymi zákonmi týkajúcimi sa stanovovania cien liekov." 13 Listami zo 6. marca 1998 poslal GW vseobecné podmienky predaja 89 velkoobchodníkom so sídlom v Spanielsku. Tieto listy obsahovali predovsetkým túto poznámku: "Dôlezité: Ziadame, aby ste Vás súhlas s prilozeným dokumentom prejavili spätným odoslaním jeho podpísanej kópie do 13. marca 1998." 14 Urobilo to 75 velkoobchodníkov, predstavujúcich viac ako 90 % celkového predaja GW v Spanielsku v roku 1998. 15 Vseobecné podmienky predaja vstúpili do platnosti 9. marca 1998. 16 Ich zákonnost bola následne napadnutá pred spanielskym orgánom hospodárskej sútaze a spanielskymi súdnymi orgánmi dvoma spanielskymi profesijnými zdruzeniami, Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar) a Asociación de empresarios de cooperativas farmacéuticas, ako aj spanielskym velkoobchodníkom Spain Pharma, SA. 17 Okrem toho boli Komisii predlozené staznosti zdruzenia Aseprofar, podporovaného dalsím spanielskym profesijným zdruzením, Federación nacional de asociaciones de mayoristas distribuidores de espacialidades farmacéuticas y productos parafarmacéuticos (Fedifar), spolocnosti Spain Pharma a dvoch dalsích európskych profesijných zdruzení, Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV (dalej len "BAI") a European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC), podla ktorých vseobecné podmienky predaja porusujú clánok 81 ods. 1 ES. 18 Komisia prijala 8. mája 2001 rozhodnutie 2001/791/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy o ES [Veci IV/36.957/F3 Glaxo Wellcome (oznámenie), IV/36.997/F3, Aseprofar a Fedifar (staznost), IV/37.121/F3, Spain Pharma (staznost), IV/37.138/F3, BAI (staznost) a IV/37.380/F3, EAEPC (staznost)] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 302, s. 1, dalej len "rozhodnutie"). 19 Clánok 1 rozhodnutia stanovuje, ze spolocnost GW "porusila clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze uzatvorila so spanielskymi velkoobchodníkmi dohodu, v ktorej sa rozlisuje medzi cenami fakturovanými velkoobchodníkom, ktoré sa uplatnujú na dalsí predaj preplácaných liekov lekárnam alebo nemocniciam na vnútrostátnom území, a vyssími cenami fakturovanými v prípade vývozu liekov do akéhokolvek iného clenského státu" [neoficiálny preklad]. 20 Clánok 2 rozhodnutia stanovuje, ze ziadost o výnimku z tejto dohody sa zakazuje. 21 Clánky 3 a 4 rozhodnutia ukladajú GW okamzite ukoncit porusovanie uvedené v clánku 1, ak este nebolo ukoncené, a informovat Komisiu o opatreniach prijatých v tejto súvislosti. Konanie 22 GSK návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. júla 2001 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 23 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 8., 12. a 16. novembra 2001 EAEPC, BAI, Spain Pharma a Aseprofar podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie podla clánku 40 druhého pododseku Statútu Súdneho dvora a clánku 115 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 24 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 28. novembra 2001, 14. decembra 2001 a 21. marca 2002 GSK podala ziadost, aby niektoré tajné alebo dôverné písomnosti a informácie boli vylúcené z vyjadrení úcastníkov konania predkladaných vedlajsím úcastníkom konania podla clánku 116 ods. 2 rokovacieho poriadku. 25 Uznesením z 27. novembra 2002 predseda prvej komory vyhovel návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a rozhodol, ze o dôvodnosti ziadostí o dôverné zaobchádzanie sa rozhodne v konaní vo veci samej. 26 Uznesením z 5. augusta 2003 predseda prvej komory vyhovel casti ziadostí o dôverné zaobchádzanie a v zostávajúcej casti ziadosti zamietol. 27 Kedze bol sudca spravodajca z dôvodu zmeny zlozenia komôr Súdu prvého stupna od 1. októbra 2003 pridelený k stvrtej komore, bola táto vec tejto komore pridelená. 28 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 25. marca 2004 GSK podala ziadost, aby niektoré tajné alebo dôverné informácie boli vylúcené z pripomienok na vyjadrenia predkladaných vedlajsím úcastníkom konania. Tejto ziadosti bolo vyhovené. 29 Listom zo 16. apríla 2004 Súd prvého stupna vyzval GSK a Komisiu, aby predlozili dokumenty a zodpovedali písomnú otázku podla clánkov 49 a 64 rokovacieho poriadku. GSK a Komisia týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhoveli v lehote stanovenej na tento úcel. 30 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. mája 2004 Spain Pharma podala ziadost o povolenie pouzit spanielsky jazyk pocas ústnej casti konania podla clánku 35 ods. 2 rokovacieho poriadku. Po vypocutí úcastníkov konania bolo tejto ziadosti vyhovené. 31 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 27. mája a 22. júna 2004 GSK podala ziadost, aby niektoré tajné alebo dôverné informácie boli vylúcené z jej odpovedí a z odpovedí Komisie na výzvu Súdu prvého stupna zo 16. apríla 2004, predkladaných vedlajsím úcastníkom konania. Tejto ziadosti bolo vyhovené. 32 Dna 7. marca 2006 Súd prvého stupna na základe clánku 14 rokovacieho poriadku a na návrh stvrtej komory, po vypocutí úcastníkov konania, rozhodol postúpit vec rozsírenej stvrtej komore. 33 Dna 15. marca 2006 Súd prvého stupna (stvrtá komora) otvoril ústnu cast konania na základe správy sudcu spravodajcu. 34 Listami zo 7. a 20. marca 2006 Súd prvého stupna vyzval GSK, Komisiu a vedlajsích úcastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky a predlozili dokument podla clánkov 49 a 64 rokovacieho poriadku. GSK, Komisia a vedlajsí úcastníci konania týmto opatreniam na zabezpecenie priebehu konania vyhoveli v lehote stanovenej na tento úcel, s výnimkou otázky, na ktorú GSK odpovedala podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. júna 2006. Kedze ziadny úcastník konania nepodal námietku po výzve vyjadrit sa k tomuto bodu na pojednávaní, toto podanie bolo vlozené do spisu. 35 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 28. apríla 2006 GSK podala ziadost, aby niektoré tajné alebo dôverné informácie boli vylúcené z jej odpovedí na výzvy Súdu prvého stupna zo 7. a 20. marca 2006 predkladaných vedlajsím úcastníkom konania. Tejto ziadosti bolo vyhovené. 36 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 16. mája 2006 Aseprofar podal ziadost o povolenie pouzitia spanielskeho jazyka pocas ústnej casti konania podla clánku 35 ods. 2 rokovacieho poriadku. Po vypocutí úcastníkov konania bolo tejto ziadosti vyhovené. 37 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 7. júna 2006. Návrhy úcastníkov konania 38 GSK navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal GSK na náhradu trov konania. 40 Aseprofar navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal GSK na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli Aseprofar. 41 BAI navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal GSK na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli BAI. 42 EAEPC navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal GSK na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli EAEPC. 43 Spain Pharma navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zalobu zamietol, - zaviazal GSK na náhradu trov konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli Spain Pharma. Právny stav 44 Na podporu svojich návrhov GSK predkladá v podstate sest zalobných dôvodov, ktoré môzu byt preskupené podla toho, ci smerujú k úplnému zruseniu rozhodnutia, alebo len jeho casti. 45 Na podporu svojich hlavných návrhov smerujúcich k zruseniu clánku 1 rozhodnutia, ktorý stanovuje existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES, GSK postupne predkladá 3 zalobné dôvody: - nedostatocnost odôvodnenia, - porusenie clánku 81 ods. 1 ES, - zneuzitie právomoci, nedodrzanie zásady subsidiarity a porusenie clánku 43 ES. 46 Na podporu svojich subsidiárnych návrhov smerujúcich k zruseniu clánku 2 rozhodnutia, ktorý zamieta ziadost o výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES, GSK postupne predkladá 3 zalobné dôvody: - nedostatocnost odôvodnenia, - porusenie clánku 81 ods. 3 ES, - nedodrzanie zásady proporcionality. I - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu clánku 1 rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 47 GSK v podstate tvrdí, ze tým, ze rozhodnutie neodkázalo na rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia (T-41/96, Zb. s. II-3383), nie je dostatocne odôvodnené. 48 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania napáda dôvodnost tohto zalobného dôvodu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 49 Clánok 253 ES najmä stanovuje, ze rozhodnutia Komisie sú odôvodnené. 50 Aby bolo rozhodnutie Komisie dostatocne právne odôvodnené, musia z neho jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá ho prijala, umoznujúce dotknutým osobám spoznat jeho dôvody a príslusnému súdu vykonat preskúmanie dôvodnosti. Naopak nie je potrebné, aby sa odôvodnenie konkrétne zaoberalo vsetkými významnými skutkovými a právnymi okolnostami, pretoze otázka súladu s clánkom 253 ES je posudzovaná nielen s prihliadnutím na text aktu, ale tiez na jeho právny a skutkový kontext (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1957, Geitling/Vysoký úrad, 2/56, Zb. s. 9, 37, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione Autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 73). 51 Potreba odôvodnit svoje rozhodnutia teda neukladá Komisii ziadnu vseobecnú povinnost odkazovat vo svojich prijatých rozhodnutiach na osobitné rozhodnutie súdu. 52 V tejto veci pritom GSK svoje tvrdenie o nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia zakladá na skutocnosti, ze neodkázalo na rozhodnutie súdu. 53 Z tohto dôvodu sa zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení na základe toho, ze rozhodnutie neodkázalo na rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, musí zamietnut. 54 Pokial GSK svojím zalobným dôvodom v skutocnosti smeruje k napadnutiu obsahu rozhodnutia, je potrebné zdôraznit, ze posúdenie existencie a rozsahu odôvodnenia rozhodnutia Komisie spadá do preskúmania podstatných formálnych nálezitostí, a teda formálnej zákonnosti tohto rozhodnutia. Je potrebné ho odlísit od posúdenia dôvodnosti dôvodov tohto rozhodnutia, ktoré spadá v tejto casti do preskúmania zákonnosti veci samej (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. januára 2005, Confédération nationale du Crédit mutuel/Komisia, T-93/02, Zb. s. II-93/02, bod 67). Za týchto okolností sa zalobný dôvod spája so zalobným dôvodom zalozeným na porusení clánku 81 ods. 1 ES skúmanom nizsie. B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES 1. Úvodné poznámky 55 Uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES je podmienené splnením rôznych podmienok (rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1966, Société technique miničre, 56/65, Zb. s. 337, 356 az 360, a rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 174), ktorých existencia musí byt dokázaná osobou, ktorá na toto ustanovenie poukazuje (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P aC-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 78). Je teda potrebné dokázat po prvé, ci existuje dohoda medzi podnikmi, zosúladený postup alebo rozhodnutie zdruzení podnikatelov; po druhé, ci takáto dohoda, postup alebo rozhodnutie majú za ciel alebo následok citelné obmedzenie hospodárskej sútaze; a po tretie, ci môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pricom táto tretia poziadavka má za ciel iba urcit pôsobnost práva Spolocenstva (rozsudok Société technique miničre, uz citovaný, s. 359; rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 176; rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 174). 56 V prejednávanej veci GSK zdôraznuje, ze Komisia uplatnila clánok 81 ods. 1 ES na správanie, ktoré nebolo dohodou v zmysle tohto ustanovenia, t. j. obmedzujúcou dohodou, a je vhodné pripomenút, ze otázka existencie dohody medzi podnikmi a existencie dohody obmedzujúcej povahy sú dve rozdielne veci a musia sa posudzovat oddelene (pozri v tomto zmysle rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 358 a 359). 57 V tejto súvislosti súd, na ktorý bol podaný návrh na zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, vykonáva vseobecným spôsobom úplné preskúmanie posúdenia vykonaného Komisiou (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 62), v prípade komplexného hospodárskeho posúdenia sa vsak súd Spolocenstva obmedzuje na overenie absencie zneuzitia právomoci, respektovania procesných pravidiel a odôvodnenia, vecnú správnost skutocností a na absenciu zjavného nesprávneho posúdenia týchto skutocností (rozsudky Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 34, a Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 279). 58 Okrem toho sa toto preskúmanie vykonáva výlucne s ohladom na skutkové a právne okolnosti existujúce ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, 15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94, Zb. s. II-875, bod 252), bez toho, aby bola dotknutá moznost úcastníkov konania pocas ich výkonu práva na obhajobu doplnit skutkové a právne okolnosti veci dôkazmi z neskorsieho obdobia, ale osobitne vytvorenými na napadnutie tohto rozhodnutia alebo na jeho obhajobu (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 158; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1986, Metro/Komisia, 75/84, Zb. s. 3021, dalej len "rozsudok Metro II", body 75 a 78, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný, bod 254). 59 V prejednávanej veci z vyssie uvedeného vyplýva, ze skutkové okolnosti, ktoré ku dnu prijatia rozhodnutia neexistovali;, najmä císelné informácie týkajúce sa obdobia 2001/2005, a dôkazy, ktoré takisto k tomuto dnu neexistovali a ani neboli osobitne vytvorené na úcely napadnutia rozhodnutia alebo na jeho obhajobu v casti, v ktorej stanovuje, ze prislo k poruseniu, napríklad stúdie vseobecným spôsobom zachytávajúce úcinky súbezného obchodovania s liekmi v Spolocenstve, odlisné od stúdií predlozených pocas správneho konania, je potrebné od zaciatku vylúcit z pojednávania. 2. O existencii dohody medzi podnikmi a) Obsah rozhodnutia 60 Komisia v odôvodnení c. 109 uviedla, ze vseobecné podmienky predaja tvoria dohodu medzi GW a ostatnými spanielskymi velkoobchodníkmi, ktorí ju podpísali. b) Tvrdenia úcastníkov konania 61 GSK uvádza, ze vseobecné podmienky predaja netvoria dohodu. 62 GW a spanielski velkoobchodníci, ktorí vseobecné podmienky predaja podpísali, totiz neprejavili svoju slobodnú vôlu, pretoze velkoobchodná cena liekov preplácaných spanielskym systémom zdravotného poistenia je im ulozená spanielskou právnou úpravou v tejto oblasti. 63 Okrem toho neprejavili spolocnú súhlasnú vôlu s obmedzením hospodárskej sútaze, ale iba spolocnú súhlasnú vôlu s predajom a nákupom liekov podla ustanovení vseobecných podmienok predaja. 64 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania napáda dôvodnost týchto tvrdení. c) Posúdenie Súdom prvého stupna 65 Tvrdenia GSK vedú v prvom rade k preskúmaniu toho, ci GW a spanielski velkoobchodníci prejavili slobodnú vôlu vzhladom na spanielsku právnu úpravu týkajúcu sa velkoobchodných cien liekov preplácaných spanielskym systémom zdravotného poistenia, a teda ci Komisia správne posudzovala správanie podnikov a nie správanie státu. Prípadne vedú v druhom rade k preskúmaniu toho, ci GW a títo velkoobchodníci prejavili spolocnú súhlasnú vôlu, a teda ci Komisia správne posudzovala dvojstranné správanie a nie jednostranné správanie. O slobode vôle 66 Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje iba na protisútazné správania, ktoré podniky majú z vlastnej iniciatívy (rozsudky Súdneho dvora z 21. septembra 1988, Van Eycke, 267/86, Zb. s. 4769, bod 16; z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, bod 33, a z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 45). 67 Ak je pre rozhodnutie o uplatnení tohto ustanovenia potrebné najprv posúdit prípadný vplyv státnej právnej úpravy, treba urcit, ci táto právna úprava necháva moznost vylúcenia, obmedzenia alebo skreslenia hospodárskej sútaze autonómnemu správaniu podnikov (rozsudok Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, uz citovaný v bode 66 vyssie, body 32 a 35, a rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 66). 68 Ak sa pre potreby tohto posúdenia javí, ze dotknutá právna úprava ukladá podnikom protisútazné správanie, alebo úplne vylucuje moznost protisútazného správania z ich strany, potom je clánok 81 ods. 1 ES neuplatnitelný (rozsudok Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 33, a rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 67). 69 Ak sa naopak zdá, ze táto právna úprava necháva moznost vylúcenia, obmedzenia alebo skreslenia hospodárskej sútaze autonómnemu správaniu podnikov, potom je clánok 81 ods. 1 ES uplatnitelný (rozsudok Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 34, a rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 56). 70 Súd Spolocenstva uplatnoval restriktívne moznost vylúcit správanie z pôsobnosti tohto ustanovenia z dôvodu, ze je vyvolané státnou právnou úpravou (rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 67, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali/Komisia, T-513/93, Zb. s. II-1807, bod 60). 71 Je teda potrebné urcit, ci spanielska právna úprava ulozila GW uplatnit v dohodách, ktoré uzatvorila so spanielskymi velkoobchodníkmi, ceny diferencované podla toho, ci lieky, ktoré im predáva, budú preplácané spanielskym systémom zdravotného poistenia, alebo nie - ako tvrdí GSK. 72 Je pritom zjavné, ze spanielska právna úprava, ktorá zahrna na jednej strane ustanovenia hlavy VIII zákona c. 25/1990 a dekrétu c. 271/1990 na druhej strane, nikde neurcuje velkoobchodnú cenu liekov, ktoré nie sú urcené na preplatenie spanielskym systémom zdravotného poistenia. GSK okrem toho uznala, ako vo svojich písomnostiach, tak aj na pojednávaní, ze toto zistenie, vyplývajúce implicitne, ale nevyhnutne zo znenia zákona c. 25/1990 v znení platnom v case vstupu vseobecných podmienok predaja do platnosti, ktoré v súvislosti s týmito výrobkami mlcí, bolo výslovne potvrdené neskorsími zmenami a doplneniami, a vyplýva to aj z odôvodnení c. 37 a c. 139 rozhodnutia. 73 Aj za predpokladu, ze by teda bolo pravdivé tvrdenie GSK, podla ktorého velkoobchodná cena liekov urcených na preplatenie uvedeným systémom je urcená úplne nezávislým spôsobom spanielskou administratívou a je GW a spanielskym velkoobchodníkom ulozená, v protiklade s tým, co tvrdia vedlajsí úcastníci konania, pravdou zostáva, ze správanie ukladajúce prostredníctvom dohody systém diferencovaných cien zakazujúci spanielskym velkoobchodníkom, ktorí obchodujú s GW, nakúpit za cenu (cena 4 A) lieky, ktoré dalej predajú do iných clenských státov a ich povinnost nákupu týchto výrobkov za vyssiu cenu (cena 4 B), nie je nijako spanielskou právnou úpravou ulozené. Ked sa GSK na to na pojednávaní pýtali, musela to pripustit. 74 Nemôze byt teda prijatá skutocnost, ze dotknutá vnútrostátna právna úprava ulozila GW zriadit v dohodách, ktoré uzatvorila so spanielskymi velkoobchodníkmi, ceny diferencované podla toho, ci lieky, ktoré im predáva, budú preplácané spanielskym systémom zdravotného poistenia alebo nie. O súlade vôle 75 Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje iba na správanie podnikov dvojstrannej alebo viacstrannej povahy (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 79 a 112), ktoré môze vytvorit dohody, zosúladené postupy alebo rozhodnutia zdruzení. 76 Na vznik dohody postacuje, aby najmenej dva podniky prejavili svoju spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z 11. januára 1990, Sandoz Prodotti Farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, uverejnenie abstraktu, bod 13; rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, body 67 a 173). 77 Ak je následne nevyhnutné, aby rozhodnutia, pri ktorých Komisia uplatnuje clánok 81 ods. 1 ES, preukazovali existenciu spolocnej vôle správat sa na trhu urcitým spôsobom, nie je naopak vyzadované, v protiklade s tým, co tvrdí GSK, aby dokazovali spolocnú vôlu sledovat protisútazný ciel. 78 V prejednávanej veci rozhodnutie dospelo k záveru o existencii spolocnej vôle vyjadrenej GW a spanielskymi velkoobchodníkmi, ktorí vseobecné podmienky predaja podpísali, správat sa na trhu spôsobom stanoveným clánkom 4 týchto podmienok, cize predávat a kupovat ktorýkolvek z 82 liekov, na ktoré sa tieto podmienky vztahujú, za ceny 4 A alebo 4 B podla toho, ci podmienky stanovené bodom A tohto ustanovenia sú splnené alebo nie. 79 Toto zistenie zjavne potvrdzuje aj spis, z ktorého vyplýva, ze GW prijala vseobecné podmienky predaja stanovujúce systém diferencovaných cien. Dalej GW predlozila tieto vseobecné podmienky predaja 89 velkoobchodníkom, s ktorými v Spanielsku udrzuje obchodné vztahy. Pri tejto prílezitosti ich poziadala, s dôrazom na túto ziadost, aby jej vrátili podpísanú kópiu ako "súhlas" v stanovenej lehote. Tieto skutkové okolnosti preukazujú vôlu GW dohodnút sa so spanielskymi velkoobchodníkmi na vseobecných podmienkach predaja, a teda urobit im v tejto veci ponuku. Nakoniec 75 z 89 velkoobchodníkov, adresátov tejto ponuky, vykonalo úkon pozadovaný GW, podpísalo vseobecné podmienky predaja a poslalo ich spät v lehote na to urcenej. Tieto skutkové okolnosti preukazujú vôlu spanielskych velkoobchodníkov prijat ponuku GW a uzatvorit s nou dohodu, ako to uznala aj GSK na pojednávaní. 80 Ziadne z tvrdení predlozených GSK sa nejaví takej povahy, aby spochybnilo tento záver. 81 GSK osobitne nemôze zalozit svoje tvrdenie na skutocnosti, ze Komisia nepredlozila dôkaz o existencii na jednej strane formálneho zákazu vyvázat ulozeného zo strany GW spanielskym velkoobchodníkom a na druhej strane o správaní preukazujúcom konkludentné prijatie takéhoto zákazu uvedenými velkoobchodníkmi. 82 Je totiz na Komisii, aby predlozila dôkaz o protiprávnom konaní, ktoré konstatuje, a predlozila vo svojich rozhodnutiach o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze presné a súhlasné dôkazy spôsobilé presvedcivo preukázat existenciu skutocností, ktoré tvoria tieto protiprávne konania (rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, Zb. s. 1679, bod 20, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 62). 83 Tieto skutocnosti môzu tvorit priame dôkazy, napríklad ak majú písomnú formu (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 862 a odvolanie, rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 237), alebo, ak nie sú priame dôkazy, môzu ich tvorit nepriame dôkazy vyplývajúce napríklad zo správania (rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 73 a odvolanie, a rozsudok BAI a Komisia/Bayer, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 100). 84 V prejednávanej veci uz bolo zdôraznené, ze Komisia vychádzala z výmeny písomností preukazujúcich bez akýchkolvek pochybnosti, ze GW ponúkla spanielskym velkoobchodníkom, aby sa správali na trhu spôsobom stanoveným vo vseobecných podmienkach predaja, a ze väcsina z nich túto ponuku prijala. Pre Komisiu bolo preto zbytocné, ako aj zdôraznila na pojednávaní, skúmat iné skutocnosti ako tie, ktoré sa týkali príslusného správania GW a týchto velkoobchodníkov. 85 Rovnako nie je dôvodné tvrdenie GSK, ze velkoobchodníci, na ktorých sa obrátila GW, boli opacného názoru ako ona. 86 Kedze totiz v tejto veci Komisia predlozila dôkaz o existencii dohody, je na podniku, ktorý sa tejto dohody zúcastnil, aby predlozil zo svojej strany dôkaz o distancovaní sa od takejto dohody, dôkaz, ktorý musí preukázat jasnú vôlu, o ktorej mali vedomost aj ostatné podniky, nezúcastnit sa tejto dohody (pozri v tomto zmysle rozsudok BAI a Komisia/Bayer, uz citovaný v bode 82 vyssie, bod 63; rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, body 81 az 84, a rozsudok Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, T-61/99, Zb. s. II-5349, body 135 az 138). 87 Hoci je v prejednávanej veci pravda, ze niektorí zo spanielskych velkoobchodníkov, ktorí súhlasili so vseobecnými podmienkami predaja, napadli ich zákonnost, ako je uvedené v odôvodnení c. 12 rozhodnutia, zo spisu nevyplýva, ze by sa distancovali v zmysle judikatúry. Rovnako je pravda, ze niektorí z nich vyviezli lieky nakúpené od GW za cenu 4 A. Okrem toho zo spisu tiez vyplýva, ze títo velkoobchodníci nakoniec na ziadost GSK akceptovali, ze uhradia faktúry odrázajúce rozdiel medzi cenou 4 A a cenou 4 B. V kazdom prípade sa tieto skutocnosti týkajú iba niekolkých velkoobchodníkov a nemôze byt z toho vyvodený záver, ze vsetci velkoobchodníci sa distancovali od dohody, ktorú predtým uzatvorili s GW. 88 Okrem iného je fakt, ze tri profesijné zdruzenia, Aseprofar, Asociación de empresarios de cooperativas farmacéuticas a Fedifar, predlozili Komisii a Servicio de defensa de competencia (oddelenie na ochranu hospodárskej sútaze) staznosti, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 3 rozhodnutia, a ze v týchto zdruzeniach boli ich priamymi clenmi v prvých dvoch a nepriamymi clenmi v tretom niektorí velkoobchodníci, ktorí podpísali vseobecné podmienky predaja. Samotná skutocnost, ze profesijné zdruzenia, ktoré predlozili tieto staznosti, mali medzi svojimi clenmi niektorých, ktorí podpísali vseobecné podmienky predaja, vsak nestací na preukázanie toho, ze velkoobchodníci ako celok v skutocnosti nechceli, alebo uz viac odo dna podania staznosti nechceli spolupracovat s GW. 89 Preto nemôze byt vyvodený záver, ze GW a velkoobchodníci tým, ze súhlasili so vseobecnými podmienkami predaja, nemali zjavne spolocnú súhlasnú vôlu. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze s ohladom na tvrdenia predlozené GSK sa nejaví nesprávne, ze Komisia vyvodila existenciu dohody. 3. O existencii obmedzenia hospodárskej sútaze a) Obsah rozhodnutia 91 Komisia v odôvodneniach c. 116 az c. 143 a c. 189 rozhodnutia uviedla, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mal za ciel a následok obmedzenie hospodárskej sútaze. 92 Komisia najprv, skúmajúc ciel tohto ustanovenia, v odôvodnení c. 116 rozhodnutia uviedla, ze tento clánok má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie s liekmi, ktoré uvádza na trh GW, medzi Spanielskom a inými clenskými státmi. Komisia takisto v odôvodnení c. 117 rozhodnutia uviedla, ze z porovnania medzi cenou 4 A, ktorá sa uplatnuje na lieky urcené na dalsí predaj a preplatenie v Spanielsku, a cenou 4 B, ktorá sa uplatnuje na lieky urcené na dalsí predaj alebo preplatenie v iných clenských státoch, vyplýva, ze ich uplatnenie by malo za následok vylúcenie alebo brzdenie súbezného obchodovania. 93 Komisia dalej v odôvodneniach c. 117 az c. 119 rozhodnutia uviedla, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja vyvolal v znacnom pocte prípadov následky porovnatelné s následkami zákazu vyvázat, kým v iných prípadoch vylucoval súbezné obchodovanie, takmer tak, ako by to urobil systém dvojitej ceny. Takisto v odôvodneniach c. 120 az c. 123 rozhodnutia uviedla, ze existencia státnej právnej úpravy v Spanielsku týkajúcej sa spôsobu stanovenia velkoobchodných cien liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia nie je povahy, ktorá by mohla zmenit túto analýzu. 94 Komisia nakoniec v odôvodneniach c. 124 a c. 125 rozhodnutia tvrdí, ze Súdny dvor a Súd prvého stupna vzdy kvalifikovali dohody obsahujúce zákaz vývozu, systémy dvojitých cien alebo iné obmedzenia súbezného obchodovania ako dohody s cielom obmedzit hospodársku sútaz, takze clánok 4 vseobecných podmienok predaja je tiez potrebné povazovat za clánok majúci za ciel obmedzit hospodársku sútaz. 95 Následne skúmajúc následok clánku 4 vseobecných podmienok predaja Komisia najprv v odôvodnení c. 126 rozhodnutia uviedla, ze skutocnost uvedenia vyssej velkoobchodnej ceny v prípade vývozu, ku ktorej sa pridávajú náklady na vykonanie tejto operácie (expedícia, opätovné balenie a iné) má za následok obmedzenie súbezného obchodovania, ktoré by bez takejto ceny existovalo. 96 Komisia dalej v odôvodneniach c. 127 az c. 135 rozhodnutia uviedla, ze toto ustanovenie sa neobmedzuje na neutralizovanie skreslenia hospodárskej sútaze vykonaného Spanielskym královstvom a ze nie je odôvodnitelné existenciou osobitného kontextu právnej úpravy. 97 Komisia okrem toho v odôvodneniach c. 136 az c. 140 rozhodnutia uviedla, ze rozdielne ceny stanovené v clánku 4 vseobecných podmienok predaja mali za následok na jednej strane obmedzenie slobody konania velkoobchodníkov vykonávajúcich cinnost v clenskom státe pôvodu súbezného obchodovania a na druhej strane obmedzenie hospodárskej sútaze medzi týmito velkoobchodníkmi a predajcami vykonávajúcimi cinnost v clenskom státe urcenia tohto súbezného obchodovania. 98 Komisia nakoniec v odôvodneniach c. 141 az c. 143 rozhodnutia spomína mieru, do akej kolísanie meny ovplyvnilo v rokoch 1996 a 1998 súbezné obchodovanie s liekmi, najmä medzi Spanielskom a Spojeným královstvom. b) Tvrdenia úcastníkov konania 99 GSK v podstate tvrdí, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja neobmedzuje hospodársku sútaz. 100 GSK v prvom rade zdôraznuje, ze hospodárska sútaz je v oblasti liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia skreslená od zaciatku a ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja má za ciel iba neutralizáciu tejto situácie, ktorú mozno pripísat existencii státnej právnej úpravy týkajúcej sa cien uvedených liekov na jednej strane a absencii harmonizujúcej právnej úpravy Spolocenstva na druhej strane. 101 V druhom rade GSK tvrdí, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja nemá za ciel obmedzit hospodársku sútaz a ze Komisia nepreukázala, ze by takýto následok mala so zretelom na osobitosti dotknutého trhu a vseobecnejsie na právny a hospodársky kontext, v ktorom toto ustanovenie vzniklo. 102 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania napadá dôvodnost týchto tvrdení. Zastáva názor, ze oprávnene tvrdí, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja, ktorý má povahu vylucujúcu a brzdiacu súbezné obchodovanie, mal za ciel a za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. c) Posúdenie Súdom prvého stupna 103 GSK nenapáda vecnú správnost skutocností, ktorých sa dovoláva Komisia na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, ale napáda posúdenie, ktoré táto institúcia vykonala. Celá táto kritika sa viaze na dôsledky, ktoré mali byt odvodené zo správneho právneho a hospodárskeho kontextu oblasti liekov pocas analýzy existencie obmedzenia hospodárskej sútaze. Detailnejsie sa táto kritika týka po prvé stavu hospodárskej sútaze pred vznikom clánku 4 vseobecných podmienok predaja a po druhé obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré mozno pripísat tomuto ustanoveniu. O stave hospodárskej sútaze pred vznikom clánku 4 vseobecných podmienok predaja 104 Ako GSK oprávnene tvrdí, oblast liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia je v mnohých clenských státoch typická existenciou právnej úpravy, ktorá prevysuje jednoduchú reguláciu hospodárskej cinnosti, najmä pokial ide o oblast cien (rozsudok Súdneho dvora z 29. novembra 1983, Roussel a i., 181/82, Zb. s. 3849, bod 8). Koexistencia týchto rôznych státnych právnych úprav môze skreslit hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 1996, Merck a Beecham, C-267/95 a C-268/95, Zb. s. I-6285, bod 47). Okrem toho môze v tomto bode viest k urcitému uzatváraniu vnútrostátnych trhov (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 24). 105 V súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 67 az 70 vyssie sa vsak clánok 81 ods. 1 ES neuplatní, iba ak je oblast, na ktorú sa dohoda vztahuje, podriadená právnej úprave vylucujúcej moznost, aby bola hospodárska sútaz touto dohodou vylúcená, skreslená alebo obmedzená. 106 V prejednávanej veci vsak existuje hospodárska sútaz medzi výrobcami liekov, ktorá sa zakladá hlavne na iných hodnotách, ako je cena, najmä na inováciách (rozsudok Roussel a i., uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 9), tak ako zdôraznila GSK vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní. 107 Okrem toho môze existovat hospodárska sútaz medzi výrobcom a jeho predajcami, alebo medzi súbeznými obchodujúcimi a vnútrostátnymi predajcami, ktorá sa týka práve znacných rozdielov v cene, ku ktorým prispievajú dotknuté státne právne úpravy, a ktorá, kedze lieky sú ochranované patentom udelujúcim docasný monopol jeho majitelovi, je az do uplynutia tohto patentu jedinou formou moznej cenovej hospodárskej sútaze medzi nimi, ako to GSK takisto zdôraznila vo svojich vyjadreniach. 108 Kedze právna úprava opísaná GSK je schopná obmedzit hospodársku sútaz, ale nie ju vylúcit, nemá za následok neuplatnitelnost clánku 81 ods. 1 ES. O obmedzení hospodárskej sútaze pripisovanom clánku 4 vseobecných podmienok predaja 109 Vzhladom na to, ze GSK tvrdí, ze Komisia nezohladnila správne príslusný právny a hospodársky kontext, ked skúmala existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze, treba hned na zaciatku zdôraznit, ze hospodárskou sútazou upravenou clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES a clánkom 81 ods. 1 ES sa rozumie úcinná hospodárska sútaz, to znamená stupen hospodárskej sútaze potrebný na to, aby boli dosiahnuté ciele Zmluvy. Jej intenzita sa môze menit podla povahy dotknutého výrobku a struktúry dotknutého trhu. Okrem toho jej hodnoty môzu mat rôzny význam, kedze hospodárska sútaz v rámci cien netvorí jedinú úcinnú formu hospodárskej sútaze, ani formu, ktorej treba za kazdých okolností prisúdit úplnú prioritu (rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, 26/76, Zb. s. 1875, dalej len "rozsudok Metro I", body 20 a 21, a rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 68). 110 Následkom toho posúdenie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES musí vychádzat zo skutocného rámca, a teda právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa prejaví dohoda, ktorej sa toto obmedzenie prisudzuje. Takáto povinnost sa vztahuje na posúdenie tak ciela, ako aj následku dohody (rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 359 a 360; rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 497, a z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C-399/93, Zb. s. I-4515, bod 20). 111 Ak teda posúdenie ustanovení dohody, vykonané v ich právnom a hospodárskom kontexte, preukáze samo osebe existenciu narusenia hospodárskej sútaze, môze sa predpokladat, ze táto dohoda má za ciel vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 359 a 362, a rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 497), takze nie je potrebné preskúmat jej následok (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 496, a rozsudok Komisia/Anic Participazioni, uz citovaný v bode 75 vyssie, bod 99). 112 Naopak, ak nejde o taký prípad, je potrebné preskúmat následok tejto dohody a dostatocne právne preukázat, ze skutocne alebo potenciálne vylucuje, obmedzuje alebo skresluje hospodársku sútaz (rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 359, 360 a 362, a rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, body 75 a 77). 113 V prejednávanej veci je potrebné postupne preskúmat tvrdenia GSK týkajúce sa ciela a následku clánku 4 vseobecných podmienok predaja. - O existencii protisútazného ciela 114 GSK nepopiera, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja bol prijatý s úmyslom obmedzit súbezné obchodovanie 82 liekov uvádzaných na trh GW medzi Spanielskom na jednej strane a inými clenskými státmi, najmä Spojeným královstvom, na druhej strane. 115 Z judikatúry vyplýva, ze dohody smerujúce v konecnom dôsledku k zákazu súbezného obchodovania sa v zásade majú povazovat za dohody majúce za ciel vylúcit hospodársku sútaz (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 496 az 498; rozsudky Súdneho dvora z 1. februára 1978, Miller International/Komisia, 19/77, Zb. s. 131, body 7 a 18; z 12. júla 1979, BMW Belgium/Komisia, 32/78, 36/78 a 82/78, Zb. s. 2435, body 20 az 28 a 31, a Sandoz Prodotti Farmaceutici/Komisia, uz citovaný v bode 76 vyssie, bod 16). 116 Z judikatúry takisto vyplýva, ze dohody zretelne majúce za ciel nepriaznivo ovplyvnit súbezné obchodovanie majú byt v zásade povazované za dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz (rozsudky Súdneho dvora z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 23 az 25, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 67 a 68). 117 GSK vsak oprávnene zdôraznuje, pri zohladnení právneho a hospodárskeho kontextu, ze Komisia sa nemôze opierat o jedinú okolnost, a síce ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja zavádza systém diferencovaných cien s cielom obmedzit súbezné obchodovanie, aby vyvodila záver, ze toto ustanovenie má za ciel obmedzit hospodársku sútaz. 118 Cielom clánku 81 ods. 1 ES, ktorý tvorí základné ustanovenie nevyhnutné pre splnenie úloh zverených Spolocenstvu, najmä pre fungovanie vnútorného trhu, (rozsudky Súdneho dvora z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36, a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 20), je totiz zabránit, aby podniky tým, ze medzi sebou alebo s tretími osobami obmedzia hospodársku sútaz, znizovali prospech konecných spotrebitelov dotknutých výrobkov (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse a Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, T-213/01 a T-214/01, Zb. s. II-1601, bod 115; pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 493, a rozsudok Súdneho dvora z 20. júna 1978, Tepea/Komisia, 28/77, Zb. s. 1391, bod 56). Na pojednávaní Komisia okrem iného niekolkokrát zdôraznila, ze práve z tohto pohladu viedla svoje posúdenie v prejednávanej veci, a po prvé urobila záver, ze vseobecné podmienky predaja evidentne obmedzujú prospech spotrebitelov, a potom sa po druhé zaoberala otázkou, ci toto obmedzenie bude vyvázené zvýsením efektívnosti v prospech spotrebitelov. 119 V dôsledku toho uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES na prejednávanú vec nemôze závisiet iba od skutocnosti, ze predmetná dohoda má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie s liekmi alebo rozdelovat spolocný trh, co sú znaky umoznujúce vyvodit záver, ze táto dohoda má vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ale vyzaduje okrem toho analýzu smerujúcu k zisteniu, ci cielom alebo následkom dohody je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz na relevantnom trhu na ujmu konecného spotrebitela. Ako teda vyplýva z citovanej judikatúry v bodoch 111 a 112 vyssie, táto analýza, ktorá môze byt skrátená, pokial ustanovenia dohody ukazujú samy osebe existenciu narusenia hospodárskej sútaze, ako Komisia uviedla na pojednávaní, musí byt naopak doplnená, ak o takýto prípad nejde, v tom, co si vyzadujú okolnosti v prejednávanej veci (rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 358 az 361, a rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 495 az 498). 120 V rozsudku Consten a Grundig/Komisia, uz citovanom v bode 110 vyssie, ktorý bol podkladom pre citovanú judikatúru v bodoch 115 a 116 vyssie, Súdny dvor osobitne nerozhodol, v protiklade s tým, co uviedla Komisia vo svojich vyjadreniach, ze dohoda majúca za ciel obmedzenie súbezného obchodovania sa musí automaticky povazovat, bez ohladu na akúkolvek analýzu hospodárskej sútaze, za dohodu majúcu za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Naopak, Súdny dvor sa po prvé obmedzil na konstatovanie, ze dohoda medzi výrobcom a predajcom, ktorá chce vytvorit vnútrostátne prekázky v obchodovaní medzi clenskými státmi, môze byt takej povahy, ktorá odporuje najzákladnejsím cielom Spolocenstva (s. 494), a táto úvaha ho viedla k zamietnutiu zalobného návrhu na základe neuplatnenia clánku 81 ods. 1 ES na vertikálne zmluvy (s. 492 az 494). Po druhé Súdny dvor urobil analýzu hospodárskej sútaze, skrátenú, ale vecnú, v rámci ktorej najmä zdôraznil, ze dotknutá dohoda má za ciel zabránit akejkolvek moznosti hospodárskej sútaze na úrovni velkoobchodu s cielom zavedenia ceny vylucujúcej úcinnú hospodársku sútaz, a ze tieto úvahy ho viedli k zamietnutiu zalobného dôvodu na základe absencie obmedzenia hospodárskej sútaze (s. 496 az 498). 121 Hoci je odvtedy známe, ze súbeznému obchodovaniu je poskytnutá urcitá ochrana, nejde o súbezné obchodovanie ako také, ale - ako rozhodol Súdny dvor - o súbezné obchodovanie podporujúce na jednej strane rozvoj obchodu a na druhej strane posilnenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora zo 16. januára 1992, X, C-373/90, Zb. s. I-131, bod 12), to znamená, z tohto druhého aspektu, o súbezné obchodovanie, ktoré priznáva konecným spotrebitelom výhody úcinnej hospodárskej sútaze v oblasti zásobovania alebo cien (rozsudok Tepea/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, body 43 a 56). Preto ak je známe, ze dohoda majúca za ciel obmedzit súbezné obchodovanie sa má v zásade povazovat za dohodu majúcu za ciel obmedzit hospodársku sútaz, je to tak iba v rozsahu, v akom mozno predpokladat, ze zbavuje konecných spotrebitelov týchto výhod. 122 Berúc do úvahy právny a hospodársky kontext, v ktorom vznikli vseobecné podmienky predaja GSK, vsak nemozno predpokladat, ze zbavujú konecných spotrebitelov liekov týchto výhod. Velkoobchodníci, ktorých funkciou je, ako to rozhodol Súdny dvor, zabezpecit zásobovanie maloobchodu majúce prospech z hospodárskej sútaze medzi výrobcami (rozsudok Metro I, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 40), sú totiz hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi v rámci hodnotového retazca na sprostredkovatelskej úrovni a sú schopní ponechat si cenovú výhodu vyplývajúcu zo súbezného obchodovania, a v tom prípade sa táto výhoda neprenesie na konecného spotrebitela. 123 Opis tohto kontextu sa nachádza v oddiele I rozhodnutia týkajúceho sa skutkových okolností a konkrétnejsie v pododdiele F nazvanom "Súbezné obchodovanie farmaceutických výrobkov v Spolocenstve: vplyv vnútrostátnych rámcových právnych úprav a kolísanie meny" a v pododdiele G nazvanom "Súbezné obchodovanie výrobkov GW v Spolocenstve: vplyv na jeho podmienky predaja". 124 Zo znenia tohto opisu vyplýva, ze základné vlastnosti právneho a hospodárskeho kontextu sú nasledujúce, ako ich GSK pripustila v o svojich vyjadreniach a na pojednávaní. 125 Po prvé, podla odôvodnení c. 31, c. 36 a c. 50 rozhodnutia cena liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia nie je stanovená na základe procesu hospodárskej sútaze v celom Spolocenstve, ale je priamo urcená v rámci správneho konania vo väcsine clenských státov a nepriamo kontrolovaná ostatnými clenskými státmi. 126 Po druhé, podla odôvodnenia c. 31 rozhodnutia je aproximácia príslusných vnútrostátnych ustanovení v tejto oblasti v tomto stádiu obmedzená. V skutocnosti sa smernica 89/105 obmedzuje iba na stanovenie, ze urcenie cien týchto liekov, pokial vyplýva z vnútrostátneho práva, sa musí uskutocnit na základe transparentného konania a musí byt zalozené na objektívnych a overitelných kritériách. Pokial ide o ostatné, podla odôvodnenia c. 50 rozhodnutia vnútrostátne právo môze stanovovat zohladnenie rôznych kritérií, podla politiky sledovanej dotknutých clenským státom v oblasti verejného zdravia a financovania vnútrostátneho systému zdravotného poistenia, ako vyjadruje takisto smernica 89/105. To je najmä prípad spanielskeho práva, ktoré podla odôvodnení c. 37 a c. 38 rozhodnutia stanovuje priame urcenie maximálnej velkoobchodnej ceny a nepriame urcenie maximálnej maloobchodnej ceny. Právo Spojeného královstva zase nestanovuje urcenie ceny, ale podla odôvodnení c. 44 az c. 46 rozhodnutia, kontroluje príjmy farmaceutických spolocností. 127 Po tretie, podla odôvodnení c. 29 az c. 31 a c. 34 rozhodnutia sú existujúce rozdiely medzi vnútrostátnymi ustanoveniami uplatnujúcimi sa v tejto oblasti strukturálnou prícinou existencie významných rozdielov v cene medzi clenskými státmi. 128 Po stvrté, podla odôvodnení c. 30, c. 32 a c. 53 rozhodnutia je kolísanie výmenného kurzu prícinou existencie týchto rozdielov v cene. Tento jav, ktorý sa 6. marca 1998, v den, ked GSK oznámila vseobecné podmienky predaja Komisii, potenciálne týkal vsetkých clenských státov Spolocenstva, sa 8. mája 2001, v den, ked Komisia prijala rozhodnutie, týkal este Spojeného královstva, Dánska a Svédska, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 53 rozhodnutia. 129 Po piate, tieto rozdiely v cene sú podla znenia odôvodnenia c. 29 rozhodnutia samy osebe prícinou súbezného obchodovania s liekmi v Spolocenstve. Hlavnými clenskými státmi urcenia tohto súbezného obchodovania sú, ako to upresnujú aj odôvodnenia c. 33 a c. 34 rozhodnutia, Dánsko, Holandsko a Spojené královstvo. 130 Po sieste, niektoré clenské státy prijali ustanovenia, ktoré nezávisle od otázky, ci majú za ciel podporit súbezné obchodovanie - co Komisia uvádza v odôvodneniach c. 31, c. 33, c. 34 a c. 52 rozhodnutia, ale co GSK spochybnuje - môzu mat takýto následok. To je najmä prípad Spojeného královstva, kde, ako to uvádza odôvodnenie c. 49 rozhodnutia, National Health Service prepláca automaticky lekárnam ciastku rovnajúcu sa cene, za ktorú výrobca uvádza svoj liek na britský trh, pausálne znízenú o 4 % az 5 %, o ktorých predpokladá, ze zodpovedajú úspore uskutocnenej lekárnami, ked nakúpia inde za nizsiu cenu. 131 Po siedme, ako to vyplýva z odôvodnení c. 31 a c. 51 rozhodnutia, pacient vseobecne uhrádza iba obmedzenú cast ceny uzívaných liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, ktorá je v kazdom clenskom státe rozdielna. Vnútrostátny systém zdravotného poistenia prepláca podstatnú cast tejto ceny. To je najmä prípad Spojeného královstva, kde podla odôvodnenia c. 48 rozhodnutia pacient platí 6 libier sterlingov (GBP) za liek, ak nepatrí medzi kategóriu osôb vynatých z tejto platby. 132 Komisia odkazuje na niektoré aspekty tohto opisu v rámci posúdenia ciela clánku 4 vseobecných podmienok predaja. Odkazuje na ne aj v odôvodnení c. 117 rozhodnutia, aby preukázala následok tohto ustanovenia na súbezné obchodovanie, co nie je spochybnené. Odkazuje na ne takisto v odôvodnení c. 121 rozhodnutia, aby vysvetlila, ze na rozdiel od toho, co tvrdí GSK, farmaceutické spolocnosti disponujú právomocou vyjednávat v rámci spanielskeho konania o stanovení velkoobchodných cien liekov. 133 V ziadnej fáze vsak Komisia neskúma osobitnú a podstatnú vlastnost sektora, ktorá vyplýva zo skutocnosti, ze ceny dotknutých výrobkov, podliehajúce kontrole clenských státov, ktoré ich priamo alebo nepriamo stanovujú na úrovni, ktorú povazujú za primeranú, vznikajú v Spolocenstve na rôznych strukturálnych úrovniach, a na rozdiel od cien iných spotrebných tovarov, na ktoré Komisia odkazuje vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní, akými sú sportové výrobky alebo motorky, zostávajú v kazdom prípade z väcsej casti vynaté z pôsobenia ponuky a dopytu. 134 Táto okolnost je prekázkou tomu, aby bolo mozné predpokladat, ze súbezné obchodovanie má vplyv na ceny uplatnované pri konecnom spotrebitelovi liekov preplácaných vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, a tým im prinása citelnú výhodu analogicky k tej, ktorá by im prinálezala, keby tieto ceny boli urcované spôsobom ponuky a dopytu. 135 Napokon, Komisia sama pripústa na prvý pohlad nejasný vplyv súbezného obchodovania s liekmi na prospech konecného spotrebitela, pretoze vo svojom oznámení KOM(1998) 588 konecné znenie z 25. novembra 1999 o jednotnom trhu farmaceutických výrobkov, ktoré sa cituje v odôvodnení c. 161 rozhodnutia a ktorého sa dovolávajú úcastníci konania vo svojich vyjadreniach a vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, urcuje, ze ak súbezné obchodovanie nemôze mat dynamický úcinok na ceny, je neúcinné, kedze velká cast financného zisku, ale nie vsetok, patrí tým, ktorí vykonávajú súbezné obchodovanie, a nie systému zdravotnej starostlivosti alebo pacientovi (s. 6). 136 Nemozno preto príst k záveru, ze posúdenie clánku 4 vseobecných podmienok predaja, majúceho za ciel podla GSK zarucit, aby velkoobchodná cena stanovená Spanielskym královstvom bola úcinne uplatnovaná len na tie lieky, pre ktoré bola zákonne stanovená, samo osebe vyjadruje, ze hospodárska sútaz bola vylúcená, obmedzená alebo skreslená. 137 Ziadne tvrdenie Komisie a vedlajsích úcastníkov konania sa nejaví takej povahy, aby spochybnilo tento záver. 138 Komisia sa najmä nemôze, ako to urobila v odôvodneniach c. 118 a c. 119 rozhodnutia a vo svojich vyjadreniach, obmedzit na vytvorenie analógie s dohodami, ktoré mala prílezitost skúmat vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, vyvodiac záver, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja pripomína tieto dohody alebo im je podobný. Takýto postup totiz nakoniec prehliada skutocnosti právneho a hospodárskeho kontextu opísaného vyssie, ktoré v rozhodnutí o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, na ktoré Komisia odkazuje, chýbajú. 139 Okrem toho je nedôvodné tvrdenie Komisie, ze existencia spanielskej právnej úpravy týkajúcej sa stanovenia velkoobchodných cien liekov nie je koniec koncov urcujúca, berúc do úvahy právomoc vyjednávat, ktorú vyhradila farmaceutickým spolocnostiam, ako je uvedené v odôvodneniach c. 120 az c. 123 rozhodnutia a jej vyjadreniach. Dalej je nedôvodné tvrdenie Komisie, ze koexistencia rôznych státnych právnych úprav v tejto oblasti nie je urcujúca ani podla judikatúry (rozsudok BMW Belgium/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 5, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. mája 1999, BASF/Komisia, T-175/95, Zb. s. II-1581, body 121 az 123 a 136), co takisto uvádza vo svojich vyjadreniach. 140 Aj za predpokladu, ze spanielska právna úprava vyhradzuje právomoc vyjednávat farmaceutickým spolocnostiam, ako to opakovane tvrdili Komisia a vedlajsí úcastníci konania na pojednávaní, totiz zostáva pravdou, ze existencia tejto právnej úpravy a jej koexistencia s právnymi úpravami iných clenských státov má významný vplyv na základný parameter fungovania hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 17 a 71), prvok kontextu, ktorý pri analýze hospodárskej sútaze nemozno prehliadnut. 141 Ziadna analógia nemôze byt preto vytvorená medzi vecami spomenutými Komisiou, ktoré - ako táto institúcia sama poznamenala na pojednávaní - sa týkajú opatrení na zablokovanie ceny nových áut (rozsudok BMW Belgium/Komisia, uz citovaný v bode 115 vyssie, bod 5) alebo výrobkov na premalovanie áut (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 139 vyssie, bod 123) platných na území jedného clenského státu Spolocenstva, a touto vecou, charakterizovatelnou skutocnostou, ze cena dotknutých výrobkov, stanovovaná nakoniec clenskými státmi, sa strukturálne vymyká z pôsobenia ponuky a dopytu a stanovuje sa na strukturálne odlisných úrovniach v celom Spolocenstve, napriek urcitej hospodárskej sútazi, ktorá sa môze predsa len vyskytnút z dôvodu súbezného obchodovania. 142 Nakoniec, z bodu 75 rozsudku General Motors/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, na ktorý sa odvoláva Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna a na pojednávaní, nemôze byt vyvodené, ze by bolo potrebné úplne prehliadnut skutocnosti spomínané v predchádzajúcom bode. 143 Z bodu 75 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze absencia danovej harmonizácie nebráni záveru, ze dohoda smerujúca k obmedzeniu súbezného obchodovania s motorovými vozidlami má za ciel obmedzit hospodársku sútaz, hoci mala, ako uviedla Komisia na pojednávaní, úcinky na hospodársku sútaz v tejto oblasti. Naopak, nijako z neho nevyplýva, ze dotknuté státne právne úpravy v prejednávanej veci sú v analýze hospodárskej sútaze bezvýznamné, pretoze majú za ciel vynat tvorbu cien liekov preplácaných vnútrostátnymi systémami zdravotného poistenia z hospodárskej sútaze. 144 Pokial ide o vedlajsích úcastníkov konania, nemôzu sa oprávnene odvolávat na skutocnost, ze sa dotknuté státne právne úpravy v skutocnosti netýkajú vynatia tvorby cien ich liekov z pôsobenia ponuky a dopytu, ale ze zmiernujú absenciu hospodárskej sútaze z dôvodu váhy farmaceutických spolocností na trhu a ze zarucujú existenciu spravodlivých cien, ako to vedlajsí úcastníci konania robili na pojednávaní. 145 V prípade, ked je totiz podaná na súd Spolocenstva zaloba o neplatnost rozhodnutia Komisie o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, tento súd vykonáva, v súlade s clánkom 230 ES, preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Tvrdenia vedlajsích úcastníkov konania sa vsak opierajú o skutocnosti, ktoré neboli ani uvedené, ani - co je este dôlezitejsie - Komisiou v rozhodnutí preskúmané. Súdu prvého stupna neprislúcha Komisiu pri ich prvom preskúmaní nahrádzat. 146 Okrem toho by tieto tvrdenia mali byt porovnané v tvrdeniami GSK, podla ktorých státne právne úpravy v oblasti patentov umoznujú farmaceutickým spolocnostiam získat spät náklady na výskum a vývoj (dalej len "R & D") tým, ze im vytvárajú docasný monopol, po ukoncení ktorého výrobcovia generických liekov obnovujú cenovú hospodársku sútaz, takze obchodníci v súbeznom obchodovaní, vykonávajúci cinnost na trhu pocas platnosti týchto patentov, sú nositelmi umelej hospodárskej sútaze a nie úcinnej hospodárskej sútaze v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. g) ES a clánku 81 ES. 147 Následne hlavný záver Komisie, podla ktorého clánok 4 vseobecných podmienok predaja má byt povazovaný za clánok zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES v rozsahu, v akom má za ciel obmedzit súbezné obchodovanie, nemôze byt prijatý. Kedze ceny dotknutých liekov sú vynaté z velkej casti z pôsobenia volnej ponuky a dopytu z dôvodu uplatnitelnej právnej úpravy a sú stanovené alebo kontrolované verejnou mocou, nemôze byt naraz povazované za jednoznacné, ze súbezné obchodovanie smeruje k ich znízeniu a k zvýseniu prospechu konecných spotrebitelov. Analýza znenia clánku 4 vseobecných podmienok predaja, vykonaná v tomto kontexte, teda nedovoluje domnievat sa, ze toto ustanovenie, ktoré smeruje k obmedzeniu súbezného obchodovania, smeruje tiez k znízeniu prospechu konecných spotrebitelov. V tejto z velkej casti este neznámej situácii nemôze byt restriktívna povaha tejto dohody vo vztahu k hospodárskej sútazi odvodená len zo samotného cítania jej ustanovení, vykonaná v jej kontexte, ale je potrebné predpokladat aj jej následky, aby sa mohlo preskúmat, co z tohto znenia mohol vyvodit regulacný orgán. - O existencii protisútazného následku 148 Posúdenie následku dohody na hospodársku sútaz vyzaduje v prvom rade definovanie relevantného trhu alebo trhov, tak z hladiska ako vecného, ako aj geografického (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, body 15, 16 a 18). 149 Pokial ide v prejednávanej veci o relevantný trh výrobku, Komisia v odôvodneniach c. 112 a c. 113 rozhodnutia uviedla, ze po zohladnení pripomienok GSK, podla ktorých povaha a rozsah súbezného obchodovania a vseobecných podmienok predaja môzu potvrdit existenciu trhu výrobkov obsahujúceho vsetky lieky na lekársky predpis, nie je potrebné detailne urcit casti trhu GW pre kazdý z 82 dotknutých liekov. Kedze Komisia na pojednávaní spochybnila existenciu pripomienok GSK, o ktoré sa tieto úvahy opierajú, je potrebné konstatovat, ze znenie doplnujúceho oznámenia ukázalo, ze rozhodnutie v tomto bode nie je poznacené vecne nesprávnym posúdením. 150 Pokial ide o relevantný geografický trh, Komisia nakoniec v odôvodnení c. 114 rozhodnutia uviedla, ze je potrebné povazovat ho za vnútrostátny, najmä z dôvodu existencie rozdielov v clenských státoch Spolocenstva medzi právnymi úpravami týkajúcimi sa cien a úhrad, stratégií týkajúcich sa obchodných znaciek výrobcu a balenia, distribucných systémov a zvykov pri predpisovaní liekov. 151 Komisia osobitne trhy ovplyvnené dohodou nevymenovala. Z odôvodnení c. 112 az c. 114, c. 117 a c. 126 rozhodnutia vsak vyplýva, ako to Komisia potvrdila vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, ze ide na jednej strane o spanielsky trh, na ktorom spanielski velkoobchodníci môzu kúpit lieky GW, a na druhej strane o vsetky ostatné vnútrostátne trhy Spolocenstva, na ktorých môzu tieto lieky dalej predat, to znamená tie, na ktorých existujúci rozdiel medzi spanielskou cenou a domácou cenou postacuje na lukratívne súbezné obchodovanie. 152 GSK tento prístup Komisie k relevantnému geografickému trhu nespochybnuje, ako neskôr potvrdila na pojednávaní. Je teda nesporné, ze tento trh, ktorým sa rozumie územie, na ktorom objektívne podmienky hospodárskej sútaze týkajúce sa dotknutého výrobku sú - ak nie rovnaké - aspon dostatocne homogénne pre vsetky hospodárskej subjekty (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 44 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, bod 91), sa môze povazovat v prejednávanej veci za vnútrostátny, zohladniac najmä rozdiely v právnych úpravách týkajúce sa cien a úhrad liekov. 153 GSK naopak spochybnuje prístup Komisie k relevantnému trhu výrobkov. Zdôraznuje, ze zohladniac spanielsku právnu úpravu v tejto súvislosti by Komisia mala rozlisovat na jednej strane medzi regulovaným trhom, ktorý zahrna lieky urcené na dalsí predaj a preplácané v Spanielsku, a na druhej strane volným trhom, ktorý zahrna lieky urcené na dalsí predaj a preplácané v iných clenských státoch. Táto kritika sa vsak nejaví ako dôvodná. 154 Z odôvodnení c. 112 a c. 113 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dostatocne neskúmala otázku definície relevantného trhu výrobkov. Pri otázkach, ako túto vec odôvodnuje, Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna poukázala na svoj úsudok - ze kedze nebolo potrebné definovat relevantný trh výrobkov, v rozsahu, v akom mohla stanovit existenciu protisútazného ciela, vypracovala iba takúto strucnú definíciu. 155 Takisto vo svojich odpovediach a neskôr na pojednávaní vysvetlila, ze neprijala v tomto ohlade prílis dôkladný prístup a priklonila sa nakoniec k tradicne pouzívanej definícii v tejto oblasti, to znamená k definícii zalozenej na tretej úrovni anatomicko-terapeutickej klasifikácie vypracovanej European Pharmaceutical Medical Research Association (EphMRA). Táto úroven zodpovedá, ako naznacujú odôvodnenia c. 16 a c. 110 rozhodnutia, podskupinám definovaným vzhladom na terapeutické indikácie a farmaceutické vlastnosti dotknutých liekov. 156 Ked Súd prvého stupna rozhoduje o zalobe o neplatnost aktu Spolocenstva, prinálezí mu vykladat tento akt, najmä ak institúcia, ktorá je jeho autorom, predkladá vysvetlenia, pokial ide o spôsob, akým by sa mal tento akt chápat (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, body 55 a 56). V prejednávanej veci z celkového znenia rozhodnutia vyplýva, ze Komisia implicitne, ale nevyhnutne, vychádzala z rámca trhu chápaného ako trh distribúcie liekov preplácaných spanielskym systémom zdravotného poistenia, ktoré môzu byt predmetom súbezného obchodovania voci iným clenským státom Spolocenstva. Komisia teda opísala súbezné obchodovanie s liekmi uvádzanými na trh GW v Spanielsku v odôvodneniach c. 64 az c. 71 rozhodnutia vseobecným spôsobom a vplyv vseobecných podmienok predaja na tento jav opísala v odôvodneniach c. 72 az c. 75 rozhodnutia. Tým istým spôsobom preskúmala obmedzujúci úcinok clánku 4 v odôvodneniach c. 117, c. 126, c. 137, c. 139 a c. 140 rozhodnutia, zameriavajúc svoju pozornost na vzorku ôsmich liekov, zvlást vhodných ako predmet súbezného obchodovania, o ktorých GSK Komisii podala informácie. Nakoniec sa rovnakým spôsobom zaoberala v odôvodnení c. 144 rozhodnutia rozsahom tohto následku na hospodársku sútaz, ako aj v odôvodnení c. 146 rozhodnutia dopadom na obchod medzi clenskými státmi. 157 Ako vyplýva z bodov 13 a 14 oznámenia Komisie 97/C 372/03 o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155, body 13 a 14), táto institúcia je povinná definovat relevantný trh výrobkov zohladnením hlavne substitucnej povahy dopytu na jednej strane a ponuky na druhej strane. 158 Pokial ide o prvý aspekt, z clánku 1 písm. a) nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364), vyplýva, ze je potrebné skúmat v rámci dohody, akou je dohoda v prejednávanej veci, ktoré výrobky kupujúci povazuje za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z dôvodu ich vlastností, ich cien a zamýslaného pouzitia. 159 Nezdá sa teda zjavne nesprávna úvaha, ze kupujúci, teda spanielsky velkoobchodník, ktorý môze vykonávat súbezné obchodovanie, sa v tomto smere menej zaujíma o terapeutické úcinky a farmaceutické vlastnosti kazdého lieku, ktorý kúpi od GW, ako o skutocnost, ze vsetky tieto lieky sú preplácané spanielskym systémom zdravotného poistenia, následkom coho je cena urcovaná spanielskou administratívou. Rovnako sa nezdá zjavne nesprávna úvaha, ze tento kupujúci sa menej zaujíma o cenu kazdého takéhoto lieku ako o skutocnost, ze existuje rozdiel v cene postacujúci na lukratívne súbezné obchodovanie pre vsetky tieto lieky medzi Spanielskom a clenským státom urcenia. Za týchto podmienok nie je zjavne nesprávne domnievat sa, ze vsetky lieky preplácané spanielskym systémom zdravotného poistenia, ktorých dalsí predaj prinása zisk z dôvodu existujúcich rozdielov v cene medzi Spanielskom a clenským státom urcenia, tvorí trh výrobkov. 160 Pokial ide o druhý aspekt, môze sa konstatovat, ako to vyplýva z pripomienok GSK, na ktoré odkázala Komisia v odôvodneniach c. 112 a c. 113 rozhodnutia, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja bol prijatý tak, aby vseobecným spôsobom riesil otázku súbezného obchodovania s liekmi, s ktorými obchoduje GW, medzi Spanielskom a clenskými státmi, voci ktorým táto cinnost môze byt pre spanielskych velkoobchodníkov lukratívna. 161 Existencia spanielskej právnej úpravy predstavuje z pohladu ako kupujúcich, tak aj GSK skôr faktor dodávajúci jednotnost relevantnému trhu s výrobkami nez prvok, ktorý by viedol k rozlisovaniu trhu distribúcie liekov urcených na domácu spotrebu, ktorý je regulovaný, a trhu distribúcie liekov urcených na vývoz, ktorý je volný. V skutocnosti sa rozdiel predstavený GSK viaze skôr na zjavne územnú povahu spanielskej právnej úpravy a na vnútrostátny rozmer relevantného geografického trhu, ako GSK pripustila na pojednávaní. 162 Po druhé je potrebné preskúmat skutocné alebo potenciálne následky dohody na hospodársku sútaz. Toto posúdenie zahrna porovnanie situácie hospodárskej sútaze vyplývajúcej z dohody a tej, ktorá by existovala, kedy dohoda nebola (rozsudok Société technique miničre, uz citovaný v bode 55 vyssie, s. 360, a rozsudok Deere/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 76). 163 V prejednávanej veci je potrebné hned zdôraznit, co vyplýva z odôvodnení c. 26 a c. 28 rozhodnutia - ze uplatnovanie vseobecných podmienok predaja, ktoré vstúpili do platnosti 9. marca 1998, bolo pozastavené 16. októbra 1998 a ostalo pozastavené az do dna prijatia rozhodnutia, ako to pripomenuli úcastníci konania na pojednávaní. Následne sa posúdenie vykonané Komisiou môze vykladat ako zamerané najmä na ich potenciálne následky na hospodársku sútaz, ako sa na tom zhodli úcastníci konania na pojednávaní. 164 V tejto súvislosti GSK pripústa, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mal alebo mohol mat za následok obmedzenie súbezného obchodovania, ale spochybnuje, ze mal alebo mohol mat za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Hlavné tvrdenia, ktoré predkladá, sa týkajú najmä styroch aspektov odôvodnenia prijatého Komisiou v rozhodnutí. Po prvé skutocnost, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja obmedzuje súbezné obchodovanie a zasahuje do slobody konania spanielskych velkoobchodníkov, neznamená sama osebe, ze má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Po druhé, zohladnením právneho a hospodárskeho kontextu, v ktorom sa toto ustanovenie prejavilo, skutocnost, ze zavádza systém rozdielnych cien, neznamená sama osebe, ze má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Po tretie, Komisia sa uspokojila so záverom, ze toto ustanovenie obmedzuje súbezné obchodovanie, zasahuje do slobody konania spanielskych velkoobchodníkov a zavádza diferencované ceny, bez toho, aby dostatocne právne preukázala, ze má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Po stvrté, Komisia v kazdom prípade nezohladnila skutocnost, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja sa obmedzuje na odstránenie skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré mozno pripísat Spanielskemu královstvu. 165 Je potrebné urcit, ci táto kritika preukazuje, ze rozhodnutie nesprávne stanovilo, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mal za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. 166 Po prvé je nesporné, ako to vyplýva aj z odôvodnenia c. 126 rozhodnutia, ze toto ustanovenie má za následok obmedzenie súbezného obchodovania s liekmi, ktoré GW uvádza v Spanielsku na trh. Vo väcsine prípadov nahrádza totiz cenu 4 A, znacne nizsiu ako cenu v platnosti v niektorých iných clenských státoch ako v Spanielsku, cenou 4 B, ktorá sa od nich odlisuje málo, alebo vôbec. Za týchto okolností odstranuje alebo znizuje zisk, ktorý by mohol ostat spanielskym velkoobchodníkom, ak by vykonávali ich vývoz. 167 Je vsak vhodné pripomenút, ze samotná skutocnost, ze dohoda má alebo môze mat za následok obmedzenie súbezného obchodovania, urcite zasahuje do obchodu medzi clenskými státmi, ale nemusí nevyhnutne obmedzovat hospodársku sútaz. Ide o dopady, ktoré toto obmedzenie súbezného obchodovania má alebo môze mat na jeden alebo viac parametrov hospodárskej sútaze, akými sú napríklad mnozstvo, v akom je výrobok predmetom zásobovania, alebo cena, za akú sa predáva, ktoré dokazujú takéto obmedzenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Tepea/Komisia, uz citovaný v bode 118 vyssie, body 41, 43 a 56). 168 Skutocnost, ze pri neexistencii clánku 4 vseobecných podmienok predaja by boli spanielski velkoobchodníci schopní nakúpit lieky za velkoobchodnú cenu stanovenú spanielskou administratívou nezávisle od clenského státu, v ktorom sú tieto lieky urcené na dalsí predaj a od vnútrostátneho systému zdravotného poistenia, ktorým majú byt preplatené, a potom ich dalej predat do vsetkých clenských státov, v ktorých je cena dostatocne vyssia ako spanielska cena, aby im po zohladnení nákladov na transakciu priniesla zisk, teda nedovoluje príst k záveru, nezávisle od akéhokolvek posúdenia otázky, v akej miere súbezné obchodovanie prispieva k hospodárskej sútazi cien, zohladniac úlohu, ktorú zohrávajú clenské státy v tejto oblasti, ze existuje obmedzujúci následok na hospodársku sútaz. 169 GSK následne oprávnene zdôraznuje, ze po stanovení následku clánku 4 vseobecných podmienok predaja na súbezné obchodovanie musí Komisia este preukázat následok na hospodársku sútaz. 170 Po druhé nebola spochybnená skutocnost, ako to vyplýva z odôvodnení c. 137 az c. 139 rozhodnutia, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja má za následok obmedzenie slobody konania spanielskych velkoobchodníkov, najmä tej, ktorá sa týka výberu ich zákazníkov. 171 Nie vsetky dohody obmedzujúce slobodu konania jedného alebo viacerých podnikov, ktorí sa tejto dohody zúcastnia, vsak podliehajú nevyhnutne zákazu stanovenému v clánku 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 97, a rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, T-112/99, Zb. s. II-2459, bod 76). Osobitne, vsetky dohody uzatvorené medzi hospodárskymi subjektmi pôsobiacimi na rôznej úrovni retazca výroby a distribúcie majú za následok zaviazat ich a následne ich obmedzit podla podmienok, ktoré stanovujú, v ich slobode konania. V prejednávanej veci sú spanielski velkoobchodníci bez ohladu na cenu, na akej sa dohodli s GW pri nákupe liekov na spanielskom trhu (cena 4 A alebo cena 4 B), obmedzení vo svojej slobode konania v rozsahu, v akom z hospodárskeho hladiska nie sú trvalo schopní tieto dalej predat za nizsiu cenu na iných vnútrostátnych trhoch v Spolocenstve. Vzhladom na to, ze cielom pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze je vyhnút sa tomu, aby podniky obmedzením hospodárskej sútaze medzi sebou alebo tretími subjektmi znízili prospech konecného spotrebitela dotknutých výrobkov (bod 118 vyssie), je takisto potrebné preukázat, ze predmetné obmedzenie obmedzuje hospodársku sútaz na ujmu konecného spotrebitela. Nakoniec Komisia sama na pojednávaní vysvetlila, ze obmedzenie slobody konania spanielskych velkoobchodníkov bolo izolovane velmi tazko predstavitelné a ze predstavovalo iba odrazový bod jej posúdenia. 172 GSK následne oprávnene zdôraznuje, ze Komisia, po stanovení následku clánku 4 vseobecných podmienok predaja na slobodu konania spanielskych velkoobchodníkov, mala este preukázat, v com toto ustanovenie malo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze na ujmu konecného spotrebitela. 173 Po tretie nebola spochybnená skutocnost, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja zaviedol systém diferencovaných cien podla toho, ci kazdý z 82 dotknutých liekov je urcený na dalsí predaj a preplatenie v Spanielsku na jednej strane, alebo v inom clenskom státe na druhej strane. 174 Hoci sa odôvodnenie c. 139 rozhodnutia na prvý pohlad javí v tomto bode dvojzmyselné, po posúdení sa zdá, ze Komisia v nom stanovila, ze tento systém mal za následok diskrimináciu na základe miesta urcenia dotknutých výrobkov (spanielsky trh na jednej strane, ostatné vnútrostátne trhy na druhej strane). Tento výklad potvrdzuje aj znenie vyjadrení Komisie. Na jednej strane systém diferencovaných cien zavedený GW je tu porovnávaný so zakazovanou cenovou diskrimináciou v závislosti od krajiny urcenia, kedze Komisia bola toho názoru, ze to má za následok uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia v zmysle clánku 81 ods. 1 písm. d) ES. Na druhej strane v nom Komisia odkazuje na judikatúru týkajúcu sa clánku 82 písm. c) ES, ktorého znenie je rovnaké ako znenie tohto ustanovenia. 175 Clánok 81 ods. 1 písm. d) ES zakazuje dohody, ktoré uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú. 176 V prejednávanej veci je nesporné, ze spanielski velkoobchodníci sú obchodnými partnermi GW a ze GW ich podriaduje nerovnakým podmienkam, podla toho, ci dalej predávajú tieto lieky v Spanielsku alebo v iných clenských státoch Spolocenstva. Naopak nie je preukázané, ze tieto predaje tvoria rovnaké plnenia, a teda ze sú splnené vsetky podstatné podmienky clánku 81 ods. 1 písm. d) ES. 177 Z judikatúry, na ktorú odkazuje Komisia, totiz vyplýva, ze clánok 82 písm. c) ES nebráni tomu, aby podnik v dominantnom postavení urcil rozdielne ceny v rôznych clenských státoch, najmä ak sú rozdiely v cene odôvodnené rôznymi podmienkami obchodovania a silou hospodárskej sútaze, ale zakazuje mu, aby uplatnoval umelé rozdiely v cene v rôznych clenských státoch, ktoré môzu znevýhodnit jeho zákazníkov a skreslovat hospodársku sútaz v kontexte umelých prekázok vnútrostátnych trhov (rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, bod 160 a tam citovaná judikatúra). Vseobecnejsie z tejto judikatúry vyplýva, ze aj ked skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení uplatnuje rozdielne ceny, môze - pri absencii objektívneho vysvetlenia - predstavovat diskriminacný znak, ak sú tieto ceny uplatnované na relevantnom geografickom trhu, charakterizovanom dostatocne jednotnými podmienkami hospodárskej sútaze, nejde o tento prípad, ak sa tieto ceny uplatnujú na rozdielnych geografických trhoch, charakterizovaných nedostatocne jednotnými podmienkami hospodárskej sútaze vzhladom najmä na príslusnú rámcovú právnu úpravu (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, body 44 az 56 a 207, 208, 225, 228 a 233, a rozsudok Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 152 vyssie, body 92 az 96 a 161, 164, 165, 167 a 170). 178 Tieto úvahy môzu byt uplatnené na prejednávanú vec, v ktorej sa výrobca a jeho velkoobchodníci dohodli na uplatnovaní rozdielnych cien v závislosti od clenského státu, do ktorého sú dotknuté výrobky urcené na dalsí predaj a preplatenie. Je pritom nesporné, ze kazdý z týchto clenských státov predstavuje samostatný trh v rozsahu, v akom relevantný geografický trh je vnútrostátnym trhom vzhladom najmä na rozdielnost právnych úprav týkajúcich sa cien a preplácania dotknutých liekov. Komisia teda sama v rozhodnutí stanovila, ze pri zásobovaní jedného alebo druhého z týchto vnútrostátnych trhov spanielski velkoobchodníci vykonávajú cinnost vzhladom najmä na príslusnú rámcovú právnu úpravu za podmienok hospodárskej sútaze, ktoré sú, pokial ide o ceny - parameter, o ktorom clánok 4 vseobecných podmienok predaja osobitne je, rozdielne. 179 GSK následne oprávnene zdôraznuje, ze konstatovanie rozdielnych cien nepostacuje na prijatie záveru, ze existuje diskriminácia. Je totiz moznost, ze uplatnuje rozdielne ceny z dôvodu existencie rozdielnych trhov, a nie preto, aby existovali rozdielne trhy. 180 Takéto vysvetlenie je inak navrhnuté aj samotnou Komisiou, ktorá v oznámení KOM(1998) 588 konecné znenie, uz citovanom v bode 135 vyssie, naznacuje, ze farmaceutické spolocnosti uplatnujú rozdielne ceny na zohladnenie rozdielnych platobných schopností (s. 6), a vseobecne dodáva, ze by bolo extrémne obtiazne stanovit vhodnú úroven cien prispôsobenú pre celé Spolocenstvo, pretoze zvolenie nízkej úrovne by malo okamzitý priaznivý úcinok na ciele ovládania nákladov na zdravotnú starostlivost, ale prinieslo by trvalý pokles európskeho prínosu k snahe o investície do farmaceutického R & D a stanovenie zvýsenej cenovej úrovne by malo za následok obmedzenie prístupu k starostlivosti pre spotrebitelov a platiace subjekty, v krajinách, ktoré z dôvodu hospodárskych alebo sociálnych podmienok nemajú prostriedky na zaplatenie ceny (s. 14). 181 Po stvrté GSK v podstate zdôraznuje, ze Komisia ziadnym iným spôsobom nepreukázala, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. 182 To vsak nie je tento prípad. Komisia naopak urobila záver, na základe relatívne strucného posúdenia, ako to pripustila vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, ale dostatocne úplného s ohladom na skutkové okolnosti prejednávanej veci (pozri bod 119 vyssie) a tvrdenia GSK, ze toto ustanovenie má rovnako za následok znízenie prospechu konecných spotrebitelov tým, ze im bráni získat výhodu vo forme poklesu cien a nákladov z úcasti spanielskych velkoobchodníkov na hospodárskej sútazi v rámci jednej obchodnej znacky výrobcu na trhoch urcenia súbezného obchodovania pochádzajúceho zo Spanielska. 183 Komisia teda v odôvodneniach c. 72 az c. 75 rozhodnutia konstatovala, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja ulozil spanielskym velkoobchodníkom, kupujúcim lieky, ktoré GW uvádza v Spanielsku na trh, zaplatit GW cenu (cena 4 B) vyssiu ako cena stanovená spanielskou administratívou, ktorú by boli zaplatili, ak by vseobecné podmienky predaja neexistovali (cena 4 A). Toto ustanovenie má teda za následok vo väcsine prípadov znízenie alebo potlacenie az dovtedy existujúceho rozdielu medzi cenami platnými v Spanielsku na jednej strane a cenami v iných clenských státoch Spolocenstva na druhej strane. Pocet dotknutých prípadov je znacný, ci uz neprihliadneme na náklady, ktoré vznikajú spanielskym velkoobchodníkom pri výkone súbezného obchodovania (transport, opätovné balenie a i.), alebo ci ich zohladníme. GSK toto konstatovanie skutkových okolností nespochybnuje. 184 Komisia dalej v odôvodneniach c. 48 a c. 51 rozhodnutia konstatovala, ze cast, aj ked obmedzená, ceny liekov upravenej vseobecnými podmienkami predaja ostáva vo viacerých clenských státoch na tarchu pacienta, ktorý za týchto okolností v hospodárskom zmysle slova predstavuje konecného spotrebitela dotknutých výrobkov. Komisia rovnako v odôvodneniach c. 49 a c. 51 rozhodnutia konstatovala, ze zvysok ceny týchto liekov je preplácaný vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, ktorý sám tiez predstavuje konecného spotrebitela dotknutých výrobkov, pretoze vzájomne poistuje hospodárske riziká znásané sociálnymi poistencami v súvislosti s ich zdravím. Súdny dvor uz zdôraznil specifickost obchodu s farmaceutickými výrobkami v tomto ohlade, charakterizovanú zastúpením spotrebitelov orgánmi sociálneho zabezpecenia pri preplatení liecebných nákladov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1984, Duphar a i., 238/82, Zb. s. 523, bod 20). GSK nespochybnuje tieto skutkové zistenia, na ktorých význam sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia Komisia na pojednávaní odvolávala. 185 Ak aj pripustíme, ze hospodárska sútaz medzi spanielskymi velkoobchodníkmi, ktorí vykonávajú súbezné obchodovanie, alebo medzi týmito velkoobchodníkmi a predajcami usadenými na trhu clenského státu urcenia súbezného obchodovania, je obmedzená ohladom umoznenia, aby uplatnovali ceny dalsieho predaja, ktoré by boli nizsie od cien uplatnovaných týmito predajcami iba v obmedzenej miere potrebnej na prilákanie maloobchodníkov, tak ako presvedcujúco preukazujú niektoré spisy predlozené GSK, Komisia mohla, ako to urobila v odôvodnení c. 140 rozhodnutia, odvodit zo zistených skutocností, na ktoré sa odvoláva v predchádzajúcich bodoch, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja vytvára prekázku tejto hospodárskej sútazi a v podstate tlaku, ktorý by existoval, ak by clánok 4 neexistoval, na jednotkovú cenu dotknutých liekov, na ujmu konecného spotrebitela, ktorým sa chápe tak pacient, ako aj vnútrostátny systém zdravotného poistenia, konajúci v prospech svojich poistencov. 186 Je pravda, ako Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 133 rozhodnutia, potom vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna a na pojednávaní, ze tento tlak, skúmaný na individuálnej úrovni jedného z vnútrostátnych trhov dotknutého clánkom 4 vseobecných podmienok predaja, akým je trh Spojeného královstva, môze byt okrajový. Komisia vsak rovnako v odôvodnení c. 140 rozhodnutia zdôraznila, ze skutocnost, ze sa tomuto tlaku bráni prostredníctvom dohody uzatvorenej s významným poctom spanielskych velkoobchodníkov a dotýkajúcej sa významného poctu výrobkov a vnútrostátnych trhov v Spolocenstve, prispieva alebo môze prispievat prostredníctvom sietového úcinku k posilneniu uz existujúcej nepruznosti cien na trhu. Takéto posilnenie pritom porusuje clánok 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Metro I, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 22; rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78, Zb. s. 3125, bod 139). 187 GSK nepredlozila dôkaz o nesprávnom posúdení v tejto veci. Naopak, na pojednávaní pripustila, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja, hoci mal podla pôvodného urcenia tvorit prekázku prevodu ziskovej marze velkoobchodníkom, mohol mat za následok znízenie výhody, aj ked obmedzenej, ktorú ich úcast na hospodárskej sútazi v rámci jednej obchodnej známky prinása konecnému spotrebitelovi v tejto oblasti na trhoch urcenia súbezného obchodovania. 188 Komisia nakoniec v odôvodneniach c. 33, c. 34, c. 52 a c. 134 rozhodnutia konstatovala, ze niektoré vnútrostátne systémy zdravotného poistenia vyuzívajú v rôznej miere a rôznymi spôsobmi súbezné obchodovanie na znízenie nákladov na lieky, ktoré preplácajú. Hoci GSK spochybnuje, ze vnútrostátne opatrenia, na ktoré odkazuje Komisia, majú za ciel povzbudit súbezné obchodovanie, nespochybnuje, ze tieto opatrenia môzu mat takýto následok, ako Komisia uviedla na pojednávaní bez toho, aby jej bolo odporované. Niektoré z nou predlozených písomností naopak presvedcivo zdôraznujú, ze môze íst o tento prípad. GSK takisto pripústa, naposledy vo svojich odpovediach na písomné otázky a na pojednávaní, existenciu opatrení prijatých niektorými clenskými státmi na úcely spätného získania casti úspor, získaných lekárnami prostredníctvom súbezného obchodovania. 189 Zameraním sa na príklad Spojeného královstva, ktoré tvorí podla GSK hlavný cielový trh súbezného obchodovania s liekmi, ktoré GW uvádza v Spanielsku na trh, Komisia mohla v odôvodnení c. 134 rozhodnutia odvodit, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mal za následok, ze vnútrostátne systémy zdravotného poistenia boli zbavené prospechu, ktorý by inak mali, vo forme znízenia nákladov a dokonca nezávisle od akéhokolvek znízenia maloobchodnej ceny, z úcasti spanielskych velkoobchodníkov na hospodárskej sútazi v rámci jednej obchodnej znacky výrobcu. Hoci GSK zdôraznila obmedzenú povahu tohto následku, na pojednávaní medziiným pripustila jeho existenciu. Rovnako pripustila, ze takýto následok sa mohol prejavit aj v iných clenských státoch ako len v Spojenom královstve. 190 Je teda potrebné urobit záver, ze Komisia mohla stanovit, s ohladom na skutocnosti, ktorých správnost nebola platne spochybnená GSK, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mal za následok znízenie prospechu konecných spotrebitelov, pretoze ich zbavil prospechu vo forme znízenia cien a nákladov, vyplývajúceho z úcasti spanielskych velkoobchodníkov na hospodárskej sútazi v rámci jednej obchodnej znacky výrobcu na vnútrostátnych trhoch urcenia súbezného obchodovania pochádzajúceho zo Spanielska. 191 Ziadne z tvrdení GSK sa nejaví takej povahy, aby spochybnilo tento záver. 192 Osobitne je nedôvodné jej hlavné tvrdenie, podla ktorého clánok 4 vseobecných podmienok predaja je odôvodnený, pretoze odstranuje skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré mozno pripísat Spanielskemu královstvu. Skutocnost, ze právny a hospodársky kontext, v ktorom podnik vykonáva cinnost, prispieva k obmedzeniu hospodárskej sútaze, totiz nemôze viest k pripusteniu toho, ze tieto podniky tým, ze vylúcia alebo obmedzia hospodársku sútaz, ktorú tento kontext udrzuje alebo vytvára, porusujú pravidlá hospodárskej sútaze (rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 620, a rozsudok CIF, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 57). 4. Záver 193 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze GSK nedokázala spochybnit záver Komisie, podla ktorého vseobecné podmienky predaja tvoria dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 194 Rovnako z vyssie uvedeného vyplýva, ze hoci je hlavný záver Komisie, podla ktorého clánok 4 vseobecných podmienok predaja má za následok obmedzenie hospodárskej sútaze, nesprávny, GSK nedokázala spochybnit jej subsidiárny záver, podla ktorého toto ustanovenie malo za následok to, ze zbavilo konecného spotrebitela prospechu, ktorý by získal, pokial ide o ceny a náklady, z úcasti spanielskych velkoobchodníkov na hospodárskej sútazi v rámci jednej obchodnej znacky výrobcu na vnútrostátnych trhoch urcenia súbezného obchodovania pochádzajúceho zo Spanielska. 195 Následne sa zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES musí zamietnut. C - O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nedodrzaní zásady subsidiarity a porusení clánku 43 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 196 GSK v podstate tvrdí, ze tým, ze jej rozhodnutie zakázalo rátat s diferencovanými cenami, jej nakoniec vnútilo uplatnovanie cien stanovených spanielskou administratívou na úcely velkoobchodného predaja liekov urcených na dalsí predaj v Spanielsku a preplatených spanielskym systémom zdravotného poistenia v rámci velkoobchodného predaja liekov urcených na dalsí predaj v iných clenských státoch alebo na preplatenie inými vnútrostátnymi systémami zdravotného poistenia, ktoré majú vlastný systém kontroly ceny. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie nerespektovalo zásadu subsidiarity. Okrem toho porusilo právo usadit sa upravené v clánku 43 ES. Nakoniec sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci v rozsahu, v akom bolo jej cielom takto podporit konvergenciu cien liekov v Spolocenstve. 197 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 198 V prvom rade je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutie je postihnuté zneuzitím právomoci, len ak je na základe objektívnych, relevantných a zhodných ukazovatelov zjavné, ze bolo prijaté s jediným alebo aspon urcujúcim cielom, dosiahnut iné ako uvedené ciele (rozsudky Súdneho dvora z 21. júna 1958, Groupement des hauts fourneaux et aciéries belges/Vysoký úrad, 8/57, Zb. s. 223, 245, a z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 44). 199 V prejednávanej veci vsak z vyjadrení GSK vyplýva, ze táto spolocnost spekuluje v súvislosti s cielom, ktorý pripisuje Komisii, ale neopiera sa o ukazovatele, ktoré by dostatocne právne dokazovali, ze rozhodnutie bolo prijaté s jediným alebo urcujúcim cielom podpory konvergencie cien liekov v Spolocenstve. 200 V druhom rade clánok 5 druhý odsek ES stanovuje, ze v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlucnej kompetencie, vyvíja Spolocenstvo cinnost v súlade s princípom subsidiarity len vtedy a len v takom rozsahu, pokial ciele navrhované touto cinnostou nemôzu byt uspokojivo dosiahnuté clenskými státmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej cinnosti ich mozno lepsie dosiahnut prostredníctvom Spolocenstva. 201 V rámci clánku 81 ods. 1 ES je zásada subsidiarity konkretizovaná obmedzením zákazu, ktorý je v nom stanovený na dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Preto ak mozno na základe vsetkých objektívnych právnych alebo skutkových okolnosti dospiet s dostatocným stupnom pravdepodobnosti k záveru, ze takéto konania môzu priamo alebo nepriamo reálne alebo potenciálne ovplyvnit obchodný tok medzi clenskými státmi, musí sa toto konanie povazovat za spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 495, a rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27), z coho vyplýva, ze je vhodné, aby Spolocenstvo zasiahlo z dôvodu rozsahu a úcinkov svojej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, body 197 a 198). 202 Ak má táto cinnost formu rozhodnutia Komisie, je toto rozhodnutie v súlade so zásadou subsidiarity, ak právne dostatocne stanovuje, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt ovplyvnený dohodou medzi podnikmi, rozhodnutiami zdruzení podnikatelov a zosúladenými postupmi, ktorých zákonnost skúma. 203 V prejednávanej veci pritom Komisia v odôvodneniach c. 145 a c. 146 rozhodnutia v podstate uviedla, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mohol ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v rozsahu, v akom stanovil diferencované ceny podla toho, ci velkoobchodníci, s ktorými GW nadviazala obchodné vztahy v Spanielsku, nasmerovali lieky, ktoré od GW kúpili s cielom ich dalsieho predaja, do Spanielska alebo do iných clenských státoch Spolocenstva, a GSK to nespochybnuje. 204 V tretom a stvrtom rade poskytuje clánok 43 ES státnym príslusníkom vsetkých clenských státov, ktorým sa podla clánku 48 ES pripodobnujú obchodné spolocnosti zalozené podla zákonov clenského státu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikatelskej cinnosti v Spolocenstve, základnú slobodu (rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1981, Broekmeulen, 246/80, Zb. s. 2311, bod 20, a z 31. marca 1993, Kraus, C-19/92, Zb. s. I-1663, body 28 a 29) usadit sa v akomkolvek inom clenskom státe za rovnakých podmienok ako státni príslusníci tohto clenského státu a zakazuje ponechanie v platnosti alebo prijatie obmedzení tejto slobody. 205 Takéto obmedzenia predstavujú vsetky vnútrostátne opatrenia, aj tie, ktoré sa uplatnujú bez diskriminácie na základe státnej príslusnosti, ktoré môzu spôsobit, ze státni príslusníci iných clenských státov sa nachádzajú v právnom alebo faktickom postavení, ktoré ich znevýhodnuje v porovnaní so státnymi príslusníkmi clenského státu usadenia sa, a teda môzu bránit alebo robit menej atraktívnym výkon tejto základnej slobody, okrem výnimiek upravených Zmluvou a výnimiek uznaných Súdnym dvorom (rozsudok Súdneho dvora z 11. mája 1999, Pfeiffer, C-255/97, Zb. s. I-2835, body 18 a 19, a z 21. apríla 2005, Komisia/Grécko, C-140/03, Zb. s. I-3177, bod 27). 206 V prejednávanej veci vsak GSK navrhuje zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES, ktoré bolo prijaté Komisiou v rámci jej právomoci vyplývajúcej z pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Podobné rozhodnutie svojou podstatou nepredstavuje ani neobsahuje akékolvek vnútrostátne opatrenie, ktoré môze predstavovat obmedzenie zakázané v zmysle clánku 43 ES. Je preto zbytocné sa proti nemu dovolávat porusenia tohto ustanovenia (pozri analogicky, pokial ide o clánok 49 ES, uznesenia Súdneho dvora z 23. februára 2006, Piau/Komisia, C-171/05 P, Zb. s. I-37, bod 58). 207 Zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci, nedodrzaní zásady subsidiarity a porusení clánku 43 ES sa preto musí zamietnut v plnom rozsahu, ako aj návrhy GSK v rozsahu, v akom smerujú k zruseniu clánku 1 rozhodnutia. II - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 208 GSK v podstate tvrdí, ze rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, kedze Komisia neuskutocnila dostatocné preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré jej boli predlozené pocas správneho konania v súvislosti s výhodami a nevýhodami súbezného obchodovania a clánku 4 vseobecných podmienok predaja pre hospodársku sútaz v sektore liekov, tak ako to mala urobit berúc do úvahy rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie. 209 Komisia, podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spochybnuje dôvodnost tohto zalobného dôvodu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 210 Otázka dostatocnej povahy preskúmania uskutocneného Komisiou v rozhodnutí o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze nespocíva v kontrole existencie alebo rozsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale v kontrole opodstatnenosti jeho dôvodov (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 67, a rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 97). 211 V prejednávanej veci vsak GSK tvrdí, ze rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, kedze preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov predlozených na podporu jej ziadosti o výnimku je nedostatocné. Preto viac ako nedostatok odôvodnenia rozhodnutia GSK spochybnuje opodstatnenost dôvodov uvedených pri posudzovaní jej ziadosti v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. 212 Tento zalobný dôvod sa preto v skutocnosti viaze na zalobný dôvod zalozený na porusení tohto ustanovenia, ktorý je skúmaný nizsie. 213 Ak má GSK v úmysle tiez tvrdit, ze rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o zamietnutie ziadosti o výnimku, zdá sa, ze táto kritika nie je dôvodná. V odôvodneniach c. 147 az c. 188 rozhodnutia Komisia uvádza, a to dostatocne podrobne, aby GSK pochopila jej dôvody a aby súd mohol uskutocnit ich preskúmanie, ze táto ziadost sa podla nej musí zamietnut, pretoze dôkaz o splnení podmienok potrebných na priznanie výnimky a predovsetkým nárastu efektívnosti nebol dostatocne právne predlozený. B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 3 ES 1. Obsah rozhodnutia 214 Komisia v odôvodneniach c. 147 az c. 189 rozhodnutia uviedla, ze GSK v prejednávanej veci nepreukázala splnenie podmienok uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. 215 Pokial ide o prvú podmienku uplatnenia tohto ustanovenia, Komisia v odôvodneniach c. 151 a c. 154 az c. 176 rozhodnutia usúdila, ze GSK dostatocne právne nepreukázala, ze vseobecné podmienky predaja prispeli k podpore technického pokroku alebo zlepseniu distribúcie liekov. 216 Pokial ide o druhú podmienku uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, Komisia v odôvodneniach c. 177 az c. 186 rozhodnutia usúdila, ze GSK dostatocne právne nepreukázala, ze primeraný podiel na výhodách, ktoré môzu vyplývat zo vseobecných podmienok predaja, je vyhradený pre spotrebitelov. 217 Komisia v odôvodneniach c. 187 a c. 188 rozhodnutia dodala, ze navyse nebolo preukázané, ze vseobecné podmienky predaja nestanovujú obmedzenie, ktoré nie je nevyhnuté a nevylucuje hospodársku sútaz pre významnú cast dotknutých liekov. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 218 GSK tvrdí, ze záver Komisie, podla ktorého spolocnost nepreukázala splnenie podmienok priznania výnimky, vykazuje chyby, ktoré odôvodnujú zrusenie clánku 2 rozhodnutia. 219 Vseobecne GSK v podstate tvrdí, ze Komisia seriózne nepreskúmala skutkové tvrdenia a dôkazy na podporu jej ziadosti o výnimku. Dalej uvádza tvrdenia týkajúce sa kazdej z podmienok uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. 220 Pokial ide predovsetkým o prvú podmienku, GSK tvrdí na jednej strane, ze Komisia seriózne nepreskúmala skutkové tvrdenia a dôkazy, podla ktorých súbezné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti tým, ze znizuje jej inovacné schopnosti, kým clánok 4 vseobecných podmienok predaja spôsobuje nárast efektívnosti, kedze jej dovoluje zvýsit jej inovacné schopnosti. GSK sa domnieva, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze nebol preukázaný vztah súbezného obchodovania s inováciou a v kazdom prípade, ze súbezné obchodovanie má citelný dopad na inováciu. GSK usudzuje, ze preukázala existenciu prínosu podpore technického pokroku. 221 GSK na druhej strane uvádza, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze nebolo preukázané, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja prispel k zlepseniu distribúcie liekov tým, ze obmedzil súbezné obchodovanie, ktoré prinása omeskania uvedenia na trh v urcitých clenských státoch, ako aj málo optimálnu distribúciu liekov ponúknutých na predaj spolocnostou GSK. 222 Dalej, pokial ide o druhú podmienku uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, GSK tvrdí, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze sa nezdá, ze je pre spotrebitelov vyhradený primeraný podiel na výhodách súvisiacich s clánkom 4 vseobecných podmienok predaja. Komisia totiz nesprávne identifikovala spotrebitelov, zahrnula medzi nich velkoobchodníkov a nezobrala plne do úvahy úlohu, ktorú clenské státy zohrávajú v dotknutom sektore. Okrem toho zjavne nesprávne zhodnotila vsetky výhody, ktoré z jej systému diferencovaných cien mohli pre spotrebitelov vyplývat v porovnaní s ich situáciou vyplývajúcou zo súbezného obchodovania. 223 Okrem toho sa GSK domnieva, ze jasne preukázala, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja bol nevyhnutný v zmysle tretej podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES pre realizáciu výhod, ktoré z neho vyplývajú pre spotrebitelov. 224 Nakoniec sa GSK domnieva, ze preukázala, ze toto ustanovenie nemá za následok vylúcenie významnej casti hospodárskej sútaze, berúc do úvahy jej povahu a intenzitu, v súlade so stvrtou podmienkou uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. 225 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spochybnuje dôvodnost týchto tvrdení. 226 V prvom rade tvrdí, ze vykonala seriózne a dostatocné preskúmanie vsetkých skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK na podporu jej ziadosti o výnimku. 227 V druhom rade uvádza, ze mohla dospiet k záveru, ze GSK nepredlozila dôkaz o existencii podmienok uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. 228 V tejto súvislosti sa Komisia po prvé domnieva, ze GSK sa nemohla obmedzit na tvrdenie, ze dohoda, ktorú uzavrela so zámerom, alebo následkom brzdenia súbezného obchodovania, jej dovolila maximalizovat svoje obchodné zisky a pouzit ich cast na financovanie svojich aktivít R & D. GSK mala naopak, na základe dostatocne presvedcivých dôkazov, dokázat existenciu objektívnej, specifickej a priamej prícinnej súvislosti medzi obmedzením hospodárskej sútaze spôsobeným touto dohodou a skutocným nárastom efektívnosti, vyrovnávajúcim uvedené obmedzenie. V prejednávanej veci vsak Komisia mohla tvrdit, ze takáto prícinná súvislost nebola preukázaná. 229 Po druhé sa Komisia domnieva, ze za predpokladu dostatocnej presnosti tvrdení GSK, aby mohli byt zohladnené, neboli tieto tvrdenia, podla ktorých súbezné obchodovanie narúsa distribúciu liekov a spôsobuje omeskania uvedenia na trh, co sú tazkosti, ktoré clánok 4 vseobecných podmienok predaja naprával, v ziadnej fáze správneho konania dostatocne právne preukázané. 230 Komisia po tretie zastáva názor, ze velkoobchodníci majú byt zaradení medzi spotrebitelov a ze sa mozno domnievat, ze rovnako ako pacienti a vnútrostátne systémy zdravotného poistenia, aj oni majú úzitok zo súbezného obchodovania. Dodáva, ze naopak nebol nikdy dostatocne právne dokázaný ich úzitok z clánku 4 vseobecných podmienok predaja. 231 Po stvrté Komisia tvrdí, ze tvrdenia GSK nepoukazujú na to, ze v rozpore s jej tvrdením v rozhodnutí bola preukázaná nevyhnutná povaha clánku 4 vseobecných podmienok predaja. 232 Po piate Komisia tiez uvádza, ze tvrdenia GSK vázne nespochybnujú posúdenie, podla ktorého nebolo preukázané, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja nemal za následok vylúcenie hospodárskej sútaze pre významnú cast dotknutých výrobkov. 3. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné poznámky 233 Akákolvek dohoda, ktorá obmedzuje hospodársku sútaz ci uz svojimi úcinkami alebo svojím predmetom, môze byt v zásade predmetom výnimky (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 496 az 498 a 501 az 505, a rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia, T-17/93, Zb. s. II-595, bod 85), ako to Komisia napokon uviedla v odôvodnení c. 153 rozhodnutia a na pojednávaní. 234 Uplatnenie tohto ustanovenia podlieha niekolkým podmienkam, ktorých splnenie je aj nevyhnutné, aj postacujúce (rozsudok Remia a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 38, a rozsudok Matra Hachette/Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, bod 104). Po prvé je potrebné, aby predmetná dohoda prispela k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, po druhé, aby bol primeraný podiel na vyplývajúcich výhodách vyhradený pre spotrebitelov, po tretie, aby neukladala príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné, a po stvrté, aby neumoznovala týmto podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov. 235 Z toho vyplýva, ze osoba, ktorá sa dovoláva clánku 81 ods. 3 ES musí preukázat, ze tieto podmienky sú splnené, a to prostredníctvom presvedcivých tvrdení a dôkazov (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19, bod 52, a rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 78). 236 Co sa týka Komisie, jej úlohou je dostatocne preskúmat tieto tvrdenia a dôkazy (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 501), teda urcit, ci dokazujú splnenie podmienok clánku 81 ods. 3 ES. V urcitých prípadoch môze povaha týchto tvrdení a dôkazov vyzadovat predlozenie vysvetlení alebo odôvodnení, a ak nie, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno, ktoré má osoba dovolávajúca sa clánku 81 ods. 3 ES, bolo unesené (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 79). Ako vyplýva z vyjadrení Komisie, musí v podobnom prípade takéto tvrdenia alebo dôkazy vyvrátit. 237 V prejednávanej veci Komisia zamerala svoje skúmanie na prvú podmienku uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, ako uviedla vo svojich vyjadreniach a neskôr na pojednávaní. V odôvodneniach c. 151 a c. 154 az c. 176 rozhodnutia dospela k záveru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené GSK pocas správneho konania nedokázali jej splnenie. 238 Skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené GSK s cielom preukázat, ze primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich zo vseobecných podmienok predaja bol vyhradený pre spotrebitelov, a teda ze druhá podmienka uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES je splnená, boli následne zamietnuté, ako to Komisia uviedla na pojednávaní. Komisia totiz v odôvodnení c. 179 rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na to, ze GSK nepredlozila dôkazy o tom, ze obmedzenie súbezného obchodovania reálne umoznilo získanie jednej alebo druhej výhody vyzadovaných v rámci prvej podmienky, nemohla byt splnená ani druhá podmienka, takze ju viac nebolo potrebné skúmat. Komisia az následne a výlucne z dôvodu úplnosti reagovala v odôvodneniach c. 180 az c. 186 rozhodnutia na niektoré z tvrdení GSK s cielom dokázat, ze zo súbezného obchodovania nevyplýva výhoda, ktorej primeraný podiel bol vyhradený pre spotrebitelov. 239 Pokial ide o tretiu a stvrtú podmienku uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES, tieto boli preskúmané strucným spôsobom, ako to Komisia uviedla vo svojich vyjadreniach a neskôr na pojednávaní, a následne boli tiez v podstatnej casti zamietnuté. Tretia podmienka bola vylúcená v odôvodnení c. 187 rozhodnutia, pretoze nic nepoukazovalo na to, ze zo vseobecných podmienok predaja vyplývali výhody, a teda neexistoval ziaden prínos, ktorého nevyhnutná povaha mohla byt analyzovaná. Stvrtá podmienka bola vylúcená v odôvodnení c. 188 rozhodnutia, pretoze GSK v tejto súvislosti nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by uz nebol predmetom jej tvrdení a ktorý by uz nebol zamietnutý. 240 Za týchto okolností prinálezí Súdu prvého stupna, aby predovsetkým urcil, ci Komisia mohla dospiet k záveru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy na podporu ziadosti o výnimku podanú GSK nedokazovali, ze prvá podmienka uplatnenia clánku 81 ods. 3 bola splnená. Len v prípade záporného zistenia mu prinálezí urcit, ci Komisia mohla dospiet k záveru, ze nebolo preukázané ani splnenie ostatných troch podmienok. 241 V tejto súvislosti, ak je súd Spolocenstva, na ktorý bol podaný návrh na zrusenie rozhodnutia o uplatnení clánku 81 ods. 3 ES, konfrontovaný s komplexným hospodárskym posúdením, vykonáva len obmedzené preskúmanie, pokial ide o vec samu, overenie vecnej správnosti skutocností, absenciu zjavného nesprávneho posúdenia skutocností a presnosti právneho posúdenia, ktoré z nich vyplýva (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 501; rozsudok Metro I, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 25; rozsudok Remia a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 34; rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 279). 242 Súdu Spolocenstva prinálezí preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a zrozumitelnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé podporit závery, ktoré z nich boli vyvodené (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C-12/03 P, Zb. s. I-987, bod 39, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, body 62 a 63). 243 Naopak mu neprinálezí svojím hospodárskym posúdením nahrádzat posúdenie autora rozhodnutia, ktorého zákonnost má preskúmat. 244 Je namieste uviest, ze Komisia má priestor na volnú úvahu, ktorý podlieha len obmedzenému súdnemu preskúmaniu, spocívajúcemu, pokial bolo preukázané, ze bolo splnené jedno z kritérií, v súvislosti s ktorými umoznuje clánok 81 ods. 3 ES uvazovat o výnimke, v uvázení výhod ocakávaných od uskutocnenia zmluvy a nevýhod, ktoré z nej pre konecných spotrebitelov budú vyplývat z dôvodu jej dopadu na hospodársku sútaz, co je úvaha, ktorá má formu porovnania, berúc do úvahy vseobecný záujem posúdený na úrovni Spolocenstva. 245 Okrem toho sa preskúmanie rozhodnutia Komisie vykonáva výlucne s ohladom na skutkové a právne okolnosti existujúce ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby bola dotknutá moznost úcastníkov konania pocas ich výkonu práva na obhajobu doplnit skutkové a právne okolnosti veci dôkazmi z neskorsieho obdobia, ale osobitne vytvorenými na napadnutie tohto rozhodnutia alebo na jeho obhajobu (pozri bod 58 vyssie). 246 V prejednávanej veci z uvedeného vyplýva, ze dôkazy, ktoré neexistovali ku dnu prijatia rozhodnutia a ktoré neboli vytvorené osobitne s cielom napadnutia tohto rozhodnutia alebo jeho obhajoby v rozsahu, v akom dospelo k zamietnutiu ziadosti o výnimku podanej GSK, a to najmä faktické informácie týkajúce sa obdobia 2001/2005 a stúdie "Benefits to Payers and Patients from Parallel Trade", vypracovaná York University v máji 2003, "The Economic Impact of Pharmaceutical Parallel Trade in European Member States: A Stakeholder Analysis", vypracovaná London School of Economics and Political Sciences v januári 2004, a "Parallel Imports and the Pricing of Pharmaceutical Products: Evidence from the European Union", ktorej autormi sú M. Ganslandt a K. E. Maskus a ktorá pochádza z februára 2004, majú byt, ako to správne uviedla Komisia v odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna a na pojednávaní, od zaciatku vylúcené z pojednávania. b) O dôkaze existencie nárastu efektívnosti 247 Aby bola dohoda predmetom výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES, musí prispievat k zlepseniu výroby alebo distribúcie dotknutých výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku. Tento prínos nespocíva vo vsetkých výhodách, ktoré podnik zúcastnujúci sa na dohode získa v súvislosti so svojou cinnostou, ale v citelných objektívnych výhodách, ktoré môzu vyrovnat nevýhody, vyplývajúce z dohody pre hospodársku sútaz (pozri v súvislosti s prínosom k zlepseniu výroby alebo distribúcie rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citovaný v bode 110 vyssie, s. 502 a 503; rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Langnese-Iglo/Komisia, T-7/93, Zb. s. II-1533, bod 180, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 139; pozri tiez v súvislosti s prínosom k podpore pokroku rozsudok Matra Hachette/Komisia, uz citovaný v bode 233 vyssie, body 108 az 111). 248 V prvom rade teda prinálezí Komisii, aby preskúmala, ci skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré jej boli predlozené, presvedcivo dokazujú, ze dotknutá dohoda musí umoznit získanie citelných objektívnych výhod (pozri v tomto zmysle rozsudok Metro I, uz citovaný v bode 109 vyssie, bod 43; rozsudok Metro II, uz citovaný v bode 58 vyssie, bod 55; rozsudky Súdu prvého stupna M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 171 vyssie, bod 143, a z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T-231/99, Zb. s. II-2085, body 48 a 49), za predpokladu, ze tieto výhody sa môzu prejavit nielen na relevantnom trhu, ale tiez na iných trhoch (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 343). 249 Tento krok môze znamenat prognostickú analýzu a v tom prípade je potrebné preskúmat, ci sa po zohladnení predlozených skutkových tvrdení a dôkazov zdá pravdepodobnejsie to, ze dotknutá dohoda umozní získat citelné objektívne výhody, alebo to, ze sa tak nestane (pozri v tomto zmysle rozsudok Compagnie générale maritime a i./Komisia, uz citovaný v bode 248 vyssie, bod 365, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 201 vyssie, bod 143; pozri tiez analogicky rozsudok Tetra Laval/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, body 42 a 43, a rozsudok General Electric/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 64). 250 Podla okolností prinálezí v druhom rade Komisii, aby posúdila, ci citelné objektívne výhody môzu vyrovnat nevýhody pre hospodársku sútaz, zistené v rámci preskúmania uskutocneného s ohladom na clánok 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 186 vyssie, body 183 az 185). 251 V prejednávanej veci GSK uvádza, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja umoznuje získanie výhod, prejavujúcich sa tak na relevantnom trhu tým, ze podporuje inováciu, ako aj na samotnom trhu tým, ze optimalizuje distribúciu liekov. Kedze tieto trhy zodpovedajú rôznym fázam hodnotového retazca, je konecný spotrebitel, ktorý môze mat prospech z týchto výhod, ten istý. 252 Je teda najprv potrebné urcit, ci Komisia mohla dospiet k záveru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy GSK, ktorých preskúmanie vyzadovalo prognostickú analýzu, nedokazovali s dostatocným stupnom pravdepodobnosti, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja svojou podporou inovácie musel umoznit získanie citelnej objektívnej výhody, spôsobilej vyrovnat nevýhodu, ktorá z neho vyplýva pre hospodársku sútaz. O existencii citelnej objektívnej výhody 253 S prihliadnutím na povahu kritiky zo strany GSK je v prvom rade potrebné predlozit skutkové tvrdenia a dôkazy na podporu jej ziadosti o výnimku v tejto súvislosti a v druhom rade skontrolovat spôsob, akým ich Komisia preskúmala. 254 V prvom rade, odôvodnenia c. 90, c. 92 az c. 99, c. 151 a c. 154 rozhodnutia, ako aj odôvodnenia c. 64 az c. 68 rozhodnutia, na ktoré odkazujú, strucne uvádzajú tvrdenia predlozené GSK s cielom presvedcit Komisiu, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja umoznuje podporu inovácie. 255 Ako vyplýva z rozhodnutia, tieto tvrdenia sa zdruzujú okolo dvoch línií, ktoré sú úzko spojené, ale rozdielne. Na jednej strane, ako vyplýva z prvej vety odôvodnenia c. 154 rozhodnutia, súbezné obchodovanie s liekmi uvádzanými na trh spolocnostou GW v Spanielsku spôsobuje pokles efektívnosti pre hospodársku sútaz medzi obchodnými znackami výrobcov v rozsahu, v akom oslabuje inovacnú schopnost GSK. Na druhej strane, ako vyplýva z druhej a tretej vety toho istého odôvodnenia, clánok 4 vseobecných podmienok predaja spôsobuje nárast efektívnosti pre hospodársku sútaz medzi obchodnými znackami výrobcov v rozsahu, v akom umoznuje posilnenie inovacnej schopnosti GSK. 256 Ako vyplýva aj z rozhodnutia, tieto dve línie odôvodnenia sú uvedené v oznámení GW, v doplnujúcom oznámení GSK a najmä v urcitom mnozstve dôkazov hospodárskej alebo ekonometrickej povahy, ktoré boli predlozené GSK v rámci správneho konania, najmä v odpovedi na oznámenie výhrad Komisie. Tieto dôkazy boli predlozené v spise, väcsina z nich v prílohe k vyjadreniam GSK, ktorých obsah podporujú a doplnajú, a ostatné ako odpoved na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. Ide o nasledujúce dokumenty: - stúdia s názvom "Glaxo Wellcome's Spanish Pricing System: The Need for a New Approach to Parallel Imports", vypracovaná London Economics, - stúdia s názvom "Pharmaceutical Pricing in the EU - A note in response to the European Commission's Statement of objections concerning GlaxoWellcome's Spanish Pricing Agreements", vypracovaná Frontier Economics, - stúdia s názvom "The Adverse Effects of Parallel Imports on Consumer Welfare", ktorej autorom je profesor P. Rey, - stúdia s názvom "The Effects of Parallel Imports on Social Welfare I: Critique" vypracovaná Frontier Economics, - stúdia s názvom "The Effects of Parallel Imports on Social Welfare II: Critique", ktorej autorom je profesor P. Rey, - prezentácia s názvom "Glaxo Wellcome's R & D budgeting process", ktorej autorom je A. Baxter. 257 Z precítania celého rozhodnutia a iných dokumentov citovaných v predchádzajúcom bode vyplýva, ze tvrdenia GSK, aj ked sú rozmiestnené vo viacerých dokumentoch, ktorých prezentácia sa lísi a ktorých obsah je viac-menej rozvinutý, berúc do úvahy najmä aspekt oznámenia výhrad kritizovaný dokumentom, ktorý ich obsahuje, sú nasledujúce. 258 Na jednej strane podla dokumentov predlozených GSK spôsobuje súbezné obchodovanie s liekmi uvedenými na trh v Spanielsku spolocnostou GW pokles efektívnosti. Ide o to, ze: - sektor patentovaných liekov, ktoré sa preplácajú vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, je typický tým, ze inovácia predstavuje urcujúci parameter hospodárskej sútaze medzi obchodnými znackami výrobcov, - inovácia sa zabezpecuje úrovnou nákladov na R & D, ktorá je jednak významná a jednak vyssia ako úroven nákladov typická pre väcsinu iných priemyselných sektorov; v prípade GSK tieto náklady predstavujú okolo 14 % obratu, teda okolo 1,3 miliardy GBP, - kedze investícia do R & D je nákladná, riziková a dlhotrvajúca, financuje sa skôr z vlastných zdrojov ako prostredníctvom úverov; v prípade GSK sa financuje výhradne z vlastných zdrojov, - financovanie R & D závisí na jednej strane od skutocných príjmov a na druhej strane od ocakávaných príjmov; v prípade GSK bol 230-násobný nárast jej financných mozností v rokoch 1980 a 1990 mozný vdaka existencii velmi úspesných liekov, najmä lieku Zantac, ktorý predstavoval 40 % jej svetového zisku do roku 1994, - úcinkom súbezného obchodovania je znízenie príjmov dotknutej farmaceutickej spolocnosti (schematicky zodpovedá kazdej jednotke predanej za cenu 100 v krajine pôvodu jednotka nepredaná za cenu 100+n v krajine urcenia), a teda prekázka moznosti uplatnit na vsetky predaje uskutocnené na kazdom vnútrostátnom trhu optimálnu cenu, teda cenu stanovenú podla vlastných preferencií kazdého clenského státu, - tento dopad je sústredený na urcité výrobky a na urcitých geografických trhoch; v prípade GSK sa straty týkajú najmä urcitých liekov, ktoré sú predmetom spotreby v Spojenom královstve, - tento dopad je výrazný, berúc do úvahy významný rozdiel medzi platnou cenou v rozlicných clenských státoch v Spolocenstve; najmä rozdiel medzi spanielskou cenou a britskou cenou sa v roku 1998 nachádzal v súvislosti s hlavnými ôsmimi liekmi (bod 11 vyssie) medzi minimom 21 % a maximom 132 %, - v tejto súvislosti GSK predlozila dôverné císelné odhady týkajúce sa uslého zisku spôsobeného súbezným obchodovaním pochádzajúcim zo vsetkých clenských státov a smerujúcim do Spojeného královstva, ktoré sa týka vsetkých liekov spolocnosti, ako aj uslého zisku spôsobeného súbezným obchodovaním pochádzajúcim zo Spanielska a smerujúcim do Spojeného královstva, ktoré sa týka hlavných ôsmich liekov, pre roky 1996, 1997 a 1998, - súbezné obchodovanie má tiez za následok znízenie sumy, ktorú je GSK oprávnená odpocítat z dôvodu investovania do R & D zo sumy príjmov zohladnenej pre potreby urcenia, ci prekracuje maximálnu mieru návratnosti investícií stanovenú National Health Service; v tejto súvislosti GSK predlozila dôverné císelné odhady sumy znízenia spôsobeného súbezným obchodovaním zo vsetkých krajín pôvodu a súbezným obchodovaním spanielskeho pôvodu, v roku 1998, - skutocnost, ze farmaceutická spolocnost má, okrem iného, nadalej zjavne vysoké príjmy, nezbavuje tieto tvrdenia relevantnosti v rozsahu, v akom je potrebné zohladnit metódu zúctovania investícií do R & D, ich casové rozlozenie, ich priemernú cenu a stupen rizika, ktorý predstavujú, - následkom súbezného obchodovania je nakoniec znízenie mozností financovania R & D; v tejto súvislosti GSK predlozila dôverné císelné odhady týkajúce sa percenta svojich príjmov pred zdanením, ktoré znova investovala do R & D, a znízenia svojho rozpoctu na R & D, ktorému zodpovedali straty príjmov spôsobené súbezným obchodovaním pochádzajúcim zo Spanielska a smerujúcim do Spojeného královstva a týkajúcim sa hlavných ôsmich liekov v rokoch 1996 - 1998, - skutocnost, ze toto znízenie je kvantitatívne obmedzené, neoberá toto tvrdenie o relevanciu v rozsahu, v akom ide len o dosah súbezného obchodovania podchádzajúceho zo Spanielska, smerujúceho do Spojeného královstva a týkajúceho sa ôsmich hlavných liekov v rokoch 1996 az 1998, a v akom kvantitatívne obmedzené znízenie môze mat v kazdom prípade významné kvalitatívne dosahy, najmä ak má za následok upustenie od menej ziskových alebo rizikových projektov; GSK uviedla devät projektov, od ktorých bolo z tohto dôvodu upustené, - súbezné obchodovanie má naopak málo pozitívnych následkov, kedze súbezní obchodníci medzi sebou len málo sútazia na základe cien a ponechávajú si medzi sebou významnú cast existujúceho rozdielu medzi cenou platnou v clenskom státe pôvodu a cenou v clenskom státe urcenia, kým tlak na znízenie ceny je obmedzený a úzitok konecného spotrebitela je obmedzený. 259 Na druhej strane podla dokumentov predlozených spolocnostou GSK spôsobuje clánok 4 vseobecných podmienok predaja nárast efektívnosti. Ide o to, ze: - náklady na R & D sú globálne a spolocné v tom zmysle, ze zodpovedajú cinnosti, ktorá sa vykonáva na svetovej úrovni a z výraznej casti sa neviaze na miesto výroby alebo na výrobok, - farmaceutické spolocnosti vo väcsine clenských státov nemajú kontrolu nad svojimi cenami; akceptujú, ze zásobujú vnútrostátny trh, ak im cena stanovená verejnými orgánmi umozní pokryt ich marginálne náklady, ale musia este pokryt, ak je to mozné, celé svoje globálne a spolocné náklady na R & D, - systém diferencovaných cien stanovený v clánku 4 vseobecných podmienok predaja umoznuje pokryt náklady na R & D tým, ze zabezpecuje urcenie cien na kazdom vnútrostátnom trhu na úrovni, ktorá zodpovedá preferenciám konecného spotrebitela, teda v konecnom dôsledku dotknutého clenského státu; najmä umoznuje zabránit tomu, aby sa cena stanovená Spanielskym královstvom preniesla do Spojeného královstva, - silný konkurencný tlak inovácie, ktorý v sektore prevláda, zabezpecuje, ze GSK sa bude správat ako rozumný hospodársky subjekt, ktorý v potrebnom rozsahu transformuje svoj dodatocný zisk na investície do R & D. 260 V druhom rade Komisia v odôvodneniach c. 151, c. 154, c. 155 a c. 169 rozhodnutia stanovila, ze nebolo dokázané, ze súbezné obchodovanie malo negatívny dosah na cinnosti R & D spolocnosti GSK, a v kazdom prípade, ze nebolo dokázané, ze súbezné obchodovanie malo citelný negatívny dosah na tieto cinnosti. 261 Komisia teda v odôvodneniach c. 157 az c. 168 rozhodnutia hlavne skúmala, ci bolo preukázané, ze súbezné obchodovanie spôsobilo pokles efektívnosti, a dospela k záveru, ze to tak nebolo. Nepovazovala preto za potrebné detailne preskúmat, ci bolo preukázané, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja spôsobil nárast efektívnosti, a táto otázka bola len strucne preskúmaná v odôvodnení c. 156 rozhodnutia. 262 Berúc do úvahy relevantnost skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK nemozno povazovat preskúmanie poklesu efektívnosti súvisiacej so súbezným obchodovaním, rozsahu tohto poklesu a nárastu efektívnosti súvisiaceho s clánkom 4 vseobecných podmienok predaja, uskutocnené Komisiou, za dostatocné na podporu záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospela. - O relevantnosti skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK 263 Je potrebné uviest, ze skutkové tvrdenia GSK a dôkazy predlozené na ich podporu sa javia ako relevantné, spolahlivé a pravdepodobné berúc do úvahy ich obsah (rozsudok Cimenteries CBR a i./Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, bod 1838), ktorý je tiez v mnohých dôlezitých aspektoch potvrdený dokumentmi pochádzajúcimi od Komisie. 264 Oznámenie KOM(1998) 588, konecné znenie, uz citované v bode 135 vyssie, ktoré sa venovalo hlavne prehlbeniu jednotného trhu vo farmaceutickom sektore, ktorého sa prejednávaná vec netýka, tiez zdôraznilo podla názoru Komisie existujúci vztah medzi inováciou, súbezným obchodovaním a hospodárskou sútazou v sektore. Z jeho znenia vyplýva, ze okrem vyhlásenia uvedeného v bode 135 vyssie v súvislosti s nejednoznacným dosahom súbezného obchodovania k prospechu konecného spotrebitela, v nom Komisia uvádza, ze: - farmaceutický priemysel je zalozený na výskume (s. 3 a 11) a je zjavné, ze sa v sektore patentovaných liekov viaze na velmi tvrdú hospodársku sútaz z hladiska inovácie (s. 16), co prinása neprestajný prílev nových výrobkov na trh (s. 11); naopak, po uvedení výrobku na trh je v oblasti ceny relatívne málo dynamickej hospodárskej sútaze (s. 16), - farmaceutický priemysel musí zaplatit investície do R & D (s. 14), a preto sa potrebuje dostat na dostatocne ziskovú úroven, aby mohol na R & D venovat nevyhnutné prostriedky na realizáciu inovovaných výrobkov (s. 17 a 23), - aj ked je farmaceutický priemysel silným priemyselným sektorom, kedze výska európskych investícií do R & D sa v roku 1997 v porovnaní s desiatimi predchádzajúcimi rokmi strojnásobila, potýka sa zo zjavným znízením konkurencieschopnosti, ktorá je aktuálna, aj ked sa táto situácia zacína menit; jedným z dôvodov tejto situácie je, ze jeho globálna ziskovost a pomer financnej ziskovosti tohto priemyslu sa zdajú ovela vyssie v Spojených státoch ako v Európskej únii (s. 4 a 5) - z dôvodu financovania svojich R &D cinností sa farmaceutický priemysel snazí byt ziskový na svetovej úrovni (s. 3), - medzi clenskými státmi existujú významné rozdiely, tak z hladiska vseobecných makroekonomických podmienok (najmä vnútrostátny príjem a produkt na jednotlivca), ako aj pokial ide o systém zdravotnej starostlivosti; zdá sa, ze existuje nepochybný pozitívny vztah medzi zdravotnými nákladmi a príjmami, aj ked tento vztah nie je dokonalý (s. 5), - medzi clenskými státmi tiez existujú významné rozdiely z hladiska ceny, ktoré je mozné vysvetlit niekolkými faktormi: jedným z nich sa zdá stupen, do akého majú clenské státy vplyv na kontrolu ceny, aj ked existujú aj konjunktúrne faktory, ako je inflácia a kolísanie meny (s. 6), - v tejto súvislosti by prijatie eura malo prispiet k vytvoreniu stabilnejsieho prostredia pre krajiny Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Zároven vsak prijatie eura viac zviditelní rozdiely v cenách na existujúcom európskom trhu, co by tiez mohlo velkoobchodníkov a farmaceutov podnietit k realizácii cezhranicných operácií (s. 9), - bolo by mimoriadne zlozité stanovit úroven ceny, ktorá by bola vhodná pre celé Spolocenstvo. Zvolenie nízkej úrovne by malo okamzitý priaznivý úcinok na ciele ovládania nákladov na zdravotnú starostlivost (minimálne v státoch, kde sú ceny v súcasnosti vysoké), ale prinieslo by trvalý pokles európskeho prínosu k snahe o investície do farmaceutického R & D na svetovej úrovni, co by mohlo vyprovokovat fenomén obmedzenia investícií do európskeho hospodárstva. Stanovenie zvýsenej cenovej úrovne by malo za následok obmedzenie prístupu k starostlivosti pre spotrebitelov a platiace subjekty v krajinách, ktoré z dôvodu hospodárskych alebo sociálnych podmienok nemajú prostriedky na zaplatenie ceny (s. 14), - farmaceutické podniky realizujú diferenciáciu cien, aby sa zohladnili rôzne platobné schopnosti (s. 6). 265 Tieto výnatky týkajúce sa úlohy inovácie a dosahu súbezného obchodovania a diferenciácie cien na inováciu nepochybne nemozno vnímat tak, ze z nich nevyhnutne vyplýva dôvodnost skutkových tvrdení GSK alebo ze poskytujú úplný a definitívny obraz stanoviska Komisie k tejto komplexnej otázke. Je vsak pravda, ze posilnujú cast týchto tvrdení a hospodárskych analýz uvedených v dôkazoch na ich podporu, a tým osvedcujú ich dôveryhodnost a pravdepodobnost. 266 Vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna Komisia zdôraznila, ze oznámenie KOM(1998)588 konecné znenie, uz citované v bode 135 vyssie, tiez poukazuje na to, ze napriek významným rozdielom v cene medzi clenskými státmi bolo nevyhnutné prijat postoj v súlade so zásadami jednotného trhu, co by neumoznovalo odôvodnit prijatie opatrení, ktorých následkom je udrzanie alebo zdôraznenie fragmentácie spolocného trhu podla vnútrostátnych hraníc (s. 23). Komisia okrem iného vysvetlila, ze rozhodnutie bolo s týmto prístupom v súlade. Toto tvrdenie vsak nemozno prijat. Predpokladá totiz, ze dohoda stanovujúca, ze patentované lieky, ktoré sú preplatené vnútrostátnymi systémami zdravotného poistenia, sa budú predávat na rozdielnych geografických trhoch za rozdielne ceny, podla preferencií konecného spotrebitela, ktorý znása náklady, nemôze byt za akýchkolvek okolností predmetom výnimky. Clánok 81 ES to vsak nijako nepredpokladá. 267 Zo vseobecnejsieho hladiska ekonomickej teórie je potrebné uviest, ze Komisia v prílohe svojho vyjadrenia k zalobe predlozila "Executive Summary" stúdie z 8. februára 1999, vypracovanej NERA pre generálne riaditelstvo Komisie "Vnútorný trh a financné sluzby", s názvom "The Economic Consequences of the Choice of Regime of Exhaustion in the Area of Trademarks". Tento výnatok a predovsetkým úvahy uvedené na jeho strane 5 podporujú niektoré analýzy predlozené v rámci dôkazov poskytnutých GSK a týkajúcich sa záujmu, ktorý môze mat farmaceutická spolocnost na diferenciácii ceny, uplatnovanej podla trhu, na ktorom sú lieky uvádzané, a podla vlastných preferencií konecných spotrebitelov. 268 Za týchto okolností nemôze Komisia, ktorá sama v rámci preskúmania uskutocneného na základe clánku 81 ods. 1 ES analyzovala systém diferencovaných cien stanovený v clánku 4 vseobecných podmienok predaja ako diskriminacný z dôvodu miesta urcenia dotknutých liekov (bod 174 vyssie), tvrdit, ako to urobila v odpovediach na otázky Súdu prvého stupna, ze táto otázka nie je v rámci preskúmania, ktoré sa má uskutocnit na základe clánku 81 ods. 3 ES, relevantná. Nemôze ani tvrdit, ze GSK túto otázku nenastolila pocas správneho konania alebo pocas tohto konania. Naopak, tým, ze GSK opakovane tvrdila, ze má v úmysle zabránit tomu, aby ceny, ktoré jej boli urcené v Spanielsku, boli prenesené do Spojeného královstva, najmä odkazuje na myslienku, podla ktorej si zelá stanovit diferencované ceny s cielom zabezpecit, aby sa predaj v Spojenom královstve uskutocnil za cenu, ktorú jej tento clenský stát dovolí uplatnit, a nie za cenu, ktorú jej urcilo Spanielske královstvo. - O poklese efektívnosti súvisiacom so súbezným obchodovaním 269 Je potrebné zdôraznit, ze záver, podla ktorého nebolo dokázané, ze súbezné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti tým, ze poskodzuje inovacnú schopnost GSK, sa zakladá na preskúmaní uvedenom v odôvodneniach c. 155 az c. 161 rozhodnutia, ktoré neberie do úvahy vsetky skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré relevantne predlozila GSK, v rozpore s tým, co Komisia tvrdí vo svojich vyjadreniach, a nemá oporu v presvedcivých dôkazoch. Hoci Komisii zjavne neprinálezí preskúmat vsetky tvrdenia, ktoré sú jej predlozené, naopak je jej povinnostou v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 236 a 242 vyssie, aby dostatocne preskúmala vsetky tvrdenia, ktoré sú relevantné, a ak je to potrebné, vyvrátila ich prostredníctvom vlastných dôkazov na podporu svojho záveru. 270 Vo vseobecnosti z týchto tvrdení vyplýva, ze konkurencný problém, s ktorým sa GSK potýkala, a riesenie, ktoré hladala, boli podla nej nasledujúce. 271 Po prvé, sektor liekov je typický dôlezitostou konkurencie prostredníctvom inovácie. R & D je nákladné a rizikové. Náklady nan predstavujú fixné náklady (nie sú viazané na mnozstvo predaných liekov), spolocné náklady (sú aktuálne na zaciatku výroby a distribúcie a scasti nie sú viazané na konkrétny liek) a globálne náklady (nie sú viazané na konkrétnu krajinu). Financovanie R & D je zabezpecené castejsie z vlastných zdrojov ako prostredníctvom úveru. Preto je potrebný optimálny prílev príjmov. Optimalizácia príjmov môze byt zabezpecená prispôsobením ceny liekov preferenciám konecným spotrebitelom, ak sa tieto lísia. Diferenciácia cien teda umoznuje opät získat náklady na R & D u konecných spotrebitelov, ktorí sú ochotní ich zaplatit. Táto praktika diferencovaných cien, ktorá tu je zjednodusene vysvetlená, je ekonómom známa ako "Ramsey Pricing" (Ramseyho ceny). 272 Po druhé, uplatnovanie tejto praktiky v sektore liekov je typické urcitými osobitnými crtami. Kedze lieky sú chránené patentom, ich cenu mozno pocas doby trvania patentu predovsetkým v záujme výrobcu udrzat na vyssej úrovni, ako sú marginálne náklady. Ak sú vsak tieto lieky preplácané vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia, ich cena musí byt priamo (cenovou kontrolou) alebo nepriamo (kontrolou príjmov) udrzaná vo vseobecnom záujme na úrovni, ktorá vysoko neprekracuje marginálne náklady. Miera tohto vysokého prekrocenia odráza preferencie konecného spotrebitela, teda v podstate vnútrostátny systém zdravotného poistenia. Ak je tento spotrebitel relatívne citlivý na cenu liekov, bude toto vysoké prekrocenie obmedzené, ak je k cene relatívne necitlivý, bude prekrocenie výrazné. V praxi závisí tento stupen citlivosti od rôznych faktorov, ako je zivotná úroven alebo stav verejných financií. Cast nákladov na R & D, ktorú opät získali výrobcovia, sa teda lísi od jedného clenského státu k dalsiemu podla príjmov, ktoré umoznuje získat platná cena. V prejednávanej veci by GSK v Spojenom královstve mohla - berúc do úvahy platnú právnu úpravu - opät získat globálnu a spolocnú cast svojich nákladov na R & D. 273 Po tretie, súbezné obchodovanie má za následok znízenie týchto príjmov v neurcitom, ale reálnom rozsahu. Táto praktika, ktorá je ekonómom známa ako "free riding" (parazitovanie) je typická tým, ze sprostredkovatel zanechá svoju úlohu, ktorú zvycajne hrá v hodnotovom retazci, mení sa na arbitra, a takto získava významnú cast zisku. Zákonnost tohto presunu bohatstva výrobcu na sprostredkovatela nemá ako taká význam z hladiska práva hospodárskej sútaze, ktoré sa zaoberá len jeho dosahom na prospech konecného spotrebitela. Pokial sa sprostredkovatel zúcastnuje na hospodárskej sútazi v rámci obchodnej znacky výrobcu, môze mat súbezné obchodovanie pozitívny úcinok na hospodársku sútaz. V sektore liekov vsak má aj táto cinnost osobitný význam, pretoze nezahrna pridanú hodnotu, ktorá má význam pre konecného spotrebitela. 274 Po stvrté, clánok 4 vseobecných podmienok predaja sleduje optimalizáciu príjmov a obmedzenie súbezného obchodovania. Obmedzuje moznost, ktorú predtým velkoobchodníci GW mali, predat mimo Spanielska lieky kúpené za pevnú cenu s cielom jej preplatenia spanielskym systémom zdravotného poistenia. Umoznuje, aby sa predaj v iných clenských státoch realizoval za cenu urcenú pri zohladnení preplatenia jednotlivými vnútrostátnymi systémami zdravotného poistenia. Udrzanie zisku u výrobcu pravdepodobne spôsobí nárast efektívnosti v porovnaní so situáciou, v ktorej sa na zisku podiela sprostredkovatel, pretoze rozumný výrobca, ktorý môze zabezpecit ziskovost svojich inovácií a ktorý pôsobí v sektore typickom zivou hospodárskou sútazou prostredníctvom inovácie, má záujem na opätovnej investícii aspon casti nadbytku svojho zisku do inovácie. 275 Samotná struktúra odôvodnení c. 155 az c. 161 rozhodnutia poukazuje na to, ze po tom, ako Komisia uznala dôlezitost hospodárskej sútaze prostredníctvom inovácie v dotknutom sektore, opomenula uskutocnit prísne preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK v súvislosti s povahu investícií do R & D, vlastnostami financovania R & D, schopnostou financovania R & D, dosahom súbezného obchodovania na R & D a relevantnou právnou úpravou, aby podporila, ako vyplýva z odôvodnenia c. 155 rozhodnutia, pripomienky, ktoré sú prinajmensom nesúrodé, a ako správne tvrdí GSK, málo relevantné a presvedcivé. 276 Takéto opomenutie je závazné najmä vtedy, ak má Komisia urcit, ci sú splnené podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES v právnom a hospodárskom kontexte, ako je ten, ktorý je typický pre farmaceutický sektor, kde je hospodárska sútaz skreslená státnymi zásahmi. Z tejto okolnosti pre Komisiu vyplýva povinnost preskúmat s osobitnou pozornostou tvrdenia a dôkazy, ktoré jej predlozí osoba dovolávajúca sa clánku 81 ods. 3 ES. 277 Prvá veta odôvodnenia c. 157 rozhodnutia, venovaná okolnostiam, ktoré stáli pri zrode rozhodnutí týkajúcich sa R & D, sa opiera o hospodárske stúdie uvedené v spise, ale zohladnuje len ich cast, a to málo presvedcivo. Je pravda, ze táto stúdia poukazuje na to, ze súbezné obchodovanie nie je primárnym faktorom pri zrode rozhodnutí týkajúcich sa R & D. Vzápätí vsak doplna, ze tieto rozhodnutia boli prijaté najmä podla vseobecnej úrovne ziskov bezného obdobia alebo ocakávanej rentability výrobkov, ktoré sa práve vyvíjajú, co potvrdzuje aj druhá veta rovnakého odôvodnenia. Ide tu o faktory, pri ktorých GSK tvrdí, ze súbezné obchodovanie má negatívny vplyv, s cím Komisia súhlasí v tretej vete tohto odôvodnenia. Za týchto okolností Komisia nemohla opomenút prehlbit svoje preskúmanie v tejto súvislosti s ohladom na dôkazy predlozené na ich podporu. 278 Odôvodnenie c. 157 rozhodnutia, ktoré sa obmedzuje na uvedenie mozností GSK reagovat na pokles efektívnosti, ktorý jej môze spôsobit súbezné obchodovanie znízením iných rozpoctových poloziek alebo pouzitím casti jej vysokých ziskov, nenahrádza odpoved na tvrdenia, podla ktorých má GSK eminentný záujem na investícii do R & D z dôvodu zivosti hospodárskej sútaze medzi obchodnými znackami výrobcov, ktorá spocíva na inovácii, a podla ktorých sa GSK z dôvodu súbezného obchodovania potýka s nemoznostou opät získat výsledok tejto investície s cielom nanovo investovat do R & D. Okrem toho neberie do úvahy tvrdenia GSK, podla ktorých sa musí význam jej ziskov rozlisovat podla spôsobu ich úctovania. 279 Za týchto okolností otázka stupna vzájomného vztahu medzi súbezným obchodovaním a R & D nemôze byt zodpovedaná bez hlbsieho skúmania, ani uspokojivo vyriesená lapidárnym záverom, podla ktorého nebolo preukázané, ze existuje vztah príciny a následku medzi súbezným obchodovaním (alebo jeho obmedzením) a R & D, ako to uvádzajú odôvodnenia c. 151, c. 154, c. 155 a c. 159 rozhodnutia. 280 Kedze Komisia vyuzila vo svojich vyjadreniach dvojznacnost znenia odôvodnenia c. 169 rozhodnutia, aby vysvetlila, ze GSK nedokázala ani existenciu vztahu medzi clánkom 4 vseobecných podmienok predaja a nárastom efektívnosti, ktorý od neho ocakávala, ale ani existenciu priameho vztahu medzi týmito dvoma prvkami, je potrebné uviest, ze toto tvrdenie naposledy uvedené na pojednávaní nemozno prijat. Tento rozdiel totiz nefiguruje v odôvodneniach c. 155 az c. 161 rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 169, pretoze z nich jednoznacne vyplýva záver neexistencie vztahu medzi vseobecnými podmienkami predaja a prínosom k podpore technického pokroku. Tento rozdiel navyse nie je upravený v clánku 81 ods. 3 ES, ktorý umoznuje výnimku pre dohody, z ktorých vyplýva nárast efektívnosti, bez toho, aby stanovoval rozdiel, podla ktorého je tento úcinok priamy alebo nepriamy, a v zásade nemozno rozlisovat tam, kde nerozlisuje Zmluva (rozsudok Consten a Grundig/Komisia, uz citované v bode 110 vyssie, s. 493). Podla judikatúry citovanej v bodoch 247 a 248 vyssie, sa preto má kazdá výhoda, ktorá má podobu nárastu efektívnosti, zohladnit pod podmienkou, ze je objektívna a zjavná a ze jej existencia sa preukáze presvedcivým spôsobom. - O rozsahu poklesu efektívnosti súvisiaceho so súbezným obchodovaním 281 Je potrebné uviest, ze subsidiárny záver, podla ktorého v kazdom prípade nebolo preukázané, ze súbezné obchodovanie spôsobuje citelný pokles efektívnosti tým, ze poskodzuje inovacnú schopnost GSK, nemá presvedcivú oporu a ze preskúmanie, na ktorom sa zakladá a ktoré obsahujú odôvodnenia c. 159 a c. 162 az c. 168 rozhodnutia, neberie do úvahy vsetky relevantné dôkazy, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené. V podstate z tohto preskúmania vyplýva, ze pokles efektívnosti, ktorý uvádza GSK, je obmedzený na jednej strane z pohladu casu, pretoze vyplýva menej z cenových rozdielov súvisiacich s existenciou rôznych právnych úprav v clenských státoch Spolocenstva, tak ako to vyplýva z odôvodnení c. 162 a c. 163 rozhodnutia, ako z kolísaní meny, ktoré sa objavili medzi rokom 1996 a rokom 1998, ako na to poukazujú odôvodnenia c. 164 az c. 166 rozhodnutia. Z toho tiez vyplýva, ze tento pokles je obmedzený z vecného pohladu, ako to vyplýva z odôvodnení c. 167 az c. 169 rozhodnutia. 282 V tejto súvislosti, bez ohladu na skutocnost uvedenú v odôvodneniach c. 162 a c. 163 rozhodnutia, ze spanielske ceny nie sú citelne nizsie, ako je priemer Spolocenstva, ktorej význam je obmedzený v rozsahu, v akom sa vnútrostátne ceny nachádzajú na strukturálne odlisných úrovniach z dôvodu regulacnej právomoci clenských státov v tejto oblasti, a v akom sa preto z hospodárskeho hladiska zjavne nezdá byt uspokojivé zdôvodnovat pomocou hypotetického priemeru Spolocenstva, je potrebné uviest, ze Komisia bez seriózneho preskúmania dospela v odôvodneniach c. 164 a c. 165 rozhodnutia k definitívnemu záveru o presnej a obmedzenej povahe súbezného obchodovania, ktoré sa medzi Spanielskom a Spojeným královstvom uskutocnilo v rokoch 1996 az 1998. 283 Ako vyplýva z jej vyjadrení, GSK nepopiera, ze zmeny výmenných kurzov, najmä spekulatívne pohyby GBP v súvislosti s priblizujúcou sa poslednou fázou EMÚ, prispeli konjunktúrnym spôsobom k súbeznému obchodovaniu s liekmi uvedenými na trh spolocnostou GW v Spanielsku medzi rokmi 1996 a 1998. GSK vsak uvádza, ze tento konjunktúrny dopad, nech uz bol akokolvek silný, predstavuje len pritazujúci faktor, kedze súbezné obchodovanie sa viaze, bez ohladu na zmeny vo výmennom kurze, na skutocnost, ze koexistencia rozlicných vnútrostátnych právnych úprav sa prejavuje v strukturálne odlisných cenách v clenských státoch Spolocenstva. 284 Táto argumentácia je relevantná a dôkazy, o ktoré sa opiera, sú potvrdené jednak výnatkami z oznámenia KOM(1998) 588, konecné znenie, uvedeného v bode 264 vyssie, a jednak samotným rozhodnutím. Odôvodnenia c. 31, c. 32 a c. 53 rozhodnutia poukazujú na to, ze kolísania meny, ktoré majú svojou povahou cyklický dosah na súbezné obchodovanie, predstavujú len dôlezitý komplikujúci faktor javu, ktorý je zo strukturálneho hladiska spôsobený existenciou nerovnakých cien pre rovnaké lieky v rôznych clenských státoch Spolocenstva. 285 Táto situácia sama osebe nepochybne nebránila Komisii povazovat súbezné obchodovanie uskutocnené medzi Spanielskym královstvom a Spojeným královstvom v rokoch 1996 az 1998 ako osobitný prípad spôsobený zhodnotením GBP v porovnaní so spanielskou pesetou (ESP). 286 Císelné údaje citované Komisiou sú vsak prílis nejednoznacné, aby sa na nich mohol presvedcivo zakladat tento záver. Podla rozhodnutia sa GBP medzi októbrom 1996 a aprílom 1998 v porovnaní s ESP zhodnotila o 30 %. Pocas tohto obdobia cast súbezného dovozu spanielskeho pôvodu v rámci celkového súbezného dovozu urceného do Spojeného královstva zostala vo svojom objeme (okolo 40 %) stabilná, kým hodnota tohto súbezného dovozu sa zvýsila (okolo 20 miliónov GBP v roku 1996 a okolo 42 miliónov GBP v roku 1998). Ako na záver uviedla Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, poukazuje to na skutocnost, ze zhodnotenie GBP spôsobilo prílev súbezných dovozov pochádzajúcich z iných clenských státov. To vsak tiez potvrdzuje, ze tak pred zhodnotením GBP, ako aj po nom, velká cast (priblizne 40 %) súbezných dovozov urcených do Spojeného královstva pochádzala zo Spanielska a zvysok z ostatných clenských státov pôvodu. Preto nedala dostatocnú odpoved na tvrdenie GSK, podla ktorého zhodnotenie GBP, aj ked nepochybne zvýsilo váznost problému spôsobeného spanielskym súbezným obchodovaním, nic nemení na jeho strukturálnom pôvode. 287 Tvrdenie Komisie uvedené v odpovediach na písomné otázky Súdu prvého stupna, podla ktorého zvýsenie súbezného obchodovania spanielskeho pôvodu v období 1996/1998 mozno vysvetlit uplynutím prechodného obdobia 6. októbra 1995, stanoveného v clánkoch 47 a 209 aktu o pristúpení Spanielskeho královstva, pocas ktorého majitel patentu mohol uplatnit svoje práva vyplývajúce z patentu, aby namietal proti dovozu liekov uvádzaných na trh ním samým alebo s jeho súhlasom v Spanielsku, tento záver nemení v rozsahu, v akom sa evidentne nedotýka obdobia nasledujúceho po dátume oznámenia, na ktorý sa viaze argumentácia GSK. 288 Nakoniec, ako to vyplýva z odôvodnení c. 15, c. 18 a c. 55 rozhodnutia, GSK pocas správneho konania uviedla, ze aj ked sa vseobecné podmienky predaja týkajú 82 liekov, hlavne osem z nich bolo predmetom súbezného obchodovania. Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnení c. 22 a c. 35 rozhodnutia, GSK tiez uviedla, ze uvedené vseobecné podmienky predaja, ktoré sa mali uplatnit bez ohladu na konecný ciel dotknutých liekov, sa týkali hlavne toku súbezného obchodovania medzi Spanielskom a Spojeným královstvom. GSK preto poskytla Komisii hlavne, aj ked nie výlucne, císelné údaje týkajúce sa po prvé rozdielu v cene medzi Spanielskom a Spojeným královstvom, po druhé súbezného obchodovania s Beclofortom, Beconasom, Becotidom, Flixotidom, Imigranom, Lamictalom, Sereventom a Ventolínom medzi Spanielskom a Spojeným královstvom v období 1996/1998 a po tretie dosahu, ktorý malo toto súbezné obchodovanie na jej príjmy a jej rozpocet na R & D. Tieto císelné údaje sú uvedené v odôvodneniach c. 55, c. 59 az c. 67, c. 70, c. 83, c. 92, c. 98 a c. 99 rozhodnutia. 289 Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnení c. 70 a c. 71 rozhodnutia, GSK upresnila, ze súbezné obchodovanie sa realizovalo mimo distribucných kanálov, ktoré sú predmetom úradnej kontroly, a dodala, ze císelné údaje predlozené Komisii boli odhadmi, ktoré mohli byt nepresné, ale nebolo mozné ich spresnit. Tieto skutkové tvrdenia, zopakované v replike, neboli spochybnené. 290 GSK správne tvrdí, ze tieto císelné údaje, okrem toho, ze nie sú celkom bezvýznamné, sa mali posúdit ako vzorka, ktorá nesvedcí o presnom a obmedzenom poklese efektívnosti, ale o vseobecnejsom a trvajúcom poklese. 291 Pokial ide o prvý aspekt, je potrebné pripomenút, ze ked Komisia skúmala, ci clánok 4 vseobecných podmienok predaja môze predstavovat nevýhodu, vzala tiez do úvahy, sústrediac sa na osem liekov, ktoré boli hlavne predmetom súbezného obchodovania medzi Spanielskom a Spojeným královstvom, ako to uviedla v odôvodnení c. 18, c. 56, c. 57 a c. 69 rozhodnutia, sietový úcinok vztahujúci sa na súbezné obchodovanie s inými liekmi, a to medzi Spanielskom a inými clenskými státmi, ako to vyplýva z odôvodnení c. 72 az c. 75, c. 117, c. 126, c. 140 a c. 144 rozhodnutia. Práve tento sietový úcinok zvýraznil obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré by bolo podla odôvodnenia c. 133 rozhodnutia len v rozsahu Spojeného královstva marginálne. Komisia vsak nijako nevysvetlila, preco by musela v rámci preskúmania otázky, ci clánok 4 vseobecných podmienok predaja môze predstavovat výhodu, zvolit iný prístup a sústredit sa výlucne na císelné údaje, ktoré jej predlozila GSK, berúc do úvahy nárocnost spoznania reality súbezného obchodovania a skutocnost, ze súhlasila s posúdením císelných údajov, ktoré GSK predlozila ako vzorky. 292 Pokial ide o druhý aspekt, je potrebné uviest, ze súbezné obchodovanie je javom, ktorý môze presiahnut krátke obdobie patentu posudzované Komisiou, a to nielen z dôvodu pretrvávajúcej povahy cenových rozdielov, ktoré ho umoznujú, ale aj z dôvodu cyklického charakteru zmien výmenného kurzu, pokial tieto trvajú. Komisia to pripustila vo svojom oznámení KOM(1998) 588 konecné znenie, uz citovanom v bode 135 vyssie. Vo svojom vyjadrení k zalobe tiez uznala, ze pokial ide o clenské státy, ktoré neabsolvovali tretiu fázu EMÚ v roku 1999, medzi ktoré patrí aj Spojené královstvo, kolísania meny v nich stále existujú. 293 V tomto kontexte vzorka císelných údajov poskytnutých GSK odhaluje urcitú tendenciu. Otázka Komisie uvedená v odôvodnení c. 168 rozhodnutia, týkajúca sa skutocnosti, ze císelný údaj poskytnutý GSK v súvislosti so stratou hrubých príjmov v roku 1998 mohol byt precenený, tento záver nespochybnuje. Císelný údaj poskytnutý v tejto súvislosti 14. decembra 1998 a 14. februára 2000 je vyssí ako císelný údaj z dvoch predchádzajúcich rokov, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 67 rozhodnutia. Okrem toho vysvetlenie GSK, podla ktorého bol skorsí císelný údaj v tejto súvislosti predlozený 28. júla 1998 odhadom, kým císelný údaj predlozený v decembri 1998 a vo februári 2000 bol reálny a odôvodnený tým, ze vseobecné podmienky predaja boli uplatnené medzi jarou a jesenou 1998, ako vyplýva z odôvodnení c. 19, c. 23, c. 26, c. 64, c. 67 a c. 168 rozhodnutia, bolo dostatocne dôveryhodné, aby si zaslúzilo seriózne preskúmanie. - O náraste efektívnosti v súvislosti s clánkom 4 vseobecných podmienok predaja 294 Je potrebné uviest, ako správne uvádza GSK, ze Komisia neuskutocnila ziadne seriózne preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov týkajúcich sa nie nevýhod súbezného obchodovania, ale výhod clánku 4 vseobecných podmienok predaja. 295 Berúc do úvahy struktúru tvrdení GSK na jednej strane a rozpravu, ktorá sa v tejto súvislosti uskutocnila pocas správneho konania, na druhej strane, rozhodnutie sa po prvýkrát nemohlo vyhnút preskúmaniu toho, ci súbezné obchodovanie spôsobuje pokles efektívnosti pre farmaceutický priemysel vo vseobecnosti a pre GSK konkrétne. Komisia by mohla toto preskúmanie vynechat, len ak by neexistovalo akékolvek spochybnenie v tejto súvislosti (pozri analogicky rozsudok Compagnie générale maritime a i./Komisia, uz citovaný v bode 248 vyssie, bod 345). 296 Konfrontácia dôkazov predlozených GSK a iných dôkazov predlozených Komisiou v rozhodnutí zjavne poukazuje na to, ze v sektore liekov má súbezné obchodovanie na hospodársku sútaz dvojznacný úcinok, v rozsahu, v akom nárast efektívnosti, ktorý môze spôsobit v hospodárskej sútazi v rámci obchodnej znacky výrobcu, ktorej úloha je obmedzená platnou právnou úpravou, má vztah k poklesu efektívnosti, ktorý môze spôsobit v hospodárskej sútazi medzi obchodnými znackami výrobcov, ktorej úloha je centrálna. 297 Za týchto okolností sa Komisia nemohla po druhýkrát vyhnút preskúmaniu, ci clánok 4 vseobecných podmienok predaja mohol umoznit obnovit inovacnú schopnost GSK, a z toho dôvodu spôsobit nárast efektívnosti pre hospodársku sútaz medzi obchodnými znackami výrobcov. 298 Práve to malo byt centrom prognostickej analýzy, ktorú mala Komisia vykonat ako odpoved na ziadost o výnimku podanú GSK. Ustálená judikatúra uvedená v bode 247 vyssie totiz vyzaduje urcenie, ci dohoda zakázaná z dôvodu nevýhod, ktoré prinásajú hospodárskej sútazi (clánok 81 ods. 1 ES), predstavuje výhodu, ktorá môze uvedenú nevýhodu vynahradit (clánok 81 ods. 3 ES). 299 Komisii teda prinálezalo, aby preskúmala tvrdenia GSK týkajúce sa ocakávaných výhod clánku 4 vseobecných podmienok predaja. V tejto súvislosti poukazuje odôvodnenie c. 156 rozhodnutia, ktoré je jediným odôvodnením, spôsobilým potvrdit preskúmanie v tomto ohlade, najmä na to, ze: "Farmaceutické podniky majú absolútnu slobodu rozhodnút, akú sumu si zelajú investovat do R & D. Akákolvek úspora, ktorú by teoreticky mohli dosiahnut zabránením súbezného obchodovania, by teda nevyhnutne nepriniesla vyssie investície do R & D. Je mozné domnievat sa, ze tieto úspory jednoducho zvýsia príjmy spolocností. Je zjavné, ze vytvorenie dodatocných ziskov nemôze samo osebe odôvodnit výnimku. Ak by to tak nebolo, tvrdenie [GSK] by znamenalo, ze prvá podmienka [uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES] by bola splnená, ak by dohoda, bez ohladu na to, o akú dohodu by islo, bola spôsobilá prispiet k zvýseniu príjmov spolocnosti podielajúcej sa na cinnostiach R & D. Táto podmienka by sa preto stala neúcinnou." 300 GSK vsak netvrdila, ze vytvorenie dodatocných ziskov malo samo osebe odôvodnit výnimku. Naopak, tvrdila, ze súbezné obchodovanie jej bráni opät získat potrebné zisky na optimálne financovanie svojho R & D, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja jej umoznuje zvýsit svoje príjmy a ze má eminentný záujem, berúc do úvahy zivost hospodárskej sútaze medzi obchodnými znackami výrobcov, centrálnu úlohu inovácie v tejto sútazi a spôsoby financovania R & D, investovat cast tohto prebytku do R & D, aby predbehla svojich konkurentov, alebo aby sa nimi nenechala predbehnút. Inými slovami tvrdila, ze jej vseobecné podmienky predaja majú byt predmetom výnimky, pretoze nemajú len okamzitý úcinok zvýsenia príjmov, ale najmä odvodený úcinok zvýsenia inovacnej schopnosti. Okrem toho tvrdila, ze táto výhoda sa má porovnat so skutocnostou, ze ak by súbezní obchodníci získali tento prebytok, nepredstavovalo by to výhodu, pretoze z dôvodu neexistencie skutocnej hospodárskej sútaze medzi nimi by súbezní obchodníci znizovali cenu len v rozsahu potrebnom na prilákanie maloobchodníkov a ponechali by si väcsinu tohto prebytku medzi sebou, ako to GSK uviedla ma pojednávaní. 301 Komisia sa nemohla od zaciatku obmedzit na zamietnutie týchto tvrdení z dôvodu, ze výhoda opísaná GSK sa nevyhnutne neuskutocnila, ako to urobila v odôvodnení c. 156 rozhodnutia, ale mala v súlade s judikatúrou preskúmat co najkonkrétnejsie v rámci prognostickej analýzy, ci sa za okolností prejednávanej veci a s ohladom na dôkazy, ktoré jej boli predlozené, zdá pravdepodobnejsie, ze výhody opísané GSK sa uskutocnia alebo naopak, ze to tak nie je (rozsudok Compagnie générale maritime a i./Komisia, uz citovaný v bode 248 vyssie, bod 365). Nemohla dospiet k rozhodnému a neodôvodnenému názoru, ze skutkové tvrdenia a dôkazy predlozené GSK sa majú povazovat za hypotetické, ako to uviedla nakoniec na pojednávaní. 302 Okrem toho pri otázke polozenej v tejto súvislosti na pojednávaní Komisia viackrát pripustila, ze bolo potrebné uvazovat s ohladom na pravdepodobnost, a dodala, ze v tejto súvislosti je potrebný prísny prístup, a v podstate uviedla, ze v prejednávanej veci sa zdalo po zohladnení predlozených dôkazov a najmä císelných údajov zhromazdených GSK pravdepodobnejsie, ze údajná výhoda by sa neuskutocnila. Takéto odôvodnenie vsak nie je odôvodnením uvedeným v rozhodnutí. 303 Z uvedeného vyplýva, ze rozhodnutie je postihnuté neexistenciou preskúmania, kedze Komisia riadne nevzala do úvahy vsetky skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy predlozené GSK, nevyvrátila niektoré tieto tvrdenia, hoci boli dostatocne relevantné a odôvodnené na to, aby sa na ne odpovedalo, a dostatocne právne neodôvodnila svoj záver, podla ktorého nebolo preukázané na jednej strane, ze súbezné obchodovanie mohlo spôsobit pokles efektívnosti citelným znízením inovacnej schopnosti GSK, a na druhej strane, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja mohol umoznit nárast efektívnosti jej zlepsením. O porovnaní 304 Kedze Komisia uzavrela svoje skúmanie skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK s tým, ze nedokazovali existenciu citelnej objektívnej výhody, nepristúpila ku komplexnému posúdeniu (pozri bod 241 vyssie), ktoré by predpokladalo porovnanie tejto výhody na jednej strane a nevýhody pre hospodársku sútaz identifikované v rámci casti rozhodnutia, ktorá uplatnovala clánok 81 ods. 1 ES, na strane druhej, ako viackrát zdôraznila na pojednávaní. 305 V odôvodnení c. 151 rozhodnutia Komisia usúdila, ze GSK nepreukázala, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja obsahoval výhody, a v odôvodnení c. 152 rozhodnutia uviedla, ze za takýchto okolností nebolo potrebné ziadne porovnanie, a dodala, ze v kazdom prípade, aj keby k takémuto kroku mala pristúpit, nevýhody tohto ustanovenia by prevázili jej výhody. 306 Ako pritom vyplýva z predchádzajúcich dôvodov, záver Komisie, podla ktorého dôkaz o existencii citelnej hospodárskej výhody nebol predlozený, je postihnutý neexistenciou preskúmania (bod 303 vyssie). Pokial ide o záver, podla ktorého clánok 4 vseobecných podmienok predaja obmedzuje hospodársku sútaz, je dôvodný len v rozsahu, v akom z neho vyplýva, ze toto ustanovenie zbavuje konecných spotrebitelov liekov preplatených vnútrostátnym systémom zdravotného poistenia výhody, vyplývajúcej v súvislosti s cenou a nákladmi z úcasti spanielskych velkoobchodníkov na hospodárskej sútazi v rámci obchodnej znacky výrobcu na trhoch urcenia súbezného obchodovania pochádzajúceho zo Spanielska (body 147, 190 a 194 vyssie). 307 Záver Komisie, podla ktorého nie je potrebné pristúpit k porovnávaniu, ktoré by v kazdom prípade odhalilo, ze výhoda súvisiaca s clánkom 4 nevyrovnáva nevýhodu, ktorú prinása pre hospodársku sútaz, preto nemozno prijat. Komisia mala po prvé vykonat primerané preskúmanie skutkových tvrdení a dôkazov GSK, aby bola spôsobilá po druhé vykonat komplexné posúdenie, ktoré si vyzaduje porovnanie nevýhod a výhod súvisiacich s clánkom 4 vseobecných podmienok predaja. Záver 308 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nemohla zákonne dospiet k záveru, ze pokial ide o existenciu prínosu k podpore technického pokroku, GSK nepreukázala, ze prvá podmienka uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES bola splnená. Za týchto okolností nie je potrebné preskúmat tvrdenia GSK týkajúce sa existencie prínosu k zlepseniu distribúcie liekov. c) O dôkaze existencie vplyvu nevyhnutnej povahy clánku 4 vseobecných podmienok predaja na spotrebitela a o absencii vylúcenia hospodárskej sútaze 309 Ako uz bolo uvedené (body 237 az 239 vyssie), z rozhodnutia a rozpravy vyplýva, ze strucné závery, ku ktorým Komisia dospela v súvislosti s existenciou vplyvu na spotrebitela, nevyhnutnou povahou clánku 4 vseobecných podmienok predaja a absenciou vylúcenia hospodárskej sútaze, spocívajú na závere o existencii nárastu efektívnosti. 310 Kedze tento záver je postihnutý nezákonnostou v rozsahu, v akom sa vztahuje na existenciu prínosu k podpore technického pokroku, sú aj tieto závery neplatné. 311 V rozsahu, v akom pri preskúmaní otázky, ci clánok 4 vseobecných podmienok predaja vylucuje hospodársku sútaz pre výraznú cast výrobkov alebo nie, Komisia v odôvodnení c. 188 dodala, ze v súvislosti s viacerými hlavnými výrobkami ovplyvnenými týmito vseobecnými podmienkami predaja má GSK kontrolu nad významnou castou trhu (ide napríklad o lieky Zofran, Flixonase, Zovirax, Imigran) v jednom alebo vo viacerých clenských státoch, je potrebné toto posúdenie dalej preverit. 312 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze na pojednávaní Komisia uznala, ze v skutocnosti nevyriesila otázku trhovej sily, ktorou disponuje GSK, a dodala, ze na vyriesenie tohto problému by bolo potrebné pokracovat v analýze. 313 Berúc do úvahy právny a hospodársky kontext typický pre skúmané sektory, kontrola významných castí trhu, ktorá sa obmedzuje na niektoré dotknuté výrobky, kým Komisia predkladá styri príklady, sama osebe zjavne neumoznuje dospiet k presvedcivému záveru o vylúcení hospodárskej sútaze pre významnú cast dotknutých výrobkov. 314 Bez ohladu na otázku definície relevantného trhu výrobkov, ktorá bola predmetom rozpravy medzi úcastníkmi konania, viaceré dôkazy, ktorých sa dovolávala GSK pocas správneho konania a neskôr vo svojich vyjadreniach, prekázajú automatickosti tohto záveru. 315 Predovsetkým tvrdeniu GSK, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení c. 188 rozhodnutia, ktoré zasa odkazuje na odôvodnenie c. 104 rozhodnutia, nechýba relevantnost v rozsahu, v akom Komisia mohla vynechat vykonat jeho specifické posúdenie z dôvodu stvrtej podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES. Skutocnost, ze clánok 4 vseobecných podmienok predaja je prekázkou obmedzeného tlaku, ktorý by mohol existovat z dôvodu súbezného obchodovania spanielskeho pôvodu, na ceny liekov a náklady na ne v rámci geografických trhov urcenia, má vztah ku skutocnostiam uvedeným GSK a nespochybneným Komisiou, ze hospodárska sútaz prostredníctvom inovácie je v sektore velmi zivá a ze hospodárska sútaz na základe cien existuje v inej forme, hoci táto prichádza v súlade so zákonom, az ked zánik patentu umozní vstup výrobcov druhových liekov na trh. Za týchto okolností je dalej v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 109 vyssie potrebné posúdit, akej forme hospodárskej sútaze je potrebné dat prednost s cielom zabezpecit udrzanie efektívnej hospodárskej sútaze v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. g) ES a clánku 81 ES. 4. Záver 316 Z uvedeného vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 81 ods. 3 ES musí byt prijatý, a teda ze je potrebné prijat návrhy GSK v rozsahu, v akom je ich cielom zrusenie clánku 2 rozhodnutia, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat zalobný dôvod zalozený na nedodrzaní zásady proporcionality. 317 Rozhodnutie preto musí byt zrusené v rozsahu, v akom v clánku 2 zamieta ziadost o výnimku podanú GSK. 318 Kedze moznost, ze ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES sa neuplatnujú na clánok 4 vseobecných podmienok predaja GSK v zmysle clánku 81 ods. 3 ES nemozno vylúcit, je potrebné tiez ako dôsledok zrusit rozhodnutie v rozsahu, v akom nariaduje GSK vo svojom clánku 3, aby neodkladne ukoncila toto porusenie, ak sa to uz nestalo, a v clánku 4, aby informovala Komisiu o opatreniach prijatých v tejto súvislosti. 319 V súlade s clánkom 233 prvým odsekom ES je Komisia povinná urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. 320 S týmto cielom, aj ked postup oznámenia stanovený nariadením c. 17 viac na základe nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) uz neexistuje, prinálezí Komisii s ohladom na ciastocné zrusenie rozhodnutia a súvisiaci retroaktívny úcinok rozhodnút o ziadosti o výnimku podanej GSK k dátumu tejto ziadosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, Zb. s. II-1231, body 47 a 48], v rozsahu, v akom jej bude aj nadalej predlozená. O trovách 321 Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 322 Podla clánku 87 ods. 3 prvého pododseku rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 323 V prejednávanej veci GSK nemala úspech vo svojich dôvodoch týkajúcich sa zrusenia clánku 1 rozhodnutia. Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi nemala úspech vo svojich dôvodoch týkajúcich sa zamietnutia zaloby v jej celistvosti. 324 Za týchto okolností je potrebné trovy rozdelit. GSK znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania Komisie, vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania GSK, vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. Vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánky 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2001/791/ES z 8. mája 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy o ES [Veci IV/36.957/F3 Glaxo Wellcome (oznámenie), IV/36.997/F3 Aseprofar a Fedifar (staznost), IV/37.121/F3 Spain Pharma (staznost), IV/37.138/F3 BAI (staznost) a IV/37.380/F3 EAEPC (staznost)] sa zrusujú. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. GlaxoSmithKline Services Unlimited znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania Komisie, vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. 4. Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania a polovicu trov konania GlaxoSmithKline Services, vrátane trov konania súvisiacich s vedlajsím úcastníctvom. 5. Asociación de exportadores espańoles de productos farmacéuticos (Aseprofar), Bundesverband der Arzneimittel-Importeure eV, European Association of Euro Pharmaceutical Companies (EAEPC) a Spain Pharma, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania. Legal Lindh Wiszniewska-Bial/ecka Vadapalas Moavero Milanesi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal Obsah Právny rámec a skutkový stav sporu Právo Spolocenstva Spanielske právo Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu clánku 1 rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 1 ES 1. Úvodné poznámky 2. O existencii dohody medzi podnikmi a) Obsah rozhodnutia b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdom prvého stupna O slobode vôle O súlade vôle 3. O existencii obmedzenia hospodárskej sútaze a) Obsah rozhodnutia b) Tvrdenia úcastníkov konania c) Posúdenie Súdom prvého stupna O stave hospodárskej sútaze pred vznikom clánku 4 vseobecných podmienok predaja O obmedzení hospodárskej sútaze pripisovanom clánku 4 vseobecných podmienok predaja - O existencii protisútazného ciela - O existencii protisútazného následku 4. Záver C - O zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci, nedodrzaní zásady subsidiarity a porusení clánku 43 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna II - O zalobných dôvodoch smerujúcich k zruseniu clánku 2 rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ods. 3 ES 1. Obsah rozhodnutia 2. Tvrdenia úcastníkov konania 3. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné poznámky b) O dôkaze existencie nárastu efektívnosti O existencii citelnej objektívnej výhody - O relevantnosti skutkových tvrdení a dôkazov predlozených GSK - O poklese efektívnosti súvisiacom so súbezným obchodovaním - O rozsahu poklesu efektívnosti súvisiaceho so súbezným obchodovaním - O náraste efektívnosti v súvislosti s clánkom 4 vseobecných podmienok predaja O porovnaní Záver c) O dôkaze existencie vplyvu nevyhnutnej povahy clánku 4 vseobecných podmienok predaja na spotrebitela a o absencii vylúcenia hospodárskej sútaze 4. Záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNX4x2c/L97807-1980TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXNX4x2c/L97807-1980TMP.html#Footref*