Vec T-166/01 Lucchini SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "ESUO - Státna pomoc - Pomoc pre zivotné prostredie - Pomoc Talianska oceliarskemu podniku Lucchini - Neschválenie zamýslanej pomoci - Uplatnitelný právny rámec - Spôsobilost oznámených investícií byt pomocou na ochranu zivotného prostredia - Podmienky zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Odôvodnenie" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) z 19. septembra 2006 Abstrakt rozsudku 1. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Odchýlka - Pomoc, na ktorú sa vztahuje siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu [Clánok 4 písm. c) UO a clánok 95 UO; vseobecné rozhodnutie c. 2496/96] 2. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Odchýlka - Pomoc, na ktorú sa vztahuje siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Vseobecné rozhodnutie c. 2496/96, clánok 3) 3. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Odchýlka - Pomoc, na ktorú sa vztahuje siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Vseobecné rozhodnutie c. 2496/96, clánok 3) 4. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Plánovaná pomoc pre investície prispievajúce k ochrane zivotného prostredia [Clánok 4 písm. c) UO a clánok 95 UO; vseobecné rozhodnutie c. 2496/96] 5. ESUO - Pomoc zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu - Zákaz - Odchýlka - Pomoc, na ktorú sa vztahuje siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu (Vseobecné rozhodnutie c. 2496/96) 6. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah (Clánky 15 UO a 33 UO) 1. Odchylne od zásady zákazu zakotvenej v clánku 4 písm. c) UO, podla ktorého sa zakazujú dotácie alebo pomoc pre oceliarske podniky v akejkolvek forme, a na základe clánku 95 UO definuje siesty kódex pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu podmienky, za akých je mozné pomoc pre oceliarsky priemysel, financovanú zo státnych prostriedkov, povazovat za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu. Pomoc, na ktorú sa nevztahuje kódex, teda spadá pod clánok 4 písm. c) UO. Zároven treba kódex vykladat striktne, pretoze predstavuje odchýlku od zásady zákazu. (pozri body 49, 50) 2. Z clánku 3 siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, podla ktorého pomoc na ochranu zivotného prostredia poskytnutú v oceliarskom sektore je mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom "pod podmienkou, ze splna pravidlá stanovené v [rámcových ustanoveniach] v súlade kritériami uplatnenia v oceliarskom priemysle ESUO, ktoré sú definované v prílohe [kódexu]" [neoficiálny preklad], vyplýva, ze pravidlá stanovené v rámcových ustanoveniach Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia, ktoré sa uplatnujú v rámci Zmluvy ES, sa môzu preniest na oceliarsky sektor, na ktorý sa vztahuje Zmluva ESUO, ak splnajú kritériá uplatnenia zakotvené v prílohe kódexu. Nadpis tejto prílohy osobitne významne zdôraznuje, ze stanovuje "kritériá uplatnenia rámcových ustanovení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia v oceliarskom priemysle" [neoficiálny preklad]. Kódex preto nezakotvuje automatické uplatnenie rámcových ustanovení v oceliarskom sektore, ale v prílohe urcuje podmienky tohto uplatnenia. (pozri body 51 - 53) 3. Clánok 3 siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu zakotvuje kumulatívne uplatnovanie prílohy kódexu a rámcových ustanovení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia bez toho, aby sa v tomto stádiu rozlisovalo medzi jednotlivými typmi investícií. Odkaz na prílohu kódexu a na rámcové ustanovenia, obsiahnutý v clánku 3 kódexu, je teda kumulatívny a nie alternatívny. Rovnako to platí v prípade investícií s výlucne environmentálnym zameraním. Úvod prílohy kódexu, podla ktorého "Komisia pre kazdé poskytnutie státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia stanoví potrebné podmienky a záruky, aby sa zabránilo tomu, ze nové továrne a zariadenia budú predmetom vseobecných investícií pod zámienkou ochrany zivotného prostredia" [neoficiálny preklad], totiz zakotvuje povinnost Komisie v prípade potreby preverit, ci investícia oznámená ako investícia s výlucne environmentálnym zameraním v skutocnosti neumoznuje dosiahnut iné ciele, ktoré relevantné právne predpisy zakazujú. (pozri body 61, 62) 4. Co sa týka plánovanej pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu, pokial Komisia rozhodne o zacatí formálneho prieskumného konania, je na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby uplatnili argumenty, ktorými sa snazia preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám, ktoré sú stanovené podla Zmluvy, kedze predmetom tohto konania je práve to, aby boli Komisii objasnené vsetky skutocnosti danej veci. Hoci je Komisia povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na zaciatku formálneho konania, aby clenský stát a dotknuté osoby mohli na ne co najlepsie reagovat, faktom zostáva, ze je na tom, kto pomoc poskytuje, a prípadne na jej príjemcovi, aby rozptýlili tieto pochybnosti a dokázali, ze investícia splna podmienky poskytnutia pomoci. Z toho vyplýva, ze pokial ide o plány investícií na ochranu zivotného prostredia, ktoré sa majú realizovat v oceliarskom podniku, je na vnútrostátnych orgánoch dotknutého clenského státu a príjemcovi pomoci, aby dokázali, ze uvedené investície sú spôsobilými investíciami na úcely poskytnutia pomoci na ochranu zivotného prostredia, a najmä ze sledujú environmentálny úcel, ktorý vyzadujú rámcové ustanovenia Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia v oceliarskom priemysle a príloha siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu. (pozri body 83, 84) 5. Príloha siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu síce zakazuje pomoc pre investície, ktoré by boli v kazdom prípade nevyhnutné z ekonomických dôvodov alebo vzhladom na vek zariadení podniku, nezakazuje vsak pomoc na investície, ktoré môzu mat vplyv na výrobný proces. V takom prípade príloha kódexu vyzaduje totiz iba to, aby bola odpocítaná akákolvek výhoda spojená so znízením výrobných nákladov. Na to, aby oznámené investície boli spôsobilými investíciami na poskytnutie pomoci pre zivotné prostredie, je teda potrebné iba to, aby slúzili výlucne na ochranu zivotného prostredia a na ziaden iný úcel a aby nemali ziaden vplyv na výrobnú kapacitu. Investícia sledujúca environmentálny ciel nemôze byt vyhlásená za nespôsobilú len z dôvodu, ze môze mat vplyv na výrobu. (pozri bod 92) 6. Odôvodnenie vyzadované clánkom 15 UO, ktorého neexistencia alebo nedostatocnost spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 33 UO a predstavuje zalobný dôvod vychádzajúci z verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva zohladnit z úradnej povinnosti, musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí byt z neho jednoznacne jasné uvazovanie orgánu, ktorý je autorom aktu, tak aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatého opatrenia a súd Spolocenstva mohol vykonat preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení specifikované vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze to, ci odôvodnenie urcitého aktu splna poziadavky clánku 15 UO, treba posúdit nielen vo vztahu k jeho zneniu, ale aj vzhladom na jeho kontext a vsetky právne normy, ktoré upravujú danú problematiku. Vzhladom na to, ze druhá cast prílohy siesteho kódexu pomoci zeleziarskemu a oceliarskemu priemyslu vylucuje z pomoci poskytnutej podnikom s cielom povzbudit ich k tomu, aby významným spôsobom prispeli k ochrane zivotného prostredia, investície realizované z ekonomických dôvodov, a ze na to, aby investície vykonané v zariadeniach podnikov boli spôsobilé na poskytnutie pomoci na ochranu zivotného prostredia, je úlohou orgánov dotknutého clenského státu, aby dokázali, ze boli realizované z dôvodov ochrany zivotného prostredia dôsledkom zámerného rozhodnutia podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia, Komisia dodrzí v prípade, ak uvedené orgány nepredlozia v tomto ohlade dôkazy, svoju povinnost odôvodnenia, ked sa obmedzí na konstatovanie, ze chýbajú tieto vysvetlenia. (pozri body 130 - 134, 144, 145) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 19. septembra 2006 ([1]*) "ESUO - Státna pomoc - Pomoc pre zivotné prostredie - Pomoc Talianska oceliarskemu podniku Lucchini - Neschválenie zamýslanej pomoci - Uplatnitelný právny rámec - Spôsobilost oznámených investícií byt pomocou na ochranu zivotného prostredia - Podmienky zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom - Odôvodnenie" Vo veci T-166/01, Lucchini SpA, so sídlom v Brescii (Taliansko), v zastúpení: G. Vezzoli a G. Belotti, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie clánku 1 rozhodnutia Komisie 2001/466/ESUO z 21. decembra 2000 v rozsahu, v akom vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom státnu pomoc vo výske 13,5 miliardy ITL (6,98 milióna eur), ktorú Taliansko zamýsla poskytnút oceliarskemu podniku Lucchini SpA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 163, 2001, s. 24), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. marca 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Podla clánku 4 UO: "So spolocným trhom uhlia a ocele sú nezlucitelné, a teda za podmienok stanovených touto zmluvou sú v rámci Spolocenstva zakázané: ... c) dotácie alebo pomoc poskytnuté státmi alebo speciálne poplatky ulozené týmito státmi v akejkolvek forme; ..." A - Kódex pomoci pre oceliarsky priemysel 2 S cielom reagovat na poziadavky restrukturalizácie oceliarskeho odvetvia Komisia vychádzajúc z clánku 95 ESUO zaviedla na zaciatku 80. rokov rezim Spolocenstva umoznujúci poskytovat státnu pomoc oceliarskemu priemyslu v urcitých taxatívne vymenovaných prípadoch. Tento rezim bol viackrát menený s cielom celit konjunkturálnym tazkostiam oceliarskeho priemyslu. Rozhodnutia, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté, sa vseobecné oznacujú ako "kódexy pomoci pre oceliarsky priemysel". 3 Rozhodnutie Komisie c. 2496/96/ESUO z 18. decembra 1996 ustanovujúce pravidlá Spolocenstva pre poskytovanie státnej pomoci v oceliarskom priemysle [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 338, s. 42, dalej len "kódex") je v poradí siestym kódexom pomoci pre oceliarsky priemysel, aplikovatelným od 1. januára 1997 do 22. júla 2002. Tento kódex definuje podmienky, za akých je mozné pomoc poskytnutú v oceliarskom priemysle, ktorú financuje stát, územné samosprávne celky, alebo ktorá je financovaná prostredníctvom státnych zdrojov, pokladat za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu. 4 Clánok 1 kódexu stanovuje: "1. Pomoc pre oceliarsky priemysel financovanú clenským státom... mozno povazovat za pomoc Spolocenstva, a tým za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu len vtedy, ak zodpovedá ustanoveniam clánkov 2 az 5. ... 3. Pomoc podla tohto rozhodnutia sa smie poskytnút len v súlade s postupom upraveným v clánku 6..." [neoficiálny preklad] 5 Podla clánku 3 s nadpisom "Pomoc na ochranu zivotného prostredia": "Pomoc na ochranu zivotného prostredia mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom za podmienky, ze respektuje pravidlá stanovené v rámci Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia, ktoré sú obsiahnuté v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev C 72 z 10. marca 1994, v súlade s kritériami uplatnenia v oceliarskom priemysle ESUO, definovanými v prílohe tohto rozhodnutia." [neoficiálny preklad] 6 V clánku 6 s nadpisom "Konanie" sa v odsekoch 1 a 2 vysvetluje, ze kazdá plánovaná pomoc alebo prevod verejných prostriedkov v prospech oceliarskych podnikov musia byt oznámené Komisii, ktorá preskúma ich súlad so spolocným trhom. Podla odseku 4 smú byt plánované opatrenia vykonané len so súhlasom Komisie, v súlade s podmienkami, ktoré stanoví. 7 Podla clánku 6 ods. 5 kódexu: "Ak sa Komisia domnieva, ze by urcité financné opatrenie mohlo byt státnou pomocou v zmysle clánku 1, alebo ak má pochybnosti, ci je urcitá pomoc v súlade s týmto rozhodnutím, informuje o tom dotknutý clenský stát a vyzve dotknuté osoby, ako aj ostatné clenské státy, aby predlozili svoje pripomienky. Ak Komisia po tom, co dostala pripomienky a dala dotknutému clenskému státu moznost vyjadrit sa k nim, zistí, ze v danom prípade ide o pomoc, ktorá nie je v súlade s ustanoveniami tohto rozhodnutia, prijme najneskôr do troch mesiacov od prijatia informácií potrebných na posúdenie predmetnej pomoci rozhodnutie. Ak clenský stát nevyhovie uvedenému rozhodnutiu, uplatnia sa ustanovenia clánku 88 Zmluvy." [neoficiálny preklad] B - Rámcové ustanovenia o pomoci pre zivotné prostredie 8 Rámcové ustanovenia Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3, dalej len "rámec"), ktoré sa uplatnujú na Zmluvu ES, vo svojom bode 3 upresnujú, aké podmienky musia splnat financné intervencie uskutocnené v prospech urcitých podnikov z dôvodu ochrany zivotného prostredia, aby mohli byt schválené. 9 Bod 3.2 rámcových ustanovení sa týka pomoci na investície. V bode 3.2.1 sa uvádza: "Pomoc na investície do... tovární a zariadení zameraná na znízenie alebo odstránenie znecistenia a neprípustného obtazovania alebo na prispôsobenie výrobných procesov na úcely ochrany zivotného prostredia môze byt schválená v rámci obmedzení stanovených týmito rámcovými ustanoveniami. Oprávnené náklady musia byt striktne obmedzené na dodatocné investicné náklady nevyhnutné na naplnenie cielov ochrany zivotného prostredia. Vseobecné investicné náklady, ktoré sa netýkajú ochrany zivotného prostredia, musia byt vynaté. V prípade novej investície alebo výmeny nemôzu byt náklady základných investícií, urcené len na vytvorenie alebo výmenu výrobnej kapacity bez zlepsenia vplyvu na zivotné prostredie, zohladnené. Takisto ak investíciu do existujúceho zariadenia vykonanú s cielom zlepsit ochranu zivotného prostredia sprevádza zvýsenie výrobnej kapacity uvedeného zariadenia, musia byt oprávnené náklady primerané východiskovej kapacite uvedeného zariadenia. V kazdom prípade sa tieto rámcové ustanovenia nevztahujú na pomoc zdanlivo urcenú na opatrenia na ochranu zivotného prostredia, ktorá je v skutocnosti urcená na vseobecné investície..." [neoficiálny preklad] 10 Bod 3.2.3 rámcových ustanovení dalej upresnuje, ze pomoc na investície na úcely ochrany zivotného prostredia môze byt schválená, len ak neprekracuje urcité úrovne. Rozlisuje po prvé (bod 3.2.3.A) medzi pomocou poskytovanou podnikom nato, aby sa prispôsobili novým záväzným normám, po druhé (bod 3.2.3.B) pomocou urcenou na povzbudenia podnikov k tomu, aby isli nad rámec toho, co im prikazujú záväzné normy, a po tretie (bod 3.2.3.C) pomocou v prípade neexistencie záväzných noriem. 11 V prvom prípade (A) môze byt pomoc na investície urcená na splnenie nových záväzných noriem alebo iných právnych povinností, z ktorého vyplýva prispôsobenie tovární a zariadení týmto novým poziadavkám, schválená do maximálnej výsky 15 % hrubých oprávnených nákladov. Táto pomoc môze byt poskytnutá len pre továrne a zariadenia, ktoré v case nadobudnutia úcinnosti nových noriem alebo povinností fungujú najmenej dva roky. Okrem toho je stanovené, ze podnikom, ktoré pred prispôsobením zariadení fungujúcich najmenej dva roky dajú prednost novým zariadeniam, ktoré zodpovedajú novým normám, môze byt poskytnutá pomoc na cast investicných nákladov, ktoré neprekrocia náklady, ktoré by vyplynuli z prispôsobenia starých zariadení. 12 V druhom prípade (B) môze byt pomoc na investície, ktoré umoznia dosiahnutie ovela vyssej úrovne ochrany zivotného prostredia, nez akú ukladajú záväzné normy, schválená az do maximálnej výsky 30 % hrubých oprávnených investicných nákladov. Upresnuje sa, ze "výska pomoci poskytnutej na prekrocenie týchto noriem musí byt primeraná zlepseniu zivotného prostredia, ktoré sa tým získalo, a investícii potrebnej na dosiahnutie tohto zlepsenia" a ze "ak nejaký plán predpokladá súcasne prispôsobenie sa normám, aj ich prekrocenie, musia byt oprávnené náklady zodpovedajúce kazdej z týchto kategórií rozdelené a musí sa uplatnit príslusná maximálna výska". 13 V tretom prípade (C) môze byt na investície poskytnutá pomoc v rovnakej výske a za tých istých podmienok ako v druhom prípade. C - Príloha kódexu 14 Príloha kódexu s nadpisom "Kritériá uplatnenia rámcových ustanovení... na oceliarsky priemysel" [neoficiálny preklad] vo svojom úvode upresnuje, ze Komisia pre kazdé poskytnutie státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia stanoví podmienky a záruky potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, ze nové továrne a zariadenia budú predmetom vseobecných investícií pod zámienkou ochrany zivotného prostredia. 15 Táto príloha sa delí na dve casti. Prvá cast s nadpisom "Pomoc poskytnutá podnikom s cielom umoznit im lepsie prispôsobenie existujúcich zariadení novým záväzným normám" v písm. b) stanovuje: "Podniky, ktoré dajú prednost novým zariadeniam, ktoré zodpovedajú novým normám, pred prispôsobením budov a zariadení, ktoré uz fungujú najmenej dva roky, musia dodrzat tieto podmienky. ... ii) Komisia analyzuje ekonomický a ekologický kontext, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o výmene tovární alebo zariadení. Na rozhodnutie o nových investíciách, ktoré by v kazdom prípade boli potrebné z ekonomických dôvodov alebo vzhladom na vek tovární a zariadení, sa pomoc zásadne nevztahuje. Aby bolo mozné získat pomoc, musí byt zostávajúca zivotnost existujúcich zariadení este dostatocne dlhá (najmenej 25 %)." [neoficiálny preklad] 16 Druhá cast s nadpisom "Pomoc poskytnutá podnikom s cielom povzbudit ich k tomu, aby významným spôsobom prispeli k ochrane zivotného prostredia" [neoficiálny preklad] stanovuje: "a) pokial ide o podniky, ktoré by sa rozhodli uplatnovat prísnejsie normy, ako sú záväzné normy, investor bude musiet nielen dodrzat ustanovenia [obsiahnuté] v písmene b) bode ii), ale aj preukázat, ze sa jasne rozhodol pre uplatnovanie prísnejsích noriem, ktoré si vyzadujú dodatocné investície, tzn. preukázat, ze existovalo menej nákladné riesenie, ktoré by zodpovedalo novým ekologickým normám. V kazdom prípade sa najvyssia suma pomoci môze týkat len zlepsenia ochrany zivotného prostredia. Akákolvek výhoda spojená so znízením výrobných nákladov, ktorá by znamenala zvýsenie ochrany zivotného prostredia v znacnej miere, musí byt odpocítaná. b) Pokial ide o podniky, ktoré v znacnej miere prispievajú k zlepseniu ochrany zivotného prostredia, musí byt dodrzané nielen kritérium uvedené v [prvej casti v] písmene b) bode ii), ale musí byt odpocítaná kazdá výhoda spojená so znízením výrobných nákladov, ktorá prinása toto zlepsenie. c) Okrem vyssie uvedených kritérií budú investície, ktoré sú zamerané výlucne na ochranu zivotného prostredia, preskúmané s cielom zistit, ci splnajú kritériá uvedené v rámcových ustanoveniach..." [neoficiálny preklad] Skutkové okolnosti 17 Zalobca, Lucchini SpA, je oceliarsky podnik vyrábajúci výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ESUO. A - Deklarácie týkajúce sa investícií do výroby 18 Dna 10. decembra 1997, v súlade s rozhodnutím Komisie c. 3010/91/ESUO z 15. októbra 1991 o informáciách, ktoré majú podniky oceliarskeho priemyslu poskytovat o svojich investíciách [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 286, s. 20), predlozili talianske orgány Komisii dve deklarácie týkajúce sa plánov investícií do výroby v továrni Piombino podniku Lucchini. Podla listu talianskych orgánov z 18. júla 2000 sa tieto deklarácie týkali výmeny vysokej pece v zlievarni a tiez výmeny starých konvertorov v oceliarni. B - Oznámenia týkajúce sa plánov investícií na ochranu zivotného prostredia 19 Listom zo 16. marca 1999 talianske orgány v zmysle clánku 3 kódexu oznámili Komisii prvý plán pomoci na ochranu zivotného prostredia, ktorá mala byt poskytnutá spolocnosti Lucchini na investície v továrni Piombino (dalej len "prvý plán pomoci"). Oznámené investície sa týkali cinností na ochranu zivotného prostredia, ktoré pozostávali z výmeny alebo doplnenia zariadení na ochranu zivotného prostredia v koksárni, vysokej peci a v oceliarni, konkrétne zariadenia na odsávanie spalín z konvertorov v oceliarni. 20 Listom z 19. apríla 1999 si Komisia vyziadala dodatocné informácie o pláne. V tomto liste na úvod pripomenula obsah ustanovení prvej casti prílohy kódexu písm. b) bodu ii), podla ktorých na investície na ochranu zivotného prostredia uskutocnené v oceliarskom priemysle z ekonomických dôvodov alebo z dôvodu veku alebo opotrebovanosti existujúcich zariadení - ak je zostávajúca zivotnost zariadení mensia ako 25 % - nemôze byt poskytnutá pomoc. V liste sa v tejto súvislosti od talianskych orgánov ziadalo, aby predlozili nezávislú expertízu týkajúcu sa zostávajúcej zivotnosti zariadení na ochranu zivotného prostredia, ktoré sa mali vymenit, aby sa dalo urcit, ci oznámené investície splnajú uvedenú poziadavku. V liste sa tiez od talianskych orgánov ziadalo, aby poskytli informácie o úrovni znecistovania zivotného prostredia existujúcimi zariadeniami a o úrovni, ktorá mala byt dosiahnutá po vykonaní oznámených investícií, ako aj o úrovni znecistovania podla platných noriem. 21 Talianske orgány reagovali na ziadost Komisie o poskytnutie informácií listom z 29. novembra 1999. Predlozili jednak znalecký posudok z 30. septembra 1999 (dalej len "znalecký posudok"), z ktorého vyplýva, ze zostávajúca zivotnost zariadení, ktoré sa majú vymenit, je najmenej 25 %. Okrem toho talianske orgány predstavili prvý plán pomoci v mierne modifikovanej verzii, ktorá predovsetkým zaclenila do prílohy porovnávacie tabulky s údajmi o úrovniach znecistovania, ktoré pozadovala Komisia (tzn. o úrovni pred investíciami a po nich a o úrovni predpísanej záväznými normami) pre kazdý typ investície v koksárni, vysokej peci a oceliarni. 22 Dalsím listom z 29. novembra 1999 talianske orgány v zmysle clánku 3 kódexu oznámili Komisii druhý plán pomoci na ochranu zivotného prostredia pre spolocnost Lucchini na investície v továrni Piombino (dalej len "druhý plán pomoci"). Oznámené investície sa týkali dodatocných cinností na ochranu zivotného prostredia v koksárni, ako aj v systéme privádzania a odvádzania vody, ktoré smerovali k dalsiemu znízeniu znecistujúcich emisií. 23 Dvoma listami zo 17. januára 2000 si Komisia vyziadala dodatocné informácie o investíciách, ktorých sa týkali dva oznámené plány. Pokial ide o prvý plán pomoci, Komisia poziadala talianske orgány, aby vysvetlili vztah medzi investíciami na ochranu zivotného prostredia oznámenými v tomto pláne a výrobnými investíciami týkajúcimi sa vysokej pece a oceliarne, ktoré boli predmetom deklarácií predlozených v decembri 1997. Okrem iného Komisia ziadala o upresnenie výpoctov usetrenej energie v súvislosti s jedným opatrením v oceliarni. Pokial ide o druhý plán pomoci, Komisia si od talianskych orgánov vyziadala presnejsie údaje o investíciách týkajúcich sa koksárne a systému privádzania a odvádzania vody, pokial ide o predchádzajúce úrovne znecistovania zivotného prostredia a úrovne znecistovania vyplývajúce z plánovaných opatrení vo vztahu k zákonným poziadavkám. 24 Dvoma listami z 15. februára 2000 talianske orgány reagovali na poziadavky Komisie týkajúce sa dvoch oznámených plánov pomoci tým, ze jej zaslali pozadované informácie, ako aj tabulky s pozadovanými údajmi o jednotlivých úrovniach znecistovania zivotného prostredia. C - Rozhodnutie zacat preskúmavacie konanie podla clánku 6 ods. 5 kódexu a pripomienky talianskych orgánov 25 Listom z 26. apríla 2000 Komisia informovala talianske orgány o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 6 ods. 5 kódexu vo veci dvoch oznámených plánov pomoci pre spolocnost Lucchini v celkovej výske 13,5 miliardy talianskych lír (ITL) (10,7 miliardy ITL v rámci prvého plánu pomoci a 2,8 miliardy ITL v rámci druhého plánu pomoci) na investície v továrni Piombino v celkovej výske 190,9 miliardy ITL (152,5 miliardy ITL, pokial ide o prvý plán pomoci a 38,4 miliardy ITL, pokial ide o druhý plán pomoci). Rozhodnutie o zacatí preskúmavacieho konania bolo uverejnené 1. júla 2000 (Ú. v. ES C 184, s. 2, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 26 V tomto rozhodnutí sa predovsetkým zdôraznovalo, ze z prvého preskúmania predlozených informácií vyplýva, ze dané investície sa uskutocnili predovsetkým z ekonomických dôvodov, ze aj ked oznámené investície neboli priamo spojené s novým výrobným zariadením, boli by potrebné na zabezpecenie zachovania, modernizáciu a rozsírenie výrobných zariadení alebo preto, aby umoznili reagovat na novú výrobnú kapacitu, a ze talianske orgány neposkytli dôkaz o tom, ze investície boli vykonané z dôvodov týkajúcich sa zivotného prostredia, a nie z ekonomických dôvodov. V rozhodnutí o zacatí konania sa tiez zdôraznovalo, ze talianske orgány neposkytli dôkaz o tom, ze pri výmene zariadení alebo vybavenia sa investor jasne rozhodol pre uplatnovanie prísnejsích noriem, ktoré si vyzadujú dodatocné investície, z coho by vyplývalo, ze existovalo menej nákladné riesenie, ktoré by splnalo zákonné normy. 27 Okrem toho sa v rozhodnutí o zacatí konania zdôraznovalo, ze nie je isté, ze ziadna z oznámených investícií nemá vplyv na výrobu. 28 Listom z 18. júla 2000 talianske orgány reagovali na výhrady, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o zacatí konania, a potvrdili výlucne environmentálny, a nie ekonomický alebo výrobný úcel oznámených investícií. D - Napadnuté rozhodnutie 29 Dna 21. decembra 2000 Komisia prijala rozhodnutie 2001/466/ESUO o státnej pomoci, ktorú chce Taliansko poskytnút oceliarskym podnikom Lucchini a Siderpotenza SpA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 163, 2001, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 30 Komisia svoje posúdenie pomoci vo vztahu k clánku 3 kódexu a k ustanoveniam, na ktoré tento clánok odkazuje, t. j. k prílohe kódexu a rámcovým pravidlám, uzatvára jednak tak, ze "oznámená pomoc pre podnik Lucchini... týkajúca sa koksárne, oceliarne a vysokej pece v celkovej hodnote 13,5 miliardy ITL nespadá pod pomoc pre zivotné prostredie, kedze talianske orgány nepreukázali, ze investície neboli vykonané z ekonomických dôvodov" [neoficiálny preklad]. Okrem toho sa domnieva, ze "v kazdom prípade oznámená pomoc na základe vykonaného preskúmania a vo svetle detailných kritérií nesplna jednotlivé stanovené podmienky" [neoficiálny preklad]. Konkrétne "oznámené náklady sa netýkajú len dodatocných nákladov potrebných na zlepsenie ochrany zivotného prostredia, znízenie nákladov nebolo odpocítané a v niektorých prípadoch znízenie úrovne znecistovania neumoznuje domnievat sa, ze zlepsenie je 'znacné`" [neoficiálny preklad]. 31 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa preto uvádza: "Státna pomoc v celkovej výske 13,5 miliardy ITL (6,98 milióna eur), ktorú chce Taliansko poskytnút podniku Lucchini... je nezlucitelná so spolocným trhom. Z toho dôvodu sa poskytnutie tejto pomoci neschvaluje." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 32 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 23. júla 2001 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 33 Zalobca poziadal Súd prvého stupna, aby v rámci nariadenia dokazovania podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora ESUO nariadil predlozenie administratívneho spisu Komisie, predovsetkým v nom obsiahnutých dokumentov a technických údajov, na základe ktorých Komisia vylúcila environmentálne zameranie oznámených investícií. Komisia postúpila spis Súd prvého stupna s tým, ze ho poziadala, aby spis nebol vlozený do súdneho spisu, a teda ani postúpený zalobcovi, a podala v tejto súvislosti ziadost o dôverné zaobchádzanie. 34 V nadväznosti na výmenu korespondencie medzi Komisiou a Súdom prvého stupna informovala Komisia listom zo 14. novembra 2002 Súd prvého stupna, ze administratívny spis neobsahuje ziaden iný technický údaj alebo posudok okrem tých, ktoré postúpili talianske orgány a ktoré predlozil zalobca v prílohe k svojej zalobe. 35 Listom zo 7. februára 2003 sa zalobca vzdal svojej ziadosti o prístup k administratívnemu spisu. 36 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 37 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna, piata rozsírená komora v zlození: predsednícka P. Lindh, sudcovia. R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, P. Mengozzi a M. E. Martins Ribeiro, polozil, boli vypocuté na pojednávaní 18. marca 2004. 38 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia, - nariadil prípadné vykonanie znaleckého posudku na kategóriu investícií, ktoré boli oznámené Komisii, ktorý by sa preukázalo, ze pôvodné zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli fungovat paralelne s novými výrobnými zariadeniami, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 40 Ústna cast konania sa skoncila po pojednávaní 18. marca 2004. Kedze jeden clen komory sa nemohol zúcastnit porady po skoncení svojho mandátu 3. mája 2006, v súlade s clánkom 32 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sa sluzobne najmladsí sudca vzdal úcasti na porade a porady Súdu prvého stupna sa uskutocnili v zlození troch sudcov, ktorých podpisy sú uvedené v tomto rozsudku. Právny stav 41 Zalobca na podporu svojej zaloby o neplatnost napadnutého rozhodnutia uvádza tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení, pokial ide o normy, ktoré sa majú uplatnit na predmetnú vec, a na porusení zásady správneho úradného postupu. Druhý zalobný dôvod vyplýva z nesprávneho posúdenia Komisie, ze oznámená pomoc je neoprávnená, z porusenia zásady zákazu diskriminácie, z presunu dôkazného bremena a z nedostatocného odôvodnenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o nesplnenie podmienok zlucitelnosti stanovených platným právom, na porusení zásady zákazu diskriminácie, na presune dôkazného bremena, nedostatocnom odôvodnení a vnútornom protirecení odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na omyle, pokial ide o normy, ktoré sa vztahujú na predmetnú vec, a na porusení zásady správneho úradného postupu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 42 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na nesprávnom právom základe. Pripomína, ze ako výnimku zo vseobecnej zásady zákazu dotácií alebo státnej pomoci poskytnutej clenskými státmi, zakotvenej v clánku 4 písm. c) UO, clánok 3 kódexu stanovuje, ze pomoc urcená na ochranu zivotného prostredia môze byt za urcitých podmienok schválená v súlade s prílohou kódexu a s rámcovými ustanoveniami. V tejto súvislosti zalobca rozlisuje tri druhy investícií, ktoré môzu clenské státy oznamovat Komisii: po prvé vseobecné investície a investície urcené na zvysovanie výrobných kapacít, na ktoré nemôze byt poskytnutá pomoc, kedze sú nezlucitelné so spolocným trhom, a na ktoré sa vztahuje príloha kódexu a bod 3.2.1 tretia veta a nasl. a bod 3.2.3 rámcových ustanovení; po druhé zmiesané investície, urcené súcasne na zvýsenie výrobných kapacít a na ochranu zivotného prostredia, pri ktorých majú vnútrostátne orgány povinnost rozlisovat medzi nákladmi spojenými so zvýsením výrobných kapacít a nákladmi na ochranu zivotného prostredia, pretoze pomoc môze byt poskytnutá len na investície s environmentálnym zameraním, pricom v tomto prípade je relevantným právnym rámcom príloha kódexu; po tretie investície výlucne zamerané na ochranu zivotného prostredia, na ktoré môze byt poskytnutá pomoc, ak splnajú podmienky stanovené v bode 3.2.1 prvej a druhej vete rámcových ustanovení, pricom ostatné ustanovenia rámcových ustanovení a prílohy kódexu sa nepouzijú. 43 Zalobca upresnuje, ze toto triedenie neznamená, ze investície, ktoré oznámili talianske orgány, nepatria do pôsobnosti kódexu. Podla neho je v clánku 3 kódexu pouzitý dvojitý odkaz, jednak na prílohu kódexu a jednak na rámcové ustanovenia, a tento odkaz nie je kumulatívny, ale alternatívny. Je preto logické domnievat sa, ze príloha kódexu sa vztahuje na vseobecné investície a zmiesané investície, zatial co na investície výlucne zamerané na ochranu zivotného prostredia sa vztahujú len rámcové ustanovenia a pôsobnost prílohy kódexu je vylúcená. Na podporu svojich tvrdení zalobca uvádza, ze podla úvodného odseku prílohy kódexu sa jeho ustanovenia pouzijú len v prípade, ak sa prekrýva pomoc na ochranu zivotného prostredia s pomocou pre vseobecné investície, a ze podla písmena c) druhej casti prílohy kódexu musí byt analýza týchto investícií vykonaná výlucne vo svetle dodatocných kritérií, ktoré sú obsiahnuté v rámcových ustanoveniach. 44 Aby zalobca preukázal, ze bod 3.2.3 rámcových ustanovení sa nevztahuje na investície výlucne zamerané na ochranu zivotného prostredia, tvrdí, ze skutocnost, ze toto ustanovenie rozlisuje medzi pomocou urcenou na to, aby sa podniky prispôsobili novým záväzným normám, pomocou urcenou na povzbudenie podnikov k tomu, aby isli nad rámec toho, co im prikazujú záväzné normy, a pomocou v prípade neexistencie záväzných noriem, vychádza výlucne z povoleného prahu intervencií a je relevantné len v prípade, ak sa ziada o schválenie pomoci pri prahovej hodnote intervencie medzi 16 % a 30 %. Ak je teda prahová hodnota intervencie znacne nizsia ako bezná prahová hodnota 15 % - v predmetnej veci sa rovnala 7 % - nemá rozlisovanie v bode 3.2.3 praktický úcinok a nie je potrebné vykonat ním predpísanú dodatocnú analýzu. Ked teda Komisia uplatnila na pomoc pre zivotné prostredie oznámenú v predmetnej veci bod 3.2.3 rámcových ustanovení, zmýlila si pravidlá týkajúce sa zlucitelnosti pomoci, ktorými sú len pravidlá obsiahnuté v bode 3.2.1 rámcových ustanovení, s pravidlami o intenzite pomoci. 45 V dôsledku toho zalobca tvrdí, ze vzhladom na to, ze oznámené investície mali výlucne environmentálne zameranie, mala Komisia napadnuté rozhodnutie zalozit výhradne na ustanoveniach bodu 3.2.1 prvej a druhej vety rámcových ustanovení. Napadnuté rozhodnutie teda nemalo zohladnit ustanovenia prílohy kódexu, ani bod 3.2.1 tretiu vetu a nasl. a bod 3.2.3 rámcových ustanovení. 46 Napokon zalobca tvrdí, ze rozhodnutie Komisie neuplatnit príslusné ustanovenia rámcových ustanovení a uplatnit, okrem iného, prílohu kódexu, porusuje zásadu správneho úradného postupu. 47 Komisia tvrdí, ze tento zalobný dôvod je absolútne nedôvodný. Zalobca totiz deformuje uplatnitelný právny rámec, ked ustanovenia relevantné v predmetnej veci, najmä prílohu kódexu, cituje len ciastocne a nesprávne. Okrem toho napadnuté rozhodnutie vychádza z príslusného právneho rámca, a preto ním vôbec nebola porusená zásada správneho úradného postupu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 48 V predmetnej veci bolo napadnuté rozhodnutie prijaté na základe clánku 4 písm. c) UO pri zohladnení pravidiel kódexu. Po preskúmaní oznámenej pomoci vo vztahu k clánku 3 kódexu a k ustanoveniam, na ktoré tento clánok odkazuje, t. j. k prílohe kódexu a rámcovým ustanoveniam (pozri odôvodnenia c. 22 az c. 24 napadnutého rozhodnutia), dospela Komisia k záveru, ze táto pomoc nesplna v nich stanovené podmienky schválenia pomoci pre zivotné prostredie v rámci Zmluvy ESUO. Táto pomoc preto bola nezlucitelná so spolocným trhom a nemohla byt poskytnutá (pozri odôvodnenie c. 39 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 49 Hned na úvod je potrebné zdôraznit, ze odchylne od zásady zákazu zakotvenej v clánku 4 písm. c) UO, podla ktorého sa zakazujú dotácie alebo pomoc pre oceliarske podniky v akejkolvek forme, a na základe clánku 95 UO definuje kódex podmienky, za akých je mozné pomoc pre oceliarsky priemysel, financovanú zo státnych prostriedkov, povazovat za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu. 50 Pomoc, na ktorú sa nevztahuje kódex, teda spadá pod clánok 4 písm. c) UO (rozsudky Súdu prvého stupna z 24. októbra 1997, EISA/Komisia, T-239/94, Zb. s. II-1839, bod 72, a zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, bod 60). Zároven treba kódex vykladat striktne, pretoze predstavuje odchýlku od zásady zákazu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. septembra 1997, UK Steel Association/Komisia, T-150/95, Zb. s. II-1433, bod 114). 51 Dalej je namieste zdôraznit, ze clánok 3 kódexu stanovuje, ze pomoc na ochranu zivotného prostredia poskytnutú v oceliarskom sektore je mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom "pod podmienkou, ze splna pravidlá stanovené v [rámcových ustanoveniach] v súlade kritériami uplatnenia v oceliarskom priemysle ESUO, ktoré sú definované v prílohe [kódexu]" [neoficiálny preklad]. 52 To znamená, ze pravidlá stanovené v rámcových ustanoveniach, ktoré sa uplatnujú v rámci Zmluvy ES, sa môzu preniest na oceliarsky sektor, na ktorý sa vztahuje Zmluva ESUO, ak splnajú kritériá uplatnenia zakotvené v prílohe kódexu. Nadpis tejto prílohy osobitne významne zdôraznuje, ze stanovuje "kritériá uplatnenia rámcových ustanovení Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia v oceliarskom priemysle" [neoficiálny preklad]. Kódex preto nezakotvuje automatické uplatnenie rámcových ustanovení v oceliarskom sektore (rozsudok UK Steel Association/Komisia, uz citovaný, bod 100), ale v prílohe urcuje podmienky tohto uplatnenia. 53 Na základe clánku 3 kódexu sa preto na predmetnú vec vztahujú ustanovenia uvedené v prílohe kódexu a ustanovenia obsiahnuté v rámcových ustanoveniach za predpokladu, ze sú v súlade s kritériami uplatnenia v oceliarskom sektore ESUO, definovanými v prílohe kódexu. 54 Príloha kódexu sa skladá z dvoch castí. Prvá sa týka pomoci urcenej na to, aby podniky mohli lepsie prispôsobit svoje existujúce zariadenia novým záväzným normám. Druhá cast sa týka pomoci urcenej na povzbudenie podnikov k tomu, aby významnou mierou prispeli k ochrane zivotného prostredia. V tejto súvislosti z oznámení o plánoch pomoci, ktoré podali talianske orgány, z listov talianskych orgánov z 15. februára 2000, ako aj z pripomienok talianskych orgánov z 18. júla 2000 k rozhodnutiu o zacatí konania vyplýva, ze oznámené investície mali povzbudit zalobcu k tomu, aby významnou mierou prispel k ochrane zivotného prostredia a aby isiel nad rámec toho, co mu ukladajú záväzné normy. 55 V pripomienkach talianskych orgánov k rozhodnutiu o zacatí konania sa uvádzalo, ze oznámená pomoc pre zalobcu sa týkala investícií, ktoré tento podnik uskutocnil "s cielom zlepsit ochranu zivotného prostredia vo vztahu k výsledkom dosahovaným za predchádzajúceho stavu, ktoré boli inak v súlade s platnou legislatívou". 56 V týchto pripomienkach sa tiez zdôraznovalo, ze výmena zariadení na ochranu zivotného prostredia týkajúcich sa vysokej pece a oceliarne "sa uskutocnila nezávisle od výmeny výrobných prostriedkov (vysokej pece a konvertora oceliarne) s jediným cielom významne znízit emisie v porovnaní s tým, co vyzadovala platná legislatíva, ktorá bola uz aj za predchádzajúcej situácie dodrzaná". 57 Okrem toho sa tiez v pripomienkach uvádzalo, ze "spolocnost Lucchini sa rozhodla pre znacne vyssie úrovne ochrany zivotného prostredia nezávisle od investícií do výroby, ktoré by si neboli vyziadali ziadne investície vo forme systému ochrany zivotného prostredia na dodrziavanie platných noriem o emisiách, a [ze] sa preto vsetky oznámené investície [musia] povazovat za dodatocné". 58 Zalobca preto nemohol byt príjemcom pomoci poskytnutej podla prvej casti prílohy kódexu, ktorá sa týka "pomoci urcenej na to, aby podniky mohli lepsie prispôsobit existujúce zariadenia novým platným normám". Takisto, ako správne potvrdzuje Komisia, vzhladom na to, ze ide o pomoc urcenú na povzbudenie zalobcu k tomu, aby významnou mierou prispel k ochrane zivotného prostredia a aby isiel nad rámec toho, co mu ukladajú záväzné normy, sú relevantnými ustanoveniami v predmetnej veci ustanovenia uvedené v bodoch 3.2.1 a 3.2.3.B rámcových ustanovení, tak ako sú upresnené a prispôsobené pre oceliarsky sektor ESUO v druhej casti prílohy kódexu. 59 Komisia preto oprávnene prijala napadnuté rozhodnutie na základe clánku 4 písm. c) UO pri súcasnom zohladnení clánku 3 kódexu a ustanovení, na ktoré tento clánok odkazuje, t. j. prílohy kódexu a rámcových ustanovení. 60 Po upresnení tohto kontextu nemozno súhlasit so ziadnym tvrdením zalobcu. 61 Po prvé, téza zalobcu, podla ktorej sa majú pouzit rôzne ustanovenia v závislosti od toho, o ktorú z troch kategórií investícií, ktoré môzu byt oznámené ako pomoc, ide, nie je relevantná. Táto téza totiz odporuje zneniu clánku 3 kódexu, ktorý zakotvuje kumulatívne uplatnovanie prílohy kódexu a rámcových ustanovení s vyssie uvedenými modalitami bez toho, aby sa v tomto stádiu rozlisovalo medzi jednotlivými typmi investícií. Nie je preto mozné domnievat sa, ze odkaz na prílohu kódexu a na rámcové ustanovenia, obsiahnutý v clánku 3 kódexu, nie je kumulatívny, ale alternatívny. 62 Po druhé, tvrdenie zalobcu, ze príloha kódexu sa nevztahuje na investície s výlucne environmentálnym zameraním, nemá ziadnu oporu v práve. Ako uz bolo vysvetlené vyssie, clánok 3 stanovuje, ze pomoc pre zivotné prostredie v oceliarskom sektore ESUO musí byt v súlade tak s prílohou kódexu, ako aj s rámcovými ustanoveniami. Rovnako ani úvod prílohy kódexu, podla ktorého "Komisia pre kazdé poskytnutie státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia stanoví potrebné podmienky a záruky, aby sa zabránilo tomu, ze nové továrne a zariadenia budú predmetom vseobecných investícií pod zámienkou ochrany zivotného prostredia" [neoficiálny preklad], nemôze zalobca citovat na podporu svojho tvrdenia, ze príloha kódexu sa nevztahuje na pomoc s výlucne environmentálnym zameraním. Citovaný text totiz len zakotvuje povinnost Komisie v prípade potreby preverit, ci investícia oznámená ako investícia s výlucne environmentálnym zameraním v skutocnosti neumoznuje dosiahnut iné ciele, ktoré relevantné právne predpisy zakazujú. Oznámená pomoc, na ktorú sa vztahuje Zmluva ESUO, preto plne podlieha tak kritériám rámcových ustanovení, ako aj kritériám stanoveným v prílohe kódexu. 63 Po tretie, ani tvrdenie zalobcu, ze bod 3.2.3 rámcových ustanovení sa nevztahuje na investície s výlucne environmentálnym zameraním, nemá ziadnu oporu v práve. Toto ustanovenie urcuje kritériá zlucitelnosti pomoci a stanovuje najvyssiu prípustnú intenzitu vzhladom na ciel sledovaný investíciami, cize prispôsobenie sa novým záväzným normám (prípad A), povzbudenie k tomu, aby sa islo nad rámec uvedených záväzných noriem (prípad B) alebo ochrana zivotného prostredia v prípade neexistencie záväzných noriem (prípad C). Skutocnost uvádzaná zalobcom, ze intenzita oznámenej pomoci je nizsia ako prahová hodnota intenzity 15 % uvedená v prípade A, neumoznuje vyvodit záver, ze prípad B, ktorý predpokladá prahovú hodnotu intenzity 30 %, neplatí. Oznámená pomoc totiz nadalej zostáva pomocou urcenou na povzbudenie zalobcu k tomu, aby isiel nad rámec záväzných noriem, a musí byt preto preskúmaná v rámci ustanovení uvedených v bode 3.2.3.B rámcových ustanovení. 64 Z uvedených skutocností vyplýva, ze v súlade s tým, co je konstatované v napadnutom rozhodnutí, príslusný právny rámec na posúdenie predmetnej pomoci zahrna clánok 3 kódexu a ustanovenia, na ktoré tento clánok odkazuje, a síce prílohu kódexu a rámcové ustanovenia. 65 Výhrada zalozená na uplatnení nesprávneho právneho rámca a výhrada zalozená na porusení zásady správneho úradného postupu preto nie sú dôvodné a prvý zalobný dôvod musí byt ako celok zamietnutý. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o neoprávnenost oznámenej pomoci, porusení zásady zákazu diskriminácie, presune dôkazného bremena a nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 66 V tomto zalobnom dôvode zalobca spochybnuje posúdenie obsiahnuté v odôvodneniach c. 25 az c. 29, c. 35 a c. 39 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka neoprávnenosti oznámenej pomoci. 67 Zalobca na úvod zdôraznuje, ze Komisia sa zmýlila, ked konstatovala, ze talianske orgány nepreukázali, ze cielom oznámených investícií bolo zlepsenie ochrany zivotného prostredia. Komisia nesprávne presunula dôkazné bremeno na talianske orgány, kedze dôkazy, ktorých absencia mala urcujúci význam pre napadnuté rozhodnutie, neboli nikdy od talianskych orgánov pozadované. Na rozdiel od znaleckého posudku, ktorý talianske orgány predlozili na ziadost Komisie, si Komisia od talianskych orgánov nikdy formálne nevyziadala dôkaz o tom, ze cielom oznámených investícií bolo zlepsenie zivotného prostredia, a to dokonca ani po tom, co talianske orgány viackrát uviedli, ze pomoc má environmentálny charakter. Len v prípade, ze by bola predlozená konkrétna ziadost o vysvetlenie a dodatocné informácie a talianske orgány by na nu nereagovali, by teda Komisia mohla dospiet k záveru, ze tieto orgány nepodlozili svoje tvrdenia a nepredlozili potrebné dôkazy, aby Komisia mohla posúdit predmetný prípad (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, body 36 a 37). 68 Komisia na tieto tvrdenia odpovedá tak, ze zalobca neberie do úvahy povinnost, ktorá vyplýva z druhej casti prílohy kódexu z písm. a) a ktorá spocíva v tom, ze investor musí preukázat, ze sa jasne rozhodol uplatnovat prísnejsie normy, ktoré si vyzadujú dodatocné investície. Táto povinnost je daná obzvlást prísnym kontextom disciplíny v oblasti pomoci pre zivotné prostredie v sektore ESUO. Okrem toho, aj ked zalobca správne odkazuje na bod 3.2.1 rámcových ustanovení, následne neposkytuje ziaden údaj o tom, ze musel znásat dodatocné náklady, ktoré boli absolútne nevyhnuté na dosiahnutie ambicióznejsích environmentálnych cielov. Komisia preto tvrdí, ze zalobcovi a talianskym orgánom prinálezalo, aby preukázali, ze podnik príjemca pomoci sa rozhodol uplatnovat prísnejsie normy na ochranu zivotného prostredia, ktoré si vyziadali dodatocné investície, dalej ze oznámené investície neboli zamerané na výrobné ciele, ze bolo technicky mozné nadalej pouzívat staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia po ich prispôsobení novým výrobným zariadeniam a napokon, ze podmienky schválenia boli splnené. Komisia v rozhodnutí o zacatí konania konstatovala vsetky tieto pochybnosti, co clenskému státu, ako aj zalobcovi umoznovalo urcit, ktoré dôkazné prostriedky sa majú predlozit bez toho, aby bolo potrebné výslovne ziadat o predlozenie specifického znaleckého posudku. 69 Zalobca dalej tvrdí, ze Komisia sa mýlila, ked sa domnievala, ze oznámené investície boli potrebné z dôvodu zastaranosti existujúcich zariadení na ochranu zivotného prostredia a neprispôsobitelnosti týchto zariadení novým výrobným zariadeniam. Komisia dospela k záveru o starobe týchto zariadení bez toho, aby sa oprela o objektívne údaje a bez zohladnenia zásady uvedenej v prílohe kódexu pre posudzovanie opotrebovanosti zariadení, pokial ide o zostávajúcu zivotnost zariadení. Komisia tiez nezohladnila znalecký posudok z 30. septembra 1999, ktorý jej talianske orgány zaslali na jej ziadost a ktorý preukazoval, ze zariadeniam na ochranu zivotného prostredia zostávala zivotnost najmenej 25 %. Okrem toho bolo jasné, ze staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia boli z technického hladiska plne spôsobilé znásat zátaz znecistenia vyplývajúcu z nových výrobných zariadení. 70 V tomto bode zalobca ziada Súd prvého stupna, aby v rámci nariadenia vykonania dokazovania na základe clánkov 65 a 66 rokovacieho poriadku a clánku 25 Statútu Súdneho dvora ESUO nariadil vykonanie znaleckého posudku, ktorý by mal s cielom preverit zákonnost napadnutého rozhodnutia preukázat, ze staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli fungovat paralelne s novými výrobnými zariadeniami. 71 Komisia na toto tvrdenie odpovedá, ze zalobca si zamiena podmienku stanovenú v prvej casti prílohy kódexu v písmene b) bode ii), ktorá sa týka zostávajúcej zivotnosti existujúcich zariadení najmenej 25 %, so zastaranostou zariadení, ktorá môze podnietit podniky k ich výmene nezávisle od ich zostávajúcej zivotnosti. V predmetnej veci Komisia riadne zohladnila znalecký posudok z 30. septembra 1999 a nespochybnila tvrdenia, podla ktorých zariadeniam zostávala zivotnost najmenej 25 %. Napadnuté rozhodnutie sa vsak nezakladalo na nesplnení tejto podmienky, ale na skutocnosti, ze tieto zariadenia boli zastarané a ze by boli v kazdom prípade vymenené v rámci realizovanej obnovy výrobných zariadení. Napadnuté rozhodnutie nepovazovalo za vierohodné, ze by podnik mohol obnovit vsetky svoje výrobné zariadenia a súcasne nadalej pouzívat vsetky staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia, ak neexistuje ziaden dôkaz na to, ze toto riesenie je technicky mozné. 72 V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze v liste talianskych orgánov z 15. februára 2000 sa uvádza, ze o investíciách do výroby bolo rozhodnuté nie z dôvodu opotrebovanosti zariadení, ale ich zastaranosti, pre ktorú uz viac nesplnali výrobné poziadavky. Okrem toho zo znaleckého posudku z 30. septembra 1999 vyplývalo, ze environmentálne investície spocívali vo výmene, doplnení alebo úprave casti výrobných zariadení. V ziadnom okamihu správneho konania alebo súdneho konania pritom zalobca nebol schopný vysvetlit ekonomické uvazovanie a uvazovanie v kontexte výroby, ktoré by viedlo k opätovnému pouzívaniu starých zariadení na ochranu zivotného prostredia, zatial co by výrobné zariadenia, ktorých sú tieto zariadenia na ochranu zivotného prostredia súcastou, boli vymenené. 73 Pokial ide o návrh zalobcu na nariadenie vykonania dokazovania, Komisia sa domnieva, ze pre riesenie sporu nemá význam vzhladom na to, ze Súd prvého stupna nemôze nahradit Komisiu, kedze táto disponuje sirokým rámcom volnej úvahy, a zmenit jej stanovisko (uznesenie predsedu stvrtej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 2. apríla 1998, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag Lloyd/Komisia, T-86/96 R, Zb. s. II-641, bod 74). 74 Napokon zalobca uvádza, ze úsudok Komisie obsiahnutý v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia, ze dané investície nie sú spôsobilými investíciami na úcely poskytnutia pomoci, pretoze daný podnik musel vykonat nové investície na ochranu zivotného prostredia z dôvodu umiestnenia prevádzkárne na území s vysokou hustotou obyvatelstva a tieto boli preto z ekonomického hladiska neodmyslitelné, ak mal zalobca nadalej vykonávat svoju cinnost, je poznacený závazným omylom a je diskriminacný. 75 Podla zalobcu tento úsudok nie je dôvodný, lebo zalobca nebol z právneho hladiska povinný zanechat svoju cinnost v prípade, ze by nevykonal environmentálne opatrenia, kedze v tom case uz dodrziaval platné právne predpisy na ochranu zivotného prostredia. Navyse, list talianskych orgánov z 15. februára 2000, v ktorom sa nachádzala informácia spomínaná Komisiou, bol vylozený nesprávne, kedze z neho nevyplývalo, ze v prípade nevykonania oznámených investícií by nebolo viac mozné spolupôsobenie podniku s centrom Piombino, ale len to, ze realizácia investícií na ochranu zivotného prostredia by mohla toto spolupôsobenie neskôr ulahcit. 76 Zalobca sa dalej pýta, ci existujú aj iné prípady, v ktorých by bola pouzitá zásada, na ktorú sa Komisia odvoláva v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobcu je jediným precedensom rozhodnutie Komisie 2000/66/ESUO z 28. októbra 1998 o pomoci, ktorú chce Taliansko poskytnút oceliarskemu podniku Acciaierie di Bolzano SpA [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 23, 2000, s. 65). Tento prípad bol vsak rozhodnutý presne opacne ako prípad, o ktorom Komisia rozhodla v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je preto poznacené závaznou nerovnostou v zaobchádzaní v porovnaní s inými podobnými prípadmi. 77 Komisia na to reaguje tak, ze zalobca si zamiena zásady, ktoré sa vztahujú na pomoc urcenú na prispôsobenie existujúcich zariadení záväzným normám so zásadami, ktoré sa vztahujú na pomoc zameranú na povzbudenie podnikov k tomu, aby isli nad rámec toho, co im tieto normy ukladajú. V predmetnej veci neexistovala ziadna nová záväzná norma a preto rozhodujúcou skutocnostou bolo to, ze podnik bol vystavený velmi silnému spolocenskému tlaku, ktorý ho nútil vykonat predmetné investície, ak mal byt nadalej spôsobilý vyrábat v továrni Piombino. Okrem toho rozhodnutie týkajúce sa Acciaierie di Bolzano nie je porovnatelné s predmetným prípadom, pretoze v uvedenej veci daný podnik poskytol dôkaz o tom, ze vykonal "ovela väcsie investície", nez aké vyzadovali platné normy v oblasti zivotného prostredia. 78 Okrem toho zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie má vadu spocívajúcu v nedostatocnom odôvodnení, kedze Komisia v nom neuviedla dôvody ani objektívne ukazovatele, ktoré ju priviedli k záveru, ze oznámené investície súviseli s výrobou a netýkali sa ochrany zivotného prostredia. Napadnuté rozhodnutie sa tak obmedzilo na to, ze spochybnilo environmentálny úcel oznámených investícií, na ktorom trvali talianske orgány, a neodôvodnilo svoj nesúhlas ani neposkytlo ziadne technické údaje, ktoré by spochybnili znalecký posudok predlozený talianskymi orgánmi, z ktorého vyplývala environmentálna povaha oznámených investícií. V napadnutom rozhodnutí tiez neboli vysvetlené dôvody, pre ktoré by staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia museli byt v kazdom prípade vymenené, ani dôvody, pre ktoré by tieto zariadenia neboli technicky kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami. Napokon v napadnutom rozhodnutí nebolo uvedené, v com boli odpovede talianskych orgánov nedostatocné. Kedze boli Komisii predlozené dokumenty, nemohla ich nevziat do úvahy a mala sa k nim vyjadrit bud tak, ze by prijala závery talianskych orgánov alebo by ich zamietla z technického hladiska, tak ako to vyplýva z jej povinnosti zaujat stanovisko k výhradám a pripomienkam, ktoré predlozí clenský stát (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 105). 79 Komisia tvrdí, ze povinnost odôvodnenia nie je absolútna a ze nemá povinnost vyjadrit sa ku vsetkým skutkovým a právnym okolnostiam, na ktoré sa odvolávajú zúcastnené strany, ale musí len zohladnit vsetky skutocnosti relevantné pre daný prípad. Navyse nedokonalost odôvodnenia nevedie vzdy k zruseniu, ak zvysná cast odôvodnenia poskytuje dostatocný základ na prijatie aktu (rozsudok Súdneho dvora z 20. októbra 1987, Spanielsko/Rada a Komisia, 119/86, Zb. s. 4121). V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze jej nemozno vytýkat, ze v predmetnom prípade neposkytla potrebné odôvodnenia týkajúce sa parametrov, ktoré nepatria do normatívneho rámca a skutocností, ktorých preukázanie neprinálezí Komisii, ale clenskému státu a podniku príjemcovi pomoci. V kazdom prípade v rozhodnutí o zacatí konania Komisia vycerpávajúcim a podrobným spôsobom vysvetlila svoje výhrady a uviedla skutocnosti, ku ktorým mali talianske orgány a zalobca predlozit potrebné dôkazy, co tieto neurobili. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné úvahy 80 V rámci zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie prijatému na základe Zmluvy ESUO clánok 33 druhá veta UO stanovuje, ze preskúmanie Súdom prvého stupna "sa nemôze týkat posúdenia situácie, ako vyplýva zo skutkových okolností alebo ekonomických súvislostí, na základe ktorých [je rozhodnutie prijaté], okrem prípadov, ked sa Komisii vycíta, ze zneuzila svoju právomoc alebo závazným spôsobom porusila ustanovenia Zmluvy [ESUO] alebo akúkolvek inú právnu normu, ktorá sa týka jej uplatnovania". 81 Komisia v odôvodnení c. 24 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze predmetný prípad je potrebné posúdit vo svetle kritérií, ktoré sú vylozené v druhej casti kódexu v písmene a), ktorá tiez odkazuje na kritériá vylozené v prvej casti prílohy kódexu v písmene b) bode ii). V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v daných ustanoveniach sú zakotvené nasledujúce kritériá. Po prvé, ak sa podniky rozhodnú vymenit svoje zariadenia, na tieto investície nemôze byt v zásade poskytnutá pomoc na ochranu zivotného prostredia, ak sú potrebné z ekonomických dôvodov alebo vzhladom na vek zariadení. Zostávajúca zivotnost existujúcich zariadení musí byt najmenej 25 % z celkovej zivotnosti. Po druhé, predmetné investície musia povzbudzovat daný podnik k tomu, aby "významnou mierou" prispel k ochrane zivotného prostredia. Toto prispetie vo významnej miere sa môze konkretizovat tým, ze investor preukáze, ze sa jasne rozhodol pre uplatnovanie prísnejsích noriem, ktoré si vyzadujú dodatocné náklady, tzn. ze existovalo menej nákladné riesenie, ktoré splnalo nové ekologické normy. 82 Okrem toho bod 3.2.1 rámcových ustanovení zakotvuje zásadu, podla ktorej "na pomoc zdanlivo urcenú na opatrenia na ochranu zivotného prostredia, ktorá je vsak v skutocnosti urcená na vseobecné investície", sa nemôzu rámcové ustanovenia vztahovat. Táto skutocnost je teda súcastou tej istej logiky aká je zakotvená v prvom kritériu uvedenom vyssie v prílohe kódexu. 83 Pokial Komisia rozhodne o zacatí formálneho prieskumného konania, je na clenských státoch a potenciálnom príjemcovi pomoci, aby uplatnili argumenty, ktorými sa snazia preukázat, ze plánovaná pomoc zodpovedá výnimkám, ktoré sú stanovené podla Zmluvy, kedze predmetom tohto konania je práve to, aby boli Komisii objasnené vsetky skutocnosti danej veci (pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, 84/82, Zb. s. 1451, bod 13). 84 Hoci je Komisia povinná jasne vyjadrit svoje pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na zaciatku formálneho konania, aby clenský stát a dotknuté osoby mohli na ne co najlepsie reagovat, faktom zostáva, ze je na tom, kto pomoc poskytuje, a prípadne na jej príjemcovi, aby rozptýlili tieto pochybnosti a dokázali, ze investícia splna podmienky poskytnutia pomoci (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 41 a 45 az 49). Bolo teda na talianskych orgánoch a zalobcovi, aby dokázali, ze predmetné investície boli spôsobilými investíciami na úcely poskytnutia pomoci na ochranu zivotného prostredia, a najmä ze sledovali environmentálny úcel, ktorý vyzadujú rámcové ustanovenia a príloha kódexu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 49, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 70). 85 V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k názoru, ze investície na ochranu zivotného prostredia, ktoré uskutocnila spolocnost Lucchini v koksárni, oceliarni a vo vysokých peciach, neboli spôsobilými investíciami na úcely pomoci na ochranu zivotného prostredia, pretoze sa realizovali ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe, a pretoze talianske orgány nepreukázali, ze tieto investície boli výsledkom zámerného rozhodnutia podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia (odôvodnenie c. 29). Na tieto úcely sa Komisia opiera o tieto skutocnosti: uskutocnenie investícií vyplývalo z potreby zabezpecit dalsie vykonávanie cinnosti na území s vysokou hustotou obyvatelstva (odôvodnenie c. 28) a kedze výmena výrobných zariadení bola potrebná vzhladom na ich technickú zastaranost, bolo tazké pripustit, ze by staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli byt ponechané v danom stave a ze by boli kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami (odôvodnenia c. 26 a c. 29). b) O otázke, ci oznámené investície na ochranu zivotného prostredia mali za ciel umoznit dalsí výkon cinnosti podniku vzhladom na to, ze sa nachádza na území s vysokou hustotou obyvatelstva 86 V napadnutom rozhodnutí sa zdôraznuje, ze talianske orgány uviedli, ze zlepsenie ochrany zivotného prostredia sa ukázalo ako nevyhnutné este pred plánovanou investíciou do modernizácie a racionalizácie výrobných zariadení vzhladom na to, ze továren sa nachádza na území s vysokou hustotou obyvatelstva. Preto podla napadnutého rozhodnutia Komisia nemohla dospiet k inému záveru ako k tomu, ze "investície na ochranu zivotného prostredia boli potrebné na to, aby podniku umoznili pokracovat v jeho ekonomickej cinnosti, a teda hlavným dôvodom investície bol dôvod ekonomický" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 28). 87 Skutocnost, ze prevádzkáren zalobcu sa nachádzala na území s vysokou hustotou obyvatelstva, ho vsak nijako nezaväzovala k tomu, aby "z ekonomických dôvodov" uskutocnil nové investície, kedze jedinou povinnostou zalobcu bolo dodrziavat platné záväzné normy. A práve v tomto kontexte treba chápat tvrdenie talianskych orgánov, ktoré Komisii v rámci správneho konania tvrdili, ze zalobca si zelal íst nad rámec záväzných noriem, aby tak umoznil "koexistenciu reality oceliarskeho priemyslu, a teda aj zamestnanosti, ktorá s nou súvisí, so sprievodnou spolocenskou realitou" (prvé oznámenie prvého plánu pomoci bod 9 prvý odsek). V tejto súvislosti je nesporné, ze existujúce zariadenia v továrni Piombino splnali platné záväzné normy. 88 Z vôle zalobcu íst nad rámec platných záväzných noriem tým, ze významnou mierou prispeje k ochrane zivotného prostredia, aby tak reagoval na obavy populácie zijúcej v blízkosti jeho prevádzkárne, Komisia preto nemôze vyvodit, ze tieto "investície by boli v kazdom prípade nevyhnutné z ekonomických dôvodov" [neoficiálny preklad] v zmysle ustanovení prvej casti prílohy kódexu písmena b) bodu ii). 89 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o údajnom porusení zásady zákazu diskriminácie vo vztahu k veci Acciaierie di Bolzano, je preto namieste konstatovat, ze Komisia tým, ze v odôvodnení c. 28 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze vzhladom na to, ze továren sa nachádza na území s vysokou hustotou obyvatelstva, boli investície na ochranu zivotného prostredia potrebné na to, aby zalobcovi umoznili pokracovat v jeho ekonomickej cinnosti, a ze preto hlavným dôvodom týchto investícií bol dôvod ekonomický, vychádzala nesprávne z kritéria, ktoré nie je na tieto úcely aplikovatelné. Uvedené odôvodnenie má preto vadu spocívajúcu v nesprávnom právnom posúdení. c) O otázke, ci sa investície na ochranu zivotného prostredia uskutocnili ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe, o dôkazoch, ktoré poskytli talianske orgány a o moznosti menej nákladného riesenia i) O investíciách v koksárni - O otázke, ci sa investície v koksárni uskutocnili ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe 90 Hned na úvod je potrebné pripomenút, ze program investícií na modernizáciu a racionalizáciu výrobných zariadení realizovaný v továrni Piombino v roku 1997 sa týkal, ako je uvedené v bode 18 vyssie, jednak výmeny starej vysokej pece v zlievarni za novú (odôvodnenie c. 10), jednak výmeny starých konvertorov v oceliarni za nové (odôvodnenie c. 11). Opatrenia vo výrobe, o ktorých bola Komisia oboznámená listom z 10. decembra 1997 v rámci dvoch deklarácií talianskych orgánov v súvislosti s plánmi investícií realizovanými v tejto továrni, sa netýkali koksárne. 91 V rozhodnutí o zacatí konania Komisia dospela k názoru, ze nie je isté, ci oznámené investície týkajúce sa koksárne - konkrétne nový systém prepravy uhlia na ekologickom páse, systém nakladania pecí, utesnenie pece prostredníctvom speciálneho keramického letovania, nové brány komory na koks, dodatocná elektrická kabína a úprava systému nakladania batérie 27 pecí koksárne a dalsie - boli investíciami zameranými výlucne na ochranu zivotného prostredia a ci nemali vplyv na výrobný proces (pozri rozhodnutie o zacatí konania, s. 9, lavý stlpec, tretí odsek druhá veta). Týmto názorom Komisia netvrdila, ze dané investície boli zamerané na výmenu výrobných zariadení koksárne, v kazdom prípade vsak spochybnila ich výlucne environmentálny úcel a absenciu ich vplyvov na výrobný proces. 92 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze takéto uvazovanie nie je relevantné vzhladom na uplatnitelný právny rámec, kedze príloha kódexu síce zakazuje pomoc pre investície, ktoré by boli v kazdom prípade nevyhnutné z ekonomických dôvodov alebo vzhladom na vek zariadení, nezakazuje vsak pomoc na investície, ktoré môzu mat vplyv na výrobný proces. V takom prípade príloha kódexu vyzaduje totiz iba to, aby bola odpocítaná akákolvek výhoda spojená so znízením výrobných nákladov. Na to, aby oznámené investície boli spôsobilými investíciami na poskytnutie pomoci pre zivotné prostredie, je teda potrebné iba to, aby slúzili výlucne na ochranu zivotného prostredia a na ziaden iný úcel a aby nemali ziaden vplyv na výrobnú kapacitu. Investícia sledujúca environmentálny ciel nemôze byt vyhlásená za nespôsobilú len z dôvodu, ze môze mat vplyv na výrobu. 93 V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie neprevzalo toto odôvodnenie, len sa obmedzilo na konstatovanie, ze investície v koksárni - napokon, rovnako ako ostatné investície, ktoré talianske orgány oznámili, pokial ide o zalobcu - sa realizovali ako podmienka alebo následok investícií potrebných vo výrobe. Toto odôvodnenie je mozné upresnit na základe obsahu rozhodnutia o zacatí konania, v ktorom sa uvádzalo, ze aj ked oznámené investície neboli priamo spojené s novým výrobným zariadením, boli potrebné na zabezpecenie trvácnosti investícií zameraných na modernizáciu a rozsírenie výrobných zariadení alebo na to, aby sa tieto prispôsobili novej výrobnej kapacite (pozri rozhodnutie o zacatí konania, s. 3, lavý stlpec, predposledný odsek druhá veta). 94 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze napadnuté rozhodnutie sa mýlilo v tom, ze investície v koksárni sa realizovali ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe. Z obsahu deklarácií talianskych orgánov o plánoch investícií realizovaných v továrni Piombino, uz spomínaných, totiz vyplýva, ze investície do výroby sa koksárne na rozdiel od vysokej pece a oceliarne netýkali. V tomto bode sa napadnuté rozhodnutie mýli, kedze koksáren nebola predmetom investícií do výroby. 95 Navyse je potrebné zdôraznit, ze ak by napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie o zacatí konania mali byt vykladané tak, ze investície do koksárne boli podmienkou alebo nevyhnutným následkom obnovy výrobných zariadení vo vysokej peci a v oceliarni, je nutné konstatovat, ze v napadnutom rozhodnutí ani v rozhodnutí o zacatí konania nie je ziadne vysvetlenie, ktoré by takýto záver odôvodnovalo, a napadnuté rozhodnutie by preto bolo vadné z dôvodu nedostatocného odôvodnenia. 96 Napokon, ak by napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie o zacatí konania mali byt vykladané tak, ze investície do koksárne boli podmienkou alebo nevyhnutným následkom obnovy výrobných zariadení vseobecne, je potrebné zdôraznit, ze pocas celého správneho konania talianske orgány Komisii poskytovali detailné vysvetlenia týkajúce sa environmentálnej povahy jednotlivých investícií v koksárni, najmä pokial ide o spôsob, akým mali tieto investície prispiet k znízeniu emisií plynu a prachu, a ze zoci-voci týmto vysvetleniam sa Komisia nemohla obmedzit na to, ze bude bez akéhokolvek odôvodnenia tvrdit, ze investície v koksárni boli vykonané ako podmienka alebo následok investícií potrebných vo výrobe. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze podla prílohy kódexu má Komisia na skúmanie státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia prizvat nezávislých znalcov, co jej v tomto prípade mohlo pomôct upresnit jej argumentáciu. - O dôkazoch, ktoré poskytli talianske orgány 97 Súd prvého stupna sa tiez domnieva, ze konstatovanie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, ze talianske orgány nepredlozili ziaden dôkaz, ktorým by preukázali, ze investície na ochranu zivotného prostredia v koksárni zodpovedali zámernému rozhodnutiu podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia, je nesprávne. Z viacerých dokumentov, ktoré talianske orgány predlozili v rámci správneho konania totiz vyplýva, ze tieto orgány viackrát poskytli Komisii dôkazy, ktoré umoznujú identifikovat vôlu zalobcu prijat v koksárni prísnejsie ekologické normy nez sú záväzné normy s cielom významne prispiet k ochrane zivotného prostredia. 98 Oznámenia prvého a druhého plánu pomoci talianskymi orgánmi zo 16. marca a z 29. novembra 1999 obsahovali opis investícií plánovaných v koksárni (pozri listy zo 16. marca a z 29. novembra 1999, bod 9), ako aj vysvetlenie environmentálnych zlepsení, ktoré by mohli byt dosiahnuté v dôsledku týchto investícií (pozri list zo 16. marca 1999, bod 10, a list z 29. novembra 1999, bod 10). 99 Takisto na výslovnú ziadost Komisie z 19. apríla 1999, aby jej bola oznámená úroven znecistovania zivotného prostredia aktuálne pouzívanými zariadeniami, ako aj úroven, ktorá by mala byt dosiahnutá po vykonaní oznámených investícií vo vztahu k platným záväzným normám, talianske orgány poskytli pozadované informácie v prílohe listu z 29. novembra 1999. Táto príloha obsahovala tabulku, v ktorej boli pre koksáren a pre kazdú plánovanú investíciu v tomto zariadení podrobne rozpísané: po prvé úroven znecistujúcich emisií podla záväzných noriem, po druhé úroven znecistujúcich emisií pri existujúcich zariadeniach a po tretie úroven znecistujúcich emisií, ktorá má byt dosiahnutá v dôsledku plánovaných investícií. Tieto údaje sú uvedené aj v rozhodnutí o zacatí konania. Z tejto tabulky vyplýva jednak to, ze existujúce zariadenia v koksárni boli v súlade so záväznými normami z oblasti znecistujúcich emisií a jednak to, ze úroven znecistovania, ktorá mala byt dosiahnutá v dôsledku investícií, bola nizsia ako úroven dosahovaná existujúcimi zariadeniami, a teda aj nizsia ako úroven predpísaná záväznými normami. 100 Okrem toho, v odpovedi na dalsiu ziadost Komisie z 19. apríla 1999, aby bola vykonaná nezávislá expertíza, ktorou by sa preukázalo, ze oznámená pomoc nesúvisela s investíciami, ktoré by boli v kazdom prípade nevyhnutné z dôvodu veku zariadení, a ze zivotnost zariadení je este stále pomerne dlhá (najmenej 25 % podla prílohy kódexu), talianske orgány zaslali znalecký posudok. V nom sa dokazuje, ze zivotnost zariadení, ktorých sa týkala oznámená pomoc, je dlhsia ako 25 %. V tomto posudku sú tiez preskúmané vsetky plánované práce, aby sa dalo urcit, aká je situácia pred investíciami a po nich. V rámci tohto preskúmania je jasne opísané, v com spocíva kazdý zásah, a definuje sa zlepsenie, ktoré by malo nastat po realizovaní investícií. 101 Napokon, v odpovedi na dalsiu ziadost Komisie zo 17. januára 2000, aby jej bolo oznámené, aká úroven znecistovania zivotného prostredia vyplynie z investícií plánovaných v koksárni v rámci druhého plánu pomoci v porovnaní so záväznými normami a v porovnaní so skôr realizovanými investíciami, a tiez to, aký typ úprav bol vykonaný v kazdom zariadení, talianske orgány zaslali pozadované informácie v liste z 15. februára 2000. V rozhodnutí o zacatí konania ("Vplyv investícií na zivotné prostredie", tabulka 1) sú pre jednotlivé investície plánované v koksárni uvedené: po prvé úroven znecistujúcich emisií podla záväzných noriem; po druhé úroven znecistujúcich emisií pred realizáciou investícií, ktorých sa týkal prvý plán pomoci; po tretie úroven znecistujúcich emisií dosiahnutá v dôsledku investícií, ktorých sa týkal prvý plán pomoci; a po stvrté úroven znecistujúcich emisií, ktorá by sa mala dosiahnut po realizácii investícií oznámených v druhom pláne pomoci. Z uvedenej tabulky vyplýva, ze znízenie úrovne znecistujúcich látok po druhom pláne v porovnaní so situáciou pred prvým plánom, predstavuje priblizne 25 %. 102 Komisia ani v rámci rozhodnutia o zacatí konania ani v rámci napadnutého rozhodnutia pritom neuviedla argumenty, ktorými by vyvrátila dôkazy predlozené talianskymi orgánmi, ktoré detailným a kvantifikovatelným spôsobom vysvetlovali jednotlivé zlepsenia ochrany zivotného prostredia, ktoré mali vyplynút z investícií plánovaných v koksárni. 103 Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatocne odôvodnené v tom, ze sa v nom bez analýzy uvedených skutocností tvrdí, ze talianske orgány neposkytli ziaden dôkaz o tom, ze investície na ochranu zivotného prostredia v koksárni súviseli so zámerným rozhodnutím zlepsit ochranu zivotného prostredia. - O existencii menej nákladného riesenia 104 Pokial ide o otázku, ci existovalo menej nákladné riesenie alebo ci mohli byt staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia kompatibilné s "novými výrobnými zariadeniami", stací zdôraznit, ze investície do výroby, ktoré talianske orgány oznámili Komisii 10. decembra 1997, sa na rozdiel od vysokej pece a oceliarne koksárne netýkali. 105 Vzhladom na neuskutocnenie investícií do výroby a na zostávajúcu zivotnost starých zariadení koksárne na ochranu zivotného prostredia, ktorú potvrdil znalecký posudok predlozený na ziadost Komisie, ako aj vzhladom na informácie talianskych orgánov predlozené s cielom porovnat úroven znecistovania zivotného prostredia pred realizáciou oznámených investícií a po nej, tieto orgány mohli oprávnene tvrdit, ze zariadenia koksárne na ochranu zivotného prostredia môzu nadalej fungovat, a ze teda predstavujú najmenej nákladné riesenie na dodrzanie platných noriem na ochranu zivotného prostredia. Za týchto okolností bolo na Komisii, aby preukázala, ze staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia uz nemohli fungovat. 106 Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatocne odôvodnené v casti, v ktorej sa v nom uvádza, ze "nebol predlozený ziaden dôkaz o tom, ze by staré zariadenie mohli byt skutocne kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 26 napadnutého rozhodnutia) alebo ze "je tazké pripustit, ze po výmene hlavného výrobného zariadenia z dôvodu jeho technickej zastaranosti by k nemu pripojené zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli nadalej normálne fungovat" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 27). - O otázke, ci investície v koksárni umoznovali znacné zlepsenie ochrany zivotného prostredia 107 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 35) sa zdôraznuje, ze environmentálne zlepsenia vyplývajúce z druhého plánu investícií oznámeného v novembri 1999 treba porovnávat so zlepseniami na základe prvého plánu oznámeného v marci 1999, a nie s úrovnami, ktoré existovali pred realizáciou prvého plánu. V tomto ohlade sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze "talianske orgány neoznámili druhú cast investícií ako prílohu prvého oznámenia" a ze tieto orgány samy "za pôvodnú úroven znecistovania povazovali úroven dosiahnutú realizáciou investícií oznámených v marci 1999" [neoficiálny preklad]. Na základe toho sa v rozhodnutí dospelo k záveru, ze zlepsenia získané v nadväznosti na druhý plán pomoci nie sú významné, z coho vyplýva záver, ze investície oznámené v druhom pláne pomoci nie sú spôsobilými investíciami na úcely poskytnutia pomoci pre zivotné prostredie. 108 Toto tvrdenie nezodpovedá skutkovým okolnostiam. Je nesprávne tvrdit, ze talianske orgány neoznámili druhú cast investícií ako prílohu prvej casti, kedze prvý plán pomoci bol pôvodne oznámený 16. marca a predstavený 29. novembra 1999, spolu s druhým plánom pomoci. Tieto dva plány sú vnútorne prepojené. Ako prvý, tak aj druhý plán pomoci majú totiz za ciel odstránit uvolnovanie uholného prachu a plynu. Aby sa vylúcilo uvolnovanie prachu, oba tieto plány predpokladali zavedenie nových zariadení na ochranu zivotného prostredia, pokial ide o stroj na zavázanie pece a zásobníka (opatrenie A.4 prvého plánu pomoci a opatrenie A.1 druhého plánu pomoci). Aby sa odstránilo uvolnovanie plynu, oba plány tiez predpokladali zavedenie nových zariadení na ochranu zivotného prostredia v súvislosti s bránami koksovej komory (opatrenia A.6 az A.8 prvého plánu pomoci a opatrenia A.3 az A.6 druhého plánu pomoci). 109 Navyse, v odpovedi na otázky Komisie zo 17. januára 2000, ktoré sa týkali investícií plánovaných v koksárni v rámci druhého plánu pomoci talianske orgány v liste z 15. februára 2000 upresnili, ze "opatrenie týkajúce sa koksárne, ktorého realizácia je súcastou tohto plánu, je pokracovaním opatrenia, ktoré bolo oznámené prv (c. 145/99)" a ze hoci bolo o tomto opatrení rozhodnuté nezávisle a neskôr, "jeho cielom je optimalizovat výsledky získané predchádzajúcimi opatreniami a este viac znízit znecistovanie vyplývajúce z emisií, ktoré sa nedajú odviest". Takisto v pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania talianske orgány zdôraznili, ze "hoci boli opatrenia na ochranu zivotného prostredia v koksárni oznámené v dvoch etapách, realizovali sa v rámci jedného jediného programu; výsledkami, pokial ide o emisné hranice, ktoré sa majú porovnat s predchádzajúcou situáciou, sú preto výsledky uvedené po realizácii poslednej investície" (list z 18. júla 2000, s. 5). 110 Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí nemôze tvrdit, ze talianske orgány za východiskovú úroven znecistovania pokladali úroven dosiahnutú investíciami, ktoré boli oznámené v marci 1999, bez toho, aby sa zohladnila skutocnost, ze ked tak talianske orgány urobili, len poskytli údaje, o ktoré ich Komisia poziadala. Talianske orgány totiz v liste z 15. februára 2000 predlozili tabulku s detailnými údajmi o úrovni znecistujúcich emisií podla záväzných noriem, o úrovni po realizácii prvého plánu a úrovni po realizácii druhého plánu, cím reagovali na ziadost Komisie vyjadrenú v liste zo 17. januára 2000. 111 Napadnuté rozhodnutie má preto vadu spocívajúcu v nedostatocnom odôvodnení, kedze sa obmedzuje na konstatovanie, ze výsledky investícií, pokial ide o zlepsenie zivotného prostredia, získané v rámci druhého plánu pomoci, sa musia porovnávat s výsledkami získanými po realizácii prvého plánu pomoci a so situáciou pred realizáciou prvého plánu, a to bez toho, aby sa v nom uvádzalo, aké úvahy viedli Komisiu k rozporu s dôvodmi uvádzanými talianskymi orgánmi v rámci správneho konania. - Záver týkajúci sa koksárne 112 Z uvedených skutocností vyplýva, ze pokial ide o investície oznámené talianskymi orgánmi vo vztahu ku koksárni, má napadnuté rozhodnutie vady z nasledujúcich dôvodov. 113 Po prvé, tvrdenie, ze investície do zivotného prostredia boli realizované ako podmienka alebo následok investícií potrebných vo výrobe, je mylné, pokial ide o koksáren, kedze talianske orgány vo vztahu k tomuto zariadeniu neohlásili ziadne investície do výroby, a je podla clánku 15 UO nedostatocne odôvodnené, kedze z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé - berúc do úvahy vysvetlenie, ktoré v tejto veci poskytli talianske orgány - z akého titulu mohli byt investície týkajúce sa koksárne realizované ako podmienka alebo nevyhnutný následok obnovy výrobných zariadení vo vysokej peci a oceliarni alebo ako podmienka prípadne následok investícií do výroby vseobecne. 114 Po druhé, tvrdenie, ze talianske orgány neposkytli ziaden dôkaz o tom, ze investície na ochranu zivotného prostredia v koksárni súvisia so zámerným rozhodnutím zlepsit ochranu zivotného prostredia, je vo vztahu k clánku 15 UO nedostatocne odôvodnené, kedze napadnuté rozhodnutie neskúma dôkazné prostriedky, ktoré k tejto otázke predlozili talianske orgány v rámci správneho konania. 115 Po tretie, tvrdenia, ze "nebol predlozený ziaden dôkaz, ze by staré zariadenie mohlo byt skutocne kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami" a ze "je tazké pripustit, ze by po výmene hlavného výrobného zariadenia z dôvodu jeho technickej zastaranosti mohli k nemu pripojené zariadenia na ochranu zivotného prostredia nadalej normálne fungovat", sú vo vztahu k clánku 15 UO nedostatocne odôvodnené, kedze v napadnutom rozhodnutí sa neuvádzajú dôvody, pre ktoré by sa mali zamietnut dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozili talianske orgány v rámci správneho konania. 116 Po stvrté a na záver, tvrdenie, ze výsledky investícií, pokial ide o zlepsenie zivotného prostredia, ktoré boli získané druhým plánom pomoci týkajúcim sa koksárne, treba porovnat s výsledkom získaným na základe prvého plánu a so situáciou pred realizáciou prvého plánu, je mylné, kedze Komisia neuvádza dôvody, pre ktoré povazovala za potrebné neprihliadnut na informácie, ktoré jej v tejto súvislosti poskytli talianske orgány v rámci správneho konania. ii) O investíciách vo vysokej peci a v oceliarni 117 Pokial ide o investície, ktoré talianske orgány oznámili vo vztahu k vysokej peci a oceliarni, nie je mozné súhlasit s tvrdením zalobcu, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze talianske orgány neposkytli dôkaz o tom, ze investície boli výsledkom zámerného rozhodnutia podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia. 118 V skutocnosti na rozdiel od investícií týkajúcich sa koksárne, pri ktorých neexistovali nové výrobné zariadenia, nebolo mozné preukázat absenciu ekonomických dôvodov, ktoré boli motívom investícií do zariadení vysokej pece a oceliarne na ochranu zivotného prostredia, a to v dôsledku zmien vykonaných v ich výrobných zariadeniach. 119 Samozrejme, je pravda, ze talianske orgány Komisii rovnako ako v prípade koksárne poskytli dôkazy, ktoré preukazovali, ze nové zariadenia na ochranu zivotného prostredia vo vysokej peci a v oceliarni zlepsujú ochranu zivotného prostredia. Konkrétne v oznámení prvého plánu pomoci, ktoré urobili talianske orgány 16. marca a 29. novembra 1999, sa nachádzal opis investícií plánovaných v týchto dvoch zariadeniach a vysvetlenie výhod, ktoré mohli byt v dôsledku týchto investícií dosiahnuté. Takisto v odpovedi na ziadost Komisie z 19. apríla 1999, ktorá sa týkala úrovne znecistovania zivotného prostredia existujúcimi zariadeniami a úrovne znecistovania vyplývajúcej z plánovaných investícií v porovnaní s tým, co vyzadujú platné záväzné normy, talianske orgány v liste z 29. novembra 1999 predlozili dve tabulky, v ktorých sa detailne uvádzali pozadované informácie jednak pokial ide o vysokú pec, jednak o oceliaren. Z týchto tabuliek vyplývalo, ze existujúce zariadenia v týchto dvoch zariadeniach sú tiez v súlade s úrovnami znecistujúcich emisií podla záväzných noriem, a ze úroven dosiahnutá po týchto opatreniach bola nizsia. Okrem toho v znaleckom posudku, ktorý predlozili talianske orgány boli tiez preskúmané investície týkajúce sa vysokej pece a oceliarne s cielom zistit, aká bola situácia pred zásahom a po nom, a podrobne sa v nom uvádzalo, aké zlepsenie by malo byt dosiahnuté v dôsledku investícií plánovaných do vybavenia týchto dvoch zariadení. 120 Hoci je pravda, ze tieto skutocnosti preukazujú vôlu zalobcu splnat prísnejsie ekologické normy a významnou mierou tak prispiet k ochrane zivotného prostredia, talianske orgány nepreukázali, ze by oznámené investície týkajúce sa vysokej pece a oceliarne boli výsledkom zámerného rozhodnutia podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia a ze nevyplývali z ekonomických dôvodov. 121 V napadnutom rozhodnutí Komisia jasne vysvetlila svoje pochybnosti o tom, ci dôvody investícií oznámených v súvislosti s týmito zariadeniami boli environmentálnej alebo ekonomickej povahy, ako aj o nepredlození dôkazov v tejto súvislosti zo strany talianskych orgánov. 122 V napadnutom rozhodnutí sa na úvod zdôraznovalo, ze zásadný význam má poznanie dôvodov, pre ktoré sa investor rozhodol vykonat tieto investície, kedze príloha kódexu pomoci pre oceliarsky priemysel vylucuje investície vykonané z ekonomických dôvodov. Dalej sa v rozhodnutí uvádzalo, ze prvé preskúmanie predlozených informácií vedie k záveru, ze dané investície boli vykonané predovsetkým z ekonomických dôvodov. 123 V napadnutom rozhodnutí sa tiez zdôraznovalo, ze talianske orgány nepredlozili dôkaz o tom, ze investície boli vykonané z dôvodov ochrany zivotného prostredia, a nie z dôvodov ekonomických. V rozhodnutí sa okrem toho uvádzalo, ze talianske orgány neposkytli dôkaz o tom, ze v case výmeny vybavenia alebo zariadenia sa investor jasne rozhodol pre uplatnovanie prísnejsích noriem, ktoré si vyziadali dodatocné investície, co znamená, ze existovalo menej nákladné riesenie, ktoré by splnalo zákonné normy. 124 Talianske orgány reagovali na výhrady vyjadrené v rozhodnutí o zacatí konania listom z 18. júla 2000, v ktorom sa obmedzili na to, ze opätovne potvrdili environmentálny, a nie ekonomický úcel oznámených investícií týkajúcich sa vysokej pece a oceliarne a neposkytli ziadne dodatocné vysvetlenie ani nepredlozili dôkazy na podporu tohto tvrdenia. 125 Talianske orgány tvrdili, ze "z upresnení uvedených vyssie jasne vyplýva, ze oznámený plán investícií na ochranu zivotného prostredia sa realizoval s cielom dosiahnut znacné zlepsenie ochrany zivotného prostredia nezávisle od investícií do výroby..." a "ze z toho, co bolo uvedené vyssie, jasne vyplýva, ze spolocnost Lucchini sa rozhodla pre znacne vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia nezávisle od investícií do výroby, ktoré nevyzadovali ziadne investície vo forme systémov ochrany zivotného prostredia na dodrziavanie platných noriem v oblasti emisií, a ze preto vsetky oznámené investície treba povazovat za dodatocné". 126 Tieto odpovede neboli sprevádzané dodatocnými údajmi, ktoré by preukazovali, ze existovalo menej nákladné riesenie a ze podnik sa jasne rozhodol pre uplatnovanie prísnejsích noriem, ktoré si vyziadali dodatocné investície. Za takýchto okolností tieto tvrdenia nemôzu vyvrátit pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v rozhodnutí o zacatí konania, pokial ide o environmentálny, a nie ekonomický úcel oznámených investícií týkajúcich sa predmetných dvoch zariadení. 127 Dalej, pokial ide o otázku, ci existujúce zariadenia na ochranu zivotného prostredia boli alebo neboli kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami, v napadnutom rozhodnutí sa zdôraznuje, ze talianske orgány nepredlozili ziaden dôkaz na podporu tvrdenia, ze staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia by boli skutocne kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami vzhladom na to, ze neboli zastarané a mohli byt nadalej pouzívané s novými výrobnými zariadeniami a pritom by boli dodrzané ekologické normy (odôvodnenia c. 25 a c. 26). 128 V rovnakom duchu sa v napadnutom rozhodnutí po prvé zdôraznuje, ze toto tvrdenie talianskych orgánov je dôveryhodné tým menej, ze vzhladom na vek zariadení - pochádzajú z rokov 1971 a 1978 - je tazké pripustit, ze by zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli nadalej slúzit paralelne s novými výrobnými zariadeniami, po druhé ze znalecký posudok potvrdil, ze zariadenia na ochranu zivotného prostredia majú zivotnost, ktorá zodpovedá zivotnosti továrne, ktorej sú súcastou, a po tretie, ze vzhladom na potrebu výmeny výrobných zariadení z dôvodu ich zastaranosti je tazké pripustit, ze by k nim pripojené zariadenia na ochranu zivotného prostredia mohli nadalej normálne fungovat (odôvodnenie c. 27). 129 A ak by teda staré zariadenia na ochranu zivotného prostredia vo vysokej peci a oceliarni boli kompatibilné s novými výrobnými zariadeniami a umoznovali by tak dodrziavanie platných záväzných noriem, boli by oznámené investície výsledkom zámerného rozhodnutia podniku zlepsit ochranu zivotného prostredia, pretoze by nevyhnutne islo o dodatocné investície, ktoré by umoznili uplatnovanie este prísnejsích noriem, nez boli platné záväzné normy, ktoré uz staré zariadenia splnali, je vsak nutné konstatovat, ze talianske orgány nepredlozili ziaden dôkaz o údajnej kompatibilite starých zariadení vysokej pece a oceliarne na ochranu zivotného prostredia s ich novými výrobnými zariadeniami. Za týchto okolností nebolo povinnostou Komisie poskytnút k tejto otázke doplnujúce odôvodnenie. 130 Pokial ide o výhradu zalobcu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení posúdenia Komisie, ze oznámené investície týkajúce sa vysokej pece a oceliarne nie sú spôsobilými investíciami, podla judikatúry týkajúcej sa clánku 253 ES, ktorú je mozné pouzit aj vo vztahu k clánku 15 UO, musí byt odôvodnenie pozadované druhým spomínaným ustanovením prispôsobené povahe predmetného aktu a musí byt z neho jednoznacne jasné uvazovanie orgánu, ktorý je autorom aktu, tak aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatého opatrenia a súd mohol vykonat preskúmanie. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení specifikované vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze to, ci odôvodnenie urcitého aktu splna poziadavky clánku 15 UO, treba posúdit nielen vo vztahu k jeho zneniu, ale aj vzhladom na jeho kontext a vsetky právne normy, ktoré upravujú danú problematiku (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 72). 131 Z citovaného obsahu rozhodnutia o zacatí konania vyplýva, ze Komisia detailne opísala svoje pochybnosti, pokial ide o investície vykonané vo vysokej peci a v oceliarni. Vzhladom na nedostatocné vysvetlenia talianskych orgánov sa teda v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospelo k záveru, ze talianske orgány nepreukázali, ze investície do vysokej pece a oceliarne sa realizovali z dôvodov ochrany zivotného prostredia. Vzhladom na to, ze Taliansko nieslo dôkazné bremeno, mohlo sa napadnuté rozhodnutie obmedzit na konstatovanie týchto nedostatocných vysvetlení. 132 Výhrada zalozená na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokial ide o posúdenie Komisie týkajúce sa nespôsobilosti oznámených investícií vo vysokej peci a oceliarni, preto nie je dôvodná. 133 Napadnuté rozhodnutie teda nemá vadu, ked sa v nom uvádza, ze talianske orgány neposkytli dôkaz na podporu tvrdenia, ze investície vykonané v zariadeniach vysokej pece a oceliarne na ochranu zivotného prostredia boli dôsledkom zámerného rozhodnutia zalobcu zlepsit ochranu zivotného prostredia, a ked z toho vyvodzuje, ze oznámená pomoc z tohto dôvodu nie je oprávnená. d) Záver k druhému zalobnému dôvodu 134 Z uvedených skutocností vyplýva, ze pokial ide o investície na ochranu zivotného prostredia vo vysokej peci a v oceliarni, napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie sa mýli v tom, ze tieto investície boli potrebné z dôvodu, ze továren sa nachádza na území s vysokou hustotou obyvatelstva, neposkytnutie dôkazov zo strany talianskych orgánov, ze existovalo zámerné rozhodnutie podniku prijímajúceho pomoc zlepsit zivotné prostredie, odôvodnuje záver napadnutého rozhodnutia, ze oznámené investície týkajúce sa týchto dvoch zariadení neboli spôsobilými investíciami na úcely pomoci na ochranu zivotného prostredia. 135 Naproti tomu, pokial ide o environmentálne investície týkajúce sa koksárne, napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené a v niektorých castiach mylné. 136 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod je dôvodný, pokial ide o koksáren, a ze je potrebné ho zamietnut, pokial ide o vysokú pec a oceliaren. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o nedodrzanie podmienok zlucitelnosti pomoci stanovených príslusnými právnymi predpismi, na porusení zásady zákazu diskriminácie, presune dôkazného bremena, nedostatocnom odôvodnení a vnútornom protirecení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 137 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobca spochybnuje dôvodnost a motívy úvah uvedených v odôvodneniach c. 30 az c. 32 napadnutého rozhodnutia, dalej prebratých v tretej vete odôvodnenia c. 39, a tvrdí, ze sú poznacené nesprávnym posúdením skutkových okolností, chybným prisúdením dôkazného bremena, porusením zásady zákazu diskriminácie, nedostatocným odôvodnením a vnútorným protirecením odôvodnenia. 138 V tejto súvislosti Súd prvého stupna zdôraznuje, ze záver napadnutého rozhodnutia v odôvodnení c. 39 je taký, ze pomoc oznámená talianskymi orgánmi nesplna vsetky podmienky stanovené právnymi predpismi jednak preto, ze "oznámené náklady sa netýkajú len dodatocných nákladov potrebných na zlepsenie zivotného prostredia", a jednak preto, ze "neboli odpocítané vsetky výhody týkajúce sa nákladov". Takisto v odôvodnení c. 32 Komisia uvádza, ze "investicné náklady oznámené talianskymi orgánmi nepredstavujú len náklady výlucne spojené s ochranou zivotného prostredia" [neoficiálny preklad] a ze "náklady na zariadenia, ktoré môzu byt pouzité vo výrobe, neboli pomerne odpocítané" [neoficiálny preklad]. Táto úvaha sa zakladá na odôvodneniach c. 30 a c. 31 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Komisia odpovedá na argumenty, ktoré jej talianske orgány predlozili v rámci svojich pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania. 139 V rozsahu, v akom Súd prvého stupna zamieta argumenty zalobcu smerujúce k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pokial ide o pomoc týkajúcu sa vysokej pece a oceliarne, sú preto výhrady zalobcu týkajúce sa týchto dvoch zariadení, uvedené v tretom zalobnom dôvode, irelevantné. Dôvodnost záveru Komisie o nespôsobilosti investícií týkajúcich sa oceliarne a vysokej pece na úcely pomoci na ochranu zivotného prostredia, ktorý bol vysvetlený v odôvodneniach c. 25 az c. 29 napadnutého rozhodnutia, stací na to, aby bolo mozné konstatovat, ze pokial ide o tieto dve zariadenia, zaloba je nedôvodná, a nie je pritom potrebné preskúmat dôvodnost tvrdení uvedených v tretom zalobnom dôvode. 140 Naproti tomu pokial ide o pomoc týkajúcu sa koksárne, Súd prvého stupna rozhodol, ze druhý zalobný dôvod bol dôvodný, kedze napadnuté rozhodnutie sa v niektorých bodoch mýlilo a v niektorých bolo nedostatocne odôvodnené. Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia nemôze na základe dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a analyzovaných v rámci druhého zalobného dôvodu oprávnene dospiet k záveru, ze investície na ochranu zivotného prostredia, ktoré talianske orgány oznámili vo vztahu ku koksárni, nie sú spôsobilými investíciami na úcely pomoci pre zivotné prostredie. 141 Za týchto okolností Súd prvého stupna nemôze preskúmat obsah tretieho zalobného dôvodu a otázku, ci talianske orgány správne rozlísili medzi nákladmi spojenými s investíciami do výroby a nákladmi spojenými s investíciami na ochranu zivotného prostredia. Toto rozlísenie totiz mozno vykonat az po tom, co Komisia zanalyzuje oprávnenost pomoci týkajúcej sa koksárne so zretelom na zistenia Súdu prvého stupna obsiahnuté v tomto rozsudku a vo svetle skutocností uvedených v bode 107 a nasl. vyssie rozhodne, ci táto pomoc umoznuje významné zlepsenie ochrany zivotného prostredia alebo nie. 142 Aby mohli úcastníci konania vyvodit dôsledky z neplatnosti, o ktorej bolo rozhodnuté v rámci druhého zalobného dôvodu, a teda pokracovat v konaní v stádiu, v ktorom vznikla vada, tzn. v stádiu analýzy investícií na ochranu zivotného prostredia týkajúcich sa koksárne, Súd prvého stupna sa domnieva, ze nie je namieste preskúmat tvrdenia úcastníkov konania uvádzané v rámci tretieho zalobného dôvodu, pokial ide o rozlisovanie medzi nákladmi na výrobu a nákladmi na ochranu zivotného prostredia, ktorého predpokladom je, aby predmetná pomoc mala skutocne environmentálny úcel v zmysle prílohy kódexu a rámcových ustanovení. Komisia si tak bude môct vyjasnit otázky súvisiace s oprávnenostou pomoci týkajúcej sa koksárne a prípadne poziadat talianske orgány, aby odpocítali náklady súvisiace s vplyvom na výrobu. 143 Z uvedených skutocností vyplýva, ze argumenty uvedené v tretom zalobnom dôvode sú irelevantné, pokial ide o vysokú pec a oceliaren, kedze dôvodnost zistenia Komisie o neoprávnenosti pomoci týkajúcej sa týchto zariadení, objasnenej v odôvodneniach c. 25 az c. 29 napadnutého rozhodnutia, stací na to, aby sa mohla konstatovat zákonnost napadnutého rozhodnutia v tomto bode, a nie je namieste preskúmat tretí zalobný dôvod, pokial ide o koksáren, vzhladom na úcinky neplatnosti, vyhlásenej Súdom prvého stupna v rámci druhého zalobného dôvodu, na postup preskúmania pomoci týkajúcej sa tohto zariadenia. D - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vztahu k výske pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom 144 Je potrebné poznamenat, ze chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie spadá pod porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 33 UO a predstavuje zalobný dôvod vychádzajúci z verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva zohladnit z úradnej povinnosti (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, C-166/95 P, Zb. s. I-983, bod 24, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 67; rozsudky Súdu prvého stupna z 21. marca 2001, Métropole télévision/Komisia, T-206/99, Zb. s. II-1057, bod 43, a z 22. júna 2005, CIS/Komisia, T-102/03, Zb. s. II-2357, bod 46). 145 Taktiez treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze z odôvodnenia individuálneho rozhodnutia vydaného v neprospech dotknutých subjektov musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, tak aby dotknuté subjekty poznali dôvody prijatého aktu a príslusne súdne orgány mohli vykonat kontrolu (pozri analogicky rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 63; rozsudok Métropole télévision/Komisia, uz citovaný, bod 44, a rozsudok CIS/Komisia, uz citovaný, bod 47). 146 V napadnutom rozhodnutí sa v odôvodnení c. 39 konstatuje, ze "oznámená pomoc v prospech spolocnosti Lucchini... na koksáren, oceliaren a vysokú pec v celkovej výske 13,5 miliardy ITL nie je oprávnená na úcely pomoci pre zivotné prostredie, pretoze talianske orgány nepreukázali, ze investície neboli realizované z ekonomických dôvodov" [neoficiálny preklad]. Tento záver nadväzuje na odôvodnenie c. 29 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia vysvetluje, ze "pokial ide o hlavné dôvody investícií, ktoré boli realizované... v koksárni, oceliarni a vysokej peci, domnieva sa, ze talianske orgány nepreukázali tak, ako to vyzaduje príloha [kódexu], ze daný podnik sa jasne rozhodol realizovat investície z dôvodov ochrany zivotného prostredia" [neoficiálny preklad]. 147 Z rozhodnutia o zacatí konania (bod s nadpisom "Opis pomoci"), ako aj z odôvodnenia c. 6 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze investície, ktoré vykonal zalobca a ktoré boli oznámené ako spôsobilé investície na úcely pomoci pre zivotné prostredie, v celkovej výske 190,9 miliardy ITL, pre ktoré sa ziadala pomoc vo výske 13,5 miliardy ITL (tzn. intenzita pomoci 7 %), sa týkali týchto styroch zariadení: koksárne, oceliarne, vysokej pece a vodovodnej a kanalizacnej siete. 148 Kedze odôvodnenia c. 29 a c. 39 napadnutého rozhodnutia sa nevztahujú na zariadenie vodovodnej a kanalizacnej siete a zo ziadneho údaju v napadnutom rozhodnutí nemozno zistit, preco je státna pomoc urcená pre toto zariadenie nezlucitelná so spolocným trhom, je nutné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie nie je podla clánku 15 UO odôvodnené, pokial ide o výsku pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 149 Z rozhodnutia o zacatí konania (bod s nadpisom "Opis pomoci") vyplýva, ze výska investícií súvisiacich s vodovodnou a kanalizacnou sietou bola 19,7 miliardy ITL, a v dôsledku toho sa ziadalo o pomoc pre toto zariadenie vo výske 1,38 miliardy ITL. 150 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia preto treba zrusit v rozsahu, v akom do vyhlásenia o nezlucitelnosti státnej pomoci v prospech zalobcu so spolocným trhom zahrna sumu 1,38 miliardy ITL, ktorá zodpovedala oznámeným investíciám týkajúcim sa vodovodnej a kanalizacnej siete. E - Vseobecný záver 151 Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze je namieste zamietnut zalobu v casti týkajúcej sa investícií na ochranu zivotného prostredia vo vysokej peci a v oceliarni. 152 Pokial ide o pomoc týkajúcu sa koksárne, Súd prvého stupna vyhovel druhému zalobnému dôvodu a napadnuté rozhodnutie preto musí byt zrusené v casti týkajúcej sa investícií na ochranu zivotného prostredia v koksárni. 153 Napadnuté rozhodnutie tiez musí byt zrusené v casti týkajúcej sa investícií na ochranu zivotného prostredia, ktoré súvisia s vodovodnou a kanalizacnou sietou, kedze zo ziadneho údaju v rozhodnutí nie je jasné, preco je státna pomoc urcená pre toto zriadenie nezlucitelná so spolocným trhom. 154 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia preto musí byt zrusený v rozsahu, v akom do vyhlásenia o nezlucitelnosti státnej pomoci pre zalobcu so spolocným trhom zahrna sumu 2,7 miliardy ITL, ktorá zodpovedala oznámeným investíciám v koksárni, a sumu 1,38 miliardy ITL, ktorá zodpovedala oznámeným investíciám týkajúcim sa vodovodnej a kanalizacnej siete. O trovách 155 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku vsak môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 156 V predmetnej veci bolo zalobe ciastocne vyhovené. Súd prvého stupna sa domnieva, ze za predmetných okolností je spravodlivé rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása polovicu trov konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2001/466/ESUO z 21. decembra 2000 o státnej pomoci, ktorú chce Taliansko poskytnút oceliarskym podnikom Lucchini SpA a Siderpotenza SpA sa zrusuje v rozsahu, v akom do státnej pomoci poskytnutej podniku Lucchini SpA, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, zahrna sumu 2,7 miliardy ITL (1,396 milióna eur) a 1,38 miliardy ITL (713 550 eur), ktoré zodpovedajú investíciám na ochranu zivotného prostredia, ktoré talianske orgány oznámili vo vztahu ku koksárni a vodovodnej a kanalizacnej sieti. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý z úcastníkov konania znása polovicu trov konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. septembra 2006. Tajomník Predsednícka komory E. Coulon P. Lindh Obsah Právny rámec A - Kódex pomoci pre oceliarsky priemysel B - Rámcové ustanovenia o pomoci pre zivotné prostredie C - Príloha kódexu Skutkové okolnosti A - Deklarácie týkajúce sa investícií do výroby B - Oznámenia týkajúce sa plánov investícií na ochranu zivotného prostredia C - Rozhodnutie zacat preskúmavacie konanie podla clánku 6 ods. 5 kódexu a pripomienky talianskych orgánov D - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na omyle, pokial ide o normy, ktoré sa vztahujú na predmetnú vec, a na porusení zásady správneho úradného postupu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o neoprávnenost oznámenej pomoci, porusení zásady zákazu diskriminácie, presune dôkazného bremena a nedostatocnom odôvodnení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) Úvodné úvahy b) O otázke, ci oznámené investície na ochranu zivotného prostredia mali za ciel umoznit dalsí výkon cinnosti podniku vzhladom na to, ze sa nachádza na území s vysokou hustotou obyvatelstva c) O otázke, ci sa investície na ochranu zivotného prostredia uskutocnili ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe, o dôkazoch, ktoré poskytli talianske orgány a o moznosti menej nákladného riesenia i) O investíciách v koksárni - O otázke, ci sa investície v koksárni uskutocnili ako podmienka alebo následok investícií, ktoré boli potrebné vo výrobe - O dôkazoch, ktoré poskytli talianske orgány - O existencii menej nákladného riesenia - O otázke, ci investície v koksárni umoznovali znacné zlepsenie ochrany zivotného prostredia - Záver týkajúci sa koksárne ii) O investíciách vo vysokej peci a v oceliarni d) Záver k druhému zalobnému dôvodu C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o nedodrzanie podmienok zlucitelnosti pomoci stanovených príslusnými právnymi predpismi, na porusení zásady zákazu diskriminácie, presune dôkazného bremena, nedostatocnom odôvodnení a vnútornom protirecení odôvodnenia napadnutého rozhodnutia D - O odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vztahu k výske pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom E - Vseobecný záver O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXx6nA7G/L97849-931TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXx6nA7G/L97849-931TMP.html#Footref*