ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) zo 17. decembra 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh so sódou v Spolocenstve -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Zmluva zabezpecujúca spolocnosti minimálny objem odbytu v clenskom státe a nákup mnozstva nevyhnutného na dosiahnutie tohto minimálneho objemu -- Premlcanie práva Komisie ukladat pokuty alebo sankcie -- Primeraná lehota -- Podstatné formálne nálezitosti -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi -- Právo na prístup k spisu -- Pokuta -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Pritazujúce a polahcujúce okolnosti" Vo veci T-58/01, Solvay SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Simont, P.-A. Foriers, G. Block, F. Louis a A. Vallery, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Oliver a J. Currall, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/5/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) ([2]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 1) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. a , vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Solvay SA je spolocnost zalozená podla belgického práva, ktorá pôsobí v odvetviach farmaceutiky, chémie, plastov a spracovania. Vyrába najmä uhlicitan sodný. 2 Uhlicitan sodný je bud prítomný v prírode vo forme minerálu trona (prírodná sóda), alebo sa získava chemickým procesom (syntetická sóda). Prírodná sóda sa získava drvením, cistením a kalcináciou minerálu trona. Syntetická sóda je výsledkom reakcie soli a vápenca v procese "amoniak -- sóda", ktorý vyvinuli bratia Solvayovci v roku 1863. 3 V case skutocností, ktoré sú predmetom tohto sporu, bola zalobkyna prítomná v odvetví sódy prostredníctvom obchodných jednotiek so sídlom v deviatich európskych státoch, a to v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Spanielsku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku a vo Svajciarsku. Vlastnila tiez výrobné jednotky v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Spanielsku, Francúzsku, Taliansku a v Portugalsku. V roku 1988 jej najmä patrilo 52,5% nemeckého trhu. 4 Okrem zalobkyne boli výrobcami v Spolocenstve v rokoch 1987 az 1989 spolocnosti Imperial Chemical Industries (dalej len "ICI"), Rhône-Poulenc, AKZO, Matthes & Weber, ako aj spolocnost Chemische Fabrik Kalk (dalej len "CFK"), dcérska spolocnost Kali & Salz, patriaca k skupine BASF. Ich rocný objem výroby bol: 580000 ton pre Rhône-Poulenc, 435000 ton pre AKZO, 320000 ton pre Matthes & Weber a priblizne 260000 ton pre CFK. 5 V apríli 1989 Komisia Európskych spolocenstiev vykonala kontrolu u jednotlivých výrobcov sódy v Spolocenstve podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia, ktorým sa vykonávajú clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe. V priestoroch dotknutých spolocností zhabala rôzne dokumenty. 6 Dna 19. februára 1990 zacala Komisia bez návrhu proti zalobkyni, ICI a CFK konanie na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17. 7 Dna 13. marca 1990 Komisia zaslala zalobkyni, ICI a CFK oznámenie o výhradách. Kazdá spolocnost dostala iba cast alebo casti oznámenia o výhradách vztahujúcich sa na porusenie, ktoré sa jej týkalo, a k nim boli v prílohe prilozené príslusné dôkazy. 8 Komisia zalozila jediný spis pre vsetky porusenia uvedené v oznámení o výhradách. 9 Pokial ide o predmetnú vec, dospela Komisia v casti III s názvom "Dohoda Solvay/CFK" oznámenia o výhradách k záveru, ze zalobkyna sa spolu s CFK zúcastnila na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 ES. 10 Dna 28. mája 1990 zalobkyna predlozila svoje písomné pripomienky k výhradám predlozeným Komisiou. 11 Dna 19. decembra 1990 Komisia prijala rozhodnutie 91/298/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) ([4]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 16). V tomto rozhodnutí oznámenom listom z konstatovala, ze "[zalobkyna] a CFK [porusili] ustanovenia clánku [81 ES] tým, ze sa priblizne od roku 1987 az do dnesného dna zúcastnili na dohode o rozdelení trhu, ktorou [zalobkyna] zarucila CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku vypocítané s odkazom na predaj CFK v roku 1986, a nahradila CFK celý schodok tým, ze odkúpila mnozstvá vo výske nevyhnutnej na to, aby predaj CFK dosiahol zarucené minimum". Zalobkyni bola ulozená pokuta tri milióny ECU a CFK jeden milión ECU. 12 V ten istý den prijala Komisia rozhodnutie 91/297/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 -- A: Uhlicitan sodný -- Solvay, ICI) ([5]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1), v ktorom konstatovala, ze "[zalobkyna] a ICI [porusili] ustanovenie clánku [81 ES] tým, ze sa od 1. januára 1973 prinajmensom do zacatia tohto konania zúcastnili zosúladeného postupu, ktorým obmedzili svoje predaje sódy v Spolocenstve na svoje príslusné vnútrostátne trhy, a to kontinentálnu západnú Európu pre [zalobkynu] a Spojené královstvo a Írsko pre ICI". Obom, zalobkyni aj ICI, bola ulozená pokuta sedem miliónov ECU. 13 V ten istý den prijala Komisia aj rozhodnutie 91/299/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay) ([6]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 21), v ktorom konstatovala, ze "[zalobkyna porusila] ustanovenie clánku [82 ES], priblizne od roku 1983 [a] az do dnesného dna konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo... v uzavretí dohôd so zákazníkmi, ktoré ich zaväzovali, aby sa [u nej] zásobovali vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti v neurcenom alebo prílis dlhom období [,] v poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov s odkazom na limitné mnozstvo prekracujúce základné zmluvné mnozstvo zákazníka takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze sa bude [u nej] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti [a v] podmienení poskytnutia zliav súhlasom zákazníka, ze sa bude [u nej] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby". Zalobkyni bola z dôvodu konstatovaného porusenia ulozená pokuta vo výske 20 miliónov ECU. 14 V ten istý den Komisia dalej prijala rozhodnutie 91/300/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 -- D: Uhlicitan sodný -- ICI) ([7]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 40), v ktorom konstatovala, ze "ICI [porusila] ustanovenie clánku [82 ES], priblizne od roku 1983 [a] az do dnesného dna, konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo v... poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vo vztahu k limitnému mnozstvu takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze zákazník sa bude zásobovat [u] ICI vo výske svojej celkovej potreby alebo jej velkej casti [, v] zabezpecení si súhlasu zákazníkov, ze sa budú [u] ICI zásobovat, aby pokryli svoju celkovú potrebu alebo takmer celkovú potrebu alebo obmedzit ich nákupy u sútazitelov na stanovené mnozstvo [a], aspon v jednom prípade, [v] podmienení poskytnutia zliav a iných financných výhod súhlasu zákazníka, ze sa bude zásobovat [u] ICI vo výske svojej celkovej potreby". ICI bola ulozená pokuta desat miliónov ECU. 15 Dna 2. mája 1991 podala zalobkyna na Súde prvého stupna zalobu, ktorej predmetom bol návrh na zrusenie rozhodnutia 91/298. V ten istý den navrhla zalobkyna tiez zrusenie rozhodnutia 91/297 a 91/299. Dna navrhla ICI zrusenie rozhodnutia 91/297 a 91/300. Pokial ide o CFK, nepodala zalobu a zaplatila pokutu milión ECU, ktorá jej bola ulozená rozhodnutím 91/298. 16 Rozsudkom z 29. júna 1995, Solvay/Komisia ([8]T-31/91, Zb. s. II-1821, dalej len "rozsudok Solvay II"), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/298 v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, z dôvodu, ze overenie uvedeného rozhodnutia bolo vykonané po jej oznámení, co predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti v zmysle clánku 230 ES. 17 V ten istý den Súd prvého stupna tiez zrusil rozhodnutie 91/299 (rozsudok Solvay/Komisia, T-32/91, Zb. s. II-1825, dalej len "rozsudok Solvay III"), ako aj rozhodnutie 91/300 (rozsudok ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, dalej len "rozsudok ICI II") z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutia neboli riadne preskúmané. Okrem toho Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/297 (rozsudky Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, dalej len "rozsudok Solvay I", a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, dalej len "rozsudok ICI I") v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne v týchto dvoch veciach, z dôvodu porusenia práva na prístup k spisu. 18 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 30. augusta 1995 podala Komisia odvolania proti rozsudkom Solvay II, uz citovanému v bode 16 vyssie, Solvay III, uz citovanému v bode 17 vyssie, a ICI II, uz citovanému v bode 17 vyssie. 19 Rozsudkami zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI (C-286/95 P, Zb. s. I-2341), a Komisia/Solvay (C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391), Súdny dvor zamietol odvolania proti rozsudkom ICI II, uz citovanému v bode 17 vyssie, Solvay II, uz citovanému v bode 16 vyssie, a Solvay III, uz citovanému v bode 17 vyssie. 20 V utorok 12. decembra 2000 vydala tlacová agentúra toto tlacové komuniké: "Európska komisia ulozí v stredu pokutu spolocnostiam v chemickom priemysle Solvay SA a Imperial Chemical Industries plc... za porusenie práva hospodárskej sútaze Európskej únie, vyhlásila hovorkyna tento utorok. Pokuty za údajné zneuzitie dominantného postavenia na trhu so sódou boli pôvodne ulozené pred desiatimi rokmi, boli vsak zrusené najvyssím európskym súdom z procesných dôvodov. Komisia prijme v stredu opät rovnaké rozhodnutie, ale v správnej forme, vyhlásila hovorkyna. Podstata rozhodnutia nebola spolocnostami nikdy spochybnená. Prijmeme opät rovnaké rozhodnutie, povedala." 21 Dna 13. decembra 2000 prijala Komisia rozhodnutie 2003/5/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (COMP/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) ([9]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 22 V ten istý den prijala Komisia tiez rozhodnutia 2003/6/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (COMP/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay) ([10]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10) a 2003/7/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (Vec COMP/33.133 -- D: Uhlicitan sodný -- ICI) ([11]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33). 23 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tento výrok: "Clánok 1 Spolocnost Solvay... porusila ustanovenia clánku [81 ES] tým, ze sa priblizne od roku 1987 a prinajmensom do konca roka 1990 zúcastnila na dohode o rozdelení trhov, ktorou Solvay zarucila CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku vypocítané s odkazom na predaj CFK v roku 1986, a nahradila CFK celý schodok tým, ze odkúpila mnozstvo vo výske nevyhnutnej na to, aby predaj CFK dosiahol zarucené minimum. Clánok 2 Spolocnosti Solvay sa za porusenie uvedené v clánku 1 ukladá pokuta 3 milióny eur. ..." 24 Napadnuté rozhodnutie je vypracované v podstate rovnako ako rozhodnutie 91/298. Komisia iba vykonala niektoré redakcné zmeny a doplnila novú cast s názvom "Konanie na Súde prvého stupna a Súdnom dvore". 25 V tejto novej casti napadnutého rozhodnutia sa Komisia s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([12]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna PVC II") domnievala, ze má "právo prijat [opät] rozhodnutie, ktoré bolo zrusené pre výlucne procesné vady bez toho, aby sa zacalo nové správne konanie" a ze nie je "povinná vykonat nové vypocutie, pokial znenie nového rozhodnutia [neobsahuje] iné výhrady ako tie, ktoré boli predlozené v prvom rozhodnutí" (odôvodnenie c. 70). 26 Komisia tiez v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze premlcacia lehota musí byt predlzená o lehotu, pocas ktorej bola zaloba proti rozhodnutiu 91/298 predmetom konania na Súde prvého stupna a Súdnom dvore podla clánku 3 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([13]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) (odôvodnenia c. 75 a 76). Vzhladom na okolnosti predmetnej veci sa Komisia preto domnievala, ze az do konca septembra 2004 môze prijat nové rozhodnutie (odôvodnenie c. 78). Okrem toho uviedla, ze nedoslo k poruseniu práva na obhajobu, pokial bolo nové rozhodnutie prijaté v primeranej lehote (odôvodnenie c. 70). 27 Pokial ide o samotné porusenie, Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze medzi zalobkynou a CFK sa dohodlo alebo bola uzavretá dohoda, podla ktorej zalobkyna zarucila CFK minimálny rocný predaj na nemeckom trhu. Pokial predaj CFK v Nemecku nedosiahol zarucené minimum, musela zalobkyna "odkúpit schodok" CFK (odôvodnenie c. 42). Podla Komisie bola záruka CFK pôvodne stanovená na 179000 ton, císlo zjavne vychádzajúce z predaja uskutocneného CFK v Nemecku v roku 1986, následne sa zvýsila na 190000 ton v roku 1989 so spätným kompenzacným mechanizmom pre rok 1988 (odôvodnenia c. 43, 45 a 46). 28 Komisia tiez v napadnutom rozhodnutí poukázala na stretnutie, ktoré sa konalo 14. marca 1989, a zúcastnili sa na nom jednak vysoko postavení zástupcovia CFK a jej materskej spolocnosti Kali & Salz a jednak vysoko postavení zástupcovia Deutsche Solvay Werke (DSW), dcérskej spolocnosti zalobkyne. Podla Komisie je vysoko príznacné, ze z tohto stretnutia nebola vyhotovená nijaká správa alebo oficiálna zápisnica. Komisia napriek tomu doplnila, ze krátka rucne písaná správa bola zabavená u DSW (odôvodnenie c. 47). 29 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze cielom tejto dohody bolo zjavne dosiahnut podmienky umelej stability trhu a ze náhradou za navrátenie k správaniu v cenovej oblasti, ktoré nebolo zalobkynou povazované za skodlivé, bola CFK zarucená minimálna cast nemeckého trhu. Komisia tiez dodala, ze zalobkyna tým, ze stiahla z trhu mnozstvo, ktoré CFK nemohla predat, zariadil, ze cenová úroven nemohla byt znízená v dôsledku hospodárskej sútaze. Vyvodila z toho, ze dotknuté dohody typu "kartel", ktoré boli vykonané a mali sledovaný úcinok, obmedzovali svojou samotnou povahou hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES (odôvodnenia c. 55 az 58). 30 Pokial ide o úcinok na obchod medzi clenskými státmi, Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze skutocnost, ze minimálne zarucené mnozstvo sa týkalo iba predaja na nemeckom trhu, nijako nevytvára prekázku uplatnenia clánku 81 ES. Podla Komisie bolo jasné s ohladom na konanie zalobkyne v Bruseli, ze táto dohoda bola súcastou vseobecnej politiky kontroly trhu so sódou v Spolocenstve a ze cielom dohody medzi zalobkynou a CFK bolo nielen podstatne znízit hospodársku sútaz v Spolocenstve, ale aj zachovat nepruznost struktúry trhu a jeho rozdelenie podla národných hraníc. Komisia sa tiez domnievala, ze pokial by táto dohoda neexistovala, bolo by iste pravdepodobné, ze by mnozstvo odkúpené zalobkynou pri uplatnení záruky bolo predané na iných trhoch Spolocenstva (odôvodnenie c. 59). 31 Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze zalobkyna a CFK porusili clánok 81 ES tým, ze sa "priblizne od roku 1986 [a] az do konca roku 1990" zúcastnili na tejto dohode (odôvodnenie c. 60). 32 Co sa týka pokút ulozených zalobkyni a CFK, Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze porusenie bolo "závazné" z toho dôvodu, ze dohody o rozdelení trhov predstavujú samotnou svojou povahou znacné obmedzenie hospodárskej sútaze. Pokial ide o dlzku trvania porusenia, vypocítala Komisia výsku pokút tak, ze vychádzala z toho, ze dohoda bola uzavretá kedykolvek v priebehu roku 1987 (odôvodnenia c. 62 a 63). 33 Z napadnutého rozhodnutia navyse vyplýva, ze na urcenie výsky pokuty vzala Komisia do úvahy dominantné postavenie zalobkyne na trhu ako prvého výrobcu v Nemecku a v Spolocenstve (odôvodnenie c. 64). Komisia tiez konstatovala, ze porusenie bolo spáchané úmyselne a ze obe strany si boli úplne vedomé nezlucitelnosti svojej dohody s právom Spolocenstva (odôvodnenie c. 65). 34 Komisia nakoniec v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zalobkyni boli uz Komisiou niekolkokrát ulozené znacné pokuty z dôvodu tajnej dohody v chemickom priemysle. 35 Dna 13. decembra 2000 Komisia tiez vydala tlacové komuniké, v ktorom uviedla, ze prijme rozhodnutie ukladajúce zalobkyni a ICI rovnaké pokuty, aké im boli pôvodne ulozené vo veciach "Uhlicitan sodný". Konanie 36 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. marca 2001 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 37 Dna 8. mája 2001 bola vec pridelená stvrtej komore Súdu prvého stupna a bol vymenovaný sudca spravodajca. 38 Po súhlase Súdu prvého stupna zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky, zalobkyna 6. decembra 2002 a Komisia , k dôsledkom, ktoré by sa mali vyvodit pre predmetnú vec z rozsudku Súdneho dvora z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok Súdneho dvora PVC II"). 39 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna s úcinnostou od 1. októbra 2003 bol sudca spravodajca pridelený do prvej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená . 40 Dna 19. decembra 2003 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila oznámenie o výhradách, jeho prílohy, ako aj podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis. Tento zoznam mal obsahovat strucný údaj umoznujúci zistit autora, povahu a obsah kazdej písomnosti. Súd prvého stupna tiez poziadal Komisiu, aby mu oznámila, ktoré z týchto písomností boli prístupné zalobkyni v priebehu správneho konania. 41 Dna 13. februára 2004 Komisia predlozila oznámenie o výhradách a jeho prílohy, ako aj pozadovaný zoznam s údajmi. Poziadala o poskytnutie lehoty na odpoved na poslednú ziadost Súdu prvého stupna. 42 Listom z 10. marca 2004 Komisia spresnila, ze pocas správneho konania mala zalobkyna prístup k dokumentom, o ktoré sa opieralo oznámenie o výhradách a ktoré k nemu boli prilozené. Okrem toho odkázala na 65 "podspisov", z ktorých sa skladal spis, v rámci ktorých 22 "podspisov" pochádzalo zo sídla zalobkyne alebo niektoré z jej dcérskych spolocností (a to "podspisy" c. 2 az 14, 24 az 27, 50 az 52 a 62 az 65 a cast "podspisu" c. 61). Podla Komisie boli v konaní vedenom v roku 1990 dodrzané pravidlá existujúcej judikatúry týkajúce sa práva na prístup k spisu. Doplnila, ze po opätovnom precítaní vysetrovacieho spisu v tomto stádiu nic nenaznacuje, ze bolo pocas správneho konania porusené právo zalobkyne na obhajobu, aj ked sa vysetrovací spis preskúma vo svetle neskorsej judikatúry týkajúcej sa práva na prístup k spisu. 43 Listom z 21. júna 2004 Komisia zaslala kancelárii Súdu prvého stupna revidovaný zoznam s uvedením dokumentov tvoriacich správny spis, ktorý bol kompletnejsí nez zoznam predlozený . Rovnako ako predchádzajúci zoznam odkazoval revidovaný zoznam na 65 "pod-spisov". Výpocet obsahoval tiez niektoré dokumenty pochádzajúce z velkej casti od spolocnosti Oberland Glas. 44 Listom z 21. júla 2004 Súd prvého stupna vyzvala zalobkynu, aby urcila dokumenty obsiahnuté v revidovanom zozname dokumentov, o ktorých nebola informovaná pocas správneho konania, pricom by podla jej názoru mohli obsahovat poznatky, ktoré by mohli byt uzitocné na jej obhajobu. 45 Listom z 29. septembra 2004 zalobkyna zdôraznila, ze revidovaný zoznam dokumentov je neúplný a nepresný. Tiez oznacila medzi dokumentmi zaradenými do tohto revidovaného zoznamu dokumentov tie, ktoré sa jej zdali uzitocné na jej obhajobu a do ktorých by chcela nahliadnut. Podla jej názoru by jej tieto dokumenty mohli umoznit rozvinút argumentáciu, pokial ide o úcinok dotknutej dohody na obchod medzi clenskými státmi. 46 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená . 47 Dna 17. decembra 2004 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby ulozila v kancelárii dokumenty zo spisu urcené zalobkyni v liste z , a to v dôvernej, ako aj v nedôvernej verzii. 48 Listom z 28. januára 2005 Komisia ulozila v kancelárii Súdu prvého stupna dôvernú verziu dokumentov pozadovaných zo spisu. Poziadala o dodatocnú lehotu na predlozenie prípadnej nedôvernej verzie, pretoze dotknuté podniky musia byt konzultované, ci majú záujem na zachovaní dôvernosti. Komisia tiez spresnila: "[Z]oznam [obsahujúci] spisy k tomuto dnu neobsahuje vsetky spisy, ktoré boli oznámené Súdu prvého stupna v prvej veci Uhlicitan sodný. Niekolko chýbajúcich spisov zostalo napriek dlhému hladaniu nenájdených." 49 Listom z 15. marca 2005 Komisia po tom, ako uviedla, ze dotknuté podniky nepozadujú dôverné zaobchádzanie, predlozila toto vyjadrenie: "Pokial ide o spisy, ktoré nie je mozné nájst, Komisia lutuje, ze nemôze podat celkom spolahlivú odpoved na otázky Súdu prvého stupna. Správny spis ([teda] spis pokrývajúci konanie od zacatia kontroly az po odoslanie oznámenia o výhradách), ktorý má v súcasnosti Komisia k dispozícii, zahrna 65 ocíslovaných kartoték pokrývajúcich obdobie az do septembra 1989, [ako aj] spis s císlom 71, ktorý obsahuje oznámenie o výhradách z marca 1990 a jeho prílohy, ako aj jednu neocíslovanú kartotéku s názvom 'Oberland Glas`. Z toho vyplýva, ze pät kartoték pravdepodobne chýba. Pokial ide o obsah chýbajúcich kartoték, Komisia lutuje, ze nie je mozné vyhotovit úplný zoznam dokumentov, ktoré sa stratili, pretoze registre týchto kartoték sú tiez stratené. Napriek tomu vsak existujú dôvody vedúce k domnienke, ze aspon niektoré z nich obsahovali korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17, co zodpovedá vysvetleniu poskytnutému Komisiou Súdu prvého stupna vo veci správneho spisu v roku 1990. Je napríklad pravdepodobné, ze súcastou chýbajúcich spisov bola odpoved... ICI na ziadost Komisie o informácie z 19. júna 1989: túto ziadost zaslanú ICI obsahuje správny spis, ktorý má v drzbe Komisia, ale odpoved chýba." 50 Dna 14. apríla 2005 zalobkyna nahliadla v kancelárii Súdu prvého stupna do dokumentov zo spisu uvedených v liste z . 51 Dna 15. júla 2005 zalobkyna predlozila svoje pripomienky, pokial ide o uzitocnost dokumentov, do ktorých nahliadla, pre svoju obhajobu. Dna Komisia odpovedala na vyjadrenie zalobkyne. 52 V dôsledku zániku funkcie pôvodne urceného sudcu spravodajcu predseda Súdu prvého stupna rozhodnutím z 22. júna 2006 vymenoval nového sudcu spravodajcu. 53 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna s úcinnostou od 25. septembra 2007 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená . 54 Z dôvodu prekázky sudcu Tchipeva pojednávat dna 12. februára 2008 urcil predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku sudcu Dittricha na doplnenie komory. 55 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil 5. mája 2008 zalobkyni a Komisii písomné otázky, na ktoré v stanovenej lehote odpovedali. 56 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 26. júna 2008. Návrhy úcastníkov konania 57 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- v prvom rade urcil, ze stíhanie je neprípustné v dôsledku uplynutia casu a v kazdom prípade zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne urcil, ze právomoc Komisie ulozit pokuty je premlcaná a v kazdom prípade zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu tri milióny eur, -- dalej subsidiárne urcil, ze nie je opodstatnené ulozit jej pokutu alebo ju aspon podstatne znízil, -- ako dôkazný prostriedok nariadil Komisii, aby predlozila interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia a najmä zápisnicu z celej schôdze kolégia komisárov, v priebehu ktorej bolo napadnuté rozhodnutie prejednané, -- nariadil Komisii predlozit vsetky dokumenty, z ktorých sa skladá jej spis vo veci COM/33.133, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 58 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 59 Cielom návrhov zalobkyne je v prvom rade zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená. 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 60 Zalobkyna v podstate uvádza styri zalobné dôvody smerujúce k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Sú zalozené po prvé na plynutí casu, po druhé na porusení podstatných formálnych nálezitostí, po tretie na nedostatocnom vplyve na obchod medzi clenskými státmi a po stvrté na porusení práva na prístup k spisu. O prvom dôvode zalozenom na plynutí casu 61 Prvý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí zalozených jednak na nesprávnom uplatnení pravidiel pre premlcanie stanovených nariadením c. 2988/74 a jednak na porusení zásady primeranej lehoty. O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení pravidiel pre premlcanie -- Tvrdenia úcastníkov konania 62 Zalobkyna tvrdí, ze úvaha Komisie, pokial ide o dodrzanie pravidiel pre premlcanie, je v rozpore so znením a duchom nariadenia c. 2988/74. 63 Podla zalobkyne nebolo predmetom odvolania podaného Komisiou 30. augusta 1995, ktoré nemá odkladný úcinok podla clánku 60 Statútu Súdneho dvora, rozhodnutie 91/298, ktoré retroaktívne prestalo existovat, ale rozsudok Solvay II, uz citovaný v bode 16 vyssie. Podla clánku 58 Statútu Súdneho dvora sa totiz odvolacie konanie obmedzuje len na právne otázky a Súdny dvor preskúma zákonnost s odvolaním na zvrchované posúdenie Súdu prvého stupna, pokial ide o skutkové otázky. 64 Hoci treba "konanie pred Súdnym dvorom" uvedené v clánku 3 nariadenia c. 2988/74 v súcasnosti vykladat tak, ze zahrna aj Súd prvého stupna, zriadenie druhého súdneho stupna neumoznuje predlzit lehotu prerusenia premlcacej lehoty tak, aby pokrývalo konanie, ktorého predmetom nie je napadnuté rozhodnutie. Okrem toho by tvrdenie, ze clánok 3 nariadenia c. 2988/74 stanovuje prerusenie plynutia premlcacej doby v priebehu odvolacieho konania, znamenalo poskytnút úcinok rozhodnutiu zrusenému ab initio, co by v spolocnej praxi clenských státov nemalo precedens. 65 S odkazom na bod 1098 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 25, zalobkyna upozornuje, ze predmetom clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je umoznit prerusenie premlcacej lehoty, pokial sa Komisii znemozní konat z objektívneho dôvodu, ktorý jej nemozno pripísat a ktorý spocíva v samotnej skutocnosti, ze bola podaná zaloba. Zalobkyna sa domnieva, ze v predmetnej veci Komisia mohla tvrdit, ze nemohla konat, zatial co zaloba bola podaná na Súde prvého stupna. Naopak, od okamihu vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna mala Komisia s výhradou dodrzania zásady primeranej lehoty volnost prijat nové rozhodnutie. Komisia sa tak tým, ze podala odvolanie, vystavila nebezpecenstvu, ze jej stíhanie bude premlcané, kedze vedela o rozsudku Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. (C-137/92 P, Zb. s. I-2555), v ktorom sa rozhodlo o nedostatku overenia aktov prijatých kolégiom komisárov. Necinnost Komisie, zatial co jej odvolanie bolo pred Súdnym dvorom, nemôze byt preto odôvodnená nijakým objektívnym dôvodom. 66 V dôsledku toho by podla zalobkyne mala byt vzatá do úvahy na úcely predlzenia premlcacej lehoty iba doba trvania konania pred Súdom prvého stupna. Táto skoncila 15. januára 2000, teda pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 67 Zalobkyna tiez upozornuje, ze v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, nebol tento výklad vyvrátený. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bolo nové rozhodnutie Komisie prijaté v lehote kratsej ako pät rokov, predlzenej iba o "lehotu prerusenia" týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupna. V rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, sa tak neskúmala otázka, ci má odvolanie odkladný úcinok v zmysle clánku 3 nariadenia c. 2988/74. 68 Zalobkyna v replike dodáva, ze názor podporovaný Komisiou by znamenal, ze rozsudok Solvay II, uz citovaný v bode 16 vyssie, by bol zbavený akéhokolvek úcinku, pokial nebol potvrdený Súdnym dvorom, co by znamenalo neuznat platnost uvedeného rozsudku. Okrem toho by priznanie rozsirujúceho výkladu clánku 3 nariadenia c. 2988/74, ktorý by pokrýval situácie, ked Komisii nie je znemoznené konat, bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. 69 Zalobkyna napokon vo svojich pripomienkach predlozených po vydaní rozsudku Súdneho dvora PVC II, uz citovanom v bode 38 vyssie, tvrdí, ze Súd prvého stupna ani Súdny dvor nemohli mat vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, úmysel vyriesit otázku, ci odvolanie podané Komisiou proti zrusujúcemu rozsudku Súdu prvého stupna spôsobuje prerusenie premlcacej lehoty pocas odvolacieho konania. 70 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 71 Na úvod treba zdôraznit, ze nariadenie c. 2988/74 zaviedlo úplnú právnu úpravu, ktorá podrobne upravuje lehoty, v rámci ktorých má Komisia právo bez toho, aby bola porusená základná poziadavka právnej istoty, ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom uplatnenia pravidiel práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 324, a z , Hoechst/Komisia, [14]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 223). 72 Podla clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74, ako aj podla clánku 2 ods. 3 toho istého nariadenia sa stíhanie premlcí, pokial Komisia neulozila pokutu alebo sankciu pocas piatich rokov od zacatia plynutia premlcacej lehoty, pokial medzitým nebol vydaný akt, ktorý ju prerusuje, alebo najneskôr do desiatich rokov od zacatia toho istého plynutia, ak bol vydaný akt, ktorý ju prerusuje. Na základe clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa takto stanovená premlcacia lehota vsak predlzi o dobu preruseného premlcania podla clánku 3 toho istého nariadenia (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 140). 73 Podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je plynutie premlcacej lehoty v stíhaní prerusené na dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom "prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev". 74 V predmetnej veci vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ze Komisia uplatnila pravidlá pre premlcanie takto. 75 Jednak sa Komisia domnievala, ze vzhladom na to, ze islo o trvalé alebo pokracujúce porusovanie, zacala premlcacia lehota plynút od konca roku 1990. Rovnako dodala, ze aj za predpokladu, ze porusovanie skoncilo 19. decembra 1990 a ze prijatie a oznámenie rozhodnutia 91/298 neprerusili premlcaciu lehotu, mala Komisia pre prijatie svojho rozhodnutia k dispozícii lehotu aspon do konca roku 1995 (odôvodnenie c. 74). 76 Dalej sa Komisia domnievala, ze premlcacia lehota musí byt predlzená o dobu, pocas ktorej bola podaná zaloba proti rozhodnutiu na Súde prvého stupna (odôvodnenie c. 75). Vzhladom na to, ze zaloba bola v predmetnej veci na Súde prvého stupna podaná 2. mája 1991, rozsudok bol Súdom prvého stupna vydaný , odvolanie podané na Súdnom dvore a rozsudok vydaný Súdnym dvorom , bolo premlcanie prerusené na dobu minimálne osem rokov, devät mesiacov a styri dni (odôvodnenie c. 77). V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze má pre prijatie nového rozhodnutia k dispozícii lehotu az do septembra 2004 (odôvodnenie c. 78). 77 Z toho vyplýva, ze podla Komisie bolo napadnuté rozhodnutie z 13. decembra 2000 prijaté pred uplynutím premlcacej lehoty. 78 V tomto ohlade treba najskôr uviest, ze premlcacia lehota zacala plynút, ked porusovanie skoncilo, teda v roku 1989, ako je uvedené v bodoch 293 az 305 dalej, a nie v roku 1990, ako uvádza Komisia. 79 Dalej, ako správne zdôraznujú úcastníci konania, je nutné odkaz clánku 3 nariadenia c. 2988/74 na "konanie pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev" chápat od vytvorenia Súdu prvého stupna ako týkajúci sa najskôr konania pred Súdom prvého stupna, pretoze zaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospodárskej sútaze patria do jeho právomoci. V dôsledku toho bolo premlcanie prerusené pocas celej doby trvania konania pred Súdom prvého stupna. 80 Nakoniec z bodu 157 rozsudku Súdneho dvora PVC II, uz citovaného v bode 38 vyssie, vyplýva, ze v zmysle clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je plynutie premlcanie prerusené tak dlho, ako dlho je dotknuté rozhodnutie predmetom konania "pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom". V dôsledku toho bolo premlcanie prerusené aj pocas celej doby trvania konania pred Súdnym dvorom bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrovat k obdobiu trvajúcemu od vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna po predlozenie veci Súdnemu dvoru. 81 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v predmetnej veci premlcacia lehota neuplynula, kedze zacala plynút v roku 1989 a Komisia rozhodla o pokute 13. decembra 2000, teda v lehote pät rokov od zaciatku premlcacej lehoty predlzenej o dobu, pocas ktorej bolo premlcanie prerusené. V tomto ohladu nemá chyba, ktorej sa dopustila Komisia v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o den, ked porusenie skoncilo, dôsledok na skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v súlade s pravidlami pre premlcanie stanovenými nariadením c. 2988/74. 82 Nijaké z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze spochybnit túto úvahu. 83 Po prvé treba totiz uviest, ze clánok 60 Statútu Súdneho dvora a clánok 3 nariadenia c. 2988/74 majú odlisný rozsah pôsobnosti. Neexistencia odkladného úcinku odvolania nemôze zbavit akéhokolvek úcinku clánok 3 nariadenia c. 2988/74, ktorý sa týka situácií, v ktorých musí Komisia pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva. Názor zalobkyne, podla ktorého Komisia nemôze vziat do úvahy dobu, pocas ktorej prebiehalo na Súdnom dvore odvolacie konanie, nemozno prijat, pretoze jeho dôsledkom by bolo zbavenie rozsudku Súdneho dvora o odvolaní jeho zmyslu a úcinkov. 84 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zriadenie druhého súdneho stupna neumoznuje predlzit dobu prerusenia premlcania, treba pripomenút, ze clánok 3 nariadenia c. 2988/74 chráni Komisiu proti úcinku premlcania v situáciách, ked táto institúcia musí pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, ci napadnutý akt bol protiprávny alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 144). 85 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, nie je relevantný na úcely riesenia tohto sporu, z textu tohto rozsudku naopak jasne vyplýva, ze vseobecne treba predlzit premlcaciu lehotu o dobu, pocas ktorej bolo premlcanie prerusené, a to nielen o dobu, pocas ktorej prebiehalo konanie pred Súdom prvého stupna, ale tiez o dobu, pocas ktorej prebiehalo konanie pred Súdnym dvorom. 86 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by prerusenie premlcania pocas trvania odvolacieho konania znamenalo priznat úcinky rozhodnutiu zrusenému v prvom stupni, stací uviest, ze prerusenie premlcania umoznuje Komisii iba prípadne prijat nové rozhodnutie za predpokladu, ze je odmietnuté odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupna, ktorým bolo rozhodnutie Komisie zrusené. Toto prerusenie premlcania nemá nijaký úcinok na rozhodnutie, ktoré bolo zrusené rozsudkom Súdu prvého stupna. 87 Po piate, v prípade odvolania sa Komisii iste formálne nebráni konat a prijat nové rozhodnutie po tom, ako Súd prvého stupna zrusil pôvodné rozhodnutie. Zaloba smerujúca proti konecnému rozhodnutiu, ktorým sa ukladajú sankcie, vsak prerusuje premlcanie v oblasti stíhania az do doby, ked súd Spolocenstva s konecnou platnostou rozhodol o uvedenej zalobe (rozsudok Súdneho dvora PVC II, bod 38 vyssie, bod 147). Podla judikatúry Súdneho dvora chráni totiz clánok 3 nariadenia c. 2988/74 Komisiu pred úcinkom premlcania v situáciách, ked musí pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva, v rámci konania, ktorého priebeh neovláda, nez sa dozvie, ci je napadnutý akt protiprávny alebo nie. Uvedený clánok 3 sa teda týka prípadov, v ktorých nie je necinnost orgánu dôsledkom nedostatku nálezitej starostlivosti (rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 144). Komisii teda nemozno vytýkat, ze vykonala svoje právo na obhajobu tým, ze podala odvolanie, a ze pockala na rozsudok Komisia/Solvay, uz citovaný v bode 19 vyssie, nez prijala nové rozhodnutie. 88 Po sieste treba doplnit, ze výklad clánku 3 nariadenia c. 2988/74 navrhovaný zalobkynou by viedol k váznym praktickým tazkostiam. Pokial totiz musí Komisia prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia Súdom prvého stupna bez toho, aby pockala na rozsudok Súdneho dvora, existuje nebezpecenstvo, ze za predpokladu, ze by Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna, by existovali súcasne dve rozhodnutia s rovnakým predmetom. 89 Okrem toho je zrejme v rozpore s poziadavkami hospodárnosti správneho konania, aby sa Komisii ulozilo iba s cielom, aby nedoslo k premlcaniu, prijatie nového rozhodnutia prv, nez sa dozvie, ci je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt odmietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty -- Tvrdenia úcastníkov konania 91 Zalobkyna uvádza, ze sa dozvedela o "obvinení proti nej"13. marca 1990, v den, ked jej bolo dorucené oznámenie o výhradách, teda jedenást rokov pred dnom podania predmetnej zaloby. Okrem toho je pre nu výsledok predmetnej veci mimoriadne dôlezitý, kedze v rozhodnutí 91/298 a následne v napadnutom rozhodnutí jej Komisia vytýkala závazné porusovanie a ulozila jej pokutu tri milióny eur. V okamihu podania predmetnej zaloby pritom nebolo prijaté nijaké konecné rozhodnutie, pokial ide o obvinenia vznesené proti nej v oznámení o výhradách. 92 Odkazujúc na clánok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, zalobkyna upozornuje, ze pokial sa posudzuje v celom rozsahu, prekrocilo zjavne konanie zacaté vo februári 1990 primeranú lehotu. V tomto ohlade judikatúra Spolocenstva nestanovuje, ze sa dlzka konania musí posudzovat ako etapa po etape. Nic teda nemôze odôvodnit, ze Komisia cakala pät a pol roka, kým prijala nové rozhodnutie, pokial odvolanie na Súdnom dvore nemalo odkladný úcinok. 93 Po vydaní rozsudku Solvay II, uz citovaný v bode 16 vyssie, sa Komisia rozhodla nielen podat zalobu, ktorej zamietnutie mohla ocakávat s ohladom na rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 65 vyssie, ale tiez pockat na výsledok konania, kým prijala napadnuté rozhodnutie. Okrem toho podla zalobkyne Komisia cakala este osem mesiacov po vydaní rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaný v bode 19 vyssie, zatial co vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, bolo nové rozhodnutie prijaté v lehote jeden a pol mesiaca. 94 Komisia navyse podla názoru zalobkyne zamenila primeranú lehotu a premlcaciu lehotu, ked sa nesprávne domnievala, ze môze s prijatím nového rozhodnutia pockat do roku 2004. Komisia tak v napadnutom rozhodnutí neuviedla okolnosti, o ktoré sa opiera, ked zastáva názor, ze primeraná lehota bola v predmetnej veci dodrzaná. Podla zalobkyne, nech uz je odôvodnenie dlzky kazdej etapy konania akékolvek, "lehota strnást az sestnást mesiacov alebo aj viac pre celé konanie od oznámenia o výhradách po konecné rozhodnutie Súdu prvého stupna alebo Súdneho dvora" nemôze byt oznacená za primeranú. 95 Je preto úlohou Súdu prvého stupna, aby urcil, ze bola prekrocená primeraná lehota a zrusil napadnuté rozhodnutie, kedze v tomto stádiu uz nie je mozné vyjadrit sa v primeranej lehote k obvineniam vzneseným proti zalobkyni. Nijaké iné riesenie, spocívajúce napríklad v zohladnení prekrocenia primeranej lehoty pri stanovení výsky pokuty, by nenapravilo porusenie clánku 6 ESLP. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze podla zásad stanovených Európskym súdom pre ludské práva nemusí preukazovat, ze toto prekrocenie primeranej lehoty poskodilo jej právo na obhajobu, co by predstavovalo iný dôvod na zrusenie. Kritérium poskodenia práva na obhajobu je totiz odlisné od práva na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote. 96 Zalobkyna v kazdom prípade uvádza, ze prekrocenie primeranej lehoty a úpadok dôkazov, ktorý z toho vyplýva, jej bráni v obhajobe, pretoze ju zbavuje najmä moznosti podporit tvrdenia uvedené v zalobe. Okrem toho tvrdí, ze sa uz nemôze obrátit na svojich bývalých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní v dotknutom odvetví a v dotknutej dcérskej spolocnosti. Zalobkyna tak tvrdí, ze sa jej "konkrétne bráni v obhajobe". 97 Zalobkyna sa domnieva, ze chybná necinnost Komisie pocas pät a pol roka po rozsudku Solvay II, uz citovanom v bode 16 vyssie, musí byt osobitne potrestaná. V tomto ohlade spresnuje, ze sa mohla oprávnene domnievat, ze Komisia upustila od nového otvorenia spisu, takze sa nesnazila systematicky zachovat stopu skutocností a dokumentov, ktoré by mohli byt uzitocné na jej obhajobu. Navyse archívna politika jej ukladala okrem mimoriadnych okolností systematické znicenie archívov po desiatich alebo aj piatich rokoch. 98 Nakoniec, domnievat sa, ze dôkazné bremeno vo veci neprimeranosti nesie zalobkyna, by bolo v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva, podla ktorej je v prípade dlhých období necinnosti úlohou vnútrostátnych orgánov, aby vysvetlili jeho dôvody, ktoré môzu byt odôvodnené iba výnimocnými okolnostami. Zalobkyna tiez tvrdí, ze na rozdiel od Komisie jej nemozno vytýkat machinácie smerujúce k zdrzaniu konania od roku 1989. Upozornuje, ze sa ukázalo, ze Komisia nie je schopná dodrzat svoje vnútorné pravidlá o overení a zásadu právnej istoty, co zdrzalo vecné preskúmanie pôvodného rozhodnutia o niekolko rokov. 99 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Na úvod treba pripomenút, ze dodrzanie zásady primeranej lehoty sa v oblasti hospodárskej sútaze uplatní na správne konania zacaté na základe nariadenia c. 17, ktoré môzu viest k ulozeniu sankcií podla tohto nariadenia a k súdnemu konaniu pred súdom Spolocenstva (rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 179). 101 Po prvé zalobkyna na podporu svojho zalobného dôvodu vychádzajúceho z neprimeranosti dlzky trvania správneho konania uvádza najmä skutocnost, ze aj ked odvolanie nemá odkladný úcinok, Komisia bezdôvodne cakala pät a pol roka, kým prijala nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia 91/298 rozsudkom Solvay II, uz citovaným v bode 16 vyssie. 102 Ako sa pritom konstatovalo pocas preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, bolo premlcanie podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 prerusené pocas celej dlzky trvania konania pred Súdnym dvorom po podaní odvolania proti rozsudku Solvay II, uz citovanému v bode 16 vyssie. Komisii teda nemozno vytýkat, ze porusila zásadu primeranej lehoty iba preto, ze cakala, az Súdny dvor rozhodne v rámci takéhoto odvolania, kým prijala napadnuté rozhodnutie. 103 Po druhé zalobkyna vseobecnejsie uvádza, ze dlzka trvania správneho konania celkovo, teda od zaslania oznámenia o výhradách az do prijatia napadnutého rozhodnutia, prekrocila primeranú lehotu. 104 Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 105 V rámci preskúmania výhrady zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty treba totiz rozlisovat medzi správnym konaním a súdnym konaním. Doba, pocas ktorej súd Spolocenstva skúmal zákonnost rozhodnutia 91/298, ako aj platnost rozsudku Solvay II, uz citovaného v bode 16 vyssie, tak nemôze byt vzatá do úvahy pri urcení dlzky konania pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 202 az 204). 106 Po tretie zalobkyna kritizuje dlzku trvania správneho konania medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia. 107 V tomto ohlade treba pripomenút, ze táto doba zacala 6. apríla 2000, v den, ked bol vydaný rozsudok Komisia/Solvay, uz citovaný v bode 19 vyssie, a skoncila prijatím napadnutého rozhodnutia. Táto fáza správneho konania teda trvala osem mesiacov a sedem dní. 108 Pocas tejto doby vykonala Komisia iba formálne zmeny rozhodnutia 91/298, najmä vlozila novú cast týkajúcu sa "konania pred Súdom a Súdnym dvorom", týkajúcu sa posúdenia dodrzania premlcacej lehoty. Prijatiu napadnutého rozhodnutia okrem toho nepredchádzala nijaké dodatocná kontrola, kedze Komisia sa opierala o výsledky kontroly vykonanej pred desiatimi rokmi. Treba vsak priznat, ze aj za týchto podmienok mohli byt na dosiahnutie takéhoto výsledku nevyhnutné urcité overenia a súcinnost v rámci správy. 109 Z tohto pohladu nie je opodstatnené domnievat sa, ze lehota osem mesiacov a sedem dní, ktorá uplynula medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia, musí byt povazovaná za neprimeranú. 110 Po stvrté, pokial ide o dlzku trvania správneho konania medzi odoslaním oznámenia o výhradách a prijatím rozhodnutia 91/298, treba uviest, ze zalobkyna neuviedla, ze táto doba sama o sebe môze byt kritizovaná. Zalobkyna sa totiz obmedzila na tvrdenie, ze primeranost lehoty musí byt posudzovaná od 13. marca 1990, a to dna, ked jej bolo zaslané oznámenie o výhradách bez toho, aby kritizovala dobu jedenást a pol mesiaca, ktorá ubehla medzi oznámením o výhradách a prijatím rozhodnutia 91/298 . 111 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by umoznil domnievat sa, ze dlzka trvania celého správneho konania v predmetnej veci bola nadmerná. 112 Aj ked je totiz treba zohladnit fázu správneho konania predchádzajúcu oznámeniu o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 51), je opodstatnené domnievat sa, ze dlzka trvania celého správneho konania nie je nadmerná najmä vo svetle kontroly vykonanej od apríla 1989, ziadostí o informácie uskutocnených neskôr a zacatia konania bez návrhu . Za týchto podmienok nemozno ani dobu asi jedenást mesiacov medzi kontrolami vykonanými Komisiou od apríla 1989 a dnom oznámenia o výhradách, ani celkovú dlzku trvania správneho konania povazovat za neprimeranú. 113 Treba doplnit, ze v kazdom prípade porusenie zásady primeranej lehoty neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze, pokial nebolo porusené právo dotknutého podniku na obhajobu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdu prvého stupna, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 122). 114 V tomto ohlade zalobkyna tvrdí, ze je pre nu tazké obhajovat sa proti obvineniam týkajúcich sa skutocností, ktoré sa údajne stali v danom case, pretoze sa uz nemôze obrátit na svojich zamestnancov pracujúcich v rozhodnom case v dotknutom odvetví a dcérskej spolocnosti. 115 Komisia vsak nevykonala nijaký vysetrovací úkon medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie, a napadnutým rozhodnutím. 116 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze je zalozené na rovnakých dôvodoch ako rozhodnutie 91/298, ze obsah oboch rozhodnutí je takmer totozný a ze Komisia nevzala do úvahy nijaký nový dôkaz, ktorý by vyzadoval výkon práva na obhajobu. 117 Za týchto okolností nebolo porusené právo zalobkyni na obhajobu. 118 Po piate, pokial ide o súdne konanie, je opodstatnené konstatovat, ze zalobkyna v zalobe priamo nespochybnuje dlzku trvania konania pred Súdom prvého stupna a následne Súdnym dvorom, pokial ide o rozhodnutie 91/298. 119 V kazdom prípade treba pripomenút, ze vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie, a ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 ESLP, ale najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. Zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel./Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, body 115 az 117 a tam citovanú judikatúru). 120 Okrem toho Súdny dvor v rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I 8417), po tom, ako konstatoval, ze Súd prvého stupna nezohladnil poziadavky súvisiace s dodrzaním primeranej lehoty, z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitú a úcinnú nápravu takejto procesnej vady, vyhlásil zalobný dôvod vychádzajúci z nadmernej dlzky trvania konania za opodstatnený s cielom zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom stanovil výsku pokuty ulozenej zalobcovi na 3 milióny ECU. Kedze nic nenaznacovalo, ze dlzka trvania konania mala vplyv na riesene sporu, rozhodol Súdny dvor, ze tento zalobný dôvod nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ale ze suma 50000 ECU predstavuje spravodlivé odskodnenie z dôvodu nadmernej dlzky konania, a znízil teda výsku pokuty ulozenej dotknutému podniku. 121 V dôsledku toho, kedze nic nenaznacuje, ze dlzka konania mala vplyv na riesenie sporu, nemalo by prípadné prekrocenie primeranej lehoty súdom Spolocenstva v predmetnej veci, aj keby sa preukázalo, nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 122 Treba doplnit, ze zalobkyna sa v zalobe výslovne vzdala moznosti znízenia pokuty z dôvodu odskodnenia za údajné porusenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Nepodala ani návrh na náhradu skody. 123 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené odmietnut druhú cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí 124 Druhý zalobný dôvod sa v podstate skladá zo siedmich castí zalozených po prvé na porusení zásady kolegiality, po druhé na porusení zásady právnej istoty, po tretie na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutý, po stvrté na nevykonaní novej porady s poradným výborom, po piate na nesprávnom zlození poradného výboru, po sieste na porusení práva na prístup k spisu a po siedme na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality. 125 Súd prvého stupna povazuje za úcelné preskúmat siestu cast druhého zalobného dôvodu v rámci stvrtého zalobného dôvodu, zalozenú na porusení práva na prístup k spisu, v nadväznosti na preskúmanie zalobných dôvodov týkajúcich sa veci samej. O prvej casti zalozenej na porusení zásady kolegiality -- Tvrdenia úcastníkov konania 126 Zalobkyna upozornuje, ze podla sprievodného listu z 10. januára 2001, podpísaného clenom Komisie povereným hospodárskou sútazou, bolo napadnuté rozhodnutie prijaté kolégiom komisárov . 127 Z vyhlásení hovorcu Komisie, reprodukovaného v tlacovom komuniké jednej tlacovej agentúry 12. decembra 2000, pritom vyplýva, ze rozhodnutie prijat znovu rozhodnutie 91/298 bolo uz prijaté najneskôr v predvecer dna, ked sa kolégium komisárov zislo na rokovanie. 128 Podla zalobkyne vzhladom na to, ze nic nenaznacuje, ze kolégium komisárov konalo skôr ako 12. decembra 2000, sa z toho musí vyvodit, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia bola porusená zásada kolegiality. 129 Okrem toho za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie bolo skutocne prijaté kolégiom komisárov, vyplýva z tlacovej správy jednej tlacovej agentúry z 12. decembra 2000, ze Komisia sa rozhodla prijat nové rozhodnutie rovnakého obsahu ako rozhodnutie 91/298 zjavne z dôvodu, ze zalobkyna nikdy nespochybnila základ posledného uvedeného rozhodnutia. Zalobkyna pritom tvrdí, ze kritizovala právne a skutkové posúdenie vykonané Komisiou, ako aj zásadu a výsku pokuty. V dôsledku toho nebolo zrejme kolégium komisárov správne informované o stanovisku zalobkyne v okamihu, ked rozhodlo o prijatí napadnutého rozhodnutia. 130 Zalobkyna tiez navrhuje, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozenie vsetkých interných dokumentov týkajúcich sa prijatia napadnutého rozhodnutia, osobitne zápisnicu zo vsetkých zasadnutí kolégia komisárov, v priebehu ktorých bol návrh rozhodnutia prejednávaný, ako aj dokumenty predlozené kolégiu. 131 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 132 Podla ustálenej judikatúry je zásada kolegiality zalozená na rovnosti clenov Komisie pri úcasti na prijatí rozhodnutia, a najmä predpokladá, ze rozhodnutia sú prejednávané spolocne a ze vsetci clenovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za vsetky prijaté rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, [15]C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 39, a z , Komisia/Francúzsko, [16]C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 79). 133 Dodrzanie zásady kolegiality, a osobitne nevyhnutnost, aby boli rozhodnutia prejednávané spolocne, sa nevyhnutne týka právnych subjektov, ktoré sú dotknuté právnymi úcinkami, ktoré takéto rozhodnutia vyvolávajú, v tom zmysle, ze si musia byt istí, ze tieto rozhodnutia boli skutocne prijaté kolégiom a presne zodpovedajú jeho vôli. Tak je to osobitne v prípade aktov výslovne oznacených za rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma voci podnikom alebo zdruzeniam podnikov, pokial ide o dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze a ktorých predmetom je konstatovanie porusení týchto pravidiel, vydanie príkazov týmto podnikom a ulozenie im penazných sankcií (rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 65 vyssie, body 64 a 65). 134 V predmetnej veci zalobkyna poukazuje na skutocnost, ze podla tlacovej správy jednej tlacovej agentúry z 12. decembra 2000 hovorkyna Komisie oznámila, ze Komisia prijme opät rovnaké rozhodnutie . 135 Za predpokladu, ze hovorkyna Komisie uviedla slová, na ktoré zalobkyna odkazuje, vsak samotná skutocnost, ze tlacová správa súkromnej spolocnosti spomína vyhlásenie, ktoré nemá nijakú oficiálnu povahu, nemôze stacit na záver, ze Komisia porusila zásadu kolegiality. Kolégium komisárov nebolo totiz nijako viazané týmto vyhlásením a pocas svojho zasadnutia 13. decembra 2000 teda mohlo po spolocnom prejednaní takisto rozhodnút, ze neprijme napadnuté rozhodnutie. 136 Treba doplnit, ze oficiálna tlacová správa Komisie bola vydaná 13. decembra 2000. 137 Okrem toho aj za predpokladu, ze hovorkyna Komisie vyhlásila, ze zalobkyna nikdy nespochybnila základ rozhodnutia 91/298, je takéto tvrdenie irelevantné. Z bodu 70 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia prijala nové rozhodnutie, ktorého obsah je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/298 z dôvodu, ze posledné uvedené rozhodnutie bolo zrusené pre procesné vady. Skutocnost, ze zalobkyna kritizovala základ rozhodnutia 91/298, je preto irelevantná. 138 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze nie je opodstatnené v rámci organizacných procesných opatrení ulozit Komisii, aby predlozila vsetky interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia. 139 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené odmietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu. O druhej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty -- Tvrdenia úcastníkov konania 140 Zalobkyna uvádza, ze formálne poziadavky overenia stanovené rokovacím poriadkom Komisie (Ú. v. ES L 252, 1999, s. 41), ktorý bol uplatnitelný v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, nie sú v súlade s poziadavkami rozsudkov Komisia/BASF a i., uz citovaného v bode 65 vyssie (body 73 az 76), a Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie (body 44 az 49). 141 Clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie platný v rozhodnej dobe neukladal nijaké formálne poziadavky na overenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nie je podpísané, aj ked uvádza meno clena Komisie povereného hospodárskou sútazou. Osobitne nie je stanovené, ze prijaté akty musia byt pripojené k súhrnnej zápisnici v okamihu, ked je vypracovaný, takze "overenie jedného z týchto zoznamov nemá priamu súvislost s prijatým aktom". V tomto ohlade je clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie rozdielny od clánku 15 rozhodnutia Rady z 5. júna 2000, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Rady ([17]Ú. v. ES L 149, s. 21). 142 Rokovací poriadok Komisie teda nezohladnuje základnú povahu formálnej poziadavky overenia a odporuje zásade právnej istoty. V dôsledku toho nebolo napadnuté rozhodnutie platne overené. 143 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 144 Súd prvého stupna sa predovsetkým domnieva, ze argumentácia zalobkyne musí byt chápaná v tom zmysle, ze sa dovoláva protiprávnosti jedného ustanovenia rokovacieho poriadku Komisie platného v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 145 Takáto námietka nezákonnosti musí byt povazovaná za prípustnú. 146 Podla judikatúry sa totiz pôsobnost clánku 241 ES musí rozsírit tiez na ustanovenia rokovacieho poriadku institúcie, ktoré síce nie sú právnym základom napadnutého rozhodnutia a nevyvolávajú úcinky podobné úcinkom nariadenia v zmysle tohto clánku Zmluvy, ale urcujú podstatné formálne nálezitosti vyzadované na prijatie tohto rozhodnutia a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu osôb, ktorým je urcené. Je totiz potrebné, aby kazdá osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, mohla incidencným spôsobom namietat protiprávnost aktu, ktorý podmienuje formálnu platnost tohto rozhodnutia, napriek skutocnosti, ze dotknutý akt nie je právnym základom rozhodnutia, takze uvedená osoba nemohla pozadovat jeho zrusenie skôr, ako jej bolo sporné rozhodnutie oznámené. V dôsledku toho môzu byt ustanovenia rokovacieho poriadku Komisie predmetom námietky nezákonnosti v rozsahu, v akom zabezpecujú ochranu jednotlivcov (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 286 a 287). 147 Okrem toho treba pripomenút, ze námietka nezákonnosti musí byt obmedzená na to, co je nevyhnutné na vyriesenie sporu. 148 Cielom clánku 241 ES totiz nie je umoznit úcastníkovi konania spochybnit uplatnitelnost akéhokolvek aktu vseobecnej povahy prostredníctvom akejkolvek zaloby. Vseobecný akt, ktorého nezákonnost sa uplatnuje, musí byt priamo alebo nepriamo uplatnitelný vo veci, ktorá je predmetom zaloby, a musí existovat priama právna súvislost medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým vseobecným aktom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 288 a 289 a tam citovanú judikatúru). 149 V tomto ohlade treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie bolo overené na základe ustanovenia clánku 16 prvého odseku rokovacieho poriadku. V dôsledku toho teda existuje priama právna súvislost medzi týmto rozhodnutím a týmto clánkom rokovacieho poriadku, ktorého nezákonnost zalobkyna uplatnuje. Z toho vyplýva, ze clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku uplatnitelného v case prijatia napadnutého rozhodnutia môze byt predmetom námietky nezákonnosti. 150 Treba preto preskúmat, ci formálne právne nálezitosti stanovené rokovacím poriadkom Komisie sú v súlade s poziadavkami zásady právnej istoty alebo nie. 151 V predmetnej veci je znením, na ktoré sa odkazuje, clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie v znení uplatnitelnom v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorý stanovuje: "Akty prijaté Komisiou v priebehu zasadnutia sa pripoja k súhrnnej zápisnici vypracovanej na konci zasadnutia, na ktorom boli prijaté, v autentickom jazyku alebo jazykoch takým spôsobom, ze nie je mozné ich od seba oddelit. Tieto akty sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka na poslednej strane súhrnnej zápisnice." 152 V rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, sa skúmala zákonnost clánku 16 prvého odseku rokovacieho poriadku Komisie zo 17. februára 1993 ([18]Ú. v. ES L 230, s. 15), ktorý znel: "Akty prijaté Komisiou v priebehu zasadnutia sa pripoja k zápisnici vypracovanej na konci zasadnutia, na ktorom boli prijaté, v autentickom jazyku alebo jazykoch... Tieto akty sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka na prvej strane tejto zápisnice." 153 V tomto rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze podmienky stanovené týmto ustanovením predstavujú samy osebe dostatocnú záruku na overenie v prípade spochybnenia úplnej zhody oznámených alebo uverejnených znení so znením prijatým kolégiom a súcasne s vôlou ich autora. Vzhladom na to, ze toto znenie bolo pripojené k zápisnici a jeho prvá strana bola podpísaná predsedom a generálnym tajomníkom, existuje súvislost medzi touto zápisnicou a do nej zahrnutými dokumentmi, ktorá umoznuje ubezpecit sa o presnom obsahu a forme rozhodnutia kolégia. V tomto ohlade je nevyhnutné predpokladat, ze orgán konal v súlade s uplatnitelnou právnou úpravou, pokial nesúlad jeho konania s normou nebol urcený súdom Spolocenstva. Overenie upravené ustanovením clánku 16 prvým odsekom rokovacieho poriadku musí byt povazované za zákonné (rozsudok PVC II Súdu prvého stupna, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 302 az 304). 154 Je preto opodstatnené konstatovat, ze clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie v znení uplatnitelnom v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia upravuje formálnejsie procedúru overenia, nez je tá, ktorá bola skúmaná v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie. 155 Zmeny vykonané medzi dvoma zneniami textu sú totiz tieto: akty prijaté na zasadnutí uz nie sú iba "pripojené" k zápisnici, ale "sa pripoja... spôsobom, ze nie je mozné ich od seba oddelit"; výraz "zápisnica" je nahradený výrazom "súhrnná zápisnica"; zápisnica je vypracovaná "na konci zasadnutia"; nakoniec, podpis uz nie je na "prvej strane zápisnice", ale na "poslednej strane súhrnnej zápisnice". 156 Tieto celkovo posudzované zmeny posilnujú procesné záruky poskytnuté s cielom zabezpecit dodrzanie zásady právnej istoty. 157 Clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie uplatnitelného ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia preto nie je nezákonný. 158 Za týchto podmienok je opodstatnené odmietnut druhú cast druhého zalobného dôvodu. O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutá -- Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobkyna uznáva, ze v bodoch 246 az 252 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 25 vyssie, sa uznalo, ze pokial je rozhodnutie Komisie zrusené pre procesnú vadu, pozaduje sa nové vypocutie dotknutých podnikov pred prijatím nového rozhodnutia iba vtedy, ak obsahuje nové výhrady. 160 Toto riesenie vsak nemozno podla jej názoru pouzit na skutocnosti v predmetnej veci. Na jednej strane obsahovalo správne konanie mnohé vady z dôvodu porusenia práva na prístup k spisu. Na druhej strane napadnuté rozhodnutie prevzalo analýzu rozhodnutia 91/297, zruseného z iných ako cisto formálnych dôvodov, ktoré nebolo znovu prijaté. 161 Zrusenie rozhodnutia 91/297 tak ovplyvnilo platnost prípravných opatrení pre napadnuté rozhodnutie. V rozsudku Solvay I, uz citovanom v bode 17 vyssie, totiz Súd prvého stupna urcil, ze úplné odmietnutie sprístupnenia dokumentov Komisiou porusilo právo zalobkyne na prístup k spisu. Okrem toho táto procesná vada zasiahla ako správne konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia 91/298, tak aj správne konanie týkajúce sa rozhodnutia 91/297. Komisia teda mala znovu zacat konanie a poskytnút pritom zalobkyni úplný prístup k jej spisu a následne jej umoznit uplatnenie vsetkých písomných a ústnych pripomienok k tejto veci. 162 Okrem toho je výklad uvedený v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 25 vyssie, právne nesprávny, pretoze obmedzuje právo byt vypocutý na jedinú moznost pre dotknutý podnik uplatnit svoje pripomienky k výhradám proti nemu. Kazdý dotknutý podnik má totiz tiez právo byt vypocutý a uplatnit svoje pripomienky, pokial ide o zásadu, úcelnost a výsku pokút. S odvolaním na judikatúru zalobkyna tvrdí, ze podniky, ktoré sú moznými príjemcami rozhodnutia konstatujúceho ich porusovanie a ukladá im z tohto dôvodu pokutu, musia mat moznost uplatnit vsetky pripomienky, pokial ide o pokutu vo fáze správneho konania. Z dôvodu plynutia casu v predmetnej veci pritom zalobkyna tvrdí, ze by mala nové pripomienky, ktoré by uplatnila, pokial ide o premlcanie právomoci Komisie ulozit jej pokuty a o prekrocenie primeranej lehoty, ako aj výsku pokuty. 163 Zalobkyna sa domnieva, ze v dôsledku zrusenia rozhodnutia 91/297 mala byt vypocutá, pokial ide o vnútornú koherenciu analýzy Komisie, ktorá v napadnutom rozhodnutí predstavila predmetné porusovanie ako konanie posilnujúce úcinky údajnej vseobecnej protisútaznej politiky, a pokial ide o platnost urcitých tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o existenciu kartelovej dohody s ICI, ktoré boli priamo prevzaté z rozhodnutia 91/297. 164 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 165 Ked Komisia po zrusení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlucne podmienok jeho konecného prijatia kolégiom komisárov prijme nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, ktoré je zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové vypocutie dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, body 83 az 111). 166 Pokial ide o právne otázky, ktoré môzu vzniknút v rámci uplatnenia clánku 233 ES, ako sú otázky týkajúce sa plynutia casu, moznosti obnovenia stíhania, prístupu k spisu, ktorý by bol spojený s obnovou konania, úcasti úradníka povereného vypocutím a poradného výboru, ako aj prípadných dôsledkov clánku 20 nariadenia c. 17, ani tie nevyzadujú nové vypocutie, pokial nemenia obsah výhrad, takze podliehajú iba prípadnému neskorsiemu súdnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 93). 167 V predmetnej veci Komisia prevzala takmer celý obsah rozhodnutia 91/298. Doplnila iba napadnuté rozhodnutie o cast týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 168 Iste, v casti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka skutkových okolností, Komisia tiez doplnila úvahy pochádzajúce z rozhodnutia 91/297, ktoré bolo neskôr zrusené rozsudkom Solvay I, uz citovaným v bode 17 vyssie. 169 Napriek tomu na jednej strane rozhodnutie 91/298, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, odkazovalo výslovne na rozhodnutie 91/297, pokial ide o informácie o výrobku a o trhu so sódou (pozri bod I B odôvodnenia rozhodnutia 91/298). V replike zalobkyna okrem toho uznáva, ze casti rozhodnutia 91/297 prevzaté do napadnutého rozhodnutia sú "integrálnou súcastou" rozhodnutia 91/298. 170 Na druhej strane tieto informácie, ktoré majú iba skutkovú povahu, nie sú relevantné, pokial ide o porusovanie vytýkané zalobkyni v predmetnej veci. V tejto veci sa totiz dotknuté konanie týka kartelovej dohody uzavretej medzi zalobkynou a CFK, a nie protisútazných cinností zalobkyne a ICI. 171 Treba preto konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie 91/298 majú v podstate totozný obsah a sú zalozené na rovnakom odôvodnení. 172 V dôsledku toho, v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 165 a 166 vyssie, nebola Komisia povinná znovu vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 173 Okrem toho tvrdenie zalozené na porusení práva na prístup k spisu je predmetom samostatného zalobného dôvodu, a bude teda preskúmané na inom mieste. 174 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu musí byt odmietnutá. O stvrtej casti zalozenej na nevykonaní novej porady s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 175 Zalobkyna spochybnuje posúdenie uvedené v bodoch 254 az 257 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 25 vyssie, podla ktorého nová porada s poradným výborom nebola v tejto veci vyzadovaná. Podla zalobkyne na rozdiel od toho, ako Súd prvého stupna rozhodol v tomto rozsudku, nevyplýva povinnost konzultovat poradný výbor z clánku 1 nariadenia Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach stanovených v clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 [neoficiálny preklad] ([19]Ú. v. ES 127, s. 2268), ktoré sa obmedzuje na úpravu chronológie konania, ale z clánku 10 nariadenia c. 17 v znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe. Navyse, aj ked konzultácia poradného výboru predstavuje dôlezitú procesnú záruku, sleduje iný ciel ako jednoduché vypocutie podniku dotknutého návrhom rozhodnutia, ako dokazuje skutocnost, ze vzdanie sa vypocutia podnikom nezbavuje Komisiu povinnosti konzultovat poradný výbor. 176 V dôsledku toho mal byt v predmetnej veci poradný výbor konzultovaný, pokial ide o úmysel Komisie prijat napadnuté rozhodnutie po vydaní rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 19 vyssie, osobitne, pokial ide o otázku dodrzania zásady primeranej lehoty. 177 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 178 Podla clánku 10 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe: "3. Pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia na základe postupu podla odseku 1 a akéhokolvek rozhodnutia týkajúceho sa obnovenia úpravy alebo zrusenia rozhodnutia podla clánku [81] ods. 3 [ES] je potrebné konzultovat Poradný výbor pre restriktívne postupy a monopoly [pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- neoficiálny preklad]. ... 5. Konzultácia sa uskutocní na spolocnom zasadnutí zvolanom Komisiou; také stretnutie sa bude konat najskôr strnást dní po odoslaní oznámenia o konaní zasadnutia. K oznámeniu bude v kazdom preverovanom prípade pripojené zhrnutie prípadu spolu s vyznacením najdôlezitejsích dokumentov a predbezným návrhom rozhodnutia." 179 Clánok 1 nariadenia c. 99/63 okrem toho stanovuje: "Pred konzultáciou poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia vykoná Komisia vypocutie podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17." [neoficiálny preklad] 180 Podla ustálenej judikatúry vyplýva z clánku 1 nariadenia c. 99/63, ze vypocutie zúcastnených podnikov a konzultácia výboru sú nevyhnutné v rovnakých situáciách (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 54, a rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 115). 181 Nariadenie c. 99/63 bolo nahradené nariadením Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([20]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), platným v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorého clánok 2 ods. 1 znie podobne ako clánok 1 nariadenia c. 99/63. 182 V predmetnej veci je opodstatnené konstatovat, ze podla napadnutého rozhodnutia bol poradný výbor pre oblast kartelov a dominantného postavenia konzultovaný pred prijatím rozhodnutia 91/298. Zalobkyna nespochybnuje ani vykonanie tejto konzultácie, ani jej správnost. 183 Kedze teda napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné zmeny voci rozhodnutiu 91/298, Komisia, ktorá nebola povinná znova vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nebola povinná ani vykonat novú konzultáciu s poradným výborom (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 118). 184 V dôsledku toho je opodstatnené odmietnut stvrtú cast druhého zalobného dôvodu. O piatej casti zalozenej na nesprávnom zlození poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 185 Zalobkyna uvádza, ze po konzultácii s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia, ku ktorej doslo pred prijatím rozhodnutia 91/298 a napadnutého rozhodnutia, pristúpili 1. apríla 2005 k Spolocenstvu tri státy. Vzhladom na to, ze uvedený poradný výbor sa skladá zo zástupcov kazdého clenského státu, nebol tento poradný výbor uz platne zlozený v okamihu, ked Komisia vypracovala návrh, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Komisia mala teda vykonat novú konzultáciu s poradným výborom v riadnom zlození. 186 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 187 Podla clánku 10 ods. 4 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe: "Poradný výbor bude zlozený z pracovníkov kompetentných v zálezitostiach restriktívnych postupov a monopolov [pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- neoficiálny preklad]. Kazdý clenský stát menuje svojho zástupcu, ktorý v prípade, ze nemôze byt prítomný, môze byt nahradený iným pracovníkom." 188 Podla judikatúry zmena zlozenia institúcie neovplyvnuje kontinuitu institúcie samotnej, ktorej konecné alebo prípravné akty si v zásade zachovávajú vsetky úcinky (rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [21]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 36). 189 Okrem toho neexistuje nijaká vseobecná zásada práva Spolocenstva, ktorá by ukladala kontinuitu v zlození správneho orgánu, ktorý sa zaoberá konaním, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty (rozsudok PVC II Súdu prvého stupna, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 322 a 323). 190 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná znovu konzultovat poradný výbor po pristúpení troch dalsích státov do Spolocenstva. 191 Z toho vyplýva, ze piata cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O siedmej casti, zalozenej na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality -- Tvrdenia úcastníkov konania 192 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie opakuje prakticky doslovne rozhodnutie prijaté o desat rokov skôr a ze nijako nezohladnuje plynutie casu a dôsledky zrusenia rozhodnutia 91/297. Okrem toho tvrdí, ze Komisia jej mala poskytnút úplný prístup k spisu. 193 Okrem toho je podla jej názoru napadnuté rozhodnutie neprimerané, kedze jeho úcinkom bolo nové zacatie konania dlho po rozhodnej dobe, takze je v kazdom prípade zbavené akéhokolvek potrebného úcinku. 194 Zalobkyna navyse tvrdí, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré povazovala za úcelné ju znovu postihnút "drakonickým rozhodnutím", zatial co sa vzdala prijatia nového rozhodnutia po zrusení rozhodnutia 91/297. Komisia napriek tomu nakladala ako s jedným celkom s porusovaniami, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí 91/297, 91/298 a 91/299, ktoré boli s ohladom na to koncipované. Súd prvého stupna teda nemôze posúdit dôvody rozhodnutia Komisie prijat nové rozhodnutie, ktorého obsah je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/298. 195 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 196 Zalobkyna pod zámienkou údajného porusenia zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality opakuje rovnaké tvrdenia, ktoré uz uviedla, zalozené najmä na plynutí casu a práve na prístup k spisu, ktoré Súd prvého stupna skúma na inom mieste. 197 Jediný nový prvok sa týka nedostatku odôvodnenia, pokial ide o skutocnost, ze Komisia prijala nové rozhodnutie, ktorého obsah bol takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/298. V tomto ohlade je pritom opodstatnené konstatovat, ze Komisia odôvodnila svoju volbu prijat znovu rozhodnutie 91/298 v bodoch 67 az 78 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú pripojené navyse k rozhodnutiu 91/298. Výhrada uplatnená zalobkynou nie je teda zo skutkového hladiska podlozená. 198 V dôsledku toho treba odmietnut siedmu cast druhého zalobného dôvodu. 199 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu, s výhradou preskúmania siestej casti, zalozenej na porusení práva na prístup k spisu, ktoré sa vykoná v rámci stvrtého zalobného dôvodu. O tretom dôvode zalozenom na nedostatku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania 200 Zalobkyna uvádza, ze Komisia "nesprávne odôvodnila" napadnuté rozhodnutie, kedze sa v snahe preukázat úcinok na obchod medzi clenskými státmi obmedzila na odkaz na údajnú vseobecnú politiku zo strany zalobkyne kontrolovat trh s sódou v Spolocenstve a tvrdila, ze údajná dohoda medzi zalobkynou a CFK bola súcastou tejto vseobecnej politiky. 201 Podla zalobkyne tento odkaz na údajnú vseobecnú politiku odkazuje na prístup Komisie, ktorá sa vo veciach "Uhlicitan sodný" vzdy domnievala, ze údajné porusenia clánkov 81 ES a 82 ES sa posilnujú jedno druhým, aby vytvorila globálnu stratégiu s cielom uzavriet trhy a obmedzit hospodársku sútaz. 202 Po prvé pritom Komisia nikdy nedokázala preukázat existenciu údajného "európskeho kartelu" medzi vsetkými výrobcami uhlicitanu sodného. 203 Po druhé správania vytýkané Komisiou, pokial sa povazujú za zneuzívajúce, predstavovali izolované skutocnosti, ktoré nemali významný vplyv na hospodársku sútaz. 204 Po tretie sa dotknutá údajná dohoda týkala minimálnych mnozstiev, pricom Komisia uvádza mnozstvo 11000 ton za dva roky pre trh väcsí ako milión ton, teda asi 1% rocnej spotreby nemeckého trhu, a asi 4% celkovej kapacity výroby CFK. Okrem toho sa údajne týkala mnozstva uhlicitanu sodného, ktoré by CFK nebola schopná uviest na trh. V dôsledku toho údajná dohoda nemohla citelne ohrozit obchod medzi clenskými státmi. 205 V replike zalobkyna uvádza, ze aj ked nepredlozila osobitný zalobný dôvod, pokial ide o existenciu údajnej dohody, ktorej uzavretie s CFK jej Komisia vytýka, neznamená to, ze uznáva existenciu takejto dohody. 206 Zalobkyna tiez uvádza, ze ceny pouzívané v Nemecku boli vyssie ako vo zvysku Spolocenstva. Pokial by teda CFK chcel predat uvedené mnozstvá v iných clenských státoch, musela by strpiet znízenie príjmov, ktorých dalsie zvýsenie tým, ze by este znízila ceny na týchto trhoch, by nebolo v jej záujme. Pokial by údajná dohoda neexistovala, mala by CFK záujem predat mnozstvá, ktoré DSW nespotrebovala, na nemeckom trhu. 207 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Súdom prvého stupna 208 Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatní iba na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musí byt na základe vsetkých objektívnych skutkových a právnych faktorov mozné s dostatocným stupnom pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat vplyv, priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny, na obchodné toky medzi clenskými státmi v tom zmysle, ze by mohla poskodzovat dosiahnutie ciela jediného trhu medzi týmito státmi (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22, a rozsudok Súdu prvého stupna z , FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 63). Ovplyvnenie obchodu v rámci Spolocenstva tak vseobecne vyplýva zo súhrnu viacerých faktorov, ktoré samostatne posudzované nie sú nutne urcujúce (rozsudky Súdneho dvora z , DLG, [22]C-250/92, Zb. s. I-5641, bod 54, a z , British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27). 209 V tomto smere nie je dôlezité, ci je vplyv kartelu na obchod nepriaznivý, neutrálny alebo priaznivý. Obmedzenie hospodárskej sútaze je totiz spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi vtedy, ak je spôsobilé odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak nabrali (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 172). 210 Okrem toho spôsobilost kartelu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, t. j. jeho potenciálny vplyv, postacuje na to, aby patril do pôsobnosti clánku 81 ES bez toho, aby bolo potrebné preukázat skutocný dosah na obchod (rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48, a rozsudok Súdu prvého stupna zo , Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia, T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, Zb. s. II-5169, bod 166). Je vsak potrebné, aby potenciálny vplyv kartelu na medzistátny obchod bol citelný alebo, povedané inými slovami, aby nebol bezvýznamný (rozsudok Súdneho dvora z , Javico, [23]C-306/96, Zb. s. I-1983, body 12 a 17, a rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 207). 211 Navyse kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou ES (rozsudky Súdneho dvora zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29, a z , Asnef-Equifax a Administración del Estado, [24]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 37). 212 V predmetnej veci, v odôvodnení c. 59 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla tri poznatky, na základe ktorých sa mozno domnievat, ze dohoda ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi: po prvé, táto dohoda "bola súcastou vseobecnej politiky kontroly trhu so sódou v Spolocenstve"; po druhé, ze cielom tejto dohody "bolo nielen podstatne znízit hospodársku sútaz v Spolocenstve, ale tiez zachovat nepruznost struktúry trhu a jeho rozdelenie podla národných hraníc"; po tretie, "pokial by táto dohoda neexistovala, bolo by iste pravdepodobné, ze by mnozstvá odkúpené spolocnostou Solvay pri uplatnení záruky boli predané CFK na ostatných trhoch Spolocenstva". 213 Najskôr je opodstatnené konstatovat, ze zalobkyna vo svojich písomnostiach nespochybnuje posledné dva poznatky uvedené Komisiou. 214 Dalej treba uviest, ze zalobkyna nepredkladá nijaký zalobný dôvod, ktorého cielom by bolo spochybnit existenciu dohody medzi nou a CFK, podla ktorej, ako uvádza clánok 1 napadnutého rozhodnutia, "zarucila CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku... a nahradila CFK vsetok schodok tým, ze odkúpila mnozstvá nevyhnutné na to, aby predaj CFK dosiahol zarucené minimum". 215 Dohoda o záruke týkajúca sa minimálneho rocného mnozstva predaja na vnútrostátnom trhu, akou je dohoda dotknutá v predmetnej veci, môze pritom z podstaty veci odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak mali. Vedie totiz k tomu, ze je z trhu stiahnutá cast výroby uhlicitanu sodného, ktorá by mohla byt vyvezená do iných clenských státov. 216 V dôsledku toho, aj za predpokladu, ze by tvrdenie zalobkyne zalozené na neexistencii vseobecnej politiky kontroly trhu so sódou bolo podlozené, je opodstatnené konstatovat, ze toto tvrdenie nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze záver Komisie smerujúci ku konstatovaniu ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi je dostatocne preukázaný skutocnostou, ze dotknutá dohoda mohla odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak mali. 217 Zalobkyna tiez tvrdí, ze s ohladom na rozsah dotknutých minimálnych mnozstiev nemohla dohoda citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 218 Podla odôvodnenia c. 43 napadnutého rozhodnutia, zatial co nemecký trh predstavoval v rokoch 1986 a 1987 asi 1080000 ton, bola pritom záruka CFK pôvodne stanovená, v roku 1987, na 179000 ton, a toto mnozstvo bolo neskôr zvýsené. V tomto ohlade sa netreba odvolávat na mnozstvo skutocne zalobkynou od CFK odkúpené kazdý rok, ale na mnozstvo, ktoré zalobkyna mohla byt na základe zmluvy nútená od CFK odkúpit, teda pôvodne 179000 ton. 219 Ako správne zdôraznuje Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, toto mnozstvo 179000 ton, ktoré predstavuje 16,57% nemeckého trhu v roku 1987, nemôze byt povazované za nevýznamné. 220 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia správne domnievala, ze dotknutá kartelová dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 221 Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu 222 Stvrtý zalobný dôvod sa v podstate skladá z dvoch castí zalozených po prvé na tom, ze medzi dokumentmi, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, existujú dokumenty uzitocné na obhajobu, a po druhé na tom, ze nedoslo k úplnému nahliadnutiu do spisu zalobkynou. 223 Na úvod treba pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva a musí sa dodrziavat za akýchkolvek okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj ked ide o správne konanie. Vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov uz v stádiu správneho konania umoznilo oznámit úcinným spôsobom ich stanovisko k jednotlivým skutocnostiam a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Súdneho dvora z 23. mája 1978, Hoffmann-La Roche, 102/77, Zb. s. 1139, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Avebe/Komisia, [25]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49). 224 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky listiny zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68, a rozsudok z , Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 145). 225 Co sa týka dôkazov v neprospech daného podniku, ten musí preukázat, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlisný, keby bol odmietnutý ako dôkazný prostriedok dokument v jeho neprospech, ktorý mu nebol oznámený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení tohto podniku. Pokial ide o dôkazy v jeho prospech, dotknutý podnik musí preukázat, ze ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje, aby podnik preukázal, ze uvedené dokumenty v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze ak by mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty. Eventualitu, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba potom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat -- vzhladom na tieto dôkazné prostriedky -- význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 73 az 76, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 146). 226 Napokon porusenie práva na prístup k spisu môze spôsobit úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie len vtedy, ak porusenie práva na prístup k vysetrovaciemu spisu pocas správneho konania bránilo dotknutému podniku alebo podnikom oboznámit sa s dokumentmi, ktoré mohli byt uzitocné na ich obhajobu, cím doslo k poruseniu práva na obhajobu. To platí najmä v prípade, keby sprístupnenie dokumentu malo co i len malú pravdepodobnost, ze ak sa ho dotknutý podnik mohol pocas uvedeného konania dovolávat, mohlo by správne konanie viest k odlisnému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 73 az 76). 227 Vo svetle týchto úvah teda treba posúdit, ci Komisia v predmetnej veci respektovala právo zalobkyne na obhajobu. O prvej casti zalozenej na existencii dokumentov potrebných na obhajobu medzi dokumentmi v spise, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania 228 Ako vyplýva z judikatúry uvedenej v predchádzajúcich bodoch, co sa týka dôkazov v prospech, musí dotknutý podnik preukázat, ze ich nesprístupnenie mohlo ovplyvnit na jeho ujmu priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. 229 V predmetnej veci zalobkyna predlozila svoje pripomienky 15. júla 2005 po tom, ako nahliadol do dokumentov v spise. -- Tvrdenia úcastníkov konania 230 Zalobkyna uvádza, ze prístup k týmto dokumentom v priebehu správneho konania by jej umoznil predlozit tvrdenia uzitocné na jej obhajobu, pokial ide o neexistenciu ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 231 Zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze dokumenty obsiahnuté vo vysetrovacom spise, ku ktorým nemala prístup pocas správneho konania, by jej umoznili preukázat, ze nezaviedla obchodnú stratégiu kontroly trhu a ze CFK v rovnakej dobe dodávala uhlicitan sodný iným sútazitelom. Osobitne z jednej internej správy CFK vyplýva, ze táto spolocnost zalobkyni v roku 1988 dodala 2544 ton uhlicitanu sodného po tom, ako musela celit výrobným tazkostiam vo svojich továrnach na juhu Európy. Okrem toho iné dokumenty obsiahnuté vo vysetrovacom spise, ku ktorým zalobkyna nemala prístup pocas správneho konania, preukazujú, ze vsetci výrobcovia uhlicitanu sodného pravidelne nakupovali jeden u druhého. 232 Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze dokumenty v spise, ku ktorým nemala prístup v priebehu správneho konania, preukazujú, ze v rokoch, ked CFK vykonala sporné dodávky, zostali typológia a objem jeho vývozov do iných clenských státov Spolocenstva podobné. V dôsledku toho dodávky zalobkyni nemali úcinok na obchodné toky v Spolocenstve. 233 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 234 Najskôr treba pripomenút, ze skutocnost uvedená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, podla ktorej dotknutá dohoda bola súcastou vseobecnej politiky kontroly trhu so sódou v Spolocenstve, nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia (pozri bod 216 vyssie). Dokumenty uplatnené zalobkynou po nahliadnutí do spisu, aj ked smerujú k preukázaniu neexistencie obchodnej stratégie s cielom kontrolovat trh na strane zalobkyne, nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 235 V kazdom prípade zalobkyna, ktorá bola prvým výrobcom uhlicitanu sodného v Spolocenstve v rozhodnej dobe, mala nevyhnutne k dispozícii informácie, ktoré by jej umoznili dovolávat sa v roku 1990 skutocnosti, ze výrobcovia uhlicitanu sodného kupovali pravidelne jeden u druhého, a preukázat túto skutocnost. Zalobkyna sa osobitne dovoláva niekolkých dokumentov uvádzajúcich, ze sa uskutocnil predaj uhlicitanu sodného medzi nou a jej sútazitelmi, co zjavne nemohla nevediet. 236 Okrem toho tvrdenie, podla ktorého dodávky zalobkyni nemali úcinok na obchodné toky v Spolocenstve, nemôze vyvrátit záver Komisie, pokial ide o ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi. Ako totiz uviedla Komisia v odôvodnení c. 58 napadnutého rozhodnutia, cielom dohody bolo dosiahnut podmienky umelej stability trhu, co zalobkyna nepopiera. Kedze cielom dohody bolo pritom zachovat existujúcu struktúru trhu s uhlicitanom sodným, z toho logicky vyplýva, ze vývozy CFK v Spolocenstve museli zostat stabilné. V dôsledku toho tvrdenie zalobkyne, namiesto toho, aby vyvrátilo úvahy Komisie, pokial ide o ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, tieto úvahy skôr potvrdzuje. 237 V dôsledku toho zalobkyna nepreukázala, ze sprístupnenie týchto dokumentov mohlo, hoci v obmedzenej miere, viest k inému výsledku správneho konania, pokial by sa o ne dotknutý podnik mohol v priebehu uvedeného konania opriet, ako to vyzaduje judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, body 73 az 76). 238 Z preskúmania dokumentov, ktorých sa zalobkyna dovolávala po tom, ako mala v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania prístup k spisu, teda vyplýva, ze Komisia neporusila právo zalobkyne na obhajobu. Z toho vyplýva, ze je opodstatnené odmietnut prvú cast stvrtého zalobného dôvodu uplatneného zalobkynou. O druhej casti zalozenej na nedostatku úplného nahliadnutia do spisu zalobkynou -- Tvrdenia úcastníkov konania 239 Zalobkyna v zalobe uvádza, ze nikdy nemohla získat úplný podrobný zoznam spisu Komisie. Okrem toho sa Komisia v priebehu správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia 91/298, uspokojila s tým, ze jej poskytla prístup k dokumentom v jej neprospech, pripojeným k oznámeniu o výhradách. V dôsledku toho podla popisu spisu, ako vyplýva z rozsudku Solvay I, uz citovaného v bode 17 vyssie, bol zalobkyni odmietnutý prístup ku vsetkým "podspisom" týkajúcim sa jej sútazitelov (Rhône-Poulenc, CFK, Matthes & Weber, Akzo a ICI), ako aj k desiatke spisov obsahujúcich odpovede na ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 v znení platnom v rozhodnej dobe, najmä tých zaslaných Komisiou niektorým jej klientom. Zalobkyna tvrdí, ze jej tak bolo zabránené preskúmat, ci tieto spisy obsahovali skutocnosti uzitocné na jej obhajobu, najmä pokial ide o sútaznú situáciu na nemeckom trhu, kontext údajnej dohody a jej úcinky na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi. Zastaranie dôkazov vyplývajúce z casu uplynulého od vytýkaných skutocností spôsobilo, ze tento prístup k spisu bol este dôlezitejsí. 240 Vo svojich pripomienkach z 15. júla 2005, predlozených po nahliadnutí do spisu v kancelárii Súdu prvého stupna, sa zalobkyna domnieva, ze nemôze uviest, do akej miery by chýbajúce dokumenty mohli byt uzitocné na jej obhajobu. V tomto ohlade upozornuje, ze Komisia jednak výslovne priznala stratu piatich kartoték a jednak nemôze zarucit úplnost kartoték, ktoré má este k dispozícii, pretoze dokumenty nie sú priebezne ocíslované a neexistuje zoznam s ich výpoctom. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v celom rozsahu, pretoze Súd prvého stupna nie je schopný preskúmat jeho zákonnost. 241 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 242 Na úvod treba zdôraznit, ze v priebehu správneho konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia 91/298 Komisia nevytvorila podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis, a ze oznámila zalobkyni iba dokumenty v jej neprospech, ktoré boli pripojené k oznámeniu o výhradách. 243 V tomto ohlade Komisia na pojednávaní uviedla, ze v urcitých veciach prax spocívala v tom, ze dotknutým podnikom sa zaslalo oznámenie o výhradách doplnené iba o niektoré dokumenty, z dôvodu obsiahlosti spisu, pricom tieto podniky boli potom vyzvané, aby prisli nahliadnut v priestoroch Komisie do vsetkých prístupných dokumentov s pomocou podrobného zoznamu. V rámci veci, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia 91/298, sa vsak spravodajca podla Komisie rozhodol "zjednodusit konanie", ked sa domnieval, ze vzhladom na to, ze vsetky uplatnené dokumenty boli odovzdané s oznámením o výhradách, nahliadnutie bolo bezúcelné a v dôsledku toho nebol nutný podrobný zoznam. 244 Je opodstatnené pripomenút, ze na strane 40 a 41 Dvanástej správy Komisie o politike hospodárskej sútaze Komisia stanovila, pokial ide o prístup k spisu, tieto pravidlá: "Komisia priznáva podnikom, ktoré sa zúcastnujú konania, moznost oboznámit sa so spisom, ktorý sa ich týka. Podniky sú informované o obsahu spisu Komisie tým, ze k oznámeniu o výhradách alebo k listu o odmietnutí staznosti je pripojený zoznam vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis, s uvedením dokumentov alebo ich castí, ktoré sú im prístupné. Podniky sú vyzvané, aby na mieste preskúmali prístupné dokumenty. Pokial si podnik praje preskúmat len niektoré, Komisia mu môze zaslat kópie. Komisia povazuje za dôverné, a teda neprístupné pre urcitý podnik, tieto dokumenty: dokumenty alebo ich casti, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo iných podnikov; interné dokumenty Komisie, ako zápisnice, návrhy alebo iné pracovné dokumenty; vsetky dalsie dôverné informácie, ako informácie umoznujúce urcit totoznost stazovatelov, ktorí si neprajú, aby bola odhalená ich totoznost, ako aj informácie oznámené Komisii s výhradou zachovania ich dôverného charakteru." [neoficiálny preklad] 245 Z týchto pravidiel vyplýva, ze pocas správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia 91/298, mala Komisia povinnost sprístupnit zalobkyni vsetky dokumenty v jej neprospech a v jej prospech, ktoré zhromazdila v priebehu kontroly, s výhradou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, body 51 az 54, a z , Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, body 39 az 41). 246 Je preto opodstatnené urcit, ze v rámci veci, ktorá viedla k rozhodnutiu 91/298, sa Komisia odchýlila od pravidiel, ktoré si stanovila v roku 1982 tým, ze nevytvorila podrobný zoznam s uvedením dokumentov, z ktorých sa skladá spis a nesprístupnila zalobkyni vsetky dokumenty, ktoré sa v spise nachádzali. 247 Dalej treba uviest, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 91/298 bolo zrusené Súdom prvého stupna pre nedostatok overenia, Komisia sa domnievala, ze má právo prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby znovu zacala správne konanie. 248 V dôsledku toho je opodstatnené urcit, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia neoznámila zalobkyni vsetky dokumenty v spise, ktoré jej boli prístupné, a nevyzvala ju, aby prisla nahliadnut do uvedených dokumentov v jej priestoroch, takze správne konanie bolo v tomto ohlade nezákonné. 249 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze právo obhajoby je porusené v dôsledku procesnej vady iba vtedy, ak táto vada mala konkrétne vplyv na moznosti obrany podnikov, proti ktorým sa konanie vedie (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [26]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 55, a zo , General Electric/Komisia, [27]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 632). 250 Za týchto okolností Vseobecný súd v rámci konania o zalobe podanej proti napadnutému rozhodnutiu nariadil opatrenia na zabezpecenie priebehu konania s cielom zabezpecit úplný prístup k spisu, aby mohol posúdit, ci odmietnutie Komisie sprístupnit nejaký dokument alebo oznámit písomnost mohlo poskodit obhajobu zalobkynu (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 102). 251 V tomto ohlade treba pripomenút, ze kedze sa takéto preskúmanie obmedzuje na súdne preskúmanie vznesených zalobných dôvodov, nie je jeho predmetom ani jeho úcinkom nahradit úplné vysetrovanie veci v rámci správneho konania. Oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi v spise nevracia podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, do situácie, v ktorej by bol, pokial by sa mohol opierat o rovnaké dokumenty pri predlození svojich písomných a ústnych pripomienok tejto institúcii (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 103 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, ak je prístup k spisu zabezpecený v stádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázat, ze pokial by mal k neoznámeným dokumentom prístup, malo by rozhodnutie Komisie odlisný obsah, ale iba to, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128, a rozsudok PVC II Súdneho dvora, uz citovaný v bode 38 vyssie, bod 318). 252 V predmetnej veci Komisia na ziadost Súdu prvého stupna predlozila oznámenie o výhradách a prilozené dokumenty. Tiez zostavila zoznam s uvedením dokumentov obsiahnutých v spise v jeho súcasnom zlození. 253 V tomto ohlade treba po prvé konstatovat, ze existuje neistota o obsahu spisu v jeho pôvodnom zlození. Komisia totiz nepochybne uviedla, ze spis v jeho súcasnom zlození je kópiou spisu v jeho pôvodnom zlození, ktorý sa skladal z "podspisov" ocíslovaných 1 az 71. Komisia vsak zároven informovala Súd prvého stupna o existencii neocíslovaného "podspisu" s názvom "Oberland Glas". 254 Po druhé treba upozornit, ze Komisia výslovne uznala, ze stratila pät "podspisov" s císlami 66 az 70. Z jej listu z 15. marca 2005 totiz vyplýva, ze dospela k tomuto záveru, ked zistila, ze má "podspisy" s císlami 1 az 65 a ze "podspis" 71 obsahuje oznámenie o výhradách. 255 Vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2005 Komisia uviedla, ze je "málo pravdepodobné, ze spisy, ktoré nie je mozné nájst, obsahujú písomnosti v prospech". Ked bola na pojednávaní vyzvaná, aby spresnila túto vetu, uviedla, ze "neprichádza do úvahy", ze uvedené "podspisy" obsahovali dokument v prospech, a ze zo "statistického" hladiska nemohli byt uzitocné na obhajobu zalobkyne. 256 Z týchto odpovedí vyplýva, ze Komisia nie je schopná s istotou urcit autora, povahu a obsah kazdej z písomností, ktoré boli súcastou "podspisov" c. 66 az 70. 257 Treba preto preskúmat, ci zalobkyna mala moznost preskúmat vsetky dokumenty nachádzajúce sa vo vysetrovacom spise, ktoré mohli byt relevantné pre jej obhajobu, a za predpokladu, ze to tak nie je, ci porusenie práva na prístup k spisu malo taký význam, ktorý by mohol túto procesnú záruku zbavit jej podstaty. Podla judikatúry totiz prístup k spisu patrí medzi procesné záruky, ktorých cielom je chránit právo na obhajobu (rozsudok Solvay I, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 59) a porusenie práva na prístup k spisu Komisiou v priebehu konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, pokial bolo poskodené právo dotknutého podniku na obhajobu (rozsudok Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, bod 127). 258 V tomto ohlade je nevyhnutné preskúmat, ci bolo poskodené právo na obhajobu zalobkyne, pokial ide o výhrady formulované proti nej v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. 259 Podla judikatúry musí byt porusenie práva na obhajobu skúmané v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu, pretoze podstatne závisí na výhradách vznesených Komisiou na preukázanie porusenia vytýkaného dotknutému podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 127). Je teda opodstatnené pristúpit k strucnému preskúmaniu základných výhrad, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí (rozsudok Solvay I, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 60). 260 Tiez je nevyhnutné preskúmat existenciu porusenia práva na obhajobu pri zohladnení tvrdení konkrétne uplatnených dotknutým podnikom proti napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 59). 261 V predmetnej veci pritom v rámci zaloby Súd prvého stupna preskúmal argumentáciu zalobkyne a základné výhrady obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí, a dospel k záveru, ze dovolávaný zalobný dôvod musí byt odmietnutý. 262 Kedze zalobkyna nevzniesla v zalobe nijaké tvrdenie, ktorého cielom by bolo spochybnenie existencie dohody, proti ktorej smeruje Komisia v napadnutom rozhodnutí, nic neumoznuje predpokladat, ze by mohla objavit v chýbajúcich podspisoch dokumenty, ktoré by jej umoznili vyvrátit konstatovanie Komisie. Okrem toho, pokial zalobkyna neuzavrela dohodu, proti ktorej smeruje napadnuté rozhodnutie, mohla to uplatnit v zalobe, aj ked nemala úplný prístup k spisu. Nakoniec, co sa týka tvrdenia zalobkyne zalozeného na neexistencii vseobecnej politiky kontroly trhu so sódou, treba pripomenút, ze ako bolo uvedené v bode 215 vyssie, takáto dohoda o záruke, ako je dotknutá dohoda, môze z podstaty veci odklonit obchodné toky zo smeru, ktorý by inak mali. 263 Je teda opodstatnené dospiet k záveru, ze nebolo preukázané, ze zalobkyna nemala moznost preskúmat vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré by mohli byt relevantné na jej obhajobu. Aj ked totiz zalobkyna nemala prístup ku vsetkým dokumentom vo vysetrovacom spise, táto okolnost jej v predmetnej veci nebránila v tom, aby zabezpecila svoju obhajobu, pokial ide o základné výhrady, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. 264 V dôsledku toho za okolností v predmetnej veci, nie je opodstatnené zrusit napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze pät "podspisov", ku ktorým zalobkyna nikdy nemala prístup, zmizlo zo spisu. Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá a v dôsledku toho musí byt stvrtý zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty 265 Návrhy zalobkyne smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty sa v podstate skladajú z piatich zalobných dôvodov zalozených po prvé na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, po druhé na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia, po tretie na tom, ze Komisia nesprávne prihliadla na pritazujúce okolnosti, po stvrté na existencii polahcujúcich okolností a po piate na neprimeranosti pokuty, najmä s ohladom na plynutie casu. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 266 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia musí dodrziavat Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([28]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). Vzhladom na to, ze v predmetnej veci ide o skutkové okolnosti pred ich prijatím, vsak Komisia nebola v zásade povinná zohladnit ich s dvoma výhradami: jednak, pokial uvedené usmernenia preberajú zásady stanovené praxou Komisie, a jednak, pokial zavádzajú zmiernenie politiky Komisie, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. 267 Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia údajne nevysvetlila, v akom rozsahu údajná dohoda spocíva v dohode o rozdelení trhu, co je hodnotenie, ktoré sa objavuje prvýkrát a naposledy v odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho Komisia nevzala do úvahy nevýznamné mnozstvá, ktorých sa údajná dohoda týkala. Nakoniec, Komisia ani neodôvodnila ani nepreukázala, ze dotknutá dohoda bola vykonaná za velmi prísnych podmienok utajenia. 268 Komisia spochybnuje tvrdenia uvedené zalobkynou. Posúdenie Súdom prvého stupna 269 Na úvod treba pripomenút, ze hoci má Komisia volnú úvahu pri urcení výsky kazdej pokuty bez toho, aby musela uplatnit presný matematický vzorec, Súd prvého stupna má podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES rozhodovat o zalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia stanovila pokutu a v dôsledku toho môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 165, a FNCBV a i./Komisia, bod 208 vyssie, bod 358). 270 Po prvé, pokial ide o uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút, je opodstatnené pripomenút, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 91/298 bolo zrusené pre procesnú vadu, mala Komisia právo prijat nové rozhodnutie bez toho, aby zacala nové správne konanie. 271 Kedze obsah napadnutého rozhodnutia je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/298 a obe rozhodnutia sú zalozené na rovnakom odôvodnení, napadnuté rozhodnutie podlieha v rámci stanovenia výsky pokuty pravidlám platným v okamihu prijatia rozhodnutia 91/298. 272 Komisia totiz znovu zacala konanie v stádiu, v ktorom doslo k procesnej vade a bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípadu vo svetle pravidiel, ktoré neexistovali v dobe prijatia rozhodnutí 91/298, prijala nové rozhodnutie. Prijatie nového rozhodnutia pritom z povahy veci vylucuje uplatnenie usmernení vydaných po prvom prijatí. 273 V dôsledku toho nemozno usmernenia k metóde stanovovania pokút v predmetnom prípade uplatnit. 274 Po druhé treba uviest, ze Komisia sa domnievala, ze porusovanie vytýkané zalobkyni, a to dohoda uzavretá s CFK, bolo "závazné" (odôvodnenie c. 62 napadnutého rozhodnutia). 275 V tomto ohlade je opodstatnené pripomenút, ze podla judikatúry musí byt výska pokút odstupnovaná v závislosti od okolností porusenia a posúdenie závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty sa musí vykonat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzenia hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 143 a tam citovanú judikatúru). 276 V predmetnej veci treba vziat do úvahy, ze postup vytýkaný zalobkyni odôvodnuje prinajmensom hodnotenie ako "závazné" vykonané Komisiou. 277 Cielom dotknutej dohody totiz bolo obmedzit hospodársku sútaz na nemeckom trhu tým, ze bolo zarucené odkúpenie urcitého mnozstva uhlicitanu sodného od CFK na úcely zachovania úrovne cien. 278 V odôvodnení c. 58 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah nebol zalobkynou spochybnený, bol úcel dotknutej dohody opísaný takto: "Jej úcelom bolo zjavne dosiahnut podmienky umelej stability trhu. Náhradou za správanie v oblasti cien, ktoré nebolo zo strany Solvay povazované za skodlivé, bola CFK zarucená minimálna cast nemeckého trhu. Tým, ze stiahla z trhu mnozstvá, ktoré CFK nemohla predat, zabezpecila Solvay, ze úroven cien nemohla byt znízená hospodárskou sútazou. Zabavené dokumenty dokazujú, ze dohody boli uvedené do praxe a mali sledovaný úcinok. Takéto klasické dohody typu 'kartel` obmedzujú samotnou svojou povahou hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 [ES]." 279 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, tak ide o dohodu o rozdelení trhu v tom zmysle, ze dotknuté podniky sa dohodli, ze budú na nemeckom území regulovat uvádzanie výroby CFK na trh. 280 Kartelové dohody tohto typu sú uvedené medzi príkladmi kartelových dohôd výslovne vyhlásených za nezlucitelné so spolocným trhom v clánku 81 ods. 1 písm. c) ES. Tieto dohody totiz judikatúra kvalifikuje ako zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, [29]T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136, a z , Brasserie nationale a i./Komisia, [30]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 173). 281 Po tretie, co sa týka tvrdenia zalozeného na nevýznamnej povahe mnozstiev dotknutých dohodou, stací pripomenút, ze toto tvrdenie bolo uz preskúmané a bolo odmietnuté (pozri body 218 a 219 vyssie). 282 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie zalozené na neexistencii utajenia pri vykonávaní dohody, treba uviest, ze odôvodnenie c. 47 napadnutého rozhodnutia uvádza: "Dna 14. marca 1989 sa uskutocnilo stretnutie, ktorého sa zúcastnili jednak zástupcovia na vysokej úrovni CFK a jej materskej spolocnosti Kali & Salz, jednak DSW. Je vysoko príznacné, ze z tejto schôdzky nebola vyhotovená nijaká správa alebo oficiálna zápisnica. Skutocne po nom nemozno nájst ani stopu ani u CFK, ani u Kali & Salz. Krátka rucne písaná správa z tohto stretnutia vsak bola zhabaná u DSW." 283 V zalobe zalobkyna v podstate uvádza, ze Komisia "ani neodôvodnila ani nepreukázala", ze dotknutá dohoda bola vykonaná za velmi prísnych podmienok utajenia. Pokial ide o Komisiu, dovoláva sa neexistencie oficiálnej zápisnice, aj ked bol u DSW zhabaný rucne písaný záznam. 284 Samotná okolnost, ze neexistuje oficiálna zápisnica, vsak neumoznuje dospiet k záveru, ze dohoda bola vykonaná za velmi prísnych podmienok utajenia, pokial, ako uznáva Komisia, bol nemeckou dcérskou spolocnostou zalobkyne spísaný interný záznam týkajúci sa tohto stretnutia. 285 V dôsledku toho nemôze Komisia pri posudzovaní závaznosti porusenia vziat do úvahy utajenost dotknutej dohody. 286 S ohladom na to, ze dotknutá dohoda predstavuje zjavné obmedzenie hospodárskej sútaze, vsak mohla Komisia v kazdom prípade kvalifikovat porusenie, ktorého sa dopustila zalobkyna, ako závazné. 287 V dôsledku toho treba prvý zalobný dôvod zamietnut. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 288 Podla zalobkyne Komisia nijako nepreukázala, ze bola pre rok 1990 poskytnutá akákolvek záruka objemu. Aj za predpokladu, ze by porusenie bolo preukázané, musí byt dlzka jeho trvania skrátená prinajmensom o stvrtinu. 289 Komisia namieta, ze oznámenie o výhradách, ktoré bolo zaslané zalobkyni a CFK 14. marca 1990, uvádzalo, ze porusenie pokracovalo "az do tohto dna". Tvrdí, ze tak dala zúcastneným podnikom prílezitost oznámit ich názor na dlzku trvania porusenia. Zalobkyna a CFK sa vsak vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uspokojili s celkovým zapretím existencie dohody bez toho, aby zaujali stanovisko k otázke jej dlzky trvania a neposkytli jej nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval dospiet k záveru, ze porusovanie skoncilo. 290 Komisia tvrdí, ze s ohladom na nepravdepodobnost tvrdení predlozených zalobkynou a CFK v ich odpovediach na výhrady dospela opodstatnene k záveru, ze dohoda pokracovala pocas roku 1990. V tomto ohlade Komisia odkazuje na návrhy generálneho advokáta Sir Gordona Slynna predchádzajúce rozsudku Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia (100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, 1914), v ktorých uviedol, ze od okamihu, ked je existencia kartelovej dohody preukázaná, sa predpokladá, ze trvá az do okamihu, ked sa preukáze opak. V predmetnej veci Komisia trvá na tom, ze sa opierala o osobitné okolnosti, ktoré nespocívajú v samotnej povahe dohody, ale vo vysvetleniach poskytnutých dotknutými podnikmi, pokial ide o existenciu dohody. 291 Nakoniec Komisia tvrdí, ze zalobkyna sa uspokojila s tvrdením, ze Komisia nepreukázala skutocnost, ze v roku 1990 bola poskytnutá záruka objemu bez toho, aby uviedla, kedy dohoda skoncila. Upozornuje, ze v roku 1989 bola takáto záruka poskytnutá a ze objem rástol v rámci strukturálnej politiky, a nie presných dodávok. Posúdenie Súdom prvého stupna 292 Na úvod treba uviest, ze zalobkyna spochybnuje den ukoncenia porusenia, ale nevyvracia den zacatia porusenia, ktorý výrok rozhodnutia stanovuje na "priblizne rok 1987". 293 Podla judikatúry Súdu prvého stupna na vypocítanie dlzky trvania porusenia, ktorého ciel obmedzuje hospodársku sútaz, stací len urcit obdobie, pocas ktorého táto dohoda existovala, teda obdobie, ktoré uplynulo medzi dnom jej podpísania a dnom, ku ktorému bola ukoncená (rozsudok CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v bode 71 vyssie, bod 280). 294 Dlzka trvania porusenia je v zmysle clánku 81 ods. 1 ES základnou zlozkou pojmu porusenie, teda zlozkou, ktorej dôkazné bremeno zatazuje v prvom rade Komisiu. V tejto súvislosti sa podla judikatúry pozaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázat dlzku trvania porusenia opierala prinajmensom o dôkazy, ktoré súvisia so skutocnostami dostatocne blízkymi z hladiska casu tak, aby bolo mozné odôvodnene pripustit, ze toto porusenie trvalo neprerusene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. júla 1994, Dunlop Slazenger/Komisia, [31]T-43/92, Zb. s. II-441, bod 79, a zo , Peróxidos Orgánicos/Komisia, [32]T-120/04, Zb. s. II-4441, bod 51). 295 Toto rozdelenie dôkazného bremena sa vsak môze odlisovat v rozsahu, v akom skutkové okolnosti, ktoré uvádza jeden úcastník konania, môzu byt takej povahy, ze by druhého úcastníka konania zaväzovali predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie by umoznovalo dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno sa unieslo (rozsudok Peróxidos Orgánicos/Komisia, uz citovaný v bode 294 vyssie, bod 53; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 224 vyssie, bod 79). 296 V predmetnej veci Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna porusila clánok 81 ES "tým, ze sa priblizne od roku 1987 a prinajmensom do konca roku 1990 zúcastnila na dohode o rozdelení trhov". Okrem toho v odôvodnení c. 60 napadnutého rozhodnutia odkazuje na obdobie zahrnujúce "priblizne od roku 1986 az do konca roku 1990". 297 Naopak v odôvodnení c. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "od neznámeho dna asi v roku 1987 prinajmensom do roku 1989 sa Solvay a CFK zúcastnili na dohode alebo na zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 81 [ES], podla ktorých Solvay pre kazdý z rokov 1987, 1988 a 1989 zarucila CFK minimálny objem predaja". 298 V dôsledku toho treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje vzájomne si odporujúce prvky, pokial ide o ukoncenie porusenia. 299 Okrem toho cast napadnutého rozhodnutia týkajúca sa dohody o záruke (odôvodnenia c. 42 az 48) uvádza císelné údaje iba do roku 1989 a rok 1990 nie je uvedený v casti týkajúcej sa dlzky trvania porusenia (odôvodnenie c. 63 az 66). 300 Komisia s odkazom na návrhy generálneho advokáta Sir Gordona Slynna predchádzajúce rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaného v bode 290 vyssie, tvrdí, ze kedze preukázala existenciu porusenia, existuje domnienka, pokial ide o jeho pokracovanie, a ze v predmetnej veci je úlohou zalobkyne, aby preukázala, ze dohoda sa uz v roku 1990 nevykonávala. 301 Treba vsak zdôraznit, ako bolo uvedené vyssie, ze úvaha Komisie, podla ktorej dotknutá dohoda existovala az do konca roku 1990, sa objavuje iba vo výroku a v odôvodnení c. 60 napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza závery Komisie, pokial ide o existenciu porusenia clánku 81 ES bez toho, aby bolo mozné nájst akúkolvek oporu ani v odôvodnení venovanému kvalifikácii dohody (odôvodnenia c. 53 az 59 napadnutého rozhodnutia) ani v odôvodnení vztahujúcom sa na dlzku trvania dohody (odôvodnenia c. 63 az 66 napadnutého rozhodnutia). Za týchto okolností, a s ohladom na rozpornost odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o ukoncenie porusovania, nemozno domnienku vznesenú Komisiou v predmetnej veci uplatnit, aj ked zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by ukazoval, ze kartel skoncil na konci roku 1989. 302 Aj za predpokladu, ze sa môzu vyskytnút osobitné okolnosti, za ktorých by mohlo byt vykonané obrátenie dôkazného bremena, pokial ide o dlzku trvania protiprávneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 2801 az 2804), neznamená to, ze Komisia sa môze v rozhodnutí, ktoré konstatuje porusenie clánku 81 ods. 1 ES, zriect toho, ze s odôvodnením uvedie koniec trvania porusovania a podá informácie o dlzke trvania porusovania, ktoré má prípadne k dispozícii. 303 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia, ktorá nesie najprv dôkazné bremeno, nepreukázala, ze dotknuté porusovanie pokracovalo az do konca roku 1990. 304 Je teda opodstatnené dospiet k záveru, ze dotknuté porusovanie prebiehalo v rokoch 1987 az 1989 a nie v rokoch 1987 az 1990. V dôsledku toho musí byt clánok 1 napadnutého rozhodnutia zrusený v rozsahu, v akom vyhlasuje, ze zalobkyna porusila ustanovenie clánku 81 ES tým, ze sa priblizne od roku 1987 a prinajmensom do konca roku 1990 zúcastnila dohody o rozdelení trhov. 305 Za týchto okolností treba zmenit napadnuté rozhodnutie tým, ze pokuta, ktorá bola ulozená zalobkyni, bude znízená o 25%. 306 V dôsledku toho musí byt výska pokuty znízená o 750000 eur. O tretom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne prihliadla na pritazujúce okolnosti Tvrdenia úcastníkov konania 307 Podla zalobkyni Komisia ani neodôvodnila, ani nepreukázala kvalifikáciu jej postavenia na dotknutom trhu ako dominantného výrobcu, takze na túto kvalifikáciu nemozno prihliadnut. 308 Okrem toho v napadnutom rozhodnutí nie je preukázané, ze údajné porusenie bolo úmyselné. 309 Komisia v odôvodneniach c. 18 a 22 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zalobkyna mala dominantné postavenie, pretoze bola prvým výrobcom v Nemecku a v Spolocenstve, s castami trhu 52% a 60%. Podla Komisie je nevyhnutné toto odôvodnenie posudzovat s ohladom na rozhodnutie 91/299 z toho istého dna. 310 Okrem toho sa v napadnutom rozhodnutí uviedlo, ze porusenie bolo úmyselné. Z odôvodnenia c. 58 totiz vyplýva, ze strany si boli plne vedomé toho, ze sa zúcastnujú na dohode, ktorá obmedzuje hospodársku sútaz na trhu. Posúdenie Súdom prvého stupna 311 Na úvod treba uviest, ze v odôvodnení c. 64 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Na urcenie výsky pokuty kazdému výrobcovi vzala Komisia do úvahy dominantné postavenie Solvay na trhu ako prvého výrobcu v Nemecku a v Spolocenstve. Spolocnost Solvay sa domnievala, ze ako takýto výrobca má zodpovednost za zabezpecenie 'stability` trhu. CFK bola relatívne malým výrobcom sódy, ale dobrovolne sa zúcastnila kolúzneho konania." 312 Navyse v odôvodnení c. 65 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "Porusenie bolo spáchané úmyselne a obe strany si boli úplne vedomé zjavnej nezlucitelnosti svojej dohody s právom Spolocenstva." 313 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia neodôvodnila kvalifikáciu jej postavenia na dotknutom trhu ako dominantného výrobcu, treba uviest tieto skutocnosti. 314 Podla judikatúry sa pojem dominantné postavenie týka situácie, v ktorej má subjekt hospodársku silu, ktorá mu umoznuje bránit zachovanie úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu poskytuje moznost konat do znacnej miery nezávisle na svojich konkurentoch, svojich zákazníkoch a nakoniec aj spotrebiteloch. Ci uz je subjekt individuálny alebo kolektívny, pokial ovláda viac ako 50% trhu, môze pozívat takúto nezávislost (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, body 931 a 932). 315 V napadnutom rozhodnutí Komisia pritom uviedla, ze "[zalobkyna] je hlavným výrobcom s takmer 60% celkového trhu Spolocenstva" (odôvodnenie c. 18) a ze jej podiel na trhu je "52% v Nemecku" (odôvodnenie c. 22). 316 Výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o dominantné postavenie zalobkyne, musí byt teda odmietnutá. 317 Dalej za predpokladu, ze zalobkyna vznása základný zalobný dôvod týkajúci sa neexistencie dominantného postavenia, je tento neprípustný. Zalobkyna sa totiz uspokojuje s uvedením týchto skutocností: "Odkazuje Súd prvého stupna na argumentáciu vykonanú v rámci zaloby proti rozhodnutiu vo veci na základe clánku 82 ES, ktorú podala v tento den, pokial ide o neexistenciu jej dominantného postavenia na dotknutých trhoch uhlicitanu sodného. Zalobkyna pripája príslusné strany tejto zaloby v prílohe k tejto zalobe." 318 Podla judikatúry Súdu prvého stupna na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola zaloba prípustná, potrebné, aby zo samotného jej textu súvislým a pochopitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá. Aj ked tento text môze byt podopretý a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výnatky listín, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôze nahradit nedostatok základných prvkov v zalobe. Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a identifikovat v prílohách dôvody a tvrdenia, ktoré by mohli byt povazované za základ zaloby, kedze tie majú cisto dôkaznú a instrumentálnu funkciu. Tento výklad clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku sa týka tiez podmienok prípustnosti repliky, ktorej úlohou je podla clánku 47 ods. 1 toho istého poriadku doplnenie zaloby (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, [33]T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 21; rozsudky Súdu prvého stupna z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [34]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 39 a tam citovanú judikatúru, a zo , Honeywell/Komisia, [35]T-209/01, Zb. s. II-5527, body 55 az 57 a tam citovanú judikatúru). 319 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého v napadnutom rozhodnutí nie je preukázané, ze údajné porusovanie bolo úmyselné, a rozhodnutie nie je v tomto bode odôvodnené, núkajú sa tieto pripomienky. 320 Podla ustálenej judikatúry, aby sa porusenie pravidiel hospodárskej sútaze podla Zmluvy ES mohlo povazovat za úmyselné, nie je potrebné, aby si bol podnik vedomý obmedzenia hospodárskej sútaze, ale stací, ze musel vediet, ze inkriminované konanie má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a nezálezí na tom, ci si podnik bol alebo nebol vedomý porusenia clánku 81 ES (pozri rozsudok Brasserie nationale a i./Komisia, uz citovaný v bode 280 vyssie, bod 155 a tam citovanú judikatúru). 321 S ohladom na túto judikatúru a v prípade dohody o rozdelení trhu zalobkyna nemohla nevediet, ze predmetom dotknutej dohody bolo obmedzit hospodársku sútaz, a v dôsledku toho bolo teda porusenie úmyselné. 322 Okrem toho treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto ohlade dostatocne odôvodnené. V odôvodneniach c. 57 a 58 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze predmetom dotknutej dohody je obmedzit hospodársku sútaz a ze "jej úcelom bolo zjavne dosiahnut podmienky umelej stability trhu". Navyse v odôvodnení c. 65 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze obe strany si boli plne vedomé zjavnej nezlucitelnosti svojich dohôd s právom Spolocenstva. 323 V dôsledku toho Komisia dostatocne právne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. 324 Treba doplnit, ze je vylúcené, ze by zalobkyna mohla nájst dôkazy uzitocné na svoju obhajobu v týchto bodoch v chýbajúcich podspisoch. 325 Na jednej strane totiz, kedze existencia dominantného postavenia zalobkyne bola konstatovaná iba na základe jej podielu na trhu, nic neumoznuje predpokladat, ze by zalobkyna mohla objavit v chýbajúcich podspisoch dokumenty vyvracajúce konstatovanie, ze má dominantné postavenie na trhu s uhlicitanom sodným (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 17 vyssie, bod 61). 326 Navyse, pokial ide o okolnost, ze porusenie bolo úmyselné, je vylúcené, ze by zalobkyna mohla nájst dokumenty uzitocné na svoju obhajobu v chýbajúcich podspisoch, ktoré zmizli, vzhladom na to, ze nie je nevyhnutné, aby si podnik bol vedomý, ze porusil clánok 81 ES. 327 Aj tretí zalobný dôvod preto treba zamietnut. O stvrtom dôvode zalozenom na neexistencii polahcujúcich okolností 328 Stvrtý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí zalozených na spolupráci zalobkyne s Komisiou a na neexistencii úcinku na hospodársku sútaz. O prvej casti zalozenej na spolupráci zalobkynou s Komisiou 329 Zalobkyna tvrdí, ze spolupracovala pri kontrole tak pocas návstev vykonaných Komisiou v jeho priestoroch, ako aj zodpovedaním na jej ziadosti o informácie. 330 Podla clánku 11 nariadenia c. 17 nazvaného "Ziadosti o informácie": "4. Pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom [alebo stanovami -- neoficiálny preklad]. 5. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15 ods. 1 písm. b) a clánku 16 ods. 1 [písm. c) -- neoficiálny preklad] a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom." 331 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze spolupráca pri kontrole, ktorá neprekrocí rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [36]T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a z , Scandinavian Airlines System/Komisia, [37]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 218). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, pokial podnik poskytol informácie v omnoho väcsom rozsahu, ako môze byt vyzadované Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z , Daesang a Sewon Europe/Komisia, [38]T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). 332 V predmetnej veci sa pritom zalobkyna uspokojuje s tým, ze tvrdí, ze odpovedala na ziadosti o informácie, ktoré jej boli zaslané. Kedze toto správanie je povinnostou zalobkyne, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 333 Pokial ide o údajnú spoluprácu zalobkyne s Komisiou pri návstevách vykonaných v jej priestoroch, treba uviest, ze toto správanie je tiez súcastou povinností podniku a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 334 Je preto opodstatnené prvú cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na neexistencii úcinku na hospodárskou sútaz 335 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala zohladnit neexistenciu úcinku údajnej dohody na hospodársku sútaz s ohladom na bezvýznamnost dotknutých mnozstiev. 336 V tomto ohlade stací pripomenút, ze dohoda medzi zalobkynou a CFK, ktorá predstavovala 16,57% nemeckého trhu v roku 1987, nemôze byt povazovaná za týkajúcu sa nevýznamných mnozstiev (pozri body 218 a 219 vyssie). 337 Tvrdenie zalobkyne bez skutkového základu musí byt preto odmietnuté. 338 Druhá cast stvrtého zalobného dôvodu musí byt v dôsledku toho zamietnutá, a je teda opodstatnené stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty, najmä s ohladom na plynutie casu 339 Podla zalobkyne mala Komisia vziat do úvahy skutocnost, ze od údajného porusenia ubehlo viac ako jedenást rokov. Zalobkyna sa pýta, aká je "aktuálnost" sankcnej a odstrasujúcej povahy pokuty, pokial prispôsobila svoju obchodnú politiku poziadavkám Komisie. Rovnako nevie, aké odôvodnenie môze byt vykonané s ohladom na odstrasujúcu povahu pokuty voci tretím podnikom. 340 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Komisia sa správne domnievala, ze porusovanie vytýkané zalobkyni bolo "závazné". V odôvodnení c. 62 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, ze dohody o rozdelení trhov predstavujú samotnou svojou povahou znacné obmedzenie hospodárskej sútaze a ze v predmetnej veci strany obmedzili hospodársku sútaz medzi sebou pomocou mechanizmu urceného na vytvorenie podmienok umelej stability trhu. 341 Komisia preto mohla správne ulozit zalobkyni pokutu. 342 Ako príklad mozno upozornit na to, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút, aj ked nie sú v predmetnej veci uplatnitelné, stanovujú, ze na "závazné" porusenia mozno za východzie sumy na výpocet pokuty povazovat sumy od 1 do 20 miliónov eur. 343 Pokial ide o plynutie casu, z prieskumu prvého zalobného dôvodu vyplýva, ze v tejto veci Komisia dodrzala ustanovenia nariadenia c. 2988/74, ako aj zásadu primeranej lehoty. Nemozno teda vytýkat Komisii, ze váhala s prijatím napadnutého rozhodnutia. 344 Z judikatúry vyplýva, ze pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 290 vyssie, bod 106, a rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [39]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 272). 345 V dôsledku toho nemôze pokuta, aj ked je znovu ulozená rozhodnutím, ktoré bolo prijaté po uplynutí istého casu, stratit svoju sankcnú a odstrasujúcu povahu, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik porusil právo hospodárskej sútaze, najmä, ako v predmetnej veci, závazným porusením. 346 Piaty zalobný dôvod preto treba odmietnut. 347 V dôsledku toho treba zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom nesprávne uvádza, ze porusenie prebiehalo priblizne od roku 1987 do konca roku 1990. 348 Je preto opodstatnené stanovit sumu pokuty ulozenú zalobkyni na 2,25 milióna eur. O trovách 349 Podla znenia clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna v prípade, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, rozdelit náhradu trov medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása vlastné trovy konania. 350 V predmetnej veci boli návrhy zalobkyne vyhlásené za ciastocne opodstatnené. Súd prvého stupna sa domnieva, ze spravodlivo posúdi okolnosti tohto prípadu, ked rozhodne, ze zalobkyna znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a nahradí tri stvrtiny trov konania Komisie a Komisia znása jednu stvrtinu vlastných trov konania a nahradí jednu stvrtinu trov konania zalobkyne. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2003/5/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) sa zrusuje v rozsahu, v akom vyhlasuje, ze Solvay SA porusila ustanovenia clánku 81 ES v roku 1990. 2. Výska pokuty ulozenej Solvay sa stanovuje na 2,25 milióna eur. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Zalobkyna znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a nahradí tri stvrtiny trov konania Európskej komisie. 5. Komisia znása jednu stvrtinu vlastných trov konania a nahradí jednu stvrtinu trov konania zalobkyne. Meij Vadapalas Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2009. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom dôvode zalozenom na plynutí casu O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení pravidiel pre premlcanie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí O prvej casti zalozenej na porusení zásady kolegiality -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutá -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtej casti zalozenej na nevykonaní novej porady s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O piatej casti zalozenej na nesprávnom zlození poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O siedmej casti, zalozenej na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom dôvode zalozenom na nedostatku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu O prvej casti zalozenej na existencii dokumentov potrebných na obhajobu medzi dokumentmi v spise, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti zalozenej na nedostatku úplného nahliadnutia do spisu zalobkynou -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O tretom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne prihliadla na pritazujúce okolnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stvrtom dôvode zalozenom na neexistencii polahcujúcich okolností O prvej casti zalozenej na spolupráci zalobkynou s Komisiou O druhej casti zalozenej na neexistencii úcinku na hospodárskou sútaz O piatom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty, najmä s ohladom na plynutie casu O trovách __________________________________________________________________ ( [40]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYFoU5C/L96105-3868TMP.html#t-ECRT12009SKA.1100479301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0031&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0191&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0001&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:149:TOC 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:230:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:127:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0250&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0306&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0374&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0043&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0120&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0056&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0209&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0230&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 40. file:///tmp/lynxXXXXYFoU5C/L96105-3868TMP.html#c-ECRT12009SKA.1100479301-E0001