Spojené veci T-111/01 a T-133/01 Saxonia Edelmetalle GmbH a J. Riedemann, konajúci ako likvidátor spolocnosti ZEMAG GmbH, proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Restrukturalizácia - Zneuzitie státnej pomoci - Vymáhanie pomoci - Clánok 88 ods. 2 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999" Rozsudok Súdu prvého stupna (prvá rozsírená komora) z 11. mája 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnost Komisie vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky - Forma a obsah výzvy (Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 6 ods. 1 a clánok 16) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Správne konanie - Povinnost Komisie vypocut dotknuté osoby v prípade, ked clenský stát nesplní jej príkaz poskytnút informácie - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 13 ods. 1, clánky 14 a 16) 3. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Dôvody, ktoré mozno uplatnit proti rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci - Dôvody, ktoré neboli uplatnené v priebehu správneho konania - Rozlisovanie medzi prípustnými právnymi dôvodmi a neprípustnými skutkovými dôvodmi (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 ES) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pomoc schválená Komisiou - Zneuzitie príjemcom - Dôkazné bremeno zatazujúce Komisiu - Odmietnutie dotknutého clenského státu splnit príkaz poskytnút informácie - Dôsledky [Clánok 88, ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. g), clánky 13 a 16] 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pomoc schválená Komisiou - Zneuzitie príjemcom - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice 6. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Povinnost vyplývajúca z protiprávnosti - Predmet - Obnovenie predchádzajúceho stavu - Uplatnenie mutatis mutandis v prípade zneuzitia pomoci [Clánok 88 ods. 2 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 1 písm. g), clánky 14 a 16] 7. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Odmietnutie zohladnit v rozhodnutí, ktorým sa nariaduje vrátenie protiprávnej pomoci, údaje poskytnuté dotknutým clenským státom na základe príkazu (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 10 ods. 3 a clánok 13 ods. 1) 1. Konanie na kontrolu státnej pomoci je vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti v Spolocenstve zodpovedný za poskytnutie pomoci, a nie proti príjemcovi alebo príjemcom pomoci. Pojem "príslusné strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad]" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES sa vztahuje na blizsie neurcený súbor adresátov. Z tejto úvahy vyplýva, ze clánok 88 ods. 2 ES nevyzaduje individuálnu výzvu pre jednotlivé osoby. Jediným predmetom tohto ustanovenia je zaviazat Komisiu, aby sa postarala o to, aby vsetky potenciálne dotknuté osoby boli informované a aby dostali prílezitost uplatnit svoje tvrdenia. Za týchto okolností sa uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev javí ako primeraný prostriedok na informovanie vsetkých dotknutých osôb o zacatí konania. Toto riesenie teda v zásade priznáva dotknutým osobám úlohu zdroja informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES. Skutocnost, ze urcitý subjekt je informovaný o zacatí formálneho konania, samozrejme sama osebe nestací na to, aby tento subjekt mohol úcinne uplatnit svoje pripomienky. V tejto súvislosti z clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], ktorý sa podla clánku 16 tohto nariadenia vztahuje aj na zneuzitú pomoc, vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí byt, aj napriek nevyhnutne provizórnemu charakteru hodnotenia, ktoré obsahuje, dostatocne presné, aby umoznilo dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit konania vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu zoznámit s úvahami Komisie. Vzhladom na to, ze Komisia oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev vyzvala príjemcov pomoci pôvodne schválenej skorsím rozhodnutím, aby predlozili svoje pripomienky k moznému poruseniu predmetného rozhodnutia z dôvodu pouzitia tejto pomoci v rozpore s uvedeným rozhodnutím, a uvedení príjemcovia túto moznost nevyuzili, Komisia neporusila ziadne z ich práv. (pozri body 47, 48, 50, 51, 53) 2. Z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], vyplýva, ze ak clenský stát neodpovie na rozhodnutie o príkaze Komisie na poskytnutie urcitých informácií, Komisia má právomoc ukoncit konanie vo veci formálneho zistovania a prijat rozhodnutie o zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na základe dostupných informácií. Toto rozhodnutie môze za podmienok stanovených v clánku 14 nariadenia c. 659/1999 vyzadovat vymáhanie uz vyplatenej pomoci od jej príjemcu. Podla clánku 16 nariadenia c. 659/1999 sa ustanovenia clánkov 13 a 14 v prípade zneuzitia pomoci uplatnia mutatis mutandis. Z týchto ustanovení vyplýva, ze Komisia nemá povinnost vypocut dotknuté osoby v prípade, ked clenský stát nesplní príkaz Komisie poskytnút informácie. (pozri bod 58) 3. V rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES sa musí zákonnost aktu Spolocenstva posúdit podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia tohto aktu. Predovsetkým posúdenia vykonané Komisiou musia byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente vykonávania týchto posúdení. Z toho vyplýva, ze zalobca, ktorý sa zúcastnil zistovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, sa nemôze odvolávat na skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a ktoré jej zalobca neoznámil v priebehu zistovacieho konania. Nic vsak nebráni dotknutej osobe v tom, aby vzniesla proti konecnému rozhodnutiu právny dôvod, ktorý nebol uplatnený v stádiu správneho konania. S výnimkou úplne výnimocných prípadov sa môze toto riesenie rozsírit na prípad, v ktorom sa podnik nezúcastnil zistovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES. (pozri body 67 - 69) 4. Zo znenia clánku 88 ods. 2 ES v spojení s clánkom 1 písm. g) a clánkom 16 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] vyplýva, ze je v zásade povinnostou Komisie, aby preukázala, ze vsetky prípady pomoci, ktoré predtým schválila na základe skorsieho rozhodnutia, alebo niektoré z nich, boli príjemcom zneuzité. Pokial sa to totiz nepreukáze, musí sa táto pomoc povazovat za pomoc, na ktorú sa vztahuje jej skorsie rozhodnutie o schválení. Odkaz v clánku 16 nariadenia c. 659/1999 na jeho clánok 13 vsak oprávnuje Komisiu, v prípade, ze clenský stát nevyhovie príkazu poskytnút informácie, aby prijala rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania na základe dostupných informácií. Ak teda clenský stát neposkytne dostatocne jasné a presné informácie o pouzití pomoci, o ktorej Komisia na základe informácií, ktorými disponuje, vyjadruje pochybnosti, pokial ide o dodrzanie jej skorsieho rozhodnutia o schválení, Komisia je oprávnená konstatovat zneuzitie dotknutej pomoci. (pozri body 86, 93) 5. Pokial zistovanie, ktoré musí Komisia vykonat, zahrna zohladnenie a posúdenie komplexných hospodárskych skutocností a okolností, musí sa preskúmavanie Súdom prvého stupna obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci, kedze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie vykonané Komisiou svojím vlastným posúdením. Tak je to v prípade, ked Komisia preskúmava otázku, ci vsetky prípady pomoci, ktoré predtým schválila, alebo niektoré z nich, boli príjemcom zneuzité. (pozri body 90, 91) 6. Podla práva Spolocenstva, pokial Komisia konstatuje, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, môze nariadit clenskému státu, ktorý ju vyplatil, aby ju vymáhal od jej príjemcov. Zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a jeho cielom je obnovenie predchádzajúceho stavu. Tento ciel sa dosiahne, ak je dotknutá pomoc, prípadne zvýsená o úroky z omeskania, vrátená príjemcom, alebo inými slovami podnikmi, ktoré ju skutocne pouzili. Týmto vrátením totiz príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi a obnoví sa situácia predchádzajúca vyplateniu pomoci. Z toho vyplýva, ze hlavným cielom, ktorý sa sleduje vrátením protiprávne vyplatenej státnej pomoci, je odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou získanou na základe protiprávnej pomoci. Nemôze to byt v zásade inak ani pokial ide o vrátenie pomoci vyplatenej clenským státom, ktorá sa podla rozhodnutia prijatého Komisiou povazuje za zneuzitú podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES]. V tomto ohlade stací konstatovat, ze clánok 16 nariadenia c. 659/1999 okrem iného stanovuje, ze clánok 14 rovnakého nariadenia sa v rozsahu, v akom pozaduje vymáhanie pomoci vyhlásenej za protiprávnu od jej príjemcu, mutatis mutandis uplatní v prípade zneuzitia pomoci. Aby sa teda odstránilo narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou, ktorá vznikla na základe zneuzitej pomoci, musí byt táto pomoc v zásade vymáhaná od podniku, ktorý ju skutocne pouzil, pricom tento podnik môze byt odlisný od podniku, ktorý bol oznacený za príjemcu v rozhodnutí, ktorým bola pomoc schválená. (pozri body 111 - 115, 125) 7. Aby sa splnili poziadavky clánku 253 ES, musí byt odôvodnenie rozhodnutia prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a nepochybne vyplývat úvaha institúcie, ktorá je autorom tohto aktu, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa síce, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, musí sa vsak posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. V tejto súvislosti síce Komisia môze v rámci príkazu, ktorý prijala na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES], prijat v súlade s clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia rozhodnutie o ukoncení zistovacieho konania na základe dostupných informácií, "ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie", nie je vsak oslobodená od povinnosti dostatocne z právneho hladiska vysvetlit dôvody, ktoré ju viedli k záveru, ze údaje poskytnuté clenským státom v odpovedi na rozhodnutie o príkaze nemôzu byt zohladnené v konecnom rozhodnutí, ktoré zamýsla prijat. Takúto situáciu totiz nemozno prirovnat k situácii, v ktorej clenský stát neposkytne Komisii v odpovedi na príkaz prijatý na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ziadnu informáciu, kde sa odôvodnenie môze obmedzit na zmienku, ze clenský stát na uvedený príkaz neodpovedal. (pozri body 138, 145) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) z 11. mája 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Restrukturalizácia - Zneuzitie státnej pomoci - Vymáhanie pomoci - Clánok 88 ods. 2 ES - Nariadenie (ES) c. 659/1999" V spojených veciach T-111/01 a T-133/01, Saxonia Edelmetalle GmbH, so sídlom v Haslbrücku (Nemecko), v zastúpení: P. von Woedtke, advokát, zalobkyna vo veci T-111/01, a J. Riedemann, konajúci ako likvidátor spolocnosti ZEMAG GmbH v likvidácii, so sídlom v Zeitzi (Nemecko), v zastúpení: U. Vahlhaus, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna vo veci T-133/01, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorých predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/673/ES z 28. marca 2001, týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech EFBE Verwaltungs GmbH & Co. Management KG, neskôr Lintra Beteiligungsholding GmbH, so spolocnostami Zeitzer Maschinen, Anlagen Geräte GmbH, LandTechnik Schlüter GmbH, ILKA MAFA Kältetechnik GmbH, SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH, SKL Spezialapparatebau GmbH, Magdeburger Eisengießerei GmbH, Saxonia Edelmetalle GmbH a Gothaer Fahrzeugwerk GmbH) (Ú. v. ES L 236, s. 3), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda B. Vesterdorf, sudcovia M. Jaeger, P. Mengozzi, M. E. Martins Ribeiro a F. Dehousse, tajomník: D. Christensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. júna 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 2 Clánok 88 ods. 2 ES uvádza: "Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví..." 3 Rada 22. marca 1999 prijala nariadenie (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 38, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 4 Podla clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 "nesprávne uplatnená pomoc" predstavuje "pomoc uplatnenú príjemcom v rozpore s rozhodnutím vykonaným podla clánku 4(3) alebo clánku 7(3), alebo (4) tohto nariadenia", teda v rozpore s rozhodnutím o nepredlození námietok k poskytnutiu pomoci, alebo s rozhodnutím, ktorým sa zistila zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, pricom toto rozhodnutie mozno v prejednávanej veci spojit s podmienkami a povinnostami. 5 Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné dotknuté osoby, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 6 Podla clánku 10 nariadenia c. 659/1999: "1. Ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. 2. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. Clánok 2(2) a clánok 5(1) a (2) sa primerane uplatnia s nevyhnutnými zmenami v podrobnostiach. 3. Ak napriek upomienke, podla clánku 5(2), daný clenský stát neposkytne pozadované informácie v období predpísanom Komisiou, alebo ak poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím bude pozadovat poskytnutie informácií (dalej sa oznacuje len ako "príkaz na poskytnutie informácie"). Rozhodnutie bude specifikovat, aké informácie sa pozadujú a predpíse príslusné obdobie, v ktorom sa tieto poskytnú." 7 Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 uvádza: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4(2), (3) alebo (4). V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií." 8 Clánok 14 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako "rozhodnutie o vymáhaní"). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora Európskych spolocenstiev podla clánku [242] Zmluvy, vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo spolocenstva." 9 Clánok 16 nariadenia c. 659/1999 nazvaný "Zneuzitie pomoci" okrem toho uvádza: "Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 23, Komisia môze v prípade zneuzitia pomoci zacat konat vo veci formálneho zistovania podla clánku 4(4). Clánky 6, 7, 9 a 10, clánok 11(1), clánky 12, 13, 14 a 15 sa uplatnia mutatis mutandis." Okolnosti predchádzajúce sporu 10 Roku 1993 sa osem podnikov z bývalej Nemeckej demokratickej republiky [Zeitzer Maschinen, Anlagen Geräte (ZEMAG) GmbH, LandTechnik Schlüter GmbH, ILKA MAFA Kältetechnik GmbH, SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH, SKL Spezialapparatebau GmbH, Magdeburger Eisengießerei GmbH, Saxonia Edelmetalle GmbH a Gothaer Fahrzeugwerk GmbH] spojilo s cielom restrukturalizácie a privatizácie do holdingovej spolocnosti EFBE Verwaltungs GmbH & Co. Management KG, ktorú vlastnil Treudhandanstalt (neskôr sa z neho stal Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben, dalej len "BvS"). 11 Zmluvou o privatizácii podpísanou 25. novembra 1994 BvS predal ako celok osem vyssie uvedených podnikov zdruzeniu nemeckých právnických osôb Emans & Partner GbR. Týchto osem podnikov a holdingová spolocnost EFBE Verwaltungs GmbH & Co. Management KG, z ktorej sa stala Lintra Beteiligungsholding GmbH (dalej len "holdingová spolocnost Lintra"), teda tvorilo skupinu Lintra. 12 Kedze plán privatizácie, ako aj s ním spojený plán restrukturalizácie obsahovali opatrenia pomoci, Spolková republika Nemecko ich listom z 19. januára 1995 oznámila Komisii. 13 Rozhodnutím SG (96) D/4218 z 13. marca 1996, ktorého strucné zhrnutie bolo uverejnené v Ú. v. ES C 168, s. 10 (dalej len "rozhodnutie z 13. marca 1996"), Komisia schválila vyplatenie oznámených opatrení pomoci, ktoré sa povazovali za zlucitelné najmä s clánkom 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy ES [zmenený, teraz clánok 87 ods. 3 písm. c) ES]. Toto rozhodnutie bolo oznámené nemeckým orgánom listom z 23. apríla 1996. Celková suma pomoci schválenej na vyplatenie skupine Lintra sa rovnala 824 200 000 nemeckých mariek (DEM). 14 Aj ked sa pôvodne vychádzalo z toho, ze dcérske spolocnosti holdingovej spolocnosti Lintra (dalej len "dcérske spolocnosti Lintra" alebo "dcérske spolocnosti") sa stanú rentabilnými v roku 1998, BvS musela na zaciatku roka 1997 zasiahnut, aby zabránila úpadku celej skupiny. Zmluvou uzavretou 6. januára 1997 s investormi ich BvS zbavil akejkolvek zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvy o privatizácii. BvS ako protihodnotu získal právo získat kedykolvek jednu alebo viacero dcérskych spolocností Lintra za symbolickú sumu 1 DEM. Podla rovnakej zmluvy bolo hlavným cielom holdingovej spolocnosti Lintra postúpit dcérske spolocnosti Lintra ako celok, alebo len cast z nich, novým investorom. 15 Potom, co BvS zmluvou z 6. januára 1997 opätovne prevzala kontrolu nad skupinou Lintra, rozhodla sa predat jednu zo spolocností patriacich do tejto skupiny, Saxonia Edelmetalle, ktorá uz v tej dobe bola rentabilná aj bez poskytnutia novej pomoci. Zalobkyna vo veci T-111/01, ktorá pôsobí v sektore razenia mincí, bola v roku 1997 odkúpená spolocnostou Vereinigte Deutsche Nickelwerke AG. 16 Súbezne s tým sa BvS rozhodlo uskutocnit restrukturalizáciu niektorých dalsích dcérskych spolocností, vrátane spolocnosti ZEMAG, s cielom pripravit tieto potenciálne rentabilné podniky na ich postúpenie priemyselným partnerom v co najkratsom moznom case. Spolocnost ZEMAG, zalobkyna vo veci T-133/01, ktorá pôsobí v sektore strojov pre hnedouholné bane, bola na konci roka 1997 postúpená investorovi Jacobi & Lobeck. 17 Na základe zmluvy uzatvorenej v priebehu mesiaca september 1999 medzi BvS, holdingovou spolocnostou Lintra a zostávajúcimi investormi, BvS odkúpila holdingovú spolocnost Lintra za sumu 1 DEM. Od 1. januára 2000 je táto spolocnost v likvidácii. 18 Ked Komisia v roku 1998 dostala od Spolkovej republiky Nemecko oznámenie o novej pomoci pre restrukturalizáciu, listom z 25. júna 1998 adresovala nemeckým orgánom zoznam otázok. 19 Listom z 22. júna 1999 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. V tomto rozhodnutí (Ú. v. ES C 238, s. 4) Komisia konstatovala, ze suma pomoci skutocne vyplatenej od prvého oznámenia nemeckých orgánov sa lísila od sumy, ktorá bola schválená rozhodnutím z 13. marca 1996. Komisia vsak poznamenala, ze na urcitú cast vyplatenej pomoci, teda pôzicku zo státnej pokladnice vo výske 12 000 000 DEM, sa rozhodnutie z 13. marca 1996 nevztahovalo. Komisia taktiez vyjadrila pochybnosti o: - úplnosti a presnosti informácií obdrzaných pred vydaním rozhodnutia z 13. marca 1996, - pouzití pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996, - poskytnutí dalsej pomoci skupine Lintra. 20 Nemecké orgány listami z 18. októbra 1999 a 10. marca 2000 odpovedali na otázky a zistenia Komisie uvedené v jej rozhodnutí o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Z týchto informácií predovsetkým vyplýva, ze: - celková suma pomoci, ktorú BvS vyplatil skupine Lintra od prvého oznámenia nemeckých orgánov, predstavovala 658 200 000 DEM, - na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra sa k 31. decembru 1997 nachádzalo 34 978 000 DEM, - pôzicka zo státnej pokladnice vo výske 12 000 000 DEM bola poskytnutá roku 1997 dcérskym spolocnostiam Lintra, ktorých restrukturalizácia sa mala uskutocnit, a to predovsetkým spolocnosti ZEMAG. 21 Kedze Komisia povazovala tieto informácie za nedostatocné, nariadila 1. augusta 2000 nemeckým orgánom podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, aby jej oznámili v lehote jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia o príkaze (dalej len "rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000"), vsetky potrebné informácie, ktoré by umoznili urcit spôsob rozdelenia výdavkov holdingovej spolocnosti Lintra medzi jednotlivé dcérske spolocnosti a primerane prirátat sumu pomoci zostávajúcu na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra. Komisia taktiez vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby upresnila, v akom rozsahu boli príspevky, ktoré dcérske spolocnosti platili holdingovej spolocnosti Lintra financované z pomoci, a zdôraznila, ze ak nedostane toto upresnenie, prijme svoje rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Nakoniec, Komisia poziadala nemecké orgány, aby priamo kópiu rozhodnutia o príkaze z 1. augusta 2000 odovzdali prípadným príjemcom pomoci. 22 Nemecké orgány odpovedali na toto rozhodnutie o príkaze listom z 2. októbra 2000 doplneným listom z 31. októbra 2000, ku ktorému bol pripojená správa audítora týkajúca sa prípadnej ziadosti o vrátenie pomoci skupinou Lintra. V týchto dokumentoch nemecké orgány potvrdili, ze k 31. decembru 1997 sa suma 34 978 000 DEM poskytnutá skupine Lintra Spolkovou republikou Nemecko nachádzala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra. Z týchto informácií navyse vyplýva, ze uvedená suma sa skladala jednak zo zostatku vo výske 22 978 000 DEM, ktorý sa nachádzal vo vlastnom kapitále holdingovej spolocnosti Lintra a ktorého väcsiu cast (18 638 000 DEM) predstavovali príspevky skupiny zaplatené holdingovej spolocnosti jej dcérskymi spolocnostami, jednak zo sumy 12 000 000 DEM urcenej na pokrytie výdavkov, ktoré holdingová spolocnost Lintra vynalozila na uskutocnenie restrukturalizácie dcérskych spolocností Lintra, ktoré sa mohli stat rentabilnými po roku 1997. 23 Dna 1. marca 2001 bol J. Riedemann urcený za likvidátora spolocnosti ZEMAG, v likvidácii. 24 Komisia rozhodnutím 2001/673/ES z 28. marca 2001 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom pre EFBE Verwaltungs GmbH & Co. Management KG (ktorá sa zmenila na Lintra Beteiligungsholding GmbH, spolu so spolocnostami Zeitzer Maschinen, Anlagen Geräte GmbH, LandTechnik Schlüter GmbH, ILKA MAFA Kältetechnik GmbH, SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH, SKL Spezialapparatebau GmbH, Magdeburger Eisengießerei GmbH, Saxonia Edelmetalle GmbH a Gothaer Fahrzeugwerk GmbH) (Ú. v. ES L 236, s. 3, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), konstatovala, ze pomoc v sume 623 224 000 DEM bola poskytnutá v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996 (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). Naopak, podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze pomoc v sume 34 978 000 DEM, ktorú schválila pre restrukturalizáciu dcérskych spolocností Lintra, bola zneuzitá v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. Komisia preto vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby vykonala vsetky potrebné opatrenia pre vymáhanie sumy 34 978 000 DEM od holdingovej spolocnosti Lintra a dcérskych spolocností Lintra nizsie uvedeným spôsobom. Ciastková suma 12 000 000 DEM poskytnutá vo forme pôzicky zo státnej pokladnice niektorým dcérskym spolocnostiam Lintra a povazovaná za pomoc, na ktorú sa nevztahuje rozhodnutie z 13. marca 1996, musí byt vymáhaná od uvedených dcérskych spolocností, z toho stvrtina tejto sumy vo výske 4 077 000 DEM od spolocnosti ZEMAG. Zvysok pomoci v sume 22 978 000 DEM musí byt vymáhaný od holdingovej spolocnosti Lintra, ktorá je zodpovedná za celú sumu ako solidárny dlzník, ako aj od vsetkých dcérskych spolocností Lintra podla urceného rozdelovacieho klúca. Na základe tohto rozdelovacieho klúca clánok 3 napadnutého rozhodnutia nariaduje Spolkovej republike Nemecko, aby vymohla sumu 3 195 559 DEM od spolocnosti Saxonia Edelmetalle a sumu 2 419 271 DEM od spolocnosti ZEMAG. Spolková republika Nemecko je teda povinná vymôct od posledného uvedeného podniku sumu v celkovej výske 6 496 271 DEM. Pomoc, ktorá sa má vymôct, je zvýsená o úroky za obdobie odo dna, kedy bola zneuzitá pomoc daná k dispozícii príjemcom, az do jej skutocného vrátenia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 25 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 23. mája 2001 a 12. júna 2001, ktoré boli zaregistrované ako veci T-111/01 a T-133/01, zalobcovia podali túto zalobu. 26 Osobitným podaním, ktoré bolo dorucené do kancelárie Súdu prvého stupna 14. júna 2001, zalobkyna vo veci T-111/01 rovnako podala návrh na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia. 27 Uznesením z 2. augusta 2001, Saxonia Edelmetalle/Komisia (T-111/01 R, Zb. s. II-2335), predseda Súdu prvého stupna zamietol návrh na vydanie predbezného opatrenia. 28 Písomné casti konaní boli uzavreté 10. januára 2002 vo veci T-111/01 a 11. januára vo veci T-133/01. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá rozsírená komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na urcité otázky a predlozili niektoré dokumenty. 30 Uznesením predsedu prvej rozsírenej komory Súdu prvého stupna zo 17. decembra 2003 boli veci T-111/01 a T-133/01 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku v súlade s clánkom 50 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 31 V dôsledku rozhodnutia Súdu prvého stupna o zacatí ústneho konania boli úcastníci konania vypocutí pri ich ústnych prednesoch a odpovediach na otázky Súdu prvého stupna pocas pojednávania 29. júna 2004. 32 Zalobkyna vo veci T-111/01 navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Zalobkyna vo veci T-133/01 navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka, - subisidiárne, zrusil napadnuté rozhodnutie ako celok, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 34 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna vo veciach T-111/01 a T-133/01: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 35 Na podporu svojich návrhov na zrusenie uvádzajú zalobkyne pät zalobných dôvodov, z toho styri spolocné zalobné dôvody, ktoré sa Súd prvého stupna rozhodol preskúmat v tomto poradí: po prvé, spolocný zalobný dôvod zalozený na porusení práv zalobkýn v konaní podla clánku 88 ods. 2 ES, po druhé, zalobný dôvod zalozený na skutkových chybách v napadnutom rozhodnutí (vec T-133/01), po tretie, zalobný dôvod zalozený na údajnej chybe, ktorá spocíva v zistení zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996 (vec T-111/01), po stvrté, spolocný zalobný dôvod zalozený na chybe, ktorej sa Komisia dopustila pri urcovaní príjemcu spornej pomoci, po piate, zalobný dôvod zalozený na svojvolnom charaktere rozdelovacieho klúca pre vrátenie sumy 22 978 000 DEM dcérskymi spolocnostami, nakoniec, po sieste, zalobný dôvod zalozený na údajnej chybe posúdenia, pokial ide o ulozenie povinnosti vrátit spornú pomoc vzhladom na postúpenie príslusných akcionárskych podielov spolocnosti Saxonia Edelmetalle a spolocnosti ZEMAG. O spolocnom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv zalobkýn v konaní podla clánku 88 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania - Vo veci T-111/01 36 Zalobkyna vo veci T-111/01 uvádza, ze úvahy, ktoré boli základom rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES sa jej netýkajú, alebo nie sú urcené jej. Odôvodnenie c. 36 napadnutého rozhodnutia okrem toho potvrdzuje, ze plán restrukturalizácie, ktorý sa jej týka, bol úspesne uskutocnený. Skutocnost, ze nemecké orgány v tomto rámci neposkytli údaje a dokumenty pozadované Komisiou, nemôze byt zalobkyni na tarchu. Zalobkyna jednak zdôraznuje, ze Komisia je podla nariadenia c. 659/1999 povinná vykonat monitorovanie na mieste. Okrem toho zalobkyna pripomína, ze Komisia pozaduje vrátenie predtým schválenej pomoci. Toto schválenie zakladá svoju legitímnu dôveru na zákonnosti pomoci. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze nevedela o riziku vrátenia spornej pomoci, pretoze nepoznala obsah rozhodnutia o schválení a nebola vyzvaná, aby sa zúcastnila zistovania, ktoré predchádzalo zacatiu konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Zalobkyna navyse zdôraznuje, ze holdingová spolocnost Lintra ju ponechala v úplnej nevedomosti o sumách povazovaných za pomoc. Tvrdí, ze ak by vedela o riziku vrátenia, vykonala by vlastné zistovanie a uzavrela by s holdingovou spolocnostou Lintra dohodu, aby vylúcila toto riziko. 37 Komisia na úvod pripomína, ze v rámci správneho konania v oblasti práva pomoci majú len clenské státy vsetky práva, ktoré prinálezia úcastníkom konania. S ohladom na potenciálnych a skutocných príjemcov pomoci Komisia uvádza, ze jej povinnostou je len vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky. Komisia naopak tvrdí, ze nie je povinná umoznit dotknutým osobám, aby skontrolovali údaje poskytnuté clenskými státmi. V prejednávanej veci Komisia pripomína, ze zalozila svoje rozhodnutie na informáciách postúpených Spolkovou republikou Nemecko a ze zalobkyna nepovazovala za uzitocné zúcastnit sa správneho konania, dokonca ani vtedy, ked boli dotknuté osoby vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky pri zacatí konania. Z toho podla Komisie vyplýva, ze zalobkyna jej nemôze vytýkat, ze prijala napadnuté rozhodnutie na základe nedostatocných informácií. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze sa pridrzala judikatúry Súdneho dvora, ako aj príslusných ustanovení nariadenia c. 659/1999. 38 Komisia dalej spochybnuje tvrdenie zalobkyne, ze nebola informovaná o rozhodnutí z 13. marca 1996. Komisia tvrdí, ze ak zalobkyna nespochybnuje, ze prijala od státu znacnú financnú podporu, je nepredstavitelné, ze by nezaznamenala prijatie tejto pomoci. Z povinnosti starostlivosti, ktorá je vlastná kazdému podnikatelskému subjektu, podla názoru Komisie vyplýva, ze zalobkyna sa mala uistit, ci sporná pomoc má potrebné schválenie Komisiou. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, ze zalobkyna sa nemôze odvolávat na svoju nevedomost, aby sa vyhla vráteniu pomoci. 39 Nakoniec, podla Komisie zalobkyna vychádza z nesprávneho predpokladu, ked sa domnieva, ze je povinná vrátit pomoc len vtedy, ak sa dopustila "chyby". Nic totiz nebráni tomu, aby nedostatok dostatocných informácií postúpených dotknutým státom Komisii mohol byt na tarchu príjemcovi pomoci. - Vo veci T-133/01 40 Zalobkyna vo veci T-133/01 tvrdí, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia mala Komisia zistit a zhodnotit skutocnosti vykonaním podrobnejsieho prieskumu. V tejto súvislosti sa zalobkyna domnieva, ze Komisia bola povinná ju vypocut, najmä potom, co Komisia pripustila, ze nemecké orgány jej neboli schopné poskytnút vsetky nálezité údaje. Podla názoru zalobkyne bola objektom výzvy len Spolková republika Nemecko, a nie dotknuté tretie osoby, co je v rozpore s clánkom 88 ods. 2 ES. 41 V odpovedi na tvrdenie Komisie, ze dotknuté osoby boli pri zacatí správneho konania Komisiou vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky, zalobkyna síce pripústa, ze jej likvidátor sa tohto konania nezúcastnil, tvrdí vsak, ze likvidátor tak nemohol v tom case urobit, kedze konanie o likvidácii spolocnosti ZEMAG sa este nezacalo. Zalobkyna sa vsak v kazdom prípade domnieva, v rozpore s tvrdením Komisie, ze sa nemohla vzdat moznosti upozornit na nepresnost obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí len preto, ze sa nezúcastnila na správnom konaní. Ak by sa prijal takýto záver, právo dotknutých osôb na podanie zaloby by úplne stratilo svoj zmysel. 42 Komisia pripomína, ze v danom prípade nemozno hovorit o "zrýchlenom konaní", kedze konanie podla clánku 88 ods. 2 ES sa zacalo 22. júna 1999 a skoncilo sa az o 21 mesiacov neskôr prijatím napadnutého rozhodnutia 28. marca 2001. Spolocnost ZEMAG teda mala potrebný cas, aby sa zúcastnila tohto konania. Komisia taktiez opakuje svoje stanovisko vyjadrené v bode 37 vyssie. 43 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze jej likvidátor nemohol predlozit svoje pripomienky, pretoze konanie vo veci likvidácie sa este nezacalo, Komisia odpovedá, ze zalobkyna prehliada skutocnost, ze likvidátor nekoná vo vlastnom mene a ze zalobkyna mohla podat pripomienky pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 44 Nakoniec, Komisia zdôraznuje, ze zalobkyna sa nemôze dovolávat skutocností alebo okolností, o ktorých vedela pocas konania vo veci formálneho zistovania, ktoré vsak neoznámila Komisii, ked bola vyzvaná na predlozenie svojich pripomienok. V rozpore s tvrdením zalobkyne sa Komisia domnieva, ze takéto riesenie nespochybnuje právo dotknutých osôb na podanie zaloby, pretoze sa stále môzu dovolávat právnych dôvodov, ktoré neboli uvedené v priebehu zistovacieho konania, alebo chyby posúdenia na strane Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 45 Týmto zalobným dôvodom zalobkyne v podstate vytýkajú Komisii, ze ich osobitne nevyzvala, aby predlozili svoje pripomienky pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 46 Túto výhradu nemozno prijat. 47 Po prvé, je potrebné pripomenút, ze konanie na kontrolu státnej pomoci je vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti v Spolocenstve zodpovedný za poskytnutie pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, nazvaný "Meura", 234/84, Zb. s. 2263, bod 29, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 42), a nie proti príjemcovi alebo príjemcom pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 83, a rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný, bod 44). 48 Navyse, podla ustálenej judikatúry sa pojem "príslusné strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad]" v zmysle clánku 88 ods. 2 ES vztahuje na blizsie neurcený súbor adresátov. Z tejto úvahy vyplýva, ze clánok 88 ods. 2 ES nevyzaduje individuálnu výzvu pre jednotlivé osoby. Jediným predmetom tohto ustanovenia je zaviazat Komisiu, aby sa postarala o to, aby vsetky potenciálne dotknuté osoby boli informované a aby dostali prílezitost uplatnit svoje tvrdenia. Za týchto okolností sa uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev javí ako primeraný prostriedok na informovanie vsetkých dotknutých osôb o zacatí konania (rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, 323/82, Zb. s. 3809, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 59). Táto judikatúra teda v zásade priznáva dotknutým osobám úlohu zdroja informácií pre Komisiu v rámci správneho konania zacatého podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 256, a rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný, bod 59). 49 Aj ked je v prejednávanej veci isté, ze zalobkyne sa nezúcastnili konania vo veci formálneho zistovania, z textu oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev 21. augusta 1999 (Ú. v. ES C 238, s. 4) vyplýva, ze dotknuté osoby boli vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky v lehote jedného mesiaca od uverejnenia listu Komisie z 22. júna 1999, ktorým Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Týmto oznámením, ktoré bolo zhrnutím vyssie uvedeného listu, ako aj jeho znenia, boli teda dotknuté osoby informované o rozhodnutí Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s pomocou poskytnutou pre restrukturalizáciu ôsmych podnikov, vrátane spolocnosti Saxonia Edelmetalle a spolocnosti ZEMAG. 50 Je potrebné upresnit, ze skutocnost, ze urcitý subjekt je informovaný o zacatí formálneho konania, samozrejme sama osebe nestací na to, aby tento subjekt mohol úcinne uplatnit svoje pripomienky. V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ktorý sa podla clánku 16 tohto nariadenia vztahuje aj na zneuzitú pomoc, stanovuje, ze "rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné skutkové a právne okolnosti, bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka opatrenia charakteru pomoci... opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom". Z toho vyplýva, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania musí byt, aj napriek nevyhnutne provizórnemu charakteru hodnotenia, ktoré obsahuje, dostatocne presné, aby umoznilo dotknutým osobám efektívne sa zúcastnit konania vo veci formálneho zistovania, v rámci ktorého budú mat moznost uplatnit svoje tvrdenia. Na tento úcel stací, ak sa dotknuté osoby môzu oboznámit s úvahami Komisie. 51 Je vsak potrebné si vsimnút, ze zalobkyne netvrdili, ze rozhodnutie o zacatí konania bolo nedostatocne odôvodnené na to, aby mohli efektívne vyuzit svoje právo na predlozenie pripomienok. 52 Aj keby zalobkyne uviedli takéto tvrdenie, Súd prvého stupna poznamenáva, ze oznámením spomínaným v bode 49 vyssie Komisia dostatocne jasne vyjadrila svoje pochybnosti, pokial ide o dodrzanie podmienok stanovených rozhodnutím z 13. marca 1996, a taktiez umoznila zalobkyniam, aby efektívne vyuzili svoje právo na predlozenie pripomienok. Komisia totiz v prvom rade zastávala názor, ze klúcové prvky plánu restrukturalizácie, tak ako boli schválené, sa neuskutocnili. Komisia sa okrem toho domnievala, ze rozhodnutie z 13. marca 1996 sa uz na predmetnú pomoc nevztahuje a poskytla v tomto ohlade viacero presných príkladov, ako napríklad pomoc urcenú na pokrytie strát podniku a na financovanie investícií po neúspechu plánov restrukturalizácie. Komisia taktiez uviedla, ze je mozné, ze podnikom skupiny Lintra bola poskytnutá dodatocná pomoc v celkovej sume viac ako 82 000 000 DEM. Rovnako vyjadrila pochybnosti o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom predovsetkým z dôvodu, ze urcitá pomoc mohla byt pouzitá na odlisné úcely, ako je restrukturalizácia dcérskych spolocností Lintra, a ze sa úplne neuskutocnili plány restrukturalizácie. Komisia okrem toho výslovne upozornila nemecké orgány a prípadné dotknuté osoby na skutocnost, ze protiprávne poskytnutá pomoc sa musí v danom prípade vymôct od jej príjemcu. 53 Vzhladom na to, ze Komisia oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev vyzvala príjemcov pomoci pôvodne schválenej skorsím rozhodnutím, aby predlozili svoje pripomienky k moznému poruseniu predmetného rozhodnutia z dôvodu pouzitia tejto pomoci v rozpore s uvedeným rozhodnutím, a uvedení príjemcovia túto moznost nevyuzili, Komisia neporusila ziadne z ich práv (rozsudky Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 84, a Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 47 vyssie, bod 47). Komisiu okrem toho nemozno povazovat za zodpovednú za to, ze dotknutý clenský stát alebo, ako to tvrdí zalobkyna vo veci T-111/01, holdingová spolocnost Lintra, zalobkynu údajne opomenuli informovat o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 54 Tento záver nemôze byt spochybnený tvrdením zalobkyne vo veci T-133/01, podla ktorého sa konanie o likvidácii, ktoré sa jej týkalo, v momente zacatia konania podla clánku 88 ods. 2 ES este nezacalo. Ako totiz správne tvrdí Komisia, zo zalobného návrhu jasne vyplýva, ze likvidátor koná len ako likvidátor a nie vo vlastnom mene. Ako teda bolo vysvetlené v bode 49 vyssie, v momente uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania mala spolocnost ZEMAG, na ktorú sa toto rozhodnutie výslovne vztahuje, dostatocný cas na to, aby odpovedala na výzvu na predlozenie pripomienok. 55 Súd prvého stupna nemôze prijat ani tvrdenia zalobkyne vo veci T-111/01, ze sa jej rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania netýkalo a ze nevedela o riziku vrátenia pomoci. Kedze je totiz zalobkyna výslovne viackrát spomínaná v tomto rozhodnutí a Komisia vyjadrila aspon pochybnosti, pokial ide o správne pouzitie celej pomoci, ktorú schválila pre restrukturalizáciu dcérskych spolocností Lintra v rozhodnutí z 13. marca 1996, toto rozhodnutie sa zalobkyne vo veci T-111/01 nevyhnutne týkalo. Skutocnost, ze zalobkyna sa rozhodla nepredlozit pripomienky na základe výzvy uvedenej v oznámení Komisie spomínanom v bode 49 vyssie, nemozno vytýkat Komisii. 56 Okrem toho, ako bolo uvedené aj v bode 52 vyssie, rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania dostatocne jasne uvádzalo, ze pomoc, na ktorú sa vztahuje, sa prípadne vymôze od jej príjemcu v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 659/1999. Od uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania teda zalobkyna vo veci T-111/01 nemohla nevediet o riziku vrátenia predmetnej pomoci. V dôsledku toho sa uz nemohla opierat o údajnú legitímnu dôveru v zlucitelnost predmetnej pomoci so spolocným trhom, co je tvrdenie, ktorému navyse odporuje sama zalobkyna, ked tvrdí, ze nebola informovaná o rozhodnutí z 13. marca 1996. 57 Po druhé, je taktiez potrebné odmietnut tvrdenie zalobkýn, ze potom, co Spolková republika Nemecko neodpovedala na rozhodnutie o príkaze na poskytnutie urcitých informácií z 1. augusta 2000, zalobkyne mali byt priamo vypocuté Komisiou predtým, nez táto prijala napadnuté nariadenie. 58 V tejto súvislosti, aj za predpokladu, ze by sa Spolková republika Nemecko skutocne nepodriadila vyssie uvedenému rozhodnutiu o príkaze, z clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze za takých okolností má Komisia právomoc ukoncit konanie vo veci formálneho zistovania a prijat rozhodnutie o zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na základe dostupných informácií. Toto rozhodnutie môze za podmienok uvedených v clánku 14 nariadenia c. 659/1999 vyzadovat vymáhanie uz vyplatenej pomoci od jej príjemcu. Podla clánku 16 nariadenia c. 659/1999 sa ustanovenia clánkov 13 a 14 v prípade zneuzitia pomoci uplatnia mutatis mutandis. Z týchto ustanovení teda vyplýva, ze Komisia v rozpore s tvrdením zalobkýn nemá povinnost vypocut dotknuté osoby v prípade, ked clenský stát nesplní príkaz Komisie poskytnút informácie. 59 Navyse je potrebné poznamenat, ze v danom prípade zalobkyne netvrdia, ze pozadovali podla clánku 20 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 kópiu rozhodnutia prikazujúceho Spolkovej republike Nemecko poskytnút informácie, a a fortiori ani to, ze napriek výzve adresovanej Komisiou Spolkovej republike Nemecko v rozhodnutí o príkaze z 1. augusta 2000, aby postúpila toto rozhodnutie vsetkým prípadným adresátom predmetnej pomoci, oznámili informácie Komisii, ktorá ich nezohladnila pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 60 Nakoniec zalobkyna vo veci T-111/01 vytýka Komisii, ze nevykonala monitorovanie na mieste, ako jej to ukladajú ustanovenia nariadenia c. 659/1999. 61 Táto výhrada, ktorá sa netýka práv dotknutých osôb v priebehu konania podla clánku 88 ods. 2 ES, ale rozsahu zistovania vykonávaného Komisiou pri kontrole státnej pomoci, bude preskúmaná v bodoch 98 az 100 vyssie v rámci zalobného dôvodu zalozeného na údajnej chybe, pokial ide o konstatovanie zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996. 62 Z toho vyplýva, ze za týchto podmienok musí byt spolocný zalobný dôvod, zalozený na porusení práv zalobcov v konaní podla clánku 88 ods. 2 ES, zamietnutý. O zalobnom dôvode zalozenom na faktických chybách v napadnutom rozhodnutí (vec T-133/01) Tvrdenia úcastníkov konania 63 Zalobkyna vo veci T-133/01 vytýka Komisii, ze prijala napadnuté rozhodnutie na základe styroch fakticky chybných údajov. Po prvé, v rozpore s tvrdením odôvodnenia c. 39 napadnutého rozhodnutia, investície uskutocnené spolocnostou ZEMAG v rokoch 1994 az 1997 neboli nizsie, nez sa pôvodne predpokladalo. Po druhé, zalobkyna prijala mensiu sumu (44 977 000 DEM), nez uvádza Komisia v odôvodnení c. 40 napadnutého rozhodnutia (65 617 000 DEM). Po tretie, pokial ide o pomoc, ktorá je predmetom príkazu na vrátenie, zalobkyna neprijala pôzicku, ale pomoc zo státnej pokladnice. Nakoniec, zalobkyna vo svojej replike spochybnuje tvrdenia Komisie týkajúce sa jednak neprispôsobenia programu výroby dcérskych spolocností Lintra podmienkam trhu, jednak kvalifikácie a profesionálnych schopností riadiacich pracovníkov holdingovej spolocnosti Lintra. 64 Komisia sa domnieva, ze prvé tri tvrdenia o faktických chybách nemozno prijat. Podla Komisie sú zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí zalozené na informáciách poskytnutých nemeckými orgánmi v odpovedi na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000. Podla názoru Komisie, kedze sa zalobkyna nezúcastnila správneho konania, zriekla sa moznosti uplatnit akékolvek skutkové nepresnosti. Komisia taktiez pripomína, ze podla judikatúry Súdneho dvora a ustanovení nariadenia c. 659/1999 má Komisia právomoc ukoncit konanie a prijat rozhodnutie na základe údajov, ktoré má k dispozícii, pokial clenský stát napriek príkazu Komisie neposkytne pozadované údaje. Aj keby sa Komisia dopustila chýb uvádzaných zalobkynou, podla Komisie to nemá vplyv na správnost napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, ze pomoc bola pouzitá v podstate v súlade so schváleným plánom restrukturalizácie. Pokial ide o spornú pomoc, jej vrátenie bolo pozadované jednak z dôvodu, ze si túto pomoc ponechala holdingová spolocnost Lintra a jednak z dôvodu poskytnutia pôziciek zo státnej pokladnice po zjavnom neúspechu prvej restrukturalizácie, a nie z dôvodu nezákonného pouzitia tejto pomoci dcérskymi spolocnostami. 65 Pokial ide o stvrtú faktickú chybu uvádzanú zalobkynou, Komisia tvrdí, ze táto námietka je neprípustná, kedze bola po prvýkrát uvedená az v stádiu repliky a nepredstavuje ziadne právne tvrdenie, ktoré by mohlo spôsobit nezákonnost napadnutého rozhodnutia. Podla názoru Komisie je vsak v kazdom prípade obsah týchto tvrdení nedôvodný, pretoze Komisia predovsetkým overila hodnovernost predmetných informácií u nemeckých orgánov. Posúdenie Súdom prvého stupna 66 Komisia v podstate namieta, ze je neprípustné, aby zalobkyna vo veci T-133/01 uplatnovala skutkové dôvody uvedené v bode 63 vyssie, pretoze sa na nich neodvolávala v rámci zistovacieho konania týkajúceho sa spornej pomoci. Okrem toho sa Komisia domnieva, ze stvrtá namietaná skutková chyba je neprípustná, pretoze bola uplatnená oneskorene, az v stádiu repliky. 67 Podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES posudzovaná podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia tohto aktu. Predovsetkým posúdenia vykonané Komisiou musia byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v momente vykonávania týchto posúdení (rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 81; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 47, a Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48). 68 Z toho vyplýva, ze zalobca, ktorý sa zúcastnil zistovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES, sa nemôze odvolávat na skutkové tvrdenia, ktoré neboli Komisii známe a ktoré jej zalobca neoznámil v priebehu zistovacieho konania. Nic vsak nebráni dotknutej osobe v tom, aby vzniesla proti konecnému rozhodnutiu právny dôvod, ktorý nebol uplatnený v stádiu správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Kneissl Dachstein/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 102, a Salomon/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 55). 69 Pouzitie tejto judikatúry nemusí byt nevyhnutne rozsírené na vsetky prípady, ked sa podnik nezúcastnil zistovacieho konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Aj ked nie je vylúcené, ze táto judikatúra sa neuplatní v urcitých celkom výnimocných prípadoch, je potrebné konstatovat, ze sa v prejednávanej veci uplatní. 70 Je totiz vhodné pripomenút, ze zalobkyna nevyuzila svoje právo zúcastnit sa zistovacieho konania, aj ked je jasné, ze bola osobitne viackrát spomínaná v rozhodnutí o zacatí zistovacieho konania - predovsetkým v nadpise a v bodoch 2.1 a 2.4 tohto rozhodnutia - a ze v tomto rozhodnutí boli vyjadrené pochybnosti o správnom pouzití celkovej pomoci urcenej na restrukturalizáciu dcérskych spolocností Lintra vo vztahu k rozhodnutiu z 13. marca 1996. Je taktiez jasné, ze skutkové okolnosti zachytené Komisiou v odôvodneniach c. 39 a 40 napadnutého rozhodnutia sa zakladajú na údajoch postúpených nemeckými orgánmi v rámci zistovacieho konania. Za týchto okolností sú tvrdenia zalobkyne o sume investícií a objeme pomoci skutkovými dôvodmi, ktoré neboli Komisii známe v momente prijatia napadnutého rozhodnutia, a preto nemôzu byt uplatnené proti tomuto rozhodnutiu po prvýkrát az na Súde prvého stupna. 71 Rovnaký záver sa ponúka aj pre údajné skutkové chyby, ktorých sa Komisia dopustila s ohladom na neprispôsobenie plánu výroby dcérskych spolocností skupiny Lintra podmienkam trhu, ako aj na kvalifikáciu a profesionálne schopnosti riadiacich pracovníkov holdingovej spolocnosti Lintra, co bolo uvedené v odôvodnení c. 16 napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat námietku Komisie týkajúcu sa oneskoreného vznesenia týchto dôvodov v rámci repliky. V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ze tieto informácie vseobecného charakteru nemajú ziadny vplyv na rozhodnutie urobené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, ani za predpokladu, ze by boli skutkovými chybami. 72 Nakoniec, pokial ide o právnu, a nielen o faktickú otázku, ci spolocnost ZEMAG dostala po neúspechu prvého plánu restrukturalizácie pomoc zo státnej pokladnice miesto pôzicky zo státnej pokladnice, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, zalobkyna, ktorej sa na to Súd prvého stupna osobitne pýtal, uviedla iba to, ze tento rozdiel v podstate spocíva v odlisných pojmoch pouzitých holdingovou spolocnostou Lintra, bez toho, aby zalobkyna bola schopná upresnit, ako by toto rozlísenie mohlo ovplyvnit vrátenie spornej pomoci. Tento dôvod je preto nepodstatný. 73 Je teda potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na skutkových chybách v napadnutom rozhodnutí. O zalobnom dôvode zalozenom na údajnej chybe, ktorá spocíva v zistení zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím Komisie z 13. marca 1996 (vec T-111/01) Tvrdenia úcastníkov konania 74 Zalobkyna vo veci T-111/01, po prvé, tvrdí, ze pomoc, ktorá jej bola vyplatená az do roku 1996, bola pouzitá v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996, ako to vyplýva z dokladov, ktoré BvS predlozil nemeckým orgánom. Aj ked napadnuté rozhodnutie podrobne neuvádza sumu 3 195 559 DEM, ktorej vrátenie sa pozaduje od zalobcu, ako casti zo sumy 22 978 000 DEM, co je podla zalobkyne samo osebe protiprávne, podrobnosti vykonaných platieb dokazujú, ze tieto platby boli v súlade s plánom restrukturalizácie a ze boli schválené rozhodnutím z 13. marca 1996. 75 Zalobkyna teda tvrdí, v rozpore s tvrdením Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze suma 22 978 000 DEM nebola pouzitá na odmenenie niektorých plnení holdingovej spolocnosti Lintra súvisiacich s riadením, ale výlucne na financovanie restrukturalizacných opatrení. V tejto súvislosti zalobkyna pripomína, ze nemecká vláda vo svojom oznámení Komisii z 2. októbra 2000 uviedla, ze plnenia poskytnuté holdingovou spolocnostou Lintra dcérskym spolocnostiam boli urcené na zabezpecenie ich restrukturalizácie, a bez nich by táto restrukturalizácia nebola mozná. Nakoniec, aj keby pomoc bola pouzitá na odmenenie plnení vykonaných holdingovou spolocnostou Lintra, co sa nestalo, zalobkyna sa domnieva, ze by to nepredstavovalo zneuzitie pomoci. Zalobkyna totiz zdôraznuje, ze Komisia poznala struktúru skupiny vybratej nemeckými orgánmi a predovsetkým skutocnost, ze Lintra je jednoduchým holdingom, ktorého cinnosti sú fakturované jej dcérskym spolocnostiam pomocou vnútorného rozdelovacieho klúca. Kedze Komisia prejavila súhlas s pouzitím pomoci na odmenenie plnení holdingovej spolocnosti Lintra, tieto plnenia sa majú povazovat za plnenia, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie z 13. marca 1996. 76 Po druhé, zalobkyna vytýka napadnutému rozhodnutiu, ze sa zakladá výlucne na domnienke údajného zneuzitia pomoci, ktorá sama vychádza z neurcitých údajov nemeckých orgánov. Podla zalobkyne, ktorá sa odvoláva na odôvodnenie c. 42 napadnutého rozhodnutia, sa totiz Komisia opiera o vyhlásenie Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorého nemôze vylúcit, ze pomoc bola pouzitá na odmenenie plnení holdingovej spolocnosti Lintra. Podla názoru zalobkyne sa teda nedokázalo, ze táto pomoc skutocne slúzila na odmenenie uvedených plnení. 77 Komisia po prvé pripomína, ze podla rozhodnutia z 13. marca 1996 sa nepredpokladalo pouzitie pomoci holdingovou spolocnostou Lintra. To by okrem toho neprichádzalo do úvahy, pretoze táto spolocnost nebola podnikom v tazkostiach. Rovnako to platí aj o pouzití pomoci dcérskymi spolocnostami Lintra na odmenenie plnení holdingovej spolocnosti Lintra. Komisia zdôraznuje, ze jednak suma 22 978 000 DEM zostala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra bez toho, aby nemecké orgány mohli poskytnút presné informácie o jej pouzití, jednak, kedze dcérske spolocnosti boli zodpovedné za správne pouzitie tejto sumy, celá suma musí byt vymáhaná od holdingovej spolocnosti Lintra a jej dcérskych spolocností. Skutocnost, ze Komisia poznala povahu holdingu spolocnosti Lintra, neznamená, ze plnenia poskytnuté touto spolocnostou mohli byt zaplatené prostredníctvom státnej pomoci, ktorá bola schválená pre restrukturalizáciu dcérskych spolocností. 78 Po druhé, Komisia sa domnieva, ze pokial ide o plnenia súvisiace so správou poskytnuté holdingovou spolocnostou Lintra, zalobkyna si viackrát protirecí. Zalobkyna tvrdila, ze plnenia poskytnuté holdingovou spolocnostou Lintra jej dcérskym spolocnostiam boli potrebné pre ich restrukturalizáciu, a preto majú byt povazované za pomoc, na ktorú sa vztahuje rozhodnutie z 13. marca 1996. Zalobkyna síce prijala tieto plnenia pomocou státnej podpory, teda bezplatne, tvrdila vsak, ze odmenila tieto plnenia s pouzitím poskytnutej pomoci. Z toho podla Komisie vyplýva, ze zalobkyna nemôze vázne tvrdit, ze prijala za odplatu pomoc, ktorej vrátenie sa pozaduje. Podla Komisie sa pomoc musí v kazdom prípade vymáhat, pretoze nie je mozné s istotou urcit, ze bola pouzitá v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996. Dôvod vymáhania tak nespocíva na abstraktnej struktúre skupiny, ale na skutocnosti, ze podla rozhodnutia z 13. marca 1996 boli dcérske spolocnosti Lintra príjemcami pomoci. 79 Nakoniec, pokial ide o domnienky uvedené zalobkynou, Komisia odpovedá, ze sa práve neopierala o takéto predpoklady. Napadnuté rozhodnutie totiz len konstatovalo, ze nemecké orgány nemohli vylúcit, ze dcérske spolocnosti skutocne pouzili pomoc na zaplatenie plnení holdingovej spolocnosti Lintra. Komisia dodáva, ze v prípade, ze pomoc bola pouzitá holdingovou spolocnostou Lintra, musí byt vymáhaná od dcérskych spolocností, ktoré boli príjemcami plnení súvisiacich s riadením holdingu. Ak zalobkyna mala k dispozícii dôkazy, ze neprijala takéto plnenia bezodplatne, mala ich postúpit Komisii v priebehu správneho konania ako odpoved na výzvu Komisie na predlozenie pripomienok. Posúdenie Súdom prvého stupna 80 Zalobkyna vo veci T-111/01 v podstate popiera, ze ciastková suma pomoci vo výske 22 978 000 DEM, z ktorej bola vypocítaná suma 3 195 559 DEM, ktorej vrátenie od zalobkyne pozaduje napadnuté rozhodnutie, bola zneuzitá. Podla nej bola táto pomoc pouzitá na jej restrukturalizáciu v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996. 81 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tento zalobný dôvod musí byt preskúmaný v dvoch fázach. Najprv ide o overenie presného dosahu rozhodnutia z 13. marca 1996. Dalej Súd prvého stupna vo svetle tohto prieskumu overí, ci Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí dôjst k záveru, ze suma pomoci, na základe ktorej bola vypocítaná suma, ktorá má byt vrátená zalobkynou vo veci T-111/01, bola zneuzitá v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. - O dosahu rozhodnutia z 13. marca 1996 82 V rozhodnutí z 13. marca 1996 Komisia najprv jednotlivo preskúmala situácie ôsmich dcérskych spolocností riadených holdingovou spolocnostou Lintra, vrátane zalobkyne vo veci T-111/01, z hospodárskeho a sociálneho hladiska, ako aj z hladiska ich predpokladanej zivotaschopnosti s ohladom na restrukturalizáciu plánovanú nemeckými orgánmi. Komisia rovnako uviedla, ze po vyhlásení verejnej sútaze na úcely restrukturalizácie a privatizácie podnikov to bola ponuka na odkúpenie predlozená spolocnostou Emans & Partners Gbr týkajúca sa vsetkých podnikov, ktorá bola vybraná nemeckými orgánmi, kedze táto ponuka sa povazovala za najlepsiu predovsetkým z hladiska zachovania zamestnanosti, investicného plánu, osobnej úcasti nadobúdatela, financného záväzku voci Treuhandanstalt a perspektívy pre kazdý z týchto podnikov. Treuhandanstalt (z ktorého sa následne stal BvS) teda postúpil na nadobúdatelov 100 % akcionárskych podielov podnikov v drzbe holdingovej spolocnosti Lintra. Komisia dalej podrobne opísala financné opatrenia plánované nemeckými orgánmi pre restrukturalizáciu a konecnú privatizáciu podnikov skupiny Lintra, vrátane pomoci vo výske 970 200 000 DEM, následne znízenej na 824 200 000 DEM. Vo svojej analýze zlucitelnosti pomoci Komisia nakoniec uvádza, ze "napriek vyhláseniu verejnej sútaze sa nemohol nájst ziaden investor, ktorý by bol ochotný prevziat ekonomické riziko restrukturalizácie dotknutých podnikov bez existencie státnej pomoci" a ze "pretoze podniky [boli] predané tomu, kto najviac ponúkal, státna pomoc uvedená v zmluve o privatizácii bola obmedzená na to, co bolo prísne nevyhnutné preto, aby sa podnikom poskytla moznost znovu získat ich dlhodobú konkurencieschopnost". Komisia upresnila, ze "vsetky podniky [pôsobili] na rastúcich trhoch, kde [neexistovala] strukturálna nadkapacita", a ze "financná pomoc bola casovo obmedzená". Komisia z toho vyvodila, ze "pomoc [splnila] podmienky vyzadované v oblasti restrukturalizácie (konkurencieschopnost, proporcionalita, znizovanie kapacít)". 83 Na základe svojho zistovania Komisia dosla k záveru, ze jednak "pokial sa vezme do úvahy súhrn pomoci na restrukturalizáciu, podla nej je táto pomoc zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 92 ods. 3 písm. c) Zmluvy..., pretoze sa obmedzuje na to, co je prísne nevyhnutné, a neudeluje podnikom ziadne zvýhodnené postavenie vo vztahu ku konkurentom". Okrem toho sa Komisia rovnako domnievala, ze "z dôvodu, ze vsetky podniky [mali] sídlo v regióne, na ktorý sa vztahuje právna úprava výnimky stanovená v clánku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy..., vzhladom na pocet a velkost podnikov, ktorým bola pomoc poskytnutá, z dôvodu, ze ich sortiment výrobkov je rozmanitý a ze teda nie je mozné dosiahnut synergický efekt a z dôvodu relatívne obmedzenej sumy pomoci, je predmetná pomoc zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy". 84 Zo znenia rozhodnutia z 13. marca 1996 vyplýva, ze príjemcom schválenej pomoci bolo osem dcérskych spolocností Lintra, vrátane zalobkyne vo veci T-111/01, ktorých situácia z hladiska hospodárskeho, sociálneho a z hladiska zivotaschopnosti bola jednotlivo popísaná na stranách 1 az 5 rozhodnutia, a nie holdingová spolocnost Lintra, ktorej funkcia spocívala v zabezpecení riadenia skupiny s cielom co najskôr umoznit restrukturalizáciu a privatizáciu dcérskych spolocností. Aj ked boli financné opatrenia plánované nemeckými orgánmi zamerané na rekapitalizáciu spolocností a financovanie opatrení na restrukturalizáciu, predovsetkým úcastou BvS na stratách, prostredníctvom podpory investícií a pokrytím financných potrieb spolocností, rozhodnutie z 13. marca 1996 nepripústa, aby pomoc mohla byt pouzitá holdingovou spolocnostou Lintra na financovanie jej cinností. Napokon, skutocnost, ze pomoc mohla byt vyplatená nemeckými orgánmi holdingovej spolocnosti Lintra v rámci riadenia skupiny Lintra, neprekáza tomu, aby sa doslo k záveru, ze dcérske spolocnosti tejto skupiny ju pouzívali (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 34) a v skutocnosti boli príjemcami pomoci, ktorá bola schválená rozhodnutím z 13. marca 1996. Z toho vyplýva, ze Komisia vo svojom rozhodnutí z 13. marca 1996 schválila pomoc výlucne na úcely restrukturalizácie dcérskych spolocností Lintra, vrátane restrukturalizácie zalobkyne vo veci T-111/01. - O zistení zneuzitia sumy pomoci, ktorej vrátenie sa pozaduje od zalobkyne vo veci T-111/01 85 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze podla clánku 88 ods. 2 ES, ak Komisia zistí, ze pomoc sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. 86 Zo znenia clánku 88 ods. 2 ES v spojení s clánkom 1 písm. g) a clánkom 16 nariadenia c. 659/1999, vyplýva, ze je v zásade povinnostou Komisie, aby preukázala, ze vsetky prípady pomoci, ktoré predtým schválila na základe skorsieho rozhodnutia, alebo niektoré z nich, boli príjemcom zneuzité. Pokial sa to totiz nepreukáze, musí sa táto pomoc povazovat za pomoc, na ktorú sa vztahuje jej skorsie rozhodnutie o schválení. Odkaz v clánku 16 nariadenia c. 659/1999 na jeho clánok 13 vsak oprávnuje Komisiu, v prípade, ze clenský stát nevyhovie príkazu poskytnút informácie, aby prijala rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania na základe dostupných informácií. Ak teda clenský stát neposkytne dostatocne jasné a presné informácie o pouzití pomoci, o ktorej Komisia na základe informácií, ktorými disponuje, vyjadruje pochybnosti, pokial ide o dodrzanie jej skorsieho rozhodnutia o schválení, Komisia je oprávnená konstatovat zneuzitie dotknutej pomoci. 87 Okrem toho, je potrebné pripomenút, ze v prejednávanej veci podla odôvodnenia c. 42 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala: "Pokial pomoc poskytnutá skupine Lintra nebola pouzitá na úcely vysvetlené v schválenom pláne restrukturalizácie, nevztahuje sa na nu rozhodnutie z 13. marca 1996, podla ktorého mal celý objem pomoci slúzit priamo na restrukturalizáciu dcérskych spolocností Lintra. Pouzitie pomoci v [holdingovej] spolocnosti Lintra... výslovne nepredpokladá ani plán restrukturalizácie, ani toto rozhodnutie. To by okrem toho nikdy neprichádzalo do úvahy, pretoze táto spolocnost nebola podnikom v tazkostiach. Takisto pouzívanie pomoci dcérskymi spolocnostami na odmenenie plnení [holdingovej spolocnosti] Lintra... nebolo výslovne predpokladané v pláne restrukturalizácie, ani v rozhodnutí z 13. marca 1996. Nemecké orgány potvrdili, ze nemohli vylúcit, ze dcérske spolocnosti skutocne nepouzili túto pomoc na zaplatenie plnení tejto spolocnosti. Navyse, ako odpoved na príkaz poskytnút informácie týkajúce sa vsetkých výdavkov [holdingovej spolocnosti] Lintra [personálne výdavky, výdavky za právnické sluzby, výdavky za prenájom kancelárskych priestorov atd.], nemecké orgány predlozili iba strucné císelné údaje a nepreukázali presne, aké plnenia táto spolocnost poskytla za platbu, ktorým dcérskym spolocnostiam a v akom termíne. Vzhladom na to, ze nemecké orgány nemohli predlozit dostatocné dôkazy o tejto otázke, Komisia sa domnieva, ze na sumu 34 978 000 DEM, ktorá zostala v pokladnici [holdingovej] spolocnosti Lintra... sa nevztahuje rozhodnutie z 13. marca 1996". 88 Komisia z toho v odôvodnení c. 43 napadnutého rozhodnutia vyvodila: "Cast poskytnutej pomoci, ktorá ostala v [holdingovej spolocnosti] Lintra... teda 34 978 000 DEM, nebola pouzitá v súlade s ustanoveniami schváleného plánu restrukturalizácie. Príjemca ju teda pouzil v rozpore s rozhodnutím z 13. marca 1996, co predstavuje jej zneuzitie v zmysle clánku 88 ods. 2... ES v spojení s clánkom 1 [písm.] g) nariadenia (ES) c. 659/1999. ..." 89 Pokial ide o sumu 22 978 000 DEM, Komisia v odôvodnení c. 44 napadnutého rozhodnutia skonstatovala, ze "nemecké orgány neposkytli podrobné dôkazy v ich odpovedi na príkaz poskytnút informácie", pokial ide o jej pouzitie. Komisia taktiez v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "nemecké orgány nedokázali, ze táto suma bola rozdelená medzi dcérske spolocnosti", aj ked zdôraznila, ze "z informácií poskytnutých nemeckými orgánmi bez pochybností vyplýva, ze [holdingová] spolocnost Lintra... prijala celú sumu pomoci". V dôsledku toho Komisia poziadala, aby bola celá suma vymáhaná od holdingovej spolocnosti Lintra a jej dcérskych spolocností podla podmienok opísaných v odôvodnení c. 46 napadnutého rozhodnutia. Podla tohto odôvodnenia je Spolková republika Nemecko povinná ziadat zalobkynu vo veci T-111/01 o vrátenie sumy 3 195 559 DEM. 90 Zo znenia vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia a informácií v spise je jasné, ze suma pomoci vo výske 22 978 000 DEM zostala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra. Je tiez jasné, ze v rámci svojich cinností pri riadení skupiny Lintra holdingová spolocnost Lintra vykonala rôzne plnenia na úcet dcérskych spolocností Lintra. Naopak, v rámci tohto zalobného dôvodu sa rozpor medzi úcastníkmi konania týka toho, ci Komisia mohla konstatovat, ze suma 22 978 000 DEM bola zneuzitá, napriek tomu, ze nebola schopná zistit skutocné pouzitie tejto sumy vzhladom na nedostatok podrobných dôkazov predlozených nemeckými orgánmi po vydaní rozhodnutia o príkaze poskytnút informácie z 1. augusta 2000. 91 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze zistovanie, ktoré musí Komisia vykonat, zahrna zohladnenie a posúdenie komplexných hospodárskych skutocností a okolností. Kedze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie komplexných hospodárskych skutocností a okolností vykonané Komisiou svojím vlastným posúdením, preskúmavanie Súdom prvého stupna sa musí obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Roquette Frčres/Rada, 138/79, Zb. s. 3333, bod 25; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 25; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia, T-17/93, Zb. s. II-595, bod 104; z 8. júna 1995, Schöller/Komisia, T-9/93, Zb. s. II-1611, bod 140; Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 170, a z 24. októbra 1997, British Steel/Komisia, T-243/94, Zb. s. II-1887, bod 113). 92 V prejednávanej veci zistenie Komisie, ze suma 22 978 000 DEM bola zneuzitá, netrpí zjavnou chybou posúdenia. 93 Komisii nemozno vytýkat, ze prijala napadnuté rozhodnutie napriek tomu, ze nebola schopná zistit skutocné pouzitie spornej sumy. Vo svetle bodu 86 vyssie, aj ked Komisii v zásade prislúcha povinnost dokázat, ze pomoc, ktorú predtým schválila, bola zneuzitá, je totiz na clenskom státe, aby poskytol vsetky údaje pozadované Komisiou na základe príkazu poskytnút informácie. Ak sa tak nestane, Komisia je oprávnená prijat rozhodnutie o ukoncení formálneho zistovacieho konania na základe dostupných informácií. 94 Zo spisu teda vyplýva, ze aj ked Komisia nariadila nemeckým orgánom, aby poskytli "vsetky údaje umoznujúce zistit, ako boli výdavky [holdingovej spolocnosti Lintra] rozdelené medzi dcérske spolocnosti", "vsetky údaje týkajúce sa prípadného iného pridelenia zvysnej sumy [22 978 000 DEM] v holdingu na dcérske spolocnosti, teda presné informácie o obrate a celkovej pomoci, ktorú dostali dcérske spolocnosti pocas prvej fázy restrukturalizácie (1994 - 1996), ako aj "vsetky potrebné údaje umoznujúce posúdit, v akom rozsahu boli príspevky skupiny zaplatené dcérskymi spolocnostami financované z pomoci", tieto orgány potrebné informácie neposkytli. V ich liste z 2. októbra 2000 zaslanom ako odpoved na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000 sa nemecké orgány obmedzili na uvedenie celkových údajov o pouzití sumy 22 978 000 DEM zostávajúcej na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra, na rôzne plnenia tejto spolocnosti, bez toho, aby mohli upresnit presné rozdelenie tejto sumy medzi dcérske spolocnosti. 95 Za týchto okolností mohla byt skutocnost, ze suma 22 978 000 DEM sa nachádzala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra, vykladaná Komisiou iba týmito dvoma spôsobmi: bud holdingová spolocnost Lintra, ktorej BvS vyplatil pomoc na restrukturalizáciu pre dcérske spolocnosti, nepreviedla sumu 22 978 000 DEM na dcérske spolocnosti, a v takom prípade je táto situácia v rozpore s rozhodnutím z 13. marca 1996, ktorým sa schvaluje vyplatenie pomoci pre restrukturalizáciu dcérskych spolocností Lintra, alebo dcérske spolocnosti odmenili holdingovú spolocnost Lintra za plnenia, o ktorých, aj ked mohli byt pouzité na úcely restrukturalizácie dcérskych spolocností, nemecké orgány nepredlozili ziadny konkrétny dôkaz, pokial ide o ich charakter, urcenie a dátum ich vyplatenia, co by mohlo viest Komisiu k záveru uvedenému aj v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia, ze suma 22 978 000 DEM nebola rozdelená medzi dcérske spolocnosti, co takisto predstavuje porusenie rozhodnutia z 13. marca 1996. 96 Samozrejme, podla nariadenia c. 659/1999 mozno pomoc povazovat za zneuzitú, len ak toto zneuzitie mozno pripísat jej príjemcovi. 97 V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 43 v spojení s odôvodnením c. 44 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze príjemcom, ktorému má byt pripísané zneuzitie sumy 22 978 000 DEM, je skupina Lintra ako celok, ako pôvodný príjemca pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996. Ako sa konstatuje aj v bode 84 vyssie, pôvodnými príjemcami pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996 mali byt výlucne dcérske spolocnosti, a nie skupina ako celok. Kedze vsak suma 22 978 000 DEM zostala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra, Komisia v súvislosti s informáciami, ktoré mala v case prijatia napadnutého rozhodnutia, mohla právom konstatovat, ze pomoc nebola pouzitá v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996. 98 Nakoniec, v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia nemusela vykonat ani monitorovanie na mieste podla clánku 22 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, predtým, nez mohla prijat napadnuté rozhodnutie. 99 Je vhodné poznamenat, ze podla tohto ustanovenia "ak Komisia má vázne pochybnosti o tom, ci rozhodnutia nevyvolajú námietky, ci sa postupovalo v súlade s kladnými rozhodnutiami alebo podmienecnými rozhodnutiami v súvislosti s individuálnou pomocou, daný clenský stát, potom ako mu bola poskytnutá prílezitost predlozit jeho pripomienky, umozní Komisii vykonat monitorovacie návstevy na mieste". Clánok 22 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí byt cítaný vo svetle jeho odôvodnenia c. 20, podla ktorého "monitorovacie návstevy na mieste sú nálezitým a uzitocným nástrojom najmä v prípadoch, v ktorých mohla byt pomoc zneuzitá". 100 V prejednávanej veci postací konstatovat, ze Komisia po odpovedi nemeckých orgánov z 2. októbra 2000 na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000, s ohladom na dve hypotézy uvedené v bode 95 vyssie, nemohla uz mat vázne pochybnosti, pokial ide o dodrzanie rozhodnutia z 13. marca 1996 vo vztahu k pouzitiu sumy 22 978 000 DEM. Za týchto podmienok nepodliehala údajnej povinnosti vykonat monitorovanie na mieste, aby mohla overit dodrzanie rozhodnutia z 13. marca 1996. 101 Vzhladom na vsetky tieto dôvody je potrebné zamietnut zalobný dôvod zalozený na chybe, pokial ide o zistenie zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím Komisie z 13. marca 1996. O spolocnom zalobnom dôvode zalozenom na chybe, ktorej sa Komisia dopustila pri urcovaní príjemcu spornej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania - Vo veci T-111/01 102 Zalobkyna vo veci T-111/01 upozornuje, ze pomoc schválená rozhodnutím Komisie z 13. marca 1996 bola vyplatená Spolkovou republikou Nemecko priamo holdingovej spolocnosti Lintra. Zalobkyna, podobne ako ostatné dcérske spolocnosti Linta, teda dostala pomoc len nepriamo. Podla zalobkyne je toto tvrdenie potvrdené samotnou Komisiou. Komisia totiz vo svojom rozhodnutí o príkaze z 1. augusta 2000, ktoré bolo adresované nemeckým orgánom, uznala, ze podla dostupných informácií nie je namieste sa domnievat, ze suma 34 978 000 DEM bola vyplatená dcérskym spolocnostiam. Z toho podla zalobkyne vyplýva, ze vrátenie spornej pomoci mozno ziadat iba od holdingovej spolocnosti Lintra. Nakoniec, zalobkyna vyzýva Súd prvého stupna, aby preskúmal, ci jediný akcionár spolocnosti Lintra v rokoch 1994 az 1997, ako aj BvS a samotná Spolková republika Nemecko, neboli povinné vrátit pomoc. 103 Zalobkyna taktiez popiera solidárnu zodpovednost holdingovej spolocnosti Lintra a jej dcérskych spolocností, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí. Takáto solidárna zodpovednost nemá ziadny právny podklad a umoznuje pripustit "obrátenú skupinovú zodpovednost", podla ktorej je dcérska spolocnost zodpovedná za dlhy materskej spolocnosti. To podla zalobkyne nejestvuje ani v nemeckom práve a podla jej vedomosti, ani v práve Spolocenstva. Napokon, takáto solidárna zodpovednost bola pripustená Komisiou len z dôvodu jednoduchosti, vzhladom na platobnú neschopnost, v ktorej sa nachádza holdingová spolocnost Lintra. 104 Komisia odpovedá, ze rozhodnutie z 13. marca 1996 oznacuje dcérske spolocnosti Lintra ako príjemcov schválenej pomoci. Z toho podla Komisie vyplýva, ze tieto dcérske spolocnosti sú spoluzodpovedné za správne pouzitie pomoci. Nebolo teda svojvolné zo strany Komisie, ked nariadila, aby sa zneuzitá pomoc vymáhala aj od dcérskych spolocností, ak ju nemozno vymôct od holdingovej spolocnosti Lintra. V tejto súvislosti Komisia vysvetluje, ze v prejednávanej veci sa solidárna zodpovednost vsetkých dcérskych spolocností javí ako nevyhnutná vzhladom na to, ze nemecké orgány neboli schopné poskytnút spolahlivé informácie o umiestnení poskytnutej pomoci. 105 Podla Komisie nerucí teda zalobkyna za záväzky materskej spolocnosti na základe "obrátenej skupinovej zodpovednosti", ale na základe vlastnej zodpovednosti, ktorá jej prinálezí ako príjemcovi pomoci. Podla názoru Komisie, jediný dôvod, preco napadnuté rozhodnutie pocíta so solidárnou zodpovednostou, je ten, ze vzhladom na to, ze Komisia poznala struktúru skupiny a plán usmernit pomoc cez holdingovú spolocnost Lintra, nemohla vylúcit, ze cast pomoci sa nachádzala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra. Komisia v kazdom prípade dodáva, ze nie je dôlezité, ci právna situácia popísaná vo vyjadrení odporcu je alebo nie je "cudzia nemeckému právu", pretoze právo Spolocenstva sa neposudzuje na základe ziadneho vnútrostátneho právneho poriadku. Komisia okrem toho uvádza, ze výzva zalobkyne smerom k Súdu prvého stupna, aby preskúmal, ci je potrebné vrátenie spornej pomoci Spolkovou republikou Nemecko alebo BvS, nemá ziadny zmysel, a otázka, ci jediný akcionár holdingovej spolocnosti Lintra mal byt donútený k vráteniu, je zálezitostou vnútrostátneho práva. - Vo veci T-133/01 106 Zalobkyna vo veci T-133/01 tvrdí, ze Komisia zneuzila svoju volnú úvahu tým, ze pozadovala, aby sa pomoc vymáhala od zalobkyne. Podla zalobkyne bola totiz pomoc prijatá iba holdingovou spolocnostou Lintra. Okrem toho, rozhodnutím z 13. marca 1996 Komisia prejavila svoj súhlas s pomocou urcenou na restrukturalizacné opatrenia v súvislosti s privatizáciou holdingovej spolocnosti Lintra. Za týchto podmienok zalobkyna spochybnuje solidárnu zodpovednost holdingovej spolocnosti Lintra a jej dcérskych spolocností uvedenú v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o sumu 22 978 000 DEM, ako aj ciastocnú zodpovednost (vo vztahu k sume 4 077 000 DEM), pokial ide o vrátenie pomoci poskytnutej vo forme pôzicky zo státnej pokladnice. V tomto smere zalobkyna tvrdí, ze neprichádza do úvahy otázka co i len ciastocného vrátenia sumy 4 077 000 DEM uvedenej v napadnutom rozhodnutí, kedze zalobkyna vôbec nevie, ako ju Komisia urcila. 107 Komisia na úvod uvádza, ze podla rozhodnutia z 13. marca 1996 bolo príjemcami odsúhlasenej pomoci osem dcérskych spolocností Lintra. Z tohto dôvodu boli zodpovedné za riadne pouzitie pomoci. 108 Komisia dalej pripomína, ze ak konstatuje, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, je príslusná, aby nariadila jej vrátenie. V tomto ohlade nedisponuje Komisia podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 ziadnou mierou volnej úvahy. Ciel obnovenia pôvodného stavu sledovaný povinnostou státu pozastavit pomoc sa dosiahne, pokial pomoc, ktorá je v danom prípade zvýsená o úroky z omeskania, bude vrátená príjemcom. 109 Pokial ide o sumu 12 000 000 DEM, Komisia sa domnieva, ze na túto sumu sa rozhodnutie z 13. marca 1996 nevztahuje, a preto mala byt vrátená. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze pomoc schválená rozhodnutím z 13. marca 1996 bola urcená skupine tvorenej dcérskymi spolocnostami na úcely ich spolocnej restrukturalizácie a privatizácie. Podla Komisie teda bola suma 12 000 000 DEM vyplatená v priebehu apríla a júna 1997, po neúspechu prvej restrukturalizácie, a potom, co sa skupina nachádzala takmer v situácii opätovného znárodnenia, kedze BvS nad nou prevzal kontrolu. Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, ze je zjavné, ze na sumu 12 000 000 DEM sa nemohlo vztahovat rozhodnutie z 13. marca 1996 a ze poziadavka na vrátenie je úplne odôvodnená. 110 Nakoniec, co sa týka otázky solidárnej zodpovednosti, Komisia uvádza, ze táto otázka bola uvedená v napadnutom rozhodnutí len preto, ze Komisia nemohla vylúcit, ze cast pomoci sa mohla nachádzat na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra. V tejto súvislosti Komisia upresnuje, ze zalobkyna, v rozpore s tým, co sama uvádza, nie je zodpovedná za dlhy holdingovej spolocnosti Lintra. Naopak, táto spolocnost je solidárnou dlzníckou za dlhy dcérskych spolocností. Posúdenie Súdom prvého stupna 111 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla práva Spolocenstva, pokial Komisia konstatuje, ze pomoc je nezlucitelná so spolocným trhom, môze nariadit clenskému státu, aby túto pomoc vymáhal od príjemcov (rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, 70/72, Zb. s. 813, bod 20; z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, Zb. s. I-4035, bod 65, a z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb. s. I-3925, bod 73). 112 Zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a jeho cielom je obnovenie predchádzajúceho stavu (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 74). 113 Tento ciel sa dosiahne, ak je dotknutá pomoc, prípadne zvýsená o úroky z omeskania, vrátená príjemcom, alebo inými slovami podnikmi, ktoré ju skutocne pouzili. Týmto vrátením totiz príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi a obnoví sa situácia predchádzajúca vyplateniu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 22; z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, C-457/00, Zb. s. I- 6931, bod 55, a Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 75). 114 Z toho vyplýva, ze hlavným cielom, ktorý sa sleduje vrátením protiprávne vyplatenej státnej pomoci, je odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou získanou na základe protiprávnej pomoci (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, bod 76). 115 Nemôze to byt v zásade inak ani pokial ide o vrátenie pomoci vyplatenej státom, ktorá sa podla rozhodnutia prijatého Komisiou povazuje za zneuzitú podla clánku 88 ods. 2 ES a clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999. V tomto ohlade stací konstatovat, ze clánok 16 nariadenia c. 659/1999 okrem iného stanovuje, ze clánok 14 rovnakého nariadenia sa v rozsahu, v akom pozaduje vymáhanie pomoci vyhlásenej za protiprávnu od jej príjemcu, mutatis mutandis uplatní v prípade zneuzitia pomoci. Zneuzitá pomoc teda musí byt v zásade vymáhaná od podniku, ktorý ju skutocne pouzil, aby sa odstránilo narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou, ktorá vznikla na základe tejto pomoci. 116 Vo svetle týchto úvah je potrebné preskúmat zákonnost príkazu na vymáhanie spornej pomoci, ktorý sa nachádza v clánku 3 napadnutého nariadenia. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v prvom rade posúdi zákonnost príkazu na vrátenie sumy 22 978 000 DEM urceného jednak spolocnosti Saxonia Edelmetalle, vo vztahu k sume 3 195 559 DEM, jednak spolocnosti ZEMAG, vo vztahu k sume 2 419 271 DEM. Súd prvého stupna potom preskúma príkaz na vrátenie sumy 12 000 000 DEM urcený spolocnosti ZEMAG vo vztahu k sume 4 077 000 DEM. - O príkaze na vymáhanie spornej pomoci, pokial ide o sumu pomoci vo výske 22 978 000 DEM uvedenú v clánku 3 napadnutého rozhodnutia (veci T-111/01 a T-133/01) 117 Na úvod je potrebné zdôraznit, ako bolo konstatované uz v rámci preskúmania predchádzajúceho zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou vo veci T-111/01, ze Komisia sa nedopustila zjavnej chyby posúdenia, ked usúdila, ze ciastková suma pomoci vo výske 22 978 000 DEM bola zneuzitá. Zalobkyna vo veci T-133/01 navyse vázne nespochybnila posúdenia Komisie týkajúce sa zneuzitia tejto sumy v rozsahu, v akom sa jej to týka. 118 Dalej je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 44 napadnutého rozhodnutia konstatovala: "Kedze pomoc bola pôvodne poskytnutá skupine Lintra ako celku a táto skupina uz neexistuje, Komisia nie je povinná skúmat, v akom rozsahu jednotlivé podniky tejto skupiny vyuzili túto pomoc. Z toho dôvodu sa povinnost vymáhania musí uplatnit na vsetky podniky, ktoré boli súcastou skupiny v case poskytnutia pomoci." 119 Komisia okrem toho v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia uviedla: "Z informácií poskytnutých nemeckými orgánmi je nepochybné, ze [holdingová] spolocnost Lintra... dostala celú sumu pomoci. Pokial ide o sumu 22 978 000 DEM, nemecké orgány nepreukázali, ze táto suma bola rozdelená medzi dcérske spolocnosti. Za týchto podmienok sa musí celá poskytnutá suma vymáhat od [holdingovej spolocnosti] Lintra... a jej dcérskych spolocností." 120 Komisia dalej upresnila spôsob vymáhania sumy 22 978 000 DEM od dcérskych spolocností Lintra na základe rozdelovacieho klúca zalozeného na objeme pomoci, ktorú tieto podniky dostali a ktorá bola podla napadnutého rozhodnutia pouzitá v súlade s rozhodnutím z 13. marca 1996. 121 V napadnutom rozhodnutí bola teda Komisia nútená konstatovat, ze vzhladom na nedostatok opacných informácií zo strany nemeckých orgánov, nebola suma 22 978 000 DEM, ktorá zostala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra, rozdelená medzi dcérske spolocnosti. Ako je zretelne uvedené aj v bode 64 vyssie, Komisia tiez vo svojich písomných vyjadrenia pripustila, ze vymáhanie sumy 22 978 000 DEM od zalobkýn nebolo pozadované z dôvodu protiprávneho pouzitia tejto pomoci dcérskymi spolocnostami, ale z dôvodu jej ponechania holdingovou spolocnostou Lintra. 122 Za týchto okolností je namieste sa domnievat, ze Komisia nemohla Spolkovej republike Nemecko ulozit, aby vymáhala od zalobkýn sumy uvedené v druhej tabulke clánku 3 napadnutého rozhodnutia, pretoze podla samotného napadnutého rozhodnutia a písomných vyjadrení Komisie tieto podniky neboli príjemcami sumy 22 978 000 DEM, pretoze skutocne nepouzili túto zneuzitú sumu. 123 Tento záver nie je spochybnený tvrdením uvedeným v odôvodnení c. 44 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bola pomoc pôvodne poskytnutá na základe rozhodnutia z 13. marca 1996 skupine Lintra ako celku a ze v dôsledku toho Komisia nemusela preskúmat, v akom rozsahu jednotlivé podniky tejto skupiny vyuzili túto pomoc. Postací totiz poznamenat, ako je to uvedené aj v bode 84 vyssie, ze pokial skupina Lintra prostredníctvom holdingovej spolocnosti Lintra dostala pomoc vyplatenú BvS, pôvodným príjemcom celej pomoci nebola skupina Lintra, zlozená z dcérskych spolocností a holdingovej spolocnosti Lintra, ale výlucne dcérske spolocnosti s cielom ich restrukturalizácie a privatizácie. Napokon, je namieste poznamenat, ze Komisia tým, ze uviedla predovsetkým v odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia, ze nikdy nemohlo íst o pouzitie pomoci holdingovou spolocnostou Lintra, kedze táto spolocnost nebola podnikom v tazkostiach, sama pripustila, ze pôvodným príjemcom pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996 nebola skupina ako taká. Za týchto podmienok je predpoklad, o ktorý sa opierala Komisia, ked usúdila, ze nie je povinná preskúmat, v akom rozsahu jednotlivé podniky skupiny pouzili sumu 22 978 000 DEM, chybný. 124 Je vsak potrebné upresnit, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci Komisia nebola povinná v napadnutom rozhodnutí urcit, v akom rozsahu jednotlivé podniky pouzili sumu 22 978 000 DEM, ale mohla sa obmedzit na to, aby vyzvala nemecké orgány na vymáhanie tejto pomoci od jej príjemcu alebo príjemcov, teda od podniku alebo podnikov, ktoré ju skutocne pouzili. Prislúchalo teda Spolkovej republike Nemecko v rámci jej povinností v Spolocenstve, aby pristúpila k vymáhaniu predmetnej sumy. Ak sa clenský stát pri vykonávaní tohto príkazu na vrátenie stretáva s neocakávanými tazkostami, je potrebné pripomenút, ze môze predlozit tieto problémy na posúdenie Komisii, ktorá musí v takom prípade spolu s clenským státom, v súlade s povinnostou lojálnej spolupráce vyjadrenou predovsetkým v clánku 10 ES, spolupracovat v dobrej viere s cielom odstránit tazkosti, dodrziavajúc pritom ustanovenia Zmluvy, a to predovsetkým tie, ktoré sa týkajú pomoci (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 58, a z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 50). 125 Naopak, pri nedostatku presnejsích informácií a s ohladom na skutocnost, ze suma pomoci sa nachádzala na úctoch holdingovej spolocnosti Lintra, Komisia nebola oprávnená automaticky pripísat povinnost vrátit spornú sumu zalobkyniam len na základe toho, ze boli oznacené ako pôvodné príjemkyne pomoci schválenej rozhodnutím z 13. marca 1996, ako to Komisia tvrdí vo svojich písomných vyjadreniach. Tento prístup totiz porusuje pravidlo, podla ktorého je povinnostou podniku, ktorý skutocne pouzil zneuzitú pomoc, aby vrátil výhodu, z ktorej mal prospech. 126 Je teda nesprávne, ze Komisia pozadovala vrátenie sumy 3 195 559 DEM od spolocnosti Saxonia Edelmetalle a sumy 2 419 271 DEM od spolocnosti ZEMAG. 127 Z toho vyplýva, ze clánok 3 napadnutého rozhodnutia musí byt zrusený v rozsahu, v akom pozaduje od Spolkovej republiky Nemecko, aby vymohla od zalobkyne vo veci T-111/01 sumu 3 195 559 DEM a od zalobkyne vo veci T-133/01 sumu 2 419 271 DEM. - O príkaze na vymáhanie spornej pomoci, pokial ide o sumu 12 000 000 DEM uvedenú v clánku 3 napadnutého rozhodnutia (vec T-133/01) 128 Podla odôvodnenia c. 29 napadnutého rozhodnutia: "Suma 12 000 000 DEM bola poskytnutá po neúspechu prvej restrukturalizácie v podobe pôzicky zo státnej pokladnice dcérskym spolocnostiam Lintra pre prípravu na vykonanie restrukturalizácie... Tieto prostriedky boli pouzité na zaplatenie nezaplatených faktúr a boli poskytnuté v apríli a júni roka 1997 dcérskym spolocnostiam, pre ktorá prichádzala do úvahy druhá restrukturalizácia. Kedze táto pomoc bola poskytnutá BvS po známom neúspechu prvej restrukturalizácie skupiny Lintra a pre prípravu druhej restrukturalizácie, nevztahuje sa na nu výslovne rozhodnutie z 13. marca 1996." 129 Podla odôvodnenia c. 45 napadnutého rozhodnutia mohla suma 12 000 000 DEM "byt jasne pripísaná dcérskym spolocnostiam, ktorým bola poskytnutá potom, co bol známy neúspech prvej restrukturalizácie skupiny Lintra". Z informácií poskytnutých nemeckými orgánmi vyplýva, ze vrátenie sumy 12 000 000 DEM bolo vyzadované od viacerých dotknutých dcérskych spolocností podla tabulky uvedenej v rovnakom odôvodnení, ktorá je uvedená aj v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. 130 Dalej je potrebné uviest, ze zalobkyna vo veci T-133/01 nepopiera, ze sporná pomoc bola zneuzitá, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Napokon, je namieste poznamenat, ze podla listu nemeckých orgánov z 10. marca 2000, ktorý bol zaslaný Komisii, sa na sumu 12 000 000 DEM nevztahovalo rozhodnutie Komisie z 13. marca 1996. Nemecké orgány nevyvrátili toto stanovisko v liste z 2. októbra 2000 v odpovedi na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000. Je preto potrebné poznamenat, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala Komisia právo sa domnievat, ze na sumu 12 000 000 DEM sa nevztahuje rozhodnutie z 13. marca 1996 a ze táto suma nie je legálna, pretoze nebola formálne oznámená Komisii. 131 Zalobkyna vo veci T-133/01 vsak jednak spochybnuje konstatovanie, ze prijala cast sumy 12 000 000 DEM, ktorej vrátenie pozadovala Komisia, jednak sa pýta, akým spôsobom bola urcená suma 4 077 000 DEM, ktorá sa od nej pozaduje. 132 Pokial ide to, ci spolocnost ZEMAG skutocne pouzila cast sumy 12 000 000 DEM, Súd prvého stupna sa domnieva, ze vzhladom na informácie, ktoré Komisia mala k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, to tak skutocne bolo. 133 V tomto smere je namieste uviest, ze nemecké orgány vo svojom liste z 10. marca 2000, ktorý je uvedený vyssie, tvrdili, ze suma 12 000 000 DEM bola vyplatená dcérskym spolocnostiam Lintra v priebehu mesiacov apríl a jún 1997, pretoze sa pre tieto podniky plánovala druhá privatizácia. Nemecké orgány predlozili "prvé rozdelenie týchto prostriedkov" medzi dotknuté dcérske spolocnosti, ktoré boli uvedené v prílohe k tomuto listu. Spolocnost ZEMAG sa objavila v tabulke pripojenej k listu z 10. marca 2000 trikrát, pricom súcet súm uvedených pri týchto zmienkach predstavoval sumu 4 077 000 DEM. 134 Dna 1. augusta 2000 Komisia prikázala Spolkovej republike Nemecko, podla clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, aby poskytla najmä "vsetky informácie, ktoré by umoznili urcit, ako [boli] výdavky holdingu [Lintra] rozdelené medzi dcérske spolocnosti". Komisia taktiez pripomenula, ze ak nebudú postúpené vsetky informácie, císelné údaje a dokumenty potrebné na posúdenie zákonnosti pomoci, bude musiet prijat rozhodnutie na základe údajov, ktoré má k dispozícii. 135 Nemecké orgány odpovedali na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000 listom z 2. októbra 2000, ku ktorému bola pripojená správa audítora. Podla týchto informácií musí byt suma 7 910 000 DEM (z ciastkovej sumy 12 000 000 DEM) pripísaná dcérskym spolocnostiam, co zodpovedá skutocnému pouzitiu pomoci. Pokial ide o spolocnost ZEMAG, prehladná tabulka predlozená nemeckými orgánmi (taktiez obsiahnutá v správe audítora) uvádzala sumu 107 000 DEM pripísatelnú tomuto podniku. Pokial ide o zvysnú sumu vo výske 4 090 000 DEM (12 000 000 - 7 910 000), nemecké orgány vysvetlili, ze táto suma musí byt pripísaná výlucne holdingovej spolocnosti Lintra, pretoze táto suma bola pouzitá ciastocne (vo výske 421 000 DEM) na iné privatizacné cinnosti v roku 1998 a ciastocne (vo výske 3 669 000 DEM) na financovanie materiálnych a personálnych výdavkov holdingovej spolocnosti Lintra. Nemecké orgány rovnako dodali, ze suma pripísatelná dcérskym spolocnostiam bola oznámená Komisii v rámci druhej privatizácie dotknutých podnikov. 136 Z vyssie uvedených informácií poskytnutých nemeckými orgánmi Komisii, vyplýva, ze Komisia mohla v case prijatia napadnutého rozhodnutia dôjst k záveru, ze spolocnost ZEMAG skutocne pouzila cast zo sumy 12 000 000 DEM, ktorá sa povazuje za zneuzitú pomoc. 137 Pokial vsak ide o tvrdenie zalobkyne zalozené v podstate na nedostatocnom odôvodnení sumy 4 077 000 DEM, ktorej sa má od nej vymôct, Súd prvého stupna sa domnieva, ze z dôvodov, ktoré sú vysvetlené nizsie, je táto výhrada dôvodná. 138 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na to, aby sa splnili poziadavky clánku 253 ES, musí byt odôvodnenie rozhodnutia prispôsobené povahe predmetného aktu a musí z neho jasne a nepochybne vyplývat úvaha institúcie, ktorá je autorom tohto aktu, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia a aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie. Nevyzaduje sa síce, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, musí sa vsak posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86; z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C-5/01, Zb. s. I-11991, bod 68; rozsudky Súdu prvého stupna Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 230, a zo 16. decembra 1999, Acciaierie di Bolzano/Komisia, T-158/96, Zb. s. II-3927, bod 167). 139 V prejednávanom prípade spocíva jediný dôvod vysvetlený v odôvodnení c. 45 napadnutého rozhodnutia o povinnosti ulozenej Spolkovej republike Nemecko, aby vymáhala sumu 4 077 000 DEM od spolocnosti ZEMAG, na "informáciách poskytnutých nemeckými orgánmi". 140 S ohladom na kontext napadnutého rozhodnutia je namieste sa domnievat, ze takéto odôvodnenie je nedostatocné. 141 Ako je poznamenané aj v bode 133 vyssie, je potrebné pripomenút, ze nemecké orgány v ich vyssie spomenutom liste z 10. marca 2000 výslovne uviedli, ze informácie, ktoré postúpili Komisii, predstavovali len "prvé rozdelenie" sumy 12 000 000 DEM medzi dcérske spolocnosti. Nemecké orgány vo svojom liste z 2. októbra 2000 v odpovedi na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000 poskytnút "vsetky údaje umoznujúce zistit, ako boli výdavky holdingovej [spolocnosti] [Lintra] rozdelené medzi dcérske spolocnosti", uviedli výpocty pripomenuté v bode 135 vyssie, podla ktorých suma 107 000 DEM (zo sumy 12 000 000 DEM) mala byt pripísaná spolocnosti ZEMAG, kedze toto pripísanie podla nemeckých orgánov predstavuje "skutocné pouzitie pomoci". 142 Ked bola Komisia vypocutá Súdom prvého stupna vo veci dôvodov, preco bola suma 4 077 000 clánkom 3 napadnutého rozhodnutia pripísaná spolocnosti ZEMAG, uviedla, ze informácie postúpené nemeckými orgánmi v odpovedi na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000 neumoznovali pochopit, ako bol vypocítaný zostatok vo výske 107 000 DEM pozostávajúci z pohladávok spocívajúcich v platbách vykonaných holdingovou spolocnostou Lintra v prospech dcérskych spolocností a údajných pohladávok dcérskych spolocností voci holdingu. Výsledné císlo nebolo podrobnejsie vysvetlené ani nemeckými orgánmi. Komisia dodáva, ze je naopak nepochybné, ze pôzicka zo státnej pokladnice vo výske 12 000 000 DEM musí byt vymáhaná ako celok a ze vzhladom na nedostatok presnejsích a zrozumitelnejsích údajov ako základ pre príkaz Komisie na vrátenie slúzilo rozdelenie uvedené vo vyssie uvedenom liste nemeckých orgánov z 10. marca 2000. 143 Z uz uvedeného vyplýva, ze Komisia nariadila vrátenie sumy 4 077 000 DEM spolocnostou ZEMAG bez toho, aby dokázala alebo aspon vysvetlila dôvody, pre ktoré sa pozaduje takáto suma. 144 Je samozrejme pravda, ze, ako uvádza Komisia, ciel vymôct sumu 12 000 000 DEM musí byt dosiahnutý. Je vsak potrebné upresnit, ze spôsob rozdelenia tejto pomoci medzi jej skutocných príjemcov nemôze byt preukázaný bez dostatocného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a len na základe domnienky. 145 V tejto súvislosti síce Komisia môze v rámci príkazu, ktorý prijala na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999, prijat v súlade s clánkom 13 ods. 1 tohto nariadenia rozhodnutie o ukoncení zistovacieho konania na základe dostupných informácií, "ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie", nie je vsak oslobodená od povinnosti dostatocne z právneho hladiska vysvetlit dôvody, ktoré ju viedli k záveru, ze údaje poskytnuté clenským státom v odpovedi na rozhodnutie o príkaze nemôzu byt zohladnené v konecnom rozhodnutí, ktoré zamýsla prijat. Takúto situáciu totiz nemozno prirovnat k situácii, v ktorej clenský stát neposkytne Komisii v odpovedi na príkaz prijatý na základe clánku 10 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 ziadnu informáciu, kde sa odôvodnenie môze obmedzit na zmienku, ze clenský stát na uvedený príkaz neodpovedal. V prejednávanom prípade bola teda Komisia povinná v napadnutom rozhodnutí uviest dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze informácie poskytnuté nemeckými orgánmi v odpovedi na rozhodnutie o príkaze z 1. augusta 2000 nemohli byt zohladnené pri urcovaní sumy pomoci, ktorá musí byt vrátená spolocnostou ZEMAG. 146 Je taktiez potrebné pripomenút, ze Spolková republika Nemecko vo svojom liste z 2. októbra 2000 uvedenom v bode 135 vyssie upozornila Komisiu na nové oznámenie pomoci poskytnutej dotknutým dcérskym spolocnostiam v rámci ich druhej restrukturalizácie, pricom toto zistenie je napokon uvedené aj v odôvodnení c. 41 napadnutého rozhodnutia. Komisia teda v case prijatia napadnutého rozhodnutia nemohla nevziat do úvahy, ze sa 1. februára 2001, teda priblizne dva mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia, rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa pomoci pre restrukturalizáciu spolocnosti ZEMAG, ktorého text bol zopakovaný vo výzve na predlozenie pripomienok uverejnenej v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 133, s. 3), a v ktorom uviedla, v súvislosti so sumou pomoci poskytnutou tejto spolocnosti od 1. januára 1997, ze "pomoc vo výske 107 000 DEM je predmetom prieskumu v rámci rozhodnutia vo veci C-41/99, Lintra Beteiligungsholding GmbH", to znamená v rámci konania, ktoré sa skoncilo prijatím napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností je Komisia povinná odôvodnit aspon rozdiel medzi touto sumou pripísanou spolocnosti ZEMAG a sumou uvedenou v napadnutom rozhodnutí. 147 Z toho vyplýva, ze odôvodnenie, na ktorom je zalozené napadnuté rozhodnutie, je nedostatocné s ohladom na clánok 253 ES, pokial ide o povinnost Spolkovej republiky Nemecko vymáhat pomoc vo výske 4 077 000 DEM od spolocnosti ZEMAG. 148 Vzhladom na vyssie uvedené je namieste zrusit clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom pozaduje od Spolkovej republiky Nemecko, aby vymáhala jednak pomoc vo výske 3 195 559 DEM od zalobkyne vo veci T-111/01, vrátane príslusných úrokov, jednak pomoc v celkovej výske 6 496 271 DEM od zalobkyne vo veci T-133/01, vrátane príslusných úrokov. 149 Za týchto podmienok nie je potrebné rozhodnút o spolocnom zalobnom dôvode zalobkýn, zalozenom na svojvolnom charaktere stanovenia klúca pre rozdelenie, medzi zalobkyne, sumy 22 978 000 DEM, ktorá musí byt vrátená, kedze príkaz na vrátenie spornej pomoci vypocítanej na základe vyssie uvedenej sumy bol vo vztahu k zalobkyniam zrusený. Nie je potrebné rozhodnút ani o spolocnom zalobnom dôvode zalozenom na údajnej chybe, pokial ide o pripísatelnost povinnosti vrátit spornú pomoc, z dôvodu postúpenia príslusných akcionárskych podielov zalobkyne vo veci T-111/01 a zalobkyne vo veci T-133/01, kedze príkaz na vrátenie spornej pomoci v týchto dvoch veciach bol zrusený. O trovách 150 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala úspech v podstatnej casti svojich návrhov, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania, vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-111/01, v súlade s návrhom zalobkýn. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 3 rozhodnutia Komisie 2001/673/ES z 28. marca 2001 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom pre EFBE Verwaltungs GmbH & Co. Management KG (z ktorej sa stala Lintra Beteiligungsholding GmbH, spolu so spolocnostami Zeitzer Maschinen, Anlagen Geräte GmbH, LandTechnik Schlüter GmbH, ILKA MAFA Kältetechnink GmbH, SKL Motoren- und Systembautechnik GmbH, SKL Spezialapparatebau GmbH, Magdeburger Eisengießerei GmbH, Saxonia Edelmetalle GmbH a Gothaer Fahrzeugwerk GmbH) sa zrusuje v rozsahu, v akom vyzaduje od Spolkovej republiky Nemecko, aby vymáhala sumu 3 195 559 DEM, vrátane príslusných úrokov, od spolocnosti Saxonia Edelmetalle GmbH, a sumu pomoci v celkovej výske 6 496 271 DEM, vrátane príslusných úrokov, od spolocnosti Zeitzer Maschinen, Anlagen Geräte (ZEMAG) GmbH. 2. Vo zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Komisia je povinná nahradit trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia vo veci T-111/01. Vesterdorf Jaeger Mengozzi Martins Ribeiro Dehousse Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. mája 2005. Tajomník Predseda H. Jung B. Vesterdorf Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O spolocnom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv zalobkýn v konaní podla clánku 88 ods. 2 ES Tvrdenia úcastníkov konania - Vo veci T-111/01 - Vo veci T-133/01 Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na faktických chybách v napadnutom rozhodnutí (vec T-133/01) Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O zalobnom dôvode zalozenom na údajnej chybe, ktorá spocíva v zistení zneuzitia pomoci schválenej rozhodnutím Komisie z 13. marca 1996 (vec T-111/01) Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna - O dosahu rozhodnutia z 13. marca 1996 - O zistení zneuzitia sumy pomoci, ktorej vrátenie sa pozaduje od zalobkyne vo veci T-111/01 O spolocnom zalobnom dôvode zalozenom na chybe, ktorej sa Komisia dopustila pri urcovaní príjemcu spornej pomoci Tvrdenia úcastníkov konania - Vo veci T-111/01 - Vo veci T-133/01 Posúdenie Súdom prvého stupna - O príkaze na vymáhanie spornej pomoci, pokial ide o sumu pomoci vo výske 22 978 000 DEM uvedenú v clánku 3 napadnutého rozhodnutia (veci T-111/01 a T-133/01) - O príkaze na vymáhanie spornej pomoci, pokial ide o sumu 12 000 000 DEM uvedenú v clánku 3 napadnutého rozhodnutia (vec T-133/01) O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina References 1. file:///tmp/lynxXXXXrX8E61/L98372-5791TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXrX8E61/L98372-5791TMP.html#Footref*