Vec T-88/01 Sniace, SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka" Rozsudok Súdu prvého stupna (piata rozsírená komora) zo 14. apríla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Návrh, ktorý neobsahuje iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania - Neprípustnost - Prekázka konania z dôvodu verejného záujmu - Preskúmanie súdom bez návrhu - Nedostatok aktívnej legitimácie zalobcu (Statút Súdneho dvora, clánok 40 stvrtý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánky 113 a 116 ods. 3) 2. Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie o pomoci - Konkurencný podnik podniku príjemcu pomoci - Právo podat zalobu - Podmienky (Clánok 88 ods. 2 ES a clánok 230 stvrtý odsek ES) 1. Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora môze návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho, podla clánku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. V zmysle clánku 113 rokovacieho poriadku vsak Súd prvého stupna môze kedykolvek aj bez návrhu preskúmat prekázky konania z dôvodu verejného záujmu, vrátane tých, na ktoré sa odvolávajú vedlajsí úcastníci konania. Prekázka konania týkajúca sa aktívnej procesnej legitimácie zalobcu zdôraznuje takúto otázku verejného záujmu. (pozri body 49, 52, 53) 2. V súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe, len ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. Iné osoby ako adresáti rozhodnutia môzu tvrdit, ze sa ich toto rozhodnutie osobne týka, len v prípade, ze ich toto rozhodnutie zasahuje z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú vlastné len im alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu ku vsetkým ostatným osobám a vyclenujú ich podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia. Co sa týka konkrétne oblasti státnej pomoci, okrem podnikov, ktoré boli príjemcami pomoci, sú za osobne ovplyvnené rozhodnutím Komisie, ktorým bolo ukoncené konanie zacaté na základe clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s individuálnou pomocou, uznané konkurujúce podniky, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial bola ich pozícia na trhu výrazne ovplyvnená opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia. Podnik preto nemôze odkazovat výlucne na svoje postavenia konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ale musí okrem iného preukázat, ze berúc do úvahy stupen svojej prípadnej úcasti v konaní a silu zásahu do svojej trhovej pozície, je v situácii, ktorá ho vyclenuje podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia. Je potrebné sa domnievat, ze podnik hral v konaní pred podaním zaloby len malú úlohu, ak jednak nepredlozil Komisii ziadnu staznost a jednak sa zdá, ze priebeh tohto konania nebol vo velkej miere ovplyvnený pripomienkami, ktoré predlozil, kedze sa niekolkokrát za sebou obmedzil v podstate na zopakovanie urcitých konstatovaní Komisie v jej rozhodnutí o zacatí konania a na súhrnný komentár k nim, a to bez toho, aby poskytol akýkolvek konkrétny dôkaz, a obmedzil sa na tvrdenie, bez najmensieho upresnenia alebo akéhokolvek dôkazu, ze opatrenia uvedené v rozhodnutí o rozsírení konania sú státnou pomocou a ze majú byt vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom. Pokial ide o silu zásahu do trhovej pozície zalobcu, súdu Spolocenstva neprinálezí v stádiu skúmania prípustnosti, aby sa definitívne vyjadril o konkurencnom vztahu medzi zalobcom a podnikom, ktorý je príjemcom pomoci. V tejto súvislosti prislúcha výlucne zalobcovi, aby vhodným spôsobom poukázal na dôvody, pre ktoré rozhodnutie Komisie môze poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze výrazne ovplyvní jeho pozíciu na trhu. (pozri body 54 - 57, 59, 60) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) zo 14. apríla 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Akt, ktorý sa zalobcu osobne týka" Vo veci T-88/01, Sniace, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Baró Fuentes, M. Gómez de Liańo y Botella a F. Rodríguez Carretero, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: D. Triantafyllou a J. Buendía Sierra, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Rakúska republika, v zastúpení: H. Dossi a M. Burgstaller, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG, so sídlom v Heiligenkreuz im Lafnitztal (Rakúsko), a Spolková krajina Burgenland (Rakúsko), v zastúpení: U. Soltész, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2001/102/ES z 19. júla 2000 o státnej pomoci Rakúska v prospech Lenzing Lyocell GmbH & Co. KG (Ú. v. ES L 38, 2001, s. 33), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, P. Mengozzi a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. júna 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav 1 Sniace SA (dalej len "zalobca") je spanielskou spolocnostou, ktorá sa zaoberá predovsetkým výrobou a predajom umelých a syntetických vlákien, celulózy, celulózových vlákien (viskózová striz), polyamidových nekonecných nití, netkanej plste, ako aj síranu sodného, lesným hospodárstvom a spolocnou výrobou elektrickej energie. 2 Lenzing Lyocell GmbH &Co. KG (dalej len "LLG") je rakúskou dcérskou spolocnostou rakúskej spolocnosti Lenzing AG, ktorá vyrába predovsetkým vlákna viskózy a modalu. LLG sa zaoberá výrobou a predajom lyocellu, nového typu vlákna, vyrábaného z cistej prírodnej celulózy. Toto vlákno je tiez vyrábané britskou spolocnostou Courtaulds plc, ktorá ho predáva pod názvom "Tencel". 3 V roku 1995 zacala LLG výstavbu továrne na výrobu lyocellu v rámci priemyselného parku v Heiligenkreuz-Szentgotthárd, ktorý sa nachádza v pohranicnej zóne medzi Rakúskom a Madarskom. Továren je umiestnená v rakúskej casti zóny v Land Burgenland. 4 V roku 1995 rakúska verejnoprávna organizácia Wirtschaftsbeteiligungs AG (dalej len "WiBAG") oficiálne oznámila Komisii svoj zámer poskytnút verejnú pomoc spolocnosti LLG v prospech investicného projektu. Listom z 30. augusta 1995 Rakúska republika oznámila Komisii, ze táto pomoc bude poskytnutá v rámci systému pomoci s regionálnym úcelom s referencným císlom N 589/95, schváleného Komisiou listom z 3. augusta 1995. Listom z 5. októbra 1995 Komisia informovala Rakúsku republiku o tom, ze individuálne oznámenie o pomoci plánovanej vo forme subvencií nie je nevyhnutné, kedze podlieha systému povolených pomocí, pritom ju vsak vyzvala, aby neposkytovala LLG pomoc vo forme záruk bez toho, aby ju o tom vopred informovala. 5 Dna 21. apríla 1997 rakúske orgány adresovali Komisii formuláre ziadostí o spolufinancovanie prostredníctvom Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) vo vztahu k dvom velkým investicným projektom v priemyselnom parku, ktoré mali realizovat Business Park Heiligenkreuz GmbH (dalej len "BPH") a Wirtschaftspark Heiligenkreuz Servicegesellschaft mbH (dalej len "WHS"). 6 Komisia sa na základe údajov uvedených v týchto formulároch, ako aj v zmluve uzavretej roku 1995 medzi spolkovou krajinou Burgenland a LLG, rozhodla znova preskúmat vec týkajúcu sa pomoci poskytnutej LLG. Potom, ako sa stretla s rakúskymi orgánmi, a po výmene korespondencie s nimi, rozhodla Komisia túto vec zapísat na zoznam neoznámených pomocí. Neskôr doslo k dalsím stretnutiam a k dalsej výmene korespondencie medzi Komisiou a rakúskymi orgánmi. 7 Listom z 29. októbra 1998 informovala Komisia rakúsku vládu o svojom rozhodnutí zo 14. októbra 1998 o zacatí konania uvedeného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES) v súvislosti s rôznymi opatreniami prijatými rakúskymi orgánmi v prospech LLG (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Predmetné opatrenia pozostávali zo státnej záruky na subvencie a z pôziciek vo výske 50,3 miliónov eur, výhodnej ceny 4,4 eur za meter stvorcový za 120 ha priemyselného pozemku a zo záruk pevnej ceny za základné kolektívne sluzby pocas 30 rokov. Komisia nariadila rakúskej vláde v súlade s princípmi stanovenými Súdnym dvorom v rozsudku z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia (C-324/90 a C-342/90, Zb. s. I-1173), aby jej oznámila urcité údaje, aby mohla posúdit súlad týchto opatrení so spolocným trhom. 8 Komisia rakúskej vláde tiez nariadila v súlade s princípmi stanovenými Súdnym dvorom v rozsudku z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, nazývanom "Italgrani" (C-47/91, Zb. s. I-4635, body 21 az 24), aby jej predlozila súbor informácií, ktoré by Komisii umoznili posúdit, ci urcité dalsie opatrenia prijaté rakúskymi orgánmi v prospech LLG boli prijaté v rámci systému povolených alebo existujúcich pomocí. Ostatné clenské státy a oprávnené subjekty boli informované o zacatí tohto konania a listom uverejneným v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z 13. januára 1999 (Ú. v. ES C 9, s. 6) boli vyzvané, aby predlozili svoje prípadné pripomienky. 9 Rakúska vláda na tento list Komisie odpovedala listami z 15. marca a 16. a 28. apríla 1999. Pripomienky predlozili tiez Spojené královstvo a dalsie oprávnené subjekty, medzi ktorých patrí aj zalobca (listom z 12. februára 1999). 10 Komisia potom, ako preskúmala informácie, ktoré jej boli predlozené rakúskymi orgánmi, informovala listom zo 14. júla 1999 rakúsku vládu o svojom rozhodnutí z 23. júna 1999 o rozsírení konania, ktoré zacala na základe clánku 88 ods. 2 ES (dalej len rozhodnutie o rozsírení konania), o styri dalsie opatrenia prijaté v prospech LLG. Ide o nasledujúce opatrenia: investicná pomoc ad hoc vo výske 0,4 milióna eur na nákup pozemku, tiché úcastníctvo v hodnote 21,8 milióna eur, vypovedatelné len po uplynutí obdobia 30 rokov a s výnosom 1 % rocne, pomoc v neznámej výske na výstavbu vlastnej infrastruktúry podniku a pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,4 milióna eur, v súvislosti s ktorou je mozné, ze bola udelená v rozpore s jestvujúcim systémom pomoci. Komisia vyzvala rakúsku vládu, aby predlozila svoje pripomienky. Ostatné clenské státy a oprávnené subjekty boli informované o rozsírení konania a listom, ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev zo 4. septembra 1999 (Ú. v. ES C 253, s. 4) boli vyzvané k predlozeniu svojich prípadných pripomienok. Rakúska vláda predlozila svoje pripomienky listom zo 4. októbra 1999 (Ú. v. ES C 253, s. 4). Pripomienky predlozili tiez Spojené královstvo a dalsie oprávnené subjekty, medzi ktorých patrí aj zalobca (listom zo 4. októbra 1999). Rakúska vláda predlozila dodatocné informácie listami z 25. februára a 27. apríla 2000. 11 Komisia prijala 19. júla 2000 rozhodnutie 2001/102/ES o státnej pomoci Rakúska v prospech LLG (Ú. v. ES L 38, 2001, s. 33, dalej len "sporné rozhodnutie"). 12 Výrok tohto rozhodnutia znie: "Prvý clánok Pomoci, ktoré Rakúsko poskytlo... (LLG) v Heiligenkreuz vytvorením záruk vo výske 35,80 miliónov eur [záruka konzorcia komercných bánk a státnych bánk vo výske 21,8 miliónov eur a tri záruky... (WHS) vo výske 1,4 milióna eur, 10,35 miliónov eur a 2,25 miliónov eur], ako aj cena 4,4 eur za meter stvorcový na kúpu priemyselného pozemku s rozlohou 120 ha, záruky pevných cien spolkovej krajiny... Burgenland na poskytovanie kolektívnych sluzieb a pomoc v neznámej výske vo forme výstavby vlastnej infrastruktúry podniku, nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]. Clánok 2 Pomoc poskytnutá Rakúskom v prospech LLG vytvorením záruky vo výske 14,5 miliónov eur zo strany WiBAG je v súlade s pravidlom [s referencným císlom] N 542/95 o zárukách a bola schválená Komisiou. Pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,37 miliónov eur je v súlade s pravidlom [s referencným císlom] N 93/148 o financovaní ochrany zivotného prostredia a bola schválená Komisiou. Clánok 3 Individuálne pomoci schválené Rakúskom vo výske 0,4 milióna eur vo forme pomoci pri nadobudnutí pozemku a vo výske 21,8 miliónov eur vo forme tichého úcastníctva sú zlucitelné so spolocným trhom. Clánok 4 Adresátom tohto rozhodnutia je Rakúska republika." Konanie 13 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. apríla 2001 podal zalobca túto zalobu. 14 Aktmi dorucenými do kancelárie postupne 6. júna, 16. a 26. júla 2001 podali LLG, Rakúska republika a spolková krajina Burgenland návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 15 Listom zo 16. októbra 2001 podal zalobca návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ktorého predmetom bolo, aby Komisia poskytla súbor dokumentov uvedených vo vyjadrení odporcu a v spornom rozhodnutí, ako aj isté informácie, predovsetkým v súvislosti s obchodom s predmetnými výrobkami. Komisia bola 14. novembra 2001 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvaná, aby predlozila niektoré z týchto dokumentov. Komisia tomuto návrhu v stanovenej lehote vyhovela. 16 Listom z 10. decembra 2001 poziadal zalobca, aby urcité informácie uvedené v prílohách 14 a 15 svojho návrhu boli voci LLG, Rakúskej republike a spolkovej krajine Burgenland povazované za dôverné. 17 Predseda piatej rozsírenej komory vyhovel uznesením z 18. februára 2002 návrhom na vstup vedlajsích úcastníkov do konania a ziadosti o dôverné zaobchádzanie. 18 LLG a spolková krajina Burgenland podali 21. mája 2002 spolocné vyjadrenie vedlajsích úcastníkov konania. 19 Rakúska republika podala 23. mája 2002 svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 20 Komisia podala svoje pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania 19. júla 2002, zalobca tak urobil 6. septembra 2002. 21 Na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) o zacatí ústnej casti konania. 22 Na pojednávaní 17. júna 2004 boli vypocuté ústne prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupna. Návrhy úcastníkov konania 23 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za prípustnú a dôvodnú, - zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze vytvorenie záruky vo výske 35,8 milióna eur nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, - zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze pomoc poskytnutá Rakúskou republikou v prospech LLG vytvorením záruky vo výske 14,5 milióna eur zo strany WiBAG je v súlade s pravidlom s referencným císlom N 542/95 o zárukách a je schválená Komisiou, - zrusil clánok 3 sporného rozhodnutia, - subsidiárne zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze záruka pevnej ceny zo strany spolkovej krajiny Burgenland za poskytnutie kolektívnych sluzieb a pomoc v neznámej výske vo forme vytvorenia vlastnej infrastruktúry podniku nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Vo svojej replike zalobca tiez navrhuje, aby Súd prvého stupna zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla, ze pomoc na environmentálne úcely vo výske 5,37 miliónov eur je v súlade s pravidlom s referencným císlom N 93/148 o financovaní ochrany zivotného prostredia a je schválená Komisiou. 25 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol nepodlozené dôvody a nové dôvody, na ktoré sa zalobca odvoláva, ako neprípustné, - v kazdom prípade zamietol zalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 26 Vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú a v kazdom prípade ako nedôvodnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. O prípustnosti Tvrdenia úcastníkov konania 27 Vedlajsí úcastníci konania spochybnujú prípustnost zaloby vzhladom na to, ze zalobcu sa sporné rozhodnutie osobne nedotýka. 28 Rakúska republika pripomína, ze v oblasti kontroly státnych pomocí sa rozhodnutie Komisie, ktorým sa koncí konanie zacaté na základe clánku 88 ods. 2 ES, osobne týka podnikov, ktoré podali staznost, na základe ktorej sa toto konanie zacalo a ktorých pripomienky - ktoré ovplyvnili priebeh konania - boli vypocuté, avsak len vtedy, ak je ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, COFAZ a i./Komisia, 169/84, Zb. s. 391, body 24 a 25). 29 Rakúska republika tvrdí, ze po prvé, skutocnost, ze zalobca je oprávneným subjektom v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ho neoprávnuje konat proti spornému rozhodnutiu. Pripomína, ze podla ustálenej judikatúry fyzická alebo právnická osoba môze byt osobne dotknutá ako oprávnený subjekt len rozhodnutím Komisie, ktorým sa zamieta zacat stádium skúmania pomoci uvedené v clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. s. II-3235, body 88 a 89). V tomto prípade by totiz táto osoba mohla dosiahnut svoje procesné záruky len vtedy, ak by mala moznost napadnút toto rozhodnutie pred súdom Spolocenstva (rozsudok BP Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 89). Ak, ako je tomu v tomto prípade, vsak Komisia prijala rozhodnutie o zacatí stádia skúmania, oprávneným subjektom boli úcinne poskytnuté ich procesné záruky, a teda vzhladom na túto jedinú okolnost nemôzu byt viac povazovaní za osobne ovplyvnených týmto rozhodnutím. 30 Rakúska republika dodáva, ze úcast zalobcu na konaní podla clánku 88 ods. 2 ES nepostacuje na to, aby bol vyclenený obdobným spôsobom ako adresát napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. februára 1999, Arbeitsgemeinschaft Deutscher Luftfahrt-Unternehmen a Hapag-Lloyd/Komisia, T-86/96, Zb. s. II-179, bod 50). Z judikatúry totiz vyplýva, ze vo veciach státnej pomoci úcast na takomto konaní predstavuje podla okolností len jeden z prvkov, na základe ktorých mozno urcit, ze fyzická alebo právnická osoba je osobne ovplyvnená rozhodnutím, ktorého zrusenie ziada (rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 25, a uznesenie Súdu prvého stupna z 18. februára 1998, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, T-189/97, Zb. s. II-335, bod 44). 31 Po druhé, Rakúska republika tvrdí, ze zalobca nie je oprávnený zakladat svoje tvrdenia na skutocnosti, ze jeho záujmy sú ovplyvnené prijatím sporných opatrení v zmysle rozsudku Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia (323/82, Zb. s. 3809, bod 16). Cast tohto rozsudku, na ktorú sa poukazuje, sa v skutocnosti netýka otázky aktívnej legitimácie. 32 Po tretie, Rakúska republika uvádza, ze zalobca nepreukázal, ze jeho pozícia na trhu je výrazne ovplyvnená spornými rozhodnutiami. Pripomína, ze tieto opatrenia sa týkajú výlucne výstavby továrne produkujúcej lyocell, výrobok, ktorý zalobca nevyrába. Rakúska republika dodáva, ze nejestvuje ziaden konkrétny konkurencný vztah medzi týmto výrobkom a výrobkami zalobcu. Konkrétne tvrdí, ze Komisia v spornom rozhodnutí správne konstatovala, ze vlákna viskózy a lyocell patria do dvoch rôznych trhových prostredí. 33 V súvislosti s posledným tvrdením Rakúska republika uvádza, ze vlákna viskózy a vlákna lyocellu nemozno z pohladu kupujúcich vzájomne nahradit. Na podporu tohto tvrdenia Rakúska republika uvádza, ze lyocell má specifické vlastnosti, ktoré ho odlisujú od viskózy, ako je jeho zvýsená odolnost v suchom stave a vo vlhkom prostredí, slabá zrázanlivost vo vode, vysoká schopnost absorpcie farby, hebkost pri dotyku, podoba s hodvábom, ako aj moznost ho zmiesat s inými textilnými vláknami. Jeho specifické "povrchové vlastnosti" a sklon k fibrilácii umoznujú výrobu nových výrobkov s novými vlastnostami, ktoré nie je mozné vytvorit pouzívaním vlákien viskózy, ako sú napríklad efekt "stonewashed" a "broskynová pokozka". Okrem toho, v urcitých oblastiach, v ktorých sa lyocell pouzíva, ako napríklad pri výrobe dzínsoviny, by bolo pouzívanie viskózy technicky nemozné. Vysoká odolnost lyocellu umoznuje výnimocne vysokú produkciu v pradiarni a v tkácovni. Vzhladom na to, ze výroba lyocellu je drahsia, tieto výrobky sú nevyhnutne urcené pre tie segmenty trhu, v rámci ktorých sa predávajú výrobky vyssej kvality a vyssej ceny. Rakúska republika odkazuje tiez na isté tvrdenia Komisie v jej rozhodnutí zo 17. októbra 2001 vo veci COMP/M.2187-CVC/Lenzing. 34 Dalej Rakúska republika tvrdí, ze výrobné metódy lyocellu a vlákien viskózy sú podstatne odlisné. Výroba viskózy vyuzíva proces chemickej transformácie, kým výroba lyocellu prebieha prostredníctvom fyzikálneho postupu, a to za pomoci vodného roztoku oxidu N-metyl-morfolínu (NMMO). Rakúska republika zdôraznuje, ze proces výroby lyocellu si vyziadal rozsiahle výskumné práce a ze je pre zivotné prostredie menej skodlivý ako proces výroby vlákien viskózy, pri ktorom je nevyhnutná vysoká spotreba chemických látok. Rakúska vláda upresnuje, ze "nové technológie, ktoré sa pouzívajú na výrobu vlákien lyocellu sú typické... nizsím poctom výrobných etáp, kratsími lehotami v rámci výrobného procesu, nizsou spotrebou chemických látok a uzavretými výrobnými cyklami". 35 Rakúska republika dodáva, ze znízenie podielu na trhu a obratu, na ktoré sa zalobca odvoláva, nemozno pripisovat prijatiu sporných opatrení v prospech LLG, ale skôr financným a ekonomickým tazkostiam, ako aj nadmernému zadlzeniu, ktorému zalobca celil pocas niekolkých rokov od zaciatku 90. rokov. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskym královstvom v prospech Sniace, SA so sídlom v Torrelavega (Kantábria) (Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40). 36 LLG a spolková krajina Burgenland tvrdia, ze medzi LLG a zalobcom nie je ziaden konkurencný vztah, kedze zalobca nepôsobí v oblasti výroby lyocellu. V tomto smere sa LLG a spolková krajina Burgenland odvolávajú na rovnaké tvrdenia, aké uviedla Rakúska republika, a ktoré sú uvedené vyssie. 37 Vo svojej duplike Komisia ziada Súd prvého stupna, aby preskúmal bez návrhu otázku aktívnej procesnej legitimácie zalobcu. Vyjadruje vázne pochybnosti, ci je konkurencná pozícia zalobcu podstatne ovplyvnená spornými opatreniami, kedze tieto boli urcené výlucne výrobe lyocellu, ktorý patrí do iného trhového prostredia ako viskóza. V tejto súvislosti Komisia trvá konkrétne na tom, ze cena lyocellu je citelne vyssia ako cena vlákien viskózy a ze tieto dve vlákna nie sú urcené na rovnaké pouzitie. Okrem toho Komisia poznamenáva, ze zalobca sa vo svojich pripomienkach, ktoré predlozil v rámci konania pred podaním zaloby, obmedzil na "zopakovanie pochybností vyjadrených v rozhodnutí [o zacatí konania]". 38 Zalobca predovsetkým pripomína, ze podla ustálenej judikatúry vedlajsí úcastník konania nie je oprávnený podat námietku neprípustnosti zaloby, ktorá nie je uvedená v návrhoch odporcu (rozsudky Súdu prvého stupna z 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, T-290/94, Zb. s. II-2137, bod 76, a z 21. januára 1999, Riviera Auto service a i./Komisia, T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb. s. II-93, bod 25). Zalobca ponecháva na múdrost Súdu prvého stupna, aby zhodnotil, ci je potrebné posúdit bez návrhu prekázku konania vyplývajúcu z nedostatku aktívnej procesnej legitimácie. 39 Zalobca dalej tvrdí, ze sporné rozhodnutie sa ho priamo a osobne týka. 40 V súvislosti s podmienkou osobného vplyvu, zalobca po prvé tvrdí, ze sa aktívne zúcastnoval na konaní pred podaním zaloby tým, ze predlozil písomné pripomienky. 41 Po druhé, zalobca uvádza, ze bol prijatím sporných opatrení v prospech LLG znevýhodnený "tak, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, predovsetkým z uz citovaného rozsudku... Intermills/Komisia". 42 Po tretie, zalobca uvádza, ze tieto opatrenia mu spôsobili ekonomickú skodu "spocívajúcu v znízení podielu na trhu, obratu a nehmotného majetku". V súvislosti s preukázaním reality a objemu tejto skody zalobca odkazuje na poznámku uvedenú v prílohe 14 jeho zaloby. 43 V tejto poznámke zalobca poukazuje na tieto úvahy: - pre európsky a svetový trhy s viskózou je typické znízenie výrobnej kapacity a spotreby, - táto situácia je "nezlucitelná s vytvorením nového náhradného priemyslu, ktorý vyuzíva preferencné európske financovanie", - "... lyocell sa pouzíva bez rozdielu s väcsou alebo mensou konkurencnou výhodou miesto bezného vlákna viskózy ako jej náhrada", - ponuka lyocellu spolocnostou LLG zodpovedá 3,5 % európskeho trhu s viskózou, - "niet pochybností o tom, ze ponuka, ktorá predstavuje 3,5 % trhu, so sebou prinása zmenu ceny, podmienok atd., tým viac, ak vzhladom na cenu investície/amortizácie môze viest nekalú sútaz na úkor iných vlákien, ktoré sa nachádzajú v ekonomicky nevýhodnejsej pozícii, a teda vyvolat straty, kým vlákna lyocellu, ktoré nemusia byt amortizované, môzu priniest zisky", - zalobca tak prestal vyrábat, a teda i predávat nasledujúce mnozstvá viskózy:...([2]1) ton roku 1997,... ton roku 1998,... ton roku 1999,... ton roku 2000, znízenie o... ton rocne podla predpokladov od roku 2001, - to zodpovedá strate cistých ziskov vo výske:... spanielskych pesiet (ESP) roku 1997,... ESP roku 1998,... ESP roku 1999,... ESP roku 2000. ... ESP podla predpokladov na rok 2001 a... ESP podla predpokladov na roky 2001 az 2007, - ponuka lyocellu spolocnostou LLG so sebou tiez priniesla "zmenu aktuálnej trhovej ceny o najmenej... %", z coho pre zalobcu vyplynuli tieto straty:... ESP roku 1997,... ESP roku 1998,... ESP roku 1999,... ESP roku 2000,... ESP podla predpokladov na rok 2001 a... ESP podla predpokladov na roky 2002 az 2007, - okrem toho, LLG kazdorocne uviedla na trh "prostredníctvom sietí speciálneho predaja, ktoré dalej predávajú za mimoriadne nízku cenu" okolo 1000 ton "podpriemerných výrobkov" (alebo "výrobkov nízkej kvality"), co donútilo zalobcu znízit svoje ceny "výrobkov rovnakej kvality", - toto malo pre zalobcu za následok stratu príjmov vo výske... ESP rocne. 44 Vo svojej replike zalobca uviedol, ze LLG vyrába a predáva pod ochrannou známkou "Pro-Viscose" výrobok, ktorý pozostáva zo zmesi viskózy a lyocellu (dalej len "proviskóza"), a tvrdí, ze takýto výrobok konkuruje viskóze. Z poznámky pripojenej v replike vyplýva, ze LLG ponúkla viacerým zákazníkom zalobcu proviskózu "za podobnú cenu, ako je cena beznej viskózy". 45 Vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsieho úcastníka konania zalobca uvádza, ze je "nespochybnitelne" podnikom, ktorý konkuruje LLG. Vlákna viskózy, ktoré zalobca vyrába, totiz priamo konkurujú výrobkom vyrábaným LLG, teda lyocellu, "podpriemernému lyocellu" a proviskóze. Na podporu posledného tvrdenia zalobca predkladá znalecký posudok, ktorý vypracoval "nezávislý poradca" F. Marsal Amenós, ako aj svedectvo "nezávislej velkoobchodnej spolocnosti" Manfib Sas. Lyocell je v skutocnosti len "vylepseným vláknom viskózy", ktoré je "vo väcsine prípadov jeho pouzitia" nahraditelné viskózou. Zalobca uznáva, ze vlákna lyocellu sú drahsie ako vlákna viskózy a tvrdí, ze proviskóza bola vytvorená s cielom "vyhnút sa tomuto problému". V tomto ohlade zalobca tvrdí, ze, berúc do úvahy vyssiu cenu lyocellu, LLG uviedla na trh proviskózu a "podpriemerný lyocell (nizsej kvality)" za "cenu priblizne podobnú cene viskózy". Zalobca dodáva, ze vlákna lyocellu ovládli dôlezitú cast európskeho trhu so strihanými celulózovými vláknami, teda 5 az 10 %, pricom tento trh bol predtým rozdelený výlucne medzi európskymi výrobcami viskózy. 46 Na pojednávaní zalobca uviedol, ze LLG uviedla na trh "podpriemerný lyocell" na urcité pouzitie (cigaretové filtre, vlhké obrúsky, utierky atd.). Tiez uviedol, ze lyocell je výrobok, ktorého kvalita je vyssia ako kvalita viskózy, predovsetkým co sa týka odolnosti, ktorá vykazuje isté mnozstvo technických vlastností, a ze cena "cistého lyocellu" je vyssia ako cena viskózy. V súvislosti s posledným tvrdením zalobca upresnil, ze lyocell môze byt ponúkaný za cenu konkurujúcu cene viskózy po jeho zmiesaní s inými výrobkami. 47 Na záver zalobca uznal, ze podla judikatúry samotná skutocnost, ze akt môze ovplyvnit konkurencné vztahy v rámci konkrétneho trhu, nepostacuje na to, aby vsetky hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzajú v akomkolvek konkurencnom vztahu s adresátom aktu, mohli byt povazované za priamo a osobne dotknuté týmto aktom (rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, 10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7). Zalobca vsak jednak trvá na skutocnosti, ze na trhu s dotknutými výrobkami jestvuje len obmedzené mnozstvo výrobcov [na segmente trhu s viskózovou strizou beznej kvality ("commodity viscose staple fibres") participuje len pät výrobcov a na segmente trhu s hromadne farbenou viskózovou strizou ("spundyed viscose staple fibres") participujú traja] a jednak trvá na tom, ze investicný projekt so sebou prinása výrazné zvýsenie výrobnej kapacity. 48 Co sa týka podmienky priameho vplyvu, zalobca tvrdí, ze sporné rozhodnutie ponechalo vsetky úcinky sporných opatrení bez zmeny, hoci zalobca ziadal, aby Komisia prijala rozhodnutie, ktorým by zrusila alebo zmenila tieto opatrenia (rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T-447/93 az T-449/93, Zb. s. II-1971, bod 41). Posúdenie Súdom prvého stupna 49 Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora môze návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho, podla clánku 116 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. 50 Vo svojich návrhoch sa Komisia obmedzila na návrh, aby bola zaloba zamietnutá vo veci samej a nenapadla aktívnu procesnú legitimáciu zalobcu. 51 Rakúska republika, LLG a spolková krajina Burgenland sa teda nemôzu odvolávat na prekázku konania. 52 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze v zmysle clánku 113 rokovacieho poriadku, Súd prvého stupna môze kedykolvek aj bez návrhu preskúmat prekázky konania z dôvodu verejného záujmu, vrátane tých, na ktoré sa odvolávajú vedlajsí úcastníci konania (rozsudky Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, Skibsvaerftsforeningen a i./Komisia, T-266/94, Zb. s. II-1399, bod 40; z 24. októbra 1997, EISA/Komisia, T-239/94, Zb. s. II-1839, bod 26, a zo 17. júna 1998, Svenska Journalistförbundet/Rada, T-174/95, Zb. s. II-2289, bod 79; pozri v tomto zmysle aj rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1990, Neotype Techmashexport/Komisia a Rada, C-305/86 a C-160/87, Zb. s. I-2945, bod 18; z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, bod 23, a z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 13). 53 V tomto prípade prekázka konania, na ktorú sa odvolávajú vedlajsí úcastníci konania, zdôraznuje otázku verejného záujmu v súvislosti s aktívnou procesnou legitimáciou zalobcu (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdneho dvora z 5. júla 2001, Conseil national des professions de l'automobile a i./Komisia, C-341/00 P, Zb. s. I-5263, bod 32, a rozsudok Súdu prvého stupna EISA/Komisia, uz citovaný, bod 27). Prekázka teda môze byt bez návrhu preskúmaná Súdom prvého stupna. 54 V tejto súvislosti je namieste pripomenút, ze v súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu adresovanému inej osobe, len ak sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne týka. Kedze sporné rozhodnutie bolo adresované Rakúskej republike, je vhodné skúmat, ci zalobca splna tieto dve podmienky. 55 Pri posudzovaní, ci sa sporné rozhodnutie zalobcu osobne týka, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné osoby ako adresáti rozhodnutia môzu tvrdit, ze sa ich toto rozhodnutie osobne týka, len v prípade, ze ich toto rozhodnutie zasahuje z dôvodu urcitých vlastností, ktoré sú vlastné len im alebo z dôvodu skutkových okolností, ktoré ich charakterizujú vo vztahu ku vsetkým ostatným osobám a vyclenujú ich podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223; z 23. mája 2000, Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, Zb. s. I-3659, bod 39, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, T-435/93, Zb. s. II-1281, bod 62). 56 Co sa týka konkrétne oblasti státnej pomoci, okrem podnikov, ktoré boli príjemcami pomoci, boli ako osobne ovplyvnené rozhodnutím Komisie, ktorým bolo ukoncené konanie zacaté na základe clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s individuálnou pomocou, uznané konkurujúce podniky, ktoré hrali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial bola ich pozícia na trhu výrazne ovplyvnená opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 25). 57 Podnik preto nemôze odkazovat výlucne na svoje postavenia konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ale musí okrem iného preukázat, ze berúc do úvahy stupen svojej prípadnej úcasti v konaní a silu zásahu do svojej trhovej pozície, je v situácii, ktorá ho vyclenuje podobným spôsobom, ako je vyclenený adresát rozhodnutia (rozsudok Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, uz citovaný, bod 41). 58 V tomto prípade je na mieste preskúmat, akým spôsobom môze v súlade s clánkom 230 ES vyclenit zalobcu jeho úcast na konaní zacatom na základe clánku 88 ods. 2 ES a ovplyvnenie jeho postavenia na trhu. 59 Po prvé je vhodné konstatovat, ze zalobca hral v konaní pred podaním zaloby len malú úlohu. Na jednej strane nepredlozil Komisii ziadnu staznost. Na strane druhej sa zdá, ze priebeh tohto konania nebol vo velkej miere ovplyvnený pripomienkami, ktoré zalobca predlozil listami z 12. februára a zo 4. októbra 1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok COFAZ a i./Komisia, uz citovaný, bod 24). Zalobca sa tak vo svojich pripomienkach z 12. februára 1999 v podstate obmedzil na zopakovanie urcitých konstatovaní Komisie v jej rozhodnutí o zacatí konania a na súhrnný komentár k nim, a to bez toho, aby poskytol akýkolvek konkrétny dôkaz. Rovnako vo svojich pripomienkach zo 4. októbra 1999 zalobca len tvrdil, bez najmensieho upresnenia alebo akéhokolvek dôkazu, ze opatrenia uvedené v rozhodnutí o rozsírení konania sú státnou pomocou a ze musia byt vyhlásené za nezlucitelné so spolocným trhom. 60 Po druhé, pokial ide o silu zásahu do trhovej pozície zalobcu, je vhodné na úvod pripomenút, ze, ako to vyplýva z bodu 28 uz citovaného rozsudku COFAZ a i./Komisia, súdu Spolocenstva neprinálezí v stádiu skúmania prípustnosti, aby sa definitívne vyjadril o konkurencnom vztahu medzi zalobcom a podnikom, ktorý je príjemcom pomoci. V tejto súvislosti prislúcha výlucne zalobcovi, aby vhodným spôsobom poukázal na dôvody, pre ktoré rozhodnutie Komisie môze poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze výrazne ovplyvní jeho pozíciu na trhu. 61 Okrem iného je potrebné zdôraznit, ze v tomto prípade sa opatrenia uvedené v spornom rozhodnutí týkajú výlucne továrne urcenej na výrobu lyocellu a ze je isté, ze zalobca nevyrába tento typ vlákna, ani to nemá v budúcnosti v úmysle. 62 Zalobca sa vsak odvoláva na tri tvrdenia, ktorými sa pokúsa preukázat, ze jeho pozícia na trhu môze byt výrazne ovplyvnená sporným rozhodnutím. 63 Po prvé, vo svojej zalobe tvrdí, ze viskóza a lyocell sa nachádzajú v priamom konkurencnom vztahu. 64 Bez toho, aby bolo v stádiu posúdenia prípustnosti potrebné sa s definitívnou platnostou vyjadrit k presnej definícii trhu s predmetnými výrobkami, postací konstatovat, ze toto tvrdenie je vyvrátené viacerými dôkazmi uvedenými v spise. 65 Na strane jednej má lyocell isté fyzikálne vlastnosti, ktoré ho zjavne odlisujú od vlákna viskózy. Zalobca v bode 23 svojej zaloby tak výslovne uvádza, ze "lyocell má prírodný pôvod a je rozlozitelný pomocou zivých organizmov; [ze] pouzité rozpústadlo nie je toxické, je recyklovatelné, v súlade s normami o neprítomnosti toxických látok, má zvýsenú odolnost tak [v prípade] obalovej úpravy, ako aj [v prípade vystavenia] vlhkosti a nízke percento zrázanlivosti". Na pojednávaní zalobca tiez uznal, ze lyocell disponuje "výhodami v technickej rovine", má vyssiu kvalitu ako vlákno viskózy a ponúka mimoriadne vysokú odolnost. Okrem toho, zalobca nenapadol skutocnost, ze lyocell je charakteristický svojou vlastnostou fibrilácie, ktorá umoznuje výrobu tkanín s vynikajúcim skladom a na dotyk hebkých. V súvislosti s touto vlastnostou lyocellu sa zalobca obmedzil na tvrdenie, ze "vysla z módy a... v súcasnosti viac nie je vyhladávaná" (bod 26 zaloby). 66 Tvrdenie zalobcu, ze lyocell je "vo väcsine prípadov jeho pouzitia" nahraditelný viskózou, nebolo presvedcivým spôsobom podlozené. Predovsetkým "znalecký posudok" "nezávislého poradcu", ktorý zalobca pripojil ku svojim pripomienkam k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania s cielom podporit toto tvrdenie je málo presvedcivý. Ide o dokument, pozostávajúci z jednej strany, ktorý obsahuje len niekolko odsekov a velmi povrchnú analýzu tejto otázky. Okrem toho, tento dokument obsahuje zjavne nepresné tvrdenia ako napríklad tvrdenia o znacnej podobnosti medzi procesom výroby lyocellu a vlákien viskózy, ako aj o podobnosti ich vlastností (pozri bod 65 vyssie a bod 69 nizsie). Svedectvo "nezávislej velkoobchodnej spolocnosti", ktoré zalobca tiez pripojil k svojim pripomienkam k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, najviac preukázalo, ze v súvislosti s istými osobitnými pouzitiami istí zákazníci zalobcu do svojich výrobkov zahrnuli lyocell alebo proviskózu miesto viskózy. 67 Okrem toho, toto tvrdenie je v rozpore s vyhlásením LLG na sympóziu, na ktoré sa zalobca odvoláva pre podporu svojho predpokladu (bod 30 zaloby a príloha 14 zaloby) a podla ktorého je lyocell "doplnkovým vláknom, ktorého pouzitia sú rôzne". 68 Na strane druhej, je isté, ze cena lyocellu je citelne vyssia ako cena vlákien viskózy. Tento názor bol výslovne potvrdený zalobcom jednak v jeho písomnostiach (bod 26 zaloby a body 77 a 78 pripomienok k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania), jednak na pojednávaní. Takto okrem iného opakovane uznal, ze lyocell mozno uviest na trh za ceny schopné konkurovat cenám vlákien viskózy, len ak bol zmiesaný s inými výrobkami. 69 Nakoniec, podla vlastných prehlásení zalobcu, proces výroby lyocellu na jednej strane a proces výroby viskózy na strane druhej sa výrazne odlisujú. V bode 23 zaloby zalobca uviedol, ze "v prípade lyocellu... sa pouzíva rozpústadlo na úcely celulózovej pasty (typ NMMO), kým proces výroby beznej viskózy zahrna etapy mercerizácie a xantogenácie" a ze "v porovnaní s procesom výroby beznej viskózy... lyocell [sa vyrába] s pomocou rozpústadla, a nie podla tradicných etáp výroby viskózy". Okrem toho, v bode 36 repliky zalobca uvádza, "ze z hladiska metódy výroby súhlasí s Komisiou v súvislosti s jej tvrdením, ze lyocell sa vyrába inými metódami, ako sú tradicné metódy výroby viskózy". 70 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze jestvuje konkurencný vztah medzi lyocellom a vláknom viskózy, je potrebné konstatovat, ze údaje predlozené zalobcom v jeho písomnostiach a konkrétne v poznámke uvedenej v prílohe 14 zaloby dostatocne právne nepreukazujú, ze sporné rozhodnutie môze výrazne ovplyvnit pozíciu zalobcu na trhu. Údaje obsiahnuté v tejto poznámke spocívajú na nepodlozených predpokladoch, ako je napríklad skutocnost, ze výroba lyocellu spolocnostou LLG bola od roku 1997 úplne nahradená výrobou viskózy a ze je urcená výhradne pre európsky trh. Okrem toho, zalobca v tejto poznámke tvrdí, ze z dôvodu "ponuky [LLG], ktorá predstavovala 3,5 % trhu" prestal od roku 1997 vyrábat, a teda i predávat urcité mnozstvá viskózy, bez toho, aby svoj predpoklad podlozil minimálnym dôkazom a bez toho, aby predlozil akékolvek vysvetlenie o spôsobe výpoctu týchto mnozstiev. V rovnakom duchu je potrebné zdôraznit, ze zalobca nepredlozil ani minimálny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého uvedená "ponuka" spôsobila "zmenu o minimálne... % aktuálnej trhovej ceny". 71 Po druhé sa zalobca odvoláva na existenciu "podpriemerného lyocellu", ktorý jestvuje popri "cistom lyocelle" a proviskóze a ktorý tiez oznacuje ako lyocell "nizsej kvality" V poznámke uvedenej v prílohe 14 zaloby zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze LLG predala prostredníctvom "sietí speciálneho predaja", "za mimoriadne nízku cenu" 1000 ton "podpriemerných výrobkov" rocne, co donútilo zalobcu znízit svoje ceny o... ESP za kg v súvislosti s "výrobkami rovnakej kvality". 72 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze dôkazy uvedené v spise neumoznujú dospiet k záveru, ze jestvujú rôzne vlastnosti lyocellu. Musí sa konkrétne zdôraznit, ze zalobca vo svojich písomnostiach vôbec neupresnil, co znamená pojem "podpriemerný lyocell". Okrem toho vázne nenapadol tvrdenie LLG a spolková krajina Burgenland, niekolkokrát zopakované na pojednávaní, podla ktorého nejestvuje lyocell nizsej kvality. Svedectvo "nezávislej velkoobchodnej spolocnosti" pripojené k pripomienkam k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania neprinása ziadne objasnenie tejto súvislosti, len sa obmedzuje na zdôraznenie "podpriemerných výrobkov" ako súcasti "upravených vlákien" spolocnosti LLG, rovnako lyocell a proviskóza. 73 Aj v prípade prijatia predpokladu, ze LLG vyrába lyocell nizsej kvality a ze ho predáva za mimoriadne nízku cenu, je vhodné zdôraznit, ze zalobca nijako nepodlozil svoj predpoklad, podla ktorého musel následne znízit cenu "výrobkov rovnakej kvality". Okrem toho, nijako neodôvodnuje mnozstvá a znízenie ceny, na ktoré sa odvoláva. 74 Po tretie sa zalobca vo svojej replike a vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania viac sústredil na konkurenciu, ktorá jestvuje medzi proviskózou a viskózou. Tvrdí, ze jeho situácia na trhu je ovplyvnená skutocnostou, ze LLG uvádza proviskózu na trh za ceny schopné konkurovat cenám viskózy a ze, vzhladom na vyssiu kvalitu proviskózy, ju zákazníci uprednostnujú. 75 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze zalobca sa znova obmedzuje na uvádzanie nedostatocne podlozených tvrdení. 76 Po prvé, poznámka, ktorú zalobca pripojil ku svojej replike na podporu svojich tvrdení, je úplne nepresvedcivá, berúc do úvahy to, ze ide o jednoduchý dokument vypracovaný vnútornými sluzbami zalobcu a obmedzujúci sa na zdôraznenie velmi vseobecných informácií získaných v rámci pohovorov s istými zákazníkmi. 77 Okrem toho, aj v prípade prijatia predpokladu, ze proviskóza a viskóza sú urcené na rovnaké pouzitie a sú predávané za porovnatelné ceny, je nutné zdôraznit, ze zalobca nepredlozil ziaden, ani len súhrnný údaj o stratách alebo iných negatívnych následkoch, ktoré utrpel vzhladom na ponuku proviskózy zo strany LLG. Takéto upresnenia sú v tejto súvislosti nevyhnutné o to viac, ze je nesporné, ze proviskóza je novým výrobkom, ktorý sa zacal vyrábat a uvádzat na trh len rok pred prijatím sporného rozhodnutia. 78 Z týchto úvah vyplýva, ze zalobca neuviedol vhodným spôsobom dôvody, na základe ktorých mohlo sporné rozhodnutie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze by výrazne ovplyvnilo jeho pozíciu na trhu. 79 Vzhladom na túto okolnost a na malú úlohu, ktorú zalobca zohrával v rámci konania pred podaním zaloby (pozri bod 59 vyssie) treba dospiet k záveru, ze zalobcu sa sporné rozhodnutie osobne netýka. 80 Z toho vyplýva, ze zaloba sa musí vyhlásit za neprípustnú bez toho, aby bolo potrebné skúmat,. ci sa zalobcu sporné rozhodnutie priamo týkalo. 81 Pokial ide o návrh na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania podaného zalobcom 16. októbra 2001 v rozsahu, v akom sa týka dokumentov alebo informácií, na ktoré sa nevztahovali opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené 14. novembra 2001, nie je potrebné mu vyhoviet vzhladom na to, ze dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a vysvetlenia poskytnuté na pojednávaní, boli dostacujúce na to, aby sa Súd prvého stupna mohol v tomto prípade vyjadrit. O trovách 82 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu vlastných trov, ako aj trov Komisie, v súlade s návrhom zalovanej. 83 Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania v súlade s clánkom 87 ods. 4 prvým pododsekom rokovacieho poriadku. Podla clánku 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku LLG a spolková krajina Burgenland znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie. 3. Vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Lindh García-Valdecasas Cooke Mengozzi Martins Ribeiro Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. apríla 2005. Tajomník Predsednícka komory H. Jung P. Lindh __________________________________________________________________ [3]* Jazyk konania: spanielcina. __________________________________________________________________ [4]1 - Neuvedené dôverné informácie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG4O8dj/L98402-7681TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXG4O8dj/L98402-7681TMP.html#Footnote1 3. file:///tmp/lynxXXXXG4O8dj/L98402-7681TMP.html#Footref* 4. file:///tmp/lynxXXXXG4O8dj/L98402-7681TMP.html#Footref1