Vec T-151/01 Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Systém zberu a zhodnotenia obalov uvedených na trh v Nemecku a oznacených logom Der Grüne Punkt - Rozhodnutie konstatujúce zneuzitie dominantného postavenia - Prekázka vstupu - Poplatok podla 'zmluvy o uzívaní loga`" Rozsudok Súdu prvého stupna (prvá komora) z 24. mája 2007 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem [Clánok 82 ods. 2 písm. a) ES] 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem [Clánok 82 ods. 2 písm. a) ES] 3. Hospodárska sútaz - Podniky poverené správou sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu [Clánok 86 ods. 2 ES] 1. Pojem zneuzitie je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov. Osobitne z clánku 82 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, ze takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných obchodných podmienok. Ide preto o zneuzívanie dominantného postavenia, ak podnik v dominantnom postavení vyzaduje za svoje sluzby poplatky neprimerané vo vztahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia. Rovnako podnik v dominantnom postavení môze bránit zneuzívajúcim spôsobom vstupu konkurentov právnym alebo faktickým viazaním kupujúcich na svoje sluzby a bránením im tak v zásobovaní sa od konkurencných poskytovatelov. (pozri body 120 - 122) 2. Zneuzitím dominantného postavenia je správanie podniku, ktorý v Nemecku na celom území spravuje systém zberu a zhodnotenia predajných obalov, spocívajúce vo vyzadovaní od podnikov, ktoré vyuzívajú jeho systém, zaplatenie poplatku za vsetky predajné obaly uvedené na trh v Nemecku s jeho logom, ak tieto podniky preukázu, ze nevyuzívajú tento systém pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov. Len co uzívatelia dotknutého loga predlozia dôkaz o tom, ze mnozstvá obalov, pre ktoré nevyuzívajú systém, boli úcinne odobraté a zhodnotené iným alebo inými hromadnými alebo individuálnymi systémami, ktoré vyuzívajú, nemôze tento podnik tvrdit, ze je neprimerané od neho pozadovat, aby nebol odmenovaný za sluzbu, ktorú neposkytuje. To vsak za predpokladu, ze sa preukáze, ze obal oznacený jeho logom bol odobratý a zhodnotený iným systémom, nevylucuje moznost pre tento podnik vyberat primeraný poplatok iba za uzívanie ochrannej známky, pretoze umiestnenie loga, ktoré upozornuje spotrebitela, ze môze vyuzit systém navrhnutý podnikom, zodpovedá plneniu, konkrétne sprístupneniu systému. (pozri body 148, 164, 181, 193, 195) 3. Za predpokladu, ze podnik, ktorý spravuje systém zberu a zhodnotenia predajných obalov, je poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, skutocnost, ze nemôze byt odmenovaný za sluzbu, o ktorej sa preukáze, ze je vykonávaná iným systémom, nemôze nijako viest k záveru, ze uskutocnenie sluzby odobratia a zhodnotenia zverenej systému za hospodársky prijatelných podmienok je ohrozené. (pozri body 207 - 209) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 24. mája 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Systém zberu a zhodnotenia obalov uvedených na trh v Nemecku a oznacených logom Der Grüne Punkt - Rozhodnutie konstatujúce zneuzitie dominantného postavenia - Prekázka vstupu - Poplatok podla 'zmluvy o uzívaní loga`" Vo veci T-151/01, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH, predtým Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: W. Deselaers, B. Meyring, E. Wagner a C. Weidemann, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne S. Rating, neskôr P. Oliver, H. Gading a M. Schneider, napokon W. Mölls a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Vfw AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: H. F. Wissel a J. Dreyer, advokáti, a Landbell AG für Rückhol-Systeme, so sídlom v Mayence (Nemecko), BellandVision GmbH, so sídlom v Pegnitz (Nemecko), v zastúpení: A. Rinne a A. Walz, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je neplatnost rozhodnutia Komisie 2001/463/ES z 20. apríla 2001, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] [neoficiálny preklad] (vec COMP D3/34493 - DSD) (Ú. v. ES L 166, s. 1), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia J. D. Cooke a I. Labucka, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. a 12. júla 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec A - Dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov 1 Nemecká vláda prijala 12. júna 1991 Verordnung über die Vermeidung von Verpackungsabfällen [dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov (BGBl. 1991 I, s. 1234)], ktorého zmenené znenie - uplatnitelné v tejto veci - nadobudlo úcinnost 28. augusta 1998 (dalej len "dekrét" alebo "dekrét o obaloch"). Predmetom tohto dekrétu je predchádzanie a znizovanie dopadu odpadov z obalov na zivotné prostredie. Na tento úcel núti výrobcov a predajcov odoberat a zhodnocovat pouzité predajné obaly mimo verejného systému zneskodnovania odpadov. 2 Podla § 3 ods. 1 dekrétu predajné obaly (dalej len "obaly") sú obaly, ktoré obalujú v mieste predaja tovar urcený pre konecného spotrebitela. Ide tiez o obaly pouzívané obchodníkmi, restauráciami a dalsími poskytovatelmi sluzieb na to, aby umoznili alebo ulahcili odovzdanie výrobkov konecnému spotrebitelovi (obaly v sluzbách), ako aj riad a príbory na jedno pouzitie. 3 § 3 ods. 7 dekrétu definuje výrobcu ako kazdú osobu, ktorá vyrába obaly, obalové materiály alebo výrobky umoznujúce priamo vyrobit obaly, ako aj kazdú osobu, ktorá uvádza obaly na nemecké územie. Pokial ide o predajcu, § 3 ods. 8 dekrétu uvádza, ze ide o kazdú osobu, ktorá uvádza na trh obaly, obalové materiály alebo tovary umoznujúce priamo vyrobit obaly alebo aj tovary v obaloch na ktorejkolvek úrovni distribucného kanála. Spolocnosti zaoberajúce sa predajom na dobierku tiez predstavujú predajcov v zmysle dekrétu. Nakoniec je konecný spotrebitel definovaný hlavne v § 3 ods. 10 dekrétu ako kazdá osoba, ktorá tovar dalej nepredáva vo forme, v ktorej jej bol dodaný. 4 Výrobcovia a predajcovia obalov môzu povinnost odoberat a zhodnocovat, ktorú im ukladá dekrét, splnit dvoma spôsobmi. 5 Na jednej strane podla § 6 ods. 1 a 2 dekrétu výrobcovia a predajcovia musia bezplatne prevziat obaly pouzité konecnými spotrebitelmi v mieste predaja alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a predlozit ich na zhodnotenie (dalej len "individuálny systém"). Povinnost odobratia predajcu sa obmedzuje na typy, formy a velkost obalov, ako aj obalené výrobky, ktoré tvoria cast jeho sortimentu. Pre predajcov, ktorých predajný priestor je mensí ako 200 m^2, sa povinnost odobratia obmedzuje na obaly výrobkov oznacené ochrannými známkami predávanými predajcom (§ 6 ods. 1 stvrtá a piata veta dekrétu). Podla § 6 ods. 1 tretej vety dekrétu musí v rámci individuálneho systému predajca upozornit konecného spotrebitela na moznost vrátit obal "jasne rozpoznatelnými a citatelnými tabulami". 6 Na druhej strane podla § 6 ods. 3 prvej vety dekrétu výrobcovia a predajcovia môzu pristúpit k systému, ktorý zabezpecuje pravidelný zber pouzitých predajných obalov v celej zóne klientely predajcu od konecného spotrebitela alebo v blízkosti jeho bydliska, aby ich bolo mozné predlozit na zhodnotenie (dalej len "hromadný systém"). Výrobcovia a predajcovia zapojení do hromadného systému sú oslobodení od svojich záväzkov odobratia a zhodnotenia pre vsetky obaly pokryté týmto systémom. Podla bodu 4 ods. 2 druhej vety prílohy I § 6 dekrétu výrobcovia a predajcovia musia oboznámit so svojou úcastou na hromadnom systéme "oznacením nálepkami alebo akýmkolvek iným vhodným spôsobom". Môzu tak urobit zmienkou o ich úcasti na obaloch alebo pouzit iné opatrenia, ako napríklad informovanie klientely o mieste predaja alebo poznámku pripojenú k obalu. 7 Podla § 6 ods. 3 jedenástej vety dekrétu hromadné systémy musia byt schválené príslusnými orgánmi dotknutých spolkových krajín. Na to, aby boli schválené, musia mat tieto systémy úroven pokrytia, ktorá sa vztahuje prinajmensom na územie spolkovej krajiny, vykonávat pravidelné zbery v blízkosti bydliska spotrebitelov a podpísat dohody s orgánmi územných samosprávnych celkov poverenými správou odpadov. Kazdý podnik, ktorý splna tieto podmienky v spolkovej krajine, v nej môze uskutocnovat schválený hromadný systém. 8 Od 1. januára 2000 podliehajú individuálne systémy a hromadné systémy dodrziavaniu rovnakých mier zhodnotenia. Tieto miery, ktoré sú uvedené v prílohe I dekrétu, závisia od látky, ktorá tvorí obal. Dodrziavanie povinností odobratia a zhodnotenia je v prípade individuálneho systému zabezpecené potvrdeniami vydanými nezávislými znalcami a v prípade hromadného systému poskytnutím preskúmatelných údajov o mnozstvách odobratých a zhodnotených obalov. 9 Okrem toho § 6 ods. 1 deviata veta dekrétu uvádza, ze ak predajca nesplní svoju povinnost odobratia a zhodnotenia prostredníctvom individuálneho systému, musí tak urobit prostredníctvom hromadného systému. 10 V tejto súvislosti vo svojich pripomienkach z 24. mája 2000 dorucených Komisii v rámci správneho konania (dalej len "pripomienky nemeckých orgánov") nemecké orgány uviedli, ze dekrét o obaloch umoznoval predajcovi spojit odobratie v blízkosti obchodu v rámci individuálneho systému so zberom v blízkosti konecného spotrebitela v rámci hromadného systému s úcastou na hromadnom systéme iba pre cast obalov, ktoré uviedol na trh. 11 V pripomienkach nemeckých orgánov bolo tiez uvedené, ze ak sa predajca rozhodol zúcastnit na hromadnom systéme pre súhrn obalov, ktoré uvádzal na trh, nepodliehal viac povinnostiam uvedeným v § 6 ods. 1 a 2, co znamená, ze riesenie individuálneho zneskodnenia a posteriori nebolo mozné. Naopak, ak sa predajca výslovne rozhodol zúcastnit na individuálnom systéme, neskorsia úcast na hromadnom systéme bola mozná, ak sa miera zhodnotenia nedosiahla v rámci individuálneho zneskodnenia. B - Hromadný systém Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH a zmluva o uzívaní loga 12 Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH (dalej len "zalobca" alebo "DSD") je od roku 1991 jedinou spolocnostou, ktorá prevádzkuje hromadný systém na celom území Nemecka (dalej len "systém DSD"). Na tento úcel bol DSD schválený v roku 1993 príslusnými orgánmi vsetkých spolkových krajín. 13 Vztahy medzi DSD a výrobcami a predajcami pristupujúcimi k jeho systému sa spravujú typovou zmluvou, ktorej predmetom je uzívanie loga Der Grüne Punkt (dalej len "zmluva" alebo "zmluva o uzívaní loga"). Uzavretím tejto zmluvy má pristupujúci podnik po zaplatení poplatku právo umiestnit logo Der Grüne Punkt na predajné obaly zahrnuté do systému DSD (§ 1 ods. 1 zmluvy o uzívaní loga). 14 DSD zabezpecuje na úcet podnikov, ktoré pristúpia k jeho systému, zber, triedenie a zhodnotenie pouzitých predajných obalov, o ktorých rozhodnú, ze sa zúcastnia na systéme DSD, cím ich zbaví povinnosti odobratia a zhodnotenia týchto obalov (§ 2 zmluvy). 15 Pristupujúce podniky majú povinnost oznámit typy obalov, ktoré chcú zneskodnit prostredníctvom systému DSD, a umiestnit logo Der Grüne Punkt na kazdý obal patriaci týmto typom a urcený na vnútrostátnu spotrebu v Nemecku, aby DSD mohol zbavit pristupujúci podnik tejto povinnosti (§ 3 ods. 1 zmluvy). 16 Uzívatel loga platí DSD poplatok za vsetky obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, ktoré predáva na nemeckom území podla zmluvy o uzívaní loga. Výnimky z tohto pravidla musia byt predmetom písomnej oddelenej zmluvy (§ 4 ods. 1 zmluvy). Clánok 5 ods. 1 zmluvy tiez uvádza, ze vsetky obaly oznacené logom Der Grüne Punkt a predávané uzívatelom loga na nemeckom území sú úctované (clánok 5 ods. 1 zmluvy). 17 Výska poplatku sa pocíta na základe dvoch okolností, a to na jednej strane váhy obalu a typu pouzitého materiálu a na druhej strane objemu alebo obsahu obalu. Poplatky sa vypocítajú bez zvýsenia podla zisku a sú výlucne urcené na pokrytie nákladov zberu, triedenia a zhodnotenia, ako aj s tým súvisiacich administratívnych nákladov (§ 4 ods. 2 a 3 zmluvy). Poplatky mozno prispôsobit rozhodnutím DSD, ak sa tieto náklady zmenia. 18 V rámci systému DSD môzu byt obaly oznacené logom Der Grüne Punkt zozbierané bud do osobitných kosov a vytriedené podla toho, ci ide o kovy, plasty a zlozené materiály, alebo do kontajnerov umiestnených v blízkosti obydlí (osobitne na papier a sklo), zatial co zvyskové obaly sa musia odhodit do kosov verejného systému zneskodnovania odpadov. 19 Napriek tomu DSD sám nezbiera ani pouzité obaly, ale prenecháva túto sluzbu miestnym podnikom vykonávajúcim zber. Vztahy medzi DSD a týmito podnikmi sa spravujú typovou zmluvou, niekolkokrát zmenenou, ktorej predmetom je zriadenie a vyuzívanie systému týkajúceho sa zberu a triedenia obalov. Podla týchto zmlúv o poskytnutí sluzieb uzavretých medzi DSD a 537 miestnymi podnikmi kazdý z týchto podnikov disponuje výlucnou právomocou uskutocnovat v urcenej zóne zber obalov na úcet DSD. Ked sú tieto obaly vytriedené, premiestnia sa do recyklacného centra, aby sa v nom zhodnotili. 20 Zmluva o poskytnutí sluzieb je predmetom rozhodnutia Komisie 2001/837/ES zo 17. septembra 2001 v konaní zacatom podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (veci COMP/34493 - DSD, COMP/37366 - Hofmann + DSD, COMP/37299 - Edelhoff + DSD, COMP/37291 - Rechmann + DSD, COMP/37288 - ARGE a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37287 - AWG a pät dalsích podnikov + DSD, COMP/37526 - Feldhaus + DSD, COMP/37254 - Nehlsen + DSD, COMP/37252 - Schönmakers + DSD, COMP/37250 - Altvater + DSD, COMP/37246 - DASS + DSD, COMP/37245 - Scheele + DSD, COMP/37244 - SAK + DSD, COMP/37243 - Fischer + DSD, COMP/37242 - Trienekens + DSD, COMP/37267 - Interseroh + DSD) (Ú. v. ES L 319, s. 1). Toto rozhodnutie je predmetom zaloby o neplatnost podanej zalobcom vo veci T-289/01, Duales System Deutschland/Komisia. Skutkové okolnosti 21 DSD 2. septembra 1992 dorucil Komisii okrem svojich stanov urcitý pocet zmlúv, medzi inými aj zmluvu o uzívaní loga a zmluvu o poskytovaní sluzieb na úcely získania negatívneho atestu alebo rozhodnutia o udelení výnimky. 22 Po uverejnení oznámenia 23. júla 1997 v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 100, s. 4) v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82 ES] (Ú. v. ES L 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v ktorom Komisia oznámila svoj úmysel podporit dorucené zmluvy, jej boli dorucené pripomienky dotknutých tretích osôb týkajúce sa najmä rôznych aspektov uplatnenia zmluvy o uzívaní loga. Osobitne tieto dotknuté tretie osoby poukázali na údajné skreslenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z platenia dvojitého poplatku v prípade úcasti na systéme DSD a na systéme iného poskytovatela sluzieb. 23 DSD predlozil 15. októbra 1998 Komisii sériu záväzkov, aby sa vyhol tomu, ze výrobcovia a predajcovia obalov patriacich do systému DSD budú platit dvojitý poplatok v prípade, ked sa zúcastnujú na inom hromadnom systéme pôsobiacom na spolkovej úrovni. Osobitne DSD predpokladal situáciu, v ktorej sú hromadné systémy obmedzené na jeden alebo viac spolkových krajín zriadené súbezne so systémom DSD. Za tohto predpokladu obaly rovnakého typu a od rovnakého predajcu alebo výrobcu môzu byt odobraté v týchto spolkových krajinách jedným z nových hromadných systémov a v iných spolkových krajinách systémom DSD a záväzok DSD v tejto súvislosti bol (odôvodnenia c. 4, 58 a 59 napadnutého rozhodnutia): "Ak iné systémy ako [systém DSD] pôsobiace na spolkovom stupni boli uvedené a úradne schválené najvyssími orgánmi spolkovej krajiny v súlade s § 6 ods. 3 dekrétu o obaloch, [DSD] je oprávnený uplatnit zmluvu o uzívaní loga takým spôsobom, aby clenovia mali moznost zúcastnit sa na jednom z týchto systémov pre cast svojich obalov. [DSD] neprijme teda ziadny poplatok podla zmluvy o uzívaní loga pre obaly zozbierané týmito systémami s tým, ze tento druhý typ zberu musí byt preukázaný dôkazmi. Druhá podmienka stanovená na oslobodenie od poplatku za obaly oznacené logom [Der Grüne Punkt] spocíva v tom, ze ochrana ochrannej známky [Der Grüne Punkt] nebude dotknutá." 24 Komisia 3. novembra 1999 dospela k záveru, ze séria záväzkov predlozených DSD 15. októbra 1998 mala tiez zahrnút individuálne systémy pouzívané na zneskodnenie casti obalov a nemala sa obmedzit iba na hromadné systémy. 25 Dna 15. novembra 1999 niektorí výrobcovia obalov zaslali staznost Komisii. Tvrdili, ze zmluva o pouzívaní loga bránila uvedeniu individuálneho systému odobratia obalov. Domnievali sa, ze uzívanie loga, hoci ide o úcinné poskytovanie sluzby zneskodnenia odpadov prostredníctvom DSD, predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia DSD. 26 Listom z 13. marca 2000 DSD predlozil Komisii dva dodatocné záväzky. Jeden z nich sa týkal prípadu, v ktorom si výrobcovia a predajcovia obalov zvolili individuálny systém pre cast ich obalov a pre zvysnú cast pristúpili k systému DSD. V tomto prípade sa DSD zaviazal neprijímat poplatok podla zmluvy o uzívaní loga pre cast obalov odobratú individuálnym systémom za podmienky, ze sa mu predlozia dôkazy o tomto druhom type zberu. Tieto dôkazy sa mali predlozit v súlade s poziadavkami uvedenými v prílohe I bode 2 dekrétu o obaloch. DSD vo svojom liste z 13. marca 2000 tiez uviedol, ze sa mu nezdá nutné zmenit sériu záväzkov predlozených 15. októbra 1998 (pozri odôvodnenia c. 7, 60 a 61 napadnutého rozhodnutia). 27 Dna 3. augusta 2000 Komisia zaslala DSD oznámenie o výhradách, na ktoré DSD odpovedal listom z 9. októbra 2000. 28 Dna 20. apríla 2001 Komisia prijala rozhodnutie 2001/463/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 ES (vec COMP D3/34493 - DSD) (Ú. v. ES L 166, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 29 Zalobca podal do kancelárie Súdu prvého stupna 5. júla 2001 zalobu na základe clánku 230 stvrtého odseku ES, ktorou navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil napadnuté rozhodnutie. 30 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna toho istého dna podal zalobca podla clánku 242 ES návrh na odklad výkonu clánku 3 tohto rozhodnutia, ako aj clánkov 4, 5, 6 a 7 v rozsahu, v akom tieto clánky odkazujú na clánok 3, az do rozhodnutia Súdu prvého stupna vo veci samej. 31 Uznesením z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia (T-151/01 R, Zb. s. II-3295), predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. 32 Podaniami zapísanými do kancelárie Súdu prvého stupna 16., 19. a 20. júla 2001 Vfw AG, Landbell AG für Rückhol-Systeme (dalej len "Landbell") a BellandVision GmbH podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Tieto návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania boli dorucené úcastníkom konania, ktorí k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 33 Uznesením z 5. novembra 2001 Súd prvého stupna (piata komora) vyhovel návrhu týchto troch podnikov a tie predlozili svoje pripomienky 7. februára 2002. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania zaslal úcastníkom konania sériu otázok pre ústne odpovede na pojednávaní. Tieto otázky sa týkali rôznych etáp postupu zberu a zhodnotenia obalov a podmienok, v ktorých mohla existovat hospodárska sútaz medzi individuálnymi a hromadnými systémami. Súd prvého stupna tiez vyzval Komisiu na predlozenie dokumentu oznaceného nemeckými orgánmi v rámci správneho konania. Komisia zaslala tento dokument 26. júna 2006. 35 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 11. a 12. júla 2006. 36 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 37 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 38 Vfw navrhuje, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu. 39 Landbell navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 40 BellandVision navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 41 Pred skúmaním tvrdení úcastníkov konania o prípustnosti a o veci samej je potrebné vysvetlit obsah napadnutého rozhodnutia. A - Napadnuté rozhodnutie 42 Na rozdiel od dekrétu, v ktorom nie je upresnené, ci je mozné spojit individuálny systém a hromadný systém alebo tiez pristúpit k viacerým hromadným systémom na odobratie a zhodnotenie obalov uvedených na trh, napadnuté rozhodnutie vychádza z moznosti výrobcu alebo predajcu obalov spojit tieto rozdielne systémy na úcely splnenia povinností, ktoré im vyplývajú z dekrétu. 43 V tomto kontexte sa právne posúdenie Komisie delí na dve casti: prvá cast je venovaná analýze konania DSD vzhladom na clánok 82 ES (odôvodnenia c. 65 az 160 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia) a druhá skúmaniu opatrení umoznujúcich Komisii na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 ukoncit konstatované zneuzívanie (odôvodnenia c. 161 az 167 a clánky 3 az 7 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie sa nevyjadruje k zákonnosti konania DSD vzhladom na clánok 86 ods. 2 ES. 1. O moznosti spojit viaceré systémy odobratia a zhodnotenia na úcely splnenia povinností vyplývajúcich z dekrétu o obaloch (zmiesané systémy) 44 Moznost vyuzívat viaceré systémy odobratia a zhodnotenia na úcely splnenia povinností vyplývajúcich z dekrétu o obaloch (dalej len "zmiesané systémy") predstavuje poziadavku napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia predpokladá tieto tri prípady (odôvodnenie c. 101 napadnutého rozhodnutia): - prípad c. 1 zodpovedá prípadu, v ktorom výrobca alebo predajca pouzíva (vnútrostátny) hromadný systém DSD pre cast svojich obalov a pouzíva iný (spolkový) hromadný systém pre zbytok obalov, - prípad c. 2 zodpovedá prípadu, v ktorom výrobca alebo predajca pouzíva systém DSD pre cast svojich obalov a pre iné obaly pouzíva individuálny systém, - prípad c. 3 zodpovedá prípadu, v ktorom výrobca alebo predajca zverí zneskodnovanie vsetkých obalov v Nemecku systémom konkurujúcim DSD, ale v iných clenských státoch pristúpi k systému uzívajúcemu logo Der Grüne Punkt. 45 Napadnuté rozhodnutie vysvetluje niekolko prvkov umoznujúcich stanovenie moznosti vyuzívania zmiesaných systémov. Rozhodnutie tak uvádza, ze z pripomienok nemeckých orgánov (odôvodnenie c. 20 napadnutého rozhodnutia) vyplýva, ze dekrét umoznuje spojit individuálny systém a hromadný systém s úcastou na hromadnom systéme iba pre odobratie casti obalov uvedených na trh. Za tohto predpokladu vsak nemecké orgány upresnujú, ze treba jasne definovat ako pre spotrebitelov, tak aj pre orgány, ktoré obaly podliehajú povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti a ktoré tejto povinnosti nepodliehajú (odôvodnenie c. 20 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie tiez zdôraznuje, ze z neskorsej odpovede nemeckých orgánov vyplýva, ze § 6 ods. 3 dekrétu neimplikuje, ze je mozné len vyuzitie jediného systému. Nemecké orgány tak nikdy nemali v úmysle umoznit uvedenie len jedného hromadného systému v celej krajine alebo v kazdej spolkovej krajine (odôvodnenie c. 23 napadnutého rozhodnutia). 46 Pripomienky nemeckých orgánov umoznujú konstatovat, ze alternatívny výklad dekrétu, podla ktorého výrobca alebo predajca obalov môze vyuzívat individuálny systém alebo hromadný systém na to, aby dodrzal svoje povinnosti, nebráni zmiesanému systému. Okrem toho Súd prvého stupna uvádza, ze zalobca v predmetnej veci nepopiera moznost výrobcu alebo predajcu obalov vyuzit zmiesaný systém, ale popiera skôr posúdenie jeho správania Komisiou, pokial ide o clánok 82 ES a clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 17. 2. Posúdenie týkajúce sa clánku 82 ES 47 Podla napadnutého rozhodnutia je DSD jediný podnik, ktorý ponúka hromadný systém na celom nemeckom území a systém DSD zbiera priblizne 70 % predajných obalov v Nemecku a priblizne 82 % predajných obalov zozbieraných v Nemecku od spotrebitelov (odôvodnenie c. 95 napadnutého rozhodnutia). Dominantné postavenie DSD nie je v tejto veci spochybnené. 48 V predmetnej veci zneuzitie dominantného postavenia opísané v napadnutom rozhodnutí spocíva v skutocnosti, ze poplatok, ktorý prijíma DSD od výrobcov a predajcov obalov, ktorí pristúpia k systému DSD, nie je podmienený úcinným pouzívaním tohto systému, ale je vypocítaný na základe poctu obalov oznacených logom Der Grüne Punkt, ktoré títo výrobcovia a predajcovia uvedú na trh v Nemecku (§ 4 ods. 1 a clánok 5 ods. 1 zmluvy). Výrobcovia a predajcovia, ktorí pristúpia k systému DSD, musia umiestnit logo Der Grüne Punkt na kazdý z obalov dorucených DSD a urcených na spotrebu v Nemecku (§ 3 ods. 1 zmluvy). Podla rozhodnutia tak DSD zneuzíva svoje dominantné postavenie nespojením poplatku podla zmluvy s úcinným pouzívaním systému DSD. Z vysetrovania vedeného Komisiou totiz na základe stazností klientov alebo konkurentov DSD vyplýva, ze spôsob výpoctu poplatku plateného DSD prekáza snahe niektorých výrobcov obalov, klientov systému DSD, aby mohli vyuzívat ich vlastný individuálny systém alebo iný hromadný systém pre cast obalov, ktoré uvádzajú na trh (odôvodnenia c. 100 az 102 napadnutého rozhodnutia). 49 V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie uvádza, ze riesenie ponúknuté DSD, a to upustenie od umiestnenia loga Der Grüne Punkt na obaly, ktoré nepatria do systému DSD, ale do iného systému, ci uz ide o individuálny alebo hromadný systém, zlyháva vo vztahu k hospodárskej skutocnosti "v nie nezanedbatelnom pocte prípadov" (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia). Takéto riesenie totiz vyzaduje selektívne oznacenie obalov (s alebo bez loga Der Grüne Punkt), co sa vyjadruje znacným zvýsením nákladov v prípade jednotného odovzdania obalov alebo vyuzitia rôznych distribucných okruhov (odôvodnenia c. 104 a 105 napadnutého rozhodnutia). Navyse takéto riesenie vyzaduje od výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú zmiesané systémy, aby zabezpecili, ze obaly oznacené logom Der Grüne Punkt boli riadne umiestnené na miestach, kde systém DSD odoberie tieto obaly a ze tie obaly, na ktorých nie je umiestnené toto logo, budú umiestnené na miestach, kde ich odobratie zabezpecia iné systémy, co je v praxi nemozné (odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec vzhladom na skutocnost, ze casto az po kúpe zabaleného výrobku alebo prípadne po jeho pouzití sa konecný spotrebitel rozhodne, ci umiestni obal do hromadného systému v blízkosti jeho obydlia alebo ci ho prinesie do predajného miesta na úcely jeho vrátenia do hromadného systému, je nemozné pridelit cast obalov oznacených logom Der Grüne Punkt jednému alebo druhému typu zberu (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia). 50 V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnieva, ze úcinky zneuzitia, oznacené, pokial ide o rezim poplatku spojený so zmluvou o uzívaní loga, sú dvojaké. Na jednej strane výlucne podriadením poplatku uzívaniu loga DSD vystavuje podniky, ktoré nevyuzívajú sluzbu prenesenia povinnosti zneskodnovania obalov alebo ktoré ju vyuzívajú iba pre cast obalov, nespravodlivým cenám a podmienkam obchodu. Z dôvodu nadmernej rozdielnosti medzi nákladmi poskytovania sluzby a jej cenou ide o prípad zneuzívania dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ods. 2 písm. a) ES (odôvodnenia c. 111 az 113 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane z dôvodu rezimu poplatku definovaného zmluvou o uzívaní loga nie je hospodársky výnosné pre dotknuté podniky pristúpit ku konkurencnému individuálnemu alebo hromadnému systému, pretoze tieto podniky musia bud zaplatit poplatok DSD okrem odmeny dlznej konkurentovi, alebo vytvorit rozdielne trasy obalov a distribucné obvody. Rezim poplatkov tak stazuje prístup konkurentov systému DSD na trh (pozri odôvodnenia c. 114 a 115 napadnutého rozhodnutia). 51 Komisia podrobnejsie opisuje zneuzitie vytvorené zmluvným poplatkom v troch uz citovaných prípadoch. Pokial ide o prípad c. 1 týkajúci sa zmiesaného systému spájajúceho pouzívanie vnútrostátneho hromadného systému DSD a iného spolkového hromadného systému, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze táto hypotéza v súcasnosti vyzaduje bud umiestnenie oznacenia rozdielneho podla pouzitého systému, alebo zaplatenie poplatku dlzného podla oboch systémov. Pre DSD má tak vyzadovanie zaplatenia poplatku za celkové mnozstvo obalov uvedených na trh v Nemecku za následok zbavenie úcasti na spolkovom hromadnom systéme akejkolvek hospodárskej výnosnosti (pozri odôvodnenia c. 118 az 123 napadnutého rozhodnutia). 52 Ako reakciu na tento problém sa DSD zaviazal v rámci správneho konania (odôvodnenia c. 58 a 59 napadnutého rozhodnutia) uplatnit zmluvu o uzívaní loga takým spôsobom, aby dotknutí výrobcovia a predajcovia mali moznost zúcastnit sa na inom hromadnom systéme pre cast svojich obalov, ale za podmienky, ze o tom predlozia dôkaz a nezasiahnu do ochrannej známky Der Grüne Punkt. DSD odmietol zrusit podmienku týkajúcu sa ochrany ochrannej známky, co okrem iného nebolo vysvetlené. Napadnuté rozhodnutie uvádzalo, ze tento záväzok nepostacoval na to, aby rozptýlil pochybnosti vyjadrené Komisiou (pozri odôvodnenia c. 122 a 123 napadnutého rozhodnutia). 53 Pokial ide o prípad c. 2 týkajúci sa zmiesaného systému spájajúceho pouzívanie individuálneho systému a systému DSD, napadnuté rozhodnutie vysvetluje, ze pre DSD vyzadovanie zaplatenia poplatku za celkové mnozstvo obalov uvedených na trh v Nemecku má za následok vylúcenie úcasti na individuálnom systéme pre cast týchto obalov (pozri odôvodnenia c. 124 az 128 napadnutého rozhodnutia). 54 Ako reakciu na tento problém sa DSD zaviazal v rámci správneho konania (odôvodnenia c. 60 a 61 napadnutého rozhodnutia) nevyberat poplatok podla zmluvy pre cast obalov odobratých individuálnym systémom, ale za podmienky, ze sa o tom predlozí dôkaz. V tomto záväzku DSD tiez upresnil, ze uzívanie loga Der Grüne Punkt sa obmedzuje na obaly odobraté systémom DSD a ze nemohlo byt preto umiestnené na obaly odobraté individuálnym systémom. Komisia sa domnievala, ze uz nebolo predstavitelné v praxi uviest rozdielne trasy obalov a distribucné obvody, kedze bolo takmer nemozné, aby dotknutý výrobca alebo predajca obalov mohol v tomto stádiu urcit, ktoré obaly spotrebitel vráti do hromadného systému a ktoré do individuálneho systému. Komisia sa preto domnievala, ze tento záväzok nepostacoval na rozptýlenie jej pochybností o situácii hospodárskej sútaze (pozri odôvodnenia c. 127 a 128 napadnutého rozhodnutia). 55 Pokial ide o prípad c. 3, ktorý predpokladá neúcast na systéme DSD v Nemecku, ale úcast na systéme odobratia a zneskodnovania, ktorý uzíva logo Der Grüne Punkt v inom clenskom státe, teda prípad, v ktorom DSD môze ziadat zaplatenie poplatku v Nemecku, napadnuté rozhodnutie uvádza, ze záväzok a vyhlásenie DSD uvedené v rámci správneho konania umoznujú odpovedat na problémy oznacené Komisiou v tomto ohlade (pozri odôvodnenia c. 62 az 64 a 129 az 135 napadnutého rozhodnutia). 56 Napadnuté rozhodnutie upresnuje, ze zistené zneuzitie nie je odôvodnené údajnou nezlucitelnostou medzi ustanoveniami dekrétu a umiestnením loga Der Grüne Punkt na obaly, pre ktoré ziadna sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania obalov nie je zabezpecená (pozri odôvodnenia c. 136 az 142 napadnutého rozhodnutia). Nie je tiez odôvodnená potreba chránit rozlisovaciu spôsobilost loga Der Grüne Punkt (pozri odôvodnenia c. 143 az 153 napadnutého rozhodnutia). V tomto bode rozhodnutie odkazuje na rozsudok Kammergericht Berlín (Spolkový súd v Berlíne, Nemecko) zo 14. júna 1994 a uvádza, ze základná funkcia tohto loga je naplnená, "ak upozornuje spotrebitela, ze má moznost zneskodnit obal prostredníctvom DSD". Úloha tohto loga nevyzaduje, aby bolo umiestnené výlucne na obaloch patriacich do systému DSD v prípade zberu iba casti obalov týmto systémom (pozri odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia). 57 Napadnuté rozhodnutie tiez uvádza, ze obchod medzi clenskými státmi môze byt citelne dotknutý zneuzívaním dominantného postavenia vytvoreného sporným zmluvným poplatkom vzhladom na okolnosti vlastné odobratiu a zhodnoteniu obalov v Nemecku a na spolocnom trhu (pozri odôvodnenia c. 155 az 160 napadnutého rozhodnutia). Úcinok na obchod medzi clenskými státmi okrem toho nie je v predmetnej veci spochybnený. 58 V závere svojho posúdenia podla clánku 82 ES napadnuté rozhodnutie uvádza, ze v niektorých hypotézach správanie DSD spocívajúce vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvádzané na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. Toto porusenie clánku 82 ES je oznacené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia týmito termínmi: "Správanie [DSD] spocívajúce vo vyzadovaní, v súlade s clánkom 4 ods. 1 prvou vetou a clánkom 5 ods. 1 prvou vetou zmluvy o uzívaní loga, zaplatenia poplatku za vsetky predajné obaly uvedené na trh v Nemecku s logom [Der Grüne Punkt] je nezlucitelné so spolocným trhom, ak podniky dotknuté podla dekrétu o obaloch: a) sa obrátia na sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov stanovenej v clánku 2 zmluvy o uzívaní loga iba pre cast obalov [prípad c. 1 a 2] alebo sa nan neobrátia, ale uvedú na trh v Nemecku standardizovaný obal, tiez uvedený na trh v inom clenskom státe [Európskeho hospodárskeho priestoru], pre ktorý pristúpia k systému odobratia pouzívajúceho logo [Der Grüne Punkt] [prípad c. 3], a b) preukázu, ze co sa týka celkového alebo ciastocného mnozstva obalov, pre ktoré nevyuzijú sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov, sa oslobodia od povinností odobratia, ktoré im ukladá dekrét o obaloch, prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov." 3. Posúdenie týkajúce sa clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 59 Po konstatovaní zneuzitia dominantného postavenia napadnuté rozhodnutie urcuje podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 spôsob, akým DSD musí ukoncit zistené porusovanie (odôvodnenia c. 161 az 167 a clánky 2 az 7 napadnutého rozhodnutia). 60 Hlavné z týchto opatrení núti DSD nevyberat poplatok za mnozstvá obalov uvedených na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov a pre ktoré povinnosti ulozené v dekréte o obaloch sú splnené iným spôsobom. Toto opatrenie definované v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o prípady c. 1 a 2, je takéto: "DSD je povinný zaviazat sa vo vztahu k vsetkým zmluvným stranám zmluvy o uzívaní loga nevyberat poplatok za mnozstvá predajných obalov uvedených na trh v Nemecku s logom [Der Grüne Punkt], pre ktoré sa nevyuzíva sluzba prevzatia povinnosti zneskodnovania odpadov v súlade s § 2 tejto zmluvy o uzívaní loga a pre ktoré povinnosti ulozené dekrétom o obaloch sú splnené iným spôsobom. Záväzok uvedený v prvom odseku nahrádza odchylné ustanovenie uvedené v § 4 ods. 1 druhej vete zmluvy o uzívaní loga." 61 Okrem toho v clánku 5 napadnutého rozhodnutia Komisia dalej uvádza dôkazné pravidlá vyzadované v týchto prípadoch: "1. [Prípad c. 1] Ak sú cast alebo vsetky obaly odobraté konkurencným hromadným systémom, potvrdenie správcu systému potvrdzujúce, ze zodpovedajúce mnozstvo je prevzaté týmto konkurencným hromadným systémom, predstavuje dostatocný dôkaz, ze povinnosti ulozené dekrétom o obaloch uvedené v clánkoch 3 a 4 sú splnené iným spôsobom. 2. [Prípad c. 2] Ak sú cast alebo vsetky obaly odobraté individuálnym systémom, postacuje neskorsie predlozenie potvrdenia nezávislého znalca uvádzajúce, ze povinnosti odobratia a zhodnotenia sa splnili. Potvrdenie môze byt vydané bud jednotlivo pre kazdého výrobcu alebo predajcu, alebo pre súhrn podnikov zúcastnujúcich sa na individuálnom systéme. 3. DSD nemôze v ziadnom prípade vyzadovat, aby sa predlozilo potvrdenie pred dátumom stanoveným dekrétom o obaloch. 4. Pokial ide o dôkazy, ktoré je potrebné predlozit DSD, stací, nezávisle na príslusnom znení dekrétu o obaloch, aby potvrdenie zmluvným partnerom potvrdzovalo, ze poziadavky odobratia a zhodnotenia sú splnené pre urcitý objem obalov. 5. Ak by potvrdenie malo obsahovat dalsie údaje, tieto môzu zostat neuvedené. 6. Potvrdenie správcu systému, ako aj potvrdenie nezávislého experta mozno nahradit osvedcením audítora, ktorý potvrdí, ze povinnosti ulozené dekrétom o obaloch sú splnené pre urcité mnozstvo obalov. 7. Ziadne iné ustanovenie zmluvy o uzívaní loga nemozno uplatnit spôsobom, ktorý by mal za následok zvýsenie poziadaviek týkajúcich sa dôkazov, ktoré je potrebné predlozit DSD." 62 Clánok 4 rozhodnutia predpokladá osobitnú situáciu prípadu c. 3: "1. DSD nie je oprávnený vyberat poplatok za obaly odobraté v inom clenskom státe systémom odobratia a zhodnotenia s uzitím loga [Der Grüne Punkt], a ktoré sú uvedené na trh na území uplatnenia dekrétu o obaloch s logom, za podmienky, ze sa potvrdí, ze povinnosti ulozené dekrétom o obaloch sú splnené iným spôsobom ako pristúpením k systému uvedenému DSD v súlade s § 6 ods. 3 dekrétu. 2. DSD môze podriadit oslobodenie od poplatku podmienke, ze na obaloch uvedených v odseku 1 v blízkosti loga [Der Grüne Punkt] sa pozornost konecného spotrebitela pritiahne poznámkou v tom zmysle alebo akoukolvek inou vhodnou formou na skutocnost, ze obal nie je odobratý systémom uvedeným DSD v súlade s § 6 ods. 3 dekrétu. 3. V prípade nezhody o citatelnosti poznámky úcastníci poziadajú Komisiu v lehote jedného týzdna potom, co úcastník alebo obaja úcastníci konstatovali nezhodu, aby vymenovala znalca. Úlohou znalca je zistit v lehote styroch týzdnov, ci rôzne vypracovania poznámky uvedené úcastníkmi zodpovedajú poziadavkám uvedeným v odseku 2 vzhladom na základné funkcie obalu..." 63 V tomto kontexte treba preskúmat tvrdenia úcastníkov konania. B - O prípustnosti zaloby 1. O prípustnosti zaloby v casti týkajúcej sa clánku 4 napadnutého rozhodnutia 64 Komisia tvrdí, ze zaloba smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu bez toho, aby poukázala na osobitnú situáciu uvedenú v clánku 4, ktorá je oddelitelná od zvysku napadnutého rozhodnutia. Mlcanie zalobcu o tomto bode nie je v súlade s ustanoveniami clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna a zaloba by mala byt neprípustná v casti týkajúcej sa clánku 4 napadnutého rozhodnutia. 65 Zalobca tvrdí, ze zaloba obsahuje v súlade s poziadavkami rokovacieho poriadku jasné a presné zhrnutie skutocností a právnych dôvodov, ktoré umoznuje Komisii pripravit jej obranu a Súdu prvého stupna jeho preskúmanie (uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20). Osobitne zaloba uvádza dôvody, pre ktoré sporné ustanovenia zmluvy o uzívaní loga nemôzu byt povazované za zneuzívajúce vzhladom na clánok 82 ES, co by malo za následok zbavenie akéhokolvek základu opatrení uvedených v clánku 4 napadnutého rozhodnutia. 66 Súd prvého stupna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie charakterizuje zneuzitie dominantného postavenia (clánok 1) a ukladá z tohto dôvodu DSD urcité povinnosti, aby zabránil tomuto zneuzívaniu (clánky 3 az 7). Osobitne Komisia v clánku 4 napadnutého rozhodnutia ukladá povinnost smerujúcu k zabráneniu zneuzívania dominantného postavenia v prípade, ak sa výrobca alebo predajca snazí uviest na trh obaly v inom clenskom státe ako v Nemecku pristúpením k systému odobratia a zhodnotenia, ktorý uzíva logo Der Grüne Punkt, ale ktorý pre rovnaké obaly uvádzané na trh v Nemecku plní svoje povinnosti bez úcasti na systéme DSD. 67 V rámci prvého zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia clánku 82 ES sa zalobca domáha zrusenia napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej sa nesprávne konstatuje existencia zneuzitia dominantného postavenia. Ak Súd prvého stupna uzná tento zalobný dôvod, vsetky povinnosti ulozené DSD napadnutým rozhodnutím, smerujúce k ukonceniu tohto zneuzívania, by mali byt zrusené bez toho, aby bolo nutné preskúmat osobitnú situáciu uvedenú v clánku 4 napadnutého rozhodnutia. 68 Rovnako v rámci druhého zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia clánku 3 nariadenia c. 17 a porusenia zásady proporcionality sa zalobca domáha zrusenia povinnosti ulozenej v clánku 4 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej je neúmerná vzhladom na moznost oddelene oznacit obaly alebo upustit od pouzívania ochrannej známky "Der Grüne Punkt", v ktorej núti DSD uskutocnit svoje plnenia s tým, ze bude vyplatený neskôr; v ktorej vylucuje zaplatenie poplatku iba za uzívanie ochrannej známky. 69 Je nutné konstatovat, ze zaloba splna formálne podmienky stanovené v clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku a ze Súd prvého stupna tak môze vykonávat svoje preskúmanie. Ziadost Komisie smerujúca ku konstatovaniu neprípustnosti zaloby v casti týkajúcej sa clánku 4 napadnutého rozhodnutia musí byt v dôsledku toho odmietnutá. 2. O uvádzaní dôvodov pocas konania 70 Komisia tvrdí, ze replika obsahuje tri nové dôvody týkajúce sa nového výkladu zmluvy o uzívaní loga (pozri bod 115 nizsie), kritiky uvedenia pôvodného znenia dekrétu o obaloch pri uvádzaní skutocností napadnutého rozhodnutia a skutocnosti, ze spotrebitel nemôze ziadat od individuálnych systémov zber obalov v blízkosti jeho obydlia. Tieto dôvody musia byt preto vyhlásené za neprípustné. 71 Súd prvého stupna uvádza, ze podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V tejto súvislosti dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T-195/00, Zb. s. II-1677, body 33 a 34, a tam citovanú judikatúru). 72 V predmetnej veci údajné nové dôvody kritizované Komisiou v skutocnosti predstavujú iba tvrdenia rozvinuté zalobcom v odpovedi na argumentáciu Komisie vo vyjadrení k zalobe podla prvého dôvodu vychádzajúceho z porusenia clánku 82 ES. 73 V dôsledku toho námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, pokial ide o uvádzanie nových dôvodov pocas konania, musí byt odmietnutá. 3. O prihliadnutí na niektoré prílohy predlozené zalobcom a) O prílohách pripravených advokátom C. Weidemannom 74 Komisia zdôraznuje, ze prílohy pripravené pánom C. Weidemannom, jedným z advokátov DSD, týkajúce sa environmentálnej správy hospodárstva obalov v Nemecku (príloha A zaloby) a odôvodnenia systému DSD vzhladom na clánok 86 ES (príloha A repliky), obsahujú vysvetlenia, ktoré nie sú prevzaté do vyjadrení zalobcu. Súd prvého stupna tak nemôze na tieto prílohy prihliadat, kedze tvrdenie o porusení právnej úpravy sa nemôze vykonat jednoduchým odkazom na prílohy. 75 Súd prvého stupna uvádza, ze na zabezpecenie právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola zaloba prípustná, potrebné, aby vsetky podstatné skutkové a právne skutocnosti, na ktorých sa zakladá, hoci len strucne, ale ucelene a zrozumitelne, vyplývali z textu samotnej zaloby (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Société Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 561, 588; rozsudok Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 155, a tam citovaná judikatúra). V tejto súvislosti ak sa obsah zaloby môze v konkrétnych bodoch podopriet a doplnit odkazom na výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci aj pripojené k zalobe, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré podla clánku 44 ods. 1 rokovacieho poriadku tvoria nálezitosti zaloby (uznesenie Súdu prvého stupna z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, T-154/98, Zb. s. II-1703, bod 49; rozsudok EDP/Komisia, uz citovaný, bod 155, a tam citovaná judikatúra). 76 V predmetnej veci treba konstatovat, ze prílohy pripravené advokátom Weidemannom týkajúce sa environmentálnej správy hospodárstva obalov v Nemecku a odôvodnenie systému zalobcu vzhladom na clánok 86 ES predstavujú skutocné vyjadrenia predlozené jedným z advokátov, ktorí zastupujú DSD pred Súdom prvého stupna. Podstatné prvky právnej argumentácie rozvinuté v týchto prílohách musia byt teda uvedené v zalobe alebo replike, ktorá musí odkazovat na výnatky týchto príloh na úcely podpory a doplnenia obsahu a nie sa uspokojit so súhrnným odkazom na tieto prílohy. 77 Ked teda poukazuje na prvú z týchto príloh, zaloba iba uvádza - bez poskytnutia dalsích vysvetlení - ze záver, ku ktorému dospel advokát Weidemann na základe svojho preskúmania environmentálnej správy hospodárstva obalov v Nemecku, je rovnaký ako ten, ktorý je vysvetlený v zalobe bez uvedenia, na ktoré osobitné body tejto prílohy v rozsahu 54 strán sa odkazuje. 78 Iba vo vztahu k tomuto jedinému údaju, z ktorého vyplýva, ze autor prílohy zdiela analýzu predlozenú v prílohe, treba prihliadnut na prílohu o environmentálnej správe hospodárstva obalov v Nemecku. 79 Pokial ide o druhú prílohu pripravenú advokátom Weidemannom týkajúcu sa odôvodnenia systému DSD vzhladom na clánok 86 ES, je opodstatnené uviest, ze táto príloha v rozsahu 58 strán bola predlozená "ako dodatok" v stádiu repliky, ktorá odkazuje "v celom rozsahu na údaje prílohy na výklad dôvodov, ktoré sa vztahujú na clánok 86 ES". 80 V zásade nemozno tieto údaje povazovat za dostatocné vzhladom na uz citovanú judikatúru, kedze súhrnný odkaz na prílohu nemôze nahradit nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré tvoria nálezitosti zaloby. Napriek tomu replika predkladá strucný súhrn obsahu tejto prílohy, ktorý doplna argumentáciu uvedenú o tomto bode v zalobe a ako taký umoznuje Komisii pripravit obranu a Súdu prvého stupna preskúmat tretí zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia clánku 86 ods. 2 ES. 81 Za týchto okolností sa treba domnievat, ze na prílohu týkajúcu sa odôvodnenia systému zalobcu vzhladom na clánok 86 ES prihliadne Súd prvého stupna v rozsahu, v akom sa osobitne týka tvrdení výslovne uvedených DSD v jeho písomnostiach. b) O prieskumoch verejnej mienky pripojených k replike 82 Komisia tvrdí, ze zalobca neodôvodnil omeskanie s oznacením dôkazov tvorených najmä dvoma prieskumami verejnej mienky pripojenými k replike, co je v rozpore s clánkom 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. 83 Súd prvého stupna uvádza, ze prieskumy verejnej mienky predlozené zalobcom v replike nie sú oznacením dôkazov v zmysle clánku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku, ale slúzia na podporu argumentácie predlozenej v replike v odpovedi na tvrdenia uvedené v obrane o úlohách ochrannej známky Der Grüne Punkt a konecného spotrebitela pri odobratí a zhodnotení obalov. 84 V dôsledku toho námietka neprípustnosti vznesená Komisiou, pokial ide o prieskumy verejnej mienky pripojené k replike, musí byt odmietnutá. C - O veci samej 85 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody. Prvý vychádza z porusenia clánku 82 ES. Druhý vychádza z porusenia clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 a zásady proporcionality. Tretí vychádza z porusenia clánku 86 ods. 2 ES. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES a) Úvodné pripomienky k téze o bezplatnej nútenej licencii Tvrdenia úcastníkov konania 86 Zalobca tvrdí, ze v clánku 3 napadnutého rozhodnutia ho Komisia núti udelit "bezplatnú nútenú licenciu" na jeho ochrannú známku Der Grüne Punkt podnikom, ktoré pristúpia k jeho systému, kedze logo zodpovedajúce tejto ochrannej známke môze byt odteraz kvôli rozhodnutiu umiestnené na vsetky obaly nezávisle od dotknutého systému odobratia a zhodnotenia. Podla judikatúry Súdneho dvora nútená licencia na právo dusevného vlastníctva môze byt udelená iba za "výnimocných okolností", a to vtedy, ak sa odmietnutie licencie týka práva dusevného vlastníctva, ktorého licencia je nevyhnutná na vykonávanie dotknutej cinnosti a je spôsobilé vylúcit akúkolvek hospodársku sútaz na odvodenom trhu, a ak toto odmietnutie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, nazývaný "Magill", C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, body 50 az 56, a z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 39). Kedze ziadna z týchto okolností nebola v predmetnej veci zistená, ziadne zneuzitie dominantného postavenia nemôze byt oznacené na základe clánku 82 ES. Na podporu tejto tézy zalobca v podstate uvádza tieto tvrdenia: po prvé ochranná známka Der Grüne Punkt nie je nevyhnutná na úcast na systéme konkurujúcom DSD; po druhé hospodárska sútaz nie je vylúcená spornými zmluvnými ustanoveniami; po tretie viaceré objektívne dôvody odôvodnujú správanie DSD, a to nevyhnutnost uskutocnit ciele dekrétu, chránit rôzne funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktorá nemôze byt predmetom nútenej licencie vzhladom na právo ochranných známok a umoznit riadne fungovanie systému DSD. 87 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nenúti DSD udelit bezplatné nútené licencie v rozpore s medzinárodným právom a právom Spolocenstva. Oznacené zneuzitie vyplýva iba zo skutocnosti, ze rezim poplatku je v rozpore s clánkom 82 ES v tom, ze DSD vyzaduje, aby bol odmenovaný za sluzbu, ktorú nezabezpecuje a o ktorej sa preukázalo, ze bola zabezpecovaná iným systémom. Posúdenie Súdom prvého stupna 88 V rámci prvého zalobného dôvodu, ktorý sa týka clánku 82 ES, zalobca v podstate popiera dôsledky, ktoré vyplývajú z vykonania povinnosti prijatej na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 tak, ako je opísaná v clánku 3 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 60 vyssie), na úcely ukoncenia zneuzívania dominantného postavenia oznaceného v clánku 1 rozhodnutia (pozri bod 58 vyssie). Podla zalobcu ho povinnost definovaná v clánku 3 rozhodnutia núti udelit "bezplatnú nútenú licenciu" na ochrannú známku Der Grüne Punkt pre obaly urcené na zneskodnenie systémami konkurujúcimi systému DSD. 89 Napriek tomu kritizujúc zákonnost takejto nútenej licencie zalobca tvrdí, ze ochranná známka Der Grüne Punkt nie je nevyhnutná na úcast na systéme konkurujúcom systému DSD (pozri bod 93 nizsie) a ze hospodárska sútaz nie je vylúcená spornými zmluvnými ustanoveniami (pozri bod 95 nizsie). Táto argumentácia znamená, ze konanie DSD, ako je oznacené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na hospodársku sútaz, a nepredstavuje teda zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 90 Zalobca rovnako tvrdí, ze rezim poplatku definovaný zmluvou o uzívaní loga je odôvodnený úvahami vychádzajúcimi z dekrétu (pozri body 98 az 101 nizsie), z práva ochranných známok (pozri body 103 az 114 nizsie) a z nevyhnutnosti zabezpecit riadne fungovanie systému DSD (pozri body 115 a 116 nizsie). Tieto úvahy predstavujú objektívne dôvody rezimu poplatku, ktorý je predmetom zneuzitia oznaceného v clánku 1 rozhodnutia a tento rezim nemôze byt preto povazovaný za zneuzívajúci vzhladom na clánok 82 ES. 91 Skôr ako preskúmat dôsledky, ktoré by mohli mat tvrdenia zalobcu o povinnosti ulozenej v clánku 3 napadnutého rozhodnutia - a to podla DSD o "bezplatnej nútenej licencii" -, ktoré vyplývajú z druhého zalobného dôvodu venovaného poruseniu clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17, treba obmedzit posúdenie Súdu prvého stupna v rámci prvého zalobného dôvodu - ktorý sa týka clánku 82 ES - iba na tvrdenia o zneuzití dominantného postavenia oznacenom v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Z nedostatku zneuzitia dominantného postavenia vzhladom na clánok 82 ES clánok 3 napadnutého rozhodnutia je nedôvodný podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17, pretoze uz neexistuje porusenie, ktoré by sa malo ukoncit. A contrario v prípade existencie zneuzitia dominantného postavenia Komisia disponuje podla clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 právomocou prinútit dotknutý podnik ukoncit zistené porusenie. 92 V tomto kontexte treba vysvetlit tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia oznaceného v napadnutom rozhodnutí. b) Tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia i) O neexistencii nevyhnutnosti uzívat ochrannú známku Der Grüne Punkt na úcast na systéme konkurujúcom systému DSD 93 Zalobca v prvom rade tvrdí, ze nútená licencia na jeho ochrannú známku nie je v zmysle rozsudku Magill vôbec nevyhnutná na umoznenie výrobcovi alebo predajcovi obalov zvolit si konkurencný systém (rozsudky Magill, uz citovaný, bod 50, a Bronner, uz citovaný, bod 41). O tomto bode sa v napadnutom rozhodnutí Komisia uspokojila s uvedením, ze je iba "pohodlnejsie a jednoduchsie" umiestnit ochrannú známku DSD na obaly, pre ktoré sa vyuzíva konkurencný systém, aby sa vyhlo zvýseným nákladom spojeným s oddeleným oznacovaním obalov (pozri odôvodnenia c. 103 az 105 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti zalobca zdôraznuje, ze v prípade konkurencného pouzívania iného systému ako systému DSD môze alebo nemusí byt logo Der Grüne Punkt umiestnené na obaly podla vyuzívaného systému. Tento postup je okrem iného vyuzívaný vo vinárskom sektore, v ktorom sú ochrannou známkou DSD oznacené iba flase, ktoré sa predávajú v maloobchodných prevádzkach a ktoré sa nevracajú do obchodu, v sektore výstavby a informatiky, v ktorom sú výrobky predávané v obaloch oznacených ochrannou známkou DSD v prípade dodania do maloobchodných prevádzok a v obaloch neoznacených touto ochrannou známkou v prípade dodania do specializovaných obchodov alebo profesionálnym klientom a v potravinárskom sektore, v ktorom velké obaly, konzervy a kartóny nemajú etiketu oznacenú ochrannou známkou, ked sa dodávajú do priemyslu, restaurácií a jedální, zatial co nou sú oznacené, ked sa dodávajú do maloobchodných prevádzok. Výrobcovia a predajcovia obalov si môzu teda pocínat tak, aby obaly oznacené logom Der Grüne Punkt boli odlozené iba do zariadení systému DSD a aby obaly, na ktorých nie je toto logo, boli odlozené iba na miesta, kde konkurencný systém zabezpecuje ich zneskodnovanie. 94 Komisia, Landbell a BellandVision tvrdia, ze oddelené oznacenie nie je pre výrobcov a predajcov obalov hospodársky výnosné. Vfw tiez pripomína, ze DSD vyzadovala od svojich klientov, aby platili poplatok za vsetky obaly oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt a to nezávisle na skutocnosti, ci tieto obaly sú alebo nie sú úcinne zneskodnené systémom DSD. ii) O neexistencii obmedzenia hospodárskej sútaze pri neexistencii nútenej licencie na ochrannú známku Der Grüne Punkt 95 V druhom rade zalobca kritizuje napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej je uvedené (odôvodnenie c. 115), ze rezim poplatku stazuje vstup na trh konkurentov systému DSD, co nepostacuje na záver o obmedzení hospodárskej sútaze vyzadovanom rozsudkom Magill (rozsudky Magill, uz citovaný, bod 56, a Bronner, uz citovaný, bod 41). Z dôvodu poziadaviek dekrétu totiz individuálne systémy môzu vo vseobecnosti konkurovat systému DSD iba pre obaly dodané do malých zivnostníckych, obchodných, priemyselných podnikov. Na tomto malom segmente trhu existuje okolo 40 individuálnych systémov, ktoré nepouzívajú ochrannú známku Der Grüne Punkt a mnozstvá pridelené týmto systémom sa zvýsili o viac ako 60 % v rokoch 1997 az 2000. Viaceré velké distribucné kanály tiez pristúpili k inému systému ako systému DSD, co je mozné bez tazkostí a bez toho, aby DSD mal povinnost vydat nútenú licenciu. Nemozno teda hovorit o tazsom vstupe na trh. 96 Komisia spochybnuje údaje poskytnuté zalobcom, ktoré sa vysvetlujú reformou z roku 1998 a skutocnostou, ze pôvodne velmi málo obalov patrilo do individuálnych systémov. iii) O rôznych odôvodneniach konania DSD 97 V tretom rade zalobca tvrdí, ze sporné ustanovenia zmluvy o uzívaní loga sú nevyhnutné na to, aby zabezpecili uskutocnenie cielov dekrétu, chránili rôzne funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt - ktorá v kazdom prípade nemôze byt predmetom nútenej licencie - a umoznit riadne fungovanie systému DSD. - O nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu 98 Zalobca vysvetluje obsah povinnosti transparentnosti spojenej so zásadou zodpovednosti za výrobok, ktorá je upravená v dekréte o obaloch, a ktorej predmetom je podla pripomienok nemeckých orgánov "stanovit s transparentnostou pre spotrebitelov a orgány, ktorý obal podlieha povinnosti odobratia v obchode alebo v priamej blízkosti a ktorý obal jej nepodlieha" [odpoved na otázku c. 2a)]. V prípade vyuzitia hromadného systému má povinnost transparentnosti formu povinnosti oznacenia definovanej v bode 4 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu, podla ktorého "výrobcovia a predajcovia musia oboznámit so svojou úcastou na hromadnom systéme oznacením nálepkami alebo akýmkolvek iným vhodným spôsobom", zatial co v prípade pouzívania individuálneho systému má formu povinnosti oznacenia definovanej v § 6 ods. 1 tretej vete dekrétu, podla ktorého "predajca musí v rámci individuálneho systému upozornit súkromného konecného spotrebitela na moznost vrátit obal jasne rozpoznatelnými a citatelnými tabulami". Táto povinnost transparentnosti umoznuje dozvediet sa, ci pre daný obal výrobca alebo predajca zodpovedný za tento obal splna tieto povinnosti prostredníctvom individuálneho systému alebo hromadného systému. To tiez umoznuje spotrebitelovi dozvediet sa, do ktorého systému musí tento obal priniest. Obal zúcastnujúci sa na systéme DSD tak musí byt odobratý a zhodnotený týmto systémom a obal zúcastnujúci sa na inom hromadnom systéme alebo individuálnom systéme musí byt odobratý a zhodnotený týmto systémom. Obal nemôze patrit do oboch systémov. 99 Zalobca dalej vysvetluje, ze clánok 3 napadnutého rozhodnutia porusuje povinnost transparentnosti, pretoze je nadalej mozné, aby obaly zúcastnujúce sa na konkurencných systémoch boli oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt, ktorá stotoznuje systém DSD. Ak by boli vsetky obaly oznacené touto ochrannou známkou, spotrebitel by nemohol poznat tie, ktoré musia byt vrátené do predajného miesta, pretoze patria do individuálneho systému a tie, ktoré musia byt odlozené v blízkosti jeho obydlia, pretoze patria do hromadného systému. V tejto súvislosti zalobca pozoruje, ze je nemozné s istotou ex ante urcit, ci konkrétny obal bude úcinne zneskodnený systémom DSD alebo iným systémom, a ze je tiez nemozné urcit, hoci aj ex post, ci spotrebitel úcinne zneskodnil obal prostredníctvom systému DSD (odôvodnenie c. 134 napadnutého rozhodnutia). Práve preto je v dekréte upresnené, ze spotrebitel musí byt informovaný jasným oznacením na to, aby vedel, ci sa konkrétny dotknutý obal zúcastnuje na systéme DSD a musí tam byt v dôsledku toho vrátený. 100 Okrem iného zalobca tvrdí, ze povinnost odobratia a zhodnotenia individuálneho systému sa neuplatnuje na obaly zúcastnujúce sa hromadného systému (pozri list Ministerstva zivotného prostredia spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko z 27. novembra 2001, s. 7). Podla dekrétu sú takéto obaly "oslobodené" od tejto povinnosti, pretoze sú pridelené do systému DSD a sú oznacené logom Der Grüne Punkt. Tieto obaly nemôzu byt teda odobraté individuálnym systémom. Dekrét smeruje k tomu, aby sa vyhol "boju o obaly", v ktorom sa konkurencné systémy snazia zbierat hocijaké mnozstvá obalov, aby mohli dosiahnut ich miery zhodnotenia. Spravodlivá a nariadená hospodárska sútaz skôr predpokladá, ze rôzne systémy odoberú a zhodnotia iba obaly, pre ktoré majú zodpovednost za zneskodnovanie výrobku (prípad individuálnych systémov) alebo prevezmú takúto zodpovednost (prípad hromadných systémov). 101 Okrem iného zalobca uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nesprávne vykladá pripomienky nemeckých orgánov, ked tvrdí, ze spotrebitel sa môze slobodne rozhodnút, ci zhodnotí obaly systémom DSD alebo iným systémom, ak sa výrobca alebo predajca obalov rozhodne vyuzit systém DSD v spojení s iným hromadným systémom alebo s individuálnym systémom (odôvodnenia c. 138, 141 a 145 napadnutého rozhodnutia). V odpovedi na otázku Komisie nemecké orgány iba uviedli, ze v prípade vyuzitia individuálneho systému a hromadného systému má spotrebitel volnost vo výbere medzi nechaním obalu v obchode, prinesením obalu do obchodu alebo ho podrobit zneskodneniu v blízkosti obydlia, pretoze "dekrét o obaloch neobsahuje presné údaje nútiace konecného spotrebitela k vráteniu" [odpoved na otázku c. 1b) aa)]. Pojem zneskodnovania v blízkosti obydlia odkazuje iba na zneskodnovanie prostredníctvom verejných organizácií zneskodnovania odpadov, "sivý kôs", a nie na zneskodnovanie prostredníctvom systému DSD, ktorý sa tiez nachádza v blízkosti obydlia, teda "zltý kôs". Spotrebitel tak nemá volnost pri výbere pouzívaného systému zneskodnovania. 102 Komisia tvrdí, ze zalobca precenuje význam oznacenia, kedze povinnost odobratia a zhodnotenia sa uplatnuje na mnozstvá obalov a nie na presné obaly. Navyse podla Landbell a BellandVision dekrét neukladá povinnost, aby ochranná známka DSD bola umiestnená na obaly. - O odôvodneniach týkajúcich sa práva ochranných známok 103 V prvom rade zalobca tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia popiera rozlisovaciu funkciu - tiez nazývanú funkcia pôvodu - ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktorej cielom je rozlísit obaly pridelené do systému DSD od obalov patriacich do konkurencného hromadného alebo individuálneho systému umoznením, aby táto ochranná známka bola umiestnená na obaloch, ktoré majú byt zneskodnené iným systémom ako systémom DSD. Takýto zásah do rozlisovacej funkcie ochrannej známky Der Grüne Punkt je v zásade v rozpore s nemeckým a medzinárodným právom ochranných známok a právom ochranných známok Spolocenstva. 104 Pokial ide o nemecké právo, zalobca tvrdí, ze ochranná známka Der Grüne Punkt je zaregistrovaná v Nemecku ako kolektívna ochranná známka, a preto umoznuje "rozlisovat tovary a sluzby podnikov spojené s majitelom kolektívnej ochrannej známky od tovarov a sluzieb iných podnikov podla obchodného alebo zemepisného pôvodu, druhu, kvality alebo iných vlastností" (clánok 97 ods. 1 Markengesetz z 25. októbra 1994). Nútená licencia na ochrannú známku Der Grüne Punkt má tak za následok zbavenie tejto ochrannej známky jej rozlisovacej spôsobilosti a môze spôsobit jej výmaz. 105 Pokial ide o právo Spolocenstva, zalobca zdôraznuje, ze osobitný predmet ochrannej známky Der Grüne Punkt, a to zabezpecenie totoznosti pôvodu oznaceného výrobku pre konecného spotrebitela (rozsudok Súdneho dvora z 10. októbra 1978, Centrafarm, 3/78, Zb. s. 1823, body 11 az 14) a ochrana jeho majitela pred pravdepodobnostou zámeny (pozri rozsudok Súdneho dvora z 30. novembra 1993, Deutsche Renault, C-317/91, Zb. s. I-6227, bod 30, a tam citovanú judikatúru), nie je viac dodrzaný v prípade, ked sú niektoré obaly zúcastnujúce sa na systéme DSD a iné patriace do konkurencného systému oznacené nezretelne ochrannou známkou Der Grüne Punkt, takze konkurent DSD môze mat prospech zo vseobecnej známosti systému DSD. 106 Okrem iného zalobca zdôraznuje, ze neoprávnenost zásady nútených licencií na ochranné známky vyplýva z clánku 5 A Parízskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883, revidovaného naposledy v Stokholme 14. júla 1967 a zmeneného 28. septembra 1979 (Zbierka zmlúv Spojených národov, ciastka 828, c. 11847, s. 108) ratifikovaného vsetkými clenskými státmi a z clánku 21 dohody o obchodných aspektoch práv dusevného vlastníctva z 15. apríla 1994 (príloha 1 C dohody o zalození Svetovej obchodnej organizácie), ratifikovanej vsetkými clenskými státmi a schválenej Európskym spolocenstvom rozhodnutím Rady 94/800/ES, z 22. decembra 1994, týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spolocenstva, pokial ide o zálezitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 - 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1, 214), ktoré neupravujú nútené licencie na ochranné známky. 107 Komisia uvádza, ze napadnuté rozhodnutie sa týka iba rezimu poplatku uvedeného DSD a nie predpokladaných dôsledkov rozhodnutia na jeho cinnost ako majitela ochrannej známky Der Grüne Punkt. V tejto súvislosti jediným dôsledkom rozhodnutia je vyhnutie sa tomu, aby podniky, ktoré vyuzívajú DSD, platili dvojitý poplatok v prípade vyuzívania iného systému. Landbell et BellandVision tiez zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie sa týka iba právnych vztahov medzi DSD a jeho zmluvnými partnermi v rámci zmluvy o uzívaní loga a nedáva tretím osobám, ktoré nie sú zmluvnými partnermi, právo uzívat ochrannú známku Der Grüne Punkt. 108 V druhom rade zalobca uvádza, ze napadnuté rozhodnutie porusuje rozlisovaciu funkciu ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktorá umoznuje ovplyvnit správanie spotrebitela v oblasti zneskodnovania odpadov podstatným spôsobom na fungovanie jeho systému. Ak totiz spotrebitel nevráti obal oznacený logom Der Grüne Punkt do systému DSD, zalobca riskuje, ze nedosiahne miery zhodnotenia stanovené v dekréte a stratí svoje povolenie. Rovnako ak spotrebitel vráti do systému DSD obal, ktorý nie je oznacený logom Der Grüne Punkt, zalobca je nadalej povinný zhodnotit tento obal, aj ked ulozené miery sú uz dosiahnuté (pozri bod 1 ods. 5 prvú vetu prílohy I § 6 dekrétu). 109 V tomto kontexte zalobca kritizuje tvrdenie uvedené v odôvodneniach c. 138, 139 a 145 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého základná funkcia loga Der Grüne Punkt je splnená vtedy, ak upozornuje spotrebitela, ze má moznost zneskodnit obal prostredníctvom DSD, v tom, ze spocíva na citácii mimo kontextu rozsudku Kammergericht Berlín z roku 1994 (poznámka c. 22 napadnutého rozhodnutia). Cast citovaná v rozhodnutí sa obmedzuje na konstatovanie, ze ochranná známka Der Grüne Punkt neobsahuje tvrdenie týkajúce sa recyklovatelnej povahy obalu. V inej casti rozsudku Kammergericht uznáva funkciu vyuzívania ochrannej známky Der Grüne Punkt, ked rozhodol, ze vonkajsie obaly môzu umiestnit túto ochrannú známku z vyssích environmentálnych dôvodov, hoci ide v urcitom zmysle o klamanie vo vztahu k spotrebitelovi. 110 Rovnako zalobca popiera tiez tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sa spotrebitel môze slobodne rozhodnút, ci zhodnotí dotknutý obal prostredníctvom systému DSD alebo iným individuálnym alebo konkurencným hromadným systémom (odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia), kedze je podstatné, ze spotrebitel môze identifikovat prostredníctvom ochrannej známky Der Grüne Punkt skutocnost, ze dotknutý obal patrí do systému DSD a nie do iného systému. V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze rozlisovaciu funkciu jeho ochrannej známky potvrdzujú prieskumy verejnej mienky uskutocnené na prípravu repliky. Takto 60,8 % opýtaných spotrebitelov chápalo ochrannú známku Der Grüne Punkt ako "oznacenie týkajúce sa úplne specifickej organizácie, ktorá je zodpovedná za zneskodnovanie a zhodnocovanie takýchto obalov" a 27,9 % týchto spotrebitelov konkrétne uviedlo systém DSD (pozri výsledky prieskumu uskutocneného institútom Infratest Burke, správa z augusta 2001, príloha 85 repliky), co preukazuje existujúci vztah medzi ochrannou známkou a systémom DSD vo vedomí spotrebitelov. Podla iného prieskumu verejnej mienky uskutocneného tým istým institútom iba 3,3 % opýtaných spotrebitelov uviedlo, ze ochranná známka je nositelom informácie, ktorá jej je pridelená v napadnutom rozhodnutí, a to oznacenie moznosti zneskodnenia (pozri výsledky prieskumu uskutocneného institútom Infratest Burke, správa z augusta 2001, príloha 86 repliky). 111 Zalobca nakoniec tvrdí, ze umiestnenie ochrannej známky Der Grüne Punkt na obal zúcastnujúci sa konkurencného systému zasahuje do rozlisovacej funkcie tejto ochrannej známky, pretoze spotrebitelia sú klamaní vo vsetkých prípadoch predpokladaných v napadnutom rozhodnutí. Pre zalobcu, aj v prípade vyuzívania viacerých systémov, totiz spotrebitel musí mat moznost urcit pre kazdý obal systém, ktorý musí vyuzit, ci uz ide o systém DSD - cez ochrannú známku Der Grüne Punkt - iný hromadný systém - cez prostriedok v súlade s bodom 4 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu - alebo individuálny systém - cez prostriedok v súlade v § 6 ods. 1 dekrétu. V prípade konkurencného pouzívania individuálneho systému a systému DSD tak okolo 48,4 % opýtaných spotrebitelov v rámci jedného z prieskumov verejnej mienky nechápalo rozporné informácie predstavované na jednej strane oznacením odobratia v obchode v súlade s § 6 ods. 1 dekrétu a na druhej strane oznacením, uskutocneným logom Der Grüne Punkt, odobratia v blízkosti obydlia prostredníctvom systému DSD. 112 Obsírnejsie zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie bude viest k tomu, ze takmer vsetky obaly budú v Nemecku oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt. Úcast na systéme vo výske 1 % obalov uvedených na trh môze uzívatelovi loga umoznit bezplatne uzívat túto ochrannú známku pre zvysných 99 %. Systém DSD teda krátkodobo riskuje, ze bude musiet spracovat obaly chybne prinesené do jeho systému a pre ktoré DSD nevybral poplatok. Navyse a takmer súcasne vzhladom na obmedzenie sa oznacenia ochrannej známky Der Grüne Punkt na jednoduchú moznost zneskodnovania, výsledky zberu systému DSD musia ustúpit a on riskuje, ze viac nedosiahne zákonné miery zhodnotenia. 113 Okrem toho zalobca uvádza, ze ochranná známka Der Grüne Punkt tiez plní kontrolnú funkciu, ktorá umoznuje predchádzat zneuzitiu a sledovat tie zneuzitia, ktorých sa dopustili výrobcovia a predajcovia obalov pouzívajúci systém DSD bez zaplatenia poplatku prostredníctvom kontrol vykonávaných v obchodoch, kontrol triedenia alebo kontrol vykonávaných orgánmi. V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie stazuje úcinnú ochranu proti problému prospechárov, ktorí zlyhali pri snahe doviest DSD k úpadku v roku 1993. 114 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania pripomína, ze pri neexistencii klamania alebo zámeny funkcia pôvodu ochrannej známky, ktorá slúzi na rozlísenie alebo individualizáciu pôvodu tovaru alebo sluzby, nie je dotknutá. V predmetnej veci vnímanie ochrannej známky Der Grüne Punkt konecným spotrebitelom kupujúcim spotrebný tovar a vyuzívajúcim rôzne systémy na zneskodnovanie obalov naznacuje, ze je mozné zabezpecit zneskodnovanie obalu systémom zalobcu. Navyse ochranná známka Der Grüne Punkt nehrá urcujúcu úlohu pri zbere obalov, kedze zlté kose a kontajnery na sklo a papier pouzívané systémom DSD vôbec nie sú oznacené touto ochrannou známkou vo vsetkých zónach zberu. Okrem iného z tohto dôvodu spotrebitelia nespájajú zberné nádoby s logom, ale s typom dotknutého materiálu. - O riadnom fungovaní systému DSD 115 Po pôvodných tvrdeniach, ze sporné ustanovenia týkajúce sa poplatku boli primerané vzhladom na poskytnuté sluzby, kedze pausálna odmena za oprávnenie uzívat ochrannú známku Der Grüne Punkt a sprístupnenie systému DSD predstavuje jediné schodné riesenie z dôvodu nedostatku moznosti presného urcenia konkrétneho poctu obalov prinesených do systému DSD, zalobca v stádiu repliky tvrdil, ze poplatok splatný podla sporných ustanovení sa vztahuje iba na obaly, pre ktoré sa vyuzíval systém DSD. Licencia udelená zo strany DSD podla zmluvy o uzívaní loga sa vztahuje iba na obaly zúcastnujúce sa systému DSD a nie na obaly patriace do iného hromadného systému alebo individuálneho systému. Takéto obmedzenie licencie na obaly oznacené logom Der Grüne Punkt je v súlade s dekrétom, ktorý vyzaduje jasné oznacenie obalov zúcastnujúcich sa na hromadnom systéme na úcely oznacenia, ze dotknutý výrobca alebo predajca je "oslobodený" od povinnosti odobrat a zhodnotit tieto obaly, ktorá nadalej patrí pod zodpovednost DSD [uznesenie Verwaltungsgerichtshof Kassel (Vyssí správny súd v Kasseli, Nemecko) z 20. augusta 1999]. Takýto systém nemôze fungovat, ak obaly, pre ktoré sa nevyuzíval systém DSD, boli tiez oznacené logom identifikujúcim tento systém. Ziadne ustanovenie zmluvy o uzívaní loga teda neumoznuje alebo nenúti uzívatela loga umiestnit ochrannú známku Der Grüne Punkt na obaly, pre ktoré sa nevyuzíva systém DSD a neexistuje nerovnováha medzi plnením DSD (odobratie a zhodnotenie obalov) a poplatkom ziadaným ako protihodnota. 116 Pokial ide o odkaz Komisie na rozsudok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 15. marca 2001, vydaný vo veci BäKo, zalobca tvrdí, ze v tomto rozsudku Bundesgerichtshof nerozhodol, ze zmluvné ustanovenia týkajúce sa poplatku neboli primerané. Naopak poprel, ze zalobca nemôze vyzadovat celý poplatok podla clánku 4 ods. 1 a clánku 5 ods. 1 zmluvy o uzívaní loga pre obaly, ktoré nepatria do jeho zákonnej pôsobnosti, a to tie, ktoré sa týkajú priemyslu a velkých podnikov. Za tohto predpokladu, ktorý nie je upravený v napadnutom rozhodnutí (poznámka c. 14 napadnutého rozhodnutia), zalobca neposkytol sluzbu prevzatia povinností, ktoré sa vyuzívali. V predmetnej veci boli dotknuté obaly oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt a patrili nepochybne do pôsobnosti DSD, to znamená, ze boli ulozené u súkromných konecných spotrebitelov, u ktorých DSD poskytuje sluzbu prevzatia povinností spracovania a zhodnotenia obalov a to aj vtedy, ked spotrebitelia chybne prinesú obal do verejného systému zneskodnovania odpadov alebo konkurencnému systému zberu a zhodnotenia obalov. 117 Komisia zdôraznuje, ze v prípade vyuzitia systému DSD a iného hromadného systému alebo individuálneho systému vztah medzi plnením poskytnutým DSD a poplatkom ziadaným ako protihodnotu je nevyvázený, ak sa obmedzuje na prihliadnutie na umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obal, pretoze takýto systém neberie do úvahy skutocnost sluzby poskytnutej pricleneným podnikom. 118 Okrem iného Komisia uvádza, ze argumentácia zalobcu v replike, podla ktorej sa poplatok uplatnuje výlucne na obaly spracované jeho systémom, je v rozpore s jeho predchádzajúcou praxou. V tejto súvislosti Komisia poukazuje na jednej strane na rozsudok BäKo (bod 116 vyssie), v ktorom Bundesgerichtshof rozhodol, ze v rozpore s tým, co tvrdil DSD, ziadna pohladávka nemôze patrit tomuto podniku proti jednému z jeho klientov, pokial ide o obaly oznacené ochrannou známkou Der Grüne Punkt, ktoré boli odovzdané profesionálnym odberatelom. Na druhej strane Komisia poukazuje na vec Hetzel, v ktorej DSD uvádzal zmluvu o uzívaní loga na úcely bránenia sa ziadosti jedného z jeho klientov, aby mu bola zaplatená cast poplatku zodpovedajúca obalom, pre ktoré DSD nebol schopný zabezpecit sluzbu prevzatia povinnosti zneskodnenia [rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyssí spolkový súd v Düsseldorfe, Nemecko), z 11. augusta 1998, vec Hertzel, ktorý bol predmetom odvolania pred Bundesgerichtshof]. c) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O zneuzití oznacenom v napadnutom rozhodnutí 119 Podla napadnutého rozhodnutia správanie DSD spocívajúce vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, hoci existuje dôkaz o tom, ze, co sa týka mnozstva obalov, pre ktoré výrobca alebo predajca nevyuzíva systém DSD, sú povinnosti odobratia a zhodnotenia stanovené v dekréte splnené prostredníctvom iného hromadného systému alebo individuálneho systému, je zneuzitím dominantného postavenia (pozri bod 58 vyssie). Dôsledky tohto zneuzitia sú podla napadnutého rozhodnutia dvojaké a charakterizujú naraz zneuzitie získavania klientov DSD z dôvodu nerovnomernosti medzi pozadovanou odmenou a uskutocnenou sluzbou a bariéru vstupu konkurentov ponúkajúcich riesenia alternatívne ku systému DSD vzhladom na náklady spojené so spolocným pouzívaním iného systému ako systému DSD (pozri bod 50 vyssie). 120 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pojem zneuzitie je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktoré má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91). 121 Osobitne z clánku 82 ods. 2 písm. a) ES vyplýva, ze takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných obchodných podmienok. Ide preto o zneuzívanie dominantného postavenia, ak podnik v dominantnom postavení vyzaduje za svoje sluzby poplatky neprimerané vo vztahu k hospodárskej hodnote poskytovaného plnenia (rozsudky Súdneho dvora z 13. novembra 1975, General Motors/Komisia, 26/75, Zb. s. 1367; zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 235 az 268, a z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia, 226/84, Zb. s. 3263, body 27 az 30). 122 Rovnako podnik v dominantnom postavení môze bránit zneuzívajúcim spôsobom vstupu konkurentov právnym alebo faktickým viazaním kupujúcich na svoje sluzby a bránením im tak v zásobovaní sa od konkurencných poskytovatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90). ii) O výlucnosti vyzadovanej zalobcom 123 V tomto kontexte hlavné tvrdenie uvádzané zalobcom v jeho zalobe spocíva v tom, ze hospodárska sútaz medzi systémami sa môze uskutocnit iba s prihliadnutím na jednej strane na skutocnost, ze dotknutý výrobca alebo predajca prevedie DSD obaly, pre ktoré chce byt oslobodený od povinnosti odobratia a zhodnotenia ulozenej v dekréte a na druhej strane na skutocnost, ze konecný spotrebitel musí mat moznost jasne identifikovat obaly, ktoré môze vrátit do systému DSD a obaly, ktoré môze vrátit do iného hromadného systému alebo individuálneho systému (pozri bod 115 vyssie). 124 Ochranná známka Der Grüne Punkt tak súcasne umoznuje oznacenie obalov, ktoré sú prevedené do systému DSD, a teda oslobodené od povinností odobratia a zhodnotenia, ktoré sú ulozené výrobcovi a predajcovi a upozornenie spotrebitela, co musí s nimi robit, co umozní zabezpecit uskutocnenie úlohy zverenej DSD týmto výrobcom alebo predajcom obalov. V dôsledku toho iba obaly, pre ktoré sa vyuzíva systém DSD, musia byt oznacené logom Der Grüne Punkt zodpovedajúcim tomuto systému, pretoze ide o obaly, pre ktoré zalobca oslobodzuje zmluvne a zákonne dotknutého výrobcu alebo predajcu od jeho povinnosti odobratia a zhodnotenia podla dekrétu. Navyse skutocnost, ze dotknutý obal je predmetom iba jedného oznacenia, pokial ide o systém odobratia a zhodnotenia, ktorý sa má pouzit, umoznuje ovplyvnit správanie konecného spotrebitela, ktorý tak nie je klamaný inými oznaceniami, ktoré od neho pozadujú, aby priniesol tento obal do iného systému. 125 Na základe tejto argumentácie zalobca tvrdí, ze jeho rezim poplatku nepredstavuje zneuzitie vzhladom na clánok 82 ES, kedze tento rezim obmedzuje odmenu dlznú ako protihodnotu plnenia odobratia a zhodnotenia prostredníctvom systému DSD iba na obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, pre ktoré výrobca alebo predajca obalov ziadal o oslobodenie od povinností podla dekrétu. Napríklad to znamená, ze ak sa výrobca alebo predajca obalov rozhodne uviest na trh v Nemecku 100 obalov a zverit odobratie a zhodnotenie polovice týchto obalov DSD, musí oznacit logom Der Grüne Punkt 50 obalov, aby spotrebitelovi oznámil, ze týchto 50 obalov je urcených na odobratie a zhodnotenie prostredníctvom DSD, ktorému zveril zodpovednost za spracovanie týchto obalov. Ak sa tento výrobca alebo predajca rozhodne oznacit logom 100 obalov, ktoré uvedie na trh, musí teda zaplatit poplatok vypocítaný na tomto základe - a to aj vtedy, ak konkrétne iba 50 obalov sa bude nachádzat v systéme DSD -, kedze DSD bude potenciálne povinný odobrat a zhodnotit 100 obalov oznacených logom Der Grüne Punkt, ktoré mu boli zverené podla dekrétu. Rozsah poplatku plateného podla zmluvy o uzívaní loga závisí od poctu obalov oznacených logom Der Grüne Punkt. 126 Zalobca nespochybnuje skutocnost, ze výrobca alebo predajca obalov môze spojit systém DSD s iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom na to, aby sa najmä vyhol plateniu za sluzbu, ktorá nie je konkrétne zabezpecená systémom DSD (pozri bod 46 vyssie). Napriek tomu za tohto predpokladu zalobca tvrdí, ze tento výrobca alebo predajca musí byt schopný - predtým, nez odovzdá výrobok konecnému spotrebitelovi - rozlísit obaly, pre ktoré vyuzíva systém DSD od tých, pre ktoré vyuzíva iný systém. Ak by sa prevzal uvedený príklad, znamenalo by to, ze pre druhú polovicu 100 obalov uvedenú na trh výrobca alebo spotrebitel musí preukázat úcast na inom hromadnom systéme ako systéme DSD prostredníctvom poznámky na obale alebo akýmkolvek iným vhodným opatrením, alebo dbat v prípade vyuzitia individuálneho systému na to, aby predajca upozornil konecného spotrebitela na moznost vrátenia obalu v predajnom mieste. V kazdom prípade sa zalobca domnieva, ze logo Der Grüne Punkt nemôze byt umiestnené na 50 obalov, pre ktoré tento výrobca nevyuzíva systém DSD. 127 Podla argumentácie zalobcu je logo Der Grüne Punkt výlucné a nemozno ho pouzit spolocne s iným oznacením spôsobilým stotoznit systém konkurujúci systému DSD. Obaly oznacené logom Der Grüne Punkt patria výlucne do jeho systému a nemôzu byt vzaté do úvahy iným systémom. 128 Na podporu tejto argumentácie a na spochybnenie obsahu napadnutého rozhodnutia zalobca poukazuje jednak na spôsob, akým sa uskutocnuje hospodárska sútaz (pozri bod 93), ktorá sa môze rozvinút na základe výlucného oznacenia obalov vzhladom na pouzívaný systém (pozri bod 95), jednak dekrét (pozri body 98 az 101), právo ochranných známok (pozri body 103 az 113) a potreby vlastné fungovaniu systému DSD (pozri body 115 a 116), ktoré ukladajú uvedené výlucné oznacenie v prípade pouzívania systému DSD. iii) O spôsoboch fungovania zmiesaných systémov 129 Preskúmanie argumentácie zalobcu núti Súd prvého stupna preverit jej predpoklady. Treba najmä stanovit, ci, ako to tvrdí zalobca, výrobca alebo predajca obalov prevádza DSD urcitý pocet obalov, ktoré majú byt oznacené logom Der Grüne Punkt, a ci, ako to popiera zalobca, obaly zverené DSD môzu patrit súcasne do iného systému odobratia a zhodnotenia ako do systému DSD. 130 Na pojednávaní boli úcastníkom konania polozené otázky o spôsoboch fungovania zmiesaných systémov, aby Súd prvého stupna mohol vediet, aká bola úloha obalu ako takého a konkrétnejsie obalu oznaceného logom Der Grüne Punkt pri uskutocnovaní povinností odobratia a zhodnotenia ulozených v dekréte. Toto kontradiktórne zhrnutie umoznuje Súdu prvého stupna vykonat tieto zistenia. 131 Po prvé treba uviest, ze miery zhodnotenia stanovené v prílohe I clánku 6 nemeckého dekrétu o obaloch sú vypocítané v percentách mnozstva materiálu uvedeného na trh a úcinne odobratého a zhodnoteného a nie podla poctu alebo typu dotknutých obalov, ci uz sú alebo nie sú oznacené logom stotoznujúcim hromadný systém. Bod 1 ods. 1 prílohy I § 6 dekrétu tak uvádza, ze výrobcovia a predajcovia obalov musia splnit poziadavky týkajúce sa zhodnotenia obalov, ktoré uviedli na trh a ze rovnako to platí aj pre operátorov hromadných systémov, pokial ide o obaly, pre ktoré sa výrobcovia a predajcovia zúcastnujú na týchto systémoch. V tejto súvislosti je v bode 1 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu upresnené, ze relevantné mnozstvá obalov sú urcené "v percentách mnozstva", ci uz ide o obaly uvádzané na trh výrobcom alebo predajcom alebo tými, pre ktorých sa výrobca alebo predajca zúcastnuje na hromadnom systéme. Navyse od 1. januára 2000 individuálne systémy a hromadné systémy podliehajú rovnakým mieram zhodnotenia (odôvodnenie c. 19 napadnutého rozhodnutia). 132 Po druhé z uvedeného vyplýva, ze rozdelenie mnozstiev obalov medzi rôzne systémy, o ktorom rozhodne výrobca alebo predajca obalov, sa netýka vopred urcených mnozstiev obalov, ale mnozstiev materiálu, ktoré zodpovedajú týmto obalom. V praxi to znamená, ze ked sa výrobca obalov rozhodne zverit DSD odobratie a zhodnotenie polovice obalov z plastických materiálov, ktoré uvádza na trh v Nemecku, DSD tak zverí starostlivost o odobratie a zhodnotenie mnozstva materiálov zodpovedajúceho polovici týchto obalov. Na splnenie mier zhodnotenia stanovených v dekréte musí teda DSD preukázat nemeckým orgánom, ze zhodnotil 60 % mnozstva plastov, ktoré mu bolo zverené týmto výrobcom (60 % je miera zhodnotenia uplatnitelná na plasty). Rovnako ak výrobca môze preukázat, ze na DSD previedol svoju povinnost odobratia a zhodnotenia, pokial ide o polovicu mnozstva plastov uvedených na trh, bude musiet okrem toho preukázat, ze odobral a zhodnotil mnozstvo zvysného materiálu zodpovedajúce druhej polovici prostredníctvom individuálneho systému alebo iného hromadného systému. 133 Po tretie, len co sa dosiahnu miery zhodnotenia stanovené v dekréte a rozdelenie mnozstiev obalov medzi systémy sa vykonáva na základe mnozstiev dotknutých materiálov a nie na základe obalov ako takých, ci uz sú alebo nie sú oznacené logom Der Grüne Punkt, toto logo nemá úlohu a význam, aký mu dáva zalobca. Výrobca alebo predajca obalov, ktorý sa rozhodne zverit DSD odobratie a zhodnotenie casti obalov, ktoré uvádza na trh v Nemecku, a zabezpecit odobratie a zhodnotenie druhej casti týchto obalov bud sám, prostredníctvom individuálneho systému, alebo jeho zverením inému hromadnému systému, musí iba rozdelit mnozstvá materiálov medzi rôzne dotknuté systémy bez toho, aby sa zaoberal konkrétnym definovaním správania konecného spotrebitela v rozpore s tým, co tvrdí zalobca. 134 Na to, aby sa prevzal konkrétny príklad restauracného retazca rýchleho obcerstvenia uvedený na pojednávaní, to znamená, ak konecný spotrebitel kúpi sendvic predaný v obale urcenom na zachovanie teploty, tento spotrebitel sa môze slobodne rozhodnút, ci spotrebuje tento výrobok na mieste a vráti obal do kosov poskytnutých restauracným retazcom rýchleho obcerstvenia v rámci jeho individuálneho systému, alebo odnesie tento výrobok k sebe, aby neskôr odovzdal obal do zariadení na zber DSD umiestnených v blízkosti jeho obydlia. Tento obal môze byt teda vrátený do dvoch systémov zberu a zhodnotenia ponúkaných restauracným retazcom rýchleho obcerstvenia na splnenie povinností stanovených v dekréte. 135 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca (pozri bod 112), skutocnost, ze dotknutý obal je prípadne oznacený logom Der Grüne Punkt, zatial co môze byt odobratý a zhodnotený iným systémom, nezasahuje riadne fungovanie systému DSD, kedze v zmluvnom vztahu medzi zalobcom a výrobcom alebo predajcom obalov je dôlezité zabezpecenie toho, aby mnozstvá materiálov, ktoré sa majú zhodnotit a uvedené na trh boli úcinne odobraté a zhodnotené na úcely dosiahnutia mier stanovených v dekréte. Ako teda bolo vysvetlené vyssie, dosiahnutie týchto mier pre systém DSD nespocíva v otázke, ci dotknutý obal je alebo nie je oznacený logom Der Grüne Punkt. 136 Aj v prípade, ze restauracný retazec rýchleho obcerstvenia uvedie na trh 100 ton plastov za urcitý rok, a vie, vzhladom na výsledky z predchádzajúceho roka, ze 50 z týchto 100 ton sa vráti do jeho vlastného individuálneho systému, musí vyuzit hromadný systém, aby preukázal, ze 50 ton plastov uvedených na trh sa odoberie a zhodnotí v súlade s ustanoveniami dekrétu. Ak je správanie klientov tohto restauracného retazca rýchleho obcerstvenia v súlade s týmto rozdelením mnozstiev, teda 50 ton plastu na odobratie a zhodnotenie prostredníctvom individuálneho systému a 50 ton plastu na odobratie a zhodnotenie prostredníctvom hromadného systému, miery zhodnotenia rôznych dotknutých systémov budú dosiahnuté. 137 Ak napriek tomu správanie klientov tohto retazca nie je v súlade s predpokladaným rozdelením mnozstiev, uplatnia sa opravné mechanizmy na to, aby sa prihliadlo na túto skutocnost. Napríklad ak sa iba 10 ton plastu ocitne v individuálnom systéme, restauracný retazec rýchleho obcerstvenia musí odkúpit 40 ton chýbajúcich plastov od systémov, ktoré majú prebytky, aby mohol odobrat a zhodnotit presne 40 ton dodatocného plastu. Rovnako ak sa 90 ton plastu ocitne v individuálnom systéme, restauracný retazec rýchleho obcerstvenia môze ziadat znízenie poplatku od dotknutého hromadného systému, kedze tento retazec preukáze, ze odobral a zhodnotil 40 z 50 ton, ktoré mu boli zverené. Tieto moznosti opravy umoznujú zabezpecit, aby kazdý systém splnil povinnosti stanovené v dekréte a súcasne bol odmenený podla skutocne poskytnutej sluzby. 138 Tieto moznosti opravy mnozstiev materiálu zmluvne pridelených v závislosti od konkrétnych výsledkov zberu a zhodnotenia existujú tiez v prípade, ze sa výrobca alebo predajca obalov rozhodne vyuzit dva alebo viac hromadných systémov ako systém DSD a systém Landbell. Okrem iného treba tiez uviest, ze tieto moznosti opravy boli oznacené v dohode o kompenzácii, na ktorú sa poukázalo na pojednávaní, ktorá umoznuje rôznym správcom systémov rozdelit mnozstvá materiálov zhodnotených podnikmi vykonávajúcimi zber, ktoré vyuzívajú vzhladom na mnozstvá materiálov, za ktoré sú zodpovední podla zmlúv uzavretých s výrobcami a predajcami obalov. 139 V dôsledku toho z uvedeného vyplýva, ze výrobca alebo predajca obalov neprevádza na DSD urcité mnozstvo obalov urcených na to, aby boli oznacené logom Der Grüne Punkt, ale skôr mnozstvo materiálov, ktoré tento výrobca alebo tento predajca uvedie na trh v Nemecku a ktorých odobratie a zhodnotenie zamýsla zverit systému DSD. Je teda mozné pre výrobcu alebo predajcu obalov vyuzívat zmiesané systémy na to, aby splnili miery zhodnotenia stanovené v dekréte. iv) O kritike zalobcu týkajúcej sa analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí 140 Toto zhrnutie praktických spôsobov fungovania zmiesaných systémov umoznuje posúdit dosah kritík zalobcu týkajúcich sa analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 141 Na úvod treba pripomenút, ze iba ustanovenia zmluvy o uzívaní loga týkajúce sa poplatku sú napadnutým rozhodnutím oznacené za zneuzívajúce (a to §4 ods. 1 a § 5 ods. 1 zmluvy). Napadnuté rozhodnutie nekritizuje skutocnost, ze § 3 ods. 1 zmluvy ukladá výrobcovi alebo predajcovi, ktorý sa snazí vyuzívat systém DSD, umiestnit logo Der Grüne Punkt na kazdý dorucený obal urcený na vnútrostátnu spotrebu. Naopak, Komisia povazuje za zneuzívajúce správanie DSD spocívajúce v hradení poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s uvedeným logom, zatial co existuje dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli odobraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom. - O neexistencii nevyhnutnosti umiestnit logo Der Grüne Punkt na vsetky obaly v prípade vyuzitia zmiesaného systému z dôvodu moznosti uzívat oddelené oznacenie podla pouzívaného systému 142 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého nie je nevyhnutné, aby logo Der Grüne Punkt bolo umiestnené na obale v prípade vyuzitia zmiesaného systému, vzhladom na moznost umiestnit alebo neumiestnit ochrannú známku Der Grüne Punkt na obaly podla systému, ktorý sa vyuzíva, z vyssie uvedeného vyplýva, ze ziadne ustanovenie dekrétu neukladá povinnost oddeleného oznacovania obalov. 143 Navyse, ako je vysvetlené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 103 az 107 napadnutého rozhodnutia), oddelené oznacovanie obalov podla pouzívaného systému má za následok znacné zvýsenie nákladov pre výrobcov a predajcov, ktorí sa snazia uviest na trh jednotný obal v Európe alebo vyuzit zmiesané systémy z dôvodu nevyhnutnosti zasiahnut v stádiu postupu obalov a kontrolovat svoje uvádzanie na trh az do stádia odobratia od konecného spotrebitela. Okrem toho tomuto úsiliu hrozí, ze bude zbytocné, vzhladom na skutocnost, ze je to konecný spotrebitel a nie výrobca alebo predajca, ktorý rozhoduje o mieste odobratia a zhodnotenia obalu. V kazdom prípade zalobca vo svojej argumentácii nespochybnuje, ze oddelené oznacovanie odrádza výrobcov a predajcov obalov od vyuzívania iných systémov ako systému DSD, co predstavuje práve jeden z dôsledkov správania DSD oznaceného ako zneuzívajúce v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 114 a 115 napadnutého rozhodnutia). 144 Ostatne treba uviest, ze príklady oddeleného oznacovania uvedené zalobcom nepatria do pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, kedze sa týkajú sektorov, pre ktoré sa cast dotknutých obalov, ktorá je urcená profesionálnym klientom, nachádza mimo oblasti pôsobenia zalobcu, ktorý sa zaoberá obalmi urcenými pre konecného spotrebitela. 145 Je nutné konstatovat, ze riesenie oddelených obalov odporúcané zalobcom nie je ulozené v dekréte a neumoznuje ukoncit zneuzívanie oznacené v napadnutom rozhodnutí. - O tvrdeniach vychádzajúcich z neexistencie vylúcenia hospodárskej sútaze 146 V druhom rade, pokial ide o tvrdenia zalobcu, podla ktorých hospodárska sútaz nie je vylúcená sporným správaním DSD, nakolko mnozstvá obalov pridelené individuálnym systémom sa zvýsili o 60 % v rokoch 1997 az 2000 a ze niektorí klienti DSD presli z ich systému do iného hromadného systému (pozri bod 95 vyssie), treba uviest, ze tieto údaje nepredpokladajú prípad zmiesaných systémov pouzívajúcich scasti systém DSD a scasti iný hromadný systém alebo individuálny systém. 147 Navyse zvýsenie mnozstiev pridelených do individuálnych systémov uvedené zalobcom sa nezdá byt rozhodujúce vzhladom na údaje oznámené Komisiou v duplike, kedze velmi málo obalov bolo úcinne prevzatých individuálnymi systémami v roku 1997 a ze iba 333 000 ton bolo zozbieraných individuálnymi systémami v roku 2000, co predstavuje iba 6 % z 5,5 miliónov ton zozbieraných systémom DSD v tomto roku. 148 V kazdom prípade tieto údaje nemôzu vzhladom na clánok 82 ES stacit na spochybnenie posúdenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, co sa týka zneuzívajúcej povahy, správania DSD, ktoré spocíva vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, zatial co je predlozený dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli odobraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom. 149 Tvrdenie vychádzajúce z rozvoja individuálnych systémov a prechodu niektorých klientov DSD k inému hromadnému systému musí byt teda odmietnuté. - O nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu 150 V tretom rade co sa týka nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu tým, ze sa umozní zalobcovi ulozit povinnost, aby obaly, ktoré sú zverené systému DSD, boli výlucne oznacené logom Der Grüne Punkt (pozri body 98 az 101 vyssie), zo zhrnutia praktických spôsobov fungovania zmiesaných systémov vyplýva, ze takáto výlucnost nie je ulozená v dekréte v prípade vyuzitia zmiesaných systémov. Navyse preskúmanie týchto praktických spôsobov umoznuje stanovit, ze logo nemá dosah, ktorý mu dáva zalobca, kedze miery zhodnotenia, ktoré sa musia dosiahnut na dodrzanie povinností odobratia a zhodnotenia uvedené v dekréte, sú vypocítané podla zbieraného materiálu a nie podla ochrannej známky umiestnenej na obaloch. 151 V tejto súvislosti, pokial ide o urcenie úlohy konecného spotrebitela, treba uviest, ze zalobca uznáva, ze je nemozné urcit s presnostou ex ante, ci konkrétny obal bude úcinne zneskodnený systémom DSD. Navyse zalobca nemôze platne spochybnit, ze v odpovedi na otázku Komisie, ktorá chcela vediet, ci bolo správne, ze "podla dekrétu o obaloch má spotrebitel volnost pri výbere, ci nechá obal v obchode alebo ho odtial odnesie, alebo ho podrobí zneskodneniu v blízkosti obydlia", nemecké orgány odpovedali, ze "dekrét neobsahuje konkrétne ustanovenia nútiace konecného spotrebitela k vráteniu" a ze "domnienka obsiahnutá v otázke Komisie je teda správna" (pozri pripomienky nemeckých orgánov, odpoved na otázku 1.b.aa; prevzatú do napadnutého rozhodnutia, odôvodnenie c. 20, poznámka pod ciarou c. 8). Zalobca o tomto bode nemôze tvrdit, ze pojem "zneskodnovanie v blízkosti obydlia" sa týka zneskodnovania prostredníctvom verejného systému zneskodnovania odpadov a nie vyuzitím hromadného systému, kedze z nadpisu otázky c. 1 polozenej Komisiou, ktorá sa týka prostriedkov dodrziavania mier zhodnotenia stanovených v dekréte a z obsahu pripomienok nemeckých orgánov v odpovedi na otázku c. 1 písm. a), ktorá upresnuje, ze zber v blízkosti konecného spotrebitela sa uskutocnuje prostredníctvom hromadného systému, jasne vyplýva, ze tento pojem odkazuje na hromadný systém v zmysle § 6 ods. 3 dekrétu. 152 V dôsledku toho ziadne tvrdenie zalobcu neumoznuje spochybnit napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej je uvedené, ze dekrét ponecháva konecnému spotrebitelovi volnost pri rozhodovaní, v prípade zmiesaného systému, do ktorého systému vráti obal (odôvodnenia c. 138, 141 a 145 napadnutého rozhodnutia). 153 Okrem toho co sa týka moznosti oznámit spotrebitelovi, ze obal môze byt odobratý a zhodnotený viacerými systémami, z napadnutého rozhodnutia vyplýva (odôvodnenia c. 141 a 145 napadnutého rozhodnutia), ze rôzne spôsoby reklamy upravené dekrétom - a to oznacenie alebo akýkolvek iný prostriedok vhodný pre hromadné systémy (bod 4 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu) a upozornenie na moznost vrátenia obalu v predajnom mieste pre individuálne systémy (§ 6 ods. 1 tretia veta dekrétu) - umoznujú informovat konecného spotrebitela o rôznych moznostiach vrátenia ponúkaných pre dotknutý obal bez toho, aby sa uznala argumentácia zalobcu, podla ktorej umiestnenie loga Der Grüne Punkt na obal bráni odobratiu a zhodnoteniu prostredníctvom iného systému ako systému DSD. 154 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dekrét neupresnuje, ci môze byt logo Der Grüne Punkt umiestnené na obaloch zozbieraných v rámci konkurencného hromadného systému alebo individuálneho systému, ak splnajú okrem iného podmienky ulozené dekrétom na identifikáciu systému pouzívaného v spojení so systémom DSD. Takéto údaje môzu byt kumulatívne a rovnaký obal tak môze patrit súcasne do viacerých systémov. V tomto zmysle Komisia správne vykladá obsah povinnosti transparentnosti definovanej nemeckými orgánmi v ich pripomienkach, podla ktorých treba jasne definovat na vedomie spotrebitelov a orgánov, ktoré obaly podliehajú povinnosti odobratia v predajných miestach alebo v ich bezprostrednej blízkosti a ktoré tejto povinnosti nepodliehajú [pozri pripomienky nemeckých orgánov, odpoved na otázku 2a) posledná veta; rozhodnutie, odôvodnenia c. 20, 141 a 142 napadnutého rozhodnutia]. 155 Tvrdenia týkajúce sa nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu musia byt teda odmietnuté. - O odôvodneniach týkajúcich sa práva ochranných známok 156 V stvrtom rade, pokial ide o tvrdenia zalobcu týkajúce sa práva ochranných známok (pozri body 103 az 113 vyssie), treba uviest, ze skutocnost, ze logo Der Grüne Punkt a oznacenie "vhodného prostriedku" oznacujúceho iný hromadný systém v zmysle bodu 4 ods. 2 prílohy I § 6 dekrétu sú uvedené na rovnakom obale v prípade spolocného pouzívania dvoch hromadných systémov a skutocnost, ze na rovnakom obale sa objaví logo Der Grüne Punkt a oznacenie moznosti vrátenia v obchode, nezasahuje do základnej funkcie ochrannej známky DSD (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1988, Volvo, 238/87, Zb. s. 6211, bod 9, a Magill, uz citovaný, body 49 a 50; rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 1999, Micro Leader/Komisia, T-198/98, Zb. s. II-3989, bod 56). Ako je totiz uvedené v napadnutom rozhodnutí, z rozsudku Kammergericht Berlín zo 14. júna 1994 vyplýva, ze táto ochranná známka "sa obmedzuje na oznámenie pre dotknutú sluzbu, ze výrobok, na ktorom je umiestnená, môze byt zneskodnený prostredníctvom systému DSD" bez toho, aby poskytla údaj o kvalite ponúkanej sluzby (odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia). Navyse v prípade pridelenia casti obalov konkurentovi DSD sa spotrebitel môze slobodne rozhodnút, ci zhodnotí obal systémom DSD, alebo konkurencným systémom. 157 Nakolko funkciou loga Der Grüne Punkt je stotoznit moznost zneskodnenia dotknutého obalu prostredníctvom systému DSD a ze logo môze byt umiestnené spolocne s inými znakmi alebo inými mechanizmami umoznujúcimi stotoznit inú moznost zneskodnenia prostredníctvom individuálneho systému alebo konkurencného hromadného systému, nemozno tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie neprimerane zasahuje do práva ochranných známok alebo v kazdom prípade spôsobuje zásah neodôvodnený nevyhnutnostou vyhnút sa zneuzitiu dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. 158 V tejto súvislosti kritika zalobcu vzhladom na pouzitie, v napadnutom rozhodnutí, rozsudku Kammergericht Berlín (pozri bod 109 vyssie) nie je relevantná. Táto kritika sa obmedzuje na poukázanie na osobitný kontext, ktorého sa týka rozsudok, v ktorom Kammergericht Berlín vyvracia myslienku, podla ktorej logo Der Grüne Punkt môze poskytnút údaje o kvalite sluzby zneskodnovania odpadov bez toho, aby spochybnil záver, ku ktorému dospela Komisia, a to, ze viaceré oznacenia informujúce spotrebitela o správaní, ktoré je potrebné dodrzat, pokial ide o rôzne systémy schopné odobratia a zhodnotenia, môzu byt uvedené na rovnakom obale. Príklad vysvetlený vyssie o restauracnom retazci rýchleho obcerstvenia tak znázornuje konkrétny význam ochrannej známky Der Grüne Punkt, ked je umiestnená na obale, ktorého odobratie a zhodnotenie patria tiez inému systému. 159 Pokial ide o tvrdenia vychádzajúce z prieskumov verejnej mienky poskytnutých zalobcom (pozri bod 110 vyssie), treba uviest, ze výsledky týchto prieskumov nespochybnujú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí. Je totiz logické, ze spotrebitelia identifikujú logo Der Grüne Punkt umiestnené na obale ako oznacenie, ze tento obal môze byt odovzdaný do zariadení na zber umiestnených v blízkosti ich obydlia. Napriek tomu to neumoznuje rozpoznat reakcie týchto spotrebitelov v prípade obalu, na ktorom sú umiestnené viaceré logá stotoznujúce hromadné systémy. Komisia a vedlajsí úcastníci konania uvádzajú v tomto ohlade to, co sa potvrdilo na pojednávaní, ze zariadenia na zber pouzívané týmito systémami sú vo vseobecnosti tie isté a ze spotrebitel spravidla odlozí obaly do týchto zariadení v závislosti od pouzitého materiálu a nie v závislosti od loga umiestneného na obale. Rovnako, pokial ide o predpoklad zmiesaného systému spájajúceho systém DSD a individuálny systém, údaj, podla ktorého 48,4 % spotrebitelov nerozumejú rozporným údajom odkazujúcim na tieto dva systémy, sa nezdá relevantný vzhladom na skutocnost, ze iba oznacujú slobodný výber ponúkaný spotrebitelovi v prípade zmiesaného systému a ze nemôzu spôsobit rozpor, ako to znázornuje príklad restauracného retazca rýchleho obcerstvenia skúmaný vyssie. 160 Okrem iného treba uviest, ze tvrdenie vychádzajúce z klamania vo vztahu k verejnosti, ktorej je adresovaná ochranná známka, nemôze uspiet (pozri bod 111 vyssie), kedze zmluva o uzívaní loga sa týka iba uzívatelov tohto loga, a to výrobcov a predajcov obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD a nie spotrebitelov. 161 Dalej je opodstatnené pozorovat, ze prijatie výlucnosti pozadovanej zalobcom má iba ten úcinok, ze bráni výrobcom a predajcom obalov vyuzívat zmiesaný systém a oprávnenie moznosti pre zalobcu byt odmenený za sluzbu, o ktorej dotknuté osoby preukázali, ze nebola konkrétne uskutocnená, pretoze bola zverená inému hromadnému systému alebo individuálnemu systému podla spôsobov definovaných v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 162 Tvrdenia týkajúce sa práva ochranných známok musia byt preto odmietnuté, pretoze neexistuje zásah do funkcie vlastnej ochrannej známky Der Grüne Punkt v prípade zmiesaných systémov. - O riadnom fungovaní systému DSD 163 V poslednom rade, co sa týka tvrdení týkajúcich sa nevyhnutnosti dodrziavat riadne fungovanie systému DSD (pozri body 115 a 116 vyssie), z uvedeného vyplýva, ze toto nie je spochybnené v prípade zmiesaných systémov. V kazdom prípade potreby vlastné fungovaniu systému DSD by nemohli byt schopné odôvodnit správanie zalobcu, oznacené v rozsudkoch BäKo Bundesgerichtshof a Hertzel Oberlandesgericht Düsseldorf citovaných Komisiou (pozri body 116 a 118 vyssie), v rôznych staznostiach predlozených Komisii (odôvodnenia c. 3 a 6 napadnutého rozhodnutia) a téze predlozenej pôvodne DSD v jeho zalobe (pozri bod 115 vyssie), spocívajúce vo vyzadovaní poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, zatial co je predlozený dôkaz, ze niektoré z týchto obalov boli odobraté a zhodnotené iným hromadným systémom alebo individuálnym systémom. v) Záver 164 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v súlade s tým, co je uvedené v napadnutom rozhodnutí, ani dekrét o obaloch ani právo ochranných známok, ani potreby vlastné fungovaniu systému DSD neoprávnujú vyzadovanie od podnikov, ktoré vyuzívajú jeho systém, zaplatenie poplatku za vsetky obaly uvedené na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt, ak tieto podniky preukázu, ze nevyuzívajú systém DSD pre cast alebo pre vsetky z týchto obalov. 165 V dôsledku toho prvý zalobný dôvod musí byt odmietnutý. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a porusenia zásady proporcionality 166 Zalobca vysvetluje, ze podla clánku 3 nariadenia c. 17 Komisia môze rozhodnutím prinútit podniky, aby ukoncili zistené porusovanie. Rozhodnutie smerujúce k ukonceniu musí dodrzat zásadu proporcionality a v dôsledku toho môze nariadit iba to, co je vhodné a nevyhnutné pre ukoncenie a obnovenie zákonnosti vzhladom na pravidlá, ktoré boli porusené (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. júla 1991, ITP/Komisia, T-76/89, Zb. s. II-575, bod 80, a z 8. júna 1995, Langnese-Iglo/Komisia, T-7/93, Zb. s. II-1533, bod 209). V predmetnej veci teda opatrenia ulozené clánkami 3, 4 a 5 napadnutého rozhodnutia nesplnajú tieto poziadavky. a) O oddelenom oznacovaní 167 Zalobca v podstate tvrdí, ze oddelené oznacovanie obalov v závislosti od pouzívaného systému je vhodnejsie ako povinnost ulozená v napadnutom rozhodnutí. 168 Zalobca naznacuje, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia uvádza, ze pre klientov DSD jednotné oddelené oznacenie obalu (s ochrannou známkou Der Grüne Punkt alebo bez nej) zlyháva "v nie nezanedbatelnom pocte prípadov vzhladom na hospodárske skutocnosti" (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia). Ziadna nútená licencia nemôze byt teda ulozená v prípadoch, kedy oddelené oznacenie nezlyháva z dôvodu hospodárskych skutocností. V takýchto prípadoch zneuzitie dominantného postavenia je samo osebe vylúcené a opatrenia uvedené v clánku 3 a clánku 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia sú neprimerané. 169 Komisia zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie predpokladá hypotézy, za ktorých sú obaly totozné a vysvetluje dôvody, pre ktoré nie je realistické ziadat od výrobcov a predajcov obalov rozlisovat medzi obalmi podla systému odobratia a zhodnotenia, ktorý sa vyuzíva. 170 Súd prvého stupna pripomína, ze v stádiu charakterizovania zneuzitia dominantného postavenia napadnuté rozhodnutie skúmalo argumentáciu DSD, podla ktorej výrobcovia a predajcovia obalov, ktorí vyuzívajú jeho systém, museli byt schopní upustit od umiestnenia loga Der Grüne Punkt na obaly, ktoré nepatria do systému DSD. Podla napadnutého rozhodnutia oddelené oznacovanie obalov v závislosti od pouzívaného systému nepredstavuje vhodné riesenie umoznujúce výrobcom a predajcom obalov pouzívat individuálny systém alebo iný hromadný systém v spojení so systémom DSD. Komisia sa totiz domnieva, ze to spôsobuje znacné zvýsenie nákladov na výrobu a predaj (odôvodnenia c. 104 a 105 napadnutého rozhodnutia), ze je tazké, dokonca nemozné, kontrolovat trasu obalu v obehu uvádzania na trh (odôvodnenie c. 106 napadnutého rozhodnutia), ze je úlohou spotrebitela rozhodnút o mieste odobratia v prípade vyuzitia individuálneho systému a hromadného systému (odôvodnenie c. 107 napadnutého rozhodnutia). 171 V tomto kontexte treba chápat výnatok z napadnutého rozhodnutia citovaný zalobcom, podla ktorého upustenie od umiestnenia loga Der Grüne Punkt na obaly, ktoré nepatria do systému DSD, zlyháva "v nie nezanedbatelnom pocte prípadov vzhladom na hospodárske skutocnosti" (odôvodnenie c. 103 napadnutého rozhodnutia). 172 Z tohto posúdenia preto nemozno vyvodit, ze opatrenia ulozené v clánkoch 3 az 5 napadnutého rozhodnutia sú neprimerané. Tieto opatrenia sa totiz obmedzujú na to, ze nútia DSD nevyberat poplatok za vsetky obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, ak sa preukáze, ze cast týchto obalov bola odobratá a zhodnotená prostredníctvom iného systému. Ako vyplýva z preskúmania spôsobov fungovania zmiesaných systémov, uskutocneného v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri body 131 az 138 vyssie), hospodárska sútaz medzi systémami sa uskutocnuje na základe mnozstiev materiálov, ktoré sa majú zhodnotit a nie podla vopred urcených mnozstiev obalov, ktoré patria - najmä cez oddelené oznacovanie - do jedného alebo druhého zo systémov, ktorý sa vyuzíva. Navyse dotknuté opatrenia nezasahujú neprimeraným spôsobom do záujmov DSD, pretoze tento je nadalej odmenovaný za sluzbu, ktorú zabezpecuje, a to odobratie a zhodnotenie mnozstiev materiálov zverených výrobcami a predajcami obalov, ktorí pristupujú k jeho systému. 173 Skutocnost, ze teoreticky môze byt mozné umiestnit oddelene logo na obaly, nemôze spôsobit neplatnost uz citovaných opatrení, kedze takéto riesenie je nákladnejsie a tazsie uskutocnitelné pre výrobcov a predajcov obalov ako opatrenia definované v clánkoch 3 az 5 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú iba obmedzenia odmenovania sluzby ponúkanej DSD na sluzbu skutocne poskytnutú jeho systémom. 174 Okrem toho prijatie zásady oddeleného oznacovania by pre Komisiu znamenalo umoznit DSD pokracovat v zneuzívaní jeho dominantného postavenia, kedze náklady spojené s týmto riesením a praktické tazkosti jeho uskutocnenia môzu odradit klientov DSD od vyuzitia iného systému ako systému DSD na odobratie a zhodnotenie casti (prípad c. 1 a 2) alebo vsetkých ich obalov (prípad c. 3) v Nemecku. 175 V dôsledku toho je opodstatnené odmietnut túto prvú výhradu. b) O ulození povinnosti nútenej licencie bez casového obmedzenia 176 Zalobca tvrdí, ze clánok 3 a clánok 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia sú neprimerané, pretoze ho nútia priznat tretím osobám licenciu na uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt bez casového obmedzenia a to aj v prípade neúcasti na systéme DSD, zatial co jediný dôvod daný v tomto bode sa týka skutocnosti, ze vstup na trh je ovela viac stazený z dôvodu sporných ustanovení zmluvy (pozri odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia). Nútená licencia môze byt teda predvídaná iba pre obdobie zodpovedajúce vstupu konkurentov na trh. 177 Komisia zdôraznuje, ze potenciálni konkurenti zalobcu sú opät vzdialení od trhu, ak sa ich klienti opät budú musiet podriadit poplatku platenému DSD za mnozstvá odobraté zo systému DSD. 178 Súd prvého stupna pripomína, ze v rámci jeho posúdenia týkajúceho sa clánku 82 ES napadnuté rozhodnutie dospelo k záveru, ze správanie DSD spocívajúce vo vyzadovaní zaplatenia poplatku za vsetky obaly uvádzané na trh v Nemecku s logom Der Grüne Punkt predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia a prekázku vstupu (odôvodnenia c. 110 az 135 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Podla rozhodnutia poplatok nemozno vyzadovat, ak výrobcovia a predajcovia obalov, ktorí vyuzívajú systém DSD iba pre cast obalov uvádzaných na trh v Nemecku, preukázu, ze splnili povinnosti odobratia a zhodnotenia ulozené v dekréte prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov (prípad c. 1 a 2). Rovnako poplatok nemozno vyzadovat, ak výrobcovia a predajcovia obalov, ktorí nevyuzívajú systém DSD v Nemecku, ale uvádzajú na trh v tejto krajine standardizovaný obal, ktorý uvádzajú na trh tiez v inom clenskom státe, pre ktorý pristúpia k systému odobratia uzívajúcemu logo Der Grüne Punkt, preukázu, ze splnili povinnosti ulozené v dekréte prostredníctvom konkurencných hromadných systémov alebo individuálnych systémov (prípad c. 3). 179 Na to, aby Komisia ukoncila toto porusovanie clánku 82 ES, ulozila DSD dodrziavat povinnosti uvedené v clánku 3 a clánku 4 ods. 1 napadnutého rozhodnutia. 180 Tieto povinnosti sa teda netýkajú tretích osôb, ale výrobcov alebo predajcov obalov, ktorí sú bud zmluvnými partnermi DSD v rámci zmluvy o uzívaní loga (prípad clánku 3, ktorý sa týka prípadov c. 1 a 2), alebo majitelmi licencie na uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt v inom clenskom státe v rámci systému odobratia alebo zhodnotenia uzívajúceho logo zodpovedajúce tejto ochrannej známke (prípad clánku 4 ods. 1, ktorý sa týka prípadu c. 3). 181 Rovnako predmetom týchto povinností nie je ulozenie DSD povinnosti licencie bez casového obmedzenia na uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt, ale iba prinútenie DSD nevyberat poplatok za vsetky obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, ak sa preukáze, ze vsetky alebo iba cast týchto obalov bola odobratá a zhodnotená prostredníctvom iného systému. 182 V dôsledku toho, len co uzívatelia loga Der Grüne Punkt predlozia dôkaz o tom, ze mnozstvá obalov, pre ktoré nevyuzívajú systém DSD, boli úcinne odobraté a zhodnotené iným alebo inými hromadnými alebo individuálnymi systémami, ktoré vyuzívajú, nemôze zalobca tvrdit, ze je neprimerané od neho pozadovat, aby nebol odmenovaný za sluzbu, ktorú neposkytuje. 183 V dôsledku toho je opodstatnené túto druhú výhradu odmietnut. c) O povinnosti predchádzajúceho plnenia 184 Zalobca tvrdí, ze z clánku 3 prvej vety, clánku 4 ods. 1 a clánku 5 ods. 2 a 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze uzívatelia loga môzu slobodne odmietnut zaplatenie poplatku za uzívanie ochrannej známky tvrdiac, ze uz nemajú v úmysle vyuzívat systém DSD pre cast svojich obalov a ze si splnia povinnosti vyplývajúce z dekrétu prostredníctvom individuálneho riesenia zneskodnovania. Clánok 5 ods. 3 a 7 napadnutého rozhodnutia zalobcovi zakazuje ziadat predlozenie potvrdenia znalca pred dátumom stanoveným v dekréte (teda 1. máj nasledujúceho roka) alebo ziadat iné doklady. Toto opatrenie je neprimerané a vedie k nespravodlivému rozdeleniu rizík, kedze zalobca musí upustit od predchádzajúceho plnenia poplatku a odlozit toto plnenie na konanie o predlození dôkazu, ktoré sa uskutocní o sestnást mesiacov neskôr, pricom musí pocas tohto obdobia znásat riziko platobnej schopnosti jeho klienta. 185 Komisia tvrdí, ze hypotéza, podla ktorej takmer vsetky predané obaly vychádzajú zo systému DSD, nie je vôbec pravdepodobná z dôvodu povinností dôkazu, ktoré sú s nou spojené. Navyse pojem "predchádzajúce plnenie" je nepresný, kedze zalobca je nútený získat platbu a posteriori iba vtedy, ak ostatné systémy zberu nedosiahnu stanovené miery. Podniky, ktoré ponúkajú individuálne systémy zberu, nebudú radit svojim klientom takto konat, pretoze sa snazia dosiahnut stanovenú mieru pre mnozstvo, ktoré im je zmluvne pridelené, aby sa vyhli povinnosti kúpit ciastocnú licenciu a posteriori od konkurenta, prípadne doplnenou platením úrokov, ak táto miera nie je dosiahnutá. 186 Na úvod Súd prvého stupna uvádza, ze hypotéza zalobcu, podla ktorej niektorí uzívatelia loga môzu odmietnut zaplatenie poplatku za uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt tvrdiac, ze uz nemajú v úmysle vyuzívanie systému DSD pre cast svojich obalov, nie je v praxi vôbec pravdepodobná vzhladom na skutocnost, ze dekrét ukladá týmto uzívatelom povinnost predlozit dôkaz, ze dodrzali svoje povinnosti odobratia a zhodnotenia obalov uvedených na trh prostredníctvom iného systému a ze ak sa tak nestalo, títo uzívatelia musia kúpit zvysné mnozstvá od systému DSD, ak tento systém odobral mnozstvá materiálov zodpovedajúce týmto obalom (pozri body 137 a 138 vyssie). 187 Okrem iného z clánku 5 ods. 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "DSD nemôze v ziadnom prípade vyzadovat, aby sa predlozilo potvrdenie pred dátumom stanoveným dekrétom o obaloch" a z clánku 5 ods. 7, ze "ziadne iné ustanovenie zmluvy o uzívaní loga nemozno uplatnit spôsobom, ktorý by mal za následok zvýsenie poziadaviek týkajúcich sa dôkazov, ktoré je potrebné predlozit DSD". 188 Tieto opatrenia si kladú za ciel zabezpecenie moznosti pre výrobcu alebo predajcu obalov, ktorý vyuzíva konkurencný hromadný systém alebo individuálny systém pre cast obalov, ktoré uvádza na trh, poskytnút DSD potvrdenie správcu alebo nezávislého znalca alebo aj osvedcenie audítora, nevyhnutné na preukázanie, ze povinnosti ulozené v dekréte sú splnené iným systémom ako systémom DSD pre urcené mnozstvo obalov (pozri clánky 5 ods. 1, 2, 4 a 6). 189 Zalobca teda nemôze tvrdit, ze tieto opatrenia sú neprimerané, kedze tento proces osvedcovania platí pre vsetky systémy vrátane systému DSD a ze neuvádza osobitné dôvody, ktoré by odôvodnovali, ze sa od tohto procesu odchýlilo. Navyse pojem "predchádzajúce plnenie" uvedený zalobcom je mylný, pretoze DSD je odmenovaný vzhladom na mnozstvá materiálov, ktoré sú mu zverené jeho klientmi, a ze iba v prípade problému, co znamená, ak iné systémy zberu nedosiahnu miery stanovené pre mnozstvá, ktoré sú im zverené, môze DSD ziadat zaplatenie poplatku za nadbytok. 190 Táto tretia výhrada musí byt preto odmietnutá. d) O výnimke primeraného poplatku iba za uzívanie ochrannej známky 191 Zalobca tvrdí, ze clánkami 3 a 4 napadnutého rozhodnutia ho Komisia núti nevyberat poplatok, ak sa preukáze, ze povinnosti vyplývajúce z dekrétu sa dodrzujú inou metódou. DSD nemá teda právo ziadat poplatok od uzívatelov loga iba za uzívanie ochrannej známky Der Grüne Punkt. Takáto výnimka je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá pripústa vyberanie rozumného poplatku (rozsudok Volvo, uz citovaný, bod 11). 192 Komisia zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie neukladá DSD povinnost nútenej licencie, ale snazí sa iba vyhnút tomu, aby DSD nevyberal poplatok, ked obal, na ktorom je umiestnené logo, nie je odobratý a zhodnotený systémom DSD. Na pojednávaní Komisia upresnila, ze vzhladom na to, ze zmluva o uzívaní loga oznámená zo strany DSD nerozlisuje poplatok dlzný z dôvodu uzívania ochrannej známky od poplatku dlzného z dôvodu uzívania systému DSD, sa rozhodnutie nezaoberá otázkou, ci poplatok môze byt pozadovaný iba za uzívanie ochrannej známky. 193 Súd prvého stupna uvádza, ze povinnost ulozená DSD v clánku 3 napadnutého rozhodnutia umoznuje výrobcom a predajcom, ktorí vyuzívajú jeho systém iba pre cast svojich obalov, nezaplatit poplatok DSD, ak je predlozený dôkaz, ze obaly oznacené logom Der Grüne Punkt neboli zozbierané a zhodnotené systémom DSD, ale konkurencným systémom. 194 Preto aj v tomto prípade nie je vylúcené, ze ochranná známka Der Grüne Punkt umiestnená na dotknutom obale môze mat ako taká hospodársku hodnotu, pretoze umoznuje oboznámit spotrebitela, ze dotknutý obal môze byt prinesený do systému DSD, ako je to inak uvedené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 145 napadnutého rozhodnutia). Aj ked uvedený obal nie je úcinne prinesený do systému DSD a je preukázané, ze jeho ekvivalent materiálu bol zozbieraný a zhodnotený konkurencným systémom, nic to nemení na skutocnosti, ze ochranná známka ponecháva spotrebitelovi moznost zneskodnit tento obal prostredníctvom systému DSD. Takáto moznost ponúkaná spotrebitelovi pre vsetky obaly uvádzané na trh s logom Der Grüne Punkt, ci uz patria alebo nepatria do systému DSD, je po overení zozbieraných mnozstiev spôsobilá ocenenia, ktoré, hoci nemôze predstavovat skutocnú cenu plnenia zberu a zhodnotenia, ako to mohlo byt v prípade uplatnenia sporných ustanovení zmluvy o uzívaní loga, by malo byt zaplatené DSD ako protihodnota plnenia poskytnutého v predmetnej veci, a to sprístupnenie jeho systému. 195 Komisia, ktorej boli o tomto bode polozené otázky na pojednávaní, uznala, ze táto otázka sa nepredpokladala v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa obmedzovalo na preskúmanie zákonnosti správania DSD, co sa týkalo zaplatenia poplatku za plnenie, o ktorom sa predlozil dôkaz, ze nebolo vykonané systémom DSD, ale iným systémom. 196 V dôsledku toho je opodstatnené uviest, ze napadnuté rozhodnutie treba vykladat v tom zmysle, ze nevylucuje moznost pre DSD vyberat primeraný poplatok iba za uzívanie ochrannej známky, ked sa preukáze, ze obal oznacený logom Der Grüne Punkt bol odobratý a zhodnotený iným systémom. e) O moznosti umiestnit vysvetlujúcu poznámku Tvrdenia úcastníkov konania 197 Zalobca tvrdí, ze povinnost definovaná v clánku 3 prvom pododseku napadnutého rozhodnutia je neprimeraná, kedze mu bráni vyzadovat od uzívatelov loga, aby umiestnili vysvetlujúcu poznámku na obaly v prípadoch c. 1 a 2. Podla DSD takáto vysvetlujúca poznámka, ktorá môze byt umiestnená bez väcsích tazkostí výrobcami a predajcami obalov, ktorí vyuzívajú jeho systém, umozní zmiernit porusovanie ochrannej známky Der Grüne Punkt, ktoré vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Takáto poznámka tak môze upozornit spotrebitela, ze v takej alebo inej spolkovej krajine sa obal nezúcastnuje na systéme DSD, ale na inom hromadnom systéme (prípad c. 1) alebo ze hoci je obal oznacený logom Der Grüne Punkt, niektoré predajné miesta nevyuzívajú zodpovedajúci systém, ale individuálny systém (prípad c. 2). 198 Okrem iného zalobca uvádza, ze podla clánku 4 ods. 2 napadnutého rozhodnutia môze od výrobcov alebo predajcov obalov, ktorí nevyuzívajú systém DSD v Nemecku, ale uvádzajú na trh v inom clenskom státe standardizovaný obal, pre ktorý pristupujú k systému odobratia uzívajúcemu logo Der Grüne Punkt (prípad c. 3), vyzadovat, aby umiestnili vysvetlujúcu poznámku na obal na úcely pritiahnutia pozornosti spotrebitela na skutocnost, ze tento obal nie je odobratý systémom DSD v Nemecku. Podla zalobcu je takéto opatrenie neprimerané, nakolko iné opatrenie, a to celkové zakrytie loga Der Grüne Punkt a nie jednoduché umiestnenie vysvetlujúcej poznámky vedla tohto loga, menej zasahuje do funkcie pôvodu jeho ochrannej známky. 199 Komisia pozoruje, ze pokial ide o prípad c. 1, nic neodôvodnuje záver, ze dekrét zakazuje konkurencným systémom uzívat rovnaké logo. Podla názoru zalobcu dotknuté podniky musia zmenit vysvetlujúcu poznámku pri kazdom zavedení konkurencného systému v novej spolkovej krajine. Preto treba najmä vo fáze spustenia hospodárskej sútaze priebezne menit obaly. Pre prípady c. 2 je vysvetlujúca poznámka na obale nemozná. Pokial ide o prípad c. 3, Komisia vysvetluje, ze ak ochranná známka Der Grüne Punkt pozívala ochranu, o ktorej tvrdí zalobca, výrobcovia musia predvídat rôzne obaly pre kazdý clenský stát, co nie je hospodársky výnosné a predstavuje prekázku obchodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 200 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa clánku 3 prvého pododseku napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze umiestnenie vysvetlujúcich poznámok, o ktoré sa snazí zalobca, nemôze spôsobit ukoncenie zneuzívania dominantného postavenia oznaceného v clánku 1 rozhodnutia. Takéto vysvetlujúce poznámky spocívajú totiz na myslienke, ze je nemozné rozlisovat obaly oznacené logom Der Grüne Punkt, ktoré patria do systému DSD, od tých, na ktorých je umiestnené logo Der Grüne Punkt, ale nepatria do systému DSD, a ktoré by mali obsahovat poznámku urcenú na pritiahnutie pozornosti spotrebitela. Ako to bolo vysvetlené (pozri body 131 az 138 vyssie), spôsoby fungovania zmiesaných systémov nespocívajú v identifikácii obalov spotrebitelmi, ktorí sa môzu slobodne rozhodnút, ktorému systému prinesú obal, ale v pridelení mnozstiev materiálov na zhodnotenie. 201 Umiestnenie vysvetlujúcich poznámok, o ktoré sa snazí zalobca, teda neumoznuje ukoncit zneuzívanie dominantného postavenia oznaceného Komisiou v prípadoch c. 1 a 2. 202 V dôsledku toho treba odmietnut výhradu týkajúcu sa neprimeranej povahy clánku 3 ods. 1 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa moznosti umiestnit vysvetlujúcu poznámku. 203 Co sa týka výhrady týkajúcej sa clánku 4 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze z tohto opatrenia vyplýva, ze "DSD môze podriadit oslobodenie od poplatku podmienke, ze na obaloch [týkajúcich sa prípadu c. 3] v blízkosti loga [Der Grüne Punkt] sa pozornost konecného spotrebitela pritiahne zmienkou v tom zmysle alebo akoukolvek inou vhodnou formou na skutocnost, ze obal nie je odobratý systémom uvedeným DSD v súlade s § 6 ods. 3 dekrétu". Toto ustanovenie spocíva v jednoduchom prevzatí záväzku ponúknutého zo strany DSD v rámci správneho konania (odôvodnenia c. 63 a 133 napadnutého rozhodnutia). DSD teda nemôze v rámci predmetného konania tvrdit, ze iné riesenie ako to, ktoré sám navrhol Komisii, predstavuje nadalej vhodnejsie riesenie problému zisteného v priebehu konania. Okrem toho prijat riesenie odporúcané zalobcom, a to zakrytie loga Der Grüne Punkt pred vysvetlujúcou poznámkou v blízkosti loga, znamená ulozenie povinnosti výrobcom obalov predvídat rôzne typy obalov pre kazdý clenský stát, co nie je hospodársky rozumné. 204 V dôsledku toho je opodstatnené odmietnut výhradu týkajúcu sa neprimeraného charakteru clánku 4 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej ukladá povinnost umiestnit vysvetlujúcu poznámku na obal, zatial co bolo mozné zakryt logo Der Grüne Punkt. 3. O tretom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 86 ods. 2 ES a clánku 253 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 205 Zalobca tvrdí, ze porusenie clánku 82 ES je vylúcené, pretoze je poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, a to správou odpadov na environmentálne úcely a konkrétnejsie zberom a zhodnotením obalov na celom nemeckom území vrátane nevýnosných vidieckych zón (rozsudky Súdneho dvora z 27. apríla 1994, Almelo, C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 47, a z 23. mája 2000, Sydhavnens Sten & Grus, C-209/98, Zb. s. I-3743, body 75 a 76; rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 72). Táto sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu mu bola udelená zo strany nemeckých spolkových krajín z dôvodu uznania systému DSD podla § 6 ods. 3 jedenástej vety dekrétu. Napadnuté rozhodnutie ohrozuje uskutocnenie tejto sluzby za hospodársky prijatelných podmienok, pretoze porusuje upozornujúci úcinok ochrannej známky Der Grüne Punkt a spôsobuje riziko, ze mu viac neumozní zneskodnovanie odpadov na celom území. Napadnuté rozhodnutie rovnako porusuje povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánku 253 ES, pretoze sa nevyjadruje k clánku 86 ods. 2 ES. 206 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania spochybnuje tvrdenie, podla ktorého DSD je oprávnenou osobou v rámci sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu zverenej spolkovými orgánmi zodpovednými za obaly, kedze kazdý prevádzkovatel hromadného systému môze získat rovnaké oprávnenie ako DSD na základe § 6 ods. 3 jedenástej vety dekrétu. Navyse z dekrétu vyplýva, ze normotvorca nemal v úmysle zabránit koexistencii individuálnych systémov a hromadných systémov rovnobezne so systémom uvedeným zalobcom. Táto hospodárska sútaz nie je rizikom, ale cielom dekrétu. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 207 Podla clánku 86 ods. 2 ES podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Tento clánok tiez stanovuje, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. 208 V predmetnej veci treba uviest, ze aj za predpokladu, ze zalobca je poverený sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 86 ods. 2 ES a to z rovnakého dôvodu ako vsetky hromadné systémy schválené orgánmi spolkových krajín, nic to nemení na skutocnosti, ze hrozba spochybnenia tejto úlohy z dôvodu napadnutého rozhodnutia sa nepreukázala. 209 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca v rámci tohto zalobného dôvodu, skutocnost, ze DSD nemôze byt odmenovaný za sluzbu, o ktorej sa preukáze, ze je vykonávaná iným systémom, nemôze nijako viest k záveru, ze napadnuté rozhodnutie ohrozuje uskutocnenie sluzby odobratia a zhodnotenia zverenej systému DSD za hospodársky prijatelných podmienok. 210 Osobitne z bodov 156 az 158 vyssie vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie nespochybnuje základnú funkciu ochrannej známky Der Grüne Punkt v rámci zmluvy o uzívaní loga. Rovnako ziadna okolnost nachádzajúca sa v spise neumoznuje dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie môze spôsobit, ze viac neumozní DSD zneskodnovat obaly na celom nemeckom území. 211 Okrem iného vzhladom na to, ze zalobca neuviedol výhodu clánku 86 ods. 2 ES v rámci správneho konania, nemozno vytýkat Komisii, ze neodôvodnila svoje rozhodnutie v tomto bode. 212 V dôsledku toho je opodstatnené tretí zalobný dôvod odmietnut. 213 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zaloba musí byt zamietnutá v celom rozsahu. O trovách 214 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal úspech vo svojich návrhoch a Komisia, Landbell a BellandVision navrhli, aby zalobca nahradil trovy konania, je opodstatnené zaviazat ho okrem znásania svojich vlastných trov konania aj na náhradu trov konania Komisie, Landbell a BellandVision, a to vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Vfw, ktorý nenavrhol, aby zalobca nahradil trovy konania, znása svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH znása svoje vlastné trovy konania a trovy konania Komisie, Landbell AG Rückhol-Systeme a BellandVision GmbH vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. 3. Vfw AG znása svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. García-Valdecasas Cooke Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. D. Cooke Obsah Právny rámec A - Dekrét o predchádzaní vzniku odpadov z obalov B - Hromadný systém Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland GmbH a zmluva o uzívaní loga Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - Napadnuté rozhodnutie 1. O moznosti spojit viaceré systémy odobratia a zhodnotenia na úcely splnenia povinností vyplývajúcich z dekrétu o obaloch (zmiesané systémy) 2. Posúdenie týkajúce sa clánku 82 ES 3. Posúdenie týkajúce sa clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 B - O prípustnosti zaloby 1. O prípustnosti zaloby v casti týkajúcej sa clánku 4 napadnutého rozhodnutia 2. O uvádzaní dôvodov pocas konania 3. O prihliadnutí na niektoré prílohy predlozené zalobcom a) O prílohách pripravených advokátom C. Weidemannom b) O prieskumoch verejnej mienky pripojených k replike C - O veci samej 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 82 ES a) Úvodné pripomienky k téze o bezplatnej nútenej licencii Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) Tvrdenia úcastníkov konania týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia i) O neexistencii nevyhnutnosti uzívat ochrannú známku Der Grüne Punkt na úcast na systéme konkurujúcom systému DSD ii) O neexistencii obmedzenia hospodárskej sútaze pri neexistencii nútenej licencie na ochrannú známku Der Grüne Punkt iii) O rôznych odôvodneniach konania DSD - O nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu - O odôvodneniach týkajúcich sa práva ochranných známok - O riadnom fungovaní systému DSD c) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O zneuzití oznacenom v napadnutom rozhodnutí ii) O výlucnosti vyzadovanej zalobcom iii) O spôsoboch fungovania zmiesaných systémov iv) O kritike zalobcu týkajúcej sa analýzy uvedenej v napadnutom rozhodnutí - O neexistencii nevyhnutnosti umiestnit logo Der Grüne Punkt na vsetky obaly v prípade vyuzitia zmiesaného systému z dôvodu moznosti uzívat oddelené oznacenie podla pouzívaného systému - O tvrdeniach vychádzajúcich z neexistencie vylúcenia hospodárskej sútaze - O nevyhnutnosti zabezpecit ciele dekrétu - O odôvodneniach týkajúcich sa práva ochranných známok - O riadnom fungovaní systému DSD v) Záver 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 3 nariadenia c. 17 a porusenia zásady proporcionality a) O oddelenom oznacovaní b) O ulození povinnosti nútenej licencie bez casového obmedzenia c) O povinnosti predchádzajúceho plnenia d) O výnimke primeraného poplatku iba za uzívanie ochrannej známky e) O moznosti umiestnit vysvetlujúcu poznámku Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O tretom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 86 ods. 2 ES a clánku 253 ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFF181P/L97435-6986TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXFF181P/L97435-6986TMP.html#Footref*