ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) zo 17. decembra 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh so sódou v Spolocenstve (s výnimkou Spojeného královstva a Írska) -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES -- Dohody o zásobovaní na prílis dlhé obdobie -- Vernostná zlava -- Premlcanie práva Komisie ukladat pokuty alebo sankcie -- Primeraná lehota -- Podstatné formálne nálezitosti -- Relevantný geografický trh -- Existencia dominantného postavenia -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Právo na prístup k spisu -- Pokuta -- Závaznost a dlzka trvania porusenia -- Pritazujúce okolnosti -- Opakované porusovanie -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-57/01, Solvay SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Simont, P.-A. Foriers, G. Block, F. Louis a A. Vallery, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: P. Oliver a J. Currall, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (vec COMP/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay) [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory A. W. H. Meij, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a A. Dittrich, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. júna 2008, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna Solvay SA je spolocnost zalozená podla belgického práva, ktorá pôsobí v odvetviach farmaceutiky, chémie, plastov a spracovania. Vyrába najmä uhlicitan sodný. 2 Uhlicitan sodný je bud prítomný v prírode vo forme minerálu trona (prírodná sóda), alebo sa získava chemickým procesom (syntetická sóda). Prírodná sóda sa získava drvením, cistením a kalcináciou minerálu trona. Syntetická sóda je výsledkom reakcie soli a vápenca v procese "amoniak -- sóda", ktorý vyvinuli bratia Solvayovci v roku 1863. 3 Dna 7. februára 1978 zalobkyna uzavrela s tromi belgickými sklármi, ktorí sú jej tromi hlavnými tradicnými zákazníkmi v Belgicku, zmluvy "na vsetky dodávky" s dlzkou platnosti na pät rokov, obsahujúce dolozky o vyrovnaní cien. 4 Z dôvodu týchto dohôd zacal jeden americký výrobca uhlicitanu sodného súdne konanie na belgických súdoch. Cour d'appel de Ličge (Odvolací súd v Ličge) rozsudkom z 20. októbra 1989 vo veci, ktorú vrátil Cour de cassation na opätovné prejednanie, návrh tohto amerického výrobcu zamietol. 5 Paralelne zacala Komisia Európskych spolocenstiev konanie podla clánku 81 ES. Listom z 21. októbra 1980 oznámila zalobkyni, ktoré casti dohôd povazuje za kontroverzné z pohladu práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Predovsetkým uviedla, ze nemôze akceptovat dohody, ktoré sú "na vsetky dodávky" alebo "na percentuálnu cast vsetkých dodávok", ale povolila dohody "na mnozstvo", kedze tie ponechávajú zákazníkovi moznost zásobit nie zanedbatelnú cast jeho potreby od iných výrobcov. Komisia stanovila dlzku trvania zmlúv o zásobovaní maximálne na dva roky a vyhradila si, ze o konkurencnej dolozke rozhodne neskôr. 6 Dna 16. decembra 1980 zalobkyna predlozila Komisii návrh listu urceného jej riaditelstvám v jednotlivých státoch, aby uzatvárali dohody "na mnozstvo" podla urcitých usmernení, pripravených v súlade s pripomienkami Komisie. 7 Listom z 2. februára 1981 Komisia oznámila zalobkyni, ze usmernenia uvedené v návrhu listu zo boli v súlade s jej poziadavkami na zmenu zmlúv o zásobovaní uhlicitanom sodným. Vyjadrila vsak svoje výhrady voci konkurencnej dolozke, nazývanej "anglická dolozka", a poziadala zalobkynu o zmenu zmlúv uzavretých s tromi belgickými sklármi. 8 Zalobkyna na základe pripomienok Komisie vztahujúcich sa na konkurencnú dolozku upravila návrh listu a 19. februára 1981 zaslala list svojim riaditelstvám v jednotlivých státoch, pricom ich vyzvala, aby zmenili svoje zmluvy so sklárskym odvetvím na mnozstvo v súlade s pripomienkami Komisie. Listom z zalobkyna podala Komisii informácie o stave rokovaní so sklárskym odvetvím o zosúladení existujúcich zmlúv s poziadavkami práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 9 Vzhladom na tieto okolnosti Komisia rozhodla skoncit konanie podla clánku 81 ES. Dna 5. februára 1982 uverejnila komuniké, v ktorom uviedla, ze v odvetví uhlicitanu sodného zalobkyna upravila svoje zmluvy o zásobovaní tak, aby boli v súlade s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva. 10 V case skutocností, ktoré sú predmetom tohto sporu, bola zalobkyna aktívna v odvetví sódy prostredníctvom obchodných jednotiek so sídlom v deviatich státoch, konkrétne v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku, Portugalsku a vo Svajciarsku. Vlastnila tiez výrobné jednotky v Nemecku, Rakúsku, Belgicku, Spanielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Portugalsku. 11 Celosvetový objem výroby zalobkyne predstavoval v roku 1987 priblizne 4 milióny ton a jej objem výroby v Európe bol priblizne 3,7 milióna ton. 12 Vo faxovej správe z 2. novembra 1988, ktorá nebola datovaná ani podpísaná, ale obsahovala hlavicku zalobkyne a bola zaslaná Komisii, sa uvádzalo, ze v roku 1988 bol celkový celosvetový objem výroby uhlicitanu sodného vo výske 37 miliónov ton a celosvetová spotreba uhlicitanu sodného vo výske 31 miliónov ton. 13 V roku 1988 mala zalobkyna podiel najmä na nemeckom trhu 52,5%, na rakúskom trhu 96,9%, na belgickom trhu 82%, na spanielskom trhu 99,6%, na francúzskom trhu 54,9%, na talianskom trhu 95%, na holandskom trhu 14,7%, na portugalskom trhu 100% a na svajciarskom trhu 76,1%. 14 V roku 1989 bola spotreba uhlicitanu sodného v Európskom spolocenstve priblizne 5,5 milióna ton, pricom jeho trhová hodnota predstavovala priblizne 900 miliónov ECU. 15 Okrem zalobkyne boli výrobcami v Spolocenstve v rokoch 1987 az 1989 spolocnosti Imperial Chemical Industries (dalej len "ICI"), Rhône-Poulenc, AKZO, Matthes & Weber, ako aj spolocnost Chemische Fabrik Kalk (dalej len "CFK"), dcérska spolocnost Kali & Salz patriaca do skupiny BASF. 16 Zákazníkmi zalobkyne boli podniky v odvetviach sklárstva, chémie a hutníctva. V case sporných skutkových okolností bol najdôlezitejsím zákazníkom zalobkyne podnik Saint-Gobain SA a iné spolocnosti z jeho skupiny (dalej len "skupina Saint-Gobain"), a to nielen co sa týka uhlicitanu sodného, ale aj z pohladu vsetkých cinností zalobkyne. Uvedená skupina mala pobocky v rôznych státoch západnej Európy, ktoré sa zásobovali uhlicitanom sodným od riaditelstiev zalobkyne v jednotlivých státoch. 17 Dovozmi z východnej Európy v roku 1988, na ktoré boli ulozené antidumpingové clá pri ich vstupe na územie Spolocenstva, zodpovedal najmä podiel na nemeckom trhu 8,1%, na rakúskom trhu 2%, na belgickom trhu 2,1%, na francúzskom trhu 1,4% a na talianskom trhu 3%. 18 Na dovozy zo Spojených státov boli tiez ulozené antidumpingové clá, niektoré dovozy sa vsak uskutocnili v rámci aktívneho zoslachtovacieho styku. V roku 1988 zodpovedal dovozom americkej sódy podiel 2,4% na belgickom trhu, 0,9% na francúzskom trhu, 3% na holandskom trhu a nijaký podiel na nemeckom trhu. 19 Dna 5. apríla 1989 Komisia prijala rozhodnutie vztahujúce sa na presetrovania, ktoré sa mali vykonat v spolocnostiach AZKO, CFK, ICI, Matthes & Weber, Rhône-Poulenc a Solvay podla clánku 14 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 (vec IV/33.133) (dalej len "rozhodnutie o nariadení presetrovania"), a obsahovalo najmä tieto odôvodnenia: "[Kedze] z informácií, ktoré získala Komisia, vyplýva, ze trh Spolocenstva s koncentrovaným uhlicitanom sodným je rozdelený presne podla hraníc, pricom kazdý výrobca v zásade orientuje svoj predaj v Spolocenstve na miestny trh, t. j. trh v clenskom státe alebo clenských státoch, v ktorých sú usadené jeho vlastné závody, [kedze] spolocnost Solvay, ktorá má sedem závodov umiestnených v [Spolocenstve], je jedinou výrobkynou dovázajúcou do väcsiny clenských státov, pricom vsak nedováza do Spojeného královstva ani do Írska, co sú územia vyhradené spolocnosti ICI, [kedze] sa zdá, ze ICI nedováza do [Spolocenstva], okrem jej miestneho trhu, ktorý predstavuje Spojené královstvo a Írsko, a tiez sa javí, ze ostatní výrobcovia obmedzujú svoje dodávky iba na svoje tradicné vnútrostátne trhy, [kedze] podla informácií Komisie existujú rôzne cenové tabulky pre kazdý clenský stát, ale kupujúci sa zásobujú len od ich vnútrostátneho výrobcu, vzhladom na to, ze výrobcovia nechcú predávat na trhoch v státoch iných výrobcov, [kedze] navyse v clenských státoch, v ktorých existujú viacerí výrobcovia, uplatnujú títo výrobcovia rovnaké cenové tabulky a zvysujú ceny takmer súcasne, ako aj rovnako, [kedze] je nevyhnutné zistit, ci zjavná nepruznost trhu v [Spolocenstve] a zjavný nedostatok hospodárskej sútaze [sú] výsledkom kartelov alebo zosúladených postupov medzi výrobcami podla clánku [81 ES], [kedze] je navyse nevyhnutné zistit, ci sa dohody, na ktoré sa môze vztahovat clánok [81 ES], týkajú aj jemného uhlicitanu sodného, ktorý tiez vyrábajú títo siesti výrobcovia, [kedze] akýkolvek kartel alebo zosúladené konanie, ktorých predmetom je delenie vnútrostátnych trhov a/alebo zosúladenie cien, by predstavovali vázne porusenie clánku [81 ES] a z ich samotnej povahy by vyplývalo, ze sa uskutocnujú mimoriadne tajným spôsobom, [kedze] na to, aby Komisia mohla zistit vsetky skutkové okolnosti týkajúce sa prípadných dohôd alebo zosúladených postupov, ako aj vzhladom na zhodu v úcastníkoch konania je potrebné prijat rozhodnutie, ktoré prinúti podniky podriadit sa presetrovaniu podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17..." [neoficiálny preklad] 20 Následne za týmito úvahami clánok 1 rozhodnutia o nariadení presetrovania stanovuje, ze zalobkyna, ako aj jej nemecké a spanielske pobocky boli "povinné podriadit sa presetrovaniu týkajúcemu sa ich prípadnej úcasti na karteloch a/alebo zosúladených postupoch, ktoré sú v rozpore s clánkom [81 ES], pricom ich úcinkom bolo delenie vnútrostátnych trhov a zosúladenie cien uhlicitanu sodného, [ako aj] uzatváranie zmlúv o výhradnom nákupe so zákazníkmi, ktoré môzu obmedzit alebo vylúcit hospodársku sútaz a posilnit nepruznost trhu s uhlicitanom sodným v [Spolocenstve]". 21 Komisia na základe rozhodnutia o nariadení presetrovania zacala presetrovania u rôznych výrobcov uhlicitanu sodného usadených v Spolocenstve. V priestoroch dotknutých spolocností zhabala rozlicné dokumenty. 22 Dna 21. júna 1989 Komisia zaslala zalobkyni ziadost o informácie v súlade s clánkom 11 nariadenia Rady c. 17 zo , prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe, a potom ziadost o informácie jej nemeckej pobocke, ktoré sa týkali tak clánku 81 ES, ako aj clánku 82 ES. 23 Dna 19. februára 1990 Komisia rozhodla z vlastného podnetu o zacatí konania proti zalobkyni, ICI a CFK na základe clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17. 24 Dna 13. marca 1990 Komisia zaslala zalobkyni, ICI a CFK oznámenie o výhradách. Kazdá spolocnost dostala iba cast alebo casti oznámenia o výhradách vztahujúcich sa na porusenie, ktoré sa jej týkalo, a k nim v prílohe prilozené príslusné dôkazy. 25 Komisia zalozila jediný spis pre vsetky porusenia uvedené v oznámení o výhradách. 26 Pokial ide o predmetnú vec, v casti IV s názvom "Solvay" oznámenia o výhradách Komisia dospela k záveru, ze zalobkyna zneuzila dominantné postavenie, ktoré mala na kontinentálnom západoeurópskom trhu s uhlicitanom sodným. 27 Dna 28. mája 1990 zalobkyna predlozila svoje písomné pripomienky k výhradám predlozeným Komisiou. 28 Dna 19. decembra 1990 Komisia prijala rozhodnutie 91/299/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 21). V tomto rozhodnutí, oznámenom zalobkyni listom z , konstatovala, ze "[zalobkyna porusila] ustanovenie clánku [82 ES] priblizne od roku 1983 az do dnesného dna konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo... v uzavretí dohôd so zákazníkmi, ktoré ich zaväzovali, aby sa [od nej] zásobovali vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti v neurcenom alebo prílis dlhom období[,] v poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vztahujúcich sa na limitné mnozstvo prekracujúce základné zmluvné mnozstvo zákazníka takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze sa bude [od nej] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti [a v] podmienení poskytnutia zliav záväzkom zákazníka, ze sa bude [od nej] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby" [neoficiálny preklad]. 29 Podla clánku 3 rozhodnutia 91/299 "bola [zalobkyni] z dôvodu konstatovaného porusenia ulozená pokuta vo výske 20 miliónov ECU"[neoficiálny preklad]. 30 V ten istý den prijala Komisia rozhodnutie 91/297/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 -- A: Uhlicitan sodný -- Solvay, ICI) [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 1), v ktorom konstatovala, ze "[zalobkyna] a ICI [porusili] ustanovenie clánku [81 ES] tým, ze sa od 1. januára 1973 a minimálne do zacatia tohto konania zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorým obmedzili svoje predaje sódy v Spolocenstve iba na svoje príslusné vnútrostátne trhy, a to kontinentálnu západnú Európu pre [zalobkynu] a Spojené královstvo a Írsko pre ICI" [neoficiálny preklad]. Obom, zalobkyni aj ICI, boli ulozené pokuty sedem miliónov ECU. 31 V ten istý den prijala Komisia aj rozhodnutie 91/298/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] ([6]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 16), v ktorom rozhodla, ze "[zalobkyna] a CFK [porusili] ustanovenia clánku [81 ES] tým, ze sa priblizne od roku 1987 [do vydania rozhodnutia] zúcastnili na dohode o rozdelení trhov, ktorou spolocnost Solvay zarucila CFK minimálne rocné mnozstvo predaja sódy v Nemecku vypocítané s odkazom na predaj CFK v roku 1986, a nahradila CFK celý schodok tým, ze odkúpila mnozstvo vo výske nevyhnutnej na to, aby predaj CFK dosiahol zarucené minimum" [neoficiálny preklad]. Zalobkyni bola ulozená pokuta tri milióny ECU a podniku CFK milión ECU. 32 V ten istý den Komisia prijala aj rozhodnutie 91/300/EHS týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/33.133 -- D: Uhlicitan sodný -- ICI) [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 152, 1991, s. 40), v ktorom konstatovala, ze "ICI [porusila] ustanovenie clánku [82 ES] priblizne od roku 1983 az do dnesného dna konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo v... poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vztahujúcich sa na limitné mnozstvo takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze zákazník sa bude zásobovat [od] ICI vo výske svojej celkovej potreby alebo jej velkej casti [, v] zabezpecení si záväzku zákazníkov, ze sa budú [od] ICI zásobovat, aby pokryli svoju celkovú potrebu ci takmer celkovú potrebu alebo aby obmedzili svoje nákupy u konkurentov na stanovené mnozstvo, [a] aspon v jednom prípade [v] podmienení poskytnutia zliav a iných financných výhod záväzku zákazníka, ze sa bude zásobovat [od] ICI vo výske svojej celkovej potreby"[neoficiálny preklad]. ICI bola ulozená pokuta desat miliónov ECU. 33 Dna 2. mája 1991 zalobkyna podala na Súde prvého stupna zalobu o neplatnost, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia 91/299. V ten istý den zalobkyna podala zalobu aj na zrusenie rozhodnutí 91/297 a 91/298. Dna podala ICI zalobu o neplatnost na zrusenie rozhodnutí 91/297 a 91/300. 34 Rozsudkom z 29. júna 1995, Solvay/Komisia ([8]T-32/91, Zb. s. II-1825, dalej len "rozsudok Solvay III"), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/299 z dôvodu, ze overenie uvedeného rozhodnutia bolo vykonané po jeho oznámení, co predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti v zmysle clánku 230 ES. 35 V ten istý den Súd prvého stupna zrusil aj rozhodnutie 91/298 v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne (rozsudok Solvay/Komisia, T-32/91, Zb. s. II-1825, dalej len "rozsudok Solvay II"), ako aj rozhodnutie 91/300 (rozsudok ICI/Komisia, T-37/91, Zb. s. II-1901, dalej len "rozsudok ICI II") z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutia neboli riadne overené. Okrem toho Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 91/297 (rozsudky Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775, dalej len "rozsudok Solvay I", a ICI/Komisia, T-36/91, Zb. s. II-1847, dalej len "rozsudok ICI I") v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, v týchto dvoch veciach z dôvodu porusenia práva na prístup k spisu. 36 Návrhmi podanými do kancelárie Súdneho dvora 30. augusta 1995 Komisia podala odvolania proti rozsudkom Solvay II, uz citovanému v bode 35 vyssie, Solvay III, uz citovanému v bode 34 vyssie, a ICI II, uz citovanému v bode 35 vyssie. 37 Rozsudkami zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI (C-286/95 P, Zb. s. I-2341) a Komisia/Solvay (C-287/95 P a C-288/95 P, Zb. s. I-2391), Súdny dvor zamietol odvolania proti rozsudkom ICI II, uz citovanému v bode 35 vyssie, Solvay II, uz citovanému v bode 35 vyssie, a Solvay III, uz citovanému v bode 34 vyssie. 38 V utorok 12. decembra 2000 vydala tlacová agentúra toto komuniké: "'Európska komisia ulozí v stredu pokutu spolocnostiam v chemickom priemysle Solvay SA a Imperial Chemical Industries plc... za porusenie práva hospodárskej sútaze Európskej únie,` vyhlásila hovorkyna tento utorok. Pokuty za údajné zneuzitie dominantného postavenia na trhu so sódou boli pôvodne ulozené pred desiatimi rokmi, boli vsak zrusené najvyssím európskym súdom z procesných dôvodov. 'Komisia v stredu znovu prijme rovnaké rozhodnutie, ale v správnej forme,` vyhlásila hovorkyna. 'Podstata rozhodnutia nebola spolocnostami nikdy spochybnená. Znovu prijmeme rovnaké rozhodnutie,` povedala." [neoficiálny preklad] 39 Dna 13. decembra 2000 prijala Komisia rozhodnutie 2003/6/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (COMP/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) [neoficiálny preklad] ([9]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 40 V ten istý den prijala Komisia aj rozhodnutia 2003/5/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (COMP/33.133 -- B: Uhlicitan sodný -- Solvay, CFK) ([10]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 10) a 2003/7/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/33.133 -- D: Uhlicitan sodný -- ICI) [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. ES L 10, 2003, s. 33). 41 Napadnuté rozhodnutie obsahuje tento výrok: "Clánok 1 Solvay... porusila ustanovenia clánku [82 ES] od roku 1983 priblizne do roku 1990 konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo v: a) uzavretí dohôd so zákazníkmi, ktoré ich zaväzovali, aby sa [od] spolocnosti Solvay zásobovali vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti v neurcenom alebo prílis dlhom období; b) poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov s odkazom na limitné mnozstvo prekracujúce základné zmluvné mnozstvo zákazníka takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze zákazník sa bude zásobovat [od] spolocnosti Solvay vo výske svojej celkovej potreby alebo jej velkej casti; c) podmienení poskytnutia zliav zaviazaním sa zákazníka, ze sa bude [od] spolocnosti Solvay zásobovat vo výske svojej celkovej potreby. Clánok 2 Spolocnosti Solvay sa za porusenie uvedené v clánku 1 [písm.] b) a c) ukladá pokuta 20 miliónov eur. ..." [neoficiálny preklad] 42 Napadnuté rozhodnutie je vypracované v podstate rovnako ako rozhodnutie 91/299. Komisia iba vykonala niektoré redakcné zmeny a doplnila novú cast s názvom "Konanie na Súde prvého stupna a na Súdnom dvore" [neoficiálny preklad]. 43 V tejto novej casti napadnutého rozhodnutia sa Komisia s odkazom na rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([12]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, dalej len "rozsudok Súdu prvého stupna PVC II"), domnievala, ze má "právo [znovu] prijat rozhodnutie, ktoré bolo zrusené len pre procesné vady, bez toho, aby sa zacalo nové správne konanie", a ze nie je "povinná vykonat nové vypocutie, pokial znenie nového rozhodnutia [neobsahuje] iné výhrady ako tie, ktoré boli predlozené v prvom rozhodnutí" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 199). 44 Komisia v napadnutom rozhodnutí tiez spresnila, ze premlcacia lehota musí byt predlzená o lehotu, pocas ktorej bola zaloba proti rozhodnutiu 91/299 predmetom konania na Súde prvého stupna a na Súdnom dvore podla clánku 3 nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([13]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) (odôvodnenia c. 204 a 205). Vzhladom na okolnosti predmetnej veci sa Komisia teda domnievala, ze az do konca septembra 2004 môze prijat nové rozhodnutie (odôvodnenie c. 207). Okrem toho uviedla, ze nedoslo k poruseniu práva na obhajobu, pokial bolo nové rozhodnutie prijaté v primeranej lehote (odôvodnenie c. 199). 45 Pokial ide o porusenie v pravom zmysle slova, Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze výrobky a geografická pôsobnost, vzhladom na ktoré sa hospodárska sila zalobkyne má posúdit, boli trh so sódou a oblast Spolocenstva, s výnimkou Spojeného královstva a Írska (odôvodnenie c. 136). 46 Aby bolo mozné posúdit na úcely tohto konania silu zalobkyne na trhu, Komisia preskúmala relevantné hospodárske faktory a v napadnutom rozhodnutí dospela k názoru, ze pocas posudzovaného obdobia zalobkyna mala dominantné postavenie v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenia c. 137 az 148). 47 Pokial ide o zneuzitie dominantného postavenia, Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze zalobkyna si "zaviazala" svojich zákazníkov prostredníctvom viacerých mechanizmov, ktoré vsetky smerovali k jednému cielu -- k vylúceniu konkurencie (odôvodnenie c. 150). V tejto súvislosti uviedla, ze: -- od roku 1982 zalobkyna uplatnovala systém postupných zliav, ktoré mali zabezpecit práve vernost zákazníka a vylúcit alebo obmedzit hospodársku sútaz (odôvodnenia c. 151 az 160), -- zalobkyna uzavrela tajný protokol so skupinou Saint-Gobain, ktorého cielom bolo potvrdit jej postavenie ako výlucného alebo skoro výlucného dodávatela pre Saint-Gobain v západnej Európe, okrem Francúzska. Uplatnenie "skupinovej" zlavy vo výske 1,5%, vypocítanej na základe vsetkých nákupov Saint-Gobain v Európe, bolo teda podmienené tým, ze Saint-Gobain bude nadalej uprednostnovat zalobkynu na svoje zásobovanie (odôvodnenia c. 161 az 165), -- zalobkyna uzavrela výslovné a skutocné dohody o výhradných dodávkach s niektorými zo svojich zákazníkov (odôvodnenia c. 166 az 176), -- rôzne formy konkurencných doloziek a podobných mechanizmov posilnovali spojenie zákazníkov so zalobkynou, pricom obmedzovali ich moznosti zmenit dodávatela a stazovali prístup konkurentov k zásobovaniu zákazníkov zaviazaných zalobkyni (odôvodnenia c. 177 az 180), -- systém zliav uplatnovaný zalobkynou predstavoval diskriminacné praktiky (odôvodnenia c. 181 az 185). 48 Podla napadnutého rozhodnutia "vernostné zlavy a iné podnecovanie ponúkané [zalobkynou] s cielom zabezpecit si výlucnost ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi tým, ze posilnili spojenie medzi zákazníkmi a dominantným dodávatelom", a "výsledkom rôznych mechanizmov pouzívaných [zalobkynou] na zaviazanie si zákazníkov bolo, ze sa posilnila strukturálna rigidnost a rozdelenie trhu so sódou podla státnych hraníc, co poskodzovalo alebo mohlo poskodit dosiahnutie ciela jednotného trhu medzi clenskými státmi" (odôvodnenie c. 187). 49 Komisia v napadnutom rozhodnutí spresnila, ze uvedené porusenia boli mimoriadne závazné, kedze zalobkyna bola najväcsím výrobcom sódy v Spolocenstve a uvedené porusenia jej umoznili upevnit si svoje postavenie vylúcením úcinnej hospodárskej sútaze na velkej casti spolocného trhu (odôvodnenie c. 191). 50 Navyse Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze porusovania sa zacali priblizne niekedy od roku 1983, alebo velmi krátko po rokovaniach s nou az do uzavretia spisu, a pokracovali minimálne do konca roka 1990 (odôvodnenie c. 195). 51 Dna 13. decembra 2000 Komisia vydala komuniké, v ktorom uviedla, ze prijme rozhodnutia ukladajúce zalobkyni a ICI rovnaké pokuty, aké im boli pôvodne ulozené vo veci "Uhlicitan sodný". Konanie 52 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. marca 2001 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 53 Zalobkyna v zalobe navrhla, aby Súd prvého stupna nariadil Komisii predlozit vsetky dokumenty zo spisu, aby bolo mozné preskúmat, ci prístup k dokumentom pocas správneho konania mohol ovplyvnit výkon práva zalobkyne na obhajobu. 54 Dna 8. mája 2001 bola vec pridelená stvrtej komore Súdu prvého stupna a bol vymenovaný sudca spravodajca. 55 Po súhlase Súdu prvého stupna zalobkyna a Komisia predlozili 6. a 23. decembra 2002 svoje pripomienky k dôsledkom, ktoré by sa mali vyvodit v prejednávanej veci z rozsudku Súdneho dvora z , Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, dalej len "rozsudok Súdneho dvora PVC II"). 56 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 1. októbra 2003 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k prvej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená . 57 Dna 19. decembra 2003 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby predlozila oznámenie o výhradách, prílohy tohto oznámenia, ako aj podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov, ktoré sú zalozené v spise. Tento zoznam mal obsahovat strucný údaj umoznujúci zistit autora, povahu a obsah kazdej písomnosti. Súd prvého stupna tiez poziadal Komisiu, aby mu oznámila, ktoré z týchto písomností boli prístupné zalobkyni v priebehu správneho konania. 58 Dna 13. februára 2004 Komisia predlozila oznámenie o výhradách a jeho prílohy, ako aj pozadovaný zoznam s údajmi. Poziadala o predlzenie lehoty na odpoved na poslednú ziadost Súdu prvého stupna. 59 Listom z 10. marca 2004 Komisia spresnila, ze pocas správneho konania mala zalobkyna prístup k dokumentom, o ktoré sa opieralo oznámenie o výhradách a ktoré k nemu boli prilozené. Okrem toho odkázala na 65 "podspisov" tvoriacich spis, z ktorých 22 "podspisov" pochádzalo zo sídla zalobkyne alebo z niektorej z jej dcérskych spolocností (t. j. "podspisy" c. 2 az 14, 24 az 27, 50 az 52 a 62 az 65 a cast "podspisu" c. 61). Podla Komisie boli v konaní vedenom v roku 1990 dodrzané pravidlá existujúcej judikatúry týkajúce sa práva na prístup k spisu. Komisia doplnila, ze po opätovnom precítaní vysetrovacieho spisu v tomto stádiu nic nenaznacuje, ze by pocas správneho konania bolo porusené právo zalobkyne na obhajobu, aj ked sa vysetrovací spis preskúma vo svetle neskorsej judikatúry týkajúcej sa práva na prístup k spisu. 60 Listom z 21. júna 2004 Komisia zaslala kancelárii Súdu prvého stupna revidovaný zoznam s uvedením dokumentov tvoriacich správny spis, ktorý bol kompletnejsí nez zoznam predlozený . Rovnako ako predchádzajúci zoznam, aj revidovaný zoznam odkazoval na 65 "podspisov". Boli v nom uvedené aj niektoré dokumenty pochádzajúce z velkej casti od spolocnosti Oberland Glas. 61 Listom z 21. júla 2004 Súd prvého stupna vyzval zalobkynu, aby oznacila dokumenty obsiahnuté v revidovanom zozname dokumentov, o ktorých nebola informovaná pocas správneho konania a ktoré by podla jej názoru mohli obsahovat dôkazy, ktoré by mohli byt uzitocné na jej obhajobu. 62 Listom z 29. septembra 2004 zalobkyna zdôraznila, ze revidovaný zoznam dokumentov je neúplný a nepresný. Medzi dokumentmi zaradenými do tohto revidovaného zoznamu dokumentov oznacila tie, ktoré sa jej zdali uzitocné na jej obhajobu a do ktorých by chcela nahliadnut. Zalobkyna tvrdí, ze tieto dokumenty by jej umoznili predlozit argumentáciu vztahujúcu sa na definície relevantného geografického trhu, neexistenciu dominantného postavenia a nezneuzitie dominantného postavenia. 63 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k stvrtej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená . 64 Dna 17. decembra 2004 Súd prvého stupna vyzval Komisiu, aby podala do kancelárie dokumenty zo spisu urcené zalobkyni v liste z , a to v dôvernej, ako aj v nedôvernej verzii. 65 Listom z 28. januára 2005 Komisia podala do kancelárie Súdu prvého stupna dôvernú verziu dokumentov pozadovaných zo spisu. Poziadala o dodatocnú lehotu na predlozenie prípadnej nedôvernej verzie s odôvodnením, ze s dotknutými podnikmi musí konzultovat, ci majú záujem o zachovanie dôvernosti. Komisia tiez spresnila: "Zoznam [obsahujúci] spisy k tomuto dnu neobsahuje vsetky spisy, ktoré boli oznámené Súdu prvého stupna v prvej veci Uhlicitan sodný. Niekolko chýbajúcich spisov sa napriek dlhému hladaniu nenaslo." 66 Listom z 15. marca 2005 Komisia po tom, ako uviedla, ze dotknuté podniky nepozadujú dôverné zaobchádzanie, predlozila toto vyjadrenie: "Pokial ide o spisy, ktoré nie je mozné nájst, Komisia lutuje, ze nemôze podat celkom spolahlivú odpoved na otázky Súdu prvého stupna. Správny spis ([teda] spis pokrývajúci konanie od zacatia kontroly az po odoslanie oznámenia o výhradách), ktorý má v súcasnosti Komisia k dispozícii, zahrna 65 ocíslovaných kartoték pokrývajúcich obdobie az do septembra 1989, spis s císlom 71, ktorý obsahuje oznámenie o výhradách a jeho prílohy, ako aj jednu neocíslovanú kartotéku s názvom 'Oberland Glas`. Z toho vyplýva, ze pät kartoték pravdepodobne chýba. Pokial ide o obsah chýbajúcich kartoték, Komisia lutuje, ze nie je mozné vyhotovit úplný zoznam dokumentov, ktoré sa stratili, pretoze registre týchto kartoték sú tiez stratené. Napriek tomu existujú dôvody vedúce k domnienke, ze aspon niektoré z nich obsahovali korespondenciu podla clánku 11 nariadenia c. 17, co zodpovedá vysvetleniu, ktoré Komisia poskytla Súdu prvého stupna vo veci správneho spisu v roku 1990. Napríklad je pravdepodobné, ze súcastou chýbajúcich spisov bola odpoved... ICI na ziadost Komisie o informácie z 19. júna 1989: túto ziadost zaslanú spolocnosti ICI obsahuje správny spis, ktorý má v drzbe Komisia, ale odpoved chýba." 67 Dna 14. apríla 2005 zalobkyna nahliadla v kancelárii Súdu prvého stupna do dokumentov zo spisu uvedených v liste z . 68 Dna 15. júla 2005 zalobkyna predlozila svoje pripomienky, pokial ide o uzitocnost dokumentov, do ktorých nahliadla, na jej obhajobu. Dna Komisia odpovedala na vyjadrenie zalobkyne. 69 V dôsledku zániku funkcie pôvodne urceného sudcu spravodajcu predseda Súdu prvého stupna rozhodnutím z 22. júna 2006 vymenoval nového sudcu spravodajcu. 70 Po zmene zlozenia komôr Súdu prvého stupna s úcinnostou od 25. septembra 2007 bol sudca spravodajca pridelený do siestej komory, ktorej bola v dôsledku toho predmetná vec pridelená . 71 Z dôvodu prekázky sudcu Cipeva pojednávat 12. februára 2008 urcil predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku sudcu Dittricha na doplnenie komory. 72 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku polozil 5. mája 2008 zalobkyni a Komisii písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali na otázky v stanovenej lehote. 73 Ústne prednesy a odpovede úcastníkov konania na ústne otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 26. júna 2008. Návrhy úcastníkov konania 74 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- urcil, ze stíhanie proti nej je neprípustné v dôsledku uplynutia casu, a v kazdom prípade zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne urcil, ze právomoc Komisie ulozit pokuty je premlcaná, a v kazdom prípade zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ukladá pokutu 20 miliónov eur, -- dalej subsidiárne urcil, ze nie je opodstatnené ulozit jej pokutu, alebo ju aspon podstatne znízil, -- ako dôkazný prostriedok nariadil Komisii, aby predlozila interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia a najmä zápisnicu z celej schôdze kolégia komisárov, v priebehu ktorej bolo napadnuté rozhodnutie prejednané, -- nariadil Komisii predlozit vsetky dokumenty, z ktorých sa skladá jej spis vo veci COM/33.133, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 75 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 76 Cielom návrhov zalobkyne je zrusenie napadnutého rozhodnutia a subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená. 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 77 Zalobkyna v podstate uvádza sest zalobných dôvodov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Zalozené sú po prvé na plynutí casu, po druhé na porusení podstatných formálnych nálezitostí, po tretie na nesprávnom definovaní geografického trhu Komisiou, po stvrté na neexistencii dominantného postavenia, po piate na nezneuzití dominantného postavenia a po sieste na porusení práva na prístup k spisu. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na plynutí casu 78 Prvý zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí zalozených jednak na nesprávnom uplatnení pravidiel na premlcanie stanovených nariadením c. 2988/74 a jednak na porusení zásady primeranej lehoty. O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení pravidiel na premlcanie -- Tvrdenia úcastníkov konania 79 Zalobkyna tvrdí, ze úvaha Komisie, pokial ide o dodrzanie pravidiel na premlcanie, je v rozpore so znením a s duchom nariadenia c. 2988/74. 80 Podla zalobkyne nebolo predmetom odvolania podaného Komisiou 30. augusta 1995, ktoré nemá odkladný úcinok podla clánku 60 Statútu Súdneho dvora, rozhodnutie 91/299, ktoré retroaktívne prestalo existovat, ale rozsudok Solvay III, uz citovaný v bode 34 vyssie, ktorým sa zrusilo uvedené rozhodnutie. Podla clánku 58 Statútu Súdneho dvora sa totiz odvolacie konanie obmedzuje iba na právne otázky a Súdny dvor preskúma zákonnost s odvolaním sa na nezávislé posúdenie Súdu prvého stupna, pokial ide o skutkové otázky. 81 Hoci "konanie pred Súdnym dvorom" uvedené v clánku 3 nariadenia c. 2988/74 treba v súcasnosti vykladat tak, ze zahrna aj Súd prvého stupna, zriadenie druhého súdneho stupna neumoznuje predlzit lehotu prerusenia premlcacej lehoty tak, aby pokrývala konanie, ktorého predmetom nie je napadnuté rozhodnutie. Okrem toho by tvrdenie, ze clánok 3 nariadenia c. 2988/74 stanovuje prerusenie plynutia premlcacej doby v priebehu odvolacieho konania, znamenalo poskytnút úcinok rozhodnutiu zrusenému ab initio, co by v spolocnej praxi clenských státov nemalo precedens. 82 S odkazom na bod 1098 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 43 vyssie, zalobkyna upozornuje, ze predmetom clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je umoznit prerusenie premlcacej lehoty, pokial sa Komisii znemozní konat z objektívneho dôvodu, ktorý jej nemozno pripísat a ktorý spocíva v samotnej skutocnosti, ze bola podaná zaloba. Zalobkyna sa domnieva, ze v predmetnej veci Komisia mohla tvrdit, ze nemohla konat, kým bola zaloba podaná na Súde prvého stupna. Naopak, od okamihu vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna mala Komisia s výhradou dodrzania zásady primeranej lehoty volnost prijat nové rozhodnutie. Komisia sa tak tým, ze podala odvolanie, vystavila nebezpecenstvu, ze jej stíhanie bude premlcané, kedze vedela o rozsudku Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. (C-137/92 P, Zb. s. I-2555), v ktorom sa rozhodlo o nedostatku overenia aktov prijatých kolégiom komisárov. Necinnost Komisie, zatial co prebiehalo konanie pred Súdnym dvorom, nemôze byt preto odôvodnená nijakým objektívnym dôvodom. 83 V dôsledku toho by podla zalobkyne na úcely predlzenia premlcacej lehoty mala byt vzatá do úvahy iba doba trvania konania pred Súdom prvého stupna. Tá sa skoncila 27. januára 2000, cize pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 84 Zalobkyna tiez upozornuje, ze v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 43 vyssie, nebol tento výklad vyvrátený. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, bolo nové rozhodnutie Komisie prijaté v lehote kratsej ako pät rokov, predlzenej iba o "lehotu prerusenia" týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupna. V rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 43 vyssie, sa neskúmala otázka, ci má odvolanie odkladný úcinok v zmysle clánku 3 nariadenia c. 2988/74. 85 Zalobkyna v replike dodáva, ze názor podporovaný Komisiou by znamenal, ze rozsudok Solvay III, uz citovaný v bode 34 vyssie, by bol zbavený akéhokolvek úcinku, pokial nebol potvrdený Súdnym dvorom, co by znamenalo neuznat platnost uvedeného rozsudku. Okrem toho by priznanie rozsirujúceho výkladu clánku 3 nariadenia c. 2988/74, ktorý by pokrýval situácie, ked Komisii nie je znemoznené konat, bolo v rozpore so zásadou právnej istoty. 86 Zalobkyna napokon vo svojich pripomienkach predlozených po vydaní rozsudku Súdneho dvora PVC II, uz citovanom v bode 55 vyssie, tvrdí, ze Súd prvého stupna ani Súdny dvor nemohli mat vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, úmysel vyriesit otázku, ci odvolanie podané Komisiou proti zrusujúcemu rozsudku Súdu prvého stupna spôsobuje prerusenie premlcacej lehoty pocas odvolacieho konania. 87 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 88 Na úvod treba zdôraznit, ze nariadenie c. 2988/74 zaviedlo úplnú právnu úpravu, podrobne upravujúcu lehoty, v rámci ktorých má Komisia právo bez toho, aby bola porusená základná poziadavka právnej istoty, ulozit pokuty podnikom, ktoré sú predmetom uplatnenia pravidiel práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 324, a z , Hoechst/Komisia, [14]T-410/03, Zb. s. II-881, bod 223). 89 Podla clánku 1 ods. 1 písm. b) a clánku 1 ods. 2 nariadenia c. 2988/74, ako aj podla clánku 2 ods. 3 toho istého nariadenia sa stíhanie premlcí, pokial Komisia neulozila pokutu alebo sankciu pocas piatich rokov od zacatia plynutia premlcacej lehoty, ak medzitým nebol vydaný akt, ktorý ju prerusuje, alebo najneskôr do desiatich rokov od zacatia toho istého plynutia, ak bol vydaný akt, ktorý ju prerusuje. Na základe clánku 2 ods. 3 uvedeného nariadenia sa vsak takto stanovená premlcacia lehota predlzi o dobu preruseného premlcania podla clánku 3 tohto nariadenia (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 140). 90 Podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je plynutie premlcacej lehoty v stíhaní prerusené na dobu, pocas ktorej je rozhodnutie Komisie predmetom prebiehajúceho konania pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev. 91 V predmetnej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uplatnila pravidlá na premlcanie takto. 92 Najskôr sa Komisia domnievala, ze vzhladom na to, ze islo o trvalé alebo pokracujúce porusovanie, premlcacia lehota zacala plynút od konca roka 1990. Rovnako dodala, ze aj za predpokladu, ze porusovanie sa skoncilo 31. decembra 1990 a ze prijatie a oznámenie rozhodnutia 91/299 neprerusili premlcaciu lehotu, mala Komisia na prijatie svojho rozhodnutia k dispozícii lehotu aspon do konca roka 1995 (odôvodnenie c. 203). 93 Dalej sa Komisia domnievala, ze premlcacia lehota musí byt predlzená o dobu, pocas ktorej sa konalo o zalobe proti rozhodnutiu na Súde prvého stupna (odôvodnenie c. 204). Vzhladom na to, ze zaloba bola v predmetnej veci na Súde prvého stupna podaná 2. mája 1991, rozsudok bol Súdom prvého stupna vydaný , odvolanie podané na Súdnom dvore a rozsudok vydaný Súdnym dvorom , bolo premlcanie prerusené na dobu minimálne osem rokov, devät mesiacov a styri dni (odôvodnenie c. 206). V dôsledku toho sa Komisia domnievala, ze na prijatie nového rozhodnutia má k dispozícii lehotu az do septembra 2004 (odôvodnenie c. 207). 94 Z toho vyplýva, ze podla Komisie bolo napadnuté rozhodnutie z 13. decembra 2000 prijaté pred uplynutím premlcacej lehoty. 95 Takýto prístup je v súlade s uplatnitelnými pravidlami týkajúcimi sa premlcania v tejto veci. 96 Na úvod treba uviest, ze porusenia vytýkané zalobkyni sa skoncili 19. decembra 1990 po prijatí rozhodnutia 91/299. V dôsledku toho zacala v ten den plynút premlcacia lehota. 97 Dalej, ako správne zdôraznujú úcastníci konania, je nutné odkaz clánku 3 nariadenia c. 2988/74 na "konanie pred Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev" chápat od vytvorenia Súdu prvého stupna ako týkajúci sa najskôr konania pred Súdom prvého stupna, pretoze zaloby proti rozhodnutiam ukladajúcim sankcie alebo pokuty v oblasti práva hospodárskej sútaze patria do jeho právomoci. V dôsledku toho bolo premlcanie prerusené pocas celej doby trvania konania pred Súdom prvého stupna. 98 Nakoniec z bodu 157 rozsudku Súdneho dvora PVC II, uz citovaného v bode 55 vyssie, vyplýva, ze v zmysle clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je plynutie premlcania prerusené tak dlho, ako dlho je dotknuté rozhodnutie predmetom konania "pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom". V prejednávanej veci teda bolo premlcanie prerusené tiez pocas celej doby trvania konania pred Súdnym dvorom bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadrovat k obdobiu trvajúcemu od vyhlásenia rozsudku Súdu prvého stupna do predlozenia veci Súdnemu dvoru. 99 V dôsledku toho, co sa týka skoncenia prerusenia premlcacej lehoty, v prejednávanej veci neuplynulo od skoncenia dotknutého porusovania alebo od akéhokolvek prerusenia premlcania ziadne obdobie dlhsie ako pät rokov. 100 Pri prijatí napadnutého rozhodnutia boli preto dodrzané pravidlá týkajúce sa premlcania podla nariadenia c. 2988/74. 101 Nijaké z tvrdení predlozených zalobkynou nemôze túto úvahu spochybnit. 102 Po prvé treba totiz uviest, ze clánok 60 Statútu Súdneho dvora a clánok 3 nariadenia c. 2988/74 majú odlisný rozsah pôsobnosti. Neexistencia odkladného úcinku odvolania nemôze zbavit úcinku clánok 3 nariadenia c. 2988/74, ktorý sa týka situácií, v ktorých musí Komisia pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva. Názor zalobkyne, podla ktorého Komisia nemôze vziat do úvahy dobu, pocas ktorej prebiehalo na Súdnom dvore odvolacie konanie, nemozno prijat, lebo jeho dôsledkom by bolo zbavenie rozsudku Súdneho dvora o odvolaní jeho zmyslu a úcinkov. 103 Po druhé, pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého zriadenie druhého súdneho stupna neumoznuje predlzit dobu prerusenia premlcania, treba pripomenút, ze clánok 3 nariadenia c. 2988/74 chráni Komisiu pred úcinkom premlcania v situáciách, ked táto institúcia musí pockat na rozhodnutie súdu Spolocenstva v rámci konaní, ktorých priebeh neovláda, skôr, ako sa dozvie, ci napadnutý akt bol protiprávny alebo nie (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 144). 104 Po tretie, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, nie je relevantný na úcely riesenia tohto sporu, naopak, z textu tohto rozsudku jasne vyplýva, ako to bolo potvrdené aj v odvolaní, ze vseobecne treba predlzit premlcaciu dobu, pocas ktorej bolo premlcanie prerusené, a to nielen o dobu, pocas ktorej prebiehalo konanie pred Súdom prvého stupna, ale aj o dobu, pocas ktorej prebiehalo konanie pred Súdnym dvorom. 105 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by prerusenie premlcania pocas trvania odvolacieho konania znamenalo priznat úcinky rozhodnutiu zrusenému na prvom stupni, stací uviest, ze prerusenie premlcania umoznuje Komisii iba prípadne prijat nové rozhodnutie za predpokladu, ze je zamietnuté odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupna, ktorým bolo rozhodnutie Komisie zrusené. Toto prerusenie premlcania nemá nijaký úcinok na rozhodnutie, ktoré bolo zrusené rozsudkom Súdu prvého stupna. 106 Po piate, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze Komisia mala prijat nové rozhodnutie a necakat na rozsudok Súdneho dvora, treba uviest, ze hoci Komisii nic formálne nebránilo v tom, aby po zrusení pôvodného rozhodnutia Súdom prvého stupna konala, neznamená to, ze Komisia musela nevyhnutne prijat nové rozhodnutie a necakat na rozsudok Súdneho dvora. Okrem toho Komisii nemozno vytýkat, ze vykonala svoje právo na obhajobu tým, ze podala odvolanie, a ze pred prijatím nového rozhodnutia pockala na rozsudok Súdneho dvora. Taký výklad clánku 3 nariadenia c. 2988/74 je navyse v súlade so zásadou právnej istoty, ktorej cielom je zabezpecit predvídatelnost právnych situácií a vztahov spadajúcich do rámca práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., [15]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Oliveira/Komisia, [16]T-73/95, Zb. s. II-381, bod 29). 107 Po sieste treba doplnit, ze výklad clánku 3 nariadenia c. 2988/74 navrhovaný zalobkynou by viedol k váznym praktickým tazkostiam. Pokial totiz musela Komisia prijat nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia Súdom prvého stupna bez toho, aby pockala na rozsudok Súdneho dvora, existuje nebezpecenstvo, ze za predpokladu, ze by Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna, existovali by súcasne dve rozhodnutia s rovnakým predmetom. 108 Okrem toho je zrejme v rozpore s poziadavkami hospodárnosti správneho konania, aby sa Komisii ulozilo iba s cielom, aby nedoslo k premlcaniu, prijatie nového rozhodnutia prv, nez sa dozvie, ci je pôvodné rozhodnutie protiprávne alebo nie. 109 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty -- Tvrdenia úcastníkov konania 110 Zalobkyna uvádza, ze sa dozvedela o "obvinení proti nej"13. marca 1990, v den, ked jej bolo dorucené oznámenie o výhradách, teda jedenást rokov pred dnom podania zaloby, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Okrem toho je pre nu výsledok predmetnej veci mimoriadne dôlezitý, kedze v rozhodnutí 91/299 a následne v napadnutom rozhodnutí jej Komisia vytýkala "mimoriadne závazné" porusovanie a ulozila jej pokutu 20 miliónov eur. V okamihu podania predmetnej zaloby pritom nebolo prijaté nijaké konecné rozhodnutie, pokial ide o obvinenia vznesené proti nej v oznámení o výhradách. 111 Odkazujúc na clánok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"), podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, zalobkyna upozornuje, ze konanie zacaté vo februári 1990, pokial sa posudzuje v celom rozsahu, zjavne prekrocilo primeranú lehotu. V tejto súvislosti judikatúra Spolocenstva nestanovuje, ze dlzka konania sa musí posudzovat v jednotlivých po sebe nasledujúcich fázach. Nic teda nemôze odôvodnit, ze Komisia cakala pät a pol roka, kým prijala nové rozhodnutie, kedze odvolanie na Súdnom dvore nemalo odkladný úcinok. 112 Po vydaní rozsudku Solvay III, uz citovaného v bode 34 vyssie, sa Komisia rozhodla nielen podat zalobu, ktorej zamietnutie mohla ocakávat s ohladom na rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 82 vyssie, ale aj pockat na výsledok konania, kým prijala napadnuté rozhodnutie. Okrem toho podla zalobkyne Komisia cakala este osem mesiacov po vydaní rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie, zatial co vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, bolo nové rozhodnutie prijaté v lehote jeden a pol mesiaca. 113 Navyse Komisia si podla názoru zalobkyne mýli primeranú lehotu a premlcaciu lehotu, ked sa nesprávne domnievala, ze s prijatím nového rozhodnutia môze pockat do roku 2004. Komisia v napadnutom rozhodnutí neuviedla okolnosti, o ktoré sa opiera, ked zastáva názor, ze primeraná lehota bola v predmetnej veci dodrzaná. Podla zalobkyne, nech uz je odôvodnenie dlzky kazdej etapy konania akékolvek, "lehota strnást az sestnást rokov alebo aj viac pre celé konanie od oznámenia o výhradách po konecné rozhodnutie Súdu prvého stupna alebo Súdneho dvora" nemôze byt oznacená za primeranú. 114 Je preto úlohou Súdu prvého stupna, aby urcil, ze bola prekrocená primeraná lehota, a zrusil napadnuté rozhodnutie, kedze v tomto stádiu uz nie je mozné vyjadrit sa v primeranej lehote k obvineniam vzneseným proti zalobkyni. Nijaké iné riesenie, spocívajúce napríklad v zohladnení prekrocenia primeranej lehoty pri stanovení výsky pokuty, by nenapravilo porusenie clánku 6 ESLP. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze podla zásad stanovených Európskym súdom pre ludské práva nemusí preukazovat, ze toto prekrocenie primeranej lehoty poskodilo jej právo na obhajobu, co by predstavovalo iný dôvod na zrusenie. Kritérium poskodenia práva na obhajobu je totiz odlisné od práva na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote. 115 Zalobkyna v kazdom prípade uvádza, ze prekrocenie primeranej lehoty a úpadok dôkazov, ktorý z toho vyplýva, jej bráni v obhajobe, lebo ju zbavuje najmä moznosti podporit tvrdenia uvedené v zalobe. Okrem toho tvrdí, ze sa uz nemôze obrátit na svojich bývalých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní v dotknutom odvetví a v dotknutej dcérskej spolocnosti. Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze nemôze vykonat detailné analýzy podmienok výroby a dodávok uhlicitanu sodného v 80. rokoch minulého storocia, pretoze odvtedy boli viaceré jej výrobné závody zatvorené a ich príslusné archívy neboli nijako systematicky zachované. 116 Zalobkyna sa domnieva, ze chybná necinnost Komisie pocas pät a pol roka po rozsudku Solvay III, uz citovanom v bode 34 vyssie, musí byt osobitne potrestaná. V tejto súvislosti spresnuje, ze sa mohla oprávnene domnievat, ze Komisia upustila od nového otvorenia spisu, takze sa nesnazila systematicky zachovat stopu skutocností a dokumentov, ktoré by mohli byt uzitocné na jej obhajobu. Navyse archívna politika jej ukladala, okrem mimoriadnych okolností, systematicky znicit archívy po desiatich rokoch, dokonca uz po piatich rokoch. 117 Napokon domnievat sa, ze dôkazné bremeno vo veci neprimeranosti nesie zalobkyna, by bolo v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ludské práva, podla ktorej je v prípade dlhých období necinnosti úlohou vnútrostátnych orgánov, aby vysvetlili jeho dôvody, ktoré môzu byt odôvodnené iba výnimocnými okolnostami. Zalobkyna tiez tvrdí, ze na rozdiel od Komisie jej nemozno vytýkat machinácie smerujúce k zdrzaniu konania od roku 1989. Upozornuje, ze sa ukázalo, ze Komisia nie je schopná dodrzat svoje vnútorné pravidlá o overení ani zásadu právnej istoty, co zdrzalo vecné preskúmanie pôvodného rozhodnutia o niekolko rokov. 118 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 119 Na úvod treba pripomenút, ze dodrzanie zásady primeranej lehoty sa v oblasti hospodárskej sútaze uplatní na správne konania zacaté na základe nariadenia c. 17, ktoré môzu viest k ulozeniu sankcií podla tohto nariadenia a k súdnemu konaniu pred súdom Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 179). 120 Po prvé zalobkyna na podporu svojho zalobného dôvodu vychádzajúceho z neprimeranosti dlzky trvania správneho konania uvádza najmä skutocnost, ze aj ked odvolanie nemá odkladný úcinok, Komisia bezdôvodne cakala pät a pol roka, kým prijala nové rozhodnutie po zrusení rozhodnutia 91/299 rozsudkom Solvay III, uz citovaným v bode 34 vyssie. 121 Ako sa pritom konstatovalo pocas preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, premlcanie podla clánku 3 nariadenia c. 2988/74 bolo prerusené pocas celej dlzky trvania konania pred Súdnym dvorom po podaní odvolania proti rozsudku Solvay III, uz citovanému v bode 34 vyssie. Komisii teda nemozno vytýkat, ze porusila zásadu primeranej lehoty iba preto, lebo cakala, az Súdny dvor rozhodne v rámci takéhoto odvolania, kým prijala napadnuté rozhodnutie. 122 Po druhé zalobkyna vseobecnejsie uvádza, ze dlzka trvania správneho konania celkovo, teda od zaslania oznámenia o výhradách az do prijatia napadnutého rozhodnutia, prekrocila primeranú lehotu. 123 Toto tvrdenie sa musí zamietnut. 124 V rámci preskúmania výhrady zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty treba totiz rozlisovat medzi správnym konaním a súdnym konaním. Doba, pocas ktorej súd Spolocenstva skúmal zákonnost rozhodnutia 91/299, ako aj platnost rozsudku Solvay III, uz citovaného v bode 34 vyssie, tak nemôze byt vzatá do úvahy pri urcení dlzky konania pred Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 123 az 204). 125 Po tretie zalobkyna kritizuje dlzku trvania správneho konania medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia. 126 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze uvedená doba zacala plynút 6. apríla 2000, t. j. v den, ked bol vydaný rozsudok Komisia/Solvay, uz citovaný v bode 37 vyssie, a skoncila sa prijatím napadnutého rozhodnutia. Táto fáza správneho konania teda trvala osem mesiacov a sedem dní. 127 Pocas tejto doby vykonala Komisia iba formálne zmeny rozhodnutia 91/299, najmä vlozila novú cast týkajúcu sa "konania pred Súdom a pred Súdnym dvorom", v ktorej sa venovala posúdeniu dodrzania premlcacej lehoty. Prijatiu napadnutého rozhodnutia okrem toho nepredchádzala nijaká dodatocná kontrola, kedze Komisia sa opierala o výsledky kontroly vykonanej pred desiatimi rokmi. Treba vsak priznat, ze aj za uvedených podmienok mohli byt na dosiahnutie takéhoto výsledku nevyhnutné urcité overenia a súcinnost v rámci správy. 128 Z tohto pohladu nie je mozné sa domnievat, ze lehota osem mesiacov a sedem dní, ktorá uplynula medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie, a prijatím napadnutého rozhodnutia, musí byt povazovaná za neprimeranú. 129 Po stvrté, pokial ide o dlzku trvania správneho konania medzi odoslaním oznámenia o výhradách a prijatím rozhodnutia 91/299, treba uviest, ze zalobkyna neuviedla, ze by táto doba mohla byt sama osebe spochybnitelná. Zalobkyna sa totiz obmedzila na tvrdenie, ze primeranost lehoty musí byt posudzovaná od 13. marca 1990, cize odo dna, ked jej bolo zaslané oznámenie o výhradách, bez toho, aby napadla dobu jedenást a pol mesiaca, ktorá ubehla medzi oznámením o výhradách a prijatím rozhodnutia 91/299 dna . 130 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by umoznil domnievat sa, ze dlzka trvania celého správneho konania v predmetnej veci bola nadmerná. 131 Hoci totiz treba zohladnit fázu správneho konania predchádzajúcu oznámeniu o výhradách (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, Zb. s. I-8725, bod 51), je opodstatnené domnievat sa, ze dlzka trvania celého správneho konania nie je nadmerná najmä vzhladom na kontrolu vykonanú od apríla 1989, následne predlozené ziadosti o informácie a zacatie konania ex offo . 132 Treba doplnit, ze v kazdom prípade porusenie zásady primeranej lehoty neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze, pokial nebolo porusené právo dotknutého podniku na obhajobu. Pokial totiz nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 122). 133 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze je pre nu tazké obhajovat sa proti obvineniam týkajúcim sa skutocností, ktoré sa údajne stali v danom case, pretoze sa uz nemôze obrátit na svojich zamestnancov, ktorí vtedy pracovali v odvetví a v jednotlivých dcérskych spolocnostiach. 134 Komisia vsak nevykonala nijaký vysetrovací úkon medzi vydaním rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie, a napadnutým rozhodnutím. 135 Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze je zalozené na rovnakých dôvodoch ako rozhodnutie 91/299, ze obsah oboch rozhodnutí je takmer totozný a ze Komisia nevzala do úvahy nijaký nový dôkaz, ktorý by vyzadoval výkon práva na obhajobu. 136 Vzhladom na tieto okolnosti právo zalobkyne na obhajobu nebolo porusené. 137 Po piate, pokial ide o súdne konanie, je opodstatnené konstatovat, ze zalobkyna v zalobe priamo nespochybnuje dlzku trvania konania pred Súdom prvého stupna a následne pred Súdnym dvorom, pokial ide o rozhodnutie 91/299. 138 V kazdom prípade treba pripomenút, ze vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, podla ktorej má kazdý právo na spravodlivé súdne konanie a ktorá sa inspiruje clánkom 6 ods. 1 ESLP, ale najmä právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, mozno uplatnit v rámci súdneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa podniku ukladajú pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. Primeranost lehoty sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä v závislosti od významu sporu pre dotknutú osobu, od zlozitosti veci a od správania zalobcu a príslusných orgánov. Zoznam kritérií nie je vycerpávajúci a posúdenie primeranosti lehoty nevyzaduje systematické preskúmanie okolností prípadu vo vztahu ku kazdému z nich, pokial sa dlzka konania javí odôvodnená aspon vo vztahu k jednému z nich. Z tohto dôvodu mozno zlozitost veci prijat ako odôvodnenie na prvý pohlad prílis dlhej lehoty (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C-403/04 P a C-405/04 P, Zb. s. I-729, body 115 az 117 a tam citovanú judikatúru). 139 Okrem toho Súdny dvor v rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417), po tom, ako konstatoval, ze Súd prvého stupna nezohladnil poziadavky súvisiace s dodrzaním primeranej lehoty, z dôvodov hospodárnosti konania a s cielom zarucit okamzitú a úcinnú nápravu takejto procesnej vady vyhlásil zalobný dôvod zakladajúci sa na nadmernej dlzke trvania konania za opodstatnený, pricom zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom stanovil výsku pokuty ulozenej zalobkyni na 3 milióny ECU. Kedze nic nenaznacovalo, ze dlzka trvania konania mala vplyv na riesene sporu, Súdny dvor rozhodol, ze tento zalobný dôvod nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ale ze suma 50000 ECU predstavuje spravodlivú náhradu z dôvodu nadmernej dlzky konania, a preto znízil výsku pokuty ulozenej dotknutému podniku. 140 V dôsledku toho, kedze nic nenaznacuje, ze dlzka konania mala vplyv na riesenie sporu, nemalo by prípadné prekrocenie primeranej lehoty súdom Spolocenstva v predmetnej veci, aj keby sa preukázalo, nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 141 Treba doplnit, ze zalobkyna sa v zalobe výslovne vzdala moznosti znízenia pokuty z dôvodu náhrady skody za údajné porusenie jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Nepodala ani návrh na náhradu skody. 142 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut a v dôsledku toho zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ktoré sa vyzadujú pri prijatí a overení napadnutého rozhodnutia 143 Druhý zalobný dôvod sa v podstate skladá z ôsmich castí zalozených po prvé na porusení zásady kolegiality, po druhé na porusení zásady právnej istoty, po tretie na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutá, po stvrté na neuskutocnení novej konzultácie s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia, po piate na nesprávnom zlození poradného výboru, po sieste na pouzití dokumentov získaných v rozpore s nariadením c. 17, po siedme na porusení práva na prístup k spisu a po ôsme na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality. 144 Vseobecný súd povazuje za úcelné preskúmat siedmu cast druhého zalobného dôvodu v rámci siesteho zalobného dôvodu, zalozeného na porusení práva na prístup k spisu, v nadväznosti na preskúmanie zalobných dôvodov týkajúcich sa veci samej. O prvej casti zalozenej na porusení zásady kolegiality -- Tvrdenia úcastníkov konania 145 Zalobkyna upozornuje, ze podla sprievodného listu z 10. januára 2001, podpísaného clenom Komisie povereným hospodárskou sútazou, bolo napadnuté rozhodnutie prijaté kolégiom komisárov . 146 Z vyhlásení hovorcu Komisie uvedeného v správe jednej tlacovej agentúry z 12. decembra 2000 pritom vyplýva, ze rozhodnutie znovu prijat rozhodnutie 91/299 bolo prijaté uz najneskôr v predvecer dna, ked sa kolégium komisárov zislo na rokovanie. 147 Podla zalobkyne, kedze nic nenaznacuje, ze kolégium komisárov konalo skôr ako 12. decembra 2000, musí sa z toho vyvodit, ze pri prijatí napadnutého rozhodnutia bola porusená zásada kolegiality. 148 Okrem toho za predpokladu, ze napadnuté rozhodnutie bolo skutocne prijaté kolégiom komisárov, zo správy jednej tlacovej agentúry z 12. decembra 2000 vyplýva, ze Komisia sa rozhodla prijat nové rozhodnutie rovnakého obsahu ako rozhodnutie 91/299 zjavne z dôvodu, ze zalobkyna nikdy nespochybnila základ posledného uvedeného rozhodnutia. Zalobkyna pritom tvrdí, ze napadla právne a skutkové posúdenie vykonané Komisiou, ako aj zásadu a výsku pokuty. V dôsledku toho kolégium komisárov zrejme nebolo správne informované o stanovisku zalobkyne v okamihu, ked rozhodlo o prijatí napadnutého rozhodnutia. 149 Zalobkyna tiez navrhuje, aby Vseobecný súd nariadil Komisii predlozit vsetky interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia, osobitne zápisnicu zo vsetkých zasadnutí kolégia komisárov, v priebehu ktorých bol návrh rozhodnutia prejednávaný, ako aj dokumenty predlozené kolégiu. 150 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 151 Podla ustálenej judikatúry zásada kolegiality je zalozená na rovnosti clenov Komisie pri úcasti na prijatí rozhodnutia a najmä predpokladá, ze rozhodnutia sú prejednávané spolocne a ze vsetci clenovia kolégia sú na politickej úrovni kolektívne zodpovední za vsetky prijaté rozhodnutia (rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, [17]C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 39, a z , Komisia/Francúzsko, [18]C-1/00, Zb. s. I-9989, bod 79). 152 Dodrzanie zásady kolegiality, a osobitne nevyhnutnost, aby boli rozhodnutia prejednávané spolocne, sa nevyhnutne týka právnych subjektov, ktoré sú dotknuté právnymi úcinkami, ktoré takéto rozhodnutia vyvolávajú, v tom zmysle, ze si musia byt istí, ze tieto rozhodnutia boli skutocne prijaté kolégiom a presne zodpovedajú jeho vôli. Tak je to osobitne v prípade aktov výslovne oznacených za rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma voci podnikom alebo zdruzeniam podnikov, pokial ide o dodrzanie pravidiel hospodárskej sútaze, a ktorých predmetom je konstatovanie porusení týchto pravidiel, vydanie príkazov týmto podnikom a ulozenie im penazných sankcií (rozsudok Komisia/BASF a i., uz citovaný v bode 82 vyssie, body 64 a 65). 153 V predmetnej veci zalobkyna poukazuje na skutocnost, ze podla správy jednej tlacovej agentúry z 12. decembra 2000 hovorkyna Komisie oznámila, ze Komisia znovu prijme rovnaké rozhodnutie . 154 Za predpokladu, ze hovorkyna Komisie uviedla slová, na ktoré zalobkyna odkazuje, vsak samotná skutocnost, ze tlacová správa súkromnej spolocnosti spomína vyhlásenie, ktoré nemá nijakú oficiálnu povahu, nemôze stacit na záver, ze Komisia porusila zásadu kolegiality. Kolégium komisárov nebolo totiz nijako viazané týmto vyhlásením a pocas svojho zasadnutia 13. decembra 2000 mohlo teda po spolocnom prejednaní takisto rozhodnút, ze napadnuté rozhodnutie neprijme. 155 Treba doplnit, ze oficiálne komuniké Komisie bolo vydané 13. decembra 2000. 156 Okrem toho aj za predpokladu, ze hovorkyna Komisie vyhlásila, ze zalobkyna nikdy nespochybnila základ rozhodnutia 91/299, takéto tvrdenie nie je relevantné. Z odôvodnenia c. 199 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia prijala nové rozhodnutie, ktorého obsah je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/299, z dôvodu, ze posledné uvedené rozhodnutie bolo zrusené pre procesné vady. Skutocnost, ze zalobkyna kritizovala základ rozhodnutia 91/299, nie je preto relevantná. 157 Z uvedeného vyplýva, ze nie je opodstatnené v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania ulozit Komisii, aby predlozila vsetky interné dokumenty týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia. 158 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené prvú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty -- Tvrdenia úcastníkov konania 159 Zalobkyna uvádza, ze formálne poziadavky overenia stanovené Rokovacím poriadkom Komisie [neoficiálny preklad] ([19]Ú. v. ES L 252, 1999, s. 41), ktorý bol uplatnitelný v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, nie sú v súlade s poziadavkami rozsudkov Komisia/BASF a i., uz citovaného v bode 82 vyssie (body 73 az 76), a Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie (body 44 az 49). 160 Clánok 16 prvý odsek Rokovacieho poriadku Komisie platný v rozhodnej dobe neukladal nijaké formálne poziadavky na overenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nie je podpísané, aj ked uvádza meno clena Komisie povereného hospodárskou sútazou. Osobitne nie je stanovené, ze prijaté akty musia byt pripojené k súhrnnej zápisnici v okamihu, ked je vypracovaná, pricom vsak "overenie niektorej z týchto zápisníc nemá priamu súvislost s prijatým aktom". V tejto súvislosti sa clánok 16 prvý odsek Rokovacieho poriadku Komisie lísi od clánku 15 rozhodnutia Rady z 5. júna 2000, ktorým sa tento rokovací poriadok prijíma [neoficiálny preklad] ([20]Ú. v. ES L 149, s. 21). 161 Rokovací poriadok Komisie teda nezohladnuje základnú povahu formálnej poziadavky overenia a odporuje zásade právnej istoty. V dôsledku toho nebolo napadnuté rozhodnutie platne overené. 162 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 163 Vseobecný súd sa predovsetkým domnieva, ze argumentácia zalobkyne musí byt chápaná v tom zmysle, ze sa dovoláva protiprávnosti jedného ustanovenia Rokovacieho poriadku Komisie platného v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 164 Takáto námietka nezákonnosti sa musí povazovat za prípustnú. 165 Podla judikatúry sa totiz pôsobnost clánku 241 ES musí rozsírit aj na ustanovenia rokovacieho poriadku institúcie, ktoré síce nie sú právnym základom napadnutého rozhodnutia a nevyvolávajú úcinky podobné úcinkom nariadenia v zmysle tohto clánku Zmluvy, ale urcujú podstatné formálne nálezitosti vyzadované na prijatie tohto rozhodnutia a v dôsledku toho zabezpecujú právnu istotu osôb, ktorým je urcené. Je totiz potrebné, aby kazdá osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, mohla incidencným spôsobom namietat protiprávnost aktu, ktorý podmienuje formálnu platnost tohto rozhodnutia, napriek skutocnosti, ze dotknutý akt nie je právnym základom rozhodnutia, takze uvedená osoba nemohla pozadovat jeho zrusenie skôr, ako jej bolo sporné rozhodnutie oznámené. V dôsledku toho môzu byt ustanovenia rokovacieho poriadku Komisie predmetom námietky nezákonnosti v rozsahu, v akom zabezpecujú ochranu jednotlivcov (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 286 a 287). 166 Okrem toho treba pripomenút, ze námietka nezákonnosti musí byt obmedzená na to, co je nevyhnutné na vyriesenie sporu. 167 Cielom clánku 241 ES totiz nie je umoznit úcastníkovi konania spochybnit uplatnitelnost akéhokolvek aktu vseobecnej povahy prostredníctvom akejkolvek zaloby. Vseobecný akt, ktorého nezákonnost sa uplatnuje, musí byt priamo alebo nepriamo uplatnitelný vo veci, ktorá je predmetom zaloby, a musí existovat priama právna súvislost medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a dotknutým vseobecným aktom (pozri rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 288 a 289 a tam citovanú judikatúru). 168 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie bolo overené v súlade s ustanovením clánku 16 prvého odseku rokovacieho poriadku. V dôsledku toho teda existuje priama právna súvislost medzi týmto rozhodnutím a uvedeným clánkom rokovacieho poriadku, ktorého nezákonnost zalobkyna uplatnuje. Z toho vyplýva, ze clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku uplatnitelného v case prijatia napadnutého rozhodnutia môze byt predmetom námietky nezákonnosti. 169 Treba preto preskúmat, ci formálne právne nálezitosti stanovené Rokovacím poriadkom Komisie sú, alebo nie sú v súlade s poziadavkami zásady právnej istoty. 170 V predmetnej veci je znením, na ktoré sa odkazuje, clánok 16 prvý odsek rokovacieho poriadku Komisie v znení uplatnitelnom v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorý stanovuje: "Akty prijaté Komisiou v priebehu zasadnutia sa pripoja k súhrnnej zápisnici vypracovanej na konci zasadnutia, na ktorom boli prijaté, v autentickom jazyku alebo jazykoch takým spôsobom, ze nie je mozné ich od seba oddelit. Tieto akty sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka na poslednej strane súhrnnej zápisnice." 171 V rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 43 vyssie, sa skúmala zákonnost clánku 16 prvého odseku Rokovacieho poriadku Komisie zo 17. februára 1993 [neoficiálny preklad] ([21]Ú. v. ES L 230, s. 15), ktorý znel: "Akty prijaté Komisiou v priebehu zasadnutia sa pripoja k zápisnici vypracovanej na konci zasadnutia, na ktorom boli prijaté alebo na ktorom bolo ich prijatie vzaté na vedomie, v autentickom jazyku alebo jazykoch... Tieto akty sú overené podpisom predsedu a generálneho tajomníka na prvej strane tejto zápisnice." 172 V tomto rozsudku sa Súd prvého stupna domnieval, ze podmienky stanovené týmto ustanovením predstavujú samy osebe dostatocnú záruku na overenie v prípade spochybnenia úplnej zhody oznámených alebo uverejnených znení so znením prijatým kolégiom a súcasne s vôlou ich autora. Vzhladom na to, ze toto znenie bolo pripojené k zápisnici a jeho prvá strana bola podpísaná predsedom a generálnym tajomníkom, existuje súvislost medzi touto zápisnicou a do nej zahrnutými dokumentmi, na základe ktorej je mozné sa ubezpecit o presnom obsahu a forme rozhodnutia kolégia. V tomto ohlade je nevyhnutné predpokladat, ze orgán konal v súlade s uplatnitelnou právnou úpravou, pokial nesúlad jeho konania s normou nebol urcený súdom Spolocenstva. Overenie upravené ustanovením clánku 16 prvým odsekom rokovacieho poriadku musí teda byt povazované za zákonné (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 25 vyssie, body 302 az 304). 173 Je preto opodstatnené konstatovat, ze clánok 16 prvý odsek Rokovacieho poriadku Komisie v znení uplatnitelnom v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia upravuje procedúru overenia formálnejsie, nez je procedúra, ktorá bola skúmaná v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 43 vyssie. 174 Zmeny vykonané medzi dvoma zneniami textu sú totiz tieto: akty prijaté na zasadnutí uz nie sú iba "pripojené" k zápisnici, ale "sa pripoja... spôsobom, ze nie je mozné ich od seba oddelit"; výraz "zápisnica" je nahradený výrazom "súhrnná zápisnica"; zápisnica je vypracovaná "na konci zasadnutia"; nakoniec podpis uz nie je na "prvej strane zápisnice", ale na "poslednej strane súhrnnej zápisnice". 175 Tieto zmeny posudzované ako celok posilnujú záruky, ktoré ponúka overovací proces, s cielom zabezpecit najmä dodrzanie zásady právnej istoty. 176 Clánok 16 prvý odsek Rokovacieho poriadku Komisie uplatnitelného ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia preto nie je nezákonný. 177 Za týchto podmienok je opodstatnené druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutá -- Tvrdenia úcastníkov konania 178 Zalobkyna uznáva, ze v bodoch 246 az 252 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 43 vyssie, bolo uvedené, ze pokial je rozhodnutie Komisie zrusené pre procesnú vadu, pozaduje sa nové vypocutie dotknutých podnikov pred prijatím nového rozhodnutia iba vtedy, ak obsahuje nové výhrady. 179 Podla jej názoru vsak toto riesenie nemozno pouzit na skutocnosti v predmetnej veci. Na jednej strane správne konanie obsahovalo mnohé vady z dôvodu, ze Komisia pouzila dokumenty získané na iné úcely nez na tie, na ktoré bola oprávnená sa s nimi oboznámit, ako aj z dôvodu porusenia práva na prístup k spisu. Na druhej strane napadnuté rozhodnutie prevzalo analýzu rozhodnutia 91/297, zruseného z iných ako cisto formálnych dôvodov, ktoré nebolo znovu prijaté. 180 Zrusenie rozhodnutia 91/297 tak ovplyvnilo platnost prípravných opatrení pre napadnuté rozhodnutie. V rozsudku Solvay I, uz citovanom v bode 35 vyssie, totiz Súd prvého stupna urcil, ze úplné odmietnutie sprístupnenia dokumentov Komisiou porusuje právo zalobkyne na prístup k spisu. Okrem toho táto procesná vada zasiahla tak správne konanie o uplatnení clánku 82 ES, ako aj konanie týkajúce sa clánku 81 ES. Komisia teda mala znovu zacat konanie a poskytnút pritom zalobkyni úplný prístup k jej spisu a následne jej umoznit uplatnenie vsetkých písomných a ústnych pripomienok k danej veci. 181 Okrem toho výklad uvedený v rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovanom v bode 43 vyssie, je právne nesprávny, lebo obmedzuje právo byt vypocutý iba na to, ze dotknutý podnik môze predlozit svoje pripomienky k výhradám voci nemu. Kazdý dotknutý podnik má totiz tiez právo byt vypocutý a uplatnit svoje pripomienky, pokial ide o zásadu, úcelnost a výsku pokút. S odvolaním na judikatúru zalobkyna tvrdí, ze podniky, ktoré sú moznými príjemcami rozhodnutia konstatujúceho ich porusovanie a ukladajúceho im z tohto dôvodu pokutu, musia mat moznost uplatnit vsetky pripomienky, pokial ide o pokutu vo fáze správneho konania. Z dôvodu plynutia casu v predmetnej veci pritom zalobkyna tvrdí, ze by mala nové pripomienky, ktoré by uplatnila, pokial ide o premlcanie právomoci Komisie ulozit jej pokuty a o prekrocenie primeranej lehoty, ako aj výsku pokuty. 182 Zalobkyna sa domnieva, ze v dôsledku zrusenia rozhodnutia 91/297 mala byt vypocutá, najmä pokial ide o vnútornú koherenciu analýzy Komisie, v ktorej boli údajné porusenia clánkov 81 ES a 82 ES predstavené tak, ze jedno porusovanie podporovalo druhé, a pokial ide o platnost urcitých tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí, ci existovala kartelová dohoda s ICI, ktoré boli priamo prevzaté z rozhodnutia 91/297 alebo svojou povahou prispievali k poruseniu prezumpcie neviny. 183 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 184 Ked Komisia po zrusení rozhodnutia, ktoré ukladá sankcie podnikom, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, z dôvodu procesnej vady týkajúcej sa výlucne podmienok jeho konecného prijatia kolégiom komisárov prijme nové rozhodnutie v podstate s totozným obsahom, zalozené na rovnakých výhradách, nie je povinná vykonat nové vypocutie dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 246 az 253, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, uz citovaným v bode 55 vyssie, body 83 az 111). 185 Pokial ide o právne otázky, ktoré môzu vzniknút v rámci uplatnenia clánku 233 ES, ako sú otázky týkajúce sa plynutia casu, moznosti obnovenia stíhania, prístupu k spisu, ktorý by bol spojený s obnovou konania, úcasti úradníka povereného vypocutím a poradného výboru, ako aj prípadných dôsledkov clánku 20 nariadenia c. 17, ani tie nevyzadujú nové vypocutie, pokial nemenia obsah výhrad, takze podliehajú iba prípadnému neskorsiemu súdnemu preskúmaniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 93). 186 V predmetnej veci Komisia prevzala takmer celý obsah rozhodnutia 91/299. Doplnila iba napadnuté rozhodnutie o cast týkajúcu sa konania pred Súdom prvého stupna a pred Súdnym dvorom. 187 Iste, v casti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka skutkových okolností, Komisia tiez doplnila úvahy pochádzajúce z rozhodnutia 91/297, ktoré bolo neskôr zrusené rozsudkom Solvay I, uz citovaným v bode 35 vyssie. V uvedenej casti sa nachádzali najmä odkazy na ICI. 188 Na jednej strane vsak rozhodnutie 91/299, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, odkazovalo výslovne na rozhodnutie 91/297, pokial ide o informácie o výrobku a o trhu so sódou (pozri bod I B odôvodnenia rozhodnutia 91/299). V replike zalobkyna okrem toho uznáva, ze casti rozhodnutia 91/297 prevzaté do napadnutého rozhodnutia sú "integrálnou súcastou" rozhodnutia 91/299. 189 Na druhej strane tieto informácie, ktoré majú iba skutkovú povahu, nie sú relevantné, pokial ide o porusovania vytýkané zalobkyni v predmetnej veci. V prejednávanej veci je totiz konaním vytýkaným zalobkyni zneuzitie dominantného postavenia, a nie dohoda uzavretá s iným podnikom alebo zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. 190 Treba preto konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie 91/299 majú v podstate totozný obsah a sú zalozené na rovnakom odôvodnení. 191 V dôsledku toho, v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 184 a 185 vyssie, nebola Komisia povinná v prejednávanej veci opät vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 192 Okrem toho, co sa týka tvrdení zalozených na pouzití dokumentov získaných v rozpore s nariadením c. 17 a na porusení práva na prístup k spisu, tie sú predmetom samostatných zalobných dôvodov, cize sú preskúmané na inom mieste. 193 Z uvedeného vyplýva, ze tretia cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O stvrtej casti zalozenej na neuskutocnení novej konzultácie s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 194 Zalobkyna spochybnuje posúdenie uvedené v bodoch 254 az 257 rozsudku Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaného v bode 43 vyssie, podla ktorého nová konzultácia s poradným výborom nebola v uvedenej veci vyzadovaná. Podla zalobkyne, na rozdiel od toho, ako Súd prvého stupna rozhodol v tomto rozsudku, povinnost konzultovat s poradným výborom nevyplýva z clánku 1 nariadenia Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach stanovených v clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17 [neoficiálny preklad] ([22]Ú. v. ES 127, s. 2268), ktoré sa obmedzuje na úpravu chronológie konania, ale z clánku 10 nariadenia c. 17 v znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe. Navyse, aj ked konzultácia s poradným výborom predstavuje dôlezitú procesnú záruku, sleduje iný ciel nez jednoduché vypocutie podniku dotknutého návrhom rozhodnutia, ako dokazuje skutocnost, ze vzdanie sa vypocutia podnikom nezbavuje Komisiu povinnosti konzultovat s poradným výborom. 195 V dôsledku toho v predmetnej veci mala byt uskutocnená konzultácia s poradným výborom, pokial ide o úmysel Komisie prijat napadnuté rozhodnutie po vydaní rozsudku Komisia/Solvay, uz citovaného v bode 37 vyssie, osobitne o otázke dodrzania zásady primeranej lehoty. 196 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 197 Podla clánku 10 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe: "3. Pred prijatím akéhokolvek rozhodnutia na základe postupu podla odseku 1 a akéhokolvek rozhodnutia týkajúceho sa obnovenia úpravy alebo zrusenia rozhodnutia podla clánku [81] ods. 3 [ES] je potrebné konzultovat Poradný výbor pre restriktívne postupy a monopoly [pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- neoficiálny preklad]. ... 5. Konzultácia sa uskutocní na spolocnom zasadnutí zvolanom Komisiou; také stretnutie sa bude konat najskôr strnást dní po odoslaní oznámenia o konaní zasadnutia. K oznámeniu bude v kazdom preverovanom prípade pripojené zhrnutie prípadu spolu s vyznacením najdôlezitejsích dokumentov a predbezným návrhom rozhodnutia." 198 Clánok 1 nariadenia c. 99/63 okrem toho stanovuje: "Pred konzultáciou poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia vykoná Komisia vypocutie podla clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17." 199 Podla ustálenej judikatúry z clánku 1 nariadenia c. 99/63 vyplýva, ze vypocutie zúcastnených podnikov a konzultácia s výborom sú nevyhnutné v rovnakých situáciách (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb. s. 2859, bod 54, a rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 115). 200 Nariadenie c. 99/63 bolo nahradené nariadením Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([23]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), platným v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorého clánok 2 ods. 1 znie podobne ako clánok 1 nariadenia c. 99/63. 201 V predmetnej veci je opodstatnené konstatovat, ze podla napadnutého rozhodnutia sa s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia konzultovalo pred prijatím rozhodnutia 91/299. Zalobkyna nespochybnuje ani uskutocnenie tejto konzultácie, ani jej správnost. 202 Kedze teda napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné zmeny oproti rozhodnutiu 91/299, Komisia, ktorá nebola povinná opät vypocut zalobkynu pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nebola povinná ani uskutocnit novú konzultáciu s poradným výborom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 118). 203 V dôsledku toho je opodstatnené stvrtú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O piatej casti zalozenej na nesprávnom zlození poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 204 Zalobkyna uvádza, ze po konzultácii s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia, ku ktorej doslo pred prijatím rozhodnutia 91/299 a napadnutého rozhodnutia, pristúpili 1. januára 1995 k Spolocenstvu tri státy. Vzhladom na to, ze uvedený poradný výbor sa skladá zo zástupcov kazdého clenského státu, tento poradný výbor nebol platne zlozený uz v okamihu, ked Komisia vypracovala návrh, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Komisia mala teda uskutocnit novú konzultáciu s poradným výborom v riadnom zlození. 205 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 206 Podla clánku 10 ods. 4 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe: "Poradný výbor bude zlozený z pracovníkov kompetentných v zálezitostiach restriktívnych postupov a monopolov [pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- neoficiálny preklad]. Kazdý clenský stát menuje svojho zástupcu, ktorý v prípade, ze nemôze byt prítomný, môze byt nahradený iným pracovníkom." 207 Podla judikatúry zmena zlozenia institúcie neovplyvnuje kontinuitu institúcie samotnej, ktorej konecné alebo prípravné akty si v zásade zachovávajú vsetky úcinky (rozsudok Súdneho dvora z 13. novembra 1990, Fedesa a i., [24]C-331/88, Zb. s. I-4023, bod 36). 208 Okrem toho neexistuje nijaká vseobecná zásada práva Spolocenstva, ktorá by ukladala kontinuitu v zlození správneho orgánu zaoberajúceho sa konaním, ktoré môze viest k ulozeniu pokuty (rozsudok Súdu prvého stupna PVC II, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 322 a 323). 209 Z toho vyplýva, ze Komisia nebola povinná znovu konzultovat s poradným výborom po pristúpení troch dalsích státov k Spolocenstvu. 210 Z uvedeného vyplýva, ze piata cast druhého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O siestej casti zalozenej na pouzití dokumentov získaných v rozpore s nariadením c. 17 -- Tvrdenia úcastníkov konania 211 Zalobkyna pripomína, ze podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe Komisia mohla nariadit presetrovania v podnikoch na základe svojho rozhodnutia stanovujúceho predmet a ciel presetrovania a ze podla clánku 20 ods. 1 uvedeného nariadenia v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe informácie získané ako výsledok pouzitia clánku 14 môzu byt pouzité iba na ten úcel, na ktorý boli vyziadané. 212 V prejednávanej veci sa podla tvrdenia zalobkyne rozhodnutie o nariadení presetrovania z 5. apríla 1989, na základe ktorého Komisia zacala presetrovania v priestoroch zalobkyne a v priestoroch jej nemeckých a spanielskych pobociek, týkalo len clánku 81 ES, pricom nariadila siestim dotknutým výrobcom podriadit sa presetrovaniam týkajúcim sa ich prípadnej úcasti na karteloch alebo zosúladených postupoch, ktorých úcinkom bolo delenie vnútrostátnych trhov a zosúladenie cien uhlicitanu sodného, ako aj uzatvárania zmlúv o výhradnom nákupe so zákazníkmi, ktoré môzu obmedzit alebo vylúcit hospodársku sútaz a posilnit nepruznost trhu s uhlicitanom sodným v Spolocenstve. 213 Navyse z dokumentov, ktoré zabudol v priestoroch zalobkyne jeden úradník Komisie zúcastnujúci sa na presetrovaní, vyplýva, ze Komisia nemala ziadne predbezné informácie, nijaké podozrenie, ba ani najmensiu indíciu o porusení clánku 82 ES. Navyse Komisia by sa bola zaujímala o vztahy zalobkyne so zákazníkmi, kedze zmluvy, ktoré s nimi uzatvára, mohli predstavovat dohody o rozdelení trhu. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze z korespondencie medzi nou a Komisiou vyplýva, ze Komisia 22. mája 1989 súhlasila s výslovnou výhradou zalobkyne týkajúcou sa zákazu pouzitia získaných dokumentov na iné úcely nez na presetrovanie v rámci konania podla clánku 81 ods. 1 ES. 214 Navyse zalobkyna uvádza, ze Komisia jej 21. júna 1989 zaslala ziadost o informácie a poslala rovnakú ziadost aj jednej jej nemeckej pobocke, konkrétne DSW. V rozpore s rozhodnutím o nariadení presetrovania sa vsak tieto ziadosti týkali clánku 81 ES a zároven clánku 82 ES. Zalobkyna tvrdí, ze ziadost, ktorá jej bola zaslaná, tiez uvádza, ze Komisia preskúma, ci sú "zlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze zmlúv o zásobovaní uzavretých so zákazníkmi, ktorých cielom je zabezpecit si výlucnost zásobovania prostredníctvom diskriminacných vernostných zliav". 215 Zalobkyna uznáva, ze Komisia bola jednak oprávnená zhabat dokumenty, ktoré objavila pri presetrovaní, v rozsahu, v akom spadali do pôsobnosti rozhodnutia o zacatí presetrovania, a jednak zacat presetrovanie na overenie predpokladaného porusenia clánku 82 ES, o ktorom sa dozvedela po vykonanom presetrovaní. Zalobkyna vsak tvrdí, ze Komisia nemohla pouzit dokumenty zhabané v rámci skorsieho konania na to, aby preukázala existenciu predpokladaného porusenia clánku 82 ES, ibaze by ich pouzila na odôvodnenie zacatia uvedeného konania. Zalobkyna pritom tvrdí, ze velká cast dokumentov uvedených v oznámení o výhradách týkajúcom sa údajného zneuzitia dominantného postavenia boli zjavne zhabané pocas presetrovaní u nej a v jej pobockách. V dôsledku toho Komisia pouzila dotknuté dokumenty na iný úcel ako na ten, na ktorý boli získané. Týmto spôsobom Komisia porusila právo zalobkyne na obhajobu a právo na zachovanie sluzobného tajomstva, ako ich zarucuje clánok 14 ods. 3 a clánok 20 ods. 1 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe. 216 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze sa nemá prihliadat na dokumenty pripojené k oznámeniu o výhradách a podporujúce výhrady zalozené na clánku 82 ES, okrem dokumentov predlozených nou samou a jej pobockou v odpovedi na ziadost o informácie, ktoré im boli zaslané po presetrovaniach. Navyse zalobkyna tvrdí, ze z dôvodu plynutia casu nevie urcit, ktoré z dokumentov pripojených k oznámeniu o výhradách boli zhabané v jej priestoroch a ktoré boli zaslané Komisii v odpovedi na ziadost o informácie. Kedze vsetky výhrady uvedené Komisiou sa zakladajú na dokumentoch, na ktoré sa nemá prihliadat, napadnuté rozhodnutie má byt zrusené v celom rozsahu. Okrem toho základom výhrad predlozených Komisiou je prinajmensom implicitne niekolko dokumentov v neprospech zalobkyne pripojených k oznámeniu o výhradách bez toho, aby Vseobecný súd mohol posúdit konkrétny vplyv týchto dokumentov na výhrady uvedené v napadnutom rozhodnutí. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemôze preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia a správnost jeho odôvodnenia. 217 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 218 Na úvod treba pripomenút, ze tak úcel nariadenia c. 17, ako aj vymenovanie právomocí, ktoré majú zamestnanci Komisie, v jeho clánku 14 ukazujú, ze presetrovania môzu mat velmi siroký dosah. V tejto súvislosti je právo na vstup do vsetkých priestorov, na vsetky pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov podnikov osobitne dôlezité, kedze má umoznit Komisii získat dôkazy o poruseniach pravidiel hospodárskej sútaze na miestach, kde sa zvycajne nachádzajú, teda v obchodných priestoroch podnikov. Toto právo na vstup by bolo zbavené uzitocnosti, keby sa zástupcovia Komisie museli obmedzit na ziadost o predlozenie dokumentov alebo spisov, ktoré by boli schopní vopred presne identifikovat. Naopak, také právo zahrna oprávnenie hladat rozlicné informácie, ktoré este nie sú známe alebo plne identifikované. Bez takéhoto oprávnenia by Komisia nedokázala získat informácie nevyhnutné na presetrovanie, ak by narazila na odmietnutie spolupráce, ci dokonca na obstrukcný postoj zo strany dotknutých podnikov. Hoci clánok 14 nariadenia c. 17 priznáva Komisii siroké vysetrovacie právomoci, výkon týchto právomocí je podriadený podmienkam, ktoré sú schopné zabezpecit dodrzanie práv dotknutých podnikov. V tejto súvislosti treba predovsetkým poukázat na povinnost ulozenú Komisii uviest predmet a ciel presetrovania. Táto povinnost predstavuje základnú poziadavku s cielom nielen preukázat odôvodnený charakter plánovaného zásahu vnútri dotknutých podnikov, ale aj umoznit im pochopit dosah ich povinnosti spolupracovat a pritom im zároven zachovat ich právo na obhajobu (rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, body 26 az 29). 219 Z uvedeného vyplýva, ze rozsah povinnosti odôvodnit rozhodnutia, ktorými sa nariaduje presetrovanie, nemôze byt obmedzený úvahami týkajúcimi sa úcinnosti vysetrovania. V tejto súvislosti treba spresnit, ze hoci je pravda, ze Komisia nie je povinná oznámit osobe, ktorej je rozhodnutie o zacatí presetrovania urcené, vsetky informácie, ktoré v súvislosti s predpokladanými poruseniami má, ani vykonat presnú právnu kvalifikáciu týchto porusení, musí vsak jasne uviest domnienky, ktoré chce presetrit (rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 199 vyssie, bod 41). 220 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze rozhodnutie o nariadení presetrovania odkazuje iba na clánok 81 ES. 221 Kedze vsak Komisia nebola povinná vykonat presnú právnu kvalifikáciu porusení, skutocnost, ze rozhodnutie výslovne necituje clánok 82 ES, nemôze sama osebe viest k záveru, ze Komisia porusila clánok 14 nariadenia c. 17. 222 Je pravda, ze zo znenia rozhodnutia o nariadení presetrovania vyplýva, ze Komisia chcela výslovne len presetrit, ci sa zalobkyna zúcastnila na karteloch alebo zosúladených postupoch. Nic nenapovedá tomu, ze by existovalo podozrenie aj zo zneuzitia dominantného postavenia. Navyse Komisia nepoziadala o písomnosti, ktoré pouzila v rámci konania podla clánku 82 ES, v rámci nových oprávnení vykonat presetrovanie. 223 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze "[zalobkyna porusila] ustanovenie clánku 82 ES konaním, ktorého cielom bolo vylúcit alebo podstatne obmedzit hospodársku sútaz a ktoré spocívalo... v uzavretí dohôd so zákazníkmi, ktoré ich zaväzovali, aby sa od nej zásobovali vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti v neurcenom alebo prílis dlhom období[,] v poskytnutí podstatných zliav a iných financných podnetov vztahujúcich sa na limitné mnozstvo prekracujúce základné zmluvné mnozstvo zákazníka takým spôsobom, aby sa zabezpecilo, ze sa bude [od nej] zásobovat vo výske svojej celkovej potreby sódy alebo jej velkej casti [a v] podmienení poskytnutia zliav záväzkom zákazníka, ze sa bude od zalobkyne zásobovat vo výske svojej celkovej potreby". 224 Preto treba konstatovat, ze "uzatváranie zmlúv o výhradnom nákupe", ako bolo uvedené v clánku 1 druhej zarázke rozhodnutia o nariadení presetrovania, zodpovedá tomu, co bolo nakoniec uvedené proti zalobkyni v napadnutom rozhodnutí. Porusenia clánku 82 ES vytýkané zalobkyni v napadnutom rozhodnutí totiz nastali v rámci zmluvných vztahov s jednou castou jej zákazníkov a v podstate spocívali v dohodách o výlucných dodávkach. 225 Existuje teda materiálna podobnost medzi konaním, ktoré Komisia povazovala za zaciatok zneuzívania dominantného postavenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí, a konaním, na ktorého presetrenie dala právomoc svojim pracovníkom podla clánku 1 druhej zarázky rozhodnutia o nariadení presetrovania. 226 Kedze jednu cast skutocností, vzhladom na ktoré mali pracovníci Komisie právomoc získat dôkazy, pokial ide o porusenie clánku 81 ES, tvorili rovnaké skutocnosti ako tie, ktoré boli základom výhrad týkajúcich sa zneuzití dominantného postavenia vytýkaných zalobkyni v napadnutom rozhodnutí, zhabanie dokumentov neprekrocilo zákonný rámec vytvorený v rozhodnutí o nariadení presetrovania. Toto rozhodnutie totiz obsahuje podstatné nálezitosti vyzadované podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17. 227 V dôsledku toho sa zdá, ze dokumenty pouzité v rámci napadnutého rozhodnutia na podporu výhrad o porusení clánku 82 ES, nezávisle od otázky, ci boli zhabané pocas presetrovaní v apríli 1989, alebo boli predlozené po dorucení ziadostí o informácie, ktoré boli neskôr zaslané zalobkyni podla clánku 11 nariadenia c. 17, Komisia získala v súlade s právom. 228 Z uvedeného tiez vyplýva, ze Komisia pouzila tieto dokumenty v súlade s právom ako dôkazy v rámci napadnutého rozhodnutia o porusení clánku 82 ES. 229 Okrem toho z listu Komisie z 22. mája 1989 vyplýva iba to, ze potvrdila, ze ustanovenia clánku 20 nariadenia c. 17 v jeho znení uplatnitelnom v rozhodnej dobe sa uplatnia na dokumenty získané pocas presetrovaní a ze dotknuté dokumenty nebudú pouzité ako dôkazy v rámci antidumpingového konania. Komisia teda nezaujala svoje stanovisko s ohladom na to, ze presetrovanie sa týka len porusení clánku 81 ES a ze posúdenie dotknutých porusení ako zneuzitie dominantného postavenia by bolo mimo rámca predmetu presetrovania. 230 Je preto opodstatnené siestu cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. O ôsmej casti zalozenej na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality -- Tvrdenia úcastníkov konania 231 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie opakuje vlastne doslovne rozhodnutie prijaté o desat rokov skôr a ze nijako nezohladnuje plynutie casu a dôsledky zrusenia rozhodnutia 91/297. Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej mala poskytnút úplný prístup k spisu. 232 Navyse podla jej názoru je napadnuté rozhodnutie neprimerané, kedze jeho úcinkom bolo nové zacatie konania dlho po rozhodnej dobe, takze je v kazdom prípade zbavené akéhokolvek potrebného úcinku. 233 Zalobkyna navyse tvrdí, ze Komisia neuviedla dôvody, pre ktoré povazovala za úcelné znovu ju postihnút "drakonickým rozhodnutím", zatial co sa vzdala prijatia nového rozhodnutia po zrusení rozhodnutia 91/297. Komisia napriek tomu nakladala ako s jedným celkom s poruseniami, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí 91/297, 91/298 a 91/299, ktoré boli s ohladom na to koncipované. Vseobecný súd teda nemôze posúdit dôvody rozhodnutia, ktorým Komisia rozhodla o prijatí nového rozhodnutia s obsahom takmer totozným ako rozhodnutie 91/299. 234 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 235 Zalobkyna pod zámienkou údajného porusenia zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality opakuje tie isté tvrdenia, ktoré uz uviedla, zalozené najmä na plynutí casu a na práve na prístup k spisu, ktoré Vseobecný súd skúma na inom mieste. 236 Jediný nový prvok sa týka nedostatku odôvodnenia, pokial ide o skutocnost, ze Komisia prijala nové rozhodnutie, ktorého obsah bol takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/299. V tejto súvislosti je pritom opodstatnené konstatovat, ze Komisia odôvodnila svoju volbu znovu prijat rozhodnutie 91/299 v bodoch 196 az 207 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú navyse pridané k rozhodnutiu 91/299. Výhrada uplatnená zalobkynou nie je teda zo skutkového hladiska podlozená. 237 V dôsledku toho treba ôsmu cast druhého zalobného dôvodu zamietnut. 238 Z uvedeného vyplýva, ze je opodstatnené zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu, s výhradou preskúmania siedmej casti, zalozenej na porusení práva na prístup k spisu, ktoré sa vykoná v rámci siesteho zalobného dôvodu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom definovaní geografického trhu Tvrdenia úcastníkov konania 239 Zalobkyna sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, pricom tvrdí, ze hoci kritérium podielov na trhu predstavuje dôlezitú skutocnost pri preukazovaní existencie dominantného postavenia, nie je nikdy samo osebe rozhodujúce, predovsetkým nie v prípade, ak majú primeranú výsku. Treba tiez zobrat do úvahy iné faktory, najmä prekázky vstupu na trh, vertikálnu integráciu, hospodársku silu, technický pokrok, vyrovnávaciu silu zo strany zákazníkov, ako aj struktúru nákladov. 240 Zalobkyna namieta, ze Komisia uplatnila rozsah relevantného geografického trhu na celé Spolocenstvo napriek tomu, ze menovala rôzne prvky, ktoré "vsetky svedcia v prospech vnútrostátneho rozsahu". Keby Komisia uskutocnila predbezné preskúmanie podmienok hospodárskej sútaze, dosla by k záveru, ze rozsah trhu bol obmedzený na územia jednotlivých státov. 241 Nesprávna povaha posúdenia Komisie bola údajne potvrdená rozhodnutím "talianskeho orgánu pre hospodársku sútaz" z 10. apríla 1997 vo veci Solvay/Sodi, v ktorom bol relevantný geografický trh definovaný ako taliansky trh s uhlicitanom sodným. V oznámení uverejnenom v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia c. 17 týkajúcom sa ziadosti o získanie negatívneho atestu alebo výnimky v zmysle clánku 81 ods. 3 [ES] (vec IV/E-2/36.732 -- Solvay-Sisecam) [neoficiálny preklad] ([25]Ú. v. ES C 272, 1999, s. 14) Komisia tiez údajne uznala, ze vymedzenie relevantného geografického trhu prestavovalo "osobitne zlozitú" otázku a ze rozdelenie podla vnútrostátnych trhov nebolo uz také relevantné ako predtým. 242 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze sférou jej vplyvu bola kontinentálna západná Európa. Zalobkyna sa totiz domnieva, ze toto posúdenie sa zakladalo na existencii dohody medzi nou a spolocnostou ICI a jeho jediným cielom bolo dospiet k záveru, ze na "zohladnovanom trhu" mala významný podiel v absolútnych a relatívnych císlach. Komisia teda nezohladnila bezné kritériá, ktoré by jej umoznili presne vymedzit relevantný geografický trh, t. j. územie, na ktorom sú trhové podmienky dostatocne homogénne na to, aby si vsetky na nom pôsobiace subjekty navzájom konkurovali. 243 Zalobkyna tiez tvrdí, ze Komisia tým, ze nespresnila dôvody, ktoré ju viedli k tomu, aby sa odklonila od svojej ustálenej praxe stanovovania relevantného geografického trhu, dostatocne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie. 244 Navyse zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zároven rozhodla, ze Benelux a Spojené královstvo boli samostatnými trhmi a ze Benelux a Portugalsko, kde mala fakticky monopolné postavenie, patrili to toho istého trhu. 245 Zalobkyna dodáva, ze v odôvodnení c. 132 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze "tradicný trh spolocnosti Solvay pokrýval celé Spolocenstvo s výnimkou Spojeného královstva a Írska, v ktorých bola situácia úplne odlisná z dôvodu ich ustanovení na ochranu hospodárskej sútaze". Podla tvrdenia zalobkyne Komisia vo vyjadrení k zalobe rozporuplne vysvetlila, ze zalobkyna si nebola so spolocnostou ICI navzájom v konkurencnom postavení, aby mohla vylúcit Spojené královstvo a Írsko z relevantného geografického trhu. Komisia navyse nespomenula v napadnutom rozhodnutí podmienky hospodárskej sútaze na talianskom, spanielskom, portugalskom, gréckom a dánskom trhu, hoci bez akéhokolvek dalsieho vysvetlenia rozhodla o homogénnosti podmienok hospodárskej sútaze na celom území západnej Európy. Co sa týka podielov na vnútrostátnych trhoch, zalobkyna tvrdí, ze vôbec neboli homogénne, lebo v jednotlivých státoch bud nemala ziadny podiel, alebo ho údajne mala vo výske 15, 50, 80 ci 100%. Vzhladom na tieto okolnosti zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vyzval Komisiu vysvetlit, co ju viedlo k predpokladu, ze struktúra trhu bola v celej kontinentálnej západnej Európe rovnaká. 246 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 247 Podla ustálenej judikatúry na úcely preskúmania, ci podnik má dominantné postavenie v zmysle clánku 82 prvého odseku ES, sa musí zásadná dôlezitost prikladat urceniu relevantného trhu a vymedzeniu podstatnej casti spolocného trhu, v ktorej by dotknutý podnik mohol uplatnovat zneuzívajúce postupy a tým bránit úcinnej hospodárskej sútazi (rozsudky Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner, [26]C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 32, a z , Sydhavnens Sten & Grus, [27]C-209/98, Zb. s. I-3743, bod 57). 248 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze vymedzenie trhu nemá rovnakú úlohu podla toho, ci ide o uplatnenie clánku 81 ES, alebo clánku 82 ES. V rámci uplatnenia clánku 82 ES je nálezitá definícia relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza posúdeniu o údajnom protisútaznom správaní, kedze pred preukázaním existencie zneuzitia dominantného postavenia treba preukázat dominantné postavenie na danom trhu, coho predpokladom je, ze tento trh bol uz predtým vymedzený. Naopak, v rámci uplatnenia clánku 81 ES treba práve na urcenie, ci dohoda, rozhodnutie o zlúcení podnikov alebo zosúladený postup môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu, definovat relevantný trh (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, [28]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 230, a z , Adriatica di Navigazione/Komisia, [29]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 27). 249 V struktúre clánku 82 ES je trh z geografického hladiska mozné definovat ako územie, na ktorom sa vsetky hospodárske subjekty nachádzajú v podobných podmienkach hospodárskej sútaze, pokial ide o dotknuté výrobky alebo sluzby. Vôbec nie je nevyhnutné, aby objektívne podmienky hospodárskej sútaze medzi subjektmi boli úplne homogénne. Stací, ak sú podobné alebo dostatocne homogénne (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 44 a 53, a rozsudok Súdu prvého stupna z , AAMS/Komisia, [30]T-139/98, Zb. s. II-3413, bod 39). Preto za jednotný trh nie je mozné povazovat len tie územia, na ktorých sú objektívne podmienky hospodárskej sútaze heterogénne (rozsudok Súdu prvého stupna z , Deutsche Bahn/Komisia, [31]T-229/94, Zb. s. II-1689, bod 92). 250 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze aj ked súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva úplné preskúmanie toho, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze, jeho preskúmanie zlozitých ekonomických posúdení, ktoré vykonala Komisia, sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných ustanovení a ustanovení upravujúcich povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, [32]T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 64, a zo , Microsoft/Komisia, [33]T-201/04, Zb. s. II-3601, bod 87). 251 V tejto veci treba uviest, ze Komisia v casti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka relevantného trhu, definovala relevantný geografický trh takto: "136. Relevantný výrobok a geografické územie, vzhladom na ktoré je potrebné posúdit hospodársku silu spolocnosti Solvay, sú teda trh so sódou a Spolocenstvo (s výnimkou Spojeného královstva a Írska)." [neoficiálny preklad] 252 V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu Komisia zdôraznila, ze ostatné casti napadnutého rozhodnutia odkazovali na ten istý geografický trh ako ten, ktorý bol vymedzený v odôvodnení c. 136 napadnutého rozhodnutia. 253 Komisia uviedla najmä odôvodnenia c. 8, 18 az 20, 23, 26, 36 az 38, 40 az 42, 43, 133, 137, 138, 188 a 191, ktoré vsetky odkazujú na "západnú Európu", "západné krajiny Európy" ci "Spolocenstvo". 254 Okrem toho definícia geografického trhu uvedená v odôvodnení c. 136 napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s ostatnými odôvodneniami napadnutého rozhodnutia. Z judikatúry citovanej v bode 249 vyssie totiz vyplýva, ze stací, aby boli podmienky hospodárskej sútaze podobné alebo dostatocne homogénne, pokial ide o dotknuté výrobky. Na úcely uplatnenia clánku 82 ES môze teda viacero vnútrostátnych trhov tvorit spolu geografický trh, ak sú objektívne podmienky hospodárskej sútaze dostatocne homogénne. 255 Navyse skutocnost, ze výrobcovia sa snazili zamerat svoj predaj predovsetkým na clenské státy, v ktorých mali výrobné kapacity, nevylucuje, aby boli objektívne podmienky hospodárskej sútaze dostatocne homogénne. 256 V kazdom prípade z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou (pozri body 261 az 305 nizsie) vyplýva, ze zalobkyna mala dominantné postavenie, ze relevantný geografický trh bol definovaný ako trh Spolocenstva s výnimkou Spojeného královstva a Írska alebo ako trh kazdého zo státov, v ktorom mu bolo vytýkané porusenie clánku 82 ES na trhu s uhlicitanom sodným. 257 Odôvodnenie c. 147 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Aj v prípade, ze by vsetky trhy, ktoré boli navyse postihnuté konaním spolocnosti Solvay vylucujúcim konkurenciu, boli povazované za samostatné trhy, spolocnost Solvay by si zachovala dominantné postavenie na kazdom z nich a väcsina z vyssie uvedených úvah by platila rovnako." [neoficiálny preklad] 258 Z podielov na trhu prináleziacich zalobkyni totiz vyplýva, ze zalobkyna mala vo vsetkých státoch, v ktorých sa dopustila vytýkaného porusenia clánku 82 ES, takisto dominantné postavenie. 259 Z uvedeného vyplýva, ze keby Komisia nedefinovala relevantný geografický trh správne, táto vada nemôze mat rozhodujúci vplyv na výsledok. Aj keby sa táto vada dokázala, nemôze odôvodnit zrusenie rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, [34]T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49 a tam citovanú judikatúru). 260 Tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania 261 Zalobkyna namieta voci posúdeniu Komisie, podla ktorého jej vlastné dokumenty potvrdzujú existenciu dominantného postavenia v západnej Európe. 262 Po prvé zalobkyna sa domnieva, ze tvrdenie Komisie nie je podporené nijakými skutocnostami. 263 V tejto súvislosti zalobkyna poznamenala, ze Komisia uviedla v odôvodnení c. 147 napadnutého rozhodnutia, ze aj keby kazdý z vnútrostátnych trhov, ktoré boli najviac postihnuté vylucujúcim správaním, bol povazovaný za samostatný trh, dominantné postavenia by mala na kazdom z nich. 264 Podla zalobkyne jej podiel na vnútrostátnych trhoch nebol 70% a napriek tomu, ze bol velký, neznamenalo to, ze mala rozhodujúci vplyv na trhu. Pocas zohladnovaného obdobia bol jej podiel na trhu len 56,7% v Beneluxe, 54,9% vo Francúzsku a 52,5% v Nemecku. Zalobkyna tiez tvrdí, ze okolnost, ze bola jediným výrobcom uhlicitanu sodného vykonávajúcim svoju cinnost v celom Spolocenstve, je irelevantná. Rovnako nie je relevantný ani jej celkový objem výroby v Európe, ak jej jednotlivé výrobné závody váznejsie nedodávali na iné vnútrostátne trhy, na ktorých pôsobili jej výrobné závody. Na vnútrostátnej úrovni boli jej výrobné kapacity podobné s jej vnútrostátnymi konkurentmi. 265 Zalobkyna tiez tvrdí, ze ochrana, ktorá jej bola poskytnutá antidumpingovými opatreniami, bola relatívna, lebo dovozy pochádzajúce z východného Nemecka a smerujúce do západného Nemecka nepodliehali antidumpingovým a dovozným clám, a v kazdom prípade preto, lebo aktívny zoslachtovací styk umoznoval výrobcom skla nakupovat u amerických a východoeurópskych výrobcov velké mnozstvá uhlicitanu sodného oslobodené od antidumpingového cla. 266 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze Komisia mala zohladnit, ze zákazníci mohli pouzívat hydroxid sodný a sklenené crepy namiesto uhlicitanu sodného. Vo vztahu k svojim zákazníkom sa totiz cítila byt pod konkurencným tlakom, ktorý spôsobovali tieto výrobky. 267 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze nemala dominantné postavenie na príslusných vnútrostátnych trhoch, ktoré sú jedinými, ktoré môzu byt prípustné z geografického hladiska. 268 Okrem toho Komisia podla zalobkyne nezohladnila významnú vyrovnávajúcu kúpnu silu, ktorú mali niektorí jej sklárski zákazníci. Komisia totiz neoverila, v akom rozsahu boli mnozstvá odobraté týmito zákazníkmi potrebné na jej dlhodobé prezitie, najmä vzhladom na dôlezitost fixných nákladov v tomto tazkom priemysle. Komisia navyse nezistila ani význam miestnych konkurentov, ani dopad dovozu zo Spojených státov ci z východnej Európy. 269 Aj v prípade, ze by relevantný geografický trh mal európsky rozsah, posúdenie Komisie bolo nepresné a "zle odôvodnené". V tejto súvislosti sa zalobkyna odvoláva na konkurencný tlak, ktorý spôsobovali po prvé konkurenti v Spolocenstve, ktorí patrili k velkým priemyselným skupinám, po druhé americkí a východoeurópski konkurenti, ktorí mohli ponúknut prítazlivé ceny, a po tretie zákazníci, ktorí tiez patrili k velkým skupinám. 270 Zalobkyna tiez poukazuje na rozpor medzi odôvodnením c. 39 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého jej najväcsie nebezpecenstvo nepredstavovali ostatní európski výrobcovia, ale americký uhlicitan sodný, a odôvodnením c. 53 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "sa zdá, ze jej hlavnou starostou je chránit svoje dominantné postavenie na európskom trhu pred konaniami malých výrobcov, ako aj pred hrozbou, ktorú spôsobovali dovozy z východnej Európy a zo Spojených státov amerických". Vplyv jej konkurentov na trhu bol o to významnejsí, ze Komisia im po vykonaní presetrovaní v rokoch 1980 a 1981 nenariadila nijaké zmeny v ich zmluvnej praxi, takze si mohli chránit svojich zákazníkov uzatváraním dlhodobých zmlúv na vsetky dodávky. 271 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked v odôvodnení c. 148 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna mala dominantné postavenie pocas celého zohladnovaného obdobia. 272 V tejto súvislosti zalobkyna najmä poznamenáva, ze Komisia vôbec nezohladnila kritérium vyrovnávacej sily zákazníkov, na ktorú odkázal Súd prvého stupna vo svojom rozsudku z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia ([35]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403). Rovnako v rozhodnutí Komisie z , ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom a s vykonávaním Dohody o EHP (vec IV/M.1225 -- Enso/Stora) [neoficiálny preklad] ([36]Ú. v. ES L 254, 1999, s. 9), bola preskúmaná otázka vyrovnávajúcej kúpnej sily zákazníkov na trhu s kartónmi na balenie tekutín. Zalobkyna tvrdí, ze z dôvodu struktúry výrobných nákladov, kedze variabilné náklady boli malé v porovnaní s celkovými nákladmi, zákazníci jej mohli pohrozit, ze odrieknu velkú cast dodávok, alebo aj vsetky dodávky. Zalobkyna sa teda domnieva, ze Komisia mala preskúmat, ci sa v znacnej miere mohla alebo nemohla správat nezávisle od svojich zákazníkov. 273 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia riadne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, ked jednak neuviedla, ktoré z kritérií pouzitých na posúdenie dominantného postavenia na trhu Spolocenstva boli uplatnené pri preskúmavaní jej postavenia na vnútrostátnych trhoch, a jednak neuplatnila práve tieto kritériá vzhladom na prevládajúce podmienky na uvedených trhoch. 274 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 275 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudky United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 65, a Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 250 vyssie, bod 229). Také postavenie, na rozdiel od situácie monopolu alebo kvázimonopolu, nevylucuje existenciu urcitej hospodárskej sútaze, ale umoznuje podniku, ktorý sa nachádza v tejto situácii, ak nie celkom rozhodovat, tak aspon podstatne ovplyvnovat podmienky, za akých sa bude táto hospodárska sútaz rozvíjat, a v kazdom prípade mu umoznuje správat sa v znacnej miere bez toho, aby túto sútaz musel zohladnovat, a bez toho, aby mu takýmto správaním vznikla ujma (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 39). 276 Existencia dominantného postavenia vyplýva v zásade zo splnenia viacerých okolností, ktoré samy osebe nie sú nevyhnutne rozhodujúce (rozsudok United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 66). Preskúmanie existencie dominantného postavenia na relevantnom trhu sa musí vykonat tak, ze sa najprv preskúma struktúra a potom konkurencné podmienky na danom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 67). 277 Velmi velké podiely na trhu sú samy osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia. Ovládanie extrémne velkého podielu na trhu totiz stavia podnik, ktorý ho má pocas urcitého casového obdobia svojím objemom výroby a ponukou, ktorú predstavuje -- bez toho, aby tí, co ovládajú výrazne mensie podiely, boli schopní rýchlo uspokojit dopyt, ktorý sa mal odvrátit od podniku s najväcsím podielom --, do silnej situácie, co z neho robí nevyhnutného partnera a uz z tohto dôvodu mu zarucuje, prinajmensom pocas relatívne dlhých období, nezávislost správania, ktorá je typická pre dominantné postavenie (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 41, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, [37]T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 154). 278 Podiel na trhu vo výske 70 az 80% predstavuje teda sám osebe jasný dôkaz existencie dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991, Hilti/Komisia, [38]T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 92, a z , Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 907). 279 Takisto podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora podiel na trhu vo výske 50% je sám osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, [39]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60). 280 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 137 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna mala podiel na trhu "priblizne 70% v západnej Európe", a to "pocas celého zohladnovaného obdobia". 281 Zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje, ze mala významný podiel na trhu, za predpokladu, ze trh mal rozmery Spolocenstva. Tvrdila totiz, ze ak existuje trh Spolocenstva, jej podiel na trhu bol v rozmedzí 60 az 70%. 282 Z údajov predlozených zalobkynou, ktoré Komisia nespochybnila, tiez vyplýva, ze zalobkyna mala v roku 1988 podiel najmä na nemeckom trhu 52,5%, na rakúskom trhu 96,9%, na belgickom trhu 82%, na spanielskom trhu 99,6%, na francúzskom trhu 54,9%, na talianskom trhu 95%, na holandskom trhu 14,7%, na portugalskom trhu 100%. 283 Z drzby takýchto podielov na trhu vyplýva, ze okrem výnimocných okolností mala zalobkyna dominantné postavenie bud na trhu Spolocenstva, alebo na jednotlivých vnútrostátnych trhoch, na ktorých sa dopustila vytýkaných porusení clánku 82 ES, pokial by geografický trh musel byt tak definovaný. 284 V odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla rôzne skutocnosti, ktoré doplnajú jej preskúmanie podielov zalobkyne na trhu a svedcia v prospech existencie dominantného postavenia zalobkyne. 285 Kedze tieto skutocnosti sa nemôzu vo svojej podstate spájat s výnimocnými okolnostami, na základe ktorých by bolo mozné sa domnievat, ze zalobkyna nemala dominantné postavenie, nie je potrebné preskúmat výhrady, ktorými ich zalobkyna spochybnuje. 286 Okrem toho zalobkyna predlozila tri tvrdenia, ktoré treba preskúmat, aby bolo mozné stanovit, ci v prejednávanej veci existovali výnimocné okolnosti v zmysle judikatúry Súdneho dvora. 287 Po prvé zalobkyna uvádza velký konkurencný tlak, ktorý spôsobovali podniky pochádzajúce zo Spolocenstva, ako aj podniky nepochádzajúce zo Spolocenstva. 288 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút, ze existencia urcitého stupna hospodárskej sútaze nie je nezlucitelná s existenciou dominantného postavenia na relevantnom trhu. 289 Navyse treba poznamenat, ze co sa týka konkurentov v Spolocenstve, zalobkyna nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia. 290 V kazdom prípade z císelných údajov uvedených v zalobe samou zalobkynou vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked v odôvodnení c. 138 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze zalobkyna má velký podiel na trhu v Beneluxe, vo Francúzsku a v Nemecku, ako aj ze má monopolné alebo kvázimonopolné postavenie v Taliansku, Spanielsku a Portugalsku. 291 Pokial ide o konkurentov mimo Spolocenstva, zalobkyna tvrdí, ze dovozy pochádzajúce z východného Nemecka boli vo výske 8% celkového predaja v západnom Nemecku, pricom toto percento Komisia nespochybnila. Ci uz by mal geografický trh rozmery Spolocenstva, alebo rozmery jednotlivých státov, na základe tohto percenta nie je mozné dospiet k záveru o neexistencii dominantného postavenia zalobkyne na relevantnom trhu. 292 Pokial ide o americké dovozy, z odôvodnenia c. 31 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze az do roku 1990 dodali americkí výrobcovia do kontinentálnej západnej Európy celkovo len 40000 ton, takmer vsetko v rezime aktívny zoslachtovací styk. 293 Ako vsak správne zdôraznila Komisia, aj v prípade, ze by sa dovoz tohto objemu uskutocnil v jednom roku, predstavoval by iba priblizne 0,07% celkovej potreby uhlicitanu sodného v Spolocenstve, ktorá bola priblizne 5,5 milióna ton v roku 1989. Taký podiel na trhu nemozno povazovat za významný. 294 Napokon tvrdenie zalobkyne, ze jej zákazníci pouzívali hrozbu, ktorú predstavovalo pouzívanie aktívneho zoslachtovacieho styku na zásobovanie sa od amerických a východoeurópskych výrobcov, nebolo podporené nijakým dôkazom. V kazdom prípade toto tvrdenie nie je relevantné, lebo len tá skutocnost, ze zákazníci pouzívali takúto hrozbu, nemôze predstavovat výnimocnú okolnost, ktorá by vylucovala dominantné postavenie. 295 Po druhé zalobkyna sa odvoláva na moznost nahradit uhlicitan sodný hydroxidom sodným a sklenenými crepmi, co podla jej tvrdení spôsobovalo konkurencný tlak v jej vztahu so zákazníkmi. 296 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v odôvodneniach c. 139 az 145 napadnutého rozhodnutia Komisia vykonala podrobnú analýzu, do akej miery mozno pouzit hydroxid sodný namiesto uhlicitanu sodného, a konstatovala, ze v praxi moznost nahradenia nepredstavuje významnejsie obmedzenie vzhladom na vplyv zalobkyne na trhu. Zalobkyna nepredlozila vo svojej zalobe nijaký dôkaz, ktorý by mohol túto analýzu spochybnit. 297 Pokial ide o sklenené crepy, Komisia v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pouzívaním sklenených crepov môze u zákazníka potreba sódy na výrobu dutého skla klesnút o 15%. Zalobkyna tento údaj nespochybnila. Komisia tiez pripustila, ze pouzívanie sklenených crepov znizuje vo vseobecnosti závislost zákazníkov od dodávatelov sódy, ale neznizuje moznost silného výrobcu sódy vylúcit malých výrobcov. Z tohto dôvodu treba rozhodnút, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, Komisia zohladnila uvedenú moznost nahradenia uhlicitanu sodného sklenenými crepmi. 298 Vzhladom na uvedené okolnosti zalobkyna nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze moznosti nahradenia inými prvkami nepredstavujú významnejsie obmedzenie vzhladom na vplyv zalobkyne na trhu. 299 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala zohladnit konkurencný tlak, ktorý jej spôsobovali zákazníci. 300 Podla údajov predlozených samotnou zalobkynou a potvrdených Komisiou celková výroba zalobkyne v Európe bola v case predmetných skutocností rádovo 3,7 milióna ton a celkový predaj v Európe bol rádovo 3,1 milióna ton. 301 V odôvodnení c. 42 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze hlavným zákazníkom zalobkyne bola skupina Saint-Gobain, s ktorou zalobkyna uzavrela vo viacerých clenských státoch zmluvy na dobu neurcitú, ktoré sa týkali predaja v západnej Európe viac nez 500000 ton rocne. 302 V dôsledku toho predstavoval podiel predaja zalobkyne skupine Saint-Gobain, jej najväcsiemu zákazníkovi, priblizne 14% jej výroby a 16% jej predaja v Európe. 303 Preto aj keby Komisia mala zohladnit kritérium vyrovnávacej sily zákazníkov zalobkyne, z uvedených percentuálnych údajov vyplýva, ze ani Saint-Gobain, ani ziadny iný jej zákazník nemohol vyvázit jej vplyv na trhu. 304 Napokon ani na základe tvrdení predlozených zalobkynou nie je mozné pripustit existenciu výnimocných okolností, ktoré by spochybnili konstatovanie, ze zalobkyna mala dominantné postavenie na relevantnom trhu. 305 V dôsledku toho je opodstatnené stvrtý zalobný dôvod zamietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nezneuzití dominantného postavenia 306 Piaty zalobný dôvod sa delí na pät castí, ktoré sa postupne zaoberajú zlavami na limitné mnozstvo, "skupinovou" zlavou poskytnutou skupine Saint-Gobain, dohodami o výhradných dodávkach, konkurencnými dolozkami a diskriminacnou povahou praktík vytýkaných zalobkyni. O prvej casti týkajúcej sa zliav na limitné mnozstvo -- Tvrdenia úcastníkov konania 307 Zalobkyna tvrdí, ze nezaviedla vseobecnú vernostnú politiku. V tejto súvislosti sa záznamy o strategickom zámere uvedené v odôvodneniach c. 53 az 55 napadnutého rozhodnutia týkali zámeru uprednostnovat zákazníkov, ktorí sa zaviazali na casové obdobie, co bolo ekonomicky odôvodnené. Cielom bolo odmenit ekonomický prospech, ktorý zalobkyna získala zo zabezpecenia pouzívania jej výrobných kapacít na casové obdobie, ktoré vsak bolo casovo obmedzené, a to maximálne na dva roky, co aj Komisia výslovne uznala v roku 1981. 308 Skutocnost, ze poskytnuté zlavy sa týkali limitného mnozstva, bola odôvodnená osobitnou struktúrou nákladov výroby uhlicitanu sodného. Variabilné náklady totiz predstavovali velmi malú cast celkových nákladov. Pocas rokovania a stanovovania predajných cien uhlicitanu sodného boli na zaciatku roka zohladnené vsetky náklady, rozdelené na mnozstvá, ktoré sa zákazníci zalobkyne zaviazali odobrat. Pokial ide o dodatocné mnozstvá, ktoré jej zákazníci prípadne kúpili pocas plnenia zmluvy, zalobkyna uvádza, ze vzhladom na to, ze fixné náklady boli uz pokryté fixnými mnozstvami, mala väcsí rozhodovací priestor pri urcovaní ceny a výsky zlavy poskytnutej jednotlivým zákazníkom. 309 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila úcinky vyplývajúce z toho, ze nemecké riaditelstvo poskytlo údajné vernostné zlavy nemeckým zákazníkom. Komisia sa totiz nesprávne domnievala, ze ostatní výrobcovia uhlicitanu sodného boli konkurentmi len v limitných mnozstvách. Podla zalobkyne vsak mohli jej konkurenti, ktorí chceli predávat uhlicitan sodný zákazníkom, ktorým poskytovala zlavy na limitné mnozstvo, navrhnút týmto zákazníkom, ze im budú dodávat viac nez limitné mnozstvá, hoci aj výsku ich celkovej potreby, co by týmto konkurentom umoznilo ponúknut konkurencné priemerné ceny. Okrem toho Komisia nepreskúmala výrobné kapacity jej konkurentov a struktúru ich nákladov v case predmetných skutocností. 310 Navyse zalobkyna sa domnieva, ze dlzka trvania zmlúv, ktorá bola obmedzená na dva roky, umoznovala jej konkurentom napadnút jej pozíciu v krátkych casových obdobiach. Vzhladom na svoju vyjednávaciu silu mali zákazníci zalobkyne údajne moznost pocas platnosti zmluvy spochybnit svoj "záväzok na mnozstvo". 311 V dôsledku toho bol systém zliav, ktorý bol uplatnovaný v prejednávanej veci, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora povolujúcou systémy zliav, ak sú odôvodnené ekonomickou protihodnotou. 312 Okrem toho zalobkyna sa odvoláva na nariadenie Komisie (ES) c. 823/95 z 10. apríla 1995, ktorým sa ukladá docasné antidumpingové clo na dovoz uhlicitanu sodného pochádzajúceho zo Spojených státov amerických [neoficiálny preklad] ([40]Ú. v. ES L 83, s. 8), pricom z toho vyvodzuje, ze systém zliav na limitné mnozstvo mal velmi malý úcinok v Európe, kedze sa uplatnoval výlucne v malom rozsahu na urcitých trhoch. 313 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 314 Podla ustálenej judikatúry je pojem zneuzitie objektívnym pojmom, ktorý sa týka takého správania podniku v dominantnom postavení, ktoré môze ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, a ktorého dôsledkom je bránenie zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to pouzitím iných prostriedkov nez sú tie, ktorými sa vedie obvyklá sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 91, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, [41]T-210/01, Zb. s. II-5575, bod 549). 315 Hoci zistenie existencie dominantného postavenia samo osebe neobsahuje ziadnu výcitku voci dotknutému podniku, tomuto podniku prinálezí bez ohladu na príciny jeho postavenia osobitná zodpovednost za to, aby svojím správaním neohrozil efektívnu a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 57, a rozsudok Microsoft/Komisia, uz citovaný v bode 250 vyssie, bod 229). Takéto konanie, aj ked existencia dominantného postavenia nezbavuje podnik, ktorý má toto postavenie, práva zachovat svoje vlastné obchodné záujmy, pokial sú tieto záujmy ohrozené, a tento podnik má moznost v primeranom rozsahu uskutocnit úkony, ktoré povazuje za vhodné na úcely ochrany svojich záujmov, rovnako nemozno povolit, ak je jeho cielom posilnenie daného dominantného postavenia a jeho zneuzitie (rozsudok United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, uz citovaný v bode 249 vyssie, bod 189, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Michelin/Komisia, [42]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 55). 316 Pokial ide presnejsie o poskytovanie zliav podnikom v dominantnom postavení, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze vernostná zlava, ktorá je poskytnutá ako protihodnota záväzku zákazníka zásobovat sa výlucne alebo skoro výlucne od podniku s dominantným postavením, je v rozpore s clánkom 82 ES. Cielom takej zlavy je totiz poskytnutím financných výhod bránit zásobovaniu sa zákazníkov od konkurencných výrobcov (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 518, a rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 56). 317 Systém zliav s úcinkami spocívajúcimi v uzavretí trhu sa povazuje za taký, ktorý je v rozpore s clánkom 82 ES, ak ho uplatnuje podnik s dominantným postavením. Z tohto dôvodu Súdny dvor rozhodol, ze zlava viazuca sa na dosiahnutie ciela nákupu porusuje clánok 82 ES (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 57). 318 O systémoch mnozstvových zliav viazucich sa iba na objem nákupov od podniku s dominantným postavením sa v zásade predpokladá, ze nemajú úcinky spocívajúce v uzavretí trhu, ktoré sú zakázané clánkom 82 ES. Ak sa totiz zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je oprávnený poskytnút zákazníkovi profit zo znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Mnozstvové zlavy by teda mali zobrazovat nárast úcinnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté podnikom s dominantným postavením (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 58). 319 Z toho vyplýva, ze systém zliav, v rámci ktorého výska zlavy narastá v závislosti od kúpeného mnozstva, neporusuje clánok 82 ES, ibaze by z kritérií a z podmienok poskytovania zliav vyplývalo, ze systém nespocíva na odôvodnenej ekonomickej protihodnote, ale sa snazí, podobne ako vernostné zlavy a zlavy na dosiahnutie ciela nákupu, bránit zákazníkom v zásobovaní sa od konkurencných výrobcov (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 90, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 59). 320 Na stanovenie prípadnej zneuzívajúcej povahy systému mnozstvových zliav bude teda potrebné posúdit vsetky okolnosti, predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, a preskúmat, ci je cielom zliav zbavit prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vstúpit na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 90, a Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 60). 321 V prejednávanej veci, v casti napadnutého rozhodnutia venovanej konaniu, ktorým sa zalobkyna snazila vylúcit hospodársku sútaz, Komisia najskôr odkázala v odôvodneniach c. 53 az 55 napadnutého rozhodnutia na jej obchodnú stratégiu po roku 1982. 322 V tejto súvislosti Komisia zalozila svoje rozhodnutie na dvoch záznamoch o strategickom zámere z roku 1988, podla ktorých sa zalobkyna usilovala získat si vernost svojich zákazníkov poskytnutím zmluvných zliav. 323 V odôvodneniach c. 56 az 80 napadnutého rozhodnutia Komisia neskôr preskúmala systém zliav uplatnovaný zalobkynou v Nemecku a vo Francúzsku. 324 Komisia predovsetkým uviedla: "Okrem bezných mnozstvových zliav na základné mnozstvo pre velkých zákazníkov spolocnost Solvay zacala od roku 1982 poskytovat v Nemecku dalsie dva druhy zliav: -- zlavu na limitné mnozstvo, oznacenú 'Spitzenrabatt`, ktorá bola skoro vzdy stanovená na 20% z ceny podla cenníka, -- speciálne vyrovnanie zaslané sekom [v jednom prípade az 3,4 milióna (nemeckých mariek) (DEM)], ak zákazník zásobuje od spolocnosti Solvay celú alebo podstatnú cast svojej potreby. ... Pre podnik Vegla, ktorý bol súcastou skupiny Saint-Gobain a hlavným zákazníkom spolocnosti Solvay v Nemecku, fungoval systém zliav v roku 1989 takto: 1. na základné zmluvné mnozstvo 85000 ton platí zlava 10%; 2. na 'limitné` mnozstvo 43000 ton platí zlava 20%; 3. sek zodpovedajúci limitnému mnozstvu vo výske 3349000 DEM. ... Vo väcsine prípadov, ako v prípade podniku Vegla, systém zliav posilnil postavenie spolocnosti Solvay ako výhradného dodávatela. Tento systém bol vsak zameraný aj na udrzanie si dominantného podielu spolocnosti Solvay, ak by záujem jej zákazníkov smeroval k rozdeleniu cinnosti medzi dvoch dodávatelov. Flachglas, druhý zákazník spolocnosti Solvay v Nemecku, rozdelil svoje cinnosti priblizne v pomere 70: 30 medzi Solvay a podnik Matthes & Weber. Od roku 1983 stanovovali cenové podmienky uplatnované spolocnostou Solvay voci podniku Flachglas mnozstvovú zlavu 8,5% na vsetko mnozstvo az do 70000 ton, 20% na vsetko limitné mnozstvo, ako aj vystavenie seku vo výske 500000 az 750000 DEM. Táto dodatocná zlava prostredníctvom seku znamenala, ze skutocná cena vsetkého limitného mnozstva nad 70000 ton bola (v závislosti od mnozstva) 250 alebo 260 DEM za tonu. Pre druhého dodávatela bolo mimoriadne tazké útocit na 'podstatný` podiel na zásobovaní, ktorý mala spolocnost Solvay, ktorá (ako vyplýva z vlastných dokumentov spolocnosti Solvay) bola chránená 'prekázkou` zliav. Aj keby druhý dodávatel bol schopný vyrovnat sa fakturovanej cene vo výske 322,40 DEM (cenníková cena - 20%), bolo velmi nepravdepodobné, ze by zákazník riskoval stratu dôlezitého seku, ktorého vystavenie bolo podla vsetkých dôkazov podmienené kúpou primeraného mnozstva zo strany zákazníka od spolocnosti Solvay nad základné zmluvné mnozstvo. Dokumenty získané od podniku Matthes & Weber potvrdzujú, ze bolo nemozné, aby tento podnik zaútocil na podiel na dodávkach podniku Flachglas, ktoré poskytovala spolocnost Solvay." 325 Zalobkyna vôbec nespochybnila dôkazy predlozené voci nej, pokial ide o systém zliav zavedený vo Francúzsku. Odkázala totiz iba na systém uplatnovaný v Nemecku. 326 Preto treba preskúmat len to, ci systém zliav uplatnovaný zalobkynou v Nemecku predstavoval systém mnozstvových zliav, ktorým dodávatel odmenoval svojich zákazníkov za úspory z rozsahu, ktoré dosiahol vdaka ich záväzkom, alebo systém zliav na udrzanie si vernosti, ktorého cielom bolo prostredníctvom poskytnutia plnenia nezakladajúcom sa na ziadnom ekonomickom zvýhodnení, ktoré by ho odôvodnovalo, obmedzit zákazníkov zalobkyne pri výbere zdrojov ich zásobovania. 327 V tejto súvislosti zalobkyna nespochybnuje existenciu a obsah dvoch záznamov o strategickom zámere z roku 1988, tvrdí vsak, ze ich cielom bolo uprednostnovat zákazníkov, ktorí sa zaviazali na casové obdobie, co bolo ekonomicky odôvodnené. 328 Podla judikatúry treba posúdit vsetky okolnosti, no najmä kritériá a podmienky poskytnutia zliav. 329 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od mnozstvovej zlavy viazucej sa iba na objem nákupu, nebolo predpokladané nijaké postupné zvysovanie zlavy poskytnutej na základné ani limitné mnozstvá, pricom systém stanovoval prechod zo zlavy 7% na 10% po prekrocení prvej úrovne a na 20% po prekrocení druhej úrovne, co bolo este doplnené osobitnou platbou prostredníctvom seku. 330 Ako vyplýva z odôvodnenia c. 160 napadnutého rozhodnutia, zlava 20% sa zacala uplatnovat, ked zákazník odobral od zalobkyne väcsie mnozstvá ako tie, na ktorých odobratie sa zmluvne zaviazal, bez ohladu na velkost v absolútnych císlach týchto zmluvných mnozstiev. 331 Znizovanie cien nenastávalo teda postupne podla zmluvne dohodnutých mnozstiev, ale len vtedy, ak mnozstvá dosiahli urcitý prah stanovený na urcitej úrovni súvisiacej s potrebou zákazníka dohodnutou pocas rokovania o zmluve. V systéme mnozstvových zliav sa vsak zvýhodnenie musí prejavit na základnej mnozstvovej cene, v závislosti od kúpených mnozstiev. 332 Dôsledkom spolocného uplatnovania týchto zliav bolo, ze jednotková cena ponúkaná na limitné mnozstvá bola ovela nizsia ako priemerná cena zaplatená zákazníkom za základné zmluvne dohodnuté mnozstvá, co zdôraznila Komisia v odôvodneniach c. 61 a 62 napadnutého rozhodnutia. 333 Zákazníci teda boli motivovaní, aby sa zásobovali od zalobkyne, aj co sa týka mnozstiev nad zmluvné mnozstvá, kedze ostatní poskytovatelia mohli len tazko ponúknut na tieto mnozstvá konkurencné ceny v porovnaní s cenami zalobkyne (odôvodnenia c. 63 az 66 napadnutého rozhodnutia). 334 Navyse v súlade s rozsudkom Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 315 vyssie (body 107 az 109), zalobkyna mala preukázat, ze jej systém zliav sa zakladal na objektívnom ekonomickom dôvode. Zalobkyna vsak nepredlozila v tejto súvislosti nijaký konkrétny dôkaz. Uviedla len, ze islo o odmenenie ekonomického prospechu, ktorý zalobkyna získala zo zabezpecenia pouzívania jej výrobných kapacít. 335 Takéto tvrdenie je prílis vseobecné a nemôze predstavovat odôvodnenie, ktoré by umoznilo konkrétne vysvetlit volbu výsky poskytovaných zliav. 336 Navyse z písomných dôkazov preskúmaných v odôvodneniach c. 68 az 71 napadnutého rozhodnutia, proti ktorým zalobkyna nenamieta, vyplýva, ze bol uplatnovaný systém zliav ocenujúci vernost. 337 Okrem toho, co sa týka antidumpingových konaní, odvolávanie sa na nariadenie c. 823/95 nie je relevantné, kedze bolo prijaté v úplne inej právnej oblasti. 338 Napokon, hoci zlavy by boli uplatnované iba na malé mnozstvá, z judikatúry vyplýva, ze na úcely zistenia porusenia clánku 82 ES stací dokázat, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze, alebo inými slovami, má alebo môze mat takýto dôsledok (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 315 vyssie, bod 239). 339 To je práve prípad v prejednávanej veci systému zliav na limitné mnozstvo uplatnovaného zalobkynou v Nemecku. 340 Na záver treba konstatovat, ze zalobkyna nepreukázala, ze sa Komisia dopustila pochybenia, ked rozhodla, ze cielom systému zliav uplatnovaného v Nemecku bolo získat si vernost zákazníkov a úcinkom tohto systému zliav mohlo byt vylúcenie hospodárskej sútaze. 341 Prvá cast piateho zalobného dôvodu musí byt teda zamietnutá. O druhej casti týkajúcej sa "skupinovej" zlavy poskytnutej skupine Saint-Gobain -- Tvrdenia úcastníkov konania 342 Zalobkyna tvrdí, ze tajný protokol uzavretý so skupinou Saint-Gobain nepredstavoval výhradnú alebo skoro výhradnú zmluvu, pretoze zalobkyna poskytovala len priblizne 67% celkovej potreby skupiny Saint-Gobain v Európe. 343 Zalobkyna tvrdí, ze dodávky sa uskutocnovali na vnútrostátnej úrovni z dôvodov vyplývajúcich z hospodárskej reality, t. j. najmä z dôvodu nákladov na prepravu. Navyse zlava 1,5% bola poskytnutá na mnozstvá skutocne kúpené pobockami v jednotlivých státoch na základe ziadosti skupiny Saint-Gobain. Islo o dalsiu mnozstvovú zlavu, ktorá bola obmedzená na miernu úroven, aby sa predislo akémukolvek rozporu s pravidlami hospodárskej sútaze Spolocenstva. 344 Zalobkyna dodáva, ze táto zlava nebola vypocítaná na základe celkového nákupu skupiny. Základ zliav pre kazdú z pobociek skupiny Saint-Gobain bol vypocítaný na základe predajnej ceny pre konkrétnu pobocku vynásobenej mnozstvom predaja tejto pobocke. V dôsledku toho zlava závisela od nákupu, ktorý sa pobocky skupiny Saint-Gobain zaviazali dosiahnut priamo od riaditelstiev zalobkyne v jednotlivých státoch. 345 Zalobkyna navyse pripomína, ze Komisia po prijatí rozhodnutia 91/299 súhlasila so zmluvou, ktorú zalobkyna uzavrela so skupinou Saint-Gobain v roku 1994 a podla ktorej sa spolocnostiam zo skupiny Saint-Gobain poskytujú zvýhodnené podmienky, co sa týka dodávania uhlicitanu sodného, vzhladom na to, ze dlzka trvania zmluvy bola tri roky a nebola predlzená. 346 Zalobkyna napokon tvrdí, ze tajný protokol, ktorý uzavrela so skupinou Saint-Gobain, nebránil pobockám tejto skupiny v jednotlivých státoch pouzívat hrozbu na vyjednanie si výhodnejsích zmluvných podmienok, dokonca az zrusit vzájomnú zmluvu, ako to bolo v prípade Saint-Gobain France. 347 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 348 V odôvodnení c. 161 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze cielom tajného protokolu bolo potvrdit jej postavenie ako výlucného alebo skoro výlucného dodávatela skupiny Saint-Gobain v západnej Európe, okrem Francúzska. 349 Treba konstatovat, ze zalobkyna nespochybnila existenciu tohto tajného protokolu ani obsah oddielu 4 tohto protokolu, ktorý stanovoval: "Na základe tohto protokolu Solvay poskytne skupine Saint-Gobain dalsiu zlavu vo výske 1,5%, vypocítanú zo vsetkých nákupov uhlicitanu sodného skupinou Saint-Gobain od spolocnosti Solvay v Európe." 350 Zalobkyna tvrdí, ze táto zlava predstavovala dalsiu mnozstvovú zlavu, priznanú podla nákupov pobociek skupiny Saint-Gobain od jej riaditelstiev v jednotlivých státoch. 351 Komisia vsak tvrdí, ze zlava 1,5% nepredstavovala mnozstvovú zlavu, pretoze kazdej pobocke skupiny Saint-Gobain bola poskytnutá zlava, ktorá závisela nielen od mnozstiev, ktoré ona sama kúpila, ale aj od mnozstiev, ktoré kúpili ostatné pobocky. Tým, ze táto zlava bola vypocítaná na základe výkonu celej skupiny a nezodpovedala ekonomickému prospechu vyplývajúcemu z dodaných mnozstiev, mala za ciel alebo následok získat si vernost celej skupiny, a teda predstavovala vernostnú zlavu. 352 V tejto súvislosti zo samotného znenia oddielu 4 tajného protokolu vyplýva, ze zlava bola vypocítaná zo "vsetkých nákupov" uhlicitanu sodného skupinou Saint-Gobain od spolocnosti Solvay v Európe. 353 Okrem toho na výzvu Vseobecného súdu, ktorý zalobkyni polozil písomnú otázku v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, aby spresnila svoju argumentáciu, zalobkyna len uviedla, ze zlava nebola, "ako by mohlo z protokolu vyplývat", vypocítaná alebo poskytnutá zo vsetkých nákupov skupiny Saint-Gobain posudzovaných ako celok od zalobkyne v Európe. 354 Kedze neexistujú dôvody, ktoré by mohli vyvrátit doslovný výklad oddielu 4 tajného protokolu, je potrebné sa domnievat, ze zlava 1,5% poskytnutá nezávisle od akýkolvek dôvodov zalozených na ekonomických výhodách, akými sú efektivita a úspory z rozsahu, ktoré by získala kazdá pobocka skupiny Saint-Gobain z dôvodu svojich vlastných nákupov uhlicitanu sodného, predstavovala teda vernostnú zlavu. 355 Zalobkyna tiez uvádza, ze z dôvodu velmi malej výsky zlavy sa predislo akémukolvek protisútaznému úcinku. V tejto súvislosti stací uviest, ze aj malá výska vernostnej zlavy má vplyv na podmienky hospodárskej sútaze. 356 Co sa týka skutocnosti, ze Komisia údajne súhlasila s uzavretím zmluvy, podla ktorej zalobkyna poskytla skupine Saint-Gobain zvýhodnené podmienky, stací uviest, ze list od Komisie, ktorý predlozila zalobkyna, stanovuje: "Uplatnenie clánku [82] Zmluvy nie je mozné vylúcit." 357 Napokon, co sa týka tvrdenia, ze tajný protokol nebránil pobockám skupiny Saint-Gobain v jednotlivých státoch pouzívat hrozbu na vyjednanie si výhodnejsích zmluvných podmienok, dokonca az zrusit vzájomnú zmluvu, ako to bolo v prípade Saint-Gobain France, zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz na podporu tohto tvrdenia. V kazdom prípade nie je toto tvrdenie relevantné, pretoze sa neodvoláva na výnimocnú okolnost, ktorá by vylucovala správanie povazované za zneuzitie dominantného postavenia. 358 V dôsledku toho treba konstatovat, ze Komisia sa správne domnievala, ze "skupinová" zlava poskytnutá skupine Saint-Gobain bola v rozpore s clánkom 82 ES. 359 Z uvedeného vyplýva, ze druhá cast piateho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O tretej casti týkajúcej sa dohôd o výhradných dodávkach -- Tvrdenia úcastníkov konania 360 Zalobkyna tvrdí, ze co sa týka výslovných dohôd o výhradných dodávkach uzavretých s jednotlivými podnikmi, Komisia z rôznych dokumentov nesprávne vyvodila, ze niektorí zákazníci zalobkyne súhlasili alebo boli nútení súhlasit s tým, ze sa budú zásobovat len od jej príslusných riaditelstiev v jednotlivých státoch. 361 Pokial ide o faktickú výlucnost, zalobkyna uvádza, ze zo spisu nevyplýva, ze by v zmluve stanovovala mnozstvá, ktoré sa majú dodat, a ze by sa predbezne ubezpecila, ze tieto mnozstvá sú priblizne vo výske celkových potrieb zákazníka. Okrem toho stanovenie týchto mnozstiev by bolo úplne opodstatnené vzhladom na neexistenciu skladovacích kapacít zákazníkov a potrebu pravidelných a sústavných dodávok uhlicitanu sodného. 362 Zalobkyna navyse tvrdí, ze Komisia si vo svojich prístupoch protirecila. Na jednej strane jej v roku 1981 povolila nahradit vtedy existujúce zmluvy zmluvami s maximálnou dlzkou platnosti 2 roky alebo zmluvami na dobu neurcitú s dvojrocnou výpovednou lehotou. Na druhej strane sa Komisia v súcasnosti domnieva, ze táto lehota je prílis dlhá. 363 Napokon zalobkyna tvrdí, ze okrem toho podnik Glaverbel, ako aj skupina Saint-Gobain jej pocas zohladnovaného obdobia vypovedali zmluvu pre oblast Francúzska. 364 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 365 Podla ustálenej judikatúry je skutocnost, ze podnik nachádzajúci sa v dominantnom postavení na trhu viaze kupujúcich -- aj ked na ich ziadost -- povinnostou alebo slubom zásobit sa úplne alebo, pokial ide o podstatnú cast ich potrieb, výhradne od uvedeného podniku, zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, ci je uz dotknutá povinnost dohodnutá ako taká, alebo ako jej protihodnota je poskytnutá zlava. To platí rovnako v prípade, ze uvedený podnik bez toho, aby ukladal kupujúcim formálny záväzok, uplatnuje, bud na základe dohôd uzavretých s kupujúcimi, alebo jednostranne, systém vernostných zliav, t. j. zlavy spojené s podmienkou, ze zákazník -- navyse bez ohladu na objem svojho nákupu, ci uz znacný alebo malý -- sa výhradne zásobuje, úplne alebo z velkej casti svojej potreby, od podniku s dominantným postavením (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 89). Záväzky o výlucnom zásobovaní sa, ci uz sa za ne ako protihodnota poskytuje alebo neposkytuje zlava alebo zlava za vernost s cielom motivovat kupujúceho zásobit sa výlucne od podniku s dominantným postavením, sú totiz nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, pretoze nespocívajú na ekonomickom zvýhodnení odôvodnujúcom túto zátaz alebo zvýhodnenie, ale snazia sa odnat alebo obmedzit kupujúcemu moznosti výberu zdrojov jeho zásobovania a bránia iným výrobcom vstúpit na trh (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 90). 366 V prejednávanej veci Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí existenciu výslovnej výlucnosti a faktickej výlucnosti. 367 Co sa týka podnikov Vegla, Oberland Glas a Owens Corning, Komisia v odôvodnení c. 170 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze bolo výslovne pozadované, aby sa zákazník zásoboval v celom rozsahu svojej potreby od zalobkyne. V tejto súvislosti sa odvolávala na písomné dôkazy, ktoré boli podrobne uvedené v prvej casti napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 92 az 97 a 110). 368 Na základe písomnej otázky Vseobecného súdu Komisia spresnila odkazy na dokumenty v spise, o ktoré sa opierala pri svojom závere o existencii výslovnej výlucnosti. 369 Zalobkyna nenamieta voci existencii týchto dokumentov, ale tvrdí, ze Komisia ich nesprávne vylozila. 370 Pokial ide o podnik Vegla, zalobkyna pripústa, ze "je nepochybne správne, ak sa zdá, ze si nemecká pobocka zalobkyne (DSW) vykladala v niektorých prípadoch túto zmluvu v tom zmysle, ze je výlucná". Zalobkyna vsak len uviedla, ze DSW nevykonávala vzdy rovnaký výklad, ale nepodporila toto tvrdenie nijakými skutkovými okolnostami ani dôkazmi. 371 V tej istej súvislosti, co sa týka podniku Oberland Glas, zalobkyna tvrdí, ze ide o "ojedinelý prípad", ale nespochybnila, ze k nemu doslo. 372 Pokial ide o podnik Owens Corning, zalobkyna uznala, ze niektoré z jej riaditelstiev v jednotlivých státoch dali tomuto podniku urcitý návrh. Jediná obrana zalobkyne sa vsak zakladá na tvrdení, ze z predmetných dokumentov nevyplýva, ze by jej ponuky alebo záväzky na výhradné dodávky boli prijaté. 373 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze Komisia sa mohla správne domnievat, ze zalobkyna uzatvárala výslovné dohody o výlucných dodávkach. 374 Co sa týka faktickej výlucnosti, v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze v iných prípadoch ako pri výslovnej výlucnosti zmluvné mnozstvo stanovené v hlavnej zmluve na dobu neurcitú s dvojrocnou výpovednou lehotou zodpovedalo celkovej potrebe zákazníka, v kazdom prípade s urcitou toleranciou, vseobecne viac-menej 15%, a ze zákazník ohlásil zalobkyni na zaciatku kazdého roka presný rozsah svojej potreby v rámci urcitého rozmedzia. 375 Najskôr treba pripomenút, ze v súlade s judikatúrou citovanou v bode 365 vyssie skutocnost, ze dohoda o výlucných dodávkach bola uzavretá na ziadost zákazníka, nie je relevantná. Preto je potrebné neprihliadnut na tvrdenie zalobkyne, ze mnozstvá boli stanovené jej zákazníkmi podla ich vlastných zelaní. 376 Dalej treba uviest, ze zalobkyna nespochybnuje tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o dohody o výlucných dodávkach uzavreté s podnikmi BSN, Verlipack a Verreries d'Albi. 377 Navyse, ako tvrdí Komisia, v liste z 21. decembra 1989, ktorý jej zaslal podnik Saint-Roch, zalozenom v spise, je uvedené, ze zalobkyna dodala 100% mnozstva kúpeného podnikom Saint-Roch v rokoch 1982 az 1987, potom aj v roku 1989, a takmer vsetko mnozstvo v roku 1988. Z tohto dôvodu treba konstatovat, ze spolocnost Solvay mala skutocne faktickú výlucnost, pokial ide o podnik Saint-Roch. 378 Komisia sa tiez odvoláva na list, ktorý jej zaslal podnik Glaverbel 18. decembra 1989, takisto zalozený v spise, a potvrdzuje, ze vsetko zásobovanie tohto podniku, okrem východného Nemecka, vykonávala zalobkyna. 379 Z uvedeného vyplýva, ze na relevantnom trhu zalobkyna zásobovala vo výske ich celkovej potreby minimálne dva podniky z tých, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, a síce Saint-Roch a Glaverbel. 380 V dôsledku toho treba rozhodnút, ze Komisia sa správne domnievala, ze zalobkyna uzavrela výslovné zmluvy o výlucných dodávkach a ze existovala faktická výlucnost. 381 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne zalozené na protirecivom postoji Komisie, z odôvodnení c. 192 a 193 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze po tom, ako Komisia vyslovila svoj súhlas s dvojrocnou výpovednou lehotou v prípadoch zmlúv na dobu neurcitú, ulozila zalobkyni pokutu len za vernostné zlavy a "neformálne dohody o výlucných dodávkach". Z tohto dôvodu treba konstatovat, ze tvrdenie zalobkyne nie je zo skutkového hladiska podlozené. 382 Napokon tvrdenie zalobkyne, ze Glaverbel a Saint-Gobain vypovedali zmluvy pre oblast Francúzska, nie je nicím podporené ani nemení nic na protiprávnej povahe zmlúv o výhradných dodávkach. 383 V dôsledku toho je opodstatnené tretiu cast piateho zalobného dôvodu zamietnut. O stvrtej casti týkajúcej sa dohôd o výhradných dodávkach -- Tvrdenia úcastníkov konania 384 Zalobkyna tvrdí, ze konkurencné dolozky uvedené v jej zmluvách, proti ktorým bolo namietané, boli zmenené v súlade s pripomienkami Komisie. 385 Okrem toho v odôvodnení c. 177 napadnutého rozhodnutia Komisia protiprávne prirovnala ochranné dolozky uvedené v niektorých zmluvách ku konkurencným dolozkám. Z odôvodnenia c. 123 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze hoci ochranné dolozky nie je mozné podla Komisie samy osebe kritizovat, vzhladom na to, ze umoznujú zákazníkovi vyuzit konkurencné ponuky a znízit tak cenu, ktorú má zaplatit zalobkyni, bolo nepravdepodobné, ze by niektorý konkurent mohol skutocne dosiahnut a udrzat si podiel na zásobovaní. 386 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 387 V odôvodneniach c. 112 az 122 napadnutého rozhodnutia Komisia poskytla podrobné dôkazy vztahujúce sa na konkurencné dolozky uvedené v zmluvách uzatváraných zalobkynou. 388 Zalobkyna nespochybnuje existenciu týchto konkurencných doloziek. 389 Zalobkyna vo svojom jedinom tvrdení uviedla, ze v roku 1981 Komisia s týmito dolozkami súhlasila. 390 V tejto súvislosti vsak Komisia v roku 1981 nesúhlasila s "konkurencnou dolozkou", alebo "anglickou dolozkou", ako je zalobkyni vytýkaná v rámci tejto veci v odôvodneniach c. 112 az 122 napadnutého rozhodnutia. 391 Pokial ide o ochranné dolozky, treba uviest, ze Komisia odlisovala v odôvodnení c. 177 napadnutého rozhodnutia "rôzne druhy konkurencných doloziek" od "iných podobných mechanizmov uvedených v odôvodneniach c. 111 az 123". Tvrdenie zalobkyne nie je teda zo skutkového hladiska podlozené. Navyse Komisia sa v svojej argumentácii zamerala predovsetkým na konkurencné dolozky v pravom zmysle slova. 392 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtá cast piateho zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. O piatej casti týkajúcej sa diskriminacnej povahy vytýkaných praktík -- Tvrdenia úcastníkov konania 393 Zalobkyna tvrdí, ze výhrada zalozená na tom, ze by z jej strany dochádzalo k diskriminacným praktikám, sa nezakladá na nijakom skutkovom tvrdení konstatovanom v napadnutom rozhodnutí. Jediný odkaz na údajné rozdielne zaobchádzanie sa nachádzal v odôvodnení c. 160 napadnutého rozhodnutia v casti týkajúcej sa právneho opisu zliav na limitné mnozstvo. Bolo by tiez nesprávne tvrdit, ze na jednej strane pobocky skupiny Saint-Gobain, predovsetkým podnik Vegla, boli zvýhodnené, a na druhej strane, ze s podnikom Vegla bolo horsie zaobchádzané ako s podnikom PLM. Výrobcovia plochého skla, akým bol podnik Vegla, vsak pôsobili na inom trhu ako výrobcovia dutého skla, akým bol podnik PLM. 394 V kazdom prípade Komisia nesprávne posúdila vplyv ceny uhlicitanu sodného na náklady sklárov. Hoci uhlicitan sodný je najdôlezitejsou surovinou pri výrobe skla, predstavuje len 2 az 6% priemernej predajnej ceny skla. Z tohto dôvodu nemôze mat rozdiel vo výske zlavy z ceny uhlicitanu sodného váznejsí vplyv na konkurencné postavenie dotknutých sklárov. 395 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 396 Podla judikatúry Súdneho dvora môze podnik s dominantným postavením poskytnút svojim zákazníkom mnozstvové zlavy viazuce sa iba na objem nákupov od neho. Spôsoby výpoctu týchto zliav sa vsak nesmú prejavit uplatnením nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach v rozpore s clánkom 82 druhým odsekom písm. c) ES. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zo samotnej podstaty systému mnozstvových zliav vyplýva, ze najväcsí kupujúci ci pouzívatelia urcitého tovaru alebo sluzby majú priemerné jednotkové ceny nizsie alebo, co je v konecnom dôsledku to isté, priemerné miery znízenia vyssie ako tie, ktoré sú poskytované mensím kupujúcim ci pouzívatelom tohto výrobku alebo sluzby. Treba tiez uviest, ze aj v prípade lineárneho zvysovania výsky zlavy v závislosti od mnozstiev, pre ktoré je stanovená maximálna zlava, priemerná miera znízenia stúpa alebo priemerná cena klesá matematicky najskôr vo vyssom pomere k zvysovaniu nákupu, neskôr v nizsom pomere k zvysovaniu nákupu, predtým, ako sa napokon ustáli na maximálnej výske zlavy. Samotná skutocnost, ze systém mnozstvových zliav spôsobuje, ze niektorým zákazníkom je na predané mnozstvá poskytnutá proporcionálne vyssia výska priemerného znízenia ako tá, ktorá je poskytnutá iným zákazníkom, vzhladom na rozdiel v objeme ich nákupu, je spojená s týmto druhom systému a neumoznuje z toho vyvodit, ze systém je diskriminacný. Ak by vsak prahové hodnoty jednotlivých stupnov zliav v spojení s uplatnovanými mnozstvami viedli k vyhradeniu poskytovania zliav alebo dodatocných zliav len niektorým obchodným partnerom, pricom by im bola v porovnaní s ich konkurentmi poskytnutá ekonomická výhoda neodôvodnená objemom vyuzitia hospodárskych kapacít ci prípadných úspor z rozsahu dosahovaných dodávatelom, systém mnozstvových zliav spôsobí uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia. V prípade neexistencie objektívnych dôvodov môzu byt ciastkovými dôkazmi takéhoto diskriminacného zaobchádzania vysoká prahová hodnota zacatia uplatnovania tohto systému, ktorý sa môze týkat len niekolkých mimoriadne dôlezitých partnerov podniku s dominantným postavením, alebo nelineárne stúpanie výsky zlavy s odobratým mnozstvom (rozsudok Súdneho dvora z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, [43]C-163/99, Zb. s. I-2613, body 50 az 53). 397 V prejednávanej veci, ako bolo uz uvedené pri preskúmaní prvej casti piateho zalobného dôvodu, zalobkyna nenamieta proti záverom týkajúcim sa systému zliav zavedeného vo Francúzsku. 398 Systém zliav uplatnovaný zalobkynou vsak nebol lineárny v závislosti od mnozstiev, a to ani medzi podnikmi, ktorým boli také zlavy poskytované. Z napadnutého rozhodnutia totiz predovsetkým vyplýva, ze zlavy poskytnuté podniku Durant a podniku Perrier boli rozdielnej výsky (odôvodnenia c. 75 a 76). 399 Uz len na základe tejto skutocnosti, v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, výhrada zalozená na existencii diskriminacných praktík spocívala na skutkových okolnostiach uvedených v napadnutom rozhodnutí. 400 Co sa týka tvrdenia zalobkyne zalozenom na tom, ze trh výrobcov dutého skla je odlisný od trhu výrobcov plochého skla, treba pripomenút, ze relevantný trh je trh s uhlicitanom sodným, a nie trh so sklom. V dôsledku toho sa nemá rozlisovat medzi výrobcami skla, ktorí sú zákazníkmi výrobcov uhlicitanu sodného. 401 Zalobkyna sa tiez odvoláva na nízke ceny uhlicitanu sodného. Toto tvrdenie vsak nie je podporené ani nemá takú povahu, aby mohlo spochybnit diskriminacnú povahu praktík, ktoré sú vytýkané zalobkyni. 402 Z toho vyplýva, ze piatu cast piateho zalobného dôvodu je potrebné zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut piaty zalobný dôvod v celom rozsahu. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu 403 Siesty zalobný dôvod sa v podstate skladá z troch castí zalozených po prvé na nesprístupnení dokumentov v neprospech zalobkyne, po druhé na tom, ze medzi dokumentmi, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, existujú dokumenty uzitocné na obhajobu, a po tretie na tom, ze zalobkyni nebolo umoznené úplné nahliadnutie do spisu. 404 Na úvod treba pripomenút, ze respektovanie práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva a musí sa dodrziavat za akýchkolvek okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj ked ide o správne konanie. Vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov uz v stádiu správneho konania umoznilo úcinným spôsobom oznámit ich stanovisko k jednotlivým skutocnostiam a k relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [44]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 49). 405 Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky listiny zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68, a rozsudok z , Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 145). 406 Co sa týka dôkazov v neprospech daného podniku, ten musí preukázat, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlisný, keby bol odmietnutý ako dôkazný prostriedok dokument v jeho neprospech, ktorý mu nebol oznámený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení tohto podniku. Pokial ide o dôkazy v jeho prospech, dotknutý podnik musí preukázat, ze ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie. Postacuje, aby podnik preukázal, ze uvedené dokumenty v jeho prospech by mohol pouzit na svoju obhajobu v tom zmysle, ze keby mal moznost vyuzit ich pocas správneho konania, mohol by sa dovolávat okolností, ktoré sa nezhodujú so závermi Komisie v tomto stádiu, a teda by mal moznost nejakým spôsobom ovplyvnit posúdenie, ku ktorému Komisia v rozhodnutí dospela, prinajmensom co sa týka závaznosti a trvania správania, ktoré mu bolo vytýkané, a teda výsky pokuty. Eventualitu, ze nesprístupnený dokument mohol mat vplyv na priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie, mozno preukázat iba potom, co z predbezného preskúmania urcitých dôkazných prostriedkov vyplynie, ze nesprístupnené dokumenty mohli mat -- vzhladom na tieto dôkazné prostriedky -- význam, ktorý nemozno opomenút (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, body 73 az 76, a rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 146). 407 Napokon porusenie práva na prístup k spisu môze spôsobit úplné alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie len vtedy, ak porusenie práva na prístup k vysetrovaciemu spisu pocas správneho konania bránilo dotknutému podniku alebo podnikom oboznámit sa s dokumentmi, ktoré mohli byt uzitocné na ich obhajobu, cím doslo k poruseniu práva na obhajobu. To platí najmä v prípade, keby sprístupnenie dokumentu malo co i len malú pravdepodobnost, ze ak sa ho dotknutý podnik mohol pocas uvedeného konania dovolávat, mohlo by správne konanie viest k odlisnému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, body 73 az 76). 408 S ohladom na tieto úvahy treba teda posúdit, ci Komisia v predmetnej veci dodrzala právo zalobkyne na obhajobu. O prvej casti zalozenej na nesprístupnení dokumentov v neprospech zalobkyne -- Tvrdenia úcastníkov konania 409 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neuviedla, na akých listinných dôkazoch sa zakladajú niektoré výhrady voci nej, najmä tie, ktoré boli uvedené v odôvodneniach c. 138 a 176 napadnutého rozhodnutia. 410 Zalobkyna tiez tvrdí, ze na výhrady Komisie sa nemá prihliadat, lebo v dokumentoch prilozených k oznámeniu o výhradách nie je uvedený nijaký dôkaz, ktorý by tieto výhrady mohol odôvodnit. 411 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 412 Odôvodnenie c. 138 napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Na úcely posúdenia vplyvu zalobkyne na trh Komisia preskúmala vsetky relevantné ekonomické faktory, medzi ktorými boli: ... ix) tradicná úloha spolocnosti Solvay ako podniku s rozhodujúcim vplyvom na ceny; x) spôsob vnímania spolocnosti Solvay, ktorá bola dominantným výrobcom, ostatnými výrobcami Spolocenstva a ich neochotu robit tejto spolocnosti agresívnu konkurenciu u jej tradicných zákazníkov." 413 Okrem toho v odôvodnení c. 176, co sa týka uzatvárania dohôd o výlucných dodávkach, bolo stanovené: "Vzhladom na to, ze nie je mozné s istotou predpokladat, aká bude situácia o dva roky, dlhá výpovedná lehota mala znacný odradzujúci úcinok a zákazníci váhali skoncit vztahy so spolocnostou Solvay. Niektorí z nich sa prinajmensom domnievali, ze táto dlhá výpovedná lehota bola urcitou nepríjemnostou." 414 Treba uviest, ze tieto tri tvrdenia predstavovali posúdenia vseobecnej povahy, ktoré sa nachádzali v druhej casti napadnutého rozhodnutia, venovanej právnemu posúdeniu. 415 V tejto súvislosti zalobkyna nevysvetlila, v akom rozsahu môzu mat uvedené posúdenia vplyv na rozhodnutie o vytýkaných poruseniach. Treba pritom pripomenút, ze co sa týka dôkazov v neprospech daného podniku, ten musí preukázat, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol odlisný, keby bol odmietnutý ako dôkazný prostriedok dokument v jeho neprospech, ktorý mu nebol oznámený a z ktorého Komisia vychádzala pri obvinení tohto podniku. 416 Preto je opodstatnené prvú cast siesteho zalobného dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na tom, ze medzi dokumentmi v spise, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, boli dokumenty potrebné na obhajobu zalobkyne 417 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodrziavania práva na obhajobu znamená, ze Komisia poskytne dotknutému podniku moznost preskúmat vsetky listiny zalozené vo vysetrovacom spise, ktoré môzu byt relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií. Pokial ide o dôkazy v jeho prospech, dotknutý podnik musí preukázat, ze ich nesprístupnenie mohlo na jeho úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah rozhodnutia Komisie (pozri rozsudok z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 145 a 146 a tam citovanú judikatúru). 418 V predmetnej veci zalobkyna predlozila svoje pripomienky 15. júla 2005 po tom, co nahliadla do dokumentov v spise. 419 Zalobkyna uvádza, ze prístup k týmto dokumentom v priebehu správneho konania by jej umoznil predlozit tvrdenia uzitocné na jej obhajobu, pokial ide o relevantný geografický trh, relevantný tovarový trh, existenciu dominantného postavenia a zneuzitie dominantného postavenia. -- O relevantnom geografickom trhu 420 Zalobkyna tvrdí, ze z dokumentov, do ktorých nahliadla, vyplýva, ze vymedzenie geografického trhu je osobitne zlozité. Na jednej strane Komisia nezohladnila význam nákladov na dopravu uhlicitanu sodného, hoci tieto náklady neumoznovali zahranicnému výrobcovi konkurovat miestnemu výrobcovi v prirodzenom obvode klientely jeho továrne. Na druhej strane zákazníci uprednostnovali miestneho výrobcu, ktorý im zarucoval sústavnost dodávok, a teda väcsiu bezpecnost v zásobovaní. Zalobkyna poukazuje v tejto súvislosti na dokumenty týkajúce sa podnikov Akzo a Rhône-Poulenc. 421 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze definícia relevantného geografického trhu uvedená v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá realite, ako ju vykreslujú jej konkurenti, relevantný geografický trh nie je mozné definovat tak, ze presne zodpovedá státnym hraniciam. Trh je totiz typický regionálnymi zdruzeniami, ktorých hranice sa dajú tazko presne urcit. V kazdom prípade relevantný geografický trh nie je mozné urcit na základe samostatných ciastocných presetrovaní, ako ho urcila Komisia. 422 Túto argumentáciu treba zamietnut. 423 Co sa týka dôlezitosti nákladov na dopravu uhlicitanu sodného, treba uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ze nesprístupnenie dokumentov podnikov Akzo a Rhône-Poulenc mohlo na jej úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. Zo spisu totiz vyplýva, ze zalobkyna neignorovala túto skutocnost, lebo vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla, ze uhlicitan sodný je výrobok, "ktorý nie je velmi zlozitý, a teda ani velmi drahý", a ze "cena dopravy je teda dôlezitý faktor rezijnej ceny pre pouzívatelov". Zalobkyna mohla toto tvrdenie uviest uz pocas správneho konania, hoci nemala prístup k dokumentom podnikov Akzo a Rhône-Poulenc. 424 Pokial ide o tvrdenie, ze zákazníci uprednostnovali miestnych výrobcov, treba tiez zobrat do úvahy, ze zalobkyni nebola táto informácia neznáma, pretoze 19. februára 1981 zaslala list svojim riaditelstvám v jednotlivých státoch, v ktorom ich vyzvala, aby zmenili svoje zmluvy na mnozstvo so sklárskym odvetvím v súlade s pripomienkami Komisie. Nemôze sa vsak odvolávat na uprednostnovanie miestnych výrobcov, aby preukázala, ze nesprístupnenie dokumentov podnikov Akzo a Rhône-Poulenc mohlo na jej úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 425 Túto zalobnú výhradu zalobkyne je teda potrebné zamietnut. -- O relevantnom tovarovom trhu 426 Zalobkyna tvrdí, ze dokumenty nájdené u jej konkurentov by jej umoznili namietat proti posúdeniu Komisie týkajúcemu sa definície relevantného tovarového trhu. Hydroxid sodný totiz vyvíjal konkurencný tlak na výrobcov uhlicitanu sodného pocas väcsiny doby porusovania uvedenej v napadnutom rozhodnutí. 427 V tejto súvislosti treba zobrat do úvahy, ze zalobkyna, ktorá bola v case skutkových okolností najväcsím výrobcom uhlicitanu sodného v Európe, dokázala predlozit Komisii na posúdenie potrebné skutocnosti týkajúce sa zastupitelnosti uhlicitanu sodného hydroxidom sodným. Podla odôvodnenia c. 143 napadnutého rozhodnutia zalobkyna totiz bola aj jedným z najväcsích výrobcov hydroxidu sodného. 428 Navyse dôkazy predlozené zalobkynou po prestudovaní spisu nespochybnujú posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí, kedze Komisia pripustila, ze existovala urcitá zastupitelnost uhlicitanu sodného hydroxidom sodným (odôvodnenia c. 139 az 143). 429 Zalobkyna nepreukázala, ze nesprístupnenie sporných dokumentov mohlo na jej úkor ovplyvnit priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 430 Výhrada uplatnená zalobkynou musí byt preto zamietnutá. -- O existencii dominantného postavenia 431 Zalobkyna tvrdí, ze na základe preskúmania dokumentov získaných od jej konkurentov, najmä podnikov Rhône-Poulenc a Akzo, sa potvrdilo, ze Komisia neanalyzovala dve dôlezité skutocnosti, t. j. skutocnú schopnost ostatných kontinentálnych výrobcov konkurovat zalobkyni ani vyrovnávaciu silu zákazníkov. Okrem toho Komisia v dostatocnej miere nezohladnila konkurencný tlak spôsobený dovozmi pochádzajúcimi z východnej Európy a zo Spojených státov. Z týchto skutocností vyplýva, ze nebola preukázaná existencia dominantného postavenia zalobkyne v daných oblastiach ani protisútazné praktiky, ktoré sú jej vytýkané. 432 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna uz predlozila tieto tvrdenia vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Zalobkyna predovsetkým uviedla: "Nielen ze [Solvay] nemôze konat na trhu nezávisle, bez ohladu na svoju konkurenciu, najmä konkurenciu výrobcov z krajín východnej Európy a amerických výrobcov, ale zároven a predovsetkým je závislá, alebo prinajmensom je vzájomne závislá od svojich zákazníkov." 433 V tejto súvislosti zalobkyna predlozila Komisii v rámci správneho konania rôzne dokumenty. 434 Vzhladom na dané okolnosti treba uviest, ze pripomienky zalobkyne po jej preskúmaní spisu nepreukazujú, v akom rozsahu mohli byt tieto rôzne predlozené dokumenty pochádzajúce od podnikov Akzo a Rhône-Poulenc uzitocné na jej obhajobu. 435 Výhrada uplatnená zalobkynou musí byt teda zamietnutá. -- O zneuzívaní dominantného postavenia 436 Zalobkyna tvrdí, ze z dokumentov nájdených u jej konkurentov vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je "nedostatocné", pokial ide o preskúmanie "vylucujúcich praktík", ktoré jej boli vytýkané. Predmet ani úcinok týchto praktík totiz nebol taký, ako to stanovuje napadnuté rozhodnutie. Závody podnikov Rhône-Poulenc a Akzo fungovali na plnú svoju kapacitu pocas väcsej casti zohladnovaného obdobia. Zalobkyna tiez tvrdí, ze svojim konkurentom neobsadila vsetky moznosti predaja. 437 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze podla jednej stúdie podniku Akzo týkajúcej sa priamych nákladov výroby jednotlivých závodov dokazuje jej oprávnený hospodársky záujem poskytnút zlavy na limitné mnozstvo, ked sú pokryté fixné náklady. Navyse poskytovanie zliav na limitné mnozstvo predstavuje beznú prax na trhu. 438 Po prvé vsak treba uviest, ze Komisia v oznámení o výhradách spomenula, ze "na zaciatku 80. rokov dopyt po sóde [sa] v rozvinutých krajinách znízil, pricom hlavnými dôvodmi bola hospodárska recesia, recyklácia skla a nahradenie sklených balení baleniami z plastu a/alebo hliníka", ze "pocas posledných rokov [bola] badatelná opätovná konsolidácia vo svetovom dopyte a vsetka výroba sódy [sa] dala predat" a ze "výrobné jednotky [teda pracovali] na plnú kapacitu". 439 V odôvodnení c. 17 napadnutého rozhodnutia Komisia tiez uviedla, ze v roku 1990 pracovali výrobné jednotky na plnú kapacitu. 440 V dôsledku toho bola Komisia informovaná o tejto skutocnosti pocas správneho konania, no napriek tomu sa v odôvodnení c. 191 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze zalobkyna "obsadila vsetky moznosti predaja konkurentov na dlhý cas". 441 Preto zalobkyna nepreukázala, ze by nesprístupnenie dokumentov od podnikov Akzo a Rhône-Poulenc ovplyvnilo na jej úkor priebeh konania a obsah napadnutého rozhodnutia. 442 Po druhé, co sa týka hospodárskeho záujmu zalobkyne poskytnút zlavy na limitné mnozstvo, treba uviest, ze zalobkyna mohla rozvinút toto tvrdenie pocas správneho konania s ohladom na jej vlastné náklady bez toho, aby potrebovala zalozit svoje tvrdenia na dokumentoch konkurentov. 443 Zalobkyna navyse uplatnila toto tvrdenie v odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom uviedla, ze tieto zlavy zodpovedali "výhode, ktorú [spolocnost Solvay] získala". Zalobkyna tiez dodala: "Prahové hodnoty stanovené pre zákazníkov v skutocnosti len zobrazovali prahy rentability výrobcov sódy. Je totiz zrejmé, ze ked je tento prah dosiahnutý, a teda fixné náklady sú pokryté, kazdé dalsie predané mnozstvo vytvára väcsí a väcsí zisk. Komisia, na ktorej spocíva dôkazné bremeno, v tejto súvislosti nepreukázala, ze by sporné zlavy, ktoré sú nepochybne spojené s mnozstvami, boli takej výsky, ze by nezodpovedali nijakej konkrétnej ekonomickej výhode pre spolocnost [Solvay]." 444 Po tretie, co sa týka zliav poskytnutých na limitné mnozstvo, stací uviest, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého tieto zlavy predstavujú beznú prax, nemôze preukázat, ze by uvedené zlavy na limitné mnozstvo, ked sú poskytnuté spolocnostou s dominantným postavením, boli v súlade s clánkom 82 ES. 445 Výhrada uplatnená zalobkynou musí byt preto zamietnutá. 446 Napokon z preskúmania dokumentov, ktorých sa zalobkyna dovolávala po tom, ako jej bol v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania umoznený prístup k spisu, vyplýva, ze Komisia neporusila právo zalobkyne na obhajobu. Na základe uvedeného musí byt druhá cast siesteho zalobného dôvodu zamietnutá. O tretej casti zalozenej na tom, ze zalobkyni nebolo umoznené úplné nahliadnutie do spisu -- Tvrdenia úcastníkov konania 447 Zalobkyna v zalobe uvádza, ze sa jej nepodarilo získat úplný podrobný zoznam dokumentov v spise Komisie. Okrem toho jej Komisia pocas správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia 91/299, poskytla len prístup k dokumentom v jej neprospech, pripojeným k oznámeniu o výhradách. V dôsledku toho podla opisu spisu, ako vyplýva z rozsudku Solvay I, uz citovaného v bode 35 vyssie, bol zalobkyni odmietnutý prístup k vsetkým "podspisom" týkajúcim sa jej konkurentov (Rhône-Poulenc, CFK, Matthes & Weber, Akzo a ICI), ako aj k desiatim spisom obsahujúcim odpovede na ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17 v znení platnom v rozhodnej dobe, najmä tým, ktoré Komisii zaslal niektorý z jej zákazníkov. Zalobkyna tvrdí, ze jej tak bolo zabránené preskúmat, ci tieto spisy obsahovali skutocnosti uzitocné na jej obhajobu, najmä pokial ide o relevantný geografický trh, existenciu dominantného postavenia a zneuzívanie dominantného postavenia. Zastaranie dôkazov vyplývajúce z casu, ktorý uplynul od vytýkaných skutocností, este zväcsilo potrebu prístupu k tomuto spisu. 448 Vo svojich pripomienkach z 15. júla 2005 predlozených po nahliadnutí do spisu v kancelárii Súdu prvého stupna sa zalobkyna domnieva, ze nemôze uviest, do akej miery by chýbajúce dokumenty mohli byt uzitocné na jej obhajobu. V tejto súvislosti upozornuje, ze Komisia jednak výslovne priznala stratu piatich kartoték a jednak nemôze zarucit úplnost kartoték, ktoré má k dispozícii, pretoze dokumenty nie sú priebezne ocíslované a neexistuje zoznam, v ktorom by boli podrobne uvedené. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v celom rozsahu, lebo Vseobecný súd nie je schopný preskúmat jeho zákonnost. 449 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. -- Posúdenie Vseobecným súdom 450 Na úvod treba zdôraznit, ze Komisia nevytvorila v priebehu správneho konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia 91/299 podrobný zoznam s uvedením vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis, a ze oznámila zalobkyni iba dokumenty v jej neprospech, ktoré boli pripojené k oznámeniu o výhradách. 451 V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní uviedla, ze v urcitých veciach prax spocívala v tom, ze dotknutým podnikom sa zaslalo oznámenie o výhradách doplnené iba o niektoré dokumenty, z dôvodu obsiahlosti spisu, pricom tieto podniky boli potom vyzvané, aby prisli nahliadnut v priestoroch Komisie do vsetkých prístupných dokumentov s pomocou podrobného zoznamu. V rámci veci, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia 91/299, sa vsak spravodajca podla Komisie rozhodol "zjednodusit konanie", ked sa domnieval, ze vzhladom na to, ze vsetky uplatnené dokumenty boli odovzdané s oznámením o výhradách, nahliadnutie bolo bezúcelné a v dôsledku toho nebol nutný podrobný zoznam. 452 Je opodstatnené pripomenút, ze na stranách 40 a 41 Dvanástej správy Komisie o politike hospodárskej sútaze Komisia stanovila, pokial ide o prístup k spisu, tieto pravidlá: "Komisia priznáva podnikom, ktoré sa zúcastnujú na konaní, moznost oboznámit sa so spisom, ktorý sa ich týka. Podniky sú informované o obsahu spisu Komisie tým, ze k oznámeniu o výhradách alebo k listu o zamietnutí staznosti je pripojený zoznam vsetkých dokumentov, z ktorých sa skladá spis, s uvedením dokumentov alebo ich castí, ktoré sú im prístupné. Podniky sú vyzvané, aby na mieste preskúmali prístupné dokumenty. Pokial si podnik praje preskúmat len niektoré, Komisia mu môze zaslat kópie. Komisia povazuje za dôverné, a teda neprístupné pre urcitý podnik, tieto dokumenty: dokumenty alebo ich casti, ktoré obsahujú obchodné tajomstvo iných podnikov; interné dokumenty Komisie, ako zápisnice, návrhy alebo iné pracovné dokumenty; vsetky dalsie dôverné informácie, ako informácie umoznujúce urcit totoznost stazovatelov, ktorí si neprajú, aby bola odhalená ich totoznost, ako aj informácie oznámené Komisii s výhradou zachovania ich dôverného charakteru." [neoficiálny preklad] 453 Z týchto pravidiel vyplýva, ze pocas správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia 91/299, mala Komisia povinnost sprístupnit zalobkyni vsetky dokumenty v jej neprospech a v jej prospech, ktoré zhromazdila v priebehu kontroly, s výhradou obchodného tajomstva iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, body 51 az 54, a z , Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, body 39 az 41). 454 Je preto opodstatnené urcit, ze v rámci veci, ktorá viedla k rozhodnutiu 91/299, sa Komisia odchýlila od pravidiel, ktoré si stanovila v roku 1982, tým, ze nevytvorila podrobný zoznam s uvedením dokumentov, z ktorých sa skladá spis, a nesprístupnila zalobkyni vsetky dokumenty, ktoré sa v spise nachádzali. 455 Dalej treba uviest, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 91/299 bolo Súdom prvého stupna zrusené pre nedostatok overenia, Komisia sa domnievala, ze má právo prijat napadnuté rozhodnutie bez toho, aby znovu zacala správne konanie. 456 V dôsledku toho je opodstatnené urcit, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia neoznámila zalobkyni vsetky dokumenty v spise, ktoré jej boli prístupné, a nevyzvala ju, aby prisla nahliadnut do uvedených dokumentov v jej priestoroch, takze správne konanie bolo v tejto súvislosti nezákonné. 457 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze právo obhajoby je porusené v dôsledku procesnej vady iba vtedy, ak táto vada mala konkrétny vplyv na moznosti obhajoby podnikov, proti ktorým sa konanie vedie (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [45]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 55, a General Electric/Komisia, uz citovaný v bode 314 vyssie, bod 632). 458 Za týchto okolností Vseobecný súd v rámci konania o zalobe podanej proti napadnutému rozhodnutiu nariadil opatrenia na zabezpecenie priebehu konania s cielom zabezpecit úplný prístup k spisu, aby mohol posúdit, ci odmietnutie Komisie sprístupnit nejaký dokument alebo oznámit písomnost mohlo poskodit obhajobu zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, bod 102). 459 V tejto súvislosti treba vzhladom na to, ze takéto preskúmanie sa obmedzuje na súdne preskúmanie predlozených zalobných dôvodov, pripomenút, ze nie je jeho predmetom ani jeho úcinkom nahradit úplné vysetrovanie veci v rámci správneho konania. Oneskorené oboznámenie sa s niektorými dokumentmi v spise nevracia podnik, ktorý podal zalobu proti rozhodnutiu Komisie, do situácie, v ktorej by bol, pokial by sa mohol opierat o rovnaké dokumenty pri predlození svojich písomných a ústnych pripomienok tejto institúcii (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, bod 103 a tam citovanú judikatúru). Okrem toho, ak je prístup k spisu zabezpecený v stádiu súdneho konania, dotknutý podnik nemusí preukázat, ze pokial by mal k neoznámeným dokumentom prístup, malo by rozhodnutie Komisie odlisný obsah, ale iba to, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C-199/99 P, Zb. s. I-11177, bod 128, a rozsudok Súdneho dvora PVC II, uz citovaný v bode 55 vyssie, bod 318). 460 V predmetnej veci Komisia na ziadost Vseobecného súdu predlozila oznámenie o výhradách a prilozené dokumenty. Rovnako zostavila zoznam s uvedením dokumentov zalozených v spise v jeho súcasnom stave. 461 V tejto súvislosti treba po prvé konstatovat, ze existuje neistota o obsahu spisu v jeho pôvodnom zlození. V odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu totiz Komisia, samozrejme, uviedla, ze spis v jeho súcasnej podobe bol kópiou pôvodného spisu. Daný spis sa teda podla informácií oznámených Komisiou skladal z "podspisov" ocíslovaných 1 az 71. V tom istom case Komisia vsak oznámila Vseobecnému súdu, ze existuje jeden neocíslovaný "podspis", nazvaný "Oberland Glas". 462 Po druhé treba uviest, ze Komisia výslovne uznala, ze stratila pät "podspisov" ocíslovaných 66 az 70. Z jej listu z 15. marca 2005 totiz vyplýva, ze k tomuto záveru dosla, ked konstatovala, ze mala "podspisy" c. 1 az 65 a ze "podspis" c. 71 obsahoval oznámenie o výhradách. 463 Vo svojich pripomienkach z 18. novembra 2005 Komisia uviedla, ze je "málo pravdepodobné, ze spisy, ktoré nie je mozné nájst, obsahujú písomnosti v prospech zalobkyne". Ked bola na pojednávaní vyzvaná, aby spresnila túto vetu, uviedla, ze "neprichádza do úvahy", ze uvedené "podspisy" obsahovali dokument v prospech zalobkyne, a ze zo "statistického" hladiska nemohli byt uzitocné na obhajobu zalobkyne. 464 Z týchto odpovedí vyplýva, ze Komisia nie je schopná s istotou urcit autora, povahu a obsah kazdej z písomností, ktoré boli súcastou "podspisov" c. 66 az 70. 465 Treba preto zistit, ci zalobkyna mala moznost preskúmat vsetky dokumenty nachádzajúce sa vo vysetrovacom spise, ktoré mohli byt relevantné pre jej obhajobu, a za predpokladu, ze to tak nie je, ci porusenie práva na prístup k spisu malo taký význam, ktorý by mohol túto procesnú záruku zbavit jej podstaty. Podla judikatúry totiz prístup k spisu patrí medzi procesné záruky, ktorých cielom je chránit právo na obhajobu (rozsudok Solvay I, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 59), a porusenie práva na prístup k spisu Komisiou v priebehu konania predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia v zásade môze viest k zruseniu tohto rozhodnutia, pokial bolo poskodené právo dotknutého podniku na obhajobu (rozsudok Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 459 vyssie, bod 127). 466 V tejto súvislosti je nevyhnutné preskúmat, ci bolo poskodené právo na obhajobu zalobkyne, pokial ide o výhrady formulované proti nej v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. 467 Podla judikatúry musí byt porusenie práva na obhajobu skúmané v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu, pretoze podstatne závisí od výhrad vznesených Komisiou na preukázanie porusenia vytýkaného dotknutému podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, bod 127). Je teda opodstatnené pristúpit k strucnému preskúmaniu základných výhrad, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí (rozsudok Solvay I, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 60). 468 Rovnako je nevyhnutné preskúmat existenciu porusenia práva na obhajobu pri zohladnení tvrdení konkrétne uplatnených dotknutým podnikom proti napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 59). 469 V predmetnej veci v rámci zaloby Vseobecný súd preskúmal argumentáciu zalobkyne a základné výhrady uvedené v napadnutom rozhodnutí, pricom dospel k záveru, ze vsetky zalobné dôvody, ktorých sa zalobkyna dovoláva, musia byt zamietnuté. 470 Co sa týka existencie dominantného postavenia, treba uviest, ze Komisia svoje rozhodnutie zalozila na podiele na trhu zalobkyne, aby tak preukázala, ze zalobkyna mala dominantné postavenie na relevantnom trhu. Na základe ziadnej indície nemozno predpokladat, ze by zalobkyna mohla objavit v chýbajúcich "podspisoch" dokumenty, ktoré by vyvracali konstatovanie, ze mala dominantné postavenie na trhu s uhlicitanom sodným (pozri v tomto zmysle rozsudok ICI II, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 61). Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 277 vyssie, velmi velké podiely na trhu sú samy osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia. Tvrdenia predlozené zalobkynou vztahujúce sa na skutocnosti, ktoré môzu predstavovat výnimocné okolnosti, spochybnujú bud císelné údaje uvedené v zalobe a predlozené zalobkynou, alebo údaje uvedené v napadnutom rozhodnutí a nespochybnené zalobkynou, alebo sú bezpredmetné. Napokon aj v prípade, ze by také skutocnosti existovali a boli uvedené v dokumentoch zaradených do chýbajúcich "podspisov", nemohli byt zalobkyni neznáme s ohladom na okolnosti v prejednávanej veci, takze v tejto súvislosti neboli jej práva na obhajobu poskodené. 471 Pokial ide o definíciu geografického trhu, treba pripomenút, ze v bode 259 vyssie bolo konstatované, ze prípadné pochybenie Komisie v tejto súvislosti by nemohlo mat rozhodujúci vplyv na výsledok. Z uvedeného vyplýva, ze je vylúcené, aby zalobkyna mohla nájst v chýbajúcich kartotékach dokumenty, ktoré by mohli spochybnit záver o existencii dominantného postavenia. 472 Co sa týka zneuzívania dominantného postavenia, treba najskôr uviest, ze zalobkyna nikdy nespochybnila konstatovania týkajúce sa systému zliav uplatnovaného vo Francúzsku. 473 Navyse treba uviest, ze povaha systému zliav uplatnovaných zalobkynou, ocenujúca vernost, vyplýva z priamych listinných dôkazov. V prípade, ako v prejednávanej veci, ze Komisia zalozila svoje rozhodnutie iba na priamych písomných dôkazoch, aby tak preukázala rôzne porusenia, zalobkyna sa musí snazit uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit, ze uplatnovaný systém zliav nebol povahy ocenujúcej vernost, alebo prinajmensom aké iné vysvetlenie mozno pripísat priamym písomným dôkazom, ktoré neboli spochybnené. Vzhladom na systém dôkazov pouzitý v napadnutom rozhodnutí, kedze zmluvy uzavreté so zalobkynou sú povahy ocenujúcej vernost, prístup k chýbajúcim "podspisom" by nemal nijakú sancu priviest správne konanie k inému výsledku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazvaný "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 263 a 264 a tam citovanú judikatúru). 474 Co sa týka "skupinovej" zlavy poskytnutej skupine Saint-Gobain, treba pripomenút, ze zalobkyna nespochybnila existenciu tajného protokolu ani obsah oddielu 4 tohto protokolu (pozri bod 349 vyssie) a ze zo samotného znenia tohto oddielu vyplýva, ze zlava bola vypocítaná zo "vsetkých nákupov" uhlicitanu sodného skupinou Saint-Gobain od zalobkyne v Európe (pozri bod 352 vyssie). Za týchto okolností sa zalobkyna mala usilovat uviest, v akom rozsahu by iné dôkazy mohli spochybnit obsah tajného protokolu, alebo prinajmensom aké iné vysvetlenie je mozné mu pripísat. 475 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze tajný protokol nebránil pobockám skupiny Saint-Gobain v jednotlivých státoch pouzívat hrozbu na vyjednanie si výhodnejsích zmluvných podmienok, dokonca az vypovedat vzájomnú zmluvu, v bode 357 vyssie uz bolo uvedené, ze nie je relevantné. Aj za predpokladu, ze by stratené "podspisy" obsahovali dokumenty podporujúce toto tvrdenie, na obhajobu zalobkyne to nemôze byt uzitocné. 476 Pokial ide o výslovné dohody o výlucných dodávkach, treba zdôraznit, ze Komisia zalozila svoje rozhodnutie na priamych písomných dôkazoch a ze zalobkyna nevysvetlila, v com mohli tieto dokumenty uvedené v chýbajúcich "podspisoch" spochybnit existenciu dohôd o výlucných dodávkach alebo dat písomným dôkazom iné vysvetlenie. 477 Pokial ide o faktickú výlucnost, treba pripomenút, ze co sa týka dohôd uzavretých s viacerými sklármi, zalobkyna nespochybnila tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí (pozri bod 376 vyssie). 478 Pokial ide o konkurencné dolozky, treba pripomenút, ze zalobkyna nespochybnila ich existenciu a ze nesprávne tvrdí, ze Komisia v roku 1981 súhlasila s týmito dolozkami (pozri body 388 az 390 vyssie). Okrem toho, pokial ide o ochranné dolozky, treba pripomenút, ze tvrdenie zalobkyne, ze Komisia prirovnala tieto dolozky ku konkurencným dolozkám, nie je zo skutkového hladiska podlozené (pozri bod 391 vyssie). 479 Je teda mozné vylúcit, ze by zalobkyna mohla nájst v chýbajúcich "podspisoch" dokumenty uzitocné na jej obhajobu v týchto otázkach. 480 Napokon, co sa týka diskriminacnej povahy vytýkaných praktík, tvrdenia predlozené zalobkynou na ich vyvrátenie nie sú relevantné. 481 Je teda opodstatnené dospiet k záveru, ze nebolo preukázané, ze by zalobkyna nemala moznost preskúmat vsetky dokumenty vo vysetrovacom spise, ktoré by mohli byt relevantné na jej obhajobu. Hoci zalobkyna nemala prístup k vsetkým dokumentom vo vysetrovacom spise, táto okolnost jej v predmetnej veci nebránila v tom, aby zabezpecila svoju obhajobu, pokial ide o základné výhrady, ktoré Komisia vzniesla v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. 482 V dôsledku toho, vzhladom na okolnosti v predmetnej veci, nie je opodstatnené zrusit napadnuté rozhodnutie z dôvodu, ze pät "podspisov", ku ktorým zalobkyna nikdy nemala prístup, zmizlo zo spisu. Tretia cast siesteho zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá a v dôsledku toho musí byt siesty zalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu. 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty 483 Návrhy zalobkyne smerujúce k zruseniu alebo znízeniu pokuty sa v podstate skladajú z piatich dôvodov zalozených po prvé na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia, po druhé na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusenia, po tretie na existencii polahcujúcich okolností, po stvrté na neprimeranosti pokuty a po piate na plynutí casu. O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 484 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia musí dodrziavat Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([46]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia k metóde stanovovania pokút"). Vzhladom na to, ze v predmetnej veci ide o skutkové okolnosti pred ich prijatím, vsak Komisia nebola v zásade povinná zohladnit ich, s dvoma výhradami: jednak pokial uvedené usmernenia preberajú zásady stanovené praxou Komisie a jednak pokial zavádzajú zmiernenie politiky Komisie, co sa týka stanovenia výsky pokuty. 485 Pokial ide o pokutu, ktorá bola ulozená zalobkyni napadnutým rozhodnutím, zalobkyna predlozila viaceré tvrdenia, ktorými spochybnila jej výsku. 486 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze svojim konkurentom nikdy neobsadila vsetky moznosti predaja, takze jej podiel na relevantných vnútrostátnych trhoch bol nizsí nez 100%. Okrem toho dlzka trvania zmlúv, ktoré ju spájali s jej zákazníkmi, bola maximálne dva roky a zjavne to nepredstavovalo dlhé obdobie, co uznala aj Komisia v roku 1981. Navyse nebolo ani preukázané, ze by údajné zneuzitia mali negatívny dopad na spotrebitelov. 487 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o odkaz v napadnutom rozhodnutí na porusenia clánku 81 ES, co sa jej týka, Komisia nezohladnila skutocnost, ze v dôsledku zrusenia rozhodnutia 91/297 rozsudkom Solvay I, uz citovaným v bode 35 vyssie, v rámci konania podla clánku 81 ES nebolo prijaté ziadne nové rozhodnutie. 488 Po tretie zalobkyna uvádza, ze niektorí z jej vyssích vedúcich pracovníkov, ktorým bola oznámená povinnost dodrziavat právo hospodárskej sútaze Spolocenstva, jej chceli vyhoviet tým, ze vydávali príkazy vyplývajúce z rokovaní, ktoré viedli s Komisiou v roku 1981. Okrem toho napadnuté rozhodnutie obsahovalo protirecenie v odôvodneniach c. 192 a 193 v tom, ze na jednej strane Komisia uviedla, ze zobrala do úvahy len vernostné zlavy a neformálne dohody o výlucných dodávkach, kedze zalobkyna mohla oprávnene predpokladat, ze konkurencné dolozky, zmluvy na mnozstvo s urcitou toleranciou, viac-menej 15%, a zmluvy na dobu neurcitú s dvojrocnou výpovednou lehotou boli akceptované v roku 1981, a na druhej strane Komisia sa domnievala, ze tieto ustanovenia v praxi smerovali k posilneniu jej výlucnosti. 489 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze skorsie ulozenia velkých pokút z dôvodu tajných dohôd v chemickom priemysle nemôzu byt povazované za okolnosti, ktoré sú pre nu pritazujúce. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút existencia prípadu opakovaného porusenia totiz vyzaduje porusenie rovnakého druhu. Zalobkyna vsak uvádza, ze nikdy nebola potrestaná Komisiou za zneuzitie dominantného postavenia. 490 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 491 Na úvod treba pripomenút, ze hoci Komisia disponuje volnou úvahou pri urcení výsky kazdej pokuty, bez toho, aby musela uplatnit presný matematický vzorec, Vseobecný súd má podla clánku 17 nariadenia c. 17 neobmedzenú právomoc v zmysle clánku 229 ES rozhodovat o zalobách podaných proti rozhodnutiam, ktorými Komisia stanovila pokutu, a v dôsledku toho môze ulozenú pokutu zrusit, znízit alebo zvýsit (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 165, a z , FNCBV a i./Komisia, T-217/03 a T-245/03, Zb. s. II-4987, bod 358). 492 Po prvé, pokial ide o uplatnenie usmernení k metóde stanovovania pokút, je opodstatnené pripomenút, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie 91/299 bolo zrusené pre procesnú vadu, mala Komisia právo prijat nové rozhodnutie bez toho, aby zacala nové správne konanie. 493 Kedze obsah napadnutého rozhodnutia je takmer totozný s obsahom rozhodnutia 91/298 a obe rozhodnutia sú zalozené na rovnakom odôvodnení, napadnuté rozhodnutie podlieha v rámci stanovenia výsky pokuty pravidlám platným v okamihu prijatia rozhodnutia 91/299. 494 Komisia totiz znovu zacala konanie v stádiu, v ktorom doslo k procesnej vade, a bez toho, aby vykonala nové posúdenie prípadu vo svetle pravidiel, ktoré neexistovali v dobe prijatia rozhodnutí 91/299, prijala nové rozhodnutie. Prijatie nového rozhodnutia pritom z povahy veci vylucuje uplatnenie usmernení vydaných po prvom prijatí. 495 V dôsledku toho nemozno usmernenia k metóde stanovovania pokút v predmetnom prípade uplatnit. 496 Po druhé treba uviest, ze Komisia sa domnievala, ze porusovania vytýkané zalobkyni, a to vernostné zlavy a neformálne dohody o výlucných dodávkach, boli "mimoriadne závazné" (odôvodnenia c. 191 az 193 napadnutého rozhodnutia). 497 V tejto súvislosti je opodstatnené pripomenút, ze podla judikatúry musí byt výska pokút odstupnovaná v závislosti od okolností porusenia a posúdenie závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty sa musí vykonat najmä s prihliadnutím na povahu obmedzenia hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 143 a tam citovanú judikatúru). 498 Na posúdenie závaznosti porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva pripísatelných niektorému podniku s cielom stanovit výsku pokuty, ktorá by bola primeraná, môze Komisia zohladnit mimoriadne dlhé obdobie niektorých porusení, pocet a rozmanitost porusení, ktoré sa týkali vsetkých alebo takmer vsetkých výrobkov dotknutého podniku a z ktorých niektoré ovplyvnili vsetky clenské státy, osobitnú závaznost porusení vyplývajúcu z úmyselnej a ucelenej stratégie snaziacej sa rôznymi praktikami vylucujúcimi konkurentov a politikou odmenovania zákazníkov za vernost umelo udrzat alebo posilnit dominantné postavenie podniku na trhoch, na ktorých bola hospodárska sútaz uz predtým obmedzená, úcinky osobitne skodlivé z pohladu hospodárskej sútaze a výhody nadobudnutej podnikom v dôsledku svojich porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, body 240 a 241). 499 V predmetnej veci treba vziat do úvahy, ze praktiky vytýkané zalobkyni odôvodnujú ich hodnotenie Komisiou ako "mimoriadne závazné". 500 Zalobkyna si totiz poskytnutím zliav na limitné mnozstvo svojim zákazníkom a uzavretím dohôd o ohodnotení ich vernosti umelo udrziavala alebo posilnila svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, na ktorom bola hospodárska sútaz uz predtým obmedzená. 501 Okrem toho na základe nijakého z tvrdení predlozených zalobkynou sa nemozno domnievat, ze by Komisia vykonala nesprávne posúdenie závaznosti porusení. 502 Po prvé, co sa týka výhrady zalozenej na tom, ze zalobkyna obsadila vsetky moznosti predaja, treba najskôr konstatovat, ze zalobkyna sa svojou politikou odmenovania zákazníkov za vernost snazila vylúcit z trhu svojich konkurentov. V tejto súvislosti na základe okolnosti, ze jej podiel na trhu bol nizsí nez 100%, sa nemozno domnievat, ze úcinkom jej praktík nebolo také vylúcenie. 503 Okrem toho treba uviest, ze Komisia nemusela konkrétne preukázat negatívny úcinok praktík zalobkyne na spotrebitelov. V rámci existencie porusenia podla clánku 82 ES totiz nie je potrebné preskúmat, ci predmetné správanie spôsobilo spotrebitelom ujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, British Airways/Komisia, C-95/04 P, Zb. s. I-2331, body 106 a 107 a tam citovanú judikatúru). 504 Po druhé, co sa týka odkazu na clánok 81 ES, treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 191 napadnutého rozhodnutia len uviedla, ze vytýkané porusenia boli vzhladom na konkrétne okolnosti tejto veci váznejsie ako porusenia podla clánku 81 ES, ktoré boli zalobkyni tiez vytýkané. Nie je teda pravda, ze by Komisia nezohladnila skutocnost, ze porusenia clánku 82 ES a porusenia clánku 81 ES boli samostatné, a ze treba s nimi zaobchádzat samostatne. 505 Po tretie, co sa týka úpravy týchto zmlúv zalobkynou a údajného protirecenia uvedeného v odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia, stací konstatovat, ze pokuta ulozená zalobkyni sa netýka ustanovení akceptovaných Komisiou v roku 1982. 506 Po stvrté, pokial ide o opakované porusovanie, treba uviest, ze Komisia v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu potvrdila, ze výhrada uvedená v odôvodnení c. 194 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej uz boli zalobkyni viackrát ulozené velké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle (peroxidy, polypropylén, PVC), predstavuje pritazujúcu okolnost. 507 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry analýza závaznosti spôsobeného porusenia musí zohladnit aj prípadné opakovanie porusenia (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 405 vyssie, bod 91, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [47]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 348). 508 Pojem opakované porusovanie, ako je chápaný v niektorých vnútrostátnych právnych poriadkoch, znamená, ze osoba sa dopustila nových porusení potom, co bola sankcionovaná za podobné porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, T-141/94, Zb. s. II-347, bod 617). 509 Usmernenia k metóde stanovovania pokút, aj ked sa v prejednávanej veci neuplatnia, svojou logikou smerujú k rovnakému zmyslu, ked odkazujú na "porusenie rovnakého druhu". 510 Treba vsak konstatovat, ze vsetky porusenia, pre ktoré boli zalobkyni viackrát ulozené velké pokuty pre jej tajné dohody v chemickom priemysle, boli poruseniami clánku 81 ES. Ako totiz spresnila Komisia, ide o jej rozhodnutie 85/74/EHS z 23. novembra 1984 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/30.907 -- Výrobky na báze peroxidu) [neoficiálny preklad] ([48]Ú. v. ES L 35, 1985, s. 1), rozhodnutie 86/398/EHS z týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 -- Polypropylén) [neoficiálny preklad] ([49]Ú. v. ES L 230, s. 1) a napokon rozhodnutie 89/190/EHS z týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 -- PVC) [neoficiálny preklad] ([50]Ú. v. ES L 74, 1989, s. 1). Navyse praktiky, ktoré boli predmetom rozhodnutí uvedených v predchádzajúcom bode, boli velmi odlisné od tých, o ktoré ide v prejednávanej veci. 511 Komisia teda nesprávne uplatnila pritazujúcu okolnost proti zalobkyni a je potrebné zmenit napadnuté rozhodnutie tým, ze pokuta, ktorá bola ulozená zalobkyni, bude znízená o 5%. 512 V dôsledku toho musí byt výska pokuty znízená o milión eur. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusení Tvrdenia úcastníkov konania 513 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze neuplatnovala centralizovanú politiku a zmluvné podmienky boli stanovované na úrovni jednotlivých státov, Komisia mala zohladnit geografický rozsah údajných porusení, co by ju viedlo k rozhodnutiu o rôznych dlzkach trvania porusení pre kazdý z dotknutých státov. Takéto zohladnenie by tiez malo vplyv na výsku pokuty, predovsetkým s ohladom na obrat, ktorý sa má vziat do úvahy. 514 Komisia spochybnuje tvrdenia predlozené zalobkynou. Posúdenie Vseobecným súdom 515 Podla odôvodnenia c. 195 napadnutého rozhodnutia porusenia sa zacali priblizne od roku 1983 alebo velmi krátko po rokovaniach medzi nou a Komisiou, az do uzavretia spisu, a pokracovali minimálne do konca roka 1990. 516 Okrem toho Komisia definovala, ze relevantný geografický trh má rozmery Spolocenstva. 517 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia nemusela stanovit dlzku trvania porusovaní tak, ze by ich skúmala v kazdom jednotlivom státe. Musela vsak stanovit dátumy zacatia a skoncenia porusovaní na relevantnom geografickom trhu, t. j. v kontinentálnej západnej Európe ako celku, co aj urobila. 518 V kazdom prípade, ak by Komisia mala rozlisovat medzi dlzkou trvania porusovaní na trhoch jednotlivých státov, ulozila by viaceré pokuty, ktorých celková výska by vsak nebola nizsia ako tá, ktorá bola ulozená napadnutým rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, ze prípadné pochybenie Komisie vzhladom na definíciu relevantného geografického trhu neodôvodnuje zrusenie napadnutého rozhodnutia ani znízenie pokuty. 519 V dôsledku toho treba druhý dôvod zamietnut. O tretom dôvode zalozenom na existencii polahcujúcich okolností 520 Tretí dôvod sa skladá z piatich castí, zalozených po prvé na neexistencii opakovaného porusovania, po druhé na spolupráci zalobkyne s Komisiou, po tretie na ochrane legitímnej dôvery a dobrej viery zalobkyne, po stvrté na zásade právnej istoty a po piate na "prekvapujúcom postoji" Komisie. O prvej casti zalozenej na neexistencii opakovaného porusovania 521 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nikdy neviedla proti nej konanie podla clánku 82 ES. 522 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené vyssie, analýza závaznosti spôsobeného porusenia musí zohladnit prípadné opakovanie porusenia, co môze odôvodnit zvýsenie výsky pokuty. 523 Naopak neexistencia opakovaného porusovania nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost, kedze podnik je v zásade povinný neporusovat clánok 82 ES. 524 Z toho vyplýva, ze je opodstatnené prvú cast tretieho dôvodu zamietnut. O druhej casti zalozenej na spolupráci zalobkyne s Komisiou 525 Zalobkyna tvrdí, ze spolupracovala s Komisiou pri kontrole tak pocas návstev Komisie v jej priestoroch, ako aj odpovedaním na jej ziadosti o informácie. 526 Podla clánku 11 nariadenia c. 17 nazvaného "Ziadosti o informácie": "4. Pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom [ci stanovami -- neoficiálny preklad]. 5. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15 ods. 1 písm. b) a clánku 16 ods. 1 [písm. c) -- neoficiálny preklad] a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom." 527 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze spolupráca pri kontrole, ktorá neprekrocí rámec povinností podniku podla clánku 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, [51]T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a z , Scandinavian Airlines System/Komisia, [52]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 218). Takéto znízenie je naopak odôvodnené, pokial podnik poskytol informácie v omnoho väcsom rozsahu, ako môze byt vyzadované Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17 (rozsudok Súdu prvého stupna z , Daesang a Sewon Europe/Komisia, [53]T-230/00, Zb. s. II-2733, bod 137). 528 V predmetnej veci sa pritom zalobkyna uspokojuje s tým, ze tvrdí, ze odpovedala na ziadosti o informácie, ktoré jej boli zaslané. Kedze toto správanie je povinnostou zalobkyne, nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 529 Pokial ide o údajnú spoluprácu zalobkyne s Komisiou pri návstevách vykonaných v jej priestoroch, treba uviest, ze aj toto správanie je súcastou povinností podniku a nemôze predstavovat polahcujúcu okolnost. 530 Je preto opodstatnené druhú cast tretieho dôvodu zamietnut. O tretej casti zalozenej na ochrane legitímnej dôvery a dobrej viery zalobkyne 531 Zalobkyna uvádza, ze v dôsledku rokovaní uskutocnených v rámci prvého konania v roku 1981 sa domnievala, ze dané zmluvy, ako boli upravené, a jej obchodná politika zodpovedali poziadavkám Komisie. Zalobkyna tiez tvrdí, ze diskusie uskutocnené v roku 1981 svedcia o jej dobrej viere, kedze hned zmenila vsetky svoje zmluvy, aby boli v súlade s pripomienkami Komisie v tom case. 532 Okrem toho v dôsledku rozsudku Cour d'appel de Ličge z 20. októbra 1989 vo veci FMC sa zalobkyna mohla legitímne domnievat, ze nemala dominantné postavenie. 533 Pokial ide o rokovania uskutocnené v rokoch 1980 az 1982, treba pripomenút, ako bolo spresnené v odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia, ze pokuta ulozená zalobkyni sa netýka ustanovení akceptovaných Komisiou v roku 1982. 534 Okrem toho je potrebné sa domnievat, ze tvrdenia zalozené na rozsudku Cour d'appel de Ličge z 20. októbra 1989 nemozno prijat. Vo veci, v ktorej bol prijatý uvedený rozsudok, Cour d'appel de Ličge totiz nerozhodoval o otázke existencie alebo neexistencie dominantného postavenia zalobkyne. 535 Je preto opodstatnené tretiu cast tretieho dôvodu zamietnut. O stvrtej casti zalozenej na zásade právnej istoty 536 Zalobkyna sa domnieva, ze neurcitá povaha pojmu "dominantné postavenie", ako aj uplatnenie tohto pojmu na jej postavenie vzhladom na primeranost jej podielu na trhu, vyrovnávaciu silu jej zákazníkov a s tým súvisiacu jej silu na trhu, sa mali zohladnit pri stanovení výsky pokuty. 537 V tejto súvislosti treba najskôr pripomenút judikatúru, podla ktorej sa urcuje dominantné postavenie podniku na trhu Spolocenstva, ktorá je uz dostatocne ustálená. Konkrétne v rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovanom v bode 275 vyssie, Súdny dvor presne definoval pojem "dominantné postavenie". V bode 38 tohto rozsudku spresnil, ze dominantné postavenie podla clánku 82 ES sa týka takého silného ekonomického postavenia podniku, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov. 538 Dalej treba uviest, ze sama zalobkyna tvrdí, ze jej "podiely na trhu sa v podstate pohybovali niekde okolo 50% z pohladu vnútrostátnych trhov a niekde medzi 60% a 70% z pohladu európskeho trhu". Ako teda vyplýva z judikatúry citovanej v bode 277 vyssie, zalobkyna mala velmi velké podiely na trhu, ktoré sú samy osebe, okrem výnimocných okolností, dôkazom existencie dominantného postavenia. 539 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtá cast tretieho dôvodu musí byt zamietnutá. O piatej casti zalozenej na "prekvapujúcom postoji" Komisie 540 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v roku 1981 súhlasila s praktikami, ktoré vsak odvtedy zacala povazovat za velmi závazné porusenia. Takze Komisia zmenila svoj názor bez vysvetlenia. 541 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze v odôvodnení c. 193 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla rozdiel medzi praktikami, ktoré sankcionovala v súcasnom konaní, a tými, ktoré akceptovala v roku 1982 a neulozila za ne pokutu. 542 V dôsledku toho musí byt piata cast tretieho dôvodu zamietnutá a tretí dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. O stvrtom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty 543 Zalobkyna uvádza, ze Komisia jej ulozila pokutu, ktorej výska nebola primeraná. Tvrdí, ze táto výska bola "prehnaná" vzhladom na obdobie, ked doslo k predmetným skutkovým okolnostiam. Na jednej strane Komisia mala zohladnit polahcujúce okolnosti, predovsetkým jej dobrú vieru, legitímnu dôveru a právnu istotu. Na druhej strane mala zohladnit obrat v oblasti tých cinností, ktorých sa napadnuté rozhodnutie skutocne týkalo, t. j. jej cinnosti vo Francúzsku, v Nemecku a Belgicku. 544 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa správne domnievala, ze porusovania vytýkané zalobkyni boli "mimoriadne závazné". V odôvodnení c. 191 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, ze zalobkyna bola najväcsím výrobcom sódy v Spolocenstve, ze porusenia jej umoznili upevnit si postavenie vylúcením úcinnej hospodárskej sútaze na velkej casti spolocného trhu a ze obsadením vsetkých mozností predaja jej konkurentov na dlhý cas sústavne poskodzovala struktúru relevantného trhu na úkor spotrebitelov. 545 Komisia preto mohla správne ulozit zalobkyni pokutu vo výske 20 miliónov eur. 546 Ako príklad mozno upozornit na to, ze usmernenia k metóde stanovovania pokút, aj ked nie sú v predmetnej veci uplatnitelné, stanovujú, ze na "závazné" porusenia mozno za východiskové sumy na výpocet pokuty povazovat sumy od 1 do 20 miliónov eur. 547 Pokial ide o existenciu polahcujúcich okolností, stací uviest, ze tvrdenia, ktoré predlozila zalobkyna, boli zamietnuté uz v bodoch 536 az 542 vyssie. 548 Pokial ide o zohladnenie miesta, kde k poruseniam doslo, z judikatúry vyplýva, ze za obrat uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ako maximálny limit, do ktorého je pokutu mozné ulozit, je povazovaný celosvetový obrat daného podniku, ktorý ako jediný dáva priblizný obraz o význame podniku a jeho vplyve na trhu. Vyssie uvedené ustanovenie nariadenia c. 17 neobsahuje nijaký územný limit, na ktorom má byt daný obrat dosiahnutý. Pri respektovaní tohto limitu môze Komisia v zásade stanovit pokutu na základe obratu podla vlastného uvázenia v závislosti od geografickej polohy a dotknutých výrobkov (pozri rozsudok Cement, uz citovaný v bode 473 vyssie, body 5022 a 5023 a tam citovanú judikatúru). 549 Z týchto dôvodov Komisia nebola v prejednávanej veci povinná zohladnit územné kritérium pri stanovení výsky pokuty. 550 Okrem toho zalobkyna netvrdí, ze Komisia prekrocila maximálnu výsku pokuty, ktorá jej mohla byt ulozená podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 551 Stvrtý dôvod preto treba zamietnut. O piatom dôvode zalozenom na plynutí casu 552 Podla zalobkyne mala Komisia vziat do úvahy skutocnost, ze od skoncenia údajného porusenia uplynulo viac nez jedenást rokov. Zalobkyna sa pýta, aká je "aktuálnost" sankcnej a odstrasujúcej povahy pokuty, pokial prispôsobila svoju obchodnú politiku poziadavkám Komisie. Rovnako si nevie predstavit, ako odôvodnit odstrasujúcu povahu pokuty voci tretím podnikom. 553 Na úvod treba pripomenút, ze v tejto veci Komisia dodrzala ustanovenia nariadenia c. 2988/74, ako aj zásadu primeranej lehoty. Nemozno jej teda vytýkat, ze váhala s prijatím napadnutého rozhodnutia. 554 Z judikatúry dalej vyplýva, ze pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze musí Komisia zohladnit nielen závaznost porusenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale aj súvislosti, za ktorých k uvedenému poruseniu doslo, a zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä ak ide o porusenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cielov Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 106, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Degussa/Komisia, [54]T-279/02, Zb. s. II-897, bod 272). 555 V dôsledku toho nemôze pokuta, aj ked je znovu ulozená rozhodnutím, ktoré bolo prijaté po uplynutí istého casu, stratit svoju sankcnú a odstrasujúcu povahu, pokial sa preukáze, ze dotknutý podnik porusil právo hospodárskej sútaze, najmä, ako v predmetnej veci, mimoriadne závazným porusovaním. 556 Piaty dôvod preto treba zamietnut. 557 Na záver, ako vyplýva z bodov 507 az 512 vyssie, napadnuté rozhodnutie treba zmenit v rozsahu, v akom sa proti zalobkyni nesprávne uplatnila pritazujúca okolnost opakovaného porusovania. 558 Výska pokuty ulozenej zalobkyni sa stanovuje na 19 milión eur. O trovách 559 Podla znenia clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd v prípade, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania, rozdelit náhradu trov medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. 560 V predmetnej veci boli návrhy zalobkyne vyhlásené za ciastocne opodstatnené. Vseobecný súd sa domnieva, ze spravodlivo posúdi okolnosti tohto prípadu, ked rozhodne, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a nahradí 95% trov konania Komisie a Komisia znása 5% svojich vlastných trov konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej Solvay SA v clánku 2 rozhodnutia Komisie 2003/6/ES z 13. decembra 2000 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (vec COMP/33.133 -- C: Uhlicitan sodný -- Solvay) sa stanovuje na 19 miliónov eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a nahradí 95% trov konania Európskej komisie. 4. Komisia znása 5% svojich vlastných trov konania. Meij Vadapalas Dittrich Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. decembra 2009. Podpisy Obsah Skutkové okolnosti Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na plynutí casu O prvej casti zalozenej na nesprávnom uplatnení pravidiel na premlcanie -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady primeranej lehoty -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných formálnych nálezitostí, ktoré sa vyzadujú pri prijatí a overení napadnutého rozhodnutia O prvej casti zalozenej na porusení zásady kolegiality -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na porusení zásady právnej istoty -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti zalozenej na porusení práva zalobkyne byt opät vypocutá -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti zalozenej na neuskutocnení novej konzultácie s poradným výborom pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti zalozenej na nesprávnom zlození poradného výboru pre oblast kartelov a dominantného postavenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O siestej casti zalozenej na pouzití dokumentov získaných v rozpore s nariadením c. 17 -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O ôsmej casti zalozenej na porusení zásad nestrannosti, riadnej správy vecí verejných a proporcionality -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom definovaní geografického trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na nezneuzití dominantného postavenia O prvej casti týkajúcej sa zliav na limitné mnozstvo -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti týkajúcej sa "skupinovej" zlavy poskytnutej skupine Saint-Gobain -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O tretej casti týkajúcej sa dohôd o výhradných dodávkach -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtej casti týkajúcej sa dohôd o výhradných dodávkach -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O piatej casti týkajúcej sa diskriminacnej povahy vytýkaných praktík -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na prístup k spisu O prvej casti zalozenej na nesprístupnení dokumentov v neprospech zalobkyne -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom O druhej casti zalozenej na tom, ze medzi dokumentmi v spise, do ktorých sa nahliadlo v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, boli dokumenty potrebné na obhajobu zalobkyne -- O relevantnom geografickom trhu -- O relevantnom tovarovom trhu -- O existencii dominantného postavenia -- O zneuzívaní dominantného postavenia O tretej casti zalozenej na tom, ze zalobkyni nebolo umoznené úplné nahliadnutie do spisu -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Vseobecným súdom 2. O návrhoch smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty O prvom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení závaznosti porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení dlzky trvania porusení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom dôvode zalozenom na existencii polahcujúcich okolností O prvej casti zalozenej na neexistencii opakovaného porusovania O druhej casti zalozenej na spolupráci zalobkyne s Komisiou O tretej casti zalozenej na ochrane legitímnej dôvery a dobrej viery zalobkyne O stvrtej casti zalozenej na zásade právnej istoty O piatej casti zalozenej na "prekvapujúcom postoji" Komisie O stvrtom dôvode zalozenom na neprimeranosti pokuty O piatom dôvode zalozenom na plynutí casu O trovách __________________________________________________________________ ( [55]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNbrY8h/L96113-9433TMP.html#t-ECRT12009SKA.1100463701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:152:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0032&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:010:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0410&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0073&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0191&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0001&locale=SK 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:252:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:149:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:230:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:127:TOC 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0331&locale=SK 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:272:TOC 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0007&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0209&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0139&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0229&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0065&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0201&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0068&locale=SK 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:254:TOC 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0065&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0030&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:083:TOC 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0210&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0163&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:035:TOC 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:074:TOC 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0012&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0230&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0279&locale=SK 55. file:///tmp/lynxXXXXNbrY8h/L96113-9433TMP.html#c-ECRT12009SKA.1100463701-E0001