Vec T-66/01 Imperial Chemical Industries Ltd proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh so sódou v Spojenom královstve - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES - Premlcanie práva Komisie ukladat pokuty alebo sankcie - Primeraná lehota - Podstatné formálne nálezitosti - Právna sila rozhodnutej veci - Existencia dominantného postavenia - Zneuzitie dominantného postavenia - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Pokuta - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Premlcacia lehota v stíhaní - Pozastavenie (Nariadenie Rady c. 2988/74, clánok 3) 2. Právo Spolocenstva - Zásady - Dodrzanie primeranej lehoty - Pôsobnost - Hospodárska sútaz - Správne konanie - Súdne konanie - Rozlisovanie na úcely posúdenia dodrzania primeranej lehoty (Nariadenie Rady c. 17) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie - Dodrzanie primeranej lehoty (Nariadenie Rady c. 17) 4. Konanie - Dlzka konania pred Vseobecným súdom - Primeraná lehota - Kritériá posúdenia 5. Právo Spolocenstva - Zásady - Právo na obhajobu - Pôsobnost - Hospodárska sútaz - Správne konanie - Dosah zásady po zrusení prvého rozhodnutia Komisie (Clánky 81 ES, 82 ES a 233 ES; nariadenie Rady c. 17) 6. Komisia - Zásada kolegiality - Dosah - Rozhodnutie v oblasti hospodárskej sútaze 7. Zaloba o neplatnost - Zrusujúci rozsudok - Dosah - Absolútna právna sila rozhodnutej veci 8. Zaloba o neplatnost - Zrusujúci rozsudok - Úcinky (Clánky 82 ES, 230 ES a 233 ES) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Kvalifikácia podla mimoriadne významného trhového podielu (Clánok 82 ES) 10. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zlava, ktorá spôsobuje uzavretie trhu - Vernostná zlava (Clánok 82 ES) 11. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Mnozstvová zlava - Prípustnost - Podmienky - Zneuzívajúca povaha systému zliav (Clánok 82 ES) 12. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zmluvy o výhradnom zásobovaní - Vernostná zlava (Clánok 82 ES) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Volná úvaha Komisie (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 2988/74) 14. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie Komisie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie a ukladá sa pokuta - Zrusenie pre procesné vady (Nariadenie Rady c. 17) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Zvlást závazné porusenia (Clánok 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Opakované porusovanie - Pojem porusenia rovnakého druhu - Porusenie clánku 81 ES na jednej strane a clánku 82 ES na druhej strane - Vylúcenie (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Povinnost odpocítat od sumy pokuty výdavky, ktoré boli vynalozené na zabezpecenie uplatnenia neskôr zruseného rozhodnutia - Neexistencia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 18. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Úmyselné uskutocnenie - Pojem (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 19. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 20. Hospodárska sútaz - Pokuty - Ulozenie - Nevyhnutnost, aby podnik dosiahol zisk porusením - Neexistencia - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Polahcujúce okolnosti - Nedosiahnutie zisku - Vylúcenie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 21. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti - Utajenie kartelu - Nedostatok tajného charakteru, ktorý nepredstavuje polahcujúcu okolnost (Clánky 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze je plynutie premlcacej lehoty v stíhaní prerusené na dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom "prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev". Tento odkaz je od vytvorenia Súdu prvého stupna nutné chápat ako týkajúci sa v prvom rade konania pred týmto súdom (teraz Vseobecný súd), pretoze zaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospodárskej sútaze patria do jeho právomoci. Premlcanie je prerusené aj pocas celej doby trvania konania o odvolaní pred Súdnym dvorom. Clánok 60 Statútu Súdneho dvora a clánok 3 nariadenia c. 2988/74 majú odlisnú pôsobnost, takze neexistencia odkladného úcinku odvolania nemôze zbavit úcinku clánok 3 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka situácií, v ktorých musí Komisia pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva. Okrem toho clánok 3 nariadenia c. 2988/74 chráni Komisiu pred úcinkom premlcania v situáciách, ked táto institúcia musí pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, ci napadnutý akt bol protiprávny alebo nie. Tvrdenie, podla ktorého po zrusení rozhodnutia Komisie nemôze mat Komisia prospech z vlastného pochybenia tým, ze ulozí pokutu po uplynutí premlcacej lehoty, nemozno prijat. Akékolvek zrusenie aktu, ktorý Komisia prijala, sa jej nevyhnutne pripisuje v tom zmysle, ze vyjadruje pochybenie z jej strany. Vylúcenie prerusenia plynutia premlcacej lehoty, pokial zaloba vedie k uznaniu pochybenia pripísatelného Komisii, by tak clánok 3 nariadenia c. 2988/74 zbavovalo jeho významu. Prerusenie plynutia premlcacej lehoty odôvodnuje samotná skutocnost, ze zaloba je prejednávaná pred Vseobecným súdom alebo Súdnym dvorom, a nie závery, ku ktorým tieto súdy dospejú vo svojich rozsudkoch. Pokial by Komisia musela prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia Vseobecným súdom bez toho, aby pockala na rozsudok Súdneho dvora, existovalo by nebezpecenstvo, ze za predpokladu, ze Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, by existovali súcasne dve rozhodnutia s rovnakým predmetom. Je zrejme v rozpore s poziadavkami hospodárnosti správneho konania, aby bola Komisii iba s cielom, aby nedoslo k premlcaniu, ulozená povinnost prijat nové rozhodnutie prv, nez sa dozvie, ci je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie. Kedze premlcacia lehota stanovená v nariadení c. 2988/74 bola prerusená pocas celej doby trvania konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom, Komisii nemozno vytýkat, ze porusila zásadu primeranej lehoty, lebo cakala, az Vseobecný súd a Súdny dvor rozhodnú, kým prijala nové rozhodnutie, pricom táto skutocnost je odôvodnená respektovaním súdneho konania a budúcich rozsudkov. (pozri body 73, 74, 77, 82, 85, 86, 88, 89, 132) 2. V rámci preskúmania výhrady zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty treba rozlisovat medzi správnym konaním zacatým v oblasti hospodárskej sútaze na základe nariadenia c. 17 a súdnym konaním v prípade zaloby proti rozhodnutiu Komisie. Doba, pocas ktorej súd Spolocenstva skúma zákonnost rozhodnutia a v prípade odvolania platnost prvostupnového rozsudku, nemôze byt zohladnená pri urcení dlzky konania pred Komisiou. (pozri bod 102) 3. Porusenie zásady primeranej lehoty pri vydaní rozhodnutia v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou, pokial nebolo zároven porusené právo dotknutého podniku na obhajobu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania. (pozri bod 109) 4. Vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach, a najmä právo, aby bola jeho vec prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. V tomto ohlade nie je zoznam týchto kritérií vycerpávajúci a posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno komplexnost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty. Pokial nic nenaznacuje, ze dlzka trvania konania mala vplyv na vyriesenie sporu, nemalo by prípadné prekrocenie primeranej lehoty súdom v prejednávanej veci, aj keby sa preukázalo, nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Mohlo by odôvodnit vyplatenie náhrady skody, ak by bol takýto návrh vznesený. (pozri body 114, 116, 117) 5. Zrusenie aktu Spolocenstva nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, kedze konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu v zásade môze pokracovat presne od bodu, v ktorom protiprávnost nastala. Pokial k procesnej vade doslo v poslednej fáze prijatia rozhodnutia, ktorým sa ukladajú sankcie podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, zrusenie tohto rozhodnutia nemá vplyv na platnost prípravných opatrení, ktoré boli prijaté este pred fázou, kde sa vada zistila. Ked Komisia prijíma nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, ktoré je zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové procesné kroky. Osobitne jej nemozno vytýkat, ze pred prijatím nového rozhodnutia nevykonala nové vypocutie dotknutého podniku, nedala mu prílezitost opätovne predlozit svoje tvrdenia alebo mu nezaslala nové oznámenie o výhradách. Pokial ide o právne otázky, ktoré môzu vyvstat v rámci uplatnenia clánku 233 ES, akými sú napríklad otázky týkajúce sa plynutia casu, moznosti obnovenia stíhania, prístupu k spisu, ktorý je potrebný v prípade obnovy konania, úcasti úradníka povereného vypocutím a poradného výboru, ako aj prípadných dôsledkov clánku 20 nariadenia c. 17, ani tie nevyzadujú nové vypocutie, pokial nemenia obsah výhrad, takze podliehajú iba prípadnému neskorsiemu súdnemu preskúmaniu. Navyse vzhladom na to, ze nie je potrebné nové vypocutie, nie je potrebná ani nová úcast úradníka povereného vypocutím. Zo samotnej podstaty úloh, ktoré sú zverené úradníkovi poverenému vypocutím, totiz vyplýva, ze jeho cinnost je nevyhnutne spojená s vypocutím podnikov s výhladom na prípadné rozhodnutie. Okrem toho, pokial nové rozhodnutie neobsahuje podstatné zmeny oproti zrusenému rozhodnutiu, Komisia nie je povinná opätovne vypocut dotknutý podnik a nie je ani povinná vykonat novú konzultáciu s Poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly. Z rovnakých dôvodov spis predlozený kolégiu komisárov nemusí okrem iného obsahovat novú správu úradníka povereného vypocutím alebo novú zápisnicu z konzultácie s poradným výborom. (pozri body 125, 126, 134, 135, 151, 153, 154, 161, 162, 168, 174) 6. Zásada kolegiality je zalozená na rovnosti clenov Komisie pri úcasti na prijatí rozhodnutia a okrem iného predpokladá, ze rozhodnutia sú prejednávané spolocne a ze vsetci clenovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za vsetky prijaté rozhodnutia. Dodrzanie tejto zásady a osobitne nevyhnutnost, aby boli rozhodnutia prejednávané spolocne, nevyhnutne zaujíma právne subjekty dotknuté právnymi úcinkami, ktoré takéto rozhodnutia vyvolávajú, v tom zmysle, ze si musia byt isté, ze tieto rozhodnutia boli skutocne prijaté kolégiom a presne zodpovedajú jeho vôli. Tak je to osobitne v prípade aktov výslovne oznacených za rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma voci podnikom alebo zdruzeniam podnikov, pokial ide o dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ktorých predmetom je konstatovanie porusení týchto pravidiel a vydanie príkazov a ulozenie penazných sankcií týmto podnikom. Samotná skutocnost, ze v tlacovej správe, ktorá nepochádza od Komisie a nemá nijakú oficiálnu povahu, sa spomína vyhlásenie hovorcu Komisie, v ktorom sa oznamuje dátum vydania rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze a jeho obsah, nemôze postacovat na vyvodenie záveru, ze Komisia porusila zásadu kolegiality. Kedze kolégium komisárov takým vyhlásením nie je viazané, môze po spolocnom prejednaní rozhodnút, ze také rozhodnutie neprijme. (pozri body 175 - 178) 7. S cielom zabezpecit stabilitu práva a právnych vztahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôlezité, aby sa uz nemohli spochybnit súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaze k rozsudku, môze bránit prípustnosti zalôb, pokial sa zaloba, na ktorej základe bol vyhlásený dotknutý rozsudok, týkala tých istých úcastníkov konania a toho istého predmetu a bola zalozená na tých istých dôvodoch, pricom tieto podmienky musia byt splnené kumulatívne. Zásada právnej sily rozhodnutej veci sa vztahuje iba na skutkové a právne okolnosti, ktoré boli skutocne alebo nevyhnutne vyriesené dotknutým súdnym rozhodnutím. (pozri body 196 - 198) 8. Institúcia, ktorá je pôvodcom zruseného aktu, je povinná konat iba v medziach nutných na zaistenie vykonania zrusujúceho rozsudku. Konanie, v rámci ktorého má byt takýto akt nahradený, môze byt opätovne uskutocnené presne od toho bodu, ked k protiprávnosti doslo. Pokial je rozhodnutie Komisie, ktoré ukladá podniku sankcie za zneuzitie dominantného postavenia, zrusené z dôvodu, ze overenie tohto rozhodnutia bolo vykonané az po jeho oznámení, co predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES, Komisia môze prevziat svoju analýzu v stádiu overovania bez toho, aby musela skúmat, ci závery týkajúce sa relevantného trhu, ku ktorým dospela pri prijatí prvého rozhodnutia, sú stále platné vzhladom na skutkové a právne okolnosti v case prijatia druhého rozhodnutia. Záver, podla ktorého konstatovanie existencie dominantného postavenia vyplýva z analýzy struktúry trhu a hospodárskej sútaze, ktorá v nom prevláda v case prijatia kazdého rozhodnutia Komisiou, neznamená, ze Komisia musí za kazdých okolností vykonat novú analýzu relevantného trhu v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Komisia najmä nemá povinnost takúto analýzu vykonat, ked to nie je nevyhnutné na zaistenie vykonania rozsudku, ktorým sa rozhodnutie zrusilo. (pozri body 243 - 245) 9. Dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov. Také postavenie, na rozdiel od situácie monopolu alebo kvázi monopolu, nevylucuje existenciu urcitej hospodárskej sútaze, ale umoznuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie celkom rozhodovat, tak aspon podstatne ovplyvnovat podmienky, za akých sa bude táto hospodárska sútaz rozvíjat, a v kazdom prípade mu umoznuje správat sa v znacnej miere bez toho, aby túto sútaz musel zohladnovat, a bez toho, aby mu takýmto správaním vznikla ujma. Existencia dominantného postavenia vo vseobecnosti vyplýva zo splnenia viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce. Preskúmanie existencie dominantného postavenia na relevantnom trhu sa musí vykonat tak, ze sa najprv preskúma jeho struktúra a potom konkurencné podmienky na uvedenom trhu. Velmi velké podiely na trhu - okrem výnimocných okolností - sú samy osebe dôkazom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne velkého podielu na trhu totiz stavia podnik, ktorý ho má pocas urcitého casového obdobia, svojím objemom výroby a ponukou, ktorú predstavuje - bez toho, aby tí, co ovládajú výrazne mensie podiely, boli schopní rýchlo uspokojit dopyt tých podnikov, ktoré sa chceli odvrátit od podniku s najväcsím podielom -, do silnej situácie, co z neho robí nevyhnutného partnera a uz z tohto dôvodu mu zarucuje, prinajmensom pocas relatívne dlhých období, nezávislost správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie. Podiel na trhu vo výske 70 az 80 % teda sám osebe predstavuje jasný dôkaz existencie dominantného postavenia. Takisto podiel na trhu vo výske 50 % - okrem výnimocných okolností - je sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia. (pozri body 254 - 257) 10. Systém zliav, ktorý má úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, sa povazuje za systém v rozpore s clánkom 82 ES, ak ho uplatnuje podnik v dominantnom postavení. Je to tak v prípade vernostných zliav poskytnutých ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku v dominantnom postavení. Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov. Kedze správanie takého podniku zamedzuje prístupu konkurentov na trh, môze mat úcinky na obchodné toky a hospodársku sútaz na spolocnom trhu. (pozri body 296, 297, 337) 11. O systémoch mnozstvových zliav viazucich sa iba na objem nákupov od podniku v dominantnom postavení sa v zásade predpokladá, ze nemajú úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané clánkom 82 ES. Ak sa totiz zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstvové zlavy by teda mali odrázat nárast efektívnosti a úspory z rozsahu dosiahnutý podnikom v dominantnom postavení. Z toho vyplýva, ze systém zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od kúpeného mnozstva, neporusuje clánok 82 ES, pokial z kritérií a podmienok poskytovania zliav nevyplýva, ze systém nespocíva na hospodársky odôvodnenej protihodnote, ale má tendenciu, podobne ako vernostné zlavy a zlavy na dosiahnutie ciela nákupu, bránit zákazníkom v zásobovaní sa od konkurencných výrobcov. Na stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstvových zliav je teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, najmä kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom hospodárskom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstúpit na trh, uplatnovat na obchodných partnerov rozdielne podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie narúsaním hospodárskej sútaze. (pozri body 298 - 300) 12. Skutocnost, ze podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu viaze kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, je zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci uz je dotknutá povinnost dohodnutá ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatnuje, bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne, systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník sa zásobuje úplne alebo z velkej casti svojej potreby výhradne od podniku v dominantnom postavení. Takéto záväzky o výlucnom zásobovaní sa, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo zlava za vernost s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku v dominantnom postavení, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na hospodárskom zvýhodnení odôvodnujúcom túto zátaz alebo zvýhodnenie, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh. (pozri bod 315) 13. Pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva. Dalej, ked Komisia prijme rozhodnutie v súlade s nariadením c. 2988/74 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej sútaze, ako aj so zásadou primeranej lehoty, nemozno jej vycítat, ze sa oneskorila s prijatím uvedeného rozhodnutia. Za takýchto okolností nie je potrebné zrusit pokutu ulozenú prijatým rozhodnutím v dôsledku zrusenia prvého rozhodnutia z dôvodu casu, ktorý uplynul medzi prijatím oboch rozhodnutí. (pozri body 354, 355) 14. Pokial bolo rozhodnutie Komisie v oblasti hospodárskej sútaze zrusené pre procesnú vadu, má Komisia právo prijat nové rozhodnutie bez toho, aby zacala nové správne konanie. Pokial je obsah nového rozhodnutia takmer totozný s obsahom rozhodnutia, ktoré mu predchádza, a obe rozhodnutia sú zalozené na rovnakom odôvodnení, nové rozhodnutie podlieha v rámci stanovenia výsky pokuty pravidlám platným v okamihu prijatia predchádzajúceho rozhodnutia. Komisia totiz znovu zacne konanie v stádiu, v ktorom doslo k procesnej vade, a prijme nové rozhodnutie bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípadu vzhladom na pravidlá, ktoré neexistovali v case prijatia prvého rozhodnutia. (pozri body 366 - 368) 15. Na posúdenie závaznosti porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva pripísatelných niektorému podniku s cielom stanovit výsku pokuty, ktorá by bola proporcionálna, môze Komisia zohladnit mimoriadne dlhé obdobie niektorých porusení, pocet a rozmanitost porusení, ktoré sa týkali vsetkých alebo takmer vsetkých výrobkov dotknutého podniku a z ktorých niektoré ovplyvnili vsetky clenské státy, osobitnú závaznost porusení vyplývajúcu z úmyselnej a ucelenej stratégie snaziacej sa rôznymi praktikami vylucujúcimi konkurentov a politikou odmenovania zákazníkov za vernost umelo udrzat alebo posilnit dominantné postavenie podniku na trhoch, na ktorých bola hospodárska sútaz uz predtým obmedzená, úcinky osobitne skodlivé z pohladu hospodárskej sútaze a výhodu nadobudnutú podnikom v dôsledku svojich porusení. Komisia môze oprávnene kvalifikovat ako mimoriadne závazné postupy podniku v dominantnom postavení, ktorý poskytnutím zliav na limitné mnozstvo svojim zákazníkom a uzavretím dohôd o ohodnotení ich vernosti uzatvára na dlhú dobu moznosti predajov vo vztahu ku vsetkým konkurentom a trvalo narúsa struktúru trhu na úkor spotrebitelov. (pozri body 370, 372, 374) 16. Analýza závaznosti porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí zohladnit aj prípadné opakovanie porusenia. Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, ako bola sankcionovaná za podobné porusenia. Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO svojou logikou smerujú k rovnakému zmyslu, ked odkazujú na "porusenie rovnakého druhu". Komisia teda nemôze uplatnit opakované porusovanie ako pritazujúcu okolnost proti podniku, ktorý zneuzije dominantné postavenie, ktoré má na trhu v zmysle clánku 82 ES, z dôvodu skorsích tajných dohôd patriacich do pôsobnosti clánku 81 ES a navyse úplne odlisných od porusení clánku 82 ES. (pozri body 377 - 381) 17. Ak podnik v oblasti hospodárskej sútaze vynakladá náklady na vytvorenie záruk na zaplatenie pokuty ulozenej rozhodnutím, ktoré je následne zrusené súdom Spolocenstva, a na preukázanie toho, ze toto rozhodnutie bolo protiprávne, Komisia nie je povinná zohladnit tieto náklady pri stanovení pokuty v rozhodnutí, ktoré prijala v dôsledku zrusujúceho rozsudku, kedze podnik sa môze domáhat ich náhrady v rámci zaloby o náhradu skody. (pozri bod 383) 18. Na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podla Zmluvy mohlo povazovat za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý porusenia zákazu nariadeného týmito pravidlami, ale stací, ze si nemohol nevsimnút, ze inkriminované konanie malo za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. (pozri bod 412) 19. Skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého správania môzu mat väcsí význam na stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov. (pozri bod 435) 20. Hoci výska pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím skutocnostiam spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik porusením nedosiahol ziaden prospech, predstavovat prekázku ulozenia pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho vyplýva, ze Komisia pri stanovení výsky pokút nie je povinná zohladnit absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením. Navyse absencia financnej výhody spojenej s porusením nemôze byt povazovaná za polahcujúcu okolnost. (pozri bod 443) 21. Pri posudzovaní závaznosti porusenia clánku 81 ES alebo 82 ES môze Komisia povazovat tajný charakter za pritazujúcu okolnost. Z tohto vsak nemozno vyvodit, ze nedostatok tajného charakteru predstavuje polahcujúcu okolnost. (pozri body 446, 447) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 25. júna 2010 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh so sódou v Spojenom královstve - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES - Premlcanie práva Komisie ukladat pokuty alebo sankcie - Primeraná lehota - Podstatné formálne nálezitosti - Právna sila rozhodnutej veci - Existencia dominantného postavenia - Zneuzitie dominantného postavenia - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Pokuta - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-66/01, Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), v zastúpení: pôvodne D. Vaughan, D. Anderson, QC, S. Lee, barrister, S. Turner, S. Berwick a R. Coles, solicitors, neskôr D. Vaughan, S. Lee, S. Berwick a S. Ford, barrister, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: J. Currall a P. Oliver, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a C. West, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/7/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (vec COMP/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. júna 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Imperial Chemical Industries Ltd, predtým Imperial Chemical Industries plc, je spolocnost zalozená podla práva Spojeného královstva, ktorá pôsobí v odvetví chémie. V relevantnom case vyrábala, okrem iného, sódu. 2 Uhlicitan sodný je bud prítomný v prírode vo forme minerálu trona (prírodná sóda), alebo sa získava chemickým procesom (syntetická sóda). Prírodná sóda sa získava drvením, cistením a kalcináciou minerálu trona. Syntetická sóda je výsledkom reakcie soli a vápenca v procese "amoniak - sóda", ktorý vyvinuli bratia Solvayovci v roku 1863. 3 V apríli 1989 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala setrenia u jednotlivých výrobcov sódy v Spolocenstve podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia, ktorým sa vykonávajú clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v znení uplatnitelnom v relevantnom case. 4 Dna 19. júna 1989 Komisia zaslala zalobkyni ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17, na ktorú zalobkyna odpovedala 14. septembra 1989. 5 Dna 19. februára 1990 zacala Komisia bez návrhu proti zalobkyni, Solvay a Chemische Fabrik Kalk (dalej len "CFK") konanie na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17. 6 Dna 13. marca 1990 Komisia zaslala zalobkyni, Solvay a CFK oznámenie o výhradách. Kazdá spolocnost obdrzala iba cast alebo casti oznámenia o výhradách vztahujúcich sa na porusenie, ktoré sa jej týkalo, a k nim boli v prílohe prilozené príslusné dôkazy v jej neprospech. 7 Komisia zalozila jediný spis pre vsetky porusenia uvedené v oznámení o výhradách. 8 Pokial ide o prejednávaný prípad, v casti V oznámenia o výhradách dospela Komisia k záveru, ze zalobkyna zneuzila dominantné postavenie, ktoré mala na trhu so sódou v Spojenom královstve. 9 Dna 31. mája 1990 predlozila zalobkyna svoje písomné pripomienky k výhradám predlozeným Komisiou. Boli vypocuté Komisiou 26. a 27. júna 1990. 10 Dna 19. decembra 1990 prijala Komisia rozhodnutie 91/300/EHS týkajúce sa konania podla clánku [82 ES] (IV/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 40). V tomto rozhodnutí, ktoré bolo oznámené zalobkyni listom z 1. marca 1991, konstatovala, ze "[zalobkyna] porusila ustanovenia clánku [82 ES], priblizne od roku 1983 a az do dnesného dna konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz, a ktoré spocívalo v... poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vo vztahu k limitnému mnozstvu takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze zákazník sa bude zásobovat u nej vo výske svojej celkovej potreby alebo jej velkej casti, v zabezpecení si súhlasu zákazníkov, ze sa budú u nej zásobovat, aby pokryli svoju celkovú potrebu alebo takmer celkovú potrebu a/alebo obmedzit ich nákupy u sútazitelov na stanovené mnozstvo a, aspon v jednom prípade, v podmienení poskytnutia zliav a iných financných výhod súhlasu zákazníka, ze sa bude zásobovat u nej vo výske svojej celkovej potreby" [neoficiálny preklad]. 11 Podla clánku 3 rozhodnutia 91/300 "bola [zalobkyni] ulozená pokuta vo výske desat miliónov ECU z dôvodu konstatovaného porusenia" [neoficiálny preklad]. 12 V ten istý den prijala Komisia taktiez rozhodnutie 91/297/EHS týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/33.133 - A: Uhlicitan sodný - Solvay, ICI) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1), v ktorom konstatovala, ze "Solvay a [zalobkyna] porusili ustanovenie clánku [81 ES] tým, ze sa od 1. januára 1973 prinajmensom do zacatia tohto konania zúcastnili zosúladeného postupu, ktorým obmedzili svoje predaje sódy v Spolocenstve na svoje príslusné vnútrostátne trhy, a to kontinentálnu západnú Európu pre Solvay a Spojené královstvo a Írsko pre [zalobkynu]" [neoficiálny preklad]. Solvay a zalobkyni bola ulozená pokuta sedem miliónov ECU. 13 V ten istý den prijala Komisia rozhodnutie 91/298/EHS týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 16), v ktorom konstatovala, ze "Solvay a CFK porusili ustanovenia clánku [81 ES] tým, ze sa priblizne od roku 1987 az do dnesného dna zúcastnili na dohode o rozdelení trhu, ktorou Solvay zarucila CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku vypocítané s odkazom na predaj CFK v roku 1986, a nahradila CFK celý schodok tým, ze odkúpila mnozstvá vo výske nevyhnutnej na to, aby predaj CFK dosiahol zarucené minimum" [neoficiálny preklad]. Solvay bola ulozená pokuta tri milióny ECU a CFK jeden milión ECU. 14 V ten istý den prijala Komisia aj rozhodnutie 91/299/EHS týkajúce sa konania podla clánku [82 ES] (IV/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, 1991, s. 21), v ktorom konstatovala, ze "Solvay porusila ustanovenie clánku [82 ES], priblizne od roku 1983 az do dnesného dna konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo... v uzavretí dohôd so zákazníkmi, ktoré ich zaväzovali, aby sa u Solvay zásobovali vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti v neurcenom alebo prílis dlhom období, v poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov s odkazom na limitné mnozstvo prekracujúce základné zmluvné mnozstvo zákazníka takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze sa bude u Solvay zásobovat vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti, a v podmienení poskytnutia zliav súhlasom zákazníka, ze sa bude u Solvay zásobovat vo výske svojej celkovej potreby" [neoficiálny preklad]. Solvay bola ulozená pokuta vo výske 20 miliónov ECU. 15 Dna 2. mája 1991 sa Solvay domáhala zrusenia rozhodnutí 91/297, 91/298 a 91/299. Dna 14. mája 1991 podala zalobkyna zalobu na Súd prvého stupna (teraz "Vseobecný súd"), v rámci ktorej sa domáhala zrusenia rozhodnutí 91/297 a 91/300. 16 Rozsudkom z 29. júna 1995 vo veci ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, dalej len "rozsudok ICI II", Súd prvého stupna rozhodol, ze zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia práva na obhajobu, pokial ide o prístup k spisu, musí byt zamietnutý v celom rozsahu, ale zrusil rozhodnutie 91/300 z dôvodu, ze overenie uvedeného rozhodnutia bolo vykonané po jeho oznámení, co predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti v zmysle clánku 230 ES. 17 V ten istý den Súd prvého stupna taktiez zrusil rozhodnutie 91/297 (rozsudky z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775; dalej len rozsudok "Solvay I", a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, dalej len "rozsudok ICI I") v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne v týchto dvoch veciach, z dôvodu porusenia práva prístupu k spisu. Súd prvého stupna navyse zrusil rozhodnutie 91/298 (rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-31/91, Zb. s. II-1821, dalej len "rozsudok Solvay II") v rozsahu, v akom sa týka Solvay, a rozhodnutie 91/299 (rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-32/91, Zb. s. II-1825, dalej len "rozsudok Solvay III") z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutia neboli riadne overené. 18 Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora 30. augusta 1995 podala Komisia odvolanie proti rozsudkom ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, Solvay II a Solvay III, uz citovaný v bode 17 vyssie. 19 Rozsudkami zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C-268/95 P, Zb. s. I-2341, a Komisia/Solvay, C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391 Súdny dvor zamietol odvolania proti rozsudkom ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, Solvay II a Solvay III, uz citovaný v bode 17 vyssie. 20 V utorok 12. decembra 2000 vydala tlacová agentúra toto tlacové komuniké: "Európska komisia ulozí v stredu pokutu spolocnostiam v chemickom priemysle Solvay SA a Imperial Chemical Industries plc... za porusenie práva hospodárskej sútaze Európskej únie, vyhlásila hovorkyna tento utorok. Pokuty za údajné zneuzitie dominantného postavenia na trhu so sódou boli pôvodne ulozené pred desiatimi rokmi, boli vsak zrusené najvyssím európskym súdom z procesných dôvodov. Komisia prijme v stredu opät rovnaké rozhodnutie, ale v správnej forme, vyhlásila hovorkyna. Podstata rozhodnutia nebola spolocnostami nikdy spochybnená. Prijmeme opät rovnaké rozhodnutie, povedala." 21 Dna 13. decembra 2000 prijala Komisia rozhodnutie 2003/7/ES týkajúce sa uplatnenia clánku 82 [ES] (COMP/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 22 V ten istý den prijala Komisia taktiez rozhodnutie 2003/5/ES týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (COMP/33.133 - B: Uhlicitan sodný - Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 1) a rozhodnutie 2003/6/ES týkajúce sa konania podla clánku 82 [ES] (COMP/33.133 - C: Uhlicitan sodný - Solvay) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10). 23 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tento výrok: "Clánok 1 [Zalobkyna] porusila ustanovenie clánku [82 ES], priblizne od roku 1983 az do roku 1989 konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz, a ktoré spocívalo: a) v poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vo vztahu k limitnému mnozstvu takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze zákazník sa bude zásobovat u nej vo výske svojej celkovej potreby alebo jej velkej casti; b) v zabezpecení si súhlasu zákazníkov, ze sa budú u nej zásobovat, aby pokryli svoju celkovú potrebu alebo takmer celkovú potrebu alebo obmedzit ich nákupy u sútazitelov na stanovené mnozstvo; c) aspon v jednom prípade, v podmienení poskytnutia zliav a iných financných výhod súhlasu zákazníka, ze sa bude zásobovat u nej vo výske svojej celkovej potreby. Clánok 2 [Zalobkyni] sa ukladá pokuta vo výske desat miliónov eur z dôvodu porusenia stanoveného v clánku 1. ..." [neoficiálny preklad] 24 Napadnuté rozhodnutie znie v podstate rovnako ako rozhodnutie 91/300. Komisia iba vykonala niektoré redakcné zmeny a doplnila novú cast s názvom "Konanie na Súde prvého stupna a Súdnom dvore". 25 V tejto novej casti napadnutého rozhodnutia sa Komisia s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, (dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna PVC II") domnievala, ze má "právo opätovne prijat rozhodnutie, ktoré bolo zrusené pre výlucne procesné vady bez toho, aby sa zacalo nové správne konanie" [neoficiálny preklad], a ze nie je "povinná vykonat nové vypocutie, pokial znenie nového rozhodnutia neobsahuje iné výhrady ako tie, ktoré boli predlozené v prvom rozhodnutí" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 164). 26 Komisia taktiez v napadnutom rozhodnutí upresnila, ze premlcacia lehota musí byt predlzená o lehotu, pocas ktorej bola zaloba proti rozhodnutiu 91/300 predmetom konania na Súde prvého stupna a Súdnom dvore podla clánku 3 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) (odôvodnenia c. 169 a 170). Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa preto Komisia domnievala, ze az do konca septembra 2003 môze prijat nové rozhodnutie (odôvodnenie c. 172). Okrem toho uviedla, ze nedoslo k poruseniu práva na obhajobu, pokial bolo nové rozhodnutie prijaté v primeranej lehote (odôvodnenie c. 164). 27 Pokial ide o samotné porusenie, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze "príslusným výrobkovým a geografickým trhom" [neoficiálny preklad], na ktorom sa má hodnotit hospodárska sila zalobkyne "je trh so sódou v Spojenom královstve" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 125). 28 S cielom posúdit silu zalobkyne na trhu na úcely prejednávaného prípadu Komisia uviedla, ze cast trhu ovládaná zalobkynou na relevantnom trhu bola pocas posudzovaného obdobia tradicne vyssia ako 90 %, co samo o sede dokazuje znacný stupen trhovej sily (odôvodnenie c. 127). Komisia potom preskúmala relevantné hospodárske faktory, na základe ktorých v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze vo vsetkých relevantných casoch mala zalobkyna dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenia c. 128 az 136). 29 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia, ze zalobkyna zaviedla prax spocívajúci v "zaviazaní" svojich zákazníkov prostredníctvom rôznych mechanizmov, ktorých cielom bolo vo vsetkých prípadoch vylúcenie (odôvodnenie c. 138). V tomto smere v odôvodnení c. 139 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze úcelom zliav na limitné mnozstvo bolo vylúcenie úcinnej hospodárskej sútaze týmito prostriedkami: - nabádanie zákazníkov k nákupu limitného mnozstva u zalobkyne, ktorý by mohli nakúpit u iného dodávatela, - minimalizovanie alebo neutralizácia konkurencného dopadu spolocnosti General Chemical zachovaním jej prítomnosti na trhu, pokial ide o cenu, mnozstvo a zákazníkov, v rámci limitov zaistujúcich udrzanie úcinného monopolu zalobkyne, - vylúcenie spolocnosti Brenntag z trhu alebo prinajmensom minimalizovanie jej konkurencného úcinku, - minimalizovanie rizika, ze by zákazníci vyuzili iné zásobovacie zdroje, - zachovanie alebo posilnenie kvázi monopolu zalobkyne na trhu so sódou v Spojenom královstve. 30 V odôvodnení c. 147 napadnutého rozhodnutia Komisia navyse zdôraznuje, ze "dohody uzatvorené [zalobkynou] s jej hlavnými zákazníkmi znamenajú, ze títo boli zaviazaní ohladom svojej takmer celkovej potreby (a aspon v jednom prípade ohladom svojej celkovej potreby), zatial co konkurencný úcinok iných dodávatelov bol obmedzený na minimum" [neoficiálny preklad]. 31 Komisia taktiez v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze iné financné podnety konsolidovali dominantné postavenie zalobkyne spôsobom, ktorý je v rozpore s pojatím hospodárskej sútaze vlastnej clánku 82 ES (odôvodnenie c. 149). 32 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ze aj ked opatrenia prijaté zalobkynou na zaistenie zachovania svojho dominantného postavenia a úcinného monopolu v Spojenom královstve predovsetkým smerovali skôr proti priamej konkurencii mimo Spolocenstva (Spojené státy a Polsko), ako proti iným výrobcom Spolocenstva, musia byt zlavy na limitné mnozstvo a iné mechanizmy vylúcenia posudzované v celkovom kontexte fenoménu prísneho oddelenia vnútorných trhov v rámci Spolocenstva. V tomto smere Komisia uviedla, ze si zalobkyna obzvlást priala, aby General Chemical zostala na relevantnom trhu ako iný zásobovací zdroj, a aby, ak by táto spolocnost musela trh celkom opustit, mohli byt spotrebitelia nabádaní hladat si iné, mozno lacnejsie, zásobovacie zdroje v kontinentálnej západnej Európe. Komisia navyse poznamenala, ze zachovanie a posilnenie dominantného postavenia zalobkyne v Spojenom královstve malo vplyv na celú struktúru hospodárskej sútaze na spolocnom trhu a zaistilo zachovanie status quo zalozeného na oddelení trhu (odôvodnenia c. 151 az 154). 33 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze porusenia, ku ktorým doslo, boli obzvlást závazné, kedze "boli súcastou zámernej politiky, ktorá mala za ciel konsolidáciu kontroly, ktorú má [zalobkyna na trhu so sódou v Spojenom královstve] spôsobom, ktorý je zásadne v rozpore so základnými cielmi Zmluvy" [neoficiálny preklad] a "konkrétne smerovala k obmedzeniu alebo ovplyvneniu cinnosti urcitých konkurentov" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 156). 34 Komisia taktiez v napadnutom rozhodnutí poznamenala, ze porusenie zacalo prinajmensom v roku 1983 a trvalo priblizne do roku 1989. Komisia napokon uviedla, ze zohladnila skutocnost, ze zalobkyna opustila systém zliav na limitné mnozstvo od 1. januára 1990 (odôvodnenia c. 160 a 161). 35 Listami z 18. januára, 26. januára a 8. februára 2001 poziadala zalobkyna Komisiu o prístup k spisu. Listom zo 14. februára 2001 Komisia túto ziadost zamietla. Konanie 36 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 20. marca 2001 podala zalobkyna túto zalobu. 37 Vo svojej zalobe zalobkyna navrhla, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii, okrem iného, predlozit dokumenty v jej spise vo veci COMP/33.133. 38 Dna 4. mája 2001 bola vec pridelená stvrtej komore Súdu prvého stupna a bol vymenovaný sudca spravodajca. 39 Po súhlase Súdu prvého stupna zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky, zalobkyna 18. decembra 2002 a Komisia 23. decembra 2002, k dôsledkom, ktoré by sa mali vyvodit pre prejednávanú vec z rozsudku Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok Súdneho dvora PVC II". Vo svojich pripomienkach zalobkyna informovala Súd prvého stupna o tom, ze upústa od zalobného dôvodu vychádzajúceho z porusenia zásady non bis in idem. 40 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo s úcinnostou od 1. októbra 2003 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený do prvej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 8. októbra 2003. 41 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo s úcinnostou od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený do stvrtej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 7. októbra 2004. 42 Dna 11. januára 2005 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby kancelárii Súdu prvého stupna predlozila podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis. Tento zoznam mal obsahovat strucný údaj umoznujúci zistit autora, povahu a obsah kazdej písomnosti. Súd prvého stupna taktiez poziadal Komisiu, aby mu oznámila, ktoré z týchto písomností neboli sprístupnené zalobkyni, a prípadne uviedla dôvody, ktoré, podla Komisii, bránili ich sprístupneniu. 43 Listami z 28. januára 2005 Komisia podala do kancelárie Súdu prvého stupna podrobný zoznam pozadovaný Súdom prvého stupna a uviedla, ze dokumenty, ku ktorým mala zalobkyna prístup pocas správneho konania, boli tie dokumenty, ktoré pouzila ma podporu svojich výhrad, a teda boli prilozené k jej oznámeniu o výhradách. Taktiez uviedla, ze musí s lútostou "informovat Súd prvého stupna, ze [sa zdá], ze napriek dôkladnému hladaniu nie je schopná, nesporne v dôsledku mnohých stahovaní v priebehu posledných desiatich rokov, nájst niektoré dokumenty", a ze sa domnieva, ze jej povinnostou je bezodkladne informovat Súd prvého stupna a zalobkynu o tom, ze "hoci je zoznam prilozený k týmto pripomienkam kompletným zoznamom dokumentov spisu, ktoré má k dispozícii, neobsahuje chýbajúce dokumenty". Podla Komisie, konanie prebiehajúce v roku 1990 bolo v súlade s judikatúrou v tom case uplatnitelnou na právo na prístup k spisu. Dodala, ze v tejto fáze nic nenaznacovalo tomu, ze by sa v tom case v spise nachádzali dokumenty, ktoré mohli mat skutocný vplyv na prijatie rozhodnutia 91/300, dokonca aj po zohladnení vývoja judikatúry od roku 1990. 44 Listom z 13. apríla 2005 Súd prvého stupna vyzval zalobkynu, aby urcila dokumenty obsiahnuté v zozname dokumentov, o ktorých nebola informovaná pocas správneho konania, a ktoré by podla jej názoru mohli obsahovat poznatky uzitocné na jej obhajobu. 45 Listom z 9. mája 2005 zalobkyna zdôraznila, ze niektoré z chýbajúcich dokumentov boli uzitocné na jej obhajobu. Taktiez oznacila medzi dokumentmi obsiahnutými v zozname dokumentov tie, ktoré sa jej zdali uzitocné na jej obhajobu a do ktorých by chcela nahliadnut. Podla jej názoru by jej tieto dokumenty mohli umoznit rozvinút argumentáciu, pokial ide o vymedzenie relevantného geografického trhu, existenciu dominantného postavenia, zneuzitie tohto dominantného postavenia a vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 46 Listom zo 7. júna 2005 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby do kancelárie Súdu prvého stupna podala originály dokumentov zo spisu, obsiahnutých v spisoch 2 az 38, 50 az 59 a 60 az 65, s výnimkou interných dokumentov. Komisia bola taktiez vyzvaná predlozit nedôverné verzie alebo nedôverné zhrnutia namiesto dokumentov obsahujúcich obchodné tajomstvo, informácie, ktoré boli poskytnuté Komisii pocas správneho konania, s výhradou zachovania ich dôvernosti alebo iných dôverných informácií. Komisia bola taktiez vyzvaná predlozit úplnú verziu, vrátane dôverných prvkov, vyssie uvedených dokumentov, na úcely overenia ich dôvernej povahy. 47 Dna 21. júna 2005 poziadala Komisia Súd prvého stupna, vzhladom na obsiahlost dokumentov, o moznost predlozit jedno originálne vyhotovenie a ostatné vo forme CD-ROMov. Tejto ziadosti sa vyhovelo 4. júla 2005. 48 Listom z 20. júla 2005 podala Komisia do kancelárie Súdu prvého stupna dokumenty pozadované Súdom prvého stupna. Kancelária Súdu prvého stupna následne zaslala zalobkyni CD-ROMy predlozené Komisiou. 49 Dna 13. októbra 2005 predlozila zalobkyna svoje pripomienky k uzitocnosti dokumentov obsiahnutých v spise pre svoju obhajobu. Dna 26. októbra 2007 Komisia odpovedala na pripomienky zalobkyne. 50 V dôsledku zániku funkcie pôvodne urceného sudcu spravodajcu predseda Súdu prvého stupna rozhodnutím z 22. júna 2006 vymenoval nového sudcu spravodajcu. 51 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo s úcinnostou od 25. septembra 2007 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená 8. novembra 2007. 52 Z dôvodu prekázky na strane sudcu Cipeva urcil 13. februára 2008 predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna sudcu Dittricha na doplnenie komory. 53 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania, a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil zalobkyni a Komisii písomné otázky. Zalovaná a Komisia na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. 54 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 26. a 27. júna 2008. 55 Súd prvého stupna na pojednávaní zalobkyni povolil predlozit pripomienky k písomným odpovediam Komisie zo 16. júna 2008. Zalobkyna predlozila svoje pripomienky 9. júla 2008 a Komisia na ne odpovedala 3. septembra 2008. Návrhy úcastníkov konania 56 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - vyhlásil, ze zaloba je prípustná, - vyhlásil, ze z dôvodu plynutia casu Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie, alebo subsidiárne, ze nemala ziadnu právomoc ulozit zalobkyni pokutu, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zrusil alebo znízil pokutu ulozenú clánkom 2 sporného rozhodnutia, - nariadil Komisii predlozit vsetky svoje interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia, najmä zápisnicu zo stretnutia schôdze kolégia komisárov a vsetky prilozené dokumenty, ako aj vsetky dokumenty predlozené kolégiu komisárov pri tejto prílezitosti, - nariadil Komisii predlozit dokumenty obsiahnuté v jej spise vo veci COMP/33.133, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane nákladov (zvýsených o úroky) akejkolvek záruky poskytnutej zalobkynou, pokial ide o pokutu ulozenú napadnutým rozhodnutím. 57 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zamietol ziadost o prístup k spisu, - vyhlásil osobitný návrh, aby sa jej ulozila povinnost uhradit náklady zalobkyne, vrátane nákladov (navýsených o úroky) akejkolvek záruky poskytnutej za pokutu za neprípustný, alebo ho v kazdom prípade zamietol ako neprípustný, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 58 Cielom návrhov zalobkyne je v prvom rade zrusenie napadnutého rozhodnutia, a subsidiárne, zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená. 1. O návrhu, ktorý smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia 59 Zalobkyna v podstate uvádza sest zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Tieto zalobné dôvody sú zalozené, po prvé, na nedostatku právomoci Komisie prijat napadnuté rozhodnutie, po druhé, na porusení podstatných formálnych nálezitostí, po tretie, na nesprávnom posúdení relevantného trhu, po stvrté, na neexistencii dominantného postavenia, po piate, na zneuzití dominantného postavenia, a po sieste, na absencii vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. O prvom zalobnom dôvode: nedostatok právomoci Komisie prijat napadnuté rozhodnutie 60 Prvý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí zalozených jednak na nesprávnom uplatnení pravidiel premlcania a jednak na porusení zásady primeranej lehoty. O prvej casti: nesprávne uplatnenie pravidiel premlcania - Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobkyna zdôraznuje, ze aj ked sa premlcacia lehota stanovená v nariadení c. 2988/74 uplatní iba na cast rozhodnutia ukladajúceho pokutu, ide o velmi významnú cast rozhodnutia. 62 Podla zalobkyne clánok 3 nariadenia c. 2988/74 nemá za následok predlzenie premlcacej lehoty, pokial ide o súdne konanie, predmetom ktorého je konecné rozhodnutie Komisie. Premlcacia lehota by totiz bola pozastavená iba v prípade zalôb proti rozhodnutiam prijatým v rámci správneho konania, konkrétne vysetrovacím opatreniam vrátane prijatia oznámenia námietok alebo prijatia opatrenia na základe vseobecných vysetrovacích právomocí zverených nariadením c. 17. Výklad prijatý Komisiou v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so znením clánku 3 nariadenia c. 2988/74. Komisia nesprávne vylozila výraz "v stíhaní" stanovený v clánkoch 1 az 3 nariadenia c. 2988/74 a nezohladnila skutocnost, ze jej konecné rozhodnutie malo byt prijaté pred uplynutím premlcacej lehoty. Výklad Komisie navyse znemoznuje uplatnenie clánku 2 ods. 3 nariadenia c. 2988/74 a je dôkazom nesprávneho pochopenia struktúry tohto nariadenia, pretoze dôsledky premlcania vyplývajúce z rozhodnutia sú upravené v clánkoch 4 az 6, nie v clánkoch 1 az 3. Takýto výklad je napokon v rozpore so zásadou, podla ktorej, s cielom zaistit právnu istotu musí Komisia ukoncit stíhanie v stanovenej lehote a prijat svoje konecné rozhodnutie v presne stanovenej lehote desiatich rokov od ukoncenia porusenia, okrem prípadu, ze sa Komisii znemozní ukoncit jej setrenia a konanie z dôvodu súdnych zalôb podaných proti predbezným rozhodnutiam. V tejto veci vsak Komisii nic nebránilo, aby skoncila konanie. 63 Zalobkyna sa domnieva, ze prístup uplatnený v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, je v rozpore s tvrdením obsiahnutým v bode 1098 toho rozsudku, podla ktorého je úcelom clánku 3 nariadenia c. 2988/74 umoznit prerusenie premlcacej lehoty v prípade, ze sa Komisii znemozní konat z objektívneho dôvodu, ktorý jej nemozno pripísat. Zaloba proti konecnému rozhodnutiu ukladajúcemu pokutu nebráni Komisii v konaní, pretoze konecné rozhodnutie je plne vykonatelné az do okamihu, kedy je toto rozhodnutie zrusené alebo vyhlásené za neplatné Vseobecným súdom. 64 V kazdom prípade, odôvodnenie, ze sa Komisii znemoznilo konat, nemôze byt v prejednávanej veci uplatnené na úcely odvolania proti rozsudku ICI II, uz citovanému v bode 16 vyssie. Komisia mala moznost opätovne prijat rozhodnutie 91/300 bezprostredne po vyhlásení rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie. Dodatocné oneskorenie vyplývajúce z odvolania Komisie je teda celkom "pripísatelné" Komisii. Navyse, toto odvolanie bolo bezpredmetné vzhladom na rozsudok z 15. júna 1994, Komisia/BASF, C-137/92 P Zb. s. I-2555 a so zretelom zámer Komisie opätovne prijat rozhodnutie 91/300. Komisia teda nemôze mat prospech zo svojho "vlastného procesného pochybenia" a z oneskorenia v celkovej dlzke trvania pät rokov, ktoré je jej pripísatelné. 65 Výklad Komisie je navyse v rozpore s clánkom 60 Statútu Súdneho dvora, podla ktorého odvolanie nemá odkladný úcinok. Podla zalobkyne, aj keby sa mala zohladnit dlzka trvania konania pred Vseobecným súdom, premlcacia lehota by bola prerusená iba po dobu priblizne styroch rokov, jedného mesiaca a pätnástich dní. Komisia vsak mala opätovne prijat rozhodnutie 91/300 pred aprílom 1999. 66 Navyse, z clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je zrejmé, ze v prípade odvolania nie je predmetom konania rozhodnutie Komisie, ale rozsudok Vseobecného súdu. 67 Navyse, v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, nebola konkrétne vyriesená otázka, ci sa malo odvolanie zohladnit vo vztahu k preruseniu premlcacej lehoty preto, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, mala Komisia iba preukázat, ci dlzka konania pred Súdom prvého stupna prerusila premlcaciu lehotu. Vyjadrenia Súdu prvého stupna, pokial ide o úcinok odvolania na prerusenie premlcacej lehoty, boli iba obiter dictum. 68 Zalobkyna dodáva, ze rozhodnutie prijaté Komisiou, ktoré porusuje jej vlastné vnútorné pravidlá konania, nemôze mat za následok predlzenie premlcacej lehoty. Komisia správne neoverila rozhodnutie 91/300. Z tohto dôvodu nemôze mat toto rozhodnutie za následok rozsírenie právomocí Komisie v tom zmysle, ze by bola oprávnená ukladat pokuty po uplynutí beznej premlcacej lehoty stanovenej v nariadení c. 2988/74. Takýto výsledok by bol nielen v rozpore so zásadou, podla ktorej úcastník konania nemôze mat prospech z vlastného pochybenia, ale aj v rozpore s prirodzeným právom. Omeskanie bolo celkom pripísatelné konaniu Komisie, a preto sa v ziadnom prípade nemôze domáhat výhody, ktorú poskytuje clánok 3 nariadenia c. 2988/74. 69 Napokon výklad clánkov 2 a 3 nariadenia c. 2988/74 stanovený v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25, umoznuje Komisii prijat sériu následných rozhodnutí siahajúcich az do polovice 21. storocia. Takýto výklad je vsak protiprávny, pretoze je v rozpore s právom na prejednanie veci v primeranej lehote. 70 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 71 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze nariadenie c. 2988/74 zaviedlo úplnú právnu úpravu, ktorá podrobne upravuje lehoty, v rámci ktorých má Komisia právo, bez toho, aby bola porusená základná poziadavka právnej istoty, ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom uplatnenia pravidiel práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 324, a z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, T-410/03, Zb. s. II-881, bod 223). 72 Podla clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74, ako aj podla clánku 2 ods. 3 toho istého nariadenia sa stíhanie premlcí, pokial Komisia neulozila pokutu alebo sankciu pocas piatich rokov od zacatia plynutia premlcacej lehoty, pokial medzitým nebol vydaný akt, ktorý ju prerusuje, alebo najneskôr do desiatich rokov od zacatia toho istého plynutia, ak bol vydaný akt, ktorý ju prerusuje. Na základe clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa takto stanovená premlcacia lehota vsak predlzi o dobu preruseného premlcania podla clánku 3 toho istého nariadenia (rozsudok Súdneho dvora PVC II, bod 38 vyssie, bod 140). 73 Podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je plynutie premlcacej lehoty v stíhaní prerusené na dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev. 74 Odkaz stanovený v clánku 3 nariadenia c. 2988/74 na "konanie pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev" je od vytvorenia Súdu prvého stupna nutné chápat ako týkajúci sa v prvom rade konania pred týmto súdom (teraz Vseobecný súd), pretoze zaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospodárskej sútaze patria do jeho právomoci. 75 V prejednávanom prípade zalobkyna nespochybnuje, ze s výhradou otázky prerusenia premlcacej lehoty podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74, uplynula pätrocná premlcacia lehota v priebehu roku 1995. 76 Z tohto dôvodu je nevyhnutné skúmat iba to, ci podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 bola Komisia oprávnená prijat napadnuté rozhodnutie 13. decembra 2000. 77 V tomto smere z bodu 157 rozsudku Súdneho dvora PVC II, uz citovaného v bode 39 vyssie, vyplýva, ze v zmysle clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je premlcacia lehota prerusená na dobu, pocas ktorej je dotknuté rozhodnutie predmetom konania "na Súde prvého stupna a Súdnom dvore". V dôsledku toho bola v prejednávanom prípade premlcacia lehota prerusená pocas celej doby trvania konania na Súde prvého stupna, ako aj pocas celej doby trvania konania na Súdnom dvore v kontexte odvolania, pricom nie je potrebné sa vyjadrovat k obdobiu trvajúcemu od vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna po predlozenie veci Súdnemu dvoru. 78 V dôsledku podania zaloby zalobkynou na Súd prvého stupna, konkrétne 14. mája 1991, rozsudku vydaného 29. júna 1995, dalej odvolania podaného Komisiou na Súdny dvor, konkrétne 30. augusta 1995, a rozsudku vydaného 6. apríla 2000, bola premlcacia lehota prerusená na dobu najmenej ôsmich rokov, ôsmich mesiacov a dvadsiatich dvoch dní, ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia. 79 V dôsledku toho, po tomto prerusení premlcacej lehoty neuplynula v prejednávanom prípade od skoncenia dotknutého porusenia alebo od akéhokolvek prerusenia premlcania az do prijatia napadnutého rozhodnutia, konkrétne 13. decembra 2000, doba dlhsia ako pät rokov. 80 Z toho vyplýva, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia boli dodrzané pravidlá premlcania stanovené v nariadení c. 2988/74. 81 Nijaké z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze túto úvahu spochybnit. 82 Po prvé, z clánkov 2 a 3 nariadenia c. 2988/74 nemozno vôbec vyvodit, ze "rozhodnutie Komisie" stanovené v clánku 3 tohto nariadenia, ktoré je predmetom konania prebiehajúceho pred súdom Európskej únie spôsobujúceho prerusenie premlcacej lehoty, môze byt iba jedným z aktov uvedených v clánku 2, ktoré prerusujú túto premlcaciu lehotu, alebo ze by výpocet týchto aktov bol taxatívny (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 141). Clánok 3 chráni Komisiu pred úcinkom premlcania v situáciách, ked musí pockat na rozhodnutie súdu v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, ci napadnutý akt bol protiprávny alebo nie. Clánok 3 sa teda týka prípadov, v rámci ktorých nie je necinnost orgánu dôsledkom nedostatku snahy. Takéto situácie nastávajú jednak v prípade zalôb proti prerusujúcim aktom vymenovaným v clánku 2 nariadenia c. 2988/74, ktoré môzu byt napadnuté, ako aj v prípade zalôb proti rozhodnutiu ukladajúcemu pokutu alebo trest. Za týchto podmienok sa vsak znenie clánku 3, ako aj jeho ciel, vztahujú tak na zaloby podané proti aktom uvedeným v clánku 2, ktoré sú napadnutelné, ako aj na zaloby smerujúce proti konecnému rozhodnutiu Komisie. V dôsledku toho zaloba smerujúca proti konecnému rozhodnutiu, ktoré ukladá sankcie, prerusuje premlcanie v oblasti stíhania az do doby, kým súd Európskej únie s konecnou platnostou rozhodne o tejto zalobe (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 144 az 147). 83 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze podanie zaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa ukladá pokuta, nijako nebráni Komisii v prijatí rozhodnutia tohto druhu. Ak by sa vsak tento výklad potvrdil, znamenalo by to, ze by institúcia vzala spät sporné rozhodnutie, aby ho nahradila iným rozhodnutím, ktoré by zohladnovalo napadnuté aspekty. Úcinne by to vsak bránilo Komisii vo výkone práva poziadat súd Európskej únie, ak je to vhodné, o rozhodnutie o zákonnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 149). 84 Po tretie, zalobkyna nemôze tvrdit, ze rozhodnutie ukladajúce sankciu je plne vykonatelné, pokial nebolo zrusené súdnou cestou. Uz z hladiska ich definície opatrenia na vykonanie rozhodnutia ukladajúceho sankciu za porusenie nemozno povazovat za akty týkajúce sa predbezného setrenia alebo stíhania porusenia. Takéto opatrenia, ktorých zákonnost je navyse podmienená zákonnostou rozhodnutí, proti ktorým bola podaná zaloba, nemôzu spôsobit prerusenie premlcacej lehoty v prípade zrusenia rozhodnutia napadnutého na súde (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 150). 85 Po stvrté, je potrebné zdôraznit, ze clánok 60 Statútu Súdneho dvora a clánok 3 nariadenia c. 2988/74 majú odlisný rozsah pôsobnosti. Neexistencia odkladného úcinku odvolania nemôze zbavit akéhokolvek úcinku clánok 3 nariadenia c. 2988/74 - ktorý sa týka situácií, v ktorých musí Komisia pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva. Názor zalobkyne, podla ktorého Komisia nemôze vziat do úvahy dobu, pocas ktorej prebiehalo odvolacie konanie pred Súdnym dvorom, nemozno prijat, pretoze jeho dôsledkom by bolo zbavenie rozsudku Súdneho dvora o odvolaní jeho raison d'ętre a úcinkov. 86 Po piate, zalobkyna nemôze tvrdit, ze v dôsledku zrusenia rozhodnutia 91/300 z dôvodu jeho neoverenia nemôze mat Komisia prospech z vlastného pochybenia tým, ze ulozí pokutu po uplynutí pätrocnej premlcacej lehoty stanovenej v nariadení c. 2988/74. Akékolvek zrusenie aktu, ktorý Komisia prijala, sa jej nevyhnutne pripisuje v tom zmysle, ze vyjadruje pochybenie z jej strany. Vylúcenie prerusenia plynutia premlcacej lehoty, pokial zaloba vedie k uznaniu pochybenia pripísatelného Komisii, by tak clánok 3 nariadenia zbavovalo jeho významu. Prerusenie plynutia premlcacej lehoty odôvodnuje samotná skutocnost, ze zaloba je prejednávaná pred Vseobecným súdom alebo Súdnym dvorom, a nie závery, ku ktorým tieto súdy dospejú vo svojich rozsudkoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 153). 87 Po sieste, v zalobe o neplatnost musí Súd prvého stupna preskúmat to, ci napadnutý akt je alebo nie je protiprávny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora vo PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 144). 88 Po siedme, výklad clánku 3 nariadenia c. 2988/74 navrhovaný zalobkynou by viedol k váznym praktickým tazkostiam. Pokial by totiz Komisia musela prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia Súdom prvého stupna bez toho, aby pockala na rozsudok Súdneho dvora, existovalo by nebezpecenstvo, ze za predpokladu, ze Súdny dvor zrusí rozsudok Súdu prvého stupna, by existovali súcasne dve rozhodnutia s rovnakým predmetom. 89 Po ôsme, bolo by zrejme v rozpore s poziadavkami hospodárnosti správneho konania, aby bola Komisii iba s cielom, aby nedoslo k premlcaniu, ulozená povinnost prijat nové rozhodnutie prv, nez sa dozvie, ci je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti: porusenie zásady primeranej lehoty - Tvrdenia úcastníkov konania 91 Zalobkyna tvrdí, ze bez ohladu na otázky premlcania má plynutie casu od údajných porusení vplyv na právomoc Komisie prijat celé napadnuté rozhodnutie, a nie iba cast, ktorá sa týka pokút. 92 S odkazom na bod 121 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 25 vyssie, a zásadu primeranej lehoty, sa zalobkyna domnieva, ze je nevyhnutné preskúmat to, ci Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v primeranej lehote po skoncení správnych konaní týkajúcich sa politiky hospodárskej sútaze. 93 Podla zalobkyne mozno predpokladat, ze Komisia porusila zásadu primeranej lehoty, ak vo veci uplynulo viac ako jedenást a pol roka od zacatia setrenia do prijatia napadnutého rozhodnutia. 94 Zalobkyna dodáva, ze aj ked konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom trvali celkovo stopät mesiacov, Komisia na prijatie svojho rozhodnutia potrebovala tridsat pät mesiacov, vrátane devät mesiacov od prijatia rozsudku vo veci Komisia/ICI, uz citovaného v bode 19 vyssie, do prijatia napadnutého rozhodnutia. Navyse je legitímne zohladnit dlzku trvania súdnych konaní, obzvlást pokial sa tieto konania týkajú iného rozhodnutia a predchádzajú napadnutému rozhodnutiu. 95 Podla zalobkyne je cast oneskorenia, ktoré sa pripisuje odvolaniu podanému na Súdny dvor, neprijatelná. V dôsledku prijatia rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie, a rozsudku Komisia/BASF a i., uz citovaného v bode 64 vyssie, Komisii vedela, ze rozhodnutie 91/300 bolo vadné z dôvodu neoverenia. Ak mala Komisia v úmysle prijat nové rozhodnutie, mala tak urobit v tejto fáze, namiesto podania odvolania na Súdny dvor, ktoré spôsobilo oneskorenie prijatia uvedeného rozhodnutia o pät a pol roka. 96 S odkazom na rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva z 27. septembra 1997 Garyfallou AEBE/Grécko (Zbierka rozsudkov a rozhodnutí, 1997-V, s. 1821) sa zalobkyna domnieva, ze je nevyhnutné skúmat konania v celom rozsahu, aby sa zistilo, ci vec bola rozhodnutá v primeranej lehote. 97 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze uplynutie casu od údajných porusení jej bráni v plnom výkone jej práva na obhajobu. Predovsetkým zdôraznuje, ze 6. októbra 1991 predala svoju divíziu so sódou nezávislému kupcovi, a ze uz nie je cinná na trhu so sódou v Spojenom královstve. Dalej tvrdí, ze clenovia jej personálu zodpovední za tieto zálezitosti v tom case opustili podnik, a uz nie sú k dispozícii, aby jej poskytli nevyhnutnú pomoc. Plynutie casu od údajných porusení navyse zvýsil jej financnú ujmu, napríklad tým, ze sa zvýsili náklady na zaistenie výdavkov a/alebo úrokov. V kazdom prípade, rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva, podla ktorej ochrana podla clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") nezávisí na dôkaze, ze omeskanie spôsobilo skutocnú ujmu záujmom zalobcu. Porusenie základnej povinnosti vyplývajúcej z EDLP môze podla zalobkyne viest iba k zruseniu napadnutého rozhodnutia, nie vsak k samotnému zaplateniu náhrady skody a úrokov. 98 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 99 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost dodrziavat zásadu primeranej lehoty sa v oblasti hospodárskej sútaze uplatní na správne konania zacaté na základe nariadenia c. 17, ktoré môzu viest k ulozeniu sankcií podla tohto nariadenia a k súdnemu konaniu (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 179). 100 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze dlzka trvania správneho konania ako celok, teda od zacatia setrenia az do prijatia napadnutého rozhodnutia, presiahla primeranú lehotu. 101 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. 102 V rámci preskúmania výhrady zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty treba rozlisovat medzi správnym konaním a súdnym konaním. Doba, pocas ktorej súd skúmal zákonnost rozhodnutia 91/300 a platnost rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie, nemôze byt zohladnená pri urcení dlzky konania pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Sudu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 123). 103 Po druhé, zalobkyna kritizuje dlzku trvania správneho konania od vydania rozsudku Komisia/ICI, uz citovaného v bode 19 vyssie, do prijatia napadnutého rozhodnutia. 104 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze táto doba zacala 6. apríla 2000, teda v den, kedy bol vydaný rozsudok Komisia/ICI, uz citovaný v bode 19 vyssie, a skoncila 13. decembra 2000, teda prijatím napadnutého rozhodnutia. Táto fáza správneho konania trvala osem mesiacov a sedem dní. 105 Pocas tejto doby vykonala Komisia iba niekolko formálnych zmien rozhodnutia 91/300, najmä vlozila novú cast o "konaní pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom", týkajúcu sa posúdenia dodrzania premlcacej lehoty. Prijatiu napadnutého rozhodnutia okrem toho nepredchádzalo ziadne dodatocné setrenie, kedze Komisia sa opierala o výsledky kontroly vykonanej pred desiatimi rokmi. Treba vsak priznat, ze aj za týchto podmienok mohli byt na dosiahnutie takéhoto výsledku nevyhnutné urcité overenia a súcinnost v rámci správneho orgánu. 106 Z tohto pohladu lehotu ôsmich mesiacov a siedmich dní, ktorá uplynula od vydania rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie, do prijatia napadnutého rozhodnutia, nemozno povazovat za neprimeranú. 107 Po tretie, zalobkyna v podstate kritizuje dlzku správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 91/300 (pozri bod 94 vyssie). 108 Ak sa vsak zohladní dlzka trvania správneho konania od oznámenia o výhradách, ako aj dlzka trvania konania pred ním (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 51), je potrebné poznamenat, ze táto dlzka trvania nie je nadmerne dlhá, vzhladom na setrenia vykonané od apríla 1989, ziadostí o informácie uskutocnené neskôr a zacatie konania Komisiou bez návrhu 19. februára 1990. Za týchto okolností nemozno dlzku trvania správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 91/300, povazovat za neprimeranú. 109 Je potrebné dodat, ze porusenie zásady primeranej lehoty v ziadnom prípade neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze, pokial nebolo zároven porusené právo dotknutých podnikov na obhajobu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala nepriaznivý vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Sudu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 122). 110 V tomto smere zalobkyna tvrdí, ze svoje právo na obhajobu nemohla plne vykonávat, kedze 6. októbra 1991 predala svoju divíziu sódy nezávislému kupcovi, a ze uz nie je cinná na trhu so sódou v Spojenom královstve, a nemôze kontaktovat clenov svojho personálu v tom case poverených týmito zálezitostami, aby jej poskytli nevyhnutnú pomoc, kedze títo uz podnik opustili. 111 Napriek tomu je vsak potrebné uviest, ze Komisia od vydania rozsudku Komisia/ICI, uz citovaného v bode 19 vyssie, do vydania napadnutého rozhodnutia, nevykonala nijaký vysetrovací úkon. 112 Z tohto dôvodu v porovnaní s prvým obdobím, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 91/300, a ktoré, z hladiska výkonu práva na obhajobu, nespôsobovalo ziadne problémy, nebol Komisiou zohladnený ziaden nový dôkaz, ktorý by si vyzadoval výkon práva na obhajobu. 113 Za týchto okolností nebolo porusené právo zalobkyne na obhajobu. 114 Po stvrté, je potrebné pripomenút, pokial ide o súdne konania, ze vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 EDLP, a najmä právo, aby bola jeho vec prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci zaloby proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. Zoznam týchto kritérií nie je vycerpávajúci a posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno komplexnost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (pozri rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, boby 115 az 116, a v nom citovanú judikatúru). 115 Navyse Súdny dvor v rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, po tom, ako konstatoval, ze Súd prvého stupna nezohladnil poziadavky súvisiace s dodrzaním primeranej lehoty, z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitú a úcinnú nápravu takejto procesnej vady, vyhlásil zalobný dôvod vychádzajúci z nadmernej dlzky trvania konania za opodstatnený na úcel zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom stanovil výsku pokuty ulozenej zalobcovi na 3 milióny ECU. Kedze nic nenaznacovalo, ze dlzka trvania konania mala vplyv na riesene sporu, rozhodol Súdny dvor, ze tento zalobný dôvod nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ale ze suma 50 000 ECU predstavuje spravodlivé odskodnenie z dôvodu nadmernej dlzky konania, a znízil teda výsku pokuty ulozenej dotknutému podniku. 116 V dôsledku toho, pokial nic nenaznacuje, ze dlzka trvania konania mala vplyv na vyriesenie sporu, nemalo by prípadné prekrocenie primeranej lehoty súdom v prejednávanej veci, aj keby sa preukázalo, nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia (tento prístup bol potvrdený v bode 140 rozsudku Vseobecného súdu zo 17. decembra 2009, Solvay/Komisia, T-57/01, Zb. s. II-4621). 117 Je potrebné dodat, ze zalobkyna sa v rámci svojej zaloby nedomáhala náhrady skody. 118 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode: porusenie podstatných formálnych nálezitostí 119 Druhý zalobný dôvod sa skladá z piatich castí zalozených: po prvé, na nezákonnej povahe prípravných fáz pred prijatím rozhodnutia 91/300, po druhé, na neprimerane dlhej lehote medzi správnym konaním a prijatím napadnutého rozhodnutia, po tretie, na povinnosti vykonat nové procesné kroky, po stvrté, na porusení práva na prístup k spisu a po piate, na porusení clánku 253 ES. O prvej casti: nezákonná povaha prípravných fáz pred prijatím rozhodnutia 91/300 - Tvrdenia úcastníkov konania 120 Zalobkyna tvrdí, ze procesné kroky uskutocnené Komisiou pred prijatím rozhodnutia predstavujú iba prípravnú fázu, a teda samé o sebe nemôzu byt predmetom zaloby o neplatnost. Z akcesorickej povahy tých procesných krokov, ktoré predchádzajú prijatiu rozhodnutia, vyplýva, ze na rozdiel od toho, co sa uvádza v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, zrusenie uvedeného rozhodnutia musí taktiez znamenat zrusenie týchto procesných krokov. Z tohto dôvodu sa v prejednávanom prípade Komisia nemôze odvolávat na procesné kroky predchádzajúce prijatiu rozhodnutia 91/300 ako na procesné kroky, ktoré sú na prijatie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné. 121 Navyse, podla zalobkyne Komisia zacala jediné správne konanie týkajúce sa údajného porusenia clánkov 81 ES a 82 ES. Obe veci boli samostatné iba vo fáze prijatia rozhodnutí 91/297 a 91/300. Zalobkyna taktiez pripomína, ze v rozsudku ICI I, uz citovanom v bode 17 vyssie, Súd prvého stupna rozhodol, ze právo na obhajobu bolo porusené vo fáze správneho konania. Toto zistenie má podla nej dôsledky na rozhodnutie 91/300, pretoze Komisia sa riadila presne tým istým konaním. Súd prvého stupna teda v rozsudku veci ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, mal rozhodnút o zrusení rozhodnutia 91/300 z dôvodu porusenia práva na obhajobu. 122 Vo svojej odpovedi zalobkyna dodáva, ze v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16, bol Súd prvého stupna velmi kritický, pokial ide o prístup Komisie k analýze relevantného trhu, ktorá spocívala v rozdelení dôkazov na tvrdenia týkajúce sa clánku 81 ES a tvrdenia týkajúce sa clánku 82 ES, a vo vedení samostatných konaní. 123 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 124 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze rozhodnutie 91/300 bolo zrusené z dôvodu procesnej vady, konkrétne neoverenia, ktoré sa týkalo výlucne konecného prijatia tohto rozhodnutia Komisiou. 125 Podla ustálenej judikatúry zrusenie aktu Spolocenstva nemá nevyhnutne vplyv na prípravné akty, kedze konanie smerujúce k nahradeniu zruseného aktu v zásade môze pokracovat presne od bodu, v ktorom protiprávnost nastala (rozsudok z 12. novembra 1998, Spanielsko/Komisia, C-415/96, Zb. s. I-6993, body 31 a 32, a rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 73). 126 Vzhladom na to, ze k procesnej vade doslo v poslednej fáze prijatia rozhodnutia 91/300, nemalo to v prejednávanom prípade ziaden vplyv na platnost prípravných opatrení tohto rozhodnutia, ktoré boli prijaté este pred fázou, kde sa vada zistila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 75). 127 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v rozsudku ICI I, uz citovanom v bode 17 vyssie, Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/297 z dôvodu porusenia práva na obhajobu, je potrebné pripomenút, ze v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, ktorý vyústil do prejednávaného prípadu, Súd prvého stupna podrobne skúmal zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia práva na obhajobu, a zamietol ho v celom rozsahu (pozri bod 73 vyssie). Súdny dvor v dôsledku toho zamietol odvolanie proti tomuto rozsudku. 128 Navyse, hoci je správny spis spolocný pre veci COMP/33.133, rozhodnutia 91/297 a 91/300 sa týkajú rôznych druhov porusení na dvoch rôznych trhoch. Porusenie práva na obhajobu musí byt skúmané v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu, pretoze podstatne závisí na výhradách vznesených Komisiou s cielom preukázat porusenie vytýkané dotknutému podniku (rozsudky ICI I, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 70, a ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, bod 50; pozri tiez rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 127). 129 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti: neprimerane dlhá lehota medzi správnym konaním a prijatím napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania 130 Zalobkyna tvrdí, ze medzi procesnými krokmi, ktoré predchádzali jednak prijatiu rozhodnutí 91/297 a 91/300, ako aj prijatiu napadnutého rozhodnutia, uplynula doba desiatich rokov, co predstavuje odopretie ochrany práva na obhajobu. Podla zalobkyne musia mat podniky moznost vyjadrit svoje stanovisko a úcinne obhajovat svoje záujmy. Z toho vyplýva, ze rozhodnutia, najmä vsak tie, ktoré ukladajú pokuty, môzu byt prijaté iba v primeranej lehote a po tom, ako podniky vyjadrili svoje stanovisko, co sa podla zalobkyne v prejednávanej veci nestalo. 131 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 132 Po prvé, ako vyplýva z kontextu skúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, premlcacia lehota stanovená v nariadení c. 2988/74 bola prerusená pocas celej doby trvania konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom po podaní odvolania proti rozsudku ICI II, uz citovanému v bode 16 vyssie. Z tohto dôvodu Komisii nemozno vycítat, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia cakala na rozhodnutie Súdu prvého stupna a Súdneho dvora. V tomto smere je skutocnost, ze Komisia neprijala napadnuté rozhodnutie v priebehu konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom, odôvodnená respektovaním súdneho konania a budúcich rozsudkov. 133 Po druhé, ako vyplýva z kontextu skúmania druhej casti prvého zalobného dôvodu, Komisia neporusila zásadu primeranej lehoty tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie 13. decembra 2000. 134 Po tretie, ako vyplýva z kontextu skúmania tretej casti druhého zalobného dôvodu (body 151, 153 a 168), Komisia v prejednávanom prípade nebola povinná, po zrusení rozhodnutia 91/300, ku ktorému doslo z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa spôsobu konecného prijatia tohto rozhodnutia, vykonat nové procesné kroky. 135 Z tohto dôvodu Komisii nemozno vytýkat, ze zalobkyni po zrusení rozhodnutia 91/300 nedala prílezitost opätovne predlozit svoje tvrdenia. 136 Za týchto podmienok je opodstatnené zamietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu. O tretej casti: povinnost vykonat nové procesné kroky - Tvrdenia úcastníkov konania 137 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala pred prijatím napadnutého rozhodnutia vykonat nové procesné kroky. 138 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala zaslat nové oznámenie o výhradách. Podla zalobkyne tvrdenia obsiahnuté v oznámení o výhradách z roku 1990 vznikli v rámci "obvinenia, podla ktorého ,oddelenie vnútorných trhov` v rámci Spojeného královstva a kontinentálnej západnej Európy, ako aj zásada ,vnútorného trhu` vznikli v dôsledku dohody alebo zosúladeného postupu medzi spolocnostou Solvay a [zalobkynou]". Zalobkyna zdôraznuje, ze rozhodnutie Komisie o tejto kartelovej dohode bolo zrusené Súdom prvého stupna, a dalej sa v danej veci uz nekonalo. Zalobkyna sa z tohto dôvodu domnieva, ze mala právo obdrzat, este pred prijatím napadnutého rozhodnutia, oznámenie o výhradách, ktoré uz neobsahovalo tvrdenie o zosúladenom postupe. Toto oznámenie o výhradách malo podla zalobkyne taktiez upravit výhrady Komisie, vzhladom na vývoj práva od roku 1990 do roku 2000, predovsetkým pokial ide o vymedzenie relevantného trhu. 139 Po druhé, zalobkyna tvrdí, ze ju Komisia mala opätovne vypocut a umoznit jej rozvinút svoje argumenty. Zalobkyna zastáva názor, ze v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, sa Súd prvého stupna nemohol opierat o skutocnost, ze neboli vznesené ziadne dalsie výhrady. Podniky totiz musia mat moznost vyjadrit sa ku vsetkým výhradám vzneseným proti nim, najmä vo vztahu k novým otázkam, ktoré môzu byt relevantné na ich obhajobu. 140 Podla zalobkyne sa právo byt vypocutý týka nielen skutkových okolností, ale aj právnych okolností, ako to Súd prvého stupna uznal v rozsudku ICI I, uz citovanom v bode 17 vyssie, a rozsudku PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie. Navyse, v rozsudkoch z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, C-261/89, Zb. s. I-4437, a zo 4. februára 1992, British Aerospace a Rover/Komisia, C-294/90, Zb. s. I-493, Súdny dvor uznal, ze právo byt vypocutý sa uplatní este pred prijatím druhého rozhodnutia, ktoré je v podstate zhodného s prvým. V prejednávanom prípade má niekolko faktorov, konkrétne skutocnost, ze zalobkyna opustila relevantný trh v roku 1991, zrusenie rozhodnutia 91/297 ako aj závery antidumpingových rozhodnutí v devätdesiatych rokoch, vplyv na spôsob, akým by sa mali výhrady skúmat. 141 Právo byt opätovne vypocutý navyse vyplýva z procesných pravidiel Súdu prvého stupna. Ak Súdny dvor vráti vec Súdu prvého stupna, clánok 119 ods. 1 rokovacieho poriadku poskytuje úcastníkom konania právo predlozit dalsie pripomienky bez ohladu na skutocnost, ze písomná cast konania by sa obvykle povazovala za ukoncenú. Taktiez clánok 4 protokolu c. 7 EDLP stanovuje, ze nové rozhodnutie mozno po predchádzajúcom konecnom rozhodnutí prijat iba vtedy, ak je vec opätovne otvorená v súlade s právnym poriadkom a trestným konaním dotknutého státu. 142 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia ked rozhodol, ze právo zalobkyne na obhajobu bolo primerane chránené moznostou, ktorá jej bola k dispozícii, teda byt vypocutá v priebehu správneho konania. 143 Po tretie, zalobkyna pripomína významnú úlohu úradníka povereného vypocutím, ktorý dbá na to, aby pred prijatím rozhodnutia mohli dotknutí úcastníci konania plne vykonávat svoje práva na obhajobu, a aby nimi predlozené skutkové alebo právne okolnosti boli oznámené generálnemu riaditelovi pre hospodársku sútaz, clenom Komisie a poradnému výboru. Zalobkyna taktiez tvrdí, ze vzhladom na to, ze jej právo na obhajobu zahrna moznost byt opätovne vypocutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia, mala taktiez právo na zapojenie úradníka povereného vypocutím, k comu v prejednávanom prípade nedoslo. 144 Po stvrté, zalobkyna sa domnieva, ze pri zohladnení skutocnosti, ze mala právo byt opätovne vypocutá pred prijatím napadnutého rozhodnutia, Komisia mala taktiez opät konzultovat s poradným výborom. V rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, Súd prvého stupna nesprávne rozhodol, ze konzultácia s poradným výborom je nevyhnutná iba v situáciách, v ktorých podniky musia byt vypocuté. Z nariadenia c. 17 okrem toho vyplýva, ze oddelená konzultácia sa vyzaduje pri kazdom jednotlivom rozhodnutí, bez ohladu na to, ci podniky boli taktiez vypocuté, a bez ohladu na podobnost medzi rozhodnutiami. V dôsledku toho mala podla zalobkyne Komisia opätovne konzultovat s poradným výborom pred prijatím napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo, v porovnaní s rozhodnutím 91/300, iba nepatrné redakcné zmeny. Zlozenie poradného výboru sa navyse nepochybne podstatne zmenilo, a jeho názor vyjadrený v roku 2000 by sa nemusel vo velkej miere zhodovat s jeho názorom vyjadreným v roku 1990. 145 Po piate, zalobkyna tvrdí, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia malo mat kolégium komisárov moznost skúmat vsetky v tom case relevantné skutocnosti, okolnosti a právne otázky. O túto moznost bol vsak ukrátený, pretoze Komisia jednak opätovne nevypocula dotknuté podniky a jednak opätovne nekonzultovala s poradným výborom. Zalobkyna z tohto teda vyvodzuje, ze keby kolégium komisárov poznalo vsetky skutocnosti, mozno by nedoslo k tomu istému rozhodnutiu. 146 Po sieste, zalobkyna zdôraznuje, ze hovorkyna Komisie, ktorej vyhlásenia sú zachytené v tlacovej správe agentúry Reuters z 12. decembra 2000, uviedla, ze napadnuté rozhodnutie bude prijaté na stretnutí schôdze kolégia komisárov dna 13.decembra 2000. Z týchto vyhlásenia vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté pred uvedeným stretnutím, je v rozpore s interným poriadkom Komisie a zásadou kolegiality. 147 Napokon, zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd nariadil predlozit spis poskytnutý kolégiu komisárov, zápisnicu zo stretnutia a vsetky prilozené dokumenty. 148 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 149 Po prvé, zalobkyna v podstate tvrdí, ze v roku 2000 mala obdrzat nové oznámenie o výhradách, kedze tvrdenia obsiahnuté v oznámení o výhradách, ktoré jej bolo zaslané v roku 1990, boli zalozené na existencii "oddelenia vnútorných trhov", ktoré bolo výsledkom dohody alebo zosúladeného postupu medzi Solvay a zalobkynou, za ktoré bola ulozená pokuta v rozhodnutí 91/297 a ktoré bolo zrusené rozsudkom ICI I, uz citovanom v bode 17 vyssie. 150 Ako vyplýva z bodu 126 vyssie, zrusenie rozhodnutia 91/300 nemalo vplyv na platnost predchádzajúcich procesných krokov, teda na oznámenie o výhradách. 151 Komisia teda v dôsledku samotného zrusenia rozhodnutia nemala povinnost zaslat zalobkyni nové oznámenie o výhradách. 152 Navyse v kontexte oznámenia o výhradách, ktoré bolo zalobkyni zaslané v roku 1990, vyjadrila Komisia niekolko výhrad, výhrady vychádzajúce z údajného porusenia clánku 81 ES na jednej strane a výhrady vychádzajúce z údajného porusenia clánku 82 ES na strane druhej, ktoré boli autonómne a zakladali sa na rôznych dôkazoch. V dôsledku toho skutocnost, ze Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/297 z dôvodu porusenia práva na prístup k spisu, nemôze spochybnovat výhradu, podla ktorej zalobkyna zneuzila svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu. 153 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by ju Komisia mala opätovne vypocut, je potrebné pripomenút, ze ak Komisia po zrusení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porusili clánok 82 ES z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlucne podmienok jeho konecného prijatia kolégiom komisárov, prijme nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, ktoré je zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové vypocutie dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 246 az 253, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 83 az 111). 154 Pokial ide o právne otázky, ktoré môzu vyvstat v rámci uplatnenia clánku 233 ES, akými sú napríklad otázky týkajúce sa plynutia casu, moznosti obnovenia stíhania, prístupu k spisu, ktorý je potrebný v prípade obnovy konania, úcasti úradníka povereného vypocutím a poradného výboru, ako aj prípadných dôsledkov clánku 20 nariadenia c. 17, ani tie nevyzadujú nové vypocutie, pokial nemenia obsah výhrad, takze podliehajú iba prípadnému neskorsiemu súdnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 93). 155 V prejednávanom prípade Komisia prevzala takmer celý obsah rozhodnutia 91/300. Napadnuté rozhodnutie doplnila iba o cast týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 156 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie 91/300 majú v podstate totozný obsah a sú zalozené na rovnakých dôvodoch. 157 V dôsledku toho v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 153 a 154 vyssie nebola Komisia povinná znovu vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 158 Po tretie, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého mala mat prospech zo zapojenia úradníka povereného vypocutím pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenút, ze Komisia vytvorila funkciu úradníka povereného vypocutím s úcinnostou od 1. septembra 1982, podla oznámenia nazvaného "Informácia o konaní, ktorým sa vykonávajú pravidlá hospodárskej sútaze Zmluvy EHS a Zmluvy ESUO (clánky [81 ES] a [82 ES]; clánky 65 UO a 66 UO" [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 251, s. 2). 159 V oznámení uvedenom v bode 158 vyssie definovala Komisia úlohu úradníka povereného vypocutím takto: "Úlohou úradníka povereného vypocutím je zaistit riadny priebeh vypocutia, a tým prispiet k objektívnosti vypocutia ako aj prijatia akéhokolvek dalsieho rozhodnutia. Úradník poverený vypocutím dbá najmä na to, aby vsetky relevantné skutkové okolnosti, bez ohladu na to, ci sú pre úcastníkov konania priaznivé alebo nepriaznivé, boli riadne zohladnené pri príprave návrhu rozhodnutia Komisie v oblasti hospodárskej sútaze. Pri plnení svojich úloh dbá úradník poverený vypocutím na to, aby boli dodrzané práva na obhajobu, zohladniac tak nevyhnutnost úcinného uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze v súlade s platnými nariadeniami a zásadami stanovenými Súdnym dvorom." [neoficiálny preklad] 160 Úlohy úradníka povereného vypocutím boli stanovené v rozhodnutí z 24. novembra 1990, pricom znenie jeho clánku 2 sa zhodovalo so znením pôvodnej definície, a potom definície v rozhodnutí Komisie 94/810/ESUO, ES z 12. decembra 1994 o pôsobnosti úradníkov poverených vypocutím v konaniach pred Komisiou vo veciach hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 330, s. 67). Toto rozhodnutie, ktoré bolo v platnosti v case prijatia napadnutého rozhodnutia, nahradilo a zrusilo obe predchádzajúce rozhodnutia. Jeho clánok 2 znel obdobne ako pôvodná definícia. 161 Zo samotnej podstaty úloh, ktoré boli zverené úradníkovi poverenému vypocutím cinnému v konaní, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, vyplýva, ze dotknutá cinnost bola nevyhnutne spojená s vypocutím podnikov s výhladom na prípadné rozhodnutie. 162 Za týchto okolností je potrebné domnievat sa, ze vzhladom na to, ze v prejednávanom prípade nebolo po zrusení rozhodnutia 91/300 nevyhnutné nové vypocutie, za podmienok stanovených rozhodnutím z 24. novembra 1990, ktoré medzitým nadobudlo úcinnost, nebola potrebná ani nová úcast úradníka povereného vypocutím (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 127). 163 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bolo potrebné konzultovat s poradným výborom pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenút, ze clánok 10 nariadenia c. 17, v znení úcinnom v relevantnom case, stanovoval toto: "3. Pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia na základe postupu podla odseku 1 a akéhokolvek rozhodnutia týkajúceho sa obnovenia, úpravy alebo zrusenia rozhodnutia podla clánku [81] ods. 3 [ES] je potrebné konzultovat Poradný výbor pre restriktívne postupy a monopoly. ... 5. Konzultácia sa uskutocní na spolocnom zasadnutí zvolanom Komisiou; také stretnutie sa bude konat najskôr strnást dní po odoslaní oznámenia o konaní zasadnutia. K oznámeniu bude v kazdom preverovanom prípade pripojené zhrnutie prípadu spolu s vyznacením najdôlezitejsích dokumentov a predbezným návrhom rozhodnutia." 164 Navyse clánok 1 nariadenia Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach podla clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 127, s. 2268) znie: "Pred konzultáciou s Poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly vykoná Komisia vypocutie podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17." [neoficiálny preklad] 165 Podla ustálenej judikatúry z clánku 1 nariadenia c. 99/63 vyplýva, ze vypocutie dotknutých podnikov a konzultácia s poradným výborom sú nevyhnutné v rovnakých situáciách (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 115). 166 Nariadenie c. 99/63 bolo nahradené nariadením Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), platným v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorého clánok 2 ods. 1 znie podobne ako clánok 1 nariadenia c. 99/63. 167 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze podla napadnutého rozhodnutia sa s Poradným výborom pre restriktívne postupy a monopoly konzultovalo pred prijatím rozhodnutia 91/300. Zalobkyna nespochybnuje ani vykonanie tejto konzultácie, ani jej správnost. 168 Kedze napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné zmeny oproti rozhodnutiu 91/300, Komisia nebola povinná opätovne vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia a nebola povinná ani vykonat novú konzultáciu s poradným výborom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 118). 169 Navyse podla clánku 10 ods. 4 nariadenia c. 17 v znení uplatnitelnom v relevantnom case: "Poradný výbor bude zlozený z pracovníkov kompetentných v zálezitostiach restriktívnych postupov a monopolov. Kazdý clenský stát menuje svojho zástupcu, ktorý v prípade, ze nemôze byt prítomný, môze byt nahradený iným pracovníkom." 170 Podla judikatúry zmena zlozenia orgánu neovplyvnuje kontinuitu orgánu samotného, ktorého konecné alebo prípravné akty si v zásade zachovávajú vsetky úcinky (rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 36). 171 Okrem toho neexistuje ziadna vseobecná zásada, ktorá by vyzadovala kontinuitu v zlození správneho orgánu zaoberajúceho sa konaním, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 322 a 323). 172 Po piate, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého malo mat kolégium komisárov pri prijatí napadnutého rozhodnutia prílezitost skúmat vsetky v tom case relevantné skutocnosti, okolnosti a právne otázky, je potrebné pripomenút, ze sa Komisia nedopustila ziadneho nesprávneho právneho posúdenia tým, ze - po zrusení rozhodnutia 91/300 - opätovne nevypocula dotknuté podniky pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 173 Navyse, ako bolo spomenuté v bodoch 162 a 167 vyssie, nová úcast úradníka povereného vypocutím a nová konzultácia s poradným výborom nebola v prejednávanom prípade nutná. 174 Za týchto okolností, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, spis predlozený kolégiu komisárov nemusel okrem iného obsahovat novú správu úradníka povereného vypocutím alebo novú zápisnicu z konzultácie s poradným výborom. V dôsledku toho je tvrdenie zalobkyne týkajúce sa obsahu tohto spisu zalozené na nesprávnom predpoklade, takze uvedené tvrdenie nemá právny základ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, body 130 az 133). 175 Po sieste, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého bolo napadnuté rozhodnutie prijaté pred stretnutím kolégia komisárov, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zásada kolegiality zalozená na rovnosti clenov Komisie pri úcasti na prijatí rozhodnutia a okrem iného predpokladá, ze rozhodnutia sú prejednávané spolocne a ze vsetci clenovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za vsetky prijaté rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 39, a z 13. decembra 2001, Komisia/Francúzsko, C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 79). 176 Dodrzanie zásady kolegiality a osobitne nevyhnutnost, aby boli rozhodnutia prejednávané spolocne, nevyhnutne zaujíma právne subjekty dotknuté právnymi úcinkami, ktoré takéto rozhodnutia vyvolávajú, v tom zmysle, ze si musia byt isté, ze tieto rozhodnutia boli skutocne prijaté kolégiom a presne zodpovedajú jeho vôli. Tak je to osobitne v prípade aktov výslovne oznacených za rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma voci podnikom alebo zdruzeniam podnikov, pokial ide o dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ktorých predmetom je konstatovanie porusení týchto pravidiel a vydanie príkazov a ulozenie penazných sankcií týmto podnikom (rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 64 vyssie, body 64 a 65). 177 V prejednávanej veci sa zalobkyna odvoláva na skutocnost, ze podla tlacovej správy agentúry Reuters z 12. decembra 2000 hovorkyna Komisie oznámila, ze Komisia prijme opät rovnaké rozhodnutie 13. decembra 2000. 178 Dokonca aj za predpokladu, ze hovorkyna Komisie predniesla slová, na ktoré zalobkyna odkazuje, vsak samotná skutocnost, ze tlacová správa súkromnej spolocnosti spomína vyhlásenie, ktoré nemá nijakú oficiálnu povahu, nemôze postacovat na vyvodenie záveru, ze Komisia porusila zásadu kolegiality. Kolégium komisárov totiz týmto vyhlásením nebolo nijako viazané, a teda pocas svojho zasadnutia 13. decembra 2000 mohlo po spolocnom prejednaní takisto rozhodnút, ze napadnuté rozhodnutie neprijme. 179 V dôsledku toho nie je nevyhnutné nariadit Komisii, aby predlozila vsetky jej vnútorné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia, najmä zápisnicu zo schôdze kolégia komisárov, vsetky prilozené dokumenty alebo vsetky dokumenty predlozené kolégiu komisárov na tejto schôdzi. 180 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O stvrtej casti: porusenie práva na prístup k spisu - Tvrdenia úcastníkov konania 181 Zalobkyna tvrdí, ze po tom, ako obdrzala napadnuté rozhodnutie, poziadala na zaciatku roku 2001 o prístup k spisu, co Komisia zamietla. Prístup k spisu bol zalobkyni údajne zamietnutý takisto v roku 1990. 182 Zalobkyna zdôraznuje, ze jej Komisia mala umoznit prístup k spisu bez ohladu na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie uz bolo prijaté, a to z niekolkých dôvodov. Po prvé, Komisia ju zbavila novej moznosti poziadat o prístup k spisu tým, ze napadnuté rozhodnutie prijala bez opätovného otvorenia správneho konania a bez toho, aby jej oznámila tento svoj úmysel. Po druhé, Komisia, ktorá zamietla prístup k spisu v roku 1990, mohla toto pochybenie napravit v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia. Po tretie, oznámenie Komisie o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu v prípadoch podla clánkov [81 ES] a [82 ES] Zmluvy, clánkov 65 a 66 Zmluvy o ESUO a nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 (Ú. v. ES C 23, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136, dalej len "oznámenie o nahliadnutí do spisu") stanovila pre podniky, pokial ide o prístup k spisu, priaznivejsie pravidlá. Zalobkyna sa teda domnieva, ze sa na nu, ako aj na kazdého iného adresáta rozhodnutia prijatého v roku 2002, mali tieto pravidlá uplatnit. 183 Zalobkyna priznáva, ze jej tvrdenia týkajúce sa prístupu k spisu boli zamietnuté v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie. Napriek tomu vsak tvrdí, ze to v prejednávanom prípade Vseobecnému súdu nebráni vo vyjadrení pre nu priaznivejsích posúdení. 184 Podla zalobkyne je zrejmé, ze spis obsahoval korespondenciu a dokumenty od jej zákazníkov v Spojenom královstve, najmä výrobcov skla, ich konkurentov v Spojenom královstve, ako aj amerických dovozcov. Písomné odpovede a dokumenty pochádzajúce od výrobcov skla a zákazníkov v Spojenom královstve jej mohli pomôct pri jej obhajobe, pokial ide o tvrdenia o dominantnom postavení a jeho zneuzití. Taktiez informácie pochádzajúce od jej konkurentov jej mohli pomôct objasnit aspekty napadnutého rozhodnutia. Dokumenty pochádzajúce od výrobcov z kontinentálnej Európy jej navyse mohli pomôct pri analýze relevantného trhu, najmä vsak pri otázke existencie znacného dopadu na hospodársku sútaz alebo obchod medzi clenskými státmi. Z toho podla zalobkyne vyplýva, ze sa Súd prvého stupna v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze jej právo na obhajobu nebolo porusené. 185 Zalobkyna navyse tvrdí, ze mala právo opätovne vzniest otázku prístupu k spisu. Po prvé, ked Súd prvého stupna v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, skúmal otázku prístupu k spisu, urobil tak na základe podrobného zoznamu vyhotoveného Komisiou. Tento zoznam vsak podla zalobkyne úplne neidentifikoval dokumenty obsiahnuté v spise. Po druhé, po zrusení rozhodnutia 91/300 zalobkyna nemala ziaden dôvod venovat cas a peniaze na podanie vzájomného odvolania, pokial ide o otázku prístupu k spisu, a to o to viac, ze sa v danom case domnievala, ze rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, bude v rámci odvolania pravdepodobne potvrdený. Zalobkyna sa domnieva, ze "keby Komisia uspela, [zalobkyna] by mohla podat odvolanie k [tejto otázke] potom, ako by bola opätovne vypocutá vo veci samej [Vseobecným súdom]". 186 Vo svojej odpovedi zalobkyna dodáva, ze otázka prístupu k spisu nie je res judicata. Podla zalobkyne táto otázka nebola skutocne alebo nevyhnutne rozhodnutá v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie. Tvrdí, ze hoci teoreticky mala moznost podat k tejto otázke vzájomné odvolanie, nemozno jej vycítat, ze tak neurobila, kedze toto vzájomné odvolanie nebolo nevyhnutné vzhladom na rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 64 vyssie. Navyse, zalobkyna opierajúc sa o návrhy generálneho advokáta Jacobsa vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833, tvrdí, ze nebolo zjavne nepochybné alebo zrejmé, ze vzájomné odvolanie je nevyhnutné, alebo ze je akokolvek uzitocné. V tomto smere zalobkyna tvrdí, ze keby malo byt prijaté tvrdenie Komisie k otázke res judicata, podnietilo by to podanie mnohých vzájomných odvolaní a zbytocne by to zvýsilo pracovnú zátaz Súdneho dvora. 187 Navyse, posúdenie Súdom prvého stupna v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, pokial ide o prístup k spisu, je chybné. Podla zalobkyne stací dokázat, ze niektoré z nezverejnených dokumentov mohli mat význam, ktorý by nemal ostat bez povsimnutia, ako Súd prvého stupna uviedol v rozsudku ICI I, uz citovanom v bode 17 vyssie. Navyse, ak by Súd prvého stupna mal este dnes rozhodnút o otázke prístupu k spisu, ktorá mu bola predlozená vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, nebolo by podla zalobkyne vôbec zrejmé, ze by z dôvodu vývoja práva dosiel k tomu istému záveru, ku ktorému dosiel v tomto rozsudku. V tomto smere sa zalobkyna opiera, okrem iného, o oznámenie o nahliadnutí do spisu. 188 Zalobkyna taktiez tvrdí, ze v dôsledku dôkazných prostriedkov, prostredníctvom ktorých Súd prvého stupna nariaduje poskytnutie prístupu k spisu, zistila znacné nedostatky v manipulácii Komisie s dokumentmi, ktoré mali niekolko dôsledkov. 189 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze nie je myslitelné, ze Komisia mohla splnit svoju povinnost prijat svoje rozhodnutie zalozené na úplnom a spravodlivom posúdení vsetkých dôkazov, ktoré mala k dispozícii. 190 Po druhé zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia stratila prinajmensom pät spisov. Podla zalobkyne jeden a pol spisu obsahovalo korespondenciu týkajúcu sa clánku 11 nariadenia c. 17, ktorú si zalobkyna vymenila s Komisiou, a tri a pol spisu obsahovalo korespondenciu medzi jej zákazníkmi a jej konkurentmi v Spojenom královstve a Komisiou. Strata týchto spisov viedla podla zalobkyne k tomu, ze bola velmi vázne znevýhodnená v obhajobe pred Súdom prvého stupna. Zalobkyna tvrdí, ze keby mala taktiez prístup k nezávislým informáciám pochádzajúcim od jej zákazníkov v Spojenom královstve, mala by dostatocné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a je velmi pravdepodobné, ze by Komisia dospela k rozdielnemu záveru, najmä pokial ide otázku existencie dominantného postavenia, zneuzitia dominantného postavenia, vplyvu na obchod medzi clenskými státmi a pokutu. 191 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze niektoré z existujúcich dokumentov, ktoré konzultovala, by taktiez mohli podporit jej tvrdenia a spochybnit niektoré závery Komisie, ku ktorým dospela v napadnutom rozhodnutí. 192 Komisia tvrdí, ze "právo na prístup k spisu je otázka, ktorá je res judicata voci [zalobkyni]". Podla nej je akákolvek ziadost o prístup k spisu po prijatí rozhodnutia bezpredmetná. 193 Pokial ide o pripomienky zalobkyne predlozené po dokazovaní nariadenom Súdom prvého stupna, Komisia tvrdí, ze toto dokazovanie potvrdzuje to, ze argumenty zalobkyne vyjadrené pocas správneho konania a v jej tvrdeniach, pokial ide o porusenie jej práva na obhajobu, sú absolútne neopodstatnené. Po tom, ako sa oboznámila so spisom pozostávajúcim z 25 000 dokumentov, nasla zalobkyna iba 60 dokumentov, ktoré by podporovali jej tvrdenia. Podla Komisie by vsak zalobkyni v skutocnosti ziaden z nich výrazne nepomohol. 194 Pokial ide o stratu spisov, ktorá bola konstatovaná po dokazovaní nariadenom Súdom prvého stupna, Komisia sa domnieva, ze táto skutocnost sama o sebe nemá ziaden vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, a nie je potrebné precenovat význam skutocnosti, ze sa stratilo 5 spisov zo 71. Podla Komisie zalobkyna neuviedla ziaden dôvod, ktorý by nasvedcoval tomu, ze tieto spisy obsahovali dôkazy v jej prospech, ktoré jej neboli sprístupnené, ale ktoré by jej pomohli vyvrátit tvrdenie uvedené v oznámení o výhradách. Komisia dodáva, ze dokonca aj keby stratené spisy obsahovali korespondenciu, ktorú si vymenila so zákazníkmi a konkurentmi zalobkyne, ako tvrdí zalobkyna, nebolo by to pre nu uzitocné, kedze v tomto prípade by mohlo íst iba o skutocnosti, ktoré bud nemajú ziaden význam, a preto neboli pouzité, alebo v najlepsom prípade skutocnosti, ktoré sú podobné tým skutocnostiam, s ktorými sa zalobkyna uz oboznámila, a z ktorých nemohla vyvodit ziadne argumenty. 195 Pokial ide o nezrovnalosti v císlovaní a zlú manipuláciu s dokumentmi, o ktoré sa zalobkyna opiera, Komisia tvrdí, ze kritérium urcenia toho, ci bolo právo na obhajobu dodrzané, spocíva v tom, ci úcastník konania videl dokument a, v opacnom prípade, ci mu dokument umoznil uviest tvrdenie, ktoré nemohol uviest v tom case. To závisí výlucne na skúmaní dokumentu, nie vsak spisu, do ktorého ho Komisia vlozila alebo spôsobe, akým svoje spisy ocíslovala. - Posúdenie Vseobecným súdom 196 Na úvod treba upozornit na význam zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Spolocenstva, ako aj vo vnútrostátnych právnych poriadkoch. S cielom zabezpecit stabilitu práva a právnych vztahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je totiz dôlezité, aby sa uz nemohli spochybnit súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konecnými po vycerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod 38, a zo 16. marca 2006, Kapferer, C-234/04, Zb. s. I-2585, bod 20). 197 Podla ustálenej judikatúry môze právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaze k rozsudku, bránit prípustnosti zalôb, pokial sa zaloba, na ktorej základe bol vyhlásený dotknutý rozsudok, týkala tých istých úcastníkov konania a toho istého predmetu a bola zalozená na tých istých dôvodoch (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 9; z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12; a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. marca 1990, Maindiaux a i./EHSV, T-28/89, Zb. s. II-59, bod 23), pricom tieto podmienky musia byt splnené kumulatívne (rozsudok Súdu prvého stupna z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T-162/94, Zb. s. II-427, bod 37). 198 Zásada právnej sily rozhodnutej veci sa vztahuje iba na skutkové a právne okolnosti, ktoré boli skutocne alebo nevyhnutne vyriesené dotknutým súdnym rozhodnutím (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 1991, Taliansko/Komisia, C-281/89, Zb. s. I-347, bod 14, uznesenie Súdneho dvora z 28. novembra 1996, Lenz/Komisia, C-277/95 P, Zb. s. I-6109, bod 50). 199 V rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, Súd prvého stupna skúmal zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia práva na obhajobu vyplývajúceho zo zamietnutia Komisie poskytnút zalobkyni prístup k spisu. 200 S cielom stanovit, ci bol zalobný dôvod opodstatnený, Súd prvého stupna v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, strucne preskúmal podstatné výhrady Komisie, ktoré boli uvedené v jej oznámení o výhradách a v rozhodnutí 91/300. 201 Prvá cast zalobného dôvodu v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, vychádzala z toho, ze zalobkyni neboli sprístupnené dokumenty, ktoré by mohli svedcit v jej prospech. Po prvé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého zamietnutie Komisie poskytnút prístup k dokumentom týkajúcich sa výrobcov mohlo mat vplyv na jej obhajobu, Súd prvého stupna rozhodol, ze úvahy vykonané v rozhodnutí 91/300, pokial ide o dominantné postavenie, zneuzitie dominantného postavenia a vplyv na obchod medzi clenskými státmi, nemôzu byt spochybnené nesprístupnenými dokumentmi. Po druhé, pokial ide o zamietnutie prístupu k dokumentom pochádzajúcich od samotnej zalobkyne, Súd prvého stupna sa domnieval, ze sa zalobkyna nemôze opierat o dokumenty pochádzajúce z jej vlastnej sféry. Z tohto dôvodu Súd prvého stupna dospel k záveru, ze za okolnosti prípadu Komisia správne zamietla poskytnút zalobkyni prístup k týmto spisom a poskytnút jej zoznam dokumentov obsiahnutých v spise. 202 Druhá cast zalobného dôvodu v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, vychádzala z nesprístupnenia zalobkyni niektorých dokumentov, ktoré svedcili v jej neprospech. Súd prvého stupna rozhodol, pokial ide o úvahy Komisie týkajúce sa zvlástnej zlavy, ktorú jedna spolocnost údajne ponúkla v Spojenom královstve, ze spôsob, akým Komisia postupovala, mozno len sotva povazovat za zlucitelný s právom na obhajobu, ale ze zistená vada nemala v prejednávanom prípade ziaden vplyv na výkon práva na obhajobu zalobkynou. Iné tvrdenia uvedené zalobkynou navyse spadali do skúmania veci samej a nesúviseli so zalobným dôvodom vychádzajúcim z porusenia práva na obhajobu. 203 V dôsledku toho Súd prvého stupna zamietol zalobný dôvod vychádzajúci z porusenia práva na obhajobu v celom rozsahu. 204 Následne Súd prvého stupna skúmal zalobný dôvod vychádzajúci z nesprávneho overenia rozhodnutia 91/300 a rozhodol o zrusení tohto rozhodnutia. 205 Zamietnutím odvolania rozsudkom Komisia/ICI, uz citovaným v bode 19 vyssie, sa rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, stal konecným súdnym rozhodnutím. 206 V súlade s ustálenou judikatúrou citovanou v bode 197 vyssie, je pre stanovenie toho, ci otázka prístupu k spisu je res judicata, nevyhnutné skúmat to, ci rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, a prejednávaný prípad majú tých istých úcastníkov konania, ten istý predmet, a ci sú zalozené na tých istých dôvodoch. 207 Pokial ide o podmienku týkajúcu sa zhodnosti úcastníkov konania v rámci oboch zalôb, je potrebné konstatovat, ze v prejednávanom prípade je splnená. Podobne ako v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, aj v prejednávanom prípade ide o spor medzi zalobkynou a Komisiou. Pokial ide o podmienku týkajúcu sa zhodnosti predmetu a dôvodov, je potrebné na úvod poznamenat, ze Komisia formálne prijala dve rozhodnutia, konkrétne rozhodnutie 91/300 a napadnuté rozhodnutie. Z predchádzajúcich úvah (pozri, okrem iného, body 24, 111, 112 a 156 vyssie) vsak vyplýva, ze obsah napadnutého rozhodnutia sa zhoduje s obsahom rozhodnutia 91/300, s výnimkou casti nazvanej "Konanie na Súde prvého stupna a Súdnom dvore", a ze napadnuté rozhodnutie je zalozené na tých istých dôvodoch ako rozhodnutie 91/300. Komisia mala totiz právo prijat napadnuté rozhodnutie v tom istom znení ako rozhodnutie 91/300 bez toho, aby musela vykonat nové procesné kroky po zrusení rozhodnutia 91/300, pretoze procesná vada sa týkala iba spôsobu konecného prijatia uvedeného rozhodnutia a zrusenie nemalo vplyv na platnost prípravných opatrení uvedeného rozhodnutia. 208 Vzhladom na to, ze Komisia nevykonala ziadne setrenie od vyhlásenia rozsudku Komisia/ICI, uz citovaného v bode 19 vyssie, az do prijatia napadnutého rozhodnutia, kedze obsah napadnutého rozhodnutia je totozný s obsahom rozhodnutia 91/300 - s výnimkou casti odvolávajúcej sa na konanie na Súde prvého stupna a Súdnom dvore - a zalobkyna opät ziada prístup k spisu, je potrebné konstatovat, ze spor sa týka toho istého predmetu a je zalozený na tých istých dôvodoch. 209 Vzhladom na to, ze podmienky zhodnosti úcastníkov konania, predmetu a dôvodov sú v prejednávanom prípade splnené, je potrebné, v súlade s judikatúrou citovanou v bode 197 vyssie, domnievat sa, ze právna otázka týkajúca sa prístupu k spisu vo veci COMP/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI bola skutocne súdom rozhodnutá, a preto sa na nu vztahuje res judicata. 210 Res judicata bráni tomu, aby táto právna otázka bola opätovne predlozená Vseobecnému súdu a aby ju skúmal. 211 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá ako neprípustná. 212 Kvôli úplnosti je vsak potrebné uviest, ze za predpokladu, ze by sa na právo týkajúce sa prístupu k spisu nevztahovala res judicata, pripomienky predlozené zalobkynou 13. októbra 2005, po konzultácii spisu v kontexte opatrení na zabezpecenie priebehu konania, by ako také aj tak nemohli spochybnit závery Súdu prvého stupna uvedené v rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie. 213 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého by jej niektoré dokumenty umoznili podporit jej tvrdenie a spochybnit niektoré závery, ku ktorým Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí, je potrebné uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ze nesprístupnenie týchto dokumentov a informácií mohlo ovplyvnit priebeh správneho konania a rozhodnutie Komisie v jej neprospech, ako to vyzaduje judikatúra týkajúca sa dôkazov v neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 146 a citovanú judikatúru). 214 Zalobkyna totiz nepreukázala, ze keby sa mohla opriet o dokumenty obsiahnuté v spise pocas správneho konania, mohla sa dovolávat skutocností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu konania, a mohla by urcitým spôsobom ovplyvnit závery Komisie, ku ktorým v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a dlzky trvania správania, ktoré bolo zalobkyni vytýkané, a teda výsky pokuty. 215 Pokial ide o existenciu dominantného postavenia, zalobkyna tvrdí, ze keby mala v priebehu správneho konania prístup k niektorým dokumentom, s ktorými bola oboznámená po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, umoznilo by jej to vyvrátit tvrdenie Komisie, podla ktorého mala na relevantnom trhu dominantné postavenie. Zalobkyna sa domnieva, ze sa mohla opierat najmä o dokumenty pochádzajúce od spolocnosti Solvay, nemeckých výrobcov a svojich zákazníkov v Spojenom královstve, aby preukázala dôlezitost náhradných výrobkov, ako napríklad lúh sodný, crepy alebo dolomit, a ukázat tak konkurencný tlak spôsobený dovozom zo Spojených státov. 216 V tomto smere je predovsetkým potrebné poznamenat, ze Komisia pri preukázaní toho, ze zalobkyna mala na relevantnom trhu dominantné postavenie, v podstate vychádzala z tradicného podielu zalobkyne na trhu vo výske 90 %. Nic vsak neumoznuje predpokladat, ze by zalobkyna mohla v chýbajúcich spisoch objavit dokumenty vyvracajúce konstatovanie, ze má dominantné postavenie na trhu so sódou (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 16 vyssie, bod 61). Navyse, podla judikatúry sú velmi vysoké podiely na trhu samé o sebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 41 a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 154). Zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by mohla predstavovat takéto mimoriadne okolnosti. Napokon, dokonca aj za predpokladu, ze takéto skutocnosti existovali a boli uvedené v dokumentoch obsiahnutých v chýbajúcich spisoch, vzhladom na okolnosti prejednávaného prípadu nemohli byt zalobkyni neznáme, takze v tomto smere nebolo porusené jej právo na obhajobu. 217 Dalej, pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa nahraditelnosti výrobkov, je potrebné pripomenút, ze Komisia nikdy nespochybnila, ze lúh sodný a crepiny môzu v urcitej miere nahradit sódu, ako to vyplýva z bodov 129 az 134 napadnutého rozhodnutia. Konstatovala vsak, ze táto obmedzená nahraditelnost nevylucuje dominantné postavenie zalobkyne na relevantnom trhu. Navyse, kedze zalobkyna bola v relevantnom case jediným výrobcom sódy v Spojenom královstve, mala najlepsie postavenie pre znalost situácie na relevantnom trhu a pre poskytnutie nevyhnutných informácii Komisii, pokial ide o otázku nahraditelnosti sódy lúhom sodným alebo crepmi. Z tohto dôvodu, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nepotrebovala dokumenty kontinentálnych výrobcov, ktoré sa týkali iných trhov, a ani dokumenty pochádzajúce od jej zákazníkov v Spojenom královstve na to, aby sa pokúsila preukázat, ze nemala na relevantnom trhu dominantné postavenie z dôvodu ciastocnej nahraditelnosti sódy lúhom sodným a crepmi. Pokial ide o nahraditelnost sódy dolomitom, je potrebné uviest, ze sa zalobkyna opiera o dokument pochádzajúci od jedného konkurenta, ktorý sa týkal návstevy uskutocnenej v jeho vlastnej továrni. V dôsledku toho zalobkyni musela byt známa existencia takéhoto dokumentu, alebo aspon informácií, ktoré mohol obsahovat. V kazdom prípade zalobkyna nepreukázala, ze skutocnosti týkajúce sa nahraditelnosti sódy dolomitom mohli ovplyvnit úvahy Komisie, pokial ide o jej dominantné postavenie na relevantnom trhu. 218 Napokon, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého dokumenty pochádzajúce od zákazníkov v Spojenom královstve alebo kontinentálnych výrobcov ukazujú konkurencný tlak amerických výrobcov na relevantný trh, je potrebné uviest, ze tlak amerických sútazitelov Komisia podrobne analyzovala v napadnutom rozhodnutí, ktoré zohladnuje tieto dovozy a ktoré vysvetluje, ze americká konkurencia bola obmedzovaná antidumpingovými opatreniami (odôvodnenia c. 51 az 54 a 128). V kazdom prípade, vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna bola v relevantnom case jediným výrobcom sódy v Spojenom královstve, je zrejmé, ze mala k dispozícii informácie, pokial ide o relevantný trh a vplyv dovozu zo Spojeného královstva na tento trh, aby sa mohla pocas správneho konania obhajovat. 219 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich pripomienkach z 13. októbra 2005 neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by dokazovalo, ze nesprístupnenie konzultovaných dokumentov a dokumentov údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch pocas správneho konania mohlo ovplyvnit priebeh tohto konania a obsah napadnutého rozhodnutia v jej neprospech, pokial ide o existenciu jej dominantného postavenia na trhu. 220 Pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia, zalobkyna tvrdí, ze keby pocas správneho konania mala prístup k niektorým dokumentom, s ktorými sa oboznámila po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj k nezávislým informáciám pochádzajúcich od zákazníkov a konkurentov v Spojenom královstve, ktoré boli údajne obsiahnuté v chýbajúcich spisoch, umoznilo by jej to preukázat, ze jej zlavy samé o sebe neboli urcené na vylúcenie konkurentov, a ze v podstate boli zákonnými prostriedkom hospodárskej sútaze. Podla zalobkyne viacero dokumentov svedcí o skutocnosti, ze poskytnutie zliav predstavovalo pre kontinentálnych výrobcov obvyklú prax, co bol dôlezitý faktor na preukázanie toho, ze jej zlavy boli úplne zlucitelné s uznávanou praxou v priemysle. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze tieto dokumenty pochádzajúce najmä od spolocnosti Akzo, kedze odkazujú na politiku dvojitého zdroja zásobovania alebo druhého poskytovatela, by pre nu boli uzitocné pri skúmaní otázky, ci tieto zlavy mali za následok vylúcenie konkurentov, ako tvrdí Komisia. 221 V tomto smere tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zlavy na limitné mnozstvo predstavujú obvyklú prax, nemôze preukázat, ze takéto zlavy, pokial sú poskytnuté podnikom v dominantnom postavení, boli v súlade s clánkom 82 ES. Konzultácia dokumentov preukazujúcich existenciu takejto praxe by z tohto dôvodu nemala pre zalobkynu ziaden význam. 222 Dalej je potrebné zdôraznit to, ze vernostná povaha systému zliav uplatnovaného zalobkynou vyplýva z priamych listinných dôkazov. V casti napadnutého rozhodnutia venovanej "skutkovým okolnostiam" Komisia v odôvodneniach c. 61 az 82 citovala z mnohých dokumentov týkajúcich sa zliav na limitné mnozstvo, z ktorých vyplýva, ze neodrázali nárast efektívnosti alebo úspory z rozsahu, a ze na rozdiel od mnozstvovej zlavy spätej iba s mnozstvom nákupu mali tieto zlavy za ciel vylúcenie konkurentov z trhu. V prípade, ze, ako je to v prejednávanom prípade, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala iba o priame listinné dôkazy, aby tak preukázala rôzne porusenia, sa zalobkyna musí snazit uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit vernostnú povahu systému zliav, alebo prinajmensom, aké iné vysvetlenie je mozné pripísat priamym listinným dôkazom, ktoré neboli spochybnené. 223 Napokon, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa politiky druhého poskytovatela, je potrebné poznamenat, ze Komisia o tejto skutocnosti vedela a nikdy ju nespochybnila, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 23 napadnutého rozhodnutia. Aj keby sa zalobkyna oboznámila s dôkazmi preukazujúcimi túto politiku, závery Komisie o zneuzití dominantného postavenia by z tohto dôvodu neboli odlisné. 224 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich pripomienkach z 13. októbra 2005 neuviedla ziadne tvrdenie, ktoré by dokazovalo, ze nesprístupnenie pocas správneho konania konzultovaných dokumentov a dokumentov údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch mohlo ovplyvnit priebeh uvedeného konania a obsah napadnutého rozhodnutia v jej neprospech, pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia zalobkynou. 225 Pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi, zalobkyna tvrdí, ze keby mala pocas správneho konania prístup k niektorým dokumentom, s ktorými sa oboznámila po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj k informáciám od zákazníkov v Spojenom královstve údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch, umoznilo by jej to vyvrátit analýzu Komisie, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Zalobkyna sa domnieva, ze rôzne dokumenty by podporili jej tvrdenie, podla ktorého oddelenie vnútorných trhov nebolo spôsobené jej údajným konaním smerujúcim k vylúceniu konkurentov, ale skutocnostami, ako sú napríklad vysoké prepravné náklady, kolísanie výmenných kurzov a jednostranné rozhodnutia výrobcov nezásobovat niektoré trhy, aby sa tým vyhli riziku odvetných predajov. 226 V tomto smere je potrebné uviest, ze analýza Komisie, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi, sa opiera, okrem iného, o dokumenty pochádzajúce od samotnej zalobkyne a najmä o jej strategickú správu z 28. júna 1985 citovanú v odôvodnení c. 66 napadnutého rozhodnutia, z ktorej vyplýva, ze zalobkyna mala v úmysle bránit dovozom hustej sódy do Spojeného královstva alebo ich vylúcit, s výnimkou sódy pochádzajúcej od spolocnosti General Chemical (odôvodnenia c. 66 az 70 napadnutého rozhodnutia). V prípade, ze, ako je to v prejednávanom prípade, sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala iba o priame listinné dôkazy, aby tak preukázala rôzne porusenia, sa zalobkyna musí snazit uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit vplyv na obchod medzi clenskými státmi, alebo prinajmensom, aké iné vysvetlenie je mozné pripísat priamym listinným dôkazom, ktoré neboli spochybnené. 227 Navyse, pokial ide o oddelenie vnútorných trhov, je potrebné uviest, ze zalobkyna mohla rozvinút svoje tvrdenia vychádzajúce z vysokých prepravných nákladov, kolísania výmenných kurzov a odvetných predajov pocas správneho konania, vzhladom na vlastné skúsenosti na trhu bez toho, aby sa musela opierat o dokumenty pochádzajúce od iných výrobcov. 228 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich pripomienkach z 13. októbra 2005 neuviedla ziadne tvrdenia, ktoré by dokazovali, ze nesprístupnenie konzultovaných dokumentov a dokumentov údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch pocas správneho konania mohlo ovplyvnit priebeh tohto konania a obsah napadnutého rozhodnutia v jej neprospech, pokial ide o vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 229 Pokial ide o výsku pokuty, zalobkyna tvrdí, ze dokonca aj keby tvrdenia uvedené v jej pripomienkach nemohli mat vplyv na posúdenie Komisie, pokial ide o porusenie clánku 82 ES, vsetky tieto poznatky mohli mat vplyv na posúdenie Komisie týkajúce sa pokuty. Tvrdí, ze keby pocas správneho konania mala prístup k niektorým dokumentom, s ktorými sa oboznámila po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, a k informáciám pochádzajúcich od zákazníkov v Spojenom královstve obsiahnutým v chýbajúcich spisoch, umoznilo by jej to, okrem iného, opierat sa o dôkazy, aby mohla "preukázat, ze v praxi nebol ziaden sútazitel zbavený moznosti predávat, a ze nedoslo k... nepriaznivému vplyvu na obchod medzi clenskými státmi". 230 V tomto smere stací uviest, ze zalobkyna odkazuje na tvrdenia, ktoré uviedla, pokial ide o posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa zneuzitia dominantného postavenia zalobkynou a vplyv na obchod medzi clenskými státmi, ktoré bolo zdôraznené v bodoch 218 az 226 vyssie, ze prístup k spisu by zalobkyni neumoznil opierat sa o dôkazy umoznujúce spochybnenie týchto posúdení. 231 Z tohto dôvodu je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich pripomienkach z 13. októbra 2005 neuviedla ziadne tvrdenia, ktoré by dokazovali, ze nesprístupnenie konzultovaných dokumentov a dokumentov údajne obsiahnutých v chýbajúcich spisoch pocas správneho konania mohlo ovplyvnit priebeh tohto konania a obsah napadnutého rozhodnutia v jej neprospech, pokial ide o výsku pokuty. O piatej casti: porusenie clánku 253 ES - Tvrdenia úcastníkov konania 232 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemala ziadnu povinnost prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia 91/300. Konanie, ktoré nasledovalo, bolo podla zalobkyne velmi neobvyklé, kedze jej Komisia nezaslala nové oznámenie o výhradách a ani nevykonala nové vypocutie a novú konzultáciu s poradným výborom. Za týchto okolností nepodanie vysvetlenia zo strany Komisie k spôsobu jej postupu predstavuje porusenie clánku 253 ES. 233 Komisia podla zalobkyne taktiez porusila svoj rokovací poriadok (Ú. v. ES L 308, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213), ako aj zásadu riadnej správy tým, ze neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, a tým, ze "opätovne neprijala iné rozhodnutia, ktoré boli zrusené z dôvodov podobných dôvodom vo veci... z roku 1990". V tomto smere Kódex dobrého úradného postupu zamestnancov Európskej komisie vo vztahu k verejnosti, ktorý je prílohou Rokovacieho poriadku Komisie, stanovuje, ze rozdielny prístup v obdobných prípadoch musí byt zjavne opodstatnený zvlástnou povahou konkrétneho prípadu, a ze akékolvek výnimky z tejto zásady musia byt riadne odôvodnené. Navyse, neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia v dôlezitých otázkach, najmä pokial ide o právne posúdenie a pokutu, ukazuje, ze Komisia porusila clánok 253 ES. 234 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 235 Je potrebné konstatovat, ze zalobný dôvod predlozený zalobkynou nie je skutkovo podlozený. V odôvodneniach c. 162 az 172 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia odôvodnila svoju volbu prijat nové rozhodnutia po zrusení rozhodnutia 91/300. 236 Skutocnost, ze Komisia zalobkyni nezaslala nové oznámenie o výhradách, ze ju opätovne nevypocula a opätovne nekonzultovala s poradným výborom, nemôze predstavovat nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia uvedené zalobkynou v podstate smerujú k spochybneniu opodstatnenosti posúdenia Komisie týkajúceho sa rôznych otázok, a z tohto dôvodu musia byt zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 389). 237 Podobne, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia sa tým, ze sa v novom rozhodnutí po zrusení rozhodnutia 91/300 rozhodla konstatovat porusenie, ktoré zistila, neodchýlila od ustálenej rozhodovacej praxe. Jednoducho potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie potrestat porusenia, co nie je v rozpore s clánkom 233 ES, kedze toto ustanovenie od nej vyzadovalo iba prijatie opatrení na vykonanie rozsudku Komisia/ICI, bod 19 vyssie, konkrétne napravit jedinú nim konstatovanú protiprávnost v tomto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 451). Zalobkyna sa navyse neodvoláva na ziaden iný prípad, ktorý by bol podobný prejednávanému prípadu a zároven prejednaný Komisiou odlisne. 238 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut piatu cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu. O tretom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania 239 Odkazujúc na rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, zalobkyna tvrdí, ze v rámci zaloby o neplatnost rozhodnutia 91/300 nespochybnila záver Komisie, podla ktorého je relevantným "geografickým trhom" trh Spojeného královstva, a relevantným "výrobkovým trhom" trh so sódou (hustým a lahkým). Napriek tomu vsak zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jednoducho nemohla prevziat záver, pokial ide o relevantný výrobok a relevantný trh, zalozený na analýze vykonanej pred desiatimi rokov. Komisia mala podla zalobkyne prinajmensom skúmat, ci takéto závery boli stále platné vzhladom na vývoj práva a praxe v rámci obdobia, ktoré uplynulo dvomi rozhodnutiami. V napadnutom rozhodnutí teda podla nej doslo k nesprávnemu skutkovému posúdeniu a nedostatocnému odôvodneniu. Navyse, v napadnutom rozhodnutí neexistuje nic, co by naznacovalo tomu, ze Komisia v roku 2000 vykonala niektoré zo setrení, ktoré uviedla v Oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze spolocenstva (Ú. v. ES C 372, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155). 240 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 241 Po prvé, zalobkyna nespochybnuje to, ze Komisia v rámci prijatia rozhodnutia 91/300 analyzovala struktúru trhu a hospodársku sútaz. Podobne netvrdí, ze Komisia v rámci uvedeného rozhodnutia nesprávne vymedzila geografický trh a trh výrobkov. 242 Zalobkyna tvrdí iba to, ze Komisia mala preskúmat to, ci jej závery boli stále platné, vzhladom na vývoj práva a praxe v rámci obdobia, ktoré uplynulo medzi prijatím rozhodnutia 91/300 a prijatím napadnutého rozhodnutia. Odkazuje na rozsudok Coca-Cola/Komisia, uz citovaný v bode 239 vyssie, v ktorom Súd prvého stupna okrem iného rozhodol, ze tvrdenie Komisie o existencii dominantného postavenia vyplýva z analýzy struktúry relevantného trhu a hospodárskej sútaze, ktorá v nom prevláda v case prijatia kazdého rozhodnutia Komisiou (bod 81). 243 Je vsak potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je institúcia, ktorá je pôvodcom zruseného aktu, povinná konat iba v medziach nutných na zaistenie vykonania zrusujúceho rozsudku, takze konanie, v rámci ktorého má byt takýto akt nahradený, môze byt opätovne uskutocnené presne od toho bodu, ked k protiprávnosti doslo (pozri rozsudok z 29. novembra 2007, Taliansko/Komisia, C-417/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 52 a v nom citovanú judikatúru). V prejednávanom prípade bolo rozhodnutie 91/300 zrusené Súdom prvého stupna z dôvodu, ze overenie tohto rozhodnutia bolo vykonané az po jeho oznámení, co predstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES. 244 Komisia tak mohla prevziat svoju analýzu v stádiu overovania bez toho, aby musela skúmat, ci závery týkajúce sa relevantného trhu, ku ktorým dospela pri prijatí rozhodnutia 91/300, sú stále platné vzhladom na skutkové a právne okolnosti v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 245 Tvrdenie zalobkyne vychádzajúce z bodu 81 rozsudku Coca-Cola/Komisia, uz citovaného v bode 239 vyssie, nemôze tento záver spochybnit. Záver, podla ktorého konstatovanie existencie dominantného postavenia vyplýva z analýzy struktúry trhu a hospodárskej sútaze, ktorá v nom prevláda v case prijatia kazdého rozhodnutia Komisiou, neznamená, ze Komisia musí za kazdých okolností vykonat novú analýzu relevantného trhu v case prijatia napadnutého rozhodnutia. V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze Komisia nemala povinnost takúto analýzu vykonat, kedze to nebolo nevyhnutné na zaistenie vykonania rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie. Tvrdenia zalobkyne vychádzajúce z nesprávneho skutkového posúdenia a nedostatocného odôvodnenia, ktoré boli uvedené v bode 239 vyssie, sú zalozené na nesprávnych predpokladoch, a preto musia byt zamietnuté. 246 V dôsledku toho je potrebné tretí zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode: absencia dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania 247 Podla zalobkyne je prípustné, aby podnik, ktorý má viac ako 90 % podiel na trhu výrobkov, bol bezne povazovaný na dominantný v zmysle clánku 82 ES. Vysoký podiel na trhu vsak nestací na preukázanie dominantného postavenia. V napadnutom rozhodnutí Komisia nesprávne posúdila niektoré faktory, ktoré v znacnej miery bránili zalobkyni konat nezávisle vo vztahu k svojim konkurentom, zákazníkom, a napokon aj spotrebitelom, v zmysle rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaného v bode 216 vyssie. Takto boli zákazníci zalobkyne mnohé roky v takom postavení, ze urcovali mnozstvo sódy, ktoré kupovali od nej a dovozcov, ako aj mnozstvo náhradných výrobkov. Jej zákazníci totiz nadviazali vztahy s poskytovatelmi vo východnej Európe a USA, aby si zabezpecili alternatívne zdroje a aby zalobkyna zachovala konkurencné ceny a kvalitu, bez ohladu na jej významný podiel na trhu. Podla zalobkyne mali v tomto smere jej zákazníci, a najmä výrobcovia skla, znacnú kúpnu silu, v dôsledku coho nemala dominantné postavenie. Zalobkyna zdôraznuje, ze Komisia uplatnila zásadu vyrovnávacej kúpnej sily vo svojom rozhodnutí 1999/641/ES z 25. novembra 1998, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom a fungovaním Dohody o EHP (vec c. IV/M.1225 - Enso/Stora) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 254, s. 9). V prejednávanom prípade Komisia neuznala, ze vyrovnávacia kúpna sila kupujúcich predstavuje obmedzenie sily zalobkyne na trhu. Navyse, podla zalobkyne Komisia nezohladnila dostupnost zastupitelných výrobkov a skutocnost, ze spôsobili objemový pokles jej predajov od roku 1979. 248 Komisia podobne nezohladnila skutocnost, ze aspon jeden výrobca skla v kontinentálnej západnej Európe nahradil sódu lúhom sodným. Zalobkyna taktiez tvrdí, ze Komisia neposúdila dôlezitost crepov ako obmedzujúci faktor jej sily na trhu a ani dôlezitost iných náhrad, akou je napríklad dolomit, o ktorom sa Komisia v napadnutom rozhodnutí ani nezmienuje. 249 Zalobkyna tvrdí, ze jej zákazníci povazovali spolocnosti General Chemical a Brenntag za druhotných poskytovatelov. Nesúhlasí vsak s tým, ze toto vnímanie môze predstavovat faktor, ktorý svedcí o jej sile na trhu. Podla zalobkyne, na to, aby prisla o zisk, by postacovalo, aby jeden velký zákazník zmenil druhotného poskytovatela na hlavného poskytovatela alebo niekolko zákazníkov zvýsilo svoje nákupy u druhotného poskytovatela. 250 Navyse tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna udrziavala vyssiu úroven cien ako úroven cien v iných clenských státoch, je nesprávne, a navyse nie je podopreté ziadnym dôkazom. Skutocnost, ze jej ceny mali tendenciu byt o cosi vyssie odráza, okrem iného, vplyv znacného poklesu dopytu po sóde na jej náklady, ku ktorému v takej miere na iných trhoch nedoslo. Podla zalobkyne to taktiez odráza vplyv faktorov, ako napríklad výmenné kurzy a náklady na pohonné hmoty. 251 Zalobkyna pripústa, ze s cielom udrzat zivotaschopnost svojich dvoch tovární na výrobu sódy zvolila stratégiu, ktorá spocívala v zachovaní dostatocného mnozstva predajov, co znamenalo snazit sa zvýsit predaje a taktiez odpovedat na konkurencné ponuky alternatívnych poskytovatelov. Na druhej strane spochybnuje to, ze sa snazila obmedzit na minimum prítomnost alebo efektívnost spolocností General Chemical alebo Brenntag, ako aj konkurentov. 252 Napokon zalobkyna uvádza, ze rôzne antidumpingové rozhodnutia a nariadenia prijaté Komisiou pocas dotknutého obdobia predstavujú dôkaz o existencii dumpingu a materiálnej ujmy, napríklad nariadenie (EHS) c. 2253/84 z 31. júla 1984, ktorým sa ukladá docasné antidumpingové clo na dovoz niektorých druhov sódy pochádzajúcej zo Spojených státov amerických a o prijatí záväzkov týkajúcich sa iných dovozov toho istého výrobku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 206, s. 15). Takáto situácia je nezlucitelná s existenciou dominantného postavenia. Podla zalobkyne Komisia pri ukladaní antidumpingových opatrení podla vsetkého zastávala názor, ze nemôzu významným spôsobom obmedzit hospodársku sútaz alebo vytvorit monopol, a ze sú v záujme Spolocenstva. 253 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 254 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continental/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 65, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T-201/04 Zb. s. II-3601, bod 229). Také postavenie, na rozdiel od situácie monopolu alebo kvázi monopolu, nevylucuje existenciu urcitej hospodárskej sútaze, ale umoznuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie celkom rozhodovat, tak aspon podstatne ovplyvnovat podmienky, za akých sa bude táto hospodárska sútaz rozvíjat, a v kazdom prípade mu umoznuje správat sa v znacnej miere bez toho, aby túto sútaz musel zohladnovat, a bez toho, aby mu takýmto správaním vznikla ujma (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 39). 255 Existencia dominantného postavenia vo vseobecnosti vyplýva zo splnenia viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce (rozsudok United Brands a United Brands Continental/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 66). Preskúmanie existencie dominantného postavenia na relevantnom trhu sa musí vykonat tak, ze sa najprv preskúma jeho struktúra a potom konkurencné podmienky na uvedenom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands a United Brands Continental/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 67). 256 Velmi velké podiely na trhu - okrem výnimocných okolností - sú samy osebe dôkazom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne velkého podielu na trhu totiz stavia podnik, ktorý ho má pocas urcitého casového obdobia, svojím objemom výroby a ponukou, ktorú predstavuje - bez toho, aby tí, co ovládajú výrazne mensie podiely, boli schopní rýchlo uspokojit dopyt tých podnikov, ktoré sa chceli odvrátit od podniku s najväcsím podielom -, do silnej situácie, co z neho robí nevyhnutného partnera a uz z tohto dôvodu mu zarucuje, prinajmensom pocas relatívne dlhých období, nezávislost správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 41, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 154). Podla judikatúry Súdneho dvora tak podiel na trhu vo výske 50 % - okrem výnimocných okolností - je sám osebe dôkazom existencie dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60). 257 Podiel na trhu vo výske 70 % az 80 % teda sám osebe predstavuje jasný dôkaz existencie dominantného postavenia (rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 92, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 907). 258 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení c. 127 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna mala "tradicný podiel na trhu presahujúci 90 %... pocas celého posudzovaného obdobia". Zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje, ze na trhu mala tento velmi významný podiel. 259 Z drzby takýchto podielov na trhu vyplýva, ze, s výnimkou existencie výnimocných okolností, mala zalobkyna dominantné postavenie na relevantnom trhu. 260 V odôvodnení c. 128 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla rôzne skutocnosti, ktoré doplnajú jej prieskum podielov zalobkyne na trhu a svedcia v prospech existencie dominantného postavenia zalobkyne. 261 Samozrejme, tieto skutocnosti nemôzu predstavovat výnimocné okolnosti, na základe ktorých by bolo mozné konstatovat, ze zalobkyna nemala dominantné postavenie. 262 Okrem toho zalobkyna uviedla sest tvrdení, ktoré treba preskúmat na úcel stanovenia, ci v prejednávanom prípade existovali takéto výnimocné okolnosti v zmysle judikatúry Súdneho dvora. 263 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze existoval velký konkurencný tlak, ktorý spôsobovali ostatní výrobcovia sódy. 264 V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým pripomenút to, ze existencia urcitého stupna hospodárskej sútaze nie je nezlucitelná s existenciou dominantného postavenia na relevantnom trhu. 265 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze zalobkyna neposkytla ziaden dôkaz, ktorý by mohol spochybnit "neexistenciu akejkolvek konkurencie zo strany Solvay a iných výrobcov zo západnej Európy" konstatovanú Komisiou. Práve naopak, zalobkyna priznáva, ze v Spojenom královstve nedoslo zo strany kontinentálnych výrobcov k významným predajom sódy. Taktiez priznáva "nepravdepodobnost toho, ze sa na trhu objaví ,nový` výrobca syntetickej sódy a vytvorí výrobné kapacity v Spojenom královstve" (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 266 Navyse, v odôvodnení c. 128 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "zákazníci [povazujú] spolocnosti General Chemical a Brenntag za druhotného poskytovatela", co zalobkyna uznáva. Zalobkyna sa vsak domnieva, ze na to, aby prisla o svoj zisk by stacilo, aby jeden velký zákazník zmenil druhotného poskytovatela na hlavného poskytovatela alebo aby niekolko zákazníkov zvýsilo svoje nákupy u druhotného poskytovatela. Takéto tvrdenie sa vsak zdá byt cisto teoretické, kedze zalobkyna nepredlozila na podporu svojich tvrdení ziaden dôkaz. V kazdom prípade, dokonca aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo opodstatnené, je tvrdenie zalobkyne neúcinné, kedze samotná skutocnost, ze zákazníci vyuzívajú takéto hrozby, nemôze predstavovat výnimocnú okolnost vylucujúcu existenciu dominantného postavenia na relevantnom trhu. 267 Podobne, hoci zalobkyna spochybnuje "úspech [svojej] stratégie smerujúcej k obmedzeniu prítomnosti alebo efektívnosti spolocností General Chemical alebo Brenntag, ako aj konkurentov na minimum a zachovaniu svojho dominantného podielu na trhu v Spojenom královstve", na podporu svojich tvrdení nepredlozila ziaden konkrétny dôkaz. 268 Pokial ide o dokumenty pochádzajúce od kontinentálnych zdrojov týkajúce sa amerických sútazitelov, s ktorými sa zalobkyna oboznámila po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, nemôzu zmenit posúdenie Komisie, pokial ide o existenciu dominantného postavenia zalobkyne na relevantnom trhu. Zalobkyna sa totiz pocas správneho konania odvolávala na americké dovozy, a Komisia tieto tvrdenia zohladnila pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 269 Z toho teda vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne vychádzajúce z existencie konkurencného tlaku pochádzajúceho zo strany iných výrobcov sódy, ktoré nie je podopreté, nemôze predstavovat výnimocnú okolnost vylucujúcu existenciu dominantného postavenia zalobkyne na relevantnom trhu. 270 Po druhé, zalobkyna sa odvoláva na moznost nahradenia sódy lúhom sodným, crepmi alebo dolomitom, co podla nej predstavuje konkurencný tlak v jej vztahu k jej zákazníkom. 271 V tomto smere je potrebné konstatovat, ze v odôvodneniach c. 129 az 133 napadnutého rozhodnutia vykonala Komisia podrobnú analýzu nahraditelnosti sódy lúhom sodným, a konstatovala, ze v praxi je táto moznost velmi obmedzená. Zalobkyna vo svojej zalobe nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by túto analýzu mohol spochybnit. 272 Pokial ide o crepy, Komisia v odôvodnení c. 134 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ze dopyt zákazníka po sóde na výrobu sklenených nádob mohol poklesnút o 15 % alebo aj menej z dôvodu pouzitia crepov. Tento percentuálny údaj zalobkyna nespochybnuje. Komisia taktiez priznala, ze je mozné, ze pouzívanie crepov vo vseobecnosti znizuje závislost zákazníkov na dodávateloch sódy bez toho, aby znízila schopnost silného výrobcu sódy vylúcit mensích výrobcov sódy. Z tohto dôvodu je potrebné, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, konstatovat, ze Komisia zohladnila moznost nahradenia sódy crepmi. Tvrdenie zalobkyne z tohto dôvodu nie je skutkovo podlozené. 273 Pokial ide o dolomit, zalobkyna iba spomína jeho existenciu, neuvádza ziadne tvrdenia a nepredkladá ziaden dôkaz umoznujúci zhodnotit jeho pouzívanie ako náhradu za sódu. 274 Dokumenty uvedené zalobkynou v jej pripomienkach predlozených po konzultácii spisu v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania iba umoznujú preukázat to, ze sóda a crepy sú ciastocne nahraditelné, a ze sóda môze byt prípadne nahradená dolomitom. V dokumentoch sa nenachádza nic, co by umoznovalo spochybnit závery Komisie, pokial ide o skutocnost, ze ciastocná nahraditelnost sódy inými výrobkami nevylucuje dominantné postavenie zalobkyne na relevantnom trhu. Navyse, ako uviedla Komisia, zalobkyna netvrdí, ze dolomit pouzívajú sklári, hlavní kupci sódy. Nic teda nenasvedcuje tomu, ze by pouzívanie dolomitu mohlo mat vplyv na dominantné postavenie zalobkyne na relevantnom trhu. 275 Vzhladom na uvedené okolnosti zalobkyna nepreukázala, ze sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia ked dospela k záveru, ze moznosti nahradenia nepredstavujú významný tlak vzhladom na vplyv zalobkyne na trhu. 276 Po tretie, zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala zohladnit konkurencný tlak, ktorý spôsobovali jej zákazníci. 277 Zalobkyna vo svojej zalobe uviedla, ze styria jej najväcsí zákazníci predstavujú priblizne 50 % jej predajov. Konkrétny podiel kazdého z týchto styroch zákazníkov vsak neupresnila. Navyse, iba uviedla nicím nepodlozené tvrdenie, ze títo zákazníci, najmä výrobcovia skla, mali "znacnú kúpnu silu". V dôsledku toho, dokonca aj za predpokladu, ze Komisia mala zohladnit kritérium vyrovnávacej sily zákazníkov, zalobkyna nepreukázala, ze jej zákazníci mohli vyvázit jej silu na trhu. 278 Po stvrté, zalobkyna spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého udrziavala vyssiu úroven cien, ako je úroven cien v iných clenských státoch. V tomto smere je potrebné uviest, ze zalobkyna uznáva, ze jej ceny "mali tendenciu byt o cosi vyssie ako ceny v iných clenských státoch". Je pravda, ze zalobkyna sa odvoláva na pokles dopytu po sóde, ku ktorému v tej istej miere nedoslo na iných trhoch, výmenné kurzy a náklady na pohonné hmoty. Zalobkyna vsak svoju argumentáciu nepodporila ziadnym konkrétnym dôkazom, ktorý by Súdu prvého stupna umoznil overit opodstatnenost jej tvrdení. 279 Po piate, zalobkyna tvrdí, ze s cielom udrzat zivotaschopnost svojich dvoch tovární na výrobu sódy bolo jej stratégiou zachovat dostatocné mnozstvo predajov, co znamenalo snazit sa zvýsit predaje a odpovedat na konkurencné ponuky alternatívnych poskytovatelov. Postacuje vsak uviest to, ze takéto tvrdenie nemôze spochybnit existenciu dominantného postavenia zalobkyne na relevantnom trhu. 280 Po sieste, zalobkyna sa odvoláva na antidumpingové opatrenia prijaté Komisiou. V tomto smere je potrebné uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne skúmala antidumpingové opatrenia prijaté vo vztahu k americkým výrobcom (odôvodnenia c. 51 az 54), a pokial ide o silu zalobkyne na trhu, dospela k záveru, ze vyuzívala ochranu pred výrobcami zo Spojených státov a výrobcami z východnej Európy poskytovanú antidumpingovými opatreniami, ako aj cenové obmedzenia ulozené spolocnosti General Chemical v dôsledku antidumpingových povinností (odôvodnenie c. 128). 281 V odpovedi na tieto úvahy zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze dokázaná existencia dumpingu az do roku 1984 je nezlucitelná so záverom, ze mala v tomto case dominantné postavenie. Zalobkyna vsak nevysvetluje to, ako by existencia dumpingu zo strany amerických výrobcov mohla viest k záveru, ze nemala dominantné postavenie. V kazdom prípade nariadenie c. 2253/84, ktoré bolo prijaté v úplne odlisnom kontexte ako clánok 82 ES, nenaznacuje, ze zalobkyna nemala dominantné postavenie v Spojenom královstve. 282 Zalobkyna dalej tvrdí, ze prijatie antidumpingových opatrení podla Komisie znamenalo, ze tieto opatrenia neovplyvnia hospodársku sútaz v rámci Spolocenstva. Zalobkyna vsak nijako nepodporuje toto tvrdenie, ktoré sa javí byt cisto teoretické, kedze nariadenia c. 2253/84 nijak neodkazuje na situáciu hospodárskej sútaze v rámci Spolocenstva. 283 Napokon, ani na základe tvrdení uvedených zalobkynou nie je mozné pripustit existenciu výnimocných okolností, ktoré by odôvodnovali spochybnenie konstatovania, ze mala dominantné postavenie na relevantnom trhu. 284 V dôsledku toho je opodstatnené stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode: neexistencia zneuzitia dominantného postavenia 285 Piaty zalobný dôvod sa v podstate skladá z troch castí zalozených po prvé na zlavách na limitné mnozstvo, po druhé na klauzulách o výlucnom zásobovaní a obmedzeniach nákupov u konkurentov a po tretie na iných financných podnetoch. O prvej casti: zlavy na limitné mnozstvo - Tvrdenia úcastníkov konania 286 Zalobkyna spochybnuje úvahu, podla ktorej jej cenové praktiky v relevantnom case predstavujú zneuzitie. Jej praktiky boli údajne v kazdom prípade, vzhladom na hospodárske a ekonomické faktory, beznými sútaznými konaniami. Dohody v oblasti cien uzatvorené zalobkynou nikdy nenarusili sútaznú struktúru trhu a ani nespôsobili zákazníkom skodu. 287 Zalobkyna tvrdí, ze nie je zneuzitím, ked dominantný poskytovatel zjedná znízenú cenu, ak je jeho zákazník ochotný objednat dodatocné mnozstvo. Ani predmetom a ani úcinkom zliav na limitné mnozstvo nebolo vylúcit konkurentov z trhu. Podla zalobkyne boli zavedené ako odpoved na ziadosti zákazníkov, ktoré smerovali k získaniu nizsej ceny za akékolvek dodatocne objednané mnozstvo. Podla zalobkyne bolo úcelom individuálne zjednaných zliav zachovanie cinnosti továrne a urcitej rentability, aby sa zamedzilo dalsiemu zatvoreniu továrne. Takéto zlavy potom zákazníkov podnecujú k nákupu mnozstiev sódy, ktoré by si za normálnych okolností nemohli kúpit. V tomto smere bolo obzvlást dôlezité zatraktívnit sódu v porovnaní s náhradnými výrobkami, ako sú napríklad lúh sodný, crepy a dolomit. 288 Navyse zalobkyna tvrdí, ze sa jej netto ceny nikdy neodchýlili od hospodárskej reality, a ze zlavy boli celkom transparentné v tom zmysle, ze zákazník bol písomne informovaný o mnozstve, ktoré ho oprávnuje na zlavu, a o presnej výske zlavy, na rozdiel od situácie skúmanej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Miche-lin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461. Zákazník podla zalobkyne necelil tlaku kúpit si u nej dodatocný tovar a nebol odrádzaný od kúpy dodatocného objemu u tretích osôb zo strachu, ze by prisiel o zlavu zo stredného mnozstva. Okrem toho, zlavy na limitné mnozstvo sa týkali iba malého percenta z jej celkových predajov sódy, konkrétne 8 %. 289 Okrem jedného prípadu neboli zlavy akýmkolvek spôsobom späté so skutocnostou, ze si kupujúci kúpi celé mnozstvo svojich potrieb alebo len urcité percento z nich u zalobkyne. Tieto zlavy boli ponúkané na dodatocné mnozstvo vo vztahu k odhadovanému strednému mnozstvu, ktoré si zákazník stanovil získat u nej a u jedného alebo viacerých druhotných poskytovatelov vo vopred urcených pomeroch. Zákazníkom nic nebránilo kedykolvek získat akékolvek nimi pozadované mnozstvá u ich poskytovatelov. Situácia tak bola podla zalobkyne odlisná od situácie, kedy bolo prijaté rozhodnutie Komisie 88/518/EHS z 18. júla 1988 týkajúce sa konania podla clánku [82 ES] (vec c. IV/30.178 Napier Brown - British Sugar) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 284, s. 41). 290 Zalobkyna taktiez poznamenáva, ze v prejednávanom prípade zlavy na limitné mnozstvo, ktoré poskytla, nemali za ciel spôsobit diskrimináciu medzi jej zákazníkmi a neovplyvnili ich konkurencné postavenie inter se. Vzhladom na rôznorodost zákazníkov a náhradných výrobkov bolo nevyhnutné jednat s kazdým zákazníkom individuálne. V kazdom prípade zlavy na limitné mnozstvo, ktoré poskytla, spôsobili iba bezvýznamný úcinok, pokial ide o diferenciáciu nákladov jej zákazníkov. 291 Okrem toho dohody uzatvorené v oblasti zliav podla zalobkyne neboli uzatvorené na dobu neurcitú, na rozdiel od dohôd posudzovaných v rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovanom v bode 216 vyssie. O týchto dohodách sa rozhodlo v rámci jednotlivých rocných jednaní. Navyse, podla zalobkyne výska alebo dostupnost zlavy nezávisela na skutocnosti, ze zákazník dosiahol urcitý ciel nákupu alebo získal dodatocné mnozstvo v urcitom predchádzajúcom roku. 292 Zalobkyna dodáva, ze zlavy boli poskytované na dodatocné nákupy sódy, a nie v súvislosti s nákupom skály výrobkov zákazníkom. Zalobkyna sa z tohto dôvodu domnieva, ze jej konanie, ktoré spocívalo v tom, ze svojím zákazníkom ponúkala znízenú cenu za dodatocné mnozstvo, nebolo zneuzitím. 293 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 294 Podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti dotknutého podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov nez tie, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 91, a rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 549). 295 Hoci konstatovanie existencie dominantného postavenia samo o sebe neimplikuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny tohto postavenia, osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil úcinnú a neporusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 57, a Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 254 vyssie, bod 229). Podobne, aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovat svoje vlastné obchodné záujmy, pokial sú tieto záujmy ohrozené, a hoci je tento podnik oprávnený v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, takéto konanie nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneuzitie (rozsudok United Brands a United Brands Continental/Komisia, uz citovaný v bode 254 vyssie, bod 189, a rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 55). 296 Pokial ide presnejsie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vernostná zlava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku v dominantnom postavení, je v rozpore s clánkom 82 ES. Cielom takejto zlavy je totiz prostredníctvom poskytnutia financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 56; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518). 297 Systém zliav, ktorý má úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, sa povazuje za systém v rozpore s clánkom 82 ES, ak ho uplatnuje podnik v dominantnom postavení. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, ze zlava, ktorá sa viaze na dosiahnutie ciela nákupu, porusuje clánok 82 ES (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 57). 298 O systémoch mnozstvových zliav viazucich sa iba na objem nákupov od podniku v dominantnom postavení sa v zásade predpokladá, ze nemajú úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané clánkom 82 ES. Ak sa totiz zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstvové zlavy by teda mali odrázat nárast efektívnosti a úspory z rozsahu dosiahnutý podnikom v dominantnom postavení (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 58). 299 Z toho vyplýva, ze systém zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od kúpeného mnozstva, neporusuje clánok 82 ES, pokial z kritérií a podmienok poskytovania zliav nevyplýva, ze systém nespocíva na hospodársky odôvodnenej protihodnote, ale má tendenciu, podobne ako vernostné zlavy a zlavy na dosiahnutie ciela nákupu, bránit zákazníkom v zásobovaní sa od konkurencných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 90, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 59). 300 Na stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstvových zliav bude teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, najmä kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom hospodárskom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstúpit na trh, uplatnovat na obchodných partnerov rozdielne podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie narúsaním hospodárskej sútaze (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 90, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 60). 301 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodneniach c. 139 az 141 napadnutého rozhodnutia uviedla: "(139) Z povahy samotného systému a znenia interných dokumentov [zalobkyne] je zrejmé, ze zlavy z ,limitného mnozstva` mali za ciel vylúcit úcinnú hospodársku sútaz týmito prostriedkami: - nabádanie zákazníkov k nákupu limitného mnozstva u [zalobkyne], ktorý by mohli nakúpit u iného dodávatela, - minimalizovanie alebo neutralizácia konkurencného dopadu spolocnosti General Chemical zachovaním jej prítomnosti na trhu, pokial ide o cenu, mnozstvo a zákazníkov, v rámci limitov zaistujúcich udrzanie úcinného monopolu [zalobkyne], - vylúcenie spolocnosti Brenntag z trhu alebo prinajmensom minimalizovanie jej konkurencného úcinku, - minimalizovanie rizika, ze by zákazníci vyuzili iné zásobovacie zdroje, ci uz iných dodávatelov, obchodníkov alebo iných výrobcov Spolocenstva, - zachovanie alebo posilnenie kvázi monopolu [zalobkyne] na [relevantnom] trhu. (140) Podstatné rozdiely v ,prahových` mnozstvách, ktoré kazdého zákazníka oprávnovali na zlavu, ukazujú, ze systém zliav na limitné mnozstvo a cenové výhody, ktoré ponúkal, nezáviseli od rozdielov v nákladoch [zalobkyne] vo vztahu k dodaným mnozstvám, ale na nákupe limitného mnozstva zákazníkom u [zalobkyne]. (141) Na to, aby sa na takéto praktiky vztahoval clánok 82 [ES], nie je potrebné, aby bol zákazník právne donútený alebo aby sa výslovne zaviazal zásobovat sa výlucne od dominantného podniku. Stací, aby predmetom alebo úcinkom ponúkaných podnetov bolo viazanie zákazníkov na dominantného výrobcu." [neoficiálny preklad] 302 Navyse v odôvodneniach c. 61 az 82 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje aj na mnohé dokumenty týkajúce sa zliav na limitné mnozstvo, podla ktorých zalobkyna zamýslala vylúcit konkurentov z trhu. 303 Taktiez je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu a obsah dokumentov, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera. Z týchto dokumentov je zrejmé, ze zlavy poskytnuté zalobkynou neodrázali nárast efektívnosti a úspory z rozsahu. Na rozdiel od mnozstvovej zlavy spätej iba s mnozstvom nákupu mali tieto zlavy za ciel bránit zásobovaniu zákazníkov od konkurentov. 304 Navyse ziadne z tvrdení zalobkyne smerujúce k dokázaniu toho, ze zlavy na limitné mnozstvo neboli v rozpore s clánkom 82 ES, nemôze spochybnit závery Komisie. 305 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze zlavy na limitné mnozstvo boli zavedené na ziadost zákazníkov. Takéto tvrdenie je vsak irelevantné. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je skutocnost viazat kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo ako jej protihodnota je poskytnutá zlava (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 89). 306 Po druhé, zalobkyna tvrdí, ze jej cielom bolo zachovanie cinnosti továrne a vyhnutie sa dalsiemu zatvoreniu továrne. V tomto smere stací konstatovat, ze úmysel zachovat alebo zvýsit svoje výrobné kapacity nie je objektívnym odôvodnením umoznujúcim podnikom vyhnút sa uplatneniu clánku 82 ES. 307 Po tretie, zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od situácie skúmanej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bol jej systém transparentný. Je potrebné uviest, ze Komisia zalobkyni nevycítala netransparentnú povahu jej zliav na limitné mnozstvo. V kazdom prípade, podla judikatúry je systém vernostných zliav v rozpore v clánkom 82 ES bez ohladu na to, ci je transparentný alebo nie (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 111). 308 Po stvrté, zalobkyna tvrdí, ze zlavy na limitné mnozstvo predstavujú iba 8 % jej celkového predaja sódy. V tomto smere je potrebné pripomenút, ze pokial ide o dôsledok, ktorý sa uvádza v judikatúre citovanej v bode 295 vyssie, tento sa nemusí týkat konkrétneho dôsledku oznámeného zneuzívajúceho správania. Na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací preukázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo, inými slovami, ze má alebo môze mat takýto dôsledok (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 239). Je potrebné dodat, ze 8 % z celkového predaja sódy zalobkyne nemozno v ziadnom prípade povazovat za zanedbatelné mnozstvo uvedeného predaja. 309 Po piate, zalobkyna tvrdí, ze zlavy na limitné mnozstvo neboli diskriminacné. Toto tvrdenie musí byt taktiez zamietnuté. Komisia zalobkyni nevycíta diskriminacnú povahu jej zliav na limitné mnozstvo, a navyse, aj kedy uvedené zlavy neboli diskriminacné, nic by sa nezmenilo na tom, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu a obsah dokumentov, o ktoré sa Komisia opiera v napadnutom rozhodnutí a z ktorých vyplýva, ze tieto zlavy neboli zalozené na hospodársky odôvodnenej protihodnote a ze smerovali k zabráneniu zásobovania sa zákazníkov od konkurencných výrobcov. Kedze takéto zlavy majú úcinok oddelenia trhu, sú v rozpore s clánkom 82 ES, pokial sú pouzívané podnikom v dominantnom postavení (pozri bod 297 vyssie). 310 Po sieste, zalobkyna zdôraznuje, ze jej dohody uzatvorené v oblasti zliav neboli dohodami uzatvorenými na dobu neurcitú. Dokonca aj za predpokladu, ze by tieto dohody uzatvorené v oblasti zliav boli uzatvorené na krátky cas, neumoznovalo by to preukázat to, ze tieto dohody nemali za následok vylúcenie hospodárskej sútaze. 311 Na záver je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze sa Komisia dopustila pochybenia ked dospela k záveru, ze systém zliav uplatnovaný zalobkynou mal za ciel vylúcit úcinnú hospodársku sútaz. 312 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast piateho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti: klauzuly o výlucnom zásobovaní a obmedzení nákupov u konkurentov - Tvrdenia úcastníkov konania 313 Zalobkyna spochybnuje to, ze jej dohody uzatvorené v oblasti cien sa rovnajú klauzule o výlucnosti. Zalobkyna tvrdí, ze sa Komisia priblizuje k tvrdeniu, ze skutocnost, ze sa dominantný poskytovatel snazí získat vsetky objednávky zákazníka alebo ich podstatnú cast alebo pokryt vsetky ich potreby alebo podstatnú cast z nich, predstavuje zneuzívajúce konanie. Takéto tvrdenie sa vsak podla zalobkyne rovná tvrdeniu, ze vzhladom na jej podiel na trhu nemala právo konkurovat na trhu s cielom získat objednávky. V tomto smere vsak neexistuje ziadna judikatúra a toto tvrdenie by vylucovalo efektívnu hospodársku sútaz, co je nezlucitelné s "filozofiou pravidiel hospodárskej sútaze". 314 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 315 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pre podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu je skutocnost, ze viaze kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci uz je dotknutá povinnost dohodnutá ako taká, alebo je ako jej protihodnota poskytnutá zlava. To platí rovnako v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatnuje, bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne, systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník - bez ohladu na to, ci je objem jeho nákupu znacný alebo malý - sa zásobuje úplne alebo z velkej casti svojej potreby výhradne od podniku v dominantnom postavení (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 89). Takéto záväzky o výlucnom zásobovaní sa, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo zlava za vernost s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku v dominantnom postavení, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na hospodárskom zvýhodnení odôvodnujúcom túto zátaz alebo zvýhodnenie, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh (rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, bod 90). 316 V prejednávanom prípade, pokial ide o klauzulu výlucného zásobovania, Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedla: "144. Mozné protisútazné úcinky klauzúl týkajúcich sa mnozstiev v dohodách [zalobkyne] o dodávkach musia byt posudzované vzhladom na deklarovanú politiku [zalobkyne] voci spolocnostiam General Chemical a Brenntag. Ako ukazujú dokumenty získané v [továrni zalobkyne], táto spolocnost sa snazila úplne nevylúcit vsetkých konkurentov. Jej cielom bolo, aby General Chemical aspon zostala ,prítomná` na trhu - prísne kontrolovaná tak na poli cien, ako aj na poli mnozstva - co zodpovedá potrebe väcsiny velkých zákazníkov druhého poskytovatela, bez toho aby fakticky predstavovala skutocnú konkurencnú hrozbu pre kvázi monopolné postavenie [zalobkyne]. 145. Úsilím o urcenie celkovej potreby kazdého velkého zákazníka mohla [zalobkyna] struktúrovat svoj systém zliav na ,limitné mnozstvo` spôsobom vylucujúcim alebo minimalizujúcim prítomnost konkurentov. V mnohých prípadoch obdrzala od zákazníka uistenie, ze obmedzia svoje nákupy od konkurencie alebo ich obmedzia na urcité mnozstvo. V prípade spolocnosti Beatson Clarke bolo výslovne stanovené, ze sa zákazník bude [u zalobkyne] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby. 146. Takéto dohody podstatne obmedzujú zmluvnú slobodu zákazníka, bránia príchodu konkurentov na trh a rovnajú sa klauzule výlucnosti. 147. Dohody uzatvorené medzi [zalobkynou] a týmito velkými zákazníkmi znamenali, ze títo boli viazaní takmer vo výske svojej celkovej potreby (a najmenej v jednom prípade vo výske svojej celkovej potreby), zatial co konkurencný úcinok ostatných poskytovatelov bol minimalizovaný." [neoficiálny preklad] 317 V odôvodneniach c. 83 az 114 napadnutého rozhodnutia sa Komisia taktiez odvolávala na mnohé dokumenty týkajúce sa spolocností Pilkington, Rockware, CWS, Redfearn a Beatson Clarke. 318 Je potrebné konstatovat, ze tieto dokumenty dokazujú, ze si zalobkyna priala obmedzit nákupy svojich zákazníkov od konkurentov. 319 Pokial ide o spolocnost Beatson Clarke, Komisia uviedla priame dôkazy umoznujúce preukázat to, ze táto spolocnost uzatvorila so zalobkynou dohodu o vylúcení úcinnej hospodárskej sútaze, na základe ktorej mala povinnost zásobovat sa kazdý rok vo výske svojej celkovej potreby u zalobkyne. 320 Vo svojej zalobe zalobkyna existenciu tejto dohody nepopiera. Dokonca pripústa to, ze "ako bolo vyjadrené v jej listoch, takéto ustanovenie by mohlo byt oznacené za vernostnú zlavu". Podla zalobkyne dohoda so spolocnostou Beatson Clarke mala za ciel podporit nerentabilné vývozy. Takéto tvrdenie vsak nemôze spochybnit konstatovanie Komisie, podla ktorého existoval záväzok výhradného zásobovania. 321 Podobne, pokial ide o spolocnost Redfearn, Komisia okrem iného konstatovala, ze "dohoda na rok 1987 stanovila, ze Redfearn si u [zalobkyne] zakúpi najmenej 45 000 ton zo svojej celkovej odhadovanej potreby 47 500 ton (t. j. priblizne 95 % svojej potreby)" a ze zalobkyna k tomu este ponúkla "dodatocný podnet kupovat u nej vsetko limitné mnozstvo vo forme zlavy 10 [libier sterlingov (GBP)]". Zalobkyna nespochybnuje existenciu tohto záväzku spolocnosti Redfearn zásobovat sa vo výske znacnej casti svojej potreby u nej. 322 Z tohto dôvodu Vseobecný súd bez toho, aby preskúmal vsetky dokumenty, na ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvolávala, dospel k záveru, ze Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna uzatvorila dohody o zásobovaní, ktoré sú v rozpore s clánkom 82 ES. 323 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhú cast piateho zalobného dôvodu. O tretej casti: iné financné podnety - Tvrdenia úcastníkov konania 324 Zalobkyna tvrdí, ze iné financné podnety boli zvycajne ponúknuté na ziadost zákazníka, a ich cielom bolo umoznit zákazníkom rast prostredníctvom vývozov, ktoré by inak neboli rentabilné, pomáhat im udrzat ich podiel na trhu a samozrejme celit lacnému dovázanému tovaru. Cielom alebo úcinkom takýchto dohôd údajne nebolo zaviazat zákazníkov. 325 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. - Posúdenie Vseobecným súdom 326 V odôvodneniach c. 148 az 150 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza: "(148) Vo svojich dohodách uzatvorených so spolocnostou Beatson Clarke [zalobkyna] taktiez uviedla, ze ,pomocný balícek`, ktorý sa spojil so zlavou na ,limitné mnozstvo`, podliehal jej súhlasu zásobovat sa na 100 % u [zalobkyne], teda podmienke, ktorá bola potvrdená písomne. Cielom a úcinkom tohto zvlástneho ,podnetu` bolo posilnenie postavenia [zalobkyne] vo vztahu k zákazníkovi a vylúcenie konkurencie. (149) Vsetky opatrenia uvedené v odôvodneniach c. 139 az 147 mali za ciel vylúcit alebo obmedzit moznosti, aby iní výrobcovia alebo dodávatelia sódy mohli konkurovat [zalobkyni]. Musí sa na ne prihliadat vzhladom na jasne vyjadrenú stratégiu [zalobkyne] udrzat si kvázi (nie na 100 %) monopol na [relevantnom] trhu. Tieto opatrenia teda konsolidovali dominantné postavenie [zalobkyne] spôsobom, ktorý bol nezlucitelný s pojmom hospodárska sútaz vlastným clánku 82 [ES]. (150) Zlavy neodrázali mozné rozdiely v nákladoch zalozené na dodanom mnozstve, ale boli diktované vôlou pokryt celú potrebu zákazníka alebo co mozno najväcsie percento z nej. Systém zliav na ,limitné mnozstvo` teda zahrnal znacné odchýlky u jednotlivých zákazníkov, pokial ide o ,prahové` mnozstvo, od ktorého sa uplatnoval. Okrem toho existovali rozdiely, pokial ide o výsku samotnej zlavy na tonu, kedze sa zlava pohybovala od 6 GBP na tonu az do výsky 30 GBP alebo aj viac." [neoficiálny preklad] 327 V tomto smere je potrebné uviest, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu financných podnetov, ktoré ponúkala svojim zákazníkom. 328 Ako bolo uvedené v bode 305 vyssie, skutocnost, ze financné podnety boli zákazníkom ponúkané na ich ziadost a ze mali za ciel pomôct zákazníkom vo vývoze, udrzat ich podiel na trhu alebo dokonca celit lacnému dovázanému tovaru, a ze takéto opatrenia sú transparentné, nie sú relevantnými skutocnostami v rámci posúdenia ich zákonnosti vzhladom na clánok 82 ES. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého cielom a úcinkom dohôd nebolo zaviazat zákazníkov, nemôze byt prijaté, kedze je zrejmé, okrem iného, z vyssie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ze zalobkyna uviedla, aspon pokial ide o jedného zákazníka, ze pomocné balícky, ktoré sa spojili so zlavou na limitné mnozstvo, boli podmienené jeho záväzkom zásobovat sa na 100 % od zalobkyne. Podobne ako zlavy na limitné mnozstvo, tieto dohody smerovali, aspon pokial ide o niektorých zákazníkov, k zabráneniu zásobovania zákazníkov u konkurencných výrobcov. 329 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut tretiu cast piateho zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut piaty zalobný dôvod v celom rozsahu. O siestom zalobnom dôvode: nedostatocný vplyv na obchod medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania 330 Zalobkyna tvrdí, ze tazkosti, ktoré mala Komisia s preukázaním nevyhnutného vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, vyplývajú z jej strucnej a rozporuplnej analýzy tejto otázky. Dalej tvrdí, ze táto analýza uz bola kritizovaná Súdom prvého stupna v bode 63 rozsudku ICI II, uz citovaného v bode 16 vyssie. Navyse, Komisia opustila dôlezitú skutocnost, ktorá bola obsiahnutá v oznámení o výhradách, ze politika stanovovania cien zalobkyne mala vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. 331 Podla zalobkyne Komisia podobne nevysvetluje fenomén "prísneho oddelenia vnútorných trhov v rámci Spolocenstva", na ktorý sa odvoláva v odôvodnení c. 152 napadnutého rozhodnutia, a nepreukazuje spojenie medzi uvedeným oddelením a tvrdeným zneuzitím. Potom, ako v case prijatia rozhodnutia 91/300 Komisia konstatovala, ze oddelenie trhov bolo spôsobené zosúladeným postupom medzi zalobkynou a spolocnostou Solvay, neprevzala Komisia svoje tvrdenie o "prísnom oddelení" do napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna navyse zdôraznuje to, ze Komisia nepopiera vysvetlenie oddelenia trhov, ktoré predlozila a ktoré sa zakladá na podrobnej a nespochybnenej hospodárskej analýze. Podla zalobkyne je predlozené vysvetlenie potvrdené vlastnými závermi Komisie v antidumpingových konaniach. 332 Navyse tvrdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna chcela, aby spolocnost General Chemical zostala na relevantnom trhu, je, ako tvrdí zalobkyna, "nelogické" a "nepodlozené dôkazmi". Komisia totiz na podporu tohto tvrdenia nepredlozila ziadnu hospodársku analýzu. Okrem toho, toto tvrdenie je podla zalobkyne v rozpore s vlastnými závermi Komisie, ku ktorým dospela v rozhodnutí 91/301/EHS z 19. decembra 1990 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ods. 1 ES] (IV/33.016 - ANSAC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 152, s. 54, dalej len "rozhodnutie ANSAC"). Komisia sa navyse nesnazí podporit svoje tvrdenie, podla ktorého by v prípade neprítomnosti spolocnosti General Chemical boli spotrebitelia podnecovaní hladat si iné, mozno lacnejsie, zdroje zásobovania v kontinentálnej západnej Európe. V tomto smere zalobkyna odkazuje na nariadenie Komisie (ES) c. 823/95 z 10. apríla 1995, ktorým sa ukladá docasné antidumpingové clo na dovoz sódy pochádzajúcej zo Spojených státov amerických [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 83, 1995, s. 8), podla ktorého po dobu tri a pol roka po ukoncení údajných porusení prakticky nedoslo k ziadnej zmene obchodu medzi Spojeným královstvom a kontinentálnou Európou. 333 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 334 Podla ustálenej judikatúry výklad a uplatnenie podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, ktorá je obsiahnutá v clánkoch 81 ES a 82 ES, musí vychádzat z úcelu tejto podmienky, ktorým je urcit, v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze, hranicu medzi pôsobnostou práva Spolocenstva a pôsobnostou práva clenských státov. Do pôsobnosti práva Spolocenstva teda patria vsetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä oddelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky z 31. mája 1979, Hugin Kassaregister and Hugin Cash Registers/Komisia, 22/78, Zb. s. 1869, bod 17, a z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 89). 335 Na to, aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe skutkových a právnych okolností umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na struktúru obchodu medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi. Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudky z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16; z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 47, a Dalmine/Komisia, uz citovaný v bode 334 vyssie, bod 90). V tomto smere, ako bolo zdôraznené v bode 308 vyssie, 8 % z celkového predaja zalobkyne nemozno povazovat za zanedbatelnú ciastku z jej predajov. 336 V prejednávanom prípade je potrebné uviest, ze sa Komisia právne postacujúcim spôsobom domnievala, ze postupy vycítané zalobkyni boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 337 Po prvé, zlavy na limitné mnozstvo majú vylucujúci úcinok, kedze vernostná zlava, ktorá sa poskytuje ako protihodnota záväzku zákazníka, ze sa bude zásobovat výlucne alebo skoro výlucne od podniku, ktorý má dominantné postavenie, má totiz prostredníctvom poskytnutia financnej výhody zabránit tomu, aby sa zákazníci zásobovali u konkurencných výrobcov (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 56; pozri v tomto zmysle taktiez rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 296 vyssie, bod 518). Kedze správanie zalobkyne zamedzuje prístupu konkurentov na trh, môze mat úcinky na obchodné toky a hospodársku sútaz na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 288 vyssie, bod 103). 338 Po druhé, Komisia sa odvoláva na strategický dokument zalobkyne z 28. júna 1985, podla ktorého zalobkyna zamýsla bránit vsetkým dovozom hustej sódy do Spojeného královstva alebo ich obmedzit, s výnimkou dovozov spolocnosti General Chemical [predtým Allied] (odôvodnenia c. 66 az 70 napadnutého rozhodnutia). Podla tohto dokumentu zalobkyne uvedeného v bode 70 napadnutého rozhodnutia: "Stratégiou je aj nadalej uplatnovanie cien, ktoré sú vo vsetkých prípadoch konkurencieschopné na dosiahnutie základného mnozstva [zalobkyne], ako aj ponúkanie ceny na limitné mnozstvo blíziacej sa k 15 GBP za tonu na získanie dodatocného mnozstva od spolocnosti Allied. Cielom je udrzat postavenie spolocnosti Allied na menej ako 30 000 ton rocne. Nasím zámerom nie je prinútit spolocnost Allied, aby sa stiahla z trhu, kedze to by sklársky priemysel nútilo hladat zdroje zásobovania bud v kontinentálnej západnej Európe alebo vo východnej Európe." 339 Vo svojich tvrdeniach zalobkyna nespochybnuje ani existenciu a ani obsah tejto strategickej správy. Zalobkyna totiz sama o sebe priznáva, ze jej postupy, aspon potenciálne, spôsobili zmeny v struktúre obchodu, ktoré sú odlisné od tých, ktoré by vznikli na trhu otvorenom hospodárskej sútazi. V tejto otázke je potrebné uviest, ze kritérium uvedené v bode 335 vyssie, podla ktorého vplyv na struktúru obchodu medzi clenskými státmi nesmie byt zanedbatelný, je v prejednávanom prípade urcite splnené. 340 Ziadne tvrdenie zalobkyne nemôze spochybnit záver, podla ktorého postupy, ktoré sa jej vycítajú, boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 341 Po prvé, zalobkyna tvrdí, ze v rozsudku ICI II, uz citovanom v bode 16 vyssie, Súd prvého stupna kritizoval analýzu Komisie týkajúcu sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi. Z bodu 63 toho rozsudku je vsak zrejmé, ze nejednoznacnost spomenutá Súdom prvého stupna sa týkala iba skutocnosti, ze Komisia konstatovala, ze opatrenia prijaté zalobkynou majú vplyv na obchod medzi clenskými státmi, namiesto konstatovania, ze ho môzu ovplyvnit. Dalej Súd prvého stupna nespochybnil skutocnost, ze v tomto prípade opatrenia prijaté zalobkynou boli spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 342 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla dôlezitý prvok, ktorý bol obsiahnutý v oznámení o výhradách, konkrétne ze jej politika stanovovania cien mala vplyv na obchod v rámci Spolocenstva. V tomto smere je vsak potrebné uviest, ze preskúmanie Súdu prvého stupna sa netýka casti oznámenia o výhradách, ktorá nebola prevzatá do napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupna musí skúmat iba to, ci napadnuté rozhodnutie vo svojej casti venovanej vplyvu na obchod je v súlade s clánkom 82 ES, ako ho vykladá judikatúra. 343 Po tretie zalobkyna vycíta Komisii, ze nevysvetlila fenomén "prísneho oddelenia vnútorných trhov v rámci Spolocenstva" a spojenie medzi oddelením a tvrdeným zneuzitím. Podla zalobkyne bolo rozhodnutie 91/300 zalozené na konstatovaní Komisie, ze oddelenie trhu vyplýva zo zosúladeného postupu medzi zalobkynou a spolocnostou Solvay, ktoré bolo predmetom rozhodnutia 91/297 a ktoré bolo následne zrusené Súdom prvého stupna. Bez ohladu na to, ci Komisia mala povinnost v napadnutom rozhodnutí uviest príciny oddelenia trhov, je potrebné uviest to, ze na jednej strane zalobkyna nespochybnuje to, ze toto oddelenie existovalo, a na strane druhej to, ze dôkazy obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí odôvodnujú záver, ze zlavy na limitné mnozstvo pouzívané zalobkynou mohli svojim vylucujúcim úcinkom mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 344 Po stvrté, zalobkyna spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého chcela, aby spolocnost General Chemical ostala na relevantnom trhu. V tomto smere sa odvoláva na rozhodnutie ANSAC prijaté v ten istý den ako rozhodnutie 91/300. Zalobkyna vsak netvrdí, ze rozhodnutie ANSAC je v rozpore s rozhodnutím 91/300. Pasáz z rozhodnutia ANSAC citovaná zalobkynou v zalobe je totiz súcastou pripomienok ANSAC a nie posúdenia Komisie, ktorá navyse tieto pripomienky neakceptovala. 345 Po piate, zalobkyna sa odvoláva na nariadenie c. 823/95, ktorého odôvodnenie c. 45 znie: "Medzi rokom 1990 a obdobím setrenia sa obchod medzi clenskými státmi so sódou vyrobenou v Spolocenstve zvýsil iba vo velmi malej miere. Vzájomné postavenie jednotlivých hospodárskych subjektov Spolocenstva na vnútrostátnych trhoch sa takmer nezmenilo. Najmä prakticky nedoslo k ziadnej zmene struktúry obchodu medzi Spojeným královstvom a kontinentálnou Európou." [neoficiálny preklad] 346 Skutocnost, ze obchod medzi Spojeným královstvom a kontinentálnou Európou sa po dátume, ktorý je povazovaný za ukoncenie porusenia, nezmenil, vsak nemôze postacovat na konstatovanie toho, ze postupy vytýkané zalobkyni nemohli mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 347 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut siesty zalobný dôvod a v dôsledku toho zamietnut návrh na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 2. O návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty 348 Na úvod zalobkyna zdôraznuje, ze jej pripomienky týkajúce sa zrusenia alebo znízenia pokuty by sa nemali vykladat ako uznanie porusenia clánku 82 ES a ze sú predlozené podporne. 349 Zalobkyna v podstate uvádza styri zalobné dôvody na podporu svojho návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty. Tieto zalobné dôvody sú zalozené, po prvé, na plynutí casu, po druhé, na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, po tretie, na nesprávnom stanovení doby trvania porusenia, a po stvrté, na polahcujúcich okolnostiach. O prvom zalobnom dôvode: plynutie casu Tvrdenia úcastníkov konania 350 Zalobkyna tvrdí, ze aj keby Komisia bola oprávnená ulozit jej pokutu, Vseobecný súd by mal, v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci, pokutu zrusit. 351 Zalobkyna sa predovsetkým odvoláva na plynutie casu od prijatia rozhodnutia 91/300 do prijatia napadnutého rozhodnutia. 352 Zalobkyna okrem toho zdôraznuje, ze Komisia nesprávne vyjadrila dôvody ulozenia pokuty a nezohladnila zmenu relevantných okolností, ku ktorej doslo po prijatí rozhodnutia 91/300. Podla zalobkyne nie je jasné, ci kolégium komisárov o týchto zmenách vedelo na stretnutí, pocas ktorého bolo údajne napadnuté rozhodnutie prijaté. 353 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 354 Zo skúmania dokumentov predlozených zalobkynou v rámci prvého a druhého zalobného dôvodu, na ktoré sa odvoláva na podporu návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, vyplýva, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v súlade s nariadením c. 2988/74, ako aj so zásadou primeranej lehoty. Komisii tak nemozno vycítat, ze sa oneskorila s prijatím napadnutého rozhodnutia. Okrem toho z judikatúry vyplýva, ze pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, T-279/02, Zb. s. II-897, bod 272). 355 V dôsledku toho nie je potrebné zrusit pokutu ulozenú zalobkyni z dôvodu casu, ktorý uplynul od prijatia rozhodnutia 91/300 az do prijatia napadnutého rozhodnutia. 356 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O druhom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 357 Zalobkyna tvrdí, ze výska pokuty ulozená rozhodnutím 91/300 bola zjavne nadmerná. Navyse tvrdí, ze ziaden systém stanovenia cien podobný jej systému nebol predtým predmetom akéhokolvek relevantného rozhodnutia Komisie alebo súdov Spolocenstva. Komisia sa z tohto dôvodu podla nej dopustila zásadného omylu tým, ze sa v roku 1990 domnievala, ze tvrdené porusenie bolo "obzvlást závazné". Zalobkyna taktiez tvrdí, ze pri stanovení výsky pokuty Komisia taktiez mala v roku 1990 zohladnit pokutu ulozenú z dôvodu údajného porusenia clánku 81 ES. Podla zalobkyne k poruseniam Komisia pristúpila tak, ako keby boli odlisné, hoci sa jednalo o prekrývanie úcinkov na hospodársku sútaz a na obchod v rámci Spolocenstva, co viedlo k dvojitému uplatneniu a nadmerným pokutám. 358 Komisia podla zalobkyne v napadnutom rozhodnutí navyse neodkazuje na Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/01, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). V napadnutom rozhodnutí sú vsak obsiahnuté konstatovania nezlucitelné s usmerneniami k metóde stanovovania pokút, najmä pokial ide o skutocnost, ze iba opakované porusenia rovnakého druhu by sa mali povazovat za pritazujúcu okolnost. 359 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila skutocnost, ze v rámci obdobia po prijatí rozhodnutia 91/300 nebolo vydané rozhodnutie, ktorým by sa konstatovalo porusenie clánku 81 ES alebo 82 ES. 360 Zalobkyna napokon tvrdí, ze vynalozila 171 729,93 GBP na vytvorenie záruk, pokial ide o pokutu ulozenú v rozhodnutí 91/300, a 120 200 GBP, pokial ide o pokutu ulozenú v rozhodnutí 91/297, teda dvoch rozhodnutí, z ktorých boli obe zrusené Súdom prvého stupna. Podla zalobkyne mala Komisia tieto sumy zohladnit pri stanovovaní výsky pokuty v prejednávanej veci. Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze musela znásat interné nenahraditelné náklady v dôsledku postupov, ktoré uskutocnila na preukázanie toho, ze rozhodnutie 91/300 bolo protiprávne, a z dôvodu nadbytocného a bezpredmetného odvolania podaného Komisiou. V kazdom prípade, podla zalobkyne by pokuta mala byt znízená v súlade s rozsudkom Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaným v bode 115 vyssie, z dôvodu nadmerne dlhého casu, ktorý uplynul od zacatia setrenia v apríli 1989 az do prijatia napadnutého rozhodnutia. 361 Komisia tvrdí, ze rozhodnutie 91/297 je celkom irelevantné, kedze toto rozhodnutie bolo zrusené, a v tomto smere neprijala nové rozhodnutie. Okrem toho, aj keby sa pokuta ulozená v rozhodnutí 91/300 rovnala danému percentu z obratu sódy zalobkyne za konkrétny rok, nie je to údajne relevantné, kedze pokuta bola ulozená za porusenie, ku ktorému dochádzalo v priebehu niekolkých rokov. Komisia pripomína, ze obrat uvedený v nariadení c. 17 je svetový obrat pre vsetky výrobky, a ze desat miliónov ECU nepochybne predstavuje velmi nízke percento z celkového obratu zalobkyne. 362 Navyse, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého sa Komisia neriadila usmerneniami k metóde stanovovania pokút, Komisia poznamenáva, ze zalobkyna netvrdí, ze mala tieto usmernenia uplatnit. V tomto smere Komisia ozrejmuje, ze aj keby sa uplatnili nové ukazovatele pokút uvedené v usmerneniach k metóde stanovovania pokút, viedlo by to k vyssej pokute za také závazné porusenie, akým je porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna. V kazdom prípade, podla Komisie neexistuje ziadna nezlucitelnost medzi napadnutým rozhodnutím a usmerneniami k metóde stanovovania pokút. Je totiz zrejmé, ze zoznam obsiahnutý v bode 2 usmernení k metóde stanovovania pokút je "uvedený iba ako príklad". 363 Skutocnost, ze ziadne nové porusenie nebolo od roku 1990 zalobkyni vycítané, môze byt len tazko relevantná na urcenie výsky pokuty, pokial ide o porusenie, ktorého sa dopustila pred týmto dátumom. Podobne aj náklady na vytvorenie záruk v dôsledku prijatia rozhodnutia 91/300 nemôzu byt relevantné na urcenie výsky pokuty v napadnutom rozhodnutí. Posúdenie Vseobecným súdom 364 Po prvé, zalobkyna kritizuje posúdenie Komisie, pokial ide o výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí 91/300. Vzhladom na to, ze toto rozhodnutie bolo zrusené Súdom prvého stupna a prejednávaný prípad sa týka iba návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej v napadnutom rozhodnutí, nie je potrebné skúmat tvrdenia zalobkyne týkajúce sa pokuty ulozenej v rozhodnutí 91/300 uvedené najmä v bode 357 vyssie. 365 Po druhé, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry hoci má Komisia diskrecnú právomoc pri urcení výsky kazdej pokuty bez toho, aby musela uplatnit presný matematický vzorec, Súd prvého stupna má podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES rozhodovat o zalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia stanovila pokutu a v dôsledku toho môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit (rozsudky z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 165, a z 13. decembra 2006, FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 358). 366 Pokial ide o uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút, je potrebné pripomenút, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 91/300 bolo zrusené pre procesnú vadu, mala Komisia právo prijat nové rozhodnutie bez toho, aby zacala nové správne konanie. 367 Kedze obsah napadnutého rozhodnutia je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/300 a obe rozhodnutia sú zalozené na rovnakom odôvodnení, napadnuté rozhodnutie podlieha v rámci stanovenia výsky pokuty pravidlám platným v okamihu prijatia rozhodnutia 91/300. 368 Komisia totiz znovu zacala konanie v stádiu, v ktorom doslo k procesnej vade, bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípadu vzhladom na pravidlá, ktoré neexistovali v case prijatia prvého rozhodnutia. Prijatie nového rozhodnutia pritom z povahy veci vylucuje uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút vydaných po prijatí prvého rozhodnutia. 369 V dôsledku toho nemozno usmernenia k metóde stanovovania pokút v predmetnom prípade uplatnit. 370 Po tretie, je potrebné uviest, ze Komisia sa domnievala, ze porusenia vytýkané zalobkyni boli "obzvlást závazné" (odôvodnenie c. 156 napadnutého rozhodnutia). 371 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt výska pokút odstupnovaná v závislosti od okolností porusenia a posúdenie závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty sa musí vykonat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzenia hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 143, a tam citovanú judikatúru). 372 Na posúdenie závaznosti porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva pripísatelných niektorému podniku s cielom stanovit výsku pokuty, ktorá by bola proporcionálna, Komisia teda môze zohladnit mimoriadne dlhé obdobie niektorých porusení, pocet a rozmanitost porusení, ktoré sa týkali vsetkých alebo takmer vsetkých výrobkov dotknutého podniku a z ktorých niektoré ovplyvnili vsetky clenské státy, osobitnú závaznost porusení vyplývajúcu z úmyselnej a ucelenej stratégie snaziacej sa rôznymi praktikami vylucujúcimi konkurentov a politikou odmenovania zákazníkov za vernost umelo udrzat alebo posilnit dominantné postavenie podniku na trhoch, na ktorých bola hospodárska sútaz uz predtým obmedzená, úcinky osobitne skodlivé z pohladu hospodárskej sútaze a výhody nadobudnutej podnikom v dôsledku svojich porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, body 240 a 241). 373 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat, ze praktiky vytýkané zalobkyni odôvodnujú ich klasifikáciu zo strany Komisie. 374 Tým, ze zalobkyna poskytla svojim zákazníkom zlavy na limitné mnozstvo a uzatvorila s nimi vernostné dohody, narusila hospodársku sútaz. Ako správne uvádza Komisia: "[Porusenia, ktorých sa dopustila zalobkyna,] boli súcastou zámernej politiky smerujúcej ku konsolidácii kontroly vykonávanej [zalobkynou] na [relevantnom] trhu spôsobom, ktorý je zásadne v rozpore so základnými cielmi Zmluvy. Okrem toho boli konkrétne zamerané na obmedzenie alebo ovplyvnenie cinnosti konkrétnych konkurentov. Uzatvorením mozností predajov na dlhú dobu vo vztahu ku vsetkým konkurentom [zalobkyna] trvalo narúsala struktúru dotknutého trhu na úkor spotrebitelov." 375 Cisto orientacne je potrebné uviest, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút, hoci nie sú v prejednávanom prípade pouzitelné, uvádzajú, ze vernostné zlavy poskytnuté podnikom v dominantnom postavení s cielom vylúcit konkurentov z trhu predstavujú "závazné" porusenie, za ktoré sa prahové sumy na výpocet pokút pohybujú v rozpätí od 1 do 20 miliónov eur. 376 Po stvrté, pokial ide o opakované porusenie, je potrebné uviest, ze Komisia v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna potvrdila, ze výhrada uvedená v odôvodnení c. 159 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej uz boli zalobkyni viackrát ulozené velké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle (peroxidy, polypropylén, PVC), predstavuje pritazujúcu okolnost. 377 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry musí analýza závaznosti spôsobeného porusenia zohladnit aj prípadné opakovanie porusenia (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, bod 91, a rozsudok z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 348). 378 Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení po tom, ako bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617). 379 Usmernenia k metóde stanovovania pokút, aj ked sa v prejednávanej veci neuplatnia, svojou logikou smerujú k rovnakému zmyslu, ked odkazujú na "porusenie rovnakého druhu". 380 Je vsak potrebné konstatovat, ze porusenia, pre ktoré boli zalobkyni viackrát ulozené velké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle, boli vsetky poruseniami clánku 81 ES. Ako to totiz spresnila Komisia, ide o jej rozhodnutie 69/243/EHS z 24. júla 1969 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/26.267 - Dyestuffs) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 195, s. 11), rozhodnutie 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 230 s. 1), a napokon rozhodnutie 89/190/EHS z 21. decembra 1988 týkajúce sa konania podla clánku [81 ES] (IV/31.865, PVC) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 74, s. 1). Navyse praktiky, ktoré boli predmetom vyssie uvedených rozhodnutí, boli velmi odlisné od tých, o ktoré ide v prejednávanom prípade. 381 Komisia teda nesprávne uplatnila pritazujúcu okolnost proti zalobkyni a je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie tak, ze pokuta, ktorá bola ulozená zalobkyni, bude znízená o 5 %. 382 Po piate, tvrdenie zalobkyne, podla ktorého voci zalobkyni nebolo od prijatia rozhodnutia 91/300 vydané ziadne rozhodnutie konstatujúce porusenie clánku 81 ES alebo 82 ES, nemôze uspiet, kedze napadnuté rozhodnutie sa týka skutocností spred roku 1990. 383 Po sieste, tvrdenia zalobkyne, podla ktorých Komisia mala zohladnit, po prvé náklady vynalozené na vytvorenie záruk, pokial ide o pokutu ulozenú v rozhodnutí 91/300 a pokutu ulozenú v rozhodnutí 91/297, ked stanovila výsku pokuty v prejednávanom prípade, po druhé, interné nenahraditelné náklady v dôsledku postupov, ktoré uskutocnila na preukázanie toho, ze rozhodnutie 91/300 je protiprávne, a z dôvodu nadbytocného a bezpredmetného odvolania podaného Komisiou, musia byt zamietnuté Vseobecným súdom. Z judikatúry totiz vyplýva, ze pri stanovení výsky pokút musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávaného prípadu, ale taktiez súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, bod 106, a Degussa/Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, bod 272). V prejednávanom prípade dokonca aj za predpokladu, ze by zalobkyna vynalozila náklady na vytvorenie záruk na zaplatenie pokút ulozených v rozhodnutiach, ktoré boli následne zrusené, a na preukázanie toho, ze jedno z týchto rozhodnutí bolo protiprávne, nemozno Komisii vycítat, ze ich nezohladnila, kedze zalobkyna sa mohla domáhat ich náhrady v rámci zaloby o náhradu skody. 384 Po siedme, pri skúmaní prvého zalobného dôvodu uplatneného zalobkynou Súd prvého stupna zamietol tvrdenie vychádzajúce z porusenia zásady primeranej lehoty zo strany Komisie. Z tohto dôvodu judikatúra vyplývajúca z rozsudku Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaného v bode 115 vyssie, ktorá predpokladá konstatovanie porusenia zásady primeranej lehoty, nemôze byt v prejednávanom prípade uplatnená. 385 Na záver, kedze Komisia nesprávne uplatnila voci zalobkyni pritazujúcu okolnost, je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie znízením výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená, o 5 %, teda o ciastku 500 000 eur. O tretom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 386 Pokial ide o skoncenie trvania porusenia, zalobkyna tvrdí, ze závery Komisie sú rozporuplné a nepodopreté dôkazmi. 387 V odôvodnení c. 2 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze porusenie trvalo az do "priblizne konca roka 1990". Naopak v odôvodneniach c. 160 a 161 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze porusenie trvalo "prinajmensom do konca roka 1989", a ze zalobkyna upustila od poskytovania zliav na limitné mnozstvo od "1. januára 1990". Podobne v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odvoláva na "prinajmensom koniec roka 1989" ako na okamih, v ktorom protiprávne konanie skoncilo. Zalobkyna taktiez tvrdí, ze Komisia nepredlozila ziaden dôkaz o existencii porusovania po roku 1989. 388 Pokial ide o zaciatok porusovania, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemá ziaden dôkaz preukazujúci to, ze porusovanie zacalo v roku 1983 alebo dôkaz preukazujúci totoznost zákazníkov, ktorým boli zlavy na limitné mnozstvo urcené. V oznámení o výhradách tak Komisia ako dátum zaciatku porusovania uviedla rok 1984. V kazdom prípade, ziaden z dokumentov, na ktoré sa Komisia odvolávala, neobsahuje dátum predchádzajúci dnu 1. januára 1985. 389 Podla zalobkyne, vzhladom na to, ze je zrejmé, ze výska pokuty bola ulozená na základe ôsmich rokov, konkrétne rokov 1983 az 1990, hoci Komisia predlozila dôkaz iba vo vztahu k obdobiu piatich rokov, konkrétne rokov 1985 az 1989, by výska pokuty mala byt znízená o 35 % az 40 % bez toho, aby boli dotknuté iné uvedené úvahy. 390 Pokial ide o skoncenie porusovania, Komisia zdôraznuje, ze nezlucitelnost uvedená zalobkynou sa obmedzuje na odôvodnenie c. 2 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze zlavy na "limitné mnozstvo" ponúkané zalobkynou sa skoncili v roku 1990, zatial co z iných ustanovení napadnutého rozhodnutie jasne vyplýva, ze porusenie v skutocnosti trvalo do konca roka 1989. Podla Komisie kolégium komisárov prijalo napadnuté rozhodnutie ako celok, a ze vcelku v nom nie je nic, co by nebolo jasné. 391 Komisia priznáva, pokial ide o dátum zacatia porusovania, ze nevie kedy presne v roku 1983 alebo 1984 boli dohody týkajúce sa zliav na limitné mnozstvo uzatvorené, avsak podla nej je nesporné, ze tieto postupy trvali dlhsie ako pät rokov a ze zacali pred rokom 1985 a boli ukoncené koncom roka 1989. Pokuta ulozená zalobkyni za porusovanie v takejto dlzke trvania z tohto dôvodu nie je nadmerná. Posúdenie Vseobecným súdom 392 Na úvod je potrebné uviest, ze hoci tento zalobný dôvod striktne smeruje k zruseniu alebo znízeniu pokuty, musí sa taktiez chápat ako návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom vo svojom clánku 1 uvádza, ze zalobkyna porusila clánok 82 ES v roku 1983. 393 Pokial ide o dlzku trvania porusenia, napadnuté rozhodnutie uvádza: "2. Od roku 1983 priblizne do konca roka 1990 [zalobkyna] zneuzívala dominantné postavenie, ktoré mala na trhu so sódou v Spojenom královstve tým, ze vo vztahu k svojim hlavným zákazníkom uplatnovala systém vernostných zliav a zlavy spojené s limitným mnozstvom (dalej len ,zlavy na limitné mnozstvo`), zmluvné podmienky smerujúce k tomu, aby [jej] zaistili skutocnú výhradnost zásobovania, ako aj iné opatrenia, ktorých cielom a úcinkom bolo viazat zákazníkov s [nou] vo výske ich celkovej potreby a vylúcit konkurentov. ... 160. Porusenie sa zacalo priblizne v roku 1983 - krátko po jednaniach s Komisiou a uzatvorení spisu Komisie - a trvalo prinajmensom do konca roka 1989. 161. Komisia zohladnuje skutocnost, ze [zalobkyna] opustila systém zliav na limitné mnozstvo s úcinnostou od 1. januára 1990." [neoficiálny preklad] 394 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia potom znie: "... [zalobkyna] porusovala ustanovenie clánku [82 ES] priblizne od roku 1983 prinajmensom do konca roka 1989 konaním, ktoré smerovalo k vylúceniu alebo velmi silnému obmedzeniu hospodárskej sútaze." [neoficiálny preklad] 395 Z tohto dôvodu, pokial ide o dátum ukoncenia porusovania, existuje rozpor medzi jednotlivými ustanoveniami napadnutého rozhodnutia, pricom jedno uvádza "priblizne koniec roka 1990" a iné uvádzajú koniec roka 1989. 396 V tomto smere je potrebné konstatovat, ze, ako uvádza clánok 1 napadnutého rozhodnutia, porusovanie neskoncilo "prinajmensom koncom roka 1989", co je taktiez uvedené v odôvodnení c. 160 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka dlzky trvania porusovania, a odkaz na "koniec roka 1990", ktorý je uvedený v odôvodnení c. 2 napadnutého rozhodnutia, ktoré predstavuje iba zhrnutie porusovania, ktorého sa zalobkyna dopustila, sa zdá byt redakcnou chybou. 397 Pokial ide o dátum zacatia porusovania, zalobkyna tvrdí, ze Komisia neposkytla ziaden dôkaz týkajúci sa rokov 1983 a 1984, zatial co Komisia tvrdí, ze zalobkyna uzatvorila dohody týkajúce sa zliav na limitné mnozstvo v roku 1985, pricom vsak uznala, ze nevie kedy presne v roku 1983 alebo 1984 boli tieto dohody uzatvorené. 398 V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu odkazuje Komisia na niektoré dokumenty obsiahnuté v spise, ktoré podla nej ukazujú, ze zalobkyna sa dopustila postupov, ktoré sú jej vycítané, v roku 1983 a v roku 1984. 399 V tomto smere je potrebné uviest to, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách sama odkazuje na rok 1984, a ze v odôvodnení c. 60 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ze podla zalobkyne bola od roku 1984 väcsina zliav predmetom individuálnych jednaní. 400 Taktiez je potrebné uviest to, ze dokumenty, na ktoré sa Komisia odvolávala v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, neumoznujú domnievat sa, ze k porusovaniu, ktoré sa zalobkyni vycíta, doslo uz v roku 1983. Komisia okrem toho priznala, ze nevie kedy presne boli dohody týkajúce sa zliav na limitné mnozstvo uzatvorené (pozri bod 391 vyssie). 401 Z tohto dôvodu musí byt napadnuté rozhodnutie zrusené v rozsahu, v akom uvádza, ze zalobkyna porusila ustanovenie clánku 82 ES v roku 1983. 402 V dôsledku toho je potrebné na základe výsky pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená, túto pokutu znízit o 15 %, t. j. o 1 500 000 eur. O piatom zalobnom dôvode: existencia polahcujúcich okolností 403 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala pri posudzovaní závaznosti porusovania zohladnit devät polahcujúcich okolností. O prvej casti: spolupráca zalobkyne s Komisiou 404 Zalobkyna tvrdí, ze svoju spoluprácu preukázala tým, ze Komisii pomáhala vo vsetkých fázach setrenia a ze sa dostavila na vypocutie so svedkami, ktorí najviac prispeli k pochopeniu sporných skutocností. Zalobkyna poznamenáva, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 10. marca 1992, ICI/Komisia, T-13/89, Zb. s. II-1021, na tomto základe priznal dodatocné znízenie výsky pokuty o 1 000 000 ECU. 405 Podla clánku 11 nariadenia c. 17 nazvaného "Ziadosti o informácie": "4. Pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom. 5. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15 (1) b) a clánku 16 (1) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom." 406 Podla ustálenej judikatúry spolupráca pri setrení, ktorá neprekrocí rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudky z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 218). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, pokial podnik poskytol informácie v omnoho väcsom rozsahu, ako môze byt vyzadované Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok z 9. júla 2003, Daesang a Sewon Europe/Komisia, T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). 407 V rozsudku z 10. marca 1992 vo veci ICI/Komisia, uz citovanom v bode 404 vyssie, (bod 393), Súd prvého stupna uviedol velmi podrobnú povahu odpovede zalobkyne na ziadost o informácie, ktorá sa týkala nielen jej vlastných konaní, ale taktiez aj konaní vsetkých dotknutých podnikov, bez ktorých by pre Komisiu bolo omnoho tazsie urcit a ukoncit porusovania, ktoré bolo predmetom rozhodnutia 91/300. 408 V prejednávanom prípade vsak zalobkyna iba tvrdí, bez toho, aby predlozila akýkolvek dôkaz, ze plne spolupracovala s Komisiou vo vsetkých fázach jej setrenia a ze sa dostavila na vypocutie so svedkami, ktorí najviac prispeli k pochopeniu skutocností. 409 V kazdom prípade konanie zalobkyne nemozno povazovat za spoluprácu pri setrení, ktoré prekracuje rámec povinnosti podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17. V tomto smere ani nemozno konstatovat, ze zalobkyna poskytla informácie v omnoho väcsom rozsahu, ako môze Komisia vyzadovat podla tohto clánku. 410 Kedze konanie zalobkyne nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost, je potrebné zamietnut prvú cast stvrtého zalobného dôvodu. O druhej casti: neúmyselná povaha dohôd uzatvorených v oblasti stanovovania cien 411 Podla zalobkyne dohody uzatvorené v oblasti stanovovania cien v divízii so sódou nepredstavovali úmyselnú politiku zo strany dotknutých zmluvných strán, ktoré sa podielali na porusení pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto smere odkazuje na internú správu z 29. novembra 1988 vyhotovenú obchodným manazérom pre divíziu so "sódou", ktorá bola predlozená Komisii pocas správneho konania a podla ktorej sa "vzhladom na stretnutia výrobcov sódy s [Generálnym riaditelstvom pre hospodársku sútaz] pred niekolkými rokmi [nedomnievala, ze existoval] zásadný problém, pokial ide o povahu [jej] zmlúv". V uvedenej správe sa taktiez uvádza, ze casto existuje velmi tenká hranica, napríklad medzi optimalizáciou postavenia na trhu a zneuzitím dominantného postavenia na tomto trhu. V kazdom prípade, zalobkyna tvrdí, ze jej konanie nebolo oznacené za zneuzívajúce v ziadnom skorsom rozsudku Súdneho dvora alebo Súdu prvého stupna. Ak existovalo porusovanie, je potrebné, podla zalobkyne, k nemu pristupovat ako k "technickému porusovaniu". 412 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na to, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podla Zmluvy mohlo povazovat za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý porusenia zákazu nariadeného týmito pravidlami, ale stací, ze si nemohol nevsimnút, ze inkriminované konanie malo za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudky z 1. apríla 1995, Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 165, z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 155). 413 Ako Komisia správne uvádza v odôvodnení c. 137 napadnutého rozhodnutia, Súdny dvor uz vydal niekolko rozsudkov odsudzujúcich konanie smerujúce k zabráneniu prístupu konkurentov k zákazníkov tým, ze zákazníkov zväzovalo s dominantným poskytovatelom. V tomto smere rozsudok Hoffmann-Laroche/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, stanovil najmä to, ze pre podnik v dominantnom postavení na trhu je skutocnost viazat kupujúcich - aj ked na ich ziadost - povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost uvedená ako taká, alebo ako jej protihodnota je poskytnutá zlava. 414 Okrem toho z odôvodnenia c. 108 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna vyhotovila "správu nazvanú ,Problémy a ciele na rok 1989[:] skúmanie zákonnosti limitných mnozstiev a iných alternatív`". 415 Komisia navyse v odôvodnení c. 158 napadnutého rozhodnutia uvádza: "[Zalobkyna] dobre vedela, na základe pocetných jednaní, ktoré mala s Komisiou medzi rokmi 1980 a 1982, aké sú poziadavky clánku 82 [ES]. Zavedenie zliav na limitné mnozstvo okolo roku 1983 nasledovalo po konkrétnych uisteniach, ktoré [zalobkyna] poskytla Komisii a podla ktorých neposkytne ziadne zvlástne podnety zákazníkom, aby sa zásobovali [u nej] vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti." [neoficiálny preklad] 416 Z tohto dôvodu zalobkyna musela vediet, ze cielom alebo úcinkom postupov, na ktoré sa vztahovalo napadnuté rozhodnutie, bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 417 Interná správa obchodného manazéra zalobkyne pre divíziu so "sódou" z 29. novembra 1988 nemôze tento záver spochybnit, nakolko judikatúra uz preukázala nezákonnost postupov podobných postupom vycítaným zalobkyni zo strany Komisie. 418 V dôsledku toho je potrebné druhú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti: existencia preventívnych opatrení 419 Zalobkyna tvrdí, ze prijala dôkladné opatrenia na to, aby zabezpecila dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze. Tieto opatrenia podla nej obsahovali komplexný a trvalý vzdelávací program uskutocnený internými a externými advokátmi, profesionálne vytvorenú videokazetu, ktorá bola predaná viac ako 170 dalsím podnikom, ako aj brozúru s vysvetlivkami. Podla zalobkyne boli tieto opatrenia úcinné, v prospech coho svedcí aj neexistencia akejkolvek staznosti týkajúca sa porusovania práva hospodárskej sútaze v rámci obdobia desiatich rokov, ktoré uplynuli od prijatia rozhodnutia 91/300. 420 V tomto smere je potrebné uviest, ze aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze jeho zamestnancami, táto skutocnost nemení nic na existencii porusenia, ktoré bolo konstatované. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej rozhodovacej praxi zohladnila zavedenie programu zosúladenia ako polahcujúcu okolnost, nezaväzuje ju to k tomu, aby v kazdom prípade postupovala rovnako (pozri rozsudok z 15. marca 2006, BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-497, bod 226 a v nom citovanú judikatúru). 421 Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade nemozno Komisii vycítat, ze v rámci skúmania existencie polahcujúcich okolností nezohladnila preventívne opatrenia, o ktorých zalobkyna tvrdí, ze ich prijala. 422 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretiu cast stvrtého zalobného dôvodu. O stvrtej casti: upustenie od zliav na limitné mnozstvo 423 Zalobkyna tvrdí, ze dlho pred zaslaním oznámenia o výhradách boli jej dohody uzatvorené v oblasti cien, pokial ide o sódu, dobrovolne predmetom nových jednaní s cielom vyhnút sa zlavám na limitné mnozstvo prijatím jednotne zjednanej ceny bez akýchkolvek zliav alebo rabatov. Odvoláva sa na oznámenie Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípade kartelových dohôd [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4). Podla zalobkyne toto oznámenie stanovuje, ze dobrovolné upustenie od postupov v rannej fáze je faktorom vedúcim k podstatnému znízeniu výsky pokuty. Podobne, podla bodu 3 usmernení k metóde stanovovania pokút sa jedná o faktor odôvodnujúci podstatné znízenie pokuty. 424 V tomto smere je potrebné uviest, ze podla bodu 3 usmernení k metóde stanovovania pokút predstavuje polahcujúcu okolnost "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)". 425 Ako vsak vyplýva z bodov 366 az 369 vyssie, usmernenia k metóde stanovovania pokút nie sú v prejednávanom prípade uplatnitelné. 426 V kazdom prípade, aj keby usmernenia boli v prejednávanom prípade pouzitelné, je potrebné konstatovat, ze podmienky stanovené v bode 3 usmernení nie sú v prejednávanom prípade splnené. Nemozno sa totiz domnievat, ze zalobkyna ukoncila porusovanie, akonáhle Komisia zasiahla, ako sa to podla usmernení vyzaduje na to, aby ukoncenie porusovania predstavovalo polahcujúcu okolnost. V tomto smere z bodu 3 usmernení vyplýva, ze Komisia vykonala prvé setrenia v apríli 1989, zatial co zalobkyna prestala uplatnovat systém zliav na limitné mnozstvo od 1. januára 1990, ako to vyplýva z odôvodnenia c. 161 napadnutého rozhodnutia. 427 Okrem toho je potrebné uviest to, ze bod 3 usmernení nemozno vykladat v tom zmysle, ze samotná skutocnost, ze porusovatel ukoncí porusovanie po prvých zásahoch Komisie, predstavuje vo vseobecnosti a bez výnimky polahcujúcu okolnost. Takýto výklad bodu 3 usmernení by totiz znizoval úcinnost ustanovení umoznujúcich zachovanie efektívnej hospodárskej sútaze, pretoze by oslabil tak sankciu, ktorá môze byt ulozená za porusenie clánku 82 ES, ako aj jej odradzujúci úcinok. V dôsledku toho je potrebné vykladat toto ustanovenie v tom zmysle, ze iba osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, v rámci ktorých doslo k ukonceniu porusovania po prvých zásahoch Komisie, môzu odôvodnit zohladnenie tohto ukoncenia ako polahcujúcej okolnosti (rozsudok z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia, T-59/02, Zb. s. II-3627, body 335 a 338). 428 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia zalobkyni vycíta, ze zneuzila dominantné postavenie, ktoré mala na trhu so sódou v Spojenom královstve tým, ze vo vztahu k svojim hlavným zákazníkom uplatnovala systém vernostných zliav a zlavy spojené s limitným mnozstvom a takisto kritizuje zmluvné podmienky smerujúce k tomu, aby jej zaistili skutocnú výhradnost zásobovania, ako aj iné opatrenia ktorých cielom a úcinkom bolo viazat zákazníkov s nou vo výske ich celkovej potreby a vylúcit konkurentov. V tomto smere je predovsetkým potrebné uviest, ze zalobkyna nespochybnuje existenciu a obsah dokumentov, na ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvoláva a z ktorých vyplýva, ze tieto zlavy neboli zalozené na hospodársky odôvodnenej protihodnote a smerovali k zabráneniu zásobovania zákazníkov od konkurentov. Taktiez je potrebné uviest to, ako bolo zdôraznené v bodoch 370, 373 a 374 vyssie, ze porusenia vycítané zalobkyni sú obzvlást závazné. 429 Z tohto dôvodu, dokonca aj za predpokladu, ze by usmernenia boli pouzitelné a zalobkyna by prestala svojim zákazníkom ponúkat zlavy na limitné mnozstvo akonáhle Komisia zasiahla, takéto ukoncenie by nemohlo byt povazované za polahcujúcu okolnost. 430 V dôsledku toho je potrebné zamietnut stvrtú cast stvrtého zalobného dôvodu. O piatej casti: obmedzený rozsah zliav 431 Podla zalobkyne, mnozstvá ovplyvnené zlavami na limitné mnozstvo predstavujú iba 8 % z celkových predajov sódy. 432 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia musí zohladnit velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu predmetného porusenia a osobitných okolností predmetného porusenia. Medzi tieto skutocnosti mozno zahrnút objem a hodnotu tovarov, ktoré sú predmetom porusenia, velkost a hospodársku silu podniku a v dôsledku toho aj vplyv, aký mohol tento podnik uplatnovat na trhu (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 354 vyssie, bod 120). 433 Pokial ide o závaznost predmetného porusovania, Komisia v prejednávanom prípade uviedla: "156. V prejednávanom prípade sa Komisia domnieva, ze porusenia clánku 82 [ES] boli obzvlást závazné. Boli súcastou úmyselnej politiky smerujúcej ku konsolidácii kontroly vykonávanej [zalobkynou] na [relevantnom] trhu spôsobom, ktorý je úplne v rozpore so základnými cielmi Zmluvy. Okrem toho smerovali k obmedzeniu alebo ovplyvneniu cinnosti urcených konkurentov. 157. Oddelením, na dlhú dobu, mozností predajov vo vztahu ku vsetkým svojim konkurentom [zalobkyna] trvalo narúsala struktúru dotknutého trhu na úkor spotrebitelov." [neoficiálny preklad] 434 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze Komisia zohladnila mozný vplyv porusovania na trh, ktorý, za okolnosti prejednávaného prípadu, nemôze byt obmedzený na mnozstvá sódy ovplyvnené zlavami na limitné mnozstvo. 435 V kazdom prípade z ustálenej judikatúry vyplýva, ze skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého správania môzu mat väcsí význam na stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 378 vyssie, bod 636, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 295 vyssie, bod 259). 436 V dôsledku toho je potrebné zamietnut piatu cast stvrtého zalobného dôvodu. O siestej casti: opomenutie preskúmania iných prvkov zmlúv o predaji 437 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nevyjadruje ziadnu kritiku, pokial ide o dlzku trvania jej zmlúv o predaji sódy; existenciu konkurencných doloziek; zmlúv týkajúcich sa vsetkých potrieb zákazníkov; alebo pokial ide o zlavy zo stredného objemu alebo akékolvek zlavy týkajúce sa zvysných 92 % z jej výroby. 438 V tomto smere postacuje uviest to, ze takýmito postupmi sa napadnuté rozhodnutie nezaoberá. 439 Skutocnost, ze Komisia nevyjadruje kritiku dalsích skutocností zmlúv o predaji, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost, pokial ide o porusenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 440 V dôsledku toho je potrebné zamietnut siestu cast stvrtého zalobného dôvodu. O siedmej casti: absencia prospechu vyplývajúceho z porusenia 441 Podla zalobkyne, Komisia nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ze sama mala prospech z akýchkolvek postupov, ktoré jej boli vycítané. Tvrdí, ze sa jej predaje na zaciatku 80. rokov prudko znízili, a ze musela racionalizovat svoju výrobnú kapacitu uzatvorením svojej továrne vo Wallerscote (Spojené královstvo). Situácia sa potom zlepsila, ale celkové zisky zalobkyne boli, podla jej tvrdení, nízke pocas celého obdobia 80. rokov. 442 Zalobkyna vsak na podporu svojich tvrdení o absencii prospechu nepredlozila ziaden dôkaz. 443 Okrem toho dokonca aj za predpokladu, ze by zalobkyna nemala ziaden prospech z postupov, ktoré jej boli vycítané, je potrebné pripomenút, ze hoci výska ulozenej pokuty musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím skutocnostiam spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik porusením nedosiahol ziaden prospech, predstavovat prekázku ulozenia pokuty bez toho, aby pokute hrozila strata jej odstrasujúceho charakteru. Z toho vyplýva, ze Komisia pri stanovení výsky pokút nie je povinná zohladnit absenciu zisku dosiahnutého predmetným porusením. Navyse absencia financnej výhody spojenej s porusením nemôze byt povazovaná za polahcujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, body184 az 186, a v nom citovanú judikatúru). 444 V dôsledku toho je potrebné zamietnut siedmu cast stvrtého zalobného dôvodu. O ôsmej casti: nedostatok tajného charakteru porusenia 445 Zalobkyna tvrdí, ze v prejednávanom prípade neexistuje pritazujúci tajný charakter, pokial ide o zlavy na limitné mnozstvo. Podla zalobkyne z antidumpingových opatrení prijatých Komisiou vyplýva, ze trh so sódou bol transparentný a cenovo citlivý, a ze spotrebitelia boli, v rámci Spolocenstva alebo vo svetovom meradle, cinní, pokial ide o ich rocné zmluvy. 446 V tomto smere je potrebné uviest, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia môze Komisia povazovat tajný charakter za pritazujúcu okolnost (pozri v tomto zmysle, pre kartelovú dohodu, rozsudok zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 213). 447 Z tohto vsak nemozno vyvodit, ze absencia tajného charakteru predstavuje polahcujúcu okolnost. 448 Za týchto okolnosti je potrebné zamietnut ôsmu cast stvrtého zalobného dôvodu. O deviatej casti: povaha konkurentov 449 Podla zalobkyne mali zlavy na limitné mnozstvo vplyv iba na jej konkurentov usadených mimo Spolocenstva, ktorí sa pocas 80. rokov sami zapájali do politiky stanovovania nespravodlivých cien. 450 V tomto smere stací uviest to, ze aj za predpokladu, ze by zlavy na limitné mnozstvo mali vplyv iba na jej sútazitelov mimo Spolocenstva, zalobkyna nevysvetluje, v com by skutocnost, ze títo sútazitelia usadení mimo Spolocenstva, mala v prejednávanom prípade predstavovat polahcujúcu okolnost. 451 Z tohto dôvodu je potrebné zamietnut deviatu cast stvrtého zalobného dôvodu. 452 Na záver je potrebné uviest to, ze napadnuté rozhodnutie je potrebné zrusit v rozsahu, v akom uvádza, ze k poruseniam dochádzalo od roku 1983 do konca roka 1989, a nie od roku 1984 do konca roka 1989, a zmenit ho v rozsahu, v akom nesprávne uvádza ako pritazujúcu okolnost opakovanie porusovania zo strany zalobkyne. 453 V dôsledku toho sa výska pokuty ulozená zalobkyni stanovuje na 8 miliónov eur. O trovách 454 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd v prípade, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, rozdelit náhradu trov medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 455 V prejednávanom prípade boli návrhy zalobkyne vyhlásené za ciastocne opodstatnené. Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivo posúdi okolnosti prejednávaného prípadu, ked rozhodne, ze zalobkyna znása styri pätiny vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Komisie a Komisia znása jednu pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2003/7/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (vec COMP/33.133 - D: Uhlicitan sodný - ICI) [neoficiálny preklad] sa zrusuje v rozsahu, v akom uvádza, ze Imperial Chemical Industries Ltd porusila clánok 82 ES v roku 1983. 2. Výska pokuty ulozená Imperial Chemical Industries v clánku 2 rozhodnutia 2003/7 sa stanovuje na 8 miliónov eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Imperial Chemical Industries znása styri pätiny vlastných trov konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania Európskej komisie. 5. Komisia znása jednu pätinu vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu pätinu trov konania Imperial Chemical Industries. Meij Vadapalas Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2010. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhu, ktorý smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode: nedostatok právomoci Komisie prijat napadnuté rozhodnutie O prvej casti: nesprávne uplatnenie pravidiel premlcania - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti: porusenie zásady primeranej lehoty - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode: porusenie podstatných formálnych nálezitostí O prvej casti: nezákonná povaha prípravných fáz pred prijatím rozhodnutia 91/300 - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti: neprimerane dlhá lehota medzi správnym konaním a prijatím napadnutého rozhodnutia - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti: povinnost vykonat nové procesné kroky - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti: porusenie práva na prístup k spisu - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti: porusenie clánku 253 ES - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie relevantného trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode: absencia dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode: neexistencia zneuzitia dominantného postavenia O prvej casti: zlavy na limitné mnozstvo - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti: klauzuly o výlucnom zásobovaní a obmedzení nákupov u konkurentov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti: iné financné podnety - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode: nedostatocný vplyv na obchod medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty O prvom zalobnom dôvode: plynutie casu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode: nesprávne posúdenie dlzky trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode: existencia polahcujúcich okolností O prvej casti: spolupráca zalobkyne s Komisiou O druhej casti: neúmyselná povaha dohôd uzatvorených v oblasti stanovovania cien O tretej casti: existencia preventívnych opatrení O stvrtej casti: upustenie od zliav na limitné mnozstvo O piatej casti: obmedzený rozsah zliav O siestej casti: opomenutie preskúmania iných prvkov zmlúv o predaji O siedmej casti: absencia prospechu vyplývajúceho z porusenia O ôsmej casti: nedostatok tajného charakteru porusenia O deviatej casti: povaha konkurentov O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYWHyia/L95917-5455TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXYWHyia/L95917-5455TMP.html#Footref*