ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 9. septembra 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Danové výhody, ktoré poskytol územný celok clenského státu -- Danové výnimky -- Rozhodnutia vyhlasujúce schémy pomoci za nezlucitelné so spolocným trhom a nariadujúce vymáhanie poskytnutej pomoci -- Kvalifikovanie ako nová pomoc alebo existujúca pomoc -- Prevádzková pomoc -- Zásada ochrany legitímnej dôvery -- Zásada právnej istoty -- Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES -- Zastavenie konania" Vo veciach T-30/01 az T-32/01, T-86/02 az T-88/02, Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava (Spanielsko), v zastúpení: M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobca vo veciach T-30/01 a T-86/02, Territorio Histórico de Guipúzcoa -- Diputación Foral de Guipúzcoa (Spanielsko), v zastúpení: M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobca vo veciach T-31/01 a T-88/02, Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya (Spanielsko), v zastúpení: M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, zalobca vo veciach T-32/01 a T-87/02, ktorých v konaní podporujú: Comunidad autónoma del País Vasco -- Gobierno Vasco (Spanielsko), v zastúpení: M. Morales Isasi a I. Sáenz-Cortabarría Fernández, advokáti, a Confederación Empresarial Vasca (Confebask), so sídlom v Bilbau (Spanielsko), v zastúpení: M. Araujo Boyd, L. Ortiz Blanco a V. Sopeńa Blanco, advokáti, vedlajsí úcastníci konania vo veciach T-86/02 az T-88/02, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne vo veciach T-30/01 az T-32/01 J. Flett, S. Pardo a J. L. Buendía Sierra a vo veciach T-86/02 az T-88/02 J. L. Buendía Sierra a F. Castillo de la Torre, neskôr F. Castillo de la Torre a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Comunidad autónoma de La Rioja (Spanielsko), v zastúpení: vo veciach T-86/02 a T-87/02 J. M. Criado Gámez a vo veci T-88/02 I. Serrano Blanco, advokáti, vedlajsí úcastník konania vo veciach T-86/02 az T-88/02, ktorej predmetom je vo veciach T-30/01 az T-32/01 návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 28. novembra 2000 o zacatí konania podla clánku 88 ods. 2 ES vzhladom na danové výhody poskytnuté tým, ze Diputación Foral de Álava, Diputación Foral de Guipúzcoa a Diputación Foral de Vizcaya prijali ustanovenia o oslobodení od dane z príjmov právnických osôb pre niektoré novozalozené podniky, a vo veciach T-86/02 az T-88/02 návrh na zrusenie rozhodnutí 2003/28/ES, 2003/86/ES a 2003/192/ES Komisie z 20. decembra 2001 o schéme státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozalozených podnikov [neoficiálny preklad] v provincii Álava (T-86/02), Vizcaya (T-87/02) a Guipúzcoa (T-88/02) (uverejnené v uvedenom poradí v [2]Ú. v. ES L 17, 2003, s. 20; Ú. v. EÚ L 40, 2003, s. 11, a Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 1), vo forme oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro, F. Dehousse (spravodajca), D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. januára 2008, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec I -- Právna úprava Spolocenstva 1 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; ..." 2 Clánok 88 ES stanovuje: "1. Komisia v spolupráci s clenskými státmi priebezne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto státoch. Navrhuje im príslusné opatrenia, ktoré si vyzaduje postupný rozvoj alebo fungovanie spolocného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87, alebo ak zistí, ze táto podpora sa zneuzíva, rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 3 Odôvodnenie c. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([3]Ú. v. ES L 83 s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), stanovuje: "S cielom zabezpecenia právnej istoty, je nálezité definovat podmienky, podla ktorých pomoc sa bude povazovat za existujúcu pomoc;... ukoncenie a rozsírenie vnútorného trhu je postupným procesom, ktorý sa odráza v trvalom vývoji politiky státnej pomoci;... so zretelom na tento vývoj sa niektoré opatrenia, ktoré nepredstavovali státnu pomoc v momente, ked nadobudli úcinnost, mohli následne stat pomocou." 4 Clánok 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Na úcely tohto nariadenia: ... b) 'existujúca pomoc` bude znamenat: i) ... vsetky pomoci, ktoré existovali pred nadobudnutím úcinnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré nadobudli úcinnost predtým a dalej platia po nadobudnutí úcinnosti Zmluvy; ii) autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou; ... v) pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. Pokial sa urcité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii cinnosti podla práva spolocenstva, tieto opatrenia sa nebudú povazovat za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu; c) 'nová pomoc` bude znamenat vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci; ... f) 'protiprávna pomoc` bude znamenat novú pomoc realizovanú v rozpore s clánkom [88 ods. 3 ES]; ..." 5 Podla clánku 2 ods. 1 a clánku 3 nariadenia c. 659/1999 "akékolvek plány poskytnút novú pomoc bude daný clenský stát oznamovat Komisii v dostatocnom casovom predstihu" a nenadobudne úcinnost prv "ako Komisia prijme alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje". 6 Clánok 6 nariadenia c. 659/1999, týkajúci sa konania vo veci formálneho zistovania, stanovuje: "1. Rozhodnutie zacat konat vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [skutkové a právne otázky -- neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie. 2. Prijaté pripomienky sa predlozia danému clenskému státu. Ak zainteresovaná strana o to poziada na základe potenciálnej skody, jej identita sa nesprístupní danému clenskému státu. Daný clenský stát môze odpovedat na pripomienky predlozené v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie." 7 Co sa týka neoznamovanej pomoci, clánok 10 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze ak "Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania". 8 V clánku 13 ods. 1 daného nariadenia je uvedené, ze toto preskúmanie môze viest k prijatiu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Clánok 13 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, ze Komisia nie je vo veciach protiprávnej pomoci viazaná lehotami stanovenými pre predbezné preskúmanie a pre konania vo veci formálneho zistovania v prípade oznámenej pomoci. 9 Clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva." 10 Komisia v oznámení o schémach regionálnej pomoci [neoficiálny preklad] z roku 1979, zaslanom clenským státom 21. decembra 1978 ([4]Ú. v. ES C 31, 1979, s. 9, dalej len "oznámenie o schémach regionálnej pomoci z roku 1978"), stanovila zásady koordinácie pre schémy regionálnej pomoci a v úvode oznámila "zásadné výnimky týkajúce sa zlucitelnosti schém prevádzkovej pomoci so spolocným trhom" [neoficiálny preklad]. Toto oznámenie okrem toho stanovilo diferencovane maximálne výsky tejto pomoci percentuálne k pociatocným investíciám a v európskych zúctovacích jednotkách na jedno miesto vytvorené pociatocnými investíciami (pozri body 2 a 3 oznámenia). 11 Komisia svojím oznámením týkajúcim sa protiprávne poskytnutej pomoci (Ú. v. ES C 318, 1983, s. 3, dalej len "oznámenie o protiprávnej pomoci z roku 1983") pripomenula povinnost oznamovat pomoc podla clánku 88 ods. 3 ES a informovala prípadných príjemcov státnej pomoci o neistej povahe pomoci, ktorá by im bola poskytnutá protiprávne v tom zmysle, ze kazdý príjemca pomoci poskytnutej protiprávne, t. j. bez toho aby Komisia rozhodla o jej zlucitelnosti s konecnou platnostou, môze byt vyzvaný na jej vrátenie. Komisia v tomto oznámení tiez uviedla, ze ak sa dozvie, ze clenský stát prijal opatrenia, ktorými sa rozhodlo o poskytnutí pomoci bez toho, aby boli dodrzané poziadavky clánku 88 ods. 3 ES, zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie osobitné upozornenie, ktoré oznámi prípadným príjemcom tejto pomoci jej neistú povahu. 12 Usmernenie o národnej [státnej -- neoficiálny preklad] regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226), v znení zmien a doplnení (Ú. v. ES C 258, 2000, s. 5, dalej len "usmernenie z roku 1998") nahrádza predovsetkým oznámenie o schémach regionálnej pomoci z roku 1978. Vo svojom bode 2 s názvom "Rozsah" stanovuje, ze Komisia bude toto usmernenie uplatnovat na regionálnu pomoc poskytovanú v kazdom odvetví hospodárstva okrem výroby, spracovania a uvádzania na trh polnohospodárskych produktov uvedených v prílohe II k Zmluve, produktov rybného hospodárstva a produktov uholného priemyslu. 13 Bod 6.1 usmernení z roku 1998 stanovuje: "... Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat. Avsak návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada predtým, nez sa toto usmernenie oznámi clenským státom a v ktorých este Komisia neprijala konecné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v case ich predlozenia na schválenie." 14 Pokial ide o prevádzkovú pomoc, usmernenie z roku 1998 stanovuje: "4.15.Regionálna pomoc zameraná na znízenie bezných výdavkov podniku (príspevkov na prevádzku [prevádzková pomoc -- neoficiálny preklad]) sa v zásade zakazuje. Výnimocne sa vsak také príspevky môzu [takáto pomoc môze -- neoficiálny preklad] poskytnút v oblastiach, na ktoré sa vztahuje odchýlka [výnimka -- neoficiálny preklad] podla clánku 87 ods. 3 písm. a) [ES], ak na to oprávnuje ich prispenie [prispenie tejto pomoci -- neoficiálny preklad] k regionálnemu rozvoju a ich [jej -- neoficiálny preklad] povaha a ak je ich [jej -- neoficiálny preklad] výska primeraná nevýhodám, ktoré sa snazí vyrovnat [odstránit -- neoficiálny preklad]. Clenské státy sú povinné preukázat jestvovanie a rozsah takých nevýhod." 15 Co sa týka pomoci spojenej s investíciou, táto je definovaná v poznámke pod ciarou c. 1 prílohy I usmernení z roku 1998: "Danová pomoc sa môze povazovat za pomoc spojenú s investíciou, ak je zalozená na investícii do regiónu. Naviac, kazdá danová pomoc sa môze povazovat za spojenú s investíciou, ak sa stanoví strop vyjadrený ako percento zo sumy investovanej v regióne..." II -- Vnútrostátna právna úprava 16 Danový systém platný v Baskicku sa riadi hospodárskou dohodou, ktorú stanovil Ley 12/1981 (spanielsky zákon c. 12/1981) z 13. mája 1981, ktorý bol naposledy zmenený a doplnený Ley 38/1997 (spanielsky zákon c. 38/1997) zo 4. augusta 1997. 17 Podla tejto právnej úpravy môzu Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa (Spanielsko) za urcitých podmienok zaviest danový systém, ktorý sa bude uplatnovat na ich územiach. V tejto súvislosti zaviedli rôzne opatrenia danových úlav, a predovsetkým oslobodenie od daní z príjmov právnických osôb pre niektoré novozalozené podniky, co je napadnuté v týchto konaniach. 18 V roku 1993 Territorios Históricos de Álava, Vizcaya a Guipúzcoa zaviedli v clánku 14 Normas Forales (právne predpisy týkajúce sa statútu historického územia), v uvedenom podarí Normas Forales c. 18/1993, c. 5/1993 a c. 11/1993 (dalej len spolocne "Normas Forales z roku 1993") oslobodenie od daní z príjmov právnických osôb na desat rokov pre podniky zalozené odo dna nadobudnutia úcinnosti týchto ustanovení do 31. decembra 1994. Podla týchto ustanovení: "1. Od dane z príjmov právnických osôb sú na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich úctovných rokov od úctovného roku, kedy boli zalozené, oslobodené podniky, ktoré zacnú vykonávat svoju obchodnú cinnost odo dna nadobudnutia úcinnosti tejto [Norma Foral] az do 31. decembra 1994, ak splnajú podmienky podla nasledujúceho bodu. 2. Pre oslobodenie podla tohto clánku musia osoby podliehajúce dani splnat tieto podmienky: a) zacat svoju obchodnú cinnost so splateným základným imaním v minimálnej výske 20 miliónov spanielskych pesiet...; ... f) vykonat investície do hmotného majetku od zalozenia spolocnosti do 31. decembra 1995 v minimálnej výske 80 miliónov spanielskych pesiet, pricom vsetky investície sa musia týkat majetku urceného na hospodársku cinnost, ktorou nie je prenájom alebo prevod na tretie osoby; g) vytvorit aspon desat pracovných miest pocas siestich mesiacov od zacatia ich obchodnej cinnosti a udrzat na tejto úrovni priemerný pocet zamestnancov az do skoncenia doby oslobodenia; ... i) mat pripravený strategický plán rozvoja spolocnosti minimálne na obdobie piatich rokov... 6. Ustanovenia tohto clánku sú nezlucitelné s akýmkolvek dalsím danovým zvýhodnením. 7. O docasné oslobodenie od daní je potrebné poziadat oddelenie daní, financií a rozpoctu provincnej vlády..., ktorá po tom, ako overí ci boli splnené pôvodne pozadované poziadavky, oznámi príslusnému podniku prípadné predbezné povolenie, ktoré musí byt prijaté zastupitelstvom provincnej vlády." 19 Tromi uzneseniami so zhodným obsahom, vydanými 30. júla 1997 sa Tribunal Superior de Justicia del País Vasco (Najvyssí baskický súd, Spanielsko), na ktorý sa v júni a v októbri 1994 obrátila administración del Estado, polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa zlucitelnosti Normas Forales z roku 1993 s právom Spolocenstva. Generálny advokát M. Saggio predniesol svoje návrhy v uvedených veciach 1. júla 1999. Na základe spätvzatia návrhu zalobcu vo veci samej vsak bolo zastavené konanie v týchto veciach uznesením o výmaze (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 16. februára 2000, Juntas Generales de Guipúzcoa a i., [5]C-400/97 az C-402/97, Zb. s. I-1073, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Saggio vo veci, v ktorej bolo prijaté toto uznesenie, Zb. s. I-1074). Okolnosti predchádzajúce sporu 20 Normas Forales z roku 1993, ktoré upravovali oslobodenie od daní z príjmov právnických osôb vo veci samej, boli predmetom staznosti zo 14. marca 1994, dorucenej 28. apríla 1994 (dalej len "staznost z roku 1994"), ktorú podali Cámara de Comercio e Industria de la Rioja (obchodná a priemyselná komora v Rioji, Spanielsko), Federación de empresas de la Rioja (zdruzenie podnikatelov v Rioji) a niektoré podniky. 21 Komisia vypocula 10. mája 1994 predsedu baskickej vlády a 19. mája 1994 baskického tajomníka pre oblast hospodárstva a financií. 22 Listom z 25. mája 1994 Komisia vyzvala Spanielske královstvo, aby predlozilo pripomienky k staznosti z roku 1994 v lehote 15 dní. Komisia v tomto liste navyse uviedla, ze v prípade neodpovedania ci neposkytnutia dostatocnej odpovede bude musiet po uplynutí stanovenej lehoty zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Komisia tiez v tomto liste pripomenula oznamovaciu povinnost clenských státov, ako aj skutocnost, ze sa môze pozadovat vrátenie protiprávnej pomoci. 23 Dna 27. júla 1994 Komisia vypocula podpredsedu financií baskickej vlády. 24 Spanielske královstvo zaslalo Komisii odpoved listom z 30. septembra 1994, v ktorom najmä zdôraznilo, ze dotknuté schémy oslobodenia nie sú státnou pomocou, lebo ide o vseobecné opatrenia. 25 Komisia vypocula 15. decembra 1994 predsedu baskickej vlády a baskického ministra priemyslu a 1. júna 1995 podpredsedu podniku Interbask, SA. 26 Komisia listom z 18. júla 1995 oznámila stazovatelom, ze skúma spanielsky danový systém a autonómne danové systémy platné v clenských státoch, pricom zohladnuje predovsetkým "vývoj v rôznych federálnych systémoch v clenských státoch". Uviedla, ze sluzby Komisie zhromazdujú potrebné údaje, co je velmi nárocná úloha najmä na ich zozbieranie a analýzu. Dodala, ze o dalsích úkonoch vo veci ich staznosti rozhodne, ked budú tieto otázky vyriesené, a ze im oznámi svoje rozhodnutie. 27 Komisia listom z 19. januára 1996 oznámila Spanielskemu královstvu, ze skúma dopad dotknutých ustanovení na hospodársku sútaz, a vyzvala ho na predlozenie informácií o príjemcoch, ktorí vyuzili dané opatrenia. 28 Dna 7. februára 1996 Komisia vypocula predsedu baskickej vlády. 29 Listami z 19. februára a 21. marca 1996 poziadalo Spanielske královstvo Komisiu o predlzenie lehoty na predlozenie odpovede na jej list z 19. januára 1996. 30 Dna 17. marca 1997 Komisia vypocula zástupcov vlády v La Rioji a jej sociálnych partnerov v La Rioji. 31 Dna 5. januára 2000 bola Komisii dorucená dalsia staznost týkajúca sa oslobodenia od daní právnických osôb na desat rokov podla clánku 14 Normy Foral c. 18/1993, ktoré bolo poskytnuté podniku so sídlom v Álave. Túto staznost podal podnik, ktorý je konkurentom podniku, ktorému bolo poskytnuté uvedené oslobodenie od daní. 32 Listom z 3. februára 2000 vyzvala Komisia spanielske orgány na predlozenie informácií o pomoci, ktorá bola poskytnutá danému podniku. 33 Listom z 8. marca 2000 poskytli spanielske orgány Komisii pozadované informácie. 34 Dna 28. novembra 2000 Komisia oznámila spanielskym orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa danových výhod poskytnutých na základe ustanovení prijatých Diputación Foral de Álava, Diputación Foral de Guipúzcoa a Diputación Foral de Vizcaya vo forme oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb pre niektoré novozalozené podniky. 35 Listom zo 14. decembra 2000 doruceným 19. decembra 2000 spanielske orgány poziadali o predlzenie lehoty stanovenej na predlozenie svojich pripomienok týkajúcich sa vsetkých troch schém dotknutého danového oslobodenia. 36 Listami z 5. februára 2001 dorucenými 8. februára 2001 predlozili spanielske orgány svoje pripomienky ku kazdej z dotknutých schém. 37 Po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v úradnom vestníku boli v marci 2001 Komisii dorucené pripomienky od tretích osôb, ktoré táto zaslala spanielskym orgánom. 38 Listom zo 17. septembra 2001 spanielske orgány predlozili svoje poznámky k pripomienkam tretích osôb. 39 Dna 20. decembra 2001 Komisia prijala rozhodnutia 2003/28/ES, 2003/86/ES, a 2003/192/ES, o schémach státnej pomoci, ktorú poskytlo Spanielsko v roku 1993 v prospech niektorých novozalozených podnikov [neoficiálny preklad] v uvedenom poradí v provinciách Álava, Vizcaya a Guipúzcoa (uverejnené v uvedenom poradí [6]Ú. v. ES L 17, 2003, s. 20; Ú. v. EÚ L 40, 2003, s. 11, a Ú. v. EÚ L 77, 2003, s. 1, dalej len spolocne "napadnuté konecné rozhodnutia"), vo forme oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb. V uvedených rozhodnutiach Komisia rozhodla, ze dotknuté schémy oslobodenia sú nezlucitelné so spolocným trhom. Napadnuté rozhodnutia I -- Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000 (veci T-30/01 az T-32/01) 40 Vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa Komisia po prvé domnievala, ze dotknuté oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES tým, ze uprednostnujú niektoré podniky a nie sú odôvodnené povahou a struktúrou systému. 41 Po druhé Komisia uviedla, ze dotknuté opatrenia nie je mozné povazovat za pomoc de minimis, a ze teda musia byt predbezne oznámené. V tomto stádiu Komisia uviedla, ze ich je mozné povazovat za protiprávne pomoci. 42 Po tretie sa Komisia domnieva, ze hoci poskytnutie dotknutej pomoci je podmienené vykonaním urcitej minimálnej investície a vytvorením urcitého minimálneho poctu pracovných miest, dotknuté danové rezimy nezarucujú, ze budú dodrzané pravidlá Spolocenstva v oblasti státnej pomoci pri regionálnom investovaní ci podpore regionálnej zamestnanosti. Komisia sa naopak v tomto stádiu preskúmania domnieva, ze predstavujú prevádzkovú pomoc, kedze odbremenuje podniky od nákladov, ktoré by museli obvykle znásat pri svojom beznom riadení alebo obvyklej cinnosti. Komisia pripomína, ze prevádzkové pomoci sú v zásadne zakázané, a uviedla, ze na dotknuté opatrenia sa nevztahuje výnimka podla clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. Navyse vyslovila pochybnosti o zlucitelnosti dotknutých opatrení s ustanoveniami týkajúcimi sa státnej regionálnej pomoci a sektorovými ustanoveniami. 43 Komisia sa napokon domnieva, ze na dotknuté opatrenia sa nemôzu vztahovat výnimky uvedené v clánku 87 ods. 2 a 3 ES. Preto rozhodla, ze zacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES proti trom schémam oslobodenia, a vyzvala spanielske orgány na poskytnutie vsetkých relevantných informácií v jednomesacnej lehote. II -- Napadnuté konecné rozhodnutia (veci T-86/02 az T-88/02) 44 Vo svojich napadnutých konecných rozhodnutiach Komisia v prvom rade uviedla, ze dotknuté opatrenia predstavujú státnu pomoc, kedze poskytujú osobám, ktoré ich vyuzijú, výhodu spocívajúcu v odbremenení od nákladov, ktoré obvykle zatazujú ich rozpocet, co ovplyvnuje hospodársku sútaz a narúsa obchod medzi clenskými státmi. V tejto súvislosti zdôraznila, ze spanielske orgány neposkytli nijaké informácie o prípadoch, v ktorých by sa dotknuté opatrenia uplatnili. 45 Komisia sa domnievala, ze tieto opatrenia majú selektívnu povahu z dôvodu, ze "podla podmienok na poskytnutie pomoci nemôzu túto pomoc vyuzit najmä podniky, ktoré boli zalozené pred nadobudnutím úcinnosti dotknutej Norma Foral, ktoré vykonajú investície nizsie ako 80 miliónov spanielskych pesiet (480810 eur), ktoré nemajú splatené základné imanie vo výske 20 miliónov spanielskych pesiet (120202 eur) a ktoré vytvoria menej ako desat pracovných miest". Dodala, ze z judikatúry vyplýva, ze táto selektívnost nie je spochybnená objektívnou povahou uvedených hodnôt. 46 Okrem toho sa Komisia domnievala, ze dotknuté oslobodenia od daní a nie je mozné odôvodnit povahou a struktúrou spanielskeho danového systému, pricom spanielske orgány nepredlozili v tejto súvislosti nijaké informácie v rámci konaní týkajúcich sa Normas Forales c. 18/1993 (Álava) a c. 11/1993 (Guipúzcoa). Territorio Histórico de Vizcaya tvrdí, ze Norma Foral c. 5/1993 spôsobí, ze sa zvýsi pocet danovníkov, cize danových príjmov, kedze toto opatrenie podnecuje k zakladaniu nových podnikov. Komisia vsak zdôraznila, ze toto tvrdenie sa nezakladá na podrobných stúdiách a ze nevysvetluje dôvod, preco sa oslobodenie týka len velmi malého poctu podnikov. Navyse prechodná povaha opatrenia dokazuje, ze sleduje krátkodobý ciel. 47 V druhom rade sa Komisia domnievala, ze dotknuté schémy oslobodenia od daní predstavovali novú pomoc a nie existujúcu pomoc v zmysle nariadenia c. 659/1999. Na úvod uviedla, ze neboli prijaté pred pristúpením Spanielskeho královstva 1. januára 1986 a ze neboli predmetom nijakého výslovného ani konkludentného schválenia. Komisia okrem toho tvrdí, ze nikdy neuviedla, ze dotknuté oslobodenia od daní nepredstavovali pomoci. Komisia napokon spresnuje, ze jej nie je mozné vytýkat skutocnost, ze hned nezacala konania vo veci formálneho zistovania, kedze sporné pomoci jej neboli oznámené. 48 V tretom rade Komisia preskúmala protiprávnu povahu oslobodení od daní a uviedla, ze spanielske orgány sa nezaviazali poskytovat tieto oslobodenia tak, aby dodrzali podmienky týkajúce sa pomoci de minimis. V dôsledku toho bolo potrebné dotknuté schémy oslobodenia predbezne oznámit podla clánku 88 ods. 3 ES. Kedze táto pomoc nebola oznámená, Komisia ju povazuje za protiprávnu. 49 Okrem toho Komisia uviedla, ze v prípade neoznámenia dotknutých opatrení nie je mozné sa odvolávat na zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. V tejto súvislosti Komisia spresnila, ze svojím rozhodnutím 93/337/EHS z 10. mája 1993 o systéme danovej pomoci investíciám v Baskicku [neoficiálny preklad] ([7]Ú. v. ES L 134, s. 25) nikdy neschválila údajný "baskický danový rezim", ktorý sa týkal danových opatrení zavedených v roku 1988. 50 V stvrtom rade Komisia uviedla, ze výnimky uvedené v clánku 87 ods. 3 ES nie sú v tejto veci uplatnitelné. Uviedla, ze na dotknuté Territorios Históricos "sa nikdy nemohla pouzit výnimka, ktorá je uvedená v clánku 87 ods. 3 [písm.] a) ES" z dôvodu prílis vysokého hrubého domáceho produktu na obyvatela. Tiez sa domnieva, ze napriek podmienkam o minimálnych investíciách a vytvoreniu minimálneho poctu pracovných miest nemajú dotknuté schémy oslobodenia povahu pomoci na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti. Uviedla, ze základom dotknutej pomoci nie je výska potrebných investícií ani pocet vytvorených pracovných miest a s tým spojené náklady na zamestnancov, ale základ dane. Navyse dotknuté pomoci neboli vyplatené az do výsky stropu vyjadrenom ako percentá z výsky investícií, poctu miest ci s tým spojených nákladov na zamestnancov, ale az do výsky stropu percentuálne vyjadrenom zo základu dane. 51 Komisia naopak spresnila, ze dotknutú pomoc je mozné povazovat za prevádzkovú pomoc, lebo ciastocne odbremenuje podniky od dane z príjmov právnických osôb. Komisia vsak v napadnutých konecných rozhodnutiach zdôraznila, ze daný druh pomoci je v zásade zakázaný a ze dotknuté Territorios Históricos nesplnajú podmienky na poskytnutie takých výnimiek. 52 Komisia sa preto domnieva, ze schémy oslobodenia nie je mozné povazovat za zlucitelné so spolocným trhom na základe výnimiek podla clánku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES. 53 Komisia potom skúmala, ci sa dotknuté ustanovenia môzu zakladat na niektorom z dôvodov podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES v rozsahu, v akom sa týka opatrení na podporu urcitých cinností. V kazdom prípade vsak uvádza, ze sporné schémy oslobodenia neobsahujú opatrenia v prospech malých a stredných podnikov, na výskum a vývoj, na ochranu zivotného prostredia, na podporu vytvárania pracovných miest alebo vzdelávania. Komisia okrem toho uviedla, ze v prípade neexistencie sektorových obmedzení, môzu byt oslobodenia od daní poskytnuté podnikom v citlivých sektoroch, akými sú polnohospodárstvo, rybolov, uholný priemysel, oceliarsky priemysel, doprava, stavba lodí, syntetické vlákna a automobilový priemysel, pricom nie je nevyhnutné dodrzat príslusné pravidlá v danom sektore. 54 Napokon Komisia vylucuje uplatnenie ostatných výnimiek podla clánku 87 ods. 2 a 3 ES. 55 V piatom rade Komisia skúmala, ci je potrebné nariadit vymáhanie uz poskytnutej pomoci. Domnieva sa, ze podniky, ktorým bola uvedená pomoc poskytnutá, mohli vediet o výhode, ktorú predstavujú oslobodenia od daní. Okrem toho pripomenula, ze schémy oslobodenia neboli vykonané v súlade s postupom podla clánku 88 ods. 3 ES a ze v takom prípade nemohli mat príjemcovia takej pomoci v zásade legitímnu dôveru v jej zákonnost. 56 Okrem toho Komisia spomenula, ze ziadnu z okolností uvedených v pripomienkach zainteresovaných strán nie je mozné povazovat za výnimocnú. Komisia totiz uviedla, ze lehoty stanovené v nariadení c. 659/1999 sa neuplatnia na protiprávnu pomoc. Navyse zdôraznila, ze upozornila spanielske orgány o moznej protiprávnej povahe dotknutého oslobodenia od daní, ako aj o moznosti povinnosti ich vrátit, to vsetko svojím listom z 25. mája 1994. Taktiez uviedla, ze nikdy následne neoznacila, priamo ani nepriamo, dotknuté oslobodenia od daní za opatrenia zlucitelné so spolocným trhom. Okrem toho Komisia predpokladá, ze existencia iných platných danových opatrení v celom Spanielskom královstve nemôze vyvolat legitímnu dôveru v zlucitelnost so spolocným trhom dotknutých oslobodení od daní, vzhladom na to, ze majú znacne rozdielne vlastnosti. Napokon Komisia uviedla, ze "dlhá doba", ktorá uplynula od prvého listu z 25. mája 1994 a rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, bola z velkej casti zaprícinená nespoluprácou spanielskych orgánov. V tejto súvislosti poukazuje na to, ze jej nebola dorucená nijaká odpoved na list z 19. januára 1996. 57 Komisia na záver tvrdí, ze dotknuté schémy oslobodenia predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (pozri clánok 1 napadnutého konecného rozhodnutia). V dôsledku toho rozhodla o zrusení sporných schém pomoci v prípade, ak sa stále uplatnovali (pozri clánok 2 napadnutého konecného rozhodnutia). 58 Clánok 3 napadnutých konecných rozhodnutí upravuje vymáhanie pomoci: "1. Spanielsko podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohlo od jej príjemcov pomoc uvedenú v clánku 1, ktorá im uz bola protiprávne poskytnutá. Pokial ide o státnu pomoc, ktorá este poskytnutá nebola, Spanielsko musí zastavit akékolvek poskytovanie tejto pomoci. 2. K vymáhaniu dôjde bezodkladne v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva, pokial tieto postupy dovolujú okamzitý a úcinný výkon tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorú treba vymáhat, zahrna úroky od dátumu, ked bola príjemcovi poskytnutá, az do dátumu jej vrátenia. Tieto úroky sa vypocítajú na základe referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet podobných dotácií v rámci regionálnej pomoci." [neoficiálny preklad] 59 Clánok 4 napadnutých konecných rozhodnutí stanovuje, ze Spanielske královstvo oznámi Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia týchto rozhodnutí opatrenia, ktoré prijalo na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, pricom clánok 5 uvedených rozhodnutí spresnil, ze tieto rozhodnutia sú urcené Spanielskemu královstvu. 60 V rámci zaloby podanej Komisiou Súdny dvor rozhodol o nesplnení povinnosti Spanielskym královstvom, ktoré nevykonalo napadnuté konecné rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 2007, Komisia/Spanielsko, [8]C-177/06, Zb. s. I-7689). Konanie 61 Tromi návrhmi dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. februára 2001 podali zalobcovia Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Guipúzcoa -- Diputación Foral de Guipúzcoa a Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya tieto zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 o neplatnost rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa schém oslobodenia. 62 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 4. mája 2001 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna proti zalobám podaným v uvedených veciach. Uznesením Súdu prvého stupna (tretia rozsírená komora) z 22. apríla 2002 bolo konanie o námietke spojené s konaním vo veci samej a o trovách konania sa má tiez rozhodnút v konaní o veci samej. 63 Tromi podaniami zapísanými do registra kancelárie Súdu prvého stupna 26. marca 2002 podali zalobcovia tieto zaloby vo veciach T-86/02 az T-88/02 o neplatnost konecných rozhodnutí týkajúcich sa uvedených schém oslobodenia od daní. 64 Uznesením predsedu tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna zo 17. mája 2002 boli veci T-86/02 az T-88/02 spojené na spolocné konanie v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku. 65 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 1. júla 2002 podal Comunidad autónoma del País Vasco návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 na podporu zalobcov. Uznesením z 10. septembra 2002 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 66 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 9. júla 2002 podal Comunidad autónoma de La Rioja návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania týkajúceho sa zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 12. septembra 2005 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 67 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 29. júla 2002 podal Confederación Empresarial Vasca (Confebask) návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konaní týkajúcich sa zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 na podporu návrhov zalobcov. Uznesením z 9. septembra 2005 predseda piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel tomuto návrhu. Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie a ostatní úcastníci konania k nemu predlozili svoje pripomienky v stanovených lehotách. 68 Uznesením z 10. septembra 2002 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna rozhodol o prerusení konania vo veciach T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02 az do rozhodnutia Súdneho dvora o odvolaniach proti rozsudkom Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([9]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb. s. II-1275, dalej len "rozsudok Demesa") a Diputación Foral de Álava a i./Komisia (T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385). V týchto dvoch rozsudkoch Súd prvého stupna rozhodol o zalobách proti dvom rozhodnutiam Komisie, ktorými boli ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom posúdené danové výhody na Territorio Histórico de Álava [rozhodnutie 1999/718/ES Komisie z 24. februára 1999 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Demesa [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 292, s. 1) a rozhodnutie 2000/795/ES Komisie z 22. decembra 1999 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Ramondín SA a Ramondín Cápsulas SA [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. ES L 318, 2000, s. 36)]. 69 Vzhladom na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna bol sudca spravodajca pridelený k piatej rozsírenej komore, ktorej boli z tohto dôvodu tieto veci pridelené. 70 Po vydaní rozsudkov Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia (C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609), a Ramondín a i./Komisia (C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653), ktorými boli zamietnuté odvolania podané proti rozsudkom Demesa a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaným v bode 68 vyssie, sa pokracovalo v prerusenom konaní. 71 Dna 6. januára 2005 Súd prvého stupna vypocul úcastníkov konania o dôsledkoch, ktoré môzu mat uvedené rozsudky v tomto konaní. 72 Po tom, ako zalobcovia v liste zo 7. februára 2005 predlozili svoj názor na tieto rozsudky, uviedli, ze trvajú na svojej zalobe. Zobrali vsak spät svoj prvý zalobný dôvod uvedený v zalobách vo veciach T-86/02 az T-88/02. 73 Uznesením predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 11. novembra 2005 boli veci T-30/01 az T-32/01 po vypocutí úcastníkov konania v súlade s clánkom 50 rokovacieho poriadku spojené na spolocné konanie so spojenými vecami T-86/02 az T-88/02. 74 Dna 20. decembra 2005 zalobcovia poziadali, aby boli ako opatrenie na zabezpecenie priebehu konania zohladnené spojené veci T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02 a prípadne aby sa o nich rozhodlo este pred rozhodnutím vo veciach T-227/01 az T-229/01 a T-230/01 az T-232/01. 75 Dna 14. februára 2007 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna vyzval zalobcov vo veciach T-86/02 az T-88/02, aby mu podali informácie o príjemcoch dotknutých danových rezimov. 76 Zalobcovia odpovedali listom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 12. marca 2007, pricom spochybnili relevantnost tohto opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. marca 2007 podal Confebask ziadost o opravu tohto opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. 77 Dna 22. marca 2007 Súd prvého stupna potvrdil opatrenie na zabezpecenie priebehu konania zo 14. februára 2007 a odpoved zalobcov bola podaná do kancelárie Súdu prvého stupna 23. apríla 2007. 78 Dna 30. júla 2007 v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré odpovedali v priebehu októbra 2007. 79 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa uskutocnilo 15. januára 2008. 80 Na tomto pojednávaní mohli zalobcovia predlozit dokument, ktorý bol oznámený Komisii, a bol aj zaznamenaný v zápisnici z pojednávania. 81 Súd prvého stupna na uvedenom pojednávaní tiez poskytol zalobcom a Confebasku lehotu do 28. januára 2008, v ktorej mali oznámit niektoré informácie o príjemcoch dotknutých opatrení. Toto bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 82 Na záver pojednávania predseda piatej rozsírenej komory rozhodol odlozit ukoncenie ústnej casti konania. 83 Listami, ktoré dorucili do kancelárie Súdu prvého stupna Territorio Histórico de Vizcaya 24. januára 2008 a Territorios Históricos de Álava a Guipúzcoa 28. januára 2008, zalobcovia predlozili dokumenty obsahujúce vyzadované informácie. Confebask tak urobil listom z 29. januára 2008. Komisia poskytla 6. marca 2008 svoje pripomienky k predlozeným dokumentom po tom, ako Súd prvého stupna predlzil lehotu. 84 Predseda piatej rozsírenej komory ukoncil ústnu cast konania 12. marca 2008. Úcastníci boli informovaní listom z 13. marca 2008. 85 Po vypocutí úcastníkov konania v súvislosti so spojením vecí Súd prvého stupna podla clánku 50 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, ze je vhodné spojit veci T-30/01, T-31/01, T-32/01, T-86/02, T-87/02 a T-88/02 na úcely vyhlásenia rozsudku. Návrhy úcastníkov konania I -- Vo veciach T-30/01 az T-32/01 86 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil rozhodnutie Komisie z 28. novembra 2000 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v troch dotknutých schémach oslobodenia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 87 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- vyhlásil zaloby za bezpredmetné, -- subsidiárne vyhlásil zaloby za neprípustné, -- subsidiárne v druhom rade, ich zamietol ako nedôvodné, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. II -- Vo veciach T-86/02 az T-88/02 88 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté konecné rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil prvú vetu clánku 3 týchto rozhodnutí, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 89 Confebask a Comunidad autónoma del País Vasco, vedlajsí úcastníci konania na podporu zalobcov, navrhujú aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté konecné rozhodnutia, -- subsidiárne zrusil ich clánok 3, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 90 Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja, vedlajsí úcastník konania na jej podporu, navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zaloby ako nedôvodné, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav 91 Najskôr treba preskúmat zaloby vo veciach T-86/02 az T-88/02 proti napadnutým konecným rozhodnutiam a dalej zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000. I -- O zalobách vo veciach T-86/02 az T-88/02 smerujúcich k zruseniu konecných rozhodnutí, ktorými boli dotknuté schémy pomoci vyhlásené za nezlucitelné a nariadené vymáhanie poskytnutej pomoci A -- O prípustnosti vstupu Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania v rámci zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 1. Tvrdenia úcastníkov konania 92 Komisia pocas ústnej casti konania uviedla, ze Confebask nemôze byt vedlajsím úcastníkom konania, lebo nikdy nepreukázal, ze medzi jeho clenmi sú podniky, ktoré by boli príjemcami dotknutých opatrení. 93 Confebask v nadväznosti na otázky polozené na pojednávaní poskytol urcité dokumenty. Tiez predlozil dokumenty od generálnych riaditelov financií (Director General de Hacienda) kazdého z týchto troch Territorios Históricos, ktorí uviedli, ze urcité podniky boli príjemcami dotknutých oslobodení od daní. Tieto dokumenty dokazujú, ze uvedené podniky sú dotknuté napadnutými konecnými rozhodnutiami, a predovsetkým clánkom 3 týchto rozhodnutí, ktorý nariadil vymáhanie dotknutej pomoci. Potvrdenie podpísané generálnym tajomníkom a predsedom Confebasku dokazuje okrem iného, ze kazdý z uvedených podnikov bol v case podania návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka clenom Confebasku. 94 Tieto dokumenty boli zaslané Komisii, ktorá nadalej tvrdí, ze Confebask nepreukázal, ze je oprávnený vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 95 Treba pripomenút, ze uznesenie predsedu piatej rozsírenej komory Súdu prvého stupna z 9. septembra 2005, ktorým bolo vyhovené návrhu Confebasku na vstup do konania vo veciach T-86/02 az T-88/02, nebráni tomu, aby bola prípustnost jeho vstupu opätovne posúdená v rozsudku, ktorým sa skoncí konanie vo veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 52). 96 Podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, pouzitelného na konanie pred Súdom prvého stupna na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu, právo vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania prislúcha nielen clenským státom a institúciám Spolocenstva, ale aj kazdému, kto preukáze oprávnený záujem na rozhodnutí veci. 97 Podla ustálenej judikatúry je prípustné, aby vedlajsími úcastníkmi konania boli reprezentatívne zdruzenia, ktorých cielom je ochrana ich clenov vo veciach týkajúcich sa zásadných otázok, ktoré môzu mat vplyv na týchto clenov [uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen, C-151/97 P(I) a C-157/97 P(I), Zb. s. I-3491, bod 66, a z 28. septembra 1998, Pharos/Komisia, C-151/98 P, Zb. s. I-5441, bod 6; uznesenie predsedu stvrtej komory Súdu prvého stupna z 19. apríla 2007, MAAB/Komisia, T-24/06, neuverejnené v Zbierke, bod 10]. 98 Okrem toho treba pripomenút, ze prijatie sirokého výkladu práva vstupu vedlajsieho úcastníka do konania vo vztahu k zdruzeniam má za ciel umoznit lepsie posúdit rámec veci, ako aj predíst mnozstvu individuálnych vedlajsích úcastníkov konania, cím by sa ohrozila efektívnost a riadny priebeh konania (uznesenie National Power a PowerGen, uz citované v bode 97 vyssie, bod 66; uznesenie Súdu prvého stupna z 26. júla 2004, Microsoft/Komisia, T-20l/04 R, Zb. s. II-2977, bod 38). 99 V prejednávanej veci je Confebask profesijnou medzisektorovou konfederatívnou organizáciou, ktorej úlohou je zastupovanie, koordinovanie, informovanie a ochrana vseobecných a spolocných záujmov podnikatelov a organizácií Baskicka, ktoré sú v nej zdruzené. Jej úlohou je najmä zastupovanie a obrana záujmov baskických podnikov pred vládnymi organizáciami, v odborových zväzoch a profesijných zdruzeniach. 100 Je nespochybnitelné, ze ide o organizáciu zastupujúcu baskické podniky. 101 Navyse treba uviest, ze ako vyplýva z dokumentov predlozených pocas ústnej casti konania, niektorým podnikom, ktoré boli clenmi Confebasku v case, ked podal návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, boli poskytnuté pomoci na základe danových schém sporných v tejto veci. 102 Takze záujmy týchto podnikov, ktoré boli jednak clenmi Confebasku a jednak skutocnými príjemcami pomoci poskytnutej na základe uvedených danových opatrení, môzu byt dotknuté výsledkom týchto konaní. 103 Okrem toho sa Confebask zúcastnil správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutých konecných rozhodnutí. 104 Treba sa teda domnievat, ze Confebask odôvodnil záujem na rozhodnutí veci a ze jeho vstup do konania na podporu návrhov zalobcov je prípustný. B -- O dôvodnosti zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 105 Zalobcovia vo svojich zalobách uvádzajú pät dôvodov. Svoj prvý zalobný dôvod zalozený na vseobecnej povahe dotknutých opatrení a neexistencii státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES vsak vzali spät (pozri bod 72 vyssie). 106 Vo svojom druhom zalobnom dôvode zalobcovia tvrdia, ze dotknuté schémy oslobodenia mali byt povazované za existujúce pomoci, a nie za nové pomoci. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 88 ods. 1 ES a clánkov 17 az 19 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze Komisia mala postupovat podla konania vztahujúceho sa na existujúce schémy pomoci. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES z dôvodu, ze sporné schémy nepredstavovali prevádzkovú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, ale pomoc na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti. V rámci piateho zalobného dôvodu zalobcovia tvrdia, ze povinnost vymáhat dotknutú pomoc má procesné vady, porusuje zásady právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu rovnosti zaobchádzania. Okrem toho zalobcovia vo svojich replikách tvrdia, ze doslo k poruseniu clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze Komisia mala vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania spomenút, ze doslo k stretnutiam so spanielskymi orgánmi. 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na údajne uz existujúcich schémach dotknutej pomoci 107 Druhý zalobný dôvod sa delí na dve casti. Prvá cast sa zakladá na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a druhá cast sa zakladá na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. a) O prvej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania 108 Podla zalobcov mala Komisia zohladnit, ze schémy oslobodenia boli uz existujúcou pomocou, kedze podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 v case, ked schéma pomoci nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a stala sa pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval. 109 Po prvé podla tvrdení zalobcov sa Komisia konkludentne domnievala, ze schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc v case nadobudnutia ich úcinnosti. 110 Zalobcovia uvádzajú, ze ked sa Komisia v roku 1994 dozvedela o týchto schémach, nebola povinná skoncit predbezné preskúmanie rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES a mohla svojím mlcaním vyjadrit súhlas, ze skúmané opatrenia nepredstavujú pomoc. 111 Judikatúra rozvinutá v tomto smere týkajúca sa oznámených opatrení platí tiez aj v prípade predbezného preskúmania neoznámených opatrení, o ktorých sa Komisia dozvie. Z judikatúry, podla ktorej má Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania v prípade pochybností týkajúcich sa zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia so spolocným trhom, okrem iného vyplýva, ze neexistencia takého rozhodnutia v zásade znamená, ze Komisia sa domnieva, ze dotknuté opatrenie je v súlade s právom Spolocenstva. 112 Oznámenie Komisie clenským státom zo 4. marca 1991 týkajúce sa spôsobu oznámenia pomoci a procesných postupov vo veci pomocí porusujúcich pravidlá clánku [88] ods. 3 ES (dalej len "oznámenie z roku 1991") navyse potvrdzuje, ze Komisia sa necíti byt povinná prijat na konci predbezného preskúmania rozhodnutie, ak clenský stát uspokojivo odpovie na jej ziadost o informácie. Z uvedeného oznámenia navyse vyplýva, ze clen Komisie poverený otázkami hospodárskej sútaze len navrhne Komisii, aby nekonala proti skúmanému opatreniu, ak nemá nijaké pochybnosti o jeho zlucitelnosti. Toto "zastavenie konania" je typické pre neexistenciu formálneho rozhodnutia. 113 Clánok 232 ES nebráni tomu, aby sa takto postupovalo. Podla zalobcov nemali vnútrostátne orgány procesnú spôsobilost podat zalobu na necinnost, aby tak donútili Komisiu prijat rozhodnutie o staznosti, ktorú samy nepodali. 114 Zalobcovia dalej spresnili prípady, ked je Komisia povinná zastavit konanie o predbeznom preskúmaní. V tejto súvislosti uviedli, ze pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 659/1999 ziadne ustanovenie neurcovalo Komisii lehotu na rozhodnutie. Judikatúra vsak vyvodila zo zásady právnej istoty povinnost Komisie rozhodnút v primeranej lehote. S ohladom na povahu konania o predbeznom preskúmaní musí byt lehota, v ktorej sa má skoncit, krátka. Komisia to aj sama pripustila. Podla zalobcov platí povinnost Komisie konat s nálezitou starostlivostou aj v prípadoch, ze vnútrostátne opatrenia neboli oznámené podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983. 115 V tejto súvislosti sa zalobcovia domnievajú, ze Komisia pripustila, ze schémy oslobodenia sa nepovazujú implicitne ani explicitne za státnu pomoc. 116 Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia vo svojom oznámení z 25. mája 1994 upozornila spanielske orgány, ze v prípade nepredlozenia odpovede alebo predlozenia nedostatocnej odpovede bude musiet zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Komisia vsak nezacala toto konanie po prijatí odpovede z 30. septembra 1994, v ktorej Spanielske královstvo spochybnilo, ze by schémy oslobodenia mali povahu státnej pomoci. Zalobcovia z toho vyvodili, ze Komisia povazovala túto odpoved za dostatocnú a ze dotknuté schémy nepredstavovali pomoc v zmysle clánku 87 ES. 117 Zalobcovia sa domnievajú, ze uvedené tvrdenia podporuje aj list z 18. júla 1995 zaslaný Komisiou predkladatelom staznosti z roku 1994, v ktorom ich informovala o postupe v konaní a ktorý obsahuje náznaky toho, ze dotknuté schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc. 118 Na základe ostatných okolností sa dalo dalej predpokladat, ze Komisia konkludentne pripustila, ze schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc. Po prvé Komisia v úradnom vestníku neuverejnila oznámenie informujúce tretie osoby o neistej povahe schém oslobodenia. Po druhé Komisia uznala vo svojich dokumentoch, ze preskúmanie schém oslobodenia sa zdrzalo. V tejto súvislosti sa vsak nic nevytýkalo vnútrostátnym orgánom v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania ani v napadnutých konecných rozhodnutiach. Po tretie ziadost Komisie z 3. februára 2000 o informácie od spanielskych orgánov neodkazuje na staznost z roku 1994. Naopak z nej vyplýva, ze Komisia plánovala preskúmat schémy oslobodenia v provincii Álava na základe rozhodnutia 1999/718 (pozri bod 68 vyssie). Tento list navyse neobsahoval príkaz poskytnút informácie týkajúce sa príjemcov dotknutých opatrení; tieto informácie ani nemali nijaký vplyv na údajné schémy pomoci, ktoré sa posudzujú in abstracto. Po stvrté rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania rovnako nie je spojené so staznostou z roku 1994. Zakladá sa naopak na oznámení Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov ([12]Ú. v. ES C 384, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277, dalej len "oznámenie o danovej pomoci z roku 1998"). 119 Okrem toho okolnost, ze Komisia prijala rozhodnutia týkajúce sa iných danových rezimov Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa po roku 1994 nic nemení na skutocnosti, ze sa pôvodne domnievala, ze schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc. Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a napadnuté konecné rozhodnutia dokazujú svojvolný postup Komisie, ktorá okrem toho neodôvodnila, preco boli prednostne posúdené schémy z roku 1996 zavádzajúce iné danové výhody, akými boli danové úlavy a znízenie základu dane, hoci sa domnievala, ze tieto boli menej "agresívne" ako zvýhodnenia z roku 1993 v prejednávanej veci. 120 Vo svojej replike zalobcovia uviedli niekolko skutocností, z ktorých vyplýva, ze Komisia výslovne zamietla staznost z roku 1994 preto, lebo schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc. 121 Z rozpravy spanielskeho Senátu z 22. apríla 1997 (Boletín Oficial de las Cortes Generales z 28. apríla 1997, c. 204, 681/000550) tiez vyplýva, ze na stretnutí 17. marca 1997 clen Komisie poverený otázkami hospodárskej sútaze oznámil delegácií Comunidad autónoma de La Rioja, ze staznost z roku 1994 "nepatrí do právomocí Európskej únie, ale dotknutého clenského státu". Taktiez z jedného novinového clánku uverejneného na internete 24. októbra 2002 vyplýva, ze na túto staznost sa uz viac neprihliadalo. Zalobcovia z týchto dvoch skutocností vyvodzujú, ze Comunidad autónoma de La Rioja vstúpila do konania v rámci staznosti z roku 1994 a ze Komisia túto staznost výslovne zamietla z dôvodu, ze schémy oslobodenia nepredstavovali státnu pomoc, kedze sa netýkali práva Spolocenstva. Zalobcovia vyvodzujú z rozhodnutia Komisie týkajúceho sa pomoci poskytnutej podniku Ramondín, ze v rámci staznosti proti tejto pomoci Comunidad autónoma de La Rioja odmietla spochybnit zlucitelnost samostatnej Normy Foral c. 22/1994 (Álava) s právom týkajúcim sa státnej pomoci. Domnievajú sa, ze túto zmenu prístupu vysvetluje vyssie uvedené zamietnutie staznosti z roku 1994. Komisia napokon nijako nepripomenula túto staznost, ani ze sa jej preskúmanie oddialilo z praktických dôvodov viacerých konaní, ktoré uskutocnila od roku 1997 proti rôznym danovým rezimom Territorios Históricos Álava, Vizcaya a Guipúzcoa. Komisia predovsetkým uvedenú staznost nespomenula vo svojich pripomienkach k prejudiciálnym otázkam predlozených Súdnemu dvoru spanielskym súdom v rámci konaní vo veciach, v ktorých bolo prijaté uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 16. februára 2000, Juntas Generales de Guipúzcoa a i. ([13]C-400/97 az C-402/97, Zb. s. I-1073), týkajúce sa troch dotknutých schém oslobodenia. Taktiez rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa týchto schém odkazuje len na staznost z 5. januára 2000. 122 V dôsledku toho ani list z 18. júla 1995 zaslaný Komisiou predkladatelom staznosti z roku 1994, ani list z 19. januára 1996, ktorým poziadala spanielske orgány o predlozenie dalsích informácií, nebránia Súdu prvého stupna konstatovat, ze clen Komisie poverený otázkami hospodárskej sútaze potvrdil v roku 1997, ze uvedená staznost bola zamietnutá. List z 18. júla 1995 naopak výslovne oznamoval, ze bude prijaté rozhodnutie a ze bude oznámené stazovatelom. 123 Podla zalobcov sa Komisia teda domnievala, ze dotknuté opatrenia v case nadobudnutia svojej úcinnosti nepredstavovali státnu pomoc. 124 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze sporné rozhodnutia je mozné vysvetlit len tým, ze doslo k vývoju politiky v oblasti státnej pomoci, co viedlo k zmene kritéria pri posúdení niektorých danových opatrení. Tiez tvrdia, ze doslo k vývoju spolocného trhu v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 125 Zalobcovia zdôraznujú, ze návrh Komisie, ktorý bol základom nariadenia c. 659/1999, neupravoval kategóriu existujúcej pomoci, ktorá je dnes upravená v jeho clánku 1 písm. b) bode v). Domnievajú sa, ze práve toto ustanovenie bolo doplnené a posteriori, aby sa zohladnili neskorsie zmeny politiky Komisie v oblasti státnej pomoci. Okrem toho z odôvodnenia c. 4 uvedeného nariadenia vyplýva, ze toto ustanovenie sa skutocne týkalo vývoja politiky Komisie v oblasti státnej pomoci, pricom zalobcovia z toho vyvodzujú, ze vývoj spolocného trhu je synonymom vývoja v rámci politiky v oblasti státnej pomoci. 126 Podla zalobcov z rezolúcie Rady a zástupcov vlád clenských státov na zasadnutí Rady 1. decembra 1997 o kódexe správania pri zdanovaní podnikatelskej cinnosti [neoficiálny preklad] ([14]Ú. v. ES C 2, 1998, s. 1) vyplýva, ze Komisia vyjadrila svoju vôlu opätovne preskúmat danové rezimy platné v clenských státoch, pricom uviedla, ze sa zmenili kritériá posúdenia. Potvrdzuje to jej oznámenie o danovej pomoci z roku 1998 v rozsahu, v akom v nom Komisia uviedla, ze pristúpi "k preskúmaniu v kazdom jednotlivom prípade" danových rezimov "na jeho základe". Zalobcovia doplnajú, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyslovene odkazuje na toto oznámenie. 127 Okrem toho sa domnievajú, ze rozhodnutie 93/337, ktoré uviedla Komisia, nie je dobrým odkazom. Podla zalobcov Komisia totiz oznacila danové úlavy z roku 1988, o ktoré ide v rozhodnutí 93/337, za selektívne opatrenia, pretoze sa uplatnili len na niektoré hospodárske cinnosti. Komisia nepouzila kritérium spojené s minimálnou výskou investícií. Naopak, opatrenia oslobodenia, o ktoré ide v tejto veci, nevylucujú ziadnu cinnost, a mohli byt teda v roku 1993 oprávnene povazované za vseobecné opatrenia. 128 Zalobcovia tiez uvádzajú rozhodnutie Komisie 2003/755/ES zo 17. februára 2003, týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku [neoficiálny preklad] ([15]Ú. v. EÚ L 282, s. 25), v ktorom Komisia pripustila, ze clánok 1 písm. b) bod v) nariadenia c. 659/1999 sa uplatní v prípade, ak po tom, ako sa pôvodne domnievala, ze opatrenie nepredstavuje pomoc, zmenila svoje stanovisko a domnievala sa, ze je takou pomocou. 129 Zalobcovia si preto myslia, ze doslo k vývoju politiky v oblasti státnej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 130 Po tretie zalobcovia zdôraznujú, ze dotknuté danové opatrenia sa nezmenili. 131 Domnievajú sa, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietla povazovat dotknuté opatrenia za existujúce pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 132 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnut túto prvú cast zalobného dôvodu. Posúdenie Súdom prvého stupna 133 Na úvod je potrebné pripomenút, ze Zmluva zavádza rôzne konania podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nové pomoci musia byt podla clánku 88 ods. 3 ES Komisii vopred oznámené a nemôzu byt vykonané, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 88 ods. 1 ES nadalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [16]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 20). Existujúca pomoc môze teda byt prípadne len predmetom rozhodnutia o nezlucitelnosti s úcinkami do budúcnosti (rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 172). 134 Z clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, ktoré nadobudlo úcinnost 16. apríla 1999, a teda bolo uplatnitelné pri prijatí napadnutých konecných rozhodnutí, vyplýva, ze existujúca pomoc je okrem iného "pomoc, ktorá sa povazuje za existujúcu pomoc, pretoze mozno stanovit, ze v case, ked nadobudla úcinnost, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu a bez toho, aby ju clenský stát upravoval". 135 Zalobcovia tvrdia, ze boli splnené vsetky tri podmienky podla clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. Komisia sa domnieva, ze prvé dve podmienky týkajúce sa toho, ze dotknuté schémy nepredstavovali schémy pomoci v case, ked nadobudli úcinnost, ale stali sa následne pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu, neboli v prejednávanej veci splnené (pozri bod 78 rozhodnutia 2003/28, bod 76 rozhodnutia 2003/86 a bod 74 rozhodnutia 2003/192). 136 Treba preskúmat, ci sa Komisia správne domnievala, ze tieto podmienky neboli v prejednávanej veci splnené. 137 Co sa týka prvej podmienky, zalobcovia tvrdia, ze Komisia implicitne aj explicitne pripustila, ze dotknuté schémy nepredstavovali v case nadobudnutia ich úcinnosti schémy státnej pomoci. 138 Po prvé zalobcovia vo svojej replike uviedli, ze Komisia výslovne zamietla staznost z roku 1994. 139 Z dokumentov uvedených v spise vsak vyplýva, ze Komisia pokracovala vo svojom setrení týkajúcom sa staznosti z roku 1994 (pozri bod 21 a nasl. vyssie) avsak bez toho, aby prijala akékolvek výslovné rozhodnutie. 140 Komisia listom z 18. júla 1995 informovala stazovatelov, ze pokracuje vo svojom posúdení spanielskeho danového systému a platných systémov danovej samosprávy v clenských státoch, pricom prihliadala najmä na prebiehajúci spolocný vývoj v rôznych clenských státoch. Komisia uviedla, ze jej sluzby zhromazdujú potrebné údaje, ze pokracovat v konaní o staznosti rozhodne, ked budú tieto otázky vyriesené, a ze im oznámi svoje rozhodnutie. Z uvedeného jasne vyplýva, ze Komisia pokracovala v konaní o staznosti, a ze teda neprijala ziadne rozhodnutie. 141 Komisia tiez listom z 19. januára 1996 oznámila Spanielskemu královstvu, ze skúma dopad dotknutých danových ustanovení na hospodársku sútaz, a vyzvala ho na predlozenie informácií o osobách, ktoré vyuzili dotknuté opatrenia. Bez ohladu na otázku, ci bola v tejto súvislosti Komisii dorucená odpoved, co je vec v ktorej sa úcastníci konania nezhodujú, treba konstatovat, ze tento list v kazdom prípade dokazuje, ze Komisia v uvedenom case nezaujala svoj postoj k dotknutým schémam (pozri analogicky v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 88). 142 Napokon treba konstatovat, ze text otázky jedného spanielskeho senátora, polozenej spanielskej vláde, týkajúcej sa stretnutia zo 17. marca 1997 nepochádza od Komisie a potvrdzuje len skutocnost, ze návrhy, ktoré boli údajne predlozené clenom Komisie povereným otázkami hospodárskej sútaze, boli predlozené v rámci rokovaní vnútrostátneho parlamentu. Takú skutocnost nie je mozné povazovat za prijatie výslovného stanoviska Komisie bez ohladu na jej obsah. 143 Okrem toho ani novinový clánok, ani dedukcie zalobcov o postoji stazovatelov ci Komisie v rámci iných konaní nemôzu preukázat, ze by Komisia v prejednávanej veci prijala rozhodnutie. 144 Preto treba uviest, ze ziadny z predlozených dokumentov nepredstavuje rozhodnutie zaslané clenským státom a ze ziadna z predlozených skutocností nemôze preukázat, ze Komisia zaujala jasné a výslovné stanovisko (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [17]T-351/02, Zb. s. II-1047, body 46 az 49). 145 Preto nebolo dokázané, ze by existovalo výslovné rozhodnutie Komisie, podla ktorého by dotknuté schémy nepredstavovali v case nadobudnutia ich úcinnosti schémy státnej pomoci. 146 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze Komisia nebola povinná skoncit predbezné preskúmanie pomoci rozhodnutím v zmysle clánku 249 ES a mohla svojím mlcaním vyjadrit stanovisko, ze skúmané opatrenia nepredstavujú pomoc. 147 Taký výklad nie je mozné prijat. 148 Treba totiz pripomenút, ze samotné mlcanie institúcie nemôze mat záväzné právne úcinky, ktoré by sa mohli dotknút záujmov zalobcu, okrem prípadu, ked je takýto následok výslovne upravený ustanovením práva Spolocenstva. Právo Spolocenstva v niektorých specifických prípadoch stanovuje, ze mlcanie institúcie má povahu rozhodnutia, ak bola táto institúcia poziadaná o zaujatie stanoviska a ked sa v urcitej stanovenej lehote nevyjadrila. Ak neexistujú takéto výslovné ustanovenia urcujúce lehotu, po ktorej uplynutí je implicitné rozhodnutie povazované za prijaté, a stanovujúce obsah tohto rozhodnutia, tak sa necinnost institúcie nemôze porovnávat s rozhodnutím, lebo inak by bol narusený systém právnej ochrany vytvorený Zmluvou (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 1999, Sodima/Komisia, T-190/95 a T-45/96, Zb. s. II-3617, body 31 a 32). 149 V prejednávanej veci je nepochybné, ze dotknuté danové rezimy, ktoré boli zavedené v roku 1993, neboli oznámené Komisii. 150 Predpisy platné v oblasti státnej pomoci vsak nestanovujú, ze mlcanie Komisie zodpovedá implicitnému rozhodnutiu o neexistencii pomoci, predovsetkým ak dotknuté opatrenia neboli oznámené Komisii. Komisia, ktorá má výlucnú právomoc, pokial ide o rozhodovanie o prípadnej nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, je totiz po skoncení predbezného preskúmania týkajúceho sa vnútrostátneho opatrenia povinná prijat voci dotknutému clenského státu rozhodnutie, ktorým konstatuje, ze nejde o pomoc, alebo ze pomoc je zlucitelná, alebo ze treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 53 az 55). 151 Také rozhodnutie, ktoré sa navyse oznamuje clenskému státu, nemôze byt urobené konkludentne a nemôze vyplývat z toho, ze Komisia po urcitú dobu mlcala. 152 V prejednávanej veci teda nemozno pripustit, aby Komisia mohla prijat implicitné rozhodnutie, podla ktorého by dotknuté danové rezimy nepredstavovali v case nadobudnutia ich úcinnosti schémy pomoci. 153 Samotná okolnost, ze Komisia nezacala o urcitom státnom opatrení konanie vo veci formálneho zistovania pocas relatívne dlhého obdobia, nemôze priznat sama osebe tomuto opatreniu objektívnu povahu existujúcej pomoci, ak ide o pomoc. Akékolvek pochybnosti, ktoré mohli v tejto súvislosti vzniknút, môzu byt nanajvýs posúdené tak, ze vyvolali v príjemcoch legitímnu dôveru, ktorá by bránila vráteniu uz poskytnutej pomoci (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb. s. II-2309, bod 129). 154 Okrem toho zalobcovia nevyzvali Komisiu, aby zaujala stanovisko k staznosti z roku 1994, co by spôsobilo, ze by po márnom uplynutí dvojmesacnej lehoty mohli zacat konanie o necinnost podla clánku 232 ES, takze by boli, v rozpore s tým, co zalobcovia tvrdia (pozri bod 113 vyssie), oprávnení tak urobit, rovnako ako sú oprávnení v rámci tohto konania podat zalobu o neplatnost konecných rozhodnutí prijatých Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1996, T. Port, C-68/95, Zb. s. I-6065, bod 59). 155 V dôsledku toho sa nemôze nijaké konkludentné rozhodnutie o neexistencii pomoci povazovat za prijaté z dôvodu, ze Komisia v danej veci mlcala. 156 Tvrdenia zalobcov, ktoré sa zakladajú po prvé na judikatúre, po druhé na správaní Komisie v prejednávanom prípade a po tretie na niektorých ustanoveniach oznámení Komisie, nemôzu toto posúdenie zmenit. 157 Po prvé, judikatúra uvádzaná zalobcami (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45; rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. júna 1999, ARAP a i./Komisia, [18]T-82/96, Zb. s. II-1889, bod 28), sa totiz týkala situácií, v ktorých boli prijaté výslovné rozhodnutia Komisie, a nie je teda relevantná v prejednávanom prípade. Rovnako rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 1973, Lorenz (120/73, Zb. s. 1471), uplatnitelný na oblast oznámenej pomoci nie je uplatnitelný na oblast neoznámenej pomoci, ako je to v tomto prípade (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., [19]C-39/94, Zb. s. I-3547, body 46 az 48, a z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, [20]C-99/98, Zb. s. I-1101, bod 32; pozri rozsudky Súdu prvého stupna Gestevisión Telecinco/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, body 77 a 78, a z 15. júna 2005, Regione autónoma della Sardegna/Komisia, [21]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 48 a tam citovanú judikatúru). 158 Po druhé tvrdenia zakladajúce sa na správaní Komisie treba zamietnut. 159 Na to, ze Komisia nereagovala po odpovedi Spanielskeho královstva z 30. septembra 1994, alebo na skutocnost, ze Komisia pripustila vo svojich písomnostiach omeskanie pri preskúmaní dotknutých danových rezimov, nie je mozné sa uzitocne odvolávat na preukázanie toho, ze existovalo rozhodnutie Komisie, podla ktorého neslo v prejednávanej veci o pomoc. Okrem toho, v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, list z 18. júla 1995 zaslaný Komisiou zalobcom (pozri bod 26 vyssie) potvrdzuje, ze Komisia pokracovala vo svojom setrení, a tento list nepripústa, ze bolo prijaté konkludentné rozhodnutie, ze dotknuté danové rezimy v case, ked nadobudli úcinnost, nepredstavovali schémy pomoci. 160 Okrem toho zalobcovia uvádzajú skutocnost, ze rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania odkazuje len na staznost z 5. januára 2000 (pozri bod 31 vyssie) a nie na staznost z roku 1994. 161 V tejto súvislosti treba uviest, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa týka troch sporných danových rezimov, pricom vsak nespomína staznost z roku 1994. Toto rozhodnutie bolo totiz prijaté Komisiou na základe staznosti z 5. januára 2000 podanej konkurentmi jedného z podnikov, ktorému bolo poskytnuté oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb. 162 Skutocnost, ze staznost z roku 1994 nebola spomenutá v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nemôze totiz znamenat, ze Komisia urobila konkludentné rozhodnutie pripústajúce, ze dotknuté schémy nepredstavovali státnu pomoc, kedze, ako bolo uz uvedené (pozri bod 152 vyssie), také rozhodnutie nemôze byt konkludentné. 163 Co sa týka tvrdenia zalozeného na prijatí rozhodnutí týkajúcich sa iných danových rezimov zavedených zalobcami po staznosti z roku 1994 Komisiou a na svojvolnej povahe napadnutých rozhodnutí, treba ho tiez zamietnut ako irelevantné z hladiska uvedeného zalobného dôvodu, ktorý sa týka pojmu existujúcej pomoci. 164 Po tretie z oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983 ani z oznámenia z roku 1991 nie je mozné vyvodit nijaké tvrdenie. 165 Oznámenie o protiprávnej pomoci z roku 1983 totiz práve naopak pripomína povinnost oznámit plánovanú pomoc, a predovsetkým uvádza, ze kazdý príjemca protiprávne poskytnutej pomoci, "t. j. bez toho, aby Komisia rozhodla o jej zlucitelnosti s konecnou platnostou", môze byt vyzvaný na jej vrátenie. Isteze, toto oznámenie tiez uvádza, ze ked sa Komisia dozvie o prijatí opatrení protiprávnej pomoci clenským státom, uverejní v úradnom vestníku osobitné upozornenie, ktorým oznámi prípadným príjemcom tejto pomoci jej neistú povahu (pozri bod 11 vyssie). V súvislosti s vyssie uvedenou judikatúrou sa vsak nie je mozné domnievat, ze neuverejnenie takého upozornenia je mozné prirovnat k prijatiu konkludentného rozhodnutia o neexistencii pomoci (rozsudok Sodima/Komisia, uz citovaný v bode 148 vyssie). 166 Z oznámenia z roku 1991 nie je okrem toho mozné vyvodit nijaké tvrdenie, na aké sa odvolávajú zalobcovia (pozri bod 112 vyssie). Toto oznámenie totiz najmä stanovuje, ze v prípade nedostatocnej odpovede od clenského státu si Komisia "vyhradzuje" moznost uplatnit niektoré zo svojich právomocí (príkaz pozastavit dotknuté opatrenia alebo výzva na predlozenie pripomienok a údaje potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom), pricom dospela k záveru, ze "Komisia má v úmysle pouzit tieto právomoci v kazdom prípade, v ktorom je to potrebné na ukoncenie porusovania ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci". Z uvedeného oznámenia teda nijako nevyplýva, ze by neexistencia formálnej odpovede Komisie zodpovedala jej konkludentnému rozhodnutiu, ktoré by pripústalo, ze dotknuté opatrenia nie je mozné povazovat za pomoc. 167 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie, ze Komisia konkludentne zamietla staznost z roku 1994 a pripustila, ze dotknuté schémy nepredstavovali schémy státnej pomoci. 168 Z uvedeného vyplýva, ze nebola preukázaná existencia rozhodnutia Komisie, ktoré by pripústalo, ze dotknuté schémy nepredstavovali v case nadobudnutia úcinnosti schémy státnej pomoci. 169 Kedze táto prvá podmienka clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 nie je splnená, dotknuté opatrenia nemôzu byt povazované za existujúce pomoci v zmysle tohto ustanovenia. 170 Preto je neúcinná argumentácia týkajúca sa druhej podmienky, ktorá sa snazí preukázat, ze dotknuté opatrenia sa stali pomocou v dôsledku vývoja spolocného trhu. 171 V kazdom prípade, co sa týka argumentácie zalobcov, ktorá sa týka druhej podmienky clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, treba ju povazovat za neprípustnú. 172 Zalobcovia totiz tvrdia, ze z clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 a z odôvodnenia c. 4 tohto nariadenia vyplýva, ze pojem vývoja spolocného trhu je synonymom vývoja v rámci politiky v oblasti státnej pomoci (pozri bod 125 vyssie). 173 Treba vsak pripomenút, ze pojem "vývoj spolocného trhu" je mozné chápat ako zmenu ekonomickej a právnej situácie v oblasti dotknutej príslusným opatrením (rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 71). Taká zmena môze najmä vyplývat z liberalizácie trhu, ktorý bol pôvodne uzavretý pred hospodárskou sútazou (rozsudok Súdu prvého stupna zo 4. apríla 2001, Regione autónoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, [22]T-288/97, Zb. s. II-1169, bod 89). 174 Tento pojem sa naopak nevztahuje na prípad, ked Komisia zmení svoje posúdenie len z dôvodu, ktorý spocíva v prísnejsom uplatnení pravidiel Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 71). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze povaha státneho opatrenia ako existujúcej alebo novej pomoci nemôze závisiet od subjektívneho posúdenia Komisie a musí byt stanovená nezávisle od akejkolvek skorsej správnej praxe Komisie (rozsudky Súdu prvého stupna Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, bod 121, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, [23]T-269/99, T-271/99 a T-272/99, Zb. s. II-4217, bod 80, a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-346/99 az T-348/99, Zb. s. II-4259 bod 84). 175 Z uvedeného vyplýva, ze samotné zistenie vývoja politiky v oblasti státnej pomoci nemôze samo osebe predstavovat "vývoj spolocného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, kedze sa objektívny pojem státna pomoc, ako vyplýva z clánku 87 ES, sám osebe nezmenil. 176 V prejednávanom prípade nemôze ziadne z tvrdení zalobcov, ktoré sa týkali vývoja politiky v oblasti státnej pomoci, preukázat, ze doslo k "vývoj[u] spolocného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 177 Na podporu svojej argumentácie týkajúcej sa vývoja politiky v oblasti státnej pomoci sa zalobcovia odvolávajú na prijatie kódexu správania pri zdanovaní podnikatelskej cinnosti Radou Európskej únie 1. decembra 1997 (pozri bod 126 vyssie). 178 Súd prvého stupna v tejto súvislosti uvádza, ze clenské státy sú povinné progresívne odstranovat urcité danové opatrenia oznacené za skodlivé, pokial Komisia vyjadrí svoj zámer preskúmat alebo opätovne preskúmat danové rezimy platné v clenských státoch vo vztahu k pravidlám týkajúcim sa státnej pomoci (body D a J kódexu správania). 179 V rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, nebola v kódexe správania uvedená ziadna zmena kritéria posúdenia pojmu státna pomoc a zalobcovia navyse svoje tvrdenie nijako v tejto súvislosti nepodporili. 180 Zalobcovia sa tiez odvolávajú na oznámenie o danovej pomoci z roku 1998, ktoré podla nich stanovovalo, ze danové rezimy budú opätovne preskúmané v kazdom jednotlivom prípade (pozri bod 126 vyssie). 181 V tomto oznámení o danovej pomoci z roku 1998, ktoré sa vo velkej miere zakladalo na judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna a ktoré obsahuje objasnenia týkajúce sa uplatnenia clánkov 87 ES a 88 ES na danové opatrenia, vsak Komisia neoznámila zmenu kritérií posúdenia týkajúcich sa danových opatrení z pohladu clánkov 87 ES a 88 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 79, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 83). 182 Zalobcovia okrem toho zdôraznujú, ze Komisia v rozhodnutí 93/337 uplatnila odlisné kritérium selektívnosti ako to, ktoré bolo pouzité v prejednávanom prípade (pozri bod 127 vyssie). 183 V rozhodnutí 93/337 Komisia najmä zdôraznila, ze danové opatrenia sa uplatnia len na niektoré podniky a urcité hospodárske cinnosti z nich nebudú mat prospech (bod III rozhodnutia). Komisia svoje rozhodnutia v napadnutých konecných rozhodnutiach zalozila na inom kritériu selektívnosti týkajúcom sa urcitej minimálnej výsky investícií. 184 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje, ze je potrebné iba urcit, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" vo vztahu k iným podnikom. Ide o objektívny pojem, ktorý je mozné posúdit na základe rôznych kritérií selektívnosti bez toho, aby z neho bolo potrebné vyvodit zmenu kritérií posúdenia selektívnej povahy státnej pomoci. 185 Takze na základe uvedených tvrdení nie je mozné dospiet k záveru, ze by sa kritériá selektívnosti uplatnené Komisiou pri jej posúdení danových opatrení z pohladu clánku 87 ods. 1 ES zmenili po prijatí sporných danových opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 79). 186 Okrem toho, aj keby sa zalobcom podarilo preukázat zmenu kritérií selektívnosti pri posudzovaní pomoci Komisiou, tvrdenie zalozené na existujúcej povahe dotknutých danových opatrení nie je mozné prijat. Nijako sa totiz nepreukázalo, ze by táto údajná zmena kritérií selektívnosti uplatnených Komisiou vyplývala z "vývoja spolocného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze tento pojem sa netýka prípadu, ked Komisia zmení svoje posudzovanie len na základe prísnejsieho uplatnovania pravidiel podla Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 71). 187 Napokon, co sa týka rozhodnutia 2003/755, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia, treba uviest, ze nie je relevantným dôkazom. Opatrenie, o ktoré islo v tomto rozhodnutí, bolo totiz oznámenou pomocou, kedze bola oznámená a vopred schválená, pricom v rámci sústavného skúmania existujúcich schém pomoci podla clánku 88 ods. 1 ES sa Komisia rozhodla opätovne preskúmat dotknutú schému. Súdny dvor navyse práve v súvislosti s týmto rozhodnutím 2003/755 dospel k záveru, ze pojem "vývoj spolocného trhu" sa netýka prípadu, ked Komisia zmení svoje posudzovanie len na základe prísnejsieho uplatnovania pravidiel podla Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 71). Toto rozhodnutie teda nijako nepodporuje tvrdenia zalobcov. 188 Preto ziadna zo skutocností predlozených zalobcami nemôze preukázat existenciu vývoja spolocného trhu v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 189 Z uvedeného vyplýva, ze dotknuté danové rezimy nie je mozné povazovat za schémy existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999. 190 Preto prvú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bode ii) nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania 191 Aj v prípade, ze Súd prvého stupna odmietne pripustit, ze sa Komisia domnievala, ze schémy oslobodenia boli státnou pomocou, zalobcovia tvrdia, ze z okolností v prejednávanej veci vyplýva, ze povazovala tieto pomoci za zlucitelné so spolocným trhom a ze ich schválila v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. Toto ustanovenie sa totiz týkalo najmä opatrení prijatých pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia, voci ktorým Komisia nenamietala. 192 V prejednávanej veci by schválenie malo vyplývat z listu Komisie z 25. mája 1994 a jej neskorsieho postoja. Komisia totiz nezacala konanie vo veci formálneho zistovania v primeranej lehote po prijatí písomných odpovedí od baskických orgánov, hoci bola povinná zacat toto konanie, ak mala akúkolvek pochybnost o zlucitelnosti dotknutých schém so spolocným trhom. Navyse ani list Komisie z 3. februára 2000, ani jej rozhodnutie z 28. novembra 2000 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neodkazoval na preskúmanie vykonané v roku 1994. Okrem toho Komisia napriek tomu, ze sa zaviazala uverejnit neoznámené opatrenia pomoci, ked sa o nich dozvie, v úradnom vestníku, az do rozhodnutia z 28. novembra 2000 neuverejnila nijaké upozornenie. 193 Komisia podporovaná Comunidad autónoma de La Rioja tvrdí, ze táto druhá cast druhého zalobného dôvodu je nedôvodná. Posúdenie Súdom prvého stupna 194 Clánok 1 písm. b) bod ii) nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze pod existujúcou pomocou treba rozumiet "autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou". 195 Treba pripomenút, ze toto ustanovenie sa týka opatrení pomoci, o ktorých Komisia rozhodla, ze sú zlucitelné. 196 Také rozhodnutie je nevyhnutne výslovné. Komisia totiz musí rozhodnút o zlucitelnosti dotknutých opatrení vzhladom na podmienky stanovené v clánku 87 ES a odôvodnit v uvedenej súvislosti dané rozhodnutie podla clánku 253 ES. 197 Okrem toho, ak sa tvrdí, ze individuálne opatrenia sú poskytnuté podla vopred schválenej schémy, Komisia musí pred zacatím konania podla clánku 88 ods. 2 ES urcit, ci sa na tieto opatrenia vztahuje uvedená schéma, a v prípade, ze to tak je, zistit, ci splnajú podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení tejto schémy. Komisia tak môze povazovat dotknuté opatrenia za novú pomoc iba v prípade, ze pri uvedených skúmaniach dospeje k zápornej odpovedi. V prípade kladného záveru musí Komisia naopak na sporné opatrenia hladiet ako na existujúcu pomoc a konat podla clánku 88 ods. 1 a 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, C-47/91, Zb. s. I-4635, body 24 az 26, a z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-3657, bod 57). Aby bolo mozné urcit, ci individuálne opatrenia splnajú alebo nesplnajú podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení dotknutej schémy, musí byt toto rozhodnutie o schválení nevyhnutne výslovné. 198 V prejednávanom prípade vsak treba konstatovat, ze zalobcovia nepredlozili na podporu svojich tvrdení ziadne rozhodnutie, ktorým by Komisia schválila dotknuté danové opatrenia a ktorým by ich povazovala za zlucitelné so spolocným trhom. 199 Tvrdenie zalobcov, ze schválenie vyplýva z listu Komisie z 25. mája 1994, nie je prípustné. List z 25. mája 1994 totiz len vyzýva Spanielske královstvo na predlozenie svojich pripomienok k staznosti z roku 1994 bez toho, aby rozhodla o zlucitelnosti dotknutých opatrení so spolocným trhom. Tento list preto nemôze predstavovat rozhodnutie o schválení dotknutých schém. 200 Rovnako neskorsí prístup Komisie nie je mozné povazovat za rozhodnutie o výslovnom schválení. Takze skutocnost, ze Komisia nereagovala na pripomienky Spanielskeho královstva z 30. septembra 1994, ani list z 18. júla 1995 zaslaný Komisiou stazovatelom, v ktorom sa nevyslovila o zlucitelnosti dotknutých schém (pozri bod 26 vyssie), nemôzu predstavovat rozhodnutie o schválení dotknutých danových rezimov v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. 201 Napokon zalobcovia uvádzajú skutocnost, ze Komisia nespomenula setrenie staznosti z roku 1994 ani v liste z 3. februára 2000, ktorým vyzvala spanielske orgány na predlozenie informácií tykajúcich sa staznosti z 5. januára 2000 (pozri bod 32 vyssie), ani vo svojom rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Odvolávajú sa aj na neuverejnenie dotknutých opatrení v úradnom vestníku, co bolo v rozpore so záväzkom Komisie podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983. 202 Ziadna z týchto skutocností vsak nemôze viest k rozhodnutiu o existencii výslovného rozhodnutia Komisie o schválení v zmysle clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999. 203 Z uvedeného vyplýva, ze druhá cast druhého zalobného dôvodu zalozená na porusení clánku 1 písm. b) bodu ii) nariadenia c. 659/1999 musí byt tiez zamietnutá ako nedôvodná. 204 Preto druhý zalobný dôvod, zalozený na tom, ze dotknuté danové rezimy sa majú povazovat za existujúce schémy pomoci, musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 2. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných pravidiel vztahujúcich sa na existujúce pomoci 205 Zalobcovia, ktorých podporuje Comunidad autónoma del País Vasco, sa domnievajú, ze tým, ze sa schémy oslobodenia majú povazovat za existujúce pomoci, napadnuté konecné rozhodnutia porusujú clánok 88 ods. 1 ES a clánky 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, pretoze boli prijaté v konaní týkajúcom sa novej pomoci. 206 Súd prvého stupna konstatuje, ze vzhladom na to, ze v prejednávanej veci nie je mozné povazovat schémy pomoci za existujúce schémy (pozri bod 204 vyssie), Komisia správne posúdila dotknuté schémy pomoci za nové pomoci. Neporusila teda procesné pravidlá, ako tvrdia zalobcovia. 207 Z uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod zalozený na porusení procesných pravidiel treba zamietnut ako nedôvodný. 3. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a) Tvrdenia úcastníkov konania 208 Zalobcovia pripomínajú, ze podla toho, co uviedla Komisia v napadnutých konecných rozhodnutiach, schémy oslobodenia nemajú "povahu pomoci na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti [z dôvodu, ze] základom dotknutej pomoci nie je výska potrebných investícií ani pocet vytvorených pracovných miest a s tým spojené náklady na zamestnancov, ale zdanitelný základ" [neoficiálny preklad]. 209 Zalobcovia odmietajú, ze je taká spojitost potrebná, a odmietajú, ze dotknuté schémy predstavujú prevádzkovú pomoc len na základe toho, ze dan z príjmov právnických osôb bola znízená. Takéto znízenie nie je dostatocným dôvodom na popretie skutocnosti, ze schémy oslobodenia majú povahu pomoci na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti. 210 Podla zalobcov Komisia v napadnutých konecných rozhodnutiach pripustila, ze dotknuté schémy podporujú zakladanie nových spolocností. Okrem toho vyssie uvedená poziadavka, podla ktorej schémy pomoci je mozné povazovat za pomoc na investovanie, len ak je vyjadrená v percentách investícií, nebola sama osebe uvedená v oznámení o schémach regionálnej pomoci z roku 1978. Percentuálne vyjadrenie výsky pomoci na investovanie slúzi len na urcenie toho, ci daná pomoc dodrziava maximálnu výsku pomoci schválenej pre daný región. Komisia vsak mala odkázat na toto oznámenie, kedze toto urcovalo jej postoj v case prijatia dotknutých schém oslobodenia. Nemohla svoje rozhodnutie zalozit na usmerneniach z roku 1998 bez porusenia zásady právnej istoty. Comunidad autónoma del País Vasco zastáva rovnaký názor. 211 V kazdom prípade zalobcovia tvrdia, ze dotknuté schémy oslobodenia boli pomocou na vytváranie pracovných miest. Poskytnutie tejto pomoci totiz záviselo od vytvorenia minimálne desiatich pracovných miest a zachovaní v priemere tohto mnozstva pracovných miest pocas desiatich rokov. Navyse skutocnost, ze sporné schémy pomoci nie sú vyjadrené percentuálne z výsky mzdových nákladov, má vo vyssie uvedenom oznámení význam len z pohladu výpoctu, ci pomoc splna schválenú výsku. 212 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnut tento stvrtý zalobný dôvod. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 213 Po prvé zalobcovia tvrdia porusenie zásady právnej istoty z dôvodu, ze Komisia uplatnila usmernenia z roku 1998, ktoré boli prijaté neskôr ako dotknuté danové ustanovenia z roku 1993. 214 V prvom rade treba pripomenút, ze Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti preskúmania státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy (rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [24]C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 53). 215 Okrem toho treba uviest, ze usmernenie z roku 1998 v bode 6.1 stanovuje, ze "Komisia posudzuje zlucitelnost regionálnej pomoci so spolocným trhom na základe tohto usmernenia, hned ako sa zacne uplatnovat". Z usmernení z roku 1998 teda jasne vyplýva, ze sa uplatnujú uz od svojho prijatia, takze aj na situácie, ktoré vznikli pred tým, ako tieto usmernenia nadobudli úcinnost. Uplatnovanie dotknutých usmernení z roku 1998 teda nemôze predstavovat porusenie zásady právnej istoty. 216 Isteze, bod 6.1 upravuje výnimku, ze "návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada predtým, nez sa toto usmernenie oznámi clenským státom[,] a v ktorých este Komisia neprijala konecné rozhodnutie, sa posúdia na základe kritérií platných v case ich predlozenia na schválenie". 217 Je vsak zjavné, ze dotknuté schémy pomoci boli vykonané bez toho, aby boli oznámené. 218 Takze tieto schémy pomoci nemozno povazovat za rovnaké, ako "návrhy pomoci, o ktorých schválenie sa poziada[lo] predtým, nez sa [usmernenie z roku 1998] oznámi[lo] clenským státom", v zmysle uvedenej výnimky, ktorá sa teda v prejednávanej veci neuplatní. 219 Navyse je potrebné v kazdom prípade pripomenút, ze aj za predpokladu, ze by bolo mozné sa domnievat, ze z uplatnenia usmernenia z roku 1998 môze vyplývat protiprávnost, mala by za následok protiprávnost dotknutých rozhodnutí, a tým aj ich zrusenie, iba ak by táto protiprávnost mohla mat dôsledky na ich obsah. Ak sa totiz preukáze, ze v prípade neexistencie tejto protiprávnosti by Komisia dospela k rovnakému výsledku, pokial predmetná vada v kazdom prípade nebola spôsobilá ovplyvnit obsah napadnutých rozhodnutí, nie je potrebné tieto rozhodnutia zrusit (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, González y Díez/Komisia, [25]T-25/04, Zb. s. II-3121, bod 74 a tam citovanú judikatúru). 220 V prejednávanej veci zalobcovia tvrdia, ze na jednej strane definícia pomoci na investovanie, ako bola stanovená v usmerneniach z roku 1998 a pouzitá Komisiou v napadnutých konecných rozhodnutiach, nebola stanovená v oznámení o schémach regionálnej pomoci z roku 1978, a na druhej strane, ze Komisia nesprávne odmietla povazovat schémy oslobodenia za pomoc na rozvoj zamestnanosti. 221 Treba vsak konstatovat, ze zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné rozhodnút, ze dotknuté schémy splnali podmienky oznámenia o schémach regionálnej pomoci z roku 1978 (pozri bod 10 vyssie) a ze uplatnenie tohto oznámenia by viedlo k inému posúdeniu dotknutých danových rezimov. Konkrétne z usmernení z roku 1998, ako aj z oznámenia o schémach regionálnej pomoci z roku 1978 vyplýva, ze prevádzková pomoc nemôze byt v zásade povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, kedze môze svojou povahou nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. Okrem toho oznámenie o schémach regionálnej pomoci z roku 1978 neobsahuje definíciu pojmov prevádzková pomoc, pomoc na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti, ktoré by boli v rozpore s výkladmi Komisie v prejednávanej veci. Naopak, uvedené oznámenie stanovilo diferencovane maximálne výsky tejto pomoci percentuálne k pociatocným investíciám a v európskych zúctovacích jednotkách na jedno miesto vytvorené pociatocnými investíciami (pozri bod 10 vyssie), pricom sa nepreukázalo, ze by ho zohladnili dotknuté danové rezimy v tejto veci. 222 Takze za predpokladu, ze by sa uplatnenie usmernení z roku 1998 namiesto oznámenia o schémach regionálnej pomoci z roku 1978 dalo povazovat za nesprávne, nemalo by v ziadnom prípade dopad na obsah napadnutých konecných rozhodnutí do tej miery, ze by to spôsobilo ich protiprávnost. 223 Po druhé, co sa týka tvrdení zalobcov, ktorými sa snazia spochybnit posúdenie Komisie vzhladom na clánok 87 ods. 3 písm. c) ES, Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia má pri uplatnení tohto ustanovenia sirokú mieru volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné posúdenia hospodárskej a sociálnej povahy, ktoré musia byt vykonané v kontexte Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18). Súdne preskúmanie spôsobu vykonania tejto volnej úvahy sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných predpisov a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [26]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83; rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 273). 224 V prejednávanej veci sa Komisia v napadnutých konecných rozhodnutiach domnievala, ze dotknuté danové schémy, ktoré stanovujú oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb, ciastocne odbremenujú podniky príjemcov od dane z príjmov a majú povahu prevádzkovej pomoci. 225 Takze sa treba domnievat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. 226 Cielom prevádzkovej pomoci je totiz oslobodit podnik od nákladov, ktoré by musel bezne znásat pri svojej beznej prevádzke alebo bezných cinnostiach (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [27]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, [28]T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 48, a z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [29]T-190/00, Zb. s. II-5015, bod 130). Z usmernení z roku 1998 tiez vyplýva, ze prevádzková pomoc je zameraná na znízenie bezných výdavkov podniku (pozri bod 14 vyssie). 227 To je práve prípad oslobodenia od daní v prejednávanej veci. V tejto súvislosti vyplýva z clánku 14 Normas Forales c. 18/1993, c. 5/1993 a c. 11/1993, ktoré stanovujú dotknuté oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb, ze povinnosti investovat v urcitej minimálnej výske a vytvorit urcitý minimálny pocet pracovných miest predstavujú len podmienky prístupu k schémam pomoci, ktoré je potrebné splnit pre oslobodenie od daní (pozri bod 18 vyssie). Ak sú tieto podmienky splnené, výska pomoci závisí od pozitívneho základu dane zodpovedajúcemu prevádzkovému zisku a nie od výsky investícií. Takze napriek týmto podmienkam týkajúcim sa minimálnych investícií a vytvoreniu urcitého minimálneho poctu pracovných miest, sú oslobodenia od daní vypocítané na základe zisku dosiahnutého podnikmi a nie v závislosti od výsky investícií alebo poctu vytvorených pracovných miest. Predovsetkým nie sú teda spojené s investíciami v zmysle usmernení z roku 1998 (pozri bod 15 vyssie). 228 Komisia sa teda správne domnievala, ze sporné oslobodenia od daní, ktoré ciastocne odbremenujú prijímajúce podniky od nákladov, ktoré by museli obvykle znásat predstavujú prevádzkovú pomoc a nemajú povahu pomoci na investovanie alebo rozvoj zamestnanosti. 229 V tejto súvislosti zalobcovia nepredlozili nijaký dôkaz, ktorý by mohol preukázat zjavne nesprávne posúdenie Komisie, ktorej výklad je v súlade s clánkom 87 ES a s cielom neskreslenej hospodárskej sútaze, ktorý sleduje toto ustanovenie. 230 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES musí byt zamietnutý. 4. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na procesnej vade, porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania 231 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí ich podporujú, sa subsidiárne domáhajú zrusenia povinnosti vymáhat poskytnutú pomoc uvedenú v clánku 3 napadnutých konecných rozhodnutí. Na podporu svojich návrhov uvádzajú v prvom rade procesnú vadu. Dalej tvrdia, ze doslo k poruseniu zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania. a) O výhrade zalozenej na procesnej vade Tvrdenia úcastníkov konania 232 Zalobcovia namietajú, ze Komisia nezohladnila pripomienky Spanielskeho královstva predlozené v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Tvrdia, ze listom zo 17. septembra 2001, predlozeným ako replika na pripomienky tretích osôb, Spanielske královstvo uviedlo argument zalozený na ochrane legitímnej dôvery, aby spochybnilo moznost vymáhat uz priznané pomoci. Podla zalobcov sa Komisia nesprávne domnievala, ze tieto pripomienky boli podané po uplynutí lehoty. Taký prístup Komisie môze podla nich spôsobit porusenie práv na obranu clenského státu. Dodávajú, ze toto správanie nebráni Súdu prvého stupna vykonat jeho preskúmanie. 233 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. Posúdenie Súdom prvého stupna 234 Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze v rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania Komisia vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v stanovenej lehote, ktorá by za normálnej situácie nemala presahovat jeden mesiac a ktorá môze byt predlzená Komisiou. Pokial ide o clánok 6 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, tento stanovuje, ze prijaté pripomienky sa predlozia danému clenskému státu, ktorý môze odpovedat na predlozené pripomienky v stanovenej lehote, ktorá by za normálnej situácie nemala presahovat jeden mesiac a ktorá môze byt predlzená Komisiou (pozri bod 6 vyssie). 235 V tejto veci treba uviest, ze podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000 boli spanielske orgány vyzvané na predlozenie svojich pripomienok, co aj 5. februára 2001 urobili. Neskôr listom zo 17. septembra 2001 odpovedali na pripomienky predlozené tretími osobami a predlozili svoje pripomienky týkajúce sa tvrdenia zalozeného na legitímnej dôvere, v casti nazvanej "dalsie pripomienky: legitímna dôvera bráni prijatiu rozhodnutia o vymáhaní pomoci". 236 V napadnutých rozhodnutiach sa Komisia domnievala, ze tieto dalsie pripomienky len doplnajú tie, ktoré boli predlozené v listoch z 5. februára 2001, takze ich nezohladnila vzhladom na to, ze jej boli dorucené po uplynutí jednomesacnej lehoty stanovenej podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 237 Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia tak porusila právo daného clenského státu na obranu. 238 V prvom rade treba pripomenút, ze porusenie práva na obranu je protiprávnostou, ktorá má subjektívnu povahu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [30]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 425 a tam citovanú judikatúru), ktorej sa musí dovolávat samotný dotknutý clenský stát (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 203). 239 Takze výhrada zalobcov v prejednávanej veci zalozená na porusení práva dotknutého clenského státu, v tomto prípade Spanielskeho královstva, na obranu nie je prípustná. 240 V druhom rade aj za predpokladu, ze by táto výhrada zalobcov bola prípustná, nie je prípustná na Súde prvého stupna. 241 Podla ustálenej judikatúry zásada respektovania práva na obranu vyzaduje, aby daný clenský stát mohol úcinne vyjadrit svoje názory na pripomienky predlozené zainteresovanými tretími stranami podla clánku 88 ods. 2 ES, na ktorých Komisia chce zalozit svoje rozhodnutie, a pokial clenskému státu nebola daná prílezitost na vyjadrenie sa k uvedeným pripomienkam, nemôze ich Komisia vclenit do rozhodnutia proti tomuto státu. Na to, aby takéto porusenie práva byt vypocutý viedlo k zruseniu rozhodnutia, je vsak potrebné, aby neexistencia uvedenej vady mohla viest k odlisnému výsledku konania (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1987, Francúzsko/Komisia, 259/85, Zb. s. 4393, body 12 a 13, a zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [31]C-301/87, Zb. s. I-307, body 29 az 31). 242 V prejednávanej veci zalobcovia konkrétne vytýkajú Komisii, ze nezohladnila pripomienky Spanielskeho královstva uvedené v liste zo 17. septembra 2001, ktoré boli odpovedou na ziadost jednej z tretích osôb zainteresovaných na vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci, t. j. Unión General de Trabajadores de La Rioja. 243 Treba vsak uviest, ze napadnuté rozhodnutia sa nezakladali na vyssie uvedenej poziadavke. 244 Príkaz na vymáhanie pomoci uvedený v clánku 3 kazdého z napadnutých rozhodnutí je logickým, potrebným a výlucným následkom toho, ze Komisia najprv preukázala protiprávnu povahu dotknutej pomoci, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom. 245 Navyse treba konstatovat, ze zalobcovia sa odvolávajú na procesnú vadu bez toho, aby tvrdili a a fortiori preukázali, ze neexistencia uvedenej vady by mohla viest k odlisnému výsledku konania. 246 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení práv na obranu dotknutého clenského státu musí byt zamietnutá. b) O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania 247 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí zalobcov podporujú, sa domnievajú, ze Komisia v nich a v príjemcoch pomoci vyvolala ocakávania spocívajúce v tom, ze dotknuté danové opatrenia boli "zákonné z pohladu práva Spolocenstva" a ze sa nebude pozadovat ich vrátenie. 248 Spresnujú, ze aj ked sa preukáze existencia neoznámenej pomoci, jej príjemcovia sa za výnimocných okolností môzu odvolávat na legitímnu dôveru. Confebask sa navyse domnieva, ze legitímna dôvera subjektov v "zákonnost" vseobecných pravidiel zavádzajúcich danové zvýhodnenia musí byt prípustnejsia ako pomoc, ktorá vyplýva z individuálneho aktu. 249 V tejto súvislosti tvrdia po prvé, ze list Komisie z 25. mája 1994 a jej následný prístup ich presvedcili o súlade dotknutých schém s právom Spolocenstva. 250 Komisia v tomto liste totiz upozornila, ze ak nedostane dostatocnú odpoved na svoju ziadost o informácie, môze zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Zalobcovia vsak zdôraznujú ze Komisia nezacala toto konanie po prijatí odpovede od baskických orgánov. Okrem toho sa len Comunidad autónoma de La Rioja zúcastnil na stretnutiach so "spanielskymi orgánmi", ako Komisia uviedla vo svojom liste z 18. júla 1995. Vnútrostátne orgány ani baskické orgány sa ho nezúcastnili. V dôsledku toho, ze Komisia neprijala opatrenia preukazujúce, ze pokracovala v skúmaní schém oslobodenia a konanie vo veci formálneho zistovania zacala az 28. novembra 2000, spôsobila, ze sa bolo mozné domnievat, ze odpoved baskických orgánov oznámená v septembri 1994 bola dostatocná a ze dotknuté schémy nepredstavujú státnu pomoc alebo prípadne predstavujú pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. 251 Zalobcovia a Comunidad autónoma del País Vasco najmä tvrdia, ze Komisia mala povinnost vyjadrit sa v primeranej lehote. Súdny dvor totiz uz v rozsudku z 24. novembra 1987, RSV/Komisia (223/85, Zb. s. 4617) rozhodol, ze lehota 26 mesiacov na rozhodnutie v rámci konania vo veci formálneho zistovania nebola prípustná a uplatnenie zásady ochrany legitímnej dôvery spôsobilo nemoznost vymáhania uz poskytnutej pomoci. Prax Komisie navyse vychádza z tejto judikatúry a zalobcovia v tejto súvislosti tiez namietajú porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem toho Komisia mala pri predbeznom preskúmaní tiez povinnost nálezitej starostlivosti. Prísne vyhovenie tejto povinnosti sa vyzaduje o to viac, ze nebolo tazké prijat rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, pretoze tieto rozhodnutia obsahujú iba predbezné posúdenie. Napokon okolnost, ze pomoc nebola oznámená, nezbavuje Komisiu povinnosti neodkladne zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Poziadavka právnej istoty totiz bráni napriek existencii tejto okolnosti neustálemu oddalovaniu výkonu jej právomocí. 252 V prejednávanej veci vsak bolo rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania prijaté az 79 mesiacov po zaregistrovaní staznosti z roku 1994 Komisiou, 28. apríla 1994. Tak dlhé predbezné preskúmanie bolo neprimerané. S ohladom na dlzku tejto doby by vymáhanie pomoci bolo v tejto veci tiez v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných. 253 Navyse, ako vyplýva z listu z 25. mája 1994, Komisia v prejednávanom prípade mala od zaregistrovania staznosti z roku 1994, t. j. od 28. apríla 1994, vsetky dôkazy potrebné pre jej rozhodnutie. Okrem toho Komisia vo svojom liste z 19. januára 1996 nepoziadala spanielske orgány o poskytnutie nijakej konkrétnej informácie a zalobcovia predlozili jeden list z 5. februára 1996 v mene baskickej vlády, ktorý nebol podpísaný, o ktorom tvrdia, ze predstavoval odpoved na list Komisie z 19. januára 1996. Tento list zdôraznuje vseobecnú povahu dotknutých opatrení a uvádza skutocnost, ze príjemcovia týchto opatrení sú vsetky podniky, na ktoré sa Normas Forales môzu vztahovat. Okrem toho rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania nespomenulo, ze by doslo k nejakému oneskoreniu zo strany spanielskych orgánov pri poskytnutí pozadovaných informácií. Komisia sa navyse nemôze platne odvolávat na potrebu prioritne preskúmat iné danové rezimy, kedze podla judikatúry sú vylúcené jednoduché administratívne dôvody. Napokon v napadnutých konecných rozhodnutiach Komisia pripustila, ze nebolo potrebné preskúmat "skutocný dopad" danových rezimov v rámci preskúmania vseobecnej schémy pomoci. 254 Po druhé zalobcovia tvrdia, ze Komisia v úradnom vestníku neuverejnila upozornenie, napriek svojmu oznámeniu o protiprávnej pomoci z roku 1983, pricom toto oznámenie spresnuje, ze také upozornenie uverejní, ak sa dozvie o opatreniach protiprávnej pomoci. 255 Po tretie zalobcovia tvrdia, ze z rozhodovacej praxe Komisie vyplýva, ze aj v prípade neoznámenej pomoci, ak lehota predbezného preskúmania prekrocila primeranú lehotu, Komisia nevyzadovala vymáhanie pomoci. Zalobcovia sa odvolávajú najmä na niektoré samostatné rozhodnutia Komisie [rozhodnutie Komisie 92/329/EHS z 25. júla 1990 o pomoci poskytnutej Talianskou vládou výrobcovi oftalmologických produktov (Industrie ottiche riunite -- IOR) [neoficiálny preklad] ([32]Ú. v. ES L 183, 1992, s. 30), a rozhodnutie Komisie 2002/15/ES z 8. mája 2001 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti "Bretagne Angleterre Irlande" ("BAI3" alebo "Brittany Ferries") [neoficiálny preklad] ([33]Ú. v. ES L 12, 2002, s. 33)], a na rozhodnutia Komisie o koordinacných centrách [najmä rozhodnutie Komisie 2003/81/ES z 22. augusta 2002 o schéme státnej pomoci poskytnutej Spanielskym královstvom "koordinacným centrám v Biscayei" [neoficiálny preklad] ([34]Ú. v. ES L 31, 2003, s. 26); rozhodnutie Komisie 2003/512/ES z 5. septembra 2002 o schéme pomoci poskytnutej Nemeckom kontrolným a koordinacným centrám [neoficiálny preklad] ([35]Ú. v. ES L 177, 2003, s. 17); rozhodnutie Komisie 2003/438/ES zo 16. októbra 2002 o schéme státnej pomoci C 50/2001 (ex NN 47/2000) -- Financujúce spolocnosti -- poskytnutej Luxemburskom [neoficiálny preklad] ([36]Ú. v. ES L 153, 2003, s. 40); rozhodnutie Komisie 2004/76/ES z 13. mája 2003 o schéme státnej pomoci poskytnutej Francúzskom hlavným sídlam a logistickým centrám [neoficiálny preklad] ([37]Ú. v. EÚ L 23, 2004, s. 1); rozhodnutie Komisie 2004/77/ES z 24. júna 2003 o schéme pomoci poskytnutej Belgickom v podobe rozhodného danového rezimu pre US Foreign Sales Corporations [neoficiálny preklad] ([38]Ú. v. EÚ L 23, 2004, s. 14)]. Uvádzajú tiez rozhodnutie Komisie 2001/168/ESUO z 31. októbra 2000 o spanielskych zákonoch o dani z príjmov právnických osôb [neoficiálny preklad] ([39]Ú. v. ES L 60, 2001, s. 57). Zalobcovia teda v prejednávanej veci tvrdia porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 256 Confebask napokon tvrdí, ze Komisia prijatím oznámenia o danovej pomoci z roku 1998 zmenila svoje posudzovanie danových rezimov clenských státov. V tejto súvislosti vyplýva z prvej výrocnej správy o uplatnovaní tohto oznámenia [KOM(1998) 595 v konecnom znení], ze cielom Komisie bolo "spresnit uplatnovanie pravidiel o státnej pomoci týkajúcich sa priameho zdanovania právnických osôb". Confebask tiez zdôraznuje, ze zamietnutie zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery v rozsudku Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovanom v bode 70 vyssie, neprekáza zruseniu povinnosti vymáhat uz poskytnuté pomoci v prejednávanej veci. 257 Komisia, ktorú podporuje Comunidad autónoma de La Rioja, navrhuje zamietnut túto výhradu. Posúdenie Súdom prvého stupna -- O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných z dôvodu dlzky trvania predbezného preskúmania 258 Zalobcovia tvrdia, ze zacatím konania vo veci formálneho zistovania az 28. novembra 2000, t. j. 79 mesiacov po zaregistrovaní staznosti z roku 1994, Komisia prekrocila primeranú dlzku trvania predbezného preskúmania, a tak porusila zásady právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. 259 Súd prvého stupna pripomína, ze v case podania staznosti z roku 1994 az do prijatia nariadenia c. 659/1999 nebola Komisia viazaná ziadnymi konkrétnymi lehotami. Komisia vsak mala povinnost neoddalovat neustále výkon svojich právomocí, aby dodrzala základnú poziadavku právnej istoty (rozsudky Súdneho dvora z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 140, a z 23. februára 2006, Atzeni a i., C-346/03 a C-529/03, Zb. s. I-1875, bod 61). 260 V rozsahu, v akom má Komisia výlucnú právomoc posúdit zlucitelnost státnej pomoci so spolocným trhom, je totiz povinná v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci vykonat starostlivé a nestranné preskúmanie staznosti, ktorá poukazuje na existenciu pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti. Primeranost dlzky skúmania staznosti sa musí posúdit v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktoré musí Komisia vykonat, a od zlozitosti prípadu (rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, [40]T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 61). 261 V prejednávanej veci je zrejmé, ze Komisia sa dozvedela o dotknutých schémach pomoci prostredníctvom staznosti z roku 1994, zaregistrovanej 28. apríla 1994. Je rovnako nesporné, ze Komisia oznámila 28. novembra 2000 spanielskym orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa dotknutých schém danového oslobodenia. 262 Doba, ktorú mozno povazovat za sest a pol roka, teda plynula odo dna, ked sa Komisia dozvedela o dotknutých schémach pomoci, do zacatia konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa týchto schém. 263 Po prvé je vsak potrebné uviest, ze dotknuté danové opatrenia vyzadujú od Komisie dôkladné preskúmanie spanielskej právnej úpravy. Vo svojom liste z 18. júla 1995 zaslanom stazovatelom teda Komisia spresnila, ze pokracuje vo svojom skúmaní spanielskeho danového systému a systémov danovej autonómie v platných clenských státoch, pricom prihliada najmä na prebiehajúci spolocný vývoj v rôznych clenských státoch. Komisia uviedla, ze jej sluzby zhromazdujú potrebné údaje, co vyzaduje "znacné úsilie na ich zozbieranie a analýzu". Hoci zlozitost preskúmania, ktoré sa má vykonat, nemôze sama osebe odôvodnit dlzku trvania predbezného preskúmania, je vsak okolnostou, ktorú treba zohladnit. 264 Po druhé treba konstatovat, ze dlzku konania je mozné z velkej casti pripísat spanielskym orgánom. 265 List z 19. januára 1996, ktorým Komisia vyzvala spanielske orgány, aby predlozili informácie o príjemcoch dotknutých opatrení, ostal totiz nezodpovedaný. 266 V tejto súvislosti mala Komisia dôvod pozadovat uvedené informácie. V prejednávanej veci totiz bolo poskytnuté dotknuté oslobodenie od daní na jednej strane casovo obmedzené, kedze len spolocnosti zalozené do 31. decembra 1994 ho mohli vyuzit, a na druhej strane muselo byt povolené Radou poslancov provincnej vlády po overení pozadovaných podmienok (pozri bod 18 vyssie). Takze z pohladu rozhodnutia o zlucitelnosti dotknutých oslobodení od daní mohla mat otázka príjemcov významnú dôlezitost najmä s ohladom na dopad dotknutých opatrení. 267 Jediný predlozený list, ktorý spanielske orgány oficiálne zaslali Komisii, je vsak len ten z 30. septembra 1994, ktorý v zásade zdôraznuje vseobecnú povahu vnútrostátnych opatrení a spochybnuje existenciu státnej pomoci. 268 Je teda potrebné uviest, ze otázka Komisie z 19. januára 1996 týkajúca sa zavedenia dotknutých schém a ich prijímatelov zostala nezodpovedaná, a to aj napriek tomu, ze spanielske orgány poziadali listami z 19. februára a 21. marca 1996 o predlzenie lehoty na predlozenie odpovede v tejto súvislosti (pozri bod 29 vyssie). 269 Isteze, zalobcovia predlozili jeden list z 5. februára 1996 v mene baskickej vlády, ktorý nebol podpísaný a o ktorom tvrdia, ze predstavoval odpoved na list Komisie z 19. januára 1996. Nepredlozili vsak dôkaz, ze táto odpoved bola oficiálne dorucená Komisii a Komisia tvrdí, ze ho nikdy nedostala. 270 Okrem toho listami z 19. februára a 21. marca 1996 Spanielske královstvo poziadalo Komisiu o predlzenie lehoty na poskytnutie odpovede na jej list z 19. januára 1996 (pozri bod 29 vyssie), co potvrdzuje tvrdenie Komisie, ze ziadna odpoved na otázky jej nebola dorucená. Navyse treba uviest, ze v kazdom prípade obsah tohto listu z 5. februára 1996, ktorý zdôraznuje vseobecnú povahu dotknutých opatrení a uvádza skutocnost, ze príjemcovia týchto opatrení sú vsetky podniky, na ktoré sa Normas Forales môzu vztahovat, neobsahoval presnú odpoved na otázky Komisie týkajúce sa príjemcov. 271 Takze az po prijatí na jednej strane novej staznosti z 5. januára 2000 týkajúcej sa pomoci poskytnutej jednému podniku na základe dotknutých danových ustanovení v Álave, na druhej strane pripomienok spanielskych orgánov k uvedenej staznosti, sa Komisia domnievala, ze má dostatok informácií na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, co bolo 28. novembra 2000 vzhladom na dotknuté danové opatrenia. 272 Napokon zo skutocností uvedených v spise nevyplýva, ze Komisia bola vyzvaná na predlozenie svojho stanoviska k staznosti z roku 1994, aby vysvetlila situáciu, a teda mohla vzhladom na to, o co islo, konstatovat prípadne svoju necinnost. 273 Takze dlzka predbezného konania je vzhladom na uvedené z velkej casti pripísatelná vnútrostátnym orgánom, ktoré okrem toho, ze neoznámili dotknuté schémy, odmietli Komisii poskytnút uzitocné informácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 43). 274 Po tretie, co sa týka kontextu, do ktorého patria tieto danové opatrenia, treba uviest, ze v období od roku 1996 do roku 1999 Komisia preskúmala ostatné danové rezimy zavedené zalobcami v tomto období (danové úlavy zavedené v rokoch 1994, 1996 a 1997 a znízenia základu dane zavedené v roku 1996, o ktoré islo najmä vo veciach, v ktorých bol prijatý rozsudok Demesa a rozsudok z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bodoch 68 a 70 vyssie). V rámci rozhodovania o staznostiach, ktoré boli predlozené v júni 1996 a v októbri 1997 proti uplatneniu danovej úlavy vo výske 45% a znízenia základu dane pre dan z príjmov právnických osôb na Territorio Histórico de Álava pre podniky Demesa a Ramondín, Komisia zacala viaceré konania, ktoré viedli k rozhodnutiam 1999/718 a 2000/795 (pozri bod 68 vyssie) a rozhodnutiam Komisie z 17. augusta a 29. septembra 1999 o zacatí konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa schém danovej úlavy vo výske 45% a znízenia základu dane pre dan z príjmov právnických osôb, pricom tieto rozhodnutia o zacatí konania boli v samostatných konaniach napadnuté na Súde prvého stupna (rozsudky Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia a Diputación Foral de Álava/Komisia a i., uz citované v bode 174 vyssie). Hoci sa uvedené konania samozrejme netýkajú oslobodení od daní z roku 1993, o ktoré ide v prejednávanej veci, islo prinajmensom tiez o danové zvýhodnenia, ktoré boli prijaté tými istými orgánmi, ktoré môzu spôsobovat taký istý druh právnych problémov a ktoré mohla Komisia v rámci svojej volnej úvahy v oblasti státnej pomoci povazovat za naliehavejsie, najmä vzhladom na neexistenciu odpovedí o príjemcoch dotknutých oslobodení od daní, o ktoré ide v prejednávanej veci. 275 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v konkrétnych okolnostiach tejto veci nespôsobila dlzka predbezného konania porusenie vseobecnej zásady právnej istoty. 276 Napokon, co sa týka tvrdení týkajúcich sa porusenia zásady riadnej správy vecí verejných Komisiou, treba uviest, ze sú vo svojej podstate úzko spojené s tvrdením týkajúcim sa porusenia zásady právnej istoty z dôvodu dlzky trvania predbezného preskúmania, cize vzhladom na vyssie uvedené musia byt zamietnuté. 277 Na záver výhrada zalozená na porusení zásady právnej istoty a riadnej správy vecí verejných musí byt zamietnutá. -- O výhrade zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 278 Na úvod je potrebné pripomenút, ze na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti pomoci sa mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 88 ES (rozsudok Súdneho dvora z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [41]C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14, a rozsudok Regione autónoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 64). 279 Regionálny orgán a starostlivý hospodársky subjekt totiz musia byt zvycajne schopní sa ubezpecit, ci bol tento postup dodrzaný (rozsudky Súdneho dvora Komisia/Nemecko, uz citovaný v bode 278 vyssie, bod 14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [42]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 51; rozsudok Demesa, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 236). 280 Okrem toho, kedze clánok 88 ES nerozlisuje medzi tým, ci ide o schémy pomoci alebo individuálnu pomoc, tieto zásady sa na rozdiel od toho, co tvrdí Confebask, uplatnia aj v prípade schém pomoci (bod 248 vyssie). 281 V prejednávanej veci je nepochybné, ze oslobodenia od daní uvedené v napadnutých konecných rozhodnutiach boli zavedené bez predchádzajúceho oznámenia v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 282 Judikatúra vsak nevylucuje moznost, aby sa príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna z dôvodu, ze nebola oznámená, ako to bolo v prípade daných schém v tejto veci, dovolávali mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a z toho dôvodu vzniesli námietky proti jej vráteniu (rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, [43]C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 18; pozri v tomto zmysle rozsudky Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citované v bode 70 vyssie, bod 51; pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, body 69 a 70; z 29. septembra 2000 CETM/Komisia, T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 122, a Regione autónoma Friuli-Venezia Giulia/Komisia, uz citovaný v bode 173 vyssie, bod 107). 283 V prípade, ze by sa zalobcovia, ktorí nie sú hospodárskymi subjektmi, ale územnými celkami, autormi dotknutých schém pomoci, mohli odvolávat na legitímnu dôveru (rozsudok Regione autónoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 66), je potrebné preskúmat z hladiska týchto zásad, ci z ich tvrdení vyplývajú mimoriadne okolnosti, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich legitímna dôvera v súlad týchto schém pomoci s právom. 284 Zalobcovia a vedlajsí úcastníci konania, ktorí ich podporujú, tvrdia, ze konanie Komisie predstavuje mimoriadnu okolnost, na základe ktorej mohla byt zalozená ich legitímna dôvera v súlad týchto schém pomoci s právom, z dôvodu po prvé neprimeranej dlzky predbezného konania a necinnosti Komisie v tejto fáze, po druhé neuverejnení upozornenia pre prípadných príjemcov pomoci podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983, po tretie rozhodovacej praxe Komisie a po stvrté zmeny politiky Komisie v oblasti státnej pomoci. 285 Po prvé zalobcovia tvrdia, ze neprimeraná dlzka predbezného preskúmania v nich vyvolala legitímnu dôveru v súlad týchto schém pomoci s právom, co je prekázkou ich vymáhania. Odvolávajú sa najmä na rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie (bod 17), podla ktorého zdrzanie Komisie pri rozhodnutí, ze urcitá pomoc je protiprávna a musí byt clenským státom zrusená a vymáhaná, môze za urcitých okolností vyvolat v príjemcoch tejto pomoci legitímnu dôveru, ktorá môze bránit Komisii ulozit uvedenému clenskému státu povinnost, aby nariadil vrátenie tejto pomoci. 286 Súd prvého stupna vsak rozhodol, ze okolnosti vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, boli mimoriadne a neboli vôbec podobné s tými v prejednávanom prípade. Pomoc v uvedenej veci totiz bola, hoci az po jej poskytnutí prijímatelovi, formálne oznámená Komisii. Nadväzovala na zvýsené náklady spojené s transakciou, ktorú uz Komisia schválila. Týkala sa odvetvia, v ktorom boli od roku 1977 vnútrostátnymi orgánmi poskytované pomoci schválené Komisiou. Posúdenie jej zlucitelnosti so spolocným trhom nevyzadovalo dôkladné preskúmanie. Súdny dvor na základe toho dospel k záveru, ze zalobca sa za týchto okolností mohol dôvodne domnievat, ze Komisia by nemala nijaké výhrady voci pomoci (rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie, body 14 az 16). 287 Uvedený prípad sa na základe týchto okolností zásadne odlisuje od toho v prejednávanej veci. Oslobodenia od daní v prejednávanej veci totiz neboli oznámené a nenadväzujú na ziadne skorsie schémy pomoci, ktoré by boli Komisiou schválené. Netýkajú sa nijakého konkrétneho odvetvia ani a fortiori urcitého konkrétneho odvetvia, v ktorom by boli poskytované schválené pomoci. Okrem toho preskúmanie staznosti týkajúcej sa dotknutých schém bola, ako uviedla Komisia vo svojom liste z 18. júla 1995 zaslanom stazovatelom, "velmi nárocná úloha najmä na... zozbieranie a analýzu" (pozri bod 26 vyssie). 288 Zalobcovia sa teda nemôzu v tejto veci uzitocne odvolávat na rozsudok RSV/Komisia, uz citovaný v bode 251 vyssie. 289 Okolnosti v prejednávanej veci nie sú navyse porovnatelné s tými, o ktoré ide v rozsudku Súdu prvého stupna z 12. septembra 2007, Koninklijke Friesland Foods/Komisia (T-348/03, neuverejnený v Zbierke). Komisia totiz v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze dotknutá holandská schéma je podobná s belgickou schémou, o ktorej sa uz opakovane vyjadrila, pricom tak vyvolala legitímnu dôveru v skutocnost, ze holandská schéma nebola pomocou (rozsudok Koninklijke Friesland Foods/Komisia, uz citovaný, bod 129). To nie je prípad v prejednávanej veci, kedze Komisia sa nijako nevyjadrila o dotknutej schéme, ani o inej schéme, ktorá by jej bola podobná, takým spôsobom, ze by mohla vyvolat legitímnu dôveru v ich súlad s právom. 290 V dôsledku toho vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa nie je mozné domnievat, ze by dlzka predbezného konania bola výnimocná a ze by mohla vyvolat legitímnu dôveru v súlad dotknutých schém s právom. 291 Zalobcovia sa tiez odvolávajú na prístup Komisie, a predovsetkým na jej necinnost v predbeznom konaní, co podla nich vyvolalo dôvodné ocakávania v súlad dotknutých schém s právom (pozri body 249 a 250 vyssie). 292 Súd prvého stupna zistil, ze Komisia listom z 25. mája 1994 vyzvala Spanielske královstvo, aby predlozilo pripomienky k staznosti z roku 1994 v lehote 15 dní. Komisia v tomto liste navyse uviedla, ze v prípade neodpovedania ci poskytnutia nedostatocnej odpovede bude musiet po uplynutí stanovenej lehoty zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 293 Po tom, ako bola Komisii dorucená odpoved od spanielskych orgánov z 30. septembra 1994, zo skutocností uvedených v spise vyplýva (pozri bod 25 a nasl. vyssie), ze sa uskutocnili stretnutia týkajúce sa dotknutých schém, co potvrdilo, ze konanie o staznosti pokracovalo. 294 Okrem toho Komisia listom z 18. júla 1995 oznámila stazovatelom, ze koná o ich staznosti, ze o dalsích úkonoch rozhodne, ked budú niektoré otázky vyriesené, a ze im oznámi svoje rozhodnutie. 295 Napokon Komisia listom z 19. januára 1996 oznámila Spanielskemu královstvu, ze skúma dopad dotknutých danových opatrení na hospodársku sútaz, a vyzvala ho v tejto súvislosti na predlozenie informácií o príjemcoch, ktorí vyuzili tieto opatrenia. 296 Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia sa teda neukázala ako necinná v konaní o staznosti z roku 1994. Práve naopak, vykonávala svoje setrenie výmenou korespondencie az do zaslania svojho listu z 19. januára 1996 Spanielskemu královstvu, ktorý ostal nezodpovedaný. Korespondencia a stretnutia s Komisiou v predbeznom konaní teda dokazujú dialóg, pocas ktorého sa Komisia snazila najmä získat informácie od spanielskych orgánov, aby si mohla vytvorit prvotný názor. 297 Z listu z 19. januára 1996 navyse vyplýva, ze Komisia sa k tomuto dnu domnievala, ze nemá potrebné dôkazy na prijatie rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 298 Napriek ziadosti o informácie z 19. januára 1996, ktorá sa týkala príjemcov dotknutých schém, Komisia nedostala odpoved od spanielskych orgánov, bez ohladu na ich ziadost o predlzenie lehoty na tento úcel (pozri bod 29 vyssie). 299 Z preskúmania vymenenej korespondencie navyse vyplýva, ze Komisia opakovane oznámila tak stazovatelom, ako aj Spanielskemu královstvu, ze nadalej pokracuje v konaní o staznosti bez toho, aby vyjadrila svoj názor na súlad týchto schém s právom. 300 Okrem toho, aj keby bolo mozné sa domnievat, ze Komisia sa po odoslaní svojho listu z 19. januára 1996 Spanielskemu královstvu odmlcala az do prijatia novej staznosti z 5. januára 2000, také mlcanie nemôze s ohladom na skutocnosti v prejednávanej veci, predstavovat mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera v súlad dotknutých danových rezimov s právom. 301 Kedze spanielske orgány nedorucili Komisii odpoved na ziadost o informácie, ktorá by sa týkala príjemcov schém, mohla sa domnievat, ako to spresnila vo svojich písomnostiach, ze nemala dôkazy, ktoré by jej umoznovali posúdit skutocný vplyv dotknutých schém. Komisia sa mohla predovsetkým domnievat, ze nic nepreukazovalo to, ze by dotknuté schémy, ktoré prestali platit na konci roka 1994, boli v prospech niektorého podniku. 302 Okrem toho v kazdom prípade nemôze byt také mlcanie vykladané ako konkludentné schválenie zo strany danej institúcie (pozri v tomto zmysle rozsudok Regione autónoma della Sardegna/Komisia, uz citovaný v bode 157 vyssie, bod 69). 303 Takze tvrdenie zalozené na necinnosti Komisie pocas predbezného konania nie je mozné prijat, kedze prístup Komisie nie je v prejednávanej veci mozné povazovat za mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera v súlad dotknutých danových rezimov s právom. 304 Po druhé na podporu svojho tvrdenia zalozeného na legitímnej dôvere z dôvodu správania sa Komisie sa zalobcovia odvolávajú na neuverejnenie osobitného upozornenia v úradnom vestníku, ktoré by varovalo prípadných príjemcov tejto pomoci pred jej neistou povahou. Zdôraznujú, ze Komisia v oznámení o protiprávnej pomoci z roku 1983 uviedla, ze ked sa dozvie o prijatí opatrení protiprávnej pomoci clenským státom, uverejní v úradnom vestníku osobitné upozornenie, ktorým oznámi prípadným príjemcom tejto pomoci jej neistú povahu, k comu vsak v prejednávanej veci nedoslo. 305 Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia sa môze viazat pri výkone svojej volnej úvahy takými opatreniami, akými sú usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú orientacné pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 52 a tam citovanú judikatúru; rozsudok z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 214 vyssie, bod 53). 306 Treba uviest, ze vo svojom oznámení o protiprávnej pomoci z roku 1983 Komisia opätovne pripomenula povinnost oznamovat pomoc podla clánku 88 ods. 3 ES. Okrem toho prípadných príjemcov státnej pomoci informovala o neistej povahe pomoci, ktorá by im bola poskytnutá protiprávne, v tom zmysle, ze kazdý príjemca pomoci poskytnutej protiprávne, t. j. bez toho, aby Komisia rozhodla o jej zlucitelnosti so spolocným trhom s konecnou platnostou, môze byt vyzvaný na jej vrátenie (pozri bod 11 vyssie). 307 Hoci je skoda, ze v úradnom vestníku nebolo uverejnené upozornenie podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983, nic to vsak nemení na skutocnosti, ako bolo pripomenuté v bode 306 vyssie, ze informácia uvedená v danom oznámení je úplne jednoznacná. Navyse výklad, ktorý navrhujú zalobcovia, by dal tomuto oznámeniu o protiprávnej pomoci z roku 1983 význam, ktorý je v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Neistá povaha pomoci, ktorá bola poskytnutá protiprávne, totiz vyplýva z potrebného úcinku povinnosti oznámenia, ktorá je stanovená v clánku 88 ods. 3 ES, a nezávisí od uverejnenia ci neuverejnenia upozornenia podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983 v úradnom vestníku. Predovsetkým sa nemôze stat, aby vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci bolo nemozné len na základe toho, ze Komisia neuverejnila takéto upozornenie, lebo v takom prípade by hrozilo narusenie systému preskúmania státnej pomoci, ktorý je zavedený Zmluvou. 308 Takze neuverejnenie upozornenia podla oznámenia o protiprávnej pomoci z roku 1983 v úradnom vestníku nepredstavuje mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat akákolvek dôvera v súlad protiprávne poskytnutej pomoci s právom. 309 Po tretie zalobcovia tvrdia, ze rozhodovacia prax Komisie v case skutkových okolností v tejto veci bola okolnostou, ktorá mohla vyvolat legitímnu dôveru. 310 Treba vsak pripomenút, ze hoci zásada dodrziavania legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Spolocenstva, hospodárske subjekty nemôzu legitímne ocakávat, ze bude zachovaný existujúci stav, ktorý môze byt zmenený v rámci volnej úvahy institúcií Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [44]C-350/88, Zb. s. I-395, bod 33). Táto zásada sa jasne uplatnuje v rámci politiky hospodárskej sútaze, ktorá sa vyznacuje tým, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy (pozri v oblasti stanovovania výsky pokút rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 172). 311 To je najmä prípad týkajúci sa otázky, ci sú splnené podmienky na nevymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci spocívajúce v existencii mimoriadnych okolností. Rozhodnutia týkajúce sa iných vecí v tejto oblasti majú teda iba orientacnú povahu a nemôzu vyvolat legitímnu dôveru, kedze skutkové okolnosti sú odlisné v kazdom jednotlivom prípade. 312 Za týchto podmienok nemôzu rozhodnutia Komisie v tejto oblasti, na ktoré sa odvolávajú zalobcovia, predstavovat osobitnú okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat taká legitímna dôvera. 313 Napokon, po stvrté Confebask tvrdí, ze Komisia zmenila v roku 1998 svoju politiku v oblasti státnej pomoci a odvoláva sa na legitímnu dôveru v to, ze dotknuté opatrenia boli v case ich prijatia v súlade s právom. 314 Súd prvého stupna v tejto súvislosti pripomína, ze prijatie oznámení o danovej pomoci z roku 1998 Komisiou neznamená, ze táto zmenila svoje kritériá posúdenia danových rezimov clenských státov. 315 Ako uz bolo totiz pripomenuté (pozri bod 180 vyssie), oznámenie o danovej pomoci z roku 1998, ktoré sa vo velkej miere zakladá na judikatúre Súdneho dvora a Súdu prvého stupna, obsahuje objasnenia týkajúce sa uplatnenia clánkov 87 ES a 88 ES na danové opatrenia. V tomto oznámení vsak Komisia neoznámila zmenu kritérií posúdenia týkajúcich sa danových opatrení z pohladu clánkov 87 ES a 88 ES (rozsudky Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 79, a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 174 vyssie, bod 83). 316 Takze tvrdenie zalozené na zmene politiky Komisie nie je mozné povazovat za mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera v súlad protiprávne poskytnutej pomoci s právom. 317 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhradu zalozenú na tom, ze správanie Komisie predstavovalo mimoriadnu okolnost, na ktorej by sa mohla zakladat legitímna dôvera v súlad protiprávne poskytnutej pomoci s právom, je potrebné zamietnut ako nedôvodnú. -- O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 318 Zalobcovia v rámci svojho zalobného dôvodu zalozeného na legitímnej dôvere tvrdia, ze dlzka trvania predbezného preskúmania spôsobila porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, lebo v niektorých svojich rozhodnutiach sa Komisia domnievala, ze dlzka konania odôvodnovala nenariadenie vymáhania dotknutej pomoci. 319 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze dodrziavanie tejto zásady vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2006, Koninklijke Coöperatie Cosun, C-248/04, Zb. s. I-10211, bod 72 a tam citovanú judikatúru). 320 V prejednávanej veci vsak zalobcovia nepreukázali, ze situácia týkajúca sa sporných schém pomoci je porovnatelná so situáciami dotknutými v rozhodnutiach, na ktoré sa odvolávajú a v ktorých sa Komisia domnievala, ze sa nemá nariadit vymáhanie pomoci. 321 Treba totiz konstatovat, ze v rozhodnutiach, na ktoré sa zalobcovia odvolávajú, sa týkajú najmä schém pomoci, pri ktorých ich nevymáhanie bolo odôvodnené tým, ze mohli skutocne vyvolat legitímnu dôveru v súlad skúmaných schém, na co Komisia prihliadla. Komisia najmä zohladnila skutocnost, ze neexistencia pomoci bola výslovne konstatovaná v iných rozhodnutiach týkajúcich sa podobných opatrení ako skúmané schémy v uvedených rozhodnutiach, co teda odôvodnilo nevymáhanie pomoci (pozri rozhodnutia Komisie o koordinacných centrách, bod 255 vyssie). V niektorých prípadoch zohladnila tiez skutocnost, ze dlzka daného konania nebola nijako prisúditelná dotknutému clenskému státu (pozri rozhodnutie 2001/168, bod 255 vyssie), alebo skutocnost, ze len jednému schválenému príjemcovi dotknutej schémy nebola poskytnutá sporná výhoda, a ze teda nebolo co vymáhat (pozri rozhodnutie 2003/81, bod 255 vyssie). 322 To nie je prípad v napadnutých konecných rozhodnutiach, v ktorých Komisia naopak zdôraznila, ze podmienky týkajúce sa práva domáhat sa ochrany legitímnej dôvery neboli splnené (pozri body 55 a 56 vyssie), co vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci bolo potvrdené Súdom prvého stupna (pozri body 284 az 317 vyssie). 323 Z toho vyplýva, ze dotknuté okolnosti v prejednávanej veci nie sú nijako podobné s tými uvedenými v rozhodnutiach, v ktorých Komisia nenariadila vymáhanie pomoci. 324 Zalobcovia teda nepreukázali porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 325 Okrem toho je potrebné uviest, ze napadnuté konecné rozhodnutia spresnili, ze nemajú vplyv na moznost, ze by individuálna pomoc poskytnutá v rámci schém oslobodenia od daní bola úplne alebo ciastocne povazovaná za zlucitelnú so spolocným trhom na základe jej vlastných vlastností, ci uz v rámci neskorsieho rozhodnutia Komisie alebo uplatnením nariadení o oslobodení (pozri bod 103 rozhodnutia 2003/28, bod 101 rozhodnutia 2003/86, bod 99 rozhodnutia 2003/192). 326 Výhrada zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania musí teda byt zamietnutá ako nedôvodná. 327 Na záver piaty zalobný dôvod zalozený na procesnej vade porusenia zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania musí byt zamietnutý v celom rozsahu. 5. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania 328 Po tom, ako sa zalobcovia dozvedeli o liste Komisie z 18. júla 1995, ktorý predlozila v prílohe svojho vyjadrenia k zalobe, tvrdia, ze obsah tohto listu mal byt spomenutý v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, aby mohli nacas predlozit svoje pripomienky. Zalobcovia poukazujú predovsetkým na stretnutia, ktoré sú v nom spomenuté a na ktorých sa zúcastnil len Comunidad autónoma de La Rioja. Tvrdia, ze ak by vedeli o obsahu tohto listu, mohli by sa spýtat vnútrostátnych orgánov na stretnutia, a najmä na to, co bolo ich predmetom. Domnievajú sa, ze nemohli nacas predlozit svoje pripomienky a ze ich práva, ktoré im vyplývajú z postavenia vedlajsích úcastníkov konania, boli teda porusené. 329 Komisia tvrdí, ze tento siesty zalobný dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 330 Treba pripomenút, ze clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, ze "uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania". 331 V prejednávanej veci bol tento zalobný dôvod predlozený zalobcami po tom, co Komisia predlozila vo svojom vyjadrení k zalobe list z 18. júla 1995. Tento zalobný dôvod treba teda povazovat za zalozený na skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, a teda za prípustný (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 369 a nasl.). 332 Co sa týka dôvodnosti tohto zalobného dôvodu, treba pripomenút, ze iné zainteresované strany ako clenský stát, ktorý je zodpovedný za poskytnutie pomoci, nemôzu viest s Komisiou také kontradiktórne konanie, ako je konanie zacaté v prospech uvedeného státu (pozri rozsudok Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, uz citovaný v bode 238 vyssie, bod 192 a tam citovanú judikatúru; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, [45]T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 74). 333 V danom prípade zalobcovia okrem toho, ze neboli úcastníkmi správneho konania ako dotknuté tretie osoby, nijako nepreukázali, v com nespomenutie listu Komisie z 18. júla 1995, ktorým informovala stazovatelov o tom, ze pokracuje v skúmaní spanielskeho danového systému, v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania porusila ich právo stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, t. j. predlozit pocas setrenia pripomienky. V tejto súvislosti nekomunikácia medzi ústrednými orgánmi clenského státu a územnými celkami, na ktorú sa odvolávajú zalobcovia, predstavuje interný problém clenského státu a nemôze byt za to zodpovedná Komisia. 334 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze siesty zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 335 V dôsledku toho musia byt zaloby vo veciach T-86/02 az T-88/02 smerujúce k zruseniu napadnutých konecných rozhodnutí zamietnuté v celom rozsahu. II -- O zalobách vo veciach T-30/01 az T-32/01 smerujúcich k zruseniu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 336 Vo veciach T-30/01 az T-32/01 zalobcovia navrhujú zrusit rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000, z dôvodu, ze v danej veci islo o existujúce schémy pomoci a ze Komisia tým, ze ich posúdila v konaní stanovenom pre nové pomoci, porusila clánok 88 ES a clánky 17 az 19 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 337 Tiez tvrdia, ze v rozpore s tým, co navrhuje Komisia, sú ich zaloby prípustné, kedze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania stanovuje, aké procesné pravidlá sa pouzijú, a teda spôsobuje konecné právne úcinky. Co sa týka zvolenia druhu konania, konecné rozhodnutie len potvrdzuje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, a prvé uvedené rozhodnutie je teda napadnutelné. 338 Pokial ide o Komisiu, tá samostatnými podaniami z 3. mája 2001 vo veciach T-30/01 az T-32/01 podala formálne námietky neprípustnosti. V rámci jej vyjadrení k zalobám z 5. júla 2002 tvrdí, ze zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 sa stali bezpredmetnými. Subsidiárne navrhuje, aby boli vyhlásené za neprípustné a v kazdom prípade za nedôvodné. 339 Súd prvého stupna povazuje za relevantné najskôr rozhodnút o tom, ci sa zaloby stali bezpredmetnými. A -- Tvrdenia úcastníkov konania 340 Komisia v rámci svojho vyjadrenia k zalobe tvrdí, ze zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 sa stali bezpredmetnými. 341 Pokial ide o zalobcov, tí sa domnievajú, ze na jednej strane zalobný dôvod v týchto veciach a na druhej strane zalobné dôvody v spojených veciach T-86/02 az T-88/02, ktoré sa týkali zalôb proti napadnutým konecným rozhodnutiam, nie sú totozné, hoci druhý zalobný dôvod vo veciach T-86/02 az T-88/02 zopakoval zalobný dôvod uvedený vo veciach T-30/01 az T-32/01, ako to umoznuje judikatúra. V tejto súvislosti tvrdia, ze co sa týka volby konania, konecné rozhodnutie môze iba potvrdit skorsie rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a nemôze opravit porusenie, ku ktorému doslo v tomto rozhodnutí o zacatí konania. 342 Zalobcovia tiez tvrdia, ze rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia ([46]T-168/99, Zb. s. II-1371), na ktorý odkazuje Komisia, nie je mozné v prejednávanej veci uplatnit, pretoze v uvedenej veci sa zalobná argumentácia zamerala iba na posúdenie dotknutého opatrenia ako pomoci, a nie na procesnú vadu v konaní. 343 Napokon sa zalobcovia domnievajú, ze to, ze Komisia prijala nové rozhodnutia o schémach oslobodenia po tom, ako boli podané zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu zacat konanie vo veci formálneho zistovania, predstavuje novú okolnost, na základe ktorej môzu vyzvat Súd prvého stupna, aby povazoval ich zalobné návrhy o neplatnost za rozsírené o návrh na zrusenie rozhodnutí o schémach oslobodenia. B -- Posúdenie Súdom prvého stupna 344 Podla ustanovení clánku 113 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna môze kedykolvek aj bez návrhu, po vypocutí úcastníkov konania, vyslovit, ze návrh sa stal bezpredmetným, a preto nie je dôvod rozhodnút. 345 Zaloba o neplatnost sa stane bezpredmetnou, ak by sa právne postavenie zalobcu nezmenilo zrusením ci nezrusením napadnutého aktu. V takom prípade je teda potrebné rozhodnút o zastavení konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 154). 346 V prejednávanej veci treba preskúmat, ci rozhodnutie z 28. novembra 2000, ktorým sa zacalo konanie vo veci formálneho zistovania, spôsobuje nadalej právne úcinky na zalobcov po tom, ako boli prijaté konecné rozhodnutia Komisie, ktorými sa skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, proti ktorým zalobcovia podali zaloby vo veciach T-86/02 az T-88/02, ktoré boli vyssie preskúmané a zamietnuté (pozri bod 335 vyssie). 347 Treba uviest, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000 predbezne rozhodlo o existencii protiprávnej státnej pomoci. Komisia tromi rozhodnutiami z 20. decembra 2001 rozhodla, ze tri dotknuté danové rezimy predstavujú protiprávnu pomoc, sú nezlucitelné so spolocným trhom a nariadila ich zrusenie a vymáhanie poskytnutej pomoci, spolu s úrokmi, ktoré mali plynút odo dna, ked bola daná pomoc vyplatená príjemcom. 348 Vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci treba konstatovat, ze právne postavenie zalobcov by sa nezmenilo prípadným zrusením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 349 V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nespôsobuje samo osebe nijaký nezvratný úcinok, pokial ide o súlad opatrení, ktorých sa týka, s právom. Len konecné rozhodnutie, ktoré s konecnou platnostou kvalifikuje tieto opatrenia ako pomoc, má totiz ten úcinok, ze stanoví ich protiprávnost (uznesenie Súdu prvého stupna zo 4. novembra 2002, Salzgitter/Komisia, [47]T-90/99, Zb. s. II-4535, bod 14). 350 Isteze, rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania môze spôsobit samostatné právne úcinky, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost, pricom podla judikatúry je mozné podat zalobu aj proti takémuto rozhodnutiu, ak spôsobí také právne úcinky, ktoré sú samostatné a odlisné vzhladom na konecné rozhodnutie. Takze zastavenie uplatnovania dotknutého opatrenia, vyplývajúce s predbezného posúdenia tohto opatrenia za novú pomoc, má samostatnú povahu vzhladom na konecné rozhodnutie, ktoré je casovo obmedzené az do skoncenia konania vo veci formálneho zistovania (rozsudok Súdneho dvora z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303, body 56 az 62 a 69; rozsudky Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 153 vyssie, body 80 az 86, a Regione Siciliana/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 46). 351 V prejednávanej veci je vsak nesporné, ze nedoslo k zastaveniu uplatnovania dotknutých danových opatrení, co by v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES vyplývalo z predbezného posúdenia daného opatrenia ako novej pomoci. 352 Okrem toho sa zdá, ze úcinky napadnutých konecných rozhodnutí potlacili, ked nadobudli úcinnost, úcinky predbezného rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania na jednej strane z dôvodu povahy nariadených opatrení a na druhej strane vzhladom na skutocnost, ze neslo o existujúce schémy pomoci. Skutocnost, ze dotknuté schémy nie sú existujúcou pomocou, totiz spôsobuje, ze vymáhanie vyplatenej pomoci a následky, ktoré malo jej zrusenie a vymáhanie, potlacili následky, aké malo len jej zastavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok EPAC/Komisia, uz citovaný v bode 345 vyssie, bod 156), kedze týmito následkami je rozhodnutie o vrátení ab initio protiprávne prijatých výhod. 353 Navyse treba uviest, ze zalobcovia na podporu svojich zalôb vo veciach T-30/01 az T-32/01 proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania tvrdili, ze dotknuté opatrenia boli existujúcou pomocou a ze Komisia zacatím konania vo veci formálneho zistovania a ich posúdením ako novej pomoci porusila procesné pravidlá vztahujúce sa na existujúce pomoci. Treba konstatovat, ze tieto tvrdenia sa vracajú k tvrdeniam uvedeným na podporu zalôb o neplatnost vo veciach T-86/02 az T-88/02, smerujúcich proti konecným rozhodnutiam (pozri tretí a stvrtý zalobný dôvod vo veciach T-86/02 az T-88/02, preskúmané vyssie, bod 108 a nasl.). Súd prvého stupna vsak rozhodol, ze Komisia správne posúdila dotknuté schémy pomoci ako novú pomoc (pozri bod 204 vyssie) a zamietol zaloby vo veciach T-86/02 az T-88/02 proti konecným rozhodnutiam (pozri bod 335 vyssie). 354 Takze vzhladom na obsah argumentácie predlozenej zalobcami v rámci zalôb proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa tieto zaloby stali bezpredmetnými. 355 Za týchto okolností, kedze Súd prvého stupna potvrdil zákonnost rozhodnutí Komisie, ktoré sa stali konecnými a ktoré ukladajú zrusenie dotknutých danových rezimov a vymáhanie pomoci, nemajú zalobcovia nijaký záujem na zrusení rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 356 Okrem toho, co sa týka rozsudku z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, uz citovaného v bode 350 vyssie, a rozsudku Súdu prvého stupna z 20. júna 2007, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia (T-246/99, neuverejnený v Zbierke), na ktoré odkazujú úcastníci konania, treba uviest, ze situácia nebola rovnaká ako tá v tejto veci. Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré spresnilo dotknuté opatrenia novej pomoci, totiz viedlo Komisiu k prijatiu konecných rozhodnutí, ktorými boli dotknuté opatrenia posúdené ako nová pomoc, ale zlucitelná so spolocným trhom, s výhradou splnenia urcitých podmienok (rozsudok Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, uz citovaný, body 7 a 12). 357 V prejednávanej veci Komisia naopak prijala tri konecné rozhodnutia, ktorými oznacila tri dotknuté schémy za novú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 358 Kedze toto posúdenie Komisie, ako aj vzhladom na posúdenie nových schém pomoci, bolo schválené Súdom prvého stupna (pozri body 204, 207 a 335 vyssie), vyplýva z toho, ze opatrenia dotknutej pomoci musia byt odstránené a pomoc vrátená ab initio a ze nie je dôvod rozhodnút o otázke, ci nemali byt pozastavené rovnaké opatrenia, ktorých pozastavenie ziadala Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, kým nebude prijaté rozhodnutie alebo rozhodnutia, ktorými sa ukoncí konanie zacaté napadnutým rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 342 vyssie, body 23 az 27). 359 Zalobcovia tvrdia, ze rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 342 vyssie, sa v prejednávanej veci neuplatní, kedze argumentácia v danej veci sa týkala iba oznacenia sporného opatrenia ako pomoci, zatial co v prejednávanej veci sa tvrdenie zalobcov zakladá len na tom, ze uviedli, ze islo o existujúcu pomoc a ze konanie o preskúmaní bolo neplatné. 360 Súd prvého stupna vsak dospel k záveru, ze toto tvrdenie nemôze oslabit záver, ze zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 sa stali bezpredmetnými. 361 Treba totiz pripomenút, ze rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 342 vyssie, sa týkal zaloby proti rozhodnutiu Komisie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa danovej úlavy a znízenia základu dane, z coho mali prospech v uvedenom poradí Ramondín a Ramondín Cápsulas. Súd prvého stupna sa vsak domnieval, ze táto zaloba proti rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa stala bezpredmetnou z toho dôvodu, ze zaloba proti konecnému rozhodnutiu Komisie, zalozená na rovnakom tvrdení, bola sama osebe zamietnutá Súdom prvého stupna. 362 Súd prvého stupna sa domnieva, ze uvedená situácie je teda uplatnitelná na tú v prejednávanej veci, bez ohladu na tvrdenie predlozené zalobcami. Ako uz bolo pripomenuté, tvrdenie týkajúce sa posúdenia schém pomoci za existujúcu pomoc a údajná procesná vada, boli preskúmané Súdom prvého stupna a zamietnuté. Takze, s ohladom na predmet sporu, rozhodnutie vo veci rozsudku zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaného v bode 342 vyssie, je uplatnitelné v prejednávanej veci. 363 Z uvedeného vyplýva, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti predlozenej Komisiou ci návrhu na zrusenie napadnutých konecných rozhodnutí podaného zalobcami v rámci ich replík, ze je potrebné konstatovat, ze zaloby vo veciach T-30/01 az T-32/01 sa stali bezpredmetnými, a preto nie je dôvod o nich rozhodnút. O návrhoch na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania 364 Po prvé zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna vyzval Komisiu na predlozenie niektorých dokumentov. 365 Súd prvého stupna v tejto súvislosti konstatuje, ze Komisia predlozila v prílohe svojho vyjadrenia k zalobe kópiu staznosti z roku 1994 a list z 18. júla 1995, ktorý zaslala stazovatelom. 366 V rozsahu, v akom Súd prvého stupna mohol preskúmat vsetky zalobné dôvody zalobcov na základe dokumentov zaradených do spisu a vysvetlení poskytnutých na pojednávaní, netreba od Komisie pozadovat predlozenie doplnujúcich dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, C-260/05 P, Zb. s. I-10005, body 77 az 79, potvrdzujúci rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [48]T-88/01, Zb. s. II-1165, bod 81). 367 Po druhé zalobcovia navrhujú, aby sa Súd prvého stupna oboznámil so zalobami podanými vo veciach T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02 a rozhodol o nich predtým, ako rozhodne o tých podaných zalobcami vo veciach T-227/01 az T-229/01 a T-230/01 az T-232/01, ktorých predmetom sú rozhodnutia Komisie povazujúce danové rezimy zavádzajúce na jednej strane danovú úlavu vo výske 45% z investícií a na druhej strane znízenie základu dane za schémy pomoci nezlucitelné so spolocným trhom. 368 Súd prvého stupna uvádza, ze preskúmania vo veciach uvedených zalobcami prebiehali súcasne. Pojednávania sa tiez vo vsetkých týchto veciach uskutocnili 15., 16. a 17. januára 2008 a rozsudky sú vynesené v ten istý den, takze tento návrh na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania sa stal bezpredmetným. 369 Návrhy zalobcov na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania musia byt teda zamietnuté. O trovách I -- Veci T-30/01 az T-32/01 370 Podla clánku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Súd prvého stupna konanie vo veci zastavil, rozhodne o náhrade trov konania podla vlastnej úvahy. Vzhladom na to, ze zalobcovia nemali úspech v zalobách, ktoré podali proti konecným rozhodnutiam vo veciach T-86/02 az T-88/02, prijatých v nadväznosti na rozhodnutia o zacatí napadnutého konania v rámci vecí T-30/01 az T-32/02, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania vo veciach T-30/01 az T-32/02 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava/Komisia, uz citovaný v bode 342 vyssie, bod 28). II -- Veci T-86/02 az T-88/02 371 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo svojich návrhoch a zalobných dôvodoch úspech vo veciach T-86/02 az T-88/02, je opodstatnené zaviazat ich znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podali Komisia a Comunidad autónoma de La Rioja. 372 Comunidad autónoma del País Vasco a Confebask znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Veci T-30/01 az T-32/01, T-86/02 az T-88/02 sa spájajú na úcely vyhlásenia rozsudku. 2. Vo veciach T-30/01 az T-32/01: -- nie je dôvod rozhodnút o zalobách, -- Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Guipúzcoa -- Diputación Foral de Guipúzcoa a Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania Komisie. 3. Vo veciach T-86/02 az T-88/02: -- zaloby sa zamietajú, -- Territorio Histórico de Álava -- Diputación Foral de Álava, Territorio Histórico de Guipúzcoa -- Diputación Foral de Guipúzcoa a Territorio Histórico de Vizcaya -- Diputación Foral de Vizcaya znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania Komisie a Comunidad autónoma de La Rioja, -- Comunidad autónoma del País Vasco -- Gobierno Vasco a Confederación Empresarial Vasca (Confebask) znásajú svoje vlastné trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2009. Podpisy Obsah Právny rámec I -- Právna úprava Spolocenstva II -- Vnútrostátna právna úprava Okolnosti predchádzajúce sporu Napadnuté rozhodnutia I -- Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania z 28. novembra 2000 (veci T-30/01 az T-32/01) II -- Napadnuté konecné rozhodnutia (veci T-86/02 az T-88/02) Konanie Návrhy úcastníkov konania I -- Vo veciach T-30/01 az T-32/01 II -- Vo veciach T-86/02 az T-88/02 Právny stav I -- O zalobách vo veciach T-86/02 az T-88/02 smerujúcich k zruseniu konecných rozhodnutí, ktorými boli dotknuté schémy pomoci vyhlásené za nezlucitelné a nariadené vymáhanie poskytnutej pomoci A -- O prípustnosti vstupu Confebasku ako vedlajsieho úcastníka konania v rámci zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O dôvodnosti zalôb vo veciach T-86/02 az T-88/02 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na údajne uz existujúcich schémach dotknutej pomoci a) O prvej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O druhej casti zalozenej na porusení clánku 1 písm. b) bode ii) nariadenia c. 659/1999 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných pravidiel vztahujúcich sa na existujúce pomoci 3. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na procesnej vade, porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania a) O výhrade zalozenej na procesnej vade Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady rovnosti zaobchádzania Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna -- O výhrade zalozenej na porusení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných z dôvodu dlzky trvania predbezného preskúmania -- O výhrade zalozenej na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery -- O výhrade zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 5. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna II -- O zalobách vo veciach T-30/01 az T-32/01 smerujúcich k zruseniu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania A -- Tvrdenia úcastníkov konania B -- Posúdenie Súdom prvého stupna O návrhoch na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania O trovách I -- Veci T-30/01 az T-32/01 II -- Veci T-86/02 az T-88/02 __________________________________________________________________ ( [49]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXj7wyFl/L96257-7619TMP.html#t-ECRT12009SKA.0900292901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:017:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1979:031:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0400&locale=SK 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:017:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:134:TOC 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0177&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0127&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:292:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:318:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:384:TOC 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0400&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:002:TOC 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:282:TOC 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0082&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0099&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0288&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0269&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0025&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0459&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0190&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:183:TOC 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:012:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:031:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:177:TOC 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:153:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:023:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:023:TOC 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:060:TOC 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0395&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0005&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0183&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0176&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0168&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0090&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0088&locale=SK 49. file:///tmp/lynxXXXXj7wyFl/L96257-7619TMP.html#c-ECRT12009SKA.0900292901-E0001