Vec C-42/01 Portugalská republika proti Komisii Európskych spolocenstiev "Kontrola koncentrácií medzi podnikmi Spolocenstva - Clánok 21 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c.4064/89 - Ochrana oprávnených záujmov clenskými státmi - Právomoc Komisie" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Skúmanie Komisie - Povinnost clenských státov oznámit kazdý verejný záujem uvedený v clánku 21 ods. 3 tretom pododseku nariadenia c. 4064/89 - Právomoc Komisie vyslovit sa o tom, ci takýto záujem, napriek tomu, ze nebol oznámený, je v súlade s právom Spolocenstva (Nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 21 ods. 3 pododseky 2 a 3) 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie, ktoré zapadá do súvislostí známych adresátovi - Prípustnost strucného odôvodnenia (Clánok 253 ES) 1. Clánok 21 ods. 3 tretí pododsek nariadenia c. 4064/89 o konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi mozno vykladat len tak, ze ak sa neoznámia verejné záujmy dalsie ako tie uvedené v druhom pododseku tohto istého odseku chránené ustanoveniami vnútrostátneho práva, potom sa Komisia nemôze vyslovit formou rozhodnutia o zlucitelnosti uvedených záujmov s právom Spolocenstva. Ak totiz dotknutý clenský stát neoznámi uvedené dôvody, právomoc Komisie by sa obmedzila na zalobu o nesplnenie povinnosti v zmysle clánku 226 ES a bolo by takto nemozné získat rozhodnutie Spolocenstva v krátkych lehotách uvedených v nariadení c. 4064/89, v dôsledku coho by sa zvýsila hrozba, ze takéto rozhodnutie bude prijaté len potom, co vnútrostátne opatrenia s konecnou platnostou ohrozili koncentráciu v rozsahu Spolocenstva. Okrem toho, takýto výklad by zbavil clánok 21 ods. 3 pododsek 3 uvedeného nariadenia uzitocného úcinku, poskytujúc clenským státom moznost vyhnút sa lahko kontrolám stanoveným v tomto ustanovení. Z tohto vyplýva, ze preto, aby kontrola verejných záujmov iných, ako sú tie, ktoré sú uvedené v clánku 21 ods. 3 pododseku 2 tohto istého nariadenia, vykonávaná Komisiou v súlade s pododsekom 2 uvedeného odseku bola úcinná, je potrebné priznat tomuto orgánu právomoc vyslovit sa vo svojom rozhodnutí o zlucitelnosti týchto záujmov so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva, a to bez ohladu na to, ci spomínané záujmy sú oznámené alebo nie. Je nepochybné, ze neurobenie oznámenia dotknutým clenským státom môze mat za následok, ze splnenie úlohy Komisiou je neistejsie a zlozitejsie, a to v tom zmysle, ze Komisia by mohla mat tazkosti so zistením záujmov chránených vnútrostátnymi opatreniami, avsak o nic menej nie je pravdou, ze Komisia má vzdy moznost poziadat dotknutý clenský stát o poskytnutie informácií. Ak napriek takejto ziadosti clenský stát neposkytne pozadované informácie, Komisia môze prijat rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii. (pozri body 54 - 58) 2. Odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom k okolnostiam daného prípadu, najmä k obsahu aktu, ku charakteru uvádzaných dôvodov a k záujmu, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, nakolko odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES, treba hladat nielen vzhladom k textu aktu, ale tiez k jeho kontextu, ako aj k súhrnu právnych pravidiel riadiacich dotknutú oblast. Takto, rozhodnutie prijaté v súvislostiach dobre známych dotknutému clenskému státu, voci ktorému smeruje zaloba o nesplnenie, toto rozhodnutie Komisie o konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi zacatom v súlade s clánkom 21 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89, v priebehu ktorého tento clenský stát neposkytol ani najmensiu informáciu o zlucitelnosti verejných záujmov s právom Spolocenstva, ktoré sú zamerané na ochranu opatrení, ktoré sú predmetom uvedeného rozhodnutia, môze byt strucne odôvodnené. (pozri body 66, 69 - 70) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (plenárne zasadnutie) z 22. júna 2004 ([1]*) "Kontrola koncentrácií medzi podnikmi Spolocenstva - Clánok 21 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 - Ochrana oprávnených záujmov clenskými státmi - Právomoc Komisie" Vo veci C-42/01, Portugalské královstvo, v zastúpení: L. I. Fernandes a L. Duarte, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Marques Mendes, advogado, ktorí si zvolili adresu na dorucovanie v Luxemburgu, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver a M. França, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia c. C(2000) 3543 final-PT Komisie, z 22. novembra 2000 o konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi podla clánku 21 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 (Vec c. COMP/M.2054 - Secil/Holderbank/Cimpor), SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, C. Gulmann, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. La Pergola a R. Schintgen, N. Colneric a S. von Bahr (spravodajca), generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavná referentka, so zretelom na správu pre pojednávanie po vypocutí prednesov úcastníkov konania na pojednávaní 9. septembra 2003, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. januára 2004, vyhlásil tento Rozsudok 1 Zalobou podanou do Kancelárie Súdneho dvora 1. februára 2001 Portugalskou republikou v súlade s clánkom 230 ods. 1 ES sa zacalo súdne konanie, predmetom ktorého je zrusenie rozhodnutia Komisie c. C (2000) 3543 final-PT z 22. novembra 2000 o konaní o kontrole koncentrácií medzi podnikmi zacatom v súlade s clánkom 21 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 (Vec c. COMP/M.2054 - Secil/Holderbank/Cimpor, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Právny rámec Právny poriadok Spolocenstva 2 Clánok 4 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s. 1), zmenený nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1, dalej len "nariadenie o koncentráciách"), ustanovuje: "Koncentrácie v rozsahu spolocenstva, definované v tomto nariadení, sa musia oznámit Komisii najneskôr jeden týzden po uzavretí zmluvy, po oznámení návrhu vo verejnej sútazi (po oznámení ponuky na prevzatie alebo ponuky na výmenu cenných papierov) alebo nadobudnutí kontrolného podielu. Tento týzden sa zacína výskytom prvej z uvedených udalostí." 3 V súlade s clánkom 6 ods. 1 nariadenia o koncentráciách Komisia preskúma oznámenie bezodkladne po jeho dorucení. 4 Z clánku 10 ods. 1 nariadenia o koncentráciách vyplýva, ze Komisia má lehotu jedného mesiaca na to, aby rozhodla, ci zacne alebo nezacne formálne prieskumné konanie o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. V súlade s odsekom 3 tohto istého clánku rozhodnutie, ktoré vyhlasuje oznámenú koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom musí byt prijaté v lehote do styroch mesiacov od zacatia formálneho prieskumného konania. 5 Clánok 21 nariadenia o koncentráciách urcuje: "1. Komisia má výlucnú právomoc prijímat rozhodnutia uvedené v tomto nariadení, tieto sú preskúmatelné Súdnym dvorom. 2. Ziadny clenský stát nesmie uplatnit svoju národnú právnu úpravu hospodárskej sútaze na prípad koncentrácie v rozsahu spolocenstva. [...] 3. Bez ohladu na odsek 1 a 2 môzu clenské státy prijat primerané opatrenia na ochranu iných oprávnených záujmov, nez ktoré sú upravené týmto nariadením a sú zlucitelné so vseobecnými zásadami a ostatnými ustanoveniami práva spolocenstva. Za oprávnený záujem v zmysle prvého pododseku sa povazuje verejná bezpecnost, pluralita médií a pravidlá obozretnosti. Príslusný clenský stát musí informovat Komisiu o kazdom dalsom verejnom záujme a Komisia ho uzná po vyhodnotení jeho zlucitelnosti so vseobecnými zásadami a dalsími ustanoveniami práva spolocenstva pred prijatím uvedených opatrení. Komisia informuje dotknuté clenské státy o svojom rozhodnutí do jedného mesiaca po takomto oznámení." Vnútrostátna právna úprava 6 Zákonný právny rezim o privatizáciách v portugalskom právnom poriadku spocíva, na úcely uvedeného konania, na zákone c. 11/90 z 5. apríla 1990, rámcový zákon o privatizáciách (Diário da República I, séria A, c. 80 z 5. apríla 1990, s. 1664) a na nariadení-zákone c. 380/93 z 15. novembra 1993 (Diário da República I, séria A, c. 267 z 15. novembra 1993, s. 6362), ktorý bol prijatý na úcely uplatnenia uvedeného rámcového zákona. Rámcový zákon c. 380/93 zavádza a upravuje osobitné konanie, ktorým stát sleduje vývoj akcionárskej struktúry podnikov, ktoré sú v procese privatizácie. Na základe clánku 1 tohto rámcového zákona nadobudnutie hlasovacích práv o viac ako 10 % základného imania podniku, ktorý nebol este celkom sprivatizovaný si vyzaduje súhlas ministerstva financií. Skutkový stav 7 Dna 15. júna 2000 Secilpar SL, obchodná spolocnost zalozená podla spanielskeho práva (dalej len "Secilpar"), ktorá je v rozsahu 100 % ovládaná obchodnou spolocnostou Secil-Companhia Geral de Cal e Cimento, SA, zalozenou podla portugalského práva (dalej len "Secil"), uverejnila predbezné oznámenie ponuky na prevzatie, predmetom ktorej sú akcie vydané obchodnou spolocnostou Cimpor-Cimentos de Portugal SGPS, SA, obchodná spolocnost zalozená podla portugalského práva (dalej len "Cimpor"). Obchodná spolocnost Cimpor je pôvodne verejný podnik, privatizovaný zaciatkom roku 1994. Portugalský stát postupne predával svoje úcasti na jej základnom imaní, pricom v case uverejnenia predbezného oznámenia vlastnil 12,7 % akcií, z coho 10 % predstavovali akcie, s ktorými sú spojené osobitné práva. Predbezné oznámenie obsahovalo informáciu, ze Holderbank Financičre Glaris, SA, obchodná spolocnost zalozená podla svajciarskeho práva (dalej len "Holderbank"), konala v zhode s obchodný spolocnostami Secilpar a Secil. 8 Podla uvedeného predbezného oznámenia podmienky uplatnitelné na ponuku na prevzatie boli najmä tieto: - prijatie ponuky akcionármi, ktorí sú majitelmi aspon 67 % vsetkých akcií vydaných obchodnou spolocnostou Cimpor, - postúpenie osobitných práv, ktorých nositelom je portugalský stát, ako akcionár obchodnej spolocnosti Cimpor, - zrusenie obmedzení výkonu hlasovacieho práva, ako sú stanovené v spolocenskej zmluve obchodnej spolocnosti Cimpor. 9 Dna 16. júna 2000 v súlade s nariadením-zákonom c. 380/93 obchodné spolocnosti Secilpar et Holderbank poziadali Ministerstvo financií Portugalska o schválenie nadobudnutia kapitálovej úcasti v obchodnej spolocnosti Cimpor, s ktorou je spojené hlasovacie právo az do výsky 100 % základného imania, prostredníctvom ponuky na prevzatie. Presnejsie lehoty a podmienky boli uvedené najmä v predbeznom oznámení. 10 Ziadost upresnovala, ze ponuka na prevzatie bola v prvom stupni zameraná na nadobudnutie az 100 % akcií obchodnej spolocnosti Cimpor prostredníctvom obchodnej spolocnosti Secilpar zvlást zalozenej na tento úcel. V druhom stupni si obchodné spolocnosti Secil et Holderbank mali rozdelit obchodný majetok obchodnej spolocnosti Cimpor. Konecným výsledkom by bolo to, ze obchodná spolocnost Secil by prevzala výkon podnikatelských cinností obchodnej spolocnosti Cimpor v Spanielsku a v Egypte a tak isto aj cast jej podnikatelských cinností v Brazílii a obchodná spolocnost Holderbank by prevzala výkon podnikatelských cinností obchodnej spolocnosti Cimpor v Portugalsku, Maroku, Tunisku a Mozambiku a taktiez zvysnú cast jej podnikatelských cinností v Brazílii. 11 Dna 4. júla 2000 Komisia obdrzala oznámenie návrhu koncentrácie v súlade s clánkom 4 nariadenia o koncentráciách, v ktorom bolo uvedené, ze obchodné spolocnosti Holderbank a Secil v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia ovládnu spolocne obchodnú spolocnost Cimpor na základe ponuky na prevzatie oznámenej 15. júna 2000 [pozri stanovisko k predbeznému oznámeniu koncentrácie (Ú. v. ES C 198, s. 5, dalej len "oznámenie zo 4. júla 2000")]. 12 Rozhodnutím z 5. júla 2000 ministerstvo financií zamietlo ziadost zo 16. júna 2000 a uviedlo, ze portugalský stát sa nemienil vzdat svojich osobitných práv, ktorých bol nositelom ako akcionár obchodnej spolocnosti Cimpor, a ze nesúhlasil so zrusením obmedzení výkonu hlasovacieho práva, ako sú stanovené v spolocenskej zmluve obchodnej spolocnosti Cimpor. 13 Listom zo 7. júla 2000, v odpovedi na list z predchádzajúceho dna, obchodná spolocnost Secil oboznámila Comissăo do Mercado de Valores Mobiliários (Komisia pre trhy s cennými papiermi, dalej len "KTCP") so svojimi úmyslami týkajúcimi sa ponuky na prevzatie. V ten istý den obchodné spolocnosti Secilpar a Holderbank zaslali novú ziadost ministerstvu financií s cielom nadobudnút viac ako 10 % akcií obchodnej spolocnosti Cimpor najmä na trhu, a to v súlade s nariadením-zákonom c 380/93. V tejto ziadosti upustili najmä od toho, ze ponuka na prevzatie sa bude viazat na splnenie podmienky spocívajúcej v postúpení osobitných práv portugalského státu ako akcionára obchodnej spolocnosti Cimpor. 14 Dna 20. júla 2000 Komisia, domnievajúc sa, ze oznámenie zo 4. júla 2000 je neúplné, stanovila úcastníkom lehotu na doplnenie oznámenia do 28. augusta 2000. Táto lehota bola predlzená na ziadost úcastníkov az do 15. septembra 2000. Kedze úcastníci v stanovenej lehote neoznámili Komisii pozadované informácie, táto zastavila skúmanie koncentrácie. 15 V rozhodnutí z 11. augusta 2000 ministerstvo financií na strane jednej uviedlo, ze valné zhromazdenie obchodnej spolocnosti Cimpor zamietlo návrh zrusit obmedzenia výkonu hlasovacieho práva tak, ze sa zdalo, ze ponuka na prevzatie sa stala neúcinná. Na strane druhej opätovne zamietlo ziadost obchodných spolocností Secilpar a Holderbank, pricom upresnilo, ze ciele sledované úcastníkmi správneho konania boli vo vseobecnosti v rozpore s cielmi reprivatizácie. V rozhodnutí z 11. augusta 2000 sa zdôraznovalo, ze dôvodmi zamietnutia boli: i) skutocnost, ze ponuka na prevzatie by zaprícinila to, ze obchodná spolocnost Cimpor by opustila portugalský kapitálový trh; ii) nezlucitelnost priemyselného plánu ziadatelov so stratégiou portugalskej vlády týkajúcej sa restrukturalizácie sektora; iii) skutocnost, ze nadobudnutie akcií by znemoznilo postúpenie kapitálovej úcasti portugalského státu v obchodnej spolocnosti Cimpor za primeraných ekonomických a financných podmienok; iv) skutocnost, ze nadobudnutie akcií by zaprícinilo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v rámci posledného stupna privatizacného postupu obchodnej spolocnosti Cimpor. 16 Napriek tomu vsak 11. augusta 2000 obchodná spolocnost Secilpar oznámila KTCP urcité zmeny predbezného oznámenia ponuky na prevzatie akcií obchodnej spolocnosti Cimpor s cielom odpovedat na obavy vyslovené portugalskými orgánmi verejnej moci. 17 Listom z toho istého dna KTCP oboznámil obchodnú spolocnost Secilpar so svojím rozhodnutím nariadit spätvzatie ponuky na prevzatie uz uverejnenej touto obchodnou spolocnostou, berúc do úvahy rozhodnutie z 11. augusta 2000 a zastávajúc názor, ze zmeny predbezného oznámenia sa stali bezpredmetnými. 18 Listom zo 16. augusta 2000 vedúci úradu ministra financií odovzdal neoficiálne vedúcemu úradu Komisára zodpovednému za politiku hospodárskej sútaze kópiu rozhodnutia z 11. augusta 2000. 19 Listom z 21. septembra 2000 vedúci úradu Komisára zodpovedného za politiku hospodárskej sútaze oboznámil ministra financií o oznámení zo 4. júla 2000 a poukázal na to, ze prvou reakciou Komisie bolo to, ze si Portugalská republika nesplnila povinnost vyplývajúcu z pravidiel Spolocenstva v oblasti kontroly koncentrácií, teda povinnost vopred informovat Komisiu o svojom zámere zamietnut koncentráciu a tiez informovat ju o záujmoch, ktoré chce chránit týmto opatrením. 20 Uvedený list sa tiez zmienoval o tom, ze si Portugalská republika, ako sa zdá, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 21 ods. 3 nariadenia o koncentráciách, kedze sa rozhodla zamietnut návrh nadobudnutia akcií obchodnej spolocnosti Cimpor obchodnými spolocnostami Secil a Holderbank bez toho, ze by informovala Komisiu o dôvodoch, a tiez bez toho, ze by jej umoznila posúdit zlucitelnost dôvodov verejného záujmu s právnym poriadkom Spolocenstva, a to pred tým, nez prijala sporné opatrenia. Ak by Komisia dospela k záveru, ze dôvody, na ktoré sa odvoláva Portugalská republika, nezodpovedajú ziadnej z troch podmienok uvedených v clánku 21 ods. 3 nariadenia o koncentráciách, Komisia by mohla prijat opatrenia, ktoré sú uplatnitelné v súlade s týmto ustanovením. Komisia poziadala portugalskú vládu o podanie pripomienok k tejto otázke a to v lehote najneskôr do 5. októbra 2000. 21 Konecne, v tomto liste z 21. septembra 2000 bolo uvedené, ze pokial by Komisia vyvodila záver, ze rozhodnutia ministra financií nemôzu byt opodstatnené dalsími oprávnenými záujmami v zmysle clánku 21 ods. 3 nariadenia o koncentráciách, Komisia, v takom prípade prijme príslusné opatrenia. Portugalská republika bola vyzvaná na podanie pripomienok k tomuto záveru tiez v lehote najneskôr do 5. októbra 2000. 22 Listom z 3. októbra 2000 minister financií odpovedal tak, ze na ponuku na prevzatie urobenú obchodnými spolocnostami Secilpar a Holderbank neuplatnil portugalské právne predpisy upravujúce oblast hospodárskej sútaze, ale nariadenie-zákon c. 380/93. Oznámil tiez, ze posledná fáza reprivatizácie by mala prebehnút v krátkom období, co by malo mat za následok postúpenie osobitných práv, ktorých nositelom je Portugalská republika ako akcionár obchodnej spolocnosti Cimpor, a tiez to, ze nadobudnutie kapitálovej úcasti v obchodnej spolocnosti Cimpor by nebolo viac vo vecnej pôsobnosti nariadenia-zákona c. 380/93. 23 Dna 22. novembra 2000 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 24 Dna 11. januára 2001 bolo spätvzaté oznámenie zo 4. júla 2000. 25 Rozsudkom zo 4. júna 2002, Komisia/Portugalsko, (C-367/98, Zb. s. I-4731) Súdny dvor vyhovel zalobe pre nesplnenie povinnosti podanej Komisiou 14. októbra 1998, ktorou sa namietalo porusenie clánku 73 B Zmluvy ES (teraz clánok 56 ES). Súdny dvor v spomenutom rozsudku uviedol, ze Portugalská republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z uvedeného clánku, kedze prijala a zachovala úcinnost najmä zákona c. 11/90 a nariadenia-zákona c. 380/93. Napadnuté rozhodnutie 26 Z bodov 1 a 2 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto rozhodnutie je zamerané na preskúmanie zlucitelnosti rozhodnutí z 5. júla a z 11. augusta 2000 s clánkom 21 nariadenia o koncentráciách. 27 V bode 11 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze oznámená operácia spocíva v nadobudnutí akcií obchodnej spolocnosti Cimpor obchodnými spolocnostami Secil a Holderbank s cielom okamzitého rozdelenia nadobudnutého obchodného majetku. Cielom tohto nadobudnutia akcií by teda mali byt dve koncentrácie, prostredníctvom ktorých by kazdý podnik získal cast obchodného majetku obchodnej spolocnosti Cimpor. 28 Pod názvom "Zlucitelnost opatrení prijatých portugalskými orgánmi verejnej moci s clánkom 21 nariadenia [o koncentráciách]" Komisia v bode 49 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze portugalské orgány verejnej moci jej neoznámili ziaden verejný záujem, ktorý by povazovali za nevyhnutný chránit rozhodnutiami z 5. júla a z 11. augusta 2000. 29 V bode 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenáva, ze "vývoj akcionárskych struktúr v podnikoch, ktoré sú v procese privatizácie so zámerom posilnit schopnost v oblasti podnikania a úcinnost národného výrobného kapitálu tak, aby to bolo zlucitelné so zameraním hospodárskej politiky Portugalska, bolo spomenuté v rozhodnutiach [z 5. júla a z 11. augusta 2000] ako vseobecne známy ciel nariadenia-zákona c. 380/93". 30 Komisia v bode 55 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze tento ciel nie je súcastou záujmov (verejná bezpecnost, pluralita médií a pravidlá obozretnosti) povazovaných za oprávnené v zmysle clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách. 31 V bodoch 56 a 57 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze v dôsledku neoznámenia dotknutého záujmu si Portugalská republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 21 nariadenia o koncentráciách. Komisia vsak konstatuje, ze dôvody, na ktorých sa zakladajú rozhodnutia z 5. júla a z 11. augusta 2000, jasne vyplývajú z textu samotných rozhodnutí. 32 V tejto súvislosti Komisia v bode 58 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zdôraznuje, "ze tvrdenia, na ktorých sa zakladajú obidve rozhodnutia zamietajúce koncentráciu, sú spomenuté v texte druhého rozhodnutia, podla ktorého je nevyhnutné chránit vývoj akcionárskych struktúr obchodných spolocností v procese privatizácie na úcely posilnenia schopnosti v oblasti podnikania a úcinnosti národného výrobného kapitálu tak, aby to bolo zlucitelné so zameraním hospodárskej politiky Portugalska. Obidve rozhodnutia predstavujú obmedzenia slobody usadit sa a slobody pohybu kapitálu zakotvené v Zmluve a tieto obmedzenia môzu byt povazované za opodstatnené len dôvodmi verejného poriadku uznanými ustálenou súdnou praxou Súdneho dvora; v kazdom prípade Portugalská republika neuviedla dôvody tohto druhu. Okrem toho, zo vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania, na základe ktorej Portugalská republika prijala prvé rozhodnutie, neplynie nic podstatné popri vyssie spomenutých tvrdeniach." 33 Komisia z toho vyvodzuje záver, v súlade s bodom 59 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ze "nezávisle od skutocnosti, ze Portugalská republika neoznámila v potrebnom case Komisii dôvody svojich rozhodnutí v súlade s clánkom 21 ods. 3 nariadenia [o koncentráciách], Komisia bude musiet neuznat oprávnenost týchto rozhodnutí". 34 V bode 60 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nachádzajúcom sa v casti nazvanej "Závery" Komisia poukazuje na to, ze prijatím rozhodnutí, ktorými sa neschválilo nadobudnutie viac ako 10 % akcií obchodnej spolocnosti Cimpor Portugalská republika zakázala ovládnutie obchodnej spolocnosti Cimpor úcastníkmi-oznamovatelmi. 35 V bode 61 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenáva, ze ak rozhodnutie z 5. júla 2000, znova vyhotovené 11. augusta 2000, ktorým sa neschválilo nadobudnutie viac ako 10 % akcií obchodnej spolocnosti Cimpor, sa nezakladá na verejnej bezpecnosti, na pluralite médií a na pravidlách obozretnosti, potom "portugalské orgány verejnej moci nemohli zasiahnut a zakázat koncentráciu v rozsahu Spolocenstva bez toho, ze by oznámili Komisii kazdý dalsí verejný záujem, ktorý chceli chránit v súlade s clánkom 21 ods. 3 nariadenia [o koncentráciách] pred prijatím opatrení, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia". 36 V bode 62 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze "clánok 21 ods. 3 [nariadenia o koncentráciách] by bol zbavený akéhokolvek uzitocného úcinku, pokial by, vzhladom na neexistenciu oznamovacej povinnosti, Komisia nemohla skúmat, ci opatrenie prijaté clenským státom je odôvodnené jedným zo záujmov výslovne povazovaných za oprávnený clánkom 21 ods. 3. Clenské státy by sa lahko mohli vyhnút hodnoteniu Komisie tým, ze by neoznámili takéto opatrenia. Struktúra clánku 21 spocíva na rovnováhe medzi, na strane jednej, povinnostou clenských státov vopred oznámit Komisii záujem, o ktorom tvrdia, ze je oprávnený a, na strane druhej, povinnostou Komisie prijat rozhodnutie o zlucitelnosti uvádzaného záujmu s právom Spolocenstva v lehote jedného mesiaca". 37 Podla bodu 63 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia má za to, ze z toho vyplýva, ze "clánok 21 sa musí vykladat v tom zmysle, ze nezávisle od toho, ci opatrenie bolo alebo nebolo oznámené, Komisia má právo prijat rozhodnutie ktorým urcí, ci toto opatrenie je v rozpore so zásadou výlucnej právomoci stanovenej v nariadení [o koncentráciách]". 38 V bode 64 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia vyvodzuje záver, ze "opatrenia prijaté portugalskými orgánmi verejnej moci týkajúce sa oznámenej operácie, a najmä [rozhodnutia z 5. júla a z 11. augusta 2000], nemôzu byt povazované za opatrenia urcené na ochranu oprávnených záujmov zlucitelných so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva. V dôsledku toho tieto opatrenia boli v rozpore s právom Spolocenstva, najmä s clánkom 21 nariadenia [o koncentráciách]". 39 Bod 65 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia upresnuje, ze "takto Portugalská republika je povinná prijat opatrenia nevyhnutné na úcely dodrziavania legislatívy Spolocenstva, a to zrusením sporných rozhodnutí." 40 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia urcuje: "Záujmy zastreté v rozhodnutí portugalského ministra financií z [5.] júla 2000, znova vyhotoveného 11. augusta 2000, ktoré neboli oznámené Komisii v rozpore s ustanoveniami clánku 21 ods. 3 nariadenia [o koncentráciách], sú nezlucitelné s právom Spolocenstva". O zalobe 41 Portugalska republika predbezne vznása otázku neplatnosti napadnutého rozhodnutia. Následne uvádza 6 dôvodov, o ktoré opiera svoju zalobu a ktoré zakladá na: - porusení clánku 253 ES vzhladom na neexistenciu presného a dostatocného oznacenia právneho základu napadnutého rozhodnutia, - porusení clánku 253 ES vzhladom na neexistenciu odôvodnenia údajnej nezlucitelnosti vnútrostátnych opatrení s právom Spolocenstva, - porusení clánku 7 ods. 1 ES a clánku 21 ods. 1 a ods. 3 pododseku 3 nariadenia o koncentráciách, a to z toho dôvodu, ze Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie, ak Portugalská republika neoznámila záujmy chránené vnútrostátnymi opatreniami, - porusenie clánku 220 ES a clánku 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách, a to z toho dôvodu, ze porusila výhradu súdnej kontroly tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie bez vyssie spomínaného oznámenia, - porusenie clánku 5 ods. 3 ES a zásady primeranosti na strane jednej z toho dôvodu, ze Komisia neobmedzila svoje hodnotenie na samotnú koncentráciu na úrovni Spolocenstva, to znamená obchodné spolocnosti Holderbank/Cimpor, a na strane druhej z toho dôvodu, ze prijala konecné a nezmenitelné opatrenie, a to napriek necinnosti úcastníkov-oznamovatelov, - zneuzitie konania z toho dôvodu, ze napriek tomu, ze Portugalská republika nezaslala vyssie spomínané oznámenie, prijala napadnuté rozhodnutie namiesto toho, aby podala zalobu o nesplnenie povinnosti v súlade s clánkom 226 ES. O predbeznej otázke, ktorá sa týka neplatnosti napadnutého rozhodnutia 42 Portugalská republika uvádza, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v konaní, ktoré sa zacalo oznámením zo 4. júla 2000. Avsak jeho spätvzatím 11. januára 2001 urobeným po prijatí napadnutého rozhodnutia sa skoncilo konanie tak, ze právny základ, na ktorom Komisia mohla údajne zakladat svoju právomoc preto, aby mohla konat v súlade s clánkom 21 nariadenia o koncentráciách, zanikol. Takto sa napadnuté rozhodnutie stalo neplatným. 43 V tejto súvislosti stací skonstatovat, ze z dôvodov zdôraznených generálnym advokátom v bodoch 32 a 33 jeho návrhov spätvzatie oznámenia po prijatí napadnutého rozhodnutia nemôze v ziadnom prípade mat za následok neplatnost tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie teda nadalej existuje a je predmetom zaloby podanej Portugalskou republikou. O tretom, stvrtom, a siestom zalobnom dôvode 44 Svojím tretím, stvrtým a siestym zalobným dôvodom, ktoré je potrebné skúmat vo vzájomnej súvislosti a ako prvé, portugalská vláda zastáva v podstate názor , ze v dôsledku toho, ze Portugalska republika neoznámila záujmy chránené rozhodnutiami z 5. júla a 11. augusta 2000, Komisia nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie. 45 Najskôr pripustiac, ze záujmy zastreté v rozhodnutiach z 5. júla a 11. júla 2000 nezodpovedajú ziadnej z kategórií oprávnených záujmov výslovne uvedených v clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách, portugalská vláda zdôraznuje, ze tretí pododsek uvedeného odseku pripústa vnútrostátnu ochranu dalsích verejných záujmov, ukladajúc povinnost clenskému státu zaslat oznámenie Komisii. 46 Ako portugalská vláda uvádza, v prípade, ze clenský stát oznámi Komisii, ze sa chce odvolat na takéto dalsie verejné dôvody, Komisia môze az potom dorucit svoje rozhodnutie dotknutému clenskému státu. Ak clenský stát nepodal takéto oznámenie, Komisia potom tiez nemá právomoc vyslovit sa o záujmoch uvedených v clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách. 47 Portugalská vláda okrem toho zastáva názor, ze v prípade, ze nebolo podané takéto oznámenie, Komisia sa vystavuje hrozbe, ze sa vysloví o verejnom záujme nezodpovedajúcemu záujmu, ktorý v skutocnosti sleduje orgán, ktorý prijal vnútrostátne rozhodnutie. 48 Následne portugalská vláda tvrdí, ze za predpokladu neexistencie takéhoto oznámenia zo strany dotknutého clenského státu, Komisia nemôze prijat rozhodnutie v súlade s clánkom 21 ods. 3 pododsekom 3 nariadenia o koncentráciách a, potom, plnenie úlohy kontroly a záruky zákonnosti patrí do právomoci Súdneho dvora alebo vnútrostátnych súdov v rámci vnútrostátnych konaní. Tým, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, si prisvojila právomoc vyssie spomenutých súdnych orgánov, a to v rozpore s clánkom 21 ods. 1 spomínaného nariadenia a s clánkom 220 ES. 49 Nakoniec, portugalská vláda uvádza, ze s výhradou právomoci Komisie prijat rozhodnutie za podmienok uvedených v clánku 21 ods. 3 pododseku 3 nariadenia o koncentráciách, kazdé mozné porusenie oznamovacej povinnosti alebo hmotných obmedzení súladu verejných záujmov clenskými státmi musí byt prípadne predmetom zaloby o nesplnenie povinnosti v súlade s clánkom 226 ES. Prijatím napadnutého rozhodnutia preto Komisia priamo porusila spomenutý clánok a zneuzila konanie. 50 Na strane jednej, je potrebné pripomenút, ze nariadenie o koncentráciách spocíva na zásade presného rozdelenia právomocí medzi vnútrostátnymi orgánmi verejnej moci a kontrolnými orgánmi Spolocenstva. Dvadsiate deviate odôvodnenie preambuly nariadenia ustanovuje toto: "prípady koncentrácie neuvedené v tomto nariadení patria v zásade do právomoci clenských státov". Naopak, Komisia má právomoc iba prijat rozhodnutia týkajúce sa koncentrácií v rozsahu Spolocenstva. (rozsudok z 25. septembra 2003, Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, C-170/02 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 32). 51 Na strane druhej, nariadenie o koncentráciách obsahuje tiez ustanovenia, ktorých cielom je obmedzit, z dôvodov právnej bezpecnosti a v záujme dotknutých podnikov, dlzku konaní, ktorých predmetom je skúmanie koncentrácií a ktoré vedie Komisia. Oznámenie Komisii o koncentrácii v rozsahu Spolocenstva musí byt takto urobené v súlade s clánkom 4 uvedeného nariadenia v lehote jedného týzdna. Clánok 6 a 10 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ze Komisia okamzite zacne preskúmanie a ze má v zásade lehotu jedného mesiaca na prijatie rozhodnutia o tom, ci zacne alebo nezacne formálne prieskumné konanie o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. Podla clánku 10 ods. 3 tohto textu Komisia musí rozhodnút o veci v zásade v lehote styroch mesiacov, ktorá zacína plynút od rozhodnutia o zacatí konania. Ten istý clánok v odseku 6 urcuje, ze "[a]k Komisia neprijme rozhodnutie [...] v lehote [...], povazuje sa koncentrácia za zlucitelnú so spolocným trhom" (uz citovaný rozsudok Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, bod 33). 52 Rovnako, na základe clánku 21 ods. 3 pododseku 3 nariadenia o koncentráciách akýkolvek verejný záujem, iný ako tri záujmy vymenované v druhom pododseku toho istého odseku, musí byt oznámený dotknutým clenským státom Komisii a táto musí dorucit svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca odo dna oznámenia. 53 Je teda dôvodné vyvodit záver, ze zákonodarca Spolocenstva chcel stanovit jednoznacné rozdelenie zásahov medzi vnútrostátne orgány a orgány Spolocenstva a zelal si zabezpecit kontrolu koncentrácií v lehotách zlucitelných súcasne s poziadavkami dobrého riadenia a s poziadavkami podnikatelského zivota (pozri v tomto zmysle uz citovaný rozsudok Schlüsselverlag J. S. Moser a i./Komisia, bod 34). 54 Súdny dvor sa potom nestotoznuje s výkladom clánku 21 ods. 3 pododseku 3 nariadenia o koncentráciách podaným portugalskou vládou, v zmysle ktorého, ak sa neoznámia verejné záujmy chránené rozhodnutiami z 5. júla a 11. augusta 2000, Komisia sa nemôze vyslovit formou rozhodnutia o zlucitelnosti uvedených záujmov s právom Spolocenstva. 55 Ako správne zdôraznil generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, ak dotknutý clenský stát neoznámi uvedené dôvody právomoc Komisie by sa obmedzila na zalobu o nesplnenie povinnosti v zmysle clánku 226 ES a bolo by takto nemozné získat rozhodnutie Spolocenstva v krátkych lehotách uvedených v nariadení o koncentráciách, v dôsledku coho by sa zvýsila hrozba, ze takéto rozhodnutie bude prijaté len potom, co vnútrostátne opatrenia s konecnou platnostou ohrozí koncentráciu v rozsahu Spolocenstva. 56 Okrem toho, výklad portugalskej vlády by zbavil clánok 21 ods. 3 pododsek 3 nariadenia o koncentráciách uzitocného úcinku, poskytujúc clenským státom moznost vyhnút sa lahko kontrolám stanoveným v tomto ustanovení. 57 Z tohto vyplýva, ze preto, aby kontrola verejných záujmov iných, ako sú tie, ktoré sú uvedené v clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách, vykonávaná Komisiou v súlade s pododsekom 2 uvedeného odseku bola úcinná, je potrebné priznat tomuto orgánu právomoc vyslovit sa vo svojom rozhodnutí o zlucitelnosti týchto záujmov so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva, a to bez ohladu na to, ci spomínané záujmy sú oznámené alebo nie. 58 Je nepochybné, ze neurobenie oznámenia dotknutým clenským státom môze mat za následok, ze splnenie úlohy Komisiou je neistejsie a zlozitejsie, a to v tom zmysle, ze Komisia by mohla mat tazkosti so zistením záujmov chránených vnútrostátnymi opatreniami, avsak o nic menej nie je pravdou, ako to podciarkol v bode 55 svojich návrhov generálny advokát, ze Komisia má vzdy moznost poziadat dotknutý clenský stát o poskytnutie informácií. Ak napriek takejto ziadosti clenský stát neposkytne pozadované informácie, Komisia môze prijat rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii (pozri analogicky, pokial ide o státnu pomoc, rozsudok zo 14. februára 1990 Francúzsko/Komisia nazvaný "Boussac St Frčres", C-301/87, Zb. s. I-307, bod 22). 59 Okrem toho, za okolností, aké sú v danom prípade, ked clenský stát neoznámil záujmy chránené dotknutými vnútrostátnymi opatreniami, je nevyhnutné, aby Komisia skúmala najskôr, ci uvedené opatrenia sú opodstatnené záujmami uvedenými v clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách. Ak tak urobí a zistí, ze clenský stát prijal sporné opatrenia preto, aby zabezpecil ochranu jedného z oprávnených záujmov vymenovaných v uvedenom pododseku, nemusí pokracovat dalej vo svojom skúmaní a v overovaní, ci uvedené opatrenia sú opodstatnené vzhladom na kazdý dalsí verejný záujem uvedený v tretom pododseku.. 60 Ako vyplýva z bodu 57 tohto rozsudku, kedze Komisia má právomoc, v súlade s clánkom 21 ods. 3 pododsekom 3 nariadenia o koncentráciách, prijat rozhodnutie o zlucitelnosti verejných záujmov chránených clenskými státmi, ktoré sú iné, ako tie vymenované v druhom pododseku uvedeného odseku, so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva, aj ked clenský stát neoznámi tieto záujmy, je potrebné vyvodit záver, ze prijatím napadnutého rozhodnutia si Komisia neprisvojila právomoci Súdneho dvora alebo vnútrostátnych súdov, a teda neporusila clánok 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách, ani clánok 220 ES. Neporusila tiez clánok 226 ES a nezneuzila konanie. 61 Z uvedeného vyplýva, ze tretí, stvrtý a siesty zalobný dôvod musia byt odmietnuté ako nedôvodné. O prvom zalobnom dôvode 62 Prostredníctvom svojho prvého zalobného dôvodu portugalská vláda tvrdí, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia zakotvenú v clánku 253 ES, neoznaciac dostatocne presne právny základ napadnutého rozhodnutia. 63 Stací uviest, ze z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, najmä z bodov 60 az 64, ze je zalozené na clánku 21 ods. 3 pododseku 3 nariadenia o koncentráciách. 64 Prvý zalobný dôvod, na ktorý sa odvoláva portugalská vláda, Súdny dvor tiez odmieta ako nedôvodný. O druhom zalobnom dôvode 65 Druhým zalobným dôvodom portugalská vláda vycíta Komisii, ze nedostatocne zdôvodnila údajnú nezlucitelnost vnútrostátnych opatrení s právom Spolocenstva. Osobitne napadnuté rozhodnutie, ako dodáva portugalská vláda, neobsahuje ziadne speciálne hmotno-právne posúdenie zastretých záujmov, ktoré súvisia s opatreniami prijatými portugalskými orgánmi verejnej moci a ktoré spocívajú na skutkových a právnych dôvodoch nálezite vysvetlených z príslusného hladiska poziadaviek Spolocenstva. 66 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej súdnej praxe odôvodnenie musí byt prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, umoznujúce dotknutým subjektom spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom k okolnostiam daného prípadu, najmä k obsahu aktu, ku charakteru uvádzaných dôvodov a k záujmu, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, nakolko odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES, treba hladat nielen vzhladom k textu aktu, ale tiez k jeho kontextu, ako aj k súhrnu právnych pravidiel riadiacich dotknutú oblast (pozri najmä rozsudky z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, Zb. s. 809, bod 19; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63 a z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C-301/96, zatial neuverejnený v Zbierke, bod 87). 67 Je pravdou, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje strucný výklad dôvodov, na základe ktorých Komisia povazuje záujmy zastreté v rozhodnutiach z 5. júla a 11. augusta 2000 za nezlucitelné so vseobecnými zásadami a s dalsími ustanoveniami práva Spolocenstva. 68 Avsak, ako uviedol v bode 66 svojich návrhov generálny advokát, potom ako Komisia zistila záujmy chránené vnútrostátnymi opatreniami a potom ako tento orgán skonstatoval, ze tieto záujmy nepatria medzi záujmy povazované za oprávnené v zmysle clánku 21 ods. 3 pododseku 2 nariadenia o koncentráciách, uviedla v bode 58 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zdôvodnenie, ktoré, hoci je krajne strucné, umoznuje pochopit tvrdenia, na ktorých zakladá svoju úvahu. 69 Okrem toho, ako zdôraznil v bode 68 svojich návrhov generálny advokát, napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte dobre známom portugalskej vláde, to znamená v rámci konania o nesplnenie povinnosti, výsledkom ktorého bolo vyhlásenie uz citovaného rozsudku vo veci Komisia/Portugalsko a portugalská vláda neposkytla Komisii ani najmensiu informáciu o zlucitelnosti verejných záujmov chránených dotknutými opatreniami s právom Spolocenstva, dokonca ani v odpovedi na list Komisie z 21. septembra 2000. 70 Vzhladom na tento kontext je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie mohlo byt strucne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 1975, Zoskupenie výrobcov maliarskych papierov Belgicka a i./Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 31 a z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 105) a ze napadnuté rozhodnutie bolo teda dostatocne odôvodnené (pozri uz citovaný rozsudok z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, body 92 a 93). 71 Z uvedeného vyplýva, ze tretí zalobný dôvod, na ktorý sa odvoláva portugalská vláda, Súdny dvor odmieta ako nedôvodný. O piatom zalobnom dôvode 72 Na základe piateho zalobného dôvodu, ktorý je zalozený na porusení zásady primeranosti, portugalská vláda uvádza ako prvý argument, ze Komisia konala nad rámec toho, co je nevyhnutné preto, aby zabezpecila dodrziavanie práva Spolocenstva a to tak, ze urcila v napadnutom rozhodnutí, ze Portugalská republika musí zrusit úplne rozhodnutia z 5. júla a z 11. augusta, tvrdiac vseobecne v odôvodnení tohto rozhodnutia, ze záujmy zastreté v týchto rozhodnutiach nie sú zlucitelné s právom Spolocenstva. Komisia takto rozhodla napriek tej skutocnosti, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva , ze výsledkom oznámenej operácie bol vznik dvoch koncentrácií, teda obchodných spolocnosti Secil/Cimpor a obchodných spolocností Holderbank/Cimpor a ze iba druhá koncentrácia mala rozsah Spolocenstva. 73 V rámci druhého argumentu tohto zalobného dôvodu portugalská vláda zastáva názor, ze vzhladom na neposkytnutie informácií úcastníkmi-oznamovatelmi, konanie posudzovania oznámenej koncentrácie bolo zastavené vtedy, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie a toto rozhodnutie bolo prijaté pocas obdobia, ktoré sa vyznacuje neistotou pokial sa týka pokracovania alebo nepokracovania v konaní o posudzovaní oznámenej koncentrácie. Komisia teda mala konat opatrne a ulozit povinnosti, ktoré nemajú konecnú platnost. Povinnost zrusit rozhodnutia z 5. júla a z 11. augusta 2000 nebola ani prispôsobená sledovaným cielom ani s nimi nebola zlucitelná a predstavuje teda, podla tvrdenia portugalskej vlády, porusenie zásady primeranosti. 74 Pokial sa týka prvého argumentu tohto zalobného dôvodu, je potrebné konstatovat, ako to uviedla Komisia, ze obe koncentrácie boli neoddelitelne spojené, ponuka na prevzatie akcií predstavujúcich základne imanie obchodnej spolocnosti Cimpor prostredníctvom obchodnej spolocnosti Secilpar bola urobená s cielom rozdelit obchodné imanie obchodnej spolocnosti Cimpor medzi obchodné spolocnosti Secil a Holderbank. Teda, nebolo mozné obmedzit úcinky napadnutého rozhodnutia na koncentráciu obchodných spolocností Holderbank/Cimpor. Preto je v súlade s právom, ked v napadnutom rozhodnutí Komisia zdôraznila, ze portugalská republika bola povinná zrusit úplne rozhodnutia z 5. júla a 11. augusta 2000, tvrdiac vseobecne v odôvodnení tohto rozhodnutia, ze záujmy zastreté v týchto rozhodnutiach nie sú zlucitelné s právom Spolocenstva 75 Co sa týka druhého argumentu, stací konstatovat, ako to podciarkol v bode 74 svojich návrhov generálny advokát, ze Komisia sa mohla domnievat, ze necinnost úcastníkov-oznamovatelov bola aspon scasti zaprícinená prijatím rozhodnutí z 5. júla a z 11. augusta 2000 a ze v dôsledku toho je mimoriadne dôlezité a naliehavé, aby Komisia rozhodla s konecnou platnostou. 76 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze piaty zalobný dôvod nie je tiez dôvodný. 77 Zaloba teda nie je dôvodná v ziadnom zo svojich dôvodov, je preto opodstatnené ju zamietnut. O trovách 78 V súlade s ustanovením clánku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazanie Portugalskej republiky na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov SÚDNY DVOR (plenárne zasadnutie) rozhodol a vyhlásil: 1) Zaloba sa zamieta. 2) Portugalská republika je povinná nahradit trovy konania. Skouris Jann Timmermans Rosas Gulmann Puissochet Cunha Rodrigues La Pergola Schintgen Colneric von Bahr Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. júna 2004. Tajomník Predseda R. Grass V. Skouris __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG9ZdUE/L98688-2854TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXG9ZdUE/L98688-2854TMP.html#Footref*